Prvé praktizovanie usilovania sa o pravdu: Zanechanie

Zanechanie bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu

I. Zanechanie svojich predstáv a fantázií o Bohu: Zanechanie svojich predstáv a fantázií o Božom diele

F. Božie dielo nemení vrodené danosti ľudí; jeho cieľom je zmeniť ich skazené povahy

O akej téme sme naposledy hovorili v duchovnom spoločenstve? Hovorili sme v duchovnom spoločenstve o niektorých konkrétnych prejavoch troch aspektov – vrodených daností, ľudskej prirodzenosti a skazených pováh. Diskutovali sme o týchto konkrétnych prejavoch a takto sme rozlišovali, ku ktorému z troch aspektov patria. Ak v každodennom živote vidíte tieto prejavy, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve, dokážete ich v podstate charakterizovať a kategorizovať – či patria k vrodeným danostiam, k ľudskej prirodzenosti alebo ku skazeným povahám. Pokiaľ ide o prejavy, o ktorých sa nehovorilo v duchovnom spoločenstve, viete ich teraz kategorizovať podľa týchto princípov alebo podľa podstaty, ktorú prejavujú? (Cítime, že sme v tom o niečo lepší ako predtým – dokážeme uvažovať v týchto súvislostiach, ale ešte sme úplne nedospeli do bodu, kedy by sme boli schopní rozlišovať.) Prejavy, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve, dokážete vo všeobecnosti rozlíšiť, ale pokiaľ ide o tie, o ktorých sa v duchovnom spoločenstve nehovorilo a nemajú vôbec žiadnu súvislosť s prejavmi, o ktorých sme predtým hovorili v duchovnom spoločenstve, neviete, či ich dokážete rozlíšiť. (Správne.) V niekoľkých posledných kázňach sme hovorili v duchovnom spoločenstve o niektorých prejavoch záujmov, koníčkov a silných stránok v rámci vrodených daností, ako aj o problémoch týkajúcich sa týchto aspektov, ktoré sa u ľudí prejavujú. Hovorili sme v duchovnom spoločenstve aj o postoji a ceste praktizovania, ktoré by ľudia mali mať v súvislosti s týmito otázkami, ako aj o Božích požiadavkách na ľudí, ktorí majú záujmy, koníčky a silné stránky. O tomto sa v duchovnom spoločenstve hovorí hlavne preto, aby sme ľuďom povedali, aké myšlienky a názory by mali mať – spolu s cestou praktizovania, ktorej by mali rozumieť – pokiaľ ide o záujmy, koníčky a silné stránky, ako aj Božie úmysly a požiadavky týkajúce sa týchto aspektov, ktorým by mali rozumieť. Pokiaľ ide o otázky záujmov, koníčkov a silných stránok, hovorili sme v duchovnom spoločenstve len vo všeobecnom zmysle a nehovorili sme konkrétne o tom, aké mylné myšlienky a názory majú ľudia v týchto ohľadoch, akými mylnými cestami praktizovania sa môžu uberať alebo aké majú mylné porozumenie Božím požiadavkám v tomto ohľade. Povedzme si teda teraz v duchovnom spoločenstve na základe týchto problémov ľudí podrobne o konkrétnych veciach, ktorým by ľudia mali rozumieť v súvislosti so záujmami, koníčkami a silnými stránkami.

7. Rozdiel medzi záujmami a koníčkami a silnými stránkami

Všimli ste si, aké máte mylné porozumenie alebo skreslené pochopenie týkajúce sa záujmov, koníčkov a silných stránok? Býva to pri väčšine problémov tak, že rozumiete len do tej miery, do akej o tom hovorím v duchovnom spoločenstve, a potom o tom, čo bolo povedané, neuvažujete ani to neporovnávate s vecami vo svojom živote, a predsa máte pocit, že všetkému rozumiete a považujete tieto problémy za veľmi jednoduché? Najprv sa zamyslite nad touto otázkou: Existuje rozdiel medzi záujmami a koníčkami a silnými stránkami? (Áno.) Aký je to rozdiel? Ak vidíš, že rozdiel existuje, v čom sa líšia? (Mať záujem a koníček znamená len to, že človek má určitú vec naozaj rád, neznamená to nevyhnutne, že má v tejto oblasti silnú stránku.) Hlavné body toho, v čom sa líšia, boli v podstate uvedené – tak nejako to je. Z pohľadu ľudskej prirodzenosti sa záujmy a koníčky týkajú toho, že sa človek zaujíma o určitý typ špecializovanej činnosti alebo druh veci, je ochotný venovať im pozornosť alebo sa nimi zaoberať. To znamená, že jeho osobné preferencie sa relatívne prikláňajú k veciam, o ktoré sa zaujíma a pre ktoré je zapálený. Nemá v tomto ohľade len miernu záľubu v odborných zručnostiach, ale má o ne veľký záujem, ktorý presahuje úroveň záľuby alebo lásky, akú by mohol mať k obyčajným veciam. Toto sú záujmy a koníčky. Pokiaľ však ide o typ špecializovanej činnosti alebo veci, o ktorú sa zaujíma a pre ktorú je zapálený, z hľadiska svojej kvality, či je v nej zdatný, či ju dokáže robiť dobre a na akej úrovni ju dokáže robiť – nič z toho nie je isté. Preto sa záujmy a koníčky týkajú vecí, o ktoré sa ľudia zaujímajú a ktoré majú radi, vecí, ktorými sa chcú často zaoberať a ktorým sú v každodennom živote ochotní venovať čas a energiu. To, ako dobre dokážu tieto veci robiť, závisí od ich kvality a od toho, či sú v nich zdatní. Predpokladajme, že táto vec je niečo, o čo sa obzvlášť zaujímajú a pre čo sú zapálení, a zároveň sú v tom aj zdatní – to znamená, že okrem toho, že sa o túto vec zaujímajú a sú pre ňu zapálení, dokážu ju aj veľmi dobre robiť, dosahovať významné výsledky a veľké úspechy. Inými slovami, ich zdatnosť v tomto záujme a koníčku prevyšuje zdatnosť priemerného človeka a ich vnímavosť, rýchlosť učenia sa a rýchlosť, akou chápu princípy v tejto oblasti, prevyšujú tie, ktoré má priemerný človek. Keď sú prítomné takéto prejavy, hovorí sa tomu, že človek má silnú stránku. Iní ľudia možno musia okrem iných vecí prejsť formálnym, dlhodobým odborným školením, vzdelávaním, získavaním vedomostí a praxou a prijímať vedenie, vodcovstvo, preverovanie, štandardizáciu a rady od príslušných odborníkov, skôr než dokážu niečo samostatne robiť dobre. Ľudia so silnými stránkami však majú vo všeobecnosti určitú úroveň vnímavosti v odborných zručnostiach, v ktorých sú zdatní, bez toho, aby absolvovali odborné školenie alebo systematické učenie sa. Majú v tejto oblasti určité praktické porozumenie, praktické skúsenosti alebo osobné úspechy. A s odborným školením môže ich silná stránka v tejto oblasti dosiahnuť ešte vyššiu úroveň. Skrátka, mať silnú stránku znamená byť vysoko zdatný vo veciach, o ktoré sa človek zaujíma a pre ktoré je zapálený, a prevyšovať priemerného človeka. Čo znamená byť „zdatný“? (Mať v určitej oblasti silnú stránku, mať o týchto veciach pomerne veľa vedomostí a zvládať ich s ľahkosťou.) Byť v niečom zdatný nie je len o tom, že človek o tom má vedomosti; znamená to skôr mať vynikajúce vlohy a pomerne silný vrodený talent v tejto oblasti. Dokonca aj bez rád od iných dokáže pochopiť veci, ktoré iní nedokážu pochopiť. A v kombinácii s formálnym školením alebo výučbou od uznávaného učiteľa si v tejto oblasti môže počínať ešte lepšie. Keď hovoríme o tom, že niekto má silnú stránku, znamená to, že je obzvlášť silný v určitom záujme alebo koníčku a má v tejto oblasti výnimočné vlohy. Jeho schopnosť chápať, jeho vnímavosť a schopnosť učiť sa v tejto oblasti sú výnimočne silné a chápe to veľmi rýchlo. V porovnaní s priemerným človekom je v tejto oblasti viditeľne zdatný. Toto sa myslí pod pojmom mať silnú stránku.

Teraz, keď rozumiete, čo sú silné stránky, poďme hovoriť o záujmoch a koníčkoch. Aký je rozdiel medzi záujmami a koníčkami a silnými stránkami? Sú záujmy a koníčky to isté ako silné stránky? (Nie sú to isté.) Prečo záujmy a koníčky nie sú to isté ako silné stránky? (Pretože zaujímať sa o niečo nevyhnutne neznamená byť schopný robiť to dobre, ani to nevyhnutne neznamená byť v tom zdatný; navyše to nevyhnutne neznamená, že človek dokáže tú vec tak rýchlo pochopiť.) Mať záujmy a koníčky znamená, že máš rád určitú kategóriu vecí, ale či je to tvoja silná stránka, závisí od tvojej schopnosti chápať, tvojej schopnosti učiť sa a tvojej vnímavosti, pokiaľ ide o túto oblasť, ako aj od tvojich prirodzených vlôh v tejto oblasti a či si v tom prirodzene zdatný. Ak si v tom zdatný, potom je to tvoja silná stránka. Ak v tom nie si zdatný a je to len osobná preferencia – oblasť, o ktorú sa zaujímaš –, ale tvoja kvalita je slabá a tvoje prirodzené vlohy chýbajú, čo znamená, že máš malú schopnosť chápať, pokiaľ ide o tento tvoj záujem a koníček, nie si v tom vôbec zdatný, robíš to nešikovne, chýba ti efektívnosť a nedosahuješ v tejto oblasti žiadne výsledky, potom táto oblasť nie je tvojou silnou stránkou – zostáva pre teba len na úrovni záujmu a koníčka. Prečo je to len tvoj záujem a koníček, a nie tvoja silná stránka? Pretože v tom nie si zdatný. Niektorí ľudia napríklad hovoria: „Naozaj milujem spievanie.“ Ako veľmi ho milujú? Od chvíle, keď ráno otvoria oči, púšťajú si populárne piesne; počúvajú všetky druhy piesní vrátane zahraničných piesní a západných a čínskych opier – radi počúvajú všetko, čo sa považuje za hudbu. Chcú aj spievať, ale je tu veľký problém – majú vrodenú hudobnú hluchotu alebo jednoducho nemajú v tejto oblasti silnú stránku. Sú aj ľudia, ktorí ani po niekoľkých rokoch štúdia spevu stále nevedia nájsť správne techniky. Nevedia, ako spievať čo najpríjemnejšie, ako spraviť svoj spev dojímavým alebo ako spevom dosiahnuť dobré výsledky. Hoci spev milujú od detstva a je to jeden z ich záujmov a koníčkov, kvôli obmedzeniam ich vrodených daností môže ich záujem a koníček zostať len na úrovni záujmu a koníčka – nie je to silná stránka. Keď sa napríklad človek, ktorý je v speve zdatný, učí chválospev, dokáže zaspievať hlavnú melódiu už po tom, čo ju zaspieva asi trikrát. A po štyroch alebo piatich razoch dokážu v podstate zaspievať celú pieseň. Avšak tí, ktorí radi počúvajú piesne, ale nie sú v speve zdatní, si všeobecnú melódiu možno nebudú vedieť zapamätať ani po trojnásobnom vypočutí. Nedokážu ju zaspievať možno ani po piatich razoch a neustále sa musia pozerať na text alebo noty. Keď príde na samotný spev, nevedia pieseň precítiť ani nájsť správnu polohu hlasu. Nedokážu si zapamätať ani text a niekedy dokonca spievajú falošne. Okrem toho pri spievaní pomerne emotívnych piesní nikdy nedokážu správne ovládať vyjadrovanie emócií. Ostatní hovoria, že ich spev sa nepočúva príjemne a nie je to pôžitok, ale oni sa nenechajú odradiť ani sa nevzdávajú – stále vytrvalo pokračujú v učení sa a spievaní. Samozrejme, spev je osobná sloboda a osobné právo; nikto ich neobmedzuje. Avšak to, o čom dnes hovoríme v duchovnom spoločenstve, je rozdiel medzi záujmami a koníčkami a silnými stránkami. Súdiac podľa týchto prejavov, ich záujem a koníček nie je niečo, v čom sú zdatní. Prečo teda musíme o tejto záležitosti jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve? Aby sme ľuďom pomohli pochopiť, že ich záujmy a koníčky nie sú to isté ako ich silné stránky. Ak na základe všetkých aspektov svojich vrodených daností nie si v určitej oblasti zdatný, potom aj keď je to tvoj záujem a koníček, obmedzenia tvojich vrodených daností určujú, že tvoj záujem a koníček nie je tvoja silná stránka. Hoci to máš naozaj rád, dokonca až do takej miery, že to miluješ tak veľmi ako svoj vlastný život, nanešťastie to jednoducho nie je to, v čom si zdatný. Niektorí ľudia napríklad skutočne milujú tanec. Kedykoľvek počujú hudbu, telá sa im začnú hýbať do rytmu a melódie a pri pohybe sa cítia celkom potešení. Nevyzerajú však dobre, nie sú veľmi vysokí, nemajú veľmi dlhé končatiny a ich postava nie je obzvlášť elegantná. Ich tanec celkovo nie je vizuálne veľmi príťažlivý. Oni však majú jednoducho radi tanec a niekedy tancujú úplne bez zábran na verejných miestach alebo na okraji cesty. Okoloidúcim to pripadá hlúpe, no oni tancujú, akoby nikto nebol nablízku, úplne bez záujmu o to, ako ich vidia ostatní, akoby si to vôbec neuvedomovali. Sú tým posadnutí až do takejto miery. Hoci majú pocit, že tancujú celkom dobre, v skutočnosti v tom nie sú zdatní. Nedokážu pochopiť podstatu tanca ani nevedia, ktoré pohyby sú vhodné, ktoré pohyby sú ladné a ktoré pohyby dokážu lepšie vyjadriť rôzne druhy ľudských emócií. To znamená, že v skutočnosti nerozumejú mnohým aspektom súvisiacim s tancom. Pokiaľ ide o ich vlastnú vrodenú kvalitu, dokonca v tom nie sú zdatní ani s vedením profesionálneho učiteľa a kurzom z profesionálnej školy a nedokážu pochopiť podstatu tanca. Preto s prihliadnutím na všetky aspekty ich vrodených daností, nie je tanec, ktorý milujú, niečo, v čom sú zdatní. Hoci ho majú naozaj radi a sú ním opojení, často obdivujú svoj vlastný pohyb a prejav pri tanci pred kamerou alebo zrkadlom, ak sa pozrieme na skutočnú situáciu, nie sú v tanci zdatní. Inými slovami, tanec je len ich záujem a koníček, nie ich silná stránka.

Niektorí ľudia majú skutočne radi literatúru. Radi píšu články, recitujú a skladajú básne, majú radi literárne fóra a tiež radi čítajú romány a rôzne literárne diela, zahraničné aj domáce, moderné aj klasické – všetky tieto diela majú radi. Páči sa im rôzna slovná zásoba a jazykové štýly, ktoré autori používajú vo svojich literárnych dielach, a páčia sa im aj rôzne myšlienky, ktoré autori vo svojich dielach vyjadrujú. Je to ich záujem a koníček? (Áno.) Je úplne jasné, že je to ich záujem a koníček. To, čo má človek rád, o čo sa zaujíma vo svojom srdci a mysli, je vrodené – nie je to niečo, čo získa neskôr v živote, a už vôbec nie niečo, čo v ňom vypestovali rodičia alebo rodina. Niektorí ľudia milujú literatúru a prečítali mnoho literárnych diel. Niektorí systematicky študovali literatúru na univerzite. Niektorí dokonca pracovali ako profesori literatúry alebo sa venovali práci a kariére súvisiacej s literatúrou, dokonca sa tejto kariére venovali dlhý čas; väčšinu svojho života strávili riešením záležitostí súvisiacich s ich záujmom a koníčkom; literatúra, o ktorú sa zaujímajú a pre ktorú sú zapálení, je súčasťou prakticky každého ich dňa. Znamená to však, že ich záujem a koníček sú skutočne ich silnou stránkou? Nie nevyhnutne – musíš sa pozrieť na to, či majú v literatúre vedomosti alebo myšlienky a názory, ktoré prevyšujú tie u bežných ľudí alebo sa od nich odlišujú. Ak to, čo v literatúre pochopili a čomu porozumeli, je len to, čo sa naučili z kníh, alebo to pozostáva len z tradičných všeobecných vedomostí, ktoré sa dokáže naučiť a pochopiť ktokoľvek, potom sa to nepočíta ako silná stránka. Ak ich napríklad požiadaš, aby napísali nejaký článok, napíšu ho bez gramatických chýb, interpunkcia je použitá správne, odseky sú dobre štruktúrované a celková štruktúra článku je celkom dobrá. V celom článku je dokonca použité množstvo kvetnatého jazyka. Je tu však jeden problém – pokiaľ ide o vyjadrenie určitej veci, určitého názoru alebo určitej zápletky, nemajú jedinečný spôsob vyjadrovania ani obzvlášť umelecké či dôvtipné spôsoby vyjadrovania. Tieto vlastnosti v ich literárnych dielach chýbajú. To znamená, že ich články vyzerajú celkom dobre štruktúrované a vysoko profesionálne, so starostlivo vybranými slovami, ale chýba im jedinečný spôsob vyjadrovania myšlienok a názorov, javov alebo zápletiek, ktorý by mal mať zdatný literát. Väčšina ich článkov je skôr priemerná. Ich štruktúra a spôsob vyjadrovania myšlienok sú obzvlášť strnulé, kŕčovité a dogmatické; nie sú inovatívne ani jedinečné, chýba im múdrosť a dôvtip a určite ich nemožno považovať za elegantné. Čo tento jav naznačuje? (Nie sú v písaní zdatní a nemajú na to vlohy.) Nie sú v písaní zdatní a nedokážu flexibilne vytvárať príbehy na základe pozadia udalostí alebo predobrazu takýchto príbehov. Keď ľudia čítajú ich články a literárne diela, všetky nakoniec pôsobia monotónne a opakujú sa, riadia sa rovnakou šablónou. Prečo hovoríme, že pôsobia monotónne a opakujú sa? Pokiaľ ide o technické aspekty, ich články celkovo vyzerajú celkom dobre štruktúrované, štandardizované a profesionálne; priemerný človek by im mohol vytknúť len máločo – dokonca aj štruktúra je v podstate vždy rovnaká. Hoci sa dokážu naučiť rôzne formy literárnych diel vrátane zahraničnej poézie, prózy a naratívneho písania, nikdy nie sú schopní prispôsobiť ich alebo uplatniť vo vlastnej literárnej tvorbe. Je to preto, lebo úroveň ich literárnych zručností a dosiahnutých výsledkov zostane vždy na úrovni záujmov a koníčkov a nikdy nedosiahne úroveň silnej stránky. Je možné, že majú o literatúre veľa vedomostí, nemajú však žiadne skutočné literárne úspechy. Inými slovami, neprinášajú v literatúre v skutočnosti žiadnu inováciu, nedokážu vytvoriť žiadne vlastné reprezentatívne diela a chýbajú im jedinečné myšlienky a názory a jedinečný spôsob vyjadrovania. To dokazuje, že literatúra nie je ich silnou stránkou. O literatúre majú vedomosti a všeobecný prehľad len preto, lebo táto oblasť je ich záujmom a koníčkom, ale literatúra nie je ich silná stránka. Vieš, veľa ľudí číta knihy vrátane rôznych literárnych diel; mnohí o sebe tvrdia, že sú literárni nadšenci alebo literárni tvorcovia, ale koľkí z tých, ktorí sa venujú literárnej tvorbe, majú skutočne svoje vlastné diela? Koľkí napísali literárne diela, ktoré dokážu obstáť v skúške času a stať sa klasikou? Je ich veľmi málo, však? Väčšina týchto ľudí má trochu vrodeného záujmu o literatúru a zanietenia pre ňu a neskôr sa učia, cvičia a získavajú prax na odborných školách a zhodou okolností prijmú prácu súvisiacu s literatúrou. Hoci sa venujú práci súvisiacej s literatúrou, čo môže naznačovať, že tento záujem a koníček ich dokáže sprevádzať celým životom, to, koľko diel dokončia, aký majú prínos a koľko pôvodných výtvorov majú počas svojho pôsobenia v odbore, závisí od toho, či je literatúra ich silná stránka. Mnohí ľudia sa venujú povolaniu, ktoré majú radi a pre ktoré sú zapálení, a získavajú z neho prostriedky na živobytie alebo určité výhody, ale nedosahujú v tomto povolaní dobré výsledky. To stačí na dôkaz toho, že povolanie, ktoré majú radi a pre ktoré sú zapálení, nie je ich silnou stránkou. Na druhej strane, niektorí ľudia, hoci sa nevenujú povolaniu súvisiacemu s ich záujmami a koníčkami, dokážu dosiahnuť skutočné úspechy, pretože je to ich silná stránka. Sú to okrem iného napríklad vynálezcovia, tí, ktorí mimoriadne prispeli v rôznych oblastiach, tí, ktorí boli v rôznych oblastiach priekopníkmi vlastných jedinečných štýlov, a vedúce osobnosti v rôznych oblastiach. Takže vzhľadom na tieto situácie, mať záujmy a koníčky nevyhnutne neznamená, že tieto oblasti sú silnou stránkou človeka. Niektorí ľudia však nedokážu rozlíšiť vzťah medzi záujmami a koníčkami a silnými stránkami. Myslia si, že ich záujmy a koníčky sú ich silnými stránkami, ale po tom, čo sa dlhé roky venujú oblasti, o ktorú sa zaujímajú a pre ktorú sú zapálení, nedosahujú v skutočnosti žiadne výsledky. Ako by mali ľudia pristupovať k svojim záujmom a koníčkom a svojim silným stránkam, keď si tieto veci ujasnia? Je to veľmi jednoduché – mali by k nim pristupovať správne. Ak Boží dom potrebuje, aby si konal povinnosť v určitej oblasti, ktorá zahŕňa odborné vedomosti, zručnosti alebo talenty súvisiace s tvojimi záujmami a koníčkami, potom by si k tomu mal pristupovať podľa princípov konania povinnosti – neodmietať to, nechrliť grandiózne myšlienky ani nebyť unáhlený. Ak je to niečo, v čom nie si zdatný, niečo nad tvoje sily, čo nedokážeš urobiť, potom nebuď negatívny ani sa nesťažuj na Boha; mal by si byť schopný pristupovať k tomu správne. Čo znamená pristupovať k tomu správne? Znamená to, že ak máš pocit, že tvoj záujem o túto oblasť a zanietenie pre ňu sú jedinečné, ale pri vykonávaní práce s ňou súvisiacej nikdy nedokážeš splniť požiadavky Božieho domu, ani nikdy nedokážeš dosiahnuť princípy vyžadované Božím domom, potom by si mal dosiahnuť to, čo dosiahnuť môžeš. Boh nikdy nenúti ryby žiť na súši ani prasatá lietať. Boh vie, koľko toho môžeš dosiahnuť a akú váhu unesieš. S väčšími skúsenosťami to zistíš aj ty. Na základe skutočných okolností a tvojich vrodených daností dosiahni toľko, koľko si schopný – zbytočne si veci nesťažuj. Ak si schopný, nešetri sa; ak nie si schopný, nebuď negatívny ani sa nenúť nad svoje sily – pristupuj k tomu správne.

Veríte v Boha už toľko rokov a väčšina z vás koná svoju povinnosť viac ako tri roky – nie je to len rok alebo dva, čo konáte určitú povinnosť v Božom dome. Máš teda, pokiaľ ide o povinnosť, ktorú konáš, alebo o určitú odbornú prácu, ktorú vykonávaš, v srdci jasno, pokiaľ ide o to, koľko môžeš dosiahnuť, akú úroveň môžeš dosiahnuť a koľko toho môžeš vložiť do hry a v akom rozsahu? (Áno.) V tom všetkom máte v podstate jasno. Niektorí ľudia ešte nedosiahli zručnosť v určitej povinnosti, pretože mali málo praxe. Iní však túto prácu robia už mnoho rokov a získali veľa praxe, ale stále nemôžu splniť princípy, ktoré vyžaduje Boží dom. Nie sú v tejto oblasti veľmi zruční. Hoci túto povinnosť konajú veľmi radi a s nadšením a cítia sa poctení a šťastní, že ju môžu konať, jednoducho v nej nie sú zruční. Bez ohľadu na to, aké sú požiadavky Božieho domu, jednoducho ich nedokážu splniť. Nie je to tým, že by boli vzdorovití a neposlušní, ani tým, že by si neplnili svoju úlohu; skôr to nedokážu dosiahnuť kvôli svojim vrodeným predpokladom a majú obmedzenia. Čo by sa teda malo robiť? Nechaj veciam voľný priebeh – nebuď negatívny, nebuď slabý a nesťažuj sa ani nemaj v srdci pocit, že je to nespravodlivé. Niektorí ľudia hovoria: „Rád tancujem, ale mám obe nohy ľavé a nie som príťažlivý. Chcem konať tanečnú povinnosť, ale nedokážem to. Čo mám teda robiť? Naozaj chcem tancovať.“ Tvoja túžba tancovať je tvoja osobná túžba a tvoja preferencia, ale musí Boh uspokojiť tvoje preferencie? Nemusí. Boží dom má princípy, ktoré vyžaduje, a svoje ustanovenia. Výber toho, kto vykonáva akú prácu, je založený na princípoch. Nemôžeš si na základe svojej osobnej túžby, osobnej preferencie alebo osobnej nálady nasilu vyžadovať, aby ťa Boží dom uspokojil – to je nevhodné. Ak nie si vhodný na konanie povinnosti v tejto oblasti, potom v srdci ticho praj požehnania tým, ktorí dokážu v tejto oblasti konať povinnosť. Rob len to, čo dokážeš, alebo môžeš byť neznámym pracovníkom v zákulisí – pomáhať pri vedení a preverovaní, pomáhať pri skúškach alebo úprave tanečných videí po produkcii, pomáhať pri hľadaní rôznych materiálov alebo pri hľadaní pravdy. V rôznych oblastiach sa dá urobiť veľa práce a rozsah práce súvisiacej s tvojimi záujmami a záľubami je široký. Nemusíš byť nutne ten na obrazovke – môžeš sa popritom venovať aj práci v zákulisí. Aj to je konanie tvojej povinnosti. Takto uspokojíš svoje osobné priania a zároveň naplníš princíp a štandard uspokojenia Boha prostredníctvom konania povinnosti – to je také skvelé! Nie je to zabitie dvoch múch jednou ranou? (Áno.) Keďže ti Boh v rámci tvojich vrodených predpokladov nedal silné stránky v tejto oblasti, potom nemáš na výber. Nemôžeš sa sťažovať, reptať ani prechovávať zášť len preto, že máš v tejto oblasti vrodené nedostatky a nemôžeš splniť štandard Božieho domu pre výber talentov v tejto oblasti, a potom byť neochotný konať povinnosť v tejto oblasti a odmietať ju robiť, aj keď to od teba Boží dom vyžaduje – to je nevhodné. Toto nie je správny postoj pri konaní povinnosti. Čokoľvek dokážeš robiť, jednoducho to rob. Nemôžeš to odmietnuť robiť – a odmietať to aj vtedy, keď to od teba Boží dom vyžaduje – len preto, že sa na to nehodíš alebo v tom nie si zručný. Takto nekonáš svoju povinnosť – uspokojuješ osobné túžby a realizuješ vlastný podnik. Nekonáš povinnosť s postojom podriadenosti Bohu ani s postojom úprimnosti a vernosti Bohu. To je nevhodné. Toto je niečo, čomu by mali ľudia rozumieť. Je potrebné jednak správne rozumieť záujmom, záľubám a silným stránkam a jednak so záujmami, záľubami a silnými stránkami správne zaobchádzať.

Niektorí ľudia radi píšu články a venujú sa práci súvisiacej s literatúrou. Vždy chcú upravovať a korigovať články, zaoberať sa článkami každý deň. Avšak z rôznych dôvodov – subjektívnych aj objektívnych – nie sú na túto prácu vhodní. Jednak im chýbajú základné vedomosti v oblasti literatúry a jednak je ich kvalita pomerne slabá a nemajú schopnosť chápania. Preto, aj keď sú pre literatúru zanietení a získavajú prax niekoľko rokov, stále nedokážu dosiahnuť štandard, aby mali pisateľské schopnosti. Boží dom však požaduje, aby ľudia mali aspoň základnú kvalitu na to, aby sa mohli venovať práci s textom. Ak ich kvalita nie je vhodná na prácu s textom a ani ich úprava a korektúra článkov nespĺňa štandard, potom si môžu zvoliť len inú povinnosť. Môžu byť namiesto toho vhodní tak akurát na vykonávanie bežných záležitostí alebo na zbieranie materiálov. Skrátka, prácu s textom, ktorú majú v srdci radi, nemôžu robiť – aj keby neboli prepustení z práce s textom, len by zaberali miesto a nedosahovali by žiadne skutočné výsledky. Ako by mali ľudia chápať takúto záležitosť čistým spôsobom? (Musia sa naučiť podriadiť opatreniam Božieho domu a byť rozumní.) To je všeobecný smer – ako by mali ľudia konkrétne praktizovať? Ak je to osoba, ktorá má sklon ku skresľovaniu, povie: „Všetci hovoria, že záujmy a záľuby sú dané Bohom, že sú to vrodené predpoklady. Keďže mi Boh dal tento záujem a túto záľubu, potom mi určite určil, aby som sa venoval práci, ktorá s tým súvisí. Keďže to určil Boh, potom by mi v Božom dome mala byť pridelená práca súvisiaca s týmto záujmom a touto záľubou – mal by som na nej mať podiel. Ak ma nepožiadajú, aby som robil túto prácu, potom je problém v ľuďoch – znamená to, že sa na mňa pozerajú zvrchu, znamená to, že vodcovia a pracovníci nevedia, ako posudzovať ľudí. Som tu, talentovaný človek, ale nie je tu žiadny bystrý hľadač talentov, ktorý by ma objavil! Tak veľmi milujem literatúru a som v nej naozaj zručný – upravovať články je pre mňa úplná hračka. Poslať ma kázať evanjelium alebo robiť manuálnu prácu – nie je to ako ísť s kanónom na vrabce? Nie je to mrhanie talentovaným človekom? Nie je to ako zakopávať zlato do hliny? Nič sa nedá robiť – pod nízkou strechou človek nemá inú možnosť, len skloniť hlavu! Ale existuje príslovie: Pravé zlato sa nakoniec zaleskne. Len počkaj – možno ma tým Boh zušľachťuje a skúša. Jedného dňa sa určite budem venovať práci, ktorú mi Boh určil, práci súvisiacej s mojím záujmom. Na dobré sa oplatí čakať. Keď budete všetci vyradení, to bude môj čas zažiariť – vtedy budem mať možnosť uplatniť svoje schopnosti! Ako hovoria príslovia: ‚Pre džentlmena nikdy nie je príliš neskoro na pomstu‘ a ‚Tam, kde je život, je aj nádej‘.“ Čo si myslíte o týchto názoroch? Sú nesprávne, však? Takíto ľudia si určite robia plané nádeje a dokonca dlhodobé plány, ale či majú reálnu schopnosť, nie je známe. Niektorí ľudia sa dokonca cítia ukrivdení a hovoria: „Som prirodzene obdarený literárny talent, a predsa ma poslali robiť manuálnu prácu, celý deň som špinavý od blata. A komu sa môžem sťažovať? Nič sa nedá robiť – takto to Boh ovláda. Mám na výber?“ V skutočnosti ich korektorský tím už otestoval a ich pisateľské zručnosti sú nedostatočné. Nemajú žiadny literárny základ, dokonca nepoužívajú ani správnu interpunkciu. Všade tam, kde by sa veta mala rozdeliť alebo kde by sa mala urobiť pauza, použijú čiarku. A predsa sa stále považujú za literárneho génia a veria, že vykonávanie fyzickej práce je mrhanie talentom. Ich srdcia sú plné sťažností: „Narodil som sa s láskou k literatúre. Ako dieťa som rád čítal rozprávkové knihy. Keď som bol starší, rád som čítal diela, ktoré napísali slávni ľudia. Prečítal som veľa literárnych klasík od domácich aj zahraničných autorov; prečítal som veľa diel všetkých žánrov vrátane drámy, prózy a poézie. Práca s textom mi nerobí žiadny problém; napísať článok je pre mňa hračka. Ale pozrite sa na mňa teraz – skončil som pri špinavej, vyčerpávajúcej práci. Moja láska k literatúre, ktorá ma sprevádza polovicu života, bola v Božom dome odmietnutá. Žiadne vedomosti, ktoré som počas svojho života nahromadil, nenašli v Božom dome uplatnenie – moja literárna kariéra sa skončila! Kedysi som si myslel, že Boží dom je miestom, kde vládne pravda, kde vládne férovosť a spravodlivosť. Niekto ako ja – veľký talent, nadšenec literatúry – bol vo svete ignorovaný a pozerali sa naňho zvrchu, bez možnosti uplatniť svoje schopnosti. Myslel som si, že v Božom dome budem môcť uplatniť svoje zvyšné sily. Plný nadšenia som sa prihlásil do korektorského tímu, len aby som zistil, že ma nevybrali. Len sa na mňa pozrite – keď tu teraz stojím, kto by povedal, že som nadšenec literatúry, literárny talent? Všetko moje literárne nadanie zničila táto špinavá, vyčerpávajúca práca. Teraz z mojich úst vychádzajú len hrubé a neotesané slová.“ V srdci sa cítia veľmi ukrivdení. Hoci nahlas hovoria, že sa podriaďujú Božiemu ovládaniu a urobia čokoľvek, o čo ich Boží dom požiada, v srdci sa hodnotia nesprávne, mylne považujú svoje záujmy a záľuby za silné stránky, za niečo vhodné, aby to Boh použil, nenašli svoje miesto, nerozpoznali svoju skutočnú situáciu, nevedia, na čo majú a nevedia, či sú ich záujmy a záľuby v skutočnosti tým, v čom sú zruční – nemajú v tom jasno a sú nevedomí, a predsa sa vyhlasujú za literárny talent a chýba im len málo k tomu, aby sa nazvali literárnym majstrom. Aký to má konečný výsledok? (Sú plní sťažností na opatrenia cirkvi a v srdci nie sú ochotní sa podriadiť.) V srdci sa neustále cítia ukrivdení. Hoci pri konaní svojej povinnosti nezaháľajú a dokážu vynaložiť plné úsilie – len sotva sa podriaďujú –, pre svoje nepresné sebahodnotenie sa cítia ukrivdení. Mysľou im často preblesne myšlienka: „Na svete je veľa rýchlych koní, ale málo dobrých znalcov koní.“ Aké rýchle kone? Akí dobrí znalci koní? Pretože majú trochu záujmu a nadšenia pre určitú oblasť a neskôr ju systematicky študujú, považujú sa za bezkonkurenčných, považujú sa za „rýchle kone“ a veria, že sú talentovaní. Nie je to úplný nedostatok sebauvedomenia? Veria len tomu, že záujmy a záľuby sú dané Bohom, ale nedokážu rozpoznať, akú kvalitu im Boh dal. Nemajú jasno v tom, či sú vo veciach, o ktoré sa zaujímajú a pre ktoré sú nadšení, skutočne zruční, a či dokážu prácu a povinnosť súvisiacu s ich záujmami a záľubami skutočne konať dobre, či sú na ne spôsobilí a či ich dokážu zvládnuť. Nemajú v tom jasno a nevedia o tom. Nie je to veľmi problematické? (Áno.) Pretože nedokážu rozpoznať ani nájsť svoje miesto, cítia sa veľmi ukrivdení. Čo prejavujú navonok? Často hlboko vzdychajú a často vyjadrujú svoje odhodlanie pred Bohom, dúfajúc, že jedného dňa im Boh vytvorí príležitosť, napraví ich krivdy, zariadi pre nich spravodlivosť a umožní im splniť si želanie konať povinnosť súvisiacu s ich záujmami a záľubami. Pozrite sa na pieseň, ktorú často spievajú: „Nemyslím na cestu pred sebou.“ Aký je ďalší verš? („Mojím jediným poslaním je nasledovať Božiu vôľu.“) Pre tých, ktorí skutočne majú toto duchovné postavenie, ktorí skutočne majú túto realitu a ktorí sú skutočne schopní nasledovať Božiu vôľu, je spievanie tejto piesne úplne priliehavé – je to presne vhodné. Aký je však emocionálny stav tohto typu človeka, keď spieva túto pieseň? V akej situácii ju spieva? (Keď sa sťažuje a cíti sa ukrivdený.) Takže keď spieva, nie je to, čo spieva, plné zášti? (Áno.) To, čo spieva, je plné sťažností, vzdoru a nespokojnosti – nie je to nič iné ako žiaľ a zášť. Keď ho počuješ spievať túto pieseň, vtedy je najviac skľúčený. V Číne existuje príslovie – ako to znie? „Muži vyjadrujú žiaľ spevom, ženy vyjadrujú žiaľ plačom a staré babičky vyjadrujú žiaľ mrmlaním nezmyslov.“ Vidíš, rôzne typy ľudí vyjadrujú svoj žiaľ rôznymi spôsobmi. Niektoré ženy, keď čelia takejto situácii, len plačú a neustále si v tajnosti utierajú slzy. Nevedia sa cez to preniesť a zakaždým, keď na to pomyslia, majú oči červené od sĺz a ich srdcia sa cítia ukrivdené a dotknuté. Jednoducho nedokážu k tejto veci pristupovať správne. V skutočnosti je to veľmi jednoduchá vec – záujmy a záľuby a silné stránky sú v podstate dve odlišné veci. Ak máš určitú silnú stránku, bez ohľadu na to, či je to tvoj záujem a záľuba, si veľmi vhodný na prácu súvisiacu s touto silnou stránkou – znamená to, že vďaka tvojej vrodenej kvalite, talentu alebo vlohám si v danej veci zručný a dokážeš ju robiť dobre – v tom prípade, keď sa venuješ tejto práci, môžeš dosiahnuť určité výsledky a je pre teba pomerne vhodné ju robiť. Ak však máš v tejto oblasti len záujem a záľubu, ale nemáš v nej silnú stránku, potom ju nemusíš byť nevyhnutne schopný robiť dobre. Je to veľmi jednoduchá záležitosť. Ľudia sú pre svoju tvrdohlavosť a skreslené chápanie v kombinácii so svojou hlúposťou a nevedomosťou skleslí, skormútení a negatívni, keď sa nemôžu venovať práci, o ktorú majú záujem, a sťažujú sa, pričom prekypujú všetkými druhmi negatívnych emócií. Preto je veľmi potrebné, aby rozumeli skutočnej situácii svojich záujmov, záľub a silných stránok. Keď jej porozumejú, musia k nim pristupovať správne – to je jeden aspekt. Druhým aspektom je, že sa musia podriadiť opatreniam Božieho domu a plniť si svoju povinnosť podľa princípov, ktoré vyžaduje Boží dom. Ak Boží dom vyžaduje, aby si konal povinnosť v určitej oblasti, ale ty v tejto oblasti práce nie si zručný, máš o ňu len záujem a nadšenie a rád túto prácu robíš, a predsa podľa najnižšieho štandardu, ktorý vyžaduje Boží dom, si na ňu len tak-tak spôsobilý, potom by si sa mal podriadiť a usilovať sa plniť si svoju úlohu – nehľadaj najrôznejšie objektívne výhovorky, aby si to odmietol alebo zavrhol. Samozrejme, ak sú tvoje vrodené predpoklady v rôznych oblastiach obmedzené alebo máš určité skutočné problémy a Boží dom ti nemôže dovoliť konať povinnosť v tejto oblasti, potom by si nemal mať sťažnosti ani by si nemal byť negatívny alebo slabý. Čokoľvek dokážeš robiť, jednoducho to rob. Pokiaľ ide o tvoje záujmy a záľuby, nechaj si ich pre seba – ľudia v cirkvi do toho nebudú zasahovať ani ti nevezmú právo zaujímať sa o určité veci alebo byť nimi nadšený. To je tvoja osobná vec. Pokiaľ však ide o konanie povinnosti, musíš jasne rozlíšiť všetky rôzne otázky týkajúce sa záujmov, záľub a silných stránok a musíš byť schopný ku všetkým pristupovať správne – to je to najkritickejšie. Rozumieš? (Áno.)

Mnohí ľudia majú záujmy a záľuby v určitej oblasti. Sú aj takí ľudia, ktorí nemajú vôbec žiadne záujmy ani záľuby. To znamená, že nemajú žiadny zvláštny záujem ani nadšenie, pokiaľ ide o akékoľvek povolania alebo druhy odborných činností, alebo rôzne osoby, udalosti a veci, s ktorými ľudia vo svete často prichádzajú do styku – sú to len obyčajní ľudia. Ak sa ich napríklad niekto opýta, či sú nadšení pre literatúru, či si zvyčajne vedú denník alebo píšu články, povedia: „Nie som pre to nadšený a nie som v tom zručný. Len čo začnem čítať alebo písať, rozbolí ma hlava.“ Ak dostanú na prečítanie nejaké majstrovské literárne diela, považujú to za zaťažujúce a v srdci sú úplne neochotní. Niektorí dokonca hovoria: „Neustále pozeranie do textu mi namáha oči a robí ma starým, takže nemám rád literatúru.“ Ak sa ich opýtaš, či radi tancujú, povedia: „Tanec nie je seriózna vec, je to niečo, čo ľudia robia, keď zistia, že zaháľajú a nemajú nič lepšie na práci. Nerád tancujem.“ Vidíš, nemajú to radi a dokonca si na to nájdu dôvod, keď hovoria, že to nie je seriózna vec. Iní tancujú, aby chválili Boha – aká je to pozitívna vec! Spievanie, tancovanie, hranie na harfe a lýre na chválu Boha – to sa robí už od staroveku; je to niečo, čo Boh schvaľuje, tak ako to môže nebyť seriózna vec? Oni však všetko, čo nemajú radi, znevažujú a hovoria o tom ako o niečom negatívnom. Keď sa ich opýtajú: „Nerád tancuješ – tak rád spievaš?“ „Aké ‚spievanie‘? Len čo začnem spievať, spievam falošne. Ešte ani ja to neznesiem počúvať. Nerád spievam. Až teraz ako veriaci v Boha som sa začal učiť nejaké chválospevy Božích slov a skúsenostné chválospevy. Kým som neuveril v Boha, nikdy som nespieval; keď spievali iní, nebol som ochotný ani počúvať.“ „Ako sa teda prejavuješ, keď máš dobrú náladu?“ „Keď mám dobrú náladu, jednoducho si zdriemnem.“ „Čo potom robíš, keď sa stretneš s bolestivými záležitosťami a máš zlú náladu?“ „Vtedy zjem nejaké občerstvenie alebo si len zdriemnem.“ „Nerád spievaš – tak počúvaš rád hudbu?“ „Nemám taký záujem a nerozumiem tomu, čo sa v hudbe vyjadruje. Vy všetci hovoríte, že hudba vyjadruje rôzne ľudské emócie, že vyjadruje ľudské myšlienky a pocity, ale ja tomu nerozumiem a neviem sa s tým stotožniť. Hudba je vysoké umenie – taký prízemný človek ako ja nemá k hudbe vzťah a nemám ju rád.“ „Máš rád dobré jedlo?“ „Nemám rád ani dobré jedlo. Dokážem zjesť čokoľvek. Narodil som sa ako drsný človek. Dokážem zjesť kukuričnú kašu, dokážem zjesť koláč, dokážem zjesť čínske jedlo alebo západné jedlo – čokoľvek. A keď umieram od hladu a nemám čo jesť, môžem zjesť aj psie žrádlo.“ Takíto ľudia sú jednoducho takíto hrubí. Opýtaj sa niektorých žien: „Máš rada kozmetiku?“ Povedia: „Nemám o ňu záujem. Vyzerám, ako som sa narodila – kto sa na mňa chce pozerať, môže sa pozerať, a kto sa na mňa nechce pozerať, môže sa jednoducho odvrátiť!“ Opýtaj sa niektorých mužov: „Máš rád elektroniku alebo mechanické veci, ako sú autá?“ Povedia: „Načo je dobré mať rád tie veci? Vyčerpáva to myseľ a unavuje mozog. Ak mám čas, je lepšie si zdriemnuť alebo sa nezáväzne porozprávať!“ Nemajú radi nič a nemajú vôbec žiadne záujmy ani záľuby. Či už je to biologické, technologické, špičkové alebo podradné, nič z toho nemajú radi. Keď sa ich opýtajú: „Tieto veci, ktoré zahŕňajú ľudskú prirodzenosť, či už sú vznešené alebo populárne – ty nemáš rád žiadnu z nich. Máš teda rád malé zvieratá, ako sú mačky, psy a vtáky?“ „Tie mám rád ešte menej. Zvieratá sa s ľuďmi nedokážu rozprávať – načo je dobré mať ich rád?“ Niektorí ľudia sa zaujímajú o psov. Často sa so psami rozprávajú a psy dokonca dokážu rozumieť ľudskej reči. Niektorí ľudia nemajú vôbec žiadne záľuby a o nič sa nezaujímajú – takých ľudí je veľa. Niektorí ľudia hovoria: „Rodíme sa s určitými záujmami a záľubami – sú dané Bohom. Najmä tí z nás, ktorí majú v určitej oblasti silnú stránku, tí, ktorí sa narodili s výnimočným a vynikajúcim talentom v tejto oblasti – to všetko je Božia milosť, Božie povýšenie, Božia priazeň voči nám. Najmä v dnešnej dobe, keď v Božom dome preberáme povinnosť súvisiacu s našimi záujmami, záľubami alebo silnými stránkami, robí to našu identitu a hodnotu ešte neporovnateľne vznešenejšou a mimoriadnejšou. Tí, ktorí nemajú žiadne záľuby ani silné stránky, môžu vykonávať len nejakú základnú manuálnu prácu a prácu, ktorá nie je technicky náročná, ako je hostenie, varenie, upratovanie alebo pestovanie zeleniny, chov ošípaných a kŕmenie sliepok. Takže pokiaľ ide o záujmy, záľuby a silné stránky ľudí, nerozlišujú sa ľudia na vyššie a nižšie postavených, vznešených a prízemných? Nie je medzi nimi hierarchický rozdiel?“ Je tento názor správny? (Nie.) Vidíš, Boh dal niektorým ľuďom silné stránky, niektorým ľuďom určil určité záujmy a záľuby, zatiaľ čo iným ľuďom neurčil nič – nemajú vôbec žiadne silné stránky, nevedia spievať ani tancovať, nerozumejú literatúre a vôbec neovládajú žiadne odborné zručnosti. Môže sa stať, že hostiteľská rodina chová dva psy, takže nechať takého človeka bez silných stránok kŕmiť psy by malo byť vhodné – je to tá najjednoduchšia úloha. Okrem kŕmenia však psy neberú na prechádzky a nevedia, ako sa o ne starať. Po roku alebo dvoch kŕmenia ich psy ani nepoznajú ako svojich pánov a nie sú im blízke. Povedzte Mi, čo je to za človeka? V porovnaní s tými, ktorí majú záujmy a záľuby alebo silné stránky v určitej oblasti, nie je v tom rozdiel? Je zrejmé, že ide o dva typy ľudí, ktoré majú rozdiely vo svojich vrodených predpokladoch: Jeden typ žije so silným pocitom nadradenosti, vedie bohatý a plný život, zatiaľ čo druhý typ vedie prázdny život, bez akéhokoľvek pocitu nadradenosti. Je teda vhodné, keď sa ľudia od seba odlišujú rozdielmi v postavení a hodnote na základe tohto princípu? (Nie.) Podľa akého princípu je teda vhodné ich rozlišovať? Povedzte Mi, sú medzi ľuďmi rozdiely? (Áno.) V čom spočívajú rozdiely? Ako by sa mali ľudia rozlišovať? Prinajmenšom by sa malo hľadieť na to, či milujú pravdu – rozlišovať ich podstatu, ich vznešenosť a nízkosť, ich ušľachtilosť a prízemnosť a ich kategóriu na základe ich postoja k pravde. Teoreticky, nedajú sa ľudia takto veľmi ľahko rozlíšiť? (Áno.) Je tento spôsob rozlišovania ľudí dobrý? (Áno.) Nie je však trochu príliš jednoduché rozlišovať ich takto? Niektorí ľudia nemajú žiadne vrodené silné stránky ani žiadne záujmy či záľuby – sú to veľmi priemerní ľudia, veľmi jednoduchí ľudia. Avšak milujú pravdu, rozumejú pravde, majú skúsenosť s pravdou a chápu ju, a keď hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, dokážu sa podeliť o svoje porozumenie Božím slovám; vo vstupe do života sú lepší ako priemerný človek. Dokážu pomôcť mnohým ľuďom. Môžeš teda povedať, že takíto ľudia sú nízki a bezcenní? (Nie.) Teoreticky by sa podstata ľudí, ich vznešenosť a úbohosť, ich ušľachtilosť a prízemnosť a ich kategóriu mali rozlišovať na základe ich postoja k pravde, ale ako presne by sa mali rozlišovať? O tom budeme dnes hovoriť v duchovnom spoločenstve.

Tri kategórie ľudí na základe ich pôvodu

To, či má človek vrodené nejaké záujmy, záľuby a silné stránky, je predurčené Bohom. Ak ti ich Boh dá, tak ich máš; ak ti ich Boh nedá, tak ich nemáš – nemôžeš sa ich naučiť ani ich získať napodobňovaním. Ak však máš v určitej oblasti silnú stránku a povieš: „Konať povinnosť súvisiacu s touto silnou stránkou je príliš vyčerpávajúce; nechcem túto silnú stránku,“ aj keď ju nechceš, nemôžeš ju odstrániť ani ti ju iní nemôžu vziať. To, čo máš, ti iní nemôžu vziať; to, čo nemáš, nemôžeš uchvátiť ani získať súperením. Všetko to súvisí s Božím predurčením. No aj keď je to tak, to, že ti Boh dáva určitý záujem, záľubu alebo silnú stránku, neznamená, že Boh musí chcieť, aby si konal nejakú povinnosť alebo prácu súvisiacu s tvojím záujmom, záľubou alebo silnou stránkou. Niektorí ľudia hovoria: „Keďže sa odo mňa nežiada, aby som konal povinnosť v tejto oblasti alebo sa venoval práci, ktorá s tým súvisí, prečo som potom dostal taký záujem, záľubu alebo silnú stránku?“ Boh dal drvivej väčšine ľudí určité záujmy a záľuby na základe rôznych podmienok každého človeka. Samozrejme, do úvahy sa berie viacero vecí: jednak je to pre živobytie a prežitie ľudí, a jednak je to na obohatenie života ľudí. Niekedy si život človeka vyžaduje určité záujmy a záľuby, či už pre zábavu a rozptýlenie, alebo aby sa mohli venovať nejakým riadnym úlohám, čím sa ich ľudský život stane napĺňajúcim. Samozrejme, nech sa na to pozeráme z akéhokoľvek hľadiska, za tým, že Boh dáva, je dôvod, a Boh má aj svoje dôvody a opodstatnenie pre to, že nedáva. Môže sa stať, že tvoj ľudský život alebo tvoje prežitie nevyžadujú, aby ti Boh dal záujmy, záľuby a silné stránky, a ty si dokážeš udržať svoje živobytie alebo obohatiť svoj ľudský život a urobiť ho napĺňajúcim inými prostriedkami. Skrátka, bez ohľadu na to, či Boh dal ľuďom záujmy, záľuby a silné stránky alebo nie, nie je to problém samotných ľudí. Aj keď niekto nemá žiadne silné stránky, nejde o chybu jeho ľudskej prirodzenosti. Ľudia by to mali chápať správne a pristupovať k tomu správne. Ak niekto má určité záujmy, záľuby a silné stránky, mal by si ich vážiť a správne ich uplatňovať; ak ich nemá, nemal by sa sťažovať. Z hľadiska záujmov, záľub a silných stránok je toto skutočná situácia. To, či človek má tieto veci, však neodráža jeho hodnotu, postavenie ani identitu. Čo to teda ľuďom hovorí? Aj keď ti Boh dal zušľachtené záujmy, záľuby a silné stránky – je to tvoje súkromné vlastníctvo, sú to tvoje výhodné podmienky – to, že ich máš, neznamená, že si vznešenejší ako ktokoľvek iný, že si vo výhode alebo že máš väčšie právo niečo robiť ako ktokoľvek iný. Je to preto, lebo v Božích očiach je človek bez ohľadu na to, aké má vrodené predpoklady, príslušníkom skazeného ľudstva. Hoci vrodené predpoklady neobsahujú prvky skazenosti, všetci ľudia, ktorí majú vrodené predpoklady, boli aj tak skazení satanom a žijú podľa satanských pováh. Ich životom-podstatou je ich satanská skazená povaha. Preto bez ohľadu na to, aké sú tvoje vrodené predpoklady, a bez ohľadu na to, či máš záujmy, záľuby a silné stránky alebo nie, keďže život-podstata všetkých ľudí je rovnaká, v Božích je tvoja hodnota rovnaká ako hodnota ostatných. Ľudia by mali jasne vidieť, že aj keď majú určité výhodné podmienky alebo určité výhody, pokiaľ ide o ľudskú podstatu a skazené povahy, podstata všetkých ľudí je rovnaká a všetci ľudia sú rovnakí. Musia podstúpiť Božie napomínanie a súd a všetci sú tými, ktorých si Boh želá spasiť. Pokiaľ ide o život-podstatu ľudského tela, ľudia sú rovnakí. Z iného pohľadu však existujú medzi ľuďmi určité rozdiely a o týchto rozdieloch musíme podrobne hovoriť v duchovnom spoločenstve. Ako by sa mali tieto rozdiely identifikovať? Musia sa skúmať na základe pôvodu ľudí. Čo označuje „pôvod“? Označuje to, z čoho bol človek reinkarnovaný – rozdiely sa robia na základe toho, ako vznikli a z čoho pochádzajú. Všeobecne povedané, toto ľudstvo je rozdelené do troch kategórií. Prvou kategóriou sú tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, druhou sú tí, ktorí sú reinkarnovaní z rôznych diablov, a treťou sú tí, ktorí sú reinkarnovaní z ľudí. Tieto tri kategórie rozlišujú ľudí v samotnej podstate. Dôvodom, prečo možno ľudí rozlišovať podľa týchto kategórií, je to, že pôvod rôznych kategórií ľudí nie je rovnaký. Ako teda možno vedieť, kto je reinkarnovaný zo zvierat, kto je reinkarnovaný z diablov a kto je reinkarnovaný z ľudí? Musí sa to určiť na základe toho, čo žijú, a vlastností, ktoré prejavujú. Počuli ste už niekedy takéto informácie, či už vo folklóre alebo prostredníctvom iných kanálov? (Áno.) Takže táto téma vám nie je úplne neznáma, však? (Nie, nie je.) Tí reinkarnovaní zo zvierat, tí reinkarnovaní z diablov, tí reinkarnovaní z ľudí – o ktorých chcete počuť najprv? (O prvej kategórii.) Prvou kategóriou sú tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat. Ak skutočne spoznáte pravdu o tejto záležitosti, bude to mať vplyv na vaše životy? Prinesie to problémy alebo prekážky? (Možno začnem uvažovať, z čoho som bol reinkarnovaný.) Keď niektorí ľudia skutočne spoznajú, do ktorej kategórie patria, a priradia sa ku konkrétnej kategórii, ak sú skutočne reinkarnovaní z ľudí, cítia sa preto šťastní a majú z toho celkom dobrý pocit. Ak však nie sú reinkarnovaní z ľudí, nepovažovali by to za nepríjemné? (Áno.) Prinieslo by to určité ťažkosti a tiež určitý nepokoj, však? (Áno.) Keďže to môže priniesť nepokoj a určité ťažkosti, je pre ľudí lepšie vedieť to alebo nevedieť? (Cítim, že vedieť to by bolo lepšie.) V čom by to bolo lepšie? (Tým, že to človek vie, môže porozumieť pravde v tomto ohľade a navyše bude schopný rozpoznať niektorých ľudí, udalosti a veci okolo seba.) Hovorme o tom teda v duchovnom spoločenstve.

Charakteristiky ľudí reinkarnovaných zo zvierat

Poďme najprv hovoriť v duchovnom spoločenstve o tých, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat. Reinkarnácia zo zvierat, ako už názov napovedá, znamená, že takýto človek sa reinkarnoval zo zvieraťa. Zvierat je pomerne široké spektrum – pokiaľ ide o to, koľko presne druhov zvierat sa môže reinkarnovať ako ľudia, to nie je v rozsahu nášho duchovného spoločenstva. Skrátka, existuje kategória ľudí, ktorých minulá existencia bola existenciou zvieraťa, čo znamená, že ich pôvodná identita alebo stvorená kategória nebola medzi stvoreným ľudstvom. Ich počiatočná, prvá biologická kategória bola kategória zvieraťa. V Božích očiach je teda ich identitou v rámci biologickej ríše identita zvieraťa. V tejto reinkarnácii sa stali ľuďmi, čo znamená, že toto zviera sa už znova nenarodilo medzi zvieratami, ale namiesto toho sa reinkarnovalo ako človek, pričom sa narodilo v určitom čase, do určitej rodiny, rodu a krajiny. To, že je zviera reinkarnované do človeka, znamená, že sa narodí ako človek, ale jeho predchádzajúca existencia nebola ako človek – bola ako zviera. Predtým existovalo v rámci zvieracej ríše a rodilo sa medzi zvieratami; teraz, pri tomto znovuzrodení, už nie je v zvieracej ríši. Jeho identita sa zmenila a stalo sa členom ľudstva. Tomuto sa hovorí, že zvieratá sú reinkarnované ako ľudia. Keď sa zviera reinkarnuje ako človek, jeho vzhľad a inštinkty sú v podstate rovnaké ako u ktorejkoľvek osoby v rámci ľudstva. To znamená, že má v plnej miere charakteristiky človeka – dokáže chodiť vzpriamene, má ľudské črty tváre a vzhľad a má ľudské myslenie, ľudské inštinkty a normálny ľudský život a má tiež jedinečnú ľudskú schopnosť reči. Toto je známe ako zviera reinkarnujúce sa ako človek. To znamená, že z jeho fyzickej formy, vonkajšieho vzhľadu a fyzických životných charakteristík vidíš len ľudské črty; nie sú viditeľné žiadne zvieracie črty. Ako teda môžeš vedieť, že je reinkarnovaný zo zvieraťa? To je to, čo ľudí najviac zaujíma. Samozrejme, to, že je reinkarnovaný zo zvieraťa, sa dá vidieť. Keby neboli rozdiely medzi tými, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, a tými, ktorí sú reinkarnovaní z ľudí, potom by táto kategória ľudí nemala žiadne zjavné charakteristiky. Práve preto, že medzi tými, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, a tými, ktorí sú reinkarnovaní zo skutočných ľudí, existujú zjavné rozdiely, sa tieto dve kategórie ľudí dajú ľahko rozlíšiť na základe ich charakteristík. Aké sú teda charakteristiky ľudí reinkarnovaných zo zvierat? Prvou charakteristikou je, že majú skreslené chápanie. Druhou charakteristikou je, že sú obzvlášť otupení. Treťou charakteristikou je, že sú mimoriadne popletení. Štvrtou charakteristikou je, že sú hlúpi. Tieto štyri charakteristiky samy osebe stačia na to, aby bol rozdiel medzi človekom reinkarnovaným zo zvieraťa a skutočným človekom zrejmý.

I. Prvá charakteristika: skreslené chápanie

Prvou charakteristikou ľudí reinkarnovaných zo zvierat je, že majú skreslené chápanie. Po prvé, čo zahŕňa skreslenie? Zahŕňa problémy s ich myšlienkami a názormi; zahŕňa aj ich kognitívne schopnosti pozerať sa na veci, chápať ich a rozumieť im. Táto kategória ľudí nedokáže nič správne chápať ani sa na nič správne pozerať. Ich spôsob nazerania na ľudí a veci, ako aj ich počínanie a konanie, sú obzvlášť absurdné, zanovité a smiešne – úplne nezlučiteľné s myslením normálnej ľudskej prirodzenosti a s myšlienkami a názormi normálnej ľudskej prirodzenosti na veci. Samozrejme, ľudia so skresleným chápaním ani zďaleka nie sú blízko k porozumeniu alebo spoznaniu pravdy. Pravda je úplne mimo ich dosahu, nieto ešte aby rozumeli pravde-princípom. Pokiaľ ide o to, ako zaobchádzajú s akoukoľvek vecou alebo človekom, ich názory sú úplne skreslené. Keď s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve, rozumejú tomu z hľadiska učenia, ale ich poznanie zostáva potom rovnako skreslené. Keď následne vysvetlíš veci jasnejšie a konkrétnejšie a uvedieš príklady, v tej chvíli možno rozumejú, ale neskôr, keď sa stretnú s rovnakým druhom veci, ich názor zostáva rovnako skreslený a bez ohľadu na to, koľko sa s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve, ich názor to nenapraví. Navyše, tento ich stav – tento spôsob chápania vecí – bude pretrvávať donekonečna bez zmeny. Nikoho duchovné spoločenstvo o pravde ich nedokáže zmeniť; aj keď hovorím v duchovnom spoločenstve a kážem Ja, stále to nedokáže zmeniť ich skreslené myšlienky a názory a skreslený spôsob chápania vecí. Takíto ľudia sú veľmi problémoví. Keď napríklad urobia niečo zlé a ty im povieš: „To, čo si urobil, bolo nesprávne, nie je to v súlade s princípmi; boli v tom osobné prímesi,“ povedia: „Neurobil som to naschvál. Nemal som v úmysle, aby to tak dopadlo. Keďže vy ste všetci takí dobrí, máte pravdu a viete, ako robiť veci, prečo to neurobíte sami a namiesto toho to necháte urobiť mňa? Hovoríš, že som to urobil zle – nie je to len preto, lebo som ti nesympatický? Keďže vy všetci máte ľudskú prirodzenosť a ja som jediný, kto ju nemá, ja pôjdem jednoducho do pekla a vy všetci môžete ísť do neba!“ Môžu sa dokonca snažiť brániť a ospravedlňovať sa argumentovaním a vymýšľať si výhovorky, aby sa vyhli zodpovednosti. Odmietajú uznať, že urobili chybu, nemajú správny postoj, nezaväzujú sa, že sa v budúcnosti napravia, a nehovoria, že rozumejú, ako by mali nabudúce konať. Nikdy tomu takto neporozumejú a nikdy nebudú túto záležitosť chápať z pohľadu ľudskej prirodzenosti čistým spôsobom. Sú dokonca aj takí ľudia, ktorí, keď upozorníš na problémy v ich práci a hovoríš s nimi v duchovnom spoločenstve o pravde, povedia: „Nepozeráš sa na mňa len zvrchu? Nie je to len preto, lebo som nevzdelaný a som z vidieka? Nie je to len preto, lebo moje postavenie je nízke? Ani Boh mnou nepohŕda, tak aké máš právo ty?“ Nikdy nepriznajú, že urobili chybu, a potom nebudú hľadať pravdu, uvažovať o sebe, aby videli, kde urobili chybu, a hľadať správnu cestu praktizovania na jej vyriešenie. Prečo to nikdy neurobia? Pretože to nie sú ľudia. Nemajú normálne ľudské myslenie a nedokážu pristupovať k chybám, ktoré vzniknú, tak, ako by to urobil normálny človek. Nemajú postoj, aký by mal mať k chybám normálny človek. Stretli ste sa už s takýmito ľuďmi? Najlepšie by bolo uvažovať aj o sebe, aby si videl, či je tvoj rozum normálny alebo nie. Keď napríklad niekto umyje podlahu, povrch je stále dosť mokrý. Niekto iný, kto o tom nevie, po nej prejde a pošmykne sa. Ten človek vstane a povie tomu druhému: „Podlahu si po umytí poriadne neutrel. Mal si tam dať tabuľu s niekoľkými slovami, aby si ľudí upozornil! Našťastie som mladý – ak spadnem, dokážem vstať. Keby to však bol starší človek, nezlomil by si kosť? Naozaj si nebol dosť ohľaduplný!“ Sú tieto slová vhodné a normálne? (Áno, sú normálne.) Osoba, ktorá umývala, nebola pri vykonávaní tejto úlohy dostatočne ohľaduplná, takže nabudúce by mala byť ohľaduplnejšia. Keďže kvôli tomu niekto spadol, je jasné, že v tejto veci urobila chybu. Bolo to nedopatrenie a nikto ju neodsúdil – len to musí napraviť. Ona však nedokáže o tejto záležitosti správne a rozumne uvažovať ani k nej pristupovať z pohľadu človeka alebo s myslením človeka. Namiesto toho sa otočí a povie: „Nevidel si, že podlaha je mokrá? Si slepý? Pošmykol si sa a spadol – tak ti treba! Nepoužívaš vlastné oči a to je moja chyba? Samozrejme, že podlaha bude po umytí mokrá – prečo si po nej prešiel? Veď som ti nepovedal, aby si tam chodil. Priznaj si, že je to tvoja vlastná smola, že si spadol. So mnou to nemá nič spoločné!“ Sú tieto slová rozumné? (Nie.) Nie sú rozumné – ako sa to povie hovorovo? Sú nerozumné. Umyl si dlážku, ale neutrel si ju, čo spôsobilo, že sa niekto pošmykol – hoci nie je absolútne nevyhnutné, aby si vyjadril vinu a ospravedlnil sa, mal by si aspoň prijať pripomienky a upozornenia od iných týkajúce sa tvojej chyby. Mal by si sa opýtať: „Si zranený? Potrebuješ ísť do nemocnice na vyšetrenie alebo ošetrenie? Beriem na seba plnú zodpovednosť.“ Toto je správny postoj. Takto by mal človek racionálne pristupovať k niečomu, čo urobil zle, a uvažovať o tom z pohľadu ľudskej prirodzenosti. Lenže ľudia reinkarnovaní zo zvierat nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť a majú skreslené chápanie. Nikdy takto nehovoria, ani takto nikdy o žiadnom probléme neuvažujú. Namiesto toho sú zámerne nerozumní. Neutreli dlážku po umytí, čo spôsobilo, že sa niekto pošmykol; nabudúce to teda stačí urobiť inak, dávať väčší pozor a napraviť chybu – to je všetko. Problém by bol vyriešený. Je to veľmi jednoduchá vec: Nikto o tom nič nepovedal a nikto ich za to neodsúdil. Taktiež sa od nich nevyžadovalo, aby niesli akúkoľvek právnu zodpovednosť. Oni však odmietajú prijať fakty a namiesto toho hovoria: „Ach, takže vy ste všetci dobrí ľudia, vy ste jediní, kto má ľudskú prirodzenosť! Ja musím byť zlý človek! Ja zámerne ubližujem iným! Mám zlé úmysly! Vy všetci pôjdete do neba a ja pôjdem do pekla!“ Povedzte Mi, dokázal by normálny človek vypustiť z úst také táraniny? (Nie.) Iba typ ľudí reinkarnovaných zo zvierat chápe všetko a pozerá sa na všetko z obzvlášť extrémnej, zanovitej a smiešnej perspektívy. Kvôli najmenšej maličkosti – niečomu úplne legitímnemu – dokážu vychrliť celú hromadu nerozumných, mylných argumentov, takže ostatní nevedia, či sa majú smiať alebo plakať. Ako sa správajú, keď sú orezaní? Zachádzajú do krajnosti, aby sa ospravedlňovali a bránili, vysvetľujú, prečo konali tak, ako konali, a ako veľmi pre to trpeli, pričom odvrávajú so všetkými možnými dôvodmi. Keď s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o tom, prečo boli orezaní, ako by mali napraviť chyby, keď ich urobia, a ako by mali hľadať pravdu-princípy a aké sú princípy riešenia danej záležitosti, odmietajú prijať jediné slovo. Namiesto toho v sebe dusia zúrivosť a hnev a cítia sa ukrivdení a ponížení. V zákulisí sa dokonca sťažujú iným a hovoria: „Pche! Neuvažoval som o tých problémoch a nemal som v úmysle to tak urobiť. A predsa ma odsudzujú a hovoria, že som narúšal a vyrušoval – som naozaj taký zlý? Som zlý človek?“ Pokiaľ ide o pravdu-princípy, nikdy ich nedosiahnu a nikdy im neporozumejú; ich chápanie je vždy obzvlášť skreslené a obzvlášť smiešne. Bez ohľadu na to, o akej pravde-princípoch sa hovorí v duchovnom spoločenstve, keď sa to dostane k nim, zmení sa to na jedinú frázu, jediný spôsob konania – stane sa z toho formalita, rituál, predpis. Nie je to len otázka jednostranného chápania pravdy-princípov; ich chápanie je skôr mimoriadne smiešne a absurdné. Spôsob, akým tento typ človeka chápe pravdu, sa javí obzvlášť ťažkopádny a idiotský. Do akej miery idiotský? Do takej miery, že ľuďom ho ani nie je ľúto, ale namiesto toho cítia vyslovený odpor, nevedia, či sa majú smiať alebo plakať, a sú úplne bez slov. Veci už boli vysvetlené do takej miery, že hovoriť čokoľvek ďalšie je zbytočné – akékoľvek ďalšie slová by boli len hlúpe. S týmito ľuďmi nemá zmysel ďalej hovoriť o pravde-princípoch. Bez ohľadu na to, čo riešia, dokonca aj tú najmenšiu záležitosť v každodennom živote, robia to veľmi abnormálnym, smiešnym a skresleným spôsobom. Nie sú schopní pozerať sa na záležitosti a riešiť ich v medziach ľudského rozumu. Na všetko majú takýto zanovitý a takýto smiešny pohľad – názory, ktoré by mohli vyjadriť o akejkoľvek záležitosti, by v tebe po ich vypočutí vyvolali odpor na celý život. Keby si ich počul pri jedle, možno by si sa na mieste povracal. Povedzte Mi, aké skreslené musia byť? Toto je jedna z hlavných charakteristík ľudí reinkarnovaných zo zvierat – sú zanovití a smiešni. Z pohľadu ľudskej prirodzenosti je táto zanovitosť a smiešnosť predovšetkým nedostatkom normálneho myslenia ľudskej prirodzenosti. Nie sú schopní uvažovať o žiadnom probléme podľa normálneho myslenia ľudskej prirodzenosti – sú extrémni, náchylní na skreslenia a zanovití. Bez ohľadu na to, ako hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, objektívnych faktoch alebo konkrétnych situáciách, pevne sa držia svojho zdôvodňovania a odmietajú sa ho pustiť. Myslia si: „Mám svoje dôvody a nedal som ti nič, čo by si mohol použiť proti mne. Budem sa jednoducho držať tohto zdôvodňovania a stane sa z neho pravda. Nič, čo povieš, nebude nič platné!“ Toto je jedna z charakteristík ľudí reinkarnovaných zo zvierat – ich chápanie je skreslené.

II. Druhá charakteristika: otupenosť

Ďalším prejavom ľudí reinkarnovaných zo zvierat je, že sú tvárou v tvár mnohým osobám, udalostiam a veciam mimoriadne otupení. Nielenže sa pozerajú na záležitosti zanovitým a skresleným spôsobom, ale tiež vôbec nedokážu vnímať, aká je prirodzenosť, podstata alebo koreň čohokoľvek, čo vznikne, aký vplyv to môže priniesť alebo aké následky to môže spôsobiť. Stále tieto veci nedokážu vnímať a zostávajú voči nim nevedomí, aj keď niektorí ľudia už povedali alebo urobili určité veci alebo odhalili určité znaky a náznaky – je to, akoby boli hlupáci. Kým ich začnú vnímať, záležitosť je už uzavretá a následky už vznikli. Dokonca aj po vypočutí toľkých právd nevedia a nedokážu vycítiť, akí ľudia sú okolo nich, aká je ich podstata alebo čoho sú schopní. Niektorí ľudia hovoria veci, ktoré sú jasne problematické, a oni to aj tak nedokážu vycítiť. Keď sa napríklad niektorí ľudia chvália, majú silné reči, predvádzajú sa a vystatujú, je to zjavne odhalenie arogantnej povahy, no ľudia reinkarnovaní zo zvierat aj tak nedokážu tento problém vnímať. Namiesto toho si myslia, že títo ľudia sú schopní, obdivujú ich, vzhliadajú k nim a dokonca potom chcú takýchto ľudí nasledovať. To ukazuje, že sú otupení. Zjavní zlí ľudia a zlé skutky, zjavné odhalenia skazených pováh, smer, ktorým sa veci očividne uberajú – takíto ľudia nič z toho nedokážu vnímať. Nevedia, aká je podstata veci alebo aký je koreň problému; vôbec to nedokážu vycítiť, ani si to neuvedomujú. Sú tým, čo často nazývame mŕtvolami bez duše. Tento typ človeka zaostáva ešte viac, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa pravdy-princípov. Povieš mu, podľa ktorého princípu by mal praktizovať, no on nerozumie; len sa bifľuje predpisy, ktoré má dodržiavať. Nedokáže porozumieť princípom, o ktorých hovoríš v duchovnom spoločenstve, sú nad jeho sily. Upozorníš na určitý stav v ňom, ktorý je prejavom jeho odhalenia skazenej povahy, ale on si myslí, že hovoríš o niekom inom. Aj keď slovne prizná, že aj on má tento druh skazenej povahy, nerozpozná, ktoré slová povedal alebo ktoré činy vykonal, ktoré sa zhodujú s týmto stavom alebo týmto prejavom. Nerozumie a nevie, o čom hovoríš. Keď sa počas zhromaždení hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, zatiaľ čo ostatní už prešli na ďalšiu tému, on stále vracia diskusiu späť, aby hovoril o tej predchádzajúcej. Nie je to obmedzenosť a otupenosť? Keď ostatní hovoria, nestíha držať krok – nie preto, že by jeho myslenie nestíhalo, ale preto, že jeho kvalita je nedostatočná a zaostáva. Keď sa ho istí zlí ľudia snažia oklamať, zahrávať sa s ním alebo ho trýzniť, nedokáže to vycítiť, ale namiesto toho zaobchádza so zlými ľuďmi ako s bratmi a sestrami a dôverne s nimi vychádza, a až keď mu ublížia, uvedomí si, že im naletel. Potom si myslí: „Som taký hlúpy! Neviem, ako odhadnúť ľudí, neviem, ako rozlíšiť ľudí! Tentoraz som sa naozaj poučil – odteraz nebudem veriť nikomu, budem veriť len sebe. To je tá najvyššia múdrosť!“ Po tom, čo bol raz oklamaný, verí, že získal prehľad, a dokonca si myslí, že je teraz múdrejší, pričom prechádza z jedného extrému do druhého. Ľudia reinkarnovaní zo zvierat sú otupení voči každej záležitosti. Jeden taký človek mal napríklad na starosti chov zvierat a sadenie. Jedného dňa teplota klesla a Ja som mu povedal: „Dnes v noci bude mínus päť stupňov. Nemal by si sa postarať o tie rastliny a zvieratá, ktoré neznesú chlad?“ Keď to počul, odpovedal: „Mám vatovanú bundu a v noci spím pod paplónom a dekou, takže mi nebude zima.“ Porozumel, čo som myslel? Na základe tejto odpovede zjavne nie. Nie je to otupenosť? (Je.) Keby som povedal: „Dnes v noci bude mínus päť stupňov. Ak sú kvety na dvore, zamrznú. Zvieratá, ktoré sú citlivé na chlad, a tie slabé by mali byť v stajniach. Mal by si zavesiť na dvere záves navyše a zaplátať všetky miesta v stajniach, kde ťahá.“ Keď by to počul, chvíľu by uvažoval a pomyslel by si: „Ach, Ty si hovoril o zvieratách a rastlinách. Nestačilo by teda len preniesť kvety dovnútra? Je tam toľko zvierat a Ty si nepovedal, ktoré sú citlivé na chlad a ktoré nie, ktoré by sa mali preniesť dovnútra a ktoré nie.“ Naozaj, nešpecifikoval som to – nedokážeš však konať podľa princípov? Ani si neuvedomuješ, že kvety ponechané v zime vonku by mohli zamrznúť, a ak ti nedám za úlohu tieto veci urobiť, neurobíš ich – čo je to za problém? Nie je to otupenosť? (Je.) To ukazuje, že je otupený. Napríklad je slnečno, na dvore visí oblečenie, aby sa vysušilo, a niekto povie: „Vyzerá to, že popoludní by mohlo pršať. Zmokne oblečenie, ktoré sa suší vonku?“ – tieto slová nesú náznak pripomienky. Človek s normálnym ľudským myslením by to počul a uvažoval by: „Mal by som dávať pozor – keď sa obloha zatiahne, rýchlo prinesiem oblečenie dovnútra.“ Lenže tí, ktorí nemajú myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti, si to neuvedomia. Keď povieš, že popoludní bude pršať, počujú to a myslia si: „Aký má zmysel to hovoriť? So mnou to nemá nič spoločné. Budem vnútri, takže nezmoknem, ak bude pršať. Okrem toho, čo narobím s dažďom? Je zbytočné mi to hovoriť!“ Jednoducho si neuvedomujú, prečo sa im to hovorí alebo prečo sa táto záležitosť nadhodila. Ako s nimi teda musíš hovoriť, aby skutočne rozumeli? Musíš im povedať: „Popoludní o toľkej a toľkej bude pršať. Keď uvidíš, že sa obloha zaťahuje, skôr než začne pršať, rýchlo prines oblečenie dovnútra. Ak to neurobíš, zmokne a bude sa musieť znova vyprať. Pri zbieraní oblečenia tiež skontroluj, či na dvore nie je niečo iné, čo nesmie zmoknúť alebo byť vystavené dažďu, a aj to prines dovnútra.“ Musíš ich takto inštruovať. Ak ich nebudeš takto inštruovať, neuvedomia si, že musia priniesť oblečenie dovnútra, ani si neuvedomia, že musia pozbierať všetky ostatné predmety, na ktoré nemôže pršať. Tieto veci neurobia. Prečo? Pretože sú príliš otupení, nemajú myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti a nespĺňajú štandard normálnej ľudskej prirodzenosti. To znamená, že ich inteligencia a kvalita nedosahujú štandard normálnej ľudskej prirodzenosti. Takíto sú ľudia reinkarnovaní zo zvierat. Keď takého človeka žiadam, aby niečo urobil, hoci som ho už viackrát inštruoval a on to robil už mnohokrát predtým, stále ho musím inštruovať znova. Ak ho nebudem inštruovať, neuvedomí si, čo treba urobiť, ani to nebude schopný urobiť. Takže zakaždým, keď sa stretne s týmto druhom úlohy, musíš mu presne povedať, čo treba urobiť a ako to urobiť, a inštruovať ho o každom kroku v procese. Ak vynecháš čo i len jedinú vec, tú vec neurobí, alebo možno dokonca celú vec pokazí. A ak potom upozorníš na jeho problémy, odpovie hromadou skreslených argumentov a začne byť znova zámerne nerozumný. Toto je prejav otupenosti.

Táto vlastnosť ľudí reinkarnovaných zo zvierat, ich otupenosť, je veľmi zjavná. Napríklad z duchovného spoločenstva o pravde porozumejú z hľadiska učenia, ako rozlíšiť, či cirkevný vodca vykonáva skutočnú prácu, či je to vodca, ktorý je na požadovanej úrovni, alebo či je to falošný vodca alebo antikrist. Keď však príde na rozlíšenie toho, do akej kategórie spadá ich vlastný cirkevný vodca, aj keď sú svedkami určitých prejavov, ktoré tento cirkevný vodca vykazuje, nevedia, ako ich rozlíšiť. Ak sa ich opýtaš: „Robí váš cirkevný vodca skutočnú prácu?“ povedia: „Vidím ho každý deň zaneprázdneného zhromaždeniami a pobehovaním pri organizovaní vecí, rozdal bratom a sestrám knihy a dohliadal na prácu na evanjeliu.“ Potom sa opýtaš: „Ako dobre teda robí svoju prácu? Je niekým, kto sa usiluje o pravdu?“ Odpovedia: „Zanechal svoju kariéru a rodinu. Dokonca aj keď ho prišli navštíviť rodičia, bol príliš zaneprázdnený konaním svojej povinnosti na to, aby sa s nimi stretol. Musí byť niekým, kto sa usiluje o pravdu, však?“ Pozerajú sa len na tieto vonkajšie prejavy cirkevného vodcu; ale bez ohľadu na to, koľko zla vodca tajne pácha, aj keď to vidia, neidentifikujú to ako problém, nevedia, že je to problém. Bez ohľadu na to, koľko z týchto vecí sa pred nimi stane, je to, akoby nikdy nič nevideli, akoby nežili medzi ľuďmi, ale v úplne inom svete. Nie sú takíto ľudia extrémne otupení? (Áno.) Toto je byť otupený. Keď stretnú niekoho, kto má dielo zlých duchov, kto vždy venuje pozornosť nadprirodzeným záležitostiam a stále hovorí o veciach, ktoré vníma, pričom neustále hovorí veci ako: „Počul som hlas, Boh ma osvietil, Boh ma osvetlil, Boh ma viedol, Boh mi vo vnútri opäť niečo zjavil,“ otupení ľudia si myslia: „On skutočne miluje Boha. Dostal zjavenia – prečo ja nie?“ Jednoducho si neuvedomujú, že je to dielo zlých duchov. Až keď sa ten človek jedného dňa náhle zblázni, urobí pred všetkými obrovskú scénu, váľa sa po zemi a behá nahý po uliciach, konečne uvidia, že je to zlý duch. V skutočnosti predtým, ako sa ten človek zbláznil, existovalo už veľa náznakov a tieto prejavy by stačili na to, aby bol charakterizovaný ako niekto, kto má dielo zlých duchov, a aby sa s ním včas naložilo tak, že by bol vyčistený. Oni sú však otupení, nedokážu tieto veci vnímať a neuvedomujú si, aké následky môže priniesť ponechanie takéhoto človeka v cirkvi – nemôže to spôsobiť pohromy? Niektorí zlí duchovia a zlí démoni dospejú až k tomu, že ubližujú ľuďom, a predsa ich otupení ľudia stále nedokážu vnímať takých, akí sú. Dokonca veria, že takíto jednotlivci naozaj milujú Boha a že sú plní horlivosti, často sú dlho do noci hore a čítajú Božie slová a učia sa chválospevy, celé dni nejedia ani nespia, a predsa sa necítia unavení. Hoci je to zjavne abnormálne, tvrdia, že je to láska k Bohu. Nie sú až príliš otupení? Otupení ľudia jednak nedokážu prezrieť veci; nie sú schopní pozrieť sa za vonkajšie javy, aby rozpoznali podstatu problémov. Preto je pre nich veľmi ťažké presne charakterizovať akékoľvek problémy. Otupení ľudia okrem toho nemajú normálne spôsoby myslenia ani schopnosť identifikovať veci, takže zostávajú v úplnej nevedomosti o mnohých veciach, ktoré sa okolo nich dejú. Takíto ľudia môžu žiť na nejakom mieste niekoľko rokov, a predsa keď sa ich opýtajú: „Aké je tam podnebie? Ako sa striedajú ročné obdobia? Je to príjemné miesto na život?“ nedokážu odpovedať. Povedia: „A čo podnebie? Neviem. Každopádne, kvety kvitnú v apríli, listy žltnú a začínajú padať okolo septembra alebo októbra, a keď príde zima, je čas na sneh.“ Ak sa ich opýtajú: „Aké sú miestne zvyky? Aký je spoločenský systém? Existuje tam rasová diskriminácia? Aká je politika vlády? Ako sa správajú k ľuďom z iných miest?“ sú úplne bezradní, hľadia ako obarení a nedokážu nič povedať. Dokonca ani pokiaľ ide o najdôležitejšiu záležitosť – postoj vlády k náboženskej viere – nedokážu nič povedať, len odpovedajú: „No, žijeme tam a vláda nám nikdy nerobí problémy.“ Sú ako drevené figuríny, vôbec o ničom nevedia – to je extrémna otupenosť. Sú aj ľudia, ktorí hovoria, že sú príliš zaneprázdnení konaním svojej povinnosti a nemajú čas tieto veci riešiť – nie je to len výhovorka? (Áno.) Je zrejmé, že je to výhovorka. Vyžadujú si také jednoduché veci zámernú pozornosť a vedenie záznamov? Nie, nevyžadujú. Ak máš myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti, po viac ako troch rokoch života na nejakom mieste by si mal v podstate mať prehľad o miestnom podnebí, zvykoch, spôsobe života, situácii týkajúcej sa náboženskej viery a politike vlády a jej postojoch k ľuďom z iných miest. Nepotreboval by si sa o tom špeciálne učiť, zisťovať to alebo zhromažďovať tieto informácie – jednoducho by si to vedel. Každý, kto má myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti, by tieto veci dokázal pochopiť veľmi prirodzene. Ak nedokážeš pochopiť ani veci, ktoré normálni ľudia dokážu pochopiť a jasne vidieť, čo to naznačuje? Naznačuje to, že nemáš myslenie ani rozumnosť normálnej ľudskej prirodzenosti a že nespĺňaš štandard normálnej ľudskej prirodzenosti. Základným dôvodom, prečo tento typ človeka nespĺňa štandard normálnej ľudskej prirodzenosti, je to, že nie sú reinkarnovaní z ľudí, ale zo zvierat. Rozumieš? (Áno.) Ak je niečia vlastnosť otupenosti veľmi zjavná, veľa to o probléme vypovedá.

Čomu o vlastnostiach ľudí reinkarnovaných zo zvierat ste práve porozumeli z nášho duchovného spoločenstva? Všimli ste si skutočnosť, že skreslené chápanie aj otupenosť – tieto dve vlastnosti – sú u tejto kategórie ľudí veľmi zjavné? (Áno.) Prečo sa títo ľudia prejavujú týmito dvoma spôsobmi? Čo chýba ich ľudskej prirodzenosti? (Normálne myslenie.) To je celkom výstižné – nemajú ľudskú inteligenciu. Navonok sa zdá, že títo ľudia majú slabú kvalitu – aká slabá je? Majú sklon ku skresľovaniu a sú aj otupení. Pokiaľ ide o niektoré problémy, s ktorými sa tí s normálnou ľudskou prirodzenosťou stretávajú často a dokážu ich samostatne zvládnuť a vyriešiť, oni zlyhávajú, nedokážu ich vyriešiť a pôsobia pri tom veľmi detinsky, smiešne a nezrelo. Ba čo je vážnejšie, niektorí z týchto ľudí nemajú schopnosť samostatne prežiť – nedokážu sa uživiť, a či už chodia do práce alebo sa venujú nejakému zamestnaniu, sú neschopní. Bez ohľadu na to, kam idú, ich zamestnávatelia buď nechcú, alebo prepustia. Okrem toho je kľúčovým to, že keď čelia rôznym problémom v rámci svojho vlastného života, ako napríklad bežným životným problémom a dokonca aj niektorým triviálnym záležitostiam, nedokážu ich dobre zvládnuť. Dokážu pokaziť dokonca aj veľmi jednoduchú záležitosť a vždy len slepo uplatňujú predpisy. Metódy a prístupy, ktoré používajú na riešenie vecí, sú extrémne idiotské a neohrabané. Nemajú metódy a prostriedky, ktorými by vo svete riešil veci dospelý človek, vďaka čomu je veľmi zjavné, že nemajú ľudskú inteligenciu. Takýto človek napríklad ochorie a stále sa cíti zle. Vyhľadá si nejaké informácie, v ktorých sa píše, že by to mohla byť vážna choroba alebo ťažké ochorenie, a prepadne ho hrôza, s ktorou sa ponáhľa do nemocnice na vyšetrenie. Lekár povie: „Táto choroba je veľmi vážna. Má extrémne vysokú úmrtnosť. Ak sa nebude liečiť, zhorší sa a skončí sa smrťou. Dá sa liečiť jedine operáciou. Ak nepodstúpite operáciu, máte nanajvýš tri mesiace života.“ Keď to počuje, nesmierne sa vystraší a nevie, čo robiť. Bez toho, aby podstúpil ďalšie vyšetrenia na potvrdenie diagnózy, jednoducho počúvne lekára a rozhodne sa pre operáciu. Pred operáciou sa ani nespýta, aké opatrenia treba spraviť a či sa po skončení operácie objavia nejaké následky – ani nevie, že má takéto otázky položiť, len sa nechá lekárom zastrašiť a poslušne si ľahne na operačný stôl. Nakoniec po operácii cíti miernu bolesť tu a miernu bolesť tam a nepomáha mu ani užívanie liekov. Neskôr sa od iných dozvie, že táto choroba si nevyžaduje operáciu, že to v skutočnosti nie je vážna choroba a že cvičením a užívaním bežných liekov sa postupne zlepší a nebude postupovať ani sa zhoršovať. Lekári občas s cieľom zarobiť peniaze hovoria zastrašujúce veci, aby ľudí vystrašili, a otupený človek nemá vlastný úsudok a nedokáže veci posúdiť. Keď počuje, čo lekár hovorí, vydesí sa na smrť, a keď mu lekár povie, aby podstúpil operáciu, podvolí sa tomu. Ak má v čase, keď sa mu takéto veci prihodia, nablízku niekoho, kto má vlastný úsudok a kto je rozhodný a inteligentný, aby mu to pomohol preveriť, bude sa môcť vyhnúť okľukám a bude trpieť o niečo menej. Ale ak je odkázaný na to, aby takéto záležitosti riešil sám, a najmä ak sú to dôležité záležitosti, odchýli sa buď na jednu, alebo druhú stranu, a buď bude oklamaný, alebo utrpí škodu – vždy zachádza do extrémov. Jednoducho nie je schopný komplexne posúdiť veci na základe princípov alebo bežne používaných spôsobov a metód riešenia takýchto záležitostí a potom nájsť ten najrozumnejší a najracionálnejší spôsob, ako k nim pristupovať. Ktokoľvek ho dokáže oklamať, zahrávať sa s ním, ovplyvniť ho a zaviesť ho. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Nemajú títo ľudia vlastné myšlienky alebo názory?“ V skutočnosti to nie je tak, že by nemali vlastné myšlienky alebo názory – vidíš, keď páchajú zlé skutky a chrlia mylné argumenty, určite sú tvrdohlaví. Bez ohľadu na to, kto hovorí správne veci, nepočúvajú, a aj keď niekto hovorí veci, ktoré sú správne, sú vzdorovití a len trvajú na svojich mylných, prekrútených argumentoch. Keď sa však stane, že je naozaj potrebné použiť normálny rozum a normálne myslenie, aby čelili záležitostiam, ktoré sa vyskytujú v každodennom živote, a správne k nim pristupovali a riešili ich, nevedia, akou metódu alebo postupom ich riešiť, nevedia, ako k nim pristupovať, nemajú žiadne spôsoby ani metódy a nemajú žiadne vlastné myšlienky ani názory. Nakoniec nimi iní môžu len manipulovať – urobia čokoľvek, čo im iní povedia. Nemať inteligenciu normálnej ľudskej prirodzenosti je vlastnosťou ľudí reinkarnovaných zo zvierat. Prečo sú teda schopní trvať na svojich mylných, prekrútených argumentoch a dokonca ich dokážu vysloviť nahlas a šíriť všade naokolo? To dokazuje, že pokiaľ ide o ich inteligenciu, nie sú schopní rozpoznať, čo je pravda a čo mylné uvažovanie ani čo je v súlade s normálnou rozumnosťou a čo nie – nedokážu tieto veci rozlíšiť. Preto keď im predkladáš argumenty, ktoré sú správne, nedokážu ich prijať a nerozumejú im. Len trvajú na svojom vlastnom skreslenom a prekrútenom argumentovaní a veria, že je správne. Bez ohľadu na to, akou metódou s nimi niekto hovorí, a bez ohľadu na to, aký dobrý či plný múdrosti je jeho spôsob reči, to tí reinkarnovaní zo zvierat nedokážu prijať a nerozumejú tomu – je s nimi koniec. To ukazuje, že nemajú inteligenciu normálnej ľudskej prirodzenosti. Dokonca ani keď im dohováraš v súvislosti s tou najnormálnejšou záležitosťou v každodennom živote, nemá to účinok – stále trvajú na svojom prekrútenom uvažovaní. Keď to ľudia vidia, myslia si: „Prečo je tento človek taký čudný? Prečo si nedá povedať? Je ako niekto s duševnou chorobou a zároveň ako niekto, kto ešte nedospel – prečo vždy hovorí detinským spôsobom?“ Nie je však mladý – je takýto, keď má päťdesiat alebo šesťdesiat, a je taký stále, aj keď dovŕši osemdesiatku. Celý život sú to ľudia s nedostatočnou inteligenciou a celý život nemajú normálne ľudské myslenie ani normálnu ľudskú inteligenciu. Toto je vlastnosť ľudí reinkarnovaných zo zvierat. Je táto vlastnosť zjavná? (Áno.) Povedzme napríklad, že existuje hlúpa žena, ktorá dobre vyzerá, a keď ju zvedie nejaký slizký darebák, začnú spolu bývať. Ten slizký darebák stále chodí na zálety, no keď to ona zistí, nie je nahnevaná – pokiaľ sa k nej správa dobre, je to pre ňu za každú cenu v poriadku. Neskôr sa tento slizký darebák zapletie s niekým iným, no keď to ona zistí, je jej to jedno a stále s týmto slizkým darebákom s neochvejnou oddanosťou zostáva. Dokonca hovorí: „Pokiaľ ma neopustí, som v pohode.“ Niekto jej radí a hovorí: „Už klesol tak hlboko – už by si s ním nemala byť.“ Ona hovorí: „Nie, nemôžem byť bez neho. Miluje ma a ja ho mám rada!“ Takýto človek si zaslúži zostať s týmto slizkým darebákom a trpieť celý život – jednoducho nedokáže rozpoznať, kto je dobrý človek alebo kto je slušný človek. Dá sa dokopy so slizkým darebákom a dokonca si myslí, že ju skutočne miluje. Slizký darebák jej povie pár sladkých slov, kúpi jej nejaké dobré jedlo a len tak si ju sladkými rečami omotá okolo prsta. Zahráva sa s ňou, akoby sa hral s plastelínou. Keď za jej chrbtom chodí na zálety a ona to zistí, len to niekoľkými slovami urovná, oklame ju a ona to jednoducho nedokáže prekuknúť. Nakoniec sa slizký darebák zmocní celého jej majetku a domu a potom ju odkopne. Nadáva naňho, že nemá svedomie, no jednoducho nepovie, že bola oklamaná, pretože nedokáže odhadnúť ľudí. Prečo ten slizký darebák neoklamal iných, ale dokázal oklamať ju? Nie je to preto, že je hlúpa? Hlavnými vlastnosťami takýchto ľudí sú zanovitosť a absurdní v tom, ako všetko chápu a ako ku všetkému pristupujú, a to, že nemajú inteligenciu normálnej ľudskej prirodzenosti. Preto hovoríme, že sú reinkarnovaní zo zvierat. Keďže sú to zvieratá, nemajú ľudskú inteligenciu. Skutočnosť, že nemajú ľudskú inteligenciu, postačí ako dôkaz, že ich vnútorná podstata nie je podstatou ľudí. Preto nedokážu zvládnuť ľudské záležitosti ani riešiť a vyriešiť problémy, ktoré by normálni ľudia mali byť schopní riešiť a vyriešiť. Dokonca sú veľmi otupení, aj pokiaľ ide o ich prístup k veciam v ich vlastnom každodennom živote – k ich každodennému jedlu, základným potrebám, ako aj medziľudským vzťahom a okolitému prostrediu. Navyše, keď narazia na určité záležitosti, ktorým musia čeliť a ktoré musia riešiť, nemajú inteligenciu normálnych ľudí a je jasné, že už vôbec nemajú múdrosť. Keď čelia týmto problémom, riešia ich s veľkými ťažkosťami, veľkým vyčerpaním a extrémnou neohrabanosťou. Sú takí starí a žili tak dlho: Ako môžu riešiť veci takýmto spôsobom? Prečo veci, ktoré hovoria, znejú tak nechutne a trápne? Prečo nehovoria ako normálni ľudia? Žili už toľko rokov a zažili toho celkom dosť. Ako sa aj napriek tomu môžu takto správať pri riešení takej jednoduchej záležitosti? Nemajú ani tie najzákladnejšie hranice ľudskej prirodzenosti alebo tie najzákladnejšie princípy, ktoré by ľudia mali mať.

III. Tretia charakteristika: popletenosť

Okrem dvoch charakteristík, ktorými sú skreslené chápanie a otupenosť, majú ľudia reinkarnovaní zo zvierat ďalšiu charakteristiku, a to, že sú obzvlášť popletení. Keď sme v minulosti hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde, hovorili sme len v hrubých rysoch a o smere – duchovné spoločenstvo bolo pomerne všeobecné. Pokiaľ ide o rôzne detaily pravdy, nehovorili sme o nich v duchovnom spoločenstve konkrétne, ale preberali sme len niektoré pojmové tvrdenia a obsah. Počas týchto rokov hovorenia v duchovnom spoločenstve sa o rôznych aspektoch pravdy hovorilo konkrétne a podrobne. Keď však ľudia reinkarnovaní zo zvierat počúvajú slová, ktoré sa teraz hovoria v duchovnom spoločenstve, myslia si, že sú viac-menej rovnaké ako to, o čom sa hovorilo v duchovnom spoločenstve predtým, a že sa len trochu zmenil spôsob vyjadrovania, obsah sa stal o niečo bohatším a množstvo duchovného spoločenstva sa v porovnaní s minulosťou výrazne zvýšilo. A tak sa čudujú, prečo sú po tom všetkom čase, čo počúvali, čoraz viac zmätení. Počúvali kázne toľké roky, ale nič z toho nezískali. Pokiaľ ide o to, ako si počínať, ako zaobchádzať s druhými, ako poznať sám seba, ako zažívať Božie dielo, aby človek dosiahol poznanie Boha, a najmä ako zaobchádzať s Bohom a Jeho slovami, od začiatku neboli schopní týmto veciam porozumieť a ani teraz im ešte nedokážu rozumieť. Toto nie je malá miera popletenosti, ale vážna miera popletenosti. Bez ohľadu na to, ako konkrétne sú vysvetlené rôzne aspekty pravdy, všetko si to hádžu do jedného vreca. To, čo chápu, je len niekoľko hesiel a učení, ako napríklad: „Musíme sa vydať Bohu, byť verní Bohu a dobre konať svoje povinnosti!“ Lipnú na niekoľkých predpisoch, heslách a teóriách a myslia si, že praktizujú pravdu. Čím konkrétnejšie hovoríš v duchovnom spoločenstve, tým sú zmätenejší a tým viac majú pocit, že je to nad ich chápanie, že to bolo lepšie predtým, keď bolo duchovné spoločenstvo jednoduché. Okrem toho, čím podrobnejšie je vysvetlenie, tým viac majú ťažkostí: „Ako si môžem zapamätať niečo také podrobné? Praktizovanie bývalo celkom jednoduché. Prečo je to teraz tak, že čím viac hovoríme v duchovnom spoločenstve, tým viac je tvrdení? Prečo je to tak, že čím viac sa toho povie, tým menej viem, ako praktizovať? Konanie povinnosti bývalo celkom jednoduché – bolo to len zanechanie, vydanie sa, namáhanie sa, veľa kázania evanjelia a veľa svedčenia o Bohu. Teraz sú pravdy o konaní povinnosti vysvetlené podrobne, rovnako ako všetky ostatné aspekty pravdy, ale čím viac sa tieto veci vysvetľujú, tým menej týmto veciam rozumiem a tým viac sú nad moje chápanie.“ Čím podrobnejšie je vysvetlenie, tým viac sú tieto pravdy nad ich chápanie – nie je to popletenosť? Sú vážne popletení, však? Hoci boli rôzne aspekty pravdy podrobne vysvetlené, stále sú zmätení a vždy popletení, pokiaľ ide o niektoré pojmové a definičné termíny. Napríklad nevedia a nedokážu rozpoznať, čo sú zlí ľudia alebo čo sú falošní vodcovia; nevedia tiež, čo je dobrá ľudská prirodzenosť a čo je zlá ľudská prirodzenosť, ani nepoznajú rozdiel medzi praktizovaním pravdy-princípov a dodržiavaním predpisov. Všetky tieto konkrétne problémy sú pre nich úplný zmätok. Nerozumejú ani týmto pojmovým veciam – ich myslenie je neusporiadané. Okrem toho, bez ohľadu na to, čo robia, nedokážu nájsť princípy, nemajú žiadne kroky, ktoré by nasledovali, žiadne konkrétne plány a nevedia, aké metódy by mali použiť alebo aké výsledky by mali dosiahnuť; takisto nedokážu jasne vidieť, aké následky prinesie konanie určitým spôsobom. V mysli si hovoria: „Prečo by som si tým mal lámať hlavu? Ak neviem, ako niečo urobiť, urobím to len naslepo – v každom prípade, pokiaľ je moje srdce úprimné voči Bohu, stačí to.“ Vidíš, takíto ľudia sú neuveriteľne popletení, však? Veria v Boha už mnoho rokov, a predsa nevedia, ktorým aspektom pravdy porozumeli, ani nevedia, či praktizovali pravdu. Na otázku, či majú vstup do života, odvetia: „Nuž, verím v Boha už mnoho rokov a zanechal som svoju rodinu.“ Vo všetkých týchto veciach nemajú jasno – to je vážna popletenosť. Pri speve a tanci na zhromaždeniach sú plní energie, ale keď príde čas na kázne a duchovné spoločenstvo o pravde, začnú byť ospalí, zmáha ich starec Dudok a môžu dokonca zaspať. Pokiaľ ide o vykonávanie práce, sú ochotní vynaložiť úsilie a hovoria: „Konajme dobre svoje povinnosti a obetujme svoju vernosť Bohu!“ Ale pokiaľ ide o duchovné spoločenstvo o pravde, na otázku: „Získal si v poslednom čase niečo? Rozpoznal si, aké skazené povahy si odhalil? Našiel si po ich rozpoznaní cestu, ako ich vyriešiť?“ odpovedia: „Netuším. Trochu som ich rozpoznal, ale neviem, či to, čo som rozpoznal, je správne alebo nie. Tak či onak, jednoducho som to tak praktizoval, ale neviem, či je to presné alebo nie.“ Nedokážu nič rozpoznať a ich mysle sú popletené a nejasné. Nevedia, v čom sú zdatní, ani nevedia, v čom majú nedostatky. Počas duchovného spoločenstva o poznávaní skazených pováh priznávajú, že majú skazené povahy, že tiež klamú a niekedy sa správajú vyhýbavo a ulievajú sa. Keď však čelia skutočným situáciám, na otázky: „Prečo si sa správal vyhýbavo a ulieval sa? Prečo si používal úskoky?“ povedia: „To som nerobil! Neurobil som to naschvál – myslel som si, že toto je vhodný spôsob, ako to urobiť, tak som to tak urobil.“ Predpokladajme, že ich niekto odhalí a povie: „Myslel si si, že urobiť to takto je vhodné, ale mal si v sebe nejaké osobné úmysly alebo úklady? Vieš, ako o sebe uvažovať? Vieš, aké následky prinesie, keď to urobíš takto?“ Odpovedia: „Pokiaľ som nemal zlé úmysly, je to v poriadku.“ „Znamená nemať zlé úmysly to isté ako konať v súlade s pravdou-princípmi?“ „Netuším.“ Nevedia nič. Počúvali toľko právd a toľko duchovného spoločenstva a v každodennom živote sa stretli s rôznymi problémami, ktoré sa týkajú pravdy, ale v každej pravde majú stále nejasno a hmlisto. Nedokážu rozlíšiť, ktoré veci sú pravdy a ktoré nie, ani nevedia, ako praktizovať pravdu, keď čelia situáciám. Nemajú jasno v tom, či sú ich činy a správanie v súlade s pravdou-princípmi, a jednoducho robia veci spôsobom, ktorý považujú za dobrý. Nie je to popletenosť? (Áno.) Nemajú žiadne princípy v ničom, čo robia, ani nemajú princípy v tom, ako zaobchádzajú s akýmkoľvek človekom. Napríklad, pokiaľ ide o zaobchádzanie so zlými ľuďmi, niektorí zlí ľudia majú určité silné stránky alebo odborné zručnosti a zatiaľ môžu stále poskytovať službu – takýmto ľuďom teda možno dovoliť poskytovať službu. Niektorí ľudia to však jednoducho nedokážu pochopiť: „Či to nie je tak, že Boh nemá rád zlých ľudí? Tak prečo sú stále používaní?“ Keď s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o tom, že je to múdrosť a tiež princíp, uvažujú o tom a myslia si: „Aký princíp? Nie je to len klamanie ľudí? Nie je to využívanie ľudí?“ Takto to vnímajú. Povedzte Mi, majú myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti? Nevedia, ako určiť princípy pre konanie podľa skutočných okolností – môžu dosiahnuť úroveň normálnej ľudskej inteligencie? (Nie.) Všetci tí, ktorí majú myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti a normálnu inteligenciu, dokážu tejto veci porozumieť a pochopiť ju, ale ľudia reinkarnovaní zo zvierat nedokážu pochopiť ani túto jednoduchú záležitosť. Ako by potom dokázali rozumieť pravde? Často hovoria jednu vec: „Minule si o tejto záležitosti povedal to a to. Prečo dnes hovoríš niečo iné? Tvoje slová sú nespoľahlivé – ako ich môžeš len tak kedykoľvek meniť?“ Nevedia, že stav tejto záležitosti je teraz iný, takže sa musí zmeniť aj prístup k jej riešeniu. Princípy a ciele však zostávajú rovnaké. Zmenila sa len metóda riešenia záležitosti – upravuje sa podľa konkrétnych okolností, prispôsobuje sa a reaguje vždy, keď je to potrebné, na základe stavu tejto záležitosti, aby sa dosiahli lepšie výsledky. Keď sa ľudia reinkarnovaní zo zvierat stretnú s takýmito vecami, nedokážu ich vnímať do hĺbky. Veria, že pravda-princípy sú predpisy a že sa musia vždy dodržiavať bez zmeny. Takže keď na základe pravdy-princípov upravíš metódu, ako niečo robiť, nechápu to ani tomu nerozumejú a nedokážu to prijať. Niektorí ťa môžu dokonca odsúdiť a nájsť nejakú páku, ktorú použijú proti tebe. Vo svojom vnútri nedokážu jasne vidieť podstatu ani prirodzenosť ničoho. Ich myšlienky sú popletené. Keď sa na čokoľvek pozerajú, len na to aplikujú predpisy; nikdy nevedia, ako to merať na základe pravdy-princípov, ani nevedia, ako prijať rôzne metódy na riešenie a reakciu podľa toho, ako sa veci vyvíjajú. U ľudí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, je táto charakteristika popletenosti veľmi zrejmá, však? (Áno.)

Ľudia reinkarnovaní zo zvierat nedokážu rozlišovať iných. Keď vidia niekoho, kto hovorí celkom čestne, no robí veci trochu ľstivým spôsobom, nedokážu rozpoznať, aký je to v skutočnosti človek, či je to v skutočnosti niekto, kto sa usiluje o pravdu. Keď čelia zložitým situáciám, ktoré si vyžadujú dialektické myslenie, sú zmätení, nedokážu si s nimi dať rady a nevedia, ako ich posúdiť. Majú popletené myslenie; ich myslenie je ako zamotaný chaos a nikdy si nedokážu usporiadať vlastné myšlienky. Bez ohľadu na to, koľkokrát im povieš princípy, nevedia, ako uplatniť pravdu-princípy na rozlíšenie rôznych osôb, udalostí a vecí. Napríklad, pokiaľ ide o nahlasovanie problémov, nedokážu veci nahlásiť presne na základe skutočnej situácie. Niektorí vodcovia sú schopní vykonávať nejakú skutočnú prácu, ale v určitých prípadoch sa pri vykonávaní ich práce môžu vyskytnúť určité odchýlky a môžu prejavovať určité odhalenia skazených pováh; ale z hľadiska ich ľudskej prirodzenosti a pracovnej schopnosti sú v podstate na požadovanej úrovni. No niektorí popletení ľudia sa nepozerajú na skutočnosť, že títo vodcovia dokážu vykonávať skutočnú prácu, ani sa nepozerajú na prednosti ich ľudskej prirodzenosti – namiesto toho vyberajú výlučne ich chyby, nedostatky a niektoré malicherné, drobné problémy, aby ich nahlásili. Naopak, tí skutoční antikristi a zlí ľudia, tí ľudia, ktorí páchajú veľké zlá, nie sú schopní vykonávať žiadnu skutočnú prácu a hovoria len slová a učenia, aby zavádzali iných, navonok robia veľké divadlo, ale v skutočnosti ich ľudská prirodzenosť nie je na požadovanej úrovni, cesta, ktorú si zvolili, je nesprávna, ich ľudská prirodzenosť je prirodzenosťou zlých ľudí a antikristov a cesta, po ktorej kráčajú, je cestou antikristov, cestou neusilovania sa o pravdu, a predsa títo popletení jednotlivci nedokážu tieto veci rozpoznať. Vidia, že títo ľudia sa pri vykonávaní svojej práce predvádzajú, a predpokladajú, že majú talent na vodcovstvo a organizačné schopnosti, že dokážu tú prácu robiť dobre. Pokiaľ ide o to, aké výsledky ich práca v skutočnosti prináša, či činili pokánie a zmenili sa, alebo či je ich ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni, o týchto veciach nevedia nič. Aj keby boli zavedení a ovládaní antikristami, nebudú si toho vedomí; budú nasledovať a poslúchať antikristov, ale stále budú veriť, že nasledujú Boha, že kážu evanjelium a svedčia o Bohu. V skutočnosti nad nimi antikristi už dávno prevzali kontrolu; nebudú veriť v Boha, ale nasledovať ľudí, nasledovať diablov a satanov – a predsa to nebudú vedieť. Vo vnútri budú už dávno naplnení temnotou, budú už dávno bez Božej prítomnosti a budú už dávno po strate diela Ducha Svätého. Pretože sú veľmi otupení, pretože ich chápanie je skreslené a pretože nerozumejú žiadnej pravde-princípom, nedokážu rozpoznať veci a nie sú schopní rozlíšiť ľudí. Nielenže nenahlasujú problémy ani sa nezbavia antikristov, ale dokonca ich obhajujú. Naopak, pokiaľ ide o vodcov a pracovníkov, ktorí sú skutočne schopní vykonávať nejakú skutočnú prácu, ak si všimnú drobné chyby alebo malé problémy, trvajú na ich nahlásení a otváraní týchto problémov, aj keď nejde o záležitosti princípu. Sú vážne popletení! Nedokážu rozpoznať žiadne záležitosti princípu – dokonca ani pokiaľ ide o to, s kým by mali vychádzať v každodennom živote, od koho môžu získať pomoc a výhody alebo od koho by sa mali držať ďalej, nedokážu tieto veci rozlíšiť ani rozpoznať. Niektorí z nich veľmi dobre vychádzajú s pochybovačmi a nevercami, pričom si myslia, že títo ľudia majú vedomosti, majú dobrú kvalitu, a teda im môžu pomôcť, a že naozaj stojí za to sa s nimi stýkať. Dokonca často chvália tých, z ktorých si robia modly, a hovoria, akí sú schopní a akú majú prestíž. Uctievajú diablov ako modly – nie je to popletenosť? (Je.)

Na čo sa konkrétne vzťahuje byť popletený? (Na to, že človek má nízku kvalitu.) To je vo všeobecnosti – konkrétne byť popletený znamená, že človek nemá žiadne presné myšlienky a názory na rozlíšenie čohokoľvek a že pri pozeraní sa na čokoľvek nemá žiadne princípy ani základ a jeho pohľad na to je popletený. To je jeden aspekt. Okrem toho ľudia tohto typu nedokážu rozoznať správne od nesprávneho a čierne od bieleho – často si mýlia negatívne veci s pozitívnymi a pozitívne veci nazývajú negatívnymi. Nedokážu rozlíšiť, čo sú pozitívne veci a čo sú negatívne veci. Niektorí ľudia napríklad hovoria: „Boh, v ktorého veríte, je len osoba.“ Uvažujú o tom a hovoria: „Nie, to nie je správne. Ten, v ktorého verím ja, je boh. Keby bol len osobou, ako by dokázal vyjadrovať pravdu? Ten, v ktorého verím, je boh – som si tým istý.“ V tomto bode nie sú popletení. Keď však niekto povie: „Boh, v ktorého veríte, ušiel aj s peniazmi, utiekol do USA, aby si tam žil na vysokej nohe,“ sú zmätení a zavedení. Keby človek s inteligenciou počul tieto slová, rozlíšil by, že ide o vymyslenú fámu. Ako sa to dá nazvať „útekom aj s peniazmi“? Pri prechode cez colnicu každý prechádza prísnou kontrolou a množstvo hotovosti, ktoré môže každá osoba niesť, je regulované. Počítalo by sa prinesenie toho malého množstva peňazí ako „útek aj s peniazmi“? Navyše, čie sú to peniaze? Ak niekto spreneveril peniaze iných ľudí alebo sa ich zmocnil, to by bol „útek aj s peniazmi“ – ale ak sú to jeho vlastné peniaze, dá sa to nazvať „útekom aj s peniazmi“? To nie je „útek s peniazmi“, ale normálne prenášanie peňazí. To je jeden aspekt. Okrem toho, čo znamená „útek“? O utečencovi, ktorý uteká po spáchaní zločinu, sa hovorí, že je „na úteku“. Spáchal vtelený Kristus zločin? Jednoducho vyjadril mnoho právd a vykonal svoje dielo súdu v pevninskej Číne, pričom získal skupinu ľudí, ktorí Ho nasledovali, a za to trpel brutálnym potláčaním a zúrivým zatýkaním zo strany ČKS. Nakoniec Mu nezostalo nič iné, len vyviesť niektorých ľudí z krajiny, aby pokračoval v Božom diele v zahraničí. Ako sa to dá nazvať „útekom aj s peniazmi“? Bola to normálna cesta, prechod cez colnicu a let lietadlom do Spojených štátov úplne normálnym spôsobom. Opustil krajinu, pretože Ho prenasledovala ČKS a nemal kde hlavu skloniť ani kde zostať. Pod diktátorskou vládou ČKS nielenže neexistuje náboženská sloboda, ale viera v Boha vedie aj k zatknutiu a prenasledovaniu; pokiaľ ide o Krista, ktorý vyjadruje pravdu na spásu ľudstva, keby Ho chytili, čelil by trestu smrti a ukrižovaniu. Len pre potreby diela sa Kristus rozhodol ísť do demokratickej a slobodnej krajiny a pred príchodom do Spojených štátov získal pas a vízum legálnou cestou. V USA nemá žiadnych priateľov ani príbuzných, to miesto nepozná a žije obyčajným životom, je jednoduché domáce jedlá – nie je to vôbec žiadne „žitie si na vysokej nohe“. Nie sú „reči o žití si na vysokej nohe“ len slovníkom tých, ktorí majú postranné úmysly? Nie je to lož? Kristus žije v USA životom obyčajného človeka: je domáce jedlá, ani raz nejedol v drahej reštaurácii, aby si vychutnal honosné jedlo, a už vôbec nebýval v drahom hoteli a veľmi zriedka sa vydáva na cesty – stačí len cestovanie po blízkom okolí. Žiadna z týchto vecí pre Neho nemá žiadnu zvláštnu príťažlivosť. Niektorí ľudia radi jedia a chcú vyskúšať všetko, čo predtým nemali, dokonca zachádzajú tak ďaleko, že si nechajú jedlo poslať letecky, len aby ho ochutnali. Urobil som to niekedy? Nikdy. A predsa si to aj tak niektorí ľudia s postrannými úmyslami v tomto ohľade vycucali z prsta! Títo ľudia sú diabli. Narodili sa ako nepriatelia Boha a to, že takto konajú, je ich vrodená prirodzenosť; spoliehajú sa predovšetkým na klamstvo, aby oklamali ľudí a očiernili Boha. O tom, že sú to diabli, nemožno pochybovať. Aký človek je teda ten, kto dokáže uveriť klamstvám týchto diablov? Samozrejme, aj on musí byť diabol – len diabli veria slovám diablov. Niektorí ľudia hovoria: „Kristus, v ktorého veríte, ušiel aj s peniazmi,“ a oni tomu okamžite uveria a úplne to prijmú. Niektorí ľudia hovoria: „Kristus, v ktorého veríte, utiekol do USA a tam si žije na vysokej nohe, je toľko lahôdok, že je z nich unavený, býva v luxusných hoteloch, vozí sa v luxusných autách, má osobného kuchára a obsluhu a chodí do zahraničia na prehliadky známych malebných miest – celý čas si len žije na vysokej nohe.“ Keď majú títo popletení ľudia vymyté mozgy satanom, okamžite tomu uveria. Hovorím, že takíto ľudia by mali byť odovzdaní satanovi – nie sú hodní veriť v Boha. Bez ohľadu na to, koľko kázní počuli, jednoducho nerozumejú a stále dokážu veriť týmto fámam. Takíto ľudia nie sú ľudia. Ak nie sú ľudia, čo sú? Sú to zvieratá. Hoci to nie sú zlí ľudia, sú vážne popletení, neschopní rozoznať dobré od zlého, pozitívne od negatívneho, správne od nesprávneho, pravdu od podlosti a prekrúteného uvažovania. Takíto ľudia by mali byť vyčistení – ak neodídu sami, musia byť z cirkvi vyčistení. Mali by byť okamžite vyhodení a my ich radi vyprevadíme. ČKS má svoj vlastný spôsob, ako opisuje vyčistenie ľudí z cirkvi, pričom hovorí, že vyčistenie a vypudenie ľudí je prejavom sily. Vidíš, diabli a satani rozumejú každej záležitosti takým smiešnym spôsobom. To len odhaľuje, že mnohé kroky ČKS sa robia kvôli prejavu sily; preto interpretuje vyčistenie ľudí z cirkvi ako prejav sily. Predpokladá, že ostatní myslia rovnako ako ona. Nikdy neporozumie, že cirkev to robí úplne na základe pravdy a Božích slov – vyčistenie cirkvi je súčasťou správnych ustanovení cirkvi. Nie sú diabli podlí? (Sú.) Sú skutočne podlí! A je veľa popletených ľudí – bez ohľadu na to, akí sú diabli podlí, popletení ľudia nevidia, že sú podlí. Keď diabli vymýšľajú fámy o Bohu, urážajú Boha a rúhajú sa Bohu, veria každému slovu. Ale bez ohľadu na to, aké reálne a pozitívne sú Božie slová, neveria im. Bez ohľadu na to, aký úžitok prinášajú Božie slová ľuďom, nevidia to. No vo chvíli, keď satan povie jediné slovo, sú zavedení a veria mu bez otázok. Dalo by sa povedať, že sú satanovo plemeno, ale satan ich v skutočnosti nechce. Prečo? Pretože hlupáci ako oni, takí úplní idioti, sú príliš hlúpi aj pre satana. Nie si schopný urobiť nič, takže všetko, čo satan robí, je, že ťa zavádza, aby si neveril v Boha a zradil Boha – satan nechce niekoho, ako si ty. Čo by si asi tak mohol robiť? Máš schopnosti na vykonávanie špionáže? Nemáš ani ľudskú inteligenciu. Prezradil by si svoju identitu skôr, ako by si dokončil tri vety. Aj keby si chcel byť špiónom pre ČKS, ČKS by ťa nechcela. Pretože si hlúpy, popletený, možno ťa veľmi ľahko oklamať a nemáš ľudskú inteligenciu, dokonca aj satan na teba pozerá zvrchu a nechce ťa. Takže keď ťa Boží dom žiada, aby si konal svoju povinnosť, to ťa Boh vyvyšuje – necíť sa ukrivdený. Veríš všetkému, čo povie satan, no bez ohľadu na to, koľko diela Boh vykonal alebo koľko slov Boh vyriekol, neveríš v ne. Nemáš pravú vieru v Boha a zostávaš plný pochybností. Satan povie jediné slovo a ty si ním zajatý. Čo si to za úbožiaka? Akú máš dôstojnosť? Akú máš hodnotu? Nie si nič iné ako popletený človek, a predsa si myslíš, že si celkom dobrý, a veríš, že si vznešený. Nedokážeš rozlíšiť ani také zjavné satanove lži a nedokážeš rozpoznať satanov zámer za nimi – nie je to extrémna popletenosť? ČKS hovorí: „Kristus, v ktorého veríte, ušiel s balíkom peňazí a žije si na vysokej nohe v USA.“ Keď to títo popletení ľudia počujú, srdce im vynechá: „Je to tak? Ako to, že som o tom nevedel? Ušiel so všetkými peniazmi, ktoré som obetoval? Neboli použité na prácu cirkvi, však? Boli minuté na jeho osobné potešenie, však? Boli použité na nákup dobrého jedla, luxusného oblečenia a drahých šperkov pre neho samého, však? Ja som si ich ani nemohol užiť – on ich použil na svoje vlastné potešenie. Absolútne odmietam prijať to. Už neverím! Musím dostať svoje peniaze späť!“ Ak ľutuješ, že si obetoval peniaze, Boží dom ti ich môže vrátiť, ale od tej chvíle budeš úplne odrezaný od Božieho domu. Počúval si kázne toľké roky – koľko pravdy si získal zadarmo? Toľko rokov si si užíval si Božiu milosť, požehnania, ochranu a starostlivosť – minul si jediný cent? Pýtal si niekedy Boh od teba peniaze? Božia milosť, požehnania, starostlivosť a ochrana – vrátane samotného tvojho života – ti boli udelené Bohom. Môžeš si za peniaze kúpiť to, čo udeľuje Boh? Za čo by si to mohol vymeniť? Môžeš to vymeniť za tých svojich pár špinavých drobných? Tieto veci sú neoceniteľné poklady – nemôžeš ich vymeniť za nič; nikto nemôže! Sú ti udelené, pretože Boh je ochotný to urobiť, pretože Boh ti preukazuje milosť a Boh s tebou zaobchádza ako so stvorenou bytosťou. Nie sú to veci, ktoré si si kúpil za peniaze, ani veci, ktoré si získal výmenou za zaplatenie ceny. Popletení ľudia nedokážu tieto veci rozpoznať. Vo svojom srdci sú vždy zmätení; vždy si myslia: „Má boh nejaké špinavé tajomstvá? Nie je okrem kázania veľa iných vecí, ktoré by nám mali byť objasnené a vysvetlené? Nemalo by existovať nejaké vysvetlenie, nejaké skladanie účtov? Nemali by byť jeho súkromný život a jeho slová a činy v zákulisí odhalené všetkým?“ Mnoho popletených ľudí má toto zmýšľanie – možno také veci nehovoria nahlas, ale toto si myslia vo svojom srdci. Potrebuje Boh odhaliť skazenému ľudstvu všetko, čo robí? Boh už vyjadril toľko právd, a to je ten najväčší druh odhaľovania – zjavuje všetkých ľudí. Ak neveríš, že všetko, čo Boh robí, je pravda, potom nemáš vôbec žiadne poznanie Boha. Ak máš svojvoľné poznámky o Bohu, útočíš na Boha a odporuješ Mu. Boh už zverejnil všetku pravdu, aby ľudia mohli používať pravdu na vnímanie vecí. Ako by sa mal človek pozerať na ľudí, ako by sa mal pozerať na veci a aké názory a princípy by mal mať pri počínaní si a konaní – to všetko je v Božích slovách. Ak to stále nevieš a nemáš v tom jasno, je to preto, že si popletený – si popletený človek. Popletení ľudia nie sú hodní vedieť o záležitostiach Boha a Božieho domu – diabli ešte menej –, pretože popletení ľudia a diabli nemajú vôbec žiadne porozumenie pravde; majú sklon slepo na tieto záležitosti aplikovať predpisy, robiť o nich slepé súdy a slepo ich odsudzovať. Nemajú žiadne rozlišovanie a žiadne princípy. Dá sa s istotou povedať: Popletení ľudia a diabli nie sú hodní zostať v Božom dome – mali by vypadnúť! Popletení ľudia a absurdní ľudia nemajú základné podmienky na to, aby rozumeli pravde, ani nemajú základné podmienky na to, aby dosiahli spásu – satan ich môže kedykoľvek a kdekoľvek zajať. Povedz Mi, dával Boh niekedy kázne alebo vysvetľoval pravdu zvieratám? Teda to, že ľudia môžu počuť toľko kázní, či už pravde rozumejú alebo nie, je v plnej miere vďaka Božej milosti a Božiemu vyvýšeniu. Ak o Bohu stále pochybuješ a myslíš si: „Je Ten, v ktorého verím, skutočne pravý Boh? Skutočne Boh existuje? Je Boh skutočne zvrchovaný nad všetkým? Je Boh k ľuďom v skutočnosti dobrý, alebo sa len pretvaruje? Je Boh skutočne pravda a dokáže skutočne spasiť ľudí?“ – ak takto zmýšľaš a pristupuješ k Bohu s takýmto postojom, potom si zaslúžiš smrť. Skôr či neskôr Boh pripraví určité prostredie, prostredníctvom ktorého ťa vydá satanovi, a tvoj vzťah s Bohom bude úplne prerušený. Vzťah medzi tebou a Bohom už nebude vzťahom medzi stvorenou bytosťou a Stvoriteľom a od tej chvíle nebudeš mať s Bohom nič spoločné.

IV. Štvrtá charakteristika: hlúposť

To, o čom sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, bol tretí prejav ľudí reinkarnovaných zo zvierat – že sú popletení. Existuje ďalší prejav, a to, že sú hlúpi. Hlúposť tiež súvisí s inteligenciou – akí hlúpi sú teda títo ľudia? Aké prejavy preukazujú hlúposť? Niektorí ľudia pri kázaní evanjelia hovoria: „Berte ohľad na Božie úmysly! Boh nemá ani kde hlavu zložiť. Božie úmysly sú starostlivé! Božie dielo nie je ľahké – je namáhavé!“ Keď to počujú neverci, povedia: „Čo to trepeš za nezmysly?“ Tieto slová sú pre nevercov nezrozumiteľné. Neveria v Boha, takže nevedia, na čo sa tieto slová vzťahujú ani aké je ich pozadie. Nie je teda od teba hlúpe hovoriť tieto veci? (Áno.) V čom je to hlúpe? Sú adresované nesprávnemu publiku, však? (Áno.) Niektorých popletených ľudí po zatknutí vypočúvajú podlí policajti: „Veríte v boha – čo vám boh káže robiť? Nevieš, že veriť v boha je nezákonné? Porušili ste zákon. Štát takúto vieru nepovoľuje!“ Títo podlí policajti hľadajú v skutočnosti len nejakú špinu, ktorú by mohli použiť na usvedčenie veriacich v Boha, ale tento typ hlúpeho človeka to neprekukne. Hovorí: „Naša viera v Boha nie je nezákonná. Boh nám káže, aby sme boli čestnými ľuďmi, kráčali po správnej ceste a boli dobrými ľuďmi.“ Keď to počujú diabli, povedia: „Keďže vám boh káže, aby ste boli čestnými ľuďmi, tak nám povedzte – kto sú vodcovia vašej cirkvi? Kde sú uložené peniaze vašej cirkvi? Hovor úprimne! Ak nebudeš hovoriť úprimne, tvoj boh ťa odsúdi!“ Keď to tento typ hlúpeho človeka počuje, ostane ako obarený. Nie je toto byť hlúpy? Ako môže človek hovoriť úprimne s diablami? Ako môže diablom hovoriť Božiu pravdu? V žiadnom prípade im ju nesmie povedať. Sú aj hlúpi ľudia, ktorí sa polície pýtajú: „Prečo nás stále zatýkate? Prečo nám veriacim v Boha stále robíte ťažkosti? Prečo o nás stále vymýšľate fámy?“ Naozaj nevedia prečo? Čakajú, že od policajtov dostanú odpoveď? Dostanú odpoveď? Pýtať sa ich prečo – nie je to absurdné, nie je to hlúpe? Títo hlúpi ľudia sa však naozaj dokážu pýtať také hlúpe veci. Jednoducho tomu nerozumejú a stále sa pýtajú: „Prečo nás ČKS vždy prenasleduje? Prečo nás veriacich v Boha stále zatýkajú a dokonca o nás vymýšľajú fámy? Je jasné, že sme prenasledovaní a nemôžeme sa vrátiť domov, a predsa hovoria, že sme zanechali svoje rodiny. Títo diabli nezakladajú svoje slová na faktoch! Nie je to úplný výmysel? My jednoducho tvoríme videá s umeleckými vystúpeniami, aby sme svedčili o Bohu a hlásali Božie slová – prečo to diabli a satani tak nenávidia? Neustále chodia ku mne domov, aby sa vyhrážali mojej rodine a príbuzným a zastrašovali ich, dokonca inštalujú bezpečnostné kamery – prečo?“ Je vôbec potrebné sa na to pýtať? Nie je to hlúpe? Keby si práve začal veriť v Boha, bolo by normálne, že nerozumieš, čo sa deje. Ty však veríš v Boha už veľa rokov – ako to, že to stále nevieš? A ak to vieš, tak prečo sa pýtaš? Niektorí ľudia na to stále nedokážu prísť: „Nikdy sme sa nepostavili proti strane ani štátu, nikdy sme sa nezapojili do politických aktivít, nikdy sme sa nepokúsili zvrhnúť vládu ani jej nadvládu, nikdy sme pre jej nadvládu nepredstavovali žiadnu hrozbu – tak prečo nás ČKS nestále zatýka a prenasleduje? Neustále sa skrývame, nemôžeme ísť domov ani nemôžeme zavolať rodinám, hoci by sme chceli. Jednoducho to nechápem – prečo nám ČKS stále robí ťažkosti?“ Ak do toho naozaj nevidíš, potom si príliš nevedomý – si naozaj hlúpy. Povedzme, že nejaká žena sa vydá za neveriaceho manžela. Keď spolu chodili, povedal: „Budem veriť s tebou – spolu vstúpime do nebeského kráľovstva.“ Tak pekne rozprával, ale v skutočnosti je to pochybovač, diabol – len ju vodil za nos. Keď však žena všetko zanechá, aby sa vydala Bohu, muž sa rozzúri. Nedovolí jej zúčastňovať sa na zhromaždeniach, nedovolí jej konať povinnosť a nedovolí jej čítať Božie slová. Táto hlúpa žena sa stále čuduje: „Predtým taký nebol. Tak veľmi ma miloval, tak sa o mňa staral, tak dobre mi rozumel a plne podporoval moju vieru v Boha. Prečo teraz vyzerá ako úplne iný človek? Kedysi tiež veril – prečo sa stal takýmto?“ Počas tých pár rokov, čo je preč z domu a koná povinnosť, o tejto veci neustále uvažuje: „Môj manžel by si nedokázal nájsť inú ženu. Mňa miluje najviac. Som jeho jediná, som jeho prvá láska. Nikdy by nemiloval inú ženu. Okrem toho je to nevinný človek bez veľkých schopností či zručností – kto by s ním chcel byť?“ Hoci si to myslí, v skutočnosti cíti v srdci nepokoj. Dúfa, že jej manžel na ňu stále čaká. On si však v skutočnosti našiel inú ženu, ešte keď bola doma, pretože bola každý deň zaneprázdnená vierou v Boha a konaním svojej povinnosti. Ona si však myslí, že to nie je možné: „Hocikto iný by si možno našiel inú ženu, ale on nie. On taký nie je! Keď som ešte bola doma, dokonca povedal, že chce veriť v Boha!“ Povedzte Mi, nie je mimoriadne hlúpa? (Áno.) Celé tie roky nebola doma – nielenže si jej manžel našiel inú, ale dokonca sa jej zriekli aj jej deti a rodičia. Už dávno prestala byť považovaná za člena tej rodiny. Ktovie, ako ju za chrbtom urážajú alebo ako hlboko ju nenávidia. Ona to však aj tak nedokáže prekuknúť – povedzte Mi, nie je to hlúpe? (Áno.) Nakoľko je hlúpa? Natoľko, že jej úplne chýba inteligencia normálnej ľudskej prirodzenosti; preto pri pohľade na ľudí a veci nedokáže používať normálne ľudské myslenie. Pri vnímaní a posudzovaní vecí vždy používa svoje detinské, skreslené, idiotské myšlienky. Nakoniec sa často zasekne v náročných situáciách, stane sa veľmi pasívnou a koná veľmi nevedomým spôsobom. Nie je to hlúpe? (Áno.) Takíto hlúpi ľudia existujú. Byť hlúpy znamená, že nemajú inteligenciu normálnej ľudskej prirodzenosti, takže pri pohľade na ľudí a veci alebo riešení záležitostí sa neopierajú o základné princípy, pomocou ktorých by dokázali dosiahnuť dobré výsledky, však? (Áno.)

Ak sa ľudia reinkarnovaní zo zvierat merajú podľa pravdy ako štandardu, ich hlavnou charakteristikou skrátka je, že ho v podstate nedosahujú – je to vysoký štandard. Ak sa merajú inteligenciou normálnej ľudskej prirodzenosti, nie sú ani schopní pozerať sa na osoby, udalosti, veci alebo situácie, ktoré sa vyskytujú v ich každodennom živote, s myslením normálnej ľudskej prirodzenosti. Prísne vzaté, takíto ľudia nedokážu v každodennom živote ani len samostatne sa postarať o vlastné jedlo, oblečenie, bývanie či dopravu, ani nedokážu na tieto problémy samostatne reagovať a riešiť ich. Aj keď sa im len tak-tak darí prežiť a nezomrieť od hladu, na základe svojich prejavov pri riešení rôznych záležitostí sa javia ako veľmi idiotskí a neohrabaní, na hony vzdialení od toho, aby mali skutočnú normálnu ľudskú prirodzenosť. Vezmime si napríklad niektoré zvieratá – samy ani nevedia, aké množstvo žrádla je vhodné zožrať. Zdravo sa dokážu stravovať, len ak ich ľudia kŕmia v stanovenom čase a v odmeraných dávkach. Vezmime si napríklad psy –, ak ich necháme slobodne žrať a neobmedzíme im množstvo, budú žrať príliš veľa. Budú žrať dovtedy, kým nebudú úplne prepchaté a fyzicky nebudú vládať žrať viac. Takže veľmi očividnou charakteristikou ľudí reinkarnovaných zo zvierat je to, že nedokážu samostatne zvládať mnohé aspekty vlastného života. Prečo to nedokážu robiť samostatne? Je to preto, lebo nikdy nevedia, aké sú princípy konania takýchto vecí, aké sú základné podmienky alebo aké hranice by nemali prekročiť. Je to presne ako u niektorých zvierat, keď žerú – nevedia, aké množstvo žrádla je primerané. Ak ich ľudia neriadia, budú žrať, kým sa neprežerú na smrť. Ak ich niekto riadi a kŕmi, dokážu si udržať zdravie. Táto charakteristika je celkom zrejmá aj u ľudí reinkarnovaných zo zvierat. Presne ako hovoria niektorí ľudia: „Jedia bez toho, aby vedeli, či sú hladní alebo sýti, a spia bez toho, aby vedeli, či je deň alebo noc.“ Majú teda takíto ľudia inteligenciu ľudskej prirodzenosti? Je celkom jasné, že nie. Úvahy o tom, ako by mali jesť počas štyroch ročných období, keď ich telo zažíva rôzne stavy, aby si dali do poriadku zdravie, ktoré potraviny sú v jednotlivých ročných obdobiach zdravé a ktoré nezdravé, ktoré spôsoby života sú zdravé a nezdravé – normálny dvadsaťročný človek tieto veci možno nevie, ale v tridsiatke už niektoré z nich pozná a v štyridsiatke toho vie ešte viac. V päťdesiatke si na základe vlastného skutočného fyzického stavu zhrnie súbor pravidiel pre život, ktorý mu vyhovuje, a ten bude v podstate ustálený a pevný, bez ďalších veľkých zmien. Ľudia reinkarnovaní zo zvierat, aj keby sa dožili osemdesiatky, si však stále nedokážu zhrnúť súbor pravidiel pre život. Buď jedia príliš veľa, alebo príliš málo, a buď si pokazia žalúdok, alebo majú zlé trávenie. Nemajú ani potuchy, ktoré zdravotné problémy sú spôsobené ktorými životnými návykmi alebo ktorými potravinami – jednoducho jedia bezhlavo. Ak ich požiadate, aby na základe toho, ktoré potraviny sú pre ich organizmus vhodné alebo nevhodné, a na základe rôznych informácií zhrnuli stravovací režim alebo prístup k stravovaniu, ktorý je pre nich vhodný, nedokážu to. Niekto na internete napríklad povie, že vaječné škrupiny majú vysoký obsah vápnika a že konzumovaním vaječných škrupín možno doplniť príjem vápnika, tak o tom uvažuje: „Nie som veľmi vysoký, pretože mi chýba vápnik – budem jesť vaječné škrupiny, aby som si doplnil príjem vápnika.“ Napokon sa však ukáže, že po ich krátkodobej konzumácii v hladine vápnika zrejme nenastalo žiadne zlepšenie. Povedzte Mi, nie je to skreslené? Keď na internete natrafíš na informácie, ktoré hovoria, že vaječné škrupiny majú vysoký obsah vápnika a dajú sa použiť na jeho doplnenie, ako by si to mal chápať? Je celkom jasné, že ľudia, ktorí jedia vaječné škrupiny, sú náchylní na skreslenie. Ich chápanie je nesprávne, takže ich praktizovanie je skreslené, extrémne a idiotské. Aký je teda správny spôsob, ako to chápať? Hoci vaječné škrupiny môžu mať vysoký obsah vápnika, nie sú určené na jedenie. Či skutočne môžu mať účinok ako doplnok vápnika, je stále neznáme, a aj keby ti hladinu vápnika mohli doplniť, je neisté aj to, či ho dokážeš vstrebať. Okrem toho, existuje nejaký dôkaz, že vaječné škrupiny môžu doplniť vápnik? Bolo toto tvrdenie overené? V skutočnosti existuje veľa vecí, ktoré môžu doplniť príjem vápnika, a všetky boli lekársky overené. Ak odmietaš prijať tieto overené metódy, potom si absurdný človek. Nemôžeš na doplnenie príjmu vápnika jednoducho užívať tablety s vápnikom? To je tá najjednoduchšia metóda. Neškodia žalúdku ani nepoškodzujú zuby, dobre chutia a môžeš cítiť účinky. Nie je toto správne chápanie? (Áno.) Lenže tí so skresleným chápaním to nechápu takto – ženú veci do extrému. Veria: „Ak niekto povie, že vaječné škrupiny môžu doplniť príjem vápnika, potom musí byť v poriadku jesť vaječné škrupiny. Ak si potrebuješ doplniť príjem vápnika, musíš ich jesť.“ Ani neuvažujú o tom, či ich telo po zjedení dokáže vstrebať. To odzrkadľuje skreslené chápanie, je to extrémne. Keby niekto povedal: „Banánová šupka má vysoký obsah vitamínov a jej jedenie ťa môže skrášliť,“ zjedli by ste ju? (Nie.) Prečo nie? (Pretože niektoré potraviny stvorené Bohom by sa v súlade so zákonmi prírody mali jesť ošúpané. Trvať na jedení šupky znamená hnať veci do extrému. Ak si niekto chce doplniť príjem vitamínov na skrášlenie, mal by jesť potraviny, ktoré sú bežne jedlé a zároveň majú skrášľujúce účinky.) Toto je správne chápanie. Pozrite sa však na toho extrémneho hlupáka – on to takto nechápe. Trvá na tom, že sa bude nútiť jesť šupku, a dokonca hovorí: „Musím vzdorovať svojmu telu. Musím jesť banánovú šupku, aby som si doplnil hladinu konkrétnej živiny.“ Ale neuvažuje: „Banánová šupka nechutí dobre. Nie je to jedlo. Nebudem ju jesť. Prečo radšej nezjem niečo iné, čo obsahuje túto živinu?“ Nie je toto správne chápanie? (Áno.) Ak dokážeš takto rozlišovať, ak dokážeš veci takto chápať, dokazuje to, že máš ľudskú inteligenciu. Ak však nedokážeš takto rozlišovať a len čo započuješ, že banánová šupka obsahuje určitú živinu, trváš na tom, že ju zješ, aj keď chutí zle – potom si hlupák, si niekto reinkarnovaný zo zvieraťa a nemáš myslenie normálnej ľudskej prirodzenosti. Takýchto ľudí dokáže zaviesť akákoľvek heréza alebo blud a jednoducho nie sú schopní rozlíšiť správnosť alebo pravdivosť rôznych informácií – vždy sa nechajú oklamať. To všetko predstavuje prejav toho, ako ľudia reinkarnovaní zo zvierat pristupujú k rôznym konkrétnym záležitostiam – sú mimoriadne hlúpi, ich chápanie je skreslené a absurdné a všetko ženú do extrému. Keď ľudia hovoria, že podľa výskumu je niečo jedlé, neznamená to, že to musíš jesť, ani to neznamená, že to nič iné nemôže nahradiť. Ak povieš, že pravdu nemožno nahradiť žiadnou teóriou, je to objektívne a presné. Tieto živiny však sú materiálne látky – je nemožné, aby neexistovali žiadne náhrady. Boh stvoril bohatú škálu potravín a existuje veľa takých, ktoré obsahujú rôzne živiny. Ľudia si môžu na základe svojej individuálnej telesnej konštitúcie, vekovej skupiny a aktuálneho zdravotného stavu presne vybrať – nie je potrebné držať sa predpisov. Ľudia, ktorí zachádzajú do extrémov, nie sú schopní s informáciou po jej vypočutí správne zaobchádzať ani ju rozlíšiť. Vždy sa nechajú týmito vecami zaviesť a nakoniec povedia: „Všetko na internete je lož – ani jediné slovo nie je pravdivé!“ Vidíš, teraz zachádzajú do druhého extrému. Môžeš vyhľadávať informácie na internete, ale musíš vedieť, ako používať ľudskú inteligenciu a správny spôsob ľudského myslenia na ich rozlíšenie, aby si sa správne rozhodol, čo použiť a čo odmietnuť. Ak je niečo pre teba prospešné, môžeš to použiť; ak to pre teba nie je prospešné alebo vhodné, môžeš to brať orientačne alebo ako druh všeobecného poznatku. Ľudia s ľudským myslením praktizujú takto. Tí, ktorí nemajú ľudské myslenie, praktizujú spôsobom, ktorý sa odchyľuje buď doľava, alebo doprava – buď sú oklamaní, alebo neveria vôbec ničomu. Nie sú schopní takéto záležitosti starostlivo rozlíšiť. Takíto ľudia sa v spôsobe zaobchádzania s rôznymi druhmi informácií alebo riešenia záležitostí reálneho života javia ako obzvlášť tvrdohlaví, smiešni, popletení a idiotskí. Ako takíto idiotskí ľudia, ktorí nedokážu rozlíšiť správne od nesprávneho ani dobré od zlého, prežívajú každý deň svojho života? Už len pohľad na to, ako sa správajú, ti robí starosti – môžeš mať ešte nejakú nádej, že budú schopní vstúpiť do pravdy-reality?

Jedna žena sa vydala za slizkého darebáka a myslí si: „Môj manžel ma tak veľmi miluje. Našla som pravú lásku, zamilovala som sa,“ a cíti sa veľmi blažene. Ostatní sa však pozrú na jej manžela a vidia, že to ani nie je človek – že je to diabol – a čudujú sa, ako môže byť stále taká opojená a tak si to užívať. Dokonca aj oni majú o ňu strach a robia si o ňu starosti. Keď s ním má nakoniec deti, je odvrhnutá a nemá žiadnu oporu – jej život sa stane neznesiteľne ťažkým! Z hlúpych vecí, ktoré robia ľudia reinkarnovaní zo zvierat, je jasné, že to, že dokážu žiť a prežiť, je z veľkej časti vďaka Božej milosti. Boh im dáva dych, aby mohli zostať nažive, a dáva im jedlo, aby mohli prežiť. Vtáky na oblohe, malé zvieratá a dokonca aj mravce na zemi majú čo jesť – o čo viac to platí pre ľudí? Keďže si sa reinkarnoval do človeka, Boh ti dáva prostriedky na prežitie. Buď ťa niekto zaopatruje, alebo máš určitú silu, ktorá ti umožňuje udržať si živobytie. To je Božia milosť. Boh ťa nenechá zomrieť od hladu, ale dáva ti spôsob, ako prežiť, takže si schopný dožiť sa staroby, žiť až do konca. Bez Božej milosti, navyše s kvalitou, s akou sa rodia tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, by si tým, že nemajú normálne myslenie a nemajú čo i len najmenšiu schopnosť riešiť problémy, nedokázali ani zarobiť na živobytie. Z iného pohľadu sú ľudia reinkarnovaní zo zvierat v skutočnosti celkom požehnaní. Vzhľadom na ich schopnosti vo všetkých ohľadoch a na ich inteligenciu by bolo pre nich prakticky nemožné zarobiť si na živobytie v tomto zložitom a zlom svete. Keďže však Boh preukazuje milosť všetkým stvoreným bytostiam a zmilúva sa nad nimi, potom bez ohľadu na to, či si reinkarnovaný zo zvieraťa alebo z človeka, v Božích očiach, ak si stvorená bytosť a On ti dal dych, potom normálne poskytuje to, čo potrebuješ na život a prežitie, čím umožňuje, aby bol tvoj život zachovaný, a dáva ti možnosť ďalej žiť. Takže ak povieš: „Odišiel som do sveta a drel som, aby som zarobil peniaze, zaopatrujem sa, aby som bol dobre živený a zdravý – nemám sa celkom dobre? Neurážaš ma tým, že ma nazývaš hlúpym?“ potom sa mýliš. Fakt, že dokážeš zarobiť peniaze a zaopatriť sa, nie je nevyhnutne skutočne vďaka tvojej vlastnej schopnosti – z deväťdesiatich deviatich percent je to Božia milosť. Boh ti dáva určitú vitalitu, a tak ti umožňuje drieť, aby si zarobil peniaze na jedlo; dáva ti určitú silu spolu so zdravým telom, a tak ti umožňuje vykonávať prácu, zarábať peniaze, živiť rodinu a prežiť. Čo je základom toho, že dokážeš robiť tieto veci? Všetko je to založené na tom, že ti Boh dáva tú najzákladnejšiu vrodenú podmienku, ktorá ti umožňuje vykonávať normálnu ľudskú prácu, čo ti nakoniec umožňuje zaopatriť sa a udržať si živobytie. Skrátka, bez ohľadu na čokoľvek, či si hlúpy, alebo popletený, práve teraz by si ako stvorená bytosť s vonkajším vzhľadom človeka mal poznať svoju identitu a svoju hodnotu. Okrem toho by si mal správne chápať, čo ti Boh udelil, čo ti Boh poskytol, a Božiu milosť a milosrdenstvo. Čo by si mal urobiť, ak zodpovedáš tým niekoľkým charakteristikám ľudí reinkarnovaných zo zvierat a cítiš, že určite patríš do tejto kategórie ľudí? To sa dá ľahko vyriešiť: Bez ohľadu na to, aký je tvoj pôvod, bez ohľadu na to, či prirodzene máš ľudskú inteligenciu a ľudské myslenie, faktom je, že teraz máš ľudskú identitu. Keďže máš ľudskú identitu, mal by si si plniť ľudskú povinnosť – rob toľko, koľko dokážeš, podľa svojich najlepších schopností a v maximálnej možnej miere uskutočni a rob dobre to, čo by človek mal robiť. Niektorí ľudia hovoria: „Povedal si, že ľudia reinkarnovaní zo zvierat sa vyznačujú skresleným chápaním, otupenosťou, popletenosťou a hlúposťou – to znamená, že nemajú ľudskú inteligenciu. Prevažná väčšina týchto ľudí vôbec nerozumie pravde – ako môžu dobre a náležite konať svoju povinnosť?“ Ak sa na teba neuplatňujú prísne štandardy, môžeš dosiahnuť to, že ju budeš konať dobre a náležite, pretože koniec koncov, teraz máš ľudskú identitu; pokiaľ si poslušný a nepoužívaš prekrútené argumenty, môžeš to dosiahnuť. Ak nedokážeš zvládnuť ani tieto dva body, potom hovorím, že si skutočne v nebezpečenstve a budeš musieť byť z cirkvi odstránený. Ak povieš: „Tieto dva body zvládnem. Nebudem používať prekrútené argumenty a prijímam správne vyhlásenia. Čokoľvek mi prikážu urobiť, urobím; a akokoľvek mi to prikážu urobiť, tak to urobím“ – ak takto dokážeš skutočne praktizovať, potom budeš schopný dosiahnuť to, že budeš svoju povinnosť konať dobre a náležite. Niektorí ľudia hovoria: „Konal som svoju povinnosť dobre a náležite a chcem ju konať aj podľa pravdy-princípov.“ Ak máš na základe toho, že si schopný konať svoju povinnosť dobre a náležite, skutočne úmysel usilovať sa o pravdu-princípy, potom je v poriadku akákoľvek úroveň, ktorú dokážeš dosiahnuť – neexistujú žiadne požiadavky. Pokiaľ nie si tvrdohlavý, nepoužívaš prekrútené argumenty, nezdôrazňuješ stále svoje vlastné dôvody, nekonáš popleteným spôsobom a neodmietaš priznať, keď si urobil niečo hlúpe, to stačí. Pokiaľ ide o konanie podľa pravdy-princípov, môžeš robiť toľko, koľko si schopný; čokoľvek si myslíš, že dokážeš urobiť, jednoducho to urob. Požiadavky na tento typ človeka nie sú vysoké, pretože je pre neho trochu ťažké dosiahnuť pravdu-princípy. Takže na základe jeho vrodených podmienok sa od neho prísne nepožaduje, aby konal podľa pravdy-princípov. Prečo sa to nepožaduje? Pretože toho nie je schopný. Ak trváš na požiadavke, aby konal podľa pravdy-princípov, bolo by to ako nútiť rybu žiť na súši. Vezmi si napríklad niektoré zvieratá – ak od nich požaduješ, aby pri každom žraní zožrali správne množstvo a neprežierali sa a neroztiahli si žalúdok, dokážu to? Nedokážu. Žerú toľko, koľko môžu, naraz, kým fyzicky nevládzu žrať viac. Ľudia reinkarnovaní zo zvierat sú rovnakí. Ak od nich požaduješ, aby konali podľa pravdy-princípov, nedokážu to. Znamená to teda, že takíto ľudia sú opustení? Nie, nie sú opustení. Neopustiť ich ale neznamená požadovať od nich, aby rozumeli pravde-princípom a chápali ich. Znamená to jednoducho správať sa k nim správne, nechať ich robiť to, čo sú schopní robiť. Neznamená to odobrať im spôsobilosť konať svoju povinnosť, ani to neznamená odobrať im spôsobilosť usilovať sa o pravdu, a už vôbec to neznamená odobrať im spôsobilosť dosiahnuť spásu. Znamená to len, že sa od nich prísne nepožaduje, aby praktizovali podľa pravdy-princípov, ani sa od nich prísne nepožaduje, aby vo všetkých veciach dosiahli pravdu-princípy. To znamená, že by mali robiť toľko, koľko sú schopní. Pokiaľ sa úmyselne nesnažia spôsobovať vyrušenia, nepoužívajú prekrútené argumenty ani bezohľadne nepáchajú zlé skutky, pokiaľ ide o kritické záležitosti princípov, to stačí. Požiadavky na takýchto ľudí nie sú vysoké. Rozumieš? (Áno.)

Pokiaľ ide o ľudí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, hovorili sme v duchovnom spoločenstve o niektorých prejavoch ich podstaty. Samozrejme, existujú prejavy, o ktorých sme nehovorili veľmi podrobne. Keby sme o nich hovorili konkrétnejšie, niektorí ľudia by to možno nedokázali zniesť, takže sme hovorili všeobecnejšie a niektoré veci sme nechali nevypovedané. Bez ohľadu na to, z čoho si bol reinkarnovaný, nakoniec máš teraz ľudskú identitu. Keďže máš ľudskú identitu, záleží ti na tvojom obraze a dôstojnosti, takže ti ponecháme trochu dôstojnosti – nebudeme o tomto aspekte hovoriť príliš podrobne. To, o čom sme už diskutovali, je v podstate to, ako sa veci majú – porovnaj sa s tým. Povedzme, že tvoje prejavy sa zhodujú s prejavmi ľudí reinkarnovaných zo zvierat a v srdci sa cítiš dosť znepokojený – máš pocit, že keďže máš takúto identitu, v jednom ohľade tvoja hodnota klesla a v druhom bola urazená tvoja integrita a spochybnená tvoja dôstojnosť. Nevieš, ako pristupovať k svojmu vzťahu s Bohom, a zrazu máš pocit, že tvoje postavenie prudko kleslo, že si nižšie ako ostatní, už nemáš pocit, že je na tebe niečo úctyhodné, už nemáš pocit, že tvoj charakter je vznešený alebo že máš úctyhodnú hodnotu, a zrazu v srdci cítiš, že nemáš žiadnu nádej ani oporu a že tvoj budúci konečný osud je neistý. Boli by to dobré prejavy? (Nie.) Nemal by si sa teda obrátiť? (Áno.) Keďže tieto prejavy a tento druh chápania nie sú dobré, čo by bolo potrebné urobiť? Musíme nájsť východisko pre takýchto ľudí, aby sa cítili o čosi lepšie. Nejde o to chlácholiť ich alebo ich zavádzať – ide o to, aby sme im umožnili správne pristupovať k tejto záležitosti a usilovať sa praktizovať podľa pravdy-princípov. Čo by teda mali robiť? Ako by mali ľudia reinkarnovaní zo zvierat chápať túto záležitosť? V prvom rade, z Božieho pohľadu, bez ohľadu na to, z čoho bol človek reinkarnovaný, je to určené Bohom – ľudia do toho nemajú čo hovoriť. Povedzme, že si jedným z týchto ľudí. Keby si si mal vybrať, vybral by si si reinkarnáciu ako zviera alebo ako človek? (Reinkarnáciu ako človek.) Prečo by si si to vybral? (Pretože len keby sme boli reinkarnovaní ako ľudia, mohli by sme mať príležitosť počuť, čo Boh hovorí, a rozumieť Jeho slovám.) A keby si bol reinkarnovaný ako zviera? (Nemali by sme žiadnu príležitosť počuť Božie slová.) To znamená, že by si nikdy nemal možnosť počuť Boží hlas. Keďže teda vieš, že pre teba ako zviera je byť reinkarnovaný ako človek dobrá vec, mal by si o to viac ďakovať Bohu – nemal by si sa na Neho sťažovať. Mal by si ďakovať Bohu za to, že ti dal príležitosť byť ľudskou bytosťou – čo je navyše príležitosť, ktorá sa naskytne raz za tisícročie. Koniec koncov, Boh sa stal telom, aby spasil ľudí, a hoci väčšina ľudí nezískala túto milosť spásy, ty áno – mal si to šťastie počuť Boží hlas a počuť Boha vyjadrovať pravdu. To je tvoje požehnanie. Je to niečo, čo by si ako forma života nemohol získať ani za niekoľko životov či mnoho epoch, aj keby si o to prosil. Boh si ťa vyvolil práve v tomto veku, dovolil ti reinkarnovať sa ako človek, žiť v Božom dome a spolu s ľudstvom konať povinnosť stvorenej bytosti, čím zmenil tvoju identitu zvieraťa na príslušníka ľudstva a dovolil ti konať povinnosť ľudskej bytosti. Aká je to veľká česť a výsada! Je to niečo, čo si mnohé stvorené formy života mohli len želať, ale nikdy to nezískali – a predsa si to ty získal a dnes si to užívaš. Táto príležitosť je neuveriteľne vzácna; pre akúkoľvek stvorenú formu života je to príležitosť, ktorá sa naskytne raz za tisícročie. Takže by si nielenže nemal upadať do skormútenosti a sťažovať sa a nemal by si sa cítiť rozrušený ani si myslieť, že tvoje postavenie je nižšie ako u ostatných, ale naopak, v skutočnosti by si sa mal cítiť šťastný. Mal by si ďakovať Bohu – ďakovať Bohu za príležitosť, ktorú ti dal, ďakovať Mu za to, že ťa povýšil, lebo to, čo urobil, je veľmi veľké: To, čo urobil, je skutočne milosť a milosrdenstvo voči stvoreným bytostiam. Po prijatí tejto milosti od Boha by si mal byť vďačný, že zmenil tvoju identitu a tvoju triedu. Nemôžeš Mu však len poďakovať a tým skončiť – okrem poďakovania musíš premýšľať aj o tom, ako túto príležitosť využiť. Bez ohľadu na to, aká bola tvoja pôvodná identita, teraz, keď môžeš konať svoju povinnosť ako ľudská bytosť, je to dobrá príležitosť zmeniť svoju identitu a zmeniť svoju triedu ako stvorená bytosť. Ako teda môžeš túto zmenu urobiť? Prvým kľúčovým bodom je dobre konať svoju povinnosť. Čo by si mal urobiť, ak si vzhľadom na rôzne obmedzenia svojich vrodených predpokladov schopný len drieť a vykonávať fyzickú prácu, robiť špinavú a únavnú prácu, a na základe tvojej identity a hodnoty môže povinnosť, ktorú konáš, zostať navždy len v tomto rozsahu, bez možnosti úľavy alebo zlepšenia? Ktorým princípom by si sa mal riadiť? Ako by si mal pristupovať k svojej povinnosti, ak bez ohľadu na to, na ktoré prejavy sa pozeráme, či už je to tvoja inteligencia, tvoj charakter alebo tvoje vrodené predpoklady, bude tvoja hodnota medzi ľuďmi vždy takáto – vždy budeš bezcenný, hlúpy, popletený, otupený, nechápavý človek so skresleným chápaním a tvoja hodnota sa nikdy nezvýši? To je nanajvýš dôležité. Predpokladajme, že tvoja hodnota sa nikdy nezvýši a nikdy nebudeš mať medzi ľuďmi žiadnu dôstojnosť. V Božích očiach je tvoje postavenie večne nemenné – presne toto proste si. Tvoja trieda môže mať zjavné charakteristiky viditeľné navonok a nikdy sa nezmeníš zo zvieraťa na pravého človeka. Nemáš nádej na dosiahnutie spásy, pretože nedokážeš porozumieť pravde a nemáš ani ľudskú inteligenciu. Nerozumieš pravdám o víziách a v Božom dome nevieš, ako kázať evanjelium, nestačíš na žiadny druh povinnosti vyžadujúcej odborné zručnosti a nespĺňaš požiadavky na ňu – vždy ti ostane len vykonávanie špinavej a únavnej práce a nemáš spôsob, ako svoju situáciu zmeniť. Čo by si urobil, keby si na tom bol takto? Prestal by si veriť v Boha? Vzdal by si sa sám seba? Siahli by si niektorí ľudia dokonca na svoj vlastný život? Povedali by: „Už nechcem žiť. Aj tak nemám žiadne východisko – aký má zmysel takto žiť?“ Ak sa bez ohľadu na to, koľko úsilia vynaložíš, aký si usilovný, ako veľmi sa snažíš alebo akú veľkú cenu zaplatíš, tvoja hodnota nikdy nezmení a v Božom dome budeš vždy len niekým, kto drie a potí sa pri práci, podradným človekom bez dôstojnosti, na ktorého sa všetci pozerajú zvrchu, aký spôsob praktizovania by si si mal potom zvoliť, pokiaľ ide o to, ako pristupuješ k svojej povinnosti, k Božiemu povereniu a k rôznym požiadavkám Stvoriteľa? To je to najdôležitejšie. Tvoja hodnota a identita sú v princípe a teoreticky dané, ale v skutočnosti je tvoja pravá identita medzi ľuďmi a v Božích očiach práve teraz ľudská. Prečo hovorím, že je ľudská? Pretože povinnosť, ktorú dokážeš konať, tvoje každodenné prejavy a rôzne inštinktívne schopnosti tvojich vrodených predpokladov spadajú do základného rozsahu toho, čo je normálne pre ľudskú bytosť – máš tieto základné podmienky bytia človekom. Ako by si už len z hľadiska tohto bodu mal pristupovať k svojej povinnosti? Zvieratá nerozumejú pravde-princípom, nevedia, ako dobre konať svoju povinnosť, ako sa držať svojej povinnosti alebo ako konať svoju povinnosť oddane a vytrvať v službe až do konca – zvieratá týmto veciam nerozumejú. Ale teraz, ako človek, tomu rozumieš, vieš to, takže by si mal tieto veci dosiahnuť. Keďže si schopný tieto veci dosiahnuť, Boh bude mať na teba požiadavky založené na tomto princípe. Ak však pre svoju nespokojnosť so svojou identitou a pocit, že Boh je nespravodlivý, zmalomyseľnieš a sťažuješ sa na Neho, máš pocit, že tvoj život je ponižujúci a nedôstojný, a potom sa vzdáš konania svojej povinnosti, pričom odmietneš robiť aj to, čoho si schopný – potom si úplne vzdorovitý. V Božích očiach nie si ako stvorená bytosť na požadovanej úrovni; si nepodarok. Čo by si teda mal urobiť? Bez ohľadu na to, či je tvoja hodnota vznešená alebo nízka, a bez ohľadu na to, z čoho si vzišiel alebo aké sú problémy s tvojimi vrodenými predpokladmi, skrátka, čohokoľvek si schopný, urob všetko preto, aby si to robil, a urob všetko preto, aby si to robil dobre. Ak aj po tom, čo urobíš všetko, čo je v tvojich silách, stále nespĺňaš pravdu-princípy, Boh má minimálny štandard, ktorý sa vyžaduje od všetkých druhov ľudí: Pokiaľ dáš zo seba všetko, preukážeš svoju úprimnosť a ponúkneš svoju vernosť, budeš na požadovanej úrovni. Boh nevyžaduje od každého človeka, aby dosiahol sto percent – šesťdesiat percent stačí. Čo Boh chce? To, čo Boh chce, je postoj – ak je tvojím postojom túžba konať povinnosť stvorenej bytosti, robiť dobre veci, ktoré by si mal robiť a dosiahnuť, bez toho, aby si to ľutoval, potom Boh tento postoj prijíma. Boh tento postoj schváli a bude ťa to chrániť, aby si došiel na koniec cesty. Niektorí ľudia hovoria: „Čo sa stane, keď dôjdem na koniec cesty?“ Teraz ti to nepoviem – poviem ti to neskôr. Budeš to vedieť, keď dôjdeš na koniec cesty. Skrátka, teraz najviac záleží na tom, ako pristupuješ k tejto záležitosti, ako pristupuješ k povinnosti, ktorú ti Boh dal, a ako plníš povinnosť, ktorú ti Boh dal. Bez ohľadu na to, aká je to povinnosť, pokiaľ je to niečo, čo ti pridelil Boží dom, musíš dať zo seba všetko, aby si ju konal. Keď rozpoznáš svoje vlastné problémy, mal by si spraviť všetko preto, aby si nešíril prekrútené bludy, nerobil veci, ktoré urážajú Boha, a nehovoril veci, ktoré Ho urážajú; namiesto toho by si mal robiť veci, ktoré sú v prospech ľudí a Božieho domu, a hovoriť veci, ktoré sú v prospech ľudí a Božieho domu. Niektorí z vás hovoria: „Teraz toho ešte nie som schopný.“ Dopraj si čas – nebuď netrpezlivý. Ak to nedokážeš dnes, urob to zajtra. Ak to nedokážeš tento rok, skús to urobiť na budúci rok. Len tomu daj čas. Ale ak to do času, keď budú oznámené výsledky ľudí, stále nedosiahneš, potom budeš musieť následky niesť sám. Nikto za tvoje správanie nezaplatí účet. Rozumieš? (Áno.) Táto záležitosť by sa mala dať ľahko vyriešiť – všetko závisí od rozumnosti človeka a od toho, či dokáže týmto slovám porozumieť. Ak im dokážeš porozumieť, potom sa tieto veci budú dať celkom ľahko vyriešiť. Aj keď zopár jednotlivcov povie, že je to trochu ťažké, pokiaľ sa budú usilovať týmto smerom, nakoniec dosiahnu nejaké výsledky. Ak nebudeš kráčať po tejto ceste, možno budeš schopný prežiť, ale pokiaľ ide o to, aký výsledok ťa nakoniec bude čakať – to je ťažko povedať; nikto to nemôže zaručiť a nikto ti vo vzťahu k tomu neposkytne žiadne uistenia.

Ako sa cítite po vypočutí dnešnej témy? Pravdepodobne sa cítite emocionálne dosť rozrušení, však? Toto je jedna z tém, ktorým sú ľudia najmenej ochotní čeliť, odkedy uverili v Boha, však? Nie je to ešte skľučujúcejšie a ťažšie prijateľné ako tému vykonávateľa služby? Je ťažké to prijať? V skutočnosti ste schopní to prijať, však? (Áno.) Ak si ľudia sú istí Božou identitou a našli svoje vlastné miesto, potom by tieto slová a tento druh problému nemali pre nich byť príliš ťažké – len zopár jednotlivcov s nimi môže mať nejaké ťažkosti. Väčšina ľudí sa však po vypočutí tohto pravdepodobne nebude ďalej vŕtať v tom, aká je v skutočnosti ich hodnota a identita. Aj keď sa naozaj zhodujú s niektorými prejavmi ľudí reinkarnovaných zo zvierat, budú schopní k tomu pristupovať správne a po chvíli sa budú cítiť dobre, však? (Áno.) Takže dnes budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve potiaľto. Dovidenia!

20. januára 2024