Keďže patríš medzi ľudí v Mojej domácnosti a keďže si v Mojom kráľovstve verný, musíš vo všetkom, čo robíš, dodržiavať normy Mojich požiadaviek. Nežiadam, aby si bol len bezcieľne putujúcim oblakom, ale aby si bol jagavým snehom a mal jeho podstatu a najmä jeho hodnotu. Pretože pochádzam zo svätej zeme, nie som ako lotos, ktorý má len meno a žiadnu podstatu, lebo pochádza z bahna, a nie zo svätej zeme. V čase, keď na zem zostúpi nové nebo a nad oblohou sa rozprestrie nová zem, zároveň formálne pôsobím medzi ľuďmi. Kto z ľudstva Ma pozná? Kto si všimol okamih Môjho príchodu? Kto videl, že mám nielen meno, ale aj podstatu? Rukou odhŕňam biele oblaky a pozorne sledujem oblohu. Všetko v tomto priestore som zariadil vlastnou rukou a pod ním niet nikoho, kto by neprispieval svojím nepatrným úsilím k dosiahnutiu Môjho monumentálneho plánu. Nekladiem na ľudí na zemi nároky, ktoré by ich zaťažovali, pretože som vždy bol praktickým Bohom a som Všemohúci, ktorý ľudí stvoril a dobre ich pozná. Všetci ľudia sú pred zrakom Všemohúceho. Ako by sa hoci aj obyvatelia najodľahlejších kútov zeme mohli vyhnúť skúmaniu Môjho Ducha? Hoci ľudia Môjho Ducha „poznajú“, stále Ho urážajú. Moje slová odhaľujú ohavné tváre všetkých ľudí vrátane ich najhlbších myšlienok a spôsobujú, že Moje svetlo jasne ukazuje všetko na zemi a všetko na zemi počas Môjho skúmania padá. No aj keď padajú, ich srdcia sa neodvážia zatúlať odo Mňa ďaleko. Kto spomedzi stvorených bytostí Ma vďaka Mojim skutkom nezačne milovať? Kto po Mne vďaka Mojim slovám nezačne prahnúť? Kto vďaka Mojej láske nepocíti náklonnosť? Ľudia nedokázali dosiahnuť stav, ktorý požadujem, len pre satanovu skazu. Aj tie najnižšie normy, ktoré vyžadujem, vyvolávajú v ľuďoch obavy, nehovoriac o dnešku – táto éra, v ktorej satan vyčíňa a správa sa ako tyran – alebo o čase, keď satan po ľuďoch tak šliape, že ich telá sú pokryté špinou od hlavy po päty. Kedy Mi nespôsobovalo žiaľ to, že ľudia sa pre svoju zvrátenosť nestarali o Moje srdce? Mohol by som ľutovať satana? Mohol by som sa vo svojej láske mýliť? Keď Mi ľudia vzdorujú, Moje srdce potajomky plače. Keď Mi vzdorujú, napomínam ich. Keď ich zachránim a vzkriesim, starám sa o nich, ako len viem. Keď sa Mi podriadia, Moje srdce je pokojné a hneď cítim veľké zmeny v nebi, na zemi i vo všetkých veciach. Ako by som nemohol cítiť radosť, keď Ma ľudia velebia? Ako by nemohla rásť Moja sláva, keď o Mne svedčia a keď ich získam? Bolo by možné, že akékoľvek konanie a správanie ľudí neriadim a nezabezpečujem Ja? Keď neukazujem smer, ľudia zaháľajú a sú nečinní a za Mojím chrbtom sa venujú tým „chvályhodným“ darebáctvam. Myslíš si, že telo, do ktorého sa zaodievam, nevie nič o tvojich skutkoch, správaní a slovách? Mnoho rokov som znášal vietor a dážď, takže som zažil aj trpkosť ľudského sveta. Keď o tom však hlbšie uvažujem, ani to najväčšie utrpenie nemôže uhasiť nádej, ktorú do Mňa vkladá ľudstvo z mäsa a kostí, a žiadna láskavosť nemôže spôsobiť, že ľudia z mäsa a kostí voči Mne pocítia ľahostajnosť, skľúčenosť či pohŕdanie. Je ich láska ku Mne naozaj obmedzená buď na nedostatok utrpenia, alebo nedostatok láskavosti?

Dnes prebývam v tele a oficiálne som začal konať dielo, ktoré musím vykonať. Hoci sa ľudia boja hlasu Môjho Ducha, vzdorujú proti Jeho podstate. Nemusím podrobne opisovať, aké ťažké je pre ľudstvo spoznať v Mojich slovách Mňa v tele. Ako som už povedal, Moje požiadavky nie sú náročné a nemusíte Ma spoznať úplne (ľudia totiž majú nedostatky, čo je ich vrodená vlastnosť, a žiadna získaná vlastnosť to nedokáže vynahradiť). Stačí, keď budete vedieť všetko, čo robím a hovorím v telesnej podobe. Keďže Moje požiadavky nie sú náročné, dúfam, že všetci tieto slová a skutky budete poznať a dosiahnete želaný výsledok. Musíte sa zbaviť svojich nečistôt v tomto špinavom svete, musíte sa usilovať o pokrok v tejto zaostalej „rodine cisárov“ a nikdy si nesmiete nič uľahčovať. Nemal by si k sebe byť ani trocha zhovievavý. Musel by si venovať veľa času a námahy, aby si vedel, čo vyslovím za jediný deň, a trvalo by ti celý život, pokým by si získal skúsenosti a poznatky z čo i len jednej vety, ktorú poviem. Slová, ktoré vyslovujem, nie sú hmlisté ani abstraktné a nie sú to prázdne reči. Mnohí ľudia dúfajú, že získajú Moje slová, Ja im však nevenujem pozornosť. Mnohí ľudia dychtia po Mojom blahobyte, Ja im však nedám ani štipku. Mnohí ľudia si prajú vidieť Moju tvár, no Ja si ju vždy skrývam. Mnohí ľudia sústredene počúvajú Môj hlas, Ja však zatvorím oči a zakloním hlavu pretože ich „túžba“ ma nedojíma. Mnohí ľudia sa boja zvuku Môjho hlasu, Moje slová však vždy útočia. Mnohí ľudia sa desia, že uvidia, ako vyzerám, Ja sa však zámerne zjavujem tak, aby ich to zrazilo na kolená. Ľudia nikdy naozaj nevideli Moju tvár ani nepočuli Môj hlas, lebo v skutočnosti Ma nepoznajú. Hoci by som ich mohol zraziť na kolená, mohli by Ma opustiť a Moja ruka by ich mohla napomínať, stále nevedia, či je všetko, čo robia, skutočne podľa Môjho srdca a komu presne zjavujem svoje srdce. Od stvorenia sveta Ma nikto skutočne nepoznal ani nevidel, a hoci som sa dnes stal telom, stále Ma nepoznáte. Nie je to fakt? Zazrel si niekedy čo i len málo z Môjho konania a z Mojej povahy v tele?

Nebo je miesto, kde odpočívam, a pod ním nachádzam pokoj. Mám kde prebývať a svoju moc ukazujem v príhodnom čase. Keby som nebol na zemi, keby som sa neukrýval v tele a keby som nebol pokorný a skrytý, neboli by nebo a zem už dávno zmenené? Nepoužil by som vás už, ľudia Moji? V Mojom konaní je však múdrosť a aj keď si plne uvedomujem ľudskú zradnosť, nenasledujem príklad ľudí, ale im na výmenu niečo dávam. Moja múdrosť v duchovnej sfére je nevyčerpateľná a Moja múdrosť v tele je večná. Nie je toto tá chvíľa, keď sa jasne ukážu Moje skutky? Ľuďom som až do dnešného dňa vo Veku kráľovstva veľakrát odpustil a prepáčil. Mohol by som naozaj ďalej naťahovať svoj čas? Hoci som bol voči krehkým ľuďom do istej miery milosrdnejší, mohol by som si po dokončení svojho diela stále spôsobovať problémy vykonávaním starého diela? Dovolil by som vedome satanovi, aby Ma obvinil? Nepotrebujem od ľudí nič iné, než aby prijali realitu Mojich slov a ich pôvodný význam. Moje slová sú síce jednoduché, vo svojej podstate sú však zložité, pretože ste príliš malí a priveľmi ste znecitliveli. Keď priamo zjavujem svoje tajomstvá a objasňujem svoju vôľu v tele, nevšímate si to. Aj keď počujete zvuky, nerozumiete ich významu. Premkol Ma smútok. Hoci som v tele, nedokážem vykonávať dielo služby tela.

Kto sa z Mojich slov a činov dozvedel o Mojich skutkoch v tele? Keď zjavujem svoje tajomstvá písomne alebo ich nahlas vyslovujem, všetci ľudia sú ohromení a v tichosti privierajú oči. Prečo je pre ľudí nepochopiteľné, čo hovorím? Prečo sú pre nich Moje slová také nevysvetliteľné? Prečo sú takí slepí voči Mojim skutkom? Kto Ma dokáže vidieť a nikdy nezabudnúť? Kto spomedzi nich môže počuť Môj hlas a nenechá ho bez povšimnutia? Kto dokáže vnímať Moju vôľu a potešiť Moje srdce? Žijem a pohybujem sa medzi ľuďmi. Zažil som ich životy, a hoci som mal pocit, že všetko bolo dobré, keď som ich stvoril pre ľudstvo, život medzi ľuďmi Ma neteší a nemám medzi nimi z ničoho radosť. Nezavrhujem ich, ale ani k nim neprechovávam hlboké city – ľudia Ma totiž nepoznajú a je pre nich ťažké vidieť Moju tvár v temnote. Počas toho hlasného kriku len ťažko započujú Môj hlas a nedokážu rozlíšiť, čo hovorím. Na povrchu je Mi teda podriadené všetko, čo robíte, no v srdci Mi stále vzdorujete. Možno povedať, že takáto je stará prirodzenosť celého ľudstva. Kto je výnimkou? Koho nenapomínam? Kto sa však neteší Mojej zhovievavosti? Keby Môj hnev zničil celé ľudstvo, aký význam by malo to, že som stvoril nebo a zem? Kedysi som mnohých ľudí varoval, upozorňoval a otvorene súdil – nie je to oveľa lepšie než ľudstvo priamo zničiť? Mojím cieľom nie je privodiť ľuďom smrť, ale dosiahnuť, aby uprostred Môjho súdu spoznali všetky Moje skutky. Keď vystúpite z bezodnej jamy, teda keď sa oslobodíte od Môjho súdu, všetky vaše osobné úvahy a plány zmiznú a každý Ma bude chcieť uspokojiť. Nebude to znamenať, že som tým dosiahol svoj cieľ?

1. marca 1992