Považovať Moje slová za základ svojho prežitia – to je povinnosť ľudstva. Ľudia si musia vytvoriť vlastný podiel v každej jednej časti Mojich slov; ak tak neurobia, znamenalo by to, že sa snažia o vlastné zničenie a privolávajú na seba potupu. Ľudstvo Ma nepozná, a preto namiesto toho, aby Mi prinieslo vlastné životy a ponúklo ich na výmenu, len predo Mnou máva odpadkami vo svojich rukách a snaží sa Ma tým uspokojiť. Ja však nie som spokojný so súčasným stavom vecí; jednoducho naďalej od ľudstva vyžadujem veci. Milujem príspevky ľudí, ale nenávidím ich požiadavky. Všetci ľudia majú chamtivé srdcia; je to, akoby bolo ľudské srdce opantané diablom, a nikto sa nedokáže oslobodiť a obetovať Mi svoje srdce. Keď hovorím, ľudia počúvajú Môj hlas s napätou pozornosťou; keď však stíchnem, opäť začínajú svoje vlastné „podniky“ a úplne prestávajú dbať na Moje slová, akoby Moje slová boli len nejakým doplnkom k ich „podnikom“. Nikdy som nebol k ľudstvu benevolentný, a predsa som bol k nemu trpezlivý a tolerantný. A tak ľudské bytosti v dôsledku Mojej tolerancie nedokážu odhadnúť svoje vlastné schopnosti a nie sú schopné sebapoznania a sebareflexie; len využívajú Moju trpezlivosť, aby Ma klamali. Ani jeden z nich nebol ku Mne nikdy úprimne ohľaduplný a ani jeden Ma skutočne nechoval v úcte ako objekt blízky svojmu srdcu; len vo svojich voľných chvíľach urobili zopár vecí, aby sa Mnou povrchne zaoberali. Úsilie, ktoré som vynaložil na ľudstvo, je už nezmerateľné; vykonal som na ľuďoch bezprecedentné dielo a okrem toho som im dal dodatočné, vonkajšie bremeno, aby z toho, čo mám a čím som, mohli získať nejaké poznanie a prejsť nejakou zmenou. Nežiadam od ľudí, aby boli len „spotrebiteľmi“; žiadam od nich tiež, aby boli „výrobcami“, ktorí porazia satana. Hoci od ľudstva možno nevyžadujem, aby niečo robilo, napriek tomu mám pre ľudí požadované štandardy, pretože to, čo robím, má svoj účel, a Moje činy majú svoj základ: nehrajkám sa len tak náhodne, ako si ľudia predstavujú, ani som nestvoril nebo, zem a všetko, ako sa Mi zachcelo. V Mojich činoch by ľudia mali niečo vidieť a niečo získať. Nemali by premárniť jar svojej mladosti ani zaobchádzať so svojimi vlastnými životmi ako s odevom, na ktorom sa nedbanlivo necháva usádzať prach; skôr by mali prísne strážiť samých seba, brať z Mojej hojnosti, aby sa zaopatrili pre vlastné potešenie, až kým sa kvôli Mne nebudú môcť vrátiť k satanovi a kvôli Mne podniknú útoky proti satanovi. Nie sú Moje požiadavky na ľudstvo veľmi jednoduché?

Keď sa na východe objaví slabý záblesk svetla, všetci ľudia vo vesmíre mu venujú trochu viac pozornosti. Ľudia už nie sú ponorení do spánku a vydávajú sa pozorovať zdroj tohto východného svetla. Pre obmedzené schopnosti sa ešte nikomu nepodarilo vidieť miesto, odkiaľ svetlo pochádza. Keď je všetko vo vesmíre plne osvetlené, ľudia sa prebúdzajú zo spánku a zo sna a až vtedy si uvedomia, že Môj deň už postupne nastal. Všetci oslavujú príchod svetla, a preto už nespia tvrdým spánkom ani nie sú otupení. V žiari Môjho svetla sa im rozjasní myseľ a zrak a zrazu sa budia k radosti zo života. Pod rúškom zahaľujúcej hmly sa pozerám na svet. Všetky zvieratá odpočívajú. Keďže prišiel slabý záblesk svetla, všetko si uvedomilo, že sa približuje nový život. Aj preto všetky zvieratá vyliezajú zo svojej nory a hľadajú potravu. Ani rastliny, pravdaže, nie sú výnimkou a v žiari svetla sa ich zelené listy blyštia žiarivým leskom a čakajú, že pre Mňa zohrajú svoju vlastnú úlohu, kým som na zemi. Všetky ľudské bytosti si želajú príchod svetla, a predsa sa jeho príchodu obávajú, hlboko znepokojené tým, že už neukryjú svoju vlastnú ohavnosť. Ľudia sú totiž úplne nahí a nemajú nič, čím by sa prikryli. Mnohí preto prepadli panike v dôsledku príchodu svetla a sú v šoku z toho, že sa objavilo. Toľkých pri pohľade na svetlo napĺňajú bezhraničné výčitky svedomia, hnusí sa im ich vlastná nečistota, no – bezmocní zmeniť fakty – nemôžu urobiť nič iné, len čakať, kým vynesiem rozsudok. Mnohí ľudia, zušľachtení utrpením v temnotách, sú po uzretí svetla náhle zasiahnutí jeho hlbokým významom a od tej chvíle si svetlo pritískajú blízko k svojej hrudi, vo veľkej obave, že ho opäť stratia. Mnohí z nich, namiesto toho, aby ich náhle zjavenie svetla vyviedlo z rovnováhy, jednoducho pokračujú v každodennej práci, pretože boli dlhé roky slepí. Preto si nielenže nevšimli, že prišlo svetlo, ale ich to ani nepotešilo. V srdciach ľudí nie som ani vznešený, ani nízky. Pokiaľ ide o nich, nie som nevyhnutný; je to, akoby sa životy ľudí bezo Mňa nestali osamelými, ani so Mnou o nič radostnejšími. Keďže Ma ľudské bytosti nechovajú v úcte, vecí, ktoré im doprajem na potešenie, je veľmi málo. Keď Mi však ľudia prejavia čo i len o štipku viac zbožňovania, aj Ja zmením postoj, ktorý k nim prechovávam. Z tohto dôvodu, až keď ľudia pochopia tento zákon, budú mať to šťastie, že sa Mi zasvätia a požiadajú o veci, ktoré držím vo Svojej ruke. Vari je ich láska ku Mne viazaná len na to, čo ich zaujíma? Vari je ich viera vo Mňa viazaná len na veci, ktoré im dávam? Mohlo by to byť tak, že pokiaľ ľudia nevidia Moje svetlo, nedokážu Ma prostredníctvom svojej viery úprimne milovať? Vari je ich energia skutočne obmedzená len na dnešné podmienky? Mohlo by to byť tak, že ľudstvo potrebuje odvahu na to, aby Ma milovalo?

Nespočetné predmety stvorenia sa v dôsledku Mojej existencie poslušne podriaďujú tam, kde prebývajú, a v prípade absencie Mojej disciplíny sa neoddávajú nemravnému hýreniu. Preto sa hory stávajú hranicami medzi národmi na zemi, vody bariérami na oddelenie ľudí rôznych krajín a vzduch tým, čo prúdi od človeka k človeku v priestoroch nad zemou. Jedine ľudia nie sú schopní skutočne poslúchať požiadavky Mojich úmyslov. Preto hovorím, že spomedzi všetkého stvorenstva, len oni patria do kategórie vzdorovitých. Človek sa Mi nikdy skutočne nepodriadil, a preto som ho po celý čas prísne disciplinoval. Ak sa medzi ľuďmi stane, že sa Moja sláva rozšíri po celom vesmíre, potom určite pozbieram všetku svoju slávu a zjavím ju pred ľudstvom. Keďže vo svojom znesvätení nie sú hodní hľadieť na Moju slávu, tisícky rokov som sa nikdy neukázal na verejnosti a namiesto toho som ostával ukrytý. Z tohto dôvodu sa Moja sláva pred nimi nikdy neprejavila a oni zakaždým padali do priepasti hriechu. Ľuďom som odpustil ich nespravodlivosť, ale nikto z nich nevie, ako sa má chrániť, a namiesto toho sa vždy podvoľujú hriechu a umožňujú, aby im škodil. Nie je to snáď prejavom ich nedostatočnej sebaúcty a sebalásky? Vie niekto spomedzi nich skutočne milovať? Koľko gramov váži ich oddanosť? Nie je do takzvanej ľudskej úprimnosti primiešaný aj sfalšovaný tovar? Nie je ich oddanosť hotovým zmätkom? To, čo požadujem, je ich nerozdeliteľná láska. Ľudia Ma nepoznajú, a hoci sa Ma možno snažia poznať, neodovzdajú Mi svoje pravé a úprimné srdce. Nežiadam od nich to, čo nie sú ochotní dať. Ak Mi preukážu svoju oddanosť, prijmem ju bez zdvorilého odmietnutia. Ak Mi však nedôverujú a odmietajú Mi obetovať čo i len za máčik zo seba samého, potom namiesto toho, aby som sa tým ešte viac znepokojoval, sa ich jednoducho zbavím iným spôsobom a pripravím pre nich zodpovedajúci konečný osud. Hrmenie, ktoré sa bude valiť po oblohe, zrazí ľudí k zemi, a keď sa vysoké vrchy zrútia, pochovajú ich. Divé šelmy ich v hlade zožerú a rozbúrené oceány sa uzavrú nad ich hlavami. Keď sa ľudia pustia do bratovražedného konfliktu, všetci budú túžiť po vlastnom zničení v pohromách, ktoré medzi nimi vzniknú.

Kráľovstvo sa uprostred ľudstva rozrastá, formuje sa uprostred ľudstva a uprostred ľudstva aj povstáva. Niet sily, ktorá by mohla Moje kráľovstvo zničiť. Môj ľud, ktorý ste dnes v kráľovstve, kto z vás nie je členom ľudskej rasy? Kto z vás nespadá do ľudského stavu? Keď zverejním svoj nový začiatok, ako ľudia zareagujú? Na vlastné oči ste videli, v akom stave je ľudský svet. Ešte stále ste sa nevzdali myšlienok žiť večne na tomto svete? Teraz sa prechádzam medzi svojimi ľuďmi a žijem uprostred nich. Dnes sú požehnaní tí, ktorí ku Mne prechovávajú úprimnú lásku. Požehnaní sú tí, ktorí sa Mi podriaďujú, oni určite zotrvajú v Mojom kráľovstve. Požehnaní sú tí, ktorí Ma poznajú, oni budú určite vládnuť mocou v Mojom kráľovstve. Požehnaní sú tí, ktorí sa o Mňa usilujú, oni sa určite vymania zo satanových pút a budú sa tešiť z Mojich požehnaní. Požehnaní sú tí, ktorí sú schopní vzdorovať sami sebe, v nich budem prebývať a oni zdedia hojnosť Môjho kráľovstva. Tých, ktorí sa kvôli Mne horlivo namáhajú, si budem pamätať, tých, ktorí sa Mi vydávajú, prijmem, a tým, ktorí Mi prinášajú obety, darujem veci pre ich pôžitok. Tých, ktorí majú potešenie z Mojich slov, požehnám. Oni budú určite piliermi Môjho kráľovstva. V Mojom dome budú obohatení nadmieru a nikto sa im nebude môcť vyrovnať. Prijali ste niekedy požehnania, ktoré pre vás boli pripravené? Usilovali ste sa niekedy o prisľúbenia, ktoré boli pre vás určené? Pod vedením Môjho svetla určite prelomíte zovretie síl temnoty. Uprostred temnoty určite nestratíte vedenie svetla. Určite budete pánmi všetkého. Budete víťazmi pred satanom. Pri páde krajiny veľkého červeného draka budete určite stáť uprostred nespočetného množstva ľudí na dôkaz Môjho víťazstva. Budete určite stáť pevne a neochvejne v krajine Siním. Skrze utrpenie, ktoré znášate, zdedíte Moje požehnania a budete určite vyžarovať Moje svetlo slávy v rámci celého vesmíru.

19. Marca 1992