310. Dielo samotného Boha zahŕňa dielo celého ľudstva a predstavuje aj dielo celého obdobia, čo znamená, že vlastné Božie dielo predstavuje všetku dynamiku a smerovanie diela Ducha Svätého, zatiaľ čo dielo apoštolov prichádza až po vlastnom Božom diele a vychádza z neho. Toto obdobie nevedie ani nepredstavuje smerovanie diela Ducha Svätého v celom období. Apoštoli konajú len dielo, ktoré by mal konať človek a nemá vôbec nič spoločné s dielom riadenia. Dielo, ktoré uskutočňuje Sám Boh, je projekt v rámci diela riadenia. Ľudským dielom je len splniť povinnosť, na ktorú sa používajú ľudia, a s dielom riadenia to nesúvisí. Napriek tomu, že obe sú dielom Ducha Svätého, vzhľadom na rozdiely v identitách a stvárnení diela, existujú jasné a podstatné rozdiely medzi vlastným Božím a ľudským dielom. Okrem toho sa rozsah práce, ktorú vykonáva Duch Svätý, líši podľa predmetov s rôznymi identitami. Toto sú princípy a rozsah diela Ducha Svätého.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

311. Dielo vteleného Boha začne novú éru a v Jeho diele budú pokračovať tí, ktorých použije. Celé dielo, ktoré vykonáva človek, je v rámci služby Boha v tele a nedokáže prekročiť tento rozsah. Keby vtelený Boh neprišiel vykonať svoje dielo, človek by nebol schopný ukončiť starý vek a nastoliť novú éru. Dielo, ktoré vykonáva človek, je v rozsahu jeho povinnosti, ktorú človek môže vykonať, a nevyjadruje dielo Boha. Len vtelený Boh môže prísť a dokončiť dielo, ktoré by mal vykonať, a okrem Neho to v Jeho mene nemôže urobiť nikto. Samozrejme, to, o čom hovorím, sa týka diela vtelenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skazené ľudstvo potrebuje viac spásu vteleného Boha

312. Slovo Božie nemôže byť prezentované ako slovo človeka a zo slova človeka už vôbec nemožno urobiť slovo Božie. Človek, ktorého Boh použije, nie je vtelený Boh a vtelený Boh nie je človek, ktorého Boh použije. Je v tom zásadný rozdiel. Keď si tieto slová prečítaš, možno ich nebudeš považovať za slová Božie, ale len za osvietenie, ktoré človek získal. V takom prípade si zaslepený nevedomosťou. Ako môžu byť slová Božie to isté ako osvietenie, ktoré človek získal? Slová vteleného Boha otvárajú nový vek, usmerňujú celé ľudstvo, odkrývajú záhady a ukazujú človeku smer, ktorým sa má v novom veku vydať. Osvietenie, ktoré človek získal, to sú len jednoduché pokyny k praktizovaniu alebo poznatky. Nemôže usmerňovať celé ľudstvo do nového veku ani odkrývať záhady samotného Boha. Boh je v konečnom dôsledku Boh a človek je človek. Boh má Božiu podstatu a človek má podstatu človeka. Ak by človek vnímal Božie slová ako jednoduché osvietenie Duchom Svätým a slová apoštolov a prorokov považoval za slová, ktoré vyslovuje sám Boh, bola by to jeho chyba. Za žiadnych okolností by si nemal zamieňať správne za nesprávne ani predstierať, že niečo vznešené je prosté, alebo si zamieňať hlboké veci s plytkými. Za žiadnych okolností by si nemal vedome vyvrátiť niečo, o čom vieš, že je to pravda. Každý, kto verí, že Boh existuje, by mal problémy skúmať zo správneho hľadiska a prijať nové Božie dielo a Jeho nové slová z pohľadu Jeho stvorenej bytosti. V opačnom prípade ho Boh odvrhne.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov

313. Cieľom diela, ktoré vykonáva ten, koho používa Boh, je spolupracovať s dielom Krista alebo Ducha Svätého. Tento človek povstal spomedzi ostatných vďaka Bohu, je tu, aby viedol všetkých Božích vyvolených, a Boh ho pozdvihol aj na to, aby podporoval ľudskú spoluprácu. Vďaka takejto osobe, tomu, kto dokáže konať v oblasti ľudskej spolupráce, možno plniť ďalšie požiadavky Boha na ľudí, ako aj na dielo Ducha Svätého, ktoré musí konať medzi ľuďmi. Toto je iný spôsob vysvetlenia: cieľ Boha pri používaní tohto človeka je ten, aby tí, ktorí nasledujú Boha, dokázali lepšie porozumieť Božej vôli a aby mohli napĺňať viac Božích požiadaviek. Keďže ľudia priamo nedokážu pochopiť Božie slová alebo Jeho vôľu, Boh určil osobu, ktorá túto prácu vykonáva. Takúto osobu, ktorú Boh používa, je možné charakterizovať aj ako médium, prostredníctvom ktorého Boh vedie ľudí, alebo ako „tlmočníka“, ktorý sprostredkúva komunikáciu medzi Bohom a ľuďmi. Preto je takýto človek úplne iný ako tí, ktorí slúžia Bohu v Jeho domove, alebo tí, ktorí sú Jeho apoštolmi. Podobne ako oni, aj o ňom možno povedať, že to je osoba, ktorá slúži Bohu, ale podľa podstaty jeho práce a dôvodu jeho používania Bohom sa táto osoba významne líši od ďalších osôb a apoštolov. Z hľadiska podstaty jeho práce a dôvodov jeho používania je človek, ktorého Boh používa, pozdvihnutý samotným Bohom a je Ním pripravovaný na Božie dielo, a spolupracuje v rámci diela samotného Boha. Žiadna osoba by nikdy nedokázala vykonať jeho prácu vo svojej službe – je to ľudská spolupráca, ktorá je spolu s Božím dielom nevyhnutná. Práca, ktorú vykonávajú iné osoby alebo apoštoli, spočíva okrem iného aj v šírení a implementácii mnohých aspektov činnosti cirkví v každom období alebo v jednoduchom zaisťovaní činností na zachovanie ďalšieho pokračovania života cirkvi. Týchto pracovníkov a apoštolov nevymenúva Boh a už vôbec ich nemožno nazývať tými, ktorých používa Duch Svätý. Sú vyberaní spomedzi cirkví a po ich príprave a kultivácii na stanovené časové obdobie tí, ktorí budú vhodní na využitie, ostanú, a tí, ktorí nebudú vhodní, budú odoslaní tam, odkiaľ prišli. Keďže títo ľudia sú vyberaní spomedzi cirkví, niektorí z nich ukážu svoju pravú tvár, keď sa stanú lídrami, a niektorí učinia ešte mnoho nedobrých skutkov, pre ktoré budú nakoniec odvrhnutí. Človek, ktorého Boh používa, je na druhej strane niekým, koho Boh pripravil; a niekým, kto preukazuje určitú kvalitu a ľudskosť. Bol vopred pripravený a zdokonalený Duchom Svätým a Ním je aj v plnej miere vedený, najmä pokiaľ ide o jeho prácu, vedie ho a usmerňuje Duch Svätý – teda neexistuje žiadna odchýlka od cesty, ktorou sú Boží vyvolení vedení. Boh nesie zodpovednosť za svoje vlastné dielo a Boh vždy vykonáva svoje vlastné dielo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako Boh používa človeka

314. Ak by Boh, keď vošiel do tela, konal iba dielo božstva a nebolo by žiadnych ľudí podľa Jeho srdca, ktorí by s Ním pracovali v zhode, a potom by človek nebol schopný pochopiť Božiu vôľu ani sa s Bohom spojiť. Boh musí využívať normálnych ľudí, ktorí sú podľa Jeho srdca, aby dokončili toto dielo, dohliadali na cirkvi a „pásli ich“. Tak by bolo možné dosiahnuť úroveň, ktorú si dokážu predstaviť ľudské kognitívne procesy, teda mozog. Inými slovami, Boh využíva menší počet ľudí, ktorí sú podľa Jeho srdca, aby „preložili“ dielo, ktoré On koná v rámci svojho božstva, a tak ho odkryli – aby premenili božskú reč na ľudskú, aby jej ľudia mohli porozumieť a pochopiť ju. Ak by to Boh neurobil, nikto by nerozumel Božiemu jazyku božstva, pretože ľudia podľa Božieho srdca sú napokon v malej menšine a ľudská schopnosť chápania je nízka. Preto Boh volí túto metódu len vtedy, keď pracuje vo vtelenom tele. Ak by existovalo iba božské dielo, človek by nemohol spoznať Boha ani sa s Ním spojiť, pretože človek nerozumie Božiemu jazyku. Človek je schopný porozumieť tomuto jazyku iba prostredníctvom ľudí podľa Božieho srdca, ktorí objasňujú Jeho slová. Ak by však v ľudstve pracovali len takíto ľudia, pomohlo by to iba udržiavať normálny život človeka. Nedokázalo by to zmeniť jeho povahu. Božie dielo by nemohlo mať nový východiskový bod, boli by tu len tie isté staré pesničky, tie isté staré frázy. Len prostredníctvom vteleného Boha, ktorý hovorí všetko, čo povedať treba, a robí všetko, čo je potrebné počas Jeho vtelenia, po ktorom ľudia pracujú a žijú na základe Jeho slov, len vtedy bude ich povaha života schopná zmeny a len tak budú môcť držať krok s dobou. Ten, kto pracuje v božstve, predstavuje Boha, kým tých, ktorí pracujú v ľudstve, Boh používa. To znamená, že vtelený Boh sa podstatne líši od ľudí, akých Boh používa. Vtelený Boh je schopný konať dielo božstva, zatiaľ čo ľudia, ktorých používa Boh, nie. Na začiatku každého veku osobne prehovorí Boží Duch a započne novú éru, aby priviedol človeka k novému začiatku. Keď dohovorí, znamená to, že Božie dielo v Jeho božstve je zavŕšené. Potom všetci ľudia nasledujú tých, ktorých Boh použil, aby vstúpili do ich životnej skúsenosti. Na základe rovnakého princípu je to aj štádium, v ktorom Boh privádza človeka do nového veku a dáva ľuďom nový východiskový bod – vtedy sa končí Božie dielo v telesnosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Základný rozdiel medzi vteleným Bohom a ľuďmi, prostredníctvom ktorých koná

315. Dokonca ani človek, ktorého použije Duch Svätý, nemôže zastupovať samotného Boha. To neznamená len to, že taký človek nemôže predstavovať Boha, ale nemôže Ho priamo predstavovať ani dielo, ktoré vykonáva. Inými slovami, ľudská skúsenosť nemôže byť vložená priamo do Božieho riadenia a nemôže ani predstavovať Božie riadenie. Dielo samotného Boha je výlučne dielom, ktoré chce vykonávať v rámci svojho vlastného plánu riadenia, a tiež súčasťou veľkého riadenia. Dielo človeka spočíva v poskytovaní jeho vlastných skúseností. Spočíva v hľadaní novej cesty skúsenosti presahujúcej tú, po ktorej kráčali tí predtým, a vo vedení svojich bratov a sestier pod dohľadom Ducha Svätého. Títo ľudia poskytujú svoje individuálne skúsenosti alebo duchovné spisy duchovných osobností. Hoci týchto ľudí využíva Duch Svätý, ich skutky nesúvisia s veľkým dielom riadenia v šesťtisícročnom pláne. Sú to iba tí, ktorých Duch Svätý vyzdvihol v rôznych obdobiach, aby viedli ľudí v prúde Ducha Svätého, až kým sa neskončia úlohy, ktoré môžu vykonávať, alebo kým sa neskoční ich život. Ich úlohou je len pripraviť vhodnú cestu pre samotného Boha alebo pokračovať v určitom aspekte riadenia samotného Boha na zemi. Títo ľudia sami o sebe nedokážu vykonať väčšie dielo Jeho riadenia, ani otvoriť nové cesty, a už vôbec nie zavŕšiť celé Božie dielo z predchádzajúceho veku. Preto ich dielo zastupuje iba stvorenú bytosť, ktorá vykonáva svoju funkciu, a nemôže zastupovať samotného Boha, ktorý vykonáva svoju službu. Ich dielo je totiž iné ako to, ktoré vykonáva samotný Boh. Nastolenie nového veku nie je niečo, čo môže urobiť človek namiesto Boha. Nemôže to urobiť nikto iný ako samotný Boh. Celé dielo človeka spočíva v plnení svojej povinnosti ako stvorenej bytosti a dochádza k nemu vtedy, keď je pohnutý alebo osvietený Duchom Svätým. Títo ľudia poskytujú vedenie, ktoré spočíva výlučne v tom, že ukazujú človeku cestu praxe v každodennom živote a spôsob, akým má konať v súlade s Božou vôľou. Dielo človeka nezahŕňa riadenie Boha, ani nepredstavuje dielo Ducha. Príkladom je dielo svedka Leeho a strážcu Neeho, úlohou ktorých bolo ukázať cestu. Či už išlo o novú alebo starú cestu, dielo bolo založené na princípe pridržiavania sa Biblie. Či už išlo o obnovu alebo stavbu miestneho kostola, ich práca súvisela so zakladaním cirkví. Práca, ktorú vykonali, nadväzovala na dielo, ktoré Ježiš a Jeho apoštoli zanechali nedokončené alebo ho ďalej nerozvíjali vo Veku milosti. Ich dielom bolo obnoviť to, čo Ježiš vo svojom vtedajšom diele žiadal od generácií prichádzajúcich po Ňom, ako napríklad prikrývanie hláv, prijímanie krstu, lámanie chleba alebo pitie vína. Dalo by sa povedať, že ich úlohou bolo držať sa Biblie a hľadať v nej cesty. Neurobili žiadne nové pokroky. … Keďže dielo ľudí, ktorých použil Duch Svätý, sa nepodobá dielu samotného Boha, ich identita a predmety, v mene ktorých konajú, sú tiež odlišné. Je to preto, že zamýšľané dielo Ducha Svätého je iné, a z toho dôvodu tí, ktorí konajú podobne, majú odlišné identity a postavenia. Ľudia, ktorých používa Duch Svätý, môžu tiež vykonať nejaké nové skutky a môžu odstrániť určité skutky vykonané v predchádzajúcom veku, ale to, čo robia, nemôže vyjadriť povahu a vôľu Boha v novom veku. Pracujú len na tom, aby skoncovali s dielom predchádzajúceho veku, a nie na tom, aby konali nové dielo s cieľom priamo zastupovať povahu samotného Boha. Takže bez ohľadu na to, koľko zastaraných praktík zrušia alebo koľko nových praktík zavedú, stále predstavujú človeka a stvorené bytosti. Keď však sám Boh vykonáva dielo, otvorene nevyhlasuje zrušenie zvykov starého veku, ani priamo neohlasuje začiatok nového. Vo svojom diele je priamy a jasný. Priamo vykonáva svoje zamýšľané dielo, teda priamo vyjadruje dielo, ktoré vykonal, priamo uskutočňuje svoje skutky tak, ako pôvodne zamýšľal a vyjadruje svoje bytie a povahu. Z pohľadu človeka sa Jeho povaha ako aj Jeho dielo líšia od tých v minulých vekoch. Z pohľadu samotného Boha je to však len pokračovanie a ďalší rozvoj Jeho diela. Keď koná samotný Boh, vyjadruje svoje slovo a priamo prináša nové dielo. Naopak, keď koná človek, robí to cez úvahy a štúdium, alebo si rozširuje vedomosti a vytvára systém praxe založenej na práci druhých. Povedzme, že podstatou ľudského diela je nasledovať vytvorený poriadok a „kráčať po starých cestách v nových topánkach“. To znamená, že dokonca aj cesta, po ktorej kráčajú ľudia, ktorých používa Duch Svätý, je postavená na tom, čo zahájil samotný Boh. Takže, keď to všetko zhrnieme, človek je stále človekom a Boh zostáva Bohom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (1)

316. Ježiš počas Veku milosti vyslovil niekoľko slov a vykonal jednu etapu diela. Všetky mali určité pozadie a boli primerané stavom vtedajších ľudí; Ježiš hovoril a konal podľa toho, ako to v danom čase zodpovedalo okolnostiam. Vyriekol tiež niekoľko proroctiev. Predpovedal, že v posledných dňoch príde Duch pravdy a vykoná jednu etapu diela. To znamená, že okrem diela, ktoré mal On sám v danom veku vykonať, nevedel o ničom inom; inými slovami, dielo, ktoré priniesol vtelený Boh, má svoje medze. Preto vykonáva len dielo veku, v ktorom sám pôsobí, a nijaké ďalšie dielo, ktoré s Ním nesúvisí. Ježiš v tom čase nekonal podľa pocitov alebo vízií, ale podľa toho, ako to zapadalo do daného času a kontextu. Nikto Ho neviedol ani neusmerňoval. Celé Jeho dielo bolo Jeho vlastným bytím – dielo, ktoré mal vykonať vtelený Duch Boží, a teda celé dielo, ktoré sa započalo vtelením. Ježiš konal len na základe toho, čo sám videl alebo počul. Inak povedané, Duch konal priamo; nebolo potrebné, aby sa Mu zjavili poslovia a privodili Mu sny ani to, aby Ho osvietilo veľké svetlo, ktoré by Mu umožnilo vidieť. Vďaka tomu, že Jeho dielo sa nezakladalo na pocitoch, konal slobodne a bez zábran. Pri konaní diela teda netápal ani nehádal, ale veci uskutočnil s ľahkosťou, konal a hovoril podľa svojich vlastných myšlienok a toho, čo videl na vlastné oči, čím poskytol okamžitú obživu každému učeníkovi, ktorý Ho nasledoval. V tomto sa líši dielo Boha od diela ľudí: ľudia pri konaní diela hľadajú a tápajú, stále len napodobňujú a uvažujú podľa základu, ktorý im položili druhí, aby dosiahli hlbší vstup. Boh svojím dielom poskytuje to, čím sám je, a koná dielo, ktoré by mal sám vykonávať. Neposkytuje cirkvi obživu skrze poznanie pochádzajúce z diela nejakého človeka. Namiesto toho súčasné dielo vykonáva na základe stavov ľudí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (5)

317. Ľudské dielo je znakom jeho skúseností a ľudskej prirodzenosti. To, čo človek ponúka, a dielo, ktoré koná, ho reprezentujú. Ľudské dielo zahŕňa jeho pohľad, uvažovanie, logiku a jeho bohatú predstavivosť. Ľudská skúsenosť dokáže obzvlášť výrazne charakterizovať jeho dielo a skúsenosti človeka sa stávajú súčasťami jeho diela. Ľudské dielo môže vyjadrovať jeho skúsenosť. Keď niektorí ľudia prežívajú niečo negatívne, jazyk ich duchovného spoločenstva bude zväčša pozostávať z negatívnych prvkov. Pokiaľ je ich skúsenosť po určitý čas pozitívna a majú predovšetkým pozitívny prístup k životu, ich duchovné spoločenstvo je veľmi povzbudivé a ľudia od nich môžu čerpať kladné postoje. Ak sa nejaký robotník stane na určitý čas negatívnym, jeho duchovné spoločenstvo bude vždy niesť negatívne prvky. Takýto druh duchovného spoločenstva je deprimujúci a ostatní budú po ňom podvedome deprimovaní. Stav nasledovníkov sa mení v závislosti od stavu vodcu. Aký je robotník vo vnútri, také je aj jeho prejavovanie a pôsobenie Ducha Svätého sa často mení so stavom človeka. Pôsobí podľa skúseností ľudí a nikoho nenúti, ale kladie na nich požiadavky podľa normálneho vývoja ich skúseností. To znamená, že ľudské duchovné spoločenstvo sa líši od Božieho slova. Duchovné spoločenstvo ľudí sprostredkováva ich individuálny pohľad a skúsenosti, vyjadruje ich postoje a skúsenosti na základe Božieho diela. Ich zodpovednosťou je po tom, čo Boh koná alebo prehovorí, zistiť, čo z toho by mali praktizovať alebo do čoho by mali vstupovať, a potom to odovzdať nasledovníkom. Ľudské dielo preto predstavuje jeho vstup a praktizovanie. Samozrejme, že takéto dielo je zmiešané s ľudskými ponaučeniami a skúsenosťami alebo niektorými ľudskými myšlienkami. Nech už Duch Svätý koná v človeku alebo vo vtelenom Bohu, robotníci vždy vyjadrujú to, čím sú. Hoci je to Duch Svätý, kto koná, dielo je založené na tom, čím človek prirodzene je, pretože Duch Svätý nekoná bez základu. Inými slovami, dielo nevzniká z ničoho, ale vždy sa koná v súlade so skutočnými okolnosťami a reálnymi podmienkami. Iba tak sa môže premeniť ľudská povaha a zmeniť jeho staré predstavy a staré myšlienky. To, čo človek vyjadruje, je to, čo vidí, prežíva a čo si vie predstaviť, a to je možné dosiahnuť ľudským myslením, aj keď ide o učenie alebo predstavy. Ľudské dielo nemôže prekročiť rozsah jeho skúseností, ani to, čo človek vidí alebo si dokáže predstaviť alebo vymyslieť, bez ohľadu na veľkosť tohto diela. Všetko, čo Boh vyjadruje, je to, čím je On sám, a to je pre človeka nedosiahnuteľné – teda mimo dosahu ľudského myslenia. Boh vyjadruje svoje dielo vedenia celého ľudstva, a to nesúvisí s detailmi ľudskej skúsenosti, ale zaoberá sa skôr svojím vlastným riadením. To, čo vyjadruje človek, je jeho skúsenosť, zatiaľ čo to, čo vyjadruje Boh, je Jeho bytie, ktoré je Jeho vrodenou povahou, mimo dosahu človeka. Skúsenosť človeka je jeho pohľad a poznanie získané na základe vyjadrenia Božieho bytia. Takýto pohľad a poznanie sa označujú ako bytie človeka a základom ich vyjadrenia je ľudská vrodená povaha a kvalita – preto sa nazývajú aj ľudským bytím. Človek dokáže byť v duchovnom spoločenstve s tým, čo zažíva a vidí. Nikto nemôže byť v duchovnom spoločenstve s tým, čo nezažil, nevidel alebo čo jeho myslenie nemôže dosiahnuť, pretože to sú veci, ktoré v sebe nemá. Ak to, čo človek vyjadruje, nevyplýva z jeho skúseností, je to jeho predstava alebo učenie. Jednoducho povedané, v jeho slovách nie je realita. Keby si nikdy neprišiel do kontaktu so spoločenskými záležitosťami, nedokázal by si sa jasne vysporiadať v duchovnom spoločenstve so zložitými spoločenskými vzťahmi. Keby si nemal rodinu a iní by rozprávali o rodinných veciach, nerozumel by si väčšine toho, o čom hovoria. Takže to, v akom duchovnom spoločenstve sa človek nachádza, a práca, ktorú vykonáva, odráža jeho vnútorné bytie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

318. Moja reč predstavuje Moje bytie, ale to, čo hovorím, je mimo dosahu človeka. To, čo hovorím, človek nezažíva, nemôže to vidieť, nemôže sa toho ani dotknúť, ale je to to, čím som. Niektorí ľudia pripúšťajú len to, že som zažil len to, s čím som v duchovnom spoločenstve, ale neuznávajú, že je to priamy prejav Ducha. Samozrejme, že to, čo hovorím, som aj zažil. To Ja som šesťtisíc rokov vykonával dielo riadenia. Zažil som všetko od začiatku stvorenia ľudstva až po súčasnosť. Ako by som o tom nedokázal rozprávať? Pokiaľ ide o prirodzenosť človeka, vidím to jasne. Už oddávna som to pozoroval. Ako by som o tom nevedel jasne hovoriť? Keďže jasne vidím jadro človeka, som oprávnený človeka napomínať a súdiť ho, pretože celý človek pochádza odo Mňa, ale satan ho skazil. Prirodzene som tiež oprávnený hodnotiť dielo, ktoré som vykonal. Hoci toto dielo nevykonáva Moje telo, je priamym výrazom Ducha, a to je to, čo mám a čím som. Preto som oprávnený to vyjadriť a konať dielo, ktoré by som mal robiť. Ľudia rozprávajú len o tom, čo zažili, čo videli, čo ich myseľ dokáže uchopiť a čo vnímajú zmyslami. To je to, s čím môžu byť v duchovnom spoločenstve. Slová, ktoré vyslovuje vtelené Božie telo, sú priamym výrazom Ducha a vyjadrujú dielo, ktoré vykonal Duch a telo ho nezažilo ani nevidelo. Napriek tomu vyjadruje svoje bytie, keďže podstatou tela je Duch a On vyjadruje dielo Ducha. Je to dielo, ktoré už vykonal Duch, hoci je mimo dosahu tela. Po vtelení skrze výraz tela Boh umožňuje ľuďom spoznať Božie bytie a umožňuje im uvidieť Božiu povahu a dielo, ktoré vykonal. Dielo človeka dáva ľuďom väčšiu jasnosť v tom, do čoho by mali vstupovať a čomu by mali rozumieť. Zahŕňa to vedenie ľudí k porozumeniu a prežívaniu pravdy. Ľudské dielo spočíva v podporovaní ľudí. Božie dielo zas v otváraní nových ciest a období pre ľudstvo, v zjavovaní toho, čo smrteľníci nepoznajú, a v tom, že im Boh umožňuje spoznať svoju povahu. Božím dielom je viesť celé ľudstvo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

319. Celé dielo Ducha Svätého sa vykonáva v prospech ľudí. Všetko je to o vzdelávaní ľudí. Niet diela, ktoré by ľuďom neprinášalo úžitok. Bez ohľadu na to, či je pravda hlboká alebo plytká, a kvalitu tých, ktorí pravdu prijímajú, čokoľvek Duch Svätý robí, prináša to ľuďom osoh. Dielo Ducha Svätého sa však nedá vykonať priamo. Musí sa vyjadriť skrze ľudí, ktorí s Ním spolupracujú. Iba tak možno dospieť k výsledkom pôsobenia Ducha Svätého. Samozrejme, keď Duch Svätý pôsobí priamo, nič nie je poškvrnené. No keď Duch Svätý pôsobí prostredníctvom človeka, je to značne pošpinené a nejde o pôvodné dielo Ducha Svätého. Vzhľadom na to sa pravda v rôznej miere mení. Nasledovníci tak nedostávajú pôvodný zámer Ducha Svätého, ale kombináciu pôsobenia Ducha Svätého, skúseností a poznania človeka. Časť toho, čo nasledovníci prijímajú a čo je dielom Ducha Svätého, je správna, zatiaľ čo skúsenosti a poznanie človeka, ktoré dostávajú, sa líšia, pretože robotníci sú rôzni. Tí osvietení a pod vedením Ducha Svätého budú mať aj naďalej skúsenosti založené na tomto osvietení a vedení. V týchto skúsenostiach sa spája ľudská myseľ a skúsenosť, ako aj ľudská prirodzenosť, a po nich nadobúdajú poznanie alebo pohľad, ktorý by mali mať. Toto je spôsob praktizovania človeka po zakúsení pravdy. Tento spôsob praktizovania nie je vždy rovnaký, pretože ľudia majú rôzne skúsenosti a zažívajú rôzne veci. Takto to isté osvietenie Ducha Svätého vedie k rôznemu poznaniu a praktizovaniu, pretože tí, ktorí toto osvietenie prijímajú, sú rôzni. Niektorí ľudia robia počas praktizovania drobné, zatiaľ čo iní veľké chyby a niektorí sa dopúšťajú len samých omylov. Je to preto, že ľudia sa líšia svojou schopnosťou chápania a tiež preto, že ich vrodené kvality sú rozdielne. Niektorí vypočutému posolstvu rozumejú tak a iní zasa inak, keď počujú pravdu. Niektorí sa mierne odchýlia, zatiaľ čo iní nepochopia skutočný význam pravdy vôbec. Preto chápanie človeka určuje to, ako bude viesť ostatných. To je úplná pravda, pretože práca človeka je jednoducho vyjadrením jeho bytia. Ľudia pod vedením tých, čo chápu pravdu správne, ju budú tiež správne chápať. Aj keď sa u niektorých vyskytujú v ich chápaní chyby, je ich veľmi málo a nie každý sa bude dopúšťať chýb. Ak niekto vo svojom chápaní pravdy pochybí, tí, ktorí ho nasledujú, zaiste tiež pochybia, a títo ľudia budú pomýlení v každom zmysle slova. To, do akej miery nasledovníci chápu pravdu, do veľkej miery závisí od robotníkov. Božia pravda je, samozrejme, správna, bezchybná a absolútne zaručená. Robotníci však nie sú úplne presní a nedá sa povedať, že by boli celkom spoľahliví. Ak budú robotníci veľmi prakticky uvádzať pravdu do praxe, potom budú aj nasledovníci vedieť, ako ju praktizovať. Ak však robotníci nebudú poznať spôsob, ako pravdu praktizovať, ale budú mať len učenie, potom nasledovníci nebudú poznať realitu. Kvality a povaha nasledovníkov sú dané narodením a nesúvisia s robotníkmi, ale to, do akej miery nasledovníci rozumejú pravde a poznajú Boha, závisí od robotníkov (to platí len pre niektorých ľudí). Aký je robotník, takí budú aj nasledovníci, ktorých vedie. To, čo robotník vyjadruje, je jeho vlastné bytie, a to bez výnimky. Požiadavky, ktoré kladie na tých, ktorí ho nasledujú, sú také, aké je on sám ochotný alebo schopný splniť. Väčšina robotníkov používa to, čo sami robia, ako základ na kladenie požiadaviek na svojich nasledovníkov aj napriek tomu, že je veľa toho, čo ich nasledovníci vôbec nedokážu uskutočniť – a to, čo človek nemôže dosiahnuť, sa stáva prekážkou pre jeho vstup.

Dielo tých, ktorí podstúpili orezávanie, prešli súdom a napomínaním, má oveľa menej odchýlok a výraz ich diela je oveľa presnejší. Tí, ktorí sa pri práci spoliehajú na svoju prirodzenosť, sa dopúšťajú pomerne veľkých chýb. Práca nezdokonalených ľudí sa vyznačuje príliš veľkou mierou ich vlastnej prirodzenosti, čo predstavuje veľkú prekážku pre pôsobenie Ducha Svätého. Bez ohľadu na dobré kvality človeka, každý musí podstúpiť orezávanie, zaoberanie a súd, kým môže začať konať dielo Božieho poverenia. Ak sa človek nepodrobil takémuto súdu, jeho dielo, nech by bolo akokoľvek dobre vykonané, nebude v súlade so zásadami pravdy a vždy bude výsledkom jeho vlastnej prirodzenosti a ľudskej dobroty. Dielo tých, ktorí prešli orezávaním, zaoberaním a súdom, je oveľa presnejšie ako dielo tých, ktorí orezávaním, zaoberaním a súdom neprešli. Tí, ktorí neprešli súdom, sa prejavujú iba ľudským telom a myšlienkami, zmiešanými s veľkou dávkou ľudskej inteligencie a vrodeného talentu. To však nie je verné ľudské vyjadrenie Božieho diela. Tých, ktorí takýchto ľudí nasledujú, k nim privádzajú ich vrodené kvality. Keďže vyjadrujú príliš veľa ľudských postojov a skúseností, ktoré sú takmer odtrhnuté od pôvodného Božieho zámeru a priveľmi sa od neho odkláňajú, dielo tohto typu človeka nemôže priviesť ľudí k Bohu, ale skôr k človeku. Teda tí, ktorí neprešli súdom a napomínaním, nie sú spôsobilí vykonávať dielo Božieho poverenia. … Ak človek nebol zdokonalený a jeho skazená povaha nebola orezaná a nezaoberalo sa s ňou, medzi tým, čo vyjadruje a pravdou bude veľká priepasť. To, čo človek vyjadruje, bude zmiešané s nejasnými vecami, ako sú jeho predstavivosť a jednostranné skúsenosti. Navyše, bez ohľadu na to, ako koná, ľudia cítia, že neexistuje žiadny celkový cieľ ani pravda vhodná na vstup všetkých ľudí. Väčšina toho, čo sa od ľudí vyžaduje, je nad ich schopnosti, akoby boli kačice, ktoré majú sedieť na bidle. To je dielo ľudskej vôle. Skazená povaha človeka, jeho myšlienky a predstavy prenikajú do všetkých častí jeho tela. Človek sa nerodí s inštinktom praktizovať pravdu, ani nemá inštinkt na to, aby ju priamo pochopil. Keď k tomu pridáme skazenú ľudskú povahu – keď takýto prirodzený človek koná, nevyvolá to narušenia? Zdokonalený človek však má skúsenosť s pravdou, ktorú by ľudia mali pochopiť, a pozná ich skazené povahy, takže nejasné a nereálne veci v jeho diele postupne ubúdajú, ľudskej falše je stále menej a jeho dielo a služba sa čoraz viac približujú k úrovni, ktorú vyžaduje Boh. Tak ľudské dielo vstúpilo do pravdy-reality a stalo sa aj realistickým. Najmä myšlienky v ľudskej mysli blokujú pôsobenie Ducha Svätého. Človek má bohatú predstavivosť, rozumnú logiku a dlhoročné skúsenosti s vybavovaním rôznych vecí. Ak tieto stránky človeka neprejdú orezávaním a nápravou, všetky sa stanú prekážkou v diele. Preto ľudské dielo nemôže dosiahnuť najvyšší stupeň presnosti, najmä dielo nezdokonalených ľudí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

320. Ľudské dielo ostáva v určitom rozsahu a je obmedzené. Jeden človek môže vykonávať len dielo v určitej fáze a nemôže vykonávať dielo celého obdobia – inak by ľudí voviedol doprostred pravidiel. Ľudské dielo sa môže uplatniť len v určitom čase alebo fáze. Je to preto, lebo skúsenosť človeka má svoj rozsah. Človek nemôže porovnávať ľudské dielo s Božím. Spôsoby ľudského praktizovania a jeho poznanie pravdy sa vzťahujú na určitý rozsah. Nemožno povedať, že cesta, po ktorej kráča človek, je úplne vôľou Ducha Svätého, pretože človek môže byť Duchom Svätým len osvietený a nemôže Ním byť úplne naplnený. Veci, ktoré môže človek zakúsiť, sú všetky v dosahu normálnej ľudskej prirodzenosti a nemôžu prekročiť rozsah myšlienok normálnej ľudskej mysle. Všetci tí, ktorí vedia žiť pravdu-realitu, ju prežívajú v rámci tohto rozsahu. Keď zažívajú pravdu, je to vždy skúsenosť normálneho ľudského života osvieteného Duchom Svätým. Nie je to spôsob prežívania, ktorý sa odchyľuje od normálneho ľudského života. Pravdu osvietenú Duchom Svätým zažívajú na základe svojho ľudského života. Táto pravda sa navyše líši od človeka k človeku a jej hĺbka súvisí so stavom človeka. O ceste, ktorou ľudia kráčajú, možno povedať len toľko, že je to normálny ľudský život niekoho, kto sa usiluje o pravdu, a možno ju nazvať cestou, ktorou kráča normálny človek osvietený Duchom Svätým. Nemožno povedať, že cesta, po ktorej kráčajú, je cestou, ktorou kráča Duch Svätý. Podľa normálnej ľudskej skúsenosti, keďže ľudia, ktorí sa usilujú, nie sú rovnakí, nie je rovnaké ani pôsobenie Ducha Svätého. Okrem toho, keďže prostredie, ktoré ľudia zakúšajú, a rozsah ich skúseností nie sú rovnaké, a vzhľadom na spojenie ich mysle a myšlienok, je ich skúsenosť v rôznej miere zmiešaná. Každý človek chápe pravdu na základe svojich odlišných, individuálnych podmienok. Ľudské chápanie skutočného významu pravdy nie je úplné a tvorí len jeden alebo niekoľko jej aspektov. Rozsah pravdy, ktorú človek prežíva, sa u jednotlivých ľudí líši podľa ich podmienok. Takto poznanie tej istej pravdy, vyjadrenej rôznymi ľuďmi, nie je rovnaké. Znamená to, že ľudská skúsenosť má vždy obmedzenia a nemôže úplne predstavovať vôľu Ducha Svätého. Ani ľudské dielo nemožno vnímať ako Božie, aj keď to, čo človek vyjadruje, veľmi dobre zodpovedá Božej vôli a jeho skúsenosť sa veľmi približuje dielu zdokonaľovania, ktoré koná Duch Svätý. Človek môže byť iba Božím služobníkom a konať dielo, ktoré mu Boh zveril. Môže len vyjadriť poznanie osvietené Duchom Svätým a pravdy, ktoré získal na základe svojich osobných skúseností. Nie je spôsobilý a nespĺňa podmienky na to, aby predstavoval výstup Ducha Svätého. Nemá právo hovoriť, že jeho dielo je Božím dielom. Človek má ľudské pracovné princípy a všetci ľudia majú rôzne skúsenosti a disponujú rôznymi podmienkami. Ľudské dielo zahŕňa všetky jeho skúsenosti, ktoré získal osvietením Ducha Svätého. Tieto skúsenosti môžu predstavovať len bytie človeka a nepredstavujú bytie Boha ani vôľu Ducha Svätého. Preto sa o ceste, po ktorej kráča človek, nedá povedať, že je cestou, ktorou kráča Duch Svätý, keďže ľudské dielo nemôže predstavovať dielo Božie a dielo a skúsenosti človeka nie sú úplnou vôľou Ducha Svätého. Ľudské dielo je náchylné na podliehanie pravidlám a postup jeho diela sa ľahko zúži na obmedzený rozsah a nedokáže viesť ľudí k slobodnej ceste. Väčšina nasledovníkov žije v obmedzenom rozsahu a aj ich spôsob prežívania má obmedzený rozsah. Ľudská skúsenosť je vždy obmedzená. Metóda, ktorou človek koná dielo, je tiež obmedzená na niekoľko typov a nedá sa porovnať s dielom Ducha Svätého alebo s dielom samotného Boha. Je to preto, že ľudská skúsenosť je v konečnom dôsledku obmedzená. Bez ohľadu na to, ako Boh koná svoje dielo, neviaže sa na pravidlá. Nech sa vykonáva akýmkoľvek spôsobom, neobmedzuje sa na jedinú metódu. Pre Božie dielo neexistujú žiadne pravidlá – všetko Jeho dielo je uvoľnené a slobodné. Bez ohľadu na to, koľko času človek strávi Jeho nasledovaním, nemôže vyselektovať žiadne zákony, ktoré by riadili Boží spôsob konania. Hoci sa Jeho dielo riadi princípmi, vždy sa vykonáva novými spôsobmi a vždy má nový vývoj, a to je mimo dosahu človeka. V jednom období môže Boh vykonávať niekoľko rôznych druhov diela a viesť ľudí rôznymi spôsobmi, vďaka čomu majú vždy nové vstupy a zmeny. Zákony Jeho diela nedokážeš rozoznať preto, lebo vždy koná novými spôsobmi, a len tak Boží nasledovníci nebudú spútaní pravidlami. Dielo samotného Boha sa vždy vyhýba ľudským predstavám a čelí im. Svoju povahu môžu premeniť len tí, ktorí Ho nasledujú a hľadajú s úprimným srdcom. Budú môcť žiť slobodne, bez toho, aby boli podriadení nejakým pravidlám alebo limitovaní nejakými náboženskými predstavami. Ľudské dielo kladie na ľudí nároky na základe ich vlastných skúseností a toho, čo môžu sami dosiahnuť. Štandard týchto požiadaviek je v určitom rozsahu ohraničený a spôsoby ich praktizovania sú tiež veľmi obmedzené. Nasledovníci tak nevedome žijú v tomto obmedzenom rozsahu a postupom času sa z týchto vecí stávajú pravidlá a rituály. Ak dielo jednej etapy vedie niekto, kto neprešiel osobným zdokonaľovaním Boha a neprijal súd, všetci jeho nasledovníci sa stanú religionistami a odborníkmi na odpor voči Bohu. Preto, ak je niekto spôsobilým vodcom, tento človek musel podstúpiť súd a prijať zdokonalenie. Tí, ktorí neprešli súdom, hoci môžu disponovať pôsobením Ducha Svätého, vyjadrujú len nejasné a nereálne veci. Časom zavedú ľudí do nejasných a nadprirodzených pravidiel. Dielo, ktoré koná Boh, sa nezhoduje s ľudským telom. Nie je v súlade s ľudskými myšlienkami, ale odporuje ľudským predstavám. Nie je poznačené nejasným náboženským koloritom. Výsledky Božieho diela nemôže získať niekto, kto Ním nebol zdokonalený, pretože sú mimo dosahu ľudského myslenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

321. V mysli človeka sa dá dielo dosiahnuť príliš ľahko. Napríklad pastori a vodcovia v náboženskom svete sa pri konaní diela spoliehajú na svoje nadanie a postavenie. Ľudia, ktorí ich dlhodobo nasledujú, sa ich nadaním infikujú a budú ovplyvnení ich bytím. Zameriavajú sa na ľudské nadanie, schopnosti a poznanie, venujú pozornosť nadprirodzeným veciam a mnohým hlbokým, nereálnym učeniam (tieto hlboké učenia sú, samozrejme, nedosiahnuteľné). Nezameriavajú sa na zmeny v povahách ľudí, ale skôr na prípravu ľudí na kázanie a konanie, na zdokonaľovanie ich vedomostí a na ich početné náboženské učenia. Nezameriavajú sa na to, do akej miery sa zmení povaha ľudí, ani na to, nakoľko ľudia rozumejú pravde. Nezaujímajú sa o ich podstatu a už vôbec sa nesnažia spoznať ich normálne a abnormálne stavy. Nevyvracajú predstavy ľudí, ani ich neodhaľujú, a už vôbec ich neorezávajú za ich nedostatky alebo skazenosť. Väčšina tých, ktorí ich nasledujú, slúžia svojimi darmi a jediné, čo šíria, sú náboženské predstavy a teologické teórie, ktoré sú odtrhnuté od reality a úplne neschopné dávať ľuďom život. V skutočnosti je podstatou ich práce pestovanie talentov, výchova človeka, ktorý nemá nič, na talentovaného absolventa seminára, ktorý neskôr pokračuje vo svojom konaní a vo vedení. Dokážeš v šesťtisícročnom diele Boha rozoznať nejaké zákonitosti? V diele, ktoré koná človek, je veľa pravidiel a obmedzení a ľudský mozog je príliš dogmatický. To, čo človek vyjadruje, sú preto poznanie a realizácie, ktoré sú v rámci jeho skúseností. Mimo toho nie je schopný vyjadriť nič iné. Jeho skúsenosti ani poznanie nepramenia z jeho vrodeného nadania alebo inštinktu. Vznikajú vďaka Božiemu vedeniu a priamemu usmerňovaniu. Človek má len schopnosť prijať toto usmerňovanie a žiadnu inú schopnosť, ktorá by mohla priamo vyjadrovať to, čo je božská prirodzenosť. Nedokáže byť zdrojom. Môže byť len nádobou, ktorá prijíma vodu z prameňa. To je ľudský inštinkt, schopnosť, ktorú by mal mať človek ako ľudská bytosť. Ak človek stratí schopnosť, vďaka ktorej prijíma Božie slovo, a stratí ľudský inštinkt, príde aj o to najcennejšie a stratí aj svoju povinnosť stvoreného človeka. Ak niekto nepozná Božie slovo a nemá skúsenosť s Jeho dielom, príde o svoju povinnosť, ktorú by mal vykonávať ako stvorená bytosť, a stráca dôstojnosť stvorenej bytosti. Je Božím inštinktom vyjadriť, čo je božská prirodzenosť, či už telom, alebo priamo Duchom. To je Božia služba. Človek vyjadruje svoje vlastné skúsenosti alebo poznanie (teda vyjadruje to, čím je) počas Božieho konania alebo po ňom. Ide o inštinkt človeka a povinnosť človeka a to je to, čo by mal človek dosiahnuť. Hoci ľudské vyjadrovanie ani zďaleka nedosahuje to, čo vyjadruje Boh, a viaže sa na mnohé pravidlá, človek musí plniť povinnosť, ktorú by mal plniť, a robiť to, čo musí. Mal by urobiť všetko, čo je v ľudských silách, aby plnil svoju povinnosť, a nemal by mať voči tomu ani najmenšiu výhradu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

322. Niektorí ľudia sa opýtajú: „Aký je rozdiel medzi dielom vteleného Boha a dielom prorokov a apoštolov minulých dôb? Aj Dávida nazývali Pánom, rovnako ako Ježiša. Hoci boli ich diela odlišné, volali ich rovnako. Povedz mi, prečo nemali rovnakú totožnosť? Ján bol svedkom vízie, ktorá tiež pochádzala od Ducha Svätého, a dokázal vysloviť slová, ktoré chcel povedať Duch Svätý. Prečo mal Ján inú totožnosť ako Ježiš?“ Slová, ktoré vyslovil Ježiš, dokázali plne zastupovať Boha a Jeho dielo. To, čo videl Ján, bola vízia, a dielo Boha nedokázal úplne zastúpiť. Prečo Ján, Peter a Pavol rovnako ako Ježiš vyslovili veľa slov, no napriek tomu sa nestotožňovali s Ježišom? Je to hlavne preto, lebo konali odlišné dielo. Ježiš zastupoval Ducha Božieho a bol priamo konajúcim Duchom Božím. Konal dielo nového veku, dielo, ktoré predtým nikdy nikto nevykonal. Otvoril novú cestu, zastupoval Jahveho a samotného Boha, zatiaľ čo Peter, Pavol a Dávid, nech ich nazývali akokoľvek, mali len totožnosť Božieho stvorenia a poslal ich Ježiš alebo Jahve. Preto je jedno, koľko diela vykonali, aké veľké zázraky učinili, stále boli len Božími stvoreniami a nemohli reprezentovať Ducha Božieho. Konali v mene Boha alebo konali po tom, ako ich poslal Boh. Navyše konali dielo vo veku, ktorý začal Ježiš alebo Jahve, a nekonali žiadne iné dielo. V konečnom dôsledku to boli len Božie stvorenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O pomenovaniach a totožnosti

323. Vo Veku milosti Ježiš tiež vyslovil mnoho slov a vykonal mnoho skutkov. V čom sa líšil od Izaiáša? A v čom od Daniela? Bol prorokom? Prečo sa o ňom hovorí, že je Kristus? Aký je medzi nimi rozdiel? Všetko to boli ľudia, ktorí hovorili, a ich slová sa človeku zdali viac-menej rovnaké. Všetci hovorili slová a konali skutky. Starozmluvní proroci vyslovovali proroctvá a mohol to robiť aj Ježiš. Prečo je to tak? Rozdiel spočíva v prirodzenosti diela. Aby si to mohol rozlíšiť, nemôžeš posudzovať prirodzenosť ich tela a nemal by si posudzovať ani hĺbku či povrchnosť ich slov. Vždy musíš najprv posúdiť ich dielo a účinky, ktoré dosahuje v človeku. Proroctvá, ktoré kedysi vyslovili proroci, nedávali človeku život. Vnuknutia, ktoré dostali takí ako Izaiáš a Daniel, boli tiež len proroctvami, a nie cestou života. Keby sa Jahve priamo nezjavil, nikto by nemohol vykonať toto dielo, ktoré nie je pre smrteľníkov možné. Aj Ježiš vyslovil mnoho slov, no tieto slová boli životnou cestou, na ktorej mohol človek nájsť cestu k praxi. To znamená, že po prvé, mohol dať človeku život, pretože Ježiš je život. Po druhé, vedel zvrátiť ľudské odchýlky, po tretie, Jeho dielo mohlo byť nástupcom Jahveho diela, aby vek pokračoval, po štvrté, vedel pochopiť potreby človeka a porozumieť tomu, čo človeku chýba, a po piate, mohol nastoliť nový vek a ukončiť starý. Preto sa nazýva Bohom a Kristom. Líši sa nielen od Izaiáša, ale aj od všetkých ostatných prorokov. Vezmime si Izaiáša na porovnanie s dielom prorokov. Po prvé, nedokázal dať človeku život. Po druhé, nedokázal nastoliť nový vek. Konal pod Jahveho vedením, a nie preto, aby nastolil nový vek. Po tretie, slová, ktoré hovoril, ho presahovali. Dostával zjavenia priamo od Božieho Ducha a ostatní by im nerozumeli, ani keby ich počuli. Už len týchto pár vecí stačí, aby sme dokázali, že jeho slová neboli viac než proroctvá, nič viac než časť diela, ktoré konal v službe pre Jahveho. Nemohol však Jahveho zastupovať úplne. Bol Jahveho sluhom, nástrojom v Jahveho diele. Konal len vo Veku zákona a v rozsahu Jahveho diela, nepôsobil mimo Veku zákona. Naopak, Ježišove dielo bolo iné. Prekročil rozsah Jahveho diela: pôsobil ako vtelený Boh a podstúpil ukrižovanie, aby vykúpil celé ľudstvo. To znamená, že vykonal nové dielo okrem toho, ktoré vykonal Jahve. Bolo to nastolenie nového veku. Okrem toho dokázal hovoriť o tom, čo človek nemohol dosiahnuť. Jeho dielo bolo dielom v rámci Božieho riadenia a týkalo sa celého ľudstva. Nepôsobil len v niekoľkých ľuďoch a svojím dielom neviedol len obmedzený počet ľudí. To, ako sa Boh vtelil do človeka, ako Duch posielal zjavenia a zostúpil na človeka, aby konal dielo, je niečo, čo človek nemôže vidieť ani sa toho dotknúť. Je úplne nemožné, aby tieto pravdy slúžili ako dôkaz, že On je vteleným Bohom. Rozlišovať možno len medzi slovami a Božím dielom, ktoré sú pre človeka hmatateľné. Iba to je skutočné. Je to preto, že záležitosti Ducha nie sú pre teba viditeľné, jasne ich pozná len sám Boh a ani vtelené Božie telo nepozná všetko. To, či je Bohom, môžeš overiť len podľa diela, ktoré vykonal. Z Jeho diela možno vidieť, že po prvé, dokáže zahájiť nový vek, a po druhé, dokáže dať človeku život a ukázať mu cestu, ktorou má ísť. To postačuje na potvrdenie toho, že je sám Boh. Prinajmenšom dielo, ktoré koná, môže plne reprezentovať Božieho Ducha a na tomto diele možno vidieť, že je v Ňom Boží Duch. Keďže dielo, ktoré vtelený Boh vykonal, malo predovšetkým nastoliť nový vek, viesť nové dielo a otvoriť nový svet, už len to stačí na potvrdenie toho, že je sám Boh. Tým sa líši od Izaiáša, Daniela a ostatných veľkých prorokov.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka

324. Vo Veku milosti Ján vydláždil pre Ježiša cestu. Nemohol vykonať dielo samotného Boha, iba plnil povinnosť človeka. Hoci bol Ján predchodcom Pána, nedokázal predstavovať Boha; bol iba človekom, ktorého použil Duch Svätý. Keď bol Ježiš pokrstený, zostúpil na Neho Duch Svätý v podobe holubice. Potom zahájil svoje dielo, to znamená, že začal vykonávať Kristovu službu. Totožnosť Boha prijal preto, lebo pochádzal od Boha. Bez ohľadu na to, aká bola Jeho viera predtým – niekedy mohla byť slabá, inokedy zasa silná –, všetko to patrilo k normálnemu ľudskému životu, ktorý viedol pred vykonaním svojej služby. Po krste (to jest, pomazaní) okamžite získal Božiu silu a slávu, a tak začal vykonávať svoju službu. Mohol konať znamenia a zázraky, robil divy a mal moc a autoritu, pretože konal priamo v mene samotného Boha; namiesto Neho konal dielo Ducha a vyjadroval hlas Ducha. Preto je nepopierateľné, že bol samotným Bohom. Ján bol človekom, ktorého použil Duch Svätý. Nemohol zastupovať Boha, ani nebolo možné, aby ho zastupoval. Ak by to chcel urobiť, Duch Svätý by to nedovolil, pretože nebol schopný vykonať dielo, ktoré zamýšľal uskutočniť samotný Boh. Možno v ňom bolo príliš veľa ľudskej vôle alebo niečo zvrátené, no za žiadnych okolností nemohol priamo zastupovať Boha. Jeho chyby a absurdita predstavovali iba jeho samého, no jeho dielo zastupovalo Ducha Svätého. Nemôžeš však povedať, že celý zastupoval Boha. Mohla by aj jeho zvrátenosť a pomýlenosť predstavovať Boha? Dopustiť sa chyby pri zastupovaní človeka je normálne, ale ak sa niekto odkláňa od normálu pri zastupovaní Boha, nebolo by to Jeho zneuctenie? Nebolo by to rúhanie sa proti Duchu Svätému? Duch Svätý len tak ľahko nedovolí, aby človek obsadil miesto Boha, aj keď ho iní vyvyšujú. Ak totiž nie je Bohom, nakoniec by nedokázal pevne stáť. Duch Svätý nedovolí človeku zastupovať Boha tak, ako sa mu páči! Bol to napríklad Duch Svätý, kto podal Jánovi svedectvo, a bol to tiež Duch Svätý, ktorý mu zjavil, že je tým, kto vydláždi cestu pre Ježiša. No dielo, ktoré na ňom vykonal Duch Svätý, bolo dobre vymerané. Od Jána sa žiadalo len to, aby bol Ježišovým dláždičom a pripravil Mu cestu. To znamená, že Duch Svätý iba podporil jeho dielo dláždenia cesty a dovolil mu vykonať iba to – nič iné. Ján predstavoval Eliáša a proroka, ktorý vydláždil cestu. Duch Svätý ho v tom podporoval; pokiaľ jeho dielo spočívalo v dláždení cesty, Duch Svätý ho v tom podporoval. Ak by si však nárokoval, že je samotným Bohom, a povedal, že prišiel dokončiť dielo vykúpenia, Duch Svätý by ho musel disciplinovať. Jánove dielo nebolo bezbrehé, bez ohľadu na jeho rozsah a skutočnosť, že bolo vykonané s podporou Ducha Svätého. Pripusťme, že Duch Svätý skutočne zastával Jánovo dielo, avšak jeho moc bola obmedzená na dláždenie cesty. Nemohol vykonať žiadne iné skutky, pretože bol len Jánom, ktorý dláždil cestu, a nie Ježišom. Preto je svedectvo Ducha Svätého kľúčové, ale ešte dôležitejšie je dielo, ktoré Duch Svätý dovoľuje vykonať človeku. Či nezískal Ján v tom čase hlasné svedectvo? Nebolo aj jeho dielo veľkolepé? No jeho dielo nedokázalo prekonať Ježišovo, pretože nebol ničím iným ako človekom, ktorého použil Duch Svätý, a nemohol priamo zastupovať Boha, a preto bolo dielo, ktoré vykonal, obmedzené. Keď dokončil dielo dláždenia cesty, Duch Svätý už ďalej nepodporoval jeho svedectvo, žiadne nové dielo ho nečakalo a preto odišiel, keď sa započalo dielo samotného Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (1)

325. Hoci Ján tiež povedal: „Kajajte sa, lebo kráľovstvo nebeské je na dosah,“ a aj on kázal evanjelium o nebeskom kráľovstve, jeho dielo sa ďalej nerozvíjalo a znamenalo len začiatok. Naproti tomu Ježiš uviedol nový vek a zároveň ukončil ten starý, ale tiež naplnil zákon Starej zmluvy. Dielo, ktoré vykonal, bolo väčšie ako Jánove, a navyše prišiel vykúpiť celé ľudstvo – naplnil túto etapu diela. Pokiaľ ide o Jána, ten jednoducho pripravil cestu. Síce bolo jeho dielo veľké, vyslovil množstvo slov a nasledovalo ho mnoho učeníkov, jeho dielo prinieslo človeku len nový začiatok. Človek od neho nikdy neprijal život, cestu ani hlbšie pravdy, ani skrze neho nezískal pochopenie Božej vôle. Ján bol veľký prorok (Eliáš), ktorý pripravil novú pôdu pre Ježišovo dielo a vyvolených – bol predchodcom Veku milosti. Takéto veci nie je možné rozoznať len pozorovaním ich normálneho ľudského vzhľadu. Je to o to výstižnejšie, že aj Ján vykonal pomerne rozsiahle dielo a navyše bol zasľúbený Duchom Svätým, ktorý jeho dielo podporoval. Keďže je to tak, len skrze dielo, ktoré konajú, je možné rozlíšiť ich totožnosť, pretože neexistuje žiadny spôsob, ako rozlíšiť podstatu človeka podľa jeho vonkajšieho vzhľadu, a človek tiež nedokáže zistiť, čo je svedectvom Ducha Svätého. Jánove a Ježišove diela boli rozdielne a ich prirodzenosť bola odlišná. Z toho možno usúdiť, či Ján bol alebo nebol Bohom. Ježišove dielo pozostávalo zo začiatku, pokračovania, zavŕšenia a dokončenia. Vykonal všetky tieto kroky, pričom Jánovým dielom bolo len uskutočniť začiatok. Na začiatku Ježiš šíril evanjelium a kázal cestu pokánia a potom pokračoval v krste človeka, uzdravovaní chorých a vyháňaní démonov. Nakoniec vykúpil ľudstvo z hriechu a dokončil svoje dielo pre celý vek. Prešiel všetky miesta, kázal ľuďom a hlásal evanjelium o nebeskom kráľovstve. V tomto ohľade boli On a Ján rovnakí, rozdiel je však v tom, že Ježiš uviedol nový vek a priniesol človeku Vek milosti. Z Jeho úst vyšlo slovo o tom, čo má človek praktizovať, a akú cestu má nasledovať vo Veku milosti, a nakoniec dokončil dielo vykúpenia. Ján by takéto dielo nikdy nedokázal vykonať. A tak to bol Ježiš, kto vykonal dielo samotného Boha, On sám je Boh a priamo Ho zastupuje.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (1)

326. Keď proroci a ľudia, ktorých používal Duch Svätý, hovorili a konali, šlo o plnenie povinnosti človeka, bolo to určenie stvorenej bytosti a niečo, čo má človek robiť. Slová a konanie vteleného Boha však mali napĺňať Jeho službu. Hoci Jeho vonkajšia podoba bola podobou stvorenej bytosti, Jeho dielo nespočívalo v tom, aby vykonával svoju úlohu, ale aby konal svoju službu. Pojem „povinnosť“ sa používa v súvislosti so stvorenými bytosťami, zatiaľ čo o „službe“ sa hovorí v súvislosti s telom vteleného Boha. Medzi týmito dvoma pojmami je podstatný rozdiel a nemožno ich zamieňať. Dielo človeka spočíva len v tom, aby si plnil svoju povinnosť, zatiaľ čo dielo Boha spočíva v tom, že koná svoju službu a riadi. Preto hoci mnohých apoštolov používal Duch Svätý a hoci Ním boli mnohí proroci naplnení, svojimi skutkami a slovami len plnili svoje povinnosti ako stvorené bytosti. Ich proroctvá mohli prevyšovať životnú cestu, o ktorej hovoril vtelený Boh, a ich ľudská prirodzenosť mohla dokonca presiahnuť ľudskú prirodzenosť vteleného Boha, stále si však plnili svoju povinnosť, a nenapĺňali službu. Ľudská povinnosť sa vzťahuje na určenie človeka. Je to to, čo je pre človeka dosiahnuteľné. Služba, ktorú koná vtelený Boh, však súvisí s Jeho riadením, a to je pre človeka nedosiahnuteľné. Či už vtelený Boh hovorí, koná, alebo zjavuje zázraky, vykonáva veľké dielo uprostred svojho riadenia, a takéto dielo nemôže namiesto Neho vykonať človek. Dielo človeka spočíva len v tom, že si ako stvorená bytosť plní svoju povinnosť v danej etape diela, ktoré riadi Boh. Bez Božieho riadenia, to znamená, keby služba vteleného Boha zanikla, zanikla by aj povinnosť stvorenej bytosti. Božia služba spočíva v tom, že Boh riadi človeka, zatiaľ čo človek plnením svojej povinnosti napĺňa požiadavky Stvoriteľa, čo nijako nemožno považovať za konanie služby. Pre vrodené jadro Boha – pre Jeho Ducha – je Božím dielom Jeho riadenie, ale pre vteleného Boha, ktorý má vonkajšiu podobu stvorenej bytosti, je Jeho dielom vykonávanie služby. Všetko, čo robí, je vykonávaním Jeho služby. Všetko, čo môže urobiť človek, je vydať zo seba to najlepšie v rámci Božieho riadenia a pod Jeho vedením.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka

327. Koniec koncov, Božie dielo sa líši od ľudského diela a navyše, ako by mohli byť Jeho vyjadrenia rovnaké? Boh má svoju osobitú povahu, zatiaľ čo človek má povinnosti, ktoré by mal plniť. Božia povaha je vyjadrená v Jeho diele, zatiaľ čo ľudská povinnosť je stelesnená v skúsenostiach človeka a vyjadrená v ľudských snahách. Či je niečo Božím alebo ľudským vyjadrením sa preto stáva zrejmé skrze vykonané dielo. Nemusí to byť vysvetlené samotným Bohom, ani sa nevyžaduje, aby sa človek usiloval podať svedectvo. Navyše nie je potrebné, aby samotný Boh potláčal akúkoľvek osobu. Všetko prichádza ako prirodzené zjavenie; nie je to ani silené, ani niečo, do čoho môže človek zasahovať. Ľudskú povinnosť je možné spoznať prostredníctvom skúseností a nevyžaduje sa, aby ľudia vykonávali akúkoľvek ďalšiu zážitkovú činnosť. Celá podstata človeka môže byť odhalená, keď si plní svoju povinnosť, zatiaľ čo Boh dokáže vyjadriť svoju vrodenú povahu pri vykonávaní svojho diela. Ak je to ľudské dielo, nedá sa zakryť. Ak je to Božie dielo, potom je ešte nemožnejšie, aby niekto skryl Božiu povahu a už vôbec nie, aby ju ovládal človek. O žiadnom človeku nemožno povedať, že je Boh, ani jeho dielo a slová nemožno považovať za sväté alebo nemenné. Boha možno považovať za človeka, pretože sa odel do tela, avšak Jeho dielo nemožno považovať za ľudské dielo alebo povinnosť. Okrem toho Božie výroky a Pavlove listy nemožno porovnávať, ani Boží súd a napomínanie a ľudské poučenia nemožno vyslovovať, akoby boli rovnocenné. Existujú preto princípy, ktoré odlišujú Božie dielo od ľudského. Rozlišujú sa podľa ich podstaty, nie podľa rozsahu diela či jeho dočasnej účinnosti. V tejto veci sa väčšina ľudí dopúšťa zásadných chýb. Je to preto, že človek sa pozerá na vonkajšiu stránku, ktorú môže dosiahnuť, zatiaľ čo Boh hľadí na podstatu, ktorú nemožno pozorovať fyzickými očami človeka. Ak považuješ Božie slová a dielo za povinnosti priemerného človeka a ľudské rozsiahle dielo vidíš skôr ako dielo Božie odeté do tela než povinnosť, ktorú plní človek, nemýliš sa v princípe? Ľudské listy a životopisy sa dajú ľahko napísať, ale len na základe diela Ducha Svätého. Božie výroky a dielo však človek nemôže ľahko uskutočniť ani dosiahnuť ľudskou múdrosťou a myslením, ani ich ľudia po ich preskúmaní nedokážu dôkladne vysvetliť. Ak tieto zásadné záležitosti vo vás nevyvolávajú žiadnu reakciu, potom vaša viera zjavne nie je veľmi pravá alebo zušľachtená. Dá sa len povedať, že vaša viera je plná nejasností, je zmätená a bez princípov. Bez toho, aby sme pochopili najzákladnejšie podstatné záležitosti Boha a človeka, nechýba úplne tomuto druhu viery vnímavosť?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Aký je tvoj postoj k trinástim listom?

328. Je potrebné vedieť rozlíšiť Božie a ľudské dielo. Čo vidíš v ľudskom diele? Je v ňom mnoho prvkov ľudskej skúsenosti. To, čo človek vyjadruje, je to, čím je. Aj Božie dielo vyjadruje to, čím Boh je, ale Jeho bytie sa od ľudského líši. Ľudské bytie odráža skúsenosť a život človeka (to, čo človek vo svojom živote zažíva, s čím sa stretáva, či jeho filozofie pre život) a ľudia žijúci v rôznych prostrediach tak vyjadrujú rôzne bytia. To, či máš skúsenosti so spoločnosťou, ako naozaj žiješ vo svojej rodine a čo v nej prežívaš, možno vidieť v tom, ako sa prejavuješ, zatiaľ čo na diele vteleného Boha nemožno vidieť, či má sociálne skúsenosti. On dobre pozná jadro človeka a môže odhaliť všetky druhy praktizovania vzťahujúce sa na všetky druhy ľudí. Ešte lepšie dokáže odhaliť skazené povahy a vzdorovité správanie ľudí. Nežije medzi svetskými ľuďmi, ale pozná prirodzenosť smrteľníkov a všetku skazenosť svetských ľudí. Také je Jeho bytie. Aj keď sa svetom nezapodieva, vie, ako s ním zaobchádzať, pretože plne rozumie ľudskej prirodzenosti. Vie o pôsobení Ducha, ktoré ľudské oči nevidia a uši nepočujú, a to tak dnes, ako aj v minulosti. Súčasťou toho je múdrosť, ktorá nie je filozofiou pre život, a zázraky, ktoré ľudia len ťažko chápu. Je to Jeho bytie, otvorené a zároveň pred ľuďmi skryté. To, čo vyjadruje, nie je bytie nejakej neobyčajnej osoby, ale vrodené vlastnosti a bytie Ducha. Boh necestuje po svete, ale vie o ňom všetko. Stýka sa s „antropoidmi“, ktorí nemajú nijaké poznanie ani rozhľad, ale vyjadruje slová, ktoré sú vyššie ako poznanie a prevyšujú veľkých ľudí. Žije v skupine nechápavých a otupených ľudí, ktorí nemajú ľudskú prirodzenosť a nechápu konvencie a život ľudstva, ale môže od ľudstva požadovať, aby žilo normálnou ľudskou prirodzenosťou, a zároveň odhaľuje prízemnú a nízku ľudskú prirodzenosť človeka. To všetko je Jeho bytie, ktoré je vyššie ako bytie akéhokoľvek človeka z mäsa a kostí. Boh nemusí prežiť komplikovaný, ťažkopádny a nečistý spoločenský život, aby mohol konať dielo, ktoré musí, a aby úplne odhalil jadro skazeného ľudstva. Špinavý spoločenský život neformuje Jeho telo. Jeho dielo a slová len odhaľujú neposlušnosť človeka a neposkytujú mu skúsenosti a poučenia, ako zaobchádzať so svetom. Boh nemusí skúmať spoločnosť alebo rodinu človeka, keď mu dáva život. Odhalenie a súdenie človeka nie je vyjadrením skúseností Jeho tela. Zjavuje tým ľudskú nespravodlivosť po tom, čo už dlho pozná neposlušnosť človeka a opovrhuje skazenosťou ľudstva. Celé dielo, ktoré koná, má zjaviť. Jeho postoj k človeku a vyjadriť Jeho bytie. Toto dielo môže vykonávať iba On a nie je to niečo, čo by mohol dosiahnuť človek z mäsa a kostí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo

329. Boh sa stáva telom len preto, aby viedol vek a uviedol do pohybu nové dielo. Je potrebné, aby ste tento bod pochopili. To sa značne líši od funkcie človeka a tieto dva aspekty nemožno vysloviť jedným dychom. Človek musí byť kultivovaný a zdokonaľovaný po dlhú dobu skôr, než ho možno použiť na vykonávanie diela, a druh ľudskej prirodzenosti, ktorý je na to potrebný, je mimoriadne vysoký. Človek musí byť nielen schopný udržať si zmysel pre normálnu ľudskú prirodzenosť, ale i lepšie pochopiť mnohé princípy a pravidlá, ktorými sa riadi jeho správanie vo vzťahu k ostatným, a navyše sa musí zaviazať, že bude ešte viac spoznávať múdrosť a etické poznatky o človeku. Týmto by mal byť človek vybavený. Netýka sa to však Boha, ktorý sa stal telom, pretože Jeho dielo nepredstavuje človeka a nie je ani dielom človeka. Je skôr priamym vyjadrením Jeho bytia a priamou realizáciou diela, ktoré má vykonať. (Prirodzene, Jeho dielo sa vykonáva vo vhodnom čase, nie príležitostne alebo náhodne, a začne sa vtedy, keď nadíde čas naplniť Jeho službu.) Nezúčastňuje sa na živote človeka ani na jeho diele, to znamená, že Jeho ľudská prirodzenosť nič z toho nemá (hoci to neovplyvňuje Jeho dielo). Svoju službu splní len vtedy, keď nadíde Jeho čas. Bez ohľadu na svoje postavenie jednoducho napreduje v diele, ktoré má vykonať. Čokoľvek o Ňom človek vie a akúkoľvek mienku o Ňom má, Jeho dielo je úplne nedotknuté.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (3)

330. Dielo, ktoré koná Boh, nereprezentuje skúsenosť Jeho tela a dielo, ktoré koná človek, reprezentuje jeho skúsenosť. Každý hovorí o svojich vlastných skúsenostiach. Boh môže vyjadriť pravdu priamo, zatiaľ čo človek môže vyjadriť len skúsenosť, ktorá zodpovedá jeho skúsenosti s pravdou. Božie dielo nemá žiadne pravidlá a nepodlieha časovým ani geografickým obmedzeniam. Môže vyjadriť to, čím je, kedykoľvek a kdekoľvek. Koná tak, ako sa Mu to páči. Ľudské dielo má podmienky a súvislosti. Bez nich by človek nemohol pracovať a nevedel by vyjadriť svoje poznanie Boha ani svoju skúsenosť s pravdou. Na to, aby sa dalo povedať, či je niečo vlastným Božím alebo ľudským dielom, musíš jednoducho porovnať rozdiely medzi týmito dvoma dielami. Ak neobsahuje dielo vykonané samotným Bohom, len dielo človeka, jednoducho spoznáš, že učenie človeka je vysoké a prevyšuje schopnosti kohokoľvek iného. Jeho tón reči, princípy riešenia vecí a jeho skúsený a stabilný spôsob konania prevyšujú možnosti iných. Všetci obdivujete týchto ľudí s dobrými kvalitami a vznešenými vedomosťami, ale z Božieho diela a slov nedokážeš rozpoznať, aká veľká je Jeho ľudská prirodzenosť. Naopak, Boh je obyčajný, a keď pôsobí, je normálny a skutočný, no zároveň pre smrteľníkov nezmerateľný, a preto majú ľudia srdcia plné strachu z Neho. Možno je skúsenosť človeka v jeho konaní mimoriadne pokročilá alebo jeho predstavivosť a uvažovanie obzvlášť vyspelé a jeho ľudská prirodzenosť je mimoriadne dobrá. Takéto vlastnosti môžu u ľudí získať len obdiv, ale nie vzbudiť ich strach a des. Všetci obdivujú tých, ktorí dobre konajú, majú obzvlášť hlboké skúsenosti a vedia praktizovať pravdu, ale takíto ľudia nikdy nedokážu vyvolať strach, ale iba obdiv a závisť. Tí, ktorí zažili Božie dielo, však Boha neobdivujú. Naopak, cítia, že Jeho dielo je mimo ľudského dosahu a je pre človeka nepochopiteľné, že je svieže a nádherné. Keď ľudia okúsia Božie dielo, ich prvé zistenie o Ňom je, že je nepochopiteľný, múdry a úžasný, a podvedome sa Ho boja a cítia tajomstvo diela, ktoré koná a ktoré je mimo dosahu ľudskej mysle. Ľudia chcú len splniť Jeho požiadavky, uspokojiť Jeho túžby. Nechcú Ho prekonať, pretože dielo, ktoré koná, presahuje ľudské myslenie a predstavivosť a človek by ho nemohol vykonať namiesto Neho. Ani sám človek nepozná svoju nedostatočnosť, a predsa Boh vytýčil novú cestu a prišiel priviesť človeka do novšieho a krajšieho sveta, a tak ľudstvo dosiahlo nový pokrok a prežilo nový začiatok. To, čo ľudia cítia k Bohu, nie je obdiv, alebo skôr nie je to výlučne obdiv. Ich najhlbšou skúsenosťou je strach a láska. Majú pocit, že Boh je naozaj úžasný. Koná dielo, ktoré človek nedokáže vykonať, a hovorí veci, ktoré človek nedokáže povedať. Ľudia, ktorí okúsili Božie dielo, majú vždy neopísateľný pocit. Tí s dostatočne hlbokými skúsenosťami dokážu pochopiť Božiu lásku. Cítia Jeho milotu a to, že Jeho dielo je také múdre a úžasné, a tým sa medzi nimi vytvára nekonečná sila. Nie je to des ani príležitostná láska a rešpekt, ale hlboký zmysel Božieho súcitu k človeku a Jeho tolerancia k nemu. Ľudia, ktorí zažili Jeho napomínanie a súd, však cítia Jeho vznešenosť a to, že netoleruje žiadne urážky. Dokonca ani tí, ktorí okúsili veľa z Jeho diela, Ho nedokážu pochopiť. Všetci, ktorí sa Ho naozaj boja, vedia, že Jeho dielo nie je v súlade s ľudskými predstavami, ale vždy ide proti nim. On od ľudí nechce, aby Ho absolútne obdivovali alebo sa Mu zdanlivo podriaďovali. Skôr by mali dosiahnuť pravý strach a podriadenosť. Pri toľkých Jeho dielach sa Ho vo svojom srdci bojí každý, kto má naozajstnú skúsenosť, ktorá je na vyššej úrovni ako obdiv. Ľudia spoznali Jeho povahu vďaka Jeho dielu napomínania a súdu, a preto sa Ho vo svojich srdciach boja. Boha sa má báť a poslúchať, pretože Jeho bytie a povaha nie sú totožné s tými, ktoré majú stvorené bytosti, a presahujú ich. Boh existuje sám o sebe, je večný a je to nestvorené bytie. Len On je hodný strachu a poslušnosti a človek toho nie je hoden.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo