Každý človek má možnosť byť zdokonalený Bohom, a preto by mal každý pochopiť, aký druh služby Bohu je v najlepšom súlade s Jeho úmyslami. Väčšina ľudí nevie, čo znamená veriť v Boha, ani nechápe, prečo by v Neho mali veriť – to znamená, že väčšina nerozumie Božiemu dielu ani účelu Jeho plánu riadenia. Dnes si väčšina ľudí stále myslí, že veriť v Boha znamená dostať sa do neba a spasiť si dušu. Nemajú ani potuchy o presnom význame viery v Boha, a navyše vôbec nerozumejú najdôležitejšiemu dielu v Božom pláne riadenia. Ľudia sa z rôznych vlastných dôvodov jednoducho nezaujímajú o Božie dielo ani nepremýšľajú o Božích úmysloch alebo o Jeho pláne riadenia. Ako jednotlivec v tomto prúde by mal každý človek vedieť, aký je účel celého Božieho plánu riadenia, aké skutočnosti už Boh dávno dosiahol, prečo si vybral túto skupinu ľudí, aký je účel a zmysel toho, že si ich vybral, a čo chce v tejto skupine dosiahnuť. To, že Boh dokázal pozdvihnúť takú skupinu všedných ľudí v krajine veľkého červeného draka a že pokračuje vo svojom diele až doteraz, pričom ich skúša a zdokonaľuje všetkými možnými spôsobmi, hovorí nespočetné množstvo slov, koná rozsiahle dielo a vysiela toľko predmetov služby – a to, že Boh sám vykonal také veľké dielo –, ukazuje, aké významné je Jeho dielo. V tejto chvíli to neviete úplne oceniť. Preto nesmiete považovať dielo, ktoré Boh vo vás vykonal, za triviálne – nie je to maličkosť. Aj to, čo vám Boh zjavil dnes, je dosť na to, aby ste sa mohli pokúsiť o pochopenie a poznanie. Iba ak tomu skutočne a dôkladne porozumiete, môžu sa vaše skúsenosti prehĺbiť a váš život rásť. Dnes ľudia chápu a robia príliš málo a nedokážu úplne naplniť Božie úmysly. Ide o nedostatok a neschopnosť ľudí splniť si svoju povinnosť, v dôsledku čoho nevedia dosiahnuť želaný výsledok. Duch Svätý nemá prostriedky na to, aby pôsobil v mnohých ľuďoch, pretože majú povrchné chápanie Božieho diela, a keď vykonávajú dielo Božieho domu, nie sú ochotní považovať ho za niečo hodnotné. Vždy robia všetko len mechanicky alebo inak nasledujú väčšinu, prípadne konajú len naoko. Dnes by si mal každý človek v tomto prúde pripomenúť, či vo svojich skutkoch a činoch urobil všetko, čo mohol, a či vynaložil maximálne úsilie. Ľudia úplne zlyhali pri plnení si svojej povinnosti, nie preto, že by Duch Svätý nekonal svoje dielo, ale preto, že ľudia nerobia to svoje, čo znemožňuje Duchu Svätému konať Jeho dielo. Boh už nemá viac slov, ktoré by mohol povedať, ale ľudia vôbec nedržali krok, príliš zaostali, nedokážu zostať s každým ďalším krokom nablízku a nevedia pozorne nasledovať Baránkove stopy. Nedodržiavali to, čo by mali dodržiavať, nepraktizovali to, čo mali praktizovať, nemodlili sa za to, za čo sa mali modliť, a neodložili to, čo mali odložiť. Nič z toho neurobili. Preto sú tieto reči o účasti na hostine prázdne – nemajú žiadny skutočný význam a všetko je to len výplod ľudskej fantázie. Dá sa povedať, že z dnešnej perspektívy si ľudia vôbec nesplnili svoju povinnosť. Všetko závisí od toho, čo Boh sám vykonal a povedal. Úloha človeka je príliš malá a ľudia sú zbytočný odpad a nevedia spolupracovať s Bohom. Boh vyslovil stovky a tisíce slov, no ľudia žiadne z nich neuviedli do praxe – či už kázal ľuďom zaprieť telo, zavrhnúť predstavy, praktizovať poslušnosť voči Bohu vo všetkom a pritom rozvíjať rozlišovaciu schopnosť a získať nadhľad, nedávať ľuďom miesto v ich srdciach, odstraňovať modly z ich sŕdc, vzdorovať ich nesprávnym úmyslom, nekonať na základe emócií, robiť veci spravodlivo a bez zaujatosti, viac myslieť na Božie záujmy a ich vplyv na druhých pri hovorení, robiť viac vecí, ktoré prospievajú Božiemu dielu, mať na pamäti, že treba podporovať Boží dom vo všetkom, čo robia, zabrániť tomu, aby emócie ovládali ich správanie, vzdať sa telesných pôžitkov, zbaviť sa sebeckých starých predstáv a tak ďalej. V skutočnosti rozumejú niektorým z týchto požiadaviek, ktoré Boh kladie na človeka, no jednoducho nie sú ochotní uviesť ich do praxe. Čo ešte môže Boh urobiť a ako inak nimi môže pohnúť? Ako sa synovia vzdoru v Božích očiach stále opovažujú chopiť sa Jeho slov a obdivovať ich? Ako sa opovažujú jesť Boží pokrm? Kde je svedomie ľudí? Nesplnili si ani úplné minimum povinností, ktoré si mali splniť, a už vôbec neurobili všetko, čo bolo v ich silách. Nie je pravda, že žijú v ilúzii? Bez praxe nemožno hovoriť o realite. To je fakt, ktorý je nad slnko jasnejší!

Mali by ste sa učiť lekcie, ktoré sú realistickejšie. Nie sú potrebné tie nadnesene znejúce, prázdne reči, ktoré ľudia obdivujú. Pokiaľ ide o rozprávanie o vedomostiach, každý človek je vyššie ako ten predchádzajúci, ale stále nemá cestu k praxi. Koľko ľudí pochopilo princípy praxe? Koľkí sa skutočne poučili? Kto môže byť v duchovnom spoločenstve o realite? To, že vieš hovoriť o poznaní Božích slov, neznamená, že máš skutočné duchovné postavenie – iba to ukazuje, že si sa narodil múdry a že si nadaný. Ak nevieš ukázať cestu, výsledkom nebude nič a ty budeš zbytočným odpadom! Nepredstieraš, ak nevieš povedať nič o skutočnej ceste k praktizovaniu? Nepretvaruješ sa, ak nevieš ponúknuť svoje skutočné skúsenosti ostatným, čím by si im dal lekcie, z ktorých sa môžu poučiť, alebo cestu, po ktorej sa môžu vydať? Nie si falošný? Akú máš hodnotu? Takýto človek by mohol hrať iba úlohu „vynálezcu teórie socializmu“, nie „prispievateľa k nastoleniu socializmu“. Byť bez reality znamená nemať pravdu. Byť bez reality znamená byť naničhodníkom. Byť bez reality znamená byť chodiacou mŕtvolou. Byť bez reality znamená byť „marxisticko-leninským mysliteľom“ bez referenčnej hodnoty. Nabádam každého z vás, aby ste mlčali o teórii a hovorili o niečom skutočnom, o niečom ozajstnom a podstatnom. Študujte nejaké „moderné umenie“, povedzte niečo realistické, prispejte niečím skutočným a majte oddaného ducha. Postav sa tvárou k realite, keď hovoríš. Neoddávaj sa nerealistickým a prehnaným rečiam, aby sa ľudia cítili šťastní alebo spozorneli a všimli si ťa. Akú to má hodnotu? Aký zmysel má nútiť ľudí, aby sa k tebe správali srdečne? Buď trochu „umelecký“ vo svojom prejave, správaj sa trochu férovejšie, buď trochu rozumnejší v tom, ako riešiš veci, buď trochu praktickejší v tom, čo hovoríš, mysli na to, ako prinesieš úžitok Božiemu domu každým svojím činom, počúvaj svoje svedomie, keď ťa premôžu emócie, neodplácaj láskavosť nenávisťou ani nebuď nevďačný k láskavosti a nebuď pokrytec, aby si nemal zlý vplyv. Keď ješ a piješ Božie slová, prepoj ich bližšie s realitou, a keď si v duchovnom spoločenstve, hovor viac o realistických veciach. Nebuď blahosklonný – to Boha neuspokojí. V styku s ostatnými buď trochu tolerantnejší, trochu poddajnejší, trochu veľkorysejší a uč sa od „ducha premiéra“^[a]. Keď máš zlé myšlienky, viac praktizuj zapieranie tela. Keď pracuješ, hovor viac o realistických cestách, a nie príliš nadnesene, inak to, čo povieš, bude pre ľudí nedosiahnuteľné. Menej užívania si, viac prínosu – ukáž svojho nesebeckého ducha oddanosti. Buďte ohľaduplnejší k Božím úmyslom, viac počúvajte svoje svedomie, buďte všímavejší a nezabudnite, ako k vám Boh každý deň trpezlivo a úprimne prehovára. Častejšie si čítajte „starý almanach“. Viac sa modlite a častejšie buďte v duchovnom spoločenstve. Nebuďte už takí zmätení, prejavte trochu rozumu a získajte určitý prehľad. Keď sa vaša hriešna ruka načiahne, stiahnite ju späť – nedovoľte, aby dočiahla tak ďaleko. Nemá to zmysel a od Boha nezískate nič, len kliatby, takže buďte opatrní. Nechajte svoje srdce zľutovať sa nad ostatnými a nevyrážajte vždy so zbraňou v ruke. Buďte viac v duchovnom spoločenstve o poznaní pravdy a hovorte viac o živote, pričom si pestujte ducha pomoci druhým. Robte viac a hovorte menej. Uvádzajte viac do praxe a menej sa venujte výskumu a analýze. Nechajte sa viac pohnúť Duchom Svätým a dajte Bohu viac príležitostí, aby vás zdokonalil. Eliminujte viac ľudských prvkov: stále máte príliš veľa ľudských spôsobov, ako robiť veci, a váš povrchný spôsob robenia vecí a správania je pre ostatných stále odporný – eliminujte viac z týchto nedostatkov. Váš psychický stav je stále príliš ohavný – venujte viac času jeho náprave. Stále prisudzujete ľuďom príliš vysoké postavenie – dajte väčšie postavenie Bohu a nebuďte takí nerozumní. „Chrám“ vždy patril Bohu a nemali by ho prevziať ľudia. Stručne povedané, zamerajte sa viac na spravodlivosť a menej na emócie. Najlepšie je eliminovať telo. Hovorte viac o realite a menej o vedomostiach – najlepšie je držať jazyk za zubami a nehovoriť nič. Hovorte viac o ceste praxe a menej sa venujte bezcennému chvastaniu sa. Najlepšie je začať praktizovať hneď teraz.

Nie všetky Božie požiadavky na ľudí sú až také vysoké. Ak ľudia praktizujú usilovne a vrúcne, dostanú „dobrú známku“. Dosiahnutie porozumenia, poznania a pochopenia pravdy je, pravdupovediac, zložitejšie ako praktizovanie pravdy. Najprv praktizujte toľko, koľko rozumiete, a praktizujte to, čo ste pochopili. Týmto spôsobom budete môcť postupne dosiahnuť pravé poznanie a pochopenie pravdy. To sú kroky a prostriedky, ktorými pôsobí Duch Svätý. Ak nepraktizuješ poslušnosť týmto spôsobom, nič nedosiahneš. Ak vždy konáš z vlastnej vôle a nepraktizuješ poslušnosť, bude v tebe pôsobiť Duch Svätý? Pôsobí Duch Svätý tak, ako si praješ? Alebo pôsobí podľa toho, čo ti chýba, a na základe Božích slov? Ak ti to nie je jasné, nebudeš schopný vstúpiť do pravdy-reality. Prečo väčšina ľudí vynakladá veľa úsilia na čítanie Božích slov, ale majú len vedomosti a nevedia potom povedať nič o skutočnej ceste? Myslíš si, že mať vedomosti znamená mať pravdu? Nie je to zmätený uhol pohľadu? Dokážeš vysloviť toľko znalostí, koľko je zrniek piesku na pláži, no žiadna z nich neobsahuje skutočnú cestu. Nesnažíš sa tým ľudí obalamutiť? Nepredvádzaš prázdnu šou bez jadra, ktoré by ju podporilo? Všetko takéto správanie je pre ľudí škodlivé! Čím vyššia je teória a čím vzdialenejšia je od reality, tým menej je schopná vziať ľudí do reality. Čím vyššia je teória, tým viac ťa núti vzdorovať a odporovať Bohu. Nepestujte duchovnú teóriu – nemá to zmysel! Niektorí ľudia hovoria o duchovnej teórii už desaťročia a stali sa velikánmi duchovnosti, no v konečnom dôsledku stále nedokážu vstúpiť do pravdy-reality. Keďže nepraktizovali ani nezakúsili slová Božie, nemajú žiadne princípy ani cestu pre praktizovanie. Takíto ľudia sami osebe nemajú pravdu-realitu, tak ako môžu priviesť iných ľudí na správnu cestu viery v Boha? Môžu ich len zviesť na scestie. Neubližujú tým iným aj sebe? Prinajmenšom musíš vedieť vyriešiť skutočné problémy, ktoré sú priamo pred tebou. To znamená, že musíš vedieť praktizovať a zažiť slová Božie a uviesť pravdu do praxe. Len to je poslušnosť voči Bohu. Iba vtedy, keď vstúpiš do života, si spôsobilý pracovať pre Boha a Boh ťa môže schváliť iba vtedy, keď sa Mu úprimne vydáš. Nerob vždy veľké vyhlásenia a nehovor o bombastickej teórii – nie je to skutočné. Prednášanie duchovnej teórie, aby ťa ľudia obdivovali, nie je podávanie svedectva o Bohu, ale skôr vychvaľovanie sa. Ľuďom to neprináša absolútne žiadny úžitok, nie je to pre nich poučné a môže to ľahko viesť k tomu, že začnú uctievať duchovnú teóriu a nesústredia sa na praktizovanie pravdy – a nevedie to ľudí na scestie? Ak budeš takto pokračovať, povedie to k vzniku mnohých prázdnych teórií a pravidiel, ktoré budú ľudí obmedzovať a chytať do pasce – a to je skutočne hanebné. Preto hovor viac o tom, čo je skutočné, rozprávaj viac o problémoch, ktoré naozaj existujú, venuj viac času hľadaniu pravdy na vyriešenie skutočných problémov – to je to, čo je najdôležitejšie. Neodkladaj učenie praktizovania pravdy – je to cesta vstupu do reality. Neber skúsenosti a vedomosti iných ľudí za svoj súkromný majetok a nepredvádzaj ich ostatným na obdiv. Musíš mať svoj vlastný vstup do života. Iba vďaka praktizovaniu pravdy a poslušnosti voči Bohu získaš vstup do života. Práve to by mal každý človek praktizovať a na to by sa mal každý zamerať.

Ak tvoje duchovné spoločenstvo môže ukázať ľuďom cestu, ktorou sa môžu vydať, potom to znamená, že máš realitu. Bez ohľadu na to, čo hovoríš, musíš priviesť ľudí do praxe a ukázať im všetkým cestu, ktorú môžu nasledovať. Nedovoľ, aby mali len vedomosti – dôležitejšie je mať cestu, ktorou sa môžu vydať. Aby ľudia verili v Boha, musia kráčať po ceste, ktorú vedie Boh vo svojom diele. To znamená, že proces viery v Boha je procesom kráčania po ceste vedenej Duchom Svätým. Preto musíte mať cestu, po ktorej môžete kráčať, nech sa deje čokoľvek, a musíte vstúpiť na cestu zdokonalenia Bohom. Nezaostávajte príliš a nezaoberajte sa príliš mnohými vecami. Iba ak kráčate po ceste vedenej Bohom bez toho, aby ste spôsobovali narušenia, môžete prijať dielo Ducha Svätého a mať cestu vstupu. Iba to sa považuje za súlad s Božími úmyslami a splnenie ľudskej povinnosti. Ako jednotlivec v tomto prúde by si mal každý človek riadne plniť svoju povinnosť, robiť viac toho, čo by ľudia mali robiť, a nekonať svojhlavo. Ľudia konajúci dielo musia jasne vyjadriť svoje slová, ľudia, ktorí nasledujú, sa musia viac zamerať na znášanie ťažkostí a poslušnosť a všetci sa musia držať svojho miesta a nevybočovať z radu. V srdci každého človeka by malo byť jasné, ako by mal praktizovať a akú funkciu by mal plniť. Kráčajte po ceste vedenej Duchom Svätým, nezablúďte ani sa nevydajte zlým smerom. Dielo dneška musíte vidieť jasne. Vstup do dnešných pracovných prostriedkov je to, čo by ste mali praktizovať. Je to prvá vec, do ktorej musíte vstúpiť. Nestrácajte už žiadne ďalšie slová na iné veci. Konať dielo Božieho domu je dnes vašou zodpovednosťou, vstúpiť do dnešnej pracovnej metódy je vašou povinnosťou a praktizovať dnešnú pravdu je vaším bremenom.

Poznámky pod čiarou:

a. Duch premiéra: Klasický čínsky idióm, ktorý sa používa na označenie človeka, ktorý je otvorený a veľkorysý.