Božie dielo medzi ľuďmi je od človeka neoddeliteľné, pretože človek je jeho predmetom a jedinou bytosťou stvorenou Bohom, ktorá o Ňom môže podávať svedectvo. Život človeka a všetky jeho činnosti sú s Bohom nerozlučne spojené. Všetko riadia Božie ruky a možno dokonca povedať, že žiaden človek nedokáže existovať nezávisle od Boha. To je holý fakt, ktorý nemôže nikto popierať. Celé Božie konanie je v prospech ľudstva a namierené proti úkladom satana. Všetko, čo človek potrebuje, pochádza od Boha, ktorý je zdrojom ľudského života. Preto sa človek jednoducho nedokáže od Boha odlúčiť. Boh navyše nikdy nemal v úmysle odlúčiť sa od človeka. Dielo, ktoré Boh vykonáva, je pre dobro celého ľudstva a Jeho myšlienky sú vždy láskavé. Božie dielo spolu s Božími myšlienkami (a teda Božou vôľou) potom pre človeka predstavuje „vízie“, ktoré by mal poznať. Takéto vízie sú tiež Božím riadením a dielom, ktoré človek nedokáže vykonávať. Zatiaľ čo sa požiadavky, ktoré Boh na človeka počas svojho diela kladie, označujú ako „praktizovanie“ človeka, vízie predstavujú dielo samotného Boha alebo Jeho vôľu pre ľudstvo či zámery a dôležitosť Jeho diela. Vízie môžu byť taktiež považované za súčasť Jeho riadenia, pretože toto riadenie je Božím dielom zameraným na človeka, čo znamená, že je dielom, ktoré Boh medzi ľuďmi vykonáva. Toto dielo je dôkazom a cestou, po ktorej človek prichádza k poznaniu Boha, a je pre človeka nesmierne dôležité. Ak sa ľudia namiesto toho, aby venovali pozornosť poznaniu Božieho diela, sústredia len na učenie viery v Boha alebo na úplne bezvýznamné detaily, potom Boha jednoducho nespoznajú, ba čo viac, neprispôsobia sa Božej vôli. Božie dielo, ktoré je mimoriadne užitočné pre ľudské poznanie Boha, sa označuje ako vízie. Tieto vízie predstavujú Božie dielo, Božiu vôľu i zámery a dôležitosť Božieho diela, pričom všetky sú pre človeka prínosom. Praktizovaním sa označuje to, čo by mali vykonávať ľudia a stvorené bytosti nasledujúce Boha a taktiež je to povinnosť človeka. Konanie, ktoré sa od ľudí očakáva, nie je niečo, čo človek pochopil od samého začiatku. Ide však o požiadavky, ktoré Boh kladie na človeka počas vykonávania svojho diela. V priebehu Božieho diela sa tieto požiadavky postupne prehlbujú a zvyšujú. Počas Veku zákona sa človek musel napríklad riadiť zákonom a vo Veku milosti musel zasa nosiť kríž. Vek kráľovstva je však iný: požiadavky na človeka sú vyššie než tie, ktoré sa naňho kládli počas Veku zákona a Veku milosti. Čím sú vízie vznešenejšie, tým sú požiadavky na človeka vyššie, jasnejšie a skutočnejšie. Takisto sa aj vízie stávajú čoraz viac praktickými. Tieto mnohé praktické vízie nielenže napomáhajú človeku v podriadenosti voči Bohu, ale navyše aj v Jeho poznaní.

V porovnaní s predošlými vekmi je Božie dielo vo Veku kráľovstva realistickejšie, viac zamerané na podstatu človeka a zmeny v jeho povahe a vo väčšej miere dokáže podávať svedectvo o samotnom Bohu všetkým, ktorí Ho nasledujú. Inak povedané, vo Veku kráľovstva Boh pri konaní svojho diela odhaľuje človeku viac zo seba samého než kedykoľvek predtým, čo znamená, že vízie, ktoré by mal človek poznať, sú ušľachtilejšie než v ktoromkoľvek minulom veku. Keďže Božie dielo medzi ľuďmi vstúpilo na neprebádané územie, vízie, ktoré človek spoznal vo Veku kráľovstva, sú tými najušľachtilejšími za celé doterajšie trvanie diela riadenia. Božie dielo vstúpilo na neprebádané územie, a tak i vízie, ktoré má človek poznať, sa stali najušľachtilejšími zo všetkých vízií. Z toho vyplýva, že aj praktizovanie človeka je na vyššej úrovni než v ktoromkoľvek predošlom veku, pretože sa mení v súlade s víziami, a dokonalosť vízií takisto znamená dokonalosť požiadaviek, ktoré sa na človeka kladú. Hneď ako sa Božie riadenie zastaví, ustane aj praktizovanie človeka a bez Božieho diela nebude mať človek inú možnosť, než dodržiavať učenie časov minulých, inak sa jednoducho nebude mať kam obrátiť. Bez nových vízií človek nezíska nové praktizovanie, bez úplných vízií nedosiahne dokonalé praktizovanie a bez ušľachtilejších vízií nebude ani jeho praktizovanie ušľachtilejšie. Praktizovanie človeka sa mení spolu s Božími krokmi a rovnako aj poznanie a prežívanie človeka sa menia zároveň s Božím dielom. Bez ohľadu na to, aký je človek schopný, stále je neoddeliteľnou súčasťou Boha, a ak by Boh čo i len na chvíľu prestal konať svoje dielo, človek by od Jeho hnevu okamžite zahynul. Človek sa nemá čím vystatovať, pretože bez ohľadu na to, na akej vysokej úrovni je jeho dnešné poznanie, či aké hlboké je jeho prežívanie, je neoddeliteľnou súčasťou Božieho diela – pretože praktizovanie človeka a to, čo by mal hľadať vo svojej viere v Boha, je s víziami nerozlučne späté. V každom aspekte Božieho diela sa nachádzajú vízie, ktoré by mal človek poznať, a na základe nich sa na človeka kladú primerané požiadavky. Bez základu, ktoré tieto vízie predstavujú, by človek jednoducho nebol schopný praktizovania ani by Boha nedokázal neochvejne nasledovať. Ak človek nepozná Boha alebo nemá porozumenie pre Božiu vôľu, potom je všetko, čo človek robí, márne a nie je možné, aby mu Boh udelil svoj súhlas. Bez ohľadu na to, aké hojné dary človek má, i tak je neoddeliteľný od Božieho diela a Božieho vedenia. Nezáleží na tom, aké dobré sú skutky človeka alebo ako veľa ich vykoná, stále nedokážu nahradiť Božie dielo. Preto nemožno praktizovanie človeka za žiadnych okolností oddeliť od vízií. Tí, ktorí neprijímajú nové vízie, nemajú novú prax. Ich praktizovanie s pravdou nijak nesúvisí, pretože sa riadia učením, dodržiavajú mŕtve zákony a nemajú vôbec žiadne nové vízie, následkom čoho nič z nového veku neuvádzajú do praxe. Stratili vízie a tým aj dielo Ducha Svätého a pravdu. Tí, ktorí sú bez pravdy, sú potomkami absurdity a stelesnením satana. Bez ohľadu na to, akým typom človeka niekto je, ľudia jednoducho nemôžu existovať bez vízií Božieho diela ani byť zbavení prítomnosti Ducha Svätého. Len čo človek príde o vízie, okamžite sa prepadne do podsvetia a začne žiť v temnote. Ľudia, ktorí nemajú vízie, sú tí, ktorí Boha nasledujú pochabo, tí, ktorí sú zbavení diela Ducha Svätého a žijú v pekle. Takíto ľudia sa neusilujú o pravdu, ale namiesto toho používajú Božie meno ako vývesnú tabuľu. Tí, čo nepoznajú dielo Ducha Svätého ani vteleného Boha a tri etapy diela v celom rozsahu Božieho riadenia, nepoznajú vízie a sú bez pravdy. A či nie sú všetci, ktorí v sebe nenosia pravdu, zlosynmi? Tí, ktorí sú ochotní uvádzať pravdu do praxe, usilovať sa o poznanie Boha a skutočne spolupracovať s Bohom, sú ľudia, pre ktorých vízie fungujú ako základ. Majú Boží súhlas, pretože s Ním spolupracujú, a práve túto spoluprácu by mal človek uvádzať do praxe.

Vízie obsahujú mnoho ciest k praktizovaniu. Vo víziách sú obsiahnuté taktiež praktické požiadavky na ľudí, ako aj Božie dielo, ktoré by mal človek poznať. V minulosti sa na špeciálnych alebo veľkolepých zhromaždeniach, ktoré sa konali na rôznych miestach, hovorilo len o jednom aspekte cesty praktizovania. Toto praktizovanie sa malo do praxe uvádzať počas Veku milosti a sotva malo nejaký súvis s poznaním Boha, pretože vízia Veku milosti bola iba víziou Ježišovho ukrižovania. Žiadne väčšie vízie nejestvovali. Človek nemal poznať viac než len dielo Jeho vykúpenia ľudstva skrze ukrižovanie, a tak počas Veku milosti neexistovali žiadne ďalšie vízie, ktoré by mal človek poznať. Takto mal len chabé poznanie Boha a okrem poznania Ježišovej lásky a súcitu mu zostávalo len zopár jednoduchých a úbohých vecí, ktoré mohol uviesť do praxe, veci, ktoré boli na míle vzdialené od súčasnosti. V minulosti, bez ohľadu na to, akú formu malo jeho zhromaždenie, človek nebol schopný hovoriť o praktickom poznaní Božieho diela a už vôbec nikto nebol schopný jasne povedať, aká je najvhodnejšia cesta praktizovania, ktorou sa má človek vydať. Človek pridal iba zopár jednoduchých detailov k základu o zhovievavosti a trpezlivosti. Jednoducho nenastala žiadna zmena v podstate jeho praktizovania, pretože v tom istom veku Boh nevykonal žiadne novšie dielo a jediné požiadavky, ktoré na človeka kládol, boli zhovievavosť a trpezlivosť alebo nesenie kríža. Okrem takéhoto praktizovania neexistovali žiadne vyššie vízie ako ukrižovanie Ježiša. V minulosti neexistovala ani zmienka o ďalších víziách, pretože Boh nevykonával veľa diela a na človeka mal len obmedzené nároky. A tak bez ohľadu na to, čo človek urobil, nebol schopný prekročiť tieto obmedzenia, teda len zopár jednoduchých a plytkých vecí, ktoré mal uviesť do praxe. Dnes hovorím o ďalších víziách preto, lebo v súčasnosti sa už vykonalo viac diela. Toto dielo mnohonásobne prevyšuje dielo z Veku zákona a Veku milosti. Nároky na človeka sú taktiež niekoľkonásobne vyššie než v minulých vekoch. Ak človek nedokáže takéto dielo úplne poznať, potom nebude mať veľký význam; dá sa povedať, že človek bude mať problém sa v takomto diele úplne vyznať, pokiaľ mu nezasvätí svoje celoživotné úsilie. Ak by sa v diele podmanenia hovorilo len o ceste praktizovania, podmanenie človeka by bolo nemožné. Samotné rozprávanie o víziách bez kladenia akýchkoľvek požiadaviek na človeka by taktiež znemožnilo jeho podmanenie. Ak by sa nehovorilo o ničom inom, len o ceste praktizovania, potom by nebolo možné zasiahnuť Achillovu pätu človeka či rozohnať ľudské predstavy, a tak by opäť nebolo možné plne si človeka podmaniť. Vízie sú hlavným nástrojom pri podmanení človeka, no ak by okrem vízií neexistovala cesta k praktizovaniu, potom by človek nemal možnosť nasledovať a tým menej by mal nejaké možnosti na vstup. To bol princíp Božieho diela od začiatku do konca: vo víziách je obsiahnuté to, čo možno uviesť do praxe, a vízie zároveň praktizovanie dopĺňajú. Miera zmien v živote človeka aj v jeho povahe sprevádza zmeny vo víziách. Ak by sa mal človek spoliehať len na svoje vlastné úsilie, potom by nedokázal dosiahnuť nijakú veľkú zmenu. Vízie hovoria o diele samotného Boha a Božom riadení. Praktizovanie sa týka cesty praktizovania človeka a spôsobu jeho existencie – v celom Božom riadení je vzťah medzi víziami a praktizovaním vzťahom medzi Bohom a človekom. Ak by sa vízie odstránili, keby sa o nich hovorilo bez toho, aby sa spomínalo aj praktizovanie, alebo ak by existovali len vízie, kým praktizovanie človeka by sa úplne eliminovalo, potom by sme takéto veci nemohli považovať za Božie riadenie, tobôž ešte tvrdiť, že Božie dielo sa vykonáva v záujme ľudstva. Nielenže by sa takto odstránila povinnosť človeka, ale poprel by sa aj účel Božieho diela. Ak by sa od začiatku do konca od človeka vyžadovalo iba praktizovanie bez zapojenia Božieho diela a ak by navyše človek nemusel Božie dielo poznať, potom by sme mali ešte menej dôvodov nazývať takéto dielo Božím riadením. Pokiaľ by človek Boha nepoznal, bol by neznalý Božej vôle a vieru by len slepo praktizoval neurčitým a nepraktickým spôsobom, nikdy by sa nestal plne spôsobilou stvorenou bytosťou. Obe tieto veci sú teda nevyhnutné. Ak by existovalo len Božie dielo, teda ak by existovali len vízie bez akejkoľvek spolupráce alebo praktizovania zo strany človeka, potom by sa nemohli nazývať Božím riadením. Keby existovalo len praktizovanie a vstup človeka, bolo by to tiež neprijateľné, bez ohľadu na ušľachtilosť cesty, na ktorú človek vstúpil. Vstup človeka sa musí postupne meniť v súlade s dielom a víziami. Nezmení sa len tak z rozmaru. Princípy ľudského praktizovania nie sú voľné a neviazané, ale majú určité hranice. Tieto princípy sa menia v súlade s víziami diela. Preto Božie riadenie v konečnom dôsledku spočíva v Božom diele a praktizovaní človeka.

Dielo riadenia sa začalo uskutočňovať iba kvôli ľudstvu, čo znamená, že vzniklo len kvôli jeho existencii. Pred stvorením ľudstva alebo na samom počiatku, keď sa stvorili nebesá, zem a všetko, neexistovalo žiadne riadenie. Ak by v celom Božom diele neexistovalo praktizovanie prospešné pre človeka, teda pokiaľ by Boh na skazené ľudstvo nekládol primerané požiadavky (ak by v Božom diele neexistovala vhodná cesta pre praktizovanie ľudí), potom by sa toto dielo nemohlo nazývať Božím riadením. Ak by Božie dielo vo svojej celistvosti zahŕňalo len to, že by Boh ľudstvu povedal, ako postupovať pri praktizovaní viery, no pritom by nepodnikol svoje vlastné kroky a neprejavil ani štipku zo svojej všemohúcnosti a múdrosti, potom by človek nevedel o Božej povahe vôbec nič, bez ohľadu na to, aké vysoké by boli Božie požiadavky na človeka a ako dlho by Boh žil medzi ľuďmi. V takom prípade by dielo takéhoto druhu bolo ešte menej hodné, aby sa nazývalo Božím riadením. Zjednodušene povedané, dielo Božieho riadenia je dielo vykonávané Bohom a všetka práca, ktorú pod vedením Boha vykonávajú tí, ktorých Boh získal. Toto dielo môžeme zhrnúť do pojmu riadenie. Inak povedané, Božie dielo, ktoré vykonáva medzi ľuďmi, ako aj spolupráca medzi Ním a všetkými Jeho nasledovateľmi sa spoločne označujú ako riadenie. Tu sa Božie dielo nazýva víziami a spolupráca človeka praktizovaním. Čím vyššie je Božie dielo (teda čím ušľachtilejšie sú vízie), tým zreteľnejšie sa človeku ukazuje Božia povaha, a čím viac je v rozpore s predstavami človeka, tým vyššie sú praktizovanie a spolupráca človeka. Čím vyššie sú požiadavky na človeka, tým viac je Božie dielo v rozpore s predstavami človeka, v dôsledku čoho sa zväčšuje i miera skúšok človeka a kritériá, ktoré musí spĺňať. V závere tohto diela budú všetky vízie dokončené a všetko, čo musí človek uvádzať do praxe, dosiahne vrchol dokonalosti. Bude to tiež čas, kedy bude každý roztriedený podľa druhu, pretože všetko, čo musí človek poznať, mu bude zjavené. Keď vízie dosiahnu svoj vrchol, dielo sa náležite priblíži k svojmu koncu a aj praktizovanie človeka dosiahne zenit. Praktizovanie človeka je založené na Božom diele a Božie riadenie sa celkom prejavuje iba vďaka praktizovaniu a spolupráci človeka. Človek je výstavným kusom Božieho diela, predmetom celého Jeho riadenia i produktom celého Božieho riadenia. Ak by Boh pôsobil sám, bez spolupráce človeka, potom by nejestvovalo nič, prostredníctvom čoho by sa celé Jeho dielo vykryštalizovalo a Božie riadenie by nemalo ani najmenší význam. Iba ak si Boh popri svojom diele vyberie vhodné objekty na vyjadrenie svojho diela a preukáže svoju všemohúcnosť a múdrosť, môže dosiahnuť cieľ svojho riadenia a celé svoje dielo využiť na úplnú porážku satana. Práve preto je človek nenahraditeľnou súčasťou diela Božieho riadenia a jedine prostredníctvom človeka môže Božie riadenie priniesť ovocie a dosiahnuť svoj konečný cieľ. Okrem človeka sa tejto úlohy nedokáže ujať žiadna iná forma života. Ak sa má človek stať skutočnou kryštalizáciou diela Božieho riadenia, potom treba celkom zapudiť vzdorovitosť skazeného ľudstva. To si vyžaduje, aby sa človeku poskytlo praktizovanie primerané rôznym časom a aby Boh vykonal medzi ľuďmi príslušné dielo. Len takýmto spôsobom sa nakoniec získa skupina ľudí, ktorá bude kryštalizáciou diela Božieho riadenia. Božie dielo medzi ľuďmi nemôže podávať svedectvo o samom Bohu iba prostredníctvom samotného Božieho diela. Na dosiahnutie takéhoto svedectva sú potrebné aj živé ľudské bytosti vhodné pre Jeho dielo. Boh najprv vykoná dielo na týchto ľuďoch, prostredníctvom ktorých bude následne vyjadrovať svoje dielo. Takto sa svedectvo o Jeho vôli prenesie medzi stvorené bytosti, čím Boh dosiahne cieľ svojho diela. Boh nekoná na porážke satana sám, pretože nemôže medzi všetkými stvorenými bytosťami sám o sebe podávať priame svedectvo. Ak by tak činil, bolo by nemožné úplne presvedčiť človeka. Aby si teda Boh človeka podmanil, musí na ňom vykonávať svoje dielo. Len tak bude schopný získať svedectvo medzi všetkými stvorenými bytosťami. Ak by Boh konal sám bez spolupráce s človekom alebo ak by sa od človeka žiadna spolupráca nevyžadovala, človek by nikdy nedokázal spoznať Božiu povahu a navždy by bol nevedomý Božej vôle – potom by sa Božie dielo nemohlo nazývať Božím riadením. Keby sa mal človek len sám usilovať, hľadať a tvrdo pracovať bez porozumenia Božiemu dielu, robil by si žarty. Bez diela Ducha Svätého pochádza počínanie človeka od satana, je vzdorovitý a koná zlo. Satan sa prejavuje v celom konaní skazeného ľudstva. Neexistuje nič, čo by bolo zlučiteľné s Bohom, a všetko, čo človek robí, je prejavom satana. Nič z toho, čo sa spomínalo, nezahŕňa vízie ani praktizovanie. Na základe vízií človek nachádza praktizovanie a cestu podriadenosti, takže svoje predstavy môže odsunúť bokom a získať veci, ktoré v minulosti nemal. Boh požaduje, aby s Ním človek spolupracoval a aby sa Jeho požiadavkám úplne podriadil, zatiaľ čo človek žiada uzrieť dielo, ktoré vykonáva sám Boh, pocítiť všemohúcu moc Boha a spoznať Jeho povahu. To všetko je skrátka Božie riadenie. Spojenie Boha a človeka predstavuje riadenie a je to to najväčšie riadenie.

Pokiaľ ide o vízie, tie sa v prvom rade týkajú diela samotného Boha, a pokiaľ ide o praktizovanie, to by mal vykonávať človek a s Bohom to nemá žiaden súvis. Božie dielo dokončuje sám Boh a praktizovanie človeka dosahuje sám človek. To, čo má vykonať sám Boh, nemusí vykonávať človek a, naopak, to, čo má praktizovať človek, sa Boha netýka. Božie dielo je Jeho vlastnou službou a nemá žiaden súvis s človekom. Človek toto dielo vykonávať nemusí, a navyše by ani nebol schopný konať dielo, ktoré má vykonávať Boh. Praktizovanie, ktoré sa od človeka vyžaduje, musí vykonať sám človek, aby si stál za svedectvom, či už predstavuje obetu jeho života, alebo jeho odovzdanie satanovi – to všetko musí vykonať človek. Celé dielo, ktoré má Boh vykonať, dokončuje On sám a to, čo by mal vykonávať človek, sa človeku ukáže. Zvyšná práca je ponechaná na človeka. Boh vykonáva len dielo, ktoré spadá do Jeho služby, a človeku iba ukazuje cestu – cestu mu síce otvorí, ale nevydláždi. Každý by mal tejto skutočnosti porozumieť. Uvádzať pravdu do praxe znamená uvádzať do praxe Božie slová. To všetko je povinnosťou človeka, niečo, čo by mal človek robiť, a nemá to nič spoločné s Bohom. Ak človek žiada, aby aj Boh trpel mukami a bol zušľachťovaný v pravde rovnako ako ľudia, ide o vzdorovitosť človeka. Božím dielom je konanie Jeho služby a povinnosťou človeka je celkom sa podriadiť Božiemu vedeniu bez kladenia odporu. Človeku prináleží dosiahnuť, čo musí dosiahnuť, bez ohľadu na spôsob, akým Boh pôsobí alebo žije. Len sám Boh môže na človeka klásť požiadavky, to znamená, že len sám Boh je spôsobilý klásť ľuďom požiadavky. Človek by nemal mať na výber a nemal by robiť nič iné, než sa úplne podriadiť a venovať sa praktizovaniu – toto je zmysel, ktorý by mal človek mať. Hneď ako sa dokončí dielo, ktoré by mal vykonať sám Boh, od človeka sa vyžaduje, aby ho krok za krokom zažil na vlastnej koži. Ak nakoniec, keď sa celé Božie riadenie zavŕši, človek stále nebude konať tak, ako to od neho Boh vyžaduje, mal by byť potrestaný. Ak človek nesplní požiadavky od Boha, môže za to jeho vzdorovitosť– neznamená to, že Boh nebol vo svojom diele dostatočne dôkladný. Každý, kto nedokáže uviesť Božie slová do praxe, splniť Božie požiadavky ani Mu dať svoju oddanosť a splniť si svoju povinnosť, bude potrestaný. Všetko, čo sa od vás v súčasnosti vyžaduje, nie sú žiadne dodatočné požiadavky, ale povinnosť človeka, ktorú by mali plniť všetci ľudia. Ak nie ste schopní ani len vykonávať svoju povinnosť alebo ju robiť dobre, nespôsobujete potom sami sebe ťažkosti? Nekoketujete tak so smrťou? Ako by ste mohli očakávať, že vás čaká nejaká budúcnosť a vyhliadky? Božie dielo sa vykonáva v záujme ľudstva a spolupráca človeka zase v záujme Božieho riadenia. Po tom, ako Boh vykonal všetko, čo vykonať mal, sa od človeka vyžaduje, aby bol vo svojom praktizovaní neochvejný a spolupracoval s Bohom. V Božom diele by človek nemal šetriť úsilím, mal by Bohu obetovať svoju oddanosť a nemal by sa oddávať početným predstavám či len tak nečinne sedieť a čakať na smrť. Boh sa dokáže pre človeka obetovať, tak prečo potom človek nedokáže Bohu obetovať svoju oddanosť? Boh je s človekom jedno srdce a jedna myseľ, tak prečo potom človek nemôže s Bohom trochu spolupracovať? Boh vykonáva svoje dielo pre ľudstvo, tak prečo potom človek nedokáže vykonať svoje povinnosti v záujme Božieho riadenia? Božie dielo už zašlo tak ďaleko a vy stále vidíte, no nekonáte, počujete, no nepodnikáte žiadne kroky. Nie sú takíto ľudia terčom záhuby? Boh už človeku obetoval všetko, tak prečo dnes človek nie je schopný vrúcne vykonávať svoju povinnosť? Pre Boha je Jeho dielo najvyššou prioritou a dielo Jeho riadenia je vrcholne dôležité. Najvyššou prioritou pre človeka je uvádzanie Božích slov do praxe a napĺňanie Božích požiadaviek. Tomuto by ste mali všetci porozumieť. Slová, ktoré vám boli vyrieknuté, zasiahli až samotnú podstatu vášho jadra a Božie dielo vstúpilo na bezprecedentné územie. Mnoho ľudí ešte stále nechápe pravdivosť alebo falošnosť tejto cesty; stále čakajú a vidia, no neplnia si svoju povinnosť. Namiesto toho skúmajú každé Božie slovo a čin, sústredia sa na to, čo Boh požíva či ako sa oblieka a ich predstavy sú čím ďalej, tým horšie. Nerobia takíto ľudia len veľa kriku pre nič? Ako by mohli takíto ľudia hľadať Boha? A ako by mohli byť tými, ktorí majú v úmysle podriadiť sa Bohu? Svoju oddanosť a povinnosť odsúvajú do úzadia a namiesto toho sa sústredia na to, kde sa Boh nachádza. Srší z nich bezočivosť! Ak človek porozumel všetkému, čomu má porozumieť, a uviedol do praxe všetko, čo sa od neho požaduje, potom mu Boh určite udelí svoje požehnania, pretože to, čo od človeka vyžaduje, je jeho povinnosťou a tým, čo by mal človek vykonávať. Ak človek nie je schopný chápať to, čomu má porozumieť, a nie je schopný uvádzať do praxe to, čo by mal praktizovať, potom bude potrestaný. Tí, čo nespolupracujú s Bohom, sú voči nemu nepriateľskí a tí, čo neprijímajú nové dielo, sú proti nemu, dokonca i vtedy, ak nerobia nič, čo by mu zjavne odporovalo. Všetci, čo neuvádzajú pravdu do praxe tak, ako od nich vyžaduje Boh, zámerne odporujú Božím slovám a vzdorujú im, dokonca i vtedy, ak venujú osobitnú pozornosť dielu Ducha Svätého. Ľudia, ktorí nie sú poslušní alebo podriadení sú vzdorovití a stavajú sa proti Bohu. Ľudia, ktorí si neplnia svoju povinnosť, s Bohom nespolupracujú a tí, ktorí s Bohom nespolupracujú, neprijímajú dielo Ducha Svätého.

Keď Božie dielo a Božie riadenie dospejú do určitého bodu, potom všetci, ktorí sa prispôsobia Božej vôli, budú schopní splniť Božie požiadavky. Boh kladie na človeka požiadavky podľa svojich vlastných kritérií a podľa toho, čo človek dokáže. Keď hovorí o svojom riadení, ukazuje človeku smer a poskytuje mu cestu k prežitiu. Božie riadenie a ľudské praktizovanie predstavujú rovnaké štádium diela a vykonávajú sa súčasne. Reč o Božom riadení súvisí so zmenami v ľudskej povahe a reč o tom, čo by mal človek robiť, a o zmenách v ľudskej povahe sa týka Božieho diela; tieto dva aspekty sa v žiadnom čase nemôžu oddeliť. Praktizovanie človeka sa krok za krokom mení. Dôvodom je, že aj Božie požiadavky na človeka sa menia a že Božie dielo sa neustále mení a vyvíja. Ak sa praktizovanie človeka chytí do pasce učenia, vypovedá to o tom, že je zbavený Božieho diela a vedenia. Ak je praktizovanie človeka neustále bez zmeny alebo sa nijak neprehlbuje, potom to svedčí o tom, že sa vykonáva podľa vôle človeka a nie je praktizovaním pravdy. Ak človek nemá cestu, po ktorej by mohol kráčať, tak padol do rúk satana, ktorý ho ovláda, čo znamená, že ho ovládajú zlí duchovia. Pokiaľ sa praktizovanie človeka nebude prehlbovať, potom sa Božie dielo nebude vyvíjať, a v prípade, že Božie dielo zostane bez zmeny, vstup človeka sa zastaví – tomu sa nedá vyhnúť. Ak by človek počas celého Božieho diela stále dodržiaval Jahveho zákon, Božie dielo by nenapredovalo a už vôbec by nebolo možné zavŕšiť celý vek. Ak by sa človek stále pridŕžal kríža a praktizoval trpezlivosť a pokoru, potom by sa Božie dielo nedokázalo ďalej vyvíjať. Šesťtisícročné riadenie jednoducho nemožno zakončiť medzi ľuďmi, ktorí len dodržiavajú zákon alebo sa len pridŕžajú kríža a praktizujú trpezlivosť a pokoru. Namiesto toho sa celé dielo Božieho riadenia ukončuje medzi ľuďmi posledných dní, ktorí Boha poznajú, boli vytrhnutí z pazúrov satana a úplne sa zbavili satanovho vplyvu. To je neodvratný smer Božieho diela. Prečo sa hovorí, že praktizovanie ľudí v náboženských cirkvách je zastarané? Pretože to, čo uvádzajú do praxe, nesúvisí s dielom dneška. Ich uvádzanie do praxe bolo v časoch Veku zákona správne, ale ako vek plynul a Božie dielo sa zmenilo, ich prax sa postupne stala zastaranou. Zaostávala za novým dielom a novým svetlom. Dielo Ducha Svätého postúpilo o niekoľko krokov hlbšie od svojho pôvodného základu. Títo ľudia však zostávajú naďalej zaseknutí v pôvodnom štádiu Božieho diela a stále lipnú na starých praktikách a starom svetle. Božie dielo sa dokáže počas troch alebo piatich rokov do veľkej miery zmeniť. Nenastali by teda v priebehu dvetisíc rokov ešte oveľa väčšie premeny? Ak človek nemá žiadne nové svetlo ani praktizovanie, znamená to, že neudržal krok s dielom Ducha Svätého. Je to ľudské zlyhanie. Existenciu nového Božieho diela nemožno popierať, pretože tí, ktorí predtým mali dielo Ducha Svätého, dnes stále dodržiavajú zastarané praktiky. Dielo Ducha Svätého sa neustále posúva vpred a všetci, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, by mali taktiež postupovať viac do hĺbky a krok za krokom sa meniť. Nemali by sa zastaviť v jednom štádiu. Iba tí, čo nepoznajú dielo Ducha Svätého, by zotrvávali v Jeho pôvodnom diele a neprijímali nové dielo Ducha Svätého. Len tí, ktorí sú vzdorovití, by neboli schopní získať dielo Ducha Svätého. Ak praktizovanie človeka nedrží krok s novým dielom Ducha Svätého, potom je praktizovanie človeka bezpochyby oddelené a vskutku nezlučiteľné s dielom dneška. Takíto zastaraní ľudia nie sú jednoducho schopní vykonávať Božiu vôľu, nieto sa ešte stať ľuďmi, ktorí si budú nakoniec stáť za svedectvom o Bohu. Celé dielo riadenia by navyše nemohlo byť zakončené s takouto skupinou ľudí. Ak tí, ktorí sa kedysi pridŕžali Jahveho zákona a trpeli pre kríž, nedokážu prijať etapu diela posledných dní, potom bude celé ich konanie márne a zbytočné. Najjasnejšie vyjadrenie diela Ducha Svätého tkvie v tom, že prijmeme to, čo je tu a teraz, a nebudeme lipnúť na minulosti. Všetci, ktorí nedržali krok s dielom dneška a oddelili sa od súčasného praktizovania, sa stavajú proti dielu Ducha Svätého a neprijímajú ho. Títo ľudia vzdorujú súčasnému Božiemu dielu. I keď sa držia svetla minulosti, nemožno popierať, že nepoznajú dielo Ducha Svätého. Prečo sa toľko hovorí o zmenách v praktizovaní človeka, o rozdieloch medzi praktizovaním v minulosti a súčasnosti a o tom, ako sa praktizovanie vykonávalo počas predošlého veku a ako sa vykonáva dnes? O rozdieloch v praktizovaní človeka sa ustavične hovorí preto, lebo dielo Ducha Svätého neustále napreduje, a tak sa musí neustále meniť aj praktizovanie ľudí. Ak človek uviazne v jednej etape, svedčí to o tom, že nie je schopný držať krok s novým Božím dielom a novým svetlom – nie o tom, že Boží plán riadenia sa nezmenil. Tí, ktorí sú mimo prúdu Ducha Svätého, si stále myslia, že majú pravdu, ale v skutočnosti sa v nich Božie dielo zastavilo už dávno a chýba im dielo Ducha Svätého. Božie dielo sa už dávno prenieslo na inú skupinu ľudí, skupinu, na ktorej má v úmysle dokončiť svoje nové dielo. Keďže tí, ktorí sú v náboženstve, nie sú schopní prijať nové Božie dielo a držia sa len starého diela minulosti, Boh týchto ľudí opustil a svoje nové dielo vykonáva na ľuďoch, ktorí Jeho nové dielo prijímajú. Sú to ľudia, ktorí s Ním v novom diele spolupracujú, a je to jediný spôsob, ako môže uskutočniť svoje riadenie. Božie riadenie neustále napreduje a praktizovanie človeka stále stúpa vyššie. Boh ustavične koná svoje dielo a človek je ustavične v núdzi, takže obaja, Boh i človek, dosiahnu svoj zenit a úplné spojenie. Toto je vyjadrenie dokončenia Božieho diela a konečný výsledok celého Božieho riadenia.

V každej etape Božieho diela sa na človeka kladú zodpovedajúce požiadavky. Všetci, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, v sebe nosia prítomnosť a disciplinovanie Ducha Svätého, a tých, ktorí nie sú v tomto prúde, ovláda satan a nedostáva sa im nič z diela Ducha Svätého. Ľudia, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, prijímajú nové Božie dielo a spolupracujú na ňom. Ak sú ľudia v tomto prúde neschopní spolupracovať a uvádzať do praxe pravdu, ktorú teraz Boh požaduje, čaká ich disciplinovanie a v najhoršom prípade ich Duch Svätý opustí. Tí, ktorí prijímajú nové dielo Ducha Svätého, budú žiť v prúde Ducha Svätého a prijímať jeho opateru a ochranu. Všetci, ktorí sú ochotní uvádzať pravdu do praxe, sú osvietení Duchom Svätým. Naopak, tí, ktorí nie sú ochotní praktizovať pravdu, budú čeliť disciplinovaniu Ducha Svätého a možno budú dokonca aj potrestaní. Bez ohľadu na to, akým typom človeka sú, pokiaľ sú v prúde Ducha Svätého, Boh prevezme zodpovednosť za všetkých, ktorí prijmú Jeho nové dielo v záujme Jeho mena. Všetci, ktorí velebia Jeho meno a sú ochotní uvádzať Jeho slová do praxe, dostanú Jeho požehnania. Všetci, ktorí Mu vzdorujú a neuvádzajú Jeho slová do praxe, dostanú Jeho trest. Ľudia, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, sú tí, ktorí prijímajú nové dielo. Keďže nové dielo prijali, mali by aj náležite spolupracovať s Bohom a nesprávať sa ako vzbúrenci, čo si neplnia svoju povinnosť. Toto je jediná požiadavka, ktorú Boh kladie na človeka. Neplatí to však pre ľudí, ktorí neprijímajú nové dielo: takíto ľudia stoja mimo prúdu Ducha Svätého a disciplinovanie ani výčitky Ducha Svätého na nich neplatia. Celé dni žijú v tele a vo svojej mysli a všetko, čo robia, je podľa učenia vytvoreného analýzou a skúmaním ich vlastného mozgu. Nové dielo Ducha Svätého toto nepožaduje a už vôbec to nemožno pokladať za spoluprácu s Bohom. Tí, čo neprijímajú nové Božie dielo, sa pripravujú o Božiu prítomnosť, a navyše sú zbavení Božích požehnaní a ochrany. Väčšina z ich slov a skutkov sa riadi minulými požiadavkami diela Ducha Svätého, teda učením, a nie pravdou. Takéto učenia a ustanovenia sú dostatočné na to, aby dokázali, že zhromažďovanie týchto ľudí nie je ničím iným než náboženstvom – nie sú vyvolenými ani predmetmi Božieho diela. Ich zhromaždenie nemožno nazvať inak než veľkým náboženským zjazdom, a nie cirkvou. Táto skutočnosť je nemenná. Nemajú nové dielo Ducha Svätého, ich konanie však pripomína náboženstvo a to, čo žijú, sa zdá byť nasýtené náboženstvom. Nenosia v sebe prítomnosť ani dielo Ducha Svätého a už vôbec nie sú spôsobilí prijať disciplinovanie a osvietenie Ducha Svätého. Sú mŕtvolami bez života a červami bez štipky duchovnosti. Nevedia nič o ľudskej vzdorovitosti a odpore ani o všetkých zlých skutkoch človeka a už vôbec nepoznajú celé Božie dielo a súčasnú Božiu vôľu. Všetci do jedného sú nevedomí, prízemní ľudia a spodina, ktorú nemožno nazývať veriacimi! Žiadne ich konanie nemá vplyv na riadenie Boha, tým menej môže narušiť Božie plány. Ich slová a skutky sú príliš nechutné, príliš úbohé a jednoducho nehodné zmienky. Žiadne konanie tých, čo nie sú v prúde Ducha Svätého, nemá nič spoločné s novým dielom Ducha Svätého. A preto bez ohľadu na to, čo robia, nie sú Duchom Svätým disciplinovaní a navyše ani osvietení. Sú to totiž ľudia, ktorí nemilujú pravdu a ktorých Duch Svätý zavrhuje. Nazývajú sa zlosynmi, pretože kráčajú v tele a pod Božou zástavou robia, čo sa im zachce. Zatiaľ čo Boh koná svoje dielo, sú k Nemu úmyselne nepriateľskí a bežia opačným smerom ako On. Neschopnosť človeka spolupracovať s Bohom je sama osebe nanajvýš vzdorovitá. Nedostanú teda zaslúženú odplatu najmä tí ľudia, ktorí sa úmyselne stavajú proti Bohu? Pri zmienke o nekalých činoch týchto ľudí ich niektorí horlivo preklínajú, zatiaľ čo Boh im nevenuje pozornosť. Človeku sa zdá, že ich konanie sa dotýka Božieho mena, ale v skutočnosti s Jeho menom ani s podávaním svedectva o Bohu nijako nesúvisia. Bez ohľadu na to, čo títo ľudia robia, nemá to žiaden súvis s Bohom. Nesúvisí to ani s Jeho menom ani s Jeho aktuálnym dielom. Títo ľudia sami seba ponižujú a prejavujú v sebe satana – sú to zlosynovia, ktorí si robia zásoby na deň hnevu. Dnes, bez ohľadu na svoje činy a za predpokladu, že nebudú brániť Božiemu riadeniu a nebudú mať nič spoločné s novým Božím dielom, títo ľudia nebudú podrobení zodpovedajúcej odplate, pretože deň hnevu ešte len nadíde. Jestvuje mnoho vecí, o ktorých ľudia veria, že by sa s nimi Boh mal už vysporiadať. Myslia si, že zlosynov treba vystaviť odplate čo najskôr. Keďže sa však dielo Božieho riadenia ešte nezavŕšilo a deň hnevu ešte len príde, nespravodliví aj naďalej konajú nespravodlivé skutky. Niektorí sa pýtajú: „Týmto ľuďom v náboženstve chýba prítomnosť diela Ducha Svätého a robia hanbu Božiemu menu, tak prečo ich Boh nezničí, namiesto toho, aby stále toleroval ich bezuzdné správanie?“ Títo ľudia, ktorí sú prejavom satana a vyjadrujú telo, sú nevedomí, prízemní ľudia; sú to absurdní ľudia. Neuzrú príchod Božieho hnevu, kým nepochopia, ako Boh koná svoje dielo medzi ľuďmi. A len čo budú celkom podmanení, každého z týchto hriešnikov postretne odplata a ani jeden z nich nebude môcť uniknúť pred dňom hnevu. Teraz nie je čas na potrestanie ľudí, ale čas na vykonávanie diela podmanenia. Ak sú však takí, čo narúšajú Božie riadenie, v takom prípade budú trestu vystavení podľa závažnosti svojich skutkov. V priebehu Božieho riadenia ľudstva majú všetci, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, vzťah s Bohom. Naopak, tí, ktorých Duch Svätý zavrhuje, žijú pod vplyvom satana a to, čo uvádzajú do praxe, nemá s Bohom žiaden súvis. Boha sa týkajú len tí, ktorí prijímajú nové Božie dielo a spolupracujú s Ním, pretože Božie dielo sa zameriava len na tých, ktorí ho prijímajú, a nie na všetkých ľudí bez ohľadu na to, či ho prijímajú, alebo nie. Dielo, ktoré Boh vykonáva, má vždy svoj účel a nekoná sa z rozmaru. Tí, ktorí paktujú so satanom, nie sú hodní podávať svedectvo o Bohu, nieto s Ním ešte spolupracovať.

Každá etapa diela Ducha Svätého si vyžaduje aj svedectvo človeka. Každá etapa diela predstavuje boj Boha so satanom, ktorého terčom je satan, zatiaľ čo tým, ktorého toto dielo zdokonalí, je človek. To, či Božie dielo môže priniesť ovocie, alebo nie, závisí od svedectva, ktoré pre Neho človek vydáva. Svedectvo je niečo, čo Boh vyžaduje od svojich nasledovateľov. Je to svedectvo pred satanom a tiež dôkaz účinnosti Jeho diela. Celé Božie riadenie je rozdelené do troch etáp, pričom v každej etape sa na človeka kladú primerané požiadavky. Okrem toho, ako veky plynú a postupujú, Božie požiadavky na celé ľudstvo sú stále vyššie. Dielo Božieho riadenia takto postupne dosahuje svoj vrchol, až pokým človek neuzrie skutočnosť „zjavenia slova v tele“, a takto sa požiadavky na človeka, ako aj požiadavky na jeho podávanie svedectva, ešte zvýšia. Čím viac je človek schopný naozaj spolupracovať s Bohom, tým viac slávy sa Bohu dostáva. Spolupráca človeka je svedectvom, ktoré sa od neho vyžaduje, a svedectvo, ktoré podáva, je praktizovaním človeka. To, či Božie dielo môže, alebo nemôže mať želaný účinok a či môže, alebo nemôže jestvovať pravdivé svedectvo, je preto nerozlučne spojené so spoluprácou a svedectvom človeka. Keď sa dielo dokončí, teda keď sa celé Božie riadenie zavŕši, od človeka sa bude požadovať, aby podával vyššie svedectvo. Keď následne Boh dokoná svoje dielo, praktizovanie a vstup človeka dosiahnu zenit. V minulosti sa od človeka vyžadovalo, aby dodržiaval zákon a prikázania a bol trpezlivý a pokorný. Teraz sa od neho vyžaduje, aby sa podriadil všetkým Božím opatreniam a prechovával k Bohu najvyššiu lásku, a nakoniec sa od neho vyžaduje, aby miloval Boha aj počas súženia. Tieto tri etapy predstavujú požiadavky, ktoré Boh kladie na človeka, krok za krokom počas celého trvania Jeho riadenia. Každá etapa Božieho diela ide viac do hĺbky ako tá posledná a v každej etape sú požiadavky na človeka hlbšie ako tie predchádzajúce, čím sa postupne formuje celé Božie riadenie. Práve preto, lebo požiadavky na človeka sú čoraz vyššie, sa ľudská povaha čoraz viac približuje štandardom požadovaným Bohom. Až potom sa celé ľudstvo začne postupne odkláňať od vplyvu satana, až kým sa Božie dielo úplne nezavŕši a celé ľudstvo nebude spasené pred vplyvom satana. Keď ten čas nadíde, Božie dielo dosiahne svoj koniec a spolupráca človeka s Bohom na dosiahnutí zmien v jeho povahe pominie, celé ľudstvo bude žiť v Božom svetle a od tohto momentu už viac nebude žiadnej vzdorovitosti ani odporu voči Bohu. Boh takisto nebude klásť na človeka žiadne požiadavky a spolupráca medzi človekom a Bohom bude harmonickejšia, taká, ktorá bude spoločným životom človeka a Boha, životom, ktorý príde po úplnom ukončení Jeho riadenia a po Jeho úplnom spasení človeka z pazúrov satana. Tí, ktorí nedokážu bedlivo nasledovať Božie kroky, nebudú schopní dosiahnuť takýto život. Spustia sa do tmy, kde budú nariekať a škrípať zubami – to sa stane ľuďom, ktorí v Boha veria, ale nenasledujú Ho, ktorí v Neho veria, ale neprejavujú podriadenosť celému Jeho dielu. Keďže človek verí v Boha, musí bedlivo nasledovať Jeho kroky, krok za krokom; mal by „nasledovať Baránka, kamkoľvek ide“. Len takíto ľudia hľadajú pravú cestu, len oni poznajú dielo Ducha Svätého. Ľudia, ktorí sa otrocky riadia slovami a učeniami, sú tí, ktorí boli vyhnaní dielom Ducha Svätého. Boh začne vykonávať nové dielo v každom období a v každom období bude medzi ľuďmi nový začiatok. Ak sa ľudia budú riadiť len pravdami, že „Jahve je Boh“ a „Ježiš je Kristus“, ktoré platia iba v príslušnom veku, potom nikdy neudržia krok s dielom Ducha Svätého a nikdy nebudú schopní získať Jeho dielo. Bez ohľadu na to, ako Boh koná svoje dielo, človek Ho nasleduje bez najmenších pochýb a nasleduje bedlivo. Ako by mohol Duch Svätý takto človeka vyhnať? Bez ohľadu na to, čo Boh robí, pokiaľ si je človek istý, že je to dielo Ducha Svätého, spolupracuje na diele Ducha Svätého bez akýchkoľvek pochybností a snaží sa splniť Božie požiadavky, ako by potom mohol byť potrestaný? Božie dielo nikdy neustalo, Božie kroky sa nikdy nezastavili a pred dokončením svojho diela riadenia má Boh vždy plné ruky práce a nikdy neprestane. No človek je iný: tým, že získal štipku z diela Ducha Svätého, zaobchádza s ním, akoby sa nikdy nemalo zmeniť; tým že získal trochu poznania, nevydá sa ďalej nasledovať kroky novšieho Božieho diela; po tom, čo uvidel iba kúsok z Božieho diela, už hneď Boha definuje ako konkrétnu postavičku z dreva a verí, že Boh naveky zostane v tejto podobe, ktorú vidí pred sebou – veď to tak bolo v minulosti a bude to tak i v budúcnosti. Po získaní len povrchného poznania je človek taký pyšný, že sa prestane ovládať a začne svojvoľne hlásať Božiu povahu a bytie, ktoré jednoducho neexistujú; a tým, že sa presvedčil o jednej etape diela Ducha Svätého, bez ohľadu na to, aký typ človeka hlása nové Božie dielo, človek ho jednoducho neprijíma. Toto sú ľudia, ktorí nedokážu prijať nové dielo Ducha Svätého – sú príliš konzervatívni a neschopní prijímať nové veci. Takíto ľudia sú tí, čo veria v Boha, ale Ho aj odmietajú. Človek verí, že Izraeliti sa mýlili, keď „verili len v Jahveho a neverili v Ježiša“, a predsa väčšina ľudí hrá rolu, v ktorej „verí len v Jahveho a odmieta Ježiša“ a „prahne po návrate Mesiáša, no je proti Mesiášovi menom Ježiš“. Niet sa potom čo čudovať, že ľudia po prijatí jednej etapy diela Ducha Svätého stále žijú v moci satana a stále neprijímajú Božie požehnania. Nie je to výsledok ľudskej vzdorovitosti? Kresťania po celom svete, ktorí neudržali krok s novým dielom dneška, lipnú na nádeji, že sa na nich usmeje šťastie, a nazdávajú sa, že Boh splní každé ich želanie. A predsa nedokážu s istotou povedať, prečo ich Boh vezme do tretieho neba. Nie sú si istí ani tým, ako Ježiš zostúpi na bielom oblaku, aby ich prijal, a už vôbec nedokážu s absolútnou istotou povedať, či Ježiš skutočne príde na bielom oblaku v deň, ktorý si predstavujú. Sú plní úzkosti a bezradnosti; sami ani nevedia, či Boh prijme každého z nich, každého z tých rozmanitých malých hŕstok ľudí pochádzajúcich z každej denominácie. Dielo, ktoré Boh vykonáva teraz, v súčasnom veku, ani Božiu vôľu – žiadnu z týchto vecí nedokážu vôbec pochopiť a nezostáva im nič iné, ako odpočítavať dni na prstoch. Len tí, čo nasledujú kroky Baránka až na samý koniec, môžu získať konečné požehnanie, zatiaľ čo tí „bystrí ľudia“, ktorí nedokážu nasledovať do konca, a predsa veria, že získali všetko, nie sú schopní byť svedkami Božieho zjavenia. Do jedného veria, že sú tými najmúdrejšími osobami pod slnkom, bez najmenšieho dôvodu predčasne ukončujú neprestajný vývoj Božieho diela a zdá sa, že s absolútnou určitosťou veria, že Boh ich, tých čo „sú Bohu maximálne oddaní, nasledujú Ho a riadia sa Božími slovami“, vezme do neba. Napriek tomu, že sú „maximálne oddaní“ slovám, ktoré vyriekol Boh, sú ich slová a činy stále odporné, lebo sa stavajú proti dielu Ducha Svätého a dopúšťajú sa klamstva a zla. Tí, ktorí nenasledujú až do samého konca, nedržia krok s dielom Ducha Svätého a lipnú len na starom diele, nielenže nedokázali dosiahnuť oddanosť Bohu, ale naopak, stali sa tými, ktorí Mu odporujú, ktorých nový vek zavrhol a ktorí budú potrestaní. Nájde sa niekto poľutovaniahodnejší ako oni? Mnohí dokonca veria, že tí, ktorí odmietajú starý zákon a prijímajú nové dielo, nemajú žiadne svedomie. Títo ľudia, čo len hovoria o „svedomí“ a nepoznajú dielo Ducha Svätého, nakoniec utnú svoje vyhliadky prostredníctvom svojho svedomia. Božie dielo sa neriadi učením, a hoci ide o Jeho vlastné dielo, Boh na ňom nelipne. To, čo by sa malo zavrhnúť, sa zavrhlo, a to, čo by sa malo vyhnať, sa vyhnalo. Napriek tomu sa človek stavia do nepriateľstva voči Bohu tým, že sa drží len jednej malej časti diela Božieho riadenia. Neprejavuje sa v tom absurdita človeka? Nie je to ľudská nevedomosť? Čím sú ľudia plachejší a prehnane opatrnejší, pretože sa boja, že nezískajú Božie požehnania, tým menej sú schopní získať väčšie požehnania a prijať konečné požehnanie. Títo ľudia, ktorí otrocky dodržiavajú zákon, dávajú najavo svoju maximálnu oddanosť zákonu, a čím viac oddanosti zákonu prejavujú, tým viac sa z nich stávajú vzbúrenci, čo odporujú Bohu. Teraz sa totiž odohráva Vek kráľovstva, a nie Vek zákona. O diele dneška a diele minulosti sa nemožno zmieňovať jedným dychom a dielo minulosti nemožno porovnávať s dielom dneška. Božie dielo sa zmenilo a zmenilo sa aj praktizovanie človeka – už nejde o držanie sa zákona ani nesenie kríža, a preto ľudia oddanosťou zákonu a krížu nezískajú Boží súhlas.

Boh urobí človeka celkom úplným vo Veku kráľovstva. Po diele podmanenia sa človek podrobí zušľachteniu a súženiu. Všetci, ktorí to prekonajú a počas súženia si budú stáť za svojím svedectvom, sú tí, ktorých Boh nakoniec urobí úplnými – oni budú tí, čo zvíťazia. Počas súženia sa od človeka vyžaduje, aby prijal zušľachtenie, ktoré predstavuje posledný stupeň Božieho diela. Je to naposledy, čo bude človek zušľachtený pred ukončením celého diela Božieho riadenia, a všetci, ktorí nasledujú Boha, musia túto poslednú skúšku a posledné zušľachtenie prijať. Tým, ktorých toto súženie trápi, chýba dielo Ducha Svätého a Božie vedenie, ale tí, ktorí boli skutočne podmanení a skutočne Boha hľadajú, zostanú nakoniec pevne stáť – sú to tí, čo v sebe nosia ľudskú prirodzenosť a skutočne milujú Boha. Bez ohľadu na Božie konanie platí, že táto skupinu víťazov nepríde o vízie a bude aj naďalej uvádzať pravdu do praxe bez toho, aby vo svojom svedectve zlyhala. Oni sú tí, ktorí sa nakoniec dostanú z veľkého súženia. Hoci sa tí, ktorí lovia v kalných vodách, môžu dnes naďalej priživovať, nikto nemá moc uniknúť poslednému súženiu a nikto neunikne záverečnej skúške. Pre tých, čo vytrvajú, predstavuje takéto súženie ohromné zušľachtenie; no pre tých, ktorí lovia v kalných vodách, je to dielo úplného odvrhnutia. Bez ohľadu na to, ako sú skúšaní, vernosť tých, čo nosia Boha v srdci, zostáva nezmenená. Tí, ktorí Boha v srdci nemajú, však zmenia svoj pohľad na Neho, hneď ako prestane byť Božie dielo pre ich telo výhodné, a dokonca sa od Neho odklonia. Takí sú ľudia, ktorí na konci nezostanú pevne stáť, ktorým ide len o Božie dary a ktorí nemajú žiadnu túžbu vydať sa Bohu a zasvätiť sa Mu. Keď sa Božie dielo zavŕši, všetci títo prízemní ľudia budú vyhnaní a nebudú hodni žiadneho súcitu. Nikto z tých, ktorým chýba ľudská prirodzenosť, nie je schopný úprimne Boha milovať. Keď je prostredie bezpečné alebo ak pred sebou majú vidinu nejakého zisku, takíto ľudia prejavujú Bohu úplnú poslušnosť. Len čo je však to, po čom túžia, ohrozené alebo definitívne odmietnuté, hneď sa vzbúria. Aj v priebehu jedinej noci sa dokážu zmeniť z usmiateho „dobrotivého“ človeka na odporného zúrivého zabijaka, ktorý sa k včerajšiemu dobrodincovi zrazu bezdôvodne správa ako k svojmu smrteľnému nepriateľovi. Ak sa títo démoni nevyženú, bez mihnutia oka by sa dopustili vraždy. Nestanú sa preto skrytým nebezpečenstvom? Dielo na záchranu človeka sa nedosiahne hneď po dokončení diela podmanenia. Aj keď sa dielo podmanenia zavŕšilo, dielo očistenia človeka sa ešte neskončilo. Toto dielo sa dokončí až vtedy, keď bude človek celkom očistený, keď Boh urobí úplnými tých, ktorí sa mu úprimne podriadia, a keď vyčistí tých, čo sa pretvarujú a nenosia Ho v srdci. Všetci, ktorí Boha v konečnej etape Jeho diela neuspokoja, budú celkom vyhnaní a tí, čo sú vyhnaní, sú z diablov. Keďže nie sú schopní Boha uspokojiť, sú voči nemu vzdorovití, a aj keď títo ľudia dnes Boha nasledujú, nedokazuje to, že oni sú tí, ktorí nakoniec zostanú. Slovo „nasledovať“ vo fráze „tí, ktorí nasledujú Boha až do konca, získajú spásu“, znamená stáť pevne počas súženia. V súčasnosti mnoho ľudí verí, že nasledovať Boha je jednoduché, ale keď sa Božie dielo čoskoro zavŕši, spoznáš pravý význam slova „nasledovať“. To, že dnes dokážeš nasledovať Boha po tom, čo si ťa podmanil, ešte nedokazuje, že si jedným z tých, ktorí budú zdokonalení. Tí, čo nedokážu vytrvať v skúškach, čo nie sú schopní zvíťaziť v súžení, nebudú nakoniec schopní pevne stáť, a teda nasledovať Boha až na samotný koniec. Všetci, ktorí skutočne Boha nasledujú, sú schopní obstáť v skúške svojej práce, zatiaľ čo tí, ktorí Boha skutočne nenasledujú, nie sú schopní obstáť v žiadnej z Božích skúšok. Skôr či neskôr budú vypudení, zatiaľ čo tí, čo zvíťazia, zotrvajú v kráľovstve. O tom, či človek skutočne hľadá, alebo nehľadá Boha, rozhoduje skúška jeho práce, čiže Božie skúšky, a rozhodnutie samotného človeka s tým nemá nič spoločné. Boh nikoho neodmieta len tak z rozmaru a všetko, čo robí, môže človeka úplne presvedčiť. Nerobí nič, čo by bolo pred človekom neviditeľné, ani nekoná žiadne dielo, ktoré by človeka nedokázalo presvedčiť. To, či je viera človeka skutočná, alebo nie, dokazujú fakty – človek o tom nerozhoduje. O tom, že „z pšenice sa nemôže stať kúkoľ a z kúkoľa pšenica“ niet žiadnych pochýb. Všetci, ktorí Boha skutočne milujú, nakoniec zotrvajú v kráľovstve a Boh nebude zle zaobchádzať s nikým, kto Ho skutočne miluje. Na základe rozličných funkcií a svedectiev budú víťazi v kráľovstve slúžiť ako kňazi alebo nasledovatelia a všetci, čo vyjdú zo súženia víťazne, sa stanú zborom kňazov v kráľovstve. Zbor kňazov sa utvorí, keď sa zakončí dielo evanjelia v celom vesmíre. Keď ten čas nadíde, to, čo by mal človek vykonať, bude plnenie jeho povinnosti v Božom kráľovstve a jeho spoločný život s Bohom v kráľovstve. Zbor kňazov budú tvoriť hlavní kňazi a kňazi a zvyšok budú Boží synovia a ľud Boží. O tom všetkom rozhodnú ich svedectvá o Bohu počas súženia. Nie sú to tituly, ktoré sa udeľujú len tak z rozmaru. Len čo sa stanoví postavenie človeka, Božie dielo sa zastaví, pretože každý sa zaradí podľa typu a vráti sa na svoju pôvodnú pozíciu. To je znakom dokončenia Božieho diela, konečným výsledkom Božieho diela a praktizovania človeka, ako i vykryštalizovaním vízií Božieho diela a spolupráce človeka. Na konci nájde človek pokoj v Božom kráľovstve a aj Boh sa vráti do svojho príbytku, aby si odpočinul. Taký bude konečný výsledok šesťtisícročnej spolupráce medzi Bohom a človekom.