Najprv si zaspievajme chválospev: Hymnus kráľovstva I: Kráľovstvo zostupuje na zem.

Sprievod: Zástupy volajú na Moju Slávu, zástupy Ma velebia, všetky jazyky chvália jediného pravého Boha. Kráľovstvo zostupuje na zem do sveta ľudí.

1  Zástupy volajú na Moju Slávu, zástupy Ma velebia, všetky jazyky chvália jediného pravého Boha, všetci ľudia upierajú zrak na Moje skutky. Kráľovstvo zostupuje na zem do sveta ľudí. Moja osobnosť je plnohodnotná a štedrá. Kto by sa neradoval? Kto by netancoval od šťastia? Ó, Sion. Vztýč svoju víťaznú zástavu a oslavuj Ma! Spievaj svoje oslavné piesne o víťazstve a hlásaj Moje sväté meno.

2  Všetky stvorenia zo všetkých končín zeme! Ponáhľajte sa očistiť, aby ste sa mohli stať Mojou obetou! Súhvezdia na nebesiach! Ponáhľajte sa na svoje miesta a ukážte nebesiam Moju všemohúcu moc. Načúvam hlasom ľudí na zemi, ktorí svoju nekonečnú lásku a úctu ku Mne vyjadrujú piesňou! V tento deň, keď všetky stvorenia ožívajú, zostupujem do sveta ľudí. V tejto chvíli, práve v tomto okamihu, prepukávajú všetky kvety do divokého rozkvetu, všetky vtáky spievajú akoby jedným hlasom, všetko navôkol naplno pulzuje od radosti! Za zvuku kráľovskej salvy sa satanovo kráľovstvo rúca rozdrvené v burácaní hymny kráľovstva, aby už nikdy viac nepovstalo!

3  Kto na zemi by sa opovážil postaviť a vzdorovať? So svojím zostupom na zem prinášam plamene, prinášam hnev a katastrofy každého druhu. Pozemské kráľovstvá sú odteraz Mojím kráľovstvom! Po oblohe sa valia a plynú biele mračná. Pod oblohou sa hladiny jazier a riek prudko zvyšujú a radostne chrlia strhujúcu melódiu. Odpočívajúce zvieratá vychádzajú zo svojich brlohov a všetci ľudia sú Mnou prebudení zo spánku. Konečne nastal deň, na ktorý čakali celé zástupy ľudí! Obetujú Mi svoje najkrajšie piesne!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, Hymnus kráľovstva

Na čo myslíte vždy, keď spievate túto pieseň? (Pociťujeme povzbudenie a nadšenie a myslíme na to, aká veľkolepá je krása kráľovstva, ako budú ľudia a Boh navždy spolu.) Zamyslel sa niekto nad tým, akú podobu musia ľudia nadobudnúť, aby mohli byť s Bohom? Akú podobu musia mať vo vašich predstavách ľudia, aby sa mohli spojiť s Bohom a tešiť sa z božského života, ktorý bude nasledovať v kráľovstve? (Ich povahy by sa mali zmeniť.) Ich povahy by sa mali zmeniť, ale do akej miery? Akí budú po tom, čo sa zmenia ich povahy? (Stanú sa svätými.) Aké je kritérium svätosti? (Všetky myšlienky a ohľady človeka musia byť v súlade s Kristom.) Ako sa taký súlad prejavuje? (Človek neodporuje Bohu ani Ho nezrádza, dokáže sa Mu úplne podriadiť a má bohabojné srdce.) Niektoré z vašich odpovedí sú na správnej ceste. Otvorte svoje srdcia, vy všetci, a vyslovte to, čo chcete povedať. (Ľudia, ktorí žijú s Bohom v kráľovstve, by mali byť schopní plniť si svoje povinnosti – verne – tým, že sa budú usilovať o pravdu a nebudú obmedzovaní žiadnou osobou, udalosťou ani vecou. Potom sa budú môcť vymaniť spod vplyvu temnoty, naladiť svoje srdcia na Boha, báť sa Ho a vyhýbať sa zlu.) (Náš pohľad na veci sa zosúladí s Bohom a my sa môžeme vymaniť spod vplyvu temnoty. Aspoň sa dostaneme tam, kde nás už nebude využívať satan, kde sa zbavíme skazenej povahy a podriadime sa Bohu. Veríme, že je nevyhnutné, aby sa ľudia vymanili spod vplyvu temnoty. Ľudia, ktorí sa nedokážu vymaniť spod vplyvu temnoty a uniknúť satanovým putám, nedosiahli Božiu spásu.) (Aby ľudia naplnili normu pre zdokonalenie Bohom, musia byť s Ním jedno srdce a jedna myseľ. A už Mu viac nesmú odporovať. Musia byť schopní poznať sami seba, praktizovať pravdu, získať Božie pochopenie, milovať Boha a zladiť sa s Ním. To je všetko, čo je potrebné.)

Akú veľkú váhu majú v srdciach ľudí ich výsledky

Zdá sa, že na cestu, ktorej by ste sa mali pridŕžať, máte nejaký názor a že ste ju do istej miery pochopili či ocenili. Avšak to, či sa všetky slová, ktoré ste vyslovili, ukážu ako prázdne alebo skutočné, závisí od vášho zamerania v každodennom živote. V priebehu rokov ste všetci zožali isté ovocie z každého aspektu pravdy, a to tak z hľadiska učenia, ako aj skutočného obsahu pravdy. To dokazuje, že ľudia v súčasnosti kladú veľký dôraz na usilovanie sa o pravdu, v dôsledku čoho každý aspekt a zložka pravdy určite zapustili korene v srdciach niektorých ľudí. Čoho sa však obávam najviac? Ide o to, že aj napriek skutočnosti, že tieto predmety pravdy a tieto teórie zapustili korene vo vašich srdciach, ich skutočný obsah tam má len nepatrnú podstatu. Keď vás postretnú ťažkosti a budete čeliť skúškam a rozhodnutiam, ako veľmi vám pomôže praktický úžitok z reality týchto právd? Pomôže vám prekonať ťažkosti a zvládnuť skúšky tak, že uspokojíte Božie úmysly? Budete stáť uprostred vašich skúšok pevne a vydávať zvučné svedectvo o Bohu? Zamýšľali ste sa niekedy nad týmito otázkami? Pýtam sa vás: Čo je pre vás vo vašich srdciach a vo všetkých vašich každodenných myšlienkach a úvahách najdôležitejšie? Dospeli ste niekedy k nejakému záveru v tejto záležitosti? Čo si myslíte, že je pre vás najdôležitejšie? Niektorí ľudia hovoria: „Je to praktizovanie pravdy, prirodzene.“ Iní vravia: „Samozrejme, že je to každodenné čítanie Božích slov.“ A ďalší zasa: „Je to, samozrejme, každodenné prichádzanie pred Boha a modlenie sa k Nemu.“ Alebo: „Samozrejme, že je to riadne plnenie si každodennej povinnosti.“ Sú dokonca aj takí, ktorí hovoria, že neustále myslia len na to, ako uspokojiť Boha, ako sa Mu vo všetkom podriadiť a ako konať v súlade s Jeho úmyslami. Je to správne? Je to všetko, čo existuje? Niektorí napríklad tvrdia: „Chcem sa iba podriadiť Bohu, ale zakaždým, keď natrafím na nejaký problém, nedokážem to.“ Iní hovoria: „Chcem len uspokojiť Boha. A bolo by fajn, ak by sa mi to podarilo aspoň raz, ale nikdy Ho nedokážem uspokojiť.“ Iní zasa: „Chcem sa len podriadiť Bohu. V čase skúšok sa chcem iba vydať na milosť Jeho ovládaniu a podriadiť sa Jeho zvrchovanosti a usporiadaniu, bez akýchkoľvek sťažností alebo požiadaviek. A predsa sa mi to takmer nikdy nepodarí.“ Iní dokonca vravia: „Keď sa mám rozhodnúť, nikdy si nevyberiem praktizovanie pravdy. Vždy chcem uspokojiť telo a naplniť svoje osobné, sebecké túžby.“ Prečo to tak je? Skôr než príde Božia skúška, dokážete sa viackrát prekonať? Budete skúšať a podrobovať sa stále novým a novým skúškam? Zistite, či sa dokážete skutočne podriadiť Bohu a naozaj Ho uspokojiť a či Mu dokážete zaručiť, že Ho nezradíte. Zistite, či sa dokážete zdržať uspokojovania seba samých a napĺňania svojich sebeckých túžob a namiesto toho uspokojovať iba Boha bez toho, aby ste urobili nejaké individuálne rozhodnutia. Robí to niekto z vás? V podstate existuje len jedna skutočnosť, ktorú máte priamo pred očami, a práve tá každého z vás najviac zaujíma a túžite ju poznať – zaujíma vás otázka výsledku a konečného osudu každého jedného z vás. Možno si to neuvedomujete, ale toto je čosi, čo nikto nemôže poprieť. Pokiaľ ide o pravdu o ľudských výsledkoch, o Božom prísľube ľudstvu a o tom, k akému konečnému osudu chce Boh ľudí priviesť, viem, že sú medzi vami takí, ktorí už niekoľkokrát študovali Božie slová venované týmto témam. Potom sú tu takí, ktorí opakovane hľadajú odpoveď a neustále nad ňou v duchu premýšľajú, no neprichádzajú na nič, alebo možno dospejú nanajvýš k nejakému nejasnému záveru. Napokon si aj tak nie sú istí, aký druh výsledku ich čaká. Pri plnení svojich povinností má väčšina ľudí tendenciu chcieť poznať definitívne odpovede na nasledujúce otázky: „Aký bude môj výsledok? Môžem kráčať po tejto ceste až do samého konca? Ako Boh pristupuje k ľudstvu?“ Niektorí majú dokonca takéto obavy: „V minulosti som urobil niektoré veci a niektoré veci som povedal. Vzdoroval som Bohu, spáchal som činy, ktoré Ho zradili, a v niektorých prípadoch som Ho neuspokojil, zranil som Jeho city, sklamal som Ho a spôsobil som, že ma nenávidí a neznáša. Možno preto je môj výsledok neznámy.“ Dalo by sa povedať, že väčšina ľudí si nie je istá svojím vlastným výsledkom. Nik sa neodváži povedať: „Mám stopercentnú istotu, že ja prežijem. Som si stopercentne istý, že dokážem naplniť Božie úmysly. Som človek, ktorý je v súlade s Božími úmyslami; som ten, ktorého Boh chváli.“ Niektorí ľudia si myslia, že je mimoriadne ťažké nasledovať Božiu cestu a že praktizovanie pravdy je to najťažšie zo všetkého. V dôsledku toho sú takíto ľudia presvedčení, že im niet pomoci, a neodvažujú sa dúfať v dosiahnutie dobrého výsledku. Alebo možno veria, že nedokážu naplniť Božie úmysly, a preto neprežijú. Na základe toho tvrdia, že nemajú žiadny výsledok a nemôžu dosiahnuť dobrý konečný osud. Bez ohľadu na to, ako presne ľudia zmýšľajú, všetci už mnohokrát uvažovali o svojich výsledkoch. Neprestajne kalkulujú a plánujú ohľadom svojej budúcnosti a toho, čo dostanú, keď Boh dokončí svoje dielo. Niektorí zaplatia dvojnásobnú cenu; niektorí opustia svoje rodiny a odídu zo zamestnania; niektorí sa zrieknu manželstva; niektorí odstúpia, aby sa vydali Bohu; niektorí opustia svoje domovy, aby vykonávali svoje povinnosti; niektorí si vyberú náročnú cestu a začnú sa venovať tým najtrpkejším a najvyčerpávajúcejším úlohám; niektorí sa rozhodnú darovať svoj majetok a odovzdajú svoje všetko, zatiaľ čo iní sa rozhodnú hľadať pravdu a usilovať sa o poznanie Boha. Bez ohľadu na váš výber spôsobu praktizovania, je spôsob, akým praktizujete, dôležitý či nie? (Nie, nie je.) Ako potom vysvetlíme túto „nedôležitosť“? Ak nie je dôležitá metóda praktizovania, čo je potom dôležité? (Dobré správanie navonok neznačí praktizovanie pravdy.) (Myšlienky žiadneho jednotlivca nie sú dôležité; zásadné je, či praktizujeme pravdu a či máme srdce milujúce Boha.) (Pád antikristov a falošných vodcov nám pomáha pochopiť, že vonkajšie správanie nie je to najpodstatnejšie. Navonok sa zdá, že sa vzdali mnohých vecí a sú ochotní za to zaplatiť, ale pri pohľade zblízka vidíme, že jednoducho nemajú bohabojné srdce, skôr Bohu vo všetkých ohľadoch vzdorujú. V rozhodujúcich chvíľach sa vždy postavia na stranu satana a vyrušujú Božie dielo. Preto musíme zvážiť hlavne to, na koho stranu sa postavíme, keď príde čas, a aké stanovisko k týmto veciam zaujmeme.) Všetci hovoríte dobre a zdá sa, že už máte základné pochopenie a poznáte normu, ktorú treba dodržiavať, pokiaľ ide o praktizovanie pravdy, o Božie úmysly a o to, čo Boh od ľudstva žiada. To, že dokážete takto hovoriť, je veľmi dojemné. Hoci niečo z toho, čo vravíte, nie je úplne presné, už ste sa priblížili k správnemu výkladu pravdy – a to dokazuje, že ste si už vytvorili svoje vlastné skutočné chápanie ľudí, udalostí a predmetov okolo seba, celého svojho okolia tak, ako ho usporiadal Boh, a všetkého, čo vidíte. Ide o chápanie, ktoré je blízke pravde. Aj keď to, čo ste povedali, nie je celkom úplné a použili ste niekoľko nie veľmi vhodných slov, vaše chápanie sa už blíži k realite pravdy. Keď vás počujem takto hovoriť, cítim sa veľmi dobre.

Ľudské presvedčenie nemôže nahradiť pravdu

Niektorí ľudia dokážu znášať ťažkosti, zaplatiť cenu, navonok sa správajú ukážkovo, sú pomerne uznávaní a tešia sa obdivu iných. Povedali by ste, že tento druh vonkajšieho správania možno považovať za praktizovanie pravdy? Možno určiť, či takíto ľudia uspokojujú Božie úmysly? Prečo ľudia zas a znova vidia takýchto jednotlivcov a myslia si, že uspokojujú Boha, kráčajú po ceste praktizovania pravdy a nasledujú Božiu cestu? Prečo takto niektorí ľudia zmýšľajú? Existuje na to len jedno vysvetlenie. Aké? Mnoho ľudí totiž nemá v niektorých otázkach celkom jasno – ako napríklad, čo znamená praktizovať pravdu, uspokojovať Boha a naozaj vlastniť pravdu-realitu. Preto sa niektorí ľudia často dajú oklamať tými, ktorí navonok pôsobia duchovne, vznešene, ušľachtilo a veľkolepo. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí dokážu výrečne hovoriť o slovách a učeniach a ktorých reč a činy sa zdajú byť hodné obdivu, tí, ktorí sa nimi dajú oklamať, sa nikdy nepozreli na podstatu svojich činov, na zásady skrývajúce sa za ich skutkami, ani na to, aké sú ich ciele. Ba čo viac, nikdy sa nepozreli ani na to, či sa títo ľudia naozaj podriaďujú Bohu, a ani nezistili, či sa skutočne boja Boha a vyhýbajú zlu. Nikdy nerozpoznali ľudskú prirodzenosť-podstatu týchto ľudí. Naopak, počnúc prvým krokom, keď sa s nimi zoznámili, postupne začali týchto ľudí obdivovať a uctievať a napokon sa stali ich modlami. Navyše, u niektorých ľudí sú idoly, ktoré uctievajú – a ktoré, ako veria, že môžu opustiť svoje rodiny a zamestnanie a ktoré sa zdajú byť povrchne schopné zaplatiť cenu –, tými, čo skutočne uspokojujú Boha a môžu naozaj dosiahnuť dobré výsledky a dobré konečné osudy. V ich mysliach sú tieto modly tými, ktorých Boh chváli. Čo ich vedie k tomu, aby niečomu takému verili? Čo je podstatou tejto záležitosti? K akým dôsledkom môže viesť? Poďme najprv diskutovať o otázke jej podstaty.

Tieto otázky týkajúce sa názorov ľudí, ich spôsobov praktizovania, zásad, ktoré sa rozhodli prijať, a toho, na čo sa každý z nich zameriava, v podstate nemajú nič spoločné s Božími požiadavkami voči ľudstvu. Či už sa ľudia zameriavajú na povrchnosti alebo na hlboké otázky, na slová a učenia alebo na skutočnosť, nepridŕžajú sa toho, čoho by sa mali pridŕžať najviac, ani nepoznajú to, čo by mali poznať najlepšie. Dôvodom je to, že ľudia vôbec nemajú radi pravdu; celkovo nie sú ochotní venovať čas a snahu hľadaniu a uplatňovaniu zásad praxe, ktoré sa nachádzajú v Božích výrokoch. Namiesto toho radšej používajú skratky a súhrnne hodnotia to, čomu rozumejú a čo poznajú ako dobrú prax a dobré správanie. Tento súhrn sa potom stáva ich vlastným cieľom, za ktorým sa snažia ísť a ktorý považujú za pravdu, určenú na praktizovanie. Priamym dôsledkom tohto je, že ľudia používajú dobré ľudské správanie ako náhradu za praktizovanie pravdy, čo zároveň uspokojuje ich túžbu získať si priazeň Boha. To im poskytuje prostriedky na boj s pravdou, ktoré používajú aj na argumentáciu a súperenie s Bohom. Ľudia zároveň bezcharakterne odsúvajú Boha na vedľajšiu koľaj a na Jeho miesto stavajú modly, ktoré obdivujú. Existuje len jedna hlavná príčina, ktorá spôsobuje, že ľudia konajú a zaujímajú také nevedomé postoje alebo majú jednostranné stanoviská a praktiky – a dnes vám o nej poviem: príčina spočíva v tom, že aj keď ľudia možno nasledujú Boha, každý deň sa k Nemu modlia a dennodenne čítajú Jeho výroky, v skutočnosti nechápu Jeho úmysly. Tam je pes zakopaný. Keby niekto rozumel Božiemu srdcu a vedel, čo má rád, čo nenávidí, čo chce, čo zavrhuje, koho miluje, koho nemá rád, aké kritérium používa, keď kladie na ľudí svoje požiadavky, a aký prístup uplatňuje pri ich zdokonaľovaní, mohol by mať takýto človek stále svoj osobný názor? Mohli by takíto ľudia jednoducho odísť a uctievať niekoho iného? Mohol by sa ich modlou stať obyčajný človek? Ľudia, ktorí chápu Božie úmysly, majú o niečo racionálnejší pohľad na vec. Neurobia si náhodne modlu zo skazeného človeka, ani sa popri kráčaní po ceste praktizovania pravdy nebudú domnievať, že slepé dodržiavanie niekoľkých jednoduchých pravidiel alebo zásad sa rovná uvádzaniu pravdy do praxe.

Existuje mnoho názorov na kritériá, podľa ktorých Boh určuje výsledky ľudí

Vráťme sa k tejto téme a diskutujme ďalej o otázke výsledku.

Keď vezmeme do úvahy, že každého človeka zaujíma jeho vlastný výsledok, viete, ako ho Boh určuje? Akým spôsobom Boh stanovuje niečí výsledok? A okrem toho, aké kritérium používa na jeho stanovenie? Keď výsledok človeka ešte nie je stanovený, čo robí Boh, aby ho zjavil? Vie to niekto? Ako som povedal pred chvíľou, sú ľudia, ktorí už veľmi dlho skúmajú Božie slová v snahe nájsť nejaké náznaky o výsledkoch ľudí, o kategóriách, na ktoré sa tieto výsledky delia, a o rôznych výsledkoch, ktoré čakajú na rôzne druhy ľudí. Dúfajú tiež, že sa im podarí zistiť, ako Božie slovo vplýva na výsledky ľudí, aké kritérium používa a ako presne stanovuje výsledok človeka. Napokon však títo ľudia nikdy nenájdu žiadne odpovede. V skutočnosti sa toho o tejto otázke v rámci Božích výrokov povedalo len veľmi málo. Prečo je to tak? Pokým sa výsledky ľudí ešte nezjavia, Boh nechce nikomu prezradiť, čo sa nakoniec stane, ani nechce nikoho vopred informovať o jeho konečnom osude – pre ľudstvo by to totiž nebolo vôbec prospešné. Tu a teraz vám chcem povedať len o spôsobe, akým Boh určuje výsledky ľudí, o zásadách, ktoré používa vo svojom diele na určenie a prejavenie týchto výsledkov, a o norme, ktorú používa na určenie toho, či niekto prežije alebo nie. Nie sú to otázky, ktoré vás najviac znepokojujú? Ako teda ľudia veria, že Boh stanovuje výsledky ľudí? Práve ste sa o tom čiastočne zmienili: niektorí z vás povedali, že to súvisí s verným plnením si povinností a vydaním sa Bohu; iní zasa, že ide o podriadenie sa Bohu a Jeho uspokojenie; ďalší tvrdili, že dôležitým faktorom je vydať sa Bohu na milosť a nemilosť; a poniektorí povedali, že kľúčom je nepútať na seba pozornosť… Keď uvádzate tieto pravdy do praxe a keď praktizujete svoju vieru v súlade so zásadami, ktoré považujete za správne, viete, čo si o tom myslí Boh? Uvažovali ste niekedy o tom, či takýto postup uspokojuje Jeho úmysly? Spĺňa Jeho normu? Napĺňa Jeho požiadavky? Verím, že väčšina ľudí sa nad týmito otázkami príliš nezamýšľa. Jednoducho len mechanicky aplikujú časť Božieho slova, časť kázní alebo normy určitých duchovných predstaviteľov a nútia sa robiť rôzne veci. Veria, že toto je správny spôsob, a tak sa ho stále pridŕžajú a vykonávajú ho bez ohľadu na to, čo sa nakoniec stane. Niektorí ľudia si myslia: „Mám vieru už toľko rokov, vždy som ju praktizoval takto. Cítim, že som naozaj uspokojil Boha a že som z toho aj veľa vyťažil. Je to preto, že som počas tohto obdobia pochopil mnohé pravdy, ako aj mnohé veci, ktoré som predtým nechápal. Konkrétne sa zmenili mnohé moje predstavy a názory, výrazne sa zmenili moje životné hodnoty a teraz tomuto svetu celkom dobre rozumiem.“ Títo ľudia veria, že ide o žatvu a že je to konečný výsledok Božieho diela pre ľudstvo. Ak by sme vzali do úvahy všetky tieto normy a vaše praktizovanie viery, čo si myslíte, uspokojujete Božie úmysly? Niektorí z vás úplne sebaisto povedia: „Samozrejme! Praktizujeme vieru podľa Božieho slova; praktizujeme ju podľa toho, čo kázal a zvestoval Najvyšší. Vždy si plníme svoje povinnosti a neustále nasledujeme Boha, ktorého sme nikdy neopustili. Preto môžeme s úplnou istotou povedať, že uspokojujeme Boha. Bez ohľadu na to, do akej miery chápeme Jeho úmysly a Jeho slovo, vždy sme na ceste, na ktorej sa usilujeme byť v súlade s Bohom. Pokiaľ konáme a praktizujeme vieru správne, potom určite dosiahneme správny výsledok.“ Čo si myslíte o tomto pohľade? Je správny? Možno sa nájdu aj takí, ktorí povedia: „Nikdy predtým som o týchto veciach neuvažoval. Len sa domnievam, že pokiaľ budem vykonávať svoju povinnosť a konať v súlade s požiadavkami Božích výrokov, potom prežijem. Nikdy som sa nezaoberal otázkou, či dokážem uspokojiť Božie srdce, ani som nikdy neuvažoval nad tým, či spĺňam Bohom určenú normu. Keďže mi Boh nikdy nič nepovedal ani mi neposkytol žiadne jasné pokyny, verím, že pokiaľ budem neprestajne pracovať, bude spokojný a nemal by na mňa klásť žiadne ďalšie požiadavky.“ Sú tieto presvedčenia správne? V Mojom ponímaní tento spôsob praktizovania viery, tento spôsob myslenia a tieto názory zahŕňajú nereálne predstavy, ako aj trochu zaslepenosti. Možno sa pre to, čo hovorím, niektorí z vás cítia trochu sklamaní a pomyslia si: „Zaslepenosť? Ak je to zaslepenosť, potom je naša nádej na spásu a prežitie veľmi malá a neistá, však? Tým, že to formuluješ takto, nedávaš nám náhodou studenú sprchu?“ Bez ohľadu na to, čomu veríte, to, čo hovorím a robím, vo vás nemá vyvolať pocit, akoby ste dostávali studenú sprchu. Skôr to má zlepšiť vaše chápanie Božích úmyslov a toho, čo si Boh myslí, čo chce dosiahnuť, aké typy ľudí má rád, čo neznáša, čím pohŕda, aký typ človeka chce získať a aký typ človeka zavrhuje. Má to dodať vašej mysli jasnosť a umožniť vám jasne pochopiť, ako veľmi sa činy a myšlienky každého z vás vzdialili od normy, ktorú požaduje Boh. Naozaj treba diskutovať o týchto témach? Viem totiž, že máte vieru už veľmi dlho a počuli ste mnoho kázní, ale najviac vám chýbajú práve tieto veci. Hoci ste si do svojich zápisníkov zapísali každú pravdu, naučili ste sa a vryli si do srdca niektoré veci, ktoré vy osobne považujete za dôležité, a hoci plánujete tieto veci používať na to, aby ste uspokojili Boha počas svojho praktizovania viery, aby ste ich použili, keď sa ocitnete v núdzi, a na prekonanie ťažkých chvíľ, ktoré vás čakajú, alebo jednoducho na to, aby vás tieto veci sprevádzali počas vášho života, pokiaľ ide o Mňa, bez ohľadu na to, ako to robíte, ak to jednoducho robíte, nie je to až také dôležité. Čo je teda veľmi dôležité? Dôležité je to, že kým praktizuješ vieru, musíš v hĺbke duše s úplnou istotou vedieť, či všetko, čo robíš – každý jeden skutok –, je alebo nie je v súlade s tým, čo chce Boh. A či všetky tvoje činy, všetky tvoje myšlienky, výsledky a cieľ, ktoré chceš dosiahnuť, skutočne uspokojujú Božie úmysly a napĺňajú Jeho požiadavky, ako aj to, či On ich schvaľuje alebo nie. Práve to je veľmi dôležité.

Nasledujte Božiu cestu: bojte sa Boha a vyhýbajte sa zlu

Existuje jedno úslovie, ktoré by ste mali vziať na vedomie. Verím, že toto úslovie je veľmi dôležité, pretože Mne prichádza na um nespočetne veľakrát každý jeden deň. Prečo je to tak? Je to tak preto, že vždy, keď sa s niekým stretnem, vždy, keď počujem niekoho príbeh a vždy, keď si vypočujem skúsenosť alebo svedectvo veriaceho človeka, používam toto úslovie, aby som vo svojom srdci určil, či tento človek je alebo nie je typom človeka, ktorého Boh chce a ktorého má rád. Ako teda toto úslovie znie? Teraz určite napäto čakáte. Keď vám toto úslovie odhalím, možno sa budete cítiť sklamaní, pretože sú medzi vami takí, ktorí ho už dlhé roky skloňujú vo všetkých pádoch. Ja som ho však ani raz nespomenul. Toto úslovie prebýva v Mojom srdci. Takže, aké je toto príslovie? Znie takto: „Nasledujte Božiu cestu: bojte sa Boha a vyhýbajte sa zlu.“ Nie je mimoriadne prosté? Napriek svojej jednoduchosti však ľudia, ktorí týmto slovám skutočne hlboko rozumejú, pocítia, že majú veľkú váhu, že toto úslovie je pre praktizovanie viery človeka veľmi cenné, že je to verš z jazyka života, ktorý obsahuje skutočnosť pravdy, že predstavuje celoživotný cieľ pre tých, ktorí sa snažia uspokojiť Boha, a že je to celoživotná cesta, ktorou by sa mal uberať každý, kto berie ohľad na Božie úmysly. Ako to teda vnímate vy – nie je tento výrok pravdivý? Má alebo nemá taký veľký význam? Možno o ňom niektorí z vás premýšľajú a snažia sa ho pochopiť a možno sú medzi vami aj takí, ktorí o ňom dokonca pochybujú: Je toto úslovie veľmi dôležité? Má veľký význam? Je potrebné ho tak zdôrazňovať? Možno sú medzi vami aj takí, ktorým sa toto úslovie príliš nepáči. Domnievajú sa totiž, že vziať Božiu cestu a zhrnúť ju do jediného úslovia je príliš zjednodušujúce. Vziať všetko, čo Boh povedal, a zhrnúť to do jediného výroku – neznamenalo by to, že Boh je príliš bezvýznamný? Je to tak? Je možné, že väčšina z vás úplne nechápe hlboký význam týchto slov. Aj keď ste si ich všetci zapísali, nemáte v úmysle uložiť si tento výrok do srdca; jednoducho ste si ho zapísali do svojich zápisníkov, aby ste sa k nemu vo voľnom čase vracali a uvažovali o ňom. Niektorí z vás sa ani nebudú namáhať, aby si toto úslovie zapamätali, nieto ešte, aby sa ho pokúsili dobre využiť. Prečo však toto úslovie spomínam? Bez ohľadu na váš pohľad a na to, čo si myslíte, musel som toto úslovie spomenúť, pretože je zásadné pre to, ako Boh určuje výsledky ľudí. Bez prihliadnutia na to, ako tento výrok momentálne chápete alebo ako k nemu pristupujete, aj tak vám poviem toto: Ak ľudia dokážu uviesť slová tohto výroku do praxe, vykonajú ich a budú mať bázeň pred Bohom a budú sa vyhýbať zlu, potom budú mať istotu, že prežijú a určite získajú dobré výsledky. Ak však nedokážeš naplniť normu stanovenú týmto výrokom, potom možno povedať, že tvoj výsledok je neznámy. O tomto výroku vám hovorím pre vašu vlastnú duševnú prípravu a preto, aby ste vedeli, akú normu používa Boh, aby si vás preveril. Ako som vám práve povedal, tento výrok je mimoriadne dôležitý pre Božiu spásu ľudstva, ako aj pre to, ako Boh určuje výsledky ľudí. V akom zmysle je relevantný? Určite to chcete vedieť, preto o tom dnes budeme hovoriť.

Boh využíva rôzne skúšky, aby preveril, či sa Ho ľudia boja a vyhýbajú sa zlu

V každom veku Božieho diela Boh ľuďom venuje isté slová a oznamuje im isté pravdy. Tieto pravdy slúžia ako cesta, ktorej by sa ľudia mali pridŕžať, ktorú by mali nasledovať, ktorá im umožňuje báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Ľudia by ju mali uvádzať do praxe a držať sa jej vo svojom živote a počas svojej životnej cesty. Práve z týchto dôvodov Boh dáva tieto výroky ľudstvu. Týchto slov, ktoré pochádzajú od Boha, by sa ľudia mali držať, pretože držať sa ich znamená získať život. Ak sa ich človek nedrží, neuvádza ich do praxe a nežije Božie slová vo svojom živote, nepraktizuje pravdu. Okrem toho platí, že ak ľudia nepraktizujú pravdu, potom sa neboja Boha a nevyhýbajú sa zlu, ani nemôžu uspokojiť Boha. Ľudia, ktorí nie sú schopní uspokojiť Boha, nemôžu prijať Jeho chválu. Takíto ľudia nezískajú žiadny výsledok. Ako teda Boh v priebehu svojho diela určuje výsledok človeka? Aké metódy používa na určenie výsledku človeka? Možno v tejto chvíli ešte trochu tápete, ale keď vám poviem o tomto procese, bude vám to celkom jasné, pretože mnohí z vás to už sami zažili.

V priebehu svojho diela, už od počiatku, Boh pripravil skúšky pre každého človeka – alebo takpovediac pre každého človeka, ktorý Ho nasleduje – a tieto skúšky sú rôzne veľké. Sú ľudia, ktorí zakúsili skúšku odmietnutia zo strany rodiny, tí, ktorí zažili skúšku nepriateľského prostredia, tí, ktorí sa museli vysporiadať so skúškou zatknutia a mučenia, tí, ktorí boli postavení pred skúšku voľby, aj tí, ktorí čelili skúške peňazí a postavenia. Stručne povedané, každý z vás čelil rôznym skúškam. Prečo Boh koná práve takto? Prečo sa ku každému správa takýmto spôsobom? O aký výsledok sa usiluje? Chcem vám oznámiť dôležitú informáciu: Boh chce zistiť, či je daný človek typom človeka, ktorý sa Ho bojí a vyhýba sa zlu. Znamená to, že keď ťa Boh skúša a stavia ťa tvárou v tvár určitým okolnostiam, Jeho úmyslom je zistiť, či si človek, ktorý sa Ho bojí a vyhýba sa zlu. Ak niekto čelí povinnosti strážiť obetu a táto povinnosť vedie k tomu, že sa dostane do kontaktu s Božou obetou, povedal by si, že je to niečo, čo pripravil Boh? Nepochybne áno! Všetko, s čím sa stretneš, je niečo, čo pripravil Boh. Keď sa stretneš s touto záležitosťou, Boh ťa bude potajme pozorovať a sledovať, aké rozhodnutia robíš, ako praktizuješ vieru a aké myšlienky ti napadajú. Boha najviac zaujíma konečný výsledok, pretože práve tento výsledok Mu pomôže určiť, či si v tejto konkrétnej skúške splnil Jeho normu. Keď sa však ľudia stretnú s nejakým problémom, často sa nezamýšľajú nad tým, prečo mu čelia, čo od nich Boh očakáva, čo v nich chce vidieť alebo čo chce od nich získať. Takíto ľudia si zoči-voči tomuto problému len pomyslia: „Toto je niečo, čomu musím čeliť; musím byť opatrný, nie ľahkovážny! Nech sa deje čokoľvek, toto je Božia obeta a ja sa jej nemôžem dotknúť.“ Ľudia s takýmito zjednodušenými myšlienkami sa domnievajú, že si splnili svoje povinnosti. Priniesol by výsledok tejto skúšky Bohu uspokojenie alebo nie? Len do toho, hovor o tom. (Ak majú ľudia bohabojné srdce, keď budú čeliť povinnosti, ktorá im umožní prísť do kontaktu s Božou obetou, zvážia, aké ľahké by bolo uraziť Božiu povahu, a to ich prinúti postupovať opatrne.) Tvoja odpoveď je na správnej ceste, ale ešte nie je úplne správna. Nasledovať Božiu cestu neznamená dodržiavať povrchné pravidlá; skôr to znamená, že keď čelíš nejakému problému, v prvom rade ho budeš vnímať ako situáciu, ktorú pripravil Boh, ako povinnosť, ktorú ti udelil, alebo ako úlohu, ktorú ti zveril. Keď čelíš takémuto problému, mal by si ho dokonca vnímať ako skúšku, ktorú pre teba pripravil Boh. Keď sa stretneš s týmto problémom, musíš mať vo svojom srdci normu a veriť, že táto záležitosť pochádza od Boha. Musíš premýšľať o tom, ako sa s ňou vysporiadať tak, aby si mohol splniť svoju zodpovednosť a zároveň zostať verný Bohu, ako aj o tom, ako to urobiť bez toho, aby si Ho rozzúril alebo urazil Jeho povahu. Pred chvíľou sme hovorili o strážení obetí. Táto záležitosť zahŕňa obety a tiež sa týka tvojej povinnosti a zodpovednosti. Táto zodpovednosť je tvojou povinnosťou. Keď však čelíš tomuto problému, stretávaš sa s pokušením? Áno. Odkiaľ toto pokušenie pochádza? Toto pokušenie pochádza od satana a tiež zo zlých, skazených ľudských pováh. Keďže je tu pokušenie, táto záležitosť zahŕňa postavenie svedectva, ktoré by ľudia mali vydať, čo je aj tvojou zodpovednosťou a povinnosťou. Niektorí ľudia hovoria: „Je to maličkosť, naozaj z toho treba robiť takú vedu?“ Áno, je to viac než potrebné! Je to preto, že ak chceme nasledovať Božiu cestu, nemôžeme rezignovať na nič, čo sa nám alebo okolo nás deje, dokonca ani na drobnosti; či už si myslíme, že by sme tomu mali venovať pozornosť, alebo nie, pokiaľ čelíme nejakému problému, nesmieme ho nechať tak. Všetko, čo sa nám deje, by sme mali vnímať ako skúšky, ktoré nám dal Boh. Čo si myslíš o tomto spôsobe nazerania na veci? Ak máš takýto postoj, potom to potvrdzuje jednu skutočnosť: v hĺbke duše sa bojíš Boha a si ochotný vyhýbať sa zlu. Ak máš takúto túžbu uspokojiť Boha, potom tvoje praktizovanie nebude ďaleko od splnenia normy o bázni pred Bohom a vyhýbaniu sa zlu.

Často sa nájdu ľudia, ktorí veria, že záležitosti, ktorým sa nevenuje veľká pozornosť a ktoré sa zvyčajne nespomínajú, sú len nepodstatné hlúposti, ktoré nemajú nič spoločné s praktizovaním pravdy. Keď sa títo ľudia stretnú práve s takouto záležitosťou, príliš sa nad ňou nezamýšľajú a nechajú ju plávať. V skutočnosti však bola lekciou, ktorú treba preskúmať – lekciou o tom, ako sa báť Boha a ako sa vyhýbať zlu. Okrem toho by si sa mal ešte viac zaujímať o to, čo robí Boh, keď sa pred tebou táto záležitosť vynorí. Boh je priamo po tvojom boku a sleduje každé tvoje slovo a čin, pozoruje všetko, čo robíš a ako sa menia tvoje myšlienky – to je Božie dielo. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Ak je to pravda, prečo som to zatiaľ nepocítil?“ Nepocítil si to, pretože si si ako hlavnú cestu nezvolil cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Preto nemôžeš cítiť jemné pôsobenie Boha v ľuďoch, ktoré sa prejavuje podľa rôznych myšlienok a činov ľudí. Si popletený! Čo je hlavné? A čo zasa vedľajšie? Záležitosti, ktoré sa týkajú nasledovania Božej cesty, sa nedelia na hlavné a vedľajšie, všetky sú veľmi dôležité – dokážeš tomu porozumieť? (My tomu dokážeme porozumieť.) Pokiaľ ide o každodenné záležitosti, sú také, ktoré ľudia považujú za veľmi dôležité a významné, zatiaľ čo iné vnímajú ako maličkosti. Ľudia často považujú tieto hlavné záležitosti za veľmi dôležité a vnímajú to tak, že ich zoslal Boh. Keď sa však tieto hlavné záležitosti dejú, z dôvodu svojho nezrelého duchovného postavenia a nízkej kvality ľudia často zaostávajú za Božími zámermi a nie sú schopní získať zjavenia ani skutočné poznanie, ktoré by malo hodnotu. Čo sa týka vedľajších záležitostí, tie ľudia jednoducho prehliadajú a postupne si ich nechávajú ujsť pomedzi prsty. Ľudia tak prišli o mnoho príležitostí, aby ich Boh preskúmal a skúšal. Čo to znamená, ak vždy prehliadaš ľudí, udalosti, predmety či situácie, ktoré pre teba Boh nachystal? Znamená to, že každý deň, ba dokonca v každom okamihu, sa neustále vzdávaš Božieho zdokonaľovania tvojej osoby, ako aj Jeho vedenia. Vždy, keď pre teba Boh pripraví nejakú situáciu, potajme ťa pozoruje, dozerá na tvoje srdce, sleduje tvoje myšlienky a úvahy, dáva pozor, ako premýšľaš a čaká, ako sa zachováš. Ak si ľahkovážny človek – človek, ktorý sa nikdy vážne nezapodieval Božou cestou, Jeho slovami alebo pravdou –, potom nebudeš dbať na to, čo chce Boh dokončiť, ani venovať pozornosť požiadavkám, ktoré na teba kládol, keď pre teba nachystal istú situáciu. Nebudeš tušiť ani to, ako ľudia, udalosti a predmety, s ktorými prichádzaš do kontaktu, súvisia s pravdou alebo Božími úmyslami. Ako bude Boh postupovať ďalej, keď na tebe nepostrehne žiadne výsledky ani po tom, čo budeš čeliť opakovaným okolnostiam a skúškam, ako je táto? Po tom, čo si opakovane čelil skúškam, si si vo svojom srdci neuctil Boha ako veľkého ani si nevnímal okolnosti, ktoré pre teba pripravil, také, aké sú: skúšky a previerky od Boha. Namiesto toho si postupne odmietal všetky príležitosti, ktoré ti Boh poskytol, a nechal si si ich zas a znova ujsť. Nie je toto krajná ľudská vzbura? (Je.) Bude sa Boh preto cítiť zranený? (Bude.) Omyl, Boh sa nebude cítiť zranený! Keď Ma počujete takéto niečo hovoriť, opäť vás to šokuje. Možno si myslíte: „Nebolo pred tým povedané, že Boh sa vždy cíti zranený? Nebude sa teda Boh cítiť zranený? Kedy sa potom bude cítiť zranený?“ Skrátka, Boh sa v tejto situácii nebude cítiť zranený. Aký je teda Boží postoj k vyššie uvedenému typu správania? Keď ľudia odmietajú skúšky a testy, ktoré im Boh zosiela, a keď sa im vyhýbajú, Boh má k takýmto ľuďom len jeden postoj. Aký postoj to je? Boh takýto typ ľudí z hĺbky svojho srdca zavrhuje. Výraz „zavrhovať“ má dve významové roviny. Ako to mám vysvetliť z Môjho uhla pohľadu? Výraz „zavrhovať“ v sebe obsahuje význam odporu a nenávisti. A čo jeho druhá významová vrstva? To je tá časť, ktorá naznačuje, že sa niečoho vzdávame. Vy všetci viete, čo znamená „vzdať sa niečoho“, však? V skratke, „zavrhovať“ je výraz značiaci konečnú Božiu reakciu a postoj k ľuďom, ktorí sa takto správajú. Je to krajná nenávisť voči nim a odpor, a tak teda Boh učiní rozhodnutie, že ich opustí. Je to konečné Božie rozhodnutie voči človeku, ktorý nikdy nenasledoval Božiu cestu, nikdy sa nebál Boha a nevyhýbal sa zlu. Uvedomujete si teraz všetci dôležitosť výroku, ktorý som spomenul predtým?

Rozumiete teraz metóde, ktorú Boh používa na určovanie výsledkov ľudí? (Každý deň chystá rôzne okolnosti.) Chystá rôzne okolnosti – to je niečo, čo ľudia môžu cítiť a čoho sa môžu dotknúť. Aké sú teda Božie pohnútky, prečo to robí? Jeho motívom je dať každému človeku rôzne druhy skúšok v rôznom čase a na rôznych miestach. Aké vlastnosti človeka počas skúšky preveruje? Skúška stanovuje, či si typom človeka, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu pri každom probléme, ktorému čelíš, o ktorom počuješ, ktorý vidíš a osobne prežívaš. Každý bude čeliť takémuto druhu skúšky, pretože Boh je spravodlivý voči všetkým ľuďom. Niektorí z vás povedia: „Verím v Boha už mnoho rokov, tak ako je možné, že som ešte žiadnej skúške nečelil?“ Ty máš pocit, že si ešte žiadnej skúške nečelil, ale len preto, že vždy, keď pre teba Boh nachystal okolnosti, ty si ich nebral vážne a nechcel si nasledovať Božiu cestu. Takže si Božie skúšky jednoducho vôbec neuvedomuješ. Niektorí ľudia povedia: „Čelil som už niekoľkým skúškam, ale neviem, ako správne praktizovať vieru. Aj keď som ju praktizoval, stále neviem, či som počas Božích skúšok obstál.“ Ľudia v takomto stave rozhodne netvoria menšinu. Podľa čoho teda Boh posudzuje ľudí? Je to presne tak, ako som povedal pred chvíľou: ide o to, či sa bojíš Boha a vyhýbaš sa zlu vo všetkom, čo robíš, čo si myslíš a čo vyjadruješ. Takto sa dá rozpoznať, či si človek, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu. Je tento koncept jednoduchý, alebo nie? Ľahko sa to hovorí, ale je ľahké ho uviesť do praxe? (Nie je to také ľahké.) Prečo to nie je také ľahké? (Lebo ľudia nepoznajú Boha a nevedia, ako Boh zdokonaľuje ľudí, takže keď sa stretnú s problémami, nevedia, ako hľadať pravdu, aby vyriešili svoje ťažkosti. Musia prejsť rôznymi skúškami, zušľachťovaním, napomínaním a súdmi, kým si osvoja skutočnú bázeň pred Bohom.) Vy by ste to mohli podať takto, ale pokiaľ ide o vás, zdá sa, že báť sa Boha a vyhýbať sa zlu je práve teraz veľmi ľahko uskutočniteľné. Prečo to vravím? Vravím to preto, že ste si vypočuli veľa kázní a dostali nemalú dávku „polievania“ z pravdy-reality; to vám umožnilo teoreticky a intelektuálne pochopiť, ako sa báť Boha a vyhýbať sa zlu. Pokiaľ ide o to, ako túto bázeň pred Bohom a vyhýbanie sa zlu skutočne uviesť do praxe, všetky tieto poznatky vám veľmi pomohli a priniesli vám pocit, že je to ľahko dosiahnuteľné. Prečo to teda ľudia nikdy nemôžu skutočne dosiahnuť? Je to preto, že ľudská prirodzenosť-podstata sa Boha nebojí a má rada zlo. To je ten pravý dôvod.

Nebáť sa Boha a nevyhýbať sa zlu znamená odporovať Bohu

Dovoľte Mi, aby som sa vás na úvod opýtal, odkiaľ pochádza úslovie „báť sa Boha a vyhýbať sa zlu“. (Kniha Jóbova.) Keďže sme spomenuli Jóba, pohovorme si o ňom. Pracoval Boh v Jóbovej dobe na spáse a podmanení si ľudstva? Nie. Alebo to tak nie je? A pokiaľ ide o Jóba, koľko mal vtedy poznatkov o Bohu? (Nie veľa.) Mal Jób viac alebo menej poznatkov o Bohu, ako máte vy teraz? Prečo sa neodvažujete odpovedať? Táto otázka sa dá zodpovedať veľmi ľahko. Menej! To je isté! V súčasnosti stojíte tvárou v tvár Bohu a tvárou v tvár Božím slovám. Máte oveľa viac poznatkov o Bohu ako Jób. Prečo to spomínam? S akým cieľom toto všetko hovorím? Chcel by som vám vysvetliť istú skutočnosť, ale skôr než to urobím, chcem vám položiť jednu otázku: Jób vedel o Bohu veľmi málo, a predsa sa Ho bál a vyhýbal sa zlu. Prečo to ľudia v súčasnosti nerobia? (Sú hlboko skazení.) To, že sú hlboko skazení, je povrchný jav, ktorý spôsobuje tento problém, ale Ja by som na to nikdy takto nenazeral. Často si beriete zaužívané učenia a slová, ako napríklad „hlboká skazenosť“, „vzbura proti Bohu“, „nelojálnosť voči Bohu“, „nedostatok podriadenosti“, „nemať rád pravdu“ a podobne, a používate ich na vysvetlenie podstaty každého jedného problému. Toto je mylný spôsob praktizovania. Používanie tej istej odpovede na vysvetlenie rozličných záležitostí nevyhnutne vyvoláva rúhavé podozrenia o pravde a Bohu. Nerád počúvam takéto odpovede. Popremýšľajte o tom dlho a dôkladne! Nikto z vás sa nad touto záležitosťou ani trochu nezamyslel, no Ja to vidím a cítim každý deň. A tak, zatiaľ čo vy konáte, Ja sa pozerám. Keď niečo robíte, nemôžete cítiť podstatu svojho konania, ale keď sa pozerám Ja, vidím a cítim ju. Čo je teda táto podstata? Prečo ľudia v dnešnej dobe nie sú schopní báť sa Boha a vyhýbať sa zlu? Vaše odpovede ani zďaleka nedokážu vysvetliť podstatu tohto problému, a už vôbec ho nedokážu vyriešiť. Je to preto, lebo má zdroj, ktorého si nie ste vedomí. Čo je to za zdroj? Viem, že o ňom chcete počuť, preto vám o ňom porozprávam.

Ako sa Boh díva na ľudí od chvíle, keď začal konať svoje dielo? Boh ich zachránil; ľudí pokladal za členov svojej rodiny, za predmet svojho diela, za tých, ktorých si chcel podmaniť a zachrániť, a za tých, ktorých chcel zdokonaliť. Taký bol Boží postoj k ľudstvu na začiatku Jeho diela. Aký však bol v tom čase postoj ľudstva k Bohu? Boh bol pre ľudí neznámy a považovali Ho za cudzinca. Dalo by sa povedať, že ich postoj k Bohu nezožal tie správne výsledky a že nemali jasnú predstavu o tom, ako by sa mali k Bohu správať. Preto sa k Nemu správali tak, ako sa im zachcelo, a robili si, čo sa im páčilo. Mali o Bohu nejakú mienku? Spočiatku nie; ich takzvaná mienka pozostávala len z istých predstáv a domnienok o Ňom. Uznávali to, čo zodpovedalo ich predstavám, a keď niečo ich predstavám nezodpovedalo, navonok sa tomu podriadili, ale v hĺbke srdca cítili silný rozpor a odmietali to. Taký bol vzťah medzi Bohom a ľuďmi na začiatku: Boh ich vnímal ako členov rodiny, no oni sa k Nemu správali ako k cudzincovi. Po určitom období Božieho diela však ľudia pochopili, čo sa snaží dosiahnuť, a spoznali, že je pravým Bohom. Prišli tiež na to, čo môžu od Boha získať. Ako ľudia v tom čase vnímali Boha? Vnímali Ho ako záchranné lano a dúfali, že sa im dostane Jeho milosti, požehnania a zasľúbenia. Ako v tom čase vnímal Boh ľudí? Vnímal ich ako ciele, ktoré si chcel podmaniť. Boh chcel použiť slová, aby ich súdil, skúmal a podroboval skúškam. Avšak pokiaľ išlo o vtedajších ľudí, Boh bol pre nich len objektom, ktorý mohli použiť na dosiahnutie svojich vlastných cieľov. Ľudia si uvedomili, že pravda od Boha si ich môže podmaniť a zachrániť, že majú možnosť získať od Neho vytúžené veci, ako aj dosiahnuť vytúžený konečný osud. Preto sa v ich srdciach objavila troška úprimnosti a začali byť ochotní nasledovať tohto Boha. Čas plynul a vďaka tomu, že získali určité povrchné a učené poznatky o Bohu, dalo by sa dokonca povedať, že sa s Ním ľudia začali „oboznamovať“. Spoznali Jeho slová, kázania, pravdy, ktoré hlásal, a Jeho dielo. Preto sa mylne domnievali, že Boh im už nie je neznámy a že už vykročili na cestu, na ktorej sa mohli dostať do súladu s Bohom. Dovtedy si už ľudia vypočuli veľa kázní o pravde a zažili veľa z Božieho diela. Napriek tomu sa väčšine ľudí pre rušivé vplyvy a prekážky spôsobené mnohými rôznymi faktormi a okolnosťami nedarí uviesť pravdu do praxe ani nie sú schopní uspokojiť Boha. Ľudia sú čoraz nedbanlivejší a čoraz viac im chýba dôvera. Premáha ich pocit, že ich vlastné výsledky sú neznáme. Neodvažujú sa prichádzať so žiadnymi extravagantnými nápadmi a neusilujú sa o pokrok; len zdráhavo kráčajú vpred, krôčik po krôčiku. S ohľadom na súčasný stav ľudí, aký je Boží postoj k nim? Chce im len odovzdať tieto pravdy a vštepiť im svoju cestu, a potom nachystať rôzne okolnosti, aby ich vyskúšal rôznymi spôsobmi. Jeho cieľom je vziať tieto slová, tieto pravdy a svoje dielo a privodiť výsledok, vďaka ktorému budú ľudia schopní báť sa Ho a vyhýbať sa zlu. Väčšina ľudí, ktorých som videl, iba prijíma Božie slová a považuje ich za učenia, obyčajné slová, predpisy, ktoré treba dodržiavať. Vo svojom konaní a reči – alebo keď čelia skúškam – nepovažujú Božiu cestu za tú, ktorej by sa mali pridržiavať. To platí najmä vtedy, keď ľudia čelia veľkým skúškam. Zatiaľ som nezaregistroval žiadneho človeka, ktorý by praktizoval svoju vieru v zmysle bázne pred Bohom a vyhýbal sa zlu. Preto je Boží postoj k ľuďom plný mimoriadneho odporu a averzie! Napriek tomu, že im opakovane, dokonca stokrát, zoslal do cesty skúšky, stále nemajú jasný postoj, ktorým by preukázali svoje odhodlanie: „Chcem sa báť Boha a vyhýbať sa zlu!“ Keďže ľudia nemajú toto odhodlanie a nedávajú ho najavo, súčasný Boží postoj k nim nie je rovnaký ako v minulosti, keď voči nim prejavoval milosrdenstvo, toleranciu, zhovievavosť a trpezlivosť. Namiesto toho je z ľudstva nesmierne sklamaný. Kto spôsobil toto sklamanie? Od koho závisí Boží postoj k ľuďom? Závisí od každého jedného človeka, ktorý Ho nasleduje. V rámci svojho dlhoročného diela vzniesol Boh voči ľuďom mnohé požiadavky a nachystal pre nich mnohé okolnosti. Bez ohľadu na to, ako si počínali, a bez ohľadu na ich postoj k Bohu však ľudia nedokázali praktizovať vieru v jasnom súlade s cieľom báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Preto teraz vyslovím zhrnutie a pomocou neho vysvetlím všetko, čo sme si práve povedali o tom, prečo ľudia nedokážu nasledovať Božiu cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Ako znie toto zhrnutie? Znie takto: Boh považuje ľudí za predmet svojej spásy a svojho diela; ľudia považujú Boha za svojho nepriateľa a za svoj protiklad. Máš už teraz v tejto otázke jasno? Je úplne zrejmé, aký je postoj ľudstva, aký je postoj Boha a aký je vzťah medzi ľuďmi a Bohom. Bez ohľadu na to, koľko kázní ste si vypočuli, tie veci, o ktorých ste si urobili vlastnú mienku, ako napríklad byť verný Bohu, podriadiť sa Bohu, hľadať spôsob, ako sa dostať do súladu s Bohom, vydať Bohu celý svoj život a chcieť žiť pre Boha – pre Mňa tieto veci nie sú príkladom vedomého nasledovania Božej cesty, ktorou je báť sa Boha a vyhýbať sa zlu, ale sú to len kanály, prostredníctvom ktorých môžete dosiahnuť isté ciele. Aby ste ich dosiahli, neochotne dodržiavate určité predpisy. A práve tieto predpisy odvádzajú ľudí ešte ďalej od cesty bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu a opäť stavajú Boha do protikladu k ľudstvu.

Dnešná téma je trochu ťažká, no i tak stále dúfam, že keď budete prechádzať budúcimi skúsenosťami a nadchádzajúcim obdobím, budete schopní urobiť to, čo som vám práve nakázal. Nepovažujte Boha len za akýsi prázdny vzduch – akoby existoval len vtedy, keď je pre vás prospešný, ale keď z Neho nemáte žiadny úžitok, tak Ho niet. Hneď ako sa ti v podvedomí objaví takáto myšlienka, už si Boha rozhneval. Možno sú ľudia, ktorí hovoria: „Nepovažujem Boha len za prázdny vzduch. Vždy sa k Nemu modlím, vždy sa Ho snažím uspokojiť a všetko, čo robím, spadá do rozsahu, kritérií a princípov, ktoré Boh vyžaduje. Rozhodne nepraktizujem vieru na základe svojich vlastných predstáv.“ Áno, tento spôsob, akým praktizuješ vieru, je správny. No i tak, čo si pomyslíš, keď narazíš na problém? Ako praktizuješ vieru, keď čelíš nejakej ťažkosti? Niektorí ľudia cítia, že Boh existuje, keď sa k Nemu modlia a úpenlivo Ho prosia, ale vždy, keď čelia nejakému problému, vyrukujú s vlastnými predstavami a chcú sa nimi riadiť. To znamená, že Boha považujú len za prázdny vzduch a takáto situácia spôsobuje, že Boh v ich mysliach prestáva existovať. Ľudia veria, že Boh by mal existovať, keď Ho potrebujú, ale nie vtedy, keď Ho nepotrebujú. Ľudia si myslia, že praktizovanie založené na ich vlastných predstavách postačuje. Veria, že môžu robiť, čo sa im zachce; jednoducho neveria, že potrebujú hľadať Božiu cestu. Čo sa týka ľudí, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v takejto situácii a uviazli v takomto stave, vari si nekoledujú o nebezpečenstvo? Niektorí ľudia hovoria: „Či už si koledujem o nebezpečenstvo, alebo nie, mám vieru už mnoho rokov a verím, že Boh ma neopustí, pretože by to nezniesol.“ Iní vravia: „Verím v Pána odvtedy, čo som bol v matkinom lone. Je to už štyridsať alebo päťdesiat rokov, takže z časového hľadiska som najviac súci na to, aby ma Boh zachránil, ako aj na to, aby som prežil. Počas týchto štyroch alebo piatich desaťročí som zanechal svoju rodinu aj prácu a vzdal som sa všetkého, čo som vlastnil – napríklad peňazí, postavenia, pôžitkov a času s rodinou. Nejedol som veľa chutných jedál, neužil som si veľa zábavy, nenavštívil som veľa zaujímavých miest a dokonca som zažil utrpenie, ktoré by bežní ľudia nevydržali. Ak ma Boh pre toto všetko nemôže zachrániť, potom sa so mnou zaobchádza nespravodlivo a ja nedokážem veriť v takéhoto Boha.“ Má veľa ľudí takýto názor? (Áno.) Nuž, potom vám dnes pomôžem pochopiť istú skutočnosť: všetci ľudia s takýmto názorom si pod sebou pília konár. Je to preto, lebo si zastierajú oči vlastnými predstavami. Práve tieto predstavy, ako aj ich vlastné závery, nahrádzajú kritériá, ktoré Boh od ľudí požaduje, a bránia im prijať skutočné Božie úmysly. To spôsobuje, že nie sú schopní vycítiť Jeho pravú existenciu, ale aj to, že prichádzajú o možnosť byť zdokonalení Bohom a vzdávajú sa akejkoľvek časti alebo podielu na Božom zasľúbení.

Ako Boh určuje výsledky ľudí a kritériá, podľa ktorých sa pri tom riadi

Skôr než prijmeš nejaké názory alebo závery, mal by si najprv pochopiť, aký je Boží postoj k tebe a čo si Boh myslí, aby si sa potom mohol rozhodnúť, či je tvoje myslenie správne alebo nie. Boh nikdy nepoužil čas ako meradlo na určenie výsledku človeka, ani nikdy nepodmienil takéto určenie tým, koľko človek trpel. Čo teda Boh používa ako kritérium na určenie výsledku človeka? Určovanie výsledku človeka na základe času by predstavám ľudí zodpovedalo najviac. Často sa stretávate s ľuďmi, ktorí v určitom okamihu obetovali veľa, vynaložili veľa snahy, zaplatili obrovskú cenu a veľmi trpeli. Práve týchto ľudí, podľa toho, ako to vidíte vy, môže Boh zachrániť. Všetko, čo títo ľudia preukazujú a žijú, je presne v súlade s predstavami ľudí o Bohom stanovených kritériách, ktoré určujú výsledok človeka. Nech už veríte čomukoľvek, nebudem tieto príklady uvádzať jeden po druhom. Skrátka, všetko, čo nie je normou v rámci Božieho myslenia, pochádza z ľudskej predstavivosti a všetky takéto veci sú ľudskými predstavami. Ak budeš slepo trvať na svojich vlastných predstavách a špekuláciách, aký výsledok dosiahneš? Je pomerne jasné, že dôsledkom môže byť len to, že ťa Boh zavrhne. Je to preto, že sa pred Ním vždy oháňaš svojou spôsobilosťou, súťažíš a hádaš sa s Ním a nesnažíš sa naozaj pochopiť Jeho myslenie, Jeho úmysly či Jeho postoj k ľudstvu. Takýto postup vyzdvihuje teba samého ako veľkého, ale nectí Boha ako veľkého. Veríš v seba, neveríš v Boha. Boh takýchto ľudí nechce a ani im neprinesie spásu. Ak dokážeš upustiť od takéhoto pohľadu a tiež prehodnotiť svoje minulé mylné názory, ak dokážeš postupovať podľa Božích požiadaviek, ak odteraz dokážeš praktizovať cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu, ak dokážeš uctievať Boha ako veľkého vo všetkých veciach a upustiť od svojich osobných špekulácií, názorov či presvedčení, aby si definoval seba a Boha, a ak namiesto toho dokážeš hľadať Božie úmysly vo všetkých ohľadoch, spoznať a pochopiť Jeho postoj k ľudstvu a uspokojiť Ho tým, že splníš Jeho kritériá, bude to skvelé! Bude to znamenať, že sa chystáš nastúpiť na cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu.

Ak Boh nepoužíva rôzne myšlienky, predstavy a názory ľudí ako kritériá, podľa ktorých určuje ich výsledky, aké kritérium používa na určovanie výsledkov ľudí? Na určovanie ich výsledkov používa skúšky. Existujú dve kritériá, podľa ktorých Boh používa skúšky na určovanie výsledkov ľudí: prvým je počet skúšok, ktorými ľudia prejdú, a druhým je dopad týchto skúšok na ľudí. Práve tieto dva ukazovatele určujú výsledok človeka. Teraz si tieto dve kritériá rozoberieme podrobnejšie.

Spočiatku, keď človek čelí skúške od Boha (táto skúška môže byť pre teba nepodstatná, nestojaca za zmienku), Boh ti dá jasne najavo, že je nad tebou Jeho ruka a že je to On, kto pre teba túto situáciu nachystal. Kým si ešte duchovným postavením nezrelý, Boh ti pripraví skúšky, aby ťa preveril, a tieto skúšky budú zodpovedať tvojmu duchovnému postaveniu, teda tomu, čo si schopný pochopiť a čo dokážeš vydržať. Ktorá tvoja časť bude podliehať skúške? Tvoj postoj k Bohu. Je tento postoj veľmi dôležitý? Samozrejme, že je! Je nanajvýš dôležitý! Tento ľudský postoj je výsledkom, po ktorom Boh túži, a preto je z Jeho pohľadu najdôležitejší zo všetkého. Inak by Boh nevynakladal svoje úsilie na ľudí a nepúšťal by sa do takého diela. Prostredníctvom týchto skúšok chce Boh vidieť tvoj postoj k Nemu; chce zistiť, či si na správnej ceste. Chce tiež vedieť, či sa Ho bojíš a či sa vyhýbaš zlu. Preto bez ohľadu na to, či v danom čase chápeš z pravdy veľa alebo málo, stále budeš čeliť Božím skúškam a keď pochopíš z pravdy viac, bude pre teba naďalej chystať primerané skúšky. Keď budeš opäť čeliť skúške, Boh bude chcieť zistiť, či tvoj názor, tvoje myšlienky a tvoj postoj k Nemu sa za uplynulé obdobie nejako zlepšili. Niektorí ľudia sa čudujú: „Prečo chce Boh vždy poznať postoje ľudí? Nebol už svedkom toho, ako praktizujú pravdu? Prečo chce ešte stále vidieť ich postoje?“ To sú nezmyselné drísty! Vzhľadom na to, že Boh takto koná, musí v tom spočívať Jeho úmysel. Boh ľudí neustále pozoruje, dáva pozor na každé ich slovo a čin, každý ich skutok a pohyb; dokonca sleduje každú ich myšlienku a predstavu. Boh registruje všetko, čo sa ľuďom prihodí – ich dobré skutky, chyby, priestupky, dokonca aj ich vzbury a zrady – ako dôkaz, na základe ktorého určuje ich výsledky. Krok za krokom, ako sa Božie dielo vyzdvihuje, si vypočuješ viac právd a prijmeš viac pozitívnych vecí a informácií a lepšie pojmeš skutočnosť pravdy. Počas tohto procesu sa budú zvyšovať aj Božie požiadavky na teba a v rámci neho pre teba Boh nachystá aj náročnejšie skúšky. Jeho cieľom je preskúmať, či sa tvoj postoj k Nemu medzičasom zmenil k lepšiemu. Samozrejme, keď sa tak stane, postoj, ktorý od teba Boh požaduje, sa prispôsobí tvojmu chápaniu pravdy-reality.

Postupne, ako sa bude zvyšovať tvoje duchovné postavenie, bude sa zvyšovať aj norma, ktorú od teba Boh vyžaduje. Kým si ešte nezrelý, určí pre teba len veľmi nízku normu, ktorú musíš splniť. Keď bude tvoje duchovné postavenie trochu vyššie, primerane zvýši aj tvoju normu. Čo však Boh urobí po tom, ako pochopíš celú pravdu? Dopustí, aby si čelil ešte väčším skúškam. Uprostred týchto skúšok chce od teba získať hlbšie poznanie o Ňom a chce u teba pozorovať skutočnú bázeň pred Ním. V tom období budú Jeho požiadavky na teba vyššie a „prísnejšie“, ako boli v čase, keď bolo tvoje duchovné postavenie ešte nezrelé (ľudia ich môžu vnímať ako prísne, ale Boh ich v skutočnosti považuje za primerané). Keď Boh skúša ľudí, akú realitu chce vytvoriť? Neustále požaduje, aby Mu ľudia odovzdali svoje srdce. Niektorí ľudia povedia: „Ako Mu ho môžem dať? Konal som svoju povinnosť, zanechal som svoj domov a zdroj obživy a vydal som sa Mu. Nie je to azda znak toho, že Bohu odovzdávam svoje srdce? Ako inak by som Mu mohol odovzdať svoje srdce? Je možné, že to vlastne neboli správne spôsoby, ako Bohu odovzdať srdce? Čo Boh konkrétne žiada?“ Jeho požiadavka je veľmi prostá. V skutočnosti existujú ľudia, ktorí už Mu v rôznej miere odovzdali svoje srdce počas rôznych etáp svojich skúšok, ale drvivá väčšina ľudí svoje srdce Bohu nikdy neodovzdá. Keď ťa Boh skúša, vidí, či je tvoje srdce s Ním, s telom alebo so satanom. Keď ťa Boh skúša, vidí, či Mu oponuješ alebo si v pozícii, ktorá s Ním nie je v súlade, a tiež vidí, či je tvoje srdce na Jeho strane. Keď si nezrelý a čelíš skúškam, máš málo dôvery a nemôžeš presne vedieť, čo musíš urobiť, aby si uspokojil Božie úmysly, pretože tvoje chápanie pravdy je obmedzené. Ak sa však ešte dokážeš pravdivo a úprimne modliť k Bohu a ak si ochotný odovzdať Mu svoje srdce, nechať Ho, aby nad tebou vládol, a obetovať Mu všetko, čo si najviac ceníš, potom si Mu už odovzdal svoje srdce. Keď budeš počúvať viac kázní a väčšmi chápať pravdu, postupne bude rásť aj tvoje duchovné postavenie. V tom čase už nebude norma Božích požiadaviek rovnaká, ako keď si bol nezrelý. Bude od teba požadovať vyššiu. Zatiaľ čo ľudia postupne odovzdávajú svoje srdcia Bohu, tie sa Mu pomaly približujú. Keď sa ľudia dokážu naozaj priblížiť k Bohu, ich srdcia budú čoraz viac bohabojné. Práve po takomto srdci Boh túži.

Keď chce Boh získať niečie srdce, podrobí danú osobu mnohým skúškam. Ak počas týchto skúšok Boh nezíska srdce tohto človeka alebo ak neuvidí, že daný človek preukazuje nejaký postoj – to znamená, ak neuvidí, že praktizuje vieru alebo Mu svojím správaním preukazuje bázeň, a ak v ňom nespozoruje ani postoj a odhodlanie vyhýbať sa zlu –, po mnohých skúškach s ním Boh stratí trpezlivosť a už ho viac nebude tolerovať. Nebude ho ďalej skúšať a nebude na ňom viac konať svoje dielo. Ako to teda ovplyvní výsledok tohto človeka? Žiadny výsledok nezíska. Možno neurobil nič zlé; možno nespôsobil žiadne ťažkosti ani nenarušil žiadny poriadok. Možno otvorene neodporoval Bohu. Srdce tejto osoby však zostáva pred Bohom skryté. Nikdy nemala jasný postoj a názor na Boha a Boh nemôže jasne vidieť, že Mu odovzdala svoje srdce alebo že sa usiluje báť sa Ho a vyhýbať sa zlu. Boh s takýmito ľuďmi stráca trpezlivosť a už za nich nezaplatí žiadnu cenu, neprejaví im milosrdenstvo ani na nich nebude konať svoje dielo. Život takéhoto človeka vo viere v Boha sa už skončil. Je to preto, že v tých mnohých skúškach, ktoré mu Boh pripravil, nedosiahol želaný výsledok. Existuje teda veľa ľudí, u ktorých som nikdy nepostrehol osvietenie a osvetlenie Duchom Svätým. Ako sa to dá určiť? Títo ľudia možno veria v Boha už mnoho rokov a navonok sú veľmi aktívni, prečítali mnoho kníh, vybavili mnoho záležitostí, vypísali tucet zápisníkov a ovládajú množstvo slov a učení. No nevidno na nich žiadny pokrok, ich názory na Boha zostávajú neviditeľné a ich postoje sú stále nejasné. Inak povedané, ich srdcia nemožno vidieť, sú neustále zahalené a zapečatené – sú uzavreté pred Bohom. Preto Boh nikdy nevidel ich skutočné srdcia, nezahliadol v týchto ľuďoch skutočnú bázeň pred Ním, ba čo viac, nevidel, ako nasledujú Jeho cestu. Ak si Boh takýchto ľudí nezískal doteraz, môže si ich získať v budúcnosti? Nemôže! Bude sa naďalej snažiť získať to, čo sa nedá získať? Nebude! Aký je teda súčasný Boží postoj k takýmto ľuďom? (Zavrhuje a ignoruje ich.) Ignoruje ich! Boh takýmto ľuďom nevenuje pozornosť; zavrhuje ich. Vy ste si tieto slová zapamätali veľmi rýchlo a veľmi presne. Zdá sa, že ste pochopili to, čo ste si vypočuli!

Sú ľudia, ktorí začínajú nasledovať Boha nezrelí a nevedomí. Nerozumejú Jeho úmyslom a nevedia, čo znamená veriť v Neho. Osvojujú si človekom vytvorený a mylný spôsob viery v Boha a Jeho nasledovania. Keď takíto ľudia čelia skúškam, neuvedomujú si to. Zostávajú necitliví voči Božiemu vedeniu a osvieteniu. Nevedia, čo to znamená odovzdať svoje srdce Bohu alebo stáť pevne počas skúšky. Boh dá takýmto ľuďom obmedzený čas a počas tohto času im umožní pochopiť povahu svojich skúšok a to, aké sú Jeho úmysly. Následne musia dať najavo svoj názor. Na tých, ktorí sa nachádzajú v tejto etape, Boh stále čaká. Čo sa týka tých, ktorí majú určité názory, no stále váhajú, ktorí chcú odovzdať svoje srdce Bohu, ale nie sú s tým zmierení, a ktorí sa napriek tomu, že uviedli do praxe niektoré základné pravdy, snažia skryť a vzdať sa, keď čelia veľkým skúškam – aký má k nim Boh postoj? Boh od nich stále niečo očakáva a výsledok závisí od ich postoja a počínania. Ak ľudia aktívne nenapredujú, čo urobí Boh? Vzdá sa ich. Je to preto, že skôr než sa ťa Boh vzdá, ty si sa už vzdal sám seba. Nemôžeš teda obviňovať Boha za takéto konanie. Voči Bohu by si nemal pociťovať krivdu.

Rôzne rozpaky, ktoré v ľuďoch vyvoláva praktická otázka

Existuje ešte jeden typ človeka, ktorý má najtragickejší výsledok zo všetkých; je to typ človeka, ktorý spomínam najmenej rád. Nie je tragický preto, že dostal Boží trest, alebo preto, že Jeho požiadavky naňho sú prísne, a preto má tragický výsledok; je tragický skôr preto, že si to celé spôsobuje sám. Ako sa zvykne hovoriť: kope si vlastný hrob. Aký človek to robí? Títo ľudia nekráčajú po správnej ceste a ich výsledky sú vopred odhalené. V Božích očiach sú takíto ľudia najväčším predmetom Jeho nenávisti. Z ľudského hľadiska sú najúbohejší. Keď začnú nasledovať Boha, sú veľmi horliví; sú ochotní zaplatiť nejednu cenu, majú dobrú mienku o perspektívach Božieho diela a svoju budúcnosť si predstavujú v pestrých farbách. Tiež mimoriadne dôverujú Bohu, pretože veria, že môže ľudí urobiť úplnými a priviesť ich k veľkolepému konečnému osudu. Napriek tomu títo ľudia potom v priebehu Božieho diela z nejakého dôvodu utečú. Čo v tomto prípade znamená, že „utečú“? Znamená to, že zmiznú bez rozlúčky, bez vydania jediného hláska; odídu bez jediného slova. Aj keď takíto ľudia tvrdia, že veria v Boha, na svojej ceste viery nikdy naozaj nezapustia korene. Preto bez ohľadu na to, ako dlho v Neho veria, sú stále schopní odvrátiť sa od Boha. Niektorí ľudia odchádzajú, aby začali podnikať, niektorí, aby si žili svoj život, niektorí, aby zbohatli, a niektorí odchádzajú, aby sa oženili a mali deti… Medzi tými, čo odídu, sú takí, ktorých neskôr začne hrýzť svedomie a chcú sa vrátiť, aj takí, čo len veľmi ťažko prežívajú a nakoniec sa roky rokúce ponevierajú svetom. Títo ponevierači zažívajú veľa utrpenia a veria, že žiť vo svete je príliš bolestivé a že sa nemôžu oddeliť od Boha. Chcú sa vrátiť do Božieho domu, aby získali útechu, pokoj a radosť, a chcú naďalej veriť v Boha, aby unikli nešťastiu alebo dosiahli spásu a nádherný konečný osud. Títo ľudia totiž veria, že Božia láska je bezhraničná a že Jeho milosť je nevyčerpateľná. Myslia si, že bez ohľadu na to, čo človek urobí, Boh by mu mal odpustiť a tolerovať jeho minulosť. Títo ľudia neustále opakujú, že sa chcú vrátiť a plniť si svoje povinnosti. Sú dokonca takí, ktorí odovzdajú časť svojho majetku cirkvi v nádeji, že si tým vydláždia cestu späť do Božieho domu. Aký je Boží postoj k takýmto ľuďom? Ako by mal určovať ich výsledky? Neváhaj a vyjadri sa. (Myslel som si, že Boh takýto typ ľudí prijme, ale po tom, čo som práve teraz počul, cítim, že to tak nemusí byť.) Zdôvodni to. (Takíto ľudia prichádzajú pred Boha len preto, aby ich výsledkom nebola smrť. Neprichádzajú veriť v Boha z úprimného srdca. Prichádzajú preto, lebo vedia, že Božie dielo sa čoskoro skončí, a tak podliehajú mylnej predstave, že môžu len tak prísť a získať požehnania.) Hovoríš, že títo ľudia neveria v Boha úprimne, takže ich nemôže prijať, však? (Áno.) (Ja to chápem tak, že takíto ľudia sú len oportunisti a v Boha neveria úprimne.) Neprišli veriť v Boha, sú to oportunisti. Správne! Títo oportunisti sú typom ľudí, ktorých každý nenávidí. Plavia sa tým smerom, ktorým fúka vietor, a nič nespravia len tak, pokiaľ z toho niečo nemajú, takže samozrejme, že sú hodní opovrhnutia! Má nejaký ďalší brat alebo sestra názor, o ktorý sa chce podeliť? (Boh ich už neprijme, pretože Jeho dielo sa čoskoro dokončí a teraz je čas, keď sa určujú výsledky ľudí. Práve v tomto čase sa títo ľudia chcú vrátiť – nie preto, že by sa skutočne chceli usilovať o pravdu, ale preto, že vidia, že sa schyľuje ku katastrofám, alebo preto, že sú ovplyvnení vonkajšími faktormi. Keby mali naozaj v úmysle usilovať sa o pravdu, nikdy by neutiekli uprostred Božieho diela.) Sú tu ešte nejaké iné názory? (Nebudú akceptované. Boh im už v skutočnosti poskytol príležitosti, ale oni trvali na tom, že k Nemu zaujmú nedbanlivý postoj. Nehľadiac na to, aké sú úmysly týchto ľudí, a aj keď sa naozaj kajajú, Boh im aj tak nedovolí vrátiť sa. Je to preto, že im dal toľko príležitostí, ale oni už prejavili svoj postoj: chceli Boha opustiť. Z tohto dôvodu, ak sa teraz pokúsia vrátiť, Boh ich neprijme.) (Súhlasím s tým, že Boh neprijme takýto typ človeka, pretože ak človek zažil pravú cestu a okúsil Božie dielo počas takého dlhého obdobia, no i tak sa môže vrátiť do sveta a do satanovho objatia, potom je to obrovská zrada voči Bohu. Napriek tomu, že Božou podstatou je milosrdenstvo a láska, záleží na tom, na akého človeka je táto podstata zameraná. Ak daný človek prichádza pred Boha a hľadá útechu alebo niečo, na čo by mohol upnúť svoje nádeje, potom jednoducho nie je typom človeka, ktorý úprimne verí v Boha, a Božie milosrdenstvo voči takýmto ľuďom siaha len do istej miery.) Ak je Božou podstatou milosrdenstvo, prečo ho tomuto typu ľudí neudelí trochu viac? Nenaskytla by sa mu potom pri troche milosrdenstva príležitosť? V minulosti ľudia často hovorili, že Boh chce, aby bol každý človek spasený, a nechce, aby sa niekto dostal do záhuby; ak sa jedna zo sto oviec stratí, Boh zanechá tých deväťdesiatdeväť a pôjde hľadať tú chýbajúcu. Keď teraz ide o týchto ľudí, mal by ich Boh prijať a dať im pre ich úprimnú vieru druhú šancu? To v podstate nie je ťažká otázka; je veľmi jednoduchá! Ak skutočne chápete Boha a naozaj Ho poznáte, netreba veľa vysvetľovať – a ani veľa špekulovať, však? Vaše odpovede sú na správnej ceste, ale stále zďaleka nedosahujú Boží postoj.

Práve teraz niektorí z vás vyjadrili presvedčenie, že Boh nemôže prijať takýto typ človeka. Iní sa nevyjadrili príliš zreteľne a mysleli si, že Boh ich môže, ale aj nemusí prijať – tento postoj je umiernenejší. Boli medzi vami aj takí, ktorí vyjadrili nádej, že Boh tento typ človeka prijme – tento postoj je nejednoznačnejší. Tí z vás, ktorí sú si istí svojím názorom, veria, že Boh konal veľmi dlho a že Jeho dielo je dokončené, takže nemusí byť voči týmto ľuďom tolerantný; myslíte si, že ich už znova neprijme. Tí umiernenejší z vás sú presvedčení, že tieto záležitosti by sa mali riešiť podľa individuálnych okolností. Ak sú srdcia týchto ľudí neoddeliteľné od Boha a ak v Neho úprimne veria a usilujú sa o pravdu, Boh by mal zabudnúť na ich predošlé slabosti a chyby – mal by im odpustiť, dať im druhú šancu a dovoliť im vrátiť sa do Jeho domu a prijať Jeho spásu. Ak však títo ľudia neskôr opäť utečú, Boh ich už nebude chcieť a to, že ich opustí, nemožno považovať za nespravodlivosť. Existuje aj ďalšia skupina, ktorá dúfa, že Boh môže takého človeka prijať. Táto skupina si nie je celkom istá, či to Boh skutočne urobí alebo nie. Ak veria, že by mal takýto typ človeka prijať, ale On to neurobí, zdá sa, že tento názor je trochu v nesúlade s Božím pohľadom. Ak veria, že Boh by takého človeka nemal prijať, a Boh naopak vyhlási, že Jeho láska k ľuďom je bezhraničná a že je ochotný dať tomuto typu človeka ešte jednu šancu, nie je to potom príklad obnaženia ľudskej nevedomosti? V každom prípade, všetci máte svoje vlastné názory. Tieto názory predstavujú istý druh poznania v rámci vašich vlastných myšlienok; sú tiež odrazom hĺbky vášho chápania pravdy a Božích úmyslov. Je správne to tak pomenovať, však? Je skvelé, že máte na túto záležitosť svoj názor. Stále tu však vyvstáva otázka, či sú vaše názory správne. Všetci ste trochu znepokojení, však? „Čo je teda správne? Nedokážem to vidieť jasne a neviem presne, čo si Boh myslí, nič mi totiž nepovedal. Ako môžem vedieť, čo si myslí? Boží postoj k ľuďom je láska. Ak vychádzam z postoja, ktorý mal v minulosti, mal by takého človeka prijať, ale nie je mi príliš jasný Boží postoj v súčasnosti. Môžem len povedať, že možno tohto človeka prijme a možno nie.“ Je to smiešne, však? Táto otázka vás naozaj zaskočila. Ak nemáte na túto záležitosť správny názor, čo budete robiť potom, keď sa vaša cirkev skutočne stretne s takýmto človekom? Ak túto situáciu nezvládnete správne, mohli by ste uraziť Boha. Nie je to nebezpečné?

Prečo som sa chcel opýtať, čo si myslíte o otázke, ktorú som práve nastolil? Chcel som otestovať vaše názory, overiť si, aké máte poznatky o Bohu a nakoľko rozumiete Jeho úmyslom a postojom. Aká je odpoveď? Odpoveďou sú samotné vaše názory. Niektorí z vás sú veľmi konzervatívni a niektorí z vás používajú svoju predstavivosť na hádanie. Čo je to „hádanie“? Znamená to, že nie ste schopní rozpoznať, ako Boh myslí, a tak prichádzate s nepodloženými domnienkami, že Boh by mal myslieť nejakým vami určeným spôsobom; sami vlastne neviete, či máte pravdu alebo nie, a tak zastávate nejednoznačný názor. Čo ste zistili zoči-voči tejto skutočnosti? Keď ľudia nasledujú Boha, málokedy venujú pozornosť Jeho úmyslom a málokedy berú do úvahy Jeho myšlienky a Jeho postoj k ľuďom. Ľudia nerozumejú Božím myšlienkam, a tak keď sa ťa niekto spýta na Jeho úmysly a povahu, si zmätený; upadáš do hlbokej neistoty a potom buď hádaš, alebo špekuluješ. Čo je to za zmýšľanie? Značí to jednu skutočnosť: väčšina ľudí, ktorí veria v Boha, Ho považuje za obyčajný prázdny vzduch a za čosi, čo v jednej chvíli zdanlivo existuje a v ďalšej nie. Prečo to vysvetľujem práve takto? Pretože vždy, keď čelíte nejakému problému, nepoznáte Božie úmysly. Prečo nepoznáte Jeho úmysly? Nielen teraz, ale od začiatku do konca nepoznáte Boží postoj k tomuto problému. Nedokážeš si to predstaviť a nevieš, aký je Boží postoj, ale zamyslel si sa nad tým poriadne? Snažil si sa ho spoznať? Diskutoval si o tom v duchovnom spoločenstve? Nie! To potvrdzuje jednu skutočnosť: tvoj Boh nemá nič spoločné so skutočným Bohom. Vo svojej viere v Boha uvažuješ len o svojich úmysloch a úmysloch svojich vodcov; zamýšľaš sa len nad povrchným a doktrinálnym významom Božích slov bez toho, aby si sa skutočne snažil spoznať alebo vôbec hľadať Božie úmysly. Nie je to presne tak? Podstata tejto záležitosti je celkom desivá! Za všetky tie roky som videl mnoho ľudí, ktorí veria v Boha. Na čo ich viera premenila Boha v ich mysliach? Niektorí ľudia veria v Boha, akoby bol len prázdnym vzduchom. Nevedia odpovedať na otázky o Božej existencii, pretože nedokážu cítiť ani vnímať Jeho prítomnosť či neprítomnosť, nieto Ho ešte jasne vidieť alebo pochopiť. Podvedome si myslia, že Boh neexistuje. Iní veria v Boha, ako keby bol človekom. Domnievajú sa, že nedokáže robiť všetky veci, ktoré nedokážu robiť ani oni, a že by mal myslieť tak, ako myslia oni. Ich definícia Boha je „neviditeľná a nedotknuteľná osoba“. Existuje aj skupina ľudí, ktorí veria v Boha ako bábku. Títo ľudia veria, že Boh nemá žiadne emócie. Myslia si, že Boh je hlinená socha a že keď čelí nejakému problému, nezaujme žiadny postoj, nemá svoj názor ani predstavu; veria, že je vydaný na milosť a nemilosť ľuďom. Ľudia jednoducho veria tomu, čomu chcú veriť. Ak si Ho predstavujú ako veľkého, potom je veľký; ak si Ho predstavujú ako malého, potom je malý. Keď ľudia zhrešia a potrebujú Božie milosrdenstvo, toleranciu a lásku, predpokladajú, že Boh by im mal preukázať svoje milosrdenstvo. Vo svojej mysli si vymyslia nejakého „Boha“ a potom tohto „Boha“ prinútia, aby splnil ich požiadavky a uspokojil všetky ich túžby. Bez ohľadu na čas a miesto a na to, čo títo ľudia robia, vo svojom zaobchádzaní s Bohom a vo svojej viere si osvoja túto fantáziu. Sú dokonca aj takí, ktorí aj po zhoršení Božej povahy stále veria, že ich Boh môže zachrániť, pretože predpokladajú, že Božia láska je bezhraničná a Jeho povaha spravodlivá a že bez ohľadu na to, ako veľmi človek Boha urazí, On si nič z toho nebude pamätať. Domnievajú sa, že keďže ľudské chyby, ľudské priestupky a ľudská vzbura sú len chvíľkovým prejavom povahy človeka, Boh dá ľuďom viacero šancí a bude k nim tolerantný a trpezlivý; veria, že ich bude stále milovať ako predtým. Preto v sebe živia veľkú nádej na dosiahnutie spásy. V skutočnosti je jedno, ako ľudia veria v Boha, pokiaľ sa neusilujú o pravdu, bude k nim mať negatívny postoj. Je to preto, že v rámci tvojej viery v Boha, aj keď si vzal do rúk knihu Božích slov a považoval ju za poklad a každý deň si ju študoval a čítal, skutočného Boha si odložil bokom. Vnímal si Ho len ako prázdny vzduch alebo osobu – a niektorí z vás Ho považujú iba za bábku. Prečo to podávam takto? Robím to preto, lebo podľa mňa, či už čelíte nejakému problému alebo nejakej okolnosti, tie veci, ktoré existujú vo vašom podvedomí, tie veci, ktoré si vnútorne vytvárate, nikdy nemali nič spoločné s Božími slovami alebo s usilovaním sa o pravdu. Vieš len to, čo si sám myslíš, aký je tvoj vlastný názor, a potom svoje vlastné predstavy a názory vnucuješ Bohu. V tvojej mysli sa stávajú Božími názormi a ty si z nich vytváraš normy, ktoré neochvejne dodržiavaš. Takýto postup ťa časom čoraz viac vzďaľuje od Boha.

Pochopte Boží postoj a odložte bokom všetky mylné predstavy o Bohu

V akého Boha momentálne veríte? Rozmýšľali ste o tom niekedy? Keď Boh vidí, že zlý človek pácha zlé skutky, pohŕda ním? (Áno, pohŕda.) Aký je Jeho postoj, keď vidí nevedomých ľudí robiť chyby? (Zármutok.) Aký je Jeho postoj, keď vidí ľudí, ktorí kradnú Jeho obety? (Pohŕda nimi.) Toto všetko je veľmi jasné. Keď Boh vidí niekoho, kto je zmätený vo svojej viere v Neho, kto sa v žiadnom prípade neusiluje o pravdu, aký je Boží postoj? Nie ste si celkom istí, však? „Zmätenosť“ ako postoj nie je hriechom, ani Boha neuráža a ľudia cítia, že to nie je nejaká veľká chyba. Povedzte Mi teda – aký je v tomto prípade Boží postoj? (Nie je ochotný ich uznať.) „Neochota uznať“ – čo je to za postoj? Znamená to, že Boh sa na týchto ľudí pozerá zvrchu a pohŕda nimi! Zaobchádza s nimi tak, že ich zámerne ignoruje. Boží prístup spočíva v tom, že ich odsunie bokom a nekoná na nich žiadne dielo, a to zahŕňa dielo osvietenia, osvetlenia, karhania a disciplinovania. S takýmito ľuďmi sa v Božom diele jednoducho nepočíta. Aký je Boží postoj k tým, ktorí zhoršujú Jeho povahu a porušujú Jeho správne ustanovenia? Krajná nenávisť! Boha nesmierne rozčuľujú ľudia, ktorí bez výčitiek zhoršujú Jeho povahu! „Rozčúlenie“ nie je viac než pocit či nálada; nezodpovedá jasnému postoju. Tento pocit – táto nálada – však takýmto ľuďom prinesie výsledok: naplní Boha krajnou nenávisťou! Aký je dôsledok tejto krajnej nenávisti? Dôsledkom je to, že Boh týchto ľudí odsunie bokom a nebude na nich zatiaľ reagovať. Potom počká, aby ich roztriedil „po jeseni“. Čo to znamená? Získajú títo ľudia ešte nejaké výsledky? Boh nikdy nemal v úmysle udeliť takýmto ľuďom nejaký výsledok! Nie je teda úplne normálne, že Boh teraz na takýchto ľudí nereaguje? (Áno, je to normálne.) Na čo sa majú takíto ľudia pripraviť? Mali by sa pripraviť na to, že ponesú negatívne dôsledky svojho správania a zlého konania, ktorého sa dopustili. To je Božia odpoveď takémuto človeku. Takže teraz takýmto ľuďom jasne hovorím: Nepridŕžajte sa už svojich mylných predstáv a nezaoberajte sa už žiadnymi zbožnými prianiami. Boh nebude k ľuďom tolerantný donekonečna. Ich priestupky a vzburu nebude znášať večne. Niektorí ľudia povedia: „Aj ja som videl zopár takýchto ľudí, ktorí pri modlitbe cítia mimoriadny dotyk Boha a potom srdcervúco plačú. Zvyčajne sú aj veľmi šťastní; zdá sa, že ich sprevádza Božia prítomnosť a Božie vedenie.“ Nerozprávajte takéto nezmysly! Srdcervúci plač nemusí nevyhnutne znamenať, že sa človeka dotýka Boh alebo že si človek vychutnáva Božiu prítomnosť, nieto ešte Božie vedenie. Ak ľudia Boha nahnevajú, bude ich ešte viesť? Skrátka, keď sa Boh rozhodol niekoho odvrhnúť a opustiť, výsledok toho človeka je už daný. Nezáleží na tom, aké príjemné pocity zažívajú, keď sa modlia, ani na tom, akú veľkú vieru v Boha majú v srdci, už to nemá zmysel. Dôležité je, že Boh nepotrebuje takýto druh viery; týchto ľudí už zavrhol. To, ako sa s nimi vysporiada v budúcnosti, je nepodstatné. Dôležité je, že v okamihu, keď títo ľudia rozhnevajú Boha, sú ich výsledky stanovené. Ak sa Boh rozhodol, že ich nezachráni, potom ich neminie trest. Taký je Boží postoj.

Hoci Božia podstata obsahuje prvok lásky a Boh je milosrdný ku každému jednému človeku, ľudia prehliadli a zabudli na to, že Jeho podstata je tiež dôstojná. To, že je láskavý, neznamená, že Ho ľudia môžu slobodne urážať bez toho, aby v Ňom vyvolali nejaké pocity alebo reakciu. A to, že je milosrdný, neznamená, že neuplatňuje žiadne zásady v tom, ako sa správa k ľuďom. Boh je živý, skutočne existuje. Nie je ani vymyslenou bábkou, ani žiadnym iným predmetom. Keďže skutočne existuje, mali by sme vždy pozorne načúvať hlasu Jeho srdca, venovať plnú pozornosť Jeho postojom a pochopiť Jeho pocity. Na definovanie Boha by sme nemali používať ľudské predstavy, ani by sme Mu nemali vnucovať ľudské myšlienky či priania, čím by sme Ho nútili správať sa k ľuďom ľudským spôsobom na základe ľudských predstáv. Ak to robíš, potom Boha hneváš, pokúšaš Jeho hnev a spochybňuješ Jeho dôstojnosť! Keď ste teda pochopili závažnosť tejto záležitosti, každého z vás vyzývam, aby ste boli vo svojom konaní opatrní a prezieraví. Buďte opatrní a prezieraví aj vo svojej reči – čím ste opatrnejší a prezieravejší v rámci svojho správania sa k Bohu, tým lepšie! Ak nechápeš, aký je postoj Boha, zdrž sa ľahkovážnych slov, nebuď neopatrný vo svojom konaní a svojvoľne neškatuľkuj. A čo je ešte dôležitejšie, nerob žiadne náhodné závery. Namiesto toho by si mal čakať a hľadať; aj takéto konanie je prejavom bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. A predovšetkým, ak to dokážeš a ak máš takýto postoj, Boh ti nebude dávať za vinu tvoju hlúposť, nevedomosť a nedostatočné pochopenie príčin vecí. Ba naopak, vďaka tvojmu postoju strachu z urážky Boha, úcte k Jeho úmyslom a ochote podriadiť sa Mu si Boh na teba spomenie, bude ťa viesť a osvieti ťa alebo bude tolerovať tvoju nezrelosť a nevedomosť. Naopak, ak by bol tvoj postoj k Nemu neúctivý – posudzoval by si Ho podľa seba alebo by si si ľubovoľne domýšľal a definoval Jeho myšlienky – Boh ťa odsúdi, zdisciplinuje a dokonca aj potrestá; alebo ti môže ponúknuť svoje pripomienky. Tie sa okrem iného budú týkať aj tvojho výsledku. Preto chcem ešte raz zdôrazniť: každý z vás by mal byť opatrný a prezieravý ohľadom všetkého, čo pochádza od Boha. Nerozprávaj nedbanlivo a nebuď neopatrný vo svojich činoch. Skôr než niečo povieš, mal by si sa zastaviť a zamyslieť: Mohol by tento môj čin nahnevať Boha? Bojím sa Boha tým, že tak konám? Aj v jednoduchých veciach by si sa mal snažiť prísť na odpovede na tieto otázky a venovať svojim úvahám viac času. Ak dokážeš skutočne praktizovať vieru podľa týchto princípov vo všetkých aspektoch, vo všetkých veciach a za každých okolností a zaujať takýto postoj najmä vtedy, keď niečomu nerozumieš, Boh ťa vždy povedie a ukáže ti cestu, po ktorej máš ísť. Bez ohľadu na divadlo, ktoré ľudia hrajú, Boh ich vidí celkom jasne a zreteľne. Ponúkne ti presné a primerané zhodnotenie týchto tvojich prejavov. Keď prejdeš poslednou skúškou, Boh vezme celé tvoje správanie a kompletne ho zosumarizuje, aby určil tvoj výsledok. Tento výsledok celkom iste presvedčí každého jedného človeka. Na tomto mieste by som vám chcel povedať toto: každý váš skutok, každý váš čin a každá vaša myšlienka rozhodujú o vašom osude.

Kto určuje výsledky ľudí?

Je tu ešte jedna mimoriadne dôležitá vec, o ktorej treba hovoriť, a tou je váš postoj k Bohu. Tento postoj je obzvlášť dôležitý! Rozhoduje o tom, či budete nakoniec kráčať smerom do záhuby, alebo v ústrety krásnemu konečnému osudu, ktorý pre vás Boh pripravil. Vo Veku kráľovstva Boh koná už vyše dvadsať rokov a možno ste si počas týchto dvoch desaťročí v hĺbke duše neboli celkom istí, ako ste na tom. V Božom srdci je však o každom z vás skutočný a pravdivý záznam. Odvtedy, čo Ho každý človek začal nasledovať a počúvať Jeho kázne, postupne chápajúc viac a viac pravdy, až dovtedy, čo každý človek začal vykonávať svoje povinnosti, si Boh viedol záznam o rozličných spôsoboch správania, ktoré možno pripísať každému človeku. Aké sú postoje ľudí, keď vykonávajú svoje povinnosti a čelia rozličným prostrediam a skúškam? Ako sa im darí? Aký majú z Boha pocit vo svojich srdciach? … Boh má o tom všetkom prehľad a záznam. Možno sú podľa vás tieto otázky mätúce. Avšak z miesta, kde stojí Boh, sú všetky jasné ako krištáľ a nie je v nich ani najmenší náznak nedbalosti. Ide o otázku, ktorá sa týka výsledku každého človeka a súvisí aj s osudom a budúcimi vyhliadkami každého človeka. Okrem toho na túto záležitosť Boh vynakladá všetko svoje starostlivé úsilie. Preto by ju Boh nikdy ani trochu nezanedbal a netoleruje ani žiadnu neopatrnosť. Boh zaznamenáva príbeh ľudstva i to, ako celé ľudstvo nasleduje Boha, od začiatku až do konca. Tvoj postoj k Nemu počas tohto obdobia určil tvoj osud. Nie je to tak? Veríš, že Boh je spravodlivý? Je Jeho konanie primerané? Máte vo svojich hlavách ešte nejaké iné predstavy o Bohu? (Nie.) Čo by ste teda povedali: má výsledky ľudí určiť Boh, alebo samotní ľudia? (Má ich určiť Boh.) Kto je ten, čo ich určuje? (Boh.) Nie ste si istí, však? Bratia a sestry z Hongkongu, prehovorte – kto ich určuje? (Ľudia si ich určujú sami.) Určujú si ich ľudia sami? Neznamenalo by to potom, že výsledky ľudí nemajú nič spoločné s Bohom? Bratia a sestry z Južnej Kórey, prehovorte. (Boh stanovuje výsledky ľudí na základe všetkých ich činov a skutkov a zároveň podľa toho, na akej ceste sa nachádzajú.) Toto je veľmi objektívna odpoveď. Je tu skutočnosť, o ktorej vás všetkých musím informovať: počas Božieho diela spásy Boh stanovil pre ľudí normu. Táto norma sa zakladá na tom, že musia počúvať Božie slovo a nasledovať Božiu cestu. Práve táto norma sa používa na posúdenie výsledkov ľudí. Ak budeš praktizovať vieru v súlade s touto Božou normou, môžeš dosiahnuť dobrý výsledok; ak nie, nemôžeš ho dosiahnuť. Čo myslíš, kto teda určuje tento výsledok? Nie je to Boh sám, kto ho určuje, ale skôr Boh a ľudia spoločne. Je to tak? (Áno.) Prečo je to tak? Je to preto, lebo Boh je ten, kto sa chce aktívne zapojiť do diela spásy ľudstva a pripraviť preň nádherný konečný osud. Ľudia sú predmetom Božieho diela a tento výsledok, tento konečný osud, je to, čo im Boh pripravuje. Keby neexistovali objekty, na ktorých by mohol konať, nemusel by toto dielo vykonávať; keby toto dielo nevykonával, ľudia by nemali príležitosť dosiahnuť spásu. Ľudia sú tí, ktorí majú byť spasení, a hoci spása je pasívnou časťou tohto procesu, o tom, či Boh bude vo svojom diele spásy ľudstva úspešný, rozhoduje postoj tých, ktorí túto úlohu zohrávajú. Keby nebolo vedenia, ktoré ti Boh poskytuje, nepoznal by si Jeho normu a nemal by si ani cieľ. Ak poznáš túto normu, tento cieľ, ale i napriek tomu nespolupracuješ, neuvádzaš to do praxe alebo nezaplatíš cenu, tento výsledok nedosiahneš. Preto hovorím, že výsledok človeka nemožno oddeliť od Boha a nemožno ho oddeliť ani od osoby. Teraz teda viete, kto určuje výsledky ľudí.

Ľudia majú tendenciu definovať Boha na základe skúsenosti

Všimli ste si niečo pri komunikácii na tému poznania Boha? Všimli ste si, že Jeho postoj v týchto dňoch prešiel premenou? Je Jeho postoj k ľuďom nemenný? Bude Boh stále takýto? Bude všetku svoju lásku a milosrdenstvo k ľuďom šíriť donekonečna? Táto otázka zahŕňa aj Božiu podstatu. Vráťme sa k už spomínanej otázke takzvaného márnotratného syna. Keď ste mali odpovedať na túto otázku, vaše odpovede neboli veľmi jednoznačné. Inak povedané, stále veľmi dobre nechápete Božie úmysly. Keďže ľudia vedia, že Boh miluje ľudstvo, definujú Ho ako symbol lásky. Veria, že bez ohľadu na to, čo ľudia robia, bez ohľadu na to, ako sa správajú, bez ohľadu na to, ako sa správajú k Bohu a akí vzdorovití môžu byť, na ničom z toho v skutočnosti nezáleží, pretože Boh je láskavý a Jeho láska je neobmedzená a nezmerná. Boh je láskavý, preto môže byť k ľuďom tolerantný. Boh je láskavý, preto môže byť k ľuďom milosrdný, milosrdný k ich nezrelosti, nevedomosti a vzdorovitosti. Je to naozaj tak? Niektorí ľudia, po tom, čo raz alebo dokonca viackrát zažijú Božiu trpezlivosť, považujú tieto skúsenosti za zásadné vo svojom vlastnom chápaní Boha a veria, že Boh bude voči nim navždy trpezlivý a milosrdný. Následne počas svojho života túto Božiu trpezlivosť prijmú a považujú ju za normu, podľa ktorej s nimi Boh zaobchádza. Sú aj takí, ktorí po tom, čo raz okúsili Božiu toleranciu, Boha navždy zadefinujú ako tolerantného – a v ich mysliach je táto tolerancia neobmedzená, bezpodmienečná a dokonca úplne bezzásadová. Sú takéto presvedčenia správne? Vždy, keď sa hovorí o Božej podstate alebo povahe, pôsobíte zmätene. Keď vás takto vidím, veľmi Ma to znepokojuje. Počuli ste veľa právd o Božej podstate; vypočuli ste si aj veľa debát o Jeho povahe. Vo vašich mysliach sú však tieto otázky a pravda o týchto aspektoch len spomienkami zakladajúcimi sa na teórii a písanom slove. Vo vašom každodennom živote nie je nikto z vás nikdy schopný zažiť alebo vnímať Božiu povahu takú, aká skutočne je. Preto ste všetci popletení vo svojich názoroch. Všetci slepo veríte, a to až do takej miery, že zaujímate k Bohu neúctivý postoj a dokonca Ho zamietate. K čomu vedie to, že zaujímate takýto postoj k Bohu? Vedie to k tomu, že o Bohu stále robíte nejaké závery. Keď získate trochu poznania, hneď sa cítite veľmi spokojní, akoby ste dospeli k poznaniu Boha v Jeho celistvosti. Potom dochádzate k názoru, že Boh je taký, aký je, a nenechávate Ho voľne plynúť. Okrem toho vždy, keď Boh urobí niečo nové, jednoducho odmietate pripustiť, že On je Boh. Keď raz Boh vyhlási: „Ľudstvo už nemilujem; už nepreukážem ľuďom žiadne milosrdenstvo; už nebudem voči nim tolerantný ani trpezlivý; priam kypím krajnou nenávisťou a odporom voči nim“, takéto vyhlásenia vyvolajú konflikt hlboko v srdciach ľudí. Niektorí z nich dokonca povedia: „Ty už nie si môj Boh; Ty už nie si Boh, ktorého chcem nasledovať. Ak toto hovoríš, už nemôžeš byť mojím Bohom a ja Ťa už nemusím ďalej nasledovať. Ak mi už nechceš preukazovať milosrdenstvo, lásku a toleranciu, prestanem Ťa nasledovať. Ak budeš voči mne tolerantný donekonečna, ak budeš mať so mnou vždy trpezlivosť a ukážeš mi, že Ty si láska, že Ty si trpezlivosť a tolerancia, len vtedy Ťa môžem nasledovať a len vtedy Ťa budem dôverne nasledovať až do konca. Keďže mám Tvoju trpezlivosť a milosrdenstvo, moja vzdorovitosť a moje priestupky mi môžu byť odpustené a nastálo prepáčené a ja môžem hrešiť kedykoľvek a kdekoľvek, vyznať sa z hriechov a bude mi kedykoľvek a kdekoľvek odpustené. A môžem Ťa tiež kedykoľvek a kdekoľvek hnevať. Ty by si si nemal na mňa vytvárať žiadne názory ani z nich vyvodzovať závery.“ Aj keď nikto z vás o takejto otázke neuvažuje tak subjektívne alebo vedome, vždy, keď pokladáš Boha za nástroj, ktorý slúži na odpustenie tvojich hriechov, alebo za predmet, ktorý slúži na dosiahnutie nádherného konečného osudu, nenápadne si postavil živého Boha do opozície voči sebe, do pozície svojho nepriateľa. To je to, čo vidím. Možno stále opakuješ veci ako „verím v Boha“, „usilujem sa o pravdu“, „chcem zmeniť svoju povahu“, „chcem sa vyslobodiť spod vplyvu temnoty“, „chcem uspokojiť Boha“, „chcem sa podriadiť Bohu“, „chcem byť Bohu verný a dobre si plniť svoje povinnosti“ a podobne. No bez ohľadu na to, ako sladko znejú tvoje slová, bez ohľadu na to, koľko teórie ovládaš a aká je táto teória pôsobivá alebo dôstojná, faktom zostáva, že v súčasnosti je medzi vami mnoho takých, ktorí sa už naučili, ako používať ustanovenia, učenia, teórie, ktoré ste si osvojili, na vyvodzovanie záverov o Bohu, čím Ho prirodzene staviate do opozície voči sebe. Hoci si si možno osvojil slová a učenia, nevstúpil si naozaj do reality pravdy, takže je pre teba veľmi ťažké priblížiť sa k Bohu, spoznať a pochopiť Ho. To je také žalostné!

V jednom videu som videl nasledujúcu scénu: niekoľko sestier malo výtlačok knihy Slovo sa zjavuje v tele a držali ju veľmi vysoko; dvíhali ju medzi sebou, vysoko nad hlavami. Hoci to bol len obraz, to, čo to vo mne vyvolalo, nebol obraz; skôr Ma to priviedlo k myšlienke, že to, čo každý človek „drží vysoko“ vo svojom srdci, nie je Božie slovo, ale kniha Božieho slova. Je to nesmierne smutná vec. Takéto konanie vôbec nie je to isté ako držať Boha vysoko, pretože vaše nepochopenie Boha dospelo až do takej miery, že aj veľmi zrejmá otázka, mimoriadne nepodstatná záležitosť, vás núti vymýšľať si vlastné predstavy. Keď vás o niečo žiadam a hovorím s vami vážne, odpovedáte dohadmi a vlastnými predstavami. Niektorí z vás dokonca nasadia pochybovačný tón a na Moje otázky odpovedajú otázkami. To Mi ešte jasnejšie hovorí, že Boh, v ktorého veríte, nie je pravý Boh. Po toľkých rokoch čítania Božích slov používate tieto slová, Božie dielo a ďalšie učenia na to, aby ste o Ňom opäť robili závery. Okrem toho sa nikdy ani len neusilujete pochopiť Boha; nikdy sa nesnažíte spoznať Jeho úmysly, pochopiť Jeho postoj k ľuďom alebo porozumieť tomu, ako Boh rozmýšľa, prečo je smutný, prečo sa hnevá, prečo zavrhuje ľudí a podobne. Okrem toho ešte viac ľudí verí, že Boh vždy mlčal, pretože jednoducho pozoruje rôzne činy ľudí, bez toho, aby k nim zaujímal nejaký postoj alebo mal o nich nejaké predstavy. Ďalšia skupina ľudí verí, že Boh nevydá ani hlásku, pretože súhlasil, a mlčí, pretože čaká, alebo preto, že nemá žiadny postoj. Myslia si, že keďže Boží postoj už bol dôkladne rozpracovaný v knihe a v plnej miere zjavený ľudstvu, netreba ho ľuďom zas a znova opakovať. Aj keď Boh mlčí, stále má svoj postoj a názor, ako aj normu, ktorej dodržiavanie vyžaduje od ľudí. Hoci sa Ho ľudia nesnažia pochopiť ani Ho nehľadajú, Boží postoj je veľmi jasný. Spomeňte si na niekoho, kto kedysi vášnivo nasledoval Boha, ale potom Ho v istom okamihu opustil a odišiel. Ak by sa tento človek chcel teraz vrátiť, prekvapivo neviete, aký by bol Boží názor alebo aký by bol Jeho postoj. Nie je to obzvlášť smutné? Faktom je, že ide o pomerne povrchnú záležitosť. Ak by ste skutočne rozumeli Božiemu srdcu, poznali by ste Jeho postoj k takémuto človeku a neposkytli by ste nejednoznačnú odpoveď. Keďže to však neviete, dovoľte Mi, aby som vás do toho zasvätil.

Boží postoj k tým, ktorí utečú počas konania Jeho diela

Takíto ľudia sú všade – keď sa z rôznych dôvodov presvedčia o Božej ceste, mlčky, bez rozlúčky odchádzajú a robia, čo sa im zachce. Zatiaľ sa nebudeme zaoberať dôvodmi, prečo títo ľudia odchádzajú; najprv sa pozrieme na to, aký je Boží postoj k takýmto ľuďom. Je to veľmi zrejmé. V momente, keď odídu, sa v Božích očiach skončil časový úsek ich viery. Neukončil ju konkrétny človek, ale Boh. To, že tento človek opustil Boha, znamená, že už Boha odmietol, že Ho už nechce a že už neprijíma Božiu spásu. Keďže takíto ľudia Boha nechcú, môže ich On ešte chcieť? Navyše, keď majú títo ľudia taký postoj, taký názor, a sú už pevne rozhodnutí opustiť Boha, už tým zhoršili Božiu povahu. A to aj napriek tomu, že možno nepodľahli zúrivosti a nepreklínali Boha, aj napriek tomu, že sa možno nedopustili žiadneho podlého ani neprimeraného správania, či tomu, že títo ľudia si myslia: „Ak nadíde deň, keď sa vonku dostatočne vybláznim alebo keď budem Boha ešte na niečo potrebovať, vrátim sa. Alebo ak ma Boh zavolá, vrátim sa.“ Alebo hovoria: „Keď mi navonok ublížia alebo keď zistím, že vonkajší svet je príliš temný a zlý a ja už nebudem chcieť ísť s davom, vrátim sa k Bohu.“ Aj keď si títo ľudia v duchu vypočítali, kedy presne sa vrátia, a aj keď sa snažia nechať si otvorené zadné vrátka pre svoj návrat, neuvedomujú si, že bez ohľadu na to, čomu veria a ako plánujú, je to všetko len zbožné prianie. Ich najväčšou chybou je, že nemajú jasno v tom, ako ich túžba odísť vplýva na Boha. V momente, keď sa rozhodli opustiť Boha, On ich úplne opúšťa; v tom čase už vo svojom srdci určil výsledok daného človeka. Aký je to výsledok? Taký, že tento človek bude jednou z myší, a preto zahynie spolu s nimi. Ľudia sú teda často svedkami takejto situácie: niekto opustí Boha, ale nie je potrestaný. Boh koná na základe svojich vlastných princípov. Niektoré veci sú viditeľné, zatiaľ čo iné sa vyvodzujú len v Božom srdci, takže ľudia nemôžu vidieť výsledky. Časť, ktorá je pre ľudí viditeľná, nemusí byť nevyhnutne pravou stránkou vecí, ale tá druhá strana – strana, ktorú ty nevidíš – naozaj zahŕňa skutočné a úprimné Božie myšlienky a závery.

Ľudia, ktorí počas Božieho diela utečú, sú tí, ktorí opúšťajú pravú cestu

Prečo Boh udeľuje ľuďom, ktorí počas Jeho diela utečú, také prísne tresty? Prečo je na nich taký nahnevaný? V prvom rade vieme, že Božou povahou je majestát a hnev. Boh nie je ovca, ktorú by mohol niekto zabiť, a už vôbec nie bábka, ktorú by mohli ľudia ovládať, ako sa im zachce. Nie je ani prázdnou nádobou, ktorej možno rozkazovať. Ak skutočne veríš, že Boh existuje, mal by si mať bohabojné srdce a mal by si vedieť, že Jeho podstata je taká, že Ho nesmieš nahnevať. Tento hnev môže vyvolať nejaké slovo, možno myšlienka, možno nejaké ohavné správanie či forma mierneho správania alebo správania, ktoré je v ľudských očiach a ľudskej etike prijateľné; alebo ho možno vyvolá nejaké učenie či teória. Keď však už raz nahneváš Boha, prišiel si o príležitosť a nastali tvoje posledné dni. To je hrozná vec! Ak nedokážeš pochopiť, že Boha nesmieš uraziť, možno sa Ho nebojíš a možno Ho urážaš bežne. Ak nevieš, ako sa Boha báť, potom nie si schopný báť sa Ho a nebudeš vedieť, ako sa vydať na cestu nasledovania Božej cesty – báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Keď si uvedomíš a budeš si vedomý toho, že Boha nesmieš uraziť, zistíš, čo znamená báť sa Boha a vyhýbať sa zlu.

Nasledovanie cesty bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu nemusí byť nutne o tom, koľko pravdy poznáš, koľko skúšok si absolvoval alebo ako veľmi si bol disciplinovaný. Záleží skôr na tom, aký postoj k Bohu uchovávaš vo svojom srdci a akú podstatu vyjadruješ. Podstaty ľudí a ich subjektívne postoje sú veľmi dôležité a rozhodujúce. Čo sa týka tých, ktorí sa zriekli Boha a opustili Ho, ich pohŕdavé postoje voči Nemu a ich srdcia, ktoré nenávidia pravdu, už zhoršili Jeho povahu, takže pokiaľ ide o Neho, nikdy im nebude odpustené. Vedeli o Božej existencii, boli informovaní o tom, že Boh už prišiel, a dokonca okúsili nové Božie dielo. Neodišli preto, že by boli oklamaní alebo zmätení, a už vôbec nie preto, že by boli nútení odísť. Ide skôr o to, že sa rozhodli opustiť Boha vedome a s jasnou mysľou. Ich odchod nebol spôsobený tým, že by boli zavádzaní alebo popletení, a už vôbec neboli nútení odísť. Preto v Božích očiach nie sú baránkami, ktoré sa vzdialili od stáda, nieto ešte zblúdilými márnotratnými synmi. Odišli beztrestne – a takýto stav, takáto situácia zhoršuje Božiu povahu, a práve v dôsledku tohto zhoršenia im Boh udeľuje zúfalé výsledky. Nie je takýto druh výsledku desivý? Ak teda ľudia nepoznajú Boha, môžu Ho uraziť. To nie je žiadna maličkosť! Ak ľudia neberú Boží postoj vážne a stále sú presvedčení, že sa teší na ich návrat, pretože patria medzi Jeho stratené ovečky a On stále čaká, že zmenia názor, potom už nie sú ďaleko od dní svojho trestu. Boh ich nielenže odmietne prijať – keďže už druhýkrát zhoršili Jeho povahu, ale celá vec je ešte hroznejšia! Neúctivé postoje týchto ľudí už porušili Božie správne ustanovenia. Prijme ich ešte? V Jeho srdci sú Božie princípy týkajúce sa tejto záležitosti také, že ak si je niekto istý tým, ktorá cesta je pravá, no i tak vedome a s jasnou mysľou odmietne Boha a odíde od Neho, Boh takémuto človeku zatarasí cestu k spáse a brána do kráľovstva bude preňho odvtedy zatvorená. Keď tento človek opäť príde a zaklope, Boh mu dvere neotvorí; tento človek bude navždy vymknutý. Možno niektorí z vás čítali biblický príbeh o Mojžišovi. Po tom, čo Boh Mojžiša pomazal, 250 vodcov prejavilo Mojžišovi neposlušnosť pre jeho konanie a z rôznych iných dôvodov. Komu sa odmietli podriadiť? Mojžiš to nebol. Odmietli sa podriadiť Božím opatreniam; odmietli sa v súvislosti s touto otázkou podriadiť Božiemu dielu. Riekli toto: „Berieš si toho na seba priveľa, keď vidíš, že celé zhromaždenie je sväté, každý z nich, a Jahve je medzi nimi.“ Sú tieto slová a riadky z ľudského pohľadu veľmi vážne? Nie, nie sú vážne. Aspoň doslovný význam týchto slov nie je vážny. Z právneho hľadiska neporušujú žiadne zákony, pretože pri pohľade zvonku nejde o nepriateľský jazyk či slovník, a už vôbec nemajú rúhavý podtón. Sú to len bežné vety, nič viac. Čím to teda je, že tieto slová môžu tak veľmi nahnevať Boha? Je to preto, že neboli vyslovené ľuďom, ale Bohu. Postoj a povaha, ktoré vyjadrujú, je presne to, čo zhoršuje Božiu povahu, a urážajú Božiu povahu, ktorá sa nemá urážať. Všetci vieme, aké boli napokon výsledky týchto vodcov. Čo sa týka ľudí, ktorí opustili Boha, aký je ich názor? Aký je ich postoj? A prečo ich názor a postoj spôsobujú, že Boh s nimi takto zaobchádza? Dôvodom je to, že hoci jasne vedia, že On je Boh, aj tak sa Ho rozhodli zradiť, a preto nemajú vôbec žiadnu šancu dosiahnuť spásu. Ako sa píše v Biblii: „Ak totiž po poznaní pravdy svojvoľne zhrešíme, neostane nám už žiadna obeta za hriechy.“ (Heb 10, 26) Teraz to už chápete jasne?

O osude ľudí rozhodujú ich postoje k Bohu

Boh je živý Boh, a tak ako sa ľudia v rôznych situáciách správajú rôzne, aj Jeho postoj k tomuto rôznemu správaniu sa líši, pretože nie je ani bábkou, ani prázdnym vzduchom. Snaha o spoznanie Božieho postoja je pre ľudstvo ctihodnou snahou. Ľudia by sa mali naučiť, ako poznaním Božieho postoja môžu postupne nadobudnúť poznanie Božej povahy a pochopiť Jeho srdce. Keď postupne pochopíš Božie srdce, nebudeš mať pocit, že báť sa Boha a vyhýbať sa zlu je tak ťažko dosiahnuteľné. Okrem toho, keď pochopíš Boha, nebudeš mať takú tendenciu vytvárať o Ňom závery. Keď prestaneš o Bohu vytvárať závery, bude menej pravdepodobné, že Ho urazíš, a bez toho, aby si si to vôbec uvedomil, Boh ťa bude viesť k tomu, aby si o Ňom získal poznanie. To naplní tvoje srdce bázňou pred Ním. Potom prestaneš definovať Boha na základe učení, slov a teórií, ktoré si si osvojil. Namiesto toho sa neustálym hľadaním Božích úmyslov vo všetkom nevedome staneš človekom, ktorý je v súlade s Božími úmyslami.

Božie dielo je pre ľudí neviditeľné a nedotknuteľné, ale pokiaľ ide o Boha, činy každého jedného človeka – spolu s jeho postojom k Nemu – sú pre Boha nielen znateľné, ale aj viditeľné. To by si mal každý uvedomiť a mať v tom celkom jasno. Možno sa vždy pýtaš sám seba: „Vie Boh, čo tu robím? Vie, na čo práve teraz myslím? Možno áno, a možno nie.“ Ak si osvojíš takýto postoj, nasledujúc Boha a veriac v Neho, ale pochybujúc o Jeho diele a existencii, potom skôr či neskôr nadíde deň, keď vzbudíš Jeho hnev, lebo už teraz sa pohybuješ na okraji nebezpečnej priepasti. Videl som ľudí, ktorí verili v Boha mnoho rokov, no stále nedosiahli pravdu-realitu, a už vôbec nepochopili Božie úmysly. Títo ľudia vo svojom živote a duchovnom postavení nenapredujú a držia sa len tých najplytších učení. Je to preto, lebo takíto ľudia nikdy neprijali Božie slovo ako život sám, nikdy nečelili Božej existencii a neprijali ju. Myslíš si, že pri pohľade na takýchto ľudí Boh prekypuje potešením? Prinášajú Mu útechu? O osude ľudí teda rozhoduje to, ako veria v Boha. Čo sa týka toho, ako ľudia hľadajú Boha a ako k Nemu pristupujú, v prvom rade sú dôležité ich postoje. Nezanedbávaj Boha, akoby bol len prázdnym vzduchom, ktorý sa vznáša v zadnej časti tvojej hlavy. Vždy mysli na Boha, v ktorého veríš, ako na živého Boha, pravého Boha. Nesedí tam hore v treťom nebi so založenými rukami. Naopak, neustále skúma srdce každého človeka, sleduje, čo robíš, pozoruje každé tvoje slovo a každý drobný skutok, skúma, ako sa správaš, a zisťuje, aký je tvoj postoj k Nemu. Či už si ochotný odovzdať sa Bohu alebo nie, celé tvoje správanie a všetky tvoje najvnútornejšie myšlienky a predstavy sú pred Ním obnažené a On ich pozoruje. Boží názor na teba a Jeho postoj k tebe sa ustavične menia na základe tvojho správania, tvojich skutkov a tvojho postoja k Nemu. Rád by som niektorým ľuďom poskytol zopár rád: nevkladaj sa do Božích rúk ako nemluvňa, akoby mal na tebe lipnúť, akoby ťa nikdy nemal opustiť a akoby Jeho postoj voči tebe mal byť pevný a nemenný. Radím ti tiež, aby si prestal snívať! Boh je spravodlivý vo svojom prístupe ku každému človeku a úprimný vo svojom prístupe k dielu podmanenia a spásy ľudí. Také je Jeho riadenie. S každým jedným človekom zaobchádza vážne, a nie ako s domácim miláčikom na hranie. Božia láska k ľuďom nerozmaznáva ani nekazí a Jeho milosrdenstvo a tolerancia voči ľudstvu nie sú benevolentné ani bezohľadné. Naopak, Božia láska k ľuďom zahŕňa láskyplnú starostlivosť, súcit a úctu k životu. Jeho milosrdenstvo a tolerancia vyjadrujú Jeho očakávania voči nim a práve to ľudstvo potrebuje, aby prežilo. Boh je živý a naozaj existuje. Jeho postoj k ľudstvu je zásadový, no vôbec nepredstavuje balík dogmatických pravidiel a môže sa meniť. Jeho úmysly s ľudstvom sa postupne menia a vyvíjajú v čase v závislosti od konkrétnych okolností a od postoja každého človeka. Preto by si si mal byť vo svojom srdci úplne istý, že Božia podstata je nemenná a že Jeho povaha sa prejaví v rôznych časoch a v rôznych súvislostiach. Možno si nemyslíš, že ide o vážnu vec, a možno máš svoje osobné predstavy a predstavuješ si, ako by mal Boh konať. Niekedy je však pravdou pravý opak tvojho názoru, a tým, že používaš svoje osobné predstavy na posudzovanie Boha, si Ho už nahneval. Dôvodom je to, že Boh nefunguje tak, ako si myslíš, že funguje, a ani nebude s touto záležitosťou nakladať tak, ako povieš. Preto ti pripomínam, aby si bol opatrný a prezieravý vo svojom prístupe ku všetkému, čo ťa obklopuje, a naučil sa vo všetkom praktizovať podľa princípu „nasledovania Božej cesty – bátia sa Boha a vyhýbania sa zlu. Musíš skutočne pochopiť záležitosti týkajúce sa Božích úmyslov a Božieho postoja, musíš nájsť osvietených ľudí, ktorí ti tieto záležitosti vysvetlia, a musíš mať úprimnú snahu. Nepozeraj sa na Boha svojho presvedčenia ako na bábku – neposudzuj Ho podľa seba, nevytváraj o Ňom náhodné závery a správaj sa k Nemu s rešpektom, aký si zaslúži. Zatiaľ čo ti Boh prináša spásu a určuje tvoj výsledok, môže ti preukázať milosrdenstvo, toleranciu alebo súd a napomínanie, ale v každom prípade Jeho postoj k tebe nie je pevný. Závisí od tvojho postoja k Nemu, ako aj od toho, ako Ho chápeš. Nedovoľ, aby jeden prchavý aspekt tvojho poznania alebo chápania Boha definoval Boha nastálo. Never v mŕtveho Boha; ver v živého Boha. Pamätaj na to! Aj keď som tu objasnil niektoré pravdy – pravdy, ktoré ste potrebovali počuť –, vo svetle vášho momentálneho stavu a súčasného duchovného postavenia nebudem na vás zatiaľ klásť väčšie požiadavky, aby som nezmaril vaše nadšenie. Vaše srdcia by to mohlo naplniť prílišnou bezútešnosťou a spôsobiť, že budete cítiť voči Bohu príliš veľké sklamanie. Namiesto toho však dúfam, že dokážete využiť srdce milujúce Boha, a pri kráčaní po ceste, ktorá je pred vami, zaujmete voči Bohu úctivý postoj. Neberte otázku, ako veriť v Boha, na ľahkú váhu; berte ju ako jednu z najdôležitejších otázok, aké existujú. Vlož si ju do srdca, prepoj ju s realitou a spoj ju so skutočným životom; nedávaj jej len plané sľuby – pretože je to otázka života a smrti, ktorá rozhodne o tvojom osude. Nepovažuj ju za žart alebo detskú hru! Po tom, čo som sa s vami dnes podelil o tieto slová, som zvedavý, koľko pochopenia zožali vaše mysle. Chceli by ste sa spýtať niečo ohľadom toho, čo som tu dnes povedal?

Aj keď sú tieto témy do istej miery nové a trochu vzdialené od vašich názorov, od vašich zvyčajných snažení a od toho, čomu bežne venujete pozornosť, myslím si, že keď sa nimi budete nejaký čas spoločne zaoberať, pochopíte všetko, čo som na tomto mieste povedal. Všetky tieto témy sú úplne nové, nikdy predtým ste o nich neuvažovali, takže dúfam, že vás nijako nadmerne nezaťažia. Tieto slová dnes nehovorím preto, aby som vás naľakal, ani ich nepoužívam na to, aby som vás orezával. Mojím cieľom je skôr pomôcť vám pochopiť skutočné fakty o pravde. Medzi ľudstvom a Bohom totiž existuje priepastný rozdiel. Ľudia síce veria v Boha, ale nikdy Ho nepochopili a nespoznali Jeho postoj. Ľudia sa navyše nikdy príliš nadšene nezaujímali o Boží postoj. Skôr slepo verili a postupovali a boli ľahostajní vo svojom poznaní a chápaní Boha. Preto cítim povinnosť objasniť vám tieto otázky a pomôcť vám pochopiť, akým Bohom je Boh, v ktorého veríte, ako aj to, čo si myslí, aký je Jeho postoj pri zaobchádzaní s rôznymi typmi ľudí, ako ďaleko ste od splnenia Jeho požiadaviek a aký veľký je rozdiel medzi vaším konaním a normou, ktorú požaduje. O týchto veciach vás informujem s cieľom poskytnúť vám meradlo, podľa ktorého sa môžete merať, a aby ste vedeli, k akej žatve viedla cesta, po ktorej kráčate, čo ste na tejto ceste nedosiahli a v ktorých oblastiach ste sa jednoducho nezasadzovali. Keď medzi sebou komunikujete, zvyčajne hovoríte o niekoľkých bežne diskutovaných témach, ktoré majú veľmi úzky záber a plytký obsah. Medzi tým, o čom sa zhovárate, a Božími úmyslami, ako aj medzi vašimi diskusiami a rozsahom a normou Božích požiadaviek je určitá vzdialenosť či priepasť. Takýto postup časom spôsobí, že sa vaša cesta bude čoraz viac vzďaľovať od Božej cesty. Momentálne len beriete Božie výroky a meníte ich na predmety uctievania a vnímate ich ako rituály a ustanovenia. To je všetko, čo robíte! V skutočnosti Boh jednoducho nemá miesto vo vašich srdciach a nikdy si ich nezískal. Niektorí ľudia si myslia, že poznať Boha je veľmi náročné, a to je pravda. Je to náročné. Ak sú ľudia nútení plniť si svoje povinnosti, angažovať sa navonok a tvrdo pracovať, budú si myslieť, že veriť v Boha je veľmi ľahké, pretože všetky tieto veci patria do rámca ľudských schopností. Keď sa však téma presunie na Božie úmysly a Jeho postoj k ľudstvu, potom sa z pohľadu každého človeka veci naozaj skomplikujú. Týka sa to totiž ľudského chápania pravdy a vstupu ľudí do reality, takže v tomto smere to bude, samozrejme, trochu zložité! Napriek tomu, keď sa dostaneš cez prvé dvere a začneš vstupovať, postupne sa to zjednoduší.

Východiskovým bodom pre bázeň pred Bohom je správať sa k Nemu ako k Bohu

Pred chvíľou sa niekto spýtal: Ako je možné, že aj keď vieme o Bohu viac ako Jób, stále sa Ho nedokážeme báť? Túto tému sme už predtým trochu načrtli. V podstate sme už predtým rozoberali aj podstatu tejto otázky, a to skutočnosť, že hoci Jób vtedy Boha nepoznal, stále sa k Nemu správal ako k Bohu a považoval Ho za Zvrchovaného nad nebom, zemou a všetkým. Jób nepovažoval Boha za nepriateľa, ale naopak, uctieval Ho ako Stvoriteľa všetkých vecí. Čím to je, že ľudia v dnešnej dobe tak veľmi vzdorujú Bohu? Prečo nie sú schopní báť sa Ho? Jedným z dôvodov je, že ich hlboko skazil satan a s takouto hlboko zakorenenou satanskou prirodzenosťou sa stali Božími nepriateľmi. A preto aj keď veria v Boha a uznávajú Ho, stále sú schopní vzdorovať Mu a stavať sa proti Nemu. Môže za to ľudská prirodzenosť. Druhým dôvodom je, že aj napriek viere v Boha sa k Nemu ľudia jednoducho nesprávajú ako k Bohu. Namiesto toho Ho považujú za odporcu ľudstva, za svojho nepriateľa a majú pocit, že sa s Bohom nedokážu zmieriť. Je to také prosté. Nepreberali sme túto otázku na našom predchádzajúcom stretnutí? Porozmýšľajte o tom: Nie je to preto? Ty máš možno určité poznanie o Bohu, ale čo presne toto poznanie zahŕňa? Nie je to to, o čom všetci hovoria? Nie je to to, čo ti povedal Boh? Ovládaš len teoretické a doktrinálne aspekty – ale ocenil si niekedy pravú tvár Boha? Máš osobné poznanie? Máš praktické poznanie a skúsenosti? Keby ti Boh nič nepovedal, vedel by si to? Tvoje teoretické poznanie nepredstavuje skutočné poznanie. Skrátka, bez ohľadu na to, koľko toho vieš alebo ako si to zistil, kým nedosiahneš skutočné pochopenie Boha, bude tvojím nepriateľom, a kým sa k Bohu skutočne nezačneš správať ako k Bohu, bude ti odporovať, pretože si stelesnením satana.

Keď si s Kristom, možno Mu naservíruješ tri jedlá denne, alebo Mu možno pripravíš čaj a postaráš sa o Jeho životné potreby; bude sa zdať, že sa k Nemu správaš ako k Bohu. Vždy, keď sa niečo stane, názory ľudí sú v rozpore s Božími názormi; ľudia nikdy nepochopia a neprijmú Boží náhľad. Aj keď môžu s Bohom navonok vychádzať, neznamená to, že sú s ním v súlade. Len čo sa niečo stane, pravda o vzdorovitosti ľudstva vyjde najavo, čím sa potvrdzuje nepriateľstvo jestvujúce medzi ľuďmi a Bohom. Toto nepriateľstvo nie je také, že by sa Boh postavil proti ľuďom alebo že by chcel byť voči nim nepriateľský, ani také, že by ich postavil do opozície voči sebe a potom sa k nim takto správal. Ide skôr o túto protichodnú podstatu voči Bohu, ktorá sa skrýva v subjektívnej vôli ľudí a v ich podvedomí. Keďže ľudia všetko, čo pochádza od Boha, považujú za predmet svojho skúmania, ich reakciou na to, čo pochádza od Boha, a na všetko, čo sa týka Boha, je najmä hádanie, pochybovanie a potom urýchlené zaujatie postoja, ktorý je v rozpore s Bohom a stavia sa proti Nemu. Onedlho potom prenášajú negatívnu náladu do hádok alebo súbojov s Bohom a idú až tak ďaleko, že dokonca pochybujú, či je takýto Boh hoden nasledovania. Napriek tomu, že im ich racionalita hovorí, že by takto postupovať nemali, napriek tomu sa rozhodnú konať tak, že budú bez váhania pokračovať až do samého konca. Aká je napríklad prvá reakcia niektorých ľudí, keď začujú klebety o Bohu alebo ohováranie Boha? Je to začudovanie, či sú tieto klebety pravdivé alebo nie a či existujú alebo nie, a následne zaujmú postoj typu „počkáme a uvidíme“. Potom si začnú myslieť: „Neexistuje spôsob, ako to overiť. Stalo sa to naozaj? Je táto klebeta pravdivá alebo nie?“ Hoci to takíto ľudia navonok neprejavujú, vo svojich srdciach už začali pochybovať a popierať Boha. Čo je podstatou takéhoto postoja a názoru? Nie je to zrada? Kým nie sú konfrontovaní s touto záležitosťou, nemôžeš poznať ich názory; zdá sa, akoby neboli v konflikte s Bohom a akoby Ho nepovažovali za nepriateľa. Len čo však začnú čeliť problému, okamžite prejdú na stranu satana a postavia sa proti Bohu. Čo to značí? Značí to, že ľudia a Boh sú v protiklade! Nejde o to, že Boh považuje ľudstvo za nepriateľa, ale o to, že samotná podstata ľudstva je voči Bohu nepriateľská. Bez ohľadu na to, ako dlho Ho niekto nasleduje alebo akú veľkú cenu zaplatil, a bez ohľadu na to, ako Boha chváli, ako sa bráni odporu voči Nemu a dokonca ako sa úporne snaží Boha milovať, nikdy sa mu nepodarí správať sa k Bohu ako k Bohu. Nemôže za to ľudská podstata? Ak sa k Nemu správaš ako k Bohu a skutočne veríš, že je Boh, môžeš mať voči Nemu ešte nejaké pochybnosti? Môže tvoje srdce stále ukrývať nezodpovedané otázky o Ňom? Už nie, však? Trendy tohto sveta sú veľmi zlé a ľudská rasa tiež; ako je teda možné, že nemáš o tom žiadnu predstavu? Ty sám si taký skazený, tak ako je možné, že o tom nemáš ani poňatia? Veď predsa len zopár klebiet a ohováranie môžu podnietiť také obrovské predstavy o Bohu a viesť k tomu, že si vymyslíš toľko vecí, čo svedčí o tom, aké nezrelé je tvoje duchovné postavenie! Stačí „zabzučanie“ niekoľkých komárov a pár odpudzujúcich múch – stačí to na tvoje zavádzanie? Čo si to za človeka? Vieš, čo si Boh myslí o takýchto ľuďoch? Boží postoj je v podstate veľmi jasný, čo sa týka Jeho správania k nim. Správa sa k nim tak, že ich pohŕdavo odmieta – Jeho postoj spočíva v tom, že im nevenuje žiadnu pozornosť a neberie týchto nevedomých ľudí vážne. Prečo je to tak? Preto, lebo Boh vo svojom srdci nikdy neplánoval získať si týchto ľudí, ktorí sa zaviazali byť voči Nemu nepriateľskí až do samého konca a nikdy neplánovali hľadať spôsob, ako s Ním byť v súlade. Tieto slová, ktoré som vyslovil, možno môžu niektorých ľudí zraniť. Nuž, ste vždy ochotní dovoliť Mi, aby som vás takto zranil? Či už ste, alebo nie, všetko, čo hovorím, je pravda! Ak vás budem neustále takto zraňovať a odhaľovať vaše jazvy, bude to mať vplyv na vznešený obraz Boha, ktorý ukrývate vo svojich srdciach? (Nebude.) S tým súhlasím, pretože vo vašich srdciach jednoducho niet Boha. Vznešený Boh, ktorý prebýva vo vašich srdciach – ten, ktorého dôrazne bránite a chránite –, jednoducho nie je Boh. Je skôr výplodom ľudskej predstavivosti; jednoducho neexistuje. Preto je vhodné, že odhaľujem odpoveď na túto hádanku; vari to neobnažuje celú pravdu? Pravý Boh nie je taký, ako si Ho ľudia predstavujú. Dúfam, že všetci dokážete čeliť tejto skutočnosti a pomôže vám to vo vašom poznaní Boha.

Ľudia, ktorých Boh neuznáva

Sú ľudia, ktorých vieru Boh vo svojom srdci nikdy neuznal. Inak povedané, Boh ich nevníma ako svojich nasledovníkov, pretože ich presvedčenie neprijíma. Pre týchto ľudí platí, že bez ohľadu na to, koľko rokov nasledujú Boha, ich predstavy a názory sa nikdy nezmenili. Sú ako neveriaci, držia sa princípov a metód styku s ľuďmi a zákonov prežitia a viery neveriacich. Nikdy neprijali Božie slovo za svoj život, nikdy neuverili, že Božie slovo je pravda, nikdy sa nechystali prijať Božiu spásu a nikdy neuznali Boha za svojho Boha. Vieru v Boha považujú za akési amatérske hobby, považujú Ho len za duchovnú potravu. Myslia si, že je zbytočné usilovať sa pochopiť Božiu povahu alebo podstatu. Možno povedať, že všetko, čo zodpovedá pravému Bohu, nemá s týmito ľuďmi nič spoločné; nezaujíma ich to a ani sa neobťažujú venovať tomu pozornosť. Je to preto, že hlboko v ich srdciach sa neprestajne ozýva intenzívny hlas, ktorý im hovorí: „Boh je neviditeľný a nedotknuteľný a neexistuje.“ Veria, že snaha pochopiť takéhoto Boha by nestála za námahu a že by tým klamali sami seba. Sú presvedčení o tom, že keď Boha uznávajú len slovami bez toho, aby zaujali ozajstný postoj alebo sa vložili do ozajstných činov, sú celkom chytrí. Ako sa Boh pozerá na takýchto ľudí? Pokladá ich za neveriacich. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Môžu neveriaci čítať Božie slová? Môžu vykonávať svoje povinnosti? Môžu vysloviť slová ‚budem žiť pre Boha‘?“ Ľudia často vidia len povrchné ľudské prejavy; nevidia ľudskú podstatu. Boh sa však na tieto povrchné prejavy nepozerá; vidí len vnútornú podstatu ľudí. Takýto má teda Boh postoj k týmto ľuďom a takto ich definuje. Títo ľudia kladú otázky ako: „Prečo Boh koná toto? A prečo koná tamto? Tomuto nerozumiem; tamtomu nerozumiem; toto nezodpovedá ľudským predstavám; musíš mi to vysvetliť…“ V reakcii na to sa pýtam: Naozaj ti tieto veci treba vysvetľovať? Majú s tebou tieto záležitosti skutočne niečo spoločné? Kto si myslíš, že si? Odkiaľ prichádzaš? Si naozaj kompetentný na to, aby si viedol Boha? Veríš v Neho? Uznáva On tvoju vieru? Keďže tvoja viera nemá nič spoločné s Bohom, čo ťa je do toho, čo činí? Nevieš, kde v Božom srdci sa nachádzaš, tak ako môžeš byť spôsobilý viesť s Ním dialóg?

Slová napomenutia

Necítite sa po vypočutí si týchto poznámok nepríjemne? Aj keď ich možno nechcete počúvať alebo ich nechcete prijať, sú to všetko fakty. Keďže túto etapu diela má vykonať Boh, ak ťa nezaujímajú Jeho úmysly, nestaráš sa o Jeho postoj a nechápeš Jeho podstatu ani povahu, nakoniec to budeš ty, kto prehrá. Neobviňuj Moje slová z toho, že sa zle počúvajú, ani z toho, že maria tvoje nadšenie. Hovorím pravdu. Nemám v úmysle odradiť vás. Bez ohľadu na to, čo od vás žiadam a do akej miery sa to od vás vyžaduje, dúfam, že budete kráčať po správnej ceste a nasledovať Božiu cestu a že sa od nej nikdy neodkloníte. Ak nepostupuješ podľa Božieho slova alebo nenasleduješ Jeho cestu, niet pochýb o tom, že vzdoruješ Bohu a zišiel si zo správnej cesty. Preto cítim, že sú tu niektoré záležitosti, ktoré vám musím objasniť, a že vás musím presvedčiť, aby ste uverili jednoznačne, jasne a bez štipky neistoty. Musím vám pomôcť jasne pochopiť Boží postoj, Jeho úmysly, spôsob, ako zdokonaľuje a určuje výsledky ľudí. Ak raz nadíde deň, keď sa na túto cestu nebudeš môcť vydať, nenesiem za to žiadnu zodpovednosť, pretože tieto slová ti už boli povedané veľmi jasne. Čo sa týka toho, ako sa vysporiadaš so svojím vlastným výsledkom, je to celkom na tebe. Pokiaľ ide o výsledky rôznych typov ľudí, Boh má rôzne postoje a svoje vlastné spôsoby ich určenia, ako aj svoje vlastné požiadavky na nich. Jeho norma na určenie výsledkov ľudí je spravodlivá pre všetkých – to je samozrejmé! Preto sú obavy niektorých ľudí zbytočné. Vydýchli ste si teraz? To je pre dnešok všetko. Dovidenia!

17. októbra 2013