28. Ježiš predstavuje celé dielo Veku milosti. Vtelil sa a bol pribitý na kríž, a tým tiež začal Vek milosti. Bol ukrižovaný, aby zavŕšil dielo vykúpenia, ukončil Vek zákona a započal Vek milosti. Preto ho volali „Najvyšším veliteľom“, „Obetou za hriech“ a „Vykupiteľom“. Preto sa Ježišovo dielo obsahom líšilo od diela Jahveho, hoci v princípe boli rovnaké. Jahve začal Vek zákona, vytvoril základ – východiskový bod – pre Božie dielo na zemi. Vydal zákony a prikázania. Sú to dve časti diela, ktoré vykonal. Predstavujú Vek zákona. Dielo, ktoré Ježiš vykonal vo Veku milosti, nespočívalo vo vydávaní zákonov, ale v ich naplnení, čím započal Vek milosti a ukončil Vek zákona, ktorý trval dvetisíc rokov. Vyšliapal cestu. Prišiel, aby započal Vek milosti, ale hlavná časť Jeho diela spočívala vo vykúpení. A tak aj Jeho dielo bolo dvojaké: uviedol nový vek a dokončil dielo vykúpenia svojím ukrižovaním, po ktorom odišiel. Takto sa skončil Vek zákona a začal sa Vek milosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Pravdivý príbeh o diele vo Veku vykúpenia

29. Počas Veku milosti bol Ježiš Bohom, ktorý zachránil človeka. To, čo mal a čím bol, bola milosť, láska, súcit, zhovievavosť, trpezlivosť, pokora, starostlivosť a tolerancia, a tak veľká časť diela, ktoré vykonal, bola pre vykúpenie človeka. Jeho povaha bola plná súcitu a lásky, a pretože bol súcitný a milujúci, musel byť za človeka pribitý na kríž, aby ukázal, že Boh miluje človeka ako seba samého, a to až tak, že sa celý obetoval. Počas Veku milosti bolo Božie meno Ježiš, to znamená, že Boh bol Bohom, ktorý spasil človeka, a bol súcitným a milujúcim Bohom. Boh bol s človekom. Jeho láska, súcit a spása sprevádzali každého človeka. Len prijatím Ježišovho mena a Jeho prítomnosti mohol človek získať pokoj a radosť, prijať Jeho požehnanie, Jeho obrovské a početné milosti ako aj Jeho spásu. Vďaka Ježišovmu ukrižovaniu všetci, ktorí Ho nasledovali, získali spásu a boli im odpustené hriechy. Počas Veku milosti bolo meno Ježiš Božím menom. Inými slovami, dielo Veku milosti sa konalo hlavne pod Ježišovým menom. Počas Veku milosti sa Boh volal Ježiš. Podujal sa na fázu nového diela, ktoré presahovalo Starý zákon. Jeho dielo sa skončilo ukrižovaním. To bolo celé Jeho dielo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3)

30. Dielo, ktoré Ježiš vykonal, bolo v súlade s potrebami človeka tej doby. Jeho úlohou bolo vykúpiť ľudí, odpustiť im hriechy. Preto mal povahu plnú pokory, trpezlivosti, lásky, zbožnosti, zhovievavosti, milosrdenstva a láskavosti. Ľuďom priniesol hojnú milosť a požehnania i všetko, z čoho sa ľudia mohli tešiť, im dal pre radosť: pokoj a šťastie, svoju znášanlivosť a lásku, svoje milosrdenstvo a láskavosť. Hojnosť toho, z čoho sa ľudia mohli tešiť – pocit pokoja a bezpečia vo svojom srdci, pocit istoty v duchu a ich závislosť od Ježiša Spasiteľa – to všetko v tom čase záviselo od doby, v ktorej žili. Vo Veku milosti satan už skazil človeka. Preto si naplnenie diela vykúpenia celého ľudstva vyžadovalo hojnosť milosti, nekonečnú zhovievavosť a trpezlivosť, ba dokonca obetu, ktorá bola dostatočná na to, aby odčinila hriechy ľudstva a mala účinok. Vo Veku milosti ľudia videli len Moju obetu na zmierenie za ich hriechy: Ježiša. Vedeli len to, že Boh môže byť milosrdný a zhovievavý. Videli len Ježišovo milosrdenstvo a láskavosť. Dôvod spočíval v tom, že sa narodili vo Veku milosti. A tak skôr, než mohli byť vykúpení, museli zažiť mnohé druhy milosti, ktoré im dal Ježiš, aby z nich mohli mať úžitok. Tak im mohli byť odpustené hriechy skrz zažívanie milosti. Mali možnosť byť vykúpení skrz prežívanie Ježišovej zhovievavosti a trpezlivosti. Len vďaka Ježišovej zhovievavosti a trpezlivosti dostali právo prijať odpustenie a prežívať hojnosť milosti, ktorú im Ježiš dal. Tak ako to povedal Ježiš: Prišiel som vykúpiť nie spravodlivých, ale hriešnikov, aby hriešnici mohli mať odpustené hriechy. Keby Ježiš, keď sa stal telom, priniesol súd, prekliatie a neznášanlivosť voči previneniam človeka, potom by človek nikdy nemal možnosť byť vykúpený a zostal by navždy hriešny. V takejto situácii by sa šesťtisícročný plán riadenia zastavil vo Veku zákona a ten by sa predĺžil o šesťtisíc rokov. Hriechy by boli početnejšie a horšie. Stvorenie ľudí by bolo márne. Ľudia by dokázali slúžiť Jahvemu len pod zákonom, ale ich hriechy by boli väčšie než hriechy prvých stvorených ľudí. Čím viac Ježiš miloval ľudí, odpúšťal im hriechy a prinášal im veľa milosrdenstva a lásky, tým viac mali ľudia právo, aby ich Ježiš spasil, aby sa volali stratenými baránkami, ktorých Ježiš vykúpil za vysokú cenu. Satan nemohol zasahovať do tohto diela, lebo Ježiš sa k svojim nasledovníkom správal tak, ako sa milujúca matka správa k dieťaťu vo svojom lone. Nehneval sa na nich ani nimi nepohŕdal, ale bol plný útechy. Nikdy sa medzi nimi nerozhneval, ale znášal ich hriechy a zatváral oči nad ich hlúposťou a neznalosťou. Povedal: „Odpúšťajte druhým sedemdesiatkrát sedem.“ Jeho srdce premenilo srdcia druhých. Len takto ľudia získali odpustenie za svoje hriechy skrz Jeho zhovievavosť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Pravdivý príbeh o diele vo Veku vykúpenia

31. Hoci bol Ježiš vo svojom vtelení úplne bez emócií, vždy utešoval svojich učeníkov, staral sa o nich, pomáhal im a podporoval ich. Bez ohľadu na to, koľko práce vykonal alebo aké veľké utrpenie znášal, nikdy nekládol na ľudí prehnané nároky, ale vždy bol trpezlivý a zhovievavý k ich hriechom, takže ho ľudia vo Veku milosti s láskou volali „láskavý Spasiteľ Ježiš“. Pre ľudí tej doby – pre všetkých ľudí – to, čo Ježiš mal a čím bol, bolo milosrdenstvo a láskavosť. Nikdy si nespomínal na previnenia ľudí. Jeho správanie voči nim nikdy nebolo založené na ich previneniach. Keďže to bola iná doba, často obdaroval ľudí hojným jedlom, aby sa mohli dosýta najesť. Ku všetkým svojim nasledovníkom sa správal milosrdne, uzdravoval chorých, vyháňal démonov, kriesil mŕtvych. Aby v Neho ľudia uverili a videli, že všetko, čo robí, robí vážne a úprimne, zašiel až tak ďaleko, že vzkriesil hnijúcu mŕtvolu a ukázal im, že v Jeho rukách môžu ožiť aj mŕtvi. Tak v tichosti znášal a vykonával medzi nimi svoje dielo vykúpenia. Ježiš ešte skôr, než bol pribitý na kríž, vzal na seba hriechy ľudí a stal sa obetou za ich hriechy. Skôr, než bol ukrižovaný, otvoril cestu na kríž, aby vykúpil ľudstvo. Napokon Ho pribili na kríž. Obetoval sa pre kríž. Daroval ľuďom svoje milosrdenstvo, lásku a svätosť. Voči ľuďom bol vždy tolerantný, nikdy sa nepomstil, odpúšťal im hriechy, nabádal ich k pokániu a učil ich trpezlivosti, zhovievavosti a láske, aby nasledovali Jeho kroky a obetovali sa pre kríž. Jeho láska k bratom a sestrám bola väčšia než Jeho láska k Márii. Princípom diela, ktoré vykonal, bolo uzdravovanie chorých a vyháňanie démonov, a to všetko pre Jeho vykúpenie. Bez ohľadu na to, kam šiel, ku všetkým, ktorí Ho nasledovali, sa správal milosrdne. Z chudobných urobil bohatých, z chromých chodiacich, zo slepých vidiacich a z hluchých počujúcich. Ba pozval aj tých najúbohejších, najbiednejších, hriešnikov, aby si s Ním sadli k jednému stolu. Nikdy sa im nevyhýbal, ale vždy bol trpezlivý, dokonca vravieval: Keď pastier stratí jednu ovcu zo sto, zanechá deväťdesiatdeväť, aby hľadal tú jednu stratenú, a keď ju nájde, bude sa veľmi radovať. Miloval svojich nasledovníkov ako ovca miluje svoje jahňatá. Hoci boli hlúpi a nevedomí a v Jeho očiach boli hriešnikmi, a okrem toho to boli najúbohejší členovia spoločnosti, považoval týchto hriešnikov – ľudí, ktorými ostatní opovrhovali – za zrenicu svojho oka. Tak si ich obľúbil, že obetoval za nich svoj život ako baránok na oltári. Chodil medzi nimi, akoby bol ich sluhom. Nechal ich, aby ho využili a zabili. Bezpodmienečne sa im podriadil. Pre svojich nasledovníkov bol milujúcim Spasiteľom Ježišom, ale voči farizejom, ktorí ľudí poučovali z vysokého piedestálu, neprejavoval milosrdenstvo ani láskavosť, ale odpor a nevôľu. Medzi farizejmi nevykonal veľa, len občas ich poučoval a karhal. Nechodil medzi nich a nekonal dielo spásy, ani nečinil znamenia a zázraky. Všetku svoju milosť a láskavosť udelil svojim nasledovníkom. Vytrval kvôli týmto hriešnikom až do samého konca, keď bol pribitý na kríž, a znášal každé poníženie, kým úplne nevykúpil celé ľudstvo. To bolo zhrnutie Jeho diela.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Pravdivý príbeh o diele vo Veku vykúpenia

32. Bez Ježišovho vykúpenia by ľudia navždy žili v hriechu. Boli by potomkami hriechu, potomkami démonov. Keby to takto pokračovalo, celý svet by sa stal krajinou, kde prebýva satan, jeho sídlom. Dielo vykúpenia si však vyžadovalo prejaviť ľudstvu milosrdenstvo a láskavosť. Len tak mohlo ľudstvo získať odpustenie a napokon získať právo na to, aby ho Boh úplne a naplno získal. Bez tejto fázy diela by šesťtisícročný plán riadenia nemohol napredovať. Keby Ježiš nebol ukrižovaný, keby len uzdravoval chorých a vyháňal démonov, ľudia by nemohli získať úplné odpustenie svojich hriechov. Za tri a pol roka, ktoré Ježiš strávil vykonávaním svojho diela na zemi, dokončil len polovicu diela vykúpenia. Keď bol pribitý na kríž a stal sa podobou hriešneho tela, keď bol vydaný zlému, dokončil dielo ukrižovania a ovládol osud ľudí. Až keď bol vydaný do satanových rúk, vykúpil ľudí. Tridsaťtri a pol roka trpel na zemi, zosmiešňovali Ho, ohovárali a opustili, a to až do takej miery, že nemal kde skloniť hlavu. Nemal miesto odpočinku. Neskôr bol ukrižovaný, pričom celá Jeho bytosť – sväté a nevinné telo – bola priklincovaná na kríž. Znášal všetky druhy utrpenia, aké existujú. Mocní sa Mu posmievali a bičovali Ho. Vojaci Mu dokonca pľuli do tváre. On však mlčal a vydržal až do konca. Bezpodmienečne sa podriadil až na smrť, a tým vykúpil celé ľudstvo. Až potom si mohol odpočinúť. Dielo, ktoré Ježiš vykonal, predstavuje len Vek milosti. Nepredstavuje Vek zákona a nie je ani náhradou za dielo posledných dní. Toto je podstata Ježišovho diela vo Veku milosti, druhom veku, ktorým si ľudstvo prešlo – Vek vykúpenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Pravdivý príbeh o diele vo Veku vykúpenia