Doplnok: Doplňujúce pravdy v kázaní evanjelia

Témou, o ktorej sa diskutovalo na predchádzajúcich niekoľkých stretnutiach, bolo konanie povinností na požadovanej úrovni a roztriedili sme povinnosti, ktoré by ľudia mali konať, ako aj príslušných ľudí. Aké sú to konkrétne kategórie? (Prvá kategória zahŕňa evanjelizačných pracovníkov, druhá kategória zahŕňa vodcov a pracovníkov na rôznych úrovniach v cirkvi, tretia kategória zahŕňa personál, ktorý koná rôzne špeciálne povinnosti, štvrtá kategória pozostáva z tých, ktorí konajú bežné povinnosti, piata kategória zahŕňa tých, ktorí konajú povinnosti vo svojom voľnom čase, a šiesta kategória sa vzťahuje na tých, ktorí nekonajú svoje povinnosti.) Celkovo je šesť kategórií. Minule sme hovorili o prvej kategórii, ktorá sa týka princípov a právd spojených s povinnosťou kázania evanjelia, zahŕňajúca témy zo všetkých aspektov kázania evanjelia vrátane bodov, na ktoré treba dbať, relevantných princípov a právd a oblastí, v ktorých by ľudia mali byť opatrní, ako aj bežných chýb a skreslení, ktoré sa vyskytujú počas konania tejto povinnosti. Keď si vypočujete kázeň na určitú tému, dokážete zhrnúť jej hlavné body? Ak dokážete pochopiť kľúčový obsah témy, vziať si k srdcu súvisiace pravdy a potom ich postupne, v priebehu konania svojej povinnosti, premeniť na svoju vlastnú realitu, svoj vlastný život a svoju vlastnú cestu praktizovania, potom ste si skutočne osvojili obsah, o ktorom som hovoril v duchovnom spoločenstve. Ak po duchovnom spoločenstve o kázni máte len všeobecnú predstavu alebo si pamätáte určité udalosti a príbehy, ale nerozumiete tomu, aké sú základné pravdy a princípy, a prečo sa o týchto veciach hovorilo, počíta sa to za pochopenie? Počíta sa to za pochopenie pravdy? (Nie.) Nepočíta sa to za pochopenie pravdy; to znamená, že ste nepochopili, aké pravdy sa odovzdávali, neporozumeli ste im a neprijali ste ich. Dokážete teda urobiť zhrnutie? Môže mi niekto povedať hlavné body z nášho posledného duchovného spoločenstva? (Zhrnuli sme sedem bodov: po prvé, ako definovať evanjelizačných pracovníkov; po druhé, podstata povinnosti kázania evanjelia; po tretie, postoje ľudí k tejto povinnosti, ako aj ich vnútorné názory; po štvrté, konkrétne princípy praktizovania pri kázaní evanjelia, napríklad kto spĺňa princípy pre prijatie evanjelia a kto nie; po piate, ako zaobchádzať s tými, ktorí sú v súlade s princípmi prijatia evanjelia; po šieste, následky, keď evanjelizační pracovníci opustia svoje miesta a utekajú počas konania svojej povinnosti; po siedme, obeta svätých v priebehu dejín pri kázaní evanjelia a ako by sme si mali ceniť súčasné príležitosti konať svoje povinnosti a urýchlene sa vyzbrojiť pravdou.) Vaše zhrnutie v podstate pokrýva kľúčové aspekty nášho predchádzajúceho duchovného spoločenstva – veľmi dobre. Niečo chýbalo? (Je tu ešte jeden bod: zmena názorov ľudí, aby pochopili, že kázanie evanjelia nie je len povinnosťou evanjelizačných pracovníkov, ale zodpovednosťou, ktorej sa nemôže vyhnúť nikto, kto verí v Boha a nasleduje Ho. To je pravda, ktorú musí Boží vyvolený národ pochopiť.) Kázanie evanjelia je zodpovednosťou a povinnosťou každého jednotlivca – aj to je jeden z aspektov. Viete, aký je účel nášho duchovného spoločenstva o tejto pravde? Je ním riešenie odchýlok v ľudskom chápaní. Viete, v ktorých aspektoch sú tieto odchýlky? (Neviem.) To, že neviete, dokazuje, že nerozumiete tomuto aspektu pravdy. Prečo som teda potreboval hovoriť v duchovnom spoločenstve o tejto pravde? Z pozitívnej stránky je to jeden aspekt pravdy, ktorý by ľudia mali pochopiť. Z negatívnej stránky ide o riešenie odchýlok, ktoré majú všetci ľudia vo svojom chápaní kázania evanjelia.

Mnoho ľudí má odchýlky vo svojom chápaní tejto záležitosti kázania evanjelia. Niektorí ľudia si myslia: „Momentálne konám špeciálnu povinnosť, takže kázanie evanjelia so mnou nemá nič spoločné. Netýka sa ma to. Preto pravdy, princípy a Božie požiadavky, ktoré treba pochopiť, aby sa kázalo evanjelium, sa ma netýkajú. Nemusím týmto veciam rozumieť.“ Takže, keď sa hovorí v duchovnom spoločenstve o tomto aspekte pravdy o kázaní evanjelia, sú nedbalí, vôbec sa nad tým dôkladne nezamýšľajú a nevenujú tomu pozornosť. Aj keď počúvajú, nevedia, o čom sa diskutovalo. Sú aj takí, ktorí hovoria: „Po tom, čo som uveril v Boha, som bol vždy vodcom. Mám kvalitu a pracovnú schopnosť. Narodil som sa, aby som bol vodcom. Zdá sa, že povinnosť, ktorú mi Boh dal, a moje životné poslanie je byť vodcom.“ Tým nepriamo naznačujú, že kázanie evanjelia sa ich netýka. Takže, keď sa hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde o kázaní evanjelia, neberú to vážne. Keď sú požiadaní, aby zhrnuli, o čom sa hovorilo v duchovnom spoločenstve na poslednom stretnutí, niektorí ľudia dlho listujú vo svojich poznámkach a stále nevedia. Prečo sa to deje? Môže za to ich slabá pamäť? (Nie.) Je to preto, že majú príliš veľa starostí a ich myseľ je plná? (Nie.) Nie je. To ukazuje, že postoj ľudí k pravde je taký, že k nej majú odpor a nemilujú ju. Preto napomínam všetkých a dávam všetkým vedieť, že kázanie evanjelia nie je špeciálnou zodpovednosťou určitého typu človeka alebo skupiny ľudí, ale zodpovednosťou každého človeka, ktorý nasleduje Boha. Prečo musia ľudia pochopiť pravdu o kázaní evanjelia? Prečo ľudia potrebujú poznať tieto pravdy? Pre stvorenú bytosť, pre jedného z tých, ktorí nasledujú Boha, bez ohľadu na vek, pohlavie alebo na to, aký je človek mladý či starý, je kázanie evanjelia poslaním a zodpovednosťou, ktorú musí prijať každý. Ak k tebe príde toto poslanie a bude si od teba vyžadovať, aby si sa vydával, zaplatil cenu alebo dokonca položil život, čo by si mal urobiť? Je tvojou povinnosťou ho prijať. To je pravda, ktorej by si mal porozumieť. Nie je to jednoduché učenie – je to pravda. Prečo hovorím, že je to pravda? Pretože bez ohľadu na to, ako sa mení doba, ako plynú desaťročia alebo ako sa menia miesta a priestory, kázanie evanjelia a podávanie svedectva o Bohu bude vždy pozitívnou vecou. Jeho význam a hodnota sa nikdy nezmenia: vôbec ho neovplyvnia zmeny času ani geografickej polohy. Kázanie evanjelia a podávanie svedectva o Bohu je večné a ako stvorená bytosť by si ho mal prijať a praktizovať. To je večná pravda. Niektorí ľudia hovoria: „Kázanie evanjelia nie je povinnosť, ktorú vykonávam.“ Avšak túto pravdu, ktorá sa týka kázania evanjelia, je niečo, čo by mal človek pochopiť, pretože je to pravda súvisiaca s víziami, ktorej by mali rozumieť všetci veriaci v Boha. Je základom viery v Boha a je prospešná pre vstup do života. Okrem toho, bez ohľadu na to, akú povinnosť v cirkvi vykonávaš, budeš mať príležitosti prísť do kontaktu s nevercami, a preto máš zodpovednosť kázať im evanjelium. Keď pochopíš pravdu o kázaní evanjelia, v srdci budeš vedieť: „Je mojou zodpovednosťou hlásať nové Božie dielo a evanjelium o Božom diele spásy ľudstva. Bez ohľadu na to, kedy a kde, a bez ohľadu na to, aké je moje postavenie alebo rola, ak slúžim ako aktér, mám povinnosť kázať evanjelium; a ak som v súčasnosti cirkevným vodcom, mám tiež povinnosť kázať evanjelium. Bez ohľadu na to, akú povinnosť v súčasnosti vykonávam, mám povinnosť hlásať evanjelium o kráľovstve. Kedykoľvek sa naskytne príležitosť alebo mám voľný čas, mal by som ísť kázať evanjelium. Je to zodpovednosť, ktorej sa nemôžem vyhnúť.“ Uvažuje tak v súčasnosti väčšina ľudí? (Nie.) Čo si teda väčšina ľudí myslí? „Práve teraz mám pevne stanovenú povinnosť. Študujem a prehlbujem svoje znalosti v konkrétnej profesii, v učebnom odbore, takže kázanie evanjelia so mnou nemá nič spoločné.“ Aký je to postoj? Je to postoj vyhýbania sa zodpovednosti a misii, negatívny postoj. Títo ľudia neberú ohľad na Božie úmysly, sú vzdorovití voči Bohu. Bez ohľadu na to, kto si, ak nenesieš bremeno za kázanie evanjelia, nie je to znakom toho, že ti chýba svedomie a rozum? Ak aktívne nespolupracuješ, nepreberáš zodpovednosť a nepodriaďuješ sa, potom veci len pasívne a negatívne odbíjaš – tento postoj je neprijateľný. Bez ohľadu na to, akú povinnosť vykonávaš, a bez ohľadu na profesiu alebo učebný odbor,, jedným z hlavných výsledkov, ktoré dosiahneš, by mala byť tvoja schopnosť podávať svedectvo o evanjeliu o Božom diele spásy ľudstva a hlásať ho. Toto je minimálna požiadavka na stvorenú bytosť. Ak nedokážeš splniť ani túto minimálnu požiadavku, čo si získal vykonávaním svojej povinnosti počas týchto rokov viery v Boha? Čo si nadobudol? Rozumieš Božím úmyslom? Aj keď vykonávaš svoju povinnosť už mnoho rokov a stal si sa zručným vo svojej profesii, ak nedokážeš nič povedať alebo hovoriť v duchovnom spoločenstve o žiadnom aspekte pravdy, keď ťa požiadajú, aby si podal svedectvo o Bohu, v čom je problém? Problém je v tom, že nerozumieš pravde. Niektorí ľudia môžu mať pocit, že je nespravodlivé povedať, že nerozumejú pravde. Možno si myslia, že pri vykonávaní svojej povinnosti boli efektívni, ale nerozumejú víziám Božieho diela a Jeho úmyslu spasiť ľudstvo. Dá sa to považovať za pochopenie pravdy? Prinajmenšom si si vo svojej viere v Boha nevytvoril základ na pravej ceste. Nenesieš žiadne bremeno za hlásanie Božieho diela a evanjelia o Jeho spáse pre ľudstvo a chýba ti akýkoľvek vhľad, pochopenie či chápanie. Možno ťa potom skutočne považovať za niekoho, kto nasleduje Boha? Nadviazal si normálny vzťah s Bohom? Ak si nič z toho nedosiahol, potom nevlastníš pravdu-realitu.

Teraz sa vráťme k téme, o ktorej sme hovorili skôr. Kázanie evanjelia je zodpovednosťou a povinnosťou celého Božieho vyvoleného národa. Keď sme hovorili o tomto aspekte pravdy, čo je tá jedna vec, ktorú by mal každý chápať? Bez ohľadu na to, či človek platí cenu, zanecháva svoju rodinu a prácu, aby sa vydal Bohu, alebo dokonca ponúkne svoj život, v skutočnosti sú to všetko povrchné veci. Čo Boh od ľudí nakoniec vyžaduje? Je to to, že ako tvoje duchovné postavenie rastie a tvoj život dozrieva, ako plynie čas, postupne začínaš chápať rôzne pravdy o Božom diele a Jeho úmysle spasiť ľudstvo. Tvoje bremeno za kázanie evanjelia a podávanie svedectva o Bohu je čoraz zrejmejšie a tvoje odhodlanie niesť túto povinnosť silnie. Ak cirkevný vodca pracuje mnoho rokov, ale ako plynú roky jeho vedenia cirkvi, cíti menší zápal, je menej pohnutý a nesie menšie bremeno, pokiaľ ide o kázanie evanjelia, ako dobre vykonáva svoju povinnosť? (Nie dobre.) Prečo? Aký problém tu vzniká? Ak sa u neho vyvinie takýto stav alebo v ňom žije, prinajmenšom jedna vec je istá: tento človek sa počas týchto rokov neusiloval o pravdu a nevykonával žiadnu skutočnú prácu. Je ako byrokratický káder veľkého červeného draka. V dôsledku toho nenesie žiadne bremeno a nemá ani porozumenie, pokiaľ ide o ohlasovanie Božieho mena a podávanie svedectva o Jeho diele. Nie je to výsledok? (Áno.) Je to nevyhnutný výsledok. Bez ohľadu na to, koľko rokov tento človek pracuje, aj keď si myslí, že má veľké duchovné postavenie, že dokáže brať ohľad na Božie bremeno a slúžiť podľa Božích úmyslov, predsa len, keď príde na kázanie evanjelia, ustúpi a nevie, ako na to. Keď stretne ľudí, ktorí túžia po Božom zjavení a prichádzajú hľadať a skúmať pravú cestu, onemie. Nedokáže povedať ani slovo a nevie, kde začať. V čom je problém? Problém je v tom, že nerozumie pravde a nezískal pravdu, takže nedokáže podávať svedectvo o Bohu. Iba tí, ktorí rozumejú pravde, môžu svedčiť o Bohu. Kázanie evanjelia a podávanie svedectva o Bohu spadá do rozsahu tvojich povinností. Ak rozumieš pravde, ak si získal pravdu, prečo by si nemal čo povedať, keď stretneš ľudí, ktorí skúmajú pravú cestu? Nie je to problém? Ocitáte sa často v takýchto situáciách? (Áno.) V čom je problém? Nenesiete bremeno. Je problém neniesť bremeno? Môžete vykonávať svoju povinnosť bez toho, aby ste niesli bremeno? Aj keď vykonávate svoju povinnosť, môžete ju konať verne? Môžete ju konať tak, aby bola na požadovanej úrovni? Hoci neniesť bremeno nemusí byť fatálny problém, stále je to vážny problém, pretože ovplyvňuje to, ako dobre vykonávate svoju povinnosť. Netreba tento problém vyriešiť? (Áno, treba.) Ako ho teda vyriešiť? Musíte zvrátiť svoje mylné názory na kázanie evanjelia a pochopiť jeho pravdu. Všetka práca, ktorej sa v súčasnosti venujete, priamo súvisí s kázaním evanjelia a spadá do rozsahu kázania evanjelia. Je zameraná na podávanie svedectva o Bohu, šírenie práce na evanjeliu, svedčenie o Božom mene a hlásanie tohto evanjelia o Božom diele spásy ľudstva, aby sa o ňom dozvedelo viac ľudí a aby viac ľudí prišlo pred Boha, prijalo Božie podmanenie, dostalo Božiu spásu a nakoniec, ak budú mať to šťastie, že ich Boh zdokonalí – to je ešte lepšie. Čo znamená, aby viac ľudí prišlo pred Boha, a aký konečný výsledok by sa tým mal dosiahnuť? (Spôsobiť, aby viac ľudí dosiahlo Božiu spásu.) Prečo by sa mal tento cieľ dosiahnuť? Pretože je to Boží úmysel. Preto neúnavne vysvetľujeme tieto pravdy. Ak by to nemalo nič spoločné s Božím úmyslom, hovoriť o týchto veciach by bolo zbytočné a prázdne. Pretože je to Boží úmysel, objasňujeme ho a pomáhame každému, aby ho pochopil, aby vedeli, že toto je pravda a že každý by mal vložiť úsilie do tejto pravdy kázania evanjelia, aby každý človek mal takéto porozumenie a vypestoval si takýto zmysel pre bremeno.

Ďalšou otázkou je, prečo by sme mali nechať viac ľudí pochopiť Boží úmysel, aby mohli kázať evanjelium a plniť si svoje povinnosti? Prečo by sa to malo robiť? Niektorí môžu povedať: „Boh chce, aby bol každý človek spasený, a nechce, aby sa niekto dostal do záhuby, preto by sme mali nechať viac ľudí prijať Božie dielo.“ Toto tvrdenie je správne, ale nie je to podstatná odpoveď na túto otázku. Aká je teda podstatná odpoveď na túto otázku? Viete? (Boh chce získať skupinu ľudí, ktorí sú s Ním jedného srdca a jednej mysle.) Boh chce získať skupinu ľudí, ktorí sú s Ním jedného srdca a jednej mysle, a to sa musí dosiahnuť šírením evanjelia. To, o čom teraz hovoríme, je kázanie evanjelia naširoko. Je rozdiel medzi kázaním evanjelia naširoko a získaním skupiny ľudí? (Áno.) Aký je teda účel kázania evanjelia naširoko? (Spasiť čo najviac ľudí.) Spasiť čo najviac ľudí je princípom Božej spásy, ale nie odpoveďou na túto otázku. Odkedy sa toto dielo začalo, opakovane som hovoril o tom, ako tentoraz Boh prišiel konať dielo, aby otvoril nový vek, priniesol nový a ukončil starý – aby priniesol Vek kráľovstva a ukončil Vek milosti. Všetci tí, ktorí prijímajú Božie dielo v posledných dňoch, boli svedkami tejto skutočnosti. Boh koná nové dielo, vyjadruje pravdu, aby súdil a očisťoval a ľudstvo a priniesol mu spásu. Evanjelium o kráľovstve sa začalo šíriť v mnohých krajinách. Toto ľudstvo už vyšlo z Veku zákona a Veku milosti. Už nečíta Bibliu, už nežije pod krížom a už nevzýva meno Spasiteľa Ježiša. Namiesto toho sa modlí v mene Všemohúceho Boha a zároveň prijíma súčasné Božie slová ako princípy, spôsoby a ciele prežitia vo svojom živote. Nevstúpili v tomto zmysle títo ľudia už do nového veku? (Áno.) Vstúpili do nového veku. V akom veku teda stále žije ešte viac ľudí, ktorí neprijali evanjelium posledných dní a nové Božie slová? Stále žijú vo Veku milosti. Čo je teraz vašou zodpovednosťou? Vyviesť ich z Veku milosti do nového veku. Môžete splniť Božie poverenie len tým, že sa k Bohu budete modliť a vzývať Jeho meno? Stačí len hlásať niekoľko Božích slov? Zaiste nie. Vyžaduje si to, aby ste všetci mali bremeno a dokázali prijať toto poverenie kázania evanjelia, aby ste šírili Božie slová doširoka, hlásali Božie slová rôznymi spôsobmi a hlásali a šírili evanjelium o kráľovstve. Čo presne znamená šíriť evanjelium? Znamená to sprostredkúvať Božie slová tým, ktorí neprijali Božie dielo posledných dní, aby sa viac ľudí dozvedelo, že Boh koná nové dielo, a následne im svedčiť o Božích slovách, využiť svoje skúsenosti na podávanie svedectva o Božom diele a tiež ich priviesť do nového veku – tak vstúpia do nového veku rovnako ako vy. Boží úmysel je jasný. Do nového veku nevstúpite len vy, ktorí ste počuli Jeho slová, prijali ich a nasledovali Ho, ale On do tohto nového veku privedie celé ľudstvo. Taký je Boží úmysel a to je pravda, ktorú by mal pochopiť každý človek, ktorý teraz nasleduje Boha. Boh neprivádza do nového veku len istú skupinu ľudí, malú frakciu či malú etnickú skupinu, ale má v pláne priviesť doň celé ľudstvo. Ako sa dá tento cieľ dosiahnuť? (Rozsiahlym kázaním evanjelia.) V skutočnosti sa to musí dosiahnuť širokým kázaním evanjelia, s použitím rôznych metód a ciest na široké kázanie evanjelia. Hovoriť o širokom kázaní evanjelia je ľahké, no ako presne to treba robiť? (Vyžaduje si to ľudskú spoluprácu.) Skutočne si to vyžaduje ľudskú spoluprácu. Ak ľudia vo svojich srdciach stále lipnú na starých veciach, stále prechovávajú určité skreslené názory, držia sa starých predpisov a praktík, ale neberú prácu na evanjeliu vážne a neprijímajú Božie poverenie, považujúc prácu na evanjeliu za niečo, čo sa ich netýka, môže Boh takýchto ľudí povýšiť a použiť? Môžu byť spôsobilí žiť pred Bohom? Môžu získať Božie schválenie? Rozhodne nie. Preto vám musím radiť vo vašom spôsobe myslenia, všímať si všetky prvky, ktorým nerozumiete, a neúnavne vysvetľovať príslušné pravdy, kým ich nepochopíte. Bez ohľadu na to, akí otupení a nechápaví môžete byť, musím k vám stále hovoriť a umožniť vám pochopiť, že toto je Boží úmysel, toto je povinnosť, ktorú musíte vykonávať, a je to vaše poslanie a záväzok v tomto živote. Ak si to, čo hovorím, nevšímaš alebo tomu nerozumieš, musím hovoriť ďalej. Aj keby ťa to už unavovalo, musím hovoriť ďalej, kým nepochopíš pravdu. Čo je pravda? Pravda je to, čo vyjadruje Boh; sú to Božie úmysly, Božie požiadavky na ľudstvo a pravda-realita, ktorú musia mať ľudia v novom veku. Ako by mali ľudia zaobchádzať s Božími úmyslami? Mali by ich bezvýhradne a absolútne prijať, potom sa podriadiť a spolupracovať, a tak uspokojiť Božie úmysly. To je povinnosť človeka. Rozumiete, keď to takto poviem? Niektorí môžu povedať: „Ach jaj, Boh vyžaduje, aby ľudia prijali Jeho poverenie, ale čo to má spoločné s nami, bezvýznamnými jednotlivcami?“ Myslíte si, že to s nimi má niečo spoločné? (Áno, má.) Čo to s nimi má spoločné? Vysvetlím to. Boh je Stvoriteľ a ľudia sú Jeho stvorené bytosti. Aký je vzťah medzi ‚stvoriť‘ a stvorený“? Je to vzťah medzi konaním a prijímaním konania, tvorcom a stvorením. Keďže úmysly Stvoriteľa ti boli oznámené, s akým postojom by si mal reagovať? (Prijať ich a spolupracovať zo všetkých síl.) Presne tak, mal by si sa im podriadiť a prijať ich, spolupracovať zo všetkých síl, bez ohľadu na cenu. Zahŕňa táto spolupráca hľadanie pravdy? Zahŕňa porozumenie pravde? Zahŕňa oboje. Keďže rozumieš Božím požiadavkám a povereniu, súvisia s tvojím poslaním, sú tvojou povinnosťou – keďže to vieš, mal by si to prijať. To by mal urobiť niekto so svedomím a rozumom. Ak poznáš Božie požiadavky a poverenie, ale nedokážeš ich prijať, potom si bez svedomia a rozumu a nezaslúžiš si nazývať sa ľudskou bytosťou. Niektorí ľudia to možno stále nechápu a myslia si: „Čo majú Božie úmysly spoločné s nami?“ Ak Božie úmysly s tebou nemajú nič spoločné, potom nie si nasledovníkom Boha ani členom Božieho domu. Napríklad tvoji rodičia ťa porodili a vychovávali mnoho rokov; jedol si ich jedlo, býval si v ich dome a míňal si ich peniaze. Ale keď je doma problém a ty povieš, že to s tebou nemá nič spoločné, ignoruješ to a jednoducho utečieš, čo by si to bol za úbožiaka? Povedať, že si cudzí, znie príjemne, no v skutočnosti si vzdorovitý úbožiak, surovec v ľudskej koži, horší ako zviera. Boží úmysel ti bol objasnený a Boh hovorí: „Prijali ste túto etapu diela a Ja som vám už tieto slová dal ako prvým, aby ste ich mohli počuť ako prví, a vy ste ich počuli, pochopili a porozumeli im. Teraz vám tiež poviem svoj úmysel a svoju požiadavku na vás. Mali by ste hlásať Moje dielo, Moje slová a veci, ktoré sa chystám dosiahnuť, aby celé ľudstvo počulo Môj hlas; mali by ste šíriť Moje evanjelium o kráľovstve, aby mohlo celé ľudstvo rýchlo prijať Božie dielo a vstúpiť do Veku kráľovstva. Toto je Boží úmysel a požiadavka.“ Ako by si mal uvažovať, keď to počuješ? Aký postoj by si mal zaujať? Ako by si si mal vybrať? Ako by si mal plniť povinnosť, ktorú by mala plniť stvorená bytosť? Niektorí ľudia môžu mať pocit, že toto bremeno je ťažké, ale samotný pocit nestačí; potrebuješ konať a mať skutočné porozumenie. Mal by si sa modliť k Bohu takto: „Ó, Bože, zveril si mi zodpovednosť za kázanie evanjelia – to je Tvoje povznesenie. Hoci rozumiem príliš málo pravde, som ochotný urobiť maximum, aby som toto poverenie splnil. Počul som toľko kázní a pochopil som niektoré pravdy – to všetko je Tvoje požehnanie a teraz mám túto zodpovednosť svedčiť o Božích slovách a diele, aby som splnil toto poverenie.“ To je správne; keď majú ľudia srdce podriadené Bohu, On ich vedie. Boh už ľuďom jasne povedal a riekol, že hlásanie Božieho evanjelia je záväzok a zodpovednosť, ktorým sa nikto nemôže vyhnúť. Je to celoživotná povinnosť, povinnosť každej stvorenej bytosti. Obsahujú tieto slová príkaz od Boha? Obsahujú Jeho vyzývanie? (Áno, obsahujú.) Obsahujú Boží úmysel? (Áno.) Obsahujú pravdy, ktorým by mali ľudia rozumieť? (Áno.) Sú tu princípy a cesty praktizovania, ktorými sa človek môže riadiť? (Áno.) Koľko bodov som celkovo spomenul? (Štyri body: Prvým je Boží príkaz a vyzývanie. Druhým je Boží úmysel. Tretím sú pravdy, ktorým by sme mali rozumieť. Štvrtým sú princípy a cesty praktizovania, ktorými by sa mal človek riadiť.) Správne; spomenul som celkovo tieto štyri body. Ďalej si pohovorme v duchovnom spoločenstve o konkrétnom obsahu každého z nich.

Prvý bod je Boží príkaz. Čo je Boží príkaz? (Hlásať evanjelium o kráľovstve.) Je to doširoka kázať evanjelium o kráľovstve. Druhý bod je Boží úmysel. Čo je Boží úmysel? Je to dať vedieť viacerým ľuďom, že Boh už prišiel, že koná nové dielo, že Boh zamýšľa zmeniť vek, ukončiť starý vek a viesť ľudstvo do nového veku. Toto je Boží úmysel, však? Dá sa povedať, že Boží úmysel je šíriť evanjelium? Nie je to také jednoduché. Šírenie evanjelia má konečný účel a výsledok – čo by to malo byť? (Dať vedieť viacerým ľuďom, že Boh prišiel, koná nové dielo a zamýšľa ukončiť starý vek a viesť celé ľudstvo do nového veku.) Správne, viesť celé ľudstvo do nového veku. Aký to má vplyv na ľudstvo? Ľudstvo vstupuje do nového veku; tento vek sa mení. Aký je teda Boží úmysel? Zopakujte to, prosím. (Boh zamýšľa zmeniť vek, ukončiť starý vek a viesť ľudstvo do nového veku.) Nemôžete nič vynechať – zapísali ste si to všetko? (Áno.) Tretí bod je pravda, ktorej by mali ľudia porozumieť. Aká by mala byť táto pravda? (Kázanie evanjelia je povinnosťou a zodpovednosťou každej stvorenej bytosti.) To je pravda. V rámci tejto pravdy by ľudia mali prijať povinnosť kázať evanjelium a potom v tomto výroku nájsť princípy a cesty praktizovania. Tento výrok je pre ľudí pravdou. Aký je to výrok? (Kázanie evanjelia je povinnosťou a zodpovednosťou každej stvorenej bytosti.) Mala by to byť povinnosť a poslanie. Ako rozumiete povinnosti a poslaniu? Povinnosť je zodpovednosť, ktorú by mal človek plniť, a zodpovednosť, ktorú by mal plniť, je tiež jeho povinnosťou. Ale poslanie je iné; poslanie je väčšie, vhodnejšie, s hlbším významom a väčšou váhou ako zodpovednosť. Zapísali ste si to? (Áno.) Teraz som si niečo všimol; všetok tento obsah, o ktorom diskutujeme, musí byť zaznamenaný písomne, aby ste o ňom mohli získať predstavu. Ak si to nezapíšete, len takéto počúvanie nezanechá ani dojem. Čo to naznačuje? Ukazuje to, že ľudia nerozumejú pravde; chápu len trochu učenia a poznajú definíciu, koncepciu a náčrt určitých právd. Pokiaľ ide o konkrétne detaily týchto právd, ako ich praktizovať a uplatňovať, sú bezradní, však? Pre väčšinu z vás nie je ťažké hovoriť o učení dve alebo tri hodiny, ale keď príde na uplatňovanie pravdy na riešenie situácií s použitím princípov a ciest praktizovania, ktoré ste zažili a pochopili – to je ťažké. V čom je problém? Neporozumenie pravdy, však? Teraz prejdime k štvrtému bodu. Čo je štvrtý bod? (Princípy a cesty praktizovania, ktorými by sa mal človek riadiť.) Ako sa určujú tieto princípy a cesty? Určujú sa na základe dvoch vecí: Jednou je Boží úmysel a druhou je pravda. Tieto dve veci musia ľudia pochopiť. Napríklad ak sa zdráhaš kázať evanjelium, keď ťa o to požiadajú, ale Boh hovorí, že kázanie evanjelia je Jeho úmysel, čo by si mal robiť? Aké by mali byť tvoje princípy praktizovania? Aký by mal byť tvoj postoj? Mal by si sa tomu podriadiť a prijať to bezvýhradne, bez odmietania, bez analyzovania či podrobného skúmania, bez pýtania sa na dôvod. To je pravá podriadenosť. Je to dôležitý princíp, ktorý sa musí dodržiavať pri praktizovaní pravdy. Keď hovoríme o Božom úmysle v zmysle definície, na čo sa to zvyčajne vzťahuje? Boží úmysel je v podstate Božia túžba, účel, zdroj a východiskový bod Jeho konania. V duchovnej terminológii sa to označuje ako Jeho „úmysel“ alebo „vízia“. Keď ti Boh zjaví Svoj úmysel, dá ti všeobecný smer, aby si vedel, čo plánuje urobiť. Ak však Boh neposkytne podrobnosti alebo princípy, poznáš presnú cestu a smer praktizovania? Nepoznáš. Preto keď poviem ľuďom, aby niečo urobili, tí, ktorí majú rozum, srdce a ducha, budú po prijatí úlohy okamžite hľadať podrobnosti a konkrétny spôsob, ako to urobiť. Tí bez rozumu, srdca a ducha si môžu myslieť, že je to ľahké, a vrhnú sa do akcie bez toho, aby čakali na ďalšie podrobnosti. To znamená nemať hlavu na správnom mieste a robiť úlohu slepo. Keď prijmeš poverenie od Boha a snažíš sa plniť si svoju povinnosť a dokončiť svoje poslanie, musíš najprv pochopiť Boží úmysel. Musíš vedieť, že toto poverenie pochádza od Boha, že je to Jeho úmysel, a mal by si ho prijať, brať naň ohľad a, čo je dôležitejšie, podriadiť sa mu. Po druhé, mal by si hľadať, ktoré pravdy potrebuješ pochopiť, aby si mohol vykonávať túto povinnosť, ktoré princípy by si mal dodržiavať a ako praktizovať spôsobom, ktorý prospieva Božiemu vyvolenému národu a práci Božieho domu. Toto sú princípy praktizovania. Po pochopení Božieho úmyslu by si mal pohotovo hľadať a pochopiť pravdy súvisiace s vykonávaním tejto povinnosti a po pochopení pravdy určiť princípy a cestu praktizovania týchto právd. Na čo sa vzťahujú „princípy“? Princíp sa konkrétne vzťahuje na niečo, na čom musí byť založené dosiahnutie cieľa alebo výsledkov pri praktizovaní pravdy. Napríklad ak máš za úlohu kúpiť nejakú položku, aké sú konkrétne princípy praktizovania? Po prvé, musíš pochopiť parametre a model položky, ktorá sa má kúpiť, kvalitatívne normy, ktoré musí spĺňať, a či je cena primeraná. V procese hľadania získaš prehľad o konkrétnych princípoch praktizovania. Tieto princípy ti poskytujú mierku a rozsah – nič nepokazíš, pokiaľ zostaneš v tomto rozsahu. Keď si pochopil základné princípy týkajúce sa parametrov, kvality a ceny položky, ukazuje to, že si pochopil požadované normy pre túto úlohu. Znamená to, že si sa v podstate naučil, ako praktizovať. Človek musí pochopiť princípy, aby mohol praktizovať pravdu: princípy sú kľúčovým a najzákladnejším prvkom. Keď si pochopil základné princípy vykonávania svojej povinnosti, ukazuje to, že rozumieš požadovaným štandardom pre vykonávanie tejto povinnosti. Zvládnutie týchto princípov je to isté, ako vedieť, ako praktizovať pravdu. Na akom základe je teda táto schopnosť praktizovať postavená? Je to na základe pochopenia Božieho úmyslu a pravdy. Považuje sa za pochopenie pravdy, ak poznáš len jednu vetu z toho, čo Boh požaduje? Nie, nepovažuje. Aké štandardy musia byť splnené, aby sa to považovalo za pochopenie pravdy? Musíš pochopiť význam a hodnotu vykonávania svojej povinnosti, a keď si si tieto dva aspekty ujasnil, pochopil si pravdu o vykonávaní svojej povinnosti. Okrem toho, po pochopení pravdy musíš tiež pochopiť princípy vykonávania svojej povinnosti a cesty praktizovania. Keď dokážeš pochopiť a uplatňovať princípy vykonávania svojej povinnosti a niekedy uplatniť aj trochu múdrosti, môžeš zabezpečiť účinnosť vykonávania svojej povinnosti. Pochopením týchto princípov a konaním podľa nich dokážeš praktizovať pravdu. Ak vykonávaš povinnosť bez primiešavania akýchkoľvek ľudských úmyslov, ak sa to deje v absolútnej podriadenosti Božím požiadavkám a podľa pracovných opatrení Božieho domu, v plnom súlade s Božími slovami, potom si si svoju povinnosť splnil úplne na požadovanej úrovni, a aj keď by mohli byť nejaké nezrovnalosti vo výsledkoch v porovnaní s Božími požiadavkami, stále sa to považuje za splnenie Božích požiadaviek. Ak vykonávaš svoju povinnosť úplne v súlade s princípmi, ak si verný, a to všetko podľa svojich najlepších schopností, potom je tvoje vykonávanie povinnosti úplne v súlade s Božím úmyslom. Splnil si si svoju povinnosť ako stvorená bytosť celým svojím srdcom, mysľou a silou, čo je výsledok dosiahnutý praktizovaním pravdy. A teraz, aby si pochopil princípy a cesty praktizovania, čo by si mal najprv pochopiť, aby si dosiahol tento výsledok? (Po prvé, mali by sme pochopiť Boží úmysel a potom ho prijať a podriadiť sa mu bezvýhradne a bez odmietania.) Toto by mali ľudia vlastniť, pokiaľ ide o praktizovanie a postoj. Čo by sa malo pochopiť ďalej? Mal by si pochopiť pravdu a podrobnosti v rámci pravdy tvoria princípy a cesty. Aby si pochopil princípy a cesty praktizovania, ktoré by si mal nasledovať, prvá vec, ktorú musíš pochopiť, je Boží úmysel a potom pravda. To sú dva hlavné body a všetko ostatné pozostáva z podrobného obsahu, ktorý je v nich obsiahnutý.

Prvú kategóriu týkajúcu sa tých, ktorí vykonávajú svoju povinnosť pri kázaní evanjelia, nateraz uzavrieme. Dnes som pridal malý doplnok, ktorý má slúžiť ako pripomienka hlavného obsahu, o ktorom sme hovorili minule. Zároveň slúži ako varovanie, aby si každý uvedomil dôležitosť tejto pravdy, aby každá úloha, ktorej sa práve venuješ, a každá povinnosť, ktorú vykonávaš, smerovali k tomuto smeru a cieľu a vykonávali sa na tomto základe – všetko v súvislosti s kázaním evanjelia. Hoci nie si v prvej línii v kontakte s potenciálnymi prijímateľmi evanjelia, možno povedať, že všetky povinnosti, ktoré práve vykonávaš, súvisia s prácou na evanjeliu. Na tomto základe, nemal by mať každý jasnejšie a osvietenejšie pochopenie pravdy súvisiacej s kázaním evanjelia? (Áno.) Získali ste prostredníctvom dnešného doplnku jasný pohľad na váhu a dôležitosť povinnosti kázať evanjelium? (Áno.) Aký je teda najvhodnejší a najprimeranejší postoj, ktorý treba v budúcnosti zaujať voči tejto pravde? Šírenie evanjelia je Boží úmysel. Boh zamýšľa ukončiť tento starý vek a priviesť pred seba viac ľudí, vyviesť ich zo starého veku a priviesť ich do nového. Toto je Boží úmysel a je to niečo, čomu by mal každý rozumieť. Niektorí môžu povedať: „Rozumiem, ale nedokážem v sebe prebudiť horlivosť potrebnú na kázanie evanjelia a odhodlať sa, aby som sa zapojil.“ V čom je tu problém? (Nedostatok ľudskej prirodzenosti.) Presne tak. Uznávaš sa za stvorenú bytosť a nasledovníka Boha, ale pokiaľ ide o Boží úmysel, o ktorom všetkých často napomína, o Jeho naliehavý úmysel, ktorý jasne vysvetlil všetkým ľuďom, ak tomu nevenuješ žiadnu pozornosť a nedbáš na to, akým človekom ťa to robí? Je to prejav chýbajúcej ľudskej prirodzenosti. Chceš si ctiť Boha ako veľkého a vravíš, že je tvoj Boh a tvoj Pán, ale pokiaľ ide o Boží úmysel, neprejavuješ oň najmenší záujem, vôbec žiadnu ohľaduplnosť. To je nedostatok ľudskej prirodzenosti a taký človek je bezcitný. Táto téma sa tu uzatvára.

Definície vodcov a pracovníkov a dôvody ich ustanovenia

Ďalej sa zaoberajme druhou kategóriou: tými, ktorí vykonávajú povinnosti vodcov a pracovníkov. Hoci je takýchto ľudí málo, z hľadiska povahy svojej práce zohrávajú dôležitú úlohu. Aj povinnosti vodcov a pracovníkov zahŕňajú mnoho právd – dokonca viac právd ako kázanie evanjelia. Prečo to hovorím? Tieto povinnosti majú veľmi široký rozsah. Jedným aspektom týchto povinností je navonok šíriť dielo evanjelia a druhým je vnútorne polievať a zaopatrovať Boží vyvolený národ, dobre riadiť cirkevný život, ako aj spravovať cirkevné záležitosti a zvládať všetky druhy problémov. To znamená, že vodcovia a pracovníci musia chápať viac právd, kladú sa na nich prísnejšie požiadavky, pokiaľ ide o určité princípy praktizovania, a ich vzťah s Bohom musí byť užší. Byť vodcom alebo pracovníkom zahŕňa prax a vstup do rôznych aspektov pravdy, ciest, ktorými sa ľudia uberajú, ako aj mnohých ďalších aspektov. V porovnaní s vykonávaním povinnosti kázať evanjelium je úloha vodcu alebo pracovníka užšie spojená so vstupom do života a vyžaduje si aj dosiahnutie zmeny povahy. To znamená, že rôzne pravdy týkajúce sa toho, ako dobre vykonávať prácu vodcov, sú početnejšie a majú širší rozsah. Avšak bez ohľadu na to, koľko ich je, naďalej spadajú pod niekoľko hlavných tém, prejdime si ich teda položku po položke, bod po bode, a vy im postupne porozumiete. Začnime definíciou vodcov a pracovníkov. Prečo je potrebné definovať ich? Definícia je ekvivalentom určenia pozície, to znamená, že ľuďom hovorí o povahe a rozsahu zodpovedností týchto povinností, ako aj o ich tituloch – inými slovami, ako ich nazývať. Presným definovaním týchto povinností môžu ľudia získať jasnú predstavu, pokiaľ ide o postavenie, ktoré má táto kategória ľudí v Božej mysli, o tom, čo od nich On vyžaduje, aké požiadavky má na vykonávanie ich povinností, akou cestou by sa mali uberať a aké princípy by mali praktizovať. Bez ohľadu na to, či sú mladí alebo starí, či je ich postavenie vysoké a vznešené postavenie, alebo nízke a podradné, a bez ohľadu na ich pôvod, má Boh v každom prípade pre takýchto ľudí požadované štandardy. Inými slovami, existujú pravdy, ktorým musia ľudia vykonávajúci takéto povinnosti rozumieť; existujú princípy pravdy, ktoré by mali pochopiť a praktizovať, a existuje určitá cesta, ktorou by sa mali uberať. Ako sú teda zvyčajne definovaní tí, ktorí sú spomedzi Božích nasledovníkov vybraní, aby viedli a pracovali? Aká je presná definícia? Čo ľudia považujú za definíciu? A aké presne postavenie majú takíto ľudia v srdciach ostatných? Nemá to súvis s definovaním identity a postavenia takýchto ľudí? Ako si ostatní túto skupinu ľudí zaraďujú vo svojich srdciach? Ako apoštolov? Nie. Ako učeníkov? Ani ako učeníkov nie. Nazýva ich niekto pastiermi? (Áno.) Je titul „pastieri“ vhodný? (Nie je.) Prečo nie je? (Je to nesprávne postavenie.) Sú ľudia schopní vykonávať úlohu pastierov? (Nie.) Keďže nie sú ani apoštolmi, ani učeníkmi a nie je vhodné ani nazvať ich „pastiermi“, aké presne je najvhodnejšie pomenovanie pre ľudí, ktorí vykonávajú tieto povinnosti? Aký je priliehavejší výraz? (Strážcovia.) Je výraz „strážcovia“ vhodný? Nevidím žiadny rozdiel medzi týmto titulom a „pastiermi“. Je to honosne znejúce meno, ale práca, ktorú títo ľudia vykonávajú, je dosť malá. Žiadny z týchto titulov nie je vhodný. Takže, vychádzajúc z povahy povinností, ktoré títo ľudia vykonávajú, aké je priliehavejšie meno a definícia? Aké sú princípy pre definovanie takýchto ľudí? Definícia sa musí zhodovať s povahou ich práce, ako aj s ich identitou a postavením, a musí byť presne taká akurát, nie príliš honosná. Ak by sme týchto ľudí definovali ako „apoštolov“, znelo by to príliš veľkolepo? (Áno.) Alebo, čo tak „strážcovia“? (To znie ešte veľkolepejšie.) Si schopný dohliadať na ľudí? Ak nie, nie si strážca. A čo „pastieri“? Na čo sa vzťahuje výraz „pastieri“? (Na ľudí, ktorí sa starajú o stádo.) Vzťahuje sa na ľudí, ktorí sa starajú o stádo oviec a dohliadajú naň. Toto pomenovanie sa na túto skupinu v skutočnosti hodí, už len z hľadiska povahy ich práce. Avšak, vzhľadom na to, čo dnes ľudia dokážu uniesť, čo dokážu dosiahnuť, a na ich skazené povahy, je titul „pastieri“ vhodný? (Nie.) Znie trochu veľkolepo. Nie sú toho schopní, ani sa to nezhoduje s povahou alebo rozsahom práce, ktorú dnes ľudia vykonávajú. Je zrejmé, že tento titul sa im nehodí. Aký je teda najvhodnejší spôsob, ako definovať túto kategóriu ľudí? (Ako vodcov a pracovníkov.) Tento výraz je relatívne vhodný.

Čo je príčinou vzniku kategórie ľudí, ktorí sú vodcami a pracovníkmi? Ako vznikli? V širšom zmysle sú potrební pre Božie dielo, v tom užšom zmysle sú potrební pre dielo cirkvi a Boží vyvolený národ. Bez ohľadu na ich identitu alebo postavenie a bez ohľadu na úlohu, ktorú zohrávajú, sú si rovní s bežnými členmi Božieho vyvoleného národa; ich identita a postavenie pred Bohom sú rovnaké. Hoci v cirkvi existuje termín „vodcovia a pracovníci“ a aj keď sú títo jednotlivci „vodcami“ a „pracovníkmi“, ktorí vykonávajú iné povinnosti ako ich bratia a sestry, ich označenie ako „stvorené bytosti“ pred Bohom zostáva rovnaké; táto identita sa nezmení. Rozdiel medzi vodcami a pracovníkmi a obyčajnými členmi Božieho vyvoleného národa spočíva len v osobitnej charakteristike povinností, ktoré vykonávajú. Táto osobitná charakteristika sa prejavuje hlavne v ich vodcovských úlohách. Napríklad bez ohľadu na to, koľko ľudí je v cirkvi, vodca je jej hlavou. Takže akú rolu zohráva tento vodca medzi členmi? Vedie celý Boží vyvolený národ v cirkvi. Aký má teda účinok na celú cirkev? Ak sa tento vodca vydá nesprávnou cestou, všetci v cirkvi ho po nesprávnej ceste budú nasledovať, čo bude mať obrovský vplyv na celý Boží vyvolený národ v cirkvi. Pozrime sa napríklad na Pavla. Viedol mnohé cirkvi, ktoré založil, i Boží vyvolený národ. Keď Pavol zblúdil, Boží vyvolený národ a cirkvi, ktoré viedol, zblúdili tiež. Keď sa teda vodcovia vydajú vlastnou odlišnou cestou, nemá to dosah len na nich samotných, ale aj na cirkvi a Boží vyvolený národ pod ich vedením. Ak je vodca správny človek, ten, ktorý kráča správnou cestou, usiluje sa o pravdu a praktizuje ju, potom ľudia, ktorých vedie, budú normálne jesť a piť Božie slová a normálne sa usilovať o pravdu, a zároveň budú životné skúsenosti a pokrok vodcu viditeľné pre ostatných a budú ich ovplyvňovať. Aká je teda správna cesta, po ktorej by mal vodca kráčať? Mal by byť schopný viesť druhých k pochopeniu pravdy a k vstupu do pravdy, ako aj priviesť druhých pred Boha. Aká je nesprávna cesta? Je ňou usilovať sa o postavenie, slávu a zisk, často sa predvádzať a svedčiť o sebe a nikdy nevydávať svedectvo o Bohu. Aký vplyv to má na Boží vyvolený národ? (Privádza ich to pred nich samotných.) Zablúdia ďaleko od Boha a dostanú sa pod kontrolu tohto vodcu. Ak vedieš ľudí k tomu, aby predstúpili pred teba, znamená to, že ich vedieš, aby predstúpili pred skazeného človeka a vedieš ich, aby predstúpili pred satana, nie pred Boha. Len ak budeš viesť ľudí k tomu, aby predstúpili pred pravdu, budeš ich viesť k tomu, aby predstúpili pred Boha. Bez ohľadu na to, či vodcovia a pracovníci kráčajú správnou, alebo nesprávnou cestou, majú priamy vplyv na Boží vyvolený národ. Keď ešte nepochopili pravdu, väčšina Božieho vyvoleného národa nasleduje slepo. Ak je vodca dobrý človek, idú za ním; ak je zlý, idú za ním tiež – nerobia v tom rozdiely. Nasledujú tak, ako sú vedení, bez ohľadu na to, kto je vodca. A tak je kľúčové, aby si cirkvi volili za vodcov dobrých ľudí. Cesta, ktorou kráča každý, kto verí v Boha, priamo súvisí s cestou, ktorou kráčajú jeho vodcovia, a títo vodcovia a pracovníci ju môžu v rôznej miere ovplyvniť. Začnime teda v duchovnom spoločenstve hovoriť o rôznych pravdách, ktoré sa týkajú povinností vodcov a pracovníkov, a to z dvoch hľadísk: na jednej strane je to správna cesta a na druhej tá nesprávna. S ktorou z nich by sme mali začať? (S nesprávnou cestou.) Prečo ste si vybrali ju? Je lepšie hovoriť najprv o správnej ceste, alebo o tej nesprávnej? (O tej nesprávnej.) Vlastne sú správne obe možnosti, ale to, ktorú preberieme ako prvú, bude mať odlišný účinok. Ak začneme diskusiou o nesprávnej ceste, ľudia môžu práve cez ňu lepšie pochopiť tú správnu a tiež spoznať mnoho negatívnych vecí alebo poučenie, ktoré im poslúži ako varovanie. Môžu si z toho vziať niečo pozitívne, a keď potom prejdeme k diskusii o správnej ceste, ľudia budú schopní pochopiť to pozitívne hlbšie a rýchlejšie. V podstate je tento prístup uskutočniteľný a pre ľudí je prospešný. Začnime teda nesprávnou cestou.

Techniky, ktoré antikristi používajú na ovládanie ľudí

Keď je človek vybraný za vodcu alebo pracovníka a začne vykonávať svoje povinnosti, mal by si osvojiť určité vystupovanie? Niektorí sa pýtajú: „Aké vystupovanie? Mal by vystúpať do oblakov alebo rozkazovať vetru a dažďu?“ Ani jedno nie je správne. Hoci by nemal vystúpať do oblakov ani rozkazovať vetru a dažďu a určite by nemal kričať zo striech, keďže je skazenou ľudskou bytosťou so skazenou povahou a podstatou satana, v takých chvíľach každý človek cíti hlboko vnútri hromovú silu. Všetci majú vznešené ambície a cítia motiváciu uspieť vo svojej kariére, predviesť svoje schopnosti, urobiť dojem a ísť do toho naplno. Zatiaľ nebudeme diskutovať o tom, či je tento druh motivácie správny alebo nesprávny. Keď je niekto vybraný za vodcu alebo pracovníka, hlboko vnútri prechováva veľmi zložité pocity. Čo myslím pod pojmom zložité? Niektorí veria, že vôbec nie je ľahké byť vybraný za vodcu, a hoci si nie sú istí, či dokážu odviesť dobrú prácu, a nevedia, aká bude ich budúca cesta, ich vrodená prirodzenosť je taká, že sú za túto príležitosť veľmi radi, sú veľmi šťastní, že môžu prijať túto čestnú zodpovednosť a ťažké bremeno. Hlboko vnútri cítia aj trochu samoľúbosti a šťastia. Z čoho majú pocit šťastia? Veria: „Bol som vybraný spomedzi desiatok iných – musím byť dosť výnimočný a schopný. Musím byť lepší ako obyčajní ľudia a mať lepšie chápanie a viac duchovného porozumenia ako väčšina. Verím v Boha mnoho rokov, veľa som tomu obetoval a veľa som vynaložil a namáhal sa. Fakty dokazujú, že som spôsobilý viesť cirkev, byť ľuďom vodcom pri vstupe do Božích slov a chápaní pravdy. Je toľko ľudí, ktorí sú múdrejší, vzdelanejší a výrečnejší ako ja, tak prečo som bol práve ja vybraný namiesto nich? Ukazuje to, že som schopný a mám dobrý charakter. Toto je Božia milosť.“ Toto je ich vnútorný monológ. Na záver je pridaná „Božia milosť“, ale v skutočnosti ich pravé myšlienky a pravé chápanie vidíme v prvej časti ich monológu. Myslia si: „Aj keď som o to nesúťažil ani nebojoval, aj tak som bol vybraný. A čo by som mal teraz robiť? Nemôžem všetkých sklamať, musím do toho ísť naplno!“ A ako do toho idú naplno? Hneď v prvý deň v práci zvolajú vedúcich každého tímu na stretnutie a prejavujú sa určitým vystupovaním a energiou. Akým druhom energie? Konajú rýchlo a rozhodne, stoja si za slovom a horlia po tom, aby sa postarali o pôsobivý začiatok. Najprv sa snažia všetkým ukázať, akí sú schopní, potom sa snažia priviesť ľudí k tomu, aby rozpoznali a opustili svojho predchodcu. Hovoria: „Dnes najprv venujme nejaký čas rozoberaniu môjho predchodcu, napríklad spôsobov, akými obmedzoval ľudí, v ktorých aspektoch práce mal nedostatky alebo bol nedbanlivý a podobne – o všetkých týchto veciach môžeme hovoriť v duchovnom spoločenstve. Keď duchovné spoločenstvo skončíme a vy budete jasne rozlišovať, aký bol predchádzajúci vodca, budete ho schopní opustiť, nebudete ním viac obmedzovaní a nebudete po ňom viac túžiť, potom budete môcť byť považovaní za takých, ktorí majú porozumenie a takých, ktorí sú verní a podriadení Bohu. Na dnešnom stretnutí začneme kritikou predchádzajúceho falošného vodcu a antikrista. Odhaľme ho.“ Všetci na to odpovedia, že o tom v duchovnom spoločenstve už hovorili a rozpoznali, že predchodca bol falošný vodca a antikrist, takže nemajú čo odhaliť. Títo noví vodcovia však nesúhlasia a začnú si vyberať jednotlivcov a nútia ich hovoriť v duchovnom spoločenstve. Duchovné spoločenstvo niektorých ľudí sa im nepáči, tak požiadajú jedného z bratov a sestier, ktorý bol k bývalému vodcovi najbližšie, aby ho odhalil a rozobral, po vypočutí tohto duchovného spoločenstva si však títo noví vodcovia myslia: „Tento človek nemá úsudok môjho predchodcu a ani ho nezanechal. Zdá sa, že v srdci tohto človeka má stále miesto. To vôbec nepôjde; dnes musím vymyslieť spôsob, ako svojho predchodcu úplne odhaliť.“ Potom vyzvú niekoho, kto mal s predchádzajúcim vodcom najhoršie vzťahy, aby vstal a odhalil ho. Keď predchádzajúceho vodcu odhalí táto osoba, sú spokojní a myslia si, že túto osobu sa oplatí vychovať si. A čo chcú vychovať? Chcú si vychovať komplica, vybudovať si vlastné sily. Takto prebieha prvé stretnutie. A môžu po tomto stretnutí dosiahnuť svoj cieľ? Nie tak dôkladne ani tak rýchlo. Čo plánujú vo svojich srdciach? „Nič nie je nevyspytateľnejšie ako ľudské srdce a nič nie je zlovestnejšie. Musím zistiť, čo si každý človek myslí o mojom predchodcovi, a musím mať jasno v tom, čo si myslia o mne, či poznajú moju minulosť a či poznajú všetky podrobnosti o mne, a nakoniec im všetkým ukázať, že so mnou nie sú žarty. Musím si však starostlivo vyberať metódy a taktiky. Nemôžem prezradiť svoje úmysly; musím ich skryť.“ A odkiaľ pochádzajú všetky tieto myšlienky, pracovné metódy a pohnútky? Z ich satanskej prirodzenosti. Máte takéto prejavy? V deň, keď ste boli vybraní za vodcov alebo pracovníkov, ste možno na začiatku varovali sami seba, aby ste nešli zlou cestou, aby ste nekráčali cestou falošných vodcov a antikristov. Možno ste si povedali, že sa musíte vzdať postavenia a nepracovať pre vlastnú slávu, zisk alebo postavenie, ani sa pri práci nenechať viesť túžbou, ale namiesto toho tvrdo pracovať na plnení svojich povinností a byť verní Bohu. No ako čas plynie, sú takí, ktorí si nemôžu pomôcť, a len čo prehovoria alebo konajú, ich cieľ sa stáva veľmi jasným – okamžite sa snažia upevniť si vlastné postavenie a získať si srdcia ľudí. Len čo niekto prejaví najmenší náznak nespokojnosti alebo vzdoru, podráždi ich to, a hoci ho možno otvorene nevylúčia ani na neho nezaútočia, hlboko vnútri voči nemu cítia veľký odpor. Ako tento pocit odporu prejavujú? (Ignorujú tú osobu.) Ich ignorovanie je tichý prejav, aké konkrétne činy teda tento odpor zahŕňa? Napríklad na stretnutiach posadia ľudí, ktorých majú radi, oproti sebe a nájdu si dôvod, aby ľudí, ktorých radi nemajú, posadili nabok. Je to útok? (Áno.) Toto je začiatok ich útoku. Konajú, však? (Áno.) Činy sú vážnejšie a závažnejšie ako slová alebo myšlienky. Prečo sú závažnejšie? Myslieť si niečo, ale nekonať podľa toho – to pochádza z mysle a myšlienok. Ale len čo dôjde k činu, stáva sa to skutočnosťou. Keď sa z toho stane správanie, nie je to len skazená povaha satana, ale zlý skutok. Keď sú ľudia vybraní za vodcov, prinášajú si do práce, ktorú vykonávajú, a do povinností, ktoré plnia, vlastné priania, ambície a túžby. Čo je však spoločným prejavom všetkých ľudí, ktorí majú satanskú skazenú povahu? Čo majú všetci spoločné? Snažia sa uchopiť moc a upevniť si vlastné postavenie. Akými prostriedkami sa snažia uchopiť moc? Po prvé, v skupinách pozorujú, kto sa im snaží lichotiť a priblížiť sa k nim. Potom sa k týmto ľuďom aktívne približujú a či už prostredníctvom lichotenia alebo poskytovania malých láskavostí vytvárajú postranné vzťahy a vlichocujú sa im, aby sa títo ľudia – s ktorými zdieľali spoločné preferencie, záujmy a prehnané ambície alebo rovnakú prirodzenosť – stali ich skalnými prívržencami a spojili s nimi sily. A aký je cieľ ich úsilia o to, aby sa títo ľudia s nimi spojili? Upevniť si svoje postavenie a rozšíriť rozsah svojich síl. Po získaní moci nejde len o to, že majú posledné slovo a tým sa to končí – chcú tiež, aby ich nasledovalo, podporovalo a hovorilo v ich mene viac ľudí, aby sa aj vtedy, keď povedia niečo zlé, urobia zlé veci alebo na ľudí útočia a obmedzujú ich, stále našli takí, ktorí urobia, čo povedia, a potvrdia ich. Toto je ich cieľ. Potom, ak Predstavený jedného dňa odhalí ich problémy a prepustí ich, stále sa nájdu ľudia, ktorí sa budú zo všetkých síl snažiť hovoriť v ich mene, ktorí sa ich budú zastávať a snažiť sa chrániť ich povesť. A akú metódu používajú pri svojich činoch, aby dosiahli takýto výsledok? Získavanie si sŕdc ľudí. Používajú metódu získavania si sŕdc ľudí, aby si upevnili svoje postavenie a rozšírili rozsah svojich síl. Toto je jedna z metód, ktorými antikristi uchopujú moc.

Pokiaľ ide o metódy, ktoré antikristi používajú na upevnenie si svojho postavenia, prvou je získavanie si sŕdc ľudí a druhou útočenie na odporcov a ich vylučovanie. Získavanie si sŕdc ľudí znamená, že používajú metódu získavania si ľudí na tých, ktorí im lichotia, ktorí sa k nim približujú, ktorí im dôverujú a ktorí ich nasledujú bez ohľadu na to, či majú pravdu alebo nie. Útočenie na odporcov a ich vylučovanie znamená, že za nepriateľov považujú všetkých, ktorí chápu pravdu a ktorí ich následne dokážu rozpoznať, zdržia sa ich nasledovania a držia sa od nich ďalej. S týmito ľuďmi zaobchádzajú ako s tŕňom v oku a metódou, ktorú na nich používajú, je útočenie a vylučovanie. Napríklad, povedzme, že antikrist si všimne, že zakaždým, keď hovorí v duchovnom spoločenstve, ľudia sú veľmi nadšení, niektorí si robia poznámky alebo si ho nahrávajú na magnetofón. Je tam len jedna mladá sestra, ktorá si nikdy nerobí poznámky ani sa neozve. Tak si v duchu pomyslí: „Má so mnou nejaký problém? Alebo si myslí, že moje duchovné spoločenstvo nevediem dobre? Navyše, zakaždým, keď prídem, ostatní ma zdravia a priateľsky mi kývnu, nalievajú mi vodu a ponúkajú mi miesto, ona sa však ku mne takto nikdy nesprávala. Vyzerá to tak, že sa mi nepodriaďuje – musím vymyslieť spôsob a nájsť príležitosť, ako jej dať lekciu! Akú príležitosť by som mal hľadať? Zariadim, aby dostala na starosť niečo, v čom určite zlyhá – to mi dá dôvod, aby som ju pokarhal. Toto je moja najlepšia šanca, ako ju prinútiť, aby sa mi podriadila.“ Následne sa postará o to, aby táto sestra išla pracovať na nebezpečné miesto. Myslí si: „Pošlem ju kázať evanjelium starému náboženskému pastorovi, ktorý je trochu chlipný a neprijíma pravdu. Uvidíme, či ho dokáže obrátiť. Čo povie potom, ak sa jej to nepodarí? Pokiaľ sa mi nepodriadi, pošlem ju preč!“ Potom jej povie: „Práve teraz o tebe väčšina ostatných bratov a sestier zmýšľa veľmi dobre. Veríš v Boha mnoho rokov a rozumieš mnohým pravdám. Je tu jeden náboženský pastor, ktorý dobre pozná Bibliu, a ty si tá najvhodnejšia, aby si mu išla kázať evanjelium.“ Keď sa sestra stretne s pastorom, ten vidí, že je mladá a krásna, a zapáči sa mu – dokonca si k nej aj dovoľuje. Po svojom návrate sestra povie, že tam už viac ísť nechce, na čo antikrist odpovie: „Cirkev ti pridelila úlohu kázať mu evanjelium. Toto je tvoja povinnosť, musíš ísť!“ Keď to sestra počuje, nemá inú možnosť, ako poslúchnuť, a výsledkom je, že po každej návšteve plače. Tento vodca je schopný robiť takéto veci, aby útočil na iných a mstil sa im. Aký je to človek? Zlý. Keby bol ženou, išiel by v takejto situácii? (Nie.) Absolútne nie. Vyhýbal by sa tomu viac ako ktokoľvek iný. Vidí, kto sa mu nepáči, na kom sa dá ľahko vyvŕšiť, kto sa mu nepodriaďuje a nevtiera sa mu, a potom hľadá príležitosti, ako proti týmto ľuďom intrigovať a pomstiť sa im. Povedzte Mi, keď má niekto zlé a podlé úmysly, nie je schopný robiť všemožné hrozné veci? A ako tieto zlé, podlé úmysly vznikajú? Jedným z hlavných dôvodov je, že jeho prirodzená podstata je príliš zlá a zlomyseľná, a ďalším je, že nemá bohabojné srdce. Keď ľudia nemajú bohabojné srdce, niet ničoho, čo by sa neodvážili urobiť; nielenže budú ubližovať iným ľuďom, dokážu dokonca robiť veci ako súdiť a zrádzať Boha – ubližovanie ľuďom je pre nich malina. Bez ohľadu na to, ako veľmi iným ľuďom ublížia, si nebudú myslieť, že je to veľká vec; nemajú súcit s ostatnými a v jadre sú veľmi zlomyseľní. A aký bol cieľ tohto antikrista, keď túto mladú sestru strkal do ohnivej jamy? Neurobil to preto, aby kázal evanjelium a získaval ľudí; bolo to len preto, aby ju trápil. Akých ľudí trápi? Ak je to niekto, kto mu vyhovie a poslúcha ho, bude ho trápiť? Nie, nebude. Prečo sa teda sestre dostalo takéhoto zaobchádzania? (Pretože sa mu nepodriadila.) Pretože sa mu nepodriadila, nelíškala mu, nerobila, čo povedal, ani ho nebrala vážne a namiesto toho ním pohŕdala, zaobchádzalo sa s ňou takto a v dôsledku toho jej bolo ublížené. Keď antikristi takto ubližujú ľuďom, ako zvyčajne zareagujú tí, ktorí majú nízke duchovné postavenie a nerozumejú pravde? Pomyslia si: „Miestni úradníci majú väčšiu moc ako štátni úradníci. Práve teraz sme pod kontrolou tejto osoby, takže by sme mali robiť, čo povie, a ísť tam, kam nám povie. Akokoľvek sa k nemu správajú ostatní, tak by sme sa mali správať aj my. Musíme sa začleniť do skupiny. Mali by sme sa mu líškať rovnako ako ostatní a mali by sme to robiť lepšie a pozornejšie ako ostatní. Len tak budeme mať od tohto vodcu pokoj. Tomuto vodcovi nie je ľahké slúžiť – nemali by sme sa s ním zahrávať!“ A nie je to presne ten výsledok, ktorý chce antikrist vidieť? (Áno.) V tomto dosiahol svoj cieľ. Nie je to to isté ako metóda, ktorú satan používa na zneužívanie ľudí? (Je.) Čo to ukazuje? Že ich činy predstavujú satana. Stali sa nástrojom a predstaviteľom satana; konajú v jeho mene. Je vykonávanie povinnosti takýmto spôsobom skutočným vykonávaním povinnosti? Je to služba Bohu? (Nie.) Takíto vodcovia nie sú hodní nazývať sa vodcami – sú to zlí ľudia a satani.

Hneď ako sa antikristi stanú vodcami, prvé, čo urobia, je, že sa snažia získať si srdcia ľudí, aby im ľudia verili, dôverovali a podporovali ich. Keď je ich postavenie isté, začnú sa správať nenormálne. Aby si ochránili svoje postavenie a moc, začnú útočiť na odporcov a vylučovať ich. Voči odporcom – najmä voči ľuďom, ktorí sa usilujú o pravdu – vyskúšajú čokoľvek, pričom používajú vytrvalé, presné a neúprosné metódy, aby ich potlačili, napadli a trýznili. Pokoj pocítia až vtedy, keď zvrhnú a očiernia každého, kto ohrozuje ich postavenie. Každý antikrist je taký. Aký cieľ sledujú pri používaní týchto nespočetných taktík na získavanie a potláčanie ľudí? Ich cieľom je získať moc, upevniť si postavenie, zavádzať a ovládať ľudí. Čo predstavujú ich úmysly a pohnútky? Chcú si založiť vlastné, nezávislé kráľovstvo, chcú stáť proti Bohu. Takáto podstata je ešte závažnejšia ako skazená povaha: divoké ambície a zradné plány satana sa úplne odhalili. Nie je to len problém odhalenia skazenej povahy. Napríklad, keď sú ľudia trochu arogantní a svätuškárski alebo sú niekedy trochu nepoctiví a lživí, sú to len odhalenia skazenej povahy. Všetko, čo robia antikristi, je medzitým zamerané na získanie si sŕdc ľudí, na útok a vylúčenie odporcov, na upevnenie svojho postavenia, na uchopenie moci a na ovládanie ľudí. Aká je povaha týchto činov? Praktizujú pravdu? Vedú Boží vyvolený národ k vstupu do Božích slov a k príchodu pred Boha? (Nie.) Čo teda robia? Súperia s Bohom o Jeho vyvolený národ, súťažia o srdcia ľudí a snažia sa o založenie svojho vlastného, nezávislého kráľovstva. Kto by mal mať miesto v srdciach ľudí? Miesto by mal mať Boh. Ale všetko, čo robia antikristi, je presným opakom. Nedovolia, aby Boh alebo pravda mali miesto v srdciach ľudí; namiesto toho chcú, aby v nich mali miesto ľudia – oni ako vodcovia – a satan. Hneď ako zistia, že v niekoho srdci nemajú miesto, že sa k nim tento človek nespráva ako k vodcovi, sú mimoriadne rozladení a pravdepodobne sa ho pokúsia potlačiť a trýzniť. Všetko, čo antikristi robia a hovoria, sa točí okolo ich postavenia a povesti a má za cieľ prinútiť ľudí, aby si ich vysoko vážili, aby im závideli a uctievali ich – dokonca aby sa ich báli. Chcú, aby sa k nim Boží vyvolený národ správal ako k Bohu a myslia si: „Nezáleží na tom, v akej som cirkvi, ľudia ma musia počúvať, musia sa riadiť podľa mňa. Nezáleží na tom, kto aký problém hlási Nahor, musí to ísť cezo mňa, smú to hlásiť len mne a nie priamo im. Ak mi niekto povie ‚nie‘, potrestám ho, aby každý, kto ma uvidí, pocítil strach, úzkosť a triasol sa v srdci. A čo viac, ak dám príkaz alebo niečo vyhlásim, nikto sa nesmie odvážiť nesúhlasiť; čokoľvek poviem, ľudia sa tomu musia podriadiť. Musia ma bezpodmienečne počúvať, musia ma vo všetkom poslúchať a ja tam musím byť ten, kto rozhoduje.“ Presne takýmto tónom hovoria antikristi, to je hlas antikristov, takto sa antikristi snažia vládnuť v cirkvách. Ak Boží vyvolený národ robí, čo hovoria, a poslúcha ich, nestanú sa takéto cirkvi kráľovstvami antikristov? Hovoria: „Pracovné opatrenia vydané Zhora musím preveriť ja, musím za vás prevziať zodpovednosť, ja musím byť ten, kto analyzuje, čo je správne a čo nesprávne, o výsledku musím rozhodnúť ja. Vy nemáte dostatočné duchovné postavenie a nie ste dostatočne spôsobilí. Ja som vodca cirkvi a všetko závisí odo mňa.“ Nie sú ľudia, ktorí hovoria tieto veci, krajne pompézni? Sú naozaj takí arogantní, že im chýba akýkoľvek rozum! Nesnažia sa založiť si vlastné, nezávislé kráľovstvo? Aký druh ľudí je náchylný pokúsiť sa o vytvorenie svojho vlastného kráľovstva? Nie sú to praví antikristi? Nie je všetko, čo antikristi hovoria a robia, zamerané na ochranu ich vlastného postavenia? Nesnažia sa zavádzať a ovládať ľudí? Prečo sa nazývajú antikristi? Aký je význam slova „anti“? Znamená opak a nenávisť. Znamená nepriateľstvo voči Kristovi, nepriateľstvo voči pravde a nepriateľstvo voči Bohu. Čo znamená „nepriateľstvo“? Znamená to stáť na opačnej strane, zaobchádzať s tebou ako s nepriateľom, akoby bol človek naplnený veľkou a hlbokou nenávisťou; znamená to byť v diametrálnom protiklade k tebe. Taký je postoj, s akým sa antikristi správajú k Bohu. Aký postoj majú takíto ľudia, ktorí nenávidia Boha, k pravde? Sú schopní milovať pravdu? Sú schopní prijať pravdu? Určite nie. Preto ľudia, ktorí stoja v opozícii voči Bohu, sú ľuďmi, ktorí nenávidia pravdu. Prvá vec, ktorá sa u nich prejavuje, je odpor k pravde a nenávisť k pravde. Hneď ako počujú pravdu alebo Božie slová, v ich srdciach je nenávisť, a keď im niekto číta Božie slová, v očiach sa im zračí hnev a zúrivosť, presne ako keď sa pri kázaní evanjelia čítajú Božie slová démonovi. Ľudia, ktorí sa vzpierajú pravde a nenávidia ju, vo svojich srdciach cítia najväčší odpor k Božím slovám a pravde, zaujímajú postoj odporu a dokonca zachádzajú tak ďaleko, že nenávidia každého, kto im číta Božie slová alebo sa s nimi v duchovnom spoločenstve rozpráva o pravde, ba dokonca sa k takejto osobe správajú ako k nepriateľovi. Cítia krajný odpor voči rôznym pravdám a voči pozitívnym veciam. Všetky pravdy, ako napríklad podriadenie sa Bohu, lojálne konanie si povinností, bytie čestným človekom, hľadanie pravdy vo všetkých veciach a tak ďalej – cítia k nim čo i len trochu subjektívnej túžby alebo lásky? Vôbec nie, ani v najmenšom. Preto vzhľadom na takúto prirodzenú podstatu, akú majú, už stoja v priamom protiklade s Bohom a pravdou. Je nepochybné, že takíto ľudia hlboko vo vnútri nemilujú pravdu ani žiadnu pozitívnu vec; hlboko vo vnútri dokonca cítia odpor k pravde a nenávidia ju. Napríklad ľudia vo vedúcich pozíciách musia byť schopní prijať odlišné názory svojich bratov a sestier, musia byť schopní otvoriť sa a odhaliť sa bratom a sestrám, prijať ich výčitky, a nesmú si nárokovať svoje postavenie. Čo by antikrist povedal na všetky tieto správne spôsoby praktizovania? Povedal by: „Keby som počúval názory bratov a sestier, bol by som ešte vodcom? Mal by som ešte postavenie a prestíž? Ak nemám prestíž, akú prácu môžem robiť?“ Presne takúto povahu má antikrist; ani v najmenšom neprijíma pravdu a čím je spôsob praktizovania správnejší, tým viac mu vzdoruje. Neprijímajú, že konať podľa princípu znamená praktizovať pravdu. Čo si myslia, že je praktizovanie pravdy? Myslia si, že musia na každého používať intrigy, triky a násilie, a nie sa radšej spoliehať na Božie slová, pravdu a lásku. Každý ich prostriedok a cesta sú podlé. To všetko plne predstavuje prirodzenú podstatu antikristov. Pohnútky, názory, pohľady a úmysly, ktoré často odhaľujú, sú všetko prejavy povahy, ktorá má odpor k pravde a nenávidí ju, a to je prirodzená podstata antikristov. Čo teda znamená stáť v opozícii voči pravde a Bohu? Znamená to nenávidieť pravdu a pozitívne veci. Napríklad, keď niekto povie: „Ako stvorená bytosť by mal človek plniť povinnosť stvorenej bytosti. Bez ohľadu na to, čo Boh povie, ľudia by sa mali podriadiť, pretože sme stvorené bytosti,“ ako rozmýšľa antikrist? „Podriadiť sa? Nie je nepravda, že som stvorená bytosť, ale pokiaľ ide o podriadenie sa, to závisí od situácie. V prvom rade z toho musím mať nejaký prospech, nesmiem byť znevýhodnený a moje záujmy musia byť na prvom mieste. Ak sa tu dajú získať odmeny alebo veľké požehnania, potom sa môžem podriadiť, ale ak je to bez odmien a bez konečného osudu, prečo by som sa mal podriaďovať? Nemôžem sa podriadiť.“ Toto je postoj neprijímania pravdy. Ich podriadenosť Bohu je podmienená, a ak ich podmienky nie sú splnené, nielenže sa nepodriadia, ale sú schopní aj vzoprieť sa a vzdorovať Bohu. Napríklad Boh žiada, aby ľudia boli čestní, títo antikristi však veria, že len blázni sa snažia byť čestní a že múdri ľudia sa o to nesnažia. Čo je podstatou takéhoto postoja? Je ňou nenávisť k pravde. Taká je podstata antikristov a ich podstata určuje, akou cestou kráčajú, a cesta, ktorou kráčajú, určuje všetko, čo robia. Keď majú antikristi prirodzenú podstatu nenávisti k pravde a k Bohu, aké veci sú schopní robiť? Sú schopní snažiť sa získať si srdcia ľudí, útočiť na odporcov, vylučovať ich a trýzniť ľudí. Cieľom, ktorý sa týmito činmi snažia dosiahnuť, je uplatňovať moc, ovládať Boží vyvolený národ a založiť si vlastné, nezávislé kráľovstvo. O tom niet pochýb. Každý, kto potom, ako získal nejaké postavenie, nie je schopný absolútneho podriadenia sa Bohu a nie je schopný nasledovať Boha alebo usilovať sa o pravdu, je antikrist.

Aké veci robia antikristi pri konaní povinnosti vodcov? Práve sme hovorili o tom, ako sa snažia získať si srdcia ľudí a tiež útočiť na odporcov a vylučovať ich, ale antikristi majú aj ďalší spoločný prejav – aký je ich postoj k tým, ktorí sa usilujú o pravdu? (Nenávisť.) A k čomu ich to vedie? Jednoducho tých ľudí nenávidia a to je všetko? Nie, hľadajú spôsoby, ako ich vylúčiť a potlačiť. Útočia na odporcov a vylučujú ich. Títo odporcovia môžu byť ľudia, ktorí sú trochu popletení, ktorí sa nevedia zaliečať iným alebo využívať filozofie pre svetské záležitosti. Môžu to byť aj ľudia, ktorí sú pomerne horliví a dosť sa usilujú o pravdu. Aká je teda tretia technika antikristov? Vylučujú a útočia na tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Je tu ešte jedna: Snažia sa zabezpečiť si miesto v srdciach ľudí. Ako sa to nazýva? (Obsadzovanie sŕdc ľudí.) To je to, čo sa snažia dosiahnuť. Aké prostriedky na to používajú? (Vyvyšujú sa a svedčia o sebe.) A čo je cieľom antikristov pri vyvyšovaní sa a svedčení o sebe? Je ním obsadiť srdcia ľudí a ovládať ich. O akých veciach ľudia zvyčajne hovoria, keď sa vyvyšujú a svedčia o sebe? Jednou z nich je hovorenie o svojej kvalifikácii. Niektorí ľudia napríklad hovoria o tom, ako hostili určitých cirkevných vodcov na vyššej úrovni. Sú takí, čo dokonca hovoria: „Ja som hostil samotného Boha a On bol ku mne celkom milý – určite budem zdokonalený.“ Čo tým myslia? (Snažia sa prinútiť ľudí, aby si ich vysoko vážili.) Keď hovoria tieto veci, majú svoj cieľ. Iní hovoria: „Bol som v kontakte s Predstavenými, majú o mne dosť vysokú mienku a nabádali ma, aby som sa usilovne snažil.“ V skutočnosti nikto netuší, čo si o nich Predstavení myslia. Niektorí ľudia naozaj preháňajú a niekedy si dokonca vymýšľajú. Nevedeli by, čo robiť, keby sa zišla skupina ľudí, aby si overila a skontrolovala ich príbehy. Predstavení môžu niekomu povedať: „Tvoja kvalita a schopnosť chápania sú dobré. Mal by si si precvičovať písanie svojho skúsenostného svedectva. Keď budeš mať životné skúsenosti, mohol by si sa stať vodcom.“ Aký je tu podtext? Aj keď je tento človek talentovaný, naďalej potrebuje istý čas precvičovať a zažívať veci. Keď sa ten človek predvádza a chváli ešte pred cvičením alebo získaním skúseností, aká je povaha tohto konania? Je arogantný a namyslený a stratil rozum, však? Aj keď brat Predstavený povie, že tento človek má kvalitu a je talentovaný, je to len povzbudenie alebo hodnotenie. Čo je cieľom toho človeka, keď sa takto všade predvádza? Je ním prinútiť ľudí, aby si ho vysoko vážili, aby ho ostatní uctievali. Hovorí tým: „Pozri – brat Predstavený si ma vysoko váži, tak prečo ty nie? Teraz, keď som ti to povedal, mal by si si ma tiež vysoko vážiť.“ To je cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Sú aj takí, ktorí hovoria: „Kedysi som bol vodcom. Bol som vodcom regiónu, dištriktu, cirkvi – stále som klesal po rebríku dole a stúpal hore – bol som niekoľkokrát povýšený a degradovaný. Nakoniec moja úprimnosť dojalo Nebo a dnes som opäť vodcom na vyššej úrovni. A ani raz som nebol negatívny.“ Keď sa ich spýtate, prečo nikdy neboli negatívni, odpovedia: „Mám vieru, že pravé zlato sa skôr či neskôr zaleskne.“ K takémuto záveru dospeli. Je to pravda-realita? (Nie.) Čo to teda je, ak to nie je pravda-realita? Je to bizarná teória; mohli by sme aj povedať, že je to blud. Aké následky môže mať, keď takto hovoria? Niektorí ľudia by mohli povedať: „Tento človek sa naozaj usiluje o pravdu. Ani po toľkých povýšeniach a degradáciách sa nestal negatívnym. A teraz sa opäť stal vodcom – pravé zlato sa naozaj blyští. Je len otázkou času, kedy bude zdokonalený.“ Nie je to to, o čo sa ten človek usiloval? V skutočnosti je to presne to, o čo sa usiloval. Bez ohľadu na spôsob, akým antikristi hovoria, je to vždy preto, aby si ich ľudia vysoko vážili a uctievali ich, aby obsadili určité miesto v ich srdciach, dokonca aby tam zaujali Božie miesto – to všetko sú ciele, ktoré chcú antikristi dosiahnuť, keď svedčia o sebe. Zakaždým, keď je pohnútkou za tým, čo ľudia hovoria, kážu a o čom sú v duchovnom spoločenstve, prinútiť ostatných, aby si ich vysoko vážili a uctievali ich, je takéto správanie vyvyšovaním sa a svedčením o sebe, robí sa to s cieľom obsadiť miesto v srdciach ostatných. Aj keď spôsoby, akými títo ľudia hovoria, nie sú úplne rovnaké, vo väčšej či menšej miere majú za následok svedčenie o sebe a prinútenie ostatných, aby ich uctievali. Takéto správanie sa v rôznej miere vyskytuje takmer u všetkých vodcov a pracovníkov. Ak dosiahnu určitý bod, v ktorom sa nedokážu zastaviť a je pre nich ťažké sa ovládať, a prechovávajú obzvlášť silný a jasný úmysel a cieľ, chcú prinútiť ľudí, aby sa k nim správali, akoby boli Bohom alebo modlou, a tým dosiahnuť svoj cieľ obmedzovania a ovládania ostatných a prinútenia ostatných, aby ich poslúchali a uctievali, potom je povaha toho všetkého vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe a má to charakter antikristov. Aké prostriedky ľudia zvyčajne používajú na vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe? (Rozprávajú o svojich zásluhách.) Čo zahŕňa rozprávanie o zásluhách? Hovorenie o tom, ako dlho veria v Boha, koľko trpeli, akú cenu zaplatili, koľko práce vykonali, ako ďaleko cestovali, ako aj koľko ľudí získali a koľko poníženia zniesli pri kázaní evanjelia. Niektorí ľudia tiež často hovoria o tom, koľkokrát boli zatknutí a uväznení bez toho, aby zradili cirkev alebo bratov a sestry, pevne stojac vo svojom svedectve a tak ďalej; to všetko patrí k hovoreniu o zásluhách. Pod zámienkou konania práce cirkvi si budujú vlastné kráľovstvo, upevňujú si svoje postavenie, budujú si v srdciach ľudí dobrý dojem o sebe. Zároveň používajú všemožné metódy a triky, aby si získali srdcia ľudí, dokonca útočia na každého, kto má odlišné názory, a vylučujú ho, predovšetkým robia všetko pre to, aby vylúčili a potlačili tých, ktorí sa usilujú o pravdu a držia sa princípov. A pokiaľ ide o tých, ktorí sú hlúpi a nevedomí a popletení vo svojej viere, ako aj o tých, ktorí veria v Boha len krátko a majú malé duchovné postavenie, aké metódy používajú na týchto ľudí? Zavádzajú ich, ťahajú na svoju stranu a dokonca sa im vyhrážajú, pričom tieto stratégie používajú na dosiahnutie svojho cieľa upevniť si postavenie. To všetko sú taktiky antikristov.

Takéto veci sa v cirkvách stávajú často: Niektorí bratia a sestry počúvajú kázne a duchovné spoločenstvá, v ktorých Predstavení hovoria, že ak vodca alebo pracovník urobí niečo, čo porušuje pracovné opatrenia Božieho domu, Boží vyvolený národ má právo to nahlásiť. Keď to niektorí počujú a rozpoznajú, že vodca v ich cirkvi pracuje spôsobom, ktorý nie je v súlade s pracovnými opatreniami, rozhodnú sa, že ho chcú nahlásiť. Potom sa o tom dozvie vodca a pomyslí si: „Ukazuje sa, že sú ľudia, ktorí naďalej majú tú drzosť ma nahlásiť. Ako sa opovažujú! Kto sú títo ľudia?“ Následne prešetrí každého jedného z niekoľkých desiatok členov cirkvi. Ako ďaleko pri tomto vyšetrovaní zájde? Zistí si vek každého, to, ako dlho verí v Boha, aké povinnosti vykonával v minulosti, aké sú jeho súčasné povinnosti, s kým je v kontakte, či sa môže alebo nemôže spojiť s Predstavenými a tak ďalej. Všetko si to zistí a vynaloží na to veľa úsilia. Po dôkladnom vyšetrovaní zistí, že dvaja alebo traja ľudia sa zdajú byť podozriví, a tak na ďalšom zhromaždení vodca prednesie kázeň, ktorá sa zameriava konkrétne na túto záležitosť. Povie: „Ľudia musia mať svedomie. Kto ťa vo tvojej viere v Boha viedol až doteraz? Teraz rozumieš toľkým pravdám; keby som neorganizoval zhromaždenia a nebol s tebou v duchovnom spoločenstve, mohol by si týmto pravdám porozumieť? Naša cirkev priviedla toľko ľudí kázaním evanjelia a naša práca na evanjeliu dosiahla taký obrovský pokrok. Keby som tu nebol a neriadil to, dokázali by ste niekoho priviesť? Komu za to všetko vlastne máte ďakovať?“ Niektorí ľudia sa nad tým zamyslia a pomyslia si: „Boh je Tým, komu by som mal ďakovať; aké zásluhy má človek?“ Vodca však pokračuje a hovorí: „Keby som vám nepriniesol tieto knihy Božích slov, dokázali by ste sa k nim dostať? Keby som ja neorganizoval zhromaždenia, dokázali by ste sa zhromaždiť? Ľudia musia mať svedomie! Takže, ak máte svedomie, čo by ste mali robiť? Keď váš vodca občas urobí menšiu chybu, nemali by ste to priveľmi dôkladne vyšetrovať. Tým, že sa chytáš jeho nedostatkov a odmietaš ich nechať tak, snažíš sa proti nemu vzbúriť? Ak sa stane niečo menšie, mali by sme to vyriešiť interne. Aký zmysel má podávať hlásenie? Ľudia, ktorí nahlasujú záležitosti, sú neschopní a majú malé duchovné postavenie. Je vhodné všetko hlásiť Predstaveným? Ako by mohli Predstavení mať čas riešiť takéto problémy? Ak je nutné ich vyriešiť, potom ich vyriešia cirkevní vodcovia. Nedá sa o veciach hovoriť za zatvorenými dverami? Musíte Predstaveným hlásiť všetko? Nebude to Predstavených len vyrušovať? Počúvaj, ak niečo nahlásiš mne, pokojne a priateľsky nájdem riešenie bez toho, aby som ťa orezával. Ale vieš, aký bude postoj Predstavených, ak to nahlásiš im? S Predstavenými sa neradno zahrávať – sú ako levy a orly. Môžu ľudia s malým duchovným postavením ako my dosiahnuť ich úroveň? Ak nahlásiš problém Predstaveným, nič dobré z toho nevzíde; určite budeš podrobený orezávaniu. Mne sa to stalo mnohokrát; ako by to mohol zvládnuť niekto s takým malým duchovným postavením ako ty? Možno dokonca prestaneš veriť a kto potom ponesie následky? Ak chceš niečo nahlásiť, ponesieš následky. Keď príde čas a budeš orezaný a staneš sa negatívnym a slabým, neobviňuj mňa. Ak chceš podať hlásenie, nebudem ti brániť. Pokojne to urob; uvidím, kto to hlási!“ Odvážil by sa niekto podať hlásenie, keď tento vodca vystupuje tak zastrašujúco? (Nie.) Niektorí ľudia by chceli, boli by však priveľmi zastrašení. Nie sú títo ľudia naničhodníci? Čoho sa boja? Ako ich mohol vodca tak vystrašiť? Aj keby ich ten vodca chcel utrápiť na smrť, ich životy nie sú v jeho rukách; ako by sa ten vodca odvážil trýzniť ich bez Božieho dovolenia? Po niekoľkých zastrašujúcich slovách od toho vodcu sa nájdu ľudia, ktorí by sa naozaj príliš mohli báť podať hlásenie; mohli by si pomyslieť: „Boha nikde nevidno. Budú sa Predstavení zaoberať vodcom, ak podám hlásenie? Čo ak nie – pomstí sa mi vodca? Mohol by som potom ešte normálne vykonávať svoju povinnosť? V tom prípade nesmiem podať hlásenie. Okrem toho, táto záležitosť sa ma netýka. Nikto iný to nenahlásil, tak prečo by som to mal spraviť ja?“ Stiahli by sa a neodvážili by sa podať hlásenie. Je pravdepodobné, že antikrist prejaví takýmto ľuďom milosť? (Nie.) Čo im urobí? Keď zistí, kto ho plánuje nahlásiť, kto s ním nie je zajedno, začne premýšľať: „Stále niečo chystáš; vždy chceš hlásať vznešené myšlienky, zakaždým sa snažíš vyvolávať problémy, vždy chceš nahlásiť moje problémy – to je nehorázne! Hľadal si príležitosť, ako sa spojiť s Predstavenými, aby si im mohol nahlásiť moju situáciu. Teraz cúvaš, neodvažuješ sa to urobiť; ale ktovie, ak nájdeš správnu príležitosť, možno ma ešte nahlásiš. Ó, ja ťa dostanem!“ Antikrist teda bude hľadať zámienky a príležitosti, ako týchto ľudí znevážiť, aby k nim bratia a sestry cítili odpor. Potom vymyslí všemožné spôsoby, ako ich prichytiť, aby im narobil problémy a pošpinil ich povesť. A čo si tí ľudia potom pomyslia? „To je hrozné! Neposlúchol som vodcu, slepo som sa ho snažil nahlásiť a teraz musím trpieť. Musím si zapamätať túto lekciu: v nijakom prípade nesmiem uraziť vodcu! Práve teraz je to tento vodca, kto rozhoduje. Ak povie ‚východ‘, nemôžem povedať ‚západ‘; ak povie ‚jeden‘, nemôžem povedať ‚dva‘. Musím urobiť čokoľvek, čo mi vodca povie. Za žiadnych okolností nesmiem kontaktovať tých Zhora, aby som hlásil problémy. Toto je naozaj vážne! Vodca mi spôsobil utrpenie a tí Zhora o tom nevedia – kto sa ma zastane? Ako sa hovorí: ‚Miestni úradníci majú väčšiu moc ako štátni úradníci!‘“ Títo ľudia sa stali negatívnymi. Neveria, že v Božom dome vládne pravda, a už vôbec nie, že Boh je zvrchovaný nad všetkými vecami. Majú ešte Boha vo svojich srdciach? Nie, Boha vo svojich srdciach nemajú. Chýba im pravá viera v Boha, chcú nahlásiť problém, ale boja sa toho zlého človeka, vôbec nemajú schopnosť rozlíšiť zlé sily, ten zlý človek im spôsobil utrpenie na mieste, kde má moc, a stali sa z nich naničhodníci. Pôvodne mali trochu zmyslu pre spravodlivosť, čo je žiaduca vlastnosť, ale pretože nerozumejú pravde a nevedia, ako konať podľa princípov, ten zlý človek, falošný vodca a antikrist ich zničil do tej miery, že stratili všetku vieru; nevedia, ako sa spoliehať na Boha, aby hľadali pravdu alebo konali na základe múdrosti. Teraz sa boja a sú bojazliví, kedykoľvek uvidia antikrista. Aký veľký strach majú? Myslia si: „V tomto svete vládnu zlí ľudia. V akejkoľvek skupine som, musím sa správať slušne. Chýba mi takáto dravosť a odvaha, kamkoľvek teda pôjdem, budem musieť ochotne znášať zlé zaobchádzanie a ochotne poslúchať ostatných – musím sa k nim správať ako k svojim predkom. Ak povedia ‚východ‘, nemôžem povedať ‚západ‘. Nemôžem vyjadrovať odlišné názory, nemôžem podávať hlásenia o problémoch iných ľudí a nemôžem strkať nos do záležitostí iných ľudí. Môžem sa sústrediť len na vieru v Boha. Nesmiem uraziť vodcov a pracovníkov, držať sa pravda-princípov, túžiť po svetle alebo milovať spravodlivosť – v tomto svete niet svetla ani spravodlivosti. Budem sa len sústrediť na vytrvalosť až do konca a pamätať si, kamkoľvek v budúcnosti pôjdem, že vždy treba uprednostňovať udržiavanie pokoja!“ K takémuto záveru dospeli. Neboli tým antikristom porazení? (Áno.) Čo to potvrdzuje? Po tom, čo ich ten antikrist potlačil, prišli od strachu o rozum, príliš sa boja niečo povedať alebo urobiť. Stratili svoju pravú vieru a už nekonajú svoje povinnosti verne; v ich srdciach bol malý plamienok ich lásky k spravodlivosti uhasený; boli tým antikristom úplne porazení a zničení. Nie sú to naničhodníci? Nie sú to zbabelci? (Áno.) Ako to viete? Ak sa ich spýtaš: „Ako sa má ten a ten vo vašej cirkvi?“, odpovedia: „Nie zle.“ Ak povieš: „A čo ten nový cirkevný vodca, ktorého ste si všetci zvolili; poznáš ho?“, odpovedia: „Nie som s ním príliš oboznámený.“ Ak sa spýtate: „Aký je teraz cirkevný život? Spôsobil niekto narušenia poriadku?“, povedia: „Je to dobré, ide to ako má.“ Čokoľvek sa ich spýtaš, odpovedia len týmito niekoľkými slovami. Nie je to preto, že boli vystrašení? Prečo sú takí vystrašení? Je to preto, že nepoznajú Božiu spravodlivosť; nedokážu prehliadnuť podlosť, krutosť, bezohľadnosť a temnotu satana; nevedia, čo to znamená, keď vládne pravda, ani aký to má význam – a tak sa boja. Preto, čokoľvek sa ich spýtaš, ich odpoveď bude vágna a nejasná; nedostaneš od nich odpoveď na otázku o tom, čo sa v cirkvi skutočne deje, ani nezistíš, čo si vnútri naozaj myslia. Tak pevne sa zabalia, že si ani nebudeš istý, o čom hovoria. Nepovedia nič o problémoch, ktoré v cirkvi existujú, ani o tom, akí sú vodcovia a pracovníci, a nedozvieš sa nič o ťažkostiach, ktorým čelí Boží vyvolený národ. Nedozvieš sa nič z toho – budú s tebou hovoriť len týmto spôsobom. A čo budeš cítiť, keď ich budeš počúvať? Budeš cítiť, že medzi srdcami vás dvoch niečo je. Majú tento postoj: „Nesnaž sa o mne nič dozvedieť, nechcem ti odhaliť žiadne informácie ani to, čo sa skutočne deje. Drž sa odo mňa ďalej; ak sa odo mňa pokúsiš zistiť, čo sa deje v cirkvi, potom sa mi snažíš spôsobiť problémy a narušiť moje súčasné životné prostredie, rutinu a situáciu. Nezasahuj do žiadneho aspektu môjho života; nechaj ma, aby som sa s týmito vecami vysporiadal sám.“ Boja sa, že im antikrist spôsobí utrpenie alebo sa im pomstí, a majú strach nahlásiť akékoľvek problémy týkajúce sa ich cirkvi. Nie je to kapitulácia pred tým antikristom? Neboli tým antikristom zvedení a ovládaní? (Áno.) A toho antikrista teší, keď to vidí. Utrápil ľudí do tej miery, že sa už neodvažujú hlásiť svoje problémy, takže má pevnú kontrolu nad cirkvou. Je v cirkvi veľa ľudí ovládaných antikristom týmto spôsobom? Zastavili ste niekedy niekoho, aby nahlásil problém? Možno ste to urobili, ale nie ste si toho vedomí, alebo to urobíte v budúcnosti. Dá sa teda považovať za problém, keď sú ľudia získavaní a ovládaní antikristmi? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Niektorí ľudia v cirkvi sa boja antikrista, ale neveria v toho antikrista ani ho nenasledujú, a už vôbec mu neslúžia. Je to len tak, že boli tým antikristom trochu obmedzení a zdržaní pri ich vstupe na správnu cestu viery v Boha. Prečo hovoríte, že je to problém?“ V jednom ohľade, keď sa pozriete na metódy, ktoré antikristovia používajú na získanie a ovládanie ľudí, mali by ste byť schopní vidieť, že ich prirodzená podstata je podstatou Satana; je nepriateľská voči pravde a Bohu. Antikristi chcú súperiť s Bohom o ľudí, súťažiť o Jeho vyvolený národ. V inom ohľade môžu metódy a spôsoby, akými antikristi konajú, naozaj mať vplyv na ľudí, ktorí sú hlúpi, nevedomí, zmätení a nerozumejú pravde. Skutočne môžu týchto ľudí zviesť, udržať ich v poslušnosti pod kontrolou antikristov a prinútiť ich, aby sa vo všetkých veciach radili s antikristmi a podriaďovali sa im. Antikristi nielenže držia týmto ľuďom ústa zatvorené; ovládajú aj ich činy, ovplyvňujú ich myšlienky a nápady a ovplyvňujú smer, ktorým kráčajú. Toto sú účinky a následky, ktoré činy antikristov prinášajú tým, ktorí sú hlúpi a nevedomí.

Práve som hovoril o rôznych pravdách týkajúcich sa konania povinnosti vodcu alebo pracovníka. Odhalil som aj určité problémy, ktoré majú vodcovia a pracovníci, pričom som sa zameral hlavne na prejavy najkrutejšieho typu človeka – a aký je to typ človeka? (Antikristi.) Aký je spoločný prejav zdieľaný všetkými antikristmi? Snažia sa uchopiť moc pre seba a ovládať cirkev. Ich túžba po moci prevyšuje všetko ostatné; moc je ich život, ich koreň; je to téma, smer a cieľ, okolo ktorého sa točí všetko, čo v živote robia. Preto sú činy antikristov a povahy, ktoré odhaľujú, totožné s taktikami, ktoré satan používa na zavádzanie, získavanie a ovládanie ľudí. Dá sa povedať, že všetko, čo tento typ človeka robí, z neho robí nič menšie ako výpust, stelesnenie a vyjadrenie satana; hlavným cieľom každého ich činu a celého ich správania je vlastniť moc. A koho sa snažia ovládať? Sú to ľudia, ktorých vedú, ktorí sú nasledovníkmi Boha, sú to ľudia, ktorí sú v dosahu ich moci, ktorých sú schopní ovládať. Pred chvíľou sme takisto hovorili o technikách, ktoré antikristi používajú na ovládanie ľudí. Prvou je získať si srdcia ľudí; druhou je útočiť na odporcov a vylučovať ich; treťou je vylučovať a útočiť na ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu; štvrtou je neustále sa vyvyšovať a svedčiť o sebe; a piatou je zavádzať, ťahať na svoju stranu, vyhrážať sa a ovládať ľudí. Všetkých päť týchto hlavných prejavov predstavuje základné techniky a prostriedky, ktoré antikristi používajú na získanie moci a na vlastnenie a ovládanie ľudí. Toto sú široké kategórie. Ďalej budeme tieto široké kategórie podrobnejšie rozoberať a hovoriť o nich v duchovnom spoločenstve.

Rozbor toho, ako sa antikristi snažia získať si srdcia ľudí

A. Získavanie ľudí malými láskavosťami

Prvou technikou, ktorú antikristi používajú na ovládanie ľudí, je získanie ich srdca. Koľko existuje spôsobov, ako si získať ľudské srdce? Jedným z nich je pritiahnuť si ich malými láskavosťami. Niekedy antikristi dávajú ľuďom nejaké pekné veci, inokedy im robia komplimenty, alebo im dávajú malé sľuby. A niekedy antikristi vidia, že niektoré povinnosti môžu ľuďom otvoriť cestu na výslnie, alebo že iní si myslia, že tieto povinnosti môžu tomu, kto ich vykonáva, priniesť výhody a vzbudiť úctu u všetkých, a tak tieto povinnosti pridelia tým, ktorých si chcú získať. „Malé láskavosti“ zahŕňajú veľa vecí: Niekedy ide o hmotné veci, inokedy o nehmotné a niekedy sú to príjemné slová, ktoré ľudia chcú počuť. Napríklad, keď niekoho niečo postihne, zoslabne a stratí motiváciu pri konaní svojej povinnosti, a keď túto svoju slabosť porovná s Božími slovami, uvedomí si, že je to nevernosť Bohu, neochota konať svoju povinnosť, nedostatok skutočnej podriadenosti, a má veľké výčitky. Keď to vodca vidí, môže povedať: „Máš len malé duchovné postavenie. Boh sa na túto vec nebude pozerať takto. Veríš len krátko. Nemôžeš od seba očakávať tak veľa. Takéto veci si vyžadujú čas – nemôžeš to uponáhľať. Boh nemá na ľudí vysoké nároky a pre teba, človeka, ktorý v Neho verí len krátky čas, je normálne, že si občas trochu slabý, a nemal by si si kvôli tomu robiť starosti.“ Znamená to, že si netreba robiť starosti pre slabosť, a už vôbec nie pre to, že v nej človek zotrváva, a že toto všetko je normálna negativita, ktorú si Boh nepamätá. Niektorí ľudia sú príliš citoví a pri konaní svojej povinnosti sú vždy obmedzovaní svojimi pocitmi; ich vodca hovorí: „To je spôsobené vaším malým duchovným postavením, je to v poriadku.“ Niektorí ľudia sú vo svojej povinnosti leniví a nelojálni, ale ich vodca ich nekritizuje a namiesto toho im na každom kroku hovorí pekne znejúce veci, ktoré chcú títo ľudia počuť, aby ich potešil, aby ho nazývali dobrým a aby im ukázal, aký je chápavý a láskavý. Títo ľudia si myslia: „Náš vodca je ako milujúca matka. Skutočne k nám cíti lásku – naozaj zastupuje Boha. Naozaj je od Boha!“ Nevysloveným dôsledkom toho je, že ich vodca môže konať ako Boží hovorca, že môže zastupovať Boha. Je to cieľom tohto vodcu? Možno to nie je také jasné, ale jeden z jeho cieľov je zrejmý: Chcel by, aby ľudia hovorili, že je úžasný vodca, ohľaduplný voči ostatným, súcitný k slabostiam ľudí a veľmi chápavý čo sa týka ich sŕdc. Keď niektorí cirkevní vodcovia vidia, že bratia alebo sestry konajú svoje povinnosti povrchne, nepokarhajú ich, hoci by mali. Keď jasne vidia, že záujmy Božieho domu trpia, netrápia sa pre to ani sa na nič nepýtajú a ostatným nespôsobia ani najmenšiu ujmu. V skutočnosti vôbec neberú ohľad na slabosti ľudí; namiesto toho je ich úmyslom a cieľom získať si srdcia ľudí. Sú si plne vedomí, že: „Pokiaľ to budem robiť a nikoho neurazím, budú si myslieť, že som dobrý vodca. Budú mať o mne dobrú, vysokú mienku. Budú ma schvaľovať a budú ma mať radi.“ Je im jedno, aké veľké škody budú spôsobené záujmom Božieho domu alebo ako veľmi sa poškodí vstup Božieho vyvoleného národa do života, či ako veľmi je narušený život jeho cirkvi; oni len zotrvávajú vo svojej satanskej filozofii a nikoho neurážajú. V ich srdci sa nikdy neobjavia výčitky svedomia. Keď vidia, že niekto spôsobuje narušenia a vyrušenia, nanajvýš s ním prehodia pár slov, bagatelizujú celý problém a tým sa to pre nich končí. Nebudú hovoriť o pravde v duchovnom spoločenstve ani tomuto človeku neukážu podstatu problému, a už vôbec nebudú rozoberať jeho stav. Nikdy nebudú v duchovnom spoločenstve hovoriť o tom, aké sú Božie úmysly. Falošní vodcovia nikdy neodhaľujú ani nerozoberajú chyby, ktorých sa ľudia často dopúšťajú, ani to, aké skazené povahy často odhaľujú. Neriešia žiadne skutočné problémy, ale namiesto toho zakaždým vyhovejú mylným praktikám ľudí a odhaleniam skazenosti a bez ohľadu na to, akí sú ľudia negatívni alebo slabí, neberú to vážne. Len kážu nejaké slová a učenia a povedia zopár napomínajúcich slov, aby, v snahe zachovať harmóniu, situáciu povrchne vyriešili,. Výsledkom je, že Boží vyvolený národ nevie o sebe uvažovať a spoznávať sa, nemá riešenie pre žiadne skazené povahy, ktoré odhaľuje, a žije uprostred slov a učení, predstáv a fantázií, bez akéhokoľvek vstupu do života. V srdciach dokonca veria: „Náš vodca má pre naše slabosti ešte väčšie pochopenie ako Boh. Naše duchovné postavenie je príliš malé na to, aby sme mohli splniť Božie požiadavky. Stačí, ak splníme požiadavky nášho vodcu; podriadením sa nášmu vodcovi sa podriaďujeme Bohu. Ak príde deň, keď tí Zhora prepustia nášho vodcu, ozveme sa; aby sme si svojho vodcu udržali a zabránili jeho prepusteniu, budeme s tými Zhora vyjednávať a prinútime ich, aby súhlasili s našimi požiadavkami. Takto sa odvďačíme svojmu vodcovi.“ Keď majú ľudia v srdci takéto myšlienky, keď si k svojmu vodcovi vytvorili takýto vzťah a v ich srdci vznikol k ich vodcovi takýto druh závislosti, závisti a uctievania, majú čoraz väčšiu vieru v tohto vodcu a vždy chcú počúvať jeho slová, namiesto toho, aby hľadali pravdu v Božích slovách. Takýto vodca v srdci ľudí takmer zaujal miesto Boha. Ak je vodca ochotný udržiavať takýto vzťah s Božím vyvoleným národom, ak z toho v srdci čerpá pocit potešenia a verí, že Boží vyvolený národ by sa k nemu mal správať takto, potom nie je rozdiel medzi týmto vodcom a Pavlom, on už vykročil na cestu antikrista a Boží vyvolený národ sa už týmto antikristom nechal zaviesť a úplne mu chýba schopnosť rozlišovať. Tento vodca vlastne nemá pravdu-realitu a vôbec nenesie bremeno za vstup Božieho vyvoleného ľudu do života. Vie len kázať slová a učenia a udržiavať si vzťahy s ostatnými. Vie sa dobre predvádzať pomocou pokryteckých metód, jeho reč a činy sú v súlade s ľudskými predstavami, a tým ľudí zavádza. Nevie, ako hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde ani spoznať samého seba, a preto je pre neho nemožné viesť ostatných do pravdy-reality. Pracuje len pre povesť a postavenie a hovorí len pekne znejúce slová, aby ľudí chytil do pasce a spôsobuje , že ho uctievajú a vzhliadajú k nemu, čo vážne ovplyvňuje a zdržiava prácu cirkvi a vstup Božieho vyvoleného národa do života. Nie je takýto človek antikrist? Niektorí ľudia konajú rovnako ako antikristi, ale keď vidia, že je nejaký antikrist odhalený, sú schopní sa s ním porovnať. Cítia, že cesta, po ktorej kráčajú, je takisto cestou antikristov, že by sa mali stiahnuť z okraja priepasti a okamžite činiť pokánie pred Bohom a prestať sa zameriavať na svoje osobné postavenie a obraz; myslia si, že by mali vo všetkom vyvyšovať Boha a svedčiť o Ňom a dosiahnuť, aby ľudia mali vo svojich srdciach miesto pre Boha a ctili si Ho ako veľkého – cítia, že len vtedy spoznajú vo svojich srdciach skutočný pokoj. Len takýto človek je ten, kto miluje a dokáže prijať pravdu. Ak má človek prirodzenosť antikrista, tiež sa bude cítiť v srdci nesvoj, keď počuje slová, ktoré odhaľujú antikristov, ale nebude schopný prijať súd a napomínanie Božích slov ani sa otvoriť a odhaliť svoje skazené povahy. To dokazuje, že nedokáže prijať pravdu a že skutočné pokánie je pre neho nemožné. Bude trvať na presadzovaní svojho postavenia, užívaní si výhod postavenia a užívaní si toho, že ho Boží vyvolený národ uctieva a vzhliada k nemu. To spôsobuje, že tí, ktorých zaviedol, zídu z pravej cesty a od Božích slov; stránia sa Boha a namiesto toho nasledujú toho človeka. Ten človek sa však vôbec nezamýšľa nad sebou. Neuvedomuje si, že sa už dostal do nebezpečenstva, stále má o sebe vysokú mienku a naďalej zavádza ostatných a získava si ich. Pokiaľ ľudia dbajú na to, čo hovorí, a poslúchajú ho, potom bez ohľadu na to, akí povrchní alebo nezodpovední sú títo ľudia pri vykonávaní svojich povinností, prižmúri nad tým oko. Navyše sa bude tešiť z toho, že ho títo nevedomí, hlúpi ľudia uctievajú a vzhliadajú k nemu, a dokonca im poskytne ochranu a nedovolí nikomu, aby ich odhalil alebo rozpoznal. Keď to antikrist robí, nezakladá si tým nezávislé kráľovstvo? Antikrist nevykonáva skutočnú prácu, nehovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, aby riešil problémy, nevedie ľudí k jedeniu a pitiu Božích slov a k vstupu do pravdy-reality. Pracuje len pre postavenie, slávu a zisk, stará sa len o to, aby sa presadil, chránil si miesto, ktoré má v srdciach ľudí, a o to, aby ho všetci neustále uctievali, vzhliadali k nemu a nasledovali ho; to sú ciele, ktoré chce dosiahnuť. Takto sa antikrist snaží získať si srdcia ľudí a ovládať Boží vyvolený národ – nie je takýto spôsob práce podlý? Je to jednoducho príliš nechutné! Chvíľu takto pracuje, vďaka čomu si ho ľudia obľúbia, dôverujú mu a spoliehajú sa na neho – aké sú však dôsledky? Títo ľudia nielenže nedokážu pochopiť pravdu, nielenže vôbec nenapredujú vo svojom vstupe do života – namiesto toho si osvoja antikrista ako svojho duchovného rodiča, ako náhradu za Boha, a dovoľujú antikristovi, aby v ich srdciach nahradil Božie postavenie. Keď má niekto problém, už neprichádza pred Boha, a nech ho postihne akýkoľvek problém, nemodlí sa k Bohu ani sa na Neho nespolieha, ani nehľadá pravdu v Jeho slovách. Namiesto toho sa ide opýtať tohto vodcu. Žiada vodcu, aby mu ukázal cestu, a čoraz viac k tomuto vodcovi vzhliada a závisí od neho. Nevie, ako hľadať Boha, a nevie, ako k Nemu vzhliadať a spoliehať sa na Neho, a už vôbec nie, ako konať v súlade s pravdou a s princípmi. Nech sa mu stane čokoľvek, so zatajeným dychom čaká, kým o tom rozhodne vodca. Robí všetko, čo mu vodca povie, a dodržiava všetky jeho pokyny. Tým, že antikrist privádza ľudí do tohto bodu, nezavádza a neovláda ich? Prečo Boží vyvolený národ nehľadá pravdu u Boha, keď sa mu niečo stane? Prečo Boží vyvolený národ slepo poslúcha, čo hovorí jeho vodca, bez toho, aby jeho slová skúmal alebo uplatňoval rozlišovanie? Prečo sa Boží vyvolený národ dokáže podriadiť slovám svojho vodcu hneď, ako ich počuje, ale nedokáže to urobiť pri Božích slovách? Hľadá túžby svojho vodcu namiesto toho, aby hľadal Božie; počúva slová svojho vodcu namiesto toho, aby počúval Božie, a namiesto toho, aby hľadal pravdu a podriaďoval sa jej. Spolieha sa na to, že jeho vodca bude konať, ako aj na to, že ho podporí, bude za neho hovoriť a rozhodovať, namiesto toho, aby sa spoliehal na Boha, vzhliadal k Nemu a podriaďoval sa Mu. Nezaujali títo takzvaní vodcovia v srdciach ľudí určité postavenie? Toto je dôsledok toho, že antikrist ľudí zavádza a chytá ich do pasce.

Keď sa niektorým ľuďom niečo stane a ty im povieš, aby sa modlili k Bohu, povedia, že ich duchovné postavenie je príliš malé a nevedia, ako hľadať. Ak im povieš, aby jedli a pili Božie slová, povedia, že nemajú kvalitu a nemôžu dosiahnuť veľké svetlo. A ak im povieš, aby počúvali kázne, povedia, že obsah kázní je pre nich príliš vznešený a hlboký a že to presahuje ich možnosti. Veria, že ak je človek slabej kvality, má slabosti a je vo všetkom nedostatočný, musí vyhľadať vodcov. Predpokladajme, že sa ich opýtaš: „Prečo musíš vyhľadať vodcu? Prečo nehľadáš Boha a neprichádzaš pred Neho?“ Povedia: „Pre ľudí je veľmi ťažké prísť pred Boha: Máme predstavy, naša kvalita je slabá a sme pomalí a otupení. Božie slová nie sú vždy také priamočiare a nie sú v nich žiadne príklady, ktoré by ukazovali, čo znamenajú. Náš vodca nám jednoducho priamo hovorí, čo máme robiť, spôsobom, ktorý je naozaj priamočiary, ako keď sa jedna plus jedna rovná dvom. Keď príde na čítanie Božích slov, ak ich dokážem prečítať nahlas, je to už celkom dobré, ale nemám ani potuchy, čo znamenajú, a neviem, čo Boh vyžaduje od človeka alebo ako praktizovať spôsobom, ktorý je v súlade s Božími úmyslami. Nikdy nenájdem odpovede. Keďže som človekom slabej kvality, niekým, kto má také malé duchovné postavenie, kto je otupený a hlúpy a kto nič nevidí, musím sa na všetko, čo sa objaví, pýtať nášho vodcu a nechať ho, aby rozhodoval. Náš vodca môže nájsť odpovede za mňa; ja len robím to, čo mi povie. Presne takým človekom som – jednoduchým a poslušným.“ „Nie je nič zlé na tom, že si jednoduchý a poslušný, ale má váš vodca skutočne pravdu-realitu? Je skutočne niekým, kto sa podriaďuje Bohu? Ak jediné, čo dokáže, je kázať slová a učenia a nie je niekým, kto sa podriaďuje Bohu, znamená potom to, že sa mu podriaďuješ, že sa podriaďuješ Bohu?“ Povedia: „Náš vodca má vysokú kvalitu a všetko, čo hovorí, je správne. To dokazuje, že rozumie pravde a že je v súlade s Božími úmyslami.“ V tom, čo hovoria, je trochu logického uvažovania, však? Všetko je založené na ich osobných pocitoch. Ich kvalita je slabá a chýba im bystrosť, takže ak by bolo s ich vodcom skutočne niečo v neporiadku, nedokázali by to vidieť. Väčšina ľudí je pochabých, nevedomých a má slabú kvalitu, no nechajme tento dôvod na chvíľu bokom. Keď sa na to pozrieme z hľadiska vodcu, ak ľudia prejavujú tieto prejavy, majú takúto závislosť od svojho vodcu a prechovávajú k nemu tento druh názoru a postoja, nemá to nejakú súvislosť s taktikou a metódami vodcu na získanie si sŕdc ľudí? (Má.) Aká veľká je táto súvislosť? Spája sa to priamo so spôsobom práce vodcu? Môžeme s istotou povedať, že tam existuje úplné priame spojenie a že tieto veci sú stopercentne prepojené. Prečo to hovorím? Existuje veľa vodcov, ktorí by zo svojej subjektívnej vôle chceli priviesť ľudí pred Boha, ale pretože nerozumejú pravde alebo nevedia, ako riešiť rôzne skutočné problémy, dokážu zvládnuť len nejaké administratívne úlohy a všeobecné záležitosti a predvádzať sa, aby si ich ľudia vážili, a nevedomky sa vydávajú na cestu antikristov. Používajú svoje vlastné spôsoby a prostriedky, aby sa neustále snažili získať si srdcia ľudí a ovládať ich srdcia, správanie a myšlienky, aby ľudia vždy robili to, čo hovoria, vo svojich činoch, v praktizovaní pravdy a v každom aspekte vykonávania svojich povinností. Ak sa ľudia podriaďujú antikristovi a nepodriaďujú sa skutočne Bohu – ak sa podriaďujú antikristovi oveľa viac ako Bohu –, ich vykonávanie povinností neprináša žiadne výsledky a nerobia dobre ľudskú povinnosť, sú takíto ľudia tými, ktorí budú spasení? Ľudia majú „presné“ cesty praktizovania poslušnosti a lojality k vodcom a pracovníkom, ale ani len presne nepraktizujú, pokiaľ ide o podriadenie sa Bohu a vernosť voči Nemu – nikto o tom nehovorí v duchovnom spoločenstve a nikto nevykonáva tento aspekt skutočnej práce. Ľudia radi hovoria a konajú pre svoje vlastné postavenie a povesť, namáhajú svoje mozgy a zabúdajú jesť alebo spať, aby ich Boží vyvolený národ poslúchal a uctieval. Je zrejmé, že to všetko robia preto, aby dosiahli svoj cieľ vládnuť v cirkvi ako vodcovia alebo pracovníci. Aký to má dôvod? Je to preto, že všetko skazené ľudstvo má rovnakú povahu a rovnaké preferencie. Keď ti niekto ukáže cestu a ty si veľmi ochotný praktizovať ju, neznamená to, že praktizuješ pravdu – znamená to, že robíš to, čo ten človek hovorí, a poslúchaš ho. Prečo teda ľudia nie sú ochotní prísť pred Boha alebo Ho hľadať? Pretože v ľudskej prirodzenosti nie je nič, čo by bolo v súlade s pravdou. To, čo ľudia majú radi, po čom túžia a čo si uchovávajú vo svojich srdciach, je v rozpore s pravdou, je to s ňou v protiklade. Takže ak niekoho požiadaš, aby hľadal pravdu, keď sa mu niečo stane, bude to pre neho ťažšie ako letieť na Mesiac – no ak ho požiadaš, aby venoval pozornosť človeku, bude mu to pripadať oveľa ľahšie. Je zrejmé, že keď antikristi používajú techniku získavania si sŕdc ľudí na ich ovládanie, dosahujú výsledky veľmi rýchlo. Len jednou mimochodom utrúsenou poznámkou môžu spôsobiť, že si o nich niekto urobí priaznivú mienku; len jednou náhodnou poznámkou, ktorá v sebe skrýva určitý zámer alebo uhol pohľadu, môžu spôsobiť, že sa na nich niekto bude pozerať z novej perspektívy, v novom svetle. To odhaľuje presne to, čo sa vnútri ľudí nachádza. Znamená to, že ak nehľadáš pravdu a namiesto toho sa vydáš na cestu hľadania postavenia a moci, vplyv a dôsledok, ktorý bude mať všetko, čo robíš, na každého člena skazeného ľudstva, bude ten, že sa obráti chrbtom k pravej ceste, bude sa vyhýbať pravde, bude sa vyhýbať Bohu a zavrhne Ho. Toto je jediný dôsledok, jediný výsledok. To jasne vidieť.

Prvým prejavom snahy antikristov získať si srdcia ľudí je získavanie si ľudí malými láskavosťami. Malé láskavosti nemusia nevyhnutne znamenať hmotné veci; zahŕňajú širokú škálu. Niekedy sú to ohľaduplné slová, inokedy je to splnenie niekoho túžby alebo preferencie a niekedy je to zase vycítenie niečích myšlienok a hovorenie akýchkoľvek príjemne znejúcich vecí, ktoré ten človek chce počuť, aby si dotyčný myslel, že jeho vodca je veľmi dobrý a veľmi chápavý. Inými slovami, antikristi hojne využívajú toleranciu, lásku, teplo a takzvanú ohľaduplnosť, aby zakryli svoju tajnú ambíciu ovládať ľudí. Ak bratia a sestry napríklad darovali nejaké pekné veci, môžu sa o ne podeliť s kýmkoľvek, s kým majú dobré vzťahy. Tieto malé láskavosti používajú na to, aby si získali srdcia ľudí a kúpili si ich. Ak je v cirkvi nejaká nenáročná práca, ktorá si nevyžaduje, aby bol človek vystavený nepriazni počasia, a môže mu umožniť dostať sa do centra pozornosti, poveria ňou toho, s kým majú dobré vzťahy. Prečo sú toho schopní? Čiastočne je to preto, že vo svojej podstate nemilujú pravdu a konajú bezzásadovo. Druhou časťou je, že si túto dobrú povinnosť vyhradia pre tých, s ktorými majú dobré vzťahy, a potom im povedia nejaké pekne znejúce veci, aby im títo ľudia boli vďační. Týmto spôsobom dosahujú svoj cieľ získať si srdcia týchto ľudí. Táto taktika nie je len o rozdávaní maličkostí a občasnom povedaní niečoho sladkého – je v tom úmysel, cieľ. A aký je to cieľ? Má to v srdciach ľudí zanechať priaznivé hodnotenie. Ak je v skupine desať ľudí, začnú s ich posudzovaním: „Z týchto desiatich sú dvaja, ktorí sa vedia dobre podlizovať ľuďom. Nemusím sa s nimi trápiť a aj tak sa mi budú líškať. Potom sú tu dvaja popletení ľudia; urobia, čo poviem, ak im dám nejaké výhody. Ďalší dvaja sú ľudia s určitou kvalitou; pokiaľ im prednesiem niekoľko vznešených kázní a poviem im niekoľko pôsobivých slov, podvolia sa mi. A potom sú tu traja, ktorí sa podľa všetkého usilujú o pravdu, takže bude trochu ťažké zvládnuť ich. Budem musieť získať jasnú predstavu o ich skutočnej situácii, zistiť, čo potrebujú, a potom ich uspokojiť. Ak mi to niektorí z nich nezhltnú a neposlúchnu ma, nakoniec sa s nimi porátam a odstránim ich. Aj keď je ten posledný proti mne, môže mi spôsobiť len obmedzené problémy a bude ľahké sa s ním vyrovnať.“ Jediným pohľadom dokážu určiť, s kým v skupine si poradia a s kým nie. Ako to môžu vedieť tak rýchlo? Sú toho schopní, pretože ich srdcia sú plné satanskej politiky a filozofií. Princípy ich správania a ich spôsoby konania a interakcie s ostatnými nie sú o priateľskom vychádzaní s ľuďmi alebo o normálnych medziľudských vzťahoch. Nie sú o pomáhaní alebo zaopatrení ostatných, alebo o ich vzdelávaní, alebo o zaobchádzaní s ostatnými ako s rovnými, alebo o používaní pravdy-princípov na riešenie záležitostí a zaobchádzanie s inými ľuďmi. Úplne im chýba aj najmenší náznak týchto princípov. Aké sú ich princípy? „Ako ma každý človek vníma vo svojom srdci? Nemusím sa zaoberať tými, ktorí si ma vysoko cenia, ktorí ma majú vo svojom srdci a ktorí sa ma boja, rešpektujú ma a uctievajú ma. To a to by som mal ďalej urobiť s tými, ktorí si ma nectia, a to a to by som mal urobiť s tými, ktorí ma v úcte majú, ale ešte sa mi celkom nepodvolili. A pokiaľ ide o tých, ktorí si vo všeobecnosti ostatných veľmi nevšímajú, to a to by som mal urobiť s nimi.“ Majú postup krok za krokom, ako ovládať ľudí. Prečo vytvárajú tieto kroky a myšlienky? Pretože túžba po moci v ich srdciach je neovládateľná. Ak by mali v skupine s ľuďmi vychádzať priateľsky, cítili by sa dosť nenaplnení a nedôstojní. Aký je teda ich cieľ? Dosiahnuť, aby pre nich mal každý vo svojom srdci miesto – ak nie prvé, tak druhé, a ak nie druhé, tak tretie. Interagovať s ostatnými na rovnakej úrovni jednoducho neprichádza do úvahy. Môžu títo ľudia ako vodcovia počúvať odlišné názory ostatných? Nemôžu. Okolo čoho sa točí všetko, čo robia? (Okolo moci.) Všetko, čo robia, sa točí okolo moci. Aké veci, ktoré sa točia okolo moci, robia? Najprv preskúmajú tvoje srdce a zmocnia sa ho, čo znamená, že si ťa najprv kúpia, prinútia ťa, aby si sa im otvoril, dostanú z teba tvoje skutočné pocity a zistia, aký je tvoj skutočný názor na nich. Keď ho pochopia, prispôsobia svoje metódy každej situácii a konajú v každom prípade individuálne. Chcú ovládať srdcia ľudí, a keď nájdu niekoho, kto s nimi nie je zajedno, niekoho, kto ich nectí, a niekoho, kto im nie je oddaný, udrú a začnú toho človeka trápiť. Pohnútkou antikristov pri získavaní si sŕdc ľudí je teda moc. A aké sú metódy a techniky, ktoré používajú na získanie moci? Dôkladne rozumejú srdciam ľudí, chápu a ovládajú ich. Čím sú ovládané myšlienky ľudí? Ich srdcom a ich prirodzenosťou. Keď je niečie srdce ovládané antikristom, myšlienky a nápady toho človeka už nie sú dôležité. Keď antikrist ovládne srdce človeka, ovláda celého človeka.

B. Predvádzanie svojich silných stránok, aby ich ľudia uctievali

Aké ďalšie metódy okrem drobných láskavostí, o ktorých sme práve hovorili, antikristi bežne alebo zvyčajne používajú na získanie si sŕdc ľudí? Povedzme napríklad, že všetci majú z nejakého vodcu zlý dojem. Ľudia si myslia, že tomuto vodcovi chýba talent, vie len hovoriť slová a učenia a nemá skutočné pochopenie pravdy. Ak tento vodca zistí, že ľudia z neho majú takýto dojem, urobí všetko pre to, aby tieto chyby a nedostatky skryl? (Áno.) Čo urobí? Aké veci bude hovoriť? Predstieranie otvorenosti tu je jedným z aspektov. Čo ešte? (Vyhováranie sa.) Vyhováranie sa takisto pomáha veci zakryť. Okrem toho môže vodca na skrytie svojich slabostí použiť svoje silné stránky a veci, ktoré ostatní považujú za skvelé. Je to bežná metóda? (Áno.) Niekto napríklad povie: „Verím v Boha len krátko, tak prečo ma vybrali za vodcu? Pretože som vo svetskom svete viedol spoločnosť a počet našich zamestnancov sa rozrástol z 10 na 200 ľudí, čo ukazuje, že mám vodcovské schopnosti. Aj keď Boží dom takýmto veciam neprikladá dôležitosť, táto schopnosť je v niektorých situáciách užitočná, však?“ Keď to ostatní počujú, nesúhlasia, a tak táto osoba pokračuje vo svojom predstavení a hovorí: „Ak sa napríklad rozprávaš so svojimi zamestnancami, ale oni nepočúvajú, čo by si mal urobiť? Budú ťa počúvať, keď dosiahneš dobré výsledky. Svoje dôkazy som už predložil: Moja spoločnosť vstúpila na burzu!“ Spočiatku by niektorí mohli povedať, že je to nadanie, že takto robia veci neveriaci, ale v tom, ako táto osoba koná, sú skutočne metódy a výsledky, a tak niektorí ľudia prejdú od pochybností k dôvere, až k tomu, že ho vďaka jeho konaniu kúsok po kúsku nevedomky začnú uctievať. Okrem toho táto osoba zavádza ostatných a skrýva svoje vlastné nedostatky; ľudské srdcia si kúpi bez toho, aby o tom vedeli, sú ním zvedení a klaňajú sa mu. Nie je to metóda? (Je.) Čo to je? Znamená to urobiť všetko pre to, aby sa človek chválil svojimi odbornými znalosťami a darmi a vystatoval sa svojimi schopnosťami a zručnosťami. Aký je cieľ týchto činov? Takisto je to získať si srdcia ostatných. Aby si získali srdcia druhých, musia okrem toho, že im dajú nejaké pekné veci, dosiahnuť aj to, aby si ich ostatní vážili. Keby boli len obyčajnou osobou alebo nevzdelaným človekom bez väčšieho vzdelania, kto by si ich vážil? Preto sa táto osoba úmyselne predvádza so svojimi diplomami, aby ľudia vedeli, že má vyššie vzdelanie a pokročilé akademické kvalifikácie, a v dôsledku toho niektorých ľudí zvedie. Robí všetko pre to, aby predviedla svoje nadania, odbornosť a schopnosti, aby si o nej ostatní ľudia vytvorili vysokú mienku a mali z nej dobrý dojem, a aby dokonca často mali nutkanie požiadať ju o radu pri robení vecí alebo na to mysleli. Nie je všetko, čo robí na dosiahnutie tohto cieľa, tiež stratégiou na získanie si sŕdc ľudí? Toto sú dva prejavy toho, ako si antikristi získavajú srdcia ľudí. Prvým je používanie drobných láskavostí. Druhým je, že predvádzajú vlastné schopnosti a nadania, inými slovami, veci, ktoré ich robia lepšími, a používajú túto metódu na prekonanie ostatných, aby vyčnievali z davu a aby si ich všetci vážili, obdivovali ich, ochotne pred nich prichádzali, aby nasledovali ich príkazy a prijali ich vedenie, a dokonca ochotne prijímajú a poslúchajú všetky ich usporiadania. Nie je to forma psychologického útoku? (Je.) Získavanie si sŕdc druhých predstavuje druh psychologického útoku. Čo sa myslí pod pojmom „psychologický útok“? Je to prostriedok, ktorým satan obsadzuje a ovláda srdcia ľudí. Boh podrobne skúma hlbiny ľudského srdca. On si podmaňuje a získava srdcia ľudí. Prečo sa teda pri satanovi a antikristoch nepoužíva výraz „získať srdcia ľudí“? Je to preto, lebo satan a antikristi používajú nenormálne a zlé metódy na to, aby sa zmocnili sŕdc ľudí, zavádzali ich, priťahovali a ovládali, takže ľudia si o nich nevyhnutne vytvoria vysokú mienku a hlboko si ich vážia a obdivujú.

Práve sme mali duchovné spoločenstvo o dvoch taktikách na získanie si sŕdc ľudí. Aké ďalšie typické taktiky existujú? Ak ste nezažili taktiky a metódy, ktoré antikristi používajú na zavádzanie a obmedzovanie ľudí, môžete sa pozrieť na seba a porovnať sa. Pozrite sa, či máte v sebe tieto prejavy. Každý, kto žije uprostred skazených pováh, v sebe tieto sklony má. Robenie drobných láskavostí, zavádzanie ľudí, priťahovanie si ľudí – nerobíte tieto veci často? A robenie všetkého pre to, aby ste predvádzali svoje dary a silné stránky – nerobíte často aj to? (Áno.) Najmä keď urobíte niečo, čo je proti pravde, keď sú odhalené vaše slabosti a chyby, a dokonca aj keď ste orezávaní a skutočne stratíte tvár a každý útržok vašej prestíže je zmietnutý preč, nepoužívate takéto metódy a techniky na nápravu situácie a na obnovenie svojho postavenia a prestíže v srdciach ľudí? (Aj my robíme takéto veci.) Keď tieto veci robíte, uvedomujete si, že je to nesprávna cesta a že takto konať nemôžete? Cítite výčitky svedomia? Ste voči tomu často otupení, alebo síce máte výčitky, no aj tak to proti svojej vôli musíte urobiť, pretože vaša povesť a imidž sú pre vás príliš dôležité? Ako to je? (Robíme to proti svojej vôli.) Robíte to proti svojej vôli – no dobre, a máte pri tom výčitky svedomia? Alebo necítite vôbec nič, a keď tie veci urobíte, zľahčujete to a jete a spíte ďalej ako predtým? (Cítime výčitky svedomia.) Ak cítite nejaké výčitky, tak to nie je také zlé. Dokazuje to, že vaša otupenosť nezašla príliš hlboko – stále máte nejaké povedomie. Ľudia s povedomím majú nádej na spásu; tí, ktorí sú bez neho, nemajú ľudskú prirodzenosť, a tak sú v nebezpečenstve.

C. Používanie pretvárky na zavádzanie ľudí a získanie ich dobrej mienky

Aké ďalšie metódy antikristi zvyčajne používajú na získanie si sŕdc ľudí? Je tu ďalšia situácia, a to aká, že bez ohľadu na to, čo antikristi robia, nerobia to pred Bohom, ale pred ľuďmi. Aký je v tom ich cieľ? (Prilákať si ľudí.) Cieľom je prilákať si srdcia ľudí. Navonok sú ochotnejší trpieť a zaplatiť cenu ako ostatní; zdajú sa byť duchovnejší ako ostatní, vernejší Bohu a vážnejší vo svojej povinnosti. Ale keď sa nikto nepozerá, nesprávajú sa takto. Nie je ich skutočným úmyslom takto konať; majú skôr postranný motív. Správajú sa tak pred ostatnými, aby títo ľudia videli, ako dobre konajú a že svoje povinnosti vykonávajú s takou vernosťou, hoci v skutočnosti vernosť vôbec nie je ich vnútornou motiváciou. Ich cieľom je, aby ich ľudia vnímali ako lojálnych a zodpovedných. Tým, že takto platia cenu, ostatných úplne presvedčia. V dôsledku toho sú ostatní ľudia ochotní prijať ich vedenie a odpustiť im bez ohľadu na to, aké chyby urobia. Aké je to správanie? Toto je zavádzanie ľudí pomocou pretvárky. Čo tu znamená „pretvárka“? Znamená to dobré správanie a činy, ktoré sa zdajú byť v súlade s pravdou. Používanie pretvárky, ktorá sa zdá byť v súlade s pravdou, na zavádzanie ľudí a získanie si ich priazne – to zhŕňa charakteristiky tohto správania, však? Ich cieľom je nakoniec získať si dobrú mienku ľudí. Keď si ľudia o antikristoch vytvoria dobrú mienku, cítia k nim určitú úctu – antikristi si touto metódou získajú určitú pozíciu v ich srdciach. Existuje napríklad typ človeka, ktorý je ochotný zaplatiť cenu pri výkone svojej povinnosti, pri svojich činoch sa väčšinou spolieha na skúsenosti a v podstate neporušuje žiadne hlavné princípy, ale keď s ním máš duchovné spoločenstvo o hľadaní pravdy-princípov, čo povie? „Netreba o tom mať so mnou duchovné spoločenstvo. Mám to všetko v hlave!“ Keď sa takíto ľudia naozaj stretnú s problémom, nielenže nehľadajú, ale odmietajú počúvať aj rady kohokoľvek iného, nehovoriac o ich názoroch; robia len to, čo si myslia, že je dobré. Keď platia cenu, keď sa ich činy zdajú byť rýchle a rozhodné a majú určitú autoritu, ako ich vo svojich srdciach vnímajú ostatní ľudia? Majú o nich dobrú mienku, alebo nie? Z pohľadu ostatných ľudí neporušili žiadnym zjavným spôsobom pravdu a sú veľmi zruční v tom, ako robia veci. Ich úroveň „vernosti“ a ich skúsenosti s konaním povinností stačia na to, aby ostatných presvedčili. Ľudia si myslia: „Pozrite sa na nich: Veria v Boha už mnoho rokov a majú skúsenosti s konaním tejto povinnosti. Sú ostrieľaní. My by sme to nedokázali.“ Keď majú ľudia na nich takýto pozitívny názor, majú v srdciach týchto ľudí veľkú alebo malú váhu? (Veľkú.) Veľkú; majú v ich srdciach váhu. Niektorí ľudia nikdy nehľadajú pravdu, čiastočne preto, že im chýba duchovné porozumenie, a čiastočne preto, že nemajú záujem o pravdu, vôbec nemilujú pravdu a absolútne nerozumejú, čo sú pravda-princípy. Pri konaní svojich povinností sa spoliehajú čisto na svoje chvíľkové nadšenie, vlastné dobré úmysly a roky skúseností. Nechcú však, aby to ostatní vedeli, a tak sa zo všetkých síl snažia vynaložiť veľké úsilie a zaplatiť cenu. Ak niekto zistí, že im chýba duchovné porozumenie alebo že nerozumejú pravde a robia veci bez princípov, rýchlo dosiahnu nejaké úspechy, aby ich ľudia mohli vidieť. Povedia: „Pozrite sa a uvidíte, či naozaj mám alebo nemám duchovné porozumenie. Pozrite sa; uvidíte, či naozaj konám podľa princípov, či naozaj rozumiem pravde.“ Pri takomto ich konaní je nimi dosť veľa ľudí zvedených. A tí povedia: „Títo ľudia majú skúsenosti s konaním svojich povinností a rozumejú princípom; my sme tí, ktorí nerozumejú.“ „My sme tí, ktorí nerozumejú“ – čo odhaľuje toto vyhlásenie? Odhaľuje, že hlboko vo vnútri schvaľujú navonok dobré správanie týchto ľudí. Čomu sa rovná toto schválenie? Rovná sa to myšlienke, že sú to ľudia, ktorí praktizujú pravdu, ktorí milujú Boha a ktorých Boh zdokonaľuje. Nie je to, že ich ostatní takto hodnotia, to isté, ako keby zaujali určitú pozíciu v srdciach ľudí? Konkrétnejšie sa dá povedať, že sa vyznačujú istým druhom prestíže. Čo im teda táto prestíž prináša? Spôsobuje, že ostatní k nim vzhliadajú, vážia si ich a dokonca sa na nich spoliehajú. Ako sa na nich ostatní spoliehajú? Hneď ako majú problém, okamžite ich vyhľadajú. Predpokladajme, že niekto povie: „Toto je vážna vec a my tomu nerozumieme; mali by sme sa opýtať tých Zhora, však?“ Niektorí potom povedia: „Netreba. Môžeme sa opýtať nášho vodcu. Náš vodca tomu všetkému rozumie.“ Každý si myslí, že vodcovia a pracovníci sú väčšinu času zaneprázdnení svojou prácou a neurobili nijaké zlo, a preto sa domnieva, že sú to určite ľudia, ktorí rozumejú pravde a konajú podľa princípov. Čo si o tomto postoji myslíte? Ak niekto navonok neurobil nič zlé, znamená to, že rozumie pravde? Nie nevyhnutne. Chápanie pravdy každého človeka je obmedzené. Ak si myslíš, že vodcovia všetkému rozumejú, a bez ohľadu na to, aký máš problém, sa nemodlíš k Bohu, nehľadáš u Neho ani v Jeho slovách, ale ideš sa opýtať priamo vodcu, nespôsobí to zdržanie? Ak budeš zakaždým robiť to, čo hovoria vodcovia, a vždy k nim vzhliadať, potom sa niektoré veci môžu pokaziť a môžeš práci cirkvi ľahko spôsobiť straty. Preto je uctievanie a vzhliadanie k ľuďom najjednoduchší spôsob, ako zísť z cesty a urobiť chyby, spôsobiť stratu vlastnému životu, Božiemu domu a práci cirkvi.

Existujú tri hlavné prejavy toho, ako si antikristi získavajú srdcia ľudí: Prvým je, že si priťahujú ľudí drobnými láskavosťami; druhým je, že predvádzajú svoje silné stránky, dary a talenty; tretím je, že používajú pretvárku na zavádzanie ľudí a získanie si ich dobrej mienky. Tieto prejavy sa dajú nájsť v každom. Niektorí ľudia často odhaľujú nejaké klebety, o ktorých ostatní nevedia, rozprávajú o všelijakých témach alebo zdieľajú nejaké jedinečné, odborné názory. Ako sa to volá? Existuje dvojdielne príslovie, ktoré hovorí: „Stará pani si dáva rúž – aby ti dala niečo na pozeranie.“ Títo ľudia chcú vždy predvádzať svoje schopnosti a získavať si úctu ľudí. Niekedy sa im to však nepodarí a ľudia vidia ich chyby, a tak následne robia všetko, čo môžu, aby situáciu napravili a nejako sa z toho vyhovorili. Bez ohľadu na to, aké veci urobili proti svojmu svedomiu a pravde, alebo čo nesúvisí s konaním ich povinností, nikdy nevedia priznať chybu, zamyslieť sa nad sebou a činiť pokánie, ani si nikdy neuvedomia, aký vážny je to problém. Naopak, usilovne premýšľajú a lámu si hlavu nad spôsobmi, ako argumentovať vo svoj prospech a situáciu zažehnať. Horí v nich netrpezlivosť dosiahnuť svoje ciele, až do tej miery, že nemôžu ani jesť, ani spať, zo strachu, že by ich dobré postavenie v očiach ostatných mohlo utrpieť náhly a zdrvujúci pokles. Niektorí ľudia si napríklad myslia, že dobre píšu, že sú zruční spisovatelia; iní si myslia, že sú dobrí vodcovia, že sú piliermi, ktoré podporujú cirkev; ďalší si myslia, že sú dobrí ľudia. Hneď ako títo ľudia z nejakého dôvodu prídu o svoj dobrý obraz o sebe, lámu si hlavu v snahe situáciu napraviť, investujú do toho veľa myšlienok a zaplatia za to cenu. Nikdy však necítia hanbu, výčitky svedomia ani pocit dlhu voči Bohu za nesprávne cesty, ktorými sa vydali, alebo za rôzne veci, ktoré urobili proti pravde. Nikdy nemajú takýto pocit. Používajú všelijaké taktiky na zavádzanie ľudí a získavanie si ich sŕdc. Je toto konanie povinnosti stvorenej bytosti? Absolútne nie. Je to práca, ktorú by mali robiť cirkevní vodcovia? V žiadnom prípade. Žijú podľa satanskej povahy, páchajú zlo a narušujú prácu cirkvi a vnášajú zmätok do práce Božieho domu. Súdiac podľa ich činov a správania, ciest, ktorými kráčajú, a ich rôznych prejavov, ktorými zavádzajú a ovládajú ľudí, nekonajú povinnosť vodcu, ale rozkladajú a narúšajú Božie dielo spásy človeka, bránia ľuďom prísť pred Boha a pokúšajú sa udržať ich vo svojich rukách, pod svojou kontrolou. Nie sú to činy a správanie antikrista? O tom niet pochýb. To je dostatočný dôkaz, že antikristi hrajú úlohu satana do najmenšieho detailu. Súdiac podľa povahy týchto vecí, ktoré robia, nielenže si dobre neplnia povinnosť, ktorú by si plniť mali, ale naopak, hrajú úlohu satana. Všetkým, čo robia, absolútne súperia s Bohom o Jeho vyvolený národ. Ovečky, ktoré patria Bohu, by Ho mali nasledovať a byť Ním získané, no títo ľudia bránia ostatným nasledovať Boha; berú Božie ovečky do vlastných rúk, ovládajú ich a nútia ľudí, aby ich uctievali a nasledovali. Taká je povaha ich konania. Možno takýchto ľudí nazvať „vodcami“? (Nie.) Ako by sme ich teda mali nazvať? (Zlí sluhovia.) „Zlí sluhovia“ – to je priliehavé pomenovanie. „Antikristi“, „zlí sluhovia“ – oba tieto tituly sa hodia, však? Títo ľudia sa oháňajú zástavou konania povinnosti vodcu, ale nerobia to, čo by vodca robiť mal. To, čo robia, vôbec nie je výkon povinnosti vodcu, je to hranie úlohy antikrista, zastupovanie satana pri vyrušovaní a ničení práce Božieho domu a zavádzanie Božieho vyvoleného národa, aby sa vyhýbal pravej ceste a Bohu. Všetky ich činy a správanie odhaľujú povahu a prirodzenosť satana a výsledkom je, že ľudia sa vyhýbajú Bohu, odmietajú pravdu a Boha a uctievajú a nasledujú ich. Jedného dňa, keď ľudí úplne zvedú a dostanú ich pod svoju kontrolu, ich ľudia začnú uctievať, nasledovať a poslúchať. Vtedy dosiahnu svoj cieľ, ktorým je polapenie sŕdc ľudí. Sú cirkevnými vodcami, nerobia však prácu, ktorú im Boh zveril; nerobia prácu vodcov a pracovníkov. Namiesto toho pôsobia na Boží vyvolený národ tak, že ho zavádzajú, lapajú do pasce a ovládajú, pričom ovečky, ktoré jasne patria Bohu, berú do vlastných rúk, pod svoju kontrolu. Nie sú to zlodeji a banditi? Tým, že takto súperia s Bohom o Jeho vyvolený národ, neslúžia ako satanovi sluhovia? Nie sú takíto antikristi Božími nepriateľmi? Nie sú nepriateľmi Jeho vyvoleného národa? (Sú.) Sú nimi na sto percent. Sú nepriateľmi Boha a Jeho vyvoleného národa; o tom niet akýchkoľvek pochybností.

Kedysi, keď som hovoril a pracoval vo všetkých cirkvách v pevninskej Číne, mal som pri sebe niekoho, kto bol zodpovedný za nahrávanie zvuku a prepisovanie kázní. Tento človek prejavoval mierne nadanie, mal bystrú myseľ a rýchle reakcie. Bola však u neho jedna vec: skvelo vedel hovoriť príjemné veci, ktoré ľudia chceli počuť. Ak si povedal, že niečo chutí dobre, povedal by: „Máš pravdu. Skúšal som to. Je to skvelé.“ Ak si povedal, že je vonku horúco, povedal by: „Veru je. Som celý spotený.“ Ak si povedal, že je vonku zima, povedal by: „Veru, je zima. Mám obuté topánky s flísovou podšívkou.“ Bolo pre neho ťažké povedať niečo pravdivé alebo úprimné. Vyzeral ako niekto, kto sa naozaj usiluje, ale keď sa objavilo niečo, čo si vyžadovalo zaplatiť cenu, skryl sa. Bol prefíkaný a klamlivý. Taký to bol človek. Niektorí sa môžu opýtať: „Prečo si si vybral niekoho takého?“ Nevybral som si ho – rozhodli o tom vtedajšie okolnosti. V tých časoch bolo ťažké nájsť aj takého človeka ako on a aspoň mal rýchle reakcie – stlačil „nahrávať“, kedykoľvek som začal hovoriť. Chodil so mnou všade, nahrával a prepisoval kázne; odviedol nejakú skutočnú prácu. Ale spôsob, akým sa správal v mojej prítomnosti, a veci, ktoré robil v cirkvi, boli ako činy dvoch úplne odlišných ľudí. V mojej prítomnosti sa správal poslušne, dobre, usilovne, svedomito a zodpovedne – bol však taký aj pri konaní svojej povinnosti v cirkvi? Ak sa pozrieme na to, aký bol, keď bol v kontakte s Predstavenými, bol taký aj medzi Božím vyvoleným národom? Odvážil by si sa na to dať istú odpoveď? Nie, neodvážil. Ako by si teda mohol vedieť, aká bola jeho skutočná situácia? Na to by si s ním musel byť v kontakte. Keď s ním nejaký čas komunikuješ, prejaví sa potom všetko v jeho prirodzenosti-podstate. Obzvlášť miloval postavenie a bol mimoriadne márnivý; kedykoľvek bol s kýmkoľvek, veľmi rád hovoril o svojom kapitáli a predvádzal veci, ktoré dokázal, veci, ktoré urobil, to, koľko trpel a aký bol skvelý. Robil to všetko a hovoril takto veľmi často a bol úplne inou osobou v porovnaní s tým, keď som bol nablízku. Okrem toho, každý, kto bol v jeho blízkosti, sa cítil obmedzovaný a šikanovaný a neodvážil sa o tom nič povedať. Aký bol tu najväčší problém? Túto trošku práce, ktorú robil, túto trošku povinnosti, ktorú konal, bral ako kapitál, ktorým sa všade chválil. Do akej miery sa ním chválil? Všetci k nemu vzhliadali, uctievali ho a závideli mu. Nakoniec povedali: „Tento chlapík toľko trpel pre Boha. Len sa pozrite na tú vieru, ktorú má, a na tú lásku, ktorú prejavuje Bohu! Nemôžeme sa porovnávať ani s jediným vlasom na jeho hlave. Sme v porovnaní s ním takí podradní!“ Ľudia ho neustále spomínali a tí, ktorí sa nemohli stretnúť so mnou, si mysleli, že stretnúť sa s ním je rovnako dobré ako stretnúť sa so mnou. Vplyv, ktorý mal na poznanie, myšlienky a mysle ľudí, nakoniec dosiahol túto úroveň. Aby sa dostal do tohto bodu, musel povedať a urobiť dosť veľa vecí, však? Na to, aby spomenul, aké povinnosti vykonal, určite nepoužil len pár slov, dozaista o týchto veciach dlho hovoril a rozprával; navyše mal svoje vlastné motívy a ciele, povedal nejaké veci, ktoré mohli zviesť a zaviesť ľudí, prinútiť ich, aby ho uctievali, a nakoniec dosiahol svoj cieľ. Čo si myslíte o takomto človeku? To, že mohol konať svoju povinnosť po mojom boku, bola pre neho dobrá vec, či už z hľadiska toho, že sa naučil, ako sa správať, alebo toho, že získal pravdu. Bola to pre neho príležitosť, aby bol zdokonalený skoro. Žiaľ, túto príležitosť si nevážil. Nevidel, aká vzácna a životne dôležitá táto príležitosť je, ani to, že je to cesta, základ a zdroj na získanie pravdy a dosiahnutie poznania Boha. Namiesto toho využil túto príležitosť na dosiahnutie svojho vlastného cieľa, ktorým bolo vyniknúť nad dav a získať si srdcia ľudí. Tým si zarobil na problémy; kráčal po nesprávnej ceste. Povedzte mi – keď tak chtivo šíril slovo o tom, koľko trpel, ako ho Boh viedol, ako sa k nemu Boh správal a ako mu Boh dôveroval, dokázal si uvedomiť, že v tom bol osobný úmysel? (Áno.) Mal by toho byť schopný. Nebolo to niečo, čo by sa nedalo rozpoznať. Dokázal to rozpoznať – prečo teda nebol schopný potlačiť svoje zlé skutky? Pretože nemiloval pravdu; mal rád len vplyv a postavenie. Keď človek, ktorý naozaj miluje pravdu, odhalí skazenosť, keď svedčí o tom, ako trpel, cíti voči sebe výčitky a obviňuje sa. Cíti, že to, čo urobil, bolo podlé a vzdorovité voči Bohu a že to už nesmie urobiť znova. Keď to v budúcnosti bude chcieť urobiť znova, dokáže sa ovládať a prestať s takýmito vecami. To je celkom normálne. Ale v takýchto chvíľach antikristi, aj keď ich svedomie karhá, nedokážu ovládať svoju divokú ctižiadostivosť a túžbu, a aj keď sú orezávaní, neprijmú pravdu. Prečo ich prirodzenosť tak nenapraviteľne bujnie? (Pretože nemilujú pravdu.) Vo svojej prirodzenosti nemilujú pravdu. Čo teda milujú? (Milujú postavenie.) Čo im postavenie prinesie? Spôsobí, že ich ľudia budú uctievať, vážiť si ich a závidieť im. Nakoniec je ich cieľom tešiť sa z rovnakého postavenia a zaobchádzania ako Boh, ako aj z cti, šťastia a radosti, ktoré im toto postavenie prináša. Potom, ako ste si vypočuli všetko, čo som práve povedal, necítite sa znechutení? (Áno.) Ten človek urobil ešte niečo a to bolo nechutnejšie. Po nejakom čase ochorel a vrátil sa do svojho rodného mesta, a to ho ešte viac utvrdilo v tom, že si zaslúži užívať výhody postavenia. Ako si myslíte, že by konal pod vplyvom tejto myšlienky? Nežiadal by, aby mu ľudia poskytli ešte viac a ešte lepšieho zaobchádzania? (Áno.) Prečo to žiadal? Necítil, že je to prehnané alebo nerozumné? Cítil, že si to zaslúži. Myslel si: „Veľa som trpel pre Boha a pre svojich bratov a sestry. Mám na to právo; ochorel som, pretože som toľko trpel, takže moji bratia a sestry mi musia slúžiť.“ Kým bol chorý, nepohol ani prstom; len celý deň ležal v posteli a nechal sa obsluhovať a kŕmiť. Keď tam dlho ležal, začal sa nudiť, a tak prinútil ľudí, aby mu nosili jedlo a pitie a chodili s ním von, aby sa odreagoval. To je dosť nechutné, však? Keby bol naozaj taký chorý, nebola by to až taká veľká vec; keby nebol taký chorý, potom by jeho správanie bolo určite úplne bezdôvodné, však?

Niektorí ľudia sa vo svojej viere v Boha zdajú byť dosť nadšení. Radi sa venujú záležitostiam cirkvi a starajú sa o ne a vždy sa ženú vpred. A predsa, keď sa stanú vodcami, nečakane všetkých sklamú. Nesústredia sa na riešenie praktických problémov Božieho vyvoleného národa a namiesto toho robia všetko pre to, aby konali v záujme svojej vlastnej reputácie a postavenia. S obľubou sa predvádzajú, aby si ich ostatní vážili, a neprestajne hovoria o tom, ako sa obetujú a trpia pre Boha, no do usilovania sa o pravdu a do vstupu do života svoju snahu nevkladajú. To nie je to, čo od nich každý očakáva. Hoci sú zaneprázdnení svojou prácou, pri každej príležitosti sa predvádzajú, kážu nejaké slová a učenia, získavajú úctu a uctievanie niektorých ľudí, zavádzajú srdcia ľudí a upevňujú si svoje postavenie, čo z toho nakoniec vyplýva? Bez ohľadu na to, či títo ľudia používajú malé láskavosti na podplácanie iných alebo sa chvália svojimi darmi a schopnosťami, alebo používajú rôzne metódy na zavádzanie ľudí a tým si získavajú ich dobrú mienku, bez ohľadu na to, k akej metóde sa uchyľujú na to, aby si získali srdce ľudí a obsadili si v ňom miesto, o čo prišli? Prišli o príležitosť získať pravdu pri konaní povinností vodcu. Zároveň, v dôsledku ich rôznych prejavov, takisto nahromadili zlé skutky, ktoré prinesú ich konečný výsledok. Bez ohľadu na to, či používajú malé láskavosti na podplácanie a chytanie ľudí do pasce alebo sa predvádzajú, alebo používajú masky na zavádzanie ľudí, a bez ohľadu na to, koľko výhod a koľko uspokojenia z toho zdanlivo navonok získavajú, keď sa na to pozrieme teraz, je táto cesta správna? Je to cesta usilovania sa o pravdu? Je to cesta, ktorá môže priniesť človeku spásu? Zjavne nie. Bez ohľadu na to, aké šikovné sú tieto metódy a triky, nemôžu oklamať Boha a Boh ich nakoniec všetky odsúdi a znenávidí, pretože za týmito správaniami sa skrýva divoká ambícia človeka a postoj a podstata protivenia sa Bohu. Boh by vo svojom srdci týchto ľudí nikdy neuznal ako tých, ktorí konajú svoje povinnosti, a namiesto toho by ich definoval ako zloduchov. Aký rozsudok vynáša Boh pri zaobchádzaní so zloduchmi? „Odíďte odo Mňa, vy, ktorí páchate neprávosť.“ Keď Boh hovorí: „Odíďte odo Mňa“, kam chce, aby takí ľudia išli? Odovzdáva ich satanovi, na miesta obývané zástupmi satanov. Aký je pre nich konečný dôsledok? Sú na smrť utýraní zlými duchmi, čo znamená, že ich pohltí satan. Boh týchto ľudí nechce, čo znamená, že ich nespasí; nie sú to Božie ovečky, nieto ešte Jeho nasledovníci, nie sú teda medzi tými, ktorých spasí. Takto Boh týchto ľudí definuje. Aká je teda prirodzenosť snahy získať si srdcia iných? Je to kráčanie po ceste antikrista; je to správanie a podstata antikrista. Ešte vážnejšia je podstata súperenia s Bohom o Jeho vyvolený národ; takí ľudia sú nepriateľmi Boha. Takto sa definujú a kategorizujú antikristi a je to úplne presné.

22. januára 2019