Slová Všemohúceho Boha posledných dní

Počas Veku zákona sa dielo vedenia ľudstva vykonávalo pod Jahveho menom a na zemi sa začala prvá fáza diela. V nej dielo spočívalo v budovaní chrámu a oltára a zákon sa používal na vedenie izraelského ľudu a pôsobenie medzi ním. Tým, že Jahve viedol ľud Izraela, vytvoril základňu pre svoje dielo na zemi. Z tejto základne rozšíril svoje dielo za hranice Izraela, čo znamená, že počnúc Izraelom rozšíril svoje dielo smerom von, takže neskoršie generácie postupne spoznali, že Jahve je Boh a že Jahve stvoril nebo a zem a všetky stvorené bytosti. Svoje dielo šíril prostredníctvom izraelského ľudu smerom von. Izraelská krajina bola prvým svätým miestom Jahveho diela na zemi a práve v izraelskej krajine Boh prvýkrát začal pôsobiť na zemi. Bolo to dielo Veku zákona.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3)

Dielom, ktoré Jahve uskutočnil na Izraelitoch, ustanovil v ľudstve Božie pozemské miesto pôvodu, ktoré bolo zároveň posvätným miestom, kde bol Boh prítomný. Svoje dielo ohraničil na izraelský národ. Spočiatku nepôsobil mimo Izraela. Namiesto toho si vybral ľudí, ktorých považoval za vhodných, aby obmedzil rozsah svojho diela. Izrael je miesto, kde Boh stvoril Adama a Evu. Z prachu tohto miesta Jahve stvoril človeka. Toto miesto sa stalo základom Jeho diela na zemi. Izraeliti, ktorí boli potomkami Noema a tiež potomkami Adama, boli ľudským základom pre Jahveho dielo na zemi.

V tej dobe dôležitosť, účel a kroky Jahveho diela v Izraeli mali byť počiatkom Jeho diela na celej zemi, ktoré sa z Izraela ako centra postupne rozšírilo na pohanské národy. Podľa tohto princípu Boh pôsobí v celom vesmíre – vytvorí model a potom ho rozšíri, pokým všetci ľudia vo vesmíre neprijmú Jeho evanjelium. Prví Izraeliti boli potomkovia Noema. Dostali dych od Jahveho. Mali dosť rozumu na to, aby sa postarali o základné životné potreby, ale nevedeli, aký je Boh Jahve alebo aké sú Jeho úmysly pre človeka. A už vôbec nevedeli, ako sa majú báť Pána celého stvorenstva. Ak ide o otázku, či jestvovali pravidlá a zákony, ktoré bolo treba dodržiavať,^[a] alebo či existuje povinnosť, ktorú by stvorené bytosti mali plniť pre Stvoriteľa, Adamovi potomkovia o tom nič nevedeli. Vedeli len to, že manžel sa má potiť a namáhať, aby sa postaral o svoju rodinu, a že manželka sa má podriadiť svojmu manželovi a rozmnožovať ľudské pokolenie, ktoré Jahve stvoril. Inými slovami, ľudia, ktorí mali len Jahveho dych a Jeho život, nevedeli nič o tom, ako majú dodržiavať Božie zákony alebo ako uspokojiť Pána všetkého stvorenstva. Vedeli toho veľmi málo. A tak hoci v ich srdciach nebolo nič pokriveného ani zákerného a zriedka bola medzi nimi žiarlivosť a sváry, predsa nepoznali Jahveho, Pána celého stvorenstva, ani Mu nerozumeli. Títo predkovia človeka vedeli len jesť, čo dostali od Jahveho, tešiť sa z toho, ale nevedeli sa Jahveho báť. Nevedeli, že Jahve je ten, ktorému sa musia klaňať na zohnutých kolenách. Ako by sa teda mohli nazývať Jeho stvorenými bytosťami? Keby to tak bolo, neboli by slová „Jahve je Pán celého stvorenstva“ a „On stvoril človeka, aby človek mohol na Neho poukazovať, oslavovať Ho a odzrkadľovať“ vyslovené zbytočne? Ako by ľudia, ktorí nemajú srdcia plné strachu z Jahveho, mohli svedčiť o Jeho sláve? Ako by mohli prejavovať Jeho slávu? Neboli by Jahveho slová: „Stvoril som človeka na svoj obraz“ zbraňou v rukách satana, toho zlého? Neboli by tieto slová znakom poníženia pre Jahveho stvorenie človeka? Aby sa táto fáza diela dovŕšila, keď Jahve stvoril ľudí, od Adama až po Noema ich nijako nepoúčal ani neviedol. Až po potope, ktorá zničila svet, začal formálne viesť Izraelitov, ktorí boli potomkami Noema a tiež Adama. Jeho dielo a výroky v Izraeli viedli celý izraelský národ počas jeho života v izraelskej krajine. Týmto ľuďom ukázal, že Jahve nielenže dokázal vdýchnuť dych do človeka, aby mohol mať od Neho život, povstať z prachu a stať sa stvoreným človekom, ale takisto dokázal ľudí spáliť a prekliať ľudstvo. Mohol použiť svoju palicu, aby vládol nad ľudstvom. A tak videli, že Jahve dokáže viesť život človeka na zemi a hovoriť a pôsobiť medzi ľuďmi podľa hodín dňa i noci. Pôsobil len preto, aby Jeho stvorené bytosti vedeli, že človek pochádza z prachu, ktorý On pozdvihol. Stvoril človeka. A nielen to. Najprv pôsobil v Izraeli, aby ostatné národy a ľudia (ktorí v skutočnosti neboli oddelení od Izraela, ale skôr sa od Izraelitov oddelili, avšak stále boli potomkami Adama a Evy) mohli prijať Jahveho evanjelium od Izraela, aby sa všetky stvorené bytosti vo vesmíre mohli báť Jahveho a ctiť si Ho ako veľkého. Keby Jahve nezačal pôsobiť v Izraeli, ale po stvorení ľudí by ich nechal žiť bezstarostný život na zemi, v takom prípade by z hľadiska fyzickej prirodzenosti (prirodzenosť znamená, že človek nikdy nemôže poznať veci, ktoré nevidí, to znamená, že by nevedel, že Jahve stvoril ľudstvo a už vôbec by nevedel, prečo ho stvoril) človek nikdy nevedel, že Jahve stvoril ľudí alebo že je Pánom celého stvorenstva. Keby Jahve stvoril človeka a umiestnil ho na zem, jednoducho si oprášil ruky a odišiel namiesto toho, aby bol medzi ľuďmi a po nejakú dobu ich viedol, celé ľudstvo by sa vrátilo do ničoty. Aj nebo a zem a všetky myriady vecí, ktoré stvoril, i celé ľudstvo by sa vrátilo do ničoty a navyše by ho pošliapal satan. Tak by sa zmarilo Jahveho želanie: „Na zemi, čiže uprostred svojho stvorenstva by mal mať miesto, kde bude stáť, posvätné miesto.“ A tak, keď stvoril ľudí, vedel byť medzi nimi, aby ich viedol v ich živote. Hovoril k nim priamo z ich stredu – to všetko preto, aby uskutočnil svoje želanie a naplnil svoj plán. Jeho pôsobenie v Izraeli malo slúžiť len na uskutočnenie plánu, ktorý vytvoril pred stvorením všetkého, a preto Jeho pôsobenie najprv medzi Izraelitmi a Jeho stvorenie všetkého neboli vo vzájomnom rozpore, ale oboje sa uskutočnilo vďaka Jeho riadeniu, Jeho dielu a Jeho sláve. Uskutočnilo sa to preto, aby sa prehĺbil význam toho, že stvoril ľudí. Viedol život ľudí na zemi počas 2 000 rokov po Noemovi. Vtedy učil ľudí, aby pochopili, ako sa majú báť Jahveho, Pána celého stvorenstva, ako majú viesť svoj život a ako majú ďalej žiť. Učil ich predovšetkým to, ako majú svedčiť o Jahvem, podriadiť sa Mu a báť sa Ho, ba aj chváliť Ho hudbou ako Dávid a jeho kňazi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo vo Veku zákona

Poznámky pod čiarou:

a. Pôvodný text neobsahuje slovné spojenie „ktoré bolo treba dodržiavať“.

Na začiatku, počas starozákonného Veku zákona, bolo vedenie človeka ako viesť život dieťaťa. Najstaršie ľudstvo sa zrodilo z Jahveho. Boli to Izraeliti. Nechápali, ako sa majú báť Boha ani ako žiť na zemi. To znamená, že Jahve stvoril ľudstvo, čiže Adama a Evu, ale nedal im schopnosti, aby pochopili, ako sa báť Jahveho alebo ako sa riadiť Jahveho zákonmi na zemi. Keby ich Jahve priamo neviedol, nikto by to nemohol vedieť priamo, pretože na začiatku človek takéto schopnosti nemal. Vedel len, že Jahve je Boh, ale pokiaľ ide o to, ako sa Ho báť, aký druh správania sa dá nazývať strachom z Neho, s akou mysľou sa Ho má človek báť alebo čo má obetovať zo strachu k Nemu, človek nemal absolútne žiadnu predstavu. Vedel len, ako sa tešiť z toho, z čoho sa dalo tešiť medzi všetkými vecami, ktoré stvoril Jahve, ale pokiaľ ide o to, aký spôsob života na zemi je hodný stvorenej bytosti, človek nemal ani tušenia. Bez niekoho, kto by ho poučil, bez niekoho, kto by ho osobne viedol, by toto ľudstvo nikdy nežilo spôsobom hodným ľudstva, ale ostalo by v tajnom satanovom zajatí. Jahve stvoril ľudstvo, to znamená, že stvoril predkov ľudstva, Evu a Adama, ale neobdaril ich žiadnym ďalším rozumom ani múdrosťou. Hoci už žili na zemi, nerozumeli takmer ničomu. A tak Jahveho dielo pri stvorení ľudstva bolo dokončené len napoly a zďaleka nebolo úplné. Jahve z hliny vytvoril len model človeka a dal mu svoj dych, ale bez toho, aby človeka obdaril dostatočnou ochotou báť sa Ho. Na začiatku človek nemal bohabojné srdce ani sa Ho neobával. Človek vedel len počúvať Jeho slová, ale nepoznal základné znalosti o spôsobe života na zemi ani normálne pravidlá spôsobu ľudského života. A tak, hoci Jahve stvoril muža a ženu a dokončil projekt siedmich dní, v žiadnom prípade nedokončil stvorenie človeka, pretože človek bol len plevou a chýbala mu realita ľudského bytia. Vedel len, že to Jahve stvoril ľudstvo, ale netušil, ako sa má riadiť Jeho slovami alebo zákonmi. A tak, keď vzniklo ľudstvo, Jahveho dielo sa ani zďaleka neskončilo. Jahve ešte stále musel naplno viesť ľudstvo k tomu, aby pred Neho predstúpilo, aby bolo schopné spolunažívať na zemi a báť sa Ho a aby dokázalo pod Jeho vedením nastúpiť na správnu cestu žitia normálneho ľudského života na zemi. Iba tak sa úplne dovŕšilo dielo, ktoré sa zásadne konalo pod Jahveho menom, čiže len takto sa úplne dovŕšilo Jahveho dielo stvorenia sveta. Po stvorení ľudstva teda musel niekoľko tisíc rokov usmerňovať spôsob ľudského života na zemi, aby sa ľudstvo mohlo riadiť Jeho nariadeniami a zákonmi a zapájať sa do všetkých činností normálneho ľudského žitia na zemi. Až potom bolo Jahveho dielo úplne dokončené.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3)

Vo Veku zákona dal Jahve Mojžišovi mnoho prikázaní, aby ich odovzdal Izraelitom, ktorí ho nasledovali z Egypta. Tieto prikázania dal Jahve Izraelitom a neboli nijako určené Egypťanom. Mali Izraelitov udržiavať pod kontrolou. V týchto prikázaniach im predložil svoje požiadavky. To, či dodržiavajú sobotu, či si vážia svojich rodičov, či sa klaňajú modlám a podobne, to boli zásady, podľa ktorých ich súdil, či sú hriešni alebo spravodliví. Boli medzi nimi takí, ktorých zasiahol Jahveho oheň. Takí, čo boli ukameňovaní, i takí, čo dostali Jahveho požehnanie. To sa posudzovalo podľa toho, či tieto prikázania dodržiavali alebo nie. Tí, čo nedodržiavali sobotu, boli ukameňovaní. Kňazov, ktorí nedodržiavali sobotu, zasiahol Jahveho oheň. Tí, ktorí si nevážili svojich rodičov, boli tiež ukameňovaní. Za toto všetko Jahve ľudí pochválil. Jahve ustanovil svoje prikázania a zákony, aby ľudia, ktorých viedol v živote, počúvali Jeho slovo, podriadili sa a nevzdorovali Mu. Tieto zákony používal na to, aby mal novonarodené ľudstvo pod kontrolou, aby tým lepšie položil základy pre svoje budúce pôsobenie. Teda podľa diela, ktoré Jahve uskutočnil, sa prvý vek nazýva Vekom zákona. Hoci Jahve vyslovil veľa výrokov a vykonal veľké dielo, ľudí viedol len pozitívne. Učil týchto nevzdelaných ľudí, ako majú byť ľuďmi, ako majú žiť, ako majú pochopiť Jahveho cestu. Jeho dielo prevažne spočívalo v tom, že pobádal ľudí, aby šli Jeho cestou a riadili sa Jeho zákonmi. Pôsobil na ľudí, ktorí boli mierne skazení. Jeho pôsobenie nesiahalo tak ďaleko, aby zmenil ich povahu alebo napredovanie v živote. Chcel len prostredníctvom zákonov udržať ľudí pod kontrolou. Pre vtedajších Izraelitov bol Jahve len Bohom v chráme, Bohom na nebi. Bol oblačným a ohnivým stĺpom. Všetko, čo od nich Jahve požadoval, bolo poslúchať to, čo dnes ľudia poznajú ako Jeho zákony a prikázania – mohli by sme povedať pravidlá –, lebo Jahve ich nechcel premeniť, ale dať im viac vecí, ktoré človek potrebuje, a poučiť ich svojimi ústami, lebo po stvorení človek nemal nič z toho, čím by mal disponovať. A tak Jahve dal ľuďom to, čo potrebovali pre svoj život na zemi. Spôsobil to, že ľudia, ktorých viedol, prekonali svojich predkov, Adama a Evu, lebo to, čo im Jahve dal, prekonalo to, čo dal Adamovi a Eve na začiatku. Nech už Jahve vykonal v Izraeli čokoľvek, cieľom bolo to, aby viedol ľudí a aby ľudia spoznali svojho Stvoriteľa. Nepodmanil si ich ani ich nepremenil. Len ich viedol. Toto je zhrnutie Jahveho diela vo Veku zákona. Je to pozadie, skutočný príbeh, podstata Jeho diela v celej izraelskej krajine a začiatok Jeho 6 000 ročného diela – udržať ľudstvo pod kontrolou Jahveho ruky. Z toho sa zrodilo ďalšie dielo v Jeho 6 000 ročnom pláne riadenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo vo Veku zákona

Ježiš predstavuje celé dielo Veku milosti. Vtelil sa a bol pribitý na kríž, čím tiež začal Vek milosti. Bol ukrižovaný, aby zavŕšil dielo vykúpenia, ukončil Vek zákona a započal Vek milosti. Preto Ho volali Najvyšším veliteľom, Obetou za hriech a Vykupiteľom. Preto sa Ježišovo dielo obsahom líšilo od diela Jahveho, hoci v princípe boli rovnaké. Jahve začal Vek zákona, pričom vytvoril základ – východiskový bod – pre Božie dielo na zemi a vydal zákony a prikázania. Sú to dve časti diela, ktoré vykonal, a predstavujú Vek zákona. Dielo, ktoré Ježiš vykonal vo Veku milosti, nespočívalo vo vydávaní zákonov, ale v ich naplnení, čím započal Vek milosti a ukončil Vek zákona, ktorý trval dvetisíc rokov. Vyšliapal cestu a prišiel, aby započal Vek milosti, ale hlavná časť Jeho diela spočívala vo vykúpení. A tak aj Jeho dielo bolo dvojaké: uviedol nový vek a dokončil dielo vykúpenia svojím ukrižovaním, po ktorom odišiel. A tým sa skončil Vek zákona a začal sa Vek milosti.

Dielo, ktoré Ježiš vykonal, bolo v súlade s potrebami človeka tej doby. Jeho úlohou bolo vykúpiť ľudí a odpustiť im hriechy, preto mal povahu plnú pokory, trpezlivosti, lásky, zbožnosti, zhovievavosti, milosrdenstva a láskavosti. Ľuďom priniesol hojnosť milosti a požehnaní i dal im pre radosť všetko, z čoho sa mohli tešiť: pokoj a šťastie, svoju znášanlivosť a lásku, svoje milosrdenstvo a láskavosť. Hojnosť vecí, z ktorých sa ľudia mohli tešiť – pocit pokoja a bezpečia v ich srdci, pocit istoty v duchu a ich závislosť od Ježiša Spasiteľa –, vyplývala z doby, v ktorej žili. Vo Veku milosti satan už skazil človeka, takže naplnenie diela vykúpenia celého ľudstva si vyžadovalo hojnosť milosti, nekonečnú zhovievavosť a trpezlivosť, ba dokonca obetu, ktorá bola dostatočná na to, aby odčinila hriechy ľudstva a mala účinok. Vo Veku milosti ľudia videli len Moju obetu na zmierenie za ich hriechy: Ježiša. Vedeli iba to, že Boh môže byť milosrdný a zhovievavý. Videli iba Ježišovo milosrdenstvo a láskavosť. Dôvod spočíval v tom, že sa narodili vo Veku milosti. A tak skôr, než mohli byť vykúpení, museli zažiť mnohé druhy milosti, ktoré im dal Ježiš, aby z nich mohli mať úžitok. Vďaka milosti, ktorej sa im dostalo, im mohli byť odpustené hriechy a Ježišova zhovievavosť a trpezlivosť im dala príležitosť na vykúpenie. Len vďaka Ježišovej zhovievavosti a trpezlivosti dostali právo prijať odpustenie a prežívať hojnosť milosti, ktorú im Ježiš venoval. Tak ako to povedal Ježiš: Neprišiel som vykúpiť spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa hriešnikom mohli odpustiť hriechy. Keby Ježiš, keď sa stal telom, priniesol povahu súdu, prekliatia a neznášanlivosti voči previneniam človeka, potom by človek nikdy nemal príležitosť na vykúpenie a zostal by navždy hriešny. V takom prípade by sa šesťtisícročný plán riadenia zastavil vo Veku zákona a ten by sa predĺžil o šesťtisíc rokov. Hriechy by boli početnejšie a horšie. Stvorenie ľudí by bolo márne. Ľudia by dokázali slúžiť Jahvemu iba pod zákonom, ale ich hriechy by boli väčšie než hriechy prvých stvorených ľudí. Čím viac Ježiš miloval ľudí, odpúšťal im hriechy a prinášal im dostatok milosrdenstva a lásky, tým viac mali ľudia právo, aby ich Ježiš spasil a aby sa mohli nazývať stratenými baránkami, ktorých Ježiš vykúpil za vysokú cenu. Satan nemohol zasahovať do tohto diela, lebo Ježiš sa k svojim nasledovníkom správal tak, ako sa milujúca matka správa k dieťaťu vo svojom lone. Nehneval sa na nich ani nimi nepohŕdal, ale bol plný útechy. Nikdy sa medzi nimi nerozhneval, ale znášal ich hriechy a zatváral oči nad ich hlúposťou a neznalosťou. Povedal: „Odpúšťajte druhým sedemdesiatkrát sedemkrát.“ Jeho srdce tak premenilo srdcia druhých a len takto, vďaka Jeho zhovievavosti, ľudia získali odpustenie za svoje hriechy.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Pravdivý príbeh o diele vo Veku vykúpenia

Keď Pán Ježiš začal vykonávať svoje dielo, vymanil sa z „pút“ Veku zákona a prelomil jeho ustanovenia a princípy. Nebolo v Ňom ani stopy po ničom, čo by súviselo so zákonom. Naveky ho odvrhol a už ho viac nedodržiaval a ani od ľudstva už jeho dodržiavanie nevyžadoval. Tu teda vidíš, ako Pán Ježiš v sobotu išiel cez obilné polia, a že neodpočíval. Bol vonku a pracoval, neoddychoval. Toto Jeho konanie bolo pre predstavy ľudí šokom a povedalo im, že už viac nežije podľa zákona, zbavil sa obmedzení soboty a pred ľudstvom sa zjavil v novom obraze, s novým spôsobom práce. Tento Jeho čin ľuďom povedal, že so sebou priniesol nové dielo – dielo, ktoré sa začalo vymanením spod zákona a odklonom od soboty. Keď Boh vykonával toto nové dielo, už viac nelipol na minulosti, už sa netrápil ustanoveniami Veku zákona. Ani Jeho dielo v predchádzajúcom veku Ho neovplyvnilo. Namiesto toho v sobotu pracoval ako v ktorýkoľvek iný deň a keď boli Jeho učeníci v sobotu hladní, mohli si odtrhnúť kukuričné klasy. Toto všetko bolo v očiach Boha úplne normálne. Pre Boha je prípustné mať pre veľké množstvo diela, ktoré chce vykonať, a nové slová, ktoré chce povedať, nový začiatok. Keď začne niečo nové, nespomína svoje predchádzajúce dielo ani nepokračuje v jeho vykonávaní. Keďže Boh má počas konania diela svoje princípy, keď chce začať nové dielo, je to vtedy, keď chce ľudstvo priviesť do novej etapy svojho diela a keď sa Jeho dielo dostane do vyššej fázy. Ak budú ľudia naďalej konať podľa starých prísloví a ustanovení alebo sa ich ďalej pevne držať, nebude si to pamätať ani to neschváli. Je to preto, lebo už začal nové dielo a vstúpil do novej fázy svojho diela. Keď začne vykonávať nové dielo, zjaví sa ľudstvu v úplne novom obraze, z úplne nového uhla a úplne novým spôsobom, takže ľudia môžu vidieť odlišné aspekty Jeho povahy a to, čo má a čím je. Toto je jeden z cieľov Jeho nového diela.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III

Bez Ježišovho vykúpenia by ľudia navždy žili v hriechu. Boli by potomkami hriechu, potomkami démonov. Keby to takto pokračovalo, celý svet by sa stal krajinou, kde prebýva satan, jeho sídlom. Dielo vykúpenia si však vyžadovalo prejaviť ľudstvu milosrdenstvo a láskavosť. Iba tak mohlo ľudstvo získať odpustenie a napokon dostať právo, aby ho Boh urobil úplným a naplno ho získal. Bez tejto fázy diela by šesťtisícročný plán riadenia nemohol napredovať. Keby Ježiš nebol ukrižovaný, keby len uzdravoval chorých a vyháňal démonov, ľuďom by nemohli byť úplne odpustené ich hriechy. Za tri a pol roka, ktoré Ježiš strávil vykonávaním svojho diela na zemi, dokončil iba polovicu diela vykúpenia. Keď bol potom pribitý na kríž, stal sa podobou hriešneho tela a bol vydaný tomu, ktorý je stelesnením zla, dokončil dielo ukrižovania a ovládol osud ľudí. Až keď bol vydaný do satanových rúk, vykúpil ľudí. Tridsaťtri a pol roka trpel na zemi, ľudia Ho zosmiešňovali, ohovárali a opúšťali, a to až do takej miery, že nemal kde skloniť hlavu. Nemal miesto odpočinku. Neskôr bol ukrižovaný, pričom celá Jeho bytosť – sväté a nevinné telo – bola priklincovaná na kríž. Znášal všetky druhy utrpenia, aké existujú. Mocní sa Mu posmievali a bičovali Ho a vojaci Mu dokonca pľuli do tváre. On však mlčal a vydržal až do konca. Bezpodmienečne sa podriadil až na smrť a tým vykúpil celé ľudstvo. Až potom si mohol odpočinúť. Dielo, ktoré Ježiš vykonal, predstavuje len Vek milosti. Nepredstavuje Vek zákona a nie je ani náhradou za dielo posledných dní. Toto je podstata Ježišovho diela vo Veku milosti, v druhom veku, ktorým si ľudstvo prešlo – vo Veku vykúpenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Pravdivý príbeh o diele vo Veku vykúpenia

Keď Ježiš prišiel do sveta človeka, ohlásil Vek milosti a ukončil Vek zákona. Počas posledných dní sa Boh opäť stal telom a týmto vtelením ukončil Vek milosti a ohlásil Vek kráľovstva. Všetci tí, ktorí dokážu prijať druhé vtelenie Boha, budú privedení do Veku kráľovstva a navyše budú schopní osobne prijať Božie usmernenie. Hoci Ježiš vykonal medzi ľuďmi veľa diela, len dokončil vykúpenie celého ľudstva a stal sa obetou za hriech človeka. Nezbavil človeka celej jeho skazenej povahy. Na to, aby človeka úplne zachránil pred vplyvom satana, nestačilo, aby sa stal obetou za hriech a znášal hriechy človeka. Boh okrem toho musel vykonať väčšie dielo, aby človeka úplne zbavil jeho satansky skazenej povahy. A tak teraz, keď boli človeku odpustené všetky jeho hriechy, sa Boh opäť stal telom, aby človeka priviedol do nového veku a začal dielo napomínania a súdu. Toto dielo priviedlo človeka do vyššej sféry. Všetci, ktorí sa podrobia Jeho nadvláde, si budú užívať vyššiu pravdu a dostanú väčšie požehnanie. Budú skutočne žiť vo svetle a získajú pravdu, cestu a život.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov

Pred vykúpením človeka v ňom bolo zasiatych už mnoho satanových jedov a po tisícročiach, počas ktorých ho satan skazil, má v sebe zakorenenú prirodzenosť, ktorá odporuje Bohu. Vykúpenie človeka preto nie je nič iné ako prípad vykúpenia, keď sa človek kúpi za vysokú cenu, ale jeho jedovatá prirodzenosť sa z neho neodstráni. Takto poškvrnený človek musí podstúpiť zmenu skôr, než sa stane hodným slúžiť Bohu. Prostredníctvom tohto diela súdu a napomínania človek úplne spozná špinavú a skazenú podstatu vo svojom vnútri a bude sa môcť úplne zmeniť a stať sa čistým. Iba tak sa človek môže stať hodným návratu pred Boží trón. Celé dnešné dielo sa vykonáva tak, aby sa človek očistil a zmenil. Skrze súd a napomínanie slovom, rovnako ako skrze zušľachťovanie, sa môže človek zbaviť svojej skazenosti a očistiť sa. Namiesto toho, aby sa táto etapa diela považovala za etapu spásy, by bolo vhodnejšie povedať, že ide o dielo očisťovania. V skutočnosti je táto etapa podmaňovaním a zároveň druhou etapou v diele spásy. Boh získa človeka prostredníctvom súdu a napomínania, pričom slovo sa použije na zušľachtenie, odsúdenie a úplné odhalenie všetkých nečistôt, predstáv, pohnútok a individuálnych túžob v ľudskom srdci. Za to, že človek mohol byť vykúpený a boli mu odpustené jeho hriechy, možno považovať len to, že Boh si nepamätá priestupky človeka a nezaobchádza s ním podľa jeho priestupkov. Avšak, keď sa človek, ktorý žije v hmotnom tele, neoslobodil od hriechu, môže iba pokračovať v hrešení a donekonečna odhaľovať svoju skazenú satanskú povahu. Toto je život, aký človek vedie, nekonečný cyklus hriechov a odpustenia. Väčšina ľudstva hreší cez deň, len aby sa večer vyspovedala. Preto platí, že hoci bude obeta za hriech pre človeka navždy účinná, nedokáže ho spasiť od hriechu. Dokončila sa iba polovica diela spásy, pretože povaha človeka zostáva naďalej skazená. Keď si napríklad ľudia uvedomili, že pochádzajú z Moábu, začali sa ponosovať, prestali sa usilovať o život a stali sa úplne negatívnymi. Nedokazuje to, že ľudstvo sa ešte stále nedokáže úplne podriadiť Božej nadvláde? Nie je presne toto ich skazená satanská povaha? Keď si sa nepodriadil napomínaniu, tvoje ruky sa zdvíhali vyššie ako všetky ostatné, dokonca vyššie ako Ježišove. A hlasno si kričal: „Buď milovaným synom Božím! Buď Božím dôverníkom! Radšej by sme zomreli ako sa klaňali satanovi! Vzdoruj starému satanovi! Vzdoruj veľkému červenému drakovi! Nech moc veľkého červeného draka hanebne padne! Nech nás Boh učiní úplnými!“ Tvoje výkriky boli hlasnejšie než výkriky všetkých ostatných. Potom však nadišiel čas napomínania a skazená povaha ľudstva sa opäť odhalila. Potom ich náreky ustali a ich odhodlanie stroskotalo. To je skazenosť človeka. Preniká hlbšie ako hriech, je to niečo, čo zasial satan a čo je v človeku hlboko zakorenené. Pre človeka nie je ľahké uvedomiť si svoje hriechy. Nevie, ako rozpoznať svoju vlastnú, hlboko zakorenenú prirodzenosť a musí sa spoliehať na súd slovom, aby tento výsledok dosiahol. Iba tak sa môže človek od tejto chvíle postupne meniť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)

Kristus posledných dní používa na učenie človeka rôzne pravdy, aby odhalil jeho jadro a rozobral jeho slová a skutky. Tieto slová zahŕňajú rôzne pravdy, napríklad o povinnostiach človeka, o tom, ako by sa mal človek podriadiť Bohu, ako by Mu mal byť oddaný a ako by mal žiť normálnu ľudskú prirodzenosť, ako aj pravdy o Božej múdrosti, Jeho povahe a tak ďalej. Všetky tieto slová sú zamerané na jadro človeka a jeho skazenú povahu. Predovšetkým tie slová, ktoré odhaľujú, ako človek zavrhuje Boha, sa týkajú toho, že človek je stelesnením satana, nepriateľskej sily zameranej proti Bohu. Boh pri vykonávaní diela súdu neobjasňuje prirodzenosť človeka len niekoľkými slovami. Odhaľuje a orezáva dlhodobo. Tieto rôzne spôsoby odhaľovania a orezávania nemožno nahradiť obyčajnými slovami, ale len pravdou, ktorej je človek úplne zbavený. Len takéto spôsoby môžeme nazývať súdom a len prostredníctvom takéhoto súdu možno človeka skrotiť, úplne ho presvedčiť o Bohu a len takto môže získať skutočné poznatky o Bohu. Vďaka dielu súdu človek pochopí pravú tvár Boha a pravdu o svojej vlastnej vzdorovitosti. Dielo súdu umožňuje človeku do značnej miery porozumieť Božím úmyslom, účelu Božieho diela a záhadám, ktoré sú pre neho nepochopiteľné. Človek tak zároveň môže rozpoznať a uvedomiť si svoju skazenú podstatu a jej korene a tiež spoznať ohavnosť človeka. Všetky tieto účinky prináša dielo súdu, pretože podstatou tohto diela je vyjavovať pravdu, cestu a život Boha všetkým, ktorí v Neho veria. Toto dielo je dielom súdu, ktoré vykonáva Boh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristus koná dielo súdu prostredníctvom pravdy

Boh koná dielo súdu a napomínania, aby o Ňom človek mohol získať poznanie a tiež v záujme svojho svedectva. Bez Jeho súdu nad skazenou ľudskou povahou by človek nemohol spoznať Jeho spravodlivú povahu, ktorá nestrpí žiadne urážky, a ani by nebol schopný premeniť svoje staré poznanie Boha na nové. V záujme svojho svedectva a riadenia zverejňuje svoju úplnosť a umožňuje tak človeku – prostredníctvom svojho verejného zjavenia – dospieť k poznaniu Boha, zažiť zmenu povahy a vydať o Bohu hlasné svedectvo. Zmena povahy človeka sa dosahuje skrze rôzne druhy Božieho diela. Bez týchto zmien povahy by človek nebol schopný vydávať svedectvo o Bohu a byť v súlade s Božími úmyslami. Zmena povahy človeka znamená, že človek sa oslobodil zo satanovho otroctva a z vplyvu temnoty a skutočne sa stal vzorom a príkladom Božieho diela, Božím svedkom a človekom, ktorý je v súlade s Božími úmyslami. Vtelený Boh dnes prišiel konať svoje dielo na zem a chce, aby o Ňom človek získal poznanie, aby sa Mu podriadil a svedčil o Ňom – má spoznať Jeho praktické a normálne dielo, má sa podriadiť všetkým Jeho slovám a dielu, ktoré nie sú v súlade s predstavami človeka, a má vydávať svedectvo o celom diele, ktoré koná na spasenie človeka, ako aj o všetkých skutkoch, ktoré koná, aby si človeka podmanil. Tí, ktorí vydávajú o Bohu svedectvo, musia mať o Ňom určité poznanie. Len takéto svedectvo je presné a praktické a len takéto svedectvo môže zahanbiť satana. Boh používa tých, ktorí Ho spoznali skrze Jeho súd, napomínanie a orezávanie, aby o Ňom vydali svedectvo. Na rovnaký účel používa tých, ktorých skazil satan, i tých, ktorých povaha sa zmenila a ktorí tak získali Jeho požehnania. Nepotrebuje, aby Ho človek chválil ústami, ani chválu a svedectvo ľudí podobných satanovi, ktorých nespasil. Právo vydávať o Ňom svedectvo majú iba tí, ktorí poznajú Boha a ktorých povaha sa zmenila. Boh nedovolí, aby človek zámerne hanobil Jeho meno.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Svedectvo o Bohu môžu vydať len tí, ktorí Ho poznajú

Slová, ktoré dnes hovorím, majú súdiť ľudské hriechy, ľudskú nespravodlivosť a preklínať vzdorovitosť človeka. Ľudská nepoctivosť a klamlivosť, ľudské slová a skutky – všetko, čo je v rozpore s Božími úmyslami, musí byť podrobené súdu a všetka ľudská vzdorovitosť musí byť označená za hriech. Jeho slová sa sústreďujú na princípy súdu; používa odsúdenie ľudskej nespravodlivosti, prekliatie ľudskej vzdorovitosti a odkrytie škaredých ľudských tvárí, aby prejavil svoju vlastnú spravodlivú povahu. Svätosť je stvárnením Jeho spravodlivej povahy a Božia svätosť je v skutočnosti Jeho spravodlivou povahou. Vaše skazené povahy sú kontextom dnešných slov – používam ich na to, aby som hovoril, súdil a uskutočňoval dielo podmanenia. Len toto je praktické dielo a len vďaka nemu zažiari Božia svätosť naplno. Ak v tebe nie je ani náznak skazenej povahy, potom ťa Boh nebude súdiť, ani ti nebude ukazovať svoju spravodlivú povahu. Keďže máš skazenú povahu, Boh ťa nenechá odísť, a práve tým sa prejavuje Jeho svätosť. Ak by Boh videl, že ľudská špina a vzdorovitosť sú príliš veľké, ale neprehovoril by, ani ťa nesúdil, ani ťa nenapomínal za tvoju nespravodlivosť, potom by to dokazovalo, že nie je Bohom, pretože by neprechovával nenávisť voči hriechu; bol by rovnako špinavý ako človek. Dnes ťa súdim pre tvoju špinavosť a napomínam ťa pre tvoju skazenosť a vzdorovitosť. Nevystatujem sa pred vami svojou mocou ani vás úmyselne neutláčam; robím to preto, lebo vy, ktorí ste sa narodili v tejto krajine špiny, ste tak vážne poznačení špinou. Jednoducho ste stratili svoju bezúhonnosť a ľudskú prirodzenosť ako prasatá, ktoré žijú na špinavých miestach. To pre vašu špinu a skazenosť vás súdim a vylievam si na vás svoj hnev. Práve vďaka súdu týchto slov ste mohli pochopiť, že Boh je spravodlivým Bohom a že Boh je svätým Bohom. Práve pre svoju svätosť a spravodlivosť vás súdi a rozpútava na vás svoj hnev. Práve preto, že vidí vzdorovitosť ľudstva, zjavuje svoju spravodlivú povahu. Špina a skazenosť ľudstva zviditeľňujú Jeho svätosť. To stačí na to, aby sa ukázalo, že On sám je Boh, ktorý je svätý a nedotknutý, a predsa žije v krajine špiny.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako sa dosiahnu účinky druhého kroku diela podmanenia

Dielo, ktoré sa teraz vykonáva, má spôsobiť to, aby ľudia vzdorovali satanovi, svojmu dávnemu predkovi. Všetky súdy slovom majú za cieľ odhaliť skazenú povahu ľudstva a umožniť ľuďom pochopiť podstatu života. Tieto opakované súdy bodajú do ľudských sŕdc. Každý súd sa priamo týka ich osudu a má zraniť ich srdcia, aby sa toho všetkého mohli vzdať, a tak spoznať život, spoznať tento nečistý svet, spoznať Božiu múdrosť a všemohúcnosť a tiež spoznať ľudstvo, ktoré je skazené satanom. Čím viac napomínania a súdov je takýchto, tým viac môže byť jeho srdce zranené a tým viac sa môže prebudiť jeho duša. Prebudenie duchov týchto mimoriadne skazených a najhlbšie podvedených ľudí je cieľom takéhoto súdu. Človek nemá ducha, to znamená, že jeho duch dávno zomrel a nevie, že existuje nebo, nevie, že existuje Boh, a určite nevie, že sa zmieta v priepasti smrti, ako by teda mohol vedieť, že žije v tomto diabolskom pekle na zemi? Ako by mohol vedieť, že táto jeho hnijúca mŕtvola sa vďaka satanovej skazenosti prepadla do podsvetia smrti? Ako by mohol vedieť, že všetko na zemi je už dávno ľudstvom nezvratne zničené? Ako by mohol vedieť, že Stvoriteľ dnes prišiel na zem a hľadá skupinu skazených ľudí, ktorých môže zachrániť? Aj keď človek zažije všetky možné zušľachťovania a súdy, jeho otupené vedomie sa len ťažko prebúdza a vlastne prakticky nereaguje. Ľudstvo je také zdegenerované! A hoci sa tento druh súdu podobá krutému krupobitiu, ktoré padá z neba, je pre človeka najväčším prínosom. Keby nebolo takéhoto súdenia, nebolo by žiadneho výsledku a bolo by absolútne nemožné zachrániť ľudí z priepasti utrpenia. Keby nebolo tohto diela, bolo by pre ľudí veľmi ťažké vyjsť z podsvetia, pretože ich srdcia už dávno zomreli, a ich duše už dávno rozdupal satan. Záchrana vás, ktorí ste klesli do najhlbších hlbín degenerácie, si vyžaduje, aby som vás namáhavo vyzýval a súdil, len tak bude možné prebudiť vaše zamrznuté srdcia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zmysluplný život môžu viesť len tí zdokonalení

Boh vo Veku kráľovstva používa slová, aby uviedol nový vek, zmenil prostriedky, ktorými pôsobí a vykonal dielo celého veku. Toto je princíp, ktorým Boh pôsobí vo Veku slova. Stal sa telom, aby hovoril z rôznych pohľadov, a aby človek mohol naozaj uzrieť Boha, ktorý je Slovom zjavujúcim sa v tele, a aby človek mohol uzrieť Jeho múdrosť a zázračnosť. Toto dielo koná preto, aby lepšie dosiahol ciele, ktorými sú získanie človeka, zdokonalenie človeka a vyradenie človeka, čo je pravý význam používania slov pre pôsobenie vo Veku slova. Skrze tieto slová ľudia spoznávajú Božie dielo, Božiu povahu, jadro človeka a to, do čoho by mal človek vstúpiť. Slovami sa dielo, ktoré chce Boh vykonať vo Veku slova, napĺňa v plnej miere. Týmito slovami Boh ľudí odhaľuje, vyraďuje a skúša. Ľudia videli Božie slová, počuli tieto slová a spoznali existenciu týchto slov. V dôsledku toho uverili v Božiu existenciu, v Božiu všemohúcnosť a múdrosť, ako aj v Božiu lásku k človeku a v Jeho túžbu spasiť človeka. Pojem „slová“ môže byť jednoduchý a obyčajný, ale slová vychádzajúce z úst vteleného Boha zatrasú vesmírom, premenia ľudské srdcia, zmenia ich predstavy a starú povahu a zmenia aj spôsob, ako sa kedysi javil celý svet. V priebehu vekov takto pôsobil len dnešný Boh. Len On takto hovorí a takto prichádza spasiť človeka. Od tejto chvíle človek žije pod vedením Božích slov, ktoré ho pasú a živia. Ľudia žijú vo svete Božích slov, medzi kliatbami a požehnaniami Božích slov. Je ešte mnoho ľudí, ktorí prišli žiť pod súdom a napomínaním Jeho slov. Tieto slová a toto dielo sú pre spásu človeka, pre plnenie Božej vôle a pre zmenu pôvodného vzhľadu sveta starého stvorenstva. Boh stvoril svet skrze slová. Vedie ľudí v celom vesmíre skrze slová, získava ich a spasí skrze slová. Napokon použije slová, aby priviedol celý starý svet ku koncu, a tak zavŕšil celý svoj plán riadenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vek kráľovstva je Vekom slova

V posledných dňoch Boh zásadne používa slovo, aby človeka zdokonalil. Nepoužíva znamenia a zázraky na to, aby človeka utláčal alebo presviedčal. To nemôže jasne ukázať Božiu moc. Keby Boh iba ukazoval znamenia a zázraky, potom by nebolo možné objasniť Božiu praktickosť, a teda ani zdokonaliť človeka. Boh človeka nezdokonaľuje znameniami a zázrakmi, ale používa slovo na to, aby človeka napojil a viedol ho ako pastier. Potom bude človek úplne podriadený a bude poznať Boha. To je cieľom diela, ktoré koná a slov, ktoré hovorí. Boh nepoužíva metódu ukazovania znamení a zázrakov, aby zdokonalil človeka – používa slová a mnoho rôznych metód pôsobenia, aby človeka zdokonalil. Či už ho zušľachťuje, orezáva alebo mu poskytuje slová, Boh hovorí z mnohých rôznych hľadísk, aby zdokonalil človeka a dal mu lepšie poznať Božie dielo, múdrosť a úžasnosť. … Už som povedal, že skupina premožiteľov príde z východu. Sú to premožitelia, ktorí prichádzajú z prostredia veľkého súženia. Čo sa myslí pod týmito slovami? To, že títo ľudia, ktorí boli získaní, sa skutočne podriadili až po tom, čo podstúpili súd, napomínanie, orezávanie a všetky spôsoby zušľachťovania. Viera týchto ľudí nie je nejasná a abstraktná, ale skutočná. Nevideli žiadne znamenia a zázraky ani žiadne divy. Nehovoria o zložitých slovách a učeniach ani o hlbokých poznatkoch. Namiesto toho majú skutočnosť a Božie slová a pravé poznanie Božej praktickosti. Nie je táto skupina schopnejšia objasniť Božiu moc?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slovo dosiahne všetko

V Jeho záverečnom diele ukončenia veku je Božia povaha napomínania a súdu, v ktorom odhaľuje všetko, čo je nespravodlivé, aby verejne súdil všetky národy a zdokonalil tých, ktorí Ho milujú úprimným srdcom. Len takáto povaha môže ukončiť tento vek. Posledné dni už nastali. Všetky veci vo stvorení budú oddelené podľa svojho druhu a rozdelené do rôznych kategórií na základe svojej prirodzenosti. To je okamih, keď Boh odhalí človeku Jeho výsledok a konečný osud. Ak ľudia neprejdú napomínaním a súdom, nebude možné odhaliť ich vzdorovitosť a nespravodlivosť. Len skrze napomínanie a súd možno odhaliť výsledok celého stvorenia. Človek ukáže svoju pravú tvár len vtedy, keď ho napomínajú a súdia. Zlé sa priradí k zlému, dobré k dobrému a ľudia budú rozdelení podľa svojho druhu. Skrze napomínanie a súd sa odhalí výsledok celého stvorenia, takže zlo môže byť potrestané a dobro odmenené a všetci ľudia sa odovzdajú Božej nadvláde. Celé toto dielo sa musí dosiahnuť skrze spravodlivé napomínanie a súd. Keďže skazenosť človeka dosiahla svoj vrchol a jeho vzdorovitosť sa stala nesmierne vážnou, len spravodlivá Božia povaha, ktorá sa v zásade skladá z napomínania a súdu a odhalí sa počas posledných dní, môže človeka úplne premeniť a urobiť úplným. Len táto povaha môže odhaliť zlo a prísne tak potrestať všetkých nespravodlivých. Preto je takáto povaha nasiaknutá významom veku a zjavenie a prejavenie Jeho povahy sa uskutočňuje v záujme diela každého nového veku. Nie je to tak, že by Boh odhaľoval svoju povahu svojvoľne a bez významu. Predpokladajme, že Boh by pri zjavovaní výsledku človeka počas posledných dní stále obdarúval človeka nekonečným súcitom a láskou a naďalej by bol voči nemu milujúci, nevystavoval by ho spravodlivému súdu, ale naopak, prejavoval by voči nemu toleranciu, trpezlivosť a odpustenie a omilostil by ho bez ohľadu na to, aké ťažké sú jeho hriechy, bez akéhokoľvek spravodlivého súdu: kedy by sa potom celé Božie riadenie vôbec skončilo? Kedy by takáto povaha mohla priviesť ľudí k náležitému konečnému osudu ľudstva? Vezmite si napríklad sudcu, ktorý je vždy láskavý, sudcu s láskavou tvárou a jemným srdcom. Miluje ľudí bez ohľadu na zločiny, ktorých sa dopustili, a je k nim láskavý a zhovievavý, nech sú akíkoľvek. Kedy bude vôbec schopný vyniesť spravodlivý rozsudok? Počas posledných dní môže len spravodlivý súd rozdeliť ľudí podľa ich druhu a priviesť ich do novej ríše. Takto sa celý vek končí skrze spravodlivú Božiu povahu súdu a napomínania.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3)

Tí, ktorí budú schopní stáť pevne počas Božieho diela súdu a napomínania v posledných dňoch – teda počas záverečného diela očisťovania –, budú tými, ktorí vstúpia do konečného odpočinku spolu s Bohom. V podstate všetci tí, ktorí vstúpia do odpočinku, sa vymania spod satanovho vplyvu a získa si ich Boh po tom, čo podstúpia Jeho záverečné dielo očisťovania. Títo ľudia, ktorých si napokon získa Boh, vstúpia do konečného odpočinku. Božie dielo napomínania a súdu v podstate slúži na očistenie ľudstva v záujme konečného odpočinku. Inak by nikto z ľudí nemohol byť zadelený do rôznych kategórií podľa druhu, ani by nemohol vstúpiť do odpočinku. Toto dielo je jedinou cestou ľudstva, ako vstúpiť do odpočinku. Len Božie dielo očisťovania totiž očistí ľudí od ich nespravodlivosti a len Jeho dielo napomínania a súdu odhalí tých vzdorovitých. Takto sa oddelia tí, ktorí môžu byť zachránení, od tých, ktorí nemôžu, a tí, ktorí zostanú, od tých, ktorí nezostanú. Keď sa toto dielo skončí, všetci tí ľudia, ktorým bude dovolené zostať, budú očistení a vstúpia do vyššieho stavu ľudstva, v rámci ktorého si budú vychutnávať úžasný druhý ľudský život na zemi. Inými slovami, započnú svoj ľudský deň odpočinku a budú spolunažívať s Bohom. Po napomenutí a súdení tých, ktorým nebude dovolené zostať, sa úplne prejaví ich pravá tvár. Všetci budú potom zničení a podobne ako satan, nebudú môcť prebývať na zemi. Ľudstvo budúcnosti už nebude zahŕňať žiadnych ľudí tohto druhu. Takíto ľudia nie sú pripravení na vstup do krajiny konečného odpočinku ani do dňa odpočinku, ktorý bude zdieľať Boh s ľudstvom, pretože ich neminie trest a sú to zlí, nespravodliví ľudia. Kedysi boli vykúpení a boli tiež súdení a napomínaní. Kedysi tiež pracovali pre Boha. Keď však nadíde posledný deň, aj tak budú v dôsledku svojej zloby vyradení a zničení. Bude to tiež pre ich vzdorovitosť a neschopnosť byť vykúpení. Už nikdy sa v budúcom svete nevrátia do života a už nebudú žiť medzi budúcou ľudskou rasou. Či už ide o duchov mŕtvych alebo o ľudí, ktorí ešte žijú v tele, všetci zlosynovia a všetci tí, ktorí neboli zachránení, budú zničení, keď svätí spomedzi ľudí vstúpia do odpočinku. Čo sa týka týchto zlých duchov a ľudí, alebo duchov spravodlivých a tých, ktorí konajú spravodlivosť, budú nakoniec zničení všetci tí, ktorí sú zlí, bez ohľadu na to, v akom veku sa nachádzajú, a všetci spravodliví prežijú. O tom, či človek alebo duch získa spásu, sa úplne nerozhodne na základe diela posledného veku. Rozhodne sa o tom skôr na základe toho, či odporovali a vzdorovali Bohu. Určite neminie trest ľudí v predošlom veku, ktorí páchali zlo a nemohli dosiahnuť spásu. A trest neminie ani tých, ktorí páchajú zlo a nemôžu byť spasení v súčasnom veku. Ľudia sa rozdeľujú do kategórií na základe konania dobra a zla, nie podľa veku, v ktorom žijú. Po takomto rozdelení do kategórií nebudú potrestaní ani odmenení okamžite. Boh totiž vykoná svoje dielo potrestania zla a odmenenia dobra až po tom, čo dokončí svoje dielo podmanenia v posledných dňoch. V skutočnosti rozdeľuje ľudí na dobrých a zlých od momentu, keď začal konať svoje dielo spásy ľudstva. Akurát odmení spravodlivých a potrestá zlých až po tom, čo dokončí svoje dielo. Nie je to tak, že ich rozdelí do kategórií po dokončení svojho diela a potom sa okamžite pustí do úlohy trestania zla a odmeňovania dobra. Túto úlohu skôr vykoná až vtedy, keď bude Jeho dielo úplne dokončené. Jediným cieľom Božieho konečného diela trestania zla a odmeňovania dobra je dôkladne očistiť všetkých ľudí, aby mohol priviesť do večného odpočinku úplne sväté ľudstvo. Táto etapa Jeho diela je najzásadnejšia. Je to konečná etapa celého Jeho diela riadenia. Ak by Boh nezničil zlých ľudí, ale dovolil im zostať, žiadny človek by nedokázal vstúpiť do odpočinku a Boh by nemohol priviesť celé ľudstvo do lepšej ríše. Také dielo by nebolo úplné. Keď sa Jeho dielo dokončí, celé ľudstvo bude úplne sväté. Iba takýmto spôsobom bude môcť Boh pokojne odpočívať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku

Súvisiace kázne

Pán Ježiš vykúpil ľudstvo, tak prečo by pri svojom návrate v posledných dňoch konal dielo súdu?

Súvisiace chválospevy

Spravodlivý posledný Boží súd rozdelí ľudstvo

Účel Božieho diela súdu