Farizeji súdia Ježiša

Mk 3, 21-22 Keď o tom počuli Jeho priatelia, vyšli, aby Ho chytili, lebo hovorili: „Pomiatol sa.“ A zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema, hovorili: „Posadol Ho Belzebub a s kniežaťom démonov vyháňa démonov.“

Ježiš karhá farizejov

Mt 12, 31-32 Preto vám hovorím: „Ľuďom sa odpustí každý hriech a rúhanie, ale rúhanie proti Duchu Svätému sa im neodpustí. A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu, ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani na tomto svete, ani na budúcom.“

Mt 23, 13-15 Ale beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo ani sami nevchádzate, ani nedovoľujete vchádzať tým, čo vchádzajú. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo vyžierate domy vdov a pre zámienku sa dlho modlíte; preto vás čaká väčšie zatratenie. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného prozelytu, a keď sa stane prozelytom, urobíte z neho dvojnásobne väčšie dieťa pekla, než ste vy sami.

Vyššie uvedené dva úryvky majú rozdielny obsah. Pozrime sa najskôr na prvý úryvok: Farizeji súdia Ježiša.

V Biblii farizeji posudzovali samotného Ježiša a veci, ktoré vykonal, takto: „… hovorili: ‚Pomiatol sa.‘ … ‚Posadol Ho Belzebub a s kniežaťom démonov vyháňa démonov.‘“ (Mk 3, 21-22) Keď zákonníci a farizeji súdili Pána Ježiša, neopakovali len slová iných ľudí a nebola to ani nepodložená domnienka – bol to záver, ktorý si o Pánovi Ježišovi vyvodili z toho, čo videli a počuli o Jeho skutkoch. Hoci k svojmu záveru naoko dospeli v mene spravodlivosti a ľuďom sa zdalo, že bol dobre podložený, aroganciu, s ktorou súdili Pána Ježiša, bolo ešte aj pre nich ťažké prijať. Šialená energia ich nenávisti k Pánovi Ježišovi odhalila ich vlastné divoké ambície a ich zlé satanské tváre, ako aj ich nežičlivú prirodzenosť, s ktorou odporovali Bohu. To, čo povedali, keď Pána Ježiša súdili, spôsobili ich divoké ambície, žiarlivosť a škaredá a zlomyseľná prirodzenosť ť ich nepriateľstva k Bohu a pravde. Neskúmali pôvod skutkov Pána Ježiša ani podstatu toho, čo povedal či vykonal. Namiesto toho slepo, v stave poblázneného vzrušenia a s úmyselnou zlovôľou napadli a zneuctili to, vykonal. Zašli až tak ďaleko, že zámerne zneuctili Jeho Ducha, teda Ducha Svätého, čo je Boží Duch. Toto mali na mysli, keď povedali: „Pomiatol sa“, „Belzebub“ a „knieža démonov“. Povedali tým, že Duch Boží je Belzebub a knieža démonov. Dielo vteleného Božieho Ducha, ktorý sa zaodel do tela, charakterizovali ako šialenstvo. Rúhali sa, keď označili Božieho Ducha za Belzebuba a knieža démonov, a navyše odsúdili Božie dielo a Pána Ježiša Krista, ktorému sa tiež rúhali. Podstata ich odporu a rúhania sa Bohu bola úplne rovnaká ako podstata odporu a rúhania sa Bohu zo strany satana a démonov. Nezastupovali len skazených ľudí, ale boli stelesnením satana. Pre satana predstavovali spojencov medzi ľuďmi. Boli jeho komplicmi a lokajmi. Podstatou ich rúhania a pošpiňovania Pána Ježiša Krista bol ich boj s Bohom o postavenie, ich zápas s Bohom a nekonečné skúšanie Boha. Podstata ich odporu a nepriateľského postoja k Bohu, ako aj ich slov a myšlienok, bola priamym rúhaním a nahnevala Božieho Ducha. Boh preto na základe toho, čo povedali a urobili, vyniesol primeraný súd a rozhodol, že ich skutky sú hriechom rúhania sa Duchu Svätému. Tento hriech je neodpustiteľný tak v tomto svete, ako aj vo svete, ktorý príde, a potvrdzuje ho nasledujúca pasáž z Písma: „Rúhanie proti Duchu Svätému sa ľuďom neodpustí“ a „kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani na tomto svete, ani na budúcom“. Porozprávajme sa dnes o pravom význame týchto slov Boha: „neodpustí sa mu ani na tomto svete, ani na budúcom.“ Demystifikujme teda to, ako Boh napĺňa slová: „neodpustí sa mu ani na tomto svete, ani na budúcom.“

Všetko, o čom sme hovorili, súvisí s povahou Boha a Jeho postojom k ľuďom, udalostiam a veciam. Prirodzene, ani dva úryvky uvedené vyššie nie sú výnimkou. Všimli ste si niečo v týchto dvoch úryvkoch z Písma? Niektorí ľudia hovoria, že v nich vidia hnev Boha. Niektorí zas tvrdia, že vidia tú stránku Božej povahy, ktorá netoleruje urážku zo strany ľudstva, a že ak ľudia urobia niečo, čím sa budú rúhať Bohu, neodpustí im. Napriek tomu, že ľudia v týchto dvoch úryvkoch vidia a vnímajú hnev Boha a to, že netoleruje urážku zo strany ľudstva, stále skutočne nerozumejú Jeho postoju. Tieto dva úryvky obsahujú skryté zmienky o pravom postoji Boha a Jeho prístupe k tým, ktorí sa Mu rúhajú a hnevajú Ho. Jeho postoj a prístup dokazujú pravý význam nasledujúceho úryvku: „Kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani na tomto svete, ani na budúcom.“ Keď sa ľudia rúhajú Bohu a hnevajú Ho, vynesie verdikt a tento verdikt je výsledkom, ktorý vydáva. V Biblii je to opísané takto: „Preto vám hovorím: Ľuďom sa odpustí každý hriech a rúhanie, ale rúhanie proti Duchu Svätému sa im neodpustí“ (Mt 12, 31) a „Ale beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci.“ (Mt 23, 13) Je však v Biblii zaznamenané, aký bol výsledok pre tých zákonníkov a farizejov, ako aj tých, ktorí po tom, ako Pán Ježiš povedal tieto slová, povedali, že je blázon? Je tam zaznamenané, že dostali nejaký trest? S istotou môžeme povedať, že nie. Keď hovoríme „nie“, neznamená to, že takýto záznam neexistuje, len to, že nebol zaznamenaný žiadny výsledok, ktorý by bolo možné vidieť ľudskými očami. Keď povieme, že „to nebolo zaznamenané“, objasníme tým postoj a zásady Boha týkajúce zaobchádzania s určitými vecami. Boh nezatvára oči ani uši pred ľuďmi, ktorí sa Mu rúhajú alebo Mu odporujú, dokonca ani pred tými, ktorí Ho ohovárajú – ľuďmi, ktorí Ho úmyselne napádajú, ohovárajú a preklínajú Ho – k takýmto ľuďom má jasný postoj. Týchto ľudí nenávidí a vo svojom srdci ich odsudzuje. Dokonca otvorene deklaruje, k čomu to povedie, aby ľudia vedeli, že k tým, ktorí sa Mu rúhajú, má jasný postoj, a tiež aby vedeli, ako určí ich výsledok. Keď však Boh povedal tieto veci, ľudia len zriedka videli pravdu o tom, ako by Boh s takýmito ľuďmi zaobchádzal, a nerozumeli zásadám výsledku a verdiktu, ktorý Boh vydal. To znamená, že ľudia nevidia, aký je konkrétny prístup Boha a Jeho metódy, ktorými s nimi bude zaobchádzať. Súvisí to so zásadami, na základe ktorých Boh koná. So zlým správaním niektorých ľudí si Boh poradí pomocou faktov, ktoré sa dejú. To znamená, že neoznámi, že zhrešili, a neurčí ich výsledok, ale priamo použije fakty, aby im pridelil trest a spravodlivú odplatu. Keď k týmto faktom dôjde, potrestané je ľudské telo. Trest je teda niečo, čo možno vidieť ľudskými očami. Keď sa Boh zaoberá zlým správaním niektorých ľudí, jednoducho ich prekľaje slovami a zošle na nich aj svoj hnev. Trestom, ktorý dostanú, však môže byť niečo, čo nevidia. Takýto výsledok ale môže byť závažnejší než výsledky, ktoré ľudia vidia, napríklad potrestanie alebo zabitie. Je to preto, lebo keď Boh určil, že daného človeka nezachráni, že mu už nebude prejavovať milosť alebo k nemu už nebude znášanlivý a nedá mu viac príležitostí, zaujme k nemu taký postoj, že si ho nebude všímať. Aký význam má v tomto prípade slovo „nevšímať si“? Základný význam tohto slova je odsunúť nabok, ignorovať a viac tomu nevenovať pozornosť. Keď si však v tomto prípade Boh niekoho nevšíma, má to dve vysvetlenia: prvé je také, že život tohto človeka a všetko, čo s ním súvisí, odovzdal do rúk satana a už za neho viac nie je zodpovedný a neriadi ho. Boha sa už nijako netýka, či je tento človek šialený alebo hlúpy, mŕtvy alebo živý alebo či zostúpil do pekla, aby tam bol potrestaný. Znamenalo by to, že takéto stvorenie by k Stvoriteľovi nemalo žiadny vzťah. Druhé vysvetlenie hovorí, že Boh určil, že chce s takýmto človekom spraviť niečo sám, svojimi vlastnými rukami. Je možné, že využije jeho službu, alebo ho použije ako protipól. Je možné, že s týmto človekom naloží nejakým osobitným spôsobom, že s ním bude zaobchádzať osobitne, ako napríklad s Pavlom. Toto je zásada a postoj v srdci Boha, na základe ktorých určil, ako s týmto človekom naloží. Keď teda ľudia Bohu odporujú, ohovárajú Ho a rúhajú sa Mu, keď hnevajú Jeho povahu alebo prekročia hranice Jeho znášanlivosti, na dôsledky je hrozné čo i len pomyslieť. Najvážnejším dôsledkom je, keď Boh raz a navždy odovzdá ich život a všetko, čo s nimi súvisí, do rúk satana. Neodpustí sa im na celú večnosť. Znamená to, že takýto človek sa stal potravou v ústach satana, hračkou v jeho rukách a Boh s ním už nemá viac nič do činenia. Viete si predstaviť tú mizériu, keď satan pokúšal Jóba? Jób ohromne trpel aj napriek podmienke, že satan nesmel siahnuť na jeho život. A nie je ešte ťažšie si predstaviť tú spúšť, ktorú by satan napáchal na niekom, kto by mu bol úplne odovzdaný, koho by mal plne vo svojej moci, kto by úplne prišiel o starostlivosť a milosť Boha, kto by už nebol pod vládou Stvoriteľa, bol by zbavený práva uctievať Ho a byť stvorením pod Božou vládou a koho vzťah s Pánom stvorenia by bol úplne prerušený? To, ako satan prenasledoval Jóba, bolo možné vidieť ľudskými očami, no keď Boh odovzdá život človeka satanovi, dôsledky si človek ani nevie predstaviť. Ľudia sa napríklad môžu znova narodiť ako krava či somár, niektorých sa môžu zmocniť a posadnúť ich nečistí, zlí duchovia a tak ďalej. Takéto výsledky dosiahnu niektorí ľudia, ktorých Boh vydá satanovi. Navonok to vyzerá tak, že ľudia, ktorí Pána Ježiša zosmiešňovali, ohovárali Ho, odsudzovali a rúhali sa Mu, netrpeli žiadnymi dôsledkami. Pravda je však taká, že Boh má ku všetkému svoj prístup. Nemusí ľuďom jasne povedať, aký bude výsledok Jeho konania vo vzťahu ku každému človeku. Niekedy nehovorí priamo, ale skôr priamo koná. To, že o tom nehovorí, neznamená, že nejestvuje žiadny výsledok – v takom prípade je celkom možné, že výsledok je ešte závažnejší. Navonok sa môže zdať, že existujú ľudia, ktorým Boh priamo nehovorí o svojom postoji, v skutočnosti je to však tak, že im nechcel dlho venovať svoju pozornosť. Nechce ich viac vidieť. Kvôli veciam, ktoré vykonali, a ich správaniu, kvôli ich prirodzenosti-podstate jednoducho chce, aby Mu zmizli z očí, chce ich odovzdať priamo satanovi, dať satanovi ich ducha, dušu a telo a dovoliť mu, aby si s nimi robil, čo chce. Je jasné, nakoľko ich nenávidí, nakoľko je nimi znechutený. Ak nejaký človek nahnevá Boha natoľko, že Boh ho už nechce ani vidieť a je pripravený sa ho úplne vzdať, nechce sa ním už sám zaoberať – ak sa to dostane do takého bodu, že ho odovzdá satanovi, nech si s ním robí, čo chce, dovolí satanovi, aby ho ovládal, pohltil a zaobchádzal s ním, ako sa mu páči – takýto človek načisto skončil. Bolo mu navždy odňaté právo byť človekom a jeho právo byť stvorením, ktoré stvoril Boh, zaniklo. Nie je to ten najťažší trest?

Všetko, čo je uvedené vyššie, dôkladne vysvetľuje slová: „neodpustí sa mu ani na tomto svete, ani na budúcom.“ Zároveň to slúži ako jednoduchý komentár k uvedeným úryvkom z Písma. Verím, že teraz tomu už rozumiete.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III