Božie slová na každý deň  Úryvok 483

Prečo veríš v Boha? Mnohých táto otázka mätie. Majú v sebe dve úplne odlišné predstavy: praktického Boha a Boha na nebesiach. To svedčí o tom, že neveria v Boha preto, aby sa Mu podriadili, ale aby získali určité výhody alebo unikli pred utrpením spôsobeným pohromou; len vtedy sú do istej miery podriadení. Ich podriadenosť je podmienečná; je to kvôli ich vlastným osobným vyhliadkam a je im nanútená. Tak prečo vlastne veríš v Boha? Ak je to výlučne iba pre tvoje výhody a osud, nebolo by lepšie, ak by si neveril vôbec? Takáto viera je sebaklam, sebaútecha a sebaobdiv. Ak tvoja viera nie je postavená na základoch podriadenosti voči Bohu, potom ťa nakoniec stihne trest za to, že si sa Mu vzoprel. Všetci tí, ktorí sa vo svojej viere neusilujú o podriadenosť voči Bohu, sú proti Nemu. Boh žiada, aby ľudia hľadali pravdu, aby prahli po Jeho slovách, jedli a pili Jeho slová, uvádzali ich do praxe, a tak dosiahli podriadenosť voči Bohu. Ak sú toto tvoje skutočné úmysly, Boh ťa určite pozdvihne a bude k tebe milostivý. To je nespochybniteľné a nemenné. Ak nie je tvojím zámerom podriadiť sa Bohu a máš iné ciele, potom všetko, čo hovoríš a konáš, tvoje modlitby pred Bohom a dokonca aj všetky tvoje skutky budú v rozpore s Ním. Môžeš byť mierny a pokojný, všetky tvoje skutky a prejavy môžu vyzerať správne a môžeš sa javiť ako ten, kto sa podriaďuje, ale keď príde na tvoje úmysly a názory na vieru v Boha, všetko, čo robíš, je v rozpore s Bohom, všetko, čo robíš, je zlo. Ľudia, ktorí sa tvária poslušne ako ovce, ale v ich srdci sa skrývajú zlé úmysly, sú vlci prezlečení za ovce. Priamo urážajú Boha a Boh ani jedného z nich neušetrí. Duch Svätý odhalí každého z nich a všetkým ukáže, že tých, ktorí sú pokrytci, Duch Svätý s istotou zavrhne. Nemajte obavy: Boh to postupne každému z nich spočíta a skoncuje s nimi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vo svojej viere v Boha by ste sa mali Bohu podriadiť

Božie slová na každý deň  Úryvok 484

Ak nie si schopný prijať od Boha nové svetlo, nedokážeš pochopiť všetko, čo Boh dnes robí, nehľadáš to alebo o tom pochybuješ, odsudzuješ to alebo to podrobne skúmaš a analyzuješ, potom nemáš v úmysle podriadiť sa Bohu. Keď sa objaví svetlo tu a teraz, a ty ešte stále ctíš svetlo včerajška a staviaš sa proti novému Božiemu dielu, potom nie si nič viac než absurdný človek a patríš k tým, ktorí zámerne vzdorujú Bohu. Kľúčom k podriadenosti voči Bohu je prijať nové svetlo, vedieť ho prijať a uviesť do praxe. Len to je skutočná podriadenosť. Tí, ktorí nemajú vôľu túžiť po Bohu, nie sú schopní sa Mu dobrovoľne podriadiť a v dôsledku svojej spokojnosti so súčasným stavom sa môžu Bohu len vzpierať. Taký človek sa nemôže podriadiť Bohu, lebo je posadnutý tým, čo bolo predtým. Ľudia si zo svojich predchádzajúcich skúseností vytvorili o Bohu rôzne predstavy a tie sa stali obrazom Boha v ich mysliach. To, v čo veria, sú ich vlastné predstavy a pravidlá ich vlastnej fantázie. Ak Boha, ktorý dnes koná praktické dielo, porovnávaš s Bohom svojich vlastných predstáv, potom tvoja viera pochádza od satana a je poznačená tvojimi vlastnými preferenciami. Boh si takúto vieru neželá. Ľudí s takouto vierou neschvaľuje, bez ohľadu na to, aké vznešené sú ich zásluhy, a bez ohľadu na ich oddanosť – dokonca ani vtedy, ak venovali Jeho dielu celoživotné úsilie a podstúpili mučenícku smrť. On im len daruje trochu milosti a dovolí im, aby si ju na istý čas užili. Takíto ľudia nie sú schopní praktizovať pravdu. Nepôsobí v nich Duch Svätý a Boh každého z nich postupne vyradí. Mladí aj starí, tí, ktorí sa vo svojej viere nepodriaďujú Bohu a majú nesprávne úmysly, sú ľuďmi, ktorí sa vzpierajú a narúšajú, a takýchto ľudí Boh bezpochyby vyradí. Tí, ktorí sú bez najmenšej podriadenosti voči Bohu, ktorí len uznávajú Jeho meno a majú určitý zmysel pre Božiu láskavosť a milosť, ale nekráčajú v súlade s krokmi Ducha Svätého a nepodriaďujú sa terajšiemu pôsobeniu a slovám Ducha Svätého – takíto ľudia žijú obklopení Božou milosťou, ale Boh si ich napriek tomu nezíska a nemôže ich zdokonaľovať. Boh ľudí zdokonaľuje prostredníctvom ich podriadenosti, jedenia, pitia a užívania Božích slov a prostredníctvom utrpenia a zušľachťovania v ich životoch. Iba skrze takúto vieru sa môžu zmeniť ľudské povahy a iba vtedy môžu ľudia dosiahnuť pravé poznanie Boha. Neuspokojovať sa so životom uprostred Božej milosti, aktívne túžiť po pravde, hľadať ju a snažiť sa získať si Boha. To znamená vedome sa podriadiť Bohu a On chce presne takýto druh viery. Ľudia, ktorí nerobia nič iné, len si užívajú Božiu milosť, sa nemôžu zdokonaliť ani sa zmeniť; a ich podriadenosť, zbožnosť, láska a trpezlivosť sú povrchné. Tí, ktorí si len užívajú Božiu milosť, nemôžu Boha skutočne poznať, a aj keď Boha poznajú, ich poznanie je povrchné a hovoria veci ako „Boh človeka miluje“ alebo „Boh s človekom súcití“. To neodzrkadľuje život človeka a nedokazuje, že ľudia skutočne poznajú Boha. Ak ľudia nie sú schopní podriadiť sa Bohu, keď ich Božie slová zušľachťujú alebo keď na nich doliehajú Jeho skúšky, ale namiesto toho začnú pochybovať a padnú, vtedy nie sú ani v najmenšom podriadení. Majú v sebe príliš veľa pravidiel a obmedzení týkajúcich sa viery v Boha, starých skúseností, ktoré sú výsledkom dlhoročnej viery alebo rôznych pravidiel založených na Biblii. Môžu sa takíto ľudia podriadiť Bohu? Sú plní ľudských vecí – ako by Ho mohli poslúchať? Ich „podriadenosť“ sa riadi osobnými záujmami – chcel by Boh takúto podriadenosť? To nie je podriadenosť voči Bohu, ale dodržiavanie pravidiel, je to len uspokojenie a uchlácholenie seba samého. Ak tvrdíš, že toto je podriadenosť voči Bohu, nerúhaš sa tým proti Nemu? Si ako egyptský faraón. Páchaš zlo a cieľavedome vzdoruješ Bohu – chce Boh, aby si Mu takto slúžil? Najlepšie by bolo, keby si sa okamžite kajal a pokúsil sa dosiahnuť určité sebauvedomenie. Inak sa radšej môžeš vrátiť domov, to by ti prospelo viac ako tvoja údajná služba Bohu. Nenarúšal by si a nevyrušoval, vedel by si, kde je tvoje miesto, a žil by si dobre – nebolo by to lepšie? A nestihol by ťa trest za to, že si sa vzoprel Bohu!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vo svojej viere v Boha by ste sa mali Bohu podriadiť

Božie slová na každý deň  Úryvok 485

Pôsobenie Ducha Svätého sa mení zo dňa na deň. Každým krokom postupuje vyššie, zajtrajšie zjavenie je ešte vznešenejšie ako dnešné, a krok za krokom postupne narastá. Také je dielo, ktorým Boh zdokonaľuje človeka. Ak ľudia nedokážu držať krok, kedykoľvek môžu byť vyradení. Ak nemajú srdcia naplnené podriadenosťou, nevydržia nasledovať Boha až do konca. Predošlý vek uplynul; toto je nový vek. A v novom veku treba vykonať nové dielo. Boh bude konať novšie dielo najmä v poslednom veku, v ktorom bude ľudia zdokonalení, a bude ho konať rýchlejšie, takže bez podriadenosti v srdciach bude pre ľudí ťažké kráčať v Božích šľapajach. Boh sa neriadi žiadnymi pravidlami, ani nepovažuje žiadnu etapu svojho diela za nemennú. Ba naopak, dielo, ktoré On koná, je čoraz novšie a ušľachtilejšie. S každou ďalšou etapou sa Jeho dielo stáva čoraz praktickejším a je čoraz viac v súlade so skutočnými potrebami človeka. Až keď ľudia spoznajú toto dielo, môžu dosiahnuť konečnú premenu svojej povahy. Poznanie človeka o živote dosahuje stále vyššie úrovne, a rovnako je to aj s Božím dielom. Iba tak sa môže človek zdokonaliť a stať sa vhodný na to, aby ho Boh použil. Boh takto koná jednak preto, aby odporoval predstavám človeka a obrátil ich, a tiež preto, aby človeka priviedol do vyššieho a skutočnejšieho stavu, do najvyššej ríše viery v Boha, aby sa tak napokon mohla naplniť Božia vôľa. Všetci tí, ktorí sú vzdorovitej povahy a vedome sa vzpierajú Bohu, budú v tejto etape svižne napredujúceho Božieho diela vyradení; len tí, ktorí sa ochotne podriaďujú a radi sa pokoria, môžu dôjsť až na koniec cesty. V rámci tohto diela by ste sa všetci mali naučiť, ako sa podriadiť a vzdať sa svojich predstáv. Mali by ste byť opatrní na každom kroku. Ak si nebudete dávať pozor, ľahko sa stanete tými, ktorých Duch Svätý zavrhne, tými, ktorí narúšajú Božie dielo. Skôr, než človek podstúpil túto etapu diela, jeho dávnych pravidiel a zákonov bolo toľko, že sa nechal uniesť. V dôsledku toho spyšnel a pozabudol sa. Toto všetko sú prekážky, ktoré človeku bránia prijať nové Božie dielo; sú to nepriatelia ľudského poznania Boha. Je nebezpečné, ak ľudia nemajú vo svojich srdciach podriadenosť ani túžbu po pravde. Ak sa podrobuješ len práci a slovám, ktoré sú jednoduché, a nedokážeš prijať nič hlbšie, potom si človekom, ktorý lipne na starých spôsoboch a nedokáže držať krok s pôsobením Ducha Svätého.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, čo sa Bohu podriaďujú pravým srdcom, budú Bohom určite získaní

Božie slová na každý deň  Úryvok 486

Božie dielo sa mení z obdobia na obdobie. Ak sa počas jednej etapy obzvlášť podriaďuješ Božiemu dielu, ale v ďalšej etape je tvoja podriadenosť voči Božiemu dielu chabá, alebo nie si podriadenosti schopný, Boh ťa opustí. Ak držíš krok s Bohom, keď uskutočňuje tento krok, potom s Ním musíš držať krok naďalej, aj keď prejde na ďalší; až vtedy budeš niekým, kto je podriadený Duchu Svätému. Keďže veríš v Boha, vo svojej podriadenosti nesmieš poľavovať. Nesmieš sa jednoducho podriadiť len vtedy, keď sa ti chce, a nepodriadiť, keď sa ti nechce. Takejto podriadenosti Boh nežehná. Ak nedokážeš držať krok s novým dielom pod Mojou taktovkou, a naďalej sa budeš pridržiavať predchádzajúcich výrokov, ako môžeš v živote napredovať? Božím dielom je sýtiť ťa prostredníctvom Jeho slov. Keď sa podriadiš Jeho slovám a prijmeš ich, istotne bude v tebe pôsobiť Duch Svätý. Duch Svätý pôsobí presne tak, ako hovorím; riaď sa Mojimi slovami a okamžite bude v tebe pôsobiť Duch Svätý. Uvádzam vám do pozornosti nové svetlo a privádzam vás do svetla prítomnosti. Keď do tohto svetla vojdeš, okamžite v tebe bude pôsobiť Duch Svätý. Niektorí možno budú vzdorovať, hovoriac: „Ja jednoducho neurobím to, čo žiadaš.“ V takom prípade ti hovorím, že si došiel na koniec cesty; vyprahol si a niet už v tebe života. A tak pri premene tvojej povahy nie je nič zásadnejšie, ako držať krok s prítomným svetlom. Duch Svätý nepôsobí len v niektorých ľuďoch, ktorých používa Boh, ale navyše aj v cirkvi. Môže pôsobiť v komkoľvek. Môže v tebe pôsobiť v súčasnosti a ty toto pôsobenie pocítiš. V ďalšom období môže pôsobiť v niekom inom a v takom prípade ho musíš rýchlo nasledovať; čím tesnejšie budeš nasledovať súčasné svetlo, tým väčšmi môže tvoj život rásť. Nezáleží na tom, akou je niekto osobou – ak v ňom pôsobí Duch Svätý, musíš ho nasledovať. Prijmi jeho skúsenosť ako svoju vlastnú a dostane sa ti ešte vyšších vecí. Popritom budeš napredovať rýchlejšie. Toto je pre človeka cesta dokonalosti a prostriedok, ktorým rastie život. Cesta k zdokonaleniu sa dosahuje prostredníctvom tvojej podriadenosti voči pôsobeniu Ducha Svätého. Ty nevieš, cez akého človeka bude Boh konať, aby ťa zdokonalil, ani cez akú osobu, udalosť alebo vec ti umožní niečo získať alebo pochopiť. Ak dokážeš vykročiť na túto správnu cestu, znamená to, že existuje veľká nádej, že ťa Boh zdokonalí. Ak to nedokážeš, znamená to, že tvoja budúcnosť je pochmúrna, niet v nej svetla. Keď sa vydáš po správnej ceste, zjavia sa ti všetky veci. Bez ohľadu na to, čo Duch Svätý zjaví iným, ak budeš postupovať na základe ich poznania a zažívať veci na vlastnej koži, potom sa táto skúsenosť stane súčasťou tvojho života a ty ňou budeš môcť sýtiť iných. Tí, ktorí sýtia iných bezduchým opakovaním slov, sú ľudia, ktorí nemajú žiadne skúsenosti; skôr než začneš hovoriť o svojich vlastných skúsenostiach a poznatkoch, musíš sa prostredníctvom osvietenia a poučenia iných naučiť nájsť cestu praktizovania. To bude pre tvoj život väčším prínosom. Takto by to malo byť, mal by si sa podriadiť všetkému, čo pochádza od Boha. Mal by si vo všetkom hľadať Božie úmysly a zo všetkého sa poučiť, aby tvoj život mohol rásť. Takýmto spôsobom sa najrýchlejšie dostaví pokrok.

Duch Svätý ťa osvieti skrze tvoje praktické skúsenosti a zdokonalí ťa skrze tvoju vieru. Si naozaj ochotný nechať sa zdokonaliť? Ak si skutočne ochotný nechať sa zdokonaliť Bohom, potom budeš mať odvahu zavrhnúť svoje telo, budeš schopný plniť Božie slová a nebudeš negatívny ani slabý. Budeš schopný podriadiť sa všetkému, čo pochádza od Boha, a všetky tvoje činy, či už na verejnosti alebo v súkromí, bude možné predložiť Bohu. Ak si čestný človek a ak vo všetkom uplatňuješ pravdu, budeš zdokonalený. Tí podvodníci, ktorí sa pred ľuďmi správajú tak a za ich chrbtom onak, nechcú byť zdokonalení. Všetci sú to synovia zatratenia a záhuby; nepatria Bohu, ale satanovi. Nie sú to ľudia, ktorých si Boh vyvolil! Ak tvoje činy a správanie nemožno predostrieť Bohu ani Duchu Svätému, je to dôkaz, že niečo s tebou nie je v poriadku. Vykročiť na cestu dokonalosti budeš môcť až vtedy, keď prijmeš Boží súd a napomínanie a budeš dbať na zmenu svojej povahy. Ak si naozaj ochotný nechať sa zdokonaliť Bohom a nasledovať Božiu vôľu, potom by si sa mal podriadiť celému Božiemu dielu, bez jediného slova sťažnosti, bez snahy hodnotiť či posudzovať Božie dielo. Toto sú minimálne požiadavky na to, aby ťa Boh zdokonalil. Nevyhnutnou požiadavkou pre tých, ktorí chcú byť zdokonalení Bohom, je: konajte srdcom milujúcim Boha vo všetkých veciach. Čo to znamená konať srdcom milujúcim Boha? Znamená to, že všetky tvoje činy a správanie možno predostrieť Bohu. A keďže máš správne úmysly, či už sú tvoje činy správne alebo nesprávne, nebojíš sa ukázať ich Bohu alebo svojim bratom a sestrám a máš odvahu zložiť pred Bohom prísahu. Každý svoj úmysel, myšlienku a nápad musíš predložiť Bohu na posúdenie. Ak budeš konať takto, tvoj život bude napredovať rýchlym tempom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, čo sa Bohu podriaďujú pravým srdcom, budú Bohom určite získaní

Božie slová na každý deň  Úryvok 487

Keďže veríš v Boha, musíš veriť vo všetky Božie slová a v celé Jeho dielo. To znamená, že keďže veríš v Boha, musíš sa Mu podriadiť. Ak to nedokážeš, je jedno, či v Boha veríš alebo nie. Ak veríš v Boha už mnoho rokov, no nikdy si sa Mu nepodriadil, ak neprijímaš Jeho slová ako celok, a namiesto toho Boha žiadaš, aby sa ti podriadil a konal na základe tvojich predstáv, potom si najväčší vzbúrenec zo všetkých, si pochybovač. Ako by takíto ľudia mohli byť schopní podriadiť sa Božiemu dielu a slovám, ktoré sa nezhodujú s ľudskými predstavami? Najviac zo všetkých sa búria tí, ktorí Bohu zámerne vzdorujú a odporujú Mu. Sú nepriateľmi Boha, antikristmi. Vždy zaujímajú nepriateľský postoj voči novému Božiemu dielu; nikdy nemajú najmenší sklon podriadiť sa, ani sa nikdy ochotne nepodriadili či nepokorili. Pred ľuďmi sa vychvaľujú, no nikdy sa nikomu nepodvolia. Pred Bohom sa považujú za majstrov kázania a pôsobenia na ľudí. Nikdy nevyhodia „poklady“ vo svojom vlastníctve, berú ich totiž ako rodinné klenoty na uctievanie, kážu o nich iným a používajú ich na prednášanie tým hlupákom, ktorí ich zbožňujú. Určitý počet takýchto ľudí sa nájde aj v cirkvi. Dá sa povedať, že sú to „nezlomní hrdinovia“, ktorí po celé generácie prebývajú v Božom príbytku. Kázanie slova (učenie) považujú za svoju najvyššiu povinnosť. Rok čo rok, generáciu po generácii s vervou presadzujú svoju „svätú a nedotknuteľnú“ povinnosť. Nik sa ich neodváži dotknúť; niet človeka, ktorý by sa im odvážil otvorene vzoprieť. Stanú sa z nich „králi“ v Božom príbytku a po celé veky nekontrolovateľne tyranizujú iných. Táto skupinka démonov sa snaží spoločne zničiť Moje dielo; ako môžem dovoliť, aby títo žijúci démoni jestvovali pred Mojimi očami? Veď ani tí, čo sú podriadení len spolovice, nemôžu vytrvať až do konca, a títo tyrani bez štipky podriadenosti v srdci už vôbec nie! Božie dielo človek nezískava ľahko. Aj keď ľudia vynaložia všetko úsilie, môžu z tohto diela získať len nepatrnú časť, čo im nakoniec umožní stať sa dokonalými. Čo teda s potomkami archanjela, ktorí sa snažia zničiť Božie dielo? Nemajú snáď ešte menšiu nádej, že ich Boh získa? Mojím cieľom pri vykonávaní diela podmanenia nie je podmaňovať len pre samotný akt podmaňovania, ale podmaňovať so zámerom odhaliť spravodlivosť a nespravodlivosť, získať dôkazy na potrestanie človeka, odsúdiť zlých, a okrem toho tiež zdokonaliť tých, ktorí sa podriaďujú dobrovoľne. Napokon budú všetci rozdelení podľa druhu, pričom zdokonalení budú tí, ktorých myšlienky a predstavy sú naplnené podriadenosťou. Toto je dielo, ktoré bude nakoniec dokonané. Tých, ktorých všetky činy sú vzdorovité, postihne trest pekelného ohňa a večného zatratenia. Keď nadíde ten čas, z týchto „veľkých a nezlomných hrdinov“ dávnych dôb sa stane najväčšia spodina a najodpornejší „slabí a neschopní zbabelci“. Len toto môže objasniť každý aspekt Božej spravodlivosti a Jeho povahu, ktorú človek nemôže uraziť, a len toto dokáže zmierniť nenávisť v Mojom srdci. Nesúhlasíte, že je to nanajvýš rozumné?

Nie všetci tí, čo zažívajú pôsobenie Ducha Svätého, ani tí, ktorí v tomto prúde žijú, môžu získať život. Život nie je spoločným vlastníctvom, ktoré zdieľa celé ľudstvo, a zmeny v povahe nie sú ľahko dosiahnuteľné pre všetkých. Podriadenie sa Božiemu dielu musí byť skutočné a aktuálne, a treba ho žiť. Samotné povrchné podriadenie sa si nevyslúži Božie požehnanie a v súlade s Božími úmyslami nie je ani to, keď sa človek podriaďuje len povrchným aspektom Božieho slova bez toho, aby sa usiloval o zmenu svojej povahy. Podriadenosť voči Bohu a podriadenie sa Božiemu dielu sú jedno a to isté. Tých, ktorí sa podriaďujú len Bohu, ale nie Jeho dielu, nemožno považovať za podriadených – a už vôbec nie tých, ktorí sa v skutočnosti nepodriaďujú, ale navonok sú to pätolizači. Všetci tí, ktorí sa Bohu naozaj podriaďujú, dokážu z Jeho diela ťažiť a sú schopní porozumieť Božej povahe a Božiemu dielu. Iba takíto ľudia sa skutočne podriaďujú Bohu. Takíto ľudia môžu vďaka novému dielu získať nové poznatky a podstúpiť nové zmeny. Len takýmto ľuďom Boh žehná, len takýchto ľudí zdokonaľuje a len povahy takýchto ľudí sa menia. Práve tí, ktorým Boh žehná, sa Mu ochotne podriaďujú, ako aj Jeho slovu a dielu. Len takíto ľudia sú v práve, len takíto ľudia úprimne túžia po Bohu a úprimne Ho hľadajú. Pokiaľ ide o tých, ktorí o svojej viere v Boha len hovoria, ale v skutočnosti Ho preklínajú, sú to ľudia v maskách, ktorí majú v sebe hadí jed. Sú najväčšími zradcami zo všetkých. Skôr či neskôr budú týmto ničomníkom ich ohavné masky strhnuté. Nie je to dielo, ktoré sa dnes vykonáva? Zlí ľudia budú vždy len zlí – a nikdy neuniknú dňu trestu. Dobrí ľudia budú vždy len dobrí – a budú odhalení, keď sa Božie dielo dokoná. Ani jeden zo zlých sa nebude považovať za spravodlivého a ani jeden zo spravodlivých sa nebude považovať za zlého. Dovolil by som snáď, aby bol niekto krivo obvinený?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, čo sa Bohu podriaďujú pravým srdcom, budú Bohom určite získaní

Božie slová na každý deň  Úryvok 488

Ako tvoj život napreduje, musíš vždy nadobúdať nový vstup a nové, vyššie pochopenie, ktoré sa bude každým krokom prehlbovať. Do tohto stavu by malo preniknúť celé ľudstvo. Prostredníctvom budovania spoločenstva, počúvania kázní, čítania Božieho slova či riešenia nejakej záležitosti získaš nový pohľad a nové osvietenie a nebudeš žiť podľa starých pravidiel a dávnych čias; vždy budeš žiť v novom svetle a nezblúdiš od Božieho slova. Práve toto znamená vydať sa na správnu cestu. Nepomôže len povrchne zaplatiť nejakú cenu; Božie slovo každým dňom vstupuje do vyššej sféry a každý deň sa objavujú nové veci, a aj človek musí každý deň nadobúdať nový prístup. Ako Boh hovorí, svoje slová tiež napĺňa a uskutočňuje, a ak nedokážeš držať krok, zostaneš pozadu. Musíš sa viac zahĺbiť do modlitby, bez prerušenia jesť a piť Božie slovo. Prehĺb osvietenie a osvetlenie, ktoré prijímaš, a tvoje predstavy a fantázie postupne ustúpia. Musíš tiež posilniť svoj úsudok – nech už ťa postretne čokoľvek, musíš mať na to vlastný pohľad a názor. Ak pochopíš niektoré veci v duchu, musíš pochopiť aj tie vonkajšie a preniknúť do podstaty každej záležitosti. Ak tieto veci v sebe nemáš, ako budeš môcť viesť cirkev? Ak budeš hlásať len slová a učenia bez akéhokoľvek skutočného základu a spôsobu praktizovania, vydrží ti to len krátky čas. Pri prednášaní novým veriacim to môže byť za istých okolností prijateľné, ale po určitom čase, keď noví veriaci získajú ozajstnú skúsenosť, ich už nebudeš schopný sýtiť. Ako teda môžeš byť vhodným nástrojom pre Božie dielo? Bez nového osvietenia nemôžeš konať. Tí bez nového osvietenia sú tí, čo nevedia, ako získavať skúsenosti, a takí ľudia nové poznatky ani nové skúsenosti nikdy nezískajú. Ani v otázke poskytovania života nikdy nemôžu plniť svoju funkciu, ani sa nemôžu stať vhodnými na použitie Bohom. Takýto človek nestojí za nič, je to obyčajný márnotratník. V skutočnosti sú takíto ľudia úplne neschopní plniť svoju funkciu v rámci diela, nie sú dobrí vôbec na nič. Nielenže neplnia svoju funkciu, ale dokonca cirkev aj zbytočne preťažujú. Vyzývam týchto „ctihodných starcov“, aby cirkev urýchlene opustili; aby sa na teba už ostatní nemuseli pozerať. Takíto ľudia nechápu nové dielo a živia v sebe nekonečne veľa predstáv. V cirkvi neplnia žiadnu funkciu; je to skôr tak, že stvárajú neplechu a všade šíria negativitu, dokonca až do takej miery, že sa podieľajú na všelijakých možných narúšaniach poriadku a rozruchu v cirkvi, v dôsledku čoho potom tí, čo nedokážu rozlišovať, upadajú do zmätku a nepokoja. Títo žijúci diabli, títo zlí duchovia by mali opustiť cirkev čo najskôr, inak bude na cirkev kvôli tebe uvalená pohroma. Dnešného diela sa možno nebojíš, ale nemáš strach ani zo spravodlivého trestu zajtrajška? V cirkvi je veľké množstvo príživníkov a takisto veľa vlkov, ktorí sa snažia narušiť normálne Božie dielo. Všetci sú to démoni zoslaní kráľom démonov, zlomyseľní vlci usilujúci sa zožrať nevedomé ovečky. Ak týchto takzvaných ľudí nevylúčime, začnú na cirkvi parazitovať, budú ako mole požierajúce obety. Skôr či neskôr príde deň, keď budú tieto zavrhnutiahodné, nevedomé, prízemné a odpudivé červy potrestané!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, čo sa Bohu podriaďujú pravým srdcom, budú Bohom určite získaní

Božie slová na každý deň  Úryvok 489

Z Božích slov môžeš získať poznatky o Jeho praktickosti a dôkladne pochopiť Božieho dielo, a iba prostredníctvom týchto výrokov môžeš dosiahnuť osvietenie. Mal by si preto robiť viac, aby si sa vyzbrojil Božími slovami. Zdieľaj svoje poznatky o Božích slovách v spoločenstve. Týmto spôsobom môžeš osvietiť ostatných a ukázať im východisko – toto je praktická cesta. Skôr než ti Boh vytvorí priestor, každý sa musí najskôr vyzbrojiť Jeho slovami. Mali by to urobiť všetci. Je to naliehavé. Najskôr dosiahni stav, kedy budeš vedieť, ako jesť a piť Božie slovo. Ak niečo nedokážeš urobiť, hľadaj v Jeho slovách, ako to urobiť; a keď niečomu nerozumieš alebo máš nejaké ťažkosti, spoľahni sa na Jeho slová. Obklop sa Božími slovami, dovoľ, aby ti pomáhali riešiť tvoje praktické ťažkosti a problémy. Dovoľ, aby ti Jeho slová pomáhali v živote. Musíš na to vynaložiť úsilie. Musíš dosiahnuť výsledky pri jedení a pití Božieho slova. Musíš pred Ním upokojiť svoje srdce a konať v súlade s Jeho výrokmi vždy, keď natrafíš na nejaký problém. Keď si nenarazil na žiadny problém, mal by si sa zaoberať iba jedením a pitím Jeho slova. Niekedy sa môžeš modliť a rozjímať nad Božou láskou, zdieľať v spoločenstve porozumenie Jeho slov a hovoriť o osvietení a osvetlení, ktoré v sebe zažívaš a pocitoch pri čítaní týchto výrokov. Okrem toho môžeš ukázať ľuďom východisko. Jedine toto je praktické. Cieľom tejto práce je, aby sa Božie slová stali tvojím praktickým zdrojom.

Koľko hodín denne tráviš naozaj pred Bohom? Akú časť dňa venuješ skutočne Bohu? Koľko dávaš telu? Mať srdce vždy obrátené k Bohu je prvým krokom na správnej ceste k Božej dokonalosti. Ak dokážeš obetovať svoje srdce, telo a všetku svoju pravú lásku Bohu, položiť ich pred Neho, úplne sa Mu podriadiť a absolútne sa oddať Jeho úmyslom – nie pre telo, nie pre rodinu, nie pre svoje vlastné osobné túžby, ale pre záujmy Božieho domu, pričom Božie slovo berieš ako princíp a základ vo všetkom – potom tvoje úmysly a zámery budú na správnom mieste a staneš sa pred Bohom niekým, kto prijíma Jeho chválu. Boh ma rád tých ľudí, ktorí sú voči Nemu bezpodmieneční. Dokážu sa oddať jedine Jemu. Boh nenávidí tých, ktorí sú k nemu ľahostajní a vzpierajú sa Mu. Nenávidí tých, ktorí v Neho veria a vždy sa z Neho chcú tešiť, no nedokážu sa pre Neho obetovať. Nenávidí tých, ktorí hovoria, že Ho milujú, ale ktorí sa vo svojich srdciach proti Nemu búria. Nenávidí tých, ktorí pri podvádzaní používajú výrečné a kvetnaté slová. Tí, ktorí nie sú úprimne oddaní Bohu alebo sa mu skutočne nepodriadili, sú v prirodzenosti zradní a veľmi arogantní. Tí, ktorí sa nedokážu úprimne podriadiť obyčajnému, praktickému Bohu, sú ešte arogantnejší a sú to poslušní potomkovia archanjela. Ľudia, ktorí sa skutočne oddajú Bohu, obetujú Mu celú svoju bytosť a postavia sa pred Neho, sa dokážu podriadiť všetkým Jeho slovám a skutkom a praktizujú Jeho slová. Dokážu prijať Božie slová a založiť na nich svoje bytie. Aby zistili, ktoré časti majú dodržiavať, dokážu poctivo hľadať v Božích slovách. Títo ľudia skutočne žijú pred Bohom. Ak budeš postupovať týmto spôsobom, pomôže to tvojmu životu. Jedením a pitím Jeho slov uspokojíš svoje vnútorné potreby a nedostatky, zmeníš tak svoju životnú povahu a uspokojíš Božie úmysly. Ak konáš podľa Božích požiadaviek a nenasýtiš telo, no namiesto toho uspokojíš Jeho úmysly, zažiješ realitu Jeho slov. Zažiť realitu Božích slov znamená, že dokážeš plniť svoje povinnosti a splníš požiadavky Božieho diela. Iba tento druh praktických skutkov možno nazvať prežitím reality Jeho slov. Ak dokážeš zažiť túto realitu, zmocníš sa pravdy. Takto začína prežívanie reality. Najprv musíš absolvovať tento tréning a až potom dokážeš vstúpiť do ešte hlbších realít. Premýšľaj, ako dodržiavať prikázania a ako byť verný pred Bohom. Nemysli neustále na to, kedy budeš môcť vstúpiť do kráľovstva. Ak nezmeníš svoju povahu, bude zbytočné, čo si myslíš! Aby si zažil realitu Božích slov, musíš najskôr dostať všetky svoje nápady a myšlienky o Bohu na správne miesto – to je absolútna nevyhnutnosť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, korí skutočne milujú Boha, sa dokážu úplne podriadiť Jeho praktickosti

Božie slová na každý deň  Úryvok 490

V súčasnosti sa mnoho ľudí nachádza uprostred skúšok a nerozumie Božiemu dielu. Ja ti však hovorím, že ak tomu nerozumieš, potom by si o tom nemal robiť úsudky. Možno nadíde deň, keď pravda vyjde najavo v celej svojej kráse, a potom to pochopíš. Pre teba by bolo prospešné nerobiť úsudky, avšak nemôžeš iba pasívne čakať. Musíš vyvíjať aktivitu. Jedine vtedy budeš jedným z tých, ktorí to skutočne zažijú. Ľudia si vždy vytvárajú predstavy o praktickom Bohu, keďže sú vzdorovití. Preto by sa mali všetci ľudia naučiť poslušnosti, pretože praktický Boh je pre ľudstvo obrovskou skúškou. Ak nedokážeš odolať, všetkému je koniec. Ak nepochopíš praktickosť praktického Boha, Boh ťa neurobí dokonalým. Vážnym krokom, ktorý rozhodne, či ľudia dokážu byť zdokonalení alebo nie, je, či pochopia praktickosť Boha. Praktickosť vteleného Boha, ktorý prišiel na zem, je skúškou pre každého človeka. Ak dokážeš v tomto ohľade stáť pevne, spoznáš Boha a budeš Ho skutočne milovať. Ak nedokážeš odolať a veríš iba v Ducha a nedokážeš uveriť v Božiu praktickosť, potom to bude zbytočné bez ohľadu na svoju vieru v Boha. Ak neveríš, že Boh je viditeľný, ako môžeš veriť v Božieho Ducha? Nie je to len pokus, ako Boha oklamať? Ak nie si podriadený viditeľnému a hmotnému Bohu, dokážeš sa podriadiť Duchu? Duch je neviditeľný a nehmotný, takže keď tvrdíš, že sa podriaďuješ Božiemu Duchu, nie sú to len nezmysly? Kľúčom k dodržiavaniu prikázaní je pochopenie praktického Boha. Akonáhle spoznáš praktického Boha, dokážeš dodržiavať prikázania. Na ich dodržiavanie sú potrebné dve veci: prvou je držať sa podstaty Jeho Ducha a prijať pred Duchom skúšku, druhou je získať pravé pochopenie vteleného tela a dosiahnuť pravé podriadenie. Človek musí mať vždy bohabojné srdce a báť sa Ho, či už pred telom alebo pred Duchom. Iba taký človek sa môže stať dokonalým. Ak pochopíš praktickosť praktického Boha, znamená to, že ak v tejto skúške obstojíš, nič už pre teba nebude ťažké.

Niektorí ľudia hovoria: „Prikázania sa dodržiavajú ľahko. Stačí hovoriť pred Bohom úprimne a zbožne, nerobiť žiadne gestá, to znamená dodržiavať prikázania.“ Je to správne? Ak teda urobíš za Božím chrbtom niekoľko vecí, ktoré sú s Ním v rozpore, počíta sa to ako dodržiavanie prikázaní? Musíš dôkladne pochopiť, čo znamená dodržiavanie prikázaní. Či skutočne rozumieš praktickosti Boha alebo nie. Ak praktickosti rozumieš, nepotácaš sa a nepadáš počas tejto skúšky, znamená to, že tvoje svedectvo je silné. Niesť hlasné svedectvo o Bohu sa primárne týka toho, či rozumieš praktickému Bohu alebo nie, a či si schopný podriadiť sa pred touto osobou, ktorá je nielen obyčajná, ale aj normálna, a dokonca sa podriadiť až smrti. Ak cez túto pokoru prinesieš svedectvo o Bohu, znamená to, že si ťa Boh získal. Ak sa bez výhrad dokážeš podriadiť smrti a nebudeš pred Ním súdiť, ohovárať, mať predstavy a postranné úmysly, potom Boh získa slávu. Podriadiť sa pred obyčajnou osobou, na ktorú sa človek pozerá zhora a byť schopný podriadiť sa smrti bez akýchkoľvek predstáv – to je pravé svedectvo. Realita, do ktorej majú ľudia vstúpiť podľa požiadaviek Boha, znamená, že sa dokážeš podriadiť Jeho slovám a praktizovať ich, skloníš sa pred praktickým Bohom a spoznáš svoju vlastnú skazenosť, otvoríš pred Ním svoje srdce a nakoniec si ťa získa prostredníctvom týchto Jeho slov. Boh získa slávu, keď nad tebou zvíťazia tieto výroky a úplne sa Mu podriadiš. Prostredníctvom toho zahanbí satana a dokončí svoje dielo. Ak nemáš žiadne predstavy o praktickosti vteleného Boha – to znamená, keď si pevne obstál v tejto skúške – potom si toto svedectvo vydal dobre. Ak nadíde deň, keď úplne spoznáš praktického Boha a podriadiš sa smrti ako to urobil Peter, potom si ťa Boh získa a učiní dokonalým. Tvojou skúškou je všetko, čo Boh robí a čo nie je v súlade s tvojimi predstavami. Ak by Božie dielo bolo v súlade s tvojimi predstavami, nemusel by si trpieť ani sa zušľachťovať. Keďže Jeho dielo je také praktické a nie je v súlade s tvojimi predstavami, musíš sa vzdať takýchto predstáv. Preto je to pre teba skúška. Všetci ľudia sú uprostred skúšok kvôli praktickosti Boha. Jeho dielo je praktické, nie nadprirodzené. Získa si ťa, keď naplno pochopíš Jeho praktické slová a Jeho praktické výroky bez akýchkoľvek predstáv a budeš Ho môcť úprimne milovať, ako sa bude Jeho dielo čoraz viac premieňať na praktické. Boh si získa tých ľudí, ktorí Ho poznajú. To znamená tí, ktorí poznajú Jeho praktickosť. Okrem toho sú to tí, ktorí sa dokážu podriadiť praktickému Božiemu dielu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, korí skutočne milujú Boha, sa dokážu úplne podriadiť Jeho praktickosti

Božie slová na každý deň  Úryvok 491

Podriadenosť, ktorú Boh od ľudí vyžaduje, počas Jeho pôsobenia v tele nezahŕňa zdržanie sa vynášania súdov alebo odporovania, ako si predstavujú. Skôr vyžaduje, aby ľudia používali Jeho slová ako princíp, podľa ktorého žijú a ako základ svojho prežitia, aby uviedli celú podstatu Jeho slov do praxe, a aby úplne uspokojili Jeho úmysly. Jeden aspekt požiadavky o podriadenie sa vtelenému Bohu zahŕňa praktizovať Jeho slová, zatiaľ čo druhý aspekt sa týka schopnosti podriadiť sa Jeho normálnosti a praktickosti. Obidva musia musí byť absolútne. Tí, ktorí dosiahnu obidva tieto aspekty, majú ozajstné srdcia milujúce Boha. Boh si získal všetkých týchto ľudí a všetci milujú Boha tak, ako milujú svoj vlastný život. Vtelený Boh vnáša do svojho diela normálnu a praktickú ľudskú prirodzenosť. Takto sa Jeho vonkajšia schránka normálnej a praktickej ľudskej prirodzenosti stáva pre ľudí obrovskou skúškou. Je to ich najväčší problém. Nedá sa však vyhnúť normálnosti a praktickosti Boha. Skúšal všetko, aby našiel riešenie, ale nakoniec sa nedokázal zbaviť vonkajšej schránky svojej normálnej ľudskej prirodzenosti. A preto sa Boh nakoniec stal telom, a nie Bohom Ducha v nebi. On nie je Bohom, ktorého ľudia nevidia, je Bohom, ktorý nosí plášť stvorenej bytosti. Zbaviť sa teda schránky svojej normálnej ľudskej prirodzenosti by vôbec nebolo jednoduché. Bez ohľadu na to, stále vykonáva dielo, ktoré chce robiť z perspektívy tela. Toto dielo je vyjadrením normálneho a praktického Boha, tak ako by sa ľudia nemohli podriadiť? Čo môžu ľudia robiť s Božími skutkami na zemi? On robí to, čo chce. Všetko, čo ho robí šťastným, je presne také, ako má byť. Ak sa ľudia nepodriadia, môžu mať nejaké ďalšie zmysluplné plány? Ľudstvo sa doteraz dokázalo spasiť iba prostredníctvom podriadenosti. Nič rozumnejšie nikomu nenapadlo. Ak chce Boh skúšať ľudí, čo s tým môžu urobiť? Toto všetko nevymyslel Boh v nebi, vymyslel to vtelený Boh. Chce to urobiť tak, aby to nemohol žiadny človek zmeniť. Boh v nebi nezasahuje do toho, čo koná vtelený Boh, nie je to ďalší dôvod, prečo by sa mu ľudia mali podriadiť? Hoci je praktický a normálny, je to Boh, ktorý sa stal telom. Všetko, čo chce, robí na základe svojich vlastných nápadov. Boh v nebi Mu zveril všetky úlohy. Ty sa Mu musíš podriadiť vo všetkom, čo robí. Hoci má ľudskú prirodzenosť a je úplne normálny, toto všetko zariadil zámerne. Ako teda môžu ľudia na Neho zízať s nesúhlasom? Chce byť normálny, preto je normálny. Chce žiť v ľudskej prirodzenosti, preto žije v ľudskej prirodzenosti. Chce žiť v božskej prirodzenosti, preto žije v božstve božskej prirodzenosti. Ľudia sa na to môžu pozerať akokoľvek, ale Boh bude vždy Bohom a ľudia budú vždy ľuďmi. Jeho podstatu nemožno poprieť kvôli nejakému drobnému detailu, ani Ho nemožno vytlačiť z „osoby“ Boha kvôli jednej malej veci. Ľudia majú slobodu ľudských bytostí a Boh má dôstojnosť Boha. Vzájomne do seba nezasahujú. Nemohli by ľudia dať Bohu trochu slobody? Nemohli by tolerovať, aby bol Boh trochu neformálny? Nebuď na Boha taký prísny! Mali by sme sa všetci tolerovať, nevyriešilo by sa tým všetko? Existovalo by nejaké odcudzenie? Ak niekto nedokáže tolerovať takú banálnu záležitosť, ako potom môže povedať niečo ako: „Srdce premiéra je také veľké, že by sa v ňom dalo plaviť loďou“? Ako môžu byť pravými ľuďmi? Nie je to Boh, kto spôsobuje ľudstvu problémy, to ľudia spôsobujú problémy Bohu. Vždy riešia veci tak, že robia z komára somára. Naozaj robia veľa kriku pre nič a to je tak zbytočné! Keď Boh pôsobí v rámci normálnej a praktickej ľudskej prirodzenosti, to, čo robí, nie je dielom ľudstva, ale Božím dielom. Ľudia však nevidia podstatu Jeho diela; vždy vidia len vonkajšiu schránku Jeho ľudskej prirodzenosti. Nevideli také veľké dielo, no trvajú na tom, aby uvideli Jeho obyčajnú a normálnu ľudskú prirodzenosť a nenechajú to tak. Ako sa môže toto nazývať podriadenosť Bohu? Boh v nebi sa teraz „zmenil“ na Boha na zemi a Boh na zemi je teraz Bohom v nebi. Nezáleží na tom, či Ich vonkajší vzhľad je rovnaký, nezáleží ani na tom, ako presne konajú. Ten, kto koná Božie dielo, je sám Boh. Musíš sa podriadiť, či chceš alebo nie – v tejto veci nemáš na výber! Ľudia sa musia podriadiť Bohu, musia sa absolútne podriadiť Bohu bez najmenšej pretvárky.

Ľudia, ktorých si chce vtelený Boh dnes získať, sa zosúlaďujú s Jeho úmyslami. Potrebujú sa len podriadiť Jeho dielu a prestať sa neustále zaoberať želaniami Boha na nebi, žiť v nejasnostiach a sťažovať to vtelenému Bohu. Tí, ktorí sa Mu dokážu podriadiť, absolútne počúvajú Jeho slová a poslúchajú Jeho opatrenia. Týchto ľudí vôbec nezaujíma, aký je v skutočnosti Boh v nebi alebo aké dielo Boh v nebi v súčasnosti medzi ľuďmi vykonáva. Naplno odovzdávajú svoje srdcia Bohu na zemi a odovzdávajú Mu celé svoje bytosti. Nikdy neberú ohľad na vlastnú bezpečnosť, ani si nerobia veľkú hlavu z normálnosti a praktickosti Boha v tele. Zdokonalí tých, ktorí sa podriadia Bohu v tele. Tí, ktorí veria v Boha v nebi, nezískajú nič. Pretože to nie je Boh v nebi, ale Boh na zemi, ktorý dáva ľuďom sľuby a požehnania. Ľudia by si nemali vždy ctiť Boha v nebi ako veľkého a pritom hľadieť na Boha na zemi ako na obyčajného, priemerného človeka. To je nespravodlivé. Boh v nebi je veľký, úžasný a obdivuhodne múdry, ale ten Boh na nebi vôbec neexistuje. Boh na zemi je veľmi priemerný a bezvýznamný a je tiež úplne normálny. Nemá mimoriadny intelekt ani nevykonáva činy, ktoré by zatriasli zemou. Jednoducho koná a hovorí veľmi normálnym a praktickým spôsobom. Aj keď nehovorí cez hromy a neprivoláva vietor a dážď, On je naozaj vtelením Boha v nebi a On je naozaj Bohom žijúcim medzi ľuďmi. Ľudia nesmú považovať za Boha toho, koho dokážu chápať a kto zodpovedá ich vlastným predstavám, alebo ctiť si Ho ako veľkého, zatiaľ čo toho, koho nemôžu prijať a absolútne si Ho nedokážu predstaviť, vnímať ako nízkeho. Toto všetko pochádza z ľudskej vzdorovitosti; to všetko je zdrojom odporu ľudstva voči Bohu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, korí skutočne milujú Boha, sa dokážu úplne podriadiť Jeho praktickosti

Božie slová na každý deň  Úryvok 492

Ľudia nebudú schopní pocítiť Božiu milotu, ak budú počúvať len pocity svojho svedomia. Ak sa budú spoliehať len na svoje svedomie, ich láska k Bohu bude slabá. Ak budeš hovoriť len o splatení Božej milosti a lásky, nebudeš mať vo svojej láske k Nemu žiaden podnet. Milovať Ho na základe pocitov svedomia je pasívny prístup. Prečo hovorím, že je to pasívny prístup? Ide totiž o praktický problém. Aká je vaša láska k Bohu? Nie je to len klamanie a slepé nasledovanie Boha? Väčšina ľudí verí, že keď za lásku k Bohu nie je žiadna odmena a človek bude aj tak napomínaný za to, že Ho nemiluje, potom jednoducho stačí len nezhrešiť. Milovať Boha a oplácať Jeho lásku na základe pocitov svojho svedomia je teda pasívny prístup, pričom to nie je láska k Bohu, ktorá spontánne vychádza z hĺbky srdca. Láska k Bohu by mala byť úprimným pocitom, vychádzajúcim z hĺbky ľudského srdca. Niektorí ľudia hovoria: „Ja sám som odhodlaný hľadať Boha a nasledovať Ho. Aj keby ma Boh chcel opustiť, budem Ho nasledovať. Či ma chce alebo nechce, stále Ho budem milovať a nakoniec si Ho musím získať. Bohu obetujem svoje srdce a bez ohľadu na to, čo urobí, budem Ho nasledovať po celý svoj život. Nech sa deje čokoľvek, Boha musím milovať a musím si Ho získať. Neodpočiniem si, kým si Ho nezískam.“ Máš takéto odhodlanie?

Cesta viery v Boha je jedna a tá istá ako cesta lásky k Nemu. Ak v Neho veríš, musíš Ho milovať. To však neznamená iba oplácať Mu lásku alebo milovať Ho podľa pocitov svojho svedomia – je to čistá láska k Bohu. Niekedy ľudia nedokážu cítiť Božiu lásku len na základe svojho svedomia. Prečo som vždy hovoril, „nech Duch Boží pohne naším duchom“? Prečo som nehovoril o pohnutí svedomia ľudí, aby milovali Boha? Je to preto, že ľudské svedomie nedokáže cítiť Božiu lásku. Ak ťa tieto slová nepresvedčili, skús použiť svoje svedomie, aby si pocítil Jeho milotu. Možno budeš mať v tejto chvíli nejaké odhodlanie, ale to sa čoskoro vytratí. Ak pociťujete Božiu milotu len svojím svedomím, bude vás síce viesť počas modlitby, ale onedlho nato sa toto vedenie rozplynie a zmizne. Prečo je to tak? Ak budete používať len svoje svedomie, nebudete môcť vzbudiť svoju lásku k Bohu. Keď skutočne pocítiš Božiu milotu vo svojom srdci, dotkne sa tvojho ducha a len vtedy bude tvoje svedomie schopné zohrať svoju pôvodnú úlohu. To znamená, že keď Boh pohne ľudským duchom a keď má človek vedomosti a motiváciu vo svojom srdci, teda keď získal skúsenosť, len vtedy bude schopný skutočne milovať Boha svojím svedomím. Milovať Boha svojím svedomím nie je nesprávne – je to najnižší stupeň lásky k Bohu. Milovať tak, že „len sotva konáme spravodlivo pre Božiu milosť“, jednoducho človeka neprinúti aktívne sa zapájať. Keď ľudia pocítia konanie Ducha Svätého, teda keď uvidia a pocítia Božiu lásku v ich praktických skúsenostiach, keď získajú určité poznanie o Bohu a skutočne uvidia, že Boh je hoden ľudskej lásky a že je taký milostivý, len vtedy budú schopní skutočne Boha milovať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skutočná láska k Bohu je spontánna

Božie slová na každý deň  Úryvok 493

Keď ľudia oslovia Boha svojím srdcom, keď svoje srdcia dokážu úplne upriamiť na Neho, je to prvý krok v láske človeka k Bohu. Ak chcete Boha milovať, musíte byť najprv schopní upriamiť na Neho svoje srdce. Čo znamená upriamiť srdce na Boha? Značí to, že všetko, o čo sa usiluješ vo svojom srdci, robíš preto, aby si Boha miloval a získal si Ho. To svedčí o tom, že si svoje srdce úplne upriamil na Boha. Okrem Boha a Jeho slov nie je v tvojom srdci takmer nič iné (rodina, bohatstvo, manžel, manželka, deti atď.). Ak aj sú, tieto veci nemôžu obsadiť tvoje srdce a ty nebudeš myslieť na svoje budúce vyhliadky, ale budeš sa usilovať len o to, aby si miloval Boha. Vtedy sa tvoje srdce úplne upriami na Boha. Povedzme, že si v srdci stále plánuješ niečo pre seba a neprestajne sa ženieš za osobným prínosom, premýšľajúc: „Kedy môžem mať k Bohu malú prosbu? Kedy moja rodina zbohatne? Ako môžem získať nejaké pekné oblečenie? …“ Ak žiješ v takom stave, svedčí to o tom, že tvoje srdce sa na Boha úplne neupriamilo. Ak máš v srdci len Božie slová a dokážeš sa modliť k Bohu a byť Mu stále nablízku – akoby bol veľmi blízko teba, akoby bol Boh v tebe a ty v Ňom – ak žiješ v takomto stave, znamená to, že tvoje srdce je v Božej prítomnosti. Ak sa každý deň modlíš k Bohu, ješ a piješ Jeho slová, stále myslíš na dielo cirkvi a ak berieš ohľad na Božie úmysly, používaš svoje srdce, aby si Ho úprimne miloval a uspokojil to Jeho, potom bude tvoje srdce patriť Bohu. Ak je tvoje srdce zamestnané mnohými inými vecami, potom ho ešte stále okupuje satan a ešte sa skutočne neupriamilo na Boha. Keď sa niekoho srdce skutočne upriami na Boha, bude k Nemu cítiť skutočnú, spontánnu lásku a bude schopný uvažovať o Božom diele. Hoci ešte stále môže prežívať chvíle pochabosti a nerozumnosti, prejavuje snahu o záujmy Božieho domu, Jeho diela, o zmenu vlastnej povahy a jeho srdce je na správnom mieste. Niektorí ľudia stále tvrdia, že všetko, čo robia, robia pre cirkev, hoci v skutočnosti konajú pre vlastný úžitok. Takíto ľudia nemajú čisté úmysly. Sú nečestní a zákerní a väčšinu vecí, ktoré robia, robia pre svoj osobný prospech. Takýto človek sa neusiluje o Božiu lásku, jeho srdce stále patrí satanovi a nedokáže sa upriamiť na Boha. Boh teda nemá ako získať takéhoto človeka.

Ak chceš Boha skutočne milovať a získať si Ho, prvým krokom je úplne upriamiť svoje srdce na Boha. V každej jednej veci, ktorú robíš, skúmaj sám seba a pýtaj sa: „Robím to zo srdca milujúceho Boha? Sú za tým nejaké osobné úmysly? Čo je mojím skutočným cieľom pri tomto konaní?“ Ak chceš odovzdať svoje srdce Bohu, musíš ho najprv pokoriť, vzdať sa všetkých vlastných úmyslov a dosiahnuť stav bytia len pre Boha. To je cesta k praktizovaniu odovzdania svojho srdca Bohu. Čo znamená pokoriť vlastné srdce? Zanechať extravagantné túžby vlastného tela, netúžiť po pohodlí ani výhodách postavenia. Znamená to robiť všetko preto, aby sme vyhoveli Bohu, a venovať celé svoje srdce Jemu, nie sebe. To stačí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skutočná láska k Bohu je spontánna

Božie slová na každý deň  Úryvok 494

Skutočná láska k Bohu vychádza z hĺbky srdca. Je to láska, ktorá existuje len na základe ľudského poznania Boha. Keď sa niečie srdce úplne upriami na Boha, potom Ho miluje, ale táto láska nemusí byť nevyhnutne čistá ani úplná. Je to preto, lebo medzi tým, ako sa srdce človeka úplne upriami na Boha, a tým, ako tento človek skutočne pochopí a ctí Boha, je ešte určitá vzdialenosť. Spôsob, akým človek dosiahne pravú lásku k Bohu a spozná Božiu povahu, je upriamiť svoje srdce na Boha. Keď človek odovzdá svoje úplné srdce Bohu, vtedy začne vnímať skúsenosť života. Tak sa začne meniť jeho povaha, postupne narastá jeho láska k Bohu, ako aj jeho poznanie Boha. Upriamenie srdca na Boha je teda len predpokladom na to, aby sme sa dostali na správnu cestu životnej skúsenosti. Keď ľudia položia svoje srdce pred Boha, ich srdce po Ňom iba túži, ale nemilujú Ho, pretože Mu nerozumejú. Aj keď za týchto okolností prechovávajú k Bohu istú lásku, nie je spontánna ani skutočná. Je to preto, že všetko, čo pochádza z ľudského tela, je produktom emócií a nič nevychádza zo skutočného porozumenia. Je to len chvíľkový impulz a nemôže viesť k dlhodobému uctievaniu. Keď ľudia Boha nechápu, môžu Ho milovať len na základe svojich vlastných preferencií a individuálnych predstáv. Tento typ lásky nemožno nazvať spontánnou ani pravou láskou. Srdce človeka sa môže úprimne upriamiť na Boha a myslieť na Božie záujmy v každom ohľade, ale ak človek Boha nechápe, nebude schopný skutočnej spontánnej lásky. Jediné, čoho bude schopný, je plniť nejaké funkcie pre cirkev alebo vykonať malú časť svojich povinností, no bude to robiť neopodstatnene. Takýto človek sa dokáže zmeniť len ťažko. Buď sa o pravdu neusiluje, alebo jej nerozumie. Aj keď človek úplne upriami svoje srdce na Boha, neznamená to, že jeho srdce milujúce Boha je absolútne čisté, pretože tí, ktorí majú Boha v srdci, nemusia mať v srdci lásku k Bohu. Týka sa to rozdielu medzi ľuďmi, ktorí sa usilujú a neusilujú o pochopenie Boha. Keď už človek dosiahne pochopenie Boha, svedčí to o tom, že jeho srdce sa úplne upriamilo na Boha a jeho skutočná láska k Bohu v srdci je spontánna. Len takíto ľudia majú Boha vo svojom srdci. Upriamenie srdca na Boha je predpokladom toho, aby sa človek dostal na správnu cestu, aby Ho pochopil a miloval. Nie je to znak splnenia povinnosti milovať Boha, ani toho, že človek k Nemu skutočne prechováva lásku. Jediný spôsob, ako môže niekto dosiahnuť skutočnú lásku k Bohu, je upriamiť k Nemu svoje srdce. Je to zároveň prvá vec, ktorú by mal človek, ako jedna z Jeho stvorených bytostí, urobiť. Tí, ktorí Boha milujú, sú všetci ľudia usilujúci sa o život, teda ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu a skutočne túžia po Bohu. Duch Svätý ich všetkých osvietil a dotkol sa ich. Všetci dokážu získať Božie vedenie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skutočná láska k Bohu je spontánna

Božie slová na každý deň  Úryvok 495

Zatiaľ čo sa dnes snažíte milovať a poznávať Boha, na jednej strane musíte znášať ťažkosti a zušľachťovanie a na druhej strane za to musíte zaplatiť. Niet hlbšej lekcie, ako je lekcia lásky k Bohu. Možno povedať, že lekcia, ktorú sa ľudia naučia počas celého života viery, je lekcia, ako milovať Boha. To znamená, že ak veríš v Boha, musíš Ho aj milovať. Ak v Neho len veríš a nemiluješ Ho, ak si Ho nikdy nepoznal a nikdy si Ho nemiloval pravou láskou, ktorá vychádza zo srdca, tvoja viera v Boha je márna. Ak veríš a nemiluješ Boha, žiješ zbytočne a celý tvoj život je najprízemnejší zo všetkých životov. Ak si počas celého svojho života nikdy nemiloval či neuspokojil Boha, aký zmysel má tvoj život? A aký zmysel má tvoja viera v Boha? Nie je to márna snaha? Takže ak majú ľudia veriť v Boha a milovať Ho, musia zaplatiť istú cenu. Namiesto toho, aby navonok vystupovali určitým spôsobom, mali by hľadať pravé poznanie v hĺbke svojich sŕdc. Ak zbožňuješ spev a tanec, no nedokážeš praktizovať pravdu, dá sa povedať, že miluješ Boha? Milovať Boha si vyžaduje hľadať vo všetkom Božie úmysly a ponoriť sa do svojho vnútra, ak sa ti niečo stane. Takisto to znamená snažiť sa pochopiť Božie úmysly a zistiť, ako sa na danú vec díva Boh, čo od teba žiada a ako by si mal brať ohľad na Jeho úmysly. Napríklad, v okamihu, keď sa stane niečo, čo musíš ťažko znášať, mal by si pochopiť, aké sú Božie úmysly a ako by si mal na ne brať ohľad. Nesmieš uspokojiť seba, najskôr odlož svoje záujmy bokom. Nič nie je úbohejšie ako telo. Musíš sa snažiť uspokojiť Boha a splniť si svoju povinnosť. Vďaka takýmto myšlienkam ti Boh potom prinesie mimoriadne osvietenie a útechu nájde aj tvoje srdce. Keď sa ti niečo stane, či už významné alebo bezvýznamné, najprv musíš dať seba stranou a telo musíš považovať za najprízemnejšiu zo všetkých vecí. Čím viac uspokojuješ telo, tým viac slobôd si berie, a ak ho uspokojíš raz, nabudúce si bude pýtať viac. Keď to takto pokračuje, ľudia si telo zamilujú čoraz viac. Telo sa vždy vyznačuje extravagantnými túžbami. Stále si žiada, aby si ho uspokojoval a utešoval zvnútra, či už tým, čo ješ, aké oblečenie nosíš, alebo tým, že strácaš nervy, alebo sa poddávaš vlastným slabostiam a lenivosti… Čím viac uspokojuješ telo, tým sú jeho túžby väčšie a tým zhýralejším sa stáva, až sa dostane do bodu, keď prechováva ešte hlbšie predstavy a vzdoruje Bohu, vystatuje sa a začína pochybovať o Božom diele. Čím viac uspokojuješ telo, tým väčšie sú jeho slabosti. Vždy budeš mať pocit, že s tvojimi slabosťami nikto nesúcití, vždy budeš veriť, že Boh zašiel priďaleko a budeš hovoriť: „Ako môže byť Boh taký krutý? Prečo nenechá ľudí na pokoji?“ Keď ľudia uspokojujú potreby tela a príliš ho stavajú do popredia, ničia tým samých seba. Ak skutočne miluješ Boha a neuspokojuješ telo, uvidíš, že všetko, čo Boh robí, je nanajvýš správne a dobré, a že tvoju vzdorovitosť preklial a tvoju nespravodlivosť právom odsúdil. Nastanú časy, keď ťa Boh bude karhať a disciplinovať a keď vytvorí prostredie, aby ťa skrotil. Tak ťa prinúti, aby si pred Neho predstúpil – a ty budeš mať stále pocit, že to, čo Boh robí, je úžasné. Budeš mať pocit, že utrpenia nie je veľa, a že Boh je skvelý. Ak podľahneš slabostiam tela a budeš tvrdiť, že Boh zachádza priďaleko, budeš stále utrápený a deprimovaný a nebudeš mať v celom Božom diele jasno. Bude sa ti zdať, že Boh vôbec nesúcití s ľudskou slabosťou a neuvedomuje si ľudské ťažkosti. A tak sa budeš stále cítiť úboho a osamelo, akoby si utrpel veľkú krivdu, a vtedy sa začneš sťažovať. Čím viac sa takto podvolíš slabostiam tela, tým viac budeš mať pocit, že Boh zachádza priďaleko, až to bude také zlé, že budeš odmietať Božie dielo, začneš oponovať Bohu a budeš veľmi vzdorovitý. Preto musíš telu vzdorovať, nie sa mu podvoľovať: „Môj manžel (manželka), deti, plány do budúcna, manželstvo, rodina – na ničom z toho nezáleží! V mojom srdci je len Boh a musím sa zo všetkých síl usilovať uspokojiť Boha a nie telo.“ Musíš mať takéto odhodlanie. Ak budeš vždy takýto odhodlaný, budeš môcť praktizovať pravdu a seba odložíš bokom len s minimálnym úsilím. Hovorí sa, že istý farmár raz uvidel na ceste zamrznutého a stuhnutého hada. Zodvihol ho a priložil si ho k hrudi, a keď had ožil, uštipol farmára a ten zomrel. Ľudské telo je ako ten had: jeho jadrom je škodiť životu – a keď sa mu to celkom podarí, tvoj život je stratený. Telo patrí satanovi. Má extravagantné túžby, myslí iba na seba, chce si užívať pohodlie a vychutnávať pôžitok, vyžívať sa v lenivosti a nečinnosti. A keď sa tieto potreby do určitej miery naplnia, napokon ťa úplne pohltí. To znamená, že ak ho tentokrát uspokojíš, nabudúce si bude pýtať viac. Stále má extravagantné túžby a nové požiadavky a využíva tvoje podriadenie sa telu, aby si si ho ešte viac cenil a žil uprostred jeho pohodlia – a ak ho neprekonáš, napokon ťa zničí. To, či získaš život pred Bohom a aký bude tvoj konečný osud, závisí od toho, ako budeš vzdorovať telu. Boh ťa zachránil, vyvolil si ťa a predurčil ťa, no ak dnes nie si ochotný vyhovieť Mu, praktizovať pravdu, vzdorovať vlastnému telu s ozajstným srdcom milujúcim Boha, napokon zničíš samého seba, a budeš tak znášať nesmiernu bolesť. Ak sa vždy podriaďuješ telu, satan ťa postupne pohltí a vysaje z teba život, nebudeš cítiť dotyk Ducha, až nadíde deň, keď bude v tvojom vnútri vládnuť úplná temnota. Keď žiješ v temnote, si v satanovom područí a v tvojom srdci už neprebýva Boh – vtedy poprieš existenciu Boha a opustíš Ho. Ak chcú teda ľudia milovať Boha, musia za to zaplatiť cenu bolesti a znášať ťažkosti. Horlivosť a súženie navonok nie sú potrebné, nepomôže ani viac čítať a byť činorodý, skôr by sa mali vzdať vecí vo svojom vnútri: extravagantných myšlienok, osobných záujmov a vlastných úvah, predstáv a zámerov. Taký je Boží úmysel.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 496

Jednou časťou Božieho diela je aj orezávanie vonkajšej ľudskej povahy, napríklad orezávanie vonkajšej, nenormálnej ľudskej prirodzenosti alebo životného štýlu a návykov ľudí, ich zvyklostí a tradícií, ako aj ich vonkajších praktík a horlivosti. Keď však Boh žiada ľudí, aby praktizovali pravdu a zmenili svoju povahu, v prvom rade ide o orezávanie ich vnútorných zámerov a predstáv. Samotné orezávanie tvojej vonkajšej povahy nie je ťažká, je to ako žiadať, aby si nejedol obľúbené jedlo, čo je jednoduché. Avšak nemožno sa vzdať tak ľahko toho, čo sa dotýka tvojich vnútorných predstáv. Vyžaduje si to, aby ľudia vzdorovali telu, zaplatili cenu a trpeli pred Bohom. Týka sa to hlavne ľudských úmyslov. Ľudia majú nesprávne úmysly, odkedy začali veriť v Boha. Keď nepraktizuješ pravdu, máš pocit, že všetky tvoje úmysly sú správne, ale keď sa ti niečo stane, zistíš, že v sebe živíš mnoho nesprávnych úmyslov. Keď teda Boh zdokonaľuje ľudí, privádza ich k uvedomeniu, že lipnú na predstavách, ktoré obmedzujú ich poznanie Boha. Keď spoznáš, že tvoje úmysly sú nesprávne, ak dokážeš prestať konať na základe svojich predstáv a úmyslov, dokážeš svedčiť o Bohu a pevne vytrvať vo všetkom, čo sa ti stane, je to dôkaz toho, že si sa vzbúril proti telu. Keď sa vzbúriš proti telu, nevyhnutne sa v tvojom vnútri odohrá boj. Satan sa bude snažiť ľudí prinútiť, aby ho nasledovali, bude sa snažiť prinútiť ich, aby sa riadili predstavami o tele a podporovali záujmy tela – no Božie slová osvietia a osvetlia ľudské srdcia a vtedy je na tebe, či budeš nasledovať Boha alebo satana. Boh žiada ľudí, aby praktizovali pravdu hlavne preto, aby orezávali veci vo svojom vnútri, svoje myšlienky a predstavy, ktoré nie sú v súlade s Božími úmyslami. Duch Svätý sa dotýka ľudských sŕdc, osvecuje ich a osvetľuje. Takže za všetkým, čo sa deje, je boj: vždy, keď ľudia začnú praktizovať pravdu, alebo prejavovať lásku k Bohu, nastane veľký boj. A hoci ich telá vyzerajú navonok v poriadku, v hĺbke ich sŕdc sa odohráva boj na život a na smrť – a až po tomto intenzívnom boji, po obrovskom množstve úvah, sa môže rozhodnúť o víťazstve alebo o porážke. Človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. Keďže mnohé vnútorné úmysly ľudí sú nesprávne a veľká časť Božieho diela je v rozpore s ich predstavami, keď ľudia začnú praktizovať pravdu, za oponou sa odohráva veľký boj. Po uvedení tejto pravdy do praxe budú ľudia v zákulisí vo veľkom prelievať slzy smútku, kým sa napokon rozhodnú uspokojiť Boha. Práve v dôsledku tohto boja ľudia znášajú utrpenie a zušľachťovanie, toto je skutočné utrpenie. Keď sa ťa zmocní tento boj, ak sa naozaj dokážeš postaviť na stranu Boha, budeš schopný Ho uspokojiť. Človek pri praktizovaní pravdy nevyhnutne vnútorne trpí. Ak by bolo v ľudskom srdci pri praktizovaní pravdy všetko v poriadku, ľudia by nepotrebovali, aby ich Boh zdokonaľoval. Nebolo by žiadneho boja a ľudia by netrpeli. Práve preto, že v ľuďoch je veľa vecí, ktoré Boh nemôže použiť, a preto, že ich telá majú príliš vzdorovité povahy, musia sa naučiť účinnejšie vzdorovať telu. Toto Boh nazýva utrpením, ku ktorému povolal aj človeka, aby ho podstúpil spolu s Ním. Keď narazíš na ťažkosti, rýchlo sa modli k Bohu: „Ó, Bože! Chcem Ťa uspokojiť, chcem zniesť posledné ťažkosti, aby som uspokojil Tvoje srdce, a bez ohľadu na to, na aké prekážky narazím, aj tak Ťa musím uspokojiť. Aj keby som mal obetovať celý svoj život, aj tak Ťa musím uspokojiť!“ Keď sa takto odhodlane modlíš, budeš môcť vydať pevné svedectvo. Zakaždým, keď ľudia praktizujú pravdu, zakaždým, keď prechádzajú procesom zušľachtenia, zakaždým, keď sú pokúšaní a uchváti ich Božie dielo, musia znášať nesmiernu bolesť. Toto všetko je pre ľudí skúškou, a tak sa v nich všetkých odohráva boj. Toto je skutočná cena, ktorú musia zaplatiť. Jej súčasťou je aj venovať viac času čítaniu Božích slov a vykonávaniu rôznych činností. Práve to by mali ľudia robiť, je to ich povinnosť a zodpovednosť, ktorú by mali splniť, ale musia v sebe odložiť bokom všetko potrebné. Ak to neurobíš, bez ohľadu na veľkosť tvojho utrpenia a činorodosť, bude všetko márne! To znamená, že len zmeny v tvojom vnútri môžu určiť, či majú tvoje vonkajšie ťažkosti hodnotu. Keď sa zmení tvoja vnútorná povaha a začneš praktizovať pravdu, Boh schváli celé tvoje vonkajšie utrpenie. Ak sa nezmení tvoja vnútorná povaha, nezáleží na tom, koľko utrpenia podstúpiš alebo ako veľmi sa navonok namáhaš, nezískaš Boží súhlas – a ťažkosti bez Božieho súhlasu sú márne. O tom, či Boh schváli cenu, ktorú si zaplatil, rozhoduje to, či v tebe nastala alebo nenastala zmena, či praktizuješ pravdu alebo nie, a či vzdoruješ vlastným úmyslom a predstavám, aby si uspokojil Božie úmysly, nadobudol poznanie Boha a vernosť Bohu. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa usiluješ, ak si nikdy nedokázal vzdorovať svojim úmyslom a prahol si len po vonkajšom konaní a horlivosti, a nikdy si nevenoval pozornosť svojmu životu, tvoje ťažkosti boli márne. Ak chceš v určitom prostredí niečo povedať, ale vo vnútri cítiš, že to nie je správne povedať, lebo to neprospeje tvojim bratom a sestrám a môže im to ublížiť, potom to nepovieš a radšej sa budeš vo vnútri trápiť, pretože tieto slová nedokážu uspokojiť Božie úmysly. Vtedy bude v tvojom vnútri prebiehať boj, ale ty budeš utrpenie ochotne znášať a vzdáš sa toho, čo miluješ. Budeš ochotný znášať tieto ťažkosti, aby si uspokojil Boha, a hoci budeš vo vnútri trpieť, nepodvolíš sa telu. Božie srdce bude uspokojené a aj ty budeš vnútorne spokojný. Toto znamená zaplatiť skutočnú cenu a po takejto cene túži Boh. Ak budeš takto konať, Boh ťa určite požehná. Ak to nedokážeš, potom je jedno, koľko toho chápeš alebo aký dobrý rečník si, všetko to bude zbytočné! Ak na ceste k láske k Bohu dokážeš stáť na strane Boha, keď zápasí so satanom, a nepripojíš sa k satanovi, potom nadobudneš lásku k Bohu a budeš pevne stáť za svojím svedectvom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 497

V každom kroku diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá, že ide o vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. V zákulisí je však každý krok diela a všetko, čo sa deje, stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si, aby ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí sa satan stavil s Bohom a to, čo sa prihodilo Jóbovi, boli ľudské skutky a ľudské vyrušovanie. Za každým krokom diela, ktoré Boh vo vás koná, je satanova stávka s Bohom – za tým všetkým je boj. Napríklad, ak máš voči svojim bratom a sestrám predsudky, budeš mať na jazyku slová, ktoré chceš povedať – slová, ktoré sa podľa teba môžu Bohu nepáčiť –, ale ak ich nepovieš, budeš sa cítiť nepríjemne a v tom okamihu sa v tebe začne boj: „Mám prehovoriť alebo nie?“ Toto je ten boj. A teda vo všetkom, s čím prichádzaš do kontaktu, je boj, a keď sa ten boj odohráva v tebe, vďaka skutočnej spolupráci a skutočnému utrpeniu v tebe pôsobí Boh. Nakoniec dokážeš túto záležitosť v sebe odsunúť bokom a hnev prirodzene vyhasne. Taký je účinok tvojej spolupráce s Bohom. Všetko, čo ľudia robia, si vyžaduje, aby za svoje úsilie zaplatili určitú cenu. Bez skutočného utrpenia nemôžu uspokojiť Boha, ani sa k tomu nepriblížia a vypúšťajú z úst len prázdne heslá! Dokážu tieto prázdne heslá uspokojiť Boha? Keď v duchovnej oblasti bojuje Boh so satanom, ako by si mal uspokojiť Boha a pevne si stáť za svojím svedectvom? Mal by si vedieť, že všetko, čo sa ti stane, je veľkou skúškou a časom, kedy Boh potrebuje, aby si podal svedectvo. Hoci sa tieto veci môžu zdať navonok nedôležité, keď sa stanú, ukážu, či miluješ Boha. Ak áno, budeš môcť o Ňom podať pevné svedectvo, a ak si nezačal prejavovať lásku k Nemu, značí to, že si niekým, kto nepraktizuje pravdu, žiješ bez pravdy a bez života, si pleva! Všetko, čo sa ľuďom deje, sa deje vtedy, keď Boh potrebuje, aby o Ňom podali pevné svedectvo. Aj keď teraz sa ti nič významné nedeje a nepodávaš veľké svedectvo, každý detail tvojho každodenného života je vecou svedectva o Bohu. Ak si dokážeš získať obdiv bratov a sestier, rodinných príslušníkov a svojho okolia, ak jedného dňa neverci prídu a budú obdivovať všetko, čo robíš, a uvedomia si, že všetko, čo Boh robí, je úžasné, vtedy budeš podávať svedectvo. Aj keď tomu vôbec nerozumieš a nemáš dostatočné kvality, prostredníctvom toho, ako ťa Boh zdokonaľuje, Ho môžeš uspokojiť a brať ohľad na Jeho úmysly, a tak ukázať iným, aké dielo vykonal na tých najbiednejších ľuďoch. Keď ľudia spoznajú Boha a premôžu satana, pričom sú do veľkej miery verní Bohu, nikto nie je odhodlanejší ako táto skupina ľudí a toto je najväčšie svedectvo. Aj keď nedokážeš vykonať veľké dielo, dokážeš uspokojiť Boha. Iní nedokážu odložiť bokom svoje predstavy, ale ty to dokážeš. Iní nedokážu podať svedectvo o Bohu počas svojich skutočných skúseností, ale ty dokážeš využiť svoje aktuálne duchovné postavenie a činy na to, aby si oplatil Božiu lásku a podal o Ňom zvučné svedectvo. Iba toto sa počíta ako skutočná láska k Bohu. Ak to nedokážeš, potom nepodávaš svedectvo medzi svojimi rodinnými príslušníkmi, bratmi a sestrami ani pred ostatnými ľuďmi. Ak nedokážeš podať svedectvo pred satanom, satan sa ti bude smiať, bude si z teba uťahovať, považovať ťa za bábku, často z teba bude robiť blázna a bude ťa privádzať do šialenstva. V budúcnosti ťa môžu postihnúť veľké skúšky – no dnes, ak miluješ Boha z celého srdca a ak, bez ohľadu na to, aké veľké skúšky ťa čakajú a čo sa ti stane, dokážeš podať pevné svedectvo o Bohu a uspokojiť Ho, tvoje srdce bude utešené a ty sa nebudeš báť, nech už ťa v budúcnosti postretnú akékoľvek skúšky. Nemôžete predvídať, čo sa stane v budúcnosti. Boha môžete uspokojiť len za súčasných okolností. Nedokážete vykonať žiadne veľké dielo a mali by ste sa sústrediť na uspokojenie Boha tým, že budete zažívať Jeho slová v skutočnom živote a vydávať silné a zvučné svedectvo, ktoré satana zahanbí. Hoci tvoje telo zostane neuspokojené a bude trpieť, ty uspokojíš Boha a zahanbíš satana. Ak budeš takto stále konať, Boh pred tebou otvorí cestu. Keď raz príde veľká skúška, iní padnú, ale ty budeš stáť pevne: vďaka cene, ktorú si zaplatil, ťa Boh ochráni, aby si mohol stáť pevne a nepadnúť. Ak zvyčajne dokážeš praktizovať pravdu a uspokojiť Boha ozajstným srdcom milujúcim Boha, Boh ťa počas budúcich skúšok určite ochráni. Aj keď si nerozumný, máš nízke duchovné postavenie a slabé kvality, Boh ťa nebude diskriminovať. Závisí to od toho, či sú tvoje úmysly správne. Dnes si schopný uspokojiť Boha, pričom dávaš pozor aj na najmenší detail, uspokojuješ Boha vo všetkom, máš ozajstné srdce milujúce Boha, dávaš Mu celé svoje srdce, a aj keď istým veciam nerozumieš, môžeš predstúpiť pred Boha, aby si napravil svoje zámery a hľadal Božie úmysly, a urobíš všetko potrebné, aby si Boha uspokojil. Tvoji bratia a sestry ťa možno opustia, ale tvoje srdce bude uspokojovať Boha a ty nebudeš bažiť po telesných rozkošiach. Ak budeš takto stále konať, budeš pod ochranou, keď ťa postihnú veľké skúšky.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 498

Na aký vnútorný stav ľudí sú skúšky zamerané? Zameriavajú sa na vzdorovitú ľudskú povahu, ktorá nedokáže uspokojiť Boha. V ľuďoch je veľa nečistého a pokryteckého, a tak Boh podrobuje ľudí skúškam, aby ich očistil. Ak však dnes dokážeš Boha uspokojiť, budúce skúšky budú pre teba zdokonalením. Ak dnes Boha uspokojiť nedokážeš, budúce skúšky ťa budú pokúšať a ty nevedomky padneš. Nebudeš si môcť pomôcť, pretože nedokážeš držať krok s Božím dielom a nedosiahneš skutočné duchovné postavenie. Ak teda túžiš v budúcnosti pevné stáť, viac uspokojovať Boha a nasledovať Ho až do samotného konca, musíš si dnes vybudovať pevný základ. Musíš uspokojiť Boha tým, že budeš vo všetkom praktizovať pravdu a budeš brať ohľad na Jeho úmysly. Ak budeš takto stále konať, budeš mať v sebe stály základ a Boh v tebe prebudí srdce, ktoré Ho miluje, a dá ti vieru. Jedného dňa, keď ťa skutočne postihne skúška, možno budeš pociťovať bolesť, do istej miery aj krivdu, a zažívať zdrvujúci smútok, akoby si zomrel – ale tvoje srdce milujúce Boha sa nezmení, dokonca sa ešte viac prehĺbi. Také sú Božie požehnania. Ak dnes dokážeš s podriadeným srdcom prijať všetko, čo Boh vraví a robí, potom ťa Boh určite požehná. Staneš sa tak niekým, kto je Bohom požehnaný a dostáva Jeho zasľúbenie. Ak dnes nepraktizuješ vieru, keď ťa jedného dňa postihnú skúšky, budeš bez viery a milujúceho srdca a v tom čase sa skúška stane pokušením. Upadneš do satanovho pokušenia a nebudeš mať možnosť úniku. Dnes možno stojíš pevne, keď ťa postihne malá skúška, no keď ťa jedného dňa postihne veľká skúška, nie je isté, či to ustojíš. Niektorí ľudia sú namyslení a myslia si, že sú už takmer dokonalí. Ak sa v takomto čase nebudeš snažiť ísť do hĺbky a budeš naďalej samoľúby, ocitneš sa v nebezpečenstve. Dnes Boh nevykonáva dielo väčších skúšok a všetko sa zdá byť v poriadku, no keď ťa bude Boh pokúšať, zistíš, že ti niečo chýba, pretože tvoje duchovné postavenie je príliš malé a nie si schopný znášať veľké skúšky. Ak zostaneš taký, aký si, a budeš zotrvávať v stave nečinnosti, padneš, keď prídu skúšky. Mali by ste si často pripomínať, aké nízke duchovné postavenie máte, len tak budete napredovať. Ak si až počas skúšok uvedomíš, že máš nízke duchovné postavenie, že máš veľmi slabú silu vôle, že len malá časť tvojho vnútra je skutočná a že si nedostatočný pre Božie úmysly – ak si tieto veci uvedomíš až potom, bude už príliš neskoro.

Ak nepoznáš Božiu povahu, počas skúšok nevyhnutne padneš, pretože netušíš, ako Boh zdokonaľuje ľudí, akými prostriedkami ich zdokonaľuje, a keď ťa postihnú Božie skúšky a nebudú sa zhodovať s tvojimi predstavami, nebudeš schopný stáť pevne. Pravá Božia láska je celou Jeho povahou, a keď sa ľuďom ukáže celá Božia povaha, čo to prinesie tvojmu telu? Keď sa ľuďom ukáže spravodlivá Božia povaha, ich telo bude nevyhnutne veľmi trpieť. Ak nepodstúpiš toto utrpenie, Boh ťa nemôže zdokonaliť, a ani ty nebudeš môcť venovať Bohu pravú lásku. Ak ťa Boh zdokonalí, určite ti odhalí celú svoju povahu. Od okamihu stvorenia až dodnes Boh nikdy neukázal človeku celú svoju povahu – v posledných dňoch ju však zjavuje skupine ľudí, ktorú predurčil a vybral, a tým, že ľudí zdokonaľuje, odhaľuje svoju povahu, prostredníctvom čoho skupinu dotvára. Taká je pravá Božia láska k ľuďom. Prežívanie pravej Božej lásky si vyžaduje, aby ľudia zniesli nesmierne utrpenie a zaplatili vysokú cenu. Až potom si ich Boh získa a budú schopní opätovať Mu svoju skutočnú lásku, a až potom bude Božie srdce spokojné. Ak ľudia túžia po Božom zdokonalení, chcú nasledovať Jeho vôľu a celkom Mu odovzdať svoju pravú lásku, musia prežiť veľa utrpenia a múk vyplývajúcich z ich okolností, pretrpieť bolesť horšiu ako smrť. Napokon budú musieť vrátiť svoje pravé srdce späť Bohu. To, či niekto skutočne miluje Boha, sa ukáže v ťažkostiach a zušľachťovaní. Boh očisťuje ľudskú lásku a dosiahne to len uprostred ťažkostí a počas zušľachťovania.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha

Božie slová na každý deň  Úryvok 499

Podstatou viery väčšiny ľudí v Boha je náboženské presvedčenie: sú neschopní milovať Boha a nasledujú Ho len ako roboti. Sú neschopní naozaj túžiť po Bohu alebo Ho zbožňovať. Len Ho mlčky nasledujú. Mnohí ľudia veria v Boha, ale len zopár Ho miluje. Boha sa „boja“ len preto, lebo sa obávajú katastrofy, prípadne Ho „obdivujú“, lebo je vznešený a mocný – v ich strachu a obdive však niet lásky ani pravej túžby. Vo svojich skúsenostiach hľadajú úlomky pravdy alebo určité nepodstatné tajomstvá. Väčšina ľudí len slepo nasleduje, loví požehnania v búrlivých vodách. Nehľadajú pravdu ani sa naozaj nepodriaďujú Bohu, aby dostali Božie požehnania. Viera v Boha v živote všetkých ľudí je bezvýznamná, nemá žiadnu hodnotu a tvoria ju ich osobné úvahy a snahy. Neveria v Boha, aby Ho milovali, ale aby boli požehnaní. Mnohí si robia, čo sa im zachce, a nikdy neberú do úvahy Božie záujmy ani to, či ich konanie je v súlade s Božími úmyslami. Títo ľudia nemôžu dosiahnuť ani pravú vieru, nieto ešte lásku k Bohu. Božia podstata nie je určená len na to, aby v ňu človek veril, ale predovšetkým na to, aby ju človek miloval. No mnohí, ktorí veria v Boha, nie sú schopní objaviť toto „tajomstvo“. Ľudia sa neodvážia milovať Boha ani sa Ho nesnažia milovať. Nikdy neobjavili, že v Bohu je toho toľko láskyhodného. Nikdy neobjavili, že Boh je Boh, ktorý miluje človeka, a že je to Boh, ktorého má človek milovať. Božia milota sa prejavuje v Jeho diele: ľudia ju môžu objaviť až vtedy, keď zakúsia Jeho dielo. Len v realite dokážu oceniť Božiu milotu. Nikto ju nemôže objaviť, ak ju nezažije v skutočnom živote. Na Bohu je toho toľko, čo sa dá milovať, ale bez skutočného vzťahu s Ním to ľudia nie sú schopní objaviť. Čo znamená, že keby sa Boh nestal telom, ľudia by neboli schopní nadviazať s Ním vzťah. A keby s Ním nemohli mať vzťah, nezakúsili by ani Jeho dielo – a tak by ich láska k Bohu bola poškvrnená falošnosťou a predstavivosťou. Láska k Bohu na nebesiach nie je taká skutočná ako láska k Bohu na zemi, lebo poznanie ľudí o Bohu na nebesiach je založené skôr na ich predstavách než na tom, čo videli na vlastné oči a čo osobne zakúsili. Keď Boh prichádza na zem, ľudia uvidia Jeho praktické skutky a milotu i Jeho praktickú a normálnu povahu, čo je tisíckrát skutočnejšie než poznanie Boha na nebesiach. Bez ohľadu na to, ako veľmi ľudia milujú Boha na nebesiach, na tejto láske nie je nič skutočné. Je plná ľudských predstáv. Nezáleží na tom, aká malá je ich láska k Bohu na zemi, lebo táto láska je skutočná. Aj keď je len malá, stále je skutočná. Boh dáva ľuďom možnosť, aby Ho spoznali skrze praktické dielo. A skrz toto poznanie si Boh získava ich lásku. Je to ako v Petrovom prípade: keby nežil s Ježišom, nebolo by možné, aby Ho uctieval. Aj jeho vernosť Ježišovi bola vybudovaná na osobnom vzťahu s Ježišom. Boh prišiel medzi ľudí a žil medzi nimi, aby Ho človek miloval, a všetko, čo dáva človeku vidieť a zažiť, je Božou praktickosťou.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí milujú Boha, budú naveky žiť v Jeho svetle

Božie slová na každý deň  Úryvok 500

Boh používa praktickosť a nástup faktov, aby zdokonalil ľudí. Božie slová plnia časť Jeho zdokonaľovania ľudí. Je to dielo vedenia a otvárania cesty. To znamená, že v Božích slovách musíš nájsť cestu praktizovania a poznania vízií. Pochopením týchto vecí si človek vo svojej skutočnej praxi vytvorí cestu i vízie a prostredníctvom Božích slov bude schopný získať osvietenie. Dokáže pochopiť, že to pochádza od Boha, a bude môcť veľa rozpoznať. Keď to človek pochopí, musí ihneď vojsť do tejto reality a použiť Božie slová, aby uspokojil Boha vo svojom skutočnom živote. Boh ťa bude vo všetkom viesť a dá ti cestu praktizovania. Budeš cítiť, že je naozaj láskavý. Umožní ti vidieť, že každý krok Božieho diela v tebe je určený na to, aby ťa zdokonalil. Ak chceš vidieť Božiu lásku, ak ju chceš naozaj zakúsiť, musíš ísť hlboko do reality, hlboko do skutočného života. Musíš uvidieť, že všetko, čo Boh koná, je láska a spása, že všetko, čo koná, má umožniť ľuďom, aby zanechali to, čo je nečisté, a očistiť v človeku to, čo nie je schopné uspokojiť Božie úmysly. Boh používa slová, aby nimi zaopatril človeka. Nastavuje podmienky skutočného života, ktoré ľudia musia zažiť. Ak ľudia jedia a pijú mnohé Božie slová a skutočne ich uvedú do praxe, môžu pomocou mnohých Božích slov vyriešiť všetky ťažkosti vo svojom živote. To znamená, že musíš mať Božie slová, aby si mohol ísť hlboko do reality. Ak neješ a nepiješ Božie slová a si bez Božieho diela, potom pre teba niet cesty v skutočnom živote. Ak nikdy neješ a nepiješ Božie slová, budeš zmätený, keď sa ti niečo stane. Vieš len to, že by si mal milovať Boha, ale nedokážeš rozlišovať a nemáš cestu praktizovania. Si zmätený a v rozpakoch. Niekedy si dokonca myslíš, že keď uspokojíš svoje telo, uspokojíš tým Boha – to všetko je dôsledok toho, že neješ a nepiješ Božie slová. To znamená, že ak nemáš pomoc Božích slov a len tak tápeš v realite, v zásade nedokážeš nájsť cestu praktizovania. Títo ľudia jednoducho nerozumejú, čo znamená veriť v Boha, a už vôbec nechápu, čo znamená milovať Ho. Ak sa s využitím osvietenia a vedenia Božích slov budeš často modliť, skúmať a hľadať, vďaka tomu objavíš to, čo by si mal uviesť do praxe, nájdeš príležitosti pre dielo Ducha Svätého, budeš skutočne spolupracovať s Bohom a nebudeš zmätený a v rozpakoch, potom budeš mať cestu v skutočnom živote a naozaj uspokojíš Boha. Keď Ho uspokojíš, budeš mať v sebe Božie vedenie. Boh ťa osobitne požehná, čo ti dá pocit radosti: budeš sa cítiť obzvlášť poctený, že si uspokojil Boha. Vnútorne sa budeš cítiť mimoriadne dobre a v tvojom srdci zavládne svetlo a pokoj. Tvoje svedomie bude spokojné a bez obvinení. Vo svojom vnútri sa budeš cítiť príjemne, keď uvidíš svojich bratov a sestry. Toto znamená tešiť sa z Božej lásky a len toto je skutočná radosť z Boha. Ľudia môžu dosiahnuť radosť z Božej lásky skrze skúsenosti: keď zakúsia ťažkosti a uvedú pravdu do praxe, získajú Božie požehnania. Ak len hovoríš, že Boh ťa naozaj miluje, že za ľudí naozaj trpko pykal, že trpezlivo a láskavo povedal toľko slov a vždy zaisťuje spásu ľudí, potom je tvoje vyslovenie týchto slov len jednou stránkou radosti z Boha. Ešte väčšia radosť – skutočná radosť – však prichádza vtedy, keď ľudia uvedú pravdu do praxe vo svojom skutočnom živote, po čom sú pokojní a majú v srdci jasno. Vo svojom vnútri sa cítia veľmi dojatí. Cítia, že Boh je nanajvýš láskyhodný. Budeš si myslieť, že cena, ktorú si zaplatil, je viac než férová. Keď si vo svojom úsilí zaplatil vysokú cenu, vnútorne sa budeš cítiť zvlášť dobre: budeš pociťovať naozaj veľkú radosť z Božej lásky. Pochopíš, že Boh vykonal v ľuďoch dielo spásy, že Jeho zušľachťovanie ich má očistiť a že Boh skúša ľudí, aby si preveril, či Ho naozaj milujú. Ak budeš vždy takto uvádzať pravdu do praxe, potom postupne získaš jasné poznanie o veľkej časti Božieho diela. Vtedy ucítiš, že Božie slová sa pred tebou vyjasňujú ako krištáľ. Ak dokážeš jasne pochopiť mnohé pravdy, potom budeš cítiť, že všetky záležitosti sa dajú ľahko uviesť do praxe a že môžeš prekonať každý problém a zvíťaziť nad akýmkoľvek pokušením. Uvidíš, že nič pre teba nie je problém, čo ťa veľmi oslobodí a uvoľní. Vtedy sa budeš tešiť z Božej lásky a zostúpi na teba pravá Božia láska. Boh požehnáva tých, ktorí majú vízie, ktorí majú pravdu, ktorí majú poznanie a ktorí Ho naozaj milujú. Ak chcú ľudia vidieť Božiu lásku, musia pravdu uviesť do praxe v skutočnom živote, musia byť ochotní znášať bolesť a vzdať sa toho, čo milujú, aby uspokojili Boha. Napriek slzám v očiach musia byť stále schopní uspokojiť Božie srdce. Boh ťa takto určite požehná a ak ustojíš tieto ťažkosti, potom príde na rad dielo Ducha Svätého. Skrze skutočný život a zakúsenie Božích slov ľudia uvidia Božiu milotu. Len ak okúsili Božiu lásku, môžu Ho skutočne milovať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí milujú Boha, budú naveky žiť v Jeho svetle

Božie slová na každý deň  Úryvok 501

Tí, ktorí milujú Boha, sú tí, ktorí milujú pravdu, a čím viac ju uvádzajú do praxe, tým viac jej majú. Čím viac ju uvádzajú do praxe, tým viac Božej lásky majú, a čím viac ju uvádzajú do praxe, tým viac ich Boh požehná. Ak to vždy budeš takto praktizovať, Božia láska ti postupne umožní vidieť, rovnako ako keď Peter spoznal Boha: Peter povedal, že Boh má nielen múdrosť stvoriť nebo, zem a všetky veci, ale má aj múdrosť konať v ľuďoch praktické dielo. Peter povedal, že Boh je nielenže hodný lásky ľudí, lebo stvoril nebesia, zem a všetky veci, ale aj preto, lebo dokáže stvoriť človeka, spasiť ho, zdokonaliť ho a dať mu svoju lásku. Peter tiež povedal, že v Bohu je veľa toho, čo je hodné ľudskej lásky. Peter riekol Ježišovi: „Je stvorenie neba, zeme a všetkých vecí jediným dôvodom, prečo si zaslúžiš lásku ľudí? Je toho v Tebe viac, čo je láskyhodné. Konáš a pôsobíš v skutočnom živote. Tvoj Duch sa ma vo vnútri dotýka. Disciplinuješ ma. Karháš ma. To všetko je hodné ešte väčšej lásky od ľudí.“ Ak chceš vidieť a zakúsiť Božiu lásku, musíš ju skúmať a hľadať v skutočnom živote a musíš byť ochotný odložiť svoje vlastné telo bokom. Musíš urobiť toto rozhodnutie. Musíš byť človekom s odhodlaním, ktorý dokáže vo všetkom uspokojiť Boha bez toho, aby bol lenivý alebo túžil po radostiach tela, aby nežil pre telo, ale žil pre Boha. Môžu prísť chvíle, keď Boha neuspokojíš. Je to preto, lebo nerozumieš Božím úmyslom. Nabudúce, hoci si to bude vyžadovať viac úsilia, musíš uspokojiť Jeho, a nie telo. Keď to takto zakúsiš, spoznáš Boha. Uvidíš, že Boh môže stvoriť nebesia, zem a všetky veci, že sa stal telom, aby Ho ľudia mohli naozaj vidieť a mať s Ním skutočný vzťah. Uvidíš, že dokáže kráčať medzi ľuďmi a že Jeho Duch môže ľudí v skutočnom živote zdokonaliť. Dovolí im uzrieť Jeho milotu a zakúsiť Jeho disciplinovanie, karhanie a požehnania. Ak to vždy budeš takto prežívať, v skutočnom živote budeš neoddeliteľný od Boha. Ak jedného dňa tvoj vzťah s Bohom prestane byť normálny, budeš schopný znášať výčitky a pocítiť ľútosť. Keď budeš mať normálny vzťah s Bohom, nikdy Ho nebudeš chcieť opustiť. Ak ti jedného dňa Boh povie, že ťa opustí, budeš sa báť a povieš, že by si radšej zomrel, než by ťa mal opustiť. Len čo budeš prechovávať takéto pocity, budeš vedieť, že nedokážeš opustiť Boha, a tak budeš mať základ a budeš sa naozaj tešiť z Božej lásky.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí milujú Boha, budú naveky žiť v Jeho svetle

Božie slová na každý deň  Úryvok 502

Ľudia často hovoria, že dovolia Bohu, aby bol ich životom, ale ich skúsenosť ešte nedospela do tohto bodu. Len vravíš, že Boh je tvojím životom, že každý deň ťa vedie, že každý deň ješ a piješ Jeho slová a že každý deň sa k Nemu modlíš, a preto sa stal tvojím životom. Poznanie tých, ktorí to hovoria, je dosť povrchné. V mnohých ľuďoch nie je žiadny základ. Božie slová boli v nich zasadené, ale ešte nevyklíčili, nieto aby priniesli nejaké ovocie. Do akej miery si to dnes zakúsil? Až teraz, keď ťa Boh prinútil prísť až sem, si myslíš, že Ho nemôžeš opustiť. Jedného dňa, keď tvoja skúsenosť dosiahne určitý bod, keby ťa Boh prinútil odísť, nedokázal by si to. Vždy budeš cítiť, že nemôžeš existovať bez Boha vo svojom vnútri. Môžeš byť bez manžela, manželky alebo detí, bez rodiny, bez matky alebo otca i bez telesných pôžitkov, ale nemôžeš byť bez Boha. Byť bez Boha by bolo ako stratiť svoj život. Bez Boha by si nemohol žiť. Keď to zakúsiš až do tejto miery a vo svojej viere v Boha dosiahneš cieľ, tak sa Boh stane tvojím životom. Stane sa základom tvojej existencie. Už nikdy nebudeš môcť Boha opustiť. Keď to zakúsiš až do tejto miery, budeš sa naozaj tešiť z Božej lásky. Keď budeš mať dostatočne blízky vzťah s Bohom, On bude tvojím životom, tvojou láskou, a vtedy sa budeš modliť k Bohu a hovoriť: „Ó, Bože! Nemôžem Ťa opustiť. Ty si môj život. Zaobídem sa bez všetkého ostatného – ale bez Teba nemôžem ďalej žiť.“ Toto je skutočné duchovné postavenie ľudí, toto je skutočný život. Niektorí ľudia boli prinútení zájsť až tam, kde sú dnes: musia ísť ďalej, či chcú, alebo nie, a vždy majú pocit, že uviazli medzi dvoma mlynskými kameňmi. Musíš zakúsiť, že Boh je tvoj život, že keby ti Ho niekto vzal zo srdca, bolo by to ako prísť o život. Boh musí byť tvojím životom a ty musíš byť neschopný opustiť Ho. Takto naozaj zakúsiš Boha a vtedy, keď Ho budeš milovať, naozaj budeš milovať Boha a bude to jedinečná, čistá láska. Jedného dňa, keď budeš mať dosť skúseností, tvoj život príde do bodu, keď sa budeš modliť k Bohu a jesť a piť Jeho slová, ale nebudeš schopný opustiť Ho vo svojom vnútri ani na Neho nebudeš môcť zabudnúť, aj keby si chcel. Boh sa stane tvojím životom. Môžeš zabudnúť na svet, môžeš zabudnúť na svoju manželku, manžela alebo deti, ale budeš mať problém zabudnúť na Boha – bolo by to nemožné, toto je tvoj skutočný život a tvoja pravá láska k Bohu. Keď láska ľudí k Bohu dosiahne určitý bod, nič sa jej nevyrovná. Stane sa prvoradá. Takto sa dokážeš vzdať všetkého ostatného. Budeš ochotný prijať všetko Božie orezávanie. Keď dosiahneš lásku k Bohu, ktorá prevyšuje všetko ostatné, budeš žiť v realite a v Božej láske.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí milujú Boha, budú naveky žiť v Jeho svetle

Božie slová na každý deň  Úryvok 503

Len čo sa Boh stane životom v ľuďoch, ľudia Ho nie sú schopní opustiť. Nie je to Boží skutok? Niet väčšieho svedectva! Boh pôsobil do určitého bodu. Povedal ľuďom, aby konali službu, dali sa napomínať alebo zomreli, a ľudia sa nevzdali, čo poukazuje na to, že Boh si ich podmanil. Ľudia, ktorí majú pravdu, sú tí, ktorí si vo svojich skutočných skúsenostiach dokážu stáť pevne za svojím svedectvom, neochvejne trvať na svojom postoji a stáť na strane Boha bez toho, aby niekedy ustúpili. Dokážu mať normálny vzťah s ľuďmi, ktorí milujú Boha, ktorí, keď sa im niečo stane, dokážu sa úplne podriadiť Bohu a sú schopní podriadiť sa Mu až na smrť. Tvoje praktizovanie a zjavenia v skutočnom živote sú svedectvom o Bohu, znamenajú, že človek žije Boha a vydáva o Ňom svedectvo, a to je skutočná radosť z Božej lásky. Keď to zakúsiš až do tejto miery, dosiahneš primeraný výsledok. Skutočne prežívaš a ostatní sa na každý tvoj skutok pozerajú s obdivom. Tvoj odev a vonkajší vzhľad sú nenápadné, ale žiješ život vo veľkej zbožnosti. Keď hovoríš o Božích slovách, Boh ťa vedie a osvecuje. Dokážeš rozprávať o Božích úmysloch svojimi slovami, hovoriť o realite a rozumieš mnohému o službe v duchu. Si úprimný vo svojich slovách. Si slušný a priamy, nekonfliktný a čestný. Dokážeš sa podriadiť Božím opatreniam a stáť pevne za svojím svedectvom, keď sa ti niečo stane. Si pokojný a vyrovnaný bez ohľadu na to, čím sa zaoberáš. Takýto človek naozaj spoznal Božiu lásku. Niektorí ľudia sú ešte mladí, ale správajú sa ako niekto v strednom veku. Sú zrelí, majú pravdu a ostatní ich obdivujú – sú to ľudia, ktorí majú svedectvo a sú prejavom Boha. To znamená, že keď niečo do určitej miery zakúsia, vo svojom vnútri spoznajú Boha a ich vonkajšia povaha sa tiež stabilizuje. Mnohí ľudia neuvádzajú pravdu do praxe a nestoja pevne za svojím svedectvom. V takýchto ľuďoch niet lásky k Bohu ani svedectva o Bohu. Títo ľudia sú Bohu najodpornejší. Na zhromaždeniach čítajú Božie slová, ale to, čo žijú, je satan. Je to zneuctenie Boha, očierňovanie Boha a rúhanie sa Bohu. V takýchto ľuďoch nie je žiadna známka Božej lásky a vôbec v nich nepôsobí Duch Svätý. Slová a skutky ľudí teda predstavujú satana. Ak bude tvoje srdce pred Bohom vždy pokojné, ak budeš vždy venovať pozornosť ľuďom a veciam okolo seba i tomu, čo sa deje v tvojom okolí, ak budeš mať na pamäti Božie bremeno a mať vždy bohabojné srdce, potom ťa Boh vnútorne často osvieti. V cirkvi sú ľudia, ktorí sú „inšpektormi“: títo ľudia pozorujú chyby ostatných a potom ich kopírujú a napodobňujú. Nedokážu rozlišovať, nepociťujú nenávisť k hriechu a necítia odpor ani znechutenie zo satanových vecí; sú nimi naplnení. Nakoniec ich Boh úplne opustí. Tvoje srdce by malo mať vždy strach pred Bohom. Mal by si byť mierny vo svojich slovách a skutkoch. Nikdy by si sa nemal chcieť Bohu vzoprieť alebo Ho nazlostiť. Nikdy by si nemal chcieť, aby Božie dielo v tebe bolo zbytočné alebo aby všetky ťažkosti, ktoré si prežil, a všetko, čo si uviedol do praxe, vyšlo navnivoč. Na ceste, ktorá je pred tebou, musíš byť ochotný pracovať ešte tvrdšie a viac milovať Boha. Takíto ľudia majú víziu ako svoj základ. To sú ľudia, ktorí sa usilujú o pokrok.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí milujú Boha, budú naveky žiť v Jeho svetle

Božie slová na každý deň  Úryvok 504

Ak ľudia veria v Boha a prežívajú Božie slová s bohabojným srdcom, potom v nich možno vidieť Božiu spásu a Božiu lásku. Títo ľudia sú schopní svedčiť o Bohu. Žijú pravdu a to, o čom svedčia, je tiež pravda, Božia povaha a to, čím Boh je. Žijú uprostred Božej lásky a videli Božiu lásku. Ak ľudia chcú milovať Boha, musia okúsiť a uzrieť Božiu milotu. Až vtedy sa v nich môže prebudiť srdce milujúce Boha, srdce, ktoré inšpiruje ľudí, aby sa verne oddali Bohu. Boh nikoho nenúti, aby Ho miloval svojimi slovami alebo predstavami. Nenúti ľudí, aby Ho milovali. Namiesto toho ich necháva, aby Ho milovali z vlastnej vôle. Necháva ich, aby v Jeho diele a výrokoch videli Jeho milotu, po ktorých sa v nich rodí láska k Bohu. Len tak môžu ľudia skutočne vydávať svedectvo o Bohu. Ľudia nemilujú Boha preto, že ich k tomu nabádajú iní, a nie je to ani chvíľkový citový impulz. Milujú Boha preto, lebo videli Jeho milotu. Videli, že je v Ňom veľa toho, čo je hodné lásky, lebo uzreli Božiu spásu, múdrosť a úžasné skutky – a v dôsledku toho Boha skutočne chvália a skutočne po Ňom túžia. Prebúdza sa v nich taká vášeň, že by nemohli prežiť, keby Ho nezískali. Dôvod, prečo tí, ktorí naozaj svedčia o Bohu, sú schopní vydať o Ňom zvučné svedectvo, je ten, že ich svedectvo spočíva na základoch pravého poznania a pravej túžby po Bohu. Takéto svedectvo nepodávajú podľa citového impulzu, ale podľa svojho poznania Boha a Jeho povahy. Pretože spoznali Boha, myslia si, že o Ňom musia rozhodne svedčiť a dosiahnuť, aby všetci, ktorí túžia po Bohu, spoznali Boha a uvedomili si Božiu láskavosť a Jeho praktickosť. Tak ako láska ľudí k Bohu, aj ich svedectvo je spontánne. Je skutočné a má skutočný význam a hodnotu. Nie je pasívne ani prázdne a bezvýznamné. Dôvod, prečo len tí, ktorí skutočne milujú Boha, majú vo svojom živote najväčšiu hodnotu a význam, dôvod, prečo len oni skutočne veria v Boha, je ten, že títo ľudia sú schopní žiť v Božom svetle a žijú pre Božie dielo a riadenie. Je to preto, lebo nežijú v temnote, ale vo svetle. Nežijú bezvýznamné životy, ale životy, ktoré požehnal Boh. Len tí, ktorí milujú Boha, sú schopní svedčiť o Bohu, len oni sú Božími svedkami, len oni sú Bohom požehnaní a len oni sú schopní prijať Božie prísľuby. Tí, ktorí milujú Boha, sú Božími dôverníkmi. Sú to ľudia, ktorých Boh miluje. Môžu sa tešiť z požehnaní spolu s Ním. Len takíto ľudia sa dožijú večnosti a len oni budú naveky žiť pod Božou opaterou a ochranou. Boh je tu pre ľudí, aby Ho milovali. Je hodný lásky všetkých ľudí, ale nie všetci ľudia sú schopní milovať Ho a nie všetci ľudia o Ňom môžu svedčiť či zastávať Božiu moc. Pretože dokážu svedčiť o Bohu a venovať všetko svoje úsilie Božiemu dielu, tí, ktorí skutočne milujú Boha, môžu kráčať kdekoľvek pod nebom bez toho, aby sa im niekto odvážil odporovať. Môžu mať moc na zemi a vládnuť celému Božiemu ľudu. Títo ľudia pochádzajú z rôznych kútov sveta. Hovoria rôznymi jazykmi a majú rôznu farbu pleti, ale ich existencia má rovnaký význam. Všetci majú srdce milujúce Boha. Všetci nesú rovnaké svedectvo, majú rovnaké odhodlanie a rovnaké želanie. Tí, ktorí milujú Boha, môžu slobodne kráčať po celom svete. Tí, ktorí svedčia o Bohu, môžu cestovať po vesmíre. Týchto ľudí Boh miluje, požehnáva ich a oni budú naveky žiť v Jeho svetle.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí milujú Boha, budú naveky žiť v Jeho svetle

Božie slová na každý deň  Úryvok 505

Ako veľmi dnes miluješ Boha? Koľko vieš o všetkom, čo Boh v tebe vykonal? Toto sú veci, ktoré by si sa mal naučiť. Keď Boh prišiel na zem, každý Jeho čin v človeku a všetko, čo dovolil, aby človek videl, malo človeka podnietiť, aby Ho miloval a skutočne poznal. To, že človek môže trpieť pre Boha a to, že dokázal zájsť takto ďaleko, je na jednej strane spôsobené Božou láskou a na strane druhej Božou spásou. Navyše, je to kvôli súdu a napomínaniu, ktoré Boh vykonal človeku. Ak ste bez súdu, napomínania a Božích skúšok a ak vám Boh neprivodil utrpenie, tak potom, pri všetkej úprimnosti, skutočne nemilujete Boha. Čím je väčšie Božie dielo v človeku, a čím väčšie je utrpenie človeka, tým očividnejšie je, aké zmysluplné je Božie dielo, a tým viac je srdce človeka schopné skutočne milovať Boha. Ako sa naučíš, ako milovať Boha? Bez útrap a bez zušľachťovania, bez bolestivých skúšok – a navyše ak by všetko, čo Boh dal človeku, bola milosť, láska a milosrdenstvo – dokázal by si dospieť do stavu, keď budeš skutočne milovať Boha? Na jednej strane, počas Božích skúšok človek spoznáva svoje nedostatky a začína vidieť, že je bezvýznamný, opovrhnutiahodný, prízemný, že nemá nič a že je ničím; na druhej strane, Boh vytvára počas svojich skúšok pre človeka okolnosti, vďaka ktorým je jednoduchšie okúsiť milotu Boha. Hoci je bolesť človeka veľká a niekedy neznesiteľná – čo niekedy vedie až k zničujúcemu zármutku – keď ju zažije, človek vidí, aké úžasné je Božie dielo v ňom, a len na týchto základoch sa v ňom zrodí skutočná láska k Bohu. Človek dnes vidí, že len s milosťou, láskou a milosrdenstvom Boha nedokáže skutočne spoznať seba, nieto ešte spoznať podstatu človeka ako takého. Iba skrz Božie zušľachťovanie a súd, a počas samotného procesu zušľachťovania, človek dokáže spoznať svoje nedostatky a vidieť, že nemá nič. Takže láska človeka k Bohu je budovaná na základoch Božieho zušľachťovania a súdu. Ak si užívaš iba Božiu milosť, máš pokojný rodinný život alebo hmotné požehnania, potom si nezískal Boha a tvoju vieru v Boha nemožno považovať za úspešnú. Boh už prišiel v tele, aby vykonal etapu svojho diela venovanú milosti a už dožičil človeku hmotné požehnania, ale človek sa nezdokonalí iba s pomocou milosti, lásky a milosrdenstva. V rámci svojich skúseností človek okúsi aj niečo z Božej lásky a vidí lásku a milosrdenstvo Boha, ale po určitom čase vidí, že Božia milosť a Jeho láska a milosrdenstvo ho nedokážu zdokonaliť, nedokážu odhaliť to, čo je v človeku skazené a nedokážu človeka zbaviť jeho skazenej povahy, alebo zdokonaliť ľudskú lásku a vieru. Dielo Božej milosti bolo dielom jednej éry a človek sa nemôže spoliehať, že spozná Boha tým, že bude mať pôžitok z Jeho milosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Milotu Boha možno spoznať len cez bolestivé skúšky

Božie slová na každý deň  Úryvok 506

Dnes väčšine ľudí také poznanie chýba. Nazdávajú sa, že trpieť nestojí za to, že svet sa ich zriekol, že ich domáci život sužujú problémy, Boh ich nemiluje a ich vyhliadky sú pochmúrne. Utrpenie niektorých ľudí prerastie do extrému a ich myšlienky sa obracajú k smrti. Toto nie je skutočná láska k Bohu. Takí ľudia sú zbabelci, nemajú žiaden pud sebazáchovy, sú slabí a bezmocní! Boh prahne po tom, aby Ho človek miloval, ale čím viac Ho človek miluje, tým väčšie je jeho utrpenie, a čím viac Ho človek miluje, tým väčším skúškam čelí. Ak Ho miluješ, potom ťa postretne každý prejav utrpenia. A ak Ho nemiluješ, potom možno všetko v tvojom živote pôjde hladko a všetko naokolo teba bude pokojné. Keď miluješ Boha, pocítiš, že mnohé z toho, čo ťa obklopuje, je neprekonateľné, a pretože si nevýznamný, budeš zušľachtený. Navyše nebudeš schopný uspokojiť Boha a vždy budeš cítiť, že Božie úmysly sú príliš vznešené, že sú mimo dosahu človeka. Preto budeš zušľachtený – lebo sa v tebe skrýva veľa slabosti a veľa toho, čo nedokáže uspokojiť Božie úmysly, a tak budeš zušľachtený vnútorne. Musíte jasne vidieť, že očistu možno dosiahnuť len zušľachťovaním. A tak počas týchto posledných dní musíte priniesť svedectvo o Bohu. Nehľadiac na veľkosť vášho utrpenia, mali by ste kráčať až do úplného konca a aj pri poslednom nádychu musíte byť verní a oddaní Bohu. Iba to znamená skutočne milovať Boha a iba to je silné a presvedčivé svedectvo. Keď ťa pokúša satan, mal by si povedať: „Moje srdce patrí Bohu a Boh si ma už získal. Nedokážem ťa uspokojiť, musím zasvätiť všetko k uspokojeniu Boha.“ Čím viac uspokojíš Boha, tým viac ti Boh požehná, a tým silnejšia je tvoja láska k Bohu. A tak budeš mať aj vieru a odhodlanie a budeš cítiť, že nič nie je hodnotnejšie alebo dôležitejšie než život strávený láskou k Bohu. Možno konštatovať, že pokiaľ človek miluje Boha, vyhne sa smútku. Hoci sú chvíle, keď je tvoje telo slabé a sužujú ťa mnohé ozajstné ťažkosti, ak sa v týchto chvíľach skutočne spoliehaš na Boha, potom budeš cítiť útechu na duchu, budeš sa cítiť uzemnený a budeš sa mať na čo spoľahnúť. Týmto spôsobom dokážeš prekonať mnohé prekážky a kvôli útrapám, ktoré pociťuješ, sa nebudeš sťažovať na Boha. Namiesto toho budeš chcieť spievať, tancovať a modliť sa, schádzať sa a združovať a premýšľať o Bohu. Budeš cítiť, že všetci ľudia, všetky záležitosti a veci naokolo teba, ktoré pripravil Boh, sú správne. Ak nemiluješ Boha, všetko, k čomu vzhliadaš, ti bude pripadať protivné a nič nepoteší tvoje oči. V duchu nebudeš slobodný, ale utláčaný, tvoje srdce sa vždy bude sťažovať na Boha, vždy budeš cítiť, že trpíš veľkým súžením a že je to veľmi nespravodlivé. Ak sa neusiluješ kvôli šťastiu, ale preto, aby si uspokojil Boha a aby ťa neobviňoval satan, potom ti taká snaha dá veľkú silu milovať Boha. Človek dokáže vykonať všetko, o čom Boh hovoril a všetko, čo koná, dokáže uspokojiť Boha – taká je realita. Usilovať sa o uspokojenie Boha znamená použiť tvoju lásku k Bohu, aby sa Jeho slová uviedli do praxe. Nehľadiac na čas – aj keď iní sú bez sily –, v tvojom vnútri stále tlčie srdce milujúce Boha a ty z hĺbky duše túžiš po Bohu a chýba ti. To je skutočné duchovné postavenie človeka. Veľkosť tvojho duchovného postavenia závisí od veľkosti tvojho srdca milujúceho Boha, od toho, či vydržíš skúšky, či si slabý, keď ťa postretnú rôzne okolnosti a či dokážeš trvať na svojom, keď ťa odmietnu tvoji bratia a sestry. Keď nastanú tieto skutočnosti, ukáže sa, aké je tvoje srdce milujúce Boha. Z veľkej časti Božieho diela vidieť, že Boh skutočne miluje človeka, hoci oči ľudského ducha sa ešte stále úplne neotvorili a nedokážu jasne vidieť väčšinu Božieho diela a prejavov Jeho úmyslov, ani mnoho vecí, ktoré sú na Bohu milé. Človek prechováva len málo skutočnej lásky k Bohu. Ty si veril v Boha po celý tento čas a Boh dnes odrezal všetky únikové cesty. Ak budeme uvažovať realisticky, nemáš inú možnosť, iba vykročiť správnou cestou. Správnou cestou, ku ktorej ťa priviedol tvrdý súd a najvyššia spása Boha. Len potom, ako človek okúsi utrpenie a zušľachťovanie, spozná, že Boh je milý. Po doterajšej skúsenosti možno povedať, že človek spoznal časť Božej miloty, ale to stále nestačí, lebo človeku toho chýba priveľa. Človek musí zažiť viac úžasného Božieho diela a viac zušľachťovania utrpením, ktoré pripravil Boh. Len potom sa môže zmeniť povaha ľudského života.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Milotu Boha možno spoznať len cez bolestivé skúšky

Božie slová na každý deň  Úryvok 507

Všetci ste uprostred skúšania a zušľachťovania. Ako by ste mali milovať Boha počas zušľachťovania? Po zušľachtení dokážu ľudia skutočne velebiť Boha a počas zušľachťovania môžu vidieť, že majú veľké nedostatky. Čím intenzívnejšie je tvoje zušľachťovanie, tým viac si schopný vzdorovať telu, a čím intenzívnejšie je zušľachťovanie ľudí, tým väčšia je ich láska k Bohu. Toto by ste mali pochopiť. Prečo musia byť ľudia zušľachtení? Aký účinok to má priniesť? Aký význam má Božie dielo zušľachťovania človeka? Ak skutočne hľadáš Boha, tak po zažití Jeho zušľachťovania do určitej miery pocítiš, že je nesmierne dobré a mimoriadne potrebné. Ako má človek milovať Boha počas zušľachťovania? Pomocou odhodlania milovať Boha, aby prijal Jeho zušľachťovanie: počas zušľachťovania sa vo vnútri trápiš, akoby ti v srdci niekto krútil nožom, ale si ochotný uspokojiť Boha svojím srdcom milujúcim Boha a nie si ochotný zaujímať sa o svoje telo. Praktizovať Božiu lásku znamená práve toto. Vnútorne ťa to bolí a tvoje utrpenie už dosiahlo istý limit, ale stále si ochotný predstúpiť pred Boha a modliť sa: „Ó, Bože! Nemôžem Ťa opustiť. Hoci je vo mne temnota, chcem Ťa uspokojiť, Ty poznáš moje srdce a chcel by som, aby si do mňa vložil viac svojej lásky.“ Toto je praktizovanie počas zušľachťovania. Ak použiješ svoje srdce milujúce Boha ako základ, zušľachťovanie ťa môže priviesť bližšie k Bohu a môže ťa s Ním zblížiť. Keďže veríš v Boha, musíš Mu svoje srdce odovzdať. Ak obetuješ a položíš svoje srdce pred Boha, potom počas zušľachťovania bude pre teba nemožné zaprieť Boha alebo Ho opustiť. Takto bude tvoj vzťah s Bohom čoraz bližší a prirodzenejší a tvoje spojenie s Bohom bude čoraz častejšie. Ak to vždy budeš takto praktizovať, potom budeš tráviť viac času v Božom svetle a viac času pod vedením Jeho slov. Aj tvoja povaha sa bude stále viac a viac meniť a tvoje poznanie bude každým dňom narastať. Keď príde deň, keď ťa odrazu zastihnú Božie skúšky, budeš nielen schopný stáť po Božom boku, ale budeš schopný aj vydávať svedectvo o Bohu. V tom čase už budeš ako Jób a Peter. Keď budeš vydávať svedectvo o Bohu, potom Ho budeš skutočne milovať a rád za Neho položíš svoj život, budeš Božím svedkom a niekým, koho Boh miluje. Láska, ktorá prešla zušľachtením, je silná, nie slabá. Bez ohľadu na to, kedy a ako ťa Boh podrobí svojim skúškam, budeš môcť zahodiť svoje obavy z toho, či budeš žiť, alebo zomrieš, s radosťou všetko odložíš pre Boha a s radosťou pre Neho všetko vydržíš – vtedy bude tvoja láska čistá a tvoja viera bude mať realitu. Len vtedy budeš niekým, koho Boh skutočne miluje a koho Boh skutočne zdokonalil.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Človek môže mať skutočnú lásku len vtedy, keď prejde zušľachťovaním

Božie slová na každý deň  Úryvok 508

Ak sa ľudia dostanú do moci satana, znamená to, že v sebe nemajú lásku k Bohu a ich predchádzajúce vízie, láska a odhodlanie sa vytratili. Kedysi ľudia cítili, že majú trpieť pre Boha, ale dnes si myslia, že je to hanba, a nemajú núdzu o sťažnosti. Toto je dielo satana, znak toho, že človek sa dostal do satanovej moci. Ak natrafíš na takúto situáciu, musíš sa modliť a čo najskôr to zvrátiť – to ťa ochráni pred satanovými útokmi. Práve počas trpkého zušľachťovania sa človek najľahšie dostane pod vplyv satana, takže ako by si mal počas takéhoto zušľachťovania milovať Boha? Mal by si pozbierať svoju vôľu, položiť svoje srdce pred Boha a venovať Mu všetok svoj čas až do poslednej chvíle. Bez ohľadu na to, ako ťa Boh zušľachťuje, mal by si byť schopný uviesť pravdu do praxe, aby si uspokojil Božie úmysly, a mal by si sa pustiť do hľadania Boha a usilovať sa o spojenie s Ním. Čím pasívnejší budeš v takýchto chvíľach, tým negatívnejší budeš a tým ľahšie budeš opäť upadať. Keď treba, aby si plnil svoju úlohu, hoci si ju neplníš práve najlepšie, robíš všetko, čo môžeš, a používaš pri tom len svoje srdce milujúce Boha; bez ohľadu na to, čo hovoria druhí – či hovoria, že si si počínal dobre, alebo zle –, máš správne úmysly a nie si samospravodlivý, pretože konáš v Božom mene. Keď si ostatní mylne vysvetľujú tvoje činy, môžeš sa modliť k Bohu a povedať: „Ó, Bože! Nežiadam, aby ma iní tolerovali alebo sa ku mne správali dobre, ani aby ma chápali alebo schvaľovali. Prosím len o to, aby som Ťa mohol milovať vo svojom srdci, aby som mal pokoj v srdci a aby moje svedomie bolo čisté. Nežiadam, aby ma iní chválili alebo si ma vysoko vážili; snažím sa len o to, aby som Ťa zo srdca uspokojil; slúžim svojmu poslaniu tým, že robím všetko, čo môžem, a hoci som hlúpy, nerozumný, mám slabú kvalitu a som slepý, viem, že si milý, a som ochotný Ti venovať všetko, čo mám.“ Len čo sa začneš takto modliť, prejaví sa tvoje srdce milujúce Boha a v srdci pocítiš oveľa väčšiu úľavu. Praktizovanie lásky k Bohu znamená práve toto. Keď to budeš skúšať, dvakrát zlyháš a raz sa ti to podarí, prípadne päťkrát zlyháš a dvakrát sa ti to podarí, a keď to budeš takto skúšať, len uprostred neúspechu uvidíš Božiu milotu a objavíš, čo ti vnútorne chýba. Keď sa nabudúce ocitneš v takýchto situáciách, mal by si sa mať na pozore, zvážiť svoje kroky a častejšie sa modliť. Postupne si osvojíš schopnosť zvíťaziť v takýchto situáciách. Keď sa tak stane, tvoje modlitby boli účinné. Keď uvidíš, že sa ti to tentoraz podarilo, budeš vnútorne spokojný, a keď sa budeš modliť, budeš cítiť Boha a to, že prítomnosť Ducha Svätého ťa neopustila – len vtedy budeš vedieť, ako v tebe Boh pôsobí. Praktizovanie týmto spôsobom ti ukáže cestu k prežívaniu. Ak túto pravdu nebudeš uvádzať do praxe, potom v tebe nebude Duch Svätý. Ak však pravdu uvedieš do praxe, keď narazíš na veci, aké skutočne sú, potom, hoci ťa to bude vnútorne bolieť, Duch Svätý bude následne s tebou a pri modlení budeš cítiť Božiu prítomnosť. Budeš mať silu praktizovať Božie slová, počas stretávania sa s bratmi a sestrami ťa nebude nič ťažiť na svedomí a budeš sa cítiť pokojný, vďaka čomu budeš môcť vyjaviť, čo si vykonal. Bez ohľadu na to, čo hovoria iní, ty dokážeš mať normálny vzťah s Bohom, ostatní ťa nebudú obmedzovať, povznesieš sa nad všetko – a tým dokážeš, že tvoje praktizovanie Božích slov bolo účinné.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Človek môže mať skutočnú lásku len vtedy, keď prejde zušľachťovaním

Božie slová na každý deň  Úryvok 509

Čím je Božie zušľachťovanie intenzívnejšie, tým viac dokáže ľudské srdce milovať Boha. Pre život ľudí je trápenie v ich srdci prospešné, dokážu byť pred Bohom viac v pokoji, ich vzťah s Bohom je bližší a dokážu lepšie vidieť najvyššiu Božiu lásku a Jeho najvyššiu spásu. Peter zažil zušľachťovanie stovkykrát a Jób prešiel viacerými skúškami. Ak chcete, aby vás Boh zdokonalil, aj vy musíte prejsť zušľachťovaním stovkykrát, lebo len keď prejdete týmto procesom a budete sa spoliehať na tento krok, dokážete splniť Božie úmysly a Boh vás bude môcť zdokonaliť. Zušľachťovanie je najlepší spôsob, akým Boh zdokonaľuje ľudí; iba zušľachťovanie a trpké skúšky môžu v ľudských srdciach prebudiť pravú lásku k Bohu. Bez utrpenia ľuďom chýba pravá láska k Bohu; ak nie sú vnútorne skúšaní, ak nie sú skutočne vystavení zušľachťovaniu, ich srdcia budú vždy len tak blúdiť. Keď už budeš do určitej miery zušľachtený, potom uvidíš svoje vlastné slabosti a ťažkosti, uvidíš, koľko ti toho chýba a že nedokážeš prekonať mnohé problémy, s ktorými sa stretávaš, ba uvidíš i to, aká veľká je tvoja vzdorovitosť. Iba počas skúšok dokážu ľudia skutočne spoznať svoj skutočný stav; vďaka skúškam sa ľudia dokážu lepšie zdokonaľovať.

Peter počas svojho života zažil zušľachťovanie stovkykrát a prešiel mnohými bolestivými skúškami. Toto zušľachťovanie sa pre neho stalo základom jeho najvyššej lásky k Bohu a najvýznamnejšou skúsenosťou celého jeho života. To, že dokázal získať najvyššiu lásku k Bohu, bolo v istom zmysle spôsobené jeho odhodlaním milovať Boha; čo je však dôležitejšie, bolo to vďaka zušľachťovaniu a utrpeniu, ktoré podstúpil. Toto utrpenie sa stalo jeho sprievodcom na ceste lásky k Bohu a tým, čo mu najviac utkvelo v pamäti. Ak ľudia pri milovaní Boha neprežívajú bolesť zušľachťovania, potom je ich láska plná nečistôt a ich vlastných záujmov; takáto láska je plná satanových myšlienok a v podstate nie je schopná naplniť Božie úmysly. Byť odhodlaný milovať Boha nie je to isté, ako skutočne milovať Boha. Aj keď všetko, na čo vo svojom srdci myslia, je kvôli láske a uspokojeniu Boha, a aj keď sa zdá, že ich myšlienky sú úplne oddané Bohu a zbavené akýchkoľvek ľudských myšlienok, napriek tomu, keď sú ich myšlienky predložené pred Boha, On takéto myšlienky nechváli ani nežehná. Aj keď ľudia úplne pochopili všetky pravdy – keď ich všetky spoznali –, nemožno povedať, že je to znakom lásky k Bohu, nemožno povedať, že títo ľudia majú realitu lásky k Bohu. Napriek tomu, že ľudia pochopili mnohé pravdy bez toho, aby prešli zušľachťovaním, nedokážu ich uviesť do praxe; len počas zušľachťovania môžu ľudia pochopiť skutočný význam týchto právd, len vtedy môžu skutočne oceniť ich vnútorný význam. Vtedy, keď to znova skúsia, dokážu pravdy správne uplatňovať v praxi a v súlade s Božími úmyslami; vtedy sa ich ľudské predstavy zmiernia, ich ľudská skazenosť sa utlmí a ich ľudské pocity sa oslabia; len vtedy je ich praktizovanie skutočným prejavom lásky k Bohu. Účinok pravdy o Božej láske sa nedosahuje prostredníctvom vysloveného poznania alebo duševnej ochoty a nemožno ho dosiahnuť ani jednoduchým pochopením tejto pravdy. Treba, aby ľudia zaplatili cenu, aby počas zušľachťovania prešli mnohými trpkými skúsenosťami, a až potom sa ich láska stane čistou a v súlade s Božími úmyslami.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Človek môže mať skutočnú lásku len vtedy, keď prejde zušľachťovaním

Božie slová na každý deň  Úryvok 510

Boh vzhľadom na stav človeka a jeho postoj k Nemu vykonal nové dielo a umožnil človeku, aby Ho spoznal a podriadil sa Mu, aby Ho miloval a vydával o Ňom svedectvo. Človek teda musí zakúsiť Božie zušľachťovanie, ako aj Jeho súd a orezávanie, bez ktorých by človek nikdy nepoznal Boha a nikdy by Ho nedokázal skutočne milovať a vydávať o Ňom svedectvo. Božie zušľachťovanie človeka nemá mať len jednostranný účinok, ale mnohostranný účinok. Takto Boh koná dielo zušľachťovania u tých, ktorí sú ochotní hľadať pravdu, aby ich odhodlanie a láska boli zdokonalené Bohom. Pre tých, ktorí sú ochotní hľadať pravdu a túžia po Bohu, nie je nič zmysluplnejšie a nič im nepomôže viac ako takéto zušľachťovanie. Človek tak ľahko nepochopí ani neporozumie Božej povahe, pretože Boh je napokon Boh. V konečnom dôsledku nie je možné, aby mal Boh rovnakú povahu ako človek, a preto nie je pre človeka ľahké pochopiť Jeho povahu. Pravda nie je človeku prirodzene daná a pre tých, ktorí boli skazení satanom, nie je ľahké jej porozumieť. Človeku chýba pravda a odhodlanie uvádzať pravdu do praxe, a ak netrpí a nie je zušľachťovaný alebo súdený, potom sa jeho odhodlanie nikdy nezdokonalí. Pre všetkých ľudí je zušľachťovanie bolestné a veľmi ťažko ho prijímajú – ale práve počas zušľachťovania Boh objasňuje človeku svoju spravodlivú povahu a zverejňuje svoje požiadavky na človeka, poskytuje mu viac osvietenia a viac skutočného orezávania; prostredníctvom porovnávania faktov a pravdy dáva človeku lepšie poznať pravdu i seba samého a umožňuje mu lepšie pochopiť Božie úmysly, vďaka čomu môže človek dosiahnuť pravdivejšiu a čistejšiu lásku k Bohu. Také sú Božie ciele pri vykonávaní zušľachťovania. Všetko dielo, ktoré Boh koná na človeku, má svoje ciele a význam; Boh nevykonáva bezvýznamné dielo a nevykonáva ani dielo, ktoré je pre človeka bez úžitku. Zušľachťovanie neznamená odstránenie ľudí spred Boha ani ich zničenie v pekle. Skôr znamená, že počas zušľachťovania sa mení povaha človeka, menia sa jeho úmysly, jeho staré názory, mení sa jeho láska k Bohu a mení sa celý jeho život. Zušľachťovanie je skutočnou skúškou človeka a formou skutočnej prípravy a len počas zušľachťovania môže jeho láska plniť svoju prirodzenú úlohu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Človek môže mať skutočnú lásku len vtedy, keď prejde zušľachťovaním

Božie slová na každý deň  Úryvok 511

Ak veríš v Boha, potom sa Mu musíš podriadiť, uvádzať pravdu do praxe a plniť všetky svoje povinnosti. Okrem toho musíš pochopiť veci, ktoré by si mal zakúsiť. Ak zakúsiš len disciplinovanie, orezávanie a súd, ak sa dokážeš z Boha len tešiť, ale nedokážeš precítiť, že ťa Boh disciplinuje alebo ťa orezáva – je to neprijateľné. V tomto prípade zušľachťovania možno dokážeš obstáť, ale to je stále málo. Musíš neustále kráčať vpred. Učenie o láske k Bohu sa nikdy nezastaví a nemá koniec. Ľudia považujú vieru v Boha za niečo nesmierne jednoduché, ale keď získajú praktické skúsenosti, potom si uvedomia, že viera v Boha nie je taká jednoduchá, ako si predstavovali. Keď Boh pracuje na zušľachtení človeka, človek trpí. Čím viac je človek zušľachtený, tým väčšie bude jeho srdce milujúce Boha a tým viac sa v ňom môže zjaviť Božia moc. A naopak, čím menej zušľachťovania sa človeku dostane, tým menšie bude jeho srdce milkujúce Boha a tým menej sa v ňom bude zjavovať Božia moc. Čím väčšie zušľachtenie a bolesť takýto človek prežíva a čím väčšie muky zakúsi, tým hlbšia bude jeho láska k Bohu, tým úprimnejšia bude jeho viera v Boha a tým hlbšie bude jeho poznanie Boha. Vo svojich skúsenostiach uvidíš, že tí ľudia, ktorí veľmi trpia, keď sú zušľachťovaní, a ktorí sú často predmetom orezávania a disciplinovania, prechovávajú hlbokú lásku k Bohu a majú hlbšie a prenikavejšie poznanie Boha, a že tí, ktorí nezakúsili, že ich Boh orezával, majú iba povrchné poznanie. Oni môžu len povedať: „Boh je taký dobrý, lebo ľuďom dáva milosť, aby sa z Neho mohli radovať.“ Ak ľudia zakúsili, že ich Boh orezal a disciplinoval ich, potom môžu hovoriť o pravom poznaní Boha. Čím úžasnejšie je teda Božie dielo v človeku, tým je cennejšie a významnejšie. Čím neprístupnejšie je pre vás a čím menej sa zhoduje s vašimi predstavami, tým viac si vás Božie dielo dokáže podmaniť, získať a urobiť dokonalými. Aký veľký význam má Božie dielo! Keby Boh takto nezušľachtil človeka, keby nekonal podľa tejto metódy, Jeho dielo by bolo neúčinné a bezvýznamné. V minulosti sa hovorilo, že Boh si vyberie a získa túto skupinu a v posledných dňoch ju urobí úplnou; v tom sa skrýva mimoriadny význam. Čím väčšie dielo vo vás Boh vykoná, tým hlbšia a čistejšia bude vaša láska k Nemu. Čím väčšie je Božie dielo, tým lepšie dokáže človek pochopiť niečo z Jeho múdrosti a tým hlbšie je jeho poznanie Boha. Počas posledných dní sa skončí šesťtisícročný Boží plán riadenia. Môže sa naozaj skončiť ľahko? Keď si raz Boh podmaní ľudstvo, skončí sa Jeho dielo? Môže to byť také ľahké? Ľudia si naozaj predstavujú, že je to také prosté, ale Božie konanie nie je také jednoduché. Nech by ste už menovali akúkoľvek časť Božieho diela, všetko je pre človeka nepochopiteľné. Keby si ho dokázal pochopiť, potom by Božie dielo nemalo význam ani hodnotu. Dielo, ktoré koná Boh, je nepochopiteľné. Úplne odporuje tvojim predstavám. Čím menej je zlučiteľné s tvojimi predstavami, tým viac poukazuje na to, že Božie dielo má význam. Keby sa zhodovalo s tvojimi predstavami, potom by nemalo význam. Dnes si myslíš, že Božie dielo je také úžasné. Čím úžasnejšie sa ti zdá, tým viac sa nazdávaš, že Boh je nepochopiteľný, a vidíš, aké veľké sú Božie skutky. Keby vykonal len nejaké povrchné a bezvýznamné dielo, aby si získal človeka, a potom by už nič neurobil, človek by nedokázal vidieť význam Božieho diela. Hoci teraz sa ti dostáva len trochu zušľachťovania, má veľký úžitok pre tvoj životný rast; preto je pre vás nanajvýš potrebné, aby ste podstúpili tieto ťažkosti. Dnes sa ti dostáva trochu zušľachťovania, ale potom skutočne uvidíš Božie skutky a nakoniec si povieš: „Božie skutky sú také úžasné!“ To budú slová, ktoré zaznejú v tvojom srdci. Keď niektorí ľudia na chvíľu zažili Božie zušľachťovanie (skúšku vykonávateľov služby a čas napomínania), nakoniec povedali: „Veriť v Boha je naozaj ťažké!“ Slová „naozaj ťažké“, ktoré použili, poukazujú na to, že Božie skutky sú nepochopiteľné, že Božie dielo má veľký význam a hodnotu a že Jeho dielo si zaslúži, aby si ho človek vážil. Keby si po tom, čo som vykonal také veľké dielo, nemal ani najmenšie poznanie, mohlo by mať Moje dielo ešte stále hodnotu? To ťa prinúti povedať: „Slúžiť Bohu je naozaj ťažké, Božie skutky sú také úžasné a Boh je naozaj múdry! Boh je taký milý!“ Ak po období, v ktorom si prešiel skúškou, dokážeš povedať takéto slová, potom to dokazuje, že na tebe Boh vykonal svoje dielo. Jedného dňa, keď budeš šíriť evanjelium v zahraničí a niekto sa ťa opýta: „Ako sa darí tvojej viere v Boha?“, budeš môcť povedať: „Božie skutky sú také úžasné!“ Ostatní budú cítiť, že tvoje slová vychádzajú zo skutočných skúseností. Také je ozajstné vydávanie svedectva. Povieš, že Božie dielo je plné múdrosti a že ťa skutočne presvedčilo a podmanilo si tvoje srdce. Navždy Ho budeš milovať, lebo On je viac než hoden ľudskej lásky! Ak o tom dokážeš hovoriť, potom môžeš pohnúť srdcom ľudí. To všetko je vydávanie svedectva. Ak dokážeš vydať zvučné svedectvo a dojať ľudí k slzám, je zrejmé, že naozaj miluješ Boha, lebo vieš svedčiť o láske k Bohu a cez teba sa Božie činy môžu potvrdiť svedectvom. Vďaka tvojmu svedectvu sú iní ľudia nútení hľadať a zažívať Božie dielo a v každej situácii, ktorú zažijú, dokážu pevne stáť. To je jediný skutočný spôsob podávania svedectva a presne to sa teraz od teba požaduje. Mal by si vidieť, že Božie dielo je nesmierne hodnotné a zaslúži si, aby si ho ľudia vážili, a že Boh je veľmi vzácny a obsiahly. Dokáže nielen hovoriť, ale aj súdiť ľudí, zušľachťovať im srdcia, prinášať radosť, získavať ich, podmaňovať si ich a zdokonaľovať ich. Na základe svojej skúsenosti uvidíš, že Boh je veľmi láskyhodný. Teda ako veľmi teraz miluješ Boha? Dokážeš povedať tieto veci naozaj zo srdca? Keď budeš schopný vysloviť tieto slová z hĺbky svojho srdca, potom dokážeš vydať svedectvo. Keď tvoja skúsenosť dosiahne túto úroveň, dokážeš svedčiť o Bohu a budeš mať na to nárok. Ak túto úroveň vo svojej skúsenosti nedosiahneš, potom si od nej ešte príliš ďaleko. Je normálne, že ľudia počas procesu zušľachťovania prejavujú svoje slabosti, ale po zušľachtení by si mal povedať: „Boh je vo svojom diele taký múdry!“ Ak si skutočne schopný dosiahnuť praktické pochopenie týchto slov, potom sa stanú niečím, čo si budeš vážiť, a tvoja skúsenosť bude mať hodnotu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním

Božie slová na každý deň  Úryvok 512

O čo by si sa mal teraz snažiť? Či si schopný svedčiť o Božom diele, alebo nie, či si schopný stať sa svedectvom a prejavom Boha, alebo nie, a či si vhodný na to, aby ťa Boh použil, alebo nie – to sú veci, o ktoré by si sa mal usilovať. Koľko v tebe Boh skutočne pôsobil? Koľko si toho videl, koľko si toho pochopil? Koľko si toho zažil a zakúsil? Bez ohľadu na to, či ťa Boh skúšal, orezával alebo ťa disciplinoval, Jeho činy a Jeho dielo sa uskutočnili na tebe. No ako veriaci v Boha a ako niekto, kto sa chce usilovať o to, aby ho Boh zdokonalil, dokážeš svedčiť o Božom diele na základe svojich praktických skúseností? Dokážeš žiť Božie slovo vo svojich praktických skúsenostiach? Dokážeš sa postarať o druhých prostredníctvom svojich praktických skúseností a venovať celý svoj život podávaniu svedectva o Božom diele? Ak chceš svedčiť o Božom diele, musíš sa spoliehať na vlastné skúsenosti, poznanie a cenu, ktorú si zaplatil. Len tak môžeš naplniť Jeho úmysly. Podávaš svedectvo o Božom diele? Túžiš po tom? Ak dokážeš svedčiť o Jeho mene, ba aj o Jeho diele, ak dokážeš žiť podľa obrazu, ktorý vyžaduje od svojho ľudu, potom si Božím svedkom. Ako vlastne svedčíš o Bohu? Robíš to tak, že sa usiluješ a túžiš žiť podľa Božieho slova, a tým, že o Ňom svedčíš svojimi slovami, umožňuješ ľuďom spoznať Jeho dielo a vidieť Jeho skutky. Ak sa o to všetko skutočne snažíš, Boh ťa zdokonalí. Ak sa snažíš iba o to, aby ťa Boh zdokonalil a aby si bol nakoniec požehnaný, potom tvoja viera v Boha nie je čistá. Mal by si sa usilovať o to, ako vidieť Božie skutky v skutočnom živote a ako Boha uspokojiť, keď ti zjaví svoje úmysly, a zároveň hľadať, ako by si mal svedčiť o Jeho zázračnosti a múdrosti i o tom, ako ťa disciplinuje a orezáva. O tom všetkom by si mal teraz uvažovať. Ak je tvoje srdce milujúce Boha zamerané len na to, aby si sa podieľal na Božej sláve, keď ťa zdokonalí, potom je stále nedostatočné a nemôže splniť Božie požiadavky. Musíš byť schopný svedčiť o Božom diele, uspokojiť Božie požiadavky a prakticky zakúsiť dielo, ktoré Boh koná na ľuďoch. Či už ide o bolesť, slzy, alebo smútok, to všetko musíš vo svojej praxi zakúsiť. Má ťa to zdokonaliť ako človeka svedčiaceho o Bohu. Čo presne ťa teraz núti trpieť a usilovať sa o zdokonalenie? Naozaj teraz trpíš kvôli láske k Bohu a podávaniu svedectva? Alebo trpíš kvôli telesným požehnaniam, budúcim vyhliadkam a osudu? Všetky tvoje úmysly, motivácie a ciele, za ktorými sa ženieš, sa musia napraviť a nemôžu sa riadiť tvojou vlastnou vôľou. Ak sa jeden človek usiluje o dokonalosť, aby získal požehnania a vládol mocou, zatiaľ čo iný sa usiluje o dokonalosť, aby uspokojil Boha a vydal praktické svedectvo o Jeho diele, ktorý z týchto dvoch spôsobov úsilia by si si vybral? Ak by si si vybral prvý, potom by si bol stále príliš vzdialený od Božích noriem. Raz som povedal, že Moje činy budú otvorene známe v celom vesmíre a že budem vládnuť vo vesmíre ako Kráľ. Na druhej strane, poveril som vás, aby ste šli a svedčili o Božom diele, a nie aby ste sa stali kráľmi a ukazovali sa celému vesmíru. Nech Božie skutky naplnia vesmír i nebo. Nech ich všetci vidia a uznávajú. Tieto slová zazneli vo vzťahu k samotnému Bohu a ľudia by mali vydávať svedectvo o Bohu. Koľko toho teraz vieš o Bohu? Do akej miery o Ňom dokážeš svedčiť? Aký je cieľ Božieho zdokonaľovania človeka? Keď pochopíš Božie úmysly, ako by si mal brať ohľad na Jeho úmysly? Ak si ochotný nechať sa zdokonaliť a svedčiť o Božom diele prostredníctvom svojho prežívania – ak máš túto pohnútku, potom nie je nič príliš ťažké. To, čo teraz ľudia potrebujú, je viera. Ak máš túto hnaciu silu, potom je ľahké zbaviť sa akejkoľvek negativity, pasivity, lenivosti a telesných predstáv, filozofií pre svetské záležitosti, vzdorovitých postojov, pocitov a tak ďalej.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním

Božie slová na každý deň  Úryvok 513

Je normálne, že ľudia, ktorí prechádzajú skúškami, sú slabí alebo majú v sebe negativitu, prípadne nemajú jasno o Božích úmysloch či o ceste, ktorou sa majú uberať. V každom prípade však musíš mať vieru v Božie dielo a nezapierať Boha, rovnako ako Jób. Hoci bol Jób slabý a preklial deň svojho narodenia, nepopieral, že všetko v ľudskom živote mu daroval Jahve a že Jahve aj všetko odníma. Bez ohľadu na to, akým skúškam čelil, tento názor si zachoval. V tvojej skúsenosti, bez ohľadu na to, akým zušľachťovaním prechádzaš prostredníctvom Božích slov, Boh od ľudí vyžaduje, stručne povedané, vieru a srdce milujúce Boha. Takto Boh zdokonaľuje vieru, lásku a túžby ľudí. Boh koná na ľuďoch dielo zdokonaľovania, no oni to nevidia ani necítia. Za takýchto okolností je potrebná tvoja viera. Viera sa od ľudí vyžaduje vtedy, keď niečo nie je vidieť voľným okom, a tvoja viera je potrebná, keď sa nedokážeš vzdať svojich vlastných predstáv. Keď nemáš jasno o Božom diele, vyžaduje sa od teba viera, pevný postoj a svedectvo. Keď Jób dospel do tohto bodu, zjavil sa mu Boh a prehovoril k nemu. To znamená, že len zvnútra svojej viery môžeš uvidieť Boha. Keď budeš mať vieru, Boh ťa zdokonalí. Bez viery to Boh nemôže urobiť. Boh ťa obdaruje, nech už máš akúkoľvek nádej. Ak nemáš vieru, nemôže ťa zdokonaliť a ty nedokážeš vidieť Božie skutky a už vôbec nie Jeho všemohúcnosť. Ak veríš, že uvidíš Jeho skutky vo svojej praktickej skúsenosti, potom sa ti Boh zjaví, osvieti ťa a povedie ťa zvnútra. Bez tejto viery to Boh nemôže urobiť. Ak si stratil nádej v Boha, ako budeš môcť zakúsiť Jeho dielo? Preto len vtedy, keď budeš mať vieru, nebudeš o Bohu pochybovať a budeš v Neho skutočne veriť bez ohľadu na to, čo urobí, len vtedy ťa osvieti a osvetlí skrze tvoje skúsenosti. Až vtedy môžeš uvidieť Jeho skutky. Všetky tieto veci sa dosahujú prostredníctvom viery. Viera prichádza len prostredníctvom zušľachťovania, bez ktorého sa viera nemôže rozvinúť. Na čo sa vzťahuje slovo viera? Viera je skutočné presvedčenie a úprimné srdce, ktoré by ľudia mali mať vtedy, keď niečo nemôžu vidieť alebo sa niečoho nemôžu dotknúť, keď sa Božie dielo nezhoduje s ľudskými predstavami, keď je mimo ľudského dosahu. To je viera, o ktorej hovorím. Ľudia potrebujú vieru v časoch ťažkostí a zušľachťovania. Viera je niečo, po čom nasleduje zušľachťovanie; zušľachťovanie a vieru nemožno oddeliť. Bez ohľadu na to, ako Boh pôsobí, a bez ohľadu na tvoje prostredie dokážeš hľadať život a pravdu, usilovať sa o poznanie Božieho diela, pochopiť Božie skutky a konať podľa pravdy. Práve to znamená, že máš pravú vieru a že si nestratil vieru v Boha. Pravú vieru v Boha môžeš mať len vtedy, ak dokážeš vytrvalo hľadať pravdu skrze zušľachťovanie, ak dokážeš naozaj milovať Boha a nemať o Ňom pochybnosti, ak nehľadiac na to, čo Boh robí, stále praktizuješ pravdu, aby si Ho uspokojil, a ak v hĺbke dokážeš hľadať Jeho úmysly a brať na ne ohľad. Keď Boh v minulosti povedal, že budeš vládnuť ako kráľ, miloval si Ho, a keď sa ti otvorene zjavil, usiloval si sa o Neho. Teraz je však Boh skrytý, nevidíš Ho a prišli na teba ťažkosti – strácaš teraz nádej v Boha? Preto sa musíš za každých okolností usilovať o život a snažiť sa uspokojiť Božie úmysly. Toto sa nazýva pravá viera a je to najpravdivejší a najkrajší druh lásky.

V minulosti všetci ľudia prichádzali pred Boha, aby si dali predsavzatia, a vraveli: „Aj keď nikto iný Boha nemiluje, ja Ho musím milovať.“ Teraz však na teba prichádza zušľachťovanie, a keďže sa to nezhoduje s tvojimi predstavami, strácaš vieru v Boha. Je to pravá láska? Mnohokrát si čítal o Jóbových skutkoch – zabudol si na ne? Pravá láska sa môže formovať len zvnútra viery. Pravú lásku k Bohu rozvíjaš skrze zušľachťovanie, ktorým prechádzaš. Cez vieru dokážeš brať ohľad na Božie úmysly vo svojich praktických skúsenostiach, cez vieru vzdoruješ svojmu telu a hľadáš život; toto by mali ľudia robiť. Ak to budeš robiť, dokážeš vidieť Božie činy, ale ak ti chýba viera, neuvidíš ich ani nezakúsiš Božie dielo. Ak chceš, aby ťa Boh použil a zdokonalil, musíš mať všetko: vôľu trpieť, vieru, vytrvalosť, podriadenosť a schopnosť zakúšať Božie dielo, chápať Božie úmysly, uvedomovať si Boží smútok a tak ďalej. Zdokonaľovanie človeka nie je ľahké a každé zušľachťovanie, ktoré prežívaš, si od teba vyžaduje vieru a lásku. Ak chceš, aby ťa Boh zdokonalil, nestačí sa len ponáhľať na ceste vpred ani sa len tak vydať Bohu. Musíš mať toho veľa, aby si sa mohol stať niekým, koho Boh zdokonalí. Keď trpíš, musíš byť schopný odložiť starosť o telo bokom a nesťažovať sa na Boha. Keď sa Boh pred tebou skrýva, musíš mať vieru, aby si Ho nasledoval a aby si si zachoval svoju pôvodnú lásku bez toho, že by si jej dovolil zoslabnúť alebo sa vytratiť. Bez ohľadu na to, ako Boh pôsobí, musíš sa podriadiť Jeho plánu a byť pripravený radšej preklínať svoje telo, než sa na Neho sťažovať. Keď čelíš skúškam, musíš Boha uspokojiť, hoci možno horko zaplačeš alebo sa budeš zdráhať rozlúčiť sa s milovaným predmetom. Len to je pravá láska a viera. Bez ohľadu na to, aké je tvoje pravé duchovné postavenie, v prvom rade musíš mať vôľu znášať ťažkosti, mať pravú vieru a tiež vôľu vzdorovať svojmu telu. Mal by si byť ochotný znášať osobné ťažkosti a strpieť straty vo svojich záujmoch, aby si uspokojil Božie úmysly. Musíš byť tiež schopný pociťovať v srdci ľútosť nad sebou samým: v minulosti si nebol schopný uspokojiť Boha a teraz môžeš sám seba ľutovať. V žiadnom z týchto aspektov nesmieš mať nedostatky – práve prostredníctvom nich ťa Boh zdokonalí. Ak nedokážeš splniť tieto kritériá, nemôžeš byť zdokonalený.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním

Božie slová na každý deň  Úryvok 514

Ten, kto slúži Bohu, by mal nielen vedieť, ako pre Neho trpieť, ale mal by aj chápať, že zmyslom viery v Boha je usilovať sa o lásku k Nemu. Boh ťa používa nielen na to, aby ťa zušľachtil a aby si trpel, ale skôr preto, aby si poznal Jeho konanie a pravý význam ľudského života, no najmä preto, aby si vedel, že slúžiť Bohu nie je ľahká úloha. Zakúšanie Božieho diela nie je o užívaní si milosti, ale skôr o utrpení z lásky k Nemu. Keďže sa tešíš z Božej milosti, musíš sa tešiť aj z Jeho napomínania; toto všetko musíš zakúsiť. Môžeš v sebe zažiť Božie osvietenie i to, ako ťa Boh orezáva a ako ťa súdi. Takto budú tvoje skúsenosti komplexné. Boh na tebe vykonal svoje dielo súdu a napomínania. Božie slovo ťa orezalo, ale nielen to; osvietilo a osvetlilo ťa. Keď si negatívny a slabý, Boh si o teba robí starosti. Cieľom celého tohto diela je, aby si vedel, že všetko, čo sa týka človeka, je Božím riadením. Možno si myslíš, že veriť v Boha znamená trpieť alebo robiť pre Neho najrôznejšie veci. Možno si myslíš, že cieľom viery v Boha je, aby tvoje telo malo pokoj, aby všetko v tvojom živote šlo hladko ako po masle alebo aby si bol so všetkým spokojný. Žiadny z týchto účelov by však ľudia nemali pripisovať svojej viere v Boha. Ak veríš pre tieto účely, tvoj pohľad je nesprávny a jednoducho nie je možné, aby ťa Boh zdokonalil. Božie skutky, Božia spravodlivá povaha, Jeho múdrosť, Jeho slová a Jeho veľkoleposť a nepochopiteľnosť sú tým, čo by ľudia mali pochopiť. Keď si to uvedomíš, mal by si to využiť na to, aby si odstránil zo svojho srdca všetky osobné požiadavky, nádeje a predstavy. Až keď ich odstrániš, môžeš splniť podmienky, ktoré Boh požaduje. Len tak môžeš získať život a uspokojiť Boha. Cieľom viery v Boha je uspokojiť Ho a žiť podľa povahy, ktorú vyžaduje, aby sa Jeho skutky a sláva mohli prejaviť prostredníctvom tejto skupiny nehodných ľudí. To je správny pohľad na vieru v Boha a cieľ, o ktorý by si sa mal usilovať. Mal by si mať správny pohľad na vieru v Boha a mal by si sa usilovať získať Božie slová. Musíš jesť a piť Božie slová a musíš žiť pravdu, a predovšetkým musíš vidieť Jeho praktické skutky, Jeho úžasné činy v celom vesmíre, ako aj praktické dielo, ktoré koná v tele. Ľudia môžu prostredníctvom svojich praktických skúseností oceniť, ako na nich Boh koná svoje dielo a aké sú Jeho úmysly voči nim. Cieľom toho všetkého je odstrániť skazenú satanskú povahu ľudí. Po tom, čo si zo seba vyhnal všetku nečistotu a nespravodlivosť, odvrhol si svoje zlé úmysly a rozvinul pravú vieru v Boha – len s pravou vierou môžeš skutočne milovať Boha. Boha môžeš skutočne milovať len na základe viery v Neho. Môžeš dosiahnuť lásku k Bohu bez toho, aby si v Neho veril? Keďže veríš v Boha, nemôžeš si byť v tomto smere neistý. Niektorí ľudia sú plní elánu, len čo vidia, že viera v Boha im prinesie požehnania, ale potom strácajú všetku energiu, keď zistia, že musia podstúpiť zušľachťovanie. Je toto viera v Boha? Nakoniec musíš vo svojej viere dosiahnuť úplnú a absolútnu podriadenosť pred Bohom. Veríš v Boha, ale stále máš na Neho požiadavky, máš veľa náboženských predstáv, ktorých sa nevieš zbaviť, osobné záujmy, ktorých sa nemôžeš vzdať, stále hľadáš požehnania tela a chceš, aby Boh zachránil tvoje telo, aby spasil tvoju dušu – takto sa správajú ľudia, ktorí majú nesprávny pohľad. Hoci ľudia s náboženským presvedčením veria v Boha, nesnažia sa zmeniť svoju povahu ani sa neusilujú o poznanie Boha, ale len hľadajú záujmy svojho tela. Mnohí z vás majú vieru, ktorá patrí do kategórie náboženských presvedčení; to však nie je pravá viera v Boha. Na to, aby ľudia verili v Boha, musia mať srdce, ktoré je pripravené pre Neho trpieť, a vôľu vzdať sa seba samého. Ak ľudia nespĺňajú tieto dve podmienky, ich viera v Boha nie je správna a oni nedokážu dosiahnuť zmenu svojej povahy. Len ľudia, ktorí sa skutočne usilujú o pravdu a hľadajú poznanie Boha a život, sú tými, ktorí skutočne veria v Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním

Božie slová na každý deň  Úryvok 515

Cieľom diela zušľachťovania je predovšetkým zdokonaliť vieru ľudí. Napokon sa tým dosiahne to, že chceš odísť, ale zároveň nemôžeš; niektorí ľudia dokážu veriť aj vtedy, keď prídu o posledný kúsok nádeje; a ľudia už vôbec nemajú nádej, pokiaľ ide o ich vlastné vyhliadky do budúcnosti. Jedine vtedy sa dokončí Božie zušľachťovanie. Človek ešte stále nedosiahol fázu, keď sa bude vznášať medzi životom a smrťou, a neokúsil smrť, takže proces zušľachťovania sa ešte neskončil. Dokonca ani tí, ktorí sa ocitli na stupni vykonávateľov služby, ešte neboli zušľachtení do najvyššej miery. Jób prešiel extrémnym zušľachťovaním a nemal sa o čo oprieť. Ľudia sa musia podrobiť zušľachťovaniu až do tej miery, že stratia nádej a nebudú sa mať na čo spoliehať – len to je pravé zušľachtenie. Ak by v období vykonávateľov služby bolo tvoje srdce pred Bohom vždy pokojné a ak by si sa bez ohľadu na Jeho skutky a na Jeho úmysly pre teba vždy podriadil Jeho ustanoveniam, potom by si na konci cesty pochopil všetko, čo vykonal. Prechádzaš skúškami Jóbovými a zároveň skúškami Petrovými. Keď Jób čelil skúškam, obstál ako svedok a nakoniec sa mu zjavil Jahve. Až keď obstál ako svedok, bol hoden uzrieť Božiu tvár. Prečo sa hovorí: „Skrývam sa pred krajinou špiny, ale ukazujem sa nebeskému kráľovstvu“? Znamená to, že len keď si svätý a vydávaš svedectvo, si hodný uvidieť Božiu tvár. Ak o Ňom nedokážeš vydať svedectvo, nie si hodný vidieť Jeho tvár. Ak ustupuješ alebo sa sťažuješ na Boha tvárou v tvár zušľachťovaniu, tak o Ňom nedokážeš vydať svedectvo a staneš sa satanovým terčom posmechu. Potom už Božiu tvár neuvidíš. Ak si ako Jób, ktorý uprostred skúšok preklínal svoje telo, ale nesťažoval sa na Boha a dokázal znenávidieť vlastné telo bez toho, aby sa sťažoval alebo hrešil slovami, potom budeš vydávať svedectvo. Keď do určitej miery prejdeš zušľachtením a stále dokážeš byť ako Jób, úplne podriadený Bohu a bez ďalších požiadaviek voči Nemu alebo bez vlastných predstáv, vtedy sa ti zjaví Boh. Teraz sa ti Boh nezjaví, lebo máš veľa vlastných predstáv, osobných predsudkov, sebeckých myšlienok, individuálnych požiadaviek a telesných záujmov a nie si hoden uzrieť Jeho tvár. Keby si Boha zočil, meral by si Ho svojimi vlastnými predstavami a tým by si Ho pribil na kríž. Ak sa na teba valí mnoho vecí, ktoré sa nezhodujú s tvojimi predstavami, ale napriek tomu sa ich vieš zbaviť a získať z nich poznanie o Božích skutkoch, a ak uprostred zušľachťovania odhalíš svoje srdce milujúce Boha, potom si stojíš pevne za svojím svedectvom. Ak je tvoj domov pokojný, užívaš si telesné pohodlie, nikto ťa neprenasleduje a tvoji bratia a sestry v cirkvi ťa poslúchajú, dokážeš prejaviť svoje srdce milujúce Boha? Môže ťa táto situácia zušľachtiť? Len skrze zušľachtenie sa môže prejaviť tvoje srdce milujúce Boha a len skrze to, čo je v rozpore s tvojimi predstavami, sa môžeš zdokonaliť. Službou mnohých protikladných a negatívnych vecí a využívaním najrôznejších satanových prejavov – jeho činov, obvinení, vyrušení a zavádzania – ti Boh jasne ukazuje satanovu ohavnú tvár, čím zdokonaľuje tvoju schopnosť rozoznať satana, aby si ho mohol nenávidieť a vzdorovať mu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním

Božie slová na každý deň  Úryvok 516

O tvojich mnohých skúsenostiach s neúspechom a so slabosťou a o tvojom období negatívnosti možno povedať, že sú to Božie skúšky. Je to preto, lebo všetko pochádza od Boha a všetky veci a udalosti sú v Jeho rukách. Či už zlyháte, alebo ste slabí a zakopnete, všetko spočíva na Bohu a je v Jeho moci. Z Božieho pohľadu je to tvoja skúška. Ak to nedokážeš rozpoznať, stane sa z nej pokušenie. Existujú dva druhy stavov, ktoré by ľudia mali rozpoznať: jeden pochádza z Ducha Svätého a pravdepodobným zdrojom druhého je satan. Prvý je stavom, v ktorom ťa Duch Svätý osvieti a umožní ti spoznať seba samého, znenávidieť sa, pocítiť ľútosť nad sebou samým, skutočne milovať Boha a nastaviť svoje srdce tak, aby si Ho uspokojil. Druhý je stavom, v ktorom spoznáš seba samého, ale si negatívny a slabý. Dá sa povedať, že tento stav je Božím zušľachťovaním a zároveň satanovým pokušením. Ak spoznáš, že toto je tvoja Božia spása, ak cítiš, že teraz si Jeho veľkým dlžníkom, a ak sa Mu to odteraz snažíš splácať a už viac neupadáš do takejto skazenosti, ak svoje úsilie vkladáš do toho, aby si jedol a pil Jeho slová, a ak sa stále považuješ za nedostatočného a máš srdce plné túžby, potom je to Božia skúška. Keď sa utrpenie skončí a opäť sa pohneš vpred, Boh ťa bude stále viesť, osvecovať, osvetľovať a živiť. Ak to však nespoznáš, budeš negatívny, jednoducho sa odovzdáš zúfalstvu a budeš uvažovať takto, potom na teba doľahne satanovo pokušenie. Keď Jób prechádzal skúškami, Boh a satan sa navzájom stavili. Boh dovolil satanovi, aby Jóba trápil. Hoci ho skúšal Boh, v skutočnosti k nemu prišiel satan. Satanovi šlo o pokúšanie Jóba, ale Jób stál na Božej strane. Keby to tak nebolo, upadol by do pokušenia. Len čo ľudia podľahnú pokušeniu, dostanú sa do nebezpečenstva. Dá sa povedať, že prejsť zušľachtením je skúška od Boha, ale ak nie si v dobrom stave, možno povedať, že je to pokušenie od satana. Ak nemáš jasnú víziu, satan ťa obviní a zatemní v aspekte vízie. Skôr než sa spamätáš, upadneš do pokušenia.

Ak nezakúsiš Božie dielo, nikdy nebudeš môcť byť zdokonalený. Vo svojej skúsenosti musíš vstúpiť aj do detailov. Čo ťa napríklad vedie k tomu, že si vytváraš predstavy a prehnané motívy? Akými vhodnými praktikami možno riešiť tieto problémy? Ak môžeš zakúsiť Božie dielo, znamená to, že máš duchovné postavenie. Ak si však plný elánu len naoko, nejde o skutočné duchovné postavenie a ani zďaleka nedokážeš stáť pevne. Až keď dokážeš zakúsiť Božie dielo, zažiť ho a uvažovať o ňom kedykoľvek a kdekoľvek, keď si schopný opustiť pastierov, žiť nezávisle a spoliehať sa na Boha a dokážeš vidieť praktické Božie skutky – až vtedy sa splnia Božie úmysly. Práve teraz väčšina ľudí nevie, ako zakúšať, a keď sa stretnú s nejakým problémom, nevedia, ako sa s ním vyrovnať; nie sú schopní zakúšať Božie dielo a nemôžu viesť duchovný život. Musíš prijať Božie slová a dielo do svojho praktického života.

Boh ti niekedy dá určitý druh pocitu, ktorý spôsobí, že stratíš vnútornú radosť a Božiu prítomnosť a ponoríš sa do temnoty. Ide o druh zušľachťovania. Nech robíš čokoľvek, vždy sa to pokazí alebo narazíš do steny. Ide o Božie disciplinovanie. Keď niekedy urobíš niečo, čo je vzdorovité a odolné voči Bohu, nikto iný o tom nemusí vedieť – ale Boh áno. On ťa nenechá odísť a bude ťa disciplinovať. Dielo Ducha Svätého je veľmi podrobné. Veľmi pozorne sleduje každé slovo a skutok ľudí, každý ich čin a pohyb, každú ich myšlienku a nápad, aby mohli získať vnútorné povedomie o týchto veciach. Raz niečo urobíš a nevyjde to, urobíš to znova a stále nič, ale postupne pochopíš dielo Ducha Svätého. Vďaka mnohonásobnému disciplinovaniu budeš vedieť, čo máš robiť, aby to bolo v súlade s Božími úmyslami, a čo nie je v súlade s Jeho úmyslami. Nakoniec budeš mať presné odpovede týkajúce sa vedenia Ducha Svätého, ktoré vychádza z tvojho vnútra. Niekedy sa budeš vzpierať a Boh ťa bude zvnútra karhať. To všetko vychádza z Božieho disciplinovania. Ak si nebudeš vážiť Božie slovo, ak budeš znevažovať Božie dielo, potom ti Boh nebude venovať pozornosť. Čím vážnejšie budeš brať Božie slová, tým viac ťa osvieti. Práve teraz sú v cirkvi ľudia, ktorých viera je popletená. Robia veľa nevhodných vecí a konajú nedisciplinovane, a tak na nich nie je jasne vidieť pôsobenie Ducha Svätého. Niektorí ľudia zanechajú svoje povinnosti, aby zarábali peniaze. Odchádzajú podnikať bez toho, aby boli disciplinovaní. Takýto ľudia sú v ešte väčšom nebezpečenstve. Nielenže na nich v súčasnosti nepôsobí Duch Svätý, ale v budúcnosti bude ťažké ich zdokonaliť. Je veľa ľudí, na ktorých nie je vidieť pôsobenie Ducha Svätého a na ktorých nie je vidieť Božie disciplinovanie. Sú to tí, ktorí nemajú jasno v Božích úmysloch a ktorí nepoznajú Božie dielo. Tí, čo vedia stáť pevne uprostred zušľachťovania, čo nasledujú Boha bez ohľadu na to, čo urobí, a prinajmenšom dokážu neodísť alebo dosiahnuť aspoň 0,1 % toho, čo dosiahol Peter, si počínajú dobre, ale nemajú žiadnu hodnotu z hľadiska toho, ako ich Boh použije. Mnohí ľudia chápu veci rýchlo, majú skutočnú lásku k Bohu, dokážu prekročiť Petrovu úroveň a Boh na nich vykonáva dielo zdokonaľovania. K takýmto ľuďom prichádza disciplinovanie a osvietenie, a ak je v nich niečo, čo nie je v súlade s Božími úmyslami, môžu to hneď odhodiť. Takíto ľudia sú zlato, striebro a drahokamy – ich hodnota je najvyššia! Ak Boh vykonal mnoho druhov diel, ale ty si stále ako piesok alebo kameň, potom si bezcenný!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním

Božie slová na každý deň  Úryvok 517

Božie dielo v krajine veľkého červeného draka je obdivuhodné a nepochopiteľné. Boh zdokonalí jednu skupinu ľudí a iné vyradí, lebo v cirkvi sú rôzni ľudia – takí, čo milujú pravdu, i takí, čo ju nemilujú; takí, čo zakúšajú Božie dielo, i takí, ktorí ho nezakúšajú; takí, čo si plnia povinnosti, i takí, čo ich neplnia; takí, ktorí svedčia o Bohu, i takí, ktorí o Ňom nesvedčia – a časť z nich sú pochybovači a zlí ľudia, ktorí budú určite vyradení. Ak nepoznáš Božie dielo jasne, budeš negatívny; to preto, lebo Božie dielo možno vidieť len u menšiny ľudí. Teraz sa ukáže, kto skutočne miluje Boha a kto nie. Tí, ktorí skutočne milujú Boha, majú dielo Ducha Svätého, zatiaľ čo tí, ktorí Ho nemilujú, budú odhalení prostredníctvom každého kroku Jeho diela. Stanú sa z nich tí, ktorí majú byť vyradení. Budú odhalení v priebehu diela podmanenia a sú to ľudia, ktorých nemá cenu zdokonaľovať. Tí, ktorí boli zdokonalení, boli získaní Bohom v celej ich celistvosti a sú schopní milovať Ho ako Peter. Tí, ktorí boli podmanení, nemajú spontánnu lásku, ale len pasívnu, a sú donútení milovať Boha. Spontánna láska vzniká skrze pochopenie získané praktickou skúsenosťou. Táto láska obsadí srdce človeka a spôsobí, že sa dobrovoľne oddá Bohu. Božie slová sa stanú jeho základom a je schopný trpieť pre Neho. Samozrejme, toto sú veci, ktoré má niekto, koho Boh zdokonalil. Ak sa usiluješ len o to, aby si bol podmanený, potom nemôžeš svedčiť o Bohu. Ak Boh dosiahne cieľ spásy len tak, že si podmaní ľudí, potom by krok služobníkov dokončil Jeho dielo. Podmaňovanie ľudí však nie je konečným Božím cieľom; tým je zdokonaľovanie. Preto namiesto toho, aby sme tvrdili, že táto fáza je dielom podmanenia, povedzme, že je dielom zdokonaľovania a vyraďovania. Niektorí ľudia neboli úplne podmanení a počas ich podmaňovania bude skupina ľudí zdokonalená. Tieto dve časti diela sa vykonávajú jednotne. Ľudia neodišli ani počas takého dlhého obdobia vykonávania diela, čo svedčí o tom, že cieľ podmanenia bol dosiahnutý – to je skutočnosť podmanenia. Cieľom zušľachťovania nie je, aby bol človek podmanený, ale aby bol zdokonalený. Bez zušľachťovania by ľudia nemohli byť zdokonalení. Zušľachťovanie je naozaj vzácne! Dnes sa zdokonaľuje a získava jedna skupina ľudí. Všetkých desať spomínaných požehnaní bolo určených tým, ktorí boli zdokonalení. Všetko, čo sa týka zmeny ich obrazu na zemi, je zamerané na tých, ktorí boli zdokonalení. Tí, ktorí neboli zdokonalení, nie sú spôsobilí prijímať Božie zasľúbenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním

Božie slová na každý deň  Úryvok 518

Veriť v Boha a poznať Ho je úplne prirodzené a oprávnené, pričom dnes – v čase, keď vtelený Boh koná svoje dielo osobne – je obzvlášť vhodný čas na spoznanie Boha. Uspokojenie Boha je niečo, čo sa dosahuje postupne na základe pochopenia Božích úmyslov, a ak ich chcete pochopiť, treba, aby ste do istej miery poznali Boha. Toto poznanie Boha je vízia, ktorú musí mať ten, kto v Neho verí. Je to základ ľudskej viery v Boha. Keby nebolo tohto poznania, ľudská viera v Boha by jestvovala v akomsi nejasnom stave, uprostred prázdnej teórie. Aj keby si títo ľudia predsavzali nasledovať Boha, nič by tým nezískali. Všetci, čo v tomto prúde nič nezískajú, budú vyradení – sú to príživníci. Bez ohľadu na to, aký krok Božieho diela zažívaš, mala by ťa sprevádzať mocná vízia. Inak by si len ťažko prijal každý krok nového diela, pretože nové Božie dielo presahuje predstavivosť človeka a vymyká sa jeho chápaniu. To znamená, že bez pastiera, ktorý by sa človeka ujal, bez pastiera, ktorý by sa tiež podieľal na duchovnom spoločenstve o víziách, človek nie je schopný toto nové dielo prijať. Ak človek nedokáže pochopiť vízie, potom nemôže pochopiť ani nové Božie dielo, a ak sa človek nedokáže podriadiť novému Božiemu dielu, nebude môcť pochopiť Božie úmysly, a tak vo svojom poznaní Boha neuspeje. Skôr než človek vykoná Božie slovo, musí ho poznať; musí teda chápať Božie úmysly. Len takto možno naplniť Božie slovo presne a v súlade s Božími úmyslami. Toto musí vedieť každý, kto hľadá pravdu. Je to tiež proces, ktorý musí podstúpiť každý, kto sa snaží poznať Boha. Proces poznávania Božieho slova je procesom poznávania Boha a Božieho diela. Poznanie vízií sa teda nevzťahuje len na poznanie ľudskej prirodzenosti vteleného Boha, ale zahŕňa aj poznanie Božieho slova a diela. Z Božieho slova ľudia rozpoznávajú Božie úmysly a z Božieho diela zasa Božiu povahu a to, čím Boh je. Viera v Boha je prvým krokom k Jeho poznaniu. Proces prechodu z tejto prvotnej viery v Boha k najhlbšej viere v Neho je procesom spoznávania Boha, procesom zažívania Božieho diela. Ak v Boha veríš len preto, aby si veril v Boha, a nie preto, aby si Ho spoznal, tvojej viere chýba realita a nemôže sa stať čistou – o tom niet pochýb. Ak človek počas procesu zažívania Božieho diela postupne spoznáva Boha, jeho povaha sa postupne mení a jeho viera je čoraz reálnejšia. Keď teda človek uspeje vo viere v Boha, úplne si Boha získa. Dôvodom, prečo Boh vynaložil také veľké úsilie, aby sa po druhýkrát stal telom a osobne vykonal svoje dielo, bolo, aby Ho mohol človek spoznať a vidieť. Poznanie Boha^[a] je konečným cieľom, ktorý treba dosiahnuť na záver Božieho diela. Je to posledná požiadavka, ktorú Boh adresuje ľudstvu. Robí to v záujme svojho konečného svedectva. Toto dielo koná preto, aby sa k Nemu mohol človek napokon úplne obrátiť. Človek môže začať milovať Boha len tak, že Ho spozná, a na to, aby Ho mohol milovať, Ho musí poznať. Bez ohľadu na to, akým spôsobom hľadá alebo čo chce získať, musí byť schopný dosiahnuť poznanie Boha. Len tak môže človek uspokojiť Božie srdce. Iba skrze poznanie Boha môže v Neho človek skutočne veriť a iba skrze poznanie Boha sa Ho môže naozaj báť a podriadiť sa Mu. Tí, čo nepoznajú Boha, nikdy nedospejú k skutočnej podriadenosti a strachu z Boha. Poznanie Boha zahŕňa poznanie Jeho povahy, pochopenie Jeho úmyslov a toho, čím je. Nech už človek spozná akýkoľvek aspekt, každý jeden si vyžaduje, aby človek zaplatil cenu, ako aj vôľu podriadiť sa, bez ktorej by nik nevydržal nasledovať Boha až do konca. Božie dielo je príliš nezlučiteľné s predstavami človeka. Spoznať Božiu povahu a to, čím Boh je, je pre človeka priťažké a všetko, čo Boh hovorí a činí, je preňho príliš nepochopiteľné: ak človek túži nasledovať Boha, no zároveň nie je ochotný podriadiť sa Mu, nič tým nezíska. Božie dielo od stvorenia sveta až do dnešného dňa bolo pre človeka z veľkej časti nepochopiteľné a človek ho len ťažko dokázal prijať. Boh tiež vyslovil mnohé veci, v dôsledku ktorých je ťažké vyliečiť ľudské predstavy. Nikdy však neprestal konať svoje dielo len preto, lebo človek sa priveľmi trápi. Naopak, naďalej konal a hovoril, a hoci mnoho „bojovníkov“ zlyhalo, On stále koná svoje dielo a neprestajne si vyberá jednu skupinu ľudí za druhou, ktoré sú ochotné podriadiť sa Jeho novému dielu. Nemá zľutovania nad týmito padlými „hrdinami“ a váži si skôr tých, ktorí prijímajú Jeho nové dielo a slová. Čo však sleduje tým, že koná práve takýmto spôsobom, krok za krokom? Prečo stále niektorých ľudí vyraďuje a iných si vyberá? Prečo stále využíva túto metódu? Cieľom Jeho diela je umožniť človeku, aby spoznal Boha a aby Ho tak Boh získal. Princípom Jeho diela je konať ho na tých, ktorí sú schopní podriadiť sa dnešnému dielu, a nie na tých, ktorí sa podriaďujú dielu, ktoré vykonal v minulosti, a stavajú sa proti Jeho dnešnému dielu. V tom spočíva dôvod, prečo vyraďuje toľko ľudí.

Účinky lekcie spoznávania Boha sa nedostavia za deň či dva: človek musí nadobúdať skúsenosti, podstúpiť utrpenie a dosiahnuť skutočnú podriadenosť. Najprv treba začať od Božieho diela a Božích slov. Nevyhnutne musíš pochopiť, čo zahŕňa poznanie Boha, ako ho dosiahnuť a ako vidieť Boha vo svojich skúsenostiach. Toto musí urobiť každý, kto ešte nespoznal Boha. Nik nedokáže porozumieť Božiemu dielu a Božím slovám šmahom ruky ani nadobudnúť poznanie Boha v Jeho celistvosti v krátkom čase. Je nutný proces získavania skúseností, bez ktorého by nik nemohol poznať Boha ani Ho úprimne nasledovať. Čím viac diela Boh vykoná, tým viac Ho človek spozná. Čím viac je Božie dielo v rozpore s predstavami človeka, tým viac sa ľudské poznanie Boha obnovuje a prehlbuje. Keby Božie dielo zostalo navždy stále a nemenné, človek by o Bohu veľa nevedel. Medzi časom stvorenia a súčasnosťou, čo Boh konal počas Veku zákona, čo konal počas Veku milosti a čo koná počas Veku kráľovstva – musíte mať v týchto víziách veľmi jasno. Musíte poznať Božie dielo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Svedectvo o Bohu môžu vydať len tí, ktorí Ho poznajú

Poznámky pod čiarou:

a. Pôvodný text znie „dielo poznania Boha“.

Božie slová na každý deň  Úryvok 519

Človek zažíva Božie dielo, spoznáva samého seba, zbavuje sa svojej skazenej povahy a snaží sa vo svojom živote rásť – to všetko v záujme poznania Boha. Ak sa snažíš poznať iba samého seba a orezať svoju skazenú povahu, no netušíš, aké dielo Boh koná na človeku, aká veľká je Jeho spása ani ako zažívaš Božie dielo a si svedkom Jeho skutkov, potom je táto tvoja skúsenosť biedna. Ak si myslíš, že človek v živote dosiahne zrelosť len preto, lebo je schopný uviesť pravdu do praxe a zniesť utrpenie, znamená to, že si ešte nepochopil skutočný zmysel života ani Boží zámer zdokonaľovania človeka. Jedného dňa, keď sa ocitneš v náboženských cirkvách, medzi členmi Cirkvi pokánia alebo Cirkvi života, narazíš na mnohých zbožných ľudí, ktorých modlitby obsahujú „vízie“ a ktorí sa vo svojom životnom snažení cítia dotknutí a sú vedení slovami. Navyše sú v mnohých veciach schopní vydržať a upustiť od svojich plánov, pričom sa nenechajú viesť telom. Vtedy nespoznáš rozdiel: budeš veriť, že všetko, čo robia, je správne, že je to prirodzený prejav života a že je veľká škoda, že meno, v ktoré veria, je nesprávne. Nie sú takéto názory hlúpe? Prečo sa vraví, že mnohí ľudia nemajú život? Pretože nepoznajú Boha. A tak sa vraví, že nemajú Boha vo svojich srdciach a nemajú život. Ak sa tvoja viera v Boha dostala do bodu, keď si schopný dôkladne poznať Božie skutky, Božiu praktickosť a každú etapu Božieho diela, potom vlastníš pravdu. Ak nepoznáš Božie dielo ani Božiu povahu, potom tvojej skúsenosti niečo chýba. Ako Ježiš vykonal túto etapu svojho diela, ako sa vykonáva táto etapa, ako Boh konal svoje dielo vo Veku milosti, aké dielo bolo vykonané a aké dielo sa vykonáva práve v tejto etape – ak nemáš podrobné poznatky o týchto veciach, nikdy sa nebudeš cítiť istý a vždy budeš pochybovať. Ak si po období získavania skúseností schopný poznať Bohom vykonané dielo a každý jeho krok, ak si nadobudol dôkladné znalosti o tom, aké má Boh zámery pri vyslovovaní svojich slov a prečo sa toľko slov, ktoré vyslovil, nenaplnilo, potom môžeš odvážne a bez ďalších okolkov napredovať vo svojej ceste, bez obáv a zušľachťovania. Mali by ste vedieť, akými prostriedkami Boh dosahuje takú veľkú časť svojho diela. Používa na to slová, pričom zušľachťuje človeka a mení jeho predstavy prostredníctvom mnohých rôznych druhov slov. Všetko utrpenie, ktoré ste znášali, všetko zušľachťovanie, ktoré ste podstúpili, orezávanie, ktoré ste vnútorne prijali, osvietenie, ktoré ste zažili – to všetko bolo dosiahnuté prostredníctvom slov, ktoré Boh vyslovil. Na základe čoho človek nasleduje Boha? Nasleduje Ho na základe Božích slov! Božie slová sú nesmierne tajomné a okrem toho dokážu pohnúť ľudským srdcom, odhaliť veci skryté v hĺbke ľudského srdca, umožniť človeku poznať veci minulé a objaviť veci budúce. Človek teda znáša utrpenie skrze Božie slová a skrze ne sa tiež stáva dokonalým: len vtedy človek nasleduje Boha. To, čo by mal človek v tejto etape urobiť, je prijať Božie slová, a bez ohľadu na to, či sa stane dokonalým, alebo bude podrobený zušľachťovaniu, Božie slová sú zásadné. Toto je Božie dielo a to je aj vízia, ktorú by mal dnešný človek poznať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Svedectvo o Bohu môžu vydať len tí, ktorí Ho poznajú