Slová Všemohúceho Boha posledných dní

„Vtelenie“ je zjavenie Boha v tele. Boh pôsobí medzi stvoreným ľudstvom v obraze tela. Keďže je teda Boh vtelený, v prvom rade musí byť telom, telom s normálnou ľudskou prirodzenosťou. To je najzákladnejší predpoklad. V skutočnosti z Božieho vtelenia vyplýva, že Boh žije a pôsobí v tele, že Boh sa vo svojej samotnej podstate stáva telom, stáva sa človekom. … Pretože je človekom s Božou podstatou, je nad všetkými stvorenými ľuďmi, nad všetkými ľuďmi, ktorí môžu vykonávať Božie dielo. A tak medzi všetkými, ktorí majú ľudskú schránku, ako je tá Jeho, medzi všetkými, ktorí majú ľudskú prirodzenosť, je iba On samotným vteleným Bohom – všetci ostatní sú stvorení ľudia. Hoci všetci majú ľudskú prirodzenosť, stvorení ľudia nemajú nič iné, zatiaľ čo vtelený Boh je iný: vo svojom tele má nielen ľudskú prirodzenosť, ale čo je dôležitejšie, má božskú prirodzenosť. Jeho ľudskú prirodzenosť možno vidieť na vonkajšom vzhľade Jeho tela a v Jeho každodennom živote, ale Jeho božskú prirodzenosť je ťažké vnímať. Vzhľadom na to, že Jeho božská prirodzenosť sa vyjadrí iba vtedy, keď má ľudskú prirodzenosť, a nie je taká nadprirodzená, ako si ju ľudia predstavujú, je pre nich mimoriadne ťažké ju vnímať. Ešte aj dnes majú ľudia veľké problémy pochopiť pravú podstatu vteleného Boha. Aj keď som o tom už veľakrát hovoril, predpokladám, že je to pre väčšinu z vás stále záhadou. V skutočnosti je tento problém veľmi jednoduchý: keďže sa Boh stáva telom, Jeho podstata je kombináciou ľudskej a božskej prirodzenosti. Táto kombinácia sa nazýva samotný Boh, samotný Boh na zemi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom

Keď Boh prichádza na zem, koná iba svoje dielo v božskej prirodzenosti, ktoré nebeský Duch zveril vtelenému Bohu. Keď príde, len reční po celej krajine, aby dal hlas svojim výrokom rôznymi prostriedkami a z rôznych perspektív. Za svoje ciele a princíp diela považuje predovšetkým zaopatrovanie a učenie ľudí a nezaoberá sa takými vecami, ako sú medziľudské vzťahy alebo detaily života jednotlivých ľudí. Jeho hlavnou službou je hovoriť v mene Ducha. To znamená, že keď sa Boží Duch fyzicky zjaví v tele, stará sa iba o život človeka a hlása pravdu. Nezapája sa do ľudskej práce, teda nezúčastňuje sa na práci ľudstva. Ľudia nemôžu konať božské dielo a Boh sa nepodieľa na ľudskej práci. Všetky tie roky, odkedy Boh prišiel na túto zem, aby vykonal svoje dielo, ho vždy vykonával prostredníctvom ľudí. Týchto ľudí však nemožno považovať za vteleného Boha – iba za tých, ktorých Boh používa. Boh dneška však môže hovoriť priamo z pohľadu božskej prirodzenosti, vysielať hlas Ducha a pracovať v Jeho mene. Všetci, ktorých Boh počas vekov používal, sú rovnako príkladom Božieho Ducha pôsobiaceho vo fyzickom tele – prečo ich teda nemožno nazývať Bohom? No dnešný Boh je tiež Boží Duch pôsobiaci priamo v tele a Ježiš bol tiež Boží Duch pôsobiaci v tele. A oboch nazývame Boh. V čom je teda rozdiel? Všetci ľudia, ktorých Boh po celé veky používal, boli schopní normálneho myslenia a úsudku. Všetci chápali princípy ľudského správania. Mali normálne ľudské predstavy a vlastnili všetky veci, ktoré by mali normálni ľudia vlastniť. Väčšina z nich mala výnimočný talent a vrodenú inteligenciu. Boží Duch pri pôsobení na týchto ľuďoch využil ich talenty, ktoré sú ich darmi od Boha. Boží Duch zapája do hry ich talenty a využíva ich silné stránky v službe Bohu. Božia podstata je však bez predstáv a myšlienok, je nepoznačená ľudskými úmyslami, a dokonca jej chýba aj to, čo majú normálni ľudia. To znamená, že nepozná ani princípy ľudského správania. Takto to je, keď dnešný Boh prichádza na zem. Jeho dielo a Jeho slová nie sú poznačené ľudskými úmyslami a myšlienkami, ale sú priamym prejavom úmyslov Ducha a On koná priamo v Božom mene. To znamená, že Duch hovorí priamo, teda že božstvo priamo koná dielo bez toho, aby sa do neho vmiešal čo i len náznak ľudských úmyslov. Inými slovami, vtelený Boh priamo stelesňuje božstvo, nemá ľudské myšlienky a predstavy a nechápe princípy ľudského správania. Ak by pôsobila iba božská prirodzenosť (teda iba samotný Boh), nebolo by možné, aby sa Božie dielo vykonávalo na zemi. Keď teda Boh prichádza na zem, musí mať menší počet ľudí, prostredníctvom ktorých vykonáva svoje dielo v rámci ľudskej prirodzenosti, v spojení s dielom, ktoré koná v božskej prirodzenosti. Inými slovami, využíva ľudskú prácu na podporu svojho božského diela. Ak by to tak nebolo, človek by sa nemohol priamo zapojiť do božského diela. Takto to bolo s Ježišom a Jeho učeníkmi. Počas svojho pôsobenia vo svete Ježiš zrušil staré zákony a ustanovil nové prikázania. Vyriekol tiež mnoho slov. Celé toto dielo konal v rámci božskej prirodzenosti. Ostatní, ako Peter, Pavol a Ján, opierali svoju ďalšiu prácu o základy Ježišových slov. Boh teda začal svoje dielo v tomto veku, ohlasujúc začiatok Veku milosti, čím započal novú éru, zrušil starú a tiež naplnil slová: „Boh je začiatok aj koniec.“ Inými slovami, človek musí vykonávať ľudské dielo na základoch Božieho diela. Keď Ježiš povedal všetko, čo mal povedať, a dokončil svoje dielo na zemi, opustil človeka. Potom všetci ľudia pracovali podľa princípov vyjadrených v Jeho slovách a praktizovali podľa právd, o ktorých hovoril. Všetci títo ľudia pracovali pre Ježiša. Ak by to dielo tvoril Ježiš sám, bez ohľadu na to, koľko slov by povedal, ľudia by neboli schopní zdieľať Jeho slová, pretože pôsobil v božskej prirodzenosti a mohol hovoriť iba slová božskej prirodzenosti, a tak nemohol vysvetliť veci do tej miery, aby normálni ľudia mohli Jeho slová pochopiť. A tak musel mať apoštolov a prorokov, ktorí prišli po Ňom, aby Jeho dielo zavŕšili. Toto je princíp, ako vtelený Boh koná svoje dielo – používa vtelené telo na to, aby mohol hovoriť a konať a aby tak dokončil dielo božskej prirodzenosti, a potom používa niekoľkých alebo možno viacerých ľudí, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, aby svoje dielo zavŕšil. Boh teda používa ľudí, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, aby pôsobili ako pastieri ľudstva a polievali ho a aby Boží vyvolený ľud mohol vstúpiť do pravdy-reality.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Základný rozdiel medzi vteleným Bohom a ľuďmi, ktorých Boh používa

Ak by Boh, keď vošiel do tela, konal iba dielo božskej prirodzenosti a nebolo by žiadnych ľudí, ktorí by boli v súlade s Jeho úmyslami, ktorí by s Ním pracovali v zhode, potom by človek nebol schopný pochopiť Božie úmysly ani sa s Bohom spojiť. Boh musí používať normálnych ľudí, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami, aby dokončili toto dielo, dohliadali na cirkvi a pôsobili ako ich pastieri a aby tak bolo možné dosiahnuť úroveň, ktorú si ľudské kognitívne procesy, teda ľudský mozog, dokážu predstaviť. Inými slovami, Boh používa menší počet ľudí, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami, aby „preložili“ dielo, ktoré On koná v rámci svojej božskej prirodzenosti, a tak ho odkryli – aby premenili božskú reč na ľudskú, aby jej ľudia mohli porozumieť a pochopiť ju. Ak by to Boh neurobil, nikto by nerozumel božskému jazyku Boha, pretože ľudia, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, sú napokon v malej menšine a ľudská schopnosť chápania je nízka. Preto Boh volí túto metódu len vtedy, keď pôsobí vo vtelenom tele. Ak by existovalo iba božské dielo, človek by nemohol spoznať Boha ani sa s Ním spojiť, pretože človek nerozumie Božiemu jazyku. Človek je schopný porozumieť tomuto jazyku iba prostredníctvom ľudí, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami a objasňujú Jeho slová. Ak by však v ľudskej prirodzenosti pracovali len takíto ľudia, umožnilo by to iba udržiavať normálny život človeka. Nedokázalo by to zmeniť jeho povahu. Božie dielo by nemohlo mať nový východiskový bod, boli by tu len tie isté staré pesničky, tie isté staré frázy. Len prostredníctvom vteleného Boha, ktorý hovorí všetko, čo treba povedať, a robí všetko, čo treba urobiť počas Jeho vtelenia, po ktorom ľudia pracujú a žijú na základe Jeho slov, len vtedy bude ich povaha života schopná zmeny a len tak budú môcť držať krok s dobou. On, ktorý pôsobí v božskej prirodzenosti, predstavuje Boha, kým tí, ktorí pôsobia v ľudskej prirodzenosti, sú ľudia používaní Bohom. To znamená, že vtelený Boh sa podstatne líši od ľudí, ktorých Boh používa. Vtelený Boh je schopný konať dielo božskej prirodzenosti, zatiaľ čo ľudia, ktorých Boh používa, toho nie sú schopní. Na začiatku každého veku osobne prehovorí Boží Duch a započne novú éru, aby priviedol človeka k novému začiatku. Keď dohovorí, znamená to, že Božie dielo v Jeho božskej prirodzenosti je zavŕšené. Potom všetci ľudia nasledujú tých, ktorých Boh použil, aby vstúpili do svojej životnej skúsenosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Základný rozdiel medzi vteleným Bohom a ľuďmi, ktorých Boh používa

Niektorí ľudia sa opýtajú: „Aký je rozdiel medzi dielom vteleného Boha a dielom prorokov a apoštolov minulých dôb? Aj Dávida nazývali Pánom, rovnako ako Ježiša. Hoci boli ich diela odlišné, volali ich rovnako. Povedz mi, prečo nemali rovnakú totožnosť? Ján bol svedkom vízie, ktorá tiež pochádzala od Ducha Svätého, a dokázal vysloviť slová, ktoré chcel povedať Duch Svätý. Prečo mal Ján inú totožnosť ako Ježiš?“ Slová, ktoré vyslovil Ježiš, dokázali plne zastupovať Boha a Jeho dielo. To, čo videl Ján, bola vízia, a dielo Boha nedokázal úplne zastúpiť. Prečo Ján, Peter a Pavol rovnako ako Ježiš vyslovili veľa slov, no napriek tomu sa nestotožňovali s Ježišom? Je to hlavne preto, lebo konali odlišné dielo. Ježiš zastupoval Ducha Božieho a bol priamo konajúcim Duchom Božím. Konal dielo nového veku, dielo, ktoré predtým nikdy nikto nevykonal. Otvoril novú cestu, zastupoval Jahveho a samotného Boha, zatiaľ čo Peter, Pavol a Dávid, nech ich nazývali akokoľvek, mali len totožnosť stvorenej bytosti a poslal ich Ježiš alebo Jahve. Preto je jedno, koľko diela vykonali, aké veľké zázraky učinili, stále boli len stvorenými bytosťami a nemohli reprezentovať Ducha Božieho. Konali v mene Boha alebo konali po tom, ako ich poslal Boh. Navyše konali dielo vo veku, ktorý začal Ježiš alebo Jahve, a nekonali žiadne iné dielo. V konečnom dôsledku to boli len stvorené bytosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O pomenovaniach a totožnosti

Vo Veku milosti Ježiš tiež vyslovil mnoho slov a vykonal mnoho skutkov. V čom sa líšil od Izaiáša? A v čom od Daniela? Bol prorokom? Prečo sa o ňom hovorí, že je Kristus? Aký je medzi nimi rozdiel? Všetko to boli ľudia, ktorí hovorili, a ich slová sa človeku zdali viac-menej rovnaké. Všetci hovorili slová a konali skutky. Starozmluvní proroci vyslovovali proroctvá a mohol to robiť aj Ježiš. Prečo je to tak? Rozdiel spočíva v prirodzenosti diela. Aby si to mohol rozlíšiť, nemôžeš posudzovať prirodzenosť ich tela a nemal by si posudzovať ani hĺbku či povrchnosť ich slov. Vždy musíš najprv posúdiť ich dielo a účinky, ktoré dosahuje v človeku. Proroctvá, ktoré kedysi vyslovili proroci, nedávali človeku život. Vnuknutia, ktoré dostali takí ako Izaiáš a Daniel, boli tiež len proroctvami, a nie cestou života. Keby sa Jahve priamo nezjavil, nikto by nemohol vykonať toto dielo, ktoré nie je pre smrteľníkov možné. Aj Ježiš vyslovil mnoho slov, no tieto slová boli životnou cestou, na ktorej mohol človek nájsť cestu k praxi. To znamená, že po prvé, mohol dať človeku život, pretože Ježiš je život. Po druhé, vedel zvrátiť skreslené aspekty človeka, po tretie, Jeho dielo mohlo byť nástupcom Jahveho diela, aby vek pokračoval, po štvrté, vedel pochopiť potreby človeka a porozumieť tomu, čo človeku chýba, a po piate, mohol nastoliť nový vek a ukončiť starý. Preto sa nazýva Bohom a Kristom. Líši sa nielen od Izaiáša, ale aj od všetkých ostatných prorokov. Vezmime si Izaiáša na porovnanie s dielom prorokov. Po prvé, nedokázal dať človeku život. Po druhé, nedokázal nastoliť nový vek. Konal pod Jahveho vedením, a nie preto, aby nastolil nový vek. Po tretie, slová, ktoré hovoril, ho presahovali. Dostával zjavenia priamo od Božieho Ducha a ostatní by im nerozumeli, ani keby ich počuli. Už len týchto pár vecí stačí, aby sme dokázali, že jeho slová neboli viac než proroctvá, nič viac než časť diela, ktoré konal v službe pre Jahveho. Nemohol však Jahveho zastupovať úplne. Bol Jahveho sluhom, nástrojom v Jahveho diele. Konal len vo Veku zákona a v rozsahu Jahveho diela, nepôsobil mimo Veku zákona. Naopak, Ježišove dielo bolo iné. Prekročil rozsah Jahveho diela: pôsobil ako vtelený Boh a podstúpil ukrižovanie, aby vykúpil celé ľudstvo. To znamená, že vykonal nové dielo okrem toho, ktoré vykonal Jahve. Bolo to nastolenie nového veku. Okrem toho dokázal hovoriť o tom, čo človek nemohol dosiahnuť. Jeho dielo bolo dielom v rámci Božieho riadenia a týkalo sa celého ľudstva. Nepôsobil len v niekoľkých ľuďoch a svojím dielom neviedol len obmedzený počet ľudí. To, ako sa Boh vtelil do človeka, ako Duch posielal zjavenia a zostúpil na človeka, aby konal dielo, je niečo, čo človek nemôže vidieť ani sa toho dotknúť. Je úplne nemožné, aby tieto pravdy slúžili ako dôkaz, že On je vteleným Bohom. Rozlišovať možno len medzi slovami a Božím dielom, ktoré sú pre človeka hmatateľné. Iba to je skutočné. Je to preto, že záležitosti Ducha nie sú pre teba viditeľné, jasne ich pozná len sám Boh a ani vtelené Božie telo nepozná všetko. To, či je Bohom, môžeš overiť len podľa diela, ktoré vykonal. Z Jeho diela možno vidieť, že po prvé, dokáže zahájiť nový vek, a po druhé, dokáže dať človeku život a ukázať mu cestu, ktorou má ísť. To postačuje na potvrdenie toho, že je sám Boh. Prinajmenšom dielo, ktoré koná, môže plne reprezentovať Božieho Ducha a na tomto diele možno vidieť, že je v Ňom Boží Duch. Keďže dielo, ktoré vtelený Boh vykonal, malo predovšetkým nastoliť nový vek, viesť nové dielo a otvoriť nový svet, už len to stačí na potvrdenie toho, že je sám Boh. Tým sa líši od Izaiáša, Daniela a ostatných veľkých prorokov.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka

Slovo Božie nemôže byť prezentované ako slovo človeka a zo slova človeka už vôbec nemožno urobiť slovo Božie. Človek, ktorého Boh použije, nie je vteleným Bohom a vtelený Boh nie je človekom, ktorého Boh použije. Je v tom zásadný rozdiel. Keď si tieto slová prečítaš, možno ich nebudeš považovať za slová Božie, ale len za osvietenie, ktoré človek získal. V takom prípade si zaslepený nevedomosťou. Ako môžu byť slová Božie to isté ako osvietenie, ktoré získal človek? Slová vteleného Boha otvárajú nový vek, usmerňujú celé ľudstvo, odkrývajú záhady a ukazujú človeku smer, ktorým sa má v novom veku vydať. Osvietenie, ktoré človek získal, to sú len jednoduché pokyny k praktizovaniu alebo poznatky. Nemôže usmerňovať celé ľudstvo do nového veku ani odkrývať záhady samotného Boha. Boh je v konečnom dôsledku Bohom a človek je človekom. Boh má Božiu podstatu a človek má podstatu človeka. Ak by človek vnímal Božie slová ako jednoduché osvietenie Duchom Svätým a slová apoštolov a prorokov považoval za slová, ktoré vyslovuje sám Boh, bola by to jeho chyba.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov

Súvisiace chválospevy

Vtelený Boh má ľudskú prirodzenosť a ešte viac božskej prirodzenosti