Každý z vás by sa mal znovu pozrieť na svoj doterajší život a popremýšľať nad tým, ako veril v Boha – aby si videl, či si Ho pri Jeho nasledovaní skutočne pochopil, skutočne Mu porozumel a skutočne Ho spoznal, či naozaj vieš, aký postoj má Boh k rôznym typom ľudských bytostí, či skutočne rozumieš dielu, ktoré na tebe Boh uskutočňuje, a či chápeš, ako Boh definuje každý tvoj čin. Tento Boh, ktorý je po tvojom boku, usmerňuje tvoj pokrok, určuje tvoj osud a napĺňa tvoje potreby – ako dobre v konečnom dôsledku rozumieš tomuto Bohu? Koľko toho naozaj vieš o tomto Bohu? Vieš, aké dielo na tebe vykonáva každý jeden deň? Poznáš princípy a zámery, na ktorých zakladá každý svoj krok? Vieš, ako ťa vedie? Poznáš prostriedky, ktorými sa o teba stará? Poznáš metódy, ktorými ťa vedie? Vieš, čo chce od teba získať a čo chce v tebe dosiahnuť? Poznáš Jeho postoj k rôznym typom tvojho správania? Vieš, či si človek, ktorého miluje? Poznáš pôvod Jeho radosti, hnevu, smútku a potešenia, myšlienky za týmito pocitmi a Jeho podstatu? Vieš vôbec, čo je to za Boha, v ktorého veríš? Sú tieto a ďalšie otázky niečo, čo si nikdy nechápal alebo o čom si nikdy nepremýšľal? Keď si praktizoval svoju vieru v Boha, napravil si svoje nedostatočné chápanie Boha tým, že si porozumel Božím slovám a zažil ich? Dosiahol si po prijatí Božieho disciplinovania a karhania pravú podriadenosť a záujem? Spoznal si uprostred Božieho napomínania a súdu vzdorovitosť a satanskú povahu človeka a získal si štipku pochopenia Božej svätosti? Začal si pod vedením a osvietením Božích slov zastávať nový pohľad na život? Pocítil si uprostred skúšok zoslaných Bohom, že On nestrpí ľudské urážky, a pochopil si, čo od teba požaduje a ako ťa zachraňuje? Ak nevieš, čo znamená nesprávne chápať Boha alebo ako napraviť toto nesprávne chápanie, potom možno konštatovať, že si nikdy nevstúpil do skutočného spoločenstva s Bohom a nikdy si Boha nepochopil alebo aspoň možno povedať, že si Mu nikdy nechcel porozumieť. Ak nevieš, čo je Božie disciplinovanie a karhanie, potom iste nevieš, čo je poslušnosť a záujem, alebo si Boha aspoň nikdy skutočne neposlúchal ani sa o Neho nezaujímal. Ak si nikdy nezažil Božie napomínanie a súd, potom určite nebudeš vedieť, v čom spočíva Jeho svätosť, a ešte menej jasno budeš mať v tom, čo znamená ľudská vzdorovitosť. Ak si nikdy nemal naozaj správny pohľad na život alebo správny životný cieľ, stále si zmätený a nerozhodný, pokiaľ ide o tvoju budúcu cestu životom, a dokonca váhaš, či sa pohnúť vpred, potom je isté, že sa ti nikdy nedostalo Božieho osvietenia a vedenia. Možno tiež povedať, že Božie slová ťa nikdy neobdarili ani nenaplnili. Ak si ešte neprešiel Božími skúškami, potom je samozrejmé, že určite nebudeš vedieť, že Boh nestrpí ľudské urážky, nebudeš chápať, čo Boh od teba v konečnom dôsledku vyžaduje, a už vôbec nebudeš chápať, čo je v konečnom dôsledku Jeho dielom riadenia a spásy človeka. Bez ohľadu na to, koľko rokov človek veril v Boha, platí, že ak nikdy nezažil ani nepochopil žiadne Božie slová, potom iste nekráča po ceste k spáse, jeho viera v Boha je iste bez skutočného obsahu, jeho poznanie Boha je tiež určite nulové a iste vôbec netuší, čo to znamená báť sa Boha.

Božie vlastníctvo a bytie, Božia podstata, Božia povaha – to všetko bolo ľudstvu oznámené Jeho slovami. Keď človek zažije Božie slová, v procese ich uvádzania do praxe pochopí účel slov, ktoré Boh hovorí, pochopí ich zdroj a pôvod, ako aj ich zamýšľaný účinok. Pre ľudstvo sú to všetko veci, ktoré človek musí zažiť, pochopiť a dosiahnuť, aby získal pravdu a život, pochopil Božie úmysly, premenil svoju povahu a dokázal sa podriadiť Božej zvrchovanosti a Božím opatreniam. Keď človek zažije, pochopí a dosiahne tieto veci, zároveň začne postupne chápať Boha a dosiahne rôzne stupne Jeho poznania. Toto chápanie a poznanie nevychádza z niečoho, čo si človek predstavoval alebo vytvoril, ale skôr z toho, čo si v sebe uvedomuje, čo zažíva, cíti a potvrdzuje. Iba po uvedomení si, zažití, precítení a potvrdení týchto vecí nadobúda ľudské poznanie Boha obsah. Iba poznanie, ktoré človek získa v tomto čase, je skutočné a presné, a tento proces – dosiahnutie pravého chápania a poznania Boha prostredníctvom uvedomovania si, zažívania, cítenia a potvrdzovania Jeho slov – nie je ničím iným ako skutočným spoločenstvom medzi človekom a Bohom. Uprostred tohto druhu spoločenstva človek skutočne pochopí Božie úmysly, skutočne pochopí a spozná Božie vlastníctvo a bytie, naozaj pochopí a spozná Božiu podstatu, postupne pochopí a spozná Božiu povahu, dospeje k skutočnej istote a správnej definícii Božej nadvlády nad celým tvorstvom, spozná Božiu identitu a Božie postavenie a získa v nich potrebnú orientáciu. Uprostred tohto druhu spoločenstva človek krok za krokom mení svoje predstavy o Bohu, už si Ho viac nepredstavuje zjavujúceho sa z ničoho nič, nedáva voľný priechod svojim podozreniam alebo nedorozumeniam o Ňom ani Ho neodsudzuje, nesúdi a nepochybuje o Ňom. Takto bude mať človek menej sporov a menej konfliktov s Bohom a menej príležitostí búriť sa proti Nemu. Naopak, záujem človeka o Boha a poslušnosť človeka voči Bohu bude rásť a jeho bázeň pred Bohom bude čoraz reálnejšia a hlbšia. Uprostred tohto spoločenstva človek získa nielen pravdu a krst života, ale zároveň aj pravé poznanie Boha. Uprostred tohto spoločenstva bude nielen premenená ľudská povaha, ale človek získa aj spásu a pravú bázeň pred Bohom a úctu stvorenej bytosti voči Bohu. Vďaka takémuto spoločenstvu už viera človeka v Boha nebude prázdnym listom papiera, neúprimným sľubom ani formou slepého nasledovania a zbožňovania. Iba s týmto druhom spoločenstva bude život človeka deň za dňom dozrievať. Len vtedy sa jeho povaha postupne zmení a jeho viera v Boha bude krok za krokom prechádzať od hmlistej a neistej k pravej poslušnosti, záujmu a bázni, pričom človek bude v procese nasledovania Boha postupne napredovať od pasívneho k aktívnemu postoju, od negatívneho k pozitívnemu. Len s takýmto druhom spoločenstva človek dospeje k pravému pochopeniu a pravdivému poznaniu Boha. Keďže veľká väčšina ľudí nikdy nevstúpila do skutočného spoločenstva s Bohom, ich poznanie Boha sa končí na úrovni teórie, na úrovni slov a učení. To znamená, že pokiaľ ide o poznanie Boha, veľká väčšina ľudí je stále na začiatku, bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha. Uviazli na základoch tradičných foriem vzdávania úcty a na s tým spojených feudálnych poverách a romantických predstavách. Keďže ľudské poznanie Boha sa zastavilo na svojom začiatku, znamená to, že prakticky neexistuje. Odhliadnuc od toho, že človek potvrdzuje Božie postavenie a identitu, je viera človeka v Boha stále v stave hmlistej neistoty. Ak je to tak, koľko skutočnej bázne môže človek pociťovať k Bohu?

Bez ohľadu na to, ako pevne veríš v Božiu existenciu, toto nemôže nahradiť tvoje poznanie Boha ani tvoju bázeň pred Ním. Bez ohľadu na to, ako veľmi si sa tešil z Jeho požehnaní a milosti, toto nemôže nahradiť tvoje poznanie Boha. Bez ohľadu na to, ako veľmi si ochotný zasvätiť všetko, čo máš, Bohu a celý sa Mu vydať, nemôže to nahradiť tvoje poznanie Boha. Možno si sa dôverne oboznámil so slovami, ktoré Boh vyslovil, alebo ich dokonca poznáš naspamäť a dokážeš ich odriekať, ale ani to nemôže nahradiť tvoje poznanie Boha. Nech je človek akokoľvek odhodlaný nasledovať Boha, ak nikdy nemal pravé spoločenstvo s Bohom ani pravú skúsenosť s Božími slovami, potom by jeho poznanie Boha bolo len prázdnou záplatou alebo nekonečným snom. Či už si sa stretol s Bohom len letmo alebo tvárou v tvár, tvoje poznanie Boha by bolo stále nulové a tvoja bázeň pre Ním by bola len prázdna fráza alebo idealizovaný koncept.

Mnohí ľudia berú Božie slová do ruky a čítajú ich deň čo deň, dokonca až do tej miery, že sa všetky klasické pasáže starostlivo naučia naspamäť, ako keby to bol ich najcennejší majetok, a navyše všade kážu Božie slová, poskytujú Božie slová iným a pomáhajú im nimi. Myslia si, že takto vydávajú svedectvo o Bohu, svedčia o Jeho slovách a nasledujú Božiu cestu. Domnievajú sa, že takto žijú podľa Božích slov, prinášajú Jeho slová do svojho vlastného života a že sa im za to dostane Božej chvály, spásy a zdokonalenia. No aj keď Božie slová kážu, nikdy sa nimi neriadia v praxi ani sa nepokúšajú porovnávať sa s tým, čo je v nich zjavené. Namiesto toho ich používajú, aby si podvodom získali obdiv a dôveru iných, aby sa sami ujali riadenia a spreneverili a ukradli Božiu slávu. Márne dúfajú, že sa im podarí využiť príležitosť, ktorú im ponúka šírenie Božích slov, aby získali Božie dielo a Jeho chválu. Prešlo mnoho rokov, ale títo ľudia si kázaním Božích slov nielenže nedokázali zaslúžiť Božiu chválu, nielenže nedokázali objaviť cestu, ktorú by mali nasledovať pri vydávaní svedectva o Božích slovách, nielenže nepomáhali sebe ani nepodporovali seba, keď pomáhali a podporovali iných Božími slovami, a nielenže nedokázali poznať Boha ani prebudiť v sebe pravú bázeň pred Bohom, keď konali všetky tieto veci. Naopak, ich nesprávne chápanie Boha je čoraz hlbšie, ich nedôvera k Nemu je čoraz väčšia a ich predstavy o Ňom sú čoraz prehnanejšie. Živení a vedení svojimi teóriami o Božích slovách sa zdajú byť úplne vo svojom živle, ako keby bez námahy predvádzali svoje schopnosti, ako keby našli svoj zmysel života, svoje poslanie, a ako keby získali nový život a boli spasení. Akoby s Božími slovami, ktoré sa im v prednese svižne kotúľajú z jazyka, získali pravdu, pochopili Božie úmysly a objavili cestu k poznaniu Boha. Akoby pri kázaní Božích slov často stretli Boha tvárou v tvár. Okrem toho sú často „dojatí“ k záchvatom plaču a vedení „Bohom“ v Božích slovách. Zdá sa, že sa neprestajne chytajú Jeho úprimného záujmu a láskavého úmyslu a že zároveň pochopili Božiu spásu človeka a Božie riadenie, spoznali Jeho podstatu a pochopili Jeho spravodlivú povahu. Zdá sa, že na tomto základe veria v Božiu existenciu ešte pevnejšie, viac si uvedomujú Jeho vznešený stav a ešte hlbšie cítia Jeho veľkoleposť a vznešenosť. Keďže oplývajú povrchným poznaním Božích slov, mohlo by sa zdať, že ich viera vzrástla, ich odhodlanie znášať utrpenie sa posilnilo a ich poznanie Boha sa prehĺbilo. Netušia však, že kým skutočne nezažijú Božie slová, celé ich poznanie Boha a všetky ich predstavy o Ňom vychádzajú len z ich vlastných zbožných prianí a dohadov. Ich viera by neobstála v žiadnej Božej skúške, ich takzvaná duchovnosť a postavenie by jednoducho neobstáli v Božej skúške alebo kontrole, ich odhodlanosť je len hrad postavený z piesku a ich takzvané poznanie Boha nie je nič iné než výplod ich fantázie. V skutočnosti si títo ľudia, ktorí takpovediac vložili veľa úsilia do Božích slov, nikdy neuvedomili, čo je skutočná viera, čo je skutočná podriadenosť, čo je skutočná starostlivosť alebo čo je skutočné poznanie Boha. Preberajú teórie, predstavivosť, znalosti, nadania, tradície, povery a dokonca aj morálne hodnoty ľudstva a robia z nich „kapitál“ a „zbrane“ pre vieru v Boha a Jeho nasledovanie, ba dokonca z nich urobili základy svojej viery v Boha a svojho nasledovania Boha. Zároveň berú tento kapitál a zbrane a robia z nich magické talizmany, cez ktoré spoznávajú Boha, aby čelili Božím kontrolám a skúškam, napomínaniu a súdu. To, čo získajú, nakoniec stále pozostáva len zo záverov o Bohu, ktoré sú presiaknuté náboženskými konotáciami, feudálnymi poverami a všetkým, čo je romantické, groteskné a tajomné. Ich spôsob poznania a definovania Boha je vtlačený do rovnakej formy ako spôsob, akým ľudia veria iba v Nebo nad hlavou alebo v Starca na Nebi, zatiaľ čo Božia skutočnosť, Jeho podstata, Jeho povaha, Jeho vlastníctvo a bytie a tak ďalej – všetko, čo sa týka samého skutočného Boha – sú veci, ktoré ich poznanie nedokázalo pochopiť, od ktorých je ich poznanie úplne oddelené, ba dokonca tak vzdialené ako severný a južný pól. Hoci títo ľudia žijú pod opaterou a výživou Božích slov, týmto spôsobom predsa len nedokážu skutočne kráčať po ceste bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Skutočným dôvodom je to, že sa nikdy nezoznámili s Bohom ani s Ním nikdy nemali skutočný kontakt alebo spoločenstvo, a preto je pre nich nemožné dospieť k vzájomnému porozumeniu s Bohom alebo prebudiť v sebe pravú vieru v Boha, nasledovanie alebo uctievanie Boha. Tento spôsob nazerania na Boha a Božie slová, táto ich perspektíva a postoj ich odsúdili k tomu, že napriek svojmu úsiliu skončia s prázdnymi rukami a že nikdy v celej večnosti nedokážu kráčať po ceste bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Cieľ, o ktorý sa usilujú, a smer, ktorým idú, znamenajú, že sú Božími nepriateľmi na celú večnosť a že nikdy nedokážu prijať spásu.

Ak by mal človek, ktorý po mnoho rokov nasledoval Boha a mnohé roky sa z Jeho slov tešil, v podstate rovnakú definíciu Boha ako niekto, kto padá na kolená pred modlami, potom by to znamenalo, že tento človek nedosiahol realitu Božích slov. Je to preto, že jednoducho nevstúpil do reality Božích slov, a preto realita, pravda, úmysly a požiadavky na ľudstvo, ktoré sú obsiahnuté v Božích slovách, nemajú s týmto človekom vôbec nič spoločné. To znamená, že bez ohľadu na to, ako tvrdo môže taký človek pracovať na povrchnom význame Božích slov, všetko je márne: pretože to, o čo sa usiluje, sú len slová, a aj to, čo získa, budú nevyhnutne len slová. Či už sú slová vyslovené Bohom navonok jasné alebo hlboké, všetko sú to pravdy, ktoré človek nevyhnutne potrebuje pri svojom vstupe do života. Sú prameňom živých vôd, ktorý umožňuje človeku prežiť v duchu aj v tele. Poskytujú to, čo človek potrebuje, aby zostal nažive: princípy a presvedčenie pre každodenný život, cestu, ktorou musí ísť k spáse, ako aj jej cieľ a smer, každú pravdu, ktorú by mal vlastniť ako stvorená bytosť pred Bohom, a každú pravdu o tom, ako sa má človek podriadiť Bohu a uctievať Ho. Tieto veci sú zárukou prežitia človeka, sú jeho každodenným chlebom a tiež pevnou oporou, ktorá človeku umožňuje, aby bol silný a dokázal stáť vzpriamene. Sú bohaté na pravdu-realitu, s ktorou stvorené ľudstvo prežíva normálnu ľudskú prirodzenosť, bohaté na pravdu, ktorou sa ľudstvo oslobodzuje od skazenosti a uniká satanovým nástrahám, a bohaté na neúnavné učenie, napomínanie, povzbudzovanie a útechu, ktoré Stvoriteľ dáva stvorenému ľudstvu. Sú majákom, ktorý vedie a osvecuje ľudí, aby pochopili všetko, čo je pozitívne, zárukou, ktorá zabezpečuje, že ľudia budú žiť a vlastniť všetko, čo je spravodlivé a dobré, sú kritériom, podľa ktorého sa merajú všetci ľudia, udalosti a objekty, a tiež navigačná značka, ktorá vedie ľudí k spáse a k ceste svetla. Iba v praktickej skúsenosti s Božími slovami môže byť človek obdarený pravdou a životom. Len tak môže človek pochopiť, čo je normálna ľudská prirodzenosť, čo je zmysluplný život, čo je pravá stvorená bytosť, čo je skutočná poslušnosť pred Bohom. Len tak môže človek pochopiť, ako sa má zaujímať o Boha, ako si splniť povinnosť stvorenej bytosti a ako získať podobu skutočného človeka. Iba tak môže človek pochopiť, čo znamená pravá viera a pravé uctievanie. Len tak môže človek pochopiť, kto je Vládcom nebies, zeme a všetkých vecí. Iba tak môže človek pochopiť prostriedky, ktorými Ten, ktorý je Pánom všetkého tvorstva, vládne tvorstvu, vedie ho a stará sa oň. A iba tak môže človek pochopiť prostriedky, ktorými Ten, ktorý je Pánom všetkého tvorstva, existuje, prejavuje sa a pôsobí. Človek oddelený od skutočnej skúsenosti Božích slov nedisponuje pravým poznaním a chápaním Božích slov a pravdy. Taký človek je vyložene živá mŕtvola a prázdna škrupina a žiadne znalosti o Stvoriteľovi s ním nemajú vôbec nič spoločné. V Božích očiach taký človek v Neho nikdy neveril ani Ho nikdy nenasledoval, a tak ho Boh neuznáva ani ako svojho veriaceho, ani ako svojho nasledovníka, a už vôbec nie ako pravú stvorenú bytosť.

Pravá stvorená bytosť musí vedieť, kto je Stvoriteľ, na čo slúži stvorenie človeka, ako vykonávať povinnosti stvorenej bytosti a ako uctievať Pána všetkého tvorstva. Musí chápať, uvedomovať si, poznať a zaujímať sa o úmysly, želania a požiadavky Stvoriteľa a musí nasledovať cestu Stvoriteľa – cítiť bázeň pred Bohom a vyhýbať sa zlu.

Čo znamená bázeň pred Bohom? A ako sa dá vyhnúť zlu?

„Bázeň pred Bohom“ neznamená bezmenný strach a hrôzu. Neznamená to vyhýbať sa, udržiavať si odstup, slepo zbožňovať alebo veriť poverám. Je to skôr obdiv, úcta, dôvera, porozumenie, záujem, podriadenosť, zasvätenie, láska, ako aj bezpodmienečné uctievanie bez sťažností, zadosťučinenie a poddanie sa. Bez pravého poznania Boha ľudstvo nedosiahne pravý obdiv, pravú dôveru, pravé porozumenie, pravý záujem či podriadenosť, ale iba strach a nepokoj, iba pochybnosti, nedorozumenie, výhovorky a vyhýbanie sa. Bez pravého poznania Boha ľudstvo nedosiahne pravé zasvätenie ani zadosťučinenie. Bez pravého poznania Boha ľudstvo nedosiahne pravé uctievanie ani poddanie sa, iba slepé zbožňovanie a povery. Bez pravého poznania Boha ľudstvo nemôže nasledovať Božiu cestu, cítiť bázeň pred Bohom ani sa vyhýbať zlu. Naopak, všetky činnosti a správanie človeka budú plné vzdoru a neposlušnosti, krivých obvinení a ohováračských súdov Boha, ako aj zlých skutkov v rozpore s pravdou a s pravým významom Božích slov.

Keď bude mať ľudstvo pravú dôveru v Boha, bude Ho úprimne nasledovať a závisieť od Neho. Iba so skutočnou dôverou v Boha a závislosťou od Neho môže ľudstvo dosiahnuť pravé porozumenie a pochopenie – a so skutočným pochopením Boha prichádza skutočný záujem o Neho. Iba s pravým záujmom o Boha môže ľudstvo dosiahnuť pravú podriadenosť. Iba s pravou podriadenosťou voči Bohu môže ľudstvo dosiahnuť pravé zasvätenie. Iba s pravým zasvätením Bohu môže ľudstvo dosiahnuť zadosťučinenie, ktoré je bezpodmienečné a bez sťažností. Iba s pravou dôverou a závislosťou, pravým porozumením a záujmom, pravou podriadenosťou, pravým zasvätením a zadosťučinením môže ľudstvo naozaj spoznať Božiu povahu a podstatu a tiež spoznať identitu Stvoriteľa. Iba ak ľudstvo skutočne spozná Stvoriteľa, môže v sebe prebudiť pravé uctievanie a poddanie sa. Iba vtedy, keď dosiahne pravú úctu a poddanie sa pred Stvoriteľom, sa ľudstvo naozaj dokáže vzdať svojich zlých spôsobov, teda vyhýbať sa zlu.

Toto predstavuje celý proces „bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu“ a je tiež obsahom bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Toto je cesta, ktorú treba prejsť na dosiahnutie bázne pred Bohom a vyhýbanie sa zlu.

„Bázeň pred Bohom a vyhýbanie sa zlu“ a poznanie Boha sú neoddeliteľne spojené nespočetnými vláknami a spojenie medzi nimi je evidentné. Ak sa chce človek vyhnúť zlu, musí mať najprv skutočnú bázeň pred Bohom. Ak chce človek dosiahnuť skutočnú bázeň pred Bohom, musí najprv skutočne poznať Boha. Ak chce človek spoznať Boha, musí najprv zakúsiť Božie slová, vstúpiť do reality Božích slov, zakúsiť Božie karhanie a disciplinovanie, Jeho napomínanie a súd. Ak chce človek zažiť Božie slová, musí sa najprv stretnúť tvárou v tvár s Božími slovami, stretnúť sa tvárou v tvár s Bohom a prosiť Ho, aby mu poskytol príležitosti zažiť Božie slová v rôznych prostrediach zahŕňajúcich rôznych ľudí, udalosti a predmety. Ak sa chce človek stretnúť tvárou v tvár s Bohom a s Božími slovami, musí mať najprv prosté a úprimné srdce, ochotu prijať pravdu, vôľu znášať utrpenie, odhodlanie a odvahu vyhýbať sa zlu a túžbu stať sa pravou stvorenou bytosťou… Týmto spôsobom, krok za krokom, sa budeš čoraz viac približovať k Bohu, tvoje srdce bude čoraz čistejšie a tvoj život a jeho hodnota budú vďaka tvojmu spoznávaniu Boha čoraz zmysluplnejšie a žiarivejšie. Až kým jedného dňa nebudeš cítiť, že Stvoriteľ už nie je hádankou, že Stvoriteľ pred tebou nikdy nebol skrytý, že Stvoriteľ si pred tebou nikdy neschovával tvár, že Stvoriteľ nie je od teba vôbec ďaleko, že Stvoriteľ už nie je ten, po ktorom neustále túžiš vo svojich myšlienkach a ktorého nemôžeš dosiahnuť svojimi pocitmi, že On naozaj a skutočne stojí na stráži po tvojej ľavici aj pravici, dáva ti život a riadi tvoj osud. Nie je na vzdialenom obzore ani sa neukryl vysoko v oblakoch. Je priamo po tvojom boku, bdie nad tebou a nad všetkými. On je všetko, čo máš, a to jediné, čo máš. Taký Boh ti dovoľuje milovať Ho zo srdca, držať sa Ho, byť Mu nablízku, obdivovať Ho, báť sa, že Ho stratíš a že viac nebudeš ochotný sa Ho zrieknuť, vzdorovať Mu, vyhýbať sa Mu alebo sa od Neho vzďaľovať. Všetko, čo chceš, je starať sa o Neho, podriadiť sa Mu, odmeniť sa Mu za všetko, čo ti dáva, a poddať sa Jeho nadvláde. Už viac neodmietaš, aby si sa Ním nechal viesť, aby sa o teba staral, bdel nad tebou a zaopatroval ťa. Už viac neodmietaš to, čo ti prikazuje a ustanovuje. Všetko, čo chceš, je nasledovať Ho, byť pri Ňom v Jeho spoločnosti. Všetko, čo chceš, je prijať Ho ako svoj jediný život, prijať Ho ako svojho jediného Pána, svojho jediného Boha.

18. augusta 2014