Prijímanie Mojich slov ako základ svojho prežitia – to je povinnosť človeka. Ľudia si musia stanoviť vlastný podiel na každej časti Mojich slov. Ak by tak neurobili, bolo by to hľadanie vlastného zničenia a privolávanie pohŕdania. Človek Ma nepozná, a tak namiesto toho, aby Mi na oplátku ponúkol svoj vlastný život, sa predo Mnou iba predvádza s odpadkami v rukách a snaží sa Ma tým uspokojiť. Ja však ani zďaleka nie som spokojný s vecami v stave, v akom sú, a naďalej kladiem na človeka požiadavky. Mám rád, keď ľudia prispievajú, no nenávidím ich požiadavky. Všetci majú srdcia plné chamtivosti. Akoby srdce človeka držal v zajatí diabol, nikto sa nedokázal oslobodiť a obetovať Mi svoje srdce. Keď hovorím, ľudia počúvajú Môj hlas so zatajeným dychom. Keď sa však odmlčím, opäť sa pustia do svojich vlastných „projektov“ a úplne prestanú dbať na Moje slová, akoby boli len nejakým doplnkom k ich „projektom“. K ľuďom som nikdy nebol laxný, naopak, bol som k nim trpezlivý a tolerantný. A tak sa v dôsledku Mojej zhovievavosti všetky ľudské bytosti preceňujú a nie sú schopné sebapoznania a sebareflexie. Len využívajú Moju trpezlivosť, aby Ma oklamali. Ani jeden z nich sa o Mňa nikdy úprimne nezaujímal a skutočne nevážil ako niečo, čo je jeho srdcu drahé. Pozornosť Mi venujú len okrajovo vo svojich voľných chvíľach. Úsilie, ktoré som na nich vynaložil, už presahuje všetky medze. Navyše som na ľuďoch pracoval nevídaným spôsobom a dal som im ďalšie bremeno, aby z toho, čo mám a čím som, mohli načerpať nejaké poznanie a prešli nejakou zmenou. Nežiadam od nich, aby boli len „konzumentmi“. Žiadam od nich, aby boli aj „producentmi“, ktorí porazia satana. Hoci od ľudí nič nevyžadujem, mám isté normy pre požiadavky, ktoré kladiem, pretože to, čo robím, má svoj účel a je to tiež základom Môjho konania: nerobím veci len tak náhodne, ako si to ľudia predstavujú, ani som nevytvoril nebo a zem a nespočetné predmety stvorenia, akokoľvek sa Mi zapáčilo. Ľudia by z Môjho diela mali niečo pochopiť a niečo získať. Nemali by premárniť jar svojej mladosti ani zaobchádzať s vlastným životom ako s odevom, na ktorý sa nedbalo nechá sadať prach. Skôr by mali držať prísnu stráž sami nad sebou a čerpať z Mojej hojnosti, aby si zabezpečili vlastný pôžitok, až kým sa vďaka Mne nebudú môcť obrátiť späť k satanovi a podniknúť útoky proti nemu. Nie sú vari Moje požiadavky na človeka úplne jednoduché?

Keď sa na východe objaví slabý záblesk svetla, všetci ľudia vo vesmíre mu venujú trochu viac pozornosti. Ľudia už nie sú ponorení do spánku a vydávajú sa pozorovať zdroj tohto východného svetla. Pre obmedzené schopnosti sa ešte nikomu nepodarilo vidieť miesto, odkiaľ svetlo pochádza. Keď je všetko vo vesmíre plne osvetlené, ľudia sa prebúdzajú zo spánku a zo sna a až vtedy si uvedomia, že Môj deň už postupne nastal. Všetci oslavujú príchod svetla, a preto už nespia tvrdým spánkom ani nie sú otupení. V žiari Môjho svetla sa im rozjasní myseľ a zrak a zrazu sa budia k radosti zo života. Pod rúškom zahaľujúcej hmly sa pozerám na svet. Všetky zvieratá odpočívajú. Keďže prišiel slabý záblesk svetla, všetko si uvedomilo, že sa približuje nový život. Aj preto všetky zvieratá vyliezajú zo svojej nory a hľadajú potravu. Ani rastliny, pravdaže, nie sú výnimkou a v žiari svetla sa ich zelené listy blyštia žiarivým leskom a čakajú, že pre Mňa zohrajú svoju vlastnú úlohu, kým som na zemi. Všetky ľudské bytosti si želajú príchod svetla, a predsa sa jeho príchodu obávajú, hlboko znepokojené tým, že už neukryjú svoju vlastnú ohavnosť. Ľudia sú totiž úplne nahí a nemajú nič, čím by sa prikryli. Mnohí preto prepadli panike v dôsledku príchodu svetla a sú v šoku z toho, že sa objavilo. Toľkých pri pohľade na svetlo napĺňajú bezhraničné výčitky svedomia, hnusí sa im ich vlastná nečistota, no – bezmocní zmeniť fakty – nemôžu urobiť nič iné, len čakať, kým vynesiem rozsudok. Mnohí ľudia, zušľachtení utrpením v temnotách, sú po uzretí svetla náhle zasiahnutí jeho hlbokým významom a od tej chvíle si svetlo pritískajú blízko k svojej hrudi, vo veľkej obave, že ho opäť stratia. Mnohí z nich, namiesto toho, aby ich náhle zjavenie svetla vyviedlo z rovnováhy, jednoducho pokračujú v každodennej práci, pretože boli dlhé roky slepí. Preto si nielenže nevšimli, že prišlo svetlo, ale ich to ani nepotešilo. V ľudských srdciach nie som ani vznešený, ani ponížený. Z ich hľadiska je úplne jedno, či existujem, alebo nie. Akoby ich život nebol o nič osamelejší, keby som neexistoval, a keby som predsa len jestvoval, ich život by nebol o nič radostnejší. Pretože si Ma ľudia nevážia, doprajem im len málo pôžitkov. Len čo Mi však ľudia prejavia čo i len o štipku viac úcty, zmením aj svoj postoj k nim. Z tohto dôvodu sa ľuďom pošťastí odovzdať sa Mi a žiadať o veci, ktoré mám vo svojich rukách, až keď pochopia tento zákon. Naozaj sa ich láska ku Mne neviaže len na ich vlastné záujmy a ich viera vo Mňa na veci, ktoré im dávam? Je možné, že ak nevidia Moje svetlo, nie sú schopní úprimne Ma milovať na základe svojej viery? Nie je ich sila a elán určite obmedzená len na súčasné podmienky? Je to vari tak, že ľudia potrebujú odvahu na to, aby Ma milovali?

Nespočetné predmety stvorenia sa v dôsledku Mojej existencie poslušne podriaďujú tam, kde prebývajú, a v prípade absencie Mojej disciplíny sa neoddávajú nemravnému hýreniu. Preto sa hory stávajú hranicami medzi národmi na zemi, vody bariérami na oddelenie ľudí rôznych krajín a vzduch tým, čo prúdi od človeka k človeku v priestoroch nad zemou. Jedine ľudia nie sú schopní skutočne poslúchať požiadavky Mojej vôle. Preto hovorím, že spomedzi všetkého stvorenstva, len oni patria do kategórie vzdorovitých. Človek sa Mi nikdy skutočne nepodriadil, a preto som ho po celý čas prísne disciplinoval. Ak sa medzi ľuďmi stane, že sa Moja sláva rozšíri po celom vesmíre, potom určite pozbieram všetku svoju slávu a zjavím ju pred ľudstvom. Keďže vo svojom znesvätení nie sú hodní hľadieť na Moju slávu, tisícky rokov som sa nikdy neukázal na verejnosti a namiesto toho som ostával ukrytý. Z tohto dôvodu sa Moja sláva pred nimi nikdy neprejavila a oni zakaždým padali do priepasti hriechu. Ľuďom som odpustil ich nespravodlivosť, ale nikto z nich nevie, ako sa má chrániť, a namiesto toho sa vždy podvoľujú hriechu a umožňujú, aby im škodil. Nie je to snáď prejavom ich nedostatočnej sebaúcty a sebalásky? Vie niekto spomedzi nich skutočne milovať? Koľko gramov váži ich oddanosť? Nie je do takzvanej ľudskej úprimnosti primiešaný aj sfalšovaný tovar? Nie je ich oddanosť hotovým zmätkom? To, čo požadujem, je ich bezvýhradná láska. Ľudia Ma nepoznajú, a hoci sa Ma možno snažia poznať, neodovzdajú Mi svoje pravé a úprimné srdce. Nežiadam od nich to, čo nie sú ochotní dať. Ak Mi preukážu svoju oddanosť, prijmem ju bez zdvorilého odmietnutia. Ak Mi však nedôverujú a odmietajú Mi obetovať čo i len za máčik zo seba samého, potom namiesto toho, aby som sa tým ešte viac znepokojoval, sa ich jednoducho zbavím iným spôsobom a pripravím pre nich zodpovedajúci konečný osud. Hrmenie, ktoré sa bude valiť po oblohe, zrazí ľudí k zemi, a keď sa vysoké vrchy zrútia, pochovajú ich. Divé šelmy ich v hlade zožerú a rozbúrené oceány sa uzavrú nad ich hlavami. Keď sa ľudia pustia do bratovražedného konfliktu, všetci budú túžiť po vlastnom zničení v pohromách, ktoré medzi nimi vzniknú.

Toto kráľovstvo sa medzi ľuďmi rozrastá, formuje sa a uprostred nich povstáva. Niet sily, ktorá by mohla Moje kráľovstvo zničiť. Kto z Môjho ľudu, ktorý je dnes v kráľovstve, nie je medzi ľuďmi ľudskou bytosťou? Kto z vás nespadá do ľudského stavu? Keď zástupom oznámim svoje nové východisko, ako zareagujú? Na vlastné oči ste videli, v akom stave je ľudstvo. Určite ešte stále neprechovávate nádej, že na tomto svete zotrváte naveky? Teraz sa prechádzam medzi svojimi ľuďmi a žijem uprostred nich. Dnes sú požehnaní tí, ktorí ku Mne prechovávajú úprimnú lásku. Požehnaní sú tí, ktorí sa Mi podriaďujú, lebo určite zotrvajú v Mojom kráľovstve a tí, ktorí Ma poznajú, lebo oni tam budú mať moc. Požehnaní sú tí, ktorí Ma hľadajú, lebo sa určite vymania zo satanových pút a budú sa tešiť z Môjho požehnania a tiež tí, ktorí sú schopní vzdorovať sami sebe, lebo určite prejdú do Môjho vlastníctva a zdedia hojnosť Môjho kráľovstva. Tých, ktorí za Mnou utekajú, si budem pamätať, tých, ktorí pre Mňa utrácajú, radostne objímem, a tým, ktorí Mi prinášajú obety, udelím dobrodenia. Tých, ktorí nájdu záľubu v Mojich slovách, požehnám. Určite budú piliermi, ktoré podopierajú hrebeňový trám Môjho kráľovstva. V Mojom dome budú mať nesmiernu hojnosť a nikto sa im nebude môcť vyrovnať. Prijali ste niekedy požehnania, ktoré ste dostali? Usilovali ste sa niekedy o prisľúbenia, ktoré boli pre vás určené? Pod vedením Môjho svetla určite prelomíte zovretie síl temnoty. Medzi temnotami istotne nestratíte svetlo, ktoré vás vedie. Určite budete majstrami všetkého stvorenia a premožiteľmi satana. Pri páde kráľovstva veľkého červeného draka sa celkom iste postavíte doprostred nespočetných davov, aby ste svedčili o Mojom víťazstve. S istotou budete stáť pevne a neochvejne v krajine Siním. Skrze utrpenie, ktoré znášate, zdedíte Moje požehnania a určite budete vyžarovať Moju slávu do celého vesmíru.

19. marca 1992