Dnes sa budeme v duchovnom spoločenstve rozprávať o dôležitej téme. Je to téma, ktorá sa rozoberá už od počiatku Božieho diela a ktorá má pre každého človeka nesmierny význam. Inak povedané, je to téma, s ktorou sa v priebehu svojej viery v Boha stretne každý; je to záležitosť, s ktorou sa stretnúť musí. Ide o podstatnú, nevyhnutnú otázku, ktorú ľudstvo nemôže odignorovať. Keď už hovoríme o dôležitosti, čo je pre každého veriaceho v Boha to najdôležitejšie? Niektorí ľudia si myslia, že najdôležitejšie je pochopiť Božiu vôľu; niektorí veria, že najdôležitejšie je jesť a piť viac Božích slov; niektorí cítia, že najdôležitejšie je poznať seba samého; iní sú toho názoru, že najdôležitejšie je vedieť, ako nájsť prostredníctvom Boha spásu, ako Ho nasledovať a ako uspokojiť Božiu vôľu. Všetky tieto otázky dnes odložíme stranou. O čom teda budeme diskutovať? O Bohu. Je to najdôležitejšia téma pre každého človeka? Čo táto téma zahŕňa? Samozrejme, iste ju nemožno oddeliť od Božej povahy, Božej podstaty a Božieho diela. Dnes teda budeme diskutovať o „Božom diele, Božej povahe a samotnom Bohu“.

Odkedy začal človek veriť v Boha, stretáva sa s témami, ako je Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh. Pokiaľ ide o Božie dielo, niektorí ľudia povedia: „Božie dielo sa uskutočňuje na nás, zažívame ho každý deň, preto nám nie je cudzie.“ Keď hovoríme o Božej povahe, niektorí povedia: „Božia povaha je téma, ktorú študujeme, skúmame a sústredíme sa na ňu celý život, preto by nám mala byť dobre známa.“ Čo sa týka samotného Boha, niektorí povedia: „Samotný Boh je Ten, ktorého nasledujeme, v ktorého veríme a za ktorým ideme; ani o Ňom nie sme neinformovaní.“ Boh od stvorenia nikdy neprestal konať svoje dielo; počas celého svojho diela naďalej vyjadruje svoju povahu a používa rôzne prostriedky na vyjadrenie svojho slova. Zároveň nikdy neprestal vyjadrovať seba a svoju podstatu ľudstvu, pričom vyjadruje človeku svoju vôľu a to, čo od neho vyžaduje. To znamená, že v doslovnom zmysle slova nie sú tieto témy nikomu neznáme. Ľuďom, ktorí dnes nasledujú Boha, sú však Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh v podstate veľmi cudzie. Prečo je to tak? Keď človek zažíva Božie dielo, dostáva sa do kontaktu aj s Bohom, vďaka čomu nadobúda pocit, že chápe Božiu povahu, alebo má isté poznatky o tom, aká je. Na základe toho si človek nemyslí, že sú mu Božie dielo alebo Božia povaha cudzie. Skôr sa domnieva, že je mu Boh veľmi dobre známy a že Mu veľmi dobre rozumie. V súčasnosti je toto chápanie Boha u mnohých obmedzené na to, čo čítali v knihách, a na ich osobnú skúsenosť, skreslenú predstavivosťou a predovšetkým sa vzťahuje len na fakty, ktoré môžu vidieť na vlastné oči – to všetko je na míle vzdialené od samotného pravého Boha. A koľko tých „míľ“ je? Možno si človek sám nie je istý, alebo možno má len tušenie či nepatrné zdanie – no pokiaľ ide o samotného Boha, ľudské chápanie Boha je príliš vzdialené od podstaty samotného pravého Boha. Preto je pri téme, ako je „Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh“, nevyhnutné, aby sme sa ňou v duchovnom spoločenstve zaoberali systematicky a konkrétne.

V skutočnosti je Božia povaha otvorená každému a nie je skrytá, pretože Boh sa nikdy vedome nevyhýbal žiadnemu človeku a nikdy sa vedome nesnažil skryť, aby znemožnil ľuďom spoznať alebo pochopiť Ho. Božia povaha sa vždy zakladala na otvorenosti a úprimnom stretnutí s každým človekom tvárou v tvár. V Božom riadení Boh koná svoje dielo, čelí každému a svoje dielo koná na každom jednom človeku. Počas konania tohto diela neustále odhaľuje svoju povahu a ustavične využíva svoju podstatu, to, čo má a čím je, aby viedol a staral sa o každého jedného človeka. V každom veku a v každej etape, bez ohľadu na to, či sú okolnosti dobré alebo zlé, je Božia povaha vždy otvorená každému jednotlivcovi a Jeho vlastníctvo a bytosť sú mu vždy otvorené, rovnako ako Jeho život neustále a neprestajne zaopatruje a podporuje ľudstvo. Napriek tomu všetkému zostáva Božia povaha pre niektorých ľudí skrytá. Prečo? Pretože aj keď títo ľudia žijú v Božom diele a nasledujú Boha, nikdy sa nesnažili Boha pochopiť, nechceli Ho ani spoznať, nieto ešte sa k Nemu priblížiť. U týchto ľudí pochopenie Božej povahy veští, že ich koniec je blízko. Znamená to, že ich čaká súd a odsúdenie Božou povahou. Preto si nikdy nepriali pochopiť Boha či Jeho povahu, ani nikdy netúžili po hlbšom pochopení či poznaní Božej vôle. Neusilujú sa pochopiť Božiu vôľu pomocou vedomej spolupráce – neustále si len užívajú a nikdy ich neomrzí robiť veci, ktoré sa im zachce; veria v Boha, v ktorého chcú veriť; veria v Boha, ktorý jestvuje len v ich fantázii a v ich predstavách; a veria v Boha, ktorý je s nimi v ich každodennom živote nerozlučne spojený. Čo sa týka samotného pravého Boha, sú úplne ľahostajní a vôbec nemajú túžbu Ho pochopiť alebo Mu venovať pozornosť, nieto ešte sa k Nemu priblížiť. Slová, ktoré Boh vyjadruje, používajú len na to, aby sa skrášlili a predviedli. Oni sami sa už na základe tohto považujú za úspešných veriacich a ľudí s vierou v Boha vo svojom srdci. Vo svojich srdciach sa riadia vlastnou fantáziou, svojimi predstavami, ba dokonca svojimi osobnými definíciami Boha. Na druhej strane samotný pravý Boh s nimi nemá vôbec nič spoločné. Keby totiž pochopili samotného pravého Boha, pravú Božiu povahu a to, čo Boh má a čím je, znamenalo by to, že ich konanie, viera a snaženie by boli odsúdené. Preto sa im nechce chápať Božiu podstatu a zdráhavo a neochotne sa aktívne usilujú či modlia, aby lepšie pochopili Boha, lepšie spoznali Božiu vôľu a lepšie pochopili Jeho povahu. Boli by radšej, keby bol Boh niečo vymyslené, niečo bezvýznamné a neurčité. Boli by radšej, keby bol niekým, kto je presne taký, ako si Ho predstavovali, niekým, kto im bude stále k dispozícii, s nevyčerpateľnými prostriedkami a vždy dostupný. Keď si chcú užívať Božiu milosť, prosia Boha, aby bol touto milosťou. Keď potrebujú Božie požehnanie, prosia Boha, aby bol týmto požehnaním. Keď čelia ťažkostiam, prosia Boha, aby im dodal odvahu, aby bol ich ochranným štítom. Ich poznanie Boha sa zaseklo v oblasti milosti a požehnania. Ich chápanie Božieho diela, Božej povahy a samotného Boha sa tiež obmedzuje len na ich predstavy, slová a učenia. Sú však ľudia, ktorí túžia pochopiť Božiu povahu, chcú skutočne vidieť samotného Boha a naozaj pochopiť Jeho povahu a to, čo Boh má a čím je. Títo ľudia sa usilujú o realitu pravdy a Božej spásy, pričom sa snažia získať Božie podmanenie, spásu a zdokonalenie. Používajú svoje srdce na čítanie Božieho slova, používajú ho na to, aby ocenili každú situáciu a každú osobu, udalosť a vec, ktorú pre nich Boh pripravil, a úprimne sa modlia a hľadajú. Najviac zo všetkého chcú spoznať Božiu vôľu a pochopiť pravú Božiu povahu a podstatu, aby už viac neurážali Boha a prostredníctvom svojich skúseností mohli väčšmi vidieť Božiu milotu a Jeho pravú tvár. Je to aj preto, aby v ich srdciach existoval naozaj skutočný Boh a aby mal v ich srdciach také miesto, že už nebudú žiť vo svojej fantázii, predstavách a nejasnosti. Títo ľudia naliehavo túžia pochopiť Božiu povahu a podstatu preto, lebo Božiu povahu a podstatu potrebuje ľudstvo neprestajne v priebehu celej svojej skúsenosti; práve Jeho povaha a podstata zaisťujú život počas celej existencie človeka. Keď pochopia Božiu povahu, budú mať väčšiu bázeň pred Bohom, budú môcť účinnejšie spolupracovať na Božom diele, byť ohľaduplnejší voči Božej vôli a čo najsvedomitejšie si plniť svoje povinnosti. Takéto postoje k Božej povahe zastávajú dva typy ľudí. Prvý typ nechce pochopiť Božiu povahu. Aj keď títo ľudia vravia, že chcú pochopiť Božiu povahu, spoznať samotného Boha, zistiť, čo Boh má a čím je, a úprimne oceniť Božiu vôľu, v hĺbke duše by boli radšej, keby Boh neexistoval. Je to preto, že tento typ ľudí Boha stále neposlúcha a odporuje Mu. Súperia s Bohom o postavenie vo vlastnom srdci a často pochybujú o Božej existencii alebo ju dokonca popierajú. Nechcú, aby Božia povaha alebo samotný pravý Boh obsadili ich srdcia. Chcú len uspokojiť svoje vlastné túžby, predstavy a ambície. Títo ľudia teda možno veria v Boha, možno Ho nasledujú a možno sa pre Neho vzdajú aj svojich rodín a svojej práce, ale svojich zlých spôsobov sa nezrieknu. Niektorí dokonca kradnú alebo márnia obety, alebo v súkromí Boha preklínajú, zatiaľ čo iní môžu využívať svoje postavenie na to, aby o sebe opakovane vydávali svedectvo, zlepšovali svoju reputáciu a súperili s Bohom o ľudí a postavenie. Používajú rozličné metódy a opatrenia, aby prinútili ľudí uctievať ich, ustavične sa snažia získať si ľudí na svoju stranu a chcú ich ovládať. Niektorí dokonca ľudí úmyselne zavádzajú, aby si mysleli, že sú Bohom, aby sa k nim potom správali ako k Bohu. Nikdy by nikomu nepovedali, že podľahli skaze – že aj oni sú skazení a arogantní, aby ich neuctievali, a že bez ohľadu na to, ako dobre sa im darí, je to všetko vďaka Božiemu povýšeniu a že aj tak robia to, čo by mali. Prečo nič z toho nespomenú? Pretože sa veľmi boja, že prídu o svoje miesto v srdciach ľudí. Preto takíto ľudia nikdy nevelebia Boha a nikdy o Ňom nevydávajú svedectvo. Nikdy sa totiž nesnažili pochopiť Boha. Môžu poznať Boha bez toho, aby Ho pochopili? To je nemožné! Aj keď teda slová v rámci témy „Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh“ môžu byť jednoduché, pre každého majú iný význam. Pre niekoho, kto často neposlúcha Boha, odporuje Mu a správa sa k Nemu nepriateľsky, tieto slová veštia odsúdenie. No niekto, kto sa usiluje o pravdu-realitu a často prichádza pred Boha, aby hľadal Božiu vôľu, prijme tieto slová ako ryba vodu. Preto sú medzi vami takí, ktorých rozbolí hlava, ktorých srdce sa naplní odporom a budú sa cítiť veľmi nepríjemne v momente, keď začujú niekoho hovoriť o Božej povahe a Božom diele. Sú však medzi vami aj takí, ktorí cítia, že práve túto tému potrebujú, pretože je pre nich veľmi užitočná. Je to čosi, čo v ich životnej skúsenosti nemôže chýbať; je to jadro samotnej podstaty, základ viery v Boha a niečo, čoho sa ľudstvo nemôže vzdať. Pre vás všetkých sa táto téma môže zdať blízka aj vzdialená, neznáma, ale zároveň povedomá. Je to však bezpodmienečne téma, ktorú si musí každý vypočuť, musí ju poznať a musí jej porozumieť. Bez ohľadu na to, ako sa s ňou vysporiadaš, ako na ňu hľadíš alebo ako ju chápeš, dôležitosť tejto témy nemožno ignorovať.

Boh koná svoje dielo už odvtedy, čo stvoril ľudstvo. Spočiatku to bolo veľmi jednoduché dielo, ale napriek svojej jednoduchosti zahŕňalo výrazy Božej podstaty a povahy. Zatiaľ čo teraz sa Božie dielo povýšilo a toto dielo na každom človeku, ktorý nasleduje Boha, sa stalo ohromným a konkrétnym, s veľkým výrazom Jeho slova, Božia osoba bola po celý čas pred ľudstvom skrytá. Aj keď sa od čias biblických príbehov až po súčasnosť vtelil dvakrát, kto už uvidel skutočnú Božiu osobu? Na základe vášho chápania, videl už niekto skutočnú Božiu osobu? Nie. Nikto nikdy nevidel skutočnú Božiu osobu, čo znamená, že nikto nikdy nevidel Božie pravé ja. Na tom sa zhodnú všetci. To značí, že skutočná Božia osoba alebo Boží Duch je skrytý pred celým ľudstvom vrátane Adama a Evy, ktorých Boh stvoril, a vrátane spravodlivého Jóba, ktorého prijal. Nikto z nich nevidel skutočnú Božiu osobu. Prečo však Boh zámerne zastiera svoju skutočnú osobu? Niektorí ľudia tvrdia: „Boh sa bojí ľudí vystrašiť.“ Iní zasa: „Boh skrýva svoju skutočnú osobu, pretože človek je príliš malý a Boh príliš veľký; ľudia Ho nesmú vidieť, inak by zomreli.“ Sú aj takí, čo vravia: „Boh je každý deň zaneprázdnený riadením svojho diela a možno nemá čas zjaviť sa tak, aby Ho ostatní mohli vidieť.“ Nech už veríte čomukoľvek, ponúkam vám jeden záver. Aký je to záver? Taký, že Boh skrátka nechce, aby ľudia uvideli Jeho skutočnú osobu. Boh zostáva skrytý pred ľuďmi zámerne. Inak povedané, je Božím úmyslom, aby ľudia nezazreli Jeho skutočnú osobu. To by už malo byť všetkým zrejmé. Ak Boh nikdy nikomu nezjavil svoju osobu, myslíte si, že Božia osoba existuje? (Existuje.) Samozrejme, že existuje. Existencia Božej osoby je samozrejmá vec. Malo by však ľudstvo skúmať otázky týkajúce sa toho, aká veľká je Božia osoba alebo ako vyzerá? Nie. Odpoveď znie nie. Ak Božia osoba nie je témou, ktorú by sme mali skúmať, čo potom máme skúmať? (Božiu povahu.) (Božie dielo.) No skôr než začneme v duchovnom spoločenstve hovoriť o oficiálnej téme, vráťme sa k tomu, o čom sme hovorili pred chvíľou: Prečo Boh nikdy ľudstvu nezjavil svoju osobu? Prečo Boh zámerne zatajuje svoju osobu pred ľudstvom? Existuje na to len jeden dôvod. Aj keď Bohom stvorený človek zažil tisíce rokov Jeho diela, niet jediného človeka, ktorý by poznal Božie dielo, Božiu povahu a Božiu podstatu. V Božích očiach sú s Ním takíto ľudia v rozpore a Boh by sa nezjavil ľuďom, ktorí sa k Nemu správajú nepriateľsky. To je jediný dôvod, prečo Boh nikdy ľudstvu nezjavil svoju osobu a prečo svoju osobu pred ľuďmi zámerne zatajuje. Je vám už teraz zrejmá dôležitosť poznania Božej povahy?

Od začiatku existencie Božieho riadenia sa Boh vždy naplno venoval vykonávaniu svojho diela. Napriek tomu, že svoju osobu pred človekom zatajoval, vždy stál po jeho boku, konal na ňom svoje dielo, vyjadroval svoju povahu, viedol celé ľudstvo prostredníctvom svojej podstaty a konal svoje dielo na každom jednom človeku prostredníctvom svojej moci, múdrosti a autority, čím vytvoril Vek zákona, Vek milosti a súčasný Vek kráľovstva. Aj keď Boh svoju osobu pred človekom skrýva, svoju povahu, bytie, vlastníctvo a svoju vôľu voči ľudstvu človeku bezvýhradne zjavil, aby ich mohol vidieť a zažiť. Inak povedané, aj keď ľudia Boha nemôžu vidieť, ani sa Ho nemôžu dotknúť, Božia povaha a podstata, s ktorými sa ľudstvo stretáva, sú úplným vyjadrením samotného Boha. Nie je to pravda? Bez ohľadu na to, aký spôsob alebo prístup si Boh vyberie pre svoje dielo, vždy sa k ľuďom správa podľa svojej pravej identity, koná dielo, ktoré je Jeho povinnosťou, a hovorí slová, ktoré vypovedať musí. Je jedno, z akej pozície Boh prehovára – môže stáť v treťom nebi alebo v tele, alebo dokonca ako obyčajný človek –, vždy prehovára k človeku celým svojím srdcom a celou svojou mysľou, bez akéhokoľvek klamania alebo zatajovania. Keď vykonáva svoje dielo, bezvýhradne vyjadruje svoje slovo a svoju povahu aj to, čo má a čím je. Riadi ľudstvo prostredníctvom svojho života, bytia a vlastníctva. Takto žil človek počas Veku zákona – v ére kolísky ľudstva – pod vedením „neviditeľného a nedotknuteľného“ Boha.

Boh sa po prvý raz stal telom po Veku zákona – vtelenie trvalo tridsaťtri a pol roka. Je pre človeka tridsaťtri a pol roka dlhý čas? (Nie je.) Keďže dĺžka ľudského života je zvyčajne oveľa dlhšia ako približne tridsať rokov, pre človeka to nie je veľmi dlhý čas. Pre vteleného Boha však bolo týchto tridsaťtri a pol roka skutočne dlhým časovým obdobím. Stal sa človekom – obyčajným človekom, ktorý prevzal Božie dielo a poverenie. To znamenalo, že musel prijať prácu, ktorú obyčajný človek nezvládne, a zároveň znášať utrpenie, ktoré obyčajní ľudia neznesú. Množstvo utrpenia, ktoré Pán Ježiš znášal počas Veku milosti, od začiatku svojho diela, až kým nebol pribitý na kríž, síce súčasní ľudia nemohli vidieť na vlastné oči, no neviete si o tom aspoň urobiť predstavu prostredníctvom biblických príbehov? Bez ohľadu na to, koľko detailov je v týchto zaznamenaných skutočnostiach, celkovo bolo Božie dielo v tomto období plné ťažkostí a utrpenia. Pre skazeného človeka nie je tridsaťtri a pol roka dlhý čas; trochu utrpenia je maličkosť. No pre svätého, nepoškvrneného Boha, ktorý musel niesť všetky ľudské hriechy, jesť, spať a žiť s hriešnikmi, bola táto bolesť neuveriteľne veľká. On je Stvoriteľom, zvrchovaným Vládcom nad všetkým a Panovníkom všetkého, no keď prišiel na svet, musel znášať útlak a krutosť skazených ľudí. Aby dokončil svoje dielo a zachránil ľudstvo pred morom biedy, musel byť odsúdený človekom a niesť hriechy celého ľudstva. Rozsah utrpenia, ktorým si prešiel, obyčajní ľudia nedokážu ani len pochopiť. Nedokážu ho ani oceniť. Čo toto utrpenie znázorňuje? Znázorňuje Božiu oddanosť ľudstvu. Značí poníženie, ktoré si vytrpel, a cenu, ktorú zaplatil za spásu ľudí, aby vykúpil ich hriechy a zavŕšil túto etapu svojho diela. Znamená to tiež, že Boh vykúpi človeka z kríža. Je to cena zaplatená krvou, životom a cena, ktorú by si nemohla dovoliť žiadna stvorená bytosť. Práve preto, že má Božiu podstatu a vlastní to, čo Boh má a čím je, mohol zniesť takéto utrpenie a vykonať takéto dielo. Je to niečo, čo by namiesto Neho nemohla vykonať žiadna Ním stvorená bytosť. Toto je Božie dielo počas Veku milosti a zjavenie Jeho povahy. Prezrádza to niečo o tom, čo Boh má a čím je? Stojí to za to, aby to ľudstvo spoznalo? Ľudia v tomto veku síce nevideli Božiu osobu, no prijali Božiu obetu za hriech a Boh ich vykúpil z kríža. Ľudia možno poznajú dielo, ktoré Boh vykonal počas Veku milosti, ale pozná niekto povahu a vôľu, ktoré vyjadril Boh v tomto období? Človek pozná len detaily o Božom diele počas rôznych vekov a prostredníctvom rozličných kanálov alebo pozná príbehy súvisiace s Bohom, ktoré sa udiali v tom istom čase, keď Boh vykonával svoje dielo. Tieto detaily a príbehy sú v najlepšom prípade len akési informácie alebo legendy o Bohu a nemajú žiadny súvis s Božou povahou a podstatou. Takže bez ohľadu na to, koľko príbehov o Bohu ľudia poznajú, neznamená to, že do hĺbky chápu Božiu povahu alebo podstatu a že sú s nimi oboznámení. Tak, ako vo Veku zákona, aj vo Veku milosti síce ľudia zažili bezprostredné a dôverné stretnutie s vteleným Bohom, Božiu povahu a podstatu však prakticky vôbec nepoznali.

Vo Veku kráľovstva sa Boh znova stal telom, a to rovnakým spôsobom ako prvýkrát. Počas tohto obdobia svojho diela Boh stále bezmedzne vyjadruje svoje slovo, vykonáva dielo, ktoré musí vykonať, a vyjadruje to, čo má a čím je. Zároveň i naďalej znáša a toleruje ľudskú neposlušnosť a nevedomosť. Neodhaľuje azda Boh svoju povahu a nevyjadruje svoju vôľu neustále aj počas tohto obdobia konania diela? Preto od stvorenia človeka až doteraz sú Božia povaha, Jeho bytie a vlastníctvo a Jeho vôľa každému človeku vždy otvorené. Boh nikdy zámerne neskrýval svoju podstatu, povahu ani vôľu. Ľudstvo sa však nestará o to, čo Boh robí, aká je Jeho vôľa – preto má človek také úbohé chápanie Boha. Inak povedané, Boh síce skrýva svoju osobu, ale zároveň v každom okamihu stojí pri ľudstve a neustále otvorene vykresľuje svoju vôľu, povahu a podstatu. V istom zmysle je Božia osoba otvorená aj ľuďom, no tí pre svoju ľudskú slepotu a neposlušnosť Božie zjavenie nikdy neuvidia. Ak je to teda takto, nemalo by byť pochopenie Božej povahy a samotného Boha pre každého jednoduché? Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať, však? Možno poviete, že je to jednoduché, ale aj keď sa niektorí ľudia snažia Boha poznať, nemôžu Ho spoznať naozaj ani Ho nemôžu jasne pochopiť – ich chápanie je vždy hmlisté a nejasné. Správne však nie je ani to, keď poviete, že to nie je jednoduché. Keďže bol každý človek tak dlho predmetom Božieho diela, mal by na základe svojich skúseností nadviazať ozajstný kontakt s Bohom. Aspoň do istej miery by mal cítiť Boha vo svojom srdci alebo zažiť s Ním duchovné prepojenie a aspoň trochu by mal vnímať Božiu povahu alebo nadobudnúť určité pochopenie Boha. Odvtedy, čo človek začal nasledovať Boha, až doteraz toho ľudstvo dostalo príliš veľa, ale z najrôznejších dôvodov – pre nízku kvalitu, nevedomosť, vzdorovitosť a rôzne úmysly človeka – toho aj príliš veľa stratilo. Vari Boh už nedal ľudstvu dosť? Aj keď Boh svoju osobu pred ľudstvom skrýva, poskytuje ľuďom to, čo má a čím je, ako aj svoj život. Ľudské poznanie Boha by nemalo byť iba také, aké je teraz. Preto si myslím, že je potrebné sa i naďalej s vami rozprávať na tému Božieho diela, Božej povahy a samotného Boha. Cieľom je, aby tisíce rokov starostlivosti a pozornosti, ktoré Boh venoval človeku, nevyšli nazmar a aby ľudstvo skutočne pochopilo a ocenilo Božiu vôľu k človeku. Je to preto, aby ľudia mohli prejsť na novú etapu vo svojom poznávaní Boha. To tiež Bohu prinavráti Jeho pravé miesto v srdciach ľudí, čiže Mu preukážu spravodlivosť.

Ak chcete pochopiť Božiu povahu a samotného Boha, musíte začať v malom. No kde presne treba začať? Na začiatok som vybral niekoľko kapitol z Biblie. Informácie uvedené nižšie obsahujú biblické verše, ktoré všetky súvisia s témou Božieho diela, Božej povahy a samotného Boha. Tieto úryvky som našiel konkrétne ako referenčné materiály, ktoré vám pomôžu spoznať Božie dielo, Božiu povahu a samotného Boha. Ich zdieľaním budeme môcť zistiť, aký druh povahy Boh zjavil skrze svoje predošlé dielo a ktoré aspekty Jeho podstaty človek nepozná. Tieto kapitoly sú možno staré, ale téma, o ktorej sa v našom duchovnom spoločenstve zhovárame, je čosi nové, čo ľudia nepoznajú a nikdy o tom nepočuli. Niektorým z vás sa to môže zdať nemysliteľné – vari spomínanie Adama a Evy a návrat k Noemovi nepredstavuje kráčanie späť po tej istej ceste? Nech už máte na to akýkoľvek názor, tieto kapitoly sú pre rozprávanie sa o tejto téme v spoločenstve veľmi užitočné a pre dnešné duchovné spoločenstvo môžu slúžiť ako učebné texty alebo materiály z prvej ruky. Do konca nášho duchovného spoločenstva pochopíte, prečo som vybral práve tieto kapitoly. Tí, ktorí už Bibliu čítali, si možno týchto niekoľko veršov prešli, ale možno im skutočne neporozumeli. Najprv si ich stručne prebehneme a potom si každý z nich v našom duchovnom spoločenstve podrobne vysvetlíme.

Adam a Eva sú predkami ľudstva. Pri zmienke o biblických postavách musíme začať práve nimi dvoma. Ďalšou postavou je Noe, druhý predok ľudstva. Kto je treťou postavou? (Abrahám.) Poznáte všetci Abrahámov príbeh? Niektorí z vás ho možno poznajú, ale iným nemusí byť veľmi zrejmý. Kto je štvrtou postavou? Kto sa spomína v príbehu o zničení Sodomy? (Lót.) Lót sa tu však nespomína. Na koho sa to vzťahuje? (Na Abraháma.) V príbehu o Abrahámovi sa spomína najmä to, čo povedal Boh Jahve. Chápete to? Kto je piatou postavou? (Jób.) Nespomína Boh veľkú časť z Jóbovho príbehu počas tejto súčasnej etapy svojho diela? Naozaj vás veľmi zaujíma tento príbeh? Ak vás naozaj tak zaujíma, čítali ste Jóbov príbeh v Biblii pozorne? Viete, čo Jób povedal a čo urobil? Tí z vás, ktorí ste tento príbeh čítali najviac, koľkokrát ste ho čítali? Čítate ho často? Sestry z Hongkongu, vyjadrite sa, prosím. (Ja som ho už niekoľkokrát čítala, ešte kým sme boli vo Veku milosti.) A odvtedy už nie? To je smutné. Dovoľte Mi povedať vám: počas tejto etapy Božieho diela Boh spomenul Jóba veľakrát, čo odráža Jeho úmysly. To, že Jóba spomenul veľakrát, ale neupútal vašu pozornosť, svedčí o jednej skutočnosti – nemáte záujem byť ľuďmi, ktorí sú dobrí, boja sa Boha a vyhýbajú sa zlu. Je to preto, lebo vám stačí mať len nejasnú predstavu o Jóbovom príbehu, ktorý rozpovedal Boh. Uspokojili ste sa iba s tým, že chápete samotný príbeh, ale nezaujímate sa a nesnažíte sa pochopiť podrobnosti o tom, kto je Jób a prečo sa naňho Boh toľkokrát odvoláva. Ak vás nezaujíma osoba, ktorú Boh takto vyzdvihuje, čo vás vlastne zaujíma? Ak vás nezaujíma ani sa nesnažíte pochopiť takú dôležitú osobu, ktorú spomína Boh, čo to asi vypovedá o vašom prístupe k Božiemu slovu? Nebolo by to odsúdeniahodné? Nebolo by to dôkazom toho, že väčšina z vás sa nevenuje praktickým veciam a neusiluje sa o pravdu? Ak sa predsa usiluješ o pravdu, nutne budeš venovať pozornosť ľuďom, ktorých Boh schvaľuje, a príbehom postáv, o ktorých hovoril. Bez ohľadu na to, či sa im dokážeš vyrovnať alebo či ich príbehy vnímaš ako hmatateľné, rýchlo si o nich pôjdeš prečítať, pokúsiš sa ich pochopiť, nájdeš spôsoby, ako nasledovať ich príklad, a urobíš všetko, čo je v tvojich silách. Takto by mal konať človek túžiaci po pravde. Faktom však zostáva, že väčšina z vás, čo tu sedíte, nikdy nečítala Jóbov príbeh – a to hovorí v podstate za všetko.

Vráťme sa k téme, ktorú som práve rozoberal. V tejto časti Písma, ktorá sa týka starozmluvného Veku zákona, som sa rozhodol zamerať na isté príbehy o veľmi reprezentatívnych postavách, ktoré pozná väčšina ľudí, ktorí čítali Bibliu. Každý, kto si prečíta príbehy o týchto postavách, vytuší, že dielo, ktoré na nich Boh vykonal, a slová, ktoré im povedal, sú rovnako skutočné a prístupné aj dnešným ľuďom. Keď si prečítaš tieto príbehy, biblické záznamy, budeš môcť lepšie porozumieť tomu, ako Boh postupoval pri konaní svojho diela a ako sa správal k ľuďom v týchto historických obdobiach. Dnes som sa však rozhodol hovoriť o týchto kapitolách nie preto, aby si sa snažil sústrediť len na samotné príbehy alebo postavy v nich. Skôr o nich hovorím preto, aby si mohol – prostredníctvom príbehov týchto postáv – spoznať Božie skutky a Božiu povahu. Tak budeš môcť ľahšie spoznať a pochopiť Boha a uvidieť Jeho skutočnú stránku. Rozoženie to tvoje špekulácie a predstavy o Ňom a pomôže ti to odvrátiť sa od viery poznačenej neurčitosťou. Pokiaľ nemáš pevný základ, snaha pochopiť Božiu povahu a spoznať samotného Boha môže často viesť k pocitu bezradnosti, bezmocnosti a neistoty v súvislosti s tým, kde vôbec začať. Práve to Ma pobádalo k tomu, aby som vyvinul metódu a prístup, ktoré by ti mohli pomôcť lepšie pochopiť Boha, autentickejšie oceniť Božiu vôľu, spoznať Božiu povahu a samotného Boha a umožniť ti skutočne pocítiť Božiu existenciu a oceniť Jeho vôľu voči ľudstvu. Nebude to pre vás všetkých užitočné? Keď sa teraz znovu dostávate k týmto príbehom a častiam Písma, čo cítite vo svojich srdciach? Myslíte si, že časti Písma, ktoré som vybral, sú zbytočné? Musím opätovne zdôrazniť to, čo som vám práve povedal: cieľom toho, aby ste čítali príbehy týchto postáv, je pomôcť vám spoznať, ako Boh koná svoje dielo na ľuďoch, a lepšie pochopiť Jeho postoj k ľudstvu. Čo vám pomôže pochopiť to? Pochopiť dielo, ktoré Boh vykonal v minulosti, a dať ho do súvislosti s dielom, ktoré Boh koná práve teraz – to vám pomôže pochopiť Jeho nespočetné aspekty. Tieto nespočetné aspekty sú skutočné a musia ich poznať a pochopiť všetci, ktorí chcú spoznať Boha.

Začnime príbehom Adama a Evy a citátom z Písma.

A. Adam a Eva

1. Boží príkaz Adamovi

Gn 2, 15-17 A Boh Jahve vzal človeka a umiestnil ho do záhrady Eden, aby ju obhospodaroval a strážil. Boh Jahve prikázal človeku: „Z každého stromu v záhrade môžeš slobodne jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo v deň, keď z neho budeš jesť, určite zomrieš.“

Čo sa dozvedáte z týchto veršov? Aké pocity vo vás vyvoláva táto časť Písma? Prečo som sa rozhodol hovoriť o Božom príkaze Adamovi? Má teraz každý z vás vo svojej mysli obraz Boha a Adama? Môžete si skúsiť predstaviť nasledovné: ak by ste boli tými, čo sa nachádzajú v tejto scéne, aký by bol podľa vás Boh? Ako sa pri premýšľaní nad touto otázkou cítite? Je to emotívny a dojímavý obraz. Hoci je na ňom len Boh a človek, intimita medzi nimi vás napĺňa pocitom obdivu: človek dostal do daru prekypujúcu Božiu lásku, ktorá ho obklopuje. Človek je nevinný a čistý, nezaťažený a bezstarostný, žije v blaženosti pod Božím dohľadom. Boh prejavuje o človeka záujem, zatiaľ čo človek žije pod Božou ochranou a požehnaním. Úplne všetko, čo človek urobí a povie, je nerozlučne späté s Bohom a nemožno to od Neho oddeliť.

Toto možno nazvať prvým Božím príkazom človeku po jeho stvorení. Čo tento príkaz vyjadruje? Vyjadruje Božiu vôľu, ale aj obavy Boha o ľudstvo. Je to prvý Boží príkaz a zároveň prvý raz, čo Boh vyjadruje obavu o človeka. To znamená, že Boh cíti zodpovednosť voči človeku odvtedy, čo ho stvoril. Aká je Jeho zodpovednosť? Má človeka chrániť a starať sa oňho. Dúfa, že človek dokáže dôverovať Jeho slovám a poslúchať ich. To je tiež prvé Božie očakávanie od človeka. Práve s týmto očakávaním Boh hovorí: „Z každého stromu v záhrade môžeš slobodne jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo v deň, keď z neho budeš jesť, určite zomrieš.“ Tieto jednoduché slová predstavujú Božiu vôľu. Zároveň odhaľujú to, ako Boh vo svojom srdci začal prejavovať starosť o človeka. Spomedzi všetkých vecí bol na Boží obraz stvorený iba Adam. Adam bol jedinou živou bytosťou s Božím dychom života; mohol kráčať s Bohom a rozprávať sa s Ním. Preto mu Boh dal tento príkaz. Boh vo svojom príkaze dal veľmi jasne najavo, čo človek môže a čo nemôže robiť.

V týchto niekoľkých jednoduchých slovách vidíme Božie srdce. Ale aké srdce to vidíme? Je v ňom láska? Je v ňom starosť? V týchto veršoch môžeme Božiu lásku a starosť nielen oceniť, ale aj dôverne precítiť. Nesúhlasíte? Po tom, čo ste si Ma vypočuli, ešte stále sa domnievate, že je to len zopár jednoduchých slov? Napokon nie sú až také jednoduché, však? Uvedomovali ste si to predtým? Keby ti Boh osobne povedal týchto pár slov, ako by si sa vnútorne cítil? Keby si nebol ľudomil, ale mal by si ľadové srdce, nič by si necítil, nevážil by si si Božiu lásku a nesnažil by si sa pochopiť Božie srdce. No ako človek so svedomím a zmyslom pre ľudskú prirodzenosť by si sa cítil inak. Cítil by si teplo, starostlivosť, lásku a šťastie. Nie je to tak? Ako by si sa s týmito pocitmi správal k Bohu? Cítil by si sa s Ním spätý? Miloval a rešpektoval by si Ho z celého srdca? Priblížilo by sa k Nemu tvoje srdce? Na základe tohto vieš, aká dôležitá je pre človeka Božia láska. Ešte zásadnejšie je však to, ako ju človek oceňuje a chápe. Nehovorí vlastne Boh v tejto fáze svojho diela veľa podobných vecí? Existujú dnes ľudia, ktorí si cenia Božie srdce? Dokážete oceniť Božiu vôľu, o ktorej som práve hovoril? Nedokážete skutočne oceniť Božiu vôľu, keď je takáto konkrétna, hmatateľná a skutočná. Preto hovorím, že Boha skutočne nepoznáte a nechápete. Nie je to pravda? Nechajme to však zatiaľ tak.

2. Boh stvorí Evu

Gn 2, 18-20 A Boh Jahve riekol: „Nie je dobré, aby bol človek sám. Urobím mu pomocníka, ktorý bude pre neho vhodný.“ A Boh Jahve vytvoril zo zeme všetky poľné zvieratá a všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k Adamovi, aby videl, ako ich nazve, a ako Adam nazval každé živé stvorenie, tak sa volalo. A Adam pomenoval všetok dobytok a nebeské vtáctvo a všetky poľné zvieratá, ale pre Adama sa nenašla vhodná pomoc.

Gn 2, 22-23 A z rebra, ktoré Boh Jahve vzal z človeka, stvoril ženu a priviedol ju k mužovi. A Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a telo z môjho tela.“ Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža.

V tejto časti Písma sa nachádza jedna kľúčová veta – „ako Adam nazval každé živé stvorenie, tak sa volalo“. Kto teda pomenoval všetky živé stvorenia? Bol to Adam, nie Boh. Táto veta hovorí ľudstvu jednu vec: Boh dal človeku pri jeho stvorení inteligenciu. To znamená, že ľudská inteligencia pochádza od Boha. To je isté. Ale prečo? Keď Boh stvoril Adama, chodil Adam do školy? Vedel čítať? Keď Boh stvoril rôzne živé stvorenia, spoznal Adam všetky tieto stvorenia? Povedal mu Boh, ako sa volajú? Samozrejme, Boh ho nenaučil ani to, ako pre ne vymyslieť mená. Taká je pravda! Ako teda Adam vedel, ako má pre tieto živé stvorenia vymyslieť mená a ako konkrétne ich má pomenovať? To súvisí s otázkou, čo Boh Adamovi pri stvorení pridal. Fakty dokazujú, že keď Boh stvoril človeka, pridal mu svoju inteligenciu. Toto je zásadná informácia, preto počúvajte pozorne. Je tu aj ďalšia zásadná skutočnosť, ktorú by ste mali pochopiť: po tom, čo Adam tieto živé stvorenia pomenoval, sa tieto mená začlenili do Božieho slovníka. Prečo to spomínam? Pretože to súvisí aj s Božou povahou a je to niečo, čo musím vysvetliť podrobnejšie.

Boh stvoril človeka, vdýchol mu život a dal mu aj časť svojej inteligencie, svojich schopností a toho, čo má a čím je. Po tom, čo dal Boh človeku všetko toto, bol človek schopný robiť niektoré veci samostatne a myslieť sám za seba. Ak je to, čo človek vymyslí a urobí, v Božích očiach dobré, Boh to prijíma a nezasahuje do toho. Ak je konanie človeka správne, Boh to nechá tak. Čo teda značí veta „ako Adam nazval každé živé stvorenie, tak sa volalo“? Značí, že Boh nepovažoval za vhodné premenovať žiadne zo živých stvorení. Nech by Adam pomenoval nejaké stvorenie akokoľvek, Boh by povedal: „Nech je tak,“ čím by potvrdil meno stvorenia. Vyjadril Boh na túto záležitosť nejaký názor? Nie, určite nie. Ako to teda chápete? Boh obdaril človeka inteligenciou a človek svoju inteligenciu od Boha používal na to, aby konal rôzne veci. Ak je to, čo človek koná, v Božích očiach pozitívne, potom to Boh potvrdzuje, uznáva a prijíma bez akéhokoľvek odsúdenia či kritiky. To je niečo, čo nemôže urobiť žiadny človek, zlý duch ani satan. Vidíte v tom zjavenie Božej povahy? Dovolil by človek, skazený človek alebo satan niekomu inému, aby niečo urobil v jeho mene, priamo pod jeho nosom? Prirodzene, že nie! Zápasili by o túto pozíciu s tým druhým človekom alebo inou silou, ktorá sa od nich líši? Prirodzene, že áno! Keby bola s Adamom v tom čase skazená osoba alebo satan, určite by Adamovo konanie zavrhli. Aby potvrdili, že dokážu samostatne myslieť a majú vlastné jedinečné názory, popreli by úplne všetko, čo Adam robil: „Chceš toto stvorenie pomenovať takto? Nuž, ja ho nebudem volať takto, ja ho budem volať inak. Ty mu chceš dať meno Tom, ale ja ho budem volať Harry. Musím predsa ukázať, aký som múdry.“ Aká je toto povaha? Nie je to nanajvýš arogantné? A čo Boh? Má aj On takúto povahu? Mal Boh nejaké nezvyčajné námietky voči tomu, čo robil Adam? Odpoveď znie: jednoznačne nie! V povahe zjavenej Bohom nie je ani najmenší náznak škriepenia sa, arogancie alebo samospravodlivosti. Aspoň toto je zatiaľ jasné. Môže sa to javiť ako nepodstatná záležitosť, ale ak nechápeš Božiu podstatu, ak sa tvoje srdce nesnaží porozumieť tomu, ako Boh koná a aký je Jeho postoj, nespoznáš Božiu povahu ani neuvidíš jej výraz a zjavenie. Nie je to tak? Súhlasíte s tým, čo som vám práve vysvetlil? Boh v reakcii na Adamovo konanie grandiózne nevyhlásil: „Urobil si dobrú a správnu vec a Ja s ňou súhlasím!“ Vo svojom srdci však Adamovo konanie schválil, ocenil a pochválil. Bola to prvá vec od stvorenia, ktorú človek urobil pre Boha na Jeho pokyn. Bolo to niečo, čo človek urobil namiesto Boha a v Jeho mene. V Božích očiach to vychádzalo z inteligencie, ktorou človeka obdaril. Boh to vnímal ako niečo dobré a pozitívne. To, čo vtedy Adam urobil, bolo prvým prejavom Božej inteligencie v človeku. Z Božieho pohľadu to bol pekný prejav. To, čo vám chcem na tomto mieste povedať, je, že cieľom Boha pri odovzdávaní niečoho z toho, čo má a čím je, a zo svojej inteligencie, bolo, aby sa ľudstvo mohlo stať živým stvorením, ktoré je Jeho prejavom. Boh túžil presne po tom, aby takéto živé stvorenie konalo v Jeho mene.

3. Boh vyrobí Adamovi a Eve kožený odev

Gn 3, 20-21 A Adam nazval svoju ženu menom Eva, lebo bola matkou všetkých živých. Aj Adamovi a jeho žene urobil Boh Jahve kožený odev a obliekol ich.

Pozrime sa na tento tretí úryvok, podľa ktorého sa za menom, ktoré dal Adam Eve, skutočne skrýva význam. To ukazuje, že Adam mal po stvorení vlastné myšlienky a chápal mnohé veci. Teraz však nebudeme zisťovať ani skúmať, čo pochopil a koľko toho pochopil, pretože to nie je Mojím hlavným cieľom pri rozoberaní tretieho úryvku. Čo je teda to hlavné, čo chcem zdôrazniť? Pozrime sa na verš: „Aj Adamovi a jeho žene urobil Boh Jahve kožený odev a obliekol ich.“ Ak dnes v našom duchovnom spoločenstve nepreberieme tento verš Písma, možno si nikdy neuvedomíte hlbšie dôsledky týchto slov. Najprv Mi dovoľte dať vám niekoľko nápovedí. Predstavte si trebárs rajskú záhradu, v ktorej žijú Adam a Eva. Boh ich ide navštíviť, ale oni sa skryjú, pretože sú nahí. Boh ich nevidí, a keď na nich zavolá, odvetia Mu: „Nemáme odvahu Ťa vidieť, pretože naše telá sú nahé.“ Nemajú odvahu stretnúť sa s Bohom, pretože sú nahí. Čo pre nich teda urobí Boh Jahve? V pôvodnom texte sa píše: „Aj Adamovi a jeho žene urobil Boh Jahve kožený odev a obliekol ich.“ Pochopili ste, z čoho im Boh urobil odev? Na jeho výrobu použil zvieracie kože. To znamená, že Boh vytvoril odev z kožušín, aby ho človek mohol nosiť ako oblečenie. Boli to prvé kusy oblečenia, ktoré Boh pre človeka vyrobil. Kožušinový odev je v dnešnej dobe luxusnou komoditou a nie každý si ho môže dovoliť. Ak sa ťa niekto spýta: „Aký bol prvý kus odevu, ktorý nosili naši predkovia?“, odpovedz mu: „Bola to kožušina.“ „Kto vyrobil túto kožušinu?“ Následne môžeš odpovedať: „Vyrobil ju Boh!“ To je to hlavné: tento odev vyrobil Boh. Nestojí práve toto za diskusiu? Nevynoril sa vám po tomto Mojom opise v mysli istý obraz? Mali by ste mať aspoň približnú predstavu. Nehovorím vám to však dnes preto, aby ste vedeli, aký bol prvý odev človeka. O čo teda ide? Nejde o kožušinu, ale o to, ako ľudia spoznávajú – ako to zjavil Boh tým, čo tu vykonal – Jeho povahu, čo má a čím je.

„Aj Adamovi a jeho žene urobil Boh Jahve kožený odev a obliekol ich.“ Akú úlohu v tejto scéne preberá Boh, keď je s Adamom a Evou? Akým spôsobom sa prejavuje v tomto svete, v ktorom žijú len dve ľudské bytosti? Prejavuje sa v úlohe Boha? Bratia a sestry z Hongkongu, odpovedzte, prosím. (V úlohe rodiča.) Bratia a sestry z Južnej Kórey, v akej úlohe sa podľa vás prejavuje Boh? (Hlava rodiny.) Bratia a sestry z Taiwanu, ako to vidíte vy? (Úloha niekoho v rodine Adama a Evy, úloha člena rodiny.) Niektorí z vás si myslia, že sa Boh prejavuje ako člen rodiny Adama a Evy, iní zasa tvrdia, že sa prejavuje ako hlava rodiny, a iní hovoria, že sa prejavuje ako rodič. Všetky tieto možnosti sú veľmi náležité. Rozumiete však, na čo narážam? Boh stvoril týchto dvoch ľudí a správal sa k nim ako ku svojim spoločníkom. Boh sa ako ich jediná rodina staral o ich život a zabezpečoval im potrebu jedla, oblečenia a prístrešia. V tomto prípade sa Boh javí ako rodič Adama a Evy. Pokiaľ to Boh robí, človek nevidí, aký je Boh vznešený; nevidí Božiu nadradenosť, Jeho tajomstvo, a hlavne nie Jeho hnev a majestát. Vidí len Božiu pokoru, Jeho náklonnosť, Jeho záujem o človeka, Jeho zodpovednosť a starostlivosť o človeka. Boží postoj a spôsob správania sa k Adamovi a Eve sa podobajú tomu, ako rodičia prejavujú záujem o svoje deti, ale aj tomu, ako svoje vlastné deti milujú, starajú sa o ne a záleží im na nich – je to skutočné, viditeľné a hmatateľné. Namiesto toho, aby sa Boh vyvýšil a získal vysoké a mocné postavenie, osobne použil kože na výrobu odevu pre človeka. Nezáleží na tom, či táto kožušina slúžila na odstránenie ich hanblivosti alebo na ochranu pred chladom. Dôležité je, že tento odev na zakrytie ľudského tela vytvoril sám Boh vlastnými rukami. Namiesto toho, aby Boh tento odev jednoduchou myšlienkou stvoril alebo použil nejaký iný zázračný prostriedok, ako si ľudia predstavujú, že to robí, legitímne urobil niečo, o čom človek predpokladá, že to Boh nerobí a nemal by to robiť. Môže sa to zdať ako banalita – niektorí ľudia sú možno toho názoru, že to ani nestojí za zmienku –, no každému Božiemu nasledovníkovi s nejasnými predstavami o Bohu to umožňuje nahliadnuť do Jeho pravosti a miloty a spoznať Jeho vernosť a pokoru. Neznesiteľne arogantní ľudia, ktorí si myslia, že sú vysoko postavení a mocní, tak sklonia svoje namyslené hlavy a zahanbia sa pred Božou pravosťou a pokorou. Božia pravosť a pokora ďalej umožňuje ľuďom spoznať, aký je Boh hodný lásky. Naopak, „nesmierny“, „hodný lásky“ a „všemohúci“ Boh, ktorého ľudia uchovávali vo svojich srdciach, sa stal bezvýznamným a škaredým a rozpadá sa pri najmenšom dotyku. Keď čítaš tento verš a počúvaš tento príbeh, hľadíš na Boha zvrchu, pretože urobil takúto vec? Niektorí ľudia možno áno, ale iní budú reagovať opačne. Budú si myslieť, že Boh je pravý a hodný lásky, a dojme ich práve Božia pravosť a milota. Čím viac vidia pravú stránku Boha, tým viac dokážu oceniť pravú existenciu Božej lásky, dôležitosť Boha v ich srdciach a to, ako pri nich v každom okamihu stojí.

Teraz nasmerujme našu diskusiu opäť na súčasnosť. Ak Boh mohol urobiť tieto rôzne maličkosti pre ľudí, ktorých stvoril na samotnom začiatku, dokonca aj veci, na ktoré by sa ľudia nikdy neodvážili ani pomyslieť alebo by ich ani neočakávali, mohol by potom urobiť takéto veci pre ľudí aj dnes? Niektorí vravia: „Áno!“ Prečo je to tak? Pretože Božia podstata ani milota nie sú falošné. Božia podstata naozaj existuje a nie je niečím, čo pridali iní, a už vôbec nie niečím, čo sa mení časom, v závislosti od rôznych miest a epoch. Božia pravosť a milota sa môžu naozaj prejaviť len vtedy, keď Boh urobí niečo, čo ľudia považujú za nezaujímavé a bezvýznamné – čosi také banálne, že by im ani nenapadlo, že by to niekedy urobil. Boh nie je povýšenecký. V Jeho povahe a podstate niet žiadneho zveličovania, pretvárky, pýchy ani arogancie. Nikdy sa nechvastá, priam naopak – miluje, prejavuje záujem, stará sa a verne a úprimne vedie ľudské bytosti, ktoré stvoril. Bez ohľadu na to, ako málo ľudia oceňujú, cítia alebo vidia, čo Boh robí, On to stále celkom iste robí. Ovplyvnilo by poznanie takejto Božej podstaty lásku ľudí k Nemu? Ovplyvnilo by to ich bohabojnosť? Dúfam, že keď pochopíš pravú stránku Boha, ešte viac sa k Nemu priblížiš a budeš môcť viac oceniť Jeho lásku a starostlivosť o ľudstvo. Zároveň budeš môcť odovzdať Bohu svoje srdce a nebudeš Ho už podozrievať alebo o Ňom pochybovať. Boh robí pre človeka v tichosti všetko, všetko robí v tichosti prostredníctvom svojej úprimnosti, vernosti a lásky. Nikdy však nemá v dôsledku svojho konania žiadne obavy ani výčitky, ani nepotrebuje, aby sa Mu niekto nejakým spôsobom zavďačoval. Rovnako nikdy nemá v úmysle niečo od ľudstva získať. Jediným cieľom všetkého, čo kedy urobil, je to, aby mohol prijať pravú vieru a lásku ľudstva. A týmto zakončujem prvú tému.

Boli vám tieto diskusie nápomocné? Do akej miery vám pomohli? (Viac chápeme a poznáme Božiu lásku.) (Táto metóda diskusie v duchovnom spoločenstve nám môže v budúcnosti pomôcť lepšie oceniť Božie slovo, pochopiť Božie emócie a význam toho, čo Boh v danom čase povedal, a vycítiť, čo vtedy cítil.) Uvedomuje si niekto z vás po prečítaní týchto slov intenzívnejšie pravú Božiu existenciu? Máte pocit, že Božia existencia už nie je bezvýznamná alebo nejasná? Ak máte tento pocit, dokážete vycítiť, že Boh je hneď vedľa vás? Možno tento pocit nie je zrejmý práve v tomto okamihu alebo ste sa k nemu ešte nedopracovali. No raz, keď si skutočne hlboko uvedomíte a naozaj spoznáte Božiu povahu a podstatu vo svojom srdci, budeš cítiť, že Boh je priamo pri tebe – len si Boha nikdy skutočne neprijal do svojho srdca. Taká je pravda!

Aký je váš názor na tento prístup k diskusii v duchovnom spoločenstve? Zvládate to? Myslíte si, že tento typ diskusie v duchovnom spoločenstve na tému Božieho diela a Božej povahy je veľmi ťažký? Ako sa cítite? (Veľmi dobre, sme nadšení.) Prečo sa cítite dobre? Prečo ste pocítili nadšenie? (Bolo to ako návrat do rajskej záhrady, návrat k bytiu po Božom boku.) „Božia povaha“ je pre ľudí v podstate dosť neznáma téma, pretože to, čo si zvyčajne predstavujete a čo čítate v knihách alebo počujete v duchovných spoločenstvách, má tendenciu spôsobiť, že sa cítite trochu ako slepec, ktorý sa dotýka slona – len sa ho dotýkate rukami, ale v skutočnosti si nedokážete nič predstaviť. Ohmatávanie naslepo ti nemôže poskytnúť ani približné pochopenie Boha, nieto ešte jasnú predstavu o Ňom; len naďalej dráždi tvoju predstavivosť, bráni ti presne definovať Božiu povahu a podstatu, pričom neistota vyplývajúca z tvojej predstavivosti zakaždým naplní tvoje srdce pochybnosťami. Keď si niečím nemôžeš byť istý, no i napriek tomu sa to usiluješ pochopiť, v tvojom srdci sa zakaždým objavia rozpory a konflikty, či dokonca pocit nepokoja. V dôsledku toho budeš dezorientovaný a zmätený. Nie je to trýznivé, keď chceš hľadať Boha, poznať Ho a jasne Ho vidieť, no i tak sa zdá, že nedokážeš nájsť odpovede? Samozrejme, tieto slová sú určené len tým, ktorí chcú mať pred Bohom bázeň a uspokojovať Ho. Pre ľudí, ktorí sa takýmito vecami nezapodievajú, to je v podstate zbytočné, pretože tí najviac dúfajú v to, že skutočnosť a existencia Boha sú len legendou alebo výmyslom, aby si mohli robiť, čo sa im zachce. A takisto, aby mohli byť najväčší a najdôležitejší, aby mohli páchať zlé skutky bez ohľadu na následky, aby nemuseli znášať trest či niesť zodpovednosť a aby sa ich netýkalo ani to, čo Boh hovorí o zlosynoch. Títo ľudia nie sú ochotní chápať Božiu povahu. Sú znechutení a unavení zo snahy spoznať Boha a všetko o Ňom. Najspokojnejší by boli, keby Boh neexistoval. Títo ľudia odporujú Bohu a patria medzi tých, ktorí budú vyhnaní.

Ďalej budeme diskutovať o príbehu o Noemovi a o tom, ako súvisí s témou Božieho diela, Božej povahy a samotného Boha.

Čo podľa vás Boh urobil Noemovi v tejto časti Písma? Azda každý z vás, čo tu sedíte, o tom niečo vie z čítania Písma: Boh prinútil Noema postaviť archu a potom zničil svet potopou. Boh prikázal Noemovi postaviť archu, aby zachránil svoju osemčlennú rodinu, vďaka čomu prežili a stali sa predkami ďalšej generácie ľudstva. Teraz prejdime na Písmo.

B. Noe

1. Boh má v úmysle zničiť svet prostredníctvom potopy a prikazuje Noemovi postaviť archu

Gn 6, 9-14 Toto sú Noemove pokolenia: Noe bol spravodlivý muž a dokonalý vo svojich pokoleniach a kráčal s Bohom. Splodil troch synov: Šéma, Cháma a Jefeta. Aj zem bola pred Bohom skazená a plná násilia. Boh sa pozrel na zem, a hľa, bola skazená, lebo každé telo na zemi bolo skazené. A Boh riekol Noemovi: „Koniec každého tela je predo Mnou, lebo zem sa skrze nich naplnila násilím. Hľa, zahubím ich spolu so zemou. Urob archu z cyprusového dreva; v arche urob miestnosti a vymaž ju zvnútra i zvonka smolou.“

Gn 6, 18-22 „Ale s tebou uzavriem svoju zmluvu a vojdeš do korábu ty, tvoji synovia, tvoja žena a ženy tvojich synov s tebou. A z každého živého stvorenia do archy privedieš po dvoch z každého druhu, aby si ich zachoval nažive s tebou; budú mužského i ženského pohlavia. Z vtáctva podľa svojho druhu a z dobytka podľa svojho druhu, zo všetkých plazov podľa svojho druhu, po dvoch z každého druhu, aby si ich zachoval nažive. A z každého jedla si vezmi so sebou, a zhromaždi ho k sebe, a bude to za pokrm pre teba i pre nich.“ Takto urobil Noe, všetko tak, ako mu prikázal Boh.

Máte už teraz po prečítaní týchto dvoch úryvkov všeobecnú predstavu o tom, kto bol Noe? Akým typom človeka bol Noe? Pôvodný text znie: „Noe bol spravodlivý muž a dokonalý vo svojich pokoleniach.“ Aký človek bol podľa chápania dnešných ľudí v tých časoch „spravodlivý“? Spravodlivý človek by mal byť dokonalým človekom. Viete, či bol tento dokonalý človek dokonalým v očiach človeka alebo v Božích očiach? Niet pochýb o tom, že bol dokonalý v Božích očiach, ale nie v očiach človeka. To je isté! Je to preto, že človek je slepý a nevidí, a iba Boh sa pozerá na celú zem a na každého jedného človeka, a iba Boh vedel, že Noe je dokonalým človekom. Preto sa Boží plán zničiť svet prostredníctvom potopy začal vtedy, keď povolal Noema.

V tomto veku mal Boh v úmysle povolať Noema, aby urobil niečo veľmi dôležité. Prečo bolo treba vykonať túto úlohu? Pretože Boh mal vtedy vo svojom srdci plán. Jeho plánom bolo zničiť svet prostredníctvom potopy. Prečo chcel zničiť svet? Ako sa píše v tejto časti: „Aj zem bola pred Bohom skazená a plná násilia.“ Ako chápete vetu „zem bola plná násilia“? Išlo o jav na zemi, v ktorom sa svet a ľudia na ňom skazili až do krajnosti; takže „zem bola plná násilia“. V dnešnej reči by „plná násilia“ znamenalo, že všetko je v neporiadku. Pre človeka to znamenalo, že sa vytratilo akékoľvek zdanie poriadku v každom aspekte života a že vo všetkom zavládol chaos a všetko bolo nekontrolovateľné. V Božích očiach to znamenalo, že ľudia na svete sa stali príliš skazenými. No do akej miery? Ich skazenosť siahala až do takej miery, že sa na nich Boh už nemohol pozerať a strácal s nimi trpezlivosť. Až do takej miery, že ich mal v úmysle zničiť. Keď sa Boh rozhodol zničiť svet, plánoval nájsť niekoho, kto by postavil archu. Na túto úlohu si vybral Noema, to znamená, že archu Mu mal postaviť Noe. Prečo si vybral práve Noema? V Božích očiach bol Noe spravodlivým človekom; nech mu Boh prikázal urobiť čokoľvek, Noe to urobil. To znamená, že Noe bol ochotný urobiť všetko, čo mu Boh prikázal. Boh chcel nájsť na spoluprácu niekoho takéhoto, aby dokončil to, čo mu zveril – aby dokončil Jeho dielo na zemi. Žil vtedy okrem Noema ešte niekto, kto by dokázal splniť takúto úlohu? Určite nie! Noe bol jediným kandidátom, jediným človekom, ktorý mohol dokončiť to, čo mu Boh zveril, a tak si ho Boh vyvolil. Sú však súčasné Božie hranice a normy na záchranu ľudí rovnaké ako vtedajšie? Odpoveď znie: určite je medzi nimi rozdiel! A prečo sa na to pýtam? Noe bol v tom čase jediným spravodlivým človekom v Božích očiach, z čoho vyplýva, že ani jeho manželka, ani nikto z jeho synov či neviest neboli spravodliví ľudia, no Boh ich napriek tomu kvôli Noemovi ušetril. Boh na nich nekládol také požiadavky ako teraz. Namiesto toho ponechal všetkých osem členov Noemovej rodiny nažive. Vďaka Noemovej spravodlivosti sa im dostalo Božieho požehnania. Bez Noema by nikto z nich nemohol dokončiť to, čo im Boh zveril. Preto bol Noe jedinou osobou, ktorá mala prežiť zničenie sveta, a ostatní boli len vedľajšími užívateľmi výhod. To znamená, že v období pred tým, ako Boh oficiálne začal svoje dielo riadenia, boli princípy a normy, na základe ktorých zaobchádzal s ľuďmi a ktoré od nich vyžadoval, pomerne uvoľnené. Dnešným ľuďom sa spôsob, akým Boh zaobchádzal s Noemovou osemčlennou rodinou, javí nedostatočne „spravodlivý“. No v porovnaní s veľkým dielom, ktoré teraz koná na ľuďoch, a s mnohými slovami, ktoré teraz vyslovuje, Božie zaobchádzanie s Noemovou osemčlennou rodinou bolo vzhľadom na pozadie Jeho vtedajšieho diela len pracovným princípom. Na porovnanie, dostala viac od Boha Noemova osemčlenná rodina, alebo dostávajú od Neho viac dnešní ľudia?

To, že bol Noe povolaný, je prostá skutočnosť, ale to hlavné, o čom hovoríme – Božia povaha, Jeho vôľa a Jeho podstata v tomto zázname –, také jednoduché nie je. Aby sme pochopili týchto niekoľko Božích aspektov, musíme najprv pochopiť, aký typ človeka chce Boh povolať, a na základe toho pochopiť Jeho povahu, vôľu a podstatu. To je kľúčové. Aký je teda v Božích očiach tento človek, ktorého povoláva? Musí to byť človek, ktorý dokáže načúvať Jeho slovám a nasledovať Jeho pokyny. Zároveň to musí byť aj človek so zmyslom pre zodpovednosť, niekto, kto bude Božie slovo uskutočňovať tak, že ho bude považovať za zodpovednosť a povinnosť, ktorú je povinný plniť. Musí byť tento človek tiež niekým, kto pozná Boha? Nie. V tej dobe Noe nepočul veľa o Božom učení ani nezažil žiadne Božie dielo. Preto mal o Bohu veľmi málo poznatkov. Aj keď je tu zaznamenané, že Noe kráčal s Bohom, videl niekedy Božiu osobu? Odpoveď znie: určite nie! V tej dobe totiž medzi ľudí prichádzali len Boží poslovia. Tí síce mohli zastupovať Boha tým, že niečo hovorili a konali, ale oni iba sprostredkovávali Božiu vôľu a Jeho úmysly. Božia osoba sa človeku nezjavila tvárou v tvár. V tejto časti Písma v podstate vidíme len to, čo mal Noe urobiť a aké pokyny mu Boh dal. Aká teda bola podstata vyjadrená Bohom? Všetko Božie konanie je precízne naplánované. Keď vidí nejakú záležitosť alebo situáciu, v Jeho očiach existuje norma, podľa ktorej ju hodnotí, a táto norma určuje, či spustí plán, ako s ňou naložiť, alebo aký prístup zvolí pri jej riešení. Nie je ľahostajný ani Mu nechýbajú city voči ničomu. V skutočnosti je to celkom naopak. Tento verš hovorí o tom, čo Boh povedal Noemovi: „Koniec každého tela je predo Mnou, lebo zem sa skrze nich naplnila násilím. Hľa, zahubím ich spolu so zemou.“ Keď to Boh povedal, myslel tým, že zničí iba ľudí? Nie! Boh povedal, že zničí všetky živé telá. Prečo chcel Boh ničiť? V tom sa opäť zjavuje Božia povaha; v Božích očiach existuje hranica Jeho trpezlivosti voči ľudskej skazenosti, nečistote, násiliu a neposlušnosti všetkého tela. Aká je táto Jeho hranica? Je to tak, ako povedal Boh: „Boh sa pozrel na zem, a hľa, bola skazená, lebo každé telo na zemi bolo skazené.“ Čo znamená veta „lebo každé telo na zemi bolo skazené“? Znamená to, že keď začalo byť správanie všetkých živých bytostí vrátane tých, ktoré nasledovali Boha, vzývali Božie meno, tých, ktoré kedysi prinášali Bohu zápalné obety, slovne uznávali Boha a dokonca Ho chválili už naskrz skazené a Boh ho zbadal, musel ich zničiť. Taká bola Božia hranica. Do akej miery mal teda Boh trpezlivosť s človekom a skazenosťou všetkého tela? Do takej miery, že všetci ľudia, či už Boží nasledovníci alebo neveriaci, nekráčali po správnej ceste. Do takej miery, že človek nebol len morálne skazený a plný zla, ale dokonca nejestvoval nik, kto by veril v Božiu existenciu. A už vôbec nik neveril, že svet riadi Boh a že Boh môže ľuďom priniesť svetlo a správnu cestu. Do takej miery, že človek pohŕdal Božou existenciou a nedovolil Bohu existovať. Keď sa ľudská skazenosť dostala do tohto bodu, Boh to už nemohol ďalej tolerovať. Čo by ju nahradilo? Príchod Božieho hnevu a trestu. Nebolo to čiastočné zjavenie Božej povahy? Neexistujú v súčasnom veku ľudia, ktorí by boli v Božích očiach spravodliví? Neexistujú ľudia, ktorí by boli v Božích očiach dokonalí? Je tento vek vekom, v ktorom je správanie všetkých tiel na zemi v Božích očiach skazené? Neskúšajú azda v súčasnosti všetci ľudia z tela – s výnimkou tých, ktorých chce Boh urobiť úplnými, a tých, ktorí Ho môžu nasledovať a prijať Jeho spásu – hranicu Božej trpezlivosti? Nie je všetko, čo sa deje vo vašom okolí – čo vidíte na vlastné oči a počujete na vlastné uši a čo osobne zažívate každý deň na tomto svete – plné násilia? Nemal by sa v Božích očiach takýto svet, takýto vek skončiť? Aj keď je pozadie súčasného veku celkom odlišné od pozadia Noemových čias, pocity a hnev, ktoré Boh prechováva voči skazenosti človeka, sa vôbec nemenia. Boh je vďaka svojmu dielu schopný trpezlivosti, ale vzhľadom na okolnosti a podmienky mal byť tento svet v Božích očiach už dávno zničený. Okolnosti sú oveľa horšie ako v čase, keď svet zničila potopa. V čom je však rozdiel? Táto vec zároveň najviac zarmucuje Božie srdce a možno je to niečo, čo si nikto z vás nedokáže uvedomiť.

Keď Boh zničil svet potopou, mohol povolať Noema, aby postavil archu a vykonal časť z prípravného diela. Boh mohol povolať jedného človeka, Noema, aby pre Neho toto všetko urobil. V súčasnom veku však Boh nemá koho povolať. Prečo je to tak? Všetci, čo tu sedíte, pravdepodobne veľmi dobre chápete a poznáte dôvod. Treba vám ho objasniť? Ak to vyslovíme nahlas, mohli by ste stratiť tvár a všetkých by to mohlo rozladiť. Niektorí ľudia možno povedia: „Hoci nie sme spravodliví ľudia a v Božích očiach nie sme dokonalí, ak by nám Boh nakázal niečo urobiť, boli by sme schopní to urobiť. Keď predtým povedal, že sa blíži hrozná katastrofa, začali sme chystať jedlo a veci, ktoré by sa pri katastrofe zišli. Nebolo to všetko v súlade s Božími požiadavkami? Nespolupracovali sme naozaj na Božom diele? Nemožno tieto veci, ktoré sme urobili, porovnať s tým, čo urobil Noe? Nepreukázali sme svojím konaním skutočnú poslušnosť? Neriadili sme sa Božími pokynmi? Nerobili sme to, čo Boh povedal, pretože veríme Božím slovám? Prečo je potom Boh stále smutný? Prečo Boh hovorí, že nemá nikoho, koho by mohol povolať?“ Je nejaký rozdiel medzi vaším konaním a konaním Noema? V čom spočíva tento rozdiel? (Pripraviť dnes jedlo na katastrofu bol náš vlastný úmysel.) (Naše činy sa nemôžu rovnať „spravodlivosti“, zatiaľ čo Noe bol v Božích očiach spravodlivým človekom.) To, čo ste povedali, nie je príliš vzdialené od pravdy. Noemovo konanie sa podstatne líšilo od toho, čo robia ľudia teraz. Keď Noe konal podľa Božích pokynov, nevedel, aké sú Božie úmysly. Nevedel, čo chce Boh dosiahnuť. Len mu dal príkaz a nakázal mu, aby niečo urobil, a Noe to bez zbytočných rečí vykonal. Nesnažil sa tajne zistiť Božie úmysly, neodporoval Bohu ani nebol neúprimný. Jednoducho šiel a poslúchol príkaz s čistým a prostým srdcom. Nech mu Boh prikázal urobiť čokoľvek, urobil to, pričom poslušnosť a počúvanie Božieho slova posilňovali jeho vieru v to, čo robil. Takto priamo a jednoducho naložil s tým, čo mu Boh zveril. Jeho podstatou, podstatou jeho konania, bola poslušnosť, nie spochybňovanie, nie odporovanie či myslenie na svoje osobné záujmy alebo na svoje zisky a straty. A okrem toho, keď Boh povedal, že zničí svet prostredníctvom potopy, Noe sa Ho nepýtal, kedy sa tak stane, ani čo sa stane s vecami, a už vôbec sa Ho nepýtal, ako sa chystá zničiť svet. Jednoducho urobil to, čo mu Boh prikázal. Nech už Boh chcel, aby to urobil akokoľvek a z čohokoľvek, vykonal presne to, čo Boh žiadal, a tiež začal konať okamžite. Konal podľa Božích pokynov tak, aby Bohu vyhovel. Robil to preto, aby sám sebe pomohol vyhnúť sa katastrofe? Nie. Pýtal sa Boha, koľko ešte potrvá, kým bude svet zničený? Nepýtal. Pýtal sa Boha alebo vedel, ako dlho bude trvať stavba archy? Nevedel ani to. Jednoducho poslúchol, počúvol a konal podľa pokynov. Dnešní ľudia takí nie sú: len čo k nim prostredníctvom Božieho slova prenikne nejaká informácia, len čo začujú obyčajný šuchot lístia vo vetre, okamžite začnú konať, nech sa deje čokoľvek a bez ohľadu na cenu, aby pripravili, čo budú jesť, piť a používať v prípade katastrofy. Dokonca si naplánujú aj únikové cesty, keď udrie. Ešte zaujímavejšie je, že v tomto kľúčovom okamihu sú ľudské mozgy veľmi dobré v „plnení úloh“. Aj v prípade, že Boh neposkytol žiadne pokyny, dokáže človek všetko veľmi náležite naplánovať. Na opis takýchto plánov možno použiť slovo „dokonalé“. Čo sa týka toho, čo Boh hovorí, aké sú Jeho úmysly alebo čo chce, to nikoho nezaujíma a nikto sa to nesnaží chápať. Nie je práve toto najväčší rozdiel medzi dnešnými ľuďmi a Noemom?

Vidíte v tomto zázname príbehu o Noemovi časť Božej povahy? Božia trpezlivosť voči ľudskej skazenosti, nečistote a násiliu má svoju hranicu. Keď ju Boh dosiahne, stratí trpezlivosť a namiesto toho spustí svoje nové riadenie a nový plán, začne robiť to, čo musí, zjaví svoje skutky a druhú stránku svojej povahy. Toto Jeho konanie nemá ukázať, že Ho človek nikdy nesmie uraziť alebo že má úplnú autoritu a je plný hnevu, a nemá ukázať ani to, že môže zničiť ľudstvo. Ide o to, že Jeho povaha a svätá podstata už nemôžu umožniť či strpieť, aby takéto ľudstvo žilo pred Ním, aby žilo pod Jeho vládou. To znamená, že keď Mu celé ľudstvo bude odporovať, keď sa na celej zemi nenájde nik, koho by mohol zachrániť, už nebude mať s takýmto ľudstvom trpezlivosť a bez akýchkoľvek pochybností uskutoční svoj plán – takéto ľudstvo zničí. Toto Božie konanie vyplýva z Jeho povahy. Je to nevyhnutný dôsledok, taký, ktorý musí znášať každá stvorená bytosť pod Božou vládou. Neukazuje to, že v tomto súčasnom veku Boh nemôže čakať, kým dokončí svoj plán a spasí ľudí, ktorých chce spasiť? Na čom Bohu za týchto okolností najviac záleží? Nie na tom, ako sa k Nemu správajú tí, čo Ho vôbec nenasledujú, alebo tí, čo Mu aj tak odporujú či vzdorujú. Nestará sa ani o to, ako Ho ľudstvo očierňuje. Záleží mu len na tom, či tých, ktorí Ho nasledujú, predmety Jeho spásy v Jeho pláne riadenia, urobil úplnými, či sa stali hodnými Jeho uspokojenia. Čo sa týka iných ľudí než tých, čo Ho nasledujú, len príležitostne sa uchýli k trestu, aby vyjadril svoj hnev. Napríklad v podobe cunami, zemetrasení a výbuchov sopiek. Zároveň dôkladne chráni a stará sa o tých, čo Ho nasledujú, a ktorých má onedlho spasiť. Božia povaha je takáto: na jednej strane dokáže byť mimoriadne trpezlivý a tolerantný voči ľuďom, ktorých chce urobiť úplnými, a dokáže na nich čakať tak dlho, ako je to len možné; na druhej strane vášnivo nenávidí a neznáša ľudí satanského typu, ktorí Ho nenasledujú a odporujú Mu. Aj keď sa nestará o to, či Ho tieto satanské typy nasledujú alebo uctievajú, stále ich nenávidí a zároveň im vo svojom srdci preukazuje trpezlivosť. A kým určuje zakončenie týchto satanských typov, čaká aj na príchod krokov svojho plánu riadenia.

Pozrime sa na ďalší úryvok.

2. Božie požehnanie pre Noema po potope

Gn 9, 1-6 A Boh požehnal Noema i jeho synov a riekol im: „Ploďte sa a množte sa a naplňte zem! A strach z vás a hrôza z vás spočinie na všetkej zveri zeme a na všetkom nebeskom vtáctve, na všetkom, čo sa hýbe na zemi, a na všetkých morských rybách; do vašich rúk sú vydané. Všetko, čo sa hýbe a žije, bude pre vás pokrmom tak, ako som vám dal aj zelenú bylinu. Ale mäso, v ktorom je život a krv, nebudete jesť. A určite budem požadovať vašu krv z vašich životov, z ruky každého zvieraťa ju budem požadovať a z ruky človeka, z ruky brata každého človeka budem požadovať život človeka. Kto preleje krv človeka, nech je aj jeho krv preliata človekom, lebo na Boží obraz stvoril človeka.“

Čo dedukujete z tohto úryvku? Prečo som vybral práve tieto verše? Prečo som nevybral úryvok o živote Noema a jeho rodiny na arche? Lebo tieto informácie veľmi nesúvisia s témou, ktorú dnes preberáme. To, na čo sa zameriavame, je Božia povaha. Ak sa chcete dozvedieť o týchto podrobnostiach, môžete si sami vziať do rúk Bibliu a prečítať si ju. Tu o tom hovoriť nebudeme. Dnes hovoríme hlavne o tom, ako spoznať Božie konanie.

Keď Noe prijal Božie pokyny, postavil archu a prežil dni, keď Boh zoslal na svet potopu, aby ho zničil, celá jeho osemčlenná rodina prežila. Okrem Noemovej osemčlennej rodiny bolo zničené celé ľudstvo a všetko živé na zemi. Noema Boh požehnal a povedal mu i jeho synom niekoľko vecí. Týkali sa toho, čo mu Boh udeľoval, a tiež Božieho požehnania, ktorého sa mu dostalo. Také sú požehnanie a prísľub, ktoré Boh dáva tomu, kto Ho dokáže počúvať a prijímať Jeho pokyny. Je to aj spôsob, akým Boh odmeňuje ľudí. To znamená, že bez ohľadu na to, či bol Noe v Božích očiach dokonalý alebo spravodlivý človek, a bez ohľadu na to, koľko toho o Bohu vedel, Noe a jeho traja synovia skrátka všetci počúvali Božie slová, spolupracovali na Božom diele a robili to, čo mali robiť v súlade s Božími pokynmi. Výsledkom bolo, že po zničení sveta prostredníctvom potopy zachovali pre Boha ľudí a rôzne druhy živých tvorov, čím významne prispeli k ďalšiemu kroku Božieho plánu riadenia. Za všetko, čo urobil, ho Boh požehnal. Noemovo konanie možno pre dnešných ľudí ani nestojí za zmienku. Niektorí si možno dokonca myslia: „Noe nič neurobil, Boh sa rozhodol, že ho ušetrí, takže určite to tak bolo. Neprežil zásluhou vlastných činov. Takýto priebeh chcel Boh, pretože človek je pasívny.“ Božie myšlienky však boli iné. Bohu je jedno, či je človek dôležitý alebo nedôležitý, pokiaľ Ho počúva, poslúcha Jeho pokyny a to, čo mu zverí, a spolupracuje na Jeho diele, vôli a pláne, aby sa mohli bez problémov uskutočniť, potom je takéto správanie hodné Jeho spomienky a prijatia Jeho požehnania. Boh si takýchto ľudí cení a veľmi si váži ich konanie, lásku a náklonnosť voči Nemu. Taký je Boží postoj. Prečo teda Boh požehnal Noema? Lebo takto Boh pristupuje k takémuto konaniu a poslušnosti človeka.

V súvislosti s Božím požehnaním Noema niektorí ľudia povedia: „Ak človek počúva Boha a uspokojuje Ho, Boh by ho mal požehnať. Nie je to samozrejmé?“ Môžeme to tvrdiť? Niektorí ľudia hovoria: „Nie.“ Prečo to nemôžeme povedať? Niektorí tvrdia: „Človek nie je hoden tešiť sa z Božieho požehnania.“ To nie je úplne správne. Keď totiž človek prijíma to, čo mu Boh zveruje, Boh má svoju normu, podľa ktorej posudzuje, či je jeho konanie dobré alebo zlé, či poslúcha, plní Božiu vôľu a či jeho činy zodpovedajú tejto norme. Boha zaujíma predovšetkým srdce človeka, nie jeho konanie na povrchu. Nie je to tak, že Boh by mal niekoho požehnať, pokiaľ niečo robí, bez ohľadu na to, ako to robí. Ide o mylné pochopenie Boha zo strany niektorých ľudí. Boh sa nepozerá len na konečný výsledok vecí, ale väčší dôraz kladie na to, aké je srdce človeka a aký je jeho postoj počas vývoja vecí. Hľadí na to, či je v ľudskom srdci poslušnosť, ohľaduplnosť a túžba uspokojiť Boha. Koľko toho Noe v tom čase vedel o Bohu? Bolo toho toľko, ako učenia, ktoré poznáte vy teraz? Čo sa týka aspektov pravdy, ako sú koncepcia a poznanie Boha, dostalo sa mu toľko polievania a starostlivosti ako tebe? Nie, nedostalo! Je tu však jedna nevyvrátiteľná skutočnosť: vo vedomí, mysliach a dokonca aj v hĺbke sŕdc dnešných ľudí sú ich predstavy a postoje voči Bohu hmlisté a nejednoznačné. Možno dokonca povedať, že časť ľudí zaujíma k Božej existencii negatívny postoj. V Noemovom srdci a vedomí však bola Božia existencia absolútna a vôbec o nej nepochyboval. Preto bola jeho poslušnosť voči Bohu autentická a mohla obstáť v skúške. Jeho srdce bolo čisté a otvorené voči Bohu. Nepotreboval príliš veľa poznatkov o učeniach, aby sa presvedčil, že má poslúchať každé Božie slovo, ani nepotreboval veľa faktov dokazujúcich Božiu existenciu, aby bol schopný prijať to, čo mu Boh zveril, a aby dokázal vykonať všetko, čo mu Boh prikázal. To je hlavný rozdiel medzi Noemom a dnešnými ľuďmi. Je to aj skutočná definícia toho, aký presne je v Božích očiach dokonalý človek. Boh chce práve ľudí, ako je Noe. Je to typ človeka, ktorého Boh chváli. A zároveň je to presne ten typ človeka, ktorého Boh požehnáva. Osvietilo vás to? Ľudia sa na iných pozerajú zvonku, no Boh hľadí na ľudské srdcia a ich podstatu. Boh nikomu nedovolí, aby mal voči Nemu vlažný vzťah alebo aby o Ňom pochyboval. Nedovolí ani to, aby Ho ľudia podozrievali alebo akokoľvek skúšali. Aj keď teda dnešní ľudia čelia Božiemu slovu – mohli by ste dokonca povedať, že čelia Bohu –, niečo hlboko v ich srdciach, ich skazená podstata a nepriateľský postoj voči Nemu im bránia v nadobudnutí pravej viery v Boha a v tom, aby Ho poslúchali. Preto je pre nich veľmi ťažké získať rovnaké požehnanie, aké Boh udelil Noemovi.

Ďalej sa pozrime na časť Písma o tom, ako Boh použil dúhu ako symbol svojej zmluvy s človekom.

3. Boh používa dúhu ako symbol svojej zmluvy s človekom

Gn 9, 11-13 „A uzavriem s vami svoju zmluvu, a už viac nezahubia vody potopy žiadne telo, a už viac nebude potopa, ktorá by zničila zem.“ A Boh riekol: „Toto je znamenie zmluvy, ktorú uzatváram medzi sebou a medzi vami a každou živou bytosťou, ktorá je s vami, na večné pokolenia. Svoju dúhu umiestnim do oblakov a bude znamením zmluvy medzi Mnou a zemou.“

Väčšina ľudí vie, čo je dúha, a počula aj o niekoľkých príbehoch, v ktorých sa dúha objavuje. Čo sa týka biblického príbehu o dúhe, niektorí ľudia mu veria, niektorí ho považujú za legendu, zatiaľ čo iní mu neveria vôbec. Bez ohľadu na to boli všetky udalosti, ktoré sa stali v súvislosti s dúhou, Božím dielom a odohrali sa v rámci Božieho riadenia človeka. Tieto udalosti boli presne zaznamenané v Biblii. Dané záznamy nám nehovoria o tom, v akom rozpoložení bol v tom čase Boh alebo aké úmysly sa skrývali za slovami, ktoré vyslovil. Okrem toho nikto nedokáže posúdiť, čo Boh cítil, keď ich vyslovil. Božie rozpoloženie súvisiace s celou touto udalosťou však možno postrehnúť medzi riadkami textu. Je to akoby Jeho myšlienky v tom čase vyskakovali zo stránky prostredníctvom každého slova a vety Božieho slova.

Ľudí by mali zaujímať Božie myšlienky a práve tie by sa mali snažiť čo najviac spoznať. Je to preto, že Božie myšlienky sú nerozlučne späté s ľudským chápaním Boha a ľudské chápanie Boha je nevyhnutným článkom pre vstup človeka do života. Na čo teda myslel Boh v čase, keď sa tieto udalosti odohrali?

Boh pôvodne stvoril ľudstvo, ktoré bolo v Jeho očiach veľmi dobré a bolo Mu blízke, ale po tom, čo Mu začalo vzdorovať, ho zničila potopa. Ranilo Boha, že takéto ľudstvo len tak z ničoho nič zmizlo? Samozrejme, že áno! Ako teda vyjadril túto bolesť? Ako to bolo zaznamenané v Biblii? V Biblii to bolo zaznamenané týmito slovami: „A uzavriem s vami svoju zmluvu, a už viac nezahubia vody potopy žiadne telo, a už viac nebude potopa, ktorá by zničila zem.“ Táto jednoduchá veta odhaľuje Božie myšlienky. Toto zničenie sveta Ho veľmi ranilo. V ľudskej reči to znamená, že bol veľmi smutný. Môžeme si to predstaviť: ako vyzerala zem, ktorá bola kedysi plná života, po tom, čo ju zničila potopa? Ako v tom čase vyzerala zem, ktorá bola kedysi plná ľudí? Nežili na nej žiadni ľudia, žiadne živé tvory, všetko pokrývala voda a na vodnej hladine to bola úplná spúšť. Bol takýto výjav pôvodným Božím úmyslom pri stvorení sveta? Samozrejme, že nie! Pôvodným Božím úmyslom bolo vidieť život na celej zemi, vidieť ľudské bytosti, ktoré stvoril, ako Ho uctievajú, a nie aby bol Noe jediný, kto Ho uctieva, alebo jediný, kto dokáže odpovedať na Jeho volanie dokončiť to, čo mu bolo zverené. Keď ľudstvo zmizlo, Boh nevidel to, čo mal pôvodne v úmysle, ale pravý opak. Ako by to nemohlo raniť Jeho srdce? Keď teda zjavoval svoju povahu a vyjadroval svoje emócie, rozhodol sa. Aké rozhodnutie učinil? Rozhodol sa urobiť v oblakoch oblúk (teda dúhu, ktorú vidíme) na znak zmluvy s človekom, ako prísľub, že Boh už viac nezničí ľudstvo potopou. Urobil to aj preto, aby ľuďom povedal, že Boh zničil svet prostredníctvom potopy, aby si ľudstvo naveky zapamätalo, prečo Boh niečo také urobil.

Bolo zničenie sveta v tom čase niečo, čo Boh chcel? Určite to nechcel. Možno si dokážeme čiastočne predstaviť žalostný pohľad na zem po zničení sveta, no nedokážeme si ani trochu predstaviť, ako to všetko vtedy vyzeralo v Božích očiach. Môžeme povedať, že či už ide o dnešných alebo vtedajších ľudí, nik si nedokáže predstaviť alebo si uvedomiť, čo cítil Boh, keď videl ten výjav, ten obraz sveta po tom, čo ho zničila potopa. Boha k tomu dohnala ľudská neposlušnosť, no bolesť, ktorú pri tom utrpelo Božie srdce, je skutočnosťou, ktorú nedokáže nik pochopiť ani oceniť. Preto Boh uzavrel s ľudstvom zmluvu – chcel ňou ľuďom povedať, aby si pamätali, že Boh raz niečo také urobil, a prisahal im, že už nikdy nezničí svet takýmto spôsobom. V tejto zmluve vidíme Božie srdce – vidíme, že keď toto ľudstvo zničil, ranilo to Jeho srdce. Povedané ľudskou rečou, keď Boh zničil ľudstvo a videl, ako mizne, Jeho srdce nariekalo a krvácalo. Nie je to najlepší spôsob, ako to opísať? Tieto slová ľudia používajú na opis ľudských emócií, ale keďže ľudský jazyk je príliš obmedzený, ich použitie na opis Božích pocitov a emócií sa Mi nezdá byť zlé a ani tieto slová príliš prehnané. Aspoň vám poskytnú veľmi živý a výstižný obraz toho, akú mal v tom čase Boh náladu. Čo sa vám teraz vynorí v mysli, keď opäť zbadáte dúhu? Aspoň si spomeniete, ako Boh kedysi smútil nad zničením sveta potopou. Spomeniete si, ako aj napriek tomu, že neznášal tento svet a opovrhoval týmto ľudstvom, keď zničil ľudské bytosti, ktoré vlastnými rukami stvoril, ranilo to Jeho srdce, usiloval sa nemyslieť na to, cítil nechuť a ťažko to znášal. Jedinou útechou Mu bola Noemova osemčlenná rodina. Práve Noemova spolupráca spôsobila, že Jeho veľká snaha o stvorenie všetkých vecí nebola márna. V čase, keď Boh trpel, to bola jediná vec, ktorá Mu pomohla zniesť bolesť. Od tejto chvíle Boh vložil do Noemovej rodiny všetky svoje očakávania od ľudstva v nádeji, že budú môcť žiť pod Jeho požehnaním, a nie pod Jeho kliatbou, dúfajúc, že už nikdy nebudú svedkami toho, ako Boh opäť zničí svet prostredníctvom potopy, a že nebudú zničení.

Akú časť Božej povahy by sme sa z tohto mali dozvedieť? Boh opovrhoval človekom, pretože človek sa k Nemu správal nepriateľsky, ale v Jeho srdci zostali Jeho starostlivosť, záujem a milosrdenstvo voči ľudstvu v nezmenenej podobe. Aj keď ľudstvo zničil, Jeho srdce sa nezmenilo. Keď bolo ľudstvo plné skazenosti a žalostne neposlušné voči Bohu, Boh ho musel zničiť – pre svoju povahu a podstatu a v súlade so svojimi princípmi. Pre Jeho podstatu Mu však bolo ľudstva stále ľúto. Dokonca chcel použiť rôzne spôsoby na jeho vykúpenie, aby mohlo žiť ďalej. Človek však Bohu odporoval, naďalej Ho neposlúchal a nechcel prijať Božiu spásu, teda Jeho dobré úmysly. Bez ohľadu na to, ako Boh človeka volal, osviežoval mu pamäť, staral sa oňho, pomáhal mu alebo ho toleroval, človek to nechápal, nedokázal to oceniť a nevenoval tomu žiadnu pozornosť. Ani vo svojom trápení Boh nezabudol poskytnúť človeku maximálnu toleranciu a čakal, kým sa obráti. Keď dosiahol svoju hranicu, bez najmenšieho váhania urobil, čo bolo potrebné. Inak povedané, od momentu, keď Boh plánoval zničiť ľudstvo, až po začiatok Jeho diela na zničenie ľudstva, existovalo určité časové obdobie a proces. Cieľom tohto procesu bolo umožniť človeku obrátiť sa. A toto bola posledná šanca, ktorú dal Boh človeku. Čo teda Boh robil v tomto období pred zničením ľudstva? Vykonal značné dielo týkajúce sa pripomínania a upozorňovania. Bez ohľadu na veľkosť bolesti a žiaľu Božieho srdca naďalej poskytoval ľudstvu svoju starostlivosť, záujem a hojnosť milosti. Čo nám z toho vyplýva? Nepochybne chápeme, že Božia láska k ľudstvu je skutočná a nie sú to len neúprimné Božie sľuby. Je skutočná, hmatateľná a zjavná, nie predstieraná, falošná, lživá či namyslená. Boh nikdy nepoužíva žiadne klamstvo ani nevytvára falošné obrazy, aby ľudia pochopili, že je milujúci. Nikdy nepoužíva falošné svedectvo, aby ľudia videli Jeho milotu, ani sa svojou milotou a svätosťou nevystatuje. Nie sú tieto aspekty Božej povahy hodné ľudskej lásky? Nie sú hodné uctievania? Nie sú hodné toho, aby sme si ich vážili? Teraz sa vás chcem spýtať: myslíte si po vypočutí týchto slov, že Božia veľkosť sú len prázdne slová na papieri? Je Božia milota len prázdnymi slovami? Nie! Iste nie! Božia nadradenosť, veľkosť, svätosť, tolerancia, láska a tak ďalej – každý detail každého z rôznych aspektov Božej povahy a podstaty nachádza praktické vyjadrenie vždy, keď Boh koná svoje dielo, je stelesnený v Jeho vôli voči človeku a tiež sa napĺňa a odráža v každom človeku. Bez ohľadu na to, či si to už predtým pocítil, Boh sa všemožne stará o každého človeka, používa svoje úprimné srdce, múdrosť a rôzne metódy, aby zahrial srdce každého človeka a prebudil jeho ducha. To je nepopierateľná skutočnosť. Bez ohľadu na to, koľko ľudí tu sedí, každý človek zažil a pocítil niečo iné voči Božej tolerancii, trpezlivosti a milote. Tieto skúsenosti s Bohom a tieto pocity alebo vnímanie Boha – všetky tieto pozitívne veci jednoducho pochádzajú od Boha. Keď teda zlúčime skúsenosti a poznatky o Bohu každého z nás a skombinujeme ich s naším dnešným čítaním týchto úryvkov z Biblie, je vaše porozumenie Boha teraz skutočnejšie a správnejšie?

Aké nové poznanie o Bohu ste nadobudli po prečítaní tohto príbehu a po pochopení časti Božej povahy zjavenej prostredníctvom tejto udalosti? Umožnilo vám to hlbšie pochopiť Boha a Jeho srdce? Cítite sa teraz inak, keď opätovne čítate Noemov príbeh? Bolo podľa vás zbytočné zaoberať sa v duchovnom spoločenstve týmito biblickými veršami? Teraz, keď sme si ich v duchovnom spoločenstve prebrali, myslíte si, že to bolo nepotrebné? Určite to bolo potrebné! Aj keď to, čo čítame, je príbeh, ide o pravdivý záznam o diele, ktoré Boh vykonal. Mojím cieľom nebolo umožniť vám pochopiť podrobnosti týchto príbehov alebo tejto postavy, ani to, aby ste ďalej skúmali túto postavu, a už vôbec nie to, aby ste sa vrátili a opäť študovali Bibliu. Chápete? Pomohli vám teda tieto príbehy lepšie spoznať Boha? Ako tento príbeh prispel k vášmu chápaniu Boha? Povedzte nám to, bratia a sestry z Hongkongu. (Videli sme, že Božia láska je niečo, čo nemá nikto z nás, skazených ľudí.) Povedzte nám to, bratia a sestry z Južnej Kórey. (Božia láska k človeku je skutočná. Božia láska k človeku nesie Jeho povahu, ako aj Jeho veľkosť, svätosť, nadradenosť a toleranciu. Stojí za to, aby sme sa ju snažili hlbšie pochopiť.) (Práve prostredníctvom zdieľania v duchovnom spoločenstve môžem na jednej strane vidieť Božiu spravodlivú a svätú povahu a tiež Boží záujem o ľudstvo, Božie milosrdenstvo voči ľudstvu a to, že všetko, čo Boh robí, a každá Jeho myšlienka a každý Jeho nápad odhaľujú Jeho lásku a záujem o ľudstvo.) (V minulosti som to chápal tak, že Boh použil potopu, aby zničil svet, pretože ľudstvo sa stalo zlým do žalostnej miery. Zdalo sa Mi, že Boh toto ľudstvo zničil, pretože ho nenávidel. Až keď dnes Boh hovoril o Noemovom príbehu a povedal, že Božie srdce krváca, uvedomil som si, že On vlastne toto ľudstvo nechcel opustiť. Keďže ľudstvo bolo príliš neposlušné, Boh nemal inú možnosť, ako ho zničiť. Božie srdce vtedy v skutočnosti veľmi žialilo. Na základe tohto vidím v Božej povahe Jeho starostlivosť a záujem o ľudstvo. To je niečo, čo som predtým nevedel.) Výborne! Môžete pokračovať. (Počúvanie ma veľmi zasiahlo. Bibliu som v minulosti čítal, ale nikdy som nezažil to, čo dnes, keď Boh priamo rozoberá tieto veci, aby sme Ho mohli spoznať. To, že nás Boh takto vedie, aby sme pochopili Bibliu, mi umožnilo oboznámiť sa s tým, že Božou podstatou pred skazením človeka bola láska a starostlivosť o ľudstvo. Od čias, čo sa stal človek skazeným, až po tieto súčasné posledné dni, aj keď má Boh spravodlivú povahu, Jeho láska a starostlivosť zostávajú nezmenené. To značí, že podstata Božej lásky od stvorenia až doteraz, bez ohľadu na to, či je človek skazený, sa nikdy nemení.) (Dnes som zistil, že Božia podstata sa nezmení pod vplyvom času alebo miesta pôsobnosti Jeho diela. Pochopil som aj to, že bez ohľadu na to, či Boh stvorí svet alebo ho zničí po tom, čo sa človek stane skazeným, všetko, čo robí, má zmysel a zahŕňa Jeho povahu. Pochopil som teda, že Božia láska je nekonečná a nezmerná, a pochopil som aj, ako spomínali ostatní bratia a sestry, Božiu starostlivosť a milosrdenstvo voči ľudstvu, keď zničil svet.) (O týchto veciach som predtým naozaj nevedel. Po dnešnom počúvaní cítim, že Boh je skutočne vierohodný, skutočne hodný dôvery, že stojí za to v Neho veriť a že naozaj jestvuje. Vo svojom srdci veľmi oceňujem, že Božia povaha a láska sú naozaj také skutočné. Takýto pocit mám po dnešnom počúvaní.) Výborne! Zdá sa, že všetci ste si vzali k srdcu to, čo ste počuli.

Všimli ste si niečo na všetkých biblických veršoch vrátane všetkých biblických príbehov, o ktorých sme dnes v duchovnom spoločenstve hovorili? Použil Boh niekedy svoj vlastný jazyk, aby vyjadril svoje myšlienky alebo vysvetlil svoju lásku a starostlivosť o ľudstvo? Existuje záznam o tom, že by použil jednoduchý jazyk na vyjadrenie toho, ako veľmi sa zaujíma o ľudstvo alebo ako veľmi ho miluje? Nie. Nie je to tak? Sú medzi vami mnohí, čo čítali Bibliu alebo iné knihy ako Bibliu. Videl niekto z vás takéto slová? Odpoveď znie: určite nie! To znamená, že Boh v biblických záznamoch vrátane Božích slov alebo zdokumentovania Božieho diela nikdy v žiadnej dobe ani v žiadnom období nepoužil vlastné metódy na opísanie svojich pocitov alebo vyjadrenie svojej lásky a starostlivosti o ľudstvo, ani nikdy nepoužil reč alebo nejaké činy na vyjadrenie svojich pocitov a emócií – nie je to fakt? Prečo to hovorím? Prečo to musím spomínať? Dôvodom je, že aj toto stelesňuje Božiu milotu a povahu.

Boh stvoril ľudí. Bez ohľadu na to, či boli skazení alebo či Ho nasledujú, správa sa k nim ako k svojim najzbožňovanejším milovaným – alebo, ako by povedali ľudia, ako k ľuďom, ktorí sú Mu najdrahší –, a nie ako k svojim hračkám. Aj keď Boh hovorí, že On je Stvoriteľ a človek je Jeho stvorením, čo môže znieť trochu hierarchicky, v skutočnosti všetko, čo Boh urobil pre ľudstvo, výrazne presahuje vzťah tohto typu. Boh miluje ľudstvo, stará sa oň a prejavuje oň záujem. Ľudstvo tiež neustále a nepretržite zaopatruje. Nikdy vo svojom srdci necíti, že by to bola nadbytočná práca alebo niečo, čo si zaslúži veľké uznanie. Nemá ani pocit, že zachraňovať ľudstvo, napĺňať jeho potreby a všetko mu poskytovať je preň obrovským prínosom. Jednoducho sa stará o ľudstvo diskrétne a bez slov, svojím vlastným spôsobom a prostredníctvom svojej vlastnej podstaty a toho, čo má a čím je. Bez ohľadu na to, akého veľkého zaopatrenia a pomoci sa od Boha ľudstvu dostáva, nikdy nemyslí na to, že by si mal za to pripísať zásluhy, ani sa o to nesnaží. Vychádza to z Božej podstaty a je to práve aj pravdivý prejav Božej povahy. To je dôvod, prečo, bez ohľadu na to, či to je v Biblii alebo v iných knihách, Boha nikdy nenájdeme vyjadrovať svoje myšlienky ani Ho nenájdeme, ako ľuďom opisuje či oznamuje, prečo robí tieto veci alebo prečo sa tak dôkladne stará o ľudstvo, s tým cieľom, aby Mu bolo ľudstvo vďačné alebo aby Ho velebilo. Dokonca aj keď je ranený, keď Jeho srdce trpí nesmiernou bolesťou, nikdy nezabúda na svoju zodpovednosť voči ľudstvu ani na svoj záujem o ľudstvo. Po celý čas toto trápenie a bolesť znáša sám v tichosti. Boh sa naopak naďalej stará o ľudstvo tak, ako to robil vždy. Aj keď ľudstvo často velebí Boha alebo svedčí o Ňom, takéto správanie Boh vôbec nevyžaduje. Je to preto, lebo Boh nikdy nechce, aby sa čokoľvek z toho dobrého, čo pre ľudstvo robí, vymenilo za vďačnosť alebo aby sa Mu to vrátilo. Na druhej strane tí, čo sú schopní báť sa Boha a vyhýbať sa zlu, tí, čo dokážu skutočne nasledovať Boha, počúvať Ho a byť Mu oddaní, a tí, čo Ho dokážu poslúchať – to sú ľudia, ktorí často získajú Božie požehnania a Boh im ich bezvýhradne udelí. Okrem toho požehnania, ktoré ľudia získavajú od Boha, často prevyšujú ich predstavivosť a tiež všetko, čo môžu ľudia odôvodniť tým, čo urobili alebo akú cenu zaplatili. Keď sa ľudstvo teší z Božích požehnaní, zaujíma sa niekto o to, čo robí Boh? Prejavuje niekto záujem o to, ako sa Boh cíti? Usiluje sa niekto oceniť Božiu bolesť? Odpoveď je rozhodné „nie“! Dokáže nejaká ľudská bytosť vrátane Noema oceniť bolesť, ktorú v tom momente cítil Boh? Dokáže niekto oceniť, prečo Boh uzavrel takúto zmluvu? Nedokáže! Ľudstvo nedokáže oceniť Božiu bolesť nie preto, že by ju nevedelo pochopiť, ani nie pre priepasť medzi Bohom a človekom či rozdiel v ich postavení. Dôvodom je skôr to, že ľudia sa vôbec nezaujímajú o Božie pocity. Myslia si, že Boh je nezávislý – že nepotrebuje, aby sa o Neho ľudia starali, aby Ho chápali alebo aby Mu prejavovali ohľaduplnosť. Boh je Boh, preto necíti žiadnu bolesť, žiadne emócie; nie je smutný, nepociťuje žiaľ, dokonca ani neplače. Boh je Boh, takže nepotrebuje žiadne citové prejavy ani žiadnu citovú útechu. Ak ich za určitých okolností predsa len potrebuje, zvládne to sám a nepotrebuje žiadnu pomoc od ľudí. Božiu útechu, zaopatrenie a povzbudenie naopak potrebujú práve slabí, nezrelí ľudia. Potrebujú dokonca aj to, aby ich Boh vždy a všade utešoval po citovej stránke. To sa ukrýva hlboko v srdciach ľudí: človek je slabý, potrebuje, aby sa oňho Boh po každej stránke staral, zaslúži si všetku starostlivosť, ktorú od Neho dostáva, a mal by od Neho žiadať všetko, čo by mu malo podľa jeho mienky patriť. Boh je ten silný. Má všetko a mal by byť ochrancom ľudstva a udeľovať mu požehnania. Keďže už Bohom je, je všemohúci a od ľudstva nikdy nič nepotrebuje.

Keďže človek nevenuje pozornosť žiadnemu z Božích zjavení, nikdy nepocítil Boží žiaľ, bolesť ani radosť. Boh naopak pozná všetky prejavy človeka ako svoju dlaň. Boh vždy a všade napĺňa potreby každého človeka, pozoruje jeho meniace sa myšlienky, a tak ho utešuje a povzbudzuje, vedie a osvetľuje. Pokiaľ ide o všetko to, čo Boh na ľudstve vykonal, a všetky ceny, ktoré preňho zaplatil, môžu ľudia nájsť v Biblii alebo z čohokoľvek, čo doteraz Boh povedal, úryvok, ktorý by jasne uvádzal, že Boh bude od človeka niečo žiadať? Nie! Naopak, nehľadiac na to, ako ľudia ignorujú Božie zmýšľanie, On neustále vedie ľudstvo, neustále sa oň stará a pomáha mu, aby mu umožnil nasledovať Božiu cestu a dosiahnuť krásny konečný osud, ktorý preň pripravil. Pokiaľ ide o Boha, to, čo má a čím je, Jeho milosť, Jeho milosrdenstvo a všetky Jeho odmeny budú bezvýhradne udelené tým, ktorí Ho milujú a nasledujú. Nikdy však nikomu nezjavuje bolesť, ktorú pretrpel, ani svoje duševné rozpoloženie, a nikdy sa nesťažuje na to, že človek je voči Nemu neohľaduplný či nepozná Jeho vôľu. On to všetko jednoducho v tichosti znáša a čaká na deň, keď to ľudstvo bude schopné pochopiť.

Prečo to na tomto mieste hovorím? Čo chápete z toho, čo som povedal? V Božej podstate a povahe je čosi, čo sa dá až príliš ľahko prehliadnuť, čosi, čo má len Boh a nikto iný, ani tí, ktorých iní považujú za významných, dobrých ľudí alebo za Boha svojich predstáv. Čo je to? Je to Božia nezištnosť. Keď hovoríme o nezištnosti, možno si aj ty myslíš, že si veľmi nezištný, pretože nikdy nevyjednávaš ani sa nedohaduješ so svojimi deťmi. Alebo sa považuješ za nezištného, pokiaľ ide o tvojich rodičov. Bez ohľadu na to, čo si myslíš, aspoň poznáš výraz „nezištný“ a považuješ ho za pozitívne slovo. Byť nezištným človekom vnímaš ako niečo veľmi ušľachtilé. Keď si nezištný, vysoko si vážiš sám seba. Neexistuje však nikto, kto by dokázal vidieť Božiu nezištnosť vo všetkých veciach, medzi ľuďmi, v udalostiach, predmetoch a v Jeho diele. Prečo je to tak? Pretože človek je príliš sebecký! Prečo to hovorím? Ľudstvo žije v hmotnom svete. Možno Boha nasleduješ, ale nevidíš a nedokážeš oceniť, ako sa o teba stará, ako ťa miluje a zaujíma sa o teba. Čo teda vidíš? Vidíš svojich pokrvných príbuzných, ktorí ťa milujú alebo na tebe lipnú. Vidíš veci, ktoré sú prospešné pre tvoje telo, staráš sa o ľudí a o veci, ktoré miluješ. Toto je tá nezištnosť človeka. Takíto „nezištní“ ľudia sa však nikdy nezaujímajú o Boha, ktorý im dáva život. Na rozdiel od Božej nezištnosti sa tá ľudská stáva sebeckou a hodnou opovrhnutia. Nezištnosť, v ktorú človek verí, je prázdna, nereálna a falošná, nie je v súlade s Bohom ani s Ním nesúvisí. Ľudská nezištnosť je zameraná na seba, zatiaľ čo tá Božia je pravým zjavením Jeho podstaty. Práve vďaka svojej nezištnosti sa Boh neprestajne stará o potreby človeka. Možno vás táto téma, o ktorej dnes hovorím, príliš nenadchla a len súhlasne prikyvujete. Keď sa však pokúsiš oceniť Božie srdce vo svojom srdci, sám nevedomky zistíš, že spomedzi všetkých ľudí, záležitostí a vecí, ktoré môžeš na tomto svete vnímať, je len Božia nezištnosť skutočná a konkrétna, lebo len Božia láska k tebe je bezpodmienečná a nepoškvrnená. S výnimkou nezištnosti, ktorá pochádza od Boha, je takzvaná nezištnosť kohokoľvek iného predstieraná, povrchná, neautentická. Má svoj účel, určité úmysly, očakáva odplatu a neznesie žiadne skúšky. Dalo by sa dokonca povedať, že je špinavá a hodná opovrhnutia. Súhlasíte s týmito slovami?

Viem, že tieto témy sú pre vás celkom cudzie a potrebujete trochu času, aby ste ich skutočne obsiahli a pochopili. Čím sú pre vás tieto otázky a témy cudzejšie, tým viac to dokazuje, že chýbajú vo vašom srdci. Keby som vám tieto témy nikdy nespomenul, vedel by o nich niekto z vás niečo? Som presvedčený o tom, že by ste sa o nich nikdy nedozvedeli. Niet o tom pochýb. Bez ohľadu na to, koľko toho dokážete pochopiť, tieto témy, o ktorých hovorím, sú jednoducho to, čo ľuďom najviac chýba a o čom by mali najviac vedieť. Pre každého sú veľmi dôležité – sú vzácne, sú životom a vecami, ktoré musíte poznať na ceste, ktorú máte pred sebou. Bez toho, aby ťa tieto slová viedli, bez tvojho pochopenia Božej povahy a podstaty, bude pre teba Boh vždy len jednou veľkou neznámou. Ako môžeš správne veriť v Boha, keď Mu ani nerozumieš? Nevieš nič o Jeho pocitoch, vôli, duševnom rozpoložení, o tom, čo si myslí, čo Ho zarmucuje a čo Mu prináša radosť, tak ako môžeš byť ohľaduplný voči Božiemu srdcu?

Vždy, keď je Boh znepokojený, čelí ľudstvu, ktoré Mu vôbec nevenuje pozornosť, ľudstvu, ktoré Ho nasleduje a tvrdí, že Ho miluje, no celkom zanedbáva Jeho pocity. Ako to môže neraniť Jeho srdce? V rámci Božieho diela riadenia úprimne vykonáva svoje dielo na každom človeku a hovorí s ním a čelí mu bez výhrad a bez zatajovania. Každý človek, ktorý Ho nasleduje, je voči Nemu naopak uzavretý a nikto nie je ochotný aktívne sa k Nemu priblížiť, pochopiť Jeho srdce alebo venovať pozornosť Jeho pocitom. Dokonca ani tí, čo sa chcú stať Božími blízkymi priateľmi, sa k Nemu nechcú priblížiť, byť ohľaduplní k Jeho srdcu alebo sa Ho snažiť pochopiť. Keď je Boh veselý a šťastný, niet nikoho, s kým by sa o svoje šťastie podelil. Keď ľudia Boha zle pochopia, niet nikoho, kto by utešil Jeho zranené srdce. Keď je Jeho srdce zranené, niet jediného človeka, ktorý by bol ochotný vypočuť si Ho. Počas týchto tisícročí Božieho diela riadenia sa nenašiel nik, kto by pochopil Božie emócie, nik, kto by im porozumel alebo ich ocenil, a už vôbec sa nezjavil nik, kto by stál pri Bohu a delil sa s Ním o Jeho radosti aj strasti. Boh je osamelý. Je osamelý! A to nielen preto, že Mu skazené ľudstvo odporuje, ale skôr preto, že tí, čo sa snažia žiť duchovne, tí, čo sa usilujú Boha poznať a pochopiť, a dokonca ani tí, čo sú ochotní vydať Mu celý svoj život, nepoznajú Jeho myšlienky ani nechápu Jeho povahu a emócie.

Na konci Noemovho príbehu si môžeme všimnúť, že Boh v tom čase použil na vyjadrenie svojich pocitov neobyčajnú metódu. Bola to veľmi zvláštna metóda: uzavrieť s človekom zmluvu, ktorá ohlasovala koniec Božieho ničenia sveta prostredníctvom potopy. Na prvý pohľad sa uzavretie zmluvy môže zdať ako niečo úplne bežné. Je to len použitie slov, ktoré zaväzujú dve strany a zabraňujú porušeniu ich vzájomnej dohody s cieľom ochrániť záujmy oboch strán. Z formálneho hľadiska je to čosi úplne bežné, ale z hľadiska Božej motivácie a Božieho úmyslu pri tomto konaní ide o skutočné zjavenie Božej povahy a Božieho rozpoloženia. Ak tieto slová jednoducho odložíš bokom a budeš ich ignorovať, ak ti nikdy nepoviem pravdu o veciach, ľudstvo naozaj nikdy nespozná Božie zmýšľanie. Keď Boh uzatváral túto zmluvu, v tvojich predstavách sa možno usmieval a možno sa tváril vážne, no bez ohľadu na predstavy ľudí o najobyčajnejšom Božom výraze, nik by nebol schopný vidieť Božie srdce alebo Jeho bolesť, nehovoriac o Jeho osamelosti. Nik nemôže Boha prinútiť, aby mu dôveroval či aby bol hoden Jeho dôvery, alebo aby bol niekým, komu môže vyjadriť svoje myšlienky alebo sa zveriť so svojou bolesťou. Preto nemal Boh inú možnosť, ako urobiť toto. Na prvý pohľad Boh urobil jednoduchú vec, keď sa rozlúčil s takým ľudstvom, aké bolo, vyriešil otázku minulosti a dokonale ukončil svoje zničenie sveta potopou. Boh však bolesť z tohto okamihu pochoval hlboko vo svojom srdci. V čase, keď sa nemal komu zveriť, uzavrel s ľudstvom zmluvu, v ktorej mu oznámil, že už nikdy nezničí svet prostredníctvom potopy. Zjavenie dúhy malo ľuďom pripomenúť, že sa niečo také stalo, a upozorniť ich, aby sa vyvarovali zla. Dokonca ani v takomto bolestnom stave Boh na ľudstvo nezabudol a stále sa oň veľmi zaujímal. Vari to nedokazuje Božiu lásku a nezištnosť? Na čo však ľudia myslia, keď trpia? Nie je to čas, keď najviac potrebujú Boha? V takýchto chvíľach ľudia vždy vyvíjajú na Boha nátlak, aby im poskytol útechu. Boh ľudí za žiadnych okolností nesklame a vždy im umožní dostať sa z nepríjemných situácií von a žiť vo svetle. Aj keď sa Boh takto stará o ľudstvo, v srdci človeka nie je ničím iným ako liekom na upokojenie, tonikom na útechu. Keď Boh trpí či keď je Jeho srdce zranené, mať stvorenú bytosť alebo niekoho, kto by Mu robil spoločnosť alebo Ho utešoval, by bolo pre Neho bezpochyby len nesplniteľným želaním. Človek nikdy nevenuje pozornosť Božím pocitom, preto Boh nikdy nežiada ani neočakáva, že by sa našiel niekto, kto by Ho mohol utešiť. Na vyjadrenie svojej nálady používa len vlastné metódy. Ľudia si nemyslia, že pre Boha je veľmi náročné znášať nejaké utrpenie, ale až vtedy, keď sa skutočne pokúsiš pochopiť Boha, keď dokážeš naozaj oceniť Božie úprimné úmysly vo všetkom, čo robí, môžeš pocítiť Božiu veľkosť a nezištnosť. Aj keď Boh uzavrel zmluvu s ľudstvom prostredníctvom dúhy, nikdy nikomu nepovedal, prečo to urobil – prečo túto zmluvu ustanovil. To znamená, že nikdy nikomu neodhalil svoje skutočné myšlienky. Je to preto, že nik nedokáže pochopiť hĺbku lásky, ktorú Boh cíti k ľudstvu, ktoré stvoril vlastnými rukami. Podobne nik nedokáže oceniť, ako veľmi Jeho srdce ranilo, keď ľudstvo zničil. Preto aj keby ľuďom povedal, čo cíti, neboli by schopní túto dôveru prijať. Napriek tomu, že cíti bolesť, naďalej pokračuje v ďalšom kroku svojho diela. Boh vždy dáva ľudstvu zo seba to najlepšie, dáva mu tie najlepšie veci, pričom sám mlčky znáša všetko utrpenie. Toto utrpenie nikdy otvorene neprejavuje. Namiesto toho ho znáša a v tichosti čaká. Božia vytrvalosť nie je chladná, ochromená ani bezmocná a nie je ani znakom slabosti. Božia láska a podstata boli totiž vždy nezištné. Je to prirodzené zjavenie Jeho podstaty a povahy a skutočné stelesnenie Božej identity ako pravého Stvoriteľa.

Niekto by si mohol Moje slová zle vyložiť a pomyslieť si: „Bolo cieľom takého podrobného opísania Božích pocitov a vytvorenia senzácie, aby ľudia Boha ľutovali?“ Je to myslené takto? (Nie.) Jediným cieľom Mojich slov je, aby ste lepšie spoznali Boha, pochopili Jeho mnohoraké aspekty, porozumeli Jeho emóciám, ocenili, že Božia podstata a povaha sú konkrétne a kúsok po kúsku vyjadrené prostredníctvom Jeho diela, na rozdiel od toho, aby sa prejavili prostredníctvom prázdnych slov ľudí, ich slov a učení alebo ich predstáv. To znamená, že Boh a Božia podstata naozaj jestvujú – nie sú to maľby, nie sú to predstavy, nevytvoril ich človek a už vôbec si ich nevymyslel. Už to teraz uznávate? Ak áno, Moje dnešné slová naplnili svoj cieľ.

Dnes sme diskutovali o troch témach. Verím, že každý sa z tohto nášho rozhovoru v duchovnom spoločenstve veľa dozvedel. Celkom iste môžem povedať, že vďaka týmto trom témam myšlienky o Bohu, ktoré som opísal, alebo Božia povaha a podstata, ktoré som spomenul, zmenili ľudské predstavy o Bohu a Jeho chápanie, dokonca zmenili vieru každého človeka v Boha, ako aj obraz Boha, ktorého každý obdivuje vo svojom srdci. V každom prípade dúfam, že to, čo ste sa dozvedeli o Božej povahe v týchto dvoch častiach Biblie, sa vám zíde, a verím, že po vašom návrate sa nad tým ešte viac zamyslíte. Dnešné stretnutie sa končí. Dovidenia!

4. novembra 2013