Tri kategórie ľudí na základe ich pôvodu

Charakteristiky ľudí reinkarnovaných zo zvierat

Téma, o ktorej sme minule hovorili v duchovnom spoločenstve, sa týkala toho, ako rozlišovať ľudí a ako sa na nich pozerať. Možno povedať, že tento druh témy ľudí zaujíma, ale keďže táto téma je trochu špeciálna a týka sa dôležitej otázky vyhliadok a osudov ľudí, vyvoláva v poslucháčoch odlišné pocity ako iné aspekty pravdy. Pre niektorých nie sú tieto pocity obzvlášť príjemné. Niektorí ľudia môžu po vypočutí tejto témy zažívať značný vnútorný nepokoj a tí, ktorí sú otupení, môžu tiež zažívať mierny vnútorný nepokoj. Správne? (Áno.) Bez ohľadu na to, aké reakcie ľudia majú, v každom prípade po tom, čo sa o týchto témach hovorilo v duchovnom spoločenstve, dostáva Boží vyvolený ľud určitú pomoc pri rozlišovaní ľudí a pri tom, aby mal jasno v rôznych záležitostiach, a má možnosť získať určitý prehľad a určitú rozlišovaciu schopnosť. Správne? (Áno.) Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili o niektorých prejavoch a charakteristikách ľudí reinkarnovaných zo zvierat. Aké sú teda hlavné charakteristiky ľudí tohto druhu? (Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili, že ľudia reinkarnovaní zo zvierat majú štyri charakteristiky: po prvé, majú skreslené chápanie; po druhé, sú obzvlášť otupení; po tretie, sú obzvlášť popletení; a po štvrté, sú obzvlášť hlúpi.) Tieto štyri črty sú základnými charakteristikami ľudí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat. Už ste teda všetci prišli na to, aké presne sú základné prejavy ľudí tohto druhu? Inými slovami, aké majú prejavy, ktoré súvisia s týmito štyrmi charakteristikami, súdiac podľa ich zovňajšku – ich reči a počínania si a rôznych prejavov ich ľudskej prirodzenosti? Aké sú napríklad charakteristiky ich prístupu k pravde, ako aj svedomia a rozumu ich ľudskej prirodzenosti? Samozrejme, tieto črty sú v podstate zahrnuté v štyroch charakteristikách: skreslenom chápaní, otupenosti, popletenosti a hlúposti, však? (Áno.) Na základe niektorých prejavov, ktoré môžete vidieť a s ktorými sa môžete stretnúť v reálnom živote, teraz tieto štyri charakteristiky vysvetlite podrobnejšie. O akých ďalších prejavoch viete? Ľudia, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, sú napríklad veľmi otupení. Ak poukážeš na ich problém len tým, že uvedieš symbolický príklad, stále tomu neporozumejú, hoci im o tomto probléme povieš niekoľkokrát. Takže musíš výslovne povedať: „Hovorím o tebe,“ aby si uvedomili, že je to o nich. Inak predpokladajú, že ide o problém niekoho iného, že to s nimi nesúvisí, a myslia si, že im sa darí dobre. Nie je toto otupenosť? (Áno.) Musíš im to strčiť priamo pod nos, aby aspoň trochu zareagovali. Dokážu teda pochopiť pravdu? (Nie.) Prečo nedokážu pochopiť pravdu? (Pretože reagujú spomalene a nedokážu porozumieť významu Božích slov. Keď iní poukážu na ich problémy, uchopia len učenie alebo predpis; nedokážu to pochopiť z pozitívnej perspektívy, a preto je pre nich nemožné mať pozitívny vstup.) Toto znamená nemať schopnosť chápania. Pokiaľ ide o otupenosť, keď niekto poukáže na nejaký stav, jednoducho si nedokážu uvedomiť, čo to s nimi má spoločné, či takýto stav naozaj majú alebo nie, a či oni sami naozaj majú takýto problém – nedokážu si tieto veci uvedomiť ani nedokážu porozumieť tomu, čo ten druhý hovorí. Aj keď presne uvedieš, ktorú vec urobili, ktoré slová povedali alebo aký prejav ukázali v ktorý deň, a oni vedia, že hovoríš o nich, to, čo pochopia, je len záležitosť, výrok alebo veta, a zapamätajú si to len hmlistým a povrchným spôsobom. Po tom, čo si to zapamätajú, len lipnú na predpise: Nehovor tieto slová a nerob tieto veci; rob tieto veci a konaj takto. Tohto predpisu sa dokážu držať celý život, odmietajú prijať duchovné spoločenstvo od kohokoľvek a neodtiahli by ich od toho ani divé kone. Ako sa situácia vyvíja, v dôsledku zmien v čase, geografickom prostredí, osobách, udalostiach a veciach a podobne, im povieš, že konať tak, ako konali predtým, už nefunguje a že musia upraviť svoj prístup alebo stratégiu – hoci princíp sa v skutočnosti nezmenil –, ale oni to nedokážu pochopiť. Hovoria: „Praktizujem to takto už veľa rokov a pripadá mi to v poriadku. Praktizujem na základe toho, o čom vodcovia a pracovníci hovorili v duchovnom spoločenstve pred mnohými rokmi. Prečo by som mal zmeniť to, ako praktizujem?“ Dokonca majú aj základ, ale v skutočnosti sa len roky držia predpisu bez toho, aby to sami vedeli alebo si to uvedomovali.

Pokiaľ ide o charakteristiku skresleného chápania, väčšina ľudí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, vykazuje prejavy skresleného chápania. Ich spôsob myslenia sa líši od spôsobu myslenia normálnych ľudí. Ich nápady sú veľmi výstredné, zvláštne a niekedy až prekvapivo nečakané – jednoducho si nedokážeš predstaviť, prečo by takto premýšľali, a nikdy by si si nepomyslel, že by niekto na tomto svete uvažoval o problémoch takýmto čudným spôsobom. Ich nápady ťa môžu úplne zaskočiť. Je to preto, lebo ľudia s normálnym myslením vo všeobecnosti uvažujú o problémoch v súlade s normálnym spôsobom myslenia, zatiaľ čo tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, zmýšľajú veľmi zvláštne. Často vyslovujú nejaké čudné a bizarné výroky, a keď ich počuje niekto s normálnym myslením, zostane zaskočený. Ak sa pokúsiš sledovať ich spôsob myslenia pri uvažovaní o nejakom probléme, zistíš, že je veľmi zvláštny a vedie do slepej uličky, a keďže majú takýto spôsob myslenia, v reálnom živote – či už konajú svoje povinnosti, stýkajú sa s inými, alebo čelia určitým okolnostiam, osobám, udalostiam a veciam – sú ich nápady vždy veľmi čudné a oni nedokážu vychádzať s väčšinou ľudí. Nepôsobia ako stvorenia, ktoré žijú v ľudskom svete, no vyzerá to skôr tak, akoby žili v inom svete. Nikdy nedokážeš porozumieť tomu, prečo premýšľajú tak, ako premýšľajú, alebo prečo prichádzajú s takými myšlienkami. Spôsob, akým uvažujú o problémoch, často presahuje rámec myslenia normálnej ľudskej prirodzenosti a odchyľuje sa od správnej cesty normálneho myslenia. Konečným výsledkom je, že ich spôsob, postoj a princípy pri uvažovaní o problémoch sa všetkým zdajú veľmi zvláštne. Ak je takýto človek prítomný, keď všetci uvažujú alebo hovoria v duchovnom spoločenstve o nejakom probléme, a väčšine ľudí tam chýba schopnosť rozlišovať, nemajú vlastné názory alebo nerozumejú pravde-princípom, často sa stane, že ich myšlienkové pochody uviaznu na mŕtvom bode alebo dôjde k vyrušeniu a prerušeniu normálnej diskusie v dôsledku nejakých skreslených myšlienok alebo názorov, ktoré tento človek má. A aký je konečný výsledok? Ľudia po dlhšej debate zistia, že názor, ktorý tento človek predložil, sa odchyľuje od správnej cesty, nie je ani objektívny, ani praktický a navyše je veľmi výstredný. A zistia, že jeho spôsob uvažovania o problémoch je dokonca mimoriadne čudný. Keď sa rozprávajú a keď diskutujú normálni ľudia, konverzácia je živšia a každému sú dané problémy jasnejšie, a čím viac sa rozprávajú, tým viac sa téma posúva dopredu. Ak sa však k slovu dostane tento človek, konverzácia odbočí od témy. Ostatní ľudia stratia reč, všetci cítia, že slová tohto človeka sú príliš zvláštne, a nikto na ne nedokáže reagovať, čím sa téma diskusie preruší. Hoci má tento typ človeka „jedinečné“ myšlienky a názory, neustále sa líšia od názorov, ktoré predkladajú ľudia s normálnym myslením. Jeho myšlienky a názory nie sú také, aké by mala mať normálna ľudská prirodzenosť, a nespadajú do rámca myslenia normálnej ľudskej prirodzenosti, takže hovorí veci, ktoré iným ľuďom znejú zvláštne alebo dokonca nemysliteľne. Jeho riešenia a cesty ľuďom vôbec nepomáhajú a navyše pre nich majú povahu narúšania, vyrušovania, podkopávania a sabotáže. Je to v poriadku, ak zostane ticho a všetkých myšlienkové pochody zostanú do istej miery jasné, no len čo do toho vstúpi a vyjadrí svoj názor alebo ponúkne návrh, všetkých to po jeho vypočutí vyruší a naruší, v preberanej téme vzniknú odchýlky a je ťažké dosiahnuť dobré výsledky. Človek so skutočne dobrou kvalitou však dokáže presne určiť podstatu problému, vystihnúť jeho kľúčový bod a podeliť sa o správnu cestu, ako ho vyriešiť. Prinajmenšom dokáže poskytnúť nejaké zmysluplné a cenné návrhy, ktoré nadväzujú na myšlienkové pochody iných ľudí. Ak predloží návrh a všetci ho považujú za vhodný a sú ochotní ho prijať, znamená to, že návrh, ktorý predložil tento človek s dobrou kvalitou, zasiahol do čierneho, pretože tento človek dokáže prekuknúť veci. Ak by neprehovoril, všetci by mohli diskutovať tri dni bez toho, aby dospeli k záveru. Vidíte, oba tieto typy ľudí majú jedinečné názory, ktoré sa líšia od názorov ostatných ľudí, ale názory, ktoré predkladá človek s dobrou kvalitou, môžu pomôcť iným vidieť do podstaty problému a pomôcť ľuďom nájsť správny smer a cestu praktizovania, keď sú stratení. Človek so skresleným chápaním je iný. Keď ľudia diskutujú o veciach alebo vedú normálne konverzácie, jeho názory a skreslený spôsob myslenia majú často rozvracajúci a vyrušujúci účinok. Takže ak je človek so skresleným chápaním, ktorý je reinkarnovaný zo zvieraťa, zapojený do akejkoľvek cirkvi alebo akéhokoľvek aspektu práce, pravdepodobne spôsobí vyrušenia a narušenia a všetci ho budú mať plné zuby a myslieť si: „Len sa poponáhľajte a pošlite ho preč – je príliš otravný! Každý deň chrlí nepodstatné nezmysly, a aj tak sa považuje za veľmi múdreho, hoci v skutočnosti hovorí len samé bludy.“ Spočiatku ho niektorí ľudia môžu obdivovať, no časom ho prekuknú a povedia: „Tento človek nemá žiadne hlboké postrehy. Celý deň len strojene predstiera, že je múdry. Názory a nápady, ktoré predkladá, sú v skutočnosti úplne absurdné a jednoducho nemajú nič spoločné s problémami, ktoré by sa mali riešiť.“ Začne im pripadať otravný a budú k nemu cítiť odpor. Takže ak je tento typ človeka zodpovedný za nejakú vysoko technickú či odbornú prácu, alebo na seba vezme nejakú dôležitú prácu pri konaní svojej povinnosti, rýchlo v iných vyvolá podráždenie, pretože predkladá názory a požiadavky, ktoré vždy ľudí zaskočia, a oni si nie sú istí, ako by mali správne konať. Ak je to len obyčajný nasledovník, ktorý iba poslúcha pokyny a príkazy, vo veciach, ktoré robí, sa často budú objavovať určité odchýlky. Vodcovia, pracovníci a ľudia v jeho okolí ho budú musieť neustále sledovať a dohliadať na neho. Len čo z neho spustia oči, urobí chyby a ostatní mu nevyhnutne budú musieť pomáhať s ich naprávaním, odstraňovaním a upratovaním neporiadku, ktorý za sebou nechal. Nakoniec, keď všetci uvidia, že tomuto typu človeka niet pomoci, povedia: „Stále tu spôsobuje vyrušenia a nikto nemôže mať pokoj. Nemožno ho poslať preč? Nech si ide, kam chce!“ Všetci takto budú reagovať. Spočiatku s ním budú mať trpezlivosť a budú si myslieť: „Všetci sme bratia a sestry, nikto z nás nemá veľké duchovné postavenie a naše porozumenie pravde je plytké – podporujme sa a pomáhajme si navzájom.“ Počas dlhodobého kontaktu s ním ho však prekuknú. Ukáže sa, že jeho problém nespočíva v tom, že má malé duchovné postavenie – ide o problém s jeho kvalitou a chápaním. Nie je to tak, že by mal plytké chápanie alebo detinské myslenie; jeho chápanie je skôr skreslené. Jeho spôsob nazerania na veci a jeho myšlienky a názory nespadajú do rámca normálneho myslenia a jeho názory sa často líšia od názorov všetkých ostatných. Odmieta prijať to, čo hovoria iní, aj keď je to správne, a nevypočuje si žiadne vysvetlenia. Keď sa raz upne na vlastný nápad, neodtiahne ho od neho ani pár volov. Znamená to, že nedokáže rozlíšiť dobré od zlého. Veci, ktoré vo svojich myšlienkach podľa svojich názorov považuje za dobré, nie sú pre ľudí s myslením normálnej ľudskej prirodzenosti ničím iným ako skreslenými vecami – vecami, ktoré sa nedajú prezentovať otvorene. Jeho názory nie sú len detinské alebo podlé a bezcenné; jednoducho to nie sú myšlienky alebo názory, ktoré vychádzajú z myslenia normálnej ľudskej prirodzenosti, takže tento typ človeka s väčšinou ľudí nedokáže vychádzať. Nie je to spôsobené skazenou povahou ani bariérami v dôsledku jazykových prekážok alebo rozdielov v životných návykoch, a už vôbec to nie je spôsobené tým, že by páchal nejaké zlé skutky alebo sa správal bizarne. Je to predovšetkým v dôsledku týchto charakteristík vykazovaných jeho ľudskou prirodzenosťou – skresleného chápania, otupenosti, popletenosti a hlúposti –, ktoré mu znemožňujú vychádzať s väčšinou ľudí. Samozrejme, ani zlí ľudia a antikristi nedokážu vychádzať s väčšinou ľudí, ale hoci majú tú istú črtu, podstata alebo fenomén ich neschopnosti vychádzať s inými sa líši od podstaty alebo fenoménu u ľudí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat. Zlí ľudia a antikristi nedokážu vychádzať s inými, pretože sú to vo svojej podstate diabli, zatiaľ čo ľuďom, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, úplne chýba myslenie a inteligencia normálnej ľudskej prirodzenosti, ako aj svedomie a rozum normálnej ľudskej prirodzenosti, takže sa s nimi normálnym ľuďom veľmi ťažko rozpráva – môžu hovoriť len o triviálnych, domácich záležitostiach, ktoré nezahŕňajú princípy, v dôsledku čoho je priestor na konverzáciu veľmi obmedzený. Ľudia, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, predsa len nie sú reinkarnovaní z diablov, odlišujú sa od ľudí tohto druhu a tiež patria do kategórie živých bytostí, takže pokiaľ nejde o dôležité princípy, v každodennom živote alebo pri konaní svojich povinností stále dokážu vychádzať, komunikovať a stýkať sa s inými. Len čo však ide o dôležité pravdy-princípy alebo rozhodnutia o tom, akou cestou sa vydať, tento typ človeka sa s väčšinou ľudí úplne rozchádza a už s nimi nedokáže vychádzať. Napríklad sa s týmto typom človeka rozprávaš o témach každodenného života – o tom, aké jedlá a pokrmy máš rád a ako ich dobre uvariť, o veciach z tvojho rodného mesta a podobne. Čím viac hovoríš, tým viac máš čo povedať a tým je konverzácia príjemnejšia. Znamená to, že ste v súlade? Znamená to, že patríte do rovnakej kategórie? (Nie.) Na základe tohto druhu konverzácie to nemôžeš posúdiť. Keď však hovoríš o témach, ako je napríklad to, prečo veríš v Boha a aké sú tvoje názory na vieru v Neho – o témach, ktoré zahŕňajú myšlienky a názory, pravdu-princípy, pohľady na život, hodnoty, cesty, po ktorých ľudia kráčajú, to, o čo sa ľudia usilujú, a podobne –, vaše myšlienky a názory a vaše spôsoby myslenia sa čoraz viac rozchádzajú, už nie sú na rovnakej vlne a konverzácia viazne. Prečo je to tak? Pretože jeho chápanie je skreslené. Keď ho prvýkrát počuješ hovoriť, myslíš si, že je celkom bystrý, ale časom zistíš, že hovorí len slová a učenia a je dosť povýšenecký. Tvoj pocit voči nemu sa zmení a už nie je taký vrúcny, vznikajú medzi vami bariéry a začnú sa odlišovať kategórie, do ktorých každý z vás patrí. Vidíte, keď diskutujete o rodinnom živote alebo o svojej osobnej minulosti, alebo keď sa rozprávate o témach z oblasti každodenného života, ako sú jedlo, pitie, voľný čas, záujmy a koníčky, stále sa dokážete rozprávať. No len čo sa konverzácia dotkne myšlienok a názorov, pravdy-princípov, pohľadov na život, hodnôt, životných ciest alebo postojov k Bohu a povinnosti, uviazne na mŕtvom bode. Tvoj pohľad na neho sa zmení a zmení sa aj jeho pohľad na teba. Začneš voči nemu v srdci cítiť určité podráždenie a v jeho srdci zas voči tebe vzniknú bariéry. Nemá ťa rád a ty nemáš rád jeho. Postupne sa od seba vzďaľujete a už nemáte spoločný jazyk. Takto sa rozlišujú rôzne kategórie ľudí. Aby teda človek rozlíšil, do ktorej kategórie niekto patrí, musí sa pozrieť na to, aká je jeho schopnosť chápania, či má svedomie a rozum normálneho človeka a či má normálne myslenie a inteligenciu. Pokiaľ ide o tento typ človeka, ktorý je reinkarnovaný zo zvieraťa, už o ňom nebudeme konkrétne hovoriť v duchovnom spoločenstve. Ďalej budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o ďalších dvoch typoch ľudí, a keď to dokončíme, vrátime sa a porovnáme tieto tri typy. Vďaka tomuto porovnaniu bude čoraz jasnejšie a zreteľnejšie, ako tieto tri typy ľudí rozlíšiť.

Charakteristiky ľudí reinkarnovaných z diablov

Minule sme spomenuli, že ľudia sa vo všeobecnosti rozdeľujú do troch kategórií. Ako sa tieto tri kategórie rozlišujú? Rozlišujú sa na základe pôvodu ľudí. Prvou kategóriou sú tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, druhou kategóriou sú tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, a treťou kategóriou sú tí, ktorí sú reinkarnovaní z ľudí. Dokončili sme diskusiu o charakteristikách tých, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, a teraz si povedzme o charakteristikách tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov. Aké hlavné charakteristiky ľudí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, vám napadajú? (Sú nepriateľskí voči pravde a voči Bohu.) To je dosť všeobecné tvrdenie; musíte opísať ich základné prejavy a musíte odvodiť charakteristiky ľudí tohto typu pomocou toho, čo každodenne odhaľujú, a ich konkrétnych prejavov v živote. Viete, čo je to charakteristika? Charakteristika je prejav, ktorý predstavuje podstatu určitého typu človeka. Ak má niekto charakteristiky určitého typu človeka, má podstatu tohto typu človeka, a ak je niekto týmto typom človeka, bude prirodzene mať tieto charakteristiky – nikto nie je výnimkou. To je charakteristika. Napadajú vám charakteristiky ľudí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov? (Majú obzvlášť odpor k pravde a nenávidia ju. Keď počujú pravdu, reagujú zúrivo a so znechutením.) Reagovať zúrivo a so znechutením, keď vidia pravdu, je konkrétny prejav. Čo ďalšie vám napadá? (Sú podlí a zákerní. Neviem, či sa to počíta ako charakteristika?) Trochu to s tým súvisí. (Sú tiež bezohľadní a arogantní.) Bezohľadnosť je ďalší konkrétny prejav. Arogancia je bežná charakteristika, ktorú majú skazení ľudia, a nemajú ju len tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov; tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, a tí, ktorí sú reinkarnovaní z ľudí – tieto dva typy – ju majú tiež. Aké konkrétne charakteristiky okrem týchto konkrétnych satanských skazených pováh majú tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, pokiaľ ide o ich ľudskú prirodzenosť? Čiže, aké sú hlavné charakteristiky toho, čo odhaľujú, hovoria a robia vo svojom každodennom živote? (Surovosť.) To je jedna charakteristika. Aké sú ďalšie charakteristiky? Tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, a tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, majú niektoré osobitné a základné charakteristiky, ale charakteristiky týchto dvoch typov sú úplne odlišné. Charakteristikami tých, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, sú skreslené chápanie, otupenosť, popletenosť a hlúposť. Prečo tieto charakteristiky? Tieto charakteristiky dostatočne dokazujú, že z hľadiska svojej podstaty tento typ človeka nedosahuje ľudské charakteristiky a nedosahuje náležitú inteligenciu a spôsob myslenia, ktoré majú ľudia. Preto tieto veľmi typické charakteristiky dokazujú, že ľudia tohto druhu sú reinkarnovaní zo zvierat. Tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, sa líšia od tých, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat. Aké sú ich charakteristiky? Keďže sú reinkarnovaní z diablov, sú to diabli, ktorí sa stali ľuďmi. Ich vnútorná podstata je diabolská. Hoci to nie sú zvieratá – nie sú hlúpi ani otupení a možno nemajú skreslené chápanie –, nie sú to ani ľudia a nemajú normálne myslenie ľudí. Keďže sú reinkarnovaní z diablov, sú určite úplne zhodní a totožní s diablami, pokiaľ ide o podstatu a skutočnú podobu, bez akýchkoľvek rozdielov. Aké sú teda charakteristiky tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov? Prvou charakteristikou je, že neustále klamú. Bez ohľadu na to, ako klamú, tvár im nesčervenie, srdce sa im nerozbúši a správajú sa mimoriadne normálne a prirodzene, bez toho, aby sa preriekli alebo ukázali akékoľvek trhliny. Nikto nedokáže rozoznať, ktoré z ich slov sú pravdivé a ktoré nepravdivé. Druhou charakteristikou je zvrátenosť. Práve ste spomenuli tretiu charakteristiku, ktorou je zlo. Ľudia, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, majú tri charakteristiky – hoci je to o jednu charakteristiku menej ako u tých, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, deštruktívna sila a miera ťažkej ujmy, ktorú ľuďom spôsobujú, sú oveľa väčšie ako ublíženie alebo škoda spôsobená tými, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, pretože sú to diabli. Pokiaľ ide o mieru, spôsoby, akými diabli ťažko ubližujú ľuďom, sú oveľa závažnejšie ako spôsoby, akými ubližujú ľuďom zvieratá. Diabli majú vrodené dostávať ľudí do osídel, šliapať po nich, otupovať ich, zavádzať ich a ťažko im ubližovať; je to ich prirodzenosť-podstata. Pokiaľ ide o zvieratá, ak to nie sú dravé zvieratá, vo všeobecnosti nemajú voči ľuďom veľkú deštruktívnu silu; len niektoré zvieratá ľuďom do istej miery ťažko ubližujú, žerú ľudské mäso alebo ubližujú ľuďom inštinktívne. Diabli sú iní. Nezáleží na tom, či sú to veľkí alebo malí diabli – nie je potrebné rozlišovať medzi rôznymi typmi diablov –, všetci spôsobujú ľuďom rovnaké ublíženie a ťažkú ujmu. Akékoľvek takzvané rozdiely sa prejavujú len v prostriedkoch alebo metódach, ale pokiaľ ide o podstatu diablov, vždy ide o to, aby ľuďom ťažko ublížili. Bez ohľadu na to, či si ich vyprovokoval, ich prirodzenosťou-podstatou je vždy ubližovať ľuďom. Pokiaľ sa k nim priblížiš, pokiaľ sa ich týkajú veľké alebo malé záležitosti v tvojom živote, je pravdepodobné, že ti ublížia. Ak rozumieš niektorým pravdám, máš niektoré pravdy-reality a máš rozlišovaciu schopnosť, pokiaľ ide o týchto diablov, potom sa miera, do akej ti ublížia, relatívne zmenší alebo zníži. Ak je však tvoje duchovné postavenie malé, nerozumieš pravde a si niekto bez pravdy a života, potom sa dá ľahko odvodiť miera, do akej ti ublížia – akokoľvek ti chcú ublížiť, tak ti ublížia, a do akej miery ti chcú ublížiť, do takej miery ti ublížia. Toto je ujma, ktorú ľuďom spôsobujú tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov. Vidíš, keď sú pri moci diabli, aj keď ich podporuješ, aj tak ti ublížia, a ak ich nepodporuješ alebo sa im staviaš na odpor, aj tak ti ublížia. Pokiaľ ti vládnu, pokiaľ si v ich moci, pokiaľ nasleduješ Boha, ale nezískal si pravdu alebo ťa Boh úplne nezískal, potom si skrz-naskrz porazeným protivníkom diablov, ich obeťou, a nikto nie je výnimkou. To sa týka veľkých diablov. Pokiaľ ide o tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, sú to skutoční malí diabli, sú to rôzne druhy diablov. Ak s nimi žiješ, jedným z najčastejších javov bude, že budú neustále klamať. Vždy ťa oklamú a vždy ťa podvedú; nebudeš vedieť, ktoré z ich slov sú pravdivé a ktoré nepravdivé, a budeš vyrušený až do takej miery, že sa budeš každý deň cítiť nesvoj. „Je táto vec, ktorú povedali, pravdivá alebo nepravdivá? Snažia sa ma opäť oklamať? Ako môžem rozoznať, či to, čo hovoria, je správne alebo nesprávne?“ Vidíš, ak s nimi žiješ, budeš hlboko trpieť ich ubližovaním. Už len táto záležitosť ich neustáleho klamania ťa vyruší do takej miery, že budeš v úplnom chaose a tvoje srdce deň čo deň nebude mať žiadny pokoj, mier ani radosť.

I. Prvá charakteristika: zaryté klamanie

Pre typ človeka, ktorý je reinkarnovaný z diabla, je príznačné, že zaryto klame a všetko, čo robí, je veľmi úskočné. Čokoľvek tajne hovorí iným alebo čokoľvek robí v úzadí, potom o tom nehovorí pravdu; namiesto toho predloží inú verziu. Pred tebou ohovára iných ľudí a pred inými ľuďmi ohovára teba. V dôsledku toho vznikajú medzi tebou a tými inými ľuďmi bariéry a myslíte si o sebe navzájom zlé veci. V skutočnosti sa vôbec nepoznáte a veľa o sebe neviete. Stali ste sa nepriateľmi práve preto, lebo tento diabol si vymýšľal veci, aby medzi vami zasial nezhody. Diabol sa s tebou zahral, no ty stále nevieš, čo sa deje, a myslíš si, že to, čo diabol povedal, je pravda a že je k tebe dobrý. Vidíš, niekto, kto je zarytý klamár, sa dokáže s ľuďmi takto zahrávať. Neustále klame; keď je s tebou, často klebetí, zasieva nezhody a svojvoľne vymýšľa fámy tým, že zveličuje a prikrášľuje príbehy a tvrdí nepodložené veci. To ťa vyrušuje až do takej miery, že sa cítiš nesvoj a musíš neustále rozlišovať a mať sa na pozore: „Aké zlé veci o mne ten a ten povedal? Ako by som mal k tomu a tomu pristupovať?“ Vyrušuje ťa až do takej miery, že si v úplnom chaose, čo narúša rytmus tvojho života, tvoje životné návyky a tvoj súčasný stav. Keď je tvoje duchovné postavenie malé a nerozumieš pravde, a keď si ešte nezískal pravdu, často podliehaš jeho vplyvu a dokonca ťa niektoré jeho lži zavádzajú, vyrušujú, obmedzujú a zväzujú. Predpokladajme napríklad, že ťa zvolia za cirkevného vodcu a on ti povie: „Ten a ten o tebe povedal: ‚Ten chlap si myslí, že môže byť vodcom? V skutočnosti nie je ničím, a predsa má tú drzosť hovoriť s ľuďmi v duchovnom spoločenstve o pravde!‘“ Ten človek to v skutočnosti vôbec nepovedal; v skutočnosti to chcel povedať tento diabol a vinu za to zvaľuje na niekoho iného. Už len táto jedna jeho poznámka spôsobí, že sa cítiš slabý, prichádzaš pred Boha a modlíš sa: „Ó, Bože, moje duchovné postavenie je skutočne malé a nedokážem zastávať túto prácu. Som Tvojím dlžníkom, svoju prácu som neurobil dobre. Chcem odstúpiť, ale bojím sa, že by to bolo nelojálne. Čo mám robiť?“ Vyrušil ťa až do takej miery, že nemôžeš pokračovať vo svojej práci; aj keď pokračuješ, robíš to s akousi negatívnou emóciou a postupne strácaš pocit bremena za prácu cirkvi, až nakoniec práca uviazne na mŕtvom bode. Bol si vyrušený, však? (Áno.) Žiť, stýkať sa a pracovať s týmto typom človeka je naozaj problematické. V jeho slovách je príliš veľa nepravdivosti, príliš veľa prímesí, príliš veľa jeho vlastnej vôle a príliš veľa jeho vlastných pohnútok; všetko, čo hovorí, sú lži. Neustále musíš rozlišovať: „Ktoré z jeho slov sú pravdivé a ktoré nepravdivé? Čo vlastne urobil za chrbtom a čo neurobil? Je skutočným veriacim v Boha? Hovorí, že v budúcnosti určite bude dobre konať svoju povinnosť a že sa určite ukáže ako hodný tohto povýšenia, ktoré mu Boží dom dal – sú tieto slová skutočne úprimné? Bude konať podľa prísahy, ktorú zložil, a odhodlania, ktoré vyjadril?“ Keď vidíš jeho správanie, v mysli máš záplavu otázok. Často máš pocit, že je desivý, ale jeho slová znejú celkom dôveryhodne a rozumne. No v noci vo svojich snoch vidíš, že jeho tvár sa zmenila na tvár diabla, že cerí tesáky a oháňa sa pazúrmi, a ty sa pýtaš: „Je to vôbec človek? Ktoré z jeho slov sú pravdivé a ktoré nepravdivé? Ako to, že ho nedokážem prekuknúť? Tento typ človeka je príliš desivý!“ Cítiš, že je desivý a nedôveryhodný, ale keď skontroluješ jeho prácu, je v podstate prijateľná, a keď ho počúvaš hovoriť, nevšimneš si žiadne prerieknutia. Jednoducho ho však nedokážeš prekuknúť – vo svojom duchu máš nevysvetliteľné podozrenie a v srdci vždy cítiš, že môže spôsobiť problémy, vždy cítiš, že jeho slová sú neúprimné a nie celkom pravdivé. Možno sa jedného dňa jeho klamárska prirodzenosť odhalí a tvoj pocit z neho sa potvrdí: zistíš, že tvoje vtedajšie podozrenie a pocit z neho boli správne a že hoci slová, ktoré hovoril, zneli veľmi pekne a dôveryhodne, všetky boli falošné a klamlivé; za chrbtom jednoducho nevykonával vôbec žiadnu skutočnú prácu. Dá sa teda tomuto typu človeka ešte veriť? (Nie.) Hoci vo svojom srdci cítiš, že sa mu už nedá veriť, keď ho znova stretneš a počuješ ho hovoriť, jeho chápanie sa zdá byť celkom čisté, to, čo hovorí, znie pekne, v jeho slovách nedokážeš nájsť žiadne problémy a navonok dokáže znášať aj útrapy a zaplatiť cenu. Uvažuješ: „Čo sa to tu deje? Možno som ho zle odhadol, možno som bol zlomyseľný. Skúsim mu ešte raz dôverovať. Každopádne, momentálne neviem nájsť vhodného človeka, ktorý by ho v tejto práci nahradil, takže ho použijem ešte raz.“ Potom ho naďalej používaš a konečný výsledok je stále rovnaký: zistíš, že ťa opäť oklamal. Hovorí pekne, ale v skutočnosti za chrbtom len realizuje vlastný podnik a nerobí nič skutočné. Ak za mesiac kázania evanjelia získa desať ľudí, trvá na tom, že ich bolo päťdesiat. Jednoducho nepovie pravdu. Je to zarytý klamár, odborník na klamanie. Dôveruješ mu a používaš ho znova a znova a v dôsledku toho ťa znova a znova oklame. A kto nakoniec utrpí stratu? Samozrejme, prostredníctvom zažívania týchto vecí si ľudia rozvíjajú rozlišovaciu schopnosť voči iným, ich prehľad narastá, ich skúsenosti sa zväčšujú a lepšie dokážu posudzovať ľudí, čo však skutočne utrpí stratu? Je to práca cirkvi. Povedz Mi teda, spôsobuje už len táto jedna prirodzenosť-podstata ľudí, ktorí sú reinkarnovanými z diablov – to, že sú zarytými klamármi –, iným veľkú škodu alebo nie? (Spôsobuje.) Aká veľká je táto škoda? Môže ťa zavádzať? (Áno, môžeme byť zavádzaní a zneužívaní.) Môžeš byť zavedený, zneužitý a vyrušený – môže to dospieť až do bodu, že tebou bude manipulovať? (Áno.) Ak si mladý, chýbajú ti skúsenosti, nerozumieš pravde a nedokážeš veci prekuknúť môže tebou manipulovať. Čo to znamená byť ním manipulovaný? Znamená to, že si voči nemu bezmocný, ovláda ťa, máš ním zviazané ruky, ovplyvňuje a usmerňuje tvoj spôsob uvažovania o veciach a tvoje myšlienky a názory, to, čo urobíš ďalej, prebieha výlučne podľa jeho plánu a ty úplne padneš do pasce, ktorú pre teba nastražil – to znamená byť manipulovaný. Všetko si to vopred naplánuje za chrbtom, pričom používa najrôznejšie taktiky, aby proti tebe intrigoval. Vidí ti až do žalúdka – do toho, čomu rozumieš a čo nedokážeš prekuknúť, v akých záležitostiach máš schopnosť rozlišovať a v akých nie, aké sú tvoje hranice, ako ťa možno využiť a aké slová ťa môžu zaviesť. Nakoniec zneužije tvoje nedostatky a rôzne slabé miesta, aby si vymyslel lži a oklamal ťa. Vo svojom srdci jednoznačne, že to, čo urobil, bolo nesprávne, alebo že je problém s tým, čo povedal, a že klamal, ale nemáš múdrosť, aby si sa s tým porátal; cítiš sa utrápený, ale si voči nemu bezmocný a nezostáva ti nič iné, len sa nechať ním vodiť za nos. Nie je to manipulácia z jeho strany? (Áno.) Nakoniec sa situácia vyvíja, až po konečný výsledok, prebieha podľa jeho plánu – to znamená, že si bol ním manipulovaný. Úplne teda strácaš schopnosť ovládať smerovanie vývoja situácie a si ním úplne vedený za nos. Nakoniec dosiahne svoje, pokiaľ ide o akýkoľvek cieľ, ktorý chce dosiahnuť, čokoľvek, čo chce uskutočniť, kohokoľvek chce zneužiť, a akokoľvek chce veci robiť. Povedz Mi, nie je to manipulácia z jeho strany? (Je.)

Povedz Mi, len pokiaľ ide o prirodzenosť ľudí, ktorí sú reinkarnovanými z diablov, spočívajúcu v tom, že sú zarytými klamármi, spôsobujú Božiemu vyvolenému ľudu, a najmä práci cirkvi, veľkú škodu alebo nie? (Je veľká.) Škoda je obrovská! Takže akú ďalšiu veľkú škodu spôsobujú ľuďom okrem toho, že ovplyvňujú každodenný život niektorých jednotlivcov? (Vyrušenie spôsobené konaním ľudí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, voči ľuďom v ich okolí je veľmi vážne. Predtým som sa s takým človekom stretol; kdekoľvek bol, to miesto bolo plné intríg a súperenia o moc a postavenie, medzi ľuďmi vznikali bariéry a bratia a sestry tiež cítili vo svojich srdciach temnotu.) To vytvorilo chaos, však? (Áno.) Spôsobiť, že ľudia sú voči sebe podozrievaví, bojujú medzi sebou a dostávajú sa do stavu chaosu – táto škoda je obrovská! Potom teda dokázali všetci tohto diabla rozlíšiť? (Áno.) Bol odstránený? (Bol odstránený.) Keď bol odstránený, zhrnuli to všetci? Hlavné konkrétne prejavy jeho klamania, lži, ktoré hovoril, veci, pre ktoré klamal, metódy a tón hlasu, ktoré používal, keď klamal, účel, ktorý chcel dosiahnuť – zhrnuli ste všetky tieto konkrétne metódy a prejavy? (Zhrnuli. Napríklad, je to zarytý klamár; jeho slová majú prirodzenosť zamieňať správne s nesprávnym a nazývať čierne bielym, robiť z pozitívnych postáv negatívne a z negatívnych postáv pozitívne. Vznášal nepodložené obvinenia voči komukoľvek, komu závidel alebo koho nenávidel, a tiež podnecoval bratov a sestry, aby sa takýmto ľuďom postavili, čím vytváral chaos. Tiež potláčal niektorých dobrých ľudí alebo tých, ktorí dosahovali výsledky vo svojich povinnostiach, zatiaľ čo povyšoval tých, ktorí mu boli sympatickí a ktorí sa mu líškali.) To je antikrist, však? (Áno.) Aké sú hlavné metódy klamania, ktoré používa tento typ človeka? Vymýšľanie si vecí z ničoho, prikrášľovanie a zveličovanie príbehov, zvaľovanie viny na iných, šírenie klebiet na vyvolanie konfliktu a zasievanie nezhôd – čo ešte? (Prilievanie oleja do ohňa.) Prilievanie oleja do ohňa a stupňovanie konfliktov. Dvaja ľudia spolu napríklad celkom dobre vychádzajú, nechcú sa o ničom hádať ani si z nikoho robiť nepriateľov, ale tento typ človeka medzi nimi prilieva olej do ohňa, aby ich prinútil začať sa hádať. Ak vidí, že sa títo dvaja ľudia hádajú, má radosť a jeho intrigy boli úspešné. V každej skupine sa nájdu takíto ľudia. Každý má skazené povahy, robili by však tieto veci ľudia, ktorí sú reinkarnovaní z ľudí? (Nie.) Prečo nie? Aký je rozdiel medzi nimi a ľuďmi, ktorí sú reinkarnovaní z diablov? (Normálni ľudia majú minimálny štandard svedomia.) Správne. Majú minimálny štandard svedomia; v ich počínaní si ich obmedzuje svedomie. Nebudú robiť tieto morálne skazené veci, tieto veci, ktoré znamenajú stratu integrity a dôstojnosti, alebo tieto veci, ktoré poškodzujú iných a prinášajú úžitok im samým. Mať svedomie znamená, že majú minimálny štandard, a ich činy sú tak obmedzené. Majú teda títo ľudia, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, svedomie? (Nie.) Aké majú potom srdcia? (Zlomyseľné srdcia.) Majú zlomyseľné a podlé srdcia, a tak dokážu zaryto klamať, a bez ohľadu na to, ako klamú, necítia sa vo svojom vnútri nepríjemne. Prečo sa necítia nepríjemne? Pretože sú to diabli a nemajú svedomie, a tak keď klamú a robia zlo, necítia sa nepríjemne, ani necítia výčitky. Naopak, ak neklamú a ak tam, kde sú, nerobia nejaké zlo alebo nespôsobujú nejaký rozruch a chaos, a všetci žijú pokojne a radostne, a všetci žijú pred Bohom, cítia sa vo svojom vnútri rozrušene a nepríjemne. Prečo sa cítia nepríjemne? Je to preto, lebo všetci prichádzajú pred Boha, uvažujú o Jeho slovách, konajú podľa Jeho slov a pravdy-princípov, žijú s normálnou ľudskou prirodzenosťou a neuctievajú ich; nevynikajú medzi ľuďmi ani sa necítia dôležití, a tak si myslia: „Žiť takto je také nudné, nie je to žiadna zábava!“ Aby sa zabavili, urobili život zaujímavým, vzbudzovali rešpekt a mali pocit dôležitosti, musia vyvolať nejaké problémy a spôsobiť nejaké ťažkosti, rozvíriť hladinu a spôsobiť medzi ľuďmi nejaký nepokoj a chaos. Ako sa to hovorí? Robiť zlú krv. Tento typ človeka rád robí zlú krv všade, kde je; nerád sa drží na svojom patričnom mieste. Normálni ľudia sa chcú držať na svojom patričnom mieste – žiť stabilný život a robiť to, čo by mali robiť, rutinným spôsobom – neradi robia zlú krv. Ale ľudia, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, sa nedržia na svojom patričnom mieste. Prečo sa nedržia na svojom patričnom mieste? Pretože v tomto type človeka žije diabol a diabli radi spôsobujú problémy v akejkoľvek skupine, v ktorej sa nachádzajú. Aj keď si ho nevyprovokoval alebo nenahneval, jednoducho začne robiť problémy sám od seba – to je robenie zlej krvi. Bez ohľadu na to, v akej skupine sa tento typ človeka nachádza, či už sa na to pozeráš zďaleka, alebo sa pýtaš na okolnosti jej členov, vždy cítiš, že je tam démonická atmosféra. Z času na čas počuješ, že osoba A má konflikt s osobou B, že osoba C nevychádza s osobou D a ignorujú sa, že osoba E má spory s osobou F vo svojej práci, že osoba G vždy súperí o postavenie a jej práca sa musí vždy prerábať. Ak vidíš nejakú cirkev, kde je vždy chaotická a dusná atmosféra, kde nie je pokoj, kde ľudia spolu nikdy nedokážu vychádzať ani harmonicky spolupracovať, je v nej jeden alebo dokonca viacero diablov, ktorí spôsobujú vyrušenia. Bez ohľadu na to, koľko diablov spôsobuje v cirkvi vyrušenia, títo diabli hlboko škodia všetkým ostatným ľuďom, ktorí majú nejaký minimálny štandard svedomia a chcú konať podľa pravdy-princípov. Keď sú všetky typy diablov odstránené, keď všetci opäť žijú cirkevným životom a spoločne konajú svoje povinnosti, atmosféra je iná. Hoci sa nedá povedať, že všetci horia nadšením, aspoň všetci cítia, že ľudia tam majú ľudské teplo a nevyvolávajú problémy; atmosféra tam nie je démonická, je to ľudská atmosféra. Keď sa ľudia spolu rozprávajú na miestach, kde je démonická atmosféra, nie je niečo v poriadku s pohľadmi v ich očiach, ako aj s tónom ich hlasu a atmosférou, keď hovoria. Keď sa rozprávajú, nenadväzujú očný kontakt; okrem toho to, čo hovoria, je veľmi jednoduché, nikto z nich nie je ochotný hovoriť zo srdca a neexistuje žiadna verbálna komunikácia. Je to, akoby medzi nimi bola stena. Neexistuje medzi nimi žiadna komunikácia; vo svojich srdciach prechovávajú nenávisť. Je možné, že títo ľudia sú obeťami. Bez ohľadu na to, či sú títo ľudia obeťami alebo páchateľmi, v tejto skupine sú skrátka primiešaní diabli, ktorí spôsobujú vyrušenia, vyrušujú srdcia ľudí až do takej miery, že sú v chaose a nemôžu nájsť žiadny pokoj. Keď ľudia v tejto skupine žijú spolu, vždy cítia, že veci sú neuspokojivé a nejdú hladko, nedokážu spolu harmonicky nažívať a, samozrejme, o harmonickej spolupráci nemôže byť ani reči. Ľudia pri rozprávaní, správaní sa a konaní svojich povinností v tejto skupine vždy vo svojom vnútri cítia nespokojnosť a sú medzi nimi aj bariéry. Je to preto, lebo v tejto skupine sú diabli, ktorí spôsobujú vyrušenia, a tak sú všetci obmedzovaní a cítia sa nešťastní.

Niektorí ľudia zažili vážne vyrušenie zo strany diablov a diabli s nimi v podstate manipulovali. Keď som ich po mesiaci alebo dvoch videl, ich tváre vyzerali akosi zvláštne, akoby si z nich niekto vystrelil. Mohlo to byť tým, že im chýbalo dielo Ducha Svätého a Božia prítomnosť? Ako to, že vyzerali tak rozpačito? Neskôr som po dôkladnom skúmaní zistil, že sa skutočne niečo stalo: všetkých týchto ľudí ovládali dvaja diabli. Do akej miery ich ovládali? Diabli si robili, čo chceli; pracovné opatrenia vydané Zhora a princípy, o ktorých Zhora hovorili v duchovnom spoločenstve, sa nedali uskutočniť – všetky tam existovali len formálne. Keďže títo dvaja diabli blokovali cestu, nikto sa neodvážil vyjadriť názor ani nahlásiť problémy. Neskôr sa niektorí ľudia pri zmienke o týchto dvoch diabloch od hnevu rozplakali. Prečo si ich vtedy neodhalil? Aj keď tam bolo toľko ľudí, nikto sa neodvážil postaviť a odhaliť diablov – akú veľkú moc museli tí diabli mať? Navonok vyzerajú ako ľudia, ale ich podstata je v skutočnosti diabolská. Tohto typu človeka sa ostatní ľudia boja všade, kam príde. Ľuďom stačí prísť s ním do kontaktu, aby pocítili strach, aby im naskočila husia koža. Ak sa s takýmto človekom stretne dieťa, vyľaká sa tak, že sa rozplače. Do akej miery pociťujú nevinní ľudia strach, keď stretnú tento typ človeka? Keď sú pred ním, neodvážia sa zhlboka dýchať ani nahlas hovoriť a dokonca sa mu rýchlo snažia vyhnúť tým, že ho obídu. Niekto videl, že títo diabli neuskutočňovali prácu podľa pracovných opatrení, a povedal: „Robiť to takto nie je správne; nie je to v súlade s princípmi, o ktorých v duchovnom spoločenstve hovorili Zhora.“ Jeden z tých diablov odsekol: „Ja tu rozhodujem. Ak vybočíš z radu, ver či never, môžem ťa hneď teraz vypudiť!“ To toho človeka tak vystrašilo, že jeho tvár stratila farbu a neodvážil sa znova vyjadriť názor, pričom so slzami v očiach povedal: „Mýlil som sa. Len predstieraj, že som nič nepovedal. Prosím, prosím, nevypuď ma!“ Ostatní to videli a povedali: „Je príliš hrozivý, jeho moc je príliš veľká! Vypudí každého, kto ho neposlúcha! Svoju príležitosť konať svoje povinnosti v Božom dome sme získali len veľmi ťažko. Keby nás vypudil, kde by sme sa mohli obhájiť? Nebol by s nami koniec? Nebola by naša nádej na spásu preč? Naozaj nesmieme vyjadrovať svoje názory; nesmieme byť vypudení pre chvíľkovú neopatrnosť.“ Pozri, až do takejto miery sa báli. Nakoniec, keď boli diabli odhaľovaní, niektorí ľudia odhalili, ako diabli zasievali nezhody a vytvárali frakcie, zatiaľ čo iní odhalili bludy, ktoré diabli šírili, aby zavádzali ľudí. V skutočnosti títo ľudia v tom čase jasne videli zlo, ktoré diabli páchali; len sa nikto neodvážil povedať ani slovo ani odporovať. Niektorí pri rozprávaní dokonca plakali a vyzerali dosť žalostne. Prečo však neodporovali, keď nimi diabli manipulovali a ovládali ich? Prečo boli vtedy bez sily? Teraz, keď sa Zhora chystali s diablami porátať, našli svoju silu. Povedz Mi, keby Boh na týchto ľudí, ktorí mali malé duchovné postavenie a nerozumeli pravde, nedohliadal a nechránil ich, a keby nemali Božiu ochranu, neboli by im diabli ťažko ublížili až do takej miery, že by s nimi bol koniec? Nie je to tak? (Áno.) Vidíš, ľudia sa Boha až tak neboja, ale keď diabli a satani ľudí trýznia, zľaknú sa tak, že sa celí trasú a nedokážu ani v kuse plakať – ako veľmi sú vystrašení! Keď Zhora odhalili týchto dvoch diablov a porátali sa s nimi, títo ľudia počuli tú správu a cítili sa konečne oslobodení. Tých niekoľko mesiacov ich ovládali diabli a žili v satanovej moci, upadli do temnoty, bez svetla na konci tunela, a ich volanie nikto nepočul. Ich životy boli také žalostné! Títo dvaja diabli boli nakoniec odstránení a všetci boli oslobodení a šťastní. Premýšľal som: „Zhora tentoraz týchto dvoch diablov odstránili, budú ich teda títo ľudia schopní rozlíšiť, ak sa opäť stretnú s diablami, ktorí páchajú zlo a ovládajú ľudí? Budú schopní odvolať diablov z ich funkcií bez toho, aby Zhora museli zasiahnuť a vyriešiť túto záležitosť? Budú všetci schopní spoločne odhaliť diablov, zhrnúť všetky ich zlé skutky a potom ich odvolať z ich funkcií, nepočúvať ich, nenechať sa nimi obmedzovať pri konaní svojich povinností a vyhodiť ich z cirkvi?“ Súdiac podľa ich duchovného postavenia, sa však obávam, že to nedokážu dosiahnuť. Hoci títo ľudia veria v Boha úprimne, majú odhodlanie trpieť, sú ochotní oddane konať svoju povinnosť a sú ochotní usilovať sa o pravdu, sú jednoducho príliš zbabelí. Keď vyšiel len jeden malý diabol, aby spôsobil vyrušenia, bez ohľadu na to, akí boli títo ľudia starí, cúvli a báli sa, všetci sa ním nechali ovládať a neodvážili sa odporovať. Keď som to videl, zarazilo Ma, akí sú títo ľudia úbohí. Keby Boh ľudí nechránil, nemal o nich obavy a nedohliadal na nich, táto ľudská rasa by nemala ako prežiť. Pozri sa na veci, ktoré sa dejú v reálnom živote: správanie rôznych diablov, ich ciele a ich metódy a taktiky konania sú v podstate konzistentné a ľahko rozpoznateľné, a predsa, keď rôzni diabli vyjdú, aby spôsobovali narušenia a vyrušenia a obmedzovali, ovládali, zväzovali a ťažko poškodzovali Boží vyvolený ľud, len málo ľudí sa odváži postaviť a odporovať, nikto sa neujme iniciatívy, aby týchto diablov odhalil, odvolal ich z ich funkcií a odstránil ich z cirkvi; jednoducho dovolia diablom, aby Boží vyvolený ľud ovládali a vyrušovali a sabotovali prácu cirkvi. Títo úbohí ľudia to všetko len znášajú; v srdci cítia rozrušenie a pri modlitbe k Bohu ronia horké slzy, ale nemajú žiadne riešenia; nemajú žiadne múdre metódy a nepoužívajú pravdu ako mocnú zbraň, aby diablom odporovali, bojovali s nimi a porátali sa s nimi. Nikto to nerobí, ani sa to neodváži urobiť; s diablami nemajú ani len odvahu bojovať. Ak sa v akejkoľvek cirkvi objavia zlí ľudia alebo diabli, aby ovládali ľudí a narúšali a vyrušovali prácu cirkvi, väčšina ľudí to len znáša. Nakoniec je to Boží dom, kto zakročí, aby sa s týmito rôznymi druhmi diablov porátal, čím ukončí ich pôsobenie v cirkvi, umožní bratom a sestrám, aby boli chránení, aby normálne žili cirkevným životom, aby normálne jedli a pili Božie slová a aby normálne konali svoje povinnosti, a umožní, aby rôzne aspekty práce cirkvi prebiehali usporiadaným spôsobom. Títo nezrelí, nevedomí a slabí ľudia sú chránení pred zavádzaním a ťažkým poškodzovaním zo strany zlých ľudí a antikristov výlučne vďaka tomu, že Boh vysiela ľudí a Boží dom osobne zariaďuje a vedie vykonávanie tejto konkrétnej práce. Akí úbohí sú títo pochabí a nevedomí ľudia, ktorí nerozumejú pravde! V širšom prostredí satan skazil celú ľudskú rasu; v konkrétnych životných prostrediach rôzni diabli ľudí vyrušujú, ovládajú a ťažko poškodzujú. Niektorí ľudia majú malé duchovné postavenie a plytký základ, takže keď sa stretnú s vyrušeniami zo strany zlých ľudí, nedokážu tieto veci prekuknúť. Vždy si myslia, že zlí ľudia by v cirkvi nemali existovať a že medzi ľuďmi nie je žiadna láska ani ľudské teplo. Niektorí už dokonca ani nechcú konať svoje povinnosti a hovoria: „Bolo by lepšie veriť v Boha doma. Prečo je takýmto ľuďom dovolené existovať v cirkvi?“ Ľudia, ktorí nerozumejú pravde, nedokážu tieto veci prekuknúť. Nedokážu si z týchto záležitostí vziať ponaučenie; nevedia, že za tým, že sa stretávajú s takýmito vecami, sú Božie dobré úmysly; nevedia, na čiu stranu by sa mali postaviť alebo ako k týmto záležitostiam pristupovať s využitím pravdy-princípov; nedokážu sa spojiť so skutočnými bratmi a sestrami, aby sa postavili proti diablom a bojovali s nimi. Nie je to malé duchovné postavenie? Nie je to úbohé? (Je.)

Prvou charakteristikou typu človeka, ktorý je reinkarnovaný z diabla, ktorá sa prejavuje v jeho každodennom živote, je zaryté klamanie. Bez ohľadu na vek, pohlavie alebo pôvod, bez ohľadu na to, koľko rokov verí v Boha, pokiaľ niečia reč vždy obsahuje lži, pokiaľ je plný lží a zaryto klame, potom je reinkarnovaný z diabla; nie je to človek. Ľudia tiež klamú, pretože majú skazené povahy; nečestnosť a podlosť v rámci skazených pováh môžu spôsobiť, že ľudia klamú. Miera ľudského klamania je však iná ako u ľudí reinkarnovaných z diablov. Ak niekto zaryto klame, už len tento fakt stačí na preukázanie toho, že vo svojej podstate to nie je človek, ale diabol. Kvôli vplyvu svedomia je pre ľudí absolútne nemožné dospieť do bodu, že by zaryto klamali. Hoci sú aj chvíle, keď ľudia klamú a uchyľujú sa k podvodu, ich klamanie je len normálnym prejavom skazenej povahy; zahŕňa občasné lži týkajúce sa určitých záležitostí. Hoci klamanie ľudí a klamanie diablov môžu navonok vyzerať rovnako, v podstate je v tom rozdiel. Keď klamú diabli, nikdy necítia výčitky svedomia ani ľútosť. Navyše sa cítia so sebou spokojní, naplnení a majú pocit úspechu, pokiaľ ide o lži, ktoré hovoria, a podvodné činy, ktoré páchajú. Ak je lož neúspešná, budú sa ešte viac snažiť klamať a používať pokročilejšie podvodné taktiky, aby oklamali viac ľudí. Keď však klamú normálni ľudia so skazenými povahami, majú nepokojné svedomie a cítia výčitky a prílišné zahanbenie na to, aby žili. Ak niekoho oklamali, pri ďalšom stretnutí s týmto človekom sa cítia trochu trápne. Ak sú požiadaní, aby verejne priznali, že klamali, a sľúbili, že už nikdy nebudú klamať, ale budú hovoriť len pravdu, ich súčasné duchovné postavenie na to ešte nestačí. Majú však vnútorné uvedomenie; pre lži, ktoré povedali, cítia hanbu, vinu a nepokoj; cítia vnútorné obviňovanie. Tento typ človeka, ktorý je reinkarnovaný z diabla, však klame zaryto. Po tom, čo zaklame, necíti žiadne vnútorné obviňovanie ani pocit viny. Prečo sa necíti vinný? Pretože je diabol. Cítiť sa vinným voči ľuďom alebo Bohu, cítiť sa v srdci obviňovaný – to je normálne uvedomenie ľudskej bytosti. Keďže je to diabol, takéto uvedomenie mu chýba. Preto môže naďalej klamať a dokonca sa ešte viac snažiť klamať; bude klamať a nikdy sa nezmení. Kedy sa nakoniec jeho klamanie skončí? Jeho klamanie prestane až po poslednom výdychu jeho fyzického života, keď už nebude môcť hovoriť. Duch klamárskeho diabla v ňom sa však reinkarnuje do iného človeka a ten potom bude naďalej klamať. Preto sa klamárska prirodzenosť diablov nikdy nemení. Toto je zaryté klamanie. Ľudia, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, oklamú kohokoľvek a dokážu povedať akúkoľvek lož. Dokážu klamať v akejkoľvek situácii a o akejkoľvek záležitosti a ich klamárske taktiky sú obzvlášť sofistikované; nikto nevidí, že klamú. Vieš, keď ľudia, ktorí často klamú, povedia lož, je to ako keď normálny človek hovorí pravdu – zdá sa to veľmi prirodzené, bez akýchkoľvek rozpoznateľných chýb. Mohol by si si myslieť, že hovoria pravdu. Ak považuješ ich lži za pravdu, v srdci sa ti vysmejú a pomyslia si: „Hlupák, len som si robil žarty a ty si to vzal ako pravdu? Naozaj si úplne hlúpy!“ Keď ťa nabudúce uvidia, budú ti stále klamať a zahrávať sa s tebou, len aby videli, aká bude tvoja reakcia po vypočutí lži. Ak ju budeš opäť považovať za pravdu, budú ešte šťastnejší, budú pociťovať ešte väčší úspech a budú mať ešte väčší pocit, že sú úspešní v tom, ako si počínajú. Povedz Mi, sú to ľudia? Majú ľudské uvedomenie? Majú ľudské svedomie? Očividne nie. Čím účinnejšie sú ich lži, tým viac sú vnútorne potešení a šťastní, tým väčší je ich pocit úspechu a tým schopnejší sa cítia. Ak prejde deň bez toho, aby klamali, aby niekoho podviedli alebo sa s niekým zahrali, cítia, že ten deň bol nepríjemný a nestál za to, a musia si nájsť príležitosť, aby ľudí oklamali. Ak napríklad diabol vidí, že dvaja ľudia majú dobrý vzťah a harmonicky spolupracujú vo svojich povinnostiach, cíti sa vnútorne nepríjemne a uvažuje: „Zasejem nejaké nezhody a začnem šíriť nejaké fámy, aby som vás dvoch poštval proti sebe, a nebudete sa schopní vrátiť k dobrým vzťahom, aj keby ste chceli.“ Tento diabol týmto dvom ľuďom úplne popletie hlavy len niekoľkými slovami a oni potom majú nezhody a spory a už nie sú takí harmonickí ako predtým, čo tohto diabla teší, je mimoriadne šťastný. Diabli skrytí v cirkvi vždy robia takéto veci. Diabli neveriaceho sveta kruto zatýkajú bratov a sestry. Sú šťastní ak povieš, že už neveríš v Boha ani Ho nenasleduješ, alebo ak sa sťažuješ na Boha alebo Boha zradíš. Môžeš robiť čokoľvek – môžeš jesť, piť, smilniť a hrať hazardné hry; môžeš podpaľovať, vraždiť a rabovať; môžeš spáchať akýkoľvek zločin – pokiaľ neveríš v Boha, sú šťastní. Existuje nejaká súvislosť medzi vecami, ktoré robia diabli medzi ľuďmi, a vecami, ktoré robí satan v duchovnej sfére? Je v tom nejaká podobnosť? Títo diabli obzvlášť nenávidia každého, kto verí v Boha a kráča po správnej ceste. Každého, kto sa usiluje o pravdu, alebo vždy trvá na konaní podľa princípov, alebo často podáva svedectvo o Bohu, alebo oddane koná svoju povinnosť – keď vidia takýchto ľudí, nahnevajú sa a považujú ich za nepriateľov. Nie je to žiarlivosť; je to nenávisť. Jednou z metód, ktoré používajú, aby dosiahli svoj cieľ a zničili ťa, je oklamať ťa lžami, aby ťa vyrušili, zaviedli a stiahli dole. To, že to robia, im možno neprinesie žiadny úžitok, ale len čo ťa stiahnu dole tak, že stratíš vieru v Boha, staneš sa negatívnym a slabým a neochotným konať svoju povinnosť, alebo už nedokážeš harmonicky spolupracovať s ostatnými, dosiahli svoj cieľ, sú šťastní a ich starosti zmiznú. Nerobia toto diabli? (Áno.) O tom, že diabli sú zarytí klamári, niet najmenších pochýb. Vezmi si akéhokoľvek človeka – bez ohľadu na jeho rasu, jeho vzhľad, či je vysoký alebo nízky, tučný alebo chudý, škaredý alebo pekný, bez ohľadu na úroveň jeho vzdelania alebo osobnosť, bez ohľadu na to, či sú jeho dary veľké alebo malé, či má silné stránky, aké sú jeho záujmy a záľuby – stačí, aby mal jednu charakteristiku, že dokáže zaryto klamať, a nikdy sa nezmení. Nie je to občasné klamanie, ani to, že nemá inú možnosť, ani to, že potrebuje v určitej záležitosti použiť múdrosť, ale skôr trvá na klamaní, vymýšľaní, trikoch a robení malicherných manévrov bez ohľadu na nevyhnutnosť, bez ohľadu na situáciu alebo pozadie a bez ohľadu na záležitosť. Ak má túto charakteristiku, potom je tento druh skrz-naskrz diablom. Absolútne never, že sa môže stať dobrým človekom, a absolútne never pekne znejúcim slovám, ktoré vychádzajú z jeho úst. Aj keď vyjadrí odhodlanie alebo zloží ťažké prísahy, never mu, pretože je diabol a nie človek. Aj keď diabli zložia ťažké prísahy, je to len na to, aby si so situáciou dočasne poradili; všetko je to podvod. V podstate nie sú schopní konať podľa prísah, ktoré zložia. Ak im veríš, potom si hlúpy; nedokážeš prekuknúť podstatu diablov. Dokážu klamať o čomkoľvek, takže ťažké prísahy, ktoré zložia, sú tiež lži. Pretože nikdy neveria, že Boh všetko podrobne skúma, a neveria, že Boh každého človeka odplatí podľa činov neveria, že Boh môže takto konať, preto vo svojich činoch len nasledujú svoju vlastnú vôľu, klamú a podvádzajú, ako sa im zachce; sú schopní urobiť čokoľvek, aby dosiahli svoje ciele. Toto je charakteristika diablov a je to tiež ich prirodzenosť-podstata. Teraz už túto záležitosť vidíš jasne, však? (Áno.)

Ľudia reinkarnovaní zo zvierat tiež klamú rovnako ako diabli, pretože majú skazené povahy, ale keď sú pokarhaní, v srdci si to do istej miery pripustia. Hoci si to dokážu pripustiť, pre svoju zvieraciu prirodzenosť nedokážu pochopiť pravdu, takže nikdy presne neporozumejú tomu, čo znamená neklamať alebo čo znamená konať podľa princípov. Aj keď povedia: „Už nikdy nebudem klamať, chcem hovoriť pravdu,“ keď sa to snažia uviesť do praxe, pôsobia veľmi neohrabane a hlúpo. Ostatným pripadá pohľad na to smiešny a hovoria: „Kto takto praktizuje pravdu? Toto vidím prvýkrát – naozaj mi to rozšírilo obzory!“ Je to, ako keď sa zviera postaví a kráča vzpriamene ako človek; vyzerá to veľmi nemotorne a zvláštne. Niektorí ľudia reinkarnovaní zo zvierat chcú byť tiež čestní a robiť dobré veci, ale nedokážu nájsť presné princípy praktizovania. Keď praktizujú, je to veľmi absurdné a je to na smiech. Ostatným pripadá pohľad na to smiešny, no títo ľudia si aj tak myslia, že sú čestní. Nie je to absurdné? Predpokladajme, že im povieš: „Ak chceš byť čestným človekom, mal by si dbať na to, aby si neklamal, nevyhováral sa, nesnažil sa ospravedlňovať ani sa nerozumne hádať. To úplne stačí. To je byť čestný. Ak robíš veci, ktoré porušujú pravdu, a tak páchaš priestupky, môžeš sa otvoriť a odhaliť sa. Jednoducho prijmi čokoľvek, čo niekto povie a čo je v súlade s pravdou. Nerob nerozumné ani smiešne veci.“ Oni tomu však nerozumejú. Keď to uvádzajú do praxe, robia chyby. Čo je podľa vás najväčším problémom tohto typu človeka? Ide o to, že nespĺňa štandard normálnych ľudí. Je medzi ľuďmi reinkarnovanými zo zvierat a ľuďmi reinkarnovanými z diablov rozdiel? (Áno.) V čom spočíva ten rozdiel? (Dôvodom ich skomoleného praktizovania nie je to, že by boli diablami s diabolskou prirodzenosťou, ale hlavne to, že im chýba kvalita a nedokážu dosiahnuť normálne myslenie a rozum, ktoré by ľudia mali mať.) Presne tak, ich kvalita je nedostatočná. Ľudia s chabou kvalitou možno subjektívne chcú praktizovať pravdu, ale nedokážu pochopiť princípy; dokážu sa len držať predpisov. Takže ich praktizovanie je radikálne, pochabé a hlúpe. Ľudia im chcú pomôcť, ale ich povaha je ako ježko pokrytý pichliačmi, takže ľudia nevedia, kde začať. Bez ohľadu na to, ako sa s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, zdá sa, že jej nedokážu porozumieť ani ju pochopiť. Po piatich alebo šiestich rokoch pomoci a podpory rozumejú len niekoľkým slovám a učeniam a stále nedokážu praktizovať pravdu. Ich kvalita je príliš chabá. A predsa títo hlúpi ľudia neustále robia nechutné veci. Keď nejde o veľké alebo seriózne záležitosti, zo slušnosti alebo kvôli zachovaniu tváre sa s nimi ešte dokážeš prinútiť hovoriť. Len čo však ide o seriózne záležitosti, napríklad pri diskusii o vykonávaní povinností alebo o práci, máš trápny, nepríjemný pocit a bojíš sa, že budú nejakým spôsobom odporovať alebo namietať a privedú ťa do rozpakov. Tento typ človeka nie je hodný toho, aby sa s ním diskutovalo o serióznych záležitostiach. Jednoducho s ním nemôžeš nadväzovať kontakt; nadviazanie kontaktu s ním prináša príliš veľa problémov a ovplyvní to aj seriózne záležitosti. Neustále chrlí skomolené argumenty a poznámky od veci, ktoré je jednoducho nechutné počúvať. Aké ďalšie skomolené veci tento typ človeka urobil? Ak si vytvorí city k niekomu opačného pohlavia a má podlú žiadostivosť, myslí si, že musí byť čestným človekom a že sa o tom musí otvoriť a nemôže to dusiť v sebe, takže počas zhromaždenia o tejto záležitosti verejne hovorí. Keď to počuje táto osoba opačného pohlavia, ku ktorej prechováva city, cíti sa trápne a nepríjemne a je v rozpakoch. Ak sa ho pokúsiš zastaviť, nahnevá sa a povie: „Hovorím zo srdca a som čestný. Akým právom mi brániš praktizovať pravdu? Je to moje právo! Konečne som nabral odvahu o tom hovoriť, a ty ma obmedzuješ! Ani Boh ma neobmedzuje, tak akým právom to robíš ty? Boh mi dokonca dáva možnosť byť čestným človekom; to len ty sa na mňa pozeráš zvrchu a nedovolíš mi byť čestným. Ak budem túto záležitosť dusiť v sebe a neprehovorím o nej, nie je to zatajovanie faktov? Nie je to byť nečestným človekom? Potom by som nebol čestným človekom. Ak nie som čestný človek, spasí ma ešte Boh?“ Ako vidíš, každý, kto to počúva, sa cíti trápne a v rozpakoch, no tento človek trvá na tom, že pôjde do detailov, a ty ho ani nemôžeš obmedziť. Povedzte Mi, mal by človek v tejto záležitosti preukázať toleranciu a trpezlivosť, alebo by sa s takýmto človekom malo hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, aby sa obmedzil? (Mali by sme s ním hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, aby sme ho obmedzili.) Ak sa mu človek najprv pokúsi z lásky pomôcť a napomenie ho, aby v budúcnosti nehovoril také veci, ktoré nepovznášajú ostatných, dokáže tomu porozumieť a prijať to? (Nie.) Potom je tento typ človeka náchylný na skomolené konanie, trochu hlúpy a jeho rozum nie je príliš zdravý, takže človeku nezostáva iné, len ho obmedziť. Každý má podlú žiadostivosť a občas môže mať nejaké city alebo prechovávať voči niekomu opačného pohlavia nejaké myšlienky. Úplne stačí, ak si to človek uvedomí sám v súkromí. Ak sa veci uberajú zlým smerom, človek by mal obmedziť kontakt s touto osobou na minimum alebo sa v budúcnosti vyhnúť tomu, aby s ňou bol osamote. Ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou použijú pri riešení takýchto záležitostí múdre metódy a budú konať podľa princípov. Vedia, že tento druh záležitosti sa nedá riešiť len tým, že uplatnia princípy praktizovania toho, ako byť čestným človekom, a že sa musia uplatniť aj niektoré princípy múdrosti. Ľudia reinkarnovaní zo zvierat však nevedia, ako takéto záležitosti riešiť, a dokonca považujú za čestnosť to, že sa o takýchto veciach verejne otvoria. Nevedia, aké následky to prinesie. Keď sa snažia byť čestní, len sa držia predpisu a formálnosti. A aký je výsledok? Spôsobia problémy sebe, osobe, ku ktorej prechovávajú city, a všetkým ostatným. Osoba, ku ktorej prechovávajú city, je touto záležitosťou ovplyvnená a obmedzovaná, pričom cíti, že tejto situácii nedokáže čeliť. Všetci ostatní sa tiež cítia trochu trápne, keď to počúvajú, a myslia si: „Ak budeme počúvať, je to, akoby sme zasahovali do niečieho súkromia; ale ak nebudeme, aj tak bude trvať na tom, že bude hovoriť, v domnienke, že je čestný.“ Vidíš, každému pripadá táto záležitosť ošemetná a problematická. Nepovedal by si, že tento typ človeka je veľkým problémom? Ak s ním hovoríš v duchovnom spoločenstve o princípoch, neprijíma ich a povie: „Keď ste vy čestní a otvárate sa, môžete povedať čokoľvek, ale keď ja niečo poviem, nie je to v poriadku. Nie som aj ja čestný? Prečo nemám právo hovoriť?“ Dokonca ani nevenuje pozornosť tomu, čo hovoria ostatní. Je tá jeho záležitosť vhodná na to, aby sa o nej verejne hovorilo v duchovnom spoločenstve? Tento typ človeka do toho jednoducho nevidí a nerozumie princípom toho, ako byť čestný. Nakoniec vo všetkých vyvolá pocit, že táto situácia je dosť ťažko riešiteľná. Ľudia rovnakého typu ho budú napodobňovať a povedia: „Pozrite, dokáže hovoriť v duchovnom spoločenstve dokonca aj o takýchto veciach. Naozaj má odhodlanie, naozaj je čestný!“ Tí s čistým chápaním po vypočutí vedia, že jeho praktizovanie je nesprávne a že sa odchýlilo. Ak mu chceš pomôcť, jednoducho to neprijme. Čo povie? „Nedokážeš mi pomôcť. Moje chápanie je iné ako tvoje. Budem to jednoducho praktizovať takto.“ Čo sa potom dá robiť? Dokážeš mu pomôcť? (Nie.) Ak sa mu naozaj pokúsiš pomôcť, nakoniec veci len zhoršíš; nielenže to neprijme, ale bude sa s tebou aj hádať a naťahovať. Nie je to problematické? (Áno.)

Tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, tiež vykazujú prejavy klamania, ale ich klamanie sa neprejavuje úplne rovnako ako u tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov. Odlišné sú aj ich postoje ku klamaniu a metódy, ktoré pri klamaní používajú. Keď sa odhalia lži tých, ktorí sú diabli, aj keď nemajú inú možnosť a navonok priznajú, že klamali, stále majú pocit, že sú úplne v práve. Myslia si, že o nič nejde. Alebo aj keď vyjadria svoj postoj a pred všetkými priznajú, že bolo nesprávne klamať, potajomky stále rovnako a bez najmenšej zmeny klamú a podvádzajú. Jednoducho nepovažujú klamanie za podlú záležitosť ani za negatívnu vec. Je to ich zbraň na prežitie – ako by sa jej mohli vzdať? Tí, ktorí neustále klamú, veria: „Keby človek v tomto ľudskom svete neklamal, keby sa otvoril a všetko pred ostatnými odhalil a keby ostatní všetko vedeli a chápali, mal by ešte vôbec nejaké vlastné ja? Mal by život ešte nejaký zmysel? Mal by tento človek ešte dôstojnosť? Okrem toho, keby človek vždy o všetkom hovoril čistú pravdu, aký fádny a nudný by bol život! Človek jednoducho musí klamať, či už na to má dôvod, alebo nie.“ Z akejkoľvek perspektívy, či už klamú úmyselne alebo neúmyselne, je to spontánne odhalenie ich prirodzenosti. Neustále klamanie je skrátka výraznou charakteristikou diablov – to je nepochybne isté. Už len z tohto pohľadu je absolútne nemožné, aby ľudia tohto typu prijali pravdu a boli čestnými ľuďmi; absolútne to nedokážu. Navyše pociťujú opovrhnutie voči Božej požiadavke byť čestným človekom. Či už čelia konkrétnej záležitosti alebo nie, ich postoj k Božej požiadavke, aby ľudia boli čestní, je vždy postojom opovrhnutia, výsmechu, odporu a znechutenia. Na Božiu požiadavku a princíp počínania si, ktorý sa týka toho, ako byť čestným človekom, sa pozerajú s opovrhnutím. Z hĺbky srdca majú odpor k pravde a neprijímajú ju; dokonca sa vyslovene stavajú proti tomu, aby boli čestnými ľuďmi, a odmietajú nimi byť.

Neustále klamanie je veľmi zjavnou charakteristikou u tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov. Pokiaľ s nimi máš úzky kontakt, pokiaľ sa s nimi stýkaš, komunikuješ a tráviš s nimi čas v práci alebo v živote, táto charakteristika alebo pravá tvár ich neustáleho klamania sa po troške odhalí. Preto je rozlíšenie tohto typu človeka veľmi jednoduché. Nepotrebuješ sa pozerať na myšlienky a názory niekoho na iných ľudí, udalosti alebo veci. Pokiaľ zistíš, že je to neustály klamár, už len na základe tohto bodu môžeš so stopercentnou istotou povedať, že je to diabol, nie človek. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Existuje aspoň jednopercentná šanca, že niekto, kto neustále klame, nie je diabol a stále má nádej na dosiahnutie spásy?“ Hovorím ti, neexistuje absolútne žiadna možnosť. Každý, kto neustále klame, je na sto percent diabol; neexistuje ani jednopercentná šanca, že by to bolo inak. Rozumieš? Niektorí ľudia hovoria: „Mohlo by to byť tak, že niektorí ľudia neustále klamú, pretože boli veľmi hlboko skazení, boli príliš vážne ovplyvnení zlými trendmi spoločnosti a svedomie a rozum ich ľudskej prirodzenosti boli pochované, alebo boli úplne asimilovaní diablami, a preto neustále klamú? Ak sa po období pomoci a podpory od bratov a sestier a po polievaní a kŕmení Božími slovami ich svedomie postupne prebudí a ich rozum sa postupne obnoví, nezmenia sa a neprestanú neustále klamať?“ Hovorím ti, takáto možnosť neexistuje, dokonca ani šanca jedna k desiatim miliónom. Preto je každý, kto neustále klame, diabol, absolútne nie človek, a chýba mu čo i len najmenšia normálna ľudská prirodzenosť. Rozumiete? (Rozumieme.) Toto je isté; neexistujú žiadne výnimky a žiadne zvláštne okolnosti. Na túto záležitosť musíte mať jasný pohľad. Možno vidíš niekoho, kto pri riešení nejakej záležitosti povie nevercom niečo nepravdivé – niečo ako lož – s cieľom obrániť záujmy Božieho domu a ochrániť bratov a sestry. Potom máš o tejto záležitosti pochybnosti a myslíš si: „Predtým som si myslel, že je to niekto, kto sa usiluje o pravdu, tak ako mohol klamať o takej dôležitej veci? Ak dokáže klamať o tejto dôležitej veci, je to diabol? Je jeho usilovanie sa o pravdu len pretvárka?“ Je tento spôsob porozumenia správny? (Nie.) Čo je na ňom nesprávne? Ako by sa malo na túto záležitosť správne pozerať? (Nerozpoznal úmysel, ktorý sa skrýva za konaním tohto človeka, ani dosiahnutý účinok. Ak niekto povie niečo nepravdivé, ale urobí to preto, aby dosiahol pozitívny účinok – aby obránil záujmy Božieho domu a ochránil bratov a sestry – nie je to klamstvo; je to druh múdrosti. Nerozpoznal rozdiel medzi klamstvom a uplatňovaním múdrosti.) Musíš jasne vidieť podstatu klamstva. Pozri sa, na akom princípe je lož založená a aký účel má dosiahnuť. Ak niekto povie niečo nepravdivé, aby dosiahol pozitívny účinok a dodržal princípy, nie je to klamstvo – je to múdrosť. Okrem toho sleduj, či je to niekto, kto v každodennom živote neustále klame. Ak klamal len v jednom prípade, nemôžeš určiť, že je klamár alebo že neustále klame, však? (Áno.) Ak v dôležitej záležitosti povedal niečo nepravdivé, aby obránil záujmy Božieho domu, a ty ho označíš ako niekoho, kto neustále klame, je to skomolené. Takéto charakterizovanie a vnímanie ľudí nie je v súlade s princípmi. Ak klamal v jednom prípade, aby si zachoval vlastnú tvár a povesť, ale vo všeobecnosti vo väčšine záležitostí neklame, a aj keď klame, dokáže to potom napraviť, potom ani o takomto človeku nemožno povedať, že neustále klame. Iba tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, neustále klamú. Niektorí ľudia hovoria: „Hovoríš, že neustále klame, ale niekedy hovorí aj pravdu. Napríklad si niečo kúpil, a keď sa niekto opýtal na cenu, uviedol ju pravdivo; o tom neklamal. Ako môžeš povedať, že neustále klame?“ Keď nejde o súkromie, záujmy, postavenie alebo dobré meno, nemá potrebu klamať. Klamanie je pre neho aj únavné, takže aby si ušetril problémy, o maličkostiach neklame. Lenže to, že pri jednej príležitosti neklame alebo neklame o maličkostiach, ešte neznamená, že neklame neustále. Stačí len sledovať, či klame pri komunikácii s ostatnými, pri opisovaní alebo rozprávaní o dôležitých udalostiach, keď ide o jeho vlastné záujmy, slávu a zisk, postavenie, vyhliadky alebo zodpovednosti, alebo keď ide o jeho vlastné názory. V takejto situácii sleduj, koľko nepravdy je v jeho slovách, koľko pravdivosti a koľko dôveryhodnosti. Ak jeho slová obsahujú príliš veľa nepravdy, prakticky robí z čierneho biele, vymýšľa si veci z ničoho, zvaľuje vinu na iných; ak zlé veci, ktoré urobil, pripisuje iným a pripisuje si zásluhy za dobré veci, ktoré urobili iní; ak urobil chybu v nejakej záležitosti a mal by byť zodpovedný, ale vyhovoril sa z toho, úplne sa zbavil zodpovednosti a zvalil ju na iných; ak si svoju prácu neurobil dobre, alebo nezaplatil cenu či nesplnil svoju zodpovednosť, alebo to neurobil, pretože sa bál nebezpečenstva, a klamal, pričom uviedol pomerne rozumnú výhovorku, aby zatajil pravdu a zbavil sa zodpovednosti – nie sú to lži? (Áno.) Toto všetko sú lži. Toto je neustále klamanie. To znamená, že kedykoľvek sa záležitosti týkajú jeho osobných záujmov, zodpovedností, dobrého mena, postavenia a podobne, vo všetkých klame. Niekto napríklad kúpil pre hostiteľskú rodinu stoličku, ktorá stála sedemdesiat jüanov. Po návrate si pri vykazovaní výdavkov pomyslel: „Táto cesta bola dosť únavná a nemôžem behať nadarmo. Musím nejako zarobiť tridsať jüanov. Týchto tridsať je za prácu, za vybavenie záležitosti.“ Takže povedal, že stolička stála sto jüanov. Vidíš, klamal, však? Prečo klamal? (Chcel z toho mať nejaký úžitok.) Chcel trochu zarobiť. Povedzme, že koná povinnosť spolu s bratmi a sestrami, a keď vidí, že dvaja ľudia spolu dobre vychádzajú, pomyslí si: „Nikto sa so mnou nepriatelí, každý sa na mňa pozerá zvrchu a nikto so mnou nevychádza. Tak ja to medzi vami dvoma rozvírim a zasejem nejaký nesvár do vášho vzťahu.“ Jednému človeku teda povie: „Ten a ten povedal, že si myslíš, že máš dobré vzdelanie a že ak si taký vzdelaný, ako to, že nevieš písať články?“ Potom ide za druhým človekom a povie: „Ten a ten povedal, že hoci si vysoký, tvoja postava nemá dobré proporcie a hornú a dolnú časť nemáš súmernú.“ Týmito niekoľkými slovami zaseje medzi nich dvoch nesvár. Keď sa tí dvaja opäť stretnú a spomenú si na rozdeľujúce slová, pozerajú sa na seba s nevôľou a cítia sa nepríjemne. Aký úžitok z toho mal podnecovateľ? Navonok sa zdá, že nezískal nič, ale keď vidí, že sa tí dvaja odcudzili a ich vzťah sa stal zatrpknutým, cíti sa vnútorne dobre a už nežiarli. Potom verí, že získal výhodu. Preto v tejto záležitosti dokonca klame. Niekto by mohol povedať: „Nie je to ubližovanie iným bez toho, aby si z toho mal sám úžitok? Ak sa tí dvaja spolu porozprávajú, nebudú vedieť, že si to medzi nimi vyvolal ty? Neprivoláš na seba pohromu?“ Zaujíma ho to? Nezaujíma ho to. Pokiaľ sú tí dvaja rozdelení, už nežiarli a verí, že získal výhodu. Nerobia niečo takéto diabli? (Áno.) Presne takto konajú diabli.

Tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, môžu hovoriť pravdivo o triviálnych, bezvýznamných záležitostiach, ale to neznamená, že nemajú klamársku prirodzenosť. Pokiaľ vo všetkých záležitostiach, či už dôležitých alebo bezvýznamných, veria, že ide o ich imidž, pokiaľ sa cítia nepríjemne, alebo chcú získať nejaký úžitok či dosiahnuť nejaký cieľ – pokiaľ majú úmysel a chcú konať –, ich prístupom určite bude použiť lži na jeho dosiahnutie. Toto je neustále klamanie. Možno neklamú, pokiaľ ide o záležitosti jedla, oblečenia alebo prístrešia; zvyčajne by sa neobťažovali vynakladať duševnú energiu na klamanie kvôli maličkostiam. Navyše, v ich očiach niektorí ľudia jednoducho nie sú na rovnakej úrovni alebo na rovnakom stupni ako oni, ani sa neobťažujú vziať ich na vedomie a nemajú žiadny pocit úspechu z toho, že sa s nimi zahrávajú alebo nimi manipulujú, takže nemajú záujem proti nim akokoľvek konať. Ak sa chystajú proti niekomu konať, musí to byť niekto, koho považujú za seberovného, niekto, s kým si môžu merať sily, a ich súper – až potom tohto človeka vezmú na vedomie. Toto je ďalšia charakteristika diablov. Ak si obyčajný človek, myslia si, že ti chýba inteligencia, že nie si schopný alebo hodný toho, aby si s tebou merali sily, a považujú to za nezaujímavé, takže ťa ignorujú. Diabli si vyberajú, s kým sa budú zahrávať. Keď žijú po tvojom boku, možno ich nikdy neuvidíš klamať alebo si nikdy nevšimneš, že by o niečom úmyselne klamali, ale pokiaľ sú to diabli, určite budú klamať; to je vrodená prirodzenosť diablov. Ak ti neklamú, môže to byť preto, lebo ťa nepovažujú za hodného. Myslia si: „Pche! Ani sa nebudem obťažovať ti klamať, a predsa sa bojíš, že sa s tebou budem zahrávať. Kto si? Myslíš si, že si niekto?“ Jednoducho k tebe nemajú žiadnu úctu; nieto ešte aby ti klamali, ani sa neobťažujú s tebou hovoriť. Je to, ako keď sa popleteného človeka opýtaš na jeho vzťah s niekým a on povie: „Nie som v jeho lige. Má lepšiu kvalitu ako ja, je bystrý. Som bezvýznamný človek, nie taký vznešený ako on. Nechce sa so mnou zapodievať.“ Dokonca aj popletení ľudia to tak cítia. Teraz sa pozrime na to, s kým sa diabli radi zahrávajú, s kým radi súperia, koho radi zavádzajú, zneužívajú a s kým radi manipulujú. Nemajú aj oni štandardy a určitý rozsah? (Áno.) Keď si vyberajú skupinu ľudí, musia to byť takí, ktorí hrajú psychologické hry a používajú úskoky ako oni. Len pri styku s takýmito ľuďmi sa cítia šťastní a považujú to za zábavné a len vtedy môžu zo svojich hier získať nejaký pocit úspechu. Preto, pokiaľ ide o tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, človek musí prekuknúť ich charakteristiku a podstatu neustáleho klamania. To, že ti neklamali, neznamená, že neklamú, a neznamená to, že nemajú klamársku prirodzenosť. Ak sa s tebou úzko nestýkali a ani ťa neberú na vedomie a myslia si len, že si obyčajný veriaci, že nie si veľmi vzdelaný človek – len žena v domácnosti alebo farmár – a nemajú k tebe žiadnu úctu, potom si budú myslieť, že klamať ti by znamenalo znížiť sa, že by to znamenalo plytvať svojimi mozgovými bunkami, a ani sa nebudú obťažovať ti klamať. Ako potom môžeš tento typ človeka prekuknúť? Keďže je to diabol, ktorý neustále klame, jeho prirodzenosť sa odhalí v iných vhodných situáciách, aj keď sa neodhalí v tejto. To, že ti neklamal, neznamená, že nebude klamať. Pokiaľ má podstatu diabla, jeho klamárska prirodzenosť sa určite odhalí; nemôže zostať skrytá. Či už to dobre skrýva alebo nie, bez ohľadu na to, koľko z toho sa odhalí, pokiaľ má klamársku prirodzenosť a často klame, potom je to diabol; absolútne to nie je človek. Skutoční ľudia neklamú často; to znamená, že tí, ktorí sú reinkarnovaní z ľudí, neklamú často. Prečo hovorím, že neklamú často? Pretože len čo zaklamú, ich svedomie im to vyčíta a obviňuje ich. Ak povedia jednu veľkú lož, ktorá vedie k následkom, budú k sebe cítiť celý život odpor; začnú v srdci pociťovať averziu ku klamaniu a nebudú klamať o nepotrebných veciach. Budú teda klamať čoraz menej. Pretože im to svedomie vyčíta, budú sa ovládať, aby sa dopúšťali menšieho množstva podobných chýb, až nakoniec dospejú do bodu, keď sa ich nebudú dopúšťať vôbec. Ľudia dokážu takéto niečo dosiahnuť. Diabli to však dosiahnuť nedokážu. Po tom, čo zaklamú, necítia žiadne výčitky, takže keď chcú klamať, neexistujú žiadne obmedzenia; nič ich nemôže obmedziť – žiadne prostredie ich nemôže obmedziť, ani žiadny človek s postavením alebo statusom, a pravda, samozrejme, nad nimi tiež nemá žiadnu obmedzujúcu moc. To, že ich iní ľudia odhalia, ich nemôže obmedziť, nehovoriac o pravde, ktorá je pre nich len textom napísaným na papieri, len učeniami a predpismi, a vôbec ich nemôže obmedziť. Bez obmedzení je ich klamanie ich prirodzeným prejavom; kedykoľvek a kdekoľvek môžu podľa potreby hovoriť rôzne lži. Toto je ich prirodzenosť; nikdy sa v žiadnom čase nezmení. Ako potom môže človek prekuknúť ich prirodzenosť? Pozri sa, ako ich hodnotia ľudia v ich okolí. Ak ľudia, ktorí ich poznajú, povedia: „Ten chlap neustále klame, všetko, čo mu vyjde z úst, je lož, klame bez mihnutia oka, a dokáže klamať o čomkoľvek; nikto sa neodváži veriť ani slovu, ktoré povie,“ potom sa dá určiť, že sú to diabli, nie ľudia. Keď som už toho toľko povedal, dokážete prekuknúť túto charakteristiku neustáleho klamania u tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, a potvrdiť jej prítomnosť u nich? Toto pravidlo, tento záver – „Tí, ktorí neustále klamú, sa rovnajú diablom“ – zostáva v každom čase nezmenený. Rozumiete? (Rozumieme.)

Hovorilo sa v duchovnom spoločenstve jasne o prvej charakteristike tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov – o neustálom klamaní? (Áno, je to jasné.) Tento obsah by malo byť ľahké prijať a porozumieť mu. Prečo? Pretože tento typ človeka často vidíte vo svojom každodennom živote; ide len o to, že predtým ste jeho prejavy klamania považovali za normálne odhalenia skazenosti. Teraz ste sa prostredníctvom duchovného spoločenstva dozvedeli, prečo sa jeho klamárska prirodzenosť a prejavy klamania nikdy nemenia – ukazuje sa, že je to určené jeho atribútom, takže tento typ človeka sa nedokáže zmeniť. Čo by sa malo robiť pri stretnutí s takýmito ľuďmi v budúcnosti? (S takýmito ľuďmi nie je potrebné hovoriť v duchovnom spoločenstve ani im pomáhať. Ak sú to vedúci, musia byť prepustení. Ak už preukázali nejaké prejavy zlých skutkov a začali narúšať a vyrušovať prácu cirkvi, potom by mali byť podľa potreby odstránení a nemalo by sa im dovoliť zostať v cirkvi ani o deň dlhšie.) Diabli neustále klamú; je isté, že sa nedokážu zmeniť. Existuje však typ diabla, ktorý má v určitých oblastiach nejaké dary alebo silné stránky. Ak je ochotný poskytovať službu, môže byť využitý na službu. Boh využíva všetky veci na poskytovanie služby vo svojom diele; veľký červený drak je jedným z takýchto predmetov služby a protipólov. Na prácu v Božom dome musí mať človek múdrosť; to je tiež princíp. Ak sú tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, ochotní poskytovať službu alebo sú na to vhodní, využite ich na službu. Ak nedokážu ani poskytovať službu, alebo ich služba narobí viac škody ako úžitku a spôsobí príliš veľa škôd a Boží dom z ich využívania nezíska žiadny pozitívny účinok, ale namiesto toho si o nich musí robiť starosti, potom nie sú vhodní na poskytovanie služby, takže ich spôsobilosť na poskytovanie služby by mala byť zrušená. Je takéto konanie vhodné? (Áno, takéto konanie je zásadové.) Musí sa s nimi zaobchádzať podľa princípov. Rozlišovanie je jedna vec, ale pokiaľ ide o to, ako s nimi zaobchádzať, musíš mať múdrosť a princípy a robiť to na základe skutočnej situácie. Cieľom hovorenia o týchto záležitostiach v duchovnom spoločenstve je, aby si získal rozlišovanie, aby si jasne vedel, aké sú podstaty rôznych typov ľudí, a prostredníctvom podstaty človeka určil, či dokáže prijať pravdu a dosiahnuť spásu. Nie je však na tebe, aby si uplatňoval univerzálny prístup a zaobchádzal so všetkými, ktorí sú charakterizovaní ako diabli, tak, že ich odstrániš. Skôr ide o to, aby si diablov efektívne využíval na službu podľa princípov a potrieb práce Božieho domu. Predpokladajme, že niektorí diabli povedia: „Keďže vidíte, že som diabol, chcete ma využiť na službu. Ak nemôžem dosiahnuť spásu, nebudem poskytovať službu!“ Čo by sa malo v tejto situácii urobiť? (Ak nie je ochotný poskytovať službu, nechať ho ísť.) Ak nie je ochotný ani len poskytovať službu, potom ho nechajte rýchlo odísť. Niektorí diabli hovoria: „Chcete ma využiť na službu? V žiadnom prípade! Nebudem pre teba poskytovať službu! Nebudem robiť nič zlé, budem sa len tak pretĺkať v Božom dome. Keď bude čas pracovať, budem len povrchný, len to odfláknem; nebudem to pre teba robiť svedomito!“ Čo by sa malo urobiť, keď sa objavia takíto ľudia? (Mali by byť odstránení.) Keď je diabol jasne identifikovaný, jednoducho ho rýchlo odstráňte; neprejavujte žiadne milosrdenstvo. Ak sa niektorí diabli správajú slušne a vedia, že neustále klamú a sú diabli a že nemôžu byť čestnými ľuďmi a nemôžu dosiahnuť spásu, pretože im to diktuje ich prirodzenosť, ale po toľkých rokoch počúvania pravdy chcú tiež nasledovať Boha a nakoniec získať požehnania a robia čokoľvek, o čo ich Boží dom požiada – ak takíto ľudia nespôsobujú vyrušenia a je pre nich vhodná práca, môže sa im dať príležitosť poskytovať službu. Pokiaľ ide o povinnosť, ktorú dal Stvoriteľ, všetky stvorené bytosti, bez ohľadu na atribút kategórie, do ktorej patria, by k nej mali pristupovať ako k svojej vlastnej povinnosti; to je niečo, čomu sa nedá vyhnúť. Aj keď je niekto diabol a satan, ak ochotne poskytuje službu Bohu, Boh sa k nemu nebude správať nespravodlivo; to je Boží princíp pre Jeho zaobchádzanie so všetkými stvorenými bytosťami. Ak sa považuješ za stvorenú bytosť a bez ohľadu na svoj atribút si ochotný uctievať Stvoriteľa, ochotný poddať sa nadvláde Stvoriteľa a plniť si svoju povinnosť ako stvorená bytosť a si ochotný poskytovať službu, aj keď pre teba nakoniec nebude žiadny dobrý výsledok alebo konečný osud, je to tiež prípustné. Boh to neodmieta; Boh dáva ľuďom príležitosť poskytovať službu. Záleží len na tom, ako ľudia k tejto záležitosti pristupujú. Niektorí ľudia hovoria: „Keďže môj vrodený atribút nie je dobrý a nemám nádej na dosiahnutie spásy bez ohľadu na to, akú povinnosť konám, už nebudem konať povinnosť, nebudem poskytovať službu! Chcete ma využiť na službu a nakoniec vy získate požehnania a vstúpite do nebeského kráľovstva, ale mne sa neujde žiadny podiel, takže už nebudem veriť!“ Tým lepšie. Ak chcú diabli odísť, nechajte ich odísť. Ak neodídu, ich odstránenie je úplne v súlade s princípmi. Niektorí diabli hovoria: „Nemôžem poprieť, že neustále klamem, klamem každému, dokonca aj Bohu. Ale bez ohľadu na to, či ma Boží dom nechá poskytovať službu, alebo či ma poverí, aby som pôsobil ako protipól – bez ohľadu na to, ako sa so mnou zaobchádza, aj keď sa so mnou nezaobchádza ako s človekom, nebudem sa sťažovať. S tým, že som diabol, sa nedá nič robiť, však? Akúkoľvek službu odo mňa žiadajú, akékoľvek úsilie odo mňa žiadajú vynaložiť, som ochotný to urobiť.“ Mali by byť takíto ľudia prijatí? (Áno.) V princípe môžu byť tiež prijatí. Pokiaľ existuje čo i len iskierka nádeje na ich spásu, mali by byť prijatí. Bez ohľadu na to, či priznajú, že sú diabli, majú aspoň nejaké sebapoznanie, sú ochotní poskytovať službu a majú trochu podriadenosti; to stačí na splnenie podmienok na prijatie. Čo sa týka toho, či dokážu konať svoju povinnosť tak, aby to bolo na požadovanej úrovni, to sa ešte uvidí, však? (Áno.) Skrátka, bez ohľadu na to, aký typ človeka niekto je, aj keď bol jeho atribút rozlíšený, človek by mal pri zaobchádzaní s ním stále konať podľa princípov. Samozrejme, nie je tu len jeden princíp – nie je to tak, že všetci diabli by mali byť zavrhnutí a odstránení, že všetci diabli by mali byť uvrhnutí do pekla; to nie je jediný princíp. Boh má zvrchovanosť nad všetkými vecami a využíva všetky veci na poskytovanie služby. Ktoré veci môžu poskytovať službu, ktoré veci poskytujú akú službu a ako poskytujú službu, v akom štádiu poskytujú službu, ako dlho poskytujú službu, koľko služby poskytujú, za akých okolností sa už nepoužívajú a za akých okolností sa môžu naďalej používať – na to všetko existujú princípy a vo všetkom je Božia múdrosť. Ľudia nemôžu k tejto záležitosti pristupovať unáhlene; musia hľadať princípy. Ak všetci veria, že konať určitým spôsobom je správne a v súlade s princípmi, potom konajte takýmto spôsobom; konajte tak, ako by ste mali. Porušovanie princípov, slepé a bezdôvodné zaobchádzanie s človekom na základe chvíľkového hnevu, je postojom nedôslednosti voči pravde a Božím slovám; prísne vzaté, je to tiež prejav nedostatku bohabojného srdca, takže takto absolútne nekonajte. To je v podstate to, čo sa dá povedať v duchovnom spoločenstve o prvej charakteristike tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov – neustálom klamaní; princípy vo všetkých aspektoch boli jasne vysvetlené.

II. Druhá charakteristika: zvrátenosť

Druhou charakteristikou tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, je „zvrátenosť“. Keďže ide o charakteristiku, nie je to dočasný prejav, ale niečo, čo sa často odhaľuje z ich prirodzenosti a môže to plne vystihovať ich myšlienky a názory, ich povahy a podstatu. Aké sú teda konkrétne prejavy charakteristiky „zvrátenosti“ u tých, ktorí sú diabli? Čo je zvrátenosť? S akým slovom sa zvrátenosť často spája? (S podlosťou.) S čím ešte? (So zvrátenou prirodzenosťou.) Zvrátená prirodzenosť, podlá žiadostivosť. Aké ďalšie prejavy sú zvrátené? Byť úskočný a nenormálny, však? (Áno.) Okrem toho, že sú úskoční a nenormálni, čo ešte? (Sú tiež extrémne vypočítaví a nevyspytateľní, sú to skúsení intrigáni, vyvolávajú pocit, že sú tak trocha nepochopiteľní.) Toto všetko je tam v podstate zahrnuté. Byť úskočný, zákerný, prefíkaný, vypočítavý a nevyspytateľný a skúsený intrigán – to všetko sú konkrétne prejavy a charakteristiky zvrátenosti. V akých záležitostiach teda diabli prejavujú tieto charakteristiky? V podstate, okrem toho, čo ľuďom napadne – úskočnosť, zákernosť, prefíkanosť atď., ktoré súvisia s povahou alebo sa prejavujú v spôsoboch počínania si a riešenia záležitostí – aký je ďalší druh zvrátenosti? Je to podlá žiadostivosť ľudí; tento druh zvrátenosti by sa mal nazývať chlipnosťou. Keďže sa použilo slovo „zvrátenosť“, nehovoríme o normálnych fyziologických potrebách ani reakciách tela, ale o chlipnosti – aj to sa nazýva zvrátenosť. Úskočnosť, zákernosť atď., ktoré sme práve spomenuli, súvisia s povahou; chlipnosť je zvrátenosť súvisiaca s telom. Nie je slovo „chlipnosť“ celkom výstižné? (Áno.) Je tu ďalší pojem, ktorý je ešte výstižnejší – sexuálna vyzývavosť. Neverci často hovoria, že niekto je tajne smilný, že je to pobehlica; všetky tieto pojmy odkazujú na aspekt podlej žiadostivosti. Existujú okrem chlipnosti a sexuálnej vyzývavosti aj iné? (Patrí sem aj nízkosť?) Nízkosť nie; nízkosť je iná ako chlipnosť. Nízkosť súvisí s dôstojnosťou a integritou človeka, zatiaľ čo chlipnosť a sexuálna vyzývavosť súvisia najmä s otázkami medziľudského počínania si. To, o čom sme práve hovorili, sú dva aspekty zvrátenosti: jeden súvisí s povahou, druhý s telesnou žiadostivosťou. Je tu ešte jeden aspekt, a to ten, že tento typ človeka často zažíva sluchové a iné zmyslové halucinácie – vždy má nejaké nenormálne prejavy. Napríklad často hovorí: „Boh mi zjavil, že dnes ráno o šiestej musím ísť na východ; chce sa tam so mnou stretnúť potenciálny prijímateľ evanjelia.“ „Včera v noci som mal sen; možno dnes ku mne domov prídu dvaja bratia alebo dve sestry.“ Často má sluchové a iné zmyslové halucinácie, svoj život vždy riadi na základe javov, ako sú nezvyčajné sny, vízie alebo náhle záblesky slov, a keď sa stane niečo nezvyčajné, koná nenormálnym spôsobom – je obzvlášť extrémny. Niekedy vstáva o tretej alebo štvrtej ráno, aby sa modlil a čítal Božie slová; inokedy v noci, keď všetci ostatní odpočívajú, zostáva polovicu noci hore a trvá na čítaní Božích slov alebo učení sa chválospevov. Spí, keď ostatní jedia alebo pracujú, a ožíva, keď ostatní odpočívajú; je vždy nenormálny, vždy odlišný od normálnych ľudí. Dá sa aj toto považovať za prejav zvrátenosti? (Áno.) Existuje nejaké vhodné slovo na opísanie tejto nenormálnosti? Predpokladajme, že niekto navonok vyzerá normálne, ale vždy robí a chápe veci obzvlášť skomoleným a extrémnym spôsobom; bez ohľadu na to, ako s ním hovoríš v duchovnom spoločenstve, nedokáže tomu porozumieť. Niekedy zažíva sluchové a iné zmyslové halucinácie; inokedy, hoci nepočuje žiadny jasný hlas ani vyhlásenie, má v sebe zvláštne myšlienky, ktoré mu hovoria, aby urobil to či ono. Ale bez ohľadu na to, čo robí, nemá to nič spoločné s pravdou a nedosahuje to ani úroveň dodržiavania predpisov. Nenapadá vám vhodné slovo na opísanie tohto typu človeka, však? (Nie, nenapadá.) Myslíte si, že slovo „bizarný“ je vhodné? Jeho vonkajšie správanie sa zdá byť obzvlášť zvláštne a nenormálne a je vždy nestály a nepokojný. Ak ho však odsudzuješ, nedokážeš poukázať na žiadne jeho väčšie problémy, a ak ho považuješ za dobrého človeka, stále sa zdá byť trochu excentrický – akosi do neho nedokážeš vidieť. Keď ho len občas počuješ hovoriť, zdá sa byť v poriadku, ale ak ho tajne sleduješ, zistíš, že jeho činy sú veľmi excentrické, veľmi zvláštne. To nie je dobré znamenie; nedá sa povedať, čo by mohol urobiť. Neskôr sa zistí, že počas modlitby dokáže hovoriť nezrozumiteľnými jazykmi; zvyčajne sa tiež neustále rozpráva sám so sebou, akoby sa s niekým rozprával, dokonca sa pri tom smeje, čo vyzerá dosť desivo. Aj to je prejav zvrátenosti. Nateraz používajme na opísanie tohto aspektu slovo „bizarný“. Skrátka, zhrnuli sme prejavy zvrátenosti tých, ktorí sú diabli. Celkovo existujú tri aspekty: jedným je podlá žiadostivosť tela; ďalším je to, že majú vždy nejaké nenormálne prejavy a sú obzvlášť bizarní; a ďalší aspekt súvisí s povahou – sú veľmi úskoční. Úskočnosť znamená, že tento druh človeka je do určitej miery zradný a ľstivý, pre bežných ľudí nevyspytateľný. Keď sa ľudia stýkajú s takýmto človekom, často cítia obavy, úzkosť a strach; často sa boja, že ich nakoniec zapredá a oni mu ešte budú pomáhať počítať peniaze – boja sa, že padnú do jeho pascí. Tento typ človeka je obzvlášť zákerný a prefíkaný. Do očí ti môže hovoriť veľmi zdvorilo a kultivovane, ale za tvojím chrbtom proti tebe už dlho intriguje a bojuje bez toho, aby si o tom vedel. Keď to zistíš, obleje ťa studený pot a pomyslíš si: „Našťastie ma Boh ochránil! Keby som neveril v Boha, ublížil by mi; možno by som dokonca prišiel o život!“ To je podlosť tohto typu diabla. Prečo hovorím, že takíto ľudia sú zvrátení? Naozaj nie je ľahké to spoznať podľa toho, ako sa javia navonok; musíš začať od vecí, ktoré plánujú urobiť, a od slov, ktoré každý deň odhaľujú – to stačí na to, aby si jasne videl zvrátenú podstatu a prirodzenosť tohto typu človeka.

A. Úskočnosť

Na čo každý deň myslia tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov? Predpokladajme napríklad, že nejaká sestra je povýšená na vodkyňu. Takýto človek potom uvažuje: „To dievča bolo povýšené na vodkyňu v takom mladom veku. V čom je lepšie odo mňa? Kedysi som sa na ňu pozeral zvrchu, nikdy som sa jej nepodlizoval ani som si s ňou nevytvoril dobrý vzťah. Teraz je vodkyňa, moja priama nadriadená, takže sa jej musím podlizovať. Musím zistiť, či nepotrebuje pomoc v každodennom živote, či už materiálnu alebo duchovnú. Ak na to neskočí, ak si ju nedokážem získať, skúsim iné mierne prístupy – poviem pred ňou nejaké sladké reči, nejaké poddajné slová, nejaké lichotivé slová. Najprv musím zistiť, aký prístup na ňu zaberá. Skočí na podlizovanie alebo na darebácke taktiky zlých ľudí? Má rada jedlo alebo zábavu? Má rada oblečenie alebo šperky? Čo má rada? Musím ju odhadnúť, zblížiť sa s ňou, podlizovať sa jej, vytvoriť si s ňou dobrý vzťah a pokúsiť sa oťukať si ju.“ Bez ohľadu na to, kto sa stane vodcom, uvažuje, ako sa k nemu priblížiť a vytvoriť si s ním dobrý vzťah. Predtým, keď táto sestra nebola vodkyňou, vzdoroval všetkému, čo povedala. Ak by napríklad povedala: „Odteraz sa budeme zhromažďovať raz týždenne“ a on by to počul, uvažoval by: „Iné cirkvi sa zhromažďujú dvakrát týždenne, ale my sa budeme zhromažďovať raz. Prečo by sme mali robiť to, čo hovoríš? Čo si o sebe myslíš?“ Teraz, keď je táto sestra vodkyňou, jeho reakcia, keď hovorí, je iná; už jej neprotirečí ako predtým, namiesto toho hovorí: „To, čo hovorí tá sestra, je pravda!“ Navonok sa správa veľmi podriadene, ako niekto, kto dokáže poslúchať, ale vo svojom vnútri si hovorí: „Čo ty vieš? Si vodkyňou len pár dní! Kedysi som túto prácu robil ja, ale teraz si vodkyňou ty. Dobre, vodca má posledné slovo. Najprv s tebou budem súhlasiť, ale to, ako budem konať za tvojím chrbtom, je moja vec. Budem sa s tebou len zahrávať!“ Niektorí ľudia sú zvolení za vodcov a pri otázke „Uskutočnili sa voľby vodcov vo vašej cirkvi podľa princípov?“ uvažujú: „Keby sa uskutočnili podľa princípov, mohol by som sa aj tak stať vodcom? Nemôžem ti však povedať pravdu.“ Takže povedia: „Uskutočnili sa podľa princípov. Slúžil som ako cirkevný vodca dve funkčné obdobia. Pôvodne som to už nechcel robiť; bál som sa, že by bratia a sestry namietali, keby som to robil, a tak som svoju kandidatúru stiahol. Bratia a sestry si ma však nakoniec aj tak vybrali, takže to robím neochotne. Kedykoľvek sa objaví nový kandidát na vodcu, odstúpim.“ Znie to pekne, ale majú to v skutočnosti v úmysle urobiť? Vôbec to nemajú v úmysle urobiť. Len klamú a zahrávajú sa s tebou, hovoria len veci, ktoré znejú pekne, ktoré ťa uspokojujú, ktoré ťa môžu oklamať a zaviesť. Pokiaľ ide o vodcov na vyššej úrovni, uvažujú, ako sa im podlizovať a získať si ich priazeň a ako ich zavádzať, aby si ich títo vodcovia vážili a povýšili ich. Ak nemôžu byť povýšení, potom uvažujú, ako by sa nedostatky, odchýlky a chyby, ktoré predtým spôsobili pri práci, ako aj ich priestupky a nečestné správanie, v zákulisí, dali pred vodcami zatajiť, aby sa o nich nedozvedeli, ako by im tieto veci mohli prejsť bez toho, aby niesli akúkoľvek zodpovednosť. Sú to prejavy, ktoré by mala mať ľudská prirodzenosť? Sú pozitívne alebo negatívne? (Negatívne.) Do akej miery sú negatívne? Do takej miery, že ešte predtým, ako niekto sleduje ich prácu alebo na ňu dohliada, už si tieto veci v mysli vopred premysleli, už dlho sú mentálne pripravení – ich mysle sú už dlho plné týchto vecí. Povedzte Mi, nie je to úskočné? (Áno.) Tento typ človeka prefíkane hovorí tak, aby vyhovel svojmu publiku, a rôznym vodcom hovorí rôzne veci. Ak je vodcom žena, chváli ju ako bohyňu; ak je vodcom muž, chváli ho ako fešáka, svalovca. Nie je to úskočné? (Áno.) Toto je hlavná charakteristika zvrátenosti. Jeho postoj a prejavy voči vodcom sú takéto – veľmi úskočné a veľmi zákerné. Jeho vnútorný svet je extrémne zložitý; je v ňom natlačených veľmi veľa myšlienok, ale žiadna z nich nie je pozitívna. Neuvažuje o ľudskej prirodzenosti, pravde ani o správnej ceste; uvažuje len o tom, ako sa podlizovať vodcom a získať si ich priazeň, ako si udržať svoje vlastné postavenie, ako by mu veci mohli prejsť, ako sa ďalej flákať, ako ďalej žiť z cirkvi, jesť a piť a ničím neprispieť bez toho, aby ho odhalili, bez toho, aby niesol akúkoľvek zodpovednosť. Vo svojej mysli len plánuje, intriguje a premýšľa o týchto problémoch; používa všetky možné úskoky a jeho svedomie nikdy necíti žiadne výčitky ani obvinenia. Keď príde medzi skupinu ľudí, premeria si ich očami: „Týmto niekoľkým ženám v domácnosti chýba prehľad; vôbec by ma nedokázali rozlíšiť. Vôbec by nedokázali pochopiť úskoky, ktoré používam. Aj keby to dokázali, neboli by ma schopné zvrhnúť. Malé ryby vodu nezamútia; nebudú predstavovať problém. Netreba ich vôbec brať na vedomie. Pokiaľ ide o tých zvyšných niekoľkých ľudí, jeden je cirkevný vodca, ďalšia je staršia sestra, ktorá verí v Boha už mnoho rokov, a ďalšia je mladá sestra, ktorá zjavne študovala psychológiu na univerzite. Týchto pár ľudí pre mňa predstavuje menšiu hrozbu. S kým by som sa mal porátať najprv? S kým by som sa mal stýkať a koho si získať najprv? Ako sa môžem stať jedným z nich? Ako si môžem vybudovať prestíž? Kto bude mojím pomocníkom a kto bude mojím protivníkom? S kým by som sa mal spriateliť, od koho by som sa mal držať ďalej a pred kým by som sa mal mať na pozore? Tieto záležitosti si vyžadujú dlhodobé plánovanie; musím si ich premyslieť.“ Po niekoľkých dňoch pozorovania zistí, s kým by sa mal stýkať a spolčovať, koho môže prilákať a zneužiť, kto stojí proti nemu a kto rozumie pravde, dodržiava princípy a pred kým by sa mal mať na pozore – na všetky tieto veci príde. V srdci uvažuje: „Musím sa mať na pozore pred tými, ktorí ma dokážu rozlíšiť. Nemôžem ich uraziť, ani by som sa k nim nemal približovať. Musím sa od nich rozhodne držať čo najďalej, aby som neurobil chybu a oni ma neprekukli. V ich prítomnosti absolútne nesmiem hovoriť neopatrne, aby nenašli niečo, čo by mohli použiť proti mne, aby ma v cirkvi odhalili a rozobrali. Ak bratia a sestry získajú rozlišovanie, odstránia ma. To nepôjde!“ Každý deň rozmýšľa len o týchto veciach. S kým súperiť a ako súperiť, aby získal slávu a vyzeral dobre, s kým sa stýkať, aby mohol získať výhody bez toho, aby utrpel straty, ako napraviť straty, ktoré utrpel v určitých záležitostiach – celý deň uvažuje len o týchto veciach. Možno dokonca strávi pol dňa uvažovaním nad pohľadom, ktorý mu niekto venuje: „Včera sa na mňa ten a ten pozrel dosť prenikavo. Čo to znamenalo? Dokáže ma rozlíšiť? To nie je dobré znamenie. Aký môj problém videl? Najbližších pár dní musím byť opatrný a nesmiem sa v ničom prezradiť. Tiež sa musím naučiť čítať veci z pohľadov iných a nesmiem byť neopatrný. Posledné dva dni mi šklbe viečkom; zdá sa, že sa stane niečo zlé. Musím byť opatrný, naozaj dúfam, že sa nič nepokazí; ak nebudem opatrný, mohli by ma odstrániť.“ Zvonku nevidno žiadne problémy v tom, ako vychádza s ľuďmi. Jeho strava, spánok a práca sa zdajú byť normálne. To, čo má v srdci a mysli, však nie je normálne. Aké sú prejavy tejto nenormálnosti? Spočívajú v tom, že veci, na ktoré myslí, sú všetky veľmi úskočné, pre iných nepochopiteľné.

Tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, žijú veľmi pochybným spôsobom. Všetko v ich myšlienkach sa dá len zvažovať, kalkulovať, plánovať a vopred o tom premýšľať v temných kútoch. Ich srdcia sú úplne naplnené vecami, ako sú súperenie o slávu a zisk, intrigovanie, porovnávanie, žiarlivosť, svár, pomsta a tak ďalej. Nikdy ani v najmenšom nehľadajú pravdu. Bez ohľadu na to, akú záležitosť riešia, neriešia ju otvorene, aby o nej hovorili v duchovnom spoločenstve a otvoreným a čestným spôsobom dospeli k rozhodnutiu; namiesto toho tajne vyhľadajú niekoľko ľudí a rozhodnú sa s nimi. V každej cirkvi sú takíto ľudia. Sú mĺkvi a neprejavujú žiadne emócie; bez ohľadu na to, s čím sa stretnú, rozhodnú sa mlčať a nikdy ochotne nevyjadria svoj postoj. Navonok hovoria s ľuďmi zdvorilo, nikdy však nehovoria pravdu ani neodhaľujú, čo majú naozaj v srdci; pre nikoho nemajú úprimné slová. Niektorí ľudia napríklad nikdy neodhalia svoje najvnútornejšie myšlienky bez ohľadu na to, s kým sa stýkajú; dokonca ani ich najbližší rodinní príslušníci nevedia, o čom každý deň premýšľajú. Nerozumie im ani ich rodina, nieto ešte cudzí ľudia. Aj keď si ich najlepší priateľ, priateľ z detstva, dlhoročný priateľ alebo dobrý kolega v práci, stále nevieš, čo kalkulujú; nikto ich nedokáže pochopiť. Bez ohľadu na to, ako hovoria alebo konajú, nikto do nich nevidí. Občas im však môže ujsť pár slov: „Ten a ten je lepší ako ja, no a čo! Jedného dňa ho prekonám, len počkaj!“ Za týmito slovami „len počkaj“ sa skrýva hlbší význam; znamená to, že každý deň vo svojom srdci a mysli uvažujú a premýšľajú. Navonok pôsobia pokojne a vyrovnane, ale v ich srdciach zúri búrka a nepokoj. O akých veciach premýšľajú? Keby to boli otvorené a čestné záležitosti, pozitívne veci ako správna cesta v živote, praktizovanie pravdy, konanie podľa svedomia, ako si počínať, ako milovať Boha a ako oddane konať svoju povinnosť – keby o týchto veciach často premýšľali, hľadali ich, uvažovali o nich, skúmali ich a snažili sa im porozumieť vo svojom srdci, potom by ich vnútro bolo veľmi pokojné a plné pokoja a radosti a žili by čoraz normálnejšie, nie úskočne. Ľudia žijúci v týchto pozitívnych stavoch budú mať z času na čas duchovnú rezonanciu a komunikáciu s tými, ktorí sú okolo nich a s ktorými sú si pomerne blízki. Lenže to, o čom diabli uvažujú a premýšľajú vo svojich srdciach, sú všetko úskočné veci. Úskočnosť sa vzťahuje na nehmotné veci, ktoré normálni ľudia nevidia, skôr na nenormálne veci, veci skryté v temných kútoch, ktoré je pre ľudí ťažké objaviť a vnímať, veci, ktoré normálni ľudia nepotrebujú. Tieto temné kúty sú vnútornými svetmi diablov. Ich srdcia sú plné týchto úskočných vecí. Každý deň sa porovnávajú s inými, súperia s inými, kujú proti iným intrigy a úskoky, súperia o postavenie, prestíž a posledné slovo; myslia len na tieto záležitosti. Ak sa ich opýtaš, či už majú cestu, ako byť čestným človekom, neodpovedia ti, nebudú ťa brať na vedomie a nebudú to chcieť spomenúť. Je to preto, lebo ich srdcia sú plné týchto negatívnych, úskočných záležitostí; myslia len na tieto veci. Keď občas musia trochu premýšľať o problémoch súvisiacich s technickými alebo profesionálnymi aspektmi, robia to len dočasne, pre potreby svojej práce alebo života. Keď sa ich práca v tomto aspekte skončí, okamžite začnú znova premýšľať o tých úskočných záležitostiach a uvažujú: „Čie dary sú väčšie ako moje? V akom aspekte som silnejší ako on, v akom aspekte je mi podriadený? Nezdalo sa, že ma ten a ten minule pri rozhovore so mnou zámerne znevažoval? Zdá sa, že tí dvaja ľudia už dlho normálne nekomunikujú – čo sa medzi nimi stalo? Ak medzi nimi vznikol konflikt alebo problém, môžem z toho získať nejaký úžitok? Jeden z nich je pre mňa prospešný a môže mi pomôcť a ja sa s ním naozaj chcem stýkať, ale nikdy ma neberie na vedomie. Ak je medzi nimi dvoma konflikt, mohol by som využiť túto situáciu a chopiť sa tejto dobrej príležitosti, aby som s týmto človekom nadviazal spojenie?“ Nič, o čom uvažujú a premýšľajú vo svojom srdci, nemá nič spoločné s pozitívnymi vecami a nič spoločné s vierou v Boha a usilovaním sa o pravdu. Je tento typ človeka desivý? (Áno.) Ak sa s ním stýkaš, je to rovnaké, ako keby si sa stýkal s diablom. Ty proti nemu neintriguješ, ale on proti tebe intriguje a každý deň ťa pozoruje, uvažuje o tebe a študuje ťa za tvojím chrbtom: „Čo tým myslel? Je to namierené proti mne? Ako môžem reagovať, aby do mňa nevidel? Ako môžem reagovať tak, aby mi to prospelo? Ak nezareagujem, bude si myslieť, že som hlúpy, že sa dám ľahko šikanovať alebo že skutočne neverím v Boha? Mohol by si to myslieť? Musím zistiť, čo sa mu naozaj odohráva v hlave.“ Cítiš sa v srdci príjemne, keď neustále žiješ uprostred jeho intríg? (Nie.) Je to ako mať vedľa seba neviditeľného démona; nedokážeš cítiť pokoj ani radosť. Keď sa s ním stýkaš, máš len jeden pocit: neustály pocit nepokoja. Tento nepokoj je veľmi normálny, pretože intuícia alebo šiesty zmysel normálnych ľudí spôsobuje, že sa cítia nesvoji vo vzťahu k diablom, vo vzťahu nenormálnym bytostiam, ktoré sú okolo nich. Aj keď ich naozaj dobre nepoznáš a nedokážeš presne vysvetliť, čo je nesprávne, keď si s nimi, vždy sa cítiš nesvoj, akoby sa malo stať niečo zlé. To stačí na to, aby sa dokázalo, že prechovávajú zlé úmysly, intrigujú proti tebe a majú s tebou nekalé úmysly. Žiješ pod ich sliedivým pohľadom a oni ťa každý deň študujú – v dôsledku toho sa cítiš viac nesvoj, ako keby si mal vedľa seba tigra alebo leva. Keby si toho tigra alebo leva vychoval ty, hoci je to divé zviera, nikdy by si sa necítil nesvoj. Ak je však vedľa teba diabol, cítiš sa nesvoj, lebo má zvrátenú prirodzenosť-podstatu. Tento nepokoj je pocit v duchu; je spôsobený tým, že diabol pracuje. Možno diabol nemá subjektívne v úmysle ti do žiadnej miery ťažko ublížiť, ale v duchu ťa bude znepokojovať už len jeho neustále intrigovanie proti tebe a sliedenie. S diablom po svojom boku absolútne nebudeš žiť v pokoji a radosti, s výnimkou toho, keď to nie je diabol, alebo ak máš dostatočné duchovné postavenie a dostatočnú vieru v Boha, alebo ak máš pravdu ako svoj život – pokiaľ je splnená jedna z týchto podmienok, v takom prípade pre teba nebude predstavovať žiadnu hrozbu ani na teba nebude mať žiadny vplyv a ty sa nebudeš cítiť nesvoj. Ak nie je splnená žiadna z týchto podmienok, budeš sa pri neustálom sledovaní diablom cítiť nesvoj. Do akej miery sa to bude postupne vyvíjať? Budeš k nemu cítiť odpor a budeš sa pred ním mať na pozore, vnútorne ťa to bude vyrušovať a v mnohých záležitostiach budeš znepokojený, obmedzovaný a spútaný. Ak je nablízku, keď niečo robíš alebo hovoríš, vždy budeš musieť brať do úvahy jeho pohľad, jeho správanie alebo jeho názory. Možno sa dokonca budeš neustále snažiť prísť na to: „Čo si o mne pomyslí? Ako to, že do neho nevidím? Prečo mám pocit, že je vypočítavý a nevyspytateľný? Prečo sa zdá, že ten úsmev nie je súhlasný? Prečo sa tak bojím? Prečo som ním taký ovplyvnený?“ Ak nerozumieš pravde a nemáš schopnosť rozlišovať, potom ním budeš po určitom čase stýkania sa s týmto typom človeka prirodzene ovplyvnený a skončíš v takomto stave, čo je veľmi desivé.

Súdiac podľa toho, čo tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, prirodzene odhaľujú vo svojom každodennom živote a čo si myslia vo svojom srdci, tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, môžu byť charakterizovaní ako tí, ktorí majú zvrátenú podstatu. Ak si s nimi nemal hlbší, ďalší kontakt, možno nerozumieš ich vnútorným svetom, ale najpriamejším a najpriamočiarejším spôsobom, ako rozlíšiť tento typ človeka, je charakteristika v jeho vonkajšom vzhľade: často odhaľuje podlý pohľad v očiach a prefíkaný úsmev. Ten podlý pohľad v jeho očiach znamená uhýbavý pohľad, pohľad, ktorý nie je taký čistý a jasný, ani taký čestný a úprimný, ale skôr sa zdá byť nevyspytateľný. Cítiš, že v tomto pohľade je skrytý význam, ale on ti proste nepovie, čo to je. Okrem toho tým, že pri rozprávaní nenápadne naznačuje veci, ťa vedie k špekuláciám, používa slová, aby ti naznačil veci, a núti ťa mylne veriť, že si niečo myslí určitým spôsobom, ale v skutočnosti je to falošná stopa. To, čo chápeš, vôbec nie je jeho skutočný význam; chce si z teba len vystreliť a zosmiešniť ťa. V jeho pohľade nenájdeš žiadnu úprimnosť; tento pohľad je uhýbavý a blúdivý, je v ňom nejasný, neuchopiteľný pocit. V momente, keď uvidíš jeho pohľad, v tvojom srdci zrazu vznikne pochybnosť a ty začneš mať podozrenie, že to, čo si povedal alebo urobil, bolo nesprávne. Ak nevidíš tento jeho pohľad, cítiš, že tvoj názor je správny, že tvoje vlastné chápanie je čisté, že tieto veci sú v súlade s pravdou-princípmi a že by si mal konať určitým spôsobom, a si pevne presvedčený, že tak urobíš. Len čo sa však stretneš s jeho pohľadom alebo na teba zíza s tým podlým pohľadom v očiach, nevedomky pocítiš, ako ti po chrbte behá mráz. Hoci nezaznejú žiadne jasné slová, ten podlý pohľad v jeho očiach ti dáva psychologickú sugesciu, zavádza ťa a núti ťa okamžite o sebe pochybovať: „Povedal som niečo zlé? Urobil som niečo zlé? Kde som urobil chybu?“ Daná vec a princíp sú zjavne veľmi jasné a jednoznačné a ty si si bol istý, že by sa to malo urobiť tak a že to bolo správne, ale po stretnutí s jeho pohľadom začneš pochybovať. Tento druh pohľadu je pohľadom diabla. Toto je jeden aspekt: podlý pohľad v jeho očiach ťa núti pochybovať. Ďalším aspektom je to, že niekedy je v tom podlom pohľade v jeho očiach určitý význam – opovrhnutie. Si mladý, máš málo skúseností, chýbajú ti životné skúsenosti a možno máš dokonca nejaké chyby ľudskej prirodzenosti, takže keď sa jeho oči stretnú s tvojimi, okamžite stratíš sebadôveru, zrútiš sa a okamžite o sebe pochybuješ, cítiš sa veľmi bezvýznamný, cítiš sa mu podriadený a cítiš sa pred ním malý. Toto je pohľad diabla. Tento podlý pohľad niekedy mätie myšlienky ľudí, niekedy narúša sebadôveru ľudí a niekedy tiež spôsobuje, že sa ľudia cítia negatívne a skleslo.

Pokiaľ ide o rozlišovanie tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, ak ti ešte chýbajú skúsenosti s tým, ako ich rozlíšiť pozorovaním pohľadu v ich očiach, potom sa pozri, o čom každý deň premýšľajú, pozri sa, o čom sa každý deň rozprávajú s ľuďmi a či je komunikácia normálna. Ak komunikácia nie je normálna, väčšina ľudí im nerozumie, ich zásadou v kontakte s väčšinou ľudí je veľa nehovoriť, a dokonca ani ich najbližší nevedia, o čom každý deň premýšľajú, a nedokážu ľahko pochopiť ich presné myšlienky a názory ani prísť na to, čo si naozaj myslia, potom je jasné, že takíto ľudia sú skutočne vypočítaví a nevyspytateľní. Ich mlčanie neznamená, že nemajú žiadne myšlienky a názory; v skutočnosti sú ich skutočné myšlienky skryté v ich mysli, len ich nevyslovia. Ak ich nevyslovia, ako môžeš zistiť, že sú prefíkaní? Majú akýsi úskočný úsmev; často nasadzujú falošný úsmev. Keď sa na teba pozerajú, majú na tvári falošný úsmev, ale keď sa odvrátia, ich tvár stratí akýkoľvek výraz a je bez akéhokoľvek úsmevu. Tento typ človeka je desivý, strašidelný; je to diabol. Rozumiete? (Áno.) Predpokladajme napríklad, že s ním niečo preberáš. Po tom, čo vyjadríš svoj názor, on nevyjadrí svoj postoj, ale na tvári sa mu zjaví úskočný úsmev. Vieš, čo znamená úskočný úsmev? Znamená to, že nevieš, či je tento úsmev prejavom súhlasu alebo nesúhlasu, a nevieš, či vôbec rozumie tomu, čo máš na mysli. Len sa tak zachechoce. Pokiaľ ide o to, čo si povedal, nepovie, či je to správne alebo nesprávne, nepovie, či tomu rozumie alebo nerozumie, a tak nedokážeš pochopiť, čo tento smiech v skutočnosti znamená. Odpovedal ti, ale táto odpoveď je rovnaká ako žiadna odpoveď. Keby neodpovedal, tipoval by si, že možno nerozumel; to, že odpovedá takto, ťa namiesto toho privedie do pomykova. Nevieš, či tento smiech znamená výsmech, opovrhnutie, posmech, alebo súhlas a schválenie. Ak ho požiadaš o názor, opäť sa zachechoce a povie: „dobre, dobre“ a keď dohovorí, jeho výraz zrazu potemnie. To na teba nebadateľne vyvíja obrovský tlak. Ak je tvoje duchovné postavenie malé a nemáš skutočný postoj alebo správne myšlienky a názory, môže ťa zastrašiť. Preto sa tento jeho úsmev nazýva úskočným úsmevom – pretože ľstivosť a prefíkanosť sa označujú ako úskočnosť. Svoje názory len tak ľahko neprezradí. Myslí si, že povedať jedno slovo je príliš málo, dve slová príliš veľa, a že je zlyhaním, chybou, keď je názor vyjadrený jasne alebo sa vzťahuje na niečo konkrétne. Takže najlepšou metódou preňho je usmiať sa a nechať ťa špekulovať – môžeš si domýšľať akýkoľvek význam chceš, môžeš špekulovať, ako len chceš, no aspoň máš pocit, že voči tebe nie je nepriateľský, a tak je jeho cieľ dosiahnutý. Pozoruj tie staré líšky, ktoré intrigujú a sú mimoriadne prefíkané, a tých ľudí, ktorí sú zákerní a ľstiví a používajú bezohľadné taktiky: veľa toho nenahovoria, ani ich tváre veľa neprezrádzajú, ale pohľad v ich očiach a ich úsmevy sú zvrátené. Všetci normálni skazení ľudia a tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, utekajú pred tými, ktorí sú reinkarnovaní z diablov; nie sú ochotní stýkať sa s takýmito ľuďmi a byť s takýmito ľuďmi je pre nich desivé, naháňa im to hrôzu. Prečo im to naháňa hrôzu? Pretože takíto ľudia nie sú ľudia, sú to diabli a diabli sú schopní čohokoľvek. Keď sa normálni ľudia s niekým stýkajú, nenaháňajú tomu človeku hrôzu. Normálni ľudia majú svedomie a rozum, konajú s mierou a zdržanlivosťou a majú minimálne štandardy. Keď sú nahnevaní, môžu ti nanajvýš trochu vynadať a povedať nejaké nepríjemné veci, ktoré trochu zrania tvoju sebaúctu. Diabli sú však iní; nenadávajú ti ani nezraňujú tvoju sebaúctu, ale ublížia ti. Za tvojím chrbtom uvažujú, ako ťa zaviesť; vykopú jamu a navedú ťa, aby si do nej sám skočil. Keď do nej skočíš, zhora ťa sledujú, škodoradostne sa tešia z tvojho nešťastia a zároveň predstierajú, že sú dobrí ľudia, a hovoria: „Ja ťa zachránim! Ako si tam spadol? Myslel som si, že väčšina ľudí vie, že je tu jama.“ Dokonca sa chcú hrať na dobrákov, aby si im na to naletel. Nie je takýto človek desivý? Tú jamu vykopal on a ušil ti ju na mieru; kto iný do nej skočí, ak nie ty? Po tom, čo do tej jamy skočíš, podá ti ruku, aby ťa zachránil, a počas toho, ako ťa zachraňuje, hovorí: „Prečo si tam skákal?“ Zatiaľ čo sa škodoradostne teší z tvojho nešťastia, zároveň to zariadi tak, aby si si neuvedomil, že tú jamu vykopal on. Je jasné, že ti ublížil on, a predsa v tebe vyvolá pocit hlbokej vďačnosti voči nemu. Nie je to zvrátenosť? (Áno.) To je úplná zvrátenosť!

Je jedna vec, ktorú tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, často robia a ktorú už každý videl: diabli najlepšie vedia hovoriť ľúbivé veci, aby si získali priazeň ľudí. Keď takýto človek napríklad vidí, že pracuješ, schová sa vnútri a pozoruje. Keď prácu dokončíš, vyjde von a povie: „Ach, ty si pracoval! Prečo si mi nedal vedieť? Mohol som ti pomôcť a podeliť sa o bremeno. Ak to bude únavné, môžeme sa do toho pustiť spoločne. Keď budeš nabudúce pracovať, daj mi vedieť – je to len maličkosť. Nehanbi sa požiadať ma o pomoc!“ Keď to počuješ, zahreje ťa pri srdci a pomyslíš si, že hoci nepomohol, mal v úmysle to urobiť a jeho slová stačia. Oklame ťa svojimi ľúbivými slovami. Vidíš, v skutočnosti má tú drzosť povedať takéto veci a necíti pri tom žiadnu hanbu. Ako teda môžeš vedieť, že jeho slová sú falošné? Keď nabudúce dokončíš svoje úlohy, príde a opäť povie ľúbivé slová: „Prečo si mi nedal vedieť, že pracuješ? Nikdy, keď niečo robíš, ma nepožiadaš o pomoc; naozaj sa ku mne správaš ako k cudzincovi. Prečo si ku mne taký formálny?“ Keď sa to stane dva alebo trikrát, vieš, že ti v skutočnosti nechce pomôcť s prácou a že hovorí len nejaké ľúbivé veci, aby ťa oklamal a získal si tvoju priazeň. Keď je pomoc naozaj potrebná, niet ho. Čo je to za človeka? Toto je diabol, rozhodne nie človek. Tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, budú hovoriť ľúbivé veci každému, koho stretnú, aby ho oklamali a dosiahli svoje vlastné ciele. Sú plní ľstivých úskokov; nie sú to ľudia, ale diabli. Má vôbec nejakú cenu stýkať sa s takýmito ľuďmi? Nemal by si im venovať ani štipku pozornosti. Sú takíto ľudia v tvojom každodennom živote? (Áno.) Takto sa takýto človek správa v tejto záležitosti a v iných záležitostiach sa správa rovnako – vždy ľudí klame. Takýto je zvrátený; nie je k ľuďom úprimný.

Dokážete všetci do istej miery rozlíšiť jeden prejav charakteristiky „zvrátenosti“ tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov – a to úskočnosť? (Áno.) Tento typ človeka je obzvlášť nečestný, obzvlášť úskočný a obzvlášť zákerný a ľstivý. Ak stále považuješ jeho prejavy za normálne odhalenia skazenosti a stále mu poskytuješ pomoc a podporu ako bratom a sestrám, nie je to prejav hlúposti? (Áno.) V budúcnosti už nesmieš robiť tieto hlúpe veci; nie je to človek, ale diabol, a nie je to ten, komu by si mal pomáhať a podporovať ho. V srdci vie, čo je pravda a že je dobré byť čestným človekom. Vedieť je však jedna vec; nekladie na seba takéto požiadavky a nikdy nepraktizuje to, aby bol čestným človekom. Nie je to tak, že by to chcel praktizovať, ale nedokáže to; skôr nikdy nemá v úmysle takto praktizovať. Zamysli sa nad tým – čo vo svojom srdci kuje a čo plánuje? Ani jedna vec nesúvisí s pozitívnymi vecami a ani jedna myšlienka nesúvisí s pozitívnymi myšlienkami a názormi. Nemá v úmysle praktizovať pravdu, ani nemá v úmysle kráčať po správnej ceste, a tak vo svojom srdci nikdy nehľadá pravdu-princípy ani nehľadá, ako konať v súlade s Božími úmyslami. Taktiež nemá v úmysle plniť si povinnosť stvorenej bytosti, ani byť oddaný a ponúknuť svoju úprimnosť. Všetko, čo kalkuluje, sú úskočné veci. Niektorí ľudia hovoria: „To, čo kalkuluje, je záležitosťou jeho vnútorného sveta – nie je ľahké to rozlíšiť. Ako môžu ostatní vedieť, čo si myslí, keď sa neotvorí a nehovorí o tom v duchovnom spoločenstve? Navonok sa správa celkom dobre a tiež sa zamestnáva úlohami, ktoré má pred sebou. Prečo hovoríš, že je úskočný, a charakterizuješ ho ako diabla?“ Iní hovoria: „Má len trochu podlý pohľad v očiach, trochu úskočný úsmev; stále nedokážeme prekuknúť, čo si myslí vo svojom vnútornom svete.“ Ako teda môže človek rozlíšiť, že je to diabol? Myšlienky človeka sú nehmotné; ak ich nevyjadrí, nemôžeš ich vidieť ani objaviť a nebudeš schopný ich rozlíšiť. Avšak bez ohľadu na to, aké myšlienky a názory človek má, bez ohľadu na to, po čom túži alebo čo kalkuluje vo svojom vnútornom svete, určite bude konať tak, aby dosiahol svoje ciele, a tak bude mať vždy nejaké veci, ktoré vo svojom živote žije, nejaké prejavy. Pokiaľ žije medzi ľuďmi, ostatní budú môcť vidieť veci, ktoré robí, alebo s ním prísť do kontaktu. Možno nevieš, čo v hĺbke svojho srdca kalkuluje, kuje a plánuje, jedného dňa však veci, ktoré kuje, plánuje a kalkuluje, odhalí a prejaví; premení ich na realitu a podnikne medzi ľuďmi nejaké kroky. Keď sa tieto veci stanú pred tvojimi očami, nebudeš ich schopný vidieť? Nebudeš schopný toho človeka rozlíšiť? Niektorí ľudia hovoria: „Aj keď vidím jeho prejavy, stále neviem, ako tento typ človeka rozlíšiť alebo charakterizovať.“ Dá sa to zvládnuť ľahko; tento typ človeka má niekoľko charakteristík a ty ho môžeš prostredníctvom týchto charakteristík rozlíšiť. Prvou charakteristikou je, že vždy koná podľa vlastnej vôle a nikdy nehľadá pravdu-princípy. Bez ohľadu na to, čo robí, sám si to vopred naplánuje a koná výlučne podľa vlastných plánov, myšlienkových postupov a úmyslov, výlučne podľa vlastnej vôle. Nepýta sa všetkých na ich názor a, samozrejme, už vôbec nehľadá pravdu-princípy ani nekoná podľa pracovných opatrení. Ak dokážeš vidieť tieto prejavy, nie sú potom diabli úplne odhalení? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Možno rozumie pravde a pozná pravdu-princípy, takže vie, čo má robiť bez toho, aby to preberal s ostatnými.“ Toto vyhlásenie je opäť nesprávne; odráža neschopnosť prekuknúť veci. Pre vás sú veci, ktoré diabli hovoria a robia, sériou ťažkých prekážok. Bez ohľadu na to, či sa pýtali na názory bratov a sestier, mal by si jasne vidieť, či je účelom, pohnútkou, východiskovým bodom a princípom ich konania ochrana vlastnej povesti, postavenia a tváre, alebo ochrana práce cirkvi, a či dosiahnutý konečný účinok chráni záujmy Božieho domu a či väčšine ľudí prináša straty, škody a sabotáž alebo výhody. Bez ohľadu na to, čo robia tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, je to vždy na ochranu ich vlastných záujmov; to je ďalšia charakteristika tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov. V ich očiach sú ich záujmy nadovšetko, rovnako ako u obchodníka, ktorý podniká: záujmy sú prvoradé. Čie záujmy sú prvoradé? Prvoradé sú vlastné záujmy diablov. Ak nejakým konaním môžu ochrániť ich záujmy, tvár, postavenie, povesť alebo materiálne vlastníctvo a peniaze, absolútne nezaváhajú, ale dotiahnu to do konca, urobia to až do samého konca. Aj keď sa proti tomu postavia vodcovia vyššej úrovne alebo bratia a sestry a nebude sa v tom dať pokračovať a oni narazia na múr, stále budú používať okľuky a snažiť sa všetkými prostriedkami vyradiť všetkých odporcov a odstrániť všetky prekážky, aby pokračovali v tom, čo chcú robiť. Absolútne nezaváhajú; všetko, čo chránia, sú ich vlastné záujmy. Teraz to môžeš jasne vidieť: či už ide o plány, alebo prostriedky, alebo opatrenia, alebo kroky, ktoré snovajú, plánujú a vymýšľajú, všetky tieto veci si vo svojej mysli vykalkulovali; všetko, na čo myslia, sú záujmy a ich myseľ je plná myšlienok o záujmoch; koho využiť, ku komu sa priblížiť, od koho sa držať ďalej, koho podporiť, proti komu sa postaviť, koho nechať prepustiť – všetky tieto veci strategicky plánujú podľa svojich záujmov. Ak pri práci a vykonávaní svojej povinnosti dospejú do tohto bodu, potom sú to antikristi, diabli, ktorí odhaľujú svoje pravé ja. Takíto ľudia sú mimoriadne nevyspytateľní a vypočítaví; o týchto veciach uvažujú každý deň. Keby mali získať úplný prehľad o každom v cirkvi, ako dlho by to trvalo? Až keď majú krištáľovo jasný prehľad o situácii všetkých členov cirkvi, o skutočných problémoch a reálnych ťažkostiach každého človeka a dozrie čas, začnú konať a robiť si, čo chcú – nikomu neprejavujú zhovievavosť a nikto im v tom nemôže zabrániť. Pod rúškom vykonávania cirkevnej práce sa venujú vlastnému podniku a snažia sa získať výhody pre seba. V konečnom dôsledku utrpí straty práca cirkvi a vstup bratov a sestier do života. Svoj cieľ, ktorým je dať uspokojenie svojich osobných záujmov na prvé miesto, dosahujú za cenu obetovania vstupu všetkých bratov a sestier do života a záujmov Božieho domu. Nedokážeš ich v tomto bode jasne vidieť? Súdiac podľa spôsobu, akým robia veci, a konečných výsledkov, sú to diabli; nie sú to ľudia. Celý deň sa zdá, že hovoria veľmi málo a zriedkavo vyjadrujú svoje názory, ale v skutočnosti trávia každý deň kalkulovaním, ako konať tak, aby získali výhody. Hoci navonok pôsobia celkom pokojne, celkom kultivovane, celkom jemne a celkom slušne a nie sú zhovorčiví, vnútri sú ich srdcia rozbúrené ako zúriace more. Získajú o týchto veciach úplný prehľad a potom uskutočnia plány, ktoré si vymysleli, a konečným výsledkom je, že uspejú presne tak, ako si to zosnovali. Nie je to dielo diabla? (Áno.) Toto je dielo diabla. Nedokážeš ich v tomto bode prekuknúť?

Takýto veľký problém, ktorý vznikol v minuloročnej práci na evanjeliu, priamo súvisel s niekoľkými diablami, priamo súvisel s konaním diablov. Títo diabli pri svojom konaní nikdy nehľadali pravdu-princípy. Po tom, čo Zhora pridelili prácu, osobne ju ochotne prijali, ale keď išli pracovať do cirkví, jednoducho vyčíňali a robili zlé veci. Nechránili záujmy Božieho domu a Božie obety v dôsledku toho utrpeli straty, práca na evanjeliu utrpela straty a cirkevný život utrpel straty; k stratám došlo vo viacerých oblastiach a spôsobili aj chaos v práci cirkvi. Možno nedokážeš prekuknúť, čo si diabol myslí, ani nevieš, či hľadal princípy. Keď však koná a ty vidíš prvé náznaky, budeš vedieť, že metóda a zdroj jeho konania sú nesprávne, že sa len predvádza, robí veci podľa vlastnej vôle, koná svojvoľne a tvrdohlavo a buduje si nezávislé kráľovstvo. Navyše, bandy diablov sa navzájom chránia; nikto z nich nechráni záujmy Božieho domu. Bez ohľadu na to, čo robia veľkí diabli, nasledovníci a malí diabli robia všetko pre to, aby im lichotili a pochlebovali. Veľkí diabli konajú bezohľadne a svojvoľne a malí diabli ich nasledujú a lížu im topánky – spolupracujú ruka v ruke. Niektorí ľudia hovoria, že stále nedokážu prekuknúť skutočnosť, že niečia podstata je diabolská. V tom prípade sa pozri na povahu toho, čo robí, a na následky. Ak sú povaha a následky veľmi vážne, potom si človek môže byť istý, že je to dielo diabla. Napríklad, pokiaľ ide o záležitosť hlásenia falošných počtov ľudí získaných pri kázaní evanjelia, niektorí ľudia povedali: „Nie je hlásenie falošných čísel proti princípom? Musíme hlásiť skutočné počty; koľko ľudí sa získa, toľko by sme mali nahlásiť. Ako môžeme v našich správach klamať? Ako môžeme nahlásiť tisíc, keď sa získalo sto, alebo desaťtisíc, keď sa získalo tisíc?“ Čo povedal jeden z týchto falošných vodcov? „Musíte to hlásiť takto; každý to takto hlási. Toto je prúd Ducha Svätého!“ Dokážete rozlíšiť toto vyhlásenie? Hlásenie falošných a vymyslených čísel je jasným pokusom oklamať Boha. Ako by to mohol byť prúd Ducha Svätého? Toto je zlý trend. Duch Svätý nikdy ľuďom nepovedal, aby klamali alebo hlásili falošné čísla; takéto veci môžu hovoriť len diabli. Dokážete to rozlíšiť? Keďže tento falošný vodca dokázal vysloviť takéto absurdné slová, nie je to normálny človek; tento falošný vodca tiež patrí do kategórie diablov. Dokážete túto záležitosť prekuknúť? Dokážete rozlíšiť, že takéto slová hovoria diabli? Takéto veci môžu hovoriť len diabli a satani. Ak túto záležitosť nedokážete prekuknúť, potom vám príliš chýba rozlišovacia schopnosť. Ak to nedokážu prekuknúť tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, je to do istej miery ospravedlniteľné, pretože nie sú ľudia; nemajú ľudského ducha. Ak skutočne máš rozlišovaciu schopnosť a dokážeš túto záležitosť prekuknúť, splnil si si svoju zodpovednosť? Postavil si sa proti tomu v snahe zastaviť a odhaliť túto záležitosť? Predpokladajme, že povieš: „Prekukol som to, ale moje slová nemajú veľkú váhu pre moje nízke postavenie a som slabý a sám; neodvážim sa to zastaviť ani odhaliť!“ V tom prípade si zbytočný zbabelec! Neobhájil si si svoje a nestál si si pevne za svojím svedectvom; nie si verný Boží služobník, nesplnil si si zodpovednosť človeka. Si len popletený človek, zbytočný zbabelec. Povedz Mi, má Boh rád zbytočných zbabelcov? (Nie.) Boh ťa obdarúva životom, zaopatruje ťa pravdou a v tvojom každodennom živote ťa chráni pred satanovým ubližovaním. Ukazuje sa však, že neprijímaš pravdu a namiesto toho nasleduješ satana v konaní zla, žiješ medzi diablami a dovoľuješ satanovi, aby ti ubližoval. Jasne vidíš pravé tváre satanov, a predsa ich neodhalíš. To je koledovanie si o problémy; zaslúžiš si, aby ťa satan oklamal. Boh ťa zaopatruje pravdou, aby ti umožnil zlepšovať si rozlišovaciu schopnosť. Ak máš rozlišovaciu schopnosť, ale stále sa hráš na hluchého a nemého a nepostavíš sa, aby si odhalil falošných vodcov a antikristov, potom si zbytočný zbabelec! Nesplnil si si zodpovednosť, ktorú by si človek mal splniť; zanedbávaš svoju zodpovednosť, si odpad, zbytočný zbabelec, darmožráč, naničhodník! Diabli, ktorí nútia ľudí hlásiť falošné čísla pri kázaní evanjelia – táto praktika by mala byť celkom zrejmá a nemalo by byť ťažké ju rozlíšiť. Predpokladajme, že ťa niekto kopne alebo udrie. Nevieš, prečo sa k tebe takto správa, a nedokážeš pochopiť, čo tým myslí. Potom ťa bodne nožom do krku a až vtedy si uvedomíš: „Snaží sa ma zabiť!“ Povedz Mi, aký si len hlúpy? Kopne ťa so zlým úmyslom, a predsa ani nedokážeš rozoznať, že je to zlý človek, a stále sa mu snažíš dohovoriť: „Neurazil som ťa, prečo do mňa kopeš? Máš nejakú ľudskú prirodzenosť?“ Ak do teba kope bezdôvodne, nie je to zlý človek? Má nejaký zmysel dohovárať zlému človeku? Keby na teba vybehol s nožom, na ľútosť by bolo neskoro. Kým by si zavolal o pomoc, bolo by už neskoro; tvoj život by sa skončil. Pozri sa, aké malé je tvoje duchovné postavenie, aký si hlúpy! Keď sa stretneš so satanmi, musíš prevziať iniciatívu a zaútočiť, nebuď pasívny. Ak si vždy pasívny, len reaguješ a voláš k Bohu, aby ťa zachránil, keď ťa satani idú pripraviť o život, je to príliš pasívne, príliš ťažkopádne! Boh nemá rád takýchto ľudí.

Niektorí ľudia nahlasujú problémy týkajúce sa falošných vodcov a antikristov veľkou okľukou. Neodvážia sa ich nahlásiť vo svojej miestnej cirkvi a namiesto toho idú do cirkví v iných oblastiach, pretože sa boja, že to niekto v ich miestnej oblasti roznesie a zlí ľudia sa to dozvedia a budú im strpčovať život. Títo ľudia majú veľmi malé duchovné postavenie. Veríš v Boha, a predsa sa tak bojíš zlých ľudí a diablov? Majú diabli takú veľkú moc? Dokážu ti diabli vziať život? Je tvoj osud v rukách diablov? Prečo sa ich tak bojíš? Sú to len zlí ľudia; čo ti môžu urobiť? V tom najhoršom scenári má táto krajina zákony – čoho sa bojíš? Toto nie je Čína, kde vyčíňajú diabli; toto je demokratický štát, kde vládne zákon. A nehovoriac o tom, že máš v cirkvi bratov a sestry – čo ti tí zlí ľudia môžu urobiť? Niektorí ľudia sa takto vyľakajú už len pri nahlasovaní problémov týkajúcich sa vodcov a pracovníkov. Problémom nie je to, že by mali malú vieru; sú to naničhodní zbabelci a slabosi, ktorí si ani nezaslúžia žiť! Premrhal sa na teba dych, ktorý ti dal Boh; bolo by lepšie dať ho zvieraťu. Dokonca aj zviera, keď je zahnané do kúta, dokáže človeka pohrýzť. Si nažive, a predsa ti chýba čo i len tento kúsok odvahy; si príliš zbabelý! Hoci sa niektorí ľudia neodvážia bojovať so zlými ľuďmi priamo, keď sa s nimi stretnú, používajú múdrosť, aby chránili prácu cirkvi. Nahlasujú problémy zlých ľudí vyššie postaveným a spájajú sily s tými, ktorí milujú pravdu, aby týchto zlých ľudí odstránili z ich pozícií. Majú takéto odhodlanie: „Ty si zlý človek, ale ja sa ťa nebojím. Nedovolím ti páchať zlo, aby si vyrušoval a sabotoval prácu Božieho domu. Nedovolím ti dosiahnuť svoje. Nasadím svoj život, aby som s tebou bojoval – čo mi môžeš urobiť? V najhoršom prípade mi vezmeš život, ale kým dýcham, budem s tebou bojovať až do konca!“ Máte túto vieru? Tí naničhodní zbabelci takú vieru nemajú. Keď vidia, že diabli vyrušujú prácu cirkvi, v srdci vedia, že je to nesprávne, že sú to diabli a antikristi, ktorí páchajú zlo. Myslia si však: „Nemôžem ich odhaliť ani nahlásiť; nemal by som si robiť žiadne problémy. Čím menej problémov, tým lepšie; najdôležitejšie je chrániť samého seba. Ak ma zlí ľudia vypudia z cirkvi za to, že som ich odhalil, a budem zbavený čo i len možnosti veriť v Boha a dosiahnuť spásu a nebudem môcť ani konať svoju povinnosť, nebudem úplne vyradený?“ Neodvážia sa odhaliť zlých ľudí, pretože sa veľmi boja ich pomsty. Takže, keď veľký červený drak zbesilo potláča a prenasleduje Boží vyvolený ľud, určite sa tiež boja, a ak ich zatknú, iste sa z nich stanú Judáši a zradia Boha. Takže, ak sa bojíš zlých ľudí v cirkvi a neodvážiš sa ich odhaliť, keď vidíš, že páchajú zlo, nie je to potom poddanie sa satanovi? Boh ťa zaopatruje pravdou, dáva ti vieru, chránil ťa a udržal ťa nažive až doteraz. Dýchaš dych, ktorý ti dal Boh, užívaš si pravdu, ktorou ťa zaopatruje, a tešíš sa z Jeho milosti. Máš také dobré podmienky cirkevného života a žiješ si celkom pohodlne. Keď sú však v Božom dome zlí ľudia, ktorí spôsobujú vyrušenia, ty to vidíš a dokážeš to rozlíšiť, a predsa sa neodvážiš povedať ani jediné slovo, dokonca sa neodvážiš ani zhlboka dýchať – čo si ty za tvora? Nezaslúžiš si ani žiť! Nenahlasuješ problémy vo svojej miestnej cirkvi miestnym vodcom, ale namiesto toho ideš do cirkví v iných oblastiach, aby si ich nahlásil. Môžeš s takýmto malicherným, zbabelým zmýšľaním dosiahnuť veľké veci? A predsa hovoríš, že chceš svedčiť o Bohu a byť víťazom – si nič, si horší ako zviera! Dokonca aj pes vie, že má chrániť svojho pána. Ak príde cudzí človek, pes šteká zo všetkých síl, lebo sa bojí o bezpečnosť svojho pána. Niektoré psy nie sú veľké a dajú sa zraziť na zem jediným kopnutím, neboja sa však a stále štekajú zo všetkých síl – robia to, aby chránili svojich pánov. Niektoré psy dokonca riskujú svoje životy, aby chránili svojich pánov. Týmto ľuďom chýba čo i len kúsok takejto viery a sú menej verní, ako je strážny pes svojmu pánovi – všetci sú to naničhodní úbožiaci! Zadarmo sa tešia z Božej milosti a zaopatrenia bez toho, aby za to niečo poskytli, a dokonca považujú za samozrejmosť, že Boh by mal ľudí milovať a prejavovať im milosrdenstvo. Keď vidia, ako niekto vyrušuje a sabotuje prácu cirkvi, necítia v srdci znepokojenie. To znamená, že sú horší ako zviera, oveľa horší ako strážny pes. Čo by si mal robiť, keď sa v budúcnosti opäť stretneš s diablami? Ak ich nedokážeš prekuknúť a nevieš, aké zlé veci plánujú urobiť, keď sa usmievajú, alebo aké podlé úmysly sa skrývajú v ich pohľade, potom ich môžeš najprv pozorovať. Nájdi spoľahlivého človeka, ktorý na nich bude dohliadať, a sleduj, čo v tajnosti hovoria a robia a čo kujú so svojimi komplicmi. Všetky ich plány a úskoky musíš udusiť v zárodku, nedovoliť im uspieť a nedovoliť, aby záujmy Božieho domu utrpeli straty. Niektorí ľudia majú takéto odhodlanie: „Musím dobre strážiť bránu Božieho domu, musím byť dobrým strážnym psom. Neviem, ako by k tejto záležitosti pristupovali iní, ale pokiaľ ide o mňa, nenechám to len tak; budem s diablami bojovať až do konca!“ Toto sa nazýva vernosť Bohu; nie je to o tom, že by sa snažili dokázať, akí sú schopní. „Budem sa v tom spoliehať na Boha; neprichádza do úvahy, aby nejaký diabol dosiahol svoje alebo uspel, keď som tu ja! Budem strážiť bránu pre Boží dom, chrániť bratov a sestry, chrániť záujmy Božieho domu a zabezpečovať prácu Božieho domu. Nehrozí, že by niekto vyrušoval alebo sa zapájal do sabotáže – ak uvidím niekoho robiť tieto veci, nebudem k nemu zhovievavý. Ak by mali byť prepustení, budú prepustení, ak by mali byť vypudení, budú vypudení, a ak by mali byť odstránení, budú odstránení. Rozhodne nezaváham!“ Máte túto vieru? (Áno.) Ak si celkom schopný, pokiaľ ide o boj s ľuďmi alebo zvieratami, ale keď musíš bojovať s diablami, staneš sa nesmelým a ustráchaným a schováš sa do svojho panciera ako korytnačka, potom Boh hovorí, že si skončil, si nanič, nebudeš schopný získať pravdu a nemôžeš dosiahnuť spásu. Boj s diablami je skutočný boj; je to boj o vydanie svedectva pre Boha. Je to boj, do ktorého sa musia zapojiť víťazi, svätí a nasledovníci Boha, postoj, ktorý musia zaujať, a odhodlanie a rozhodnosť, ktoré musia mať. „Bojovať s diablami až do konca! Buď oni, alebo ja! Rozhodne sa nebudem báť, rozhodne necúvnem a rozhodne sa nenechám odradiť!“ Máte toto odhodlanie? (Teraz ho máme.)

Niektorí ľudia majú príliš malé duchovné postavenie. Keď sa stretnú s ľuďmi s mocou a postavením, najmä s tými, ktorí vyzerajú zúrivo, sú ostrieľaní a mimoriadne prefíkaní, ako aj zákerní a ľstiví, cítia v srdci strach. Hoci veľmi dobre vedia, že títo ľudia sú diabli, silou-mocou im lichotia, obskakujú ich a vychádzajú im v ústrety, a neodvážia sa ich ani v najmenšom uraziť, nieto ich ešte odhaliť. Keď vidia diablov a satanov, neodvážia sa dodržiavať žiadne princípy, ani nemajú nič z dôstojnosti svätca. Niektorí dokonca hovoria: „Musíme zapadnúť medzi týchto ľudí a vybudovať si s nimi dobré vzťahy, inak práca cirkvi nemôže napredovať.“ Je jasné, že títo ľudia neslúžia v Božom dome na žiadny dobrý účel, a je jasné, že sú to tí, ktorí sú charakterizovaní ako diabli a antikristi, a tí, ktorí by mali byť vypudení alebo odstránení, a predsa ich niektorí jednotlivci tolerujú. Títo jednotlivci cítia, že týchto ľudí nedokážu poraziť; sú v srdci ustráchaní a vydesení, obávajú sa o svoju vlastnú situáciu a obávajú sa, že budú izolovaní alebo že si na nich títo ľudia zasadnú. Chýba im múdrosť, aby sa s nimi porátali, chýba im dostatočné duchovné postavenie, aby s nimi bojovali, a opakovane ustupujú a opakovane sa poddávajú a robia kompromisy. V dôsledku toho uplynú tri mesiace, potom šesť mesiacov a práca cirkvi skončí v stave paralýzy a cirkevný život skončí v chaose. Jasne vidia, ako títo zlí ľudia a diabli spôsobujú vyrušenia, vidia, ako títo miestni tyrani v cirkvi vyčíňajú, a predsa sa ich neodvážia odhaliť ani sa s nimi porátať, pretože sa boja, že by to mohlo ohroziť ich vlastnú bezpečnosť, postavenie, povesť a záujmy. Ako môžu byť tvoje postavenie, povesť a osobná bezpečnosť také dôležité? Nie je akákoľvek práca v Božom dome dôležitejšia ako ten tvoj malý život? Aj keby si v najhoršom prípade z vernosti Bohu podstúpil nejaké riziká, vari ťa Boh neochráni? Ak použiješ múdrosť a budeš konať podľa princípov, aby si chránil záujmy Božieho domu, vydá ťa Boh satanom, aby ťa mohli týrať a podľa ľubovôle ti ťažko ubližovať? (Nie.) Boh si takého človeka veľmi váži, váži si ho nadovšetko; ako by ťa mohol vydať satanom? Tvoja viera je príliš malá. Si presne ako vtedy Peter – Pán Ježiš na neho zavolal na mori a povedal: „Poď,“ čo znamenalo, že Peter by mal kráčať po mori, akoby to bola rovná zem, ale čím viac Peter kráčal, tým viac sa bál a stratil vieru v Boha. Ak ťa Boh požiada, aby si prišiel, dal ti sľub a rozhodne ťa dokáže ochrániť; nedovolí, aby si sa stretol s nebezpečenstvom. Aj keby bol tvoj život v nebezpečenstve, ako by si k tomu mal pristupovať? Nemal by si jednoducho ochotne zveriť svoj život Bohu? O čo ide? Sú diabli naozaj takí desiví? Veľký červený drak potláča a zatýka veriacich, a predsa si schopný vytrvať vo svojej viere; takéto drsné prostredie ťa neodradí. Keď sa však v cirkvi objaví niekoľko malých diablov, tak sa vyľakáš, že sa stiahneš do ulity a máš pocit, že si nútený nasledovať ich v páchaní zla. Neznamená to, že strácaš svoje svedectvo? (Áno.) Dá sa povedať, že to, že diabli v niektorých cirkvách a určitých pracovných prostrediach dosiahnu svoje, uvrhnú prácu cirkvi do chaosu a zanechajú ju v troskách, presne ako si to želali, čo vedie k tomu, že bratom a sestrám chýba vhodné prostredie na konanie ich povinností, súvisí s tým, že niektorí ľudia dokážu týchto diablov prekuknúť, a predsa sa nepostavia na odpor, aby s nimi bojovali. Namiesto toho robia s týmito diablami a satanmi kompromisy, aby ochránili sami seba. Dá sa povedať, že títo ľudia úmyselne dovoľujú diablom páchať zlo a vyrušovať prácu cirkvi. Ak dokážeš prekuknúť diablov, ktorí vyrušujú prácu cirkvi, a predsa s nimi nebojuješ ani ich neodhalíš, nedovoľuješ diablom páchať zlo? Ak ich vo chvíli, keď zistíš, že páchajú zlo, pohotovo odhalíš, porátaš sa s nimi a zastavíš ich, potom sa straty môžu znížiť a chaos sa do určitej miery zmierni. Nie je to prospešné tak pre prácu Božieho domu, ako aj vstup bratov a sestier do života? Tak prečo to neurobíš? Ak to neurobíš, nie si vôbec verný Bohu. Bez ohľadu na to, či si vodca alebo pracovník na akejkoľvek úrovni, alebo obyčajný nasledovník, pokiaľ dokážeš prekuknúť diablov, ktorí páchajú zlo a vyrušujú prácu cirkvi, ale neodhalíš ich, aby si chránil záujmy Božieho domu, potom si si nestál pevne za svojím svedectvom, si popletený človek a nezaslúžiš si žiť! Nesplnil si si zodpovednosť ľudskej bytosti, takže si nezaslúžiš dýchať vzduch, ktorý ti dal Boh. Rozumiete? (Rozumieme.) Čo by mali ľudia v tejto záležitosti robiť? Bez ohľadu na to, akému diablovi čelíš – či už je zvrátený, zlý, zákerný, bezohľadný alebo prefíkaný – a bez ohľadu na jeho cieľ, pokiaľ vidíš, že vyrušuje prácu cirkvi, a rozlíšiš to, potom by si sa mal odhodlať odhaliť ho a zastaviť. V tom spočíva tvoja zodpovednosť. Niektorí hovoria: „Neviem, čo mám povedať, aby som ho zastavil.“ Potom sa modli k Bohu a zaobchádzaj s ním pomocou múdrych metód. Zatiaľ ho neprovokuj; neprovokuj ho tým, že ho priamo odhalíš. Namiesto toho sa mu všemožne snaž zabrániť, aby uspel vo svojich plánoch a cieľoch. Najprv v čo najväčšej možnej miere chráň prácu cirkvi a zaisti, aby boli chránené záujmy Božieho domu. Potom si nájdi príležitosť poradiť sa s tými, ktorí rozumejú pravde, alebo s vodcami a pracovníkmi o najvhodnejšom spôsobe, ako sa s diablom porátať. Táto práca sa musí robiť s múdrosťou. Na jednej strane musíš bojovať proti satanovi, zastaviť zlé skutky satanov a diablov, pomôcť bratom a sestrám naučiť sa rozlišovať a chrániť bratov a sestry, ako aj prácu Božieho domu. Na druhej strane musíš v čo najväčšej možnej miere chrániť aj sám seba. Ak je skutočne nevyhnutné, aby si čelil nebezpečenstvu alebo protivenstvám, potom by si to mal urobiť ako svoju morálne záväznú povinnosť, bez ohľadu na vlastné východisko alebo bezpečnosť. Je to kvôli potrebám práce cirkvi a v tom spočíva tvoja zodpovednosť. Musíš to urobiť a mal by si to urobiť; inak budeš nehodný života, ktorý ti dal Boh, a zaopatrenia, ktoré ti poskytoval toľko rokov. Nie je to tak? (Áno.) Každý by mal mať takýto postoj, pokiaľ ide o zaobchádzanie s diablami. Si stvorená bytosť, ktorú stvorila Božia ruka. Bez ohľadu na to, či patríš do kategórie ľudí alebo do inej kategórie živých stvorení, pokiaľ máš teraz identitu človeka, stvorenej ľudskej bytosti, potom by si mal niesť zodpovednosti stvorenej ľudskej bytosti, nemôžeš sa im vyhýbať. Predpokladajme, že vieš, že niekto kradne milodary, ale ty sa o to nestaráš ani sa na to nepýtaš a hovoríš: „Bojím sa, že ho urazím. Ak ho odhalím a urazím, nielenže mi bude za chrbtom strpčovať život, ale nikdy to nenechá len tak. Je to zlý človek! Neodvážim sa ho odhaliť ani nahlásiť!“ V tom prípade si skončil, si naničhodný zbabelec a nesplnil si si svoju zodpovednosť. Čo by si teda mal urobiť, ak si chceš splniť svoju zodpovednosť? Nájdi si príležitosť napísať odkaz svojmu vodcovi, nepodpisuj sa a jasne uveď fakty, aby to vodca vedel a mohol to pohotovo vyriešiť a zastaviť, čím ochráni milodary pred stratami. Vodca nepotrebuje vedieť, kto to nahlásil; stačí, že to vie Boh. Aký princíp by sa teda mal dodržiavať v záležitosti ochrany milodarov? Aký je správny postoj? Je to chrániť milodary pred stratami a nedovoliť zlým ľuďom uspieť. To je tvoja zodpovednosť. Boží dom nežiada od každého, aby riskoval s cieľom chrániť jeho záujmy, chrániť bratov a sestry, zabezpečovať jeho prácu a chrániť Božie milodary; nežiada od vás všetkých, aby ste urazili iných ľudí alebo sa kvôli tomu dostávali do ťažkých situácií. Takto to Boží dom nemyslí. Ak sa bojíš zlých ľudí alebo toho, že ľudí urazíš, môžeš nahlásiť problémy anonymne; môžeš tiež anonymne odhaliť zlých ľudí a diablov. Takto, hoci si sa nepodpísal, si si aj tak splnil svoju zodpovednosť a povinnosť a nevyhol si sa svojej zodpovednosti. Ak to dokážeš urobiť, potom si svoju zodpovednosť nezanedbal. Je to preto, lebo máš takéto odhodlanie, cítiš, že v tom spočíva tvoja zodpovednosť a že by si si mal túto zodpovednosť splniť, zabezpečovať prácu Božieho domu a chrániť jeho záujmy. Je to dobrý skutok a Boh si ho bude pamätať. Tu máte jasnú pravdu: neexistuje žiadna stanovená forma boja proti diablom; schopnosť poraziť diablov, chrániť záujmy Božieho domu, chrániť rôzne oblasti cirkevnej práce, chrániť cirkevný život a zabezpečovať vstup bratov a sestier do života – to je najvyšší princíp. Rozumiete? (Rozumieme.) Neexistuje žiadna stanovená forma boja proti diablom; môžeš použiť metódu ich orezávania, môžeš použiť metódu ich odhaľovania a, samozrejme, môžeš použiť aj metódu ich prepustenia a preradenia na iné povinnosti, ako aj metódu prediskutovania vecí s nimi a ich utešovania, aby si ich udržal na uzde – za pomoci rôznych múdrych metód na obmedzenie diablov a zároveň na zabezpečenie rôznych oblastí cirkevnej práce. To je byť múdry. Vo svojom srdci vieš, že títo ľudia sú diabli a že bez ohľadu na to, ako s nimi zaobchádzaš, nie je to nesprávne, pretože to nie sú skutoční bratia alebo sestry, nie sú to skutočné ľudské bytosti a neboli vybraní Bohom. Prišli do Božieho domu ako satanovi služobníci, aby vyrušovali cirkev. K diablom by si mal mať takýto postoj: „Ak si sem prišiel spôsobovať vyrušenia, nebudem k tebe zhovievavý. Ak si sem prišiel zapájať sa do sabotáže, to je absolútne neprípustné! Ak nespôsobuješ vyrušenia ani sa nezapájaš do sabotáže a potichu sa v cirkvi držíš v ústraní, budem ťa ignorovať. Len čo však urobíš nejaký krok alebo niečo povieš s úmyslom páchať zlo, nebudem k tebe zhovievavý! Akékoľvek zlé veci chceš urobiť, akékoľvek bludy chceš šíriť, najprv budeš musieť prejsť cezo mňa – uvidíš, či ťa ušetrím, alebo nie. Inak ani nepomysli na to, že by si vyrušoval prácu cirkvi!“ Toto je postoj a princíp, ktorý by ľudia mali mať vo svojom spôsobe zaobchádzania s diablami, a je to tiež svedectvo, ktoré by ľudia mali podávať.

Prečo Boh vyjadruje pravdu a zaopatruje ľudí pravdou? Je to preto, aby veriaci v Boha mohli získať pravdu ako svoj život a aby ľudia dokázali rozoznať diablov, zbaviť sa diablov a dôkladne vzdorovať satanovi, zlému diablovi. Ľudia počuli toľko právd a dostali toľko zaopatrenia pravdou, a predsa nakoniec, keď sa stretnú s diablami, ktorí páchajú zlo a spôsobujú vyrušenia, nerozlíšia ich. Niektorí ľudia dokážu diablov do určitej miery rozlíšiť, ale neodvážia sa ich odhaliť, a už vôbec sa neodvážia s nimi porátať – ľudia tohto druhu sú naničhodníci. Nemáš žiadne svedectvo a nestál si na Božej strane – zlomil si Božie srdce. Účelom toho, že sa ľudia usilujú o pravdu a rozumejú jej, je, aby sa vyhýbali diablom, zavrhli diablov a dokázali dosiahnuť skutočnú podriadenosť Bohu, stáť na Božej strane a plniť Božie poverenie. Pokiaľ ide o diablov, kedykoľvek je nejaký odhalený, odstráň ho, a kedykoľvek sú odhalení dvaja, odstráň ich oboch, aby cirkev zostala čistá. Takto budú satan a diabli dôkladne zahanbení a už nebudú schopní vyrušovať prácu cirkvi. To, ako spôsobujú vyrušenia v sekulárnom svete, sa nás netýka; aké nezákonné činy páchajú, aké zlé veci robia a s kým bojujú v sekulárnom svete, nemá s nami nič spoločné. Do toho nezasahujeme, ani sa na to nepýtame, a ani sa o o nestaráme. Ide však len o jednu vec: spôsobovanie takýchto vyrušení v Božom dome z ich strany nie je prípustné a je potrebné sa s nimi porátať, musia byť zastavení a odstránení. Po prvé, vodcovia a pracovníci by mali prevziať vedenie pri vykonávaní tejto práce; mali by to považovať za svoju neodmysliteľnú zodpovednosť. Po druhé, všetci nadriadení, vedúci tímov a obyčajní bratia a sestry by mali mať toto duchovné postavenie a tiež by mali mať toto svedectvo. Niektorí ľudia hovoria: „Spúšťa Boží dom nejaké hnutie? Je to strpčovanie života ľuďom?“ Toto nie je strpčovanie života ľuďom; toto je strpčovanie života diablom. Strpčovanie života diablom je to, čo by sa malo robiť; my nestrpčujeme život ľuďom. Bratia a sestry majú odhalenia skazenosti, ale sú to normálni ľudia a majú svedomie a rozum, ako aj minimálne štandardy vo svojom konaní a počínaní si. Aj keď je ich usilovanie sa o pravdu a vstup do života trochu slabé, majú malé duchovné postavenie a nemajú veľa z pravdy-reality, mali by sme byť k nim tolerantní a trpezliví, zaobchádzať s nimi správne a pristupovať k nim podľa princípov. Princíp, ako zaobchádzať s diablami, je však iný. Ak sú ochotní poskytovať službu, potom ich môžeme použiť na poskytovanie služby. Ak nie sú ochotní poskytovať službu, potom by sme sa s nimi mali porátať tak, že ich odstránime; vôbec by sme k nim nemali byť zhovievaví! Toto je princíp zaobchádzania s diablami. Keď majú bratia a sestry slabosti alebo odhalenia skazených pováh, možno im odpustiť a prepáčiť a zaobchádzať s nimi s toleranciou a porozumením. Diabli však nie sú bratia a sestry. Ak len hovoria nejaké negatívne alebo nezodpovedné veci, ale nešíria herézy alebo bludy, aby zavádzali ľudí, a nespôsobili žiadne narušenia alebo vyrušenia, potom môžu byť ušetrení a môžeš nad nimi privrieť oči. Ak vidíš, že sa chystajú spôsobiť nejaké problémy a páchať zlo a dosahuje to určitý rozmer, potom musia byť odhalení a obmedzení. Ak ich nemožno obmedziť, priamo ich odstráň. Diabli si myslia, že cirkev je miesto, kde sa dá ľahko prežívať; myslia si, že ktokoľvek môže v cirkvi vyvolať rozruch, rovnako ako v spoločnosti. Mýlia sa, keď si to myslia. Cirkev je miestom pre Boží vyvolený ľud, aby sa usiloval o pravdu a dosiahol spásu, nie miestom pre diablov, aby vyvolávali rozruch, ani miestom pre diablov, aby sa zapájali do svojich vlastných činností alebo realizovali svoje vlastné sny, a nie je to ani miesto pre diablov, aby uspokojovali svoje ambície a túžby. Keď sa raz diabli prezradia a chystajú sa realizovať svoje vlastné podniky, založiť si vlastné nezávislé kráľovstvá a vyrušovať a sabotovať prácu cirkvi – len čo ukážu svoju pravú tvár –, čo by si mal v tejto chvíli urobiť? Konaj podľa princípov; bratia a sestry sa musia postaviť a bojovať proti týmto diablom a absolútne nesmú preukázať milosrdenstvo ani byť zhovievaví. Ak si k diablom vždy zhovievavý, potom si krutý sám k sebe. V cirkvi vždy zavádzajú a vyrušujú ľudí a sabotujú prácu cirkvi. Za takýchto okolností sa viera a poznanie Boha, ktoré si získal za mnoho rokov viery, vyčerpajú v priebehu niekoľkých dní kvôli zavádzaniu a vyrušovaniu zo strany týchto diablov. Preto, ak chceš získať pravdu, musíš sa proaktívne postaviť, aby si bojoval a zápasil s diablami. Keď vidíš, že ich pravá tvár je úplne odhalená a ich ohavná tvár je zjavená, mal by si ich odhaliť a charakterizovať ich podstatu a potom ich odstrániť. Nie je to to, čo by mal Boží vyvolený ľud robiť, a zodpovednosť, ktorú by mal plniť? (Áno.) Toto je presne to svedectvo, ktoré by mali mať víťazi. Každý by tomu mal porozumieť a nikdy na to nezabudnúť. Nebáť sa satanov a diablov neznamená dištancovať sa od nich len formálne, namiesto toho to znamená postaviť sa do boja proti diablom tvárou v tvár závažným otázkam dobra a zla, tvárou v tvár otázkam princípu, v otázke výberu vlastnej cesty a v záležitostiach týkajúcich sa záujmov Božieho domu, zastaviť ich zlé skutky, chrániť záujmy Božieho domu a zabezpečovať normálne prostredie pre bratov a sestry, aby mohli konať svoje povinnosti. Toto je povinnosť každého jedného z Božieho vyvoleného ľudu.

Nedokončili sme už viac-menej naše duchovné spoločenstvo o týchto dvoch prejavoch – zakorenenom klamaní a zvrátenosti – tých, ktorí majú podstatu diabla? Názor a postoj, ktorý by ľudia mali zastávať voči tomuto druhu človeka, sú jasné, a zodpovednosti, ktoré by ľudia mali plniť, sú tiež jasné. Akému problému teda čelíte ďalej? Ide o to, ako vziať prejavy a odhalenia, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve, a priradiť ich k týmto ľuďom, a potom ich rozoznať a preniknúť do podstaty tohto druhu človeka. Keď to budeš rozlišovať, budeš mať v srdci jasno v tom, aké sú skutočne atribúty rôznych druhov ľudí, tvoje princípy, ako zaobchádzať s ľuďmi, budú presnejšie a nebudeš robiť hlúpe alebo pochabé veci, alebo ich nebudeš robiť tak často. To je pre naše dnešné duchovné spoločenstvo všetko. Dovidenia.

27. januára 2024