Slová Všemohúceho Boha posledných dní

Prvé vtelenie malo za cieľ vykúpiť človeka z hriechu, vykúpiť ho prostredníctvom hmotného tela Ježiša, čo znamená, že On zachránil človeka z kríža, no skazená satanská povaha v ňom naďalej zostala. Druhé vtelenie už nemá slúžiť ako obeta za hriech, ale má úplne spasiť tých, ktorí boli vykúpení z hriechu. Deje sa to tak, aby tí, ktorým bolo odpustené, mohli byť oslobodení od svojich hriechov a úplne očistení, a po zmene povahy sa oslobodili od satanovho vplyvu temnoty a vrátili sa pred Boží trón. Iba tak môže byť človek úplne posvätený. Po ukončení Veku zákona a zahájení Veku milosti začal Boh konať dielo spásy, ktoré pokračuje až do posledných dní, kedy ľudstvo úplne očistí pri súde a napomínaní ľudského pokolenia za jeho vzdorovitosť. Až potom Boh ukončí svoje dielo spásy a vstúpi do odpočinku. Preto sa Boh stal telom len dvakrát v troch etapách diela, aby sám vykonal svoje dielo medzi ľuďmi. Je to preto, že iba jedna z troch etáp diela má ukázať ľuďom, ako viesť svoje životy, zatiaľ čo ostatné dve pozostávajú z diela spásy. Jedine ak sa Boh stane telom, môže žiť po boku človeka, prežívať utrpenie sveta a žiť v normálnom hmotnom tele. Len takto môže ľuďom poskytnúť skutočnú cestu, ktorú ako stvorené bytosti potrebujú. Človek prijíma plnú spásu od Boha skrze Jeho vtelenie, a nie priamo z neba ako odpoveď na svoje modlitby. Človek je z mäsa a kostí, nemá ako vidieť Božieho Ducha, tým menej sa k Jeho Duchu priblížiť, takže môže prísť do styku jedine s vteleným telom Boha. Iba prostredníctvom toho je človek schopný pochopiť všetky cesty a pravdy a tak získať úplnú spásu. Druhé vtelenie bude stačiť na zbavenie človeka od hriechov a na jeho úplné očistenie. Preto sa druhým vtelením ukončí celé Božie dielo v tele a význam Božieho vtelenia sa naplní. Od toho momentu sa Božie dielo v tele nadobro skončí. Po druhom vtelení sa už kvôli svojmu dielu tretíkrát telom nestane. Celé Jeho riadenie sa týmto ukončí. Vtelením posledných dní si úplne získa svoj vyvolený ľud a ľudstvo v posledných dňoch bude roztriedené podľa druhu. On nebude viac konať dielo spásy ani sa nevráti do tela, aby vykonal nejaké skutky.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)

V čase, keď Ježiš konal svoje dielo, bolo poznanie človeka o Ňom ešte hmlisté a nejasné. Človek vždy veril, že je synom Dávida, a vyhlasoval Ho za veľkého proroka, dobrotivého Pána, ktorý vykúpil hriechy človeka. Niektorí sa uzdravili vďaka sile svojej viery len dotykom okraja Jeho rúcha. Slepým sa vrátil zrak a dokonca ožili aj mŕtvi. Človek však nebol schopný objaviť v sebe hlboko zakorenenú skazenú satanskú povahu, ani nevedel, ako sa jej zbaviť. Dostal veľa milosti, ako aj pokoj a šťastie tela, vieru jedného člena prinášajúcu požehnanie celej rodine, uzdravenie z choroby a tak ďalej. Zvyšok tvorili dobré skutky človeka a jeho zbožný vzhľad. Ak niekto mohol žiť na základe tohto, bol považovaný za prijateľného veriaceho. Iba veriaci tohto druhu mohli po smrti vstúpiť do neba, čo znamenalo, že boli spasení. Počas svojho života však títo ľudia vôbec nepochopili životnú cestu. Dopúšťali sa hriechov a potom sa z nich vyznávali v neustálom kolobehu bez akejkoľvek možnosti zmeniť svoju povahu – taká bola situácia človeka vo Veku milosti. Dosiahol človek úplnú spásu? Nie! Preto aj po skončení tejto etapy diela, dielo súdu a napomínania naďalej pretrvalo. Táto etapa má človeka očistiť skrze slovo a tým mu poskytnúť cestu, ktorú má nasledovať. Táto etapa by nebola plodná ani zmysluplná, ak by pokračovala vyháňaním démonov, pretože by sa nepodarilo vykoreniť hriešnu prirodzenosť človeka a človek by uviazol v slepej uličke pri odpúšťaní svojich hriechov. Človeku boli odpustené hriechy prostredníctvom obety za hriech, pretože dielo ukrižovania sa už ukončilo a Boh zvíťazil nad satanom. Skazená povaha v ňom však stále zostáva, človek môže naďalej hrešiť a odporovať Bohu, a tak Boh ľudstvo nezískal. Preto Boh v tejto etape diela používa slovo, aby odhalil skazenú povahu človeka a priviedol ho na správnu cestu. Táto etapa má väčší význam ako tá predchádzajúca a je aj plodnejšia, pretože teraz je to slovo, ktoré bezprostredne podporuje život človeka a umožňuje mu úplné obnovenie jeho povahy – je to oveľa dôkladnejšia etapa diela. Preto vtelenie v posledných dňoch dovŕšilo význam Božieho vtelenia a úplne zavŕšilo Boží plán riadenia pre ľudskú spásu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)

Boh vo svojom prvom vtelení nedokončil dielo vtelenia. Dokončil iba prvý krok diela, ktorý bolo potrebné vykonať v tele. Aby teda Boh dokončil dielo vtelenia, opäť sa vrátil do tela, žijúc všetku normálnosť a realitu tela, to znamená, že Božie Slovo sa zjavilo v úplne normálnom a praktickom tele, čím zavŕšil dielo, ktoré v telesnej podobe nechal nedokončené. V podstate je druhé vtelené telo ako prvé, ale je ešte praktickejšie a normálnejšie ako prvé. V dôsledku toho je utrpenie, ktoré znáša druhé vtelené telo, väčšie ako utrpenie prvého, ale toto utrpenie je výsledkom Jeho služby v tele, ktorá sa nepodobá utrpeniu skazeného človeka. Tiež to pramení z normálnosti a praktickosti Jeho tela. Pretože vykonáva svoju službu v úplne normálnom a praktickom tele, telo musí znášať množstvo ťažkostí. Čím normálnejšie a praktickejšie toto telo je, tým viac bude trpieť pri vykonávaní svojej služby. Božie dielo je vyjadrené vo veľmi obyčajnom tele, ktoré vôbec nie je nadprirodzené. Pretože Jeho telo je normálne a musí tiež znášať dielo spasenia človeka, trpí v ešte väčšej miere, než by trpelo nadprirodzené telo – a všetko toto utrpenie pramení z praktickosti a normálnosti Jeho tela. Z utrpenia, ktoré dve vtelené telá podstúpili pri vykonávaní svojich služieb, možno vidieť podstatu vteleného tela. Čím normálnejšie telo je, tým väčšie ťažkosti musí znášať, keď vykonáva dielo. Čím praktickejšie je telo, ktoré vykonáva dielo, tým horšie sú predstavy ľudí a tým viac úskaliam bude pravdepodobne musieť čeliť. Napriek tomu platí, že čím praktickejšie je telo a čím viac má potreby a úplné chápanie normálnej ľudskej bytosti, tým schopnejšie je prevziať Božie dielo v tele. Bolo to Ježišovo telo, ktoré bolo pribité na kríž, Jeho telo, ktorého sa vzdal a ktoré ponúkol ako obetu za hriech. Za pomoci tela s normálnou ľudskou prirodzenosťou porazil satana a úplne zachránil človeka pred krížom. A práve ako úplné telo Boh vo svojom druhom vtelení vykonáva dielo víťazstva a poráža Satana. Iba telo, ktoré je úplne normálne a praktické, môže vykonať dielo podmanenia vo svojej celistvosti a podať silné svedectvo. To znamená, že podmanenie človeka sa uskutočňuje prostredníctvom praktickosti a normálnosti Boha v tele, nie prostredníctvom nadprirodzených zázrakov a zjavení. Službou tohto vteleného Boha je hovoriť a tým podmaniť a zdokonaliť človeka. Inými slovami, dielom Ducha realizovaným v tele, povinnosťou tela, je hovoriť a tým úplne podmaniť, odhaliť, zdokonaliť a vyradiť človeka. A tak práve v diele podmanenia bude Božie dielo v tele dokonané v plnom rozsahu. Počiatočné dielo vykúpenia bolo len začiatkom diela vtelenia. Telo, ktoré vykonáva dielo podmanenia, dokončí celé dielo vtelenia. Z hľadiska pohlavia je jeden muž a druhý žena, čím sa dopĺňa význam Božieho vtelenia a rozptyľujú sa ľudské predstavy o Bohu: Boh sa môže stať mužom aj ženou, pričom vtelený Boh je v podstate bez pohlavia. Stvoril muža aj ženu a pre Neho neexistuje žiadne rozdelenie podľa pohlavia. V tomto štádiu diela Boh nekoná znamenia a zázraky, aby dielo dosiahlo svoje výsledky slovami. Dôvodom je, že dielom tohto vteleného Boha nie je uzdravovať chorých a vyháňať démonov, ale podmaniť si človeka rečou, čo znamená, že prirodzenou schopnosťou tohto vteleného Božieho tela je hovoriť slová a podmaniť si človeka, nie uzdravovať chorých a vyháňať démonov. Jeho dielom v normálnej ľudskej prirodzenosti nie je robiť zázraky, liečiť chorých a vyháňať démonov, ale hovoriť, a tak sa druhé vtelené telo zdá ľuďom oveľa normálnejšie ako to prvé. Ľudia vidia, že Božie vtelenie nie je klamstvo, ale tento vtelený Boh je odlišný od vteleného Ježiša. A hoci sú obaja vteleným Bohom, nie sú úplne rovnakí. Ježiš mal normálnu ľudskú prirodzenosť, obyčajnú ľudskú prirodzenosť, no sprevádzali Ho mnohé znamenia a zázraky. V tomto vtelenom Bohu ľudské oči neuvidia žiadne znamenia ani zázraky, ani uzdravenie chorých, ani vyháňanie démonov, ani chodenie po mori, ani štyridsaťdňový pôst… Nerobí to isté, čo Ježiš. Nie preto, že by sa Jeho telo v podstate líšilo od Ježišovho, ale preto, lebo Jeho úlohou nie je uzdravovať chorých a vyháňať démonov. Nebúra svoje vlastné dielo, nenarúša svoje vlastné dielo. Keďže si človeka podmaňuje svojimi praktickými slovami, netreba ho podmaňovať zázrakmi, a tak je táto etapa zavŕšením diela vtelenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

Každá etapa Božieho diela má svoj praktický význam. Keď vtedy dávno prišiel Ježiš, mal mužskú podobu, a keď Boh príde tentoraz, zoberie na seba podobu ženy. Z toho je zrejmé, že Božie stvorenie mužov a žien môže byť v Jeho diele užitočné a že s Ním nie je žiadny rozdiel medzi pohlaviami. Keď zostúpi Jeho Duch, môže na seba vziať akékoľvek telo, ktoré sa Mu zapáči. Toto telo Ho môže reprezentovať, či už je to muž alebo žena. Môže zastupovať Boha, pokiaľ je to Jeho vtelené telo. Keby sa Ježiš pri svojom príchode zjavil ako žena, inými slovami, keby sa z Ducha Svätého počalo dievčatko, a nie chlapec, táto etapa diela by sa dokončila tak či tak. Ak by to tak bolo, potom by súčasnú etapu diela dokončil muž, ale dielo by sa zavŕšilo rovnako. Dielo má svoj význam v každej etape, žiadna jeho etapa sa neopakuje a nie sú ani vo vzájomnom rozpore. Keď v tom čase Ježiš konal svoje dielo, nazývali ho jediným Synom, a slovo „Syn“ sa viaže na mužské pohlavie. Prečo sa v súčasnej etape nespomína jediný Syn? Pretože povaha diela si žiada iné pohlavie, ako mal Ježiš. Boh nerozlišuje medzi pohlaviami. Koná, ako chce a pri svojej práci sa neriadi žiadnymi obmedzeniami, je úplne slobodný. Každá etapa diela má však svoj vlastný praktický význam. Boh sa stal dvakrát telom a je zrejmé, že Jeho vtelenie počas posledných dní je už posledné. Prišiel, aby zjavil všetky svoje skutky. Ak by sa v tejto etape nestal telom, aby osobne vykonal dielo, o ktorom ľudstvo podá svedectvo, ľudia by mali navždy utkvelé predstavy, že Boh je len muž, a nie žena…

Keby dielo vykonal iba Ježiš a nebolo by doplnené dielom v etape posledných dní, človek by mal navždy utkvelú predstavu, že iba Ježiš je jediný Boží Syn. Znamenalo by to, že Boh má len jediného syna a že každý, kto príde potom pod iným menom, nebude jediným Božím Synom, a už vôbec nie samotným Bohom. Človek má predstavu, že každý, kto slúži ako obeta za hriech alebo prevezme moc v mene Boha a vykúpi celé ľudstvo, je jediný Boží Syn. Niektorí veria, že pokiaľ je ten, ktorý prichádza, muž, považuje sa za jediného Božieho Syna a Božieho zástupcu. Sú dokonca aj takí, ktorí hovoria, že Ježiš je Syn Jahveho, Jeho jediný Syn. Nie sú to prehnané predstavy? Ak by sa táto etapa diela nevykonala v posledných dňoch, celé ľudstvo by bolo pred Bohom zahalené v temnom tieni. Ak by to tak bolo, muž by sa považoval za nadradeného a ženy by nikdy nemali vztýčené hlavy, a potom by ani jediná žena nemohla byť spasená. Ľudia vždy verili, že Boh je muž, a navyše, že ženou vždy opovrhoval a neudelil by jej spásu. Ak by to tak bolo, nebolo by pravdou, že všetky ženy, ktoré Jahve stvoril a boli tiež skazené, by nikdy nedostali príležitosť byť spasené? Nebolo by potom zbytočné, aby Jahve stvoril ženu, teda aby stvoril Evu? A nevyhynula by žena naveky? Z tohto dôvodu sa etapa diela posledných dní uskutočňuje s cieľom spasiť celé ľudstvo, nielen ženu. Ak by si niekto myslel, že by sa Boh vtelil do ženskej podoby len kvôli jej spáse, bol by naozajstným bláznom!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dve vtelenia zavŕšia význam vtelenia

Etapa diela, ktorú vykonal Ježiš, iba naplnila podstatu výroku „to Slovo bolo s Bohom“: Božia pravda bola s Bohom a Boží Duch bol s telom a bol s ním nerozlučne spätý. To znamená, že telo vteleného Boha bolo s Božím Duchom, čo ešte väčšmi dokazuje, že vtelený Ježiš bol prvým vtelením Boha. Táto etapa diela presne napĺňa význam obsiahnutý vo výroku „Slovo sa stáva telom“, prepožičiava hlbší význam výroku „to Slovo bolo s Bohom a to Slovo znelo Boh“, a umožňuje ti neochvejne veriť slovám „na začiatku bolo Slovo“. To znamená, že v čase stvorenia mal Boh slová, Jeho slová boli s Ním a boli s Ním nerozlučne späté a v poslednom veku dáva ešte jasnejšie najavo ich moc a autoritu, a umožňuje človeku vidieť všetky Jeho cesty – počuť všetky Jeho slová. Také je dielo posledného veku. Týmto veciam musíš dôkladne porozumieť. Nie je to otázka poznania tela, ale toho, ako ty chápeš telo a Slovo. Je to svedectvo, ktoré musíš podať, a ktoré musia všetci poznať. Keďže toto je dielo druhého vtelenia – a zároveň aj posledný raz, kedy sa Boh stáva telom –, úplne dopĺňa význam vtelenia, dôkladne vykonáva a vynára celé Božie dielo v tele na povrch a zakončuje éru Božieho bytia v tele.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (4)

Prečo hovorím, že význam vtelenia nebol zavŕšený v Ježišovom diele? Pretože Slovo sa celkom nestalo telom. To, čo Ježiš vykonal, bola len jedna časť Božieho diela v tele. Dokonal len dielo vykúpenia a nevykonal dielo úplného získania človeka. Z tohto dôvodu sa Boh v posledných dňoch opäť stal telom. Táto fáza diela sa tiež vykonáva v obyčajnom tele. Vykonáva ho úplne normálna ľudská bytosť, ktorej ľudská prirodzenosť nie je ani trochu nadprirodzená. Inými slovami, Boh sa stal úplnou ľudskou bytosťou. Je to osoba, ktorej identitou je Boh, úplná ľudská bytosť, úplné telo, ktoré vykonáva dielo. Ľudské oči vidia telo z mäsa a kostí, ktoré vôbec nie je nadprirodzené, úplne obyčajného človeka, ktorý hovorí nebeským jazykom, nevykazuje žiadne zázračné znamenia, nekoná žiadne zázraky a tým menej odhaľuje vnútornú pravdu o náboženstve vo veľkých zhromaždeniach. Ľuďom sa dielo druhého vteleného tela javí úplne odlišné od toho prvého, až sa zdá, že tieto dve nemajú nič spoločné. Tentoraz nie je možné vidieť nič z prvého diela. Hoci dielo druhého vteleného tela je odlišné od prvého, to ešte nedokazuje, že Ich zdroj nie je jeden a ten istý. Či je Ich zdroj rovnaký, závisí od povahy diela, ktoré vykonávajú telá, a nie od Ich vonkajších schránok. Počas troch etáp svojho diela sa Boh stal telom dvakrát a v oboch prípadoch vtelené dielo Boha otvorilo nový vek, otvorilo nové dielo; vtelenia sa navzájom dopĺňajú. Ľudské oči nedokážu rozpoznať, že tieto dve telá skutočne pochádzajú z toho istého zdroja. Je samozrejmé, že to presahuje schopnosti ľudského oka alebo ľudskej mysle. Vo svojej podstate sú však rovnakí, pretože Ich dielo pochádza z toho istého Ducha. To, či tieto dve vtelené telá pochádzajú z toho istého zdroja, nemožno posudzovať podľa doby a miesta, v ktorých sa narodili, alebo iných podobných faktorov, ale podľa božského diela, ktoré vyjadrili. Druhé vtelené telo nevykonáva také dielo, aké vykonával Ježiš, pretože Božie dielo sa nedrží konvencií, ale zakaždým otvára novú cestu. Druhé vtelené telo nemá za cieľ prehĺbiť ani upevniť dojem z prvého tela v mysliach ľudí, ale ho doplniť a zdokonaliť, prehĺbiť poznanie človeka o Bohu, porušiť všetky pravidlá, ktoré existujú v srdciach ľudí, a vymazať mylné obrazy Boha v ich srdciach. Teda žiadna jednotlivá etapa Božieho diela nemôže dať človeku úplné poznanie Boha. Každá dáva len čiastočné poznanie, nie celkové. Hoci Boh vyjadril svoju podstatu úplne, z dôvodu obmedzenej schopnosti chápania zostáva poznanie Boha pre človeka stále neúplné. Ľudským jazykom nie je možné vyjadriť celú Božiu podstatu. Okrem toho, ako môže jediná etapa Jeho diela úplne vyjadriť Boha? Pôsobí v tele pod rúškom svojej normálnej ľudskej prirodzenosti a človek Ho môže poznať iba podľa vyjadrenia Jeho božskej prirodzenosti, nie podľa Jeho telesnej schránky. Boh sa stáva telom, aby umožnil človeku spoznať Ho prostredníctvom Jeho rozličných diel, a žiadne dve etapy Jeho diela nie sú rovnaké. Len tak môže mať človek úplné poznanie o Božom diele v tele, ktoré sa neobmedzuje len na jeden aspekt. Hoci je dielo dvoch vtelených tiel rozdielne, podstata tiel a zdroj Ich diel sú totožné. Ide len o to, že existujú, aby vykonávali dve rôzne etapy diela a vznikajú v dvoch rôznych epochách. Bez ohľadu na to majú Božie vtelené telá rovnakú podstatu a rovnaký pôvod – to je pravda, ktorú nikto nemôže poprieť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

Dnešné dielo posunulo vpred dielo Veku milosti. Znamená to, že pokročilo dielo celého šesťtisícročného plánu riadenia. Aj keď sa Vek milosti skončil, Božie dielo dosiahlo pokrok. Prečo znovu a znovu hovorím, že táto etapa diela sa opiera o Vek milosti a Vek zákona? Pretože dnešné dielo je pokračovaním diela vykonaného vo Veku milosti a pokrokom oproti dielu vykonanom vo Veku zákona. Tri etapy sú úzko prepojené, pričom každý článok v reťazci do seba presne zapadá. Prečo aj Ja hovorím, že táto etapa diela nadväzuje na tú, ktorú vykonal Ježiš? Ak by táto etapa nenadväzovala na dielo, ktoré vykonal Ježiš, muselo by v tejto etape nastať ďalšie ukrižovanie a znova by muselo dôjsť k vykúpeniu predchádzajúcej etapy. To by nemalo zmysel. A tak nejde o to, že dielo je úplne dokončené, ale že vek sa posunul vpred a dielo dosiahlo vyššiu úroveň ako predtým. Dá sa povedať, že táto etapa diela stavia na základoch Veku zákona a na skale Ježišovho diela. Božie dielo sa buduje krok za krokom a táto etapa nie je novým začiatkom. Za šesťtisícročný plán riadenia možno považovať len kombináciu týchto troch etáp diela. Táto etapa sa vykonáva na základe diela Veku milosti. Ak by tieto dve etapy diela spolu nesúviseli, prečo sa v tejto etape nezopakuje ukrižovanie? Prečo nenesiem hriechy človeka, ale namiesto toho prichádzam človeka priamo súdiť a napomínať? Keby Moje dielo súdenia a napomínania človeka nenasledovalo po ukrižovaní, pričom Môj terajší príchod by nepočal Duch Svätý, potom by som nebol oprávnený súdiť a napomínať človeka. Práve preto, že som zajedno s Ježišom, prichádzam priamo napomínať a súdiť človeka. Dielo v tejto etape je postavené výlučne na diele predchádzajúcej etapy. Preto len dielo tohto druhu môže človeka krok za krokom priviesť k spáse. Ježiš a Ja pochádzame z jedného Ducha. Aj keď Naše telá nie sú prepojené, máme spoločného Ducha. I keď obsah našej práce a dielo, ktoré vykonávame, nie sú rovnaké, máme podobnú podstatu. Naše telá majú rôzne podoby, to je však spôsobené zmenou doby a odlišnými požiadavkami na Naše dielo. Naše služby nie sú rovnaké, preto sa líši aj dielo, ktoré prinášame, a povahy, ktoré človeku odhaľujeme. Preto to, čo človek vidí a chápe dnes, je iné ako v minulosti, čo je spôsobené zmenou doby. Aj keď majú odlišné pohlavia a podoby svojich tiel a nenarodili sa do tej istej rodiny, a už vôbec nie do tej istej doby, majú spoločného Ducha. Aj keď Ich telá nemajú žiadnu pokrvnú ani fyzickú príbuznosť, nemožno poprieť, že sú vtelenými telami Boha v dvoch rôznych časových obdobiach. To, že sú vtelenými telami Boha, je nezvratná pravda. Nemajú však rovnakú pokrvnú príbuznosť a nehovoria rovnakou ľudskou rečou (jeden bol muž, ktorý ovládal jazyk Židov, a druhá je žena, ktorá hovorí len po čínsky). Práve z týchto dôvodov žili v rôznych krajinách, aby každý konal svoje dielo, ako aj v rôznych časových obdobiach. Napriek tomu, že sú rovnakým Duchom a majú rovnakú podstatu, neexistuje ani najmenšia podobnosť medzi Ich telesnými schránkami. Spoločne sa delia o ľudskú prirodzenosť, avšak vonkajší vzhľad Ich tiel a okolnosti Ich narodenia sú odlišné. Nemá to žiadny vplyv na Ich dielo alebo na poznanie, ktoré o Nich má človek, pretože v konečnom dôsledku sú tým istým Duchom a nikto Ich nemôže oddeliť. Aj keď nie sú pokrvne spriaznení, Ich Duchovia sa starajú o celé Ich bytosti a prideľujú Im odlišné úlohy v rôznych časových obdobiach, pričom Ich telá sú z odlišných pokrvných línií. Duch Jahveho nie je otcom Ježišovho Ducha a Duch Ježiša nie je synom Jahveho Ducha. Sú jedným a tým istým Duchom. Rovnako aj dnešný vtelený Boh a Ježiš nie sú pokrvní príbuzní, ale sú jedno, pretože Ich Duchovia sú jedno. Boh môže konať dielo milosrdenstva a láskavosti, ako aj spravodlivého súdu a napomínania, a privolávať na človeka kliatby. Nakoniec môže vykonať dielo zničenia sveta a potrestania zla. Nerobí toto všetko On sám? Nejde o Božiu všemohúcnosť? Dokázal ľuďom vyhlasovať zákony a vydávať prikázania a taktiež viesť prvých Izraelitov v ich živote na zemi a pri budovaní chrámu a oltárov, držiac ich všetkých pod svojou vládou. Vďaka svojej moci žil na zemi s izraelským ľudom dvetisíc rokov. Izraeliti sa neodvážili proti Nemu vzbúriť. Všetci sa báli Jahveho a dodržiavali Jeho prikázania. Toto dielo vykonával vďaka svojej autorite a všemohúcnosti. Potom, počas Veku milosti, prišiel Ježiš, aby vykúpil celé padlé ľudstvo (nielen Izraelitov). Preukázal ľuďom milosrdenstvo a láskavosť. Ježiš, ktorého človek videl vo Veku milosti, bol milosrdný a miloval človeka, pretože sa vrátil spasiť ľudstvo od hriechu. Dokázal odpustiť ľuďom ich hriechy, až kým Jeho ukrižovanie úplne nevykúpilo ľudstvo z hriechu. V tomto období sa Boh zjavil pred človekom s milosrdenstvom a láskavosťou. Stal sa obetou za hriech človeka a za hriechy človeka Ho ukrižovali, aby im bolo naveky odpustené. Bol milosrdný, súcitný, trpezlivý a láskavý. A všetci tí, ktorí nasledovali Ježiša vo Veku milosti, sa tiež snažili byť vo všetkom trpezliví a láskaví. Boli zhovievaví a nikdy nekládli odpor, ani keď ich bili, preklínali alebo kameňovali. V záverečnej etape to už však takto byť nemôže. Dielo Ježiša a Jahveho nebolo úplne rovnaké, i keď pochádzali z jedného Ducha. Jahveho dielo neukončilo vek, ale ho sprevádzalo a priviedlo ľudstvo do života na zemi. Súčasným dielom je podmaniť si tých v pohanských národoch, ktorí sú hlboko skazení, a viesť nielen Boží vyvolený ľud v Číne, ale i celý vesmír a celé ľudstvo. Možno sa ti zdá, že sa toto dielo vykonáva iba v Číne, no v skutočnosti sa už začalo šíriť aj za jej hranicami. Prečo ľudia mimo Číny znovu a znovu hľadajú pravú cestu? Pretože Duch už začal pôsobiť a dnes vyslovené slová sú určené ľuďom v celom vesmíre. Polovica diela je už hotová. Duch Boží hýbe týmto veľkým dielom od stvorenia sveta až po súčasnosť a okrem neho vykonal rôzne skutky v rôznych dobách a medzi rôznymi národmi. Ľudia v každom veku vidia Jeho odlišnú povahu, ktorá sa prirodzene odhaľuje prostredníctvom Jeho rozličných skutkov. On je Boh, plný milosrdenstva a láskavosti. Je obetou za hriech človeka a jeho pastierom, ale je aj súdom, napomínaním a kliatbou človeka. Dvetisíc rokov viedol človeka v živote na zemi a tiež dokázal vykúpiť skazené ľudstvo z hriechu. Aj dnes je schopný podmaniť si ľudstvo, ktoré Ho nepozná, a podriadiť ho svojej vláde, aby sa Mu všetci úplne poddali. Nakoniec v celom vesmíre spáli všetko, čo je v ľuďoch nečisté a nespravodlivé, aby im ukázal, že nie je len milosrdným a láskavým Bohom, nie je len Bohom múdrosti a zázrakov, nie je len svätým Bohom, ale aj Bohom, ktorý človeka súdi. Pre zlých jedincov predstavuje upálenie, súd a trest. Pre tých, ktorí sa majú zdokonaliť, znamená súženie, zušľachťovanie a skúšky, ale aj útechu, obživu, poskytovanie slova orezávanie. A pre vyradených je trestom a odplatou. Povedz mi, či nie je Boh všemohúci? Je schopný akéhokoľvek diela, nielen ukrižovania, ako sa domnievaš. Boha veľmi podceňuješ! Veríš, že jediné, čo dokáže urobiť, je vykúpiť celé ľudstvo skrze Jeho ukrižovanie? A potom Ho budeš nasledovať až do neba, aby si okúsil ovocie stromu života a pil z rieky života? … Mohlo by to byť také jednoduché? Povedz mi: čo si dosiahol? Máš Ježišov život? Naozaj ťa vykúpil, no ukrižovanie bolo dielom samotného Ježiša. Akú povinnosť si splnil ako ľudská bytosť? Preukazuješ zbožnosť len navonok, ale nerozumieš Jeho ceste. Takto Ho prejavuješ? Ak si nedosiahol Boží život, ani si neuzrel celú Jeho spravodlivú povahu, nemôžeš tvrdiť, že máš život, a nie si hoden prejsť bránou nebeského kráľovstva.

Nielenže je Boh Duchom, ale môže sa stať aj telom. Okrem toho je telom slávy. Aj keď vy ste Ježiša nevideli, dosvedčili to Izraeliti, Židia tej doby. Spočiatku bol telom z mäsa a kostí, ale po ukrižovaní sa stal telom slávy. Je všeobjímajúcim Duchom a môže konať dielo kdekoľvek. Môže byť Jahvem, Ježišom alebo Mesiášom. Nakoniec sa môže stať Všemohúcim Bohom. On je spravodlivosť, súd a napomínanie. Je kliatba a hnev, ale aj milosrdenstvo a láskavosť. Môže Ho zastupovať všetko dielo, ktoré vykonal. Čo si myslíš, akú má Boh podobu? Nedokážeš to vysvetliť. Ak to naozaj nedokážeš vysvetliť, nemal by si o Bohu robiť žiadne závery. Nevyvodzuj závery, že Boh bude navždy Bohom milosrdenstva a láskavosti len preto, že v jednej etape vykonal dielo vykúpenia. Môžeš si byť istý, že je iba milosrdným a láskavým Bohom? Ak je len milosrdným a láskavým Bohom, prečo v posledných dňoch ukončí tento vek? Prečo zošle toľko pohrôm? Ľudia si myslia a domnievajú sa, že Boh by mal byť milosrdný a milujúci až do samého konca, aby bol spasený aj ten posledný príslušník ľudského rodu. Prečo však v posledných dňoch zosiela také veľké pohromy ako zemetrasenie, mor a hlad, aby zničil celé toto zlé ľudstvo, ktoré považuje Boha za nepriateľa? Prečo nechá človeka trpieť týmito pohromami? O tom, aký je Boh, sa nikto z vás neodváži hovoriť a nikto to nedokáže vysvetliť. Môžeš s istotou vyhlásiť, že On je Duch? Odvážiš sa tvrdiť, že nie je nikým iným ako Ježišovým telom? A opovážiš sa povedať, že je Bohom, ktorý bude naveky ukrižovaný kvôli človeku?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dve vtelenia zavŕšia význam vtelenia

Súvisiace chválospevy

Význam vtelenia je dokončený vtelením v posledných dňoch