Božie slová na každý deň  Úryvok 188

Ako veriaci v Boha by ste všetci mali pochopiť, ako ste skutočne dosiahli najvyššie povznesenie a spásu prijatím Božieho diela v posledných dňoch a prijatím diela Jeho plánu, ktoré dnes v tebe koná. Z tejto skupiny ľudí Boh spravil stredobod svojho diela v celom vesmíre. Obetoval za vás všetku krv svojho srdca, znovu získal a dal vám všetky diela Ducha v celom vesmíre. Ste teda šťastlivci. Okrem toho preniesol svoju slávu z Izraela, zo svojho vyvoleného ľudu, na vás a prostredníctvom vás naplno zjaví zámer svojho plánu. Práve vy teda dostanete Božie dedičstvo, a čo viac, vy ste dedičmi Božej slávy. Možno si všetci pamätáte tieto slová: „Lebo naše ľahké súženie, ktoré je len na chvíľu, nám prinesie omnoho väčšiu a večnú slávu.“ Určite ste už všetci počuli tieto slová, ale nikto z vás nechápal ich pravý význam. Dnes už dôkladne chápete, čo skutočne znamenajú. Tieto slová Boh naplní v posledných dňoch. Naplnia sa u tých, ktorí boli brutálne prenasledovaní veľkým červeným drakom v zemi, kde leží stočený. Veľký červený drak prenasleduje Boha a je Jeho nepriateľom. A preto tí, ktorí veria v Boha, sú v tejto zemi ponižovaní a utláčaní. A tak sa tieto slová naplnia práve vo vás, v tejto skupine ľudí. Celé Božie dielo veľmi sťažuje to, že Boh ho koná v zemi, ktorá sa proti Nemu vzpiera. Naplnenie mnohých Jeho slov si vyžaduje čas. Jeho slová tak ľudí zušľachťujú, čo je tiež súčasťou utrpenia. Pre Boha je nesmierne ťažké konať svoje dielo v krajine veľkého červeného draka. Ale práve cez tieto ťažkosti Boh koná jednu časť svojho diela: prejavuje svoju múdrosť a svoje úžasné skutky a využíva túto príležitosť, aby túto skupinu ľudí urobil úplnou. Práve prostredníctvom utrpenia ľudí, cez ich kvalitu a celú satanskú povahu ľudí tejto špinavej zeme Boh koná svoje dielo očistenia a dobývania, aby bol oslávený a aby získal tých, ktorí budú svedčiť o Jeho skutkoch. To je celý význam všetkých obetí, ktoré Boh urobil pre túto skupinu ľudí. To znamená, že práve cez tých, ktorí sa mu vzpierajú, Boh koná svoje dielo podmanenia a len tak sa môže prejaviť veľká Božia moc. A teda len tí, ktorí žijú v poškvrnenej zemi, sú hodní zdediť Božiu slávu. Len tak sa môže ukázať veľká Božia moc. Preto sa Božia sláva získava z poškvrnenej zeme a cez tých, čo v nej žijú. Taký je Boží úmysel. Aj Ježišovo dielo sa prejavilo takto: slávu mohol získať len medzi farizejmi, ktorí Ho prenasledovali. Keby nebolo prenasledovania farizejmi a Judášovej zrady, Ježiš by nebol zosmiešňovaný ani ohováraný. A už vôbec by nebol ukrižovaný a nemohol by teda získať slávu. Boh získava slávu a tých, ktorých chce prijať, tam, kde koná, v každom veku, v tele človeka. Taký je Boží plán a také je Božie riadenie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Je Božie dielo také jednoduché, ako si človek predstavuje?

Božie slová na každý deň  Úryvok 189

V Božom pláne, ktorý trvá niekoľko tisíc rokov, prebiehajú v tele človeka dve časti diela: prvá je dielo ukrižovania, za ktoré získava slávu, druhá je dielo podmanenia a zdokonalenia v posledných dňoch, za ktoré získava slávu. Také je Božie riadenie. Nepovažujte teda Božie dielo ani Božie poverenie za niečo jednoduché. Vy všetci ste dedičmi omnoho väčšej a večnej Božej slávy, ako to Boh zámerne ustanovil. Z týchto dvoch častí Jeho slávy sa jedna prejavuje vo vás. Daroval vám celú jednu časť svojej slávy, aby bola vaším dedičstvom. Takto vás Boh povyšuje, takýto plán určil už dávno. Veď Boh vykonal v krajine, kde žije veľký červený drak, také veľké dielo, že keby sa toto dielo uskutočnilo inde, dávno by prinieslo veľa ovocia a človek by ho ochotne prijal. Toto dielo by duchovní Západu, ktorí veria v Boha, prijali veľmi ľahko, keďže už boli svedkami Ježišovho diela. Preto Boh nemôže svoje dielo slávy vykonať inde. Tam, kde dielo ľudia podporujú a národy ho uznávajú, Božia sláva sa nemôže uchytiť. Práve v tom spočíva mimoriadny význam tejto časti diela v tejto krajine. Medzi vami nie je ani jeden človek, ktorý by bol chránený zákonom. Namiesto toho vás zákon trestá. Ešte väčším problémom je, že vám nikto nerozumie – vaši príbuzní, vaši rodičia, vaši priatelia ani vaši kolegovia, nikto z nich vám nerozumie. Keď vás Boh opustí, je nemožné, aby ste ďalej žili na zemi. Ľudia však aj tak neznesú byť ďaleko od Boha. A práve taký je význam Božieho podmanenia si človeka, taká je Božia sláva. Dnes ste dostali viac ako apoštoli a proroci vekov, dokonca viac ako Mojžiš a Peter. Požehnanie sa nedá získať za deň ani za dva, dá sa zaslúžiť len veľkou obetou. To znamená, že musíte mať lásku, ktorá bola zušľachtená, musíte mať veľkú vieru a musíte pochopiť mnoho právd, ako to od vás Boh vyžaduje. Okrem toho musíte čeliť spravodlivosti bez toho, aby ste boli vyhýbaví a nechali sa zastrašiť, a musíte mať srdcia milujúce Boha, ktoré budú rovnaké až do smrti. Musíte mať odhodlanie. Musíte zmeniť svoj postoj k životu, vaša skazenosť sa musí vyliečiť, musíte prijať všetko Božie ovládanie bez reptania a musíte byť podriadení až do smrti. Toto by ste mali dosiahnuť, toto je konečný zámer Božieho diela a toto Boh žiada od tejto skupiny ľudí. Ako vám dal, tak bude od vás žiadať a bude vám klásť primerané požiadavky. Nič, čo Boh robí, nie je bezdôvodné. To nám ukazuje, prečo Boh svojím dielom znova a znova stanovuje také prísne normy a požiadavky. Je to preto, aby vás naplnila viera v Neho. Všetko, čo Boh robí, je totiž len pre vaše dobro, aby ste boli hodní prijať Jeho dedičstvo. Nie je to kvôli Jeho vlastnej sláve, ale kvôli vašej spáse a kvôli zdokonaleniu tejto skupiny ľudí, ktorá tak veľmi trpela v poškvrnenej zemi. Mali by ste chápať Boží úmysel. Preto vyzývam všetkých tých nevedomých ľudí, ktorí nemajú pochopenie ani rozum: nepokúšajte Boha a už viac nevzdorujte. Boh už podstúpil utrpenie, ktoré žiadny človek nikdy nezažil. Už dávno pretrpel ešte väčšie poníženie namiesto človeka. Čoho iného sa nemôžete vzdať? Čo môže byť dôležitejšie ako Božie úmysly? Čo môže byť vyššie ako Božia láska? Už tak je ťažké vykonávať Božie dielo v tejto poškvrnenej zemi. Ak človek ešte navyše vedome a úmyselne pácha priestupky, Božie dielo sa bude musieť oddialiť. To skrátka nikomu neslúži na úžitok, nie je to v záujme nikoho. Boh nie je viazaný časom, jedine Jeho dielo a sláva sú podstatné. Preto urobí všetko, čo je potrebné, bez ohľadu na to, ako dlho to bude trvať. Taká je Božia prirodzenosť: neodpočinie si, kým nedokončí svoje dielo. A to bude až vtedy, keď dosiahne druhú časť svojej slávy. Ak Boh nedokončí druhú časť svojho diela a nedosiahne slávu v celom vesmíre, Jeho deň nikdy nepríde, Jeho ruka nikdy neopustí Jeho vyvolený ľud, Jeho sláva nikdy nezostúpi na Izrael a Jeho plán sa nikdy neuskutoční. Mali by ste byť schopní vidieť Božie úmysly a mali by ste chápať, že v Božom diele nejde len o stvorenie neba, zeme a všetkého. Jeho dnešným dielom je totiž premena tých, ktorí boli skazení, ktorí sú úplne otupení. Jeho dielom je očistenie tých, ktorých On stvoril, ale ktorých ovládol satan. Nejde teda len o stvorenie Adama či Evy, dokonca ani o stvorenie svetla či každej rastliny a zvieraťa. Boh očisťuje veci, ktoré boli poškvrnené satanom, a potom ich znovu získava. Všetky mu potom patria a stávajú sa Jeho slávou. Nie je to tak, ako si človek predstavuje, nejde len o stvorenie neba a zeme a všetkého, čo je v nich, ani o prekliatie satana až do bezodnej priepasti. Skôr je to dielo premeny človeka, premeny vecí, ktoré sú negatívne a Bohu nepatria, na veci, ktoré sú pozitívne a patria Mu. To je pravda, ktorá je podstatou tejto časti Božieho diela. Musíte to pochopiť a nepozerať na veci príliš zjednodušene. Božie dielo totiž nie je ako iné bežné dielo. Jeho veľkoleposť a múdrosť ďaleko presahujú ľudskú myseľ. Táto časť Božieho diela nie je o stvorení všetkých vecí, ale ani o ich zničení. Je to premena všetkého, čo stvoril, a očistenie všetkého, čo satan poškvrnil. Boh tu teda koná niečo veľké a to je celá podstata Jeho diela. Zdá sa ti po týchto slovách Božie dielo stále také jednoduché?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Je Božie dielo také jednoduché, ako si človek predstavuje?

Božie slová na každý deň  Úryvok 190

Šesťtisícročné Božie dielo riadenia je rozdelené do troch etáp – Veku zákona, Veku milosti a Veku kráľovstva. Tieto tri etapy diela sa dejú kvôli spáse ľudstva, to znamená, že sú určené na spásu ľudstva, ktoré satan závažne skazil. Zároveň však slúžia na to, aby Boh mohol bojovať so satanom. Tak ako je dielo spásy rozdelené do troch etáp, tak aj boj so satanom je rozdelený do troch etáp a tieto dva aspekty Božieho diela sa vykonávajú súčasne. Boj so satanom sa v skutočnosti odohráva kvôli spáse ľudstva, a pretože dielo spásy ľudstva nie je niečo, čo môže byť úspešne dokončené v jednej etape, boj so satanom je tiež rozdelený do fáz a období a vojna je vedená proti satanovi v súlade s potrebami človeka a v rozsahu jeho skazenosti spôsobenej satanom. Človek vo svojej predstavivosti možno verí, že v tomto boji Boh pozdvihne zbrane proti satanovi, rovnako ako by proti sebe bojovali dve armády. To je presne to, čo si ľudský intelekt dokáže predstaviť. Je to nanajvýš hmlistá a nereálna predstava, a predsa tomu človek verí. A pretože tu hovorím, že prostriedkom ľudskej spásy je boj so satanom, človek si predstavuje, že práve takto sa tento boj vedie. Dielo ľudskej spásy má tri etapy, to znamená, že boj so satanom je rozdelený do troch etáp s cieľom poraziť satana raz a navždy. Vnútorná pravda celého boja so satanom však spočíva v tom, že jeho účinky sa dosahujú prostredníctvom niekoľkých stupňov diela: udelením milosti človeku, obetovaním sa za ľudské hriechy, odpustením hriechov človeka, podmanením človeka a jeho zdokonalením. V skutočnosti boj so satanom nepredstavuje pozdvihnutie zbraní proti satanovi, ale skôr podávanie svedectva o Bohu spasením človeka, pôsobením na život človeka a zmenou jeho povahy, a tým aj porážkou satana. Takto bude satan porazený. Satan bude porazený zmenou skazenej povahy človeka. Keď bude satan porazený, teda keď bude človek úplne spasený, potom bude ponížený satan úplne zviazaný, a tak bude človek nadobro spasený. Podstatou ľudskej spásy je teda vojna proti satanovi a táto vojna spočíva predovšetkým v spáse človeka. Etapa posledných dní, v ktorých má byť človek podmanený, je poslednou etapou v boji so satanom a tiež dielom úplného spasenia človeka z moci satana. Vnútorným významom podmanenia človeka je návrat stelesnenia satana – človeka, ktorý bol skazený satanom – k Stvoriteľovi po jeho podmanení, prostredníctvom ktorého vzdoruje satanovi a úplne sa vráti k Bohu. Týmto spôsobom bude človek úplne spasený. Dielo podmanenia je teda posledným dielom v boji proti satanovi a poslednou etapou Božieho riadenia pre satanovu porážku. Bez tohto diela by úplná spása človeka bola v konečnom dôsledku nemožná, úplná porážka satana by tiež nebola možná a ľudstvo by nikdy nebolo schopné vstúpiť do nádherného konečného osudu ani sa oslobodiť spod satanovho vplyvu. Z toho vyplýva, že dielo spásy človeka nemôže byť ukončené skôr, než sa skončí boj so satanom, pretože jadrom diela Božieho riadenia je spása ľudstva. Najstaršie ľudstvo bolo v rukách Božích, ale pre satanove pokušenia a skazenosti bol človek v područí satana a padol do rúk zla. V diele Božieho riadenia sa preto satan stal predmetom porážky. Keďže satan sa zmocnil človeka a človek je majetkom, ktorý Boh používa na vykonávanie celého riadenia, ak má byť človek spasený, musí byť vytrhnutý z rúk satana. To znamená, že človek musí byť vrátený späť po tom, čo bol v zajatí satana. Preto musí byť satan porazený zmenami starej ľudskej povahy, zmenami, ktoré obnovia pôvodný ľudský zmysel pre rozum. Týmto spôsobom možno človeka vytrhnúť zo satanovho zovretia. Ak sa človek vyslobodí z vplyvu a otroctva satana, satan zostane v hanbe, človek bude nakoniec vrátený späť a satan bude porazený. A keďže človek bol oslobodený od temného vplyvu satana, stane sa korisťou celej tejto bitky a satan sa stane po skončení boja predmetom trestu. Vtedy bude celé dielo spásy ľudstva dokonané.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Obnoviť normálny život človeka a priviesť ho do nádherného konečného osudu

Božie slová na každý deň  Úryvok 191

K vteleniu Boha došlo v kontinentálnej Číne alebo, slovami krajanov z Hongkongu a Taiwanu, vo „vnútrozemí“. Keď Boh zišiel z nebies na zem, nikto v nebi ani na zemi o tom nevedel, lebo to je pravý význam návratu Boha v utajení. Dlho pôsobil a žil v hmotnom tele, a predsa o tom nikto nevedel. Dokonca ani dnes si to nikto neuvedomuje. Možno to zostane večnou hádankou. Terajší príchod Boha v tele je niečo, čoho si nikto z ľudí nemôže byť vedomý. Bez ohľadu na to, aký rozsiahly a mocný je vplyv diela Ducha Svätého, Boh vždy zostáva pokojný a nijak sa neprejavuje. Dalo by sa povedať, že táto etapa Jeho diela je rovnaká, ako keby sa odohrávala v nebeskej oblasti. Hoci to musia vidieť všetci, ktorí majú oči, nikto si to nepripúšťa. Keď Boh dokončí túto etapu svojho diela, celé ľudstvo sa prebudí zo svojho dlhého sna a zmení svoj zvyčajný postoj.^[1]. Spomínam si, ako Boh raz povedal: „Prísť v tele je tentoraz ako spadnúť do tigrieho brlohu.“ Znamená to, že keďže v tejto fáze Božieho diela Boh prichádza v tele a navyše sa narodil v sídle veľkého červeného draka, viac ako kedykoľvek predtým je pri tomto príchode na zem vystavený krajnému nebezpečenstvu. Čelí nožom a zbraniam, paliciam a kyjakom, čelí skúškam a čelí davom ľudí, na tvárach ktorých sa zračia vražedné úmysly. Riskuje, že Ho kedykoľvek zabijú. Boh prišiel a priniesol svoj hnev. Prišiel však, aby vykonal dielo dokonalosti, teda aby vykonal druhú časť svojho diela, ktorá nasleduje po diele vykúpenia. Boh túto etapu svojho diela dôkladne premyslel, venoval jej vrcholnú pozornosť a využíva všetky mysliteľné prostriedky, aby sa vyhol náporom týchto skúšok, zatiaľ čo sa pokorne skrýva a nikdy sa nechváli svojou identitou. Keď Ježiš z kríža zachránil človeka, iba dokončil dielo vykúpenia, ale neuskutočňoval dielo dokonalosti. Uskutočnila sa teda len polovica Božieho diela a dokončenie diela vykúpenia bolo len polovicou celého Jeho plánu. Keď začínal nový vek a starý vek bol na ústupe, Boh Otec začal zvažovať druhú časť svojho diela a pripravovať sa na ňu. Toto vtelenie posledných dní nebolo v minulosti jasne predpovedané, čo položilo základy pre zvýšené utajenie, ktoré tentoraz obklopuje príchod Boha v tele. Za úsvitu slnka, bez toho, aby o tom vedeli davy ľudí, Boh prišiel na zem a začal svoj život v tele. Ľudia si neuvedomovali, že táto chvíľa nastala. Možno všetci tvrdo spali, možno mnohí bdeli a čakali a možno sa mnohí z nich ticho modlili k Bohu na nebi. Avšak spomedzi tohto množstva ľudí ani jeden nevedel, že Boh už prišiel na zem. Boh takto konal preto, aby uskutočnenie Jeho diela prebiehalo hladšie, aby dosiahol lepšie výsledky a tiež aby predišiel ďalším skúškam. Keď sa preruší jarný spánok človeka, Božie dielo bude už dávno dokončené a On odíde, čím uzavrie svoj život putovania a svoj pobyt na zemi. Keďže Božie dielo si vyžaduje, aby Boh konal a hovoril vo svojej vlastnej osobe, a pretože neexistuje spôsob, ako by človek mohol zasiahnuť, Boh podstúpil nesmierne utrpenie, aby prišiel na zem sám vykonať svoje dielo. Človek nevie zastúpiť Boha v Jeho diele. Preto sa Boh vystavil nebezpečenstvám mnohotisíckrát väčším ako počas Veku milosti, aby zostúpil uskutočniť svoje vlastné dielo do krajiny, kde prebýva veľký červený drak, vynaložiac všetku svoju pozornosť a starostlivosť, aby vykúpil týchto zbedačených ľudí topiacich sa v kope hnoja. Hoci o Božej existencii nikto nevie, Boha to netrápi, keďže to veľmi prospieva Jeho dielu. Vzhľadom na to, že všetci sú ohavní a krutí až do krajnosti, ako by dokázali tolerovať Božiu existenciu? Preto Boh po príchode na zem mlčí. Hoci človek upadol do najhorších foriem krutosti, Boh si nič z toho neberie k srdcu, len ďalej pokračuje v diele, ktoré musí uskutočniť, aby splnil väčšie poverenie, ktoré mu zveril nebeský Otec. Kto z vás spoznal Božiu milotu? Kto venuje bremenu Boha Otca viac pozornosti ako Jeho Syn? Kto dokáže pochopiť vôľu Boha Otca? Duch Boha Otca v nebi sa často trápi a Jeho Syn sa na zemi neustále modlí za vôľu Boha Otca, čo veľmi sužuje Jeho srdce. Existuje niekto, kto pozná lásku, ktorú Boh Otec cíti k svojmu Synovi? Existuje niekto, kto pozná srdce, v ktorom milovaný Syn chýba Bohu Otcu? Rozdelení nebom a zemou sa títo dvaja neustále z diaľky pozerajú jeden na druhého, nasledujúc jeden druhého v Duchu. Ó, ľudstvo! Kedy budeš brať ohľad na Božie srdce? Kedy pochopíš Božie úmysly? Otec a Syn vždy záviseli jeden od druhého. Prečo by teda mali byť oddelení, jeden hore v nebi a druhý dole na zemi? Otec miluje svojho Syna tak, ako Syn miluje svojho Otca. Prečo teda musí Otec čakať na svojho Syna plný hlbokej a bolestnej túžby? Možno nie sú oddelení dlho, ale kto vie, koľko dní a nocí sa Otec trápi bolestným želaním a ako dlho hynie túžbou po rýchlom návrate svojho milovaného Syna? Pozoruje, sedí v tichosti a čaká. Všetko, čo robí, robí pre rýchly návrat svojho milovaného Syna. Syna, ktorý putoval až na kraj sveta – kedy sa opäť stretnú? Keď sa opäť stretnú, budú spolu na veky, ako však môže vydržať tisíce dní a nocí odlúčenia, keď jeden je hore v nebi a druhý dole na zemi? Desaťročia na zemi sú ako tisícročia v nebi. Ako by sa Boh Otec mohol neobávať? Keď Boh prichádza na zem, zažíva nespočetné rany ľudského sveta rovnako ako človek. Boh je nevinný, tak prečo by mal znášať rovnaké utrpenie ako človek? Niet divu, že Boh Otec tak naliehavo túži po svojom Synovi. Kto dokáže porozumieť Božiemu srdcu? Boh dáva človeku priveľa; ako sa môže človek Božiemu srdcu primerane odplatiť? Človek však dáva Bohu príliš málo. Nie je to pre Boha dôvod na obavy?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (4)

Poznámky pod čiarou:

1. „Zmení svoj zvyčajný postoj“ sa vzťahuje na to, ako sa menia predstavy a názory ľudí na Boha, keď Ho spoznajú.

Božie slová na každý deň  Úryvok 192

Takmer nikto z ľudí nerozumie naliehavosti Božieho rozpoloženia, pretože kvalita ľudských bytostí je príliš podradná a ich duch je dosť otupený, a tak nikto nemá na zreteli to, čo Boh robí, a nevenuje tomu pozornosť. Preto je Boh z človeka neustále nesvoj, akoby sa v človeku mohla každú chvíľu prejaviť jeho beštiálna povaha. Ešte jasnejšie to ukazuje, že príchod Boha na zem sprevádzajú obrovské skúšky. No aby sa skupina ľudí stala úplnou, Boh, naplnený slávou, prezradil človeku každý svoj úmysel a nič pred ním neskrýval. Pevne sa rozhodol, že túto skupinu ľudí urobí úplnou, takže nech už príde akákoľvek ťažkosť alebo skúška, On odvracia zrak a všetko ignoruje. Iba ticho uskutočňuje svoje vlastné dielo, pevne veriac, že jedného dňa, keď Boh nadobudne svoju slávu, človek Ho spozná, a že keď raz Boh urobí človeka úplným, ten plne porozumie Božiemu srdcu. Možno sa práve teraz nájdu ľudia, ktorí Boha skúšajú, nerozumejú Mu alebo Ho obviňujú; Boh si nikoho z nich neberie k srdcu. Keď Boh v sláve zostúpi, ľudia pochopia, že všetko, čo Boh robí, je pre šťastie ľudstva, a všetci pochopia, že všetko, čo Boh robí, je preto, aby ľudstvo dokázalo lepšie prežiť. Boží príchod sprevádzajú skúšky, majestát a hnev. V čase, keď Boh opúšťa človeka, už Boh dávno nadobudol svoju slávu a odchádza ňou naplnený, s radosťou z návratu. Boh, ktorý pôsobí na zemi, si veci neberie k srdcu, bez ohľadu na to, ako Ho ľudia odmietajú. On len pokračuje vo svojom diele. Božie stvorenie sveta sa odohralo pred tisícmi rokov. Prišiel na zem vykonať nesmierne veľa práce a v ľudskom svete naplno zakúsil odmietanie a osočovanie. Nikto nevíta Boží príchod, je prijatý s chladom. Ľudské konanie počas týchto niekoľkých tisícročí súženia už Boha dávno hlboko zranilo. Už nevenuje pozornosť ľudskému vzdoru a namiesto toho si pripravil iný plán na premenu a očistenie človeka. Výsmech, osočovanie, prenasledovanie, súženie, utrpenie ukrižovania, odvrhnutie človekom a ďalšie veci, ktoré Boha postretli po príchode do tela: Boh okúsil dosť z týchto vecí a čo sa týka ťažkostí ľudského sveta, Boh, ktorý prišiel v tele, si ich všetky vytrpel do sýtosti. Duch Boha Otca v nebesiach sa na to už dlho nemôže dívať, radšej zakloní hlavu, zatvorí oči a čaká na návrat svojho milovaného Syna. Jediné, čo si želá, je, aby Ho ľudstvo počúvalo a podriadilo sa a dokázalo Mu prestať vzdorovať, keď pred Jeho telom pocíti tú najväčšiu hanbu. Želá si len to, aby ľudstvo dokázalo uveriť v Božiu existenciu. Už dávno prestal klásť na človeka väčšie nároky, pretože Boh zaplatil privysokú cenu, no človeka to nevyrušuje^[1] a ani v najmenšom si neberie Božie dielo k srdcu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (4)

Poznámky pod čiarou:

1. „Človeka to nevyrušuje“ znamená, že ľudia sa k Božiemu dielu stavajú ľahostajne a nepovažujú ho za dôležité.

Božie slová na každý deň  Úryvok 193

Keď sa Boh vo Veku milosti vrátil do tretieho neba, Božie dielo vykúpenia celého ľudstva už vlastne prešlo do svojej záverečnej časti. Na zemi zostal len kríž, ktorý Ježiš niesol na chrbte, jemné plátno, do ktorého bol Ježiš zabalený, a tŕňová koruna a šarlátové rúcho, ktoré mal Ježiš na sebe (to boli predmety, ktorými sa Mu Židia posmievali). Po tom, čo dielo Ježišovho ukrižovania vyvolalo veľký rozruch, sa veci opäť ustálili. Odvtedy začali Ježišovi učeníci pokračovať v Jeho diele, pôsobili ako duchovní pastieri a polievali všade v kostoloch. Obsah ich práce bol tento: všetkých ľudí žiadali, aby činili pokánie, vyznali svoje hriechy a dali sa pokrstiť; a všetci apoštoli sa vydali šíriť príbeh, ako ho zažili, holú pravdu o Ježišovom ukrižovaní, a tak nikto nemohol urobiť nič iné, než padnúť pred Ježišom na kolená, aby vyznal svoje hriechy. Apoštoli navyše všade zvestovali slová, ktoré Ježiš povedal. Od tohto momentu začala výstavba kostolov vo Veku milosti. Ježiš počas tohto veku tiež rozprával o živote človeka a o úmysloch nebeského Otca, lenže keďže to bol iný vek, mnohé z týchto výrokov a praktík sa veľmi líšili od tých dnešných. V podstate sú však rovnaké: všetky sú dielom Božieho Ducha v tele, práve a presne tak. Takéto dielo a výroky pretrvali až do dnešných dní, a tak sa stále tieto veci šíria aj medzi dnešnými náboženskými inštitúciami a sú úplne nezmenené. Keď bolo Ježišovo dielo zavŕšené a cirkvi už vykročili na správnu cestu Ježiša Krista, Boh napriek tomu inicioval svoj plán pre ďalšiu etapu svojho diela, ktorou bola záležitosť Jeho príchodu v tele v posledných dňoch. Ako to vidí človek, Božie ukrižovanie už zavŕšilo dielo Božieho vtelenia, vykúpilo celé ľudstvo a umožnilo Mu zmocniť sa kľúča od podsvetia. Všetci si myslia, že Božie dielo je už úplne dokončené. V skutočnosti bola z Božej perspektívy dokončená len malá časť Jeho diela. Jediné, čo urobil, bolo vykúpenie ľudstva, ľudstvo si nepodmanil a už vôbec nezmenil jeho satanskú tvár. Preto Boh hovorí: „Hoci Moje vtelené telo zakúsilo bolesť smrti, nebol to celý cieľ Môjho vtelenia. Ježiš je Môj milovaný Syn a bol za Mňa pribitý na kríž, ale nedokončil Moje dielo úplne. Vykonal len jeho časť.“ Takto Boh začal druhé kolo plánov na pokračovanie diela vtelenia. Konečným Božím úmyslom bolo zdokonaliť a získať všetkých ľudí, ktorí boli zachránení z pazúrov satana, a preto sa Boh opäť pripravil na to, že sa odvážne postaví nebezpečenstvu príchodu do tela. To, čo sa myslí pod pojmom vtelenie, sa vzťahuje na Toho, ktorý neprináša slávu (keďže Božie dielo ešte nie je dokončené), ale ktorý sa zjavuje v identite milovaného Syna a je Kristom, v ktorom má Boh zaľúbenie. Preto sa hovorí, že sa odvážne postaví nebezpečenstvu. Vtelené telo má nepatrnú moc a musí byť veľmi opatrné^[1] a Jeho moc je diametrálne odlišná od autority Otca v nebi. Plní iba službu tela, dokončuje dielo Boha Otca a Jeho poverenie, nezapája sa do iného diela a dokončuje iba jednu jeho časť. Preto bol Boh hneď po svojom príchode na zem pomenovaný Kristus – to je skrytý význam tohto mena. Dôvod, prečo sa hovorí, že príchod sprevádzajú skúšky, je ten, že sa dokončuje len jedna časť diela. Navyše, dôvod, prečo Ho Boh Otec nazýva iba Kristom a milovaným Synom, ale neodovzdal Mu všetku slávu, je práve ten, že vtelené telo prichádza vykonať jednu časť diela, nemá zastupovať Otca v nebi, ale plniť službu milovaného Syna. Keď milovaný Syn dokončí celé poverenie, ktoré prijal na svoje plecia, Otec Mu potom odovzdá plnú slávu spolu s Otcovou identitou. Dalo by sa povedať, že toto je nebeský kód. Keďže Ten, ktorý prišiel v tele, a Otec v nebi sa nachádzajú v dvoch rôznych oblastiach, pozerajú na seba len v Duchu, pričom Otec nespúšťa oči z milovaného Syna, ale Syn Otca z diaľky nedokáže vidieť. Keďže schopnosti tela sú príliš nepatrné a On môže byť potenciálne kedykoľvek zabitý, dá sa povedať, že tento príchod zahŕňa to najväčšie nebezpečenstvo. Je to presne, ako keď sa Boh opäť zrieka svojho milovaného Syna a necháva Ho napospas tigrej tlame, kde je Jeho život v nebezpečenstve, a necháva Ho na mieste, kde sa satan koncentruje najviac. Aj za týchto príšerných okolností však Boh stále vydáva svojho milovaného Syna ľuďom z miesta plného špinavosti a nemravnosti, aby Ho „priviedli do dospelosti“. Je to preto, lebo to je jediný spôsob, ako urobiť Božie dielo vhodným a prirodzeným, a je to zároveň jediný spôsob, ako splniť všetky želania Boha Otca a dokončiť poslednú časť Jeho diela medzi ľuďmi. Ježiš len dokončil jednu etapu diela Boha Otca, neurobil nič viac. Pre prekážku, ktorú predstavovalo vtelené telo, a rozdiely v diele, ktoré malo byť dokončené, ani samotný Ježiš nevedel, že dôjde k druhému návratu do tela. Preto sa žiaden z vykladačov Biblie ani prorokov neodvážil jasne predpovedať, že sa Boh opäť vtelí v posledných dňoch, teda že opäť príde v tele, aby v tele uskutočnil druhú časť svojho diela. Nikto preto nezistil, že Boh sa už dávno v tele skrýva. Niet divu, veď Ježiš toto poverenie prijal až po svojom vzkriesení a zmŕtvychvstaní, preto o druhom Božom vtelení neexistuje žiadne jasné proroctvo a pre ľudí je to nemysliteľné. V žiadnej z mnohých prorockých kníh v Biblii sa o tom jasne nehovorí. Keď však Ježiš prišiel konať svoje dielo, existovalo už jasné proroctvo o tom, že panna bude samodruhá a porodí syna, čo značí, že bol počatý skrze Ducha Svätého. Boh však napriek tomu stále hovoril, že sa tak udialo s rizikom smrti, teda o čo viac by to platilo dnes? Niet divu, že Boh hovorí, že toto vtelenie je vystavené tisíckrát väčšiemu nebezpečenstvu, než aké hrozilo počas Veku milosti. Boh na mnohých miestach prorokoval, že v krajine Sinim získa skupinu premožiteľov. Keďže je to práve východ sveta, kde má získať premožiteľov, tak miestom, kam Boh vkročí vo svojom druhom vtelení, je bezpochyby krajina Sinim, presne to miesto, kde leží skrútený veľký červený drak. Tam si Boh získa potomkov veľkého červeného draka, aby bol úplne porazený a potupený. Boh týchto ľudí, tak zaťažených utrpením, prebudí, aby precitli až do plného vedomia, vyšli z hmly a odmietli veľkého červeného draka. Zobudia sa zo svojho sna, spoznajú jadro veľkého červeného draka, dokážu odovzdať celé svoje srdce Bohu, vzbúria sa útlaku temných síl, povstanú na východe sveta a stanú sa dôkazom Božieho víťazstva. Iba tak Boh získa svoju slávu. Len z tohto dôvodu Boh preniesol dielo, ktoré sa skončilo v Izraeli, do krajiny, kde leží skrútený veľký červený drak, a takmer dvetisíc rokov po svojom odchode opäť prišiel v tele, aby pokračoval v diele Veku milosti. Človeku sa môže na prvý pohľad zdať, že Boh v tele začína nové dielo. Z pohľadu Boha však pokračuje v diele Veku milosti, ale až po niekoľko tisícročnom bezvládí a len na inom mieste a so zmeneným programom svojho diela. Hoci sa zdá, že obraz, ktorý hmotné telo prijalo počas diela dneška, je úplne odlišný od toho Ježišovho, Oni obaja vychádzajú z tej istej podstaty a koreňa a pochádzajú z toho istého zdroja. Navonok sa môžu sa zdať veľmi odlišní, ale vnútorné pravdy Ich diela sú úplne totožné. Veď aj veky sa napokon od seba líšia ako deň a noc. Ako by teda mohlo mať Božie dielo nemennú podobu? Alebo ako by si mohli rôzne etapy Jeho diela navzájom prekážať?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (6)

Poznámky pod čiarou:

1. „Má nepatrnú moc a musí byť veľmi opatrné“ naznačuje, že je priveľa ťažkostí tela a vykonané dielo je príliš obmedzené.

Božie slová na každý deň  Úryvok 194

Človek si až dnes uvedomil, že to, čo mu chýba, nie je len prísun duchovného života a skúsenosť poznania Boha, ale, čo je ešte oveľa dôležitejšie, zmena jeho povahy. Dôsledkom úplnej neznalosti dejín a starobylej kultúry vlastného rodu je, že človek nevie o Božom diele vôbec nič. Všetci ľudia dúfajú, že človek sa vie pripútať k Bohu v hĺbke svojho srdca, ale keďže ľudské telo je nadmieru skazené, meravé aj otupené, výsledkom je, že o Bohu nevie vôbec nič. Cieľom dnešného príchodu Boha medzi ľudí nie je nič iné, ako zmeniť myšlienky a ducha ľudí, ako aj obraz Boha v ich srdciach, ktorý majú už milióny rokov. Využije túto príležitosť, aby človeka zdokonalil. To znamená, že prostredníctvom ľudského poznania zmení spôsob, akým Ho ľudia spoznávajú, a tiež ich postoj k Nemu, čím umožní človeku triumfálny nový začiatok v poznávaní Boha, a tak dosiahne obnovu a premenu ľudského ducha. Orezávanie a disciplinovanie sú prostriedkami, zatiaľ čo podmanenie a obnova sú cieľmi. Rozptýliť poverčivé ľudské idey o nejasnom Bohu bolo odjakživa Božím úmyslom a v poslednom čase to začal považovať za veľmi naliehavé. Kiežby sa všetci ľudia vedeli na túto situáciu pozerať z nadhľadu. Zmeňte spôsob prežívania každého človeka, aby sa tento naliehavý Boží úmysel čoskoro naplnil a aby sa posledná etapa Božieho diela na zemi dokonale zavŕšila. Dajte Bohu vernosť, ktorú vám prislúcha Mu dať, a naposledy poskytnite útechu Božiemu srdcu. Spomedzi bratov a sestier by sa nikto nemal vyhýbať tejto zodpovednosti alebo ju len predstierať. Boží príchod v tele je tentoraz odpoveďou na pozvánku a priamou odozvou na situáciu človeka. Prichádza teda, aby človeku poskytol to, čo človek potrebuje. Bez ohľadu na jeho kvalitu a výchovu nakoniec umožní človeku uvidieť Božie slovo, z Jeho slova uzrieť Božiu existenciu a prejav a prijať od Boha zdokonalenie, ktoré zmení idey a predstavy človeka tak, aby sa pôvodná Božia tvár pevne zakorenila v hĺbke ľudského srdca. To je jediné Božie želanie na zemi. Nezáleží na tom, aká skvelá je vrodená prirodzenosť človeka, aké úbohé je jeho jadro alebo aké bolo v skutočnosti jeho správanie v minulosti – Boh na to neberie ohľad. On len dúfa, že obraz Boha v ľudskom srdci sa vytvorí úplne nanovo a že spozná jadro ľudstva, čím dospeje k premene ideologického pohľadu človeka, ktorý potom dokáže hlboko túžiť po Bohu a pocíti k Nemu večnú oddanosť. To je jediná požiadavka, ktorú Boh kladie na človeka.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (7)

Božie slová na každý deň  Úryvok 195

Toľkokrát som povedal, že Božie dielo posledných dní sa uskutočňuje preto, aby sa zmenil duch každého človeka, aby sa zmenila duša každého človeka, aby sa jeho hlboko zranené srdce napravilo a zachránila sa tak jeho duša, ktorej hriech veľmi ublížilo. Je to preto, aby sa prebudil duch ľudí, aby sa roztopilo ich chladné srdce a umožnila sa im obnova. To je najväčší Boží úmysel. Ponechajme bokom reči o tom, aký vznešený či hlboký je ľudský život a jeho skúsenosti. Keď sa preberú srdcia ľudí, keď sa prebudia zo sna a naplno si uvedomia, akú škodu napáchal veľký červený drak, dielo Božej služby bude úplné. Deň, keď bude dokončené Božie dielo, je zároveň dňom, v ktorý človek riadne nastúpi na správnu cestu viery v Boha. V tom čase už bude Božia služba na konci: Božie dielo v tele bude úplne dokončené a človek si začne riadne vykonávať povinnosť, ktorú by mal vykonávať – bude vykonávať svoju službu. To sú kroky Božieho diela. Preto by ste sa mali snažiť nájsť svoju cestu k vstupu na základe poznania týchto vecí. Všetko toto by ste mali pochopiť. Vstup človeka pokročí len vtedy, keď v hĺbke jeho srdca nastanú zmeny, pretože Božie dielo predstavuje úplnú záchranu človeka – človeka, ktorý bol vykúpený, ktorý stále žije pod vplyvom síl temnoty a ktorý sa nikdy neprebudil – z tohto zhromaždiska démonov. Je to preto, aby sa človek dokázal oslobodiť od tisícročí hriechu a bol milovaný Bohom, nadobro porazil veľkého červeného draka, založil Božie kráľovstvo a čím skôr priniesol odpočinok Božiemu srdcu. Je to preto, aby sa nenávisť, ktorá vám vypína hruď, dostala von, aby sa vyhubili tie plesnivé mikróby, aby ste mohli opustiť tento život, ktorý sa ničím nelíši od života vola alebo koňa, aby ste už neboli otrokmi a aby vás už veľký červený drak nezadupával a nerozkazoval vám. Viac už nebudete patriť k tomuto neúspešnému národu, už nebudete patriť ohavnému veľkému červenému drakovi a už vás viac nebude zotročovať. Boh dozaista rozkmáše hniezdo démonov na kusy a vy budete po Jeho boku – patríte Bohu, a nie tejto ríši otrokov. Boh už dávno nenávidí túto temnú spoločnosť až do špiku kostí. Škrípe zubami, túži rozdupať tohto zlého, ohavného starého hada, aby už nikdy nepovstal a nikdy viac človeka netýral, neospravedlní jeho minulé činy, nebude tolerovať jeho klamstvá voči ľudstvu a zúčtuje s ním za každý jeden hriech v priebehu vekov. Boh v žiadnom prípade nenechá tohto osnovateľa všetkého zla^[1] odísť naľahko, ale úplne ho zničí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (8)

Poznámky pod čiarou:

1. „Osnovateľ všetkého zla“ označuje starého diabla. Táto fráza vyjadruje krajný odpor.

Božie slová na každý deň  Úryvok 196

Boh prebdel mnoho bezsenných nocí pre dielo ľudstva. Zostúpil z najvyššej výšky až do najnižších hlbín, do pekla, v ktorom žije človek, aby s ním prežil svoje dni. Nikdy sa nesťažoval na biedu medzi ľuďmi a nikdy nevyčítal človeku jeho vzdorovitosť, ale znáša najväčšie poníženie, keď osobne vykonáva svoje dielo. Ako by mohol Boh patriť do pekla? Ako by mohol v pekle stráviť svoj život? Ale pre dobro všetkých ľudí, aby celé ľudstvo čo najskôr našlo odpočinok, znášal poníženie a trpel nespravodlivosť, aby prišiel na zem a osobne vstúpil do „pekla“ a „podsvetia“, do tigrieho brlohu, aby zachránil človeka. Čo dáva človeku právo odporovať Bohu? Aký má dôvod sťažovať sa na Boha? Kde berie tú drzosť pozerať sa na Boha? Nebeský Boh prišiel do tejto najšpinavšej krajiny neresti, a nikdy nedal voľný priechod svojim ponosám, ani sa na človeka nesťažoval, naopak, pokojne prijíma ľudské pustošenie^[1] a útlak. Nikdy neoplatil nerozumné požiadavky človeka, nikdy na neho nekládol prehnané nároky ani neprimerané požiadavky; iba bez ponôs vykonáva celé dielo, ktoré človek vyžaduje: vyučovanie, osvietenie, karhanie, zušľachťovanie slov, pripomínanie, upozorňovanie, utešovanie, súdenie a zjavovanie. Ktorý z Jeho krokov nebol učinený pre život človeka? Hoci odložil vyhliadky a osud človeka bokom, ktorý z krokov vykonaných Bohom nebol v záujme jeho osudu? Ktorý z nich nebol v záujme prežitia človeka? Ktorý z nich nemal oslobodiť človeka od tohto utrpenia a od útlaku temných síl, čiernych ako noc? Ktorý z nich nie je pre dobro človeka? Kto môže pochopiť Božie srdce, ktoré je ako srdce milujúcej matky? Kto môže pochopiť horlivé Božie srdce? Vášnivé Božie srdce a vrúcne očakávania boli oplatené chladnými srdcami, bezcitnými, ľahostajnými pohľadmi a opakovanými výčitkami a urážkami človeka. Boli oplatené uštipačnými poznámkami, sarkazmom a znevažovaním; boli oplatené ľudským posmechom, pošliapaním a odmietaním, nepochopením, nárekmi, odcudzením, vyhýbaním a ničím iným než klamstvom, útokmi a zatrpknutosťou. Vrúcne slová sa stretávali so zvrašteným obočím a chladným odporom tisícov hroziacich prstov. Boh to všetko môže len znášať, so sklonenou hlavou, slúžiac ľuďom ako poslušný vôl^[2]. Toľko sĺnc a mesiacov, toľko ráz čelil hviezdam, toľko ráz odchádzal za úsvitu a vracal sa za súmraku, prehadzoval sa, znášal muky tisíckrát väčšie ako bolesť pri odchode od svojho Otca, znášal útoky a porušenia človeka a orezával ho. Božia pokora a skrytosť boli oplatené ľudskými predsudkami^[3], ich nespravodlivými názormi a zaobchádzaním. Nehlasný spôsob, akým Boh pracuje v ústraní, Jeho zhovievavosť a tolerancia boli oplatené chamtivým pohľadom človeka; človek sa bez výčitiek svedomia pokúša udupať Boha na smrť a pokúša sa Ho zašliapať do zeme. Postoj človeka pri zaobchádzaní s Bohom je postojom „ojedinelej chytrosti“ a Boh, ktorého človek šikanuje a ktorým opovrhuje, je drvený pod nohami desaťtisícov ľudí, zatiaľ čo samotný človek stojí vysoko, akoby chcel byť víťazom, akoby chcel prevziať absolútnu moc^[4], súdiť spoza opony, urobiť z Boha režiséra, ktorý je zásadový a dodržuje pravidlá zo zákulisia, a nesmie sa brániť ani robiť problémy. Boh musí hrať rolu posledného cisára, musí byť bábkou^[5], zbavenou akejkoľvek slobody. Skutky človeka sú nevypovedateľné, čo mu teda dáva právo žiadať od Boha to či ono? Čo mu dáva právo dávať Bohu návrhy? Čo mu dáva právo požadovať, aby Boh súcitil s jeho slabosťami? Ako je spôsobilý prijať Božie milosrdenstvo? Ako je spôsobilý na to, aby znova a znova prijímal Božiu veľkodušnosť? Ako je spôsobilý na to, aby znova a znova prijímal Božie odpustenie? Kde je jeho svedomie? Už dávno Bohu zlomil srdce, už dávno zanechal Jeho srdce rozbité na kúsky. Boh prišiel medzi ľudí s rozžiareným pohľadom a nadšením, dúfajúc, že človek bude voči nemu zhovievavý, prejaví hoci len trochu vrúcnosti. Božiemu srdcu sa však od človeka dostáva len sťažka útechy, všetko, čo dostáva, sú útoky a muky, ktoré sa nabaľujú ako snehová guľa^[6]. Ľudské srdce je príliš chamtivé, jeho túžba je príliš veľká, nikdy sa nedokáže nasýtiť, človek je vždy zlomyseľný a pochabý, nikdy Bohu nedopraje žiadnu slobodu ani právo prejavu, a tak Bohu nezostáva nič iné, len sa podrobiť poníženiu a dovoliť človeku, aby s Ním manipuloval, ako sa mu zachce.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (9)

Poznámky pod čiarou:

1. „Pustošenie“ sa používa na odhalenie vzdorovitosti ľudstva.

2. „Stretávali sa so zvrašteným obočím a chladným odporom tisícov hroziacich prstov, so sklonenou hlavou, slúžiac ľuďom ako poslušný vôl“ bola pôvodne jedna veta, ale tu je rozdelená na dve, aby bol význam jasnejší. Prvá časť vety sa vzťahuje na konanie človeka, kým druhá naznačuje utrpenie, ktoré podstúpil Boh, a to, že Boh je pokorný a skrytý.

3. „Predsudky“ sa vzťahuje na vzdorovité správanie ľudí.

4. „Prevziať absolútnu moc“ sa vzťahuje na vzdorovité správanie ľudí. Vyvyšujú sa, zväzujú druhých, nútia ich, aby ich nasledovali a trpeli za nich. Sú to sily, ktoré sú voči Bohu nepriateľské.

5. „Bábka“ sa používa na zosmiešnenie tých, ktorí nepoznajú Boha.

6. „Nabaľujú sa ako snehová guľa“ sa používa na zdôraznenie prízemného správania ľudí.

Božie slová na každý deň  Úryvok 197

Vtelenie Boha spôsobilo otrasy vo všetkých náboženstvách a oblastiach, „rozvrátilo“ pôvodný poriadok náboženských kruhov a zasiahlo srdcia všetkých, ktorí túžia po zjavení Boha. Kto Ho nezbožňuje? Kto netúži vidieť Boha? Boh je osobne medzi ľuďmi už mnoho rokov, no človek si to nikdy neuvedomil. Dnes sa zjavil sám Boh a ukázal svoju identitu masám – ako by to mohlo nepriniesť potešenie ľudskému srdcu? Kedysi Boh s človekom zdieľal radosti a starosti, rozlúčky a stretnutia a dnes sa znovu spojil s ľudstvom a zdieľa s ním príbehy z minulých čias. Po svojom odchode z Judey nezanechal ľudom po sebe ani stopu. Ľudia sa túžia s Bohom opäť stretnúť, netušia, že dnes sa s Ním opäť stretli a znovu sa s Ním spojili. Ako by to mohlo nevyvolať myšlienky na včerajšok? Dnes je to už dvetisíc rokov, čo Šimon, syn Jonášov, potomok Židov, uzrel Ježiša Spasiteľa, jedol s Ním pri jednom stole a potom, čo bol dlhé roky Jeho nasledovníkom k Nemu pocítil hlbšiu náklonnosť: miloval Ho z celého srdca; hlboko miloval Pána Ježiša. Židovský národ vôbec nevedel o tom, že toto zlatovlasé dieťa, narodené v studených jasliach, bolo prvým obrazom Božieho vtelenia. Všetci si mysleli, že je rovnaký ako oni, nikto Ho nepovažoval za odlišného – ako mohli ľudia spoznať tohto obyčajného a všedného Ježiša? Židovský ľud Ho považoval za židovského syna tej doby. Nikto sa na Neho nepozeral ako na milého Boha a ľudia nerobili nič iné, len na Neho slepo kládli požiadavky, žiadali od Neho bohaté a hojné milosti, pokoj a radosť. Vedeli len to, že podobne ako milionár má všetko, čo si človek môže priať. Ľudia sa však k Nemu nikdy nesprávali ako k milovanému; vtedajší ľudia Ho nemilovali, iba proti Nemu protestovali a kládli na Neho iracionálne požiadavky. Nikdy neodporoval, len neustále udeľoval človeku milosti, hoci Ho človek nepoznal. Stále len mlčky dával človeku teplo, lásku a milosrdenstvo, ba čo viac, dával mu nové spôsoby praxe, vyvádzal ho zo zákonných väzieb. Človek Ho nemiloval, iba Mu závidel a pripúšťal Jeho výnimočné nadanie. Ako mohlo slepé ľudstvo vedieť, aké veľké poníženie utrpel milý Ježiš Spasiteľ, keď prišiel medzi ľudí? Nikto nebral ohľad na Jeho trápenie, nikto nepoznal Jeho lásku k Bohu Otcu a nikto nemohol vedieť o Jeho osamelosti; hoci Mária bola Jeho vlastnou matkou, ako mohla vedieť, čo si milosrdný Pán Ježiš myslel v hĺbke srdca? Kto vedel o nevýslovnom utrpení, ktoré podstúpil Syn človeka? Po tom, čo Mu vyslovili svoje požiadavky, Ho vtedajší ľudia chladne odsunuli do úzadia a vyhnali preč. Preto blúdil ulicami, deň za dňom, rok za rokom, túlal sa mnohé roky, až kým sa nedožil tridsiatich troch ťažkých rokov, rokov, ktoré boli dlhé a zároveň tak krátke. Keď Ho ľudia potrebovali, s úsmevom Ho pozývali do svojich domovov a snažili sa od Neho niečo získať – a keď im to dal, okamžite Ho vystrčili za dvere. Ľudia jedli z Jeho úst, pili Jeho krv, tešili sa z milostí, ktoré im udeľoval, no zároveň sa Mu vzpierali, pretože sa nikdy nedozvedeli, kto im daroval život. Nakoniec Ho pribili na kríž, no On ani vtedy nevydal ani hláska. Aj dnes naďalej mlčí. Ľudia jedia Jeho telo, pijú Jeho krv, jedia pokrmy, ktoré pre nich pripravil, a kráčajú po ceste, ktorú im otvoril, no stále Ho chcú odmietnuť. S Bohom, ktorý im daroval život, zaobchádzajú ako s nepriateľom a s tými, ktorí sú otrokmi rovnako ako oni, zaobchádzajú ako s nebeským Otcom. Vari sa Mu tým zámerne nevzpierajú? Ako došlo k tomu, že Ježiš zomrel na kríži? Viete to? Nezradil ho vari Judáš, ktorý Mu bol najbližší a ktorý z Neho jedol, pil a radoval sa? Nezradil Judáš Ježiša preto, lebo nebol ničím iným než bezvýznamným, obyčajným učiteľom? Ak by ľudia naozaj videli, že Ježiš je výnimočný, že pochádza z nebies, ako by Ho mohli zaživa pribiť na kríž na dvadsaťštyri hodín, až kým v Jeho tele nezostal ani posledný kúsok dychu? Kto môže poznať Boha? Ľudia nerobia nič iné, len si Boha užívajú s nenásytnou chamtivosťou, ale nikdy Ho nepoznali. Dostali prst a vzali si celú ruku a „Ježiša“ nútia dokonale poslúchať ich príkazy, ich rozkazy. Kto kedy prejavil niečo ako milosrdenstvo voči tomuto Synovi človeka, ktorý nemá kam hlavu skloniť? Komu kedy napadlo spojiť s Ním sily, aby splnil poverenie Boha Otca? Kto na Neho kedy vôbec pomyslel? Kto bol niekedy ohľaduplný k Jeho ťažkostiam? Človek Ho bez štipky lásky ťahá sem a tam; nevie, odkiaľ sa vzalo jeho svetlo a život, a nerobí nič iné, len tajne plánuje, ako ešte raz ukrižovať „Ježiša“ spred dvetisíc rokov, ktorý zakúsil bolesť medzi ľuďmi. Naozaj „Ježiš“ vzbudzuje takú nenávisť? Či sa už dávno zabudlo na všetko, čo urobil? Nenávisť, ktorá sa hromadila tisíce rokov, nakoniec vytryskne von. Vy, ktorí ste rovnakí ako Židia! Kedy bol „Ježiš“ voči vám nepriateľský, že Ho tak nenávidíte? Toľko toho vykonal a toľko toho povedal – vari nie je nič z toho pre váš úžitok? Dal vám svoj život bez toho, aby za to niečo žiadal, celý sa vám vydal – naozaj Ho ešte stále chcete zjesť zaživa? Dal vám svoje všetko bez toho, aby si čokoľvek ponechal, bez toho, aby si niekedy užíval svetskú slávu, teplo, lásku alebo všetky požehnania medzi ľuďmi. Ľudia sú voči Nemu takí zlí, nikdy si neužil všetko bohatstvo na zemi, celé svoje úprimné, vášnivé srdce dáva človeku, celé svoje Ja venoval ľudstvu – a kto Mu kedy dal teplo? Kto Mu kedy poskytol útechu? Človek Naňho nahrnul všetok tlak, preniesol na Neho všetko nešťastie, vnútil Mu tie najhoršie ľudské skúsenosti, obviňuje Ho zo všetkej nespravodlivosti a On to mlčky prijal. Protestoval niekedy pred niekým? Požadoval niekedy od niekoho čo i len malé odškodné? Kto Mu kedy prejavil nejaký súcit? Kto z vás, obyčajných ľudí, nemal romantické detstvo? Kto nemal pestrú mladosť? Kto nemá teplo blízkych? Komu chýba láska príbuzných a priateľov? Komu chýba úcta druhých? Komu chýba teplo rodiny? Komu chýba útecha svojich dôverníkov? Zažil vari On niekedy niečo také? Kto Mu kedy poskytol trochu tepla? Kto Mu kedy poskytol aspoň zlomok útechy? Kto Mu kedy ukázal aspoň štipku ľudskej morálky? Kto bol voči Nemu kedy tolerantný? Kto pri Ňom kedy stál v ťažkých časoch? Kto s Ním kedy prešiel ťažkým životom? Človek vo svojich požiadavkách na Neho nikdy nepoľavil; ďalej ich na Neho kladie bez akýchkoľvek škrupúľ, akoby po príchode do ľudského sveta mal byť volom alebo koňom človeka, jeho väzňom, a mal dať človeku všetko; ak nie, človek Mu nikdy neodpustí, nikdy k Nemu nebude zhovievavý, nikdy Ho nebude volať Bohom a nikdy Ho nebude mať vo veľkej úcte. Človek je vo svojom postoji k Bohu príliš prísny, akoby si predsavzal utrápiť Boha až na smrť, až potom zmierni svoje požiadavky voči Nemu. Inak človek nikdy nepoľaví zo svojich požiadaviek voči Bohu. Ako by takého človeka Boh nemohol nenávidieť? Nie je to tragédia dnešnej doby? Svedomie človeka nikde nevidieť. Stále hovorí, že Bohu odvďačí Jeho lásku, ale iba Ho rozpitvá a umučí na smrť. Nie je to „tajný recept“ na jeho vieru v Boha, ktorý mu odovzdali jeho predkovia? Niet miesta, kde by sa nenachádzali „Židia“, a aj dnes robia to isté, stále vykonávajú to isté dielo, stavajú sa proti Bohu ale veria, že Ho vyzdvihujú. Ako by mohli oči človeka spoznať Boha? Ako by mohol človek, ktorý žije v tele, považovať vteleného Boha za Boha, ktorý vzišiel z Ducha? Kto z ľudí by Ho mohol poznať? Kde sa medzi ľuďmi podela pravda? Kde je pravá spravodlivosť? Kto dokáže spoznať Božiu povahu? Kto môže súťažiť s Bohom v nebi? Niet divu, že Boha nikto nepoznal, keď prišiel medzi ľudí, a že bol odmietnutý. Ako môže človek tolerovať existenciu Boha? Ako môže dovoliť, aby svetlo vytlačilo temnotu sveta? Nie je toto všetko z úctyhodnej pobožnosti človeka? Nie je to poctivý vstup človeka? A nesústreďuje sa Božie dielo okolo vstupu človeka? Želal by som si, aby ste si spojili Božie dielo so vstupom človeka a vytvorili dobrý vzťah medzi človekom a Bohom a plnili povinnosť, ktorú by mal plniť človek, ako najlepšie vie. Takto sa Božie dielo dostane k svojmu ukončeniu a On v jeho závere získa slávu!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (10)

Božie slová na každý deň  Úryvok 198

Dnes konám svoje dielo medzi Božím vyvoleným národom v Číne, aby som zjavil všetky ich vzdorovité povahy a odhalil celú ich škaredosť, a to Mi poskytuje priestor pre všetko, čo potrebujem povedať. Potom, keď budem vykonávať ďalší krok diela podmanenia celého vesmíru, použijem Môj súd o vás, aby som súdil nespravodlivosť každého v celom vesmíre, pretože vy ľudia ste vzdorovití zástupcovia ľudstva. Tí, ktorí sa nedokážu polepšiť, budú len protipólmi a predmetmi služby, zatiaľ čo tí, ktorí sa polepšiť dokážu, budú použití. Prečo hovorím, že tí, ktorí sa nedokážu polepšiť, budú slúžiť len ako protipóly? Je to tak preto, lebo Moje súčasné slová a dielo sa úplne zameriavajú na vaše zázemie a preto, lebo ste sa stali zástupcami a stelesnením vzdorovitých príslušníkov celého ľudstva. Neskôr vezmem tieto slová, ktorými vás podmaním, do cudzích krajín a použijem ich, aby som tam podmanil ľudí. Ty ich však nezískaš. Nerobí to z teba protipól? Skazené povahy celého ľudstva, vzdorovité počiny človeka a jeho škaredé obrazy a tváre – toto všetko je dnes zaznamenané v slovách používaných na vaše podmanenie. Tieto slová použijem na podmanenie ľudí každého národa a kategórie, pretože vy ste archetypom, precedensom. Mojím cieľom však nebolo úmyselne vás opustiť. Ak sa ti v tvojom snažení nebude dariť, čím dokážeš, že si nevyliečiteľný, nebudeš jednoducho predmetom služby a protipólom? Raz som povedal, že Moja múdrosť sa prejavuje na základe satanových plánov. Prečo som to povedal? Nie je to pravda, na ktorej sú založené Moje súčasné slová a činy? Ak sa nedokážeš polepšiť, ak sa nezdokonalíš, ale namiesto toho budeš potrestaný, nestane sa z teba protipól? Možno si vo svojom živote veľa trpel, stále však nič nechápeš, nevieš nič o živote. Hoci si bol napomínaný a súdený, vôbec si sa nezmenil a hlboko vo vnútri si nezískal život. Keď príde čas overiť tvoje dielo, zažiješ skúšku ohňom a ešte väčšie utrpenie. Tento oheň ťa celého zmení na prach. Ako by si nemohol byť vyradený, keď budeš niekto, kto nevlastní život, nemá v sebe ani trochu čistého zlata, lipne na starej, skazenej povahe a nedokáže byť ani protipólom? Môže byť človek, ktorý nie je hodný ani grajciara a nevlastní život, nejako použiteľný na dielo podmanenia? Keď príde ten čas, vaše dni budú ťažšie než dni Noema a Sodomy! Tvoje modlitby ti vtedy nepomôžu. Ako sa môžeš neskôr vrátiť a začať sa kajať nanovo, keď sa dielo spásy už skončilo? Keď bude vykonané celé dielo spásy, bude to koniec. Začne sa dielo trestania zlých. Odporuješ, vzdoruješ a robíš veci, o ktorých vieš, že sú zlé. Nie si cieľom najväčšieho trestu? Dnes ti to vysvetľujem. Ak sa rozhodneš nepočúvať a neskôr ťa postihne nešťastie, nebude príliš neskoro, keď začneš až vtedy pociťovať ľútosť a začneš veriť? Dávam ti možnosť kajať sa dnes, nie si však ochotný to urobiť. Ako dlho chceš čakať? Do dňa napomínania? Dnes si nespomínam na tvoje minulé priestupky. Odpúšťam ti zas a znova, odvraciam sa od tvojej zápornej stránky, aby som videl len tú kladnú, pretože všetky Moje súčasné slová a dielo ťa majú zachrániť. Nemám vo vzťahu k tebe žiadny zlý úmysel. Ty však odmietaš vstúpiť, nedokážeš rozlíšiť dobré od zlého a nevieš, ako oceniť dobrotu. Nečakajú takíto ľudia jednoducho na trest a spravodlivú odplatu?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vnútorná pravda o diele podmanenia (1)

Božie slová na každý deň  Úryvok 199

Keď Mojžiš udrel na skalu a vyvrela voda, dar Jahveho, učinil tak to pre svoju vieru. Keď Dávid hral na lýre na Moju chválu, Jahveho, so srdcom plným radosti, robil to pre svoju vieru. Keď Jób stratil svoj dobytok, ktorý sa rozpŕchol po horách, a nevýslovné bohatstvo a jeho telo pokryli vredy, stalo sa to pre jeho vieru. Keď počul Môj hlas, Jahveho, a videl Moju slávu, Jahveho, bolo to kvôli jeho viere. To, že Peter mohol nasledovať Ježiša Krista, bolo pre jeho vieru. To, že sa pre Mňa nechal pribiť na kríž a vydal slávne svedectvo, bolo tiež zásluhou jeho viery. Keď Ján videl slávny obraz Syna človeka, spočívalo to na jeho viere. Keď uvidel víziu posledných dní, tým viac to bolo pre jeho vieru. Dôvodom ich viery bolo aj to, že takzvané zástupy pohanských národov prijali Moje zjavenie a dozvedeli sa, že som sa vrátil v tele, aby som konal svoje dielo medzi ľuďmi. Neurobili tak pre svoju vieru všetci tí, ktorých zasiahli Moje drsné slová, a predsa ich potešili a zachránili? Ľudia dostali tak veľa vďaka svojej viere a nie vždy je to požehnanie. Možno sa im nedostane takého šťastia a radosti, aké pociťoval Dávid, alebo im Jahve nedaruje vodu, ako to urobil Mojžiš. Jahve, napríklad, požehnal Jóbovi kvôli jeho viere, Jóba však postihla aj katastrofa. Či si požehnaný alebo ťa postihne katastrofa, v obidvoch prípadoch sú to požehnané udalosti. Bez viery by si nemohol získať toto dielo podmanenia a už vôbec by si dnes nemohol mať pred očami Jahveho skutky. Nevidel by si a už vôbec by si nemohol prijímať. Tieto pohromy, tieto nešťastia a všetky súdy – keby ťa nepostihli, videl by si dnes Jahveho skutky? Dnes je to viera, ktorá ti umožňuje byť podmaneným, a je to podmanenie, ktoré ti umožňuje veriť v každý Jahveho skutok. Takéto napomínanie a súd dostávaš len kvôli viere. Prostredníctvom tohto napomínania a súdu si podmanený a zdokonalený. Bez takéhoto napomínania a súdu, aké dnes dostávaš, by bola tvoja viera márna, pretože by si nepoznal Boha. Nezáleží na tom, ako veľmi by si v Neho veril, tvoja viera by zostala prázdnymi slovami nepodloženým realitou. Až keď prijmeš toto dielo podmanenia, dielo, ktoré ťa robí úplne podriadeným, tvoja viera sa stane pravdivá a spoľahlivá a tvoje srdce sa obráti k Bohu. Aj keď kvôli slovu „viera“ podstúpiš veľký súd a kliatbu, budeš mať pravú vieru a dostaneš tú najpravdivejšiu, najskutočnejšiu a najcennejšiu vec. Je to tak preto, lebo len počas súdu uvidíš konečný osud stvorených bytostí. V tomto súde uvidíš, že Stvoriteľa treba milovať. V takomto diele podmanenia zočíš rameno Boha a v tomto podmanení úplne pochopíš ľudský život. V tomto podmanení získaš správnu cestu ľudského života a pochopíš skutočný význam „človeka“. Len v tomto podmanení uvidíš spravodlivú povahu Všemohúceho a Jeho nádhernú, slávnu tvár. V tomto diele podmanenia spoznáš pôvod človeka a pochopíš „nesmrteľnú históriu“ celého ľudstva. V tomto podmanení porozumieš predkom ľudstva a pôvodu skazenosti ľudstva. V tomto podmanení získaš radosť a potešenie, ako aj nekonečné napomínanie, disciplinovanie a slová výčitiek, ktoré Stvoriteľ adresuje ľudstvu, ktoré stvoril On. V tomto diele podmanenia dostaneš požehnania, ako aj nešťastia, ktoré človeku náležia… Nie je to všetko kvôli tvojmu kúsku viery? A nezväčšila sa tvoja viera, keď si tieto veci získal? Nezískal si toho strašne veľa? Nepočul si len Božie slovo a nevidel len Božiu múdrosť, ale na vlastnej koži si zažil každý krok Jeho diela. Možno by si povedal, že keby si nemal vieru, netrpel by si takýmto druhom napomínania alebo súdu. Mal by si však vedieť, že bez viery by si nielen nemohol od Všemohúceho získať tento druh napomínania alebo starostlivosti, ale zároveň by si navždy stratil príležitosť stretnúť Stvoriteľa. Nikdy by si nepoznal pôvod ľudstva a nepochopil význam ľudského života. Ak by aj tvoje telo zomrelo a tvoja duša odišla, stále by si nechápal všetky skutky Stvoriteľa a už vôbec by si nevedel, že Stvoriteľ vykonal na zemi po stvorení ľudstva také veľké dielo. Si ako príslušník tohto ľudstva, ktoré stvoril, ochotný takto nevedome upadnúť do temnoty a trpieť večným trestom? Ak sa oddelíš od dnešného napomínania a súdu, s čím sa stretneš? Myslíš si, že keď sa oddelíš od súčasného súdu, budeš môcť uniknúť pred týmto ťažkým životom? Nie je pravda, že keď opustíš „toto miesto“, postihnú ťa bolestivé muky alebo kruté neprávosti zo strany diablov? Mohli by ťa postihnúť neznesiteľné dni a noci? Myslíš si, že len preto, lebo dnes unikneš tomuto súdu, môžeš sa navždy vyhýbať tomuto budúcemu mučeniu? Čo ti príde do cesty? Môže to skutočne byť ten pozemský raj, v ktorý dúfaš? Myslíš si, že tomu budúcemu večnému napomínaniu môžeš uniknúť tak, že jednoducho utečieš pred realitou, ako to robíš teraz? Budeš po dnešku niekedy opäť schopný nájsť takýto druh príležitosti a požehnania? Nájdeš ich, keď ťa postihne katastrofa? Nájdeš ich, keď celé ľudstvo nastúpi na odpočinok? Tvoj terajší šťastný život a tá tvoja harmonická malá rodina – môžu byť náhradou za tvoj budúci večný konečný osud? Ak máš skutočnú vieru a ak toho vďaka nej veľa získaš, potom je to všetko, čo by si ty – stvorená bytosť – mal získať a tiež, čo by si v prvom rade mal mať. Nič nie je pre tvoju vieru a život prospešnejšie než takéto podmanenie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vnútorná pravda o diele podmanenia (1)

Božie slová na každý deň  Úryvok 200

Dnes by si mal vedieť, ako byť podmanený a ako sa ľudia po podmanení správajú. Môžeš povedať, že si bol podmanený, dokážeš sa však podriadiť až na smrť? Musíš byť schopný nasledovať do úplného konca bez ohľadu na to, či existujú nejaké vyhliadky, a nesmieš stratiť vieru v Boha bez ohľadu na prostredie. Napokon musíš dosiahnuť dve stránky svedectva: svedectvo Jóba – podriadenosť až na smrť – a svedectvo Petra – najvyššiu lásku k Bohu. V jednom ohľade musíš byť ako Jób: stratil všetok majetok a sužovala ho bolesť tela, no napriek tomu nezaprel Jahveho meno. Toto bolo Jóbovo svedectvo. Peter bol schopný milovať Boha až na smrť. Keď bol pribitý na kríž a čelil smrti, stále Boha miloval. Nemyslel na svoje vlastné vyhliadky ani nemal žiadne krásne nádeje či extravagantné myšlienky. Chcel len milovať Boha a podriadiť sa všetkým Božím ustanoveniam. Takýto štandard musíš dosiahnuť a až vtedy ťa bude možné považovať za niekoho, kto svedčil, až vtedy budeš niekto, kto bol podmanený a potom zdokonalený. Keby dnes ľudia naozaj poznali svoju vlastnú podstatu a postavenie, hľadali by stále nejaké vyhliadky a nádeje? Mal by si vedieť toto: Bez ohľadu na to, či ma Boh zdokonalí, musím Ho nasledovať. Všetko, čo teraz robí, je dobré a robí to kvôli mne a preto, aby sa mohla zmeniť naša povaha a mohli sme sa zbaviť vplyvu satana, aby nám umožnil narodiť sa v špinavej zemi a predsa sa očistiť, otriasť zo seba špinu i vplyv satana a zanechať ho. Samozrejme, toto sa od teba vyžaduje, no pre Boha je to len podmanenie, ktoré sa vykonáva preto, aby ľudia mali odhodlanie podriadiť sa a nechať všetko na Božie ovládanie. Takýmto spôsobom sa veci dosiahnu. Dnes už bola väčšina ľudí podmanená, je v nich však stále veľa toho, čo je vzdorovité a nepodriadené. Pravé duchovné postavenie ľudí je stále príliš nízke a plní sily môžu byť len vtedy, ak majú nádeje a vyhliadky. Keď ich nemajú, zostanú negatívni, a dokonca myslia na to, že Boha opustia. Ľudia navyše nemajú veľkú túžbu snažiť sa o to, aby žili normálnu ľudskú prirodzenosť. To je neprijateľné. Musím teda stále hovoriť o podmanení. K zdokonaleniu vlastne dochádza súčasne s podmanením: keď si podmanený, dosiahnu sa aj prvé účinky zdokonalenia. Rozdiel medzi podmanením a zdokonalením spočíva v rozsahu zmeny v ľuďoch. Byť podmaneným je prvým krokom k tomu, aby bol človek zdokonalený. Neznamená to, že človek bol úplne zdokonalený, ani to nedokazuje, že ho Boh úplne získal. Po podmanení nastávajú určité zmeny v povahe ľudí, takéto zmeny však nedosahujú úroveň zmien v ľuďoch, ktorých Boh úplne získal. Dnes sa vykonáva úvodné dielo zdokonalenia ľudí – ich podmanenie –, a ak nemôžeš byť podmanený, nebudeš mať ako byť zdokonalený a Boh ťa nebude môcť úplne získať. Získaš len pár slov napomínania a súdu, ktoré však nebudú schopné úplne zmeniť tvoje srdce. Budeš teda jedným z tých, ktorí sú vyradení. Bude to ako pozerať sa na veľkolepú hostinu za stolom, no pritom nejesť. Nie je to pre teba tragický scenár? A preto sa musíš usilovať o zmeny – či už je to podmanenie, alebo zdokonalenie, oboje súvisí s tým, či v tebe došlo k zmenám a či si, alebo nie si podriadený. To určí, či ťa Boh môže získať, alebo nie. Vedz, že „byť podmaneným“ a „byť zdokonaleným“ je jednoducho založené na rozsahu zmeny a podriadenosti, ako aj na tom, aká čistá je tvoja láska k Bohu. Dnes je potrebné, aby si mohol byť úplne zdokonalený, ale na začiatku musíš byť podmanený – musíš dostatočne poznať Božie napomínanie a súd, musíš mať vieru, aby si nasledoval, a byť tým, kto hľadá zmenu a poznanie Boha. Len potom budeš niekým, kto sa snaží o zdokonalenie. Mali by ste porozumieť tomu, že počas zdokonaľovania budete podmanení a počas podmaňovania budete zdokonalení. Dnes sa môžeš snažiť o zdokonalenie alebo sa usilovať o zmeny vo svojej vonkajšej ľudskej prirodzenosti a zlepšenie svojej kvality, ale najdôležitejšie je, aby si pochopil, že všetko, čo dnes Boh robí, je zmysluplné a prospešné – tebe, narodenému v krajine špiny, to umožňuje uniknúť pred špinou a striasť ju zo seba. Umožňuje ti to prekonať a zanechať za sebou temný vplyv satana. Zameranie sa na tieto veci ťa v tejto krajine špiny ochráni. Aké svedectvo bude nakoniec od teba požadované? Narodil si sa v špinavej zemi, dokážeš sa však stať svätým, už nikdy viac nebudeš znečistený špinou, nebudeš žiť v moci satana, ale sa vymaníš z jeho vplyvu, satan ťa nebude vlastniť ani sužovať a ty budeš žiť v rukách Všemohúceho. Toto je svedectvo a dôkaz o víťazstve v boji so satanom. Dokážeš vzdorovať satanovi, už viac nezjavuješ satanskú povahu v tom, čo žiješ, ale namiesto toho žiješ to, čo Boh od človeka požadoval, aby dosiahol, keď ho stvoril: normálnu ľudskú prirodzenosť, normálny rozum, normálne pochopenie, normálne odhodlanie milovať Boha a vernosť Bohu. Takéto svedectvo podáva stvorená bytosť. Hovoríš: „Rodíme sa do špinavej zeme, ale vďaka Božej ochrane, Božiemu vedeniu a pretože si nás Boh podmanil, sme sa zbavili vplyvu satana. Aj to, že sa dnes dokážeme podriadiť, je dôsledok podmanenia Bohom, a nie je to preto, lebo sme dobrí, ani preto, že sme Boha prirodzene milovali. Vďaka tomu, že si nás Boh vybral a predurčil nás, sme dnes boli podmanení, dokážeme o Ňom svedčiť a môžeme Mu slúžiť. Aj preto, lebo si nás vybral a ochránil, sme boli spasení a oslobodení z moci satana a môžeme za sebou zanechať špinu a byť očistení v národe veľkého červeného draka.“

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vnútorná pravda o diele podmanenia (2)

Božie slová na každý deň  Úryvok 201

Dielo posledných dní porušuje všetky pravidlá a bez ohľadu na to, či si prekliaty alebo potrestaný, platí, že ak pomáhaš Môjmu dielu, ak si prospešný pre súčasné dielo podmanenia a ak – či už si potomkom Moába alebo veľkého červeného draka –, si v tejto etape diela dokážeš plniť povinnosť stvorenej bytosti a robiť to najlepšie, čo vieš, potom bude požadovaný účinok dosiahnutý. Si potomkom veľkého červeného draka a si potomkom Moába. Stručne povedané, všetci z tela a krvi sú stvorené bytosti a stvoril ich Stvoriteľ. Si stvorená bytosť, nemal by si mať na výber a toto je tvoja povinnosť. Samozrejme, dielo Stvoriteľa je dnes zamerané na celý vesmír. Bez ohľadu na to, z koho pochádzaš, si predovšetkým jednou zo stvorených bytostí. Vy – potomkovia Moába – patríte medzi stvorené bytosti a jediný rozdiel spočíva v tom, že máte nižšiu hodnotu. Keďže Božie dielo sa dnes vykonáva medzi všetkými stvorenými bytosťami a je zamerané na celý vesmír, Stvoriteľ si môže vybrať akýchkoľvek ľudí a akékoľvek záležitosti alebo veci, aby vykonal svoje dielo. Nestará sa o to, z koho pochádzaš. Ak si jedným z Jeho stvorených bytostí a ak si prospešný pre Jeho dielo – dielo podmanenia a svedectvo –, bez váhania na tebe vykoná svoje dielo. Toto narúša tradičné predstavy ľudí, podľa ktorých Boh nikdy nekoná dielo medzi pohanmi, predovšetkým nie medzi tými, ktorí boli prekliati a majú nízku úroveň; pokiaľ ide o tých, ktorí boli prekliati, celé ich budúce generácie budú tiež navždy prekliate a nikdy nebudú mať nádej na spásu; Boh nikdy nezostúpi na pohanskú zem ani nebude na nej konať dielo a nikdy nevstúpi na špinavú zem, pretože On je svätý. Všetky tieto predstavy boli rozvrátené Božím dielom v posledných dňoch. Vedzte, že Boh je Bohom všetkých stvorených bytostí. Vládne nad nebom a zemou a všetkými vecami a nie je len Bohom ľudu Izraela. Toto dielo v Číne má teda mimoriadny význam. Či sa nerozšíri medzi všetky národy? Veľké svedectvo budúcnosti nebude obmedzené len na Čínu. Keby si vás Boh len podmanil, boli by démoni presvedčení? Nerozumejú tomu, čo znamená podmanenie alebo Božia moc, a iba keď Boží vyvolený národ v celom vesmíre zočí konečné účinky tohto diela, budú podmanené všetky stvorené bytosti. Nikto nie je zaostalejší ani skazenejší než potomkovia Moába. Len keď budú môcť byť títo ľudia podmanení – tí najskazenejší, ktorí neuznali Boha a neveria, že Boh existuje, boli podmanení a uznávajú Boha vlastnými slovami, chvália Ho a dokážu Ho milovať –, bude to svedectvo podmanenia. Hoci nie ste Peter, žijete obraz Petra, môžete vlastniť jeho svedectvo a svedectvo Jóba a to je najväčšie svedectvo. Nakoniec povieš: „Nie sme Izraeliti, ale zapretí potomkovia Moába. Nie sme Peter, ktorého kvalitu nie sme schopní dosiahnuť, ani Jób a nemôžeme sa ani prirovnať k Pavlovmu odhodlaniu trpieť pre Boha a oddať sa Bohu. Sme veľmi zaostalí, a preto nie sme spôsobilí radovať sa z Božích požehnaní. Boh nás aj tak dnes pozdvihol, preto Ho musíme uspokojiť. A hoci nemáme dostatočnú kvalitu ani spôsobilosť, sme ochotní Boha uspokojiť – máme toto odhodlanie. Sme potomkami Moába a boli sme prekliati. Ustanovil to Boh a my to nedokážeme zmeniť, ale naše žitie a naše poznatky sa môžu zmeniť a my sme odhodlaní Boha uspokojiť.“ Keď máš toto odhodlanie, bude to dôkaz, že si podal svedectvo o svojom podmanení.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vnútorná pravda o diele podmanenia (2)

Božie slová na každý deň  Úryvok 202

Zamýšľaným účinkom diela podmanenia je v prvom rade to, aby už telo človeka nevzdorovalo, teda aby myseľ človeka získala nové poznatky o Bohu, aby sa srdce človeka úplne podriadilo Bohu a aby sa človek usiloval byť pre Boha. Ľudia sa nepočítajú za podmanených, keď sa zmení ich povaha alebo telo. Keď sa zmení myslenie človeka, jeho vedomie a chápanie, teda keď sa zmení celý tvoj duševný postoj – vtedy budeš podmanený Bohom. Keď si sa rozhodol podriadiť a prijal si nový spôsob zmýšľania, keď už do slov a diela Boha neprinášaš žiadne zo svojich vlastných predstáv alebo úmyslov a keď tvoj mozog dokáže myslieť, teda keď sa dokážeš usilovať o Boha celým svojím srdcom – potom si druhom človeka, ktorý je úplne podmanený. V náboženstve mnohí ľudia počas svojich životov veľa trpia: premôžu svoje telá a nesú svoj kríž a dokonca trpia a strádajú, aj keď sú na pokraji smrti! Niektorí sa postia aj v ráno svojej smrti. Celé svoje životy si odopierajú dobré jedlo a oblečenie a sústredia sa len na utrpenie. Dokážu premôcť svoje telo a vzdorovať mu. Ich nadšenie pre znášanie utrpenia je chvályhodné. Ale nikto ani najmenej neorezával ich myslenie, ich predstavy, ich duševné postoje ani ich starú prirodzenosť. Chýbajú im skutočné poznatky o nich samých. Ich duševný obraz Boha je tradičný obraz hmlistého Boha. Ich rozhodnutie trpieť pre Boha má pôvod v ich zanietenosti a dobrej povahe ich ľudskej prirodzenosti. Hoci veria v Boha, nechápu Ho ani nepoznajú Jeho úmysly. Len pre Boha slepo pracujú a trpia. Nepripisujú vôbec žiadnu hodnotu súdeniu, veľmi sa nestarajú o to, ako zaistiť, aby ich služba skutočne napĺňala Božie úmysly a už vôbec si neuvedomujú, ako dosiahnuť poznanie Boha. Boh, ktorému slúžia, nie je Bohom v Jeho prirodzenom obraze, ale Bohom, ktorého si predstavili, Bohom, o ktorom len počuli alebo o ktorom len čítali legendy v literatúre. Potom použijú svoju bujnú fantáziu a zbožnosť, aby trpeli pre Boha a prijmú dielo Boha, ktoré chce Boh vykonať. Ich služba je príliš nepresná, taká, že prakticky žiadny z nich nie je skutočne schopný slúžiť v súlade s Božími úmyslami. Bez ohľadu na to, ako radi trpia, ich pôvodný pohľad na službu a ich duševný obraz Boha zostávajú nezmenené, pretože nepodstúpili Boží súd, napomínanie, zušľachtenie a zdokonalenie ani ich nikto neusmerňoval pomocou pravdy. Aj keď veria v Ježiša Spasiteľa, nikto z nich Spasiteľa nikdy nevidel. Vedia o Ňom len prostredníctvom legendy a z počutia. V dôsledku toho je ich služba len náhodnou službou so zatvorenými očami, ako keď slepý človek slúži svojmu vlastnému otcovi. Čo možno takouto službou v konečnom dôsledku dosiahnuť? A kto by to schválil? Ich služba zostáva od začiatku do konca rovnaká. Dostávajú len ľudské lekcie a svoju službu zakladajú len na svojej prirodzenosti a vlastných prednostných voľbách. Akú odmenu by to mohlo priniesť? Dokonca ani Peter, ktorý Ježiša videl, nevedel, ako slúžiť v súlade s Božími úmyslami. Zistil to až na konci, v starobe. Čo to hovorí o tých slepých ľuďoch, ktorí vôbec nezažili, aby ich orezával a ktorých nikto neusmerňoval? Nie je služba mnohých z vás rovnaká ako služba tých slepých ľudí? Nie sú všetci tí, ktorí neboli súdení, nikto ich neorezával a ktorí sa nezmenili – podmanení neúplne? Načo sú takí ľudia? Ak tvoje myslenie, tvoje poznatky o živote a o Bohu nevykazujú žiadnu novú zmenu a nič skutočne nezískaš, potom vo svojej službe nikdy nič pozoruhodné nedosiahneš! Bez vízie a nových poznatkov o Božom diele nebudeš podmanený. Tvoj spôsob nasledovania Boha potom bude rovnaký, ako sú tí, ktorí trpia a hladujú – málo hodnotný! To, že ich služba je márna, hovorím presne preto, lebo v ich konaní je málo svedectva! Títo ľudia počas celých svojich životov trpia a márnia čas vo väzení. Sú vždy trpezliví, láskyplní, nesú svoj kríž, svet sa im posmieva a odmieta ich, okúsia každú ťažkosť a hoci sú poslušní až do úplného konca, napriek tomu nie sú podmanení a nemôžu ponúknuť žiadne svedectvo o podmanení. Veľa trpeli, no vo vnútri Boha vôbec nepoznajú. Nikto neorezával ich staré myslenie, staré predstavy, náboženské praktizovanie, umelé poznatky a ľudské myšlienky. Nie je v nich ani najmenšia stopa po nových poznatkoch. Ani kúsok ich poznatkov o Bohu nie je pravdivý ani presný. Božie úmysly nepochopili správne. Slúži to Bohu? Nech boli tvoje poznatky o Bohu v minulosti akékoľvek, ak dnes zostanú rovnaké a svoje poznatky o Bohu budeš naďalej zakladať na svojich vlastných predstavách a myšlienkach, je jedno, čo Boh urobí. Tým chcem povedať, že ak nemáš žiadne nové, skutočné poznatky o Bohu a nepoznáš Jeho skutočný obraz a povahu, ak sa tvoje poznatky o Bohu stále riadia feudálnym myslením založeným na poverách a majú pôvod v ľudskej predstavivosti a predstavách, potom si nebol podmanený. Prostredníctvom všetkých týchto Mojich slov, ktoré ti teraz adresujem, sa máš dozvedieť, že tieto poznatky ťa majú viesť k novším, presnejším poznatkom. Ich úlohou je tiež orezať tvoje staré predstavy a poznatky, aby si mohol vlastniť nové. Ak skutočne ješ a piješ Moje slová, potom sa tvoje poznatky značne zmenia. Ak Božie slová ješ a piješ s podriadeným srdcom, tvoja perspektíva sa obráti. Ak si schopný prijať opakované napomínanie, tvoje staré zmýšľanie sa postupne zmení. Ak tvoje staré zmýšľanie úplne nahradí nové, adekvátne sa zmení aj tvoje praktizovanie. Týmto spôsobom sa tvoja služba bude viac uberať smerom k správnemu cieľu, bude čoraz viac schopná splniť Božie úmysly. Ak dokážeš zmeniť svoj život, svoje poznatky o ľudskom živote a mnoho svojich predstáv o Bohu, tvoja prirodzenosť sa postupne zmenší. Toto a len toto je účinkom podmanenia ľudí zo strany Boha. Je to zmena, ktorá v ľuďoch nastane. Ak vo svojej viere v Boha poznáš len premáhanie svojho tela, strádanie a utrpenie a nevieš, či je to správne alebo nesprávne a už vôbec nie, pre koho to robíš, ako môže takéto praktizovanie viesť k zmene?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vnútorná pravda o diele podmanenia (3)

Božie slová na každý deň  Úryvok 203

Čo znamená byť zdokonalený? Čo znamená byť podmanený? Aké kritériá je potrebné splniť, aby boli ľudia podmanení? A aké kritériá je potrebné splniť, aby boli zdokonalení? Účelom podmanenia a zdokonalenia je urobiť človeka úplným, aby mu bolo možné prinavrátiť jeho pôvodnú podobu a oslobodiť ho od skazenej satanskej povahy a vplyvu satana. Toto podmanenie nastáva už v procese konania diela na človeku. Ide skutočne o prvý krok diela. Zdokonaľovanie je druhý krok a predstavuje ukončenie diela. Každá ľudská bytosť musí podstúpiť proces podmanenia. V opačnom prípade by nemala ako poznať Boha ani by nevedela, že Boh existuje. Znamená to, že by nebolo možné, aby Boha uznala. A keď ľudia neuznajú Boha, Boh ich ani nemôže učiniť úplnými, pretože na takúto úplnosť nespĺňaš kritériá. Ak Boha ani len neuznávaš, ako Ho môžeš poznať? Ako Ho môžeš hľadať? Nebudeš o Ňom ani schopný svedčiť a už vôbec nebudeš mať vieru, aby si Ho uspokojil. Takže prvým krokom každého, kto sa chce stať úplným, musí by podstúpenie diela podmanenia. To je prvá podmienka. Ale podmanenie aj zdokonalenie majú za cieľ vykonať dielo na ľuďoch a zmeniť ich a každá z týchto činností je súčasťou diela riadenia človeka. Na to, aby sa z niekoho stala úplná bytosť, sú potrebné obidva kroky a ani jeden z nich nemožno zanedbať. Je pravda, že „byť podmanený“ neznie veľmi dobre, no proces podmanenie niekoho je v skutočnosti procesom jeho zmeny. Keď budeš podmanený, tvoja skazená povaha sa možno úplne nevykorenení, budeš to však vedieť. Prostredníctvom diela podmanenia spoznáš svoju nízku prirodzenosť, ako aj väčšinu svojej vlastnej vzdorovitosti. Hoci tieto veci nebudeš schopný odstrániť ani zmeniť počas krátkeho trvania diela podmanenia, dozvieš sa o nich a to bude základom tvojho zdokonalenia. Podmanenie a zdokonalenie sa vykonávajú s cieľom zmeniť ľudí, zbaviť ich skazených satanských pováh, aby sa mohli plne oddať Bohu. Byť podmaneným je len prvý krok zmeny ľudských pováh a tiež prvý krok v tom, aby sa ľudia plne oddali Bohu. Je to menej než krok zdokonalenia. Povaha života podmanenej osoby sa zmení oveľa menej než osoby, ktorá bola zdokonalená. Byť podmaneným a byť zdokonalený sú koncepčne odlišné stavy, pretože sú to rôzne fázy diela a pretože ľudia sa v dôsledku nich držia rôznych noriem. Pri podmanení sa držia nižších noriem, zatiaľ čo pri zdokonaľovaní vyšších. Zdokonalení ľudia sú spravodliví, učinení svätými. Sú vykryštalizovanými výsledkami diela riadenia ľudstva alebo konečnými produktmi. Hoci nie sú zdokonalenými ľuďmi, sú to ľudia, ktorí chcú žiť zmysluplné životy. Podmanení ľudia zas uznávajú existenciu Boha len slovom. Uznávajú, že Boh bol vtelený, že Slovo sa zjavilo v tele a že Boh prišiel na zem, aby vykonal dielo súdu a napomínania. Uznávajú tiež, že Boží súd a napomínanie a Jeho údery a zušľachťovanie sú pre človeka prospešné. Len nedávno začali mať do istej miery ľudskú podobu. Majú určité poznatky o živote, stále ho však vnímajú hmlisto. Inými slovami, ešte len začínajú vlastniť ľudskú prirodzenosť. Také sú dôsledky podmanenia. Keď sa ľudia vydajú na cestu k zdokonaleniu, ich staré povahy sa dokážu zmeniť. Ich životy navyše naďalej rastú a postupne vstupujú čoraz hlbšie do pravdy. Sú schopní nenávidieť svet a všetkých tých, ktorí nehľadajú pravdu. Nenávidia predovšetkým sami seba, no čo je viac, sami seba jasne poznajú. Sú ochotní žiť podľa pravdy a dávajú si za cieľ hľadať ju. Nie sú ochotní žiť v myšlienkach, ktoré sú produktom ich vlastných mozgov, a pociťujú odpor k samospravodlivosti, povýšeneckosti a namyslenosti človeka. Hovoria so silným zmyslom pre náležitosť, s vecami zaobchádzajú súdne a s múdrosťou a sú lojálni a podriadení voči Bohu. Ak zažijú príklad napomínania a súdu, stanú sa pasívni alebo slabí a zároveň sú za toto napomínanie a súd od Boha vďační. Veria, že nemôžu byť bez Božieho napomínania a súdu, že ich to chráni. Nehľadajú vieru pokoja a radosti a hľadania chleba, aby uspokojili hlad. Nehľadajú ani prchavé telesné pôžitky. Toto sa deje v tých, ktorí sú zdokonalení. Ľudia po svojom podmanení uznajú, že existuje Boh, ale toto uznanie sa v nich prejavuje obmedzeným množstvom spôsobov. Čo v skutočnosti znamená Slovo zjavujúce sa v tele? Čo znamená vtelenie? Čo vykonal vtelený Boh? Aký je cieľ a význam Jeho diela? Čo si získal po prežití toľko z Jeho diela, po okúsení Jeho skutkov v tele? Až keď pochopíš všetky tieto veci, staneš sa niekým, kto je podmanený. Ak len hovoríš, že uznávaš existenciu Boha, ale neopustíš, čo by si mal opustiť, a nevzdáš sa telesných pôžitkov, ktorých by si sa mal vzdať, a namiesto toho naďalej túžiš po telesnom uspokojení, ako si po ňom vždy túžil, a ak nie si schopný zbaviť sa žiadnych predsudkov voči bratom a sestrám a neplatíš žiadnu cenu vykonávaním mnohých jednoduchých praktík, dokazuje to, že ešte len musíš byť podmanený. V takom prípade, to bude všetko nanič, aj keď toho veľa chápeš. Podmanení sú ľudia, ktorí dosiahli nejaké úvodné zmeny a úvodný vstup. Keď ľudia zažijú Boží súd a napomínanie, získajú prvotné poznatky o Bohu a dosiahnu prvotné pochopenie pravdy. Možno nebudeš schopný plne vstúpiť do reality hlbších, podrobnejších právd, ale vo svojom živote si schopný zaviesť do praxe mnoho základných právd, ako sú tie, ktoré sa týkajú tvojich telesných pôžitkov alebo osobného postavenia. Toto všetko je dôsledok dosiahnutý v ľuďoch počas procesu podmaňovania. U podmanených možno vidieť aj zmeny v povahe, napríklad v tom, ako sa obliekajú, ako vystupujú a ako žijú – toto všetko sa môže zmeniť. Ich pohľad na vieru v Boha sa zmení, majú jasno v cieľoch svojho snaženia a majú vyššie ambície. Počas diela podmanenia dochádza aj k zodpovedajúcim zmenám v povahe ich života. Zmeny sú prítomné, sú však plytké, predbežné a výrazne nižšej kvality než zmeny v povahe a cieľoch snaženia tých, ktorí boli zdokonalení. Ak sa v priebehu podmanenia povaha človeka vôbec nezmení a nezíska žiadnu pravdu, takýto človek je odpad a je úplne zbytočný! Ľudia, ktorí neboli podmanení, nemôžu byť zdokonalení! Ak sa človek usiluje len o podmanenie, nemôže sa v plnej miere stať úplným, aj keď jeho povaha počas diela podmanenia vykazuje určité zodpovedajúce zmeny. Stratí tiež prvotné pravdy, ktoré získal. Je obrovský rozdiel medzi zmenou v povahách tých, ktorí sú podmanení, a tých, ktorí sú zdokonalení. Podmanenie je však prvým krokom v rámci zmeny, je to základ. Neprítomnosť tejto úvodnej zmeny je dôkazom, že človek v skutočnosti Boha vôbec nepozná, pretože tento poznatok vychádza zo súdu a takýto súd je hlavnou časťou diela podmanenia. Preto musia byť všetci tí, ktorí sú zdokonalení, najskôr podmanení. V opačnom prípade ich nemožno zdokonaliť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vnútorná pravda o diele podmanenia (4)

Božie slová na každý deň  Úryvok 204

Dnes vás takto napomínam v záujme vášho vlastného prežitia, aby Moje dielo hladko napredovalo a aby sa Moje nástupné dielo v celom vesmíre mohlo vykonať náležitejším a dokonalejším spôsobom, odhaľujúc Moje slová, autoritu, majestát a súd ľuďom všetkých krajín a všetkých národov. Dielo, ktoré medzi vami konám, je začiatkom Môjho diela v celom vesmíre. Hoci teraz je už čas posledných dní, vedzte, že „posledné dni“ sú len pomenovaním jedného veku, ktoré, rovnako ako Vek zákona a Vek milosti, sa vzťahuje na vek a označuje celý vek, a nielen posledných pár rokov alebo mesiacov. Posledné dni sú však celkom odlišné od Veku milosti alebo Veku zákona. Dielo posledných dní sa nevykonáva v Izraeli, ale medzi pohanmi. Je to podmanenie si ľudí všetkých národov a kmeňov mimo Izraela pred Mojím trónom, aby Moja sláva v celom šírom svete naplnila vesmír a nebeskú klenbu. Je to preto, aby som mohol získať väčšiu slávu, aby všetky stvorenia na svete mohli predostrieť Moju slávu každému národu, naveky po generácie, a aby všetky stvorenia na nebi aj na zemi mohli uvidieť všetku slávu, ktorú som získal na zemi. Dielo vykonané počas posledných dní je dielom podmanenia. Nie je to riadenie životov všetkých ľudí na zemi, ale ukončenie nehynúceho, tisícročia trvajúceho života ľudstva v utrpení na zemi. V dôsledku toho nemôže byť dielo posledných dní ako niekoľkotisícročné dielo v Izraeli ani ako len niekoľkoročné dielo v Judei, ktoré pokračovalo dve tisícročia až do druhého vtelenia Boha. Ľudia posledných dní sa stretávajú iba s opätovným zjavením sa Vykupiteľa v tele a prijímajú osobné Božie dielo a slová. Kým sa posledné dni skončia, neprejde dvetisíc rokov. Je to krátky čas, ako vtedy, keď Ježiš vykonával dielo Veku milosti v Judei. Je to preto, že posledné dni predstavujú koniec celej éry. Sú zavŕšením a ukončením šesťtisícročného Božieho plánu riadenia a uzatvárajú životnú cestu utrpenia ľudstva. Neprivádzajú celé ľudstvo do nového veku ani neumožňujú, aby život ľudstva pokračoval. To by nemalo žiadny význam pre Môj plán riadenia ani pre existenciu človeka. Ak by ľudstvo takto pokračovalo, skôr či neskôr by ho úplne pohltil diabol a tie duše, ktoré patria Mne, by boli napokon zničené jeho rukami. Moje dielo trvá len šesťtisíc rokov a sľúbil som, že ani vláda zla nad celým ľudstvom nebude trvať dlhšie ako šesťtisíc rokov. To znamená, že už nadišiel čas. Už stačí, už to viac nebudem odkladať: v posledných dňoch porazím satana, vezmem si späť všetku svoju slávu a získam späť všetky duše, ktoré Mi na zemi patria, aby tieto utrápené duše mohli uniknúť bezbrehému utrpeniu, a tak sa zavŕši celé Moje dielo na zemi. Od tohto dňa sa už nikdy nestanem telom na zemi a Môj všeovládajúci Duch už nikdy nebude pôsobiť na zemi. Na zemi urobím len jedno: pretvorím ľudstvo, ľudstvo, ktoré je sväté a je Mojím verným mestom na zemi. Vedzte však, že nezničím celý svet ani celé ľudstvo. Zachovám tú zvyšnú tretinu – tú tretinu, ktorá Ma miluje a ktorú som si úplne podmanil. Zabezpečím, aby táto tretina bola plodná a množila sa na zemi tak, ako to podľa Božieho zákona robili Izraeliti, živiac ich hojnosťou oviec a dobytka a všetkým bohatstvom zeme. Toto ľudstvo so Mnou zostane naveky, nebude to však to žalostne skazené ľudstvo dnešných čias, ale ľudstvo tvorené tými, ktorých som si získal. Takéto ľudstvo nebude poškodené, vyrušené ani posadnuté satanom a bude to jediné ľudstvo, ktoré bude žiť na zemi po tom, čo zvíťazím nad satanom. Je to ľudstvo, ktoré som si dnes podmanil a ktoré si získalo Moje zasľúbenie. A tak ľudstvo, ktoré bolo počas posledných dní podmanené, je tiež ľudstvom, ktoré bude ušetrené a získa Moje večné požehnanie. Bude to jediný dôkaz Môjho triumfu nad satanom a jediná korisť z Môjho boja so satanom. Túto vojnovú korisť som uchránil pred mocou satana a je jediným výsledkom a ovocím Môjho šesťtisícročného plánu riadenia. Ľudia, ktorí ju tvoria, pochádzajú z každého národa a vyznania a zo všetkých miest a krajín v celom vesmíre. Sú rôznych rás, hovoria rôznymi jazykmi, majú rôzne zvyky a farbu pleti a žijú v každom národe a každom vierovyznaní zemegule, a dokonca aj v každom kúte sveta. Nakoniec sa spoja, aby vytvorili kompletné ľudstvo, zhromaždenie ľudí, na ktoré satan svojimi silami nedosiahne. Tí ľudia, ktorých som nespasil a nepodmanil si ich, ticho klesnú do hlbín mora a celú večnosť ich budú spaľovať Moje stravujúce plamene. Vyhladím toto staré, nesmierne skazené ľudstvo, rovnako ako som vyhladil prvorodených synov a dobytok Egypta a ponechal len Izraelitov, ktorí jedli jahňacie mäso, pili jahňaciu krv a označovali si nadpražie dverí jahňacou krvou. Vari nie sú ľudia, ktorých som si podmanil a sú z Mojej rodiny, tiež ľuďmi, ktorí jedia telo Baránka, čiže Moje telo, a pijú krv Baránka, čiže Moju krv, a ktorých som vykúpil a ktorí Ma uctievajú? Nesprevádza takýchto ľudí vždy Moja sláva? Neklesli už tí, ktorí sú bez tela Baránka, čiže bez Môjho tela, do hlbín mora? Dnes sa Mi vzpierate, no Moje slová sú dnes rovnaké ako tie, ktoré povedal Jahve synom a vnukom Izraela. Vaše srdcia sú však v hĺbke také zatvrdnuté, že Môj hnev sa hromadí, čo prináša viac utrpenia vašim telám, viac súdov nad vašimi hriechmi a viac hnevu nad vašou nespravodlivosťou. Koho by som mohol ušetriť v deň Môjho hnevu, keď sa ku Mne dnes takto správate? Koho nespravodlivosť by mohla uniknúť môjmu trestajúcemu zraku? Koho hriechy by mohli uniknúť Mojim rukám, rukám Všemohúceho? Koho vzdor by mohol ujsť Môjmu súdu, súdu Všemohúceho? Ja, Jahve, takto prehováram k vám, potomkom pohanského rodu, a slová, ktoré vám hovorím, prevyšujú všetky výroky Veku zákona a Veku milosti, a predsa ste tvrdší ako všetok egyptský ľud. Nehromadíte Môj hnev, zatiaľ čo pokojne konám svoje dielo? Ako by ste mohli bez ujmy uniknúť Môjmu dňu, dňu Všemohúceho?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Nikto, kto pochádza z tela, nemôže uniknúť dňu hnevu

Božie slová na každý deň  Úryvok 205

Všetko by ste mali venovať Môjmu dielu. Mali by ste vykonávať prácu, ktorá by bola v Môj prospech. Som ochotný vám vysvetliť všetko, čomu nerozumiete, aby ste odo Mňa mohli získať všetko, čo vám chýba. A hoci máte nespočetné množstvo chýb, som ochotný ďalej vykonávať dielo, ktoré by som na vás mal vykonávať, a zaručiť vám svoju konečnú milosť, aby som pre vás mohol byť prínosom a aby ste mohli získať slávu, ktorá vo vás chýba a ktorú svet nikdy nevidel. Pracoval som toľko rokov, no žiadny človek Ma nikdy nespoznal. Chcem vám povedať tajomstvá, ktoré som nepovedal nikomu inému.

Medzi ľuďmi som bol Duchom, ktorého nemohli vidieť, Duchom, s ktorým sa nemohli zoznámiť. Kvôli trom etapám svojho diela na zemi (stvorenie sveta, vykúpenie a zničenie) sa medzi nimi objavujem v rôznom čase (nikdy nie verejne), aby som vykonal svoje dielo. Prvýkrát som medzi ľudí prišiel počas Veku vykúpenia. Samozrejme, prišiel som do židovskej rodiny, takže prví, ktorí uvideli Boha prichádzať na zem, boli Židia. Toto dielo som vykonal osobne, pretože som chcel použiť svoje vtelené telo ako obetu za hriech počas Mojej práce na vykúpení. Preto Ma ako prví videli prichádzať Židia vo Veku milosti. Vtedy som po prvýkrát pôsobil v tele. Vo Veku kráľovstva je Mojou úlohou podmaňovať a zdokonaľovať, preto znova vykonávam pastiersku prácu v tele. Druhýkrát pôsobím v tele. Počas dvoch záverečných etáp diela už ľudia nie sú v kontakte s neviditeľným, nehmotným Duchom, ale s osobou, ktorá je Duchom uskutočneným v tele. V očiach človeka som sa preto znova stal človekom, ktorý nevyzerá ani nepôsobí ako Boh. Navyše, Boh, ktorého ľudia vidia, nie je len mužského, ale aj ženského rodu, čo ich ohromuje a mätie. Moje výnimočné dielo zas a znova zatriaslo starými predstavami, ktoré pretrvávali mnoho rokov. Ľudia sú ohromení! Boh nie je len Duch Svätý, Duch, sedemkrát zosilnený Duch alebo všeobjímajúci Duch, ale aj človek – obyčajný človek, výnimočne bežný človek. Nie je to len muž, ale aj žena. Sú podobní, pretože sa narodili ľuďom, a rozdielni v tom, že jedného splodil Duch Svätý a druhý sa narodil človeku, hoci pochádza priamo z Ducha. Sú si podobní v tom, že obe vtelenia Božieho tela vykonávajú dielo Boha Otca, a rozdielni tým, že jeden vykonal dielo vykúpenia, zatiaľ čo druhý dielo podmanenia. Obaja predstavujú Boha Otca, no jeden je Vykupiteľ plný milosrdenstva a milosti a druhý je Bohom spravodlivosti, plným hnevu a súdu. Jeden je zvrchovaný vládca, ktorý začal dielo vykúpenia, zatiaľ čo druhý je spravodlivý Boh, ktorý podmaňuje. Jeden je Začiatok a druhý je Koniec. Jeden je telom bez hriechu a druhý je telom, ktoré dokončuje vykúpenie, pokračuje v diele a nikdy nie je hriešne. Obaja sú jeden a ten istý Duch, každý je však v inom tele, každý sa narodil na inom mieste a oddeľuje ich od seba niekoľko tisíc rokov. Celé ich dielo sa však navzájom dopĺňa, nikdy si neprotirečí a možno o ňom rozprávať jedným dychom. Obaja sú ľudia, no jeden z nich bol chlapček a druhý z nich bolo dievčatko. Ľudia počas celých tých rokov nevideli len Ducha, človeka a muža, ale aj veľa vecí, ktoré nie sú v súlade s ľudskými predstavami. Preto Ma ľudia nikdy nie sú schopní úplne pochopiť. Napoly vo Mňa veria a napoly pochybujú – ako keby som existoval, a napriek tomu bol aj neskutočným snom. To je dôvod, prečo ľudia do dnešného dňa nevedia, čo je Boh. Dokážeš Ma skutočne opísať jednou jednoduchou vetou? Naozaj sa odvážiš povedať: „Ježiš nie je nikto iný ako Boh a Boh nie je nikto iný ako Ježiš“? Si naozaj taký smelý, že povieš: „Boh nie je nikto iný ako Duch a Duch nie je nikto iný ako Boh“? Je pre teba v poriadku povedať: „Boh je len človek odetý v tele“? Skutočne máš odvahu tvrdiť, že „Obraz Ježiša je veľkolepým obrazom Boha“? Si schopný využiť svoju výrečnosť na dôkladné vysvetlenie povahy a obrazu Boha? Naozaj sa opovážiš povedať: „Boh stvoril na svoj vlastný obraz len mužov, nie ženy“? Ak to povieš, žiadna žena by nebola medzi vyvolenými a ženy by netvorili jednu časť ľudstva. Vieš teda, čo je skutočne Boh? Je Boh človek? Je Boh Duch? Je skutočne muž? Dokáže jedine Ježiš dokončiť Moje dielo? Ak Moju podstatu zhrnieš len pomocou jednej z vyššie uvedených viet, si nesmierne nevedomým oddaným veriacim. Keby som konal dielo vo vtelenom tele raz a len raz, dokázal by si Ma vymedziť? Dokážeš Ma skutočne dôkladne pochopiť len na jeden pohľad? Vieš Ma úplne zhrnúť podľa toho, čomu si bol počas svojho života vystavený? Ak by som v oboch vteleniach vykonal podobné dielo, ako by si Ma vnímal? Nechal by si Ma navždy pribitého na kríži? Mohol by byť Boh taký jednoduchý, ako tvrdíš?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako chápeš Boha?

Božie slová na každý deň  Úryvok 206

Jedna etapa diela predchádzajúcich dvoch vekov sa uskutočnila v Izraeli, druhá v Judei. V zásade môžeme povedať, že ani jedna etapa tohto diela neprekročila hranice Izraela a obidve sa uskutočnili na prvom vyvolenom ľude. Izraeliti si preto myslia, že Boh Jahve je iba Bohom Izraelitov. Ježiš pôsobil v Judei, kde vykonal dielo ukrižovania, a Židia Ho na základe toho považujú za vykupiteľa židovského národa. Myslia si, že Ježiš je len kráľom Židov a nikoho iného; nie je pre nich Pánom, ktorý vykúpil Angličanov, ani Pánom, ktorý vykúpil Američanov, iba Pánom, ktorý vykúpil Izraelitov, a domnievajú sa, že svojím dielom, ktoré vykonal v Izraeli, vykúpil len Židov. Boh je však v skutočnosti Zvrchovaným všetkých vecí. Je Bohom všetkých stvorených bytostí. Nie je iba Bohom Izraelitov či Židov; je Bohom všetkých stvorených bytostí. Predchádzajúce dve etapy Jeho diela sa uskutočnili v Izraeli, čo v ľuďoch zanechalo isté predstavy. Veria, že Jahve uskutočnil svoje dielo v Izraeli, že samotný Ježiš vykonal svoje dielo v Judei a že aby mohol toto dielo vykonať, stal sa navyše človekom z mäsa a kostí. V každom prípade si myslia, že toto dielo neprekročilo hranice Izraela. Boh nevykonával svoje dielo na Egypťanoch ani na Indoch; uskutočňoval ho iba na Izraelitoch. Ľudia si tak vytvárajú rozličné predstavy a Božie dielo ohraničujú na určitý vymedzený rámec. Tvrdia, že keď Boh koná, musí tak robiť medzi vyvoleným ľudom, v Izraeli; podľa nich Boh nevykonáva svoje dielo na nikom inom okrem Izraelitov a nevidia v ňom žiadny väčší rozmer. Zvlášť striktne pristupujú k vtelenému Bohu, ktorého chcú za každú cenu udržať len v medziach Izraela. Nie sú to ale všetko iba predstavy ľudí? Boh predsa stvoril celé nebo, zem a všetko, všetky stvorené bytosti, ako by teda mohol svoje dielo obmedziť iba na Izrael? Ak by to bolo tak, aký zmysel by mali všetky stvorené bytosti? Boh stvoril celý svet a svoj šesťtisícročný plán riadenia uskutočňuje nielen v Izraeli, ale na každom človeku vo vesmíre. Každý človek, či už žije v Číne, v Spojených štátoch, v Británii, alebo v Rusku, je potomkom Adama; všetkých nás stvoril Boh. Nikto z nás neunikne za hranice stvorených bytostí a nikomu sa nepodarí zbaviť sa nálepky Adamovho potomka. Všetci sme stvorenými bytosťami, všetci sme Adamovým potomstvom a všetci si zároveň nesieme od Adama a Evy svoju skazenosť. Stvorenými bytosťami nie sú iba Izraeliti, ale všetci ľudia. Ide len o to, že niektorí sú prekliati a iní zasa požehnaní. Na Izraelitoch je mnoho sympatického. Boh spočiatku vykonával svoje dielo na nich, pretože boli najmenej skazení. Vôbec sa nedajú porovnávať s Číňanmi, ktorí sú na oveľa nižšej úrovni. Boh teda spočiatku vykonával svoje dielo medzi izraelským ľudom a druhá etapa Jeho diela sa odohrala iba v Judei, na základe čoho si ľudia vytvorili množstvo predstáv a pravidiel. Keby Boh naozaj konal podľa predstáv ľudí, bol by iba Bohom Izraelitov a nebol by tak schopný rozšíriť svoje dielo na pohanské národy, pretože by bol iba Bohom Izraelitov, a nie Bohom všetkých stvorených bytostí. Podľa proroctiev bude Jahveho meno veľké medzi pohanskými národmi, bude sa medzi nimi šíriť. Prečo takéto proroctvá? Keby bol Boh iba Bohom Izraelitov, svoje dielo by vykonával iba v Izraeli. Ďalej by svoje dielo nešíril a nezjavil by takéto proroctvo. No keďže takéto proroctvo zjavil, určite svoje dielo rozšíri aj medzi pohanské národy, medzi všetky národy a do všetkých krajín. Keďže to povedal, musí to urobiť; taký je Jeho plán, pretože On je Pán, ktorý stvoril nebo, zem a všetko a je Bohom všetkých stvorených bytostí. Či už vykonáva svoje dielo medzi Izraelitmi alebo na území Judey, Jeho dielo sa dotýka celého vesmíru a všetkých ľudských bytostí. Dielo, ktoré dnes vykonáva v národe veľkého červeného draka, ktorý patrí medzi pohanské národy, je stále dielom pre celé ľudstvo. Izrael mohol byť východiskom Jeho diela na zemi; podobne Čína môže byť východiskom pre Jeho dielo medzi pohanskými národmi. Neznamená to, že práve napĺňa proroctvo hovoriace, že „Jahveho meno bude veľké medzi pohanskými národmi“? Prvým krokom Jeho diela medzi pohanskými národmi je toto dielo, dielo, ktoré vykonáva v národe veľkého červeného draka. V rozpore s predstavami ľudstva je najmä to, že by v tejto zemi a medzi týmito ľuďmi pod kliatbou mal vykonávať svoje dielo vtelený Boh, pretože sú to predsa ľudia najnižší z najnižších, nemajú žiadnu hodnotu a Jahve ich spočiatku opustil. Môžu nás opustiť iní ľudia, ale ak nás opustí Boh, prídeme o svoje postavenie a ostaneme tými najnehodnejšími. Ak sú stvorené bytosti posadnuté satanom alebo opustené inými ľuďmi, vnímajú to veľmi bolestivo, no úplné dno dosiahnu, ak ich opustí Stvoriteľ. Potomkovia Moába boli pod kliatbou a narodili sa v zaostalej krajine. Moábci bezpochyby patrili medzi tých najnehodnejších zo všetkých ľudí pod vplyvom temnoty. Keďže títo ľudia patrili doposiaľ medzi tých najnehodnejších, dielo vykonané na nich dokáže najviac zatriasť predstavami ľudí a je pre celý šesťtisícročný Boží plán riadenia najväčším prínosom. Uskutočnenie takéhoto diela medzi takýmito ľuďmi je najlepší spôsob, ako zatriasť predstavami ľudí. A Boh tým začína novú éru, marí všetky ľudské predstavy a završuje dielo celého Veku milosti. Jeho prvé dielo sa odohralo v Judei na území Izraela. Medzi pohanskými národmi nevykonal žiadne dielo, ktoré by bolo začiatkom novej éry. Posledná etapa Jeho diela sa odohrá nielen medzi pohanmi, ale osobitne medzi tými, ktorí sú pod kliatbou. Tento jeden bod je svedectvom, ktoré dokáže najväčšmi pokoriť satana, a Boh sa tak „stane“ Bohom všetkých stvorených bytostí vo vesmíre, Pánom všetkých vecí, predmetom uctievania pre všetky živé bytosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je Pánom všetkých stvorených bytostí

Božie slová na každý deň  Úryvok 207

Dnes mnohí ľudia stále nechápu, aké nové dielo Boh začal. Medzi pohanskými národmi Boh ohlásil nový začiatok. Otvoril novú éru, začal nové dielo – a toto dielo uskutočňuje na Moábových potomkoch. Nie je to vari to najnovšie, čo robí? Takéto dielo ešte nikto v dejinách nezažil, je to niečo neslýchané, a tak to nikto ani nemohol oceniť. V tejto etape Božieho diela, v Jeho diele posledných dní, sa prejavuje Božia múdrosť, Boží zázrak, Božia nepochopiteľnosť, Božia veľkosť a Božia svätosť. Nie je to vari nové dielo – dielo, ktoré rúca ľudské predstavy? Niektorí ľudia rozmýšľajú takto: „Keď Boh preklial Moába a povedal, že opustí Moábových potomkov, ako by ich mohol teraz spasiť?“ Sú to pohania, ktorých Boh preklial a vyhnal z Izraela; Izraeliti ich nazývali „pohanskými psami“. Všetci sa na nich dívali nielen ako na pohanských psov, ale dokonca ako na synov skazy, čím chceli povedať, že nie sú Božím vyvoleným ľudom. Mohli sa narodiť na území Izraela, ale nepatrili k izraelskému ľudu a boli vyhnaní medzi pohanské národy. Sú to tí najnehodnejší ľudia zo všetkých. A práve preto, že sú najnehodnejší spomedzi ľudí, Boh medzi nimi vykonáva svoje dielo, ktorým otvára nový vek, pretože sú predstaviteľmi skazeného ľudstva. Boh pracuje selektívne a cielene; dielo, ktoré dnes koná v týchto ľuďoch, sa zároveň týka všetkých stvorených bytostí. Noe bol stvorenou bytosťou, rovnako ako jeho potomkovia. Všetci na svete, ktorí sú z mäsa a kostí, sú stvorenými bytosťami. Božie dielo je namierené na všetky stvorené bytosti; nezávisí od toho, či sa po stvorení niekto dostane pod kliatbu. Jeho dielo riadenia je namierené na všetky stvorené bytosti, nielen na vyvolených ľudí, ktorí sa nedostali pod kliatbu. Keďže Boh túži vykonať svoje dielo na svojich stvorených bytostiach, určite ho aj dotiahne do úspešného konca a bude konať medzi tými ľuďmi, ktorí sú pre Jeho dielo prospešní. Preto pri svojej práci medzi ľuďmi rúca všetky konvencie; slová ako „prekliaty“, „napomenutý“ alebo „požehnaný“ preňho neznamenajú nič. Židovský ľud je dobrý, vyvolený izraelský národ je dobrý; sú to ľudia výnimočných schopností a ľudskej kvality. Na začiatku Jahve začal pracovať medzi nimi a práve tam uskutočnil svoje prvé dielo – ale vykonávať na nich dielo podmanenia by dnes nemalo žiadny zmysel. Iste, aj oni sú súčasťou stvorených bytostí a majú veľa pozitívnych vlastností, ale vykonávať túto etapu Božieho diela medzi nimi by bolo zbytočné; Boh by si tým nedokázal podmaniť ľudí ani presvedčiť všetky stvorené bytosti, a práve preto presúva dôraz svojho diela na ľudí z národa veľkého červeného draka. Najdôležitejšie na tom je, že Boh tu otvára novú éru, v ktorej rúca všetky pravidlá a ľudské predstavy a ukončuje celé svoje dielo Veku milosti. Ak by svoje súčasné dielo uskutočňoval medzi Izraelitmi, v čase, keď sa Jeho šesťtisícročný plán riadenia zavŕši, by všetci boli presvedčení, že Boh je len Bohom Izraelitov, že iba Izraeliti sú Božím vyvoleným národom a že len oni si zaslúžia zdediť Božie požehnanie a prísľuby. Božie vtelenie, ku ktorému dochádza počas posledných dní v pohanskom národe, v krajine veľkého červeného draka, vedie k uskutočneniu diela, ktorým sa Boh predstavuje ako Boh všetkých stvorených bytostí; v národe veľkého červeného draka završuje celé svoje dielo riadenia a ukončuje tu hlavnú časť svojho diela. Podstatou týchto troch etáp je spása človeka, teda to, aby všetky stvorené bytosti uctievali Stvoriteľa. Každá etapa tohto diela má teda veľký význam; Boh nerobí nič, čo by nemalo zmysel alebo hodnotu. Na jednej strane táto etapa Jeho diela otvára novú éru a ukončuje dve predchádzajúce, na druhej strane rúca všetky ľudské predstavy a všetky staré spôsoby ľudskej viery a poznania. Dielo predchádzajúcich dvoch vekov sa uskutočňovalo podľa rôznych ľudských predstáv; v tejto etape sa však absolútne eliminujú ľudské predstavy, čím dochádza k úplnému podmaneniu ľudstva. Podmanením si Moábových potomkov prostredníctvom diela vykonaného medzi nimi si Boh podmaní všetkých ľudí v celom vesmíre. V tom spočíva najhlbší význam tejto etapy Jeho diela a jej najcennejší aspekt. Aj keď si teraz uvedomuješ, že máš veľmi nízke postavenie a malú hodnotu, napriek tomu cítiš, že si sa stretol s niečím maximálne radostným: zdedil si veľké požehnanie, dostal si veľkolepý prísľub a môžeš pomáhať s uskutočňovaním tohto veľkého Božieho diela. Uvidel si skutočnú Božiu tvár, poznáš vrodenú Božiu povahu a nasleduješ Božiu vôľu. Predchádzajúce dve etapy Božieho diela sa odohrali v Izraeli. Ak by sa aj táto etapa Jeho diela v posledných dňoch uskutočnila medzi Izraelitmi, nielenže by všetky stvorené bytosti dospeli k presvedčeniu, že Božím vyvoleným národom sú iba Izraeliti, ale celý plán riadenia by nedospel k želanému účinku. Počas obdobia, keď sa v Izraeli odohrali prvé dve etapy Jeho diela, sa medzi pohanskými národmi neuskutočnilo žiadne nové dielo – ani žiadne dielo, ktorým by sa započala nejaká nová éra. Dnešná etapa Jeho diela – ktorou sa otvára nová éra – sa po prvýkrát uskutočňuje medzi pohanskými národmi a navyše sa spočiatku uskutočňuje medzi Moábovými potomkami, čím sa celá táto éra začína. Boh zmaril všetko poznanie obsiahnuté v ľudských predstavách a nedovolil, aby z nich čokoľvek ostalo. V diele podmanenia rozbil ľudské predstavy – staré, doterajšie ľudské spôsoby poznania. Ukazuje ľuďom, že u Boha neexistujú žiadne pravidlá, že na Bohu nie je nič staré, že dielo, ktoré koná, je úplne nezávislé, úplne slobodné a že všetko, čo robí, koná správne. Ty sa musíš plne podriadiť všetkému, čo On koná uprostred stvorených bytostí. Všetko, čo robí, má svoj zmysel a uskutočňuje sa podľa Jeho vlastných úmyslov a múdrosti, a nie podľa ľudských rozhodnutí a predstáv. Ak je niečo pre Jeho dielo prospešné, urobí to; a ak nie, neurobí to, bez ohľadu na to, aké je to dobré. On pracuje a vyberá si adresátov a miesto svojho diela podľa jeho zmyslu a účelu. Pri svojej práci sa neriadi prežitými pravidlami ani starými vzorcami. Svoje dielo plánuje podľa toho, aký má čo význam. Tak nakoniec dosiahne skutočný účinok a očakávaný cieľ. Ak dnes týmto veciam neporozumieš, toto dielo v tebe vyjde nazmar.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je Pánom všetkých stvorených bytostí

Božie slová na každý deň  Úryvok 208

Aké veľké sú prekážky Božieho diela? Vedel to vôbec niekedy niekto? Keď sú ľudia uväznení v hlboko zakorenených poverách, kto vie spoznať pravú Božiu tvár? Ako by mohli s týmito zaostalými kultúrnymi poznatkami, takými plytkými a absurdnými, plne pochopiť slová vyslovené Bohom? Dokonca aj keď sa k nim hovorí tvárou v tvár a sú živení z úst do úst, ako by mohli porozumieť? Niekedy akoby Božie slová padali na neúrodnú pôdu: ľudia ani v najmenšom nereagujú, krútia hlavami a ničomu nerozumejú. Ako by to mohlo nebyť znepokojujúce? Tieto „vzdialené,^[1] starobylé kultúrne dejiny a kultúrne poznatky“ vychovali takú bezcennú skupinu ľudí. Táto starobylá kultúra – vzácne dedičstvo – je len hromada haraburdia! Už dávno sa stala večnou hanbou a nestojí ani za zmienku! Naučila ľudí trikom a technikám, ako sa vzoprieť Bohu, a „organizované, jemné vedenie“^[2] národného vzdelávania spôsobilo, že ľudia vzdorujú Bohu čoraz viac. Každá časť Božieho diela je nesmierne náročná a každý krok Jeho diela na zemi je pre Boha strastiplný. Aké ťažké je Jeho dielo na zemi! Kroky Božieho diela na zemi sú poznamenané veľkými útrapami: Boh pre ľudskú slabosť, nedostatky, detinskosť, nevedomosť a všetko ľudské tvorí dôkladné plány a všetko premyslene zvažuje. Človek je ako papierový tiger, ktorého neradno dráždiť ani provokovať. Pri najjemnejšom dotyku hryzie alebo padá a stráca smer. Zdá sa, že pri najmenšej strate koncentrácie opakuje staré chyby alebo sa odvracia od Boha či beží k svojim prasacím a psím rodičom, aby si doprial z nečistých vecí pochádzajúcich z ich tiel. Aká veľká prekážka! Prakticky na každom kroku svojho diela je Boh vystavený skúške a takmer na každom kroku mu hrozí veľké nebezpečenstvo. Jeho slová sú úprimné a čestné, bez zlého úmyslu, kto je však ochotný ich prijať? Kto je ochotný sa im úplne poddať? Bohu to láme srdce. Vo dne v noci pre človeka hrdlačí, sužuje Ho starosť o jeho život a súcití s jeho slabosťou. Na každom kroku svojho diela čelí mnohým zvratom pre každé slovo, ktoré vysloví. Vždy je medzi dvoma mlynskými kameňmi a myslí na ľudskú slabosť, vzdorovitosť, detinskosť a zraniteľnosť – nepretržite a stále dookola. Kto to kedy zažil? Komu sa môže zveriť? Kto by Ho dokázal pochopiť? Stále nenávidí ľudské hriechy a chýbajúcu chrbtovú kosť a bezcharakternosť človeka, stále sa obáva o zraniteľnosť človeka a uvažuje o ceste, ktorá sa pred človekom rozprestiera. Vždy, keď pozoruje slová a skutky človeka, naplní Ho milosrdenstvo a hnev, a vždy Ho pri tomto pohľade rozbolí srdce. Nevinní predsa už znecitliveli, prečo im Boh musí vždy všetko sťažovať? Vetchý človek nemá vôbec žiadnu vytrvalosť, prečo by sa na neho mal Boh tak vytrvalo hnevať? Slabému a bezmocnému človeku už nezostáva žiadna životná sila, prečo by ho mal Boh stále karhať za jeho vzdorovitosť? Kto sa dokáže ubrániť hrozbám Boha v nebi? Človek je predsa krehký a Boh v zúfalej núdzi potlačil svoj hnev hlboko do svojho srdca, aby mal človek čas zamyslieť sa nad sebou samým. Človek, ktorý sa ocitol vo vážnych ťažkostiach, však ani v najmenšom neoceňuje Božie úmysly, bol pošliapaný starým kráľom diablov, no vôbec si to neuvedomuje. Vždy sa stavia proti Bohu, inokedy voči Bohu nepociťuje chlad ani vrelosť. Boh vyslovil toľko slov, no kto ich kedy bral vážne? Človek nerozumie Božím slovám, ostáva ľahostajný a bez túžby a nikdy skutočne nepoznal podstatu starého diabla. Ľudia žijú v podsvetí, v pekle, ale uverili, že žijú v paláci na morskom dne. Prenasleduje ich veľký červený drak, ale myslia si, že sú „obľúbencami“^[3] krajiny; diabol ich zosmiešňuje, ale myslia si, že sa im dostáva mimoriadneho majstrovstva tela. Aká je to banda špinavých, prízemných úbožiakov! Človek mal smolu, ale nevie o tom a v tejto temnej spoločnosti ho stretáva nešťastie za nešťastím^[4], nikdy sa však z toho neprebudil. Kedy sa zbaví svojej samoľúbosti a otrockej povahy? Prečo je taký ľahostajný k Božiemu srdcu? V tichosti prehliada tento útlak a biedu? Netúži po dni, keď bude môcť zmeniť tmu na svetlo? Či si neželá ešte raz napraviť krivdu voči spravodlivosti a pravde? Je ochotný prizerať sa a nič nerobiť, keď sa ľudia spreneverujú pravde a prekrúcajú fakty? Je ochotný naďalej znášať toto zlé zaobchádzanie? Je ochotný byť otrokom? Je ochotný zahynúť Božou rukou spolu s otrokmi tohto padlého štátu? Kde je tvoje odhodlanie? Kde je tvoja ctižiadosť? Kde je tvoja dôstojnosť? Kde je tvoja bezúhonnosť? Kde je tvoja sloboda? Si ochotný položiť svoj život^[5] za veľkého červeného draka, kráľa diablov? Si ochotný nechať sa umučiť na smrť? Tvár hlbín je chaotická a temná a bežní ľudia, ktorí sú takto postihnutí, zatiaľ volajú do neba a sťažujú sa zemi. Kedy bude človek vedieť pozdvihnúť hlavu? Človek je vycivený a vyziabnutý, ako by mohol bojovať s týmto krutým a tyranským diablom? Prečo neodovzdá svoj život Bohu čo najskôr? Prečo stále váha? Kedy bude môcť dokončiť Božie dielo? Vystavený bezcieľnej šikane a útlaku nakoniec premrhá celý svoj život, prečo sa tak ponáhľa prísť a tak náhli odísť? Prečo si nenechá niečo cenné, čo by mohol odovzdať Bohu? Zabudol na tisícročia nenávisti?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (8)

Poznámky pod čiarou:

1. „Vzdialené“ je použité posmešne.

2. „Organizované, jemné vedenie“ je použité posmešne.

3. „Obľúbencami“ sa používa na zosmiešnenie ľudí, ktorí sa zdajú byť ako z dreva a chýba im sebauvedomenie.

4. „Stretáva nešťastie za nešťastím“ naznačuje, že ľudia sa narodili v krajine veľkého červeného draka a nie sú schopní držať hlavu vztýčenú.

5. „Položiť svoj život“ je myslené v hanlivom zmysle.

Božie slová na každý deň  Úryvok 209

Cesta v dnešných dňoch nie je ľahká. Dalo by sa povedať, že nájsť ju teraz i v priebehu vekov bolo ťažké. Kto by si však bol pomyslel, že na zničenie človeka postačuje iba jeho telo? Dnešné dielo je určite také vzácne ako jarný dážď a cenné ako láskavosť Boha voči človeku. Ak však človek nepozná účel Jeho súčasného diela ani nechápe podstatu ľudstva, ako potom možno hovoriť o tejto vzácnosti a cennosti? Telo nepatrí iba ľuďom, a tak nikto nevidí jasne, kde bude jeho skutočný cieľ. Ty by si však mal dobre vedieť, že Pán stvorenstva navráti ľudstvo, ktoré stvoril, do jeho pôvodnej podoby a obnoví jeho pôvodný obraz z čias stvorenia. Vezme si späť všetok dych, ktorý vdýchol do človeka, ako aj jeho kosti a telo a to všetko prinavráti Pánovi stvorenstva. On úplne premení a obnoví ľudstvo a od človeka si vezme späť všetko Božie dedičstvo, ktoré nepatrí ľudstvu, ale patrí Bohu, a už nikdy ho ľudstvu znova neodovzdá. Nič z toho totiž nikdy ľudstvu nepatrilo. On si to všetko vezme späť – a to nie je nespravodlivé ukoristenie, ale obnova neba a zeme do ich pôvodnej podoby, ako aj premena a obnova človeka. To je teda primeraný cieľ pre človeka, aj keď to možno nebude znamenať znovunadobudnutie tela po potrestaní, ako by si ľudia mohli myslieť. Boh totiž nestojí o kostry tela po jeho zničení. Chce pôvodné živly človeka, ktoré na počiatku patrili Bohu. Preto nezničí ľudstvo ani úplne nevyhladí ľudské telo, pretože to nie je majetkom človeka. Je to Boží prídavok, ktorý vedie ľudstvo. Ako by mohol zničiť telo človeka pre svoje vlastné „potešenie“? Či si v tejto chvíli vskutku opustil celosť tvojho tela, ktoré nie je hodné ani deravý groš? Ak by si dokázal pochopiť tridsať percent diela posledných dní (iba týchto tridsať percent znamená pochopiť súčasné dielo Ducha Svätého, ako aj dielo Božieho slova posledných dní), potom by si už ďalej „neslúžil“ ani by si nebol „synom či dcérou“ svojho tela – toho tela, ktoré je toľké roky skazené – ako sa to deje dnes. Musíš jasne pochopiť, že ľudia teraz dospeli do stavu, ktorý tu nikdy nebol a už nebudú postupovať vpred ako kolesá dejín. Tvoje splesnivené telo je už dávno pokryté muchami, nuž ako by mohlo mať moc zvrátiť kolesá dejín, ktoré Boh ponechal v chode až do týchto dní? Ako by mohlo prinútiť nemo tikajúce hodiny posledných dní, aby opäť tikali, a pohnúť ich ručičky dopredu? Ako by mohlo premeniť svet, ktorý sa zdá byť pohrúžený do hustej hmly? Dokáže tvoje telo oživiť hory a rieky? Dokáže tvoje telo, ktoré má iba maličkú úlohu, naozaj obnoviť ľudský svet, po ktorom túžiš? Či naozaj dokážeš svojich potomkov naučiť, ako sa stať „ľudskými bytosťami“? Už chápeš? Komu skutočne patrí tvoje telo? Pôvodný Boží zámer spasiť, zdokonaliť a premeniť človeka nespočíval v tom, že by ti Boh dal prekrásny domov alebo poskytol odpočinok ľudskému telu. Uskutočnil sa pre Jeho slávu a svedectvo, pre väčšiu radosť ľudstva v budúcnosti, aby tak mohlo čoskoro odpočívať. Nebolo to však pre tvoje telo, pretože človek je hlavným záujmom Božieho riadenia a jeho telo je iba prídavkom. (Človek je bytosť obdarená duchom a telom, pričom telo je iba vec, ktorá podľahne skaze. To znamená, že telo je nástroj, ktorý sa použije v pláne riadenia.) Musíš vedieť, že Božie zdokonalenie, dokončenie a získanie ľudí prináša iba meče a trýzeň ich tela, i nekonečné utrpenie, plamene, nemilosrdný súd, napomínanie, kliatby a bezhraničné skúšky. Taký je skutočný príbeh a pravda, ktoré stoja za dielom riadenia človeka. To všetko však smeruje na telo človeka a všetky nepriateľské šípy nemilosrdne mieria na telo človeka (pretože človek je nevinný). To všetko je určené pre Jeho slávu, svedectvo a pre Jeho riadenie. Jeho dielo totiž nie je určené iba pre ľudstvo, ale aj pre celý plán a tiež pre naplnenie Jeho pôvodného úmyslu, keď stvoril ľudstvo. Preto možno deväťdesiat percent toho, čo človek zakúša, pozostáva z utrpenia a skúšok ohňom, a pekných a šťastných dní, po ktorých prahne telo človeka, je len veľmi málo alebo dokonca žiadne. O to menej sa človek dokáže v tele tešiť zo šťastných chvíľ a zažívať prekrásne časy s Bohom. Telo je nečisté a tak to, čo telo človeka vidí alebo z čoho má potešenie, je iba Božím napomínaním, ktorý človek vníma ako bezohľadný, akoby mu chýbal normálny zmysel. Boh totiž takto prejavuje svoju spravodlivú povahu, ktorá „neberie ohľad na človeka“, netoleruje ľudské prehrešky a nenávidí nepriateľov. Boh otvorene zjavuje celú svoju povahu všetkými potrebnými prostriedkami a tým dokončuje svoje dielo boja proti satanovi, ktoré trvá šesťtisíc rokov – dielo spásy celého ľudstva a zničenie satana starých čias!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Účel riadenia ľudstva

Božie slová na každý deň  Úryvok 210

Nastali posledné dni a krajiny po celom svete sa zmietajú v zmätku. Chaos v politike, hladomory, morové rany, povodne a suchá sa objavujú všade. Svetom človeka lomcujú katastrofy. Nebesá tiež zoslali pohromu. Toto sú znamenia posledných dní. Avšak z pohľadu ľudí je to veselý a nádherný svet. Platí to stále viac a viac, priťahuje to srdcia všetkých ľudí a mnoho z nich sa tak chytilo do pasce a nedokáže sa z nej vymaniť. Množstvo ľudí bude zavádzaných tými, ktorí sa venujú podvádzaniu a čarodejníctvu. Ak sa neusiluješ o pokrok, nemáš ideály, a ak si nezapustil korene na pravdivej ceste, budeš sa zmietať v prúdoch hriechu. Čína je tou najzaostalejšou zo všetkých krajín. Je to krajina, kde leží stočený veľký červený drak, žije tam najviac uctievačov modiel a ľudí, čo sa venujú čarodejníctvu, má najviac svätýň a je to miesto, kde sídlia špinaví démoni. Toto miesto ťa zrodilo, vzdelávalo a nasiakol si jeho vplyvom. Skazilo a mučilo ťa, ale po svojom prebudení si mu vzdoroval a Boh ťa úplne získal. To je sláva Božia a dôvod, prečo je táto etapa diela taká veľmi dôležitá. Boh vykonal dielo takého veľkého rozsahu, vyslovil toľko slov a nakoniec si vás úplne získa – to je jedna časť diela Božieho riadenia a vy ste „víťaznou korisťou“ v boji Boha so satanom. Čím viac porozumiete pravde, tým lepší bude váš cirkevný život, a tým viac sa veľký červený drak zrazí na kolená. To všetko sú záležitosti duchovnej sféry – sú to boje duchovnej sféry, a keď Boh zvíťazí, satan bude potupený a padne. Táto etapa Božieho diela má obrovský význam. Boh koná svoje dielo v takom ohromnom rozsahu a úplne zachraňuje túto skupinu ľudí, aby si mohol utiecť spod vplyvu satana, žiť v svätej zemi, v Božom svetle, a nechať sa viesť a navádzať svetlom. Potom má tvoj život zmysel. Vaša poživeň a ošatenie sa líšia od poživne a ošatenia nevercov. Máte pôžitok z Božích slov a vediete zmysluplný život – a z čoho majú pôžitok oni? Len zo svojho „dedičstva predkov“ a „národného ducha“. Nie je v nich ani najmenší náznak ľudskej prirodzenosti! Vaše šaty, slová a činy sa od tých ich úplne líšia. Nakoniec úplne utečiete pred špinou, už viac nebudete lapení v satanovom pokušení a získate dennú opateru od Boha. Vždy by ste mali byť obozretní. Hoci žijete na špinavom mieste, nie ste poškvrnení špinou a môžete žiť bok po boku s Bohom a prijímať Jeho ohromnú ochranu. Boh si vás vyvolil spomedzi všetkých v tejto žltej zemi. Nie ste snáď ľudia, ktorým sa dostáva najväčších požehnaní? Si stvorenou bytosťou – samozrejme, mal by si uctievať Boha a usilovať sa o zmysluplný život. Ak Boha neuctievaš, ale žiješ cez svoje špinavé telo, nie si len zviera odeté do ľudských šiat? Keďže si ľudská bytosť, mal by si sa vydať Bohu a znášať všetko utrpenie! S potešením a bez pochýb by si mal prijať tú trochu utrpenia, ktorej si dnes vystavený, a žiť zmysluplný život, tak ako Jób a Peter. V tomto svete nosí človek diablove šatstvo, jedáva potravu od diabla a pracuje a slúži diablovi pod palcom, pričom je úplne ušliapaný v jeho špine. Ak nepochopíš zmysel života alebo nedosiahneš pravú cestu, aký má potom význam takto žiť? Ste ľudia, ktorí sa usilujú o správnu cestu, ľudia, ktorí sa snažia o zlepšenie. Ste ľudia, ktorí povstali v národe veľkého červeného draka, ľudia, ktorých Boh nazýva spravodlivými. Nie je to snáď ten najzmysluplnejší život?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (2)

Božie slová na každý deň  Úryvok 211

Dielo, ktoré vo vás vykonávam, vás má dnes viesť do života normálnej ľudskej prirodzenosti; je to dielo uvedenia do nového veku a vedenia ľudstva do života v ňom. Toto dielo sa medzi vami krok za krokom priamo vykonáva a vyvíja: Učím vás zoči-voči; držím vás za ruku; hovorím vám všetko, čomu nerozumiete, dávam vám všetko, čo vám chýba. Možno povedať, že celé toto dielo je pre vás zabezpečením pre život a vedie vás aj do života normálnej ľudskej prirodzenosti; má výslovne poskytnúť potravu pre život tejto skupiny ľudí počas posledných dní. Pokiaľ ide o Mňa, celé toto dielo má ukončiť starý vek a uviesť nový; pokiaľ ide o satana, stal som sa telom práve preto, aby som ho porazil. Dielo, ktoré medzi vami teraz vykonávam, je vašou dnešnou potravou a vašou včasnou spásou, ale počas týchto niekoľkých krátkych rokov vám poviem všetky pravdy, poviem vám o celej ceste života, a dokonca aj o diele budúcnosti; postačí to na to, aby ste v budúcnosti mohli zažívať veci normálne. Všetky Moje slová sú samy osebe tým, čo som vám zveril. Nijako inak vás nenabádam; všetkými slovami, ktoré vám hovorím, vás nabádam, pretože dnes nemáte skúsenosti s mnohými slovami, ktoré hovorím, a nerozumiete ich skrytému významu. Jedného dňa vaše skúsenosti prinesú výsledky, tak ako som o tom dnes hovoril. Tieto slová sú vašimi víziami dneška a sú tým, od čoho budete v budúcnosti závisieť; dnes sú potravou pre život a nabádaním do budúcnosti a žiadne nabádanie by nemohlo byť lepšie. Je to preto, lebo čas, ktorý mám na vykonanie diela na zemi, nie je taký dlhý ako váš čas na to, aby ste zažili Moje slová; Ja len vykonávam svoje dielo, zatiaľ čo vy hľadáte život, čo je proces, ktorého súčasťou je dlhá cesta životom. Až keď zažijete veľa vecí, budete môcť úplne získať cestu života; až potom budete schopní vnímať skrytý význam slov, ktoré dnes hovorím. Keď budete mať Moje slová vo svojich rukách, keď každý z vás dostane všetky Moje poverenia, keď vás poverím všetkým, čím by som mal, a keď sa skončí dielo slov, bez ohľadu na to, aký účinok dosiahlo, potom dôjde aj k splneniu Božej vôle. Nie je to tak, ako si predstavuješ, že sa musíš do určitej miery zmeniť; Boh nekoná podľa tvojich predstáv.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (7)

Božie slová na každý deň  Úryvok 212

V posledných dňoch sa Boh stal telom, aby konal dielo, ktoré má konať, a vykonával svoju službu slov. Prišiel osobne, aby konal dielo medzi ľudskými bytosťami s cieľom zdokonaliť ľudí, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami. Od čias stvorenia až dodnes vykonal tento druh diela až v posledných dňoch. Až počas posledných dní sa Boh vtelil, aby vykonal také rozsiahle dielo. Hoci znáša ťažkosti, ktoré by ľudia znášali len ťažko, a hoci je veľkým Bohom, ktorý má dosť pokory na to, aby sa stal obyčajným človekom, žiadny aspekt Jeho diela nemeškal a Jeho plán ani v najmenšom nepodľahol chaosu. Boh koná dielo podľa svojho pôvodného plánu. Jedným z cieľov tohto vtelenia je podmaniť si ľudí a ďalším je zdokonaliť ľudí, ktorých miluje. Túži na vlastné oči vidieť ľudí, ktorých zdokonaľuje, aj to, ako ľudia, ktorých zdokonaľuje, o Ňom podávajú svedectvo. Zdokonaľuje nie jedného alebo dvoch ľudí, ale skôr skupinu pozostávajúcu iba z niekoľkých ľudí. Členovia tejto skupiny pochádzajú z rôznych krajín sveta a z rôznych svetových národností. Cieľom Jeho rozsiahleho diela je získať túto skupinu ľudí, jej svedectvo o Ňom a slávu, ktorú Mu môže poskytnúť. Boh nekoná dielo, ktoré nemá žiadny význam, ani dielo, ktoré nemá žiadnu hodnotu. Dá sa povedať, že pri takom rozsiahlom diele je Božím cieľom zdokonaliť všetkých, ktorých chce zdokonaliť. A keď Mu popri tom zostane voľný čas, vyradí tých, ktorí sú zlí. Vedzte, že nekoná toto veľké dielo kvôli tým, ktorí sú zlí; naopak, robí všetko, čo môže, kvôli tomu malému počtu ľudí, ktorých má zdokonaliť. Dielo, ktoré koná, slová, ktoré hovorí, tajomstvá, ktoré zjavuje, a Jeho súd a napomínanie sú pre dobro tohto malého počtu ľudí. Nestal sa telom kvôli tým, ktorí sú zlí, a o to menej v Ňom títo zlí ľudia vyvolávajú veľký hnev. Hovorí pravdu a rozpráva o vstupe kvôli tým, ktorí majú byť zdokonalení. Stal sa telom kvôli nim a kvôli nim udeľuje svoje sľuby a požehnania. Na pravde, vstupe a živote v ľudstve, o ktorom hovorí, nepracuje kvôli tým, ktorí sú zlí. Chce sa vyhnúť rozhovoru s tými, ktorí sú zlí, a namiesto toho chce dať všetky pravdy tým, ktorí majú byť zdokonalení. Jeho dielo si však vyžaduje, aby tým, ktorí sú zlí, bolo v tejto chvíli dovolené užívať si časť Jeho bohatstva. Všetci tí, ktorí nekonajú pravdu, neuspokojujú Boha a narúšajú Jeho dielo, sú zlí. Nemôžu byť zdokonalení a Boh ich zavrhuje. Naopak, ľudia, ktorí uskutočňujú pravdu, vedia uspokojiť Boha a vynakladajú celé svoje ja na Božie dielo, sú ľudia, ktorých má Boh zdokonaliť. Tí, ktorých chce Boh urobiť úplnými, sú práve táto skupina ľudí a dielo, ktoré Boh koná, je pre ich dobro. Pravda, o ktorej hovorí, je zameraná na ľudí, ktorí sú ochotní uviesť ju do praxe. Nehovorí k ľuďom, ktorí neuvádzajú pravdu do praxe. Zvyšovanie pochopenia a súdnosti, o ktorom hovorí, je zamerané na ľudí, ktorí môžu uskutočňovať pravdu. Keď hovorí o tých, ktorí majú byť zdokonalení, hovorí o týchto ľuďoch. Pôsobenie Ducha Svätého je zamerané na ľudí, ktorí sú ochotní praktizovať pravdu. Veci ako múdrosť a ľudskosť sú zamerané na ľudí, ktorí sú ochotní uviesť pravdu do praxe. Tí, ktorí nekonajú pravdu, môžu počuť veľa slov pravdy, ale keďže sú od prírody veľmi zlí a pravda ich nezaujíma, chápu len učenie, slová a prázdne teórie bez najmenšej hodnoty pre ich vstup do života. Nikto z nich nie je verný Bohu. Všetko sú to ľudia, ktorí vidia Boha, ale nemôžu Ho získať, a Boh ich všetkých odsudzuje.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zdokonalení môžu byť len tí, ktorí sa zameriavajú na praktizovanie

Božie slová na každý deň  Úryvok 213

Hlavným cieľom diela víťazstva je očistiť ľudstvo, aby človek mohol pochopiť pravdu, pretože človek chápe pravdu príliš málo! Vykonávať dielo podmanenia na takýchto ľuďoch má najhlbší význam. Všetci ste sa ocitli v moci temnoty a boli ste hlboko poznačení. Cieľom tohto diela je teda umožniť vám spoznať ľudskú prirodzenosť, a tak žiť v pravde. Byť zdokonalený je niečo, čo by mali prijať všetky stvorené bytosti. Keby sa dielo na tejto úrovni týkalo len zdokonaľovania ľudí, potom by sa mohlo vykonávať v Británii, Amerike alebo Izraeli, mohlo by sa vykonávať na ľuďoch ktoréhokoľvek národa. Dielo podmanenia je však selektívne. Prvý krok diela podmanenia je krátkodobý, navyše bude použitý na potupenie satana a podmanenie celého vesmíru. To je počiatočné dielo podmanenia. Dá sa povedať, že každá stvorená bytosť, ktorá verí v Boha, môže byť zdokonalená, pretože byť zdokonalený je niečo, čo sa dá dosiahnuť len dlhodobejšou zmenou. Byť podmanený je však niečo iné. Vzorom a modelom podmanenia musí byť ten, kto najviac zaostáva, kto žije v najhlbšej temnote, musí byť najponíženejší, najneochotnejší uznať Boha a najvzdorovitejší voči Bohu. Presne takýto človek môže svedčiť o tom, že bol podmanený. Hlavným cieľom diela podmanenia je poraziť satana, zatiaľ čo hlavným cieľom zdokonaľovania je ľudí získať. Ide o to, aby ľudia po tom, čo boli podmanení, mohli svedčiť o tom, že toto dielo podmanenia bolo vykonávané tu, na ľuďoch, ako ste vy. Cieľom je, aby ľudia po podmanení vydávali svedectvo. Títo podmanení ľudia budú slúžiť na dosiahnutie cieľa, ktorým je poníženie satana. Aká je teda hlavná metóda podmanenia? Napomínanie, súdenie, preklínanie a odhalenie – používanie spravodlivej povahy na podmanenie si ľudí, aby boli úplne presvedčení o Božej spravodlivej povahe. Používať realitu a autoritu slova na podmanenie si ľudí a ich úplné presvedčenie – to znamená byť podmanený. Tí, ktorí boli zdokonalení, nie sú schopní byť len podriadení po podmanení, ale dokážu aj chápať dielo súdu, zmeniť svoju povahu a spoznať Boha. Prežívajú cestu lásky k Bohu a sú naplnení pravdou. Učia sa prežívať Božie dielo, dokážu trpieť pre Boha a mať vlastné presvedčenie. Zdokonalení sú tí, ktorí vďaka tomu, že zažili Božie slovo, majú skutočné pochopenie pre pravdu. Podmanení sú tí, ktorí vedia o pravde, ale nepochopili jej skutočný význam. Po tom, čo boli podmanení, sú podriadení, ale ich podriadenosť je celá výsledkom súdenia, ktorého sa im dostalo. Vôbec nerozumejú skutočnému významu mnohých právd. Pravdu síce slovne priznávajú, ale neprenikli do nej, pravde rozumejú, ale nezažili ju. Dielo, ktoré sa vykonáva na zdokonaľovaných, zahŕňa napomínania a súdy spolu so zabezpečením života. Osoba, ktorá si váži nadobudnutie pravdy, je osobou, ktorá bude zdokonalená. Rozdiel medzi tými, ktorí majú byť zdokonalení, a tými, ktorí majú byť podmanení, spočíva v tom, či pochopia pravdu. Zdokonalení sú tí, ktorí rozumejú pravde, vstúpili do pravdy a žijú v nej. Ľudia, ktorí nemôžu byť zdokonalení, sú tí, ktorí nerozumejú pravde a nevstúpili do nej, teda tí, ktorí nežijú v pravde. Ak sú takíto ľudia teraz schopní úplnej podriadenosti, potom sú podmanení. Ak títo podmanení ľudia nehľadajú pravdu – ak ju nasledujú, ale nežijú v nej, ak pravdu vidia a počujú, ale nevážia si život v nej – potom nemôžu byť zdokonalení. Ľudia, ktorí majú byť zdokonalení, praktizujú pravdu podľa Božích požiadaviek na ceste k dokonalosti. Vďaka tomu uspokojujú Božie úmysly a sú zdokonaľovaní. Každý, kto nasleduje až do konca pred ukončením diela podmanenia, je síce podmanený, ale nemožno povedať, že je zdokonalený. Označenie „zdokonalení“ sa vzťahuje na tých, ktorí sú po dokončení diela podmanenia schopní presadzovať pravdu a byť získaní Bohom. Vzťahuje sa na tých, ktorí po dokončení diela podmanenia pevne stoja v utrpení a žijú v pravde. To, čo odlišuje podmanenie od zdokonalenia, sú rozdiely v krokoch diela a v miere, do akej ľudia pravdu chápu a začínajú v nej žiť. Všetci tí, ktorí sa nevydali na cestu k dokonalosti, teda tí, ktorí neprijali pravdu, budú nakoniec aj tak vyradení. Len tí, ktorí poznajú pravdu a žijú v nej, môžu byť úplne získaní Bohom. To znamená, že tí, ktorí žijú podľa Petrovho obrazu, sú zdokonalení, zatiaľ čo všetci ostatní sú podmanení. Dielo, ktoré sa vykonáva na všetkých podmanených, zahŕňa preklínanie, napomínanie a prejavy hnevu, a to, čo sa im dostane, je spravodlivosť a zatratenie. Pracovať na takomto človeku znamená odhalenie bez ceremónií a zdvorilosti – odhalenie skazenej povahy v jeho vnútri, aby ju sám spoznal a plne sa o nej presvedčil. Keď sa človek stane úplne podriadeným, dielo podmanenia sa končí. Aj keď sa väčšina ľudí stále nebude snažiť pochopiť pravdu, dielo podmanenia sa skončí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zmysluplný život môžu viesť len tí zdokonalení

Božie slová na každý deň  Úryvok 214

Ako Boh zdokonaľuje človeka? Aká je Božia povaha? Čo je v Božej povahe obsiahnuté? Aby sme objasnili všetky tieto veci: niekto to nazýva šírenie Božieho mena, niekto vydávanie svedectva o Bohu a iný zasa vyvyšovanie Boha. Povaha života človeka sa na základe poznania Boha nakoniec zmení. Čím viac človek podstupuje orezávanie a čím viac sa zdokonaľuje, tým je živší. Čím početnejšie sú kroky Božieho diela, tým viac sa človek zdokonaľuje. V rámci súčasnej skúsenosti človeka každý jeden krok Božieho diela naráža na jeho predstavy a všetko sa deje za hranicami rozumu človeka a jeho očakávaní. Boh poskytuje všetko, čo človek potrebuje, a to je v každom ohľade v rozpore s jeho predstavami. Boh vyslovuje slová v čase tvojej slabosti – iba tak ti môže dodať život. Narážaním na tvoje predstavy ťa núti prijať Božie orezávanie – iba tak sa môžeš zbaviť svojej skazenosti. Vtelený Boh dnes koná v jednom ohľade v stave božskej prirodzenosti, no v druhom ohľade koná v stave normálnej ľudskej prirodzenosti. Keď prestaneš popierať akékoľvek Božie dielo, keď budeš schopný podriadiť sa bez ohľadu na to, čo Boh hovorí alebo robí v stave normálnej ľudskej prirodzenosti, keď budeš schopný podriadiť sa a chápať bez ohľadu na to, akú ľudskú prirodzenosť prejavuje, a keď získaš skutočnú skúsenosť, len vtedy si môžeš byť istý, že On je Boh, len vtedy v sebe prestaneš živiť predstavy a len vtedy Ho budeš schopný nasledovať až do konca. V Božom diele je obsiahnutá múdrosť. Boh vie, ako o Ňom človek môže vydávať pevné svedectvo. On vie, v čom tkvie zásadná slabosť človeka. Slová, ktoré hovorí, ťa môžu zasiahnuť v tvojej zásadnej slabosti, ale On tiež používa svoje majestátne a múdre slová na to, aby si stál pevne za svojím svedectvom. Také sú zázračné Božie skutky. Dielo, ktoré Boh koná, je pre ľudský rozum nepredstaviteľné. Akej skazenosti podlieha človek, ktorý je z tela, a čo tvorí ľudské jadro – to všetko odhalí Boží súd, ktorý nedáva človeku možnosť ukryť sa pred svojou hanbou.

Boh koná dielo súdu a napomínania, aby o Ňom človek mohol získať poznanie a tiež v záujme svojho svedectva. Bez Jeho súdu nad skazenou ľudskou povahou by človek nemohol spoznať Jeho spravodlivú povahu, ktorá nestrpí žiadne urážky, a ani by nebol schopný premeniť svoje staré poznanie Boha na nové. V záujme svojho svedectva a riadenia zverejňuje svoju úplnosť a umožňuje tak človeku – prostredníctvom svojho verejného zjavenia – dospieť k poznaniu Boha, zažiť zmenu povahy a vydať o Bohu hlasné svedectvo. Zmena povahy človeka sa dosahuje skrze rôzne druhy Božieho diela. Bez týchto zmien povahy by človek nebol schopný vydávať svedectvo o Bohu a byť v súlade s Božími úmyslami. Zmena povahy človeka znamená, že človek sa oslobodil zo satanovho otroctva a z vplyvu temnoty a skutočne sa stal vzorom a príkladom Božieho diela, Božím svedkom a človekom, ktorý je v súlade s Božími úmyslami. Vtelený Boh dnes prišiel konať svoje dielo na zem a chce, aby o Ňom človek získal poznanie, aby sa Mu podriadil a svedčil o Ňom – má spoznať Jeho praktické a normálne dielo, má sa podriadiť všetkým Jeho slovám a dielu, ktoré nie sú v súlade s predstavami človeka, a má vydávať svedectvo o celom diele, ktoré koná na spasenie človeka, ako aj o všetkých skutkoch, ktoré koná, aby si človeka podmanil. Tí, ktorí vydávajú o Bohu svedectvo, musia mať o Ňom určité poznanie. Len takéto svedectvo je presné a praktické a len takéto svedectvo môže zahanbiť satana. Boh používa tých, ktorí Ho spoznali skrze Jeho súd, napomínanie a orezávanie, aby o Ňom vydali svedectvo. Na rovnaký účel používa tých, ktorých skazil satan, i tých, ktorých povaha sa zmenila a ktorí tak získali Jeho požehnania. Nepotrebuje, aby Ho človek chválil ústami, ani chválu a svedectvo ľudí podobných satanovi, ktorých nespasil. Právo vydávať o Ňom svedectvo majú iba tí, ktorí poznajú Boha a ktorých povaha sa zmenila. Boh nedovolí, aby človek zámerne hanobil Jeho meno.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Svedectvo o Bohu môžu vydať len tí, ktorí Ho poznajú

Božie slová na každý deň  Úryvok 215

Spomeňte si na scénu z Biblie, keď Boh zničil Sodomu a keď sa Lótova žena premenila na soľný stĺp. Zamyslite sa nad tým, ako ľudia z Ninive odetí do vrecoviny a posypaní popolom oľutovali svoje hriechy, a spomeňte si, čo nasledovalo, keď Židia pred 2 000 rokmi pribili Ježiša na kríž. Boli vyhnaní z Izraela a rozutekali sa do krajín po celom svete. Mnohých z nich zabili a celý židovský národ bol vystavený bezprecedentnej bolesti vyhladenia svojej krajiny. Pribili Boha na kríž – dopustili sa ohavného hriechu – a Boh ich za to odsúdil. Museli zaplatiť za to, čo urobili, a znášať dôsledky svojich činov. Odsúdili Boha, odmietli Ho, preto ich mohol stihnúť len jeden osud: Boží trest. Bol to krutý dôsledok a katastrofa, do ktorej krajinu a národ priviedli ich vládcovia.

Dnes sa Boh vrátil na svet, aby vykonal svoje dielo. Najprv sa zastavil v ukážkovej diktatúre – v Číne, neochvejnej bašte ateizmu. Boh si svojou múdrosťou a silou získal skupinu ľudí. Počas tohto obdobia na Neho všetkými prostriedkami poľovala vládnuca strana Číny a veľmi trpel. Nemal kde skloniť hlavu, nenašiel útočisko. Napriek tomu stále pokračuje v tom, čo chce urobiť – používa svoj hlas a šíri evanjelium. Nikto nemôže pochopiť Božiu všemohúcnosť. V Číne, ktorá považuje Boha za svojho nepriateľa, Boh nikdy neprestal vykonávať svoje dielo. Jeho dielo a slovo namiesto toho prijalo viac ľudí, pretože Boh v maximálnej možnej miere prináša spásu každému príslušníkovi ľudstva. Veríme, že žiadna krajina ani sila nemôže stáť v ceste tomu, čo chce Boh dosiahnuť. Tých, ktorí kladú prekážky Jeho dielu, odporujú Jeho slovu a narúšajú a kazia Jeho plán, Boh nakoniec potrestá. Kto popiera Božie dielo, pôjde do pekla. Štát, ktorý popiera Božie dielo, bude zničený. Každý národ, ktorý odporuje Božiemu dielu, bude vymazaný zo zemského povrchu a prestane existovať. Nalieham na ľudí všetkých národov, všetkých krajín, ba dokonca všetkých odvetví, aby počúvali hlas Boží, vnímali Božie dielo a venovali pozornosť osudu ľudstva, aby sa z Boha stal najsvätejší, najváženejší, najvyšší a jediný predmet uctievania zo strany ľudstva a aby ľudstvo mohlo žiť v Božom požehnaní tak, ako žili potomkovia Abraháma pod prísľubom Jahveho a ako žili Adam a Eva, ktorých Boh stvoril ako prvých, v rajskej záhrade.

Božie dielo sa valí ďalej ako mohutná vlna. Nikto Ho nezadrží a nikto nemôže zastaviť Jeho pochod. Iba tí, ktorí pozorne počúvajú Božie slová, hľadajú Boha a túžia po Ňom, môžu nasledovať Jeho kroky a získať Jeho prísľub. Tí, ktorí to nerobia, budú vystavení zničujúcej katastrofe a dostane sa im zaslúženého trestu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh vládne osudu celého ľudstva

Božie slová na každý deň  Úryvok 216

Božie riadenie začalo stvorením sveta a človek je stredobodom Jeho diela. Možno skonštatovať, že všetko, čo Boh stvoril, existuje kvôli človeku. Pretože Jeho riadenie trvá tisíce rokov, nie iba minúty alebo sekundy alebo okamihy, či jeden alebo dva roky, musel stvoriť viac vecí potrebných na prežitie ľudstva, ako je Slnko, Mesiac, rôzne živé bytosti, jedlo a priaznivé prostredie. Toto bol začiatok Božieho riadenia.

Potom Boh odovzdal ľudstvo satanovi a človek žil v moci satana, čo postupne viedlo k Božiemu dielu prvého veku: k príbehu Veku zákona… Počas Veku zákona si ľudstvo v priebehu niekoľkých tisícročí zvyklo na vedenie Veku zákona a považovalo ho za samozrejmosť. Človek sa postupne vzdialil Božej starostlivosti. A tak síce dodržiaval zákon, ale taktiež uctieval modly a konal zlé skutky. Ľudia boli bez ochrany Jahveho a len žili svoje životy pred oltárom v chráme. V skutočnosti ich Božie dielo opustilo dávno predtým, a aj keď sa Izraeliti stále držali zákona a hovorili v mene Jahveho, a dokonca hrdo verili, že len oni sú národom Jahveho a vyvolení Jahvem, Božia sláva ich potichu opustila…

Keď Boh koná svoje dielo, vždy potichu opustí jedno miesto a nenápadne začne nové dielo, ktoré koná inde. Ľuďom, ktorí sú otupení, to pripadá neskutočné. Ľudia si vždy vážili to, čo je staré, a buď nahliadali na nové, neznáme veci nepriateľsky, alebo im pripadali protivné. A tak nech Boh koná čokoľvek, od začiatku do úplného konca, človek sa o tom dozvie ako úplne posledný zo všetkých.

Tak, ako to bolo vždy, po diele Jahveho vo Veku zákona Boh začal nové dielo – dielo druhej etapy: nadobudol telo – vtelený do ľudskej podoby strávil desať, dvadsať rokov – a hovoril a konal svoje dielo medzi veriacimi. No bez výnimky nik o tom nevedel, a len hŕstka ľudí uznala, že Pán Ježiš bol Bohom, ktorý sa stal telom, po tom, ako Ho pribili na kríž, a po tom, ako bol vzkriesený. … Po ukončení druhej etapy Božieho diela – po ukrižovaní – Boh dokončil svoje dielo záchrany človeka od hriechu (čiže oslobodenia z rúk satana). A tak od tej chvíle stačilo, aby ľudstvo prijalo Pána Ježiša ako Spasiteľa, a jeho hriechy by boli odpustené. Formálne povedané, hriechy človeka prestali byť prekážkou k dosiahnutiu spásy a predstúpeniu pred Boha, a viac nedávali satanovi príležitosť, aby z nich obviňoval ľudstvo. Je to preto, lebo sám Boh vykonal praktické dielo, nadobudol podobu a získal tušenie hriešneho tela, a Boh samotný sa stal obetou za hriech. Týmto spôsobom človek zišiel z kríža, bol vykúpený a spasený Božím telom – podobou tohto hriešneho tela. Takže sa ľudia po tom, ako boli zajatí satanom, o krok bližšie priblížili k prijatiu Jeho spásy pred Bohom. Prirodzene, táto etapa diela bola hlbšia a viac rozvinutá než Božie riadenie počas Veku zákona.

Také je Božie riadenie: odovzdať ľudstvo satanovi – ľudstvo, ktoré nevie, čo je to Boh, čo je to Stvoriteľ, ako uctievať Boha, alebo prečo je potrebné podriadiť sa Bohu – a dovoliť satanovi, aby ho skazil. Krok za krokom, Boh potom vymaní človeka z rúk satana, až napokon bude plne uctievať Boha a odmietne satana. Také je Božie riadenie. Môže to znieť ako mýtický príbeh a môže to pôsobiť zarážajúco. Ľudia majú dojem, že ide o mýtický príbeh, pretože netušia, ako veľa vecí sa človeku udialo v priebehu posledných niekoľko tisíc rokov, nieto ešte, koľko udalostí sa odohralo v kozme a na nebesiach. A navyše, je to preto, že nedokážu oceniť ohromujúcejší, hrôzostrašnejší svet, ktorý existuje za hranicami hmotného sveta, ale ktorý im ich smrteľné oči bránia vidieť. Človeku to pripadá nepochopiteľné, pretože človek nerozumie významu Božej spásy ľudstva alebo významu Jeho riadenia, a nechápe, aké ľudstvo si Boh praje. Má byť celkom neskazené satanom ako Adam a Eva? Nie! Účelom Božieho riadenia je získať skupinu ľudí, ktorí Ho uctievajú a podriaďujú sa Mu. Hoci týchto ľudí satan skazil, satana viac nevnímajú ako svojho otca; rozpoznávajú odpudivú tvár satana a odmietajú ju, predstupujú pred Boha, aby prijali Boží súd a napomínanie. Spoznávajú kontrast medzi škaredým a svätým a uvedomujú si Božiu veľkosť a satanove zlo. Takíto ľudia viac nebudú pracovať pre satana, alebo uctievať satana, alebo satana uchovávať v srdci. Je to preto, lebo sú skupinou ľudí, ktorých Boh skutočne získal. Toto je význam Božieho diela riadenia ľudstva. Počas Božieho riadenia je ľudstvo vystavené satanovej skazenosti a Božej spáse, a človek je objektom sporu v boji Boha so satanom. Ako Boh koná svoje dielo, postupne vyníma človeka zo satanových rúk, a tak sa človek zbližuje s Bohom…

A potom prišiel Vek kráľovstva, čo je praktickejšia etapa diela, ale pre človeka taktiež najťažšie prijateľná. Je to preto, že čím viac sa človek priblíži Bohu, tým viac sa Božia palica priblíži k človeku, a tým jasnejšie sa človeku odhaľuje Božia tvár. Po vykúpení ľudstva sa človek oficiálne vráti do Božej rodiny. Človek si myslel, že nastal čas na radosť, jednako je ale podrobený priamemu útoku Boha, aký nikto nemohol predvídať. Ako sa ukáže, toto je krst, ktorý si Boží ľud musí „vychutnať“. Pri takom zaobchádzaní ľudia nemajú inú možnosť, ako zastaviť sa a pomyslieť si: „Ja som mnoho rokov stratený baránok, za ktorý Boh dal tak veľa, aby ho získal späť, tak prečo so mnou Boh zaobchádza takto? Je to spôsob, akým sa Boh na mne smeje a odhaľuje ma? …“ Plynutím rokov sa človek zocelil útrapami zušľachťovania a napomínania. Hoci človek stratil „slávu“ a „romantiku“ zašlých čias, bez toho, aby o tom vedel, porozumel princípom ľudského správania a začal si vážiť roky Božej oddanosti záchrane ľudstva. Človek pomaly začína cítiť odpor k svojej vlastnej barbarskosti. Začína nenávidieť svoju divokosť, všetko svoje nepochopenie Boha, a nerozumné požiadavky na Neho. Čas nemožno vrátiť späť. Udalosti z minulosti sa menia na žalostné spomienky človeka, a Božie slová a Jeho láska sa stávajú hnacou silou nového života. Rany človeka sa hoja zo dňa na deň, jeho sila sa vracia, a človek vstáva a hľadí do tváre Všemohúceho… iba aby som zistil, že bol vždy po mojom boku, a že Jeho úsmev a Jeho krásna tvár sú stále také strhujúce. Jeho srdcu stále záleží na ľudstve, ktoré stvoril, a Jeho ruky sú stále teplé a mocné, ako boli na počiatku. Je to akoby sa človek vrátil do rajskej záhrady, ale tentoraz už človek nepočúva pokúšanie hada a neodvracia sa od tváre Jahveho. Človek kľačí pred Bohom, vzhliada k Božej usmievajúcej sa tvári a ponúka svoju najvzácnejšiu obetu – Ach! Pane môj, Bože môj!

Božia láska a súcit pretkáva všetko a každý detail Jeho riadenia. Nehľadiac na to, či ľudia dokážu porozumieť dobrým úmyslom Boha, On stále neúnavne koná dielo, ktoré sa rozhodol uskutočniť. Bez ohľadu na to, do akej miery ľudia chápu Božie riadenie, pomoc a úžitok vyplývajúci z Božieho diela dokáže oceniť každý. Možno si dnes necítil nič z lásky alebo života, ktoré Boh poskytuje, ale pokiaľ neopustíš Boha a nevzdáš sa svojho odhodlania usilovať sa o pravdu, príde deň, keď ti bude odhalený Boží úsmev. Pretože zámerom Božieho riadenia je zachrániť ľudí, ktorí sú v satanovej moci, a nie opustiť tých, ktorých satan skazil a stavajú sa proti Bohu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 3: Človek môže byť spasený jedine v rámci Božieho riadenia

Božie slová na každý deň  Úryvok 217

Všetci ľudia musia pochopiť zámer Môjho diela na zemi, teda to, čo chcem v konečnom dôsledku dosiahnuť a aký stupeň tohto diela musím dovŕšiť, skôr než bude hotové. Ak tí ľudia, ktorí so Mnou kráčali, dodnes nechápu jeho význam, nešli so Mnou nadarmo? Ak Ma nasledujú, mali by poznať Moje úmysly. Pôsobím na zemi už tisíce rokov a do dnešného dňa pokračujem vo svojom diele. Hoci obsahuje mnoho predsavzatí, jeho cieľ zostáva nemenný. I keď som napríklad voči človeku plný súdenia a napomínania, to, čo konám, stále slúži na jeho záchranu, na lepšie šírenie Môjho evanjelia a rozširovanie Môjho diela medzi všetkými pohanskými národmi, po tom, čo človeka urobím úplným. Preto dnes, v čase, keď mnohí ľudia už dávno upadli do hlbokého zdesenia, stále pokračujem vo svojom diele, aby som vykonal skutky potrebné na súdenie a napomínanie človeka. Napriek tomu, že človek je otrávený tým, čo hovorím, a nemá chuť zaoberať sa Mojím dielom, stále vykonávam svoju povinnosť, pretože cieľ Môjho diela zostáva nezmenený a Môj pôvodný plán sa nemení. Úlohou Môjho súdu je priviesť človeka k podriadenosti a Moje napomínanie ho má zmeniť k lepšiemu. Hoci to, čo činím, vykonávam kvôli svojmu riadeniu, nikdy som neurobil nič, čo by nemalo pre človeka úžitok, pretože chcem, aby boli všetky národy za hranicami Izraela rovnako podriadené ako Izraeliti, aby sa z nich stali skutočné ľudské bytosti, aby som mal oporu i v krajinách mimo Izraela. Také je Moje riadenie. Je to dielo, ktoré vykonávam medzi pohanskými národmi. Ani teraz mu však mnoho ľudí nerozumie, pretože sa o takéto veci nezaujímajú a starajú sa len o svoju vlastnú budúcnosť a konečné osudy. Nezáleží na tom, čo hovorím, ľudia zostávajú ľahostajní k dielu, ktoré konám, a sústreďujú sa výlučne na svoje budúce konečné osudy. Ak to takto bude pokračovať, ako sa Moje dielo môže rozrastať? Ako sa Moje evanjelium môže šíriť celým svetom? Vedzte, že keď sa Moje dielo rozšíri, rozprášim a zničím vás tak, ako Jahve zničil každý z izraelských kmeňov. To všetko urobím preto, aby sa Moje evanjelium rozšírilo po celej zemi, aby sa Moje dielo roznieslo medzi pohanské národy, aby sa Moje meno stalo veľkým medzi dospelými i deťmi, a aby Moje sväté meno velebili ľudia všetkých kmeňov a národov. A to preto, aby sa v tejto poslednej ére Moje meno stalo veľkým medzi pohanskými národmi, aby Moje skutky uvideli pohania, aby Ma vďaka nim nazývali Všemohúcim a aby sa Moje slová čoskoro naplnili. Všetci ľudia spoznajú, že nie som len Bohom Izraelitov, ale aj Bohom všetkých pohanských národov, dokonca aj tých, ktoré som zatratil. Dám všetkým ľuďom najavo, že Ja som Boh všetkých stvorených bytostí. To je Moje najväčšie dielo, cieľ Môjho plánu na posledné dni a jediné dielo, ktoré sa v týchto dňoch naplní.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo šírenia evanjelia je súčasne dielom záchrany človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 218

Až v posledných dňoch odhalím človeku dielo, ktoré som vykonával tisíce rokov. Práve teraz som človeku zjavil celé tajomstvo svojho riadenia a on spoznal cieľ Môjho diela, a navyše pochopil všetky Moje tajomstvá. Už som mu prezradil všetko o konečnom osude, ktorý sa ho týka. Odhalil som mu už všetky svoje tajomstvá, ukryté viac ako 5 900 rokov. Kto je Jahve? Kto je Mesiáš? Kto je Ježiš? To všetko by ste už mali vedieť. Tieto mená sú v Mojom diele kľúčové. Už to chápete? Ako by sa malo zvestovať Moje sväté meno? Ako by sa malo šíriť medzi všetkými národmi, ktoré Ma vzývajú niektorým z Mojich mien? Moje dielo sa šíri a Ja budem rozsievať jeho úplnosť do všetkých národov. Keďže som svoje dielo vykonal vo vás, tak vás strestám, ako Jahve strestal pastierov z Dávidovho domu v Izraeli. Rozptýlim vás do všetkých národov, lebo v posledných dňoch ich všetky rozdrvím na márne kúsky a ich obyvateľov nanovo rozložím. Keď sa znova vrátim, národy už budú rozdelené podľa hraníc, ktoré určia Moje horiace plamene. V tom čase sa ľudstvu nanovo zjavím ako spaľujúce slnko, otvorene sa im ukážem v podobe Svätého, ktorého nikdy nevideli, a budem kráčať medzi mnohými národmi, tak ako som kedysi Ja, Jahve, kráčal medzi židovskými kmeňmi. Od toho momentu povediem ľudstvo v jeho živote na zemi. Určite uzrú Moju slávu a uvidia vo vzduchu oblačný stĺp, ktorý ich bude viesť životom, lebo sa zjavím na svätých miestach. Človek zažije Môj deň spravodlivosti a tiež Moje veľkolepé zjavenie. To sa stane, keď budem kraľovať po celej zemi a privediem mnohých svojich synov k sláve. Všade na zemi sa Mi ľudia budú klaňať a Môj svätostánok bude pevne vztýčený uprostred ľudstva na kameni diela, ktoré dnes vykonávam. V chráme Mi budú slúžiť aj samotní ľudia. Oltár, pokrytý špinavými a odpornými vecami, rozbijem na kusy a postavím nanovo. Na svätý oltár sa budú ukladať novonarodené jahňatá a teľatá. Zborím terajší chrám a postavím nový. Súčasný chrám, plný odporných ľudí, sa rozsype a ten, ktorý postavím, zaplnia Moji verní služobníci. Opäť povstanú a budú Mi slúžiť pre slávu Môjho chrámu. Vy určite uzriete deň, kedy sa Mi dostane veľkej slávy, a určite sa dočkáte aj dňa, keď zbúram chrám a postavím si nový. Aj vy určite zažijete deň príchodu Môjho svätostánku do sveta ľudí. Ako zborím chrám, tak privediem aj svoj svätostánok do sveta ľudí, len čo uvidia Moje zostúpenie. Keď rozdrvím všetky národy, znovu ich zhromaždím a od tej chvíle začnem stavať svoj chrám a zriaďovať oltár, aby Mi všetci prinášali obety, slúžili Mi v Mojom chráme a verne sa venovali Môjmu dielu v pohanských národoch. Budú ako Izraeliti dnešných čias, odetí v kňazskom rúchu a korune, s Mojou – Jahveho – slávou uprostred nich, s Mojou veľkoleposťou, ktorá sa nad nimi vznáša a prebýva s nimi. Moje dielo v pohanských národoch bude prebiehať rovnako. Také aké bolo v Izraeli, bude aj Moje dielo v pohanských národoch, pretože rozšírim svoje dielo v Izraeli a rozsejem Ho medzi pohanské národy.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo šírenia evanjelia je súčasne dielom záchrany človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 219

Teraz nastal čas, keď môj Duch činí veľké dielo, a zároveň čas, keď začínam konať svoje dielo medzi pohanskými národmi. Ba čo viac, je to čas, keď roztriedim všetky stvorenia a každé zaradím do príslušnej triedy, aby Moje dielo mohlo prebiehať rýchlejšie a efektívnejšie. A tak od vás stále žiadam, aby ste obetovali celú svoju bytosť Môjmu dielu, a aby ste navyše jasne rozoznávali a upevňovali všetko dielo, ktoré som vo vás vykonal, a aby ste do neho vložili všetky svoje sily, nech sa stane účinnejším. Toto musíš pochopiť. Nebojujte medzi sebou, nehľadajte cestu späť ani telesné útechy, ktoré by zdržiavali Moje dielo a odďaľovali tvoju nádhernú budúcnosť. Takéto konanie by ťa ani zďaleka neochránilo, ale prinieslo by ti zničenie. Nebolo by to od teba pochabé? To, čo si dnes lačne užívaš, je práve to, čo ničí tvoju budúcnosť, zatiaľ čo bolesť, ktorú dnes znášaš, je práve to, čo ťa chráni. Musíš si tieto veci jasne uvedomovať, aby si sa vyvaroval pokušeniam, ktorým budeš len ťažko odolávať, a aby si sa vyhol tomu, že zablúdiš do hustej hmly a nebudeš vedieť nájsť slnko. Keď sa hustá hmla rozplynie, ocitneš sa uprostred súdu veľkého dňa. V tom čase sa už bude k ľudstvu blížiť Môj deň. Ako unikneš pred Mojím súdom? Ako vydržíš spaľujúcu páľavu slnka? Keď človeka obdarujem svojou hojnosťou, nebude ju opatrovať vo svojom lone, ale odhodí ju na miesto, kde si ju nikto nevšimne. Keď na človeka zostúpi Môj deň, už viac nedokáže objaviť Moju hojnosť ani nájsť trpké slová pravdy, ktoré som mu kedysi dávno povedal. Bude nariekať a plakať, pretože stratil jas svetla a upadol do tmy. To, čo dnes vidíte, je len ostro namierený meč z Mojich úst. Nevideli ste palicu v Mojej ruke ani plameň, ktorým spaľujem človeka, a preto ste v Mojej prítomnosti stále pyšní a neskrotní. Preto so Mnou stále bojujete v Mojom dome a ľudským jazykom spochybňujete to, čo som vyslovil svojimi ústami. Človek sa Ma neobáva, a hoci je aj dnes Mojim nepriateľom, naďalej zostáva bez obáv. V ústach máte jazyk a zuby nespravodlivých. Vaše slová a skutky sú ako slová a skutky hada, ktorý zviedol Evu k hriechu. Vyžadujete jeden od druhého oko za oko a zub za zub a v Mojej prítomnosti bojujete, aby ste si vydobyli postavenie, slávu a zisk, ale neviete, že Ja tajne sledujem vaše slová a skutky. Ešte predtým, ako ste vstúpili do Mojej prítomnosti, som sa dostal na dno vašich sŕdc. Človek chce vždy uniknúť z dosahu Mojej ruky a vyhnúť sa pohľadu Mojich očí, ale Ja som nikdy neuhýbal pred jeho slovami ani skutkami. Naopak, zámerne dopúšťam, aby tieto slová a skutky vstúpili do Mojich očí, a tak môžem napomínať ľudskú nespravodlivosť a vykonať súd nad ľudskou vzdorovitosťou. Takto skryté slová a skutky človeka zostávajú vždy pred Mojou súdnou stolicou a Môj súd nikdy neopustil človeka, pretože jeho vzdorovitosť je príliš veľký. Mojím dielom je spáliť a očistiť všetky ľudské slová a skutky, ktoré vyslovil a vykonal v prítomnosti Môjho Ducha. Takto,^[a] keď opustím zem, ľudia si stále zachovajú voči Mne vernosť a stále Mi budú slúžiť ako Moji svätí služobníci v Mojom diele, čím umožnia, aby sa Moje dielo na zemi rozvíjalo až do úplného konca.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo šírenia evanjelia je súčasne dielom záchrany človeka

Poznámky pod čiarou:

a. Pôvodný text neobsahuje slovo „Takto“.

Božie slová na každý deň  Úryvok 220

Pochopili ste, aké dielo vykoná Boh v tejto skupine ľudí? Boh v minulosti povedal, že aj v tisícročnom kráľovstve musia ľudia stále nasledovať Jeho výroky a že v budúcnosti budú Božie slová priamo viesť život človeka do dobrej krajiny zvanej Kanán. Keď bol Mojžiš na púšti, Boh mu dával pokyny a hovoril s ním priamo. Z neba Boh zoslal jedlo, vodu a mannu, aby z nich ľudia mali prospech, a dodnes je to stále tak: Boh osobne zosiela ľuďom jedlo a pitie, aby z nich ľudia mali prospech, a osobne zosiela kliatby, aby ľudí napomínal. A tak každý krok Jeho diela vykonáva Boh osobne. Dnes ľudia hľadajú fakty, prahnú po znameniach a zázrakoch a je možné, že všetci takí ľudia budú odvrhnutí, pretože Božie dielo sa stáva čoraz praktickejším. Nikto nevie o tom, že Boh zostúpil z neba, ľudia stále nevidia, že Boh zoslal z neba potravu a občerstvenie – v skutočnosti však Boh naozaj existuje a úchvatné výjavy tisícročného kráľovstva, ako si ho ľudia predstavujú, sú tiež výrokmi samotného Boha. Toto je fakt a len toto možno opísať ako spoluvládu s Bohom na zemi. Spoluvláda s Bohom na zemi sa týka tela. To, čo nemá telo, na zemi neexistuje, a preto všetci, ktorí sa usilujú o to, aby sa dostali do tretieho neba, tak robia zbytočne. Jedného dňa, keď sa celý vesmír vráti k Bohu, stredobod Jeho diela v celom vesmíre bude nasledovať Jeho výroky; na iných miestach budú niektorí ľudia používať telefón, niektorí letieť lietadlom, niektorí sa poplavia loďou cez more a niektorí budú cez lasery počúvať Božie výroky. Všetci Ho budú zbožňovať a túžiť po Ňom, všetci prídu k Bohu bližšie a zhromaždia sa pri Ňom, všetci budú Boha uctievať – a to všetko budú Božie skutky. Zapamätajte si to! Boh istotne nikdy nezačne inde. Boh uskutoční toto: Jeho zásluhou všetci ľudia v celom vesmíre prídu pred Neho a budú uctievať Boha na zemi. Jeho dielo na iných miestach ustane a ľudia budú nútení hľadať pravú cestu. Bude to ako s Jozefom: všetci prišli k nemu, pretože on mal jedlo, a klaňali sa mu, pretože on mal potravu. Aby sa ľudia vyhli hladomoru, budú nútení hľadať pravú cestu. Celé náboženské spoločenstvo bude trpieť veľkým hladom, a iba Boh dneška je prameňom živej vody, prameňom, ktorý nikdy nevyschne a ktorý je určený pre potešenie človeka. Ľudia sa na Neho budú obracať a budú od Neho závisieť. Vtedy sa Božie skutky zjavia ľuďom a vtedy Boh získa slávu; všetci ľudia z celého vesmíru sa prídu pokloniť tejto skromnej „ľudskej bytosti“. Nebude to vari deň Božej slávy? Jedného dňa budú musieť starí pastori posielať telegramy, aby našli vodu z prameňa živej vody. Budú zostarnutí, no napriek tomu sa prídu pokloniť tejto osobe, ktorou opovrhovali. On získa uznanie z ich úst a On získa dôveru ich sŕdc – nie je to vari znamenie a zázrak? Deň, keď sa celé kráľovstvo bude radovať, bude deň Božej slávy. Ktokoľvek príde k vám a prijme Božie dobré posolstvo, bude Bohom požehnaný. Krajiny a ľudia, ktorí tak urobia, dostanú Božie požehnanie a Boh sa o nich postará. Priebeh budúcich udalostí bude takýto: tí, ktorí vypočujú výroky z Božích úst, budú mať cestu, po ktorej budú kráčať po zemi. Tí, ktorí Božie výroky neprijmú, či už to budú obchodníci alebo vedci, pedagógovia alebo priemyselníci, budú mať ťažkosti urobiť čo i len jediný krok a budú nútení hľadať pravú cestu. Toto je skutočný význam výroku: „S pravdou budeš kráčať po celom svete; bez pravdy sa nikam nedostaneš.“ Skutočnosť je taká, že Boh použije cestu (čo znamená všetky Jeho slová) na ovládanie celého vesmíru, aby ovládol a podmanil si ľudstvo. Ľudia stále s nádejou očakávajú nejakú výraznú zmenu v tom, akými prostriedkami Boh pôsobí. Treba však jasne povedať, že Boh ovláda ľudí prostredníctvom svojich slov a vy musíte robiť to, čo hovorí On, či chcete alebo nie. Toto je objektívna skutočnosť, ktorú musia poslúchnuť všetci, pretože je tiež neúprosná a všetkým známa.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tisícročné kráľovstvo je tu

Božie slová na každý deň  Úryvok 221

Božie slovo sa rozšíri do nespočetného množstva domovov, spoznajú ho všetci ľudia a až potom sa Jeho dielo rozšíri po celom vesmíre. To znamená, že ak sa má Božie dielo rozšíriť do celého vesmíru, najprv sa musia šíriť Jeho slová. V deň Božej slávy ukážu Jeho slová svoju moc a autoritu. Každé z Jeho slov vyrieknuté od nepamäti až po dnešok sa splní a stane sa skutočnosťou. Takto Boh získa slávu na zemi – čo znamená, že Jeho slová budú vládnuť na zemi. Všetci zlí ľudia budú napomenutí slovami z Božích úst, všetci spravodliví budú požehnaní slovami z Jeho úst a všetci sa stanú silnejšími a úplnými vďaka slovám z Jeho úst. On nezjaví žiadne znamenia ani zázraky; všetko sa uskutoční Jeho slovami a Jeho slová privodia skutočnosť. Každý na zemi bude oslavovať Božie slovo, či už dospelí alebo deti, muži, ženy, starí alebo mladí, všetci ľudia sa poddajú Božiemu slovu. Božie slovo sa zjaví v tele a ľudia na zemi ho uvidia skutočné a živé. Toto je význam výroku „Slovo sa stane telom“. Boh prišiel na zem predovšetkým preto, aby naplnil skutočnosť „Slovo sa stalo telom“, čo znamená, že prišiel, aby Jeho slová vychádzali z tela (nie ako v dobe Mojžiša v Starom zákone, keď hlas prichádzal priamo z neba). Potom sa všetky Jeho slová naplnia vo veku tisícročného kráľovstva, stanú sa faktami viditeľnými pre ľudský zrak a ľudia ich uvidia na vlastné oči zreteľne a jasne. Toto je vrcholný význam Božieho vtelenia. To znamená, že dielo Ducha sa uskutočňuje skrze telo a skrze slová. Toto je pravý význam vyjadrení „Slovo sa stalo telom“ a „zjavenie Slova v tele“. Len Boh môže vysloviť úmysly Ducha a iba vtelený Boh môže hovoriť v mene Ducha; Božie Slová vyriekne vtelený Boh a všetci ostatní sa nimi budú riadiť. Nik nie je výnimkou, toto platí pre všetkých. Len vďaka týmto výrokom ľudia môžu precitnúť; tí, ktorí tento fakt neprijmú, klamú samých seba, ak si myslia, že môžu začuť výroky priamo z neba. Taká je autorita prejavená vo vtelenom Božom tele, ktorá spôsobí, že všetci tomu z hĺbky svojej duše uveria. Ani tí najctihodnejší odborníci a náboženskí pastori nedokážu tieto slová vysloviť. Všetci sa im musia poddať a nikto nebude môcť začať odznova. Boh použije slová na to, aby si podmanil vesmír. Neurobí tak prostredníctvom svojho vtelenia, ale skrz výroky vychádzajúce z Božích úst, ktoré sa stanú telom, aby si podmanil všetkých ľudí v celom vesmíre. Len toto je slovo, ktoré sa stane telom, a iba toto je zjavenie sa slova v tele. Možno sa ľuďom zdá, že Boh nevykonal veľa skutkov, no len čo zaznejú Božie slová, ľudí to úplne presvedčí a ostanú ohromení. Bez faktov ľudia kričia a zavýjajú; pri Božích slovách stíchnu. Boh túto skutočnosť určite naplní, lebo toto je Boží plán, ktorý je už dávno stanovený: uskutočniť príchod slova na zem. Vlastne nie je potrebné, aby som to vysvetľoval – príchod tisícročného kráľovstva na zem je príchodom Božích slov na zem. Zostúpenie Nového Jeruzalema z neba je príchodom Božích slov, ktoré majú žiť medzi ľuďmi, sprevádzať každú ich činnosť, ako aj všetky najskrytejšie myšlienky. Aj toto Boh dosiahne; toto je nádhera tisícročného kráľovstva. Taký je Boží plán: Jeho slová sa budú objavovať na zemi po tisíc rokov, jasne ukážu všetky Jeho skutky a dokončia celé Jeho dielo na zemi, po ktorom sa táto etapa ľudstva skončí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tisícročné kráľovstvo je tu

Božie slová na každý deň  Úryvok 222

Keď sa na zemi uskutoční Siním – keď sa naplní kráľovstvo –, na zemi už nebude vojna, už nikdy viac nebudú hladomory, epidémie a zemetrasenia. Ľudia prestanú vyrábať zbrane, všetci budú žiť v mieri a stabilite, a medzi ľuďmi, ako aj medzi krajinami budú vládnuť normálne vzťahy. Súčasnosť sa s tým však nedá porovnať. Všetko pod nebesami je plné chaosu a v každej krajine postupne začínajú vznikať prevraty. V dôsledku Božích výrokov sa ľudia postupne menia a vnútorne sa každá krajina pomaly rozpadá. Pevné základy Babylonu sa začínajú chvieť ako hrad z piesku, a tak ako sa menia Božie úmysly, vo svete sa nepozorovane dejú obrovské zmeny a v ktorejkoľvek chvíli sa objavujú najrôznejšie znamenia, ktoré ľuďom ukazujú, že nadišiel posledný deň sveta! To je Boží plán. To sú kroky, ktoré Boh podniká, a každá krajina bude určite roztrhaná na kusy. Stará Sodoma bude zničená druhýkrát, a tak Boh hovorí: „Svet sa rúca! Babylon je ochromený!“ Nikto okrem samotného Boha to nie je schopný úplne pochopiť; napokon, ľudské vedomie má svoje hranice. Napríklad ministri vnútra môžu vedieť, že súčasné pomery sú nestabilné a chaotické, ale nedokážu ich riešiť. Môžu sa len viezť s prúdom a vo svojich srdciach dúfať v deň, keď budú môcť zdvihnúť hlavu, v deň, keď na východe znovu vyjde slnko, ktoré bude svietiť naprieč krajinou a zvráti tento žalostný stav. Netušia však, že keď slnko vyjde druhýkrát, cieľom jeho východu nebude obnovenie starého poriadku – ale jeho znovuzrodenie, dôkladná premena. Taký je Boží plán pre celý vesmír. On vytvorí nový svet, no predovšetkým obnoví človeka.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výklad záhad „Slová Boha celému vesmíru“, 22. a 23. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 223

Vo svete sú zemetrasenia začiatkom pohromy. Najprv zmením svet, čiže zem, a potom prídu pliagy a hladomor. Takýto je Môj plán, toto sú Moje kroky a povolám všetko, aby Mi slúžilo pri zavŕšení Môjho plánu riadenia. Takto bude celý vesmír zničený aj bez Môjho priameho zásahu. Keď som sa prvýkrát stal telom a bol som pribitý na kríž, zem sa prudko zatriasla, a bude to tak, aj keď nadíde koniec. Zemetrasenia začnú vo chvíli, keď z tela vstúpim do duchovnej oblasti. Prvorodení synovia nebudú touto pohromou vôbec sužovaní, zatiaľ čo tí, ktorí nie sú prvorodenými synmi, budú uprostred pohrôm ponechaní napospas utrpeniu. Z ľudského hľadiska je preto každý ochotný stať sa prvorodeným synom. V predtuchách ľudí to nie je pre potešenie z požehnaní, ale preto, aby unikli pred utrpením z pohromy. Toto sú úklady veľkého červeného draka. Nikdy mu však nedovolím uniknúť. Svojím prísnym trestom mu spôsobím utrpenie, potom sa postaví a bude Mi robiť službu (to znamená, že Mojich synov a Môj ľud urobí úplnými), čím spôsobím, že ho navždy dobehnú jeho vlastné úklady, že prijme Môj súd a bude Mnou navždy spálený. To je pravý zmysel toho, prečo nechať tých, čo robia službu, aby Ma chválili (znamená to, že ich použijem na zjavenie Mojej obrovskej moci). Nedovolím veľkému červenému drakovi, aby sa vkradol do Môjho kráľovstva, ani mu nedám právo na to, aby Ma chválil! (Pretože nie je hodný a nikdy ani hodným nebude!) Veľkého červeného draka iba prinútim, aby Mi robil službu na večné veky! Nechám ho predo Mnou padnúť na zem tvárou dolu. (Tí, ktorí sú zničení, sú na tom lepšie, ako tí, ktorí sú v záhube. Zničenie je len dočasnou formou tvrdého trestu, zatiaľ čo ľudia, ktorí sú v záhube, budú znášať utrpenie krutých trestov po večné veky. Z tohto dôvodu používam výraz „padnúť na zem“. Keďže sa títo ľudia vkrádajú do Môjho domu, užívajú si veľkú časť z Mojej milosti a majú o Mne určité znalosti, použijem tvrdé tresty. Čo sa týka tých, ktorí zostávajú za múrmi Môjho domu, dalo by sa povedať, že hlupáci nebudú trpieť.) Ľudia si vo svojich predstavách myslia, že ľudia, ktorí sú zničení, sú na tom horšie než tí, ktorí sú v záhube. Opak je však pravdou. Ľudia v záhube budú tvrdými trestami trpieť celú večnosť a tí, ktorí sú zničení, sa na večnosť vrátia do ničoty.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 108. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 224

Keď zaznie vítanie kráľovstva – čo je aj čas, keď zaznie sedem hromov – tento zvuk zatrasie nebom a zemou, rozochveje nebeskú sféru a rozvibruje srdcia všetkých ľudí. Chválospev kráľovstvu sa slávnostne rozoznie v krajine veľkého červeného draka, čo dosvedčí, že som ten národ zničil a založil svoje kráľovstvo. A čo viac, Moje kráľovstvo je vybudované na zemi. V tejto chvíli začínam posielať svojich anjelov ku každému z národov sveta, aby pásli Mojich synov, Môj ľud a aby sa splnili predpoklady ďalšieho kroku Môjho diela. Ja osobne však prídem na miesto, kde leží skrútený veľký červený drak, a budem s ním súperiť. Keď Ma každý človek spozná v tele a bude môcť vidieť Moje skutky v tele, úkryt veľkého červeného draka sa zmení na popol a zmizne bez stopy. Keďže ako ľud Môjho kráľovstva z hĺbky duše nenávidíte veľkého červeného draka, musíte svojimi činmi uspokojiť Moje srdce, a tak draka potupiť. Skutočne cítite, že veľký červený drak je nenávistný? Naozaj si myslíte, že je to nepriateľ kráľa Božieho kráľovstva? Naozaj veríte, že Mi môžete vydať nádherné svedectvo? Ste skutočne presvedčení, že môžete poraziť veľkého červeného draka? To je to, čo od vás žiadam, všetko, čo potrebujem, je, aby ste dokázali dosiahnuť tento krok. Dokážete to? Veríte, že to dokážete? Čo vlastne ľudia dokážu? Nie je to skôr tak, že to urobím Sám? Prečo hovorím, že osobne zostúpim na miesto, kde sa odohráva boj? To, čo chcem, je vaša viera, nie vaše činy. Všetky ľudské bytosti sú neschopné priamo pochopiť Moje slová, a namiesto toho sa na nich len tak zboku letmo pozerajú. Pomohlo vám to dosiahnuť vaše ciele? Takto ste Ma spoznali? Aby som bol úprimný, spomedzi ľudí na zemi nie je nikto schopný pozrieť sa Mi priamo do tváre, a nikto nie je schopný pochopiť čistý a nefalšovaný význam Mojich slov. Preto som na zemi začal nevídaný projekt, aby som dosiahol svoje ciele a v ľudských srdciach vytvoril o sebe pravý obraz. Takto ukončím éru, v ktorej predstavy vládnu nad ľuďmi.

Dnes nielenže zostupujem na národ veľkého červeného draka, ale obraciam sa aj tvárou v tvár celému vesmíru a spôsobím, že sa celá nebeská sféra otriasa. Existuje niekde jediné miesto, ktoré by nepodliehalo Môjmu súdu? Existuje jediné miesto, ktoré by netrpelo pohromami, ktoré naň zosielam? Všade, kam chodím, rozosievam najrôznejšie „semená nešťastia“. Je to jeden zo spôsobov Môjho konania, a bezpochyby je to akt spásy pre ľudstvo, a dávam im stále istý druh lásky. Chcem umožniť ešte viac ľuďom, aby Ma spoznali a mohli vidieť, a tak sa báli Boha, ktorého nemohli vidieť toľké roky, ale ktorý je práve teraz praktický. Z akého dôvodu som stvoril svet? Prečo som ľudí po ich skazení úplne nezničil? Kvôli čomu žije celá ľudská rasa uprostred katastrof? Za akým účelom som si vzal telo? Keď konám svoje dielo, ľudstvo spoznáva chuť nielen horkého, ale aj sladkého. Kto zo všetkých ľudí na svete nežije v Mojej milosti? Keby som ľudí neobdaroval hmotnými požehnaniami, kto na svete by sa mohol tešiť z hojnosti? Mohlo by byť požehnaním to, že som vám dovolil zaujať miesto Môjho ľudu? Keby ste neboli Môj ľud, ale skôr tí, čo robia službu, nejestvovali by ste v dosahu Mojich požehnaní? Ani jeden z vás nie je schopný pochopiť podstatu Mojich slov. Ľudstvo si zďaleka neváži tituly, ktoré som mu udelil, mnohí z nich kvôli titulu „toho, čo robí službu“ živia vo svojich srdciach nevraživosť a mnohí kvôli titulu „Môj ľud“ živia vo svojich srdciach lásku ku Mne. Nikto by sa Ma nemal pokúšať oklamať, Moje oči sú vševidiace! Kto z vás prijíma dobrovoľne, kto z vás prejavuje úplnú podriadenosť? Keby nezaznelo vítanie kráľovstva, naozaj by ste sa dokázali podriadiť až do konca? Čo sú ľudia schopní robiť a myslieť, a ako ďaleko sú schopní zájsť – to všetko som už dávno predurčil.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 10. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 225

Napriek tomu, že výstavba kráľovstva sa už oficiálne začala, salva na počesť kráľovstva ešte oficiálne nezaznela. Teraz je to len proroctvo toho, čo má prísť. Keď budú všetci ľudia úplní a všetky národy zeme sa stanú Kristovým kráľovstvom, nastane čas, keď zaznie sedem hromov. Dnešok je veľkým krokom k tomuto štádiu. Náboj k tomuto dňu bol odpálený. Je to Boží plán a v blízkej budúcnosti sa uskutoční. Boh však už splnil všetko, čo vyslovil. Je teda jasné, že národy zeme sú len hrady z piesku, ktoré sa chvejú s blížiacim prílivom: posledný deň sa neodvratne blíži a veľký červený drak sa pod Božím slovom zrúti. Aby sa zabezpečilo úspešné uskutočnenie Jeho plánu, zostúpili na zem nebeskí anjeli a robia všetko pre to, aby uspokojili Boha. Sám vtelený Boh vstúpil na bojové pole, aby viedol vojnu proti nepriateľovi. Všade tam, kde sa vtelenie objaví, bude nepriateľ vyhladený. Čína bude vyhladená ako prvá. Spustoší ju Božia ruka. Boh tam nebude mať žiadne zľutovanie. Dôkazom postupného úpadku veľkého červeného draka je pokračujúce dozrievanie ľudí. To je každému zrejmé a viditeľné. Dozrievanie ľudu je znamením zániku nepriateľa. To je stručné vysvetlenie toho, čo sa myslí pod pojmom súperiť. Preto Boh pri mnohých príležitostiach pripomína ľuďom, aby Mu podávali krásne svedectvá, a tak zvrátili stav, ktorý v ľudských srdciach vytvára predstavy o ohyzdnosti veľkého červeného draka. Boh používa takéto pripomenutia, aby oživil vieru ľudí, a tým dosahuje úspechy vo svojom diele. Je to preto, lebo Boh povedal: „Čo vlastne ľudia dokážu? Nie je to skôr tak, že to urobím Sám?“ Všetci ľudia sú takíto. Nielenže sú neschopní, ale ľahko sa aj znechutia a sklamú. Z tohto dôvodu nemôžu spoznať Boha. Boh nielenže oživuje vieru ľudstva, ale im aj skryto a neustále vlieva silu.

Potom Boh začal hovoriť k celému vesmíru. Boh započal svoje nové dielo nielen v Číne, ale v celom vesmíre začal konať nové dielo dneška. V tejto etape diela, keďže Boh chce zjaviť všetky svoje skutky na celom svete, aby sa všetci ľudia, ktorí Ho zradili, opäť prišli poddať pred Jeho trón, bude Boží súd stále obsahovať Jeho milosrdenstvo a láskavosť. Boh využíva aktuálne udalosti vo svete ako príležitosť, aby v ľuďoch vyvolal paniku a podnietil ich k hľadaniu Boha, aby sa mohli vrátiť späť pred Neho. Boh teda hovorí: „Je to jeden zo spôsobov Môjho konania, a bezpochyby je to akt spásy pre ľudstvo, a dávam im stále istý druh lásky.“

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výklad záhad „Slová Boha celému vesmíru“, 10. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 226

Používam svoju autoritu na zemi a úplne odhaľujem svoje dielo. Na povrchu zeme sa odráža všetko, čo je v Mojom diele. Ľudstvo na zemi nebolo nikdy schopné pochopiť Moje kroky v nebi ani dôkladne uvažovať o obežných dráhach a trajektóriách Môjho Ducha. Väčšina ľudských bytostí chápe len drobnosti, ktoré sa nachádzajú mimo ducha, a nedokáže pochopiť jeho skutočný stav. Požiadavky, ktoré kladiem na ľudstvo, nevychádzajú z Môjho hmlistého ja, ktoré je v nebi, ani z nemerateľného ja, ktorým som na zemi. Kladiem primerané nároky podľa duchovného postavenia človeka na zemi. Nikdy som nikoho neuvrhol do ťažkostí ani som od nikoho nežiadal, aby pre Moje potešenie „potil krv“ – mohol by som svoje nároky obmedziť len na takéto situácie? Ktoré z nespočetného množstva stvorení na zemi sa nepodriaďuje povahe slov v Mojich ústach? Ktoré z týchto stvorení prichádzajúcich predo Mňa nie je úplne spálené Mojimi slovami a Mojím horiacim ohňom? Ktoré z týchto stvorení sa opováži „natriasať“ sa predo Mnou v pyšnom vytržení? Ktoré z týchto stvorení sa predo Mnou neukloní? Som Bohom, ktorý stvoreniam len nariaďuje mlčanie? Spomedzi nespočetného množstva stvorených vecí si vyberám tie, ktoré sú v súlade s Mojimi úmyslami. Spomedzi nespočetného množstva ľudských bytostí si vyberám tie, ktoré sa starajú o Moje srdce. Vyberám si najlepšie zo všetkých hviezd, čím dodávam svojmu kráľovstvu slabý lesk svetla. Prechádzam sa po zemi, všade rozptyľujem svoju vôňu a na každom mieste zanechávam svoju podobu. Na každom mieste sa ozýva zvuk Môjho hlasu. Ľudia všade lipnú na krásnych scénach včerajška, pretože celé ľudstvo si spomína na minulosť…

Celé ľudstvo túži vidieť Moju tvár, no keď osobne zostúpim na zem, všetci majú k Môjmu príchodu odpor a zaženú príchod svetla, ako keby som bol nepriateľom človeka v nebi. Človek Ma zdraví s obranným svetlom v očiach a je neustále v strehu, pretože má veľký strach, že by som pre neho mohol mať iné plány. Keďže ľudské bytosti Ma považujú za neznámeho priateľa, majú pocit, ako keby som mal v úmysle šmahom ich pozabíjať. V očiach človeka som smrtiaci protivník. Človek síce okúsil Moju vrúcnosť počas pohromy, stále si však neuvedomuje Moju lásku a usiluje sa Ma odohnať a poraziť. Mám ďaleko od toho, aby som využil jeho situáciu a konal proti nemu. Prijímam ho do tepla svojej náruče, jeho ústa plním ľúbeznosťou a do brucha mu vkladám potravu, ktorú potrebuje. Keď však Môj veľký hnev zatrasie pohoriami a riekami, človeka pre jeho zbabelosť už viac nebudem zahŕňať týmito rôznymi formami pomoci. Vtedy sa rozzúrim a žiadnym živým veciam nedám šancu kajať sa. Vzdám sa všetkých svojich nádejí týkajúcich sa človeka a uvalím na neho pomstu, ktorú si tak veľmi zaslúži. Vtedy sa blýska a hrmí, ako keby vlny oceánu besneli od zlosti, ako keby sa rúcali desaťtisíce pohorí. Človek je za svoju vzdorovitosť zasypaný hromami a bleskmi, ostatné stvorenia sú vyhladené v nárazoch týchto hromov a bleskov, celý vesmír sa náhle prepadne do chaosu a stvorenie nedokáže znovu urobiť ten prvotný nádych života. Nepočetné zástupy ľudstva nedokážu uniknúť rachotiacemu hromu a ľudské bytosti sú uprostred bleskov v celých húfoch unášané rýchlym prúdom, ktorý sa valí dolu z hôr. Svet „ľudí“ sa náhle priblíži k miestu „konečného osudu“ človeka. Mŕtvoly plávajú na hladine oceánu. Celé ľudstvo sa odo Mňa vzďaľuje pre Môj hnev, pretože človek zhrešil proti podstate Môjho Ducha a jeho vzdorovitosť Ma urazila. No na miestach, kde nie je voda, sa iní ľudia smejú a spievajú, tešiac sa ešte vždy zo sľubov, ktoré som im dal.

Keď sú všetci ľudia ticho, pred ich očami vyžarujem svetelnú žiaru. Vďaka tomu sa im rozjasní myseľ a vyjasní zrak a už nechcú ostať ticho. Srdcia ľudí preto okamžite zaplaví duchovný pocit. Keď sa to stane, celé ľudstvo je vzkriesené. Všetci ľudia odhodia svoje nevyslovené sťažnosti a prídu predo Mňa. Získali ďalšiu šancu na prežitie prostredníctvom slov, ktoré hlásam. Je to tak preto, lebo všetky ľudské bytosti chcú žiť na zemi. Kto z nich však mal niekedy v úmysle žiť pre Mňa? Kto z nich v sebe niekedy odhalil nádherné veci, ktoré ponúkne pre Moje potešenie? Kto z nich niekedy rozpoznal Moju lákavú vôňu? Všetky ľudské bytosti sú hrubé a nevycibrené veci: navonok sa zdá, že sú pastvou pre oči, no ich podstatou nie je úprimne Ma milovať, pretože v hlbokých zákutiach ľudského srdca nikdy nebol žiadny prvok zo Mňa. Človeku toho príliš veľa chýba: pri porovnávaní so Mnou akoby sa zjavila priepasť veľká ako tá medzi nebom a zemou. Napriek tomu neudieram na jeho slabé a zraniteľné miesta ani sa mu pre jeho nedostatky nevysmievam. Moje ruky pracujú na zemi tisíce rokov a Moje oči po celý ten čas dohliadajú na celé ľudstvo. Nikdy som si však náhodne nezobral ani jeden ľudský život, aby som sa s ním hral ako s hračkou. Sledujem námahu, ktorú si človek dal, a rozumiem cene, ktorú zaplatil. Keď stojí predo Mnou, nechcem ho zaskočiť, aby som ho napomínal, ani si neželám dať mu nežiaduce veci. Namiesto toho som človeka po celý čas len zaopatroval a dával mu. Takže všetko, čomu sa človek teší, je Moja milosť, všetko je to štedrosť z Mojej ruky. Keďže som na zemi, človek nikdy nemusel znášať muky hladovania. Ja mu skôr dovoľujem prijímať veci z Mojich rúk, z ktorých sa môže tešiť, a ľudstvu umožňujem žiť v Mojich požehnaniach. Nežije celé ľudstvo pod Mojím napomínaním? Nemajú dnes ľudia žijúci v rozsahu Mojich slov o to viac potravy, ktorú si môžu ceniť a vychutnávať, rovnako ako je v hlbinách hôr hojnosť a vo vodách prebytok vecí prinášajúcich potešenie? Som na zemi a ľudstvo sa teší z Mojich požehnaní na zemi. Keď zem opustím, čo bude zároveň chvíľa, keď bude dokončené aj Moje dielo, k ľudstvu už viac nebudem pre jeho slabosť zhovievavý.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 17. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 227

Skutočne nenávidíte veľkého červeného draka? Naozaj ho skutočne a úprimne nenávidíte? Prečo som sa vás na to už toľkokrát pýtal? Prečo vám túto otázku kladiem stále dookola? Aký obraz má veľký červený drak vo vašom srdci? Naozaj bol odstránený? Skutočne ho nepovažujete za svojho otca? Všetci ľudia by mali v Mojich otázkach vnímať Môj úmysel. Nejde Mi o to, aby som nimi u človeka vyprovokoval hnev ani aby som ľudí nabádal k vzbure, ani Mi nejde o to, aby si človek našiel svoju cestu von; Mojím úmyslom je umožniť všetkým ľuďom oslobodiť sa z otroctva veľkého červeného draka. Nikto by sa preto nemal znepokojovať. Všetko sa uskutoční skrze Moje slová; žiaden človek sa na tom nemôže podieľať a ani nemôže robiť dielo, ktoré vykonám Ja sám. Očistím vzduch všetkých krajín a zlikvidujem každú stopu démonov na zemi. Už som začal konať a prvý krok svojho diela napomínania započnem v príbytku veľkého červeného draka. Preto možno vidieť, že Moje napomínanie postihlo celý vesmír a že veľký červený drak a všetky druhy nečistých duchov nebudú mať silu pred ním utiecť, pretože žiaden kút zeme neunikne Môjmu pohľadu. Keď sa Moje dielo na zemi dokončí, čiže v čase, keď sa zavŕši éra súdu, oficiálne napomeniem veľkého červeného draka. Môj ľud dozaista uvidí Moje spravodlivé napomínanie veľkého červeného draka, určite nebude ani trochu šetriť chválou pre Moju spravodlivosť a naveky pre ňu bude ospevovať Moje sväté meno. Preto budete formálne konať svoju povinnosť a formálne Ma chváliť po celej zemi, na veky vekov!

Keď éra súdu dosiahne svoj vrchol, nebudem sa ponáhľať s ukončením svojho diela, ale začlením doň dôkaz o období napomínania a celému svojmu ľudu umožním, aby ho videl; toto prinesie ešte väčšie ovocie. Tento dôkaz poslúži ako prostriedok, ktorým budem veľkého červeného draka napomínať, a postarám sa o to, aby ho Môj ľud uvidel na vlastné oči, vďaka čomu väčšmi spozná Moju povahu. Čas, keď má zo Mňa Môj ľud pôžitok, nastáva vtedy, keď je veľký červený drak napomínaný. Mojím plánom je naviesť ľud veľkého červeného draka k tomu, aby proti nemu povstal a vzbúril sa, a je to spôsob, akým svoj ľud zdokonaľujem, a zároveň je to pre celý Môj ľud veľká príležitosť, ako v živote rásť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 28. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 228

Keď na oblohu vystúpi jasný mesiac, pokojná noc sa okamžite roztriešti. A hoci je mesiac v troskách, človek má dobrú náladu, pokojne sedí v mesačnom svite a obdivuje v ňom nádhernú scenériu. Nedokáže popísať svoje pocity; akoby chcel vrátiť svoje myšlienky späť do minulosti, akoby sa chcel pozerať vpred do budúcnosti, akoby si užíval prítomnosť. Na tvári sa mu zjavuje úsmev a svieža vôňa začne pretkávať príjemný vzduch; keď začne pofukovať jemný vánok, človek túto prenikavú vôňu zachytí a zdá sa, akoby bol ňou opojený a nedokázal sa prebrať. To je presne ten čas, keď osobne prichádzam medzi ľudí. Človek intenzívnejšie cíti túto prenikavú arómu, a tak v nej všetci ľudia žijú. Spolunažívam s človekom v mieri a človek so Mnou žije v harmónii, jeho pohľad na Mňa už nie je nesprávny a Ja už viac neorezávam jeho nedostatky, na tvári nemá skľúčený výraz a smrť už neohrozuje celé ľudstvo. Dnes spolu s človekom postupujem do éry napomínania, kráčame napred, bok po boku. Konám svoje dielo, čo znamená, že udieram medzi ľudí svojou berlou a tá dopadá na všetko, čo je v človeku vzdorovité. V očiach človeka má Moja berla mimoriadnu moc: dopadá na všetkých Mojich nepriateľov a len tak ľahko ich neušetrí; Moja berla vykonáva svoju neodmysliteľnú funkciu na všetkých, ktorí Mi odporujú. Všetci tí, ktorí sú v Mojich rukách, konajú svoju povinnosť podľa Mojich úmyslov a ešte nikdy sa nešli proti Mojim úmyslom ani nezmenili svoje jadro. V dôsledku toho budú vody burácať, hory sa zrútia, veľké rieky sa vylejú z koryta, človek bude pravidelne vystavený zmene, slnko zoslabne, mesiac potemnie, človek už viac nezažije dni života v harmónii, na zemi už nebudú žiadne časy mieru, nebesá už nikdy nezostanú pokojné a tiché a už viac nebudú nič znášať. Všetky veci budú obnovené a prinavrátia sa k svojmu pôvodnému zjavu. Všetky domácnosti na zemi budú rozbité a všetky národy roztrhané na kusy; skončia sa dni zjednotenia medzi manželom a manželkou, matka so synom sa viac nestretnú a otec s dcérou sa už nikdy nezídu. Roztrieštim všetko, čo bývalo kedysi na zemi. Nedávam ľuďom príležitosť vyjadriť svoje pocity, pretože Ja sám nemám telesné pocity a k tým ľudským som si vypestoval nesmiernu nenávisť. Práve pre pocity medzi ľuďmi som bol odvrhnutý na jednu koľaj, čím som sa v ich očiach stal „iným“; práve pre svoje pocity na Mňa ľudia zabudli; práve pre ľudské pocity sa človek chopí príležitosti, aby pozbieral svoje „svedomie“; práve pre ľudské pocity má vždy odpor k Môjmu napomínaniu; práve pre svoje pocity Ma človek nazýva nečestným a nespravodlivým a tvrdí, že pri zaobchádzaní s vecami nedbám na ľudské pocity. Mám aj Ja na zemi príbuzného? Kto, rovnako ako Ja, stále pracoval dňom i nocou, bez pomyslenia na jedlo či spánok, v záujme celého Môjho plánu riadenia? Ako by sa len človek mohol porovnávať s Bohom? Ako by mohol byť človek v súlade s Bohom? Ako by len mohol byť Boh, ktorý tvorí, toho istého druhu ako človek, ktorý je stvorený? Ako by som mohol stále žiť a konať spoločne s človekom na zemi? Kto dokáže pociťovať starosť o Moje srdce? Sú to modlitby človeka? Kedysi som súhlasil, že sa k človeku pripojím a budem spolu s ním kráčať – a áno, do dnešného dňa žil človek v Mojej starostlivosti a pod Mojou ochranou, nadíde však niekedy deň, keď sa bude vedieť odpojiť od Mojej starostlivosti? Aj keď sa človek nikdy nezaťažoval obavami o Moje srdce, kto už len dokáže ďalej žiť v zemi bez svetla? Človek do dnešného dňa žije jedine vďaka Mojim požehnaniam.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 28. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 229

Krajiny sa zmietajú vo veľkom chaose, pretože Božia berla začala na zemi zohrávať svoju úlohu. Na stave zeme môžeme vidieť Božie dielo. Keď Boh hovorí, že „vody budú burácať, hory sa zrútia, veľké rieky sa vylejú z koryta“, ide o počiatočné dielo berly na zemi, ktorého výsledkom bude, že „všetky domácnosti na zemi budú rozbité a všetky národy roztrhané na kusy; skončia sa dni zjednotenia medzi manželom a manželkou, matka so synom sa viac nestretnú a otec s dcérou sa už nikdy nezídu. Roztrieštim všetko, čo bývalo kedysi na zemi“. Taký bude všeobecný stav rodín na zemi. Nebol by to, pravdaže, stav všetkých z nich, ale platilo by to o väčšine z nich. Na druhej strane sa to týka okolností, ktoré ľudia tohto prúdu zažijú v budúcnosti. Tieto slová predpovedajú, že keď podstúpia napomínanie slovami a keď budú ako neverci podrobení katastrofe, už viac na zemi medzi ľuďmi nebudú existovať žiadne rodinné vzťahy; všetci budú národom z krajiny Siním a všetci budú verní v Božom kráľovstve. Preto sa skončia dni zjednotenia medzi manželom a manželkou, matka so synom sa viac nestretnú a otec s dcérou sa už nikdy nezídu. Rodiny ľudí na zemi budú teda rozbité, roztrhané na kusy a to bude konečné dielo, ktoré Boh vykoná v človeku. Keďže Boh rozšíri svoje dielo po celom vesmíre, využíva príležitosť, aby ľuďom objasnil slovo pocit. Umožní im teda vidieť, že Božím úmyslom je rozbiť všetky ľudské rodiny, a ukáže im, že napomínanie používa na to, aby vyriešil všetky „rodinné spory“, ktoré ľudstvo má. Ak by to neurobil, neexistoval by iný spôsob, akým by zavŕšil záverečnú časť svojho diela na zemi. Posledná časť Božích slov odhaľuje najväčšiu slabosť ľudstva – že všetci ľudia žijú v určitom citovom rozpoložení –, a tak sa Boh nikomu nevyhýba a odhaľuje tajomstvá skryté v srdciach celého ľudstva. Prečo je pre ľudí také ťažké odstrihnúť sa od svojich pocitov? Presahuje to morálne zásady svedomia? Môže svedomie naplniť Božiu vôľu? Môžu pocity pomôcť ľuďom prekonať nepriazeň osudu? V Božích očiach sú pocity Jeho nepriateľom – nehovorili o tom Božie slová jasne?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výklad záhad „Slová Boha celému vesmíru“, 28. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 230

Všetky Božie slová obsahujú časť Jeho povahy. Božia povaha sa nedá úplne vyjadriť slovami, čo dostatočne poukazuje na to, aké veľké bohatstvo je v Ňom. To, čo ľudia môžu vidieť a čoho sa môžu dotknúť, je koniec koncov obmedzené, rovnako ako ľudské schopnosti. Hoci sú Božie slová jasné, ľudia im nedokážu úplne porozumieť. Zoberme si napríklad tieto slová: „V záblesku sa každé zviera zjaví vo svojej pravej podobe. Tak aj človek, osvetlený Mojím svetlom, znovu získal posvätnosť, ktorú kedysi mal. Ó, skazený starý svet! Konečne sa zvalil do špinavej vody a klesajúc pod hladinu sa rozplynul v bahne!“ Všetky Božie slová obsahujú Jeho bytie, a hoci všetci ľudia sú si vedomí týchto slov, nikto nikdy nespoznal ich význam. V Božích očiach sú všetci tí, ktorí sa Mu vzpierajú, Jeho nepriatelia; to znamená, že tí, ktorí patria k zlým duchom, sú zvieratá. Na základe toho možno pozorovať skutočný stav cirkvi. Všetci ľudia sú osvetlení Božími slovami a v tomto svetle skúmajú sami seba bez toho, aby podliehali poučovaniu, karhaniu alebo priamemu odmietaniu zo strany iných, bez toho, aby podliehali iným ľudským postupom a aby ich iní na niečo upozorňovali. Z tejto „mikroskopickej perspektívy“ veľmi jasne vidia, ako veľmi sú chorí vo svojom vnútri. V Božích slovách je každý druh ducha roztriedený a odhalený vo svojej pôvodnej podobe. Tí, ktorí majú anjelských duchov, sú čoraz viac osvetlení a osvietení, preto tie Božie slová: „znovu získal posvätnosť, ktorú kedysi mal“. Tieto slová vychádzajú z konečného výsledku, ktorý dosiahol Boh. Samozrejme, v súčasnosti tento výsledok ešte nemôže byť úplne uskutočnený – je to len predzvesť, pomocou ktorej možno vidieť Boží úmysel. Tieto slová stačia na preukázanie toho, že veľké množstvo ľudí sa v dôsledku Božích slov zosype a budú porazení v postupnom procese posväcovania všetkých ľudí. Vyjadrenie „rozplynul sa v bahne“ tu nie je v rozpore s tým, že Boh zničí svet ohňom, a „záblesk“ sa vzťahuje na Boží hnev. Keď Boh vypustí svoj veľký hnev, celý svet zažije rôzne katastrofy, ako napríklad výbuch sopky. Z výšky na oblohe je vidieť, že na zemi sa k celému ľudstvu blížia najrôznejšie pohromy, ktoré sú každým dňom bližšie. Pri pohľade z výšky sa na zemi odohrávajú rôzne scény, ako tie, ktoré predchádzajú zemetraseniu. Tekutý oheň sa nekontrolovane šíri, láva voľne tečie, hory sa posúvajú a nad všetkým sa trbliece chladné svetlo. Celý svet sa ponoril do ohňa. Je to scéna, v ktorej Boh rozpútava svoj hnev, a je to čas Jeho súdu. Nikto z tých, ktorí sú z mäsa a kostí, nebude môcť uniknúť. Vojny medzi krajinami a konflikty medzi ľuďmi teda nebudú potrebné na zničenie celého sveta. Naopak, svet sa bude „vedome radovať“ v kolíske Božieho napomínania. Nikto nebude môcť uniknúť. Každý jednotlivec musí prejsť touto skúškou, jeden po druhom. Potom sa celý vesmír znovu rozžiari svätým leskom a celé ľudstvo opäť raz začne nový život. A Boh bude odpočívať nad vesmírom a každý deň bude požehnávať celé ľudstvo. Nebo nebude neznesiteľne pusté, ale získa späť vitalitu, ktorú nemalo od stvorenia sveta, a príchodom „šiesteho dňa“ začne Boh nový život. Boh aj ľudstvo vstúpia do odpočinku a vesmír už nebude zakalený ani špinavý, ale obnoví sa. To preto Boh povedal: „Zem už nie je mŕtvolne nehybná a tichá, nebo už nie je pusté a smutné.“ V nebeskom kráľovstve nikdy nebola nespravodlivosť, ľudské pocity ani žiadna skazená ľudská povaha, pretože tam nie je prítomné satanovo vyrušovanie. Všetci „ľudia“ sú schopní pochopiť Božie slová a život v nebi je život plný radosti. Všetci v nebi majú Božiu múdrosť a dôstojnosť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výklad záhad „Slová Boha celému vesmíru“, 18. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 231

Dalo by sa povedať, že všetky dnešné výroky prorokujú budúce udalosti; tieto vyjadrenia predstavujú spôsob, akým Boh pripravuje veci na ďalší krok svojho diela. Boh už takmer dokončil svoje dielo na ľuďoch v cirkvi, a keď sa tak stane, zjaví sa pred všetkými ľuďmi so svojím zúrivým hnevom. Ako hovorí Boh: „Ľudí na zemi presvedčím, aby uznali Moje činy, a Moje skutky sa preukážu pred ‚súdnou stolicou‘, aby ich mohli uznať ľudia po celej zemi, ktorí sa všetci podvolia.“ Všimli ste si v týchto slovách niečo? V tejto vete vidíme zhrnutie ďalšej časti Božieho diela. Najprv sa Boh postará o to, aby boli všetci strážni psi, ktorí disponujú politickou mocou, úprimne presvedčení a aby z vlastnej vôle odstúpili z javiska dejín, už nikdy viac nebojovali o postavenie a aby sa už nezapájali do nijakých úkladov a intríg. Toto dielo musí vykonať Boh tým, že na zem zošle rôzne katastrofy. Boh sa však nezjaví – tak to vôbec nebude. V tomto čase bude ešte stále národ veľkého červeného draka zemou špiny, a preto sa Boh nezjaví, ale ukáže sa iba prostredníctvom napomínania. Taká je spravodlivá Božia povaha, ktorej nikto neunikne. V tomto čase utrpia všetci, ktorí patria k národu veľkého červeného draka, pohromu, čo sa prirodzene týka aj kráľovstva na zemi (t. j. cirkvi). Práve v tejto chvíli vyjdú na svetlo fakty, a tak to zažijú všetci ľudia a nikto nebude môcť uniknúť. Tak to predurčil Boh. Presne pre tento krok diela Boh hovorí: „Teraz je čas vykonať veľkolepé plány.“ V budúcnosti totiž nebude na zemi existovať žiadna cirkev a pre prichádzajúcu katastrofu budú ľudia schopní premýšľať len o tom, čo ich čaká. Na všetko ostatné zabudnú a uprostred katastrofy bude pre nich neľahké tešiť sa z Boha. Od ľudí sa preto požaduje, aby počas tohto úžasného obdobia nepremeškali príležitosť a milovali Boha celým svojím srdcom. Keď táto skutočnosť pominie, Boh úplne porazí veľkého červeného draka, a tak sa zavŕši dielo svedectva Božieho ľudu. Následne Boh začne s ďalším krokom diela, spustoší krajinu veľkého červeného draka a nakoniec pribije ľudí v celom vesmíre na kríž hore nohami, po čom úplne zničí celé ľudstvo – to sú budúce kroky Božieho diela. Preto by ste sa mali zo všetkých síl usilovať o to, aby ste Boha milovali v tomto pokojnom prostredí. V budúcnosti na to nebudete mať viac príležitostí, pretože ľudia majú príležitosť milovať Boha len v tele; keď budú žiť v inom svete, nikto nebude o milovaní Boha ani hovoriť. Nie je to azda povinnosť stvorenej bytosti? Ako by ste teda mali milovať Boha počas dní svojho žitia? Uvažoval si nad tým niekedy? Azda čakáš, kým zomrieš, aby si Ho miloval? Nie sú to prázdne reči? Prečo sa dnes neusilujete o to, aby ste Boha milovali? Môže byť milovanie Boha, keď ste v jednom kole, pravou láskou k Bohu? Dôvodom, prečo sa hovorí, že tento krok Božieho diela sa čoskoro zavŕši, je ten, že Boh už má svedectvo pred satanom. Nie je už teda potrebné, aby človek niečo robil; žiada sa od neho len toľko, aby sa usiloval milovať Boha počas rokov, kým je nažive – to je ten kľúč. Keďže Božie požiadavky nie sú privysoké a Boh má navyše v srdci spaľujúcu úzkosť, odhalil zhrnutie ďalšieho kroku diela ešte predtým, než sa dovŕšil, čo jasne ukazuje, koľko času zostáva; ak by Boh v srdci necítil úzkosť, vyslovil by tieto slová tak zavčasu? Boh takto koná preto, lebo už neostáva veľa času. Je tu istá nádej, že dokážete Boha milovať celým svojím srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou silou, presne tak, ako si ceníte svoj vlastný život. Nemá azda takýto život najväčší zmysel? V čom inom by ste mohli nájsť zmysel života? Vari nie ste slepí? Si ochotný milovať Boha? Je Boh hoden lásky človeka? Sú ľudia hodní toho, aby ich človek zbožňoval? Čo by si mal teda urobiť? Miluj Boha smelo, bez obmedzení, a pozri sa, čo ti Boh spraví. Pozri sa, či ťa zabije. Stručne povedané, milovanie Boha je dôležitejšia úloha ako prepisovanie a zapisovanie vecí pre Boha. Na prvé miesto by si mal postaviť to, čo je najdôležitejšie, aby mal tvoj život väčšiu hodnotu a bol naplnený šťastím. Následne by si mal počkať na „rozsudok“, ktorý pre teba Boh má. Zaujímalo by Ma, či tvoj plán bude zahŕňať aj milovanie Boha. Želám si, nech sa plány všetkých ľudí stanú tými, ktoré Boh dokončí, a nech sa všetky stanú realitou.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výklad záhad „Slová Boha celému vesmíru“, 42. kapitola