Ľudia majú pocit, že zmeniť sa môžu len v cirkevnom živote. Ak nie sú súčasťou cirkevného života, majú pocit, že sa zmeniť nemôžu, akoby sa zmena nedala dosiahnuť v reálnom živote. Vidíte v tom problém? O tom, ako vniesť Boha do reálneho života, sme sa už bavili. Pre tých, ktorí veria v Boha, je to cesta, ako vstúpiť do reality Božích slov. No cirkevný život ponúka len obmedzený spôsob, ako sa zdokonaliť. Človek sa totiž môže zdokonaľovať hlavne v reálnom živote. Práve v reálnom živote dochádza k skutočnému učeniu sa a skutočnému praktizovaniu, o ktorom som hovoril. Len v ňom môže človek dosiahnuť normálnu ľudskú prirodzenosť a len v každodennom živote môže žiť ako pravý človek. Na jednej strane človek musí študovať, aby pozdvihol svoju vzdelanostnú úroveň, chápal Božie slová a dosiahol schopnosť chápania. Na druhej strane musí mať základné vedomosti potrebné na to, aby mohol žiť ako ľudská bytosť, aby mal vhľad a uvažovanie normálneho človeka. Pretože v týchto oblastiach majú ľudia takmer zásadné nedostatky. Okrem toho tiež musí okúsiť Božie slová prostredníctvom cirkevného života a postupne dospieť k jasnému pochopeniu pravdy.

Prečo sa hovorí, že keď človek verí v Boha, musí Boha vniesť do svojho reálneho života? Nielen cirkevný život mení ľudí. Ešte dôležitejšie je, aby ľudia nachádzali realitu v reálnom živote. Vždy ste hovorili o svojom duchovnom rozpoložení a duchovných záležitostiach a pritom ste nevenovali pozornosť mnohým veciam v reálnom živote. Nevnímali ste ich, nepraktizovali. Každý deň ste písali, počúvali a čítali. Dokonca ste sa modlili pri varení: „Ach, Bože! Ži vo mne. Akokoľvek dnešok dopadne, požehnaj ma a osvieť ma. Nech už mi dnes dáš akýkoľvek vhľad, dovoľ mi, prosím, aby som ho v tejto chvíli pochopil, aby Tvoje slová boli mojím životom.“ Modlili ste sa aj pri večeri: „Ó, Bože! Ty si nás obdaril týmto jedlom. Požehnaj nás. Amen! Nech žijeme podľa Teba. Buď, prosím, s nami. Amen!“ A keď ste dojedli večeru a umývali riad, začali ste rozprávať: „Ó, Bože, som ako táto miska. Nechali sme sa skaziť satanom. Sme ako tieto misky, ktoré boli použité a musia sa umyť vodou. Ty si voda a Tvoje slová sú živou vodou, ktorá mi dáva život.“ A ani ste sa nenazdali a už bol čas na spánok. A znovu ste začali: „Ó, Bože! Ty si ma požehnal a viedol si ma celý deň. Veľmi Ti za to ďakujem…“ Takto ste strávili deň a potom ste sladko zaspali. A takto vyzerá bežný deň väčšiny ľudí. Dokonca ani teraz nevnímajú realitu a sústredia sa len na neúprimné slová chvály vo svojich modlitbách. Takto vyzeral ich predošlý život – ich starý život. A takáto je väčšina ľudí. Vieru nikdy v skutočnosti správne nepraktizovali a neprešli žiadnou zásadnou zmenou. Vo svojich modlitbách vyjadrujú len neúprimnú chválu, k Bohu sa blížia len slovami, ale do hĺbky nič nechápu. Zoberme si ako príklad tú najjednoduchšiu situáciu: upratovanie domu. Keď vidíte, že doma máte neporiadok, sadnete si a začnete sa modliť: „Ó, Bože! Pozri sa na skazenosť, ktorú mi satan spôsobil. Som rovnako špinavý ako tento dom. Ó, Bože! Velebím Ťa a ďakujem Ti. Bez Tvojej spásy a osvietenia by som si to neuvedomil.“ A tak tam sedíte a rozprávate, dlho sa modlíte a potom sa správate, akoby sa nič nestalo, ako stará pletka. Takto prechádzate svojím duchovným životom, pričom vôbec nevnímate realitu a venujete sa len príliš mnohým povrchným praktikám. Skutočné praktizovanie zahŕňa reálny život ľudí a ich praktické ťažkosti, len to ich vedie k zmene. Bez reálneho života sa ľudia nedokážu zmeniť. Načo sa modliť slovami? Bez pochopenia ľudskej podstaty je to len strata času. A bez praktizovania v reálnom živote je to zbytočná námaha. S bežnou modlitbou si človek dokáže zachovať svoje normálne rozpoloženie, ale to ho nemôže dôkladne zmeniť. Rozpoznanie ľudského pokrytectva, arogancie, namyslenosti, prílišného sebavedomia a skazenej povahy človeka, to neprichádza cez modlitbu. Dá sa to objaviť len okúsením Božích slov a skrze osvietenie Duchom Svätým v reálnom živote. Dnes dokážu všetci ľudia pekne hovoriť a počúvajú tie najvznešenejšie kázne, vznešenejšie ako kedykoľvek predtým, ale len veľmi málo z toho skutočne použijú v reálnom živote. To znamená, že v ich reálnom živote niet Boha, ani po zmene v nich nie je život nového človeka. Nežijú pravdu v reálnom živote, ani doň nevnášajú Boha. Žijú ako deti pekla. Nie je to očividné odchýlenie sa?

Aby sa obnovila podoba normálneho človeka, teda aby sa dosiahla normálna ľudská prirodzenosť, nestačí len potešiť Boha svojimi slovami. Ľudia tým totiž ubližujú len sami sebe a nijako to neprospieva ani ich schopnosti vnímania a zmeny. Ak sa chce človek zmeniť, musí to neustále kúsok po kúsku praktizovať. Musí začať pomaly vnímať, trošku po troške hľadať a skúmať, s pozitívnym prístupom začať žiť praktický život pravdy – svätý život. Skutočné veci, skutočné udalosti a skutočné prostredie mu potom umožnia učiť sa to v praxi. Od ľudí sa neočakáva, že budú slovami neúprimne chváliť, ale to, že sa budú učiť praktizovať svoju vieru za reálnych okolností. Najprv si uvedomia svoje zlé vlastnosti a potom normálne jedia a pijú z Božích slov a tiež normálne vnímajú a praktizujú svoju vieru. Len tak vedia pochopiť realitu a rýchlejšie sa ponoriť do podstaty. Aby sa ľudia zmenili, musí existovať určitá praktickosť. Musia praktizovať so skutočnými vecami, pri skutočných udalostiach a v skutočnom prostredí. Môže sa človek skutočne naučiť praktizovať vieru len tým, že sa bude spoliehať na cirkevný život? Môžu ľudia takto získať vhľad do reality? Nie! Ak ľudia nie sú schopní vstúpiť do reálneho života, potom nie sú schopní zmeniť svoj starý životný štýl a spôsoby. Nie je to úplne preto, že by boli leniví alebo boli veľmi závislí, ale skôr preto, že jednoducho nemajú schopnosť žiť ani pochopiť, čo Boh vyžaduje od normálneho človeka. V minulosti ľudia zvykli hovoriť, rozprávať, komunikovať, dokonca sa stali „rečníkmi“, ale nikto z nich sa nesnažil zmeniť podstatu svojho života. Namiesto toho slepo hľadali hlboké teórie. Preto dnešní ľudia musia zmeniť tento náboženský štýl viery v Boha vo svojom živote. Musia začať vieru praktizovať tak, že sa budú sústrediť na jednu udalosť, jednu vec, jednu osobu. Musia to sústrediť na niečo konkrétne. Len tak môžu dosiahnuť výsledky. Zmena sa u ľudí začína zmenou ich podstaty. Treba sa zamerať na podstatu ľudí, na ich život a ich lenivosť, závislosť a otroctvo. Len tak sa môžu zmeniť.

Hoci cirkevný život môže byť v niektorých oblastiach plodný, človeka môže zmeniť len reálny život. Stará prirodzenosť človeka sa bez reálneho života zmeniť nedá. Vezmime si ako príklad Ježišovo pôsobenie vo Veku milosti. Keď Ježiš zrušil predchádzajúce zákony a ustanovil prikázania nového veku, hovoril tak, že uvádzal skutočné príklady zo skutočného života. Keď viedol na Deň odpočinku svojich učeníkov cez pšeničné pole, Jeho učeníci vyhladli, a aby sa najedli, trhali obilné klasy. Farizeji to videli a povedali, že nedodržiavajú sviatosť na Deň odpočinku. Povedali tiež, že ľudia nesmú zachraňovať teľatá, ktoré v tento deň spadli do jamy, a povedali, že na Deň odpočinku sa nesmie vykonávať žiadna práca. Na príklade týchto udalostí Ježiš postupne vyhlásil prikázania nového veku. V tom čase používal mnoho praktických príkladov, aby pomohol ľuďom pochopiť a zmeniť sa. To je princíp pôsobenia Ducha Svätého a je to jediný spôsob, akým sa ľudia môžu zmeniť. Bez praktických vecí môžu ľudia chápať len teoreticky a intelektuálne. A to nie je efektívny spôsob premenenia. Ako teda môže človek získať múdrosť a vhľad do podstaty prostredníctvom precvičovania? Je možné rásť len počúvaním, čítaním a rozvíjaním svojich vedomostí? Ako sa to dá dosiahnuť? Ľudia musia pochopiť a mať skúsenosti v reálnom živote. Bez praxe to preto nejde, človek sa nesmie odkloniť od reálneho života. Ľudia musia venovať pozornosť rôznym aspektom, musia vnímať rôzne veci: úroveň vzdelania, schopnosť vyjadriť sa, schopnosť vidieť veci, schopnosť rozlišovať, schopnosť chápať Božie slová, zdravý rozum a pravidlá ľudstva a ďalšie veci týkajúce sa ľudstva, ktoré sú pre človeka nevyhnutné. Keď človek dosiahne pochopenie, musí sa sústrediť na preniknutie do podstaty. Až potom sa môže zmeniť. Ak niekto dosiahol porozumenie, ale zanedbáva praktizovanie, ako sa môže zmeniť? Dnes toho ľudia veľa chápu, ale nežijú v realite, málo chápu Božie slová. Osvietenie ťa zasiahlo len okrajovo, dostal si malé duchovné vnuknutie od Ducha Svätého, ale neprenikol si do podstaty reálneho života – alebo si to ani nechcel –, a tvoja zmena tak nemohla nastať. Po takom dlhom čase ľudia chápu veľa. Sú schopní veľa hovoriť o svojich teoretických znalostiach, ale ich vonkajšia prirodzenosť, ako aj ich pôvodné vlastnosti zostávajú rovnaké a vôbec sa nezlepšujú. Ak je to tak, kedy konečne prenikneš do podstaty?

Cirkevný život je len druh života, pri ktorom sa ľudia stretávajú, aby okúsili slová Boha, a zaberá len malý kúsok ich života. Ak by aj reálny život ľudí mohol byť ako ich cirkevný život – vrátane normálneho duchovného života, normálneho okúsenia Božích slov, modlenia sa a normálnej blízkosti k Bohu, žitia reálneho života, kde sa všetko uskutočňuje v súlade s Božou vôľou, žitia reálneho života, kde sa všetko uskutočňuje v súlade s pravdou, žitia reálneho života, v ktorom sa praktizuje modlitba a stíšenie sa pred Bohom, v ktorom sa spievajú chválospevy a tancuje sa –, potom by ich práve a jedine takýto život priviedol do života Božích slov. Väčšina ľudí sa sústreďuje len na niekoľko hodín svojho cirkevného života a „nestará“ sa o svoj život mimo týchto hodín, akoby sa ich to netýkalo. Je tiež veľa ľudí, ktorí prenikajú do svätého života len vtedy, keď jedia a pijú Božie slová, spievajú chválospevy alebo sa modlia, a potom sa znovu vrátia k svojmu starému ja. Takýto život nemôže ľudí zmeniť a už vôbec ich nevedie k poznaniu Boha. Ak ľudia veria v Boha a túžia po zmene svojej prirodzenosti, potom sa nesmú odpútavať od reálneho života. Práve v reálnom živote musíš spoznať samého seba, vzdorovať samému sebe, praktizovať pravdu a tiež sa naučiť princípy, zdravý rozum a pravidlá vlastného správania vo všetkom. Až potom sa môžeš postupne zmeniť. Ak sa sústredíš len na teoretické vedomosti a žiješ len uprostred náboženských obradov a pritom sa neponáraš hlboko do reality, nevstupuješ do reálneho života, nikdy neprenikneš do podstaty, nikdy nespoznáš sám seba, pravdu ani Boha a budeš navždy slepý a nevedomý. Božie dielo spásy ľudí nespočíva v tom, že im po krátkom čase umožní žiť normálny ľudský život, ani v tom, že zmení ich mylné predstavy a náuky. Jeho cieľom je skôr zmeniť ich starú prirodzenosť, zmeniť celý ich starý spôsob života a zmeniť všetky ich zastarané spôsoby myslenia a duchovného pohľadu. Zameranie sa len na cirkevný život nezmení staré životné návyky ľudí ani dlho zaužívané spôsoby života. Nech sa deje čokoľvek, ľudia sa nesmú odpútať od reálneho života. Boh žiada, aby žili bežný ľudský život v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote, aby žili pravdu v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote, a aby konali, čo im bolo určené, v reálnom živote, nielen v cirkevnom živote. Aby človek mohol preniknúť do podstaty, musí obrátiť všetko k reálnemu životu. Ak ľudia, ktorí veria v Boha, nedokážu vstúpiť do reálneho života a spoznať samých seba, ak nedokážu žiť bežný ľudský život v reálnom živote, neuspejú. Tí, ktorí vzdorujú Bohu, nemôžu vstúpiť do reálneho života. Takí ľudia hovoria o ľudskej prirodzenosti, ale žijú ako démoni. Takí ľudia hovoria o pravde, ale namiesto toho žijú podľa náuky. Boh zavrhuje tých, ktorí nedokážu žiť pravdu v reálnom živote, hoci v Neho veria. Musíš preto skúšať prenikať do reálneho života, spoznávať vlastné nedostatky, vzdorovitosť a nevedomosť a spoznávať vlastnú neobvyklú ľudskú povahu a slabosti. Len tak môžeš prepojiť svoje poznatky so svojou skutočnou prirodzenosťou a ťažkosťami. Len tento druh poznania je skutočný a umožní ti skutočne pochopiť svoju prirodzenosť a dosiahnuť jej zmenu.

Teraz, keď sa formálne začalo zdokonaľovanie ľudí, musíš vstúpiť do reálneho života. Aby si sa mohol zmeniť, musíš najprv vstúpiť do reálneho života a postupne sa krok za krokom meniť. Ak sa vyhýbaš normálnemu ľudskému životu a hovoríš len o duchovných záležitostiach, bude to suché, monotónne a nereálne. Ako sa takto ľudia môžu zmeniť? Preto ti teraz hovorím, aby si vstúpil do reálneho života, aby si praktizoval, aby si položil základ na preniknutie do pravdivej skúsenosti. To je jeden z aspektov toho, čo ľudia musia robiť. Duch Svätý má hlavne viesť. Zvyšok už je na človeku, ako praktizuje a pokúša sa preniknúť do podstaty. Každý človek môže vstúpiť do reálneho života inou cestou, aby mohol vniesť Boha do reálneho života a žiť skutočnú normálnu ľudskú prirodzenosť. Jedine tak vyzerá zmysluplný život!