331. Hoci mnohí ľudia veria v Boha, len zopár z nich rozumie, čo viera v Boha znamená a čo musia urobiť, aby boli v súlade s Božími úmyslami. Je to tak preto, lebo hoci ľudia poznajú slovo „Boh“ a frázy ako „Božie dielo“, Boha nepoznajú a ešte menej poznajú Jeho dielo. Potom niet divu, že všetci tí, ktorí Boha nepoznajú, majú vo svojej viere v Neho zmätok. Ľudia neberú vieru v Boha vážne, a to výlučne preto, lebo viera v Boha je pre nich niečo príliš neznáme, príliš zvláštne. Takto nespĺňajú Božie nároky. Inými slovami, keď ľudia nepoznajú Boha a Jeho dielo, nie sú vhodní na to, aby ich Boh použil, a už vôbec nie sú schopní uspokojiť Jeho úmysly. „Viera v Boha“ znamená veriť, že Boh existuje. Ide o najjednoduchší koncept, čo sa týka viery v Boha. Veriť v existenciu Boha navyše nie je to isté, ako skutočne v Boha veriť. Je to skôr akýsi druh jednoduchej viery so silnými náboženskými podtónmi. Skutočná viera v Boha znamená toto: človek na základe viery, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým, vníma Jeho slová a Jeho dielo, očisťuje svoju skazenú povahu, uspokojuje Božie úmysly a spoznáva Ho. Len takúto cestu môžeme nazvať „vierou v Boha“. Napriek tomu ľudia často vnímajú vieru v Boha ako jednoduchú a nepodstatnú záležitosť. Ľudia, ktorí veria v Boha takýmto spôsobom, stratili predstavu o tom, čo to znamená veriť v Boha, a hoci môžu veriť až do úplného konca, nikdy nezískajú Boží súhlas, pretože kráčajú po nesprávnej ceste. Aj dnes stále existujú takí, ktorí veria v Boha podľa slov a prázdneho učenia. Nevedia, že im chýba podstata viery v Boha, a nemôžu získať Boží súhlas. Stále sa však k Bohu modlia kvôli požehnaniu bezpečia a dostatku milosti. Zastavme sa, upokojme naše srdcia a položme si otázku: Môže byť viera v Boha skutočne tou najľahšou vecou na zemi? Môže viera v Boha znamenať len prijímanie veľkej Božej milosti? Sú ľudia, ktorí veria v Boha bez toho, aby Ho poznali, alebo veria v Boha a napriek tomu Mu odporujú, skutočne schopní uspokojiť Božie úmysly?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov

332. Čo je dnes skutočná viera v Boha? Je to prijatie Božieho slova ako života-reality svojho a poznanie Boha z Jeho slova s cieľom dosiahnuť skutočnú lásku k Nemu. Aby bolo jasné: viera v Boha je na to, aby si sa mohol podriadiť Bohu, milovať Ho a plniť povinnosti, ktoré by mala plniť stvorená bytosť. To je cieľom viery v Boha. Musíš dospieť k poznaniu Božej miloty, toho, koľkej úcty je Boh hoden, ako Boh vo svojich stvorených bytostiach koná dielo spásy a zdokonaľuje ich – to sú holé základy tvojej viery v Boha. A tá je predovšetkým prechodom zo života tela do života lásky k Bohu, zo života v skazenosti k životu podľa Božích slov. Znamená to vyjsť z moci satana a žiť v Božej starostlivosti a ochrane. Je to schopnosť podriadiť sa Bohu a nie telu. Znamená to dovoliť Bohu, aby získal celé tvoje srdce, zdokonalil ťa a aby si sa oslobodil od skazenej satanskej povahy. Viera v Boha je na to, aby sa v tebe mohla prejaviť Božia moc a sláva, mohol si nasledovať Božiu vôľu a uskutočniť Boží plán a aby si mohol vydať svedectvo o Bohu pred satanom. Viera v Boha by sa nemala odvíjať od túžby vidieť znamenia a zázraky ani by nemala byť pre tvoje osobné telo. Mala by byť o snahe spoznať Boha, dokázať podriadiť sa Bohu a podobne ako Peter sa Mu podriaďovať až do svojej smrti. To sú hlavné ciele viery v Boha. Človek je a pije Božie slovo, aby spoznal Boha a uspokojil Ho. Keď ješ a piješ Božie slovo, nadobúdaš väčšie poznanie Boha, až potom sa Mu môžeš podriadiť. Len keď poznáš Boha, môžeš Ho milovať. To je cieľ, ktorý by mal mať človek vo svojej viere v Boha. Ak sa vo svojej viere v Boha stále snažíš vidieť znamenia a zázraky, potom je pohľad na túto vieru v Boha nesprávny. Viera v Boha je predovšetkým prijatie Božieho slova ako života-reality. Cieľ Boha sa dosahuje len tým, že sa slová z Božích úst uvádzajú do praxe a uskutočňujú sa v tvojom vnútri. Pri viere v Boha by sa mal človek usilovať o to, aby ho Boh zdokonalil, aby sa dokázal podriadiť Bohu a o to, aby sa Mu úplne podriadil. Ak sa dokážeš podriadiť Bohu bez reptania, brať ohľad na Božie úmysly, dosiahnuť Petrovo duchovné postavenie a jeho spôsoby, o ktorých hovorí Boh, potom to znamená, že si dosiahol úspech vo viere v Boha, a že si ťa Boh získal.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slovo dosiahne všetko

333. Keďže veríš v Boha, musíš jesť a piť Jeho slová, zakúšať Jeho slová a žiť Jeho slová. Len to sa môže nazývať vierou v Boha! Ak ústami hovoríš, že veríš v Boha, a napriek tomu nedokážeš uviesť do praxe žiadne Jeho slovo alebo vytvoriť nejakú realitu, nedá sa to nazvať vierou v Boha. Skôr je to „hľadaním chleba, ktorý by nasýtil hlad“. Hovoriť len o bezvýznamných svedectvách, neužitočných veciach a povrchných záležitostiach bez toho, aby sme mali čo i len kúsok reality: to nepredstavuje vieru v Boha. Jednoducho si nepochopil správny spôsob viery v Boha. Prečo musíš jesť a piť čo najviac Božích slov? Ak neješ a nepiješ Jeho slová, ale usiluješ sa len vystúpiť do neba, je to viera v Boha? Aký je prvý krok, ktorý by mal urobiť ten, kto verí v Boha? Akou cestou Boh zdokonaľuje človeka? Môžeš sa zdokonaliť bez toho, aby si jedol a pil Božie slová? Môžeš sa považovať za človeka kráľovstva bez toho, aby ti Božie slová slúžili ako realita? Čo presne je viera v Boha? Veriaci v Boha by mali byť prinajmenšom navonok dobre vychovaní. Najdôležitejšie je to, aby mali Božie slová. Nech sa deje čokoľvek, nikdy sa nemôžeš odvrátiť od Jeho slov. Poznať Boha a uspokojiť Jeho úmysly sa dosahuje Jeho slovami. V budúcnosti bude každý národ, denominácia, náboženstvo a sektor získaný Božími slovami. Boh bude hovoriť priamo a všetci ľudia budú držať v rukách Božie slová a vďaka tomu sa ľudstvo zdokonalí. Božie slová vo vnútri i navonok budú prenikať všade: Ľudia budú hovoriť Božie slová svojimi ústami, pôsobiť v súlade s Božími slovami a uchovávať Božie slová vo svojom vnútri. Budú zakorenení v Božích slovách zvnútra aj zvonka. Tak budú ľudia zdokonalení. Tí, ktorí uspokoja Božie úmysly a sú schopní vydávať o Ňom svedectvo, to sú ľudia, ktorí majú Božie slová ako svoju realitu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vek kráľovstva je Vekom slova

334. Aby ste dnes uverili v praktického Boha, musíte vykročiť na správnu cestu. Ak veríte v Boha, nemali by ste len hľadať požehnanie, ale aj milovať Boha a poznať Ho. Skrze Jeho osvietenie, skrze vaše vlastné individuálne hľadanie, môžete jesť a piť Jeho slovo, rozvíjať skutočné pochopenie Boha a cítiť k Nemu skutočnú lásku, ktorá vychádza z najvnútornejšej časti srdca. Pokiaľ je tvoja láska k Bohu nanajvýš úprimná a nikto ju nemôže zničiť alebo jej prekážať, vtedy si vo svojej viere v Boha na správnej ceste. To dokazuje, že patríš Bohu, pretože tvoje srdce je už v Božom vlastníctve a nič iné ťa viac nemôže ovládnuť. Skrze svoje skúsenosti, skrze cenu, ktorú si zaplatil, a skrze Božie dielo dokážeš v sebe rozvinúť bezpodmienečnú lásku k Bohu – a vtedy sa oslobodíš spod vplyvu satana a začneš žiť vo svetle Božieho slova. Až keď sa vymaníš spod vplyvu temnoty, možno povedať, že si získal Boha. Vo viere musí byť toto tvojím cieľom. Je to povinnosťou každého z vás. Ani jeden z vás by nemal byť spokojný so súčasným stavom. Nemôžete mať dvojaký názor na Božie dielo, ani ho nemôžete brať na ľahkú váhu. Rozmýšľajte nad Bohom neustále a vo všetkých ohľadoch a robte všetko pre Neho. A kedykoľvek hovoríte alebo konáte, mali by ste klásť na prvé miesto záujmy Božieho domu. Len tak môžete byť v zhode s Božími úmyslami.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Keď veríš v Boha, treba žiť pre pravdu

335. Možno si myslíš, že veriť v Boha znamená trpieť alebo robiť pre Neho najrôznejšie veci. Možno si myslíš, že cieľom viery v Boha je, aby tvoje telo malo pokoj, aby všetko v tvojom živote šlo hladko ako po masle alebo aby si bol so všetkým spokojný. Žiadny z týchto účelov by však ľudia nemali pripisovať svojej viere v Boha. Ak veríš pre tieto účely, tvoj pohľad je nesprávny a jednoducho nie je možné, aby ťa Boh zdokonalil. Božie skutky, Božia spravodlivá povaha, Jeho múdrosť, Jeho slová a Jeho veľkoleposť a nepochopiteľnosť sú tým, čo by ľudia mali pochopiť. Keď si to uvedomíš, mal by si to využiť na to, aby si odstránil zo svojho srdca všetky osobné požiadavky, nádeje a predstavy. Až keď ich odstrániš, môžeš splniť podmienky, ktoré Boh požaduje. Len tak môžeš získať život a uspokojiť Boha. Cieľom viery v Boha je uspokojiť Ho a žiť podľa povahy, ktorú vyžaduje, aby sa Jeho skutky a sláva mohli prejaviť prostredníctvom tejto skupiny nehodných ľudí. To je správny pohľad na vieru v Boha a cieľ, o ktorý by si sa mal usilovať. Mal by si mať správny pohľad na vieru v Boha a mal by si sa usilovať získať Božie slová. Musíš jesť a piť Božie slová a musíš žiť pravdu, a predovšetkým musíš vidieť Jeho praktické skutky, Jeho úžasné činy v celom vesmíre, ako aj praktické dielo, ktoré koná v tele. Ľudia môžu prostredníctvom svojich praktických skúseností oceniť, ako na nich Boh koná svoje dielo a aké sú Jeho úmysly voči nim. Cieľom toho všetkého je odstrániť skazenú satanskú povahu ľudí. Po tom, čo si zo seba vyhnal všetku nečistotu a nespravodlivosť, odvrhol si svoje zlé úmysly a rozvinul pravú vieru v Boha – len s pravou vierou môžeš skutočne milovať Boha. Boha môžeš skutočne milovať len na základe viery v Neho. Môžeš dosiahnuť lásku k Bohu bez toho, aby si v Neho veril? Keďže veríš v Boha, nemôžeš si byť v tomto smere neistý. Niektorí ľudia sú plní elánu, len čo vidia, že viera v Boha im prinesie požehnania, ale potom strácajú všetku energiu, keď zistia, že musia podstúpiť zušľachťovanie. Je toto viera v Boha? Nakoniec musíš vo svojej viere dosiahnuť úplnú a absolútnu podriadenosť pred Bohom. Veríš v Boha, ale stále máš na Neho požiadavky, máš veľa náboženských predstáv, ktorých sa nevieš zbaviť, osobné záujmy, ktorých sa nemôžeš vzdať, stále hľadáš požehnania tela a chceš, aby Boh zachránil tvoje telo, aby spasil tvoju dušu – takto sa správajú ľudia, ktorí majú nesprávny pohľad. Hoci ľudia s náboženským presvedčením veria v Boha, nesnažia sa zmeniť svoju povahu ani sa neusilujú o poznanie Boha, ale len hľadajú záujmy svojho tela. Mnohí z vás majú vieru, ktorá patrí do kategórie náboženských presvedčení; to však nie je pravá viera v Boha. Na to, aby ľudia verili v Boha, musia mať srdce, ktoré je pripravené pre Neho trpieť, a vôľu vzdať sa seba samého. Ak ľudia nespĺňajú tieto dve podmienky, ich viera v Boha nie je správna a oni nedokážu dosiahnuť zmenu svojej povahy. Len ľudia, ktorí sa skutočne usilujú o pravdu a hľadajú poznanie Boha a život, sú tými, ktorí skutočne veria v Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním

336. Za všetky tie roky som videl mnoho ľudí, ktorí veria v Boha. Na čo ich viera premenila Boha v ich mysliach? Niektorí ľudia veria v Boha, akoby bol len prázdnym vzduchom. Nevedia odpovedať na otázky o Božej existencii, pretože nedokážu cítiť ani vnímať Jeho prítomnosť či neprítomnosť, nieto Ho ešte jasne vidieť alebo pochopiť. Podvedome si myslia, že Boh neexistuje. Iní veria v Boha, ako keby bol človekom. Domnievajú sa, že nedokáže robiť všetky veci, ktoré nedokážu robiť ani oni, a že by mal myslieť tak, ako myslia oni. Ich definícia Boha je „neviditeľná a nedotknuteľná osoba“. Existuje aj skupina ľudí, ktorí veria v Boha ako bábku. Títo ľudia veria, že Boh nemá žiadne emócie. Myslia si, že Boh je hlinená socha a že keď čelí nejakému problému, nezaujme žiadny postoj, nemá svoj názor ani predstavu; veria, že je vydaný na milosť a nemilosť ľuďom. Ľudia jednoducho veria tomu, čomu chcú veriť. Ak si Ho predstavujú ako veľkého, potom je veľký; ak si Ho predstavujú ako malého, potom je malý. Keď ľudia zhrešia a potrebujú Božie milosrdenstvo, toleranciu a lásku, predpokladajú, že Boh by im mal preukázať svoje milosrdenstvo. Vo svojej mysli si vymyslia nejakého „Boha“ a potom tohto „Boha“ prinútia, aby splnil ich požiadavky a uspokojil všetky ich túžby. Bez ohľadu na čas a miesto a na to, čo títo ľudia robia, vo svojom zaobchádzaní s Bohom a vo svojej viere si osvoja túto fantáziu. Sú dokonca aj takí, ktorí aj po zhoršení Božej povahy stále veria, že ich Boh môže zachrániť, pretože predpokladajú, že Božia láska je bezhraničná a Jeho povaha spravodlivá a že bez ohľadu na to, ako veľmi človek Boha urazí, On si nič z toho nebude pamätať. Domnievajú sa, že keďže ľudské chyby, ľudské priestupky a ľudská vzbura sú len chvíľkovým prejavom povahy človeka, Boh dá ľuďom viacero šancí a bude k nim tolerantný a trpezlivý; veria, že ich bude stále milovať ako predtým. Preto v sebe živia veľkú nádej na dosiahnutie spásy. V skutočnosti je jedno, ako ľudia veria v Boha, pokiaľ sa neusilujú o pravdu, bude k nim mať negatívny postoj. Je to preto, že v rámci tvojej viery v Boha, aj keď si vzal do rúk knihu Božích slov a považoval ju za poklad a každý deň si ju študoval a čítal, skutočného Boha si odložil bokom. Vnímal si Ho len ako prázdny vzduch alebo osobu – a niektorí z vás Ho považujú iba za bábku. Prečo to podávam takto? Robím to preto, lebo podľa mňa, či už čelíte nejakému problému alebo nejakej okolnosti, tie veci, ktoré existujú vo vašom podvedomí, tie veci, ktoré si vnútorne vytvárate, nikdy nemali nič spoločné s Božími slovami alebo s usilovaním sa o pravdu. Vieš len to, čo si sám myslíš, aký je tvoj vlastný názor, a potom svoje vlastné predstavy a názory vnucuješ Bohu. V tvojej mysli sa stávajú Božími názormi a ty si z nich vytváraš normy, ktoré neochvejne dodržiavaš. Takýto postup ťa časom čoraz viac vzďaľuje od Boha.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo

337. Prečo veríš v Boha? Mnohých táto otázka mätie. Majú v sebe dve úplne odlišné predstavy: praktického Boha a Boha na nebesiach. To svedčí o tom, že neveria v Boha preto, aby sa Mu podriadili, ale aby získali určité výhody alebo unikli pred utrpením spôsobeným pohromou; len vtedy sú do istej miery podriadení. Ich podriadenosť je podmienečná; je to kvôli ich vlastným osobným vyhliadkam a je im nanútená. Tak prečo vlastne veríš v Boha? Ak je to výlučne iba pre tvoje výhody a osud, nebolo by lepšie, ak by si neveril vôbec? Takáto viera je sebaklam, sebaútecha a sebaobdiv. Ak tvoja viera nie je postavená na základoch podriadenosti voči Bohu, potom ťa nakoniec stihne trest za to, že si sa Mu vzoprel. Všetci tí, ktorí sa vo svojej viere neusilujú o podriadenosť voči Bohu, sú proti Nemu. Boh žiada, aby ľudia hľadali pravdu, aby prahli po Jeho slovách, jedli a pili Jeho slová, uvádzali ich do praxe, a tak dosiahli podriadenosť voči Bohu. Ak sú toto tvoje skutočné úmysly, Boh ťa určite pozdvihne a bude k tebe milostivý. To je nespochybniteľné a nemenné. Ak nie je tvojím zámerom podriadiť sa Bohu a máš iné ciele, potom všetko, čo hovoríš a konáš, tvoje modlitby pred Bohom a dokonca aj všetky tvoje skutky budú v rozpore s Ním. Môžeš byť mierny a pokojný, všetky tvoje skutky a prejavy môžu vyzerať správne a môžeš sa javiť ako ten, kto sa podriaďuje, ale keď príde na tvoje úmysly a názory na vieru v Boha, všetko, čo robíš, je v rozpore s Bohom, všetko, čo robíš, je zlo. Ľudia, ktorí sa tvária poslušne ako ovce, ale v ich srdci sa skrývajú zlé úmysly, sú vlci prezlečení za ovce. Priamo urážajú Boha a Boh ani jedného z nich neušetrí. Duch Svätý odhalí každého z nich a všetkým ukáže, že tých, ktorí sú pokrytci, Duch Svätý s istotou zavrhne. Nemajte obavy: Boh to postupne každému z nich spočíta a skoncuje s nimi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vo svojej viere v Boha by ste sa mali Bohu podriadiť

338. Najväčšou chybou ľudí vo viere v Boha je to, že veria len v slovo, ale Boh nie je vôbec prítomný v ich každodennom živote. V skutočnosti všetci ľudia veria v existenciu Boha, no Boh nie je súčasťou ich každodenného života. Ústami vyslovujú veľa modlitieb, ale Boh má v ich srdciach málo miesta, a tak ich skúša znova a znova. Keďže ľudia sú nečistí, Boh nemá inú možnosť, len ich skúšať, aby sa zahanbili a spoznali samých seba uprostred týchto skúšok. Ak by to tak nebolo, ľudstvo by sa zmenilo na potomkov archanjela a čoraz viac sa skazilo. V procese svojej viery v Boha každý človek zavrhne mnohé zo svojich osobných úmyslov a cieľov pod neustálym Božím očisťovaním. Inak by Boh nemal možnosť, ako človeka použiť, ani možnosť, ako v ľuďoch vykonať potrebné dielo. Boh najprv očisťuje ľudí, skrze tento proces môžu spoznať samých seba a tým ich Boh môže zmeniť. Len vtedy do nich Boh vkladá svoj život a len tak sa ich srdcia môžu plne obrátiť k Bohu. Veriť v Boha nie je také jednoduché, ako ľudia hovoria. Z Božieho pohľadu, ak máte iba poznanie, ale nemáte Jeho slovo ako život, a ak sa obmedzujete iba na svoje vlastné poznanie, ale nedokážete praktizovať pravdu ani nežijete slovo Božie, potom dokazujete, že nemáte srdce milujúce Boha a nepatrí Mu. Človek môže spoznať Boha vierou: toto je konečný cieľ a cieľ ľudského úsilia. Musíte vynaložiť úsilie a žiť slová Boha, aby ste ich mohli naplniť vo vašej praxi. Ak máte iba doktrinálne znalosti, potom vaša viera v Boha vyjde nazmar. Iba ak budete praktizovať a žiť Jeho slová, bude vaša viera úplná a v súlade s Božími úmyslami.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Keď veríš v Boha, treba žiť pre pravdu

339. Veríš v Boha a nasleduješ Ho, a preto musíš mať srdce milujúce Boha. Musíš zavrhnúť svoju skazenú povahu, musíš sa snažiť o uspokojenie Božích úmyslov a musíš si plniť povinnosti stvorenej bytosti. Keďže veríš v Boha a nasleduješ Ho, mal by si Mu obetovať všetko a nemal by si robiť osobné rozhodnutia ani si klásť osobné požiadavky a mal by si dosiahnuť uspokojenie Božích úmyslov. Keďže si bol stvorený, mal by si sa podriadiť Pánovi, ktorý ťa stvoril, pretože ty sám nemáš nad sebou žiadnu moc a nedokážeš riadiť svoj osud. Keďže si človek, ktorý verí v Boha, mal by si hľadať svätosť a zmenu. Keďže si stvorená bytosť, mal by si dodržať svoju povinnosť a držať si svoje miesto, pričom nesmieš prekročiť svoju povinnosť. To nie je obmedzovanie či potláčanie učením, ale cesta, prostredníctvom ktorej si môžeš plniť svoju povinnosť a ktorú môžu dosiahnuť – a mali by ju dosiahnuť – všetci tí, ktorí konajú spravodlivosť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča

340. Najzákladnejšou požiadavkou viery človeka v Boha je, aby mal úprimné srdce, aby sa Mu plne odovzdal a skutočne sa podriadil. Pre človeka je najťažšie poskytnúť celý svoj život výmenou za pravú vieru, vďaka ktorej môže získať celú pravdu a splniť svoju povinnosť stvorenej bytosti. Práve to je nedosiahnuteľné pre tých, ktorí zlyhávajú, a ešte nedosiahnuteľnejšie pre tých, ktorí nevedia nájsť Krista. Pretože človek nie je dobrý v tom, ako sa úplne odovzdať Bohu, pretože nie je ochotný plniť si svoju povinnosť voči Stvoriteľovi, pretože videl pravdu, ale vyhýba sa jej a kráča vlastnou cestou, pretože človek vždy hľadá nasledujúc cestu tých, ktorí zlyhali, pretože neprestajne vzdoruje nebu, človek vždy stroskotá, vždy sa nechá lapiť do satanovej ľsti a chytí sa do vlastnej pasce. Pretože človek nepozná Krista, pretože nie je zbehlý v chápaní ani v prežívaní pravdy, pretože príliš uctieva Pavla a príliš baží po nebi, pretože stále žiada, aby ho Kristus poslúchal, a rozkazuje Bohu, veľké osobnosti a tí, ktorí zažili premenlivosť sveta, sú stále smrteľní a naďalej umierajú uprostred Božieho napomínania. O takýchto ľuďoch môžem povedať len toľko, že zomierajú tragickou smrťou a že dôsledok, ktorý ich postihne – ich smrť –, nie je bezdôvodný. Nie je ich zlyhanie pre nebeský zákon ešte neznesiteľnejšie? Pravda pochádza z ľudského sveta, no pritom ju medzi ľuďmi rozširuje Kristus. Pochádza od Krista, teda od samotného Boha, a človek toho nie je schopný. Kristus však prináša len pravdu; neprichádza, aby rozhodol, či človek uspeje vo svojom hľadaní pravdy. Z toho vyplýva, že úspech alebo neúspech pri hľadaní pravdy závisí len od človeka. Úspech alebo neúspech človeka pri hľadaní pravdy nemá nikdy nič spoločné s Kristom, ale je podmienený ľudskou snahou. Konečný osud človeka a to, či uspeje, alebo nie, nemožno zvaľovať na Boha, aby za také niečo znášal zodpovednosť, pretože to nie je záležitosťou samotného Boha, ale priamo to súvisí s povinnosťou, ktorú majú stvorené bytosti plniť. Väčšina ľudí síce vie niečo o hľadaní a konečnom osude Pavla a Petra, ale ľudia nepoznajú nič viac ako Petrove a Pavlove výsledky. Nevedia o tajomstve Petrovho úspechu ani o nedostatkoch, ktoré viedli k Pavlovmu zlyhaniu. A tak, ak ste úplne neschopní nahliadnuť do podstaty ich hľadania, potom väčšina z vás bude pri hľadaní aj tak neúspešná, a hoci by malá časť z vás zaznamenala úspech, stále sa nevyrovná Petrovi. Ak je cesta tvojho hľadania správna, potom máš nádej na úspech. Ak je cesta, po ktorej kráčaš v snahe nájsť pravdu, nesprávna, potom budeš navždy neschopný dosiahnuť úspech a postretne ťa rovnaký koniec ako Pavla.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Úspech alebo neúspech závisí od cesty, po ktorej človek kráča

341. Ak veríš v Boha, potom sa Mu musíš podriadiť, uvádzať pravdu do praxe a plniť všetky svoje povinnosti. Okrem toho musíš pochopiť veci, ktoré by si mal zakúsiť. Ak zakúsiš len disciplinovanie, orezávanie a súd, ak sa dokážeš z Boha len tešiť, ale nedokážeš precítiť, že ťa Boh disciplinuje alebo ťa orezáva – je to neprijateľné. V tomto prípade zušľachťovania možno dokážeš obstáť, ale to je stále málo. Musíš neustále kráčať vpred. Učenie o láske k Bohu sa nikdy nezastaví a nemá koniec. Ľudia považujú vieru v Boha za niečo nesmierne jednoduché, ale keď získajú praktické skúsenosti, potom si uvedomia, že viera v Boha nie je taká jednoduchá, ako si predstavovali. Keď Boh pracuje na zušľachtení človeka, človek trpí. Čím viac je človek zušľachtený, tým väčšie bude jeho srdce milujúce Boha a tým viac sa v ňom môže zjaviť Božia moc. A naopak, čím menej zušľachťovania sa človeku dostane, tým menšie bude jeho srdce milkujúce Boha a tým menej sa v ňom bude zjavovať Božia moc. Čím väčšie zušľachtenie a bolesť takýto človek prežíva a čím väčšie muky zakúsi, tým hlbšia bude jeho láska k Bohu, tým úprimnejšia bude jeho viera v Boha a tým hlbšie bude jeho poznanie Boha. Vo svojich skúsenostiach uvidíš, že tí ľudia, ktorí veľmi trpia, keď sú zušľachťovaní, a ktorí sú často predmetom orezávania a disciplinovania, prechovávajú hlbokú lásku k Bohu a majú hlbšie a prenikavejšie poznanie Boha, a že tí, ktorí nezakúsili, že ich Boh orezával, majú iba povrchné poznanie. Oni môžu len povedať: „Boh je taký dobrý, lebo ľuďom dáva milosť, aby sa z Neho mohli radovať.“ Ak ľudia zakúsili, že ich Boh orezal a disciplinoval ich, potom môžu hovoriť o pravom poznaní Boha. Čím úžasnejšie je teda Božie dielo v človeku, tým je cennejšie a významnejšie. Čím neprístupnejšie je pre vás a čím menej sa zhoduje s vašimi predstavami, tým viac si vás Božie dielo dokáže podmaniť, získať a urobiť dokonalými. Aký veľký význam má Božie dielo! Keby Boh takto nezušľachtil človeka, keby nekonal podľa tejto metódy, Jeho dielo by bolo neúčinné a bezvýznamné. V minulosti sa hovorilo, že Boh si vyberie a získa túto skupinu a v posledných dňoch ju urobí úplnou; v tom sa skrýva mimoriadny význam. Čím väčšie dielo vo vás Boh vykoná, tým hlbšia a čistejšia bude vaša láska k Nemu. Čím väčšie je Božie dielo, tým lepšie dokáže človek pochopiť niečo z Jeho múdrosti a tým hlbšie je jeho poznanie Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním

342. Viera v Boha si vyžaduje podriadenosť voči Bohu a aby človek zažil Jeho dielo. Boh vykonal toľko veľa práce – mohli by sme povedať, že pre ľudí je to všetko zdokonalenie, zušľachtenie a dokonca napomínanie. Ani jeden krok Božieho diela nebol v súlade s ľudskými predstavami. To, čo sa ľuďom dostalo, sú prísne Božie slová. Keď Boh príde, ľudia by sa mali radovať z Jeho majestátu a hnevu. No bez ohľadu na to, aké prísne sú Jeho slová, prichádza, aby ľudstvo zachránil a zdokonalil. Ľudia ako stvorené bytosti by si mali plniť povinnosti, ktoré by mali splniť, a počas zušľachťovania si stáť za svedectvom o Bohu. V každej skúške by mali schvaľovať svedectvo, ktoré by mali podávať, a mali by to robiť nahlas kvôli Bohu. Človek, ktorý to robí, je víťaz. Nezáleží na tom, ako ťa Boh zušľachťuje – zostaneš plný sebadôvery a nikdy v Neho nestratíš vieru. Konáš to, čo má človek konať. To vyžaduje Boh od človeka a ľudské srdce by sa k Nemu malo v každom plynúcom okamihu vedieť úplne vrátiť a obrátiť. To je víťaz. Tí, ktorých Boh nazýva víťazmi, sú tí, ktorí si stále dokážu stáť za svedectvom a udržať si sebadôveru a oddanosť Bohu, keď sú pod vplyvom satana a keď ich satan obkľúči, teda keď sa ocitnú medzi silami temnoty. Ak si stále vieš pred Bohom zachovať čisté srdce a udržať si svoju pravú lásku k Bohu nech sa deje čokoľvek, potom si pred Bohom stojíš za svedectvom a to Boh nazýva byť víťazom. Ak je tvoje hľadanie vynikajúce, keď ti Boh žehná, no bez Jeho požehnaní sa stiahneš, je to čistota? Keďže si si istý, že táto cesta je pravá, musíš nasledovať až do konca, musíš si zachovať svoju oddanosť Bohu. Vzhľadom na to, že si videl, že samotný Boh prišiel na zem, aby ťa zdokonalil, mal by si Mu dať celé svoje srdce. Ak Ho stále dokážeš nasledovať bez ohľadu na to, čo robí, aj keď ti na úplnom konci určí nepriaznivý výsledok, je to zachovanie čistoty pred Bohom. Obetovanie svätého duchovného tela a čistého panenstva Bohu znamená zachovanie úprimného srdca pred Bohom. Pre ľudstvo je úprimnosť čistota a schopnosť byť úprimný k Bohu znamená zachovať si čistotu. To by si mal uviesť do praxe. Keď sa máš modliť, modlíš sa, keď máš prísť na duchovné spoločenstvo, prídeš naň, keď máš spievať chválospevy, spievaš ich, a keď máš vzdorovať telu, vzdoruješ mu. Keď si plníš svoju povinnosť, nerobíš to povrchne, keď čelíš skúškam, stojíš pevne. To je oddanosť Bohu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si si zachovať svoju oddanosť Bohu

343. Keď Mojžiš udrel na skalu a vyvrela voda, dar Jahveho, učinil tak to pre svoju vieru. Keď Dávid hral na lýre na Moju chválu, Jahveho, so srdcom plným radosti, robil to pre svoju vieru. Keď Jób stratil svoj dobytok, ktorý sa rozpŕchol po horách, a nevýslovné bohatstvo a jeho telo pokryli vredy, stalo sa to pre jeho vieru. Keď počul Môj hlas, Jahveho, a videl Moju slávu, Jahveho, bolo to kvôli jeho viere. To, že Peter mohol nasledovať Ježiša Krista, bolo pre jeho vieru. To, že sa pre Mňa nechal pribiť na kríž a vydal slávne svedectvo, bolo tiež zásluhou jeho viery. Keď Ján videl slávny obraz Syna človeka, spočívalo to na jeho viere. Keď uvidel víziu posledných dní, tým viac to bolo pre jeho vieru. Dôvodom ich viery bolo aj to, že takzvané zástupy pohanských národov prijali Moje zjavenie a dozvedeli sa, že som sa vrátil v tele, aby som konal svoje dielo medzi ľuďmi. Neurobili tak pre svoju vieru všetci tí, ktorých zasiahli Moje drsné slová, a predsa ich potešili a zachránili? Ľudia dostali tak veľa vďaka svojej viere a nie vždy je to požehnanie. Možno sa im nedostane takého šťastia a radosti, aké pociťoval Dávid, alebo im Jahve nedaruje vodu, ako to urobil Mojžiš. Jahve, napríklad, požehnal Jóbovi kvôli jeho viere, Jóba však postihla aj katastrofa. Či si požehnaný alebo ťa postihne katastrofa, v obidvoch prípadoch sú to požehnané udalosti. Bez viery by si nemohol získať toto dielo podmanenia a už vôbec by si dnes nemohol mať pred očami Jahveho skutky. Nevidel by si a už vôbec by si nemohol prijímať. Tieto pohromy, tieto nešťastia a všetky súdy – keby ťa nepostihli, videl by si dnes Jahveho skutky? Dnes je to viera, ktorá ti umožňuje byť podmaneným, a je to podmanenie, ktoré ti umožňuje veriť v každý Jahveho skutok. Takéto napomínanie a súd dostávaš len kvôli viere. Prostredníctvom tohto napomínania a súdu si podmanený a zdokonalený. Bez takéhoto napomínania a súdu, aké dnes dostávaš, by bola tvoja viera márna, pretože by si nepoznal Boha. Nezáleží na tom, ako veľmi by si v Neho veril, tvoja viera by zostala prázdnymi slovami nepodloženým realitou. Až keď prijmeš toto dielo podmanenia, dielo, ktoré ťa robí úplne podriadeným, tvoja viera sa stane pravdivá a spoľahlivá a tvoje srdce sa obráti k Bohu. Aj keď kvôli slovu „viera“ podstúpiš veľký súd a kliatbu, budeš mať pravú vieru a dostaneš tú najpravdivejšiu, najskutočnejšiu a najcennejšiu vec. Je to tak preto, lebo len počas súdu uvidíš konečný osud stvorených bytostí. V tomto súde uvidíš, že Stvoriteľa treba milovať. V takomto diele podmanenia zočíš rameno Boha a v tomto podmanení úplne pochopíš ľudský život. V tomto podmanení získaš správnu cestu ľudského života a pochopíš skutočný význam „človeka“. Len v tomto podmanení uvidíš spravodlivú povahu Všemohúceho a Jeho nádhernú, slávnu tvár. V tomto diele podmanenia spoznáš pôvod človeka a pochopíš „nesmrteľnú históriu“ celého ľudstva. V tomto podmanení porozumieš predkom ľudstva a pôvodu skazenosti ľudstva. V tomto podmanení získaš radosť a potešenie, ako aj nekonečné napomínanie, disciplinovanie a slová výčitiek, ktoré Stvoriteľ adresuje ľudstvu, ktoré stvoril On. V tomto diele podmanenia dostaneš požehnania, ako aj nešťastia, ktoré človeku náležia… Nie je to všetko kvôli tvojmu kúsku viery? A nezväčšila sa tvoja viera, keď si tieto veci získal? Nezískal si toho strašne veľa?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vnútorná pravda o diele podmanenia (1)