Práve sme v duchovnom spoločenstve dohovorili o získavaní si sŕdc ľudí, prvom prejave toho, ako antikristi ovládajú ľudí, a teraz v duchovnom spoločenstve budeme hovoriť o druhom prejave. Druhý prostriedok, ktorý antikristi používajú na ovládanie ľudí, je útok na odporcov a ich vylučovanie. Prvý prostriedok zahŕňa zavádzanie ľudí a získavanie si ich sŕdc; niekto taký sa na povrchu bude zdať byť niekým, kto hovorí veľmi jemne a v súlade s ľudskými predstavami a nespôsobuje ostatným žiadnu škodu; bude relatívne taktný a nenápadný; ostatní jeho zlé úmysly a zlomyseľné, kruté a bojovné prejavy nevidia; a nepoužíva nič iné ako prefíkané metódy. Druhý prostriedok, útok na odporcov a ich vylučovanie, je zjavnejší. Z významu slov „útočiť a vylučovať“ je zrejmé, že nie sú pozitívne, ale hanlivé. Tento spôsob útoku a vylučovania je niečo, čo je jasne verejné a všetci to vidia. Je to ako keď sa na ulici škriepia hašterivé ženy, vyhadzujú si navzájom na oči svoje nedostatky, ich slová sú priame a jasné a každý, kto ich počuje, im rozumie. V slovách je istá agresivita, neprejavujú zdržanlivosť, ale skôr iniciatívne útočia. Verejné potláčanie ľudí, ich vylučovanie, útoky na nich a odhaľovanie ich problémov zo strany antikristov sú vždy cielené. Niet pochýb o tom, že takéto prostriedky používajú na to, aby sa zamerali na tých, ktorí sa usilujú o pravdu a ktorí ich dokážu rozoznať. Zlomením týchto ľudí docielia posilnenie svojej vlastnej pozície. Takéto útočenie na ľudí a ich vylučovanie je z prirodzenosti zlomyseľné. V ich jazyku a spôsobe reči je badať agresiu: odhaľovanie, odsudzovanie, ohováranie a zlé osočovanie. Dokonca prekrúcajú fakty, o pozitívnych veciach hovoria tak, ako keby boli negatívne, a o negatívnych, ako keby boli pozitívne. Takéto prevracanie čierneho na biele a zamieňanie správneho s nesprávnym napĺňa cieľ antikristov poraziť ľudí a zničiť ich meno. Aké zmýšľanie vedie k tomuto útoku na odporcov a ich vylúčeniu? Väčšinou to pramení zo závistlivého zmýšľania. V zlomyseľnej povahe so sebou závisť nesie silnú nenávisť; a v dôsledku svojej závistlivosti antikristi útočia na ľudí a vylučujú ich. Ak sú antikristi v takejto situácii odhalení a nahlásení, stratia svoje postavenie a utrpia úder, budú vzdorovití a nespokojní a bude pre nich ešte ľahšie stať sa zúrivo pomstychtivými. Pomstychtivosť je druhom zmýšľania a takisto druhom skazenej povahy. Keď antikristi vidia, že to, čo niekto urobil, im uškodilo, že iní sú schopnejší než oni, alebo že vyjadrenia a návrhy niekoho iného sú lepšie alebo múdrejšie než ich vlastné a všetci s vyjadreniami a návrhmi tohto človeka súhlasia, antikristi cítia, že ich pozícia je ohrozená, v ich srdci povstane závisť a nenávisť, a tak útočia a mstia sa. Keď sa antikristi mstia, zvyčajne svojmu cieľu zasadia preventívny úder. Sú iniciatívni v útočení na ľudí a ich lámaní, až kým sa druhá strana nepodriadi. Až potom majú pocit, že vypustili paru. Aké sú ďalšie prejavy útočenia na ľudí a ich vylučovania? (Znevažovanie iných.) Znevažovanie iných je jedným zo spôsobov, ako sa to prejavuje; bez ohľadu na to, akú dobrú prácu odvedieš, antikristi ťa budú aj tak znevažovať alebo odsudzovať, až kým nezačneš byť negatívny a slabý a nedokážeš to vydržať. Potom budú šťastní a dosiahnu svoj cieľ. Je odsudzovanie súčasťou toho, čo znamená znevažovať iných? (Áno.) Ako antikristi odsudzujú ľudí? Z komára robia somára. Napríklad si urobil niečo, čo nebol problém, oni však chcú okolo toho narobiť veľký rozruch, aby ťa napadli, a tak vymýšľajú najrôznejšie spôsoby, ako na teba hodiť špinu a odsúdiť ťa pomocou toho, že z komára robia somára, aby si ostatní, ktorí počúvajú, mysleli, že to, čo antikristi hovoria, dáva zmysel a že si urobil niečo zlé. Týmto antikristi dosiahli svoj cieľ. Toto je odsúdenie, napadnutie a vylúčenie odporcov. Čo to znamená vylučovať? Znamená to, že v hĺbke srdca vedia, že to, čo si urobil, bolo správne, ale závidia ti a nenávidia ťa, zámerne sa snažia na teba útočiť, a preto hovoria, že to, čo si urobil, bolo nesprávne. Potom použijú svoje vlastné názory a omyly, aby ťa argumentačne premohli, budú hovoriť presvedčivo, aby každý, kto počúva, mal pocit, že to, čo hovoria, je správne a dobre povedané; potom ich všetci títo ľudia budú schvaľovať a budú stáť na ich strane proti tebe. Antikristi to využívajú na to, aby na teba útočili, aby ťa urobili negatívnym a slabým. Týmto dosiahli svoj cieľ útočiť na odporcov a vylúčiť ich. Vylúčenie odporcov sa niekedy môže diať formou debaty zoči-voči alebo niekedy tým, že niekoho odsúdia, vyrábajú aféry, ohovárajú a vymýšľajú si o ňom veci za jeho chrbtom. Napríklad, keď chce antikrist vylúčiť odporcu, najprv si zistí, s kým má odporca dobré vzťahy. Potom sa za tou osobou vyberie a povie: „Vieš, ten a ten povedal, že ti chýba kvalita, máš slabú schopnosť chápania, nemáš duchovné porozumenie a svoje povinnosti konáš bez princípov. Polemizoval som s ním, pretože si myslím, že si v skutočnosti celkom dobrý človek.“ Keď takto zaseje nezhody, vzťah medzi týmito dvoma ľuďmi sa zhorší. Antikrist zostáva bokom a neustále prilieva olej do ohňa, kým sa vzťah úplne nerozpadne. Takto antikrist rozsieva nezhody medzi ľuďmi a odporcom, núti ľudí, aby si od odporcu udržiavali odstup, aby dosiahol cieľ jeho izolácie. Stále hľadá príležitosti, aby si na odporcu niečo našiel, kým ten nie je porazený a jeho povesť nie je zničená. Antikrist to vníma ako zvrhnutie súpera, aby táto osoba nepredstavovala hrozbu pre jeho postavenie. Antikrist verí, že najlepšie je odporcu si podriadiť, ale ak sa podriadiť nedá, potom antikrist robí všetko pre to, aby ho izoloval a následne vylúčil. Ak sa vylúčiť nedá, antikrist pokračuje v jeho izolácii a nakoniec ho dostane pod kontrolu a prinúti ho prosiť o milosť. Antikrist pritiahne a využije niektoré sily na útok proti ľuďom, ktorí sa usilujú o pravdu alebo ktorých názory nie sú v zhode s jeho vlastnými. Rozbíja cirkev a rozdeľuje ju na frakcie a nakoniec je spoločenstvo rozdelené na dve alebo tri kliky – jednu, ktorá ho počúva, druhú, ktorá ho nepočúva, a tretiu, ktorá je neutrálna. Pod jeho „brilantným“ vedením ho počúva čoraz viac ľudí a je čoraz menej tých, ktorí ho nepočúvajú. Viac ľudí pred ním kapituluje a tí, ktorí majú iný názor ako antikrist, sa dostávajú do izolácie a neodvážia sa ozvať. Čoraz menej ľudí ho dokáže rozpoznať alebo mu oponovať a takto antikrist postupne získava kontrolu nad väčšinou ľudí v cirkvi a získava pozíciu autority. To je cieľ, o ktorý sa antikrist usiluje. Pri styku s ľuďmi, ktorí majú iný názor ako on, prejavuje antikrist nulovú toleranciu. Myslí si: „Aj keď máš iný názor, musíš sa podriadiť môjmu vedeniu, pretože ja mám teraz posledné slovo. Si nižšie ako ja. Ak si drak, musíš sa zvinúť; ak si tiger, musíš ležať na bruchu; bez ohľadu na to, aké máš schopnosti, pokiaľ som tu ja, môžeš zabudnúť na získavanie výhody alebo vyvolávanie problémov!“ To je cieľ, o ktorý sa antikrist snaží – jednostranne ovládať cirkev a ovládať Boží vyvolený národ.

Čo je hlavným cieľom antikrista, keď napadne a vylúči odporcu? Snaží sa vytvoriť v cirkvi situáciu, v ktorej by sa neozývali hlasy odporujúce jeho vlastným, v ktorej sú jeho moc a jeho vedúce postavenie absolútne, kde sú jeho slová absolútne a každý na ne musí dbať, a kde aj keď má niekto iný názor, nesmie ho vyjadriť, ale nechať ho hnisať vo svojom srdci. Každý, kto sa odváži s ním otvorene nesúhlasiť, sa stáva jeho nepriateľom a on použije všetky možné metódy, aby ho trápil, a zúfalo si želá zbaviť sa ho. To je jeden zo spôsobov, akým antikrist napáda a vylučuje odporcu, upevňuje si svoje postavenie a chráni svoju moc. Myslí si: „Je v poriadku, že máš iné názory, ale nemôžeš tu chodiť a hovoriť o nich, ako sa ti zachce, a už vôbec nie ohrozovať moju moc a postavenie. Ak máš nejakú námietku, môžeš mi ju povedať v súkromí. Ak ju povieš pred všetkými a spôsobíš, že stratím tvár, koleduješ si o problémy a budem sa o teba musieť postarať!“ Čo je to za povahu? Antikrist nedovoľuje druhým slobodne hovoriť. Ak majú iní ľudia námietku voči antikristovi alebo názor na čokoľvek iné, nemôžu to len tak slobodne predniesť; musia brať ohľad na antikristovu pýchu. V opačnom prípade ich antikrist bude považovať za nepriateľov, napadne ich a vylúči. Čo je to za prirodzenosť? Je to prirodzenosť antikrista. A prečo to robí? Nedovoľuje, aby v cirkvi zazneli alternatívne hlasy, nedovoľuje v cirkvi žiadnych odporcov a nedovoľuje Božím vyvoleným, aby v duchovnom spoločenstve otvorene hovorili o pravde a rozlišovali ľudí. Najviac sa bojí toho, že ľudia ho odhalia a prekuknú; chce si zaistiť, aby jeho moc a postavenie, ktoré má v srdciach ľudí, boli neustále upevňované a nikdy neboli podkopané. Nikdy by nemohol tolerovať nič, čo ohrozuje alebo ovplyvňuje jeho pýchu, reputáciu alebo jeho postavenie a hodnotu ako vodcu. Nie je toto prejav zlomyseľnej prirodzenosti antikristov? Keďže nie sú spokojní s mocou, ktorú už majú, upevňujú a zabezpečujú si ju a hľadajú večnú nadvládu. Chcú ovládať nielen správanie druhých, ale aj ich srdce. Tieto metódy, ktoré antikristi používajú, slúžia výlučne na ochranu ich moci a postavenia a sú vo všetkom výsledkom ich túžby udržať si moc. Ak by antikristi konali otvorene, čestne a v súlade s pravdou, prečo by sa báli, že sa iní ozvú, prednesú iné návrhy a odhalia ich? Je to preto, že majú zlovestné pohnútky a svedomie naplnené pocitmi viny. Antikristi vedia, že spáchali mnoho zlých skutkov, a keď budú odhalení, bude nielen ťažké udržať si svoje postavenie, ale hrozí im aj nebezpečenstvo, že budú vyčistení alebo vypudení. Preto nešetria úsilím, aby obmedzovali a zamedzovali ostatných a bránili im v duchovnom spoločenstve o pravde a v uplatňovaní schopnosti rozlišovať. Najmä tí, ktorí majú silný zmysel pre spravodlivosť alebo ktorí sa odvážia odhaliť zlých ľudí, sú tŕňom v oku antikrista, neustále ho dráždia. Antikristi si myslia, že ak budú tí so zmyslom pre spravodlivosť donútení k podriadeniu a zdiskreditovaní, nikto sa ich už neodváži odhaliť a nezaznejú už žiadne nesúhlasné hlasy, čo dáva antikristovi pocit bezpečia. Toto je konzistentná taktika antikrista. Absolútne neuvoľní svoje zovretie moci a nikdy nepoľaví vo svojom úsilí o jej upevnenie – každá veta, ktorú povedie, a všetko, čo urobí, je zamerané na ochranu jeho moci a postavenia. To platí najmä vtedy, keď je prítomný odporca a antikrist počuje, že odporca o ňom niečo povedal alebo ho za jeho chrbtom kritizoval. V takom prípade záležitosť vyrieši v krátkom čase, aj keby to znamenalo, že vynechá spánok v noci a jedlo cez deň. Ako je možné, že dokáže vynaložiť také úsilie? Je to preto, že cíti, že jeho postavenie je v ohrození, že bolo spochybnené. Cíti, že ak takéto kroky nepodnikne, jeho moc a postavenie budú v nebezpečenstve – že len čo budú jeho zlé skutky a škandalózne správanie odhalené, nielenže si nebude môcť udržať svoje postavenie a moc, ale bude aj vyčistený alebo vypudení z cirkvi. Preto je zúfalo netrpezlivý pri vymýšľaní spôsobov, ako túto záležitosť potlačiť a rozptýliť všetky skryté nebezpečenstvá, ktoré mu hrozia. To je jediný spôsob, ako si môže udržať svoje postavenie. Postavenie je pre antikristov dychom života. Len čo počujú, že ich niekto ide odhaliť alebo nahlásiť, sú vydesení a nepokojní, boja sa, že zajtra prídu o svoje postavenie a už nikdy si nebudú môcť užívať pocit privilégií, ktorý im postavenie prinieslo, ani výhody tohto postavenia. Boja sa, že sa im už nikto nebude podriaďovať ani ich nasledovať, že im už nikto nebude podliezať ani plniť ich príkazy. Ale to, čo je pre nich najneznesiteľnejšie, nie je len to, že stratia svoje postavenie a moc, ale že môžu byť dokonca vyčistení alebo vypudení. Ak by k tomu došlo, všetky výhody a pocity privilégií, ktoré im postavenie a moc poskytli, ako aj nádej na všetky požehnania a odmeny získané vierou v Boha, by sa v okamihu stratili. Túto vyhliadku znášajú najťažšie. Keď prídu o výhody a pocit privilégií, ktoré im ich moc a postavenie poskytovali, ich dobré dni sa skončia. Navyše, keďže sa dopustili mnohých zlých skutkov, ocitnú sa v pohrome a budú čakať na Boží trest.

Čo je to odporca? Kto sú ľudia, ktorých antikrist považuje za odporcov? Prinajmenšom sú to tí, ktorí neberú antikrista ako vodcu vážne, to znamená, že k nemu nevzhliadajú ani ho neuctievajú, ale správajú sa k nemu ako k obyčajnému človeku. To je jeden druh. Potom sú tu tí, ktorí milujú pravdu, usilujú sa o pravdu, snažia sa o zmenu povahy a usilujú sa o lásku k Bohu; idú inou cestou ako antikrist a v jeho očiach sú odporcami. Existujú ešte nejakí ďalší? (Tí, ktorí antikristom neustále predkladajú návrhy a ktorí sa ich odvažujú odhaľovať.) Všetkých, ktorí sa odvážia antikristovi ponúknuť svoje návrhy a odhaliť ho, alebo ktorých názory sa líšia od jeho, považuje za odporcov. A je tu ešte jeden druh: tí, ktorí sa antikristovi vyrovnajú kvalitou a schopnosťami, ktorých schopnosť reči a konania je podobná tej jeho, alebo ktorých považuje za lepších ako on a schopných ho rozpoznať. Pre antikrista je to neprijateľné, ide o hrozbu pre jeho postavenie. Takíto ľudia sú najväčšími odporcami antikrista. Antikrist sa neodváži takýchto ľudí podceňovať alebo čo i v najmenšom poľaviť. Považuje ich za tŕň v oku, za niečo, čo ho neustále dráždi, je voči nim neustále ostražitý a obozretný a vo všetkom, čo robí, sa im vyhýba. Najmä keď antikrist vidí, že ho odporca ide rozpoznať a odhaliť, zmocní sa ho mimoriadna panika; zúfalo sa snaží takého odporcu vylúčiť a napadnúť, a to tak, že nebude spokojný, kým ho nevyčistí z cirkvi. Akých vecí je schopný s takýmto zmýšľaním a srdcom naplneným týmito vecami? Správal by sa k týmto bratom a sestrám ako k nepriateľom a vymýšľal by spôsoby, ako ich zničiť a zbaviť sa ich? Určite áno. Lámal by si hlavu nad spôsobmi, ako si podrobiť odporcov, a urobil by čokoľvek, aby ich porazil, však? Podrobiť si odporcov znamená, že antikrist donúti každého, aby ho počúval, a zariadi to tak, aby sa nikto neodvážil povedať nič iné alebo mať iné názory, nieto ešte ho odhaliť. Poraziť odporcu znamená, že ho antikrist falošne obviní a odsúdi, vytvorí nejaké falošné dojmy, aby bol odporca zosmiešnený a orezaný, čím spôsobí, že jeho povesť padne na samé dno. Nie je robenie niečoho takého najvyššou formou zlého skutku? Neuráža to Božiu povahu? Antikrist disponuje mnohými prostriedkami a metódami na útok na odporcov a ich vylúčenie. Okrem verejnej konfrontácie a odmietnutia je jeho najmocnejším prostriedkom prilákanie a naverbovanie odporcov, aby ho všetci počúvali. Ak odporcovia nepočúvajú, antikrist ich potlačí, utlačí a zdiskredituje rovnakým spôsobom, akým sa neveriaci zvyknú porátať s politickými oponentmi. Takí podlí a krutí sú antikristi. Niekedy antikristi na prilákanie ľudí použijú jemný prístup. Napríklad, ak je tu odporca, ktorého názor sa nezhoduje s tým jeho, pozrie sa na to, čo sa tej osobe páči a kde sú jej slabé miesta, a použije všetky možné opovrhnutiahodné prostriedky, aby si ju podrobil. Prípadne predstiera podriadenosť a priznáva si pred odporcom chyby, alebo urobí čokoľvek, aby mu priniesol výhody a uspokojil ho, alebo možno nechá svojich blízkych priateľov, aby odporcu presvedčili; a potom predstiera, že s týmto odporcom hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde a povie: „Naše spojenie pre cirkevnú prácu je jednoducho dokonalé; v budúcnosti sa o túto cirkev môžeme podeliť pol na pol. Aj keď som vodca, budem počúvať akékoľvek tvoje návrhy. V skutočnosti som to ja, kto bude s tebou spolupracovať.“ Ak je odporca človek, ktorý nerozumie pravde, potom bude pre antikrista ľahké ho naverbovať. Tí, ktorí pravde rozumejú, to hneď prekuknú a povedia: „Tento tu je však intrigán; neútočí otvorene, ale používa trik – namiesto tvrdej taktiky ide na to jemne.“ Pre antikrista je odporca hrozbou pre jeho postavenie a moc. Ktokoľvek ohrozí ich postavenie a moc, bez ohľadu na to, o koho ide, antikristi urobia čokoľvek, aby sa o nich „postarali“. Ak týchto ľudí skutočne nemožno podrobiť alebo naverbovať, potom ich antikristi zničia alebo vyčistia. Nakoniec antikristi dosiahnu svoj cieľ, ktorým je mať absolútnu moc a byť sami sebe zákonom. Toto je jedna z techník, ktoré antikristi zvyčajne používajú na to, aby si udržali svoje postavenie a moc – útočia na odporcov a vylučujú ich.

Aký je pôvod metód, prejavov, motívov konania a zdrojov konania pri napádaní a vylučovaní odporcov antikristov? (Satan.) Aby sme boli konkrétni, pochádzajú z ľudských ambícií a túžob a zo satanovej prirodzenosti. Čo je potom cieľom antikrista? Je ním uchopiť moc, ovládať ľudské srdcia a užívať si výhody svojho postavenia. To je to, čo z človeka robí skutočného antikrista. Ako si antikrist z pohľadu týchto dvoch aspektov – získania ľudských sŕdc a napadnutia a vylúčenia odporcov – vysvetľuje význam slova „vodca“ a úlohu, ktorú vodca zohráva? Verí, že vodca je niekto, kto má moc a postavenie, že má moc rozkazovať, priťahovať, zavádzať, ohrozovať a ovládať ľudí, ktorých vedie. Takéto je jeho chápanie slova „vodca“. Keď je teda v úlohe vodcu, uplatňuje tieto taktiky vo svojej práci a takto koná svoje povinnosti. Čo potom vlastne robí, keď koná svoje povinnosti? S istotou možno povedať, že pácha zlé skutky, a aby sme boli presní, zakladá si svoje vlastné nezávislé kráľovstvo, súperí s Bohom o vyvolený národ, o srdcia ľudí a o postavenie. Chce nahradiť Božie miesto v srdciach ľudí, aby ho ľudia uctievali. Nemávate aj vy často takéto úmysly a pohnútky a takéto prejavy a praktiky? Neprejavujete aj vy často tieto satanské povahy? (Áno.) Aké vážne môže byť prejavovanie týchto satanských pováh? Dospelo to do bodu, keď už nie ste schopní sa ovládať? Keď sa to stane, dokážete mať nejaké uvedomenie, zdržanlivosť a sebadisciplínu? (Áno.) Povedzte Mi, existuje niekto, kto vôbec netúži po moci? Je tu niekto, komu sa moc nepáči? Existuje niekto, kto netúži po výhodách postavenia? Nie, neexistuje. Aký to má dôvod? Je to preto, že ľudia boli všetci skazení satanom; všetci majú satanskú prirodzenosť. Jedna vec, ktorú majú všetci ľudia spoločnú, je, že majú radi moc, postavenie a užívanie si výhod postavenia. Toto je črta, ktorú majú spoločnú všetci ľudia. Prečo sú teda niektorí ľudia považovaní za antikristov, zatiaľ čo iní len prejavujú povahu antikrista alebo kráčajú cestou antikrista? Aké sú rozdiely medzi týmito dvoma skupinami? Najprv budem hovoriť o rozdiele v ich ľudskej prirodzenosti. Majú antikristi ľudskú prirodzenosť? Aké sú rozdiely medzi ľudskou prirodzenosťou ľudí, ktorí kráčajú cestou antikristov, a antikristmi samotnými? (Antikristi nemajú svedomie a rozum, nemajú ľudskú prirodzenosť, zatiaľ čo ľudia, ktorí kráčajú cestou antikristov, ešte trochu svedomia a rozumu majú. Stále môžu prijať pravdu a prijať Boží súd a napomínanie a tiež prejaviť skutočné pokánie.) Prejavenie pokánia je tým bodom rozdielu. Vedia antikristi činiť pokánie? (Nie, nevedia.) Antikristi neprijímajú pravdu ani v najmenšom; aj keby narazili na múr, nebudú činiť pokánie. Nikdy nespoznajú samých seba. Pokiaľ ide o ľudskú prirodzenosť, existuje ďalší spôsob, akým sa ľudia, ktorí kráčajú cestou antikristov, líšia od antikristov, a tým je rozdiel medzi priemerným dobrým človekom a zlým človekom. Dobrí ľudia hovoria a konajú veci so svedomím a rozumom, zatiaľ čo zlí ľudia svedomie a rozum nemajú. Keď zlí ľudia urobia niečo zlé a sú odhalení, neurobia ústupok: „Hm, aj keď to všetci vedia, čo s tým môžu urobiť? Budem si robiť, čo chcem! Je mi jedno, kto ma odhalí alebo kritizuje. Čo mi kto môže urobiť?“ Bez ohľadu na to, koľko zlých vecí zlý človek urobí, necíti hanbu. Keď obyčajný človek urobí niečo zlé, chce to zamaskovať a zakryť. Ak ho niekto nakoniec odhalí, cíti sa príliš zahanbene, aby sa niekomu ukázal na oči, a dokonca nechce ďalej žiť: „Ach, ako som mohol niečo také urobiť? Som naozaj nehanebný!“ Sú mimoriadne kajúcni a dokonca sa preklínajú, prisahajú, že už nikdy niečo také neurobia. Tento typ správania je dôkazom toho, že majú zmysel pre hanbu, že stále majú nejakú ľudskú prirodzenosť. Niekto, kto je nehanebný, nemá svedomie a rozum, a nehanební sú všetci zlí ľudia. Bez ohľadu na to, aký zlý skutok zlý človek spácha, tvár mu nepokryje rumenec ani sa mu srdce nerozbúcha a naďalej bude bezškrupulózne obhajovať svoje činy, prekrúcať negatívne aspekty na pozitívne a hovoriť o zlých skutkoch tak, ako keby boli dobré. Má človek tohto typu zmysel pre hanbu? (Nie.) Ak má takýto postoj, bude v budúcnosti skutočne činiť pokánie? Nie, bude len pokračovať v tom, čo robil doteraz. To znamená, že je nehanebný, a nehanebnosť znamená nemať svedomie a rozum. Ľudia so svedomím a rozumom sa príliš hanbia ukázať sa niekomu na očiach po tom, čo boli odhalení pri robení niečoho zlého, a už nikdy túto vec neurobia. Prečo je to tak? Pretože majú pocit, že to bola hanebná vec a sú príliš plní hanby, aby sa niekomu ukázali na oči; v ich ľudskej prirodzenosti je zmysel pre hanbu. Nie je to minimálny štandard pre normálnu ľudskú prirodzenosť? (Je.) Môže sa niekto, kto ani necíti hanbu, ešte nazývať človekom? Nemôže. Má niekto, kto necíti hanbu, normálny rozum? (Nemá.) Nemá normálny rozum, nieto ešte lásku k pozitívnym veciam. Pre nich je mať svedomie a rozum príliš vysoký štandard, ktorý nedosahujú. Aký je teda najzákladnejší rozdiel medzi antikristmi a tými, ktorí kráčajú cestou antikristov? Keď je človek, ktorý má podstatu antikrista, odhalený niekým iným za súperenie s Bohom o postavenie, nebude si myslieť, že urobil niečo zlé. Neskôr sa nielenže nepoučí a neobráti sa k Bohu, ale naopak, len čo bude mať príležitosť byť zvolený za vodcu alebo pracovníka, bude pokračovať v súperení s Bohom o postavenie, bude pokračovať ako predtým a radšej zomrie, ako by činil pokánie. Majú títo ľudia nejakú rozumnosť? (Nemajú.) A cítia ľudia, ktorí nemajú rozumnosť, nejakú hanbu? (Nie.) Takíto ľudia nemajú rozumnosť a zmysel pre hanbu. Keď ľudia, ktorí majú normálnu ľudskú prirodzenosť, svedomie a rozum, počujú iných hovoriť, že súperia s Bohom o postavenie, pomyslia si: „Ó nie, toto je vážna vec! Som nasledovník Boha! Ako by som mohol súperiť o postavenie s Ním? Aké hanebné je súperiť s Bohom o postavenie! Aký otupený, aký hlúpy, aký nerozumný som sa stal, že som to urobil! Ako som mohol urobiť takú vec?“ Budú sa cítiť v rozpakoch a potupení za to, čo urobili, a keď sa stretnú s podobnými situáciami, ich zmysel pre hanbu obmedzí ich správanie. Prirodzenosť-podstata všetkých ľudí je prirodzenosť-podstata satana, ale tí, ktorí majú rozum normálnej ľudskej prirodzenosti, budú mať zmysel pre hanbu a ich správanie nebude bezuzdné. Ako sa chápanie pravdy človekom postupne prehlbuje a ako väčšiu hĺbku dosahuje jeho poznanie a chápanie Boha a podriadenosť pravde, tento pocit hanby už nebude minimálnou hranicou. Bude čoraz viac držaný na uzde pravdou a svojím bohabojným srdcom. Bude sa naďalej zlepšovať a konať čoraz viac v súlade s pravdou. Budú sa však antikristi usilovať o pravdu? Absolútne nie. Nemajú normálny ľudský rozum, nevedia, čo to znamená usilovať sa o pravdu, majú odpor k pravde a nemajú ani štipku lásky k nej, ako by sa teda mohli usilovať o pravdu? Usilovanie sa o pravdu je potreba normálnej ľudskej prirodzenosti; len tí, ktorí sú lační a smädní po spravodlivosti, budú milovať pravdu a usilovať sa o ňu. Tí, ktorí nemajú normálnu ľudskú prirodzenosť, sa o pravdu nebudú usilovať nikdy.

Ľudia, ktorí kráčajú cestou antikrista, sa líšia od skutočných antikristov. Niektorí ľudia vidia, že sú plní pováh antikrista, a usilujú sa o slávu, zisk a postavenie, hlboko si ich cenia a nikdy sa ich nedokážu vzdať. Pevne veria, že majú prirodzenosť antikrista a nemôžu byť spasení. Ak skutočne nepoznáš sám seba a nevieš, či si antikrist alebo zlý človek, potom by si mal uvažovať o tom, či máš alebo nemáš nejaký zmysel pre hanbu alebo pocit hanby. Ak ho nemáš, potom si v nebezpečenstve a dá sa povedať, že máš prirodzenosť-podstatu zlého človeka alebo antikrista. Aj keď teraz nie si antikrist, v budúcnosti sa ním môžeš stať. To, čo tí, ktorí sa neusilujú o pravdu, robia najmenej ochotne, je uvažovanie o sebe a spoznávanie samých seba. Hovoria: „Je mi jedno, kto hovorí, že som antikrist. Kto nemá rád slávu, zisk a postavenie? Každý, kto hovorí, že slávu, zisk a postavenie rád nemá, klame. Kto by mohol mať postavenie a neužívať si jeho výhody? Len blázon by bol taký. Byť schopný užívať si výhody postavenia, tomu sa hovorí schopnosť!“ Aký človek hovorí takéto veci? Nie je to niekto, kto má odpor k pravde? Tento druh človeka je nenapraviteľne tvrdohlavý – môže byť spasený? V žiadnom prípade nemôže byť spasený, pretože Boh nespasí zlých ľudí; takíto ľudia sú z rodu satana, sú to beštie. Niektorí ľudia nevedia, či môžu byť predmetom Božej spásy. V takom prípade, keď Božie slová odhalia tvoju prirodzenosť-podstatu a tvoju skazenú povahu, pozoruj, či to dokážeš vnútorne vnímať a cítiť hanbu, a či si myslíš, že to, čo Boh odhaľuje, je tvoje pravé ja, čo by ťa potom prinútilo cítiť hanbu a mať pocit, akoby si sa nemal kam skryť. Ak máš tento pocit hanby, ak máš toto uvedomenie, je to dobrá vec. Sú dokonca aj ľudia, ktorí hovoria: „Božie slová ma úplne odhalili. Príliš sa hanbím, aby som sa niekomu ukázal na oči, a niet sa kam skryť. Myslím si, že by som mal byť poslaný do pekla, nezaslúžim si Božiu spásu. Moja negativita je taká, že si ani nemyslím, že si zaslúžim žiť. Mal by som jednoducho zomrieť a skoncovať s tým.“ Je takýto pocit dobrá alebo zlá vec? Je to dobrá vec. Niektorí ľudia to nechápu a hovoria: „Ako by toto mohla byť dobrá vec?“ (Ukazuje to, že tento človek má zmysel pre hanbu.) Nie je to určené hanbou. Po prvé, mať takýto pocit znamená, že prinajmenšom rozumieš Božím slovám. Po druhé, aký je základ pre tvoje sebapoznanie? (Prijímanie Božích slov.) Správne. Priznávaš, že Božie slová sú pravda, čo znamená, že používaš Božie slová ako štandard na hodnotenie, či môžeš byť spasený a aký typ človeka si – už si si z Jeho slov urobil štandard pre sebahodnotenie. To dokazuje, že v ne máš skutočnú vieru. Len keď máš skutočnú vieru v Boha, môžeš považovať Jeho slová za pravdu, za štandard pre sebahodnotenie. Ten, kto to robí, má šancu byť spasený – nie je to také jednoduché ako to, či má alebo nemá zmysel pre hanbu.

Pokiaľ ide o tento prejav – antikristi útočiaci na odporcov a vylučujúci ich – už sme diskutovali o definícii slova „odporca“. Ktorí ľudia teda spadajú do rozsahu tohto pojmu? Sú to hlavne tí, ktorí majú iné názory na veci ako antikristi a ktorí kráčajú inými cestami ako oni. V očiach antikristov sa všetci títo ľudia stávajú odporcami a sú cieľmi útokov antikristov. Antikristi veria, že útočenie na odporcov a ich vylučovanie je úplne oprávnené, že je to ochrana diela Božieho domu a ochrana cirkevného života, zatiaľ čo v skutočnosti ide o prostriedok a metódu ochrany ich vlastného postavenia a moci. Vôbec to neslúži na ochranu diela Božieho domu, a už vôbec nie na udržanie normálneho poriadku cirkevného života pre Boží vyvolený národ. Niektorí z tu spomínaných odporcov sú ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu. Tým si môžeme byť istí, pretože antikristi sú proti tomu, aby sa ľudia usilovali o pravdu, a len tí, ktorí sa usilujú o pravdu, dokážu rozpoznať antikristov.

22. januára 2019