Božie slová na každý deň  Úryvok 120

Chápanie Božej autority z makro – a mikroperspektívy

Božia autorita je jedinečná. Je charakteristickým výrazom a osobitnou podstatou identity samotného Boha, ktorú nemá žiadna stvorená ani nestvorená bytosť. Tento druh autority má len Stvoriteľ. To znamená, že iba Stvoriteľ – jedinečný Boh – je vyjadrený týmto spôsobom a disponuje touto podstatou. Prečo by sme teda mali hovoriť o Božej autorite? Ako sa autorita samotného Boha líši od „autority“, ktorú si človek predstavuje vo svojej mysli? Čo je na nej špecifické? Prečo je obzvlášť dôležité hovoriť o nej práve tu? Každý z vás musí túto otázku dôkladne zvážiť. Pre väčšinu ľudí je „Božia autorita“ nejasnou predstavou, pochopenie ktorej si vyžaduje veľké úsilie, a akákoľvek diskusia o nej bude pravdepodobne abstraktná. Preto bude medzi poznaním Božej autority, ktorým človek môže disponovať, a podstatou Božej autority vždy existovať priepasť. Na prekonanie tejto priepasti musí každý postupne spoznávať Božiu autoritu cez ľudí, udalosti, veci a rôzne javy, ktoré sú v dosahu človeka a ktoré je schopný pochopiť vo svojom reálnom živote. Hoci sa slovné spojenie „Božia autorita“ môže zdať nepochopiteľné, Božia autorita vôbec nie je abstraktná. Boh je prítomný pri človeku v každej minúte jeho života a vedie ho každý deň. V reálnom živote teda každý človek nevyhnutne uvidí a zažije ten najhmatateľnejší aspekt Božej autority. Tento hmatateľný aspekt je dostatočným dôkazom toho, že Božia autorita skutočne existuje a človeku plne umožňuje spoznať a pochopiť skutočnosť, že Boh takouto autoritou disponuje.

Boh stvoril všetko, a keďže to stvoril, má nad všetkým nadvládu. Okrem toho, že má nad všetkými vecami nadvládu, všetko aj ovláda. Čo vlastne znamená myšlienka, že „Boh všetko ovláda“? Ako sa to dá vysvetliť a ako aplikovať na skutočný život? Ako môže pochopenie skutočnosti, že Boh všetko ovláda, viesť k pochopeniu Jeho autority? Zo samotnej frázy „Boh všetko ovláda“ by sme mali chápať, že to, čo Boh ovláda, nie je časť planét ani časť stvorenia, a už vôbec nie časť ľudstva, ale všetko: to, čo je obrovské aj mikroskopické, viditeľné aj neviditeľné, hviezdy vo vesmíre aj živé veci na zemi, ako aj mikroorganizmy, ktoré nie je možné vidieť voľným okom, a bytosti, ktoré existujú v iných formách. To je presná definícia slova „všetko“, čo Boh „ovláda“. Je to rozsah pôsobnosti Jeho autority, miera Jeho zvrchovanosti a vlády.

Predtým, než vzniklo toto ľudstvo, vesmír – všetky planéty a hviezdy na nebesiach – už existoval. Na makroúrovni tieto nebeské telesá okolo seba pravidelne obiehali pod Božou kontrolou po celý čas svojej existencie, nech už to bolo koľkokoľvek rokov. To, ktorá planéta sa v akom konkrétnom čase kam dostane, akú úlohu každá vykonáva a kedy, ktorá obieha po akej dráhe a kedy zaniká alebo je nahradená – všetky tieto veci prebiehajú bez najmenšej chybičky. Polohy planét a vzdialenosti medzi nimi sa riadia prísnymi zákonitosťami a všetko sa dá opísať presnými údajmi. Trajektórie, po ktorých sa pohybujú, rýchlosť a vzorce ich obežných dráh, časy, v ktorých sa nachádzajú v rôznych pozíciách – všetky tieto údaje sa dajú presne kvantifikovať a opísať osobitnými zákonmi. Už celé veky sa planéty riadia týmito zákonmi bez najmenších odchýlok. Žiadna sila nemôže zmeniť alebo narušiť ich obežné dráhy ani zákonitosti, ktorých sa pridŕžajú. Keďže osobitné zákony, ktoré riadia ich pohyb, a presné údaje, ktoré ich opisujú, predurčila autorita Stvoriteľa, poslúchajú tieto zákony z vlastnej vôle pod Stvoriteľovou zvrchovanosťou a kontrolou. Na makroúrovni nie je pre človeka ťažké objaviť niektoré zákonitosti, údaje a zvláštne a nevysvetliteľné zákony alebo javy. Hoci ľudstvo neuznáva existenciu Boha ani neprijíma skutočnosť, že Stvoriteľ všetko stvoril a má nad všetkým zvrchovanosť, a navyše neuznáva ani existenciu Stvoriteľovej autority, humanitní vedci, astronómovia a fyzici napriek tomu čoraz častejšie zisťujú, že princípy a zákonitosti, ktoré určujú existenciu a pohyb všetkých vecí, riadi a ovláda obrovská a skrytá tmavá energia. Táto skutočnosť núti človeka tomu čeliť a uznať, že uprostred týchto zákonitostí pohybu je Mocný Jediný, ktorý všetko ovláda. Jeho moc je mimoriadna, a hoci nikto nemôže vidieť Jeho pravú tvár, On v každom okamihu zvrchovane vládne nad všetkým a všetko ovláda. Žiadny človek ani sila nemôžu presiahnuť Jeho zvrchovanosť. Tvárou v tvár tejto skutočnosti musí človek uznať, že zákony, ktorými sa riadi existencia všetkých vecí, nemôžu ovládať ľudia a nikto ich nemôže zmeniť. Človek musí tiež pripustiť, že ľudia nemôžu tieto zákony úplne pochopiť a že sa nevyskytujú prirodzene, ale diktuje ich Zvrchovaný. To všetko sú prejavy Božej autority, ktoré ľudstvo môže vnímať na makroúrovni.

Na mikroúrovni sú všetky hory, rieky, jazerá, moria a pevniny, ktoré človek môže na zemi vidieť, všetky ročné obdobia, ktoré zakúša, všetky veci, ktoré obývajú zem, vrátane rastlín, zvierat, mikroorganizmov a ľudí, podriadené Božej zvrchovanosti a vláde. Pod Božou zvrchovanosťou a vládou všetky veci vznikajú alebo zanikajú v súlade s Jeho myšlienkami. Vznikajú zákony, ktoré riadia ich existenciu, a v súlade s nimi rastú a množia sa. Žiadna ľudská bytosť ani vec nie je nad týmito zákonmi. Prečo je to tak? Jediná odpoveď je táto: je to z titulu Božej autority. Alebo, inak povedané, je to vďaka Božím myšlienkam, Božím slovám a osobnému konaniu samotného Boha. To znamená, že je to Božia autorita a Božia myseľ, z ktorých vznikajú tieto zákony, ktoré sa hýbu a menia podľa Jeho myšlienok, a všetky tieto pohyby a zmeny sa dejú alebo zanikajú v záujme Jeho plánu. Napríklad epidémie. Vypuknú bez varovania. Nikto nepozná ich pôvod ani presné príčiny, prečo k nim dochádza, a vždy, keď epidémia zasiahne určité miesto, tí, ktorí sú odsúdení, sa nešťastiu nevyhnú. Ľudská veda sa domnieva, že epidémie sú spôsobené šírením zákerných alebo škodlivých mikróbov, ale ich rýchlosť, rozsah a spôsob prenosu ľudská veda nedokáže predvídať ani ovládať. Hoci sa ľudia epidémiám bránia všetkými možnými prostriedkami, nemôžu ovplyvniť, ktorí ľudia alebo zvieratá budú pri vypuknutí epidémie nevyhnutne postihnutí. Jediné, čo môžu ľudia robiť, je snažiť sa im predchádzať, odolávať im a skúmať ich. Nikto však nepozná základné príčiny, ktoré vysvetľujú začiatok alebo koniec jednotlivých epidémií a nikto ich nevie ovládať. V súvislosti s nárastom a šírením epidémie je prvým opatrením, ktoré ľudia prijímajú, vyvinúť vakcínu, ale epidémia často vymizne sama skôr, ako je vakcína pripravená. Prečo sa epidémie vytratia? Podľa niektorých sa choroboplodné zárodky dostali pod kontrolu, zatiaľ čo iní tvrdia, že vymreli v dôsledku striedania ročných období… Na otázku, či sú tieto divoké špekulácie obhájiteľné, veda nevie ponúknuť žiadne vysvetlenie ani presnú odpoveď. Ľudstvo musí počítať nielen s týmito špekuláciami, ale aj s nedostatočným chápaním a strachom ľudstva z epidémií. V konečnom dôsledku nikto nevie, prečo sa epidémie začínajú a prečo sa končia. Keďže ľudstvo verí len vo vedu, spolieha sa výlučne na ňu a neuznáva autoritu Stvoriteľa ani neprijíma Jeho zvrchovanosť, nikdy nedostane odpoveď.

Pod Božou zvrchovanosťou sa všetko rodí, žije a hynie vďaka Jeho autorite a kvôli Jeho riadeniu. Niektoré veci prichádzajú a odchádzajú potichu a človek nevidí, odkiaľ prišli, ani nechápe zákonitosti, ktorými sa riadia, a už vôbec nerozumie dôvodom, prečo prichádzajú a odchádzajú. Hoci človek môže vidieť na vlastné oči, počuť na vlastné uši alebo osobne zažiť všetko, čo sa deje medzi všetkými vecami, aj keď to súvisí s človekom a človek môže podvedome vnímať nezvyčajnosť, pravidelnosť alebo dokonca zvláštnosť rôznych javov, stále nevie nič o úmysloch a myšlienkach Stvoriteľa, ktoré sa skrývajú za všetkým, čo sa deje medzi všetkými vecami. Je v tom mnoho príbehov, mnoho skrytých právd. Pretože človek sa vzdialil od Stvoriteľa a neprijíma skutočnosť, že autorita Stvoriteľa má zvrchovanosť nad všetkým, nikdy nemôže pochopiť všetko a porozumieť všetkému, čo sa deje pod zvrchovanosťou autority Stvoriteľa. Súhrnne vzaté, Božie ovládanie a zvrchovanosť presahujú hranice ľudskej predstavivosti, ľudského poznania, ľudského chápania a toho, čo môže dosiahnuť ľudská veda; sú nad schopnosti stvoreného ľudstva. Niektorí ľudia hovoria: „Ty si nevidel Božiu zvrchovanosť – ako môžeš veriť, že toto všetko je výsledkom Jeho autority?“ Vidieť neznamená nevyhnutne veriť alebo uznať a pochopiť. Odkiaľ teda pochádza viera? Môžem s istotou povedať, že viera pochádza zo stupňa a hĺbky ľudského chápania a zažívania koreňových príčin a reality vecí. Ak veríš, že Boh existuje, ale nedokážeš uznať, nieto ešte vidieť skutočnosť Božej zvrchovanosti a Božieho ovládania všetkých vecí, potom vo svojom srdci nikdy neuznáš, že Boh má tento druh autority a že Božia autorita je jedinečná. Nikdy skutočne neprijmeš Stvoriteľa ako svojho Pána a svojho Boha.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 121

Osud ľudstva a osud vesmíru nemožno oddeliť od zvrchovanosti Stvoriteľa

Všetci ste dospelí. Niektorí z vás sú v strednom veku; niektorí vstúpili do staroby. Od neviery v Boha ste prešli k viere v Neho a od začiatku viery v Boha až k prijatiu Jeho slova a skúsenosti s Jeho dielom. Nakoľko poznáte Božiu zvrchovanosť? Aké poznatky ste získali o ľudskom osude? Môže sa vo vašom živote skutočne všetko vyvinúť presne tak, ako si želáte? Koľko vecí sa počas niekoľkých desaťročí vašej existencie vyvinulo tak, ako ste chceli? Koľko vecí ste nedokázali predvídať? Koľko vecí prišlo ako príjemné prekvapenie? Pri koľkých veciach stále čakáte na výsledok alebo stále nevedomky čakáte na správnu chvíľu, čakáte na vôľu nebies? Koľko vecí vo vás vyvoláva pocit bezmocnosti a bezradnosti, ako ďalej postupovať? Každý je plný očakávaní, pokiaľ ide o jeho osud, a dúfa, že v živote pôjde všetko podľa jeho predstáv, že nebude trpieť núdzou o jedlo ani oblečenie a že jeho prosperita bude veľkolepo rásť. Nikto nechce byť v živote chudobný a bezvýznamný, sužovaný ťažkosťami a neustálymi pohromami. Nič z toho však ľudia nedokážu predvídať ani ovládať. Pre niektorých je minulosť možno len spleťou skúseností. Nikdy sa nedozvedia, aká je vôľa nebies, a ani sa o ňu nezaujímajú. Prežívajú svoj život bezmyšlienkovito ako zvieratá, deň za dňom, nezaujímajú sa o osud ľudstva, či o to, prečo ľudia žijú alebo ako by mali žiť. Takíto ľudia dosiahnu starobu bez toho, aby pochopili ľudský osud, a až do chvíle, keď zomrú, netušia, o čom je život. Títo ľudia sú mŕtvi. Sú to bytosti bez ducha, sú to zvery. Aj keď ľudia vedú život v rámci stvorenia a čerpajú radosť z mnohých spôsobov, ktorými svet uspokojuje ich materiálne potreby, a hoci vidia, že tento materiálny svet neustále napreduje, ich vlastná skúsenosť – to, čo cítia a prežívajú ich srdce a duch – nemá nič spoločné s materiálnymi vecami a nič materiálne nenahradí skúsenosť. Skúsenosť je poznanie hlboko v srdci. Niečo, čo sa nedá vidieť voľným okom. Toto poznanie spočíva v chápaní a vnímaní ľudského života a ľudského osudu. A to človeka často vedie k pochopeniu, že neviditeľný Vládca všetko usporadúva, všetko za človeka ovláda. Uprostred toho všetkého človek nemôže neprijať opatrenia a riadenie osudu; nemôže neprijať cestu, ktorú mu Stvoriteľ vytýčil, Stvoriteľovu zvrchovanosť nad jeho osudom. To je nespochybniteľný fakt. Bez ohľadu na to, aký pohľad a postoj má človek k osudu, nikto túto skutočnosť nemôže zmeniť.

Kam nejaká osoba pôjde, čo bude robiť, s akými ľuďmi alebo situáciami sa stretne, aké veci povie a čo sa stane každý deň – sú to veci, ktoré dokáže predvídať? Dá sa povedať, že ľudia nielenže nedokážu predvídať všetky tieto udalosti, ale o to viac nedokážu ovládať, ako sa veci vyvinú. V každodennom živote ľudí tieto nepredvídateľné veci zďaleka nie sú ničím novým, dejú sa bežne. Výskyt týchto banálnych záležitostí každodenného života a spôsoby a zákony ich vývoja sú pre ľudstvo neustálou pripomienkou: nič, čo sa stane, nie je náhoda. Priebeh vývoja a nevyhnutnosť čohokoľvek, čo sa stane, nemožno zmeniť ľudskou vôľou. Výskyt všetkého, čo sa deje, prináša ľudstvu napomenutie od Stvoriteľa a vysiela posolstvo, že ľudstvo nedokáže ovládať svoje vlastné osudy. Zároveň je to protiúder voči trúfalej ambícii a túžbe ľudstva vziať osud do vlastných rúk. Tento úder je ako silná facka, ktorá znova a znova dopadá na tvár ľudstva a núti ho zamýšľať sa nad tým, kto presne má zvrchovanosť nad jeho osudmi a riadi ich. A keďže jeho ambície a túžby sú neustále rozbíjané a ničené, ľudstvo nemá na výber, ale podvedome sa zmieruje s usporiadaním osudu a prijíma realitu, vôľu neba a zvrchovanosť Stvoriteľa. Od opakujúcich sa banálnych záležitostí každodenného života až po osudy životov ľudstva neexistuje nič, čo by nezjavovalo Stvoriteľovu zvrchovanosť a usporiadania; neexistuje nič, čo by nevysielalo posolstvo, že Stvoriteľovu autoritu nemožno prekonať, čo by nevyjadrovalo večne nemennú pravdu, že autorita Stvoriteľa je najvyššia!

Osudy ľudstva a všetkých vecí sú úzko späté so Stvoriteľovou zvrchovanosťou, neoddeliteľne zviazané so Stvoriteľovým ovládaním a napokon sú neoddeliteľné od Stvoriteľovej autority. V zákonoch všetkých vecí človek chápe Stvoriteľovo ovládanie a Jeho zvrchovanosť, z pravidiel prežitia všetkých vecí vníma Stvoriteľovo riadenie a z ich osudov vyvodzuje spôsoby, akými Stvoriteľ uplatňuje svoju zvrchovanosť a kontrolu nad nimi. V životných cykloch ľudských bytostí a všetkých vecí človek skutočne zažíva Stvoriteľovo ovládanie a opatrenia vo všetkých veciach a živých bytostiach, aby videl, ako toto ovládanie a usporiadanie prekonáva všetky pozemské zákony, pravidlá a inštitúcie, všetky ostatné moci a sily. Preto je ľudstvo nútené uznať, že Stvoriteľovu zvrchovanosť nemôže porušiť žiadna stvorená bytosť, že žiadna sila nemôže vyrušiť ani zmeniť udalosti a veci, ktoré Stvoriteľ predurčil. Podľa týchto božských zákonov a pravidiel žijú a rozmnožujú sa ľudia a všetky veci, generácia za generáciou. Nie je toto skutočným stelesnením Stvoriteľovej autority? Aj keď človek z objektívnych zákonov vidí Stvoriteľovu zvrchovanosť a Jeho predurčenie všetkých udalostí a všetkých vecí, koľko ľudí dokáže pochopiť princíp Stvoriteľovej zvrchovanosti nad všetkými vecami? Koľko ľudí vie skutočne spoznať, uznať, prijať a podriadiť sa Stvoriteľovej zvrchovanosti nad vlastným osudom a Jeho opatreniam vlastného osudu? Kto z tých, čo uverili v skutočnosť Stvoriteľovej zvrchovanosti nad všetkými vecami, skutočne uverí a uzná, že Stvoriteľ diktuje aj osudy ľudských životov? Kto vie naozaj pochopiť skutočnosť, že osud človeka spočíva v dlani Stvoriteľa? Aký postoj by malo ľudstvo zaujať k Stvoriteľovej zvrchovanosti, keď je konfrontované so skutočnosťou, že On riadi a ovláda osud ľudstva? Toto rozhodnutie musí urobiť každá ľudská bytosť, ktorá je teraz postavená pred túto skutočnosť, sama za seba.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 122

Šesť medzníkov v ľudskom živote (Vybrané pasáže)

V priebehu života sa každý človek dostáva do viacerých medzníkov. Sú to najzásadnejšie a najdôležitejšie kroky, ktoré rozhodujú o jeho životnom osude. Teraz nasleduje stručný opis týchto medzníkov, ktorými musí každý človek v priebehu svojho života prejsť.

Prvý medzník: narodenie

Kde sa človek narodí, do akej rodiny, aké je jeho pohlavie, vzhľad a čas jeho narodenia – to sú detaily prvého medzníka života človeka.

Nikto si nemôže vybrať určité detaily tohto medzníka, lebo všetky sú dávno vopred predurčené Stvoriteľom. Vonkajšie prostredie ich nijako neovplyvňuje a žiadne človekom vytvorené faktory nemôžu zmeniť skutočnosti, ktoré vopred určil Stvoriteľ. To, že sa človek narodí, znamená, že Stvoriteľ už naplnil prvý krok osudu, ktorý pre neho pripravil. Keďže všetky tieto detaily už dávno vopred predurčil, nikto nemá moc ktorýkoľvek z nich zmeniť. Nezávisle od ďalšieho osudu človeka sú podmienky jeho narodenia predurčené a zostanú také, aké sú. Nie sú nijako ovplyvnené jeho životným osudom ani nijako neovplyvňujú Stvoriteľovu zvrchovanosť nad jeho životným osudom.

1) Nový život sa rodí z plánov Stvoriteľa

Ktoré detaily prvého medzníka života – miesto narodenia, rodinu, pohlavie, fyzický vzhľad, čas narodenia – si človek môže vybrať? Je samozrejmé, že narodenie je pasívna udalosť. Človek sa narodí nedobrovoľne, na určitom mieste, v určitom čase, do určitej rodiny a s určitým fyzickým vzhľadom. Nedobrovoľne sa stáva členom istej domácnosti, vetvou istého rodokmeňa. V tomto prvom životnom medzníku človek nemá možnosť voľby, ale rodí sa do prostredia, ktoré je pevne dané podľa plánov Stvoriteľa, do konkrétnej rodiny, s konkrétnym pohlavím a vzhľadom a v konkrétnom čase, ktorý je úzko prepojený s priebehom života človeka. Čo môže človek v tomto rozhodujúcom medzníku urobiť? Celkovo možno povedať, že človek si nemôže vybrať ani jeden z detailov týkajúcich sa jeho narodenia. Nebyť Stvoriteľovho ustanovenia vopred a Jeho vedenia, novonarodený človek, ktorý prichádza na tento svet, by nevedel, kam má ísť alebo kde má zostať, nemal by žiadnych príbuzných, nikam by nepatril a nemal by skutočný domov. Vďaka Stvoriteľovým dôkladným usporiadaniam však má kde bývať, má rodičov, miesto, kam patrí, a príbuzných, a tak sa vydáva na svoju cestu životom. Počas tohto procesu sa zhmotnenie nového života určuje podľa plánov Stvoriteľa a všetko, čo bude tento život vlastniť, mu udeľuje Stvoriteľ. Z voľne sa vznášajúceho tela, ktoré nedisponuje ničím, sa postupne stáva človek z mäsa a kostí, viditeľný, hmatateľný, ktorý je jedným z Božích stvorení. Myslí, dýcha a vníma teplo a chlad. Môže sa zúčastňovať na všetkých bežných činnostiach stvorenej bytosti v materiálnom svete. Pritom podstúpi všetko, čo musí stvorená ľudská bytosť v živote zažiť. To, že Stvoriteľ vopred ustanovil narodenie človeka, znamená, že mu dá všetko, čo potrebuje na prežitie. Rovnako narodenie človeka znamená, že dostane od Stvoriteľa všetko potrebné na prežitie a že od tohto okamihu bude žiť v inej forme, zaopatrený Stvoriteľom a podliehajúci Jeho zvrchovanosti.

2) Prečo sa rôzne ľudské bytosti rodia za rôznych okolností

Ľudia si často radi predstavujú, že ak by sa znovu narodili, bolo by to do slávnej rodiny. Ak by boli ženami, vyzerali by ako Snehulienka a všetci by ich milovali, a ak by boli mužmi, boli by rozprávkovým princom, ktorému by nič nechýbalo a celý svet by mu bol naklonený. Často sa nájdu aj takí, ktorí o svojom narodení živia veľa ilúzií a sú s ním veľmi nespokojní, nenávidia svoju rodinu, vzhľad, svoje pohlavie, dokonca čas svojho narodenia. Ľudia však nikdy nepochopia, prečo sa narodili do konkrétnej rodiny alebo prečo vyzerajú práve tak, ako vyzerajú. Nevedia, že bez ohľadu na to, kde sa narodili alebo ako vyzerajú, majú zohrávať rôzne úlohy a plniť rôzne poslania v rámci Stvoriteľovho riadenia a tento účel sa nikdy nezmení. V očiach Stvoriteľa nezáleží na tom, kde sa človek narodí, či je to muž alebo žena, ani na tom, ako vyzerá – to všetko sú dočasné veci. Sú to len drobné znaky a značky v rámci každej fázy Jeho riadenia celého ľudstva. A skutočný konečný osud a výsledok človeka neurčuje jeho narodenie v akejkoľvek konkrétnej fáze, ale poslanie, ktoré v každom živote splní, a Stvoriteľove rozhodnutie o ňom, keď sa Jeho plán riadenia uzavrie.

Hovorí sa, že každá udalosť má svoju príčinu a žiadny účinok nie je bez príčiny. Takže narodenie človeka je nevyhnutne spojené s jeho súčasným aj s jeho predošlým životom. Ak smrťou človeka končí jeho súčasné obdobie života, potom narodenie človeka je začiatkom nového cyklu. Ak starý cyklus predstavuje jeho minulý život, potom nový cyklus prirodzene reprezentuje ten súčasný. Keďže narodenie človeka je spojené s jeho minulým životom ako aj so súčasným životom, z toho vyplýva, že miesto, rodina, pohlavie, vzhľad a ďalšie podobné faktory, ktoré sú spojené s narodením človeka, sú nevyhnutne spojené s jeho minulým a súčasným životom. To znamená, že faktory narodenia človeka nie sú ovplyvnené len jeho predošlým životom, ale sú determinované jeho osudom v súčasnom živote, čo vysvetľuje rozmanitosť rôznych okolností, do ktorých sa ľudia rodia: niektorí sa narodia do chudobných rodín, iní do bohatých. Niektorí pochádzajú z obyčajného rodu, iní majú slávny rodokmeň. Niektorí sa narodia na juhu, iní na severe, niektorí na púšti, iní v úrodných krajinách. Narodenie niektorých ľudí sprevádza jasot, smiech a oslavy, iným prináša slzy, nešťastie a žiaľ. Niektorí sa narodia, aby si ich vážili, iní, aby ich odhodili ako burinu. Niektorí sa rodia s peknými črtami, iní s krivými. Na niektorých je krásny pohľad, iní sú škaredí. Niektorí sa narodia o polnoci, iní pod páľavou poludňajšieho slnka. … Narodenie ľudí všetkých vrstiev je podmienené osudom, ktorý im Stvoriteľ pripravil. Ich narodenie určuje ich osud v súčasnom živote, ako aj úlohy, ktoré budú zohrávať, a poslanie, ktoré budú napĺňať. To všetko podlieha Stvoriteľovej zvrchovanosti, to všetko je Ním predurčené. Nikto nemôže uniknúť svojmu vopred danému údelu, zmeniť svoje narodenie a nikto si nemôže vybrať svoj osud.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 123

Šesť medzníkov v ľudskom živote (Vybrané pasáže)

Druhý medzník: dospievanie

V závislosti od toho, do akej rodiny sa ľudia narodia, vyrastajú v rôznom domácom prostredí a od svojich rodičov dostávajú rôzne lekcie. Tieto faktory určujú podmienky, za ktorých človek dospieva, a dospievanie predstavuje druhý zásadný medzník v živote človeka. Netreba dodávať, že ani v tomto medzníku nemajú ľudia na výber. Aj ten je pevne stanovený, vopred naplánovaný.

1) Stvoriteľ naplánoval fixné podmienky pre dovŕšenie dospelosti každého človeka

Človek si nemôže vybrať ľudí, udalosti alebo veci, ktoré ho počas dospievania formujú a ovplyvňujú. Nemôže si vybrať, aké vedomosti alebo zručnosti získa, aké návyky si vytvorí. Tiež nemôže ovplyvniť, kto sú jeho rodičia a príbuzní a v akom prostredí vyrastá. Jeho vzťahy s ľuďmi, udalosťami a vecami v jeho okolí a to, ako ovplyvňujú jeho vývoj, sú mimo jeho kontroly. Kto teda o týchto veciach rozhoduje? Kto ich usporadúva? Keďže ľudia nemajú v tejto veci na výber, keďže o týchto otázkach nemôžu rozhodovať sami a keďže sa zjavne neformujú prirodzene, je celkom zrejmé, že formovanie všetkých týchto ľudí, udalostí a vecí je v rukách Stvoriteľa. Tak ako Stvoriteľ usporadúva konkrétnu situáciu narodenia každého človeka, takisto, samozrejme, usporadúva aj konkrétne okolnosti, v ktorých každý človek vyrastá. Ak narodenie človeka prináša zmeny osobám, udalostiam a veciam v jeho okolí, potom ich nevyhnutne ovplyvní aj jeho detstvo a dospievanie. Niektorí ľudia sa napríklad narodia do chudobných rodín, ale vyrastajú obklopení bohatstvom. Narodenie iných ľudí prináša ich pôvodne bohatým rodinám úpadok, takže vyrastajú v chudobnom prostredí. Narodenie žiadneho človeka sa neriadi pevným pravidlom a neexistujú žiadne pravidlá ani nevyhnutnosti pre okolnosti, v ktorých niekto vyrastá. Nič z toho nie sú veci, ktoré by si človek mohol vysnívať alebo ich ovládať; sú výsledkom jeho osudu a sú určené jeho osudom. Samozrejme, vo svojej podstate tieto veci určuje to, ako Stvoriteľ vopred ustanovuje osud každého človeka; určuje ich Stvoriteľova zvrchovanosť nad osudom tohto človeka a Jeho usporiadanie tohto osudu.

2) Rôzne okolnosti, za ktorých ľudia vyrastajú, vedú k rozdielnym úlohám

Situáciu narodenia osoby určujú na základnej úrovni prostredie a okolnosti, v ktorých vyrastá, a tie sú takisto výsledkom situácie jeho narodenia. Počas tohto obdobia sa človek začína učiť jazyk a jeho myseľ sa stretáva s mnohými novými vecami a osvojuje si ich, a to je proces, počas ktorého človek neustále rastie. Veci, ktoré človek počuje ušami, vidí očami a absorbuje mysľou, postupne napĺňajú a rozvíjajú jeho vnútorný svet. Ľudia, udalosti a veci, s ktorými prichádza do kontaktu, zdravý rozum, vedomosti a zručnosti, ktoré si osvojí, ako aj spôsoby myslenia, ktoré ho ovplyvňujú, ktoré sa mu vštepujú alebo ho vyučujú, to všetko bude viesť a ovplyvňovať jeho životný osud. Keď človek rastie, jazyk, ktorý sa učí, a myšlienky, ktoré si osvojuje, sú neoddeliteľné od prostredia, ktoré tvoria jeho rodičia a súrodenci, ako aj rôzne osoby, udalosti a veci v jeho okolí. To, ako človek vyrastá, teda určuje prostredie, v ktorom žije, a závisí od osôb, udalostí a vecí, s ktorými počas tohto obdobia prichádza do kontaktu. Keďže okolnosti, v ktorých človek vyrastá, sú ustanovené dlho vopred, prostredie, v ktorom počas tohto procesu žije, je prirodzene tiež vopred ustanovené. Nezávisí od jeho volieb a preferencií, ale od Stvoriteľových plánov, Stvoriteľových dôkladných usporiadaní a Stvoriteľovej zvrchovanosti nad životným osudom človeka. Takže ľudia, s ktorými sa každý človek stretáva v priebehu dospievania, a veci, s ktorými prichádza do kontaktu, sú prirodzene spojené s ovládaniami a opatreniami Stvoriteľa. Ľudia nemôžu predvídať tieto druhy zložitých vzájomných vzťahov, nemôžu ich ovládať ani pochopiť. Okolnosti, v ktorých každý človek vyrastá, zahŕňajú veci a ľudí všetkých druhov – a to vo veľkom počte. Žiadna ľudská bytosť nie je schopná usporiadať alebo ovládať takú obrovskú sieť spojení. Žiadna osoba ani vec okrem Stvoriteľa nemôže mať pod kontrolou vznik, trvanie a zánik všetkých osôb, udalostí a vecí. Práve tieto obrovské siete spojení formujú to, ako každý človek vyrastá v podmienkach vopred ustanovených Stvoriteľom. Vytvárajú rôzne prostredia, v ktorých ľudia vyrastajú, formujú rôzne roly potrebné pre Stvoriteľovo dielo riadenia, a kladú tak pevný a silný základ, aby ľudia hladko plnili svoje poslania.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 124

Šesť medzníkov v ľudskom živote (Vybrané pasáže)

Tretí medzník: nezávislosť

Po tom, čo človek prešiel detstvom a dospievaním, postupne a neodvratne dosiahol dospelosť, nasleduje ďalší krok, v ktorom sa musí úplne odpútať od svojej mladosti, rozlúčiť sa s rodičmi a nastúpiť na cestu nezávislého dospelého človeka. V tomto okamihu sa musí vysporiadať so všetkými ľuďmi, udalosťami a vecami, ktorým musí dospelý človek čeliť, postaviť sa všetkým častiam svojho osudu, ktoré sa čoskoro ukážu. Toto je tretí zlomový bod, ktorým musí človek prejsť.

1) Keď sa človek osamostatní, začne prežívať zvrchovanosť Stvoriteľa

Ak je narodenie a dospievanie človeka „prípravným obdobím“ na jeho životnú cestu, ktoré položí základný kameň jeho osudu, potom je jeho osamostatnenie úvodným otvorením cesty k jeho životnému osudu. Ak sú narodenie a dospievanie človeka bohatstvom, ktoré si nahromadil v rámci prípravy na svoj životný osud, potom osamostatnenie človeka nastáva vtedy, keď začne toto bohatstvo míňať alebo ho zveľaďovať. Keď človek opustí svojich rodičov a osamostatní sa, spoločenské prostredie, ktorému čelí, a rôzne druhy zamestnania a kariéry, s ktorými sa stretáva, to všetko je vopred určené a nemá to nič spoločné s jeho rodičmi. Niektorí ľudia si na vysokej škole vyberú dobrý odbor a po promócii si nakoniec nájdu prestížnu prácu. Dá sa povedať, že na ceste životom majú skvelý štart. Iní sa naučia a osvoja si mnoho rôznych zručností, a predsa nikdy nenájdu prácu, ktorá by im vyhovovala, alebo tú správnu pozíciu, nieto ešte aby si vybudovali vlastnú kariéru. Dá sa povedať, že prvý krok týchto ľudí v živote je poznačený neúspechmi a ťažkými obdobiami, ich vyhliadky sú pochmúrne a životy neisté. Ďalší sa usilovne venujú štúdiu, no len o vlások im unikne každá šanca získať vyššie vzdelanie a zdá sa, že sú odsúdení na to, aby nikdy nedosiahli úspech – dá sa povedať, že už ich úplne prvé nádeje na ceste životom sa rozplynú ako dym. Keďže nevedia, či je cesta pred nimi hladká alebo kamenistá, po prvýkrát pociťujú, aký nepredvídateľný je ľudský osud, a tak čelia životu so zmesou strachu a očakávania. Iní nie sú veľmi vzdelaní, no dokážu písať knihy a dosiahnuť určitú mieru slávy. A ďalší sú takmer úplne negramotní, no dokážu zarábať peniaze podnikaním a vďaka tomu sa uživiť. … To, aké povolanie si človek vyberie, ako si zarába na živobytie, či robí dobré alebo zlé rozhodnutia – majú ľudia v týchto veciach na výber? Sú založené na túžbach a rozhodnutiach ľudí? Väčšina ľudí si želá pracovať menej a zarábať viac, nedrieť na slnku a v daždi, obliekať sa úctyhodne, oslniť všade, kam prídu, byť na vrchole a priniesť česť svojim predkom. Ľudia majú takéto „dokonalé“ želania, ale keď urobia prvý krok na ceste životom, postupne začnú vidieť, aký je ľudský osud nedokonalý, a po prvýkrát si skutočne uvedomia, že hoci človek môže odvážne plánovať do budúcnosti a nespútane prechovávať najrôznejšie sny, nikto nemá schopnosť ani moc svoje vlastné sny uskutočniť, ani schopnosť ovládať svoju vlastnú budúcnosť. Medzi snami človeka a realitou, s ktorou je konfrontovaný, bude vždy priepasť. Veci nikdy nemôžu dopadnúť tak, ako si ich človek predstavuje. Tvárou v tvár takejto realite ľudia nikdy nemôžu nájsť uspokojenie ani naplnenie. Nájdu sa dokonca aj takí ľudia, ktorí sa opakovane snažia vymýšľať najrôznejšie prístupy a skúmať všetky možné cesty a vynakladajú najrôznejšie úsilie a obete kvôli svojmu živobytiu a vyhliadkam, ako aj kvôli zmene svojho osudu. Ale nakoniec, aj keď dokážu svoje sny a túžby prostredníctvom vlastnej tvrdej práce uskutočniť, nikdy nemôžu zmeniť svoj osud. Bez ohľadu na to, ako veľmi bojujú, nikdy nemôžu prekročiť svoj osud. Bez ohľadu na rozdiely v schopnostiach a inteligencii, alebo na to, či majú odhodlanie, sú si ľudia pred osudom všetci rovní. Nerozlišuje sa medzi veľkými a malými, vysoko aj nízko postavenými, vznešenými a prostými. To, akému povolaniu sa človek venuje, čím sa živí a koľko má v živote bohatstva, nezávisí od rodičov, talentu, úsilia či ambícií – závisí to od Stvoriteľovho vopred daného ustanovenia.

2) Odchod od rodičov a skutočný začiatok hrania svojej úlohy v divadle života

Keď človek dosiahne dospelosť, môže opustiť svojich rodičov a ísť vlastnou cestou. A práve vtedy začína skutočne zohrávať svoju vlastnú úlohu, hmla sa rozplynie a jeho životné poslanie sa postupne vyjasní. Človek je síce stále úzko spätý s rodičmi, ale keďže jeho poslanie a životná úloha nemajú s jeho matkou a otcom nič spoločné, toto intímne puto sa v podstate rozpadá, pretože človek sa postupne osamostatní. Z biologického hľadiska ľudia nemôžu zabrániť tomu, aby boli podvedome stále závislí na svojich rodičoch, ale z objektívneho hľadiska, keď raz úplne dospejú, budú žiť úplne oddelene od svojich rodičov a úlohy, ktoré na seba prevezmú, budú plniť nezávisle. Okrem toho, že rodičia dajú človeku život a vychovajú ho, zodpovednosť, ktorú nesú v jeho živote, spočíva len v tom, že mu navonok poskytnú prostredie na dospievanie. To je všetko, pretože na osud každého človeka má vplyv len Stvoriteľovo vopred dané ustanovenie. To, akú bude mať niekto budúcnosť, nemôže ovládať žiadny človek; je to dávno vopred ustanovené a ani jeho rodičia nemôžu jeho osud zmeniť. Pokiaľ ide o osud, každý je nezávislý; každý má svoj vlastný osud. Takže rodičia žiadneho človeka mu vôbec nemôžu zmariť jeho životný osud ani nemôžu urobiť nič, čo by mu pomohlo, pokiaľ ide o úlohu, ktorú v živote zohráva. Dá sa povedať, že bez ohľadu na rodinu, do ktorej je človeku vopred ustanovené narodiť sa, a prostredie, v ktorom vyrastá, tie nie sú ničím iným ako predpokladmi na splnenie jeho životného poslania. V žiadnom prípade neurčujú životný osud človeka ani druh osudu, v rámci ktorého človek plní svoje poslanie. Žiadni rodičia teda nemôžu človeku pomôcť pri plnení jeho životného poslania ani žiadny príbuzný mu nemôže pomôcť splniť jeho životnú úlohu. To, ako človek dokončí svoje poslanie a v akom životnom prostredí prevezme svoju úlohu, závisí výlučne od jeho životného osudu. Inými slovami, žiadne objektívne podmienky nemôžu ovplyvniť poslanie žiadneho človeka tak, ako ho vopred ustanovil Stvoriteľ. Každý dosiahne dospelosť v konkrétnom prostredí, v ktorom vyrastá; potom sa krok za krokom vydáva na svoju vlastnú životnú cestu a napĺňa osud, ktorý pre neho zariadil Stvoriteľ. Prirodzene a automaticky vstupuje do obrovského mora ľudstva a zaujíma svoje miesto v živote, a pre Stvoriteľovo vopred dané ustanovenie a Jeho zvrchovanosť si začína plniť svoje zodpovednosti ako stvorená bytosť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 125

Šesť medzníkov v ľudskom živote (Vybrané pasáže)

Štvrtý medzník: manželstvo

S pribúdajúcim vekom a dospievaním sa človek čoraz viac vzďaľuje od svojich rodičov a prostredia, v ktorom sa narodil a vyrastal, a namiesto toho začína hľadať svoj životný smer a sledovať svoje vlastné životné ciele odlišným spôsobom ako jeho rodičia. Počas tejto doby už človek nepotrebuje rodičov, ale skôr partnera, s ktorým môže stráviť svoj život, teda manželského partnera, osobu, s ktorou je jeho osud úzko prepojený. Prvou významnou životnou udalosťou po osamostatnení sa je teda manželstvo predstavujúce štvrtý medzník v ľudskom živote, ktorým musí človek prejsť.

1) Individuálna voľba do manželstva nevstupuje

Manželstvo je v živote každého človeka významnou udalosťou. Je to čas, keď človek začína skutočne preberať rôzne zodpovednosti a postupne plní rôzne poslania. Ľudia prechovávajú o manželstve veľa fantázií predtým, ako ho sami zažijú, a všetky vykresľujú veľmi pekný obraz. Ženy si predstavujú, že ich polovička bude rozprávkový princ, a muži si predstavujú, že sa oženia s rozprávkovou princeznou. Tieto fantázie ukazujú, že každý človek má svoj vlastný súbor požadovaných štandardov, pokiaľ ide o manželstvo. Hoci v tomto zlom veku všetky druhy informácií neustále vštepujú ľuďom na manželstvo rôzne skreslené názory, v dôsledku čoho naň majú stále vyššie nároky a zaťažujú sa voči nemu emocionálnymi bremenami a zvláštnymi postojmi, každý, kto vstúpil do manželstva, vie, že nie je vecou individuálnej voľby-bez ohľadu na to, ako ho človek chápe a aký má k nemu postoj.

Človek v živote stretne veľa ľudí, ale nikto nevie, kto nakoniec bude jeho manželským partnerom. Hoci má každý na tému manželstva vlastné názory a predstavy, nikto nedokáže predvídať, kto sa nakoniec skutočne stane jeho polovičkou, a samotní ľudia v tom nemajú žiadne slovo. Keď stretneš niekoho, kto sa ti páči, môžeš sa o tohto človeka usilovať; ale o tom, či má o teba záujem, a či sa stane tvojím partnerom, nerozhoduješ ty. Ten, kto sa ti páči, nemusí byť ten, s kým stráviš život. Skôr sa môže stať, že si to ani neuvedomíš, a do života ti vstúpi niekto, koho by si nikdy nečakal, a stane sa tvojím partnerom, najdôležitejšou súčasťou tvojho osudu, tvojou polovičkou, ktorej osud je neoddeliteľne spätý s tým tvojím. A tak, hoci je na svete nespočetné množstvo manželstiev, každé je iné: niektoré sú sklamaním, iné sú nádherné; niektoré spájajú Východ a Západ, iné Sever a Juh; niektoré tvoria ideálne páry, v iných majú partneri rovnaké spoločenské postavenie; niektoré sú plné blaženosti, iné plné tragédie; niektoré vzbudzujú obdiv a závisť iných, iné ľudí mätú a vyvolávajú opovrhnutie; niektoré sú plné radosti, iné prinášajú nekonečné slzy a zúfalstvo… V týchto nespočetných druhoch manželstiev ľudia prejavujú vernosť a večný, neochvejný záväzok voči manželstvu; prejavujú veľkú starostlivosť, pevnú náklonnosť a odhodlanie zostať so svojím partnerom v dobrom aj zlom; prejavujú bezmocnosť a nepochopenie; dopúšťajú sa zrady a dokonca aj nepriateľstva. Či už samotné manželstvo prináša šťastie alebo bolesť, poslanie každého v manželstve, ktoré vopred ustanovil Stvoriteľ, sa nemení – toto poslanie musí každý splniť. A nemení sa ani osud každého človeka, ktorý stojí za každým manželstvom; Stvoriteľ ho ustanovil dlho vopred.

2) Manželstvo sa rodí z osudu oboch partnerov

Manželstvo je dôležitým medzníkom v živote človeka. Vzniká ako výsledok jeho osudu v živote a je dôležitou súčasťou tohto osudu. Nie je založené na nikoho individuálnej vôli alebo preferenciách a nie je ovplyvnené žiadnymi vonkajšími faktormi, ale je absolútne určené osudmi dvoch ľudí, Stvoriteľovým predurčením a opatreniami pre osudy oboch partnerov. Navonok manželstvo existuje preto, aby sa ľudia mohli rozmnožovať, ale v skutočnosti je manželstvo len obradom na splnenie vlastného poslania. V manželstve ľudia nezohrávajú len rolu tých, ktorí vychovávajú ďalšiu generáciu; preberajú na seba všetky roly, ktoré slúžia na udržanie manželstva, ako aj príslušné poslania, ktoré by mali splniť. Keďže narodenie človeka má vplyv na zmeny, ktorými prechádzajú ľudia, udalosti a veci, ktoré ho obklopujú, aj manželstvo nevyhnutne ovplyvní týchto ľudí, udalosti a veci, a navyše ich všetkých rôznymi spôsobmi premení.

Keď sa človek stane nezávislým, začne kráčať po svojej vlastnej životnej ceste, a tá ho krok za krokom vedie k osobám, udalostiam a veciam, ktoré súvisia s jeho manželstvom. Zároveň sa krok za krokom približuje k tým istým osobám, udalostiam a veciam jeho budúci manželský partner. Pod Stvoriteľovou zvrchovanosťou dvaja nepríbuzní ľudia postupne – vďaka svojim prepojeným osudom – vstupujú do jedného manželstva a zázračne sa stávajú rodinou: „dvoma pasažiermi na jednej lodi“. Takže keď človek vstúpi do manželstva, jeho životná cesta ovplyvní a zahrnie jeho polovičku, zatiaľ čo životná cesta jeho polovičky ovplyvní a zahrnie jeho vlastný životný osud. Inými slovami, osudy ľudí sú vzájomne prepojené a nikto nemôže splniť svoje poslanie v živote alebo zohrať svoju rolu skutočne nezávisle od ostatných. Narodenie človeka má vplyv na obrovskú sieť vzťahov. Detstvo a dospievanie tiež zahŕňajú zložitú sieť vzťahov. Podobne aj manželstvo nevyhnutne existuje a funguje v rámci rozsiahlej a zložitej siete ľudských vzťahov, ktorá zahŕňa každého člena tejto siete a ovplyvňuje osud každého, kto je jej súčasťou. Manželstvo nie je výsledkom rodiny človeka, prostredia, v ktorom vyrastal, jeho výzoru, veku, kvality, talentov ani iných faktorov. Skôr je výsledkom spoločného poslania a s ním spojeného osudu. Toto je pôvod manželstva, ktoré vzniká v rámci ľudského osudu, ktorý zariadil a ovláda Stvoriteľ.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 126

Šesť medzníkov v ľudskom živote (Vybrané pasáže)

Piaty medzník: potomstvo

Po sobáši človek začína vychovávať ďalšiu generáciu. Nikto nemôže rozhodnúť o tom, koľko a aké deti bude mať. Aj to je dané osudom človeka, ktorý mu predurčil Stvoriteľ. Toto je piaty medzník, ktorý musí človek absolvovať.

Ak sa niekto narodí, aby plnil rolu niekoho dieťaťa, potom vychováva ďalšiu generáciu, aby si plnil rolu rodiča. Táto zmena rolí umožňuje človeku prežívať rôzne fázy života z rôznych perspektív. Dáva mu aj rôzne druhy životných skúseností, prostredníctvom ktorých spoznáva na vlastnej koži Stvoriteľovu zvrchovanosť, ktorá sa vždy vykonáva rovnakým spôsobom, a prostredníctvom ktorých zažíva to, že nikto nemôže presiahnuť alebo zmeniť Stvoriteľovo ustanovenie vopred.

1) Človek nemá kontrolu nad tým, čo vyrastie z jeho potomkov

Narodenie, dospievanie a manželstvo prinášajú rôzne druhy a stupne sklamania. Niektorí ľudia sú nespokojní so svojou rodinou alebo s vlastným fyzickým vzhľadom, nemajú radi svojich rodičov, majú odpor k prostrediu, v ktorom vyrastali, alebo sa naň sťažujú. A pre väčšinu ľudí je manželstvo spomedzi všetkých týchto sklamaní tým najväčším. Bez ohľadu na to, ako veľmi je človek nespokojný so svojím narodením, dospievaním alebo manželstvom, každý, kto týmito vecami prešiel, vie, že si nemôže vybrať, kde a kedy sa narodí, ako vyzerá, kto sú jeho rodičia a kto bude jeho manželom či manželkou, ale môže len prijať vôľu neba. Keď však príde čas, aby ľudia vychovávali ďalšiu generáciu, premietajú všetky túžby, ktoré sa im v prvej polovici života nepodarilo naplniť, do svojich potomkov v nádeji, že im vynahradia všetky sklamania z prvej polovice ich vlastného života. Ľudia sa preto oddávajú rôznym ilúziám o svojich deťoch: že z ich dcér vyrastú úžasné krásavice a z ich synov šarmantní gentlemani; že ich dcéry budú vzdelané a talentované a ich synovia vynikajúci študenti a športovci; že ich dcéry budú jemné, cnostné a rozumné a ich synovia inteligentní, šikovní a citliví. Dúfajú, že ich potomkovia, či už dcéry alebo synovia, budú rešpektovať starších, budú ohľaduplní k rodičom, všetci ich budú milovať a chváliť… V tomto bode sa nanovo prebudí nádej na život a v ľudských srdciach sa rozhoria nové vášne. Ľudia vedia, že im v tomto živote chýba schopnosť a nič nedosiahli, že už nebudú mať ďalšiu príležitosť ani šancu vyniknúť z davu a že im nezostáva nič iné, len prijať svoj osud. A tak všetky svoje nádeje, svoje neuskutočnené túžby a ašpirácie premietajú do ďalšej generácie, dúfajúc, že ich deti im pomôžu dosiahnuť ich sny a uskutočniť ich túžby; že ich dcéry a synovia prinesú slávu rodinnému menu, získajú popredné postavenie, prípadne zbohatnú alebo sa preslávia. Stručne povedané, chcú svoje deti vidieť vzlietnuť do veľkých výšin. Plány a predstavy ľudí sú dokonalé. Nevedia azda, že o počte detí, ich vzhľade, schopnostiach a tak ďalej nerozhodujú oni, a že osudy ich detí už vôbec nie sú v ich rukách? Ľudia nie sú pánmi svojho osudu a predsa dúfajú, že zmenia osudy mladšej generácie. Nemôžu uniknúť vlastnému osudu, a predsa sa snažia manipulovať s osudmi svojich synov a dcér. Nepreceňujú sa? Nie je to ľudská hlúposť a nevedomosť? Ľudia pre svoje deti vynaložia veľké úsilie, ale nakoniec o tom, koľko potomkov budú mať a akí títo potomkovia budú, nerozhodujú ich plány a túžby. Niektorí ľudia sú bez peňazí, ale splodia veľa detí. Niektorí sú bohatí, ale nemajú ani jedno. Niektorí chcú dcéru, ale je im to odopreté, a iní chcú syna, ale nedokážu ho splodiť. Pre niektorých sú deti požehnaním, pre iných prekliatím. Niektoré páry sú inteligentné, ale rodia zaostalé deti. Niektorí rodičia sú pracovití a čestní, ale deti, ktoré vychovávajú, sú lenivé. Niektorí rodičia sú láskaví a spravodliví, ale z ich detí sa stanú zákerní a zlomyseľní ľudia. Niektorí rodičia sú duševne a telesne zdraví, ale narodia sa im postihnuté deti. Niektorí sú zas obyčajní a neúspešní, ale majú deti, ktoré dosiahnu veľké úspechy. A niektorí majú nízke postavenie, ale ich deti sa vypracujú na významné osobnosti…

2) Po výchove ďalšej generácie ľudia získajú nové pochopenie osudu

Väčšina ľudí, ktorí vstupujú do manželstva, tak robí okolo tridsiateho roku života, teda v období, keď človek ešte vôbec nerozumie ľudskému osudu. Keď však ľudia začnú vychovávať deti a ich potomkovia rastú, sledujú, ako nová generácia znova prežíva život a všetky skúsenosti predchádzajúcej generácie. A keď vidia, ako sa v nich odráža ich vlastná minulosť, uvedomujú si, že cesta, ktorou kráča mladšia generácia, sa rovnako ako ich vlastná nedá naplánovať ani vybrať. Tvárou v tvár tejto skutočnosti im nezostáva nič iné, len pripustiť, že osud každého človeka je predurčený, a bez toho, aby si to celkom uvedomovali, postupne zanechávajú svoje vlastné túžby a vášne v ich srdciach sa rozpŕchnu a vyhasnú… Ľudia, ktorí v podstate už prešli dôležitými životnými míľnikmi, v tomto období nadobudli nové chápanie života, osvojili si nový postoj. Čo všetko môže človek v tomto veku očakávať od budúcnosti a na aké vyhliadky sa môže tešiť? Ktorá päťdesiatročná žena ešte sníva o krásnom princovi? Ktorý päťdesiatročný muž ešte stále hľadá svoju Snehulienku? Ktorá žena v strednom veku ešte stále dúfa, že sa zo škaredého káčatka stane labuť? Má väčšina starších mužov rovnaký zápal pre kariéru ako mladí muži? Celkovo možno povedať, že bez ohľadu na to, či ide o muža alebo ženu, každý, kto sa dožije tohto veku, má pravdepodobne relatívne racionálny a praktický postoj k manželstvu, rodine a deťom. Takýto človek už v podstate nemá na výber, nemá žiadnu chuť vzdorovať osudu. Čo sa týka ľudskej skúsenosti, len čo človek dosiahne tento vek, prirodzene si vytvorí určitý postoj: „Človek musí prijať svoj osud. Jeho deti majú vlastný osud. Ľudský osud určuje nebo.“ Väčšina ľudí, ktorí nechápu pravdu, po tom, čo prežili všetky peripetie, frustrácie a ťažkosti tohto sveta, zhrnú svoj pohľad na ľudský život do troch slov: „To je osud!“ Hoci táto veta vystihuje to, ako svetskí ľudia chápu ľudský osud a záver, ku ktorému dospeli, a hoci vyjadruje bezmocnosť ľudstva a možno ju označiť za ráznu a presnú, je na míle vzdialená od pochopenia Stvoriteľovej zvrchovanosti a jednoducho nemôže nahradiť poznanie Stvoriteľovej autority.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 127

Viera v osud nemôže nahradiť poznanie Stvoriteľovej zvrchovanosti

Po mnohých rokoch nasledovania Boha, existuje nejaký zásadný rozdiel medzi vaším poznaním osudu a poznaním svetských ľudí? Skutočne ste pochopili Stvoriteľovo predurčenie a naozaj ste spoznali Jeho zvrchovanosť? Niektorí ľudia dôkladne a do hĺbky chápu slovné spojenie „to je osud“, ale ani prinajmenšom neveria v Božiu zvrchovanosť. Neveria, že ľudský osud usporadúva a ovláda Boh, a nie sú ochotní podriadiť sa Božej zvrchovanosti. Takíto ľudia sú akoby unášaní oceánom, zmietajú sa vo vlnách, unáša ich prúd a nemajú inú možnosť ako pasívne čakať a zmieriť sa so svojím osudom. Napriek tomu neprijímajú, že ľudský osud podlieha Božej zvrchovanosti. Nemôžu z vlastnej iniciatívy spoznať Božiu zvrchovanosť, a tak dosiahnuť poznanie Božej autority, podriadiť sa Božiemu ovládaniu a opatreniam, prestať vzdorovať osudu a žiť v Božej starostlivosti, pod Božou ochranou a vedením. Inými slovami, prijať osud nie je to isté ako podriadiť sa zvrchovanosti Stvoriteľa. Viera v osud neznamená, že človek prijíma, uznáva a pozná zvrchovanosť Stvoriteľa. Viera v osud je len uznaním jeho existencie a jeho vonkajších prejavov. Je to niečo iné ako poznanie toho, ako Stvoriteľ riadi osud ľudstva, ako uznanie, že Stvoriteľ je zdrojom nadvlády nad osudmi všetkých vecí, a určite je to na míle vzdialené od podriadenia sa Stvoriteľovmu ovládaniu a opatreniam pre osud ľudstva. Predpokladajme, že človek verí len v osud, a dokonca ho hlboko pociťuje, ale nie je preto schopný poznať a uznať Stvoriteľovu zvrchovanosť nad osudmi ľudstva, podriadiť sa jej a prijať ju. V tom prípade bude jeho život tragédiou; stále bude tento život žiť v márnosti – všetko to vyjde nazmar. Zostane neschopným poddať sa Stvoriteľovej nadvláde, stať sa stvorenou ľudskou bytosťou v pravom zmysle slova a získať Stvoriteľovo uznanie. Človek, ktorý skutočne pozná a zažíva Stvoriteľovu zvrchovanosť, by mal byť v pozitívnom stave, nie v negatívnom alebo rezignovanom stave. Skôr naopak, uznávajúc, že všetko je predurčené, v srdci má tiež presnú definíciu života a osudu: Celý život človeka podlieha zvrchovanosti Stvoriteľa. Keď sa človek obzrie späť na cestu, po ktorej kráčal, a spomenie si na každú etapu svojho života, uvidí, že na každom kroku – či už bola jeho cesta namáhavá alebo bezproblémová – Boh ho viedol a robil preňho usporiadania, že to bolo dôkladné Božie plánovanie, ako aj Jeho starostlivé usporiadania, ktoré ho nevedomky priviedli k dnešnému dňu, keď je schopný prijať Stvoriteľovu zvrchovanosť a Jeho spásu. To je tým najväčším požehnaním v živote človeka! Ak má človek negatívny postoj k osudu, dokazuje to, že odporuje všetkému, čo pre neho Boh usporiadal, že nemá podriadený postoj. Ak má niekto pozitívny postoj k Božej zvrchovanosti nad ľudským osudom, potom keď sa pozrie späť na cestu, ktorou kráčal, keď skutočne zažije Božiu zvrchovanosť, bude úprimnejšie túžiť podriadiť sa všetkému, čo Boh usporiadal, a bude mať viac odhodlania a viery dovoliť Bohu, aby ovládal jeho osud, a nebude Mu viac vzdorovať. Vidia totiž, že keď ľudia nevedia, o čom je osud, alebo nechápu Božiu zvrchovanosť, len svojhlavo zápolia a potácajú sa v hmle a tá cesta je príliš namáhavá a spôsobuje priveľký zármutok. Keď si teda ľudia uvedomia, že Boh je zvrchovaný nad ľudským osudom, tí múdri sa rozhodnú spoznať a prijať Božiu zvrchovanosť a dajú zbohom bolestným dňom „snahy vybudovať si dobrý život vlastnými rukami“ namiesto toho, aby ďalej bojovali proti osudu a usilovali sa o svoje takzvané životné ciele po svojom. Keď je človek bez Boha, keď Ho nedokáže vidieť a keď nedokáže skutočne a jasne spoznať Božiu zvrchovanosť, každý deň je bezvýznamný, bezcenný a neopísateľne bolestný. Bez ohľadu na to, kde sa človek nachádza a akú má prácu, jeho prostriedky na prežitie a ciele, o ktoré sa usiluje, mu neprinášajú nič iné ako nekonečný zármutok a bolesť, ktorú je ťažké prekonať, čo sú skúsenosti, na ktoré sa neznesie spätne pozrieť. Iba prijatím Stvoriteľovej zvrchovanosti, podriadením sa Jeho ovládaniu a usporiadaniam a usilovaním sa o dosiahnutie pravého ľudského života sa človek môže postupne oslobodiť od všetkého zármutku a bolesti a postupne sa zbaviť všetkej prázdnoty ľudského života.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 128

Len tí, ktorí sa podriadia zvrchovanosti Stvoriteľa, môžu dosiahnuť skutočnú slobodu

Keďže človek nepozná Božie ovládanie a Božiu zvrchovanosť, vždy čelí osudu so spurnou náladou a vzdorovitým postojom, a stále sa chce vymaniť spod Božej autority, oslobodiť sa spod Božej zvrchovanosti aj od usporiadaní osudu. Opovážlivo dúfa, že sa mu podarí zmeniť súčasné okolnosti a svoj osud. Nikdy sa mu to však nepodarí a na každom kroku naráža na prekážky. Tento boj, odohrávajúci sa hlboko v jeho duši, mu spôsobuje bolesť; táto bolesť sa mu zarezáva do kostí a zároveň vedie k tomu, že mrhá svojím životom. Čo je príčinou tejto bolesti? Je príčinou Božia zvrchovanosť alebo zlý osud? Zjavne ani jedno, ani druhé nie je pravda. V konečnom dôsledku ju spôsobuje to, akou cestou sa človek uberá a akým spôsobom sa rozhodne žiť svoj život. Niektorí tieto veci možno nezažili. Ale keď skutočne spoznáš a uznáš, že Boh má zvrchovanosť nad ľudským osudom, keď skutočne pochopíš, že všetko, nad čím má Boh zvrchovanosť a čo pre teba zariaďuje, je pre teba veľkým prínosom a ochranou, potom pocítiš, ako sa tvoja bolesť postupne zmierňuje a celá tvoja bytosť sa postupne uvoľní, stane sa slobodná a oslobodená. Súdiac podľa stavu väčšiny ľudí, sa objektívne nedokážu naozaj vyrovnať s praktickou hodnotou a významom Stvoriteľovej zvrchovanosti nad ľudským osudom, hoci na subjektívnej úrovni nechcú žiť ako doteraz a chcú úľavu od bolesti. Z objektívneho hľadiska nedokážu skutočne uznať Stvoriteľovu zvrchovanosť a podriadiť sa jej, a ešte menej vedia, ako hľadať a prijať Stvoriteľovo riadenie a opatrenia. Ak teda človek nedokáže skutočne spoznať skutočnosť, že Stvoriteľ má zvrchovanosť nad jeho osudom a nad jeho všetkým, a nedokáže sa skutočne podriadiť nadvláde Stvoriteľa, potom preňho bude veľmi ťažké nenechať sa poháňať a spútavať myšlienkou, že osud človeka je v jeho vlastných rukách. Bude preňho veľmi ťažké oslobodiť sa od bolesti, ktorú prináša jeho intenzívny boj proti osudu a Stvoriteľovej autorite – samozrejme, bude preňho tiež veľmi ťažké stať sa skutočne oslobodeným a slobodným, stať sa človekom, ktorý uctieva Boha. Existuje veľmi jednoduchý spôsob, ako sa z tohto stavu oslobodiť – a to rozlúčiť sa s predchádzajúcim spôsobom života, dať zbohom predchádzajúcim životným cieľom, vyhodnotiť a rozobrať svoj predchádzajúci spôsob života, pohľad na život, úsilia, túžby a ašpirácie, a potom ich porovnať s Božími úmyslami a požiadavkami voči človeku a pozrieť sa na to, či sú ktorékoľvek z nich v súlade s Božími úmyslami, či sú ktorékoľvek z nich v súlade s Božími požiadavkami, či ktorékoľvek z nich prinášajú správne životné hodnoty, či ktorékoľvek z nich umožnia človeku žiť s čoraz väčším porozumením pravde, s ľudskou prirodzenosťou a podobou ľudskej bytosti. Keď budeš opakovane skúmať a pozorne rozoberať rôzne ciele, o ktoré sa ľudstvo v živote usiluje, a jeho rôzne spôsoby života, zistíš, že ani jeden z nich nie je v súlade s pôvodným úmyslom Stvoriteľa, s ktorým stvoril ľudstvo, že všetky odvádzajú človeka od Stvoriteľovej zvrchovanosti a starostlivosti a že sú to všetko pasce, ktoré spôsobujú, že človek sa stáva zvrhlým, a vedú ho do pekla. Keď to rozpoznáš, to, čo by si mal urobiť, je zriecť sa svojho starého pohľadu na život, držať sa ďaleko od rôznych pascí, nechať Boha, aby prevzal opraty tvojho života a usporiadal ho, snažiť len podriadiť sa Božiemu ovládaniu a vedeniu bez toho, aby si si sám vyberal, a stať sa človekom, ktorý uctieva Boha. Znie to jednoducho, ale je to ťažké urobiť. Niektorí ľudia to dokážu zniesť, iní zasa nie. Niektorí chcú poslúchať, iní nie. Tým, ktorí sú neochotní, chýba túžba a odhodlanie. Jasne si uvedomujú Božiu zvrchovanosť, dobre vedia, že Boh je ten, kto plánuje a usporadúva ľudský osud, a predsa stále vzdorujú a bojujú a nie sú pripravení zveriť svoj osud do Božích rúk a podriadiť sa Božej zvrchovanosti. Navyše stále odmietajú Božie riadenie a opatrenia. A tak budú vždy existovať ľudia, ktorí sa chcú na vlastnej koži presvedčiť, čo dokážu. Chcú vlastnoručne zmeniť svoj osud alebo dosiahnuť šťastie vlastnou silou, aby zistili, či dokážu prekročiť hranice Božej autority a prevýšiť Božiu zvrchovanosť. Tragédia človeka nespočíva v tom, že sa usiluje o šťastný život, že sa ženie za slávou a ziskom alebo že zápasí s vlastným osudom uprostred hmly, ale v tom, že po tom, čo uvidel existenciu Stvoriteľa a spoznal skutočnosť, že Stvoriteľ je zvrchovaný nad ľudským osudom, stále sa nedokáže obrátiť z nesprávnej cesty a vytiahnuť nohy z bahna, ale zatvrdzuje svoje srdce a zotrváva tvrdohlavo vo svojich zblúdených cestách. Radšej bude ďalej bojovať v bahne, tvrdohlavo zápasiť so Stvoriteľovou zvrchovanosťou, vzdorovať jej až do konca, a to všetko bez najmenšieho postoja ľútosti. Až keď leží zničený a krváca, rozhodne sa konečne vzdať a obrátiť sa. To je pravá tragédia človeka. Preto hovorím, že tí, ktorí sa rozhodnú podriadiť, sú múdri, zatiaľ čo tí, ktorí sa rozhodnú odtrhnúť sa, sú hlúpi a tvrdohlaví.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 129

Šesť medzníkov v ľudskom živote (Vybrané pasáže)

Šiesty medzník: smrť

Po toľkom zhone, frustráciách a sklamaniach, po mnohých radostiach a strastiach, vzostupoch a pádoch, mnohých nezabudnuteľných rokoch, po pozorovaní striedania ročných období človek bez toho, aby si to všimol, prejde dôležitými životnými medzníkmi a v okamihu sa ocitne na sklonku života. Stopy času sa otláčajú na celom tele: človek už nedokáže stáť vzpriamene, jeho vlasy sa zmenia z tmavých na biele, kým oči, ktoré boli kedysi bystré a jasné, sa zmenia na matné a zastreté a hladká, pružná pokožka zvráskavie a vytvoria sa na nej škvrny. Sluch človeka zoslabne, zuby sa mu uvoľnia a vypadnú, jeho reakcie sa spomalia, pohyby ustrnú… V tomto okamihu sa človek definitívne rozlúči s vášnivými rokmi svojej mladosti a vstúpi do súmraku svojho života – staroby. Potom sa stretne so smrťou, posledným medzníkom v ľudskom živote.

1) Len Stvoriteľ má moc nad životom a smrťou človeka

Ak bolo narodenie človeka predurčené jeho predchádzajúcim životom, potom jeho smrť znamená koniec tohto osudu. Ak je narodenie človeka začiatkom jeho poslania v tomto živote, potom jeho smrť znamená koniec tohto poslania. Keďže Stvoriteľ stanovil pevný súbor okolností pre narodenie každého človeka, je isté, že usporiadal aj pevný súbor okolností pre jeho smrť. Inak povedané, nikto sa nenarodí náhodou, nikoho smrť nie je náhla a narodenie aj smrť sú nevyhnutne spojené s predošlými a súčasnými životmi človeka. Aké sú okolnosti narodenia človeka a aké sú okolnosti jeho smrti – to súvisí s predurčením Stvoriteľa. Je to osud človeka, jeho údel. Keďže existuje mnoho vysvetlení pre narodenie človeka, musia nevyhnutne existovať aj rôzne osobitné okolnosti pre jeho smrť. Takto vznikli medzi ľuďmi rôzne dĺžky života a rôzne spôsoby a časy smrti ľudí. Niektorí ľudia sú silní a zdraví, ale zomierajú mladí; iní sú slabí a chorľaví, ale dožívajú sa vysokého veku a skonajú pokojne. Niektorí zomierajú neprirodzenou smrťou, iní prirodzenou. Niektorí zomrú ďaleko od domova, iní naposledy zatvoria oči so svojimi blízkymi po svojom boku. Niektorí ľudia umierajú vo vzduchu, iní pod zemou. Niektorí sa utopia vo vode, iní zahynú pri pohromách. Niektorí zomrú ráno, iní v noci. … Každý chce vznešené narodenie, znamenitý život a slávnu smrť, ale nikto nemôže prekonať svoj vlastný osud, nikto nemôže uniknúť Stvoriteľovej zvrchovanosti. Taký je ľudský osud. Ľudia si môžu robiť všetky druhy plánov pre svoju budúcnosť, ale nikto si nemôže naplánovať, ako sa narodí, ani spôsob a čas svojho odchodu z tohto sveta. Hoci sa všetci ľudia všemožne snažia vyhnúť príchodu smrti a odporovať mu, smrť sa predsa len potichu blíži bez toho, aby o tom vedeli. Nikto nevie, kedy a ako zahynie, a už vôbec nie, kde sa to stane. Je jasné, že najvyššiu moc nad svojím životom a smrťou nemá v rukách samotný človek ani žiadna živá bytosť v prírodnom svete, ale Stvoriteľ, ktorý má jedinečnú autoritu. Život a smrť ľudstva nie sú produktom nejakého zákona prírodného sveta, ale výsledkom zvrchovanosti autority Stvoriteľa.

2) Toho, kto nepozná zvrchovanosť Stvoriteľa, bude prenasledovať strach zo smrti

Keď človek vstúpi do staroby, výzva, pred ktorou stojí, nespočíva v zabezpečení rodiny alebo naplnení veľkých životných ambícií, ale v tom, ako sa rozlúčiť so svojím životom, ako sa vyrovnať s koncom svojho života a ako dať bodku na koniec vety svojho života. Hoci sa navonok zdá, že ľudia smrti nevenujú veľkú pozornosť, nikto sa nemôže vyhnúť skúmaniu tejto témy, pretože nikto nevie, či sa na druhej strane smrti nachádza iný svet. Svet, ktorý ľudia nemôžu vnímať ani cítiť, o ktorom nič nevedia. To spôsobuje, že ľudia sa boja postaviť sa smrti tvárou v tvár, boja sa jej čeliť tak, ako by mali, a namiesto toho robia všetko pre to, aby sa tejto téme vyhli. Preto to každého človeka napĺňa strachom zo smrti a pridáva tejto nevyhnutnej skutočnosti života závoj tajomstva, ktorý vrhá na srdce každého človeka trvalý tieň.

Keď človek cíti, že jeho telo chradne a že sa blíži smrť, pociťuje neurčitú hrôzu, nevýslovný strach. Strach zo smrti spôsobuje, že sa človek cíti stále osamelejší a bezmocnejší, a v tej chvíli sa sám seba pýta: Odkiaľ sa vzal človek? Kam smeruje? Takto človek zomiera, keď jeho život prebehne okolo neho? Je toto obdobie koncom ľudského života? Aký má napokon život zmysel? A akú má hodnotu? Je o sláve a bohatstve? O založení rodiny? … Bez ohľadu na to, či človek premýšľa o týchto konkrétnych otázkach a ako veľmi sa bojí smrti, v hĺbke srdca každého človeka je vždy túžba skúmať tajomstvá, pocit nepochopenia života a do toho sa mieša pocit sentimentality voči svetu a nechuť odísť. Azda nikto nedokáže jasne vyjadriť, čoho sa bojí, čo hľadá, prečo je precitlivený a čo sa zdráha opustiť…

Pre strach zo smrti majú ľudia veľa starostí a pre strach zo smrti majú i veľa toho, čoho sa nevedia vzdať. Keď už majú zomrieť, niektorí sa trápia kvôli tomu či onomu. Robia si starosti o svoje deti, blízkych a majetok, akoby tým, že si budú robiť starosti, mohli vymazať utrpenie a strach, ktoré smrť prináša, akoby udržiavaním akejsi blízkosti so živými mohli uniknúť bezmocnosti a osamelosti, ktoré smrť sprevádzajú. V hĺbke ľudského srdca sa skrýva neznámy strach, strach z rozlúčky s milovanými, z toho, že už nikdy neuvidia modrú oblohu, že už nikdy neuvidia materiálny svet. Osamelá duša, zvyknutá na spoločnosť svojich blízkych, nechce pustiť ich zovretie a odísť úplne sama do sveta, ktorý je cudzí a neznámy.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 130

Človek, ktorý strávi život hľadaním slávy a bohatstva je tvárou v tvár smrti bezradný

Vďaka Stvoriteľovej zvrchovanosti a vopred danému ustanoveniu získava osamelá duša, ktorá začala úplne bez ničoho, rodičov a rodinu, šancu stať sa členom ľudskej rasy a šancu zažiť ľudský život a putovať ľudským svetom; získava tiež šancu zažiť Stvoriteľovu zvrchovanosť, spoznať zázraky Stvoriteľovho stvorenia, ba čo viac, šancu spoznať Stvoriteľovu autoritu a poddať sa jej. Väčšina ľudí sa však skutočne nechopí tejto vzácnej a prchavej príležitosti. Ľudia vyčerpávajú celoživotnú energiu v boji s osudom, celý život sa naháňajú, aby zabezpečili svoju rodinu, a ponáhľajú sa sem a tam kvôli prestíži a zisku. Ľudia si cenia práve rodinnú lásku, peniaze, slávu a zisk a považujú ich za najcennejšie veci v živote. Všetci ľudia sa sťažujú na to, že ich osud je plný ťažkostí a nezdarov, no napriek tomu odsúvajú do úzadia otázky, ktoré by ľudia mali najviac chápať a skúmať: prečo človek žije, ako by mal žiť a aká je hodnota a zmysel ľudského života. Celý svoj život, nech už trvá akokoľvek dlho, sa len naháňajú a usilujú sa o slávu a zisk, až kým ich mladosť neopustí a oni nezošedivejú a nezvráskavejú, kým si neuvedomia, že sláva a zisk nedokážu zastaviť ich starnutie, že peniaze nedokážu zaplniť prázdnotu ich sŕdc, a kým nepochopia, že nikto nemôže uniknúť zákonom narodenia, starnutia, choroby a smrti a že nikto nemôže uniknúť usporiadaniam osudu. Až keď musia čeliť poslednému medzníku života, skutočne pochopia, že aj keď človek vlastní obrovské bohatstvo, aj keď má vznešené postavenie a vysokú pozíciu, stále nemôže uniknúť smrti a musí sa vrátiť do svojej pôvodnej pozície: osamelej duše, ktorá nemá nič. Keď majú ľudia rodičov, veria, že rodičia sú všetkým. Keď majú majetok, myslia si, že peniaze sú ich oporou a kapitálom, na základe ktorého žijú. Keď majú postavenie, pevne na ňom lipnú a obetovali by zaň život. Až keď sa ľudia chystajú opustiť tento svet, uvedomia si, že veci, o ktoré sa celý život usilovali, sú len prchavé oblaky; nič z toho si nemôžu uchovať, nič z toho si nemôžu vziať so sebou, nič z toho ich neochráni pred smrťou a nič z toho neposkytne spoločnosť alebo útechu osamelej duši na jej ceste späť. Už vôbec nič z toho nemôže človeka spasiť a umožniť mu prekonať smrť. Sláva a zisk, ktoré človek dosiahne v materiálnom svete, mu prinášajú dočasné uspokojenie, pominuteľné potešenie a falošný pocit vnútornej bezpečnosti, kvôli čomu stráca svoj smer. A tak ľudí, ktorí sa zmietajú v obrovskom mori ľudstva a túžia po odpočinku, úteche a pokoji v srdci, pohlcuje jedna vlna za druhou. Keď ľudia ešte nemajú ujasnené otázky, ktoré by mali najviac pochopiť – odkiaľ pochádzajú, prečo žijú, kam smerujú a podobne –, nechajú sa zlákať slávou a ziskom, sú nimi zavádzaní a ovládaní a nenávratne stratení. Čas letí, roky ubiehajú ako voda, a kým si to človek uvedomí, už sa rozlúčil s najlepšími rokmi svojho života. Keď sa ľudia chystajú rozlúčiť so svetom, postupne si uvedomujú, že všetko na svete sa vzďaľuje, že už nemajú silu udržať si nič, čo im pôvodne patrilo. Vtedy skutočne cítia, že v konečnom dôsledku sú ako čerstvo narodené nariekajúce nemluvňa, stále nemajú absolútne nič. V tomto momente sú nútení začať uvažovať o tom, čo vo svojich životoch urobili, akú hodnotu má život, aký je zmysel života a prečo ľudia prišli na svet. A práve v tomto bode chcú čoraz viac vedieť, či naozaj existuje budúci život, či naozaj existuje Nebo, či naozaj existuje odplata… Čím viac sa človek blíži k smrti, tým viac chce pochopiť, o čom život naozaj je. Čím viac sa blíži k smrti, tým viac sa mu zdá, že jeho srdce je prázdne; čím viac sa blíži k smrti, tým viac sa cíti bezmocne, a tak sa jeho strach zo smrti každým dňom zväčšuje. Existujú dva dôvody, prečo sa takéto pocity prejavujú u ľudí, keď sa blížia k smrti: po prvé, čoskoro prídu o slávu alebo zisk, od ktorých závisel ich život, a opustia všetko, čo na svete vidia, a po druhé, čoskoro sa ocitnú úplne sami v neznámom svete, v tajomnej, neznámej sfére, kam sa boja vkročiť, kde nemajú žiadnych blízkych a žiadnu oporu. Z týchto dvoch dôvodov sa každý, kto čelí smrti, cíti ťažobu, zažíva paniku a pocit bezmocnosti, aký nikdy predtým nepoznal. Až keď niekto skutočne dospeje do tohto bodu, uvedomí si, že keď človek vstúpi na tento svet, najprv by mal pochopiť, odkiaľ človek pochádza, prečo človek žije, kto má zvrchovanosť nad ľudským osudom a kto zabezpečuje ľudskú existenciu a má nad ňou zvrchovanosť – toto pochopenie je kapitálom, podľa ktorého človek žije, a je nevyhnutným základom pre prežitie človeka. Nemal by sa najprv naučiť, ako zabezpečiť svoju rodinu alebo ako sa usilovať o slávu a zisk, alebo ako byť lepší ako ostatní v skupine, alebo ako žiť bohatší život, a už vôbec nie, ako predbehnúť ostatných alebo ako ľahko súťažiť v rôznych druhoch zápasov. Hoci rôzne zručnosti na prežitie, ktoré si ľudia celý život osvojujú, im umožňujú mať hojnosť materiálneho pohodlia, tieto zručnosti nikdy neprinášajú skutočnú útechu a stabilitu do ich sŕdc. Naopak, spôsobujú, že ľudia neustále strácajú smer, majú problém ovládať sa a premrhávajú jednu príležitosť za druhou na spoznanie zmyslu života, a vyvolávajú v ľuďoch skryté obavy týkajúce sa toho, ako správne čeliť smrti – životy ľudí sú takto zničené. Stvoriteľ zaobchádza s každým spravodlivo, počas celého života dáva každému príležitosť zažiť a spoznať Jeho zvrchovanosť, ale človek začne vidieť svetlo až vtedy, keď sa blíži smrť, keď sa blíži jej prízrak – a vtedy je už neskoro!

Človek sa celý život naháňa za peniazmi aj slávou a ziskom; považuje tieto veci za záchranné lano, za svoju jedinú oporu, akoby to, že ich má, znamenalo, že by mohol ďalej žiť a uniknúť smrti. Ale až keď sa blíži jeho smrť, uvedomí si, ako sú mu peniaze, sláva a zisk vzdialené, a tvárou v tvár smrti vidí, aký je slabý a bezmocný, aký je zraniteľný a aký je osamelý, bez opory a bezradný. Uvedomuje si, že peniaze alebo slávu a zisk nemožno vymeniť za život a že bez ohľadu na to, aký je človek bohatý, bez ohľadu na to, aké má vysoké postavenie, tvárou v tvár smrti sú všetci rovnako chudobní a bezvýznamní. Uvedomuje si, že život si nemožno kúpiť za peniaze, že sláva a zisk nemôžu umožniť človeku, aby unikol smrti, a že ani peniaze, ani sláva a zisk nemôžu predĺžiť život človeka ani o jedinú minútu či sekundu. Čím viac to človek cíti, tým viac túži žiť ďalej; čím viac to človek cíti, tým viac sa desí blížiacej sa smrti. Až v tom momente si skutočne uvedomí, že jeho život mu nepatrí, že ho nemôže ovládať a skutočne si uvedomí, že človek nemôže rozhodnúť o tom, či bude žiť alebo zomrie – je to mimo akejkoľvek ľudskej kontroly.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 131

Poddaj sa Stvoriteľovej nadvláde a pokojne čeľ smrti

V okamihu, keď sa človek narodí, jedna osamelá duša začína svoju skúsenosť života na zemi a skúsenosť so Stvoriteľovou autoritou, ktorú pre ňu Stvoriteľ opatril. Netreba dodávať, že pre človeka – dušu – je to vynikajúca príležitosť nadobudnúť poznanie o Stvoriteľovej zvrchovanosti, spoznať Jeho autoritu a osobne ju zažiť. Ľudia žijú svoj život v rámci zákonov osudu, ktoré im stanovil Stvoriteľ, a pre každého človeka, ktorý má svedomie a rozum, nie je ťažké počas desaťročí svojho života uznať zvrchovanosť Stvoriteľa a spoznať Jeho autoritu. Preto by malo byť pre každého človeka veľmi ľahké uznať na základe vlastných životných skúseností v priebehu niekoľkých dekád, že všetky ľudské osudy sú vopred ustanovené, a malo by byť veľmi jednoduché vnútorne precítiť alebo dospieť k záveru o tom, čo znamená byť nažive. Keď človek potvrdí túto životnú skúsenosť, postupne pochopí, odkiaľ pochádza život, pochopí, čo srdce skutočne potrebuje, čo ho privedie na pravú cestu života a aké by malo byť poslanie a cieľ ľudského života. Človek si postupne uvedomí, že ak neuctieva Stvoriteľa a nepoddá sa Jeho nadvláde, potom, keď príde čas postaviť sa tvárou v tvár smrti – keď sa jeho duša bude musieť opäť stretnúť so Stvoriteľom –, jeho srdce bude naplnené bezbrehou hrôzou a nepokojom. Ak je človek na svete už niekoľko desaťročí, ale ešte nepochopil, odkiaľ pochádza ľudský život, ani si neuvedomil, v koho ruke spočíva ľudský osud, potom sa nemožno čudovať, že nemôže pokojne čeliť smrti. Človek, ktorý počas desiatok rokov skúseností s ľudským životom získal poznanie o zvrchovanosti Stvoriteľa, je človek s čistým pochopením zmyslu a hodnoty života. Takýto človek má hlboké poznanie zmyslu života, skutočné pochopenie a skúsenosť so zvrchovanosťou Stvoriteľa a okrem toho je schopný podriadiť sa Stvoriteľovej autorite. Taká osoba chápe zmysel Stvoriteľovho stvorenia ľudstva. Rozumie, že človek by mal uctievať Stvoriteľa, že všetko, čo človek vlastní, pochádza od Stvoriteľa a že sa k Nemu niekedy v blízkej budúcnosti navráti. Tento typ človeka rozumie, že Stvoriteľ usporiadáva narodenie človeka a má zvrchovanosť nad jeho smrťou a že život aj smrť sú vopred ustanovené Stvoriteľovou autoritou. Keď teda človek tieto veci skutočne pochopí, bude prirodzene schopný pokojne čeliť smrti, pokojne zanechať všetky svoje pozemské veci, ochotne prijať a podriadiť sa všetkému, čo nasleduje, a privítať posledný životný medzník, ktorý Stvoriteľ zariadil, a nie sa ho neustále báť a bojovať proti nemu. Ak človek vníma svoj život ako príležitosť zažiť Stvoriteľovu zvrchovanosť a spoznať Jeho autoritu, ak vníma svoj život ako vzácnu príležitosť splniť si povinnosť stvorenej ľudskej bytosti a splniť svoje poslanie, potom bude mať určite správny pohľad na život, určite bude žiť pod požehnaním a vedením Stvoriteľa, bude kráčať vo svetle Stvoriteľa, spozná Stvoriteľovu zvrchovanosť, iste sa poddá Jeho nadvláde a určite sa stane svedkom Jeho zázračných skutkov, svedkom Jeho autority. Netreba dodávať, že takýto človek bude určite milovaný a prijatý Stvoriteľom, a len takýto človek môže mať pokojný postoj k smrti a s radosťou privítať posledný medzník života. Je zrejmé, že Jób zastával takýto postoj k smrti. Spĺňal podmienky, ktoré mu umožnili s radosťou prijať posledný medzník života. Svoju životnú cestu zavŕšil v úplnej odovzdanosti a dokončil svoje životné poslanie, a potom sa vrátil, aby bol po Stvoriteľovom boku.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 132

Jóbovo úsilie a životné úspechy mu umožňujú pokojne čeliť smrti

Vo Svätom písme sa o Jóbovi píše: „Jób teda zomrel starý a naplnený.“ (Jób 42, 17) To znamená, že keď Jób zomrel, neľutoval a necítil bolesť, ale prirodzene odišiel z tohto sveta. Ako každý vie, Jób bol človek, ktorý sa bál Boha a vyhýbal sa zlu, kým bol nažive. Boh jeho skutky chválil a iní si ich pripomínali. Možno povedať, že jeho život mal hodnotu a význam, ktorý prevyšoval všetky ostatné. Jób sa tešil z Božieho požehnania a Boh ho na zemi nazval spravodlivým, ale zároveň ho pokúšal nielen Boh ale aj satan. Svedčil o Bohu a zaslúžil si, aby ho Boh nazval spravodlivým človekom. Desaťročia po tom, čo ho Boh skúšal, žil život, ktorý bol ešte hodnotnejší, zmysluplnejší, uzemnenejší a pokojnejší ako predtým. Pre jeho spravodlivé skutky ho Boh skúšal a tiež sa mu zjavil a priamo s ním hovoril. Takže nasledujúce roky po tom, čo bol skúšaný, Jób konkrétnejšie pochopil a ocenil hodnotu života, dosiahol hlbšie pochopenie Stvoriteľovej zvrchovanosti a získal presnejšie a definitívnejšie poznanie o tom, ako Stvoriteľ dáva a odníma svoje požehnania. Kniha Jób zaznamenáva, že Boh Jahve udelil Jóbovi ešte väčšie požehnania ako predtým, vďaka čomu Jób ešte lepšie spoznal Stvoriteľovu zvrchovanosť a mohol pokojne čeliť smrti. Keď teda Jób zostarol a stál tvárou v tvár smrti, určite sa nestrachoval o svoj majetok. Nemal žiadne starosti, nič neľutoval a samozrejme sa nebál smrti, pretože celý svoj život kráčal cestou bázne pred Bohom a stránil sa zlého. Nemal dôvod obávať sa o svoj koniec. Koľko ľudí by sa dnes zachovalo rovnako ako Jób, keď stál zoči-voči vlastnej smrti? Prečo nikto nie je schopný zachovať si taký jednoduchý vonkajší postoj? Existuje len jeden dôvod: Jób prežil svoj život v subjektívnom hľadaní viery, uznania a podriadenia sa Božej zvrchovanosti a práve s touto vierou, uznaním a podriadením si prešiel dôležitými životnými medzníkmi, prežil svoje posledné roky a privítal svoj posledný životný medzník. Bez ohľadu na to, čo Jób zažil, jeho úsilie a životné ciele neboli bolestné, ale šťastné. Šťastný bol nielen pre požehnania či pochvaly, ktoré mu udelil Stvoriteľ, ale predovšetkým pre svoje úsilie a životné ciele, pre rastúce poznanie a pravdivé pochopenie Stvoriteľovej zvrchovanosti, ktoré dosiahol prostredníctvom bázne pred Bohom a vyhýbaním sa zlu, a navyše pre svoju osobnú skúsenosť ako predmet Stvoriteľovej zvrchovanosti, pre obdivuhodné Božie skutky a nežné, ale nezabudnuteľné zážitky a spomienky na spolužitie, spoznávanie a vzájomné porozumenie človeka a Boha. Jób bol šťastný vďaka úteche a radosti, ktoré mu prinášalo poznanie Stvoriteľových úmyslov, a vďaka bázni, ktorá sa v ňom vzbudila, keď videl, že On je veľký, obdivuhodný, milý a verný. Jób dokázal čeliť smrti bez akéhokoľvek utrpenia, pretože vedel, že keď zomrie, vráti sa k Stvoriteľovi. Práve jeho úsilie a životné úspechy mu umožnili pokojne čeliť smrti a tiež vyhliadke, že Stvoriteľ si vezme jeho život späť. Navyše mu umožnili stáť pred Stvoriteľom bez poškvrny a starostí. Môžu ľudia v dnešnej dobe dosiahnuť také šťastie, aké mal Jób? Máte na to potrebné podmienky? Keďže ľudia v súčasnosti tieto podmienky majú, prečo nie sú schopní žiť šťastne, ako žil Jób? Prečo nedokážu uniknúť utrpeniu zo strachu pred smrťou? Niektorí ľudia sa pri pohľade na smrť nekontrolovane pomočujú, iní sa trasú, omdlievajú, búria sa proti nebu i ľuďom, niektorí dokonca nariekajú a plačú. V žiadnom prípade to nie sú prirodzené reakcie, ktoré sa náhle objavia vtedy, keď sa blíži smrť. Ľudia sa takto zahanbujúco správajú najmä preto, že sa v hĺbke svojho srdca boja smrti, lebo jasne nepoznajú a nedoceňujú Božiu zvrchovanosť a Jeho opatrenia, a tým menej sa im skutočne podriaďujú. Ľudia takto reagujú preto, lebo nechcú nič iné, ako všetko usporadúvať a riadiť sami, ovládať svoj osud, život a smrť. Preto sa niet čomu čudovať, že nikdy nevedia uniknúť strachu zo smrti.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 133

Jedine prijatím Stvoriteľovej zvrchovanosti sa k Nemu človek môže vrátiť

Ak človek nemá jasné poznanie Božej zvrchovanosti a Jeho opatrení a nemá s nimi skúsenosť, jeho poznanie osudu a smrti bude nevyhnutne zmätené. Ľudia nemôžu jasne vidieť, že všetko spočíva v Božej dlani, neuvedomujú si, že všetko podlieha Božej kontrole a zvrchovanosti a neuvedomujú si, že človek sa tejto zvrchovanosti nemôže zbaviť ani sa od nej oslobodiť. Preto, keď príde ich čas stretnutia so smrťou, vždy majú nekonečné posledné slová, vždy sa obávajú a vždy majú výčitky. Ťaží ich veľa bremien, neochoty a zmätku. To v nich vyvoláva obavy zo smrti. Pre každého človeka, ktorý sa narodí na tento svet, je narodenie nevyhnutné a smrť neodvratná. Nikto nemôže tento chod vecí obísť. Ak chce človek odísť z tohto sveta bezbolestne, ak chce byť schopný čeliť poslednému životnému medzníku bez neochoty rozlúčiť sa a obáv, jedinou cestou je odísť bez ľútosti. A jediný spôsob, ako odísť bez akejkoľvek ľútosti, je poznať Stvoriteľovu zvrchovanosť, Jeho autoritu a podriadiť sa im. Len tak môže človek zostať ďaleko od ľudských sporov a zla, od satanovho zajatia a žiť život ako Jób, vedený a požehnaný Stvoriteľom, život slobodný a oslobodený, s hodnotou a zmyslom, život čestný a priamy. Len takto sa človek môže podriadiť, podobne ako Jób, skúškam a odnímaniu zo strany Stvoriteľa, Stvoriteľovmu ovládaniu a usporiadaniam. Jedine tak môže človek, rovnako ako Jób, celý život uctievať Stvoriteľa, získať Jeho schválenie, počuť Jeho hlas a vidieť Božie zjavenie. Len tak môže človek žiť a zomrieť šťastne ako Jób, bez bolesti, starostí a ľútosti. Iba tak môže človek, rovnako ako Jób, žiť vo svetle, prejsť všetkými životnými medzníkmi vo svetle, hladko dokončiť svoju cestu vo svetle, úspešne splniť svoje poslanie – ako stvorená bytosť zažiť a spoznať zvrchovanosť Stvoriteľa – a odísť vo svetle, a od tej chvíle zostať po boku Stvoriteľa ako stvorená ľudská bytosť, ktorú On schvaľuje.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 134

Nepremeškajte príležitosť spoznať zvrchovanosť Stvoriteľa

Niekoľko desaťročí, ktoré tvoria ľudský život, nie je ani dlhých, ani krátkych. Asi dvadsať rokov medzi narodením a dosiahnutím plnoletosti uplynie mihnutím oka, a hoci sa v tomto období života človek považuje za dospelého, ľudia v tomto veku nevedia o ľudskom živote a osude takmer nič. Keď získajú viac skúseností, postupne vstúpia do stredného veku. Ľudia medzi tridsiatkou a štyridsiatkou získavajú prvotné skúsenosti o živote a osude, ale ich názory na tieto veci sú stále veľmi nejasné. Až po štyridsiatke niektorí ľudia začnú rozumieť ľudstvu a vesmíru, ktoré stvoril Boh, a pochopia, o čom je ľudský život a ľudský osud. Niektorí ľudia, hoci sú už dlho Božími nasledovníkmi a sú v strednom veku, stále nedisponujú presným poznaním a definíciou Božej zvrchovanosti, a už vôbec nie pravou podriadenosťou. Niektorí sa nestarajú o nič iné ako o snahu získať požehnania, a hoci žijú už mnoho rokov, ani prinajmenšom nepoznajú a nerozumejú skutočnosti Stvoriteľovej zvrchovanosti nad ľudským osudom. Okrem toho neurobili ani najmenší krok k praktickej lekcii podriadenia sa Božiemu riadeniu a opatreniam. Títo ľudia sú veľmi hlúpi a svoj život žijú nadarmo.

Ak sa obdobia ľudského života rozdelia podľa stupňa životných skúseností a poznania ľudského osudu, možno ich rozdeliť zhruba do troch fáz. Prvou fázou je mladosť, čo sú roky medzi narodením a stredným vekom alebo od narodenia do tridsiateho roku života. Druhou fázou je dozrievanie, teda obdobie od stredného veku do staroby, respektíve od tridsiatky po šesťdesiatku. A tretia fáza je obdobie zrelosti, ktoré trvá od začiatku staroby, teda od šesťdesiatky až do odchodu človeka zo sveta. Inak povedané, od narodenia do stredného veku sa poznanie osudu a života väčšiny ľudí obmedzuje len na napodobňovanie myšlienok iných a nemá takmer žiadny skutočný, praktický obsah. V tomto období sú pohľad človeka na život a spôsoby komunikácie s inými ľuďmi dosť povrchné a naivné. Je to obdobie mladosti. Až keď človek okúsi všetky radosti a strasti života, skutočne pochopí osud a – podvedome, hlboko vo svojom srdci – si postupne uvedomí nezvratnosť osudu a pomaly pochopí, že Stvoriteľova zvrchovanosť nad ľudským osudom skutočne existuje. Je to obdobie dozrievania. Človek vstúpi do obdobia zrelosti, keď prestane bojovať s osudom, keď sa už nechce nechať zatiahnuť do boja a namiesto toho pozná svoj životný údel, podriaďuje sa nebeskej vôli, bilancuje svoje životné úspechy a chyby a očakáva Stvoriteľov súd nad svojím životom. Vzhľadom na rôzne skúsenosti a vedomosti, ktoré ľudia nadobúdajú počas týchto troch období, za normálnych okolností nie je časový priestor na spoznanie zvrchovanosti Stvoriteľa veľmi veľký. Ak sa človek dožije šesťdesiatky, na poznanie Božej zvrchovanosti má približne len tridsať rokov. Ak niekto chce dlhšie časové obdobie, je to možné len vtedy, pokiaľ jeho život trvá dostatočne dlho a môže žiť celé storočie. Preto tvrdím, že podľa bežných zákonov ľudskej existencie, hoci je to veľmi dlhý proces od chvíle, keď sa človek prvýkrát stretne s témou poznania Stvoriteľovej zvrchovanosti, až po chvíľu, keď je schopný rozpoznať skutočnosť tejto zvrchovanosti, a od tej chvíle až po okamih, keď je schopný sa jej podriadiť, ak naozaj spočítame tieto roky, nie je ich viac ako tridsať alebo štyridsať, počas ktorých má človek možnosť získať tieto odmeny. Ľudia sa často nechávajú uniesť svojimi túžbami a ambíciami, aby získali požehnanie, takže nedokážu rozoznať, v čom spočíva podstata ľudského života, a nechápu, aké dôležité je poznať zvrchovanosť Stvoriteľa. Takíto ľudia si nevážia túto vzácnu príležitosť vstúpiť do ľudského sveta, aby zažili ľudský život a Stvoriteľovu zvrchovanosť a neuvedomujú si, aké vzácne je pre stvorenú bytosť dostať Stvoriteľovo osobné vedenie. Preto hovorím, že tí ľudia, ktorí chcú, aby sa Božie dielo rýchlo skončilo, a želajú si, aby Boh naplánoval koniec človeka na čo najskôr, aby mohli okamžite uzrieť Jeho skutočnú osobu a čo najskôr získali požehnania – dopúšťajú sa najhoršieho druhu neposlušnosti a sú krajne nerozumní. Zatiaľ čo tí, ktorí sú medzi ľuďmi múdri, tí, ktorí disponujú najvyššou mentálnou ostrosťou, sú tí, ktorí chcú počas svojho obmedzeného času využiť túto jedinečnú príležitosť na spoznanie Stvoriteľovej zvrchovanosti. Tieto dve rozdielne túžby odhaľujú dva výrazne odlišné pohľady a úsilia: tí, ktorí hľadajú požehnania, sú sebeckí a prízemní a neberú ohľad na Božie úmysly, nikdy sa nesnažia poznať Božiu zvrchovanosť, nikdy sa jej nechcú podriadiť, ale jednoducho chcú žiť tak, ako sa im páči. Sú to ľahkovážni zvrhlíci a práve táto kategória ľudí bude zničená. Tí, ktorí sa snažia spoznať Boha, sú schopní odložiť svoje túžby, sú ochotní podriadiť sa Božej zvrchovanosti a Božím opatreniam a snažia sa byť takými ľuďmi, ktorí sa podriaďujú Božej autorite a uspokojujú Božie úmysly. Takíto ľudia žijú vo svetle a uprostred Božích požehnaní a Boh ich určite pochváli. V každom prípade je ľudská voľba zbytočná a ľudia nemôžu ovplyvniť, ako dlho bude trvať Božie dielo. Je lepšie, keď sa ľudia zveria Božiemu riadeniu a podriadia sa Jeho zvrchovanosti. Ak sa nevydáš na Jeho milosť, čo môžeš urobiť? Utrpí Boh v dôsledku toho nejakú stratu? Ak sa nezveríš Jeho riadeniu, no namiesto toho sa pokúsiš prevziať zodpovednosť, potom robíš nerozumné rozhodnutie a nakoniec to budeš práve ty, kto utŕži stratu. Len ak ľudia začnú urýchlene spolupracovať s Bohom, poponáhľajú sa a prijmú Jeho riadenie, spoznajú Jeho autoritu a pochopia všetko, čo pre nich urobil, budú mať nádej. Len tak totiž ich život nebude márny a dosiahnu spásu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 135

Nikto nemôže zmeniť skutočnosť, že Boh má zvrchovanú moc nad ľudským osudom

Pod Božou autoritou každý človek aktívne alebo pasívne prijíma Jeho zvrchovanosť a opatrenia a nezávisle od toho, ako sa v priebehu svojho života trápi, koľko kľukatých ciest prejde, nakoniec sa vráti na dráhu osudu, ktorú mu vytýčil Stvoriteľ. Toto je neprekonateľnosť Stvoriteľovej autority a spôsob, akým Jeho autorita ovláda a riadi vesmír. Práve táto neprekonateľnosť, táto forma ovládania a vedenia, je zodpovedná za zákony, ktoré určujú život všetkého, umožňujú ľuďom znovu a znovu sa nerušene reinkarnovať, vďaka čomu sa svet pravidelne točí a hýbe vpred, deň čo deň, rok čo rok. Ste svedkami všetkých týchto skutočností a chápete ich, či už povrchne alebo do hĺbky, a miera vášho pochopenia závisí od vašich skúseností, poznania pravdy-reality a od vášho poznania Boha. To, ako dobre poznáte pravdu-realitu, koľko Božích slov ste zažili, ako dobre poznáte Božiu podstatu a povahu – to všetko predstavuje hĺbku vášho pochopenia Božej zvrchovanosti a opatrení. Závisí existencia Božej zvrchovanosti a opatrení od toho, či sa im ľudské bytosti podriaďujú? Je skutočnosť, že Boh má túto autoritu, podmienená tým, či sa jej ľudstvo podriaďuje? Božia autorita existuje bez ohľadu na okolnosti. Vo všetkých prípadoch Boh diktuje a usporadúva ľudské osudy a všetko v súlade so svojimi myšlienkami a túžbami. To sa nezmení v dôsledku zmeny človeka. Nezávisí to na ľudskej vôli, nemôžu to zmeniť žiadne zmeny v čase, priestore a geografii, pretože Božia autorita je Jeho samotnou podstatou. Bez ohľadu na to, či je človek schopný poznať a prijať Božiu zvrchovanosť a či je schopný sa jej podriadiť – ani jedna z týchto okolností ani v najmenšom nemení skutočnosť Božej zvrchovanosti nad ľudským osudom. To znamená, že nezávisle od toho, aký postoj človek zaujme voči Božej zvrchovanosti, to jednoducho nemôže zmeniť fakt, že Boh má zvrchovanú moc nad ľudským osudom a nad všetkým. Aj keď sa nepodriaďuješ Božej zvrchovanosti, On naďalej riadi tvoj osud. Aj keď nemôžeš poznať Jeho zvrchovanosť, Jeho autorita predsa len existuje. Božia autorita a skutočnosť Božej zvrchovanosti nad ľudským osudom sú nezávislé od ľudskej vôle a nemenia sa v závislosti od ľudských preferencií a rozhodnutí. Božia autorita je všade, každú hodinu, v každom okamihu. Nebo a zem sa pominú, ale Jeho autorita sa nikdy nepominie, pretože On sám je Boh, vlastní jedinečnú autoritu a Jeho autorita nie je obmedzená ani limitovaná osobami, udalosťami alebo vecami, priestorom alebo miestom. V každom čase Boh uplatňuje svoju autoritu, prejavuje svoju moc, pokračuje vo svojom diele riadenia tak, ako to vždy robil. Nepretržite všetkému vládne, všetko zabezpečuje a ovláda – tak, ako to robil vždy. Nikto to nemôže zmeniť. Je to fakt, nemenná pravda od nepamäti!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 136

Správny postoj a praktizovanie pre toho, kto sa chce podriadiť Božej autorite

S akým postojom by mal teraz človek poznať a Božiu autoritu a skutočnosť o Božej zvrchovanosti nad ľudským osudom a ako by k ním mal pristupovať? Je to skutočný problém, ktorý stojí pred každým človekom. Ako by si mal pri konfrontácii s problémami v skutočnom živote chápať a oceňovať Božiu autoritu a Jeho zvrchovanosť? Keď sa stretávaš s týmito problémami a nevieš, ako im rozumieť, ako ich zvládať a zažívať, aký postoj by si mal zaujať, aby si preukázal, že máš úmysel a túžbu podriadiť sa Božej zvrchovanosti a Božím opatreniam a že máš realitu podriadenosti? Najprv sa musíš naučiť čakať, potom sa musíš naučiť hľadať a následne sa musíš naučiť podriadiť sa. „Čakať“ znamená počkať na Boží čas, očakávať ľudí, udalosti a veci, ktoré pre teba usporiadal a čakať na Jeho úmysly, ktoré sa ti postupne zjavia. „Hľadať“ znamená skúmať a pochopiť Božie úporné úmysly prostredníctvom osôb, udalostí a vecí, ktoré ovláda, a pochopiť pravdy v nich, pochopiť, čo by ľudia mali robiť a akých ciest by sa mali držať a aké výsledky chce Boh v ľuďoch docieliť a aké výsledky chce v nich dosiahnuť. „Podriadiť sa“, samozrejme, znamená prijať osoby, udalosti a veci, ktoré Boh nariadil, prijať Jeho zvrchovanosť a prostredníctvom toho zažiť, akú má Stvoriteľ zvrchovanosť nad ľudským osudom, ako dáva človeku svoj život a ako do človeka vkladá pravdu. Všetko, čo je predmetom Božej zvrchovanosti a opatrení, sa riadi prirodzenými zákonmi, a ak máš vieru, aby si prijal všetko, čo Boh pre teba usporiada a nad čím má zvrchovanosť, mal by si sa naučiť čakať, hľadať a mal by si sa naučiť podriadiť. To je postoj, ktorý by mal zaujať každý človek, ochotný podriadiť sa Božej autorite, a je to tiež najzákladnejšia vlastnosť, ktorú by mal mať každý, kto je ochotný prijať Božiu zvrchovanosť a usporiadania a podriadiť sa im. Aby si si udržal takýto postoj a mal túto vlastnosť, musíte na tom viac pracovať. Jedine keď rozumieš pravde, môžeš dosiahnuť úprimnú podriadenosť a vstúpiť do pravej reality.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 137

Prijať Boha za svojho jedinečného Vládcu je prvým krokom k dosiahnutiu spásy

Pravdy o Božej autorite musí každý človek brať vážne, musí ich prežívať a chápať svojím srdcom, nakoľko majú vplyv na život každého človeka, na jeho minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Vplývajú aj na zásadné okamihy, ktorými musí každý človek v živote prejsť, na poznanie Božej zvrchovanosti a postoj, s ktorým sa má človek postaviť Božej autorite, a prirodzene, na konečný osud každého človeka. Na ich spoznanie a pochopenie je teda potrebná celoživotná energia. Keď sa pozrieš priamo na Božiu autoritu a prijmeš Jeho zvrchovanosť, postupne si uvedomíš a pochopíš pravdu o existencii Božej autority. Ak však nikdy neuznáš Božiu autoritu a nikdy neprijmeš Jeho zvrchovanosť, potom bez ohľadu na to, koľko rokov budeš žiť, nezískaš ani najmenšie poznatky o Božej zvrchovanosti. Ak naozaj nespoznáš a nepochopíš Božiu autoritu, potom, keď prídeš na koniec svojej životnej cesty, aj keby si desaťročia veril v Boha, nebudeš mať žiadne viditeľné výsledky, a prirodzene nebudeš mať ani najmenšie poznatky o Božej zvrchovanosti nad ľudským osudom. Nie je to veľmi smutné? Takže bez ohľadu na to, ako ďaleko si v živote došiel, koľko máš teraz rokov alebo ako dlho ešte bude trvať zvyšok tvojej cesty, najprv musíš uznať Božiu autoritu, brať ju vážne a prijať skutočnosť, že Boh je tvojím jedinečným Zvrchovaným. Dosiahnutie jasného, presného poznania a pochopenia týchto právd týkajúcich sa Božej zvrchovanosti nad ľudským osudom je povinnou lekciou pre všetkých. Je to kľúč k poznaniu ľudského života a dosiahnutiu pravdy. Je to tiež život a základná lekcia spoznávania Boha, s ktorým sa musia všetci stretávať každý deň a ktorému sa nikto nemôže vyhnúť. Ak chce niekto na dosiahnutie tohto cieľa využiť skratky, potom ti hneď teraz hovorím, že je to nemožné! Ak chceš uniknúť Božej zvrchovanosti, to je ešte menej možné! Boh je jediným Pánom človeka, jediným Zvrchovaným nad ľudským osudom, a preto je nemožné, aby mal človek nad svojím vlastným osudom zvrchovanosť, nemožné, aby ho prekročil. Bez ohľadu na to, aké má človek veľké schopnosti, nemôže ovplyvňovať – a už vôbec nie ovládať, usporadúvať, riadiť alebo meniť – osudy iných. Iba jedinečný Samotný Boh je schopný mať zvrchovanosť nad všetkým, čo sa týka človeka. Keďže len jedinečný Samotný Boh, disponuje jedinečnou autoritou, ktorá má zvrchovanosť nad ľudským osudom, len Stvoriteľ je jedinečným Zvrchovaným nad človekom. Božia autorita drží zvrchovanosť nielen nad stvoreným ľudstvom, ale aj nad nestvorenými bytosťami, ktoré žiaden človek nemôže vidieť, nad hviezdami a vesmírom. To je nesporná skutočnosť, fakt, ktorý naozaj jestvuje a ktorý nemôže zmeniť žiadna osoba ani vec. Ak je niekto z vás stále nespokojný s tým, ako sa veci majú, a verí, že má nejaké zvláštne zručnosti alebo schopnosti, a stále si myslí, že nejakým zázrakom môže zmeniť svoju súčasnú situáciu alebo jej inak uniknúť, ak sa pokúša zmeniť svoj osud ľudským úsilím, a tým sa odlíšiť od svojich blížnych a získať slávu a bohatstvo, potom ti hovorím, že si to sťažuješ, koleduješ si len o ťažkosti a kopeš si vlastný hrob! Jedného dňa, skôr či neskôr, prídeš na to, že si sa rozhodol zle a tvoje úsilie bolo zbytočné. Tvoja ctižiadosť, tvoja túžba bojovať s osudom a tvoje vlastné bezohľadné správanie ťa zavedú na cestu, z ktorej niet návratu, a za to draho zaplatíš. Hoci v súčasnosti nevidíš závažnosť dôsledkov, keď budeš naďalej hlbšie prežívať a oceňovať pravdu, že Boh je Vládcom ľudského osudu, pomaly si uvedomíš, o čom dnes hovorím, a aké to má skutočné dôsledky. To, či máš skutočne srdce a ducha a či si človek, ktorý miluje pravdu, závisí od toho, aký postoj zaujmeš k Božej zvrchovanosti a k pravde. To prirodzene určuje, či môžeš skutočne spoznať a pochopiť Božiu autoritu. Ak si vo svojom živote nikdy nepocítil Božiu zvrchovanosť a Jeho usporiadania, nieto ešte aby si uznal a prijal Božiu autoritu, potom budeš úplne odpísaný a Boh ťa bezpochyby zavrhne. O tom rozhoduje cesta, ktorou si sa vydal, a voľba, ktorú si urobil. Ale tí, ktorí v Božom diele dokážu prijať Jeho skúšku, prijať Jeho zvrchovanosť, podriadiť sa Jeho autorite a postupne získať reálnu skúsenosť s Jeho slovami, dosiahnu reálne poznanie Božej autority, reálne zažijú Jeho zvrchovanosť, tí sa skutočne poddajú Stvoriteľovi. Len takíto ľudia skutočne dosiahnu spásu. Pretože poznajú Božiu zvrchovanosť, pretože ju prijímajú, presne a reálne zažívajú skutočnosť, že Boh má zvrchovanosť nad ľudským osudom, a takto sa jej aj podriaďujú. Keď budú čeliť smrti, ich myseľ bude, podobne ako Jóbova, nezastrašená smrťou a vo všetkom sa podriadia Božiemu ovládaniu a usporiadaniam, bez akejkoľvek osobnej voľby, bez akejkoľvek osobnej túžby. Len takíto ľudia sa budú môcť vrátiť k Stvoriteľovmu boku ako skutočné stvorené ľudské bytosti.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III

Božie slová na každý deň  Úryvok 138

Príkaz Boha Jahveho človeku

Gn 2, 15-17  A Boh Jahve vzal človeka a umiestnil ho do záhrady Eden, aby ju obhospodaroval a strážil. Boh Jahve prikázal človeku: „Z každého stromu v záhrade môžeš slobodne jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo v deň, keď z neho budeš jesť, určite zomrieš.“

Hadovo zvádzanie ženy

Gn 3, 1-5  A had bol zákernejší než akékoľvek poľné zviera, ktoré stvoril Boh Jahve. A povedal žene: „Áno, vari Boh povedal: Nebudete jesť z každého stromu v záhrade?“ Žena odpovedala hadovi: „Môžeme jesť z ovocia stromov v záhrade, ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli.“ A had povedal žene: „Určite nezomriete, lebo Boh vie, že v deň, keď z neho budete jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh. Budete poznať dobro a zlo.“

Tieto dve pasáže sú úryvkami z knihy Genezis v Biblii. Poznáte ich? Opisujú udalosti, ktoré sa stali na začiatku v čase stvorenia ľudstva; tieto udalosti boli skutočné. Najprv sa pozrime na to, aký príkaz dal Boh Jahve Adamovi a Eve; jeho obsah je veľmi dôležitý pre našu dnešnú tému. „A Boh Jahve prikázal človeku: ‚Z každého stromu v záhrade môžeš slobodne jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz, lebo v deň, keď z neho budeš jesť, určite zomrieš.‘“ Aký význam má Boží príkaz človeku v tejto pasáži? Po prvé, Boh hovorí človeku, čo môže jesť – ovocie zo všetkých stromov. Nie je nebezpečné ani otrávené. Všetko môže človek jesť a konzumovať slobodne, ako chce, bez obáv a pochybností. To je jedna časť Božieho príkazu. Druhou časťou je varovanie. Boh v tomto varovaní hovorí človeku, že nesmie jesť ovocie zo stromu poznania dobra a zla. Čo sa stane, ak bude jesť z tohto stromu? Boh riekol človeku: „Ak z neho budeš jesť, určite zomrieš.“ Nie sú tieto slová jasné? Keby ti Boh toto povedal, ale ty by si nerozumel prečo, považoval by si Jeho slová za pravidlo alebo príkaz, ktorý je potrebné poslúchnuť? Takéto slová treba poslúchnuť. Či už je človek schopný poslúchnuť alebo nie, Božie slová sú jednoznačné. Boh človeku veľmi jasne povedal, čo smie a čo nesmie jesť a čo sa stane, ak bude jesť to, čo nesmie. Vidíš v týchto stručných slovách, ktoré Boh vyslovil, niečo z Božej povahy? Sú tieto Božie slová pravdivé? Je v nich nejaké klamstvo? Nejaká faloš? Nejaké zastrašovanie? (Nie.) Boh človeku čestne, pravdivo a úprimne povedal, čo môže a čo nemôže jesť. Hovoril jasne a na rovinu. Majú tieto slová nejaký skrytý význam? Nie sú tieto slová priame? Sú potrebné nejaké dohady? Nie je potrebné si niečo domýšľať. Ich význam je zrejmý na prvý pohľad. Keď si ich človek prečíta, ich význam je mu úplne jasný. To znamená, že to, čo chce Boh povedať a vyjadriť, vychádza z Jeho srdca. To, čo Boh vyjadruje, je čisté, priame a jasné. Nie sú v tom žiadne skryté motívy ani významy. K človeku hovorí priamo, oznamuje mu, čo môže a čo nemôže jesť. To znamená, že prostredníctvom týchto Božích slov môže človek vidieť, že Božie srdce je priehľadné a pravdivé. Nie je v nich ani stopy po lži. Neznamená to, že ti hovorí, že nemôžeš jesť, čo je jedlé, alebo že ti vecami, ktoré nemôžeš jesť, vraví: „Urob to a uvidíš, čo sa stane.“ Boh toto nemá na mysli. Všetko, čo si Boh myslí vo svojom srdci, to presne povie. Keď poviem, že Boh je svätý, lebo sa v týchto slovách takýmto spôsobom ukazuje a zjavuje, môžeš mať pocit, že som urobil z komára somára alebo som zašiel trochu priďaleko. Ak je to tak, neboj sa, ešte sme neskončili.

Porozprávajme sa teraz o tom „Ako had zviedol ženu“. Kto je had? Satan. V Božom pláne riadenia trvajúcom šesťtisíc rokov zohráva rolu protipólu a je to rola, ktorú musíme počas duchovného spoločenstva o svätosti Boha spomenúť. Prečo to hovorím? Ak nepoznáš podlosť a skazenosť satana, ak nepoznáš satanovu prirodzenosť, potom nemáš ako uznať svätosť, ani nemôžeš vedieť, čo to skutočne je. Ľudia si zmätene myslia, že to, čo robí satan, je správne, pretože žijú s týmto druhom skazenej povahy. Bez protipólu, bez možnosti porovnania, nemôžeš vedieť, čo je svätosť. To je dôvod, prečo tu musíme spomenúť satana. To, že ho spomenieme, nie sú len prázdne reči. Prostredníctvom slov a činov satana zistíme, ako satan koná, ako spôsobuje skazenosť ľudstva a aká je jeho prirodzenosť a tvár. Čo teda žena povedala hadovi? Rozpovedala mu, čo jej povedal Boh Jahve. Keď vyslovila tieto slová, bola si istá, že to, čo jej Boh povedal, je pravda? Nemohla si byť istá. Ako niekto novo stvorený, nemala schopnosť rozlíšiť dobro od zla a nič okolo seba nepoznala. Súdiac podľa slov, ktoré povedala hadovi, vo svojom srdci si nebola istá, že Božie slová sú správne; taký bol jej postoj. A tak, keď had videl, že žena si Božími slovami nie je istá, povedal: „Určite nezomriete, lebo Boh vie, že v deň, keď z neho budete jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh. Budete poznať dobro a zlo.“ Je na týchto slovách niečo sporné? Odhalili ste pri čítaní tejto vety úmysly hada? Aké sú to úmysly? Chcel túto ženu nalákať, aby prestala dbať na Božie slová. Priamo jej však tieto veci nepovedal. Môžeme teda usúdiť, že je veľmi prefíkaný. To, čo má na mysli, vyjadruje ľstivým a úskočným spôsobom, aby dosiahol svoj zamýšľaný cieľ, ktorý pred človekom skrýva vo svojej mysli – taká je prefíkanosť hada. Toto bol vždy spôsob, akým sa satan vyjadroval a konal. Hovorí „nie je to isté“ a pritom nič nepotvrdzuje ani jedným, ani druhým spôsobom. Keď to však nevedomá žena počula, jej srdce sa pohlo. Had sa potešil, pretože jeho slová mali želaný účinok – taký bol hadov prefíkaný úmysel. Navyše, tým, že jej prisľúbil výsledok, ktorý ľudia považujú za žiaduci, ju zviedol slovami: „V deň, keď z neho budete jesť, otvoria sa vám oči.“ A tak sa žena zamyslela: „Je dobré mať otvorené oči!“ A had potom povedal niečo ešte účinnejšie – slová, ktoré človek dovtedy nepoznal, slová, ktoré majú veľkú lákavú moc nad tými, čo ich počujú: „Budete ako Boh. Budete poznať dobro a zlo.“ Nie sú tieto slová pre človeka veľmi vábivé? Je to, ako keby ti niekto povedal: „Tvoja tvár má nádherný tvar, len koreň nosa máš trošku krátky. Keby si si ho nechal upraviť, tvoja krása by nemala vo svete páru!“ Pohli by tieto slová srdcom niekoho, kto v sebe nikdy predtým neukrýval túžbu po kozmetickom zákroku? Nie sú tieto slová zvádzajúce? Nie je pre teba toto zvádzanie lákavé? A nie je to pokušenie? (Áno.) Hovorí Boh takéto veci? Bol v slovách Boha, ktoré sme práve preskúmali, náznak niečoho takého? Hovorí Boh to, čo si myslí vo svojom srdci? Dokáže človek vidieť srdce Boha prostredníctvom Jeho slov? (Áno.) Keď však had hovoril tieto slová žene, videl si jeho srdce? Nie. A človek sa pre ľudskú nevedomosť nechal ľahko zviesť a oklamať slovami hada. Videl si teda satanove úmysly? Videl si zámer v tom, čo povedal? Videl si jeho intrigy a úskoky? (Nie.) Akú povahu vyjadruje satanov spôsob reči? Akú podstatu si videl v satanovi prostredníctvom týchto slov? Nie je to zákerné? Navonok sa na teba možno usmieva, alebo možno nemá žiadny výraz. Vo svojom srdci však kalkuluje, ako dosiahnuť svoj cieľ, a ty tento cieľ nedokážeš odhaliť. Všetky prísľuby, ktoré ti dá, všetky výhody, ktoré opisuje, sú len zástierkou jeho zvádzania. Ty tieto veci vnímaš ako pozitívne, preto máš pocit, že to, čo hovorí, je užitočnejšie a presvedčivejšie než slová Boha. Keď sa tak stane, nebude potom z človeka podriadený väzeň? Nie je táto stratégia, ktorú satan použil, diabolská? Sám sa necháš zdegenerovať. Satan nemusí pohnúť ani prstom, stačí, že povie tieto dve vety, a ty ho budeš s potešením nasledovať, poddáš sa mu. Satan teda dosiahol svoj cieľ. Nie je tento úmysel nepoctivý? Nie je to jeho najpôvodnejšia tvár? Človek môže z jeho slov vyčítať jeho zlovestné pohnútky, vidieť jeho ohavnú tvár a jeho podstatu. Nie je to tak? Keď tieto vety porovnáš bez akejkoľvek analýzy, možno máš pocit, že slová Boha Jahveho sú nudné, všedné a banálne, že nedávajú dôvod oduševnene chváliť Božiu úprimnosť. Keď si však ako protipól vezmeme satanove slová a jeho ohavnú tvár, nemajú tieto Božie slová pre dnešných ľudí veľkú váhu? (Áno.) Prostredníctvom tohto porovnania môže človek vnímať čistú dokonalosť Boha. Každé slovo satana, ako aj jeho motívy, úmysly a spôsob, akým hovorí – to všetko je falošné. Aká je hlavná črta satanovho spôsobu reči? Používa dvojzmyselné slová, aby ťa zviedol a nedovolí ti prekuknúť svoju dvojtvárnosť, ani rozpoznať svoj cieľ; nechá ťa zhltnúť návnadu, no zároveň musíš chváliť a ospevovať jeho prednosti. Nie je tento trik tradičnou satanovou metódou? (Áno.)

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IV

Božie slová na každý deň  Úryvok 139

Rozhovor medzi satanom a Bohom Jahvem (Vybrané pasáže)

Jób 1, 6-11  A prišiel deň, keď sa Boží synovia postavili pred Jahveho a prišiel medzi nimi aj satan. A Jahve sa spýtal satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Vtedy odpovedal satan Jahvemu a riekol: „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“ A Jahve sa spýtal satana: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“ A satan odpovedal Jahvemu: „Či sa Jób bojí Boha len tak, pre nič, za nič? Či si neurobil plot okolo neho a jeho domu a okolo všetkého, čo má po svojom boku? Požehnal si dielo jeho rúk a jeho majetok sa v krajine zväčšil. Teraz však vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, a zaprie ťa do tváre.“

Jób 2, 1-5  A opäť prišiel deň, keď sa Boží synovia postavili pred Jahveho a prišiel medzi nimi aj satan. A Jahve sa spýtal satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Vtedy odpovedal satan Jahvemu a riekol: „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“ A Jahve sa spýtal satana: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému. A on sa stále drží svojej bezúhonnosti, hoci si Ma pohnal proti nemu, aby som ho bez príčiny zničil.“ A satan odpovedal Jahvemu: „Kožu za kožu, áno, všetko, čo človek má, dá za svoj život. Ale teraz vystri ruku, dotkni sa jeho kostí a jeho mäsa, a zaprie ťa do tváre.“

Tieto dve pasáže sú výlučne rozhovorom medzi Bohom a satanom. Zaznamenávajú, čo povedal Boh a čo satan. Boh toho veľa nepovedal a hovoril veľmi jednoducho. Môžeme v Jeho jednoduchých slovách vidieť Božiu svätosť? Niektorí povedia, že to nie je také ľahké. Vidíme satanovu ohavnosť v jeho odpovediach? Najprv sa pozrime, akú otázku položil Boh Jahve satanovi. „Odkiaľ prichádzaš?“ Nie je to priamočiara otázka? Je v nej nejaký skrytý význam? Nie, je to len priama otázka. Ako by ste mi odpovedali, keby som sa vás opýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Je ťažké odpovedať na túto otázku? Povedali by ste: „Chodím sem a tam, kráčam hore a dole“? (Nie.) Takto by ste neodpovedali. Aký máte teda pocit, keď vidíte, že satan takto odpovedá? (Máme pocit, že sa správa absurdne, ale aj zradne.) Dokážete zistiť, čo cítim ja? Vždy keď vidím tieto slová satana, som zhnusený, pretože rozpráva, no jeho slová nemajú jadro. Odpovedal satan na otázku Boha? Nie, jeho slová neboli odpoveďou, nič nevyjadrili. Neboli odpoveďou na otázku Boha. „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“ Ako rozumieš týmto slovám? Odkiaľ vlastne satan prichádza? Dostali ste odpoveď na túto otázku? (Nie.) V tom spočíva „genialita“ satanových ľstivých plánov – nikomu nedovolí odhaliť, čo vlastne hovorí. Po vypočutí týchto slov stále nedokážeš rozlíšiť, čo povedal, hoci odpovedal. Satan si však myslí, že odpovedal perfektne. Ako sa cítiš? Si zhnusený? (Áno.) Odrazu pociťuješ znechutenie nad týmito slovami. Satanove slová majú určitú charakteristiku – po jeho slovách si škrabeš hlavu a nie si schopný vnímať ich pôvod. Satan má niekedy svoje motívy a hovorí zámerne, a niekedy ho vedie jeho prirodzenosť a slová vychádzajú rovno z jeho úst spontánne. Satan tieto slová dlho nezvažuje, vyslovuje ich bez rozmýšľania. Keď sa ho Boh opýtal, odkiaľ prichádza, odpovedal niekoľkými nejednoznačnými slovami. Si veľmi zaskočený a nikdy sa presne nedozvieš, odkiaľ satan prichádza. Je medzi vami niekto, kto takto rozpráva? Čo je to za reč? (Je nejednoznačná a nedáva určitú odpoveď.) Akými slovami by sme mali opísať takúto reč? Odpútava pozornosť a je zavádzajúca. Povedzme, že niekto nechce, aby ostatní vedeli, čo včera robil. Opýtaš sa ho: „Včera som ťa videl. Kam si šiel?“ Nepovie ti priamo, kam šiel. Namiesto toho povie: „To bol včera deň. Unavil som sa ako kôň!“ Odpovedal na tvoju otázku? Áno, nedal ti však odpoveď, ktorú si chcel. V tomto spočíva „geniálnosť“ ľstivej ľudskej reči. Nikdy nezistíš, čo mal na mysli, ani nepostrehneš zdroj či zámer jeho slov. Nevieš, čomu sa chce vyhnúť, pretože vo svojom srdci má svoj vlastný príbeh – toto je zákerné konanie. Je medzi vami niekto, kto tiež často takto rozpráva? (Áno.) Aký je váš zámer? Ide vám občas o to, aby ste chránili svoje vlastné záujmy, zachovali si hrdosť, postavenie a imidž, ochránili tajomstvá zo svojho súkromného života? Nech je váš zámer akýkoľvek, nemožno ho oddeliť od vašich záujmov – je s nimi spojený. Nie je toto prirodzenosť človeka? Všetci, ktorí majú takúto prirodzenosť, sú v blízkom vzťahu so satanom alebo sú dokonca jeho rodina. Môžeme to takto povedať, či nie? Keď to zovšeobecníme, takýto prejav je odporný a odpudivý. Aj vy sa teraz cítite zhnusení, všakže? (Áno.)

Pozrime sa teraz na nasledujúce verše. Satan znova odpovedá na otázku Jahveho a vraví: „Či sa Jób bojí Boha len tak, pre nič, za nič?“ Začína útočiť na to, ako Jahve posudzuje Jóba, a v tomto útoku cítiť nepriateľstvo. „Či si neurobil plot okolo neho a jeho domu a okolo všetkého, čo má po svojom boku?“ Satan takto chápe a hodnotí Jahveho dielo na Jóbovi. Hodnotí to slovami: „Požehnal si dielo jeho rúk a jeho majetok sa v krajine zväčšil. Teraz však vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, a zaprie ťa do tváre.“ Satan vždy hovorí nejednoznačne, no v tomto prípade si je istý tým, čo hovorí. Avšak jeho slová, hoci ich hovorí s istotou jasne, sú útokom, rúhaním a činom vzdoru voči Bohu Jahvemu, voči samotnému Bohu. Aký máte pocit, keď počujete tieto slová? Pociťujete odpor? Dokážete odhaliť satanove úmysly? Satan v prvom rade odmieta to, ako Jahve posudzuje Jóba – človeka, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu. Potom odmieta všetko, čo Jób hovorí a robí, čo znamená, že odmieta jeho strach z Jahveho. Nevyjadruje tým obvinenie? Satan obviňuje, odmieta a spochybňuje všetko, čo Jahve robí a hovorí. Neveriac hovorí: „Keď hovoríš takéto veci, ako je potom možné, že som to nevidel? Dal si mu toľko požehnaní, tak ako to, že sa Ťa nebojí?“ Nie je to odmietanie všetkého, čo Boh robí? Obviňovanie, odmietanie, rúhanie – nie sú satanove slová útokom? Nie sú skutočným vyjadrením toho, čo si vo svojom srdci myslí? Tieto slová určite nie sú rovnaké ako slová, ktoré si teraz prečítame: „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“ Sú úplne iné. Týmito slovami satan úplne obnažuje obsah svojho srdca – svoj postoj voči Bohu a odpor k Jóbovej bázni pred Bohom. Keď sa to stane, jeho zlovoľná a podlá prirodzenosť sa úplne odhalia. Nenávidí tých, ktorí sa boja Boha, nenávidí tých, ktorí sa vyhýbajú zlu a ešte viac nenávidí Jahveho za to, že človeku dáva požehnania. Chce túto príležitosť využiť na zničenie Jóba, ktorého Boh pozdvihol vlastnou rukou. Chce ho zničiť a hovorí: „Jób sa Ťa bojí a vyhýba sa zlu. Ja to vidím inak.“ Používa rôzne spôsoby, aby Jahveho vyprovokoval a pokúšal, a rôzne úskoky, aby mu Boh Jahve vydal Jóba a on s ním mohol bezhlavo manipulovať, ubližovať mu a zle s ním zaobchádzať. Chce túto príležitosť využiť, aby tohto – v očiach Boha spravodlivého a dokonalého človeka – zničil. Má satan takéto srdce len v dôsledku chvíľkového impulzu? Nie. Pripravoval to dlho. Keď Boh koná svoje dielo – keď sa stará o človeka a podrobne ho skúma a keď ho považuje za hodného a schvaľuje –, satan je mu v pätách v snahe zavádzať ho a spôsobiť mu vážnu ujmu. Keďže Boh si želá tohto človeka získať, satan robí všetko, čo je v jeho moci, aby sa Bohu postavil do cesty, a používa rôzne podlé spôsoby na to, aby pokúšal, vyrušil a poškodil dielo Boha a dosiahol svoj hanebný cieľ. Aký je to cieľ? Nechce, aby Boh niekoho získal; chce uchmatnúť tých, ktorých si zamýšľa Boh získať, aby ich mohol obsadiť, ovládať a prevziať nad nimi moc, aby ho uctievali a pridali sa k nemu pri páchaní zla s cieľom odporovať Bohu. Nie je to satanov nepoctivý motív? Často hovoríte, aký podlý a nedobrý je satan, ale skutočne ste ho videli? Vidíte, aké zlé je ľudstvo; nevideli ste však, aký zlý je skutočný satan. Pokiaľ však ide o Jóba, jasne ste videli, aký je satan podlý. Táto záležitosť veľmi jasne ukázala satanovu ohavnú tvár a jeho podstatu. Súperí s Bohom, plazí sa za Ním s cieľom zničiť celé dielo, ktoré chce Boh vykonať, zmocniť sa tých, ktorých chce Boh získať, a ovládať ich, úplne ich vyhubiť. Ak nebudú vyhubení, stanú sa majetkom satana, aby ich využil – to je jeho cieľ. A čo robí Boh? Boh v tejto pasáži povie len jednoduchú vetu; neexistuje záznam o ničom inom, čo by urobil Boh. Vidíme však, že existuje mnoho ďalších záznamov o tom, čo robí a hovorí satan. V nasledujúcej pasáži Písma sa Jahve pýta satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Aká je satanova odpoveď? (Je to stále: „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“) Je to stále tá istá veta. Stala sa satanovým heslom, jeho vizitkou. Ako je to možné? Nie je satan nenávistný? Určite stačí, keď túto odpornú vetu vysloví len raz. Prečo ju satan stále opakuje? Dokazuje to jednu vec – satanova prirodzenosť je nemenná. Nemôže používať pretvárku, aby skryl svoju škaredú tvár. Boh mu položí otázku a on na ňu takto odpovedá. Keďže je to tak, predstavte si, ako potom musí zaobchádzať s ľuďmi! Satan sa Boha neobáva, nebojí sa Ho a neposlúcha Ho. A tak sa odváži byť pred Bohom úmyselne opovážlivý a pomocou tých istých slov otázku Boha odbije, opakovane na ňu odpovedá rovnako, pokúša sa ju využiť na to, aby Boha zmiatol – toto je škaredá tvár satana. Neverí vo všemohúcnosť Boha, neverí v autoritu Boha a určite nie je ochotný podriadiť sa nadvláde Boha. Je neustále proti Bohu, neustále útočí na všetko, čo Boh robí, snaží sa zmariť všetko, čo Boh vykoná – toto je jeho podlý cieľ.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IV

Božie slová na každý deň  Úryvok 140

Rozhovor medzi satanom a Bohom Jahvem (Vybrané pasáže)

Jób 1, 6-11  A prišiel deň, keď sa Boží synovia postavili pred Jahveho a prišiel medzi nimi aj satan. A Jahve sa spýtal satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Vtedy odpovedal satan Jahvemu a riekol: „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“ A Jahve sa spýtal satana: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“ A satan odpovedal Jahvemu: „Či sa Jób bojí Boha len tak, pre nič, za nič? Či si neurobil plot okolo neho a jeho domu a okolo všetkého, čo má po svojom boku? Požehnal si dielo jeho rúk a jeho majetok sa v krajine zväčšil. Teraz však vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, a zaprie ťa do tváre.“

Jób 2, 1-5  A opäť prišiel deň, keď sa Boží synovia postavili pred Jahveho a prišiel medzi nimi aj satan. A Jahve sa spýtal satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Vtedy odpovedal satan Jahvemu a riekol: „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“ A Jahve sa spýtal satana: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému. A on sa stále drží svojej bezúhonnosti, hoci si Ma pohnal proti nemu, aby som ho bez príčiny zničil.“ A satan odpovedal Jahvemu: „Kožu za kožu, áno, všetko, čo človek má, dá za svoj život. Ale teraz vystri ruku, dotkni sa jeho kostí a jeho mäsa, a zaprie ťa do tváre.“

Ako je zaznamenané v Knihe Jóbovej, tieto dva úryvky satanovej reči, ktoré satan vyslovil, a veci, ktoré satan urobil, vyjadrujú jeho odpor voči Bohu počas Jeho šesťtisícročného plánu riadenia – tu sa ukazuje pravá tvár satana. Videl si slová a skutky satana v skutočnom živote? Keď ich vidíš, možno ich nepovažuješ za veci, ktoré vyslovil satan, ale za veci vyslovené človekom. Čo to vlastne symbolizuje, keď takéto veci hovorí človek? Satana. A aj keď to rozpoznávaš, stále nevnímaš, že to skutočne hovorí satan. No tu a teraz si jednoznačne videl, čo povedal sám satan. Teraz jednoznačne, krištáľovo čisto rozumieš ohavnej tvári a podlosti satana. Sú teda tieto dve pasáže, ktoré povedal satan, užitočné pre to, aby pomohli ľuďom v dnešnej dobe získať poznatky o satanovej prirodzenosti? Stojí za to starostlivo si uchovať tieto dve pasáže, aby ľudstvo bolo dnes schopné rozpoznať satanovu ohavnú tvár, rozpoznať jeho pôvodnú, pravú tvár? Aj keď sa možno nezdá byť vhodné to povedať, keď sú tieto slová vyjadrené takto, môžeme ich považovať za presné. Toto je skutočne jediný spôsob, akým môžem vyjadriť túto myšlienku, a ak tomu dokážete porozumieť, stačí to. Satan zas a znova útočí na veci, ktoré robí Jahve, viní Jóba pre jeho strach z Boha Jahveho. Satan sa pokúša rôznymi spôsobmi Jahveho vyprovokovať a dosiahnuť, aby Jahve s prižmúrením oka schválil to, že Jóba pokúša. Jeho slová majú preto veľmi provokatívny charakter. Povedzte Mi teda, môže Boh po tom, ako satan vysloví tieto slová, jasne vidieť, čo chce satan urobiť? (Áno.) Môže v Božom srdci tento človek Jób, na ktorého sa Boh díva – tento služobník Boha, ktorého Boh považuje za spravodlivého človeka, dokonalého človeka – odolať takémuto pokušeniu? (Áno.) Prečo si tým je Boh taký istý? Skúma Boh vždy srdce človeka? (Áno.) Dokáže aj satan skúmať srdce človeka? Satan to nedokáže. Aj keby videl tvoje srdce, jeho podlá prirodzenosť by mu nikdy nedovolila uveriť, že svätosť je svätosť alebo že úbohosť je úbohosť. Podlý satan si nikdy nebude ceniť nič, čo je sväté, spravodlivé alebo jasné. Satan si nedokáže pomôcť a musí neúnavne konať v súlade so svojou prirodzenosťou a podlosťou a pomocou svojich obvyklých metód. Ani za cenu toho, že ho Boh potrestá alebo zničí, neváha a tvrdošijne Bohu odporuje – toto je podlosť, toto je satanova prirodzenosť. A tak v tejto pasáži satan hovorí: „Kožu za kožu, áno, všetko, čo človek má, dá za svoj život. Ale teraz vystri ruku, dotkni sa jeho kostí a jeho mäsa, a zaprie ťa do tváre.“ Satan si myslí, že človek sa Boha bojí, lebo od neho získal mnoho výhod. Človek získava od Boha výhody, a tak hovorí, že Boh je dobrý. Človek sa však Boha nebojí preto, lebo Boh je dobrý, ale len preto, lebo získava toľko výhod. Keď mu raz Boh tieto výhody odoberie, potom Boha zanechá. Satan vo svojej podlej prirodzenosti neverí, že ľudské srdce sa môže skutočne Boha báť. Pre svoju podlú prirodzenosť nevie, čo je svätosť, a už vôbec nie, čo je bázeň. Nevie, čo je to podriadiť sa Bohu alebo sa Ho báť. Keďže tieto veci nepozná, myslí si, že ani človek sa nemôže Boha báť. Povedzte Mi, nie je satan podlý? S výnimkou našej cirkvi žiadne náboženstvá a denominácie alebo náboženské a spoločenské skupiny neveria v existenciu Boha, a už vôbec neveria, že Boh sa stal telom a koná dielo súdu, takže si myslia, že to, v čo veríš, nie je Boh. Promiskuitný človek sa pozerá okolo seba a všetkých ostatných vníma ako promiskuitných, rovnakých ako je on. Klamár sa pozerá okolo seba a vidí len nečestnosť a lži. Zlý človek vníma všetkých ostatných ako zlých a chce bojovať s každým, koho vidí. Tí, ktorí sú čestní, vnímajú všetkých ostatných ako čestných, takže ich vždy podvedú, oklamú a oni s tým nemôžu nič urobiť. Tieto príklady uvádzam preto, aby som posilnil vaše presvedčenie – podlá prirodzenosť satana nie je prchavým nutkaním alebo podmienená okolnosťami, nie je ani dočasným prejavom vyplývajúcim z nejakého dôvodu alebo kontextu. Vôbec nie! Satan si jednoducho nemôže pomôcť, musí byť taký! Nemôže urobiť nič dobré. Aj keď hovorí niečo, čo sa príjemne počúva, je to len preto, aby ťa zviedol. Čím sú jeho slová príjemnejšie, ohľaduplnejšie, jemnejšie, tým zákernejšie sú zlomyseľné úmysly, ktoré sa za nimi skrývajú. Akú tvár, akú prirodzenosť ukazuje satan v týchto dvoch pasážach? (Úskočnú, zlomyseľnú a podlú.) Hlavnou charakteristikou satana je podlosť; je v prvom rade podlý a zlomyseľný.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IV

Božie slová na každý deň  Úryvok 141

Odkedy Boh stvoril človeka, vždy viedol život ľudstva, či už udeľovaním požehnaní ľudstvu, ustanovovaním zákonov a prikázaní pre ľudstvo alebo stanovovaním rôznych nariadení pre život – aký je Boží zámer a cieľ, keď robí tieto veci? Viete, čo to je? Po prvé, môžete s istotou povedať, že všetky tieto veci, ktoré Boh robí, sú pre dobro ľudstva? Toto tvrdenie sa vám môže zdať ako veľkolepé, prázdne slová, ale keď sa pozrieme konkrétne na detaily, vari všetky tieto veci, ktoré Boh robí, nevedú a neusmerňujú človeka k tomu, aby žil normálnym životom? Bez ohľadu na to, či človek dodržiava nariadenia alebo sa riadi zákonmi, Božím cieľom je, aby človek neupadol do uctievania satana a aby mu satan neubližoval – to je Jeho najzákladnejší cieľ a je to Jeho pôvodný cieľ. Úplne na začiatku, keď človek nerozumel Božím úmyslom, vytvoril Boh niekoľko jednoduchých zákonov a pravidiel a vydal ustanovenia, ktoré pokrývali každú predstaviteľnú záležitosť. Tieto ustanovenia sú jednoduché, no sú v nich obsiahnuté Božie úmysly. Boh si ľudstvo cení, opatruje ho a vrúcne ho miluje. Môžeme teda povedať, že Jeho srdce je sväté? Môžeme povedať, že Jeho srdce je čisté? (Áno.) Má Boh nejaké vedľajšie úmysly? (Nie.) Je teda tento Jeho cieľ správny a pozitívny? Všetky ustanovenia, ktoré Boh počas svojho diela vytvoril, majú na človeka pozitívny vplyv a ukazujú mu cestu. Sú teda v Božej mysli nejaké myšlienky, ktoré slúžia v Jeho vlastný prospech? Má Boh nejaké ďalšie ciele, pokiaľ ide o človeka? Chce Boh človeka nejakým spôsobom využiť? Ani zďaleka nie. Boh koná tak, ako hovorí, a Jeho slová a činy zodpovedajú myšlienkam v Jeho srdci. Nemá žiadny poškvrnený zámer, žiadne myšlienky, ktoré by slúžili v Jeho prospech. Nič nerobí pre seba; všetko, čo robí, robí pre človeka, bez akýchkoľvek osobných cieľov. Aj keď má s človekom plány a úmysly, nie je to kvôli Nemu samému. Všetky tieto veci, ktoré robí, robí výlučne pre ľudstvo, aby ľudstvo ochránil a zabránil ľudstvu zísť z cesty. Nie je teda toto Jeho srdce vzácne? Vidíš čo i len najmenší náznak takéhoto vzácneho srdca v satanovi? V satanovi nemôžeš vidieť ani len nepatrnú stopu po takomto srdci, vôbec ho nevidíš. Všetko, čo Boh robí, sa zjavuje prirodzene. Teraz sa pozrime na spôsob, akým Boh koná; ako koná svoje dielo? Berie tieto zákony a svoje slová a pevne ich omotáva okolo hlavy každého človeka ako rituálnu kovovú obruč^[a] a ukladá ich každému človeku? Koná takýmto spôsobom? (Nie.) Tak akým spôsobom koná? Zastrašuje? Chodí okolo horúcej kaše, keď k vám hovorí? (Nie.) Keď nerozumieš pravde, ako ťa Boh vedie? On ťa osvieti a osvetlí, jasne ti povie, že to, čo robíš, nie je v súlade s pravdou a čo by si mal urobiť. Na základe týchto spôsobov, ktorými Boh pôsobí, aký druh vzťahu s Bohom cítiš, že máš? Dávajú ti tieto spôsoby pocit, že Boh je mimo dosahu? (Nie.) Aké pocity teda v tebe vyvolávajú? Dávajú ti pocítiť, že Božie slová sú mimoriadne reálne, že Jeho vzťah s človekom je mimoriadne normálny, že Boh je ti mimoriadne blízko a že medzi tebou a Bohom nie je žiadna vzdialenosť. Keď ťa Boh vedie, keď ťa zaopatruje, pomáha ti a podporuje ťa, cítiš Božiu prívetivosť a dôstojnosť, cítiš Jeho milotu a teplo. No keď ti Boh vyčíta tvoju skazenosť alebo keď ťa súdi a disciplinuje za tvoju vzdorovitosť, aké metódy používa? Vyčíta ti to slovami? Disciplinuje ťa prostredníctvom prostredí, ľudí, udalostí a vecí? (Áno.) Do akej miery ťa Boh disciplinuje? Disciplinuje ťa Boh v takej miere, v akej satan ťažko ubližuje ľuďom? (Nie, Boh disciplinuje ľudí len do tej miery, do akej to dokážu zniesť.) Boh pôsobí jemným, nežným, láskavým a starostlivým spôsobom, spôsobom, ktorý je mimoriadne uvážlivý a primeraný a ktorý v tebe nevyvolá intenzívne pocity, ako napríklad: „Boh ma núti robiť toto“ alebo „Boh ma núti robiť tamto“. Boh ti nikdy nedá takýto intenzívny pocit ani uvedomenie, ktoré tvoje srdce nedokáže uniesť. Nie je to tak? Dokonca aj keď prijmeš Božie slová súdu a napomínania, ako sa potom cítiš? Ako sa cítiš, keď chápeš autoritu a moc Boha? Cítiš, že Boh je božský a nedotknuteľný? Cítiš vtedy, že medzi tebou a Bohom je diaľka? Pociťuješ, aký je Boh hrozivý? Nie – pred Bohom pociťuješ skôr bázeň. Nie je to vďaka Božiemu dielu, že ľudia cítia všetky tieto veci? Mali by tieto pocity, keby to bol satan, kto koná dielo? Vôbec nie. Boh používa svoje slová, pravdu a svoj život, aby neustále zaopatroval človeka, aby ho podporoval. Keď je človek slabý, keď sa cíti negatívne, Boh nehovorí silou, ale hovorí: „Necíť sa negatívne. Prečo by si mal byť negatívny? Prečo si slabý? Aký je dôvod byť slabý? Ty si vždy taký slabý a vždy si taký negatívny – aký zmysel má to, že žiješ? Tak potom jednoducho zomri!“ Pôsobil by Boh takýmto spôsobom? (Nie.) Má Boh autoritu konať takýmto spôsobom? Áno, má. Boh však takto nekoná. Dôvodom, prečo Boh takto nekoná, je Jeho podstata, Jeho podstata, ktorou je svätosť. Jeho lásku k človeku, Jeho váženie a cenenie človeka, nemôže človek jasne vyjadriť len jednou alebo dvoma vetami. To nie sú veci, ktoré prináša človek svojou chválou, ale veci, ktoré prináša sám Boh v skutočnom konaní; sú zjavením Božej podstaty. Môžu všetky tieto spôsoby, ktorými Boh koná, zapríčiniť, že človek uvidí svätosť Boha? Pokiaľ ide o všetky tieto spôsoby, ktorými Boh koná, vrátane dobrých Božích úmyslov a účinkov, ktoré chce, aby na človeka pôsobili, rôznych spôsobov, ktoré si osvojuje, aby pôsobil na človeka, dielo, ktoré vykonáva, a to, čo chce, aby človek pochopil – videli ste v dobrých Božích úmysloch niečo podlé alebo klamlivé? (Nie.) Môžeme teda vo všetkom, čo Boh robí, čo hovorí, čo si vo svojom srdci myslí, ako aj v podstate, ktorú zjavuje, nazvať Boha svätým? (Áno.) Videl človek niekedy túto svätosť vo svete alebo v sebe samotnom? Videl si ju okrem Boha v nejakej ľudskej bytosti alebo v satanovi? (Nie.) Môžeme na základe našej doterajšej rozpravy nazývať Boha jedinečným, samotným svätým Bohom? (Áno.) Všetky veci, ktoré Boh dáva človeku vrátane Božích slov, toho, ako Boh pracuje na človeku rôznymi prostriedkami, toho, čo Boh hovorí človeku, čo mu Boh pripomína a čím ho napomína, pochádzajú z jednej podstaty: z Božej svätosti. Keby takýto svätý Boh neexistoval, žiadny človek by nemohol zaujať Jeho miesto a konať dielo, ktoré koná On. Uvažovali ste niekedy o tom, v akej situácii by ste všetci dnes boli, keby Boh týchto ľudí úplne odovzdal satanovi? Sedeli by ste všetci tu, celí a neporušení? Aj vy by ste povedali: „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej“? Boli by ste takí bezočiví, drzo sebaistí a plní pýchy, že by ste tieto slová vyslovili a bez hanby by ste sa pred Bohom vystatovali? Jednoznačne áno, bez tieňa pochybnosti! Vďaka satanovmu postoju k človeku môže človek vidieť, že satanova prirodzenosť-podstata je úplne iná než Božia. Kvôli čomu je satanova podstata opakom svätosti Boha? (Pre satanovu podlosť.) Satanova podlá prirodzenosť je opakom svätosti Boha. Dôvod, prečo väčšina ľudí nerozpozná toto zjavenie Boha a túto podstatu Božej svätosti, spočíva v tom, že žijú v moci satana, v jeho skazenosti a v jeho životnom priestore. Nevedia, čo je to svätosť, či ako ju definovať. Aj keď vnímaš svätosť Boha, stále ju nevieš s istotou definovať ako svätosť Boha. Ide o nesúlad v rámci ľudského poznania Božej svätosti.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IV

Poznámky pod čiarou:

a. „Rituálna kovová obruč“ je obruč, ktorú používal mních Tang Sanzang v čínskej novele Cesta na západ. Používal ju na to, aby mal vo svojej moci Suna Wukonga. Kovovú obruč mu pripevnil okolo hlavy, čo mu spôsobovalo akútne bolesti hlavy, a takto ho mal vo svojej moci. Stala sa z toho metafora opisujúca niečo, čo človeka zväzuje.

Božie slová na každý deň  Úryvok 142

Čo charakterizuje dielo satana na človeku? Mali by ste byť schopní to zistiť z vlastných skúseností – je to satanova typická vlastnosť, vec, ktorú robí opakovane, ktorú sa pokúša urobiť s každým jedným človekom. Možno túto vlastnosť nevidíte, a tak nemáte pocit, že satan je taký strašný a nenávistný. Vie niekto, aká je to vlastnosť? (Zvádza, vábi a pokúša človeka.) Správne, toto je niekoľko spôsobov, ako sa táto vlastnosť prejavuje. Okrem toho človeka zavádza, útočí na neho a obviňuje ho – toto sú všetko jej prejavy. Sú ešte nejaké ďalšie? (Hovorí lži.) Podvádzanie a klamanie sú pre satana úplne prirodzené. Tieto veci robí často. Ďalej je to komandovanie ľudí, provokovanie, donucovanie, rozkazovanie a násilné zmocňovanie sa ľudí. Teraz vám opíšem niečo, z čoho vám budú stáť vlasy dupkom, neurobím to však preto, aby som vás vystrašil. Boh koná na človeku dielo a stará sa o neho svojím postojom i srdcom. Satan si naopak človeka vôbec neváži a všetok svoj čas trávi premýšľaním o tom, ako človeku ublížiť. Nie je to tak? Keď rozmýšľa, ako človeku ublížiť, je jeho stav mysle v stave pohotovosti? (Áno.) Takže pokiaľ ide o satanovo dielo na človeku, mám dve frázy, ktoré dostatočne opisujú podlosť a zlomyseľnosť satana a vďaka ktorým budete môcť skutočne spoznať jeho odpornosť: svojím prístupom k človeku sa satan chce človeka vždy násilne zmocniť a každého jedného získať, a to v takom rozsahu, aby mohol nad človekom získať úplnú kontrolu, ťažko mu ublížiť a takto dosiahnuť svoj cieľ a naplniť svoje neskrotné ambície. Čo znamená „násilne sa zmocniť“? Je to niečo, čo sa deje s tvojím súhlasom alebo bez neho? Deje sa to s tvojím vedomím alebo bez neho? Odpoveď je, že sa to deje úplne bez tvojho vedomia! Stáva sa to v situáciách, keď si to neuvedomuješ, možno ti dokonca ani nič nepovie alebo neurobí, bez náznakov, bez kontextu – proste ťa obkľúči, obkolesí. Hľadá príležitosť, ktorú by mohol využiť, a potom sa ťa násilne zmocní, vlastní ťa, čím dosiahne svoj cieľ – získať nad tebou úplnú kontrolu a ublížiť ti. Toto je najtypickejší úmysel a správanie satana v jeho snahe vytrhnúť ľudstvo z rúk Boha. Ako sa cítite, keď to počujete? (Vydesení a v srdciach pociťujeme strach.) Cítite sa zhnusení? (Áno.) Keď cítite toto zhnusenie, myslíte si, že satan je nehanebný? Keď si myslíte, že satan je nehanebný, cítite potom znechutenie z tých ľudí okolo vás, ktorí vás chcú vždy ovládať a majú neskrotné ambície, pokiaľ ide o postavenie a záujmy? (Áno.) Aké metódy teda satan používa, aby sa človeka násilne zmocnil a vlastnil ho? Je vám to jasné? Keď počujete tieto dva pojmy – „násilné zmocnenie sa“ a „vlastnenie“, pociťujete znechutenie a vnímate v týchto slovách podlosť. Satan ťa bez tvojho súhlasu alebo vedomia opantá, násilne sa ťa zmocní a skazí ťa. Čo cítiš vo svojom srdci? Cítiš odpor a zhnusenie? (Áno.) Keď pre tieto spôsoby satana pociťuješ odpor a zhnusenie, čo cítiš k Bohu? (Vďačnosť.) Vďačnosť Bohu za to, že ťa zachránil. Máš teda teraz, v tejto chvíli, túžbu alebo vôľu dovoliť Bohu, aby prevzal a ovládal všetko, čo máš a čím si? (Áno.) V akom kontexte takto odpovedáš? Hovoríš „áno“, pretože sa bojíš toho, že sa ťa násilne zmocní satan a bude ťa vlastniť? (Áno.) Nesmieš takto zmýšľať, nie je to správne. Neboj sa, pretože Boh je tu. Nemáš sa čoho báť. Keď porozumieš podlej podstate satana, mal by si presnejšie rozumieť Božej láske, Božím dobrým úmyslom, Božiemu súcitu a tolerancii voči človeku a Jeho spravodlivej povahe. Satan je taký nenávistný, no ak to v tebe stále nevyvoláva lásku k Bohu, a to, že sa na Boha môžeš spoliehať a dôverovať Mu, čo si potom za človeka? Si ochotný dovoliť satanovi, aby ti tak ublížil? Po tom, čo sme videli podlosť a ohavnosť satana, obrátime sa a pozrieme sa na Boha. Zmenilo sa teraz tvoje poznanie Boha? Môžeme povedať, že Boh je svätý? Môžeme povedať, že je bezchybný? „Boh je jedinečná svätosť“ – môže Boh spĺňať toto označenie? (Áno.) Nie je len samotný Boh tým, kto na svete a medzi všetkými vecami dokáže naplniť to, ako Mu človek rozumie? (Áno.) Čo presne teda Boh dáva človeku? Dáva ti len trochu starostlivosti, záujmu a pozornosti bez toho, aby si si to uvedomoval? Čo dal Boh človeku? Boh dal človeku život, dal mu všetko a toto všetko mu poskytuje bezpodmienečne, bez toho, aby niečo požadoval, bez akéhokoľvek skrytého motívu. Používa pravdu, svoje slová a svoj život, aby človeka viedol a usmerňoval, aby ho zbavil ubližovania zo strany satana, jeho pokušení a presviedčania. Človeku umožňuje jasne vidieť podlú prirodzenosť satana a jeho ohavnú tvár. Sú Božia láska a starosť o ľudstvo pravé? Je to niečo, čo môže zažiť každý z vás? (Áno.)

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IV

Božie slová na každý deň  Úryvok 143

Pozrite sa späť na svoj doterajší život a na všetko dielo, ktoré na tebe Boh vykonal počas rokov tvojej viery. Či už sú pocity, ktoré to v tebe vyvoláva, hlboké alebo plytké, nie je to vec, ktorá bola pre teba zo všetkého najnutnejšia? Nebolo to to, čo si najviac potreboval získať? (Áno.) Nie je to pravda? Nie je to život? (Áno.) Osvietil ťa Boh niekedy a potom ťa požiadal, aby si Mu za všetko, čo ti dal, dal niečo na oplátku? (Nie.) Aký je teda Boží zámer? Prečo to Boh robí? Má za cieľ zmocniť sa ťa? (Nie.) Chce Boh zasadnúť na svoj trón v srdci človeka? (Áno.) Aký je teda rozdiel medzi Bohom, ktorý sadá na svoj trón, a násilným zmocnením zo strany satana? Boh chce získať srdce človeka, chce prebývať v jeho srdci – čo to znamená? Znamená to, že chce, aby sa ľudia stali Jeho bábkami, Jeho strojmi? (Nie.) Aký je teda Boží zámer? Je nejaký rozdiel medzi tým, že Boh sa chce zmocniť srdca človeka, a tým, že satan sa chce človeka násilne zmocniť a vlastniť ho? (Áno.) Aký je to rozdiel? Môžete Mi to jasne povedať? (Satan to robí pomocou sily, zatiaľ čo Boh nechá človeka, aby to urobil dobrovoľne.) Je toto ten rozdiel? Na čo používa Boh tvoje srdce? A na čo sa ťa zmocní? Ako vo svojich srdciach rozumiete vete „Boh sa zmocní srdca človeka“? Naše rozprávanie o Bohu na tomto mieste musí byť spravodlivé, inak mu ľudia budú vždy rozumieť nesprávne a budú si myslieť: „Boh sa ma chce vždy zmocniť. Na čo sa ma chce zmocniť? Nechcem, aby sa ma zmocnil, chcem byť sám sebe pánom. Hovoríš, že satan sa zmocňuje ľudí, ale aj Boh sa ich zmocňuje. Nie je to tak v oboch prípadoch? Nechcem nikomu dovoliť, aby sa ma zmocnil. Ja som ja!“ Aký je v tom rozdiel? Zamyslite sa nad tým trochu. Pýtam sa vás, je to len prázdna fráza, keď povieme, že „Boh sa zmocňuje človeka“? Neznamená to, že keď Boh prebýva v človeku, žije v tvojom srdci a ovláda každé tvoje slovo a každý tvoj pohyb? Keď ti povie, aby si si sadol, neodvážiš sa stáť? Keď ti povie, aby si išiel na východ, neodvážiš sa ísť na západ? Týka sa toto „zmocnenie sa“ niečoho v tomto zmysle? (Nie, netýka. Boh chce, aby človek žil to, čo Boh má a čím je.) Aký účinok mali mať na človeka všetky slová, ktoré Boh povedal, počas rokov, keď človeka vo svojom diele na ňom až do dnešnej poslednej etapy riadil? Je to tak, že človek žije to, čo Boh má a čím je? Zdá sa, že doslovný význam slov „Boh sa zmocňuje srdca človeka“ spočíva v tom, že Boh si vezme srdce človeka a zmocní sa ho, žije v ňom a viac nevyjde von. Stane sa pánom človeka a dokáže svojvoľne dominovať srdcu človeka a manipulovať s ním, takže človek musí urobiť čokoľvek, čo mu Boh povie. V tomto zmysle by sa mohlo zdať, že sa každý človek môže stať Bohom a vlastniť Jeho podstatu a povahu. Mohol by v takom prípade aj človek vykonávať Božie skutky? Dá sa pojem „zmocnenie sa“ vysvetliť týmto spôsobom? (Nie.) Čo to teda je? Opýtam sa vás: Sú všetky slová a pravda, ktorú Boh dáva človeku, zjavením Božej podstaty a toho, čo má a čím je? (Áno.) To je určite pravda. Je však nevyhnutné, aby samotný Boh praktizoval a vlastnil všetky slová, ktoré dáva človeku? Porozmýšľajte o tom trochu. Keď Boh súdi človeka, prečo ho súdi? Ako vznikli tieto slová? Aký je obsah slov, ktoré Boh hovorí, keď človeka súdi? Na čom sú založené? Sú založené na skazenej povahe človeka? (Áno.) Vychádza teda účinok dosiahnutý Božím súdom nad človekom z Božej podstaty? (Áno.) Je teda „zmocnenie sa človeka“ len prázdnou frázou? Určite nie. Tak prečo Boh hovorí tieto slová človeku? Aký má zámer, keď ich vyslovuje? Chce tieto slová použiť, aby slúžili ako život človeka? (Áno.) Boh chce použiť celú pravdu, ktorú vyslovil v týchto slovách, aby pôsobila ako život človeka. Keď človek prijme celú túto pravdu a Božie slovo a premení ich na svoj vlastný život, môže sa potom podriadiť Bohu? Môže sa potom báť Boha? Môže sa potom vyhýbať zlu? Keď sa človek dostane do tohto bodu, môže sa potom podriadiť Božej zvrchovanosti a plánu? Je potom človek v pozícii, aby sa podriadil autorite Boha? Keď ľudia ako Jób alebo Peter dosiahnu koniec svojej cesty, keď ich život možno považovať za zrelý, keď Bohu skutočne rozumejú – môže ich satan stále odviesť? Môže sa ich ešte stále zmocniť? Môže ich stále násilne ovládnuť? (Nie.) Aký je to teda človek? Je to niekto, koho Boh úplne získal? (Áno.) Ako v tomto zmysle vnímate človeka, ktorého Boh úplne získal? Z Božej perspektívy a za týchto okolností sa už Boh zmocnil srdca tohto človeka. Čo ale tento človek pociťuje? Je to tak, že Božie slovo, Božia autorita a Božia cesta sa v človeku stanú životom, a že tento život sa potom zmocní celej bytosti človeka, čím sa veci, ktoré prežíva, ako aj jeho podstata stávajú spôsobilými uspokojiť Boha? Je z Božej perspektívy srdce ľudstva práve v tejto chvíli v Jeho moci? (Áno.) Ako teraz rozumiete tomuto významu? Zmocnil sa ťa Boží Duch? (Nie, zmocnilo sa nás Božie slovo.) Je to Božia cesta a Jeho slovo, ktoré sa stali tvojím životom, a je to pravda, ktorá sa stala tvojím životom. V tejto chvíli človek vlastní život, ktorý pochádza od Boha, nemôžeme však povedať, že tento život je Božím životom. Inak povedané, život, ktorý má človek čerpať z Božieho slova, je život Boží. Preto je jedno, ako dlho človek Boha nasleduje, koľko slov od Neho prijme, nikdy sa nemôže stať Bohom. Aj keby Boh jedného dňa povedal: „Zmocnil som sa tvojho srdca, teraz vlastníš Môj život,“ mali by ste pocit, že ste Bohom? (Nie.) Čím by si sa potom stal? Nebol by si voči Bohu úplne podriadený? Nebolo by tvoje srdce naplnené životom, ktorý ti dal Boh? Bol by to úplne normálny prejav toho, čo sa stane, keď sa Boh zmocní srdca človeka. Toto je fakt. Keď sa na to teda pozrieme z tejto stránky, môže sa človek stať Bohom? Keď dokáže žiť realitu slov Boha a stane sa niekým, kto sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, môže vlastniť životnú podstatu a svätosť Boha? Vôbec nie. Nech sa stane čokoľvek, človek je na konci dňa stále človekom. Si stvorenou bytosťou a keď si od Boha dostal Jeho slovo a Jeho cestu, stále vlastníš len život, ktorý pochádza zo slov Boha. Staneš sa niekým, koho Boh chváli, ale nikdy nebudeš vlastniť životnú podstatu Boha a už vôbec nie Jeho svätosť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IV

Božie slová na každý deň  Úryvok 144

Satanovo pokušenie (Vybrané pasáže)

Mt 4, 1-4  Potom Duch Ježiša vyviedol na púšť, aby Ho pokúšal diabol. Keď sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí, vyhladol. A keď k Nemu prišiel pokušiteľ, povedal: „Ak si Syn Boží, rozkáž, aby sa tieto kamene stali chlebom.“ On však odpovedal: „Je napísané: Človek nebude žiť len na chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza z úst Boha.“

Toto sú slová, ktorými sa diabol prvýkrát snažil pokúšať Pána Ježiša. Aký je obsah toho, čo povedal diabol? („Ak si Syn Boží, rozkáž, aby sa tieto kamene stali chlebom.“) Tieto slová, ktoré vyslovil diabol, sú celkom jednoduché, ale je niečo v neporiadku s ich podstatou? Diabol povedal: „Ak si Syn Boží.“ Vedel však vo svojom srdci, alebo nevedel, že Ježiš je Boží Syn? Vedel, alebo nevedel, že je Kristus? (Vedel.) Prečo potom povedal: „Ak si?“ (Snažil sa pokúšať Boha.) No čo bolo jeho cieľom? Povedal: „Ak si Syn Boží.“ Vo svojom srdci vedel, že Ježiš Kristus je Boží Syn, a mal o tom vo svojom srdci veľmi jasno. No napriek tomu, že to vedel, podriadil sa Mu a uctieval Ho? (Nie.) Čo chcel urobiť? Chcel použiť túto metódu a tieto slová, aby nahneval Pána Ježiša a potom Ho oklamal, aby konal v súlade s jeho úmyslami. Nebol to zmysel diablových slov? Satan vo svojom srdci jasne vedel, že to je Pán Ježiš Kristus, no napriek tomu vyriekol tieto slová. Nie je to satanova prirodzenosť? Aká je satanova prirodzenosť? (Byť prefíkaný, podlý a nebáť sa Boha.) Aké dôsledky by vyplynuli z toho, že nemá bázeň pred Bohom? Nebolo to tak, že chcel zaútočiť na Boha? Chcel použiť túto metódu na útok na Boha, a tak povedal: „Ak si Syn Boží, rozkáž, aby sa tieto kamene stali chlebom.“ Nie je to satanov zlý úmysel? O čo sa v skutočnosti snažil? Jeho zámer je veľmi zrejmý: Pokúšal sa použiť túto metódu na popretie postavenia a identity Pána Ježiša Krista. Satan týmito slovami myslel: „Ak si Syn Boží, premeň tieto kamene na chlieb. Ak to nedokážeš, potom nie si Syn Boží, takže by si už nemal ďalej vykonávať svoje dielo.“ Nie je to tak? Chcel použiť túto metódu na útok na Boha, chcel rozobrať a zničiť Božie dielo. To je zlomyseľnosť satana. Jeho zlomyseľnosť je prirodzeným vyjadrením jeho prirodzenosti. Aj keď vedel, že Pán Ježiš Kristus je Boží Syn, vtelenie samotného Boha, nemohol si pomôcť a urobil to. Kráčal tesne Bohu za chrbtom, vytrvalo na Neho útočil a robil všetko pre to, aby vyrušil a sabotoval Božie dielo.

Teraz rozoberme túto vetu, ktorú vyriekol satan: „Rozkáž, aby sa tieto kamene stali chlebom.“ Premeniť kamene na chlieb – znamená to niečo? Ak je k dispozícii jedlo, prečo ho nejesť? Prečo treba meniť kamene na jedlo? Dá sa povedať, že to nemá zmysel? Hoci sa v tom čase postil, Pán Ježiš mal azda čo jesť, alebo nie? (Áno, mal.) Na tomto príklade teda môžeme vidieť nezmyselnosť satanových slov. Napriek všetkej satanovej zrade a zlobe stále môžeme vidieť jeho nezmyselnosť a absurdnosť. Satan robí množstvo vecí, na ktorých môžeš vidieť jeho zákernú prirodzenosť. Môžeš vidieť, ako robí veci, ktoré sabotujú Božie dielo, a keď to vidíš, cítiš, že je to nenávistné a poburujúce. No na druhej strane, nevidíš za jeho slovami a činmi detinskú, smiešnu prirodzenosť? Je to odhalenie satanovej prirodzenosti. Keďže má takúto prirodzenosť, bude robiť takéto veci. Pre dnešných ľudí sú tieto satanove slová nezmyselné a smiešne. Satan je však skutočne schopný vysloviť takéto slová. Môžeme povedať, že je nevedomý a absurdný? Satanova podlosť je všade a neustále sa odhaľuje. A ako na to odpovedal Pán Ježiš? („Človek nebude žiť len na chlebe, ale na každom slove, ktoré vychádza z úst Boha.“) Majú tieto slová nejakú moc? (Áno, majú.) Prečo hovoríme, že majú moc? Je to preto, lebo tieto slová sú pravdou. Je človek živý len chlebom? Pán Ježiš sa postil štyridsať dní a nocí. Zomrel od hladu? Nezomrel od hladu, a tak k Nemu pristúpil satan a pobádal Ho, aby premenil kamene na jedlo slovami ako: „Ak premeníš kamene na jedlo, potom budeš mať čo jesť, nie? Nebudeš sa musieť postiť a nebudeš musieť hladovať?“ Pán Ježiš však povedal: „Človek nebude žiť len na chlebe.“ To znamená, že hoci človek žije vo fyzickom tele, nie je to jedlo, ktoré umožňuje jeho fyzickému telu žiť a dýchať, ale každé jedno slovo vyslovené z Božích úst. Na jednej strane sú tieto slová pravdou. Dávajú ľuďom vieru a pocit, že sa môžu spoľahnúť na Boha a že Boh je pravda. Na druhej strane, majú tieto slová praktický rozmer? Nebol Pán Ježiš po svojom pôste, ktorý trval štyridsať dní a nocí, stále na nohách, živý a zdravý? Nie je to skutočný príklad? Štyridsať dní a nocí nejedol žiadne jedlo, a predsa bol stále nažive. To je mocný dôkaz potvrdzujúci pravdivosť Jeho slov. Tieto slová sú jednoduché, no povedal ich Pán Ježiš až vtedy, keď Ho satan pokúšal, alebo už boli Jeho prirodzenou súčasťou? Inými slovami, Boh je pravda a Boh je život, ale boli Božia pravda a život následným doplnením? Zrodili sa z neskoršej skúsenosti? Nie, sú vrodené Bohu. To znamená, že pravda a život sú Božou podstatou. Čokoľvek sa Mu stane, zjavuje jedine pravdu. Táto pravda, tieto slová – či už je obsah Jeho reči dlhý, alebo krátky – umožňujú človeku žiť a dávajú mu život. Umožňujú ľuďom mať vieru v Boha a získať pravdu a jasnú predstavu o ceste ľudského života. Inými slovami, zdroj Božieho používania týchto slov je pozitívny. Môžeme teda povedať, že táto pozitívna vec je svätá? (Áno.) Tieto satanove slová pochádzajú zo satanovej prirodzenosti. Satan odhaľuje svoju podlú a zlomyseľnú prirodzenosť všade a neustále. Robí satan tieto odhalenia prirodzene? Nariaďuje mu to niekto? Pomáha mu niekto? Núti ho niekto? Nie. Všetky tieto odhalenia robí z vlastnej vôle. To je satanova podlá prirodzenosť. Čokoľvek Boh robí a akokoľvek to robí, satan Mu ide v pätách. Podstata a pravá prirodzenosť týchto vecí, ktoré satan hovorí a robí, sú satanovou podstatou – podstatou, ktorá je podlá a zlomyseľná.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V

Božie slová na každý deň  Úryvok 145

Satanovo pokušenie (Vybrané pasáže)

Mt 4, 5-7  Vtedy Ho diabol vzal do svätého mesta, postavil Ho na vrchol chrámu a povedal Mu: „Ak si Syn Boží, vrhni sa dolu, lebo je napísané: On svojim Anjelom prikáže, aby ťa chránili, a oni ťa budú nosiť na rukách, aby si si nerozbil nohu o kameň.“ Ježiš mu povedal: „Tiež je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“

Pozrime sa najprv na slová, ktoré tu vyslovil satan. Satan povedal: „Ak si Syn Boží, vrhni sa dolu.“ A potom citoval z Písma: „On svojim Anjelom prikáže, aby ťa chránili, a oni ťa budú nosiť na rukách, aby si si nerozbil nohu o kameň.“ Ako sa cítiš, keď počuješ satanove slová? Nie sú veľmi detinské? Sú detinské, nezmyselné a nechutné. Prečo to hovorím? Satan často robí hlúpe veci a myslí si, že je veľmi chytrý. Často cituje z Písma – dokonca aj zo samotných slov vyslovených Bohom –, pričom sa snaží obrátiť tieto slová proti Bohu, aby na Neho zaútočil, pokúšal Ho a dosiahol tak svoj cieľ sabotovania plánu Božieho diela. Dokážeš niečo vidieť v týchto slovách, ktoré vyslovil satan? (Satan prechováva podlé úmysly.) Vo všetkom, čo satan robí, sa vždy snažil pokúšať ľudstvo. Satan nehovorí priamočiaro, ale okľukami a používa pri tom pokušenie, lákanie a zvádzanie. Satan pristupuje k pokúšaniu Boha, akoby bol obyčajnou ľudskou bytosťou, pričom verí, že Boh je tiež nevedomý, hlúpy a neschopný jasne rozlíšiť pravú formu vecí, podobne ako človek. Satan si myslí, že Boh a človek sú rovnako neschopní odhaliť jeho podstatu, klamstvo a zlovestný úmysel. Nie je to satanova hlúposť? Satan okrem toho otvorene cituje z Písma, veriac, že mu to dodáva dôveryhodnosť a že nebudeš schopný odhaliť chyby v jeho slovách alebo sa vyhnúť oklamaniu. Nie je to satanova absurdita a detinskosť? Je to rovnaké, ako keď ľudia šíria evanjelium a svedčia o Bohu: nepovedia niekedy neverci niečo podobné tomu, čo povedal satan? Počuli ste ľudí hovoriť niečo podobné? Ako sa cítiš, keď počuješ také veci? Cítiš sa znechutený? (Áno.) Keď sa cítiš znechutený, cítiš tiež averziu a nenávisť? Keď máš tieto pocity, si schopný rozpoznať, že satan a skazená povaha, ktorú satan vnáša do človeka, sú podlé? Uvedomuješ si niekedy vo svojom srdci, že „keď satan hovorí, robí to ako útok a pokušenie; satanove slová sú absurdné, smiešne, detinské a nechutné. Boh by však nikdy nehovoril ani nekonal takýmto spôsobom a skutočne to ani nikdy neurobil“? Samozrejme, v tejto situácii sú ľudia schopní to len slabo vnímať a zostávajú neschopní pochopiť Božiu svätosť. So svojím súčasným duchovným postavením máte len pocit, že „Všetko, čo Boh hovorí, je pravda, je to pre nás prospešné a musíme to prijať“. Bez ohľadu na to, či ste schopní to prijať, alebo nie, bez výnimky hovoríte, že Božie slovo je pravda a Boh je pravda, ale neviete, že pravda sama osebe je svätá a Boh je svätý.

Aká bola teda Ježišova odpoveď na tieto satanove slová? Ježiš mu povedal: „Tiež je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ Je v týchto slovách, ktoré povedal Ježiš, pravda? Rozhodne je v nich pravda. Navonok sú tieto slová prikázaním, ktoré majú ľudia nasledovať, jednoduchou frázou, no človek aj satan ich často porušili. A tak Pán Ježiš povedal satanovi: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha,“ pretože to je to, čo satan často robil, keď sa snažil. Dalo by sa povedať, že satan to urobil bezočivo a bez hanby. Neľakať sa Boha a nemať bohabojné srdce je v satanovej prirodzenosti-podstate. Aj keď satan stál vedľa Boha a mohol Ho vidieť, nemohol si pomôcť a pokúšal Boha. Preto Pán Ježiš povedal satanovi: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ To sú slová, ktoré Boh často hovoril satanovi. Je teda vhodné, aby sa táto fráza uplatňovala v súčasnosti? (Áno, pretože aj my často pokúšame Boha.) Prečo ľudia často pokúšajú Boha? Je to preto, lebo ľudia sú plní skazenej satanskej povahy? (Áno.) Sú teda spomínané satanove slová niečo, čo ľudia často hovoria? A v akých situáciách ľudia hovoria tieto slová? Dalo by sa povedať, že ľudia hovoria takéto veci bez ohľadu na čas a miesto. To dokazuje, že povaha ľudí sa nelíši od skazenej povahy satana. Pán Ježiš povedal niekoľko jednoduchých slov, ktoré predstavujú pravdu a ktoré ľudia potrebujú. Hovoril však Pán Ježiš v tejto situácii takým spôsobom, že sa hádal so satanom? Bolo na tom, čo povedal satanovi, niečo konfrontačné? (Nie.) Aký pocit mal Pán Ježiš vo svojom srdci zo satanovho pokúšania? Cítil znechutenie a odpor? Pán Ježiš cítil odpor a znechutenie, a predsa sa nehádal so satanom a už vôbec nehovoril o nejakých veľkých princípoch. Prečo je to tak? (Pretože satan je vždy taký a nikdy sa nedokáže zmeniť.) Dalo by sa povedať, že satan je odolný voči rozumu? (Áno.) Dokáže satan rozpoznať, že Boh je pravda? Satan nikdy nerozpozná, že Boh je pravda, a nikdy neuzná, že Boh je pravda – to je jeho prirodzenosť. Je tu ešte ďalší aspekt satanovej prirodzenosti, ktorý je odpudzujúci. Čo je to? Vo svojom úsilí pokúšať Pána Ježiša si satan myslel, že aj keby bol neúspešný, napriek tomu by sa o to pokúsil. Aj keby bol potrestaný, aj tak sa rozhodol to skúsiť. Aj keby tým nezískal žiadnu výhodu, napriek tomu by sa o to pokúsil, vytrval by vo svojom úsilí a staval by sa proti Bohu až do samého konca. Čo je to za prirodzenosť? Nie je to podlosť? Predpokladajme, že niekto zúri alebo sa nahnevá, keď sa spomenie Boh: Videl vari Boha? Vie, kto je Boh? Nevie, kto je Boh, neverí v Neho, Boh k nemu neprehovoril a Boh ho nikdy nevyprovokoval – tak prečo sa hnevá? Mohli by sme povedať, že tento človek je podlý? Svetské trendy, jedenie, pitie, vyhľadávanie pôžitkov a uctievanie celebrít – žiadna z týchto vecí by takú osobu nenahnevala. Pri samotnej zmienke slova „Boh“ alebo pravdy Božích slov sa však nahnevá. Neznamená to, že má podlú prirodzenosť? Stačí to na to, aby sme dokázali, že ide o jeho podlú prirodzenosť. Teraz, keď hovoríte sami za seba, cítite vo chvíľach, keď sa spomína pravda alebo keď sa spomínajú Božie skúšky ľudstva či Božie slová súdu proti človeku, averziu a odpor a nechcete počúvať také veci? Vaše srdce si možno myslí: „Nehovoria všetci ľudia, že Boh je pravda? Niektoré z týchto slov nie sú pravdou! Sú to zjavne len Božie slová napomenutia voči človeku!“ Niektorí ľudia môžu dokonca cítiť silnú averziu vo svojich srdciach a myslieť si: „O tomto sa hovorí každý deň – o Jeho skúškach, o Jeho súde, kedy sa to skončí? Kedy dosiahneme dobrý konečný osud?“ Nie je známe, odkiaľ pochádza tento neprimeraný hnev. Čo je to za prirodzenosť? (Podlá prirodzenosť.) Je riadená a vedená podlou prirodzenosťou satana. Z Božej perspektívy platí, že Boh sa vzhľadom na podlú prirodzenosť satana a skazenú povahu človeka nikdy neháda, neprechováva zášť voči ľuďom a nikdy nerobí rozruch, keď ľudia konajú hlúpo. Nikdy neuvidíte, že Boh má podobné názory na veci ako ľudské bytosti a navyše Ho neuvidíte používať ľudské názory, vedomosti, vedu, filozofiu ani predstavivosť na riešenie vecí. Naopak, všetko, čo Boh robí a čo zjavuje, je spojené s pravdou. To znamená, že každé slovo, ktoré povedal, a každý čin, ktorý urobil, sú zviazané s pravdou. Táto pravda nie je produktom nejakej neopodstatnenej fantázie. Túto pravdu a tieto slová vyjadruje Boh na základe svojej podstaty a svojho života. Keďže tieto slová a podstata všetkého, čo Boh urobil, sú pravdou, môžeme povedať, že Božia podstata je svätá. Inými slovami, všetko, čo Boh hovorí a robí, prináša ľuďom vitalitu a svetlo, umožňuje ľuďom vidieť pozitívne veci a realitu týchto pozitívnych vecí a ukazuje ľudstvu správnu cestu, aby po nej mohlo kráčať. Všetky tieto veci určuje Božia podstata a podstata Jeho svätosti.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V

Božie slová na každý deň  Úryvok 146

Satanovo pokušenie (Vybrané pasáže)

Mt 4, 8-11  Diabol Ho opäť vyviedol na vysoký vrch a ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal Mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať.“ Vtedy mu Ježiš povedal: „Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a len jemu budeš slúžiť.“ Vtedy Ho diabol opustil a hľa, prišli anjeli a slúžili Mu.

Diabol satan, ktorý zlyhal pri svojich predchádzajúcich dvoch trikoch, skúsil ešte ďalší: ukázal Pánovi Ježišovi všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a požiadal Ho, aby ho uctieval. Čo sa môžete z tejto situácie dozvedieť o pravých vlastnostiach diabla? Nie je diabol satan absolútne nehanebný? (Áno.) Ako je nehanebný? Všetky veci stvoril Boh, a predsa sa satan obrátil a ukázal všetko Bohu so slovami: „Hľa, na bohatstvo a slávu všetkých týchto kráľovstiev. Ak sa mi budeš klaňať, dám Ti ich všetky.“ Nie je to úplné obrátenie rolí? Nie je satan nehanebný? Boh stvoril všetky veci, ale stvoril všetky veci pre svoje vlastné potešenie? Boh dal ľudstvu všetko, ale satan sa toho všetkého chcel zmocniť, a keď sa toho všetkého zmocnil, povedal Bohu: „Klaňaj sa mi! Klaňaj sa mi a ja Ti to všetko dám.“ To je škaredá tvár satana – je úplne nehanebný! Satan nepozná ani význam slova hanba. To je len ďalší príklad jeho podlosti. Ani len nevie, čo je hanba. Satan jasne vie, že Boh stvoril všetky veci, riadi všetky veci a vládne nad nimi. Všetky veci nepatria človeku a už vôbec nie satanovi, ale Bohu, a predsa diabol satan nehanebne tvrdil, že všetko dá Bohu. Nie je to ďalší príklad toho, ako satan opäť raz koná absurdne a nehanebne? To spôsobuje, že Boh nenávidí satana ešte viac, však? No bez ohľadu na to, o čo sa satan pokúšal, dal sa Pán Ježiš oklamať? Čo povedal Pán Ježiš? („Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a len jemu budeš slúžiť.“) Majú tieto slová praktický význam? (Áno.) Aký praktický význam? Satanovu podlosť a nehanebnosť vidíme v jeho reči. Takže keby človek uctieval satana, aký by bol výsledok? Získal by bohatstvo a slávu všetkých kráľovstiev? (Nie.) Čo by získal? Stalo by sa ľudstvo práve tak nehanebným a smiešnym ako satan? (Áno.) Vtedy by sa nelíšilo od satana. Preto Pán Ježiš povedal tieto slová, ktoré sú dôležité pre každú ľudskú bytosť: „Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a len jemu budeš slúžiť.“ To znamená, že keby si slúžil niekomu inému okrem Pána, okrem samotného Boha, a uctieval diabla satana, potom by si sa váľal v rovnakej špine ako satan. Potom by si zdieľal satanovu nehanebnosť a podlosť a rovnako ako satan by si pokúšal Boha a útočil na Neho. Aké by to malo pre teba následky? Boh by ťa nenávidel, zrazil by ťa k zemi a zničil by ťa. Keď satan pokúšal Pána Ježiša niekoľkokrát bez úspechu, skúsil to znova? Satan sa o to už nepokúsil a odišiel. Čo to dokazuje? Dokazuje to, že satanova podlá prirodzenosť, jeho zlomyseľnosť, jeho absurdnosť a nezmyselnosť nestoja ani za zmienku pred Bohom. Pán Ježiš porazil satana iba tromi vetami, po ktorých satan zutekal so stiahnutým chvostom, príliš zahanbený, aby ukázal svoju tvár, a už nikdy viac nepokúšal Pána Ježiša. Keďže Pán Ježiš porazil toto satanovo pokušenie, mohol ľahko pokračovať v diele, ktoré musel vykonať, a v úlohách, ktoré mal pred sebou. Malo by všetko, čo Pán Ježiš urobil a povedal v tejto situácii, nejaký praktický význam pre každú ľudskú bytosť, keby sa to aplikovalo na súčasnosť? (Áno.) Aký praktický význam? Je ľahké poraziť satana? Musia ľudia jasne chápať satanovu podlú prirodzenosť? Musia ľudia presne chápať satanove pokušenia? (Áno.) Keď vo svojom živote zažiješ satanove pokúšania a keby si bol schopný prekuknúť satanovu podlú prirodzenosť, nebol by si schopný ho poraziť? Keby si vedel o satanovej absurdnosti a nezmyselnosti, stále by si stál na satanovej strane a útočil by si na Boha? Keby si chápal, ako sa skrze teba zjavuje satanova zlomyseľnosť a nehanebnosť – keby si tieto veci jasne rozpoznal a pochopil – stále by si takto útočil na Boha a pokúšal Ho? (Nie, nerobili by sme to.) Čo by ste robili? (Vzdorovali by sme satanovi a odvrhli by sme ho.) Je to jednoduché? Nie je to jednoduché. Aby to ľudia mohli urobiť, musia sa často modliť, často sa musia stavať pred Boha a skúmať samých seba. A musia sa podvoliť Božiemu disciplinovaniu, súdu a napomínaniu. Iba tak sa ľudia postupne vymania zo satanovho zavádzania a ovládania.

Teraz, keď sa pozeráme na všetky tieto slová, ktoré vyslovil satan, zhrnieme veci, ktoré tvoria podstatu satana. Po prvé, o satanovej podstate možno všeobecne povedať, že je podlá, na rozdiel od Božej svätosti. Prečo hovorím, že satanova podstata je podlá? Aby sme odpovedali na túto otázku, musíme preskúmať dôsledky toho, čo satan robí ľuďom. Satan kazí a ovláda človeka a človek koná pod skazenou povahou satana a žije vo svete ľudí skazených satanom. Ľudstvo je nevedomky posadnuté a asimilované satanom, a preto má človek skazenú povahu satana, čo je satanova prirodzenosť. Videli ste vo všetkom, čo satan povedal a urobil, jeho aroganciu? Videli ste jeho podvod a zlobu? Ako sa primárne prejavuje satanova arogancia? Prechováva satan vždy túžbu zaujať Božie postavenie? Satan chce vždy zbúrať Božie dielo a Božie postavenie a uzurpovať si ho pre seba, aby ľudia nasledovali, podporovali a uctievali satana – to je arogantná prirodzenosť satana. Keď satan kazí ľudí, hovorí im priamo, čo majú robiť? Keď satan pokúša Boha, vyjde von a povie „Pokúšam Ťa, zaútočím na Teba“? V žiadnom prípade nie. Akú metódu teda satan používa? Zvádza, pokúša, útočí a nastražuje pasce, a dokonca cituje z Písma. Satan hovorí a koná rôznymi spôsobmi, aby dosiahol svoje zlovestné ciele a naplnil svoje úmysly. Keď to satan urobí, čo možno vidieť z toho, čo sa prejavuje v človeku? Nestanú sa aj ľudia arogantnými? Človek trpel satanovou skazenosťou po tisíce rokov, a tak sa človek stal arogantným, klamlivým, zlomyseľným a nerozumným. Všetky tieto veci sú spôsobené satanovou prirodzenosťou. Keďže satanova prirodzenosť je podlá, dal človeku túto podlú prirodzenosť a priniesol človeku túto podlú, skazenú povahu. Preto človek žije pod skazenou satanskou povahou a, podobne ako satan, odporuje Bohu, útočí na Boha a pokúša Ho, takže človek nemôže uctievať Boha a nemá bohabojné srdce.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V

Božie slová na každý deň  Úryvok 147

Ako satan používa poznanie, aby skazil človeka

Je poznanie niečo, čo každý považuje za pozitívnu vec? Prinajmenšom si ľudia myslia, že význam slova poznanie je skôr pozitívny ako negatívny. Prečo tu teda spomíname, že satan používa poznanie a vedomosti aby skazil človeka? Nie je evolučná teória aspektom poznania? Nie sú Newtonove vedecké zákony súčasťou poznania? Zemská príťažlivosť je tiež súčasťou poznania, však? (Áno.) Prečo je teda poznanie uvedené medzi vecami, ktoré satan používa na skazenie ľudstva? Aký máte na to názor? Má poznanie v sebe čo i len kúsok pravdy? (Nie.) Čo je potom podstatou poznania? Na základe čoho prebieha učenie sa všetkých vedomostí, ktoré človek získa? Je založené na evolučnej teórii? Nie je poznanie, ktoré človek získal skúmaním a zhrnutím, založené na ateizme? Majú niektoré z týchto vedomostí spojenie s Bohom? Súvisí to s uctievaním Boha? Súvisí to s pravdou? (Nie.) Ako teda satan používa poznanie, aby skazil človeka? Práve som povedal, že žiadne z týchto vedomostí nie sú spojené s uctievaním Boha ani s pravdou. Niektorí ľudia o tom premýšľajú takto: „Poznanie možno nemá nič spoločné s pravdou, ale napriek tomu nekazí ľudí.“ Aký máte na to názor? Naučilo ťa poznanie, že šťastie človeka musia vytvoriť jeho vlastné dve ruky? Naučilo ťa poznanie, že osud človeka je v jeho vlastných rukách? (Áno.) Čo je to za reči? (Sú to diabolské reči.) Presne tak! Sú to diabolské reči! Poznanie je komplikovanou témou na diskusiu. Môžete jednoducho povedať, že oblasť poznania nie je nič iné než vedomosti. Je to oblasť poznania, ktorá sa učí na základe neuctievania Boha a nepochopenia, že Boh stvoril všetky veci. Keď ľudia študujú tento typ poznania, nevidia, že Boh má zvrchovanosť nad všetkými vecami a že Boh je zodpovedný za všetky veci alebo ich riadi. Namiesto toho sa venujú len nekonečnému výskumu a prieskumu tejto oblasti poznania a hľadaniu odpovedí založených na vedomostiach. Nie je však pravda, že ak ľudia neveria v Boha a namiesto toho sa venujú iba výskumu, nikdy nenájdu pravdivé odpovede? Vedomosti ti môžu poskytnúť len živobytie, prácu a príjem, aby si nehladoval, ale nikdy ťa neprinútia uctievať Boha a nikdy ťa nebudú držať ďaleko od zla. Čím viac ľudia študujú poznanie, tým viac túžia vzdorovať Bohu, podrobovať Ho štúdiu, skúšať Ho a odporovať Mu. Takže čo teraz vidíme, že poznanie učí ľudí? Všetko je to filozofia satana. Majú filozofie a pravidlá prežitia, ktoré satan šíri medzi skazenými ľuďmi, nejaký vzťah k pravde? Nemajú nič spoločné s pravdou a v skutočnosti sú opakom pravdy. Ľudia často hovoria: „Život je pohyb“ a „Človek je železo a ryža je oceľ, človek chradne, ak vynechá jedlo.“ Čo je to za porekadlá? Sú to nepravdy a po ich vypočutí máme pocit znechutenia. Do takzvaného ľudského poznania satan vložil dosť zo svojej filozofie pre svetské záležitosti a svoje myslenie. A keď to satan robí, dovoľuje človeku osvojiť si jeho myslenie, filozofiu a názory, aby človek mohol poprieť existenciu Boha a Jeho nadvládu nad všetkými vecami a nad ľudským osudom. Takže keď človek napreduje v štúdiu a získava viac vedomostí, cíti, že existencia Boha sa stáva nejasnou, a možno už viac necíti, že Boh existuje. Satan vštepil človeku určité myšlienky, názory a predstavy. Keď vštepí tento jed do človeka, nie je človek zavádzaný a skazený satanom? Takže čím podľa vás dnešní ľudia žijú? Nežijú azda podľa poznania a myšlienok, ktoré im vštepil satan? A veci skryté v tomto poznaní a myšlienkach – nie sú to filozofie a jed satana? Človek žije filozofiou a jedom satana. A čo sa nachádza v jadre satanovej skazenosti človeka? Satan chce, aby človek zapieral, odporoval a staval sa proti Bohu tak, ako to robí on. To je satanov cieľ pri kazení človeka a tiež prostriedok, ktorým satan kazí človeka.

Začneme tým, že sa budeme zaoberať najpovrchnejším aspektom poznania. Sú gramatika a slová v jazykoch schopné skaziť ľudí? Môžu slová skaziť ľudí? Slová nekazia ľudí; sú nástrojom, ktorým ľudia hovoria a pomocou ktorého komunikujú s Bohom, nehovoriac o tom, že v súčasnosti sú jazyk a slová spôsob, akým Boh komunikuje s ľuďmi. Sú to nástroje a sú nevyhnutnosťou. Jedna plus jedna sa rovná dva a dvakrát dva sa rovná štyri – nie je to poznanie? No môže ťa to skaziť? Sú to všeobecné vedomosti – je to pevný vzorec –, a preto to nemôže skaziť ľudí. Aký typ poznania teda kazí ľudí? Poznanie, ktoré kazí ľudí, je poznanie zmiešané so satanovými názormi a myšlienkami. Satan sa snaží vštepiť tieto názory a myšlienky ľudstvu prostredníctvom média poznania. Napríklad v článku nie je nič zlé na samotných napísaných slovách. Problém spočíva v názoroch a úmysle autora, keď článok písal, ako aj v obsahu jeho myšlienok. To sú veci ducha a sú schopné skaziť ľudí. Keby si napríklad sledoval televíznu reláciu, aké veci v nej by mohli zmeniť pohľad ľudí? Mohlo by to, čo povedia účinkujúci, teda samotné slová, skaziť ľudí? (Nie.) Aké veci by skazili ľudí? Boli by to základné myšlienky a obsah relácie, ktoré by reprezentovali názory režiséra. Informácie prenášané v týchto názoroch by mohli ovplyvniť srdcia a mysle ľudí. Nie je to tak? Teraz viete, o čom hovorím v tejto diskusii o satanovi, ktorý používa poznanie na skazenie ľudí. Nebudete to chápať zle, však? Takže nabudúce, keď si prečítaš román alebo článok, budeš schopný zhodnotiť, či myšlienky vyjadrené v písaných slovách kazia ľudstvo alebo mu prospievajú? (Áno, v malej miere.) Je to niečo, čo sa musí študovať a zažívať pomalým tempom, a nie je to niečo, čo sa dá hneď ľahko pochopiť. Napríklad pri výskume alebo štúdiu oblasti poznania ti niektoré pozitívne aspekty tohto poznania môžu pomôcť pochopiť niektoré všeobecné vedomosti o tejto oblasti a zároveň ti umožnia spoznať, čomu by sa ľudia mali vyhýbať. Napríklad elektrina – to je oblasť poznania, však? Nebol by si hlúpy, keby si nevedel, že elektrina môže ľuďom ublížiť, ak dostanú zásah elektrickým prúdom? Keď však pochopíš túto oblasť poznania, nebudeš neopatrný pri dotýkaní sa predmetov pod elektrickým prúdom a budeš vedieť, ako používať elektrinu. Obe sú to pozitívne veci. Máte teraz jasno v tom, o čom sme diskutovali v súvislosti s tým, ako poznanie a vedomosti kazia ľudí? Na svete sa študuje mnoho typov vedomostí a vy si musíte nájsť čas, aby ste ich sami rozlíšili.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V

Božie slová na každý deň  Úryvok 148

Ako satan používa vedu, aby skazil človeka

Čo je to veda? Nie je veda v očiach každého človeka veľmi prestížna a fundovaná? Keď sa spomína veda, necítia ľudia, že „Je to niečo, čo je mimo dosahu bežných ľudí; tejto témy sa môžu dotknúť iba vedeckí výskumníci alebo odborníci; nemá to nič spoločné s nami bežnými ľuďmi“? Má veda vôbec nejaký súvis s bežnými ľuďmi? (Áno.) Ako používa vedu satan, aby skazil ľudí? V tejto našej diskusii budeme hovoriť len o veciach, s ktorými sa ľudia často stretávajú vo svojom živote, a nebudeme sa venovať iným témam. Existuje slovo gény. Počuli ste ho? Tento pojem poznáte všetci. Neboli gény objavené prostredníctvom vedy? Čo presne znamenajú gény pre ľudí? Nevyvolávajú v ľuďoch pocit, že telo je tajomná vec? Keď sa ľudia zoznámia s touto témou, nenájdu sa nejakí – najmä tí zvedaví – ktorí budú chcieť vedieť viac a požadovať viac podrobností? Títo zvedavci sústredia svoju energiu na túto tému a ak nemajú na práci iné veci, budú hľadať informácie v knihách a na internete, aby sa o tom dozvedeli viac podrobností. Čo je to veda? Jednoducho povedané, veda sú myšlienky a teórie vecí, ktoré u človeka vzbudzujú zvedavosť, veci, ktoré sú neznáme a ktoré im Boh nepovedal. Veda sú myšlienky a teórie o záhadách, ktoré chce človek preskúmať. Aký je rozsah vedy? Dalo by sa povedať, že je dosť široký – človek skúma a študuje všetko, čo ho zaujíma. Veda zahŕňa skúmanie detailov a zákonov týchto vecí a potom predkladá vierohodné teórie, vďaka ktorým si každý myslí: „Tí vedci sú naozaj úžasní! Vedia toho tak veľa, dosť na to, aby pochopili tieto veci!“ K vedcom majú toľko obdivu, však? Aké názory zastávajú ľudia, ktorí skúmajú vedu? Nechcú skúmať vesmír a záhadné veci v oblasti svojho záujmu? Aký je konečný výsledok? V niektorých vedách ľudia vyvodzujú svoje závery dohadmi, kým v iných sa pri vyvodzovaní záverov spoliehajú na ľudské skúsenosti. V ďalších vedných odboroch zasa ľudia prichádzajú k záverom na základe historických pozorovaní a sledovaní prostredia. Nie je to tak? Čo teda veda robí pre ľudí? Veda robí len to, že umožňuje ľuďom vidieť objekty vo fyzickom svete a uspokojovať ľudskú zvedavosť, ale neumožňuje človeku vidieť zákony, podľa ktorých Boh vládne nad všetkými vecami. Zdá sa, že človek nachádza odpovede vo vede, no tieto odpovede sú nejasné a prinášajú len dočasné uspokojenie – uspokojenie, ktoré slúži len na uväznenie srdca človeka v hmotnom svete. Človek má pocit, že veda mu dáva odpovede, takže keď narazí na hocijaký problém, použije svoje vedecké názory ako základ na dokázanie a akceptovanie tohto problému. Ľudské srdce sa necháva zviesť vedou a je ňou posadnuté do tej miery, že človek už nemá v úmysle spoznávať Boha a uctievať Ho, neverí, že všetky veci pochádzajú od Boha a že človek by mal u Neho hľadať odpovede. Nie je to tak? Čím viac človek verí vede, tým je absurdnejší – verí, že všetko má vedecké riešenie a že výskum môže vyriešiť čokoľvek. Nehľadá Boha a neverí, že existuje. Je mnoho dlhodobých veriacich v Boha, ktorí, keď čelia akémukoľvek problému, použijú počítač na vyhľadanie vecí a odpovedí. Veria iba vedeckým poznatkom. Neveria, že Božie slová sú pravdou, neveria, že Božie slová môžu vyriešiť všetky problémy ľudstva, a nepozerajú sa na nespočetné problémy ľudstva z perspektívy pravdy. Bez ohľadu na to, na aký problém narazia, nikdy sa nemodlia k Bohu ani nehľadajú riešenie hľadaním pravdy v Božích slovách. V mnohých oblastiach by radšej verili, že vedomosti môžu vyriešiť problém. Pre nich je veda konečnou odpoveďou. V srdciach týchto ľudí niet ani kúska miesta pre Boha. Sú to pochybovači a ich názory na vieru v Boha sa nelíšia od názorov mnohých významných akademikov a vedcov, ktorí sa vždy snažia skúmať Boha pomocou vedeckých metód. Mnohí náboženskí experti sa napríklad vydali na horu, kde spočinula archa, a tak dokázali jej existenciu. V objave archy však nevidia existenciu Boha. Veria iba v príbehy a históriu, čo je výsledkom ich vedeckého výskumu a štúdia materiálneho sveta. Ak skúmaš materiálne veci, či už je to mikrobiológia, astronómia alebo geografia, nikdy nenájdeš výsledok, ktorý dokáže, že Boh existuje alebo že má zvrchovanosť nad všetkými vecami. Čo teda veda robí pre človeka? Nevzďaľuje človeka od Boha? Nevedie k tomu, že ľudia podrobujú Boha štúdiu? Nevyvoláva v ľuďoch väčšie pochybnosti o Božej existencii a zvrchovanosti, a tí potom popierajú a zrádzajú Boha? To je dôsledok. Takže keď satan využíva vedu, aby skazil človeka, aký cieľ sa snaží dosiahnuť? Chce použiť vedecké závery, aby zavádzal ľudí a otupil ich, a nejednoznačné odpovede s cieľom zmocniť sa ich sŕdc, aby nehľadali Boha ani neverili v Jeho existenciu. Preto vravím, že veda je jedným zo spôsobov, ktorými satan kazí ľudí.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V

Božie slová na každý deň  Úryvok 149

Ako satan používa tradičnú kultúru, aby skazil človeka

Existuje alebo neexistuje veľa vecí, ktoré sa považujú za súčasť tradičnej kultúry? (Existuje.) Čo znamená táto tradičná kultúra? Niektorí hovoria, že sa dedí po predkoch – to je jeden aspekt. Od počiatku sa spôsoby života, zvyky, príslovia a pravidlá odovzdávali v rodinách, etnických skupinách a dokonca v celom ľudskom pokolení a zakorenili sa v myšlienkach ľudí. Ľudia ich považujú za nenahraditeľnú súčasť svojho života a za pravidlá, dodržiavajú ich, akoby boli životom samotným. Vlastne nikdy nechcú zmeniť ani opustiť tieto veci, pretože boli odovzdávané po ich predkoch. Existujú aj iné aspekty tradičnej kultúry, ktoré sú hlboko zakorenené až do špiku kostí, ako napríklad veci odovzdané od Konfucia a Mencia a veci, ktoré ľudí naučil čínsky taoizmus a konfucianizmus. Nie je to tak? Aké veci sú zahrnuté v tradičnej kultúre? Zahŕňa sviatky, ktoré ľudia oslavujú? Napríklad: sviatky jari, sviatok lampiónov, deň zametania hrobiek, festival dračích lodí, ako aj festival duchov a sviatok polovice jesene. Niektoré rodiny dokonca oslavujú dni, keď sa seniori dožijú určitého veku alebo keď deti dosiahnu jeden mesiac či sto dní. A tak ďalej. To všetko sú tradičné sviatky. Nie je za týmito sviatkami tradičná kultúra? Čo je jadrom tradičnej kultúry? Má niečo spoločné s uctievaním Boha? Má niečo spoločné s nabádaním ľudí, aby praktizovali pravdu? Existujú nejaké sviatky, keď môžu ľudia prinášať Bohu obetu, ísť k Božiemu oltáru a prijímať Jeho učenie? Existujú takéto sviatky? (Nie.) Čo robia ľudia počas všetkých týchto sviatkov? V moderných časoch sa považujú za príležitosti na jedenie, pitie a zábavu. Čo je zdrojom tradičnej kultúry? Od koho pochádza tradičná kultúra? Pochádza od satana. V zákulisí týchto tradičných sviatkov satan vštepuje človeku určité veci. Čo sú to za veci? Zabezpečenie, aby si ľudia spomenuli na svojich predkov – je to jedna z nich? Napríklad počas dňa zametania hrobiek ľudia upratujú hroby a prinášajú obete svojim predkom, aby sa na nich nezabudlo. Satan tiež zabezpečuje, aby ľudia pamätali na vlastenectvo, čoho príkladom je festival dračích lodí. A čo sviatok polovice jesene? (Rodinné stretnutia.) Aké je pozadie rodinných stretnutí? Aký majú dôvod? Komunikovať a emocionálne sa spájať. Samozrejme, či už ide o oslavu lunárneho Nového roka alebo sviatku lampiónov, existuje mnoho spôsobov, ako opísať dôvody týchto osláv. Akokoľvek niekto opíše tieto dôvody, každý z nich je spôsob, akým satan vštepuje svoju filozofiu a svoje myslenie ľuďom, aby sa vzdialili od Boha, nevedeli, že Boh existuje a prinášali obete buď svojim predkom, alebo satanovi, prípadne jedli, pili a zabávali sa na uspokojenie telesných túžob. Keď sa oslavuje každý z týchto sviatkov, satanove myšlienky a názory sú zasadzované hlboko do myslí ľudí bez ich vedomia. Keď ľudia dosiahnu štyridsiatku, päťdesiatku alebo dokonca vyšší vek, tieto satanské myšlienky a názory sú už hlboko zakorenené v ich srdciach. Ľudia okrem toho robia všetko, čo je v ich silách, aby tieto myšlienky, či už správne alebo nesprávne, odovzdali ďalšej generácii, bez rozlišovania a bez výhrad. Nie je to tak? (Áno.) Ako tradičná kultúra a tieto sviatky kazia ľudí? Viete to? (Ľudia sú obmedzovaní a viazaní pravidlami týchto tradícií, takže nemajú čas ani energiu hľadať Boha.) To je jeden aspekt. Napríklad počas lunárneho Nového roku každý oslavuje – keby si ho neoslavoval aj ty, necítil by si sa smutný? Existujú nejaké povery, ktoré prechovávaš vo svojom srdci? Mohol by si uvažovať takto: „Neoslavoval som Nový rok, a keďže lunárny Nový rok bol zlým dňom, nebude zlý aj celý zvyšok roka?“ Necítil by si sa nesvoj a nebál by si sa trochu? Existujú dokonca aj ľudia, ktorí roky nepriniesli obety svojim predkom a zrazu sa im sníva sen, v ktorom ich zosnulý žiada o peniaze. Čo by cítili? „Aké smutné, že tento človek, ktorý už teraz nie je medzi živými, potrebuje peniaze na míňanie! Spálim pre neho zopár bankoviek. Keby som to neurobil, jednoducho by to nebolo správne. Mohlo by to spôsobiť problémy nám živým ľuďom – kto môže povedať, kedy udrie nešťastie?“ Vždy budú mať vo svojich srdciach tento malý oblak strachu a obáv. Kto im dáva tieto starosti? Satan je zdrojom týchto obáv. Nie je to jeden zo spôsobov, akým satan kazí človeka? Používa rôzne prostriedky a zámienky na to, aby ťa ovládal, vyhrážal sa ti a zväzoval ťa, aby si upadol do omámenia, poddal sa a podriadil sa mu – takto satan kazí človeka. Keď sú ľudia slabí alebo keď si nie sú plne vedomí situácie, často môžu neúmyselne urobiť niečo zmäteným spôsobom. To znamená, že sa nechtiac dostanú do satanovho zovretia a môžu konať nevedomky, môžu robiť veci bez toho, aby vedeli, čo robia. To je spôsob, akým satan kazí človeka. V súčasnosti existuje dokonca dosť veľa ľudí, ktorí sa zdráhajú rozlúčiť s hlboko zakorenenou tradičnou kultúrou a ktorí sa jej jednoducho nevedia vzdať. Najmä keď sú slabí a negatívni, chcú sláviť tieto sviatky, chcú sa stretnúť so satanom a znovu ho uspokojiť, aby priniesli útechu svojim srdciam. Aké je pozadie tradičnej kultúry? Ťahá čierna ruka satana za nitky v zákulisí? Je satanova podlá prirodzenosť manipulujúca a ovládajúca? Drží satan nad tým všetkým moc? (Áno.) Keď ľudia žijú v tradičnej kultúre a oslavujú tieto druhy tradičných sviatkov, mohli by sme povedať, že to je prostredie, v ktorom sú oklamaní a skazení satanom a, navyše, že sú šťastní, keď sú oklamaní a skazení satanom? (Áno.) Je to niečo, čo všetci uznávate a o čom viete.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V

Božie slová na každý deň  Úryvok 150

Ako satan používa povery, aby skazil človeka

Ako používa satan povery, aby skazil človeka? Všetci ľudia chcú poznať svoj osud, a tak satan využíva ich zvedavosť, aby ich zlákal. Ľudia sa venujú vešteniu, predpovedaniu budúcnosti a čítaniu z tváre, aby sa dozvedeli, čo sa s nimi stane v budúcnosti a aká cesta je pred nimi. Kto má však v konečnom dôsledku v rukách osud a vyhliadky, ktoré ľudí tak znepokojujú? (Sú v Božích rukách.) Všetky tieto veci sú v Božích rukách. Keď satan používa tieto metódy, čo chce, aby ľudia vedeli? Satan chce použiť čítanie z tváre a predpovedanie budúcnosti, aby ľuďom povedal, že pozná ich budúci osud a že tieto veci nielen pozná, ale má ich aj pod kontrolou. Satan chce využiť túto príležitosť a použiť tieto metódy na ovládanie ľudí, aby ľudia v neho slepo verili a poslúchali každé jeho slovo. Keby si si dal napríklad čítať z tváre, veštec by zavrel oči a s dokonalou jasnosťou ti povedal všetko, čo sa ti prihodilo za posledných niekoľko desaťročí, ako by si sa cítil vo vnútri? Okamžite by si mal pocit: „Je taký presný! Nikdy predtým som nikomu nepovedal o svojej minulosti, tak ako o tom vedel? Naozaj obdivujem tohto veštca!“ Nie je pre satana až príliš ľahké poznať tvoju minulosť? Boh ťa priviedol tam, kde si dnes, a po celý čas satan kazil ľudí a sledoval ťa. Plynutie desaťročí tvojho života nie je pre satana ničím a pre satana nie je ťažké tieto veci poznať. Keď zistíš, že všetko, čo satan hovorí, je presné, neodovzdávaš mu svoje srdce? Nespoliehaš sa vari na to, že prevezme kontrolu nad tvojou budúcnosťou a tvojím osudom? Tvoje srdce v okamihu pocíti určitý rešpekt alebo úctu k nemu a niektorí ľudia môžu mať v tejto chvíli už ukradnutú dušu. A hneď sa opýtaš veštca: „Čo mám robiť ďalej? Čomu by som sa mal budúci rok vyhnúť? Čo nesmiem robiť?“ A veštec ti odpovie: „Nesmieš ísť tam a tam, nesmieš robiť to a to, nenos oblečenie určitej farby, mal by si menej chodiť na určité miesta, viac robiť určité veci…“ Nevezmeš si všetko, čo povie, hneď k srdcu? Jeho slová by si si zapamätal rýchlejšie ako Božie slová. Prečo by si si ich tak rýchlo zapamätal? Pretože by si sa chcel spoľahnúť na satana pre šťastie. Nezmocní sa satan vtedy tvojho srdca? Keď sa jeho predpovede naplnia, jedna po druhej, nechcel by si sa k nemu hneď vrátiť, aby si zistil, čo ťa čaká budúci rok? (Áno.) Urobil by si všetko, čo by ti satan povedal, že máš urobiť, a vyhýbal by si sa veciam, o ktorých by ti povedal, že sa im máš vyhnúť. Neposlúchaš takto všetko, čo hovorí? Veľmi rýchlo spadneš do jeho náruče, necháš sa zavádzať a dostaneš sa pod jeho kontrolu. Stane sa to preto, lebo veríš, že to, čo hovorí, je pravda a že vie o tvojich minulých životoch, tvojom terajšom živote a o tom, čo prinesie budúcnosť. To je metóda, ktorú satan používa na ovládanie ľudí. Kto má však v skutočnosti kontrolu? Boh sám má kontrolu, nie satan. Satan v tomto prípade len používa svoje chytré triky, aby oklamal nevedomých ľudí, ktorí vidia iba hmotný svet, aby mu uverili a spoliehali sa na neho. Potom sa dostanú do satanovho zovretia a poslúchajú každé jeho slovo. No uvoľní satan niekedy svoje zovretie, keď ľudia chcú veriť v Boha a nasledovať Ho? Neuvoľní. Naozaj sa ľudia v tejto situácii dostávajú do satanovho zovretia? (Áno.) Mohli by sme povedať, že je satanovo správanie v tomto ohľade nehanebné? (Áno.) Prečo by sme to povedali? Pretože ide o podvodné a klamlivé taktiky. Satan je nehanebný a uvádza ľudí do omylu, aby si mysleli, že ovláda všetko okolo nich a že kontroluje ich samotný osud. Nevedomí ľudia ho preto úplne poslúchajú. Nechajú sa oklamať len niekoľkými slovami. Vo svojom omámení sa ľudia pred ním skláňajú. Aké metódy teda používa satan a čo hovorí, aby ťa prinútil v neho veriť? Možno si napríklad satanovi nepovedal, koľko členov má tvoja rodina, ale napriek tomu ti dokáže povedať počet členov rodiny aj vek tvojich rodičov a detí. Možno si mal predtým svoje pochybnosti a podozrenie o satanovi, ale keby ti povedal tieto veci, nemal by si potom pocit, že je trochu uveriteľnejší? Satan potom môže povedať, aké si mal v poslednom čase ťažkosti v práci, že tvoji nadriadení ti nedávajú uznanie, ktoré si zaslúžiš, stále konajú proti tebe a tak ďalej. Keď to počuješ, pomyslel by si si: „Presne tak! V práci to v poslednom čase nebolo ľahké.“ Takže satanovi by si veril o niečo viac. Potom by povedal niečo iné, aby ťa zavádzal, vďaka čomu by si mu veril ešte viac. Kúsok po kúsku by si zistil, že už nedokážeš odolať ani zostať podozrievavý. Satan používa len niekoľko triviálnych trikov, dokonca malicherných trikov, a tým ťa zavádza. Keď budeš zavádzaný, nebudeš schopný zorientovať sa, budeš v rozpakoch, čo robiť, a začneš nasledovať to, čo hovorí satan. Toto je tá „brilantná“ metóda, ktorú satan používa na skazenie človeka a ktorá spôsobuje, že nevedomky padneš do jeho pasce a necháš sa ním zviesť. Satan ti povie pár vecí, ktoré ľudia považujú za dobré, a potom ti povie, čo máš robiť a čomu sa máš vyhnúť. Takto si nevedomky podvedený. Keď na to skočíš, dostaneš sa do chúlostivej situácie – budeš neustále premýšľať o tom, čo satan povedal a čo ti kázal robiť, a budeš ním nevedomky posadnutý. Prečo je to tak? Je to preto, lebo ľudstvu chýba pravda, a preto nie je schopné stáť pevne a odolať satanovmu zvádzaniu a pokúšaniu. Tvárou v tvár satanovej podlosti a jeho klamstvu, zrade a zlobe je ľudstvo také nevedomé, nezrelé a slabé, či nie? Nie je to jeden zo spôsobov, akým satan kazí človeka? (Áno.) Človek sa dá nevedomky oklamať a podviesť, kúsok po kúsku, rôznymi satanovými metódami, pretože mu chýba schopnosť rozlišovať medzi pozitívnym a negatívnym. Chýba mu toto duchovné postavenie a schopnosť zvíťaziť nad satanom.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V

Božie slová na každý deň  Úryvok 151

Ako satan používa spoločenské trendy, aby skazil človeka

Kedy vznikli spoločenské trendy? Vznikli až v súčasnosti? Dalo by sa povedať, že spoločenské trendy vznikli vtedy, keď satan začal kaziť ľudí. Čo zahŕňajú spoločenské trendy? (Štýly obliekania a mejkapu.) To sú veci, s ktorými ľudia často prichádzajú do kontaktu. Štýly obliekania, móda a trendy – tieto veci tvoria jeden malý aspekt. Je tu ešte niečo? Patria sem aj populárne frázy, s ktorými ľudia často vyrukujú? Patrí sem životný štýl, po ktorom ľudia túžia? Patria sem hudobné hviezdy, celebrity, časopisy a romány, ktoré majú ľudia radi? (Áno.) Ktorý aspekt spoločenských trendov podľa vás dokáže skaziť človeka? Ktorý z týchto trendov vás najviac láka? Niektorí ľudia hovoria: „My sme už dosiahli určitý vek, máme cez päťdesiat, šesťdesiat, sedemdesiat či osemdesiat rokov a k týmto trendom sa už nehodíme a vlastne nás ani nezaujímajú.“ Je to správne? Iní vravia: „Nesledujeme celebrity – to je pre mladých ľudí, pre dvadsiatnikov. Nenosíme ani módne oblečenie – to je pre ľudí, ktorí dbajú na imidž.“ Takže ktorý z týchto trendov vás dokáže skaziť? (Populárne príslovia.) Môžu tieto príslovia skaziť ľudí? Uvediem príklad a vy uvidíte, či ľudí skazí, alebo nie: „Peniaze hýbu svetom.“ Je to trend? V porovnaní s módnymi a gurmánskymi trendmi, ktoré ste spomenuli, nie je toto oveľa horšie? „Peniaze hýbu svetom“ je satanova filozofia. Medzi ľudstvom, v každej spoločnosti je to veľmi prevládajúce. Dalo by sa povedať, že je to trend. Je to preto, že to bolo vštepené do srdca každého jedného človeka, ktorý toto príslovie spočiatku neprijal, no keď prišiel do kontaktu so skutočným životom, mlčky ho akceptoval a začal mať pocit, že tieto slová sú skutočne pravdivé. Nie je to proces, v ktorom satan kazí človeka? Možno ľudia nemajú rovnakú mieru poznania tohto príslovia z prvej ruky, ale každý si ho vykladá a uznáva v rôznej miere na základe vecí, ktoré sa udiali v jeho okolí, a na základe všetkého, čo osobne zažil. Nie je to tak? Bez ohľadu na to, koľko skúseností má človek s týmto výrokom, aký negatívny vplyv mal na jeho srdce? Je to tak, že ľudské bytosti v tomto svete – a možno povedať, že to zahŕňa každého jedného z vás – odhaľujú niečo zo svojich pováh. Čo to je? Je to uctievanie peňazí. Dá sa to zo srdca človeka ľahko odstrániť? Nie, nie je to ľahké! To ukazuje, že skazenosť človeka satanom je skutočne hlboká! Satan používa peniaze na to, aby zvádzal ľudí, a všetkých ich kazí tak, že sa z nich stávajú veci uctievajúce peniaze a materiálne túžby. A ako sa toto uctievanie peňazí u ľudí prejavuje? Nemyslíte si, že v tomto svete by ste bez peňazí neprežili a že by ste bez nich nevydržali ani deň? To, koľko majú ľudia peňazí, určuje, aké vysoké je ich postavenie; to, koľko majú ľudia peňazí, určuje, akí sú vážení. Chudobní nemôžu chodiť so vztýčenou hlavou, zatiaľ čo bohatí majú vysoké postavenie, chodia so vztýčenou hlavou, môžu hovoriť nahlas a žiť naduto a nespútane. Čo tento výrok a trend prinášajú človeku? Nie je pravda, že mnohí ľudia sú ochotní priniesť akúkoľvek obetu, aby zarobili peniaze? Nestráca mnoho ľudí svoju dôstojnosť a integritu v usilovaní sa o väčšie množstvo peňazí? Nestráca mnoho ľudí pre peniaze príležitosť konať svoju povinnosť a nasledovať Boha? Nie je pre ľudí strata možnosti získať pravdu a byť spasení tou najväčšou zo všetkých strát? Len použitím tejto metódy a tohto výroku kazí satan človeka do takejto miery. Nie je satanov úmysel zlovestný? Nie je to zlomyseľný trik? Je to len populárny výrok, a predsa prechádzaš od nesúhlasu s ním až k tomu, že nakoniec uveríš, že je to pravda, a v tom bode bolo tvoje srdce úplne zajaté satanom, a preto mimovoľne začneš podľa tohto výroku žiť. Do akej miery ťa tento výrok ovplyvnil? Možno poznáš pravú cestu a možno poznáš pravdu, ale nemáš silu sa o ňu usilovať. Môžeš jasne vedieť, že Božie slová sú pravda, ale nie si ochotný zaplatiť cenu ani trpieť, aby si získal pravdu. Namiesto toho by si radšej obetoval vlastnú budúcnosť, aby si odporoval Bohu až do úplného konca. Bez ohľadu na to, čo Boh hovorí, bez ohľadu na to, čo Boh robí, bez ohľadu na to, aká hlboká a aká veľká je Božia láska k tebe, pokiaľ si ju schopný pochopiť, tvrdohlavo by si trval na tom, že budeš pre tento výrok vynakladať úsilie. To znamená, že tento výrok už zaviedol a opanoval tvoje myšlienky, už ovládol tvoje správanie a ty by si ho radšej nechal vládnuť tvojmu osudu, než aby si zanechal svoje usilovanie sa o bohatstvo. Že môžeš takto konať, že môžeš byť ovládaný a manipulovaný slovami satana – neznamená to, že ťa satan zaviedol a skazil? Neznamená to, že filozofia a myšlienky satana a jeho povaha zapustili korene v tvojom srdci? Keď sa cieľavedome usiluješ o bohatstvo a vzdávaš sa usilovania sa o pravdu, nedosiahol satan svoj cieľ zavádzať ťa? Je to presne tak. Môžeš teda cítiť, keď si zavádzaný a skazený satanom? Nemôžeš. Ak nemôžeš vidieť satana stáť priamo pred tebou alebo cítiť, že je to satan, ktorý v tieni hrá svoje hry, bol by si schopný vidieť satanovu podlosť? Mohol by si vedieť, ako satan kazí ľudstvo? Satan kazí človeka vždy a všade. Satan znemožňuje človeku brániť sa proti tejto skazenosti a robí ho proti nej bezmocným. Satan ťa núti prijať jeho myšlienky, jeho názory a podlé veci, ktoré z neho pochádzajú, v situáciách, keď si nevedomý a keď netušíš, čo sa s tebou deje. Ľudia tieto veci akceptujú a vôbec proti nim nenamietajú. Vážia si ich a držia sa ich ako pokladu, nechávajú sa nimi manipulovať a zahrávajú sa s nimi. Takto ľudia žijú pod mocou satana, nevedome ho poslúchajú a skazenosť človeka spôsobená satanom je čoraz hlbšia.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V

Božie slová na každý deň  Úryvok 152

Satan používa týchto niekoľko metód, aby skazil človeka. Človek má vedomosti a chápe niektoré vedecké princípy, žije pod vplyvom tradičnej kultúry a každý človek je dedičom a prenášačom tradičnej kultúry. Človek je viazaný pokračovať v tradičnej kultúre, ktorú mu dal satan, a zároveň sa podriaďuje spoločenským trendom, ktoré satan poskytuje ľudstvu. Človek je neoddeliteľný od satana, podriaďuje sa všetkému, čo satan robí v každom čase, a akceptuje jeho podlosť, klamlivosť, zlobu a aroganciu. Keď si človek osvojil túto satanovu povahu, žije medzi týmto skazeným ľudstvom šťastne, alebo žalostne? (Žalostne.) Prečo to vravíte? (Pretože človek je zviazaný a ovládaný týmito skazenými vecami, žije v hriechu a je pohltený namáhavým bojom.) Niektorí ľudia nosia okuliare a pôsobia veľmi intelektuálne. Môžu hovoriť veľmi úctyhodne, výrečne a rozumne, a keďže si toho veľa prešli, môžu byť veľmi skúsení a sofistikovaní. Môžu vedieť podrobne hovoriť o veľkých i malých veciach, ako aj posudzovať pravosť a dôvod vecí. Niektorí sa môžu pozrieť na správanie a vzhľad týchto ľudí, ako aj na ich charakter, ľudskú prirodzenosť, správanie atď. a nenájdu na nich žiadnu chybu. Takíto ľudia sa zvlášť dobre dokážu prispôsobiť súčasným spoločenským trendom. Aj keď títo ľudia môžu byť starší, nikdy nezaostávajú za trendmi doby a nikdy nie sú príliš starí na to, aby sa učili. Na povrchu nikto nemôže nájsť na takomto človeku chybu, no pritom je až do svojej vnútornej podstaty úplne a absolútne skazený satanom. Hoci navonok nemožno na týchto ľuďoch nájsť žiadnu chybu, hoci na povrchu sú jemní, kultivovaní a majú vedomosti, určitú morálku a integritu, a hoci – pokiaľ ide o vedomosti – v žiadnom prípade nezaostávajú za mladými ľuďmi, tak pokiaľ ide o ich prirodzenosť-podstatu, títo ľudia sú úplným a živým vzorom satana – sú vernou kópiou satana. To je „ovocie“ satanovej skazenosti človeka. To, čo som povedal, môže byť pre vás zraňujúce, ale všetko je to pravda. Vedomosti, ktoré človek študuje, veda, ktorú chápe, a prostriedky, ktoré si vyberá, aby zapadol do spoločenských trendov, sú bez výnimky nástrojmi satanovho skazenia človeka. To je úplná pravda. Preto človek žije s povahou, ktorá je úplne skazená satanom, a nemá ako spoznať, čo je Božia svätosť alebo čo je Božia podstata. Je to preto, lebo na povrchu nemožno nájsť chybu v spôsoboch, akými satan kazí človeka. Z niekoho správania sa nedá povedať, že niečo nie je v poriadku. Všetci normálne vykonávajú svoju prácu a žijú normálny život. Normálne čítajú knihy a noviny, normálne študujú a hovoria. Niektorí ľudia sa naučili niekoľko etických pravidiel a sú dobrí v rozprávaní, sú chápaví a priateľskí, nápomocní a veľkorysí, nepúšťajú sa do malicherných hádok ani nevyužívajú ľudí. Ich skorumpovaná satanská povaha je však zakorenená hlboko v nich a táto podstata sa nedá zmeniť spoliehaním sa na vonkajšie úsilie. Pre túto podstatu človek nie je schopný poznať Božiu svätosť, a napriek tomu, že podstata Božej svätosti sa človeku zjavuje, človek ju neberie vážne. Je to preto, lebo satan už rôznymi prostriedkami úplne ovládol ľudské pocity, nápady, názory a myšlienky. Táto posadnutosť a skazenosť nie sú dočasné ani príležitostné, ale sú prítomné vždy a všade. Preto veľmi veľa ľudí, ktorí veria v Boha tri či štyri roky, alebo dokonca päť či šesť rokov, stále považujú tieto podlé myšlienky, názory, logiku a filozofie, ktoré im satan vštepil, za poklady a nedokážu sa ich vzdať. Keďže človek prijal podlé, arogantné a zlomyseľné veci, ktoré pochádzajú z prirodzenosti satana, v medziľudských vzťahoch človeka nevyhnutne dochádza ku konfliktom, k hádkam a nezlučiteľnosti, čo je dôsledkom satanovej arogantnej prirodzenosti. Keby satan dal ľudstvu pozitívne veci – napríklad keby konfucianizmus a taoizmus z tradičnej kultúry, ktoré človek prijal, boli dobré veci –, podobné typy ľudí by mali byť schopné spolu vychádzať, keď tieto veci prijmú. Prečo je teda taká veľká priepasť medzi ľuďmi, ktorí prijali rovnaké veci? Prečo je to tak? Je to preto, lebo tieto veci pochádzajú od satana a satan vytvára medzi ľuďmi rozkol. Veci od satana, bez ohľadu na to, aké dôstojné alebo veľké sa javia na povrchu, prinášajú človeku a vyvolávajú v jeho živote iba aroganciu a nič viac než klamlivý druh podlej prirodzenosti. Nie je to tak? Niekto, kto sa dokáže maskovať, má bohaté vedomosti alebo dobrú výchovu, by aj tak len ťažko skrýval svoju skazenú satanskú povahu. To znamená, že bez ohľadu na to, koľkými spôsobmi sa táto osoba maskuje, či ju považuješ za svätú, dokonalú alebo anjelskú, bez ohľadu na to, aká je podľa teba čistá, aký je jej skutočný život v zákulisí? Akú podstatu by si videl v odhalení jej povahy? Bezpochyby by si videl podlú povahu satana. Je prípustné to povedať? (Áno.) Predpokladajme napríklad, že poznáte niekoho blízkeho, koho ste považovali za dobrého človeka, možno niekoho, koho ste zbožňovali. Čo si o nich myslíte vo svojom súčasnom duchovnom postavení? Po prvé, zhodnoť, či tento typ človeka má, alebo nemá ľudskú prirodzenosť, či je čestný, či cíti pravú lásku k ľuďom, či jeho slová a činy prospievajú a pomáhajú druhým. (Nie.) Čo je tá takzvaná vľúdnosť, láska alebo dobrota, ktorú títo ľudia prejavujú? Všetko je to falošné, všetko je to fasáda. Za touto fasádou sa skrýva postranný podlý úmysel: urobiť túto osobu zbožňovanou a obdivovanou. Vidíte to jasne? (Áno.)

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V

Božie slová na každý deň  Úryvok 153

Čo prinášajú ľudstvu metódy, ktoré satan používa na skazenie ľudí? Prinášajú niečo pozitívne? Po prvé, dokáže človek rozlišovať medzi dobrom a zlom? Povedal by si, že v tomto svete, či už je to nejaký slávny alebo skvelý človek, alebo nejaký časopis či iná publikácia, sú normy, pomocou ktorých posudzujú, či je niečo dobré, alebo zlé a správne, alebo nesprávne, presné? Sú ich hodnotenia udalostí a ľudí spravodlivé? Obsahujú pravdu? Posudzuje tento svet, toto ľudstvo, pozitívne a negatívne veci na základe štandardu pravdy? (Nie.) Prečo ľudia nemajú túto schopnosť? Ľudia študovali toľko poznatkov a vedia toľko o vede, takže majú veľké schopnosti, však? Prečo teda nevedia rozlišovať medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami? Prečo je to tak? (Pretože ľudia nemajú pravdu. Veda a poznanie nie sú pravdou.) Všetko, čo satan prináša ľudstvu, je podlé, skazené a chýba tomu pravda, život a cesta. Vzhľadom na podlosť a skazenosť, ktoré satan prináša človeku, môžeš povedať, že satan má lásku? Môžeš povedať, že človek má lásku? Niektorí ľudia by mohli povedať: „Mýliš sa. Na svete je veľa ľudí, ktorí pomáhajú chudobným alebo bezdomovcom. Nie sú to dobrí ľudia? Existujú aj charitatívne organizácie, ktoré odvádzajú dobrú prácu. Nie je práca, ktorú robia, dobrou prácou?“ Čo by ste na to povedali? Satan používa mnoho rôznych metód a teórií na skazenie človeka. Je toto kazenie človeka nejasným pojmom? Nie, nie je to nejasné. Satan tiež robí niektoré praktické veci a tiež propaguje určitý názor alebo teóriu v tomto svete a v spoločnosti. V každej dynastii a v každej epoche propaguje teóriu a vštepuje myšlienky do mysle človeka. Tieto myšlienky a teórie sa postupne zakoreňujú v srdciach ľudí, ktorí potom podľa nich začnú žiť. Keď raz začnú žiť podľa týchto vecí, nestanú sa nevedomky satanom? Nestanú sa potom ľudia súčasťou satana? Keď sa ľudia zjednotia so satanom, aký je nakoniec ich postoj k Bohu? Nie je to ten istý postoj, aký má satan voči Bohu? Nikto sa to neodváži priznať, však? Aké desivé! Prečo hovorím, že satanova prirodzenosť je podlá? Nehovorím to bezdôvodne. Satanova prirodzenosť sa určuje a rozoberá na základe toho, čo urobil a čo zjavil. Keby som len povedal, že satan je podlý, čo by ste si pomysleli? Pomysleli by ste si: „Je zrejmé, že satan je podlý.“ Preto sa ťa pýtam: „Ktoré aspekty satana sú podlé?“ Ak povieš: „Satanov odpor voči Bohu je podlý,“ stále by si nehovoril jasne. Teraz, keď som takto hovoril o podrobnostiach, rozumiete konkrétnemu obsahu podstaty satanovej podlosti? (Áno.) Ak ste schopní jasne vidieť satanovu podlú prirodzenosť, potom uvidíte svoju vlastnú situáciu. Existuje medzi týmito dvoma vecami nejaký vzťah? Je to pre vás užitočné alebo nie? (Je.) Keď som v duchovnom spoločenstve o podstate Božej svätosti, je potrebné, aby som bol v duchovnom spoločenstve o podlej podstate satana? Aký máte na to názor? (Áno, je to potrebné.) Prečo? (Satanova podlosť uľaví Božej svätosti.) Je to naozaj tak? Čiastočne je to správne v tom zmysle, že bez satanovej podlosti by ľudia nevedeli, že Boh je svätý – je správne to povedať. Ak však povieš, že Božia svätosť existuje len vďaka jej kontrastu so satanovou podlosťou, je to správne? Tento dialektický spôsob uvažovania je nesprávny. Božia svätosť je vrodenou podstatou Boha. Aj keď ju Boh zjavuje svojimi skutkami, stále ide o prirodzené vyjadrenie Božej podstaty a stále je to Božia vrodená podstata. Vždy existovala a je vnútorná a vrodená samotnému Bohu, hoci ju človek nemôže vidieť. Je to preto, lebo človek žije uprostred skazenej povahy satana a pod satanovým vplyvom a nevie o svätosti, a už vôbec nie o konkrétnom obsahu Božej svätosti. Je teda nevyhnutné, aby sme najprv boli v duchovnom spoločenstve o satanovej podlej podstate? (Áno, je.) Niektorí ľudia môžu vyjadriť určité pochybnosti: „Si v duchovnom spoločenstve o samotnom Bohu, tak prečo stále hovoríš o tom, ako satan kazí ľudí a ako je satanova prirodzenosť podlá?“ Teraz ste tieto pochybnosti rozptýlili, však? Keď ľudia rozlišujú satanovu podlosť a keď poznajú jeho presnú definíciu, keď jasne vidia konkrétny obsah a prejav podlosti, zdroj a podstatu podlosti, iba vtedy – prostredníctvom diskusie o Božej svätosti – si môžu ľudia jasne uvedomiť alebo rozpoznať, čo je Božia svätosť a čo je svätosť. Ak nebudem hovoriť o satanovej podlosti, niektorí ľudia sa budú mylne domnievať, že niektoré veci, ktoré ľudia robia v spoločnosti a medzi ľuďmi – alebo určité veci, ktoré existujú na tomto svete –, môžu mať nejaký vzťah k svätosti. Nie je to nesprávny názor? (Áno, je.)

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V

Božie slová na každý deň  Úryvok 154

Satan používa poznanie, aby skazil človeka, a slávu a zisk, aby ho ovládal (Vybraná pasáž)

Prvým spomínaným spomedzi piatich spôsobov, ktorými satan spôsobuje skazenosť človeka, sú poznatky. Poznatky teda budú prvou témou nášho duchovného spoločenstva. Satan používa poznatky ako návnadu. Pozorne počúvajte – poznatky sú len istým druhom návnady. Ľudia sú zvádzaní, aby tvrdo študovali a deň čo deň sa zlepšovali. Aby si z poznatkov spravili zbrane, vyzbrojili sa nimi a potom ich používali na otvorenie brány k vede. Inými slovami, čím viac poznatkov získaš, tým viac toho pochopíš. Satan toto všetko hovorí ľuďom. Hovorí im, aby počas získavania poznatkov živili vznešené ideály, a nariaďuje im, aby rozvíjali svoje ambície a ašpirácie. Bez vedomia človeka vyjadruje mnoho takýchto posolstiev, v dôsledku čoho ľudia podvedome cítia, že tieto veci sú správne alebo prospešné. Ľudia sa nevedomky vydajú na túto cestu bez toho, aby vedeli, že ich vedú vpred ich vlastné ideály a ambície. Krok za krokom si z poznatkov, ktoré im dáva satan, mimovoľne osvojujú spôsoby myslenia veľkých alebo slávnych ľudí. Niektoré veci sa naučia aj zo skutkov ľudí, ktorí sú považovaní za hrdinov. Čo satan pred človekom obhajuje v skutkoch týchto hrdinov? Čo chce človeku vštepiť? Že človek musí byť patriotom, musí mať národnú integritu a hrdinského ducha. Čo sa človek naučí z historických príbehov alebo biografií hrdinských postáv? Mať zmysel pre osobnú lojalitu, byť pripravený spraviť čokoľvek pre svojich priateľov a bratov. Človek sa v rámci týchto poznatkov satana nevedomky naučí mnoho vecí, ktoré vôbec nie sú pozitívne. Uprostred ich nevedomosti sa do nezrelých myslí ľudí zasejú semená, ktoré pripravil satan. Vďaka týmto semenám majú pocit, že by mali byť veľkými ľuďmi, mali by byť slávni, byť hrdinami, patriotmi, ľuďmi, ktorí milujú svoje rodiny a ktorí pre priateľa spravia čokoľvek a majú zmysel pre osobnú lojalitu. Zvedení satanom nevedomky kráčajú cestou, ktorú im pripravil. Počas tejto cesty sú nútení prijať satanove pravidlá života. Úplne bez svojho vedomia si vytvoria vlastné pravidlá, podľa ktorých žijú. Tieto pravidlá však nie sú ničím iným než pravidlami satana, ktoré satan ľuďom násilne vštepil. Satan núti ľudí, aby počas procesu učenia podporovali svoje vlastné ciele a určovali si životné méty, pravidlá, podľa ktorých majú žiť, a životné smerovanie. Počas tohto všetkého im pomocou príbehov, biografií a všetkých ostatných možných prostriedkov na pokúšanie ľudí po troške vštepuje svoje veci, až nakoniec návnadu prehltnú. Takto začnú niektorí počas procesu vzdelávania uprednostňovať literatúru, iní ekonómiu, ďalší astronómiu alebo geografiu. Niektorí si obľúbia politiku, iní fyziku, ďalší chémiu a niektorí dokonca začnú uprednostňovať teológiu. To všetko sú súčasti väčšieho celku, ktorým sú poznatky. Každý z vás vo svojom srdci vie, o čom tieto veci naozaj sú. Každý z vás s nimi už bol v kontakte. Každý z vás dokáže donekonečna hovoriť o tej či onej oblasti poznatkov. Je teda jasné, ako hlboko do myslí ľudí tieto poznatky prenikli. Zreteľne vidieť miesto, ktoré tieto poznatky zaberajú v mysliach ľudí, a aký hlboký vplyv majú na ľudí. Keď si niekto obľúbi nejakú oblasť poznatkov, keď sa do nej hlboko zamiluje, nevedomky začne mať ambície – niektorí ľudia chcú byť spisovateľmi, iní autormi literárnych diel, niektorí si chcú vybudovať politickú kariéru a iní sa chcú venovať ekonómii a stať sa podnikateľmi. Potom je tu časť ľudí, ktorí chcú byť hrdinami, chcú byť veľkí alebo slávni. Bez ohľadu na to, akým druhom človeka chce niekto byť, jeho cieľom je osvojiť si túto metódu získavania poznatkov a použiť ju na vlastné ciele, na naplnenie vlastných túžob a ambícií. Bez ohľadu na to, ako dobre to znie – či už si chcú splniť svoje sny, nechcú premárniť život alebo chcú mať určitú kariéru –, podporujú tieto vznešené ideály a ambície. Na čo všetko však toto všetko slúži v prvom rade? Uvažovali ste už niekedy nad touto otázkou? Prečo satan takto koná? Aký účel má to, že človeku vštepuje tieto veci? Vaše srdcia musia mať v tejto otázke jasno.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI

Božie slová na každý deň  Úryvok 155

Satan používa poznanie, aby skazil človeka, a slávu a zisk, aby ho ovládal (Vybrané pasáže)

Počas procesu, keď ľudia získavajú vedomosti, po akej ceste ich chce satan vlastne viesť tým, že používa najrôznejšie metódy, či už ide o rozprávanie príbehov, jednoduché poskytnutie nejakej vedomosti, alebo o to, že im umožní uspokojiť ich túžby či ašpirácie? Ľudia si myslia, že na získavaní vedomostí nie je nič zlé a že je to úplne prirodzené a odôvodnené. Ak sa to povie príťažlivým spôsobom, stanoviť si vznešené ašpirácie alebo mať ambície znamená mať motiváciu a to by mala byť v živote tá správna cesta. Ak človek dokáže uskutočniť svoje vlastné ašpirácie alebo si počas svojho života vybudovať úspešnú kariéru, nie je to veľkolepejší spôsob žitia? Takto môže človek nielen vzdať česť svojim predkom, ale má aj šancu zanechať po sebe stopu pre budúce generácie – nie je to dobrá vec? Je to dobrá vec v očiach svetských ľudí a pre nich by to malo byť správne a pozitívne. Vedie však satan so svojimi zákernými úmyslami ľudí takouto cestou a to je všetko? Samozrejme, nie. V skutočnosti je jedno, aké má človek veľkolepé ašpirácie, aké realistické sú jeho želania alebo aké správne môžu byť – všetko, čo chce človek dosiahnuť, a všetko, o čo sa usiluje, je neoddeliteľne spojené s dvomi slovami. Tieto dve slová sú životne dôležité pre každého človeka počas celého jeho života a sú to veci, ktoré má satan v úmysle človeku vštepiť. Ktoré dve slová to sú? „Sláva“ a „zisk“. Satan používa veľmi miernu metódu – metódu, ktorá sa dobre zhoduje s predstavami ľudí a ktorá nie je veľmi agresívna, aby ľudia nevedomky prijali jeho prostriedky a zákony prežitia, vytvorili si životné ciele a životné smerovania a začali mať životné ašpirácie. Bez ohľadu na to, ako vznešene môžu znieť opisy životných ašpirácií ľudí, tieto ašpirácie sa vždy točia okolo slávy a zisku. Všetko, za čím sa nejaký veľký alebo slávny človek – vlastne každý človek – v celom svojom živote ženie, súvisí len s týmito dvomi slovami: „sláva“ a „zisk“. Ľudia si myslia, že keď raz majú slávu a zisk, majú kapitál na to, aby si užívali vysoké postavenie a veľké bohatstvo a vychutnávali si život. Myslia si, že keď raz majú slávu a zisk, majú kapitál na to, aby hľadali pôžitok a oddávali sa samopašnej telesnej rozkoši. Kvôli sláve a zisku, po ktorých túžia, ľudia ochotne a nevedomky odovzdajú satanovi svoje telá, srdcia a dokonca všetko, čo majú, vrátane svojich vyhliadok a osudov. Robia to bez výhrad, bez toho, aby čo i len na okamih zapochybovali a bez toho, aby vedeli, že majú získať späť všetko, čo raz mali. Môžu si ľudia nad sebou zachovať kontrolu, keď sa odovzdajú satanovi a stanú sa takýmto spôsobom voči nemu vernými? Určite nie. Sú úplne a načisto ovládaní satanom. Úplne a načisto sa ponorili do tohto bahna a nedokážu sa vyslobodiť. Keď sa niekto ponorí do bahna slávy a zisku, už nehľadá to, čo je svetlé, to, čo je spravodlivé, ani veci, ktoré sú krásne a dobré. Je to preto, lebo sláva a zisk sú príliš veľkým lákadlom pre ľudí a sú to veci, o ktoré sa ľudia môžu donekonečna usilovať počas celého života, a dokonca aj počas celej večnosti. Nie je to skutočná situácia? Niektorí ľudia povedia, že osvojovať si vedomosti znamená len čítať knihy alebo sa naučiť určité veci, ktoré nevedia, aby nezaostávali za dobou alebo nestratili krok so svetom. Vedomosti sa osvojujú, len na zaistenie živobytia, pre svoju budúcnosť alebo na zabezpečenie základných potrieb. Existuje nejaký človek, ktorý by desať rokov tvrdo študoval len preto, aby si zabezpečil základné potreby a vyriešil otázku stravy? Nie, takí ľudia neexistujú. Tak prečo potom človek celé tie roky znáša tieto útrapy? Je to pre slávu a zisk. Sláva a zisk na neho v diaľke čakajú, mávajú mu a človek verí, že len vďaka vlastnej usilovnosti, útrapám a snaženiu môže vykročiť na cestu, ktorá vedie k sláve a zisku, a tým tieto veci získať. Takýto človek si musí vytrpieť tieto útrapy kvôli svojej budúcej ceste, svojmu budúcemu potešeniu a získaniu lepšieho života. Čo sú to za vedomosti – viete Mi to povedať? Nie sú to pravidlá a filozofia života ako „Milujte stranu, milujte štát a milujte svoje náboženstvo“ a „Múdry človek sa podrobí okolnostiam“, ktoré satan vštepuje človeku? Nie sú to „vznešené ašpirácie“ života, ktoré satan vštepuje človeku, ako sú myšlienky veľkých ľudí, integrita slávnych, odvážny duch hrdinských postáv či rytierskosť a vľúdnosť protagonistov a šermiarov v románoch o bojových umeniach? Tieto myšlienky ovplyvňujú jednu generáciu za druhou a ľudia z každej generácie sú vedení k tomu, aby tieto myšlienky prijali. Neustále bojujú v úsilí o „vznešené ašpirácie“, za ktoré dokonca obetujú aj svoje životy. To je spôsob a prístup, ktorým satan využíva vedomosti, aby skazil ľudí. Keď teda satan vedie ľudí po tejto ceste, dokážu sa podriadiť Bohu a uctievať Ho? A dokážu prijať Božie slová a hľadať pravdu? Vôbec nie – pretože satan ich zviedol na scestie. Pozrime sa opäť na vedomosti, myšlienky a názory, ktoré ľuďom vštepil satan – obsahujú pravdy o podriadenosti voči Bohu a o uctievaní Boha? Sú v nich pravdy o strachu z Boha a o vyhýbaní sa zlu? Sú v nich nejaké slová Božie? Je v nich niečo, čo súvisí s pravdou? Vôbec nie – tieto veci úplne chýbajú. Môžete si byť istí, že veci, ktoré ľuďom vštepil satan, neobsahujú žiadnu pravdu? Neodvážite sa, ale nevadí. Pokiaľ si uvedomuješ, že „sláva“ a „zisk“ sú dve hlavné slová, ktoré satan používa, aby naviedol ľudí na cestu podlosti, stačí to.

Zopakujme si teraz: Čo používa satan, aby človeka držal pevne vo svojej moci? (Slávu a zisk.) Satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky človeka, privádza ho k tomu, že nemyslí na nič iné, len na tieto dve veci, a k tomu, že bojuje o slávu a zisk, prežíva útrapy pre slávu a zisk, znáša ponižovanie a nesie ťažké bremená pre slávu a zisk, obetuje všetko, čo má, pre slávu a zisk a urobí každý úsudok alebo prijme akékoľvek rozhodnutie pre slávu a zisk. Satan takto nasadzuje človeku neviditeľné putá a s týmito putami na sebe človek nemá schopnosť ani odvahu oslobodiť sa. Nevedomky nosí tieto putá, vlečúc sa vpred, krok za krokom, s veľkými ťažkosťami. Ľudstvo sa pre túto slávu a zisk vzďaľuje od Boha, zrádza Ho a je čoraz podlejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku je týmto spôsobom zničená jedna generácia za druhou. Keď sa teraz pozrieme na satanovo konanie, nie sú jeho zákerné motívy načisto nenávideniahodné? Možno dnes ešte stále nedokážete prezrieť satanove zákerné motívy, pretože si myslíte, že bez slávy a zisku by život nemal žiadny zmysel a ľudia by už nedokázali vidieť cestu vpred, nedokázali by vidieť svoje ciele a ich budúcnosť by sa stala temnou, nejasnou a ponurou. Pomaly si však všetci jedného dňa uvedomíte, že sláva a zisk sú masívne putá, ktoré satan nasadzuje človeku. Keď príde ten deň, úplne sa vzoprieš satanovej nadvláde a úplne sa vzoprieš putám, ktoré ti priniesol satan. Keď si budeš želať oslobodiť sa od všetkých týchto vecí, ktoré ti satan vštepil, potom sa so satanom úplne rozídeš a budeš skutočne nenávidieť všetko, čo ti satan priniesol. Až potom budeš mať skutočnú lásku k Bohu a túžbu po Ňom.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI

Božie slová na každý deň  Úryvok 156

Satan používa vedu, aby skazil človeka

Satan používa meno vedy, aby uspokojil ľudskú zvedavosť, túžbu človeka po skúmaní vedy a záhad. V mene vedy uspokojuje materiálne potreby a potrebu človeka neustále zlepšovať svoju kvalitu života. Satan teda používa vedu na skazenie človeka pod touto zámienkou. Keď takto používa vedu, spôsobuje len skazu myslenia alebo mysle človeka? Skazu čoho ďalšieho spomedzi ľudí, udalostí a vecí v našom okolí, ktoré vidíme a s ktorými prichádzame do kontaktu, spôsobuje satan pomocou vedy? (Prírodného prostredia.) Správne. Zdá sa, že vám to veľmi ublížilo a hlboko sa vás to dotklo. Satan používa najrôznejšie vedecké zistenia a závery, aby človeka zavádzal, a okrem toho používa vedu ako prostriedok vykonávania nehanebného ničenia a využívania životného prostredia, ktoré dal človeku Boh. Robí to pod zámienkou, že ak človek vykonáva vedecký výskum, jeho životné prostredie a kvalita života sa budú nepretržite zlepšovať, a že účelom vedeckého rozvoja je uspokojovať denne sa zväčšujúce materiálne potreby ľudí a ich potrebu neustále zlepšovať svoju kvalitu života. Toto je teoretický základ satanovho rozvoja vedy. Čo však veda priniesla ľudstvu? Nie je naše životné prostredie a životné prostredie celého ľudstva znečistené? Nie je znečistený vzduch, ktorý človek dýcha? Nie je znečistená voda, ktorú pijeme? Je potrava, ktorú jeme, stále organická a prírodná? Väčšina obilnín a zeleniny je geneticky modifikovaná, pri ich pestovaní sa používa hnojivo a niektoré odrody vznikli pomocou vedy. Zelenina a ovocie, ktoré jeme, už nie sú prírodného pôvodu. Dokonca ani vajcia prírodného pôvodu sa nehľadajú ľahko a už nechutia ako kedysi, keďže už boli spracované satanovou takzvanou vedou. Keď sa na to pozrieme všeobecne, celá atmosféra bola zničená a znečistená. Takzvané vedecké úspechy zničili pohoria, jazerá, lesy, rieky, oceány a všetko nad zemou i pod ňou. Stručne povedané, celé prírodné prostredie, životné prostredie, ktoré dal ľudstvu Boh, zničila a zruinovala takzvaná veda. Hoci mnoho ľudí dostalo to, v čo vždy dúfalo, pokiaľ ide o kvalitu života, ktorú hľadajú, a uspokojili svoje túžby a telo, prostredie, v ktorom človek žije, v podstate zničili a zruinovali rôzne „úspechy“, ktoré priniesla veda. Teraz už viac nemáme právo nadýchnuť sa čistého vzduchu. Nie je to pre človeka smutné? Môžeme ešte hovoriť o nejakom šťastí pre človeka, keď musí žiť v takomto priestore? Tento priestor a životné prostredie, v ktorom človek žije, od samého začiatku stvoril pre človeka Boh. Vodu, ktorú ľudia pijú, vzduch, ktorý dýchajú, rôzne potraviny, ktoré jedia, ako aj rastliny a živé bytosti, a dokonca aj pohoria, jazerá a oceány – každú časť tohto životného prostredia dal človeku Boh. Je to prirodzené a prebieha to v súlade s prírodným zákonom, ktorý stanovil Boh. Bez vedy by ľudia stále používali metódy, ktoré im udelil Boh, vedeli by sa tešiť zo všetkého, čo je pôvodné a prírodné, a boli by šťastní. Toto všetko však teraz zruinoval satan. Základný životný priestor človeka už nie je pôvodný. Nikto však nevie prísť na to, čo to spôsobilo alebo ako k tomu došlo, a veľa ľudí pristupuje k vede a chápe ju prostredníctvom myšlienok, ktoré im vštepil satan. Nie je to úplne ohavné a poľutovaniahodné? Keďže satan teraz prevzal priestor, v ktorom ľudia existujú, ako aj ich životné prostredie, a skazil ich, aby sa dostali do tohto stavu, a keďže ľudstvo sa naďalej vyvíja týmto spôsobom, je potrebné, aby Boh týchto ľudí osobne zničil? Ak sa ľudia budú vyvíjať takto, akým smerom sa vydajú? (Budú vyhubení.) Ako budú vyhubení? Ľudia okrem nenásytného hľadania slávy a zisku nepretržite vykonávajú vedecký výskum, veľmi sa do výskumu zahlbujú a potom neustále konajú tak, aby uspokojili vlastné materiálne potreby a túžby. Aké to má potom pre človeka dôsledky? V prvom rade je narušená ekologická rovnováha, toto nevyvážené prostredie vtedy znečisťuje a poškodzuje telá a vnútorné orgány ľudí a po svete sa šíria rôzne infekčné choroby a epidémie. Nie je pravda, že to je teraz situácia, nad ktorou človek nemá kontrolu? Teraz, keď to chápete, dokážete si uvedomiť, ako to pre ľudstvo skončí, ak nebude nasledovať Boha, ale bude vždy týmto spôsobom nasledovať satana – s použitím vedomostí na neustále obohacovanie sa, s použitím vedy na neustále skúmanie budúcnosti ľudského života a s použitím tejto metódy na ďalší život? Ľudstvo prirodzene vyhynie – ľudstvo sa krok za krokom blíži k zničeniu, k vlastnému zničeniu! Neničí týmto ľudstvo samé seba? A nie je to azda dôsledok vedeckého pokroku? Teraz sa zdá, ako keby bola veda nejaký zázračný elixír, ktorý satan pripravil pre človeka, takže keď sa pokúsite rozlišovať veci, robíte to v hmlistom opare. Bez ohľadu na to, ako pozorne sa dívate, nevidíte veci jasne, a bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíte, nedokážete ich pochopiť. Satan však používa meno vedy, aby povzbudil tvoj apetít a vodil ťa za nos – krok za krokom – smerom k priepasti a smrti. A keďže je to tak, ľudia jasne uvidia, že k zničeniu človeka v skutočnosti došlo rukou satana – satan je osnovateľ.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI

Božie slová na každý deň  Úryvok 157

Satan používa tradičnú kultúru, aby skazil človeka

Satan používa tradičnú kultúru, aby človeka skazil. Tradičná kultúra a povery sú si v mnohom podobné, rozdiel však spočíva v tom, že tradičná kultúra zahŕňa určité príbehy, narážky a zdroje. Satan vynašiel a vymyslel mnohé ľudové rozprávania alebo príbehy, ktoré sa objavujú v dejepisných knihách a ktoré v ľuďoch zanechávajú hlboké dojmy z tradičných kultúrnych postáv alebo postáv vzniknutých na základe povier. V Číne napríklad majú „Osem nesmrteľných, ktorí prešli cez more“, „Cestu na západ“, „Nefritového cisára“, „Nezhu, ktorý porazil dračieho kráľa“ a „Investitúru bohov“. Nestali sa hlboko zakorenenými v mysli človeka? Aj keď niektorí z vás nepoznajú všetky podrobnosti, aj tak poznáte celkové príbehy. Tento všeobecný obsah ti zostáva v srdci a mysli a nemôžeš naň zabudnúť. Sú to rôzne myšlienky alebo legendy, ktoré satan pripravil pre človeka už dávno a ktoré sa šíria v rôznom čase. Tieto veci priamo poškodzujú a erodujú ľudské duše a uvádzajú ľudí do jednej kliatby za druhou. To znamená, že keď raz prijmeš takúto tradičnú kultúru, príbehy alebo veci založené na poverách, keď sa ti zakorenia v mysli a ostanú ti v srdci, je to, akoby si bol očarený – uviazneš v týchto kultúrnych pasciach, myšlienkach a tradičných príbehoch a budeš nimi ovplyvnený. Ovplyvňujú tvoj život, tvoj pohľad naň a tvoj úsudok. Ešte viac ovplyvňujú tvoje hľadanie pravej cesty života – ide naozaj o zlé čary. Akokoľvek sa snažíš, nemôžeš sa ich striasť. Sekáš do nich, no nemôžeš ich odseknúť, udieraš do nich, no nemôžeš ich odraziť. Navyše platí, že keď ľudia nevedomky podľahnú týmto čarom, podvedome začnú uctievať satana a vo svojich srdciach živia jeho obraz. Inými slovami, satan sa stane ich idolom, objektom, ktorý majú uctievať a ku ktorému majú vzhliadať, ba dokonca zájdu až tak ďaleko, že ho považujú za Boha. Tieto veci sú v srdciach ľudí bez ich vedomia, ovládajú ich slová a činy. Tieto príbehy a legendy navyše najprv považuješ za nepravdivé, no potom nevedomky uznáš ich existenciu, vďaka čomu sa stanú skutočnými postavami a premenia sa na skutočné, existujúce objekty. Vo svojej nevedomosti podvedome prijmeš tieto myšlienky a existenciu týchto vecí. Zároveň podvedome prijmeš diablov, satana a idoly vo svojom domove a srdci – ide naozaj o čary. Rezonujú vo vás tieto slová? (Áno.) Sú medzi vami takí, čo pálili vonné tyčinky a uctievali Budhu? (Áno.) Aký účel má teda pálenie vonných tyčiniek a uctievanie Budhu? (Modliť sa za pokoj.) Keď o tom teraz rozmýšľate, nie je absurdné modliť sa k satanovi za pokoj? Prináša satan pokoj? (Nie.) Nevidíte, akí nevedomí ste vtedy boli? Také správanie je absurdné, nevedomé a naivné, všakže? Satan sa stará len o to, ako ťa skaziť. Satan ti nemôže dať pokoj, len dočasnú úľavu. Ak však chceš túto úľavu získať, musíš zložiť sľub a ak svoj prísľub alebo sľub, ktorý si dal satanovi, porušíš, uvidíš, ako ťa bude mučiť. Tým, že ťa prinúti zložiť sľub, ťa chce v skutočnosti ovládať. Keď ste sa modlili za pokoj, získali ste ho? (Nie.) Pokoj ste nezískali. Vaše úsilie vám, naopak, prinieslo nešťastie a nekončiace katastrofy – skutočne bezhraničný oceán horkosti. Pokoj nie je v satanovej moci a to je pravda. Toto je dôsledok, ktorý ľudstvu priniesli feudálne povery a tradičná kultúra.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI

Božie slová na každý deň  Úryvok 158

Satan používa spoločenské trendy, aby skazil človeka

Satan kazí a ovláda človeka prostredníctvom sociálnych trendov. Sociálne trendy pokrývajú mnoho aspektov vrátane rôznych oblastí, ako sú online hry, zbožňovanie celebrít, uctievanie slávnych a veľkých postáv či filmových a hudobných idolov atď. – to všetko je súčasť sociálnych trendov a nemusíme tu zachádzať do podrobností. Budeme hovoriť len o myšlienkach, ktoré sociálne trendy v ľuďoch vyvolávajú, o tom, ako určujú počínanie ľudí vo svete, a o životných cieľoch a pohľade na život, ktoré ľuďom prinášajú. Tie sú veľmi dôležité a môžu ovládať a ovplyvňovať myšlienky a názory ľudí. Každý jeden z týchto trendov so sebou nesie zlý vplyv. Tento zlý vplyv neustále znehodnocuje ľudí a spôsobuje, že stále strácajú svedomie, ľudskú prirodzenosť a rozum, neustále oslabuje ich mravy a stále viac oslabuje ich bezúhonnosť, a to až tak, že dokonca môžeme povedať, že väčšina ľudí nemá integritu, ľudskú prirodzenosť a žiadne svedomie a už vôbec nie rozum. O aké sociálne trendy teda ide? Sú to trendy, ktoré nemôžeš vidieť voľným okom. Keď sa objaví nový trend, najprv ho prijme možno len malý počet ľudí – ujmú sa vedenia, začnú robiť túto vec, osvoja si tento druh myšlienky a prijmú takýto pohľad. Väčšina ľudí sa však neustále týmto trendom nechá nakaziť, pritiahnuť a asimilovať bez toho, aby si to uvedomovala a nakoniec ho všetci nevedomky a mimovoľne prijmú, ponoria sa doň a podľahnú jeho kontrole. Takéto trendy jeden po druhom spôsobujú, že ľudia, ktorí nemajú zdravé telo a myseľ, ktorí nevedia, čo je pravda, a ktorí vôbec nedokážu rozlišovať medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami, ich s radosťou prijmú, ako aj pohľad na existenciu a hodnoty, ktoré pochádzajú od satana. S radosťou prijmú, čo im satan hovorí o prístupe k životu, i spôsob prežitia, ktorý im satan „venuje“. Nemajú silu ani schopnosť a už vôbec nie povedomie, aby odolali. Ako teda takéto trendy rozpoznať? Vybral som jednoduchý príklad, ktorý môžete postupne pochopiť. Ľudia v minulosti napríklad obchodovali tak, že nikto nebol oklamaný. Predávali veci za rovnakú cenu bez ohľadu na to, kto ich kupoval. Nevyjadruje to určitý prvok čistého svedomia a ľudskej prirodzenosti? Vidíme, že keď ľudia obchodovali takto, v dobrej viere, mali v tom čase stále nejaké svedomie a nejakú ľudskú prirodzenosť. Keďže sa však potreba peňazí v ľuďoch neustále zvyšovala, nevedomky začali mať peniaze, zisk a potešenie čoraz radšej. Nie sú peniaze pre ľudí väčšou prioritou než kedysi? Keď ľudia vnímajú peniaze ako veľmi dôležité, nevedomky začnú pripisovať menšiu dôležitosť svojej povesti, reputácii, dobrému menu a bezúhonnosti, všakže? Keď sa venuješ nejakému obchodu, vidíš, ako ostatní bohatnú na klamaní ľudí. Hoci peniaze získali nečestne, sú čoraz bohatší. Si nahnevaný, keď vidíš, čo všetko si ich rodiny užívajú: „Podnikám aj ja, aj oni, no oni zbohatli. Prečo ja nedokážem zarobiť veľa peňazí? Neznesiem to – musím nájsť spôsob, ako zarobiť viac hotovosti.“ Potom myslíš len na to, ako získať bohatstvo. Keď sa vzdáš viery, že „peniaze by sa mali zarábať svedomito, bez toho, aby bol niekto oklamaný“, ženú ťa len vlastné záujmy a tvoj spôsob myslenia sa postupne zmení, rovnako ako princípy, z ktorých vychádza tvoje konanie. Keď niekoho prvýkrát oklameš, pociťuješ výčitky svedomia a tvoje srdce ti hovorí: „Keď bude po tom, bude to poslednýkrát, čo niekoho oklamem. Neustále klamanie ľudí sa skončí trestom!“ To je funkcia ľudského svedomia – vyvolávať zábrany a kritizovať ťa, aby pre teba nebolo prirodzené niekoho oklamať. Keď však niekoho úspešne oklameš, zistíš, že máš viac peňazí ako predtým, a pomyslíš si, že táto metóda pre teba môže byť veľmi prospešná. Napriek tupej bolesti v srdci si blahoželáš k úspechu a si so sebou do určitej miery spokojný. Po prvýkrát schvaľuješ svoje vlastné správanie a podvodné spôsoby. Keď sa človek nakazí týmto klamaním, je to rovnaké, ako keď niekto začne hrať hazardné hry a potom sa z neho stane gambler. Vo svojej nevedomosti schváliš svoje vlastné podvodné správanie a akceptuješ ho. V nevedomosti považuješ klamanie za legitímne správanie pri obchodovaní a za najužitočnejší prostriedok svojho prežitia a živobytia. Myslíš si, že takýmto konaním môžeš rýchlo zbohatnúť. Je to proces – na začiatku ľudia tento typ správania nedokážu akceptovať a na toto správanie a tieto praktiky sa pozerajú zvysoka. Potom s týmto správaním začnú sami experimentovať, skúšajú ho vlastným spôsobom a ich srdcia sa začnú postupne meniť. O akú transformáciu ide? Je to schvaľovanie a prijatie tohto trendu, tejto myšlienky, ktorú ti vštepil sociálny trend. Ani si to neuvedomíš a máš pocit, že keď ľudí pri obchodovaní neklameš, darí sa ti horšie. Keď ľudí neklameš, máš pocit, ako keby si niečo stratil. Toto klamanie sa nevedomky stane tvojou dušou, tvojou chrbtovou kosťou a nevyhnutným druhom správania, ktoré je v tvojom živote princípom. Keď človek akceptoval toto správanie a myslenie, nespôsobilo to zmenu v jeho srdci? Tvoje srdce sa zmenilo, zmenila sa teda aj tvoja bezúhonnosť? Zmenila sa tvoja ľudská prirodzenosť? Zmenilo sa tvoje svedomie? Zmenilo sa celé tvoje bytie, od srdca po myšlienky, zvnútra smerom von, a je to kvalitatívna zmena. Táto zmena ťa odťahuje stále ďalej od Boha a si v čoraz väčšom súlade so satanom. Čoraz viac sa podobáš na satana a nakoniec sa z teba v dôsledku satanovej skazy stane démon.

Povedal by si pri pohľade na tieto sociálne trendy, že majú na ľudí veľký vplyv? Majú na ľudí výrazne škodlivý účinok? Skutočne majú na ľudí veľmi škodlivý účinok. Aké stránky človeka satan kazí každým z týchto trendov? Satan kazí predovšetkým ľudské svedomie, rozum, ľudskú prirodzenosť, morálku a pohľad na existenciu. A nespôsobujú tieto spoločenské trendy, že človek postupne upadá a je čoraz skazenejší? Satan využíva tieto spoločenské trendy na to, aby človeka krok za krokom vlákal do brlohu diablov, takže človek uprostred spoločenských trendov nevedomky uctieva peniaze, materiálne túžby, zlo a násilie. Len čo tieto veci vstúpia do srdca človeka, čím sa potom človek stane? Stane sa diablom a satanom! Je to preto, že srdce človeka začne byť naplnené tým, čo uctieva; keď človek uctieva negatívne veci, začne milovať zlo a násilie a nemá rád krásu a dobro, a už vôbec nie pokoj. Stáva sa neochotným žiť jednoduchý život v normálnej ľudskej prirodzenosti, ale namiesto toho si želá užívať vysoké postavenie a veľké bohatstvo, nachádzať potešenie v tele a neváha vynaložiť akékoľvek úsilie, aby uspokojil vlastné telo, bez akýchkoľvek obmedzení alebo zábran – inými slovami, robiť čokoľvek, po čom zatúži. Keď teda uviazneš v týchto trendoch, môžu ti vedomosti, ktoré si si osvojil, pomôcť oslobodiť sa? Môžu ti aspekty tradičnej kultúry a povier, ktoré poznáš, pomôcť uniknúť z tejto tiesne? Môžu ti tradičné mravy a etiketa, ktoré poznáš, pomôcť byť zdržanlivý vo svojom správaní? Vezmime si napríklad Konfuciove Rozhovory a výroky a Tao Te Ťinga. Dokážu pomôcť ľuďom vyviaznuť z bahna týchto zlých trendov? Absolútne nie. Takto sa človek stáva čoraz viac preniknutý zlom, čoraz arogantnejší, mimoriadne povýšenecký, sebecký a zlomyseľný. Medzi ľuďmi už viac neexistuje náklonnosť a vernosť, medzi členmi rodiny už viac nie je láska, medzi príbuznými a priateľmi už viac nie je porozumenie. Ľudské vzťahy sú plné násilia. Každý človek sa snaží žiť medzi ostatnými ľuďmi násilnými prostriedkami a metódami, násilím si vydobyť živobytie, násilím dosiahnuť svoje pozície a zisky a používať násilné a podlé spôsoby, aby spravil, čokoľvek chce. Nie je toto ľudstvo desivé? Je, a to veľmi – ľudia nielenže ukrižovali Boha, ale zabili by všetkých, ktorí Ho nasledujú – pretože človek je príliš skazený. Keď ste si vypočuli všetky tieto veci, o ktorých som práve rozprával, nemyslíte si, že je hrozné žiť v tomto prostredí, v tomto svete a medzi týmito typmi ľudí, kde satan spôsobuje skazu ľudstva? (Áno.) Mali ste teda niekedy pocit, že ste poľutovaniahodní? V tejto chvíli sa tak musíte trochu cítiť, nie? (Áno, cítim sa tak.) Keď počujem váš tón, zdá sa, ako keby ste si mysleli: „Satan má toľko rôznych spôsobov, ako človeka skaziť. Využije každú príležitosť a je všade, kam sa obrátime. Možno ešte človeka zachrániť?“ Možno ešte človeka zachrániť? Môže sa človek zachrániť sám? (Nie.) Môže človeka zachrániť Nefritový cisár? Môže človeka zachrániť Konfucius? Môže človeka zachrániť bódhisattva Guanyin? (Nie.) Tak kto môže zachrániť človeka? (Boh.) Niektorí ľudia si však vo svojich srdciach položia otázky typu: „Satan nám tak divoko ubližuje, v takom nepríčetnom šialenstve, že nemáme nádej ani dôveru žiť život. Všetci žijeme uprostred skazenosti a každý jeden človek aj tak vzdoruje Bohu a teraz naše srdcia klesli tak hlboko, ako sa len dá. Kde je teda Boh, keď na nás satan vykonáva skazu? Čo robí Boh? Nech už pre nás Boh robí čokoľvek, nikdy to necítime!“ Niektorí ľudia sa nevyhnutne cítia skormútene a do istej miery skľúčene. Pre vás je tento pocit veľmi hlboký, pretože všetko, čo som hovoril, umožnilo ľuďom, aby začali pomaly chápať tieto záležitosti, a potom čoraz silnejšie cítia, že nemajú nádej a že Boh ich zaprel. Nebojte sa však. Predmet nášho dnešného duchovného spoločenstva, „podlosť satana“, nie je naša skutočná téma. Aby sme však mohli hovoriť o podstate Božej svätosti, musíme sa najskôr porozprávať o tom, ako satan spôsobuje skazu človeka, a o satanovej podlosti, aby ľuďom bolo jasnejšie, v akej situácii sa človek teraz nachádza. Jedným z cieľom rozprávania o tejto veci je umožniť ľuďom, aby spoznali podlosť satana, a druhým je umožniť im, aby hlbšie chápali, čo je pravá svätosť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI

Božie slová na každý deň  Úryvok 159

Porozumenie Božej svätosti prostredníctvom toho, čo Boh robí človeku (Vybraná pasáž)

Vždy, keď satan kazí človeka alebo mu bezuzdne ubližuje, Boh nestojí nečinne, neprehliada tých, ktorých si vyvolil, ani pred nimi nezatvára oči. Boh úplne jasne chápe všetko, čo satan robí. Bez ohľadu na to, čo satan robí a aký trend vyvoláva, Boh vie o všetkom, čo sa satan snaží urobiť, a nevzdáva to s tými, ktorých si vyvolil. Namiesto toho bez toho, aby priťahoval pozornosť – potajomky, potichu –, robí všetko potrebné. Keď Boh začne vo vzťahu k niekomu konať dielo, keď si niekoho vyvolil, nikomu túto správu neoznamuje. Neoznamuje ju ani satanovi a už vôbec nerobí žiadne veľké gestá. Len veľmi potichu, veľmi prirodzene robí, čo je potrebné. Najprv ti vyberie rodinu, tvoje rodinné zázemie, rodičov a predkov – o tom všetkom Boh rozhodne vopred. Inými slovami, Boh tieto rozhodnutia neprijíma z rozmaru. Toto dielo začal konať už dávno. Keď ti Boh vyberie rodinu, zvolí dátum, keď sa narodíš. Potom sleduje, ako sa rodíš a s plačom prichádzaš na svet. Sleduje tvoje narodenie, tvoje prvé slová, tvoje zakopnutia a neisté kroky, keď sa učíš chodiť. Najprv spravíš jeden krok a potom druhý – a teraz vieš behať, skákať, rozprávať a vyjadrovať svoje pocity… Keď ľudia vyrastajú, satanov pohľad je upretý na každého jedného z nich, ako keď tiger sleduje svoju korisť. Boha však počas konania diela nikdy neobmedzovali ľudia, udalosti, veci, priestor ani čas. Robí, čo má robiť a čo musí robiť. Keď vyrastáš, môžeš sa stretnúť s mnohými vecami, ktoré sa ti nepáčia, ako aj s chorobou a frustráciou. Keď však kráčaš po tejto ceste, tvoj život a tvoja budúcnosť sú striktne v Božej starostlivosti. Boh ti dá skutočnú záruku, ktorá pretrvá celý tvoj život, pretože je hneď vedľa teba, stráži ťa a dáva na teba pozor. Vyrastáš bez toho, aby si o tom vedel. Začneš prichádzať do kontaktu s novými vecami a začneš poznávať tento svet a toto ľudstvo. Všetko je pre teba čerstvé a nové. Sú veci, ktoré robíš rád. Žiješ vo vlastnej ľudskej prirodzenosti, vo vlastnom priestore a ani trochu nevnímaš Božiu existenciu. Boh však sleduje každý krok na tvojej ceste životom a vidí každý tvoj pokrok. Dokonca aj keď si osvojuješ vedomosti alebo študuješ vedu, Boh sa od teba ani na krok nevzdiali. Keď poznávaš svet a angažuješ sa v ňom, rovnako ako ostatní ľudia si vytváraš vlastné ideály, máš svoje koníčky, záujmy i vznešené ambície. Často uvažuješ o svojej budúcnosti, často si maľuješ obraz, ako by mala vyzerať. No bez ohľadu na to, čo sa na tejto ceste prihodí, Boh jasne vidí, ako sa to všetko deje. Hoci ty sám si možno zabudol na svoju minulosť, neexistuje nikto, kto ťa môže pochopiť lepšie ako On. Boh sa pozerá, ako žiješ, vyrastáš a dospievaš. Počas tohto obdobia je najdôležitejšou Božou úlohou niečo, čo nikto nikdy nevníma a čo nikto nevie. Boh o tom určite nikomu nepovie. Čo je teda táto najdôležitejšia vec? Možno povedať, že je to záruka, že Boh zachráni človeka. To znamená, že ak chce Boh tohto človeka zachrániť, musí to urobiť. Táto úloha je životne dôležitá tak pre človeka, ako aj pre Boha. Viete, čo to je? Zdá sa, že to netušíte alebo o tom nemáte predstavu, takže vám to poviem. Od tvojho narodenia až doteraz na tebe Boh vykonal veľa diela, no neposkytuje ti vyčerpávajúci výpočet všetkého, čo urobil. Boh ti nedovolil, aby si to vedel, ani ti to nepovedal. Pre ľudstvo je však dôležité všetko, čo robí. Čo sa týka Boha, je to niečo, čo musí urobiť. V Jeho srdci je niečo dôležité, čo musí urobiť, a zďaleka to prevyšuje ktorúkoľvek z týchto vecí. Boh teda musí od narodenia človeka až do súčasnosti zaručiť jeho bezpečnosť. Keď počujete tieto slová, môžete mať pocit, že tomu úplne nerozumiete. Môžete sa opýtať: „Je táto bezpečnosť taká dôležitá?“ Aký je doslovný význam „bezpečnosti“? Možno ju chápete ako pokoj alebo ako to, že človek nikdy nezažije žiadnu pohromu ani katastrofu, prípadne ako dobré, normálne žitie. Vo svojich srdciach však musíte vedieť, že to nie je také jednoduché. Čo presne je teda táto vec, o ktorej hovorím, že ju Boh musí urobiť? Čo pre Boha znamená bezpečnosť? Je to naozaj záruka normálneho významu „bezpečnosti“? Nie. Tak čo je teda to, čo Boh robí? Táto „bezpečnosť“ znamená, že ťa satan nepohltí. Je to dôležité? Nebyť pohltený satanom – týka sa to tvojej bezpečnosti alebo nie? Áno, týka sa to tvojej osobnej bezpečnosti a nič nemôže byť dôležitejšie. Keď ťa raz satan pohltí, tvoja duša a tvoje telo už nebudú patriť Bohu. Boh ťa už nespasí. Boh opustí duše a ľudí, ktorých pohltil satan. Hovorím teda, že najdôležitejšia vec, ktorú Boh musí urobiť, je zaručiť túto tvoju bezpečnosť, zaručiť, že ťa satan nepohltí. Je to veľmi dôležité, nie? Tak prečo neviete odpovedať? Zdá sa, že nedokážete precítiť veľkú Božiu láskavosť!

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI

Božie slová na každý deň  Úryvok 160

Porozumenie Božej svätosti prostredníctvom toho, čo Boh robí človeku (Vybraná pasáž)

Okrem toho, že Boh zaručuje bezpečnosť ľudí a chráni ich pred pohltením satanom, robí toho ešte oveľa viac. Skôr než si niekoho vyvolí a zachráni, robí aj veľa príprav. Najprv dôkladne pripravuje, akú budeš mať povahu, do akej rodiny sa narodíš, kto budú tvoji rodičia, koľko budeš mať bratov a sestier a aké budú podmienky, situácia a ekonomické postavenie rodiny, do ktorej sa narodíš. Viete, do akých rodín sa narodí väčšina Božích vyvolených? Sú to prominentné rodiny? Nemôžeme s istotou povedať, že sa nikto nenarodí do prominentných rodín. Možno nejakí sú, ale je ich veľmi málo. Rodia sa do rodín s výnimočným bohatstvom, rodín miliardárov a multimilionárov? Nie, takmer nikdy sa nerodia do takejto rodiny. Aké rodiny teda Boh zariadi pre väčšinu týchto ľudí? (Obyčajné rodiny.) Ktoré rodiny teda môžeme považovať za „obyčajné rodiny“? Patria medzi ne rodiny pracujúcich – teda rodiny, ktorých prežitie závisí od mzdy, môžu si dovoliť základné potreby a nie sú veľmi majetné. Patria medzi ne aj rodiny poľnohospodárov. Poľnohospodári sú závislí na potravinách, ktoré si dopestujú, jedia obilniny a majú oblečenie – nie sú hladní a nezamrznú. Sú to aj rodiny drobných živnostníkov a niektoré, v ktorých sú rodičia intelektuáli – tieto môžeme tiež počítať medzi obyčajné rodiny. Sú to aj rodičia, ktorí pracujú na úradoch alebo drobní štátni úradníci, ktorých tiež nemožno zaradiť medzi prominentné rodiny. Väčšina sa rodí do obyčajných rodín a to všetko zariaďuje Boh. V prvom rade to znamená, že prostredie, v ktorom žiješ, netvorí rodina so značnými prostriedkami, ako by si to ľudia mohli predstavovať, a je to rodina, ktorú ti určí Boh. Väčšina ľudí žije v medziach tohto druhu rodiny. A čo spoločenské postavenie? Väčšina rodičov má priemerné ekonomické podmienky a nemá vysoké spoločenské postavenie – stačí im, keď majú prácu. Patria medzi nich guvernéri? Alebo prezidenti štátov? Nie, však? Nanajvýš sú to ľudia ako manažéri alebo majitelia malých podnikov. Ich spoločenské postavenie je stredné a ich ekonomické podmienky sú priemerné. Ďalším faktorom je prostredie, v ktorom rodina žije. Medzi týmito rodinami v prvom rade nie sú rodičia, ktorí by jasne ovplyvňovali svoje deti, aby sa vydali na cestu proroctiev a veštieb – takýmto veciam sa ich venuje len veľmi málo. Väčšina rodičov je celkom normálna. Keď si Boh vyvolí ľudí, zároveň pre nich vytvorí takéto prostredie, ktoré je veľmi prospešné Jeho spáse ľudí. Navonok to vyzerá, akoby Boh pre človeka neurobil nič svetoborné. Len skromne, nenápadne a potichu vykonáva každý skutok. Boh však v skutočnosti všetkým svojím konaním vytvára základ pre tvoju spásu a pripravuje ti cestu a všetky podmienky potrebné pre tvoju spásu. Potom Boh privedie každého človeka naspäť pred seba, každého v stanovenom čase – vtedy počuješ hlas Boží, vtedy pred Neho prichádzaš. Kým sa tak stane, niektorí ľudia sa už sami stanú rodičmi, zatiaľ čo iní sú ešte stále niečími deťmi. Inými slovami, niektorí ľudia sa oženili alebo vydali a majú deti, zatiaľ čo iní sú stále slobodní a ešte si nezaložili vlastné rodiny. Avšak bez ohľadu na stav vecí, keď sa k tebe dostane Božie evanjelium a Jeho slová, je to niečo, čo Boh dávno predurčil. Boh pripravil prostredie a rozhodol o určitej osobe, že ti bude kázať evanjelium v určitom kontexte, aby si mohol počuť Boží hlas a prijal Ho v určitom prostredí. Boh toto všetko predurčil. Boh už pre teba pripravil všetky potrebné podmienky. Ľudia týmto spôsobom pred Neho nevedome prichádzajú a vracajú sa do Božieho domu. Zároveň nevedomky nasledujú Boha do každého kroku Jeho diela, vstupujú do každého kroku Božích spôsobov konania diela, ktoré Boh pre nich pripravil. Aké spôsoby používa Boh, keď v tomto čase robí veci pre človeka? Po prvé, úplným minimom je starostlivosť a ochrana, ktorej sa človek teší. Boh okrem toho určuje rôznych ľudí, udalosti a veci, prostredníctvom ktorých môže človek uvidieť Jeho existenciu a Jeho skutky. Sú ľudia, ktorí veria v Boha, pretože niekto v ich rodine je chorý. Keď im iní kážu evanjelium, začnú veriť v Boha a táto viera v Boha vznikne v dôsledku danej situácie. Kto túto situáciu teda pripravil? (Boh.) Existujú rodiny, kde je v dôsledku tejto choroby každý veriaci, zatiaľ čo v iných veria len niekoľkí ľudia z rodiny. Navonok sa môže zdať, že niekto v tvojej rodine je chorý, ale v skutočnosti ide o situáciu, ktorá ti bola daná, aby si mohol prísť pred Boha – je to Božia láskavosť. Keďže rodinný život je pre niektorých ľudí ťažký a nevedia nájsť pokoj, môže sa objaviť náhodná príležitosť – niekto im odovzdá evanjelium a povie: „Ver v Pána Ježiša a budeš mať pokoj.“ A človek tak nevedomky začne veriť v Boha za veľmi prirodzených okolností. Nie je to teda istý druh okolnosti? A je skutočnosť, že jeho rodina nemá pokoj, milosťou, ktorú im udelil Boh? Sú aj ľudia, ktorí začnú veriť v Boha z iných dôvodov. Existujú rôzne dôvody a rôzne spôsoby viery, no bez ohľadu na to, z akého dôvodu v Neho začneš veriť, všetko to v skutočnosti zariaďuje a usmerňuje Boh. Boh najprv použije rôzne spôsoby, aby si ťa vyvolil a priviedol do svojej rodiny. To je milosť, ktorú Boh udeľuje každému jednému človeku.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI

Božie slová na každý deň  Úryvok 161

Porozumenie Božej svätosti prostredníctvom toho, čo Boh robí človeku (Vybraná pasáž)

V aktuálnej etape Božieho diela v týchto posledných dňoch Boh už neudeľuje človeku len milosť a požehnanie ako predtým ani človeka nevyzýva, aby sa pohol dopredu. Čo videl človek počas tejto etapy diela na základe všetkých aspektov Božieho diela, ktoré zažil? Človek videl Božiu lásku a Boží súd a napomínanie. Boh človeka v tomto období zabezpečuje, podporuje, osvecuje a usmerňuje, takže človek postupne spozná Jeho úmysly, slová, ktoré hovorí, a pravdu, ktorú človeku udeľuje. Keď je človek slabý, negatívny a nemá sa kam obrátiť, Boh použije svoje slová, aby ho utešil, poradil mu a povzbudil ho, aby nízke duchovné postavenie človeka postupne naberalo silu, bolo pozitívnejšie a ochotné spolupracovať s Bohom. No keď človek vzdoruje Bohu alebo Mu odporuje, alebo keď zjaví svoju skazenosť, Boh nepreukáže žiadnu milosť v karhaní a disciplinovaní človeka. Preukáže však toleranciu a trpezlivosť, pokiaľ ide o hlúposť, nevedomosť, slabosť a nezrelosť človeka. Človek týmto spôsobom, prostredníctvom celého diela, ktoré Boh pre neho robí, postupne dozrieva, rastie a spoznáva Božie úmysly, spoznáva určité pravdy a učí sa rozlišovať, ktoré veci sú pozitívne a ktoré negatívne, čo je podlosť a temnota. Boh neuplatňuje jeden prístup v tom zmysle, že by človeka vždy karhal a disciplinoval, ani vždy nepreukazuje toleranciu a trpezlivosť. Skôr každého človeka zabezpečuje inými spôsobmi v jeho rôznych etapách a podľa jeho rôzneho duchovného postavenia a kvality. Robí pre človeka mnoho vecí a za vysokú cenu. Človek z týchto vecí ani z ich ceny nič nevníma, no všetko, čo Boh v praxi robí, skutočne vykonáva na každom jednom človeku. Božia láska je praktická – človek sa vďaka Božej milosti vyhýba jednej katastrofe za druhou, kým Boh po celý čas zas a znova preukazuje toleranciu voči ľudským slabostiam. Boží súd a napomínanie ľuďom umožňujú postupne spoznať skazenosť ľudstva a jeho satanskú podstatu. To, čo Boh poskytuje, osvietenie človeka a Jeho usmerňovanie, umožňuje ľudstvu čoraz lepšie spoznať podstatu pravdy a oboznamovať sa s tým, čo ľudia potrebujú, po akej ceste by mali ísť, kvôli čomu žijú, aká je hodnota a zmysel ich životov a ako kráčať po ceste vpred. Všetky tieto veci, ktoré Boh robí, nie je možné oddeliť od Jeho jedného pôvodného zámeru. Aký je to teda zámer? Prečo Boh používa tieto metódy, aby vykonal svoje dielo na človeku? Aký výsledok chce dosiahnuť? Inými slovami, čo chce v človeku vidieť? Čo chce od človeka získať? Boh chce vidieť, že srdce človeka možno oživiť. Tieto metódy, ktoré používa, aby vykonával dielo na človeku, predstavujú neustálu snahu prebudiť srdce človeka, prebudiť jeho ducha, umožniť človeku pochopiť, odkiaľ prišiel, kto ho usmerňuje, podporuje a zabezpečuje a kto mu umožnil žiť do dnešného dňa. Sú to prostriedky na to, aby človek mohol pochopiť, kto je Stvoriteľ, koho by mal uctievať, po akej ceste by mal ísť a akým spôsobom by mal prísť pred Boha. Sú to prostriedky na postupné oživenie srdca človeka, aby človek spoznal Božie srdce, porozumel Božiemu srdcu a pochopil veľkú starostlivosť a dôkladnú úvahu za Jeho dielom spočívajúcim v záchrane človeka. Keď je srdce človeka oživené, človek už nechce žiť so zdegenerovanou, skazenou povahou, ale namiesto toho chce hľadať pravdu, aby uspokojil Boha. Keď je srdce človeka prebudené, človek je schopný sa úplne odtrhnúť od satana. Satan mu už viac nebude ubližovať, nebude ho ovládať ani podvádzať. Človek môže namiesto toho proaktívne spolupracovať na Božom diele a Jeho slovách v záujme uspokojenia Božieho srdca, čím dosiahne strach z Boha a bude sa vyhýbať zlu. To je pôvodný zámer Božieho diela.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI

Božie slová na každý deň  Úryvok 162

Porozumenie Božej svätosti prostredníctvom toho, čo Boh robí človeku (Vybraná pasáž)

V dôsledku diskusie o podlosti satana, ktorú sme práve viedli, má každý pocit, že človek žije uprostred veľkého nešťastia a jeho život je plný smoly. Aký však máte pocit teraz, keď hovorím o Božej svätosti a diele, ktoré Boh koná na človeku? (Veľmi dobrý.) Teraz vidíme, že všetko, čo Boh robí, všetko, čo tak snaživo pre človeka pripraví, je bezchybné. Všetko, čo Boh robí, je bez chyby, čo znamená, že to je dokonalé, a Boh nepotrebuje, aby to niekto opravoval, radil Mu alebo to menil. Všetko, čo Boh robí pre každého jednotlivca, je nespochybniteľné. Vedie každého za ruku, stará sa o teba v každom momente a ani na okamih ťa neopustil. Keď ľudia vyrastajú v takomto prostredí a zázemí, mohli by sme povedať, že vlastne vyrastajú na dlani Božej ruky? (Áno.) Ešte stále máte pocit straty? Cíti sa niekto ešte stále negatívne? Má niekto pocit, že Boh ľudstvo opustil? (Nie.) Tak čo presne potom Boh urobil? (Dával na ľudstvo pozor.) Nemožno spochybniť skvelú premyslenosť a starostlivosť, ktorú Boh vkladá do všetkého, čo robí. Ba čo viac, svoje dielo vždy vykonával bezpodmienečne. Nikdy nežiadal, aby ktokoľvek z vás poznal cenu, ktorú za vás platí, a aby ste preto voči Nemu pociťovali hlbokú vďaku. Žiadal to od vás Boh niekedy? (Nie.) Žijete už tak veľa rokov a takmer každý jeden z vás sa už stretol s mnohými nebezpečnými situáciami a čelil mnohým pokušeniam. Je to tak preto, lebo satan stojí vedľa teba a neustále na teba upiera svoj zrak. Satan sa raduje, keď vidí, ako ťa zasiahla pohroma a postihlo nešťastie; bol by najradšej, keby ti nič nevychádzalo a keby si sa zaplietol do jeho siete. Čo sa týka toho, čo robí Boh, ten ťa v každom okamihu chráni, odvádza ťa od jedného nešťastia za druhým a od jednej pohromy za druhou. Preto hovorím, že všetko ohľadom človeka – vrátane pokoja a radosti, požehnania a osobnej bezpečnosti – je v skutočnosti pod Božou kontrolou. Boh vedie každého človeka a má zvrchovanosť nad jeho osudom. Má však Boh prehnanú predstavu o svojej pozícii, ako to hovoria niektorí ľudia? Oznamuje ti snáď „Ja som najväčší zo všetkých. Som to Ja, kto vás vedie. Musíte Ma prosiť o milosť a neposlušnosť bude potrestaná smrťou“? Hrozil Boh niekedy ľudstvu takýmto spôsobom? (Nie.) Povedal niekedy „Ľudstvo je skazené, takže je jedno, ako s ním zaobchádzam, možno s ním zaobchádzať akýmkoľvek spôsobom. Nemusím preň pripravovať rozumné opatrenia“? Rozmýšľa Boh takýmto spôsobom? Konal takto? (Nie.) Naopak, Boh zaobchádza s každým jedným človekom vážne a zodpovedne. Zaobchádza s tebou dokonca zodpovednejšie, než so sebou zaobchádzaš ty sám. Nie je to tak? Boh nerozpráva naprázdno, nepredvádza okázalo svoju vyvýšenú pozíciu a nie je k ľuďom povrchný. Namiesto toho čestne a potichu koná veci, ktoré sám potrebuje vykonať. Tieto veci prinášajú človeku požehnanie, pokoj a radosť. Pokojne a šťastne ho privádzajú pred zrak Boha a do Jeho rodiny. Ľudia potom žijú pred Bohom a prijímajú Božiu spásu s normálnym rozumom a myslením. Bol teda Boh vo svojom diele voči človeku nepoctivý? Preukazoval niekedy falošnú láskavosť, použil zopár zdvorilostí, aby s človekom jednal povrchne, a potom sa mu otočil chrbtom? (Nie.) Povedal Boh niekedy jednu vec a učinil druhú? Dával niekedy prázdne sľuby, chvastal sa a hovoril ľuďom, že pre nich môže urobiť to či ono, alebo že im to pomôže urobiť, no potom zmizol? (Nie.) V Bohu nie je žiadne klamstvo, žiadna faloš. Boh je verný a vo všetkom, čo koná, je pravdivý. Je jediný, s kým ľudia môžu počítať. Je to Boh, ktorému ľudia môžu zveriť svoje životy a všetko, čo majú. Keďže v Bohu nie je žiadne klamstvo, mohli by sme povedať, že je najúprimnejší? (Áno.) Samozrejme, môžeme! Slovo úprimný je však príliš slabé, príliš ľudské, keď sa použije v súvislosti s Bohom, takže aké iné slovo môžeme použiť? Také sú obmedzenia ľudského jazyka. Aj keď je do určitej miery nevhodné nazvať Boha úprimným, napriek tomu budeme toto slovo nateraz používať. Boh je verný a úprimný. Keď teda hovoríme o týchto stránkach, na čo narážame? Narážame na rozdiely medzi Bohom a človekom a medzi Bohom a satanom? Áno, to by sme mohli povedať. Je to preto, lebo človek v Bohu nemôže vidieť ani jednu stopu satanovej skazenej povahy. Hovorím to správne? Amen? (Amen!) V Bohu sa nezjavuje nič z podlej povahy satana. Všetko, čo Boh robí a zjavuje, je pre človeka plne prospešné a pomáha mu to. Robí sa to výlučne pre zabezpečenie človeka, je to plné života a človeku to poskytuje cestu, ktorou má ísť, a smer, ktorým sa má vybrať. Boh nie je skazený a navyše, môžeme pri pohľade na všetko, čo Boh robí, povedať, že je svätý? Keďže Boh nemá nič zo skazenej povahy ľudstva ani nič podobné satanskej podstate skazeného ľudstva, z tohto pohľadu môžeme definitívne povedať, že Boh je svätý. Boh nepreukazuje žiadnu skazenosť a počas svojho konania zjavuje vlastnú podstatu, čo úplne potvrdzuje, že je svätý. Vidíte to? Aby sme spoznali svätú Božiu podstatu, pozrime sa teraz na tieto dve stránky – po prvé, v Bohu nie je ani stopa po skazenej povahe a po druhé, podstata Božieho diela na človeku dovoľuje človeku vidieť vlastnú Božiu podstatu a táto podstata je výlučne pozitívna. Veci, ktoré človeku prináša každá časť Božieho diela, sú totiž všetky pozitívne. Boh v prvom rade vyžaduje od človeka, aby bol čestný – nie je to pozitívna vec? Boh dáva človeku múdrosť – nie je to pozitívne? Boh umožňuje človeku rozlišovať medzi dobrom a zlom – nie je to pozitívne? Dovoľuje človeku pochopiť zmysel a hodnotu ľudského života – nie je to pozitívne? Dovoľuje človeku vidieť do podstaty ľudí, udalostí a vecí v súlade s pravdou – nie je toto pozitívne? Je. A výsledkom tohto všetkého je skutočnosť, že človek už viac nie je zavádzaný satanom a satan mu ďalej nebude ubližovať ani ho ovládať. Inak povedané, tieto veci dovoľujú ľuďom úplne sa oslobodiť od skazenosti satana, a tak postupne kráčať po ceste bohabojnosti a vyhýbania sa zlu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI

Božie slová na každý deň  Úryvok 163

Existuje šesť hlavných ľstí, ktoré satan používa na skazenie človeka

Prvou je ovládanie a donucovanie. To znamená, že satan urobí všetko možné, aby ovládol tvoje srdce. Čo znamená donucovanie? Znamená to, že používa výhražnú a násilnú taktiku, aby ťa prinútil poslúchať ho a myslieť na dôsledky prípadného neuposlúchnutia. Bojíš sa a neodvážiš sa mu vzdorovať, takže sa poddáš.

Druhou je podvádzanie a ľstivosť. Čo znamená podvádzanie a ľstivosť? Satan si vymyslí nejaké príbehy a klamstvá a navedie ťa, aby si im uveril. Nikdy ti nepovie, že človeka stvoril Boh, ale ani ti priamo nepovie, že ťa nestvoril Boh. Slovo Boh vôbec nepoužíva. Namiesto neho používa ako náhradu niečo iné, pomocou čoho ťa zavádza, aby si v podstate nemal o existencii Boha ani potuchy. Samozrejme, táto ľstivosť zahŕňa mnohé aspekty, nielen tento jeden.

Treťou je násilná indoktrinácia. Čím sú ľudia násilne indoktrinovaní? Dochádza k násilnej indoktrinácii na základe vlastného rozhodnutia človeka? Robí sa s jeho súhlasom? Určite nie. Aj keď nesúhlasíš, nemôžeš s tým nič spraviť. Satan ťa v tvojej nevedomosti indoktrinuje, vštepuje ti svoje myslenie, svoje pravidlá života a svoju podstatu.

Štvrtou je zastrašovanie a zvádzanie. Znamená to, že satan používa rôzne ľsti, aby si ho prijal, nasledoval ho a slúžil mu. Spraví všetko, aby dosiahol svoje ciele. Niekedy ti prejaví drobné láskavosti a pritom ťa po celý čas vábi, aby si sa dopustil hriechu. Ak ho nebudeš nasledovať, privodí ti utrpenie, potrestá ťa a použije rôzne spôsoby, aby ťa napadol a strojil proti tebe úklady.

Piatou je zavádzanie a paralýza. K zavádzaniu a ochromeniu dochádza vtedy, keď satan ľuďom hovorí sladko znejúce slová a myšlienky, ktoré sú v súlade s ich predstavami a zdajú sa hodnoverné, aby to vyzeralo tak, že berie ohľad na pozemskú situáciu ľudí, na ich životy a budúcnosť, pričom v skutočnosti je jeho jediným cieľom ťa oklamať. Potom ťa ochromí, takže nevieš, čo je správne a čo nesprávne, aby ťa bez tvojho vedomia preľstil a mohol ťa ovládať.

Šiestou je zničenie tela a mysle. Ktorú časť človeka satan ničí? Satan ničí tvoju myseľ, takže nedokážeš odolať, čo znamená, že tvoje srdce sa kúsok po kúsku proti tvojej vôli obracia k nemu. Tieto veci do teba vštepuje každý deň a používa tieto myšlienky a kultúru, aby ťa každý deň ovplyvňoval a formoval, kúsok po kúsku rozkladá tvoju vôľu, až viac netúžiš byť dobrým človekom a nechceš sa postaviť za to, čo nazývaš spravodlivosťou. Nevedomky stratíš vôľu plávať proti prúdu a namiesto toho plávaš po prúde. Zničenie znamená, že satan natoľko trápi ľudí, že sa stanú tieňmi samých seba a prestanú byť ľuďmi. Vtedy satan využije príležitosť, aby ich pohltil.

Každá z týchto ľstí, ktoré satan používa na to, aby človeka skazil, oberá človeka o silu odporovať a každá z nich môže byť pre človeka smrtiaca. Inými slovami, všetko, čo satan robí, a každá lesť, ktorú používa, ťa môžu zdegenerovať, dostať pod jeho nadvládu a stiahnuť do bahna zla a hriechu. To sú ľsti, ktoré satan používa, aby skazil človeka.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI

Božie slová na každý deň  Úryvok 164

Nateraz si vaše porozumenie Božej podstate založené na vnímaní stále vyžaduje, aby ste sa o nej dlho učili, aby ste ju potvrdili, precítili a zažili, až jedného dňa budete v hĺbke svojho srdca vedieť, že Božia svätosť znamená, že Božia podstata je bezchybná, že Božia láska je nesebecká a že všetko, čo Boh poskytuje človeku, je nesebecké, a zistíte, že Božia svätosť je dokonalá a bezúhonná. Tieto aspekty Božej podstaty nie sú len slová, ktoré Boh používa, aby okázalo predvádzal svoju identitu. Boh používa svoju podstatu skôr na to, aby s každým jedným človekom zaobchádzal s tichou úprimnosťou. Inak povedané, Božia podstata nie je prázdna a nie je ani teoretická alebo dogmatická a určite to nie je nejaký druh poznatkov. Nie je to vzdelávanie človeka, ale pravé zjavenie vlastných Božích činov a zjavená podstata toho, čo Boh má a čím je. Človek by mal túto podstatu poznať a rozumieť jej, pretože všetko, čo Boh robí, a každé slovo, ktoré hovorí, má pre každého jedného človeka veľkú hodnotu a význam. Keď pochopíš Božiu svätosť, potom môžeš v Boha skutočne veriť. Keď pochopíš Božiu svätosť, potom môžeš skutočne spoznať pravý zmysel slov „sám Boh, jedinečný“. Nebudeš viac fantazírovať, myslieť si, že okrem tejto jednej existujú iné cesty, po ktorých by si sa mohol rozhodnúť kráčať, a už viac nebudeš ochotný zradiť všetko, čo pre teba Boh pripravil. Pretože Božia podstata je svätá, znamená to, že len Boh ti môže umožniť vydať sa na správnu, jasnú životnú cestu; len Boh ti môže umožniť pochopiť zmysel života; len Boh ti môže umožniť žiť skutočnú ľudskú prirodzenosť a vlastniť aj chápať pravdu. Len Boh ti môže umožniť získať život z pravdy. Len sám Boh ti môže pomôcť vyhýbať sa zlu a ochrániť ťa pred ubližovaním a ovládaním satana. Okrem Boha ťa nikto a nič nemôže zachrániť pred morom utrpenia, aby si už viac netrpel. To je predurčené Božou podstatou. Len sám Boh ťa spasí tak nesebecky, len Boh je zodpovedný, až do samotného konca, za tvoju budúcnosť, za tvoj osud a za tvoj život a všetky veci pre teba usporiada. Toto je niečo, čo nemôže dosiahnuť žiadna stvorená ani nestvorená bytosť. Keďže žiadna stvorená ani nestvorená bytosť nemá takú podstatu, akou je Božia podstata, žiadny človek ani žiadna vec nemajú schopnosť zachrániť ťa alebo ťa viesť. To je dôležitosť Božej podstaty pre človeka. Možno vám tieto slová, ktoré som povedal, v zásade trochu pomôžu. No ak hľadáš pravdu, ak pravdu miluješ, potom zažiješ, že tieto slová nielen zmenia tvoj osud, ale navyše ťa dovedú na pravú cestu ľudského života. Rozumiete tomu, nie?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI

Božie slová na každý deň  Úryvok 165

Rád by som vám povedal o niečom, čo ste urobili na začiatku nášho dnešného zhromaždenia a čo Ma prekvapilo. Niektorí z vás v sebe možno živili pocit vďačnosti, možno ste pociťovali vďaku, a tak vaše emócie vyvolali zodpovedajúce konanie. To, čo ste urobili, vám netreba vyčítať. Nie je to správne ani nesprávne. Bol by som však rád, keby ste niečo pochopili. Čo chcem, aby ste pochopili? Najprv by som sa vás chcel opýtať na to, čo ste práve urobili. Ležali ste tvárou k zemi alebo kľačali, aby ste uctievali Boha? Môže mi to niekto povedať? (Myslíme si, že išlo o ležanie tvárou k zemi.) Myslíte si, že išlo o ležanie tvárou k zemi, takže aký to má zmysel? (Uctievanie.) Čo potom uctievate kľačaním? Predtým som o tom s vami neviedol duchovné spoločenstvo, ale dnes mám pocit, že to je potrebné. Ležíte tvárou k zemi na svojich obvyklých zhromaždeniach? (Nie.) Ležíte tvárou k zemi, keď sa modlíte? (Áno.) Ležíte tvárou k zemi zakaždým, keď sa modlíte a situácia to dovolí? (Áno.) To je dobre. Chcel by som však, aby ste dnes porozumeli tomu, že Boh prijíma pokľaknutie len od dvoch typov ľudí. Nemusíme študovať Bibliu ani skutky alebo správanie duchovných postáv. Namiesto toho vám tu a teraz poviem niečo, čo je pravda. Po prvé, ležanie tvárou k zemi a kľačanie na znak uctievania nie sú jedna a tá istá vec. Prečo Boh prijíma pokľaknutie tých, ktorí si ľahnú tvárou k zemi? Je to preto, lebo k sebe niekoho volá a vyzýva túto osobu, aby prijala Jeho poverenie, takže dovolí, aby si pred Ním ľahla tvárou k zemi. To je prvý typ človeka. Druhým typom je kľačanie na znak uctievania zo strany niekoho, kto sa Boha bojí a vyhýba sa zlu. Sú to len tieto dva typy ľudí. Takže ku ktorému typu patríte? Dokážete to povedať? Toto je pravda, hoci to môže trochu raniť vaše pocity. Nemám čo povedať k pokľaknutiu ľudí počas modlitby – je to správne a malo by to tak byť, pretože keď sa ľudia modlia, väčšinou sa modlia za niečo, otvárajú svoje srdcia Bohu a stretávajú sa s Ním zoči-voči. Je to komunikácia a výmena, úprimný rozhovor s Bohom. Uctievanie na kolenách by nemalo byť len číra formalita. Nemám v úmysle vám vyčítať, čo ste dnes urobili. Chcem vám to len objasniť, aby ste rozumeli tomuto princípu – viete to, nie? (Áno, vieme.) Hovorím vám to preto, aby sa to nestalo znovu. Majú teda ľudia príležitosť ležať tvárou k zemi a kľačať pred Božou tvárou? Nejde o to, že táto príležitosť sa nikdy nenaskytne. Skôr alebo neskôr ten deň príde, teraz však na to nie je vhodný čas. Rozumiete? Ste preto nešťastní? (Nie.) To je dobre. Možno vás budú tieto slová motivovať alebo inšpirovať, aby ste vo svojich srdciach poznali súčasnú dilemu medzi Bohom a človekom a to, aký vzťah teraz medzi nimi je. Hoci sme sa nedávno rozprávali a debatovali viac, porozumenie Bohu zo strany človeka stále nie je dostatočné. Človek má pred sebou stále dlhú cestu hľadania, aby Bohu porozumel. Nemám v úmysle dosiahnuť, aby ste to robili ako naliehavú vec, ani vás súriť, aby ste vyjadrili tieto druhy ašpirácií alebo pocitov. To, čo ste dnes urobili, môže zjaviť a vyjadriť vaše pravé pocity a Ja som ich vnímal. Keď ste to robili, chcel som sa postaviť a zaželať vám všetko dobré, pretože vám všetkým želám, aby ste sa mali dobre. Čiže každým svojím slovom a činom robím, čo viem, aby som vám pomohol a usmernil vás, aby ste mohli všetkým veciam správne rozumieť a správne ich vnímať. Chápete to, všakže? (Áno.) To je dobre. Hoci ľudia do istej miery rozumejú rôznym Božím povahám, aspektom toho, čo Boh má a čím je, a dielu, ktoré koná, väčšina tohto porozumenia spočíva len v čítaní slov na stránke alebo v tom, že im rozumejú len v princípe, prípadne o nich len premýšľajú. Ľuďom najviac chýba skutočné porozumenie a pochopenie podstaty veci, ktoré prichádza so skutočnými skúsenosťami. Hoci Boh používa rôzne metódy, aby prebudil srdcia ľudí, dá sa povedať, že ešte zostáva dlhá cesta, kým sa srdce každého človeka bude môcť prebudiť do takej miery, do akej je schopné sa prebudiť. Nechcem, aby mal niekto pocit, že ho Boh odstrčil, že ho opustil alebo ním pohŕda. Všetko, čo chcem vidieť, je, ako všetci na ceste usilovania sa o pravdu a hľadania poznania Boha odhodlane kráčajú vpred bez váhania alebo otáčania sa späť, bez akýchkoľvek obáv alebo bremien. Bez ohľadu na to, akých chýb si sa dopustil, bez ohľadu na to, aké zlé odbočky si urobil alebo ako si sa previnil, nedovoľ, aby sa stali bremenami alebo nadbytočnou príťažou, ktorú musíš niesť so sebou pri svojom usilovaní sa o poznanie Boha. Pokračuj v kráčaní vpred. Boží úmysel spasiť človeka sa nikdy nemení. To je tá najvzácnejšia stránka Božej podstaty.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI