Podstatou viery väčšiny ľudí v Boha je náboženské presvedčenie: sú neschopní milovať Boha a nasledujú Ho len ako roboti. Sú neschopní naozaj túžiť po Bohu alebo Ho zbožňovať. Len Ho mlčky nasledujú. Mnohí ľudia veria v Boha, ale len zopár Ho miluje. Boha sa „boja“ len preto, lebo sa obávajú katastrofy, prípadne Ho „obdivujú“, lebo je vznešený a mocný – v ich strachu a obdive však niet lásky ani pravej túžby. Vo svojich skúsenostiach hľadajú úlomky pravdy alebo určité nepodstatné tajomstvá. Väčšina ľudí len slepo nasleduje, loví požehnania v búrlivých vodách. Nehľadajú pravdu ani sa naozaj nepodriaďujú Bohu, aby dostali Božie požehnania. Viera v Boha v živote všetkých ľudí je bezvýznamná, nemá žiadnu hodnotu a tvoria ju ich osobné úvahy a snahy. Neveria v Boha, aby Ho milovali, ale aby boli požehnaní. Mnohí si robia, čo sa im zachce, a nikdy neberú do úvahy Božie záujmy ani to, či ich konanie je v súlade s Božou vôľou. Títo ľudia nemôžu dosiahnuť ani pravú vieru, nieto ešte lásku k Bohu. Božia podstata nie je určená len na to, aby v ňu človek veril, ale predovšetkým na to, aby ju človek miloval. No mnohí, ktorí veria v Boha, nie sú schopní objaviť toto „tajomstvo“. Ľudia sa neodvážia milovať Boha ani sa Ho nesnažia milovať. Nikdy neobjavili, že v Bohu je toho toľko láskyhodného. Nikdy neobjavili, že Boh je Boh, ktorý miluje človeka, a že je to Boh, ktorého má človek milovať. Božia milota sa prejavuje v Jeho diele: ľudia ju môžu objaviť až vtedy, keď zakúsia Jeho dielo. Len v realite dokážu oceniť Božiu milotu. Nikto ju nemôže objaviť, ak ju nezažije v skutočnom živote. Na Bohu je toho toľko, čo sa dá milovať, ale bez skutočného vzťahu s Ním to ľudia nie sú schopní objaviť. Čo znamená, že keby sa Boh nestal telom, ľudia by neboli schopní nadviazať s Ním vzťah. A keby s Ním nemohli mať vzťah, nezakúsili by ani Jeho dielo – a tak by ich láska k Bohu bola poškvrnená falošnosťou a predstavivosťou. Láska k Bohu na nebesiach nie je taká skutočná ako láska k Bohu na zemi, lebo poznanie ľudí o Bohu na nebesiach je založené skôr na ich predstavách než na tom, čo videli na vlastné oči a čo osobne zakúsili. Keď Boh prichádza na zem, ľudia uvidia Jeho praktické skutky a milotu i Jeho praktickú a normálnu povahu, čo je tisíckrát skutočnejšie než poznanie Boha na nebesiach. Bez ohľadu na to, ako veľmi ľudia milujú Boha na nebesiach, na tejto láske nie je nič skutočné. Je plná ľudských predstáv. Nezáleží na tom, aká malá je ich láska k Bohu na zemi, lebo táto láska je skutočná. Aj keď je len malá, stále je skutočná. Boh dáva ľuďom možnosť, aby Ho spoznali skrze praktické dielo. A skrz toto poznanie si Boh získava ich lásku. Je to ako v Petrovom prípade: keby nežil s Ježišom, nebolo by možné, aby Ho uctieval. Aj jeho vernosť Ježišovi bola vybudovaná na osobnom vzťahu s Ježišom. Boh prišiel medzi ľudí a žil medzi nimi, aby Ho človek miloval, a všetko, čo dáva človeku vidieť a zažiť, je Božou praktickosťou.

Boh používa praktickosť a nástup faktov, aby zdokonalil ľudí. Božie slová plnia časť Jeho zdokonaľovania ľudí. Je to dielo vedenia a otvárania cesty. To znamená, že v Božích slovách musíš nájsť cestu praktizovania a poznania vízií. Pochopením týchto vecí si človek vo svojej skutočnej praxi vytvorí cestu i vízie a prostredníctvom Božích slov bude schopný získať osvietenie. Dokáže pochopiť, že to pochádza od Boha, a bude môcť veľa rozpoznať. Keď to človek pochopí, musí ihneď vojsť do tejto reality a použiť Božie slová, aby uspokojil Boha vo svojom skutočnom živote. Boh ťa bude vo všetkom viesť a dá ti cestu praktizovania. Budeš cítiť, že je naozaj láskavý. Umožní ti vidieť, že každý krok Božieho diela v tebe je určený na to, aby ťa zdokonalil. Ak chceš vidieť Božiu lásku, ak ju chceš naozaj zakúsiť, musíš ísť hlboko do reality, hlboko do skutočného života. Musíš uvidieť, že všetko, čo Boh koná, je láska a spása, že všetko, čo koná, má umožniť ľuďom, aby zanechali to, čo je nečisté, a očistiť v človeku to, čo nie je schopné uspokojiť Božiu vôľu. Boh používa slová, aby nimi zaopatril človeka. Nastavuje podmienky skutočného života, ktoré ľudia musia zažiť. Ak ľudia jedia a pijú mnohé Božie slová a skutočne ich uvedú do praxe, môžu pomocou mnohých Božích slov vyriešiť všetky ťažkosti vo svojom živote. To znamená, že musíš mať Božie slová, aby si mohol ísť hlboko do reality. Ak neješ a nepiješ Božie slová a si bez Božieho diela, potom pre teba niet cesty v skutočnom živote. Ak nikdy neješ a nepiješ Božie slová, budeš zmätený, keď sa ti niečo stane. Vieš len to, že by si mal milovať Boha, ale nedokážeš rozlišovať a nemáš cestu praktizovania. Si zmätený a v rozpakoch. Niekedy si dokonca myslíš, že keď uspokojíš svoje telo, uspokojíš tým Boha – to všetko je dôsledok toho, že neješ a nepiješ Božie slová. To znamená, že ak nemáš pomoc Božích slov a len tak tápeš v realite, v zásade nedokážeš nájsť cestu praktizovania. Títo ľudia jednoducho nerozumejú, čo znamená veriť v Boha, a už vôbec nechápu, čo znamená milovať Ho. Ak sa s využitím osvietenia a vedenia Božích slov budeš často modliť, skúmať a hľadať, vďaka tomu objavíš to, čo by si mal uviesť do praxe, nájdeš príležitosti pre dielo Ducha Svätého, budeš skutočne spolupracovať s Bohom a nebudeš zmätený a v rozpakoch, potom budeš mať cestu v skutočnom živote a naozaj uspokojíš Boha. Keď Ho uspokojíš, budeš mať v sebe Božie vedenie. Boh ťa osobitne požehná, čo ti dá pocit radosti: budeš sa cítiť obzvlášť poctený, že si uspokojil Boha. Vnútorne sa budeš cítiť mimoriadne dobre a v tvojom srdci zavládne svetlo a pokoj. Tvoje svedomie bude spokojné a bez obvinení. Vo svojom vnútri sa budeš cítiť príjemne, keď uvidíš svojich bratov a sestry. Toto znamená tešiť sa z Božej lásky a len toto je skutočná radosť z Boha. Ľudia môžu dosiahnuť radosť z Božej lásky skrze skúsenosti: keď zakúsia ťažkosti a uvedú pravdu do praxe, získajú Božie požehnania. Ak len hovoríš, že Boh ťa naozaj miluje, že za ľudí naozaj trpko pykal, že trpezlivo a láskavo povedal toľko slov a vždy zaisťuje spásu ľudí, potom je tvoje vyslovenie týchto slov len jednou stránkou radosti z Boha. Ešte väčšia radosť – skutočná radosť – však prichádza vtedy, keď ľudia uvedú pravdu do praxe vo svojom skutočnom živote, po čom sú pokojní a majú v srdci jasno. Vo svojom vnútri sa cítia veľmi dojatí. Cítia, že Boh je nanajvýš láskyhodný. Budeš si myslieť, že cena, ktorú si zaplatil, je viac než férová. Keď si vo svojom úsilí zaplatil vysokú cenu, vnútorne sa budeš cítiť zvlášť dobre: budeš pociťovať naozaj veľkú radosť z Božej lásky. Pochopíš, že Boh vykonal v ľuďoch dielo spásy, že Jeho zušľachťovanie ich má očistiť a že Boh skúša ľudí, aby si preveril, či Ho naozaj milujú. Ak budeš vždy takto uvádzať pravdu do praxe, potom postupne získaš jasné poznanie o veľkej časti Božieho diela. Vtedy ucítiš, že Božie slová sa pred tebou vyjasňujú ako krištáľ. Ak dokážeš jasne pochopiť mnohé pravdy, potom budeš cítiť, že všetky záležitosti sa dajú ľahko uviesť do praxe a že môžeš prekonať každý problém a zvíťaziť nad akýmkoľvek pokušením. Uvidíš, že nič pre teba nie je problém, čo ťa veľmi oslobodí a uvoľní. Vtedy sa budeš tešiť z Božej lásky a zostúpi na teba pravá Božia láska. Boh požehnáva tých, ktorí majú vízie, ktorí majú pravdu, ktorí majú poznanie a ktorí Ho naozaj milujú. Ak chcú ľudia vidieť Božiu lásku, musia pravdu uviesť do praxe v skutočnom živote, musia byť ochotní znášať bolesť a vzdať sa toho, čo milujú, aby uspokojili Boha. Napriek slzám v očiach musia byť stále schopní uspokojiť Božie srdce. Boh ťa takto určite požehná a ak ustojíš tieto ťažkosti, potom príde na rad dielo Ducha Svätého. Skrze skutočný život a zakúsenie Božích slov ľudia uvidia Božiu milotu. Len ak okúsili Božiu lásku, môžu Ho skutočne milovať.

Tí, ktorí milujú Boha, sú tí, ktorí milujú pravdu, a čím viac ju uvádzajú do praxe, tým viac jej majú. Čím viac ju uvádzajú do praxe, tým viac Božej lásky majú, a čím viac ju uvádzajú do praxe, tým viac ich Boh požehná. Ak to vždy budeš takto praktizovať, Božia láska ti postupne umožní vidieť, rovnako ako keď Peter spoznal Boha: Peter povedal, že Boh má nielen múdrosť stvoriť nebo, zem a všetky veci, ale má aj múdrosť konať v ľuďoch praktické dielo. Peter povedal, že Boh je nielenže hodný lásky ľudí, lebo stvoril nebesia, zem a všetky veci, ale aj preto, lebo dokáže stvoriť človeka, spasiť ho, zdokonaliť ho a dať mu svoju lásku. Peter tiež povedal, že v Bohu je veľa toho, čo je hodné ľudskej lásky. Peter riekol Ježišovi: „Je stvorenie neba, zeme a všetkých vecí jediným dôvodom, prečo si zaslúžiš lásku ľudí? Je toho v Tebe viac, čo je láskyhodné. Konáš a pôsobíš v skutočnom živote. Tvoj Duch sa ma vo vnútri dotýka. Disciplinuješ ma. Karháš ma. To všetko je hodné ešte väčšej lásky od ľudí.“ Ak chceš vidieť a zakúsiť Božiu lásku, musíš ju skúmať a hľadať v skutočnom živote a musíš byť ochotný odložiť svoje vlastné telo bokom. Musíš urobiť toto rozhodnutie. Musíš byť človekom s odhodlaním, ktorý dokáže vo všetkom uspokojiť Boha bez toho, aby bol lenivý alebo túžil po radostiach tela, aby nežil pre telo, ale žil pre Boha. Môžu prísť chvíle, keď Boha neuspokojíš. Je to preto, lebo nerozumieš Božej vôli. Nabudúce, hoci si to bude vyžadovať viac úsilia, musíš uspokojiť Jeho, a nie telo. Keď to takto zakúsiš, spoznáš Boha. Uvidíš, že Boh môže stvoriť nebesia, zem a všetky veci, že sa stal telom, aby Ho ľudia mohli naozaj vidieť a mať s Ním skutočný vzťah. Uvidíš, že dokáže kráčať medzi ľuďmi a že Jeho Duch môže ľudí v skutočnom živote zdokonaliť. Dovolí im uzrieť Jeho milotu a zakúsiť Jeho disciplinovanie, karhanie a požehnania. Ak to vždy budeš takto prežívať, v skutočnom živote budeš neoddeliteľný od Boha. Ak jedného dňa tvoj vzťah s Bohom prestane byť normálny, budeš schopný znášať výčitky a pocítiť ľútosť. Keď budeš mať normálny vzťah s Bohom, nikdy Ho nebudeš chcieť opustiť. Ak ti jedného dňa Boh povie, že ťa opustí, budeš sa báť a povieš, že by si radšej zomrel, než by ťa mal opustiť. Len čo budeš prechovávať takéto pocity, budeš vedieť, že nedokážeš opustiť Boha, a tak budeš mať základ a budeš sa naozaj tešiť z Božej lásky.

Ľudia často hovoria, že dovolia Bohu, aby bol ich životom, ale ich skúsenosť ešte nedospela do tohto bodu. Len vravíš, že Boh je tvojím životom, že každý deň ťa vedie, že každý deň ješ a piješ Jeho slová a že každý deň sa k Nemu modlíš, a preto sa stal tvojím životom. Poznanie tých, ktorí to hovoria, je dosť povrchné. V mnohých ľuďoch nie je žiadny základ. Božie slová boli v nich zasadené, ale ešte nevyklíčili, nieto aby priniesli nejaké ovocie. Do akej miery si to dnes zakúsil? Až teraz, keď ťa Boh prinútil prísť až sem, si myslíš, že Ho nemôžeš opustiť. Jedného dňa, keď tvoja skúsenosť dosiahne určitý bod, keby ťa Boh prinútil odísť, nedokázal by si to. Vždy budeš cítiť, že nemôžeš existovať bez Boha vo svojom vnútri. Môžeš byť bez manžela, manželky alebo detí, bez rodiny, bez matky alebo otca i bez telesných pôžitkov, ale nemôžeš byť bez Boha. Byť bez Boha by bolo ako stratiť svoj život. Bez Boha by si nemohol žiť. Keď to zakúsiš až do tejto miery a vo svojej viere v Boha dosiahneš cieľ, tak sa Boh stane tvojím životom. Stane sa základom tvojej existencie. Už nikdy nebudeš môcť Boha opustiť. Keď to zakúsiš až do tejto miery, budeš sa naozaj tešiť z Božej lásky. Keď budeš mať dostatočne blízky vzťah s Bohom, On bude tvojím životom, tvojou láskou, a vtedy sa budeš modliť k Bohu a hovoriť: „Ó, Bože! Nemôžem Ťa opustiť. Ty si môj život. Zaobídem sa bez všetkého ostatného – ale bez Teba nemôžem ďalej žiť.“ Toto je skutočné duchovné postavenie ľudí, toto je skutočný život. Niektorí ľudia boli prinútení zájsť až tam, kde sú dnes: musia ísť ďalej, či chcú, alebo nie, a vždy majú pocit, že uviazli medzi dvoma mlynskými kameňmi. Musíš zakúsiť, že Boh je tvoj život, že keby ti Ho niekto vzal zo srdca, bolo by to ako prísť o život. Boh musí byť tvojím životom a ty musíš byť neschopný opustiť Ho. Takto naozaj zakúsiš Boha a vtedy, keď Ho budeš milovať, naozaj budeš milovať Boha a bude to jedinečná, čistá láska. Jedného dňa, keď budeš mať dosť skúseností, tvoj život príde do bodu, keď sa budeš modliť k Bohu a jesť a piť Jeho slová, ale nebudeš schopný opustiť Ho vo svojom vnútri ani na Neho nebudeš môcť zabudnúť, aj keby si chcel. Boh sa stane tvojím životom. Môžeš zabudnúť na svet, môžeš zabudnúť na svoju manželku, manžela alebo deti, ale budeš mať problém zabudnúť na Boha – bolo by to nemožné, toto je tvoj skutočný život a tvoja pravá láska k Bohu. Keď láska ľudí k Bohu dosiahne určitý bod, nič sa jej nevyrovná. Stane sa prvoradá. Takto sa dokážeš vzdať všetkého ostatného. Budeš ochotný prijať všetko Božie orezávanie. Keď dosiahneš lásku k Bohu, ktorá prevyšuje všetko ostatné, budeš žiť v realite a v Božej láske.

Len čo sa Boh stane životom v ľuďoch, ľudia Ho nie sú schopní opustiť. Nie je to Boží skutok? Niet väčšieho svedectva! Boh pôsobil do určitého bodu. Povedal ľuďom, aby konali službu, dali sa napomínať alebo zomreli, a ľudia sa nevzdali, čo poukazuje na to, že Boh si ich podmanil. Ľudia, ktorí majú pravdu, sú tí, ktorí si vo svojich skutočných skúsenostiach dokážu stáť pevne za svojím svedectvom, neochvejne trvať na svojom postoji a stáť na strane Boha bez toho, aby niekedy ustúpili. Dokážu mať normálny vzťah s ľuďmi, ktorí milujú Boha, ktorí, keď sa im niečo stane, dokážu sa úplne podriadiť Bohu a sú schopní podriadiť sa Mu až na smrť. Tvoje praktizovanie a zjavenia v skutočnom živote sú svedectvom o Bohu, znamenajú, že človek žije Boha a vydáva o Ňom svedectvo, a to je skutočná radosť z Božej lásky. Keď to zakúsiš až do tejto miery, dosiahneš primeraný výsledok. Skutočne prežívaš a ostatní sa na každý tvoj skutok pozerajú s obdivom. Tvoj odev a vonkajší vzhľad sú nenápadné, ale žiješ život vo veľkej zbožnosti. Keď hovoríš o Božích slovách, Boh ťa vedie a osvecuje. Dokážeš rozprávať o Božej vôli svojimi slovami, hovoriť o realite a rozumieš mnohému o službe v duchu. Si úprimný vo svojich slovách. Si slušný a priamy, nekonfliktný a čestný. Dokážeš sa podriadiť Božím opatreniam a stáť pevne za svojím svedectvom, keď sa ti niečo stane. Si pokojný a vyrovnaný bez ohľadu na to, čím sa zaoberáš. Takýto človek naozaj spoznal Božiu lásku. Niektorí ľudia sú ešte mladí, ale správajú sa ako niekto v strednom veku. Sú zrelí, majú pravdu a ostatní ich obdivujú – sú to ľudia, ktorí majú svedectvo a sú prejavom Boha. To znamená, že keď niečo do určitej miery zakúsia, vo svojom vnútri spoznajú Boha a ich vonkajšia povaha sa tiež stabilizuje. Mnohí ľudia neuvádzajú pravdu do praxe a nestoja pevne za svojím svedectvom. V takýchto ľuďoch niet lásky k Bohu ani svedectva o Bohu. Títo ľudia sú Bohu najodpornejší. Na zhromaždeniach čítajú Božie slová, ale to, čo žijú, je satan. Je to zneuctenie Boha, očierňovanie Boha a rúhanie sa Bohu. V takýchto ľuďoch nie je žiadna známka Božej lásky a vôbec v nich nepôsobí Duch Svätý. Slová a skutky ľudí teda predstavujú satana. Ak bude tvoje srdce pred Bohom vždy pokojné, ak budeš vždy venovať pozornosť ľuďom a veciam okolo seba i tomu, čo sa deje v tvojom okolí, ak budeš mať na pamäti Božie bremeno a mať vždy bohabojné srdce, potom ťa Boh vnútorne často osvieti. V cirkvi sú ľudia, ktorí sú „inšpektormi“: títo ľudia pozorujú chyby ostatných a potom ich kopírujú a napodobňujú. Nedokážu rozlišovať, nepociťujú nenávisť k hriechu a necítia odpor ani znechutenie zo satanových vecí; sú nimi naplnení. Nakoniec ich Boh úplne opustí. Tvoje srdce by malo mať vždy strach pred Bohom. Mal by si byť mierny vo svojich slovách a skutkoch. Nikdy by si sa nemal chcieť Bohu vzoprieť alebo Ho nazlostiť. Nikdy by si nemal chcieť, aby Božie dielo v tebe bolo zbytočné alebo aby všetky ťažkosti, ktoré si prežil, a všetko, čo si uviedol do praxe, vyšlo navnivoč. Na ceste, ktorá je pred tebou, musíš byť ochotný pracovať ešte tvrdšie a viac milovať Boha. Takíto ľudia majú víziu ako svoj základ. To sú ľudia, ktorí sa usilujú o pokrok.

Ak ľudia veria v Boha a prežívajú Božie slová s bohabojným srdcom, potom v nich možno vidieť Božiu spásu a Božiu lásku. Títo ľudia sú schopní svedčiť o Bohu. Žijú pravdu a to, o čom svedčia, je tiež pravda, Božia povaha a to, čím Boh je. Žijú uprostred Božej lásky a videli Božiu lásku. Ak ľudia chcú milovať Boha, musia okúsiť a uzrieť Božiu milotu. Až vtedy sa v nich môže prebudiť srdce milujúce Boha, srdce, ktoré inšpiruje ľudí, aby sa verne oddali Bohu. Boh nikoho nenúti, aby Ho miloval svojimi slovami alebo predstavami. Nenúti ľudí, aby Ho milovali. Namiesto toho ich necháva, aby Ho milovali z vlastnej vôle. Necháva ich, aby v Jeho diele a výrokoch videli Jeho milotu, po ktorých sa v nich rodí láska k Bohu. Len tak môžu ľudia skutočne vydávať svedectvo o Bohu. Ľudia nemilujú Boha preto, že ich k tomu nabádajú iní, a nie je to ani chvíľkový citový impulz. Milujú Boha preto, lebo videli Jeho milotu. Videli, že je v Ňom veľa toho, čo je hodné lásky, lebo uzreli Božiu spásu, múdrosť a úžasné skutky – a v dôsledku toho Boha skutočne chvália a skutočne po Ňom túžia. Prebúdza sa v nich taká vášeň, že by nemohli prežiť, keby Ho nezískali. Dôvod, prečo tí, ktorí naozaj svedčia o Bohu, sú schopní vydať o Ňom zvučné svedectvo, je ten, že ich svedectvo spočíva na základoch pravého poznania a pravej túžby po Bohu. Takéto svedectvo nepodávajú podľa citového impulzu, ale podľa svojho poznania Boha a Jeho povahy. Pretože spoznali Boha, myslia si, že o Ňom musia rozhodne svedčiť a dosiahnuť, aby všetci, ktorí túžia po Bohu, spoznali Boha a uvedomili si Božiu láskavosť a Jeho praktickosť. Tak ako láska ľudí k Bohu, aj ich svedectvo je spontánne. Je skutočné a má skutočný význam a hodnotu. Nie je pasívne ani prázdne a bezvýznamné. Dôvod, prečo len tí, ktorí skutočne milujú Boha, majú vo svojom živote najväčšiu hodnotu a význam, dôvod, prečo len oni skutočne veria v Boha, je ten, že títo ľudia sú schopní žiť v Božom svetle a žijú pre Božie dielo a riadenie. Je to preto, lebo nežijú v temnote, ale vo svetle. Nežijú bezvýznamné životy, ale životy, ktoré požehnal Boh. Len tí, ktorí milujú Boha, sú schopní svedčiť o Bohu, len oni sú Božími svedkami, len oni sú Bohom požehnaní a len oni sú schopní prijať Božie prísľuby. Tí, ktorí milujú Boha, sú Božími dôverníkmi. Sú to ľudia, ktorých Boh miluje. Môžu sa tešiť z požehnaní spolu s Ním. Len takíto ľudia sa dožijú večnosti a len oni budú naveky žiť pod Božou opaterou a ochranou. Boh je tu pre ľudí, aby Ho milovali. Je hodný lásky všetkých ľudí, ale nie všetci ľudia sú schopní milovať Ho a nie všetci ľudia o Ňom môžu svedčiť či zastávať Božiu moc. Pretože dokážu svedčiť o Bohu a venovať všetko svoje úsilie Božiemu dielu, tí, ktorí skutočne milujú Boha, môžu kráčať kdekoľvek pod nebom bez toho, aby sa im niekto odvážil odporovať. Môžu mať moc na zemi a vládnuť celému Božiemu ľudu. Títo ľudia pochádzajú z rôznych kútov sveta. Hovoria rôznymi jazykmi a majú rôznu farbu pleti, ale ich existencia má rovnaký význam. Všetci majú srdce milujúce Boha. Všetci nesú rovnaké svedectvo, majú rovnaké odhodlanie a rovnaké želanie. Tí, ktorí milujú Boha, môžu slobodne kráčať po celom svete. Tí, ktorí svedčia o Bohu, môžu cestovať po vesmíre. Týchto ľudí Boh miluje, požehnáva ich a oni budú naveky žiť v Jeho svetle.