Do akej miery je ľudské dielo dielom Ducha Svätého a do akej miery je to ľudská skúsenosť? Možno povedať, že ľudia stále nerozumejú týmto otázkam, a to preto, lebo nerozumejú princípom diela Ducha Svätého. Keď hovorím o „ľudskom diele“, mám, samozrejme, na mysli dielo tých, ktorí sú nositeľmi diela Ducha Svätého, alebo tých, ktorých Duch Svätý používa. Nemám na mysli dielo, ktoré vzniklo z vôle človeka, ale dielo apoštolov, robotníkov alebo obyčajných bratov a sestier, ktoré spadá do pôsobnosti diela Ducha Svätého. „Ľudské dielo“ sa tu nevzťahuje na dielo vteleného Boha, ale na rozsah a princípy diela, ktoré Duch Svätý vykonáva na ľuďoch. Aj keď predstavujú princípy a rozsah diela Ducha Svätého, nie sú totožné s princípmi a rozsahom diela vteleného Boha. Ľudské dielo má ľudskú podstatu a princípy Božie dielo má Božiu podstatu a princípy.

Dielo v prúde Ducha Svätého, či už je to vlastné Božie dielo alebo dielo, pri ktorom používa ľudí, je dielom Ducha Svätého. Podstatou samotného Boha je Duch, ktorého možno nazvať Duchom Svätým alebo sedemnásobne zosilneným Duchom. V konečnom dôsledku sú Duchom Božím, hoci sa Duch Boží nazýval v rôznych obdobiach rôznymi menami. Ich podstata je však stále rovnaká. Preto dielo samotného Boha je dielom Ducha Svätého, zatiaľ čo dielo vteleného Boha nie je ničím iným ako pôsobením Ducha Svätého. Aj dielo, pri ktorom sa používajú ľudia, je dielom Ducha Svätého. Avšak Božie dielo je úplným vyjadrením Ducha Svätého, čo je absolútna pravda, zatiaľ čo dielo, pri ktorom sa používajú ľudia, je zmiešané s mnohými ľudskými záležitosťami a nie je priamym vyjadrením Ducha Svätého, nehovoriac o Jeho úplnom výraze. Dielo Ducha Svätého je rozmanité a nie je ohraničené žiadnymi podmienkami. Dielo Ducha Svätého sa prejavuje u každého človeka inak. Prejavuje rôzne podstaty a je rozdielne v závislosti od obdobia ako aj krajiny. Samozrejme, aj keď Duch Svätý pôsobí mnohými rôznymi spôsobmi a podľa mnohých princípov, bez ohľadu na to, ako a na akých ľuďoch toto dielo vykonáva, Jeho podstata je vždy rôzna. Celé dielo vykonané na rôznych ľuďoch má svoje princípy a môže predstavovať podstatu svojich predmetov. Je to tak preto, že dielo Ducha Svätého má celkom špecifický rozsah a je celkom merateľné. Dielo vykonané vo vtelenom tele nie je rovnaké ako dielo, ktoré sa koná na ľuďoch, a aj toto dielo sa líši podľa kvality osoby, na ktorej sa koná. Dielo vykonané vo vtelenom tele sa nekoná na ľuďoch a nie je rovnaké ako to, ktoré sa koná na ľuďoch. Stručne povedané, bez ohľadu na to, ako sa koná, dielo, ktoré sa vykonáva na rôznych predmetoch, nie je nikdy rovnaké a princípy, podľa ktorých Boh koná, sa líšia v závislosti od stavu a prirodzenosti rôznych ľudí, na ktorých pôsobí. Duch Svätý koná v rôznych ľuďoch vychádzajúc z ich vrodenej podstaty a nekladie na nich požiadavky, ktoré túto podstatu presahujú, ani na nich nekoná dielo, ktoré presahuje ich vrodené kvality. Dielo Ducha Svätého na človeku teda umožňuje ľuďom vidieť podstatu predmetu daného diela. Vrodená podstata človeka sa nemení a jeho vrodená kvalita je obmedzená. Duch Svätý používa ľudí alebo v nich pôsobí v súlade s ich obmedzenou kvalitou, aby z toho mali osoh. Keď Duch Svätý koná v ľuďoch, ktorých používa, ich talenty a vrodené kvality sa rozvíjajú, nie brzdia. Ich vrodené kvality sa využívajú v službe dielu. Dá sa povedať, že Boh využíva tie ľudské stránky, ktoré sa dajú použiť v Jeho diele, aby v ňom dosiahol výsledky. Naproti tomu dielo, ktoré sa koná vo vtelenom tele, vyjadruje dielo Ducha priamo a je neskreslené ľudskou mysľou a myšlienkami. Nemôžu ho dosiahnuť ani ľudské nadanie, ani skúsenosť alebo vrodený stav človeka. Celé tie nespočetné skutky Ducha Svätého sú určené na blaho a formovanie človeka. Niektorí ľudia sa však môžu zdokonaliť, zatiaľ čo iní na to nemajú podmienky, čo znamená, že sa nedokážu zdokonaliť a sotva môžu byť spasení, a hoci mohli byť obdarení dielom Ducha Svätého, nakoniec sú odvrhnutí. Tým chcem povedať, že aj keď dielo Ducha Svätého má ľudí formovať, nedá sa povedať, že všetci, ktorí dostali dielo Ducha Svätého, budú úplne zdokonalení, pretože cesta, ktorú mnohí ľudia vo svojom úsilí nasledujú, nie je cestou k zdokonaleniu. Majú len jednostranné pôsobenie Ducha Svätého a nie subjektívnu ľudskú spoluprácu ani náležité ľudské úsilie. Dielo Ducha Svätého na týchto ľudí teda prichádza preto, aby slúžilo tým, ktorí sa zdokonaľujú. Ľudia ho nemôžu priamo vidieť, ani sa ho priamo dotknúť. Môžu ho vyjadriť len tí, ktorí majú dar diela, čo znamená, že dielo Ducha Svätého sa dáva nasledovníkom prostredníctvom vyjadrení ľudí.

Dielo Ducha Svätého sa uskutočňuje a napĺňa prostredníctvom mnohých typov ľudí a rôznych podmienok. Hoci dielo vteleného Boha môže predstavovať dielo celého obdobia a vstup ľudí do celého obdobia, prácu na detailoch ich vstupu musia stále vykonávať tí, ktorých používa Duch Svätý, a nie vtelený Boh. Takže Božie dielo alebo vlastná Božia služba, je dielom vteleného Božieho tela, ktoré človek nemôže robiť namiesto Neho. Dielo Ducha Svätého sa napĺňa prostredníctvom mnohých rôznych typov ľudí. Žiaden jednotlivec ho nemôže úplne dosiahnuť alebo ho úplne vyjadriť. Tí, ktorí vedú cirkvi, tiež nemôžu úplne reprezentovať dielo Ducha Svätého, môžu vykonávať len určitú vodcovskú prácu. Dielo Ducha Svätého teda môžeme rozdeliť na tri časti: vlastné Božie dielo, dielo ľudí, ktorých používa, a dielo na všetkých, ktorí sú v prúde Ducha Svätého. Vlastným Božím dielom je vedenie celého obdobia. Dielo tých, ktorých Boh používa, je to, že sú vyslaní alebo prijímajú poverenia po tom, čo Boh vykonal svoje vlastné dielo, aby viedol všetkých Božích nasledovníkov, a to sú tí, ktorí spolupracujú na Božom diele. Dielo, ktoré Duch Svätý vykonáva na tých, ktorí sú v prúde, predstavuje udržiavanie svojho celého vlastného diela, teda celého svojho riadenia a svedectva, a zároveň zdokonaľovanie tých, ktorí môžu byť zdokonalení. Tieto tri zložky spolu predstavujú úplné dielo Ducha Svätého, ale bez diela samotného Boha by dielo riadenia v celom rozsahu stagnovalo. Dielo samotného Boha zahŕňa dielo celého ľudstva a predstavuje aj dielo celého obdobia, čo znamená, že vlastné Božie dielo predstavuje všetku dynamiku a smerovanie diela Ducha Svätého, zatiaľ čo dielo apoštolov prichádza až po vlastnom Božom diele a vychádza z neho. Toto obdobie nevedie ani nepredstavuje smerovanie diela Ducha Svätého v celom období. Apoštoli konajú len dielo, ktoré by mal konať človek a nemá vôbec nič spoločné s dielom riadenia. Dielo, ktoré uskutočňuje Sám Boh, je projekt v rámci diela riadenia. Ľudským dielom je len splniť povinnosť, na ktorú sa používajú ľudia, a s dielom riadenia to nesúvisí. Napriek tomu, že obe sú dielom Ducha Svätého, vzhľadom na rozdiely v identitách a stvárnení diela, existujú jasné a podstatné rozdiely medzi vlastným Božím a ľudským dielom. Okrem toho sa rozsah práce, ktorú vykonáva Duch Svätý, líši podľa predmetov s rôznymi identitami. Toto sú princípy a rozsah diela Ducha Svätého.

Ľudské dielo je znakom jeho skúseností a ľudskej prirodzenosti. To, čo človek ponúka, a dielo, ktoré koná, ho reprezentujú. Ľudské dielo zahŕňa jeho pohľad, uvažovanie, logiku a jeho bohatú predstavivosť. Ľudská skúsenosť dokáže obzvlášť výrazne charakterizovať jeho dielo a skúsenosti človeka sa stávajú súčasťami jeho diela. Ľudské dielo môže vyjadrovať jeho skúsenosť. Keď niektorí ľudia prežívajú niečo negatívne, jazyk ich duchovného spoločenstva bude zväčša pozostávať z negatívnych prvkov. Pokiaľ je ich skúsenosť po určitý čas pozitívna a majú predovšetkým pozitívny prístup k životu, ich duchovné spoločenstvo je veľmi povzbudivé a ľudia od nich môžu čerpať kladné postoje. Ak sa nejaký robotník stane na určitý čas negatívnym, jeho duchovné spoločenstvo bude vždy niesť negatívne prvky. Takýto druh duchovného spoločenstva je deprimujúci a ostatní budú po ňom podvedome deprimovaní. Stav nasledovníkov sa mení v závislosti od stavu vodcu. Aký je robotník vo vnútri, také je aj jeho prejavovanie a pôsobenie Ducha Svätého sa často mení so stavom človeka. Pôsobí podľa skúseností ľudí a nikoho nenúti, ale kladie na nich požiadavky podľa normálneho vývoja ich skúseností. To znamená, že ľudské duchovné spoločenstvo sa líši od Božieho slova. Duchovné spoločenstvo ľudí sprostredkováva ich individuálny pohľad a skúsenosti, vyjadruje ich postoje a skúsenosti na základe Božieho diela. Ich zodpovednosťou je po tom, čo Boh koná alebo prehovorí, zistiť, čo z toho by mali praktizovať alebo do čoho by mali vstupovať, a potom to odovzdať nasledovníkom. Ľudské dielo preto predstavuje jeho vstup a praktizovanie. Samozrejme, že takéto dielo je zmiešané s ľudskými ponaučeniami a skúsenosťami alebo niektorými ľudskými myšlienkami. Nech už Duch Svätý koná v človeku alebo vo vtelenom Bohu, robotníci vždy vyjadrujú to, čím sú. Hoci je to Duch Svätý, kto koná, dielo je založené na tom, čím človek prirodzene je, pretože Duch Svätý nekoná bez základu. Inými slovami, dielo nevzniká z ničoho, ale vždy sa koná v súlade so skutočnými okolnosťami a reálnymi podmienkami. Iba tak sa môže premeniť ľudská povaha a zmeniť jeho staré predstavy a staré myšlienky. To, čo človek vyjadruje, je to, čo vidí, prežíva a čo si vie predstaviť, a to je možné dosiahnuť ľudským myslením, aj keď ide o učenie alebo predstavy. Ľudské dielo nemôže prekročiť rozsah jeho skúseností, ani to, čo človek vidí alebo si dokáže predstaviť alebo vymyslieť, bez ohľadu na veľkosť tohto diela. Všetko, čo Boh vyjadruje, je to, čím je On sám, a to je pre človeka nedosiahnuteľné – teda mimo dosahu ľudského myslenia. Boh vyjadruje svoje dielo vedenia celého ľudstva, a to nesúvisí s detailmi ľudskej skúsenosti, ale zaoberá sa skôr svojím vlastným riadením. To, čo vyjadruje človek, je jeho skúsenosť, zatiaľ čo to, čo vyjadruje Boh, je Jeho bytie, ktoré je Jeho vrodenou povahou, mimo dosahu človeka. Skúsenosť človeka je jeho pohľad a poznanie získané na základe vyjadrenia Božieho bytia. Takýto pohľad a poznanie sa označujú ako bytie človeka a základom ich vyjadrenia je ľudská vrodená povaha a kvalita – preto sa nazývajú aj ľudským bytím. Človek dokáže byť v duchovnom spoločenstve s tým, čo zažíva a vidí. Nikto nemôže byť v duchovnom spoločenstve s tým, čo nezažil, nevidel alebo čo jeho myslenie nemôže dosiahnuť, pretože to sú veci, ktoré v sebe nemá. Ak to, čo človek vyjadruje, nevyplýva z jeho skúseností, je to jeho predstava alebo učenie. Jednoducho povedané, v jeho slovách nie je realita. Keby si nikdy neprišiel do kontaktu so spoločenskými záležitosťami, nedokázal by si sa jasne vysporiadať v duchovnom spoločenstve so zložitými spoločenskými vzťahmi. Keby si nemal rodinu a iní by rozprávali o rodinných veciach, nerozumel by si väčšine toho, o čom hovoria. Takže to, v akom duchovnom spoločenstve sa človek nachádza, a práca, ktorú vykonáva, odráža jeho vnútorné bytie. Ak by niekto s tebou v duchovnom spoločenstve zdieľal svoje chápanie napomínania a súdu, ale ty by si s tým nemal žiadnu skúsenosť, neodvážil by si sa poprieť jeho poznanie a už vôbec by si sa neodvážil byť si tým stopercentne istý. Je to preto, že jeho duchovné spoločenstvo je niečo, čo si nikdy nezažil, nikdy nespoznal a tvoja myseľ si to nedokáže predstaviť. Z jeho poznania môžeš vyvodiť len to, že v budúcnosti sa podrobíš napomínaniu a súdu. Táto cesta však môže byť len spoznaním učenia a nemôže nahradiť tvoje vlastné chápanie, a už vôbec nie tvoju skúsenosť. Možno si myslíš, že to, čo hovoria, je celkom správne, ale z vlastnej skúsenosti to v mnohých ohľadoch považuješ za neuskutočniteľné. Možno máš pocit, že niečo z toho, čo počuješ, je úplne neuskutočniteľné. Vtedy máš o tom svoje predstavy, a hoci ich prijímaš, robíš to len neochotne. Z tvojej vlastnej skúsenosti sa však poznanie, z ktorého si vyvodil predstavy, stane tvojím spôsobom praktizovania, a čím viac praktizuješ, tým lepšie chápeš pravú hodnotu a význam slov, ktoré si počul. Po získaní vlastnej skúsenosti môžeš hovoriť o poznaní, aké by si mal získať z toho, čo si zažil. Okrem toho dokážeš tiež rozlišovať medzi tými, ktorých poznanie je skutočné a praktické, a tými, ktorých poznanie je založené na učení a je bezcenné. To, či sú vedomosti, ktoré deklaruješ, v súlade s pravdou, do veľkej miery závisí od toho, či máš s nimi praktickú skúsenosť. Kde je tvoja skúsenosť pravdivá, tam bude tvoje poznanie praktické a hodnotné. Skrze svoju skúsenosť môžeš tiež získať schopnosť rozlišovať a prehľad, prehĺbiť svoje poznanie a znásobiť svoju múdrosť a zdravý rozum o tom, ako by si sa mal správať. Poznanie, ktoré vyjadrujú ľudia, ktorí nevlastnia pravdu, je učením, bez ohľadu na to, aké vznešené môže byť. Títo ľudia môžu byť veľmi inteligentní, keď ide o telesné záležitosti, ale nedokážu rozlišovať, keď ide o duchovné záležitosti. Je to preto, lebo takíto ľudia nemajú vôbec žiadne skúsenosti s duchovnými záležitosťami. Nie sú osvietení v duchovných záležitostiach a nemajú duchovné porozumenie. Nech už vyjadruješ akýkoľvek druh poznania, pokiaľ je to tvoje bytie, potom je to tvoja osobná skúsenosť, tvoje skutočné poznanie. To, o čom diskutujú ľudia, ktorí hovoria iba o učení – to sú tí, ktorí nevlastnia ani pravdu, ani skutočnosť –, možno tiež nazvať ich bytím, pretože k svojmu učeniu dospeli iba hlbokým rozjímaním, ktoré je výsledkom ich hlbokého prežívania. A predsa je to len učenie, nič viac ako predstavivosť! Skúsenosti všetkých typov ľudí odrážajú to, čo je v ich vnútri. Kto nemá žiadne duchovné skúsenosti, nemôže hovoriť o poznaní pravdy, ani o správnom poznaní rôznych duchovných vecí. To, čo človek vyjadruje, je to, čím je vo svojom vnútri – to je isté. Ak niekto túži po poznaní duchovných vecí a poznaní pravdy, musí mať reálnu skúsenosť. Ak nedokážeš jasne hovoriť o zdravom rozume v ľudskom živote, o čo menej budeš schopný hovoriť o duchovných veciach? Tí, ktorí vedia viesť cirkvi, prinášajú ľuďom život a sú pre nich apoštolmi, musia mať skutočnú skúsenosť, správne chápať duchovné veci, správne hodnotiť pravdu a mať s ňou skúsenosť. Len takíto ľudia sú oprávnení byť robotníkmi alebo apoštolmi, ktorí vedú cirkvi. Inak môžu len nasledovať ako tí najnižší a nemôžu viesť, a už vôbec nie byť apoštolmi, ktorí dokážu prinášať ľuďom život. Úlohou apoštolov totiž nie je ponáhľať sa alebo bojovať. Ich úlohou je vykonávať prácu spočívajúcu v službe životu a viesť druhých v premene ich pováh. Tí, ktorí túto činnosť vykonávajú, sú poverení prevziať na seba veľkú zodpovednosť, ktorú nezvládne len tak hocikto. Takúto prácu môžu vykonávať len tí, ktorí žijú život, teda tí, ktorí majú skúsenosť s pravdou. Nemôže ju vykonávať ktokoľvek, kto si vie odriekať, ponáhľať sa alebo je ochotný sa namáhať. Ľudia, ktorí nemajú skúsenosť s pravdou, ktorí neboli orezávaní ani súdení, nedokážu vykonávať tento druh práce. Ľudia bez skúseností, ktorí nežijú v realite, nie sú schopní jasne vidieť skutočnosť, pretože oni sami nemajú tento druh bytia. Tento typ ľudí teda nielenže nie je schopný vykonávať vodcovskú prácu, ale ak zostanú bez pravdy dlhší čas, budú vyhnaní. Postoj, ktorý vyjadruješ, môže byť dôkazom ťažkostí, ktoré v živote prežívaš, toho, za čo si napomínaný a tiež súdený. Platí to aj pre skúšky: kde je človek zušľachtený a kde je slabý, sú oblasti, v ktorých má skúsenosti a svoju cestu. Ak napríklad niekto trpí frustráciou v manželstve, často bude v duchovnom spoločenstve myslieť takto: „vďaka Bohu, chvála Bohu, musím uspokojiť túžbu Božieho srdca, obetovať celý svoj život a svoje manželstvo úplne odovzdať do Božích rúk. Som ochotný zveriť Bohu celý svoj život.“ Všetko, čo je v človeku, môže poukázať na to, čím je prostredníctvom duchovného spoločenstva. Tempo jeho reči, to, či hovorí nahlas alebo potichu – tieto záležitosti nesúvisia so skúsenosťou a nemôžu predstavovať to, čo niekto má a čím je. Môžu prezradiť len to, či je charakter človeka dobrý alebo zlý, alebo či je jeho prirodzenosť dobrá alebo zlá, ale nemôžu sa rovnať tomu, či má niekto skúsenosti. Schopnosť vyjadrovať sa pri rozhovoroch alebo dar či rýchlosť reči sú len záležitosťou praxe a nemôžu nahradiť skúsenosti človeka. Keď hovoríš o svojich individuálnych skúsenostiach, si v duchovnom spoločenstve s tým, čo považuješ za dôležité, a so všetkými vecami, ktoré sú v tvojom vnútri. Moja reč predstavuje Moje bytie, ale to, čo hovorím, je mimo dosahu človeka. To, čo hovorím, človek nezažíva, nemôže to vidieť, nemôže sa toho ani dotknúť, ale je to to, čím som. Niektorí ľudia pripúšťajú len to, že som zažil len to, s čím som v duchovnom spoločenstve, ale neuznávajú, že je to priamy prejav Ducha. Samozrejme, že to, čo hovorím, som aj zažil. To Ja som šesťtisíc rokov vykonával dielo riadenia. Zažil som všetko od začiatku stvorenia ľudstva až po súčasnosť. Ako by som o tom nedokázal rozprávať? Pokiaľ ide o prirodzenosť človeka, vidím to jasne. Už oddávna som to pozoroval. Ako by som o tom nevedel jasne hovoriť? Keďže jasne vidím jadro človeka, som oprávnený človeka napomínať a súdiť ho, pretože celý človek pochádza odo Mňa, ale satan ho skazil. Prirodzene som tiež oprávnený hodnotiť dielo, ktoré som vykonal. Hoci toto dielo nevykonáva Moje telo, je priamym výrazom Ducha, a to je to, čo mám a čím som. Preto som oprávnený to vyjadriť a konať dielo, ktoré by som mal robiť. Ľudia rozprávajú len o tom, čo zažili, čo videli, čo ich myseľ dokáže uchopiť a čo vnímajú zmyslami. To je to, s čím môžu byť v duchovnom spoločenstve. Slová, ktoré vyslovuje vtelené Božie telo, sú priamym výrazom Ducha a vyjadrujú dielo, ktoré vykonal Duch a telo ho nezažilo ani nevidelo. Napriek tomu vyjadruje svoje bytie, keďže podstatou tela je Duch a On vyjadruje dielo Ducha. Je to dielo, ktoré už vykonal Duch, hoci je mimo dosahu tela. Po vtelení skrze výraz tela Boh umožňuje ľuďom spoznať Božie bytie a umožňuje im uvidieť Božiu povahu a dielo, ktoré vykonal. Dielo človeka dáva ľuďom väčšiu jasnosť v tom, do čoho by mali vstupovať a čomu by mali rozumieť. Zahŕňa to vedenie ľudí k porozumeniu a prežívaniu pravdy. Ľudské dielo spočíva v podporovaní ľudí. Božie dielo zas v otváraní nových ciest a období pre ľudstvo, v zjavovaní toho, čo smrteľníci nepoznajú, a v tom, že im Boh umožňuje spoznať svoju povahu. Božím dielom je viesť celé ľudstvo.

Celé dielo Ducha Svätého sa vykonáva v prospech ľudí. Všetko je to o vzdelávaní ľudí. Niet diela, ktoré by ľuďom neprinášalo úžitok. Bez ohľadu na to, či je pravda hlboká alebo plytká, a kvalitu tých, ktorí pravdu prijímajú, čokoľvek Duch Svätý robí, prináša to ľuďom osoh. Dielo Ducha Svätého sa však nedá vykonať priamo. Musí sa vyjadriť skrze ľudí, ktorí s Ním spolupracujú. Iba tak možno dospieť k výsledkom pôsobenia Ducha Svätého. Samozrejme, keď Duch Svätý pôsobí priamo, nič nie je poškvrnené. No keď Duch Svätý pôsobí prostredníctvom človeka, je to značne pošpinené a nejde o pôvodné dielo Ducha Svätého. Vzhľadom na to sa pravda v rôznej miere mení. Nasledovníci tak nedostávajú pôvodný zámer Ducha Svätého, ale kombináciu pôsobenia Ducha Svätého, skúseností a poznania človeka. Časť toho, čo nasledovníci prijímajú a čo je dielom Ducha Svätého, je správna, zatiaľ čo skúsenosti a poznanie človeka, ktoré dostávajú, sa líšia, pretože robotníci sú rôzni. Tí osvietení a pod vedením Ducha Svätého budú mať aj naďalej skúsenosti založené na tomto osvietení a vedení. V týchto skúsenostiach sa spája ľudská myseľ a skúsenosť, ako aj ľudská prirodzenosť, a po nich nadobúdajú poznanie alebo pohľad, ktorý by mali mať. Toto je spôsob praktizovania človeka po zakúsení pravdy. Tento spôsob praktizovania nie je vždy rovnaký, pretože ľudia majú rôzne skúsenosti a zažívajú rôzne veci. Takto to isté osvietenie Ducha Svätého vedie k rôznemu poznaniu a praktizovaniu, pretože tí, ktorí toto osvietenie prijímajú, sú rôzni. Niektorí ľudia robia počas praktizovania drobné, zatiaľ čo iní veľké chyby a niektorí sa dopúšťajú len samých omylov. Je to preto, že ľudia sa líšia svojou schopnosťou chápania a tiež preto, že ich vrodené kvality sú rozdielne. Niektorí vypočutému posolstvu rozumejú tak a iní zasa inak, keď počujú pravdu. Niektorí sa mierne odchýlia, zatiaľ čo iní nepochopia skutočný význam pravdy vôbec. Preto chápanie človeka určuje to, ako bude viesť ostatných. To je úplná pravda, pretože práca človeka je jednoducho vyjadrením jeho bytia. Ľudia pod vedením tých, čo chápu pravdu správne, ju budú tiež správne chápať. Aj keď sa u niektorých vyskytujú v ich chápaní chyby, je ich veľmi málo a nie každý sa bude dopúšťať chýb. Ak niekto vo svojom chápaní pravdy pochybí, tí, ktorí ho nasledujú, zaiste tiež pochybia, a títo ľudia budú pomýlení v každom zmysle slova. To, do akej miery nasledovníci chápu pravdu, do veľkej miery závisí od robotníkov. Božia pravda je, samozrejme, správna, bezchybná a absolútne zaručená. Robotníci však nie sú úplne presní a nedá sa povedať, že by boli celkom spoľahliví. Ak budú robotníci veľmi prakticky uvádzať pravdu do praxe, potom budú aj nasledovníci vedieť, ako ju praktizovať. Ak však robotníci nebudú poznať spôsob, ako pravdu praktizovať, ale budú mať len učenie, potom nasledovníci nebudú poznať realitu. Kvality a povaha nasledovníkov sú dané narodením a nesúvisia s robotníkmi, ale to, do akej miery nasledovníci rozumejú pravde a poznajú Boha, závisí od robotníkov (to platí len pre niektorých ľudí). Aký je robotník, takí budú aj nasledovníci, ktorých vedie. To, čo robotník vyjadruje, je jeho vlastné bytie, a to bez výnimky. Požiadavky, ktoré kladie na tých, ktorí ho nasledujú, sú také, aké je on sám ochotný alebo schopný splniť. Väčšina robotníkov používa to, čo sami robia, ako základ na kladenie požiadaviek na svojich nasledovníkov aj napriek tomu, že je veľa toho, čo ich nasledovníci vôbec nedokážu uskutočniť – a to, čo človek nemôže dosiahnuť, sa stáva prekážkou pre jeho vstup.

Dielo tých, ktorí podstúpili orezávanie, prešli súdom a napomínaním, má oveľa menej odchýlok a výraz ich diela je oveľa presnejší. Tí, ktorí sa pri práci spoliehajú na svoju prirodzenosť, sa dopúšťajú pomerne veľkých chýb. Práca nezdokonalených ľudí sa vyznačuje príliš veľkou mierou ich vlastnej prirodzenosti, čo predstavuje veľkú prekážku pre pôsobenie Ducha Svätého. Bez ohľadu na dobré kvality človeka, každý musí podstúpiť orezávanie, zaoberanie a súd, kým môže začať konať dielo Božieho poverenia. Ak sa človek nepodrobil takémuto súdu, jeho dielo, nech by bolo akokoľvek dobre vykonané, nebude v súlade so zásadami pravdy a vždy bude výsledkom jeho vlastnej prirodzenosti a ľudskej dobroty. Dielo tých, ktorí prešli orezávaním, zaoberaním a súdom, je oveľa presnejšie ako dielo tých, ktorí orezávaním, zaoberaním a súdom neprešli. Tí, ktorí neprešli súdom, sa prejavujú iba ľudským telom a myšlienkami, zmiešanými s veľkou dávkou ľudskej inteligencie a vrodeného talentu. To však nie je verné ľudské vyjadrenie Božieho diela. Tých, ktorí takýchto ľudí nasledujú, k nim privádzajú ich vrodené kvality. Keďže vyjadrujú príliš veľa ľudských postojov a skúseností, ktoré sú takmer odtrhnuté od pôvodného Božieho zámeru a priveľmi sa od neho odkláňajú, dielo tohto typu človeka nemôže priviesť ľudí k Bohu, ale skôr k človeku. Teda tí, ktorí neprešli súdom a napomínaním, nie sú spôsobilí vykonávať dielo Božieho poverenia. Práca kvalifikovaného robotníka môže priviesť ľudí na správnu cestu a zabezpečiť im lepší vstup do pravdy. Jeho dielo môže ľudí privádzať k Bohu. Okrem toho sa jeho dielo môže od človeka k človeku líšiť a nie je viazané pravidlami, čo ľuďom umožňuje oslobodenie a slobodu a schopnosť postupne v živote rásť a hlbšie vstupovať do pravdy. Dielo nekvalifikovaného robotníka je zďaleka nedostačujúce. Jeho dielo je pochabé. Dokáže ľudí privádzať len k pravidlám a to, čo od nich požaduje, sa od jednotlivca k jednotlivcovi nelíši. Nekoná podľa skutočných potrieb ľudí. V tomto type diela je príliš veľa pravidiel a učení a nedokáže ľudí priviesť do reality ani k normálnemu praktickému rastu v živote. Ľuďom len umožňuje dodržiavať niekoľko bezcenných pravidiel. Takéto vedenie môže ľudí len zviesť na scestie. Vedie ťa vedie k tomu, aby si sa mu podobal. Môže ťa priviesť k tomu, čo má a čím je. Kľúčom k tomu, aby nasledovníci rozpoznali, či sú vodcovia kvalifikovaní, je pozrieť sa na cestu, ktorou kráčajú, a na výsledky ich diela a zistiť, či nasledovníci dostávajú zásady v súlade s pravdou a či sú ich spôsoby praktizovania vhodné na ich premenu. Mal by si rozlišovať medzi rôznymi dielami rôznych typov ľudí. Nemal by si byť nerozumným nasledovníkom. Súvisí to so vstupom ľudí. Ak nedokážeš rozlíšiť, ktoré vedenie človeka má svoju cestu a ktoré nie, budeš ľahko oklamaný. Toto všetko má priamy vplyv na tvoj vlastný život. V diele nezdokonalených ľudí je priveľa prirodzenosti a mieša sa s priveľkou mierou ľudskej vôle. Ich bytím je prirodzenosť – to, s čím sa narodili. Nežijú život, v ktorom sa nimi Boh už zaoberal, ani realitu, v ktorej už boli premenení. Ako môže takáto osoba podporovať tých, ktorí sa snažia o život? Život, ktorým človek pôvodne disponuje, je jeho vrodená inteligencia alebo talent. Tento druh inteligencie alebo talentu je dosť vzdialený od presných Božích požiadaviek na človeka. Ak človek nebol zdokonalený a jeho skazená povaha nebola orezaná a nezaoberalo sa s ňou, medzi tým, čo vyjadruje a pravdou bude veľká priepasť. To, čo človek vyjadruje, bude zmiešané s nejasnými vecami, ako sú jeho predstavivosť a jednostranné skúsenosti. Navyše, bez ohľadu na to, ako koná, ľudia cítia, že neexistuje žiadny celkový cieľ ani pravda vhodná na vstup všetkých ľudí. Väčšina toho, čo sa od ľudí vyžaduje, je nad ich schopnosti, akoby boli kačice, ktoré majú sedieť na bidle. To je dielo ľudskej vôle. Skazená povaha človeka, jeho myšlienky a predstavy prenikajú do všetkých častí jeho tela. Človek sa nerodí s inštinktom praktizovať pravdu, ani nemá inštinkt na to, aby ju priamo pochopil. Keď k tomu pridáme skazenú ľudskú povahu – keď takýto prirodzený človek koná, nevyvolá to narušenia? Zdokonalený človek však má skúsenosť s pravdou, ktorú by ľudia mali pochopiť, a pozná ich skazené povahy, takže nejasné a nereálne veci v jeho diele postupne ubúdajú, ľudskej falše je stále menej a jeho dielo a služba sa čoraz viac približujú k úrovni, ktorú vyžaduje Boh. Tak ľudské dielo vstúpilo do pravdy-reality a stalo sa aj realistickým. Najmä myšlienky v ľudskej mysli blokujú pôsobenie Ducha Svätého. Človek má bohatú predstavivosť, rozumnú logiku a dlhoročné skúsenosti s vybavovaním rôznych vecí. Ak tieto stránky človeka neprejdú orezávaním a nápravou, všetky sa stanú prekážkou v diele. Preto ľudské dielo nemôže dosiahnuť najvyšší stupeň presnosti, najmä dielo nezdokonalených ľudí.

Ľudské dielo ostáva v určitom rozsahu a je obmedzené. Jeden človek môže vykonávať len dielo v určitej fáze a nemôže vykonávať dielo celého obdobia – inak by ľudí voviedol doprostred pravidiel. Ľudské dielo sa môže uplatniť len v určitom čase alebo fáze. Je to preto, lebo skúsenosť človeka má svoj rozsah. Človek nemôže porovnávať ľudské dielo s Božím. Spôsoby ľudského praktizovania a jeho poznanie pravdy sa vzťahujú na určitý rozsah. Nemožno povedať, že cesta, po ktorej kráča človek, je úplne vôľou Ducha Svätého, pretože človek môže byť Duchom Svätým len osvietený a nemôže Ním byť úplne naplnený. Veci, ktoré môže človek zakúsiť, sú všetky v dosahu normálnej ľudskej prirodzenosti a nemôžu prekročiť rozsah myšlienok normálnej ľudskej mysle. Všetci tí, ktorí vedia žiť pravdu-realitu, ju prežívajú v rámci tohto rozsahu. Keď zažívajú pravdu, je to vždy skúsenosť normálneho ľudského života osvieteného Duchom Svätým. Nie je to spôsob prežívania, ktorý sa odchyľuje od normálneho ľudského života. Pravdu osvietenú Duchom Svätým zažívajú na základe svojho ľudského života. Táto pravda sa navyše líši od človeka k človeku a jej hĺbka súvisí so stavom človeka. O ceste, ktorou ľudia kráčajú, možno povedať len toľko, že je to normálny ľudský život niekoho, kto sa usiluje o pravdu, a možno ju nazvať cestou, ktorou kráča normálny človek osvietený Duchom Svätým. Nemožno povedať, že cesta, po ktorej kráčajú, je cestou, ktorou kráča Duch Svätý. Podľa normálnej ľudskej skúsenosti, keďže ľudia, ktorí sa usilujú, nie sú rovnakí, nie je rovnaké ani pôsobenie Ducha Svätého. Okrem toho, keďže prostredie, ktoré ľudia zakúšajú, a rozsah ich skúseností nie sú rovnaké, a vzhľadom na spojenie ich mysle a myšlienok, je ich skúsenosť v rôznej miere zmiešaná. Každý človek chápe pravdu na základe svojich odlišných, individuálnych podmienok. Ľudské chápanie skutočného významu pravdy nie je úplné a tvorí len jeden alebo niekoľko jej aspektov. Rozsah pravdy, ktorú človek prežíva, sa u jednotlivých ľudí líši podľa ich podmienok. Takto poznanie tej istej pravdy, vyjadrenej rôznymi ľuďmi, nie je rovnaké. Znamená to, že ľudská skúsenosť má vždy obmedzenia a nemôže úplne predstavovať vôľu Ducha Svätého. Ani ľudské dielo nemožno vnímať ako Božie, aj keď to, čo človek vyjadruje, veľmi dobre zodpovedá Božej vôli a jeho skúsenosť sa veľmi približuje dielu zdokonaľovania, ktoré koná Duch Svätý. Človek môže byť iba Božím služobníkom a konať dielo, ktoré mu Boh zveril. Môže len vyjadriť poznanie osvietené Duchom Svätým a pravdy, ktoré získal na základe svojich osobných skúseností. Nie je spôsobilý a nespĺňa podmienky na to, aby predstavoval výstup Ducha Svätého. Nemá právo hovoriť, že jeho dielo je Božím dielom. Človek má ľudské pracovné princípy a všetci ľudia majú rôzne skúsenosti a disponujú rôznymi podmienkami. Ľudské dielo zahŕňa všetky jeho skúsenosti, ktoré získal osvietením Ducha Svätého. Tieto skúsenosti môžu predstavovať len bytie človeka a nepredstavujú bytie Boha ani vôľu Ducha Svätého. Preto sa o ceste, po ktorej kráča človek, nedá povedať, že je cestou, ktorou kráča Duch Svätý, keďže ľudské dielo nemôže predstavovať dielo Božie a dielo a skúsenosti človeka nie sú úplnou vôľou Ducha Svätého. Ľudské dielo je náchylné na podliehanie pravidlám a postup jeho diela sa ľahko zúži na obmedzený rozsah a nedokáže viesť ľudí k slobodnej ceste. Väčšina nasledovníkov žije v obmedzenom rozsahu a aj ich spôsob prežívania má obmedzený rozsah. Ľudská skúsenosť je vždy obmedzená. Metóda, ktorou človek koná dielo, je tiež obmedzená na niekoľko typov a nedá sa porovnať s dielom Ducha Svätého alebo s dielom samotného Boha. Je to preto, že ľudská skúsenosť je v konečnom dôsledku obmedzená. Bez ohľadu na to, ako Boh koná svoje dielo, neviaže sa na pravidlá. Nech sa vykonáva akýmkoľvek spôsobom, neobmedzuje sa na jedinú metódu. Pre Božie dielo neexistujú žiadne pravidlá – všetko Jeho dielo je uvoľnené a slobodné. Bez ohľadu na to, koľko času človek strávi Jeho nasledovaním, nemôže vyselektovať žiadne zákony, ktoré by riadili Boží spôsob konania. Hoci sa Jeho dielo riadi princípmi, vždy sa vykonáva novými spôsobmi a vždy má nový vývoj, a to je mimo dosahu človeka. V jednom období môže Boh vykonávať niekoľko rôznych druhov diela a viesť ľudí rôznymi spôsobmi, vďaka čomu majú vždy nové vstupy a zmeny. Zákony Jeho diela nedokážeš rozoznať preto, lebo vždy koná novými spôsobmi, a len tak Boží nasledovníci nebudú spútaní pravidlami. Dielo samotného Boha sa vždy vyhýba ľudským predstavám a čelí im. Svoju povahu môžu premeniť len tí, ktorí Ho nasledujú a hľadajú s úprimným srdcom. Budú môcť žiť slobodne, bez toho, aby boli podriadení nejakým pravidlám alebo limitovaní nejakými náboženskými predstavami. Ľudské dielo kladie na ľudí nároky na základe ich vlastných skúseností a toho, čo môžu sami dosiahnuť. Štandard týchto požiadaviek je v určitom rozsahu ohraničený a spôsoby ich praktizovania sú tiež veľmi obmedzené. Nasledovníci tak nevedome žijú v tomto obmedzenom rozsahu a postupom času sa z týchto vecí stávajú pravidlá a rituály. Ak dielo jednej etapy vedie niekto, kto neprešiel osobným zdokonaľovaním Boha a neprijal súd, všetci jeho nasledovníci sa stanú religionistami a odborníkmi na odpor voči Bohu. Preto, ak je niekto spôsobilým vodcom, tento človek musel podstúpiť súd a prijať zdokonalenie. Tí, ktorí neprešli súdom, hoci môžu disponovať pôsobením Ducha Svätého, vyjadrujú len nejasné a nereálne veci. Časom zavedú ľudí do nejasných a nadprirodzených pravidiel. Dielo, ktoré koná Boh, sa nezhoduje s ľudským telom. Nie je v súlade s ľudskými myšlienkami, ale odporuje ľudským predstavám. Nie je poznačené nejasným náboženským koloritom. Výsledky Božieho diela nemôže získať niekto, kto Ním nebol zdokonalený, pretože sú mimo dosahu ľudského myslenia.

V mysli človeka sa dá dielo dosiahnuť príliš ľahko. Napríklad pastori a vodcovia v náboženskom svete sa pri konaní diela spoliehajú na svoje nadanie a postavenie. Ľudia, ktorí ich dlhodobo nasledujú, sa ich nadaním infikujú a budú ovplyvnení ich bytím. Zameriavajú sa na ľudské nadanie, schopnosti a poznanie, venujú pozornosť nadprirodzeným veciam a mnohým hlbokým, nereálnym učeniam (tieto hlboké učenia sú, samozrejme, nedosiahnuteľné). Nezameriavajú sa na zmeny v povahách ľudí, ale skôr na prípravu ľudí na kázanie a konanie, na zdokonaľovanie ich vedomostí a na ich početné náboženské učenia. Nezameriavajú sa na to, do akej miery sa zmení povaha ľudí, ani na to, nakoľko ľudia rozumejú pravde. Nezaujímajú sa o ich podstatu a už vôbec sa nesnažia spoznať ich normálne a abnormálne stavy. Nevyvracajú predstavy ľudí, ani ich neodhaľujú, a už vôbec ich neorezávajú za ich nedostatky alebo skazenosť. Väčšina tých, ktorí ich nasledujú, slúžia svojimi darmi a jediné, čo šíria, sú náboženské predstavy a teologické teórie, ktoré sú odtrhnuté od reality a úplne neschopné dávať ľuďom život. V skutočnosti je podstatou ich práce pestovanie talentov, výchova človeka, ktorý nemá nič, na talentovaného absolventa seminára, ktorý neskôr pokračuje vo svojom konaní a vo vedení. Dokážeš v šesťtisícročnom diele Boha rozoznať nejaké zákonitosti? V diele, ktoré koná človek, je veľa pravidiel a obmedzení a ľudský mozog je príliš dogmatický. To, čo človek vyjadruje, sú preto poznanie a realizácie, ktoré sú v rámci jeho skúseností. Mimo toho nie je schopný vyjadriť nič iné. Jeho skúsenosti ani poznanie nepramenia z jeho vrodeného nadania alebo inštinktu. Vznikajú vďaka Božiemu vedeniu a priamemu usmerňovaniu. Človek má len schopnosť prijať toto usmerňovanie a žiadnu inú schopnosť, ktorá by mohla priamo vyjadrovať to, čo je božská prirodzenosť. Nedokáže byť zdrojom. Môže byť len nádobou, ktorá prijíma vodu z prameňa. To je ľudský inštinkt, schopnosť, ktorú by mal mať človek ako ľudská bytosť. Ak človek stratí schopnosť, vďaka ktorej prijíma Božie slovo, a stratí ľudský inštinkt, príde aj o to najcennejšie a stratí aj svoju povinnosť stvoreného človeka. Ak niekto nepozná Božie slovo a nemá skúsenosť s Jeho dielom, príde o svoju povinnosť, ktorú by mal vykonávať ako stvorená bytosť, a stráca dôstojnosť stvorenej bytosti. Je Božím inštinktom vyjadriť, čo je božská prirodzenosť, či už telom, alebo priamo Duchom. To je Božia služba. Človek vyjadruje svoje vlastné skúsenosti alebo poznanie (teda vyjadruje to, čím je) počas Božieho konania alebo po ňom. Ide o inštinkt človeka a povinnosť človeka a to je to, čo by mal človek dosiahnuť. Hoci ľudské vyjadrovanie ani zďaleka nedosahuje to, čo vyjadruje Boh, a viaže sa na mnohé pravidlá, človek musí plniť povinnosť, ktorú by mal plniť, a robiť to, čo musí. Mal by urobiť všetko, čo je v ľudských silách, aby plnil svoju povinnosť, a nemal by mať voči tomu ani najmenšiu výhradu.

Po rokoch konania diela človek zhrnie skúsenosti so svojím dlhoročným dielom, ako aj múdrosť a pravidlá, ktoré nazbieral. Ten, kto koná už dlho, dokáže vycítiť pohyb pôsobenia Ducha Svätého. Vie, kedy Duch Svätý koná a kedy nie. Vie, ako byť v duchovnom spoločenstve a zároveň niesť bremeno, a je si vedomý normálneho stavu diela Ducha Svätého a normálneho stavu rastu ľudí v živote. Takým je človek, ktorý už dlho vykonáva dielo a pozná pôsobenie Ducha Svätého. Tí, ktorí konajú už dlho, hovoria sebaisto a bez náhlenia, a i keď nemajú čo povedať, sú pokojní. Vo svojom vnútri môžu naďalej v modlitbe hľadať pôsobenie Ducha Svätého. V konaní diela sú skúsení. Ten, kto už dlho koná dielo, má veľa skúseností a zobral si mnoho ponaučení. Má v sebe veľa toho, čo bráni pôsobeniu Ducha Svätého. Je to nedostatok jeho dlhoročného konania diela. Ten, kto ešte len začal vykonávať dielo, nie je poznačený ľudskými lekciami ani skúsenosťami a je obzvlášť stratený v tom, ako koná Duch Svätý. Postupne sa však v priebehu vykonávania diela naučí vycítiť, ako koná Duch Svätý, a uvedomí si, čo má robiť, aby získal pôsobenie Ducha Svätého, presne zasiahol zraniteľné miesta druhých a ďalšie podobné bežné poznatky, ktorými by mali disponovať tí, ktorí konajú dielo. Časom túto múdrosť a bežné poznatky o diele spozná ako vlastnú dlaň a bude sa zdať, že ich pri konaní diela s ľahkosťou používa. Keď však Duch Svätý zmení spôsob svojho pôsobenia, človek sa stále drží svojich starých poznatkov o diele, starých pravidiel pri konaní diela a o novej dynamike diela vie len veľmi málo. Roky vykonávania diela a naplnenia prítomnosťou a vedením Ducha Svätého mu prinášajú čoraz viac lekcií o diele a čoraz viac skúseností. Takéto veci človeka napĺňajú sebadôverou, ktorá nie je pýchou. Inak povedané, má celkom radosť zo svojho vlastného diela a je spokojný so získaným všeobecným poznaním o konaní Ducha Svätého. Najmä s tým, že získal alebo uskutočnil také veci, ktoré iní nezískali, mu dodáva ešte väčšiu dôveru v seba samého. Zdá sa, že dielo Ducha Svätého v ňom nemôže nikdy vyhasnúť, zatiaľ čo iní nemajú nárok na toto osobitné zaobchádzanie. Môžu ho využívať len ľudia jeho druhu, ktorí roky vykonávali dielo a ich prínos má značnú hodnotu. Tieto veci sa pre človeka stávajú veľkou prekážkou na prijatie nového diela Ducha Svätého. Aj keď človek môže prijať nové dielo, nedokáže tak urobiť zo dňa na deň. Určite prejde niekoľkými zostupmi a pádmi, kým ho prijme. Túto situáciu možno zmeniť len postupne po tom, čo sa vysporiadal so svojimi starými predstavami a prehodnotí svoju starú povahu. Bez toho, aby prešiel týmito krokmi, nepopustí a neprijme ľahko nové učenie a dielo, ktoré nie sú v súlade s jeho starými predstavami. Je to najťažšia vec, s ktorou sa musí vyrovnať, a nie je ľahké ju zmeniť. Ak je človek ako robotník schopný naraz dosiahnuť pochopenie diela Ducha Svätého a zhrnúť jeho dynamiku a ak je schopný nedať sa obmedziť svojimi skúsenosťami pri konaní diela a prijať nové dielo vo svetle starého diela, potom je múdry človek a kvalifikovaný robotník. Ľudia často konajú práve takto: niekoľko rokov konajú dielo bez toho, aby boli schopní zhrnúť svoje skúsenosti s dielom, alebo po zhrnutí svojich skúseností a múdrosti týkajúcich sa diela sa bránia prijať nové dielo a nedokážu správne pochopiť staré a nové dielo ani s ním správne zaobchádzať. S ľuďmi je naozaj ťažké pracovať! Väčšina z vás je taká. Tí, ktorí zažili roky pôsobenia Ducha Svätého, ťažko prijímajú nové dielo a sú stále plní predstáv, ktoré nedokážu odhodiť, zatiaľ čo človeku, ktorý práve začal vykonávať dielo, chýbajú o ňom všeobecné poznatky a nevie si poradiť ani s niektorými najjednoduchšími vecami. S vami ľuďmi je to naozaj ťažké! Tí, ktorí majú vyšší vek, sú takí pyšní a namyslení, že zabudli, odkiaľ prišli. Na mladších ľudí sa vždy pozerajú zvrchu, no nedokážu prijať nové dielo a vzdať sa predstáv, ktoré si za tie roky nazbierali a uchovali. Hoci tí mladí, neznalí ľudia dokážu prijať niečo z nového diela Ducha Svätého a sú celkom nadšení, vždy sa zamotajú a nevedia, čo majú robiť, keď sa vyskytnú problémy. Sú nadšení, ale neznalí. O diele Ducha Svätého majú len malé vedomosti a nedokážu ich vo svojom živote použiť. Je to úplne zbytočné učenie. Ľudí ako vy je príliš veľa. Koľkí z vás sú použiteľní? Koľkí dokážu poslúchať osvietenie a osvetlenie Ducha Svätého a darí sa im konať v súlade s Božou vôľou? Zdá sa, že tí z vás, ktorí ste boli doteraz nasledovníkmi, boli ste veľmi poslušní, ale v skutočnosti ste sa nevzdali svojich predstáv, stále hľadáte v Biblii, veríte v nejasnosti alebo blúdite v predstavách. Niet nikoho, kto by pozorne skúmal dnešné konkrétne dielo alebo sa doň hlbšie zahĺbil. Dnešnú cestu prijímate pomocou svojich starých predstáv. Čo môžete takouto vierou získať? Dalo by sa povedať, že sa vo vás skrýva mnoho predstáv, ktoré ešte neboli zjavené, a že jednoducho vynakladáte maximálne úsilie na to, aby ste ich skryli, a nedali sa ľahko zjaviť. Nové dielo neprijímate úprimne a nemienite sa vzdať svojich starých predstáv. Máte príliš veľa životných filozofií, ktoré sú príliš podstatné. Nevzdávate sa svojich starých predstáv a s novým dielom zaobchádzate neochotne. Vaše srdcia sú príliš zlomyseľné a vy si jednoducho neberiete kroky nového diela k srdcu. Môžu takí márniví ľudia ako vy konať dielo šírenia evanjelia? Dokážete sa pustiť do diela jeho šírenia v celom vesmíre? Tieto vaše praktiky vám bránia v premene vašej povahy a v spoznávaní Boha. Ak budete takto pokračovať, určite budete vyhnaní.

Je potrebné vedieť rozlíšiť Božie a ľudské dielo. Čo vidíš v ľudskom diele? Je v ňom mnoho prvkov ľudskej skúsenosti. To, čo človek vyjadruje, je to, čím je. Aj Božie dielo vyjadruje to, čím Boh je, ale Jeho bytie sa od ľudského líši. Ľudské bytie odráža skúsenosť a život človeka (to, čo človek vo svojom živote zažíva, s čím sa stretáva, či jeho filozofie pre život) a ľudia žijúci v rôznych prostrediach tak vyjadrujú rôzne bytia. To, či máš skúsenosti so spoločnosťou, ako naozaj žiješ vo svojej rodine a čo v nej prežívaš, možno vidieť v tom, ako sa prejavuješ, zatiaľ čo na diele vteleného Boha nemožno vidieť, či má sociálne skúsenosti. On dobre pozná jadro človeka a môže odhaliť všetky druhy praktizovania vzťahujúce sa na všetky druhy ľudí. Ešte lepšie dokáže odhaliť skazené povahy a vzdorovité správanie ľudí. Nežije medzi svetskými ľuďmi, ale pozná prirodzenosť smrteľníkov a všetku skazenosť svetských ľudí. Také je Jeho bytie. Aj keď sa svetom nezapodieva, vie, ako s ním zaobchádzať, pretože plne rozumie ľudskej prirodzenosti. Vie o pôsobení Ducha, ktoré ľudské oči nevidia a uši nepočujú, a to tak dnes, ako aj v minulosti. Súčasťou toho je múdrosť, ktorá nie je filozofiou pre život, a zázraky, ktoré ľudia len ťažko chápu. Je to Jeho bytie, otvorené a zároveň pred ľuďmi skryté. To, čo vyjadruje, nie je bytie nejakej neobyčajnej osoby, ale vrodené vlastnosti a bytie Ducha. Boh necestuje po svete, ale vie o ňom všetko. Stýka sa s „antropoidmi“, ktorí nemajú nijaké poznanie ani rozhľad, ale vyjadruje slová, ktoré sú vyššie ako poznanie a prevyšujú veľkých ľudí. Žije v skupine nechápavých a otupených ľudí, ktorí nemajú ľudskú prirodzenosť a nechápu konvencie a život ľudstva, ale môže od ľudstva požadovať, aby žilo normálnou ľudskou prirodzenosťou, a zároveň odhaľuje prízemnú a nízku ľudskú prirodzenosť človeka. To všetko je Jeho bytie, ktoré je vyššie ako bytie akéhokoľvek človeka z mäsa a kostí. Boh nemusí prežiť komplikovaný, ťažkopádny a nečistý spoločenský život, aby mohol konať dielo, ktoré musí, a aby úplne odhalil jadro skazeného ľudstva. Špinavý spoločenský život neformuje Jeho telo. Jeho dielo a slová len odhaľujú neposlušnosť človeka a neposkytujú mu skúsenosti a poučenia, ako zaobchádzať so svetom. Boh nemusí skúmať spoločnosť alebo rodinu človeka, keď mu dáva život. Odhalenie a súdenie človeka nie je vyjadrením skúseností Jeho tela. Zjavuje tým ľudskú nespravodlivosť po tom, čo už dlho pozná neposlušnosť človeka a opovrhuje skazenosťou ľudstva. Celé dielo, ktoré koná, má zjaviť. Jeho postoj k človeku a vyjadriť Jeho bytie. Toto dielo môže vykonávať iba On a nie je to niečo, čo by mohol dosiahnuť človek z mäsa a kostí. Z Jeho diela človek nevie vyčítať, akou osobou Boh je. Človek Ho tiež na základe Jeho diela nedokáže zaradiť medzi stvorené osoby. Jeho bytie Ho tiež robí neklasifikovateľným ako stvorenú osobu. Človek Ho môže považovať len za nečloveka, ale nevie, do ktorej kategórie Ho zaradiť, a tak je nútený zaradiť Ho do kategórie Boha. Od človeka to nie je nerozumné, pretože Boh vykonal medzi ľuďmi veľa skutkov, ktoré človek nedokáže vykonať.

Dielo, ktoré koná Boh, nereprezentuje skúsenosť Jeho tela a dielo, ktoré koná človek, reprezentuje jeho skúsenosť. Každý hovorí o svojich vlastných skúsenostiach. Boh môže vyjadriť pravdu priamo, zatiaľ čo človek môže vyjadriť len skúsenosť, ktorá zodpovedá jeho skúsenosti s pravdou. Božie dielo nemá žiadne pravidlá a nepodlieha časovým ani geografickým obmedzeniam. Môže vyjadriť to, čím je, kedykoľvek a kdekoľvek. Koná tak, ako sa Mu to páči. Ľudské dielo má podmienky a súvislosti. Bez nich by človek nemohol pracovať a nevedel by vyjadriť svoje poznanie Boha ani svoju skúsenosť s pravdou. Na to, aby sa dalo povedať, či je niečo vlastným Božím alebo ľudským dielom, musíš jednoducho porovnať rozdiely medzi týmito dvoma dielami. Ak neobsahuje dielo vykonané samotným Bohom, len dielo človeka, jednoducho spoznáš, že učenie človeka je vysoké a prevyšuje schopnosti kohokoľvek iného. Jeho tón reči, princípy riešenia vecí a jeho skúsený a stabilný spôsob konania prevyšujú možnosti iných. Všetci obdivujete týchto ľudí s dobrými kvalitami a vznešenými vedomosťami, ale z Božieho diela a slov nedokážeš rozpoznať, aká veľká je Jeho ľudská prirodzenosť. Naopak, Boh je obyčajný, a keď pôsobí, je normálny a skutočný, no zároveň pre smrteľníkov nezmerateľný, a preto majú ľudia srdcia plné strachu z Neho. Možno je skúsenosť človeka v jeho konaní mimoriadne pokročilá alebo jeho predstavivosť a uvažovanie obzvlášť vyspelé a jeho ľudská prirodzenosť je mimoriadne dobrá. Takéto vlastnosti môžu u ľudí získať len obdiv, ale nie vzbudiť ich strach a des. Všetci obdivujú tých, ktorí dobre konajú, majú obzvlášť hlboké skúsenosti a vedia praktizovať pravdu, ale takíto ľudia nikdy nedokážu vyvolať strach, ale iba obdiv a závisť. Tí, ktorí zažili Božie dielo, však Boha neobdivujú. Naopak, cítia, že Jeho dielo je mimo ľudského dosahu a je pre človeka nepochopiteľné, že je svieže a nádherné. Keď ľudia okúsia Božie dielo, ich prvé zistenie o Ňom je, že je nepochopiteľný, múdry a úžasný, a podvedome sa Ho boja a cítia tajomstvo diela, ktoré koná a ktoré je mimo dosahu ľudskej mysle. Ľudia chcú len splniť Jeho požiadavky, uspokojiť Jeho túžby. Nechcú Ho prekonať, pretože dielo, ktoré koná, presahuje ľudské myslenie a predstavivosť a človek by ho nemohol vykonať namiesto Neho. Ani sám človek nepozná svoju nedostatočnosť, a predsa Boh vytýčil novú cestu a prišiel priviesť človeka do novšieho a krajšieho sveta, a tak ľudstvo dosiahlo nový pokrok a prežilo nový začiatok. To, čo ľudia cítia k Bohu, nie je obdiv, alebo skôr nie je to výlučne obdiv. Ich najhlbšou skúsenosťou je strach a láska. Majú pocit, že Boh je naozaj úžasný. Koná dielo, ktoré človek nedokáže vykonať, a hovorí veci, ktoré človek nedokáže povedať. Ľudia, ktorí okúsili Božie dielo, majú vždy neopísateľný pocit. Tí s dostatočne hlbokými skúsenosťami dokážu pochopiť Božiu lásku. Cítia Jeho milotu a to, že Jeho dielo je také múdre a úžasné, a tým sa medzi nimi vytvára nekonečná sila. Nie je to des ani príležitostná láska a rešpekt, ale hlboký zmysel Božieho súcitu k človeku a Jeho tolerancia k nemu. Ľudia, ktorí zažili Jeho napomínanie a súd, však cítia Jeho vznešenosť a to, že netoleruje žiadne urážky. Dokonca ani tí, ktorí okúsili veľa z Jeho diela, Ho nedokážu pochopiť. Všetci, ktorí sa Ho naozaj boja, vedia, že Jeho dielo nie je v súlade s ľudskými predstavami, ale vždy ide proti nim. On od ľudí nechce, aby Ho absolútne obdivovali alebo sa Mu zdanlivo podriaďovali. Skôr by mali dosiahnuť pravý strach a podriadenosť. Pri toľkých Jeho dielach sa Ho vo svojom srdci bojí každý, kto má naozajstnú skúsenosť, ktorá je na vyššej úrovni ako obdiv. Ľudia spoznali Jeho povahu vďaka Jeho dielu napomínania a súdu, a preto sa Ho vo svojich srdciach boja. Boha sa má báť a poslúchať, pretože Jeho bytie a povaha nie sú totožné s tými, ktoré majú stvorené bytosti, a presahujú ich. Boh existuje sám o sebe, je večný a je to nestvorené bytie. Len On je hodný strachu a poslušnosti a človek toho nie je hoden. Preto všetci, ktorí zažili Jeho dielo a skutočne Ho spoznali, pociťujú vo svojich srdciach k Nemu strach. Avšak tí, ktorí sa svojich predstáv o Ňom nezbavili – tí, ktorí Ho jednoducho nepovažujú za Boha –, nemajú z Neho v srdciach strach, a hoci Ho nasledujú, nie sú podmanení. Sú to od prírody neposlušní ľudia. Týmto spôsobom chce dosiahnuť, aby všetky stvorené bytosti mali srdcia plné strachu k Stvoriteľovi, uctievali Ho a bezpodmienečne sa podriadili Jeho nadvláde. To je konečný výsledok, ktorý má celé Jeho dielo dosiahnuť. Ak sa ľudia, ktorí zažili takéto dielo, Boha ani trochu v srdciach neboja a ak sa ich neposlušnosť z minulosti vôbec nezmení, potom budú určite odvrhnutí. Ak je postoj človeka k Bohu len taký, že Ho z diaľky obdivuje alebo Mu prejavuje úctu, a ani trochu Ho nemiluje, potom je to výsledok, ku ktorému dospel človek bez srdca milujúceho Boha, a chýbajú mu predpoklady na to, aby bol zdokonalený. Ak ani toľko vynaloženej práce nestačí na získanie pravej lásky človeka, potom tento človek nezískal Boha a úprimne sa neusiluje o pravdu. Ten, kto nemiluje Boha, nemiluje pravdu, a preto nemôže získať Boha, a už vôbec nie získať Božie schválenie. Hoci títo ľudia zakúsia pôsobenie Ducha Svätého a Jeho súd, nie sú schopní mať bohabojné srdce. Ich prirodzenosť je nemenná a majú mimoriadne podlú povahu. Všetci, ktorí nemajú bohabojné srdce, budú odvrhnutí, budú predmetom trestu a potrestaní rovnako ako tí, ktorí konajú zlo. Budú trpieť ešte viac ako tí, ktorí páchali neprávosti.