Viera v Boha si vyžaduje normálny duchovný život, ktorý je základom prežívania Božieho slova v reálnom živote. Dajú sa vaše aktuálne modlitby, spôsob približovania sa k Bohu, spievanie chválospevov, rozjímanie a uvažovanie o Božom slove považovať za „normálny duchovný život“? Zdá sa, že nikto z vás to nevie. Normálny duchovný život nie je len o modlení sa, chválospevoch, účasti na cirkevnom živote a jedení a pití Božieho slova. Ide skôr o žitie nového a energického duchovného života. Nezáleží na tom, ako ho praktizujete, ale aké ovocie prináša. Väčšina ľudí verí, že súčasťou normálneho duchovného života musí byť nevyhnutne modlitba, spievanie chválospevov, jedenie a pitie Božieho slova alebo hĺbanie o Jeho slovách bez ohľadu na to, či to prináša nejaký účinok alebo vedie k skutočnému porozumeniu. Títo ľudia sa sústredia na dodržiavanie povrchných postupov, ale nemyslia na ich výsledky. Žijú v náboženských rituáloch, nie v cirkvi, a už vôbec nie sú ľudom kráľovstva. Modlia sa, spievajú chválospevy a jedia a pijú Božie slová len preto, že konajú podľa pravidiel, z donútenia, držia krok s trendmi. Nekonajú z vlastnej vôle ani zo srdca. Akokoľvek sa modlia alebo spievajú, ich úsilie neprinesie žiadne ovocie, pretože praktizujú len náboženské pravidlá a rituály. V skutočnosti nepraktizujú Božie slová. Chcú len urobiť rozruch z toho, ako praktizujú svoju vieru, a Božie slová považujú za pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Takíto ľudia nenapĺňajú Božie slová v reálnom živote, len uspokojujú telo a konajú preto, aby ich pri tom videli iní ľudia. Všetky tieto náboženské pravidlá a rituály pochádzajú od človeka, nie od Boha. Boh sa neriadi pravidlami ani nepodlieha žiadnemu zákonu. Každý deň však koná niečo nové a uskutočňuje praktické dielo. Ako napríklad ľudia v trojjedinej cirkvi, ktorých duchovný život je obmedzený na každodennú účasť na ranných bohoslužbách, večerné modlitby a vzdávanie vďaky pred jedlom a za všetko. Bez ohľadu na to, koľko toho robia a ako dlho, nebude v nich pôsobiť Duch Svätý. Keď ľudia žijú uprostred pravidiel a ich srdcia sa upínajú na praktizovanie viery, Duch Svätý nemôže pôsobiť, pretože ich srdcia už obsadili pravidlá a ľudské predstavy. Boh tak nie je schopný zasiahnuť a pôsobiť v nich a budú len ďalej žiť len pod nadvládou zákona. Takíto ľudia nikdy nebudú môcť prijať Božiu chválu.

Normálny duchovný život je život v Božej prítomnosti. Prostredníctvom modlitby môže človek utíšiť svoje srdce pred Bohom, hľadať osvietenie Ducha Svätého, spoznávať Božie slová a pochopiť Božiu vôľu. Keď bude jesť a piť Jeho slová, môže jasnejšie a dôkladnejšie pochopiť Jeho aktuálne dielo. Môže pochopiť nový spôsob praktizovania viery. Nebude sa už držať starých spôsobov a bude môcť v živote rásť. Modlitba napríklad nie je o vyslovení niekoľkých pekných slov ani o rozplakaní sa pred Bohom, aby ste Mu vyjadrili zaviazanosť. Jej cieľom je precvičiť sa v používaní ducha, utíšiť si pred Bohom srdce, naučiť sa hľadať vo všetkom Božie vedenie, aby srdce človeka každý deň viedlo svieže nové svetlo, aby človek nebol pasívny ani lenivý a aby sa dostal na správnu cestu plnenia Božích slov v reálnom živote. Väčšina ľudí sa dnes sústredí na spôsoby praktizovania, ale nie preto, aby šli za pravdou a rastom v živote. Práve v tom zblúdili. Sú aj takí, ktorí sú schopní prijímať nové svetlo, ale ich spôsoby praktizovania sa nemenia. Dnešné Božie slová vnímajú v rámci starých náboženských predstáv, takže stále prijímajú len náuku podfarbenú náboženskými predstavami, nie svetlo dneška. Ich spôsoby praktizovania sú teda poškvrnené. Sú to totiž tie isté staré spôsoby, len v novom šate. Akokoľvek dobre budú svoju vieru praktizovať, sú to pokrytci. Boh vedie ľudí k tomu, aby každý deň robili nové veci, a žiada, aby každý deň spoznali a pochopili niečo nové, aby neboli staromódni a nerobili stále to isté. Ak veríš v Boha mnoho rokov, ale tvoje spôsoby praktizovania sa vôbec nezmenili, a ak sa stále horlivo zaoberáš vonkajšími záležitosťami, ale nemáš pokojné srdce, s ktorým by si prišiel k Bohu, aby si sa tešil z Jeho slov, potom nič nezískaš. Ak neprijmeš nové Božie dielo inak, ak nebudeš konať a uvádzať Božie dielo do života novým spôsobom, ak sa nebudeš usilovať o nové pochopenie, ale budeš len lipnúť na všetkom starom a dostane sa ti len obmedzeného nového svetla, bez toho, aby si zmenil spôsob praktizovania, ty a ľudia ako ty vediete duchovný život len naoko. V skutočnosti sú to náboženskí farizeji mimo prúdu Ducha Svätého.

Aby človek mohol žiť normálnym duchovným životom, musí byť schopný prijímať každý deň nové svetlo a usilovať sa o skutočné pochopenie Božích slov. Musí jasne vidieť pravdu, nájsť spôsob, ako vo všetkom praktizovať vieru, každý deň čítať Božie slová a prostredníctvom nich objavovať nové otázky a uvedomiť si vlastné nedostatky, aby sa v ňom rozvinulo túžiace a hľadajúce srdce, ktoré poháňa celú jeho bytosť, a aby dokázal byť vždy v tichosti pred Bohom zo strachu, že zostane pozadu. Človek s takou túžbou, s hľadajúcim srdcom, ktorý je ochotný neustále doň prenikať, je na správnej ceste duchovného života. Tí, ktorí vnímajú Ducha Svätého, ktorí chcú konať lepšie, ktorí sú ochotní usilovať sa o to, aby ich Boh zdokonalil, ktorí túžia po hlbšom pochopení Božích slov, ktorí nehľadajú nadprirodzenosť, ale zostávajú nohami pevne na zemi, ktorí skutočne vnímajú Božiu vôľu, ktorí prenikajú do podstaty, aby ich skúsenosti boli autentickejšie a reálnejšie, ktorí nehľadajú prázdne slová a náuky, ani sa nesnažia cítiť nadprirodzené, ktorí neuctievajú žiadnu veľkú osobnosť – to sú tí, ktorí vedú normálny duchovný život. Všetko, čo robia, má za cieľ dosiahnuť ďalší rast v živote, aby boli svieži a živí v duchu, pričom sú vždy schopní aktívne preniknúť do podstaty. Bez toho, aby si to uvedomili, pochopia pravdu a vstúpia do reality. Ak človek vedie normálny duchovný život, každý deň nachádza oslobodenie a slobodu ducha a dokáže slobodne plniť slová Boha k Jeho spokojnosti. Pre týchto ľudí nie je modlitba formalitou ani procedúrou, ale každý deň dokážu držať krok s novým svetlom. Ľudia sa napríklad môžu naučiť utíšiť svoje srdcia pred Bohom a ich srdcia môžu byť pred Bohom skutočne tiché a nikto ich nemôže vyrušiť. Žiaden človek, žiadna udalosť ani vec nemôže ovládnuť ich normálny duchovný život. Takéto učenie sa má priniesť výsledky, nie dať ľuďom pravidlá, ktoré by mali dodržiavať. Takéto praktizovanie viery nie je o dodržiavaní pravidiel, ale o podpore rastu v živote ľudí. Ak vnímaš praktizovanie len ako dodržiavanie pravidiel, tvoj život sa nikdy nezmení. Hoci možno vieru praktizuješ rovnako ako iní, ale oni napokon budú držať krok s pôsobením Ducha Svätého a ty budeš vyvrhnutý z prúdu Ducha Svätého. Neklameš sám seba? Zámerom týchto slov je umožniť ľuďom utíšiť svoje srdcia pred Bohom, aby ich obrátili k Bohu, aby bolo Božie dielo v nich bez prekážok a prinášalo ovocie. Len tak môže človek dosiahnuť súlad s Božou vôľou.