Božie slová na každý deň  Úryvok 232

Som spravodlivý, som dôveryhodný a som Boh, ktorý skúma najhlbšie zákutia ľudského srdca! Hneď odhalím, kto je pravdivý a kto falošný. Neľakajte sa; všetko funguje podľa Môjho času. Kto o Mňa úprimne stojí a kto nie – všetkým vám to poviem. Vy sa len postarajte o to, aby ste sa do sýtosti najedli a napili a priblížili sa ku Mne, keď prídete do Mojej prítomnosti. Svoje dielo však vykonám sám. Nežeňte sa za rýchlymi výsledkami; Moje dielo sa nedá vykonať naraz. Tvoria ho Moje kroky a Moja múdrosť, a preto môžem zjaviť svoju múdrosť. Ukážem vám, čo konajú Moje ruky – trestajú zlo a odmeňujú dobro. V žiadnom prípade nikomu nenadržiavam. Ak Ma miluješ, budem Ťa úprimne milovať a čo sa týka tých, ktorí Ma nemilujú úprimne, Môj hnev s nimi bude naveky, aby si večne pamätali, že som pravý Boh, Boh, ktorý skúma najhlbšie zákutia ľudského srdca. Nepretvaruj sa pred druhým, kým za jeho chrbtom konáš inak; jasne vidím všetko, čo robíš, a hoci možno oklameš druhých, Mňa neoklameš. Všetko vidím jasne. Predo Mnou nič neschováš; všetko leží v Mojich rukách. Nemysli si, že si chytrý, keď ti tvoja malicherná vypočítavosť vychádza v tvoj prospech. Poviem ti toľko: nech človek zosnuje akokoľvek veľa plánov, či už tisíce alebo desaťtisíce, z Mojej dlane nakoniec aj tak neutečú. Moje ruky ovládajú všetky veci a všetky predmety, nehovoriac o jedinom človeku! Nesnaž sa Mi vyhnúť alebo skryť, nesnaž sa pri Mne špekulovať alebo Mi niečo tajiť. Azda stále nevidíš, že som verejne odhalil svoj božský pokoj, svoj hnev a svoj súd? Ak o Mňa niekto nestojí úprimne, budem ho okamžite a nemilosrdne súdiť. Moja ľútosť sa minula; už jej niet. Prestaň byť pokrytec a skoncuj so svojimi nespútanými a ľahkovážnymi spôsobmi.

Syn Môj, dávaj si pozor; tráv viac času v Mojej prítomnosti a Ja sa o teba postarám. Nemaj strach, vezmi Moju ostrú dvojsečnú zbraň a – v súlade s Mojimi úmyslami – bojuj so satanom až do trpkého konca. Ja Ťa ochránim; nemaj obavy. Všetko skryté sa otvorí a odhalí svetu. Ja som Slnko, ktoré vyžaruje svetlo a nemilosrdne osvecuje temnotu. Môj súd zostúpil v plnej miere; cirkev je bojiskom. Všetci by ste sa mali pripraviť a zasvätiť celé svoje bytie záverečnému, rozhodujúcemu boju; Ja vás budem ochraňovať, aby ste za Mňa mohli viesť dobrý, víťazný boj.

Buďte opatrní – dnes sú ľudské srdcia klamlivé a nepredvídateľné a nedokážu si získať dôveru iných. Iba Ja som tu celý pre vás. Vo Mne klamstvo nenájdete; som vaša opora! Moji synovia v záverečnom, rozhodujúcom boji určite zvíťazia a satan s najväčšou pravdepodobnosťou vytiahne do boja na smrť. Neboj sa! Som tvoja sila a tvoje všetko. Nelám si hlavu neustálym premýšľaním, nemôžeš sa zaoberať toľkými myšlienkami. Už som povedal, že vás už nebudem ťahať po ceste, pretože čas sa kráti. Už nemám čas, aby som vás ťahal za uši a na každom kroku upozorňoval – nie je to možné! Len dokončite svoje prípravy na boj. Beriem za vás plnú zodpovednosť; všetky veci sú v Mojich rukách. Toto je bitka na život a na smrť a buď jedna, alebo druhá strana určite zahynie. Musíte v tom mať jasno: Ja som večný a neporazený víťaz a satan určite zahynie. Toto je Môj postoj, Moje dielo, Moja vôľa a Môj plán!

Je dokonané! Všetko je dokonané! Nebuď zbabelý a ustráchaný. Ja s tebou a ty so Mnou budeme králi na večné časy! Moje slová, keď raz zaznejú, sa už nikdy nezmenia, a čoskoro dôjde k udalostiam, ktoré vás postretnú. Buďte ostražití! Mali by ste sa dôkladne zamyslieť nad každým jedným riadkom; už neberte Moje slová na ľahkú váhu. Musíte v nich mať jasno! Pamätajte – strávte čo najviac času v Mojej prítomnosti!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 44. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 233

Začal som konať a trestať tých, ktorí páchajú zlo, a tých, ktorí majú moc a prenasledujú Božích synov. Odteraz bude ruka Mojich správnych ustanovení vždy spočívať nad tými, ktorí Mi vo svojom srdci odporujú. Majte to na pamäti! Toto je začiatok Môjho súdu. Nikomu nebude preukázané milosrdenstvo a nikto nebude ušetrený, pretože Ja som Boh, ktorý nemá žiadne telesné pocity a praktizuje spravodlivosť, a bolo by dobré, keby ste to všetci uznali.

Niežeby som chcel trestať tých, ktorí páchajú zlo, ale ide skôr o zaslúžený trest, ktorý na seba privodili svojimi zlými skutkami. Nikoho netrestám unáhlene ani sa k nikomu nesprávam nespravodlivo – som spravodlivý ku všetkým. Rozhodne milujem svojich synov a bezpochyby nenávidím tých, ktorí sú zlí a vzpierajú sa Mi – to je princíp Môjho konania. Každý z vás by mal mať prehľad o Mojich správnych ustanoveniach; ak ho nemáte, potom nebudete mať ani štipku hrôzy a budete predo Mnou konať nedbanlivo. Tiež nebudete vedieť, čo chcem dosiahnuť, čo chcem vykonať, čo chcem získať ani akého človeka Moje kráľovstvo potrebuje.

Toto sú moje správne ustanovenia:

1. Ak Mi vo svojom srdci odporujete, budem vás súdiť bez ohľadu na to, kto ste.

2. Tí, ktorých som si vyvolil, budú okamžite disciplinovaní za akékoľvek nesprávne zmýšľanie.

3. Tých, ktorí vo Mňa neveria, postavím na jednu stranu. Nechám ich hovoriť a konať nedbanlivo až do úplného konca, keď ich dôkladne potrestám a roztriedim.

4. O tých, ktorí vo Mňa veria, sa budem vždy starať a ochraňovať ich. Vždy im budem poskytovať život cestou spásy. Títo ľudia budú mať Moju lásku a určite nepadnú ani nezablúdia. Akákoľvek ich slabosť bude len dočasná a ich slabé stránky si určite nebudem pamätať.

5. Tí, ktorí zdanlivo veria, ale v skutočnosti tak nečinia – veria, že Boh existuje, ale nehľadajú Krista, no ani nekladú odpor –, sú najžalostnejší zo všetkých a skrze Moje skutky im umožním jasne vidieť. Svojimi skutkami týchto ľudí zachránim a privediem ich späť.

6. Prvorodení synovia, prví, ktorí prijmú Moje meno, budú požehnaní! Vám určite udelím tie najlepšie požehnania a dovolím vám vychutnať si ich do sýtosti; nikto sa tomu neopováži zabrániť. To všetko je pre vás úplne pripravené, pretože také je Moje správne ustanovenie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 56. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 234

Blahoslavení sú tí, ktorí čítali Moje slová a veria, že sa naplnia. Nebudem s tebou vôbec zaobchádzať zle; zariadim, aby sa v tebe splnilo to, čomu veríš. Toto je Moje požehnanie, ktoré sa ťa zmocňuje. Moje slová jasne odkrývajú tajomstvá ukryté v každom človeku; každý má smrteľné rany a Ja som dobrý lekár, ktorý ich lieči: stačí vstúpiť do Mojej prítomnosti. Prečo som povedal, že v budúcnosti už nebude smútok a žiaľ? Je to z tohto dôvodu. Vo Mne je všetko dokonané, ale v ľuďoch je všetko skazené, prázdne a pre ľudí klamlivé. V Mojej prítomnosti určite získaš všetky veci a určite uvidíš aj budeš sa tešiť zo všetkých požehnaní, ktoré si si nikdy nevedel ani predstaviť. Tí, ktorí predo Mňa nepredstupujú, sú určite vzdorovití a sú to rozhodne tí, ktorí Mi odporujú. Určite ich nenechám odísť naľahko; takýchto ľudí prísne napomeniem. Pamätaj na to! Čím viac ľudí predo Mňa príde, tým viac získajú – hoci to bude len milosť. Neskôr dostanú ešte väčšie požehnania.

Od stvorenia sveta som začal predurčovať a vyberať túto skupinu ľudí – konkrétne vás, dnešných ľudí. Vašu povahu, kvalitu, vzhľad a duchovné postavenie, rodinu, do ktorej ste sa narodili, tvoje zamestnanie a tvoje manželstvo – teba celého, dokonca vrátane farby vlasov a pokožky a času narodenia – to všetko zariadili Moje ruky. Vlastnoručne som zariadil dokonca aj veci, ktoré robíš, a ľudí, s ktorými sa stretávaš každý deň, nehovoriac o tom, že priviesť ťa dnes do Mojej prítomnosti bolo vlastne Mojím dielom. Neupadaj do zmätku; mal by si postupovať pokojne. To, z čoho sa dnes vďaka Mne môžeš tešiť, je podiel, ktorý si zaslúžiš, a ktorý som predurčil od stvorenia sveta. Ľudia sú všetci takí extrémni: buď sú príliš tvrdohlaví, alebo úplne bez hanby. Nie sú schopní postupovať v súlade s Mojím plánom a opatreniami. Už to viac nerob. Vo Mne je všetko oslobodené; nezväzuj sa, lebo by došlo k strate, pokiaľ ide o tvoj život. Pamätaj na to!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 74. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 235

Ja som sám jedinečný Boh a navyše som jediná Božia osoba. Ba čo viac, ja, ako celok tela, som úplným prejavom Boha. Kto sa odváži nebáť sa Ma, kto sa odváži ukázať odpor v očiach a kto sa odváži vysloviť proti Mne slová odporu, určite zomrie na Moje prekliatie a hnev (prekliatie nastane kvôli Môjmu hnevu). Naviac, kto sa opováži nebyť voči Mne lojálny alebo synovský a kto sa opováži pokúsiť sa Ma oklamať, určite zomrie na Moju nenávisť. Moja spravodlivosť, majestát a súd pretrvajú na veky vekov. Spočiatku som bol milujúci a milosrdný, ale to nie je povaha Mojej úplnej božskej prirodzenosti. Spravodlivosť, majestát a súd tvoria len Moju povahu, úplného samotného Boha. Počas Veku milosti som bol milujúci a milosrdný. Kvôli dielu, ktoré som musel dokončiť, som oplýval milujúcou láskavosťou a milosrdenstvom. Neskôr však už nebolo nič také potrebné (a odvtedy už nikdy). Je to všetko spravodlivosť, majestát a súd, a to je úplná povaha Mojej normálnej ľudskej prirodzenosti v spojení s Mojou úplnou božskou prirodzenosťou.

Tí, ktorí Ma nepoznajú, zahynú v bezodnej jame, zatiaľ čo tí, ktorí sú si Mnou istí, budú žiť večne, pod opaterou a ochranou Mojej lásky. V okamihu, keď vyslovím jediné slovo, zachveje sa celý vesmír i všetky kúty zeme. Kto dokáže počúvať Moje slová a nestriasť sa od hrôzy? Kto sa dokáže zadržať, aby sa jeho srdce nenaplnilo strachom ku Mne? A kto nevie z Mojich skutkov spoznať Moju spravodlivosť a majestát! A kto nemôže v Mojich skutkoch uvidieť Moju všemohúcnosť a múdrosť! Kto tomu nevenuje pozornosť, určite zomrie. To preto, že tí, čo tomu nevenujú pozornosť, sú tí, čo Mi odporujú a čo Ma nepoznajú, sú archanjelom a sú najbezohľadnejší. Skúmajte sami seba: každý, kto je bezohľadný, samospravodlivý, namyslený a arogantný, je určite predmetom Mojej nenávisti a určite zahynie!

Teraz vyhlasujem správne ustanovenia Môjho kráľovstva: všetko je v rámci Môjho súdu, v rámci Mojej spravodlivosti a Môjho majestátu a voči všetkým uplatňujem svoju spravodlivosť. Tí, ktorí hovoria, že vo Mňa veria, ale v hĺbke duše Mi odporujú, alebo tí, ktorých srdcia Ma opustili, vyhodím – ale všetko v Mojom vlastnom čase. Ľudia, ktorí o Mne hovoria sarkasticky, ale tak, aby si to ostatní nevšimli, okamžite zomrú (zahynú v duchu, na tele i v duši). Tí, ktorí utláčajú alebo ignorujú Mojich milovaných, okamžite odsúdim svojím hnevom. To znamená, že ľudia, ktorí žiarlia na tých, ktorých milujem, a ktorí Ma považujú za nespravodlivého, budú vydaní na súd Mojimi milovanými. Všetci, ktorí sú slušní, jednoduchí a čestní (vrátane tých, ktorým chýba múdrosť) a ktorí sa ku Mne správajú s oddanou úprimnosťou, všetci títo zostanú v Mojom kráľovstve. Tí, ktorí neprešli školením, teda tí čestní ľudia, ktorým chýba múdrosť a vhľad, budú mať v Mojom kráľovstve moc. Aj oni však boli orezávaní a zlomení. To, že neprešli školením, nie je absolútne. Skôr naopak, práve prostredníctvom nich všetkým ukážem svoju všemohúcnosť a múdrosť. Vyhodím všetkých, ktorí o Mne ešte pochybujú, nechcem ani jedného z nich (nenávidím ľudí, ktorí o Mne pochybujú ešte aj v tomto čase). Prostredníctvom skutkov, ktoré konám v celom vesmíre, ukážem úprimným ľuďom obdivuhodnosť svojich činov, čím spôsobím, že ich múdrosť, vhľad a schopnosť rozlišovať len porastú. Takisto spôsobím, že klamliví ľudia budú v dôsledku Mojich podivuhodných skutkov v okamihu zničení. Všetci prvorodení synovia, ktorí ako prví prijali Moje meno (to znamená tí svätí a nepoškvrnení, čestní ľudia), budú prví, ktorí získajú vstup do kráľovstva a budú vládnuť všetkým národom a všetkým ľuďom spolu so Mnou. Budú vládnuť ako králi v kráľovstve a súdiť všetky národy a všetkých ľudí (to sa týka všetkých prvorodených synov v kráľovstve a žiadnych iných). Tí spomedzi všetkých národov a všetkých ľudí, ktorí boli súdení a ktorí sa kajali, vstúpia do Môjho kráľovstva a stanú sa Mojím ľudom, zatiaľ čo tí, ktorí sú tvrdohlaví a nečinia pokánie, budú uvrhnutí do bezodnej jamy (aby zahynuli naveky). Súd v kráľovstve bude posledný a bude to Moje dôkladné očistenie sveta. Potom už nebude existovať žiadna nespravodlivosť, žiaľ, slzy ani vzdychy, ba čo viac, nebude už ani žiaden svet. Všetko bude prejavom Krista a všetko bude Jeho kráľovstvom. Taká sláva! Taká sláva!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 79. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 236

Teraz vám vydávam svoje správne ustanovenia (platné odo dňa ich vyhlásenia, priraďujúce rôznym ľuďom rôzne napomínania):

Plním svoje sľuby a všetko je v Mojich rukách: Ktokoľvek pochybuje, určite zahynie. Nie je tu miesto pre pochybnosti; budú vyhubení, čím sa Moje srdce zbaví nenávisti. (Odteraz platí, že ktokoľvek bude usmrtený, nesmie byť členom Môjho kráľovstva, ale musí byť potomkom satana.)

Ako prvorodení synovia by ste si mali zachovať svoje postavenie a dobre plniť svoje povinnosti, a nemali by ste byť všeteční. Mali by ste sa obetovať pre Môj plán riadenia a všade, kam pôjdete, by ste mali vydávať dobré svedectvo o Mne a oslavovať Moje meno. Nekonajte hanebné skutky. Buďte vzorom pre Mojich synov a Mojich ľudí. Nebuďte ani len na chvíľu zhýralí: vždy musíte pred všetkými vystupovať ako nositelia identity prvorodených synov a nesmiete byť servilní; radšej rázne kráčajte vpred s hlavou zdvihnutou dovysoka. Žiadam vás, aby ste oslavovali Moje meno a nerobili Mu hanbu. Každý z prvorodených synov má svoju vlastnú úlohu a nemôže robiť všetko. Toto je zodpovednosť, ktorú som vám dal, a nesmiete sa jej vyhýbať. Musíte sa Mi oddať celým srdcom, celou mysľou a celou silou, aby ste naplnili to, čo som vám zveril.

Odteraz a počas trvania vesmíru bude pastierstvo Mojich synov a Môjho ľudu zverené Mojim prvorodeným synom, a Ja napomeniem každého, kto nebude môcť venovať celé svoje srdce a myseľ jeho plneniu. Toto je Moja spravodlivosť. Svojich prvorodených synov nebudem šetriť, ani k nim nebudem zhovievavý.

Ak je medzi Mojimi synmi a Mojím ľudom niekto, kto sa vysmieva a uráža jedného z Mojich prvorodených synov, potrestám ho tvrdo, pretože Moji prvorodení synovia zastupujú Mňa samého. To, čo niekto urobí im, robí aj Mne. Toto je Moje najprísnejšie správne ustanovenie. Svojim prvorodeným synom umožním podľa ich priania vykonávať spravodlivosť voči Mojim synom a Môjmu ľudu, ktorí porušia toto ustanovenie.

Postupne opustím každého, kto so Mnou jedná ľahkovážne a zameriava sa len na pokrm, odev a spánok pochádzajúci odo Mňa, zúčastňuje sa len Mojich vonkajších záležitostí, nezaujíma sa o Moje bremeno a nevenuje potrebnú pozornosť správnemu naplneniu svojej vlastnej úlohy. Toto je určené všetkým, čo majú uši.

Ktokoľvek ukončí službu pre Mňa, musí poslušne odísť bez rozruchu. Dávajte si pozor, inak s vami urobím poriadok. (Toto je doplňujúce ustanovenie.)

Moji prvorodení synovia si odteraz vezmú železný prút a začnú vykonávať Moju autoritu, aby vládli všetkým národom a ľuďom, aby kráčali medzi všetkými národmi a ľuďmi a aby vykonávali Môj súd, spravodlivosť a majestát medzi všetkými národmi a ľuďmi. Moji synovia a Môj ľud sa Ma budú báť, volať Mi na slávu a oslavovať Ma na veky vekov, pretože Môj plán riadenia sa naplnil a Moji prvorodení synovia môžu vládnuť so Mnou.

Toto je časť Mojich správnych ustanovení. Neskôr vám ich budem oznamovať podľa toho, ako bude napredovať Moje dielo. Z vyššie uvedených správnych ustanovení vidíte tempo, akým konám svoje dielo, ako aj kroky, ktoré Moje dielo dosiahlo. Toto bude potvrdením.

Už som odsúdil satana. Pretože Moja vôľa je neobmedzená a pretože Moji prvorodení synovia dosiahli popri Mne slávu. Už som vykonal svoju spravodlivosť a svoj majestát vo svete a na všetkých veciach, ktoré patria satanovi. Satanovi už nebudem venovať žiadnu pozornosť ani kvôli nemu nepohnem viac prstom (pretože si nezaslúži ani len hovoriť so Mnou). Budem len ďalej konať to, čo chcem. Moje dielo pokračuje hladko, krok za krokom, a Moja vôľa je neobmedzená po celej zemi. Toto nesmierne zahanbilo satana, bol úplne zničený, ale to samo osebe ešte nesplnilo Moje úmysly. Mojim prvorodeným synom dovoľujem, aby nad sebou vykonávali Moje správne ustanovenia. Na jednej strane nechávam satana, aby videl Môj hnev voči nemu, a na druhej strane ho nechávam, aby videl Moju slávu (aby videl, že Moji prvorodení synovia sú najzvučnejšími svedkami satanovho poníženia). Netrestám ho osobne; nechávam svojich prvorodených synov vykonať Moju spravodlivosť a majestát. Keďže satan používal a zneužíval Mojich synov, prenasledoval a utláčal ich, dnes, keď je po jeho službe, dovolím Mojim prvorodeným synom odplatiť mu to. Satan bol a je bezmocný voči pádu. Paralýza všetkých národov na svete je toho najlepším svedectvom. Bojujúci ľudia a krajiny vo vojne sú zjavnou manifestáciou pádu satanovho kráľovstva. Dôvod, prečo som v minulosti nerobil znamenia a zázraky, bol v tom, aby som krok za krokom ponížil satana a oslávil svoje meno. Keď satan úplne skončí, začnem zjavovať svoju moc: Čo poviem, to sa stane, a nadprirodzené veci, ktoré nie sú v súlade s ľudským chápaním, sa naplnia (týka sa to prisľúbení, ktoré sa majú čoskoro stať). Pretože som sám praktický Boh a nemám žiadne pravidlá, a pretože hovorím podľa toho, ako sa mení Môj plán riadenia, to, čo som povedal v minulosti, preto nutne nemusí platiť v súčasnosti. Nelipnite na svojich predstavách! Nie som Boh, ktorý sa drží pravidiel; u Mňa je všetko slobodné, nadprirodzené a úplne uvoľnené. Možno to, čo som povedal včera, dnes už neplatí, možno to zatiaľ môže byť odložené nabok (avšak Moje správne ustanovenia sa nikdy nezmenia, lebo vám boli vydané). Toto sú kroky v Mojom pláne riadenia. Neupínajte sa na predpisy. Každý deň prichádza nové svetlo a nové zjavenia a to je Môj plán. Moje svetlo sa v tebe zjaví každý deň a Môj hlas zaznie po celom svete. Rozumieš? Toto je tvoja povinnosť, zodpovednosť, ktorú som ti zveril. Nesmieš ju zanedbať ani na chvíľu. Ľudí, ktorých som odobril, budem používať až do konca a nikdy sa to nezmení. Pretože som Všemohúci Boh, viem, aký človek sa na čo hodí, ako aj to, čo človek dokáže urobiť. V tom spočíva Moja všemohúcnosť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 88. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 237

Každá veta, ktorú vyslovím, v sebe nesie autoritu a súd, a nikto nemôže Moje slová zmeniť. Po vyslovení Mojich slov budú veci s určitosťou vykonané v súlade s Mojimi slovami. Taká je Moja povaha. Moje slová sú autorita a ktokoľvek ich pozmení, uráža Moje napomínanie a musím ho zraziť k zemi. Vo vážnych prípadoch si takíto ľudia zničia vlastné životy a sami seba uvrhnú do podsvetia alebo do bezodnej jamy. Toto je jediný spôsob, akým sa zaoberám ľudstvom a človek to nemôže zmeniť – je to Moje správne ustanovenie. Toto si zapamätajte! Nikto nesmie uraziť Moje ustanovenie; veci musia byť vykonané podľa Mojich úmyslov! V minulosti som k vám bol príliš mierny a stretli ste sa len s Mojimi slovami. Slová, ktoré som povedal o zrazení ľudí na zem, sa ešte nestali. Ale oddnes nastanú jedna po druhej všetky pohromy (tie, ktoré súvisia s Mojimi správnymi ustanoveniami), aby boli potrestaní všetci tí, ktorí nie sú v zhode s Mojimi úmyslami. Musia prísť fakty – inak by ľudia neboli schopní vidieť Môj hnev, len by neustále hýrili. Toto je krok Môjho plánu riadenia a je to spôsob, ktorým vykonávam ďalší krok svojho diela. Hovorím vám to vopred, aby ste sa nedopúšťali urážok a nedostali sa do záhuby. To znamená, že od dnešného dňa zabezpečím, aby všetci ľudia okrem Mojich prvorodených synov zaujali svoje náležité miesta v súlade s Mojimi úmyslami, a budem ich jedného po druhom napomínať. Ani jeden Mi neunikne. Len sa opovážte znovu hýriť! Len sa opovážte byť znovu vzdorovití! Už som povedal, že som spravodlivý ku všetkým, že vo Mne niet ani kúska citu a cieľom tohto je ukázať, že Moju povahu nesmie nik uraziť. Toto je Moja osoba. Nikto to nemôže zmeniť. Všetci ľudia počujú Moje slová a všetci ľudia vidia Moju nádhernú tvár. Všetci ľudia sa Mi musia úplne a absolútne podriadiť – toto je Moje správne ustanovenie. Všetci ľudia v celom vesmíre aj vo všetkých končinách zeme by Ma mali velebiť a oslavovať, pretože som sám jedinečný Boh, pretože som osoba Boha. Nikto nemôže zmeniť Moje slová a výroky, Moju reč a správanie, pretože sú to záležitosti len pre Mňa a sú to veci, ktoré vlastním od najdávnejších čias a ktoré budú existovať naveky.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 100. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 238

Dielo, ktoré som naplánoval, sa neprestajne posúva dopredu. Keď nastane Vek kráľovstva a po tom, čo vás privediem do svojho kráľovstva ako svoj ľud, budem mať na vás ďalšie požiadavky. Potom pred vami vyhlásim ústavu, podľa ktorej budem tento nový vek riadiť:

Keďže sa nazývate Mojím ľudom, mali by ste byť schopní oslavovať Moje meno. To znamená, že by ste mali o Mne podať svedectvo a obstáť v skúške. Ak sa Ma niekto pokúsi oklamať a zatajiť predo Mnou pravdu, alebo sa za Mojím chrbtom zapojí do nečestných obchodov, bude bez výnimky vyhnaný a odstránený z Môjho domu, a počká, kým sa s ním vysporiadam. Tí, ktorí Mi v minulosti boli neverní a boli voči Mne nelojálni, a ktorí dnes opäť povstanú, aby Ma otvorene súdili, budú tiež vyhnaní z Môjho domu. Tí, ktorí sú Mojím ľudom, musia brať neustále ohľad na Moje bremená a zároveň sa snažiť spoznať Moje slová. Iba takýchto ľudí osvietim a oni budú žiť pod Mojím vedením a osvietením v istote a nikdy nebudú napomínaní. Tí, ktorí neberú ohľad na Moje bremená a sústreďujú sa na plánovanie vlastnej budúcnosti, teda tí, ktorí sa svojimi činmi nesnažia uspokojiť Moje srdce, ale hľadajú almužny – tieto žobrácke tvory absolútne odmietam, pretože od narodenia nevedia nič o tom, čo znamená brať ohľad na Moje bremená. Sú to ľudia, ktorým chýba normálny zmysel. Takíto ľudia trpia „podvýživou“ mozgu a potrebujú sa vrátiť domov, aby sa trochu „najedli“. Takíto ľudia nie sú pre mňa užitoční. Od každého z Môjho ľudu budem vyžadovať, aby poznanie Mňa považoval za základnú povinnosť, ktorú treba dotiahnuť do konca, podobne ako jedenie, obliekanie a spánok, teda niečo, na čo človek ani na chvíľu nezabudne. Poznanie Mňa sa nakoniec stane rovnako samozrejmé ako jedenie, teda niečo, čo človek robí bez námahy, automaticky. Pokiaľ ide o slová, ktoré vyslovujem, každé jedno z nich treba prijať s najhlbšou vierou a plne si ho osvojiť. Žiadne povrchné a polovičaté počínanie sa nepočíta. Každý, kto Mojim slovám nebude venovať pozornosť, bude považovaný za Môjho odporcu a každý, kto Moje slová nebude prijímať alebo sa ich nebude snažiť poznať, bude považovaný za toho, kto Mi nevenuje pozornosť, a bude okamžite vyradený z dverí Môjho domu. Ako som už povedal v minulosti, je to preto, že Mi nejde o veľký počet ľudí, ale o dokonalosť. Ak zo sto ľudí bude len jeden schopný spoznať Ma prostredníctvom Mojich slov, potom ochotne odvrhnem všetkých ostatných, aby som sa sústredil na osvietenie a osvetlenie toho jediného človeka. Z tohto je zrejmé, že na to, aby sa Mi ľudia prejavili a žili Ma, netreba nevyhnutne väčšie zástupy. Ja chcem pšenicu (aj keď zrná nemusia byť plné), nie kúkoľ (aj keď by zrná boli dostatočne plné na to, aby sa dali obdivovať). Tí, ktorí sa namiesto sústredenia na hľadanie správajú lajdácky, by mali odísť z vlastnej vôle. Už sa viac nechcem na nich dívať, ako naďalej robia hanbu Môjmu menu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 5. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 239

Keďže patríš medzi ľudí v Mojej domácnosti a keďže si v Mojom kráľovstve verný, musíš vo všetkom, čo robíš, dodržiavať normy Mojich požiadaviek. Nežiadam, aby si bol len bezcieľne putujúcim oblakom, ale aby si bol jagavým snehom a mal jeho podstatu a najmä jeho hodnotu. Pretože pochádzam zo svätej zeme, nie som ako lotos, ktorý má len meno a žiadnu podstatu, lebo pochádza z bahna, a nie zo svätej zeme. V čase, keď na zem zostúpi nové nebo a nad oblohou sa rozprestrie nová zem, zároveň formálne pôsobím medzi ľuďmi. Kto z ľudstva Ma pozná? Kto si všimol okamih Môjho príchodu? Kto videl, že mám nielen meno, ale aj podstatu? Rukou odhŕňam biele oblaky a pozorne sledujem oblohu. Všetko v tomto priestore som zariadil vlastnou rukou a pod ním niet nikoho, kto by neprispieval svojím nepatrným úsilím k dosiahnutiu Môjho monumentálneho plánu. Nekladiem na ľudí na zemi nároky, ktoré by ich zaťažovali, pretože som vždy bol praktickým Bohom a som Všemohúci, ktorý ľudí stvoril a dobre ich pozná. Všetci ľudia sú pred zrakom Všemohúceho. Ako by sa hoci aj obyvatelia najodľahlejších kútov zeme mohli vyhnúť skúmaniu Môjho Ducha? Hoci ľudia Môjho Ducha „poznajú“, stále Ho urážajú. Moje slová odhaľujú ohavné tváre všetkých ľudí vrátane ich najhlbších myšlienok a spôsobujú, že Moje svetlo jasne ukazuje všetko na zemi a všetko na zemi počas Môjho skúmania padá. No aj keď padajú, ich srdcia sa neodvážia zatúlať odo Mňa ďaleko. Kto spomedzi stvorených bytostí Ma vďaka Mojim skutkom nezačne milovať? Kto po Mne vďaka Mojim slovám nezačne prahnúť? Kto vďaka Mojej láske nepocíti náklonnosť? Ľudia nedokázali dosiahnuť stav, ktorý požadujem, len pre satanovu skazu. Aj tie najnižšie normy, ktoré vyžadujem, vyvolávajú v ľuďoch obavy, nehovoriac o dnešku – táto éra, v ktorej satan vyčíňa a správa sa ako tyran – alebo o čase, keď satan po ľuďoch tak šliape, že ich telá sú pokryté špinou od hlavy po päty. Kedy Mi nespôsobovalo žiaľ to, že ľudia sa pre svoju zvrátenosť nestarali o Moje srdce? Mohol by som ľutovať satana? Mohol by som sa vo svojej láske mýliť? Keď Mi ľudia vzdorujú, Moje srdce potajomky plače. Keď Mi vzdorujú, napomínam ich. Keď ich zachránim a vzkriesim, starám sa o nich, ako len viem. Keď sa Mi podriadia, Moje srdce je pokojné a hneď cítim veľké zmeny v nebi, na zemi i vo všetkých veciach. Ako by som nemohol cítiť radosť, keď Ma ľudia velebia? Ako by nemohla rásť Moja sláva, keď o Mne svedčia a keď ich získam? Bolo by možné, že akékoľvek konanie a správanie ľudí neriadim a nezabezpečujem Ja? Keď neukazujem smer, ľudia zaháľajú a sú nečinní a za Mojím chrbtom sa venujú tým „chvályhodným“ darebáctvam. Myslíš si, že telo, do ktorého sa zaodievam, nevie nič o tvojich skutkoch, správaní a slovách? Mnoho rokov som znášal vietor a dážď, takže som zažil aj trpkosť ľudského sveta. Keď o tom však hlbšie uvažujem, ani to najväčšie utrpenie nemôže uhasiť nádej, ktorú do Mňa vkladá ľudstvo z mäsa a kostí, a žiadna láskavosť nemôže spôsobiť, že ľudia z mäsa a kostí voči Mne pocítia ľahostajnosť, skľúčenosť či pohŕdanie. Je ich láska ku Mne naozaj obmedzená buď na nedostatok utrpenia, alebo nedostatok láskavosti?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 9. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 240

Dnes, keďže som vás priviedol až sem, som vykonal náležité opatrenia a mám svoje vlastné ciele. Keby som vám dnes o nich porozprával, naozaj by ste ich spoznali? Ľudské myšlienky a priania ľudského srdca sú Mi dôverne známe: Kto pre seba nikdy nehľadal východisko? Kto nikdy neuvažoval o svojich vlastných vyhliadkach? A predsa, aj keď je človek obdarený bohatým a oslnivým intelektom, kto dokázal predvídať, že s ohľadom na uplynulé veky bude súčasnosť taká, aká je? Je to naozaj ovocie tvojej vlastnej subjektívnej snahy? Je to odmena za tvoje neúnavné úsilie? Je to ten krásny obraz, ktorý si vytvorila tvoja myseľ? Keby som neviedol všetkých ľudí, kto by sa dokázal odpútať od Mojich opatrení a dokázal by nájsť iné východisko? Priviedli človeka k dnešku jeho predstavy a priania? Mnohí ľudia prežijú celý život bez toho, aby sa im splnili ich priania. Môže za to naozaj ich chybné myslenie? Životy mnohých ľudí napĺňa nečakané šťastie a spokojnosť. Je to naozaj preto, lebo neočakávajú príliš veľa? O koho z celého ľudstva nie je v očiach Všemohúceho postarané? Kto nežije uprostred predurčenia Všemohúceho? Odvíjajú sa život a smrť človeka podľa jeho vlastnej voľby? Ovláda človek svoj vlastný osud? Mnohí ľudia volajú po smrti, a predsa im je vzdialená; mnohí chcú byť tými, ktorí sú v živote silní, boja sa smrti, a predsa sa nevedomky blíži deň ich skonu, ktorý ich uvrhne do priepasti smrti; mnohí upierajú svoj zrak k nebesiam a hlboko vzdychajú; mnohí usedavo plačú a vzlykajú; mnohí zlyhajú v skúškach; a mnohí sa stanú väzňami pokušenia. Aj keď sa nezjavujem osobne, aby Ma mohol človek zreteľne vidieť, mnohí ľudia sa boja uzrieť Moju tvár, nesmierne sa obávajú, že ich skolím a skoncujem s nimi. Pozná Ma človek naozaj alebo nie? Nik to nemôže naisto tvrdiť. Vari to tak nie je? Bojíte sa Ma aj Môjho napomínania, no zároveň Mi otvorene odporujete a súdite Ma. Nie je to tak? Človek Ma nikdy nepoznal preto, lebo nikdy nevidel Moju tvár ani nepočul Môj hlas. A preto, aj keď prebývam v ľudskom srdci, vari jestvuje niekto, v koho srdci nie som hmlistý a nejasný? Jestvujú vôbec takí ľudia, v ktorých srdci som úplne zreteľný? Nechcem, aby Ma ešte aj Môj ľud videl hmlisto a nejasne, a tak sa púšťam do tohto veľdiela.

V tichosti prichádzam medzi ľudí a potom sa poberám preč. Videl Ma už niekto? Môže Ma vidieť slnko pre svoje horiace plamene? Môže Ma vidieť mesiac pre svoj ligotavý jas? Môžu Ma vidieť súhvezdia pre svoju polohu na oblohe? Keď prichádzam, človek o tom nevie a všetko zostáva v nevedomosti, a keď odchádzam, človek si to stále neuvedomuje. Kto môže o Mne vydať svedectvo? Mohla by to byť chvála ľudí na zemi? Mohli by to byť divoko kvitnúce ľalie? Môžu to byť vtáky lietajúce na oblohe? Môžu to byť revúce levy v horách? Nikto o Mne nemôže úplne svedčiť! Nik nemôže vykonať dielo, ktoré vykonám Ja! Aj keby toto dielo vykonal, aký by to malo zmysel? Deň čo deň podrobne sledujem činy mnohých ľudí a skúmam ich srdcia a mysle; nikto nikdy neunikol Môjmu súdu a nikto sa nikdy nezbavil reality Môjho súdu. Stojím nad nebesami a hľadím do diaľky: skolil som nespočetné množstvo ľudí, ale nespočetné množstvo ľudí zároveň žije uprostred Môjho milosrdenstva a láskavosti. Nežijete aj vy za takýchto okolností?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 11. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 241

Na zemi som samým praktickým Bohom, ktorý prebýva v ľudských srdciach; na nebi som Zvrchovaným nad celým stvorením. Pokoril som pohoria a prebrodil rieky, priblížil som sa k ľuďom aj som sa od nich vzdialil. Kto sa otvorene opovažuje odporovať samému praktickému Bohu? Kto sa opovažuje vymaniť sa spod zvrchovanosti Všemohúceho? Kto sa opovažuje tvrdiť, že sa celkom bezpochyby nachádzam v nebi? A kto sa navyše opovažuje tvrdiť, že sa nevyvrátiteľne nachádzam na zemi? Niet žiadneho človeka, ktorý by dokázal podrobne opísať miesta, kde prebývam. Mohlo by to byť tak, že vždy, keď sa nachádzam v nebi, som sám nadprirodzený Boh, a vždy, keď sa nachádzam na zemi, som sám praktický Boh? Nepochybne platí, že to, či som sám praktický Boh, alebo nie, neurčuje skutočnosť, že som Zvrchovaným nad celým stvorením ani že zažívam utrpenie ľudského sveta, alebo áno? Ak by to tak bolo, neboli by potom ľudia beznádejne nevedomí? Som v nebi i na zemi; nachádzam sa medzi nespočetnými predmetmi stvorenia, ale aj medzi masami. Ľudia sa Ma môžu každý deň dotýkať, navyše Ma môžu každý deň vidieť. Čo sa týka ľudstva, zdá sa, že som niekedy skrytý a inokedy viditeľný; zdanlivo naozaj existujem, no zároveň tiež zdanlivo neexistujem. Ukrývam tajomstvá, ktoré ľudstvo nedokáže pochopiť. Akoby Ma všetci ľudia skúmali pod mikroskopom, aby objavili v Mojom vnútri ešte viac tajomstiev – a tak rozohnali ten nepríjemný pocit vo svojich srdciach. Ak by však použili hoci aj röntgenové lúče, ako by mohlo ľudstvo odhaliť ktorékoľvek z tajomstiev, ktoré ukrývam?

Práve v tej chvíli, keď Môj ľud vďaka Môjmu dielu získa slávu po Mojom boku, bude odkrytá nora veľkého červeného draka, všetko blato a špina budú vymetené a všetka znečistená voda nahromadená počas nespočetných rokov vyschne v Mojom spaľujúcom ohni, až celkom zanikne. Veľký červený drak následne zahynie v jazere ohňa a síry. Ste naozaj ochotní zostať v Mojej láskavej starostlivosti, aby vás neuniesol drak? Skutočne neznášate jeho falošné triky? Kto o Mne dokáže podať verné svedectvo? Kto obetuje pre Moje meno, pre Môjho Ducha a pre celý Môj plán riadenia všetku svoju silu? Dnes, keď je kráľovstvo v ľudskom svete, nastal čas na Môj osobný príchod medzi ľudí. Ak by to tak nebolo, vari by si niekto trúfol nebojácne vstúpiť na bojisko v Mojom mene? Všetci ľudia sa všemožne snažia a neboja sa úplne sa pre Mňa obetovať, aby kráľovstvo nadobudlo tvar, aby bolo Moje srdce spokojné a tiež aby nadišiel Môj deň, aby nastal čas, keď sa znovuzrodí nespočetné množstvo predmetov stvorenia a bude hojne rásť, aby boli ľudia zachránení z mora utrpenia, aby nastal zajtrajšok a bol úžasný, aby kvitol a prekvital, a tiež, aby nastala radosť z budúcnosti. Nie je to znak toho, že víťazstvo je už Moje? Nie je to znak dokončenia Môjho plánu?

Čím viac budú ľudia v posledných dňoch existovať, tým viac budú pociťovať prázdnotu sveta a tým budú mať menšiu odvahu žiť. Preto nespočetne veľa ľudí zomrelo sklamaných, nespočetne veľa ich zažilo sklamanie vo svojom hľadaní a nespočetne veľa sa ich podrobilo a dalo zmanipulovať rukou satana. Mnohých ľudí som zachránil a mnohých som podporil, pričom často, keď ľudské bytosti stratili svetlo, opäť som ich k nemu priviedol, aby Ma mohli poznať vo svetle a v šťastí si Ma vychutnávať. V srdciach ľudí, ktorí prebývajú v Mojom kráľovstve, rastie vďaka príchodu Môjho svetla hlboký obdiv, pretože Ja som Boh, ktorého majú ľudia milovať – Boh, na ktorom ľudstvo lipne vo vrúcnej oddanosti. Títo ľudia sú naplnení stálym dojmom Mojej podoby. V konečnom dôsledku však nik nechápe, či ide o pôsobenie Ducha alebo funkciu tela. Bol by potrebný celý život na to, aby ľudia túto jednu vec zakúsili do hĺbky. V najvnútornejších zákutiach svojich sŕdc Mnou ľudia nikdy neopovrhovali; skôr ku Mne v hĺbke svojho ducha prilipli. Moja múdrosť čoraz viac vzbudzuje ich obdiv, divy, ktoré konám, sú pastvou pre ich oči a Moje slová im nejdú do hlavy, no i napriek tomu si ich veľmi ctia. Moja praktickosť ľudí mätie, sú z nej ohromení a popletení, no i napriek tomu sú ochotní ju prijať. Nie je práve toto meradlom toho, akí ľudia skutočne ľudia sú?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 15. kapitola

Božie slová na každý deň  Úryvok 242

1. Človek by sa nemal zvelebovať ani sa vyvyšovať. Mal by uctievať a vyvyšovať Boha.

2. Rob všetko, čo je prospešné pre Božie dielo, a nič, čo je na úkor záujmov Božieho diela. Bráň Božie meno, Božie svedectvo a Božie dielo.

3. Peniaze, hmotné statky a všetok majetok v Božej domácnosti sú obety, ktoré by mal človek prinášať. Z týchto obiet sa nemôže tešiť nikto okrem kňaza a Boha, pretože obety človeka slúžia na potešenie Boha. Boh zdieľa tieto obety iba s kňazom. Nikto iný nie je spôsobilý ani oprávnený využívať akúkoľvek ich časť. Všetky obety človeka (vrátane peňazí a materiálnych statkov, z ktorých sa možno tešiť) sa prinášajú Bohu, nie človeku, a preto by sa človek z týchto vecí tešiť nemal. Ak by si ich mal užívať človek, potom by tieto obety kradol. Každý, kto tak robí, je Judáš, lebo Judáš, okrem toho, že zradil, si aj pomáhal tým, čo mu vložili do mešca.

4. Človek má skazenú povahu a navyše ho ovládajú pocity. Preto je absolútne zakázané, aby dvaja príslušníci opačného pohlavia spoločne slúžili Bohu bez sprievodu. Každý, kto bude takto odhalený, bude bez výnimky vyhnaný.

5. Nesúď Boha ani nehovor o veciach súvisiacich s Bohom len tak. Konaj, ako by mal konať človek, a hovor, ako by mal hovoriť človek. Neprekračuj hranice ani neporušuj pravidlá. Dávaj si pozor na jazyk a dávaj pozor, kam šliapeš, aby si sa nedopustil niečoho, čo by urazilo Božiu povahu.

6. Rob to, čo by mal robiť človek, a vykonávaj svoje záväzky, plň svoje zodpovednosti a drž sa svojich povinností. Keďže veríš v Boha, mal by si prispieť k Božiemu dielu. Ak tak nerobíš, potom nemáš právo jesť a piť Božie slová a nemáš právo žiť v Božej domácnosti.

7. V konaní a v záležitostiach cirkvi sa okrem podriadenia Bohu riaď pokynmi človeka, ktorého vo všetkom používa Duch Svätý. Aj ten najmenší priestupok je neprijateľný. Buď pri dodržiavaní toho dôsledný a neanalyzuj, čo je správne a čo nesprávne. To, čo je správne a čo je nesprávne, nemá s tebou nič spoločné. Musíš sa sústrediť len na bezvýhradnú podriadenosť.

8. Ľudia, ktorí veria v Boha, by sa Mu mali podriadiť a uctievať Ho. Nevyvyšuj sa a nevzhliadaj k žiadnej osobe. Nedávaj Boha na prvé miesto a ľudí, ku ktorým vzhliadaš, až na druhé a seba samotného na tretie miesto. Žiadny človek by nemal zastávať miesto v tvojom srdci a nemal by si považovať ľudí – najmä nie tých, ktorých uctievaš – za rovnocenných s Bohom alebo za Jemu rovných. To je pre Boha neprijateľné.

9. Sústreď svoje myšlienky na prácu pre cirkev. Odlož chúťky svojho vlastného tela, buď rozhodný, ak ide o rodinné záležitosti, z celého srdca sa oddaj Božiemu dielu a dávaj Božie dielo na prvé miesto a svoj život až na druhé. To je mravnosť svätca.

10. Tvoji príbuzní, ktorí nectia vieru (tvoje deti, tvoj manžel alebo tvoja manželka, tvoje sestry alebo tvoji rodičia a tak ďalej), by nemali byť nútení vstupovať do cirkvi. Božia domácnosť nemá nedostatok členov a nie je potrebné dopĺňať spoločenstvo ľuďmi, ktorí sú bez úžitku. Nik, kto neverí z presvedčenia, nemá mať voľnú cestu do cirkvi. Toto ustanovenie je určené všetkým ľuďom. Mali by ste to kontrolovať, sledovať a navzájom si to pripomínať. Nikto to nesmie porušovať. Aj keď príbuzní, ktorí nie sú veriaci, s nevôľou vstúpia do cirkvi, nesmú im byť vydané knihy ani nesmú prijať nové meno. Takíto ľudia nepatria do Božej domácnosti a ich vstupu do cirkvi treba zabrániť všetkými možnými prostriedkami. Ak cirkvi prinesú problémy v dôsledku invázie démonov, potom budeš ty sám vylúčený alebo budú na teba uvalené reštrikcie. Stručne povedané, každý má v tejto záležitosti svoju zodpovednosť. Nemal by si však byť bezohľadný, ani to využívať na vyrovnávanie osobných účtov.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Desať správnych ustanovení, ktoré musí dodržiavať Boží vyvolený ľud vo Veku kráľovstva

Božie slová na každý deň  Úryvok 243

Ľudia musia dodržiavať mnohé povinnosti, ktoré by mali plniť. To je to, čo by mali ľudia dodržiavať, a čo musia plniť. Nech Duch Svätý koná to, čo musí robiť Duch Svätý; človek v tom nemôže hrať žiadnu úlohu. Človek by sa mal držať toho, čo má robiť človek, čo nemá žiadnu spojitosť s Duchom Svätým. Nie je to nič iné ako to, čo by mal robiť človek, a toho by sa mal držať ako prikázania, rovnako ako sa držal zákona v Starom zákone. Hoci v súčasnosti nežijeme vo Veku zákona, stále existuje mnoho slov, ktorých sa treba pridŕžať a ktoré sú rovnakého druhu ako slová vyslovené vo Veku zákona. Tieto slová sa nevykonávajú len na základe toho, že sa spoliehame na dotyk Ducha Svätého, ale skôr predstavujú niečo, čo by mal človek dodržiavať, ako napríklad:

Nebudeš súdiť dielo praktického Boha.

Nebudeš odporovať človeku, o ktorom svedčí Boh.

Pred Bohom budeš poznať svoje miesto a neprepadneš skazenosti.

Mal by si byť umiernený v reči a tvoje slová a činy sa musia podriadiť plánom človeka, o ktorom svedčí Boh.

Boj sa svedectva o Bohu. Neodvrátiš sa od Božieho diela a slov vychádzajúcich z Jeho úst.

Nebudeš napodobňovať tón a zámery Božích výrokov.

Navonok nebudeš konať nič, čo očividne odporuje človeku, o ktorom svedčí Boh.

Tieto by mal dodržiavať každý človek. Boh v každom veku stanovuje mnoho pravidiel, ktoré sú podobné zákonom, a ktoré má človek dodržiavať. Prostredníctvom nich obmedzuje povahu človeka a odhaľuje jeho úprimnosť. Vezmime si napríklad slová z čias Starého zákona: „Cti otca svojho i matku svoju.“ Tieto slová dnes neplatia; v tom čase obmedzovali len určitú vonkajšiu povahu človeka, slúžili na preukázanie úprimnosti viery človeka v Boha a boli znakom tých, ktorí verili v Boha. Hoci dnes žijeme vo Veku kráľovstva, stále existuje mnoho pravidiel, ktorými sa človek musí riadiť. Pravidlá minulosti už neplatia. V súčasnosti má človek k dispozícii mnoho vhodnejších praktík, ktoré má vykonávať a ktoré sú nevyhnutné. Nezahŕňajú dielo Ducha Svätého a musí ich vykonať človek.

Mnohé praktiky z Veku zákona sa vo Veku milosti zrušili, pretože tieto zákony neboli pre Božie dielo v tom čase obzvlášť účinné. Po ich zrušení sa nastolilo mnoho praktík vhodných pre danú dobu, ktoré sa stali dnešnými početnými pravidlami. S príchodom súčasného Boha sa od týchto pravidiel upustilo a viac sa ich dodržiavanie nevyžadovalo. Zároveň sa zaviedli mnohé praktiky, ktoré sú vhodné pre dielo dneška. V súčasnosti tieto praktiky nepredstavujú pravidlá, ale sú skôr určené na dosahovanie výsledkov; dnes sa považujú za vhodné – zajtra sa z nich možno stanú pravidlá. Stručne povedané, mal by si dodržiavať to, čo je plodné pre dielo dneška. Neber ohľad na zajtrajšok: čo sa vykonáš dnes, konáš v záujme dneška. Je možné, že keď nastane zajtrajšok, prídu lepšie praktiky, ktoré budeš musieť vykonávať – nevenuj však tomu priveľa pozornosti. Radšej sa sústreď na to, čo treba dodržiavať dnes, aby si neodporoval Bohu. V súčasnosti nie je pre človeka nič dôležitejšie, čo by mal dodržiavať, ako nasledovné pravidlá:

Nesmieš sa pokúšať oklamať Boha, ktorý stojí pred tvojimi očami, alebo pred Ním hocičo zatajovať.

Pred Bohom, ktorý stojí pred tebou, nebudeš hovoriť oplzlosti ani arogantné reči.

Nebudeš klamať Boha, ktorý stojí pred tvojimi očami, medovými rečami a peknými slovami, aby si si získal Jeho dôveru.

Pred Bohom sa nebudeš správať neúctivo. Podriadiš sa všetkému, čo vychádza z Božích úst, a nebudeš sa vzpierať, odporovať ani spochybňovať Jeho slová.

Nebudeš si vykladať slová vyslovené z Božích úst tak, ako uznáš za vhodné. Svoj jazyk si stráž, aby si nepadol za obeť lživým úkladom zlých.

Mal by si si kontrolovať svoje kroky, aby si neprekročil hranice, ktoré ti určil Boh. Ak tieto hranice prekročíš, postavíš sa do pozície Boha a vyriekneš slová, ktoré sú márnomyseľné a naduté, čím sa Bohu sprotivíš.

Nebudeš ľahkomyseľne šíriť slová vyslovené z Božích úst, aby sa ti iní posmievali a diabli si z teba robili blázna.

Podriadiš sa všetkým dielam súčasného Boha. Aj keď im nerozumieš, nebudeš ich odsudzovať; môžeš sa iba snažiť a spolupodieľať sa na nich.

Nikto nesmie prekročiť prvotné miesto Boha. Nemôžeš urobiť nič iné, ako slúžiť súčasnému Bohu z pozície človeka. Nemôžeš učiť súčasného Boha z pozície človeka – robiť to je scestné.

Nikto nemôže stáť na mieste človeka, o ktorom svedčí Boh; vo svojich slovách, skutkoch a vnútorných myšlienkach stojíte v pozícii človeka. Toto treba dodržiavať, je to zodpovednosť človeka a nikto to nesmie meniť; pokus o to by porušil správne ustanovenia. Toto by si mali všetci pamätať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Prikázania Nového veku

Božie slová na každý deň  Úryvok 244

Je mnoho vecí, ktoré sa vám, dúfam, podarí dosiahnuť, no nie všetky vaše činy a nie všetko vo vašich životoch dokážu splniť to, o čo vás žiadam. Preto nemám na výber, len prejsť rovno k veci a vysvetliť vám svoje úmysly. Vzhľadom na to, že váš úsudok a chápanie sú slabé, neviete takmer nič o Mojej povahe a podstate, a preto je naliehavé, aby som vás s nimi oboznámil. Bez ohľadu na to, koľko ste už pochopili, bez ohľadu na to, či chcete pochopiť tieto záležitosti, musím vám ich ešte predsa len podrobne vysvetliť. Nie sú vám úplne cudzie, no napriek tomu ešte mnohému nerozumiete a chýba vám znalosť významu, ktorý sa v nich skrýva. Mnohí z vás majú len hmlisté, čiastočné a neúplné porozumenie. Aby som vám pomohol lepšie praktizovať pravdu – lepšie praktizovať Moje slová –, myslím si, že toto sú veci, ktoré si musíte uvedomiť v prvom rade. Ak nie, vaša viera zostane nejasná, pokrytecká a plná úskalí náboženstva. Ak nerozumiete Božej povahe, potom nebude možné, aby ste pre Boha robili to, čo by ste mali robiť. Ak nepoznáte Jeho podstatu, potom nebude možné, aby ste z Neho mali strach a hrôzu. Namiesto toho vám zostane len bezohľadná povrchnosť a vykrúcanie sa, a navyše nenapraviteľné rúhanie. Aj keď je pochopenie Božej povahy skutočne dôležité a poznanie Božej podstaty nemožno ignorovať, nikto nikdy dôkladne neskúmal tieto otázky ani nad nimi nerozmýšľal. Je zrejmé, že ste všetci odmietli správne ustanovenia, ktoré som vydal. Ak nerozumiete Božej povahe, potom je veľmi pravdepodobné, že ju urazíte. Urážať Božiu povahu znamená vyvolať hnev samotného Boha. V takom prípade bude konečným výsledkom vašich činov porušenie správnych ustanovení. Teraz by ste si mali uvedomiť, že keď spoznáte podstatu Boha, môžete pochopiť aj Jeho povahu. A keď pochopíte Jeho povahu, tak pochopíte aj správne ustanovenia. Netreba pripomínať, že väčšina z toho, čo je obsiahnuté v správnych ustanoveniach, sa týka Božej povahy, ale nie je v nich vyjadrená celá Božia povaha. Preto musíte ísť pri rozvíjaní svojho chápania Božej povahy o krok ďalej.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Je veľmi dôležité pochopiť Božiu povahu

Božie slová na každý deň  Úryvok 245

Božia povaha je témou, ktorá sa ľuďom javí ako veľmi abstraktná, a navyše nie je ľahké ju pochopiť, pretože Božia povaha sa nepodobá ľudskej osobnosti. Aj Boh má svoje vlastné emócie radosti, hnevu, smútku a šťastia, ale tie sa líšia od emócií človeka. Boh je taký, aký je, a má to, čo má. Všetko, čo vyjadruje a zjavuje, je stelesnením Jeho podstaty a identity. To, čím je a čo má, ako aj Jeho podstata a identita sú niečo, čo nemôže nahradiť žiadny človek. Jeho povaha predstavuje lásku k ľudstvu, útechu ľudstva, nenávisť k ľudstvu, ba ešte viac – dôkladné pochopenie ľudstva. Osobnosť človeka však môže byť optimistická, temperamentná alebo aj bezcitná. Božia povaha patrí Zvrchovanému všetkých vecí a živých bytostí, patrí Pánovi všetkého tvorstva. Jeho povaha má v sebe česť, moc, ušľachtilosť, veľkosť a predovšetkým prevahu. Jeho povaha je symbolom najvyššej moci, symbolom všetkého, čo je spravodlivé, symbolom všetkého, čo je krásne a dobré. Ba čo viac, je symbolom Toho, ktorého nemôže premôcť ani prekonať temnota ani nijaká nepriateľská sila, ako aj symbolom Toho, ktorého nemôže uraziť (ani neznesie, aby ho urážala) nijaká stvorená bytosť. Jeho povaha je symbolom najvyššej moci. Žiadny človek a žiadni ľudia nemôžu ani nesmú narušiť Jeho dielo ani Jeho povahu. Osobnosť človeka však nie je ničím iným ako symbolom miernej nadradenosti človeka nad zvieraťom. Človek sám nemá žiadnu autoritu, žiadnu samostatnosť ani schopnosť prekročiť svoje ja. Vo svojej podstate je len vydaný na milosť a nemilosť ostatným ľuďom, udalostiam a veciam. Božia radosť je výsledkom existencie a vzniku spravodlivosti a svetla, výsledkom záhuby temnoty a zla. Boh sa teší z toho, že prináša ľudstvu svetlo a dobrý život. Jeho radosť je spravodlivou radosťou, symbolom existencie všetkého pozitívneho, ba čo viac, je symbolom priazne. Boží hnev je výsledkom zla, ktoré ľudstvu prináša existencia a vyrušovanie nespravodlivosti, výsledkom existencie zla a temnoty, výsledkom existencie vecí, ktoré vyháňajú pravdu, a výsledkom existencie vecí, ktoré sú v rozpore s tým, čo je dobré a krásne. Boží hnev je symbolom toho, že nič negatívne už neexistuje, a navyše je symbolom Božej svätosti. Boží smútok spôsobuje ľudstvo, do ktorého Boh vkladá nádeje, ale ktoré upadlo do temnoty, pretože dielo, ktoré Boh koná na človeku, nespĺňa Jeho úmysly a pretože ľudstvo, ktoré miluje, nevie žiť vo svetle. Je mu ľúto nevinného ľudstva, čestného, ale nevedomého človeka a človeka, ktorý je síce dobrý, no chýbajú mu vlastné názory. Jeho smútok je symbolom Jeho dobroty a milosrdenstva, symbolom krásy a láskavosti. Jeho šťastie, prirodzene, pochádza z porážky Jeho nepriateľov a zo získania dobrej viery človeka. Navyše vzniká z vyhnania a zo zničenia všetkých nepriateľských síl a z toho, že ľudstvo bude mať dobrý a pokojný život. Božia radosť nie je ako radosť človeka. Skôr sa podobá pocitu zo získania dobrých plodov, ktorý je ešte silnejší ako radosť. Jeho šťastie je symbolom toho, že ľudstvo sa odteraz zbavuje utrpenia, a symbolom toho, že ľudstvo vstupuje do sveta svetla. Na druhej strane, všetky emócie ľudstva vznikajú v dôsledku jeho vlastných záujmov, nie pre spravodlivosť, svetlo alebo to, čo je krásne, a už vôbec nie pre milosť, ktorú mu udelilo nebo. Emócie ľudstva sú sebecké a patria do sveta temnoty. Neexistujú pre vôľu, a už vôbec nie pre Boží plán, a preto sa o človeku a Bohu nikdy nedá hovoriť jedným dychom. Boh je naveky zvrchovaný a naveky úctyhodný, zatiaľ čo človek je naveky nízky, naveky bezcenný. Je to tak preto, lebo Boh vždy prináša obete a venuje sa ľudstvu, no človek vždy len berie a usiluje sa len za seba. Boh sa večne usiluje o prežitie ľudstva, no človek nikdy ničím neprispieva v prospech svetla alebo spravodlivosti. Aj keď sa človek istý čas usiluje, nevydrží ani jediný úder, lebo jeho úsilie sa vždy týka jeho vlastného prospechu, a nie iných. Človek je vždy sebecký, zatiaľ čo Boh je vždy nezištný. Boh je zdrojom všetkého, čo je spravodlivé, dobré a krásne, kým človek je ten, kto uskutočňuje a prejavuje všetku ohavnosť a zlo. Boh nikdy nezmení svoju podstatu spravodlivosti a krásy, kým človek je schopný kedykoľvek a v akejkoľvek situácii zradiť spravodlivosť a vzdialiť sa od Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Je veľmi dôležité pochopiť Božiu povahu

Božie slová na každý deň  Úryvok 246

Každá veta, ktorú som vyslovil, v sebe stelesňuje Božiu povahu. Dobre a dôkladne o Mojich slovách popremýšľajte, zaiste vám padnú na úžitok. Božiu podstatu je veľmi ťažké pochopiť, no verím, že všetci máte určitú predstavu o Božej povahe. A tak dúfam, že Mi budete môcť ukázať viac vecí, ktoré ste urobili a ktoré neurážajú Božiu povahu. Potom budem mať istotu. Napríklad majte Boha vždy vo svojom srdci. Keď konáte, konajte podľa Jeho slov. Hľadajte vo všetkom Jeho úmysly a chráňte sa pred tým, čo Boha zneucťuje a znevažuje. Nemali by ste odsúvať Boha do úzadia svojej mysle, len aby ste vyplnili budúcu prázdnotu vo svojom srdci. Ak to robíte, urážate Božiu povahu. Predpokladajme, že počas svojho života nikdy nevyslovujete rúhavé poznámky voči Bohu a že sa na Neho nesťažujete, že ste schopní riadne plniť všetko, čím vás poveril, a že ste schopní podriadiť sa všetkým Jeho slovám počas celého svojho života – len tak sa vyhnete porušeniu správnych ustanovení. Ak si si napríklad niekedy povedal: „Prečo si nemyslím, že On je Boh?“, „Myslím si, že tieto slová nie sú ničím iným ako určitým osvietením Ducha Svätého“, „Podľa mňa nie všetko, čo Boh robí, je nevyhnutne správne“, „Božia ľudská prirodzenosť mi nie je nadradená“, „Božím slovám sa jednoducho nedá veriť“ alebo iné takéto odsudzujúce poznámky, tak potom ťa vyzývam, aby si svoje hriechy častejšie priznával a ľutoval ich. Inak ti nikdy nebude odpustené, lebo neurážaš človeka, ale samotného Boha. Možno sa nazdávaš, že súdiš človeka, ale Duch Boží to takto nevníma. Tvoja neúcta k Jeho telu sa rovná neúcte voči Nemu. Ak je to tak, neurazil si Božiu povahu? Musíš mať na pamäti, že všetko, čo koná Duch Boží, koná preto, aby sa zachovalo Jeho dielo v tele a aby sa toto dielo dobre vykonalo. Ak toto zanedbávaš, tak ti vravím, že si ten, čo nikdy neuspeje vo viere v Boha. Vyvolal si totiž Boží hnev a Boh nájde vhodný trest, aby ťa poučil.

Spoznať Božiu podstatu nie je len tak. Musíš pochopiť Božiu povahu a takto postupne a nevedomky spoznáš Božiu podstatu. Keď vstúpiš do tohto poznania, zistíš, že si vstúpil do vyššieho a krajšieho stavu. Nakoniec sa začneš hanbiť za svoju ohavnú dušu, a navyše budeš cítiť, že sa pred svojou hanbou nemáš kam ukryť. Vtedy už nebudeš tak veľmi urážať Božiu milosť svojím správaním, tvoje srdce sa bude čoraz viac približovať k Božiemu srdcu a v tvojom srdci bude postupne rásť láska k Bohu. Je to znamenie, že ľudstvo vstupuje do krásneho stavu. No zatiaľ ste to nedosiahli. Keď ste všetci v zhone kvôli svojmu osudu, kto už len má záujem spoznať Božiu podstatu? Ak to bude pokračovať, nevedomky sa previníte proti správnym ustanoveniam, pretože príliš málo chápete Božiu povahu. Nie je teda to, čo teraz robíte, urážaním Božej povahy? To, že vás žiadam, aby ste pochopili Božiu povahu, nemožno oddeliť od Môjho diela. Lebo ak často porušujete správne ustanovenia, kto z vás unikne trestu? Nebolo by Moje dielo potom celkom márne? Preto vás stále žiadam, aby ste okrem dôkladného skúmania vlastného správania boli opatrní aj v krokoch, ktoré podnikáte. Toto je vyššia požiadavka, ktorú na vás kladiem, a verím, že ju dôkladne zvážite a budete jej venovať vážnu pozornosť. Ak príde deň, keď Ma vaše činy vyprovokujú k obrovskému hnevu, potom ponesiete následky sami a nebude tu nikto iný, kto by znášal tento trest namiesto vás.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Je veľmi dôležité pochopiť Božiu povahu

Božie slová na každý deň  Úryvok 247

Ľudia hovoria, že Boh je spravodlivý a pokiaľ Ho človek nasleduje až do úplného konca, určite bude voči nemu nezaujatý, pretože Boh je najspravodlivejší. Ak Ho človek nasleduje do úplného konca, mohol by človeka odvrhnúť? Nie som zaujatý voči žiadnemu človeku a všetkých ľudí súdim svojou spravodlivou povahou, existujú však vhodné podmienky pre požiadavky, ktoré kladiem na človeka, a to, čo požadujem, musia všetci ľudia splniť bez ohľadu na to, kým sú. Nestarám sa, aké sú tvoje spôsobilosti alebo ako dlho ich máš. Starám sa len o to, či kráčaš Mojou cestou a či miluješ pravdu a túžiš po nej. Ak ti pravda chýba a namiesto toho robíš hanbu Môjmu menu a nekonáš podľa Mojej cesty, len nasleduješ bez pozornosti a záujmu, vtedy ťa zrazím k zemi a potrestám ťa za tvoje zlo. Čo potom povieš? Dokážeš povedať, že Boh nie je spravodlivý? Ak si sa dnes podriadil všetkým slovám, ktoré som vyslovil, si druh človeka, ktorého schvaľujem. Hovoríš, že si pri nasledovaní Boha vždy trpel, že si Ho nasledoval za všetkých okolností a prežíval s Ním dobré aj zlé časy. Nežil si však slová, ktoré Boh vyslovil. Želáš si len pobehovať pre Boha sem a tam a každý deň sa Mu vydávať. Nikdy ti nenapadlo žiť život, ktorý má zmysel. Hovoríš tiež: „V každom prípade verím, že Boh je spravodlivý. Trpel som pre Neho, veľa som toho pre Neho spravil a obetoval som sa pre Neho. Tvrdo som drel, hoci som nezískal žiadne uznanie. Určite si ma bude pamätať.“ Je pravda, že Boh je spravodlivý, táto spravodlivosť však nie je pošpinená žiadnymi nečistotami: neobsahuje ľudskú vôľu a nie je pošpinená telom ani ľudskými transakciami. Všetci, ktorí Mu vzdorujú a odporujú, a všetci, ktorí nie sú v súlade s Jeho cestou, budú potrestaní. Nikomu nebude odpustené a nikto nebude ušetrený! Niektorí ľudia hovoria: „Dnes pre Teba pobehujem sem a tam. Keď nadíde koniec, môžeš mi dať malé požehnanie?“ Preto sa ťa pýtam: „Dodržal si Moje slová?“ Spravodlivosť, o ktorej hovoríš, je založená na obchodnej transakcii. Myslíš si len, že Ja som voči všetkým ľuďom spravodlivý a nezaujatý a že všetci, ktorí Ma nasledujú do úplného konca, budú určite spasení a získajú Moje požehnanie. Moje slová, že „všetci, ktorí Ma nasledujú do úplného konca, budú určite spasení“, v sebe ukrývajú skrytý význam: Tí, ktorí Ma nasledujú do úplného konca, sú tí, ktorých úplne získam. Sú to tí, ktorí po tom, ako som ich podmanil, hľadajú pravdu a sú zdokonalení. Čo z toho si dosiahol? Dosiahol si len toľko, že si Ma nasledoval do úplného konca, ale čo ešte? Dodržal si Moje slová? Splnil si jednu z Mojich piatich požiadaviek, nemáš však v úmysle splniť aj zvyšné štyri. Jednoducho si našiel najjednoduchšiu, najľahšiu cestu a nasledoval si ju vo viere, že budeš mať šťastie. Voči takej osobe, ako si ty, je Moja spravodlivá povaha napomínaním a súdom, je to spravodlivá odplata a spravodlivý trest pre všetkých, ktorí konajú zlo. Všetci, ktorí nekráčajú Mojou cestou, budú určite potrestaní, aj keď Ma budú nasledovať až do úplného konca. To je Božia spravodlivosť. Keď sa táto spravodlivosť prejaví v treste pre človeka, človek zostane ako obarený a bude pociťovať ľútosť, že hoci nasledoval Boha, nekráčal Jeho cestou. „V tom čase som pri nasledovaní Boha trpel len trochu, nekráčal som však po Jeho ceste. Čo sú to za výhovorky? Nie je iná možnosť ako byť napomínaný!“ V duchu si však myslí: „V každom prípade som nasledoval do úplného konca, takže aj keď ma budeš napomínať, nemôže to byť príliš prísne napomínanie a po jeho vynútení ma budeš stále chcieť. Viem, že si spravodlivý a nebudeš so mnou takto zaobchádzať naveky. Veď napokon nie som ako tí, ktorí budú odstránení. Tí, ktorí majú byť odstránení, podstúpia ťažké napomínanie, zatiaľ čo moje napomínanie bude ľahšie.“ Spravodlivá povaha nie je taká, ako hovoríš. Nie je to tak, že s tými, ktorí sú dobrí vo vyznávaní svojich hriechov, sa zaobchádza zhovievavejšie. Spravodlivosť je svätosť, je to povaha, ktorá netoleruje urážky človeka, a všetko, čo je špinavé a nezmenilo sa, je terčom Božieho odporu. Spravodlivá Božia povaha nie je zákon, ale správne ustanovenie: je to správne ustanovenie v kráľovstve a toto správne ustanovenie je spravodlivým trestom pre každého, kto nevlastní pravdu a nezmenil sa. Niet tu priestoru na spásu. Pretože keď bude každý človek zatriedený podľa druhu, dobrí budú odmenení a zlí potrestaní. Vtedy bude konečný osud človeka jasný. Je to čas, keď sa skončí dielo spásy, a potom sa už nebude vykonávať dielo spásy človeka a každému, kto pácha zlo, sa dostane odplaty.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde

Božie slová na každý deň  Úryvok 248

Som všetko spaľujúci oheň a netolerujem urážky. Keďže som stvoril všetkých ľudí, nech poviem alebo urobím čokoľvek, musia sa Mi podriadiť a nesmú Mi odporovať. Ľudia nemajú právo miešať sa Mi do diela, a už vôbec nie sú oprávnení analyzovať, čo je v rámci Môjho diela a Mojich slov správne a čo nie. Ja som Pánom stvorenstva a stvorené bytosti by mali urobiť všetko, čo od nich žiadam, so srdcom plným strachu voči Mne. Nemali by sa snažiť so Mnou vyjednávať a hlavne by Mi nemali odporovať. Svojou autoritou riadim svoj ľud a všetci, ktorí sú súčasťou Môjho stvorenstva, by sa jej mali podvoliť. Hoci ste dnes voči Mne trúfalí a bez ostychu, hoci vzdorujete slovám, ktorými vás poučujem, a neviete sa báť, na vašu vzdorovitosť odpovedám len toleranciou. Nebudem strácať trpezlivosť a neovplyvním svoje dielo len preto, lebo drobné, bezvýznamné červy rozryli špinu v kope hnoja. Kvôli svojmu Otcovi tolerujem pretrvávajúcu existenciu všetkého, čo neznášam, a všetkých vecí, ktoré sa Mi protivia, a budem to robiť, až kým Moje výroky nebudú úplné, až do Mojej poslednej chvíle. Neboj sa! Nemôžem klesnúť na rovnakú úroveň ako červ bez mena a s tebou si svoju úroveň zručností porovnávať nebudem. Nenávidím ťa, ale vydržím to. Vzdoruješ Mi, ale nemôžeš uniknúť dňu, keď ťa budem napomínať, čo Mi prisľúbil Môj Otec. Môže sa stvorený červ porovnávať s Pánom stvorenstva? Na jeseň sa padajúce lístie vracia k svojim koreňom. Ty sa vrátiš do domu svojho „otca“ a ja sa vrátim k svojmu Otcovi. Bude Ma sprevádzať Jeho nežná náklonnosť a teba bude prenasledovať pošliapavanie tvojho otca. Ja budem mať slávu svojho Otca a ty budeš mať hanbu toho svojho. Použijem napomínanie, ktoré som dlho odkladal, aby ťa sprevádzalo, a ty podstúpiš Moje napomínanie so svojím zhnitým telom, ktoré je skazené už desiatky tisíc rokov. Ukončím v tebe svoje dielo slov sprevádzané toleranciou a ty začneš plniť úlohu zažívania nešťastia v dôsledku Mojich slov. Budem sa nesmierne radovať a konať v Izraeli, kým ty budeš plakať a škrípať zubami, jestvovať a umierať v bahne. Opäť nadobudnem svoju pôvodnú podobu a už viac nezotrvám s tebou v špine, zatiaľ čo ty opäť nadobudneš svoju pôvodnú ohavnosť a budeš sa naďalej hrabať v kope hnoja. Keď sa skončí Moje dielo a ustanú Moje slová, bude to pre Mňa radostný deň. Keď sa skončí tvoj odpor a vzdorovitosť, bude to pre teba deň nárekov. Nebudem s tebou súcitiť a ty Ma už nikdy neuvidíš. Už sa s tebou nebudem zhovárať a ty Ma už nikdy nestretneš. Budem nenávidieť tvoju vzdorovitosť a tebe bude chýbať Moja milota. Udriem ťa a ty budeš po Mne túžiť. S radosťou od teba odídem a ty si uvedomíš svoj dlh voči Mne. Už ťa nikdy neuvidím, ale ty budeš vo Mňa navždy dúfať. Budem ťa nenávidieť, pretože Mi momentálne vzdoruješ, a Ja ti budem chýbať, pretože ťa momentálne napomínam. Nebudem chcieť žiť po tvojom boku, ale ty po tom budeš náramne túžiť a budeš naveky nariekať, pretože oľutuješ všetko, čo si Mi urobil. Budeš si vyčítať svoju vzdorovitosť a odpor, dokonca si s ľútosťou ľahneš tvárou k zemi, padneš predo Mnou na kolená a zaprisaháš sa, že Mi už nikdy nebudeš vzdorovať. Vo svojom srdci Ma budeš milovať, no nikdy nebudeš môcť počuť Môj hlas. Prinútim ťa hanbiť sa za seba.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Keď sa padajúce lístie vráti ku koreňom, budeš ľutovať všetko zlo, ktoré si napáchal

Božie slová na každý deň  Úryvok 249

Mám milosrdenstvo s tými, ktorí Ma milujú a zapierajú samých seba. Trest, ktorý postihol zlých, je práve dôkazom Mojej spravodlivej povahy a ešte viac svedectvom Môjho hnevu. Keď nadíde pohroma, všetci, ktorí sa Mi postavia na odpor, budú plakať, keď padnú za obeť hladu a moru. Tí, ktorí spáchali rôzne zlé skutky, ale nasledovali Ma mnoho rokov, neuniknú a zaplatia za svoje hriechy; aj oni budú uvrhnutí do nešťastia, aké sa počas miliónov rokov vyskytlo len zriedka, a budú žiť v neustálom stave paniky a strachu. A tí Moji nasledovníci, ktorí Mi preukázali vernosť, sa budú radovať a tlieskať Mojej moci. Zažijú nevýslovnú blaženosť a budú žiť uprostred radosti, akú som ľudstvu nikdy predtým neudelil. Pretože si cením dobré skutky človeka a nenávidím tie zlé. Keď som začal viesť ľudstvo, horlivo som dúfal, že získam skupinu ľudí, ktorí zmýšľajú rovnako ako Ja. Naopak, nikdy nezabudnem na tých, ktorí nemajú rovnaké zmýšľanie ako Ja; v srdci ich vždy budem nenávidieť a čakať na príležitosť, aby som ich prinútil zodpovedať sa za ich zlé skutky, na čo sa s radosťou pozriem. Teraz konečne nastal Môj deň a Ja už nemusím čakať!

Moje záverečné dielo nie je určené len ako trest pre človeka, ale aj na predurčenie konečného osudu človeka. Navyše slúži na to, aby všetci ľudia uznali Moje skutky a činy. Chcem, aby každý človek uvidel, že všetko, čo som vykonal, je správne a je prejavom Mojej povahy. Nie zásluhou človeka, a už vôbec nie prírody, sa zrodilo ľudstvo, ale vďaka Mne, ktorý živím každú stvorenú živú bytosť. Bez Mojej existencie ľudstvo zahynie a zasiahne ho pohroma. Žiadna ľudská bytosť už nikdy neuzrie nádherné slnko a mesiac ani zelený svet; na ľudstvo dosadne len mrazivá noc a ocitne sa v neúprosnom údolí tieňa smrti. Som jedinou spásou ľudstva. Som jedinou nádejou ľudstva, ba čo viac, som Ten, na ktorom spočíva existencia celého ľudstva. Bezo Mňa ľudstvo okamžite ustrnie. Bezo Mňa zasiahne ľudstvo pohroma a bude pošliapané rôznymi prízrakmi, no Mňa nikto nepočúva. Vykonal som dielo, ktoré nikto iný vykonať nedokáže, a dúfam, že sa Mi za to človek odvďačí nejakými dobrými skutkami. Aj keď sa Mi iba málokto dokázal odvďačiť, aj tak dokončím svoju cestu v ľudskom svete a začnem ďalší krok svojho rozvíjajúceho sa diela, pretože všetko Moje náhlenie sa medzi ľuďmi počas týchto mnohých rokov prinieslo ovocie a Mňa to veľmi teší. Nezáleží Mi na počte ľudí, ale na ich dobrých skutkoch. V každom prípade dúfam, že vykonáte dostatok dobrých skutkov pre naplnenie svojho konečného osudu. Až vtedy budem spokojný; inak nikto z vás nedokáže uniknúť pohrome, ktorá vás postihne. Pohroma má pôvod vo Mne a Ja ju, samozrejme, ovládam. Ak v Mojich očiach nebudete dobrí, tejto pohrome neuniknete. Uprostred súženia neboli vaše činy a skutky považované za celkom vhodné, pretože vaša viera a láska boli prázdne a vy ste sa správali bojazlivo alebo hrubo. V súvislosti s tým vynesiem len súd o dobre a zle. Naďalej Ma znepokojuje len to, akým spôsobom každý z vás koná a vyjadruje sa, na základe čoho určím váš koniec. Musím to však objasniť: voči tým, ktorí Mi v časoch súženia nepreukázali ani najmenší prejav vernosti, už nebudem milosrdný, lebo Moje milosrdenstvo siaha len do určitej miery. Okrem toho nemám rád nikoho, kto Ma raz zradil, a už vôbec nechcem mať nič spoločné s tými, ktorí dokážu zapredať záujmy svojich priateľov. To je Moja povaha, bez ohľadu na to, o akého človeka ide. Musím vám povedať, že druhýkrát neudelím milosť nikomu, kto Mi zlomí srdce, a všetci, ktorí Mi zostali verní, budú mať v Mojom srdci navždy miesto.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud

Božie slová na každý deň  Úryvok 250

Keď Boh prišiel na zem, nebol zo sveta a nestal sa telom, aby si na svete užíval. Miesto, kde by konaním odhalil svoju povahu a kde by to malo najväčší význam, je miesto, kde sa narodil. Či už je to svätá, alebo nečistá krajina a bez ohľadu na to, kde pôsobí, je svätý. Stvoril všetko na svete, hoci to satan všetko skazil. Stále Mu však patria všetky veci a všetko je v Jeho rukách. Prichádza do nečistej krajiny a tam pracuje, aby odhalil svoju svätosť. Činí tak len pre svoje dielo, čo znamená, že znáša veľké poníženie, keď vykonáva také dielo, aby zachránil ľudí tejto nečistej krajiny. Deje sa to s cieľom podať svedectvo v záujme celého ľudstva. Také dielo ukazuje ľuďom Božiu spravodlivosť a môže lepšie znázorniť Božiu zvrchovanosť. Jeho veľkosť a bezúhonnosť sa prejavuje v spáse skupiny podradných ľudí, ktorými iní pohŕdajú. Jeho narodenie v nečistej krajine vôbec nedokazuje jeho nízke postavenie; jednoducho umožňuje všetkým stvoreným bytostiam vidieť Jeho veľkosť a Jeho pravú lásku k ľudstvu. Čím viac tak koná, tým viac sa odhaľuje Jeho čistá láska, Jeho bezchybná láska k človeku. Boh je svätý a spravodlivý, aj keď sa narodil v nečistej krajine a žije s ľuďmi, ktorí sú skrz-naskrz nečistí, podobne, ako žil Ježiš s hriešnikmi vo Veku milosti. Nie je každý kúsok Jeho diela vykonaný v záujme prežitia celého ľudstva? Nedeje sa to všetko preto, aby ľudstvo získalo veľkú spásu? Pred dvetisíc rokmi prežil s hriešnikmi niekoľko rokov. Bolo to kvôli vykúpeniu. Dnes žije so skupinou nečistých, nízkych ľudí. Je to v záujme spásy. Nie je celé Jeho dielo určené vám, ľuďom? Ak nie pre záchranu ľudstva, prečo by po narodení v jasliach žil a trpel toľké roky s hriešnikmi? A ak nie preto, aby zachránil ľudstvo, prečo by sa vrátil do tela druhýkrát, narodil sa v tejto krajine, kde sa zhromažďujú démoni, a žil s týmito ľuďmi, ktorých satan úplne skazil? Nie je Boh verný? Ktorá časť Jeho diela nebola vykonaná pre ľudstvo? Ktorá časť nebola určená pre váš osud? Boh je svätý – to je nemenné! Ostáva nedotknutý špinou, hoci prišiel do nečistej krajiny. To všetko môže znamenať len to, že Božia láska k ľudstvu je nesmierne nesebecká a utrpenie a poníženie, ktoré znáša, sú nesmierne veľké! Neviete, aké veľké poníženie znáša pre vás všetkých a váš osud? Namiesto toho, aby zachránil významných ľudí alebo synov bohatých a mocných rodín, záleží Mu na záchrane tých, ktorí sú podradní a sú predmetom pohŕdania. Nie je to všetko Jeho svätosť? Nie je to všetko Jeho spravodlivosť? V záujme prežitia celého ľudstva sa radšej narodil v nečistej krajine a znášal každé poníženie. Boh je veľmi skutočný – nekoná žiadne falošné skutky. Nie je každá etapa diela vykonaná týmto praktickým spôsobom? Aj keď Ho všetci ľudia hanobia a hovoria, že sedí za stolom spolu s hriešnikmi, aj keď sa Mu všetci vysmievajú a hovoria, že žije so synmi špiny a s najpodradnejšími ľuďmi, napriek tomu sa nezištne rozdáva, no ľudstvo Ho aj tak naďalej odmieta. Nie je utrpenie, ktoré znáša, väčšie ako to vaše? Nemá dielo, ktoré vykonáva, vyššiu cenu než ste zaplatili vy?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Význam záchrany potomkov Moába

Božie slová na každý deň  Úryvok 251

Boh sa pokoril na takú úroveň, že koná svoje dielo v týchto nečistých a skazených ľuďoch a zdokonaľuje túto skupinu ľudí. Boh sa stal telom nielen preto, aby žil a jedol medzi ľuďmi, pásol ich a dával im to, čo potrebujú. Dôležitejšie je, že koná svoje mocné dielo spásy a podmanenia na týchto neznesiteľne skazených ľuďoch. Prišiel do srdca veľkého červeného draka, aby zachránil týchto najskazenejších ľudí, aby sa všetci ľudia mohli zmeniť a obnoviť. Nesmierne ťažkosti, ktoré Boh znáša, nie sú len ťažkosti, ktoré znáša vtelený Boh, ale predovšetkým ide o to, že Duch Boží trpí extrémnym ponížením – pokoruje sa a skrýva sa natoľko, že sa stáva obyčajným človekom. Boh sa vtelil a vzal na seba podobu tela, aby ľudia videli, že má normálny ľudský život a normálne ľudské potreby. To stačí ako dôkaz, že Boh sa do značnej miery ponížil. Duch Boží sa uskutočňuje v tele. Jeho Duch je vysoký a veľký, ale On berie na seba podobu obyčajného, zanedbateľného človeka, aby konal dielo svojho Ducha. Kvalita, pochopenie, rozum, ľudská prirodzenosť a životy každého z vás ukazujú, že ste skutočne nehodní prijať Božie dielo tohto druhu. Naozaj nie ste hodní, aby Boh znášal také ťažkosti kvôli vám. Boh je veľký. Je najvyšší a ľudia sú nízki, a predsa na nich stále pracuje. Nielenže sa vtelil, aby zabezpečil ľudí a hovoril k nim, ale dokonca žije spolu s ľuďmi. Boh je taký pokorný, taký milý.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zdokonalení môžu byť len tí, ktorí sa zameriavajú na praktizovanie

Božie slová na každý deň  Úryvok 252

Boh prebdel mnoho bezsenných nocí pre dielo ľudstva. Zostúpil z najvyššej výšky až do najnižších hlbín, do pekla, v ktorom žije človek, aby s ním prežil svoje dni. Nikdy sa nesťažoval na biedu medzi ľuďmi a nikdy nevyčítal človeku jeho vzdorovitosť, ale znáša najväčšie poníženie, keď osobne vykonáva svoje dielo. Ako by mohol Boh patriť do pekla? Ako by mohol v pekle stráviť svoj život? Ale pre dobro všetkých ľudí, aby celé ľudstvo čo najskôr našlo odpočinok, znášal poníženie a trpel nespravodlivosť, aby prišiel na zem a osobne vstúpil do „pekla“ a „podsvetia“, do tigrieho brlohu, aby zachránil človeka. Čo dáva človeku právo odporovať Bohu? Aký má dôvod sťažovať sa na Boha? Kde berie tú drzosť pozerať sa na Boha? Nebeský Boh prišiel do tejto najšpinavšej krajiny neresti, a nikdy nedal voľný priechod svojim ponosám, ani sa na človeka nesťažoval, naopak, pokojne prijíma ľudské pustošenie^[1] a útlak. Nikdy neoplatil nerozumné požiadavky človeka, nikdy na neho nekládol prehnané nároky ani neprimerané požiadavky; iba bez ponôs vykonáva celé dielo, ktoré človek vyžaduje: vyučovanie, osvietenie, karhanie, zušľachťovanie slov, pripomínanie, upozorňovanie, utešovanie, súdenie a zjavovanie. Ktorý z Jeho krokov nebol učinený pre život človeka? Hoci odložil vyhliadky a osud človeka bokom, ktorý z krokov vykonaných Bohom nebol v záujme jeho osudu? Ktorý z nich nebol v záujme prežitia človeka? Ktorý z nich nemal oslobodiť človeka od tohto utrpenia a od útlaku temných síl, čiernych ako noc? Ktorý z nich nie je pre dobro človeka? Kto môže pochopiť Božie srdce, ktoré je ako srdce milujúcej matky? Kto môže pochopiť horlivé Božie srdce? Vášnivé Božie srdce a vrúcne očakávania boli oplatené chladnými srdcami, bezcitnými, ľahostajnými pohľadmi a opakovanými výčitkami a urážkami človeka. Boli oplatené uštipačnými poznámkami, sarkazmom a znevažovaním; boli oplatené ľudským posmechom, pošliapaním a odmietaním, nepochopením, nárekmi, odcudzením, vyhýbaním a ničím iným než klamstvom, útokmi a zatrpknutosťou. Vrúcne slová sa stretávali so zvrašteným obočím a chladným odporom tisícov hroziacich prstov. Boh to všetko môže len znášať, so sklonenou hlavou, slúžiac ľuďom ako poslušný vôl^[2]. Toľko sĺnc a mesiacov, toľko ráz čelil hviezdam, toľko ráz odchádzal za úsvitu a vracal sa za súmraku, prehadzoval sa, znášal muky tisíckrát väčšie ako bolesť pri odchode od svojho Otca, znášal útoky a porušenia človeka a orezával ho. Božia pokora a skrytosť boli oplatené ľudskými predsudkami^[3], ich nespravodlivými názormi a zaobchádzaním. Nehlasný spôsob, akým Boh pracuje v ústraní, Jeho zhovievavosť a tolerancia boli oplatené chamtivým pohľadom človeka; človek sa bez výčitiek svedomia pokúša udupať Boha na smrť a pokúša sa Ho zašliapať do zeme. Postoj človeka pri zaobchádzaní s Bohom je postojom „ojedinelej chytrosti“ a Boh, ktorého človek šikanuje a ktorým opovrhuje, je drvený pod nohami desaťtisícov ľudí, zatiaľ čo samotný človek stojí vysoko, akoby chcel byť víťazom, akoby chcel prevziať absolútnu moc^[4], súdiť spoza opony, urobiť z Boha režiséra, ktorý je zásadový a dodržuje pravidlá zo zákulisia, a nesmie sa brániť ani robiť problémy. Boh musí hrať rolu posledného cisára, musí byť bábkou^[5], zbavenou akejkoľvek slobody. Skutky človeka sú nevypovedateľné, čo mu teda dáva právo žiadať od Boha to či ono? Čo mu dáva právo dávať Bohu návrhy? Čo mu dáva právo požadovať, aby Boh súcitil s jeho slabosťami? Ako je spôsobilý prijať Božie milosrdenstvo? Ako je spôsobilý na to, aby znova a znova prijímal Božiu veľkodušnosť? Ako je spôsobilý na to, aby znova a znova prijímal Božie odpustenie? Kde je jeho svedomie? Už dávno Bohu zlomil srdce, už dávno zanechal Jeho srdce rozbité na kúsky. Boh prišiel medzi ľudí s rozžiareným pohľadom a nadšením, dúfajúc, že človek bude voči nemu zhovievavý, prejaví hoci len trochu vrúcnosti. Božiemu srdcu sa však od človeka dostáva len sťažka útechy, všetko, čo dostáva, sú útoky a muky, ktoré sa nabaľujú ako snehová guľa^[6]. Ľudské srdce je príliš chamtivé, jeho túžba je príliš veľká, nikdy sa nedokáže nasýtiť, človek je vždy zlomyseľný a pochabý, nikdy Bohu nedopraje žiadnu slobodu ani právo prejavu, a tak Bohu nezostáva nič iné, len sa podrobiť poníženiu a dovoliť človeku, aby s Ním manipuloval, ako sa mu zachce.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (9)

Poznámky pod čiarou:

1. „Pustošenie“ sa používa na odhalenie vzdorovitosti ľudstva.

2. „Stretávali sa so zvrašteným obočím a chladným odporom tisícov hroziacich prstov, so sklonenou hlavou, slúžiac ľuďom ako poslušný vôl“ bola pôvodne jedna veta, ale tu je rozdelená na dve, aby bol význam jasnejší. Prvá časť vety sa vzťahuje na konanie človeka, kým druhá naznačuje utrpenie, ktoré podstúpil Boh, a to, že Boh je pokorný a skrytý.

3. „Predsudky“ sa vzťahuje na vzdorovité správanie ľudí.

4. „Prevziať absolútnu moc“ sa vzťahuje na vzdorovité správanie ľudí. Vyvyšujú sa, zväzujú druhých, nútia ich, aby ich nasledovali a trpeli za nich. Sú to sily, ktoré sú voči Bohu nepriateľské.

5. „Bábka“ sa používa na zosmiešnenie tých, ktorí nepoznajú Boha.

6. „Nabaľujú sa ako snehová guľa“ sa používa na zdôraznenie prízemného správania ľudí.

Božie slová na každý deň  Úryvok 253

Význam všetkého, čo Boh koná, je značne hlboký. Pozrime sa napríklad na Ježišovo ukrižovanie. Prečo musel byť Ježiš ukrižovaný? Nebolo to preto, aby vykúpil celé ľudstvo? Preto aj súčasné vtelenie Boha a Jeho prežívanie utrpenia sveta má veľký význam – krásny konečný osud ľudstva. Boh vo svojom diele vždy koná presne to, čo je najpraktickejšie. Prečo Boh vníma človeka, akoby bol bez hriechu a prečo môže mať človek to šťastie, že pred Neho môže predstúpiť? Je to preto, lebo bol Ježiš pribitý na kríž, trpel za ľudské hriechy a vykúpil ľudstvo. Prečo už teda ľudstvo nebude trpieť, nepocíti žiaľ, nevyroní slzy a nezastoná? Je to preto, lebo terajšie vtelenie Boha vzalo všetko toto utrpenie na seba a teraz toto utrpenie znáša pre človeka. Je to, ako keď matka, ktorá sa prizerá, ako jej dieťa ochorelo, a modlí sa k nebu s prosbou, aby radšej sama zomrela, ak to vylieči jej dieťa. Takto koná aj Boh, ponúka svoju bolesť výmenou za krásny konečný osud človeka, ktorý potom čaká ľudstvo. Nebude už viac žiaľu, sĺz, stonov ani utrpenia. Boh platí osobným prežívaním utrpenia sveta výmenou za krásny konečný osud, ktorý čaká ľudstvo. Keď hovoríme, že sa to deje „výmenou“ za krásny konečný osud, neznamená to, že nie je v Božej moci alebo nemá autoritu udeliť ľudstvu krásny konečný osud, ale skôr to, že Boh chce nájsť praktickejší a silnejší dôkaz, ktorý ľudí úplne presvedčí. Boh už toto utrpenie zažil, takže je povolaný, má moc, ba čo viac, má právomoc na to, aby ľudstvo priviedol ku krásnemu konečnému osudu, aby mu dal tento krásny konečný osud a prísľub. Satan bude úplne presvedčený, ako aj všetky stvorenia vesmíru. Nakoniec Boh umožní ľudstvu prijať svoj prísľub a lásku. Všetko, čo Boh robí, je praktické, nič z toho, čo robí, nie je bez obsahu, všetko aj sám prežíva. Boh platí vlastnou skúsenosťou utrpenia za konečný osud ľudstva. Nie je to vari praktické dielo? Rodičia možno platia za svoje deti vysokú cenu, čo predstavuje ich lásku k nim. Keď to robí vtelený Boh, prejavuje tým samozrejme maximálnu úprimnosť a vernosť ľudstvu. Podstata Boha je verná; robí to, čo hovorí, a dosiahne čokoľvek robí. Všetko, čo robí pre ľudí, je pravdivé. Nie sú to len slová; keď povie, že zaplatí, skutočne zaplatí; keď hovorí, že na seba vezme utrpenie ľudstva a bude trpieť namiesto neho, skutočne prichádza žiť medzi nich, cíti a osobne prežíva toto utrpenie. Potom všetko vo vesmíre uzná, že všetko, čo Boh robí, je správne a spravodlivé, že všetko, čo Boh robí, je realistické: toto je mocný dôkaz. Ľudstvo navyše v budúcnosti čaká krásny konečný osud a všetci, ktorí zostanú, budú chváliť Boha; budú velebiť, že Božie skutky boli skutočne vykonané z lásky k ľudstvu. Boh prichádza medzi ľudí s pokorou, ako obyčajný človek. Neuskutočňuje len nejaké dielo, nepovie len pár slov a následne neodchádza ale skutočne hovorí a koná, pričom prežíva bolesť sveta. Odíde, až keď dokončí prežívanie tejto bolesti. Takto skutočné a praktické je Božie dielo; všetci, ktorí zostanú, Ho budú za neho chváliť a uvidia Božiu vernosť človeku a Jeho dobrosrdečnosť. Podstatu Božej krásy a dobroty možno vidieť vo význame Jeho vtelenia. Čokoľvek robí, je pravdivé; čokoľvek hovorí, je úprimné a verné. Všetko, čo zamýšľa uskutočniť, skutočne vykoná; keď treba zaplatiť nejakú cenu, skutočne ju zaplatí; nie sú to len prázdne slová. Boh je spravodlivý Boh; Boh je verný Boh.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Druhý aspekt významu vtelenia

Božie slová na každý deň  Úryvok 254

Cesta života nie je niečo, čo môže prináležať hocikomu, a nikto ju nemôže poľahky dosiahnuť. Je to preto, lebo život môže pochádzať len od Boha, čo znamená, že len samotný Boh vlastní podstatu života a len Boh má cestu života. A tak len Boh je zdrojom života a neustále tečúceho prameňa živej vody života. Odkedy stvoril svet, vykonal veľa práce týkajúcej sa vitality života, vykonal množstvo vecí, ktoré človeku prinášajú život, a zaplatil vysokú cenu za to, aby človek mohol život získať. Je to preto, lebo Boh sám je večný život a Boh sám je spôsob, ktorým dochádza k vzkrieseniu človeka. Boh nikdy nechýba v srdci človeka a vždy žije medzi ľuďmi. Je hnacou silou ľudského života, koreňom ľudskej existencie a bohatým vkladom v prospech existencie človeka po narodení. Vďaka Nemu dochádza k znovuzrodeniu človeka a práve On umožňuje človeku, aby dokázal húževnato zvládnuť každú svoju rolu. Vďaka Jeho moci a Jeho nezničiteľnej životnej energii človek prežíva celé generácie, počas ktorých bola sila Božieho života hlavnou oporou existencie človeka, pričom Boh zaplatil cenu, ktorú obyčajný človek nezaplatil nikdy. Životná energia Boha dokáže prekonať všetky ostatné sily, ba dokonca ich prevyšuje. Jeho život je večný, Jeho sila je neobyčajná a Jeho životnú energiu nemôže poraziť žiadna stvorená bytosť ani nepriateľská sila. Životná energia Boha existuje a jasne žiari bez ohľadu na miesto či čas. Nebo a zem môžu podliehať veľkým zmenám, ale Boží život zostane navždy rovnaký. Všetko môže pominúť, ale Boží život zostane, pretože Boh je zdrojom a koreňom existencie všetkých vecí. Život človeka pochádza od Boha, nebo existuje kvôli Bohu a zem sa zrodila zo sily Božieho života. Nič živé nikdy neprevýši Božiu zvrchovanosť a nič, čo má životnú silu, nemôže uniknúť spod Božej autority. Bez ohľadu na to, o koho ide, každý sa musí podvoliť Božej nadvláde, každý musí žiť podľa Božích príkazov a nikto nemôže uniknúť z Božích rúk.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len Kristus posledných dní môže dať človeku cestu večného života

Božie slová na každý deň  Úryvok 255

Ak si skutočne želáš získať cestu večného života a dychtivo po nej pátraš, najprv odpovedz na túto otázku: Kde je Boh dnes? Možno odpovieš: „Boh žije, samozrejme, v nebi – nebýva predsa u teba doma, všakže?“ Možno povieš, že Boh očividne žije vo všetkom. Alebo že žije v srdci každého človeka, prípadne že sa nachádza v duchovnej sfére. Nič z toho nepopieram, musím to však objasniť. Nie je úplne správne povedať, že Boh žije v srdci človeka, no nie je to ani úplne nesprávne. Je to tak preto, lebo medzi tými, ktorí veria v Boha, sa nachádzajú takí, ktorých viera je pravá, aj takí, ktorých viera je falošná. Boh niektorých schvaľuje a iných nie, niektorí sa Mu páčia, iní sa Mu protivia, niektorých urobí dokonalými, iných vyradí. A tak hovorím, že Boh žije len v srdci niekoľkých ľudí, a to sú nepochybne ľudia, ktorí v Neho skutočne veria, ktorých schvaľuje, ktorí sa Mu páči a ktorých zdokonaľuje. Sú to ľudia, ktorých Boh vedie, a keďže sú vedení Bohom, zahliadli už Božiu cestu večného života a počuli o nej. Tí, ktorých viera v Boha je falošná, ktorých Boh neschvaľuje, ktorých nenávidí a ktorých vyradil – tí sú Bohom odmietnutí, budú sa musieť zaobísť bez cesty života a nedozvedia sa, kde Boh je. Naopak, tí, v ktorých srdci žije Boh, vedia, kde Boh je. Sú to ľudia, ktorým Boh zveril cestu večného života a ktorí Boha nasledujú. A čo ty, vieš, kde je Boh? Boh je v srdci človeka a zároveň po jeho boku. Nenachádza sa len v duchovnej sfére a nad všetkými vecami, ale ešte viac na zemi, na ktorej existuje človek. S príchodom posledných dní sa preto Božie dielo dostáva na nové územie. Boh má zvrchovanosť nad všetkým medzi všetkými vecami, je oporou v srdci človeka, a navyše existuje medzi ľuďmi. Len týmto spôsobom môže dať ľudstvu cestu života a naviesť na ňu človeka. Boh prišiel na zem a žije medzi ľuďmi, aby človek mohol získať cestu života, a teda mohol existovať. Boh zároveň riadi všetko medzi všetkými vecami, aby umožnil spoluprácu v rámci riadenia, ktoré medzi ľuďmi vykonáva. Ak preto súhlasíš iba s učením, že Boh je v nebi a v srdci človeka, no neuznávaš pravdu Božej existencie medzi ľuďmi, nikdy nezískaš život a cestu pravdy.

Boh samotný je život a pravda a Jeho život a pravda existujú súčasne. Tí, ktorí nedokážu získať pravdu, nikdy nezískajú život. Bez usmernenia, podpory a poskytnutia pravdy získaš len slová, učenia a hlavne smrť. Boží život je vždy prítomný a Božia pravda a život existujú súčasne. Ak nedokážeš nájsť zdroj pravdy, nezískaš pokrm života. Ak nedokážeš získať život, určite nebudeš mať pravdu a okrem fantázie a predstáv bude tvoje telo nič, len mäso – tvoje zapáchajúce mäso. Vedz, že slová z kníh sa nepovažujú za život, historické záznamy nemožno uctievať ako pravdu a ustanovenia z minulosti nemôžu slúžiť ako dôkaz dnešných Božích slov. Iba to, čo Boh vyjadruje, keď prichádza na zem a žije medzi ľuďmi, je pravda, život, Jeho úmysly a Jeho súčasný spôsob práce. Ak používaš záznamy slov z minulosti, ktoré Boh vyslovil v minulých vekoch, potom si archeológ a najviac ťa vystihuje označenie odborník na historické dedičstvo. Je to preto, lebo vždy veríš v stopy diela, ktoré Boh vykonal v minulosti, veríš len v tieň Boha, ktorý zostal tam, kde Boh predtým pôsobil medzi ľuďmi, a len v cestu, ktorú ukázal svojim nasledovníkom v minulosti. Neveríš v smerovanie Božieho diela v súčasnosti, v nádherný súčasný obraz Boha a v pravdu, ktorú Boh vyjadruje dnes. A preto si bez pochyby len rojko, ktorý je úplne mimo reality. Ak teraz stále lipneš na slovách, ktoré nedokážu dať človeku život, potom si ako beznádejný kus odumretého dreva^[a], pretože si príliš konzervatívny, príliš neústupný a príliš neprístupný logike!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len Kristus posledných dní môže dať človeku cestu večného života

Poznámky pod čiarou:

a. Kus odumretého dreva: niekto, komu „niet pomoci“.

Božie slová na každý deň  Úryvok 256

Boh sám je pravdou a vlastní všetku pravdu. Boh je zdrojom pravdy. Každá pozitívna vec a každá pravda pochádza od Boha. Boh môže vyniesť súd nad tým, či sú všetky veci a udalosti správne, alebo nesprávne; môže vyniesť súd nad vecami, ktoré sa stali, nad vecami, ktoré sa dejú teraz, i nad vecami v budúcnosti, o ktorých človek ešte nevie. Boh je jediný Sudca, ktorý môže vyniesť súd nad tým, či sú všetky veci správne, alebo nesprávne, a to znamená, že len Boh môže súdiť, či sú všetky veci správne, alebo nesprávne. Pozná kritériá pre všetky veci. Kedykoľvek a kdekoľvek môže vyjadriť pravdy. Boh je stelesnením pravdy, čo znamená, že On sám vlastní podstatu pravdy. Ak by človek rozumel mnohým pravdám a bol zdokonalený Bohom, mal by potom niečo do činenia so stelesnením pravdy? Nie. To je isté. Keď je človek zdokonalený, pokiaľ ide o súčasné Božie dielo a rôzne štandardy, ktoré Boh od človeka vyžaduje, môže získať presný súd a metódy praxe a plne porozumieť Božej vôli. Dokáže rozlíšiť medzi tým, čo pochádza od Boha a čo od človeka, a medzi tým, čo je správne a čo nie. Existujú však veci, ktoré zostávajú pre človeka nedosiahnuteľné a nejasné, veci, ktoré sa môže dozvedieť, až keď im to povie Boh. Môže človek poznať alebo predvídať zatiaľ neznáme veci, veci, ktoré mu Boh ešte nepovedal? Rozhodne nie. A čo viac, aj keby človek získal od Boha pravdu a vlastnil pravdu-realitu, poznal by podstatu mnohých právd a vedel by rozlíšiť správne od nesprávneho, mal by schopnosť všetko ovládať a riadiť? Túto schopnosť by ľudia nemali. To je rozdiel medzi Bohom a človekom. Stvorené bytosti môžu pravdu získať vždy len od zdroja pravdy. Môžu získať pravdu od človeka? Je človek pravdou? Vie človek poskytnúť pravdu? Nevie, v tom je ten rozdiel. Pravdu vieš iba získať, nevieš ju poskytnúť. Možno ťa nazvať človekom, ktorý vlastní pravdu? Možno ťa nazvať stelesnením pravdy? Rozhodne nie! Čo presne je podstatou stelesnenia pravdy? Je to zdroj, ktorý poskytuje pravdu, zdroj riadenia a zvrchovanosti nad všetkým a je to tiež jediné kritérium a štandard, podľa ktorého sa posudzujú všetky veci a všetky udalosti. To je stelesnením pravdy.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod: Chceli by, aby sa ostatní podriaďovali len im, nie pravde ani Bohu (Tretia časť)

Božie slová na každý deň  Úryvok 257

Boh vo svojom výraze pravdy vyjadruje svoju povahu a podstatu; Jeho výraz pravdy sa nezakladá na ľudskom súhrne rôznych pozitívnych vecí a výrokov, ktoré ľudia poznajú. Božie slová sú Božie slová; Božie slová sú pravda. Sú jediným základom a zákonom, ktorý riadi existenciu ľudstva, a všetky tie takzvané zásady pochádzajúce od človeka sú nesprávne, nezmyselné a Boh ich odsudzuje. Nesúhlasí s nimi a už vôbec nie sú pôvodom alebo základom Jeho výrokov. Boh vyjadruje svoju povahu a svoju podstatu prostredníctvom svojich slov. Všetky slová zrodené z Božieho výrazu sú pravda, pretože On má Božiu podstatu a je realitou všetkých pozitívnych vecí. Nezáleží na tom, aké miesto alebo definíciu má toto skazené ľudstvo pre Božie slová, ani na tom, ako na nich nazerá alebo ako ich chápe – Božie slová sú večnou pravdou, a to je nemenný fakt. Nezáleží na tom, koľko Božích slov bolo vyslovených, ani na tom, ako veľmi ich toto skazené, zlé ľudstvo odsudzuje a odmieta – zostáva tu skutočnosť, ktorá sa nikdy nemení: Božie slová budú vždy pravdou a človek to nikdy nemôže zmeniť. Nakoniec človek musí pripustiť, že Božie slová sú pravda a že ľudstvom ctená tradičná kultúra a vedecké poznatky sa nikdy nemôžu stať pozitívnymi vecami ani pravdou. To je nepochybné. Tradičná kultúra a spôsob existencie ľudstva sa nestanú pravdou z dôvodu zmien alebo plynutia času a Božie slová sa nestanú slovami človeka z dôvodu ľudského odsúdenia alebo zábudlivosti. Pravda je vždy pravdou; táto podstata sa nikdy nezmení. Aká skutočnosť je v tom obsiahnutá? Ide o to, že tieto bežné výroky, ktoré ľudstvo zhrnulo, majú svoj zdroj v satanovi, sú to ľudské fantázie a predstavy alebo vznikajú z ľudskej neuváženosti a zo skazenej ľudskej povahy a nemajú vôbec nič spoločné s pozitívnymi vecami. Božie slová sú, naopak, výrazom Božej podstaty a identity. Z akého dôvodu Boh vyjadruje tieto slová? Prečo hovorím, že sú pravdou? Dôvodom je, že Boh vládne všetkým zákonom, pravidlám, koreňom, podstatám, skutočnostiam a tajomstvám všetkých vecí. Má ich vo svojich rukách. Preto len Boh pozná pravidlá, skutočnosti, fakty a tajomstvá všetkého. Boh pozná pôvod všetkých vecí a Boh presne vie, čo je koreňom všetkého. Iba definície všetkých vecí uvádzané v Božích slovách sú najpresnejšie a iba Božie slová sú štandardmi a princípmi pre ľudský život a sú pravdami a kritériami, na ktoré sa ľudia môžu vo svojom živote spoľahnúť.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Prvá časť)

Božie slová na každý deň  Úryvok 258

Len čo prídeš s plačom na tento svet, začneš plniť svoju povinnosť. Vykonávaš svoju úlohu a nastúpiš na svoju životnú cestu pre Boží plán a pre Jeho predurčenie. Bez ohľadu na to, z akého prostredia pochádzaš a aká cesta je pred tebou, nikto nemôže uniknúť ovládaniu a usporiadaniam neba. Nikto nemá kontrolu nad svojím osudom, pretože len ten, kto vládne nad všetkým, je schopný takéhoto diela. Boh takto pôsobí, riadi vesmír, určuje pravidlá pre zmenu všetkých vecí a trajektóriu ich pohybu odo dňa, keď človek začal existovať. Tak ako všetky veci, aj človeka v tichosti a nevedomky živí sladkosť, dážď i rosa od Boha. Tak ako všetky veci, aj človek nevedome žije pod ovládaním Božej ruky. Srdce a duch človeka sú v Božích rukách. V Božích očiach vidno celý život človeka. Bez ohľadu na to, či tomu veríš, alebo nie, všetky veci, či už živé alebo mŕtve, sa budú pretvárať, meniť, obnovovať a miznúť v súlade s Božími myšlienkami. Takto Boh všetko riadi.

Keď sa v tichosti blíži noc, človek si to neuvedomuje, lebo jeho srdce nedokáže vnímať, ako sa noc blíži, ani odkiaľ prichádza. Keď sa noc v tichosti vytráca, človek víta denné svetlo, ale ani len netuší, ani si neuvedomuje, odkiaľ svetlo prichádza a ako vyhnalo temnotu noci. Tieto opakujúce sa striedania dňa a noci sprevádzajú človeka z jedného obdobia do druhého, z jedného historického kontextu do ďalšieho, pričom tiež zaistia, aby sa v každom období vykonávalo Božie dielo a Jeho plán pre každý vek. Človek prejde týmito obdobiami spolu s Bohom, avšak nevie, že Boh riadi osud všetkého a všetkých živých bytostí. Nevie ani to, ako Boh všetko riadi a usmerňuje. Toto uniká človeku od nepamäti až dodnes. Dôvod nespočíva v tom, že Božie skutky sú príliš skryté, ani v tom, že sa Boží plán ešte nenaplnil, ale v tom, že srdce a duch človeka sú príliš ďaleko od Boha, a to až do takej miery, že človek naďalej slúži satanovi, hoci nasleduje Boha – a ešte stále to nevie. Nik aktívne nevyhľadáva Božie stopy a Božie zjavenie. Nik nechce existovať pod Božou starostlivosťou a opaterou. Radšej sa chce spoliehať na našepkávanie satana, toho zlého, aby sa prispôsobil tomuto svetu a pravidlám existencie, podľa ktorých žije zlé ľudstvo. Tu sa srdce a duch človeka klaňajú satanovi a stali sa jeho potravou. Ba čo viac, ľudské srdce a duch sa stali miestom, kde môže prebývať satan. Človek je preňho vhodnou skrýšou. Takto človek nevedome stráca schopnosť pochopiť princípy ľudského bytia, hodnotu i zmysel ľudskej existencie. Božie zákony a zmluva medzi Bohom a človekom sa v ľudskom srdci postupne vytrácajú. Človek prestáva hľadať Boha alebo si Ho všímať. Časom už človek nevie, prečo ho Boh stvoril. Nechápe ani slová, ktoré vychádzajú z Božích úst. Nerozumie ničomu, čo pochádza od Boha. Človek potom začne odmietať Božie zákony a ustanovenia. Jeho srdce a duch sa otupia… Boh stráca človeka, ktorého pôvodne stvoril, a človek zasa stráca svoj pôvod: to je zármutok tohto ľudského rodu. Boh od samého začiatku až doteraz vytvára tragédiu pre ľudstvo, v ktorej je človek protagonistom i obeťou. A nik nedokáže povedať, kto je režisérom tejto tragédie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 259

Boh stvoril tento svet a priviedol naň človeka, živú bytosť, ktorej udelil život. Potom mal človek rodičov a príbuzných a už nebol sám. Len čo človek po prvýkrát uzrel tento hmotný svet, bol predurčený na to, aby existoval v rámci Božieho predurčenia. Dych života od Boha živí každú živú bytosť odmalička až do dospelosti. Počas tohto procesu si nik nemyslí, že človek rastie pod Božou opaterou. Skôr verí, že človek rastie pod láskyplnou opaterou svojich rodičov a jeho vlastný životný inštinkt riadi jeho rast. To preto, lebo človek nevie, kto mu dal život, ani odkiaľ pochádza, a už vôbec nie, akým spôsobom životný inštinkt vytvára zázraky. Vie len to, že jedlo je základom, vďaka ktorému žije ďalej, že vytrvalosť je zdrojom jeho existencie a že presvedčenia, ktoré existujú v jeho mysli, sú kapitálom, od ktorého závisí jeho prežitie. O Božej milosti a Božej opatere človek vôbec nevie, a tak premrháva život, ktorý mu Boh dal… Ani jeden z tohto ľudstva, o ktoré sa Boh stará dňom i nocou, sa nepodujme Ho uctievať. Boh len pokračuje v práci na človeku, od ktorého nič neočakáva, ako si to naplánoval. Robí tak v nádeji, že raz sa človek prebudí zo sna a zrazu si uvedomí hodnotu a zmysel života, cenu, ktorú Boh zaplatil za všetko, čo mu dal. Uvedomí si ustarostenosť Boha, ktorý dychtivo čaká, že sa k Nemu človek vráti. Nik ešte nenazrel do tajomstiev, ktorými sa riadi vznik a pokračovanie ľudského života. Len Boh, ktorý všetkému rozumie, mlčky znáša bolesť a údery, ktoré Mu dáva človek, ktorý od Neho všetko dostal, ale nie je Mu vďačný. Človek sa teší zo všetkého, čo mu život prináša, a považuje to za samozrejmosť. Podobne je „samozrejmosťou“ aj to, že človek zradil Boha, zabudol na Neho a vydiera Ho. Je možné, že by bol Boží plán naozaj taký dôležitý? Je možné, že človek, táto živá bytosť, ktorá vyšla z Božej ruky, je skutočne taký dôležitý? Boží plán je určite dôležitý. Táto živá bytosť, ktorú stvorila Božia ruka, však existuje vďaka Jeho plánu. Preto Boh nemôže zrušiť svoj plán z nenávisti k tomuto ľudstvu. Práve pre Jeho plán a pre dych, ktorý vdýchol, Boh znáša všetky súženia, a to nie pre telo človeka, ale pre jeho život. Robí to preto, aby si nevzal späť telo človeka, ale život, ktorý mu vdýchol. To je Jeho plán.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 260

Všetci, čo prichádzajú na tento svet, musia prejsť životom a smrťou. Väčšina z nich prešla cyklom smrti a znovuzrodenia. Tí, čo žijú, čoskoro zomrú, a mŕtvi sa čoskoro vrátia. To všetko je kolobeh života, ktorý Boh usporiadal pre každú živú bytosť. Avšak tento priebeh a kolobeh sú tou pravdou, ktorú Boh chce, aby človek videl: že život, ktorý Boh dal človeku, je nekonečný. Neobmedzuje ho fyzika, čas alebo priestor. Toto je tajomstvo života, ktorý Boh dal človeku. Je to dôkaz, že život pochádza od Neho. Hoci mnohí neveria, že život pochádza od Boha, človek sa nevyhnutne teší zo všetkého, čo pochádza od Boha, a to bez ohľadu na to, či verí v Jeho existenciu, alebo ju popiera. Keby Boh zrazu zmenil svoje srdce a chcel si vziať všetko, čo existuje na tomto svete, a vzal by život, ktorý dal, potom by všetko zaniklo. Boh používa svoj život na to, aby sa staral o všetko živé aj neživé. Privádza všetko do správneho poriadku vďaka svojej moci a autorite. To je pravda, ktorú nik nemôže pochopiť ani jej porozumieť. Tieto nepochopiteľné pravdy sú prejavom a svedectvom o Božej životnej sile. A teraz Mi dovoľ, aby som ti prezradil tajomstvo: veľkosť Božieho života a moc Jeho života sú pre akúkoľvek stvorenú bytosť nepochopiteľné. Je to tak teraz, ako to bolo v minulosti, a bude to tak aj v budúcnosti. Druhé tajomstvo, ktoré ti prezradím, je toto: zdroj života pre všetky stvorenia pochádza od Boha bez ohľadu na to, ako sa líšia svojou životnou formou alebo štruktúrou. Bez ohľadu na to, akou si živou bytosťou, nemôžeš sa obrátiť proti životnej dráhe, ktorú určil Boh. V každom prípade si prajem len to, aby človek pochopil toto: bez Božej starostlivosti, opatery a zabezpečenia človek nemôže prijať všetko, čo má prijať, bez ohľadu na to, ako sa usiluje alebo zápasí. Ak sa Boh nestará o život človeka, človek stráca zmysel pre hodnotu života a nevníma zmysel života. Ako by Boh mohol dovoliť, aby bol človek, ktorý ľahkovážne mrhá hodnotou svojho života, taký bezstarostný? Ako som už povedal: nezabúdaj, že Boh je zdrojom tvojho života. Ak si človek neváži nič, čo mu Boh dal, nielenže si Boh vezme späť to, čo mu dal na začiatku, ale prinúti ho, aby Mu vrátil dvojnásobok ceny všetkého, čo mu dal.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka

Božie slová na každý deň  Úryvok 261

Všetko v tomto svete sa rýchlo mení s myšlienkami Všemohúceho a pred Jeho očami. Veci, o ktorých ľudstvo nikdy nepočulo, náhle prichádzajú, kým veci, ktoré ľudstvo dlho vlastnilo, sa nebadane vytrácajú. Nik nedokáže pochopiť pozíciu Všemohúceho a už vôbec nie vnímať transcendentnosť a veľkosť Jeho životnej sily. Je transcendentný v tom, že dokáže vnímať veci, ktoré ľudia vnímať nedokážu. Je veľký v tom, že On je ten opustený ľudstvom, a predsa ľudstvo zachraňuje. On pozná zmysel života a smrti a okrem toho pozná zákony bytia, ktorými by sa stvorené ľudstvo malo riadiť. On je základom ľudskej existencie a On je ten Vykupiteľ, ktorý opäť vzkriesi ľudstvo. On zaťažuje šťastné srdcia žiaľom a pozdvihuje smútiace srdcia šťastím. To všetko pre svoje dielo a pre svoj plán.

Ľudstvo opustilo zaopatrenie života od Všemohúceho, ignoruje zmysel existencie, ale napriek tomu sa bojí smrti. Sú bez pomoci a bez opory, a predsa sa stále zdráhajú zavrieť oči, a usilujú sa predlžovať svoju biednu existenciu v tomto svete. Sú to telesné schránky bez zmyslu pre svoje vlastné duše. Aj ty žiješ takto – bez nádeje, rovnako ako ostatní, bez cieľa. Iba jediný, legendárny svätý, zachráni ľudí, ktorí vzdychajú uprostred svojho utrpenia a zúfalo túžia po Jeho príchode. Tí, ktorým chýba svedomie, si túto skutočnosť nikdy neuvedomovali. Ľudia po ňom napriek tomu stále tak túžia. Všemohúci je milosrdný k týmto ľuďom, ktorí hlboko trpeli. Zároveň cíti odpor k týmto ľuďom, ktorým chýba vedomie, a až príliš dlho musel čakať na odpoveď od ľudstva. Túži hľadať – hľadať tvoje srdce a tvojho ducha, chce ti priniesť vodu a jedlo a prebudiť ťa, aby si už nikdy nebol smädný ani hladný. Keď si veľmi unavený a keď začínaš cítiť niečo z pochmúrnej opustenosti tohto sveta, nebuď stratený, neplač. Všemohúci Boh, strážca, vždy uvíta tvoj návrat. Drží stráž po tvojom boku a čaká na teba, kým sa obrátiš späť. Čaká na deň, keď si zrazu spomenieš: keď si uvedomíš, že pochádzaš od Boha, že v nejakom neznámom čase si stratil svoje smerovanie, v nejakom neznámom čase si po ceste stratil svedomie a v nejakom neznámom čase si si osvojil iného „otca“; keď si navyše uvedomíš, že Všemohúci vždy držal stráž a čakal veľmi, veľmi dlhý čas na tvoj návrat. Pozeral sa so zúfalou túžbou a čakal na reakciu bez odpovede. Jeho sledovanie a čakanie sú neoceniteľné a poskytuje ich kvôli samotnému ľudskému srdcu a ľudskému duchu. Možno je toto sledovanie a čakanie nekonečné, a možno sa blíži ku koncu. Ty by si však mal presne vedieť, kde sa práve teraz nachádza tvoje srdce a tvoj duch.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Povzdychy Všemohúceho

Božie slová na každý deň  Úryvok 262

Ako príslušníci ľudskej rasy a oddaní kresťania máme všetci zodpovednosť a povinnosť ponúknuť svoje mysle a telá pre naplnenie Božieho poverenia, pretože celé naše bytie pochádza od Boha a existuje vďaka Jeho zvrchovanosti. Ak naše mysle a telá nebudú za Božie poverenie a spravodlivej veci ľudstva, potom naše duše budú cítiť, že nie sú hodné tých, ktorí boli umučení kvôli Božiemu povereniu, a že sú oveľa viac nehodné Boha, ktorý nám dal všetko.

Boh stvoril tento svet, stvoril toto ľudstvo, a navyše bol architektom starovekej gréckej kultúry a ľudskej civilizácie. Len Boh utešuje toto ľudstvo a len Boh sa oň vo dne v noci stará. Rozvoj a pokrok ľudstva sa nedajú oddeliť od Božej zvrchovanosti a minulosť a budúcnosť ľudstva nemožno izolovať od Božích plánov. Ak si skutočný kresťan, potom určite veríš, že k vzostupu a pádu každého štátu alebo národa dochádza podľa Božích plánov. Iba samotný Boh pozná osud krajiny alebo národa a iba Boh riadi život ľudstva. Ak ľudstvo alebo krajina túži po dobrom osude, človek musí s úctou pokľaknúť pred Boha, kajať sa a priznať svoje hriechy, pretože inak bude osud a konečný osud ľudstva katastrofou, ktorej sa nebude dať vyhnúť.

Obzrime sa späť do čias, keď Noe postavil svoju archu: ľudia boli hlboko skazení, odvrátili sa od Božieho požehnania, Boh sa o nich už nestaral a prišli o Jeho prísľuby. Žili v temnote, bez Božieho svetla. Potom sa stali od prírody zhýralými a podľahli strašnej skazenosti. Takíto ľudia nemohli dostať Boží prísľub, neboli hodní toho, aby videli Jeho tvár alebo počuli Jeho hlas, pretože Boha opustili, zavrhli všetko, čo im dal, a zabudli na Jeho učenie. Ich srdce sa od Boha čoraz viac vzďaľovalo, stali sa takými zvrátenými, že prišli o všetok rozum a ľudskú prirodzenosť a boli čoraz horší. Potom kráčali čoraz bližšie k smrti a spadli pod Boží hnev a trest. Iba Noe uctieval Boha a vyhýbal sa zlu, preto počul Boží hlas a Božie pokyny. Postavil archu podľa Božieho slova a zhromaždil najrôznejšie živé bytosti. A keď už bolo takto všetko pripravené, Boh poslal na svet skazu. Prežil ju len Noe a sedem ďalších členov jeho rodiny, pretože Noe uctieval Jahveho a vyhýbal sa zlu.

A teraz sa pozrime do súčasnosti: takí spravodliví ľudia, ako bol Noe, ktorý dokázal uctievať Boha a vyhýbať sa zlu, dnes už neexistujú. Boh je napriek tomu voči ľudstvu milostivý a dáva mu v tejto poslednej epoche rozhrešenie. Hľadá tých, ktorí túžia po Jeho zjavení. Hľadá tých, ktorí dokážu počuť Jeho slová, nezabudli na Jeho poverenie a ponúkajú Mu svoje srdce a telo. Hľadá tých, ktorí sú pred Ním pokorní ako deti a neodporujú Mu. Ak sa zasvätíš Bohu a nezabráni ti v tom žiadna sila, Boh sa na teba bude pozerať s láskou a požehná ti. Ak máš vysoké postavenie, ctihodnú povesť, množstvo vedomostí, veľa majetku a podporu mnohých ľudí, no tieto veci ti nebránia postaviť sa pred Boha, aby si prijal Jeho volanie a poverenie a urobil, čo ti prikáže, potom to, čo urobíš, bude mať najväčší význam na zemi a bude to tá najspravodlivejšia vec, ktorú ľudstvo kedy vykonalo. Ak volanie Boha odmietneš kvôli svojmu postaveniu a vlastným cieľom, budeš prekliaty a Boh tebou bude opovrhovať. Možno si prezident, vedec, pastor alebo starejší, na tvojej pozícii však nezáleží. Ak sa budeš pri svojej činnosti spoliehať na svoje vedomosti a schopnosti, vždy zlyháš a prídeš o Božie požehnanie, pretože Boh neprijme nič z toho, čo urobíš, a neprizná správnosť tvojho konania ani to, že pracuješ pre dobro ľudstva. Povie, že všetko, čo robíš, robíš preto, aby si využil vedomosti a silu ľudstva na potlačenie Božej ochrany človeka a popretie Božieho požehnania. Povie, že vedieš ľudstvo do temnoty, v ústrety smrti a k začiatku neobmedzenej existencie, v ktorej človek stratil Boha a Jeho požehnanie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh vládne osudu celého ľudstva

Božie slová na každý deň  Úryvok 263

Odkedy ľudstvo vynašlo spoločenské vedy, myseľ človeka sa zaoberá vedou a poznatkami. Z vedy a poznatkov sa potom stali nástroje na ovládanie ľudstva a človek už viac nemá dostatok priestoru na uctievanie Boha ani priaznivú situáciu na takéto uctievanie. Boh klesol v srdci človeka na ešte nižšie miesto. Bez Boha v srdci je vnútorný svet človeka ponurý, beznádejný a prázdny. Mnohí vedci z oblasti spoločenských vied, historici a politici následne začali prichádzať s teóriami spoločenskej vedy, evolúcie ľudstva a s ďalšími teóriami, ktoré protirečia pravde o Božom stvorení človeka, aby vyplnili srdce a myseľ ľudstva. A takto počet tých, ktorí veria, že Boh stvoril všetko, ešte viac klesol a pribudlo tých, ktorí veria evolučnej teórii. Čoraz viac ľudí považuje záznamy o Božom diele a Božích slovách z éry Starého zákona za mýty a legendy. Do srdca sa im vkradol nezáujem o Božiu vznešenosť a veľkosť, o dogmu, že Boh existuje a má zvrchovanosť nad všetkým. Prežitie ľudstva a osud krajín a národov pre nich už nie sú dôležité a človek žije v prázdnom svete, zaujatý iba jedlom, pitím a vyhľadávaním pôžitkov. … Len málo ľudí sa dnes snaží zistiť, kde Boh v súčasnosti vykonáva svoje dielo alebo ako ovláda a určuje konečný osud človeka. A ľudská civilizácia je takto čoraz menej schopná držať sa želaní človeka. Veľa ľudí si dokonca uvedomuje, že žijú v takomto svete, a preto sú menej šťastní ako tí, ktorí už zomreli. Dokonca aj ľudia v krajinách, ktoré bývali veľmi civilizované, vyjadrujú takéto sťažnosti. Bez Božieho vedenia je totiž jedno, ako veľmi si vládcovia a sociológovia lámu hlavu s cieľom zachovať ľudskú civilizáciu – je to úplne márne. Nikto nedokáže vyplniť prázdnotu v srdci človeka, pretože nikto nemôže byť životom človeka a žiadna sociálna teória nevymaní človeka z prázdnoty, ktorá ho sužuje. Veda, poznatky, sloboda, demokracia, voľný čas, pohodlie: to všetko prináša človeku len dočasnú útechu. Napriek tomu, že má tieto veci, stále hreší a oplakáva neprávosti v spoločnosti. Tieto veci nedokážu obmedziť túžbu človeka po objavovaní. Je to spôsobené tým, že človeka stvoril Boh a nezmyselné obete a bádanie človeka vedú iba k väčšiemu nešťastiu a nútia človeka byť v neustálom strachu, bez poňatia o tom, ako čeliť budúcnosti ľudstva alebo ceste, ktorá sa pred ním nachádza. Človek sa dokonca začína báť vedy a poznatkov a ešte viac sa bojí pocitu prázdnoty. Bez ohľadu na to, či žiješ v slobodnej krajine, alebo v krajine bez ľudských práv, v tomto svete aj tak v konečnom dôsledku neunikneš osudu ľudstva. Či si vládcom, alebo ovládaným, nedokážeš uniknúť túžbe skúmať osud, záhady a konečný osud ľudstva a už vôbec nie si schopný uniknúť pred ohromujúcim pocitom prázdnoty. Takéto javy, ktoré sú spoločné pre celé ľudstvo, nazývajú sociológovia sociálne javy. Nenašiel sa však nikto, kto by tieto problémy vyriešil. Človek je v konečnom dôsledku len človek a žiadny človek nedokáže nahradiť miesto a život Boha. Ľudstvo nepotrebuje iba spravodlivú spoločnosť, v ktorej má každý čo jesť a všetci sú si rovní a slobodní. Potrebuje, aby mu Boh dal spásu a život. Iba keď Boh poskytne človeku život a spásu, môžu sa vyriešiť jeho potreby, jeho túžba po bádaní a duchovná prázdnota. Ak ľudia z nejakej krajiny alebo národa nedokážu prijať Božiu spásu a starostlivosť, takáto krajina alebo národ sa vydá na cestu úpadku smerom k temnote a Boh ich zničí.

Je možné, že tvoja krajina dnes prosperuje, no ak dovolíš svojim ľuďom, aby sa odvrátili od Boha, bude mať čoraz menej Božieho požehnania. Civilizácia tvojej krajiny sa bude čoraz viac rozpadať pod nohami a ľudia onedlho povstanú proti Bohu a budú preklínať nebesá. A tak, bez toho, aby o tom človek vedel, bude osud krajiny spečatený. Boh pozdvihne silné krajiny, aby čelili krajinám, ktoré preklial, ba dokonca ich môže vymazať z povrchu zemského. Vzostup a pád krajiny alebo národa závisí od toho, či ich vládcovia uctievajú Boha a či vedú svojich ľudí k tomu, aby boli bližšie k Bohu a uctievali Ho. No keďže tých, ktorí Boha skutočne hľadajú a uctievajú, je čoraz menej, Boh v tejto záverečnej epoche prejavuje špeciálnu láskavosť krajinám, v ktorých je kresťanstvo štátnym náboženstvom. Tieto krajiny zoskupuje do relatívne spravodlivého svetového tábora, zatiaľ čo ateistické štáty a tie, ktoré neuctievajú pravého Boha, sa stávajú oponentmi tohto spolku. Boh má takto nielen miesto medzi ľuďmi, na ktorom môže vykonávať svoje dielo, ale zároveň získava krajiny, ktoré dokážu mať spravodlivú autoritu, a umožňuje uvaľovanie sankcií a obmedzení na krajiny, ktoré Mu odporujú. Napriek tomu Boha neuctieva viac ľudí, pretože človek zblúdil priďaleko od Boha a na príliš dlhý čas na Neho zabudol. Na zemi zostanú iba krajiny, v ktorých vládne spravodlivosť a ktoré odolávajú nespravodlivosti. To je však ďaleko od Božích prianí, pretože vládcovia žiadnej krajiny nedovolia Bohu, aby vládol ich ľuďom, a žiadna politická strana nespojí svojich ľudí, aby uctievali Boha. Boh stratil svoje oprávnené miesto v srdci každej krajiny, národa a vládnucej strany, ba dokonca aj v srdci každého človeka. Aj keď v tomto svete existujú spravodlivé sily, vláda, v ktorej Boh nemá miesto v srdci človeka, je krehká. Bez Božieho požehnania sa politická scéna ocitne v chaose a nedokáže odolať jedinému úderu. Ľudstvo je bez Božieho požehnania ako bez slnka. Bez ohľadu na to, ako usilovne pracujú vládcovia v prospech svojich ľudí a koľko spravodlivých konferencií ľudstvo usporiada, nič z toho nepovedie k zvratu ani nezmení osud ľudstva. Človek verí, že krajina, v ktorej majú ľudia čo jesť a čo si obliecť a v ktorej žijú spoločne v mieri, je dobrá a dobre riadená. Boh si to však nemyslí. Takú krajinu, v ktorej Ho nikto neuctieva, zničí. Spôsob myslenia človeka je v príliš veľkom rozpore s Božím myslením. Ak teda hlava krajiny neuctieva Boha, jej osud bude tragický a táto krajina nebude mať konečný osud.

Boh sa nepodieľa na politike človeka, no ovláda osud krajiny a národa. Boh ovláda tento svet a celý vesmír. Osud človeka a Boží plán sú úzko prepojené a žiadny človek, krajina ani národ sa nevyhnú Božej zvrchovanosti. Ak chce človek poznať svoj osud, musí predstúpiť pred Boha. Boh sa postará o to, aby tí, ktorí Ho nasledujú a uctievajú, prosperovali, a tým, ktorí Mu odolávajú a odmietajú Ho, privodí skazu a záhubu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh vládne osudu celého ľudstva

Božie slová na každý deň  Úryvok 264

V ohromnom priestore vesmíru a nebies žije a rozmnožuje sa nespočetne veľa tvorov, dodržujúc cyklický zákon života a jedno nemenné pravidlo. Tí, čo umierajú, berú so sebou príbehy živých, a tí, čo žijú, opakujú tragickú minulosť tých, čo zahynuli. A tak ľudstvo nemôže inak, než sa pýtať: prečo žijeme? A prečo musíme zomrieť? Kto riadi tento svet? A kto stvoril ľudstvo? Stvorila ľudstvo naozaj Matka príroda? Má ľudstvo skutočne moc nad svojím osudom? … Toto sú otázky, ktoré sa ľudstvo neprestajne pýta tisíce rokov. Nanešťastie, čím viac je nimi človek posadnutý, tým väčšmi túži po vede. Veda ponúka chvíľkové uspokojenie a dočasný pôžitok tela, ale nedokáže človeka oslobodiť od samoty, osamelosti a neskrývanej hrôzy a bezmocnosti hlboko v jeho duši. Ľudstvo využíva vedecké poznanie, ktoré dokáže vidieť na vlastné oči a ktorému dokáže porozumieť svojou mysľou, len nato, aby znecitlivilo svoje srdce. Takéto vedecké poznanie však nezabráni ľudstvu objavovať tajomstvá. Človek jednoducho nevie, kto je Vládcom vesmíru a všetkého v ňom, ešte úbohejšie je jeho poznanie o počiatku a budúcnosti ľudstva. Ľudstvo nemá na výber, prosto žije a podlieha tomuto zákonu. Nik tomu neunikne a nik to nezmení, lebo medzi všetkým, čo existuje na Zemi a na nebesiach, je len Jeden od vekov až na veky, Ten, ktorý zvrchovane vládne všetkému. On je Ten, na ktorom nikdy nespočinul zrak človeka, Ten, ktorého ľudstvo nikdy nepoznalo, Ten, v ktorého existenciu ľudstvo nikdy neverilo – i tak je On Tým, kto vdýchol život predkom ľudstva a dal ľudstvu život. On je Ten, kto sa o ľudstvo stará a živí ho, dovoľuje mu, aby vôbec existovalo; a On je Ten, kto viedol ľudstvo až do dnešných čias. Navyše, On a jedine On je Ten, od koho závisí prežitie ľudstva. Zvrchovane vládne každej veci a každému tvorovi vo vesmíre. On riadi štyri ročné obdobia, On privoláva vietor, mráz, sneh a dážď. On prináša ľudstvu slnečné svetlo a ohlasuje noc. Bol to On, kto rozprestrel nebesia aj zem, a dal ľudstvu hory, jazerá a rieky a všetko živé v nich. Jeho skutky sú všadeprítomné, Jeho sila je všadeprítomná, Jeho múdrosť je všadeprítomná, Jeho autorita je všadeprítomná. Každý z týchto zákonov a každé z týchto pravidiel je stelesnením Jeho skutkov, a každé jedno odhaľuje Jeho múdrosť a Jeho autoritu. Kto by sa dokázal vymaniť spod Jeho zvrchovanosti? A kto sa dokáže odlúčiť od Jeho stvorení? Jeho zrak spočíva na všetkom, čo existuje, všetko žije pod Jeho vládou. Jeho skutky a Jeho moc nenechávajú ľudstvu inú možnosť, než priznať skutočnosť, že On skutočne existuje a zvrchovane vládne všetkému. Okrem Neho neexistuje nič, čo by dokázalo riadiť vesmír, nieto ešte donekonečna zaopatrovať ľudstvo. Bez ohľadu na to, či dokážeš rozpoznať Božie skutky, a bez ohľadu na to, či veríš v existenciu Boha, tvoj osud nepochybne určuje Boh, a Boh bude nepochybne vždy zvrchovane vládnuť všetkému. Jeho existencia a vláda nie sú založené na tom, či ich človek rozpozná a pochopí. Jedine On pozná minulosť človeka, jeho prítomnosť a budúcnosť, a jedine On dokáže rozhodnúť o osude ľudstva. Bez ohľadu na to, či túto skutočnosť dokážeš prijať, ľudstvo sa o tom všetkom čoskoro na vlastné oči presvedčí, čo je niečo, čo Boh čoskoro uskutoční. Ľudstvo žije a umiera Bohu na očiach. Človek žije pre Božie riadenie, a keď sa jeho oči poslednýkrát zavrú, i k tomu dôjde pre Božie riadenie. Človek prichádza a odchádza, zas a znova, tam a späť. Všetko je to bez výnimky súčasťou Božej zvrchovanosti a Jeho plánu. Božie riadenie nikdy neustalo; ustavične napreduje. On podnieti ľudstvo, aby si uvedomilo Jeho existenciu, aby dôverovalo Jeho zvrchovanosti, vzhliadlo Jeho skutky a vrátilo sa do Jeho kráľovstva. Toto je Jeho plán, a toto je dielo, ktoré spravuje po tisíce rokov.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 3: Človek môže byť spasený jedine v rámci Božieho riadenia