Božie slová na každý deň  Úryvok 406

Keď ľudia veria v Boha, milujú Ho a slúžia Mu k Jeho spokojnosti, dotýkajú sa Ducha Božieho svojimi srdcami a prijímajú Jeho spokojnosť, svoje srdcia spájajú so slovami Božími a riadia sa Jeho Duchom. Ak chcete žiť normálny duchovný život a vytvoriť si normálny vzťah s Bohom, najprv Mu musíte odovzdať svoje srdcia. Až po tom, keď pred ním upokojíte svoje srdce a celé svoje srdce mu odovzdáte, dokážete postupne rozvíjať normálny duchovný život. Ak ľudia vo svojej viere v Boha Mu neodovzdajú svoje srdcia, ak ich srdcia nie sú s Bohom a Jeho bremeno nepovažujú za svoje, tak jediné, čoho sú schopní, je podvádzanie Boha, typický akt nábožensky založených ľudí. Chválu od Boha za to nezískajú. Boh od takejto osoby nemôže získať nič; takéto osoby môžu predstavovať iba protipól Jeho práce. Takíto ľudia sú ako ozdoby v božom domove – sú iba náhradou, odpadkami a Boh z ich nemá úžitok. Neexistuje žiadna možnosť, že by Duch Svätý na nich mohol pracovať a ich zdokonaľovanie je úplne bezvýznamné. Takáto osoba je skutočnou chodiacou mŕtvolou. Duch Svätý nemôže použiť žiadnu ich časť – sú úplne ovládnutí a hlboko skazení satanom. Boh týchto ľudí vyradí. Keď dnes Duch Svätý používa ľudí, na naplnenie svojich úmyslov nepoužíva iba ich žiaduce časti – zdokonaľuje a mení aj tie ich časti, ktoré sú nežiaduce. Ak dokážeš odovzdať svoje srdce Bohu a upokojiť ho pred Ním, musíš mať príležitosť a musíš byť spôsobilý na to, aby ťa Duch Svätý použil, ako aj na to, aby si prijal Jeho osvietenie a osvetlenie. Navyše dostaneš možnosť, aby Duch Svätý odstránil tvoje nedostatky. Je pozitívne, že keď odovzdáš Bohu svoje srdce, budeš schopný vnoriť sa hlbšie a získať vyššiu úroveň poznania. Negatívnou stránkou je, že budeš lepšie poznať svoje chyby a nedostatky a budeš viac túžiť a viac sa snažiť, aby si uspokojil Božie úmysly. Navyše nebudeš negatívny a dokážeš sa aktívne zapojiť. To znamená, že si tá správna osoba. Predpokladajme, že tvoje srdce zostane pred Bohom pokojné, tak to, či od Ducha Svätého získaš chválu a či potešíš alebo nepotešíš Boha, významne závisí od toho, či sa dokážeš aktívne zapojiť. Keď Duch Svätý osvieti ľudí a použije ich, nikdy ich nezmení negatívne. Vždy sa snaží o ich aktívny pokrok. A aj napriek tomu, že tak učiní, ľudia budú mať aj naďalej svoje slabosti, ale nenechajú sa nimi ovplyvňovať. Vo svojom životnom pokroku neotáľajú a snažia sa uspokojovať Božie úmysly. Takto je to normálne. Ak to dokážeš, znamená to, že je v tebe prítomný Duch Svätý. Ak je osoba vždy negatívna, a ak po jej osvietení a sebapoznaní stále ostane negatívnou a pasívnou, a nedokáže sa postaviť za Boha ani s ním pracovať, takáto osoba od Boha príjme iba milosť a Duch Svätý pri nej stáť nebude. Ich negatívnosť znamená, že svoje srdcia neobrátili k Bohu a že Boží Duch ich ducha neoslovil. To by mali všetci pochopiť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dôležitosť normálneho vzťahu s Bohom

Božie slová na každý deň  Úryvok 407

Skrze skúsenosť je zjavné, že upokojenie srdca pred Bohom je mimoriadne dôležité. Súvisí to s problémami duchovného života ľudí a ich životného pokroku. Tvoje hľadanie pravdy a zmena tvojej povahy prinesú ovocie iba vtedy, ak bude tvoje srdce pred Bohom pokojné. Je to preto, že si prišiel pred neho nesúc bremeno, pretože máš neustále pocit, že máš v mnohých smeroch mnoho nedostatkov, že existuje mnoho právd, ktoré musíš poznať, že existuje široká škála reality, ktorú musíš zažiť a že by si mal brať ohľad na Božie úmysly. Tieto otázky neustále prúdia v tvojej mysli, máš pocit, ako keby ťa zaťažovali silou, ktorá ti bráni dýchať a máš pocit ťažoby na srdci (aj keď nie si v negatívnom stave). Iba takáto osoba je spôsobilá prijať osvietenie Božieho slova a nechať sa viesť Duchom Božím. Dôvodom je ich bremeno, pocit ťažoby na srdci, a možno povedať, že dôvodom je aj cena, ktorú zaplatili a utrpenie, ktoré znášali pred Bohom, aby získali Jeho osvietenie a osvetlenie. Boh k nikomu nemá žiadny zvláštny prístup. Vo svojej interakcii s ľuďmi je vždy spravodlivý, ale ľudí neobdarováva svojvoľne ani bezpodmienečne. To je jeden zo znakov Jeho spravodlivej povahy. Mnohí ľudia v skutočnom živote zatiaľ túto sféru nedosiahli. Ich srdcia sa musia úplne obrátiť k Bohu, aby už nenastala žiadna väčšia zmena v ich povahe života. Je to preto, že žijú iba v milosti Božej a že si musia získať dielo Ducha Svätého. Kritériá, ktoré musia ľudia spĺňať na to, aby ich Boh použil, sú tieto: Ich srdcia sa musia obrátiť k Bohu, musia niesť bremeno Jeho slov, v ich srdciach musí horieť túžba a musia sa zo všetkých síl snažiť hľadať pravdu. Iba títo ľudia si zaslúžia dielo Ducha Svätého a často prijímajú Jeho osvietenie a osvetlenie. Ľudia, ktorých Boh používa, sa navonok javia ako ľudia bez rozumu a normálnych vzťahov s inými, hovoria však starostlivo a vždy si dokážu zachovať pokojné srdcia pred Bohom. Takýto typ človeka je spôsobilý na to, aby ho používal Duch Svätý. Títo ľudia „bez rozumu“, o ktorých Boh hovorí, nemávajú s ostatnými normálne vzťahy a navonok im nezáleží na láske ani praktikách, keď však vykonávajú duchovné spoločenstvo o duchovných záležitostiach, dokážu otvoriť svoje srdcia a obetavo poskytovať ostatným osvetlenie a osvietenie, ktoré prijali zo svojej spojitosti s Bohom. Takto oni vyjadrujú svoju lásku k Bohu a uspokojujú Jeho úmysly. Keď ich ostatní ohovárajú a vysmievajú sa im, snažia sa, aby neboli navonok ovplyvnení ľuďmi, skutočnosťami ani vecami, a pred Bohom sú pokojní. Zdá sa, ako keby mali svoje vlastné jedinečné poznatky. Bez ohľadu na to, čo robia iní ľudia, ich srdcia nikdy Boha neopúšťajú. Keď sa iní ľudia rozprávajú a smejú, ich srdcia ostávajú pred Bohom, napĺňajú Jeho slovo alebo sa vo svojich srdciach potichu k Bohu modlia a snažia sa vypátrať Jeho túžby. Takíto ľudia neprikladajú zachovaniu normálnych medziľudských vzťahov žiadnu dôležitosť a zdá sa, že nemajú žiadnu filozofiu pre svetské záležitosti. Zdajú sa byť plní života, roztomilí a nevinní, vyžaruje z nich aj určitý pokoj. To je podoba človeka, ktorého Boh používa. Filozofie pre svetské záležitosti alebo „normálny rozum“, jednoducho týmto osobám nedávajú zmysel. Zasvätili celé svoje srdce Božiemu slovu a zdá sa, že vo svojich srdciach prechovávajú iba Boha. Toto je typ osoby „bez rozumu“, na ktorého Boh poukazuje a ide presne o tento typ človeka, ktorého Boh používa. Znaky človeka, ktorého Boh používa sú tieto: bez ohľadu na to, kedy a kde, sú ich srdcia vždy pred Bohom a bez ohľadu na to, do akej miery zhýralé môžu byť iné osoby a na to, do akej miery sa iní ľudia oddávajú hriechu a zmyselnostiam, srdce takejto osoby nikdy Boha neopustí a takíto ľudia nikdy nesplynú s masami. Iba takýto typ človeka môže byť použitý Bohom a iba takýto typ človeka zdokonaľuje Duch Svätý. Ak to nedokážeš dosiahnuť, nie si spôsobilý, aby ťa Boh získal a nie si spôsobilý ani na to, aby ťa Duch Svätý zdokonalil.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dôležitosť normálneho vzťahu s Bohom

Božie slová na každý deň  Úryvok 408

Ak chceš nadviazať normálny vzťah s Bohom, tvoje srdce sa musí k Nemu obrátiť – to bude základom pre nadviazanie normálnych vzťahov aj s inými ľuďmi. Ak nemáš normálny vzťah s Bohom, nezáleží na tom, čo všetko činíš na zachovanie svojich vzťahov s inými ľuďmi, nezáleží ani na tom, ako tvrdo pracuješ alebo koľko energie do všetkého vkladáš, všetko to bude patriť k filozofii človeka pre svetské záležitosti. Namiesto vytvárania normálnych medziľudských vzťahov podľa slova Božieho si budeš chrániť svoju pozíciu medzi ľuďmi a prijímať ich chválu z ľudských perspektív a filozofií. Ak sa nesústredíš na svoje vzťahy s ľuďmi a namiesto toho budeš zachovávať normálny vzťah s Bohom, ak Mu budeš chcieť odovzdať svoje srdce a naučíš sa Mu podriadiť, tvoje medziľudské vzťahy sa prirodzene znormalizujú. Tieto vzťahy potom nebudú založené na tele, ale postavené na základoch Božej lásky. Nebudeš mať takmer žiadne vzťahy s inými ľuďmi založené na telesnej interakcii, ale na duchovnej úrovni budú medzi vami existovať priateľstvo, vzájomná láska, spokojnosť a odovzdanie. To všetko je možné dosiahnuť na základe túžby uspokojiť Boha – tieto vzťahy nie sú udržiavané filozofiami človeka pre svetské záležitosti; vytvárajú sa prirodzene, keď niekto nesie bremeno za Boha. Nevyžadujú od teba žiadne umelé ľudské úsilie, musíš iba praktizovať v súlade s princípmi Božích slov. Si ochotný byť ohľaduplný k Božím úmyslom? Chceš sa stať človekom, ktorý pred Ním stojí „bez rozumu“? Chceš odovzdať celé svoje srdce Bohu a chceš prestať myslieť na svoju pozíciu medzi ľuďmi? Ak sa zamyslíš nad všetkými ľuďmi, s ktorými si v spojení, s ktorými z nich udržiavaš najlepšie vzťahy? S ktorým máš najhoršie vzťahy? Sú tvoje vzťahy s ľuďmi normálne? Komunikuješ so všetkými ľuďmi rovnocenne? Sú tvoje vzťahy s ostatnými naplnené tvojou filozofiou pre svetské záležitosti alebo sú založené na Božej láske? Keď ľudia neodovzdajú svoje srdcia Bohu, ich duch bude stagnovať, bude otupený a nevedomý. Takíto ľudia nikdy nepochopia Božie slová, nikdy nedokážu nadviazať normálny vzťah s Bohom a nikdy vo svojej povahe nedosiahnu zmenu. Zmena povahy človeka je procesom odovzdania celého srdca Bohu, ako aj procesom prijímania osvietenia a osvetlenia plynúceho z Jeho slov. Božie dielo umožňuje ľuďom aktívne sa zapojiť a odstrániť svoje negatívne časti po tom, keď o sebe nadobudnú znalosti. Keď si odovzdal svoje srdce Bohu, pocítiš každý, aj ten najmenší záchvev tvojho ducha a rozoznáš každú časť Božieho osvietenia a osvetlenia. Ak vydržíš, postupne sa dostaneš na cestu zdokonalenia Duchom Svätým. Čím pokojnejšie bude tvoje srdce pred Bohom, tým citlivejší a vnímavejší bude tvoj duch, tým viac dokážeš rozoznať spôsob, akým ho Duch Svätý ovplyvňuje a tým budú tvoje vzťahy s Bohom normálnejšie. Normálne medziľudské vzťahy sa vytvárajú na základe obrátenia svojho srdca k Bohu; nevytvárajú sa z ľudského úsilia. Ak v srdci človeka Boh chýba, vzťahy s ostatnými ľuďmi budú iba bežnými pozemskými vzťahmi. Nie sú normálne, sú zmyselným pôžitkárstvom a Boh ich nenávidí a protivia sa mu. Ak uznáš, že tvoj duch sa pohol, chceš ale vykonávať duchovné spoločenstvo s tými, ktorých máš rád a rešpektuješ ich, a ak si zaujatý a nechceš hovoriť s ľuďmi, ktorých nemáš rád, a ktorí od teba potrebujú radu, je to ešte významnejším dôkazom toho, že si ovládaný pocitmi a že s Bohom vôbec nemáš nadviazaný normálny vzťah. Dokazuje to, že sa snažíš Boha oklamať a že zakrývaš svoju vlastnú prízemnosť. Je možné, že sa o niektoré svoje poznatky dokážeš podeliť, ak sú však tvoje úmysly nesprávne, všetko to, čo konáš, je dobré iba podľa ľudských noriem. Chválu od Boha za to nezískaš. Tvoje kroky budú vedené tvojou zmyselnosťou, nie Božím bremenom. Vhodný na to, aby ťa Boh použil, budeš iba vtedy, ak pred Ním dokážeš upokojiť svoje srdce a udržiavaš normálne vzťahy so všetkými, ktorí Ho milujú. Ak to dokážeš, nezáleží na tvojich interakciách s ostatnými, nebudeš konať v súlade so svojou filozofiou pre svetské záležitosti a budeš pred Ním vnímať Jeho bremeno a Jeho život. Koľko takýchto ľudí je medzi vami? Sú tvoje vzťahy s ostatnými naozaj normálne? Na akých základoch sú vytvorené? Koľko filozofií pre svetské záležitosti vyznávaš? Zavrhol si ich? Ak sa tvoje srdce nedokáže úplne obrátiť k Bohu, nie si Jeho – pochádzaš zo satana, vraciaš sa k nemu a nezaslúžiš si, aby si sa stal jedným z Božieho ľudu. Je potrebné, aby si sa nad týmito otázkami dôsledne zamyslel.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dôležitosť normálneho vzťahu s Bohom

Božie slová na každý deň  Úryvok 409

V otázke viery v Boha je potrebné vyriešiť minimálne to, ako mať s Bohom normálny vzťah. Ak ho nemáte, zmysel vašej viery v Boha sa stráca. Nadviazať normálny vzťah s Bohom možno výlučne so srdcom, ktoré je v Božej prítomnosti pokojné. Ak máme s Bohom normálny vzťah, znamená to, že dokážeme nepochybovať o celom Božom diele a nepopierať ho, a že sme schopní sa Jeho dielu podriadiť. To znamená mať v Božej prítomnosti správne úmysly, nerobiť si vlastné plány a vo všetkých veciach brať ohľad najprv na záujmy Božej rodiny – prijať starostlivý Boží dohľad a podriadiť sa Božím opatreniam. V Božej prítomnosti, vo všetkom, čo robíte, musíte byť schopní utíšiť svoje srdce. Aj keď Jeho úmyslom nerozumiete, stále si musíte plniť svoje povinnosti a záväzky, ako najlepšie viete. Keď sa ti zjavia Božie úmysly, konaj podľa nich a ešte nebude príliš neskoro. Keď je tvoj vzťah s Bohom normálny, potom budú normálne aj tvoje vzťahy s ľuďmi. Aby ste si vybudovali normálny vzťah s Bohom, všetko musíte stavať na základe Božích slov. Musíte vykonávať svoju povinnosť podľa Božích slov a požiadaviek, napraviť svoj postoj a vo všetkom hľadať pravdu. Musíte ju praktizovať, keď jej porozumiete, a bez ohľadu na to, čo sa vám stane, musíte sa modliť k Bohu a hľadať Ho skrze srdce podriadené Bohu. Takto si budete môcť udržať normálny vzťah s Bohom. Okrem riadneho plnenia svojich povinností sa treba uistiť, že nerobíte nič, čo neprospieva vstupu Božích vyvolených do života, a nehovoríte nič, čo by bratom a sestrám nebolo na osoh. Prinajmenšom nesmiete konať nič, čo je v rozpore s vaším svedomím, a vonkoncom nesmiete robiť nič hanebné. Rozhodne nesmiete robiť nič, čo sa obzvlášť prieči alebo odporuje Bohu, alebo narúša dielo či život cirkvi. Buďte spravodliví a čestní vo všetkom, čo robíte, a uistite sa, že každý váš počin je hodný postaviť sa pred Boha. Hoci môže byť telo niekedy slabé, musíte byť schopní uprednostniť záujmy Božej rodiny pred svojimi vlastnými, bez baženia po osobnom zisku, bez vykonania niečoho sebeckého alebo opovrhnutiahodného. Častejšie sa nad sebou zamýšľajte. Takto budete môcť často žiť pred Bohom a váš vzťah sa stane úplne normálnym.

Celé svoje konanie musíš podrobiť skúške, či sú tvoje úmysly správne. Ak dokážeš konať podľa Božích požiadaviek, potom je tvoj vzťah s Bohom normálny. Toto je minimálne kritérium. Preskúmaj svoje úmysly, a ak zistíš, že sa objavili nejaké nesprávne, maj silu vzdorovať im a konať podľa Božích slov. Takto sa staneš človekom správnym pred Bohom, čo zase ukazuje, že tvoj vzťah s Bohom je normálny, a že všetko, čo robíš, robíš v záujme Boha a nie pre seba. Vo všetkých svojich skutkoch a slovách buď schopný nasmerovať svoje srdce na správnu cestu a konať spravodlivo, a nenechaj sa viesť svojimi pocitmi ani nekonaj podľa vlastnej vôle. To sú zásady, ktorými sa musia riadiť veriaci v Boha. Drobnosti dokážu odhaliť úmysly a duchovné postavenie človeka. Ak chce teda niekto vstúpiť na cestu Božieho zdokonalenia, musí dať najprv do poriadku svoje úmysly a svoj vzťah s Bohom. Boh ťa môže zdokonaliť len vtedy, keď je tvoj vzťah s Ním normálny. Len vtedy v tebe môže Božie orezávanie, disciplinovanie a zušľachťovanie dosiahnuť zamýšľaný účinok. To znamená, že ak sú ľudské bytosti schopné uchovať si Boha v srdciach a neusilujú sa o osobný zisk ani nepremýšľajú o vlastných vyhliadkach (v telesnom zmysle), ale namiesto toho nesú bremeno vstupu do života, robia, čo je v ich silách, aby sa usilovali o pravdu a podriadili sa Božiemu dielu – ak to dokážeš, potom ciele, ktoré nasleduješ, budú správne a tvoj vzťah s Bohom sa stane normálnym. Napravenie vzťahu s Bohom sa môže nazvať prvým krokom vstupu človeka na duchovnú cestu. Hoci je osud človeka v Božích rukách, je predurčený Bohom a človek ho nedokáže zmeniť; to, či ťa Boh môže urobiť dokonalým alebo či ťa získa, závisí od toho, či je tvoj vzťah s Bohom normálny. Môžeš mať svoje slabiny a vzdorovité stránky, ale pokiaľ sú tvoje postoje a úmysly správne, a pokiaľ je tvoj vzťah s Bohom správny a normálny, potom si spôsobilý na to, aby ťa Boh zdokonalil. Ak však nemáš s Bohom správny vzťah a konáš v záujme tela alebo svojej rodiny, potom bez ohľadu na to, ako tvrdo pracuješ, bude tvoje úsilie márne. Ak je tvoj vzťah s Bohom normálny, všetko ostatné do seba zapadne. Boh nepozerá na nič iné, len na to, či sú tvoje postoje vo viere v Boha správne: v koho veríš, v záujme koho veríš a prečo veríš. Ak dokážeš vidieť tieto veci jasne a praktizovať so správnymi názormi, potom vo svojom živote urobíš pokrok a taktiež budeš mať zaručený vstup na správnu cestu. Ak tvoj vzťah s Bohom nie je normálny a tvoje názory na vieru v Boha sú pomýlené, potom je všetko ostatné márne a bez ohľadu na to, ako silno veríš, nezískaš nič. Až po tom, čo sa tvoj vzťah s Bohom stane normálnym, získaš od Neho chválu, keď budeš vzdorovať telu, budeš sa modliť, trpieť, vytrváš, podriadiš sa, pomôžeš svojim bratom a sestrám, väčšmi sa vydáš Bohu a tak ďalej. To, či má tvoje konanie nejakú hodnotu alebo význam, závisí od toho, či sú tvoje úmysly pravé a tvoje postoje správne. V súčasnosti mnoho ľudí verí v Boha tak, akoby skláňali hlavy, aby sa pozreli na hodinky – ich perspektíva je pokrivená a treba ju narovnať nejakým prelomom. Ak sa tento problém vyrieši, všetko bude v poriadku. Ak nie, všetko vyjde nazmar. Niektorí ľudia sa v Mojej prítomnosti správajú dobre, ale za Mojím chrbtom Mi len vzdorujú. To je prejavom nečestnosti a klamlivosti a takýto typ človeka je služobníkom satana. Sú typickým stelesnením satana a prišli skúšať Boha. Správnym človekom si len vtedy, keď sa dokážeš podriadiť Môjmu dielu a Mojim slovám. Pokiaľ dokážeš jesť a piť Božie slová, pokiaľ všetko, čo robíš, obstojí pred zrakom Boha a vo všetkom, čo robíš, si zachovávaš spravodlivosť a čestnosť, pokiaľ nerobíš hanebné veci alebo veci, čo by škodili životu iných, pokiaľ žiješ vo svetle a nedovolíš satanovi, aby ťa zneužíval, až potom je tvoj vzťah s Bohom v úplnom poriadku.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Aký je tvoj vzťah s Bohom?

Božie slová na každý deň  Úryvok 410

Viera v Boha vyžaduje, aby si svoje úmysly a postoje dal do poriadku. Musíš správne porozumieť a správne zaobchádzať so slovami Božími a s Božím dielom, so všetkými prostrediami, ktoré Boh pripravil, s človekom, o ktorom svedčí Boh, a s praktickým Bohom. Nesmieš konať podľa svojich vlastných predstáv ani vymýšľať malicherné intrigy. Vo všetkom, čo robíš, musíš hľadať pravdu, a zo svojej pozície stvorenej bytosti sa podriadiť celému Božiemu dielu. Ak sa chceš aj naďalej usilovať o to, aby ťa Boh zdokonalil a aby si vstúpil v živote na správnu cestu, potom musí tvoje srdce neustále žiť v Božej prítomnosti. Neprepadni skazenosti, nenasleduj satana, za žiadnych okolností mu neumožni, aby vykonal svoje dielo a nedovoľ mu, aby ťa zneužil. Musíš sa úplne oddať Bohu a dovoliť Mu, aby nad tebou vládol.

Chceš byť služobníkom satana? Chceš, aby ťa zneužíval? Veríš v Boha a nasleduješ Ho, aby ťa mohol zdokonaliť, alebo aby si sa stal protipólom Božieho diela? Uprednostnil by si zmysluplný život, v ktorom by si ťa Boh získal, alebo život bezcenný a prázdny? Bol by si radšej, keby ťa použil Boh alebo keby ťa zneužil satan? Chcel by si, aby ťa naplnili Božie slová a pravda, alebo by si dal prednosť hriechu a satanovi? Dôkladne zváž tieto veci. Vo svojom každodennom živote musíš pochopiť, ktoré zo slov, čo vyslovíš, a vecí, čo vykonáš, by mohli spôsobiť narušenie tvojho vzťahu s Bohom, a následne sa napraviť, aby si vstúpil do správneho spôsobu. V každej chvíli podrobte svoje slová, skutky, každý jeden krok i všetky svoje myšlienky a predstavy skúmaniu. Správne pochopte svoj skutočný stav a vstúpte do spôsobu, akým koná Duch Svätý. Len tak môžete mať normálny vzťah s Bohom. Posúdením, či je tvoj vzťah s Bohom normálny, dokážeš napraviť svoje úmysly, pochopiť prirodzenosť-podstatu človeka a skutočne sa spoznať. Takýmto spôsobom budeš môcť vstúpiť do skutočných skúseností, naozaj vzdorovať sám sebe a úmyselne sa podriadiť. Pri prežívaní záležitostí týkajúcich sa toho, či tvoj vzťah s Bohom je alebo nie je normálny, objavíš príležitosti na to, aby ťa Boh zdokonalil, a aby si dokázal uchopiť mnohé stavy diela Ducha Svätého. Taktiež budeš schopný prekuknúť mnoho satanových lestí a preniknúť do jeho sprisahaní. Jedine táto cesta vedie k tomu, aby ťa Boh zdokonalil. Naprav svoj vzťah s Bohom, aby si sa mohol podriadiť Jeho opatreniam v celom ich rozsahu, ešte hlbšie vstúpiť do skutočného prežívania a prijať ešte viac z diela Ducha Svätého. Keď budeš praktizovať normálny vzťah s Bohom, vo väčšine prípadov sa úspech dostaví prostredníctvom vzdorovania telu a skutočnou spoluprácou s Bohom. Mal by si pochopiť, že „bez spolupracujúceho srdca je ťažké prijať Božie dielo; ak telo netrpí, nedostavia sa Božie požehnania; ak duša nezápasí, satan nebude potupený“. Ak praktizuješ tieto zásady a dôkladne im rozumieš, postoje tvojej viery v Boha sa napravia. Pri svojom súčasnom praktizovaní musíš odložiť postoj typu „hľadať chlieb na zasýtenie hladu“ bokom, musíš sa zbaviť názoru, že „všetky skutky sú v rukách Ducha Svätého a ľudia nie sú schopní nijak zasahovať“. Každý, kto toto tvrdí, si myslí: „Ľudia si môžu robiť, čo sa im zachce, a keď nadíde čas, Duch Svätý vykoná svoje dielo. Ľudia nemajú potrebu obmedzovať svoje telo alebo spolupracovať. Záleží len na tom, aby ich poháňal Duch Svätý.“ Všetky takéto názory sú absurdné. Za takých okolností nedokáže Duch Svätý pôsobiť. Ide o presne ten typ stanoviska, ktorý výrazne brzdí dielo Ducha Svätého, ktoré sa často dosahuje prostredníctvom ľudskej spolupráce. Tí, čo nespolupracujú a nie sú odhodlaní, no chcú dosiahnuť zmenu vo svojej povahe a prijať dielo Ducha Svätého i osvietenie a osvetlenie od Boha, majú skutočne výstredné myšlienky. Toto nazývame „oddávaním sa sebe samému a ospravedlňovaním satana“. Takí ľudia nemajú s Bohom normálny vzťah. Mal by si v sebe nájsť mnoho zjavení a prejavov satanskej povahy, ako aj akékoľvek praktiky, ktoré sú v rozpore s tým, čo Boh v súčasnosti vyžaduje. Dokážeš teraz vzdorovať satanovi? Mal by si dosiahnuť normálny vzťah s Bohom, konať v súlade s Božími úmyslami a stať sa novou osobou s novým životom. Neprebývaj v prehreškoch minulosti, nebuď prehnane kajúcny. Postav sa, spolupracuj s Bohom a plň si povinnosti, ktoré ti prináležia. Takýmto spôsobom sa tvoj vzťah s Bohom stane normálnym.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Aký je tvoj vzťah s Bohom?

Božie slová na každý deň  Úryvok 411

Ak po prečítaní týchto riadkov iba tvrdíš, že prijímaš tieto slová, no tvoje srdce zostáva bez pohnutia a nesnažíš sa svoj vzťah s Bohom znormalizovať, dokazuje to, že mu nepripisuješ veľkú dôležitosť. Dokazuje to, že tvoje postoje sa ešte nenapravili, že tvoje úmysly sa ešte stále nezameriavajú na to, aby ťa Boh prijal, a aby si Mu prinášal slávu, ale sústredia sa naopak na to, aby si dovolil satanovým sprisahaniam zvíťaziť, a aby si dosiahol svoje vlastné ciele. V takýchto ľuďoch sa ukrývajú zlé úmysly a nesprávne postoje. Je jedno, čo Boh hovorí a ako to hovorí, oni zostávajú absolútne ľahostajní a neprešli ani najmenšou premenou. Ich srdcia necítia žiaden strach a nepoznajú hanbu. Takíto ľudia sú bezduchí a zmätení. Čítaj každý Boží prejav a začni ho uvádzať do praxe hneď, ako mu porozumieš. Možno boli časy, keď bolo tvoje telo slabé, bol si spurný alebo si vzdoroval. To, ako si sa správal v minulosti, dnes nie je až také dôležité a nesmie to brániť tvojmu životu v dozrievaní. Pokiaľ dnes dokážeš mať s Bohom normálny vzťah, existuje nádej. Ak zmena prichádza zakaždým, keď čítaš Božie slová, a iní môžu povedať, že tvoj život sa zmenil k lepšiemu, je to dôkaz toho, že tvoj vzťah s Bohom je teraz normálny, že sa napravil. Boh nezaobchádza s ľuďmi na základe ich prehreškov. Len čo to pochopíš a uvedomíš si to, pokiaľ dokážeš prestať so spurnosťou a vzdorovaním, Boh sa nad tebou napokon zmiluje. Keď máš v sebe porozumenie a odhodlanie usilovať sa o to, aby ťa Boh zdokonalil, potom sa tvoj stav v Božej prítomnosti znormalizuje. Bez ohľadu na to, čo robíš, maj na pamäti tieto slová: čo si pomyslí Boh, ak to urobím? Prinesie to úžitok mojim bratom a sestrám? Bude to prospešné pre dielo v Božom dome? Skúmaj svoje úmysly, či už počas modlitby, v spoločenstve, prejave, práci alebo v kontakte s inými, a kontroluj, či je tvoj vzťah s Bohom normálny. Ak nedokážeš rozlíšiť svoje vlastné úmysly a myšlienky, znamená to, že nemáš rozlišovaciu schopnosť, čo dokazuje, že rozumieš len odrobinke pravdy. Ak dokážeš jasne porozumieť všetkému, čo Boh koná, a ak dokážeš vidieť veci cez objektív Jeho slov a stáť na Jeho strane, potom sa stanú tvoje postoje správnymi. Preto je vybudovanie si dobrého vzťahu s Bohom mimoriadne dôležité pre všetkých, čo v Neho veria. Každý by to mal pokladať za prvoradú úlohu a najväčšiu udalosť vo svojom živote. Všetky vaše skutky sa merajú podľa toho, či máte normálny vzťah s Bohom. Ak je váš vzťah s Bohom normálny a vaše úmysly správne, potom konajte. Aby ste si udržali normálny vzťah s Bohom, nesmiete sa báť, že utrpíte straty na svojich osobných záujmoch. Nemôžete dovoliť satanovi, aby zvíťazil, nemôžete mu dovoliť, aby si vás kúpil, ani aby z vás urobil terč posmechu. Takéto úmysly sú znakom toho, že váš vzťah s Bohom je normálny – nie v záujme tela, ale skôr pre pokoj duše, pre získanie diela Ducha Svätého a pre uspokojenie Božích úmyslov. Aby ste sa dostali do správneho stavu, musíte si vybudovať dobrý vzťah s Bohom a napraviť názory na svoju vieru v Boha. Je to preto, aby ťa Boh mohol prijať, a aby v tebe predviedol ovocie svojich slov a ešte viac ťa osvietil a osvetlil. Týmto spôsobom vstúpiš do správneho spôsobu. Neprestávaj sýtiť svoj hlad a hasiť svoj smäd Božími slovami súčasnosti, vstúp do súčasného spôsobu pôsobenia Ducha Svätého, konaj podľa Božích požiadaviek dneška, nedodržiavaj staromódne metódy praktizovania, nedrž sa starých spôsobov, akými sa veci zvykli robiť v minulosti, a vstúp čo najskôr do dnešného spôsobu konania diela. Vďaka tomu sa stane tvoj vzťah s Bohom úplne normálnym a ty sa vydáš na správnu cestu viery v Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Aký je tvoj vzťah s Bohom?

Božie slová na každý deň  Úryvok 412

Čím viac ľudia prijímajú Božie slovo, tým viac mu rozumejú a tým viac túžia po poznaní Boha. Len tí, ktorí prijímajú Božie slovo, sú schopní prežívať všetko bohatšie a hlbšie a len ich život môže ďalej rásť ako sezamové kvety. Pre všetkých, ktorí sa usilujú o večný život, by to mala byť práca na plný úväzok. Mali by cítiť, že „bez Boha nemôžem žiť, bez Boha nemôžem nič dosiahnuť; bez Boha je všetko prázdne“. Takisto by si mali dať predsavzatie, že „bez prítomnosti Ducha Svätého nedokážem nič, a ak čítanie Božieho slova na mňa nemá žiaden vplyv, potom nič, čo by som robil, pre mňa nemá zmysel“. Nebuďte k sebe príliš zhovievaví. Skutočné prežívanie života vychádza z Božieho požehnania a je stelesnením vášho vlastného úsilia. Mali by ste od seba vyžadovať toto: „Pokiaľ ide o prežívanie života, nemôžem robiť všetko len podľa seba.“

Niekedy, za okolností, ktoré nie sú bežné, strácaš Božiu prítomnosť a ani pri modlitbe nie si schopný spojiť sa s Bohom. Je prirodzené, že sa v takýchto chvíľach bojíš. Mal by si okamžite začať hľadať. Ak to neurobíš, Boh sa od teba odvráti a tebe bude chýbať nielen prítomnosť Ducha Svätého, ale aj Jeho pôsobenie. Môže to trvať jeden alebo dva dni, ale aj mesiace. Keď si v takejto situácii, si tak neuveriteľne otupený, že sa opäť dostávaš do zajatia satana, až si schopný spáchať čokoľvek. Túžiš po bohatstve, podvádzaš svojich bratov a sestry, pozeráš filmy a videá, hráš rôzne hry a dokonca nemáš mieru pri fajčení a pití. Tvoje srdce sa vzdialilo od Boha, tajne si sa vydal vlastnou cestou a svojvoľne odsudzuješ Božie dielo. V niektorých prípadoch ľudia klesnú tak hlboko, že necítia hanbu ani rozpaky pri páchaní smilstva. Takéhoto človeka opustil Duch Svätý a v skutočnosti v ňom Duch Svätý nepôsobí už dlhšie. Na takomto človeku vidno, ako sa prepadá stále hlbšie do skazy, zatiaľ čo sa jeho hriešny záber neustále rozširuje. Títo ľudia nakoniec poprú cestu pravdy a s pribúdajúcimi hriechmi sa stávajú zajatcami satana. Ak zistíš, že cítiš iba prítomnosť Ducha Svätého, ale chýba ti Jeho pôsobenie, už vtedy sa maj na pozore. Keď už necítiš ani Jeho prítomnosť, si na pokraji smrti. Ak nebudeš konať pokánie, potom sa úplne prinavrátiš k satanovi a skončíš medzi tými, ktorí budú vyradení. Keď teda zistíš, že si v stave, v ktorom je prítomný len Duch Svätý (nepáchaš hriechy, dokážeš sa ovládať a nerobíš nič, čo by bolo v zjavnom rozpore s Bohom), ale chýba ti Jeho pôsobenie (necítiš požehnanie, keď sa modlíš, nepociťuješ žiadne zjavné duchovné vnuknutie ani osvietenie, keď prijímaš Božie slovo, si ľahostajný k prijímaniu Božieho slova, v tvojom živote nedochádza k rastu a už dlho si nezažil veľké osvietenie), v takýchto chvíľach musíš byť obozretný. Nesmieš byť k sebe príliš zhovievavý, musíš svoju povahu držať na uzde. Prítomnosť Ducha Svätého sa môže kedykoľvek vytratiť. Preto je táto situácia taká nebezpečná. Ak sa ocitneš v takomto stave, pokús sa to čo najskôr zmeniť. Najprv by si sa mal kajúcne pomodliť a požiadať Boha, aby ťa opäť zahrnul do svojho milosrdenstva. Modli sa vrúcnejšie a utíš svoje srdce, aby si prijímal viac Božieho slova. Na tomto základe musíš stavať ďalej – tráviť viac času v modlitbe. Zdvojnásob svoje úsilie pri chválospevoch, modlitbách, prijímaní Božieho slova a plnení si svojich povinností. Tvoje srdce ovládne satan najskôr vtedy, keď si najslabší. Keď sa to stane, tvoje srdce je odvrátené od Boha a priklonené satanovi a necítiš prítomnosť Ducha Svätého. V takýchto chvíľach je dvakrát ťažšie znovu získať pôsobenie Ducha Svätého. Je lepšie usilovať sa o pôsobenie Ducha Svätého, kým je ešte s tebou, čo umožní Bohu, aby ťa obdaril väčšou dávkou svojho milosrdenstva a nedovolí, aby ťa opustil. Modlitby, chválospevy, plnenie svojich úloh, prijímanie Božieho slova – to všetko treba robiť, aby satan nemal príležitosť konať svoje dielo a aby v tebe mohol pôsobiť Duch Svätý. Ak týmto spôsobom neobnovíš pôsobenie Ducha Svätého a budeš len jednoducho čakať, potom, keď už stratíš prítomnosť Ducha Svätého, obnovenie Jeho pôsobenia nebude ľahké, pokiaľ ťa sám Duch Svätý osobitne nepožehná alebo ti nedá svoje milosrdenstvo. Obnovenie Tvojho stavu však aj tak nepotrvá len deň alebo dva. Niekedy môže uplynúť aj pol roka bez akejkoľvek obnovy. To všetko preto, lebo ľudia sú voči sebe príliš nenároční, nie sú schopní prežívať veci normálnym spôsobom, a tak ich Duch Svätý opúšťa. Aj keď sa pôsobenie Ducha Svätého obnoví, súčasné Božie pôsobenie ti stále nemusí byť veľmi jasné, pretože si vo svojom prežívaní života zaostal, akoby ti zostávalo dobehnúť desaťtisíc kilometrov. Nie je to hrozné? Takýmto ľuďom hovorím, že na pokánie nie je nikdy neskoro, ale musí byť splnená jedna podmienka: musíš sa viac snažiť a nepodliehať lenivosti. Ak sa iní ľudia modlia päťkrát za deň, ty sa musíš modliť desaťkrát, ak iní ľudia prijímajú Božie slovo dve hodiny denne, ty ho musíš prijímať štyri alebo šesť hodín a ak iní ľudia počúvajú chválospevy dve hodiny, ty ich musíš počúvať aspoň pol dňa. Buď pred Bohom často v zmierení a mysli na Božiu lásku, až kým nebudeš požehnaný, tvoje srdce sa nevráti k Bohu a už sa neodvážiš od Boha vzdialiť. Len vtedy prinesie tvoja viera ovocie. Len vtedy budeš schopný obnoviť svoj predchádzajúci, normálny stav.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako vstúpiť do normálneho stavu

Božie slová na každý deň  Úryvok 413

Prešli ste len veľmi malú časť púte veriaceho v Boha a ešte ste nevstúpili na správnu cestu, takže máte stále ďaleko od splnenia Božích nárokov. Vaše terajšie duchovné postavenie ešte nestačí k tomu, aby ste vyhoveli Jeho požiadavkám. Vaša kvalita a skazená povaha je dôvodom, prečo sa na Božie dielo pozeráte povrchne a neberiete ho vážne. Je to váš najväčší nedostatok. Iste niet nikoho, kto by dokázal určiť cestu, po ktorej kráča Duch Svätý – väčšina z vás ju nechápe a nevidí ju jasne. Navyše, väčšina z vás tejto téme nevenuje pozornosť a už vôbec si ju neberie k srdcu. Ak v tom však budete pokračovať a ďalej žiť v nevedomosti o diele Ducha Svätého, potom cesta, ktorou sa vydáte ako veriaci v Boha, bude zbytočná. Je to preto, že nerobíte všetko, čo je vo vašich silách, aby ste naplnili Božie úmysly, a že s Bohom dobre nespolupracujete. Niežeby Boh na tebe nepracoval alebo že by na teba nepôsobil Duch Svätý. Ty si však taký ľahkomyseľný, že neberieš dielo Ducha Svätého vážne. Tento stav musíš okamžite zvrátiť a kráčať po ceste, po ktorej vedie ľudí Duch Svätý. To je hlavná téma dneška. Cesta pod vedením Ducha Svätého znamená získanie osvietenia duše, znalosť Božieho slova, objasnenie cesty vpred, schopnosť vstúpiť krok za krokom do pravdy a schopnosť lepšieho poznania Boha. Cesta, po ktorej Duch Svätý vedie ľudí, je v prvom rade cestou k lepšiemu pochopeniu Božieho slova, bez odchýlok a mylných predstáv. Tí, ktorí sa ňou vyberú, kráčajú rovno po nej. Aby ste to dosiahli, musíte pracovať v harmónii s Bohom, nájsť správnu cestu k praktizovaniu viery a kráčať po ceste vedenej Duchom Svätým. Predpokladá to spoluprácu zo strany človeka, teda to, čo musíte urobiť, aby ste splnili Božie požiadavky na vás, a ako sa musíte správať, aby ste vstúpili na správnu cestu viery v Boha.

Vstup na cestu vedenú Duchom Svätým sa môže zdať komplikovaný, ale zistíš, že je to oveľa jednoduchšie, keď ti bude jasný spôsob praktizovania viery. Pravdou je, že ľudia sú schopní všetkého, čo od nich Boh vyžaduje – nie je to tak, že by sa pokúšal naučiť prasatá lietať. Boh sa vo všetkých situáciách snaží vyriešiť problémy ľudí a upokojiť ich obavy. Všetci tomu musíte porozumieť – nechápte Boha zle. Ľudia sú vedení Božím slovom po ceste, po ktorej kráča Duch Svätý. Ako už bolo spomenuté, musíte odovzdať svoje srdce Bohu. To je predpokladom toho, aby ste mohli kráčať po ceste pod vedením Ducha Svätého. Musíte to urobiť, aby ste vstúpili na správnu cestu. Čo môže človek vedome urobiť, aby odovzdal svoje srdce Bohu? V každodennom živote, keď zažívate Božie dielo a modlíte sa k Nemu, robíte to nedbanlivo – modlíte sa k Bohu, zatiaľ čo pracujete. Dá sa to nazvať odovzdaním srdca Bohu? Myslíte na záležitosti domácnosti alebo tela a myseľ máte vždy rozdvojenú. Možno to považovať za utíšenie srdca v prítomnosti Božej? Je to preto, lebo tvoje srdce je vždy upnuté na vonkajšie záležitosti a nedokáže sa vrátiť pred Boha. Aby si mal srdce skutočne v pokoji pred Bohom, musíš sa snažiť o vedomú spoluprácu. To znamená, že každý z vás si musí nájsť čas na pobožnosti, čas, keď necháte bokom ľudí, udalosti i veci. Upokojte svoje srdce a utíšte sa pred Bohom. Každý si musí viesť individuálne poznámky o pobožnosti a zaznamenávať svoje znalosti Božieho slova a poryvy svojho ducha, bez ohľadu na to, či sú hlboké alebo povrchné. Každý musí vedome utíšiť svoje srdce pred Bohom. Ak dokážeš každý deň venovať jednu alebo dve hodiny skutočnému duchovnému životu, potom bude tvoj život v ten deň obohatený a tvoje srdce bude žiarivé a čisté. Ak budeš žiť tento druh duchovného života každý deň, tvoje srdce sa ľahšie vráti do rúk Božích, tvoj duch bude čoraz silnejší, tvoja situácia sa bude neustále zlepšovať, lepšie dokážeš kráčať po ceste pod vedením Ducha Svätého a Boh ti udelí väčšie požehnanie. Zmyslom vášho duchovného života je vedome získať prítomnosť Ducha Svätého. Nestačí len dodržiavať pravidlá či vykonávať náboženské rituály, ale treba skutočne konať v zhode s Bohom a naozaj disciplinovať svoje telo – to je to, čo by mal človek robiť, takže by ste tomu mali venovať maximálne úsilie. Čím lepšie spolupracuješ a čím viac úsilia vynaložíš, tým ľahšie sa tvoje srdce vráti k Bohu a tým ľahšie pred Ním utíšiš svoje srdce. V určitom okamihu si Boh tvoje srdce úplne podmaní. Nikto ho potom nedokáže ukoristiť ani vychýliť z rovnováhy a ty budeš celý patriť Bohu. Ak budeš kráčať po tejto ceste, potom sa ti Božie slovo vždy zjaví a osvieti ťa vo všetkom, čomu nerozumieš – to všetko môžeš dosiahnuť, keď budeš spolupracovať. Preto Boh vždy hovorí: „Všetkých, ktorí konajú v zhode so Mnou, odmením dvakrát.“ Túto cestu musíte vidieť jasne. Ak chcete kráčať po správnej ceste, musíte urobiť všetko, čo je vo vašich silách, aby ste uspokojili Boha a dosiahli duchovný život. Spočiatku sa ti v tomto úsilí možno nebude dariť práve najlepšie, ale nesmieš si dovoliť ustúpiť ani sa utápať v negativite. Naďalej tvrdo pracuj! Čím viac budeš žiť duchovný život, tým viac budú v tvojom srdci prebývať slová Božie, vždy budeš mať tieto otázky na zreteli a vždy dokážeš niesť svoje bremeno. Potom zjav Bohu svoju najvnútornejšiu pravdu cez svoj duchovný život. Povedz Mu, čo si ochotný urobiť, o čom premýšľaš, ako chápeš Jeho slovo a ako sa naň pozeráš. Nič nezadržuj, ani trochu! Precvičuj si v srdci tieto slová a zjav Bohu svoje skutočné pocity. Ak to máš na srdci, neváhaj a vyslov to. Čím viac budeš takto hovoriť, tým viac budeš cítiť Božiu milotu a tým viac bude Boh priťahovať tvoje srdce. Keď sa to stane, pocítiš, že Boh je ti drahší ako ktokoľvek iný. Nikdy Boha neopustíš, nech sa deje čokoľvek. Ak budeš praktizovať tento druh duchovnej oddanosti každý deň a neprestaneš na ňu myslieť, ale budeš ju považovať za niečo, čo má pre tvoj život veľký význam, potom bude Božie slovo prebývať v tvojom srdci. Toto znamená zažiť dotyk Ducha Svätého. Bude to, ako keby Boh vždy vlastnil tvoje srdce, ako keby to, čo miluješ, bolo vždy v tvojom srdci. Nikto ti to nebude môcť vziať. Keď sa to stane, Boh bude skutočne žiť v tebe a bude mať v tvojom srdci miesto.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Normálny duchovný život vedie ľudí na správnu cestu

Božie slová na každý deň  Úryvok 414

Viera v Boha si vyžaduje normálny duchovný život, ktorý je základom prežívania Božieho slova a vstupu do reality. Dajú sa vaše aktuálne modlitby, spôsob približovania sa k Bohu, spievanie chválospevov, rozjímanie a uvažovanie o Božom slove považovať za „normálny duchovný život“? Zdá sa, že nikto z vás to nevie. Normálny duchovný život nie je len o modlení sa, chválospevoch, účasti na cirkevnom živote a jedení a pití Božieho slova. Ide skôr o žitie nového a energického duchovného života. Nezáleží na tom, ako ho praktizujete, ale aké ovocie prináša. Väčšina ľudí verí, že súčasťou normálneho duchovného života musí byť nevyhnutne modlitba, spievanie chválospevov, jedenie a pitie Božieho slova alebo hĺbanie o Jeho slovách bez ohľadu na to, či to prináša nejaký účinok alebo vedie k skutočnému porozumeniu. Títo ľudia sa sústredia na dodržiavanie povrchných postupov, ale nemyslia na ich výsledky. Žijú v náboženských rituáloch, nie v cirkvi, a už vôbec nie sú ľudom kráľovstva. Modlia sa, spievajú chválospevy a jedia a pijú Božie slová len preto, že konajú podľa pravidiel, z donútenia, držia krok s trendmi. Nekonajú z vlastnej vôle ani zo srdca. Akokoľvek sa modlia alebo spievajú, ich úsilie neprinesie žiadne ovocie, pretože praktizujú len náboženské pravidlá a rituály. V skutočnosti nepraktizujú Božie slová. Chcú len urobiť rozruch z toho, ako praktizujú svoju vieru, a Božie slová považujú za pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Takíto ľudia nenapĺňajú Božie slová v reálnom živote, len uspokojujú telo a konajú preto, aby ich pri tom videli iní ľudia. Všetky tieto náboženské pravidlá a rituály pochádzajú od človeka, nie od Boha. Boh sa neriadi pravidlami ani nepodlieha žiadnemu zákonu. Každý deň však koná niečo nové a uskutočňuje praktické dielo. Ako napríklad ľudia v Cirkvi trojakej samostatnosti, ktorých duchovný život je obmedzený na každodennú účasť na ranných bohoslužbách, večerné modlitby a vzdávanie vďaky pred jedlom a za všetko. Bez ohľadu na to, koľko toho robia a ako dlho, nebude v nich pôsobiť Duch Svätý. Keď ľudia žijú uprostred pravidiel a ich srdcia sa upínajú na praktizovanie viery, Duch Svätý nemôže pôsobiť, pretože ich srdcia už obsadili pravidlá a ľudské predstavy. Boh tak nie je schopný zasiahnuť a pôsobiť v nich a budú len ďalej žiť len pod nadvládou zákona. Takíto ľudia nikdy nebudú môcť prijať Božiu chválu.

Normálny duchovný život je život v Božej prítomnosti. Prostredníctvom modlitby môže človek utíšiť svoje srdce pred Bohom, hľadať osvietenie Ducha Svätého, spoznávať Božie slová a pochopiť Božie úmysly. Keď bude jesť a piť Jeho slová, môže jasnejšie a dôkladnejšie pochopiť Jeho aktuálne dielo. Môže pochopiť nový spôsob praktizovania viery. Nebude sa už držať starých spôsobov a bude môcť v živote rásť. Modlitba napríklad nie je o vyslovení niekoľkých pekných slov ani o rozplakaní sa pred Bohom, aby ste Mu vyjadrili zaviazanosť. Jej cieľom je precvičiť sa v používaní ducha, utíšiť si pred Bohom srdce, naučiť sa hľadať vo všetkom Božie vedenie, aby srdce človeka každý deň viedlo svieže nové svetlo, aby človek nebol negatívny ani lenivý a aby sa dostal na správnu cestu plnenia Božích slov v reálnom živote. Väčšina ľudí sa dnes sústredí na spôsoby praktizovania, ale nie preto, aby šli za pravdou a rastom v živote. Práve v tom zblúdili. Sú aj takí, ktorí dokážu prijať nové svetlo, ale ich spôsoby praktizovania sa nemenia. Dnešné Božie slová chápu v rámci starých náboženských predstáv, takže stále chápu len náuku podfarbenú náboženskými predstavami; neprijímajú svetlo dneška jednoducho. Ich spôsoby praktizovania sú teda poškvrnené. Sú to totiž tie isté staré spôsoby, len v novom šate. Akokoľvek dobre budú svoju vieru praktizovať, sú to pokrytci. Boh vedie ľudí k tomu, aby každý deň robili nové veci, a žiada, aby každý deň spoznali a pochopili niečo nové, aby neboli staromódni a nerobili stále to isté. Ak veríš v Boha mnoho rokov, ale tvoje spôsoby praktizovania sa vôbec nezmenili, a ak sa stále horlivo zaoberáš vonkajšími záležitosťami, ale nemáš pokojné srdce, s ktorým by si prišiel k Bohu, aby si sa tešil z Jeho slov, potom nič nezískaš. Ak neprijmeš nové Božie dielo inak, ak nebudeš konať a uvádzať Božie dielo do života novým spôsobom, ak sa nebudeš usilovať o nové pochopenie, ale budeš len lipnúť na všetkom starom a prijímať len obmedzené nové svetlo, bez toho, aby si zmenil spôsob praktizovania, ty a ľudia ako ty vediete duchovný život len naoko. V skutočnosti sú to náboženskí farizeji mimo prúdu Ducha Svätého.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako vyzerá normálny duchovný život

Božie slová na každý deň  Úryvok 415

Aby človek mohol žiť normálnym duchovným životom, musí byť schopný prijímať každý deň nové svetlo a usilovať sa o skutočné pochopenie Božích slov. Musí jasne vidieť pravdu, nájsť spôsob, ako vo všetkom praktizovať vieru, každý deň čítať Božie slová a prostredníctvom nich objavovať nové otázky a uvedomiť si vlastné nedostatky, aby sa v ňom rozvinulo túžiace a hľadajúce srdce, ktoré poháňa celú jeho bytosť, a aby dokázal byť vždy v tichosti pred Bohom zo strachu, že zostane pozadu. Človek s takou túžbou, s hľadajúcim srdcom, ktorý je ochotný neustále doň prenikať, je na správnej ceste duchovného života. Tí, ktorí vnímajú Ducha Svätého, ktorí chcú konať lepšie, ktorí sú ochotní usilovať sa o to, aby ich Boh zdokonalil, ktorí túžia po hlbšom pochopení Božích slov, ktorí nehľadajú nadprirodzenosť, ale zostávajú nohami pevne na zemi, ktorí skutočne berú do úvahy Božie úmysly, ktorí prenikajú do podstaty, aby ich skúsenosti boli autentickejšie a reálnejšie, ktorí nehľadajú prázdne slová a náuky, ani sa nesnažia cítiť nadprirodzené, ktorí neuctievajú žiadnu veľkú osobnosť – to sú tí, ktorí vedú normálny duchovný život. Všetko, čo robia, má za cieľ dosiahnuť ďalší rast v živote, aby boli svieži a živí v duchu, pričom sú vždy schopní aktívne preniknúť do podstaty. Bez toho, aby si to uvedomili, pochopia pravdu a vstúpia do reality. Ak človek vedie normálny duchovný život, každý deň nachádza oslobodenie a slobodu ducha a dokáže slobodne plniť slová Boha k Jeho spokojnosti. Pre týchto ľudí nie je modlitba formalitou ani procedúrou, ale každý deň dokážu držať krok s novým svetlom. Ľudia sa napríklad môžu naučiť utíšiť svoje srdcia pred Bohom a ich srdcia môžu byť pred Bohom skutočne tiché a nikto ich nemôže vyrušiť. Žiaden človek, žiadna udalosť ani vec nemôže ovládnuť ich normálny duchovný život. Takéto učenie sa má priniesť výsledky, nie dať ľuďom pravidlá, ktoré by mali dodržiavať. Takéto praktizovanie viery nie je o dodržiavaní pravidiel, ale o podpore rastu v živote ľudí. Ak vnímaš praktizovanie len ako dodržiavanie pravidiel, tvoj život sa nikdy nezmení. Hoci možno vieru praktizuješ rovnako ako iní, ale oni napokon budú držať krok s pôsobením Ducha Svätého a ty budeš vyradený z prúdu Ducha Svätého. Neklameš sám seba? Zámerom týchto slov je umožniť ľuďom utíšiť svoje srdcia pred Bohom, aby ich obrátili k Bohu, aby bolo Božie dielo v nich bez prekážok a prinášalo ovocie. Len tak môže človek dosiahnuť súlad s Božími úmyslami.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako vyzerá normálny duchovný život

Božie slová na každý deň  Úryvok 416

Vo svojom každodennom živote neprikladáte modlitbe žiaden význam. Človek modlitbu zanedbáva. Kedysi boli modlitby povrchné, len sa mechanicky odriekavali pred Bohom. Nikto nikdy neodovzdal Bohu celé svoje srdce a nepohrúžil sa pred Ním do pravej modlitby. Človek sa modlil k Bohu iba vtedy, keď nastali ťažkosti. Už si sa za celý ten čas niekedy skutočne modlil k Bohu? Stalo sa niekedy, že si pred Bohom ronil slzy bolesti? Nastali chvíle, keď si pred Ním spoznal sám seba? Praktizoval si už niekedy pred Bohom intímnu modlitbu? Modlitbu je potrebné trénovať. Ak sa bežne nemodlíš doma, potom sa nebudeš vedieť modliť ani v kostole, a ak sa zvyčajne nemodlíš v malých zhromaždeniach, potom nebudeš schopný modlenia ani vo veľkých. Ak sa pravidelne nepribližuješ k Bohu a nepremýšľaš o Božích slovách, potom počas modlitby nebudeš mať čo povedať, a aj keď sa budeš modliť, budeš len naprázdno otvárať ústa, a to nebude pravá modlitba.

Čo je pravá modlitba? Znamená to hovoriť Bohu, čo máš na srdci, spájať sa s Bohom a pochopiť Jeho úmysly, komunikovať s Bohom cez Jeho slová, cítiť sa obzvlášť blízko Boha, cítiť, že je tam pred tebou a veriť, že Mu máš čo povedať. Tvoje srdce sa naplní svetlom a budeš cítiť, ako je Boh hodný lásky. Pocítiš výnimočnú inšpiráciu a uspokojíš svojich bratov a sestry, keď ťa budú počúvať. Budú cítiť, že tvoje slová sú slovami v ich srdciach, slovami, ktoré chcú sami vysloviť, akoby tvoje slová nahradili ich vlastné. Toto je pravá modlitba. Keď budeš praktizovať pravú modlitbu, tvoje srdce bude pokojné a dosiahneš uspokojenie. Sila lásky k Bohu môže zosilnieť a pocítiš, že v živote nie je nič cennejšie alebo dôležitejšie než milovať Boha. To všetko dokazuje, že tvoje modlitby boli účinné. Už si sa niekedy takto modlil?

A čo by mala modlitba obsahovať? Tvoja modlitba by mala prebiehať krok za krokom v súlade s pravým stavom tvojho srdca a pôsobením Ducha Svätého. Rozprávaš sa s Bohom v súlade s Jeho úmyslami a podľa toho, čo od človeka vyžaduje. Keď začínaš praktizovať modlitbu, najskôr venuj svoje srdce Bohu. Nesnaž sa pochopiť Božie úmysly – len adresuj Bohu slová, ktoré máš vo svojom srdci. Keď predstúpiš pred Boha, hovor takto: „Ó, Bože, až dnes som si uvedomil, že som Ti vzdoroval. Som skazený a opovrhnutiahodný. Iba mrhám svojím životom. Odteraz budem žiť pre Teba. Budem viesť zmysluplný život a naplním Tvoje úmysly. Nech vo mne vždy pôsobí Tvoj Duch, ktorý ma bude neprestajne osvecovať a osvetľovať. Dovoľ mi, aby som pred Tebou podal silné a hlasné svedectvo. Nech satan uvidí Tvoju slávu, Tvoje svedectvo a dôkaz Tvojho víťazstva, ktoré sa v nás prejavia.“ Keď sa budeš modliť týmto spôsobom, úplne oslobodíš svoje srdce. Keď sa budeš modliť týmto spôsobom, tvoje srdce bude bližšie k Bohu, a ak sa budeš takto modliť často, Duch Svätý v tebe bezpochyby zanechá stopy. Ak vždy vzývaš Boha týmto spôsobom a prijímaš pred Ním svoje predsavzatia, nadíde deň, keď Boh prijme tvoje predsavzatia, keď Boh získa tvoje srdce a celú tvoju bytosť, a nakoniec ťa učiní dokonalým. Modlitba je pre vás to najdôležitejšie. Keď sa modlíš a prijímaš pôsobenie Ducha Svätého, Boh pohne tvojím srdcom a získaš silu milovať Boha. Ak sa nemodlíš srdcom, neotvoríš svoje srdce a nebudeš s Ním hovoriť, Boh nebude môcť v tebe pôsobiť. Ak Duch Boží nezačal svoje dielo a nevnukol ti žiadnu inšpiráciu po ukončení modlitby a vyslovení slov tvojho srdca, svedčí to o tom, že tvoje srdce nie je úprimné, tvoje slová sú nepravdivé a stále nečisté. Ak máš po modlitbe pocit uspokojenia, Boh tvoje modlitby prijal a Duch Boží v tebe pôsobí. Keď slúžiš Bohu, nemôžeš zostať bez modlitby. Ak skutočne vidíš spoločenstvo s Bohom ako niečo zmysluplné a hodnotné, ako by si mohol zanevrieť na modlitbu? Nikto nemôže byť bez spoločenstva s Bohom. Bez modlitby žiješ v tele, v otroctve satana; bez pravej modlitby žiješ pod vplyvom temnoty. Prajem vám, bratia a sestry, aby ste sa mohli každý deň ponoriť do pravej modlitby. Nejde o dodržiavanie pravidiel, ale o dosiahnutie určitého výsledku. Si ochotný zrieknuť sa trochu spánku a radosti, vstávať zavčasu na ranné modlitby a tešiť sa z Božích slov? Ak sa budeš modliť s čistým srdcom a budeš takto jesť a piť Božie slová, bude ťa viac prijímať. Ak to robíš každé ráno, ak každý deň dávaš svoje srdce Bohu, komunikuješ s Ním a si s Ním v spojení, tvoje poznanie Boha sa určite prehĺbi a lepšie pochopíš Božie úmysly. Hovoríš: „Ó, Bože! Som pripravený plniť si svoju povinnosť. Môžem Ti zasvätiť celú svoju bytosť, aby si získal slávu a tešil sa svedectvu, ktoré táto naša skupina prináša. Prosím Ťa, pôsob v nás, aby som Ťa mohol pravdivo milovať, uspokojiť Ťa a nasledovať Ťa ako svoj cieľ.“ Keď prijmeš toto bremeno, Boh ťa určite zdokonalí. Nemal by si sa modliť len pre svoj vlastný prospech, ale aj preto, aby si nasledoval Božiu vôľu a miloval Ho. Toto je najpravdivejší druh modlitby. Patríš k tým, ktorí sa modlia, aby nasledovali Božiu vôľu?

V minulosti ste sa nevedeli modliť a modlitbu ste zanedbávali. Teraz sa musíte čo najviac snažiť a naučiť sa modliť. Ak nedokážeš v sebe nájsť silu milovať Boha, ako sa potom modlíš? Hovoríš: „Ó, Bože, moje srdce nie je schopné skutočne Ťa milovať. Chcem Ťa milovať, ale chýba mi sila. Čo mám robiť? Otvor moje duchovné oči a nech Tvoj Duch pohne mojím srdcom. Urob to tak, že keď pred Teba predstúpim, odhodím všetko zlé, žiadna osoba, hmota či vec ma nebudú obmedzovať a položím pred Teba svoje úplne odhalené srdce. A urobím to tak, aby som Ti obetoval celú svoju bytosť. Som pripravený, nech už ma budeš skúšať akokoľvek. Teraz neberiem ohľad na svoje budúce vyhliadky, ani nie som pod jarmom smrti. Túžim hľadať cestu života srdcom, ktoré Ťa miluje. Všetko je v Tvojich rukách, môj osud je v Tvojich rukách a aj môj život je v Tvojich rukách. Snažím sa Ťa milovať a bez ohľadu na to, či mi dovolíš milovať Ťa, bez ohľadu na to, ako satan vyrušuje, som odhodlaný Ťa milovať.“ Keď sa stretneš s takýmto problémom, modli sa takto. Ak sa budeš takto modliť každý deň, postupne budeš Boha milovať čoraz viac.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O praktizovaní modlitby

Božie slová na každý deň  Úryvok 417

Ako vstúpiť do pravej modlitby?

Počas modlitby musí byť tvoje srdce pred Bohom stíšené a musí byť úprimné. S Bohom sa rozprávaj a modli sa k Nemu od srdca – nepokúšaj sa Ho opantať sladkými rečičkami. Modlitba by sa mala zamerať na to, čo chce Boh vykonať práve teraz. Požiadaj Boha, aby ti dal väčšie osvietenie a osvetlenie. Keď sa modlíš, vlož svoju súčasnú situáciu a problémy do Jeho prítomnosti, vrátane predsavzatia, ktoré si pred Bohom prijal. Modlitba nie je o dodržiavaní postupu; je o hľadaní Boha s úprimným srdcom. Pros Boha, aby ochraňoval tvoje srdce, aby sa tvoje srdce pred Ním často stíšilo. Aby si v prostredí, do ktorého ťa umiestnil, poznal sám seba, pohŕdal sebou a vzdoroval proti sebe, a tak si si mohol s Bohom vytvoriť normálny vzťah a skutočne Ho milovať.

Aký je význam modlitby?

Modlitba je jednou z ciest, ako človek spolupracuje s Bohom, je to prostriedok, ktorým človek vzýva Boha, a je to proces, v ktorom Duch Boží hýbe človekom. Dá sa povedať, že tí, ktorí sa nemodlia, sú mŕtvi ľudia bez ducha, čo dokazuje, že nie sú schopní, aby nimi Boh pohol. Bez modlitby nie je možné viesť bežný duchovný život, a už vôbec nie držať krok s dielom Ducha Svätého. Život bez modlitby znamená prerušiť vzťah s Bohom. A takto nie je možné získať Božiu chválu. Čím viac sa veriaci v Boha modlí, tým viac s ním Boh hýbe, tým viac naplní svoje predsavzatia a tým lepšie bude schopný prijať nové osvietenie od Boha. Duch Svätý môže takého človeka zdokonaliť veľmi rýchlo.

Aký má byť účinok modlitby?

Ľudia môžu byť schopní praktizovať modlitbu a pochopiť význam modlitby, ale dosiahnuť, aby bola modlitba účinná, nie je vôbec jednoduché. Modlitba nepredstavuje mechanický proces, dodržiavanie postupu alebo odriekanie Božích slov. To znamená, že modlitba nie je o omieľaní určitých slov a napodobňovaní iných. V modlitbe musíme dosiahnuť stav, v ktorom môžeme dať svoje srdce Bohu a otvoriť ho tak, aby s ním Boh mohol pohnúť. Ak má byť modlitba účinná, musí sa opierať o čítanie Božích slov. Iba modlitbou skrze Božích slov môže človek získať väčšie osvietenie a osvetlenie. Prejavy pravej modlitby sú: mať srdce, ktoré túži po všetkom, o čo Boh prosí, a navyše túži dosiahnuť to, čo požaduje; nenávidieť to, čo Boh nenávidí, a na tomto základe získať určité pochopenie, poznanie a objasnenie pravdy, ktorú Boh predkladá. Modlitbu je možné nazvať pravou iba vtedy, keď zahŕňa predsavzatie, vieru, poznanie a následné praktizovanie, a iba tento typ modlitby môže byť účinný. Modlitba však musí stáť na radosti z Božích slov, na základoch komunikácie s Bohom prostredníctvom Jeho slov a srdce musí byť schopné hľadať Boha a stíšiť sa pred Ním. Takáto modlitba už vstúpila do fázy pravého spoločenstva s Bohom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O praktizovaní modlitby

Božie slová na každý deň  Úryvok 418

Najpodstatnejšie poznatky o modlitbe:

1. Nehovorte bezhlavo, čo vám príde na um. Vaše srdce musí ťažiť bremeno, to znamená, že pri modlení musíte mať cieľ.

2. Modlitba musí obsahovať Božie slová, musí vychádzať z Božích slov.

3. Pri modlení nesmiete opakovať dávne problémy. Vaše modlitby by sa mali týkať aktuálnych Božích slov a pri modlení vyslovte pred Bohom svoje najtajnejšie myšlienky.

4. Skupinová modlitba sa musí zamerať na podstatu, a preto musí byť prítomné pôsobenie Ducha Svätého.

5. Všetci ľudia sa musia naučiť modlitbu príhovoru. To je tiež spôsob, ako prejaviť úctu voči Božím úmyslom.

Modlitebný život jednotlivca je založený na pochopení významu modlitby a na základnom poznaní modlitby. V každodennom živote sa často modlite za svoje vlastné nedostatky, modlite sa, aby ste zmenili svoju povahu života, a modlite sa podľa poznania Božích slov. Každý človek by si mal vytvoriť svoj vlastný modlitebný život, mal by sa modliť v záujme poznania Božích slov a mal by sa modliť, aby spoznal Božie dielo. Odhaľ pred Bohom svoje osobné pomery a buď úprimný bez toho, aby si sa zaťažoval tým, ako sa modlíš. Podstatné je dosiahnuť pravé porozumenie a skutočne prežiť Božie slová. Človek, ktorý sa usiluje vstúpiť do duchovného života, musí byť schopný modliť sa mnohými rôznymi spôsobmi. Tichá modlitba, premýšľanie o Božích slovách, spoznávanie Božieho diela – to všetko sú príklady zmysluplnej práce duchovného spoločenstva v záujme vstúpenia do normálneho duchovného života. Zlepšuje sa tým postavenie človeka pred Bohom a núti ho to robiť stále väčší pokrok v živote. Všetko, čo robíš, či už ješ a piješ Božie slová, alebo sa v tichosti modlíš, alebo zvučne hlásaš, sa skrátka deje preto, aby si mohol jasne uzrieť Božie slová, Jeho dielo a to, čo chce v tebe dosiahnuť. Čo je ešte dôležitejšie, cieľom všetkého, čo robíš, je dosiahnuť štandardy, ktoré Boh vyžaduje, a pozdvihnúť tvoj život do nových výšin. Boh od človeka minimálne vyžaduje, aby bol schopný otvoriť Mu svoje srdce. Ak človek dáva svoje pravé srdce Bohu a hovorí to, čo je skutočne v jeho srdci, potom je Boh ochotný v ňom pôsobiť. Boh nechce zvrátené srdce človeka, ale srdce čisté a úprimné. Ak človek k Bohu nehovorí zo srdca, potom Boh nepohne jeho srdcom ani v ňom nebude pôsobiť. Jadrom modlitby je teda hovoriť k Bohu zo srdca, hovoriť Mu o svojich nedostatkoch alebo vzdorovitej povahe a úplne sa pred Ním otvoriť. Iba vtedy budú Boha zaujímať tvoje modlitby, v opačnom prípade pred tebou skryje svoju tvár. Minimálnym kritériom pre modlitbu je, že pred Bohom musíš stíšiť svoje srdce, ktoré sa nesmie od Neho vzdialiť. Možno počas tejto fázy nezískaš novšie alebo vyššie pochopenie, v tom prípade však musíš použiť modlitbu na udržanie aktuálneho stavu a nesmieš ustúpiť. Musíš dosiahnuť minimálne toto. Ak nedokážeš ani to, znamená to, že tvoj duchovný život nie je na správnej ceste. A tak si nezachováš víziu, ktorú si mal na začiatku, stratíš vieru v Boha a tvoje predsavzatie sa rozplynie. To, či vedieš duchovný život, zistíš napríklad podľa toho, či sú tvoje modlitby na správnej ceste. Všetci ľudia musia do tejto reality vstúpiť. Všetci musia podstúpiť vedomé zlepšovanie sa v modlitbe, nie pasívne čakať, ale vedome sa snažiť pocítiť dotyk Ducha Svätého. Iba potom sa stanú ľuďmi, ktorí skutočne hľadajú Boha.

Keď sa začneš modliť, neprepínaj sa a nečakaj, že dosiahneš všetko naraz. Nemôžeš si klásť prehnané požiadavky a čakať, že akonáhle otvoríš ústa, Duch Svätý tebou pohne, alebo prijmeš osvietenie a osvetlenie, alebo že ťa Boh zahrnie milosťou. To sa nestane, Boh nekoná nadprirodzené veci. Boh dáva ľuďom modlitby podľa svojho uváženia a niekedy skúša tvoju vieru, aby zistil, či si Mu oddaný. Pri modlení musíš mať vieru, vytrvalosť a odhodlanie. Mnohí ľudia strácajú odvahu, hneď ako začnú praktizovať modlitbu, pretože necítia dotyk Ducha Svätého. Takto sa to nerobí! Musíš vytrvať. Musíš sa sústrediť na pôsobenie Ducha Svätého a na hľadanie a bádanie. Niekedy nie je tvoje praktizovanie viery správne a niekedy tvoje osobné motívy a predstavy nie sú pred Bohom pevné, a tak ťa Boží Duch nedokáže viesť. Inokedy Boh hodnotí, či si verný alebo nie. Pri cvičení by si mal skrátka zaplatiť vyššiu cenu. Ak zistíš, že schádzaš z cesty svojho praktizovania viery, môžeš zmeniť spôsob modlenia. Pokiaľ hľadáš s úprimným srdcom a túžiš prijímať, potom ti s tým Duch Svätý určite pomôže. Niekedy sa modlíš úprimne, avšak nepociťuješ, že by to s tebou príliš pohlo. V takýchto chvíľach sa musíš spoliehať na vieru a dôverovať, že Boh bude bdieť nad tvojimi modlitbami. Vo svojich modlitbách musíš vytrvať.

Buď čestným človekom. Modli sa k Bohu, aby ťa zbavil nečestnosti v tvojom srdci. Neustále sa modlitbou očisťuj, skrze modlitbu sa nechaj viesť Božím Duchom a tvoja povaha sa bude postupne meniť. Pravý duchovný život je život modlitby – je to život, v ktorom človekom hýbe Duch Svätý. Dosiahnuť vedenie Ducha Svätého je procesom zmeny povahy človeka. Život, v ktorom človek nie je vedený Duchom Svätým, nie je duchovným životom, ale iba životom náboženského rituálu. Iba tí ľudia, v ktorých často pôsobí Duch Svätý a sú osvietení a osvetlení Duchom Svätým, vstúpili do duchovného života. Povaha človeka sa pri modlení neustále mení. Čím viac v ňom pôsobí Boží Duch, tým iniciatívnejším a podriadenejším sa stáva. Tak sa aj jeho srdce postupne očistí a jeho povaha sa postupne zmení. Taký je účinok pravej modlitby.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O praktizovaní modlitby

Božie slová na každý deň  Úryvok 419

Na to, aby ste mohli vstúpiť do Božích slov, musíte v prvom rade utíšiť svoje srdce v Jeho prítomnosti. Je to lekcia, ktorú v súčasnosti naliehavo potrebujú všetci ľudia. Cesty k utíšeniu srdca pred Bohom sú nasledovné:

1. Odpútajte svoje srdce od vonkajších okolností. Pred Bohom zostaňte pokojní a venujte plnú pozornosť modlitbe k Bohu.

2. Jedzte, pite a tešte sa z Božích slov s pokojom v srdci pred Bohom.

3. Uvažujte a rozjímajte o Božej láske a premýšľajte o Božom diele vo svojom srdci.

Najprv začnite s modlitbou. Venujte jej plnú pozornosť a modlite sa v pevne stanovených časoch. Nezáleží na tom, ako vás tlačí čas, ako veľmi ste zaneprázdnení v práci alebo čo všetko vás postretne, modlite sa každý deň ako obvykle a pravidelne jedzte a pite Božie slová. Nech vás už obklopuje čokoľvek, kým budete jesť a piť Božie slová, v duchu budete cítiť veľkú radosť a nebudú vás vyrušovať iní ľudia, udalosti ani okolité dianie. Keď bežne rozjímate o Bohu vo svojom srdci, to, čo sa odohráva vonku, vami nemôže otriasť. To znamená získať si duchovné postavenie. Začnite s modlitbou: Tichá modlitba pred Bohom je tá najplodnejšia. Potom jedzte a pite Božie slová, hľadajte v nich svetlo. Nájdete ho tak, že budete uvažovať o Božích slovách, hľadať cestu k praktizovaniu viery, poznávať Boží zámer pri zvestovaní Jeho slov a chápať ich bez odchýlok. Za bežných okolností by ste sa mali vedieť priblížiť k Bohu vo svojom srdci, rozjímať o Božej láske a uvažovať o Božích slovách bez toho, aby vás rušili vonkajšie podnety. Keď tvoje srdce dosiahne určitý stupeň pokoja, budeš schopný rozjímať o Božej láske v tichosti. Vo svojom vnútri sa k Nemu skutočne priblížiš nehľadiac na okolité dianie. Napokon dospeješ k tomu, že ti v srdci zaznie chvála, ktorá je dokonca ešte lepšia ako samotná modlitba. Vtedy budeš mať určité duchovné postavenie. Ak sa ti podarí dosiahnuť vyššie opísané stavy, bude to dôkazom toho, že tvoje srdce je pred Bohom skutočne pokojné. To je prvá základná lekcia. Až keď sú ľudia schopní byť pred Bohom v pokoji, môže sa ich dotknúť Duch Svätý. Môže ich osvietiť a osvetliť a až potom budú môcť dosiahnuť skutočné spojenie s Bohom, ako aj pochopiť Božie úmysly a vedenie Ducha Svätého. Vtedy vstúpia na správnu cestu svojho duchovného života. Keď ich príprava na život pred Bohom dosiahne určitú hĺbku a keď dokážu vzdorovať samým sebe, pohŕdať sebou a žiť podľa Božích slov, vtedy je ich srdce pred Bohom skutočne pokojné. Schopnosť opovrhovať sebou, preklínať sa a vzdorovať sebe samému je dôsledkom Božieho diela a ľudia ho nemôžu dosiahnuť sami. Preto je nácvik utišovania srdca pred Bohom lekciou, ktorú by si ľudia mali okamžite osvojiť. Niektorí ľudia nielenže obvykle nedokážu byť pred Bohom pokojní, ale nedokážu pred Ním upokojiť svoje srdce ani pri modlitbe. To ale nezodpovedá Božím nárokom! Ak vaše srdce nedokáže byť pred Bohom pokojné, môže sa vás dotknúť Duch Svätý? Ak patríš k tým, ktorí nedokážu byť pred Bohom pokojní, potom ťa môže vyrušiť aj to, ak niekto prejde okolo alebo ak niekto čosi povie. Tvoja myseľ sa dá strhnúť, keď ostatní niečo robia, a v takom prípade nežiješ v Božej prítomnosti. Ak je tvoje srdce pred Bohom skutočne pokojné, nebude ťa rušiť nič z toho, čo sa deje naokolo, ani ťa nebude znervózňovať žiadna osoba, udalosť či vec. Ak do tohto stavu vstúpiš, potom spomínané negatívne podmienky i všetky negatívne veci – ľudské názory, filozofie pre svetské záležitosti, abnormálne vzťahy medzi ľuďmi, myšlienky, nápady a tak ďalej – prirodzene vymiznú. Keďže neustále uvažuješ nad Božími slovami a tvoje srdce sa neustále približuje k Bohu a zaoberá sa aktuálnymi Božími slovami, negatívne veci z teba opadnú aj bez toho, aby si si to uvedomoval. Keď ťa budú zamestnávať nové a pozitívne veci, na staré negatívne záležitosti už nebudeš mať viac miesto, preto im nevenuj pozornosť. Nemusíš sa snažiť mať ich pod kontrolou. Mal by si sa sústrediť na to, aby si bol pred Bohom v pokoji, aby si jedol, pil a tešil sa z Božích slov, ako len môžeš, aby si spieval toľko oslavných piesní na oslavu Boha, koľko len vládzeš, a aby si na sebe nechal konať Boha. Teraz chce Boh totiž osobne zdokonaľovať ľudstvo a získať si tvoje srdce. Jeho Duch sa dotkne tvojho srdca a ak budeš pod vedením Ducha Svätého žiť v Božej prítomnosti, Boh bude spokojný. Ak budeš venovať pozornosť životu v Božích slovách a budeš sa viac zapájať do spoločenstva hľadajúceho pravdu, aby ťa Duch Svätý osvietil a osvetlil, potom všetky tie náboženské predstavy, tvoja samospravodlivosť a domýšľavosť zmiznú a ty budeš vedieť, ako sa máš vydať Bohu, ako Ho máš milovať a ako Mu máš vyhovieť. A bez toho, aby si si to uvedomoval, sa z tvojho vedomia úplne vytratia tie veci, ktoré sú Bohu cudzie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako utíšiť svoje srdce pred Bohom

Božie slová na každý deň  Úryvok 420

Modliť sa a rozjímať nad Božími slovami, keď jeme a pijeme Jeho súčasné slová, je prvým krokom k tomu, aby sme pred Bohom dosiahli pokoj. Ak dokážeš byť pred Bohom skutočne pokojný, potom ťa bude sprevádzať osvietenie Ducha Svätého. Celý duchovný život sa dosahuje tým, že budete v Božej prítomnosti pokojní. Pri modlitbe musíte zostať pred Bohom pokojní, lebo len vtedy sa vás môže dotknúť Duch Svätý. Keď ste pred Bohom pokojní, zatiaľ čo jete a pijete Jeho slová, môže vás osvietiť i osvetliť. Tak môžete dosiahnuť pravé pochopenie Božích slov. Keď sa počas bežného rozjímania, zhromaždení a približovania sa k Bohu stanete v Božej prítomnosti vo svojom srdci pokojnými, budete sa môcť tešiť z naozajstnej Božej blízkosti, dosiahnuť skutočné pochopenie Božej lásky a Jeho diela a prejaviť pravú ohľaduplnosť k Božím úmyslom. Čím pokojnejší dokážeš ostať pred Bohom, tým viac budeš osvietený a schopný pochopiť svoju vlastnú skazenú povahu, i to, čo ti chýba, kam by si mal vstúpiť, v akej úlohe by si mal slúžiť a v čom spočívajú tvoje nedostatky. To všetko dosiahneš, ak zostaneš v Božej prítomnosti pokojný. Ak skutočne dosiahnete hlboký pokoj pred Bohom, budete schopní pochopiť určité tajomstvá ducha i to, čo chce Boh vo vás v súčasnosti vykonať. Dokážete hlbšie pochopiť Božie slová a pochopiť jadro, podstatu i samotné bytie Božích slov. Budete tiež schopní jasnejšie a presnejšie vidieť cestu praktizovania viery. Ak sa vám nepodarí dosiahnuť dostatočnú hĺbku pokoja vo svojom duchu, Duch Svätý sa vás dotkne len trochu. Budete sa cítiť vnútorne posilnení a budete pociťovať určitú radosť a mier, ale nič hlbšie nedosiahnete. Ako som už povedal: Ak ľudia nevyužijú každý kúsok svojej sily, len ťažko začujú Môj hlas alebo uzrú Moju tvár. Ide o dosiahnutie hlbokého pokoja pred Bohom, a nie o povrchnú snahu. Človek, ktorý dokáže byť skutočne pokojný v Božej prítomnosti, je schopný oslobodiť sa od všetkých svetských pút a dosiahnuť Božie vlastníctvo. Všetci, ktorí nie sú schopní zachovať pokoj v Božej prítomnosti, sú dozaista rozpustilí a nespútaní. Všetci, ktorí dokážu byť pred Bohom pokojní, sú tí, ktorí sú pobožní a túžia po Bohu. Len tí, ktorí sú pred Bohom pokojní, si vážia život, cenia si spoločenstvo v duchu, túžia po Božích slovách a usilujú sa o pravdu. Kto si necení pokoj pred Bohom ani nepraktizuje, ako zachovať pred Bohom pokoj, je márnivý a povrchný, pripútaný k svetu a bez života. A aj keď hovorí, že verí v Boha, sú to len plané reči. Tí, ktorých Boh nakoniec zdokonalí a urobí úplnými, sú ľudia, ktorí vedia v Jeho prítomnosti zachovať pokoj. Tých, ktorí sú pred Bohom pokojní, preto obdarí veľkým požehnaním. Ľudia, ktorí si počas dňa sotva nájdu čas na to, aby jedli a pili Božie slová, ktorí sú zaneprázdnení vonkajšími záležitosťami a málo si vážia vstup do života – títo všetci sú pokrytci bez vyhliadky na budúci rast. Práve tí, ktorí dokážu zostať pred Bohom v pokoji a skutočne komunikovať s Bohom, sú Božím ľudom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako utíšiť svoje srdce pred Bohom

Božie slová na každý deň  Úryvok 421

Ak chcete predstúpiť pred Boha a prijať Jeho slová za svoj život, musíte byť najprv pred Bohom pokojní. Až keď budete pred Bohom pokojní, Boh vás osvieti a dá vám poznanie. Čím pokojnejší sú ľudia pred Bohom, tým lepšie dokážu prijať Božie osvietenie a osvetlenie. To všetko si vyžaduje, aby boli ľudia pobožní a aby mali vieru, lebo len tak sa môžu stať zdokonalenými. Základnou lekciou vstupu do duchovného života je byť v Božej prítomnosti pokojný. Len ak si pokojný v Božej prítomnosti, bude celá tvoja duchovná príprava účinná. Ak tvoje srdce nedokáže byť pred Bohom pokojné, nebudeš schopný prijať pôsobenie Ducha Svätého. Ak je tvoje srdce pred Bohom pokojné nezávisle od toho, čo robíš, potom si človek, ktorý žije v Božej prítomnosti. Ak je tvoje srdce pred Bohom pokojné a približuje sa k Bohu nehľadiac na to, čo robíš, dokazuje to, že si človek, ktorý žije pred Bohom v pokoji. Ak pri rozhovore s inými ľuďmi alebo pri prechádzke dokážeš povedať: „Moje srdce sa približuje k Bohu, nesústreďuje sa na vonkajšie veci a ja dokážem byť pred Bohom v pokoji,“ potom si človek, ktorý je pred Bohom pokojný. Nezaoberaj sa ničím, čo ťahá tvoje srdce k vonkajším podnetom, ani ľuďmi, ktorí sa snažia odviesť tvoje srdce od Boha. Nech už je to čokoľvek, čo môže vyrušovať tvoje srdce od Božej blízkosti, odlož to nabok alebo sa od toho drž ďalej. To prinesie tvojmu životu väčší úžitok. Práve teraz nadišiel čas na veľké dielo Ducha Svätého, čas, keď Boh osobne zdokonaľuje ľudí. Ak v tejto chvíli nedokážeš byť pred Bohom pokojný, potom nie si ten, kto sa vráti pred Boží trón. Ak sa usiluješ o iné veci než o Boha, nebude pre teba existovať možnosť, aby ťa Boh zdokonalil. Tí, ktorí počujú Božie výroky, a napriek tomu nedokážu byť pred Ním dnes v pokoji, sú ľuďmi, ktorí nemilujú pravdu ani Boha. Ak teraz nie si ochotný obetovať sa, na čo ešte čakáš? Obetovať sa znamená utíšiť svoje srdce pred Bohom. To by bola ozajstná obeta. Kto teraz skutočne obetuje svoje srdce Bohu, má istotu, že ho Boh naplní. Nič, nech je to čokoľvek, ťa nemôže znepokojiť. Nech už ťa chce orezať alebo nech už sa stretneš s frustráciou alebo neúspechom, tvoje srdce by malo byť pred Bohom vždy pokojné. Nehľadiac na to, ako sa k tebe správajú iní, tvoje srdce by malo byť pred Bohom pokojné. Nehľadiac na to, aké okolnosti ťa postretnú – či už ťa trápia nepriaznivé okolnosti, utrpenie, prenasledovanie alebo rôzne skúšky – tvoje srdce by malo byť pred Bohom vždy pokojné. Také sú cesty k dokonalosti. Iba keď budeš pred Bohom skutočne pokojný, stanú sa pre teba súčasné Božie slová zrozumiteľné. Potom budeš môcť omnoho lepšie a bez odchýlok praktizovať osvietenie Ducha Svätého, s väčšou jasnozrivosťou pochopiť Božie zámery, ktoré dajú tvojej službe jasnejší smer, pochopíš dotyky a vedenie Ducha Svätého a získaš istotu, že žiješ pod Jeho vedením. To sú účinky, ktoré dosiahneš, keď budeš pred Bohom skutočne pokojný. Ak ľudia nemajú jasno v Božích slovách, nepoznajú cestu k praktizovaniu viery, nechápu Božie zámery alebo im chýbajú zásady praktizovania, dôvodom je, že ich srdcia pred Bohom nie sú pokojné. Cieľom dosiahnutia pokoja pred Bohom je byť dôkladný a pragmatický, usilovať sa o presnosť a zreteľnosť Božích slov a napokon dospieť k pochopeniu pravdy a poznaniu Boha.

Ak tvoje srdce často nie je pred Bohom pokojné, Boh nemá prostriedky, aby ťa zdokonalil. Byť bez odhodlania znamená nemať srdce a človek bez srdca nemôže byť pred Bohom pokojný. Takýto človek nevie, čo všetko Boh vykonáva, ani koľko hovorí, nevie ani to, ako má praktizovať vieru. Nie je to človek bez srdca? Môže byť človek bez srdca pred Bohom pokojný? Boh nemá žiadne prostriedky na zdokonalenie ľudí bez srdca – títo ľudia sa nelíšia od ťažných zvierat. Boh hovoril tak jasne a zrozumiteľne, ale tvoje srdce zostáva nepohnuté a ty nie si schopný zachovať pred Bohom pokoj. Nie si azda len hlúpe zviera? Niektorí ľudia blúdia pri praktizovaní viery, keď sa snažia byť v Božej prítomnosti pokojní. Keď je čas variť, nevaria, a keď je čas robiť domáce práce, nerobia ich, len sa modlia a rozjímajú. Zachovať pred Bohom pokoj neznamená nevariť, nerobiť domáce práce alebo nežiť svoj život. Znamená to naučiť sa utíšiť svoje srdce pred Bohom vo všetkých bežných situáciách a mať pre Neho miesto vo svojom srdci. Keď sa modlíš, mal by si si pred Bohom riadne kľaknúť. Keď robíš domáce práce alebo pripravuješ jedlo, utíš svoje srdce pred Bohom, rozjímaj o Božích slovách alebo spievaj piesne. Nech sa už ocitneš v akejkoľvek situácii, mal by si mať svoj vlastný spôsob praktizovania viery. Mal by si robiť všetko pre to, aby si sa priblížil k Bohu, a mal by si sa zo všetkých síl snažiť utíšiť svoje srdce pred Bohom. Keď to okolnosti dovoľujú, oddane sa modlite. Ale keď nie, priblížte sa k Bohu vo svojich srdciach, kým vykonávate svoju úlohu. Keď môžete jesť a piť Božie slová, tak jedzte a pite Jeho slová. Keď sa môžete modliť, tak sa modlite. Keď môžete rozjímať o Bohu, tak o Ňom rozjímajte. Inými slovami, urobte všetko pre to, aby ste sa pripravili na vstup podľa svojho okolia. Niektorí ľudia dokážu byť pred Bohom pokojní, keď sa nič nedeje, ale len čo sa niečo stane, ich myseľ začne blúdiť. To neznamená byť pokojným pred Bohom. Správny spôsob, ako to prežívať je takýto: Srdce človeka sa za žiadnych okolností neodkloní od Boha. Nevyrušujú ho ľudia, udalosti ani veci zvonku, lebo len vtedy je človek pred Bohom skutočne pokojný. Niektorí ľudia hovoria, že pri modlitbe v zhromaždeniach môže byť ich srdce pred Bohom pokojné, ale pri stretnutiach s inými nie sú schopní zachovať pred Bohom pokoj a ich myšlienky brázdia. To však neznamená byť v pokoji pred Bohom. Dnes sa väčšina ľudí nachádza v tomto stave – ich srdcia sú neschopné zachovať si pred Bohom vždy pokoj. Preto musíte vynaložiť viac úsilia na to, aby ste sa v tejto oblasti zlepšili, musíte postupne vstúpiť na správnu trasu životnej skúsenosti a vydať sa za Božím zdokonalením.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako utíšiť svoje srdce pred Bohom

Božie slová na každý deň  Úryvok 422

Pôsobením Božieho diela a slova by mala nastať zmena vo vašej povahe. Cieľom Boha nie je len to, aby ste pochopili a spoznali Jeho dielo a slovo. To nestačí. Človek, ktorý má schopnosť chápania, by nemal mať problém porozumieť Božiemu slovu, pretože väčšina Božieho slova je vyjadrená v ľudskom jazyku a On hovorí veľmi zrozumiteľne. Človek je napríklad dokonale schopný pochopiť a praktizovať to, čo od neho Boh chce. Každý normálny človek, ktorý je vybavený schopnosťou chápania, by to mal dokázať. Najmä v súčasnej fáze vyslovuje Boh slová, ktoré sú obzvlášť jasné a prehľadné a poukazuje na mnohé veci, o ktorých ľudia doposiaľ neuvažovali, ako aj na všetky druhy ľudských stavov. Jeho slová sú všeobjímajúce a jasné ako svetlo mesiaca v splne. Ľudia už teda teraz mnohým otázkam rozumejú, ale stále im niečo chýba. Nedokážu uviesť Jeho slovo do praxe. Ľudia musia zažiť všetky aspekty pravdy do najmenších podrobností a hlbšie ju skúmať a hľadať, a nie len čakať, kým vstrebú všetko, čo im bude odhalené, lebo inak sa stanú len obyčajnými parazitmi. Poznajú Božie slovo, ale neuvádzajú ho do praxe. Takýto človek nemiluje pravdu a napokon bude vyradený. Ak chcete byť ako Peter z deväťdesiatych rokov minulého storočia, znamená to, že každý z vás by mal praktizovať Božie slovo, aktívne pristupovať k svojmu prežívaniu života a v spolupráci s Bohom neustále rozširovať svoje osvietenie, ktoré bude neustále rásť, a ktoré bude stále viac zlepšovať váš vlastný život. Ak si veľa čítal Božie slovo, no chápeš len význam slov a nepoznáš priamo Božie slovo skrze vlastných praktických skúseností, potom Božie slovo nepoznáš. V tvojom prípade Božie slovo nepredstavuje život, ale len neživé slová. A ak žiješ len pozorovaním neživých slov, potom nemôžeš pochopiť podstatu Božieho slova ani Jeho úmysly. Duchovný význam Božieho slova sa ti otvorí až vtedy, keď budeš podľa Jeho slova naozaj žiť, a len vďaka skúseností môžeš pochopiť duchovný význam mnohých právd a odhaliť tajomstvá Božieho slova. Ak ho neuvedieš do praxe, potom bez ohľadu na to, aké jasné je Jeho slovo, všetko, čo si pochopil, sú prázdne slová a učenie, ktoré sa pre teba stali náboženskými ustanoveniami. Nerobili to takto farizeji? Ak praktizujete a prežívate Božie slovo, stáva sa pre vás užitočným. Ak sa ho nesnažíte aj praktizovať, potom je pre vás Božie slovo iba legendou o treťom nebi. V skutočnosti je proces nadobúdania viery v Boha procesom, v ktorom prežívate Božie slovo, a Boh si vás získava, alebo lepšie povedané, veriť v Boha znamená poznať a chápať Jeho slovo, a tiež ho prežívať a žiť podľa neho. Taká je skutočnosť, ktorá stojí za vašou vierou v Boha. Ak veríte v Boha a dúfate vo večný život bez toho, aby ste sa snažili žiť podľa Božieho slova a vstúpiť do pravdy reality, potom ste hlúpi. Bolo by to podobné, ako keby ste išli na hostinu a len sa pozerali na jedlo a učili sa všetky pochúťky naspamäť bez toho, aby ste niečo z toho skutočne ochutnali. Bolo by to, ako keby ste tam nič nejedli ani nepili. Nebol by taký človek blázon?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Keď pochopíte pravdu, mali by ste ju uviesť do praxe

Božie slová na každý deň  Úryvok 423

V Božích slovách sa nachádzajú pravdy, ktoré si človek potrebuje osvojiť, veci, ktoré sú pre ľudstvo najprínosnejšie a najužitočnejšie, vzpruha a výživa, ktoré vaše telo potrebuje, veci, ktoré pomáhajú človeku obnoviť jeho normálnu ľudskú prirodzenosť, a pravdy, ktorými by mal byť človek vybavený. Čím viac budete praktizovať Božie slovo, tým rýchlejšie váš život rozkvitne a tým jasnejšia bude pravda. Čím viac bude rásť vaše duchovné postavenie, tým jasnejšie uvidíte veci duchovnej sféry a tým viac sily získate na porazenie satana. Keď budete praktizovať Božie slovo, objasní sa aj veľká časť pravdy, ktorej teraz nerozumiete. Väčšina ľudí sa uspokojí s tým, že len rozumie textu Božieho slova. Títo ľudia sa sústredia na to, aby si osvojili učenie, a nie na prehlbovanie svojich skúseností v praxi. Ale nie je práve to cesta, ktorou šli farizeji? Môžu tým získať realitu vety „Božie slovo je život“? Život človeka nemôže rásť len čítaním Božieho slova, ale jedine praktizovaním Božieho slova. Ak si presvedčený, že na získanie života a postavenia stačí rozumieť Božiemu slovu, potom je tvoje chápanie chybné. Skutočné pochopenie Božieho slova nastáva vtedy, keď pravdu praktizuješ, a musíš pochopiť, že „pravda sa dá pochopiť len jej praktizovaním“. Po dnešnom prečítaní Božieho slova môžeš povedať len toľko, že poznáš Božie slovo, ale nemôžeš povedať, že mu rozumieš. Niektorí hovoria, že jediný spôsob, ako praktizovať pravdu, je najprv ju pochopiť, ale to je len čiastočne správne a určite nie celkom presné. Nemôžeš poznať pravdu, pokiaľ si ju neprežil. Ak máš pocit, že rozumieš niečomu, čo si počul v kázni, neznamená to, že tomu skutočne rozumieš. Slová pravdy si môžeš osvojiť od slova do slova, ale nie je to to isté, ako keď pochopíš ich skutočný význam. Len povrchné poznanie pravdy neznamená, že jej skutočne rozumieš alebo ju naozaj poznáš. Skutočný význam pravdy vychádza z toho, že si ju zažil. Preto môžeš pravdu pochopiť len vtedy, keď v nej žiješ, a len vtedy môžeš pochopiť jej skryté časti. Prehlbovanie vlastnej skúsenosti je jediný spôsob, ako sa dá pochopiť obsah rôznych pojmov a porozumieť podstate pravdy. Preto môžeš ísť s pravdou všade, ale ak pravdu nemáš v sebe, potom sa nesnaž presvedčiť ani len svojich rodinných príslušníkov, a už vôbec nie spoločenstvo veriacich. Bez pravdy si ako poletujúca snehová vločka, ale s pravdou môžeš byť šťastný a slobodný a nikto ti nemôže ublížiť. Bez ohľadu na to, aká silná je teória, pravdu nemôže prekonať. Pravda dokáže rozhýbať samotný svet a hýbať horami a morami, zatiaľ čo nedostatok pravdy môže viesť k tomu, že z pevných mestských múrov zostane vďaka červom len hromada trosiek. To je zrejmá skutočnosť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Keď pochopíte pravdu, mali by ste ju uviesť do praxe

Božie slová na každý deň  Úryvok 424

V súčasnom štádiu je životne dôležité najprv poznať pravdu, potom ju uviesť do praxe a ďalej sa oboznamovať jej skutočným významom. O to by ste sa mali usilovať. Nesnaž sa prinútiť iných, aby nasledovali tvoje slová, snaž sa ich primäť, aby nasledovali tvoju prax. Len tak môžeš nájsť niečo zmysluplné. Bez ohľadu na to, čo ťa postihne, bez ohľadu na to, na koho natrafíš, pokiaľ si osvojíš pravdu, budeš stáť pevne nohami na zemi. Božie slovo je to, čo človeku prináša život, nie smrť. Ak po prečítaní Božieho slova neožiješ, ale si stále mŕtvy, potom s tebou niečo nie je v poriadku. Ak si prečítaš veľa Božieho slova a vypočuješ mnoho praktických kázní, ale stále budeš v stave smrti, potom je to dôkaz, že nie si človekom, ktorý si váži pravdu, ani človekom, ktorý pravdu hľadá. Ak by ste sa naozaj snažili získať si Boha, nesústredili by ste sa na učenia. Nepoužívali by ste vznešené učenia, aby ste učili druhých. Namiesto toho by ste sa zamerali na prežívanie Božieho slova a uvádzanie pravdy do praxe. Nemali by ste sa hneď teraz do toho pustiť?

Boh má obmedzený čas, aby vykonal svoje dielo na človeku, takže aký môže byť výsledok, ak s ním nebudeš spolupracovať? Prečo Boh vždy chce, aby ste Jeho slovo aj praktizovali, keď už ho raz pochopíte? Je to preto, že Boh vám svoje slovo zjavil a vy by ste ho teraz mali skutočne praktizovať. Pri praktizovaní Božieho slova vykoná Boh dielo osvietenia a bude vás viesť. Tak sa to má urobiť. Božie slovo umožňuje človeku v živote prekvitať a nie sú v ňom žiadne prvky, ktoré by mohli spôsobiť, že sa človek odchýli alebo sa stane negatívnym. Hovoríš, že si Božie slovo čítal a praktizoval ho, ale stále si neprijal žiadne dielo Ducha Svätého. Svojimi slovami by si mohol oklamať iba dieťa. Ostatní ľudia nemusia vedieť, či sú tvoje úmysly správne, ale myslíš si, že je možné, aby to nevedel Boh? Ako je možné, že iní praktizujú Božie slovo a dostáva sa im osvietenia Ducha Svätého, a tebe, hoci tiež praktizuješ Jeho slovo, sa osvietenie Ducha Svätého nedostáva? Má Boh telesné pocity? Ak sú tvoje úmysly skutočne správne a spolupracuješ, potom bude Boží Duch s tebou. Niektorí ľudia chcú vždy vztýčiť svoju vlastnú zástavu, ale prečo im Boh nedovolí povstať a viesť cirkev? Niektorí ľudia si len plnia svoju úlohu a vykonávajú svoje povinnosti, a skôr než si to uvedomia, získajú si od Boha dôveru. Ako je to možné? Boh skúma najvnútornejšie srdce človeka a ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, to musia robiť so správnymi úmyslami. Neobstoja tí ľudia, ktorí nemajú správne úmysly. V samotnom jadre je vaším cieľom nechať v sebe pôsobiť Božie slovo. Inými slovami, ide o to, aby ste sa vo svojom praktizovaní Božieho slova dostali k jeho skutočnému pochopeniu. Možno je vaša schopnosť chápať Božie slovo slabá, ale keď praktizujete Božie slovo, On môže tento nedostatok napraviť, takže nestačí len poznať mnohé pravdy, ale musíte ich aj praktizovať. Toto je najväčší zámer, ktorý nemožno ignorovať. Ježiš za svojich tridsaťtri a pol roka prežil veľa ponižovania a utrpenia. Tak veľmi trpel len preto, lebo praktizoval pravdu vo všetkom a bral do úvahy Božie úmysly a jediné, o čo dbal, bola Božia vôľa. Bolo to utrpenie, ktoré by nebol podstúpil, keby poznal pravdu bez toho, aby ju praktizoval. Keby sa Ježiš riadil učením Židov a nasledoval farizejov, potom by netrpel. Z Ježišových skutkov je zrejmé, že pôsobenie Božieho diela na človeka je podmienené spoluprácou človeka, a to si musíte uvedomiť. Trpel by Ježiš na kríži, keby nepraktizoval pravdu? Mohol by sa modliť takú bolestnú modlitbu, ak by nekonal v súlade s Božími túžbami? Preto by ste mali pre praktizovanie viery trpieť. Toto je druh utrpenia, ktoré by mal človek podstúpiť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Keď pochopíte pravdu, mali by ste ju uviesť do praxe

Božie slová na každý deň  Úryvok 425

Zachovávanie prikázaní by v praxi malo byť prepojené s uplatňovaním pravdy do praxe. Počas zachovávania prikázaní je nevyhnutné praktizovať pravdu. Pri praktizovaní pravdy sa nesmú porušovať princípy prikázaní a nesmie sa ani stavať proti prikázaniam. Musíš robiť všetko, čo od teba Boh vyžaduje. Zachovávanie prikázaní a praktizovanie pravdy sú navzájom prepojené, neodporujú si. Čím viac budeš praktizovať pravdu, tým viac budeš schopný zachovávať podstatu prikázaní. Čím viac budeš praktizovať pravdu, tým viac budeš rozumieť Božiemu slovu vyjadrenému v prikázaniach. Praktizovanie pravdy a zachovávanie prikázaní nie sú protichodné činnosti – sú navzájom prepojené. Na začiatku mohol človek praktizovať pravdu a dosiahnuť osvietenie od Ducha Svätého až potom, čo zachovával prikázania, to ale nie je pôvodný Boží úmysel. Boh od teba vyžaduje nielen aby si sa dobre správal, ale aby si do Jeho uctievania vložil aj svoje srdce. Prikázania však musíš zachovávať aspoň povrchne. Keď ľudia prostredníctvom skúseností nadobudnú jasnejšie pochopenie Boha, postupne Mu prestanú vzdorovať a klásť odpor, a už viac nebudú pochybovať o Jeho diele. Iba takto budú ľudia vedieť dodržiavať podstatu prikázaní. Samotné zachovávanie prikázaní bez praktizovania pravdy je preto neúčinné a nepredstavuje pravé uctievanie Boha, pretože to znamená, že si ešte nedosiahol skutočné duchovné postavenie. Zachovávanie prikázaní bez pravdy je len prísne lipnutie na pravidlách. Takto by sa prikázania stali tvojim zákonom, ktorý by ti neumožnil životný rast. Práve naopak, stali by sa tvojim bremenom a pevne by ťa zväzovali ako starozmluvné zákony, čím by si prišiel o blízkosť Ducha Svätého. Zachovávať prikázania účinne môžeš teda len praktizovaním pravdy a prikázania zachovávaš preto, aby si praktizoval pravdu. Počas zachovávania prikázaní uvedieš do praxe ešte viac právd a pri praktizovaní pravdy nadobudneš ešte hlbšie pochopenie toho, čo prikázania skutočne znamenajú. Účel a zmysel Božej požiadavky, aby človek zachovával prikázania, nespočíva len v tom, aby dodržiaval pravidlá, ako si možno človek predstavuje; súvisí to skôr s jeho vstupom do života. Rozsah tvojho životného rastu určuje, do akej miery dokážeš zachovávať prikázania. Hoci má človek prikázania, ich podstata sa vyjasní až prostredníctvom životnej skúsenosti človeka. Väčšina ľudí sa domnieva, že zachovávať prikázania znamená, že sú „úplne pripravení a jediné, čo ostáva, je Byť s nimi v súlade“. Je to výstredná predstava, ktorá nie je v súlade s Božím úmyslom. Tí, ktorí hovoria podobné veci, nechcú robiť pokroky a túžia po tele. Je to nezmysel! Nie je to v súlade so skutočnosťou! Božím úmyslom nie je len praktizovanie pravdy bez skutočného zachovávania prikázaní. Tí, ktorí to robia, sú mrzáci, sú ako ľudia bez nohy. Samotné zachovávanie prikázaní, akoby dodržiavanie pravidiel, avšak bez vlastníctva pravdy – ani to nedokáže uspokojiť Boží úmysel. Ľudia, ktorí to robia, tiež trpia istým druhom postihnutia, ako ľudia bez oka. Dalo by sa povedať, že ak budeš dobre zachovávať prikázania a jasne pochopíš praktického Boha, nadobudneš pravdu; čiže získaš skutočné duchovné postavenie. Ak budeš praktizovať pravdu, ktorú by si mal praktizovať, budeš zachovávať aj prikázania – tieto dve veci sa navzájom nevylučujú. Praktizovanie pravdy a zachovávanie prikázaní sú dva systémy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou životnej skúsenosti človeka. Skúsenosť človeka by mala spájať, nie oddeľovať zachovávanie prikázaní a praktizovanie pravdy. Medzi týmito dvoma vecami však existujú rozdiely aj spojitosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zachovávanie prikázaní a praktizovanie pravdy

Božie slová na každý deň  Úryvok 426

Vyhlásenie prikázaní v novom veku svedčí o tom, že všetci ľudia v tomto prúde, všetci tí, ktorí dnes počúvajú Boží hlas, vstúpili do nového veku. Je to nový začiatok Božieho diela, a aj začiatok poslednej časti diela Božieho šesťtisícročného plánu riadenia. Prikázania nového veku sú symbolom toho, že Boh a človek vstúpili do oblasti nového neba a novej zeme, a že tak, ako Jahve uskutočňoval dielo medzi Izraelitmi a Ježiš medzi Židmi, tak aj Boh bude uskutočňovať praktické dielo, vykoná toho ešte viac a Jeho dielo na zemi bude ešte väčšie. Symbolizujú tiež to, že títo ľudia dostanú od Boha početnejšie a väčšie poverenia a že ich Boh praktickým spôsobom zaopatrí, bude živiť, podporovať, opatrovať a chrániť, dostanú od Neho ešte viac praktického výcviku a bude ich orezávať, lámať ich a zušľachťovať Božím slovom. Prikázania nového veku majú naozaj hlboký význam. Naznačujú, že Boh sa skutočne zjaví na zemi, odkiaľ si podmaní celý vesmír a zjaví celú svoju slávu v tele. Tiež napovedajú, že praktický Boh na zemi uskutoční väčšie praktické dielo, aby tak zdokonalil všetkých svojich vyvolených. Boh naviac všetko na zemi dosiahne slovami a vyhlási ustanovenie, že „vtelený Boh vystúpi na výsosť a bude uctievaný ako veľký a všetci ľudia a všetky národy pokľaknú, aby si ctili Boha ako veľkého“. Hoci má človek zachovávať prikázania nového veku a hoci je to jeho povinnosťou a záväzkom, predstavujú príliš hlboký význam na to, aby sa dal plne vyjadriť jedným alebo dvoma slovami. Prikázania nového veku nahrádzajú starozmluvné zákony a starozmluvné nariadenia, vyhlásené Jahvem a Ježišom. V tomto prípade ide o hlbšie poučenie, nie je to tak jednoduché, ako si ľudia možno predstavujú. Prikázania nového veku v sebe nesú aspekt praktického významu: slúžia ako rozhranie medzi Vekom milosti a Vekom kráľovstva. Prikázania nového veku znamenajú koniec všetkých praktík a nariadení starého veku, ako aj všetkých praktík z Ježišovho veku a predošlých vekov. Uvádzajú človeka do blízkosti praktickejšieho Boha a umožňujú, aby ho Boh mohol začať osobne zdokonaľovať; sú začiatkom cesty k dokonalosti. Mali by ste si preto osvojiť správny postoj k prikázaniam nového veku a nemali by ste ich dodržiavať bez uváženia, ani nimi pohŕdať. Prikázania nového veku kladú veľký dôraz na jedno hľadisko: aby človek uctieval samotného praktického Boha dneška, a teda praktickejšie sa podriadil podstate Ducha. Prikázania tiež zdôrazňujú princíp, podľa ktorého bude Boh človeka súdiť buď ako vinného alebo ako spravodlivého, až sa prejaví ako Slnko spravodlivosti. Je jednoduchšie prikázania pochopiť, než uviesť do praxe. Ukazuje to, že ak chce Boh zdokonaliť človeka, musí tak urobiť prostredníctvom svojich vlastných slov a svojho vedenia a človek nemôže dosiahnuť dokonalosť len prostredníctvom svojej vrodenej inteligencie. Či človek dokáže zachovávať prikázania nového veku alebo nie teda súvisí s jeho poznaním praktického Boha. Preto to, či dokážeš zachovávať prikázania, alebo nie, nie je otázkou, ktorú možno vyriešiť v priebehu niekoľkých dní. Je to veľmi hlboké ponaučenie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zachovávanie prikázaní a praktizovanie pravdy

Božie slová na každý deň  Úryvok 427

Praktizovanie pravdy je cesta, ktorá človeku umožní životný rast. Ak nebudete praktizovať pravdu, ostane vám len teória a nebudete mať žiaden skutočný život. Pravda je symbolom duchovného postavenia človeka a to, či praktizuješ pravdu, súvisí s tým, či máš alebo nemáš skutočné duchovné postavenie. Ak nepraktizuješ pravdu, nekonáš spravodlivo alebo sa nechávaš ovplyvňovať pocitmi a záleží ti na tvojom tele, vtedy ani zďaleka nedodržiavaš prikázania. Toto je to najhlbšie ponaučenie. V každom veku je mnoho právd, do ktorých ľudia potrebujú vstúpiť a ktoré potrebujú pochopiť, v každom veku sú však aj rôzne prikázania, ktoré tieto pravdy sprevádzajú. Pravdy, ktoré ľudia praktizujú, súvisia s konkrétnym vekom, ako aj prikázania, ktoré zachovávajú. Každý vek má svoje vlastné pravdy, ktoré je potrebné praktizovať, a prikázania, ktoré je potrebné zachovávať. Cieľ a účinok praktizovania pravdy človekom sa však pomerne líši aj v závislosti od rôznych prikázaní vyhlásených Bohom – teda v závislosti od rôznych vekov. Dalo by sa povedať, že prikázania slúžia pravde a pravda existuje na udržanie prikázaní. Ak existuje len pravda, potom v Božom diele nenastanú žiadne zmeny, ktoré by stáli za zmienku. Pri pohľade na prikázania však človek môže určiť smerovanie diela Ducha Svätého a môže poznať vek, v ktorom Boh pôsobí. V oblasti náboženstva je mnoho ľudí, ktorí vedia praktizovať pravdy, ktoré praktizovali už ľudia vo Veku zákona. Neovládajú však prikázania nového veku a ani ich nedokážu zachovávať. Stále sa držia starých spôsobov a sú ako prapôvodní ľudia. Nesprevádzajú ich nové postupy diela a nevidia prikázania nového veku. Nenadobudli teda Božie dielo. Akoby mali len prázdne škrupiny; ak v nich nie je žiadne vtáča, nie je v nich ani duch. Presnejšie povedané, znamená to, že nemajú život. Takíto ľudia ešte nevstúpili do nového veku a zaostávajú o mnoho krokov. Mať pravdy starších vekov, ale nemať prikázania nového veku, je preto zbytočné. Mnohí z vás praktizujú dnešnú pravdu, ale nezachovávajú jej prikázania. Nič tak nezískate a pravda, ktorú praktizujete, bude bezcenná a bezvýznamná a Boh vás nepochváli. Praktizovanie pravdy sa musí uskutočňovať v rámci postupov súčasného diela Ducha Svätého; musí sa uskutočňovať ako odozva na hlas praktického Boha súčasnosti. Bez toho je všetko prázdne, ako pokusy nabrať vodu do bambusového koša. To je aj praktický význam vyhlásenia prikázaní nového veku. Ak majú ľudia dodržiavať prikázania, mali by aspoň spoznať Boha, ktorý sa prakticky zjavuje v tele, a nemali by byť zmätení. Inak povedané, ľudia by mali uchopiť zásady dodržiavania prikázaní. Dodržiavať prikázania neznamená riadiť sa nimi bez úvahy alebo svojvoľne, ale dodržiavať ich so základom, cieľom a s princípmi. V prvom rade je treba dosiahnuť to, aby boli vaše vízie jasné. Ak dôkladne pochopíš dielo Ducha Svätého v súčasnej dobe a ak vstúpiš do dnešných postupov diela, potom prirodzene získaš jasné pochopenie prikázaní. Ak príde deň, keď prenikneš do podstaty prikázaní nového veku a budeš ich vedieť zachovávať, budeš zdokonalený. Toto je praktický význam praktizovania pravdy a zachovávania prikázaní. To, či dokážeš praktizovať pravdu, alebo nie, závisí od toho, ako vnímaš podstatu prikázaní nového veku. Dielo Ducha Svätého sa bude človeku neustále zjavovať a Boh bude od človeka vyžadovať čoraz viac. Preto budú pribúdať a narastať pravdy, ktoré človek skutočne uplatňuje v praxi, a účinky zachovávania prikázaní sa budú prehlbovať. Preto musíte praktizovať pravdu a zároveň zachovávať prikázania. Túto záležitosť by nemal nikto zanedbať; nech v tomto novom veku súčasne započne nová pravda aj nové prikázania.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zachovávanie prikázaní a praktizovanie pravdy

Božie slová na každý deň  Úryvok 428

Mnoho ľudí dokáže síce hovoriť trochu o praxi a podeliť sa o svoje osobné dojmy, no väčšinou ide o osvietenie získané zo slov iných. Nezahŕňa to však nič z ich vlastných osobných praktík, ani to, čo vidia na základe svojich skúseností. Túto problematiku som rozoberal už skôr; nemysli si, že nič neviem. Si len papierovým tigrom, a predsa rozprávaš o podriadení si satana, o vydávaní víťazných svedectiev a o živote podľa Božieho obrazu? Toto všetko je nezmysel! Myslíš si, že všetky slová, ktoré dnes Boh hovorí, sú tu na to, aby si ich obdivoval? Tvoje ústa hovoria o vzdorovaní svojmu starému ja a o praktizovaní pravdy, ale tvoje ruky vykonávajú iné skutky a tvoje srdce splieta iné intrigy – čo si to za človeka? Prečo nie sú tvoje srdce a tvoje ruky jedno a to isté? Z toľkého kázania sa stali len prázdne slová – netrhá ti to srdce? Ak nedokážeš uviesť slovo Božie do praxe, dokazuje to, že si ešte nevstúpil na cestu, na ktorej pracuje Duch Svätý, ešte stále v sebe nenosíš dielo Ducha Svätého, ani si zatiaľ nezažil Jeho vedenie. Ak tvrdíš, že slovo Božie dokážeš iba pochopiť, ale nedokážeš ho praktizovať, potom si človek, ktorý nemiluje pravdu. Boh neprichádza, aby vykúpil takúto osobu. Keď bol Ježiš ukrižovaný, zažíval obrovské muky, aby vykúpil hriešnikov, chudobných a pokorných ľudí. Jeho ukrižovanie slúžilo ako obeta za ich hriechy. Ak nedokážeš praktizovať slovo Božie, mal by si odísť čo najskôr; nezdržiavaj sa v dome Božom ako príživník. Mnoho ľudí dokonca považuje za ťažké prestať robiť veci, ktorí jasne vzdorujú Bohu. Nekoledujú si tak o smrť? Ako len môžu rozprávať o vstupe do Božieho kráľovstva? Opovážili by sa pozrieť do Božej tváre? Jesť jedlo, ktoré ti dáva Boh, robiť nečestné veci, ktoré odporujú Bohu, byť zlomyseľný, zákerný a intrigánsky, aj keď ti Boh dovoľuje užívať si požehnania, ktorými ťa obdaril – necítiš, ako ti pália ruky, keď ich prijímaš? Necítiš, ako ti červená tvár? Po tom, ako si urobil niečo, čo Bohu odporuje, splietal intrigy, ako „dať voľnú ruku skazenosti“, necítiš sa vydesene? Ak nič necítiš, ako môžeš hovoriť o nejakej budúcnosti? Už dávno ťa nečakala žiadna budúcnosť, takže aké väčšie očakávania ešte môžeš mať? Ak vyslovíš niečo nehanebné, no napriek tomu nepociťuješ výčitku a tvojmu srdcu chýba uvedomelosť, neznamená to potom, že sa ťa už Boh zriekol? Hovoriť a konať svojvoľne a nezdržanlivo sa stalo tvojou prirodzenosťou; ako ťa vôbec niekedy môže Boh takto zdokonaliť? Dokázal by si prejsť celý svet? Kto by sa tebou nechal presvedčiť? Tí, čo by poznali tvoju pravú prirodzenosť, by si udržiavali odstup. Nie je to Boží trest? Celkovo, ak sú niekde len prázdne reči bez činov v praxi, nie je tam žiaden rast. Hoci na teba môže Duch Svätý pôsobiť, zatiaľ čo rozprávaš, ak tieto slová nepraktizuješ, Duch Svätý prestane pôsobiť. Ak v tom budeš takto ďalej pokračovať, ako možno vôbec hovoriť o budúcnosti alebo o odovzdaní celého svojho bytia Božiemu dielu? Môžeš len povedať, že obetuješ celé svoje bytie, ale svoje srdce milujúce Boha si Mu nedal. Všetko, čoho sa mu od teba dostáva, je verbálna oddanosť; nie je mu daný tvoj zámer praktizovať pravdu. Môže byť toto tvoje skutočné duchovné postavenie? Ak by si takto pokračoval ďalej, kedy by ťa Boh zdokonalil? Necítiš úzkosť pri pomyslení na svoju ponurú a neradostnú budúcnosť? Necítiš, že Boh v teba stratil nádej? Či nevieš, že Boh túži zdokonaľovať stále viac a novších ľudí? Mohli by staré veci obstáť? Dnes slovám Božím nevenuješ pozornosť: čakáš na zajtrajšok?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Spásu dosiahne len ten, kto je ochotný praktizovať pravdu

Božie slová na každý deň  Úryvok 429

Poukazovať na Božie slová a schopnosť suverénne ich vysvetľovať neznamená, že si si osvojil realitu. Veci nie sú také jednoduché, ako si predstavuješ. To, či si si osvojil realitu, nestojí na tom, čo hovoríš, ale skôr na tom, čo žiješ. Iba keď sa Božie slová stanú tvojím životom a tvojím prirodzeným vyjadrovaním, dá sa o tebe povedať, že si si osvojil realitu, a iba potom ťa možno považovať za človeka, ktorý dosiahol pravdivé pochopenie a skutočné duchovné postavenie. Musíš byť schopný vydržať dlhé obdobia skúšok a prejaviť charakter, aký požaduje Boh. Nesmú to byť iba pózy; musí to z teba vychádzať prirodzene. Len potom si skutočne osvojíš realitu a iba vtedy dosiahneš život. Dovoľ mi uviesť príklad skúšky vykonávateľov služby, ktorý je každému známy: Ktokoľvek môže predniesť tie najvznešenejšie teórie o vykonávateľoch služby a každý túto tému v istom zmysle chápe. Hovoria o nej a každý prejav prekonáva ten predošlý, ako by šlo o súťaž. Ak však človek nepodstúpil väčšiu skúšku, potom je veľmi ťažké tvrdiť, že môže podať dobré svedectvo. V skratke, to, čo taký človek žije, je stále nedostačujúce a úplne v protiklade s jeho chápaním. Preto sa to ešte len musí stať skutočným duchovným postavením človeka a zatiaľ to nie je náplňou jeho života. Keďže sa poznanie človeka neprenieslo do reality, jeho duchovné postavenie stále pripomína hrad postavený na piesku – potáca sa a je na pokraji zrútenia. Ľudia si osvojili len veľmi málo reality; je takmer nemožné nájsť v nich aspoň štipku z nej. Prirodzene z nich prúdi príliš málo reality a všetka realita, ktorú žijú, je vynútená. To je dôvod, prečo hovorím, že ľudia sú bez reality. Hoci tvrdia, že ich srdce milujúce Boha sa nikdy nezmení, hovoria to len dovtedy, kým nie sú vystavení nejakej skúške. Keď ich jedného dňa postretnú skúšky, veci, o ktorých hovoria, opäť nebudú zodpovedať realite a znovu sa tak dokáže, že človek si žiadnu realitu neosvojil. Dalo by sa povedať, že vždy, keď narazíš na veci, ktoré nie sú v súlade s tvojimi predstavami, a ktoré si vyžadujú, aby si odložil seba samého bokom, sú tvojimi skúškami. Pred zjavením Božieho úmyslu prejde každý prísnym testom a obrovskou skúškou. Dokážeš to pochopiť? Keď chce Boh preskúšať ľudí, vždy im dovolí urobiť vlastné rozhodnutia skôr, ako sa zjaví skutočná pravda. To znamená, že keď Boh vystavuje človeka skúškam, nikdy ti nepovie pravdu. Takto odhaľuje ľudí. Je to jeden zo spôsobov, ako Boh koná svoje dielo, aby videl, či poznáš Boha dnešného dňa a či si si osvojil aspoň nejakú realitu. Naozaj nemáš pochybnosti o Božom diele? Dokážeš skutočne ustáť, keď na teba príde väčšia skúška? Kto sa odváži povedať: „Ručím za to, že nebudú žiadne problémy“? Kto sa odváži vyhlásiť: „Iní môžu mať pochybnosti, ale ja ich nikdy mať nebudem“? Je to presne tak, ako keď bol Peter vystavený skúškam: vždy sa chválil skôr, ako pravda vyšla najavo. Toto nie je chyba vlastná iba Petrovi. Je to najväčší problém, ktorému aktuálne čelí každý človek. Keby som navštívil niekoľko miest alebo niekoľkých bratov a sestry, aby som zistil, ako chápete dnešné Božie dielo, určite by ste dokázali veľa rozprávať o svojom poznaní a zdalo by sa, že nemáte vôbec žiadne pochybnosti. Ak by som sa ťa spýtal: „Môžeš naozaj, bez akýchkoľvek pochybností, potvrdiť, že dnešné dielo koná sám Boh?“, určite by si odpovedal: „Nepochybne je to dielo, ktoré koná Boží Duch. O tom niet pochýb.“ Po takejto odpovedi by si určite nepocítil ani tieň pochybnosti, ba dokonca by si sa cítil celkom spokojný, pretože by si si namýšľal, že si tým získal kúsok reality. Ľudia, ktorí majú sklon chápať veci týmto spôsobom, si osvojili menej reality. Čím viac si človek myslí, že ju získal, tým menej bude schopný obstáť zoči-voči skúškam. Beda tým, ktorí sú arogantní a povýšeneckí, a beda tým, ktorí nepoznajú sami seba. Takí ľudia sú zdatní rečníci, ale nedarí sa im, keď majú svoje slová naplniť. Pri najmenšom náznaku problémov začínajú pochybovať a do mysle sa im vkrádajú myšlienky na to, že skončia. Nemajú žiadnu realitu; majú iba teórie, ktoré stoja nad náboženstvom, bez akejkoľvek reality, ktorú teraz požaduje Boh. Najviac znechutený som z ľudí, ktorí sypú teórie z rukáva bez toho, aby mali aspoň nejakú realitu. Keď si robia svoju prácu, vykrikujú najhlasnejšie, no len čo sa stretnú s realitou, zosypú sa. Nepoukazuje to na to, že títo ľudia žiadnu realitu nemajú? Nehľadiac na to, aký zúrivý je vietor a vlny, ak dokážeš pevne stáť bez toho, aby si do svojej mysle vpustil čo i len zrnko pochybnosti, a ak dokážeš pevne stáť a nepopierať ani vtedy, keď už nikto iný nezostane, potom budeš považovaný za človeka, ktorý má skutočné pochopenie a realitu. Ak sa obraciaš, ako vietor fúka – ak nasleduješ väčšinu a učíš sa opakovať reči ostatných –, potom nezáleží na tom, aký si výrečný, pretože to nie je dôkaz, že si si osvojil realitu. Preto ti navrhujem, aby si sa neunáhlil s vykrikovaním prázdnych slov. Vieš, čo sa Boh chystá urobiť? Nesprávaj sa ako ďalší Peter, aby si si nespravil hanbu a nestratil schopnosť držať hlavu vzpriamene. To by nikomu neprinieslo žiadny prospech. Väčšina ľudí nemá skutočné duchovné postavenie. Hoci Boh vykonal veľké dielo, neudelil ľuďom realitu; presnejšie povedané, nikdy nikoho osobne nenapomínal. Niektorých ľudí odhalil takýmito skúškami, keď sa ich hriešne ruky naťahovali stále ďalej a ďalej, v domnení, že je ľahké dobehnúť Boha a že si môžu robiť, čo sa im zachce. Keďže nie sú schopní obstáť ani v takejto skúške, náročnejšie skúšky ani osvojenie si reality pre nich nepripadajú do úvahy. Nesnažia sa len oklamať Boha? Osvojenie si reality sa nedá predstierať; realita totiž nie je niečo, čo môžeš dosiahnuť jej poznaním. Závisí od tvojho skutočného duchovného postavenia, ako aj od toho, či dokážeš, alebo nedokážeš znášať všetky skúšky. Rozumieš?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len vnesenie pravdy do praxe je vlastníctvom reality

Božie slová na každý deň  Úryvok 430

Boh nežiada od ľudí iba schopnosť hovoriť o realite. To by bolo príliš jednoduché, však? Prečo potom Boh hovorí o vstupe do života? Prečo hovorí o premene? Ak sú ľudia schopní len prázdnych rečí o realite, dokážu potom zmeniť svoju povahu? Dobrí vojaci Božieho kráľovstva nie sú cvičení na to, aby boli skupinou, ktorá dokáže o realite len rozprávať alebo sa vychvaľovať. Sú skôr cvičení na to, aby žili Božie slová v každom čase, aby zostali neoblomní bez ohľadu na to, akým prekážkam budú čeliť, a aby sústavne žili v súlade s Božími slovami a nevrátili sa do sveta. Toto je realita, o ktorej hovorí Boh. Toto je Božia požiadavka na človeka. Nepovažuj preto realitu, o ktorej hovorí Boh, za príliš jednoduchú. Samotné osvietenie od Ducha Svätého sa nerovná osvojeniu si reality. A nie je také ani duchovné postavenie človeka – je to Božia milosť, ku ktorej človek nijako neprispieva. Každý človek musí vydržať Petrove utrpenia, ba dokonca okúsiť Petrovu slávu, ktorú zažije potom, ako získa Božie dielo. Len toto sa dá nazývať realitou. Nemysli si, že si si osvojil realitu len preto, lebo o nej vieš hovoriť. Je to klam. Také myšlienky nie sú v súlade s Božími úmyslami a nemajú žiadny skutočný význam. V budúcnosti nehovor také veci – zbav sa ich. Všetci, ktorí chápu Božie slová absurdne, sú neverci. Nemajú žiadne skutočné poznanie a už vôbec žiadne skutočné duchovné postavenie. Sú to hlupáci, ktorým chýba realita. Inými slovami, všetci, ktorí žijú mimo podstaty Božích slov, sú neverci. Tí, ktorých ľudia považujú za nevercov, sú v Božích očiach šelmy, a tí, ktorých za nevercov považuje Boh, sú ľudia, ktorí nemajú Božie slová ako svoj život. Dá sa preto povedať, že tí, ktorí si neosvojili realitu Božích slov a nežijú Jeho slová, sú neverci. Božie želanie je priviesť každého k tomu, aby žil realitu Jeho slov – nie iba to, aby o nej každý hovoril, ale aby ju každý mohol zažiť. Realita, ktorú vníma človek, je príliš povrchná. Nemá žiadnu hodnotu a nemôže uspokojiť Božie úmysly. Je príliš nízka a nie je hodná ani zmienky. Chýba jej príliš veľa a priveľmi zaostáva za úrovňou Božích požiadaviek. Každý z vás bude vystavený veľkej skúške, aby sa ukázalo, kto medzi vami vie o svojom chápaní iba rozprávať bez schopnosti ukázať cestu, a aby vyšlo najavo, kto spomedzi vás je nepoužiteľný kus odpadu. Odteraz si to pamätaj! Nehovor o prázdnych poznaniach. Hovor len o ceste praktizovania a o realite. Prejdi od skutočného poznania k skutočnej praxi a potom od praxe k skutočnému prežívaniu. Nepoučuj ostatných a nehovor o skutočnom poznaní. Ak je tvoje chápanie cesta, potom nechaj svoje slová ísť po nej slobodne. Ak nie je, prosím, zavri si ústa a prestaň rozprávať. Tvoje slová sú zbytočné. Hovoríš o porozumení, aby si oklamal Boha a aby ti iní závideli. Nejde ti snáď o to? Nezahrávaš sa s inými zámerne? Stojí to vôbec za to? Ak hovoríš o porozumení až potom, ako si ho zakúsil, nebudú ťa považovať za chvastúňa. V opačnom prípade si človek, ktorý prská arogantné slová. V tvojej terajšej skúsenosti je veľa vecí, ktoré nedokážeš prekonať, a nemôžeš vzdorovať ani vlastnému telu. Vždy si robíš, čo sa ti zachce, nikdy neuspokojuješ Božie úmysly, a predsa máš stále tú drzosť rozprávať o teoretickom porozumení. Nemáš hanby! Stále máš odvahu hovoriť o chápaní Božích slov. Aký si opovážlivý! Rečnenie a vystatovanie sa stali tvojou prirodzenosťou a zvykol si si na to. Kedykoľvek sa ti zachce hovoriť, robíš to s ľahkosťou, keď však príde rad na praktizovanie, riešiš len pozlátky. Nie je to spôsob, ako oklamať ostatných? Ľudí môžeš prekabátiť, ale Boha neoklameš. Ľudia si to neuvedomujú a nemajú rozlišovaciu schopnosť, ale Boh berie také veci vážne a neušetrí ťa. Tvoji bratia a sestry by sa ťa možno zastali, chválili by tvoje chápanie a obdivovali ťa. Ak si si však neosvojil žiadnu realitu, Duch Svätý ťa neušetrí. Praktický Boh možno nebude hľadať tvoje chyby, ale Boží Duch ťa bude ignorovať a budeš to dosť ťažko znášať. Veríš tomu? Rozprávaj viac o realite praxe. Už si na to zabudol? Rozprávaj viac o praktických cestách. Už si zabudol? „Ponúkaj menej vznešených teórií a prázdnych, nafúknutých rečí. Najlepšie je začať praktizovať hneď teraz.“ Zabudol si na tieto slová? Vôbec im nerozumieš? Vôbec nechápeš Božie úmysly?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len vnesenie pravdy do praxe je vlastníctvom reality

Božie slová na každý deň  Úryvok 431

Mali by ste sa učiť lekcie, ktoré sú realistickejšie. Nie sú potrebné tie nadnesene znejúce, prázdne reči, ktoré ľudia obdivujú. Pokiaľ ide o rozprávanie o vedomostiach, každý človek je vyššie ako ten predchádzajúci, ale stále nemá cestu k praxi. Koľko ľudí pochopilo princípy praxe? Koľkí sa skutočne poučili? Kto môže byť v duchovnom spoločenstve o realite? To, že vieš hovoriť o poznaní Božích slov, neznamená, že máš skutočné duchovné postavenie – iba to ukazuje, že si sa narodil múdry a že si nadaný. Ak nevieš ukázať cestu, výsledkom nebude nič a ty budeš zbytočným odpadom! Nepredstieraš, ak nevieš povedať nič o skutočnej ceste k praktizovaniu? Nepretvaruješ sa, ak nevieš ponúknuť svoje skutočné skúsenosti ostatným, čím by si im dal lekcie, z ktorých sa môžu poučiť, alebo cestu, po ktorej sa môžu vydať? Nie si falošný? Akú máš hodnotu? Takýto človek by mohol hrať iba úlohu „vynálezcu teórie socializmu“, nie „prispievateľa k nastoleniu socializmu“. Byť bez reality znamená nemať pravdu. Byť bez reality znamená byť naničhodníkom. Byť bez reality znamená byť chodiacou mŕtvolou. Byť bez reality znamená byť „marxisticko-leninským mysliteľom“ bez referenčnej hodnoty. Nabádam každého z vás, aby ste mlčali o teórii a hovorili o niečom skutočnom, o niečom ozajstnom a podstatnom. Študujte nejaké „moderné umenie“, povedzte niečo realistické, prispejte niečím skutočným a majte oddaného ducha. Postav sa tvárou k realite, keď hovoríš. Neoddávaj sa nerealistickým a prehnaným rečiam, aby sa ľudia cítili šťastní alebo spozorneli a všimli si ťa. Akú to má hodnotu? Aký zmysel má nútiť ľudí, aby sa k tebe správali srdečne? Buď trochu „umelecký“ vo svojom prejave, správaj sa trochu férovejšie, buď trochu rozumnejší v tom, ako riešiš veci, buď trochu praktickejší v tom, čo hovoríš, mysli na to, ako prinesieš úžitok Božiemu domu každým svojím činom, počúvaj svoje svedomie, keď sa prejavia tvoje pocity, neodplácaj láskavosť nenávisťou ani nebuď nevďačný k láskavosti a nebuď pokrytec, aby si nemal zlý vplyv. Keď ješ a piješ Božie slová, prepoj ich bližšie s realitou, a keď si v duchovnom spoločenstve, hovor viac o realistických veciach. Nebuď blahosklonný – to Boha neuspokojí. V styku s ostatnými buď trochu tolerantnejší, trochu poddajnejší, trochu veľkorysejší a uč sa od „ducha premiéra“^[a]. Keď máš zlé myšlienky, viac praktizuj vzdorovanie telu. Keď pracuješ, hovor viac o realistických cestách, a nie príliš nadnesene, inak to, čo povieš, bude pre ľudí nedosiahnuteľné. Menej užívania si, viac prínosu – ukáž svojho nesebeckého ducha oddanosti. Buďte ohľaduplnejší k Božím úmyslom, viac počúvajte svoje svedomie, buďte všímavejší a nezabudnite, ako k vám Boh každý deň trpezlivo a úprimne prehovára. Častejšie si čítajte „starý almanach“. Viac sa modlite a častejšie buďte v duchovnom spoločenstve. Nebuďte už takí zmätení, prejavte trochu rozumu a získajte určitý prehľad. Keď sa vaša hriešna ruka načiahne, stiahnite ju späť – nedovoľte, aby dočiahla tak ďaleko. Nemá to zmysel a od Boha nezískate nič, len kliatby, takže buďte opatrní. Nechajte svoje srdce zľutovať sa nad ostatnými a nevyrážajte vždy so zbraňou v ruke. Buďte viac v duchovnom spoločenstve o poznaní pravdy a hovorte viac o živote, pričom si pestujte ducha pomoci druhým. Robte viac a hovorte menej. Uvádzajte viac do praxe a menej sa venujte výskumu a analýze. Nechajte sa viac pohnúť Duchom Svätým a dajte Bohu viac príležitostí, aby vás zdokonalil. Eliminujte viac ľudských prvkov: stále máte príliš veľa ľudských spôsobov, ako robiť veci, a váš povrchný spôsob robenia vecí a správania je pre ostatných stále odporný – eliminujte viac z týchto nedostatkov. Váš psychický stav je stále príliš ohavný – venujte viac času jeho náprave. Stále prisudzujete ľuďom príliš vysoké postavenie – dajte väčšie postavenie Bohu a nebuďte takí nerozumní. „Chrám“ vždy patril Bohu a nemali by ho prevziať ľudia. Stručne povedané, zamerajte sa viac na spravodlivosť a menej na pocity. Najlepšie je eliminovať telo. Hovorte viac o realite a menej o vedomostiach – najlepšie je držať jazyk za zubami a nehovoriť nič. Hovorte viac o ceste praxe a menej sa venujte bezcennému chvastaniu sa. Najlepšie je začať praktizovať hneď teraz.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zamerajte sa viac na realitu

Poznámky pod čiarou:

a. Duch premiéra: Klasický čínsky idióm, ktorý sa používa na označenie človeka, ktorý je otvorený a veľkorysý.

Božie slová na každý deň  Úryvok 432

Nie všetky Božie požiadavky na ľudí sú až také vysoké. Ak ľudia praktizujú usilovne a vrúcne, dostanú „dobrú známku“. Dosiahnutie porozumenia, poznania a pochopenia pravdy je, pravdupovediac, zložitejšie ako praktizovanie pravdy. Najprv praktizujte toľko, koľko rozumiete, a praktizujte to, čo ste pochopili. Týmto spôsobom budete môcť postupne dosiahnuť pravé poznanie a pochopenie pravdy. To sú kroky a prostriedky, ktorými pôsobí Duch Svätý. Ak nepraktizuješ podriadenosťtýmto spôsobom, nič nedosiahneš. Ak vždy konáš z vlastnej vôle a nepraktizuješ podriadenosť, bude v tebe pôsobiť Duch Svätý? Pôsobí Duch Svätý tak, ako si praješ? Alebo pôsobí podľa toho, čo ti chýba, a na základe Božích slov? Ak ti to nie je jasné, nebudeš schopný vstúpiť do pravdy-reality. Prečo väčšina ľudí vynakladá veľa úsilia na čítanie Božích slov, ale majú len vedomosti a nevedia potom povedať nič o skutočnej ceste? Myslíš si, že mať vedomosti znamená mať pravdu? Nie je to zmätený uhol pohľadu? Dokážeš vysloviť toľko znalostí, koľko je zrniek piesku na pláži, no žiadna z nich neobsahuje skutočnú cestu. Nesnažíš sa tým ľudí obalamutiť? Nepredvádzaš prázdnu šou bez jadra, ktoré by ju podporilo? Všetko takéto správanie je pre ľudí škodlivé! Čím vyššia je teória a čím vzdialenejšia je od reality, tým menej je schopná vziať ľudí do reality. Čím vyššia je teória, tým viac ťa núti vzdorovať a odporovať Bohu. Nepestujte duchovnú teóriu – nemá to zmysel! Niektorí ľudia hovoria o duchovnej teórii už desaťročia a stali sa velikánmi duchovnosti, no v konečnom dôsledku stále nedokážu vstúpiť do pravdy-reality. Keďže nepraktizovali ani nezakúsili slová Božie, nemajú žiadne princípy ani cestu pre praktizovanie. Takíto ľudia sami osebe nemajú pravdu-realitu, tak ako môžu priviesť iných ľudí na správnu cestu viery v Boha? Môžu ich len zviesť na scestie. Neubližujú tým iným aj sebe? Prinajmenšom musíš vedieť vyriešiť skutočné problémy, ktoré sú priamo pred tebou. To znamená, že musíš vedieť praktizovať a zažiť slová Božie a uviesť pravdu do praxe. Len to je podriadenosť voči Bohu. Iba vtedy, keď vstúpiš do života, si spôsobilý pracovať pre Boha a Boh ťa môže schváliť iba vtedy, keď sa Mu úprimne vydáš. Nerob vždy veľké vyhlásenia a nehovor o bombastickej teórii – nie je to skutočné. Prednášanie duchovnej teórie, aby ťa ľudia obdivovali, nie je podávanie svedectva o Bohu, ale skôr vychvaľovanie sa. Ľuďom to neprináša absolútne žiadny úžitok, nie je to pre nich poučné a môže to ľahko viesť k tomu, že začnú uctievať duchovnú teóriu a nesústredia sa na praktizovanie pravdy – a nevedie to ľudí na scestie? Ak budeš takto pokračovať, povedie to k vzniku mnohých prázdnych teórií a pravidiel, ktoré budú ľudí obmedzovať a chytať do pasce – a to je skutočne hanebné. Preto hovor viac o tom, čo je skutočné, rozprávaj viac o problémoch, ktoré naozaj existujú, venuj viac času hľadaniu pravdy na vyriešenie skutočných problémov – to je to, čo je najdôležitejšie. Neodkladaj učenie praktizovania pravdy – je to cesta vstupu do reality. Neber skúsenosti a vedomosti iných ľudí za svoj súkromný majetok a nepredvádzaj ich ostatným na obdiv. Musíš mať svoj vlastný vstup do života. Iba vďaka praktizovaniu pravdy a podriadenosti voči Bohu získaš vstup do života. Práve to by mal každý človek praktizovať a na to by sa mal každý zamerať.

Ak tvoje duchovné spoločenstvo môže ukázať ľuďom cestu, ktorou sa môžu vydať, potom to znamená, že máš realitu. Bez ohľadu na to, čo hovoríš, musíš priviesť ľudí do praxe a ukázať im všetkým cestu, ktorú môžu nasledovať. Nedovoľ, aby mali len vedomosti – dôležitejšie je mať cestu, ktorou sa môžu vydať. Aby ľudia verili v Boha, musia kráčať po ceste, ktorú vedie Boh vo svojom diele. To znamená, že proces viery v Boha je procesom kráčania po ceste vedenej Duchom Svätým. Preto musíte mať cestu, po ktorej môžete kráčať, nech sa deje čokoľvek, a musíte vstúpiť na cestu zdokonalenia Bohom. Nezaostávajte príliš a nezaoberajte sa príliš mnohými vecami. Iba ak kráčate po ceste vedenej Bohom bez toho, aby ste spôsobovali narušenia, môžete prijať dielo Ducha Svätého a mať cestu vstupu. Iba to sa považuje za súlad s Božími úmyslami a splnenie ľudskej povinnosti. Ako jednotlivec v tomto prúde by si mal každý človek riadne plniť svoju povinnosť, robiť viac toho, čo by ľudia mali robiť, a nekonať svojhlavo. Ľudia konajúci dielo musia jasne vyjadriť svoje slová, ľudia, ktorí nasledujú, sa musia viac zamerať na znášanie ťažkostí a podriadenosť a všetci sa musia držať svojho miesta a nevybočovať z radu. V srdci každého človeka by malo byť jasné, ako by mal praktizovať a akú funkciu by mal plniť. Kráčajte po ceste vedenej Duchom Svätým, nezablúďte ani sa nevydajte zlým smerom. Dielo dneška musíte vidieť jasne. Vstup do dnešných pracovných prostriedkov je to, čo by ste mali praktizovať. Je to prvá vec, do ktorej musíte vstúpiť. Nestrácajte už žiadne ďalšie slová na iné veci. Konať dielo Božieho domu je dnes vašou zodpovednosťou, vstúpiť do dnešnej pracovnej metódy je vašou povinnosťou a praktizovať dnešnú pravdu je vaším bremenom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zamerajte sa viac na realitu

Božie slová na každý deň  Úryvok 433

Boh je praktický Boh: všetka Jeho práca je praktická, všetky slová, ktoré hovorí, sú praktické a všetky pravdy, ktoré vyjadruje, sú praktické. Všetko, čo nie je Jeho slovami, je prázdne, neexistujúce a nesprávne. Dnes má Duch Svätý viesť ľudí k zakúšaniu Božích slov. Ak sa ľudia majú usilovať o vstup do reality, musia ju hľadať a spoznať, a potom ju musia zažívať a žiť. Čím viac ľudia poznajú realitu, tým lepšie dokážu rozoznať, či sú slová druhých skutočné; čím viac ľudia poznajú realitu, tým menej majú predstáv. Čím viac ľudia prežívajú realitu, tým viac poznávajú skutky praktického Boha a o to ľahšie sa oslobodia od svojich skazených, satanských pováh. Čím viac reality ľudia majú, tým viac poznajú Boha a tým väčšiu nechuť majú k telesnému a viac milujú pravdu. A čím viac reality ľudia majú, tým viac sa približujú k splneniu Božích požiadaviek. Ľudia, ktorých si získal Boh, sú tí, ktorí si osvojili realitu, ktorí ju poznajú a ktorí tiež spoznali praktické Božie skutky prostredníctvom jej prežívania. Čím viac budeš prakticky spolupracovať s Bohom a disciplinovať svoje telo, tým viac si osvojíš pôsobenie Ducha Svätého, tým viac reality získaš, tým viac ťa Boh osvieti, a o to väčšie bude tvoje poznanie praktických Božích skutkov. Ak budeš schopný žiť v prítomnom svetle Ducha Svätého, potom sa ti súčasná cesta k praktizovaniu stane jasnejšou a dokážeš sa lepšie odpútať od náboženských predstáv a starých praktík z minulosti. Dnes stojí v centre pozornosti skutočnosť: čím viac reality ľudia majú, tým jasnejšie je ich poznanie pravdy a tým lepšie chápu Božie úmysly. Realita dokáže prekonať všetky slová a učenia, ba i všetku teóriu a odbornosť. Čím viac sa na ňu ľudia sústredia, tým viac budú skutočne milovať Boha a túžiť a prahnúť po Jeho slovách. Ak sa vždy sústredíš na realitu, potom tvoja filozofia pre svetské záležitosti, náboženské predstavy a prirodzený charakter prirodzene vymiznú nasledovaním Božieho diela. Tí, ktorí nehľadajú realitu a nemajú o nej žiadne vedomosti, budú pravdepodobne smerovať k tomu, čo je nadprirodzené, a ľahko sa dajú podviesť. Duch Svätý nemá prostriedky na pôsobenie v takýchto ľuďoch, a tak pociťujú prázdnotu a to, že ich život nemá zmysel.

Duch Svätý v tebe môže pôsobiť len vtedy, keď sa prakticky pripravuješ, prakticky hľadáš, prakticky sa modlíš a si ochotný trpieť pre hľadanie pravdy. Tí, ktorí ju nehľadajú, majú len slová a učenia a prázdnu teóriu, kým tí, ktorí sú bez pravdy, si prirodzene vytvárajú mnohé predstavy o Bohu. Takíto ľudia túžia len po tom, aby Boh premenil ich telo z mäsa a kostí na duchovné a mohli tak vystúpiť do tretieho neba. Akí sú títo ľudia hlúpi! Nikto z tých, čo hovoria takéto veci, nepozná Boha ani realitu. Takíto ľudia nemôžu spolupracovať s Bohom a môžu len pasívne čakať. Ak majú ľudia pochopiť a jasne vidieť pravdu, a ak majú do nej navyše vstúpiť a uviesť ju do praxe, musia sa skutočne pripravovať, skutočne hľadať a skutočne po nej prahnúť a túžiť. Keď budeš prahnúť a túžiť a keď budeš skutočne spolupracovať s Bohom, Boží Duch sa ťa určite dotkne a bude v tebe pôsobiť, čo ti prinesie viac osvietenia, dá ti viac poznania reality a bude ti viac pomáhať v živote.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako poznať realitu

Božie slová na každý deň  Úryvok 434

Ak majú ľudia poznať Boha, musia najprv vedieť, že Boh je praktickým Bohom, a musia poznať Božie slová, praktické zjavenie sa Boha v tele a praktické Božie dielo. Až keď spoznáš, že celé Božie dielo je praktické, budeš môcť skutočne spolupracovať s Bohom a až touto cestou budeš môcť dosiahnuť rast vo svojom živote. Všetci tí, čo nepoznajú realitu a nemajú prostriedky na to, aby zakúšali Božie slová, sú uväznení vo svojich predstavách, žijú vo svojej predstavivosti, a tak vôbec nepoznajú Božie slová. Čím väčšie je tvoje poznanie reality, tým bližšie si k Bohu a v o to dôvernejšom vzťahu s Ním sa nachádzaš. Čím viac hľadáš nejasnosti, abstrakcie a učenia, tým viac sa vzďaľuješ od Boha, a tak budeš mať pocit, že prežívanie Božích slov je namáhavé a ťažké a že nie si schopný do nich preniknúť. Ak chceš vstúpiť do reality Božích slov a na správnu cestu svojho duchovného života, musíš najprv spoznať realitu a oddeliť sa od nejasných a nadprirodzených vecí, čo znamená, že najprv musíš pochopiť, ako ťa Duch Svätý zvnútra prakticky osvecuje a vedie. Ak takto dokážeš naozaj pochopiť praktické pôsobenie Ducha Svätého v človeku, potom vstúpiš na správnu cestu k tomu, aby ťa Boh zdokonalil.

Dnes všetko vychádza z reality. Božie dielo je najpraktickejšie a ľudia sa ho môžu dotknúť; môžu ho prežiť a dosiahnuť. V ľuďoch je veľa nejasného a nadprirodzeného, čo im bráni spoznať súčasné Božie dielo. Preto sa vo svojich skúsenostiach vždy odkláňajú a vždy majú pocit, že všetko je ťažké. Avšak príčinou sú ich predstavy. Ľudia nie sú schopní pochopiť princípy pôsobenia Ducha Svätého, nepoznajú realitu, a tak sú na ceste vstupu vždy negatívni. Na Božie požiadavky sa pozerajú z diaľky, neschopní ich dosiahnuť; vidia len to, že Božie slová sú skutočne dobré, ale nevedia nájsť cestu vstupu. Duch Svätý pôsobí podľa tohto princípu: prostredníctvom spolupráce, aktívnej modlitby, hľadania a približovania sa k Bohu môžu ľudia dosiahnuť výsledky a získať osvietenie a osvetľovanie od Ducha Svätého. Nie je to tak, že by Duch Svätý konal jednostranne, alebo že by jednostranne konal človek. Obaja sú nenahraditeľní a čím viac ľudia spolupracujú, čím viac sa usilujú o dosiahnutie noriem Božích požiadaviek, tým silnejšie je dielo Ducha Svätého. Len praktická spolupráca ľudí, doplnená o pôsobenie Ducha Svätého, môže priniesť praktické skúsenosti a podstatné poznanie Božích slov. Postupne, prostredníctvom takejto skúsenosti, napokon vzniká dokonalý človek. Boh nečiní nadprirodzené veci. V ľudských predstavách je Boh všemohúci a všetko koná On sám, čo má za následok, že ľudia pasívne čakajú, nečítajú Božie slová ani sa nemodlia a iba vyčkávajú na dotyk Ducha Svätého. Tí, čo chápu správne, však veria tomuto: Božia činnosť môže siahať len potiaľ, pokiaľ siaha moja spolupráca, a účinok, ktorý vo mne zanechá Božie dielo, závisí od toho, ako spolupracujem. Keď Boh hovorí, mal by som urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som hľadal a usiloval sa o Božie slová; toto by som mal dosiahnuť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako poznať realitu

Božie slová na každý deň  Úryvok 435

Koľko náboženských praktík dodržiavaš? Koľkokrát si sa otočil proti slovu Boha a išiel si svojou vlastnou cestou? Koľkokrát si vykonával Božie slovo, pretože si skutočne bral ohľad na to, čo mu leží na srdci, a snažil sa uspokojiť Jeho úmysly? Treba rozumieť slovu Boha a podľa toho ho vykonávať. Buď zásadový vo všetkých svojich činoch a skutkoch, ale to neznamená dodržiavať pravidlá alebo robiť niečo neochotne, len preto, aby to ostatní videli; práve naopak, znamená to uplatňovať pravdu a žiť podľa slova Boha. Jedine takéto praktizovanie uspokojí Boha. To, čo sa páči Bohu, nie je dodržiavanie pravidiel, ale praktizovanie pravdy. Niektorí ľudia majú záľubu v pútaní pozornosti. Pred svojimi bratmi a sestrami rozprávajú, ako sú Bohu zaviazaní, ale za ich chrbtom nepraktizujú pravdu a konajú úplne inak. Nie sú to potom náboženskí farizeji? Človek, ktorý skutočne miluje Boha a prechováva v sebe pravdu, je verný Bohu, ale nevystavuje sa ako taký navonok. Takýto človek je ochotný praktizovať pravdu, keď to vyžaduje situácia, a nehovorí ani nekoná spôsobom, ktorý by bol v rozpore s jeho svedomím. Takýto človek preukazuje múdrosť, keď je to potrebné, a je zásadový vo svojich skutkoch bez ohľadu na okolnosti. Takýto človek dokáže poskytnúť skutočnú službu. Niektorí majú často prázdne reči o tom, ako sú Bohu zaviazaní; trávia svoje dni v obavách, tvária sa neprirodzene a dávajú najavo, akí sú úbohí. Veď je to odporné! Ak by ste sa ich opýtali: „Môžeš mi povedať, čím si Bohu zaviazaný?“, onemeli by. Ak si verný Bohu, nehovor tom navonok, ale preukazuj svoju lásku k Bohu skutočným praktizovaním a modli sa k Nemu s úprimným srdcom. Tí, ktorí k Bohu pristupujú len slovami a povrchne, sú všetci pokrytci! Niektorí pri každej modlitbe hovoria o svojej zaviazanosti voči Bohu a zakaždým sa rozplačú aj bez toho, aby boli pohnutí Duchom Svätým. Takíto ľudia sú posadnutí náboženskými rituálmi a predstavami; žijú z týchto rituálov a predstáv, stále veria, že takéto konanie sa Bohu páči a že Jeho teší povrchná zbožnosť alebo žalostné slzy. Aké dobro môžu priniesť takíto ľudia? Veď je to smiešne! Niektorí predstierajú vľúdnosť, keď hovoria pred druhými, aby všetci videli, akí sú pokorní. Niektorí sú pred druhými úmyselne úslužní a správajú sa ako jahňatá bez toho, aby prejavili čo i len štipku sily. Je to spôsob hodný ľudí kráľovstva? Ľudia kráľovstva by mali byť živí a slobodní, nevinní a otvorení, čestní a milí a majú žiť v stave slobody. Mali by mať charakter a dôstojnosť a mali by byť schopní stáť si za svedectvom všade, kam idú; takíto ľudia sú milí Bohu aj ľuďom. Od nováčikov vo viere sa vyžaduje príliš veľa vonkajších praktík; najprv však musia prejsť obdobím orezávania a musia prejsť bodom zlomu. Ľudia, ktorí majú vieru v Boha hlboko vnútri, nie sú zvonka odlíšiteľní od ostatných, ale ich činy a skutky sú chvályhodné. Iba takých možno považovať za ľudí žijúcich podľa Božieho slova. Ak každý deň kážeš ľuďom evanjelium a snažíš sa ich priviesť k spáse, ale v konečnom dôsledku stále žiješ podľa pravidiel a učenia, potom nemôžeš prinášať slávu Bohu. Takíto ľudia sú len náboženské figúry a zároveň pokrytci. Keď sa takíto nábožní ľudia zhromaždia, niekto sa opýta: „Sestra, ako sa máš v poslednom čase?“ Ona odpovie: „Cítim sa zaviazaná voči Bohu a nedokážem uspokojiť Jeho úmysly.“ Iný povie: „Aj ja sa cítim zaviazaný voči Bohu a nie som schopný Ho uspokojiť.“ Už z týchto pár viet a slov je jasné, že hlboko vo svojom vnútri majú všeličo nepekné; takéto slová sú úplne odporné a nechutné. Prirodzenosť týchto ľudí je v protiklade s Bohom. Tí, ktorí sa zameriavajú na realitu, komunikujú o všetkom, čo majú na mysli, a otvárajú svoje srdcia v duchovnom spoločenstve. Nezúčastňujú sa na falošných a prázdnych prejavoch zdvorilosti a úslužnosti. Sú vždy priamočiari a nedodržiavajú žiadne svetské pravidlá. Niektorí ľudia majú takú záľubu vo vonkajších skutkoch, že im úplne uniká ich zmysel. Keď niekto spieva, začne tancovať a ani si nevšimne, že mu prihára ryža v hrnci. Takíto ľudia nie sú zbožní ani počestní a sú príliš ľahkovážni. Všetky tieto veci sú prejavom toho, že sú odtrhnutí od reality. Keď niektorí ľudia vykonávajú duchovné spoločenstvo, možno nehovoria o tom, ako sa cítia Bohu zaviazaní, ale hlboko vnútri si zachovávajú pravú lásku k Nemu. To, že cítiš zaviazanosť voči Bohu, nemá nič spoločné s inými ľuďmi; si zaviazaný Bohu, nie ľudstvu. Aký má zmysel, aby si o tom neustále hovoril ostatným? Musíš klásť dôraz na vstup do reality, nie na vonkajšiu horlivosť alebo prejavy. Čoho prejavom sú povrchné dobré skutky ľudí? Sú vyjadrením tela a ani tie najlepšie vonkajšie praktiky nepredstavujú život; sú nanajvýš prejavom tvojej individuálnej povahy. Vonkajšie praktiky ľudstva nemôžu uspokojiť Božie úmysly. Neustále hovoríte o svojej zaviazanosti voči Bohu, ale nie si schopný prinášať život iným ani povzbudiť ich srdcia milujúce Boha. Myslíš si, že takýmito skutkami uspokojíš Boha? Máš pocit, že je Božím úmyslom, aby si takto konal, a že tvoje konanie je duchovné, ale v skutočnosti je úplne absurdné! Veríš, že to, čo sa páči tebe a čo si ochotný urobiť ty, je presne to, čo sa páči aj Bohu. Môžu veci, ktoré sa páčia tebe, odzrkadľovať Boha? Môže osobnosť človeka odzrkadľovať Boha? Práve to, čo sa tebe páči, sa Bohu hnusí, a tvoje zvyky zavrhne. Ak sa cítiš zaviazaný, choď a modli sa pred Bohom; nie je potrebné o tom hovoriť iným. Ak sa nemodlíš pred Bohom a namiesto toho pred druhými neustále upriamuješ pozornosť na seba, môže to uspokojiť Božie úmysly? Ak svoje skutky robíš vždy len navonok, potom to znamená, že si mimoriadne márniví. Čo sú to za ľudia, ktorí vykonávajú iba povrchné dobré skutky, a chýba im realita? Sú to len pokryteckí farizeji a náboženské figúry. Ak sa nezbavíte svojich vonkajších praktík a nezmeníte sa, potom pokrytectvo vo vás bude rásť ešte viac. Čím väčšie je vaše pokrytectvo, tým väčší odpor kladiete voči Bohu. Takýchto ľudí nakoniec od seba určite vyradí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vo viere sa treba sústrediť na realitu – účasť na náboženských rituáloch nie je viera

Božie slová na každý deň  Úryvok 436

Aby sa obnovila podoba normálneho človeka, teda aby sa dosiahla normálna ľudská prirodzenosť, nestačí len potešiť Boha svojimi slovami. Ľudia tým totiž ubližujú len sami sebe a nijako to neprospieva ani ich schopnosti vnímania a zmeny. Ak sa chce človek zmeniť, musí to neustále kúsok po kúsku praktizovať. Musí začať pomaly vnímať, trošku po troške hľadať a skúmať, s pozitívnym prístupom začať žiť praktický život pravdy – svätý život. Skutočné veci, skutočné udalosti a skutočné prostredie mu potom umožnia učiť sa to v praxi. Od ľudí sa neočakáva, že budú slovami neúprimne chváliť, ale to, že sa budú učiť praktizovať svoju vieru za reálnych okolností. Najprv si uvedomia svoje zlé vlastnosti a potom normálne jedia a pijú z Božích slov a tiež normálne vnímajú a praktizujú svoju vieru. Len tak vedia pochopiť realitu a rýchlejšie sa ponoriť do podstaty. Aby sa ľudia zmenili, musí existovať určitá praktickosť. Musia praktizovať so skutočnými vecami, pri skutočných udalostiach a v skutočnom prostredí. Môže sa človek skutočne naučiť praktizovať vieru len tým, že sa bude spoliehať na cirkevný život? Môžu ľudia takto získať vhľad do reality? Nie! Ak ľudia nie sú schopní vstúpiť do reálneho života, potom nie sú schopní zmeniť svoj starý životný štýl a spôsoby. Nie je to úplne preto, že by boli leniví alebo boli veľmi závislí, ale skôr preto, že jednoducho nemajú schopnosť žiť ani pochopiť, čo Boh vyžaduje od normálneho človeka. V minulosti ľudia zvykli hovoriť, rozprávať, komunikovať, dokonca sa stali „rečníkmi“, ale nikto z nich sa nesnažil zmeniť podstatu svojho života. Namiesto toho slepo hľadali hlboké teórie. Preto dnešní ľudia musia zmeniť tento náboženský štýl viery v Boha vo svojom živote. Musia začať vieru praktizovať tak, že sa budú sústrediť na jednu udalosť, jednu vec, jednu osobu. Musia sa sústrediť na niečo konkrétne. Len tak môžu dosiahnuť výsledky. Zmena sa u ľudí začína zmenou ich podstaty. Treba sa zamerať na podstatu ľudí, na ich život a ich lenivosť, závislosť a otroctvo. Len tak sa môžu zmeniť.

Hoci cirkevný život môže byť v niektorých oblastiach plodný, človeka môže zmeniť len reálny život. Stará prirodzenosť človeka sa bez reálneho života zmeniť nedá. Vezmime si ako príklad Ježišovo pôsobenie vo Veku milosti. Keď Ježiš zrušil predchádzajúce zákony a ustanovil prikázania nového veku, hovoril tak, že uvádzal skutočné príklady zo skutočného života. Keď viedol na Deň odpočinku svojich učeníkov cez pšeničné pole, Jeho učeníci vyhladli, a aby sa najedli, trhali obilné klasy. Farizeji to videli a povedali, že nedodržiavajú sviatosť na Deň odpočinku. Povedali tiež, že ľudia nesmú zachraňovať teľatá, ktoré v tento deň spadli do jamy, a povedali, že na Deň odpočinku sa nesmie vykonávať žiadna práca. Na príklade týchto udalostí Ježiš postupne vyhlásil prikázania nového veku. V tom čase používal mnoho praktických príkladov, aby pomohol ľuďom pochopiť a zmeniť sa. To je princíp pôsobenia Ducha Svätého a je to jediný spôsob, akým sa ľudia môžu zmeniť. Bez praktických vecí môžu ľudia chápať len teoreticky a intelektuálne. A to nie je efektívny spôsob premenenia. Ako teda môže človek získať múdrosť a vhľad do podstaty prostredníctvom precvičovania? Je možné rásť len počúvaním, čítaním a rozvíjaním svojich vedomostí? Ako sa to dá dosiahnuť? Ľudia musia pochopiť a mať skúsenosti v reálnom živote. Bez praxe to preto nejde, človek sa nesmie odkloniť od reálneho života. Ľudia musia venovať pozornosť rôznym aspektom, musia vnímať rôzne veci: úroveň vzdelania, schopnosť vyjadriť sa, schopnosť vidieť veci, schopnosť rozlišovať, schopnosť chápať Božie slová, zdravý rozum a pravidlá ľudstva a ďalšie veci týkajúce sa ľudstva, ktoré sú pre človeka nevyhnutné. Keď človek dosiahne pochopenie, musí sa sústrediť na preniknutie do podstaty. Až potom sa môže zmeniť. Ak niekto dosiahol porozumenie, ale zanedbáva praktizovanie, ako sa môže zmeniť? Dnes toho ľudia veľa chápu, ale nežijú v realite, málo chápu Božie slová. Osvietenie ťa zasiahlo len okrajovo, dostal si malé duchovné vnuknutie od Ducha Svätého, ale neprenikol si do podstaty reálneho života – alebo si to ani nechcel –, a tvoja zmena tak nemohla nastať. Po takom dlhom čase ľudia chápu veľa. Sú schopní veľa hovoriť o svojich teoretických znalostiach, ale ich vonkajšia prirodzenosť, ako aj ich pôvodné vlastnosti zostávajú rovnaké a vôbec sa nezlepšujú. Ak je to tak, kedy konečne prenikneš do podstaty?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Diskusia o cirkevnom a reálnom živote

Božie slová na každý deň  Úryvok 437

Cirkevný život je len druh života, pri ktorom sa ľudia stretávajú, aby okúsili slová Boha, a zaberá len malý kúsok ich života. Ak by aj reálny život ľudí mohol byť ako ich cirkevný život – vrátane normálneho duchovného života, normálneho okúsenia Božích slov, modlenia sa a normálnej blízkosti k Bohu, žitia reálneho života, kde sa všetko uskutočňuje v súlade s Božími úmyslami, žitia reálneho života, kde sa všetko uskutočňuje v súlade s pravdou, žitia reálneho života, v ktorom sa praktizuje modlitba a stíšenie sa pred Bohom, v ktorom sa spievajú chválospevy a tancuje sa –, potom by ich práve a jedine takýto život priviedol do života Božích slov. Väčšina ľudí sa sústreďuje len na niekoľko hodín svojho cirkevného života a „nestará“ sa o svoj život mimo týchto hodín, akoby sa ich to netýkalo. Je tiež veľa ľudí, ktorí prenikajú do svätého života len vtedy, keď jedia a pijú Božie slová, spievajú chválospevy alebo sa modlia, a potom sa znovu vrátia k svojmu starému ja. Takýto život nemôže ľudí zmeniť a už vôbec ich nevedie k poznaniu Boha. Ak ľudia veria v Boha a túžia po zmene svojej prirodzenosti, potom sa nesmú odpútavať od reálneho života. Práve v reálnom živote musíš spoznať samého seba, vzdorovať samému sebe, praktizovať pravdu a tiež sa naučiť princípy, zdravý rozum a pravidlá vlastného správania vo všetkom. Až potom sa môžeš postupne zmeniť. Ak sa sústredíš len na teoretické vedomosti a žiješ len uprostred náboženských obradov a pritom sa neponáraš hlboko do reality, nevstupuješ do reálneho života, nikdy neprenikneš do podstaty, nikdy nespoznáš sám seba, pravdu ani Boha a budeš navždy slepý a nevedomý. Božie dielo spásy ľudí nespočíva v tom, že im po krátkom čase umožní žiť normálny ľudský život, ani v tom, že zmení ich mylné predstavy a náuky. Jeho cieľom je skôr zmeniť ich starú prirodzenosť, zmeniť celý ich starý spôsob života a zmeniť všetky ich zastarané spôsoby myslenia a duchovného pohľadu. Zameranie sa len na cirkevný život nezmení staré životné návyky ľudí ani dlho zaužívané spôsoby života. Nech sa deje čokoľvek, ľudia sa nesmú odpútať od reálneho života. Boh žiada, aby žili bežný ľudský život v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote, aby žili pravdu v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote, a aby konali, čo im bolo určené, v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote. Aby človek mohol preniknúť do podstaty, musí obrátiť všetko k reálnemu životu. Ak ľudia, ktorí veria v Boha, nedokážu vstúpiť do reálneho života a spoznať samých seba, ak nedokážu žiť bežný ľudský život v reálnom živote, neuspejú. Tí, ktorí vzdorujú Bohu, nemôžu vstúpiť do reálneho života. Takí ľudia hovoria o ľudskej prirodzenosti, ale žijú ako démoni. Takí ľudia hovoria o pravde, ale namiesto toho žijú podľa náuky. Boh zavrhuje tých, ktorí nedokážu žiť pravdu v reálnom živote, hoci v Neho veria. Musíš preto skúšať prenikať do reálneho života, spoznávať vlastné nedostatky, vzdorovitosť a nevedomosť a spoznávať vlastnú neobvyklú ľudskú povahu a slabosti. Len tak môžeš prepojiť svoje poznatky so svojou skutočnou prirodzenosťou a ťažkosťami. Len tento druh poznania je skutočný a umožní ti skutočne pochopiť svoju prirodzenosť a dosiahnuť jej zmenu.

Teraz, keď sa formálne začalo zdokonaľovanie ľudí, musíš vstúpiť do reálneho života. Aby si sa mohol zmeniť, musíš najprv vstúpiť do reálneho života a postupne sa krok za krokom meniť. Ak sa vyhýbaš normálnemu ľudskému životu a hovoríš len o duchovných záležitostiach, bude to suché, monotónne a nereálne. Ako sa takto ľudia môžu zmeniť? Preto ti teraz hovorím, aby si vstúpil do reálneho života, aby si praktizoval, aby si položil základ na preniknutie do pravdivej skúsenosti. To je jeden z aspektov toho, čo ľudia musia robiť. Duch Svätý má hlavne viesť. Zvyšok už je na človeku, ako praktizuje a pokúša sa preniknúť do podstaty. Každý človek môže vstúpiť do reálneho života inou cestou, aby mohol vniesť Boha do reálneho života a žiť skutočnú normálnu ľudskú prirodzenosť. Jedine tak vyzerá zmysluplný život!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Diskusia o cirkevnom a reálnom živote

Božie slová na každý deň  Úryvok 438

Už prv sa spomínalo, že to, keď má niekto prítomnosť Ducha Svätého a keď na niekoho pôsobí, sú dve rozdielne veci. Normálny stav prítomnosti Ducha Svätého sa u človeka prejavuje tým, že má normálne myšlienky, zdravý rozum a normálnu ľudskú prirodzenosť. Povaha človeka zostane taká, aká bývala, no v jeho vnútri zavládne pokoj a navonok bude mať spôsoby svätca. Taký je človek, keď je s ním Duch Svätý. Keď má niekto prítomnosť Ducha Svätého, jeho uvažovanie je normálne. Keď je hladný, chce sa najesť, keď pociťuje smäd, chce ho uhasiť vodou. … Takéto prejavy normálnej ľudskej prirodzenosti nie sú osvietením Ducha Svätého; ide o bežné ľudské uvažovanie a normálny stav toho, keď má niekto v sebe Jeho prítomnosť. Niektorí ľudia sa mylne domnievajú, že tí, čo majú prítomnosť Ducha Svätého, nepoznajú hlad, necítia únavu a akoby vôbec nemysleli na rodinu, keďže sa takmer úplne odlúčili od tela. V skutočnosti je to tak, že čím viac je Duch Svätý s ľuďmi, tým sú normálnejší. Vedia trpieť a vzdať sa vecí pre Boha, vydať sa Mu a byť Mu oddaní; naviac však zvažujú aj jedlo a oblečenie. Inak povedané, nestratili nič zo svojej normálnej ľudskej prirodzenosti, ktorú by ľudia mali mať, a najmä sú obdarení rozumom. Niekedy čítajú Božie slová a premýšľajú o Božom diele; v srdciach majú vieru a sú ochotní hľadať pravdu. Pôsobenie Ducha Svätého je, samozrejme, založené na tomto základe. Ak ľuďom chýba normálne uvažovanie, tak nemajú rozum – tento stav nie je normálny. Ak ľudia majú normálne uvažovanie a je s nimi Duch Svätý, potom majú určite rozum normálneho človeka, a teda aj normálny stav. Pri prežívaní Božieho diela dochádza k tomu, že človek zažíva pôsobenie Ducha Svätého len občas, zatiaľ čo, keď hovoríme o prítomnosti Ducha Svätého, tá je takmer nepretržitá. Pokým sú rozum a uvažovanie ľudí normálne, a zároveň je normálny aj ich stav, Duch Svätý je nepochybne s nimi. Keď však ľudský rozum a uvažovanie normálne nie sú, potom nie je normálna ani ich ľudská prirodzenosť. Ak máš v sebe v tejto chvíli pôsobenie Ducha Svätého, potom s tebou aj nepochybne bude. Neznamená to však, že keď je s tebou, tak v tebe rozhodne aj pôsobí, pretože Duch Svätý svoje dielo vykonáva v konkrétnych časoch. Jeho prítomnosť môže iba udržiavať normálnu ľudskú existenciu, avšak k Jeho pôsobeniu dochádza len v určitých časoch. Duch Svätý v tebe pôsobí napríklad vtedy, keď ako duchovný vodca alebo zamestnanec farnosti poskytuješ polievanie a obživu ľuďom v cirkvi. V tej chvíli ťa Duch Svätý osvieti, aby si našiel také slová, ktoré budú pre ostatných poučné, a aby si dokázal vyriešiť praktické problémy svojich bratov a sestier. Niekedy ťa Duch Svätý osvieti pri jedení a pití Božích slov istými slovami, ktoré sú obzvlášť relevantné pre tvoje vlastné skúsenosti, čím ti umožní lepšie spoznať vlastné stavy; aj takto vyzerá pôsobenie Ducha Svätého. Niekedy, keď k vám prehováram, počúvate Ma a svoje vlastné stavy dokážete ohodnotiť na základe Mojich slov a niekedy vás tieto slová dojmú alebo inšpirujú; to všetko je pôsobením Ducha Svätého. Niektorí ľudia zvyknú tvrdiť, že v nich Duch Svätý pôsobí neustále. To je nemožné. Ak by povedali, že Duch Svätý je stále s nimi, to by bolo reálne. Ak by tvrdili, že ich uvažovanie a rozum sú vždy normálne, aj to by bolo reálne a svedčilo by to o tom, že je s nimi Duch Svätý. Ak však tvrdia, že v nich pôsobí neustále, že sa im v každej chvíli dostáva Božieho osvietenia a dotyku Ducha Svätého a že neustále nadobúdajú nové poznanie, to v žiadnom prípade nie je normálne! Je to niečo celkom nadprirodzené! Bez najmenších pochýb sú títo ľudia zlými duchmi! Dokonca aj vtedy, keď Boží Duch vstúpi do tela, sú chvíle, keď sa musí najesť a odpočinúť si – o ľuďoch nehovoriac. Zdá sa, že ľudia, ktorých posadli zlí duchovia, nepociťujú telesnú slabosť. Sú schopní všetko opustiť a všetkého sa vzdať, sú oslobodení od pocitov, dokážu zniesť muky bez toho, aby pociťovali čo i len náznak únavy, akoby prekročili hranice tela. Azda to nie je vrcholne nadprirodzené? Pôsobenie zlých duchov je nadprirodzené – žiaden človek by také čosi nedokázal! Ľudia, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, sú závistliví, keď takéto osoby vidia: hovoria, že ich viera v Boha je veľká, že z nej priam srší nasadenie a nikdy na nich nebadať ani najmenší náznak slabosti! V skutočnosti sú to všetko prejavy pôsobenia zlého ducha. Normálni ľudia totiž musia mať ľudské slabosti; je to normálny stav tých, ktorí majú v sebe prítomnosť Ducha Svätého.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (4)

Božie slová na každý deň  Úryvok 439

Čo znamená „pevne si stáť za svojím svedectvom“? Niektorí ľudia hovoria, že nasledujú len podľa daného momentu a neznepokojujú sa tým, či sú schopní získať život; neusilujú sa oň a ani sa od neho neodťahujú. Len uznávajú, že túto etapu diela vykonáva Boh. Azda preto nezlyhávajú vo svojom svedectve? Takíto ľudia ani len nepodávajú svedectvo o svojom podmanení. Tí, čo boli podmanení, nasledujú bez ohľadu na všetko ostatné a vedia sa usilovať o život. Nielenže veria v praktického Boha, ale taktiež sa vedia podriadiť všetkými Božími opatreniami. Toto sú ľudia, ktorí podávajú svedectvo. Tí, ktorí ho nepodávajú, nikdy neusilovali o život a stále nasledujú len tak, že sa ním pretĺkajú. Môžeš síce nasledovať, neznamená to však, že si ťa Boh podmanil, keďže si vôbec nepochopil Jeho súčasné dielo. Na to, aby si ťa Boh podmanil, je potrebné splniť isté podmienky. Nie každý, kto nasleduje, bol podmanený, a keďže vo svojom srdci vôbec nerozumieš tomu, prečo musíš Boha dnešných dní nasledovať, nevieš ani to, ako si sa dopracoval tam, kde si dnes a kto ťa až do dnešného dňa podporoval. Praktizovanie viery v Boha je u niektorých ľudí stále popletené a plné zmätku; to, že nasleduješ teda automaticky neznamená, že podávaš svedectvo. Čo presne je pravé svedectvo? Svedectvo, ktoré sa tu spomína, má dve časti: prvá je svedectvom o tom, že človek bol podmanený a druhá je svedectvom o zdokonalení (kde pôjde prirodzene o svedectvo nasledujúce po veľkých skúškach a súženiach v budúcnosti). Inými slovami, ak dokážeš neochvejne stáť počas súžení a skúšok, podáš druhý krok svedectva. Pre súčasnosť je však rozhodujúci prvý krok svedectva: to, aby človek vedel pevne stáť počas každej zo skúšok napomínania a súdu. Toto je svedectvo o podmanení. Je to tak preto, lebo práve nadišiel čas podmanenia. (Mal by si vedieť, že teraz sa odohráva Božie dielo na zemi; ústredným dielom vteleného Boha na zemi je podmaniť si túto skupinu ľudí na zemi, ktorá Ho nasleduje skrze súd a napomínanie.) To, či si schopný podávať svedectvo o tom, ako si ťa Boh podmanil, alebo nie, nezávisí len od toho, či dokážeš nasledovať až do samého konca. Dôležitejšie je, že to závisí od toho, či vieš pri zažívaní každého kroku Božieho diela skutočne porozumieť Božiemu napomínaniu a súdu a či skutočne vnímaš celé toto dielo. Neprekĺzneš len vďaka tomu, že nasleduješ až do konca. Pri každom jednom napomínaní a súde musíš byť schopný dobrovoľne sa podvoliť, skutočne porozumieť každému kroku diela, ktoré zažívaš, a dôjsť k poznaniu Božej povahy a k tomu, aby si sa jej podriadil hlavné svedectvo o podmanení, ktoré máš podať. Svedectvo o podmanení sa v prvom rade týka tvojho poznania o vtelení Boha. Tento krok svedectva je zásadne o Jeho vtelení. Nezáleží na tom, čo robíš alebo hovoríš pred ľuďmi vo svete, alebo pred tými, čo disponujú mocou; najviac záleží na tom, či si schopný podriadiť sa všetkým slovám vychádzajúcim z Božích úst a celému Jeho dielu. Tento krok svedectva sa preto zameriava na satana a všetkých odporcov Boha – démonov a nepriateľov, ktorí neveria, že Boh sa po druhý raz stane telom a príde, aby vykonal ešte väčšie dielo a ktorí navyše neveria ani v návrat Boha do tela. Inak povedané, zameriava sa na všetkých antikristov – všetkých nepriateľov, ktorí neveria v Božie vtelenie.

To, že na Boha myslíš a túžiš po Ňom, ešte nedokazuje, že si ťa podmanil; závisí to od toho, či veríš, že On je Slovo, ktoré sa stáva telom, či veríš, že Slovo sa stalo telom a či veríš, že Duch sa stal Slovom a Slovo sa zjavilo v tele. Toto je kľúčové svedectvo. Nezáleží na tom, ako nasleduješ ani na tom, ako sa vydávaš; rozhodujúce je, či z tejto normálnej ľudskej prirodzenosti dokážeš odhaliť, že Slovo sa stalo telom a Duch pravdy sa uskutočnil v tele – že celá pravda, cesta a život prišli v tele, že Boží Duch skutočne zostúpil na zem a Duch prišiel v tele. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že sa to líši od počatia z Ducha Svätého, v tomto diele môžeš jasnejšie vidieť, že Duch sa už uskutočnil v tele, a navyše, že Slovo sa stalo telom a Slovo sa zjavilo v tele. Dokážeš pochopiť pravý význam týchto slov: „Na začiatku bolo Slovo a to Slovo bolo s Bohom a to Slovo znelo Boh.“ Navyše musíš pochopiť, že Slovom dnešných dní je Boh a vidieť, že Slovo sa stáva telom. To je najlepšie svedectvo, aké môžeš podať. Dokazuje to, že máš pravé poznanie o tom, ako sa Boh stáva telom – nielenže Ho dokážeš poznať, ale taktiež si si vedomý toho, že cesta, po ktorej dnes kráčaš, je cestou života a cestou pravdy. Etapa diela, ktorú vykonal Ježiš, iba naplnila podstatu výroku „to Slovo bolo s Bohom“: Božia pravda bola s Bohom a Boží Duch bol s telom a bol s ním nerozlučne spätý. To znamená, že telo vteleného Boha bolo s Božím Duchom, čo ešte väčšmi dokazuje, že vtelený Ježiš bol prvým vtelením Boha. Táto etapa diela presne napĺňa význam obsiahnutý vo výroku „Slovo sa stáva telom“, prepožičiava hlbší význam výroku „to Slovo bolo s Bohom a to Slovo znelo Boh“, a umožňuje ti neochvejne veriť slovám „na začiatku bolo Slovo“. To znamená, že v čase stvorenia mal Boh slová, Jeho slová boli s Ním a boli s Ním nerozlučne späté a v poslednom veku dáva ešte jasnejšie najavo ich moc a autoritu, a umožňuje človeku vidieť všetky Jeho cesty – počuť všetky Jeho slová. Také je dielo posledného veku. Týmto veciam musíš dôkladne porozumieť. Nie je to otázka poznania tela, ale toho, ako ty chápeš telo a Slovo. Je to svedectvo, ktoré musíš podať, a ktoré musia všetci poznať. Keďže toto je dielo druhého vtelenia – a zároveň aj posledný raz, kedy sa Boh stáva telom –, úplne dopĺňa význam vtelenia, dôkladne vykonáva a vynára celé Božie dielo v tele na povrch a zakončuje éru Božieho bytia v tele. Preto musíš poznať význam vtelenia. Nezáleží na tom, ako veľmi ťa zamestnávajú rôzne veci ani ako dobre vykonávaš ďalšie okolité záležitosti; záleží na tom, či sa vtelenému Bohu dokážeš naplno podvoliť a zasvätiť Mu celé svoje bytie a podriadiť sa každému jednu slovu vychádzajúcemu z Jeho úst. To by si mal robiť a toto by si mal dodržiavať.

Posledným krokom svedectva je svedectvo o tom, či dokážeš byť zdokonalený – to znamená, že tým, že si pochopil všetky slová vychádzajúce z úst vteleného Boha, nadobudneš poznanie o Bohu a si si Ním istý, žiješ všetky slová vychádzajúce z Božích úst a spĺňaš podmienky, ktoré od teba žiada (spôsobom, aký mal Peter, a vierou, akú mal Jób), až do takej miery, že sa vieš podriadiť až na smrť, úplne sa Mu vydáš a nakoniec dosiahneš obraz človeka, ktorý spĺňa štandard – inými slovami, obraz niekoho, kto bol po skúsenosti Božieho súdu a napomínania podmanený a zdokonalený. To je konečné svedectvo – svedectvo, ktoré by mal podať ten, kto je nakoniec zdokonalený. To sú dva kroky svedectva, ktoré by si mal podať a ktoré spolu vzájomne súvisia, pričom každý z nich je nevyhnutný. Je tu však jedna vec, ktorú musíš vedieť: svedectvo, ktoré dnes od teba požadujem sa nezameriava na ľudí vo svete ani na žiadneho jednotlivca, ale na to, čo požadujem od teba. Meradlom je to, či Ma dokážeš uspokojiť a či vieš celkom splniť štandardy Mojich požiadaviek, ktoré kladiem na každého z vás. Toto by ste mali pochopiť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (4)

Božie slová na každý deň  Úryvok 440

Pre vás je dobré, keď trpíte menším obmedzením alebo útrapami; ak by ste boli týchto vecí ušetrení, boli by ste zničení a ako by ste potom mohli byť chránení? Dnes sa vám dostáva ochrany preto, lebo ste napomínaní, súdení a preklínaní. Ste chránení preto, lebo ste si veľa vytrpeli. V opačnom prípade by ste už dávno upadli do morálnej skazenosti. Toto nie je spôsob, akým vám zámerne veci sťažovať – ľudskú prirodzenosť nie je ľahké zmeniť, a preto sa musia zmeniť ich povahy. Dnes v sebe nemáte ani len svedomie či rozum, aké mal Pavol, a dokonca ani jeho sebauvedomenie. Stále na vás treba vyvíjať nátlak a neustále vás treba napomínať a súdiť, aby ste prebudili svojho ducha. Napomínanie a súd sú tým najlepším pre váš život. V prípade potreby musí na vás prísť aj napomínanie faktami; len potom sa celkom podriadite. Bez napomínania a preklínania by ste neboli ochotní skloniť hlavy a podriadiť sa – taká je vaša prirodzenosť. Ak by ste pred očami nemali fakty, nemalo by to žiaden účinok. Vaša povaha je až príliš prízemná a bezcenná! Bez napomínania a súdu by bolo ťažké podmaniť si vás a bolo by ťažké prekonať vašu samospravodlivosť a neposlušnosť. Vaša stará prirodzenosť je vo vás hlboko zakorenená. Ak by vás usadili na trón, nemali by ste predstavu o svojom mieste vo vesmíre, nieto ešte o tom, kam smerujete. Vy ani len neviete, odkiaľ pochádzate, ako by ste potom mohli poznať Pána stvorenia? Bez súčasného včasného napomínania a kliatob by váš konečný deň nastal už dávno. Nehovoriac o vašom osude – nebol by azda ešte vo väčšom bezprostrednom ohrození? Keby nebolo tohto včasného napomínania a súdu, ktovie, akí arogantní by ste až boli alebo akí zvrátení ľudia by sa z vás stali. Toto napomínanie a súd vás priviedli až do dnešného dňa a zachovali vašu existenciu. Ak by ste boli stále „vzdelaní“ a používali rovnaké metódy ako váš „otec“, ktovie, do akej oblasti by ste vstúpili! Nemáte žiadnu schopnosť sebakontroly ani sebareflexie. Pokiaľ ide o ľudí, ako ste vy, ak len nasledujete a podriaďujete sa bez toho, aby ste narúšali a vyrušovali, Moje ciele sa dosiahnu. Neurobili by ste lepšie, keby ste prijali dnešné napomínanie a súd? Aké ďalšie možnosti máte?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (6)

Božie slová na každý deň  Úryvok 441

Keď sa pripravuješ na život, musíš sa zamerať na jedenie a pitie Božích slov, musíš byť schopný hovoriť o poznatkoch o Bohu, o svojich názoroch na ľudský život a predovšetkým o svojich poznatkoch o diele, ktoré Boh vykonal počas posledných dní. Keďže hľadáš život, musíš sa týmito vecami vybaviť. Pri jedení a pití Božích slov s nimi musíš porovnávať realitu svojho vlastného stavu. To znamená, že keď počas svojich skutočných skúseností objavíš na sebe nedostatky, musíš vedieť nájsť cestu k praktizovaniu a vzdorovať svojim nesprávnym motiváciám a predstavám. Ak sa vždy usiluješ o tieto veci a do ich dosiahnutia dáš celé svoje srdce, potom budeš mať cestu, po ktorej pôjdeš, nebudeš sa cítiť prázdny, a preto si budeš môcť udržať normálny stav. Až potom budeš niekým, kto vo svojom vlastnom živote nesie bremeno a kto má vieru. Prečo niektorí ľudia nedokážu uviesť Božie slová po ich prečítaní do praxe? Nie je to preto, lebo nevedia pochopiť najdôležitejšie veci? Nie je to preto, lebo neberú život vážne? Dôvod, prečo nevedia pochopiť kľúčové veci a nemajú cestu k praktizovaniu, spočíva v tom, že pri čítaní Božích slov nedokážu nájsť súvislosť medzi svojimi vlastnými stavmi a Božími slovami ani ovládať svoje stavy. Niektorí ľudia hovoria: „Čítam Božie slová a nachádzam vzťah medzi nimi a mojím stavom. Viem, že som skazený a mám nízku kvalitu, nedokážem však uspokojiť Božie úmysly.“ Videl si len úplný povrch; existuje mnoho skutočných vecí, ktoré nevieš: ako dať bokom pôžitky tela a samospravodlivosť, ako sa zmeniť, ako vstúpiť do týchto vecí, zlepšiť svoju kvalitu a z ktorej stránky začať. Chápeš len zopár vecí na povrchu a vieš len toľko, že si naozaj veľmi skazený. Keď sa stretneš so svojimi bratmi a sestrami, hovoríš o tom, aký si skazený, a zdá sa, že poznáš sám seba a počas svojho života nesieš veľké bremeno. Tvoja skazená povaha sa v skutočnosti nezmenila, čo dokazuje, že si nenašiel cestu k praktizovaniu. Ak vedieš nejakú cirkev, musíš vedieť pochopiť stavy bratov a sestier a poukázať na ne. Bude stačiť, keď povieš: „Vy ľudia ste vzdorovití a spiatočnícki!“? Nie, musíš konkrétne povedať, ako sa ich vzdorovitosť a spiatočníctvo prejavujú. Musíš hovoriť o ich vzdorovitých stavoch, vzdorovitom správaní a satanských povahách a musíš o týchto veciach hovoriť tak, aby boli úplne presvedčení o pravde v tvojich slovách. Keď chceš niečo vyjadriť, používaj fakty a príklady, presne povedz, ako sa môžu zbaviť vzdorovitého správania a ukáž im cestu k praktizovaniu – takto treba ľudí presviedčať. Iba tí, ktorí to robia, dokážu viesť iných; len oni vlastnia pravdu-realitu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (7)

Božie slová na každý deň  Úryvok 442

Svedčiť o Bohu spočíva v prvom rade v tom, že budeš hovoriť o svojich poznatkoch o Božom diele, o tom, ako si Boh podmaňuje ľudí, ako ich zachraňuje a mení; je to rozprávanie o tom, ako Boh ľudí vedie, aby vstúpili do pravdy-reality, vďaka čomu si ich môže podmaniť, zdokonaliť ich a zachrániť. Svedčiť znamená hovoriť o Jeho diele a o všetkom, čo si zažil. Zastupovať Ho môže len Jeho dielo a len Jeho dielo Ho môže celého verejne zjaviť; Jeho dielo o Ňom svedčí. Jeho dielo a výroky priamo zastupujú Ducha; dielo, ktoré vykonáva, robí Duch, a slová, ktoré hovorí, hovorí Duch. Tieto veci sú iba vyjadrené prostredníctvom vteleného Božieho tela, no v realite sú výrazmi Ducha. Celé dielo, ktoré vykonáva, a všetky slová, ktoré hovorí, vyjadrujú Jeho podstatu. Keby Boh po tom, ako sa odel do tela a prišiel medzi ľudí, nehovoril ani nevykonával dielo a potom vás žiadal, aby ste poznali Jeho praktickosť, Jeho normálnosť a Jeho všemohúcnosť, bol by si toho schopný? Mohol by si vedieť, čo je podstatou Ducha? Mohol by si vedieť, aké sú znaky Jeho tela? O to, aby ste o Ňom svedčili, vás žiada len preto, lebo ste zažili každý krok Jeho diela. Keby ste takúto skúsenosť nemali, netrval by na tom, aby ste svedčili. Takže keď svedčíš o Bohu, nesvedčíš len o Jeho zovňajšku spočívajúcom v normálnej ľudskej prirodzenosti, ale aj o diele, ktoré vykonáva, a ceste, po ktorej vedie; tvojou úlohou je svedčiť o tom, ako si ťa podmanil a z ktorých stránok si bol zdokonalený. Takto by si mal svedčiť. Ak všade, kam ideš, hlásaš: „Náš Boh prišiel vykonať dielo a Jeho dielo je naozaj praktické! Získal nás bez nadprirodzených skutkov, bez akýchkoľvek zázrakov a divov!“, ostatní sa budú pýtať: „Čo máš na mysli, keď hovoríš, že nerobí zázraky a divy? Ako si ťa mohol podmaniť bez zázrakov a divov?“ A ty povieš: „Rozpráva a podmanil si nás bez toho, aby ukázal nejaké divy alebo zázraky. Jeho dielo si nás podmanilo.“ Koniec-koncov, ak nie si schopný povedať nič o podstate, ak nedokážeš rozprávať o konkrétnych veciach, je to pravé svedectvo? Keď si vtelený Boh podmaňuje ľudí, robia to Jeho božské slová. Ľudská prirodzenosť to nemôže urobiť; nie je to niečo, čo môže dosiahnuť ktorýkoľvek smrteľník, a nie sú toho schopní dokonca ani tí s najvyššou kvalitou medzi normálnymi ľuďmi, pretože Jeho božstvo je vyššie než akákoľvek stvorená bytosť. Ľudia to vnímajú ako niečo výnimočné; veď napokon Stvoriteľ je vyššie než ktorákoľvek stvorená bytosť. Stvorené bytosti nemôžu byť vyššie než Stvoriteľ; ak by si bol vyššie ako On, nedokázal by si ťa podmaniť a podmaniť si ťa môže len preto, lebo je vyššie než ty. On, ktorý si dokáže podmaniť celé ľudstvo, je Stvoriteľ, a toto dielo nemôže vykonať nikto, len On. Tieto slová sú „svedectvom“ – svedectvom, aké by si mal podávať. Postupne si zažil napomínanie, súd, zušľachťovanie, skúšky, neúspechy a trápenia a bol si podmanený; odložil si bokom vyhliadky tela, svoju osobnú motiváciu a intímne záujmy tela. Inými slovami, Božie slová si úplne podmanili tvoje srdce. Aj keď si počas svojho života nenarástol natoľko, ako Boh požaduje, poznáš všetky tieto veci a si úplne presvedčený o tom, čo robí. Toto teda možno nazvať svedectvom, svedectvom, ktoré je skutočné a pravé. Dielo, ktoré Boh prišiel vykonať, dielo súdu a napomínania, si má človeka podmaniť, no Boh svoje dielo zároveň dokončuje, uzatvára vek a vykonáva dielo ukončenia. Uzatvára celý vek, zachraňuje celé ľudstvo, raz a navždy ho oslobodzuje od hriechu; plne si získava ľudstvo, ktoré stvoril. O tomto všetkom by si mal svedčiť. Zažil si tak veľa Božieho diela, videl si ho na vlastné oči a osobne si ho zažil; keď si sa dostal na úplný koniec, nesmie sa stať, že nedokážeš vykonať funkciu, ktorú zastávaš. Aká by to bola škoda! Keď sa bude v budúcnosti šíriť evanjelium, mal by si dokázať hovoriť o vlastných poznatkoch, svedčiť o všetkom, čo si získal vo svojom srdci, a mal by si sa snažiť zo všetkých síl. To by mala dosiahnuť stvorená bytosť. Aký je skutočný význam tejto etapy Božieho diela? Aký má účinok? A koľko z toho sa vykonáva v človeku? Čo by mali ľudia robiť? Ak vieš jasne hovoriť o celom diele, ktoré vtelený Boh vykonal od príchodu na zem, tvoje svedectvo bude úplné. Ak dokážeš jasne hovoriť o týchto piatich veciach: význam Jeho diela, jeho obsah, jeho podstata, povaha, ktorú vyjadruje, a jeho princípy, bude to dokazovať, že si schopný o Bohu svedčiť a že naozaj máš poznatky. Nemám na vás veľmi veľké požiadavky a dosiahnuť ich môžu všetci, ktorí skutočne hľadajú. Ak si rozhodnutý, že budeš jedným z Božích svedkov, musíš porozumieť tomu, čo Boh nenávidí a čo miluje. Zažil si veľa Jeho diela; prostredníctvom tohto diela musíš spoznať Jeho povahu, porozumieť Jeho úmyslom a Jeho požiadavkám na ľudstvo, a tieto poznatky musíš použiť na to, aby si o Ňom svedčil a plnil svoju povinnosť. Môžeš povedať len toto: „Poznáme Boha. Jeho súd a napomínanie sú veľmi prísne. Jeho slová sú veľmi strohé; sú spravodlivé a majestátne a žiadny človek ich nemôže uraziť.“ Ponúkajú však tieto slová v konečnom dôsledku človeku zaopatrenie? Aký je ich účinok na ľudí? Naozaj vieš, že toto dielo súdu a napomínania ti najviac prospieva? Boží súd a napomínanie odhaľujú tvoju vzdorovitosť a skazenosť, všakže? Môžu očistiť a vypudiť tie nečisté a skazené veci v tebe, pravda? Keby nebolo súdu a napomínania, čo by sa z teba stalo? Uvedomuješ si vlastne, že satan ťa skazil do najvyššej miery? Dnes by ste sa mali vybaviť týmito vecami a mali by ste ich dobre poznať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (7)

Božie slová na každý deň  Úryvok 443

Viete, čím sa práve teraz potrebujete vystrojiť? Jeden aspekt zahŕňa vízie o diele, druhým aspektom je tvoje praktizovanie. Musíš pochopiť obe tieto stránky. Ak pri svojej snahe o pokrok v živote nemáš vízie, potom nebudeš mať žiaden základ. Ak máš iba cesty praktizovania, bez čo i len najmenšej vízie, a ani trochu nerozumieš dielu celkového plánu riadenia, potom si niktoš. Musíš pochopiť pravdy, ktoré zahŕňajú vízie, a potrebuješ porozumieť pravdám, ktoré sa týkajú praxe, a potom nájsť vhodné cesty praktizovania. Musíš praktizovať v súlade so slovami a vstúpiť v súlade so svojimi podmienkami. Vízie sú základom a ak tejto skutočnosti nebudeš venovať pozornosť, nedokážeš nasledovať do úplného konca. Takéto prežívanie ťa buď zvedie z cesty, alebo ti podrazí nohy a povedie k zlyhaniu. Nebude možné, aby si uspel! Ľudia, ktorých základom nie sú veľké vízie, môžu len zlyhať. Nedokážu uspieť. Nemôžeš stáť pevne! Vieš, čo zahŕňa viera v Boha? Vieš, čo znamená nasledovať Boha? Ktorou cestou sa vyberieš bez vízií? Ak v diele dneška nemáš vízie, nebude možné, aby si sa stal úplným. V koho veríš? Prečo v Neho veríš? Prečo Ho nasleduješ? Považuješ svoju vieru za nejakú hru? Pristupuješ k svojmu životu ako k hračke? Dnešný Boh je najväčšou víziou. Ako veľa z Neho poznáš? Koľko z Neho si videl? Je po tom, čo si videl dnešného Boha, základ tvojej viery v Neho pevný? Myslíš si, že dosiahneš spásu, pokiaľ budeš nasledovať týmto popleteným spôsobom? Myslíš, že dokážeš chytiť rybu v mútnej vode? Je to také jednoduché? Koľkých predstáv o slovách, ktoré Boh dnes vyslovuje, si sa vzdal? Máš víziu o dnešnom Bohu? V čom tkvie tvoje chápanie dnešného Boha? Vždy veríš, že Ho^[a] môžeš získať iba tým, že Ho budeš nasledovať, alebo iba tým, že Ho uvidíš, a nikto sa ťa nedokáže zbaviť. Nemysli si, že nasledovať Boha je také jednoduché. Kľúčové je, že Ho musíš poznať, musíš poznať Jeho dielo a musíš mať vôľu pre Neho trpieť, položiť za Neho svoj život a byť Ním zdokonalený. To je vízia, ktorú by si mal mať. Nebude stačiť, ak sa budeš v myšlienkach stále upierať len na požívanie milosti. Nemysli si, že Boh je tu len kvôli pôžitku ľudí alebo iba na to, aby im udeľoval milosť. To by si sa mýlil! Ak by človek nebol ochotný riskovať svoj život, aby Ho nasledoval, a ak by sa nedokázal kvôli nasledovaniu vzdať všetkých svetských statkov, potom určite nedokáže Boha nasledovať až do konca! Tvojim základom musia byť vízie. Čo by si mal spraviť, ak ťa jedného dňa postihne nešťastie? Budeš stále schopný Ho nasledovať? Svoje slová, či Ho dokážeš nasledovať do konca, neber na ľahkú váhu! Najprv by si mal doširoka otvoriť oči, aby si uvidel, aký je teraz čas. Hoci ste dnes možno ako piliere chrámu, jedného dňa všetky tieto piliere rozožerú červy, v dôsledku čoho sa chrám zrúti, pretože v súčasnosti vám chýba veľmi veľa vízií. Venujete pozornosť len vlastným drobným svetom a neviete, aký je najspoľahlivejší a najvhodnejší spôsob hľadania. Nedbáte na víziu dnešného diela ani vám na týchto veciach nezáleží. Pomysleli ste na to, že váš Boh vás jedného dňa zavedie na úplne neznáme miesto? Viete si predstaviť, ako by ste dopadli, keby som vám jedného dňa vyrval všetko, čo máte? Mali by ste v ten deň toľko energie ako teraz? Objavila by sa znovu vaša viera? Pri nasledovaní Boha musíš poznať tú najväčšiu víziu, ktorou je „Boh“. To je najdôležitejšie. Taktiež nepredpokladajte, že keď sa prestanete spolčovať so svetskými ľuďmi, aby ste boli posvätení, nevyhnutne sa stanete súčasťou Božej rodiny. V súčasnosti koná medzi stvorenými bytosťami samotný Boh. Je to On, kto prišiel medzi ľudí, aby konal svoje vlastné dielo – nie preto, aby bol na ťažení. Ani len hŕstka z vás si nedokáže uvedomiť, že dnešné dielo je dielom Boha na nebi, ktorý sa stal telom. Nejde pritom o to, aby ste sa stali mimoriadne talentovanými osobami. Ide o to, aby ste ľahšie pochopili význam ľudského života, poznali konečný osud ľudských bytostí a poznali Boha v Jeho celistvosti. Mal by si vedieť, že si stvorenou bytosťou v rukách Stvoriteľa. To, čomu by si mal rozumieť, to, čo by si mal robiť, a ako by si mal nasledovať Boha – vari to nie sú pravdy, ktorým musíš porozumieť? Nie sú to vízie, ktoré by si mal vidieť?

Až raz ľudia budú mať vízie, získajú základ. Keď praktizujete podľa tohto základu, bude oveľa jednoduchšie vstúpiť. Takže hneď ako získaš základ pre vstup, nebudeš mať žiadne pochybnosti a bude pre teba veľmi jednoduché vstúpiť. Táto stránka porozumenia víziám a poznania Božieho diela je zásadná. Musíte ju mať vo svojej výbave. Ak nie si vybavený týmto aspektom pravdy a vieš iba hovoriť o cestách praktizovania, potom budeš ohromne nedokonalý. Zistil som, že mnohí z vás nevenujú pozornosť tejto stránke pravdy, a keď ju počúvate, akoby ste načúvali iba slovám a učeniam. Jedného dňa na to doplatíš. V týchto dňoch sa objavujú výroky, ktorým celkom nerozumieš a neprijímaš ich. V takýchto prípadoch by si mal trpezlivo hľadať a nadíde deň, keď porozumieš. Postupne sa vybav ďalšími a ďalšími víziami. Aj keď rozumieš len hŕstke duchovných učení, je to stále lepšie ako nevenovať víziám žiadnu pozornosť, a stále lepšie ako vôbec žiadnej nerozumieť. Toto všetko je nápomocné pre tvoj vstup a zbaví ťa to tvojich pochybností. Je to lepšie, ako keby si mal byť naplnený predstavami. Budeš na tom oveľa lepšie, ak budeš mať ako základ tieto vízie. Stratíš pochybnosti a dokážeš vstúpiť smelo a sebaisto. Prečo sa vždy trápiť s takým zmäteným, pochybným spôsobom nasledovania Boha? Nie je to vari rovnaké ako strkať hlavu do piesku? Aké pekné by bolo vkráčať do kráľovstva so vztýčenou hlavou a vypnutou hruďou! Načo v sebe niesť plno pochybností? Či sa nevystavuješ úplnému peklu? Keď porozumieš Jahveho dielu, Ježišovmu dielu a tejto etape diela, získaš základ. V tejto chvíli ti to možno pripadá vcelku jednoduché. Niektorí ľudia hovoria: „Keď nastane čas a Duch Svätý začne veľké dielo, dokážem hovoriť o všetkých týchto veciach. To, že teraz veľmi nerozumiem, je spôsobené tým, že Duch Svätý ma ešte príliš neosvietil.“ Nie je to také jednoduché. Nie je to tak, že ak si ochotný prijať pravdu^[b] teraz, keď nadíde čas, majstrovsky ju použiješ. Nevyhnutne to tak nie je! Veríš, že teraz si veľmi dobre vybavený, a bez problémov by si odpovedal tým náboženským ľuďom a najväčším teoretikom, dokonca vyvrátil ich tvrdenia. Naozaj by si to dokázal? O akom porozumení môžeš hovoriť s tvojimi tak povrchnými skúsenosťami? Byť vybavený pravdou, bojovať v boji za pravdu a priniesť svedectvo o Božom mene, nie je tak, ako si myslíš – že pokiaľ koná Boh, podarí sa dosiahnuť všetko. Dovtedy ťa možno niektorá otázka zarazí, a potom zostaneš v nemom úžase. Kľúčové je, či jasne rozumieš tejto etape diela a koľko o nej skutočne vieš. Ak nedokážeš prekonať nepriateľské sily alebo poraziť sily náboženstva, nebudeš potom bezcenný? Okúsil si dielo dneška, videl ho na vlastné oči, počul ho na vlastné uši, ale ak napokon nedokážeš vydať svedectvo, budeš mať tú drzosť naďalej žiť? Komu by si dokázal čeliť? Teraz si nepredstavuj, že to bude tak jednoduché. Dielo budúcnosti nebude také jednoduché ako si predstavuješ. Bojovať vo vojne za pravdu nie je tak jednoduché ani priamočiare. Teraz sa potrebuješ vyzbrojiť. Ak nie si vybavený pravdou, potom, keď nadíde čas a Duch Svätý nebude konať nadprirodzeným spôsobom, budeš stratený.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Musíte rozumieť dielu – nenasledujte Boha v zmätku!

Poznámky pod čiarou:

a. Pôvodný text neobsahuje slovo „Ho“.

b. Pôvodný text neobsahuje slovo „pravdu“.