Gn 22, 2-3 A riekol: „Vezmi svojho syna, jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny Mórija a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, o ktorých ti poviem.“ Abrahám vstal skoro ráno, osedlal osla, vzal so sebou dvoch svojich mladíkov a svojho syna Izáka, naštiepal drevo na zápalnú obetu, vstal a šiel na miesto, o ktorom mu povedal Boh.

Gn 22, 9-10 A prišli na miesto, o ktorom mu riekol Boh, a Abrahám tam vytvoril oltár, nazhromaždil drevo, spútal svojho syna Izáka a položil ho na drevo na oltári. Abrahám natiahol ruku a zobral nôž, aby zabil svojho syna.

Dielo Božieho riadenia a spásy ľudstva sa začína Abrahámovou obetou Izáka

Keď dal Boh Abrahámovi syna, naplnili sa slová, ktoré Abrahámovi povedal. To neznamená, že Boží plán sa tu zastavil; naopak, Boží veľkolepý plán riadenia a spásy ľudstva sa práve začal a Jeho požehnanie Abrahámovho syna bolo len predohrou k Jeho celkovému plánu riadenia. Kto v tom momente vedel, že Boží boj so satanom sa v tichosti začal vo chvíli, keď Abrahám obetoval Izáka?

Boha nezaujíma, či je človek hlúpy – žiada len, aby bol pravdivý

Pozrime sa ďalej na to, čo spôsobil Boh Abrahámovi. V Genezis 22, 2 vydal Boh Abrahámovi nasledujúci príkaz: „Vezmi svojho syna, jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny Mórija a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, o ktorých ti poviem.“ Boží odkaz bol jasný: hovoril Abrahámovi, aby daroval svojho jediného syna Izáka, ktorého miloval, ako zápalnú obetu. Ak sa na to pozrieme dnes, je Boží príkaz stále v rozpore s ľudskými predstavami? Áno! Všetko, čo Boh vtedy vykonal, je úplne v rozpore s predstavami človeka; je to pre človeka nepochopiteľné. Vo svojich predstavách ľudia veria nasledovnému: keď človek neveril a považoval to za nemožné, Boh mu dal syna, a keď syna získal, Boh ho požiadal, aby svojho syna obetoval. To je úplne neuveriteľné! Čo mal Boh vlastne v úmysle urobiť? Aký bol skutočný Boží úmysel? Dal Abrahámovi syna bezpodmienečne, a predsa žiadal Abraháma, aby priniesol bezpodmienečnú obetu. Bolo to neúmerné? Z pohľadu tretej strany to bolo nielen neúmerné, ale tak trochu to bol aj prípad „bezdôvodného vytvárania problémov“. Samotný Abrahám si však nemyslel, že Boh žiada priveľa. Hoci mal na to niekoľko vlastných drobných názorov a hoci bol voči Bohu trochu podozrievavý, bol stále pripravený priniesť obetu. Čo vidíš v tomto bode ako dôkaz, že bol Abrahám ochotný obetovať svojho syna? O čom sa píše v týchto vetách? V pôvodnom texte sa uvádza toto: „Abrahám vstal skoro ráno, osedlal osla, vzal so sebou dvoch svojich mladíkov a svojho syna Izáka, naštiepal drevo na zápalnú obetu, vstal a šiel na miesto, o ktorom mu povedal Boh.“ (Gn 22, 3) „A prišli na miesto, o ktorom mu riekol Boh, a Abrahám tam vytvoril oltár, nazhromaždil drevo, spútal svojho syna Izáka a položil ho na drevo na oltári. Abrahám natiahol ruku a zobral nôž, aby zabil svojho syna.“ (Gn 22, 9-10) Keď Abrahám natiahol ruku a zobral nôž, aby svojho syna zabil, videl Boh jeho činy? Áno. Celý proces – od začiatku, keď Boh požiadal Abraháma, aby obetoval Izáka, až do chvíle, keď Abrahám skutočne zdvihol nôž, aby zabil svojho syna – ukázal Bohu Abrahámovo srdce a bez ohľadu na jeho predchádzajúcu hlúposť, nevedomosť a nepochopenie Boha bolo jeho srdce v tom čase pre Boha pravdivé a čestné a Abrahám sa skutočne chystal vrátiť Izáka, syna, ktorého mu dal Boh, späť Bohu. Boh v ňom uvidel poslušnosť, presné tú poslušnosť, po ktorej túžil.

Boh koná mnohé veci, ktoré sú pre človeka nepochopiteľné a dokonca neuveriteľné. Keď Boh chce niekoho ovládať, toto ovládanie je často v rozpore s predstavami človeka a je pre neho nepochopiteľné, ale je to práve tento nesúlad a nepochopiteľnosť, ktoré sú Božou skúškou a testom človeka. Abrahám medzitým dokázal preukázať poslušnosť Bohu, čo bolo najzákladnejšou podmienkou jeho schopnosti uspokojiť Božiu požiadavku. Len vtedy, keď Abrahám dokázal poslúchnuť Božiu požiadavku a podujal sa obetovať Izáka, Boh skutočne pocítil istotu a uznanie voči ľudstvu – voči Abrahámovi, ktorého si vyvolil. Až vtedy Boh získal istotu, že táto osoba, ktorú si vybral, bola nenahraditeľným vodcom, ktorý mohol prijať Jeho sľub a Jeho následný plán riadenia. Hoci to bola len skúška a test, Boh sa cítil uspokojený, vnímal ľudskú lásku a cítil sa potešený človekom ako nikdy predtým. Zastavil Boh Abraháma vo chvíli, keď zdvihol nôž, aby zabil Izáka? Boh nedovolil Abrahámovi obetovať Izáka, pretože Boh jednoducho nemal v úmysle vziať Izákovi život. Boh teda zastavil Abraháma práve včas. Abrahámova poslušnosť prešla Božou skúškou. To, čo urobil, bolo dostatočné a Boh už videl výsledok toho, čo zamýšľal urobiť. Bol tento výsledok pre Boha uspokojivý? Dá sa povedať, že tento výsledok bol pre Boha uspokojivý, že to bolo to, čo Boh chcel a túžil vidieť. Je to pravda? Hoci Boh v rôznych súvislostiach používa rozličné spôsoby skúšania každého človeka, v Abrahámovi Boh videl to, čo chcel, videl, že Abrahámovo srdce bolo pravdivé a jeho poslušnosť bezpodmienečná. Bolo to práve táto bezpodmienečnosť, po čom Boh túžil. Ľudia často hovoria: „Už som obetoval toto, už som sa vzdal tamtoho – prečo so mnou Boh stále nie je spokojný? Prečo ma stále vystavuje skúškam? Prečo ma neustále testuje?“ Dokazuje to jeden fakt: Boh nevidel tvoje srdce ani tvoje srdce nezískal. Znamená to, že neuvidel takú úprimnosť, ako keď Abrahám dokázal zdvihnúť nôž, aby zabil svojho syna vlastnou rukou a obetoval ho Bohu. Nevidel tvoju bezpodmienečnú poslušnosť a nepotešil si Ho. Je teda prirodzené, že ťa Boh neustále skúša. Nie je to pravda?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II