V období, ktoré Peter strávil s Ježišom, v Ňom videl veľa krásnych vlastností, mnohé stránky hodné napodobňovania a mnohé stránky, ktoré ho podporovali. Hoci Peter po mnohých stránkach videl, že v Ježišovi je Boh, a videl mnohé krásne vlastnosti, spočiatku Ježiša nepoznal. Peter začal nasledovať Ježiša, keď mal 20 rokov, a potom Ho nasledoval šesť rokov. V tom období Ježiša nikdy nespoznal. Peter bol ochotný ísť za Ježišom len preto, lebo Ho obdivoval. Keď ho Ježiš po prvýkrát zavolal na brehu Galilejského mora, spýtal sa ho: „Šimon, syn Jonášov, budeš ma nasledovať?“ Peter odpovedal: „Musím nasledovať toho, ktorého poslal nebeský Otec. Musím uznať toho, ktorého vyvolil Duch Svätý. Budem Ťa nasledovať.“ V tom období už Peter počul o mužovi menom Ježiš – najväčšom z prorokov a milovanom Božom Synovi. Peter stále dúfal, že Ho nájde. Dúfal, že bude mať príležitosť vidieť Ho (lebo tak ho viedol Duch Svätý). Hoci Ho Peter nikdy nevidel a počul o ňom len zvesti, postupne v jeho srdci rástla túžba po Ježišovi a úcta k Nemu. Často túžil po tom, aby jedného dňa uvidel Ježiša. A ako Ježiš zavolal Petra? Aj on počul o mužovi menom Peter, ale nepoučil Ho Duch Svätý: „Choď ku Galilejskému moru, kde je Šimon, syn Jonášov.“ Ježiš počul, ako niekto hovorí, že je tam istý Šimon, syn Jonášov, a že ľudia počuli jeho kázeň, že aj on hlásal evanjelium o nebeskom kráľovstve a že všetci ľudia, ktorí ho počuli, boli dojatí k slzám. Keď to Ježiš počul, šiel za tým človekom ku Galilejskému moru. Keď Peter prijal Ježišovo volanie, nasledoval Ho.

V období, keď Peter nasledoval Ježiša, vytvoril si o Ňom veľa názorov a vždy Ho posudzoval zo svojho pohľadu. Hoci Peter disponoval určitým stupňom chápania Ducha, jeho chápanie bolo trochu nejasné, a preto povedal: „Musím nasledovať toho, koho poslal nebeský Otec. Musím uznať toho, koho vyvolil Duch Svätý.“ Nerozumel tomu, čo Ježiš konal a nemal v tom jasno. Keď Ho Peter istý čas nasledoval, čoraz viac sa zaujímal o to, čo Ježiš koná a hovorí, a o samotného Ježiša. Začal cítiť, že Ježiš v ňom vzbudzuje náklonnosť i úctu. Rád sa s Ním stretával a bol pri Ňom a počúvanie Ježišových slov mu poskytovalo obživu a podporu. V období, keď Peter nasledoval Ježiša, pozoroval a bral si k srdcu všetko z Jeho života: Jeho skutky, slová, pohyby a vyjadrenia. Nadobudol hlboké pochopenie, že Ježiš nie je ako obyčajní ľudia. Hoci jeho ľudský výzor bol úplne obyčajný, bol plný lásky, súcitu a tolerancie k ľuďom. Všetko, čo vykonal alebo povedal, bolo pre druhých nesmierne nápomocné, a Peter videl a získal od Ježiša to, čo nikdy predtým nevidel ani nevlastnil. Videl, že hoci Ježiš nemal ani veľkolepú postavu, ani nezvyčajnú ľudskú prirodzenosť, šíril okolo seba skutočne výnimočnú a neobyčajnú atmosféru. Hoci to Peter nedokázal úplne vysvetliť, videl, že Ježiš koná inak ako všetci ostatní, lebo to, čo konal, bolo úplne iné než u obyčajných ľudí. Počas obdobia, ktoré strávil v kontakte s Ježišom, Peter tiež videl, že Jeho charakter sa líši od charakteru obyčajného človeka. Vždy konal vyrovnane a nikdy sa neponáhľal, nikdy nič nepreháňal ani nepodceňoval danú tému a svoj život viedol tak, že ukazoval charakter, ktorý bol zároveň obyčajný i obdivuhodný. V rozhovoroch Ježiš hovoril jasne a s pôvabom, vždy komunikujúc veselo, ale pokojne – a pritom nikdy nestratil svoju dôstojnosť, keď vykonával svoje dielo. Peter videl, že Ježiš je niekedy mlčanlivý, zatiaľ čo inokedy hovoril bez prestávky. Niekedy bol taký šťastný, že vyzeral ako šantiaca a veselá holubica, a inokedy bol taký smutný, že vôbec nerozprával a vyzeral obťažkaný zármutkom, akoby bol vyčerpanou a unavenou matkou. Niekedy bol plný hnevu ako statočný vojak, ktorý sa chystá zabiť nepriateľa, a pri niektorých príležitostiach dokonca pripomínal revúceho leva. Niekedy sa smial, inokedy sa modlil a plakal. Bez ohľadu na to, ako sa Ježiš správal, Peter si k Nemu vypestoval bezhraničnú lásku a úctu. Ježišov smiech ho napĺňal šťastím, Jeho smútok ho zarmucoval, Jeho hnev mu naháňal strach, zatiaľ čo vďaka Jeho milosrdenstvu, odpusteniu a prísnym nárokom na ľudí si Ježiša skutočne zamiloval a vypestoval si k Nemu skutočný strach a túžbu. Samozrejme, Peter si toto všetko uvedomil postupne, až keď žil po Ježišovom boku niekoľko rokov.

Peter bol nesmierne vnímavý človek s vrodenou prirodzenou inteligenciou, no popri nasledovaní Ježiša urobil veľa hlúpostí. Na samotnom začiatku mal o Ježišovi určité predstavy. Pýtal sa: „Ľudia hovoria, že si prorok, takže keď si mal osem rokov a začal si veci chápať, vedel si, že si Boh? Vedel si, že si počatý z Ducha Svätého?“ Ježiš odpovedal: „Nie, nevedel som to. Nezdám sa ti ako bežný človek? Som taký istý ako každý iný. Osoba, ktorú posiela Otec, je obyčajný človek, nie mimoriadny. A hoci dielo, ktoré konám, predstavuje Môjho nebeského Otca, Moja podoba, osoba, akou som, a toto telo z mäsa a kostí nemôžu plne predstavovať môjho nebeského Otca – iba jednu Jeho časť. Hoci som prišiel z Ducha, stále som obyčajný človek a môj Otec ma poslal na túto zem ako obyčajného, a nie mimoriadneho človeka.“ Až keď to Peter počul, získal o Ježišovi aspoň nepatrné poznanie. A až keď prežil nespočetné hodiny Ježišovho diela, Jeho učenia, pastierstva a podpory, získal oveľa hlbšie pochopenie. Keď mal Ježiš tridsať rokov, povedal Petrovi o svojom blížiacom sa ukrižovaní a o tom, že prišiel vykonať fázu diela – dielo ukrižovania –, aby vykúpil celé ľudstvo. Ježiš tiež povedal Petrovi, že tri dni po ukrižovaní Syn človeka vstane z mŕtvych a že po vzkriesení sa bude 40 dní zjavovať ľuďom. Keď Peter počul tieto slová, bol smutný a vzal si ich k srdcu; od tej chvíle mu bol Ježiš čoraz bližší. Po istom období skúseností si Peter uvedomil, že všetko, čo Ježiš koná, pochádza od Boha, a začal si myslieť, že Ježiš je výnimočne milovaniahodný. Až keď dospel k tomuto pochopeniu, Duch Svätý ho zvnútra osvietil. Vtedy sa Ježiš obrátil na svojich učeníkov a ostatných nasledovníkov a spýtal sa ich: „Ján, kto podľa teba som?“ Ján odpovedal: „Ty si Mojžiš.“ Potom sa obrátil na Lukáša: „A ty, Lukáš, kto som podľa teba?“ Lukáš odpovedal: „Ty si najväčší z prorokov.“ Potom sa spýtal sestry a tá mu odpovedala: „Ty si najväčší z prorokov, ktorý hovorí mnoho slov od večnosti do večnosti. Proroctvá žiadneho iného človeka nie sú také úžasné, ako tie Tvoje, ani poznanie žiadneho iného človeka neprevýši Tvoje poznanie. Ty si prorok.“ Potom sa Ježiš obrátil k Petrovi a spýtal sa ho: „Peter, kto som podľa teba?“ Peter mu odpovedal: „Ty si Kristus, Syn živého Boha. Prišiel si z neba. Nie si zo zeme. Nie si rovnaký ako Božie stvorenia. My sme na zemi a Ty si tu s nami, ale Ty si z neba a nie si zo sveta a nie si zo zeme.“ Prostredníctvom tejto skúsenosti ho Duch Svätý osvietil a to mu umožnilo, aby došiel k tomuto poznaniu. Po tomto osvietení ešte viac obdivoval všetko, čo Ježiš konal, považoval Ho za ešte viac milovaniahodného a v srdci sa vždy zdráhal rozlúčiť sa s Ježišom. A tak keď sa Ježiš po prvýkrát zjavil Petrovi po svojom ukrižovaní a vzkriesení, Peter plakal od nevýslovného šťastia: „Pane! Ty si vstal z mŕtvych!“ Potom Peter s plačom chytil mimoriadne veľkú rybu, uvaril ju a ponúkol Ježišovi. Ježiš sa usmial, ale nič nehovoril. Hoci Peter vedel, že Ježiš vstal z mŕtvych, nechápal tajomstvo Jeho zmŕtvychvstania. Keď Ježiša ponúkol rybou, Ježiš ju neodmietol, ale nič nehovoril, ani si nesadol jesť. Namiesto toho zrazu zmizol. Pre Petra to bol obrovský šok. Až vtedy pochopil, že vzkriesený Ježiš je iný ako ten predchádzajúci. Keď si to Peter uvedomil, bol zarmútený, ale zároveň ho utešovalo to, že Pán dovŕšil svoje dielo. Vedel, že Ježiš dokončil svoje dielo, že Jeho čas prebývania s človekom sa skončil a že človek bude musieť odteraz kráčať vlastnou cestou. Ježiš mu raz povedal: „Aj ty musíš piť z horkého kalicha, z ktorého som pil ja (to povedal po zmŕtvychvstaní). Musíš ísť cestou, ktorou som šiel ja. Musíš položiť svoj život za Mňa.“ Na rozdiel od súčasnosti, dielo v tom období nemalo formu osobného rozhovoru. Vo Veku milosti bolo dielo Ducha Svätého zvlášť skryté a Peter musel znášať veľa útrap. Niekedy Peter až vykríkol: „Bože! Nemám nič, len svoj život. Hoci pre Teba nemá veľkú cenu, chcem ti Ho zasvätiť. Hoci ľudia nie sú hodní milovať Ťa a ich láska a srdcia sú bezcenné, verím, že Ty poznáš túžby ľudských sŕdc. A hoci sa ľudské telá nestretávajú s Tvojím prijatím, prajem si, aby si prijal moje srdce.“ Odriekanie takýchto modlitieb ho povzbudzovalo, najmä keď sa modlil: „Som ochotný úplne zasvätiť svoje srdce Bohu. Hoci nedokážem urobiť pre Boha nič, som ochotný verne uspokojiť Boha a obetovať sa Mu z celého srdca. Verím, že Boh musí hľadieť na moje srdce.“ Povedal: „Vo svojom živote nežiadam o nič iné, len aby Boh prijal moje myšlienky o láske k Bohu a túžby môjho srdca. Bol som s Pánom Ježišom tak dlho, a predsa som Ho nikdy nemiloval – to je môj najväčší dlh. Hoci som prebýval s Ním, nepoznal som Ho a dokonca som za Jeho chrbtom povedal niekoľko nevhodných vecí. Keď na to myslím, mám pocit, že mám ešte väčší dlh voči Pánovi Ježišovi.“ Vždy sa modlil takýmto spôsobom. Hovoril: „Som menej než prach. Nemôžem urobiť nič iné, len zasvätiť toto verné srdce Bohu.“

Petrove skúsenosti vyvrcholili, keď bolo jeho telo takmer úplne zničené, ale Ježiš ho stále vo vnútri povzbudzoval. A raz sa Ježiš Petrovi zjavil. Keď Peter znášal nesmierne utrpenie a cítil, že má zlomené srdce, Ježiš ho poučil: „Bol si so mnou na zemi a ja som bol tu s tebou. A hoci predtým sme boli spolu v nebi, nebo je duchovný svet. Teraz som sa vrátil do duchovného sveta a ty si na zemi, kým ja nie som zo zeme. A hoci ani ty nie si zo zeme, musíš plniť svoju funkciu na zemi. Keďže si služobník, musíš si plniť svoje povinnosti.“ Keď Peter počul, že sa bude môcť vrátiť k Bohu, utešilo ho to. Peter bol v tom období v takej agónii, že bol takmer pripútaný na lôžko. Cítil výčitky svedomia až do takej miery, že povedal: „Som taký skazený, že nedokážem uspokojiť Boha.“ Ježiš sa mu zjavil a povedal: „Peter, vari si zabudol na svoje rozhodnutie, ktoré si kedysi predo Mnou urobil? Naozaj si zabudol na všetko, čo som povedal? Zabudol si na rozhodnutie, ktoré si predo Mnou urobil?“ Keď Peter videl, že je to Ježiš, vstal z postele a Ježiš ho takto utešil: „Už som ti povedal, že nie som zo zeme – musíš to pochopiť. No zabudol si na niečo ďalšie, čo som ti povedal? ‚Ani ty nie si zo zeme, nie si zo sveta.‘ Práve teraz je tu dielo, ktoré musíš vykonať. Nemôžeš takto žialiť. Nemôžeš takto trpieť. Hoci ľudia a Boh nemôžu koexistovať v tom istom svete, mám svoje dielo a ty máš svoje. Jedného dňa, keď sa tvoje dielo skončí, budeme spolu v jednom kráľovstve. Budem ťa viesť, aby si bol so mnou naveky.“ Tieto slová Petra utešili a upokojili. Vedel, že toto utrpenie musí zažiť a zniesť, a od tej chvíle bol inšpirovaný. Ježiš sa mu osobitne zjavoval v každom kľúčovom okamihu, dával mu osobitné osvietenie a vedenie a vykonal na ňom veľa práce. A čo Peter najviac ľutoval? Krátko po tom, čo Peter povedal: „Ty si Syn živého Boha“, Ježiš položil Petrovi ďalšiu otázku (hoci v Biblii nie je takto zaznamenaná). Ježiš sa ho spýtal: „Peter! Miloval si Ma niekedy?“ Peter pochopil, čo tým myslí, a odvetil: „Pane! Kedysi som miloval Otca na nebi, ale priznávam, že Teba som nikdy nemiloval.“ Ježiš pokračoval: „Ak ľudia nemilujú Otca na nebi, ako môžu milovať Syna na zemi? A ak ľudia nemilujú Syna, ktorého poslal Boh Otec, ako môžu milovať Otca na nebi? Ak ľudia naozaj milujú Syna na zemi, potom naozaj milujú Otca na nebi.“ Keď Peter počul tieto slová, uvedomil si, čo mu chýba. Svoje slová: „Kedysi som miloval Otca na nebi, ale Teba som nikdy nemiloval,“ si vždy vyčítal do takej miery, že ho to doháňalo k slzám. Po Ježišovom zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení cítil ešte väčšie výčitky a žiaľ nad týmito slovami. Keď si spomínal na svoje dielo v minulosti a súčasný duchovný stav, často prichádzal pred Ježiša v modlitbe, pričom vždy cítil ľútosť a dlh, lebo nesplnil Božiu vôľu a nezodpovedal Božím normám. Tieto problémy sa stali jeho najväčším bremenom. Povedal: „Jedného dňa Ti venujem všetko, čo mám a čo som. Dám Ti všetko, čo je najcennejšie.“ Povedal: „Bože! Mám len jednu vieru a len jednu lásku. Môj život nemá žiadnu cenu a moje telo nemá žiadnu cenu. Mám len jednu vieru a len jednu lásku. V mysli mám vieru v Teba a v srdci lásku k Tebe. Len tieto dve veci Ti môžem dať a nič iné.“ Petra Ježišove slová veľmi povzbudili, lebo predtým, než bol Ježiš ukrižovaný, povedal Petrovi: „Nie som z tohto sveta a ani ty nie si z tohto sveta.“ Neskôr, keď Peter prežíval veľkú bolesť, Ježiš mu pripomenul: „Peter, zabudol si? Nie som zo sveta a len pre svoje dielo som odišiel skôr. Ani ty nie si zo sveta, naozaj si zabudol? Dvakrát som ti to povedal, nepamätáš sa?“ Keď to Peter počul, povedal: „Nezabudol som!“ Ježiš potom riekol: „Kedysi si zažil šťastné obdobie, keď si bol so Mnou v nebi a istý čas si bol po Mojom boku. Chýbam ti a ty Mi tiež chýbaš. Hoci stvorenia v Mojich očiach nestoja za zmienku, ako by som mohol nemilovať toho, kto je nevinný a milovaniahodný? Zabudol si na Môj sľub? Musíš prijať Moje poslanie na zemi. Musíš splniť úlohu, ktorú som ti zveril. Jedného dňa ťa určite povediem, aby si bol po Mojom boku.“ Keď to Peter počul, ešte viac ho to povzbudilo a dostal ešte väčšiu inšpiráciu, takže keď bol na kríži, dokázal povedať: „Bože! Nemôžem ťa dostatočne milovať! Hoci ma žiadaš, aby som zomrel, stále ťa nemôžem dostatočne milovať. Kamkoľvek pošleš moju dušu, či už splníš svoje sľuby z minulosti alebo nie, čokoľvek potom urobíš, milujem Ťa a verím v Teba.“ To, čoho sa držal, bola jeho viera a pravá láska.

Raz večer bolo niekoľko učeníkov vrátane Petra na rybárskej lodi spolu s Ježišom a Peter položil Ježišovi veľmi naivnú otázku: „Pane! Už dlho sa Ťa chcem niečo spýtať.“ Ježiš mu odpovedal: „Nech sa páči, spýtaj sa!“ Peter sa teda spýtal: „Bolo dielo vykonané vo Veku zákona Tvojím dielom?“ Ježiš sa usmial, ako keby chcel povedať: „Aké naivné je toto dieťa!“ Potom schválne pokračoval: „Nebolo Moje. Bolo to dielo Jahveho a Mojžiša.“ Peter to počul a zvolal: „Ó! Nebolo to teda Tvoje dielo.“ Keď to Peter povedal, Ježiš už viac nehovoril. Peter si pomyslel: „Nebol si to Ty, kto to vykonal, takže sa nečudujem, že si prišiel zničiť zákon, lebo to nebolo Tvoje dielo.“ Aj jeho srdce sa upokojilo. Potom si Ježiš uvedomil, že Peter je dosť naivný, ale keďže v tom čase tomu nerozumel, Ježiš mu už nič nepovedal ani priamo nevyvrátil jeho domnienky. Raz mal Ježiš kázeň v synagóge, kde bolo prítomných veľa ľudí vrátane Petra. Ježiš vo svojej kázni povedal: „Ten, kto príde z večnosti do večnosti, bude konať dielo vykúpenia počas Veku milosti, aby vykúpil celé ľudstvo z hriechu, ale nebude obmedzený žiadnym ustanovením pri vyvádzaní človeka z hriechu. Vystúpi zo zákona a vstúpi do Veku milosti. Vykúpi celé ľudstvo. Vykročí z Veku zákona do Veku milosti, ale nikto Ho nespozná, toho, ktorý prišiel od Jahveho. Dielo, ktoré vykonal Mojžiš, mu dal Jahve. Mojžiš vytesal zákon vďaka dielu, ktoré konal Jahve.“ Keď to povedal, pokračoval: „Tých, ktorí zrušia prikázania Veku milosti vo Veku milosti, postihne nešťastie. Musia stáť v chráme a prijať Božie zničenie. Príde na nich oheň.“ Keď Peter počul tieto slová, zapôsobili na neho. V období, keď zbieral skúsenosti, Ježiš ho viedol a podporoval. Rozprával sa s ním od srdca k srdcu a vďaka tomu Peter o niečo lepšie pochopil Ježiša. Keď si Peter spomenul na to, čo Ježiš v ten deň kázal, na otázku, ktorú Ježišovi položil na rybárskej lodi, na Ježišovu odpoveď i na jeho úsmev, Peter to konečne všetko pochopil. Potom Petra osvietil Duch Svätý a až vtedy pochopil, že Ježiš je Syn živého Boha. Petrovo pochopenie pochádzalo z osvietenia Duchom Svätým, ale k tomuto pochopeniu viedol určitý proces. Keď Peter kládol otázky, počúval Ježiša kázať a prijal Ježišovo spoločenstvo a Jeho osobitné vedenie, uvedomil si, že Ježiš je Syn živého Boha. Nedosiahol to zo dňa na deň. Bol to proces, a to mu pomohlo aj v neskorších skúsenostiach. Prečo Ježiš nevykonal dielo dokonalosti v iných ľuďoch, ale len v Petrovi? Lebo len Peter pochopil, že Ježiš je Syn živého Boha. Nikto iný to nevedel. Hoci v tom období Ho nasledovalo veľa učeníkov, ktorí veľa vedeli, ich poznanie bolo povrchné. Preto si Ježiš vybral Petra ako vzor človeka, ktorý bol zdokonalený. To, čo Ježiš vtedy povedal Petrovi, hovorí ľuďom aj dnes. Poznanie a vstup do života týchto ľudí musí dosiahnuť Petrovu úroveň. Boh zdokonalí každého práve na základe tejto požiadavky a tejto cesty. Prečo sa dnes od ľudí vyžaduje, aby mali pravú vieru a pravú lásku? Aj vy musíte zakúsiť to, čo zakúsil Peter. Ovocie, ktoré Peter získal zo svojich skúseností, sa musí prejaviť aj vo vás. Aj vy musíte zakúsiť bolesť, ktorú zakúsil Peter. Cesta, po ktorej kráčate, je tá istá, po akej kráčal Peter. Bolesť, ktorú znášate, je tá istá, ako bolesť, ktorú znášal Peter. Keď získate slávu a keď budete žiť skutočný život, potom budete žiť Petrov obraz. Cesta je tá istá. Človek sa zdokonaľuje, keď po nej kráča. Vaša kvalita však v porovnaní s Petrovým trochu pokrivkáva, lebo časy sa zmenili a zmenil sa aj rozsah skazenosti ľudí, a tiež preto, že Judea bola kráľovstvom s dlhoročnou a starobylou kultúrou. Preto musíte urobiť všetko, čo je vo vašich silách, aby ste zlepšili svoju kvalitu.

Peter bol veľmi vnímavý človek, bystrý vo všetkom, čo robil. Bol aj nesmierne čestný. Zažil veľa neúspechov. Prvý kontakt so spoločnosťou zažil vo veku 14 rokov, keď začal navštevovať školu a chodiť aj do synagógy. Bol veľmi nadšený a vždy sa ochotne zúčastňoval na stretnutiach. Ježiš v tom čase ešte oficiálne nezačal svoje dielo. Bol to len začiatok Veku milosti. Peter začal prichádzať do kontaktu s náboženskými osobnosťami, keď mal 14 rokov. Vo veku 18 rokov bol v kontakte s náboženskou elitou, ale keď videl chaos v zákulisí náboženstva, odišiel od nej. Keď videl, akí sú títo ľudia ľstiví, prefíkaní a intrigánski, bol nesmierne znechutený (takto v tom čase pôsobil Duch Svätý, aby ho urobil dokonalým. Osobitne ho viedol a vykonával na ňom zvláštne dielo), a tak sa vo veku 18 rokov stiahol zo synagógy. Rodičia ho prenasledovali a bránili mu vo viere (boli to diabli a neveriaci). Peter napokon odišiel z domu a cestoval kade-tade. Dva roky chytal ryby a kázal. V tom čase viedol aj dosť ľudí. Teraz by si mal jasne vidieť, presne akou cestou sa Peter vydal. Ak môžeš jasne vidieť Petrovu cestu, potom si budeš istý o diele, ktoré sa dnes koná. Nebudeš sa teda sťažovať ani sa pasívne prizerať, ani po niečom túžiť. Mal by si zakúsiť Petrovu náladu v tom čase: Postihol ho žiaľ. Už netúžil po budúcnosti ani po požehnaniach. Nehľadal zisk, šťastie, slávu ani bohatstvo vo svete. Usiloval sa len o to, aby žil čo najzmysluplnejší život, ktorý spočíval v tom, že splatí Božiu lásku a venuje Bohu to, čo pokladal za absolútne najcennejšie. Potom by bol vo svojom srdci spokojný. Často sa modlil k Ježišovi so slovami: „Pane Ježišu Kriste, kedysi som Ťa miloval, ale nikdy som Ťa naozaj nemiloval. Hoci som povedal, že v Teba verím, nikdy som Ťa nemiloval pravým srdcom. Len som k Tebe vzhliadal, uctieval Ťa a chýbal si mi, ale nikdy som Ťa nemiloval, ani som v Teba naozaj neveril.“ Neustále sa modlil, aby dosiahol svoje rozhodnutie. Ježišove slová ho vždy povzbudzovali a čerpal z nich motiváciu. Po istom období skúseností ho Ježiš skúšal a podnecoval ho, aby po Ňom ešte viac túžil. Povedal: „Pane Ježišu Kriste! Ako mi chýbaš, túžim Ťa vidieť. Príliš veľa mi toho chýba a nedokážem nahradiť Tvoju lásku. Prosím Ťa, aby si ma čoskoro vzal preč. Kedy ma budeš potrebovať? Kedy si ma vezmeš preč? Kedy opäť uvidím Tvoju tvár? Nechcem už ďalej žiť v tomto tele, nechcem byť čoraz skazenejší a nechcem ďalej vzdorovať. Som pripravený venovať Ti všetko, čo mám, hneď ako budem môcť. Nechcem Ťa ďalej zarmucovať.“ Takto sa modlil, ale vtedy ešte nevedel, čo v ňom Ježiš zdokonalí. Ježiš sa mu opäť zjavil v agónii jeho skúšky a povedal: „Peter, chcem ťa zdokonaliť, aby si sa stal ovocím, ktoré je kryštalizáciou môjho zdokonalenia v tebe a z ktorého sa budem tešiť. Dokážeš naozaj svedčiť v môj prospech? Urobil si to, o čo ťa žiadam? Žil si podľa slov, ktoré som vyriekol? Kedysi si ma miloval, ale hoci si ma miloval, žil si podľa mňa? Čo si pre Mňa urobil? Uznávaš, že nie si hodný Mojej lásky, ale čo si pre Mňa urobil?“ Peter videl, že pre Ježiša neurobil nič. Spomenul si na svoju predchádzajúcu prísahu, že svoj život odovzdá Bohu. A tak sa už viac nesťažoval a jeho modlitby sa od tej chvíle veľmi zlepšili. Modlil sa slovami: „Pane Ježišu Kriste! Kedysi som ťa opustil a aj ty si ma kedysi opustil. Strávili sme čas oddelene a čas spolu v spoločnosti. Ty ma však miluješ viac ako všetko ostatné. Opakovane som sa proti Tebe búril a opakovane som Ťa zarmucoval. Ako môžem na niečo také zabudnúť? Stále myslím a nikdy nezabudnem na dielo, ktoré si vo mne vykonal a ktoré si mi zveril. Urobil som všetko, čo som mohol, pre dielo, ktoré si vo mne vykonal. Vieš, čo dokážem, a vieš, akú úlohu môžem zohrávať. Chcem sa podriadiť Tvojmu riadeniu a všetko, čo mám, Ti venujem. Len Ty vieš, čo pre Teba môžem urobiť. Hoci ma satan tak veľmi oklamal a ja som sa proti Tebe vzbúril, verím, že Ty mi nebudeš pripomínať moje priestupky a že na základe nich nebudeš so mnou zaobchádzať. Chcem Ti venovať celý svoj život. Nežiadam o nič. Nemám ani iné nádeje či plány. Chcem len konať podľa Tvojho úmyslu a konať Tvoju vôľu. Budem piť z Tvojho trpkého kalicha. Som Tvoj, aby si mi rozkazoval.“

Musíte mať jasno v tom, po akej ceste kráčate. Musíte mať jasno v tom, akou cestou sa budete uberať v budúcnosti, čo Boh zdokonalí a čo vám bolo zverené. Jedného dňa budete možno skúšaní, a keď ten čas príde, ak dokážete čerpať inšpiráciu z Petrových skúseností, ukáže sa, že naozaj kráčate po Petrovej ceste. Petra Boh pochválil za jeho pravú vieru a lásku a za jeho vernosť Bohu. A práve pre jeho úprimnosť a túžbu po Bohu v srdci ho Boh zdokonalil. Ak naozaj máš tú istú lásku a vieru ako Peter, potom ťa Ježiš určite zdokonalí.