Božie slová na každý deň  Úryvok 141

Poznať Božie dielo v týchto časoch znamená z väčšej časti vedieť, aká je hlavná služba vteleného Boha v posledných dňoch, a čo prišiel na zemi vykonať. Vo svojich slovách som už predtým spomenul, že Boh prišiel na zem (počas posledných dní), aby dal pred svojím odchodom príklad. Ako Boh dáva tento príklad? Robí to tak, že hovorí slová, pôsobí a reční po celej krajine. Toto je Božie dielo počas posledných dní. Hovorí iba preto, aby zo zeme urobil svet slov, aby tak bol každý človek zaopatrený a osvietený Jeho slovami, a aby sa duch človeka prebudil a nadobudol vo víziách jasno. Počas posledných dní prišiel vtelený Boh na zem hlavne preto, aby hovoril slová. Keď prišiel Ježiš, šíril evanjelium o nebeskom kráľovstve a dokonal dielo vykúpenia ukrižovania. Priniesol koniec Veku zákona a zrušil všetko staré. Príchod Ježiša ukončil Vek zákona a otvoril Vek milosti; príchod vteleného Boha posledných dní ukončil Vek milosti. Prišiel predovšetkým hovoriť svoje slová, používať slová tak, aby človeka zdokonalil, aby človeka osvetlil a osvietil a odstránil miesto nejasného Boha v ľudskom srdci. Toto nie je tá etapa diela, ktorú po svojom príchode vykonával Ježiš. Keď prišiel Ježiš, vykonal mnoho zázrakov, uzdravoval chorých, vyháňal démonov a vykonal dielo vykúpenia ukrižovania. V dôsledku toho ľudia v predstavách veria, že taký by mal byť Boh. Keď totiž Ježiš prišiel, nevykonával dielo, ktorým by odstránil obraz nejasného Boha z ľudského srdca. Keď prišiel, bol ukrižovaný, uzdravoval chorých, vyháňal démonov a šíril evanjelium o nebeskom kráľovstve. V jednom ohľade vtelenie Boha v posledných dňoch odstraňuje miesto, ktoré má nejasný Boh v predstavách človeka, takže v srdci človeka už viac nie je obraz nejasného Boha. Svojimi praktickými slovami a dielom, svojím pohybom po všetkých krajinách a mimoriadne praktickým a normálnym dielom, ktoré vykonáva medzi ľuďmi, spôsobuje, že človek spoznáva praktickosť Boha, a tým odstraňuje miesto nejasného Boha v srdci človeka. V inom ohľade Boh používa slová, ktoré hovorí Jeho telo, aby urobil človeka úplným a dokonal všetky veci. To je dielo, ktoré Boh dokoná počas posledných dní.

Čo musíte vedieť:

1. Božie dielo nie je nadprirodzené a nemali by ste o ňom prechovávať predstavy.

2. Musíte pochopiť hlavné dielo, ktoré vtelený Boh prišiel tentokrát vykonať.

Neprišiel uzdravovať chorých, ani vyháňať démonov, ani robiť zázraky a neprišiel šíriť evanjelium pokánia, ani udeliť človeku vykúpenie. To preto, lebo Ježiš už toto dielo vykonal a Boh neopakuje to isté. Dnes Boh prišiel, aby ukončil Vek milosti a vyhnal všetky praktiky Veku milosti. Praktický Boh prišiel hlavne preto, aby ukázal, že je praktický. Keď prišiel Ježiš, povedal len málo slov; predovšetkým predvádzal zázraky, robil znamenia a divy, uzdravoval chorých a vyháňal démonov, alebo hovoril proroctvá, aby presvedčil ľudí a prinútil ich vidieť, že On je naozaj Boh a že nemá telesné pocity. Napokon zavŕšil dielo ukrižovania. Boh dneška nepredvádza znamenia a zázraky, ani nelieči chorých a nevyháňa démonov. Keď prišiel Ježiš, dielo, ktoré vykonával, predstavovalo jednu časť Boha, ale tentoraz Boh prišiel vykonať časť diela, ktoré je potrebné, lebo Boh neopakuje to isté dielo. On je Boh, ktorý je vždy novým, nikdy nie starým, a tak všetko, čo dnes vidíš, sú slová a dielo praktického Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie dnešného Božieho diela

Božie slová na každý deň  Úryvok 142

Vtelený Boh posledných dní prišiel najmä preto, aby hovoril svoje slová, aby vysvetlil všetko, čo je potrebné pre život človeka, aby poukázal na to, do čoho by mal človek vstúpiť, aby ukázal človeku Božie skutky a múdrosť, všemohúcnosť a zázračnosť Boha. Prostredníctvom mnohých spôsobov, ktorými Boh hovorí, človek pozoruje Božiu zvrchovanosť, Božiu veľkosť a navyše, Božiu pokoru a skrytosť. Človek vidí, že Boh je najvyšší, ale že je pokorný a skrytý a môže sa stať najmenším zo všetkých. Niektoré z Jeho slov sú vyslovené priamo z pohľadu Ducha, niektoré priamo z pohľadu človeka a niektoré z pohľadu tretej osoby. V tom možno vidieť, že spôsoby konania Božieho diela sú veľmi pestré, a práve prostredníctvom slov to Boh umožňuje človeku vidieť. Božie dielo počas posledných dní je normálne aj praktické, a preto je ľudstvo v posledných dňoch vystavené najväčšej zo všetkých skúšok. Vzhľadom k normálnosti a praktickosti Boha všetci ľudia pristúpili na túto skúšku. To, že človek upadol do Božej skúšky, je spôsobené normálnosťou a praktickosťou Boha. Počas Ježišovho veku neexistovali žiadne predstavy ani skúšky. Pretože bola väčšina diela, ktoré Ježiš vykonával, v súlade s ľudskými predstavami, ľudia Ho nasledovali a nemali o Ňom žiadne predstavy. Súčasné skúšky sú tými najťažšími, akým človek kedy čelil, a keď sa hovorí, že títo ľudia vyšli z veľkého súženia, hovorí sa o tomto súžení. Dnes Boh hovorí, aby v týchto ľuďoch vyvolal vieru, lásku, prijatie utrpenia a podriadenosť. Slová, ktoré vyslovil vtelený Boh posledných dní, sú vyslovené v súlade s prirodzenosťou-podstatou človeka, so správaním človeka a s tým, do čoho by mal človek dnes vstúpiť. Jeho slová sú praktické a normálne: Nehovorí o zajtrajšku, ani sa nepozerá späť na včerajšok. Hovorí len o tom, čo by sa malo prijať, uviesť do praxe a pochopiť dnes. Ak by sa počas dnešných dní objavil človek, ktorý by bol schopný ukazovať znamenia a zázraky, vyháňať démonov, uzdravovať chorých a robiť mnohé divy, a ak by tento človek tvrdil, že je Ježiš, ktorý prišiel, potom by to bol podvodník vyprodukovaný zlými duchmi, ktorí napodobňujú Ježiša. Pamätajte! Boh neopakuje to isté dielo. Ježišova etapa diela už bola dokončená a Boh už túto etapu diela nikdy nevykoná. Božie dielo je nezlučiteľné s predstavami človeka; napríklad Starý zákon predpovedal príchod Mesiáša a výsledkom tohto proroctva bol Ježišov príchod. Keďže sa to už stalo, bolo by nesprávne, aby prišiel ďalší Mesiáš. Ježiš už raz prišiel a bolo by nesprávne, keby prišiel aj tentoraz. Pre každý vek existuje jedno meno a každé meno obsahuje charakteristiku daného veku. V predstavách človeka musí Boh vždy ukazovať znamenia a zázraky, musí vždy uzdravovať chorých a vyháňať démonov a vždy musí byť ako Ježiš. Tentoraz však Boh taký vôbec nie je. Ak by Boh počas posledných dní stále ukazoval znamenia a zázraky a stále by vyháňal démonov a uzdravoval chorých, ak by robil presne to isté ako Ježiš, potom by Boh opakoval to isté dielo a Ježišovo dielo by nemalo žiaden význam či hodnotu. Boh teda vykonáva v každom veku jednu etapu diela. Každú dokončenú etapu Božieho diela čoskoro napodobnia zlí duchovia, a keď satan začne kráčať Bohu v pätách, Boh zmení metódu. Keď Boh dokončí jednu etapu svojho diela, napodobňujú Ho zlí duchovia. V tomto musíte mať jasno. Prečo je dnešné Božie dielo iné ako dielo Ježišovo? Prečo Boh dnes neukazuje znamenia a zázraky, nevyháňa démonov a neuzdravuje chorých? Pokiaľ by bolo Ježišovo dielo rovnaké ako dielo konané počas Veku zákona, mohol by Ježiš reprezentovať Boha Veku milosti? Mohol by dokončiť dielo ukrižovania? Keby, ako vo Veku zákona, Ježiš vošiel do chrámu a zachovával sobotu, potom by Ho nikto neprenasledoval a všetci by Ho prijali. Ak by to tak bolo, mohol byť ukrižovaný? Mohol by dokončiť dielo vykúpenia? Aký zmysel by malo, keby vtelený Boh posledných dní ukazoval znamenia a zázraky, ako to robil Ježiš? Iba ak Boh počas posledných dní vykoná ďalšiu časť svojho diela, tú, ktorá predstavuje časť Jeho plánu riadenia, môže človek získať hlbšie poznanie Boha, a len potom môže byť Boží plán riadenia dokončený.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie dnešného Božieho diela

Božie slová na každý deň  Úryvok 143

Počas posledných dní prišiel Boh hlavne preto, aby hovoril svoje slová. Hovorí z pohľadu Ducha, z pohľadu človeka a z pohľadu tretej osoby. Hovorí rôznymi spôsobmi, istý čas hovorí jedným spôsobom a tento spôsob rozprávania využíva tak, aby zmenil predstavy človeka a odstránil obraz neurčitého Boha z ľudského srdca. Toto je hlavná časť diela, ktoré Boh koná. Pretože človek verí, že Boh prišiel uzdravovať chorých, vyháňať démonov, konať zázraky a udeľovať ľuďom materiálne požehnania, Boh vykonáva túto etapu diela – dielo napomínania a súdu – preto, aby také veci vykorenil z predstáv človeka, aby človek spoznal praktickosť a normálnosť Boha a aby mohol byť obraz Ježiša odstránený z jeho srdca a nahradený novým obrazom Boha. Len čo obraz Boha v človeku zostarne, stane sa modlou. Keď Ježiš prišiel a vykonal túto etapu diela, nereprezentoval Boha v celistvosti. Urobil isté znamenia a zázraky, povedal niekoľko slov a nakoniec bol ukrižovaný. Predstavoval jednu časť Boha. Nemohol reprezentovať všetko, čo je od Boha, ale skôr reprezentoval Boha pri vykonávaní jednej časti Božieho diela. Je to tak preto, lebo Boh je taký veľký, taký úžasný a nevyspytateľný, a preto, lebo Boh koná v každom veku len jednu časť svojho diela. Dielom, ktoré vykonal Boh v tomto veku, je najmä poskytovanie slov pre život človeka, odhalenie ľudskej prirodzenosti-podstaty a jeho skazenej povahy a odstránenie náboženských predstáv, feudálneho myslenia a zastaraného myslenia. Poznanie a kultúra človeka musia byť očistené tým, že sú odhalené Božími slovami. V posledných dňoch Boh používa slová, nie znamenia a zázraky, na to, aby človeka zdokonalil. Svoje slová používa na odhaľovanie človeka, na súdenie človeka, na napomínanie človeka a na to, aby človeka zdokonalil, aby v Božích slovách človek uvidel Božiu múdrosť a milotu a pochopil Božiu povahu, a aby tak skrze Božie slová človek pozoroval Božie skutky. Počas Veku zákona Jahve svojimi slovami vyviedol Mojžiša z Egypta a prehovoril niekoľko slov k Izraelitom. V tom čase bola časť Božích skutkov objasnená, ale keďže kvalita človeka bola obmedzená a nič nemohlo doplniť jeho poznanie, Boh ďalej hovoril a konal. Vo Veku milosti človek opäť videl časť skutkov Božích. Ježiš dokázal ukazovať znamenia a zázraky, uzdravovať chorých a vyháňať démonov a byť ukrižovaný, na čo bol o tri dni vzkriesený a zjavil sa v tele pred ľuďmi. O Bohu človek nevedel viac než toto. Človek vie toľko, koľko mu Boh ukazuje a ak by Boh neukázal človeku nič viac, potom by bol rozsah ľudského vymedzenia Boha takýto. A tak Boh pokračuje v diele, aby sa poznanie človeka o Ňom prehĺbilo a aby človek postupne spoznal podstatu Boha. V posledných dňoch Boh používa svoje slová, aby človeka zdokonalil. Tvoja skazená povaha je odhalená Božími slovami a tvoje náboženské predstavy sú nahradené praktickosťou Boha. Vtelený Boh posledných dní prišiel predovšetkým naplniť slová „Slovo sa stáva telom, Slovo prichádza do tela a Slovo sa zjavuje v tele“, a ak toto dobre nechápete, potom nebudete schopní stáť pevne. Počas posledných dní má Boh v prvom rade v úmysle uskutočniť tú etapu diela, v ktorej sa Slovo zjavuje v tele. A toto je jedna časť Božieho plánu riadenia. Takže v tomto musíte mať jasno; bez ohľadu na to, ako Boh koná, Boh nedovolí, aby Ho človek ohraničoval. Ak by Boh nekonal toto dielo počas posledných dní, potom by ľudské poznanie o Ňom nemohlo napredovať. Vedel by si len to, že Boha možno ukrižovať a že môže zničiť Sodomu, že Ježiš môže vstať z mŕtvych a zjaviť sa Petrovi… No nikdy by si nepovedal, že Božie slová môžu všetko dosiahnuť a môžu si podmaniť človeka. O takomto poznaní môžeš hovoriť iba prostredníctvom skúsenosti s Božími slovami, a čím viac Božie dielo zažiješ, tým dôkladnejšie bude tvoje poznanie o Ňom. Až potom prestaneš vymedzovať Boha vo svojich vlastných predstavách. Človek spoznáva Boha prežívaním Jeho diela; neexistuje iný správny spôsob, ako poznať Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie dnešného Božieho diela

Božie slová na každý deň  Úryvok 144

Dnes by vám všetkým malo byť jasné, že v posledných dňoch je to predovšetkým skutočnosť, že „Slovo sa telom stáva“, čo Boh vykonáva. Prostredníctvom svojho skutočného pôsobenia na zemi spôsobuje, že Ho človek spoznáva a zaoberá sa Ním a vidí Jeho praktické skutky. Spôsobuje, že človek jasne vidí, že je schopný ukazovať znamenia a zázraky a že sú aj chvíle, keď toho schopný nie je; to závisí od veku. Z toho môžeš vidieť, že Boh nie je neschopný ukazovať znamenia a zázraky, ale namiesto toho mení svoj spôsob výkonu podľa diela, ktoré treba vykonať, a podľa veku. V súčasnom štádiu diela neukazuje znamenia a zázraky. To, že isté znamenia a zázraky ukázal v Ježišovom veku, bolo preto, lebo Jeho dielo v tom veku bolo iné. Boh dnes toto dielo nekoná a niektorí ľudia veria, že nie je schopný ukazovať znamenia a zázraky, alebo si myslia, že ak znamenia a zázraky neukazuje, potom nie je Bohom. Nie je to chybný záver? Prejavovať znamenia a zázraky Boh schopný je, ale koná v inom veku, a preto také dielo nekoná. Keďže toto je iný vek, a keďže toto je iná etapa Božieho diela, skutky, ktoré Boh vyjavil, sú tiež odlišné. Viera človeka v Boha nie je viera v znamenia a divy, ani viera v zázraky, ale viera v Jeho praktické dielo v novom veku. Človek spoznáva Boha prostredníctvom spôsobu, akým Boh koná, a toto poznanie v človeku vytvára vieru v Boha, teda vieru v Božie dielo a skutky. V tejto fáze diela Boh najmä rozpráva. Nečakaj, že uvidíš znamenia a zázraky: žiadne neuvidíš! To preto, lebo si sa nenarodil vo Veku milosti. Keby áno, bol by si videl znamenia a zázraky, no narodil si sa počas posledných dní, a tak vidíš iba praktickosť a normálnosť Boha. Neočakávaj, že v posledných dňoch uvidíš nadprirodzeného Ježiša. Si schopný vidieť len praktického vteleného Boha, ktorý sa nelíši od žiadnej normálnej ľudskej bytosti. V každom veku Boh objasňuje rôzne skutky. V každom veku objasňuje časť Božích skutkov a dielo každého veku predstavuje jednu časť Božej povahy a jednu časť Božích skutkov. Skutky, ktoré objasňuje, sa menia podľa veku, v ktorom pôsobí, ale všetky dávajú človeku hlbšie poznanie Boha, vieru v Boha, ktorá je pravdivejšia a všednejšia. Človek verí v Boha pre všetky Božie skutky, pretože Boh je taký úžasný, taký veľký, pretože je všemohúci a nevyspytateľný. Ak veríš v Boha, pretože je schopný robiť znamenia a zázraky a môže uzdravovať chorých a vyháňať démonov, potom je tvoj pohľad nesprávny a niektorí ľudia ti povedia: „A či nie sú aj zlí duchovia schopní robiť takéto veci?“ Neznamená to zamieňať si obraz Boha s obrazom satana? Dnes spočíva viera človeka v Boha v Jeho mnohých skutkoch a veľkom množstve diela, ktoré vykonáva, a v mnohých spôsoboch, ktorými hovorí. Boh používa svoje výroky na to, aby človeka získal a zdokonalil ho. Človek verí v Boha pre Jeho mnohé skutky, nie preto, že je schopný ukazovať znamenia a zázraky. Ľudia spoznávajú Boha len tým, že sú svedkami Jeho skutkov. Len ak poznáte praktické skutky Boha, to, ako koná, aké múdre metódy používa, ako hovorí a ako zdokonaľuje človeka – iba ak poznáte tieto aspekty, budete schopní pochopiť praktickosť Boha a Jeho povahu, vediac, čo má rád, čo nenávidí a ako pôsobí na človeka. Keď pochopíš to, čo Boh má a nemá rád, budeš vedieť rozlišovať medzi tým, čo je pozitívne a čo negatívne, a prostredníctvom tvojho poznania Boha dôjde v tvojom živote k napredovaniu. V krátkosti – musíš nadobudnúť poznanie o Božom diele a musíš si poopraviť svoje názory na vieru v Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie dnešného Božieho diela

Božie slová na každý deň  Úryvok 145

Bez ohľadu na to, ako sa snažíš, v prvom rade musíš pochopiť súčasné Božie dielo a poznať jeho význam. Musíš pochopiť a vedieť, aké dielo Boh prináša, keď prichádza v posledných dňoch, akú povahu prináša a čo v človeku urobí úplným. Ak nepoznáš alebo nechápeš dielo, ktoré prišiel vykonať v tele, ako môžeš porozumieť Jeho úmyslom a ako sa môžeš stať Jeho dôverným priateľom? Byť dôverným priateľom Boha v skutočnosti nie je zložité, no nie je to ani jednoduché. Keď to ľudia dokážu dôkladne pochopiť a zaviesť do praxe, nebude to zložité. Ak to dôkladne pochopiť nedokážu, bude to oveľa ťažšie a ich snahy ich navyše môžu priviesť k nejasnosti. Ak ľudia vo svojom hľadaní Boha nemajú vlastný názor, ktorý zastávajú, a nevedia, akej pravdy by sa mali držať, znamená to, že nemajú žiadny základ a bude pre nich náročné stáť pevne. Dnes veľa ľudí nerozumie pravde, nedokáže rozlíšiť medzi dobrom a zlom alebo určiť, čo milovať a čo nenávidieť. Takíto ľudia len ťažko dokážu stáť pevne. Kľúčom k viere v Boha je schopnosť preniesť pravdu do praxe, brať do úvahy Božie úmysly, poznať Božie dielo v človeku, keď Boh príde v tele, a princípy, podľa ktorých Boh hovorí. Nenasledujte masy. Musíte mať princípy týkajúce sa toho, kam by ste mali vstúpiť, a musíte ich dodržiavať. Keď sa budeš pevne držať týchto vecí v sebe, ktoré prináša Božie osvietenie, pomôže ti to. Keď nie, dnes pôjdeš jedným smerom, zajtra druhým a nikdy nezískaš nič praktické. Toto tvojmu životu nebude nijako prospešné. Tí, ktorí nerozumejú pravde, vždy nasledujú ostatných – keď ľudia povedia, že je to dielo Ducha Svätého, aj ty povieš, že je to dielo Ducha Svätého. Keď povedia, že je to dielo zlého ducha, aj ty začneš pochybovať alebo tiež povieš, že je to dielo zlého ducha. Vždy opakuješ slová ostatných a sám nie si schopný uvažovať ani nič rozlíšiť. Takýto je človek bez názoru, ktorý nedokáže rozlišovať – takáto osoba je bezcenným úbožiakom! Vždy opakuješ slová iných – dnes sa hovorí, že je to dielo Ducha Svätého, no jedného dňa pravdepodobne niekto povie, že to nie je dielo Ducha Svätého a že to vlastne sú len skutky človeka. Ty to však nedokážeš rozlíšiť, a keď vidíš, že to hovoria iní, hovoríš to aj ty. V skutočnosti to je dielo Ducha Svätého, ale hovoríš, že je to dielo človeka. Nestal sa z teba jeden z tých, ktorí sa rúhajú dielu Ducha Svätého? Nestaviaš sa tým proti Bohu, pretože nedokážeš rozlišovať? Možno sa jedného dňa objaví nejaký blázon, ktorý povie, že „toto je dielo zlého ducha“, a keď budeš počuť tieto slová, budeš v rozpakoch a opäť budeš obmedzený slovami iných. Vždy, keď niekto vyvolá nepokoj, nedokážeš sa držať svojho názoru. Je to preto, lebo nevlastníš pravdu. Viera v Boha a snaha o Jeho poznanie nie sú jednoduché. Tieto veci sa nedajú dosiahnuť tak, že sa zhromaždíte a budete počúvať kázeň – len samotná vášeň z vás nespraví dokonalých ľudí. Musíš veci zažiť a poznať, tvoje konanie musí vychádzať z princípov a musíš získať dielo Ducha Svätého. Keď nadobudneš skúsenosti, dokážeš veľa vecí rozpoznať – budeš vedieť rozlíšiť medzi spravodlivosťou a podlosťou, spravodlivosťou a skazenosťou aj medzi tým, čo pochádza z tela a krvi, a tým, čo pochádza z pravdy. Mal by si vedieť rozlíšiť všetky tieto veci a bez ohľadu na okolnosti sa pritom nikdy nestratíš. Len toto je tvoje skutočné duchovné postavenie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len tí, ktorí poznajú Boha a Jeho dielo, môžu Boha uspokojiť

Božie slová na každý deň  Úryvok 146

Poznať Božie dielo nie je jednoduché. Súčasťou tvojho snaženia by mali byť normy a cieľ, a mal by si vedieť, ako hľadať pravú cestu, ako zistiť, či ide o pravú cestu a či ide o Božie dielo. Aký je úplne základný princíp hľadania pravej cesty? Musíš zistiť, či na tejto ceste je, alebo nie je dielo Ducha Svätého, či sú tieto slová vyjadrením pravdy, o kom sa podáva svedectvo a čo ti to môže priniesť. Na rozlišovanie medzi pravou a nepravou cestou je potrebných niekoľko základných vedomostí. Najzákladnejšou z nich je rozlíšiť, či je prítomné dielo Ducha Svätého. Pretože podstatou viery ľudí v Boha je viera v Ducha Božieho a dokonca aj ich viera vo vteleného Boha. Toto telo je totiž zhmotnením Ducha Božieho, čo znamená, že takáto viera je stále vierou v Ducha. Medzi Duchom a telom sú rozdiely, ale keďže toto telo pochádza z Ducha a Slovo sa stalo telom, človek stále verí v prirodzenú podstatu Boha. Pri rozlišovaní, či ide o pravú cestu, sa musíš v prvom rade zamerať na to, či je jej súčasťou dielo Ducha Svätého. Potom sa musíš pozrieť, či je na tejto ceste pravda. Pravda je životná charakteristika normálnej ľudskej prirodzenosti, teda to, čo sa od človeka žiadalo, keď ho Boh na začiatku stvoril – normálna ľudská prirodzenosť vo svojej úplnosti (vrátane ľudského zmyslu, poznania, múdrosti a základného vnímania ľudského bytia). To znamená, že sa musíš zamerať na to, či táto cesta dokáže priviesť ľudí do života normálnej ľudskej prirodzenosti, či je pravda, o ktorej sa hovorí, potrebná podľa reality normálnej ľudskej prirodzenosti, či je táto pravda praktická a realistická a či je najlepšie načasovaná. Ak je na nej pravda, potom dokáže priviesť ľudí k normálnym a skutočným skúsenostiam. Ľudia budú navyše ešte normálnejší, ich ľudský zmysel bude ešte úplnejší, ich život v tele a ich duchovný život budú ešte usporiadanejšie a ich emócie budú tiež normálnejšie. Toto je druhý princíp. Existuje ešte jeden princíp – či ľudia majú čoraz väčšie poznatky o Bohu a či stretnutie s takýmto dielom a pravdou v nich dokáže podnietiť srdce milujúce Boha a priviesť ich k Bohu ešte bližšie. Takto možno stanoviť, či je táto cesta tá pravá cesta. Základom je určiť, či je cesta reálna, a nie nadprirodzená a či dokáže zabezpečiť život človeka. Ak je v súlade s týmito princípmi, možno dospieť k záveru, že ide o pravú cestu. Nehovorím to preto, aby ste vo svojej budúcnosti prijali iné cesty, a nepredpovedám tým, že v budúcnosti sa objaví dielo ďalšieho nového veku. Hovorím to, aby ste si mohli byť istí, že dnešná cesta je pravá cesta, aby ste si vo svojej viere v dielo dneška neboli istí len čiastočne a nestalo sa, že ho nedokážete spoznať. Existujú mnohí, ktorí sú si síce istí, no napriek tomu nasledujú v zmätku. Takáto istota nemá žiadny princíp a takíto ľudia musia byť skôr či neskôr vyradení. Dokonca aj tí, ktorí sú vo svojom nasledovaní obzvlášť horliví, sú viac neistí než istí, čo svedčí o tom, že nemajú základ. Keďže sú vaše kvality príliš slabé a základ priveľmi plytký, nerozumiete rozlišovaniu. Boh svoje dielo neopakuje, nevykonáva dielo, ktoré je nereálne. Nemá na človeka nadmerné požiadavky a nevykonáva dielo, ktoré presahuje ľudský zmysel. Celé Jeho dielo je v rozsahu normálneho ľudského zmyslu, nepresahuje zmysel normálnej ľudskej prirodzenosti a je vykonávané podľa normálnych požiadaviek človeka. Ak je to dielo Ducha Svätého, ľudia sa stanú ešte normálnejší a normálnejšia bude aj ich ľudská prirodzenosť. Budú mať čoraz viac poznatkov o svojej skazenej satanistickej povahe a o základe človeka, a zároveň budú stále viac túžiť po pravde. To znamená, že život človeka sa stále rozvíja a jeho skazená povaha má stále väčšiu schopnosť zmeniť sa – čo je zmysel toho, prečo sa Boh stal životom človeka. Ak cesta nedokáže odhaliť tieto veci, ktoré sú základom človeka, nedokáže zmeniť povahu človeka a navyše nedokáže priviesť ľudí pred Boha ani im ponúknuť skutočné pochopenie Boha, a dokonca spôsobí, že ich ľudská prirodzenosť bude ešte nižšia a ich zmysel ešte neprirodzenejší. Takáto cesta nemôže byť pravou cestou a môže byť dielom zlého ducha alebo starou cestou. Stručne povedané, nemôže byť súčasným dielom Ducha Svätého. Celé tie roky ste verili v Boha, nemáte však ani tušenie o princípoch rozlišovania medzi pravou a nepravou cestou ani o princípoch hľadania pravej cesty. Väčšinu ľudí tieto záležitosti dokonca ani nezaujímajú. Jednoducho idú, kam ide väčšina, a opakujú, čo hovorí väčšina. Aký je človek, ktorý hľadá pravú cestu? A ako ju takíto ľudia dokážu nájsť? Ak pochopíte týchto niekoľko hlavných princípov, nebudete zavádzaní, nech sa stane čokoľvek. Dnes je najdôležitejšie, aby ľudia dokázali rozlišovať. Táto schopnosť by mala prináležať normálnej ľudskej prirodzenosti a ľudia by ju mali vlastniť ako súčasť svojich skúseností. Ak dokonca ani dnes ľudia počas nasledovania stále nič nerozlišujú a ak sa ich ľudský zmysel stále nerozvinul, sú príliš hlúpi a ich snahy sú nesprávne alebo pomýlené. Vo vašom dnešnom snažení nie je ani najmenšie rozlišovanie a hoci je pravda, ako hovoríš, že si našiel pravú cestu, získal si ju? Dokázal si niečo rozlíšiť? Aká je podstata pravej cesty? Na pravej ceste si pravú cestu nezískal, nezískal si nič z pravdy. Znamená to, že si nedosiahol, čo od teba Boh vyžaduje, a tvoja skazenosť sa teda nezmenila. Ak budeš ďalej pokračovať na tejto ceste, budeš nakoniec vyradený. Keďže si ju nasledoval do dnešného dňa, mal by si si byť istý, že ide o pravú cestu a nemal by si mať ďalšie pochybnosti. Mnohí ľudia sú vždy neistí a prestanú sa usilovať o pravdu pre nejaké drobné záležitosti. Takíto ľudia nepoznajú Božie dielo a Boha nasledujú v zmätku. Ľudia, ktorí nepoznajú Božie dielo, nemôžu byť dôvernými priateľmi Boha ani o ňom podávať svedectvo. Tým, ktorí hľadajú len požehnanie a usilujú sa len o niečo nejasné a abstraktné, odporúčam, aby sa čo najskôr usilovali o pravdu, aby ich život mohol mať zmysel. Už viac neklamte sami seba!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len tí, ktorí poznajú Boha a Jeho dielo, môžu Boha uspokojiť

Božie slová na každý deň  Úryvok 147

Celé dielo vykonávané počas šesťtisíc rokov sa postupne menilo, ako prichádzali a odchádzali rôzne éry. Zmeny v tomto diele vyplývali z celkovej situácie vo svete a z vývojových trendov ľudstva ako celku. Dielo riadenia sa podľa toho len postupne menilo. Nebolo to všetko naplánované od začiatku stvorenia. Pred stvorením sveta, alebo veľmi skoro potom, Jahve ešte nemal naplánovanú prvú etapu diela, teda etapu zákona, druhú etapu diela, teda etapu milosti, ani tretiu etapu diela, teda etapu víťazstva, v ktorej najprv začne s niektorými z potomkov Moába a následne si podmaní celý vesmír. Po stvorení sveta tieto slová nikdy nevyslovil, a nevyslovil ich nikdy ani po Moábovi. Pred Lótom ich skutočne nikdy nevyslovil. Všetko Božie dielo sa deje spontánne. Presne tak sa vyvinulo celé Jeho šesťtisícročné riadenie. Pred stvorením sveta Boh v žiadnom prípade nemal spísaný plán, teda niečo ako „Celkový harmonogram rozvoja ľudstva“. V Božom diele priamo vyjadruje, kým je. Neláme si hlavu formulovaním plánu. Nemálo prorokov, samozrejme, vyslovilo rôzne proroctvá, ale stále nemožno povedať, že Božie dielo bolo vždy presne naplánované. Tieto proroctvá boli vyslovené v súlade so stavom Božieho diela v tom čase. Celé dielo, ktoré koná, je maximálne aktuálne. Koná ho v súlade s vývojom jednotlivých období a zakladá ho na tom, ako sa veci menia. Pre Neho je vykonávanie diela podobné, ako keď sa liek prispôsobuje chorobe. Keď koná svoje dielo, pozoruje a pokračuje v diele na základe svojich pozorovaní. V každom štádiu diela je Boh schopný vyjadriť svoju bohatú múdrosť a moc. Odhaľuje svoju nedozernú múdrosť a autoritu v súlade s dielom daného veku a umožňuje všetkým ľuďom, ktorých v danom veku priviedol späť, aby pochopili celú Jeho povahu. Zabezpečuje potreby ľudí v súlade s dielom, ktoré treba vykonať v jednotlivých vekoch, a koná všetko, čo by konať mal. Dáva ľuďom to, čo potrebujú, podľa miery, do akej ich skazil satan. Je to podobné, ako keď Jahve pôvodne stvoril Adama a Evu, aby im umožnil prejaviť Boha na zemi a podať Božie svedectvo medzi stvorenstvom. Eva však po pokúšaní hadom zhrešila a Adam tiež – v záhrade obaja ochutnali ovocie zo stromu poznania dobra a zla. Jahve mal teda na nich vykonať ešte ďalšie dielo. Keď videl ich nahotu, prikryl ich telá odevom zo zvieracích koží. Potom povedal Adamovi: „Lebo si počúvol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: Nejedz z neho, prekliata je zem pre teba… kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý, lebo si prach a v prach sa obrátiš.“ Žene povedal: „Veľmi rozmnožím tvoj žiaľ a tvoje trápenie v tehotenstve, v žiali budeš rodiť deti a tvoja túžba bude patriť tvojmu manželovi a on bude nad tebou vládnuť.“ Vtedy ich vyhnal z raja a prinútil ich žiť mimo neho, tak ako teraz žije moderný človek na zemi. Keď Boh na počiatku stvoril človeka, nebolo Jeho plánom nechať človeka, aby bol po stvorení pokúšaný hadom, a potom človeka aj hada prekliať. V skutočnosti nemal taký plán. Bol to jednoducho spôsob, akým sa veci vyvíjali, čo viedlo k tomu, že medzi svojím tvorstvom musel vykonať nové dielo. Keď Jahve vykonal toto dielo medzi Adamom a Evou na zemi, ľudstvo pokračovalo vo vývoji niekoľko tisíc rokov, kým „Jahve videl, že zloba človeka na zemi je veľká a že v duchu neustále zmýšľa zle. A Jahve oľutoval, že stvoril človeka na zemi, a trápilo Ho to v srdci. … Noe však našiel milosť v Jahveho očiach“. V tomto čase čakalo Jahveho ďalšie, nové dielo, pretože ľudstvo, ktoré stvoril, sa po pokúšaní hadom stalo veľmi hriešnym. Vtedy Jahve spomedzi celého ľudstva vybral Noemovu rodinu, ktorá bola ušetrená, a potom vykonal dielo zničenia sveta potopou. Ľudstvo sa aj tak ďalej vyvíjalo týmto smerom až do dnešného dňa, je čoraz skazenejšie, a keď príde čas, že ľudský vývoj dosiahne svoj vrchol, bude to znamenať koniec ľudstva. Vnútorná pravda Božieho diela vždy bola a vždy bude taká, od samého začiatku až do konca sveta. Je to rovnaké, ako keď budú ľudia klasifikovaní podľa svojho druhu. Zďaleka neplatí, že každý jeden človek je už na začiatku predurčený na to, aby patril do určitej kategórie. Skôr sa každý postupne kategorizuje až potom, čo prejde procesom vývoja. Nakoniec každý, komu sa nepodarí dosiahnuť úplnú spásu, bude vrátený k svojim „predkom“. Nič z Božieho diela medzi ľudstvom nebolo pripravené už pri stvorení sveta. Skôr vývoj vecí Bohu umožnil, aby vykonával svoje dielo medzi ľudstvom krok za krokom a realistickejším a praktickejším spôsobom. Boh Jahve napríklad nestvoril hada preto, aby pokúšal ženu. To nebol Jeho konkrétny plán ani niečo, čo by úmyselne predurčil. Dalo by sa povedať, že to bola nečakaná udalosť. Preto Jahve vyhnal Adama a Evu z rajskej záhrady a zaprisahal sa, že už nikdy nestvorí človeka. Ľudia však objavujú Božiu múdrosť len na tomto základe. Je to presne tak, ako som už povedal: „Uplatňujem svoju múdrosť na základe satanových úkladov.“ Bez ohľadu na to, do akej skazy ľudstvo prerastá alebo ako ho pokúša had, Jahve má stále svoju múdrosť. Odkedy stvoril svet, zaoberal sa vždy novým dielom a žiadny z krokov tohto diela sa už nikdy nezopakoval. Satan neustále prichádza s novými a novými úkladmi, neustále kazí ľudstvo a Boh Jahve neúnavne pracuje na svojom múdrom diele. Od stvorenia sveta nikdy nezlyhal ani neprestal pracovať. Keď ľudí skazil satan, Boh medzi nimi ďalej pracoval, aby ho porazil – nepriateľa, ktorý bol zdrojom ich skazenosti. Tento boj zúri od počiatku a bude pokračovať až do skončenia sveta. Pri vykonávaní celého tohto diela Boh Jahve nielenže dovolil ľuďom, ktorých satan skazil, aby prijali Jeho veľkú spásu, ale dovolil im aj pochopiť Jeho múdrosť, všemohúcnosť a autoritu. Navyše im nakoniec umožní pochopiť Jeho spravodlivú povahu – potrestá zlých a odmení dobrých. Do dnešného dňa bojoval so satanom a nikdy nebol porazený. Je to preto, lebo je múdry Boh a svoju múdrosť uplatňuje na základe satanových úkladov. Preto Boh nielen necháva všetko v nebi podriadiť sa Jeho autorite, ale má aj všetko na zemi pod svojou podnožou a v neposlednom rade sa stará o to, aby zlí, ktorí napádajú a sužujú ľudstvo, zakúsili Jeho napomínanie. Výsledky celého tohto diela sa dosahujú vďaka Jeho múdrosti. Pred existenciou ľudstva nikdy nezjavil svoju múdrosť, pretože nemal žiadnych nepriateľov v nebi, na zemi ani nikde v celom vesmíre a v prírode neboli žiadne temné sily, ktoré by niečo napádali. Keď Ho archanjel zradil, stvoril ľudstvo na zemi a kvôli ľudstvu začal svoju tisícročia trvajúcu vojnu s archanjelom satanom – vojnu, ktorá sa s každou ďalšou fázou vyostruje. Jeho všemohúcnosť a múdrosť sú prítomné v každej z týchto fáz. Až potom bolo všetko na nebi a na zemi svedkom Božej múdrosti, všemohúcnosti a najmä Božej praktickosti. Boh stále koná svoje dielo rovnakým praktickým spôsobom až do dnešného dňa. Okrem toho, keď koná svoje dielo, zjavuje aj svoju múdrosť a všemohúcnosť. Umožňuje vám vidieť vnútornú pravdu každej fázy Jeho diela, presne vidieť, ako si vysvetľovať Božiu všemohúcnosť, a navyše spoznať definitívne vysvetlenie Božej praktickosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si vedieť, ako sa celé ľudstvo vyvíjalo až do súčasnosti

Božie slová na každý deň  Úryvok 148

Duch Svätý vždy koná spontánne. Svoje dielo môže kedykoľvek naplánovať a kedykoľvek vykonať. Prečo vždy hovorím, že dielo Ducha Svätého je realistické a že je vždy nové, nikdy nie staré a vždy v najvyššej miere aktuálne? Jeho dielo nebolo plánované už pri stvorení sveta. Takto to vôbec nebolo! Každý krok diela dosiahne svoj správny účinok v príslušnom čase a jednotlivé kroky sa navzájom nerušia. Plány, ktoré by si mohol mať na mysli, sa veľakrát jednoducho nezhodujú s najnovším dielom Ducha Svätého. Jeho dielo nie je také jednoduché, ako to vidí človek, ani také zložité, ako si človek predstavuje. Spočíva v tom, že dáva ľuďom vždy a všade to, čo v danom čase potrebujú. Nikto nemá jasnejšie v tom, aká je povaha ľudí, ako On, a práve z tohto dôvodu nemôže nič vyhovovať realistickým potrebám ľudí tak ako Jeho dielo. Preto sa z ľudského hľadiska zdá, že Jeho dielo bolo plánované niekoľko tisícročí vopred. Keď teraz pôsobí medzi vami a keď sleduje podmienky, v ktorých sa nachádzate, v každej situácii má vždy tie správne slová, ktoré môže povedať, a vždy hovorí to, čo ľudia potrebujú. Vezmite si prvý krok Jeho diela: čas napomínania. Potom Boh konal svoje dielo na základe toho, čo ľudia prejavovali, na základe ich vzdorovitosti, pozitívnych stavov, ktoré sa z nich vynorili, negatívnych stavov, ako aj najnižšej hranice, na ktorú len môžu ľudia klesnúť, keď tieto negatívne stavy dosiahnu istý bod. A chopil sa toho, aby dosiahol oveľa lepší výsledok svojho diela. To znamená, že Boh sústavne koná dielo medzi ľuďmi na základe ich súčasného stavu v danom čase. Vykonáva každý krok svojho diela podľa skutočného stavu ľudí. Všetky stvorené bytosti sú v Jeho rukách. Ako by ich mohol nepoznať? Boh vykonáva ďalší krok diela, ktoré by sa malo konať vždy a všade v súlade so stavom ľudí. Toto dielo nebolo v žiadnom prípade plánované tisíce rokov vopred – to je ľudská predstava! Boh koná pozorujúc účinky svojho diela a Jeho dielo sa neustále prehlbuje a rozvíja. Vždy si pozrie výsledky svojho diela a potom uskutoční ďalší krok diela. Využíva veľa vecí na postupný prechod a na to, aby časom ľuďom zviditeľnil svoje nové dielo. Tento spôsob práce môže uspokojiť potreby ľudí, pretože Boh pozná ľudí až príliš dobre. Takto vykonáva svoje dielo z neba. Podobne aj vtelený Boh koná svoje dielo rovnakým spôsobom, robí opatrenia a pracuje medzi ľuďmi podľa skutočných okolností. Nič z Jeho diela nebolo usporiadané pred stvorením sveta ani nebolo vopred precízne naplánované. Dvetisíc rokov po stvorení sveta Jahve videl, že ľudstvo sa skazilo, a preto použil ústa proroka Izaiáša, aby predpovedal, že po skončení Veku zákona Jahve vykoná svoje dielo vykúpenia ľudstva vo Veku milosti. To bol, samozrejme, Jahveho plán, ale tento plán bol vytvorený aj na základe okolností, ktoré v tom čase vnímal. Celkom isto Mu to nenapadlo hneď po stvorení Adama. Izaiáš iba vyslovil proroctvo, ale Jahve sa na toto dielo vo Veku zákona vopred nepripravil. Skôr ho len uviedol do pohybu na začiatku Veku milosti, keď sa posol zjavil v Jozefovom sne, aby ho osvietil posolstvom, že Boh sa stane telom, a až potom sa začalo Jeho dielo vtelenia. Boh sa nepripravoval, ako si ľudia predstavujú, na svoje dielo vtelenia hneď po stvorení sveta. Bolo to rozhodnuté len na základe stupňa, do ktorého sa ľudstvo vyvinulo, a štádia Jeho vojny proti satanovi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si vedieť, ako sa celé ľudstvo vyvíjalo až do súčasnosti

Božie slová na každý deň  Úryvok 149

Keď sa Boh stane telom, Jeho Duch zostúpi na človeka. Inými slovami, Duch Boží sa oblieka do fyzického tela. Prichádza, aby konal svoje dielo na zemi, no nie aby so sebou priniesol určité obmedzené kroky. Jeho dielo je absolútne neobmedzené. Dielo, ktoré Duch Svätý koná v tele, je stále určované výsledkami Jeho diela a On používa takéto veci na určenie dĺžky času, počas ktorého bude konať dielo v tele. Duch Svätý priamo zjavuje každý krok svojho diela, skúmajúc svoje dielo priebežne. Toto dielo nie je ničím nadprirodzeným, čo by prekračovalo hranice ľudskej predstavivosti. Je to ako Jahveho dielo pri stvorení neba a zeme a všetkých vecí. Plánoval a pracoval súčasne. Oddelil svetlo od tmy a vzniklo ráno a večer – toto Mu trvalo jeden deň. Na druhý deň stvoril nebo a aj to Mu trvalo jeden deň. Potom stvoril zem, moria a všetky stvorenia, ktoré ich osídlili, čo si vyžadovalo ďalší deň. Takto to pokračovalo až do šiesteho dňa, keď Boh stvoril človeka a nechal ho spravovať všetky veci na zemi. Potom, na siedmy deň, keď dokončil stvorenie všetkých vecí, odpočíval. Boh požehnal siedmy deň a určil ho za svätý deň. Rozhodol sa ustanoviť ho svätým dňom až potom, čo už stvoril všetky veci, nie predtým, ako ich stvoril. Toto dielo tiež vykonal spontánne. Pred stvorením všetkých vecí sa nerozhodol stvoriť svet za šesť dní a potom na siedmy odpočívať. To vôbec nezodpovedá faktom. On také niečo nevyslovil, a ani to neplánoval. V žiadnom prípade nepovedal, že stvorenie všetkých vecí dokončí na šiesty deň a že na siedmy deň bude odpočívať. Skôr tvoril podľa toho, čo sa mu v tom čase zdalo dobré. Keď všetko stvoril, bol už šiesty deň. Keby všetko stvoril v piaty deň, bol by určil šiesty deň za svätý. On však v skutočnosti dokončil stvorenie všetkého na šiesty deň, a tak sa svätým dňom stal siedmy deň, čo sa zachovalo až dodnes. Preto sa Jeho súčasné dielo vykonáva rovnakým spôsobom. Hovorí o vašich potrebách a napĺňa ich v súlade s vašou situáciou. To znamená, že Duch hovorí a pôsobí podľa toho, v akej situácii sa ľudia nachádzajú. Na všetko dohliada a pôsobí kedykoľvek a kdekoľvek. To, čo robím, hovorím, predkladám a udeľujem vám, je bez výnimky to, čo potrebujete. Teda žiadna časť Môjho diela nie je oddelená od reality. Všetko je praktické, pretože vy všetci viete, že „Duch Boží bdie nad všetkým“. Keby sa o tom všetkom rozhodovalo vopred, nebolo by to príliš nalinajkované? Myslíš si, že Boh vypracoval plány na celých šesť tisícročí a predurčil ľudstvo na to, aby bolo spurné, vzdorovité, zákerné a nečestné, prejavovalo sa skazenosťou tela, satanskou povahou, žiadostivosťou a individuálnou bezuzdnosťou? Boh nič z toho nepredurčil, ale všetko sa to stalo v dôsledku satanovej skazenosti. Niektorí by mohli povedať: „Nebol satan tiež v Božích rukách? Boh predurčil, že satan takto skazí človeka, a potom konal svoje dielo medzi ľuďmi.“ Naozaj by Boh predurčil satana, aby skazil ľudstvo? Boh horlivo dbá, aby ľudia riadne žili. Naozaj by teda vyrušoval ich životy? Ak áno, nebola by porážka satana a záchrana ľudstva len márnym úsilím? Ako by mohla byť ľudská vzdorovitosť predurčená? Stalo sa to v dôsledku satanovho vyrušenia, tak ako to mohlo byť predurčené Bohom? Satan v Božích rukách, ktorého si predstavujete, je veľmi odlišný od satana v Božích rukách, o ktorom hovorím. Podľa vašich vyjadrení, že „Boh je všemohúci a satan je v Jeho rukách“, Ho satan nikdy nemohol zradiť. Nepovedal si predsa, že Boh je všemohúci? Vaše vedomosti sú príliš abstraktné a sú odtrhnuté od reality. Človek nikdy nedokáže pochopiť Božie myšlienky, nikdy nedokáže pochopiť Jeho múdrosť! Boh je všemohúci. To v nijakom prípade nie je klamstvo. Archanjel zradil Boha, pretože mu Boh spočiatku udelil podiel na autorite. Bola to, samozrejme, nečakaná udalosť, rovnako ako keď Eva podľahla hadovmu pokúšaniu. Avšak bez ohľadu na to, ako satan vykonáva svoju zradu, stále nie je taký všemohúci ako Boh. Ako ste povedali, satan je iba mocný; bez ohľadu na to, čo robí, Božia autorita ho vždy porazí. To je skutočný význam výroku: „Boh je všemohúci a satan je v Jeho rukách.“ Vojnu so satanom preto treba viesť krok za krokom. Okrem toho, Boh plánuje svoje dielo ako odpoveď na satanove úklady – to znamená, že prináša ľudstvu spásu a zjavuje svoju všemohúcnosť a múdrosť spôsobom zodpovedajúcim dobe. Podobne ani dielo posledných dní nebolo predurčené na začiatku, pred Vekom milosti. Predurčenia sa nerobia takým usporiadaným spôsobom, ako napríklad: po prvé, zmeniť vonkajšiu povahu človeka; po druhé, podrobiť človeka Jeho napomínaniu a skúškam; po tretie, prinútiť človeka podstúpiť súd smrti; po štvrté, nechať človeka zažiť čas lásky k Bohu a vyjadriť odhodlanie stvorenej bytosti; po piate, umožniť človeku vidieť Božie úmysly a úplne spoznať Boha, a nakoniec urobiť človeka úplným. Všetky tieto veci neplánoval počas Veku milosti. Skôr ich začal plánovať v súčasnom veku. Satan pôsobí, rovnako ako Boh. Satan vyjadruje svoju skazenú povahu, zatiaľ čo Boh hovorí priamo a zjavuje niektoré podstatné veci. To je dielo, ktoré sa koná dnes, a má rovnaký princíp pôsobenia, ktorý sa používal dávno, po stvorení sveta.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si vedieť, ako sa celé ľudstvo vyvíjalo až do súčasnosti

Božie slová na každý deň  Úryvok 150

Najprv Boh stvoril Adama a Evu a tiež stvoril hada. Tento had bol zo všetkého najjedovatejší – jeho telo obsahovalo jed, ktorý satan pohotovo využil. Bol to had, ktorý pokúšal Evu k hriechu. Adam zhrešil po tom, čo zhrešila Eva, a obaja potom dokázali rozlišovať medzi dobrom a zlom. Ak Jahve vedel, že had bude pokúšať Evu a že Eva bude pokúšať Adama, prečo ich potom všetkých poslal do raja? Ak dokázal predpovedať tieto veci, prečo potom stvoril hada a dal ho do rajskej záhrady? Prečo v rajskej záhrade vôbec bolo ovocie zo stromu poznania dobra a zla? Chcel, aby jedli z tohto ovocia? Keď prišiel Jahve, Adam ani Eva sa Mu neodvážili ukázať na oči, a až vtedy si Jahve uvedomil, že zjedli ovocie zo stromu poznania dobra a zla a podľahli hadovmu úskoku. Nakoniec preklial hada a preklial aj Adama a Evu. Keď jedli z ovocia stromu, Jahve o tom vôbec nevedel. Ľudstvo sa skazilo do takej miery, že bolo podlé a sexuálne promiskuitné. Dokonca to zašlo až tak ďaleko, že všetko, čo prechovávali vo svojich srdciach, bolo zlé a nečestné – všetko to bola špina. Jahve preto ľutoval, že stvoril ľudstvo. Potom vykonal svoje dielo zničenia sveta potopou, ktorú Noe a jeho synovia prežili. Niektoré veci v skutočnosti nie sú také zložité a nadprirodzené, ako si možno ľudia predstavujú. Niektorí sa pýtajú: „Keďže Boh vedel, že ho archanjel zradí, prečo ho stvoril?“ Toto sú fakty: Predtým, ako existovala Zem, bol archanjel najväčším z nebeských anjelov. Mal moc nad všetkými anjelmi v nebi – túto autoritu mu udelil Boh. S výnimkou Boha to bol najväčší z nebeských anjelov. Neskôr, keď Boh stvoril ľudstvo, archanjel na zemi vykonal ešte väčšiu zradu proti Bohu. Tvrdím, že Boha zradil preto, lebo chcel riadiť ľudstvo a prekonať Božiu autoritu. Bol to archanjel, ktorý pokúšal Evu k hriechu, a to preto, lebo chcel založiť svoje kráľovstvo na zemi a prinútiť ľudí, aby zradili Boha a namiesto toho poslúchali jeho. Archanjel videl, že ho môže poslúchať tak veľa vecí – anjeli, ako aj ľudia na zemi. O vtáky a zvieratá, stromy, lesy, hory, rieky a všetko na zemi sa starali ľudia, teda Adam a Eva, pričom Adam a Eva poslúchali archanjela. Archanjel preto túžil prekonať Božiu autoritu a zradiť Boha. Potom viedol mnohých anjelov do zrady voči Bohu, z ktorých sa neskôr stali rôzne druhy nečistých duchov. Nebol vývoj ľudstva až do dnešného dňa spôsobený skazenosťou archanjela? Ľudia sú dnes takí, akí sú, len preto, lebo archanjel zradil Boha a skazil ľudstvo. Táto práca krok za krokom nie je ani zďaleka taká abstraktná a jednoduchá, ako by si ľudia predstavovali. Satan vykonal svoju zradu z nejakého dôvodu, no ľudia nie sú schopní pochopiť takú jednoduchú skutočnosť. Prečo Boh, ktorý stvoril nebo a zem a všetky veci, stvoril aj satana? Keď Boh tak veľmi pohŕda satanom a satan je Jeho nepriateľ, prečo ho potom stvoril? Nevytvoril azda tým, že stvoril satana, svojho nepriateľa? Boh v skutočnosti nestvoril nepriateľa, ale anjela, ktorý Ho neskôr zradil. Jeho postavenie narástlo natoľko, že chcel Boha zradiť. Dalo by sa povedať, že to bola náhoda, ale aj nevyhnutnosť. Je to podobné, ako keď človek po dozretí do určitého štádia nevyhnutne zomrie. Veci sa jednoducho vyvinuli do tohto štádia. Niektorí hlúpi blázni sa pýtajú: „Keď je satan Tvoj nepriateľ, tak prečo si ho stvoril? Nevedel si, že archanjel Ťa zradí? Či sa nevieš pozerať z večnosti do večnosti? Nepoznal si archanjelovu povahu? Veď si jasne vedel, že Ťa zradí, tak prečo si z neho urobil archanjela? Nielenže Ťa zradil, ale priviedol so sebou aj mnohých ďalších anjelov a zostúpil do sveta smrteľníkov, aby skazil ľudstvo, a Ty si dodnes nedokázal dokončiť svoj šesťtisícročný plán riadenia.“ Sú tieto slová správne? Keď uvažuješ týmto spôsobom, nevytváraš si viac problémov, než je nutné? Ďalší hovoria: „Keby satan nebol skazil ľudstvo až do dnešného dňa, Boh by nepriniesol ľudstvu spásu, ako je táto. Božia múdrosť a všemohúcnosť by teda boli neviditeľné. Kde by bola zjavená Jeho múdrosť? Boh stvoril ľudskú rasu pre satana preto, aby mohol neskôr ukázať svoju všemohúcnosť. Ako by inak mohol človek objaviť Božiu múdrosť? Ak by sa človek Bohu nevzoprel alebo sa proti Nemu nevzbúril, bolo by zbytočné, aby sa Jeho skutky zjavovali. Ak by Ho všetky stvorené bytosti uctievali a poslúchali, Boh by nemal žiadnu prácu.“ Toto je ešte viac vzdialené realite, lebo keďže na Bohu nie je nič nečisté, nemôže od neho pochádzať špina. Svoje skutky teraz odhaľuje len preto, aby porazil svojho nepriateľa, zachránil ľudí, ktorých stvoril, a aby porazil démonov a satana, ktorí Boha nenávidia, zrádzajú Ho a vzdorujú Mu a ktorí boli na samom začiatku pod Jeho nadvládou a patrili Mu. Boh chce poraziť týchto démonov, a tak všetkým zjaviť svoju všemohúcnosť. Ľudstvo a všetko na zemi je teraz v moci satana a leží v moci zlých. Boh chce zjaviť svoje skutky všetkému, aby Ho ľudia poznali, a tak porazili satana a úplne premohli Jeho nepriateľov. Celé toto dielo sa uskutočňuje prostredníctvom odhaľovania Jeho skutkov. Všetky Jeho stvorené bytosti sú v satanovej moci, takže Boh im chce zjaviť svoju všemohúcnosť, a tak poraziť satana. Keby nebolo satana, nemusel by odhaľovať svoje skutky. Keby Boha nevyrušoval satan, Boh by stvoril ľudstvo a nechal by ho žiť v rajskej záhrade. Prečo pred satanovou zradou Boh nikdy nezjavil žiaden zo svojich skutkov anjelom ani archanjelovi? Keby na začiatku všetci anjeli a archanjel poznali Boha a podriadili sa mu, potom by Boh nevykonával tie nezmyselné počiny. V dôsledku existencie satana a démonov aj ľudia vzdorovali Bohu a sú už celkom naplnení vzdorovitou povahou. Boh preto chce zjaviť svoje skutky. Keďže chce viesť vojnu so satanom, musí použiť svoju vlastnú autoritu a všetky svoje činy, aby ho porazil. Dielo spásy, ktoré vykonáva medzi ľuďmi, im takto umožní vidieť Jeho múdrosť a všemohúcnosť. Dielo, ktoré Boh dnes vykonáva, má zmysel a v žiadnom prípade sa neponáša na to, na čo poukazujú niektorí ľudia, keď hovoria: „Nie je dielo, ktoré vykonávaš, kontraproduktívne? Nie je táto postupnosť diela iba spôsob, ako si vyrobiť vyrušenia? Stvoril si satana a potom si mu dovolil, aby Ťa zradil a postavil sa Ti na odpor. Stvoril si ľudí a potom si ich odovzdal satanovi a umožnil mu, aby pokúšal Adama a Evu. Keďže si toto všetko robil zámerne, prečo sa Ti ľudstvo stále protiví? Prečo nenávidíš satana? Či nie sú všetci Tvojím vlastným výtvorom? Čo na nich vlastne nenávidíš?“ Dosť veľa hlúpych ľudí hovorí takéto veci. Túžia Boha milovať, ale v hĺbke duše sa na Boha sťažujú. Aký protiklad! Nerozumieš pravde, máš príliš veľa nadpozemských myšlienok, a dokonca tvrdíš, že Boh urobil chybu – aký si len hlúpy! To ty sa pohrávaš s pravdou. Boh žiadnu chybu neurobil! Niektorí ľudia sa dokonca dokola sťažujú: „Veď to Ty si stvoril satana a Ty si ho zvrhol medzi ľudí a odovzdal si mu ich. A keď nadobudli satanskú povahu, neodpustil si im, ba dokonca si ich do určitej miery znenávidel. Najprv si ich do určitej miery miloval, ale teraz ich nenávidíš. Nenávidíš ľudstvo, no zároveň ho miluješ. O čo tu vlastne ide? Neprotirečí si to?“ Bez ohľadu na to, ako sa na to pozeráte, toto sa stalo v nebi. Takto archanjel zradil Boha a ľudstvo sa skazilo. A takto ľudia pokračujú dodnes. Bez ohľadu na to, ako to formulujete, toto je celý príbeh. Musíte však pochopiť, že celý účel diela, ktoré dnes Boh vykonáva, je zachrániť vás a poraziť satana.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si vedieť, ako sa celé ľudstvo vyvíjalo až do súčasnosti

Božie slová na každý deň  Úryvok 151

Boh vykonáva riadenie ľudí tak, aby porazil satana. Tým, že satan kazí ľudí, ukončuje ich osud a vyrušuje Božie dielo. Na druhej strane, Božím dielom je spása ľudstva. Ktorý krok z diela, ktoré Boh koná, nie je určený na záchranu ľudstva? Ktorý krok nemá ľudí očistiť a prinútiť ich správať sa spravodlivo a žiť na obraz tých, ktorých možno milovať? Satan to však nerobí. Kazí ľudstvo a sústavne pracuje na skazení ľudstva v celom vesmíre. Boh, samozrejme, tiež koná svoje vlastné dielo, pričom nevenuje satanovi žiadnu pozornosť. Bez ohľadu na to, akú moc má satan, túto autoritu mu udelil Boh. Boh mu, pravda, jednoducho neudelil všetku svoju autoritu, a tak bez ohľadu na to, čo satan urobí, nikdy nemôže prekonať Boha a vždy bude v Božích rukách. Boh nezjavil žiaden zo svojich činov, keď bol v nebi. Satanovi udelil iba menšiu časť autority a dovolil mu, aby ovládal ostatných anjelov. Preto bez ohľadu na to, čo satan robí, nemôže prekročiť Božiu autoritu, pretože autorita, ktorú mu Boh pôvodne udelil, je obmedzená. Počas toho, ako Boh pracuje, satan vyrušuje. V posledných dňoch jeho vyrušovanie prestane; podobne bude aj Božie dielo zavŕšené a tí ľudia, ktorých chce Boh urobiť úplnými, budú urobení úplnými. Boh vedie ľudí pozitívne. Jeho život je živá voda, nesmierna a bezhraničná. Satan do určitej miery skazil človeka, no živá voda života nakoniec doplní človeka a satanovi nebude umožnené zasahovať a vykonávať svoje dielo. Boh si teda bude môcť týchto ľudí celkom získať. Dokonca aj teraz to satan stále odmieta prijať. Neustále sa stavia proti Bohu, no On tomu nevenuje žiadnu pozornosť. Boh povedal: „Zvíťazím nad všetkými satanovými temnými silami a nad všetkými temnými vplyvmi.“ To je dielo, ktorá sa má vykonať v telesnej podobe, a to je aj dôvod, prečo je vtelenie dôležité: znamená to dokončiť etapu diela porážky satana v posledných dňoch a odstrániť všetko, čo satanovi patrí. Božie víťazstvo nad satanom je nevyhnutné! Satan v skutočnosti zlyhal už dávno. Keď sa evanjelium začalo šíriť po krajine veľkého červeného draka, teda keď vtelený Boh započal svoje dielo a toto dielo sa dalo do pohybu, satan bol úplne porazený, pretože samotným účelom vtelenia bolo poraziť satana. Len čo satan videl, že Boh sa stal telom a začal vykonávať svoje dielo, ktoré žiadna sila nedokázala zastaviť, zostal pri pohľade na toto dielo v nemom úžase a už sa neodvážil robiť žiadne ďalšie zlo. Satan si najprv myslel, že aj on je obdarený nesmiernou múdrosťou a ďalej narúšal Božie dielo a vyrušoval ho. Nečakal však, že Boh sa opäť stane telom alebo že Boh popri svojom diele využije satanovu vzdorovitosť, aby slúžila ako zjavenie a súd pre ľudstvo, čím si podmaní ľudí a porazí satana. Boh je múdrejší ako satan a Jeho dielo ďaleko prevyšuje satana. Preto, ako som už predtým uviedol: „Dielo, ktoré konám, konám ako odpoveď na satanove úskoky. Na konci odhalím svoju všemohúcnosť a satanovu bezmocnosť.“ Boh bude konať svoje dielo v popredí, zatiaľ čo satan bude trieliť za ním, až kým nakoniec nebude zničený a ani nebude vedieť, čo ho zasiahlo! Pravdu si uvedomí až vtedy, keď už bude zničený a rozdrvený, a dovtedy už bude spálený v jazere ohňa. Nebude už potom definitívne presvedčený? Satan totiž už nebude mať žiadne ďalšie plány, ktoré by mohol podniknúť!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si vedieť, ako sa celé ľudstvo vyvíjalo až do súčasnosti

Božie slová na každý deň  Úryvok 152

Božie dielo medzi ľuďmi je od človeka neoddeliteľné, pretože človek je jeho predmetom a jedinou bytosťou stvorenou Bohom, ktorá o Ňom môže podávať svedectvo. Život človeka a všetky jeho činnosti sú s Bohom nerozlučne spojené. Všetko riadia Božie ruky a možno dokonca povedať, že žiaden človek nedokáže existovať nezávisle od Boha. To je holý fakt, ktorý nemôže nikto popierať. Celé Božie konanie je v prospech ľudstva a namierené proti úkladom satana. Všetko, čo človek potrebuje, pochádza od Boha, ktorý je zdrojom ľudského života. Preto sa človek jednoducho nedokáže od Boha odlúčiť. Boh navyše nikdy nemal v úmysle odlúčiť sa od človeka. Dielo, ktoré Boh vykonáva, je pre dobro celého ľudstva a Jeho myšlienky sú vždy láskavé. Božie dielo spolu s Božími myšlienkami (a teda Božími úmyslami) potom pre človeka predstavuje „vízie“, ktoré by mal poznať. Takéto vízie sú tiež Božím riadením a dielom, ktoré človek nedokáže vykonávať. Zatiaľ čo sa požiadavky, ktoré Boh na človeka počas svojho diela kladie, označujú ako „praktizovanie“ človeka, vízie predstavujú dielo samotného Boha alebo Jeho úmysly pre ľudstvo či zámery a dôležitosť Jeho diela. Vízie môžu byť taktiež považované za súčasť Jeho riadenia, pretože toto riadenie je Božím dielom zameraným na človeka, čo znamená, že je dielom, ktoré Boh medzi ľuďmi vykonáva. Toto dielo je dôkazom a cestou, po ktorej človek prichádza k poznaniu Boha, a je pre človeka nesmierne dôležité. Ak sa ľudia namiesto toho, aby venovali pozornosť poznaniu Božieho diela, sústredia len na učenie viery v Boha alebo na úplne bezvýznamné detaily, potom Boha jednoducho nespoznajú, ba čo viac, nebudú v súlade s Božími úmyslami. Božie dielo, ktoré je mimoriadne užitočné pre ľudské poznanie Boha, sa označuje ako vízie. Tieto vízie predstavujú Božie dielo, Božie úmysly i zámery a dôležitosť Božieho diela, pričom všetky sú pre človeka prínosom. Praktizovaním sa označuje to, čo by mali vykonávať ľudia a stvorené bytosti nasledujúce Boha a taktiež je to povinnosť človeka. Konanie, ktoré sa od ľudí očakáva, nie je niečo, čo človek pochopil od samého začiatku. Ide však o požiadavky, ktoré Boh kladie na človeka počas vykonávania svojho diela. V priebehu Božieho diela sa tieto požiadavky postupne prehlbujú a zvyšujú. Počas Veku zákona sa človek musel napríklad riadiť zákonom a vo Veku milosti musel zasa nosiť kríž. Vek kráľovstva je však iný: požiadavky na človeka sú vyššie než tie, ktoré sa naňho kládli počas Veku zákona a Veku milosti. Čím sú vízie vznešenejšie, tým sú požiadavky na človeka vyššie, jasnejšie a skutočnejšie. Takisto sa aj vízie stávajú čoraz viac praktickými. Tieto mnohé praktické vízie nielenže napomáhajú človeku v podriadenosti voči Bohu, ale navyše aj v Jeho poznaní.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 153

V porovnaní s predošlými vekmi je Božie dielo vo Veku kráľovstva realistickejšie, viac zamerané na podstatu človeka a zmeny v jeho povahe a vo väčšej miere dokáže podávať svedectvo o samotnom Bohu všetkým, ktorí Ho nasledujú. Inak povedané, vo Veku kráľovstva Boh pri konaní svojho diela odhaľuje človeku viac zo seba samého než kedykoľvek predtým, čo znamená, že vízie, ktoré by mal človek poznať, sú ušľachtilejšie než v ktoromkoľvek minulom veku. Keďže Božie dielo medzi ľuďmi vstúpilo na neprebádané územie, vízie, ktoré človek spoznal vo Veku kráľovstva, sú tými najušľachtilejšími za celé doterajšie trvanie diela riadenia. Božie dielo vstúpilo na neprebádané územie, a tak i vízie, ktoré má človek poznať, sa stali najušľachtilejšími zo všetkých vízií. Z toho vyplýva, že aj praktizovanie človeka je na vyššej úrovni než v ktoromkoľvek predošlom veku, pretože sa mení v súlade s víziami, a dokonalosť vízií takisto znamená dokonalosť požiadaviek, ktoré sa na človeka kladú. Hneď ako sa Božie riadenie zastaví, ustane aj praktizovanie človeka a bez Božieho diela nebude mať človek inú možnosť, než dodržiavať učenie časov minulých, inak sa jednoducho nebude mať kam obrátiť. Bez nových vízií človek nezíska nové praktizovanie, bez úplných vízií nedosiahne dokonalé praktizovanie a bez ušľachtilejších vízií nebude ani jeho praktizovanie ušľachtilejšie. Praktizovanie človeka sa mení spolu s Božími krokmi a rovnako aj poznanie a prežívanie človeka sa menia zároveň s Božím dielom. Bez ohľadu na to, aký je človek schopný, stále je neoddeliteľnou súčasťou Boha, a ak by Boh čo i len na chvíľu prestal konať svoje dielo, človek by od Jeho hnevu okamžite zahynul. Človek sa nemá čím vystatovať, pretože bez ohľadu na to, na akej vysokej úrovni je jeho dnešné poznanie, či aké hlboké je jeho prežívanie, je neoddeliteľnou súčasťou Božieho diela – pretože praktizovanie človeka a to, čo by mal hľadať vo svojej viere v Boha, je s víziami nerozlučne späté. V každom aspekte Božieho diela sa nachádzajú vízie, ktoré by mal človek poznať, a na základe nich sa na človeka kladú primerané požiadavky. Bez základu, ktoré tieto vízie predstavujú, by človek jednoducho nebol schopný praktizovania ani by Boha nedokázal neochvejne nasledovať. Ak človek nepozná Boha alebo nemá porozumenie pre Božie úmysly, potom je všetko, čo človek robí, márne a nie je možné, aby mu Boh udelil svoj súhlas. Bez ohľadu na to, aké hojné dary človek má, i tak je neoddeliteľný od Božieho diela a Božieho vedenia. Nezáleží na tom, aké dobré sú skutky človeka alebo ako veľa ich vykoná, stále nedokážu nahradiť Božie dielo. Preto nemožno praktizovanie človeka za žiadnych okolností oddeliť od vízií. Tí, ktorí neprijímajú nové vízie, nemajú novú prax. Ich praktizovanie s pravdou nijak nesúvisí, pretože sa riadia učením, dodržiavajú mŕtve zákony a nemajú vôbec žiadne nové vízie, následkom čoho nič z nového veku neuvádzajú do praxe. Stratili vízie a tým aj dielo Ducha Svätého a pravdu. Tí, ktorí sú bez pravdy, sú potomkami absurdity a stelesnením satana. Bez ohľadu na to, akým typom človeka niekto je, ľudia jednoducho nemôžu existovať bez vízií Božieho diela ani byť zbavení prítomnosti Ducha Svätého. Len čo človek príde o vízie, okamžite sa prepadne do podsvetia a začne žiť v temnote. Ľudia, ktorí nemajú vízie, sú tí, ktorí Boha nasledujú pochabo, tí, ktorí sú zbavení diela Ducha Svätého a žijú v pekle. Takíto ľudia sa neusilujú o pravdu, ale namiesto toho používajú Božie meno ako vývesnú tabuľu. Tí, čo nepoznajú dielo Ducha Svätého ani vteleného Boha a tri etapy diela v celom rozsahu Božieho riadenia, nepoznajú vízie a sú bez pravdy. A či nie sú všetci, ktorí v sebe nenosia pravdu, zlosynmi? Tí, ktorí sú ochotní uvádzať pravdu do praxe, usilovať sa o poznanie Boha a skutočne spolupracovať s Bohom, sú ľudia, pre ktorých vízie fungujú ako základ. Majú Boží súhlas, pretože s Ním spolupracujú, a práve túto spoluprácu by mal človek uvádzať do praxe.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 154

Vízie obsahujú mnoho ciest k praktizovaniu. Vo víziách sú obsiahnuté taktiež praktické požiadavky na ľudí, ako aj Božie dielo, ktoré by mal človek poznať. V minulosti sa na špeciálnych alebo veľkolepých zhromaždeniach, ktoré sa konali na rôznych miestach, hovorilo len o jednom aspekte cesty praktizovania. Toto praktizovanie sa malo do praxe uvádzať počas Veku milosti a sotva malo nejaký súvis s poznaním Boha, pretože vízia Veku milosti bola iba víziou Ježišovho ukrižovania. Žiadne väčšie vízie nejestvovali. Človek nemal poznať viac než len dielo Jeho vykúpenia ľudstva skrze ukrižovanie, a tak počas Veku milosti neexistovali žiadne ďalšie vízie, ktoré by mal človek poznať. Takto mal len chabé poznanie Boha a okrem poznania Ježišovej lásky a súcitu mu zostávalo len zopár jednoduchých a úbohých vecí, ktoré mohol uviesť do praxe, veci, ktoré boli na míle vzdialené od súčasnosti. V minulosti, bez ohľadu na to, akú formu malo jeho zhromaždenie, človek nebol schopný hovoriť o praktickom poznaní Božieho diela a už vôbec nikto nebol schopný jasne povedať, aká je najvhodnejšia cesta praktizovania, ktorou sa má človek vydať. Človek pridal iba zopár jednoduchých detailov k základu o zhovievavosti a trpezlivosti. Jednoducho nenastala žiadna zmena v podstate jeho praktizovania, pretože v tom istom veku Boh nevykonal žiadne novšie dielo a jediné požiadavky, ktoré na človeka kládol, boli zhovievavosť a trpezlivosť alebo nesenie kríža. Okrem takéhoto praktizovania neexistovali žiadne vyššie vízie ako ukrižovanie Ježiša. V minulosti neexistovala ani zmienka o ďalších víziách, pretože Boh nevykonával veľa diela a na človeka mal len obmedzené nároky. A tak bez ohľadu na to, čo človek urobil, nebol schopný prekročiť tieto obmedzenia, teda len zopár jednoduchých a plytkých vecí, ktoré mal uviesť do praxe. Dnes hovorím o ďalších víziách preto, lebo v súčasnosti sa už vykonalo viac diela. Toto dielo mnohonásobne prevyšuje dielo z Veku zákona a Veku milosti. Nároky na človeka sú taktiež niekoľkonásobne vyššie než v minulých vekoch. Ak človek nedokáže takéto dielo úplne poznať, potom nebude mať veľký význam; dá sa povedať, že človek bude mať problém sa v takomto diele úplne vyznať, pokiaľ mu nezasvätí svoje celoživotné úsilie. Ak by sa v diele podmanenia hovorilo len o ceste praktizovania, podmanenie človeka by bolo nemožné. Samotné rozprávanie o víziách bez kladenia akýchkoľvek požiadaviek na človeka by taktiež znemožnilo jeho podmanenie. Ak by sa nehovorilo o ničom inom, len o ceste praktizovania, potom by nebolo možné zasiahnuť Achillovu pätu človeka či rozohnať ľudské predstavy, a tak by opäť nebolo možné plne si človeka podmaniť. Vízie sú hlavným nástrojom pri podmanení človeka, no ak by okrem vízií neexistovala cesta k praktizovaniu, potom by človek nemal možnosť nasledovať a tým menej by mal nejaké možnosti na vstup. To bol princíp Božieho diela od začiatku do konca: vo víziách je obsiahnuté to, čo možno uviesť do praxe, a vízie zároveň praktizovanie dopĺňajú. Miera zmien v živote človeka aj v jeho povahe sprevádza zmeny vo víziách. Ak by sa mal človek spoliehať len na svoje vlastné úsilie, potom by nedokázal dosiahnuť nijakú veľkú zmenu. Vízie hovoria o diele samotného Boha a Božom riadení. Praktizovanie sa týka cesty praktizovania človeka a spôsobu jeho existencie – v celom Božom riadení je vzťah medzi víziami a praktizovaním vzťahom medzi Bohom a človekom. Ak by sa vízie odstránili, keby sa o nich hovorilo bez toho, aby sa spomínalo aj praktizovanie, alebo ak by existovali len vízie, kým praktizovanie človeka by sa úplne eliminovalo, potom by sme takéto veci nemohli považovať za Božie riadenie, tobôž ešte tvrdiť, že Božie dielo sa vykonáva v záujme ľudstva. Nielenže by sa takto odstránila povinnosť človeka, ale poprel by sa aj účel Božieho diela. Ak by sa od začiatku do konca od človeka vyžadovalo iba praktizovanie bez zapojenia Božieho diela a ak by navyše človek nemusel Božie dielo poznať, potom by sme mali ešte menej dôvodov nazývať takéto dielo Božím riadením. Pokiaľ by človek Boha nepoznal, bol by neznalý Božích úmyslov a vieru by len slepo praktizoval neurčitým a nepraktickým spôsobom, nikdy by sa nestal plne spôsobilou stvorenou bytosťou. Obe tieto veci sú teda nevyhnutné. Ak by existovalo len Božie dielo, teda ak by existovali len vízie bez akejkoľvek spolupráce alebo praktizovania zo strany človeka, potom by sa nemohli nazývať Božím riadením. Keby existovalo len praktizovanie a vstup človeka, bolo by to tiež neprijateľné, bez ohľadu na ušľachtilosť cesty, na ktorú človek vstúpil. Vstup človeka sa musí postupne meniť v súlade s dielom a víziami. Nezmení sa len tak z rozmaru. Princípy ľudského praktizovania nie sú voľné a neviazané, ale majú určité hranice. Tieto princípy sa menia v súlade s víziami diela. Preto Božie riadenie v konečnom dôsledku spočíva v Božom diele a praktizovaní človeka.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 155

Dielo riadenia sa začalo uskutočňovať iba kvôli ľudstvu, čo znamená, že vzniklo len kvôli jeho existencii. Pred stvorením ľudstva alebo na samom počiatku, keď sa stvorili nebesá, zem a všetko, neexistovalo žiadne riadenie. Ak by v celom Božom diele neexistovalo praktizovanie prospešné pre človeka, teda pokiaľ by Boh na skazené ľudstvo nekládol primerané požiadavky (ak by v Božom diele neexistovala vhodná cesta pre praktizovanie ľudí), potom by sa toto dielo nemohlo nazývať Božím riadením. Ak by Božie dielo vo svojej celistvosti zahŕňalo len to, že by Boh ľudstvu povedal, ako postupovať pri praktizovaní viery, no pritom by nepodnikol svoje vlastné kroky a neprejavil ani štipku zo svojej všemohúcnosti a múdrosti, potom by človek nevedel o Božej povahe vôbec nič, bez ohľadu na to, aké vysoké by boli Božie požiadavky na človeka a ako dlho by Boh žil medzi ľuďmi. V takom prípade by dielo takéhoto druhu bolo ešte menej hodné, aby sa nazývalo Božím riadením. Zjednodušene povedané, dielo Božieho riadenia je dielo vykonávané Bohom a všetka práca, ktorú pod vedením Boha vykonávajú tí, ktorých Boh získal. Toto dielo môžeme zhrnúť do pojmu riadenie. Inak povedané, Božie dielo, ktoré vykonáva medzi ľuďmi, ako aj spolupráca medzi Ním a všetkými Jeho nasledovateľmi sa spoločne označujú ako riadenie. Tu sa Božie dielo nazýva víziami a spolupráca človeka praktizovaním. Čím vyššie je Božie dielo (teda čím ušľachtilejšie sú vízie), tým zreteľnejšie sa človeku ukazuje Božia povaha, a čím viac je v rozpore s predstavami človeka, tým vyššie sú praktizovanie a spolupráca človeka. Čím vyššie sú požiadavky na človeka, tým viac je Božie dielo v rozpore s predstavami človeka, v dôsledku čoho sa zväčšuje i miera skúšok človeka a kritériá, ktoré musí spĺňať. V závere tohto diela budú všetky vízie dokončené a všetko, čo musí človek uvádzať do praxe, dosiahne vrchol dokonalosti. Bude to tiež čas, kedy bude každý roztriedený podľa druhu, pretože všetko, čo musí človek poznať, mu bude zjavené. Keď vízie dosiahnu svoj vrchol, dielo sa náležite priblíži k svojmu koncu a aj praktizovanie človeka dosiahne zenit. Praktizovanie človeka je založené na Božom diele a Božie riadenie sa celkom prejavuje iba vďaka praktizovaniu a spolupráci človeka. Človek je výstavným kusom Božieho diela, predmetom celého Jeho riadenia i produktom celého Božieho riadenia. Ak by Boh pôsobil sám, bez spolupráce človeka, potom by nejestvovalo nič, prostredníctvom čoho by sa celé Jeho dielo vykryštalizovalo a Božie riadenie by nemalo ani najmenší význam. Iba ak si Boh popri svojom diele vyberie vhodné objekty na vyjadrenie svojho diela a preukáže svoju všemohúcnosť a múdrosť, môže dosiahnuť cieľ svojho riadenia a celé svoje dielo využiť na úplnú porážku satana. Práve preto je človek nenahraditeľnou súčasťou diela Božieho riadenia a jedine prostredníctvom človeka môže Božie riadenie priniesť ovocie a dosiahnuť svoj konečný cieľ. Okrem človeka sa tejto úlohy nedokáže ujať žiadna iná forma života. Ak sa má človek stať skutočnou kryštalizáciou diela Božieho riadenia, potom treba celkom zapudiť vzdorovitosť skazeného ľudstva. To si vyžaduje, aby sa človeku poskytlo praktizovanie primerané rôznym časom a aby Boh vykonal medzi ľuďmi príslušné dielo. Len takýmto spôsobom sa nakoniec získa skupina ľudí, ktorá bude kryštalizáciou diela Božieho riadenia. Božie dielo medzi ľuďmi nemôže podávať svedectvo o samom Bohu iba prostredníctvom samotného Božieho diela. Na dosiahnutie takéhoto svedectva sú potrebné aj živé ľudské bytosti vhodné pre Jeho dielo. Boh najprv vykoná dielo na týchto ľuďoch, prostredníctvom ktorých bude následne vyjadrovať svoje dielo. Takto sa svedectvo o Jeho vôli prenesie medzi stvorené bytosti, čím Boh dosiahne cieľ svojho diela. Boh nekoná na porážke satana sám, pretože nemôže medzi všetkými stvorenými bytosťami sám o sebe podávať priame svedectvo. Ak by tak činil, bolo by nemožné úplne presvedčiť človeka. Aby si teda Boh človeka podmanil, musí na ňom vykonávať svoje dielo. Len tak bude schopný získať svedectvo medzi všetkými stvorenými bytosťami. Ak by Boh konal sám bez spolupráce s človekom alebo ak by sa od človeka žiadna spolupráca nevyžadovala, človek by nikdy nedokázal spoznať Božiu povahu a navždy by bol nevedomý Božích úmyslov – potom by sa Božie dielo nemohlo nazývať Božím riadením. Keby sa mal človek len sám usilovať, hľadať a tvrdo pracovať bez porozumenia Božiemu dielu, robil by si žarty. Bez diela Ducha Svätého pochádza počínanie človeka od satana, je vzdorovitý a koná zlo. Satan sa prejavuje v celom konaní skazeného ľudstva. Neexistuje nič, čo by bolo zlučiteľné s Bohom, a všetko, čo človek robí, je prejavom satana. Nič z toho, čo sa spomínalo, nezahŕňa vízie ani praktizovanie. Na základe vízií človek nachádza praktizovanie a cestu podriadenosti, takže svoje predstavy môže odsunúť bokom a získať veci, ktoré v minulosti nemal. Boh požaduje, aby s Ním človek spolupracoval a aby sa Jeho požiadavkám úplne podriadil, zatiaľ čo človek žiada uzrieť dielo, ktoré vykonáva sám Boh, pocítiť všemohúcu moc Boha a spoznať Jeho povahu. To všetko je skrátka Božie riadenie. Spojenie Boha a človeka predstavuje riadenie a je to to najväčšie riadenie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 156

Pokiaľ ide o vízie, tie sa v prvom rade týkajú diela samotného Boha, a pokiaľ ide o praktizovanie, to by mal vykonávať človek a s Bohom to nemá žiaden súvis. Božie dielo dokončuje sám Boh a praktizovanie človeka dosahuje sám človek. To, čo má vykonať sám Boh, nemusí vykonávať človek a, naopak, to, čo má praktizovať človek, sa Boha netýka. Božie dielo je Jeho vlastnou službou a nemá žiaden súvis s človekom. Človek toto dielo vykonávať nemusí, a navyše by ani nebol schopný konať dielo, ktoré má vykonávať Boh. Praktizovanie, ktoré sa od človeka vyžaduje, musí vykonať sám človek, aby si stál za svedectvom, či už predstavuje obetu jeho života, alebo jeho odovzdanie satanovi – to všetko musí vykonať človek. Celé dielo, ktoré má Boh vykonať, dokončuje On sám a to, čo by mal vykonávať človek, sa človeku ukáže. Zvyšná práca je ponechaná na človeka. Boh vykonáva len dielo, ktoré spadá do Jeho služby, a človeku iba ukazuje cestu – cestu mu síce otvorí, ale nevydláždi. Každý by mal tejto skutočnosti porozumieť. Uvádzať pravdu do praxe znamená uvádzať do praxe Božie slová. To všetko je povinnosťou človeka, niečo, čo by mal človek robiť, a nemá to nič spoločné s Bohom. Ak človek žiada, aby aj Boh trpel mukami a bol zušľachťovaný v pravde rovnako ako ľudia, ide o vzdorovitosť človeka. Božím dielom je konanie Jeho služby a povinnosťou človeka je celkom sa podriadiť Božiemu vedeniu bez kladenia odporu. Človeku prináleží dosiahnuť, čo musí dosiahnuť, bez ohľadu na spôsob, akým Boh pôsobí alebo žije. Len sám Boh môže na človeka klásť požiadavky, to znamená, že len sám Boh je spôsobilý klásť ľuďom požiadavky. Človek by nemal mať na výber a nemal by robiť nič iné, než sa úplne podriadiť a venovať sa praktizovaniu – toto je zmysel, ktorý by mal človek mať. Hneď ako sa dokončí dielo, ktoré by mal vykonať sám Boh, od človeka sa vyžaduje, aby ho krok za krokom zažil na vlastnej koži. Ak nakoniec, keď sa celé Božie riadenie zavŕši, človek stále nebude konať tak, ako to od neho Boh vyžaduje, mal by byť potrestaný. Ak človek nesplní požiadavky od Boha, môže za to jeho vzdorovitosť – neznamená to, že Boh nebol vo svojom diele dostatočne dôkladný. Každý, kto nedokáže uviesť Božie slová do praxe, splniť Božie požiadavky ani Mu dať svoju oddanosť a splniť si svoju povinnosť, bude potrestaný. Všetko, čo sa od vás v súčasnosti vyžaduje, nie sú žiadne dodatočné požiadavky, ale povinnosť človeka, ktorú by mali plniť všetci ľudia. Ak nie ste schopní ani len vykonávať svoju povinnosť alebo ju robiť dobre, nespôsobujete potom sami sebe ťažkosti? Nekoketujete tak so smrťou? Ako by ste mohli očakávať, že vás čaká nejaká budúcnosť a vyhliadky? Božie dielo sa vykonáva v záujme ľudstva a spolupráca človeka zase v záujme Božieho riadenia. Po tom, ako Boh vykonal všetko, čo vykonať mal, sa od človeka vyžaduje, aby bol vo svojom praktizovaní neochvejný a spolupracoval s Bohom. V Božom diele by človek nemal šetriť úsilím, mal by Bohu obetovať svoju oddanosť a nemal by sa oddávať početným predstavám či len tak nečinne sedieť a čakať na smrť. Boh sa dokáže pre človeka obetovať, tak prečo potom človek nedokáže Bohu obetovať svoju oddanosť? Boh je s človekom jedno srdce a jedna myseľ, tak prečo potom človek nemôže s Bohom trochu spolupracovať? Boh vykonáva svoje dielo pre ľudstvo, tak prečo potom človek nedokáže vykonať svoje povinnosti v záujme Božieho riadenia? Božie dielo už zašlo tak ďaleko a vy stále vidíte, no nekonáte, počujete, no nepodnikáte žiadne kroky. Nie sú takíto ľudia terčom záhuby? Boh už človeku obetoval všetko, tak prečo dnes človek nie je schopný vrúcne vykonávať svoju povinnosť? Pre Boha je Jeho dielo najvyššou prioritou a dielo Jeho riadenia je vrcholne dôležité. Najvyššou prioritou pre človeka je uvádzanie Božích slov do praxe a napĺňanie Božích požiadaviek. Tomuto by ste mali všetci porozumieť. Slová, ktoré vám boli vyrieknuté, zasiahli až samotnú podstatu vášho jadra a Božie dielo vstúpilo na bezprecedentné územie. Mnoho ľudí ešte stále nechápe pravdivosť alebo falošnosť tejto cesty; stále čakajú a vidia, no neplnia si svoju povinnosť. Namiesto toho skúmajú každé Božie slovo a čin, sústredia sa na to, čo Boh požíva či ako sa oblieka a ich predstavy sú čím ďalej, tým horšie. Nerobia takíto ľudia len veľa kriku pre nič? Ako by mohli takíto ľudia hľadať Boha? A ako by mohli byť tými, ktorí majú v úmysle podriadiť sa Bohu? Svoju oddanosť a povinnosť odsúvajú do úzadia a namiesto toho sa sústredia na to, kde sa Boh nachádza. Srší z nich bezočivosť! Ak človek porozumel všetkému, čomu má porozumieť, a uviedol do praxe všetko, čo sa od neho požaduje, potom mu Boh určite udelí svoje požehnania, pretože to, čo od človeka vyžaduje, je jeho povinnosťou a tým, čo by mal človek vykonávať. Ak človek nie je schopný chápať to, čomu má porozumieť, a nie je schopný uvádzať do praxe to, čo by mal praktizovať, potom bude potrestaný. Tí, čo nespolupracujú s Bohom, sú voči nemu nepriateľskí a tí, čo neprijímajú nové dielo, sú proti nemu, dokonca i vtedy, ak nerobia nič, čo by mu zjavne odporovalo. Všetci, čo neuvádzajú pravdu do praxe tak, ako od nich vyžaduje Boh, zámerne odporujú Božím slovám a vzdorujú im, dokonca i vtedy, ak venujú osobitnú pozornosť dielu Ducha Svätého. Ľudia, ktorí nie sú poslušní alebo podriadení sú vzdorovití a stavajú sa proti Bohu. Ľudia, ktorí si neplnia svoju povinnosť, s Bohom nespolupracujú a tí, ktorí s Bohom nespolupracujú, neprijímajú dielo Ducha Svätého.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 157

Keď Božie dielo a Božie riadenie dospejú do určitého bodu, potom všetci, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, budú schopní splniť Božie požiadavky. Boh kladie na človeka požiadavky podľa svojich vlastných kritérií a podľa toho, čo človek dokáže. Keď hovorí o svojom riadení, ukazuje človeku smer a poskytuje mu cestu k prežitiu. Božie riadenie a ľudské praktizovanie predstavujú rovnaké štádium diela a vykonávajú sa súčasne. Reč o Božom riadení súvisí so zmenami v ľudskej povahe a reč o tom, čo by mal človek robiť, a o zmenách v ľudskej povahe sa týka Božieho diela; tieto dva aspekty sa v žiadnom čase nemôžu oddeliť. Praktizovanie človeka sa krok za krokom mení. Dôvodom je, že aj Božie požiadavky na človeka sa menia a že Božie dielo sa neustále mení a vyvíja. Ak sa praktizovanie človeka chytí do pasce učenia, vypovedá to o tom, že je zbavený Božieho diela a vedenia. Ak je praktizovanie človeka neustále bez zmeny alebo sa nijak neprehlbuje, potom to svedčí o tom, že sa vykonáva podľa vôle človeka a nie je praktizovaním pravdy. Ak človek nemá cestu, po ktorej by mohol kráčať, tak padol do rúk satana, ktorý ho ovláda, čo znamená, že ho ovládajú zlí duchovia. Pokiaľ sa praktizovanie človeka nebude prehlbovať, potom sa Božie dielo nebude vyvíjať, a v prípade, že Božie dielo zostane bez zmeny, vstup človeka sa zastaví – tomu sa nedá vyhnúť. Ak by človek počas celého Božieho diela stále dodržiaval Jahveho zákon, Božie dielo by nenapredovalo a už vôbec by nebolo možné zavŕšiť celý vek. Ak by sa človek stále pridŕžal kríža a praktizoval trpezlivosť a pokoru, potom by sa Božie dielo nedokázalo ďalej vyvíjať. Šesťtisícročné riadenie jednoducho nemožno zakončiť medzi ľuďmi, ktorí len dodržiavajú zákon alebo sa len pridŕžajú kríža a praktizujú trpezlivosť a pokoru. Namiesto toho sa celé dielo Božieho riadenia ukončuje medzi ľuďmi posledných dní, ktorí Boha poznajú, boli vytrhnutí z pazúrov satana a úplne sa zbavili satanovho vplyvu. To je neodvratný smer Božieho diela. Prečo sa hovorí, že praktizovanie ľudí v náboženských cirkvách je zastarané? Pretože to, čo uvádzajú do praxe, nesúvisí s dielom dneška. Ich uvádzanie do praxe bolo v časoch Veku zákona správne, ale ako vek plynul a Božie dielo sa zmenilo, ich prax sa postupne stala zastaranou. Zaostávala za novým dielom a novým svetlom. Dielo Ducha Svätého postúpilo o niekoľko krokov hlbšie od svojho pôvodného základu. Títo ľudia však zostávajú naďalej zaseknutí v pôvodnom štádiu Božieho diela a stále lipnú na starých praktikách a starom svetle. Božie dielo sa dokáže počas troch alebo piatich rokov do veľkej miery zmeniť. Nenastali by teda v priebehu dvetisíc rokov ešte oveľa väčšie premeny? Ak človek nemá žiadne nové svetlo ani praktizovanie, znamená to, že neudržal krok s dielom Ducha Svätého. Je to ľudské zlyhanie. Existenciu nového Božieho diela nemožno popierať, pretože tí, ktorí predtým mali dielo Ducha Svätého, dnes stále dodržiavajú zastarané praktiky. Dielo Ducha Svätého sa neustále posúva vpred a všetci, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, by mali taktiež postupovať viac do hĺbky a krok za krokom sa meniť. Nemali by sa zastaviť v jednom štádiu. Iba tí, čo nepoznajú dielo Ducha Svätého, by zotrvávali v Jeho pôvodnom diele a neprijímali nové dielo Ducha Svätého. Len tí, ktorí sú vzdorovití, by neboli schopní získať dielo Ducha Svätého. Ak praktizovanie človeka nedrží krok s novým dielom Ducha Svätého, potom je praktizovanie človeka bezpochyby oddelené a vskutku nezlučiteľné s dielom dneška. Takíto zastaraní ľudia nie sú jednoducho schopní splniť Božiu vôľu, nieto sa ešte stať ľuďmi, ktorí si budú nakoniec stáť za svedectvom o Bohu. Celé dielo riadenia by navyše nemohlo byť zakončené s takouto skupinou ľudí. Ak tí, ktorí sa kedysi pridŕžali Jahveho zákona a trpeli pre kríž, nedokážu prijať etapu diela posledných dní, potom bude celé ich konanie márne a zbytočné. Najjasnejšie vyjadrenie diela Ducha Svätého tkvie v tom, že prijmeme to, čo je tu a teraz, a nebudeme lipnúť na minulosti. Všetci, ktorí nedržali krok s dielom dneška a oddelili sa od súčasného praktizovania, sa stavajú proti dielu Ducha Svätého a neprijímajú ho. Títo ľudia vzdorujú súčasnému Božiemu dielu. I keď sa držia svetla minulosti, nemožno popierať, že nepoznajú dielo Ducha Svätého. Prečo sa toľko hovorí o zmenách v praktizovaní človeka, o rozdieloch medzi praktizovaním v minulosti a súčasnosti a o tom, ako sa praktizovanie vykonávalo počas predošlého veku a ako sa vykonáva dnes? O rozdieloch v praktizovaní človeka sa ustavične hovorí preto, lebo dielo Ducha Svätého neustále napreduje, a tak sa musí neustále meniť aj praktizovanie ľudí. Ak človek uviazne v jednej etape, svedčí to o tom, že nie je schopný držať krok s novým Božím dielom a novým svetlom – nie o tom, že Boží plán riadenia sa nezmenil. Tí, ktorí sú mimo prúdu Ducha Svätého, si stále myslia, že majú pravdu, ale v skutočnosti sa v nich Božie dielo zastavilo už dávno a chýba im dielo Ducha Svätého. Božie dielo sa už dávno prenieslo na inú skupinu ľudí, skupinu, na ktorej má v úmysle dokončiť svoje nové dielo. Keďže tí, ktorí sú v náboženstve, nie sú schopní prijať nové Božie dielo a držia sa len starého diela minulosti, Boh týchto ľudí opustil a svoje nové dielo vykonáva na ľuďoch, ktorí Jeho nové dielo prijímajú. Sú to ľudia, ktorí s Ním v novom diele spolupracujú, a je to jediný spôsob, ako môže uskutočniť svoje riadenie. Božie riadenie neustále napreduje a praktizovanie človeka stále stúpa vyššie. Boh ustavične koná svoje dielo a človek je ustavične v núdzi, takže obaja, Boh i človek, dosiahnu svoj zenit a úplné spojenie. Toto je vyjadrenie dokončenia Božieho diela a konečný výsledok celého Božieho riadenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 158

V každej etape Božieho diela sa na človeka kladú zodpovedajúce požiadavky. Všetci, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, v sebe nosia prítomnosť a disciplinovanie Ducha Svätého, a tých, ktorí nie sú v tomto prúde, ovláda satan a nedostáva sa im nič z diela Ducha Svätého. Ľudia, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, prijímajú nové Božie dielo a spolupracujú na ňom. Ak sú ľudia v tomto prúde neschopní spolupracovať a uvádzať do praxe pravdu, ktorú teraz Boh požaduje, čaká ich disciplinovanie a v najhoršom prípade ich Duch Svätý opustí. Tí, ktorí prijímajú nové dielo Ducha Svätého, budú žiť v prúde Ducha Svätého a prijímať jeho opateru a ochranu. Všetci, ktorí sú ochotní uvádzať pravdu do praxe, sú osvietení Duchom Svätým. Naopak, tí, ktorí nie sú ochotní praktizovať pravdu, budú čeliť disciplinovaniu Ducha Svätého a možno budú dokonca aj potrestaní. Bez ohľadu na to, akým typom človeka sú, pokiaľ sú v prúde Ducha Svätého, Boh prevezme zodpovednosť za všetkých, ktorí prijmú Jeho nové dielo v záujme Jeho mena. Všetci, ktorí velebia Jeho meno a sú ochotní uvádzať Jeho slová do praxe, dostanú Jeho požehnania. Všetci, ktorí Mu vzdorujú a neuvádzajú Jeho slová do praxe, dostanú Jeho trest. Ľudia, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, sú tí, ktorí prijímajú nové dielo. Keďže nové dielo prijali, mali by aj náležite spolupracovať s Bohom a nesprávať sa ako vzbúrenci, čo si neplnia svoju povinnosť. Toto je jediná požiadavka, ktorú Boh kladie na človeka. Neplatí to však pre ľudí, ktorí neprijímajú nové dielo: takíto ľudia stoja mimo prúdu Ducha Svätého a disciplinovanie ani výčitky Ducha Svätého na nich neplatia. Celé dni žijú v tele a vo svojej mysli a všetko, čo robia, je podľa učenia vytvoreného analýzou a skúmaním ich vlastného mozgu. Nové dielo Ducha Svätého toto nepožaduje a už vôbec to nemožno pokladať za spoluprácu s Bohom. Tí, čo neprijímajú nové Božie dielo, sa pripravujú o Božiu prítomnosť, a navyše sú zbavení Božích požehnaní a ochrany. Väčšina z ich slov a skutkov sa riadi minulými požiadavkami diela Ducha Svätého, teda učením, a nie pravdou. Takéto učenia a ustanovenia sú dostatočné na to, aby dokázali, že zhromažďovanie týchto ľudí nie je ničím iným než náboženstvom – nie sú vyvolenými ani predmetmi Božieho diela. Ich zhromaždenie nemožno nazvať inak než veľkým náboženským zjazdom, a nie cirkvou. Táto skutočnosť je nemenná. Nemajú nové dielo Ducha Svätého, ich konanie však pripomína náboženstvo a to, čo žijú, sa zdá byť nasýtené náboženstvom. Nenosia v sebe prítomnosť ani dielo Ducha Svätého a už vôbec nie sú spôsobilí prijať disciplinovanie a osvietenie Ducha Svätého. Sú mŕtvolami bez života a červami bez štipky duchovnosti. Nevedia nič o ľudskej vzdorovitosti a odpore ani o všetkých zlých skutkoch človeka a už vôbec nepoznajú celé Božie dielo a súčasné Božie úmysly. Všetci do jedného sú nevedomí, prízemní ľudia a spodina, ktorú nemožno nazývať veriacimi! Žiadne ich konanie nemá vplyv na riadenie Boha, tým menej môže narušiť Božie plány. Ich slová a skutky sú príliš nechutné, príliš úbohé a jednoducho nehodné zmienky. Žiadne konanie tých, čo nie sú v prúde Ducha Svätého, nemá nič spoločné s novým dielom Ducha Svätého. A preto bez ohľadu na to, čo robia, nie sú Duchom Svätým disciplinovaní a navyše ani osvietení. Sú to totiž ľudia, ktorí nemilujú pravdu a ktorých Duch Svätý zavrhuje. Nazývajú sa zlosynmi, pretože kráčajú v tele a pod Božou zástavou robia, čo sa im zachce. Zatiaľ čo Boh koná svoje dielo, sú k Nemu úmyselne nepriateľskí a bežia opačným smerom ako On. Neschopnosť človeka spolupracovať s Bohom je sama osebe nanajvýš vzdorovitá. Nedostanú teda zaslúženú odplatu najmä tí ľudia, ktorí sa úmyselne stavajú proti Bohu?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 159

Musíte spoznať vízie Božieho diela a pochopiť jeho všeobecné smerovanie. To je pozitívny vstup. Keď si správne osvojíš pravdu o víziách, tvoj vstup bude bezpečný. Bez ohľadu na to, ako sa Božie dielo zmení, zostaneš v svojom srdci pevný, budeš mať jasno o víziách, ako aj o cieli svojho vstupu a svojho snaženia. Takto sa v tebe všetky skúsenosti a vedomosti prehĺbia a spresnia. Keď raz pochopíš širší obraz v jeho celosti, v živote neutrpíš straty ani nezablúdiš. Ak si neosvojíš tieto štádiá diela, budeš na každom kroku trpieť stratami a bude ti trvať aj viac než pár dní, kým veci zvrátiš, a ani za niekoľko týždňov sa nedokážeš vrátiť na správnu cestu. Nespôsobí to oneskorenie? Na ceste k pozitívnemu vstupu a v praxi je toho veľa, čo musíte zvládnuť. Pokiaľ ide o vízie Božieho diela, musíš pochopiť toto: význam Jeho diela podmanenia, budúcu cestu k zdokonaleniu, čo sa má dosiahnuť prežívaním skúšok a utrpenia, význam súdu a napomínania, princípy, ktoré stoja za pôsobením Ducha Svätého, a princípy, ktoré stoja za zdokonalením a podmanením. Toto všetko patrí k pravde vízií. Zvyšok tvoria tri etapy diela vo Veku zákona, Veku milosti a Veku kráľovstva, ako aj budúce svedectvo. Aj tie patria k pravde vízií a sú tým najpodstatnejším a najdôležitejším. Dnes je toho toľko, čo by ste mali vnímať a praktizovať, a je to rozvrstvenejšie a rozsiahlejšie. Ak tieto pravdy nepoznáš, svedčí to o tom, že si ešte nedosiahol vstup. Poznanie pravdy je u ľudí zväčša príliš povrchné. Nedokážu praktizovať niektoré základné pravdy a nevedia si poradiť ani s jednoduchými vecami. Príčinou toho, že ľudia nie sú schopní praktizovať pravdu, je ich vzdorovitá povaha a príliš povrchné a jednostranné poznanie dnešného diela. Dosiahnuť zdokonalenie tak pre ľudí nie je ľahké. Si príliš vzdorovitý a zachovávaš si príliš veľa zo svojho starého ja, nedokážeš stáť na strane pravdy a nie si schopný praktizovať ani tie najzrejmejšie pravdy. Takíto ľudia nemôžu byť spasení a sú to tí, ktorí neboli podmanení. Ak tvoj vstup nemá podrobnosti ani ciele, rast bude k tebe prichádzať pomaly. Ak tvoj vstup nemá ani len najmenšiu realitu, tvoje snaženie bude márne. Ak si nie si vedomý podstaty pravdy, nezmeníš sa. Rast v živote človeka a zmeny v jeho povahe sa dosahujú vstupom do reality, a navyše vstupom do rozsiahlych skúseností. Ak pri svojom vstupovaní do reality zažiješ veľa rozsiahlych skúseností, budeš mať veľa skutočného poznania a vstúpiš, tvoja povaha sa rýchlo zmení. Aj keď teraz nemáš v praxi úplne jasno, musíš mať jasno aspoň vo víziách Božieho diela. V opačnom prípade nedokážeš vstúpiť. Vstúpiť môžeš až vtedy, keď spoznáš pravdu. Len ak ťa Duch Svätý osvieti v tvojej skúsenosti, nadobudneš hlbšie pochopenie pravdy a tvoj vstup bude hlbší. Musíte spoznať Božie dielo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 160

Na začiatku, po stvorení ľudstva, Izraeliti slúžili ako základ Božieho diela. Celý Izrael bol základom Jahveho diela na zemi. Jahveho dielo spočívalo v tom, že bol priamym vodcom a pastierom človeka: stanovil mu zákony, aby človek mohol žiť svoj normálny život a na zemi normálne uctievať Jahveho. Boha vo Veku zákona človek nemohol ani vidieť, ani sa ho dotknúť. Keďže všetko, čo robil, spočívalo v tom, že viedol prvých ľudí, ktorých skazil satan, učil ich a bol ich pastierom, Jeho slová obsahovali len zákony, prikázania a normy ľudského správania a neposkytovali ľuďom životné pravdy. Izraeliti pod Jeho vedením neboli úplne skazení satanom. Jeho dielo zákona bolo len prvou etapou diela spásy, samotným počiatkom diela spásy, a nemali prakticky nič spoločné so zmenami v životnej povahe človeka. V počiatkoch diela spásy preto nebolo potrebné, aby sa pri svojom diele v Izraeli vtelil. Potreboval teda prostriedok – nástroj, prostredníctvom ktorého by sa spojil s človekom. Tak boli medzi stvorenými bytosťami ustanovení tí, ktorí hovorili a konali v Jahveho mene, a medzi ľudí prišli synovia človeka a proroci. Synovia človeka pôsobili medzi ľuďmi v Jahveho mene. To, že ich Jahve nazval „synmi človeka“, znamená, že títo ľudia ustanovovali zákony v Jeho mene. Boli tiež kňazmi medzi izraelským ľudom, kňazmi, na ktorých Jahve dohliadal a chránil ich a v ktorých pôsobil Jahveho Duch. Boli vodcami ľudí a priamo slúžili Jahvemu. Proroci zase v Jahveho mene hovorili k ľudu všetkých krajín a kmeňov a tiež prorokovali Jahveho dielo. Či už synovia človeka, alebo proroci, všetci boli povolaní priamo Jahveho Duchom a niesli v sebe Jahveho dielo. Medzi ľuďmi boli tými, ktorí priamo zastupovali Jahveho. Svoje dielo konali len preto, že ich Jahve povolal, a nie preto, že boli telom, do ktorého sa vtelil sám Duch Svätý. Hoci boli teda podobní v tom, že hovorili a konali v mene Boha, títo synovia človeka a proroci vo Veku zákona neboli telom vteleného Boha. Božie dielo vo Veku milosti a v poslednej etape bolo vykonané presne naopak, pretože dielo spásy a súdu človeka konal sám vtelený Boh, takže jednoducho nebolo potrebné znovu povolať prorokov a synov človeka, aby konali v Jeho mene. V očiach človeka nie sú medzi podstatou a spôsobom ich konania žiadne podstatné rozdiely. A práve preto si ľudia neustále zamieňajú konanie vteleného Boha s konaním prorokov a synov človeka. Výzor vteleného Boha bol v podstate rovnaký ako výzor prorokov a synov človeka. A vtelený Boh bol dokonca ešte normálnejší a praktickejší než proroci. Preto ich človek nedokáže rozlíšiť. Človek sa zameriava len na výzor a vôbec si neuvedomuje, že hoci sú si podobní v tom, ako konajú a hovoria, je medzi nimi zásadný rozdiel. Keďže schopnosť človeka rozlišovať je príliš slabá, nedokáže rozlíšiť jednoduché veci, a už vôbec nie niečo také zložité. Keď proroci a ľudia, ktorých používal Duch Svätý, hovorili a konali, šlo o konanie povinnosti človeka, bolo to určenie stvorenej bytosti a niečo, čo má človek robiť. Slová a konanie vteleného Boha však mali napĺňať Jeho službu. Hoci Jeho vonkajšia podoba bola podobou stvorenej bytosti, Jeho dielo nespočívalo v tom, aby vykonával svoju úlohu, ale aby konal svoju službu. Pojem „povinnosť“ sa používa v súvislosti so stvorenými bytosťami, zatiaľ čo o „službe“ sa hovorí v súvislosti s telom vteleného Boha. Medzi týmito dvoma pojmami je podstatný rozdiel a nemožno ich zamieňať. Dielo človeka spočíva len v tom, aby si plnil svoju povinnosť, zatiaľ čo dielo Boha spočíva v tom, že koná svoju službu a riadi. Preto hoci mnohých apoštolov používal Duch Svätý a hoci Ním boli mnohí proroci naplnení, svojimi skutkami a slovami len plnili svoje povinnosti ako stvorené bytosti. Ich proroctvá mohli prevyšovať životnú cestu, o ktorej hovoril vtelený Boh, a ich ľudská prirodzenosť mohla dokonca presiahnuť ľudskú prirodzenosť vteleného Boha, stále si však plnili svoju povinnosť, a nenapĺňali službu. Ľudská povinnosť sa vzťahuje na určenie človeka. Je to to, čo je pre človeka dosiahnuteľné. Služba, ktorú koná vtelený Boh, však súvisí s Jeho riadením, a to je pre človeka nedosiahnuteľné. Či už vtelený Boh hovorí, koná, alebo zjavuje zázraky, vykonáva veľké dielo uprostred svojho riadenia, a takéto dielo nemôže namiesto Neho vykonať človek. Dielo človeka spočíva len v tom, že si ako stvorená bytosť plní svoju povinnosť v danej etape diela, ktoré riadi Boh. Bez Božieho riadenia, to znamená, keby služba vteleného Boha zanikla, zanikla by aj povinnosť stvorenej bytosti. Božia služba spočíva v tom, že Boh riadi človeka, zatiaľ čo človek plnením svojej povinnosti napĺňa požiadavky Stvoriteľa, čo nijako nemožno považovať za konanie služby. Pre vrodené jadro Boha – pre Jeho Ducha – je Božím dielom Jeho riadenie, ale pre vteleného Boha, ktorý má vonkajšiu podobu stvorenej bytosti, je Jeho dielom vykonávanie služby. Všetko, čo robí, je vykonávaním Jeho služby. Všetko, čo môže urobiť človek, je vydať zo seba to najlepšie v rámci Božieho riadenia a pod Jeho vedením.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 161

Vo Veku milosti Ježiš tiež vyslovil mnoho slov a vykonal mnoho skutkov. V čom sa líšil od Izaiáša? A v čom od Daniela? Bol prorokom? Prečo sa o ňom hovorí, že je Kristus? Aký je medzi nimi rozdiel? Všetko to boli ľudia, ktorí hovorili, a ich slová sa človeku zdali viac-menej rovnaké. Všetci hovorili slová a konali skutky. Starozmluvní proroci vyslovovali proroctvá a mohol to robiť aj Ježiš. Prečo je to tak? Rozdiel spočíva v prirodzenosti diela. Aby si to mohol rozlíšiť, nemôžeš posudzovať prirodzenosť ich tela a nemal by si posudzovať ani hĺbku či povrchnosť ich slov. Vždy musíš najprv posúdiť ich dielo a účinky, ktoré dosahuje v človeku. Proroctvá, ktoré kedysi vyslovili proroci, nedávali človeku život. Vnuknutia, ktoré dostali takí ako Izaiáš a Daniel, boli tiež len proroctvami, a nie cestou života. Keby sa Jahve priamo nezjavil, nikto by nemohol vykonať toto dielo, ktoré nie je pre smrteľníkov možné. Aj Ježiš vyslovil mnoho slov, no tieto slová boli životnou cestou, na ktorej mohol človek nájsť cestu k praxi. To znamená, že po prvé, mohol dať človeku život, pretože Ježiš je život. Po druhé, vedel zvrátiť skreslené aspekty človeka, po tretie, Jeho dielo mohlo byť nástupcom Jahveho diela, aby vek pokračoval, po štvrté, vedel pochopiť potreby človeka a porozumieť tomu, čo človeku chýba, a po piate, mohol nastoliť nový vek a ukončiť starý. Preto sa nazýva Bohom a Kristom. Líši sa nielen od Izaiáša, ale aj od všetkých ostatných prorokov. Vezmime si Izaiáša na porovnanie s dielom prorokov. Po prvé, nedokázal dať človeku život. Po druhé, nedokázal nastoliť nový vek. Konal pod Jahveho vedením, a nie preto, aby nastolil nový vek. Po tretie, slová, ktoré hovoril, ho presahovali. Dostával zjavenia priamo od Božieho Ducha a ostatní by im nerozumeli, ani keby ich počuli. Už len týchto pár vecí stačí, aby sme dokázali, že jeho slová neboli viac než proroctvá, nič viac než časť diela, ktoré konal v službe pre Jahveho. Nemohol však Jahveho zastupovať úplne. Bol Jahveho sluhom, nástrojom v Jahveho diele. Konal len vo Veku zákona a v rozsahu Jahveho diela, nepôsobil mimo Veku zákona. Naopak, Ježišove dielo bolo iné. Prekročil rozsah Jahveho diela: pôsobil ako vtelený Boh a podstúpil ukrižovanie, aby vykúpil celé ľudstvo. To znamená, že vykonal nové dielo okrem toho, ktoré vykonal Jahve. Bolo to nastolenie nového veku. Okrem toho dokázal hovoriť o tom, čo človek nemohol dosiahnuť. Jeho dielo bolo dielom v rámci Božieho riadenia a týkalo sa celého ľudstva. Nepôsobil len v niekoľkých ľuďoch a svojím dielom neviedol len obmedzený počet ľudí. To, ako sa Boh vtelil do človeka, ako Duch posielal zjavenia a zostúpil na človeka, aby konal dielo, je niečo, čo človek nemôže vidieť ani sa toho dotknúť. Je úplne nemožné, aby tieto pravdy slúžili ako dôkaz, že On je vteleným Bohom. Rozlišovať možno len medzi slovami a Božím dielom, ktoré sú pre človeka hmatateľné. Iba to je skutočné. Je to preto, že záležitosti Ducha nie sú pre teba viditeľné, jasne ich pozná len sám Boh a ani vtelené Božie telo nepozná všetko. To, či je Bohom, môžeš overiť len podľa diela, ktoré vykonal. Z Jeho diela možno vidieť, že po prvé, dokáže zahájiť nový vek, a po druhé, dokáže dať človeku život a ukázať mu cestu, ktorou má ísť. To postačuje na potvrdenie toho, že je sám Boh. Prinajmenšom dielo, ktoré koná, môže plne reprezentovať Božieho Ducha a na tomto diele možno vidieť, že je v Ňom Boží Duch. Keďže dielo, ktoré vtelený Boh vykonal, malo predovšetkým nastoliť nový vek, viesť nové dielo a otvoriť nový svet, už len to stačí na potvrdenie toho, že je sám Boh. Tým sa líši od Izaiáša, Daniela a ostatných veľkých prorokov. Izaiáš, Daniel a ostatní patrili k vysoko vzdelaným a kultivovaným ľuďom, boli to výnimoční muži pod Jahveho vedením. Aj v tele vteleného Boha bolo poznanie a nechýbal mu rozum, ale Jeho ľudská prirodzenosť bola úplne normálne. Bol to obyčajný človek a voľným okom sa na Jeho ľudskej prirodzenosti nedalo rozpoznať nič zvláštne ani odhaliť nič iné ako v ľudskej prirodzenosti ostatných. Nebol vôbec nadprirodzený ani jedinečný a nemal žiadne vyššie vzdelanie, vedomosti ani znalosť teórií. Život, o ktorom hovoril, a cesta, po ktorej viedol, neboli získané teóriami, vedomosťami, životnými skúsenosťami alebo výchovou v rodine. Boli skôr priamym pôsobením Ducha, ktorý je dielom vteleného tela. Práve preto, že človek má o Bohu veľké predstavy, a najmä preto, že tieto predstavy obsahujú príliš mnoho nejasného a nadprirodzeného, normálny Boh s ľudskou slabosťou, ktorý nemôže zjavovať znamenia a konať zázraky, v očiach človeka určite nie je Bohom. Nie sú to mylné ľudské predstavy? Keby vtelené telo Boha nebolo normálnym človekom, ako by sa potom dalo povedať, že sa stal telom? Byť telom znamená byť obyčajným, normálnym človekom. Keby bol transcendentnou bytosťou, nebol by telom. Aby vtelený Boh dokázal, že je telom, musel mať normálne telo. Takto sa jednoducho zavŕšil význam vtelenia. U prorokov a synov človeka to však takto nebolo. Boli to obdarení ľudia, ktorých používal Duch Svätý. V ľudských očiach bola ich ľudská prirodzenosť mimoriadne veľká a vykonali mnoho skutkov, ktoré presahovali normálnu ľudskú prirodzenosť. Preto ich človek považoval za Boha. Teraz to vy všetci musíte jasne pochopiť, pretože práve toto všetkých ľudí v minulosti najviac miatlo. Vtelenie je navyše to najzáhadnejšie zo všetkého a vtelený Boh je pre človeka najťažšie prijateľný. To, čo hovorím, vás privádza k naplneniu vášho určenia a k vášmu pochopeniu tajomstva vtelenia. Všetko to súvisí s Božím riadením a s víziami. Ak tomu porozumiete, bude vám to na prospech pri získavaní vedomostí o víziách, teda o Božom diele riadenia. Takto tiež pochopíte veľa o povinnosti, ktorú majú vykonávať rôzni ľudia. Aj keď vám tieto slová priamo neukazujú cestu, sú veľkou pomocou pri vašom vstupe, pretože vo vašich terajších životoch veľmi chýbajú vízie, a to bude závažnou prekážkou, ktorá vám zabráni vstúpiť. Ak to nedokážete pochopiť, nebudete mať žiadnu motiváciu, ktorá by váš vstup hnala vpred. A ako vám takéto snaženie umožní konať svoju povinnosť poriadne?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 162

Niektorí ľudia sa opýtajú: „Aký je rozdiel medzi dielom vteleného Boha a dielom prorokov a apoštolov minulých dôb? Aj Dávida nazývali Pánom, rovnako ako Ježiša. Hoci boli ich diela odlišné, volali ich rovnako. Povedz mi, prečo nemali rovnakú totožnosť? Ján bol svedkom vízie, ktorá tiež pochádzala od Ducha Svätého, a dokázal vysloviť slová, ktoré chcel povedať Duch Svätý. Prečo mal Ján inú totožnosť ako Ježiš?“ Slová, ktoré vyslovil Ježiš, dokázali plne zastupovať Boha a Jeho dielo. To, čo videl Ján, bola vízia, a dielo Boha nedokázal úplne zastúpiť. Prečo Ján, Peter a Pavol rovnako ako Ježiš vyslovili veľa slov, no napriek tomu sa nestotožňovali s Ježišom? Je to hlavne preto, lebo konali odlišné dielo. Ježiš zastupoval Ducha Božieho a bol priamo konajúcim Duchom Božím. Konal dielo nového veku, dielo, ktoré predtým nikdy nikto nevykonal. Otvoril novú cestu, zastupoval Jahveho a samotného Boha, zatiaľ čo Peter, Pavol a Dávid, nech ich nazývali akokoľvek, mali len totožnosť stvorenej bytosti a poslal ich Ježiš alebo Jahve. Preto je jedno, koľko diela vykonali, aké veľké zázraky učinili, stále boli len stvorenými bytosťami a nemohli reprezentovať Ducha Božieho. Konali v mene Boha alebo konali po tom, ako ich poslal Boh. Navyše konali dielo vo veku, ktorý začal Ježiš alebo Jahve, a nekonali žiadne iné dielo. V konečnom dôsledku to boli len stvorené bytosti. V Starom zákone prorokovali mnohí proroci alebo písali prorocké knihy. Nikto z nich netvrdil, že sú Bohom, no len čo začal Ježiš konať svoje dielo, Duch Boží o Ňom podal svedectvo ako o Bohu. Prečo je to tak? V tejto chvíli by si to už mal vedieť! Apoštoli a proroci písali v minulosti rôzne listy a vyslovili mnoho proroctiev. Neskôr sa ľudia rozhodli dať niektoré z nich do Biblie a niektoré sa stratili. Keďže existujú ľudia, ktorí hovoria, že všetko, čo vyslovili, pochádzalo od Ducha Svätého, prečo niečo z toho považujeme za dobré a niečo za zlé? A prečo boli niektoré proroctvá vybraté a iné nie? Ak skutočne išlo o slová, ktoré vyslovil Duch Svätý, bolo potrebné, aby ich ľudia vybrali? Prečo sú opisy slov Ježiša a Jeho diela v každom zo štyroch evanjelií odlišné? Nie je to chyba tých, ktorí ich zaznamenali? Niektorí ľudia sa opýtajú: „Keďže listy, ktoré napísali Pavol s ďalšími autormi Nového zákona, a dielo, ktoré vykonali, vznikli sčasti z vôle človeka a skreslili ich jeho predstavy, nie je potom v slovách, ktoré Ty (Boh) dnes vyslovuješ, ľudská nečistota? Skutočne neobsahujú žiadne ľudské predstavy?“ Táto fáza diela, ktoré koná Boh, je úplne iná ako tá, ktorú konal Pavol a mnohí apoštoli a proroci. Rozdiel nespočíva len v totožnosti, ale hlavne vo vykonávanom diele. Keď Pavol po zasiahnutí padol pred Pánom, Duch Svätý ho viedol, aby konal dielo, a stal sa jedným z tých, ktorí boli poslaní. Preto písal listy cirkvám a všetky sa riadili učením Ježiša. Pavla poslal Pán, aby konal dielo v mene Pána Ježiša, no keď prišiel samotný Boh, nekonal v nikoho mene a vo svojom diele zastupoval len Ducha Božieho. Bol prišiel, aby konal svoje dielo priamo – nezdokonalil Ho človek a Jeho dielo nebolo vykonávané na základe učenia nejakého človeka. V tejto fáze diela Boh nevedie rozprávaním o svojich osobných skúsenostiach, ale namiesto toho vykonáva svoje dielo priamo, podľa toho, čo má. Napríklad skúška tých, čo robia službu, čas nápravy, skúška smrti, čas lásky k Bohu… Toto všetko je dielo, ktoré nebolo nikdy predtým vykonané, a je to dielo súčasného veku – nie sú to skúsenosti človeka. Čo z toho, čo som povedal, sú skúsenosti človeka? Nepochádzajú všetky priamo od Ducha, nepredkladá ich Duch? Lenže tvoje kvality sú také nízke, že nedokážeš pochopiť pravdu! Praktická cesta života, o ktorej hovorím, je vedením na ceste, o ktorej predtým nikto nikdy nehovoril ani ju nikdy nezažil a nikto o tejto skutočnosti nevedel. Kým som tieto slová nevyslovil, nepovedal ich nikto. Nikto o takýchto skúsenostiach ani podrobnostiach nehovoril a navyše nikto nikdy nepoukázal na takéto stavy, aby tieto veci odhalil. Nikto nikdy neviedol cestu, ktorou dnes vediem Ja, a ak by ju viedol človek, nebola by to nová cesta. Zoberte si napríklad Pavla a Petra. Kým Ježiš neviedol ich cestu, nemali vlastné osobné skúsenosti. Až keď Ježiš viedol ich cestu, zažili slová, ktoré vyslovil, a cestu, po ktorej kráčal. Na základe toho získali mnoho skúseností a písali listy. A tak skúsenosti človeka nie sú to isté ako dielo Boha a dielo Boha nie je to isté, ako poznatky opísané predstavami a skúsenosťami človeka. Neraz som povedal, že dnes určujem novú cestu a konám nové dielo a Moje dielo a výroky sa líšia od diela a výrokov Jána a všetkých ostatných prorokov. Nikdy to nie je tak, že najprv získavam skúsenosti a potom vám o nich hovorím – takto to vôbec nie je. Keby to tak bolo, nebolo by vás to už dávno zdržalo? V minulosti boli poznatky, o ktorých mnohí hovorili, tiež vyzdvihované, ale všetky ich slová boli vyslovené len na základe slov takzvaných duchovných postáv. Neviedli cestu, ale vychádzali z ich skúseností, z toho, čo videli, a z ich poznatkov. Niektoré mali pôvod v ich predstavách a iné zas boli skúsenosťami, ktoré zhromaždili. Dnes je prirodzenosť Môjho diela úplne odlišná od ich diela. Nezažil som, aby ma viedli iní, ani som neprijal to, aby ma iní zdokonalili. Všetko, čo som povedal a s čím som bol v duchovnom spoločenstve, je navyše iné ako v prípade kohokoľvek iného a nikdy to nikto iný nepovedal. Bez ohľadu na to, kto ste, sa dnes vaše dielo vykonáva na základe slov, ktoré hovorím. Kto by bez týchto výrokov a diela dokázal zažiť tieto veci (skúšku tých, čo robia službu, čas nápravy…) a kto by dokázal o takomto poznaní hovoriť? Skutočne to nedokážeš pochopiť? Bez ohľadu na daný krok diela, hneď po vyslovení Mojich slov začnete byť v duchovnom spoločenstve v súlade s Mojimi slovami a začnete konať podľa nich a nie je to cesta, na ktorú ktokoľvek z vás pomyslel. Keď ste zašli tak ďaleko, nie ste schopní pochopiť takú jasnú a jednoduchú otázku? Nie je to cesta, ktorú niekto vymyslel, ani nie je založená na nejakej duchovnej postave. Je to nová cesta a dokonca už neplatia ani mnohé slová, ktoré raz Ježiš vyslovil. Hovorím o diele otvorenia novej epochy a je to dielo, ktoré je nezávislé. Dielo, ktoré konám, a slová, ktoré hovorím, sú všetky nové. Nie je to nové dielo dneška? Dielo Ježiša bolo tiež takéto. Jeho dielo sa tiež líšilo od diela ľudí v chráme a líšilo sa aj od diela farizejov. Nijako sa nepodobalo ani na dielo, ktoré konali všetci ľudia v Izraeli. Po jeho vzhliadnutí sa ľudia nevedeli rozhodnúť: „Naozaj to urobil Boh?“ Ježiš nedodržiaval zákon Jahveho. Keď prišiel učiť človeka, všetko, čo hovoril, bolo nové a iné než to, čo hovorili dávni svätí a proroci v Starom zákone. Ľudia preto zostali neistí. Preto je také ťažké zaoberať sa človekom. Pred prijatím tejto novej fázy diela bola cesta, po ktorej väčšina z vás kráčala praktizovaním a vstupovaním do základov týchto duchovných postáv. Dnes je však dielo, ktoré konám, veľmi odlišné, a tak sa nedokážete rozhodnúť, či je to správne alebo nie. Nestarám sa, po akej ceste si kráčal predtým, ani ma nezaujíma, koho „jedlo“ si jedol alebo koho si považoval za svojho „otca“. Odkedy som prišiel a priniesol nové dielo, ktoré usmerňuje človeka, všetci, ktorí Ma nasledujú, musia konať podľa toho, čo hovorím. Je jedno, aká vplyvná je „rodina“, z ktorej pochádzaš, musíš Ma nasledovať. Nesmieš konať podľa svojich bývalých zvykov. Tvoj „nevlastný otec“ by mal ustúpiť a mal by si predstúpiť pred svojho Boha a žiadať svoj oprávnený podiel. Celý si v Mojich rukách a nemal by si venovať priveľa slepej viery svojmu nevlastnému otcovi. Nemôže ťa úplne ovládať. Dielo dneška je nezávislé. Nič, čo dnes hovorím, samozrejme, nie nestojí na základe z minulosti. Je to nový začiatok a ak hovoríš, že ho stvorila ruka človeka, si taký zaslepený, že ťa nemožno zachrániť!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O pomenovaniach a totožnosti

Božie slová na každý deň  Úryvok 163

Izaiáš, Ezechiel, Mojžiš, Dávid, Abrahám a Daniel boli vodcovia a proroci spomedzi vyvolených ľudí Izraela. Prečo ich nenazývali Bohom? Prečo o nich Duch Svätý nepodal svedectvo? Prečo Duch Svätý podal svedectvo o Ježišovi, hneď ako začal konať svoje dielo a vyslovovať svoje slová? A prečo Duch Svätý nepodával svedectvo o iných? Všetkých týchto ľudí z mäsa a kostí oslovovali „Pán“. Nech ich volali akokoľvek, ich dielo vyjadruje ich bytie a podstatu a ich bytie a podstata vyjadrujú ich totožnosť. Ich podstata nesúvisí s ich pomenovaním. Je zastúpená tým, čo vyjadrovali a čo žili. V Starom zákone nebolo oslovenie Pán neobvyklé a človeka mohli volať akokoľvek, no jeho podstata a prirodzená totožnosť boli nezameniteľné. Nie sú medzi tými falošnými kristami, falošnými prorokmi a zavádzačmi aj tí, ktorým hovoríme „Boh“? A prečo nie sú Bohom? Pretože nedokážu konať dielo Boha. Majú ľudskú podstatu, zavádzajú ľudí, nie Boha, a tak nemajú totožnosť Boha. Nehovorili Dávidovi medzi dvanástimi kmeňmi tiež Pán? Aj Ježiša volali Pán. Prečo len Ježiša volali vtelený Boh? Nebol Jeremiáš známy aj ako Syn človeka? A nebol Ježiš známy ako Syn človeka? Prečo bol Ježiš ukrižovaný v mene Boha? Nie je to preto, lebo Jeho podstata bola odlišná? Nie je to preto, lebo dielo, ktoré konal, bolo odlišné? Záleží na oslovení? Hoci Ježiša volali aj Syn človeka, bol prvým vtelením Boha, prišiel prevziať moc a zavŕšiť dielo vykúpenia. Je to dôkaz toho, že totožnosť a podstata Ježiša sa líšili od ostatných, ktorým tiež hovorili Syn človeka. Kto z vás sa dnes opováži povedať, že všetky slová vyslovené tými, ktorých použil Duch Svätý, pochádzali od Ducha Svätého? Opováži sa niekto povedať niečo také? Ak to naozaj tvrdíš, prečo bola Ezdrášova kniha proroctiev vyradená a prečo sa to isté stalo s knihami tých dávnych svätých a prorokov? Ak všetky pochádzali od Ducha Svätého, ako sa opovažujete robiť takéto rozmarné voľby? Ste oprávnení vyberať si dielo Ducha Svätého? Vyradené boli aj mnohé príbehy z Izraela. A ak si myslíš, že všetky tieto písomné diela minulosti pochádzali od Ducha Svätého, prečo potom boli niektoré knihy vyradené? Ak všetky pochádzali od Ducha Svätého, mali sa zachovať a poslať bratom a sestrám v jednotlivých cirkvách, aby si ich čítali. Nie je správne, že ich na základe ľudskej vôle vybrali a vyradili. Tvrdenie, že skúsenosti Pavla a Jána boli zmiešané s ich osobným poznaním, neznamená, že ich skúsenosti a poznanie pochádzali od satana. Znamená to len toľko, že tieto veci pochádzali z ich osobných skúseností a poznania. Ich poznanie bolo v súlade s okolnosťami ich vtedajších skúseností a kto by sebaisto povedal, že všetky pochádzali od Ducha Svätého? Ak všetky štyri evanjeliá pochádzali od Ducha Svätého, prečo Matúš, Marek, Lukáš a Ján všetci povedali o diele Ježiša niečo iné? Ak tomu neveríte, pozrite sa na svedectvá v Biblii o tom, ako Peter Pána trikrát zaprel – všetky sú odlišné a každé má svoju vlastnú charakteristiku. Mnohí neznalí hovoria: „Vtelený Boh je tiež človekom, môžu teda slová, ktoré hovorí, pochádzať všetky od Ducha Svätého? Keď boli slová Pavla a Jána zmiešané s ľudskou vôľou, nie sú potom naozaj slová, ktoré hovorí, pomiešané s ľudskou vôľou?“ Ľudia, ktorí hovoria takéto veci, sú zaslepení a neznalí! Pozorne si prečítajte štyri evanjeliá. Prečítajte si, čo zaznamenali o veciach, ktoré robil Ježiš, a slovách, ktoré hovoril. Každé svedectvo je úplne jednoducho odlišné a každé má svoju vlastnú perspektívu. Keby všetko, čo autori týchto kníh napísali, pochádzalo od Ducha Svätého, malo by to byť všetko rovnaké a konzistentné. Prečo sú v tom potom nezrovnalosti? Nie je človek mimoriadne hlúpy, keď to nevidí? Keby ťa niekto požiadal, aby si svedčil o Bohu, aký druh svedectva by si poskytol? Môže byť takýto spôsob poznania Boha svedectvom o Bohu? Ak sa ťa iní opýtajú: „Ak boli záznamy Jána a Lukáša zmiešané s ľudskou vôľou, nie sú s ľudskou vôľou pomiešané slová, ktoré hovorí váš Boh?“, dokázal by si jasne odpovedať? Keď Lukáš a Matúš počuli slová Ježiša a videli Jeho dielo, hovorili o svojom vlastnom poznaní, vo forme spomienok s uvedením niektorých skutočností o diele, ktoré vykonal Ježiš. Môžeš povedať, že ich poznanie im úplne zjavil Duch Svätý? Mimo Biblie existovalo mnoho duchovných postáv s lepším poznaním, než mali oni, prečo si potom neskoršie generácie neosvojili ich slová? Či si ich Duch Svätý tiež nepoužil? Vedzte, že v diele súčasnosti nehovorím o svojom vlastnom poznaní na základe Ježišovho diela. Nehovorím ani o svojich vlastných poznatkoch na pozadí Ježišovho diela. Aké dielo konal Ježiš v tom čase? A aké dielo konám dnes Ja? To, čo konám a hovorím, nemá precedens. Po ceste, po ktorej dnes kráčam, nekráčal ešte nikto. Nikdy po nej nešli ľudia predchádzajúcich vekov a generácií. Otvorila sa dnes a nie je toto dielo Ducha? Hoci to bolo dielo Ducha Svätého, vodcovia minulosti všetci konali svoje dielo na základoch niekoho iného. Dielo samotného Boha je však odlišné. Fáza Ježišovho diela bola rovnaká – otvoril novú cestu. Keď prišiel, kázal evanjelium o nebeskom kráľovstve a povedal, že človek by sa mal kajať a vyznávať svoje hriechy. Keď Ježiš zavŕšil svoje dielo, Peter, Pavol a ostatní v Jeho diele pokračovali. Keď bol Ježiš pribitý na kríž a vystúpil na nebesia, Duch ich poslal, aby šírili krížovú cestu. Aj keď boli slová Pavla vyzdvihované, boli tiež založené na tom, čo povedal Ježiš, napríklad na trpezlivosti, láske, utrpení, pokrývke hlavy, krste alebo iných učeniach, ktoré sa mali nasledovať. Toto všetko bolo vyslovené na základe slov Ježiša. Nedokázali otvoriť novú cestu, pretože to boli všetko ľudia, ktorých použil Boh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O pomenovaniach a totožnosti

Božie slová na každý deň  Úryvok 164

Výroky a dielo Ježiša v tom čase neboli v súlade s učením a svoje dielo nekonal podľa diela práva Starého zákona. Bolo vykonané podľa diela, ktoré malo byť vykonané vo Veku milosti. Pracoval podľa diela, ktoré vytvoril, podľa svojho vlastného plánu a svojej služby. Nekonal podľa práva Starého zákona. Nič z toho, čo robil, nebolo podľa práva Starého zákona a neprišiel konať dielo, aby naplnil slová prorokov. Žiadna fáza Božieho diela sa nevykonávala výslovne s cieľom naplniť predpovede dávnych prorokov a neprišiel, aby sa riadil učením alebo úmyselne splnil predpovede dávnych prorokov. Jeho konanie však napriek tomu neporušilo predpovede dávnych prorokov, ani nenarušilo dielo, ktoré vykonal predtým. Hlavnou charakteristikou Jeho diela bolo nedržať sa nejakého učenia a namiesto toho konať dielo, ktoré mal konať On sám. Nebol prorok ani vizionár, ale vykonávateľ, ktorý v skutočnosti prišiel konať dielo, ktoré mal konať, zahájil svoju novú éru a vykonal svoje nové dielo. Samozrejme, že keď Ježiš prišiel konať svoje dielo, zároveň naplnil mnoho slov dávnych prorokov v Starom zákone. Rovnako tak predpovede dávnych prorokov v Starom zákone naplnilo dielo súčasnosti. Ja len nepodporujem ten „starý almanach“, to je všetko. Musím toho totiž vykonať viac. Je viac slov, ktoré vám musím povedať, a toto dielo a slová sú oveľa dôležitejšie než vysvetľovanie pasáží z Biblie, pretože také konanie pre vás nemá veľký význam ani hodnotu a nemôže vám pomôcť, ani vás zmeniť. Nové dielo nemám v úmysle konať pre to, aby som naplnil nejakú pasáž z Biblie. Ak Boh prišiel na zem, len aby naplnil slová dávnych prorokov z Biblie, kto je väčší, vtelený Boh alebo tí dávni proroci? Veď napokon, vládnu proroci Bohu alebo Boh prorokom? Ako tieto slová vysvetlíš?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O pomenovaniach a totožnosti

Božie slová na každý deň  Úryvok 165

Každý krok Božieho diela nasleduje jeden a ten istý prúd, a tak v Božom pláne riadenia trvajúcom šesťtisíc rokov nasledoval jeden krok tesne za druhým, od stvorenia sveta až dodnes. Ak by nikto nepripravil cestu, nebol by nikto, kto by po nej prešiel. Keďže existujú tí, čo čo po nej prichádzajú, sú aj tí, čo ju pripravujú. Takýmto spôsobom dielo krok za krokom postupovalo. Jeden krok za druhým a bez toho, aby niekto otvoril túto cestu, by nebolo možné dielo začať a Boh by nemal ako svoje dielo posúvať dopredu. Kroky sa navzájom nenarúšajú a nasledujú jeden za druhým, aby vytvorili prúd. Toto všetko koná ten istý Duch. Ale bez ohľadu na to, či niekto otvára cestu alebo pokračuje v práci iného, neurčuje to jeho totožnosť. Nie je to tak? Ján otvoril cestu a Ježiš pokračoval v jeho diele. Svedčí to teda o tom, že totožnosť Ježiša je na nižšej úrovni než Jánova? Jahve konal svoje dielo pred Ježišom, dá sa teda povedať, že Jahve je väčší ako Ježiš? Nie je dôležité, či pripravili cestu alebo pokračovali v diele iných. Najdôležitejšia je podstata ich diela a totožnosť, ktorú vyjadruje. Nie je to azda tak? Keďže Boh plánoval konať dielo medzi ľuďmi, musel pozdvihnúť tých, ktorí mohli pripraviť cestu. Keď Ján len začínal kázať, povedal: „Pripravte cestu Pánovi a narovnajte mu chodníky.“ „Kajajte sa, lebo kráľovstvo nebeské je na dosah.“ Takto hovoril od úplného začiatku a prečo bol schopný vysloviť tieto slová? Pokiaľ ide o poradie, v akom boli tieto slová vyslovené, bol to Ján, kto prvý vyslovil evanjelium o nebeskom kráľovstve, a Ježiš hovoril potom. Podľa predstáv človeka to bol Ján, kto otvoril novú cestu, a tak bol, samozrejme, väčší ako Ježiš. Ján však nepovedal, že je Kristus a Boh o ňom nepodal svedectvo ako o milovanom Božom Synovi. Použil ho len na otvorenie cesty a prípravu cesty pre Pána. Pripravil cestu Ježišovi, no nemohol konať v mene Ježiša. Celé dielo človeka tiež zachovával Duch Svätý.

Vo veku Starého zákona to bol Jahve, kto určoval cestu, a Jahveho dielo reprezentovalo celý vek Starého zákona a celé dielo vykonané v Izraeli. Mojžiš len udržiaval toto dielo na zemi a jeho práca sa považuje za spoluprácu s človekom. V tom čase to bol Jahve, kto hovoril, volajúc k Mojžišovi, pozdvihol Mojžiša medzi ľuďmi Izraela a nechal ho previesť ich púšťou až do Kanaánu. Nebolo to dielo samotného Mojžiša, ale dielo, ktoré osobne riadil Jahve. Preto Mojžiša nemôžeme nazývať Bohom. Mojžiš tiež ustanovil zákon, ktorý však osobne nariadil Jahve, len nechal Mojžiša, aby ho vyjadril. Ježiš tiež vytvoril prikázania, zrušil právo Starého zákona a vytýčil prikázania pre nový vek. Prečo je Ježiš samotným Bohom? Pretože v tom je rozdiel. Dielo, ktoré v tom čase konal Mojžiš, nereprezentovalo ten vek ani neotváralo novú cestu. Usmerňoval ho Jahve a Boh Mojžiša len použil. Keď prišiel Ježiš, Ján vykonal krok k príprave cesty a začal šíriť evanjelium o nebeskom kráľovstve (začal to Duch Svätý). Keď prišiel Ježiš, priamo konal svoje vlastné dielo, no medzi Jeho dielom a dielom Mojžiša bol veľký rozdiel. Aj Izaiáš vyslovil mnoho proroctiev, tak prečo nebol samotným Bohom? Ježiš toľko proroctiev nevyslovil, prečo teda bol samotným Bohom? Nikto sa neodvážil povedať, že celé dielo Ježiša v tom čase pochádzalo od Ducha Svätého. Neodvážili sa tiež povedať, že pochádzalo celé z vôle človeka alebo že to bolo výhradným dielom samotného Boha. Človek nemal ako takéto veci analyzovať. Možno povedať, že Izaiáš konal takéto dielo a vyslovoval takéto proroctvá a všetky pochádzali od Ducha Svätého. Nepochádzali priamo od samotného Izaiáša, ale boli to zjavenia od Jahveho. Ježiš nevykonal veľa skutkov a nepovedal mnoho slov, ani nevyslovil množstvo proroctiev. Človek Jeho kázanie nepovažoval za obzvlášť vznešené, no napriek tomu bol samotným Bohom, a človek to nedokáže vysvetliť. Nikto nikdy neveril v Jána alebo Izaiáša či Dávida ani im nikto nehovoril Boh alebo Boh Dávid či Boh Ján. Nikto takto nikdy nehovoril a len Ježiša volali Kristus. Toto členenie je v súlade s Božím svedectvom, dielom, ktoré vykonal, a službou, ktorú plnil. Pokiaľ ide o veľkých mužov Biblie – Abraháma, Dávida, Jozuu, Daniela, Izaiáša, Jána a Ježiša – na základe diela, ktoré vykonali, môžeš povedať, kto je samotný Boh, a ktoré typy ľudí sú proroci a ktoré apoštoli. To, koho Boh použil a kto bol samotný Boh, sa rozlišuje a určuje podľa podstaty a druhu diela, ktoré vykonal. Ak to nedokážeš rozlíšiť, dokazuje to, že nevieš, čo znamená veriť v Boha. Ježiš je Boh, pretože vyslovil toľko slov a vykonal veľa skutkov, predovšetkým mnoho zázrakov. Podobne aj Ján vykonal veľa skutkov a vyslovil mnoho slov a rovnako tak urobil Mojžiš. Prečo im nehovorili Boh? Adama stvoril priamo Boh. Prečo ho nevolali Boh, ale len stvorená bytosť? Ak ti niekto povie: „Dnes Boh vykonal toľko skutkov a vyslovil toľko slov. Je to sám Boh. Keďže aj Mojžiš toho povedal veľa, aj on musel byť samotný Boh!“, mal by si mu odpovedať otázkou: „Prečo Boh v tom čase podal svedectvo o Ježišovi, nie o Jánovi, ako o samotnom Bohu? Neprišiel Ján skôr než Ježiš? Čo bolo väčšie, dielo Jána alebo Ježiša? Človeku sa dielo Jána zdá byť väčšie ako dielo Ježiša, prečo však Duch Svätý podal svedectvo o Ježišovi, a nie o Jánovi?“ To isté sa deje dnes! V tom čase, keď Mojžiš viedol ľudí Izraela, Jahve k nemu prehovoril z oblakov. Mojžiš nehovoril priamo, ale viedol ho priamo Jahve. To bolo dielo Izraela Starého zákona. V Mojžišovi nebol Duch ani Božie bytie. Nemohol to dielo vykonať, a tak je veľký rozdiel medzi dielom, ktoré vykonal on, a dielom, ktoré vykonal Ježiš. A je to preto, lebo dielo, ktoré vykonali, bolo odlišné! To, či niekoho Boh použije, alebo či je prorok, apoštol alebo samotný Boh, možno rozlíšiť podľa povahy jeho skutkov, a to ťa zbaví pochybností. V Biblii je napísané, že len Baránok môže otvoriť sedem pečatí. Počas vekov bolo medzi tými veľkými postavami veľa vykladačov Písma, môžeš teda povedať, že každý z nich je Baránok? Môžeš povedať, že všetky ich vysvetlenia pochádzajú od Boha? Sú to len vykladači. Nemajú totožnosť Baránka. Ako by mohli byť hodní otvoriť sedem pečatí? Je pravda, že „len Baránok môže otvoriť sedem pečatí“, ale neprichádza, len aby otvoril sedem pečatí. Toto konanie nie je potrebné, došlo k nemu náhodou. Má úplne jasno vo svojom vlastnom diele. Je potrebné, aby venoval veľa času výkladu Písiem? Musí byť k šiestim tisícom rokov diela doplnený „Vek Baránka, ktorý vykladá biblické texty“? Prichádza konať nové dielo, ale poskytuje aj niekoľko odhalení o diele z minulých čias, aby ľudia pochopili pravdu o šesťtisícročnom diele. Nie je potrebné vysvetľovať príliš veľa pasáží z Biblie. Kľúčové, dôležité je dielo dneška. Mal by si vedieť, že Boh neprichádza hlavne preto, aby otvoril sedem pečatí, ale aby vykonal dielo spásy.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O pomenovaniach a totožnosti

Božie slová na každý deň  Úryvok 166

Vo Veku milosti Ján vydláždil pre Ježiša cestu. Nemohol vykonať dielo samotného Boha, iba plnil povinnosť človeka. Hoci bol Ján predchodcom Pána, nedokázal predstavovať Boha; bol iba človekom, ktorého použil Duch Svätý. Keď bol Ježiš pokrstený, zostúpil na Neho Duch Svätý v podobe holubice. Potom zahájil svoje dielo, to znamená, že začal vykonávať Kristovu službu. Totožnosť Boha prijal preto, lebo pochádzal od Boha. Bez ohľadu na to, aká bola Jeho viera predtým – niekedy mohla byť slabá, inokedy zasa silná –, všetko to patrilo k normálnemu ľudskému životu, ktorý viedol pred vykonaním svojej služby. Po krste (teda pomazaní) okamžite získal Božiu silu a slávu, a tak začal vykonávať svoju službu. Mohol konať znamenia a zázraky, robil divy a mal moc a autoritu, pretože konal priamo v mene samotného Boha; namiesto Neho konal dielo Ducha a vyjadroval hlas Ducha. Preto je nepopierateľné, že bol samotným Bohom. Ján bol človekom, ktorého použil Duch Svätý. Nemohol zastupovať Boha, ani nebolo možné, aby ho zastupoval. Ak by to chcel urobiť, Duch Svätý by to nedovolil, pretože nebol schopný vykonať dielo, ktoré zamýšľal uskutočniť samotný Boh. Možno v ňom bolo príliš veľa ľudskej vôle alebo niečo zvrátené, no za žiadnych okolností nemohol priamo zastupovať Boha. Jeho chyby a absurdita predstavovali iba jeho samého, no jeho dielo zastupovalo Ducha Svätého. Nemôžeš však povedať, že celý zastupoval Boha. Mohli by aj jeho skreslenia predstavovať Boha? Zastupovať človeka skresleným spôsobom je normálne, ale ak sa niekto odkláňa od normálu pri zastupovaní Boha, nebolo by to Jeho zneuctenie? Nebolo by to rúhanie sa proti Duchu Svätému? Duch Svätý len tak ľahko nedovolí, aby človek obsadil miesto Boha, aj keď ho iní vyvyšujú. Ak totiž nie je Bohom, nakoniec by nedokázal pevne stáť. Duch Svätý nedovolí človeku zastupovať Boha tak, ako sa mu páči! Bol to napríklad Duch Svätý, kto podal Jánovi svedectvo, a bol to tiež Duch Svätý, kto mu zjavil, že je tým, kto vydláždi cestu pre Ježiša. No dielo, ktoré na ňom vykonal Duch Svätý, bolo dobre vymerané. Od Jána sa žiadalo len to, aby bol Ježišovým dláždičom a pripravil Mu cestu. To znamená, že Duch Svätý iba podporil jeho dielo dláždenia cesty a dovolil mu vykonať iba to – nič iné. Ján predstavoval Eliáša a proroka, ktorý vydláždil cestu. Duch Svätý ho v tom podporoval; pokiaľ jeho dielo spočívalo v dláždení cesty, Duch Svätý ho v tom podporoval. Ak by si však nárokoval, že je samotným Bohom, a povedal, že prišiel dokončiť dielo vykúpenia, Duch Svätý by ho musel disciplinovať. Jánove dielo nebolo bezbrehé, bez ohľadu na jeho rozsah a skutočnosť, že bolo vykonané s podporou Ducha Svätého. Ak pripustíme, že Duch Svätý skutočne zastával Jánovo dielo, jeho moc bola obmedzená na dláždenie cesty. Nemohol vykonať žiadne iné skutky, pretože bol len Jánom, ktorý dláždil cestu, a nie Ježišom. Preto je svedectvo Ducha Svätého kľúčové, ale ešte dôležitejšie je dielo, ktoré Duch Svätý dovoľuje vykonať človeku. Či nezískal Ján v tom čase hlasné svedectvo? Nebolo aj jeho dielo veľkolepé? Jeho dielo však nedokázalo prekonať Ježišovo, pretože nebol ničím iným ako človekom, ktorého použil Duch Svätý, a nemohol priamo zastupovať Boha, a preto bolo dielo, ktoré vykonal, obmedzené. Keď dokončil dielo dláždenia cesty, Duch Svätý už ďalej nepodporoval jeho svedectvo, žiadne nové dielo ho nečakalo a preto odišiel, keď sa započalo dielo samotného Boha.

Niektorí sú posadnutí zlými duchmi a vehementne kričia: „Ja som Boh!“ Nakoniec ich však odhalia, pretože sa mýlia v tom, čo predstavujú. Zastupujú satana a Duch Svätý im nevenuje žiadnu pozornosť. Akokoľvek sa vyvyšuješ alebo nahlas kričíš, si stále stvorenou bytosťou a patríš satanovi. Nikdy nekričím: „Som Boh, som milovaný Boží Syn!“ Ale skutky, ktoré konám, sú Božím dielom. Mám kričať? Nemám dôvod sa vyvyšovať. Boh koná svoje vlastné dielo sám a nepotrebuje človeka, aby mu udelil postavenie či čestný titul. Jeho dielo predstavuje Jeho totožnosť a postavenie. Nebol Ježiš pred svojím krstom samotným Bohom? Nebol vteleným telom Božím? Nemožno s určitosťou povedať, že sa stal jediným Božím Synom až po prijatí svedectva? Neexistoval človek menom Ježiš už dávno predtým, než začal konať svoje dielo? Nedokážeš preraziť nové cesty ani reprezentovať Ducha. Nemôžeš vyjadriť dielo Ducha ani slová, ktoré hovorí. Nedokážeš konať dielo samotného Boha ani dielo Ducha. Múdrosť, zázrak a nevyspytateľnosť Boha a celá povaha, ktorou Boh napomína človeka – to všetko presahuje tvoje vyjadrovacie schopnosti. Preto by bolo zbytočné pokúšať sa tvrdiť, že si Boh. Niesol by si iba meno, no nič z toho, čo je Jeho jadrom. Samotný Boh prišiel, ale nikto Ho nespoznáva. Napriek tomu pokračuje vo svojom diele a koná tak v zastúpení Ducha. Nezáleží na tom, či Ho nazývaš človekom alebo Bohom, Pánom alebo Kristom, alebo Ju voláš sestrou. Vykonáva totiž dielo Ducha a zastupuje dielo samotného Boha. Nezaujíma Ho meno, akým Ho človek nazýva. Môže toto meno určovať Jeho dielo? Bez ohľadu na to, ako Ho nazývaš, pokiaľ ide o Boha, Boh je vteleným Duchom Božieho Ducha. Zastupuje Ducha a Duch Ho uznal. Ak nedokážeš raziť cestu nového veku, ukončiť starý vek či ohlásiť nový vek alebo konať nové dielo, potom sa nemôžeš nazývať Bohom!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (1)

Božie slová na každý deň  Úryvok 167

Dokonca ani človek, ktorého použije Duch Svätý, nemôže zastupovať samotného Boha. To nielen znamená, že taký človek nemôže predstavovať Boha, ale nemôže Ho priamo predstavovať ani dielo, ktoré vykonáva. Inými slovami, ľudská skúsenosť nemôže byť vložená priamo do Božieho riadenia a nemôže ho ani predstavovať. Dielo samotného Boha je výlučne dielom, ktoré chce vykonávať v rámci svojho vlastného plánu riadenia, a tiež je súčasťou veľkého riadenia. Dielo človeka spočíva v poskytovaní jeho individuálnych skúseností. Spočíva v hľadaní novej cesty skúsenosti presahujúcej tú, po ktorej kráčali tí predtým, a vo vedení svojich bratov a sestier pod dohľadom Ducha Svätého. Títo ľudia poskytujú svoje individuálne skúsenosti alebo duchovné spisy duchovných osobností. Hoci týchto ľudí využíva Duch Svätý, ich skutky nesúvisia s veľkým dielom riadenia v šesťtisícročnom pláne. Sú to iba tí, ktorých Duch Svätý vyzdvihol v rôznych obdobiach, aby viedli ľudí v prúde Ducha Svätého, až kým sa neskončia úlohy, ktoré môžu vykonávať, alebo kým sa neskoční ich život. Ich úlohou je len pripraviť vhodnú cestu pre samotného Boha alebo pokračovať v určitom aspekte riadenia samotného Boha na zemi. Títo ľudia sami osebe nedokážu vykonať väčšie dielo Jeho riadenia ani otvoriť nové cesty, a už vôbec nikto z nich nedokáže zavŕšiť celé Božie dielo z predchádzajúceho veku. Preto ich dielo zastupuje iba stvorenú bytosť, ktorá vykonáva svoju funkciu, a nemôže zastupovať samotného Boha, ktorý vykonáva svoju službu. Ich dielo je totiž iné ako to, ktoré vykonáva samotný Boh. Nastolenie nového veku nie je niečo, čo môže urobiť človek namiesto Boha. Nemôže to urobiť nikto iný ako samotný Boh. Celé dielo človeka spočíva v plnení si povinnosti stvorenej bytosti a dochádza k nemu vtedy, keď je človek pohnutý alebo osvietený Duchom Svätým. Títo ľudia poskytujú vedenie, ktoré spočíva výlučne v tom, že ukazujú človeku cestu praktizovania v každodennom živote a spôsob, akým má konať v súlade s Božími úmyslami. Dielo človeka nezahŕňa Božie riadenie ani nepredstavuje dielo Ducha. Príkladom je dielo svedka Leeho a strážcu Neeho, ktorých úlohou bolo ukázať cestu. Či už išlo o novú, alebo starú cestu, dielo bolo založené na princípe pridržiavania sa Biblie. Či už išlo o obnovu, alebo stavbu miestneho kostola, ich práca súvisela so zakladaním cirkví. Práca, ktorú vykonali, nadväzovala na dielo, ktoré Ježiš a Jeho apoštoli zanechali nedokončené alebo ho ďalej nerozvíjali vo Veku milosti. Ich dielom bolo obnoviť to, čo Ježiš vo svojom vtedajšom diele žiadal od generácií prichádzajúcich po Ňom, ako napríklad prikrývanie hláv, prijímanie krstu, lámanie chleba alebo pitie vína. Dalo by sa povedať, že ich úlohou bolo držať sa Biblie a hľadať v nej cesty. Neurobili žiadny nový pokrok. Preto možno v ich diele vidieť len objavovanie nových ciest v rámci Biblie, ako aj lepších a reálnejších praktík. V ich diele však nemožno nájsť súčasné Božie úmysly, a už vôbec nie nové dielo, ktoré Boh plánuje vykonať v posledných dňoch. Je to preto, lebo stále kráčali po starej ceste – nedošlo k žiadnej obnove ani k pokroku. Naďalej sa držali faktu ukrižovania Ježiša, dodržiavali praktiky a vyzývali ľudí, aby sa kajali a vyznávali svoje hriechy, lipli na úsloviach, že ten, kto vytrvá až do konca, bude spasený a že muž je hlavou ženy a žena musí poslúchať svojho manžela, a ešte viac sa držali tradičnej predstavy, že sestry nemôžu kázať, ale len poslúchať. Ak by sa aj naďalej zachovával takýto spôsob vedenia, Duch Svätý by nikdy nemohol vykonať nové dielo, oslobodiť ľudí od pravidiel alebo ich priviesť do slobodného a krásneho sveta. Preto táto etapa diela, ktorou sa mení vek, vyžaduje, aby konal a hovoril samotný Boh. Žiadny človek to nemôže urobiť za Neho. Zatiaľ sa celé dielo Ducha Svätého mimo tohto prúdu zastavilo a tí, ktorých Duch Svätý použil, stratili svoj smer. Keďže sa teda dielo ľudí, ktorých použil Duch Svätý, nepodobá dielu samotného Boha, ich identita a predmety, v ktorých mene konajú, sú tiež odlišné. Je to preto, lebo zamýšľané dielo Ducha Svätého je iné a z toho dôvodu tí, ktorí konajú podobne, majú odlišné identity a postavenia. Ľudia, ktorých používa Duch Svätý, môžu tiež vykonať nejaké nové skutky a môžu odstrániť určité skutky vykonané v predchádzajúcom veku, ale to, čo robia, nemôže vyjadriť Božiu povahu a úmysly v novom veku. Pracujú len na tom, aby skoncovali s dielom predchádzajúceho veku, a nie na tom, aby konali nové dielo s cieľom priamo zastupovať povahu samotného Boha. Takže bez ohľadu na to, koľko zastaraných praktík zrušia alebo koľko nových praktík zavedú, stále predstavujú človeka a stvorené bytosti. Keď však sám Boh vykonáva dielo, otvorene nevyhlasuje zrušenie zvykov starého veku ani priamo neohlasuje začiatok nového. Vo svojom diele je priamy a jasný. Priamo vykonáva svoje zamýšľané dielo, teda priamo vyjadruje dielo, ktoré vykonal, priamo uskutočňuje svoje skutky tak, ako pôvodne zamýšľal a vyjadruje svoje bytie a povahu. Z pohľadu človeka sa Jeho povaha aj dielo líšia od tých v minulých vekoch. Z pohľadu samotného Boha je to však len pokračovanie a ďalší rozvoj Jeho diela. Keď koná samotný Boh, vyjadruje svoje slovo a priamo prináša nové dielo. Naopak, keď koná človek, robí to cez úvahy a štúdium alebo si rozširuje vedomosti a vytvára systém praktizovania založeného na práci iných. To znamená, že podstatou ľudského diela je nasledovať vytvorený poriadok a „kráčať po starých cestách v nových topánkach“. To znamená, že dokonca aj cesta, po ktorej kráčajú ľudia, ktorých používa Duch Svätý, je postavená na tej, ktorú začal samotný Boh. Keď to teda všetko zhrnieme, človek je stále človekom a Boh zostáva Bohom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (1)

Božie slová na každý deň  Úryvok 168

Ján sa narodil zo zasľúbenia, tak ako sa Izák narodil Abrahámovi. Vydláždil cestu pre Ježiša a vykonal mnoho skutkov, avšak nebol Bohom. Skôr bol jedným z prorokov, pretože iba vydláždil cestu pre Ježiša. Jeho dielo bolo tiež veľké a až potom, čo vydláždil cestu, Ježiš oficiálne začal svoje dielo. V podstate jednoducho slúžil Ježišovi a dielo, ktoré vykonal, slúžilo tomu Ježišovmu. Keď dokončil dláždenie cesty, Ježiš započal svoje dielo, ktoré bolo novšie, konkrétnejšie a podrobnejšie. Ján vykonal iba počiatočnú fázu diela, väčšiu časť nového diela vykonal Ježiš. Ján tiež vykonal nové dielo, nebol to však on, kto nastolil nový vek. Ján sa narodil zo zasľúbenia a anjel mu dal meno. Niektorí ho vtedy chceli pomenovať po jeho otcovi Zachariášovi, ale jeho matka prehovorila: „Toto dieťa nemožno nazvať takým menom. Mal by sa volať Ján.“ To všetko bolo na príkaz Ducha Svätého. Ježiš bol tiež pomenovaný na príkaz Ducha Svätého, narodil sa z Ducha Svätého a bol Duchu Svätému zasľúbený. Ježiš bol Boh, Kristus a Syn človeka. Aj Jánovo dielo bolo predsa veľké, tak prečo ho nenazvali Bohom? Aký bol vlastne rozdiel medzi Ježišovým a Jánovým dielom? Bolo jediným dôvodom to, že Ján bol ten, kto vydláždil Ježišovi cestu? Alebo to predurčil Boh? Hoci Ján tiež povedal: „Kajajte sa, lebo kráľovstvo nebeské je na dosah,“ a aj on kázal evanjelium o nebeskom kráľovstve, jeho dielo sa ďalej nerozvíjalo a znamenalo len začiatok. Naproti tomu Ježiš uviedol nový vek a zároveň ukončil ten starý, ale tiež naplnil zákon Starej zmluvy. Dielo, ktoré vykonal, bolo väčšie ako Jánove, a navyše prišiel vykúpiť celé ľudstvo – naplnil túto etapu diela. Pokiaľ ide o Jána, ten jednoducho pripravil cestu. Síce bolo jeho dielo veľké, vyslovil množstvo slov a nasledovalo ho mnoho učeníkov, jeho dielo prinieslo človeku len nový začiatok. Človek od neho nikdy neprijal život, cestu ani hlbšie pravdy, ani skrze neho nezískal pochopenie Božích úmyslov. Ján bol veľký prorok (Eliáš), ktorý pripravil novú pôdu pre Ježišovo dielo a vyvolených – bol predchodcom Veku milosti. Takéto veci nie je možné rozoznať len pozorovaním ich normálneho ľudského vzhľadu. Je to o to výstižnejšie, že aj Ján vykonal pomerne rozsiahle dielo a navyše bol zasľúbený Duchom Svätým, ktorý jeho dielo podporoval. Keďže je to tak, len skrze dielo, ktoré konajú, je možné rozlíšiť ich totožnosť, pretože neexistuje žiadny spôsob, ako rozlíšiť podstatu človeka podľa jeho vonkajšieho vzhľadu, a človek tiež nedokáže zistiť, čo je svedectvom Ducha Svätého. Jánove dielo sa líšilo od Ježišovho a rozdielna bola aj ich prirodzenosť. Z toho možno usúdiť, či Ján bol alebo nebol Bohom. Ježišovo dielo pozostávalo zo začiatku, pokračovania, zavŕšenia a dokončenia. Vykonal všetky tieto kroky, pričom Jánovým dielom bolo len uskutočniť začiatok. Na začiatku Ježiš šíril evanjelium a kázal cestu pokánia a potom pokračoval v krste človeka, uzdravovaní chorých a vo vyháňaní démonov. Nakoniec vykúpil ľudstvo z hriechu a dokončil svoje dielo pre celý vek. Prešiel všetky miesta, kázal ľuďom a hlásal evanjelium o nebeskom kráľovstve. V tomto ohľade boli On a Ján rovnakí, rozdiel je však v tom, že Ježiš nastolil nový vek a priniesol človeku Vek milosti. Z Jeho úst vyšlo slovo o tom, čo má človek praktizovať, a akú cestu má nasledovať vo Veku milosti, a nakoniec dokončil dielo vykúpenia. Ján by takéto dielo nikdy nedokázal vykonať. A tak to bol Ježiš, kto vykonal dielo samotného Boha, On sám je Boh a priamo Ho zastupuje. Podľa ľudských predstáv sú Bohom všetci tí, ktorí sa narodili zo zasľúbenia, boli zrodení z Ducha, Duch Svätý ich podporuje a otvárajú nové cesty. Podľa tohto uvažovania by bol Bohom nielen Ján, ale aj Mojžiš, Abrahám a Dávid…, aj oni by boli Bohom. Vari to nie je majstrovský vtip?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (1)

Božie slová na každý deň  Úryvok 169

Niekto sa môže čudovať: „Prečo musí vek nastoliť samotný Boh? Či nemôže na Jeho mieste stáť stvorená bytosť?“ Všetci viete, že Boh sa stáva telom práve s cieľom nastoliť nový vek a, samozrejme, keď nastolí nový vek, zároveň uzavrie ten predchádzajúci. Boh je začiatok i koniec. On sám uvádza svoje dielo do pohybu, a tak musí byť On sám tým, kto uzavrie predchádzajúci vek. To je dôkaz, že porazil satana a podmanil si svet. Vždy, keď On sám pôsobí medzi ľuďmi, je to začiatok nového boja. Bez začiatku nového diela by, prirodzene, neexistovalo ukončenie starého. A keď sa neuzavrie staré, je to dôkaz, že boj so satanom sa ešte neskončil. Iba ak samotný Boh príde a vykoná medzi ľuďmi nové dielo, človek sa môže úplne oslobodiť z moci satana a získať tak nový život a nový začiatok. Inak bude človek navždy žiť v starom veku a navždy bude pod starým vplyvom satana. S každým vekom pod Božím vedením sa oslobodí časť človeka a človek pokročí spolu s Božím dielom do nového veku. Božie víťazstvo znamená víťazstvo pre všetkých, ktorí Ho nasledujú. Ak by pokolenie ľudských bytostí bolo poverené ukončením veku, potom – či už z pohľadu človeka, alebo satana – by to nebolo nič viac ako akt odporu voči Bohu alebo Jeho zrady, nie podriadenosti voči Bohu, a dielo človeka by sa stalo nástrojom satana. Iba ak sa človek podriadi Bohu a nasleduje Ho vo veku, ktorý nastolil samotný Boh, môže byť satan úplne presvedčený, pretože to je povinnosť stvorenej bytosti. Preto hovorím, že sa od vás nežiada nič viac, len aby ste nasledovali a podriadili sa. Pod týmto sa rozumie, že každý bude dodržiavať svoju povinnosť a vykonávať svoju príslušnú funkciu. Boh koná svoje vlastné dielo a nepotrebuje, aby to robil človek namiesto Neho, ani sa nepodieľa na diele stvorených bytostí. Človek si plní svoju povinnosť a nezúčastňuje sa na Božom diele. Len to je podriadenosť a dôkaz satanovej porážky. Keď samotný Boh ukončí nastolenie nového veku, už viac nezostúpi, aby konal uprostred ľudstva. Až potom človek oficiálne vstúpi do nového veku, aby si splnil svoju povinnosť a vykonal svoje poverenie ako stvorená bytosť. Toto sú princípy, podľa ktorých koná Boh, a nikto ich nesmie porušiť. Iba tento spôsob konania je rozumný a zmysluplný. Božie dielo má vykonať samotný Boh. Je to On, kto uvádza svoje dielo do pohybu, a je to On, kto svoje dielo uzatvára. Je to On, kto plánuje dielo, je to On, kto ho riadi, a navyše je to On, kto ho uskutoční. Ako sa uvádza v Biblii: „Ja som počiatok i koniec, som rozsievač i žnec.“ Všetko, čo sa týka diela Jeho riadenia, vykonáva samotný Boh. On je Vládcom šesťtisícročného plánu riadenia. Nikto nedokáže vykonať Jeho dielo namiesto Neho a nikto nedokáže Jeho dielo ukončiť, pretože On je ten, kto drží všetko vo svojich rukách. Po tom, čo stvoril svet, ho celý bude viesť, aby žil v Jeho svetle, a tiež celý vek uzavrie, čím naplní celý svoj plán!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (1)

Božie slová na každý deň  Úryvok 170

Celá Božia povaha sa odhalila v priebehu šesťtisícročného plánu riadenia. Nezjavuje sa len vo Veku milosti alebo iba vo Veku zákona a už vôbec nie v tomto období posledných dní. Dielo vykonané v posledných dňoch predstavuje súd, hnev a napomínanie. Dielo vykonané v posledných dňoch nemôže nahradiť dielo Veku zákona alebo Veku milosti. Avšak tri vzájomne prepojené etapy tvoria jeden celok a všetky sú dielom jedného Boha. Prirodzene, vykonanie diela sa delí do samostatných vekov. Dielo vykonané v posledných dňoch všetko uzatvára. To, čo bolo vykonané vo Veku zákona, bolo dielom začiatku a to, čo bolo vykonané vo Veku milosti, bolo dielom vykúpenia. Pokiaľ ide o vízie diela v celom šesťtisícročnom pláne riadenia, nikto nie je schopný získať hlbšie pochopenie alebo porozumenie a tieto vízie zostávajú hádankami. V posledných dňoch sa vykoná iba dielo slova, aby sa nastolil Vek kráľovstva, avšak ten nezastupuje všetky veky. Posledné dni nie sú nič viac ako posledné dni a nič viac ako Vek kráľovstva a nepredstavujú Vek milosti ani Vek zákona. Ide len o to, že počas posledných dní sa vám zjaví celé dielo šesťtisícročného plánu riadenia. Je to odhaľovanie tajomstva. Tento druh tajomstva nemôže odhaliť žiadny človek. Bez ohľadu na to, aké veľké má človek znalosti o Biblii, sú to len slová a človek nerozumie podstate Biblie. Pri čítaní Biblie môže pochopiť niektoré pravdy, objasniť niektoré slová alebo podrobiť niektoré slávne pasáže a kapitoly svojmu bezvýznamnému drobnohľadu, ale nikdy nebude schopný rozlúsknuť význam obsiahnutý v týchto slovách, pretože všetko, čo vidí, sú len mŕtve slová, a nie výjavy z Jahveho a Ježišovho diela, a človek nemá ako odhaliť tajomstvo tohto diela. Preto je tajomstvo šesťtisícročného plánu riadenia najväčším tajomstvom, tým najhlbšie skrytým a pre človeka úplne nepochopiteľným. Nikto nemôže priamo porozumieť Božím úmyslom, pokiaľ ich sám Boh človeku neobjasní a neodhalí. V opačnom prípade zostanú tieto veci pre človeka večnými hádankami a navždy zapečatenými tajomstvami. Zabudnite na tých v náboženskom svete – keby vám to dnes nikto nepovedal, ani vy by ste to nezistili. Toto šesťtisícročné dielo je tajomnejšie ako všetky proroctvá prorokov. Je to najväčšie tajomstvo od stvorenia až po súčasnosť a žiadny z prorokov ho v priebehu vekov nedokázal pochopiť, pretože toto tajomstvo sa odkryje až v poslednom veku a nikdy predtým nebolo odhalené. Ak dokážete toto tajomstvo pochopiť v jeho celistvosti, potom toto tajomstvo premôže všetky náboženské osobnosti. Toto je jediná najväčšia vízia. Je to niečo, čo človek túži najviac pochopiť, no zároveň je to pre neho najnepochopiteľnejšie. Keď ste boli vo Veku milosti, nevedeli ste, o čom je Ježišovo alebo Jahveho dielo. Ľudia nerozumeli tomu, prečo Jahve ustanovil zákony, prečo žiadal zástupy, aby dodržiavali zákony, alebo prečo musel byť postavený chrám a už vôbec nechápali, prečo boli Izraeliti vyvedení z Egypta cez púšť a ďalej do Kanaánu. Tieto záležitosti boli odhalené až dnes.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)

Božie slová na každý deň  Úryvok 171

Nikto nedokáže žiť nezávisle okrem tých, ktorých osobitným spôsobom vedie a usmerňuje Duch Svätý, pretože potrebujú duchovné a pastierske vedenie od tých, ktorých Boh používa. Boh teda v každom veku pozdvihuje rôznych ľudí, ktorí sa horlivo zapájajú do duchovného pastierstva cirkví v záujme šírenia Jeho diela. To znamená, že Božie dielo musia vykonávať tí, ktorí požívajú Jeho priazeň a ktorých schvaľuje; Duch Svätý musí využiť tú ich časť, ktorá je hodná použitia, aby v nich mohol pôsobiť. Boh ich urobí vhodnými na použitie tým, že Duch Svätý ich zdokonalí. Keďže schopnosť chápania človeka je príliš obmedzená, musia ho pastiersky viesť tí, ktorých Boh používa; je to rovnaké, ako keď Boh použil Mojžiša, v ktorom našiel veľa toho, čo bolo v tom čase vhodné na použitie, a ktorého použil, aby v tej etape konal Božie dielo. V tejto etape Boh používa človeka a zároveň využíva tú jeho časť, ktorú môže použiť Duch Svätý na to, aby mohol pôsobiť, a Duch Svätý ho vedie a zároveň zdokonaľuje jeho zvyšnú, nepoužiteľnú časť.

Cieľom diela, ktoré vykonáva ten, koho používa Boh, je spolupracovať s dielom Krista alebo Ducha Svätého. Tento človek bol Bohom pozdvihnutý spomedzi ostatných, je tu, aby viedol všetkých Božích vyvolených, a Boh ho pozdvihol aj na to, aby konal dielo ľudskej spolupráce. S niekým takým, kto dokáže konať dielo ľudskej spolupráce, možno splniť viac požiadaviek Boha na ľudí, ako aj dielo Ducha Svätého, ktoré musí konať medzi ľuďmi. Tu je iný spôsob vysvetlenia: cieľ Boha pri používaní tohto človeka je, aby všetci, ktorí nasledujú Boha, dokázali lepšie porozumieť Božím úmyslom a aby mohli napĺňať viac Božích požiadaviek. Keďže ľudia priamo nedokážu pochopiť Božie slová ani Jeho úmysly, Boh pozdvihol niekoho, koho používa na vykonávanie tejto práce. Túto osobu, ktorú Boh používa, možno charakterizovať aj ako médium, prostredníctvom ktorého Boh vedie ľudí, alebo ako „tlmočníka“, ktorý sprostredkúva komunikáciu medzi Bohom a ľuďmi. Preto je takýto človek úplne iný ako tí, ktorí pracujú v Božej domácnosti alebo ktorí sú Jeho apoštolmi. Podobne ako o nich, aj o ňom možno povedať, že to je niekto, kto slúži Bohu, ale podľa podstaty jeho práce a dôvodu jeho používania Bohom sa významne líši od ďalších pracovníkov a apoštolov. Z hľadiska podstaty jeho práce a dôvodov jeho používania je človek, ktorého Boh používa, pozdvihnutý Bohom, je Ním pripravovaný na Božie dielo a spolupracuje na diele samotného Boha. Žiadna osoba by nikdy nedokázala vykonať jeho prácu namiesto neho – je to ľudská spolupráca, ktorá je popri Božom diele nevyhnutná. Práca, ktorú vykonávajú iní pracovníci alebo apoštoli, spočíva iba v šírení a implementácii mnohých aspektov opatrení cirkví v každom období alebo v jednoduchom zabezpečení života s cieľom udržať cirkevný život. Týchto pracovníkov a apoštolov nevymenúva Boh a už vôbec ich nemožno nazývať tými, ktorých používa Duch Svätý. Sú vyberaní spomedzi cirkví a tí, ktorí sú po určitom čase prípravy a kultivácie vhodní na ponechanie, ostanú, a tí, ktorí nie sú vhodní, sú poslaní tam, odkiaľ prišli. Keďže títo ľudia sú vyberaní spomedzi cirkví, niektorí z nich ukážu svoju pravú tvár, keď sa stanú vodcami, a niektorí dokonca učinia mnoho nedobrých skutkov, pre ktoré budú nakoniec vyradení. Človek, ktorého Boh používa, je na druhej strane niekým, koho Boh pripravil a kto preukazuje určitú kvalitu a ľudskú prirodzenosť. Bol vopred pripravený a zdokonalený Duchom Svätým a je Ním aj v plnej miere vedený; najmä pokiaľ ide o jeho prácu, vedie ho a usmerňuje Duch Svätý – v dôsledku toho neexistuje žiadna odchýlka od cesty, ktorou sú vedení Boží vyvolení, pretože Boh dozaista nesie zodpovednosť za svoje vlastné dielo a vždy vykonáva svoje vlastné dielo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako Boh používa človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 172

Dielo v prúde Ducha Svätého, či už je to vlastné Božie dielo alebo dielo, pri ktorom používa ľudí, je dielom Ducha Svätého. Podstatou samotného Boha je Duch, ktorého možno nazvať Duchom Svätým alebo sedemnásobne zosilneným Duchom. V konečnom dôsledku sú Duchom Božím, hoci sa Duch Boží nazýval v rôznych obdobiach rôznymi menami. Ich podstata je však stále rovnaká. Preto dielo samotného Boha je dielom Ducha Svätého, zatiaľ čo dielo vteleného Boha nie je ničím iným ako pôsobením Ducha Svätého. Aj dielo, pri ktorom sa používajú ľudia, je dielom Ducha Svätého. Avšak Božie dielo je úplným vyjadrením Ducha Svätého, čo je absolútna pravda, zatiaľ čo dielo, pri ktorom sa používajú ľudia, je zmiešané s mnohými ľudskými záležitosťami a nie je priamym vyjadrením Ducha Svätého, nehovoriac o Jeho úplnom výraze. Dielo Ducha Svätého je rozmanité a nie je ohraničené žiadnymi podmienkami. Dielo Ducha Svätého sa prejavuje u každého človeka inak. Prejavuje rôzne podstaty a je rozdielne v závislosti od obdobia ako aj krajiny. Samozrejme, aj keď Duch Svätý pôsobí mnohými rôznymi spôsobmi a podľa mnohých princípov, bez ohľadu na to, ako a na akých ľuďoch toto dielo vykonáva, Jeho podstata je vždy rôzna. Celé dielo vykonané na rôznych ľuďoch má svoje princípy a môže predstavovať podstatu svojich predmetov. Je to tak preto, že dielo Ducha Svätého má celkom špecifický rozsah a je celkom merateľné. Dielo vykonané vo vtelenom tele nie je rovnaké ako dielo, ktoré sa koná na ľuďoch, a aj toto dielo sa líši podľa kvality osoby, na ktorej sa koná. Dielo vykonané vo vtelenom tele sa nekoná na ľuďoch a nie je rovnaké ako to, ktoré sa koná na ľuďoch. Stručne povedané, bez ohľadu na to, ako sa koná, dielo, ktoré sa vykonáva na rôznych predmetoch, nie je nikdy rovnaké a princípy, podľa ktorých Boh koná, sa líšia v závislosti od stavu a prirodzenosti rôznych ľudí, na ktorých pôsobí. Duch Svätý koná v rôznych ľuďoch vychádzajúc z ich vrodenej podstaty a nekladie na nich požiadavky, ktoré túto podstatu presahujú, ani na nich nekoná dielo, ktoré presahuje ich vrodené kvality. Dielo Ducha Svätého na človeku teda umožňuje ľuďom vidieť podstatu predmetu daného diela. Vrodená podstata človeka sa nemení a jeho vrodená kvalita je obmedzená. Duch Svätý používa ľudí alebo v nich pôsobí v súlade s ich obmedzenou kvalitou, aby z toho mali osoh. Keď Duch Svätý koná v ľuďoch, ktorých používa, ich talenty a vrodené kvality sa rozvíjajú, nie brzdia. Ich vrodené kvality sa využívajú v službe dielu. Dá sa povedať, že Boh využíva tie ľudské stránky, ktoré sa dajú použiť v Jeho diele, aby v ňom dosiahol výsledky. Naproti tomu dielo, ktoré sa koná vo vtelenom tele, vyjadruje dielo Ducha priamo a je neskreslené ľudskou mysľou a myšlienkami. Nemôžu ho dosiahnuť ani ľudské nadanie, ani skúsenosť alebo vrodený stav človeka. Celé tie nespočetné skutky Ducha Svätého sú určené na blaho a formovanie človeka. Niektorí ľudia sa však môžu zdokonaliť, zatiaľ čo iní na to nemajú podmienky, čo znamená, že sa nedokážu zdokonaliť a sotva môžu byť spasení, a hoci mohli byť obdarení dielom Ducha Svätého, nakoniec sú vyradení. Tým chcem povedať, že aj keď dielo Ducha Svätého má ľudí formovať, nedá sa povedať, že všetci, ktorí dostali dielo Ducha Svätého, budú úplne zdokonalení, pretože cesta, ktorú mnohí ľudia vo svojom úsilí nasledujú, nie je cestou k zdokonaleniu. Majú len jednostranné pôsobenie Ducha Svätého a nie subjektívnu ľudskú spoluprácu ani náležité ľudské úsilie. Dielo Ducha Svätého na týchto ľudí teda prichádza preto, aby slúžilo tým, ktorí sa zdokonaľujú. Ľudia ho nemôžu priamo vidieť, ani sa ho priamo dotknúť. Môžu ho vyjadriť len tí, ktorí majú dar diela, čo znamená, že dielo Ducha Svätého sa dáva nasledovníkom prostredníctvom vyjadrení ľudí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 173

Dielo Ducha Svätého sa uskutočňuje a napĺňa prostredníctvom mnohých typov ľudí a rôznych podmienok. Hoci dielo vteleného Boha môže predstavovať dielo celého obdobia a vstup ľudí do celého obdobia, prácu na detailoch ich vstupu musia stále vykonávať tí, ktorých používa Duch Svätý, a nie vtelený Boh. Takže Božie dielo alebo vlastná Božia služba, je dielom vteleného Božieho tela, ktoré človek nemôže robiť namiesto Neho. Dielo Ducha Svätého sa napĺňa prostredníctvom mnohých rôznych typov ľudí. Žiaden jednotlivec ho nemôže úplne dosiahnuť alebo ho úplne vyjadriť. Tí, ktorí vedú cirkvi, tiež nemôžu úplne reprezentovať dielo Ducha Svätého, môžu vykonávať len určitú vodcovskú prácu. Dielo Ducha Svätého teda môžeme rozdeliť na tri časti: vlastné Božie dielo, dielo ľudí, ktorých používa, a dielo na všetkých, ktorí sú v prúde Ducha Svätého. Vlastným Božím dielom je vedenie celého obdobia. Dielo tých, ktorých Boh používa, je to, že sú vyslaní alebo prijímajú poverenia po tom, čo Boh vykonal svoje vlastné dielo, aby viedol všetkých Božích nasledovníkov, a to sú tí, ktorí spolupracujú na Božom diele. Dielo, ktoré Duch Svätý vykonáva na tých, ktorí sú v prúde, predstavuje udržiavanie svojho celého vlastného diela, teda celého svojho riadenia a svedectva, a zároveň zdokonaľovanie tých, ktorí môžu byť zdokonalení. Tieto tri zložky spolu predstavujú úplné dielo Ducha Svätého, ale bez diela samotného Boha by dielo riadenia v celom rozsahu stagnovalo. Dielo samotného Boha zahŕňa dielo celého ľudstva a predstavuje aj dielo celého obdobia, čo znamená, že vlastné Božie dielo predstavuje všetku dynamiku a smerovanie diela Ducha Svätého, zatiaľ čo dielo apoštolov prichádza až po vlastnom Božom diele a vychádza z neho. Toto obdobie nevedie ani nepredstavuje smerovanie diela Ducha Svätého v celom období. Apoštoli konajú len dielo, ktoré by mal konať človek a nemá vôbec nič spoločné s dielom riadenia. Dielo, ktoré uskutočňuje Sám Boh, je projekt v rámci diela riadenia. Ľudským dielom je len vykonávať povinnosť, na ktorú sa používajú ľudia, a s dielom riadenia to nesúvisí. Napriek tomu, že obe sú dielom Ducha Svätého, vzhľadom na rozdiely v identitách a stvárnení diela, existujú jasné a podstatné rozdiely medzi vlastným Božím a ľudským dielom. Okrem toho sa rozsah práce, ktorú vykonáva Duch Svätý, líši podľa predmetov s rôznymi identitami. Toto sú princípy a rozsah diela Ducha Svätého.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 174

Ľudské dielo je znakom jeho skúseností a ľudskej prirodzenosti. To, čo človek ponúka, a dielo, ktoré koná, ho reprezentujú. Ľudské dielo zahŕňa jeho pohľad, uvažovanie, logiku a jeho bohatú predstavivosť. Ľudská skúsenosť dokáže obzvlášť výrazne charakterizovať jeho dielo a skúsenosti človeka sa stávajú súčasťami jeho diela. Ľudské dielo môže vyjadrovať jeho skúsenosť. Keď niektorí ľudia prežívajú niečo negatívne, jazyk ich duchovného spoločenstva bude zväčša pozostávať z negatívnych prvkov. Pokiaľ je ich skúsenosť po určitý čas pozitívna a majú predovšetkým pozitívny prístup k životu, ich duchovné spoločenstvo je veľmi povzbudivé a ľudia od nich môžu čerpať kladné postoje. Ak sa nejaký robotník stane na určitý čas negatívnym, jeho duchovné spoločenstvo bude vždy niesť negatívne prvky. Takýto druh duchovného spoločenstva je deprimujúci a ostatní budú po ňom podvedome deprimovaní. Stav nasledovníkov sa mení v závislosti od stavu vodcu. Aký je robotník vo vnútri, také je aj jeho prejavovanie a pôsobenie Ducha Svätého sa často mení so stavom človeka. Pôsobí podľa skúseností ľudí a nikoho nenúti, ale kladie na nich požiadavky podľa normálneho vývoja ich skúseností. To znamená, že ľudské duchovné spoločenstvo sa líši od Božieho slova. Duchovné spoločenstvo ľudí sprostredkováva ich individuálny pohľad a skúsenosti, vyjadruje ich postoje a skúsenosti na základe Božieho diela. Ich zodpovednosťou je po tom, čo Boh koná alebo prehovorí, zistiť, čo z toho by mali praktizovať alebo do čoho by mali vstupovať, a potom to odovzdať nasledovníkom. Ľudské dielo preto predstavuje jeho vstup a praktizovanie. Samozrejme, že takéto dielo je zmiešané s ľudskými ponaučeniami a skúsenosťami alebo niektorými ľudskými myšlienkami. Nech už Duch Svätý koná v človeku alebo vo vtelenom Bohu, robotníci vždy vyjadrujú to, čím sú. Hoci je to Duch Svätý, kto koná, dielo je založené na tom, čím človek prirodzene je, pretože Duch Svätý nekoná bez základu. Inými slovami, dielo nevzniká z ničoho, ale vždy sa koná v súlade so skutočnými okolnosťami a reálnymi podmienkami. Iba tak sa môže premeniť ľudská povaha a zmeniť jeho staré predstavy a staré myšlienky. To, čo človek vyjadruje, je to, čo vidí, prežíva a čo si vie predstaviť, a to je možné dosiahnuť ľudským myslením, aj keď ide o učenie alebo predstavy. Ľudské dielo nemôže prekročiť rozsah jeho skúseností, ani to, čo človek vidí alebo si dokáže predstaviť alebo vymyslieť, bez ohľadu na veľkosť tohto diela. Všetko, čo Boh vyjadruje, je to, čím je On sám, a to je pre človeka nedosiahnuteľné – teda mimo dosahu ľudského myslenia. Boh vyjadruje svoje dielo vedenia celého ľudstva, a to nesúvisí s detailmi ľudskej skúsenosti, ale zaoberá sa skôr svojím vlastným riadením. To, čo vyjadruje človek, je jeho skúsenosť, zatiaľ čo to, čo vyjadruje Boh, je Jeho bytie, ktoré je Jeho vrodenou povahou, mimo dosahu človeka. Skúsenosť človeka je jeho pohľad a poznanie získané na základe vyjadrenia Božieho bytia. Takýto pohľad a poznanie sa označujú ako bytie človeka a základom ich vyjadrenia je ľudská vrodená povaha a kvalita – preto sa nazývajú aj ľudským bytím. Človek dokáže byť v duchovnom spoločenstve s tým, čo zažíva a vidí. Nikto nemôže byť v duchovnom spoločenstve s tým, čo nezažil, nevidel alebo čo jeho myslenie nemôže dosiahnuť, pretože to sú veci, ktoré v sebe nemá. Ak to, čo človek vyjadruje, nevyplýva z jeho skúseností, je to jeho predstava alebo učenie. Jednoducho povedané, v jeho slovách nie je realita. Keby si nikdy neprišiel do kontaktu so spoločenskými záležitosťami, nedokázal by si sa jasne vysporiadať v duchovnom spoločenstve so zložitými spoločenskými vzťahmi. Keby si nemal rodinu a iní by rozprávali o rodinných veciach, nerozumel by si väčšine toho, o čom hovoria. Takže to, v akom duchovnom spoločenstve sa človek nachádza, a práca, ktorú vykonáva, odráža jeho vnútorné bytie. Ak by niekto s tebou v duchovnom spoločenstve zdieľal svoje chápanie napomínania a súdu, ale ty by si s tým nemal žiadnu skúsenosť, neodvážil by si sa poprieť jeho poznanie a už vôbec by si sa neodvážil byť si tým stopercentne istý. Je to preto, že jeho duchovné spoločenstvo je niečo, čo si nikdy nezažil, nikdy nespoznal a tvoja myseľ si to nedokáže predstaviť. Z jeho poznania môžeš vyvodiť len to, že v budúcnosti sa podrobíš napomínaniu a súdu. Táto cesta však môže byť len spoznaním učenia a nemôže nahradiť tvoje vlastné chápanie, a už vôbec nie tvoju skúsenosť. Možno si myslíš, že to, čo hovoria, je celkom správne, ale z vlastnej skúsenosti to v mnohých ohľadoch považuješ za neuskutočniteľné. Možno máš pocit, že niečo z toho, čo počuješ, je úplne neuskutočniteľné. Vtedy máš o tom svoje predstavy, a hoci ich prijímaš, robíš to len neochotne. Z tvojej vlastnej skúsenosti sa však poznanie, z ktorého si vyvodil predstavy, stane tvojím spôsobom praktizovania, a čím viac praktizuješ, tým lepšie chápeš pravú hodnotu a význam slov, ktoré si počul. Po získaní vlastnej skúsenosti môžeš hovoriť o poznaní, aké by si mal získať z toho, čo si zažil. Okrem toho dokážeš tiež rozlišovať medzi tými, ktorých poznanie je skutočné a praktické, a tými, ktorých poznanie je založené na učení a je bezcenné. To, či sú vedomosti, ktoré deklaruješ, v súlade s pravdou, do veľkej miery závisí od toho, či máš s nimi praktickú skúsenosť. Kde je tvoja skúsenosť pravdivá, tam bude tvoje poznanie praktické a hodnotné. Skrze svoju skúsenosť môžeš tiež získať schopnosť rozlišovať a prehľad, prehĺbiť svoje poznanie a znásobiť svoju múdrosť a zdravý rozum o tom, ako by si sa mal správať. Poznanie, ktoré vyjadrujú ľudia, ktorí nevlastnia pravdu, je učením, bez ohľadu na to, aké vznešené môže byť. Títo ľudia môžu byť veľmi inteligentní, keď ide o telesné záležitosti, ale nedokážu rozlišovať, keď ide o duchovné záležitosti. Je to preto, lebo takíto ľudia nemajú vôbec žiadne skúsenosti s duchovnými záležitosťami. Nie sú osvietení v duchovných záležitostiach a nemajú duchovné porozumenie. Nech už vyjadruješ akýkoľvek druh poznania, pokiaľ je to tvoje bytie, potom je to tvoja osobná skúsenosť, tvoje skutočné poznanie. To, o čom diskutujú ľudia, ktorí hovoria iba o učení – to sú tí, ktorí nevlastnia ani pravdu, ani skutočnosť –, možno tiež nazvať ich bytím, pretože k svojmu učeniu dospeli iba hlbokým rozjímaním, ktoré je výsledkom ich hlbokého prežívania. A predsa je to len učenie, nič viac ako predstavivosť!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 175

Skúsenosti všetkých typov ľudí odrážajú to, čo je v ich vnútri. Kto nemá žiadne duchovné skúsenosti, nemôže hovoriť o poznaní pravdy, ani o správnom poznaní rôznych duchovných vecí. To, čo človek vyjadruje, je to, čím je vo svojom vnútri – to je isté. Ak niekto túži po poznaní duchovných vecí a poznaní pravdy, musí mať reálnu skúsenosť. Ak nedokážeš jasne hovoriť o zdravom rozume v ľudskom živote, o čo menej budeš schopný hovoriť o duchovných veciach? Tí, ktorí vedia viesť cirkvi, prinášajú ľuďom život a sú pre nich apoštolmi, musia mať skutočnú skúsenosť, správne chápať duchovné veci, správne pochopiť pravdu a mať s ňou skúsenosť. Len takíto ľudia sú oprávnení byť robotníkmi alebo apoštolmi, ktorí vedú cirkvi. Inak môžu len nasledovať ako tí najnižší a nemôžu viesť, a už vôbec nie byť apoštolmi, ktorí dokážu prinášať ľuďom život. Úlohou apoštolov totiž nie je ponáhľať sa alebo bojovať. Ich úlohou je vykonávať prácu spočívajúcu v službe životu a viesť druhých v premene ich pováh. Tí, ktorí túto činnosť vykonávajú, sú poverení prevziať na seba veľkú zodpovednosť, ktorú nezvládne len tak hocikto. Takúto prácu môžu vykonávať len tí, ktorí žijú život, teda tí, ktorí majú skúsenosť s pravdou. Nemôže ju vykonávať ktokoľvek, kto si vie odriekať, ponáhľať sa alebo je ochotný sa namáhať. Ľudia, ktorí nemajú skúsenosť s pravdou, ktorí neboli orezávaní ani súdení, nedokážu vykonávať tento druh práce. Ľudia bez skúseností, ktorí nežijú v realite, nie sú schopní jasne vidieť skutočnosť, pretože oni sami nemajú tento druh bytia. Tento typ ľudí teda nielenže nie je schopný vykonávať vodcovskú prácu, ale ak zostanú bez pravdy dlhší čas, budú vyradení. Postoj, ktorý vyjadruješ, môže byť dôkazom ťažkostí, ktoré v živote prežívaš, toho, za čo si napomínaný a tiež súdený. Platí to aj pre skúšky: kde je človek zušľachtený a kde je slabý, sú oblasti, v ktorých má skúsenosti a svoju cestu. Ak napríklad niekto trpí frustráciou v manželstve, často bude v duchovnom spoločenstve myslieť takto: „vďaka Bohu, chvála Bohu, musím uspokojiť Božie úmysly, obetovať celý svoj život a svoje manželstvo úplne odovzdať do Božích rúk. Som ochotný zveriť Bohu celý svoj život.“ Všetko, čo je v človeku, môže poukázať na to, čím je prostredníctvom duchovného spoločenstva. Tempo jeho reči, to, či hovorí nahlas alebo potichu – tieto záležitosti nesúvisia so skúsenosťou a nemôžu predstavovať to, čo niekto má a čím je. Môžu prezradiť len to, či je charakter človeka dobrý alebo zlý, alebo či je jeho prirodzenosť dobrá alebo zlá, ale nemôžu sa rovnať tomu, či má niekto skúsenosti. Schopnosť vyjadrovať sa pri rozhovoroch alebo dar či rýchlosť reči sú len záležitosťou praxe a nemôžu nahradiť skúsenosti človeka. Keď hovoríš o svojich individuálnych skúsenostiach, si v duchovnom spoločenstve s tým, čo považuješ za dôležité, a so všetkými vecami, ktoré sú v tvojom vnútri. Moja reč predstavuje Moje bytie, ale to, čo hovorím, je mimo dosahu človeka. To, čo hovorím, človek nezažíva, nemôže to vidieť, nemôže sa toho ani dotknúť, ale je to to, čím som. Niektorí ľudia pripúšťajú len to, že som zažil len to, s čím som v duchovnom spoločenstve, ale neuznávajú, že je to priamy prejav Ducha. Samozrejme, že to, čo hovorím, som aj zažil. To Ja som šesťtisíc rokov vykonával dielo riadenia. Zažil som všetko od začiatku stvorenia ľudstva až po súčasnosť. Ako by som o tom nedokázal rozprávať? Pokiaľ ide o prirodzenosť človeka, vidím to jasne. Už oddávna som to pozoroval. Ako by som o tom nevedel jasne hovoriť? Keďže jasne vidím jadro človeka, som oprávnený človeka napomínať a súdiť ho, pretože celý človek pochádza odo Mňa, ale satan ho skazil. Prirodzene som tiež oprávnený hodnotiť dielo, ktoré som vykonal. Hoci toto dielo nevykonáva Moje telo, je priamym výrazom Ducha, a to je to, čo mám a čím som. Preto som oprávnený to vyjadriť a konať dielo, ktoré by som mal robiť. Ľudia rozprávajú len o tom, čo zažili, čo videli, čo ich myseľ dokáže uchopiť a čo vnímajú zmyslami. To je to, s čím môžu byť v duchovnom spoločenstve. Slová, ktoré vyslovuje vtelené Božie telo, sú priamym výrazom Ducha a vyjadrujú dielo, ktoré vykonal Duch a telo ho nezažilo ani nevidelo. Napriek tomu vyjadruje svoje bytie, keďže podstatou tela je Duch a On vyjadruje dielo Ducha. Je to dielo, ktoré už vykonal Duch, hoci je mimo dosahu tela. Po vtelení skrze výraz tela Boh umožňuje ľuďom spoznať Božie bytie a umožňuje im uvidieť Božiu povahu a dielo, ktoré vykonal. Dielo človeka dáva ľuďom väčšiu jasnosť v tom, do čoho by mali vstupovať a čomu by mali rozumieť. Zahŕňa to vedenie ľudí k porozumeniu a prežívaniu pravdy. Ľudské dielo spočíva v podporovaní ľudí. Božie dielo zas v otváraní nových ciest a období pre ľudstvo, v zjavovaní toho, čo smrteľníci nepoznajú, a v tom, že im Boh umožňuje spoznať svoju povahu. Božím dielom je viesť celé ľudstvo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 176

Celé dielo Ducha Svätého sa vykonáva v prospech ľudí. Všetko je to o vzdelávaní ľudí. Niet diela, ktoré by ľuďom neprinášalo úžitok. Bez ohľadu na to, či je pravda hlboká alebo plytká, a kvalitu tých, ktorí pravdu prijímajú, čokoľvek Duch Svätý robí, prináša to ľuďom osoh. Dielo Ducha Svätého sa však nedá vykonať priamo. Musí sa vyjadriť skrze ľudí, ktorí s Ním spolupracujú. Iba tak možno dospieť k výsledkom pôsobenia Ducha Svätého. Samozrejme, keď Duch Svätý pôsobí priamo, nič nie je poškvrnené. No keď Duch Svätý pôsobí prostredníctvom človeka, je to značne pošpinené a nejde o pôvodné dielo Ducha Svätého. Vzhľadom na to sa pravda v rôznej miere mení. Nasledovníci tak nedostávajú pôvodný zámer Ducha Svätého, ale kombináciu pôsobenia Ducha Svätého, skúseností a poznania človeka. Časť toho, čo nasledovníci prijímajú a čo je dielom Ducha Svätého, je správna, zatiaľ čo skúsenosti a poznanie človeka, ktoré dostávajú, sa líšia, pretože robotníci sú rôzni. Tí osvietení a pod vedením Ducha Svätého budú mať aj naďalej skúsenosti založené na tomto osvietení a vedení. V týchto skúsenostiach sa spája ľudská myseľ a skúsenosť, ako aj ľudská prirodzenosť, a po nich nadobúdajú poznanie alebo pohľad, ktorý by mali mať. Toto je spôsob praktizovania človeka po zakúsení pravdy. Tento spôsob praktizovania nie je vždy rovnaký, pretože ľudia majú rôzne skúsenosti a zažívajú rôzne veci. Takto to isté osvietenie Ducha Svätého vedie k rôznemu poznaniu a praktizovaniu, pretože tí, ktorí toto osvietenie prijímajú, sú rôzni. Niektorí ľudia robia počas praktizovania drobné, zatiaľ čo iní veľké chyby a niektorí sa dopúšťajú len samých omylov. Je to preto, že ľudia sa líšia svojou schopnosťou chápania a tiež preto, že ich vrodené kvality sú rozdielne. Niektorí vypočutému posolstvu rozumejú tak a iní zasa inak, keď počujú pravdu. Niektorí sa mierne odchýlia, zatiaľ čo iní nepochopia skutočný význam pravdy vôbec. Preto chápanie človeka určuje to, ako bude viesť ostatných. To je úplná pravda, pretože práca človeka je jednoducho vyjadrením jeho bytia. Ľudia pod vedením tých, čo chápu pravdu správne, ju budú tiež správne chápať. Aj keď sa u niektorých vyskytne absurdné porozumenie, je ich veľmi málo a nie každý bude taký ako toto. Ak má niekto absurdné porozumenie pravdy, tí, ktorí ho nasledujú, zaiste tiež budú skreslení, a títo ľudia budú absurdní v každom zmysle slova. To, do akej miery nasledovníci chápu pravdu, do veľkej miery závisí od robotníkov. Božia pravda je, samozrejme, správna, bezchybná a absolútne zaručená. Robotníci však nie sú úplne presní a nedá sa povedať, že by boli celkom spoľahliví. Ak budú robotníci veľmi prakticky uvádzať pravdu do praxe, potom budú aj nasledovníci vedieť, ako ju praktizovať. Ak však robotníci nebudú poznať spôsob, ako pravdu praktizovať, ale budú mať len učenie, potom nasledovníci nebudú poznať realitu. Kvality a povaha nasledovníkov sú dané narodením a nesúvisia s robotníkmi, ale to, do akej miery nasledovníci pochopia pravdu a poznajú Boha, závisí od robotníkov (to platí len pre niektorých ľudí). Aký je robotník, takí budú aj nasledovníci, ktorých vedie. To, čo robotník vyjadruje, je jeho vlastné bytie, a to bez výnimky. Požiadavky, ktoré kladie na tých, ktorí ho nasledujú, sú také, aké je on sám ochotný alebo schopný splniť. Väčšina robotníkov používa to, čo sami robia, ako základ na kladenie požiadaviek na svojich nasledovníkov aj napriek tomu, že je veľa toho, čo ich nasledovníci vôbec nedokážu uskutočniť – a to, čo človek nemôže dosiahnuť, sa stáva prekážkou pre jeho vstup.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 177

Dielo tých, ktorí podstúpili orezávanie, prešli súdom a napomínaním, má oveľa menej odchýlok a výraz ich diela je oveľa presnejší. Tí, ktorí sa pri práci spoliehajú na svoju prirodzenosť, sa dopúšťajú pomerne veľkých chýb. Práca nezdokonalených ľudí sa vyznačuje príliš veľkou mierou ich vlastnej prirodzenosti, čo predstavuje veľkú prekážku pre pôsobenie Ducha Svätého. Bez ohľadu na dobré kvality človeka, každý musí podstúpiť orezávanie a súd, kým môže začať konať dielo Božieho poverenia. Ak sa človek nepodrobil takémuto súdu, jeho dielo, nech by bolo akokoľvek dobre vykonané, nebude v súlade so zásadami pravdy a vždy bude výsledkom jeho vlastnej prirodzenosti a ľudskej dobroty. Dielo tých, ktorí prešli orezávaním a súdom, je oveľa presnejšie ako dielo tých, ktorí orezávaním, a súdom neprešli. Tí, ktorí neprešli súdom, sa prejavujú iba ľudským telom a myšlienkami, zmiešanými s veľkou dávkou ľudskej inteligencie a vrodeného talentu. To však nie je verné ľudské vyjadrenie Božieho diela. Tých, ktorí takýchto ľudí nasledujú, k nim privádzajú ich vrodené kvality. Keďže vyjadrujú príliš veľa ľudských postojov a skúseností, ktoré sú takmer odtrhnuté od pôvodného Božieho zámeru a priveľmi sa od neho odkláňajú, dielo tohto typu človeka nemôže priviesť ľudí k Bohu, ale skôr k človeku. Teda tí, ktorí neprešli súdom a napomínaním, nie sú spôsobilí vykonávať dielo Božieho poverenia. Práca kvalifikovaného robotníka môže priviesť ľudí na správnu cestu a zabezpečiť im lepší vstup do pravdy. Jeho dielo môže ľudí privádzať k Bohu. Okrem toho sa jeho dielo môže od človeka k človeku líšiť a nie je viazané pravidlami, čo ľuďom umožňuje oslobodenie a slobodu a schopnosť postupne v živote rásť a hlbšie vstupovať do pravdy. Dielo nekvalifikovaného robotníka je zďaleka nedostačujúce. Jeho dielo je pochabé. Dokáže ľudí privádzať len k pravidlám a to, čo od nich požaduje, sa od jednotlivca k jednotlivcovi nelíši. Nekoná podľa skutočných potrieb ľudí. V tomto type diela je príliš veľa pravidiel a učení a nedokáže ľudí priviesť do reality ani k normálnemu praktickému rastu v živote. Ľuďom len umožňuje dodržiavať niekoľko bezcenných pravidiel. Takéto vedenie môže ľudí len zviesť na scestie. Vedie ťa vedie k tomu, aby si sa mu podobal. Môže ťa priviesť k tomu, čo má a čím je. Kľúčom k tomu, aby nasledovníci rozpoznali, či sú vodcovia kvalifikovaní, je pozrieť sa na cestu, ktorou kráčajú, a na výsledky ich diela a zistiť, či nasledovníci dostávajú zásady v súlade s pravdou a či sú ich spôsoby praktizovania vhodné na ich premenu. Mal by si rozlišovať medzi rôznymi dielami rôznych typov ľudí. Nemal by si byť nerozumným nasledovníkom. Súvisí to so vstupom ľudí. Ak nedokážeš rozlíšiť, ktoré vedenie človeka má svoju cestu a ktoré nie, budeš ľahko zavádzaný. Toto všetko má priamy vplyv na tvoj vlastný život. V diele nezdokonalených ľudí je priveľa prirodzenosti a mieša sa s priveľkou mierou ľudskej vôle. Ich bytím je prirodzenosť – to, s čím sa narodili. Nežijú život, v ktorom ich Boh už orezal, ani realitu, v ktorej už boli premenení. Ako môže takáto osoba podporovať tých, ktorí sa snažia o život? Život, ktorým človek pôvodne disponuje, je jeho vrodená inteligencia alebo talent. Tento druh inteligencie alebo talentu je dosť vzdialený od presných Božích požiadaviek na človeka. Ak človek nebol zdokonalený a jeho skazená povaha nebola orezaná, medzi tým, čo vyjadruje a pravdou bude veľká priepasť. To, čo človek vyjadruje, bude zmiešané s nejasnými vecami, ako sú jeho predstavivosť a jednostranné skúsenosti. Navyše, bez ohľadu na to, ako koná, ľudia cítia, že neexistuje žiadny celkový cieľ ani pravda vhodná na vstup všetkých ľudí. Väčšina toho, čo sa od ľudí vyžaduje, je nad ich schopnosti, akoby boli kačice, ktoré majú sedieť na bidle. To je dielo ľudskej vôle. Skazená povaha človeka, jeho myšlienky a predstavy prenikajú do všetkých častí jeho tela. Človek sa nerodí s inštinktom praktizovať pravdu, ani nemá inštinkt na to, aby ju priamo pochopil. Keď k tomu pridáme skazenú ľudskú povahu – keď takýto prirodzený človek koná, nevyvolá to narušenia? Zdokonalený človek však má skúsenosť s pravdou, ktorú by ľudia mali pochopiť, a pozná ich skazené povahy, takže nejasné a nereálne veci v jeho diele postupne ubúdajú, ľudskej falše je stále menej a jeho dielo a služba sa čoraz viac približujú k úrovni, ktorú vyžaduje Boh. Tak ľudské dielo vstúpilo do pravdy-reality a stalo sa aj realistickým. Najmä myšlienky v ľudskej mysli blokujú pôsobenie Ducha Svätého. Človek má bohatú predstavivosť, rozumnú logiku a dlhoročné skúsenosti s vybavovaním rôznych vecí. Ak tieto stránky človeka neprejdú orezávaním a nápravou, všetky sa stanú prekážkou v diele. Preto ľudské dielo nemôže dosiahnuť najvyšší stupeň presnosti, najmä dielo nezdokonalených ľudí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 178

Ľudské dielo ostáva v určitom rozsahu a je obmedzené. Jeden človek môže vykonávať len dielo v určitej fáze a nemôže vykonávať dielo celého obdobia – inak by ľudí voviedol doprostred pravidiel. Ľudské dielo sa môže uplatniť len v určitom čase alebo fáze. Je to preto, lebo skúsenosť človeka má svoj rozsah. Človek nemôže porovnávať ľudské dielo s Božím. Spôsoby ľudského praktizovania a jeho poznanie pravdy sa vzťahujú na určitý rozsah. Nemožno povedať, že cesta, po ktorej kráča človek, je úplne úmyslom Ducha Svätého, pretože človek môže byť Duchom Svätým len osvietený a nemôže Ním byť úplne naplnený. Veci, ktoré môže človek zakúsiť, sú všetky v dosahu normálnej ľudskej prirodzenosti a nemôžu prekročiť rozsah myšlienok normálnej ľudskej mysle. Všetci tí, ktorí vedia žiť pravdu-realitu, ju prežívajú v rámci tohto rozsahu. Keď zažívajú pravdu, je to vždy skúsenosť normálneho ľudského života osvieteného Duchom Svätým. Nie je to spôsob prežívania, ktorý sa odchyľuje od normálneho ľudského života. Pravdu osvietenú Duchom Svätým zažívajú na základe svojho ľudského života. Táto pravda sa navyše líši od človeka k človeku a jej hĺbka súvisí so stavom človeka. O ceste, ktorou ľudia kráčajú, možno povedať len toľko, že je to normálny ľudský život niekoho, kto sa usiluje o pravdu, a možno ju nazvať cestou, ktorou kráča normálny človek osvietený Duchom Svätým. Nemožno povedať, že cesta, po ktorej kráčajú, je cestou, ktorou kráča Duch Svätý. Podľa normálnej ľudskej skúsenosti, keďže ľudia, ktorí sa usilujú, nie sú rovnakí, nie je rovnaké ani pôsobenie Ducha Svätého. Okrem toho, keďže prostredie, ktoré ľudia zakúšajú, a rozsah ich skúseností nie sú rovnaké, a vzhľadom na spojenie ich mysle a myšlienok, je ich skúsenosť v rôznej miere zmiešaná. Každý človek chápe pravdu na základe svojich odlišných, individuálnych podmienok. Ľudské chápanie skutočného významu pravdy nie je úplné a tvorí len jeden alebo niekoľko jej aspektov. Rozsah pravdy, ktorú človek prežíva, sa u jednotlivých ľudí líši podľa ich podmienok. Takto poznanie tej istej pravdy, vyjadrenej rôznymi ľuďmi, nie je rovnaké. Znamená to, že ľudská skúsenosť má vždy obmedzenia a nemôže úplne predstavovať úmysly Ducha Svätého. Ani ľudské dielo nemožno vnímať ako Božie, aj keď to, čo človek vyjadruje, veľmi dobre zodpovedá Božím úmyslom a jeho skúsenosť sa veľmi približuje dielu zdokonaľovania, ktoré koná Duch Svätý. Človek môže byť iba Božím služobníkom a konať dielo, ktoré mu Boh zveril. Môže len vyjadriť poznanie osvietené Duchom Svätým a pravdy, ktoré získal na základe svojich osobných skúseností. Nie je spôsobilý a nespĺňa podmienky na to, aby predstavoval výstup Ducha Svätého. Nemá právo hovoriť, že jeho dielo je Božím dielom. Človek má ľudské pracovné princípy a všetci ľudia majú rôzne skúsenosti a disponujú rôznymi podmienkami. Ľudské dielo zahŕňa všetky jeho skúsenosti, ktoré získal osvietením Ducha Svätého. Tieto skúsenosti môžu predstavovať len bytie človeka a nepredstavujú bytie Boha ani úmysly Ducha Svätého. Preto sa o ceste, po ktorej kráča človek, nedá povedať, že je cestou, ktorou kráča Duch Svätý, keďže ľudské dielo nemôže predstavovať dielo Božie a dielo a skúsenosti človeka nie sú úplnými úmyslami Ducha Svätého. Ľudské dielo je náchylné na podliehanie pravidlám a postup jeho diela sa ľahko zúži na obmedzený rozsah a nedokáže viesť ľudí k slobodnej ceste. Väčšina nasledovníkov žije v obmedzenom rozsahu a aj ich spôsob prežívania má obmedzený rozsah. Ľudská skúsenosť je vždy obmedzená. Metóda, ktorou človek koná dielo, je tiež obmedzená na niekoľko typov a nedá sa porovnať s dielom Ducha Svätého alebo s dielom samotného Boha. Je to preto, že ľudská skúsenosť je v konečnom dôsledku obmedzená. Bez ohľadu na to, ako Boh koná svoje dielo, neviaže sa na pravidlá. Nech sa vykonáva akýmkoľvek spôsobom, neobmedzuje sa na jedinú metódu. Pre Božie dielo neexistujú žiadne pravidlá – všetko Jeho dielo je uvoľnené a slobodné. Bez ohľadu na to, koľko času človek strávi Jeho nasledovaním, nemôže vyselektovať žiadne zákony, ktoré by riadili Boží spôsob konania. Hoci sa Jeho dielo riadi princípmi, vždy sa vykonáva novými spôsobmi a vždy má nový vývoj, a to je mimo dosahu človeka. V jednom období môže Boh vykonávať niekoľko rôznych druhov diela a viesť ľudí rôznymi spôsobmi, vďaka čomu majú vždy nové vstupy a zmeny. Zákony Jeho diela nedokážeš rozoznať preto, lebo vždy koná novými spôsobmi, a len tak Boží nasledovníci nebudú spútaní pravidlami. Dielo samotného Boha sa vždy vyhýba ľudským predstavám a čelí im. Svoju povahu môžu premeniť len tí, ktorí Ho nasledujú a hľadajú s úprimným srdcom. Budú môcť žiť slobodne, bez toho, aby boli obmedzení nejakými pravidlami alebo limitovaní nejakými náboženskými predstavami. Ľudské dielo kladie na ľudí nároky na základe ich vlastných skúseností a toho, čo môžu sami dosiahnuť. Štandard týchto požiadaviek je v určitom rozsahu ohraničený a spôsoby ich praktizovania sú tiež veľmi obmedzené. Nasledovníci tak nevedome žijú v tomto obmedzenom rozsahu a postupom času sa z týchto vecí stávajú pravidlá a rituály. Ak dielo jednej etapy vedie niekto, kto neprešiel osobným zdokonaľovaním Boha a neprijal súd, všetci jeho nasledovníci sa stanú religionistami a odborníkmi na odpor voči Bohu. Preto, ak je niekto spôsobilým vodcom, tento človek musel podstúpiť súd a prijať zdokonalenie. Tí, ktorí neprešli súdom, hoci môžu disponovať pôsobením Ducha Svätého, vyjadrujú len nejasné a nepraktické veci. Časom zavedú ľudí do nejasných a nadprirodzených pravidiel. Dielo, ktoré koná Boh, sa nezhoduje s ľudským telom. Nie je v súlade s ľudskými myšlienkami, ale odporuje ľudským predstavám. Nie je poznačené nejasným náboženským koloritom. Výsledky Božieho diela nemôže získať niekto, kto Ním nebol zdokonalený, pretože sú mimo dosahu ľudského myslenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 179

V mysli človeka sa dá dielo dosiahnuť príliš ľahko. Napríklad pastori a vodcovia v náboženskom svete sa pri konaní diela spoliehajú na svoje nadanie a postavenie. Ľudia, ktorí ich dlhodobo nasledujú, sa ich nadaním infikujú a budú ovplyvnení ich bytím. Zameriavajú sa na ľudské nadanie, schopnosti a poznanie, venujú pozornosť nadprirodzeným veciam a mnohým hlbokým, nereálnym učeniam (tieto hlboké učenia sú, samozrejme, nedosiahnuteľné). Nezameriavajú sa na zmeny v povahách ľudí, ale skôr na prípravu ľudí na kázanie a konanie, na zdokonaľovanie ich vedomostí a na ich početné náboženské učenia. Nezameriavajú sa na to, do akej miery sa zmení povaha ľudí, ani na to, nakoľko ľudia rozumejú pravde. Nezaujímajú sa o ich podstatu a už vôbec sa nesnažia spoznať ich normálne a abnormálne stavy. Nevyvracajú predstavy ľudí, ani ich neodhaľujú, a už vôbec ich neorezávajú za ich nedostatky alebo skazenosť. Väčšina tých, ktorí ich nasledujú, slúžia svojimi darmi a jediné, čo šíria, sú náboženské predstavy a teologické teórie, ktoré sú odtrhnuté od reality a úplne neschopné dávať ľuďom život. V skutočnosti je podstatou ich práce pestovanie talentov, výchova človeka, ktorý nemá nič, na talentovaného absolventa seminára, ktorý neskôr pokračuje vo svojom konaní a vo vedení. Dokážeš v šesťtisícročnom diele Boha rozoznať nejaké zákonitosti? V diele, ktoré koná človek, je veľa pravidiel a obmedzení a ľudský mozog je príliš dogmatický. To, čo človek vyjadruje, sú preto poznanie a realizácie, ktoré sú v rámci jeho skúseností. Mimo toho nie je schopný vyjadriť nič iné. Jeho skúsenosti ani poznanie nepramenia z jeho vrodeného nadania alebo inštinktu. Vznikajú vďaka Božiemu vedeniu a priamemu usmerňovaniu. Človek má len schopnosť prijať toto usmerňovanie a žiadnu inú schopnosť, ktorá by mohla priamo vyjadrovať to, čo je božská prirodzenosť. Nedokáže byť zdrojom. Môže byť len nádobou, ktorá prijíma vodu z prameňa. To je ľudský inštinkt, schopnosť, ktorú by mal mať človek ako ľudská bytosť. Ak človek stratí schopnosť, vďaka ktorej prijíma Božie slovo, a stratí ľudský inštinkt, príde aj o to najcennejšie a stratí aj svoju povinnosť stvoreného človeka. Ak niekto nepozná Božie slovo a nemá skúsenosť s Jeho dielom, príde o svoju povinnosť, ktorú by mal vykonávať ako stvorená bytosť, a stráca dôstojnosť stvorenej bytosti. Je Božím inštinktom vyjadriť, čo je božská prirodzenosť, či už telom, alebo priamo Duchom. To je Božia služba. Človek vyjadruje svoje vlastné skúsenosti alebo poznanie (teda vyjadruje to, čím je) počas Božieho konania alebo po ňom. Ide o inštinkt človeka a povinnosť človeka a to je to, čo by mal človek dosiahnuť. Hoci ľudské vyjadrovanie ani zďaleka nedosahuje to, čo vyjadruje Boh, a viaže sa na mnohé pravidlá, človek musí plniť povinnosť, ktorú by mal plniť, a robiť to, čo musí. Mal by urobiť všetko, čo je v ľudských silách, aby plnil svoju povinnosť, a nemal by mať voči tomu ani najmenšiu výhradu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 180

Je potrebné vedieť rozlíšiť Božie a ľudské dielo. Čo vidíš v ľudskom diele? Je v ňom mnoho prvkov ľudskej skúsenosti. To, čo človek vyjadruje, je to, čím je. Aj Božie dielo vyjadruje to, čím Boh je, ale Jeho bytie sa od ľudského líši. Ľudské bytie odráža skúsenosť a život človeka (to, čo človek vo svojom živote zažíva, s čím sa stretáva, či jeho filozofie pre svetské záležitosti) a ľudia žijúci v rôznych prostrediach tak vyjadrujú rôzne bytia. To, či máš skúsenosti so spoločnosťou, ako naozaj žiješ vo svojej rodine a čo v nej prežívaš, možno vidieť v tom, ako sa prejavuješ, zatiaľ čo na diele vteleného Boha nemožno vidieť, či má sociálne skúsenosti. On dobre pozná jadro človeka a môže odhaliť všetky druhy praktizovania vzťahujúce sa na všetky druhy ľudí. Ešte lepšie dokáže odhaliť skazené povahy a vzdorovité správanie ľudí. Nežije medzi svetskými ľuďmi, ale pozná prirodzenosť smrteľníkov a všetku skazenosť svetských ľudí. Také je Jeho bytie. Aj keď sa svetom nezapodieva, vie, ako s ním zaobchádzať, pretože plne rozumie ľudskej prirodzenosti. Vie o pôsobení Ducha, ktoré ľudské oči nevidia a uši nepočujú, a to tak dnes, ako aj v minulosti. Súčasťou toho je múdrosť, ktorá nie je filozofiou pre svetské záležitosti, a zázraky, ktoré ľudia len ťažko chápu. Je to Jeho bytie, otvorené a zároveň pred ľuďmi skryté. To, čo vyjadruje, nie je bytie nejakej neobyčajnej osoby, ale vrodené vlastnosti a bytie Ducha. Boh necestuje po svete, ale vie o ňom všetko. Stýka sa s „antropoidmi“, ktorí nemajú nijaké poznanie ani rozhľad, ale vyjadruje slová, ktoré sú vyššie ako poznanie a prevyšujú veľkých ľudí. Žije v skupine nechápavých a otupených ľudí, ktorí nemajú ľudskú prirodzenosť a nechápu konvencie a život ľudstva, ale môže od ľudstva požadovať, aby žilo normálnou ľudskou prirodzenosťou, a zároveň odhaľuje prízemnú a nízku ľudskú prirodzenosť človeka. To všetko je Jeho bytie, ktoré je vyššie ako bytie akéhokoľvek človeka z mäsa a kostí. Boh nemusí prežiť komplikovaný, ťažkopádny a nečistý spoločenský život, aby mohol konať dielo, ktoré musí, a aby úplne odhalil jadro skazeného ľudstva. Špinavý spoločenský život neformuje Jeho telo. Jeho dielo a slová len odhaľujú vzdorovitosť človeka a neposkytujú mu skúsenosti a poučenia, ako zaobchádzať so svetom. Boh nemusí skúmať spoločnosť alebo rodinu človeka, keď mu dáva život. Odhalenie a súdenie človeka nie je vyjadrením skúseností Jeho tela. Zjavuje tým ľudskú nespravodlivosť po tom, čo už dlho pozná vzdorovitosť človeka a opovrhuje skazenosťou ľudstva. Celé dielo, ktoré koná, má zjaviť. Jeho postoj k človeku a vyjadriť Jeho bytie. Toto dielo môže vykonávať iba On a nie je to niečo, čo by mohol dosiahnuť človek z mäsa a kostí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 181

Dielo, ktoré koná Boh, nereprezentuje skúsenosť Jeho tela a dielo, ktoré koná človek, reprezentuje jeho skúsenosť. Každý hovorí o svojich vlastných skúsenostiach. Boh môže vyjadriť pravdu priamo, zatiaľ čo človek môže vyjadriť len skúsenosť, ktorá zodpovedá jeho skúsenosti s pravdou. Božie dielo nemá žiadne pravidlá a nepodlieha časovým ani geografickým obmedzeniam. Môže vyjadriť to, čím je, kedykoľvek a kdekoľvek. Koná tak, ako sa Mu to páči. Ľudské dielo má podmienky a súvislosti. Bez nich by človek nemohol pracovať a nevedel by vyjadriť svoje poznanie Boha ani svoju skúsenosť s pravdou. Na to, aby sa dalo povedať, či je niečo vlastným Božím alebo ľudským dielom, musíš jednoducho porovnať rozdiely medzi týmito dvoma dielami. Ak neobsahuje dielo vykonané samotným Bohom, len dielo človeka, jednoducho spoznáš, že učenie človeka je vysoké a prevyšuje schopnosti kohokoľvek iného. Jeho tón reči, princípy riešenia vecí a jeho skúsený a stabilný spôsob konania prevyšujú možnosti iných. Všetci obdivujete týchto ľudí s dobrými kvalitami a vznešenými vedomosťami, ale z Božieho diela a slov nedokážeš rozpoznať, aká veľká je Jeho ľudská prirodzenosť. Naopak, Boh je obyčajný, a keď pôsobí, je normálny a praktický, no zároveň pre smrteľníkov nezmerateľný, a preto majú ľudia srdcia plné strachu z Neho. Možno je skúsenosť človeka v jeho konaní mimoriadne pokročilá alebo jeho predstavivosť a uvažovanie obzvlášť vyspelé a jeho ľudská prirodzenosť je mimoriadne dobrá. Takéto vlastnosti môžu u ľudí získať len obdiv, ale nie vzbudiť ich strach a des. Všetci obdivujú tých, ktorí dobre konajú, majú obzvlášť hlboké skúsenosti a vedia praktizovať pravdu, ale takíto ľudia nikdy nedokážu vyvolať strach, ale iba obdiv a závisť. Tí, ktorí zažili Božie dielo, však Boha neobdivujú. Naopak, cítia, že Jeho dielo je mimo ľudského dosahu a je pre človeka nepochopiteľné, že je svieže a nádherné. Keď ľudia okúsia Božie dielo, ich prvé zistenie o Ňom je, že je nepochopiteľný, múdry a úžasný, a podvedome sa Ho boja a cítia tajomstvo diela, ktoré koná a ktoré je mimo dosahu ľudskej mysle. Ľudia chcú len splniť Jeho požiadavky, uspokojiť Jeho úmysly. Nechcú Ho prekonať, pretože dielo, ktoré koná, presahuje ľudské myslenie a predstavivosť a človek by ho nemohol vykonať namiesto Neho. Ani sám človek nepozná svoju nedostatočnosť, a predsa Boh vytýčil novú cestu a prišiel priviesť človeka do novšieho a krajšieho sveta, a tak ľudstvo dosiahlo nový pokrok a prežilo nový začiatok. To, čo ľudia cítia k Bohu, nie je obdiv, alebo skôr nie je to výlučne obdiv. Ich najhlbšou skúsenosťou je strach a láska. Majú pocit, že Boh je naozaj úžasný. Koná dielo, ktoré človek nedokáže vykonať, a hovorí veci, ktoré človek nedokáže povedať. Ľudia, ktorí okúsili Božie dielo, majú vždy neopísateľný pocit. Tí s dostatočne hlbokými skúsenosťami dokážu pochopiť Božiu lásku. Cítia Jeho milotu a to, že Jeho dielo je také múdre a úžasné, a tým sa medzi nimi vytvára nekonečná sila. Nie je to des ani príležitostná láska a rešpekt, ale hlboký zmysel Božieho súcitu k človeku a Jeho tolerancia k nemu. Ľudia, ktorí zažili Jeho napomínanie a súd, však cítia Jeho vznešenosť a to, že netoleruje žiadne urážky. Dokonca ani tí, ktorí okúsili veľa z Jeho diela, Ho nedokážu pochopiť. Všetci, ktorí sa Ho naozaj boja, vedia, že Jeho dielo nie je v súlade s ľudskými predstavami, ale vždy ide proti nim. On od ľudí nechce, aby Ho absolútne obdivovali alebo sa Mu zdanlivo podriaďovali. Skôr by mali dosiahnuť pravý strach a podriadenosť. Pri toľkých Jeho dielach sa Ho vo svojom srdci bojí každý, kto má naozajstnú skúsenosť, ktorá je na vyššej úrovni ako obdiv. Ľudia spoznali Jeho povahu vďaka Jeho dielu napomínania a súdu, a preto sa Ho vo svojich srdciach boja. Boha sa má báť a podriadiť sa Mu, pretože Jeho bytie a povaha nie sú totožné s tými, ktoré majú stvorené bytosti, a presahujú ich. Boh existuje sám o sebe, je večný a je to nestvorené bytie. Len On je hodný strachu a podriadenosti a človek toho nie je hoden. Preto všetci, ktorí zažili Jeho dielo a skutočne Ho spoznali, pociťujú vo svojich srdciach k Nemu strach. Avšak tí, ktorí sa svojich predstáv o Ňom nezbavili – tí, ktorí Ho jednoducho nepovažujú za Boha –, nemajú z Neho v srdciach strach, a hoci Ho nasledujú, nie sú podmanení. Sú to od prírody vzdorovití ľudia. Týmto spôsobom chce dosiahnuť, aby všetky stvorené bytosti mali srdcia plné strachu k Stvoriteľovi, uctievali Ho a bezpodmienečne sa poddali Jeho nadvláde. To je konečný výsledok, ktorý má celé Jeho dielo dosiahnuť. Ak sa ľudia, ktorí zažili takéto dielo, Boha ani trochu v srdciach neboja a ak sa ich vzdorovitosť z minulosti vôbec nezmení, potom budú určite vyradení. Ak je postoj človeka k Bohu len taký, že Ho z diaľky obdivuje alebo Mu prejavuje úctu, a ani trochu Ho nemiluje, potom je to výsledok, ku ktorému dospel človek bez srdca milujúceho Boha, a chýbajú mu predpoklady na to, aby bol zdokonalený. Ak ani toľko vynaloženej práce nestačí na získanie pravej lásky človeka, potom tento človek nezískal Boha a úprimne sa neusiluje o pravdu. Ten, kto nemiluje Boha, nemiluje pravdu, a preto nemôže získať Boha, a už vôbec nie získať Božie schválenie. Hoci títo ľudia zakúsia pôsobenie Ducha Svätého a Jeho súd, nie sú schopní mať bohabojné srdce. Ich prirodzenosť je nemenná a majú mimoriadne nenávistnú povahu. Všetci, ktorí nemajú bohabojné srdce, budú vyradení, budú predmetom trestu a potrestaní rovnako ako tí, ktorí konajú zlo. Budú trpieť ešte viac ako tí, ktorí páchali neprávosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 182

Koniec koncov, Božie dielo sa líši od ľudského diela a navyše, ako by mohli byť Jeho vyjadrenia rovnaké? Boh má svoju osobitú povahu, zatiaľ čo človek má povinnosti, ktoré by mal vykonávať. Božia povaha je vyjadrená v Jeho diele, zatiaľ čo ľudská povinnosť je stelesnená v skúsenostiach človeka a vyjadrená v ľudských snahách. Či je niečo Božím alebo ľudským vyjadrením sa preto stáva zrejmé skrze vykonané dielo. Nemusí to byť vysvetlené samotným Bohom, ani sa nevyžaduje, aby sa človek usiloval podať svedectvo. Navyše nie je potrebné, aby samotný Boh potláčal akúkoľvek osobu. Všetko prichádza ako prirodzené zjavenie; nie je to ani silené, ani niečo, do čoho môže človek zasahovať. Ľudskú povinnosť je možné spoznať prostredníctvom skúseností a nevyžaduje sa, aby ľudia vykonávali akúkoľvek ďalšiu zážitkovú činnosť. Celá podstata človeka môže byť odhalená, keď si plní svoju povinnosť, zatiaľ čo Boh dokáže vyjadriť svoju vrodenú povahu pri vykonávaní svojho diela. Ak je to ľudské dielo, nedá sa zakryť. Ak je to Božie dielo, potom je ešte nemožnejšie, aby niekto skryl Božiu povahu a už vôbec nie, aby ju ovládal človek. O žiadnom človeku nemožno povedať, že je Boh, ani jeho dielo a slová nemožno považovať za sväté alebo nemenné. Boha možno považovať za človeka, pretože sa odel do tela, avšak Jeho dielo nemožno považovať za ľudské dielo alebo povinnosť. Okrem toho Božie výroky a Pavlove listy nemožno porovnávať, ani Boží súd a napomínanie a ľudské poučenia nemožno vyslovovať, akoby boli rovnocenné. Existujú preto princípy, ktoré odlišujú Božie dielo od ľudského. Rozlišujú sa podľa ich podstaty, nie podľa rozsahu diela či jeho dočasnej účinnosti. V tejto veci sa väčšina ľudí dopúšťa zásadných chýb. Je to preto, že človek sa pozerá na vonkajšiu stránku, ktorú môže dosiahnuť, zatiaľ čo Boh hľadí na podstatu, ktorú nemožno pozorovať fyzickými očami človeka. Ak považuješ Božie slová a dielo za povinnosti priemerného človeka a ľudské rozsiahle dielo vidíš skôr ako dielo Božie odeté do tela než povinnosť, ktorú vykonáva človek, nemýliš sa v princípe? Ľudské listy a životopisy sa dajú ľahko napísať, ale len na základe diela Ducha Svätého. Božie výroky a dielo však človek nemôže ľahko uskutočniť ani dosiahnuť ľudskou múdrosťou a myslením, ani ich ľudia po ich preskúmaní nedokážu dôkladne vysvetliť. Ak tieto zásadné záležitosti vo vás nevyvolávajú žiadnu reakciu, potom vaša viera zjavne nie je veľmi pravá alebo zušľachtená. Dá sa len povedať, že vaša viera je plná nejasností, je zmätená a bez princípov. Bez toho, aby sme pochopili najzákladnejšie podstatné záležitosti Boha a človeka, nechýba úplne tomuto druhu viery vnímavosť?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Aký je tvoj postoj k trinástim listom?

Božie slová na každý deň  Úryvok 183

Ježiš pôsobil na zemi tridsaťtri a pol roka. Prišiel vykonať dielo ukrižovania a ukrižovaním získal jednu časť svojej slávy. Keď Boh prišiel v ľudskom tele, dokázal byť pokorný a skrytý a dokázal znášať nekonečné utrpenie. Hoci On sám bol Bohom, znášal každé poníženie, každé zlorečenie aj veľkú bolesť, keď bol pribitý na kríž, aby dokončil dielo vykúpenia. Po skončení tejto etapy svojho pôsobenia ľudia síce videli, že Boh získal veľkú slávu, ale nebola to celá Jeho sláva; bola to len jedna časť Jeho slávy, ktorú dosiahol prostredníctvom Ježiša. Hoci Ježiš dokázal znášať všetky ťažkosti, byť pokorný a skrytý, ukrižovaný pre Boha, Boh dosiahol len jednu časť svojej slávy a tú dosiahol v Izraeli. Boh má ešte získať ďalšiu časť slávy: prichádza na zem, aby prakticky vytvoril a zdokonalil určitú skupinu ľudí. Počas Ježišovho pôsobenia vykonal aj nejaké nadprirodzené veci, ale v žiadnom prípade to nebolo len preto, aby konal znamenia a zázraky. Išlo predovšetkým o to, aby ukázal, že Ježiš mohol trpieť a byť ukrižovaný pre Boha, že Ježiš bol schopný znášať nekonečnú bolesť, pretože miloval Boha, a že hoci ho Boh opustil, bol ochotný obetovať svoj život pre Jeho vôľu. Po tom, čo Boh dokončil svoje dielo v Izraeli a Ježiš bol pribitý na kríž, získal slávu a vydal svedectvo pred satanom. Vy neviete ani ste nevideli, ako sa Boh stal telom v Číne, ako teda môžete vidieť, že Boh dosiahol slávu? Keď Boh vo vás vykoná veľké dielo podmanenia a vy budete stáť nohami pevne na zemi, potom bude táto etapa Božieho diela úspešná a bude súčasťou Jeho slávy. Vidíte len toto a Boh vás ešte bude musieť zdokonaliť, ešte budete musieť svoje srdce plne odovzdať Bohu. Túto slávu ešte v plnosti nevidíte; zatiaľ vidíte len to, že Boh si už podmanil vaše srdce, že Ho nikdy nemôžete opustiť a budete nasledovať Boha až do konca a vaše srdce sa nezmení, a to je Božia sláva. V čom vidíte Božiu slávu? V účinkoch Božieho diela v ľuďoch. Ľudia vidia, že Boh je taký milý, majú Ho vo svojom srdci a nechcú Ho opustiť, a to predstavuje Božiu slávu. Keď sa v bratoch a sestrách cirkví prebudí sila a dokážu vo svojich srdciach milovať Boha, keď uvidia najvyššiu moc diela, ktoré koná, neporovnateľnú moc Jeho slov, keď uvidia, že Jeho slová majú autoritu a že sa môže pustiť do svojho diela v meste duchov na čínskej pevnine, keď, hoci sú ľudia slabí, sa ich srdcia klaňajú pred Bohom a chcú prijať Jeho slová, a keď, hoci sú slabí a nehodní, sú schopní vidieť, že Jeho slová sú také úžasné a hodné úcty, to je Božia sláva. Keď príde ten deň, keď Boh zdokonalí ľudí a budú schopní podvoliť sa Mu, budú schopní úplne sa poriadiť Bohu a zveriť svoje vyhliadky do budúcnosti a osud do Jeho rúk, vtedy sa dosiahne druhá časť Božej slávy. To znamená, že keď bude dielo praktického Boha úplne dokončené, Jeho dielo na čínskej pevnine sa skončí. Inými slovami, keď budú tí, ktorí boli Bohom predurčení a vyvolení, zdokonalení, Boh dosiahne svoju slávu. Boh povedal, že priniesol druhú časť svojej slávy, ktorá je však voľným okom neviditeľná, na východ. Boh priniesol svoje dielo na východ: už prišiel na východ, a to je Božia sláva. V súčasnosti Jeho dielo ešte nie je dokončené, ale Boh sa rozhodol konať, takže ho určite zavŕši. Boh sa rozhodol, že dokončí toto dielo v Číne, a zaumienil si, že vás urobí úplnými. Preto vám nedáva žiadne východisko – už si podmanil vaše srdcia a vy musíte ísť ďalej, či chcete alebo nie, a keď vás Boh získa, dosiahne svoju slávu. Boh ešte musí dosiahnuť úplnú slávu, pretože vás ešte musí zdokonaliť. Hoci sa vaše srdcia vrátili k Bohu, vo vašom tele je ešte veľa slabostí. Nie ste schopní uspokojiť Boha, brať ohľad na Božie úmysly a musíte sa zbaviť ešte priveľa negatívnych vecí. Musíte ešte prejsť mnohými skúškami a zušľachťovaním. Iba tak sa môže zmeniť vaša povaha v živote a Boh si vás môže získať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zopár slov na tému „prišlo tisícročné kráľovstvo“

Božie slová na každý deň  Úryvok 184

Ježišovo dielo bolo v tej dobe dielom vykúpenia celého ľudstva. Hriechy všetkých, ktorí v Neho uverili, boli odpustené. Keď si v Neho uveril, vykúpil ťa. Ak si v Neho uveril, už si nebol hriešny a hriechy ti boli odpustené. Toto sa myslí pod slovami byť spasený a ospravedlnený vierou. U tých, čo uverili, však zostalo niečo, čo sa vzpieralo a odporovalo Bohu a čo bolo treba ešte pomaly odstrániť. Spása neznamenala, že Ježiš si človeka úplne získal, ale že človek už nebol hriešny, že mu boli odpustené hriechy. Ak si uveril, už nikdy si nebol hriešny. Ježiš v tej dobe vykonal veľa práce, ktorá bola pre Jeho učeníkov nepochopiteľná. Povedal toho veľa, čomu ľudia nerozumeli. Je to preto, lebo v tej dobre nepodal žiadne vysvetlenie. Preto Matúš niekoľko rokov po Ježišovom odchode vytvoril Jeho rodokmeň. Aj iní urobili veľa práce z vôle človeka. Ježiš neprišiel zdokonaliť a podmaniť si človeka, ale vykonať jednu fázu diela: priniesť evanjelium o nebeskom kráľovstve a dokončiť dielo ukrižovania. A tak, keď bol Ježiš ukrižovaný, Jeho dielo sa úplne skončilo. V súčasnej fáze – diele podmanenia – však treba vysloviť viac slov, vykonať viac práce a musí prebehnúť veľa procesov. Musia sa zjaviť aj Ježišove a Jahveho tajomstvá, aby všetci ľudia mali porozumenie a jasnosť vo svojej viere, lebo toto je dielo posledných dní, ktoré sú koncom Božieho diela a časom jeho dokončenia. Táto fáza diela ti objasní Jahveho zákon a Ježišovo vykúpenie. Je to hlavne preto, aby si pochopil celé dielo Božieho šesťtisícročného plánu riadenia, vážil si jeho dôležitosť a podstatu, pochopil účel celého diela, ktoré vykonal Ježiš, a slová, ktoré povedal, ba dokonca aj svoju slepú vieru v Bibliu a jej uctievanie. To všetko ti umožní dôkladne chápať. Porozumieš dielu, ktoré vykonal Ježiš, i Božiemu dielu súčasnosti. Pochopíš a uzrieš celú pravdu, život a cestu. Prečo Ježiš vo fáze diela, ktoré konal, odišiel bez toho, aby svoje dielo dokončil? Lebo fáza Jeho diela nebola záverečným dielom. Keď bol pribitý na kríž, skončili sa aj Jeho slová. Po ukrižovaní sa Jeho dielo úplne skončilo. Súčasná fáza je však iná: Jeho dielo sa dokončí až vtedy, keď budú tieto slová vypovedané do konca a celé Božie dielo sa uzavrie. Vo fáze Ježišovho diela zostalo veľa slov nevypovedaných alebo nevyjadrených. Ježiš však nedbal na to, čo povedal alebo nepovedal, lebo Jeho služba nebola službou slov. Potom, čo bol pribitý na kríž, odišiel. Cieľom tejto fázy diela bolo hlavne ukrižovanie. Líšila sa od tej súčasnej, ktorej cieľom je hlavne dokončenie, objasnenie a dovŕšenie celého diela. Ak sa slová nevyslovia až do úplného konca, nebude tu spôsob, ako toto dielo uzavrieť, lebo v tejto fáze diela sa celé dielo dokončuje a završuje pomocou slov. Ježiš v tom veku vykonal veľa skutkov, ktoré boli pre človeka nepochopiteľné. Potichu odišiel a aj dnes je ešte mnoho ľudí, ktorí Jeho slovám nerozumejú, ktorých chápanie je chybné, no napriek tomu ho považujú za správne a nevedia, že sa mýlia. Záverečná fáza privedie Božie dielo k úplnému koncu a zavŕši ho. Všetci pochopia a spoznajú Boží plán riadenia. Predstavy v človeku, jeho úmysly, mylné chápanie, predstavy o Jahveho a Ježišovom diele, názory na nevercov a ďalšie skreslenia budú napravené. A človek pochopí všetky správne cesty života, celé dielo, ktoré vykonal Boh, i celú pravdu. Keď sa to stane, táto fáza diela sa skončí. Jahveho dielo bolo stvorenie sveta. Bol to začiatok. Táto fáza diela je koniec diela, jeho uzatvorenie. Božie dielo sa na začiatku uskutočňovalo medzi vyvolenými Izraelitmi a bol to začiatok novej epochy na najsvätejšom zo všetkých miest. Posledná fáza diela sa uskutočňuje v najnečistejšej zo všetkých krajín, aby súdila svet a ukončila vek. Božie dielo sa v prvej fáze uskutočňovalo na najjasnejšom zo všetkých miest a posledná fáza sa uskutočňuje na tom najtemnejšom. Temnota bude vyhnaná, príde svetlo a všetci ľudia budú podmanení. Keď budú ľudia na tomto najnečistejšom a najtemnejšom zo všetkých miest podmanení a všetci obyvatelia uznajú, že existuje Boh, ktorý je pravým Bohom, a každý človek o tom bude úplne presvedčený, potom sa táto skutočnosť použije na vykonanie diela podmanenia v celom vesmíre. Táto fáza diela je symbolická: keď sa dokončí dielo tohto veku, dielo šesťtisícročného riadenia sa úplne skončí. Len čo budú podmanení tí, ktorí sa nachádzajú na najtemnejších miestach, je samozrejmé, že to tak bude aj všade inde. Len dielo podmanenia Číny teda nesie zmysluplnú symboliku. Čína stelesňuje všetky sily temnoty a jej obyvatelia predstavujú všetkých, ktorí sú z tela, zo satana a z mäsa a krvi. Práve čínsky ľud bol najviac skazený veľkým červeným drakom a má najsilnejší odpor voči Bohu, jeho ľudská prirodzenosť je najprízemnejšia a najnečistejšia, a preto je archetypom celého skazeného ľudstva. To neznamená, že ostatné krajiny nemajú žiadne problémy. Ľudské predstavy sú všetky rovnaké, a hoci ľudia v týchto krajinách môžu mať dobrú kvalitu, ak nepoznajú Boha, potom to musí znamenať, že sa Mu stavajú na odpor. Prečo sa aj Židia stavali proti Bohu a vzdorovali Mu? Prečo sa Mu postavili na odpor aj farizeji? Prečo Judáš zradil Ježiša? Mnohí z učeníkov v tej dobe Ježiša nepoznali. Prečo po Ježišovom ukrižovaní a zmŕtvychvstaní ľudia v Neho ešte neuverili? Nie je vzdorovitosť všetkých ľudí rovnaká? Ide len o to, že ľudia v Číne sú dávaní za príklad, a keď budú podmanení, stanú sa vzorom a ukážkou a budú slúžiť ako odkaz pre ostatných. Prečo som vždy hovoril, že ste doplnkom Môjho plánu riadenia? Práve v ľuďoch Číny sa najplnšie prejavuje skazenosť, nečistota, nespravodlivosť, odpor a vzdorovitosť a zjavujú sa vo všetkých svojich rozmanitých podobách. Na jednej strane sa prejavujú slabou kvalitou, na druhej strane sú ich životy a zmýšľanie zaostalé. Ich zvyky, sociálne prostredie, rodina, v ktorej sa narodili – všetko je biedne a najzaostalejšie. Aj ich postavenie je nízke. Dielo na tomto mieste je symbolické, a keď sa toto skúšobné dielo v plnej miere vykoná, následné Božie dielo bude oveľa jednoduchšie. Ak sa podarí dokončiť tento krok diela, ďalší krok bude samozrejmosťou. Keď sa tento krok diela dokončí, v plnej miere sa dosiahne veľký úspech a dielo podmanenia celého vesmíru sa úplne ukončí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (2)

Božie slová na každý deň  Úryvok 185

Pôsobiť v súčasnosti na potomkoch Moába znamená zachrániť tých, ktorí upadli do najväčšej temnoty. Aj keď boli prekliati, Boh je ochotný získať od nich slávu, lebo na počiatku to všetko boli ľudia, ktorí nemali Boha vo svojich srdciach. Pravé podmanenie znamená donútiť tých, ktorí vo svojich srdciach Boha nemajú, aby sa Mu podriadili a milovali Ho. Plody takého diela sú najcennejšie a najpresvedčivejšie. Iba to predstavuje získanie slávy – je to sláva, ktorú chce Boh získať v posledných dňoch. Hoci majú títo ľudia nízke postavenie, to, že teraz dokážu získať takú veľkú spásu, je skutočne Božím povýšením. Toto dielo je veľmi zmysluplné a Boh si týchto ľudí získava práve skrze súd. Nemá v úmysle týchto ľudí potrestať, ale zachrániť ich. Keby v posledných dňoch naďalej vykonával dielo podmanenia v Izraeli, bolo by to bezcenné. Aj keby to prinieslo výsledky, nemalo by to žiadnu hodnotu ani veľký význam a nezískal by všetku slávu. Pôsobí na vás, ktorí ste upadli do najtemnejších miest a ste tí najzaostalejší. Títo ľudia neuznávajú Božiu existenciu a nikdy ani nevedeli, že Boh existuje. Tieto stvorené bytosti boli tak skazené satanom, že na Boha zabudli. Satan ich oslepil a oni ani netušia, že existuje nebo a Boh. Všetci vo svojich srdciach uctievate modly a satana – nie ste vy tí najnižšie postavení, tí najzaostalejší zo všetkých? Vaše telá sú spodinou, nemáte žiadnu osobnú slobodu a tiež znášate útrapy. Nachádzate sa na najnižšej úrovni tejto spoločnosti, nemáte ani slobodu viery. V tom spočíva význam pôsobenia na vás. Dôvodom, prečo sa dnes pôsobí na vás, potomkoch Moába, nie je ponížiť vás, ale odhaliť význam diela. Pre vás to znamená veľké povýšenie. Ak má človek rozum a pochopenie, povie: „Som potomkom Moába, skutočne nie som dnes hodný prijať od Boha také veľké povýšenie alebo také veľké požehnanie. Vo všetkom, čo robím a hovorím, a na základe môjho postavenia a hodnoty, nie som ani trochu hoden takého veľkého požehnania od Boha. Izraeliti cítia k Bohu veľkú lásku a Boh im udeľuje milosť, z ktorej sa tešia, no ich postavenie je oveľa vyššie ako naše. Abrahám bol veľmi oddaný Jahvemu a Peter bol veľmi oddaný Ježišovi – ich oddanosť bola stokrát väčšia ako naša. Na základe našich činov nie sme vôbec hodní tešiť sa z Božej milosti.“ Nie je jednoducho možné postaviť pred Boha službu týchto ľudí v Číne. Je v tom úplný zmätok. To, že si teraz užívate toľko Božej milosti, je čisto Božím povýšením! Kedy ste hľadali Božie dielo? Kedy ste pre Boha obetovali svoj život? Kedy ste sa ochotne vzdali svojej rodiny, rodičov a detí? Nikto z vás nezaplatil vysokú cenu! Keby ťa Duch Svätý nevyviedol von, koľkí z vás by dokázali všetko obetovať? Dodnes ste nasledovali len z vynútenia a pod nátlakom. Kde sa podela vaša oddanosť? Kde je vaša podriadenosť? Na základe vašich činov ste mali byť už dávno zničení – všetci ste mali byť vyhladení. Čo vás oprávňuje tešiť sa z takého veľkého požehnania? Ani v najmenšom nie ste toho hodní! Kto z vás si vydláždil vlastnú cestu? Kto z vás sám našiel pravú cestu? Všetci ste leniví, nenásytní, pohodlní úbožiaci! Myslíte si, že ste skvelí? Máte sa čím pochváliť? Aj keď si neuvedomujete, že ste potomkami Moába, je vaša prirodzenosť alebo vaše rodisko najvyššieho druhu? Aj keď si neuvedomujete, že ste jeho potomkami, či nie ste všetci skrz-naskrz potomkovia Moába? Je možné zmeniť pravdivosť faktov? Môže odhalenie vašej prirodzenosti prekrútiť pravdivosť faktov? Len sa pozrite na svoju úslužnosť, svoj život a svoje povahové črty – nevidíte, že ste najnižší z najnižších z celého ľudstva? Čím sa môžete pochváliť? Pozrite sa na svoje postavenie v spoločnosti. Nie ste na najnižšej úrovni? Myslíte si, že som sa nesprávne vyjadril? Abrahám obetoval Izáka – čo ste obetovali vy? Jób obetoval všetko – čo ste obetovali vy? Toľkí ľudia nasadili svoje životy, položili svoje hlavy a preliali svoju krv pri hľadaní pravej cesty. Aj vy ste zaplatili túto cenu? V porovnaní s nimi nemáte ani najmenší nárok na užívanie si takej veľkej milosti. Krivdí sa vám, ak sa dnes povie, že ste potomkami Moába? Nenamýšľajte si toho o sebe príliš veľa. Nemáš sa čím chváliť. Zadarmo sa vám dostáva toľkej spásy a milosti. Neobetovali ste nič, no napriek tomu sa tešíte z milosti len tak. Nie je vám hanba? Hľadali a našli ste túto pravú cestu sami od seba? Nenaviedol vás Duch Svätý, aby ste ju prijali? Nikdy ste nemali srdce, ktoré by hľadalo, a už vôbec nie srdce, ktoré hľadá pravdu a túži po nej. Len sedíte v ústraní a užívate si ju; získali ste túto pravdu bez vynaloženia najmenšieho úsilia. Akým právom sa sťažujete? Myslíš si, že máš tú najväčšiu hodnotu? Na čo sa môžete sťažovať v porovnaní s tými, ktorí obetovali svoje životy a preliali svoju krv? Bolo by teraz správne a prirodzené zničiť vás! Nemáte inú možnosť, než sa podriadiť a nasledovať. Ste jednoducho bezcenní! Väčšina z vás bola povolaná, ale keby vás vaše prostredie nenútilo alebo keby vás nepovolali, neboli by ste vôbec ochotní vyjsť von. Kto je ochotný podstúpiť také sebazaprenie? Kto je ochotný vzdať sa telesných pôžitkov? Všetci ste ľudia, ktorí sa nenásytne oddávajú pohodliu a bažia po luxusnom živote! Získali ste také veľké požehnania – čo ešte máte na srdci? Na čo sa chcete sťažovať? Boli vám dopriate najväčšie požehnania a najväčšia nebeská milosť a dnes sa vám odhalilo dielo, ktoré na zemi nebolo nikdy predtým vykonané. Nie je to požehnanie? Dnes ste napomínaní preto, lebo ste odporovali Bohu a vzdorovali ste Mu. Pre toto napomínanie ste uvideli Božie milosrdenstvo a lásku, a navyše ste uvideli aj Jeho spravodlivosť a svätosť. Pre toto napomínanie a pre nečistotu ľudstva ste uvideli Božiu veľkú moc a tiež Jeho svätosť a veľkosť. Nie je to najvzácnejšia pravda? Nie je to zmysluplný život? Dielo, ktoré vykonáva Boh, má hlboký význam! Čím máte nižšie postavenie, tým viac to dokazuje, že vás Boh povýšil, a o to viac to dokazuje veľkú hodnotu Jeho diela, ktoré na vás dnes koná. Je to jednoducho drahocenný poklad, ktorý nemožno získať nikde inde! V priebehu vekov sa nikto netešil z takej veľkej spásy. Vaše nízke postavenie dokazuje veľkosť Božej spásy aj to, že Boh je verný ľudstvu – neničí, ale zachraňuje.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Význam záchrany potomkov Moába

Božie slová na každý deň  Úryvok 186

Keď Boh prišiel na zem, nebol zo sveta a nestal sa telom, aby si na svete užíval. Miesto, kde by konaním odhalil svoju povahu a kde by to malo najväčší význam, je miesto, kde sa narodil. Či už je to svätá, alebo nečistá krajina a bez ohľadu na to, kde pôsobí, je svätý. Stvoril všetko na svete, hoci to satan všetko skazil. Stále Mu však patria všetky veci a všetko je v Jeho rukách. Prichádza do nečistej krajiny a tam pracuje, aby odhalil svoju svätosť. Činí tak len pre svoje dielo, čo znamená, že znáša veľké poníženie, keď vykonáva také dielo, aby zachránil ľudí tejto nečistej krajiny. Deje sa to s cieľom podať svedectvo v záujme celého ľudstva. Také dielo ukazuje ľuďom Božiu spravodlivosť a môže lepšie znázorniť Božiu zvrchovanosť. Jeho veľkosť a bezúhonnosť sa prejavuje v spáse skupiny podradných ľudí, ktorými iní pohŕdajú. Jeho narodenie v nečistej krajine vôbec nedokazuje jeho nízke postavenie; jednoducho umožňuje všetkým stvoreným bytostiam vidieť Jeho veľkosť a Jeho pravú lásku k ľudstvu. Čím viac tak koná, tým viac sa odhaľuje Jeho čistá láska, Jeho bezchybná láska k človeku. Boh je svätý a spravodlivý, aj keď sa narodil v nečistej krajine a žije s ľuďmi, ktorí sú skrz-naskrz nečistí, podobne, ako žil Ježiš s hriešnikmi vo Veku milosti. Nie je každý kúsok Jeho diela vykonaný v záujme prežitia celého ľudstva? Nedeje sa to všetko preto, aby ľudstvo získalo veľkú spásu? Pred dvetisíc rokmi prežil s hriešnikmi niekoľko rokov. Bolo to kvôli vykúpeniu. Dnes žije so skupinou nečistých, nízkych ľudí. Je to v záujme spásy. Nie je celé Jeho dielo určené vám, ľuďom? Ak nie pre záchranu ľudstva, prečo by po narodení v jasliach žil a trpel toľké roky s hriešnikmi? A ak nie preto, aby zachránil ľudstvo, prečo by sa vrátil do tela druhýkrát, narodil sa v tejto krajine, kde sa zhromažďujú démoni, a žil s týmito ľuďmi, ktorých satan úplne skazil? Nie je Boh verný? Ktorá časť Jeho diela nebola vykonaná pre ľudstvo? Ktorá časť nebola určená pre váš osud? Boh je svätý – to je nemenné! Ostáva nedotknutý špinou, hoci prišiel do nečistej krajiny. To všetko môže znamenať len to, že Božia láska k ľudstvu je nesmierne nesebecká a utrpenie a poníženie, ktoré znáša, sú nesmierne veľké! Neviete, aké veľké poníženie znáša pre vás všetkých a váš osud? Namiesto toho, aby zachránil významných ľudí alebo synov bohatých a mocných rodín, záleží Mu na záchrane tých, ktorí sú podradní a sú predmetom pohŕdania. Nie je to všetko Jeho svätosť? Nie je to všetko Jeho spravodlivosť? V záujme prežitia celého ľudstva sa radšej narodil v nečistej krajine a znášal každé poníženie. Boh je veľmi skutočný – nekoná žiadne falošné skutky. Nie je každá etapa diela vykonaná týmto praktickým spôsobom? Aj keď Ho všetci ľudia hanobia a hovoria, že sedí za stolom spolu s hriešnikmi, aj keď sa Mu všetci vysmievajú a hovoria, že žije so synmi špiny a s najpodradnejšími ľuďmi, napriek tomu sa nezištne rozdáva, no ľudstvo Ho aj tak naďalej odmieta. Nie je utrpenie, ktoré znáša, väčšie ako to vaše? Nemá dielo, ktoré vykonáva, vyššiu cenu než ste zaplatili vy? Narodili ste sa v nečistej krajine, a predsa ste získali Božiu svätosť. Narodili ste sa v krajine, kde sa zhromažďujú démoni, a predsa ste dostali obrovskú ochranu. Akú máte možnosť? Na čo sa chcete sťažovať? Nie je utrpenie, ktoré znáša Boh, väčšie než utrpenie, ktoré znášate vy? Prišiel na zem a nikdy si neužíval pôžitky ľudského sveta. Neznáša takéto veci. Boh neprišiel na zem, aby Ho človek viedol k materiálnym veciam ani aby sa tešil z ľudského jedla, ošatenia či ozdôb. Týmto veciam nevenuje žiadnu pozornosť. Prišiel na zem, aby trpel pre človeka, nie aby sa tešil z pozemského bohatstva. Prišiel trpieť, konať a dokončiť svoj plán riadenia. Nevybral si pekné miesto, aby žil na veľvyslanectve alebo v luxusnom hoteli, ani nemá plno sluhov, ktorí by Ho obskakovali. Na základe toho, čo ste videli, neviete, či prišiel za prácou alebo pre zábavu? Vari to nevidíte? Koľko vám toho dáva? Keby sa narodil v príjemnom prostredí, dokázal by získať slávu? Bol by schopný konať? Malo by Jeho konanie nejaký význam? Dokázal by si úplne podmaniť ľudstvo? Podarilo by sa Mu zachrániť ľudí z nečistej krajiny? Ľudia sa podľa svojich predstáv pýtajú: „Keďže je Boh svätý, prečo sa narodil na tomto našom nečistom mieste? Nás nečistých ľudí nenávidíš a neznášaš. Nenávidíš náš odpor a našu vzdorovitosť, tak prečo s nami žiješ? Si zvrchovaný Boh. Mohol si sa narodiť kdekoľvek, tak prečo si sa musel narodiť v tejto nečistej krajine? Každý deň nás napomínaš a súdiš a dobre vieš, že sme potomkami Moába, tak prečo stále žiješ medzi nami? Prečo si sa narodil do rodiny potomkov Moába? Prečo si to urobil?“ Takéto myšlienky sú úplne bezdôvodné! Iba také dielo umožňuje ľuďom uvidieť Jeho veľkosť, pokoru a skrytosť. Je ochotný obetovať všetko pre svoje dielo a pre svoje dielo znáša všetko utrpenie. Koná v záujme ľudstva a navyše tak, aby si podmanil satana a aby sa všetky stvorené bytosti mohli podriadiť Jeho nadvláde. Len to je zmysluplné, hodnotné dielo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Význam záchrany potomkov Moába

Božie slová na každý deň  Úryvok 187

Keď vtedy Ježiš pôsobil v Judei, vystupoval otvorene, avšak teraz konám a hovorím medzi vami v tajnosti. Pohania si to vôbec neuvedomujú. Moje dielo medzi vami je pre tých zvonku uzavreté. Tieto slová, tieto napomínania a súdy, poznáte len vy a nikto iný. Celé toto dielo sa vykonáva uprostred vás a odhalí sa iba vám. Nevie o ňom nikto z pohanov, pretože ešte nenadišiel čas. Títo ľudia sa po vytrvalých napomínaniach stanú čoskoro úplnými, ale tí vonku o tom nič nevedia. Toto dielo je príliš utajené! Pred nimi je vtelený Boh ukrytý, no dá sa povedať, že je otvorený pre tých, ktorí sú v tomto prúde. Hoci v Bohu je všetko otvorené, všetko je odhalené a oslobodené, platí to len pre tých, ktorí v Neho veria. Pokiaľ ide o ostatných, o pohanov, všetko je neznáme. Dielo, ktoré sa v súčasnosti vykonáva medzi vami a v Číne, je prísne uzavreté, aby sa o ňom nedozvedeli. Ak by sa o tomto diele dozvedeli, len by ho odsúdili a vystavili prenasledovaniu. Neverili by v neho. Nie je jednoduché pôsobiť v národe veľkého červeného draka, na tom najzaostalejšom mieste. Ak by sa toto dielo dostalo na verejnosť, nebolo by možné v ňom pokračovať. Táto etapa diela jednoducho nemôže byť vykonaná na tomto mieste. Ak by sa toto dielo vykonávalo otvorene, ako by mohli dovoliť, aby napredovalo? Neohrozilo by ho to ešte viac? Ak by toto dielo nebolo utajené, ale vykonávané ako za čias Ježiša, keď veľkolepo uzdravoval chorých a vyháňal démonov, nezmocnili by sa ho už dávno diabli? Dokázali by tolerovať Božiu existenciu? Keby som teraz vstúpil do synagóg, aby som kázal a prednášal človeku, nebol by som už dávno rozbitý na márne kúsky? A ak by sa tak stalo, ako by sa Moje dielo mohlo naďalej vykonávať? Dôvod, prečo sa vôbec otvorene neprejavujú žiadne znamenia a zázraky, tkvie v snahe o utajenie. Takže pre pohanov je Moje dielo neviditeľné, neznáme a neobjavené. Ak by sa táto etapa diela mala vykonať rovnakým spôsobom ako v prípade Ježiša vo Veku milosti, nemohla by byť taká stabilná, ako je teraz. Preto konať v tajnosti je prospešné pre vás, ako aj pre celé dielo ako také. Keď sa ukončí Božie dielo na zemi, keď sa teda skončí toto tajné dielo, potom prepukne táto etapa diela. Všetci sa dozvedia, že v Číne existuje skupina premožiteľov. Všetci budú vedieť, že vtelený Boh je v Číne a že sa Jeho dielo skončilo. Až vtedy človeku svitne: Prečo sa v Číne ešte neprejavil úpadok alebo kolaps? Ukáže sa, že Boh osobne vykonáva svoje dielo v Číne a zdokonaľuje skupinu ľudí na premožiteľov.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (2)