Božie slová na každý deň  Úryvok 166

Viete, ktorý poznatok je kľúčom k porozumeniu Božej spravodlivej povahy? Na túto tému sa dá zo skúseností povedať veľa, ale najprv vám musím spomenúť zopár hlavných bodov. Na to, aby človek porozumel Božej spravodlivej povahe, musí najprv porozumieť Božím pocitom: čo nenávidí, k čomu má odpor, čo miluje, ku komu je tolerantný a milosrdný, a akému typu človeka udeľuje toto milosrdenstvo. To je jeden z kľúčových bodov. Človek musí taktiež porozumieť tomu, že bez ohľadu na to, aký milujúci je Boh, koľko milosrdenstva a lásky pre ľudí má, netoleruje nikoho, kto urazí Jeho identitu a pozíciu, ani nikoho, kto urazí Jeho dôstojnosť. Hoci Boh ľudí miluje, nerozmaznáva ich. Dáva im svoju lásku, milosrdenstvo, toleranciu, ale nikdy ich nedržal ako vo vatičke. Boh má svoje princípy a svoje hranice. Odhliadnuc od toho, koľko Božej lásky si pocítil alebo aká hlboká táto láska môže byť, k Bohu sa nikdy nesmieš správať tak, ako k inému človeku. Aj keď je pravda, že Boh s ľuďmi zaobchádza nanajvýš dôverne, pokiaľ človek nazerá na Boha tak ako na inú osobu, akoby bol iba ďalšou stvorenou bytosťou, priateľom či objektom uctievania, potom Boh pred ním skryje svoju tvár a opustí ho. Toto je Jeho povaha a ľudia nesmú brať túto záležitosť na ľahkú váhu. Často vídame, že Boh sa o svojej povahe vyjadruje podobnými slovami: Nezáleží na tom, koľko ciest si prešiel, koľko práce si vykonal ani koľko utrpenia si prestál, pokiaľ urazíš Božiu povahu, On sa každému z vás odplatí podľa toho, čo ste vykonali. Znamená to, že Boh s ľuďmi zaobchádza nanajvýš dôverne, ale ľudia s Bohom nesmú zaobchádzať ako s priateľom alebo príbuzným. Nenazývaj Boha svojím „kamošom“. Bez ohľadu na to, koľko lásky si od Neho prijal, koľko tolerancie ti preukázal, s Bohom nikdy nesmieš zaobchádzať ako so svojím kamarátom. Toto je Božia spravodlivá povaha. Rozumiete tomu? Treba k tomu ešte niečo dodať? Máte nejaké predošlé porozumenie v otázke tejto záležitosti? Vo všeobecnosti je toto tá najjednoduchšia chyba, akej sa ľudia dopúšťajú, a to bez ohľadu na to, či rozumejú učeniam alebo či ešte nikdy predtým o tejto záležitosti neuvažovali. Keď ľudia urazia Boha, nemusí to byť kvôli jednej udalosti alebo jednej veci, ktorú povedali, skôr je to kvôli postoju, aký zastávajú, a stavu, v akom sa nachádzajú. Je to veľmi hrozivá vec. Niektorí ľudia veria, že Bohu rozumejú, že o Ňom majú nejaké vedomosti a dokonca môžu robiť veci, ktoré Boha uspokojujú. Začnú sa cítiť ako Bohu rovní a pociťovať, že svojimi obratnými manévrami sa im podarilo vytvoriť s Bohom priateľstvo. Takéto pocity sú veľmi nesprávne. Ak tvoje porozumenie tejto veci nie je hlboké, ak ti to nie je úplne jasné, potom veľmi ľahko urazíš Boha a Jeho spravodlivú povahu. Teraz už tomu rozumiete, však? Nie je Božia spravodlivá povaha jedinečná? Mohla by sa niekedy rovnať charakteru alebo morálnemu postaveniu človeka? V žiadnom prípade nie. Nesmieš preto zabúdať na to, že odhliadnuc od toho, ako Boh zaobchádza s ľuďmi alebo čo si o nich myslí, Jeho pozícia, autorita a identita sa nikdy nemenia. Pre ľudstvo je Boh navždy Pánom všetkého a Stvoriteľom.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VII

Božie slová na každý deň  Úryvok 167

Prvý príbeh: O semienku, zemi, strome, slnečných lúčoch, vtákoch a človeku

Malé semienko spadlo na zem. Prišiel veľký dážď a zo semienka vyrástol jemný výhonok, zatiaľ čo sa jeho korene pomaly zavŕtavali do pôdy pod ním. Výhonok časom vyrástol, prestál kruté vetry a ukrutné lejaky, bol svedkom meniacich sa ročných období, pribúdania a odbúdania mesiaca. V lete zem vydala dary vody, aby výhonok dokázal pretrvať i spaľujúce horúčavy. Vďaka zemi teda výhonok nebol ochromený teplom a tak sa pominuli i najhoršie letné horúčavy. Keď nadišla zima, zem výhonok zahalila do svojho teplého objatia a jeden druhého sa navzájom pevne držali. Zem ohriala výhonok a tak prežil i treskúcu zimu tohto obdobia. Nepoškodili ho ani zimné víchrice, ani metelice. Pod ochranou zeme výhonok vyrástol, bol udatný a šťastný. Zem ho nezištne živila a on rástol v pevnom zdraví a silnel. Radostne si rástol, v daždi si spieval a vo vetre tancoval a kolísal sa. Výhonok a zem boli od seba navzájom závislí…

Prešli roky a z výhonku vyrástol nebotyčný strom. Stál pevne na zemi a jeho vetvy boli mohutné a na koncoch posiate nespočetnými listami. Korene stromu sa stále zarývali do zeme ako predtým, teraz sa však ponárali do hlbín pôdy pod ním. Zem, ktorá kedysi ochraňovala drobučký výhonok, bola teraz základom majestátneho stromu.

Z nebies na strom dopadli slnečné lúče. Strom zakolísal svojím telom, naširoko rozprestrel konáre a zhlboka sa nadýchol slnkom pretkaného vzduchu. So stromom zároveň dýchala i pôda pod ním a zem sa cítila ako znovuzrodená. Vtom spomedzi konárov zavial svieži vánok a strom sa zachvel rozkošou a zavlnil sa energiou. Strom a slnečné lúče boli od seba navzájom závislí…

Ľudia posedávali v chladnom tieni stromu a vychutnávali si osviežujúci voňavý vzduch. Vzduch očisťoval ich srdcia a pľúca, čistil krv, ktorá im kolovala v žilách, a ich telá už viac neboli malátne ani kŕčovité. Ľudia a strom boli od seba navzájom závislí…

Na vetvy stromu sa zniesol kŕdeľ malých štebotavých vtákov. Možno tam prileteli, aby sa vyhli predátorovi, alebo aby sa rozmnožili a vychovali svoje mláďatá, alebo aby si možno len na chvíľu odpočinuli. Vtáci a strom boli od seba navzájom závislí…

Korene stromu sa krútili a prepletali, zarývali sa hlboko do zeme. Svojím kmeňom chránil zem pred vetrom a dažďom a naťahoval svoje konáre, aby ochránil zem pod svojimi nohami. Strom takto konal preto, lebo zem bola jeho matkou. Navzájom sa posilňujú, spoliehajú sa jeden na druhého a nikdy sa neodlúčia…

…

Každú vec, o ktorej som práve hovoril, ste už predtým videli. Napríklad také semienka, z ktorých časom vyrastú stromy. Hoci možno nedokážete vidieť každučký detail tohto procesu, viete, že sa to deje, je tak? To isté platí pre zem a slnečné lúče. Obraz vtákov sediacich na strome je niečo, čo už videl každý, však? A obraz ľudí, ktorí sa chladia v tieni stromu, aj to je niečo, čo ste už tiež všetci videli, nemám pravdu? (Áno.) Takže, keď sa všetky tieto veci spoja do jedného obrazu, aký pocit vám tento výjav evokuje? (Pocit harmónie.) Pochádza každá z vecí v tomto výjave od Boha? (Áno.) Keďže pochádzajú od Boha, Boh pozná hodnotu a dôležitosť pozemskej existencie všetkých týchto rôznych vecí. Keď Boh všetko stvoril, keď plánoval a stvoril každú vec, konal úmyselne. Keď tieto veci stvoril, každej vdýchol život. Prostredie, ktoré vytvoril pre existenciu ľudstva, tak ako ho popisoval náš príbeh, ja také, v ktorom od seba semienka a zem navzájom závisia, kde zem dokáže vyživovať semienka a tie sú zase viazané k zemi. O tomto vzťahu rozhodol Boh na samom počiatku svojho stvorenia. Výjav so stromom, slnečnými lúčmi, vtákmi a ľuďmi vyobrazuje životné prostredie, ktoré Boh stvoril pre ľudstvo. V prvom rade, strom nemôže opustiť zem, ani byť bez slnečných lúčov. Aký zámer mal teda Boh, keď stvoril strom? Môžeme tvrdiť, že je určený len pre zem? Môžeme tvrdiť, že je určený len pre vtáky? Môžeme tvrdiť, že je určený len pre ľudí? (Nie.) Aký je medzi nimi vzťah? Vzťah medzi nimi je o vzájomnom posilňovaní sa, vzájomnej závislosti a nerozlučnosti. To znamená, že zem, strom, slnečné lúče, vtáky a ľudia sa vo svojej existencii spoliehajú jeden na druhého a navzájom sa vyživujú. Strom chráni zem a zem živí strom. Slnečné lúče sa starajú o strom, zatiaľ čo strom získava čerstvý vzduch zo slnečných lúčov a zmierňuje spaľujúce teplo slnka, ktoré dopadá na zem. Kto z toho nakoniec ťaží? Predsa ľudstvo, je tak? Toto je jeden z princípov, ktorý tvorí základ prostredia, v ktorom ľudstvo žije a ktoré stvoril Boh; a tak to Boh od začiatku zamýšľal. Hoci je tento výjav prostý, vidíme v ňom Božiu múdrosť a Jeho úmysel. Ľudstvo nedokáže žiť bez zeme či stromov, nehovoriac o vtákoch a slnečných lúčoch. Nie je to tak? Hoci je to len príbeh, to čo vyobrazuje, je mikrokozmos Božieho stvorenia neba, zeme a všetkého a Jeho daru v podobe prostredia, v ktorom môže ľudstvo nažívať.

Práve ľudstvo bolo dôvodom, prečo Boh stvoril nebo, zem a všetko, ako aj prostredie, ktoré môžu ľudia obývať. V prvom rade je kľúčovým bodom nášho príbehu vzájomné posilnenie, vzájomná závislosť a spolunažívanie všetkých vecí. Na základe tohto princípu je prostredie ľudskej existencie chránené – môže existovať a udržiavať sa. Vďaka tomu môže ľudstvo prosperovať a množiť sa. Obraz, ktorý sme videli, zachytával jeden celok pozostávajúci zo stromu, zeme, slnečných lúčov, vtákov a ľudí. Bol Boh súčasťou tohto obrazu? Nevidno Ho tam. V tomto výjave však vidno pravidlo vzájomného posilňovania a vzájomnej závislosti, ktoré medzi vecami funguje. Prostredníctvom tohto pravidla možno vidieť existenciu a zvrchovanosť Boha. Boh tento princíp a pravidlo používa na zachovanie života a existencie všetkých vecí. Takýmto spôsobom sa stará o všetky veci a celé ľudstvo. Súvisí tento príbeh s našou hlavnou témou? Navonok sa zdá, že nie, avšak v skutočnosti pravidlo, prostredníctvom ktorého Boh stvoril všetky veci, a Jeho vláda nad všetkým úzko súvisia s tým, že On je zdrojom života všetkého. Tieto skutočnosti spolu nerozlučne súvisia. Teraz sa už začínate niečo učiť!

Boh vydáva pravidlá, ktoré riadia fungovanie všetkého; vydáva pravidlá, ktoré riadia prežitie všetkého; ovláda všetky veci a nastavuje ich tak, aby sa navzájom posilňovali a záviseli od seba, aby nezahynuli ani nezmizli. Len tak môže ľudstvo žiť ďalej, len tak môže ďalej nažívať pod Božím vedením v takomto prostredí. Boh je Zvrchovaným nad pravidlami fungovania a nikto ich nemôže narúšať ani meniť. Len samotný Boh pozná tieto pravidlá a len On sám ich riadi. Kedy začnú stromy klíčiť, kedy bude pršať, koľko vody a živín poskytne zem rastlinám, v ktorom ročnom období opadne lístie a v ktorom stromy zarodia plody, koľko živín dodajú stromom slnečné lúče, čo budú stromy vydychovať po tom, čo sa nasýtia slnečných lúčov – toto všetko predurčil Boh, keď stvoril všetky veci okolo nás, prostredníctvom pravidiel, ktoré nesmie nikto porušiť. Veci, ktoré Boh stvoril, či už živé alebo v ľudských očiach neživé, spočívajú na Jeho ruke, kde ich riadi a vládne nad nimi. Nikto nemôže tieto pravidlá zmeniť ani porušiť. To znamená, že keď Boh stvoril všetky veci, predurčil, že bez zeme strom nebude môcť zapustiť korene, klíčiť a vyrásť; že ak zem nebude mať žiadne stromy, vyschne; že strom sa stane domovom pre vtáctvo a miestom, kde sa môžu ukryť pred vetrom. Mohol by strom žiť bez zeme? Rozhodne nie. Mohol by žiť bez slnka či dažďa? Ani to by nemohol. Všetky tieto veci sú pre ľudstvo, pre jeho prežitie. Zo stromu človek dostáva čerstvý vzduch a žije na zemi, ktorú ochraňuje strom. Človek nedokáže žiť bez slnečných lúčov ani rozličných živých tvorov. Hoci sú tieto vzťahy spletité, musíš si zapamätať, že Boh stvoril pravidlá, ktoré riadia všetky veci, tak, aby sa navzájom posilňovali, boli na sebe závislé a spoločne existovali. Inými slovami, každá jedna vec, ktorú Boh stvoril, má svoju hodnotu a význam. Ak by Boh stvoril niečo, čo by nemalo žiaden význam, nechal by to zmiznúť. Toto je jedna z metód, ktoré Boh využíva na to, aby sa o všetky veci postaral. Čo sa v tomto príbehu myslí slovami „postarať sa“? Polieva Boh strom každý deň? Potrebuje strom pomoc od Boha, aby mohol dýchať? (Nie.) „Postarať sa“ v tomto kontexte odkazuje na Božie riadenie všetkých vecí po ich stvorení. Bohu stačí, aby ich riadil po tom, čo stanovil pravidlá, ktoré ich ovládajú. Len čo je semienko zasadené do zeme, strom rastie sám. Všetky podmienky pre jeho rast stvoril Boh. Boh vytvoril slnečné lúče, vodu, pôdu, vzduch a okolité prostredie. Boh stvoril vietor, mráz, sneh a dážď a štyri ročné obdobia. To všetko sú podmienky, ktoré strom k svojmu rastu potrebuje, a všetko sú to veci, ktoré pripravil Boh. Je teda Boh zdrojom tohto živého prostredia? (Áno.) Musí Boh denne počítať každý jeden list na stromoch? Nie! Presne tak, ako nemusí pomáhať stromu dýchať ani každý deň prebúdzať slnečné lúče so slovami: „Už je čas svietiť na stromy.“ Nemusí to robiť. Slnečné lúče svietia sami od seba presne vtedy, keď nadíde ich čas, v súlade s pravidlami. Objavia sa a zasvietia na strom a ten absorbuje slnečné lúče, keď potrebuje, a keď nie, strom i naďalej žije podľa pravidiel. Možno tento fenomén nedokážete jasne vysvetliť, no napriek tomu ide o skutočnosť, ktorú môže každý vidieť a uznať. Všetko, čo musíš spraviť, je uznať, že pravidlá, ktoré riadia existenciu všetkého, pochádzajú od Boha, a uvedomiť si, že Boh je zvrchovaný vládca, ktorý rozhoduje o raste a prežití všetkého.

Obsahuje tento príbeh to, čo ľudia označujú ako „metaforu“? Predstavuje personifikáciu? (Nie.) Vyrozprával som vám skutočný príbeh. Každej jednej živej veci, všetkému, v čom pulzuje život, vládne Boh. Každej živej veci Boh pri stvorení vdýchol život. Život každej živej veci pochádza od Boha a nasleduje cestu a zákony, ktoré ju vedú. Nie je potrebné, aby to človek menil, ani aby tomu dopomáhal. Ide o jeden zo spôsobov, akými sa Boh stará o všetko navôkol. Rozumiete, nie? Myslíte si, že je nevyhnutné, aby si to ľudia uvedomili? (Áno.) Takže, má tento príbeh niečo spoločné s biológiou? Súvisí určitým spôsobom s predmetom vedy alebo odborom vzdelávania? Nerozoberáme tu biológiu a rozhodne nevykonávame žiaden biologický výskum. Čo je hlavnou myšlienkou nášho rozhovoru? (Boh je zdrojom života všetkých vecí.) Čo ste v rámci stvorenia videli? Videli ste stromy? Videli ste zem? (Áno.) Slnečné lúče ste videli tiež, všakže? Videli ste vtáky usadené na stromoch? (Videli.) Má ľudstvo šťastie, že žije v takomto prostredí? (Áno.) To znamená, že Boh používa všetky veci, všetko, čo stvoril, aby udržiaval a chránil domov ľudskej existencie, jeho prostredie pre život. Takto sa Boh stará o ľudstvo a všetky veci.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VII

Božie slová na každý deň  Úryvok 168

Druhý príbeh: O veľkej hore, malom potôčiku, prudkom vetre a obrovskej vlne

Bol raz jeden malý potôčik, ktorý sa kľukatil sem a tam, až nakoniec pritekal k úpätiu veľkej hory. Hora stála tomuto maličkému potôčiku v ceste, a tak sa potôčik hore prihovoril svojím jemným slabučkým hláskom: „Nechaj ma, prosím, prejsť. Stojíš mi v ceste a blokuješ mi cestu vpred.“ „Kam ideš?“ opýtala sa hora. „Hľadám svoj domov,“ odpovedal potôčik. „Dobre teda, pokračuj a teč rovno cezo mňa!“ Ale maličký potôčik bol taký slabý a taký mladý, že nebolo možné, aby cez takú obrovskú horu akokoľvek pretiekol. Ostávalo mu len naďalej tiecť proti úpätiu hory…

Prihnal sa prudký vietor, ktorý so sebou niesol piesok a sutiny na miesto, kde stála hora. „Nechaj ma prejsť!“ zreval vietor na horu. „Kam ideš?“ opýtala sa ho. „Chcem prejsť na druhú stranu úbočia,“ odpovedal vietor kvílením. „Dobre teda, ak sa dokážeš predrať cez môj driek, môžeš ísť!“ Prudký vietor kvílil tu a tam, ale bez ohľadu na to, ako zúrivo fúkal, nedokázal sa cez driek hory predrať. Postupom času sa vietor unavil a zastavil sa, aby si odpočinul. Na opačnej strane úbočia začal pofukovať jemný vánok, ktorý potešil tamojších ľudí. Takto hora pozdravila ľudí…

Na pobreží sa jemné kvapôčky oceánu valili na skalnatý breh. Zrazu z vody povstala obrovská vlna a s dunením si to namierila k úbočiu hory. „Ustúp!“ zakričala obrovská vlna. „Kam ideš?“ opýtala sa hora. Bez toho, aby vlna dokázala zastaviť svoj postup, zarevala: „Rozširujem svoje územie! Chcem si natiahnuť paže!“ „Dobre teda, ak dokážeš prejsť cez môj vrcholok, nechám ťa prejsť.“ Obrovská vlna cúvla trochu vzad a následne sa opäť valila k hore. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažila, nedokázala sa dostať cez vrchol hory. Ostávalo jej len valiť sa pomaly naspäť do mora…

Celé tisícročia malý potôčik jemne obtekal okolo úpätia hory. Riadil sa jej pokynmi, až sa mu nakoniec podarilo nájsť cestu späť domov, kde sa spojil s riekou, ktorá sa vzápätí vlievala do mora. Pod dohľadom hory sa potôčik nikdy nestratil. Potôčik a hora sa navzájom podporovali a záviseli jeden od druhého; navzájom sa posilňovali, pôsobili jeden na druhého a existovali pospolu.

Prudký vietor kvílil celé tisícročia, ako bolo jeho zvykom. I naďalej často prichádzal „navštevovať“ horu s obrovskými vírmi plnými piesku, ktoré sa krútili v jeho poryvoch. Vyhrážal sa hore, ale nikdy sa mu nepodarilo predrať sa cez jej driek. Vietor a hora sa navzájom podporovali a záviseli jeden od druhého; navzájom sa posilňovali, pôsobili jeden na druhého a existovali pospolu.

Po celé tisícročia sa obrovská vlna nikdy nezastavila, aby si odpočinula, a neúnavne pochodovala vpred, aby neustále rozširovala svoje územie. Zas a znova sa s dunením valila oproti úbočiu hory, no hora sa nikdy ani o piaď nepohla. Hora dohliadala na more a tak sa stvorenia v mori množili a prosperovali. Vlna a hora sa navzájom podporovali a záviseli jedna od druhej; navzájom sa posilňovali, pôsobili jedna na druhú a existovali pospolu.

A to je koniec nášho príbehu. Najprv Mi povedzte, o čom bol tento príbeh? Pre začiatok v ňom vystupovali veľká hora, malý potôčik, prudký vietor a obrovská vlna. Čo sa udialo v prvej časti s malým potôčikom a veľkou horou? Prečo som sa rozhodol hovoriť práve o nich? (Vďaka opatere hory nezišiel potôčik nikdy zo svojej cesty. Boli odkázaní jeden na druhého.) Čo podľa vás robila hora – chránila malý potôčik alebo mu prekážala? (Chránila ho.) Ale neprekážala mu? Hora i potôčik na seba navzájom dohliadali. Hora potôčik chránila a zároveň mu prekážala. Hora chránila potôčik, aby sa pripojil k rieke, ale bránila mu, aby netiekol tam, kam prvotne chcel, čím by spôsobil záplavy a priniesol ľuďom pohromu. Nebola prvá časť príbehu práve o tom? Tým, že hora chránila potôčik a zatarasila mu cestu, chránila domovy ľudí. Malý potôčik sa následne pripojil k rieke, ktorá tiekla pod úpätím hory, a tiekol ďalej do mora. Nie je to pravidlo, ktoré riadi existenciu potôčika? Čo potôčiku umožnilo vliať sa do rieky a následne do mora? Nebola to práve hora? Potôčik sa spoliehal na ochranu hory a jej bránenie. Nie je snáď toto hlavnou myšlienkou príbehu? Vidíš na tom, aké dôležité sú hory pre vodu? Mal Boh svoj zámer, keď stvoril každú horu, veľkú i malú? (Áno.) Tento krátky úryvok, v ktorom nevystupuje nič iné ako malý potôčik a veľká hora, nám umožňuje vidieť hodnotu a dôležitosť Božieho stvorenia týchto dvoch vecí. Ukazuje nám tiež múdrosť a zámer v Jeho vláde nad nimi. Nie je to tak?

O čom bola druhá časť príbehu? (O prudkom vetre a veľkej hore.) Je vietor dobrý? (Áno.) Nie tak úplne. Niekedy je príliš silný a spôsobuje pohromy. Ako by si sa cítil, keby si musel stáť v prudkom vetre? To závisí od jeho sily. Ak by to bol vietor tretieho alebo štvrtého stupňa, dalo by sa to vydržať. Človek by mohol mať nanajvýš problém udržať oči otvorené. Avšak, ak by zosilnel a zmenil sa na hurikán, dokázal by si mu odolať? Nedokázal. A preto je nesprávne, keď ľudia tvrdia, že vietor je vždy dobrý alebo vždy zlý, pretože to závisí od jeho sily. Akú úlohu zohráva v tomto príbehu hora? Nie je jej úlohou filtrovať vietor? Do akej podoby zmierňuje hora prudký vietor? (Do vánku.) No a v prostredí, ktoré obývajú ľudia, zažíva väčšina z nich víchrice alebo jemné vánky? (Vánky.) Nezamýšľal to takto Boh a nebol to jeden z Jeho úmyslov pri stvorení hôr? Aké by to bolo, keby ľudia žili v prostredí, kde by piesok divoko poletoval vo vetre, nemal by žiadne prekážky a nič by ho nefiltrovalo? Je možné, že krajina sužovaná poletujúcim pieskom a kameňmi by bola neobývateľná? Kamene by mohli ľudí zasiahnuť a piesok by ich mohol oslepiť. Vietor by mohol ľudí zraziť z nôh na zem alebo ich vzniesť do vzduchu. Domy by boli zničené a nasledovali by všetky typy katastrof. A predsa má existencia prudkého vetra nejakú hodnotu? Povedal som, že je zlý, a tak by niekto mohol mať pocit, že nemá žiadnu hodnotu. Ale je to naozaj tak? Nemá hodnotu, keď sa zmení na vánok? Čo ľudia najviac zo všetkého potrebujú, keď je počasie vlhké a dusné? Potrebujú jemný vánok, ktorý na nich bude zľahka fúkať, aby ich osviežil a vyčistil im hlavy, zbystril ich myslenie, napravil a zlepšil stav ich mysle. Napríklad teraz všetci sedíte v jednej miestnosti s mnohými ďalšími ľuďmi vo vydýchanom vzduchu. Čo potrebujete najviac zo všetkého? (Jemný vánok.) Keď človek príde na miesto, kde je vzduch ťažký a špinavý, môže sa mu spomaliť myslenie, znížiť krvný obeh i bystrosť jeho mysle. Trochu pohybu a prúdenia však osvieži vzduch a ľudia sa na čerstvom vzduchu cítia inak. Hoci mohli malý potôčik aj prudký vietor spôsobiť pohromu, pokým je tu hora, zmení toto nebezpečenstvo na silu, ktorá prináša ľuďom úžitok. Nie je to tak?

O čom bola tretia časť príbehu? (O veľkej hore a obrovskej vlne.) O veľkej hore a obrovskej vlne. Tento úryvok sa odohráva na pobreží pri úpätí hory. Vidíme horu, vytryskujúce jemné kvapôčky oceánu a obrovskú vlnu. Čo v tomto prípade predstavuje hora vo vzťahu k vlne? (Ochrancu a bariéru.) Oboje – ochrancu i bariéru. V úlohe ochrancu bráni moru, aby zaniklo, vďaka čomu sa stvorenia, ktoré v ňom žijú, môžu množiť a prosperovať. Ako bariéra zabraňuje tomu, aby sa morská voda vyliala a spôsobila katastrofu, ublížila ľuďom a zničila ich domovy. Preto môžeme povedať, že hora predstavuje ochrancu aj bariéru.

V tomto tkvie dôležitosť vzájomného prepojenia medzi veľkou horou a malým potôčikom, veľkou horou a prudkým vetrom a veľkou horou a obrovskou vlnou. V tom spočíva význam ich vzájomného posilňovania, pôsobenia a spolunažívania. Existenciu vecí, ktoré stvoril Boh, riadi pravidlo a zákon. Aké Božie skutky ste teda videli v tomto príbehu? Ignoruje Boh všetky veci, odkedy ich stvoril? Vytvoril pravidlá a navrhol spôsoby, akými všetko funguje, len preto, aby ich následne ignoroval? To je to, čo sa stalo? (Nie.) Čo sa potom stalo? Boh aj naďalej všetko riadi. Ovláda vodu, vietor i vlny. Nedovolí im bujnieť ani im nedovolí, aby spôsobovali škody alebo ničili obydlia, v ktorých žijú ľudia. Vďaka tomu môžu ľudia na zemi ďalej žiť, množiť sa a prosperovať. To znamená, že keď Boh stvoril všetky veci, už vopred mal naplánované pravidlá ich existencie. Pri stvorení každej veci Boh zabezpečil, aby bola prínosom pre ľudstvo, a prevzal nad ňou kontrolu, aby nespôsobovala ľudstvu problémy alebo pohromy. Keby nebolo Božieho riadenia, netiekli by vody úplne bez zábran? Nefúkal by vietor úplne bez zábran? Riadia sa voda s vetrom pravidlami? Ak by ich Boh neriadil, ak by ich neovládali nijaké pravidlá, vietor by kvílil a vody by tiekli bez zábran a spôsobovali povodne. Ak by bola vlna vyššia ako hora, mohlo by more existovať? Nie. Ak by hora nebola taká vysoká ako vlna, more by nejestvovalo a hora by stratila svoju hodnotu a význam.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VII

Božie slová na každý deň  Úryvok 169

Boh stvoril všetko, čo existuje, a je zvrchovaným vládcom všetkého, čo existuje. Všetko riadi a zaopatruje, a pri všetkých veciach vidí a skúma každé slovo a čin všetkého, čo existuje. Boh rovnako vidí a skúma každý kút ľudského života. Preto Boh dôverne pozná každý detail všetkého, čo existuje v rámci Jeho stvorenia, od úlohy každej veci, jej prirodzenosti a pravidiel pre jej prežitie, až po význam jej života a hodnotu jej existencie, to všetko Boh pozná v plnom rozsahu. Boh stvoril všetky veci. Myslíte si, že musí študovať pravidlá, ktoré ich riadia? Potrebuje Boh študovať ľudské poznanie či vedu, aby sa o nich niečo dozvedel a porozumel im? (Nie.) Jestvuje medzi ľuďmi niekto, kto je taký učený a erudovaný, že dokáže všetkému porozumieť tak, ako to vie Boh? Nie je, však? Jestvujú nejakí astronómovia alebo biológovia, ktorí skutočne rozumejú pravidlám, podľa ktorých všetko žije a rastie? Dokážu skutočne pochopiť hodnotu existencie každej jednej veci? (Nie, nedokážu.) Je tomu tak preto, lebo všetko stvoril Boh, a bez ohľadu na to, do akej miery a do akej hĺbky ľudia toto poznanie študujú, alebo ako dlho sa ho usilujú naučiť, nikdy nebudú schopní pochopiť tajomstvo ani zmysel Božieho stvorenia všetkých vecí. Nie je to tak? Máte pocit, že ste na základe našej doterajšej diskusie čiastočne porozumeli pravému významu frázy: „Boh je zdrojom života všetkých vecí“? (Áno.) Vedel som, že keď budem hovoriť na tému – Boh je zdrojom života všetkých vecí –, mnohým ľuďom vzápätí napadne iná fráza: „Boh je pravda a svoje slovo používa na to, aby nás zaopatril,“ a nič nad rámec významu tejto témy. Niektorí majú možno pocit, že Božie zaopatrenie ľudského života, každodennej stravy a pitia či každej každodennej potreby, sa nepočíta ako Jeho zaopatrenie človeka. Nenájdu sa takí, ktorí to takto cítia? Nie je však zrejmé, že Boh vo svojom stvorení zamýšľal umožniť ľudstvu normálne existovať a žiť? Boh udržiava prostredie, v ktorom ľudia žijú, a poskytuje všetko, čo ľudstvo pre svoje prežitie potrebuje. Okrem toho riadi všetky veci a má nad nimi zvrchovanú moc. Všetko toto umožňuje ľudstvu normálne žiť, prosperovať a množiť sa. Takýmto spôsobom sa Boh stará o všetky stvorenia a ľudstvo. Nie je pravda, že ľudia musia tieto veci rozpoznať a porozumieť im? Podaktorí možno povedia: „Táto téma je až príliš vzdialená od nášho poznania samotného pravého Boha a my to nechceme vedieť, pretože nežijeme len chlebom, ale žijeme Božím slovom.“ Je takéto porozumenie správne? (Nie.) Prečo je nesprávne? Môžete nadobudnúť úplné porozumenie Bohu, ak poznáte len veci, ktoré Boh povedal? Ak iba prijímate Božie dielo, prijímate Boží súd a napomínanie, môžete úplne porozumieť Bohu? Ak poznáte len malú časť Božej povahy, iba malú časť z Jeho autority, stačilo by to podľa vás na to, aby ste dosiahli porozumenie Bohu? (Nie.) Božie činy začali stvorením všetkých vecí a pokračujú dodnes. Jeho činy sú zjavné vždy, z minúty na minútu. Ak niekto verí, že Boh existuje len preto, lebo si vyvolil skupinu ľudí, na ktorých vykoná svoje dielo a zachráni ich, a že všetko ostatné nemá nič spoločné s Ním ani s Jeho autoritou, identitou, ani s Jeho činmi, možno potom povedať, že takýto človek nadobudol pravé poznanie Boha? Porozumenie ľudí, ktorí majú toto takzvané „poznanie Boha“, je iba jednostranné, a na základe neho obmedzujú Božie skutky na jedinú skupinu ľudí. Je toto pravé poznanie Boha? Nezapierajú snáď ľudia s týmto typom poznania Božie stvorenie všetkých vecí a Jeho zvrchovanosť nad nimi? Niektorí ľudia sa touto otázkou nechcú zaoberať a namiesto toho si radšej myslia: „Ešte som nevidel Božiu zvrchovanosť nad všetkými vecami. Táto myšlienka je mi tak veľmi vzdialená a ja nemám záujem porozumieť jej. Boh si robí, čo chce, a so mnou to nemá nič spoločné. Prijímam len Božie vedenie a slovo, aby ma Boh mohol spasiť a zdokonaliť. Na ničom inom mi nezáleží. Pravidlá, ktoré Boh stanovil pri stvorení všetkých vecí, a to, ako sa stará o všetky veci a ľudstvo, so mnou nijak nesúvisí.“ Čo je toto za reči? Nie je snáď toto aktom vzbury? Sú medzi vami takí, ktorí to chápu podobne? Dokonca aj bez toho, aby ste sa ozvali, viem, že mnohí z vás to berú podobne. Ľudia, ktorí striktne nasledujú pravidlá, sa na všetko pozerajú zo svojho takzvaného „duchovného“ pohľadu. Chcú obmedziť Boha iba na Bibliu, obmedziť Ho na slová, ktoré povedal, na význam odvodený z doslovného písaného slova. Netúžia Boha viac spoznať a nechcú, aby Boh štiepil svoju pozornosť vykonávaním iných vecí. Takéto zmýšľanie je nielen detinské, ale aj prehnane náboženské. Môžu ľudia s takýmito názormi poznať Boha? Poznať Boha by pre nich bolo príliš náročné. Dnes som vám vyrozprával dva príbehy, pričom každý z nich pojednáva o odlišnom aspekte. Keďže ste sa s nimi práve stretli, môžete mať pocit, že sú hlboké, prípadne trochu abstraktné, náročné na pochopenie a porozumenie. Môže byť pre vás ťažké spojiť si ich s Božími činmi a Bohom samotným. Avšak všetky Božie činy a všetko, čo v rámci stvorenia a medzi ľuďmi Boh vykonal, by mal každý človek, každý, kto sa usiluje Boha spoznať, jasne a presne poznať. Toto poznanie vám poskytne istotu vo vašej viere v pravú existenciu Boha. Okrem toho vďaka nemu získate presné poznanie Božej múdrosti, Jeho moci a spôsobu, akým sa stará o všetky veci. Umožní ti mať jasnú predstavu o pravej Božej existencii a pochopiť, že Jeho existencia nie je ničím fiktívnym, hmlistým, ani mýtom či teóriou a už vôbec nie nejakým typom duchovnej útechy, ale skutočnou existenciou. Okrem toho umožní ľuďom uvedomiť si, že Boh sa o celé svoje stvorenie a o ľudstvo vždy staral, a že to robí sebe vlastným spôsobom a v súlade s Jeho vlastným rytmom. Je to tak preto, lebo Boh stvoril všetky veci a dal im pravidlá, aby každá z nich dokázala na základe Jeho predurčenia vykonávať svoje pridelené úlohy, plniť svoje povinnosti a zohrávať svoje vlastné roly. Podľa Božieho predurčenia má každá vec svoje vlastné využitie v službách ľudstva, priestoru a prostredia, ktoré ľudstvo obýva. Ak by tak Boh nekonal a ľudstvo by nemalo žiadne také prostredie, ktoré by obývalo, potom by boli viera v Boha a Jeho nasledovanie pre ľudstvo nemožné. To všetko by nebolo nič iné než prázdne reči. Nie je to tak?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VII

Božie slová na každý deň  Úryvok 170

Základné prostredie pre život, ktoré Boh vytvára pre ľudstvo (Vybrané pasáže)

Prebrali sme už mnoho tém a obsahu, ktoré súvisia so slovami „Boh je zdrojom života všetkých vecí“. Viete však vo svojom srdci, ktoré veci Boh udeľuje ľudstvu, okrem toho, že vám poskytuje svoje slovo a koná na vás dielo napomínania a súdu? Niektorí ľudia možno povedia: „Boh mi udeľuje milosť a požehnania; dáva mi disciplínu a útechu a poskytuje mi opateru a ochranu každým možným spôsobom.“ Iní zase odpovedia: „Boh mi poskytuje prostriedky, aby ma každý deň nasýtil a napojil,“ zatiaľ čo niektorí dokonca zahlásia: „Boh mi poskytol všetko.“ Na problémy, s ktorými sa ľudia stretávajú vo svojom každodennom živote, môžete zareagovať spôsobom, ktorý súvisí s tým, aké sú vaše vlastné telesné životné skúsenosti. Boh obdarúva každého človeka mnohými vecami, hoci to, o čom tu teraz diskutujeme, sa neobmedzuje len na rozsah ľudských každodenných potrieb, ale má za cieľ rozšíriť zorné pole každého človeka a umožniť vám vidieť veci z makro perspektívy. Keďže je Boh zdrojom života všetkého, ako udržiava život všetkých vecí? Inak povedané, čo dáva Boh všetkým veciam vo svojom stvorení na udržanie ich existencie a zákonov, na ktorých táto existencia stojí, tak, aby mohli ďalej existovať? To je kľúčový bod našej dnešnej diskusie. … Dúfam, že si dokážete spojiť túto tému a to, čo poviem, s Božími skutkami, a nie s nejakými vedomosťami, ľudskou kultúrou či výskumom. Hovorím len o Bohu, o samotnom Bohu. Takýto je Môj návrh pre vás. Som si istý, že rozumiete, však?

Boh ľudstvu udelil mnoho vecí. Začnem tým, že budem hovoriť o tom, čo môžu ľudia vidieť, inak povedané, čo môžu cítiť. Sú to veci, ktoré dokážu ľudia vo svojom srdci obsiahnuť a pochopiť. Začnime najprv diskusiou o hmotnom svete a porozprávajme sa o tom, čo Boh ľudstvu v tomto smere poskytol.

a) Vzduch

Boh ako prvé stvoril vzduch, aby mohol človek dýchať. Vzduch je látka, s ktorou sa ľudia dennodenne stretávajú, a je to niečo, na čo sa neprestajne spoliehajú, dokonca aj vtedy, keď spia. Vzduch, ktorý Boh stvoril, je pre ľudstvo nesmierne dôležitý: je nevyhnutný pre ich každý jeden nádych a život ako taký. Táto látka, ktorú nemožno vidieť, ale len cítiť, bola prvým darom od Boha pre všetky veci Jeho stvorenia. Zastavil sa však Boh po tom, ako stvoril vzduch, a považoval svoje dielo za dokončené? Alebo zvažoval, akú hustotu by mal vzduch mať? Uvažoval nad tým, z čoho sa má vzduch skladať? Na čo Boh myslel, keď vytvoril vzduch? Prečo Boh stvoril vzduch a aké mal na to dôvody? Ľudia potrebujú vzduch, potrebujú dýchať. V prvom rade by mala byť hustota vzduchu vyhovujúca pre ľudské pľúca. Vie niekto, aká je hustota vzduchu? V skutočnosti, čo sa týka konkrétnych čísel a dát, nie je potrebné, aby ľudia poznali odpoveď na túto otázku. Poznať na ňu odpoveď je vskutku celkom zbytočné – úplne postačuje mať všeobecnú predstavu. Boh vytvoril vzduch s takou hustotou, ktorá by bola pre dýchanie ľudských pľúc najvhodnejšia. To znamená, že stvoril taký vzduch, ktorý by ľahko dokázal vstúpiť do ľudských tiel pri nádychu, a ktorý by telu neuškodil, keď ho dýcha. O tomto všetkom Boh uvažoval, keď stvoril vzduch. Ďalej si povieme niečo o tom, čo vzduch obsahuje. Jeho obsah nie je pre človeka jedovatý a nepoškodzuje pľúca ani žiadnu inú časť tela. Boh musel toto všetko zvážiť. Musel zvážiť to, že vzduch, ktorý ľudia dýchajú, by mal plynule vstúpiť do tela a opustiť ho, a že po jeho vdýchnutí by zloženie a množstvo látok vo vzduchu mali byť také, aby krv, ako aj odpadový vzduch v pľúcach a telo, ako celok, správne uskutočňovali látkovú premenu. Okrem toho musel uvážiť aj to, aby vzduch neobsahoval žiadne jedovaté látky. Cieľom Môjho rozprávania o týchto dvoch kritériách vzduchu nie je to, aby som vás kŕmil nejakými vedomosťami, ale to, aby som vám ukázal, že Boh stvoril každú jednu vec vo svojom stvorení v súlade so svojím vlastným uvážením, a že všetko, čo stvoril, je to najlepšie, čo mohlo byť. Okrem toho, pokiaľ ide o množstvo prachu vo vzduchu a množstvo prachu, piesku a nečistôt na zemi, či množstvo prachu, ktorý padá z oblohy na zem, aj pri týchto veciach má Boh svoje spôsoby, ako ich riadiť – spôsoby, ako ich odstrániť alebo ako zapríčiniť ich rozpad. Aj keď existuje určité množstvo prachu, Boh zariadil, aby tento prach neškodil ľudskému telu a neohrozoval dýchanie človeka. Prachovým časticiam dal takú veľkosť, aby pre ľudské telo neboli škodlivé. Nebolo snáď Božie stvorenie vzduchu záhadou? Bola to taká jednoduchá maličkosť ako vyfúknutie vzduchu z Jeho úst? (Nie.) Dokonca aj v Božom stvorení tých najjednoduchších vecí sú zjavné Božie tajomstvo, pochody Jeho mysle, spôsob Jeho myslenia a Jeho múdrosť. No nie je Boh praktický? (Áno, je.) Znamená to toľko, že dokonca aj pri stvorení tých najjednoduchších vecí Boh myslel na ľudstvo. Po prvé vzduch, ktorý ľudia dýchajú, je čistý a jeho zloženie je vhodné na dýchanie. Nie je jedovatý a nespôsobuje ľuďom žiadne poškodenie. Takisto je aj hustota vzduchu vyhovujúca pre ľudské dýchanie. Tento vzduch, ktorý ľudia nepretržite vdychujú a vydychujú, je nevyhnutný pre ľudské telo, pre ich telesnú schránku. Toto je dôvod, prečo môžu ľudia slobodne dýchať, bez obmedzení a obáv. Môžu teda normálne dýchať. Vzduch je niečo, čo Boh stvoril na počiatku, a je to niečo, čo je pre ľudské dýchanie nenahraditeľné.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VIII

Božie slová na každý deň  Úryvok 171

Základné prostredie pre život, ktoré Boh vytvára pre ľudstvo (Vybrané pasáže)

b) Teplota

Druhou vecou, o ktorej sa budeme rozprávať, je teplota. Každý vie, čo je to teplota. Teplota je niečo, čo je nevyhnutné, aby bolo životné prostredie vhodné na prežitie človeka. Ak je teplota príliš vysoká, napríklad, ak by dosahovala viac ako štyridsať stupňov Celzia, nebolo by to pre ľudí veľmi vyčerpávajúce? Nebolo by pre ľudí namáhavé žiť v takých podmienkach? Alebo, čo ak by bola teplota príliš nízka? Predpokladajme, že by teplota klesla na mínus štyridsať stupňov Celzia – ľudia by nedokázali vydržať ani takéto podmienky. Preto bol Boh pri nastavovaní teplotného rozsahu veľmi dôsledný. Nastavil ho špecificky tak, aby sa mu ľudské telo dokázalo prispôsobiť, a teda viac-menej v rozsahu od mínus tridsať stupňov Celzia do plus štyridsať stupňov Celzia. Teploty na súši od severu na juh v podstate spadajú do tohto rozsahu. V studených pásmach môžu teploty klesnúť azda aj na päťdesiat alebo šesťdesiat stupňov pod nulou. Boh by nenechal ľudí žiť v takýchto oblastiach. Prečo potom tieto mrazivé oblasti jestvujú? Boh má v tejto veci svoju vlastnú múdrosť a svoje vlastné úmysly. Nenechal by ťa priblížiť sa k týmto končinám. Miesta, ktoré sú príliš horúce alebo naopak príliš chladné Boh chráni, čo znamená, že neplánoval, aby na nich žili ľudia. Tieto miesta nie sú určené pre ľudstvo. Ale prečo by potom Boh nechal na zemi existovať tieto miesta? Ak sú to miesta, na ktorých by Boh nenechal človeka prebývať či dokonca prežiť, prečo by ich potom stvoril? V tom tkvie práve Božia múdrosť. To znamená, že Boh uvážlivo nastavil teplotný rozsah prostredia, v ktorom ľudia prežijú. Pôsobí tu zároveň prírodný zákon. Boh stvoril určité veci preto, aby dokázali udržiavať a regulovať teplotu. O aké veci ide? V prvom rade slnko prináša ľuďom teplo. Dokážu však ľudia vydržať toto teplo, ak je príliš veľké? Jestvuje niekto, kto by sa opovážil priblížiť k slnku? Existuje na zemi nejaký vedecký prístroj, ktorý by sa dokázal priblížiť k slnku? (Nie.) Prečo nie? Slnko je príliš horúce. Roztaví všetko, čo sa k nemu priblíži. Preto Boh špecificky konal tak, aby nastavil výšku slnka a jeho vzdialenosť od ľudstva v súlade s Jeho dôslednými výpočtami a štandardmi. Potom nezabúdajme, že na zemi sú aj dva póly – južný a severný. Tieto oblasti sú celkom zamrznuté a pokryté ľadom. Dokáže ľudstvo žiť v ľadovcových oblastiach? Sú takéto miesta vhodné pre ľudské prežitie? Nie, a tak ľudia na tieto miesta nechodia. Keďže ľudia nechodia na južný ani na severný pól, ľadovce v týchto oblastiach sú zachované a dokážu slúžiť svojmu účelu, ktorým je regulácia teploty. Rozumiete tomu, však? Keby neexistoval žiaden južný ani severný pól, potom by neustála horúčava zo slnka spôsobila, že by ľudia na zemi zahynuli. Udržiava však Boh teplotu v rozsahu, ktorý je vhodný na prežitie človeka, len prostredníctvom týchto dvoch vecí? Nie. Existuje ešte mnoho druhov živých organizmov, ako napríklad tráva na poliach, rôzne druhy stromov a všetky druhy rastlín v lesoch, ktoré absorbujú teplo zo slnka, a tak neutralizujú slnečnú tepelnú energiu spôsobom, ktorý reguluje teplotu prostredia, v ktorom žije ľudstvo. Okrem toho existujú aj vodné zdroje, ako napríklad rieky a jazerá. Nikto nemôže rozhodovať o tom, akú oblasť tieto rieky a jazerá pokrývajú. Nikto nedokáže ovládať množstvo vody na zemi ani miesto, kam táto voda prúdi, ani smer jej toku, objem či rýchlosť. To vie len Boh. Tieto rôzne zdroje vody, od podzemnej vody až po viditeľné rieky a jazerá na povrchu, dokážu tiež regulovať teplotu prostredia, v ktorom človek žije. Popri vodných zdrojoch existuje taktiež mnoho druhov geografických útvarov, ako napríklad pohoria, nížiny, kaňony a mokrade, ktoré všetky regulujú teploty v rozsahu úmernom ich zemepisnému rozsahu a oblasti. Ak má obvod pohoria, povedzme, sto kilometrov, potom týchto sto kilometrov prispeje k sto kilometrom užitočnosti. Pokiaľ ide o to, koľko takýchto pohorí a kaňonov Boh vytvoril na zemi, Boh zvážil ich počet. Inak povedané, za existenciou každej jednej veci, ktorú Boh stvoril, je ukrytý príbeh a každá z týchto vecí má v sebe Božiu múdrosť a plány. Vezmite si, napríklad, také lesy a všetky rôzne druhy vegetácie. Rozsah a rozloha oblasti, v ktorej tieto druhy existujú a rastú, je mimo kontroly akéhokoľvek človeka a nikto nemá možnosť do týchto vecí hovoriť. Takisto žiaden človek nedokáže riadiť to, koľko vody absorbujú ani koľko tepelnej energie zo slnka pohltia. Všetky tieto veci spadajú do Božieho plánu, ktorý vytvoril, keď stvoril všetky veci.

Len vďaka Božiemu dôkladnému plánovaniu, uvažovaniu a usporiadaniu v každom aspekte, môže človek žiť v prostredí s takouto vyhovujúcou teplotou. Preto každá vec, ktorú človek vidí očami, ako napríklad slnko, severný a južný pól, o ktorých ľudia často počúvajú, ako aj rôzne živé organizmy na zemskom povrchu a pod ním, či vo vode, množstvo plochy pokrytej lesmi a inými druhmi vegetácie, vodné zdroje a rôzne vodné plochy, množstvo slanej a sladkej vody alebo rôzne zemepisné prostredia, toto všetko sú veci, ktoré Boh používa na udržanie normálnych teplôt pre ľudské prežitie. To je nespochybniteľné. Len vďaka tomu, že Boh toto všetko dôkladne premyslel, dokáže človek žiť v prostredí s takými vyhovujúcimi teplotami. Nesmie byť ani príliš nízka, ani príliš vysoká: miesta, ktoré sú príliš horúce, kde teploty presahujú hranicu, ktorej sa ľudské telo dokáže prispôsobiť, nie sú rozhodne miestom, ktoré pre teba Boh vyčlenil. Miesta, ktoré sú zas príliš chladné, na ktorých sú teploty príliš nízke a kde by ľudia po príchode do pár minút skrz-naskrz premrzli, tak, že by nedokázali hovoriť, zamrzol by im mozog a nedokázali by premýšľať a po chvíli by sa zadusili, ani takéto miesta Boh nepripravil pre ľudstvo. Bez ohľadu na to, aký druh výskumu chcú ľudia vykonávať, či chcú inovovať alebo prelomiť takéto obmedzenia – nech už si myslia čokoľvek, nikdy nebudú schopní prekročiť hranice toho, čomu sa ľudské telo dokáže prispôsobiť. Nikdy sa nedokážu zbaviť týchto obmedzení, ktoré Boh stvoril pre človeka. Je to tak preto, lebo Boh stvoril ľudské bytosti a vie najlepšie, akým teplotám sa ľudské telo dokáže prispôsobiť. No samotní ľudia to nevedia. Prečo tvrdím, že to ľudia nevedia? Aké hlúposti už ľudia vykonali? Nepokúša sa ustavične množstvo ľudí zdolať severný a južný pól? Takíto ľudia chceli odjakživa ísť na tieto miesta a obsadiť ich územie, aby na nich mohli zapustiť korene. Bol by to nerozumný čin. Ak by si aj póly dôkladne preskúmal, čo potom? Ak by si sa aj dokázal prispôsobiť teplotám a žiť tam, prospelo by nejakým spôsobom ľudstvu, keby si „vylepšil“ súčasné prostredie pre život na južnom a severnom póle? Ľudstvo má k dispozícii prostredie, v ktorom dokáže prežiť, a predsa v ňom ľudia nezotrvávajú s ochotou a v tichosti, ale namiesto toho si tvrdošijne trúfajú na miesta, na ktorých nedokážu prežiť. Aký to má zmysel? Začali sa nudiť a byť netrpezliví so životom vo vyhovujúcej teplote a užívali si príliš mnoho požehnaní. Okrem toho, toto bežné prostredie pre život ľudstvo takmer úplne zničilo, a tak si teraz myslí, že môže ísť aj na južný, aj na severný pól a napáchať ešte väčšie škody alebo sleduje nejaký druh „príčiny“, že dokáže nájsť nejaký spôsob ako „raziť novú cestu“. No nie je to hlúpe? To znamená, že pod vedením svojho predka satana robí ľudstvo naďalej jednu absurdnú vec za druhou, bezohľadne a svojvoľne ničí krásny domov, ktorý preň Boh stvoril. Toto je dielo satana. Okrem toho, keď vidíme, že prežitie ľudstva na zemi je do istej miery ohrozené, veľa ľudí hľadá spôsoby, ako navštíviť Mesiac, a chce nájsť spôsob ako tam prežiť. Mesiacu však napokon chýba kyslík. Dokážu ľudské bytosti prežiť bez kyslíka? Keďže na Mesiaci nie je kyslík, nie je miestom, kde by mohol človek zostať, a predsa človek trvá na svojej túžbe tam ísť. Ako by sa malo nazývať takéto správanie? Možno ho nazvať aj sebadeštrukciou. Mesiac je miestom, kde nie je vzduch a jeho teplota nie je vyhovujúca pre ľudské prežitie. Z toho dôvodu nie je miestom, ktoré Boh pre človeka vyčlenil.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VIII

Božie slová na každý deň  Úryvok 172

Základné prostredie pre život, ktoré Boh vytvára pre ľudstvo (Vybrané pasáže)

c) Zvuk

Čo je treťou vecou? Tiež je to niečo, čo je neodmysliteľnou súčasťou bežného prostredia ľudskej existencie. Je to niečo, pre čo Boh musel vykonať určité opatrenia, keď stvoril všetky veci. Je to veľmi dôležité pre Boha ako aj pre každú jednu ľudskú bytosť. Ak by sa Boh o túto vec nepostaral, značne by narúšala prežitie ľudstva. To znamená, že by mala na život človeka a jeho telesnú schránku značný vplyv, a to až do takej miery, že by ľudstvo v takom prostredí nebolo schopné prežiť. Mohli by sme tvrdiť, že žiadne živé stvorenie by nedokázalo v takom prostredí prežiť. O čom teda rozprávam? Hovorím o zvuku. Boh stvoril všetko a všetko žije v Božích rukách. Všetky veci v Božom stvorení žijú a otáčajú sa v neustálom pohybe pod Jeho zrakom. Myslím tým, že existencia každej veci stvorenej Bohom má svoju hodnotu a význam. Znamená to, že na existencii každej jednej veci je niečo podstatné. V Božích očiach je každá vec živá a keďže sú všetky veci živé, každá z nich vydáva nejaký zvuk. Zem sa, napríklad, neustále otáča, takisto ako sa neustále otáča aj Slnko, či Mesiac. Všetko sa množí, vyvíja a hýbe a tak neustále vydáva zvuk. Všetky veci v Božom stvorení, ktoré existujú na zemi, sa neustále množia, vyvíjajú a hýbu. Napríklad úpätia hôr sa hýbu a posúvajú, a všetky živé tvory v hlbinách morí neustále plávajú a pohybujú sa sem a tam. To znamená, že tieto živé tvory, všetky veci pred zrakom Boha, sú v neustálom pravidelnom pohybe v súlade so zavedenými vzormi. Takže, čo všetky tieto veci, ktoré sa množia a vyvíjajú v temnote a pohybujú v tajnosti, vytvárajú? Zvuky – úžasné a silné zvuky. Keď nazrieme za hranice planéty Zem, všetky typy planét sú tiež v neustálom pohybe a živé veci a organizmy na týchto planétach sa taktiež neustále množia, vyvíjajú a pohybujú. To znamená, že všetky veci, živé aj neživé, sa neustále hýbu vpred pred Božím zrakom a každá z nich popritom vydáva zvuk. Boh aj pre tieto zvuky vytvoril určité opatrenia a ja verím, že vy už viete, aký mal na to dôvod, však? Keď sa priblížiš k lietadlu, aký vplyv má na teba hukot jeho motora? Ak by si pri ňom zostal príliš dlho, ohluchol by si. A čo tvoje srdce – bolo by schopné vydržať takéto muky? Niektorí ľudia so slabým srdcom by to nevydržali. Samozrejme, dokonca ani tí, čo majú silné srdce, by to neboli schopní vydržať príliš dlho. To znamená, že vplyv zvuku na ľudské telo, či už sú to uši alebo srdce, je nesmierne dôležitý pre každú ľudskú bytosť a príliš hlasné zvuky ľuďom škodia. Preto, keď Boh stvoril všetky veci a keď začali normálne fungovať, vytvoril pre tieto zvuky, zvuky všetkých vecí v pohybe, primerané opatrenia. Toto je tiež jedna zo záležitostí, ktoré musel Boh pri stvorení prostredia pre ľudstvo vziať do úvahy.

V prvom rade to, aká je výška atmosféry nad zemským povrchom, má vplyv na zvuk. Okrem toho aj veľkosť medzier v pôde manipuluje a ovplyvňuje zvuk. Potom sú tu rôzne zemepisné prostredia, spojenie ktorých ovplyvňuje aj zvuk. To znamená, že Boh využíva na elimináciu niektorých zvukov určité metódy tak, aby mohli ľudia prežiť v prostredí, ktoré dokážu ich uši alebo srdcia vydržať. V opačnom prípade by zvuky predstavovali obrovskú prekážku v prežití ľudstva, ktorá by pre ich život znamenala obrovskú nepríjemnosť a predstavovala by pre nich vážny problém. Znamená to, že Boh bol pri svojom stvorení zeme, atmosféry a rôznych typov zemepisného prostredia veľmi dôsledný a v každom z nich je zakotvená Božia múdrosť. Ľudské porozumenie tohto aspektu nemusí byť príliš hlboké – stačí, ak budú vedieť, že sú v tom prítomné Božie činy. Teraz Mi povedzte, či bolo toto dielo, ktoré Boh vykonal, a síce, že presne nastavil zvuk tak, aby zachoval životné prostredie ľudstva a jeho normálny život, potrebné? (Áno.) Keďže bolo toto dielo potrebné, možno potom z tohto hľadiska povedať, že Boh toto dielo použil ako spôsob, akým zaopatrí všetky veci? Boh také tiché prostredie stvoril pre zaopatrenie ľudstva, aby v ňom ľudské telo dokázalo celkom normálne žiť bez akéhokoľvek narušovania, a aby ľudstvo mohlo normálne existovať a žiť. Nie je to potom jeden zo spôsobov, akým sa Boh o ľudstvo stará? Nebola snáď táto vec, ktorú Boh vykonal, veľmi dôležitá? (Áno.) Bola nesmierne potrebná. Ako si ju teda vážite? Hoci necítite, že to bol Boží čin, ani neviete, ako ho Boh vtedy vykonal, cítite, že bolo potrebné, aby Boh túto vec vykonal? Cítite Božiu múdrosť, starostlivosť a úmysel, ktorý do toho vložil? (Áno, cítime.) Ak ste schopní pocítiť toto, potom je to postačujúce. Existuje mnoho činov, ktoré Boh popri veciach vo svojom stvorení vykonal a ktoré ľudia nedokážu ani cítiť, ani vidieť. Spomínam to jednoducho preto, aby som vás informoval o Božom konaní a aby ste Ho mohli spoznať. Tieto vodidlá vám lepšie umožnia poznať Boha a porozumieť Mu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VIII

Božie slová na každý deň  Úryvok 173

Základné prostredie pre život, ktoré Boh vytvára pre ľudstvo (Vybrané pasáže)

d) Svetlo

Štvrtá vec súvisí s ľudskými očami: svetlo. Aj táto je veľmi dôležitá. Keď vidíš jasné svetlo a jeho jas dosiahne určitú silu, dokáže ľudské oči oslepiť. Veď napokon ľudské oči sú len z tela. Nedokážu zniesť podráždenie. Odváži sa niekto uprene hľadieť priamo do slnka? Niektorí ľudia to skúsili a pokiaľ majú na očiach okuliare, je všetko v poriadku. Vyžaduje si to však použitie nejakej pomôcky. Bez nej nie je možné voľným okom čeliť slnku a uprene doň pozerať. Boh však stvoril slnko, aby priniesol ľudstvu svetlo a aj toto svetlo je jednou z vecí, o ktoré sa Boh postaral. Boh jednoducho slnko po tom, čo ho stvoril, nikam neodložil a neprestal mu venovať pozornosť. Takto Boh nekoná. Vo svojich činoch je veľmi dôsledný a podrobne ich premyslí. Boh stvoril ľudstvu oči, aby mohlo vidieť. Vopred stanovil aj parametre svetla, pomocou ktorých človek vidí veci. Nebolo by dobré, keby bolo svetlo príliš tlmené. Keď je taká tma, že si ľudia ani nedovidia na končeky prstov, potom ich oči stratia svoju funkciu a sú im na nič. Na druhú stranu svetlo, ktoré je príliš jasné, spôsobuje, že ľudské oči rovnako nič nevidia, pretože taký jas je neznesiteľný. Preto Boh zariadil, aby bolo v prostredí, kde žije ľudstvo, primerané množstvo svetla pre ľudské oči – množstvo, ktoré ich nezraní ani nepoškodí, a už vôbec nie také, kvôli akému by stratili svoju funkciu. Z toho dôvodu pridal Boh okolo slnka a zeme vrstvy oblakov, a preto hustota vzduchu dokáže filtrovať druhy slnečného žiarenia, ktoré môžu poškodiť ľudské oči alebo pokožku – tieto sú primerané. Okrem toho farby zeme, ktoré Boh stvoril, odrážajú slnečné lúče a všetky ďalšie druhy svetla a sú schopné eliminovať také druhy svetla, ktoré sú príliš jasné na to, aby sa im ľudské oči dokázali prispôsobiť. Ľudia sú vďaka tomu schopní vyjsť von a viesť svoj život bez toho, aby neustále potrebovali nosiť veľmi tmavé slnečné okuliare. Za normálnych okolností dokážu ľudské oči vidieť veci vo svojom zornom poli bez toho, aby im svetlo vadilo. To znamená, že by nebolo vôbec dobré, ak by bolo svetlo príliš prenikavé alebo naopak príliš tlmené. Ak by bolo príliš tlmené, ľudské oči by sa poškodili a po krátkej dobe by sa úplne zničili. Ak by bolo zase príliš jasné, nedokázali by ho ustáť. Práve toto svetlo, ktoré ľudia majú, musí byť vyhovujúce na to, aby ľudské oči mohli vidieť a Boh prostredníctvom rozličných metód minimalizoval poškodenie, ktoré by im svetlo spôsobovalo. A hoci toto svetlo môže ľudským očiam prospievať alebo ich trápiť, postačuje na to, aby sa ľuďom zachoval zrak do konca ich života. No nezvážil to Boh vskutku dôkladne? Na druhú stranu diabol, satan, koná bez toho, aby sa nad niečím takýmto vôbec zamyslel. So satanom je svetlo vždy buď príliš jasné, alebo príliš tlmené. Takto koná satan.

Boh takto konal pri všetkých aspektoch ľudského tela, a teda pri jeho zraku, sluchu, chuti, dýchaní, pocitoch a podobne, aby maximalizoval adaptabilitu ľudstva na prežitie, aby mohlo normálne a naďalej žiť. Inými slovami, súčasné prostredie pre život, ktoré Boh stvoril, je to najvhodnejšie a najprospešnejšie prostredie pre prežitie ľudstva. Niektorí ľudia si možno myslia, že na tomto až tak veľmi nezáleží a že toto celé je jedna veľmi obyčajná vec. Zvuk, svetlo a vzduch sú veci, o ktorých majú ľudia pocit, že na ne majú prirodzené právo, veci, ktoré si užívali od chvíle, keď prišli na tento svet. Avšak za týmito vecami, z ktorých môžeš mať pôžitok, sa skrýva konanie Boha. Toto je niečo, čomu musia ľudia porozumieť a čo musia vedieť. Bez ohľadu na to, či si myslíš, že tieto veci netreba pochopiť alebo ich poznať, skrátka, keď ich Boh stvoril, dôkladne ich premyslel, mal svoj plán a určité nápady. Ľudstvo len tak ľahkovážne neumiestnil do takéhoto prostredia pre život bez toho, aby sa nad tým predtým nezamyslel. Možno si myslíte, že som o každej z týchto maličkostí hovoril príliš vznešene, ale podľa Môjho názoru je každá vec, ktorú Boh ľudstvu poskytol, nevyhnutná pre jeho prežitie. V tomto je Božie konanie.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VIII

Božie slová na každý deň  Úryvok 174

Základné prostredie pre život, ktoré Boh vytvára pre ľudstvo (Vybrané pasáže)

e) Prúdenie vzduchu

Čo je piatou vecou? Táto vec úzko súvisí s každodenným životom každého jedného človeka. Je tak úzko prepojená s ľudským životom, že ľudské telo by bez nej v tomto hmotnom svete nedokázalo žiť. Je ňou prúdenie vzduchu. Pravdepodobne každý človek pochopí pojem „prúdenie vzduchu“ už hneď pri prvom počutí. Čo je teda prúdenie vzduchu? Mohli by ste povedať, že „prúdenie vzduchu“ je jednoducho plynulý pohyb vzduchu. Prúdenie vzduchu je vietor, ktorý ľudské oko nevidí. Je to tiež jeden zo spôsobov, akými sa pohybujú plyny. Na čo však, v prvom rade, toto „prúdenie vzduchu“ odkazuje v našom rozhovore? Pochopíte to hneď, ako to vyslovím. Zem pri otáčaní na svojich pleciach nosí hory, moria a všetky veci stvorenia, a otáča sa pri určitej rýchlosti. Hoci ty žiadne otáčanie necítiš, rotácia zeme napriek tomu existuje. Čo táto rotácia vyvoláva? Keď bežíš, nezosilnie aj vietor a nesviští ti okolo uší? Ak sa tvorí vietor pri behu, ako by potom mohlo byť pri rotácii zeme bezvetrie? Keď sa zem otáča, všetko je v pohybe. Samotná zem je v pohybe a rotuje určitou rýchlosťou, zatiaľ čo všetky veci, ktoré sa na nej nachádzajú, sa tiež neustále množia a vyvíjajú. Preto pohyb pri určitej rýchlosti prirodzene zapríčiní vznik prúdenia vzduchu. Presne toto myslím pod pojmom „prúdenie vzduchu“. Neovplyvňuje prúdenie vzduchu do určitej miery aj ľudské telo? Vezmite si také tajfúny: bežné tajfúny nie sú obzvlášť silné, no keď udrú, ľudia nedokážu stáť vzpriamene a je pre nich náročné kráčať v takom vetre. Každý jeden krok stojí veľa síl a niektorých ľudí môže vietor k niečomu pritlačiť do takej miery, že sa nedokážu pohnúť. Toto je jeden zo spôsobov, ako dokáže vietor pôsobiť na ľudstvo. Ak by bola celá zem pokrytá pláňami, potom by sa zem a spolu s ňou všetky veci otáčali a ľudské telo by vôbec nedokázalo vydržať prúdenie vzduchu, ktoré by pri tom vzniklo. Bolo by nesmierne náročné vyrovnať sa s takou situáciou. Ak by to tak v skutočnosti bolo, takéto prúdenie vzduchu by ľudstvu prinieslo nielen škodu, ale úplné zničenie. Ľudia by v takom prostredí nedokázali prežiť. Práve preto Boh vytvoril rôzne zemepisné oblasti, aby vyriešil otázku takéhoto prúdenia vzduchu – v rôznych prostrediach prúdy vzduchu slabnú, menia svoj smer, menia svoju rýchlosť aj svoju silu. Z toho dôvodu môžu ľudia na zemi vidieť rôzne geografické útvary, ako hory, obrovské pohoria, pláne, kopce, kotliny, údolia, náhorné plošiny a veľké rieky. Pomocou týchto geografických útvarov mení Boh rýchlosť, smer a silu prúdenia vzduchu. Je to metóda, ktorú používa na zníženie alebo ovládanie prúdenia vzduchu tak, aby sa z neho stal vietor, ktorého rýchlosť, smer a sila sú primerané na to, aby mohli mať ľudia normálne životné prostredie pre život. Je toto potrebné? (Áno.) Takéto konanie sa zdá ľuďom veľmi náročné, avšak pre Boha je to jednoduché, pretože On všetky veci pozoruje. Pre Neho by nemohlo byť nič jednoduchšie alebo ľahšie, ako vytvoriť prostredie s vyhovujúcim prúdením vzduchu pre ľudstvo. Preto v tomto prostredí stvorenom Bohom je každá vec v celom Jeho stvorení nenahraditeľná. Existencia každej jednej veci je nevyhnutná a má svoju hodnotu. Tomuto princípu však satan ani ľudstvo, ktoré bolo skazené, nerozumie. Naďalej ničia, budujú a drancujú a márnivo snívajú o premenení hôr na rovinu, zasypaní kaňonov a vystavaní mrakodrapov na rovine, aby vytvorili betónové džungle. Božou túžbou je, aby ľudstvo šťastne žilo, šťastne rástlo a šťastne trávilo každý jeden deň v tomto najvhodnejšom prostredí, ktoré preň pripravil. Preto nebol Boh nikdy nedbanlivý v tom, ako zaobchádza s prostredím, v ktorom ľudstvo žije. Boh vytvoril zložité plány a opatrenia, od teploty po vzduch a od zvuku až po svetlo, aby telá ľudí a ich životné prostredie neboli vystavené žiadnym negatívnym zásahom prírodných podmienok a aby namiesto toho mohlo ľudstvo normálne žiť a množiť sa a so všetkým obyčajne nažívať v symbióze. Všetko toto Boh poskytuje ľudstvu a každej jednej veci.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VIII

Božie slová na každý deň  Úryvok 175

Uvedomujete si teraz ten najväčší rozdiel medzi Bohom a ľudstvom? Kto je nakoniec pánom všetkého? Je ním človek? (Nie.) Aký je potom rozdiel v tom, ako Boh a ľudia zaobchádzajú s celým stvorením? (Boh vládne nad všetkými vecami a zabezpečuje ich, zatiaľ čo človek má z nich pôžitok.) Súhlasíte s týmto tvrdením? Najzásadnejší rozdiel medzi Bohom a ľudstvom je ten, že Boh vládne nad celým stvorenstvom a zaopatruje ho. On je zdrojom všetkého a kým Boh celé stvorenstvo zaopatruje, ľudstvo má z toho pôžitok. To znamená, že človek si užíva všetky veci v stvorení, keď prijíma život, ktorý Boh všetkým veciam udelil. Boh je Zvrchovaným a ľudstvo si užíva plody Božieho stvorenia všetkých vecí. Aký je potom rozdiel medzi Bohom a ľudstvom z hľadiska všetkých vecí v Božom stvorení? Boh jasne vidí zákony toho, ako všetko rastie a On tieto zákony ovláda a vládne im. To znamená, že všetky veci sú pod Božím zrakom a Jeho starostlivým dohľadom. Môže ľudstvo vidieť všetky tieto veci? Zrak ľudstva je obmedzený len na to, čo má rovno pred očami. Ak vylezieš na horu, potom vidíš len túto horu. Nevidíš, čo sa nachádza na druhej strane hory. Keď prídeš na pobrežie, vidíš len jednu stranu oceánu a nemôžeš vedieť, aká je jeho druhá strana. Keď vojdeš do lesa, vidíš vegetáciu, ktorá je pred tebou a okolo teba, no nevidíš, čo sa nachádza ďalej. Ľudia nedokážu vidieť miesta, ktoré sú vyššie, vzdialenejšie a hlbšie. Dokážu vidieť len to, čo je rovno pred nimi, v ich zornom poli. Aj keď ľudia poznajú zákon, ktorý určuje štyri ročné obdobia, alebo zákony, ktorými sa riadi rast všetkých vecí, stále nedokážu riadiť ani prikazovať všetkým veciam. No spôsob, akým Boh vidí celé stvorenstvo, je rovnaký, akoby videl stroj, ktorý sám zostrojil. Veľmi podrobne pozná každý jeden komponent a každý spoj, aké sú ich princípy, vzory a aký je ich účel. Boh toto všetko vie bez jediného zaváhania či pochyby. Preto je Boh Bohom a človek človekom! Hoci môže človek do hĺbky skúmať vedy a zákony, ktoré všetko ovládajú, rozsah tohto skúmania je obmedzený, zatiaľ čo Boh riadi všetko, čo vo vzťahu k človeku predstavuje nekonečné riadenie. Človek by mohol celý svoj život stráviť skúmaním toho najmenšieho Božieho skutku bez toho, aby dosiahol nejaké skutočné výsledky. Práve preto, ak na skúmanie Boha využiješ len vedomosti a to, čo si sa naučil, nikdy nebudeš schopný Boha poznať ani Mu porozumieť. Ak si však vyberieš cestu hľadania pravdy a hľadania Boha a pozrieš sa Naň z perspektívy poznania Boha, potom jedného dňa uznáš, že Božie činy a múdrosť sú všade navôkol, a pochopíš aj to, prečo je Boh Zvrchovaným nad všetkými vecami a zdrojom života všetkých vecí. Čím viac takéhoto porozumenia získaš, tým väčšmi pochopíš, prečo sa Boh nazýva Zvrchovaným nad všetkými vecami. Všetky veci a všetko vrátane teba Boh neustále stabilne zaopatruje. Okrem toho budeš schopný jasne vycítiť, že na tomto svete a medzi týmito ľuďmi nie je okrem Boha nikto, kto by mohol mať schopnosť a podstatu, s ktorou vládne, riadi a udržiava existenciu všetkých vecí. Keď dospeješ k tomuto porozumeniu, potom skutočne uznáš, že Boh je tvojím Bohom. Keď prídeš do tohto bodu, úprimne prijmeš Boha a dovolíš Mu, aby bol tvojím Bohom a Zvrchovaným. Keď dosiahneš takéto porozumenie a tvoj život dospeje do tohto bodu, Boh ťa už viac nebude skúšať ani súdiť, nebude na teba klásť požiadavky, pretože Mu porozumieš, budeš poznať Jeho srdce a úprimne Boha v hĺbke svojho srdca prijmeš. Toto je dôležitý dôvod, prečo sa v duchovnom spoločenstve rozprávať na tému Božej nadvlády a riadenia všetkých vecí. Cieľom tejto diskusie je poskytnúť ľudom hlbšie poznanie a porozumenie. Nielen preto, aby si si to priznal, ale aj preto, aby si praktickejším spôsobom spoznal a pochopil Božie činy.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VIII

Božie slová na každý deň  Úryvok 176

Jedlo a pitie, ktoré Boh denne pripravuje pre ľudstvo (Vybrané pasáže)

Obilniny, ovocie, zelenina a všetky typy orechov – to všetko sú rastlinné potraviny. Obsahujú živiny dostatočné na to, aby uspokojili potreby ľudského tela, aj keď ide o rastlinné potraviny. Boh však nepovedal: „Dám ľudstvu len tieto potraviny. Nech jedia len takéto veci!“ Boh sa tam nezastavil, ale pokračoval ďalej, aby ľudstvu pripravil mnohé ďalšie potraviny, ktoré sú ešte lahodnejšie. O aké potraviny ide? Ide o rôzne druhy mäsa a rýb, ktoré môžete mnohí z vás vidieť a požívať. Boh pre človeka pripravil skutočne veľké množstvo druhov mäsa aj rýb. Ryby žijú vo vode a mäso rýb, ako vodných živočíchov, má iné zloženie ako mäso suchozemských zvierat a dokáže človeku poskytnúť odlišné živiny. Ryby majú tiež vlastnosti, ktoré dokážu regulovať chlad a teplo v ľudskom tele, čo je pre človeka veľmi prospešné. Lahodného jedla sa však neradno prejedať. Ako som už povedal, Boh poskytuje ľudstvu správne množstvo v správny čas, aby sa ľudia mohli náležite tešiť z Jeho darov normálnym spôsobom a v súlade s daným ročným obdobím a časom. Aké druhy mäsa sa zaraďujú medzi hydinu? Kura, prepelica, holub a tak ďalej. Mnoho ľudí taktiež jedáva kačky a husi. Hoci Boh poskytol všetky tieto druhy mäsa, vo Veku zákona stanovil pre svoj vyvolený národ určité požiadavky, ako aj konkrétne obmedzenia týkajúce sa ich stravovania. V súčasnosti sa tieto obmedzenia zakladajú na individuálnom vkuse a osobnom výklade. Tieto rozličné druhy mäsa poskytujú ľudskému telu rôzne živiny, dopĺňajú jeho zásoby bielkovín a železa, obohacujú krv, spevňujú svaly a kosti a budujú telesnú silu. Bez ohľadu na to, ako ľudia mäso tepelne upravujú alebo jedia, vylepšuje chutnosť jednotlivých jedál, podporuje chuť do jedla a zároveň uspokojuje žalúdok. Čo je však najdôležitejšie, ľudskému telu dokážu takéto potraviny dodať živiny, ktoré naplnia jeho denné výživové potreby. To bol Boží zámer, keď pre ľudstvo pripravil potravu. Máme k dispozícii zeleninu, máme aj mäso – nie je snáď toto hojnosť? Ľudia by však mali pochopiť, čo bolo Božím úmyslom, keď pre ľudstvo pripravil všetky tieto druhy jedál. Konal tak preto, aby sa mohlo ľudstvo bezmedzne oddávať týmto jedlám? Čo sa stane, keď sa človek chytí do pasce v snahe uspokojiť tieto materiálne túžby? Nebude snáď trpieť nadvýživou? Nepoškodzuje priveľa živín ľudské telo v mnohých smeroch? (Áno.) Práve preto Boh rozdeľuje správne množstvo v správny čas a dovoľuje ľuďom užívať si rôzne jedlá podľa rôznych časových a ročných období. Po veľmi horúcom lete ľudia napríklad vo svojom tele nahromadia veľa tepla, ako aj patogénnu horúčosť a vlhko. S príchodom jesene dozrievajú mnohé druhy ovocia, a keď ich ľudia jedia, z ich tiel sa vylučuje vlhko. V tomto období silnie aj hovädzí dobytok a ovce a to je ten pravý čas na to, aby ľudia pre svoju výživu konzumovali viac mäsa. Vďaka tomu, že ľudia jedia rôzne druhy mäsa, ich telá získavajú energiu a teplo, čo im pomáha znášať chlad počas zimného obdobia, a tak dokážu bezpečne a v zdraví prečkať zimu. S maximálnou starostlivosťou a presnosťou Boh riadi a koordinuje, čo a kedy ľudstvu poskytne; a kedy nechá rôzne veci vyrásť, zarodiť plodmi a dozrieť. Súvisí to s tým, „ako Boh pripravuje jedlo pre človeka v každodennom živote“. Boh okrem širokého spektra jedál poskytuje ľudstvu aj zdroje vody. Ľudia sa po nasýtení potrebujú ešte napiť vody. Postačovalo by na to len samotné ovocie? Ľudia by na samotnom ovocí neprežili a okrem toho, počas niektorých ročných období, ovocie ani nerastie. Ako teda možno vyriešiť problém ľudstva s vodou? Boh ho vyriešil tým, že pripravil mnoho vodných zdrojov nad aj pod zemským povrchom vrátane jazier, riek a prameňov. Tieto vodné zdroje sú pitné dovtedy, kým nedôjde k ich znečisteniu a ľudia do nich nebudú zasahovať, alebo ich nepoškodia. Inak povedané, pokiaľ ide o zdroje potravy, ktoré udržiavajú telesné schránky ľudstva pri živote, Boh urobil veľmi precízne, veľmi presné a veľmi vhodné prípravy pre to, aby bol život ľudí bohatý a hojný, a aby im nič nechýbalo. Je to niečo, čo môžu ľudia cítiť aj vidieť.

Popri všetkých týchto veciach Boh ďalej stvoril rastliny, zvieratá a rôzne byliny, ktoré sú špeciálne určené na liečbu zranení a chorôb v ľudskom tele. Čo by mal človek urobiť, ak sa napríklad popáli alebo sa náhodou obarí? Stačí si popáleninu len opláchnuť vodou? Môžeš si ju len oviazať ledajakým zdrapom látky? Ak by si to urobil, rana by mohla začať hnisať a mohla by sa infikovať. Ak napríklad niekto dostane horúčku alebo prechladne, zraní sa pri práci, spôsobí si žalúdočné ťažkosti z dôvodu požitia zlého jedla alebo sa u neho vyvinú určité ochorenia zapríčinené faktormi životného štýlu alebo emocionálnymi problémami, vrátane cievnych chorôb, psychických stavov alebo chorôb vnútorných orgánov, tak existujú príslušné rastliny, ktoré tieto stavy liečia. Existujú rastliny, ktoré zlepšujú krvný obeh a odstraňujú stagnáciu, zmierňujú bolesť, zastavujú krvácanie, fungujú ako anestetikum, pomáhajú hojiť pokožku a navrátiť ju do normálneho stavu, rozptyľujú stagnujúcu krv a odstraňujú toxíny z tela – skrátka majú využitie v každodennom živote. Boh ich pre prípad potreby pripravil pre ľudské telo a ľudia ich môžu využívať. Boh človeku dovolil, aby niektoré z nich náhodne objavil, zatiaľ čo iné boli objavené ľuďmi, ktorých si na to Boh vybral, alebo v dôsledku zvláštnych javov, ktoré zariadil. Po objavení týchto rastlín si ich ľudstvo medzi sebou začalo odovzdávať a mnohí ľudia sa tak o nich dozvedeli. Božie stvorenie týchto rastlín má teda svoju hodnotu a význam. Tieto veci sú skrátka všetky od Boha, On ich pripravil a zasadil, keď stvoril pre ľudstvo životné prostredie. Sú nevyhnutné. Sú myšlienkové pochody Boha v porovnaní s ľudstvom dôkladnejšie? Keď vidíš všetko, čo Boh vykonal, cítiš v tom praktickú stránku Boha? Boh koná v tajnosti. Toto všetko stvoril skôr, ako človek prišiel na tento svet, v čase, keď ešte nemal žiaden kontakt s ľudstvom. Všetko vykonal s ohľadom na ľudstvo, v záujme jeho existencie a s myšlienkou na jeho prežitie, aby mohlo žiť šťastne v tomto bohatom a hojnom hmotnom svete, ktorý preň Boh pripravil, bez toho, aby sa muselo strachovať o jedlo či ošatenie a aby mu nič nechýbalo. V takom prostredí sa ľudstvo môže naďalej rozmnožovať a prežívať.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VIII

Božie slová na každý deň  Úryvok 177

Na začiatku sme sa rozprávali o prostredí, ktoré ľudstvo obýva, a o tom, čo Boh pre toto prostredie spravil a aké prípravy vykonal. Hovorili sme o tom, čo zariadil; vzťahy medzi vecami v stvorení, ktoré Boh pripravil pre ľudstvo; a ako tieto vzťahy zariadil tak, aby zabránil veciam vo svojom stvorení škodiť ľudstvu. Boh tiež zmiernil škody, ktoré mohli napáchať mnohé rozličné faktory v rámci Jeho stvorenia na životnom prostredí ľudstva. Dovolil tým, aby všetky veci slúžili svojmu najvyššiemu účelu a priniesli ľudstvu prospešné prostredie s prospešnými prvkami, a tak ľudstvu umožnil prispôsobiť sa mu a plynule pokračovať v kolobehu života a rozmnožovania. Ďalej sme hovorili o jedle, ktoré ľudské telo potrebuje – o každodennom jedle a pití ľudstva. To je tiež nevyhnutnou podmienkou pre jeho prežitie. To znamená, že ľudské telo nemôže žiť iba zo vzduchu, nemôže sa živiť len slnečnými lúčmi alebo vetrom či vhodnými teplotami. Ľudské bytosti potrebujú aj naplniť svoj žalúdok a Boh, bez toho, aby niečo prehliadol, pripravil pre ľudstvo zdroje vecí, s pomocou ktorých to môžu učiniť, a ktoré sú zdrojmi ľudskej potravy. Keď ste videli takú bohatú a hojnú poľnohospodársku produkciu – zdroje jedla a nápojov pre ľudstvo – môžete povedať, že Boh je zdrojom zásob pre ľudstvo a pre všetky veci v Jeho stvorení? Ak by v čase stvorenia Boh stvoril len stromy a trávu alebo akýkoľvek počet iných živých vecí, a keby tieto rôzne živé veci a rastliny boli všetky určené pre nasýtenie kráv a oviec, alebo by boli určené pre zebry, vysokú zver a iné rôzne druhy zvierat, keby mali napríklad levy žrať to isté, čo zebry a vysoká, a tigre by mali žrať to, čo žerú ovce a prasce, ale keby pre ľudí nebolo vhodné nič, čo by mohli jesť, fungovalo by to? Nie. Ľudstvo by nebolo schopné dlho prežiť. Ako by to vyzeralo, keby ľudia jedli len listy? Fungovalo by to? Mohli by ľudia jesť trávu určenú pre ovce? Ak by kúsok vyskúšali, neublížilo by im to, ale keby sa takto stravovali dlhodobo, ich žalúdok by to nezniesol a ľudia by dlho nežili. Existujú dokonca veci, ktoré zvieratá môžu požívať, ale pre ľudí sú jedovaté. Zvieratá ich žerú bez následkov, ale u ľudí tomu tak nie je. To znamená, že Boh stvoril ľudské bytosti, takže najlepšie pozná princípy a stavbu ľudského tela a to, čo ľudia potrebujú. Boh s dokonalým prehľadom pozná skladbu a samotné vnútro tela, jeho potreby a fungovanie jeho vnútorných orgánov a to, ako vstrebávajú, vylučujú a metabolizujú rozličné látky. Ľudia to nevedia; niekedy sa stravujú nerozvážne alebo starostlivosť o seba berú na ľahkú váhu, čo v prílišnej miere spôsobuje nerovnováhu. Ak sa stravuješ a užívaš si veci, ktoré pre teba pripravil Boh normálnym spôsobom, potom nebudeš mať žiadne zdravotné ťažkosti. Dokonca ani keby si niekedy mal zlú náladu a tvoja krv by stagnovala, ani to by nepredstavovalo žiaden problém. Jednoducho musíš zjesť určitý druh rastliny a stagnácia ustúpi. Boh vykonal prípravy pre všetky tieto veci. Ľudstvo je teda v Božích očiach ďaleko nad ostatnými živými tvormi. Boh pripravil životné prostredie pre každý druh rastlín, pripravil potravu a prostredie pre každý druh zvierat, ale ľudstvo má na svoje prostredie tie najprísnejšie požiadavky, ktoré nemožno ani v najmenšom prehliadať, pretože v opačnom prípade by sa ľudstvo ďalej nedokázalo vyvíjať, žiť ani rozmnožovať normálnym spôsobom. Práve Boh to vie najlepšie, vo svojom srdci. Keď to Boh vykonal, kládol na to väčší význam než na čokoľvek iné. Možno nedokážeš vycítiť dôležitosť nejakej obyčajnej veci, ktorú môžeš vidieť a užívať si ju vo svojom živote, alebo niečoho, čo vidíš a užívaš si už od narodenia, ale Boh pre teba tieto prípravy vykonal už dávno alebo v tajnosti. Boh v tej najväčšej možnej miere odstránil a zmiernil všetky negatívne prvky, ktoré sú pre ľudstvo nepriaznivé a mohli by škodiť ľudskému telu. Čo z toho vyplýva? Vypovedá to tentoraz o postoji, ktorý mal Boh k ľudstvu, keď ho stvoril? Aký to bol postoj? Boží postoj bol opatrný a vážny a nestrpel žiadne zasahovanie nepriateľských síl alebo vonkajších faktorov, či podmienok, ktoré neboli od Neho. Tentoraz v tom môžeme vidieť Boží postoj pri stvorení a riadení ľudstva. A aký je Boží postoj? Skrze životné prostredie na prežitie a život, ktoré si ľudstvo užíva, ako aj v jeho každodennom jedle a pití a každodenných potrebách, môžeme vidieť Boží postoj plný zodpovednosti voči ľudstvu, ktorý mal od čias, keď stvoril človeka, ako aj Jeho odhodlanie tentoraz ľudstvo spasiť. Dá sa v týchto veciach vidieť Božia pravosť? Jeho obdivuhodnosť? Jeho záhadnosť? Jeho všemohúcnosť? Boh využíva svoje múdre a všemohúce spôsoby na zaopatrovanie celého ľudstva, ako aj všetkých vecí zo svojho stvorenia. Keď som vám teraz toho toľko vyjavil, môžete povedať, že Boh je zdrojom života všetkých vecí? (Áno.) Rozhodne je to tak. Máte nejaké pochybnosti? (Nie.) Božie zaopatrovanie všetkých vecí postačuje na to, aby sa ukázalo, že On je zdrojom života všetkých vecí, lebo On je zdrojom zaopatrovania, ktoré všetkým veciam umožňuje existovať, žiť, množiť sa a ďalej pokračovať, a okrem samotného Boha neexistuje žiaden iný zdroj. Boh sa stará o všetky potreby každej jednej veci a o všetky potreby ľudstva, či už ide o tie najzákladnejšie požiadavky ľudstva na životné prostredie, potreby pre ich každodenný život alebo potrebu pravdy, ktorú Boh poskytuje ľudským dušiam. Božia identita a postavenie sú pre ľudstvo v každom ohľade nesmierne dôležité; len samotný Boh je zdrojom života všetkých vecí. To znamená, že Boh je Vládcom, Zvrchovaným a Živiteľom tohto sveta, sveta, ktorý môžu ľudia vidieť a cítiť. Nie je snáď toto pre ľudstvo Božia identita? Nie je v tom ani zrnko nepravdy. Keď teda vidíš lietať vtáky na oblohe, mal by si vedieť, že Boh stvoril všetko, čo vie lietať. Vo vode plávajú živé organizmy a majú svoje vlastné spôsoby prežitia. Stromy a rastliny, čo žijú v pôde, pučia a klíčia na jar, rodia plody, na jeseň zhadzujú listy a do zimy im všetky listy opadajú, pretože sa pripravujú na zimu. To je ich spôsob prežitia. Boh stvoril všetky veci, z ktorých každá žije v rôznej forme a rôznym spôsobom, a využíva odlišné metódy na to, aby ukázala svoju životnú silu a formu, v ktorej žije. Bez ohľadu na to, ako veci prechádzajú svojim životom, všetkým vládne Boh. Aký je zmysel toho, že Boh vládne nad všetkými rôznymi formami života a živými tvormi? Je to z dôvodu prežitia ľudstva? Boh riadi všetky zákony života a to všetko v záujme prežitia ľudstva. Svedčí to o tom, aké dôležité je prežitie ľudstva pre Boha.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VIII

Božie slová na každý deň  Úryvok 178

Boh nie je len Bohom svojho vyvoleného národa. Ty momentálne nasleduješ Boha a On je tvojím Bohom, ale je Bohom tých, ktorí Ho nenasledujú? Je Boh Bohom všetkých ľudí, ktorí Ho nenasledujú? Je Boh Bohom všetkých vecí? (Áno.) Sú potom Božie dielo a činy obmedzené len na tých, ktorí Ho nasledujú? (Nie.) Aký je rozsah Božieho diela a činov? Na najnižšej úrovni zahŕňa rozsah Jeho diela a činov celé ľudstvo a všetky veci z Jeho stvorenia. Na najvyššej úrovni zahŕňa celý vesmír, ktorý ľudia nevidia. Môžeme teda povedať, že Boh koná svoje dielo a skutky medzi celým ľudstvom, čo postačuje na to, aby mohli ľudia spoznať samotného Boha v celom Jeho rozsahu. Ak chceš Boha poznať, skutočne Ho poznať a skutočne Mu porozumieť, neobmedzuj sa len na tri etapy Božieho diela alebo na príbehy o diele, ktoré vykonal v minulosti. Ak sa Ho budeš snažiť spoznať takýmto spôsobom, znamená to, že Mu vytyčuješ určité hranice, obmedzuješ Ho. Vidíš Boha ako niečo veľmi malé. Ako by takéto konanie ovplyvnilo ľudí? Nikdy by si nebol schopný spoznať Božiu obdivuhodnosť a nadvládu, ani Jeho moc a všemohúcnosť, či rozsah Jeho autority. Takéto chápanie by ovplyvnilo tvoju schopnosť prijímať skutočnosť, že Boh je Zvrchovaným nad všetkými vecami, a ovplyvnilo by aj tvoje poznanie Božej pravej identity a postavenia. Inak povedané, ak je rozsah tvojho chápania Boha obmedzený, rovnako je obmedzené aj to, čo môžeš dostať. Preto musíš rozšíriť svoj záber a svoje obzory. Mal by si sa snažiť porozumieť všetkému – rozsahu Božieho diela, Jeho riadeniu, vláde a všetkým veciam, ktoré riadi a nad ktorými vládne. Prostredníctvom týchto vecí by si mal pochopiť Božie činy. S takýmto porozumením začneš podvedome cítiť, že Boh vládne, riadi a zaopatruje všetky veci a tiež skutočne pocítiš, že si súčasťou a členom všetkých vecí. Keďže sa Boh stará o všetky veci, aj ty prijímaš Božiu vládu a zaopatrenie. Túto skutočnosť nemôže nikto poprieť. Všetky veci podliehajú svojim vlastným zákonom pod Božou vládou a pod ňou majú všetky veci svoje vlastné pravidlá na prežitie. Osud a potreby ľudstva sú tiež úzko spojené s Božou vládou a zaopatrovaním. Preto sú všetky veci a ľudstvo navzájom prepojené, závislé a prepletené pod Božou nadvládou a vládou. To je zmysel a hodnota Božieho stvorenia všetkých vecí.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VIII

Božie slová na každý deň  Úryvok 179

Odkedy Boh stvoril všetky veci, fungujú a ďalej napredujú usporiadaným spôsobom a v súlade so zákonmi, ktoré stanovil. Pod jeho pohľadom, pod jeho vládou sa všetky veci vyvíjali usporiadaným spôsobom, súčasne s existenciou človeka. Neexistuje nič, čo môže tieto zákony zmeniť alebo zničiť. Všetky stvorenia sa môžu rozmnožovať vďaka Božej vláde a vďaka Jeho vláde a riadeniu môžu všetky stvorenia prežiť. Takže všetky stvorenia vznikajú pod Božou vládou a pod Božou vládou prosperujú, miznú a prevteľujú sa usporiadaným spôsobom. Keď príde jar, mrholenie prináša pocit nového ročného obdobia a pokropí zem. Zem sa začne roztápať, z pôdy vykukne klíčiaca tráva a stromy sa postupne zazelenajú. Všetky tieto živé veci prinášajú na zem sviežu vitalitu. Takto to vyzerá, keď vznikajú všetky stvorenia a darí sa im. Všetky druhy zvierat vychádzajú zo svojich brlohov, aby pocítili teplo jari a začali nový rok. V lete sa všetky stvorenia vyhrievajú za horúceho počasia a užívajú si teplo, ktoré toto ročné obdobie prináša. Rýchlo rastú. Stromy, tráva a všetky druhy rastlín rastú ohromným tempom, až nakoniec zakvitnú a zarodia. V lete majú všetky stvorenia vrátane ľudí plno práce. Na jeseň prichádza s dažďom chlad a všetky druhy živých stvorení začnú vnímať príchod zberu úrody. Všetky stvorenia dávajú plody a ľudia začnú tieto rôzne druhy plodov zbierať, aby si pripravili jedlo na zimu. V zime sa všetky stvorenia s príchodom chladného počasia postupne v tichosti uložia na odpočinok a aj ľudia si v tomto období spravia prestávku. Všetky tieto zmeny od jedného ročného obdobia k druhému, pri prechode z jari do leta a následne do jesene a zimy sa dejú podľa zákonov, ktoré zaviedol Boh. Pomocou týchto zákonov vedie všetky veci a ľudstvo a pre ľudstvo vymyslel bohatý a pestrofarebný spôsob života. Pripravil mu prostredie na prežitie, ktoré má rôzne teploty a ročné obdobia. V tomto usporiadanom prostredí na prežitie môžu ľudia usporiadaným spôsobom prežívať a rozmnožovať sa. Ľudia nemôžu tieto zákony zmeniť a žiadny človek ani stvorenie ich nemôže porušiť. Hoci došlo k nespočetným zmenám – z morí sa stali polia a z polí moria –, tieto zákony naďalej existujú. Existujú vďaka tomu, že existuje Boh, a vďaka Jeho vláde a riadeniu. Životy ľudí prebiehajú v tomto usporiadanom a rozsiahlom prostredí v medziach týchto zákonov a pravidiel. Za týchto zákonov vyrástli generácie ľudí, ktoré pod nimi aj prežili. Ľudia si užívali toto usporiadané prostredie na prežitie, ako aj všetky z tých mnohých vecí, ktoré Boh pre jednotlivé generácie stvoril. Majú pocit, že tieto druhy zákonov sú prirodzené, a pohŕdavo ich považujú za samozrejmosť, no aj keď nemôžu cítiť, že tieto zákony ovláda Boh a že Boh nad nimi vládne, nech sa deje, čo chce, Boh sa vždy zaoberá týmto nemenným dielom. Jeho úmyslom v tomto nemennom diele je prežitie ľudstva, a to tak, aby ľudstvo mohlo ďalej žiť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IX

Božie slová na každý deň  Úryvok 180

Boh určuje hranice pre všetky veci, aby živil celé ľudstvo (Vybrané pasáže)

Dnes budem hovoriť o tom, ako sa všetky tieto druhy zákonov, ktoré Boh priniesol všetkým veciam, starajú o celé ľudstvo. Je to dosť rozsiahla téma, preto ju môžeme rozdeliť na niekoľko častí a hovoriť o nich postupne, aby ste ich mohli mať jasne vymedzené. Takto bude pre vás ľahšie uchopiteľná a vy ju budete môcť krok za krokom pochopiť.

Prvá časť: Boh určuje hranice pre každý druh zemského povrchu

Začnime teda prvou časťou. Keď Boh stvoril všetky veci, vytýčil hranice pohorí, nížin, púští, vrchov, riek a jazier. Na zemi sú pohoria, nížiny, púšte a vrchy, ako aj rôzne vodné útvary. Sú to rôzne druhy zemského povrchu, všakže? Boh medzi nimi vytýčil hranice. Keď hovoríme o vytýčení hraníc, znamená to, že pohoria majú svoju polohu, nížiny zasa svoju, púšte majú určité hranice a vrchy majú svoje pevné miesta. Existuje tiež pevne stanovené množstvo vodných útvarov, ako sú rieky a jazerá. Znamená to, že keď Boh stvoril všetky veci, všetko veľmi jasne rozdelil. Už stanovil, koľko kilometrov by dané pohorie malo vo svojom polomere zaberať a aký je jeho rozsah. Stanovil tiež, aký by mal byť polomer jednotlivých nížin a ich rozsah. Keď vytváral všetky veci, stanovil aj hranice púští, ako aj rozsah pohorí, ich rozmery a to, čím sú ohraničené – to všetko stanovil On. Počas aktu stvorenia stanovil rozsah riek a jazier – všetky majú svoje hranice. Čo to znamená, keď hovoríme o hraniciach? Práve sme hovorili o tom, ako Boh vládne nad všetkými vecami tým, že pre ne určuje zákony. Znamená to, že rozsah a hranice pohorí sa nerozšíria ani nezmenšia v dôsledku rotácie zeme alebo plynutia času. Sú pevne dané, nemenné a je to Boh, kto diktuje ich nemennosť. Pokiaľ ide o miesta, kde sa nachádzajú nížiny, ich rozsah a to, s čím hraničia – toto určil Boh. Majú svoje hranice, a preto by nebolo možné, aby sa z nížiny náhodne zodvihla hromada zeme. Nížina sa nemôže náhle zmeniť na pohorie – nebolo by to možné. To je zmysel zákonov a hraníc, o ktorých sme práve hovorili. Čo sa týka púští, nebudeme tu spomínať osobitné funkcie púští alebo iného druhu zemského povrchu či geografickej oblasti, len ich hranice. Pod Božou vládou sa ani hranice púšte neposunú ďalej. Je to preto, lebo Boh tak určil v jej zákone, v jej obmedzeniach. Veľkosť oblasti, jej funkciu, ohraničenie a umiestnenie – to už stanovil Boh. Neprekročí svoje hranice ani sa nikam neposunie a jej plocha sa nebude svojvoľne zväčšovať. Hoci sú všetky vodné toky, ako sú rieky a jazerá, usporiadané a súvislé, nikdy nevybočia zo svojho rozsahu ani zo svojich hraníc. Všetky tečú usporiadane jedným smerom – tým, ktorým majú tiecť. Podľa zákonov Božej vlády teda žiadna rieka ani jazero v dôsledku rotácie zeme alebo prúdenia času svojvoľne nevyschne, nezmení svoj smer ani veľkosť prietoku. To všetko je pod Božou kontrolou. To znamená, že všetky veci, ktoré Boh stvoril uprostred tohto ľudstva, majú svoje dané miesta, priestor a hranice. Keď Boh stvoril všetky veci, vytvorili sa ich hranice, ktoré nemožno svojvoľne upraviť, obnoviť ani zmeniť. Čo to znamená „svojvoľne“? Znamená to, že sa náhodne neposunú, nerozšíria ani nezmenia svoju pôvodnú formu v dôsledku počasia, teploty alebo rotačnej rýchlosti zeme. Pohorie má napríklad určitú výšku, jeho úpätie zaberá určitú plochu, má určitú nadmorskú výšku a určité množstvo vegetácie. To všetko naplánoval a vypočítal Boh a svojvoľne sa to nezmení. Čo sa týka nížin, väčšina ľudí býva v nížinách a ich plochu a hodnotu ich existencie neovplyvnia žiadne zmeny klímy. Svojvoľne sa nezmenia dokonca ani veci nachádzajúce sa na týchto rôznych druhoch zemského povrchu a v geografickom prostredí, ktoré stvoril Boh. Napríklad zloženie púšte, druhy podzemných minerálnych usadenín, množstvo piesku na púšti a jeho farba, hrúbka púšte – nič z toho sa svojvoľne nezmení. Prečo sa svojvoľne nezmenia? Je to vďaka Božej vláde a Jeho riadeniu. Boh v rámci všetkých týchto rôznych druhov zemského povrchu a geografického prostredia, ktoré stvoril, všetko riadi naplánovaným a usporiadaným spôsobom. Všetky tieto geografické prostredia teda existujú a plnia svoje funkcie aj po tisícoch a dokonca aj po desiatkach tisícov rokov od čias, keď ich Boh stvoril. Aj keď v určitých obdobiach dochádza k výbuchom sopiek, zemetraseniam a veľkým zosuvom pôdy, Boh v žiadnom prípade nedovolí, aby niektorý druh zemského povrchu stratil svoju pôvodnú funkciu. Len vďaka tomuto Božiemu riadeniu, Jeho vláde a kontrole nad týmito zákonmi môže toto všetko – všetko, čo ľudstvo vidí a využíva – na zemi prežiť usporiadaným spôsobom. Prečo teda Boh týmto spôsobom riadi všetky tieto rôzne druhy zemského povrchu, ktoré na zemi existujú? Jeho cieľom je, aby živé bytosti, ktoré prežívajú v rôznom geografickom prostredí, mali stabilné prostredie a mohli v ňom ďalej žiť a rozmnožovať sa. Všetky tieto veci – pohyblivé aj nepohyblivé, dýchajúce nozdrami aj tie ostatné – tvoria jedinečné prostredie na prežitie ľudstva. Len takéto prostredie dokáže živiť generácie ľudí a umožniť ľuďom, aby ich generácie ďalej pokojne prežívali.

Téma, o ktorej som práve hovoril, je dosť rozsiahla, a tak sa možno zdá, že je od vašich životov vzdialená. Verím však, že jej všetci dokážete porozumieť. Chcem tým povedať, že Božie zákony v Jeho nadvláde nad všetkými vecami sú veľmi dôležité – skutočne veľmi dôležité! Aká je podmienka, aby mohli všetky stvorenia rásť podľa týchto zákonov? Je to vďaka Božej vláde. Vďaka Jeho vláde vykonávajú všetky veci v rámci Jeho vlády svoje vlastné funkcie. Napríklad hory dávajú výživu lesom a lesy zasa dávajú výživu a poskytujú ochranu rôznym vtákom a zvieratám, ktoré v nich žijú. Nížiny sú miestom, ktoré bolo pripravené pre ľudí, aby tam mohli pestovať plodiny, a je tiež určené pre rôzne vtáky a zvieratá. Vďaka nim môže väčšina ľudstva pohodlne žiť na rovnej zemi. Súčasťou nížin sú aj pastviny – obrovské plochy pastvín. Pastviny tvoria rastlinnú prikrývku zeme, chránia pôdu a živia dobytok, ovce a kone, ktoré na nich žijú. Aj púšť vykonáva svoju funkciu. Nie je miestom na ľudský život, ale jej úlohou je zabezpečovať, aby bolo vlhké podnebie suchšie. Prúdy riek a jazier prinášajú ľuďom pohodlným spôsobom pitnú vodu. Všade, kde tečú, budú mať ľudia vodu na pitie a nároky všetkých vecí na vodu budú pohodlne uspokojované. To sú hranice, ktoré Boh vytýčil pre rôzne druhy zemského povrchu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IX

Božie slová na každý deň  Úryvok 181

Boh určuje hranice pre všetky veci, aby živil celé ľudstvo (Vybrané pasáže)

Druhá časť: Boh určuje hranice pre každú formu života

V dôsledku týchto hraníc, ktoré vytýčil Boh, vytvorili rôzne druhy zemského povrchu rôzne prostredia na prežitie a tieto druhy prostredia na prežitie sú vhodné pre rôznorodé druhy vtákov a zvierat a poskytujú im aj priestor na prežitie. Z nich vznikli hranice prostredia na prežitie rôznych živých bytostí. To je druhá časť, o ktorej budeme ďalej hovoriť. Najprv si položme otázku, kde žijú vtáky, zvieratá a hmyz. Žijú v lesoch a hájoch? To je ich domov. Boh teda okrem určenia hraníc rôzneho geografického prostredia vytýčil hranice a určil zákony pre rôzne druhy vtákov a zvierat, rýb, hmyzu a pre všetky rastliny. Pre rozdiely medzi rôznymi geografickými prostrediami majú rozličné druhy vtákov a zvierat, rýb, hmyzu a rastlín rozličné prostredia na prežitie. Vtáky, zvieratá a hmyz žijú medzi rôznymi rastlinami, ryby vo vode a rastliny rastú na zemi. Súčasťou zeme sú rôznorodé oblasti ako pohoria, nížiny a vrchy. Keď majú vtáky a zvieratá svoj vlastný stanovený domov, nebudú sa potulovať, nepôjdu hocikam. Ich domovom sú lesy a pohoria. Ak by jedného dňa došlo k zničeniu ich domova, tento poriadok by sa zmenil na chaos. Aké to bude mať dôsledky, keď sa poriadok zmení na chaos? Kto utrpí ujmu ako prvý? Je to ľudstvo. Videli ste v rámci týchto zákonov a hraníc, ktoré zaviedol Boh, nejaký zvláštny úkaz? Napríklad slonov prechádzať sa po púšti? Videli ste už niečo také? Ak by k tomu naozaj došlo, bol by to veľmi čudný úkaz, pretože slony žijú v lesoch a to je prostredie, ktoré im na prežitie pripravil Boh. Majú svoje vlastné prostredie na prežitie a vlastný stanovený domov, tak prečo by len tak pobehovali? Videl niekto levy alebo tigre, ako sa prechádzajú po pobreží oceánu? Nie, nevidel. Domovom levov a tigrov sú lesy a pohoria. Videl niekto veľryby alebo žraloky z oceánov plávať púšťou? Nie, nevidel. Veľryby a žraloky majú svoje domovy v oceáne. Nájdu sa v prostredí, v ktorom žije človek, ľudia žijúci s medveďmi? Existujú ľudia, ktorí sú vo svojich domovoch aj mimo nich vždy obklopení pávmi alebo inými vtákmi? Videl niekto orly alebo divé husi hrať sa s opicami? (Nie.) Všetko by to boli zvláštne úkazy. O týchto veciach, ktoré sa vám zdajú zvláštne, hovorím preto, aby ste porozumeli, že všetky veci, ktoré stvoril Boh – bez ohľadu na to, či sú pripútané k jednému miestu alebo dokážu dýchať nozdrami –, majú svoje vlastné zákony prežitia. Boh mal pre tieto živé bytosti pripravené ich domovy a prostredie na prežitie už dávno predtým, než ich stvoril. Tieto živé bytosti mali svoje vlastné stále prostredie na prežitie, vlastnú potravu a stále domovy a mali svoje stále miesta s vhodnými teplotami, ktoré im umožňovali prežiť. Preto sa netúlali kade-tade, neohrozovali prežitie ľudstva ani neovplyvňovali životy ľudí. Takto Boh riadi všetky veci a poskytuje ľudstvu najlepšie prostredie na prežitie. Živé bytosti v rámci všetkých vecí majú vo svojom prostredí na prežitie všetky svoju potravu, ktorá ich drží pri živote. Pre túto potravu sú pripútané k svojmu prirodzenému prostrediu, aby prežili. V takomto prostredí ďalej prežívajú, rozmnožujú sa a napredujú v súlade so zákonmi, ktoré pre ne určil Boh. Vďaka takýmto zákonom a Božiemu predurčeniu žijú všetky veci v harmónii s ľudstvom a ľudstvo existuje spoločne vo vzájomnej závislosti so všetkými vecami.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IX

Božie slová na každý deň  Úryvok 182

Boh určuje hranice pre všetky veci, aby živil celé ľudstvo (Vybrané pasáže)

Tretia časť: Boh udržiava prostredie a ekologickú rovnováhu, aby živil ľudstvo

Boh stvoril všetky veci a určil pre ne hranice, v rámci ktorých živil všetky druhy živých vecí. Zároveň pre ľudstvo pripravil aj rôzne prostriedky prežitia, takže vidíš, že ľudia nemajú len jeden spôsob prežitia alebo jeden druh prostredia na prežitie. Predtým sme sa rozprávali o tom, ako Boh pripravuje pre ľudí rôzne druhy jedla a zdroje vody, čo je nevyhnutné, aby mohol život ľudstva v tele pokračovať. V tomto ľudstve sa však nie všetci ľudia živia obilninami. V dôsledku rozdielov v geografickom prostredí a v druhoch zemského povrchu majú rôzne prostriedky prežitia. Všetky tieto prostriedky prežitia pripravil Boh. Takže nie všetci ľudia sa primárne venujú poľnohospodárstvu. To znamená, že nie všetci ľudia získavajú potravu pestovaním plodín. To je tretia časť, o ktorej budeme hovoriť: hranice vznikli v dôsledku rôznych spôsobov života ľudstva. Aké sú teda ďalšie spôsoby života ľudí? Z hľadiska rôznych zdrojov potravy, aké rôzne druhy ľudí existujú? Existuje niekoľko hlavných druhov.

Prvým spôsobom života je lovenie. Každý vie, čo to je. Čo jedia ľudia, ktorí sa živia lovom? (Divinu.) Jedia vtáky a lesné zvieratá. Divina je moderné slovo. Lovci to nevnímajú ako divinu, ale ako jedlo, svoju každodennú potravu. Ulovia napríklad jeleňa. Keď ho ulovia, je to rovnaké, ako keď poľnohospodár získa potravu z pôdy. Poľnohospodár dostáva potravu z pôdy, a keď ju vidí, je šťastný a má dobrý pocit. Keď má rodina plodiny, ktoré môže zjesť, nebude hladná. Poľnohospodár sa cíti spokojný a v jeho srdci nie je žiadna úzkosť. Aj lovec sa cíti uvoľnene a spokojne, keď sa pozerá na svoj úlovok, pretože sa už viac nemusí trápiť tým, čo bude jesť. Keď nastane čas na ďalšie jedlo, bude mať čo dať do úst a nebude musieť hladovať. Je to niekto, kto loví, aby prežil. Väčšina tých, čo sa živia lovom, žije v horských lesoch. Nevenujú sa poľnohospodárstvu. V ich okolí nie je ľahké nájsť úrodnú pôdu, preto prežívajú na rôznych živých bytostiach, rôznych druhoch koristi. To je prvý spôsob života, ktorý sa líši od spôsobu života obyčajných ľudí.

Druhým spôsobom života je pastierstvo. Zaoberajú sa ľudia, ktorí sa živia pasením zvierat, aj obrábaním pôdy? (Nie.) Čo teda robia? Ako žijú? (Väčšinou pasú dobytok a ovce, aby prežili, a v zime svoj dobytok porážajú a jedia. Základom ich stravy je hovädzie a baranie mäso a pijú čaj s mliekom. Pastieri majú síce plné ruky práce počas všetkých štyroch ročných období, no ich strava je bohatá. Majú veľa mlieka, mliečnych výrobkov a mäsa.) Ľudia, ktorí sa živia pasením zvierat, jedia hlavne hovädzie a baranie mäso, pijú ovčie a kravské mlieko a pri pasení zvierat jazdia na dobytku a koňoch s vetrom vo vlasoch a slnkom v tvári. Nebojujú so stresom moderného života. Celý deň hľadia na široko sa rozpínajúcu modrú oblohu a trávnaté nížiny. Drvivá väčšina ľudí, ktorí sa živia pastierstvom, žije na pastvinách a tento kočovný spôsob života u nich pretrváva celé generácie. Hoci je život na pastvinách trochu osamelý, je zároveň veľmi šťastný. Nie je to zlý spôsob života!

Tretím spôsobom života je rybárstvo. Malá časť ľudstva žije pri oceáne alebo na malých ostrovoch. Sú obklopení vodou, tvárou v tvár oceánu. Títo ľudia sa živia rybárstvom. Aký zdroj potravy majú ľudia, ktorí sa živia rybárstvom? Ich zdrojom potravy sú všetky druhy rýb, morské plody a ďalšie produkty mora. Ľudia, ktorí sa živia rybárstvom, neobrábajú pôdu, ale trávia každý deň rybolovom. Základom ich potravy sú rôzne druhy rýb a morských plodov. Občas tieto veci predajú za ryžu, múku a každodenné potreby. To je iný spôsob života, taký, ktorý vedú ľudia žijúci v blízkosti vody. Keďže žijú pri vode, spoliehajú sa na ňu ako na zdroj potravy a živia sa rybolovom. Rybolov je pre nich nielen zdrojom potravy, ale aj živobytia.

Ľudstvo okrem obrábania pôdy zväčša vedie vyššie spomínané tri spôsoby života. Drvivá väčšina ľudí však v záujme prežitia obrába pôdu a len zopár skupín ľudí sa živí pasením zvierat, rybolovom a lovom. A čo potrebujú ľudia, ktorí sa živia poľnohospodárstvom? Potrebujú pôdu. Celé generácie žijú vďaka tomu, že sadia plodiny do zeme, a či už pestujú zeleninu, ovocie alebo obilniny, svoju potravu a každodenné potreby získavajú zo zeme.

Z akých základných podmienok vychádzajú tieto rôzne spôsoby života? Nie je úplne nevyhnutné, aby sa v prvom rade zachovalo prostredie, v ktorom môžu prežiť? Keby napríklad tí, čo sa živia lovom, prišli o lesy v horách alebo o vtáky a zvieratá, zdroj ich živobytia by bol fuč. Smerovanie tohto spoločenstva a tohto druhu ľudí by bolo neisté a mohli by dokonca zaniknúť. A čo tí, čo sa živia pastierstvom? Na čo sa spoliehajú? To, od čoho skutočne závisia, nie je ich dobytok, ale prostredie, v ktorom môže tento dobytok prežiť – pastviny. Keby neexistovali žiadne pastviny, kde by pastieri pásli svoj dobytok? Čo by dobytok a ovce žrali? Bez dobytka by títo kočovníci prišli o živobytie. Kam by sa podeli bez zdroja obživy? Ďalšie prežitie by pre nich bolo veľmi ťažké, nemali by budúcnosť. Keby neboli vodné zdroje a rieky a jazerá by úplne vyschli, existovali by ešte všetci tí, ktorí rybárčia a ich život závisí od vody? Nie. Prežili by títo ľudia, ktorých živobytie závisí od vody a rýb? Keby už nemali potravu, keby už nemali zdroj živobytia, nedokázali by ďalej prežívať. Znamená to, že keby niektoré z etník niekedy narazilo na problém so svojím živobytím alebo prežitím, prestalo by existovať a mohlo by zmiznúť z povrchu zemského a vyhynúť. A keby tí, ktorí obrábajú pôdu, aby prežili, prišli o svoju pôdu, keby nemohli pestovať rôzne rastliny a získavať z nich potravu, ako by to potom dopadlo? Nezahynuli by od hladu? Ak by umierali hladom, nebol by tento druh ľudí vyhladený? To je teda Boží úmysel, pokiaľ ide o zachovanie rôznych druhov životného prostredia. Boh má len jeden úmysel, prečo zachovať rôzne prostredia a ekosystémy a všetky tie živé bytosti v nich – a tým je živiť všetky druhy ľudí, ktorí žijú v rôznom geografickom prostredí.

Keby všetky stvorené veci prišli o svoje vlastné zákony, prestali by existovať. Keby sa stratili zákony všetkých vecí, potom by živé bytosti medzi všetkými vecami nemohli pokračovať. Ľudstvo by zároveň prišlo o svoje prostredie, od ktorého závisí jeho prežitie. Keby toto všetko stratilo, nemohlo by pokračovať ďalej ako predtým, nemohlo by prosperovať a rozmnožovať sa z generácie na generáciu. Dôvod, prečo ľudia prežili až doteraz, je ten, že Boh im poskytol všetky stvorené veci, aby ich živil, aby živil ľudstvo rôznymi spôsobmi. Ľudstvo prežilo do súčasnosti len preto, lebo Boh ho živí rôznymi spôsobmi. Keď majú všetky druhy ľudí na zemi, všetky rasy, stále a priaznivé prostredie na prežitie, v ktorom sú dobre usporiadané prírodné zákony, môžu prežiť vo svojich stanovených oblastiach. Nikto nemôže tieto oblasti alebo hranice medzi nimi prekročiť, pretože je to Boh, kto ich vymedzil. Prečo by Boh takýmto spôsobom vymedzoval hranice? Pre celé ľudstvo je to veľmi dôležité – skutočne veľmi dôležité!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IX

Božie slová na každý deň  Úryvok 183

Boh určuje hranice pre všetky veci, aby živil celé ľudstvo (Vybrané pasáže)

Štvrtá časť: Boh určuje hranice medzi rôznymi rasami

Ako štvrté v poradí určil Boh hranice medzi rôznymi rasami. Na zemi sú ľudia s bielou, čiernou, hnedou a žltou farbou pleti. Sú to rôzne typy ľudí. Boh zároveň stanovil priestor na život týchto rôznych typov ľudí a bez toho, aby si to uvedomovali, žijú v primeranom prostredí na prežitie pod Božím riadením. Z tohto priestoru nemôže nikto vystúpiť. Pozrime sa, napríklad, na belochov. V akom geografickom priestore žije väčšina z nich? Väčšina žije v Európe a Amerike. Geografickým priestorom, v ktorom žijú primárne černosi, je Afrika. Ľudia s hnedou farbou pleti žijú hlavne v juhovýchodnej a južnej Ázii, v krajinách ako Thajsko, India, Mjanmarsko, Vietnam a Laos. Ľudia so žltou farbou pleti žijú prevažne v Ázii, teda v krajinách ako Čína, Japonsko a Južná Kórea. Boh vhodne rozložil všetky tieto rôzne druhy rás, aby boli rozmiestnené v rôznych častiach sveta. Boh v týchto rôznych častiach sveta už dávno pripravil prostredie na prežitie vhodné pre každú ľudskú rasu. V tomto prostredí na prežitie im pripravil pôdu rôznej farby a zloženia. Inými slovami, telá belochov neobsahujú rovnaké zložky ako telá černochov a líšia sa aj od zložiek, ktoré tvoria telá ľudí iných rás. Keď Boh stvoril všetky veci, už predtým pripravil pre danú rasu prostredie na prežitie. Konal tak s úmyslom, aby tento typ ľudí, až sa začnú množiť a ich počet bude narastať, mohol zostať pripútaný v určitom priestore. Skôr než Boh stvoril ľudí, už mal všetko vopred premyslené – Európu a Ameriku vyhradil pre belochov, aby sa mohli rozvíjať a prežiť. Takže keď Boh vytváral zem, mal už plán, cieľ a úmysel, pokiaľ ide o to, koho na daný kus zeme umiestni a koho na ňom bude živiť. Napríklad už dávno predtým naplánoval, aké budú v danej oblasti pohoria, koľko tam bude nížin a vodných zdrojov, aké druhy vtákov a zvierat, aké ryby a rastliny. Keď pripravoval prostredie na prežitie konkrétneho druhu človeka, konkrétnej rasy, musel zvážiť mnoho vecí z najrôznejších hľadísk – geografické prostredie, zloženie pôdy, rôzne druhy vtákov a zvierat, veľkosť rôznych druhov rýb, zložky tvoriace telá rýb, rozdiely v kvalite vody, ako aj všetky rozličné druhy rastlín… Boh to všetko už dávno pripravil. Tento druh prostredia je prostredím na prežitie, ktoré Boh vytvoril a pripravil pre belochov a ktoré im prirodzene patrí. Videli ste, že keď Boh stvoril všetky veci, dôkladne o tom premýšľal a konal podľa plánu? (Áno, videli sme, že Božie úvahy v prospech rôznych druhov ľudí boli starostlivo premyslené. O tom, aké prostredie na prežitie stvoril pre rôzne typy ľudí, aké druhy vtákov, zvierat a rýb, koľko pohorí a koľko nížin pripraví, uvažoval s najväčšou dôkladnosťou a presnosťou.) Vezmime si napríklad belochov. Čo jedia najviac? Potrava belochov sa veľmi líši od potravy, ktorú jedia Ázijčania. Základ stravy belochov tvoria prevažne mäso, vajcia, mlieko a hydina. Obilniny, ako chlieb a ryža, sa vo všeobecnosti považujú za prílohu a dávajú sa na kraj taniera. Dokonca aj keď jedia zeleninový šalát, obvykle si k nemu priložia niekoľko kúskov pečenej roštenky alebo kurčaťa, a aj k jedlám z pšenice si zvyknú pridať syr, vajcia alebo mäso. To znamená, že základ ich stravy netvoria pšeničné jedlá ani ryža. Konzumujú veľké množstvá mäsa a syra. Často pijú studenú vodu, pretože ich potrava je veľmi kalorická. Belosi sú teda výnimočne mohutní. Taký je zdroj ich obživy a prostredie na život, ktoré im pripravil Boh. Vďaka nemu môžu viesť tento spôsob života, ktorý sa líši od životného štýlu ľudí iných rás. Na tomto spôsobe života nie je nič správne ani nesprávne – je prirodzený, predurčený Bohom a vyplýva z Božích príkazov a Jeho opatrení. To, že táto rasa má tento spôsob života a tieto zdroje obživy, vyplýva z ich rasy a z prostredia na prežitie, ktoré pre ňu pripravil Boh. Mohli by sme povedať, že prostredie na prežitie, ktoré Boh pripravil pre belochov, a každodenná potrava, ktorú získavajú z prostredia, sú bohaté a hojné.

Boh pripravil potrebné prostredie na prežitie aj pre ostatné rasy. Zoberme si napríklad černochov – kde žijú černosi? Prevažne v strednej a južnej Afrike. Čo pre nich Boh pripravil v tomto prostredí na život? Tropické dažďové pralesy, najrôznejšie druhy vtákov a zvierat a tiež púšte a všetky druhy rastlín, ktoré žijú spoločne s ľuďmi. Majú zdroje vody, svoje živobytie a potravu. Boh voči nim nebol zaujatý. Bez ohľadu na to, čo kedy urobili, s prežitím nikdy nemali problém. Aj oni zaberajú určité miesto a určitú oblasť sveta.

Teraz sa porozprávajme o ľuďoch so žltou farbou pleti. Nachádzajú sa prevažne vo východnej časti Zeme. Aké sú rozdiely medzi prostredím a geografickým priestorom Východu a Západu? Na Východe je väčšina pôdy úrodná a bohatá na živiny a nerastné náleziská. To znamená hojnosť nadzemných a podzemných zdrojov surovín. A pre túto skupinu ľudí, pre túto rasu, Boh pripravil zodpovedajúcu pôdu, klímu a rôzne druhy geografického prostredia, ktoré sú pre ňu vhodné. Medzi týmto geografickým prostredím a prostredím na Západe sú veľké rozdiely, no potravu, ktorú ľudia potrebujú, ich živobytie a zdroje na prežitie, tiež pripravil Boh. Je to len iné prostredie na život, než majú belosi na Západe. Jednu vec vám však musím povedať. Pýtate sa, o čo ide? Východná rasa je relatívne početná, a tak Boh do tejto časti zeme pridal prvky, ktoré sú v porovnaní so Západom odlišné. Pridal sem mnoho rôznych krajinných scenérií a všetky druhy surovín, ktoré sa tu vyskytujú vo veľkom množstve. Prírodné zdroje sú tu veľmi hojné. Aj zemský povrch je pestrý a rôznorodý, adekvátny na to, aby uživil obrovský počet ľudí patriacich k východnej rase. Východ sa od Západu líši tým, že na Východe – od juhu po sever a od východu po západ – je klíma lepšia než na Západe. Jasne sa tu dajú rozlíšiť štyri ročné obdobia, teploty sú priaznivé, prírodné zdroje bohaté a aj prírodná scenéria a druhy zemského povrchu sú oveľa lepšie než na Západe. Prečo to Boh urobil? Boh vytvoril veľmi racionálnu rovnováhu medzi belochmi a ľuďmi so žltou farbou pleti. Čo to znamená? To znamená, že všetky aspekty stravovania belochov, veci, ktoré používajú, a veci určené pre ich potešenie, sú oveľa lepšie v porovnaní s tým, čo majú k dispozícii ľudia žltej farby pleti. Boh však nie je zaujatý voči žiadnej rase. Ľuďom so žltou farbou pleti dal krajšie a lepšie prostredie na prežitie. V tom spočíva rovnováha.

Boh vopred ustanovil, ktoré typy ľudí by mali žiť v ktorej časti sveta. Môžu ľudia tieto hranice prekročiť? (Nie, nemôžu.) Aká úžasná vec! Aj keď v rôznych érach alebo vo výnimočných časoch dochádza k vojnám alebo vpádom, tie v žiadnom prípade nemôžu zničiť prostredie na prežitie, ktoré Boh predurčil pre každú rasu. To znamená, že Boh pripútal určitý typ ľudí k určitej časti sveta a ľudia nemôžu tieto hranice prekročiť. Aj keď majú nejakú ambíciu zmeniť alebo rozšíriť svoje územie, bez Božieho povolenia to bude veľmi ťažké dosiahnuť. Bude pre nich veľmi náročné uspieť. Belosi napríklad chceli rozšíriť svoje územie a kolonizovali niektoré iné krajiny. Niektoré krajiny napadli Nemci a Británia kedysi okupovala Indiu. A ako to dopadlo? Skončilo to neúspechom. Čo môžeme vyčítať z ich neúspechu? Že to, čo predurčil Boh, nesmie byť zničené. Je teda jedno, aká veľkolepá bola expanzia Británie, lebo tá sa nakoniec musela aj tak stiahnuť a opustiť zem, ktorá stále patrila Indii. V tejto krajine dodnes žijú Indovia, a nie Briti, pretože Boh by to nedovolil. Niektorí bádatelia histórie alebo politiky predložili vlastné tézy o britskom zlyhaní. Podľa nich to mohlo byť preto, lebo určité etnikum nemohlo byť podmanené, alebo z nejakého iného ľudského dôvodu… To však nie sú skutočné dôvody. Skutočným dôvodom je Boh, a ten by to nedovolil! Boh umožní etniku žiť na určitom kúsku zeme a usadí ho tam. A keď mu nedovolí sa z tej zeme pohnúť, tak sa nikdy nebude môcť pohnúť. Keď mu Boh pridelí stanovenú oblasť, bude v nej žiť. Ľudstvo sa z týchto stanovených oblastí nemôže vyslobodiť ani vymaniť. To je isté. Je jedno, akí sú dobyvatelia silní alebo akí slabí sú tí, ktorých dobývajú, o úspechu útočníkov nakoniec rozhodne Boh. Boh to už predurčil a nikto to nemôže zmeniť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IX

Božie slová na každý deň  Úryvok 184

Boh vládne nad všetkými a všetko zabezpečuje, je Bohom všetkých vecí (Vybrané pasáže)

Keď sa na to pozrieme z hľadiska zákonov, ktoré Boh určil pre rast všetkých vecí, nezabezpečil Boh celé ľudstvo v jeho rôznorodosti a neživí ho? Keby došlo k zničeniu týchto zákonov alebo keby Boh tieto zákony pre ľudstvo nezaviedol, aké by malo ľudstvo vyhliadky? Keby ľudia stratili svoje základné prostredie na prežitie, mali by nejaký zdroj potravy? Je možné, že potravinové zdroje by sa stali problémom. Keby ľudia stratili svoje zdroje potravy – keby si nedokázali zabezpečiť nič na jedenie – koľko dní by vydržali? Možno by nevydržali ani mesiac a ich samotné prežitie by bolo problémom. Takže každá jedna vec, ktorú Boh vykonáva pre prežitie ľudí, pre ich pokračujúcu existenciu, rozmnožovanie a živobytie, je veľmi dôležitá. Každá jedna vec, ktorú Boh koná medzi vecami svojho stvorenia, úzko súvisí s prežitím ľudstva a nemožno ju od neho oddeliť. Keby sa prežitie ľudstva stalo problémom, mohlo by Božie riadenie pokračovať? Existovalo by ešte Božie riadenie? Božie riadenie existuje spolu s prežitím celého ľudstva, ktoré Boh živí, takže bez ohľadu na to, čo Boh pripravuje pre všetky veci svojho stvorenia a čo robí pre ľudí, to všetko je pre Neho potrebné a je to nevyhnutné pre prežitie ľudstva. V prípade odchýlenia od týchto zákonov, ktoré Boh určil pre všetky veci, ich porušenia alebo narušenia by žiadne veci, prostredie na prežitie ľudstva ani jeho každodenné živobytie, ba dokonca ani samotné ľudstvo už nemohli existovať. Z tohto dôvodu by prestalo existovať Božie riadenie spásy ľudstva.

Všetko, o čom sme diskutovali, každá jedna vec, každý prvok je úzko spojený s prežitím každého jedného človeka. Mohli by ste povedať: „To, o čom rozprávaš, je príliš rozsiahle, nie je to niečo, čo môžeme vidieť.“ A niektorí ľudia by možno povedali: „To, o čom rozprávaš, nemá so mnou nič spoločné.“ Nezabúdaj však, že žiješ len ako súčasť všetkých vecí, že si jednou medzi všetkými vecami stvorenia pod Božím riadením. Veci Božieho stvorenia nemožno od Jeho vlády oddeliť a od Jeho vlády sa nemôže oddeliť ani jeden človek. Strata Jeho vlády a zabezpečenia, ktoré poskytuje, by znamenala, že životy ľudí, telesné životy ľudí, by zanikli. Preto je dôležité, že Boh zriaďuje prostredie na prežitie ľudstva. Bez ohľadu na to, ku ktorej rase patríš alebo na akom kúsku zeme žiješ, či je to na Západe alebo na Východe – nemôžeš sa oddeliť od prostredia na prežitie, ktoré Boh zriadil pre ľudstvo, ani od výživy a zásob v prostredí na prežitie, ktoré Boh zriadil pre ľudí. Bez ohľadu na to, čím sa živíš, z čoho žiješ a čím udržiavaš svoj život v tele, nemôžeš sa oddeliť od Božej vlády a Jeho riadenia. Niektorí ľudia hovoria: „Nie som poľnohospodár, neživím sa pestovaním plodín. Pokiaľ ide o to, čo si dám do úst, nespolieham sa na nebo, takže moje prežitie sa neodohráva v prostredí na prežitie, ktoré zriadil Boh. Z toho druhu prostredia som nič nedostal.“ Je to pravda? Vravíš, že sa neživíš pestovaním plodín, ale neješ obilniny? Neješ mäso a vajcia? A neješ zeleninu a ovocie? Nič z toho, čo ješ, žiadna z týchto vecí, ktoré potrebuješ, sa nedá oddeliť od prostredia na prežitie, ktoré Boh zriadil pre ľudstvo. A zdroj všetkého, čo ľudstvo potrebuje, nemožno oddeliť od všetkých Bohom stvorených vecí, ktoré spoločne tvoria tvoje prostredie na prežitie. Voda, ktorú piješ, oblečenie, ktoré nosíš, a všetky veci, ktoré používaš – čo z toho nepochádza z vecí Božieho stvorenia? Niektorí ľudia vravia: „Niektoré veci nepochádzajú z vecí Božieho stvorenia. Jednou z týchto vecí je napríklad umelá hmota. Je to chemická vec, vec vytvorená človekom.“ Je to pravda? Umelú hmotu naozaj vytvoril človek a je to chemická vec; odkiaľ však pochádzajú jej pôvodné zložky? Pôvodné zložky sa získali z materiálov, ktoré stvoril Boh. Veci, ktoré vidíš a užívaš, každá jedna vec, ktorú používaš, to všetko sa získava z vecí, ktoré stvoril Boh. To znamená, že bez ohľadu na to, ku ktorej rase človek patrí, aké je jeho živobytie alebo v akom druhu prostredia na prežitie žije, nemôže sa oddeliť od toho, čo mu poskytol Boh.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IX

Božie slová na každý deň  Úryvok 185

Boh vládne nad všetkými a všetko zabezpečuje, je Bohom všetkých vecí (Vybrané pasáže)

Nech už je pochopenie Boha v srdciach ľudí akokoľvek veľké, také je aj Jeho postavenie v ich srdciach. Nech je stupeň poznania Boha v ich srdciach akokoľvek veľký, rovnako veľký je Boh v ich srdciach. Ak je Boh, ktorého poznáš, prázdny a hmlistý, potom je prázdny a hmlistý aj Boh, v ktorého veríš. Boh, ktorého poznáš, je obmedzený na rozsah tvojho vlastného osobného života a nemá nič spoločné so samotným pravým Bohom. Poznanie praktických činov Boha, Božej praktickosti a všemohúcnosti, poznanie pravej identity samotného Boha, poznanie toho, čo má a čím je, poznanie činov, ktoré preukázal medzi všetkými vecami svojho stvorenia – tieto veci sú veľmi dôležité pre každého jedného človeka, ktorý sa usiluje o poznanie Boha. Majú priamy vplyv na to, či ľudia môžu vstúpiť do pravdy-reality. Ak svoje porozumenie Bohu obmedzíš len na slová, na svoje malé skúsenosti, na to, čo považuješ za Božiu milosť, alebo na svoje drobné svedectvá o Bohu, potom hovorím, že Boh, v ktorého veríš, v žiadnom prípade nie je samotným pravým Bohom. Ba čo viac, možno tiež povedať, že Boh, v ktorého veríš, je imaginárny, a nie pravý Boh. Je to preto, lebo pravý Boh je Boh, ktorý vládne nad všetkým, kráča medzi všetkým a všetko riadi. Je to Boh, ktorý vo svojich rukách drží osud celého ľudstva a všetkého. Dielo a činy Boha, o ktorom hovorím, sa neobmedzujú len na malú časť ľudí. To znamená, že sa neobmedzujú len na ľudí, ktorí Ho v súčasnosti nasledujú. Jeho skutky sa prejavujú medzi všetkými vecami, v prežití všetkých vecí a v zákonoch zmeny všetkých vecí. Ak medzi všetkými vecami Jeho stvorenia nevidíš ani nerozpoznávaš žiadne Jeho skutky, potom o žiadnom z Jeho skutkov nemôžeš svedčiť. Ak nemôžeš svedčiť o Bohu, ak budeš ďalej rozprávať o malom takzvanom „Bohu“, ktorého poznáš, o tom Bohu, ktorý je obmedzený na tvoje vlastné predstavy a existuje len v úzkych medziach tvojej mysle, ak budeš naďalej hovoriť o takomto Bohu, potom Boh tvoju vieru nikdy nepochváli. Ak o Bohu svedčíš len z hľadiska toho, ako si užívaš Božiu milosť, ako prijímaš Božie disciplinovanie a karhanie a ako si užívaš Jeho požehnania vo svojom svedectve o Ňom, potom vôbec nie si blízko a ani sa len nepribližuješ k uspokojeniu Boha. Ak chceš o Bohu svedčiť spôsobom, ktorý je v súlade s Jeho úmyslami, svedčiť o samotnom pravom Bohu, potom musíš z Jeho činov vidieť, čo má a čím je. Na Božej kontrole nad všetkým musíš vidieť Božiu autoritu a pravdu o tom, ako zabezpečuje celé ľudstvo. Ak uznáš len to, že tvoje každodenné živobytie a potreby pochádzajú od Boha, ale nevidíš pravdu o tom, že Boh použil všetky veci svojho stvorenia na zabezpečenie celého ľudstva a že ovládaním všetkých vecí vedie celé ľudstvo, potom nikdy nebudeš schopný svedčiť o Bohu. S akým úmyslom toto všetko hovorím? Je to preto, aby ste to nebrali na ľahkú váhu a mylne sa nedomnievali, že tieto témy, o ktorých som hovoril, sú irelevantné z hľadiska vášho vlastného osobného vstupu do života, a aby ste tieto témy nebrali len ako nejaký druh poznatkov alebo učenia. Ak budete počúvať, čo hovorím, s takýmto postojom, nezískate nič. Prídete o túto skvelú príležitosť poznať Boha.

Čo chcem rozprávaním o všetkých týchto veciach povedať? Mojím cieľom je dosiahnuť, aby ľudia poznali Boha, aby porozumeli Jeho praktickým činom. Keď porozumieš Bohu a budeš poznať Jeho činy, len potom budeš mať príležitosť alebo možnosť poznať Ho. Ak chceš napríklad porozumieť nejakému človeku, ako to dosiahneš? Budeš sa pozerať na to, ako vyzerá? Budeš sa pozerať na to, čo nosí a ako sa oblieka? Budeš sa pozerať na to, ako kráča? Budeš sa pozerať na rozsah jeho poznatkov? (Nie.) Ako teda môžete niekomu porozumieť? Súdime ho podľa jeho reči a správania, myšlienok a vecí, ktoré o sebe vyjadruje a zjavuje. Takto človeka spoznáte, takto mu porozumiete. Podobne, ak chcete spoznať Boha, porozumieť Jeho praktickej stránke, Jeho pravej stránke, musíte Ho spoznať prostredníctvom Jeho skutkov a každej jednej praktickej veci, ktorú učiní. To je najlepší a zároveň jediný spôsob, ako na to.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IX

Božie slová na každý deň  Úryvok 186

Boh vyvažuje vzťahy medzi všetkými vecami, aby ľudstvu poskytol stabilné prostredie na prežitie (Vybraná pasáž)

Keď Boh stvoril všetky veci, použil najrôznejšie metódy a spôsoby, aby ich uviedol do rovnováhy, aby vyvážil životné podmienky hôr a jazier, rastlín a všetkých druhov zvierat, vtákov a hmyzu. Jeho cieľom bolo umožniť všetkým živým bytostiam žiť a rozmnožovať sa podľa zákonov, ktoré zaviedol. Žiadna z vecí stvorenia nemôže z týchto zákonov vybočiť a tieto zákony nemožno porušiť. Len v takomto základnom prostredí môžu ľudia bezpečne prežívať a rozmnožovať sa z generácie na generáciu. Ak niektorá živá bytosť prekročí Bohom stanovené množstvo alebo rozsah, alebo ak prekročí rýchlosť rastu, frekvenciu rozmnožovania alebo počet, ktorý Boh nadiktoval, prostredie na prežitie ľudstva utrpí zničenie rôzneho rozsahu. A zároveň by bolo ohrozené. Ak je jeden druh živých tvorov premnožený, okradne ľudí o potravu, zničí ich vodné zdroje a zruinuje im domáce prostredie. Malo by to okamžitý vplyv na rozmnožovanie ľudstva alebo stav jeho prežitia. Napríklad voda je veľmi dôležitá pre všetky veci. Ak sa objaví priveľa myší, mravcov, kobyliek, žiab alebo akéhokoľvek iného druhu živočíchov, budú piť viac vody. Keď sa množstvo vody, ktoré vypijú, zvýši, pitná voda a vodné zdroje ľudí v rámci pevne stanovených zdrojov pitnej vody a vodných plôch budú obmedzené a ľudia nebudú mať dostatok vody. Ak bude pitná voda zničená či kontaminovaná alebo od nej budú ľudia odrezaní preto, lebo sa zvýšil počet všetkých druhov živočíchov, v takom drsnom prostredí na prežitie bude prežitie ľudstva vážne ohrozené. Ak sa premnoží čo i len jeden alebo niekoľko druhov živých bytostí, vzduch, teplota, vlhkosť a dokonca aj zloženie vzduchu v prostredí na prežitie ľudstva budú otrávené a zničené v rôznom rozsahu. Za takýchto okolností budú prežitie ľudstva a jeho osud tiež ohrozené týmito ekologickými faktormi. Ak sa teda táto rovnováha naruší, vzduch, ktorý ľudia dýchajú, bude zničený; voda, ktorú pijú, bude kontaminovaná a teploty, ktoré potrebujú, sa tiež zmenia a budú v rôznej miere ovplyvnené. Ak sa tak stane, prostredie na prežitie, ktoré neodmysliteľne patrí k ľudstvu, bude vystavené obrovským vplyvom a výzvam. Aký by bol osud a vyhliadky ľudstva podľa takéhoto scenára, v ktorom bolo zničené základné prostredie na prežitie ľudí? Je to veľmi vážny problém! Keďže Boh vie, z akého dôvodu existuje v prospech ľudstva každá vec stvorenia, aká je úloha každej veci, ktorú stvoril, aký vplyv má každá vec na ľudstvo a do akej miery ľudstvu prospieva, keďže v Božom srdci je plán pre to všetko a Boh riadi každý jeden aspekt všetkých vecí, ktoré stvoril, je to dôvod, prečo je každá jedna vec, ktorú koná, pre ľudstvo taká dôležitá a potrebná. Takže odteraz, kedykoľvek spozoruješ medzi vecami Božieho stvorenia nejaký ekologický jav alebo prírodný zákon pôsobiaci medzi vecami Božieho stvorenia, už viac nebudeš pochybovať o potrebe každej jednej veci, ktorú Boh stvoril. Už viac nebudeš používať slová bez znalosti veci na to, aby si vynášal svojvoľné súdy o Božích opatreniach pre všetky veci a o Jeho rôznych spôsoboch zabezpečovania ľudstva. A nedospeješ ani k svojvoľným záverom o Božích zákonoch pre všetky veci Jeho stvorenia.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IX

Božie slová na každý deň  Úryvok 187

Ako Boh riadi a spravuje duchovnú sféru

Keď ľudia nerozumejú istým veciam alebo javom v materiálnom svete, môžu si vyhľadať príslušné informácie alebo použiť rôzne kanály, aby si zistili pôvod a pozadie týchto vecí. No pokiaľ ide o druhý svet, o ktorom sa dnes rozprávame – o duchovnú sféru, ktorá existuje mimo materiálneho sveta –, ľudia nemajú vôbec žiadne prostriedky alebo kanály, vďaka ktorým by sa o ňom niečo dozvedeli. Prečo to hovorím? Hovorím to, lebo vo svete ľudstva nemožno nič z materiálneho sveta oddeliť od fyzickej existencie človeka, a preto, lebo ľudia cítia, že nič z materiálneho sveta sa nedá oddeliť od ich fyzického žitia a fyzických životov – väčšina ľudí pozná alebo vidí len materiálne veci, ktoré má pred očami. Pokiaľ však ide o duchovnú sféru – teda všetko, čo pochádza z tohto druhého sveta –, bolo by spravodlivé povedať, že väčšina ľudí v ňu neverí. Keďže ľudia ju nevidia a myslia si, že jej netreba porozumieť alebo o nej čokoľvek vedieť, ani nehovoriac o tom, že duchovná sféra je úplne iná než materiálny svet a z pohľadu Boha je otvorená – hoci pre ľudí je tajná a uzavretá –, ľuďom robí veľké ťažkosti nájsť si cestu k porozumeniu rôznym stránkam tohto sveta. Rôzne stránky duchovnej sféry, o ktorých budem hovoriť, sa týkajú len Božej správy a zvrchovanosti. Nezjavujem žiadne záhady ani vám nehovorím tajomstvá, ktoré sa chcete dozvedieť. Pretože toto sa týka Božej zvrchovanosti a správy a zabezpečenia z Jeho strany, budem hovoriť len o tej časti, ktorú potrebujete poznať.

Dovoľte Mi, aby som vám najprv položil otázku: Čo je podľa vás duchovná sféra? Všeobecne povedané, je to svet mimo materiálneho sveta. Svet, ktorý je pre ľudí neviditeľný a nehmatateľný. Akým druhom sveta by však podľa vašej predstavivosti mala byť duchovná sféra? Keďže ho nemôžete vidieť, možno o ňom nedokážete uvažovať. No keď si vypočujete nejaké legendy, stále o ňom rozmýšľate a nemôžete prestať. Prečo to hovorím? Mnohým ľuďom sa v mladosti stáva istá vec – keď im niekto povie nejaký strašidelný príbeh o duchoch alebo dušiach, sú na smrť vydesení. Prečo presne sú vystrašení? Preto, lebo si tieto veci predstavujú. Aj keď ich nevidia, cítia, že sú všade v izbách, v nejakom skrytom alebo tmavom kúte, a boja sa tak, že sa neodvážia ísť spať. Hlavne v noci sa príliš boja a nechcú byť vo svojich izbách sami alebo sa neodvážia vyjsť sami na dvor. To je duchovná sféra vašej predstavivosti a je to svet, ktorý ľudia považujú za desivý. Skutočnosť je taká, že každý si ho do určitej miery predstavuje a každý ho trochu cíti.

Na začiatku sa poďme porozprávať o duchovnej sfére. Čo to je? Dovoľte, aby som vám to stručne a jednoducho vysvetlil – duchovná sféra je dôležité miesto, ktoré je iné než materiálny svet. Prečo hovorím, že je dôležité? Budeme o tom podrobne hovoriť. Existencia duchovnej sféry je nerozlučne spätá s materiálnym svetom ľudstva. Zohráva hlavnú rolu v cykle ľudského života a smrti v Božej nadvláde nad všetkými vecami. Toto je jej rola a je to jeden z dôvodov, prečo je jej existencia dôležitá. Keďže je to miesto, ktoré našimi piatimi zmyslami nevnímame, nikto nevie presne usúdiť, či duchovná sféra existuje, alebo nie. Jej rôzna dynamika úzko súvisí s ľudskou existenciou, v dôsledku čoho má duchovná sféra zároveň obrovský vplyv na chod života ľudstva. Je súčasťou toho Božia zvrchovanosť? Áno, je. Keď to hovorím, rozumiete, prečo o tejto téme rozprávam – je to preto, lebo sa to týka Božej zvrchovanosti, ako aj Jeho správy. V takomto svete – vo svete, ktorý ľudia nevidia – je každé jeho nebeské nariadenie, ustanovenie a administratívny systém vysoko nad zákonmi a systémami ktoréhokoľvek národa z materiálneho sveta a žiadna živá bytosť žijúca v tomto svete by sa neodvážila mu odporovať alebo ho porušiť. Súvisí to s Božou zvrchovanosťou a správou? V duchovnej sfére sú jasné správne ustanovenia, nariadenia a jasné zákony. Jeho účastníci na rôznych úrovniach a v rôznych oblastiach prísne dodržiavajú svoje pravidlá a ustanovenia, pretože vedia, aké sú dôsledky porušenia nebeského nariadenia. Jasne si uvedomujú, ako Boh trestá zlo a odmeňuje dobro a ako spravuje všetky veci a vládne im. Okrem toho jasne vidia, ako vykonáva svoje nebeské nariadenia a zákony. Líšia sa od materiálneho sveta, ktorý obýva ľudstvo? Skutočne je medzi nimi obrovský rozdiel. Duchovná sféra je svet, ktorý je úplne iný ako materiálny svet. Keďže v nej existujú nebeské nariadenia a zákony, dotýka sa to Božej zvrchovanosti, správy a navyše aj Jeho povahy, ako aj toho, čo má a čím je. Nemáte po vypočutí týchto slov pocit, že je veľmi potrebné, aby som o tejto téme hovoril? Nechcete spoznať tajomstvá, ktoré sa s týmto svetom spájajú? (Áno, chceme.) Takáto je koncepcia duchovnej sféry. Hoci existuje spoločne s materiálnym svetom a je súbežne pod Božou správou a zvrchovanosťou, Božia správa a zvrchovanosť vo vzťahu k tomuto svetu sú oveľa prísnejšie než vo vzťahu k materiálnemu svetu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X

Božie slová na každý deň  Úryvok 188

V rámci ľudstva rozdeľujem všetkých ľudí na tri druhy. Prvým sú neverci, čo sú ľudia bez náboženskej viery. Nazývajú sa neverci. Drvivá väčšina nevercov verí len v peniaze. Sleduje len svoje vlastné záujmy, je materialistická a verí len v materiálny svet – neverí v cyklus života a smrti ani v nič z toho, čo sa hovorí o božstvách a duchoch. Týchto ľudí zaraďujem do kategórie nevercov – to je prvý druh. Druhý druh zahŕňa rôznych ľudí viery okrem nevercov. V rámci ľudstva rozdeľujem týchto ľudí viery do niekoľkých veľkých skupín. Prvými sú židia, druhými katolíci, tretími kresťania, štvrtými moslimovia a piatymi budhisti – je ich päť druhov. To sú rôzne typy ľudí viery. Tretí druh zahŕňa tých, čo veria v Boha, a do neho patríte vy. Týmito veriacimi sú ľudia, ktorí dnes nasledujú Boha. Títo ľudia sa rozdeľujú na dva typy – na Boží vyvolený národ a na vykonávateľov služby. Tieto hlavné typy boli jasne oddelené. Takže teraz vo svojich mysliach dokážete jasne rozlíšiť jednotlivé typy ľudí a ich zaradenie, všakže? Prvý druh tvoria neverci. Povedal som, o koho ide. Počítajú sa za nevercov tí, čo veria v starého muža na nebesiach? Mnohí neverci veria len v starého muža na nebesiach. Veria, že táto entita ovláda vietor, dážď, hrom a tak ďalej a spoliehajú sa na ňu, pokiaľ ide o výsadbu plodín a zber úrody – no keď sa spomenie viera v Boha, nie sú ochotní v Neho veriť. Môžeme povedať, že majú vieru? Takíto ľudia sa zaraďujú medzi nevercov. Rozumiete tomu, pravda? Nezamieňajte si tieto kategórie. Druhým typom sú ľudia viery a tretím typom tí, ktorí v súčasnosti nasledujú Boha. Prečo som všetkých ľudí rozdelil na tieto druhy? (Pretože rôzne druhy ľudí majú rôzne konce a konečné osudy.) To je jedna stránka veci. Keď sa tieto rôzne rasy a druhy ľudí vrátia do duchovnej sféry, každý z nich pôjde inam a budú sa na nich vzťahovať rôzne zákony cyklu života a smrti. Takže preto som ľudí rozdelil na tieto hlavné druhy.

Cyklus života a smrti nevercov (Vybrané pasáže)

Začnime cyklom života a smrti nevercov. Človeka po smrti vezme preč strážca z duchovnej sféry. Čo presne z človeka vezme? Nie jeho telo, ale jeho dušu. Keď mu vezme dušu, človek prichádza na miesto, ktoré je úradom duchovnej sféry prijímajúcim duše ľudí, ktorí práve zomreli. To je prvé miesto, kam sa každý po smrti dostane a duši je toto miesto neznáme. Keď sa človek dostane na toto miesto, úradník vykoná prvé kontroly, overí si jeho meno, adresu, vek a všetko, čo zažil. Všetko, čo za života robil, sa zaznamená do knihy a overí z hľadiska presnosti. Keď je všetko skontrolované, na základe správania a skutkov človeka počas jeho života sa prijme rozhodnutie o tom, či bude potrestaný alebo bude prevtelený ako človek, čo je prvá etapa. Je táto prvá etapa desivá? Nie je príliš desivá, pretože sa stalo len toľko, že človek prišiel na neznáme tmavé miesto.

Ak sa táto osoba dopustila počas svojho života mnohých zlých vecí a spáchala mnoho zlých skutkov, v druhej fáze sa dostane na miesto trestu, kde sa ňou budú zaoberať. Bude to miesto používané výslovne na trestanie ľudí. Podrobnosti spôsobu potrestania závisia od spáchaných hriechov, ako aj od toho, koľko zlých vecí človek pred smrťou urobil – to je prvá situácia, ktorá nastane v tejto druhej etape. Pre zlé veci, ktoré urobili, a zlo, ktorého sa pred smrťou dopustili, budú niektorí ľudia po treste a prevtelení – keď sa opäť narodia do materiálneho sveta – ďalej ľuďmi, zatiaľ čo z iných sa stanú zvieratá. Tým chcem povedať, že keď sa človek vráti do duchovnej sféry, bude potrestaný za zlo, ktorého sa dopustil. Navyše, pre zlé veci, ktoré urobil, sa po svojom nasledujúcom prevtelení zrejme nevráti ako človek, ale ako zviera. Táto škála zvierat, ktorými by sa mohol stať, zahŕňa kravy, kone, prasatá a psy. Niektorí ľudia sa môžu znova narodiť ako vtáky alebo kačky či husi… Keď budú prevtelení do zvierat a znova zomrú, vrátia sa do duchovnej sféry. Tam, rovnako ako predtým, duchovná sféra na základe ich správania pred smrťou rozhodne, či budú prevtelení ako ľudia. Väčšina ľudí pácha priveľa zla a ich hriechy sú príliš ťažké, takže sa musia do zvierat prevteliť sedem až dvanásťkrát. Sedem až dvanásťkrát – nie je to strašné? (Je to strašné.) Čo vás desí? Z človeka sa stane zviera – to je desivé. A čo je pre človeka najbolestivejšie na tom, že sa stane zvieraťom? Byť bez reči, mať len jednoduché myšlienky, byť schopný robiť len veci, ktoré robia zvieratá, a jesť zvieraciu potravu, mať jednoduché myslenie a reč tela zvieraťa, nemôcť kráčať vzpriamene, nebyť schopný komunikovať s ľuďmi a skutočnosť, že nič zo správania alebo činností ľudí nemá k zvieratám žiadny vzťah. To okrem iného znamená, že byť zvieraťom z vás robí tú najnižšiu zo všetkých živých bytostí a spája sa s tým oveľa viac utrpenia než s tým, keď sme ľuďmi. To je jedna stránka toho, ako duchovná sféra trestá tých, ktorí napáchali priveľa zla a dopustili sa veľkých hriechov. Pokiaľ ide o vážnosť ich trestu, rozhoduje sa o nej v závislosti od toho, akým druhom zvieraťa sa stanú. Je napríklad lepšie byť prasaťom než psom? Žije prasa lepšie, alebo horšie ako pes? Horšie, pravda? Keď sa z ľudí stanú kravy alebo kone, budú žiť lepšie, alebo horšie, než by žili ako prasatá? (Lepšie.) Bude človeku príjemnejšie, keď sa znova narodí ako mačka? Tiež by bol zvieraťom a byť mačkou by bolo oveľa ľahšie než byť kravou alebo koňom, pretože mačky väčšinu času leňošia v driemotách. Stať sa kravou či koňom je prácnejšie. Preto ak je človek prevtelený ako krava alebo kôň, musí tvrdo pracovať – čo je podobné tvrdému trestu. Stať sa psom by bolo o niečo lepšie než stať sa kravou alebo koňom, pretože pes má bližší vzťah so svojím pánom. Niektoré psy, ktoré sú niekoľko rokov domácimi miláčikmi, dokážu porozumieť mnohému z toho, čo hovoria ich páni. Pes sa niekedy dokáže prispôsobiť nálade a požiadavkám svojho pána a pán so psom zaobchádza lepšie, pes dostane lepšie žrádlo a pitie, a keď ho niečo bolí, pán sa o neho stará viac. Nemá pes šťastný život? Byť psom je teda lepšie než byť kravou alebo koňom. Závažnosť trestu človeka takto určuje, koľkokrát bude prevtelený ako zviera a tiež do akého druhu zvieraťa sa prevtelí.

Keďže niektorí ľudia sa počas života dopustili mnohých hriechov, ich trestom je to, že sú do zvierat prevtelení na sedem až dvanásť životov. Keď boli potrestaní dostatočne veľakrát, po návrate do duchovnej sféry sa dostanú niekde inde – na miesto, na ktorom boli jednotlivé duše už potrestané a patria k typu, ktorý sa pripravuje na prevtelenie do ľudského tela. Na tomto mieste je každá duša zaradená do kategórie podľa typu na základe toho, do akej rodiny sa narodí, akú rolu bude po prevtelení zohrávať a tak ďalej. Niektorí ľudia sa po príchode na tento svet stanú napríklad spevákmi, a tak sú umiestnení medzi spevákov. Niektorí budú po príchode na tento svet podnikateľmi, takže sú umiestnení medzi podnikateľov a ak bude z niekoho, kto sa stane človekom, vedecký výskumník, bude umiestnený medzi vedeckých výskumníkov. Po zaradení do kategórie je každý vyslaný podľa rôzneho času a stanoveného dátumu, rovnako ako dnes ľudia posielajú e-mailové správy. Týmto sa dokončí jeden cyklus života a smrti. Tento proces trvá odo dňa, keď človek príde do duchovnej sféry, až do skončenia trestu alebo do prevtelenia do ľudského tela po mnohokrát opakovanom prevtelení za zviera.

Pokiaľ ide o tých, čo sú len potrestaní a nie sú prevtelení do zvierat, budú rýchlo poslaní do materiálneho sveta, aby sa prevtelili do ľudského tela? Alebo ako dlho potrvá, kým sa dostanú medzi ľudí? Ako často sa to môže stať? Má to časové obmedzenia. Všetko, čo sa deje v duchovnej sfére, podlieha časovým obmedzeniam a pravidlám, ktorým porozumiete, keď vám ich vysvetlím pomocou čísiel. V prípade tých, ktorí sú prevtelení v krátkom čase, bude prevtelenie do ľudského tela pripravené už v čase ich smrti. Najkratší čas, za ktorý sa to môže udiať, sú tri dni. U niektorých ľudí to trvá tri mesiace, u iných tri roky, u ďalších tridsať rokov a u ďalších tristo rokov a tak ďalej. Čo teda možno povedať o týchto časových pravidlách a aké sú ich špecifiká? Sú založené na tom, čo od duše potrebuje materiálny svet – svet človeka –, a na role, ktorú má táto duša v tomto svete zohrávať. Keď sú ľudia prevtelení za obyčajných ľudí, väčšina z nich sa prevtelí veľmi rýchlo, pretože svet človeka naliehavo potrebuje takýchto obyčajných ľudí. O tri dni neskôr sú teda opäť vyslaní do rodiny, ktorá je úplne iná než tá, v ktorej boli pred svojou smrťou. Niektorí však na tomto svete zohrávajú špeciálnu rolu. Špeciálna znamená, že vo svete človeka po týchto ľuďoch nie je veľký dopyt. Nie je potrebné, aby takúto rolu zohrávalo veľa ľudí, čiže to môže trvať tristo rokov. Inými slovami, táto duša príde len raz za tristo rokov alebo dokonca len raz za tritisíc rokov. Prečo je to tak? Je to preto, lebo takáto rola vo svete človeka nie je potrebná buď tristo, alebo tritisíc rokov, takže zostávajú niekde v duchovnej sfére. Vezmite si napríklad Konfucia – mal výrazný vplyv na tradičnú čínsku kultúru a jeho príchod hlboko ovplyvnil kultúru, poznatky, tradíciu a ideológiu ľudí tej doby. Takýto človek však nie je potrebný v každej ére, preto musel zostať v duchovnej sfére a čakať tam tristo alebo tritisíc rokov a až potom bol prevtelený. Pretože svet človeka niekoho takého nepotreboval, musel nečinne čakať, lebo rolí, ako je tá jeho, bolo len veľmi málo a nebolo pre neho veľa práce. Z tohto dôvodu ho museli väčšinu času nečinne držať niekde v duchovnej sfére, aby ho vyslali, keď ho svet človeka bude potrebovať. Také sú časové pravidlá duchovnej sféry, čo sa týka frekvencie, s akou je väčšina ľudí prevteľovaná. Či už sú ľudia obyčajní, alebo špeciálni, duchovná sfére má primerané pravidlá a správne praktiky, ktoré sa používajú pri ich prevteľovaní, a tieto pravidlá a praktiky zosiela Boh. Nerozhoduje o nich ani ich neovláda žiadny strážca, ani nepochádzajú z duchovnej sféry.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X

Božie slová na každý deň  Úryvok 189

Cyklus života a smrti nevercov (Vybrané pasáže)

V prípade ktorejkoľvek duše sú jej prevtelenie, rola v tomto živote, rodina, do ktorej sa narodí, a charakter života úzko spojené s jej predchádzajúcim životom. Do sveta človeka prichádzajú všetky druhy ľudí a roly, ktoré zohrávajú, sú rôzne, rovnako ako úlohy, ktoré vykonávajú. A aké sú to úlohy? Niektorí ľudia prišli splatiť dlhy – ak vo svojich predchádzajúcich životoch iným dlhovali priveľa peňazí, prišli ich splatiť v tomto živote. Niektorí ľudia zas prišli vymáhať dlhy – vo svojich predchádzajúcich životoch boli podvedení a prišli o príliš veľa vecí a priveľa peňazí. Keď prídu do duchovnej sféry, dá im spravodlivosť a dovolí im vymôcť svoje dlhy v tomto živote. Niektorí ľudia sa prišli poďakovať – počas predchádzajúceho života, teda v predchádzajúcom prevtelení, k nim bol niekto láskavý a keďže dostali skvelú príležitosť byť v tomto živote prevtelení, narodia sa znova, aby sa za to mohli poďakovať. Iní sa zas v tomto živote opäť narodili, aby si vyžiadali životy. A koho životy žiadajú? Ľudí, ktorí ich v ich predchádzajúcich životoch zabili. Aby sme to zhrnuli, terajší život každého človeka je silne spojený s jeho predchádzajúcimi životmi. Toto spojenie je nerozdeliteľné. Tým chcem povedať, že súčasný život každého človeka je veľmi výrazne ovplyvnený jeho predchádzajúcim životom. Povedzme napríklad, že Zhang pred svojou smrťou obral Liho o veľa peňazí. Je teda Zhang Liovi niečo dlžný? Áno. Je teda prirodzené, že Li by mal tento dlh od Zhanga vymôcť? Keď zomrú, zostane medzi nimi dlh, ktorý sa musí vyrovnať. Keď sa prevtelia a Zhang sa stane človekom, ako od neho Li vymôže svoj dlh? Jedným zo spôsobov je narodiť sa znova ako Zhangov syn. Zhang zarába veľa peňazí, ktoré potom Li premrhá. Je jedno, koľko peňazí Zhang zarobí, jeho syn Li ich premrhá. Je jedno, koľko Zhang zarobí, nikdy to nie je dosť. Jeho syn zatiaľ z nejakého dôvodu vždy peniaze svojho otca rôznymi spôsobmi minie. Pre Zhanga je to záhadou. Čuduje sa: „Prečo mi ten môj syn vždy prináša nešťastie? Prečo sa synovia iných ľudí správajú tak dobre? Prečo môj vlastný syn nemá žiadne ambície, prečo je taký neužitočný a neschopný zarobiť peniaze a prečo ho vždy musím podporovať? Keďže ho musím podporovať, budem – ale prečo vždy potrebuje viac peňazí bez ohľadu na to, koľko mu ich dám? Prečo nedokáže vykonávať poctivú prácu a namiesto toho robí všetko možné, napríklad sa povaľuje, je, pije, oddáva sa smilstvu a stávkuje? Čo sa to s ním do čerta deje?“ Zhang potom chvíľu rozmýšľa: „Možno mu dlhujem niečo z predchádzajúceho života. No dobre, splatím to! Toto sa neskončí, kým to všetko nesplatím!“ Mohol by prísť deň, keď Li svoj dlh naozaj dostane späť, a keď bude mať štyridsať alebo päťdesiat rokov, možno zrazu príde k rozumu a uvedomí si: „V celej prvej polovici svojho života som nespravil ani jednu dobrú vec! Premrhal som všetky peniaze, ktoré môj otec zarobil, tak by som mal začať byť dobrým človekom! Zocelím sa, budem čestným človekom, ktorý žije poriadne, a otcovi už viac nespôsobím žiaľ!“ Prečo si to myslí? Prečo sa zrazu zmení k lepšiemu? Je na to dôvod? Aký je to dôvod? (Je to preto, lebo Li už získal svoj dlh späť a Zhang svoj dlh splatil.) Má to príčinu a dôsledok. Príbeh sa začal veľmi dávno, pred ich terajšími životmi, a tento príbeh z minulých životov sa dostal do súčasnosti a ani jeden z nich nemôže viniť toho druhého. Je jedno, čo Zhang svojho syna učil. Ten nikdy nepočúval ani poctivo nepracoval. No jedného dňa bol dlh splatený a syna už nemusel nič učiť – prirodzene tomu porozumel. Toto je jednoduchý príklad. Je veľa takýchto príkladov? (Áno, je.) Čo to ľuďom hovorí? (Že by mali byť dobrí a nepáchať zlo.) Že by nemali činiť zlo a že zlo bude potrestané! Väčšina nevercov pácha veľa zla a ich zlé skutky sú potrestané, správne? Je však takýto trest svojvoľný? Každý čin má svoje pozadie a každý trest má svoj dôvod. Myslíš si, že sa ti nič nestane, keď si niekoho oklamal o peniaze? Myslíš si, že keď si tie peniaze získal podvodom, nebudeš čeliť dôsledkom? Také niečo by bolo nemožné. Bude to mať dôsledky! Všetci ľudia bez ohľadu na to, kým sú alebo či veria, že Boh existuje, musia prevziať zodpovednosť za svoje správanie a niesť dôsledky svojho konania. Čo sa týka tohto jednoduchého príkladu – že Zhang bol potrestaný a Li získal svoj dlh späť –, nie je to spravodlivé? Keď ľudia robia takéto veci, toto je výsledok. Nedá sa to oddeliť od správy duchovnej sféry. Napriek tomu, že sú neverci, existencia tých, ktorí neveria v Boha, podlieha týmto druhom nebeských nariadení a ustanovení. Nikto im nemôže uniknúť a nikto sa tejto realite nemôže vyhnúť.

Tí, čo nemajú vieru, často veria, že všetko, čo vidia ľudské oči, existuje, kým to, čo človek nevidí alebo čo je od ľudí veľmi vzdialené, neexistuje. Radšej veria, že neexistuje žiadny „cyklus života a smrti“ a žiadny „trest“. Preto bez výčitiek svedomia hrešia a páchajú zlo. Potom sú potrestaní alebo sa prevtelia do zvierat. Väčšina rôznych druhov ľudí medzi nevercami upadne do tohto bludného kruhu. Je to preto, lebo nevedia, že duchovná sféra prísne spravuje všetky živé bytosti. Či veríš, alebo nie, táto skutočnosť existuje, pretože ani jeden človek alebo objekt nemôže uniknúť rozsahu toho, čo Boh pozoruje svojimi očami, a ani jeden človek alebo objekt nemôže uniknúť pravidlám a obmedzeniam Jeho nebeských nariadení a ustanovení. Tento jednoduchý príklad teda každému hovorí, že bez ohľadu na to, či v Boha veríš, alebo nie, je neprijateľné hrešiť a páchať zlo a že každý čin má svoje následky. Keď je potrestaný niekto, kto druhého podvodom obral o peniaze, takýto trest je spravodlivý. Často pozorované správanie, akým je aj takýto podvod, je v duchovnej sfére potrestané, pričom trest prichádza na základe Božích nariadení a nebeských ustanovení. Preto sa ťažké zločiny a zlé správanie – znásilnenie a rabovanie, podvod a klamstvo, krádež a lúpež, vražda a podpaľačstvo a tak ďalej – ďalej trestajú celým radom trestov rôznej závažnosti. Čo patrí medzi tieto tresty rôznej závažnosti? Niektoré z nich určujú mieru závažnosti pomocou času, iné prostredníctvom rôznych metodík a ďalšie podľa toho, kam ľudia idú po prevtelení. Niektorí ľudia sa napríklad vyjadrujú oplzlo. Čo znamená „vyjadrovať sa oplzlo“? Znamená to často iným nadávať a používať zákerný jazyk, ktorým človek preklína iných. Čo je to zákerný jazyk? Svedčí o tom, že dotyčný človek má zákerné srdce. Z úst takýchto ľudí často vychádzajú oplzlé vyjadrenia, ktorými iných preklínajú, a takýto zákerný jazyk má vážne následky. Keď títo ľudia zomrú a dostanú náležitý trest, môžu sa znovu narodiť ako nemí. Niektorí ľudia sú počas svojho života veľmi vypočítaví, často iných využívajú, majú svoje drobné úklady obzvlášť dobre naplánované a ľuďom veľmi ubližujú. Môžu sa znova narodiť ako slabomyseľní alebo duševne postihnutí. Niektorí ľudia sa miešajú do súkromných vecí iných, ich oči vidia veľa toho, čo by pred nimi malo zostať skryté, a dozvedia sa veľa toho, čo by vedieť nemali. Preto keď sa znova narodia, môžu byť slepí. Niektorí ľudia sú počas svojho života veľmi prudkí, často sa bijú a robia veľa zla. Z tohto dôvodu sa môžu znova narodiť ako postihnutí, chromí alebo bezrukí, prípadne by sa mohli prevteliť ako hrbatí či kriví ľudia. Môžu tiež krívať, mať jednu nohu kratšiu a tak ďalej. Znamená to, že dostali rôzne tresty v závislosti od toho, koľko zla napáchali, kým žili. Prečo podľa vás niektorí ľudia škúlia na jedno oko? Je takýchto ľudí veľa? V súčasnosti ich je viac než len zopár. Niektorí ľudia škúlia, pretože vo svojich minulých životoch svoje oči priveľa používali a robili príliš veľa zlých vecí. Preto sa v tomto živote narodili so škuľavým okom a v závažných prípadoch dokonca slepí. To je odplata! Niektorí ľudia pred svojou smrťou s ostatnými dobre vychádzajú. Robia mnoho dobrých skutkov pre svojich príbuzných, priateľov, kolegov alebo ľudí, s ktorými majú nejaký vzťah. Prispievajú na charitu a starajú sa o druhých alebo im pomáhajú finančne a ľudia o nich majú veľmi vysokú mienku. Keď sa takíto ľudia vrátia do duchovnej sféry, nie sú potrestaní. Ak neverec nie je žiadnym spôsobom potrestaný, znamená to, že bol veľmi dobrým človekom. Neveril v existenciu Boha, ale len v starého muža na nebesiach. Takýto človek verí len tomu, že je nad ním duch, ktorý sleduje všetko jeho konanie – to je všetko, v čo verí. V dôsledku toho sa správa oveľa lepšie. Takíto ľudia sú dobrosrdeční a šľachetní, a keď sa nakoniec vrátia do duchovnej sféry, tá s nimi bude veľmi dobre zaobchádzať a čoskoro budú prevtelení. Do akých rodín prídu, keď sa znova narodia? Tieto rodiny síce nebudú bohaté, no nebude v nich dochádzať k ubližovaniu a medzi ich členmi bude harmónia. Títo prevtelení ľudia v nich prežijú bezpečné a radostné dni a všetci budú veselí a budú mať dobré životy. Keď títo ľudia dospejú, budú mať veľké, široké rodiny, ich deti budú talentované a úspešné a tieto rodiny budú mať šťastie – a takýto výsledok je veľmi výrazne prepojený s predchádzajúcimi životmi týchto ľudí. Znamená to, že nikto nedokáže predpovedať, kam ľudia po svojej smrti a prevtelení pôjdu, či budú mužmi alebo ženami, aké budú mať poslanie, čím si v živote prejdú, aké prekážky budú musieť zniesť, akým požehnaniam sa budú tešiť, koho stretnú, čo sa im stane, a nikto sa tomu nebude môcť vyhnúť ani sa pred tým skryť. Tým chcem povedať, že keď bol tvoj život raz určený, nech sa ti stane čokoľvek a akokoľvek a akýmikoľvek prostriedkami sa budeš snažiť tomu vyhnúť, nedokážeš porušiť priebeh života, ktorý ti Boh stanovil v duchovnej sfére. V čase prevtelenia bol totiž tvoj životný osud už určený. Či už bude dobrý, alebo zlý, každý by mu mal čeliť a stále kráčať vpred. Tejto veci sa nemôže vyhnúť nikto, kto žije na tomto svete, a žiadna vec nie je reálnejšia. Všetci ste porozumeli všetkému, čo som hovoril, však?

Teraz, keď ste týmto veciam porozumeli, vidíte, že Boh prísne a tvrdo kontroluje cyklus života a smrti nevercov a spravuje ho? Po prvé, zaviedol v duchovnej oblasti rôzne nebeské nariadenia, ustanovenia a systémy, ktoré po ich vyhlásení veľmi striktne, ako to určil Boh, vykonávajú bytosti v rôznych oficiálnych pozíciách v duchovnej sfére a ktoré by sa nikto neodvážil porušiť. Preto v cykle života a smrti ľudstva vo svete človeka platia zákony tak pre tých, čo sú prevtelení do zvierat, ako aj pre tých, čo sú prevtelení do ľudí. Keďže tieto zákony pochádzajú od Boha, nikto sa ich neodvažuje porušiť a ani ich porušiť nedokáže. Materiálny svet, ktorý ľudia vidia, je stály a usporiadaný len vďaka tejto Božej zvrchovanosti a vďaka existencii takýchto zákonov. Len vďaka tejto Božej zvrchovanosti môžu ľudia pokojne nažívať s druhým svetom, ktorý vôbec nevidia, a dokážu s ním žiť v harmónii – nič z toho nemožno oddeliť od Božej zvrchovanosti. Keď sa telesný život človeka skončí, jeho duša stále žije, takže čo by sa stalo, keby nebola pod Božou správou? Duša by sa potulovala kade-tade, všade by vyrušovala, a dokonca by ubližovala živým veciam v ľudskom svete. Takúto ujmu by neutrpelo len ľudstvo, ale mohli by ju utrpieť aj rastliny a živočíchy – najprv by však ublížila ľuďom. Ak by sa to stalo – ak by bola takáto duša bez správy, skutočne by ubližovala ľuďom a činila zlé veci –, duchovná sféra by s ňou zaobchádzala náležitým spôsobom. Vo vážnych prípadoch by duša čoskoro prestala existovať a bola by zničená. Ak by to bolo možné, bola by niekam umiestnená a potom prevtelená. Tým chcem povedať, že to, ako duchovná sféra spravuje rôzne duše, je nariadené a vykonáva sa to v súlade s krokmi a pravidlami. Materiálny svet človeka neupadol do chaosu len vďaka tejto správe a ľudia materiálneho sveta majú vďaka nej normálnu mentalitu, normálnu racionalitu a usporiadaný telesný život. Len keď má ľudstvo takýto normálny život, tí, čo žijú v tele, môžu po celé generácie ďalej prosperovať a rozmnožovať sa.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X

Božie slová na každý deň  Úryvok 190

Cyklus života a smrti nevercov (Vybrané pasáže)

Pokiaľ ide o nevercov, riadia sa Božie skutky princípom odmeňovania dobrých a trestania zlých? Existujú nejaké výnimky? (Nie.) Vidíte, že Božie skutky sú založené na princípe? Neverci v skutočnosti neveria v Boha ani sa nepodriaďujú Jeho riadeniu. Okrem toho si neuvedomujú Jeho zvrchovanosť a už vôbec Ho neuznávajú. Čo je vážnejšie, o Bohu sa vyjadrujú neúctivo, preklínajú Ho a sú nepriateľskí voči tým, čo v Boha veria. Napriek tomuto ich postoju voči Bohu sa Jeho správa vo vzťahu k nim neodchyľuje od Jeho princípov. Spravuje ich usporiadane, v súlade so svojimi princípmi a svojou povahou. Ako vníma ich nepriateľskosť? Ako ignorantstvo! V dôsledku toho zabezpečil, aby sa títo ľudia – teda drvivá väčšina nevercov – v minulosti prevteľovala do zvierat. Čo teda presne sú v Božích očiach neverci? Sú to všetko zvieratá. Boh spravuje zvieratá aj ľudstvo a pre takýchto ľudí má tie isté princípy. Dokonca aj v jeho správe týchto ľudí možno vidieť Jeho povahu, ako aj Jeho zákony, ktorými sa riadi Jeho nadvláda nad všetkými vecami. Vidíte teda v princípoch, podľa ktorých spravuje nevercov a ktoré som práve spomínal, Božiu zvrchovanosť? Vidíte spravodlivú Božiu povahu? (Vidíme.) Inými slovami, je jedno, ktorými vecami spomedzi všetkých sa zaoberá, koná podľa svojich vlastných princípov a povahy. To je Božia podstata. Nikdy by náhodne nekonal v rozpore s nariadeniami alebo nebeskými ustanoveniami, ktoré určil, len preto, lebo takýchto ľudí považuje za zvieratá. Boh koná podľa princípu, ani trochu neuvážene, a na Jeho konanie nevplýva žiadny faktor. Všetko, čo robí, sa riadi Jeho vlastnými princípmi. Je to preto, lebo má podstatu samotného Boha. Túto stránku Jeho podstaty nemá žiadna stvorená bytosť. Bo je vo svojom zaobchádzaní s každým predmetom, osobou a živou vecou medzi vecami, ktoré stvoril, ako aj vo svojom prístupe k nim, ich riadení, správe a vláde nad nimi svedomitý a zodpovedný a nikdy v tom nebol nedbanlivý. K tým, ktorí sú dobrí, je milostivý a láskavý, a zlých nemilosrdne trestá. Pre rôzne živé bytosti včas a pravidelne prijíma vhodné opatrenia podľa rôznorodých požiadaviek ľudského sveta v rôznom čase tak, aby boli tieto živé bytosti systematickým spôsobom prevteľované podľa roly, ktorú zohrávajú, a metodickým spôsobom sa pohybovali medzi materiálnym svetom a duchovnou sférou.

Smrť živej bytosti – ukončenie telesného života – znamená, že živá bytosť prešla z materiálneho sveta do duchovnej sféry, zatiaľ čo zrodenie nového telesného života znamená, že živá bytosť prišla z duchovnej sféry do materiálneho sveta a začala prijímať a hrať svoju rolu. Odchod ani príchod bytosti nemožno oddeliť od práce duchovnej sféry. Keď niekto príde do materiálneho sveta, Boh už v duchovnej sfére prijal vhodné opatrenia a určil definície týkajúce sa toho, do akej rodiny dotyčná osoba pôjde, v ktorej ére a hodine príde a akú rolu bude hrať. Preto bude celý život tejto osoby – veci, ktoré bude robiť, a cesty, ktorými pôjde – prebiehať podľa opatrení prijatých v duchovnej sfére, a to bez najmenšej odchýlky. Čas, keď sa telesný život skončí, a spôsob a miesto, na ktorom sa skončí, sú navyše duchovnej sfére jasné a sú pre ňu rozpoznateľné. Boh ovláda materiálny svet a ovláda aj duchovnú sféru. Nespomalí normálny cyklus života a smrti duše ani by sa v usporiadaní tohto cyklu nikdy nedopustil žiadnych chýb. Každý účastník v oficiálnej pozícii v duchovnej sfére vykonáva svoje individuálne úlohy a robí, čo by mal, v súlade s Božími pokynmi a pravidlami. Vo svete ľudstva je teda každý materiálny úkaz, ktorý človek zočí, usporiadaný a bez chaosu. To všetko je spôsobené usporiadanou nadvládou Boha nad všetkými vecami, ako aj tým, že Jeho autorita vládne nad všetkým. Pod Jeho nadvládu patrí materiálny svet, v ktorom žije človek, a navyše aj neviditeľná duchovná sféra v pozadí ľudstva. Preto ak ľudia chcú mať dobrý život a dúfajú, že budú žiť v príjemnom prostredí, musia okrem toho, že dostanú k dispozícii celý viditeľný materiálny svet, dostať aj duchovnú sféru, ktorú nikto nevidí, ktorá riadi každú živú bytosť v záujme ľudstva a ktorá je usporiadaná.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X

Božie slová na každý deň  Úryvok 191

Cyklus života a smrti rôznych ľudí viery

Práve sme diskutovali o cykle života a smrti ľudí v prvej kategórii, teda nevercov. Teraz sa porozprávajme o cykle života a smrti druhej kategórie, teda rôznych ľudí viery. „Cyklus života a smrti rôznych ľudí viery“ je ďalšia veľmi dôležitá téma a je veľmi potrebné, aby ste jej trochu porozumeli. Najprv si pohovorme o tom, ktorých vier sa slovo „viera“ v pojme „ľudia viery“ týka – piatich veľkých náboženstiev, teda judaizmu, kresťanstva, katolicizmu, islamu a budhizmu. Ľudia, ktorí veria v týchto päť náboženstiev, tvoria popri nevercoch veľkú časť populácie sveta. V týchto piatich náboženstvách je niekoľko takých, čo si zo svojej viery spravili kariéru, no napriek tomu majú tieto náboženstvá veľa stúpencov. Keď zomrú, pôjdu na iné miesto. „Iné“ ako kto? Ako neverci – ľudia bez viery –, o ktorých sme sa práve rozprávali. Keď veriaci v týchto päť náboženstiev zomrú, pôjdu niekam inam než neverci. Stále však ide o rovnaký proces. Aj ich bude duchovná sféra súdiť podľa toho, čo robili pred smrťou, a budú primerane spracovaní. Prečo sú však títo ľudia posielaní na rôzne miesta, kde budú spracovaní? Má to svoj dôležitý dôvod. Aký je to dôvod? Vysvetlím vám to na príklade. Ešte predtým si však možno pomyslíte: „Možno je to preto, lebo trochu v Boha veria! Nie sú úplnými nevercami.“ To však nie je ten dôvod. To, že sú držaní oddelene od ostatných, má veľmi dôležitý dôvod.

Vezmite si napríklad budhizmus. Poviem vám jeden fakt. Budhista je v prvom rade niekto, kto na budhizmus konvertoval, a táto osoba vie, akú má vieru. Keď si budhisti ostrihajú vlasy a stanú sa z nich mnísi alebo mníšky, znamená to, že sa oddelili od sekulárneho sveta, že za sebou nechali hluk ľudského sveta. Každý deň recitujú sútry a ospevujú mená budhov, jedia len vegetariánsku stravu, žijú asketickým životom a celé dni im spoločnosť robí len studené a slabé svetlo maslovej lampy. Takto prežijú celý svoj život. Keď sa fyzický život budhistu skončí, zhrnie svoj život, ale vo svojom srdci nebude vedieť, kam pôjde po smrti, koho stretne alebo aký to bude mať výsledok – hlboko vo svojom vnútri nebude mať o takýchto veciach jasnú predstavu. Nerobil nič, len celý život slepo vyznával nejakú vieru a následne odíde z ľudského sveta spolu so svojimi slepými želaniami a ideálmi. Takýto je koniec fyzického života budhistu, keď opustí svet živých. Potom sa vráti na svoje pôvodné miesto v duchovnej sfére. To, či bude prevtelený, aby sa vrátil na zem a pokračoval vo svojej starostlivosti o seba, závisí od jeho správania a praktík pred smrťou. Ak počas života neurobil nič zlé, bude rýchlo prevtelený a poslaný späť na zem, kde sa z neho opäť stane mních alebo mníška. Znamená to, že počas fyzického života sa stará sám o seba v súlade s tým, ako sa o seba staral prvýkrát. Keď sa jeho telesný život skončí, vráti sa do duchovného sveta, kde sa podrobí skúmaniu. Ak sa nenájdu žiadne problémy, môže sa znova vrátiť do sveta človeka a konvertovať na budhizmus – bude teda pokračovať vo svojom praktizovaní viery. Keď bude prevtelený tri až sedemkrát, opäť sa vráti do duchovnej sféry, kam chodí vždy po skončení telesného života. Ak boli jeho schopnosti a správanie v ľudskom svete v súlade s nebeskými nariadeniami duchovnej sféry, od tohto momentu tam ostane. Už nebude prevtelený do človeka ani nebude hroziť, že bude potrestaný za zlé skutky na zemi. Už viac týmto procesom nebude musieť prejsť. Namiesto toho v závislosti od svojich okolností získa pozíciu v duchovnej sfére. Budhisti to nazývajú „dosiahnutie budhovstva“. Dosiahnutie budhovstva znamená hlavne dosiahnutie pozície oficiálneho predstaviteľa duchovnej sféry bez ďalšieho prevteľovania alebo rizika potrestania. Okrem toho to znamená po prevtelení už viac netrpieť tým, že sú ľudskou bytosťou. Je teda nejaká šanca, že budú prevtelení do zvieraťa? (Nie.) Znamená to, že zostanú, aby v duchovnej sfére vykonávali nejakú rolu, a už nebudú prevtelení. To je jeden príklad dosiahnutia budhovstva v budhizme. Pokiaľ ide o tých, čo to nedosiahnu, tých pri návrate do duchovnej sféry preskúma a preverí príslušný oficiálny predstaviteľ, ktorý zistí, že keď boli nažive, usilovne sa o seba nestarali alebo svedomito nerecitovali sútry a neospevovali mená budhov, ako to predpisuje budhizmus, ale že sa dopustili mnohých zločinov a neraz sa správali zle. V duchovnej sfére sa potom ich zlo posúdi a následne budú určite potrestaní. Z tohto neexistujú žiadne výnimky. Kedy teda môže takáto osoba dosiahnuť prebudenie? V živote, v ktorom nepáchala zlo – keď sa po návrate do duchovnej sféry zistí, že pred smrťou nespravila nič zlé. Potom sa bude ďalej prevteľovať, pokračovať v recitovaní sútier a ospevovaní mien budhov a bude tráviť dni v studenom a slabom svetle maslovej lampy. Nezabije žiadnu živú bytosť a nebude jesť mäso. Nebude sa zapájať do sveta človeka, jeho problémy nechá ďaleko za sebou a s inými nebude mať žiadne spory. Ak nespácha žiadne zlo, v rámci tohto procesu bude po návrate do duchovnej sféry a preskúmaní všetkých svojich činov a správania opäť vyslaná do ľudskej oblasti v rámci cyklu, ktorý bude pokračovať tri až sedemkrát. Ak sa v tomto čase nedopustí nesprávneho konania, jej dosiahnutie budhovstva zostane nedotknuté a nebude oneskorené. Toto je charakteristika cyklu života a smrti všetkých ľudí viery – dokážu „dosiahnuť prebudenie“ a prijať pozíciu v duchovnej sfére. Týmto sa líšia od nevercov. Po prvé, ako sa správajú tí, čo dokážu prevziať pozíciu v duchovnej sfére, pokým ešte žijú na zemi? V žiadnom prípade sa nesmú dopustiť žiadneho zla – nesmú vraždiť, byť podpaľačmi, znásilňovať ani plieniť. Ak spáchajú podvod, dopustia sa klamstva, krádeže alebo lúpeže, prebudenie dosiahnuť nemôžu. Inými slovami, ak majú akékoľvek spojenie alebo súvislosť s konaním zla, nebudú môcť uniknúť trestu, ktorý im vymeria duchovná sféra. Duchovná sféra robí vhodné opatrenia pre budhistov, ktorí dosiahnu budhovstvo. Môžu byť poverení správou tých, ktorí podľa všetkého veria v budhizmus a starého muža na nebesiach – môže im byť pridelená jurisdikcia. Môžu mať na starosti len nevercov alebo zastávať pozície, v ktorých budú vykonávať len úplne drobné úlohy. K takémuto prideľovaniu dochádza podľa rôznych prirodzeností ich duší. Toto je príklad budhizmu.

Medzi piatimi náboženstvami, o ktorých sme hovorili, má kresťanstvo relatívne špeciálne postavenie. Prečo sú kresťania takí špeciálni? Sú to ľudia, ktorí veria v pravého Boha? Ako tu môžu byť uvedení tí, čo veria v pravého Boha? Keď hovoríme, že kresťanstvo je druh viery, nepochybne by to malo mať do činenia len s vierou. Bol by to len druh obradu, druh náboženstva a niečo úplne iné než viera tých, čo skutočne nasledujú Boha. Dôvod, prečo som kresťanstvo zaradil medzi päť hlavných náboženstiev, spočíva v tom, že bolo zredukované na rovnakú úroveň ako judaizmus, budhizmus a islam. Väčšina ľudí tu neverí, že existuje Boh alebo že vládne nad všetkými vecami. A už vôbec neverí v Jeho existenciu. Namiesto toho len používajú Sväté písmo, aby diskutovali o teológii, a používajú teológiu, aby učili ľudí byť láskyplnými, znášať utrpenie a robiť dobré veci. Takýmto náboženstvom sa stalo kresťanstvo – sústredí sa len na teologické teórie a nemá vôbec žiadny vzťah k Božiemu dielu spočívajúcemu v riadení a záchrane človeka. Stalo sa náboženstvom ľudí, ktorí nasledujú Boha, ale ktorých Boh v skutočnosti neuznáva. Boh však má princíp, aj pokiaľ ide o Jeho prístup k takýmto ľuďom. Nezaoberá sa nimi náhodne ani svojvoľne, ako to je v prípade nevercov. Pristupuje k nim rovnako ako k budhistom – ak kresťan dokáže mať počas života sebadisciplínu, striktne dodržiavať desať prikázaní a klásť na svoje vlastné správanie nároky v súlade so zákonmi a prikázaniami a celý život ich dodržiavať, skôr než môže skutočne dosiahnuť takzvané „uchvátenie“, musí stráviť rovnaký čas prechádzaním cyklami života a smrti. Keď toto uchvátenie dosiahne, zostane v duchovnej sfére, kde zaujme pozíciu a stane sa jedným z jeho oficiálnych predstaviteľov. Podobne platí, že ak sa na zemi dopustí zla – alebo ak je príliš hriešny a pácha priveľa hriechov –, potom bude nevyhnutne potrestaný a disciplinovaný s rôznou mierou závažnosti. V budhizme znamená dosiahnutie prebudenia prechod do čistej krajiny najvyššej blaženosti – ako sa to však volá v kresťanstve? Nazýva sa to „vstup na nebesia“ a byť „uchvátený“. Aj tí, ktorí sú skutočne uchvátení, prechádzajú cyklom života a smrti tri až sedemkrát a potom po smrti prichádzajú do duchovnej sféry, ako keby zaspali. Ak spĺňajú normu, môžu tam zostať a zaujať pozíciu a na rozdiel od ľudí na zemi nebudú jednoduchým spôsobom alebo podľa zvyklosti prevtelení.

Koniec, o ktorom všetky tieto náboženstvá hovoria a o ktorý sa usilujú, je rovnaký ako dosiahnutie prebudenia v budhizme. Ide len o to, že toto „prebudenie“ dosiahnu rôznymi prostriedkami. Všetci sú rovnakého druhu. Tejto časti stúpencov týchto náboženstiev, ktorí sú vo svojom správaní schopní striktne dodržiavať náboženské príkazy, zabezpečí Boh vhodný konečný osud, miesto, kam pôjdu, a zaobchádza s nimi primerane. To všetko je náležité, nie je to však tak, ako si to ľudia predstavujú. Ako sa cítite teraz, keď ste počuli o tom, čo sa stane s ľuďmi v kresťanstve? Máte pocit, že ich situácia je nespravodlivá? Súcítite s nimi? (Trochu.) Nedá sa s tým nič robiť, viniť môžu len seba. Prečo to hovorím? Božie dielo je pravé, Boh je živý a praktický a Jeho dielo je zamerané na celé ľudstvo a každého jednotlivca. Prečo to teda neakceptujú? Prečo Bohu tak zúfalo odporujú a prenasledujú Ho? Mali by sami seba považovať za šťastných, že dosiahli aspoň takýto výsledok, tak prečo ich ľutujete? Takéto zaobchádzanie s nimi je prejavom veľkej tolerancie. Vzhľadom na rozsah, do akého Bohu odporujú, by mali byť zničení, no Boh to neurobí. Namiesto toho jednoducho zaobchádza s kresťanstvom rovnako ako s iným obyčajným náboženstvom. Je teda potrebné ďalej sa podrobne vyjadriť k ostatným náboženstvám? Étos všetkých týchto náboženstiev spočíva v tom, aby ľudia viac trpeli, nekonali zlo, robili dobré skutky, nenadávali na iných, nesúdili ich, držali sa ďalej od sporov a boli dobrými ľuďmi – väčšina náboženských učení má takýto charakter. Preto keď ľudia viery – títo stúpenci rôznych náboženstiev a denominácií – dokážu striktne dodržiavať svoje náboženské príkazy, nedopustia sa počas života na zemi veľkých chýb alebo hriechov. A keď budú títo ľudia – tí, ktorí dokážu striktne dodržiavať náboženské príkazy – tri až sedemkrát prevtelení, jednoducho zostanú v duchovnej sfére a zaujmú v nej nejakú pozíciu. Je takýchto ľudí veľa? (Nie, nie je.) Z čoho vychádza vaša odpoveď? Nie je ľahké konať dobro a riadiť sa náboženskými pravidlami a zákonmi. Budhizmus ľuďom nepovoľuje, aby jedli mäso – dokázal by si to? Dokázal by si celý deň nosiť sivé rúcho, recitovať sútry a ospevovať mená budhov v budhistickom chráme? Nebolo by to ľahké. Kresťanstvo má desať prikázaní, prikázania a zákony. Je ľahké ich dodržiavať? Nie, však? Zoberte si napríklad potrebu nenadávať na ostatných – ľudia jednoducho nie sú schopní toto pravidlo dodržiavať. Neudržia sa a nadávajú – a potom už nemôžu vziať svoje slová späť. Čo teda urobia? V noci si svoje hriechy priznajú. Po tom, ako nadávali na iných, niekedy vo svojich srdciach stále prechovávajú nenávisť, a dokonca zájdu tak ďaleko, že si naplánujú, kedy dotyčným ľuďom ešte viac ublížia. Stručne povedané, pre tých, čo žijú v tejto mŕtvej dogme, nie je ľahké zdržať sa hrešenia či páchania zla. Preto môže v každom náboženstve v skutočnosti dosiahnuť prebudenie len hŕstka ľudí. Predpokladáš, že keďže tieto náboženstvá majú toľko stúpencov, ich značná časť bude môcť zostať a prijať rolu v duchovnej oblasti? Nie je ich toľko, len zopár ich je schopných to dosiahnuť. To je vo všeobecnosti všetko o cykle života a smrti ľudí viery. Líšia sa tým, že na rozdiel od nevercov dokážu dosiahnuť prebudenie.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X

Božie slová na každý deň  Úryvok 192

Cyklus života a smrti nasledovníkov Boha (Vybrané pasáže)

Teraz si pohovorme o cykle života a smrti tých, čo nasledujú Boha. Týka sa to vás, takže dávajte pozor – najprv porozmýšľajte, ako možno nasledovníkov Boha rozdeliť do kategórií. (Boží vyvolení a vykonávatelia služby.) Skutočne existujú dve kategórie – Boží vyvolení a vykonávatelia služby. Najprv sa porozprávajme o Božích vyvolených, ktorých je len zopár. Koho označujeme pojmom „Boží vyvolení“? Keď Boh stvoril všetky veci a začalo existovať ľudstvo, Boh vybral skupinu ľudí, ktorá Ho mala nasledovať – týchto ľudí jednoducho označujeme ako „Božích vyvolených“. Boží výber týchto ľudí mal špeciálny rozsah a význam. Rozsah je špeciálny v tom, že ich počet bol obmedzený na niekoľkých, ktorí musia prísť, keď Boh koná dôležité dielo. A aký je význam? Keďže išlo o skupinu, ktorú vybral Boh, má to veľký význam. Znamená to, že Boh si želá týchto ľudí urobiť úplnými a zdokonaliť ich a keď sa Jeho dielo riadenia skončí, potom týchto ľudí získa. Nie je tento význam veľký? Títo vyvolení sú teda pre Boha veľmi dôležití, lebo sú tými, ktorých chce získať. Pokiaľ ide o vykonávateľov služby, na chvíľu sa odpútajme od témy Božieho predurčenia a najprv sa porozprávajme o ich pôvode. Vykonávateľ služby je doslova niekto, kto slúži. Vykonávatelia služby sú prechodní – nerobia to dlhodobo alebo navždy, ale sú najatí alebo prijatí dočasne. Pôvod väčšiny z nich spočíva v tom, že boli vybratí spomedzi nevercov. Prišli na zem, keď bolo ustanovené, že majú prevziať rolu vykonávateľov služby v Božom diele. V predchádzajúcom živote mohli byť zvieratami, ale aj nevercami. Taký je pôvod vykonávateľov služby.

Pohovorme si viac o Božom vyvolenom národe. Keď jeho príslušníci zomrú, idú na úplne iné miesto než neverci a rôzni ľudia viery. Je to miesto, kde ich sprevádzajú anjeli a Boží posli. Je to miesto, ktoré osobne spravuje Boh. Aj keď Boží vyvolený národ nemôže Boha na tomto mieste vidieť na vlastné oči, toto miesto je ako žiadne iné v duchovnej oblasti. Je to odlišné miesto, kam táto časť ľudí ide po svojej smrti. Keď títo ľudia zomrú, aj oni sa podrobia prísnemu skúmaniu zo strany Božích poslov. A čo skúmajú? Boží posli skúmajú cesty, ktorými títo ľudia počas svojich životov vo svojej viere v Boha išli, či Bohu niekedy odporovali alebo Ho v tomto období prekliali, a či sa dopustili nejakých ťažkých hriechov alebo zla. Toto skúmanie odpovie na otázku, či konkrétna osoba môže ostať alebo musí odísť. Čo to znamená „odísť“? A čo znamená „ostať“? „Odísť“ znamená či na základe svojho správania zostanú v radoch Božieho vyvoleného národa. Môcť „ostať“ znamená, že môžu zostať medzi tými, ktorých Boh počas posledných dní urobí úplnými. Pre tých, ktorí ostanú, má Boh špeciálne plány. Takýchto ľudí pošle počas každého obdobia svojho diela, aby vystupovali ako apoštoli, konali dielo vzkriesenia alebo sa starali o cirkvi. Ľudia, ktorí sú schopní konať takéto dielo, však nie sú prevteľovaní tak často ako neverci, ktorí sa znova rodia generáciu po generácii. Skôr sa vracajú na zem v súlade s požiadavkami a krokmi Božieho diela a nie sú často prevteľovaní. Sú nejaké pravidlá, pokiaľ ide o to, kedy sú prevteľovaní? Prichádzajú raz za niekoľko rokov? Prichádzajú s takouto frekvenciou? Nie. Toto je všetko založené na Božom diele, na krokoch tohto diela a Jeho potrebách, neexistujú žiadne pevné pravidlá. Jediné pravidlo je to, že keď Boh koná poslednú etapu svojho diela počas posledných dní, príde celý tento vyvolený národ a tento príchod bude jeho posledným prevtelením. A prečo je to tak? Je to založené na výsledku, ktorý sa má počas poslednej etapy Božieho diela dosiahnuť – pretože počas tejto poslednej etapy diela urobí Boh týchto vyvolených dokonale úplnými. Čo to znamená? Ak sú títo ľudia počas tejto poslednej etapy urobení úplnými a zdokonalení, nebudú prevtelení ako predtým a ich proces bytia človekom sa bude musieť úplne skončiť, rovnako ako ich proces prevteľovania. Týka sa to tých, ktorí zostanú. Kam teda idú tí, ktorí nemôžu ostať? Tí, čo nemajú povolené ostať, majú svoj vlastný primeraný konečný osud. V prvom rade, keďže činili zlo, robili chyby a dopúšťali sa hriechov, aj oni budú potrestaní. Po potrestaní Boh buď zariadi, aby boli poslaní medzi nevercov, ako to bude primerané okolnostiam, alebo zabezpečí, aby išli medzi rôznych ľudí viery. Inými slovami, môžu dosiahnuť dva výsledky – jedným je trest a prípadne život medzi ľuďmi určitého náboženstva po prevtelení a druhým je stať sa nevercami. Ak sa stanú nevercami, stratia všetky príležitosti, no ak sa stanú ľuďmi viery – ak sa napríklad stanú kresťanmi – potom budú mať stále šancu vrátiť sa do radov Božieho vyvoleného národa. Sú to veľmi zložité vzťahy. Stručne povedané, ak niekto z Božieho vyvoleného národa urobí niečo, čo urazí Boha, bude potrestaný ako každý iný človek. Vezmite si napríklad Pavla, o ktorom sme sa predtým rozprávali. Pavol je príklad človeka, ktorý je potrestaný. Máte predstavu, o čom hovorím? Je rozsah Božích vyvolených pevne daný? (Áno, zväčša je.) Jeho väčšina je pevne daná, no istá malá časť nie. Prečo je to tak? Tu som uviedol najzrejmejší dôvod – páchanie zla. Keď ľudia páchajú zlo, Boh ich nechce a keď ich Boh nechce, uvrhne ich medzi rôzne rasy a druhy ľudí. Takto stratia nádej a bude pre nich ťažké sa vrátiť. Toto všetko súvisí s cyklom života a smrti Božích vyvolených.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X

Božie slová na každý deň  Úryvok 193

Cyklus života a smrti nasledovníkov Boha (Vybrané pasáže)

Táto ďalšia téma sa týka cyklu života a smrti vykonávateľov služby. Práve sme hovorili o pôvode vykonávateľov služby, teda o tom, že vo svojich predchádzajúcich životoch boli nevercami a zvieratami a potom boli prevtelení. S príchodom poslednej etapy diela si Boh spomedzi nevercov vybral skupinu takýchto ľudí, ktorá je špeciálna. Boh si týchto ľudí vybral preto, aby slúžili Jeho dielu. Slovo služba neznie veľmi elegantne ani nie je v súlade so želaniami všetkých ľudí, mali by sme sa však pozrieť na to, na koho je zamerané. Existencia Božích vykonávateľov služby má špeciálny význam. Ich rolu by nemohol zohrávať nikto iný, pretože ich vybral Boh. A aká je rola vykonávateľov služby? Slúžiť Božím vyvoleným. Ich rolou je zväčša slúžiť Božiemu dielu, spolupracovať s ním a vypomôcť, keď Boh robí svojich vyvolených úplnými. Aká je požiadavka Boha na týchto vykonávateľov služby, bez ohľadu na to, či drú, vykonávajú určitý aspekt diela, alebo plnia určité úlohy? Je veľmi náročný, pokiaľ ide o Jeho požiadavky na nich? (Nie, len žiada, aby boli lojálni.) Aj vykonávatelia služby musia byť lojálni. Bez ohľadu na tvoj pôvod alebo na dôvod, prečo si ťa Boh vybral, musíš byť lojálny tak k Nemu, ako aj k povereniam, ktoré ti zveril, k dielu, za ktoré si zodpovedný, a k povinnostiam, ktoré plníš. Ak vykonávatelia služby dokážu byť lojálni a uspokojiť Boha, aké budú ich výsledky? Budú môcť zostať. Je požehnaním, ak vykonávateľ služby zostane? Čo to znamená zostať? Aký význam má toto požehnanie? Pokiaľ ide o postavenie, nezdajú sa byť ako Boží vyvolení. Zdajú sa byť iní. Nie je však v skutočnosti to, čomu sa v tomto živote tešia, rovnaké ako to, čomu sa tešia Boží vyvolení? Prinajmenšom v tomto živote je to rovnaké. Nepopierate to, pravda? Božie výroky, Božia milosť, Božie zabezpečenie, Božie požehnania – kto sa týmto veciam neteší? Takejto hojnosti sa teší každý. Identita vykonávateľa služby je identita toho, čo slúži, ale pre Boha je to len jedna spomedzi stvorených bytostí. Skrátka len zohráva rolu vykonávateľa služby. Keďže sú obaja Božími stvorenými bytosťami, je medzi vykonávateľom služby a Božím vyvoleným nejaký rozdiel? Vskutku nie je. Formálne medzi nimi je rozdiel, a to v podstate a z hľadiska roly, ktorú zohrávajú – rozdiel tam je, ale Boh nezaobchádza s touto skupinou ľudí nespravodlivo. Prečo sú teda títo ľudia označovaní ako vykonávatelia služby? Musíte tomu trochu rozumieť! Vykonávatelia služby pochádzajú z radov nevercov. Len čo spomenieme, že pochádzajú z radov nevercov, je zjavné, že majú spoločný zlý pôvod – všetko sú to ateisti a boli nimi aj v minulosti. Neverili v Boha a boli voči Nemu nepriateľskí, ako aj voči pravde a všetkým pozitívnym veciam. Neverili v Boha ani v Jeho existenciu. Sú teda schopní porozumieť Božím slovám? Je spravodlivé povedať, že do veľkej miery nie sú. Tak ako zvieratá nie sú schopné porozumieť slovám človeka, vykonávatelia služby nemôžu porozumieť tomu, čo Boh hovorí, čo požaduje alebo prečo má takéto nároky. Nerozumejú. Tieto veci sú pre nich nepochopiteľné a oni zostávajú neosvietení. Z tohto dôvodu títo ľudia nemajú život, o ktorom sme hovorili. Môžu ľudia bez života porozumieť pravde? Sú vybavení pravdou? Zažívajú Božie slová a majú o nich poznatky? (Nie.) Taký je pôvod vykonávateľov služby. Keďže z nich však Boh spravil vykonávateľov služby, na Jeho požiadavky voči nim sa stále vzťahujú normy. Nepozerá sa na nich zvysoka ani voči nim nie je ľahostajný. Hoci nechápu Jeho slová a nemajú život, Boh s nimi aj tak zaobchádza láskavo a stále existujú normy, pokiaľ ide o Jeho požiadavky na nich. Práve ste o týchto normách hovorili – byť voči Bohu lojálny a robiť, čo hovorí. Vo svojej službe musíš slúžiť tam, kde to je potrebné, a musíš slúžiť do úplného konca. Ak dokážeš byť lojálnym vykonávateľom služby, slúžiť až do úplného konca a plniť poverenie, ktoré ti Boh zveril, budeš žiť hodnotný život. Ak to dokážeš urobiť, budeš môcť zostať. Ak sa budeš snažiť trochu viac, trochu silnejšie, dokážeš zdvojnásobiť svoje snahy o poznanie Boha, trochu o poznaní Boha hovoriť, podávať o Ňom svedectvo, a ak navyše dokážeš porozumieť niečomu z Jeho úmyslov, spolupracovať na Božom diele a byť trochu ohľaduplný k Jeho úmyslom, potom ako vykonávateľ služby zažiješ zmenu osudu. A v čom bude táto zmena osudu spočívať? Už viac nebudeš môcť len jednoducho zostať. Boh z teba v závislosti od tvojho správania a tvojich osobných ašpirácií a snáh spraví jedného z vyvolených. To bude tvoja zmena osudu. Čo je na tom pre vykonávateľov služby najlepšie? To, že sa môžu stať Božími vyvolenými. Ak sa nimi stanú, znamená to, že už viac nebudú prevtelení ako zvieratá, ako to je v prípade nevercov. Je to dobré? Áno je a je to aj dobrá správa – znamená to, že vykonávateľov služby možno tvarovať. Nie je to tak, že keď im Boh vopred určí osud vykonávateľov služby, budú to robiť navždy. Nemusí to tak byť. Boh s nimi bude zaobchádzať a reagovať na nich spôsobom, ktorý je primeraný správaniu týchto jednotlivcov.

Medzi vykonávateľmi služby však existujú takí, čo nedokážu slúžiť do úplného konca. Existujú takí, ktorí sa počas svojej služby v polovici vzdajú a opustia Boha, rovnako ako ľudia, ktorí sa dopustia viacerých previnení. Sú dokonca aj takí, čo spôsobia obrovskú škodu a obrovské straty na Božom diele, a dokonca aj takí, ktorí Boha prekľajú a tak ďalej. Čo naznačujú tieto nenapraviteľné dôsledky? Každý takýto zlý skutok bude znamenať ukončenie ich služby. Pretože tvoje správanie počas služby bolo príliš mizerné a zašiel si priďaleko, keď Boh uvidí, že tvoja služba nevyhovuje norme, zbaví ťa spôsobilosti slúžiť. Už ti viac nedovolí, aby si slúžil. Odstráni ťa spred svojich očí a z Božieho domu. Ide o to, že slúžiť nechceš? Nečakáš stále na to, aby si konal zlo? Nie si stále neverný? Riešenie je potom ľahké – budeš zbavený svojej spôsobilosti slúžiť. Ak Boh zbaví vykonávateľa služby spôsobilosti slúžiť, znamená to pre Neho, že bol oznámený koniec vykonávateľa služby a už viac nebude spôsobilý slúžiť Bohu. Boh viac nepotrebuje službu tejto osoby a je jedno, aké pekné veci by mohla povedať, jej slová budú zbytočné. Keď sa veci dostanú do tohto bodu, situácia sa stane nenapraviteľná. Pre takýchto vykonávateľov služby nebude cesty späť. A ako Boh zaobchádza s takýmito vykonávateľmi služby? Len jednoducho ukončí ich službu? Nie. Len im jednoducho zabráni, aby zostali? Alebo ich odloží nabok a bude čakať, kým sa zmenia? Nie. Boh naozaj nie je taký milujúci, pokiaľ ide o vykonávateľov služby. Ak má človek vo svojej službe Bohu takýto postoj, Boh ho v dôsledku tohto postoja zbaví spôsobilosti slúžiť a znova ho uvrhne medzi nevercov. A aký je osud vykonávateľa služby, ktorý bol uvrhnutý späť medzi nevercov? Rovnaký ako osud nevercov – bude prevtelený do zvieraťa a v duchovnej sfére dostane rovnaký trest ako neverec. Boh sa navyše o trest tejto osoby nebude osobne zaujímať, pretože takáto osoba už nie je relevantná pre Božie dielo. Je to nielen koniec jej života vo viere v Boha, ale aj koniec jej vlastného osudu, ako aj proklamácia jej osudu. Ak teda vykonávatelia služby slúžia zle, budú musieť sami niesť následky. Ak vykonávateľ služby nedokáže slúžiť do úplného konca alebo je na polceste zbavený spôsobilosti slúžiť, bude uvrhnutý medzi nevercov – a ak sa to stane, s takýmto človekom sa bude zaobchádzať rovnako ako s dobytkom, rovnako ako s ľuďmi bez intelektu alebo rozumu. Keď to poviem takto, dokážete tomu porozumieť, však?

Predchádzajúce slová sa týkali toho, ako Boh zaobchádza s cyklom života a smrti svojich vyvolených a vykonávateľov služby. Ako sa cítite po tom, ako ste si to vypočuli? Hovoril som niekedy predtým na túto tému? Hovoril som niekedy o Božích vyvolených a vykonávateľoch služby? V skutočnosti áno, ale vy si to nepamätáte. Boh je voči svojim vyvoleným a vykonávateľom služby spravodlivý. Je spravodlivý vo všetkých ohľadoch. Dokážete v tom niekde nájsť chybu? Neexistujú ľudia, ktorí povedia: „Prečo je Boh k vyvoleným taký tolerantný? A prečo je len trochu zhovievavý voči vykonávateľom služby?“ Chce sa niekto postaviť za vykonávateľov služby? „Môže Boh dať vykonávateľom služby viac času a byť k nim zhovievavejší a tolerantnejší?“ Je správne vysloviť takúto otázku? (Nie, nie je.) A prečo nie? (Pretože nám spravil láskavosť už len tým, že z nás spravil vykonávateľov služby.) Vykonávateľom služby spravil láskavosť už len tým, že im dovolil slúžiť! Kde by boli títo ľudia bez označenia „vykonávatelia služby“ a bez práce, ktorú vykonávajú? Boli by medzi nevercami, žili a umierali by spolu s dobytkom. Akej veľkej milosti sa im dnes dostáva, keď majú dovolené prísť pred Boha a do Božieho domu! Je to obrovská milosť! Keby ti Boh nedal príležitosť slúžiť, nikdy by si nemal možnosť prísť pred Neho. Mierne povedané, aj keď si budhista a dosiahol si prebudenie, v duchovnej sfére si nanajvýš poskok. Nikdy sa nestretneš s Bohom, nebudeš počuť Jeho hlas alebo Jeho slová ani cítiť Jeho lásku a požehnania, ani Ho nikdy nezočíš tvárou v tvár. Budhisti majú pred sebou len jednoduché úlohy. Nemôžu spoznať Boha a len sa poddávajú a podriaďujú, zatiaľ čo vykonávatelia služby získavajú počas tejto etapy diela tak veľa! V prvom rade môžu Boha zočiť tvárou v tvár, počuť Jeho hlas a Jeho slová a zažiť milosť a požehnanie, ktoré ľuďom dáva. Okrem toho sa môžu tešiť zo slov a právd, ktoré im Boh dá. Vykonávatelia služby naozaj získavajú tak veľa! Ak sa teda ako vykonávateľ služby nedokážeš ani len poriadne snažiť, môže si ťa Boh aj tak ponechať? Nemôže si ťa ponechať. Nežiada od teba veľa, ty však napriek tomu nerobíš poriadne nič, čo žiada, nesplnil si si svoju povinnosť. Preto si ťa Boh bez pochýb nemôže nechať. Taká je spravodlivá Božia povaha. Boh ťa nerozmaznáva, ale ani s tebou nezaobchádza rozdielne. To sú princípy, podľa ktorých Boh koná. Boh takýmto spôsobom zaobchádza so všetkými ľuďmi a stvorenými bytosťami.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X

Božie slová na každý deň  Úryvok 194

Cyklus života a smrti nasledovníkov Boha (Vybraná pasáž)

Ak rôzne bytosti v duchovnej sfére urobia niečo nesprávne alebo nevykonávajú svoju prácu správne, Boh má aj zodpovedajúce nebeské nariadenia a ustanovenia, na základe ktorých sa nimi môže zaoberať. To je bezpodmienečné. Počas Božieho diela riadenia trvajúceho niekoľko tisíc rokov preto boli niektorí z tých, čo plnili povinnosti a dopustili sa previnenia, vyhubení, zatiaľ čo niektorých – a to až do dnešného dňa – stále zadržiava a trestá. Tomuto musí čeliť každá bytosť v duchovnej sfére. Ak spraví niečo nesprávne alebo sa dopustí zla, je potrestaná – a to je rovnaké ako Boží prístup k Jeho vyvoleným a k vykonávateľom služby. V duchovnej sfére a v materiálnom svete sa teda princípy, podľa ktorých Boh koná, nemenia. Či už vidíš Božie činy, alebo nie, ich princípy sa nemenia. Boh mal vždy a všade rovnaké princípy, pokiaľ ide o Jeho prístup ku všetkému, ako aj pri zaobchádzaní so všetkými vecami. To je nemenné. Boh bude láskavý k tým spomedzi nevercov, ktorí žijú relatívne správnym spôsobom, a uchová príležitosti pre tých v každom náboženstve, ktorí sa správajú dobre a nečinia zlo. Tým im umožní vykonávať ich roly vo všetkých veciach, ktoré riadi, a konať to, čo by konať mali. Podobne ani v radoch tých, čo Boha nasledujú, a medzi svojimi vyvolenými nezaobchádza podľa týchto svojich princípov s nikým rozdielne. Je láskavý ku každému, kto Ho dokáže úprimne nasledovať, a každého, kto Ho úprimne nasleduje, miluje. Rozdiel je len v tom, čo týmto niekoľkým druhom ľudí – nevercom, rôznym veriacim a Božím vyvoleným – poskytuje. Zoberme si napríklad takých nevercov – hoci neveria v Boha a Boh ich vidí ako zvieratá, každý z nich má okrem iného čo jesť, svoje vlastné miesto a normálny cyklus života a smrti. Tí, čo konajú zlo, sú potrestaní, a tí, čo konajú dobro sú požehnaní a dostane sa im Božej dobroty. Nie je to tak? Čo sa týka veriacich, ak sú od znovuzrodenia po znovuzrodenie schopní striktne dodržiavať príkazy svojho náboženstva, Boh im po všetkých tých prevteleniach nakoniec poskytne svoju proklamáciu. Podobne aj vás, či už patríte medzi Božích vyvolených, alebo vykonávateľov služby, dnes Boh uvedie do súladu a určí váš výsledok podľa predpisov a správnych ustanovení, ktoré určil. Dal Boh priestor na život rôznym druhom veriacich medzi týmito druhmi ľudí – teda tým, čo patria do rôznych náboženstiev? Kde sú židia? Zasahoval Boh do ich viery? Nezasahoval. A čo kresťania? Ani do nich nezasahoval. Dovoľuje im riadiť sa svojimi vlastnými postupmi, nehovorí k nim ani im nedáva žiadne osvietenie, a navyše im ani nič nezjavuje. Ak si myslíš, že je to správne, potom ver týmto spôsobom. Katolíci veria v Máriu a že prostredníctvom nej sa novina dostala k Ježišovi – je to ich forma viery. Opravoval Boh niekedy ich vieru? Dáva im voľnú ruku. Nevšíma si ich a dáva im určitý priestor na život. Pokiaľ ide o moslimov a budhistov, nie je to rovnako? Určil im hranice a povoľuje im mať vlastný životný priestor bez toho, aby do ich viery zasahoval. Všetko je dobre usporiadané. A čo v tomto všetkom vidíte? Že Boh má autoritu, ale nezneužíva ju. Všetky veci má dokonale usporiadané, robí to disciplinovaným spôsobom a v tom spočíva Jeho múdrosť a všemohúcnosť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X

Božie slová na každý deň  Úryvok 195

Identita a postavenie samotného Boha

Boh je ten, kto vládne nad všetkými vecami a spravuje ich. Stvoril všetko, čo existuje, spravuje všetko, čo existuje, panuje nad všetkým, čo existuje, a zabezpečuje všetko, čo existuje. To je postavenie Boha a je to Jeho identita. Pre všetky veci a všetko, čo existuje, je pravou identitou Boha Stvoriteľ a Zvrchovaný nad všetkým tvorstvom. Takú identitu má Boh. Je jedinečný medzi všetkými vecami. Žiadne z Božích stvorení – či už v ľudstve, alebo v duchovnej sfére – nemôže použiť žiadny prostriedok ani výhovorku na falošné napodobňovanie alebo nahradenie identity a postavenia Boha, pretože je len Jeden medzi všetkými vecami, kto má túto identitu, silu, autoritu a schopnosť panovať tvorstvu – náš sám jedinečný Boh. Žije a pohybuje sa medzi všetkými vecami. Dokáže vystúpiť na najvyššie miesto, nad všetky veci. Dokáže sa ponížiť a stať sa človekom, jedným z tých z mäsa a krvi, postaviť sa ľuďom zoči-voči a zdieľať s nimi radosť aj smútok, pričom zároveň prikazuje všetkému, čo existuje, rozhoduje o osude všetkého, čo existuje, a o tom, akým smerom sa všetko hýbe. Navyše riadi osud celého ľudstva a určuje jeho smerovanie. Takéhoto Boha by mali uctievať, poznať a podriadiť sa Mu všetky živé bytosti. Preto bez ohľadu na to, do ktorej skupiny alebo medzi aký typ ľudí patríš, viera v Boha, Jeho nasledovanie, bázeň pred Ním, akceptovanie Jeho vlády a Jeho plánov pre tvoj osud je jediná voľba – potrebná voľba – pre každého človeka a každú živú bytosť. Ľudia v jedinečnosti Boha vidia, že Jeho autorita, Jeho spravodlivá povaha, podstata a prostriedky, ktorými zabezpečuje všetky veci, sú úplne jedinečné. Táto jedinečnosť určuje pravú identitu samého Boha a zároveň aj Jeho postavenie. Preto ak by spomedzi všetkých stvorení nejaká živá bytosť v duchovnej sfére alebo medzi ľuďmi chcela stáť na mieste Boha, úspech by nebol možný, pretože by išlo o pokus falošne napodobniť Boha. To je fakt. Aké sú požiadavky takéhoto Stvoriteľa a Zvrchovaného, ktorý má identitu, silu a postavenie samého Boha, na ľudstvo? To by malo byť každému jasné a každý by si to mal zapamätať. Je to veľmi dôležité tak pre Boha, ako aj pre človeka!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X

Božie slová na každý deň  Úryvok 196

Rôzne postoje ľudstva k Bohu

To, ako sa ľudia správajú k Bohu, určuje ich osud, ako aj to, ako sa k nim Boh bude správať a ako sa nimi bude zaoberať. Teraz uvediem niekoľko príkladov, ako sa ľudia k Bohu správajú. Počúvajme a pozrime sa, či sú spôsoby a postoje spojené s ich správaním pred Bohom správne, alebo nie. Posúďme správanie nasledujúcich siedmich typov ľudí.

1) Existuje typ človeka, ktorého postoj k Bohu je obzvlášť absurdný. Títo ľudia si myslia, že Boh je ako bódhisattva alebo sväté bytie v ľudskom podaní, ktoré potrebuje, aby sa mu ľudia pri každom stretnutí trikrát poklonili a po každom jedle zapálili kadidlo. Preto mávajú často takýto druh nutkania, keď pociťujú mimoriadnu vďačnosť za Jeho milosť a sú Mu vďační. Tak si želajú, aby Boh, v ktorého dnes veria, mohol ako sväté bytie, po ktorom dychtia vo svojich srdciach, prijať, že sa pri stretnutí trikrát poklonia a ako po každom jedle zapaľujú kadidlo.

2) Niektorí ľudia vidia Boha ako živého Budhu, ktorý dokáže všetkých živých oslobodiť od utrpenia a zachrániť. Vidia Ho ako živého Budhu, ktorý je schopný zbaviť ich nekonečného trápenia. Viera týchto ľudí v Boha zahŕňa Jeho uctievanie ako Budhu. Hoci nezapaľujú kadidlo, nepadajú na kolená ani nedávajú milodary, hlboko vnútri cítia, že Boh je len takýto Budha, ktorý od nich žiada len to, aby boli láskaví a šľachetní, aby nezabíjali živé bytosti, nenadávali na ostatných, žili život, ktorý pôsobí čestne, a nepáchali žiadne krivdy. Veria, že tieto veci sú všetko, čo od nich žiada. To je v ich srdciach Boh.

3) Niektorí ľudia uctievajú Boha, akoby to bol niekto veľký alebo slávny. Napríklad napodobňujú, ako táto veľká osoba rada rozpráva, jej intonáciu, slová a slovník, ktorý používa, tón jej reči, gestá, názory a činy či správanie. To sú veci, ktoré počas svojej viery v Boha musia dosiahnuť.

4) Niektorí ľudia vidia Boha ako vládcu a majú pocit, že je nad všetkým ostatným a nikto sa neodváži Ho uraziť – a ak sa aj niekto odváži, bude potrestaný. Takéhoto vládcu uctievajú, pretože vládcovia majú v ich srdciach isté miesto. Ich myšlienky, správanie, autorita a povaha – dokonca aj ich záujmy a osobný život – z toho všetkého sa stane niečo, čo títo ľudia cítia, že musia pochopiť. Stanú sa z nich otázky a záležitosti, ktoré ich zaujímajú. V dôsledku toho uctievajú Boha ako vládcu. Takáto forma viery je smiešna.

5) Niektorí ľudia majú osobitnú vieru v existenciu Boha, ktorá je hlboká a neochvejná. Keďže však sú ich poznatky o Bohu povrchné a nemajú veľa skúseností s Jeho slovami, uctievajú Ho ako modlu. Táto modla je v ich srdciach Boh. Je to niečo, čoho sa podľa svojho vnímania musia báť a čomu sa musia klaňať, sledovať to a napodobňovať. Boha vidia ako modlu, ktorú musia celý svoj život nasledovať. Napodobňujú tón, ktorým Boh hovorí, a navonok napodobňujú tých, ktorých má Boh rád. Často robia veci, ktoré pôsobia naivne, čisto a čestne a túto modlu dokonca nasledujú, akoby to bol partner alebo spoločník, s ktorým sa nemôžu nikdy rozlúčiť. Takáto je ich forma viery.

6) Existuje jeden typ človeka, ktorý napriek tomu, že prečítal veľa Božích slov a počul veľa kázní, hlboko vo vnútri cíti, že jediný princíp, na ktorom je založené jeho správanie k Bohu, spočíva v tom, že by mal byť vždy úslužný a servilný, alebo že by mal Boha velebiť a chváliť spôsobom, ktorý je nerealistický. Verí, že Boh je taký Boh, ktorý od neho takýto spôsob správania vyžaduje. Verí tiež, že ak sa takto nebude správať, môže kedykoľvek vyvolať Jeho hnev alebo proti Nemu zhrešiť a Boh ho pre tento hriech potrestá. Taký je Boh, ktorého uchováva vo svojom srdci.

7) A potom tu je väčšina ľudí, ktorí v Bohu nachádzajú duchovnú obživu. Je to tak preto, lebo žijú v tomto svete, nemajú pokoj alebo šťastie a nikde nenachádzajú útechu. Keď nájdu Boha, uvidia Ho a vypočujú si Jeho slová, začnú vo svojich srdciach cítiť tajnú radosť a povznesenú náladu. Je to tak preto, lebo veria, že konečne našli miesto, ktoré spraví ich duše šťastnými, a že konečne našli Boha, ktorý im dá duchovnú obživu. Keď Boha prijmú a začnú Ho nasledovať, sú šťastní a ich životy sú naplnené. Už viac nekonajú ako neverci, ktorí životom prechádzajú akoby boli námesační – ako zvieratá, a majú pocit, že sa v živote majú na čo tešiť. Myslia si teda, že tento Boh dokáže vo veľmi veľkej miere uspokojiť ich duchovné potreby a priniesť im veľké šťastie, čo sa týka mysle i ducha. Bez toho, aby si to uvedomovali, nedokážu tohto Boha, ktorý im dáva takúto duchovnú obživu a prináša šťastie ich dušiam a všetkým členom ich rodiny, opustiť. Veria, že viera v Boha nemusí prinášať nič viac než duchovnú obživu.

Majú niektorí medzi vami voči Bohu takéto rôzne postoje, ktoré sme spomínali? (Áno.) Ak srdce človeka vo svojej viere v Boha ukrýva niektorý z týchto postojov, dokáže takýto človek skutočne prísť pred Boha? Ak má niekto vo svojom srdci niektorý z týchto postojov, verí v Boha? Verí takýto človek v samého jedinečného Boha? (Nie.) Keďže neveríš v samého jedinečného Boha, v koho veríš? Ak to, v čo veríš, nie je sám jedinečný Boh, potom je možné, že veríš v idol alebo vo veľkého človeka či bódhisattvu alebo uctievaš Budhu, ktorý je v tvojom srdci. Navyše je možné, že veríš v obyčajného človeka. Stručne povedané, ľudia si pre svoje rôzne formy viery a postoje k Bohu vkladajú do srdca Boha podľa vlastného poznania, zapájajú svoju predstavivosť, svoje postoje a predstavy o Bohu dávajú na jednu úroveň so samým jedinečným Bohom a potom sa ich držia a snažia sa o ich posvätenie. Čo to znamená, keď majú ľudia k Bohu takéto neprimerané postoje? Znamená to, že odmietli pravého samého Boha a uctievajú falošného boha. Ukazuje to, že Boha počas viery v Neho odmietajú a odporujú Mu a že popierajú existenciu pravého Boha. Ak ľudia budú mať takéto formy viery, akým dôsledkom budú čeliť? Budú s takýmito formami viery schopní priblížiť sa bližšie k splneniu požiadaviek Boha? (Nie, nebudú.) Naopak, pre svoje predstavy a fantázie ešte viac vybočia z Božej cesty, pretože smer, ktorý hľadajú, je opačný než ten, ktorým sa majú podľa požiadavky Boha vybrať. Počuli ste niekedy príbeh o tom, ako niekto „išiel na juh a koč pritom riadil na sever“? Toto môže byť celkom pokojne tento prípad. Ak ľudia veria v Boha takýmto nezmyselným spôsobom, potom čím viac sa budeš snažiť, tým viac sa vzdiališ od Boha. Preto na vás nalieham – skôr než sa pohnete, musíte najskôr rozpoznať, či vlastne idete správnym smerom. Sústreďte svoje snahy a určite si položte otázku: „Je Boh, v ktorého verím, Zvrchovaným nad všetkými vecami? Je Boh, v ktorého verím, len niekto, kto mi dáva duchovnú obživu? Je to len môj idol? Čo odo mňa tento Boh, v ktorého verím, žiada? Schvaľuje Boh všetko, čo robím? Je celé moje konanie a snaženie v súlade so snahou poznať Boha? Je v zhode s Jeho požiadavkami na mňa? Uznáva a schvaľuje Boh cestu, po ktorej kráčam? Je spokojný s mojou vierou?“ Tieto otázky by si si mal klásť často a opakovane. Ak chceš hľadať poznanie Boha, musíš mať jasné vedomie a jasné ciele, až potom Ho môžeš uspokojiť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X

Božie slová na každý deň  Úryvok 197

Postoj k Bohu, ktorý Boh od ľudstva vyžaduje

Boh v skutočnosti nemá na ľudstvo veľké nároky – alebo prinajmenšom nie je taký náročný, ako si to ľudia predstavujú. Keby Boh nevyslovil žiadne slová a keby nevyjadril svoju povahu alebo žiadne skutky, bolo by pre vás mimoriadne ťažké poznať Ho, pretože ľudia by si museli domyslieť Jeho túžby a úmysly a to by bolo veľmi náročné. Boh však v záverečnej etape svojho diela povedal veľa slov, vykonal veľa práce a vyslovil veľa požiadaviek na človeka. Vo svojich slovách a veľkom množstve práce informoval ľudí o tom, čo má rád, čo nenávidí a akými ľuďmi by mali byť. Keď ľudia týmto veciam porozumeli, mali by mať vo svojich srdciach presnú definíciu Božích požiadaviek, pretože v Boha neveria nejasne a už viac neveria v hmlistého Boha ani nemajú vieru v Boha uprostred nejasností a ničoty. Naopak, dokážu počuť Jeho výroky, pochopiť normy Jeho požiadaviek a splniť ich a Boh používa jazyk ľudstva, aby im povedal všetko, čo by mali vedieť a čomu by mali porozumieť. Ak dnes ľudia stále nevedia, čo Boh je a čo od nich požaduje, ak nevedia, prečo by človek mal veriť v Boha ani ako v Neho veriť alebo s Ním zaobchádzať, potom je to problém. … Správne Božie požiadavky na ľudstvo a tých, ktorí Ho nasledujú, sú nasledujúce. Od tých, ktorí Ho nasledujú, vyžaduje päť vecí – pravú vieru, lojálne nasledovanie, absolútne podriadenie, pravé poznatky a úprimnú bázeň.

Boh v týchto piatich veciach požaduje, aby Ho ľudia už viac nespochybňovali ani Ho nenasledovali pomocou svojej predstavivosti alebo hmlistých a abstraktných stanovísk. Boha nesmú nasledovať na základe fantázií alebo predstáv. Požaduje, aby každý z tých, ktorí Ho nasledujú, takto činil lojálne, nie vlažne alebo nezáväzne. Keď má Boh na teba nejaké požiadavky, skúša ťa, súdi, orezáva ťa alebo ťa disciplinuje a uštedruje ti rany, mal by si sa mu úplne podriadiť. Nemal by si sa pýtať na príčinu ani si klásť podmienky a už vôbec by si nemal hovoriť o dôvodoch. Tvoja podriadenosť musí byť absolútna. Poznatky o Bohu sú oblasťou, v ktorej majú ľudia najviac medzier. Často si s Ním spájajú porekadlá, výroky a slová, ktoré s Ním nesúvisia, veriac, že takéto slová sú najpresnejšou definíciou poznatkov o Bohu. Takmer vôbec nevedia, že tieto porekadlá, ktoré pochádzajú z ľudskej predstavivosti, ich vlastného myslenia a ich vlastných poznatkov, nemajú ani najmenšiu súvislosť s Božou podstatou. Chcem vám teda povedať, že pokiaľ ide o to, aké poznatky si Boh želá, aby ľudia mali, nežiada len, aby si Ho a Jeho slová poznal, ale aj to, aby boli tvoje poznatky o Ňom správne. Aj keď vieš povedať len jednu vetu alebo toho vieš len máličko, toto máličko poznania je správne a pravdivé a je v súlade s podstatou samého Boha. Je to preto, lebo Boh nenávidí, keď je chválenie alebo vyzdvihovanie Boha nerealistické alebo neuvážené. Ešte viac nenávidí ľudí, ktorí s Ním zaobchádzajú ako so vzduchom. Nenávidí, keď ľudia počas diskusie o témach o Bohu hovoria bez toho, aby brali ohľad na fakty, hovoria podľa priania a bez váhania a vyslovia čokoľvek, čo považujú za vhodné. Navyše nenávidí tých, ktorí veria, že Boha poznajú a chvastajú sa svojimi poznatkami o Ňom, hovoria o témach, ktoré s Ním súvisia, bez obmedzení a zdržanlivosti. Poslednou zo spomenutých piatich požiadaviek bola úprimná bázeň. To je záverečná Božia požiadavka na všetkých, čo Ho nasledujú. Keď má niekto o Bohu správne a pravdivé poznatky, dokáže sa Boha skutočne báť a vyhýbať sa zlu. Táto bázeň vychádza z hĺbky jeho srdca, je dobrovoľná a bez nátlaku zo strany Boha. Boh ťa nežiada, aby si Mu daroval pekný postoj, správanie alebo to, ako sa navonok chováš. Skôr žiada, aby si mal pred Ním bázeň a bál sa Ho z hĺbky svojho srdca. Takúto bázeň dosiahneš vďaka zmenám v povahe svojho života, získavaním poznatkov o Bohu a porozumenia Božím skutkom, pochopením Božej podstaty a tým, že uznáš, že si jedným z Jeho stvorených bytostí. Slovo „úprimná“, ktorým definujem bázeň, používam preto, aby ľudia porozumeli tomu, že ich bázeň pred Bohom by mala vychádzať z hĺbky ich sŕdc.

Teraz týchto päť požiadaviek zvážte – sú niektorí z vás schopní splniť prvé tri? Myslím tým skutočnú vieru, lojálne nasledovanie a absolútne podriadenie. Dokážu niektorí spomedzi vás tieto veci? Viem, že ak by som povedal všetkých päť, nepochybne by sa medzi vami nenašiel nikto taký, no zredukoval som ich na tri. Zamyslite sa nad tým, či ste tieto veci dosiahli. Dá sa „skutočná viera“ dosiahnuť ľahko? (Nie, nedá.) Nie je to ľahké, pretože ľudia často spochybňujú Boha. A čo „lojálne nasledovanie“? Čo myslíme slovom „lojálny“? (Nebyť ľahostajný, ale oddaný.) Nebyť ľahostajný, ale oddaný. Trafili ste klinec po hlavičke! Dokážete teda splniť túto požiadavku? Musíte sa snažiť viac, pravda? Nateraz je splnenie tejto požiadavky ešte pred vami. A čo „absolútne podriadenie“ – dosiahli ste ho? (Nie.) Ani to ste ešte nedosiahli. Často vám chýba podriadenosť a ste vzdorovití, neraz nepočúvate, nechcete sa podriadiť alebo počúvať. Toto sú tri najzákladnejšie požiadavky, ktoré ľudia splnia, keď dosiahnu vstup do života. Vy ich však ešte len musíte splniť. Máte teda teraz veľký potenciál? Keď ste ma dnes počuli hovoriť tieto slová, pociťujete úzkosť? (Áno.) Je správne, že by ste mali pociťovať úzkosť. Nesnažte sa úzkosti vyhnúť. Pociťujem úzkosť za vás. Zvyšným dvom požiadavkám sa nebudem venovať, nepochybne ich tu nie je nikto schopný splniť. Pociťujete úzkosť. Stanovili ste si teda svoje ciele? S akými cieľmi a v akom smere by ste sa mali snažiť a vynakladať svoje úsilie? Máte nejaký cieľ? Dovoľte, aby som to povedal na rovinu – keď splníte týchto päť požiadaviek, uspokojíte Boha. Každá z nich je ukazovateľom a zároveň konečným cieľom dozretia vstupu človeka do života. Aj keby som si vybral len jednu z týchto požiadaviek, aby som o nej hovoril podrobne, a žiadal vás, aby ste ju splnili, nebolo by to ľahké dosiahnuť. Musíte zniesť určitú mieru útrap a vynaložiť isté úsilie. Akú mentalitu by ste mali mať? Mala by byť rovnaká ako mentalita pacienta s rakovinou, ktorý čaká na to, aby si ľahol na operačný stôl. Prečo to hovorím? Ak chceš veriť v Boha, získať si Ho a uspokojiť Ho, nebudeš schopný dosiahnuť tieto veci, ak nestrpíš určitú mieru bolesti a nevynaložíš určité úsilie. Počul si veľa kázania, no to, že si ho počul, neznamená, že táto kázeň je tvoja. Musíš ju vstrebať a premeniť na niečo, čo ti patrí. Musíš ju asimilovať do svojho života a priniesť do svojej existencie. Dovoliť, aby tieto slová a kázanie usmerňovali spôsob, akým žiješ, a dali tvojmu životu existenčnú hodnotu a zmysel. Keď sa to stane, vypočutie týchto slov stálo za to. Ak slová, ktoré hovorím, neprevrátia tvoj život naruby ani nedajú hodnotu tvojej existencii, nemá zmysel, aby si ich počúval. Rozumiete tomu, pravda? Teraz keď ste tomu porozumeli, je to, čo sa stane, na vás. Musíte sa dať do práce! Musíte byť vo všetkých veciach úprimní! Nebuďte zmätení, čas letí! Väčšina z vás už verí v Boha viac než desaťročie. Pozrite sa späť na tých predchádzajúcich desať rokov – koľko ste toho získali? A koľko desaťročí vám ešte v tomto živote zostáva? Neostáva ich veľa. Zabudni na to, či na teba čaká Božie dielo, či ti Boh nechal šancu alebo či rovnaké dielo vykoná znova – nehovor o týchto veciach. Dokážeš zvrátiť priebeh posledných desiatich rokov svojho života? S každým skončeným dňom a každým svojím krokom máš o jeden deň menej. Čas na nikoho nepočká! Zo svojej viery v Boha získaš, len ak k nej budeš pristupovať ako k najväčšej veci vo svojom živote, dokonca dôležitejšej ako jedlo, oblečenie alebo čokoľvek iné. Ak veríš len vtedy, keď máš čas, nedokážeš svojej viere venovať celú pozornosť a si vždy zmätený vo svojej viere, potom nezískaš nič.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný X