Božie slová na každý deň  Úryvok 1

Každý z vás by sa mal znovu pozrieť na svoj doterajší život a popremýšľať nad tým, ako veril v Boha – aby si videl, či si Ho pri Jeho nasledovaní skutočne pochopil, skutočne Mu porozumel a skutočne Ho spoznal, či naozaj vieš, aký postoj má Boh k rôznym typom ľudských bytostí, či skutočne rozumieš dielu, ktoré na tebe Boh uskutočňuje, a či chápeš, ako Boh definuje každý tvoj čin. Tento Boh, ktorý je po tvojom boku, usmerňuje tvoj pokrok, určuje tvoj osud a napĺňa tvoje potreby – ako dobre v konečnom dôsledku rozumieš tomuto Bohu? Koľko toho naozaj vieš o tomto Bohu? Vieš, aké dielo na tebe vykonáva každý jeden deň? Poznáš princípy a zámery, na ktorých zakladá každý svoj krok? Vieš, ako ťa vedie? Poznáš prostriedky, ktorými sa o teba stará? Poznáš metódy, ktorými ťa vedie? Vieš, čo chce od teba získať a čo chce v tebe dosiahnuť? Poznáš Jeho postoj k rôznym typom tvojho správania? Vieš, či si človek, ktorého miluje? Poznáš pôvod Jeho radosti, hnevu, smútku a potešenia, myšlienky za týmito pocitmi a Jeho podstatu? Vieš vôbec, čo je to za Boha, v ktorého veríš? Sú tieto a ďalšie otázky niečo, čo si nikdy nechápal alebo o čom si nikdy nepremýšľal? Keď si praktizoval svoju vieru v Boha, napravil si svoje nedostatočné chápanie Boha tým, že si porozumel Božím slovám a zažil ich? Dosiahol si po prijatí Božieho disciplinovania a karhania pravú podriadenosť a záujem? Spoznal si uprostred Božieho napomínania a súdu vzdorovitosť a satanskú povahu človeka a získal si štipku pochopenia Božej svätosti? Začal si pod vedením a osvietením Božích slov zastávať nový pohľad na život? Pocítil si uprostred skúšok zoslaných Bohom, že On nestrpí ľudské urážky, a pochopil si, čo od teba požaduje a ako ťa zachraňuje? Ak nevieš, čo znamená nesprávne chápať Boha alebo ako napraviť toto nesprávne chápanie, potom možno konštatovať, že si nikdy nevstúpil do skutočného spoločenstva s Bohom a nikdy si Boha nepochopil alebo aspoň možno povedať, že si Mu nikdy nechcel porozumieť. Ak nevieš, čo je Božie disciplinovanie a karhanie, potom iste nevieš, čo je podriadenosť a záujem, alebo si sa Bohu aspoň nikdy skutočne nepodriadil ani sa o Neho nezaujímal. Ak si nikdy nezažil Božie napomínanie a súd, potom určite nebudeš vedieť, v čom spočíva Jeho svätosť, a ešte menej jasno budeš mať v tom, čo znamená ľudská vzdorovitosť. Ak si nikdy nemal naozaj správny pohľad na život alebo správny životný cieľ, stále si zmätený a nerozhodný, pokiaľ ide o tvoju budúcu cestu životom, a dokonca váhaš, či sa pohnúť vpred, potom je isté, že sa ti nikdy nedostalo Božieho osvietenia a vedenia. Možno tiež povedať, že Božie slová ťa nikdy neobdarili ani nenaplnili. Ak si ešte neprešiel Božími skúškami, potom je samozrejmé, že určite nebudeš vedieť, že Boh nestrpí ľudské urážky, nebudeš chápať, čo Boh od teba v konečnom dôsledku vyžaduje, a už vôbec nebudeš chápať, čo je v konečnom dôsledku Jeho dielom riadenia a spásy človeka. Bez ohľadu na to, koľko rokov človek veril v Boha, platí, že ak nikdy nezažil ani nepochopil žiadne Božie slová, potom iste nekráča po ceste k spáse, jeho viera v Boha je iste bez skutočného obsahu, jeho poznanie Boha je tiež určite nulové a iste vôbec netuší, čo to znamená báť sa Boha.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Predslov

Božie slová na každý deň  Úryvok 2

Božie vlastníctvo a bytie, Božia podstata, Božia povaha – to všetko bolo ľudstvu oznámené Jeho slovami. Keď človek zažije Božie slová, v procese ich uvádzania do praxe pochopí účel slov, ktoré Boh hovorí, pochopí ich zdroj a pôvod, ako aj ich zamýšľaný účinok. Pre ľudstvo sú to všetko veci, ktoré človek musí zažiť, pochopiť a dosiahnuť, aby získal pravdu a život, pochopil Božie úmysly, premenil svoju povahu a dokázal sa podriadiť Božej zvrchovanosti a Božím opatreniam. Keď človek zažije, pochopí a dosiahne tieto veci, zároveň začne postupne chápať Boha a dosiahne rôzne stupne Jeho poznania. Toto chápanie a poznanie nevychádza z niečoho, čo si človek predstavoval alebo vytvoril, ale skôr z toho, čo si v sebe uvedomuje, čo zažíva, cíti a potvrdzuje. Iba po uvedomení si, zažití, precítení a potvrdení týchto vecí nadobúda ľudské poznanie Boha obsah. Iba poznanie, ktoré človek získa v tomto čase, je skutočné a presné, a tento proces – dosiahnutie pravého chápania a poznania Boha prostredníctvom uvedomovania si, zažívania, cítenia a potvrdzovania Jeho slov – nie je ničím iným ako skutočným spoločenstvom medzi človekom a Bohom. Uprostred tohto druhu spoločenstva človek skutočne pochopí Božie úmysly, skutočne pochopí a spozná Božie vlastníctvo a bytie, naozaj pochopí a spozná Božiu podstatu, postupne pochopí a spozná Božiu povahu, dospeje k skutočnej istote a správnej definícii Božej nadvlády nad celým tvorstvom, spozná Božiu identitu a Božie postavenie a získa v nich potrebnú orientáciu. Uprostred tohto druhu spoločenstva človek krok za krokom mení svoje predstavy o Bohu, už si Ho viac nepredstavuje zjavujúceho sa z ničoho nič, nedáva voľný priechod svojim podozreniam alebo nedorozumeniam o Ňom ani Ho neodsudzuje, nesúdi a nepochybuje o Ňom. Takto bude mať človek menej sporov a menej konfliktov s Bohom a menej príležitostí búriť sa proti Nemu. Naopak, záujem človeka o Boha a podriadenosť človeka voči Bohu bude rásť a jeho bázeň pred Bohom bude čoraz reálnejšia a hlbšia. Uprostred tohto spoločenstva človek získa nielen pravdu a krst života, ale zároveň aj pravé poznanie Boha. Uprostred tohto spoločenstva bude nielen premenená ľudská povaha, ale človek získa aj spásu a pravú bázeň pred Bohom a úctu stvorenej bytosti voči Bohu. Vďaka takémuto spoločenstvu už viera človeka v Boha nebude prázdnym listom papiera, neúprimným sľubom ani formou slepého nasledovania a zbožňovania. Iba s týmto druhom spoločenstva bude život človeka deň za dňom dozrievať. Len vtedy sa jeho povaha postupne zmení a jeho viera v Boha bude krok za krokom prechádzať od hmlistej a neistej k pravej poslušnosti, záujmu a bázni, pričom človek bude v procese nasledovania Boha postupne napredovať od pasívneho k aktívnemu postoju, od negatívneho k pozitívnemu. Len s takýmto druhom spoločenstva človek dospeje k pravému pochopeniu a pravdivému poznaniu Boha. Keďže veľká väčšina ľudí nikdy nevstúpila do skutočného spoločenstva s Bohom, ich poznanie Boha sa končí na úrovni teórie, na úrovni slov a učení. To znamená, že pokiaľ ide o poznanie Boha, veľká väčšina ľudí je stále na začiatku, bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha. Uviazli na základoch tradičných foriem vzdávania úcty a na s tým spojených feudálnych poverách a romantických predstavách. Keďže ľudské poznanie Boha sa zastavilo na svojom začiatku, znamená to, že prakticky neexistuje. Odhliadnuc od toho, že človek potvrdzuje Božie postavenie a identitu, je viera človeka v Boha stále v stave hmlistej neistoty. Ak je to tak, koľko skutočnej bázne môže človek pociťovať k Bohu?

Bez ohľadu na to, ako pevne veríš v Božiu existenciu, toto nemôže nahradiť tvoje poznanie Boha ani tvoju bázeň pred Ním. Bez ohľadu na to, ako veľmi si sa tešil z Jeho požehnaní a milosti, toto nemôže nahradiť tvoje poznanie Boha. Bez ohľadu na to, ako veľmi si ochotný zasvätiť všetko, čo máš, Bohu a celý sa Mu vydať, nemôže to nahradiť tvoje poznanie Boha. Možno si sa dôverne oboznámil so slovami, ktoré Boh vyslovil, alebo ich dokonca poznáš naspamäť a dokážeš ich odriekať, ale ani to nemôže nahradiť tvoje poznanie Boha. Nech je človek akokoľvek odhodlaný nasledovať Boha, ak nikdy nemal pravé spoločenstvo s Bohom ani pravú skúsenosť s Božími slovami, potom by jeho poznanie Boha bolo len prázdnou záplatou alebo nekonečným snom. Či už si sa stretol s Bohom len letmo alebo tvárou v tvár, tvoje poznanie Boha by bolo stále nulové a tvoja bázeň pre Ním by bola len prázdna fráza alebo idealizovaný koncept.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Predslov

Božie slová na každý deň  Úryvok 3

Mnohí ľudia berú Božie slová do ruky a čítajú ich deň čo deň, dokonca až do tej miery, že sa všetky klasické pasáže starostlivo naučia naspamäť, ako keby to bol ich najcennejší majetok, a navyše všade kážu Božie slová, poskytujú Božie slová iným a pomáhajú im nimi. Myslia si, že takto vydávajú svedectvo o Bohu, svedčia o Jeho slovách a nasledujú Božiu cestu. Domnievajú sa, že takto žijú podľa Božích slov, prinášajú Jeho slová do svojho vlastného života a že sa im za to dostane Božej chvály, spásy a zdokonalenia. No aj keď Božie slová kážu, nikdy sa nimi neriadia v praxi ani sa nepokúšajú porovnávať sa s tým, čo je v nich zjavené. Namiesto toho ich používajú, aby si podvodom získali obdiv a dôveru iných, aby sa sami ujali riadenia a spreneverili a ukradli Božiu slávu. Márne dúfajú, že sa im podarí využiť príležitosť, ktorú im ponúka šírenie Božích slov, aby získali Božie dielo a Jeho chválu. Prešlo mnoho rokov, ale títo ľudia si kázaním Božích slov nielenže nedokázali zaslúžiť Božiu chválu, nielenže nedokázali objaviť cestu, ktorú by mali nasledovať pri vydávaní svedectva o Božích slovách, nielenže nepomáhali sebe ani nepodporovali seba, keď pomáhali a podporovali iných Božími slovami, a nielenže nedokázali poznať Boha ani prebudiť v sebe pravú bázeň pred Bohom, keď konali všetky tieto veci. Naopak, ich nesprávne chápanie Boha je čoraz hlbšie, ich nedôvera k Nemu je čoraz väčšia a ich predstavy o Ňom sú čoraz prehnanejšie. Živení a vedení svojimi teóriami o Božích slovách sa zdajú byť úplne vo svojom živle, ako keby bez námahy predvádzali svoje schopnosti, ako keby našli svoj zmysel života, svoje poslanie, a ako keby získali nový život a boli spasení. Akoby s Božími slovami, ktoré sa im v prednese svižne kotúľajú z jazyka, získali pravdu, pochopili Božie úmysly a objavili cestu k poznaniu Boha. Akoby pri kázaní Božích slov často stretli Boha tvárou v tvár. Okrem toho sú často „dojatí“ k záchvatom plaču a vedení „Bohom“ v Božích slovách. Zdá sa, že sa neprestajne chytajú Jeho úprimného záujmu a láskavého úmyslu a že zároveň pochopili Božiu spásu človeka a Božie riadenie, spoznali Jeho podstatu a pochopili Jeho spravodlivú povahu. Zdá sa, že na tomto základe veria v Božiu existenciu ešte pevnejšie, viac si uvedomujú Jeho vznešený stav a ešte hlbšie cítia Jeho veľkoleposť a vznešenosť. Keďže oplývajú povrchným poznaním Božích slov, mohlo by sa zdať, že ich viera vzrástla, ich odhodlanie znášať utrpenie sa posilnilo a ich poznanie Boha sa prehĺbilo. Netušia však, že kým skutočne nezažijú Božie slová, celé ich poznanie Boha a všetky ich predstavy o Ňom vychádzajú len z ich vlastných zbožných prianí a dohadov. Ich viera by neobstála v žiadnej Božej skúške, ich takzvaná duchovnosť a postavenie by jednoducho neobstáli v Božej skúške alebo kontrole, ich odhodlanosť je len hrad postavený z piesku a ich takzvané poznanie Boha nie je nič iné než výplod ich fantázie. V skutočnosti si títo ľudia, ktorí takpovediac vložili veľa úsilia do Božích slov, nikdy neuvedomili, čo je skutočná viera, čo je skutočná podriadenosť, čo je skutočná starostlivosť alebo čo je skutočné poznanie Boha. Preberajú teórie, predstavivosť, znalosti, nadania, tradície, povery a dokonca aj morálne hodnoty ľudstva a robia z nich „kapitál“ a „zbrane“ pre vieru v Boha a Jeho nasledovanie, ba dokonca z nich urobili základy svojej viery v Boha a svojho nasledovania Boha. Zároveň berú tento kapitál a zbrane a robia z nich magické talizmany, cez ktoré spoznávajú Boha, aby čelili Božím kontrolám a skúškam, napomínaniu a súdu. To, čo získajú, nakoniec stále pozostáva len zo záverov o Bohu, ktoré sú presiaknuté náboženskými konotáciami, feudálnymi poverami a všetkým, čo je romantické, groteskné a tajomné. Ich spôsob poznania a definovania Boha je vtlačený do rovnakej formy ako spôsob, akým ľudia veria iba v Nebo nad hlavou alebo v Starca na Nebi, zatiaľ čo Božia praktickosť, Jeho podstata, Jeho povaha, Jeho vlastníctvo a bytie a tak ďalej – všetko, čo sa týka samého skutočného Boha – sú veci, ktoré ich poznanie nedokázalo pochopiť, od ktorých je ich poznanie úplne oddelené, ba dokonca tak vzdialené ako severný a južný pól. Hoci títo ľudia žijú pod opaterou a výživou Božích slov, týmto spôsobom predsa len nedokážu skutočne kráčať po ceste bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Skutočným dôvodom je to, že sa nikdy nezoznámili s Bohom ani s Ním nikdy nemali skutočný kontakt alebo spoločenstvo, a preto je pre nich nemožné dospieť k vzájomnému porozumeniu s Bohom alebo prebudiť v sebe pravú vieru v Boha, nasledovanie alebo uctievanie Boha. Tento spôsob nazerania na Boha a Božie slová, táto ich perspektíva a postoj ich odsúdili k tomu, že napriek svojmu úsiliu skončia s prázdnymi rukami a že nikdy v celej večnosti nedokážu kráčať po ceste bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Cieľ, o ktorý sa usilujú, a smer, ktorým idú, znamenajú, že sú Božími nepriateľmi na celú večnosť a že nikdy nedokážu prijať spásu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Predslov

Božie slová na každý deň  Úryvok 4

Ak by mal človek, ktorý po mnoho rokov nasledoval Boha a mnohé roky sa z Jeho slov tešil, v podstate rovnakú definíciu Boha ako niekto, kto padá na kolená pred modlami, potom by to znamenalo, že tento človek nedosiahol realitu Božích slov. Je to preto, že jednoducho nevstúpil do reality Božích slov, a preto realita, pravda, úmysly a požiadavky na ľudstvo, ktoré sú obsiahnuté v Božích slovách, nemajú s týmto človekom vôbec nič spoločné. To znamená, že bez ohľadu na to, ako tvrdo môže taký človek pracovať na povrchnom význame Božích slov, všetko je márne: pretože to, o čo sa usiluje, sú len slová, a aj to, čo získa, budú nevyhnutne len slová. Či už sú slová vyslovené Bohom navonok jasné alebo hlboké, všetko sú to pravdy, ktoré človek nevyhnutne potrebuje pri svojom vstupe do života. Sú prameňom živých vôd, ktorý umožňuje človeku prežiť v duchu aj v tele. Poskytujú to, čo človek potrebuje, aby zostal nažive: princípy a presvedčenie pre každodenný život, cestu, ktorou musí ísť k spáse, ako aj jej cieľ a smer, každú pravdu, ktorú by mal vlastniť ako stvorená bytosť pred Bohom, a každú pravdu o tom, ako sa má človek podriadiť Bohu a uctievať Ho. Tieto veci sú zárukou prežitia človeka, sú jeho každodenným chlebom a tiež pevnou oporou, ktorá človeku umožňuje, aby bol silný a dokázal stáť vzpriamene. Sú bohaté na pravdu-realitu, s ktorou stvorené ľudstvo prežíva normálnu ľudskú prirodzenosť, bohaté na pravdu, ktorou sa ľudstvo oslobodzuje od skazenosti a uniká satanovým nástrahám, a bohaté na neúnavné učenie, napomínanie, povzbudzovanie a útechu, ktoré Stvoriteľ dáva stvorenému ľudstvu. Sú majákom, ktorý vedie a osvecuje ľudí, aby pochopili všetko, čo je pozitívne, zárukou, ktorá zabezpečuje, že ľudia budú žiť a vlastniť všetko, čo je spravodlivé a dobré, sú kritériom, podľa ktorého sa merajú všetci ľudia, udalosti a veci, a tiež navigačná značka, ktorá vedie ľudí k spáse a k ceste svetla. Iba v praktickej skúsenosti s Božími slovami môže byť človek obdarený pravdou a životom. Len tak môže človek pochopiť, čo je normálna ľudská prirodzenosť, čo je zmysluplný život, čo je pravá stvorená bytosť, čo je skutočná podriadenosť Bohu. Len tak môže človek pochopiť, ako sa má zaujímať o Boha, ako si splniť povinnosť stvorenej bytosti a ako získať podobu skutočného človeka. Iba tak môže človek pochopiť, čo znamená pravá viera a pravé uctievanie. Len tak môže človek pochopiť, kto je Zvrchovaným nad nebesami, zemou a všetkými vecami. Iba tak môže človek pochopiť prostriedky, ktorými Ten, ktorý je Zvrchovaným nad všetkým tvorstvom, vládne tvorstvu, vedie ho a stará sa oň. A iba tak môže človek pochopiť prostriedky, ktorými Ten, ktorý je Pánom všetkého tvorstva, existuje, prejavuje sa a pôsobí. Človek oddelený od skutočnej skúsenosti Božích slov nedisponuje pravým poznaním a chápaním Božích slov a pravdy. Taký človek je vyložene živá mŕtvola a prázdna škrupina a žiadne znalosti o Stvoriteľovi s ním nemajú vôbec nič spoločné. V Božích očiach taký človek v Neho nikdy neveril ani Ho nikdy nenasledoval, a tak ho Boh neuznáva ani ako svojho veriaceho, ani ako svojho nasledovníka, a už vôbec nie ako pravú stvorenú bytosť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Predslov

Božie slová na každý deň  Úryvok 5

Pravá stvorená bytosť musí vedieť, kto je Stvoriteľ, na čo slúži stvorenie človeka, ako vykonávať povinnosti stvorenej bytosti a ako uctievať Pána všetkého tvorstva. Musí chápať, uvedomovať si, poznať a brať ohľad na úmysly, želania a požiadavky Stvoriteľa a musí nasledovať cestu Stvoriteľa – cítiť bázeň pred Bohom a vyhýbať sa zlu.

Čo znamená bázeň pred Bohom? A ako sa dá vyhnúť zlu?

„Bázeň pred Bohom“ neznamená bezmenný strach a hrôzu. Neznamená to vyhýbať sa, udržiavať si odstup, slepo zbožňovať alebo veriť poverám. Je to skôr obdiv, úcta, dôvera, porozumenie, záujem, podriadenosť, zasvätenie, láska, ako aj bezpodmienečné uctievanie bez sťažností, zadosťučinenie a poddanie sa. Bez pravého poznania Boha ľudstvo nedosiahne pravý obdiv, pravú dôveru, pravé porozumenie, pravý záujem či podriadenosť, ale iba strach a nepokoj, iba pochybnosti, nedorozumenie, výhovorky a vyhýbanie sa. Bez pravého poznania Boha ľudstvo nedosiahne pravé zasvätenie ani zadosťučinenie. Bez pravého poznania Boha ľudstvo nedosiahne pravé uctievanie ani poddanie sa, iba slepé zbožňovanie a povery. Bez pravého poznania Boha ľudstvo nemôže nasledovať Božiu cestu, cítiť bázeň pred Bohom ani sa vyhýbať zlu. Naopak, všetky činnosti a správanie človeka budú plné vzdoru a neposlušnosti, krivých obvinení a ohováračských súdov Boha, ako aj zlých skutkov v rozpore s pravdou a s pravým významom Božích slov.

Keď bude mať ľudstvo pravú dôveru v Boha, bude Ho úprimne nasledovať a závisieť od Neho. Iba so skutočnou dôverou v Boha a závislosťou od Neho môže ľudstvo dosiahnuť pravé porozumenie a pochopenie – a so skutočným pochopením Boha prichádza skutočný záujem o Neho. Iba s pravým záujmom o Boha môže ľudstvo dosiahnuť pravú podriadenosť. Iba s pravou podriadenosťou voči Bohu môže ľudstvo dosiahnuť pravé zasvätenie. Iba s pravým zasvätením Bohu môže ľudstvo dosiahnuť zadosťučinenie, ktoré je bezpodmienečné a bez sťažností. Iba s pravou dôverou a závislosťou, pravým porozumením a záujmom, pravou podriadenosťou, pravým zasvätením a zadosťučinením môže ľudstvo naozaj spoznať Božiu povahu a podstatu a tiež spoznať identitu Stvoriteľa. Iba ak ľudstvo skutočne spozná Stvoriteľa, môže v sebe prebudiť pravé uctievanie a poddanie sa. Iba vtedy, keď dosiahne pravú úctu a poddanie sa pred Stvoriteľom, sa ľudstvo naozaj dokáže vzdať svojich zlých spôsobov, teda vyhýbať sa zlu.

Toto predstavuje celý proces „bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu“ a je tiež obsahom bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Toto je cesta, ktorú treba prejsť na dosiahnutie bázne pred Bohom a vyhýbanie sa zlu.

„Bázeň pred Bohom a vyhýbanie sa zlu“ a poznanie Boha sú neoddeliteľne spojené nespočetnými vláknami a spojenie medzi nimi je evidentné. Ak sa chce človek vyhnúť zlu, musí mať najprv skutočnú bázeň pred Bohom. Ak chce človek dosiahnuť skutočnú bázeň pred Bohom, musí najprv skutočne poznať Boha. Ak chce človek spoznať Boha, musí najprv zakúsiť Božie slová, vstúpiť do reality Božích slov, zakúsiť Božie karhanie a disciplinovanie, Jeho napomínanie a súd. Ak chce človek zažiť Božie slová, musí sa najprv stretnúť tvárou v tvár s Božími slovami, stretnúť sa tvárou v tvár s Bohom a prosiť Ho, aby mu poskytol príležitosti zažiť Božie slová v rôznych prostrediach zahŕňajúcich rôznych ľudí, udalosti a predmety. Ak sa chce človek stretnúť tvárou v tvár s Bohom a s Božími slovami, musí mať najprv prosté a úprimné srdce, ochotu prijať pravdu, vôľu znášať utrpenie, odhodlanie a odvahu vyhýbať sa zlu a túžbu stať sa pravou stvorenou bytosťou… Týmto spôsobom, krok za krokom, sa budeš čoraz viac približovať k Bohu, tvoje srdce bude čoraz čistejšie a tvoj život a jeho hodnota budú vďaka tvojmu spoznávaniu Boha čoraz zmysluplnejšie a žiarivejšie. Až kým jedného dňa nebudeš cítiť, že Stvoriteľ už nie je hádankou, že Stvoriteľ pred tebou nikdy nebol skrytý, že Stvoriteľ si pred tebou nikdy neschovával tvár, že Stvoriteľ nie je od teba vôbec ďaleko, že Stvoriteľ už nie je ten, po ktorom neustále túžiš vo svojich myšlienkach a ktorého nemôžeš dosiahnuť svojimi pocitmi, že On naozaj a skutočne stojí na stráži po tvojej ľavici aj pravici, dáva ti život a riadi tvoj osud. Nie je na vzdialenom obzore ani sa neukryl vysoko v oblakoch. Je priamo po tvojom boku, bdie nad tebou a nad všetkými. On je všetko, čo máš, a to jediné, čo máš. Taký Boh ti dovoľuje milovať Ho zo srdca, držať sa Ho, byť Mu nablízku, obdivovať Ho, báť sa, že Ho stratíš a že viac nebudeš ochotný sa Ho zrieknuť, vzdorovať Mu, vyhýbať sa Mu alebo sa od Neho vzďaľovať. Všetko, čo chceš, je starať sa o Neho, podriadiť sa Mu, odmeniť sa Mu za všetko, čo ti dáva, a poddať sa Jeho nadvláde. Už viac neodmietaš, aby si sa Ním nechal viesť, aby sa o teba staral, bdel nad tebou a zaopatroval ťa. Už viac neodmietaš to, čo ti prikazuje a ustanovuje. Všetko, čo chceš, je nasledovať Ho, byť pri Ňom v Jeho spoločnosti. Všetko, čo chceš, je prijať Ho ako svoj jediný život, prijať Ho ako svojho jediného Pána, svojho jediného Boha.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Predslov

Božie slová na každý deň  Úryvok 6

Ľudské presvedčenie nemôže nahradiť pravdu

Niektorí ľudia dokážu znášať ťažkosti, zaplatiť cenu, navonok sa správajú ukážkovo, sú pomerne uznávaní a tešia sa obdivu iných. Povedali by ste, že tento druh vonkajšieho správania možno považovať za praktizovanie pravdy? Možno určiť, či takíto ľudia uspokojujú Božie úmysly? Prečo ľudia zas a znova vidia takýchto jednotlivcov a myslia si, že uspokojujú Boha, kráčajú po ceste praktizovania pravdy a nasledujú Božiu cestu? Prečo takto niektorí ľudia zmýšľajú? Existuje na to len jedno vysvetlenie. Aké? Mnoho ľudí totiž nemá v niektorých otázkach celkom jasno – ako napríklad, čo znamená praktizovať pravdu, uspokojovať Boha a naozaj vlastniť pravdu-realitu. Preto sa niektorí ľudia často dajú zavádzať tými, ktorí navonok pôsobia duchovne, vznešene, ušľachtilo a veľkolepo. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí dokážu výrečne hovoriť o slovách a učeniach a ktorých reč a činy sa zdajú byť hodné obdivu, tí, ktorí sa nimi dajú oklamať, sa nikdy nepozreli na podstatu svojich činov, na zásady skrývajúce sa za ich skutkami, ani na to, aké sú ich ciele. Ba čo viac, nikdy sa nepozreli ani na to, či sa títo ľudia naozaj podriaďujú Bohu, a ani nezistili, či sa skutočne boja Boha a vyhýbajú zlu. Nikdy nerozpoznali ľudskú prirodzenosť-podstatu týchto ľudí. Naopak, počnúc prvým krokom, keď sa s nimi zoznámili, postupne začali týchto ľudí obdivovať a uctievať a napokon sa stali ich modlami. Navyše, u niektorých ľudí sú idoly, ktoré uctievajú – a ktoré, ako veria, že môžu opustiť svoje rodiny a zamestnanie a ktoré sa zdajú byť povrchne schopné zaplatiť cenu –, tými, čo skutočne uspokojujú Boha a môžu naozaj dosiahnuť dobré výsledky a dobré konečné osudy. V ich mysliach sú tieto modly tými, ktorých Boh chváli. Čo ich vedie k tomu, aby niečomu takému verili? Čo je podstatou tejto záležitosti? K akým dôsledkom môže viesť? Poďme najprv diskutovať o otázke jej podstaty.

Tieto otázky týkajúce sa názorov ľudí, ich spôsobov praktizovania, zásad, ktoré sa rozhodli prijať, a toho, na čo sa každý z nich zameriava, v podstate nemajú nič spoločné s Božími požiadavkami voči ľudstvu. Či už sa ľudia zameriavajú na povrchnosti alebo na hlboké otázky, na slová a učenia alebo na skutočnosť, nepridŕžajú sa toho, čoho by sa mali pridŕžať najviac, ani nepoznajú to, čo by mali poznať najlepšie. Dôvodom je to, že ľudia vôbec nemajú radi pravdu; celkovo nie sú ochotní venovať čas a snahu hľadaniu a uplatňovaniu zásad praxe, ktoré sa nachádzajú v Božích výrokoch. Namiesto toho radšej používajú skratky a súhrnne hodnotia to, čomu rozumejú a čo poznajú ako dobrú prax a dobré správanie. Tento súhrn sa potom stáva ich vlastným cieľom, za ktorým sa snažia ísť a ktorý považujú za pravdu, určenú na praktizovanie. Priamym dôsledkom tohto je, že ľudia používajú dobré ľudské správanie ako náhradu za praktizovanie pravdy, čo zároveň uspokojuje ich túžbu získať si priazeň Boha. To im poskytuje prostriedky na boj s pravdou, ktoré používajú aj na argumentáciu a súperenie s Bohom. Ľudia zároveň bezcharakterne odsúvajú Boha na vedľajšiu koľaj a na Jeho miesto stavajú modly, ktoré obdivujú. Existuje len jedna hlavná príčina, ktorá spôsobuje, že ľudia konajú a zaujímajú také nevedomé postoje alebo majú jednostranné stanoviská a praktiky – a dnes vám o nej poviem: príčina spočíva v tom, že aj keď ľudia možno nasledujú Boha, každý deň sa k Nemu modlia a dennodenne čítajú Jeho výroky, v skutočnosti nechápu Jeho úmysly. Tam je pes zakopaný. Keby niekto rozumel Božiemu srdcu a vedel, čo má rád, čo nenávidí, čo chce, čo zavrhuje, koho miluje, koho nemá rád, aké kritérium používa, keď kladie na ľudí svoje požiadavky, a aký prístup uplatňuje pri ich zdokonaľovaní, mohol by mať takýto človek stále svoj osobný názor? Mohli by takíto ľudia jednoducho odísť a uctievať niekoho iného? Mohol by sa ich modlou stať obyčajný človek? Ľudia, ktorí chápu Božie úmysly, majú o niečo racionálnejší pohľad na vec. Neurobia si náhodne modlu zo skazeného človeka, ani sa popri kráčaní po ceste praktizovania pravdy nebudú domnievať, že slepé dodržiavanie niekoľkých jednoduchých pravidiel alebo zásad sa rovná uvádzaniu pravdy do praxe.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 7

Existuje mnoho názorov na kritériá, podľa ktorých Boh určuje výsledky ľudí

Keď vezmeme do úvahy, že každého človeka zaujíma jeho vlastný výsledok, viete, ako ho Boh určuje? Akým spôsobom Boh stanovuje niečí výsledok? A okrem toho, aké kritérium používa na jeho stanovenie? Keď výsledok človeka ešte nie je stanovený, čo robí Boh, aby ho zjavil? Vie to niekto? Ako som povedal pred chvíľou, sú ľudia, ktorí už veľmi dlho skúmajú Božie slová v snahe nájsť nejaké náznaky o výsledkoch ľudí, o kategóriách, na ktoré sa tieto výsledky delia, a o rôznych výsledkoch, ktoré čakajú na rôzne druhy ľudí. Dúfajú tiež, že sa im podarí zistiť, ako Božie slovo vplýva na výsledky ľudí, aké kritérium používa a ako presne stanovuje výsledok človeka. Napokon však títo ľudia nikdy nenájdu žiadne odpovede. V skutočnosti sa toho o tejto otázke v rámci Božích výrokov povedalo len veľmi málo. Prečo je to tak? Pokým sa výsledky ľudí ešte nezjavia, Boh nechce nikomu prezradiť, čo sa nakoniec stane, ani nechce nikoho vopred informovať o jeho konečnom osude – pre ľudstvo by to totiž nebolo vôbec prospešné. Tu a teraz vám chcem povedať len o spôsobe, akým Boh určuje výsledky ľudí, o zásadách, ktoré používa vo svojom diele na určenie a prejavenie týchto výsledkov, a o norme, ktorú používa na určenie toho, či niekto prežije alebo nie. Nie sú to otázky, ktoré vás najviac znepokojujú? Ako teda ľudia veria, že Boh stanovuje výsledky ľudí? Práve ste sa o tom čiastočne zmienili: niektorí z vás povedali, že to súvisí s verným plnením si povinností a vydaním sa Bohu; iní zasa, že ide o podriadenie sa Bohu a Jeho uspokojenie; ďalší tvrdili, že dôležitým faktorom je vydať sa Bohu na milosť a nemilosť; a poniektorí povedali, že kľúčom je nepútať na seba pozornosť… Keď uvádzate tieto pravdy do praxe a keď praktizujete svoju vieru v súlade so zásadami, ktoré považujete za správne, viete, čo si o tom myslí Boh? Uvažovali ste niekedy o tom, či takýto postup uspokojuje Jeho úmysly? Spĺňa Jeho normu? Napĺňa Jeho požiadavky? Verím, že väčšina ľudí sa nad týmito otázkami príliš nezamýšľa. Jednoducho len mechanicky aplikujú časť Božieho slova, časť kázní alebo normy určitých duchovných predstaviteľov a nútia sa robiť rôzne veci. Veria, že toto je správny spôsob, a tak sa ho stále pridŕžajú a vykonávajú ho bez ohľadu na to, čo sa nakoniec stane. Niektorí ľudia si myslia: „Mám vieru už toľko rokov, vždy som ju praktizoval takto. Cítim, že som naozaj uspokojil Boha a že som z toho aj veľa vyťažil. Je to preto, že som počas tohto obdobia pochopil mnohé pravdy, ako aj mnohé veci, ktoré som predtým nechápal. Konkrétne sa zmenili mnohé moje predstavy a názory, výrazne sa zmenili moje životné hodnoty a teraz tomuto svetu celkom dobre rozumiem.“ Títo ľudia veria, že ide o žatvu a že je to konečný výsledok Božieho diela pre ľudstvo. Ak by sme vzali do úvahy všetky tieto normy a vaše praktizovanie viery, čo si myslíte, uspokojujete Božie úmysly? Niektorí z vás úplne sebaisto povedia: „Samozrejme! Praktizujeme vieru podľa Božieho slova; praktizujeme ju podľa toho, čo kázal a zvestoval Najvyšší. Vždy si plníme svoje povinnosti a neustále nasledujeme Boha, ktorého sme nikdy neopustili. Preto môžeme s úplnou istotou povedať, že uspokojujeme Boha. Bez ohľadu na to, do akej miery chápeme Jeho úmysly a Jeho slovo, vždy sme na ceste, na ktorej sa usilujeme byť v súlade s Bohom. Pokiaľ konáme a praktizujeme vieru správne, potom určite dosiahneme správny výsledok.“ Čo si myslíte o tomto pohľade? Je správny? Možno sa nájdu aj takí, ktorí povedia: „Nikdy predtým som o týchto veciach neuvažoval. Len sa domnievam, že pokiaľ budem vykonávať svoju povinnosť a konať v súlade s požiadavkami Božích výrokov, potom prežijem. Nikdy som sa nezaoberal otázkou, či dokážem uspokojiť Božie srdce, ani som nikdy neuvažoval nad tým, či spĺňam Bohom určenú normu. Keďže mi Boh nikdy nič nepovedal ani mi neposkytol žiadne jasné pokyny, verím, že pokiaľ budem neprestajne pracovať, bude spokojný a nemal by na mňa klásť žiadne ďalšie požiadavky.“ Sú tieto presvedčenia správne? V Mojom ponímaní tento spôsob praktizovania viery, tento spôsob myslenia a tieto názory zahŕňajú nereálne predstavy, ako aj trochu zaslepenosti. Možno sa pre to, čo hovorím, niektorí z vás cítia trochu sklamaní a pomyslia si: „Zaslepenosť? Ak je to zaslepenosť, potom je naša nádej na spásu a prežitie veľmi malá a neistá, však? Tým, že to formuluješ takto, nedávaš nám náhodou studenú sprchu?“ Bez ohľadu na to, čomu veríte, to, čo hovorím a robím, vo vás nemá vyvolať pocit, akoby ste dostávali studenú sprchu. Skôr to má zlepšiť vaše chápanie Božích úmyslov a toho, čo si Boh myslí, čo chce dosiahnuť, aké typy ľudí má rád, čo neznáša, čím pohŕda, aký typ človeka chce získať a aký typ človeka zavrhuje. Má to dodať vašej mysli jasnosť a umožniť vám jasne pochopiť, ako veľmi sa činy a myšlienky každého z vás vzdialili od normy, ktorú požaduje Boh. Naozaj treba diskutovať o týchto témach? Viem totiž, že máte vieru už veľmi dlho a počuli ste mnoho kázní, ale najviac vám chýbajú práve tieto veci. Hoci ste si do svojich zápisníkov zapísali každú pravdu, naučili ste sa a vryli si do srdca niektoré veci, ktoré vy osobne považujete za dôležité, a hoci plánujete tieto veci používať na to, aby ste uspokojili Boha počas svojho praktizovania viery, aby ste ich použili, keď sa ocitnete v núdzi, a na prekonanie ťažkých chvíľ, ktoré vás čakajú, alebo jednoducho na to, aby vás tieto veci sprevádzali počas vášho života, pokiaľ ide o Mňa, bez ohľadu na to, ako to robíte, ak to jednoducho robíte, nie je to až také dôležité. Čo je teda veľmi dôležité? Dôležité je to, že kým praktizuješ vieru, musíš v hĺbke duše s úplnou istotou vedieť, či všetko, čo robíš – každý jeden skutok –, je alebo nie je v súlade s tým, čo chce Boh. A či všetky tvoje činy, všetky tvoje myšlienky, výsledky a cieľ, ktoré chceš dosiahnuť, skutočne uspokojujú Božie úmysly a napĺňajú Jeho požiadavky, ako aj to, či On ich schvaľuje alebo nie. Práve to je veľmi dôležité.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 8

Nasledujte Božiu cestu: bojte sa Boha a vyhýbajte sa zlu

Existuje jedno úslovie, ktoré by ste mali vziať na vedomie. Verím, že toto úslovie je veľmi dôležité, pretože Mne prichádza na um nespočetne veľakrát každý jeden deň. Prečo je to tak? Je to tak preto, že vždy, keď sa s niekým stretnem, vždy, keď počujem niekoho príbeh a vždy, keď si vypočujem skúsenosť alebo svedectvo veriaceho človeka, používam toto úslovie, aby som vo svojom srdci určil, či tento človek je alebo nie je typom človeka, ktorého Boh chce a ktorého má rád. Ako teda toto úslovie znie? Teraz určite napäto čakáte. Keď vám toto úslovie odhalím, možno sa budete cítiť sklamaní, pretože sú medzi vami takí, ktorí ho už dlhé roky skloňujú vo všetkých pádoch. Ja som ho však ani raz nespomenul. Toto úslovie prebýva v Mojom srdci. Takže, aké je toto príslovie? Znie takto: „Nasledujte Božiu cestu: bojte sa Boha a vyhýbajte sa zlu.“ Nie je mimoriadne prosté? Napriek svojej jednoduchosti však ľudia, ktorí týmto slovám skutočne hlboko rozumejú, pocítia, že majú veľkú váhu, že toto úslovie je pre praktizovanie viery človeka veľmi cenné, že je to verš z jazyka života, ktorý obsahuje skutočnosť pravdy, že predstavuje celoživotný cieľ pre tých, ktorí sa snažia uspokojiť Boha, a že je to celoživotná cesta, ktorou by sa mal uberať každý, kto berie ohľad na Božie úmysly. Ako to teda vnímate vy – nie je tento výrok pravdivý? Má alebo nemá taký veľký význam? Možno o ňom niektorí z vás premýšľajú a snažia sa ho pochopiť a možno sú medzi vami aj takí, ktorí o ňom dokonca pochybujú: Je toto úslovie veľmi dôležité? Má veľký význam? Je potrebné ho tak zdôrazňovať? Možno sú medzi vami aj takí, ktorým sa toto úslovie príliš nepáči. Domnievajú sa totiž, že vziať Božiu cestu a zhrnúť ju do jediného úslovia je príliš zjednodušujúce. Vziať všetko, čo Boh povedal, a zhrnúť to do jediného výroku – neznamenalo by to, že Boh je príliš bezvýznamný? Je to tak? Je možné, že väčšina z vás úplne nechápe hlboký význam týchto slov. Aj keď ste si ich všetci zapísali, nemáte v úmysle uložiť si tento výrok do srdca; jednoducho ste si ho zapísali do svojich zápisníkov, aby ste sa k nemu vo voľnom čase vracali a uvažovali o ňom. Niektorí z vás sa ani nebudú namáhať, aby si toto úslovie zapamätali, nieto ešte, aby sa ho pokúsili dobre využiť. Prečo však toto úslovie spomínam? Bez ohľadu na váš pohľad a na to, čo si myslíte, musel som toto úslovie spomenúť, pretože je zásadné pre to, ako Boh určuje výsledky ľudí. Bez prihliadnutia na to, ako tento výrok momentálne chápete alebo ako k nemu pristupujete, aj tak vám poviem toto: Ak ľudia dokážu uviesť slová tohto výroku do praxe, vykonajú ich a budú mať bázeň pred Bohom a budú sa vyhýbať zlu, potom budú mať istotu, že prežijú a určite získajú dobré výsledky. Ak však nedokážeš naplniť normu stanovenú týmto výrokom, potom možno povedať, že tvoj výsledok je neznámy. O tomto výroku vám hovorím pre vašu vlastnú duševnú prípravu a preto, aby ste vedeli, akú normu používa Boh, aby si vás preveril.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 9

Boh využíva rôzne skúšky, aby preveril, či sa Ho ľudia boja a vyhýbajú sa zlu

V každom veku Božieho diela Boh ľuďom venuje isté slová a oznamuje im isté pravdy. Tieto pravdy slúžia ako cesta, ktorej by sa ľudia mali pridŕžať, ktorú by mali nasledovať, ktorá im umožňuje báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Ľudia by ju mali uvádzať do praxe a držať sa jej vo svojom živote a počas svojej životnej cesty. Práve z týchto dôvodov Boh dáva tieto výroky ľudstvu. Týchto slov, ktoré pochádzajú od Boha, by sa ľudia mali držať, pretože držať sa ich znamená získať život. Ak sa ich človek nedrží, neuvádza ich do praxe a nežije Božie slová vo svojom živote, nepraktizuje pravdu. Okrem toho platí, že ak ľudia nepraktizujú pravdu, potom sa neboja Boha a nevyhýbajú sa zlu, ani nemôžu uspokojiť Boha. Ľudia, ktorí nie sú schopní uspokojiť Boha, nemôžu prijať Jeho chválu. Takíto ľudia nezískajú žiadny výsledok. Ako teda Boh v priebehu svojho diela určuje výsledok človeka? Aké metódy používa na určenie výsledku človeka? Možno v tejto chvíli ešte trochu tápete, ale keď vám poviem o tomto procese, bude vám to celkom jasné, pretože mnohí z vás to už sami zažili.

V priebehu svojho diela, už od počiatku, Boh pripravil skúšky pre každého človeka – alebo takpovediac pre každého človeka, ktorý Ho nasleduje – a tieto skúšky sú rôzne veľké. Sú ľudia, ktorí zakúsili skúšku odmietnutia zo strany rodiny, tí, ktorí zažili skúšku nepriateľského prostredia, tí, ktorí sa museli vysporiadať so skúškou zatknutia a mučenia, tí, ktorí boli postavení pred skúšku voľby, aj tí, ktorí čelili skúške peňazí a postavenia. Stručne povedané, každý z vás čelil rôznym skúškam. Prečo Boh koná práve takto? Prečo sa ku každému správa takýmto spôsobom? O aký výsledok sa usiluje? Chcem vám oznámiť dôležitú informáciu: Boh chce zistiť, či je daný človek typom človeka, ktorý sa Ho bojí a vyhýba sa zlu. Znamená to, že keď ťa Boh skúša a stavia ťa tvárou v tvár určitým okolnostiam, Jeho úmyslom je zistiť, či si človek, ktorý sa Ho bojí a vyhýba sa zlu. Ak niekto čelí povinnosti strážiť obetu a táto povinnosť vedie k tomu, že sa dostane do kontaktu s Božou obetou, povedal by si, že je to niečo, čo pripravil Boh? Nepochybne áno! Všetko, s čím sa stretneš, je niečo, čo pripravil Boh. Keď sa stretneš s touto záležitosťou, Boh ťa bude potajme pozorovať a sledovať, aké rozhodnutia robíš, ako praktizuješ vieru a aké myšlienky ti napadajú. Boha najviac zaujíma konečný výsledok, pretože práve tento výsledok Mu pomôže určiť, či si v tejto konkrétnej skúške splnil Jeho normu. Keď sa však ľudia stretnú s nejakým problémom, často sa nezamýšľajú nad tým, prečo mu čelia, čo od nich Boh očakáva, čo v nich chce vidieť alebo čo chce od nich získať. Takíto ľudia si zoči-voči tomuto problému len pomyslia: „Toto je niečo, čomu musím čeliť; musím byť opatrný, nie ľahkovážny! Nech sa deje čokoľvek, toto je Božia obeta a ja sa jej nemôžem dotknúť.“ Ľudia s takýmito zjednodušenými myšlienkami sa domnievajú, že si splnili svoje povinnosti. Priniesol by výsledok tejto skúšky Bohu uspokojenie alebo nie? Len do toho, hovor o tom. (Ak majú ľudia bohabojné srdce, keď budú čeliť povinnosti, ktorá im umožní prísť do kontaktu s Božou obetou, zvážia, aké ľahké by bolo uraziť Božiu povahu, a to ich prinúti postupovať opatrne.) Tvoja odpoveď je na správnej ceste, ale ešte nie je úplne správna. Nasledovať Božiu cestu neznamená dodržiavať povrchné pravidlá; skôr to znamená, že keď čelíš nejakému problému, v prvom rade ho budeš vnímať ako situáciu, ktorú pripravil Boh, ako povinnosť, ktorú ti udelil, alebo ako úlohu, ktorú ti zveril. Keď čelíš takémuto problému, mal by si ho dokonca vnímať ako skúšku, ktorú pre teba pripravil Boh. Keď sa stretneš s týmto problémom, musíš mať vo svojom srdci normu a veriť, že táto záležitosť pochádza od Boha. Musíš premýšľať o tom, ako sa s ňou vysporiadať tak, aby si mohol splniť svoju zodpovednosť a zároveň zostať verný Bohu, ako aj o tom, ako to urobiť bez toho, aby si Ho rozzúril alebo urazil Jeho povahu. Pred chvíľou sme hovorili o strážení obetí. Táto záležitosť zahŕňa obety a tiež sa týka tvojej povinnosti a zodpovednosti. Táto zodpovednosť je tvojou povinnosťou. Keď však čelíš tomuto problému, stretávaš sa s pokušením? Áno. Odkiaľ toto pokušenie pochádza? Toto pokušenie pochádza od satana a tiež zo zlých, skazených ľudských pováh. Keďže je tu pokušenie, táto záležitosť zahŕňa postavenie svedectva, ktoré by ľudia mali vydať, čo je aj tvojou zodpovednosťou a povinnosťou. Niektorí ľudia hovoria: „Je to maličkosť, naozaj z toho treba robiť takú vedu?“ Áno, je to viac než potrebné! Je to preto, že ak chceme nasledovať Božiu cestu, nemôžeme rezignovať na nič, čo sa nám alebo okolo nás deje, dokonca ani na drobnosti; či už si myslíme, že by sme tomu mali venovať pozornosť, alebo nie, pokiaľ čelíme nejakému problému, nesmieme ho nechať tak. Všetko, čo sa nám deje, by sme mali vnímať ako skúšky, ktoré nám dal Boh. Čo si myslíš o tomto spôsobe nazerania na veci? Ak máš takýto postoj, potom to potvrdzuje jednu skutočnosť: v hĺbke duše sa bojíš Boha a si ochotný vyhýbať sa zlu. Ak máš takúto túžbu uspokojiť Boha, potom tvoje praktizovanie nebude ďaleko od splnenia normy o bázni pred Bohom a vyhýbaniu sa zlu.

Často sa nájdu ľudia, ktorí veria, že záležitosti, ktorým sa nevenuje veľká pozornosť a ktoré sa zvyčajne nespomínajú, sú len nepodstatné hlúposti, ktoré nemajú nič spoločné s praktizovaním pravdy. Keď sa títo ľudia stretnú práve s takouto záležitosťou, príliš sa nad ňou nezamýšľajú a nechajú ju plávať. V skutočnosti však bola lekciou, ktorú treba preskúmať – lekciou o tom, ako sa báť Boha a ako sa vyhýbať zlu. Okrem toho by si sa mal ešte viac zaujímať o to, čo robí Boh, keď sa pred tebou táto záležitosť vynorí. Boh je priamo po tvojom boku a sleduje každé tvoje slovo a čin, pozoruje všetko, čo robíš a ako sa menia tvoje myšlienky – to je Božie dielo. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Ak je to pravda, prečo som to zatiaľ nepocítil?“ Nepocítil si to, pretože si si ako hlavnú cestu nezvolil cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Preto nemôžeš cítiť jemné pôsobenie Boha v ľuďoch, ktoré sa prejavuje podľa rôznych myšlienok a činov ľudí. Si popletený! Čo je hlavné? A čo zasa vedľajšie? Záležitosti, ktoré sa týkajú nasledovania Božej cesty, sa nedelia na hlavné a vedľajšie, všetky sú veľmi dôležité – dokážeš tomu porozumieť? (My tomu dokážeme porozumieť.) Pokiaľ ide o každodenné záležitosti, sú také, ktoré ľudia považujú za veľmi dôležité a významné, zatiaľ čo iné vnímajú ako maličkosti. Ľudia často považujú tieto hlavné záležitosti za veľmi dôležité a vnímajú to tak, že ich zoslal Boh. Keď sa však tieto hlavné záležitosti dejú, z dôvodu svojho nezrelého duchovného postavenia a nízkej kvality ľudia často zaostávajú za Božími zámermi a nie sú schopní získať zjavenia ani skutočné poznanie, ktoré by malo hodnotu. Čo sa týka vedľajších záležitostí, tie ľudia jednoducho prehliadajú a postupne si ich nechávajú ujsť pomedzi prsty. Ľudia tak prišli o mnoho príležitostí, aby ich Boh preskúmal a skúšal. Čo to znamená, ak vždy prehliadaš ľudí, udalosti, predmety či situácie, ktoré pre teba Boh nachystal? Znamená to, že každý deň, ba dokonca v každom okamihu, sa neustále vzdávaš Božieho zdokonaľovania tvojej osoby, ako aj Jeho vedenia. Vždy, keď pre teba Boh pripraví nejakú situáciu, potajme ťa pozoruje, dozerá na tvoje srdce, sleduje tvoje myšlienky a úvahy, dáva pozor, ako premýšľaš a čaká, ako sa zachováš. Ak si ľahkovážny človek – človek, ktorý sa nikdy vážne nezapodieval Božou cestou, Jeho slovami alebo pravdou –, potom nebudeš dbať na to, čo chce Boh dokončiť, ani venovať pozornosť požiadavkám, ktoré na teba kládol, keď pre teba nachystal istú situáciu. Nebudeš tušiť ani to, ako ľudia, udalosti a predmety, s ktorými prichádzaš do kontaktu, súvisia s pravdou alebo Božími úmyslami. Ako bude Boh postupovať ďalej, keď na tebe nepostrehne žiadne výsledky ani po tom, čo budeš čeliť opakovaným okolnostiam a skúškam, ako je táto? Po tom, čo si opakovane čelil skúškam, si si vo svojom srdci neuctil Boha ako veľkého ani si nevnímal okolnosti, ktoré pre teba pripravil, také, aké sú: skúšky a previerky od Boha. Namiesto toho si postupne odmietal všetky príležitosti, ktoré ti Boh poskytol, a nechal si si ich zas a znova ujsť. Nie je toto krajná ľudská vzbura? (Je.) Bude sa Boh preto cítiť zranený? (Bude.) Omyl, Boh sa nebude cítiť zranený! Keď Ma počujete takéto niečo hovoriť, opäť vás to šokuje. Možno si myslíte: „Nebolo pred tým povedané, že Boh sa vždy cíti zranený? Nebude sa teda Boh cítiť zranený? Kedy sa potom bude cítiť zranený?“ Skrátka, Boh sa v tejto situácii nebude cítiť zranený. Aký je teda Boží postoj k vyššie uvedenému typu správania? Keď ľudia odmietajú skúšky a testy, ktoré im Boh zosiela, a keď sa im vyhýbajú, Boh má k takýmto ľuďom len jeden postoj. Aký postoj to je? Boh takýto typ ľudí z hĺbky svojho srdca zavrhuje. Výraz „zavrhovať“ má dve významové roviny. Ako to mám vysvetliť z Môjho uhla pohľadu? Výraz „zavrhovať“ v sebe obsahuje význam odporu a nenávisti. A čo jeho druhá významová vrstva? To je tá časť, ktorá naznačuje, že sa niečoho vzdávame. Vy všetci viete, čo znamená „vzdať sa niečoho“, však? V skratke, „zavrhovať“ je výraz značiaci konečnú Božiu reakciu a postoj k ľuďom, ktorí sa takto správajú. Je to krajná nenávisť voči nim a odpor, a tak teda Boh učiní rozhodnutie, že ich opustí. Je to konečné Božie rozhodnutie voči človeku, ktorý nikdy nenasledoval Božiu cestu, nikdy sa nebál Boha a nevyhýbal sa zlu. Uvedomujete si teraz všetci dôležitosť výroku, ktorý som spomenul predtým?

Rozumiete teraz metóde, ktorú Boh používa na určovanie výsledkov ľudí? (Každý deň chystá rôzne okolnosti.) Chystá rôzne okolnosti – to je niečo, čo ľudia môžu cítiť a čoho sa môžu dotknúť. Aké sú teda Božie pohnútky, prečo to robí? Jeho motívom je dať každému človeku rôzne druhy skúšok v rôznom čase a na rôznych miestach. Aké vlastnosti človeka počas skúšky preveruje? Skúška stanovuje, či si typom človeka, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu pri každom probléme, ktorému čelíš, o ktorom počuješ, ktorý vidíš a osobne prežívaš. Každý bude čeliť takémuto druhu skúšky, pretože Boh je spravodlivý voči všetkým ľuďom. Niektorí z vás povedia: „Verím v Boha už mnoho rokov, tak ako je možné, že som ešte žiadnej skúške nečelil?“ Ty máš pocit, že si ešte žiadnej skúške nečelil, ale len preto, že vždy, keď pre teba Boh nachystal okolnosti, ty si ich nebral vážne a nechcel si nasledovať Božiu cestu. Takže si Božie skúšky jednoducho vôbec neuvedomuješ. Niektorí ľudia povedia: „Čelil som už niekoľkým skúškam, ale neviem, ako správne praktizovať vieru. Aj keď som ju praktizoval, stále neviem, či som počas Božích skúšok obstál.“ Ľudia v takomto stave rozhodne netvoria menšinu. Podľa čoho teda Boh posudzuje ľudí? Je to presne tak, ako som povedal pred chvíľou: ide o to, či sa bojíš Boha a vyhýbaš sa zlu vo všetkom, čo robíš, čo si myslíš a čo vyjadruješ. Takto sa dá rozpoznať, či si človek, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu. Je tento koncept jednoduchý, alebo nie? Ľahko sa to hovorí, ale je ľahké ho uviesť do praxe? (Nie je to také ľahké.) Prečo to nie je také ľahké? (Lebo ľudia nepoznajú Boha a nevedia, ako Boh zdokonaľuje ľudí, takže keď sa stretnú s problémami, nevedia, ako hľadať pravdu, aby vyriešili svoje ťažkosti. Musia prejsť rôznymi skúškami, zušľachťovaním, napomínaním a súdmi, kým si osvoja skutočnú bázeň pred Bohom.) Vy by ste to mohli podať takto, ale pokiaľ ide o vás, zdá sa, že báť sa Boha a vyhýbať sa zlu je práve teraz veľmi ľahko uskutočniteľné. Prečo to vravím? Vravím to preto, že ste si vypočuli veľa kázní a dostali nemalú dávku „polievania“ z pravdy-reality; to vám umožnilo teoreticky a intelektuálne pochopiť, ako sa báť Boha a vyhýbať sa zlu. Pokiaľ ide o to, ako túto bázeň pred Bohom a vyhýbanie sa zlu skutočne uviesť do praxe, všetky tieto poznatky vám veľmi pomohli a priniesli vám pocit, že je to ľahko dosiahnuteľné. Prečo to teda ľudia nikdy nemôžu skutočne dosiahnuť? Je to preto, že ľudská prirodzenosť-podstata sa Boha nebojí a má rada zlo. To je ten pravý dôvod.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 10

Nebáť sa Boha a nevyhýbať sa zlu znamená odporovať Bohu

Dovoľte Mi, aby som sa vás na úvod opýtal, odkiaľ pochádza úslovie „báť sa Boha a vyhýbať sa zlu“. (Kniha Jóbova.) Keďže sme spomenuli Jóba, pohovorme si o ňom. Pracoval Boh v Jóbovej dobe na spáse a podmanení si ľudstva? Nie. Alebo to tak nie je? A pokiaľ ide o Jóba, koľko mal vtedy poznatkov o Bohu? (Nie veľa.) Mal Jób viac alebo menej poznatkov o Bohu, ako máte vy teraz? Prečo sa neodvažujete odpovedať? Táto otázka sa dá zodpovedať veľmi ľahko. Menej! To je isté! V súčasnosti stojíte tvárou v tvár Bohu a tvárou v tvár Božím slovám. Máte oveľa viac poznatkov o Bohu ako Jób. Prečo to spomínam? S akým cieľom toto všetko hovorím? Chcel by som vám vysvetliť istú skutočnosť, ale skôr než to urobím, chcem vám položiť jednu otázku: Jób vedel o Bohu veľmi málo, a predsa sa Ho bál a vyhýbal sa zlu. Prečo to ľudia v súčasnosti nerobia? (Sú hlboko skazení.) To, že sú hlboko skazení, je povrchný jav, ktorý spôsobuje tento problém, ale Ja by som na to nikdy takto nenazeral. Často si beriete zaužívané učenia a slová, ako napríklad „hlboká skazenosť“, „vzbura proti Bohu“, „nelojálnosť voči Bohu“, „nedostatok podriadenosti“, „nemať rád pravdu“ a podobne, a používate ich na vysvetlenie podstaty každého jedného problému. Toto je mylný spôsob praktizovania. Používanie tej istej odpovede na vysvetlenie rozličných záležitostí nevyhnutne vyvoláva rúhavé podozrenia o pravde a Bohu. Nerád počúvam takéto odpovede. Popremýšľajte o tom dlho a dôkladne! Nikto z vás sa nad touto záležitosťou ani trochu nezamyslel, no Ja to vidím a cítim každý deň. A tak, zatiaľ čo vy konáte, Ja sa pozerám. Keď niečo robíte, nemôžete cítiť podstatu svojho konania, ale keď sa pozerám Ja, vidím a cítim ju. Čo je teda táto podstata? Prečo ľudia v dnešnej dobe nie sú schopní báť sa Boha a vyhýbať sa zlu? Vaše odpovede ani zďaleka nedokážu vysvetliť podstatu tohto problému, a už vôbec ho nedokážu vyriešiť. Je to preto, lebo má zdroj, ktorého si nie ste vedomí. Čo je to za zdroj? Viem, že o ňom chcete počuť, preto vám o ňom porozprávam.

Ako sa Boh díva na ľudí od chvíle, keď začal konať svoje dielo? Boh ich zachránil; ľudí pokladal za členov svojej rodiny, za predmet svojho diela, za tých, ktorých si chcel podmaniť a zachrániť, a za tých, ktorých chcel zdokonaliť. Taký bol Boží postoj k ľudstvu na začiatku Jeho diela. Aký však bol v tom čase postoj ľudstva k Bohu? Boh bol pre ľudí neznámy a považovali Ho za cudzinca. Dalo by sa povedať, že ich postoj k Bohu nezožal tie správne výsledky a že nemali jasnú predstavu o tom, ako by sa mali k Bohu správať. Preto sa k Nemu správali tak, ako sa im zachcelo, a robili si, čo sa im páčilo. Mali o Bohu nejakú mienku? Spočiatku nie; ich takzvaná mienka pozostávala len z istých predstáv a domnienok o Ňom. Uznávali to, čo zodpovedalo ich predstavám, a keď niečo ich predstavám nezodpovedalo, navonok sa tomu podriadili, ale v hĺbke srdca cítili silný rozpor a odmietali to. Taký bol vzťah medzi Bohom a ľuďmi na začiatku: Boh ich vnímal ako členov rodiny, no oni sa k Nemu správali ako k cudzincovi. Po určitom období Božieho diela však ľudia pochopili, čo sa snaží dosiahnuť, a spoznali, že je pravým Bohom. Prišli tiež na to, čo môžu od Boha získať. Ako ľudia v tom čase vnímali Boha? Vnímali Ho ako záchranné lano a dúfali, že sa im dostane Jeho milosti, požehnania a zasľúbenia. Ako v tom čase vnímal Boh ľudí? Vnímal ich ako ciele, ktoré si chcel podmaniť. Boh chcel použiť slová, aby ich súdil, skúmal a podroboval skúškam. Avšak pokiaľ išlo o vtedajších ľudí, Boh bol pre nich len objektom, ktorý mohli použiť na dosiahnutie svojich vlastných cieľov. Ľudia si uvedomili, že pravda od Boha si ich môže podmaniť a zachrániť, že majú možnosť získať od Neho vytúžené veci, ako aj dosiahnuť vytúžený konečný osud. Preto sa v ich srdciach objavila troška úprimnosti a začali byť ochotní nasledovať tohto Boha. Čas plynul a vďaka tomu, že získali určité povrchné a učené poznatky o Bohu, dalo by sa dokonca povedať, že sa s Ním ľudia začali „oboznamovať“. Spoznali Jeho slová, kázania, pravdy, ktoré hlásal, a Jeho dielo. Preto sa mylne domnievali, že Boh im už nie je neznámy a že už vykročili na cestu, na ktorej sa mohli dostať do súladu s Bohom. Dovtedy si už ľudia vypočuli veľa kázní o pravde a zažili veľa z Božieho diela. Napriek tomu sa väčšine ľudí pre rušivé vplyvy a prekážky spôsobené mnohými rôznymi faktormi a okolnosťami nedarí uviesť pravdu do praxe ani nie sú schopní uspokojiť Boha. Ľudia sú čoraz nedbanlivejší a čoraz viac im chýba dôvera. Premáha ich pocit, že ich vlastné výsledky sú neznáme. Neodvažujú sa prichádzať so žiadnymi extravagantnými nápadmi a neusilujú sa o pokrok; len zdráhavo kráčajú vpred, krôčik po krôčiku. S ohľadom na súčasný stav ľudí, aký je Boží postoj k nim? Chce im len odovzdať tieto pravdy a vštepiť im svoju cestu, a potom nachystať rôzne okolnosti, aby ich vyskúšal rôznymi spôsobmi. Jeho cieľom je vziať tieto slová, tieto pravdy a svoje dielo a privodiť výsledok, vďaka ktorému budú ľudia schopní báť sa Ho a vyhýbať sa zlu. Väčšina ľudí, ktorých som videl, iba prijíma Božie slová a považuje ich za učenia, obyčajné slová, predpisy, ktoré treba dodržiavať. Vo svojom konaní a reči – alebo keď čelia skúškam – nepovažujú Božiu cestu za tú, ktorej by sa mali pridržiavať. To platí najmä vtedy, keď ľudia čelia veľkým skúškam. Zatiaľ som nezaregistroval žiadneho človeka, ktorý by praktizoval svoju vieru v zmysle bázne pred Bohom a vyhýbal sa zlu. Preto je Boží postoj k ľuďom plný mimoriadneho odporu a averzie! Napriek tomu, že im opakovane, dokonca stokrát, zoslal do cesty skúšky, stále nemajú jasný postoj, ktorým by preukázali svoje odhodlanie: „Chcem sa báť Boha a vyhýbať sa zlu!“ Keďže ľudia nemajú toto odhodlanie a nedávajú ho najavo, súčasný Boží postoj k nim nie je rovnaký ako v minulosti, keď voči nim prejavoval milosrdenstvo, toleranciu, zhovievavosť a trpezlivosť. Namiesto toho je z ľudstva nesmierne sklamaný. Kto spôsobil toto sklamanie? Od koho závisí Boží postoj k ľuďom? Závisí od každého jedného človeka, ktorý Ho nasleduje. V rámci svojho dlhoročného diela vzniesol Boh voči ľuďom mnohé požiadavky a nachystal pre nich mnohé okolnosti. Bez ohľadu na to, ako si počínali, a bez ohľadu na ich postoj k Bohu však ľudia nedokázali praktizovať vieru v jasnom súlade s cieľom báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Preto teraz vyslovím zhrnutie a pomocou neho vysvetlím všetko, čo sme si práve povedali o tom, prečo ľudia nedokážu nasledovať Božiu cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Ako znie toto zhrnutie? Znie takto: Boh považuje ľudí za predmet svojej spásy a svojho diela; ľudia považujú Boha za svojho nepriateľa a za svoj protiklad. Máš už teraz v tejto otázke jasno? Je úplne zrejmé, aký je postoj ľudstva, aký je postoj Boha a aký je vzťah medzi ľuďmi a Bohom. Bez ohľadu na to, koľko kázní ste si vypočuli, tie veci, o ktorých ste si urobili vlastnú mienku, ako napríklad byť verný Bohu, podriadiť sa Bohu, hľadať spôsob, ako sa dostať do súladu s Bohom, vydať Bohu celý svoj život a chcieť žiť pre Boha – pre Mňa tieto veci nie sú príkladom vedomého nasledovania Božej cesty, ktorou je báť sa Boha a vyhýbať sa zlu, ale sú to len kanály, prostredníctvom ktorých môžete dosiahnuť isté ciele. Aby ste ich dosiahli, neochotne dodržiavate určité predpisy. A práve tieto predpisy odvádzajú ľudí ešte ďalej od cesty bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu a opäť stavajú Boha do protikladu k ľudstvu.

Dnešná téma je trochu ťažká, no i tak stále dúfam, že keď budete prechádzať budúcimi skúsenosťami a nadchádzajúcim obdobím, budete schopní urobiť to, čo som vám práve nakázal. Nepovažujte Boha len za akýsi prázdny vzduch – akoby existoval len vtedy, keď je pre vás prospešný, ale keď z Neho nemáte žiadny úžitok, tak Ho niet. Hneď ako sa ti v podvedomí objaví takáto myšlienka, už si Boha rozhneval. Možno sú ľudia, ktorí hovoria: „Nepovažujem Boha len za prázdny vzduch. Vždy sa k Nemu modlím, vždy sa Ho snažím uspokojiť a všetko, čo robím, spadá do rozsahu, kritérií a princípov, ktoré Boh vyžaduje. Rozhodne nepraktizujem vieru na základe svojich vlastných predstáv.“ Áno, tento spôsob, akým praktizuješ vieru, je správny. No i tak, čo si pomyslíš, keď narazíš na problém? Ako praktizuješ vieru, keď čelíš nejakej ťažkosti? Niektorí ľudia cítia, že Boh existuje, keď sa k Nemu modlia a úpenlivo Ho prosia, ale vždy, keď čelia nejakému problému, vyrukujú s vlastnými predstavami a chcú sa nimi riadiť. To znamená, že Boha považujú len za prázdny vzduch a takáto situácia spôsobuje, že Boh v ich mysliach prestáva existovať. Ľudia veria, že Boh by mal existovať, keď Ho potrebujú, ale nie vtedy, keď Ho nepotrebujú. Ľudia si myslia, že praktizovanie založené na ich vlastných predstavách postačuje. Veria, že môžu robiť, čo sa im zachce; jednoducho neveria, že potrebujú hľadať Božiu cestu. Čo sa týka ľudí, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v takejto situácii a uviazli v takomto stave, vari si nekoledujú o nebezpečenstvo? Niektorí ľudia hovoria: „Či už si koledujem o nebezpečenstvo, alebo nie, mám vieru už mnoho rokov a verím, že Boh ma neopustí, pretože by to nezniesol.“ Iní vravia: „Verím v Pána odvtedy, čo som bol v matkinom lone. Je to už štyridsať alebo päťdesiat rokov, takže z časového hľadiska som najviac súci na to, aby ma Boh zachránil, ako aj na to, aby som prežil. Počas týchto štyroch alebo piatich desaťročí som zanechal svoju rodinu aj prácu a vzdal som sa všetkého, čo som vlastnil – napríklad peňazí, postavenia, pôžitkov a času s rodinou. Nejedol som veľa chutných jedál, neužil som si veľa zábavy, nenavštívil som veľa zaujímavých miest a dokonca som zažil utrpenie, ktoré by bežní ľudia nevydržali. Ak ma Boh pre toto všetko nemôže zachrániť, potom sa so mnou zaobchádza nespravodlivo a ja nedokážem veriť v takéhoto Boha.“ Má veľa ľudí takýto názor? (Áno.) Nuž, potom vám dnes pomôžem pochopiť istú skutočnosť: všetci ľudia s takýmto názorom si pod sebou pília konár. Je to preto, lebo si zastierajú oči vlastnými predstavami. Práve tieto predstavy, ako aj ich vlastné závery, nahrádzajú kritériá, ktoré Boh od ľudí požaduje, a bránia im prijať skutočné Božie úmysly. To spôsobuje, že nie sú schopní vycítiť Jeho pravú existenciu, ale aj to, že prichádzajú o možnosť byť zdokonalení Bohom a vzdávajú sa akejkoľvek časti alebo podielu na Božom zasľúbení.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 11

Ako Boh určuje výsledky ľudí a kritériá, podľa ktorých sa pri tom riadi

Skôr než prijmeš nejaké názory alebo závery, mal by si najprv pochopiť, aký je Boží postoj k tebe a čo si Boh myslí, aby si sa potom mohol rozhodnúť, či je tvoje myslenie správne alebo nie. Boh nikdy nepoužil čas ako meradlo na určenie výsledku človeka, ani nikdy nepodmienil takéto určenie tým, koľko človek trpel. Čo teda Boh používa ako kritérium na určenie výsledku človeka? Určovanie výsledku človeka na základe času by predstavám ľudí zodpovedalo najviac. Často sa stretávate s ľuďmi, ktorí v určitom okamihu obetovali veľa, vynaložili veľa snahy, zaplatili obrovskú cenu a veľmi trpeli. Práve týchto ľudí, podľa toho, ako to vidíte vy, môže Boh zachrániť. Všetko, čo títo ľudia preukazujú a žijú, je presne v súlade s predstavami ľudí o Bohom stanovených kritériách, ktoré určujú výsledok človeka. Nech už veríte čomukoľvek, nebudem tieto príklady uvádzať jeden po druhom. Skrátka, všetko, čo nie je normou v rámci Božieho myslenia, pochádza z ľudskej predstavivosti a všetky takéto veci sú ľudskými predstavami. Ak budeš slepo trvať na svojich vlastných predstavách a špekuláciách, aký výsledok dosiahneš? Je pomerne jasné, že dôsledkom môže byť len to, že ťa Boh zavrhne. Je to preto, že sa pred Ním vždy oháňaš svojou spôsobilosťou, súťažíš a hádaš sa s Ním a nesnažíš sa naozaj pochopiť Jeho myslenie, Jeho úmysly či Jeho postoj k ľudstvu. Takýto postup vyzdvihuje teba samého ako veľkého, ale nectí Boha ako veľkého. Veríš v seba, neveríš v Boha. Boh takýchto ľudí nechce a ani im neprinesie spásu. Ak dokážeš upustiť od takéhoto pohľadu a tiež prehodnotiť svoje minulé mylné názory, ak dokážeš postupovať podľa Božích požiadaviek, ak odteraz dokážeš praktizovať cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu, ak dokážeš uctievať Boha ako veľkého vo všetkých veciach a upustiť od svojich osobných špekulácií, názorov či presvedčení, aby si definoval seba a Boha, a ak namiesto toho dokážeš hľadať Božie úmysly vo všetkých ohľadoch, spoznať a pochopiť Jeho postoj k ľudstvu a uspokojiť Ho tým, že splníš Jeho kritériá, bude to skvelé! Bude to znamenať, že sa chystáš nastúpiť na cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu.

Ak Boh nepoužíva rôzne myšlienky, predstavy a názory ľudí ako kritériá, podľa ktorých určuje ich výsledky, aké kritérium používa na určovanie výsledkov ľudí? Na určovanie ich výsledkov používa skúšky. Existujú dve kritériá, podľa ktorých Boh používa skúšky na určovanie výsledkov ľudí: prvým je počet skúšok, ktorými ľudia prejdú, a druhým je dopad týchto skúšok na ľudí. Práve tieto dva ukazovatele určujú výsledok človeka. Teraz si tieto dve kritériá rozoberieme podrobnejšie.

Spočiatku, keď človek čelí skúške od Boha (táto skúška môže byť pre teba nepodstatná, nestojaca za zmienku), Boh ti dá jasne najavo, že je nad tebou Jeho ruka a že je to On, kto pre teba túto situáciu nachystal. Kým si ešte duchovným postavením nezrelý, Boh ti pripraví skúšky, aby ťa preveril, a tieto skúšky budú zodpovedať tvojmu duchovnému postaveniu, teda tomu, čo si schopný pochopiť a čo dokážeš vydržať. Ktorá tvoja časť bude podliehať skúške? Tvoj postoj k Bohu. Je tento postoj veľmi dôležitý? Samozrejme, že je! Je nanajvýš dôležitý! Tento ľudský postoj je výsledkom, po ktorom Boh túži, a preto je z Jeho pohľadu najdôležitejší zo všetkého. Inak by Boh nevynakladal svoje úsilie na ľudí a nepúšťal by sa do takého diela. Prostredníctvom týchto skúšok chce Boh vidieť tvoj postoj k Nemu; chce zistiť, či si na správnej ceste. Chce tiež vedieť, či sa Ho bojíš a či sa vyhýbaš zlu. Preto bez ohľadu na to, či v danom čase chápeš z pravdy veľa alebo málo, stále budeš čeliť Božím skúškam a keď pochopíš z pravdy viac, bude pre teba naďalej chystať primerané skúšky. Keď budeš opäť čeliť skúške, Boh bude chcieť zistiť, či tvoj názor, tvoje myšlienky a tvoj postoj k Nemu sa za uplynulé obdobie nejako zlepšili. Niektorí ľudia sa čudujú: „Prečo chce Boh vždy poznať postoje ľudí? Nebol už svedkom toho, ako praktizujú pravdu? Prečo chce ešte stále vidieť ich postoje?“ To sú nezmyselné drísty! Vzhľadom na to, že Boh takto koná, musí v tom spočívať Jeho úmysel. Boh ľudí neustále pozoruje, dáva pozor na každé ich slovo a čin, každý ich skutok a pohyb; dokonca sleduje každú ich myšlienku a predstavu. Boh registruje všetko, čo sa ľuďom prihodí – ich dobré skutky, chyby, priestupky, dokonca aj ich vzbury a zrady – ako dôkaz, na základe ktorého určuje ich výsledky. Krok za krokom, ako sa Božie dielo vyzdvihuje, si vypočuješ viac právd a prijmeš viac pozitívnych vecí a informácií a lepšie pojmeš skutočnosť pravdy. Počas tohto procesu sa budú zvyšovať aj Božie požiadavky na teba a v rámci neho pre teba Boh nachystá aj náročnejšie skúšky. Jeho cieľom je preskúmať, či sa tvoj postoj k Nemu medzičasom zmenil k lepšiemu. Samozrejme, keď sa tak stane, postoj, ktorý od teba Boh požaduje, sa prispôsobí tvojmu chápaniu pravdy-reality.

Postupne, ako sa bude zvyšovať tvoje duchovné postavenie, bude sa zvyšovať aj norma, ktorú od teba Boh vyžaduje. Kým si ešte nezrelý, určí pre teba len veľmi nízku normu, ktorú musíš splniť. Keď bude tvoje duchovné postavenie trochu vyššie, primerane zvýši aj tvoju normu. Čo však Boh urobí po tom, ako pochopíš celú pravdu? Dopustí, aby si čelil ešte väčším skúškam. Uprostred týchto skúšok chce od teba získať hlbšie poznanie o Ňom a chce u teba pozorovať skutočnú bázeň pred Ním. V tom období budú Jeho požiadavky na teba vyššie a „prísnejšie“, ako boli v čase, keď bolo tvoje duchovné postavenie ešte nezrelé (ľudia ich môžu vnímať ako prísne, ale Boh ich v skutočnosti považuje za primerané). Keď Boh skúša ľudí, akú realitu chce vytvoriť? Neustále požaduje, aby Mu ľudia odovzdali svoje srdce. Niektorí ľudia povedia: „Ako Mu ho môžem dať? Konal som svoju povinnosť, zanechal som svoj domov a zdroj obživy a vydal som sa Mu. Nie je to azda znak toho, že Bohu odovzdávam svoje srdce? Ako inak by som Mu mohol odovzdať svoje srdce? Je možné, že to vlastne neboli správne spôsoby, ako Bohu odovzdať srdce? Čo Boh konkrétne žiada?“ Jeho požiadavka je veľmi prostá. V skutočnosti existujú ľudia, ktorí už Mu v rôznej miere odovzdali svoje srdce počas rôznych etáp svojich skúšok, ale drvivá väčšina ľudí svoje srdce Bohu nikdy neodovzdá. Keď ťa Boh skúša, vidí, či je tvoje srdce s Ním, s telom alebo so satanom. Keď ťa Boh skúša, vidí, či Mu oponuješ alebo si v pozícii, ktorá s Ním nie je v súlade, a tiež vidí, či je tvoje srdce na Jeho strane. Keď si nezrelý a čelíš skúškam, máš málo dôvery a nemôžeš presne vedieť, čo musíš urobiť, aby si uspokojil Božie úmysly, pretože tvoje chápanie pravdy je obmedzené. Ak sa však ešte dokážeš pravdivo a úprimne modliť k Bohu a ak si ochotný odovzdať Mu svoje srdce, nechať Ho, aby nad tebou vládol, a obetovať Mu všetko, čo si najviac ceníš, potom si Mu už odovzdal svoje srdce. Keď budeš počúvať viac kázní a väčšmi chápať pravdu, postupne bude rásť aj tvoje duchovné postavenie. V tom čase už nebude norma Božích požiadaviek rovnaká, ako keď si bol nezrelý. Bude od teba požadovať vyššiu. Zatiaľ čo ľudia postupne odovzdávajú svoje srdcia Bohu, tie sa Mu pomaly približujú. Keď sa ľudia dokážu naozaj priblížiť k Bohu, ich srdcia budú čoraz viac bohabojné. Práve po takomto srdci Boh túži.

Keď chce Boh získať niečie srdce, podrobí danú osobu mnohým skúškam. Ak počas týchto skúšok Boh nezíska srdce tohto človeka alebo ak neuvidí, že daný človek preukazuje nejaký postoj – to znamená, ak neuvidí, že praktizuje vieru alebo Mu svojím správaním preukazuje bázeň, a ak v ňom nespozoruje ani postoj a odhodlanie vyhýbať sa zlu –, po mnohých skúškach s ním Boh stratí trpezlivosť a už ho viac nebude tolerovať. Nebude ho ďalej skúšať a nebude na ňom viac konať svoje dielo. Ako to teda ovplyvní výsledok tohto človeka? Žiadny výsledok nezíska. Možno neurobil nič zlé; možno nespôsobil žiadne ťažkosti ani nenarušil žiadny poriadok. Možno otvorene neodporoval Bohu. Srdce tejto osoby však zostáva pred Bohom skryté. Nikdy nemala jasný postoj a názor na Boha a Boh nemôže jasne vidieť, že Mu odovzdala svoje srdce alebo že sa usiluje báť sa Ho a vyhýbať sa zlu. Boh s takýmito ľuďmi stráca trpezlivosť a už za nich nezaplatí žiadnu cenu, neprejaví im milosrdenstvo ani na nich nebude konať svoje dielo. Život takéhoto človeka vo viere v Boha sa už skončil. Je to preto, že v tých mnohých skúškach, ktoré mu Boh pripravil, nedosiahol želaný výsledok. Existuje teda veľa ľudí, u ktorých som nikdy nepostrehol osvietenie a osvetlenie Duchom Svätým. Ako sa to dá určiť? Títo ľudia možno veria v Boha už mnoho rokov a navonok sú veľmi aktívni, prečítali mnoho kníh, vybavili mnoho záležitostí, vypísali tucet zápisníkov a ovládajú množstvo slov a učení. No nevidno na nich žiadny pokrok, ich názory na Boha zostávajú neviditeľné a ich postoje sú stále nejasné. Inak povedané, ich srdcia nemožno vidieť, sú neustále zahalené a zapečatené – sú uzavreté pred Bohom. Preto Boh nikdy nevidel ich skutočné srdcia, nezahliadol v týchto ľuďoch skutočnú bázeň pred Ním, ba čo viac, nevidel, ako nasledujú Jeho cestu. Ak si Boh takýchto ľudí nezískal doteraz, môže si ich získať v budúcnosti? Nemôže! Bude sa naďalej snažiť získať to, čo sa nedá získať? Nebude! Aký je teda súčasný Boží postoj k takýmto ľuďom? (Zavrhuje a ignoruje ich.) Ignoruje ich! Boh takýmto ľuďom nevenuje pozornosť; zavrhuje ich. Vy ste si tieto slová zapamätali veľmi rýchlo a veľmi presne. Zdá sa, že ste pochopili to, čo ste si vypočuli!

Sú ľudia, ktorí začínajú nasledovať Boha nezrelí a nevedomí. Nerozumejú Jeho úmyslom a nevedia, čo znamená veriť v Neho. Osvojujú si človekom vytvorený a mylný spôsob viery v Boha a Jeho nasledovania. Keď takíto ľudia čelia skúškam, neuvedomujú si to. Zostávajú necitliví voči Božiemu vedeniu a osvieteniu. Nevedia, čo to znamená odovzdať svoje srdce Bohu alebo stáť pevne počas skúšky. Boh dá takýmto ľuďom obmedzený čas a počas tohto času im umožní pochopiť povahu svojich skúšok a to, aké sú Jeho úmysly. Následne musia dať najavo svoj názor. Na tých, ktorí sa nachádzajú v tejto etape, Boh stále čaká. Čo sa týka tých, ktorí majú určité názory, no stále váhajú, ktorí chcú odovzdať svoje srdce Bohu, ale nie sú s tým zmierení, a ktorí sa napriek tomu, že uviedli do praxe niektoré základné pravdy, snažia skryť a vzdať sa, keď čelia veľkým skúškam – aký má k nim Boh postoj? Boh od nich stále niečo očakáva a výsledok závisí od ich postoja a počínania. Ak ľudia aktívne nenapredujú, čo urobí Boh? Vzdá sa ich. Je to preto, že skôr než sa ťa Boh vzdá, ty si sa už vzdal sám seba. Nemôžeš teda obviňovať Boha za takéto konanie. Voči Bohu by si nemal pociťovať krivdu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 12

Keď ľudia nasledujú Boha, málokedy venujú pozornosť Jeho úmyslom a málokedy berú do úvahy Jeho myšlienky a Jeho postoj k ľuďom. Ľudia nerozumejú Božím myšlienkam, a tak keď sa ťa niekto spýta na Jeho úmysly a povahu, si zmätený; upadáš do hlbokej neistoty a potom buď hádaš, alebo špekuluješ. Čo je to za zmýšľanie? Značí to jednu skutočnosť: väčšina ľudí, ktorí veria v Boha, Ho považuje za obyčajný prázdny vzduch a za čosi, čo v jednej chvíli zdanlivo existuje a v ďalšej nie. Prečo to vysvetľujem práve takto? Pretože vždy, keď čelíte nejakému problému, nepoznáte Božie úmysly. Prečo nepoznáte Jeho úmysly? Nielen teraz, ale od začiatku do konca nepoznáte Boží postoj k tomuto problému. Nedokážeš si to predstaviť a nevieš, aký je Boží postoj, ale zamyslel si sa nad tým poriadne? Snažil si sa ho spoznať? Diskutoval si o tom v duchovnom spoločenstve? Nie! To potvrdzuje jednu skutočnosť: tvoj Boh nemá nič spoločné so skutočným Bohom. Vo svojej viere v Boha uvažuješ len o svojich úmysloch a úmysloch svojich vodcov; zamýšľaš sa len nad povrchným a doktrinálnym významom Božích slov bez toho, aby si sa skutočne snažil spoznať alebo vôbec hľadať Božie úmysly. Nie je to presne tak? Podstata tejto záležitosti je celkom desivá! Za všetky tie roky som videl mnoho ľudí, ktorí veria v Boha. Na čo ich viera premenila Boha v ich mysliach? Niektorí ľudia veria v Boha, akoby bol len prázdnym vzduchom. Nevedia odpovedať na otázky o Božej existencii, pretože nedokážu cítiť ani vnímať Jeho prítomnosť či neprítomnosť, nieto Ho ešte jasne vidieť alebo pochopiť. Podvedome si myslia, že Boh neexistuje. Iní veria v Boha, ako keby bol človekom. Domnievajú sa, že nedokáže robiť všetky veci, ktoré nedokážu robiť ani oni, a že by mal myslieť tak, ako myslia oni. Ich definícia Boha je „neviditeľná a nedotknuteľná osoba“. Existuje aj skupina ľudí, ktorí veria v Boha ako bábku. Títo ľudia veria, že Boh nemá žiadne emócie. Myslia si, že Boh je hlinená socha a že keď čelí nejakému problému, nezaujme žiadny postoj, nemá svoj názor ani predstavu; veria, že je vydaný na milosť a nemilosť ľuďom. Ľudia jednoducho veria tomu, čomu chcú veriť. Ak si Ho predstavujú ako veľkého, potom je veľký; ak si Ho predstavujú ako malého, potom je malý. Keď ľudia zhrešia a potrebujú Božie milosrdenstvo, toleranciu a lásku, predpokladajú, že Boh by im mal preukázať svoje milosrdenstvo. Vo svojej mysli si vymyslia nejakého „Boha“ a potom tohto „Boha“ prinútia, aby splnil ich požiadavky a uspokojil všetky ich túžby. Bez ohľadu na čas a miesto a na to, čo títo ľudia robia, vo svojom zaobchádzaní s Bohom a vo svojej viere si osvoja túto fantáziu. Sú dokonca aj takí, ktorí aj po zhoršení Božej povahy stále veria, že ich Boh môže zachrániť, pretože predpokladajú, že Božia láska je bezhraničná a Jeho povaha spravodlivá a že bez ohľadu na to, ako veľmi človek Boha urazí, On si nič z toho nebude pamätať. Domnievajú sa, že keďže ľudské chyby, ľudské priestupky a ľudská vzbura sú len chvíľkovým prejavom povahy človeka, Boh dá ľuďom viacero šancí a bude k nim tolerantný a trpezlivý; veria, že ich bude stále milovať ako predtým. Preto v sebe živia veľkú nádej na dosiahnutie spásy. V skutočnosti je jedno, ako ľudia veria v Boha, pokiaľ sa neusilujú o pravdu, bude k nim mať negatívny postoj. Je to preto, že v rámci tvojej viery v Boha, aj keď si vzal do rúk knihu Božích slov a považoval ju za poklad a každý deň si ju študoval a čítal, skutočného Boha si odložil bokom. Vnímal si Ho len ako prázdny vzduch alebo osobu – a niektorí z vás Ho považujú iba za bábku. Prečo to podávam takto? Robím to preto, lebo podľa mňa, či už čelíte nejakému problému alebo nejakej okolnosti, tie veci, ktoré existujú vo vašom podvedomí, tie veci, ktoré si vnútorne vytvárate, nikdy nemali nič spoločné s Božími slovami alebo s usilovaním sa o pravdu. Vieš len to, čo si sám myslíš, aký je tvoj vlastný názor, a potom svoje vlastné predstavy a názory vnucuješ Bohu. V tvojej mysli sa stávajú Božími názormi a ty si z nich vytváraš normy, ktoré neochvejne dodržiavaš. Takýto postup ťa časom čoraz viac vzďaľuje od Boha.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 13

Pochopte Boží postoj a odložte bokom všetky mylné predstavy o Bohu

V akého Boha momentálne veríte? Rozmýšľali ste o tom niekedy? Keď Boh vidí, že zlý človek pácha zlé skutky, pohŕda ním? (Áno, pohŕda.) Aký je Jeho postoj, keď vidí nevedomých ľudí robiť chyby? (Zármutok.) Aký je Jeho postoj, keď vidí ľudí, ktorí kradnú Jeho obety? (Pohŕda nimi.) Toto všetko je veľmi jasné. Keď Boh vidí niekoho, kto je zmätený vo svojej viere v Neho, kto sa v žiadnom prípade neusiluje o pravdu, aký je Boží postoj? Nie ste si celkom istí, však? „Zmätenosť“ ako postoj nie je hriechom, ani Boha neuráža a ľudia cítia, že to nie je nejaká veľká chyba. Povedzte Mi teda – aký je v tomto prípade Boží postoj? (Nie je ochotný ich uznať.) „Neochota uznať“ – čo je to za postoj? Znamená to, že Boh sa na týchto ľudí pozerá zvrchu a pohŕda nimi! Zaobchádza s nimi tak, že ich zámerne ignoruje. Boží prístup spočíva v tom, že ich odsunie bokom a nekoná na nich žiadne dielo, a to zahŕňa dielo osvietenia, osvetlenia, karhania a disciplinovania. S takýmito ľuďmi sa v Božom diele jednoducho nepočíta. Aký je Boží postoj k tým, ktorí zhoršujú Jeho povahu a porušujú Jeho správne ustanovenia? Krajná nenávisť! Boha nesmierne rozčuľujú ľudia, ktorí bez výčitiek zhoršujú Jeho povahu! „Rozčúlenie“ nie je viac než pocit či nálada; nezodpovedá jasnému postoju. Tento pocit – táto nálada – však takýmto ľuďom prinesie výsledok: naplní Boha krajnou nenávisťou! Aký je dôsledok tejto krajnej nenávisti? Dôsledkom je to, že Boh týchto ľudí odsunie bokom a nebude na nich zatiaľ reagovať. Potom počká, aby ich roztriedil „po jeseni“. Čo to znamená? Získajú títo ľudia ešte nejaké výsledky? Boh nikdy nemal v úmysle udeliť takýmto ľuďom nejaký výsledok! Nie je teda úplne normálne, že Boh teraz na takýchto ľudí nereaguje? (Áno, je to normálne.) Na čo sa majú takíto ľudia pripraviť? Mali by sa pripraviť na to, že ponesú negatívne dôsledky svojho správania a zlého konania, ktorého sa dopustili. To je Božia odpoveď takémuto človeku. Takže teraz takýmto ľuďom jasne hovorím: Nepridŕžajte sa už svojich mylných predstáv a nezaoberajte sa už žiadnymi zbožnými prianiami. Boh nebude k ľuďom tolerantný donekonečna. Ich priestupky a vzburu nebude znášať večne. Niektorí ľudia povedia: „Aj ja som videl zopár takýchto ľudí, ktorí pri modlitbe cítia mimoriadny dotyk Boha a potom srdcervúco plačú. Zvyčajne sú aj veľmi šťastní; zdá sa, že ich sprevádza Božia prítomnosť a Božie vedenie.“ Nerozprávajte takéto nezmysly! Srdcervúci plač nemusí nevyhnutne znamenať, že sa človeka dotýka Boh alebo že si človek vychutnáva Božiu prítomnosť, nieto ešte Božie vedenie. Ak ľudia Boha nahnevajú, bude ich ešte viesť? Skrátka, keď sa Boh rozhodol niekoho vyradiť a opustiť, výsledok toho človeka je už daný. Nezáleží na tom, aké príjemné pocity zažívajú, keď sa modlia, ani na tom, akú veľkú vieru v Boha majú v srdci, už to nemá zmysel. Dôležité je, že Boh nepotrebuje takýto druh viery; týchto ľudí už zavrhol. To, ako sa s nimi vysporiada v budúcnosti, je nepodstatné. Dôležité je, že v okamihu, keď títo ľudia rozhnevajú Boha, sú ich výsledky stanovené. Ak sa Boh rozhodol, že ich nezachráni, potom ich neminie trest. Taký je Boží postoj.

Hoci Božia podstata obsahuje prvok lásky a Boh je milosrdný ku každému jednému človeku, ľudia prehliadli a zabudli na to, že Jeho podstata je tiež dôstojná. To, že je láskavý, neznamená, že Ho ľudia môžu slobodne urážať bez toho, aby v Ňom vyvolali nejaké pocity alebo reakciu. A to, že je milosrdný, neznamená, že neuplatňuje žiadne zásady v tom, ako sa správa k ľuďom. Boh je živý, skutočne existuje. Nie je ani vymyslenou bábkou, ani žiadnym iným predmetom. Keďže skutočne existuje, mali by sme vždy pozorne načúvať hlasu Jeho srdca, venovať plnú pozornosť Jeho postojom a pochopiť Jeho pocity. Na definovanie Boha by sme nemali používať ľudské predstavy, ani by sme Mu nemali vnucovať ľudské myšlienky či priania, čím by sme Ho nútili správať sa k ľuďom ľudským spôsobom na základe ľudských predstáv. Ak to robíš, potom Boha hneváš, pokúšaš Jeho hnev a spochybňuješ Jeho dôstojnosť! Keď ste teda pochopili závažnosť tejto záležitosti, každého z vás vyzývam, aby ste boli vo svojom konaní opatrní a prezieraví. Buďte opatrní a prezieraví aj vo svojej reči – čím ste opatrnejší a prezieravejší v rámci svojho správania sa k Bohu, tým lepšie! Ak nechápeš, aký je postoj Boha, zdrž sa ľahkovážnych slov, nebuď neopatrný vo svojom konaní a svojvoľne neškatuľkuj. A čo je ešte dôležitejšie, nerob žiadne náhodné závery. Namiesto toho by si mal čakať a hľadať; aj takéto konanie je prejavom bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. A predovšetkým, ak to dokážeš a ak máš takýto postoj, Boh ti nebude dávať za vinu tvoju hlúposť, nevedomosť a nedostatočné pochopenie príčin vecí. Ba naopak, vďaka tvojmu postoju strachu z urážky Boha, úcte k Jeho úmyslom a ochote podriadiť sa Mu si Boh na teba spomenie, bude ťa viesť a osvieti ťa alebo bude tolerovať tvoju nezrelosť a nevedomosť. Naopak, ak by bol tvoj postoj k Nemu neúctivý – posudzoval by si Ho podľa seba alebo by si si ľubovoľne domýšľal a definoval Jeho myšlienky – Boh ťa odsúdi, zdisciplinuje a dokonca aj potrestá; alebo ti môže ponúknuť svoje pripomienky. Tie sa okrem iného budú týkať aj tvojho výsledku. Preto chcem ešte raz zdôrazniť: každý z vás by mal byť opatrný a prezieravý ohľadom všetkého, čo pochádza od Boha. Nerozprávaj nedbanlivo a nebuď neopatrný vo svojich činoch. Skôr než niečo povieš, mal by si sa zastaviť a zamyslieť: Mohol by tento môj čin nahnevať Boha? Bojím sa Boha tým, že tak konám? Aj v jednoduchých veciach by si sa mal snažiť prísť na odpovede na tieto otázky a venovať svojim úvahám viac času. Ak dokážeš skutočne praktizovať vieru podľa týchto princípov vo všetkých aspektoch, vo všetkých veciach a za každých okolností a zaujať takýto postoj najmä vtedy, keď niečomu nerozumieš, Boh ťa vždy povedie a ukáže ti cestu, po ktorej máš ísť. Bez ohľadu na divadlo, ktoré ľudia hrajú, Boh ich vidí celkom jasne a zreteľne. Ponúkne ti presné a primerané zhodnotenie týchto tvojich prejavov. Keď prejdeš poslednou skúškou, Boh vezme celé tvoje správanie a kompletne ho zosumarizuje, aby určil tvoj výsledok. Tento výsledok celkom iste presvedčí každého jedného človeka. Na tomto mieste by som vám chcel povedať toto: každý váš skutok, každý váš čin a každá vaša myšlienka rozhodujú o vašom osude.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 14

Kto určuje výsledky ľudí?

Je tu ešte jedna mimoriadne dôležitá vec, o ktorej treba hovoriť, a tou je váš postoj k Bohu. Tento postoj je obzvlášť dôležitý! Rozhoduje o tom, či budete nakoniec kráčať smerom do záhuby, alebo v ústrety krásnemu konečnému osudu, ktorý pre vás Boh pripravil. Vo Veku kráľovstva Boh koná už vyše dvadsať rokov a možno ste si počas týchto dvoch desaťročí v hĺbke duše neboli celkom istí, ako ste na tom. V Božom srdci je však o každom z vás skutočný a pravdivý záznam. Odvtedy, čo Ho každý človek začal nasledovať a počúvať Jeho kázne, postupne chápajúc viac a viac pravdy, až dovtedy, čo každý človek začal vykonávať svoje povinnosti, si Boh viedol záznam o rozličných spôsoboch správania, ktoré možno pripísať každému človeku. Aké sú postoje ľudí, keď vykonávajú svoje povinnosti a čelia rozličným prostrediam a skúškam? Ako sa im darí? Aký majú z Boha pocit vo svojich srdciach? … Boh má o tom všetkom prehľad a záznam. Možno sú podľa vás tieto otázky mätúce. Avšak z miesta, kde stojí Boh, sú všetky jasné ako krištáľ a nie je v nich ani najmenší náznak nedbalosti. Ide o otázku, ktorá sa týka výsledku každého človeka a súvisí aj s osudom a budúcimi vyhliadkami každého človeka. Okrem toho na túto záležitosť Boh vynakladá všetko svoje starostlivé úsilie. Preto by ju Boh nikdy ani trochu nezanedbal a netoleruje ani žiadnu neopatrnosť. Boh zaznamenáva príbeh ľudstva i to, ako celé ľudstvo nasleduje Boha, od začiatku až do konca. Tvoj postoj k Nemu počas tohto obdobia určil tvoj osud. Nie je to tak? Veríš, že Boh je spravodlivý? Je Jeho konanie primerané? Máte vo svojich hlavách ešte nejaké iné predstavy o Bohu? (Nie.) Čo by ste teda povedali: má výsledky ľudí určiť Boh, alebo samotní ľudia? (Má ich určiť Boh.) Kto je ten, čo ich určuje? (Boh.) Nie ste si istí, však? Bratia a sestry z Hongkongu, prehovorte – kto ich určuje? (Ľudia si ich určujú sami.) Určujú si ich ľudia sami? Neznamenalo by to potom, že výsledky ľudí nemajú nič spoločné s Bohom? Bratia a sestry z Južnej Kórey, prehovorte. (Boh stanovuje výsledky ľudí na základe všetkých ich činov a skutkov a zároveň podľa toho, na akej ceste sa nachádzajú.) Toto je veľmi objektívna odpoveď. Je tu skutočnosť, o ktorej vás všetkých musím informovať: počas Božieho diela spásy Boh stanovil pre ľudí normu. Táto norma sa zakladá na tom, že musia počúvať Božie slovo a nasledovať Božiu cestu. Práve táto norma sa používa na posúdenie výsledkov ľudí. Ak budeš praktizovať vieru v súlade s touto Božou normou, môžeš dosiahnuť dobrý výsledok; ak nie, nemôžeš ho dosiahnuť. Čo myslíš, kto teda určuje tento výsledok? Nie je to Boh sám, kto ho určuje, ale skôr Boh a ľudia spoločne. Je to tak? (Áno.) Prečo je to tak? Je to preto, lebo Boh je ten, kto sa chce aktívne zapojiť do diela spásy ľudstva a pripraviť preň nádherný konečný osud. Ľudia sú predmetom Božieho diela a tento výsledok, tento konečný osud, je to, čo im Boh pripravuje. Keby neexistovali objekty, na ktorých by mohol konať, nemusel by toto dielo vykonávať; keby toto dielo nevykonával, ľudia by nemali príležitosť dosiahnuť spásu. Ľudia sú tí, ktorí majú byť spasení, a hoci spása je pasívnou časťou tohto procesu, o tom, či Boh bude vo svojom diele spásy ľudstva úspešný, rozhoduje postoj tých, ktorí túto úlohu zohrávajú. Keby nebolo vedenia, ktoré ti Boh poskytuje, nepoznal by si Jeho normu a nemal by si ani cieľ. Ak poznáš túto normu, tento cieľ, ale i napriek tomu nespolupracuješ, neuvádzaš to do praxe alebo nezaplatíš cenu, tento výsledok nedosiahneš. Preto hovorím, že výsledok človeka nemožno oddeliť od Boha a nemožno ho oddeliť ani od osoby. Teraz teda viete, kto určuje výsledky ľudí.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 15

Ľudia majú tendenciu definovať Boha na základe skúsenosti (Vybraná pasáž)

Všimli ste si niečo pri komunikácii na tému poznania Boha? Všimli ste si, že Jeho postoj v týchto dňoch prešiel premenou? Je Jeho postoj k ľuďom nemenný? Bude Boh stále takýto? Bude všetku svoju lásku a milosrdenstvo k ľuďom šíriť donekonečna? Táto otázka zahŕňa aj Božiu podstatu. … Keďže ľudia vedia, že Boh miluje ľudstvo, definujú Ho ako symbol lásky. Veria, že bez ohľadu na to, čo ľudia robia, bez ohľadu na to, ako sa správajú, bez ohľadu na to, ako sa správajú k Bohu a akí vzdorovití môžu byť, na ničom z toho v skutočnosti nezáleží, pretože Boh je láskavý a Jeho láska je neobmedzená a nezmerná. Boh je láskavý, preto môže byť k ľuďom tolerantný. Boh je láskavý, preto môže byť k ľuďom milosrdný, milosrdný k ich nezrelosti, nevedomosti a vzdorovitosti. Je to naozaj tak? Niektorí ľudia, po tom, čo raz alebo dokonca viackrát zažijú Božiu trpezlivosť, považujú tieto skúsenosti za zásadné vo svojom vlastnom chápaní Boha a veria, že Boh bude voči nim navždy trpezlivý a milosrdný. Následne počas svojho života túto Božiu trpezlivosť prijmú a považujú ju za normu, podľa ktorej s nimi Boh zaobchádza. Sú aj takí, ktorí po tom, čo raz okúsili Božiu toleranciu, Boha navždy zadefinujú ako tolerantného – a v ich mysliach je táto tolerancia neobmedzená, bezpodmienečná a dokonca úplne bezzásadová. Sú takéto presvedčenia správne? Vždy, keď sa hovorí o Božej podstate alebo povahe, pôsobíte zmätene. Keď vás takto vidím, veľmi Ma to znepokojuje. Počuli ste veľa právd o Božej podstate; vypočuli ste si aj veľa debát o Jeho povahe. Vo vašich mysliach sú však tieto otázky a pravda o týchto aspektoch len spomienkami zakladajúcimi sa na teórii a písanom slove. Vo vašom každodennom živote nie je nikto z vás nikdy schopný zažiť alebo vnímať Božiu povahu takú, aká skutočne je. Preto ste všetci popletení vo svojich názoroch. Všetci slepo veríte, a to až do takej miery, že zaujímate k Bohu neúctivý postoj a dokonca Ho zamietate. K čomu vedie to, že zaujímate takýto postoj k Bohu? Vedie to k tomu, že o Bohu stále robíte nejaké závery. Keď získate trochu poznania, hneď sa cítite veľmi spokojní, akoby ste dospeli k poznaniu Boha v Jeho celistvosti. Potom dochádzate k názoru, že Boh je taký, aký je, a nenechávate Ho voľne plynúť. Okrem toho vždy, keď Boh urobí niečo nové, jednoducho odmietate pripustiť, že On je Boh. Keď raz Boh vyhlási: „Ľudstvo už nemilujem; už nepreukážem ľuďom žiadne milosrdenstvo; už nebudem voči nim tolerantný ani trpezlivý; priam kypím krajnou nenávisťou a odporom voči nim“, takéto vyhlásenia vyvolajú konflikt hlboko v srdciach ľudí. Niektorí z nich dokonca povedia: „Ty už nie si môj Boh; Ty už nie si Boh, ktorého chcem nasledovať. Ak toto hovoríš, už nemôžeš byť mojím Bohom a ja Ťa už nemusím ďalej nasledovať. Ak mi už nechceš preukazovať milosrdenstvo, lásku a toleranciu, prestanem Ťa nasledovať. Ak budeš voči mne tolerantný donekonečna, ak budeš mať so mnou vždy trpezlivosť a ukážeš mi, že Ty si láska, že Ty si trpezlivosť a tolerancia, len vtedy Ťa môžem nasledovať a len vtedy Ťa budem dôverne nasledovať až do konca. Keďže mám Tvoju trpezlivosť a milosrdenstvo, moja vzdorovitosť a moje priestupky mi môžu byť odpustené a nastálo prepáčené a ja môžem hrešiť kedykoľvek a kdekoľvek, vyznať sa z hriechov a bude mi kedykoľvek a kdekoľvek odpustené. A môžem Ťa tiež kedykoľvek a kdekoľvek hnevať. Ty by si si nemal na mňa vytvárať žiadne názory ani z nich vyvodzovať závery.“ Aj keď nikto z vás o takejto otázke neuvažuje tak subjektívne alebo vedome, vždy, keď pokladáš Boha za nástroj, ktorý slúži na odpustenie tvojich hriechov, alebo za predmet, ktorý slúži na dosiahnutie nádherného konečného osudu, nenápadne si postavil živého Boha do opozície voči sebe, do pozície svojho nepriateľa. To je to, čo vidím. Možno stále opakuješ veci ako „verím v Boha“, „usilujem sa o pravdu“, „chcem zmeniť svoju povahu“, „chcem sa vyslobodiť spod vplyvu temnoty“, „chcem uspokojiť Boha“, „chcem sa podriadiť Bohu“, „chcem byť Bohu verný a dobre si plniť svoje povinnosti“ a podobne. No bez ohľadu na to, ako sladko znejú tvoje slová, bez ohľadu na to, koľko teórie ovládaš a aká je táto teória pôsobivá alebo dôstojná, faktom zostáva, že v súčasnosti je medzi vami mnoho takých, ktorí sa už naučili, ako používať ustanovenia, učenia, teórie, ktoré ste si osvojili, na vyvodzovanie záverov o Bohu, čím Ho prirodzene staviate do opozície voči sebe. Hoci si si možno osvojil slová a učenia, nevstúpil si naozaj do reality pravdy, takže je pre teba veľmi ťažké priblížiť sa k Bohu, spoznať a pochopiť Ho. To je také žalostné!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 16

Boží postoj k tým, ktorí utečú počas konania Jeho diela

Takíto ľudia sú všade – keď sa z rôznych dôvodov presvedčia o Božej ceste, mlčky, bez rozlúčky odchádzajú a robia, čo sa im zachce. Zatiaľ sa nebudeme zaoberať dôvodmi, prečo títo ľudia odchádzajú; najprv sa pozrieme na to, aký je Boží postoj k takýmto ľuďom. Je to veľmi zrejmé. V momente, keď odídu, sa v Božích očiach skončil časový úsek ich viery. Neukončil ju konkrétny človek, ale Boh. To, že tento človek opustil Boha, znamená, že už Boha odmietol, že Ho už nechce a že už neprijíma Božiu spásu. Keďže takíto ľudia Boha nechcú, môže ich On ešte chcieť? Navyše, keď majú títo ľudia taký postoj, taký názor, a sú už pevne rozhodnutí opustiť Boha, už tým zhoršili Božiu povahu. A to aj napriek tomu, že možno nepodľahli zúrivosti a nepreklínali Boha, aj napriek tomu, že sa možno nedopustili žiadneho podlého ani neprimeraného správania, či tomu, že títo ľudia si myslia: „Ak nadíde deň, keď sa vonku dostatočne vybláznim alebo keď budem Boha ešte na niečo potrebovať, vrátim sa. Alebo ak ma Boh zavolá, vrátim sa.“ Alebo hovoria: „Keď mi navonok ublížia alebo keď zistím, že vonkajší svet je príliš temný a zlý a ja už nebudem chcieť ísť s davom, vrátim sa k Bohu.“ Aj keď si títo ľudia v duchu vypočítali, kedy presne sa vrátia, a aj keď sa snažia nechať si otvorené zadné vrátka pre svoj návrat, neuvedomujú si, že bez ohľadu na to, čomu veria a ako plánujú, je to všetko len zbožné prianie. Ich najväčšou chybou je, že nemajú jasno v tom, ako ich túžba odísť vplýva na Boha. V momente, keď sa rozhodli opustiť Boha, On ich úplne opúšťa; v tom čase už vo svojom srdci určil výsledok daného človeka. Aký je to výsledok? Taký, že tento človek bude jednou z myší, a preto zahynie spolu s nimi. Ľudia sú teda často svedkami takejto situácie: niekto opustí Boha, ale nie je potrestaný. Boh koná na základe svojich vlastných princípov. Niektoré veci sú viditeľné, zatiaľ čo iné sa vyvodzujú len v Božom srdci, takže ľudia nemôžu vidieť výsledky. Časť, ktorá je pre ľudí viditeľná, nemusí byť nevyhnutne pravou stránkou vecí, ale tá druhá strana – strana, ktorú ty nevidíš – naozaj zahŕňa skutočné a úprimné Božie myšlienky a závery.

Ľudia, ktorí počas Božieho diela utečú, sú tí, ktorí opúšťajú pravú cestu

Prečo Boh udeľuje ľuďom, ktorí počas Jeho diela utečú, také prísne tresty? Prečo je na nich taký nahnevaný? V prvom rade vieme, že Božou povahou je majestát a hnev. Boh nie je ovca, ktorú by mohol niekto zabiť, a už vôbec nie bábka, ktorú by mohli ľudia ovládať, ako sa im zachce. Nie je ani prázdnou nádobou, ktorej možno rozkazovať. Ak skutočne veríš, že Boh existuje, mal by si mať bohabojné srdce a mal by si vedieť, že Jeho podstata je taká, že Ho nesmieš nahnevať. Tento hnev môže vyvolať nejaké slovo, možno myšlienka, možno nejaké ohavné správanie či forma mierneho správania alebo správania, ktoré je v ľudských očiach a ľudskej etike prijateľné; alebo ho možno vyvolá nejaké učenie či teória. Keď však už raz nahneváš Boha, prišiel si o príležitosť a nastali tvoje posledné dni. To je hrozná vec! Ak nedokážeš pochopiť, že Boha nesmieš uraziť, možno sa Ho nebojíš a možno Ho urážaš bežne. Ak nevieš, ako sa Boha báť, potom nie si schopný báť sa Ho a nebudeš vedieť, ako sa vydať na cestu nasledovania Božej cesty – báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Keď si uvedomíš a budeš si vedomý toho, že Boha nesmieš uraziť, zistíš, čo znamená báť sa Boha a vyhýbať sa zlu.

Nasledovanie cesty bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu nemusí byť nutne o tom, koľko pravdy poznáš, koľko skúšok si absolvoval alebo ako veľmi si bol disciplinovaný. Záleží skôr na tom, aký postoj k Bohu uchovávaš vo svojom srdci a akú podstatu vyjadruješ. Podstaty ľudí a ich subjektívne postoje sú veľmi dôležité a rozhodujúce. Čo sa týka tých, ktorí sa zriekli Boha a opustili Ho, ich pohŕdavé postoje voči Nemu a ich srdcia, ktoré nenávidia pravdu, už zhoršili Jeho povahu, takže pokiaľ ide o Neho, nikdy im nebude odpustené. Vedeli o Božej existencii, boli informovaní o tom, že Boh už prišiel, a dokonca okúsili nové Božie dielo. Neodišli preto, že by boli oklamaní alebo zmätení, a už vôbec nie preto, že by boli nútení odísť. Ide skôr o to, že sa rozhodli opustiť Boha vedome a s jasnou mysľou. Ich odchod nebol spôsobený tým, že by boli zavádzaní alebo popletení, a už vôbec neboli nútení odísť. Preto v Božích očiach nie sú baránkami, ktoré sa vzdialili od stáda, nieto ešte zblúdilými márnotratnými synmi. Odišli beztrestne – a takýto stav, takáto situácia zhoršuje Božiu povahu, a práve v dôsledku tohto zhoršenia im Boh udeľuje zúfalé výsledky. Nie je takýto druh výsledku desivý? Ak teda ľudia nepoznajú Boha, môžu Ho uraziť. To nie je žiadna maličkosť! Ak ľudia neberú Boží postoj vážne a stále sú presvedčení, že sa teší na ich návrat, pretože patria medzi Jeho stratené ovečky a On stále čaká, že zmenia názor, potom už nie sú ďaleko od dní svojho trestu. Boh ich nielenže odmietne prijať – keďže už druhýkrát zhoršili Jeho povahu, ale celá vec je ešte hroznejšia! Neúctivé postoje týchto ľudí už porušili Božie správne ustanovenia. Prijme ich ešte? V Jeho srdci sú Božie princípy týkajúce sa tejto záležitosti také, že ak si je niekto istý tým, ktorá cesta je pravá, no i tak vedome a s jasnou mysľou odmietne Boha a odíde od Neho, Boh takémuto človeku zatarasí cestu k spáse a brána do kráľovstva bude preňho odvtedy zatvorená. Keď tento človek opäť príde a zaklope, Boh mu dvere neotvorí; tento človek bude navždy vymknutý. Možno niektorí z vás čítali biblický príbeh o Mojžišovi. Po tom, čo Boh Mojžiša pomazal, 250 vodcov prejavilo Mojžišovi neposlušnosť pre jeho konanie a z rôznych iných dôvodov. Komu sa odmietli podriadiť? Mojžiš to nebol. Odmietli sa podriadiť Božím opatreniam; odmietli sa v súvislosti s touto otázkou podriadiť Božiemu dielu. Riekli toto: „Berieš si toho na seba priveľa, keď vidíš, že celé zhromaždenie je sväté, každý z nich, a Jahve je medzi nimi.“ Sú tieto slová a riadky z ľudského pohľadu veľmi vážne? Nie, nie sú vážne. Aspoň doslovný význam týchto slov nie je vážny. Z právneho hľadiska neporušujú žiadne zákony, pretože pri pohľade zvonku nejde o nepriateľský jazyk či slovník, a už vôbec nemajú rúhavý podtón. Sú to len bežné vety, nič viac. Čím to teda je, že tieto slová môžu tak veľmi nahnevať Boha? Je to preto, že neboli vyslovené ľuďom, ale Bohu. Postoj a povaha, ktoré vyjadrujú, je presne to, čo zhoršuje Božiu povahu, a urážajú Božiu povahu, ktorá sa nemá urážať. Všetci vieme, aké boli napokon výsledky týchto vodcov. Čo sa týka ľudí, ktorí opustili Boha, aký je ich názor? Aký je ich postoj? A prečo ich názor a postoj spôsobujú, že Boh s nimi takto zaobchádza? Dôvodom je to, že hoci jasne vedia, že On je Boh, aj tak sa Ho rozhodli zradiť, a preto nemajú vôbec žiadnu šancu dosiahnuť spásu. Ako sa píše v Biblii: „Ak totiž po poznaní pravdy svojvoľne zhrešíme, neostane nám už žiadna obeta za hriechy.“ (Heb 10, 26) Teraz to už chápete jasne?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 17

O osude ľudí rozhodujú ich postoje k Bohu

Boh je živý Boh, a tak ako sa ľudia v rôznych situáciách správajú rôzne, aj Jeho postoj k tomuto rôznemu správaniu sa líši, pretože nie je ani bábkou, ani prázdnym vzduchom. Snaha o spoznanie Božieho postoja je pre ľudstvo ctihodnou snahou. Ľudia by sa mali naučiť, ako poznaním Božieho postoja môžu postupne nadobudnúť poznanie Božej povahy a pochopiť Jeho srdce. Keď postupne pochopíš Božie srdce, nebudeš mať pocit, že báť sa Boha a vyhýbať sa zlu je tak ťažko dosiahnuteľné. Okrem toho, keď pochopíš Boha, nebudeš mať takú tendenciu vytvárať o Ňom závery. Keď prestaneš o Bohu vytvárať závery, bude menej pravdepodobné, že Ho urazíš, a bez toho, aby si si to vôbec uvedomil, Boh ťa bude viesť k tomu, aby si o Ňom získal poznanie. To naplní tvoje srdce bázňou pred Ním. Potom prestaneš definovať Boha na základe učení, slov a teórií, ktoré si si osvojil. Namiesto toho sa neustálym hľadaním Božích túžob vo všetkom nevedome staneš človekom, ktorý je v súlade s Božími úmyslami.

Božie dielo je pre ľudí neviditeľné a nedotknuteľné, ale pokiaľ ide o Boha, činy každého jedného človeka – spolu s jeho postojom k Nemu – sú pre Boha nielen znateľné, ale aj viditeľné. To by si mal každý uvedomiť a mať v tom celkom jasno. Možno sa vždy pýtaš sám seba: „Vie Boh, čo tu robím? Vie, na čo práve teraz myslím? Možno áno, a možno nie.“ Ak si osvojíš takýto postoj, nasledujúc Boha a veriac v Neho, ale pochybujúc o Jeho diele a existencii, potom skôr či neskôr nadíde deň, keď vzbudíš Jeho hnev, lebo už teraz sa pohybuješ na okraji nebezpečnej priepasti. Videl som ľudí, ktorí verili v Boha mnoho rokov, no stále nedosiahli pravdu-realitu, a už vôbec nepochopili Božie úmysly. Títo ľudia vo svojom živote a duchovnom postavení nenapredujú a držia sa len tých najplytších učení. Je to preto, lebo takíto ľudia nikdy neprijali Božie slovo ako život sám, nikdy nečelili Božej existencii a neprijali ju. Myslíš si, že pri pohľade na takýchto ľudí Boh prekypuje potešením? Prinášajú Mu útechu? O osude ľudí teda rozhoduje to, ako veria v Boha. Čo sa týka toho, ako ľudia hľadajú Boha a ako k Nemu pristupujú, v prvom rade sú dôležité ich postoje. Nezanedbávaj Boha, akoby bol len prázdnym vzduchom, ktorý sa vznáša v zadnej časti tvojej hlavy. Vždy mysli na Boha, v ktorého veríš, ako na živého Boha, pravého Boha. Nesedí tam hore v treťom nebi so založenými rukami. Naopak, neustále skúma srdce každého človeka, sleduje, čo robíš, pozoruje každé tvoje slovo a každý drobný skutok, skúma, ako sa správaš, a zisťuje, aký je tvoj postoj k Nemu. Či už si ochotný odovzdať sa Bohu alebo nie, celé tvoje správanie a všetky tvoje najvnútornejšie myšlienky a predstavy sú pred Ním obnažené a On ich pozoruje. Boží názor na teba a Jeho postoj k tebe sa ustavične menia na základe tvojho správania, tvojich skutkov a tvojho postoja k Nemu. Rád by som niektorým ľuďom poskytol zopár rád: nevkladaj sa do Božích rúk ako nemluvňa, akoby mal na tebe lipnúť, akoby ťa nikdy nemal opustiť a akoby Jeho postoj voči tebe mal byť pevný a nemenný. Radím ti tiež, aby si prestal snívať! Boh je spravodlivý vo svojom prístupe ku každému človeku a úprimný vo svojom prístupe k dielu podmanenia a spásy ľudí. Také je Jeho riadenie. S každým jedným človekom zaobchádza vážne, a nie ako s domácim miláčikom na hranie. Božia láska k ľuďom nerozmaznáva ani nekazí a Jeho milosrdenstvo a tolerancia voči ľudstvu nie sú benevolentné ani bezohľadné. Naopak, Božia láska k ľuďom zahŕňa láskyplnú starostlivosť, súcit a úctu k životu. Jeho milosrdenstvo a tolerancia vyjadrujú Jeho očakávania voči nim a práve to ľudstvo potrebuje, aby prežilo. Boh je živý a naozaj existuje. Jeho postoj k ľudstvu je zásadový, no vôbec nepredstavuje balík dogmatických pravidiel a môže sa meniť. Jeho úmysly s ľudstvom sa postupne menia a vyvíjajú v čase v závislosti od konkrétnych okolností a od postoja každého človeka. Preto by si si mal byť vo svojom srdci úplne istý, že Božia podstata je nemenná a že Jeho povaha sa prejaví v rôznych časoch a v rôznych súvislostiach. Možno si nemyslíš, že ide o vážnu vec, a možno máš svoje osobné predstavy a predstavuješ si, ako by mal Boh konať. Niekedy je však pravdou pravý opak tvojho názoru, a tým, že používaš svoje osobné predstavy na posudzovanie Boha, si Ho už nahneval. Dôvodom je to, že Boh nefunguje tak, ako si myslíš, že funguje, a ani nebude s touto záležitosťou nakladať tak, ako povieš. Preto ti pripomínam, aby si bol opatrný a prezieravý vo svojom prístupe ku všetkému, čo ťa obklopuje, a naučil sa vo všetkom praktizovať podľa princípu „nasledovania Božej cesty – bátia sa Boha a vyhýbania sa zlu“. Musíš skutočne pochopiť záležitosti týkajúce sa Božích úmyslov a Božieho postoja, musíš nájsť osvietených ľudí, ktorí ti tieto záležitosti vysvetlia, a musíš mať úprimnú snahu. Nepozeraj sa na Boha svojho presvedčenia ako na bábku – neposudzuj Ho podľa seba, nevytváraj o Ňom náhodné závery a správaj sa k Nemu s rešpektom, aký si zaslúži. Zatiaľ čo ti Boh prináša spásu a určuje tvoj výsledok, môže ti preukázať milosrdenstvo, toleranciu alebo súd a napomínanie, ale v každom prípade Jeho postoj k tebe nie je pevný. Závisí od tvojho postoja k Nemu, ako aj od toho, ako Ho chápeš. Nedovoľ, aby jeden prchavý aspekt tvojho poznania alebo chápania Boha definoval Boha nastálo. Never v mŕtveho Boha; ver v živého Boha. Pamätaj na to! Aj keď som tu objasnil niektoré pravdy – pravdy, ktoré ste potrebovali počuť –, vo svetle vášho momentálneho stavu a súčasného duchovného postavenia nebudem na vás zatiaľ klásť väčšie požiadavky, aby som nezmaril vaše nadšenie. Vaše srdcia by to mohlo naplniť prílišnou bezútešnosťou a spôsobiť, že budete cítiť voči Bohu príliš veľké sklamanie. Namiesto toho však dúfam, že dokážete využiť srdce milujúce Boha, a pri kráčaní po ceste, ktorá je pred vami, zaujmete voči Bohu úctivý postoj. Neberte otázku, ako veriť v Boha, na ľahkú váhu; berte ju ako jednu z najdôležitejších otázok, aké existujú. Vlož si ju do srdca, prepoj ju s realitou a spoj ju so skutočným životom; nedávaj jej len plané sľuby – pretože je to otázka života a smrti, ktorá rozhodne o tvojom osude. Nepovažuj ju za žart alebo detskú hru! Po tom, čo som sa s vami dnes podelil o tieto slová, som zvedavý, koľko pochopenia zožali vaše mysle. Chceli by ste sa spýtať niečo ohľadom toho, čo som tu dnes povedal?

Aj keď sú tieto témy do istej miery nové a trochu vzdialené od vašich názorov, od vašich zvyčajných snažení a od toho, čomu bežne venujete pozornosť, myslím si, že keď sa nimi budete nejaký čas spoločne zaoberať, pochopíte všetko, čo som na tomto mieste povedal. Všetky tieto témy sú úplne nové, nikdy predtým ste o nich neuvažovali, takže dúfam, že vás nijako nadmerne nezaťažia. Tieto slová dnes nehovorím preto, aby som vás naľakal, ani ich nepoužívam na to, aby som vás orezával. Mojím cieľom je skôr pomôcť vám pochopiť skutočné fakty o pravde. Medzi ľudstvom a Bohom totiž existuje priepastný rozdiel. Ľudia síce veria v Boha, ale nikdy Ho nepochopili a nespoznali Jeho postoj. Ľudia sa navyše nikdy príliš nadšene nezaujímali o Boží postoj. Skôr slepo verili a postupovali a boli ľahostajní vo svojom poznaní a chápaní Boha. Preto cítim povinnosť objasniť vám tieto otázky a pomôcť vám pochopiť, akým Bohom je Boh, v ktorého veríte, ako aj to, čo si myslí, aký je Jeho postoj pri zaobchádzaní s rôznymi typmi ľudí, ako ďaleko ste od splnenia Jeho požiadaviek a aký veľký je rozdiel medzi vaším konaním a normou, ktorú požaduje. O týchto veciach vás informujem s cieľom poskytnúť vám meradlo, podľa ktorého sa môžete merať, a aby ste vedeli, k akej žatve viedla cesta, po ktorej kráčate, čo ste na tejto ceste nedosiahli a v ktorých oblastiach ste sa jednoducho nezasadzovali. Keď medzi sebou komunikujete, zvyčajne hovoríte o niekoľkých bežne diskutovaných témach, ktoré majú veľmi úzky záber a plytký obsah. Medzi tým, o čom sa zhovárate, a Božími úmyslami, ako aj medzi vašimi diskusiami a rozsahom a normou Božích požiadaviek je určitá vzdialenosť či priepasť. Takýto postup časom spôsobí, že sa vaša cesta bude čoraz viac vzďaľovať od Božej cesty. Momentálne len beriete Božie výroky a meníte ich na predmety uctievania a vnímate ich ako rituály a ustanovenia. To je všetko, čo robíte! V skutočnosti Boh jednoducho nemá miesto vo vašich srdciach a nikdy si ich nezískal. Niektorí ľudia si myslia, že poznať Boha je veľmi náročné, a to je pravda. Je to náročné. Ak sú ľudia nútení plniť si svoje povinnosti, angažovať sa navonok a tvrdo pracovať, budú si myslieť, že veriť v Boha je veľmi ľahké, pretože všetky tieto veci patria do rámca ľudských schopností. Keď sa však téma presunie na Božie úmysly a Jeho postoj k ľudstvu, potom sa z pohľadu každého človeka veci naozaj skomplikujú. Týka sa to totiž ľudského chápania pravdy a vstupu ľudí do reality, takže v tomto smere to bude, samozrejme, trochu zložité! Napriek tomu, keď sa dostaneš cez prvé dvere a začneš vstupovať, postupne sa to zjednoduší.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 18

Východiskovým bodom pre bázeň pred Bohom je správať sa k Nemu ako k Bohu

Pred chvíľou sa niekto spýtal: Ako je možné, že aj keď vieme o Bohu viac ako Jób, stále sa Ho nedokážeme báť? Túto tému sme už predtým trochu načrtli. V podstate sme už predtým rozoberali aj podstatu tejto otázky, a to skutočnosť, že hoci Jób vtedy Boha nepoznal, stále sa k Nemu správal ako k Bohu a považoval Ho za Zvrchovaného nad nebom, zemou a všetkým. Jób nepovažoval Boha za nepriateľa, ale naopak, uctieval Ho ako Stvoriteľa všetkých vecí. Čím to je, že ľudia v dnešnej dobe tak veľmi vzdorujú Bohu? Prečo nie sú schopní báť sa Ho? Jedným z dôvodov je, že ich hlboko skazil satan a s takouto hlboko zakorenenou satanskou prirodzenosťou sa stali Božími nepriateľmi. A preto aj keď veria v Boha a uznávajú Ho, stále sú schopní vzdorovať Mu a stavať sa proti Nemu. Môže za to ľudská prirodzenosť. Druhým dôvodom je, že aj napriek viere v Boha sa k Nemu ľudia jednoducho nesprávajú ako k Bohu. Namiesto toho Ho považujú za odporcu ľudstva, za svojho nepriateľa a majú pocit, že sa s Bohom nedokážu zmieriť. Je to také prosté. Nepreberali sme túto otázku na našom predchádzajúcom stretnutí? Porozmýšľajte o tom: Nie je to preto? Ty máš možno určité poznanie o Bohu, ale čo presne toto poznanie zahŕňa? Nie je to to, o čom všetci hovoria? Nie je to to, čo ti povedal Boh? Ovládaš len teoretické a doktrinálne aspekty – ale ocenil si niekedy pravú tvár Boha? Máš osobné poznanie? Máš praktické poznanie a skúsenosti? Keby ti Boh nič nepovedal, vedel by si to? Tvoje teoretické poznanie nepredstavuje skutočné poznanie. Skrátka, bez ohľadu na to, koľko toho vieš alebo ako si to zistil, kým nedosiahneš skutočné pochopenie Boha, bude tvojím nepriateľom, a kým sa k Bohu skutočne nezačneš správať ako k Bohu, bude ti odporovať, pretože si stelesnením satana.

Keď si s Kristom, možno Mu naservíruješ tri jedlá denne, alebo Mu možno pripravíš čaj a postaráš sa o Jeho životné potreby; bude sa zdať, že sa k Nemu správaš ako k Bohu. Vždy, keď sa niečo stane, názory ľudí sú v rozpore s Božími názormi; ľudia nikdy nepochopia a neprijmú Boží náhľad. Aj keď môžu s Bohom navonok vychádzať, neznamená to, že sú s ním v súlade. Len čo sa niečo stane, pravda o vzdorovitosti ľudstva vyjde najavo, čím sa potvrdzuje nepriateľstvo jestvujúce medzi ľuďmi a Bohom. Toto nepriateľstvo nie je také, že by sa Boh postavil proti ľuďom alebo že by chcel byť voči nim nepriateľský, ani také, že by ich postavil do opozície voči sebe a potom sa k nim takto správal. Ide skôr o túto protichodnú podstatu voči Bohu, ktorá sa skrýva v subjektívnej vôli ľudí a v ich podvedomí. Keďže ľudia všetko, čo pochádza od Boha, považujú za predmet svojho skúmania, ich reakciou na to, čo pochádza od Boha, a na všetko, čo sa týka Boha, je najmä hádanie, pochybovanie a potom urýchlené zaujatie postoja, ktorý je v rozpore s Bohom a stavia sa proti Nemu. Onedlho potom prenášajú negatívnu náladu do hádok alebo súbojov s Bohom a idú až tak ďaleko, že dokonca pochybujú, či je takýto Boh hoden nasledovania. Napriek tomu, že im ich racionalita hovorí, že by takto postupovať nemali, napriek tomu sa rozhodnú konať tak, že budú bez váhania pokračovať až do samého konca. Aká je napríklad prvá reakcia niektorých ľudí, keď začujú klebety o Bohu alebo ohováranie Boha? Je to začudovanie, či sú tieto klebety pravdivé alebo nie a či existujú alebo nie, a následne zaujmú postoj typu „počkáme a uvidíme“. Potom si začnú myslieť: „Neexistuje spôsob, ako to overiť. Stalo sa to naozaj? Je táto klebeta pravdivá alebo nie?“ Hoci to takíto ľudia navonok neprejavujú, vo svojich srdciach už začali pochybovať a popierať Boha. Čo je podstatou takéhoto postoja a názoru? Nie je to zrada? Kým nie sú konfrontovaní s touto záležitosťou, nemôžeš poznať ich názory; zdá sa, akoby neboli v konflikte s Bohom a akoby Ho nepovažovali za nepriateľa. Len čo však začnú čeliť problému, okamžite prejdú na stranu satana a postavia sa proti Bohu. Čo to značí? Značí to, že ľudia a Boh sú v protiklade! Nejde o to, že Boh považuje ľudstvo za nepriateľa, ale o to, že samotná podstata ľudstva je voči Bohu nepriateľská. Bez ohľadu na to, ako dlho Ho niekto nasleduje alebo akú veľkú cenu zaplatil, a bez ohľadu na to, ako Boha chváli, ako sa bráni odporu voči Nemu a dokonca ako sa úporne snaží Boha milovať, nikdy sa mu nepodarí správať sa k Bohu ako k Bohu. Nemôže za to ľudská podstata? Ak sa k Nemu správaš ako k Bohu a skutočne veríš, že je Boh, môžeš mať voči Nemu ešte nejaké pochybnosti? Môže tvoje srdce stále ukrývať nezodpovedané otázky o Ňom? Už nie, však? Trendy tohto sveta sú veľmi zlé a ľudská rasa tiež; ako je teda možné, že nemáš o tom žiadnu predstavu? Ty sám si taký skazený, tak ako je možné, že o tom nemáš ani poňatia? Veď predsa len zopár klebiet a ohováranie môžu podnietiť také obrovské predstavy o Bohu a viesť k tomu, že si vymyslíš toľko vecí, čo svedčí o tom, aké nezrelé je tvoje duchovné postavenie! Stačí „zabzučanie“ niekoľkých komárov a pár odpudzujúcich múch – stačí to na tvoje zavádzanie? Čo si to za človeka? Vieš, čo si Boh myslí o takýchto ľuďoch? Boží postoj je v podstate veľmi jasný, čo sa týka Jeho správania k nim. Správa sa k nim tak, že ich pohŕdavo odmieta – Jeho postoj spočíva v tom, že im nevenuje žiadnu pozornosť a neberie týchto nevedomých ľudí vážne. Prečo je to tak? Preto, lebo Boh vo svojom srdci nikdy neplánoval získať si týchto ľudí, ktorí sa zaviazali byť voči Nemu nepriateľskí až do samého konca a nikdy neplánovali hľadať spôsob, ako s Ním byť v súlade. Tieto slová, ktoré som vyslovil, možno môžu niektorých ľudí zraniť. Nuž, ste vždy ochotní dovoliť Mi, aby som vás takto zranil? Či už ste, alebo nie, všetko, čo hovorím, je pravda! Ak vás budem neustále takto zraňovať a odhaľovať vaše jazvy, bude to mať vplyv na vznešený obraz Boha, ktorý ukrývate vo svojich srdciach? (Nebude.) S tým súhlasím, pretože vo vašich srdciach jednoducho niet Boha. Vznešený Boh, ktorý prebýva vo vašich srdciach – ten, ktorého dôrazne bránite a chránite –, jednoducho nie je Boh. Je skôr výplodom ľudskej predstavivosti; jednoducho neexistuje. Preto je vhodné, že odhaľujem odpoveď na túto hádanku; vari to neobnažuje celú pravdu? Pravý Boh nie je taký, ako si Ho ľudia predstavujú. Dúfam, že všetci dokážete čeliť tejto skutočnosti a pomôže vám to vo vašom poznaní Boha.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 19

Ľudia, ktorých Boh neuznáva

Sú ľudia, ktorých vieru Boh vo svojom srdci nikdy neuznal. Inak povedané, Boh ich nevníma ako svojich nasledovníkov, pretože ich presvedčenie neprijíma. Pre týchto ľudí platí, že bez ohľadu na to, koľko rokov nasledujú Boha, ich predstavy a názory sa nikdy nezmenili. Sú ako neverci, držia sa princípov a metód styku s ľuďmi nevercov a zákonov prežitia a viery nevercov. Nikdy neprijali Božie slovo za svoj život, nikdy neuverili, že Božie slovo je pravda, nikdy sa nechystali prijať Božiu spásu a nikdy neuznali Boha za svojho Boha. Vieru v Boha považujú za akési amatérske hobby, považujú Ho len za duchovnú potravu. Myslia si, že je zbytočné usilovať sa pochopiť Božiu povahu alebo podstatu. Možno povedať, že všetko, čo zodpovedá pravému Bohu, nemá s týmito ľuďmi nič spoločné; nezaujíma ich to a ani sa neobťažujú venovať tomu pozornosť. Je to preto, že hlboko v ich srdciach sa neprestajne ozýva intenzívny hlas, ktorý im hovorí: „Boh je neviditeľný a nedotknuteľný a neexistuje.“ Veria, že snaha pochopiť takéhoto Boha by nestála za námahu a že by tým klamali sami seba. Sú presvedčení o tom, že keď Boha uznávajú len slovami bez toho, aby zaujali ozajstný postoj alebo sa vložili do ozajstných činov, sú celkom chytrí. Ako sa Boh pozerá na takýchto ľudí? Pokladá ich za nevercov. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Môžu neverci čítať Božie slová? Môžu vykonávať svoje povinnosti? Môžu vysloviť slová ‚budem žiť pre Boha‘?“ Ľudia často vidia len povrchné ľudské prejavy; nevidia ľudskú podstatu. Boh sa však na tieto povrchné prejavy nepozerá; vidí len vnútornú podstatu ľudí. Takýto má teda Boh postoj k týmto ľuďom a takto ich definuje. Títo ľudia kladú otázky ako: „Prečo Boh koná toto? A prečo koná tamto? Tomuto nerozumiem; tamtomu nerozumiem; toto nezodpovedá ľudským predstavám; musíš mi to vysvetliť…“ V reakcii na to sa pýtam: Naozaj ti tieto veci treba vysvetľovať? Majú s tebou tieto záležitosti skutočne niečo spoločné? Kto si myslíš, že si? Odkiaľ prichádzaš? Si naozaj kompetentný na to, aby si viedol Boha? Veríš v Neho? Uznáva On tvoju vieru? Keďže tvoja viera nemá nič spoločné s Bohom, čo ťa je do toho, čo činí? Nevieš, kde v Božom srdci sa nachádzaš, tak ako môžeš byť spôsobilý viesť s Ním dialóg?

Slová napomenutia

Necítite sa po vypočutí si týchto poznámok nepríjemne? Aj keď ich možno nechcete počúvať alebo ich nechcete prijať, sú to všetko fakty. Keďže túto etapu diela má vykonať Boh, ak ťa nezaujímajú Jeho úmysly, nestaráš sa o Jeho postoj a nechápeš Jeho podstatu ani povahu, nakoniec to budeš ty, kto prehrá. Neobviňuj Moje slová z toho, že sa zle počúvajú, ani z toho, že maria tvoje nadšenie. Hovorím pravdu. Nemám v úmysle odradiť vás. Bez ohľadu na to, čo od vás žiadam a do akej miery sa to od vás vyžaduje, dúfam, že budete kráčať po správnej ceste a nasledovať Božiu cestu a že sa od nej nikdy neodkloníte. Ak nepostupuješ podľa Božieho slova alebo nenasleduješ Jeho cestu, niet pochýb o tom, že vzdoruješ Bohu a zišiel si zo správnej cesty. Preto cítim, že sú tu niektoré záležitosti, ktoré vám musím objasniť, a že vás musím presvedčiť, aby ste uverili jednoznačne, jasne a bez štipky neistoty. Musím vám pomôcť jasne pochopiť Boží postoj, Jeho úmysly, spôsob, ako zdokonaľuje a určuje výsledky ľudí. Ak raz nadíde deň, keď sa na túto cestu nebudeš môcť vydať, nenesiem za to žiadnu zodpovednosť, pretože tieto slová ti už boli povedané veľmi jasne. Čo sa týka toho, ako sa vysporiadaš so svojím vlastným výsledkom, je to celkom na tebe. Pokiaľ ide o výsledky rôznych typov ľudí, Boh má rôzne postoje a svoje vlastné spôsoby ich určenia, ako aj svoje vlastné požiadavky na nich. Jeho norma na určenie výsledkov ľudí je spravodlivá pre všetkých – to je samozrejmé! Preto sú obavy niektorých ľudí zbytočné. Vydýchli ste si teraz?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

Božie slová na každý deň  Úryvok 20

V skutočnosti je Božia povaha otvorená každému nie je skrytá, pretože Boh sa nikdy vedome nevyhýbal žiadnemu človeku nikdy sa vedome nesnažil skryť, aby znemožnil ľuďom spoznať alebo pochopiť Ho. Božia povaha sa vždy zakladala na otvorenosti úprimnom stretnutí každým človekom tvárou tvár. Božom riadení Boh koná svoje dielo, čelí každému svoje dielo koná na každom jednom človeku. Počas konania tohto diela neustále odhaľuje svoju povahu ustavične využíva svoju podstatu, to, čo má čím je, aby viedol staral sa každého jedného človeka. Každom veku každej etape, bez ohľadu na to, či sú okolnosti dobré alebo zlé, je Božia povaha vždy otvorená každému jednotlivcovi Jeho vlastníctvo bytosť sú mu vždy otvorené, rovnako ako Jeho život neustále neprestajne zaopatruje podporuje ľudstvo. Napriek tomu všetkému zostáva Božia povaha pre niektorých ľudí skrytá. Prečo? Pretože aj keď títo ľudia žijú Božom diele nasledujú Boha, nikdy sa nesnažili Boha pochopiť, nechceli Ho ani spoznať, nieto ešte sa Nemu priblížiť. Týchto ľudí pochopenie Božej povahy veští, že ich koniec je blízko. Znamená to, že ich čaká súd odsúdenie Božou povahou. Preto si nikdy nepriali pochopiť Boha či Jeho povahu, ani nikdy netúžili po hlbšom pochopení či poznaní Božích úmyslov. Neusilujú sa pochopiť Božie úmysly pomocou vedomej spolupráce – neustále si len užívajú a nikdy ich neomrzí robiť veci, ktoré sa im zachce; veria v Boha, v ktorého chcú veriť; veria v Boha, ktorý jestvuje len v ich fantázii a v ich predstavách; a veria v Boha, ktorý je s nimi v ich každodennom živote nerozlučne spojený. Čo sa týka samotného pravého Boha, sú úplne ľahostajní a vôbec nemajú túžbu Ho pochopiť alebo Mu venovať pozornosť, nieto ešte sa k Nemu priblížiť. Slová, ktoré Boh vyjadruje, používajú len na to, aby sa skrášlili a predviedli. Oni sami sa už na základe tohto považujú za úspešných veriacich a ľudí s vierou v Boha vo svojom srdci. Vo svojich srdciach sa riadia vlastnou fantáziou, svojimi predstavami, ba dokonca svojimi osobnými definíciami Boha. Na druhej strane samotný pravý Boh s nimi nemá vôbec nič spoločné. Keby totiž pochopili samotného pravého Boha, pravú Božiu povahu a to, čo Boh má a čím je, znamenalo by to, že ich konanie, viera a snaženie by boli odsúdené. Preto sa im nechce chápať Božiu podstatu a zdráhavo a neochotne sa aktívne usilujú či modlia, aby lepšie pochopili Boha, lepšie spoznali Božie úmysly a lepšie pochopili Jeho povahu. Boli by radšej, keby bol Boh niečo vymyslené, niečo bezvýznamné a neurčité. Boli by radšej, keby bol niekým, kto je presne taký, ako si Ho predstavovali, niekým, kto im bude stále k dispozícii, s nevyčerpateľnými prostriedkami a vždy dostupný. Keď si chcú užívať Božiu milosť, prosia Boha, aby bol touto milosťou. Keď potrebujú Božie požehnanie, prosia Boha, aby bol týmto požehnaním. Keď čelia ťažkostiam, prosia Boha, aby im dodal odvahu, aby bol ich ochranným štítom. Ich poznanie Boha sa zaseklo v oblasti milosti a požehnania. Ich chápanie Božieho diela, Božej povahy a samotného Boha sa tiež obmedzuje len na ich predstavy, slová a učenia. Sú však ľudia, ktorí túžia pochopiť Božiu povahu, chcú skutočne vidieť samotného Boha a naozaj pochopiť Jeho povahu a to, čo Boh má a čím je. Títo ľudia sa usilujú o realitu pravdy a Božej spásy, pričom sa snažia získať Božie podmanenie, spásu a zdokonalenie. Používajú svoje srdce na čítanie Božieho slova, používajú ho na to, aby ocenili každú situáciu a každú osobu, udalosť a vec, ktorú pre nich Boh pripravil, a úprimne sa modlia a hľadajú. Najviac zo všetkého chcú spoznať Božie úmysly a pochopiť pravú Božiu povahu a podstatu, aby už viac neurážali Boha a prostredníctvom svojich skúseností mohli väčšmi vidieť Božiu milotu a Jeho pravú tvár. Je to aj preto, aby v ich srdciach existoval naozaj skutočný Boh a aby mal v ich srdciach také miesto, že už nebudú žiť vo svojej fantázii, predstavách a nejasnosti. Títo ľudia naliehavo túžia pochopiť Božiu povahu a podstatu preto, lebo Božiu povahu a podstatu potrebuje ľudstvo neprestajne v priebehu celej svojej skúsenosti; práve Jeho povaha a podstata zaisťujú život počas celej existencie človeka. Keď pochopia Božiu povahu, budú mať väčšiu bázeň pred Bohom, budú môcť účinnejšie spolupracovať na Božom diele, byť ohľaduplnejší voči Božím úmyslom a riadne si vykonávať svoju povinnosť. Takéto postoje k Božej povahe zastávajú dva typy ľudí. Prvý typ nechce pochopiť Božiu povahu. Aj keď títo ľudia vravia, že chcú pochopiť Božiu povahu, spoznať samotného Boha, zistiť, čo Boh má a čím je, a úprimne oceniť Božie úmysly, v hĺbke duše by boli radšej, keby Boh neexistoval. Je to preto, že tento typ ľudí stále vzdoruje Bohu a odoláva Mu. Súperia s Bohom o postavenie vo vlastnom srdci a často pochybujú o Božej existencii alebo ju dokonca popierajú. Nechcú, aby Božia povaha alebo samotný pravý Boh obsadili ich srdcia. Chcú len uspokojiť svoje vlastné túžby, predstavy a ambície. Títo ľudia teda možno veria v Boha, možno Ho nasledujú a možno sa pre Neho vzdajú aj svojich rodín a svojej práce, ale svojich zlých spôsobov sa nezrieknu. Niektorí dokonca kradnú alebo márnia obety, alebo v súkromí Boha preklínajú, zatiaľ čo iní môžu využívať svoje postavenie na to, aby o sebe opakovane vydávali svedectvo, zlepšovali svoju reputáciu a súperili s Bohom o ľudí a postavenie. Používajú rozličné metódy a opatrenia, aby prinútili ľudí uctievať ich, ustavične sa snažia získať si ľudí na svoju stranu a chcú ich ovládať. Niektorí dokonca ľudí úmyselne zavádzajú, aby si mysleli, že sú Bohom, aby sa k nim potom správali ako k Bohu. Nikdy by nikomu nepovedali, že podľahli skaze – že aj oni sú skazení a arogantní, aby ich neuctievali, a že bez ohľadu na to, ako dobre sa im darí, je to všetko vďaka Božiemu povýšeniu a že aj tak robia to, čo by mali. Prečo nič z toho nespomenú? Pretože sa veľmi boja, že prídu o svoje miesto v srdciach ľudí. Preto takíto ľudia nikdy nevelebia Boha a nikdy o Ňom nevydávajú svedectvo. Nikdy sa totiž nesnažili pochopiť Boha. Môžu poznať Boha bez toho, aby Ho pochopili? To je nemožné! Aj keď teda slová v rámci témy „Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh“ môžu byť jednoduché, pre každého majú iný význam. Pre niekoho, kto často vzdoruje Bohu, odporuje Mu a správa sa k Nemu nepriateľsky, tieto slová veštia odsúdenie. No niekto, kto sa usiluje o pravdu-realitu a často prichádza pred Boha, aby hľadal Božie úmysly, prijme tieto slová ako ryba vodu. Preto sú medzi vami takí, ktorých rozbolí hlava, ktorých srdce sa naplní odporom a budú sa cítiť veľmi nepríjemne v momente, keď začujú niekoho hovoriť o Božej povahe a Božom diele. Sú však medzi vami aj takí, ktorí cítia, že práve túto tému potrebujú, pretože je pre nich veľmi užitočná. Je to čosi, čo v ich životnej skúsenosti nemôže chýbať; je to jadro samotnej podstaty, základ viery v Boha a niečo, čoho sa ľudstvo nemôže vzdať. Pre vás všetkých sa táto téma môže zdať blízka aj vzdialená, neznáma, ale zároveň povedomá. Je to však bezpodmienečne téma, ktorú si musí každý vypočuť, musí ju poznať a musí jej porozumieť. Bez ohľadu na to, ako sa s ňou vysporiadaš, ako na ňu hľadíš alebo ako ju chápeš, dôležitosť tejto témy nemožno ignorovať.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

Božie slová na každý deň  Úryvok 21

Boh koná svoje dielo už odvtedy, čo stvoril ľudstvo. Spočiatku to bolo veľmi jednoduché dielo, ale napriek svojej jednoduchosti zahŕňalo výrazy Božej podstaty a povahy. Zatiaľ čo teraz sa Božie dielo povýšilo a toto dielo na každom človeku, ktorý nasleduje Boha, sa stalo ohromným a konkrétnym, s veľkým výrazom Jeho slova, Božia osoba bola po celý čas pred ľudstvom skrytá. Aj keď sa od čias biblických príbehov až po súčasnosť vtelil dvakrát, kto už uvidel skutočnú Božiu osobu? Na základe vášho chápania, videl už niekto skutočnú Božiu osobu? Nie. Nikto nikdy nevidel skutočnú Božiu osobu, čo znamená, že nikto nikdy nevidel Božie pravé ja. Na tom sa zhodnú všetci. To značí, že skutočná Božia osoba alebo Boží Duch je skrytý pred celým ľudstvom vrátane Adama a Evy, ktorých Boh stvoril, a vrátane spravodlivého Jóba, ktorého prijal. Nikto z nich nevidel skutočnú Božiu osobu. Prečo však Boh zámerne zastiera svoju skutočnú osobu? Niektorí ľudia tvrdia: „Boh sa bojí ľudí vystrašiť.“ Iní zasa: „Boh skrýva svoju skutočnú osobu, pretože človek je príliš malý a Boh príliš veľký; ľudia Ho nesmú vidieť, inak by zomreli.“ Sú aj takí, čo vravia: „Boh je každý deň zaneprázdnený riadením svojho diela a možno nemá čas zjaviť sa tak, aby Ho ostatní mohli vidieť.“ Nech už veríte čomukoľvek, ponúkam vám jeden záver. Aký je to záver? Taký, že Boh skrátka nechce, aby ľudia uvideli Jeho skutočnú osobu. Boh zostáva skrytý pred ľuďmi zámerne. Inak povedané, je Božím úmyslom, aby ľudia nezazreli Jeho skutočnú osobu. To by už malo byť všetkým zrejmé. Ak Boh nikdy nikomu nezjavil svoju osobu, myslíte si, že Božia osoba existuje? (Existuje.) Samozrejme, že existuje. Existencia Božej osoby je samozrejmá vec. Malo by však ľudstvo skúmať otázky týkajúce sa toho, aká veľká je Božia osoba alebo ako vyzerá? Nie. Odpoveď znie nie. Ak Božia osoba nie je témou, ktorú by sme mali skúmať, čo potom máme skúmať? (Božiu povahu.) (Božie dielo.) No skôr než začneme v duchovnom spoločenstve hovoriť o oficiálnej téme, vráťme sa k tomu, o čom sme hovorili pred chvíľou: Prečo Boh nikdy ľudstvu nezjavil svoju osobu? Prečo Boh zámerne zatajuje svoju osobu pred ľudstvom? Existuje na to len jeden dôvod. Aj keď Bohom stvorený človek zažil tisíce rokov Jeho diela, niet jediného človeka, ktorý by poznal Božie dielo, Božiu povahu a Božiu podstatu. V Božích očiach sú s Ním takíto ľudia v rozpore a Boh by sa nezjavil ľuďom, ktorí sa k Nemu správajú nepriateľsky. To je jediný dôvod, prečo Boh nikdy ľudstvu nezjavil svoju osobu a prečo svoju osobu pred ľuďmi zámerne zatajuje. Je vám už teraz zrejmá dôležitosť poznania Božej povahy?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

Božie slová na každý deň  Úryvok 22

Od začiatku existencie Božieho riadenia sa Boh vždy naplno venoval vykonávaniu svojho diela. Napriek tomu, že svoju osobu pred človekom zatajoval, vždy stál po jeho boku, konal na ňom svoje dielo, vyjadroval svoju povahu, viedol celé ľudstvo prostredníctvom svojej podstaty a konal svoje dielo na každom jednom človeku prostredníctvom svojej moci, múdrosti a autority, čím vytvoril Vek zákona, Vek milosti a súčasný Vek kráľovstva. Aj keď Boh svoju osobu pred človekom skrýva, svoju povahu, bytie, vlastníctvo a svoje úmysly voči ľudstvu človeku bezvýhradne zjavil, aby ich mohol vidieť a zažiť. Inak povedané, aj keď ľudia Boha nemôžu vidieť, ani sa Ho nemôžu dotknúť, Božia povaha a podstata, s ktorými sa ľudstvo stretáva, sú úplným vyjadrením samotného Boha. Nie je to pravda? Bez ohľadu na to, aký spôsob alebo prístup si Boh vyberie pre svoje dielo, vždy sa k ľuďom správa podľa svojej pravej identity, koná dielo, ktoré je Jeho povinnosťou, a hovorí slová, ktoré vypovedať musí. Je jedno, z akej pozície Boh prehovára – môže stáť v treťom nebi alebo v tele, alebo dokonca ako obyčajný človek –, vždy prehovára k človeku celým svojím srdcom a celou svojou mysľou, bez akéhokoľvek klamania alebo zatajovania. Keď vykonáva svoje dielo, bezvýhradne vyjadruje svoje slovo a svoju povahu aj to, čo má a čím je. Riadi ľudstvo prostredníctvom svojho života, bytia a vlastníctva. Takto žil človek počas Veku zákona – v ére kolísky ľudstva – pod vedením „neviditeľného a nedotknuteľného“ Boha.

Boh sa po prvý raz stal telom po Veku zákona – vtelenie trvalo tridsaťtri a pol roka. Je pre človeka tridsaťtri a pol roka dlhý čas? (Nie je.) Keďže dĺžka ľudského života je zvyčajne oveľa dlhšia ako približne tridsať rokov, pre človeka to nie je veľmi dlhý čas. Pre vteleného Boha však bolo týchto tridsaťtri a pol roka skutočne dlhým časovým obdobím. Stal sa človekom – obyčajným človekom, ktorý prevzal Božie dielo a poverenie. To znamenalo, že musel prijať prácu, ktorú obyčajný človek nezvládne, a zároveň znášať utrpenie, ktoré obyčajní ľudia neznesú. Množstvo utrpenia, ktoré Pán Ježiš znášal počas Veku milosti, od začiatku svojho diela, až kým nebol pribitý na kríž, síce súčasní ľudia nemohli vidieť na vlastné oči, no neviete si o tom aspoň urobiť predstavu prostredníctvom biblických príbehov? Bez ohľadu na to, koľko detailov je v týchto zaznamenaných skutočnostiach, celkovo bolo Božie dielo v tomto období plné ťažkostí a utrpenia. Pre skazeného človeka nie je tridsaťtri a pol roka dlhý čas; trochu utrpenia je maličkosť. No pre svätého, nepoškvrneného Boha, ktorý musel niesť všetky ľudské hriechy, jesť, spať a žiť s hriešnikmi, bola táto bolesť neuveriteľne veľká. On je Stvoriteľom, Zvrchovaným nad všetkými vecami a Zvrchovaným nad všetkým, no keď prišiel na svet, musel znášať útlak a krutosť skazených ľudí. Aby dokončil svoje dielo a zachránil ľudstvo pred morom biedy, musel byť odsúdený človekom a niesť hriechy celého ľudstva. Rozsah utrpenia, ktorým si prešiel, obyčajní ľudia nedokážu ani len pochopiť. Nedokážu ho ani oceniť. Čo toto utrpenie znázorňuje? Znázorňuje Božiu oddanosť ľudstvu. Značí poníženie, ktoré si vytrpel, a cenu, ktorú zaplatil za spásu ľudí, aby vykúpil ich hriechy a zavŕšil túto etapu svojho diela. Znamená to tiež, že Boh vykúpi človeka z kríža. Je to cena zaplatená krvou, životom a cena, ktorú by si nemohla dovoliť žiadna stvorená bytosť. Práve preto, že má Božiu podstatu a vlastní to, čo Boh má a čím je, mohol zniesť takéto utrpenie a vykonať takéto dielo. Je to niečo, čo by namiesto Neho nemohla vykonať žiadna stvorená bytosť. Toto je Božie dielo počas Veku milosti a zjavenie Jeho povahy. Prezrádza to niečo o tom, čo Boh má a čím je? Stojí to za to, aby to ľudstvo spoznalo? Ľudia v tomto veku síce nevideli Božiu osobu, no prijali Božiu obetu za hriech a Boh ich vykúpil z kríža. Ľudia možno poznajú dielo, ktoré Boh vykonal počas Veku milosti, ale pozná niekto povahu a úmysly, ktoré vyjadril Boh v tomto období? Človek pozná len detaily o Božom diele počas rôznych vekov a prostredníctvom rozličných kanálov alebo pozná príbehy súvisiace s Bohom, ktoré sa udiali v tom istom čase, keď Boh vykonával svoje dielo. Tieto detaily a príbehy sú v najlepšom prípade len akési informácie alebo legendy o Bohu a nemajú žiadny súvis s Božou povahou a podstatou. Takže bez ohľadu na to, koľko príbehov o Bohu ľudia poznajú, neznamená to, že do hĺbky chápu Božiu povahu alebo podstatu a že sú s nimi oboznámení. Tak, ako vo Veku zákona, aj vo Veku milosti síce ľudia zažili bezprostredné a dôverné stretnutie s vteleným Bohom, Božiu povahu a podstatu však prakticky vôbec nepoznali.

Vo Veku kráľovstva sa Boh znova stal telom, a to rovnakým spôsobom ako prvýkrát. Počas tohto obdobia svojho diela Boh stále bezmedzne vyjadruje svoje slovo, vykonáva dielo, ktoré musí vykonať, a vyjadruje to, čo má a čím je. Zároveň i naďalej znáša a toleruje ľudskú vzdorovitosť a nevedomosť. Neodhaľuje azda Boh svoju povahu a nevyjadruje svoje úmysly neustále aj počas tohto obdobia konania diela? Preto od stvorenia človeka až doteraz sú Božia povaha, Jeho bytie a vlastníctvo a Jeho úmysly každému človeku vždy otvorené. Boh nikdy zámerne neskrýval svoju podstatu, povahu ani úmysly. Ľudstvo sa však nestará o to, čo Boh robí, aké sú Jeho úmysly – preto má človek také úbohé chápanie Boha. Inak povedané, Boh síce skrýva svoju osobu, ale zároveň v každom okamihu stojí pri ľudstve a neustále otvorene vykresľuje svoje úmysly, povahu a podstatu. V istom zmysle je Božia osoba otvorená aj ľuďom, no tí pre svoju ľudskú slepotu a vzdorovitosť nikdy neuvidia Božie zjavenie. Ak je to teda takto, nemalo by byť pochopenie Božej povahy a samotného Boha pre každého jednoduché? Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať, však? Možno poviete, že je to jednoduché, ale aj keď sa niektorí ľudia snažia Boha poznať, nemôžu Ho spoznať naozaj ani Ho nemôžu jasne pochopiť – ich chápanie je vždy hmlisté a nejasné. Správne však nie je ani to, keď poviete, že to nie je jednoduché. Keďže bol každý človek tak dlho predmetom Božieho diela, mal by na základe svojich skúseností nadviazať ozajstný kontakt s Bohom. Aspoň do istej miery by mal cítiť Boha vo svojom srdci alebo zažiť s Ním duchovné prepojenie a aspoň trochu by mal vnímať Božiu povahu alebo nadobudnúť určité pochopenie Boha. Odvtedy, čo človek začal nasledovať Boha, až doteraz toho ľudstvo dostalo príliš veľa, ale z najrôznejších dôvodov – pre nízku kvalitu, nevedomosť, vzdorovitosť a rôzne úmysly človeka – toho aj príliš veľa stratilo. Vari Boh už nedal ľudstvu dosť? Aj keď Boh svoju osobu pred ľudstvom skrýva, poskytuje ľuďom to, čo má a čím je, ako aj svoj život. Ľudské poznanie Boha by nemalo byť iba také, aké je teraz. Preto si myslím, že je potrebné sa i naďalej s vami rozprávať na tému Božieho diela, Božej povahy a samotného Boha. Cieľom je, aby tisíce rokov starostlivosti a pozornosti, ktoré Boh venoval človeku, nevyšli nazmar a aby ľudstvo skutočne pochopilo a ocenilo Božie úmysly voči človeku. Je to preto, aby ľudia mohli prejsť na novú etapu vo svojom poznávaní Boha. To tiež Bohu prinavráti Jeho pravé miesto v srdciach ľudí, čiže Mu preukážu spravodlivosť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

Božie slová na každý deň  Úryvok 23

Boží príkaz Adamovi

Gn 2, 15-17 A Boh Jahve vzal človeka a umiestnil ho do záhrady Eden, aby ju obhospodaroval a strážil. Boh Jahve prikázal človeku: „Z každého stromu v záhrade môžeš slobodne jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo v deň, keď z neho budeš jesť, určite zomrieš.“

Čo sa dozvedáte z týchto veršov? Aké pocity vo vás vyvoláva táto časť Písma? Prečo som sa rozhodol hovoriť o Božom príkaze Adamovi? Má teraz každý z vás vo svojej mysli obraz Boha a Adama? Môžete si skúsiť predstaviť nasledovné: ak by ste boli tými, čo sa nachádzajú v tejto scéne, aký by bol podľa vás Boh? Ako sa pri premýšľaní nad touto otázkou cítite? Je to emotívny a dojímavý obraz. Hoci je na ňom len Boh a človek, intimita medzi nimi vás napĺňa pocitom obdivu: človek dostal do daru prekypujúcu Božiu lásku, ktorá ho obklopuje. Človek je nevinný a čistý, nezaťažený a bezstarostný, žije v blaženosti pod Božím dohľadom. Boh prejavuje o človeka záujem, zatiaľ čo človek žije pod Božou ochranou a požehnaním. Úplne všetko, čo človek urobí a povie, je nerozlučne späté s Bohom a nemožno to od Neho oddeliť.

Toto možno nazvať prvým Božím príkazom človeku po jeho stvorení. Čo tento príkaz vyjadruje? Vyjadruje Boží úmysel, ale aj obavy Boha o ľudstvo. Je to prvý Boží príkaz a zároveň prvý raz, čo Boh vyjadruje obavu o človeka. To znamená, že Boh cíti zodpovednosť voči človeku odvtedy, čo ho stvoril. Aká je Jeho zodpovednosť? Má človeka chrániť a starať sa oňho. Dúfa, že človek dokáže dôverovať Jeho slovám a poslúchať ich. To je tiež prvé Božie očakávanie od človeka. Práve s týmto očakávaním Boh hovorí: „Z každého stromu v záhrade môžeš slobodne jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo v deň, keď z neho budeš jesť, určite zomrieš.“ Tieto jednoduché slová predstavujú Boží úmysel. Zároveň odhaľujú to, ako Boh vo svojom srdci začal prejavovať starosť o človeka. Spomedzi všetkých vecí bol na Boží obraz stvorený iba Adam. Adam bol jedinou živou bytosťou s Božím dychom života; mohol kráčať s Bohom a rozprávať sa s Ním. Preto mu Boh dal tento príkaz. Boh vo svojom príkaze dal veľmi jasne najavo, čo človek môže a čo nemôže robiť.

V týchto niekoľkých jednoduchých slovách vidíme Božie srdce. Ale aké srdce to vidíme? Je v ňom láska? Je v ňom starosť? V týchto veršoch môžeme Božiu lásku a starosť nielen oceniť, ale aj dôverne precítiť. Nesúhlasíte? Po tom, čo ste si Ma vypočuli, ešte stále sa domnievate, že je to len zopár jednoduchých slov? Napokon nie sú až také jednoduché, však? Uvedomovali ste si to predtým? Keby ti Boh osobne povedal týchto pár slov, ako by si sa vnútorne cítil? Keby si nebol ľudomil, ale mal by si ľadové srdce, nič by si necítil, nevážil by si si Božiu lásku a nesnažil by si sa pochopiť Božie srdce. No ako človek so svedomím a zmyslom pre ľudskú prirodzenosť by si sa cítil inak. Cítil by si teplo, starostlivosť, lásku a šťastie. Nie je to tak? Ako by si sa s týmito pocitmi správal k Bohu? Cítil by si sa s Ním spätý? Miloval a rešpektoval by si Ho z celého srdca? Priblížilo by sa k Nemu tvoje srdce? Na základe tohto vieš, aká dôležitá je pre človeka Božia láska. Ešte zásadnejšie je však to, ako ju človek oceňuje a chápe. Nehovorí vlastne Boh v tejto fáze svojho diela veľa podobných vecí? Existujú dnes ľudia, ktorí si cenia Božie srdce? Dokážete oceniť Boží úmysel, o ktorom som práve hovoril? Nedokážete skutočne oceniť Boží úmysel, keď je takýto konkrétny, hmatateľný a skutočný. Preto hovorím, že Boha skutočne nepoznáte a nechápete. Nie je to pravda?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

Božie slová na každý deň  Úryvok 24

Boh stvorí Evu

Gn 2, 18-20 A Boh Jahve riekol: „Nie je dobré, aby bol človek sám. Urobím mu pomocníka, ktorý bude pre neho vhodný.“ A Boh Jahve vytvoril zo zeme všetky poľné zvieratá a všetko nebeské vtáctvo a priviedol ich k Adamovi, aby videl, ako ich nazve, a ako Adam nazval každé živé stvorenie, tak sa volalo. A Adam pomenoval všetok dobytok a nebeské vtáctvo a všetky poľné zvieratá, ale pre Adama sa nenašla vhodná pomoc.

Gn 2, 22-23 A z rebra, ktoré Boh Jahve vzal z človeka, stvoril ženu a priviedol ju k mužovi. A Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a telo z môjho tela.“ Bude sa volať mužena, lebo bola vzatá z muža.

V tejto časti Písma sa nachádza jedna kľúčová veta – „ako Adam nazval každé živé stvorenie, tak sa volalo“. Kto teda pomenoval všetky živé stvorenia? Bol to Adam, nie Boh. Táto veta hovorí ľudstvu jednu vec: Boh dal človeku pri jeho stvorení inteligenciu. To znamená, že ľudská inteligencia pochádza od Boha. To je isté. Ale prečo? Keď Boh stvoril Adama, chodil Adam do školy? Vedel čítať? Keď Boh stvoril rôzne živé stvorenia, spoznal Adam všetky tieto stvorenia? Povedal mu Boh, ako sa volajú? Samozrejme, Boh ho nenaučil ani to, ako pre ne vymyslieť mená. Taká je pravda! Ako teda Adam vedel, ako má pre tieto živé stvorenia vymyslieť mená a ako konkrétne ich má pomenovať? To súvisí s otázkou, čo Boh Adamovi pri stvorení pridal. Fakty dokazujú, že keď Boh stvoril človeka, pridal mu svoju inteligenciu. Toto je zásadná informácia, preto počúvajte pozorne. Je tu aj ďalšia zásadná skutočnosť, ktorú by ste mali pochopiť: po tom, čo Adam tieto živé stvorenia pomenoval, sa tieto mená začlenili do Božieho slovníka. Prečo to spomínam? Pretože to súvisí aj s Božou povahou a je to niečo, čo musím vysvetliť podrobnejšie.

Boh stvoril človeka, vdýchol mu život a dal mu aj časť svojej inteligencie, svojich schopností a toho, čo má a čím je. Po tom, čo dal Boh človeku všetko toto, bol človek schopný robiť niektoré veci samostatne a myslieť sám za seba. Ak je to, čo človek vymyslí a urobí, v Božích očiach dobré, Boh to prijíma a nezasahuje do toho. Ak je konanie človeka správne, Boh to nechá tak. Čo teda značí veta „ako Adam nazval každé živé stvorenie, tak sa volalo“? Značí, že Boh nepovažoval za vhodné premenovať žiadne zo živých stvorení. Nech by Adam pomenoval nejaké stvorenie akokoľvek, Boh by povedal: „Nech je tak,“ čím by potvrdil meno stvorenia. Vyjadril Boh na túto záležitosť nejaký názor? Nie, určite nie. Ako to teda chápete? Boh obdaril človeka inteligenciou a človek svoju inteligenciu od Boha používal na to, aby konal rôzne veci. Ak je to, čo človek koná, v Božích očiach pozitívne, potom to Boh potvrdzuje, uznáva a prijíma bez akéhokoľvek odsúdenia či kritiky. To je niečo, čo nemôže urobiť žiadny človek, zlý duch ani satan. Vidíte v tom zjavenie Božej povahy? Dovolil by človek, skazený človek alebo satan niekomu inému, aby niečo urobil v jeho mene, priamo pod jeho nosom? Prirodzene, že nie! Zápasili by o túto pozíciu s tým druhým človekom alebo inou silou, ktorá sa od nich líši? Prirodzene, že áno! Keby bola s Adamom v tom čase skazená osoba alebo satan, určite by Adamovo konanie zavrhli. Aby potvrdili, že dokážu samostatne myslieť a majú vlastné jedinečné názory, popreli by úplne všetko, čo Adam robil: „Chceš toto stvorenie pomenovať takto? Nuž, ja ho nebudem volať takto, ja ho budem volať inak. Ty mu chceš dať meno Tom, ale ja ho budem volať Harry. Musím predsa ukázať, aký som múdry.“ Aká je toto povaha? Nie je to nanajvýš arogantné? A čo Boh? Má aj On takúto povahu? Mal Boh nejaké nezvyčajné námietky voči tomu, čo robil Adam? Odpoveď znie: jednoznačne nie! V povahe zjavenej Bohom nie je ani najmenší náznak škriepenia sa, arogancie alebo samospravodlivosti. Aspoň toto je zatiaľ jasné. Môže sa to javiť ako nepodstatná záležitosť, ale ak nechápeš Božiu podstatu, ak sa tvoje srdce nesnaží porozumieť tomu, ako Boh koná a aký je Jeho postoj, nespoznáš Božiu povahu ani neuvidíš jej výraz a zjavenie. Nie je to tak? Súhlasíte s tým, čo som vám práve vysvetlil? Boh v reakcii na Adamovo konanie grandiózne nevyhlásil: „Urobil si dobrú a správnu vec a Ja s ňou súhlasím!“ Vo svojom srdci však Adamovo konanie schválil, ocenil a pochválil. Bola to prvá vec od stvorenia, ktorú človek urobil pre Boha na Jeho pokyn. Bolo to niečo, čo človek urobil namiesto Boha a v Jeho mene. V Božích očiach to vychádzalo z inteligencie, ktorou človeka obdaril. Boh to vnímal ako niečo dobré a pozitívne. To, čo vtedy Adam urobil, bolo prvým prejavom Božej inteligencie v človeku. Z Božieho pohľadu to bol pekný prejav. To, čo vám chcem na tomto mieste povedať, je, že cieľom Boha pri odovzdávaní niečoho z toho, čo má a čím je, a zo svojej inteligencie, bolo, aby sa ľudstvo mohlo stať živým stvorením, ktoré je Jeho prejavom. Boh túžil presne po tom, aby takéto živé stvorenie konalo v Jeho mene.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

Božie slová na každý deň  Úryvok 25

Boh vyrobí Adamovi a Eve kožený odev

Gn 3, 20-21 A Adam nazval svoju ženu menom Eva, lebo bola matkou všetkých živých. Aj Adamovi a jeho žene urobil Boh Jahve kožený odev a obliekol ich.

„Aj Adamovi a jeho žene urobil Boh Jahve kožený odev a obliekol ich.“ Akú úlohu v tejto scéne preberá Boh, keď je s Adamom a Evou? Akým spôsobom sa prejavuje v tomto svete, v ktorom žijú len dve ľudské bytosti? Prejavuje sa v úlohe Boha? Bratia a sestry z Hongkongu, odpovedzte, prosím. (V úlohe rodiča.) Bratia a sestry z Južnej Kórey, v akej úlohe sa podľa vás prejavuje Boh? (Hlava rodiny.) Bratia a sestry z Taiwanu, ako to vidíte vy? (Úloha niekoho v rodine Adama a Evy, úloha člena rodiny.) Niektorí z vás si myslia, že sa Boh prejavuje ako člen rodiny Adama a Evy, iní zasa tvrdia, že sa prejavuje ako hlava rodiny, a iní hovoria, že sa prejavuje ako rodič. Všetky tieto možnosti sú veľmi náležité. Rozumiete však, na čo narážam? Boh stvoril týchto dvoch ľudí a správal sa k nim ako ku svojim spoločníkom. Boh sa ako ich jediná rodina staral o ich život a zabezpečoval im potrebu jedla, oblečenia a prístrešia. V tomto prípade sa Boh javí ako rodič Adama a Evy. Pokiaľ to Boh robí, človek nevidí, aký je Boh vznešený; nevidí Božiu nadradenosť, Jeho tajomstvo, a hlavne nie Jeho hnev a majestát. Vidí len Božiu pokoru, Jeho náklonnosť, Jeho záujem o človeka, Jeho zodpovednosť a starostlivosť o človeka. Boží postoj a spôsob správania sa k Adamovi a Eve sa podobajú tomu, ako rodičia prejavujú záujem o svoje deti, ale aj tomu, ako svoje vlastné deti milujú, starajú sa o ne a záleží im na nich – je to skutočné, viditeľné a hmatateľné. Namiesto toho, aby sa Boh vyvýšil a získal vysoké a mocné postavenie, osobne použil kože na výrobu odevu pre človeka. Nezáleží na tom, či táto kožušina slúžila na odstránenie ich hanblivosti alebo na ochranu pred chladom. Dôležité je, že tento odev na zakrytie ľudského tela vytvoril sám Boh vlastnými rukami. Namiesto toho, aby Boh tento odev jednoduchou myšlienkou stvoril alebo použil nejaký iný zázračný prostriedok, ako si ľudia predstavujú, že to robí, legitímne urobil niečo, o čom človek predpokladá, že to Boh nerobí a nemal by to robiť. Môže sa to zdať ako banalita – niektorí ľudia sú možno toho názoru, že to ani nestojí za zmienku –, no každému Božiemu nasledovníkovi s nejasnými predstavami o Bohu to umožňuje nahliadnuť do Jeho pravosti a miloty a spoznať Jeho vernosť a pokoru. Neznesiteľne arogantní ľudia, ktorí si myslia, že sú vysoko postavení a mocní, tak sklonia svoje namyslené hlavy a zahanbia sa pred Božou pravosťou a pokorou. Božia pravosť a pokora ďalej umožňuje ľuďom spoznať, aký je Boh hodný lásky. Naopak, „nesmierny“, „hodný lásky“ a „všemohúci“ Boh, ktorého ľudia uchovávali vo svojich srdciach, sa stal bezvýznamným a škaredým a rozpadá sa pri najmenšom dotyku. Keď čítaš tento verš a počúvaš tento príbeh, hľadíš na Boha zvrchu, pretože urobil takúto vec? Niektorí ľudia možno áno, ale iní budú reagovať opačne. Budú si myslieť, že Boh je pravý a hodný lásky, a dojme ich práve Božia pravosť a milota. Čím viac vidia pravú stránku Boha, tým viac dokážu oceniť pravú existenciu Božej lásky, dôležitosť Boha v ich srdciach a to, ako pri nich v každom okamihu stojí.

Teraz nasmerujme našu diskusiu opäť na súčasnosť. Ak Boh mohol urobiť tieto rôzne maličkosti pre ľudí, ktorých stvoril na samotnom začiatku, dokonca aj veci, na ktoré by sa ľudia nikdy neodvážili ani pomyslieť alebo by ich ani neočakávali, mohol by potom urobiť takéto veci pre ľudí aj dnes? Niektorí vravia: „Áno!“ Prečo je to tak? Pretože Božia podstata ani milota nie sú falošné. Božia podstata naozaj existuje a nie je niečím, čo pridali iní, a už vôbec nie niečím, čo sa mení časom, v závislosti od rôznych miest a epoch. Božia pravosť a milota sa môžu naozaj prejaviť len vtedy, keď Boh urobí niečo, čo ľudia považujú za nezaujímavé a bezvýznamné – čosi také banálne, že by im ani nenapadlo, že by to niekedy urobil. Boh nie je povýšenecký. V Jeho povahe a podstate niet žiadneho zveličovania, pretvárky, pýchy ani arogancie. Nikdy sa nechvastá, priam naopak – miluje, prejavuje záujem, stará sa a verne a úprimne vedie ľudské bytosti, ktoré stvoril. Bez ohľadu na to, ako málo ľudia oceňujú, cítia alebo vidia, čo Boh robí, On to stále celkom iste robí. Ovplyvnilo by poznanie takejto Božej podstaty lásku ľudí k Nemu? Ovplyvnilo by to ich bohabojnosť? Dúfam, že keď pochopíš pravú stránku Boha, ešte viac sa k Nemu priblížiš a budeš môcť viac oceniť Jeho lásku a starostlivosť o ľudstvo. Zároveň budeš môcť odovzdať Bohu svoje srdce a nebudeš Ho už podozrievať alebo o Ňom pochybovať. Boh robí pre človeka v tichosti všetko, všetko robí v tichosti prostredníctvom svojej úprimnosti, vernosti a lásky. Nikdy však nemá v dôsledku svojho konania žiadne obavy ani výčitky, ani nepotrebuje, aby sa Mu niekto nejakým spôsobom zavďačoval. Rovnako nikdy nemá v úmysle niečo od ľudstva získať. Jediným cieľom všetkého, čo kedy urobil, je to, aby mohol prijať pravú vieru a lásku ľudstva.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

Božie slová na každý deň  Úryvok 26

Boh má v úmysle zničiť svet prostredníctvom potopy a prikazuje Noemovi postaviť archu

Gn 6, 9-14 Toto sú Noemove pokolenia: Noe bol spravodlivý muž a dokonalý vo svojich pokoleniach a kráčal s Bohom. Splodil troch synov: Šéma, Cháma a Jefeta. Aj zem bola pred Bohom skazená a plná násilia. Boh sa pozrel na zem, a hľa, bola skazená, lebo každé telo na zemi bolo skazené. A Boh riekol Noemovi: „Koniec každého tela je predo Mnou, lebo zem sa skrze nich naplnila násilím. Hľa, zahubím ich spolu so zemou. Urob archu z cyprusového dreva; v arche urob miestnosti a vymaž ju zvnútra i zvonka smolou.“

Gn 6, 18-22 „Ale s tebou uzavriem svoju zmluvu a vojdeš do korábu ty, tvoji synovia, tvoja žena a ženy tvojich synov s tebou. A z každého živého stvorenia do archy privedieš po dvoch z každého druhu, aby si ich zachoval nažive s tebou; budú mužského i ženského pohlavia. Z vtáctva podľa svojho druhu a z dobytka podľa svojho druhu, zo všetkých plazov podľa svojho druhu, po dvoch z každého druhu, aby si ich zachoval nažive. A z každého jedla si vezmi so sebou, a zhromaždi ho k sebe, a bude to za pokrm pre teba i pre nich.“ Takto urobil Noe, všetko tak, ako mu prikázal Boh.

Máte už teraz po prečítaní týchto dvoch úryvkov všeobecnú predstavu o tom, kto bol Noe? Akým typom človeka bol Noe? Pôvodný text znie: „Noe bol spravodlivý muž a dokonalý vo svojich pokoleniach.“ Aký človek bol podľa chápania dnešných ľudí v tých časoch „spravodlivý“? Spravodlivý človek by mal byť dokonalým človekom. Viete, či bol tento dokonalý človek dokonalým v očiach človeka alebo v Božích očiach? Niet pochýb o tom, že bol dokonalý v Božích očiach, ale nie v očiach človeka. To je isté! Je to preto, že človek je slepý a nevidí, a iba Boh sa pozerá na celú zem a na každého jedného človeka, a iba Boh vedel, že Noe je dokonalým človekom. Preto sa Boží plán zničiť svet prostredníctvom potopy začal vtedy, keď povolal Noema.

…

To, že bol Noe povolaný, je prostá skutočnosť, ale to hlavné, o čom hovoríme – Božia povaha, Jeho úmysly a Jeho podstata v tomto zázname –, také jednoduché nie je. Aby sme pochopili týchto niekoľko Božích aspektov, musíme najprv pochopiť, aký typ človeka chce Boh povolať, a na základe toho pochopiť Jeho povahu, úmysly a podstatu. To je kľúčové. Aký je teda v Božích očiach tento človek, ktorého povoláva? Musí to byť človek, ktorý dokáže načúvať Jeho slovám a nasledovať Jeho pokyny. Zároveň to musí byť aj človek so zmyslom pre zodpovednosť, niekto, kto bude Božie slovo uskutočňovať tak, že ho bude považovať za zodpovednosť a povinnosť, ktorú je povinný plniť. Musí byť tento človek tiež niekým, kto pozná Boha? Nie. V tej dobe Noe nepočul veľa o Božom učení ani nezažil žiadne Božie dielo. Preto mal o Bohu veľmi málo poznatkov. Aj keď je tu zaznamenané, že Noe kráčal s Bohom, videl niekedy Božiu osobu? Odpoveď znie: určite nie! V tej dobe totiž medzi ľudí prichádzali len Boží poslovia. Tí síce mohli zastupovať Boha tým, že niečo hovorili a konali, ale oni iba sprostredkovávali Božiu vôľu a Jeho úmysly. Božia osoba sa človeku nezjavila tvárou v tvár. V tejto časti Písma v podstate vidíme len to, čo mal Noe urobiť a aké pokyny mu Boh dal. Aká teda bola podstata vyjadrená Bohom? Všetko Božie konanie je precízne naplánované. Keď vidí nejakú záležitosť alebo situáciu, v Jeho očiach existuje norma, podľa ktorej ju hodnotí, a táto norma určuje, či spustí plán, ako s ňou naložiť, alebo aký prístup zvolí pri jej riešení. Nie je ľahostajný ani Mu nechýbajú city voči ničomu. V skutočnosti je to celkom naopak. Tento verš hovorí o tom, čo Boh povedal Noemovi: „Koniec každého tela je predo Mnou, lebo zem sa skrze nich naplnila násilím. Hľa, zahubím ich spolu so zemou.“ Keď to Boh povedal, myslel tým, že zničí iba ľudí? Nie! Boh povedal, že zničí všetky živé telá. Prečo chcel Boh ničiť? V tom sa opäť zjavuje Božia povaha; v Božích očiach existuje hranica Jeho trpezlivosti voči ľudskej skazenosti, nečistote, násiliu a vzdorovitosti všetkého tela. Aká je táto Jeho hranica? Je to tak, ako povedal Boh: „Boh sa pozrel na zem, a hľa, bola skazená, lebo každé telo na zemi bolo skazené.“ Čo znamená veta „lebo každé telo na zemi bolo skazené“? Znamená to, že keď začalo byť správanie všetkých živých bytostí vrátane tých, ktoré nasledovali Boha, vzývali Božie meno, tých, ktoré kedysi prinášali Bohu zápalné obety, slovne uznávali Boha a dokonca Ho chválili už naskrz skazené a Boh ho zbadal, musel ich zničiť. Taká bola Božia hranica. Do akej miery mal teda Boh trpezlivosť s človekom a skazenosťou všetkého tela? Do takej miery, že všetci ľudia, či už Boží nasledovníci alebo neverci, nekráčali po správnej ceste. Do takej miery, že človek nebol len morálne skazený a plný zla, ale dokonca nejestvoval nik, kto by veril v Božiu existenciu. A už vôbec nik neveril, že svet riadi Boh a že Boh môže ľuďom priniesť svetlo a správnu cestu. Do takej miery, že človek pohŕdal Božou existenciou a nedovolil Bohu existovať. Keď sa ľudská skazenosť dostala do tohto bodu, Boh to už nemohol ďalej tolerovať. Čo by ju nahradilo? Príchod Božieho hnevu a trestu. Nebolo to čiastočné zjavenie Božej povahy? Neexistujú v súčasnom veku ľudia, ktorí by boli v Božích očiach spravodliví? Neexistujú ľudia, ktorí by boli v Božích očiach dokonalí? Je tento vek vekom, v ktorom je správanie všetkých tiel na zemi v Božích očiach skazené? Neskúšajú azda v súčasnosti všetci ľudia z tela – s výnimkou tých, ktorých chce Boh urobiť úplnými, a tých, ktorí Ho môžu nasledovať a prijať Jeho spásu – hranicu Božej trpezlivosti? Nie je všetko, čo sa deje vo vašom okolí – čo vidíte na vlastné oči a počujete na vlastné uši a čo osobne zažívate každý deň na tomto svete – plné násilia? Nemal by sa v Božích očiach takýto svet, takýto vek skončiť? Aj keď je pozadie súčasného veku celkom odlišné od pozadia Noemových čias, pocity a hnev, ktoré Boh prechováva voči skazenosti človeka, sa vôbec nemenia. Boh je vďaka svojmu dielu schopný trpezlivosti, ale vzhľadom na okolnosti a podmienky mal byť tento svet v Božích očiach už dávno zničený. Okolnosti sú oveľa horšie ako v čase, keď svet zničila potopa. V čom je však rozdiel? Táto vec zároveň najviac zarmucuje Božie srdce a možno je to niečo, čo si nikto z vás nedokáže uvedomiť.

Keď Boh zničil svet potopou, mohol povolať Noema, aby postavil archu a vykonal časť z prípravného diela. Boh mohol povolať jedného človeka, Noema, aby pre Neho toto všetko urobil. V súčasnom veku však Boh nemá koho povolať. Prečo je to tak? Všetci, čo tu sedíte, pravdepodobne veľmi dobre chápete a poznáte dôvod. Treba vám ho objasniť? Ak to vyslovíme nahlas, mohli by ste stratiť tvár a všetkých by to mohlo rozladiť. Niektorí ľudia možno povedia: „Hoci nie sme spravodliví ľudia a v Božích očiach nie sme dokonalí, ak by nám Boh nakázal niečo urobiť, boli by sme schopní to urobiť. Keď predtým povedal, že sa blíži hrozná katastrofa, začali sme chystať jedlo a veci, ktoré by sa pri katastrofe zišli. Nebolo to všetko v súlade s Božími požiadavkami? Nespolupracovali sme naozaj na Božom diele? Nemožno tieto veci, ktoré sme urobili, porovnať s tým, čo urobil Noe? Nepreukázali sme svojím konaním skutočnú podriadenosť? Neriadili sme sa Božími pokynmi? Nerobili sme to, čo Boh povedal, pretože veríme Božím slovám? Prečo je potom Boh stále smutný? Prečo Boh hovorí, že nemá nikoho, koho by mohol povolať?“ Je nejaký rozdiel medzi vaším konaním a konaním Noema? V čom spočíva tento rozdiel? (Pripraviť dnes jedlo na katastrofu bol náš vlastný úmysel.) (Naše činy sa nemôžu rovnať „spravodlivosti“, zatiaľ čo Noe bol v Božích očiach spravodlivým človekom.) To, čo ste povedali, nie je príliš vzdialené od pravdy. Noemovo konanie sa podstatne líšilo od toho, čo robia ľudia teraz. Keď Noe konal podľa Božích pokynov, nevedel, aké sú Božie úmysly. Nevedel, čo chce Boh dosiahnuť. Len mu dal príkaz a nakázal mu, aby niečo urobil, a Noe to bez zbytočných rečí vykonal. Nesnažil sa tajne zistiť Božie túžby, neodporoval Bohu ani nebol neúprimný. Jednoducho šiel a poslúchol príkaz s čistým a prostým srdcom. Nech mu Boh prikázal urobiť čokoľvek, urobil to, pričom podriadenosť Božiemu slovu a počúvanie Božieho slova posilňovali jeho vieru v to, čo robil. Takto priamo a jednoducho naložil s tým, čo mu Boh zveril. Jeho podstatou, podstatou jeho konania, bola podriadenosť, nie spochybňovanie, nie odporovanie či myslenie na svoje osobné záujmy alebo na svoje zisky a straty. A okrem toho, keď Boh povedal, že zničí svet prostredníctvom potopy, Noe sa Ho nepýtal, kedy sa tak stane, ani čo sa stane s vecami, a už vôbec sa Ho nepýtal, ako sa chystá zničiť svet. Jednoducho urobil to, čo mu Boh prikázal. Nech už Boh chcel, aby to urobil akokoľvek a z čohokoľvek, vykonal presne to, čo Boh žiadal, a tiež začal konať okamžite. Konal podľa Božích pokynov tak, aby Bohu vyhovel. Robil to preto, aby sám sebe pomohol vyhnúť sa katastrofe? Nie. Pýtal sa Boha, koľko ešte potrvá, kým bude svet zničený? Nepýtal. Pýtal sa Boha alebo vedel, ako dlho bude trvať stavba archy? Nevedel ani to. Jednoducho sa podriadil, počúvol a konal podľa pokynov. Dnešní ľudia takí nie sú: len čo k nim prostredníctvom Božieho slova prenikne nejaká informácia, len čo začujú obyčajný šuchot lístia vo vetre, okamžite začnú konať, nech sa deje čokoľvek a bez ohľadu na cenu, aby pripravili, čo budú jesť, piť a používať v prípade katastrofy. Dokonca si naplánujú aj únikové cesty, keď udrie. Ešte zaujímavejšie je, že v tomto kľúčovom okamihu sú ľudské mozgy veľmi dobré v „plnení úloh“. Aj v prípade, že Boh neposkytol žiadne pokyny, dokáže človek všetko veľmi náležite naplánovať. Na opis takýchto plánov možno použiť slovo „dokonalé“. Čo sa týka toho, čo Boh hovorí, aké sú Jeho úmysly alebo čo chce, to nikoho nezaujíma a nikto sa to nesnaží chápať. Nie je práve toto najväčší rozdiel medzi dnešnými ľuďmi a Noemom?

Vidíte v tomto zázname príbehu o Noemovi časť Božej povahy? Božia trpezlivosť voči ľudskej skazenosti, nečistote a násiliu má svoju hranicu. Keď ju Boh dosiahne, stratí trpezlivosť a namiesto toho spustí svoje nové riadenie a nový plán, začne robiť to, čo musí, zjaví svoje skutky a druhú stránku svojej povahy. Toto Jeho konanie nemá ukázať, že Ho človek nikdy nesmie uraziť alebo že má úplnú autoritu a je plný hnevu, a nemá ukázať ani to, že môže zničiť ľudstvo. Ide o to, že Jeho povaha a svätá podstata už nemôžu umožniť či strpieť, aby takéto ľudstvo žilo pred Ním, aby žilo pod Jeho vládou. To znamená, že keď Mu celé ľudstvo bude odporovať, keď sa na celej zemi nenájde nik, koho by mohol zachrániť, už nebude mať s takýmto ľudstvom trpezlivosť a bez akýchkoľvek pochybností uskutoční svoj plán – takéto ľudstvo zničí. Toto Božie konanie vyplýva z Jeho povahy. Je to nevyhnutný dôsledok, taký, ktorý musí znášať každá stvorená bytosť pod Božou vládou. Neukazuje to, že v tomto súčasnom veku Boh nemôže čakať, kým dokončí svoj plán a spasí ľudí, ktorých chce spasiť? Na čom Bohu za týchto okolností najviac záleží? Nie na tom, ako sa k Nemu správajú alebo ako Mu odolávajú tí, čo Ho vôbec nenasledujú, alebo tí, čo Mu odporujú. Nestará sa ani o to, ako Ho ľudstvo očierňuje. Záleží mu len na tom, či tých, ktorí Ho nasledujú, predmety Jeho spásy v Jeho pláne riadenia, urobil úplnými, či sa stali hodnými Jeho uspokojenia. Čo sa týka iných ľudí než tých, čo Ho nasledujú, len príležitostne sa uchýli k trestu, aby vyjadril svoj hnev. Napríklad v podobe cunami, zemetrasení a výbuchov sopiek. Zároveň dôkladne chráni a stará sa o tých, čo Ho nasledujú, a ktorých má onedlho spasiť. Božia povaha je takáto: na jednej strane dokáže byť mimoriadne trpezlivý a tolerantný voči ľuďom, ktorých chce urobiť úplnými, a dokáže na nich čakať tak dlho, ako je to len možné; na druhej strane vášnivo nenávidí a neznáša ľudí satanského typu, ktorí Ho nenasledujú a odporujú Mu. Aj keď sa nestará o to, či Ho tieto satanské typy nasledujú alebo uctievajú, stále ich nenávidí a zároveň im vo svojom srdci preukazuje trpezlivosť. A kým určuje zakončenie týchto satanských typov, čaká aj na príchod krokov svojho plánu riadenia.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

Božie slová na každý deň  Úryvok 27

Božie požehnanie pre Noema po potope

Gn 9, 1-6 A Boh požehnal Noema i jeho synov a riekol im: „Ploďte sa a množte sa a naplňte zem! A strach z vás a hrôza z vás spočinie na všetkej zveri zeme a na všetkom nebeskom vtáctve, na všetkom, čo sa hýbe na zemi, a na všetkých morských rybách; do vašich rúk sú vydané. Všetko, čo sa hýbe a žije, bude pre vás pokrmom tak, ako som vám dal aj zelenú bylinu. Ale mäso, v ktorom je život a krv, nebudete jesť. A určite budem požadovať vašu krv z vašich životov, z ruky každého zvieraťa ju budem požadovať a z ruky človeka, z ruky brata každého človeka budem požadovať život človeka. Kto preleje krv človeka, nech je aj jeho krv preliata človekom, lebo na Boží obraz stvoril človeka.“

Keď Noe prijal Božie pokyny, postavil archu a prežil dni, keď Boh zoslal na svet potopu, aby ho zničil, celá jeho osemčlenná rodina prežila. Okrem Noemovej osemčlennej rodiny bolo zničené celé ľudstvo a všetko živé na zemi. Noema Boh požehnal a povedal mu i jeho synom niekoľko vecí. Týkali sa toho, čo mu Boh udeľoval, a tiež Božieho požehnania, ktorého sa mu dostalo. Také sú požehnanie a prísľub, ktoré Boh dáva tomu, kto Ho dokáže počúvať a prijímať Jeho pokyny. Je to aj spôsob, akým Boh odmeňuje ľudí. To znamená, že bez ohľadu na to, či bol Noe v Božích očiach dokonalý alebo spravodlivý človek, a bez ohľadu na to, koľko toho o Bohu vedel, Noe a jeho traja synovia skrátka všetci počúvali Božie slová, spolupracovali na Božom diele a robili to, čo mali robiť v súlade s Božími pokynmi. Výsledkom bolo, že po zničení sveta prostredníctvom potopy zachovali pre Boha ľudí a rôzne druhy živých tvorov, čím významne prispeli k ďalšiemu kroku Božieho plánu riadenia. Za všetko, čo urobil, ho Boh požehnal. Noemovo konanie možno pre dnešných ľudí ani nestojí za zmienku. Niektorí si možno dokonca myslia: „Noe nič neurobil, Boh sa rozhodol, že ho ušetrí, takže určite to tak bolo. Neprežil zásluhou vlastných činov. Takýto priebeh chcel Boh, pretože človek je pasívny.“ Božie myšlienky však boli iné. Bohu je jedno, či je človek dôležitý, alebo nedôležitý, pokiaľ Ho počúva, podriaďuje sa Jeho pokynom a tomu, čo mu zverí, a spolupracuje na Jeho diele, vôli a pláne, aby sa mohli bez problémov splniť, potom je takéto správanie hodné Jeho spomienky a prijatia Jeho požehnania. Boh si takýchto ľudí cení a veľmi si váži ich konanie, lásku a náklonnosť voči Nemu. Taký je Boží postoj. Prečo teda Boh požehnal Noema? Lebo takto Boh pristupuje k takémuto konaniu a podriadenosti človeka.

V súvislosti s Božím požehnaním Noema niektorí ľudia povedia: „Ak človek počúva Boha a uspokojuje Ho, Boh by ho mal požehnať. Nie je to samozrejmé?“ Môžeme to tvrdiť? Niektorí ľudia hovoria: „Nie.“ Prečo to nemôžeme povedať? Niektorí tvrdia: „Človek nie je hoden tešiť sa z Božieho požehnania.“ To nie je úplne správne. Keď totiž človek prijíma to, čo mu Boh zveruje, Boh má svoju normu, podľa ktorej posudzuje, či je jeho konanie dobré, alebo zlé, či sa podriaďuje, či uspokojuje Božie úmysly a či sú jeho činy adekvátne. Boha zaujíma predovšetkým srdce človeka, nie jeho konanie na povrchu. Nie je to tak, že Boh by mal niekoho požehnať, pokiaľ niečo robí, bez ohľadu na to, ako to robí. Ide o mylné pochopenie Boha zo strany niektorých ľudí. Boh sa nepozerá len na konečný výsledok vecí, ale väčší dôraz kladie na to, aké je srdce človeka a aký je jeho postoj počas vývoja vecí. Hľadí na to, či je v ľudskom srdci podriadenosť, ohľaduplnosť a túžba uspokojiť Boha. Koľko toho Noe v tom čase vedel o Bohu? Bolo toho toľko, ako učenia, ktoré poznáte vy teraz? Čo sa týka aspektov pravdy, ako sú koncepcia a poznanie Boha, dostalo sa mu toľko polievania a starostlivosti ako tebe? Nie, nedostalo! Je tu však jedna nevyvrátiteľná skutočnosť: vo vedomí, mysliach a dokonca aj v hĺbke sŕdc dnešných ľudí sú ich predstavy a postoje voči Bohu hmlisté a nejednoznačné. Možno dokonca povedať, že časť ľudí zaujíma k Božej existencii negatívny postoj. V Noemovom srdci a vedomí však bola Božia existencia absolútna a vôbec o nej nepochyboval. Preto bola jeho podriadenosť voči Bohu autentická a mohla obstáť v skúške. Jeho srdce bolo čisté a otvorené voči Bohu. Nepotreboval príliš veľa poznatkov o učeniach, aby sa presvedčil, že má poslúchať každé Božie slovo, ani nepotreboval veľa faktov dokazujúcich Božiu existenciu, aby bol schopný prijať to, čo mu Boh zveril, a aby dokázal vykonať všetko, čo mu Boh prikázal. To je hlavný rozdiel medzi Noemom a dnešnými ľuďmi. Je to aj skutočná definícia toho, aký presne je v Božích očiach dokonalý človek. Boh chce práve ľudí, ako je Noe. Je to typ človeka, ktorého Boh chváli. A zároveň je to presne ten typ človeka, ktorého Boh požehnáva. Osvietilo vás to? Ľudia sa na iných pozerajú zvonku, no Boh hľadí na ľudské srdcia a ich podstatu. Boh nikomu nedovolí, aby mal voči Nemu vlažný vzťah alebo aby o Ňom pochyboval. Nedovolí ani to, aby Ho ľudia podozrievali alebo akokoľvek skúšali. Aj keď teda dnešní ľudia čelia Božiemu slovu – mohli by ste dokonca povedať, že čelia Bohu –, niečo hlboko v ich srdciach, ich skazená podstata a nepriateľský postoj voči Nemu im bránia v nadobudnutí pravej viery v Boha a v tom, aby sa Mu podriadili. Preto je pre nich veľmi ťažké získať rovnaké požehnanie, aké Boh udelil Noemovi.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

Božie slová na každý deň  Úryvok 28

Boh používa dúhu ako symbol svojej zmluvy s človekom (Vybrané pasáže)

Gn 9, 11-13 „A uzavriem s vami svoju zmluvu, a už viac nezahubia vody potopy žiadne telo, a už viac nebude potopa, ktorá by zničila zem.“ A Boh riekol: „Toto je znamenie zmluvy, ktorú uzatváram medzi sebou a medzi vami a každou živou bytosťou, ktorá je s vami, na večné pokolenia. Svoju dúhu umiestnim do oblakov a bude znamením zmluvy medzi Mnou a zemou.“

Väčšina ľudí vie, čo je dúha, a počula aj o niekoľkých príbehoch, v ktorých sa dúha objavuje. Čo sa týka biblického príbehu o dúhe, niektorí ľudia mu veria, niektorí ho považujú za legendu, zatiaľ čo iní mu neveria vôbec. Bez ohľadu na to boli všetky udalosti, ktoré sa stali v súvislosti s dúhou, Božím dielom a odohrali sa v rámci Božieho riadenia človeka. Tieto udalosti boli presne zaznamenané v Biblii. Dané záznamy nám nehovoria o tom, v akom rozpoložení bol v tom čase Boh alebo aké úmysly sa skrývali za slovami, ktoré vyslovil. Okrem toho nikto nedokáže posúdiť, čo Boh cítil, keď ich vyslovil. Božie rozpoloženie súvisiace s celou touto udalosťou však možno postrehnúť medzi riadkami textu. Je to akoby Jeho myšlienky v tom čase vyskakovali zo stránky prostredníctvom každého slova a vety Božieho slova.

Ľudí by mali zaujímať Božie myšlienky a práve tie by sa mali snažiť čo najviac spoznať. Je to preto, že Božie myšlienky sú nerozlučne späté s ľudským chápaním Boha a ľudské chápanie Boha je nevyhnutným článkom pre vstup človeka do života. Na čo teda myslel Boh v čase, keď sa tieto udalosti odohrali?

Boh pôvodne stvoril ľudstvo, ktoré bolo v Jeho očiach veľmi dobré a bolo Mu blízke, ale po tom, čo Mu začalo vzdorovať, ho zničila potopa. Ranilo Boha, že takéto ľudstvo len tak z ničoho nič zmizlo? Samozrejme, že áno! Ako teda vyjadril túto bolesť? Ako to bolo zaznamenané v Biblii? V Biblii to bolo zaznamenané týmito slovami: „A uzavriem s vami svoju zmluvu, a už viac nezahubia vody potopy žiadne telo, a už viac nebude potopa, ktorá by zničila zem.“ Táto jednoduchá veta odhaľuje Božie myšlienky. Toto zničenie sveta Ho veľmi ranilo. V ľudskej reči to znamená, že bol veľmi smutný. Môžeme si to predstaviť: ako vyzerala zem, ktorá bola kedysi plná života, po tom, čo ju zničila potopa? Ako v tom čase vyzerala zem, ktorá bola kedysi plná ľudí? Nežili na nej žiadni ľudia, žiadne živé tvory, všetko pokrývala voda a na vodnej hladine to bola úplná spúšť. Bol takýto výjav pôvodným Božím úmyslom pri stvorení sveta? Samozrejme, že nie! Pôvodným Božím úmyslom bolo vidieť život na celej zemi, vidieť ľudské bytosti, ktoré stvoril, ako Ho uctievajú, a nie aby bol Noe jediný, kto Ho uctieva, alebo jediný, kto dokáže odpovedať na Jeho volanie dokončiť to, čo mu bolo zverené. Keď ľudstvo zmizlo, Boh nevidel to, čo mal pôvodne v úmysle, ale pravý opak. Ako by to nemohlo raniť Jeho srdce? Keď teda zjavoval svoju povahu a vyjadroval svoje emócie, rozhodol sa. Aké rozhodnutie učinil? Rozhodol sa urobiť v oblakoch oblúk (teda dúhu, ktorú vidíme) na znak zmluvy s človekom, ako prísľub, že Boh už viac nezničí ľudstvo potopou. Urobil to aj preto, aby ľuďom povedal, že Boh zničil svet prostredníctvom potopy, aby si ľudstvo naveky zapamätalo, prečo Boh niečo také urobil.

Bolo zničenie sveta v tom čase niečo, čo Boh chcel? Určite to nechcel. Možno si dokážeme čiastočne predstaviť žalostný pohľad na zem po zničení sveta, no nedokážeme si ani trochu predstaviť, ako to všetko vtedy vyzeralo v Božích očiach. Môžeme povedať, že či už ide o dnešných alebo vtedajších ľudí, nik si nedokáže predstaviť alebo si uvedomiť, čo cítil Boh, keď videl ten výjav, ten obraz sveta po tom, čo ho zničila potopa. Boha k tomu dohnala ľudská vzdorovitosť, no bolesť, ktorú pri tom utrpelo Božie srdce, je skutočnosťou, ktorú nedokáže nik pochopiť ani oceniť. Preto Boh uzavrel s ľudstvom zmluvu – chcel ňou ľuďom povedať, aby si pamätali, že Boh raz niečo také urobil, a prisahal im, že už nikdy nezničí svet takýmto spôsobom. V tejto zmluve vidíme Božie srdce – vidíme, že keď toto ľudstvo zničil, ranilo to Jeho srdce. Povedané ľudskou rečou, keď Boh zničil ľudstvo a videl, ako mizne, Jeho srdce nariekalo a krvácalo. Nie je to najlepší spôsob, ako to opísať? Tieto slová ľudia používajú na opis ľudských emócií, ale keďže ľudský jazyk je príliš obmedzený, ich použitie na opis Božích pocitov a emócií sa Mi nezdá byť zlé a ani tieto slová príliš prehnané. Aspoň vám poskytnú veľmi živý a výstižný obraz toho, akú mal v tom čase Boh náladu. Čo sa vám teraz vynorí v mysli, keď opäť zbadáte dúhu? Aspoň si spomeniete, ako Boh kedysi smútil nad zničením sveta potopou. Spomeniete si, ako aj napriek tomu, že neznášal tento svet a opovrhoval týmto ľudstvom, keď zničil ľudské bytosti, ktoré vlastnými rukami stvoril, ranilo to Jeho srdce, usiloval sa nemyslieť na to, cítil nechuť a ťažko to znášal. Jedinou útechou Mu bola Noemova osemčlenná rodina. Práve Noemova spolupráca spôsobila, že Jeho veľká snaha o stvorenie všetkých vecí nebola márna. V čase, keď Boh trpel, to bola jediná vec, ktorá Mu pomohla zniesť bolesť. Od tejto chvíle Boh vložil do Noemovej rodiny všetky svoje očakávania od ľudstva v nádeji, že budú môcť žiť pod Jeho požehnaním, a nie pod Jeho kliatbou, dúfajúc, že už nikdy nebudú svedkami toho, ako Boh opäť zničí svet prostredníctvom potopy, a že nebudú zničení.

Akú časť Božej povahy by sme sa z tohto mali dozvedieť? Boh opovrhoval človekom, pretože človek sa k Nemu správal nepriateľsky, ale v Jeho srdci zostali Jeho starostlivosť, záujem a milosrdenstvo voči ľudstvu v nezmenenej podobe. Aj keď ľudstvo zničil, Jeho srdce sa nezmenilo. Keď bolo ľudstvo plné skazenosti a žalostne vzdorovité voči Bohu, Boh ho musel zničiť – pre svoju povahu a podstatu a v súlade so svojimi princípmi. Pre Jeho podstatu Mu však bolo ľudstva stále ľúto. Dokonca chcel použiť rôzne spôsoby na jeho vykúpenie, aby mohlo žiť ďalej. Človek však Bohu odporoval, naďalej Mu vzdoroval a nechcel prijať Božiu spásu, teda Jeho dobré úmysly. Bez ohľadu na to, ako Boh človeka volal, osviežoval mu pamäť, staral sa oňho, pomáhal mu alebo ho toleroval, človek to nechápal, nedokázal to oceniť a nevenoval tomu žiadnu pozornosť. Ani vo svojom trápení Boh nezabudol poskytnúť človeku maximálnu toleranciu a čakal, kým sa obráti. Keď dosiahol svoju hranicu, bez najmenšieho váhania urobil, čo bolo potrebné. Inak povedané, od momentu, keď Boh plánoval zničiť ľudstvo, až po začiatok Jeho diela na zničenie ľudstva, existovalo určité časové obdobie a proces. Cieľom tohto procesu bolo umožniť človeku obrátiť sa. A toto bola posledná šanca, ktorú dal Boh človeku. Čo teda Boh robil v tomto období pred zničením ľudstva? Vykonal značné dielo týkajúce sa pripomínania a upozorňovania. Bez ohľadu na veľkosť bolesti a žiaľu Božieho srdca naďalej poskytoval ľudstvu svoju starostlivosť, záujem a hojnosť milosti. Čo nám z toho vyplýva? Nepochybne chápeme, že Božia láska k ľudstvu je skutočná a nie sú to len neúprimné Božie sľuby. Je skutočná, hmatateľná a zjavná, nie predstieraná, falošná, lživá či namyslená. Boh nikdy nepoužíva žiadne klamstvo ani nevytvára falošné obrazy, aby ľudia pochopili, že je milujúci. Nikdy nepoužíva falošné svedectvo, aby ľudia videli Jeho milotu, ani sa svojou milotou a svätosťou nevystatuje. Nie sú tieto aspekty Božej povahy hodné ľudskej lásky? Nie sú hodné uctievania? Nie sú hodné toho, aby sme si ich vážili? Teraz sa vás chcem spýtať: myslíte si po vypočutí týchto slov, že Božia veľkosť sú len prázdne slová na papieri? Je Božia milota len prázdnymi slovami? Nie! Iste nie! Božia nadradenosť, veľkosť, svätosť, tolerancia, láska a tak ďalej – každý detail každého z rôznych aspektov Božej povahy a podstaty nachádza praktické vyjadrenie vždy, keď Boh koná svoje dielo, je stelesnený v Jeho úmysloch voči človeku a tiež sa napĺňa a odráža v každom človeku. Bez ohľadu na to, či si to už predtým pocítil, Boh sa všemožne stará o každého človeka, používa svoje úprimné srdce, múdrosť a rôzne metódy, aby zahrial srdce každého človeka a prebudil jeho ducha. To je nepopierateľná skutočnosť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

Božie slová na každý deň  Úryvok 29

Boh používa dúhu ako symbol svojej zmluvy s človekom (Vybrané pasáže)

Gn 9, 11-13 „A uzavriem s vami svoju zmluvu, a už viac nezahubia vody potopy žiadne telo, a už viac nebude potopa, ktorá by zničila zem.“ A Boh riekol: „Toto je znamenie zmluvy, ktorú uzatváram medzi sebou a medzi vami a každou živou bytosťou, ktorá je s vami, na večné pokolenia. Svoju dúhu umiestnim do oblakov a bude znamením zmluvy medzi Mnou a zemou.“

Boh stvoril ľudí. Bez ohľadu na to, či boli skazení alebo či Ho nasledujú, správa sa k nim ako k svojim najzbožňovanejším milovaným – alebo, ako by povedali ľudia, ako k ľuďom, ktorí sú Mu najdrahší –, a nie ako k svojim hračkám. Aj keď Boh hovorí, že On je Stvoriteľ a človek je Jeho stvorenou bytosťou, čo môže znieť trochu hierarchicky, v skutočnosti všetko, čo Boh urobil pre ľudstvo, výrazne presahuje vzťah tohto typu. Boh miluje ľudstvo, stará sa oň a prejavuje oň záujem. Ľudstvo tiež neustále a nepretržite zaopatruje. Nikdy vo svojom srdci necíti, že by to bola nadbytočná práca alebo niečo, čo si zaslúži veľké uznanie. Nemá ani pocit, že zachraňovať ľudstvo, napĺňať jeho potreby a všetko mu poskytovať je preň obrovským prínosom. Jednoducho sa stará o ľudstvo diskrétne a bez slov, svojím vlastným spôsobom a prostredníctvom svojej vlastnej podstaty a toho, čo má a čím je. Bez ohľadu na to, akého veľkého zaopatrenia a pomoci sa od Boha ľudstvu dostáva, nikdy nemyslí na to, že by si mal za to pripísať zásluhy, ani sa o to nesnaží. Vychádza to z Božej podstaty a je to práve aj pravdivý prejav Božej povahy. To je dôvod, prečo, bez ohľadu na to, či to je v Biblii alebo v iných knihách, Boha nikdy nenájdeme vyjadrovať svoje myšlienky ani Ho nenájdeme, ako ľuďom opisuje či oznamuje, prečo robí tieto veci alebo prečo sa tak dôkladne stará o ľudstvo, s tým cieľom, aby Mu bolo ľudstvo vďačné alebo aby Ho velebilo. Dokonca aj keď je ranený, keď Jeho srdce trpí nesmiernou bolesťou, nikdy nezabúda na svoju zodpovednosť voči ľudstvu ani na svoj záujem o ľudstvo. Po celý čas toto trápenie a bolesť znáša sám v tichosti. Boh sa naopak naďalej stará o ľudstvo tak, ako to robil vždy. Aj keď ľudstvo často velebí Boha alebo svedčí o Ňom, takéto správanie Boh vôbec nevyžaduje. Je to preto, lebo Boh nikdy nechce, aby sa čokoľvek z toho dobrého, čo pre ľudstvo robí, vymenilo za vďačnosť alebo aby sa Mu to vrátilo. Na druhej strane tí, čo sú schopní báť sa Boha a vyhýbať sa zlu, tí, čo dokážu skutočne nasledovať Boha, počúvať Ho a byť Mu oddaní, a tí, čo sa Mu dokážu podriadiť – to sú ľudia, ktorí často získajú Božie požehnania a Boh im ich bezvýhradne udelí. Okrem toho požehnania, ktoré ľudia získavajú od Boha, často prevyšujú ich predstavivosť a tiež všetko, čo môžu ľudia odôvodniť tým, čo urobili alebo akú cenu zaplatili. Keď sa ľudstvo teší z Božích požehnaní, zaujíma sa niekto o to, čo robí Boh? Prejavuje niekto záujem o to, ako sa Boh cíti? Usiluje sa niekto oceniť Božiu bolesť? Odpoveď je rozhodné „nie“! Dokáže nejaká ľudská bytosť vrátane Noema oceniť bolesť, ktorú v tom momente cítil Boh? Dokáže niekto oceniť, prečo Boh uzavrel takúto zmluvu? Nedokáže! Ľudstvo nedokáže oceniť Božiu bolesť nie preto, že by ju nevedelo pochopiť, ani nie pre priepasť medzi Bohom a človekom či rozdiel v ich postavení. Dôvodom je skôr to, že ľudia sa vôbec nezaujímajú o Božie pocity. Myslia si, že Boh je nezávislý – že nepotrebuje, aby sa o Neho ľudia starali, aby Ho chápali alebo aby Mu prejavovali ohľaduplnosť. Boh je Boh, preto necíti žiadnu bolesť, žiadne emócie; nie je smutný, nepociťuje žiaľ, dokonca ani neplače. Boh je Boh, takže nepotrebuje žiadne citové prejavy ani žiadnu citovú útechu. Ak ich za určitých okolností predsa len potrebuje, zvládne to sám a nepotrebuje žiadnu pomoc od ľudí. Božiu útechu, zaopatrenie a povzbudenie naopak potrebujú práve slabí, nezrelí ľudia. Potrebujú dokonca aj to, aby ich Boh vždy a všade utešoval po citovej stránke. To sa ukrýva hlboko v srdciach ľudí: človek je slabý, potrebuje, aby sa oňho Boh po každej stránke staral, zaslúži si všetku starostlivosť, ktorú od Neho dostáva, a mal by od Neho žiadať všetko, čo by mu malo podľa jeho mienky patriť. Boh je ten silný. Má všetko a mal by byť ochrancom ľudstva a udeľovať mu požehnania. Keďže už Bohom je, je všemohúci a od ľudstva nikdy nič nepotrebuje.

Keďže človek nevenuje pozornosť žiadnemu z Božích zjavení, nikdy nepocítil Boží žiaľ, bolesť ani radosť. Boh naopak pozná všetky prejavy človeka ako svoju dlaň. Boh vždy a všade napĺňa potreby každého človeka, pozoruje jeho meniace sa myšlienky, a tak ho utešuje a povzbudzuje, vedie a osvetľuje. Pokiaľ ide o všetko to, čo Boh na ľudstve vykonal, a všetky ceny, ktoré preňho zaplatil, môžu ľudia nájsť v Biblii alebo z čohokoľvek, čo doteraz Boh povedal, úryvok, ktorý by jasne uvádzal, že Boh bude od človeka niečo žiadať? Nie! Naopak, nehľadiac na to, ako ľudia ignorujú Božie zmýšľanie, On neustále vedie ľudstvo, neustále sa oň stará a pomáha mu, aby mu umožnil nasledovať Božiu cestu a dosiahnuť krásny konečný osud, ktorý preň pripravil. Pokiaľ ide o Boha, to, čo má a čím je, Jeho milosť, Jeho milosrdenstvo a všetky Jeho odmeny budú bezvýhradne udelené tým, ktorí Ho milujú a nasledujú. Nikdy však nikomu nezjavuje bolesť, ktorú pretrpel, ani svoje duševné rozpoloženie, a nikdy sa nesťažuje na to, že človek je voči Nemu neohľaduplný či nepozná Jeho úmysly. On to všetko jednoducho v tichosti znáša a čaká na deň, keď to ľudstvo bude schopné pochopiť.

Prečo to na tomto mieste hovorím? Čo chápete z toho, čo som povedal? V Božej podstate a povahe je čosi, čo sa dá až príliš ľahko prehliadnuť, čosi, čo má len Boh a nikto iný, ani tí, ktorých iní považujú za významných, dobrých ľudí alebo za Boha svojich predstáv. Čo je to? Je to Božia nezištnosť. Keď hovoríme o nezištnosti, možno si aj ty myslíš, že si veľmi nezištný, pretože nikdy nevyjednávaš ani sa nedohaduješ so svojimi deťmi. Alebo sa považuješ za nezištného, pokiaľ ide o tvojich rodičov. Bez ohľadu na to, čo si myslíš, aspoň poznáš výraz „nezištný“ a považuješ ho za pozitívne slovo. Byť nezištným človekom vnímaš ako niečo veľmi ušľachtilé. Keď si nezištný, vysoko si vážiš sám seba. Neexistuje však nikto, kto by dokázal vidieť Božiu nezištnosť vo všetkých veciach, medzi ľuďmi, v udalostiach, predmetoch a v Jeho diele. Prečo je to tak? Pretože človek je príliš sebecký! Prečo to hovorím? Ľudstvo žije v hmotnom svete. Možno Boha nasleduješ, ale nevidíš a nedokážeš oceniť, ako sa o teba stará, ako ťa miluje a zaujíma sa o teba. Čo teda vidíš? Vidíš svojich pokrvných príbuzných, ktorí ťa milujú alebo na tebe lipnú. Vidíš veci, ktoré sú prospešné pre tvoje telo, staráš sa o ľudí a o veci, ktoré miluješ. Toto je tá nezištnosť človeka. Takíto „nezištní“ ľudia sa však nikdy nezaujímajú o Boha, ktorý im dáva život. Na rozdiel od Božej nezištnosti sa tá ľudská stáva sebeckou a hodnou opovrhnutia. Nezištnosť, v ktorú človek verí, je prázdna, nereálna a falošná, nie je v súlade s Bohom ani s Ním nesúvisí. Ľudská nezištnosť je zameraná na seba, zatiaľ čo tá Božia je pravým zjavením Jeho podstaty. Práve vďaka svojej nezištnosti sa Boh neprestajne stará o potreby človeka. Možno vás táto téma, o ktorej dnes hovorím, príliš nenadchla a len súhlasne prikyvujete. Keď sa však pokúsiš oceniť Božie srdce vo svojom srdci, sám nevedomky zistíš, že spomedzi všetkých ľudí, záležitostí a vecí, ktoré môžeš na tomto svete vnímať, je len Božia nezištnosť skutočná a konkrétna, lebo len Božia láska k tebe je bezpodmienečná a nepoškvrnená. S výnimkou nezištnosti, ktorá pochádza od Boha, je takzvaná nezištnosť kohokoľvek iného predstieraná, povrchná, neautentická. Má svoj účel, určité úmysly, očakáva odplatu a neznesie žiadne skúšky. Dalo by sa dokonca povedať, že je špinavá a hodná opovrhnutia. Súhlasíte s týmito slovami?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I

Božie slová na každý deň  Úryvok 30

Boh používa dúhu ako symbol svojej zmluvy s človekom (Vybrané pasáže)

Gn 9, 11-13 „A uzavriem s vami svoju zmluvu, a už viac nezahubia vody potopy žiadne telo, a už viac nebude potopa, ktorá by zničila zem.“ A Boh riekol: „Toto je znamenie zmluvy, ktorú uzatváram medzi sebou a medzi vami a každou živou bytosťou, ktorá je s vami, na večné pokolenia. Svoju dúhu umiestnim do oblakov a bude znamením zmluvy medzi Mnou a zemou.“

Na konci Noemovho príbehu si môžeme všimnúť, že Boh v tom čase použil na vyjadrenie svojich pocitov neobyčajnú metódu. Bola to veľmi zvláštna metóda: uzavrieť s človekom zmluvu, ktorá ohlasovala koniec Božieho ničenia sveta prostredníctvom potopy. Na prvý pohľad sa uzavretie zmluvy môže zdať ako niečo úplne bežné. Je to len použitie slov, ktoré zaväzujú dve strany a zabraňujú porušeniu ich vzájomnej dohody s cieľom ochrániť záujmy oboch strán. Z formálneho hľadiska je to čosi úplne bežné, ale z hľadiska Božej motivácie a Božieho úmyslu pri tomto konaní ide o skutočné zjavenie Božej povahy a Božieho rozpoloženia. Ak tieto slová jednoducho odložíš bokom a budeš ich ignorovať, ak ti nikdy nepoviem pravdu o veciach, ľudstvo naozaj nikdy nespozná Božie zmýšľanie. Keď Boh uzatváral túto zmluvu, v tvojich predstavách sa možno usmieval a možno sa tváril vážne, no bez ohľadu na predstavy ľudí o najobyčajnejšom Božom výraze, nik by nebol schopný vidieť Božie srdce alebo Jeho bolesť, nehovoriac o Jeho osamelosti. Nik nemôže Boha prinútiť, aby mu dôveroval či aby bol hoden Jeho dôvery, alebo aby bol niekým, komu môže vyjadriť svoje myšlienky alebo sa zveriť so svojou bolesťou. Preto nemal Boh inú možnosť, ako urobiť toto. Na prvý pohľad Boh urobil jednoduchú vec, keď sa rozlúčil s takým ľudstvom, aké bolo, vyriešil otázku minulosti a dokonale ukončil svoje zničenie sveta potopou. Boh však bolesť z tohto okamihu pochoval hlboko vo svojom srdci. V čase, keď sa nemal komu zveriť, uzavrel s ľudstvom zmluvu, v ktorej mu oznámil, že už nikdy nezničí svet prostredníctvom potopy. Zjavenie dúhy malo ľuďom pripomenúť, že sa niečo také stalo, a upozorniť ich, aby sa vyvarovali zla. Dokonca ani v takomto bolestnom stave Boh na ľudstvo nezabudol a stále sa oň veľmi zaujímal. Vari to nedokazuje Božiu lásku a nezištnosť? Na čo však ľudia myslia, keď trpia? Nie je to čas, keď najviac potrebujú Boha? V takýchto chvíľach ľudia vždy vyvíjajú na Boha nátlak, aby im poskytol útechu. Boh ľudí za žiadnych okolností nesklame a vždy im umožní dostať sa z nepríjemných situácií von a žiť vo svetle. Aj keď sa Boh takto stará o ľudstvo, v srdci človeka nie je ničím iným ako liekom na upokojenie, tonikom na útechu. Keď Boh trpí či keď je Jeho srdce zranené, mať stvorenú bytosť alebo niekoho, kto by Mu robil spoločnosť alebo Ho utešoval, by bolo pre Neho bezpochyby len nesplniteľným želaním. Človek nikdy nevenuje pozornosť Božím pocitom, preto Boh nikdy nežiada ani neočakáva, že by sa našiel niekto, kto by Ho mohol utešiť. Na vyjadrenie svojej nálady používa len vlastné metódy. Ľudia si nemyslia, že pre Boha je veľmi náročné znášať nejaké utrpenie, ale až vtedy, keď sa skutočne pokúsiš pochopiť Boha, keď dokážeš naozaj oceniť Božie úprimné úmysly vo všetkom, čo robí, môžeš pocítiť Božiu veľkosť a nezištnosť. Aj keď Boh uzavrel zmluvu s ľudstvom prostredníctvom dúhy, nikdy nikomu nepovedal, prečo to urobil – prečo túto zmluvu ustanovil. To znamená, že nikdy nikomu neodhalil svoje skutočné myšlienky. Je to preto, že nik nedokáže pochopiť hĺbku lásky, ktorú Boh cíti k ľudstvu, ktoré stvoril vlastnými rukami. Podobne nik nedokáže oceniť, ako veľmi Jeho srdce ranilo, keď ľudstvo zničil. Preto aj keby ľuďom povedal, čo cíti, neboli by schopní túto dôveru prijať. Napriek tomu, že cíti bolesť, naďalej pokračuje v ďalšom kroku svojho diela. Boh vždy dáva ľudstvu zo seba to najlepšie, dáva mu tie najlepšie veci, pričom sám mlčky znáša všetko utrpenie. Toto utrpenie nikdy otvorene neprejavuje. Namiesto toho ho znáša a v tichosti čaká. Božia vytrvalosť nie je chladná, ochromená ani bezmocná a nie je ani znakom slabosti. Božia láska a podstata boli totiž vždy nezištné. Je to prirodzené zjavenie Jeho podstaty a povahy a skutočné stelesnenie Božej identity ako pravého Stvoriteľa.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I