Prvé praktizovanie usilovania sa o pravdu: zanechávanie

Zanechanie bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu

I. Zanechanie svojich predstáv a fantázií o Bohu: Zanechanie svojich predstáv a fantázií o Božom diele

F. Božie dielo nemení vrodené danosti ľudí; jeho cieľom je zmeniť ich skazené povahy

Na poslednom zhromaždení sme pokračovali v duchovnom spoločenstve na tému „ako sa usilovať o pravdu“. Čo bolo hlavným obsahom tohto duchovného spoločenstva? Hovorili sme v ňom o rozdieloch medzi vrodenými danosťami a skazenými povahami ľudí a obom týmto aspektom sme sa v ňom venovali aj konkrétne. Máte vďaka tomuto duchovnému spoločenstvu určité porozumenie dielu, ktoré má Boh v úmysle vykonať, a tomu, ktoré aspekty ľudí chce zmeniť ich spásou? (Áno. Prostredníctvom predošlého Božieho duchovného spoločenstva som porozumel tomu, že to, čo Boh zamýšľa zmeniť svojím dielom, sú skazené povahy ľudí.) Boh svojou spásou ľudí zamýšľa zbaviť ich skazených pováh; nemá v úmysle zmeniť ich vrodené danosti, však? (Áno.) Boh vyjadruje pravdu, zaopatruje ňou ľudí a používa rôzne metódy práce – to všetko je zamerané na skazené povahy ľudí. Boh vďaka svojmu dielu umožňuje ľuďom odvrhnúť povahy, na ktoré sa spoliehajú pri svojom prežití a ktoré skazil satan. Takto sú do ľudí vštepené Božie slová a pravda a stávajú sa ich životom. Toto je konečný výsledok, ktorý chce dosiahnuť Božie dielo. Čo z duchovného spoločenstva o tomto aspekte ste pochopili? Ktorá časť jeho obsahu vo vás zanechala najhlbší dojem? Chvíľu o tom premýšľajte. (To, o čom Boh naposledy hovoril v duchovnom spoločenstve, mi pomohlo napraviť mylný názor, ktorý som mal. V minulosti som si myslel, že Boh zmení vrodené kvality, schopnosti a osobnosti ľudí, no prostredníctvom Božieho duchovného spoločenstva som porozumel tomu, že Boh nekoná nadprirodzené dielo. Božie dielo spočíva v zmene skazených pováh ľudí a rôznych ich mylných myšlienok a názorov, čo sú satanské veci. Praktizovaním Božích slov sa obnovuje normálna ľudská prirodzenosť a svedomie a rozum ľudí sa stávajú čoraz normálnejšími. Zároveň som porozumel aj dôležitosti úsilia o pravdu. Jedine úsilím o pravdu a jej praktizovaním sa dajú vyriešiť naše skazené povahy; keď sa Božie slová stanú naším životom, dosiahneme Božiu spásu. Tieto dva aspekty Božieho duchovného spoločenstva vo mne zanechali pomerne hlboký dojem.) Obsah posledného duchovného spoločenstva sa týkal pravdy spojenej s víziami; týkal sa niektorých konkrétnych aspektov Božieho diela, jeho predmetov a výsledkov, ktoré má za cieľ dosiahnuť. Na základe obsahu, o ktorom sa hovorilo v duchovnom spoločenstve, vyvstalo zopár konkrétnych otázok. Tieto otázky zahŕňajú to, ktoré prejavy v každodennom živote sa považujú za vrodené danosti človeka, ktoré prejavy odrážajú jeho charakter alebo ľudskú prirodzenosť-podstatu – teda to, čo bežne označujeme ako určité prejavy toho, či je ľudská prirodzenosť dobrá alebo zlá – a ktoré prejavy sú zjaveniami skazených pováh. To sú konkrétne otázky, však? Hoci sme v predošlom duchovnom spoločenstve na túto tému uviedli niekoľko príkladov, neboli veľmi cielené ani konkrétne. V dnešnom duchovnom spoločenstve si o tejto otázke pohovoríme konkrétne, aby sme rozlíšili medzi prejavmi, ktoré ľudia zjavujú a ktoré sú ich vrodenými danosťami, tými, ktoré sa týkajú ich charakteru, a tými, ktoré spadajú do kategórie skazených pováh, pričom pri týchto troch aspektoch rozlíšime ich konkrétne prejavy. Takto bude jasnejšie, ako by ľudia mali vychádzať z Božích slov a pravdy a priradiť nespočetné množstvo problémov, s ktorými sa stretávajú vo svojom každodennom živote, k týmto trom aspektom. Zahŕňa to, ktoré z prejavov ľudí sú vrodenými aspektmi normálnej ľudskej prirodzenosti, ktoré netreba riešiť ani potláčať; ktoré aspekty sú prejavmi problémov s ľudskou prirodzenosťou a ako by ich ľudia mali zmeniť, napraviť alebo vyriešiť hľadaním pravdy; a ktoré prejavy spadajú do kategórie skazených pováh, ako by ľudia mali porozumieť podstate týchto pováh a ako by ich mali vyriešiť a odvrhnúť prostredníctvom prijatia a praktizovania pravdy. To všetko má konkrétne prejavy a sú s tým, samozrejme, spojené aj konkrétne cesty praktizovania. V závislosti od rôznych prejavov ľudí budeme v našom duchovnom spoločenstve hovoriť o princípoch a cestách praktizovania, aby ľudia porozumeli tomu, ako týmto problémom čeliť a riešiť ich, a aby tak mohli mať konkrétnejšie postoje a cesty praktizovania v rôznych problémoch. Znie vám takéto duchovné spoločenstvo dobre? (Áno.)

4. Čo sú to vrodené danosti

Už dvakrát predtým sme hovorili v duchovnom spoločenstve o troch problémoch: o vrodených danostiach, ľudskej prirodzenosti a skazených povahách. Hoci sme si osobitne nevysvetlili, ku ktorému z týchto troch problémov patria ľudské prejavy a zjavenia, pri duchovnom spoločenstve o každom z nich sme uviedli niekoľko príkladov. V predchádzajúcich duchovných spoločenstvách sme pri zmienke o týchto troch problémoch hovorili aj o ich podstate alebo o súvisiacich cestách a princípoch praktizovania. Teraz chcem, aby všetci v súvislosti s troma problémami, ktoré som práve spomenul, najprv diskutovali o tom, na čo sa vzťahujú vrodené danosti. Môžete o tom hovoriť v duchovnom spoločenstve zhruba, aby ste najprv získali základnú predstavu. (Bože, vzťahujú sa vrodené danosti na kvalitu, schopnosti, vrodenú osobnosť a inštinkty človeka?) O tomto obsahu sme už v duchovnom spoločenstve hovorili, takže by ste s ním mali byť všetci oboznámení. Je toho viac? Považujú sa silné stránky a vzhľad za vrodené danosti? (Áno.) A čo niečí pôvod? (Áno, aj ten.) Aj životný štýl a návyky, však? Ešte niečo? (Aj záujmy a záľuby.) Záujmy a záľuby sa v porovnaní so silnými stránkami trochu líšia. Pridanie záujmov a záľub so sebou prináša viac špecifík. Vymenujme si ich zaradom: Prvý je pôvod. Druhý je vzhľad. Tretia je osobnosť. Štvrté sú inštinkty. Piata je kvalita. Šieste sú silné stránky. Siedme sú záujmy a záľuby. Ôsme sú schopnosti. A potom sú tu životné návyky a životný štýl. Tieto posledné dva sú podobné, no sú medzi nimi určité špecifické rozdiely. Spolu ich je desať. Pokojne ich prečítajte. (Po prvé: pôvod. Po druhé: vzhľad. Po tretie: osobnosť. Po štvrté: inštinkty. Po piate: kvalita. Po šieste: silné stránky. Po siedme: záujmy a záľuby. Po ôsme: schopnosti. Po deviate: životné návyky. A po desiate: životný štýl.) Toto všetko sú vrodené danosti ľudí. Nemali by sme o vrodených danostiach hovoriť v duchovnom spoločenstve aj konkrétne? Dokážete ich bez duchovného spoločenstva správne rozlíšiť aj sami? (Nie.) V akých situáciách ich nedokážete rozlíšiť? (Keď u niekoho vidíme určité prejavy, občas nevieme rozoznať, či odrážajú jeho osobnosť alebo inštinkty, alebo ide o zjavenia skazených pováh.) (A to isté platí aj pre životné návyky a životný štýl – kedysi som si myslel, že sa formujú na základe získaných životných podmienok a prostredia; neuvedomil som si, že to môžu byť vrodené danosti.) Vidíš, keď v rámci jednej hlavnej témy rozoberieme nejaký konkrétny podrobný obsah, na prvý pohľad sa zdá, že tieto špecifiká poznáš, no v reálnom živote si ich trochu pletieš; stále ti nie je celkom jasné, ako ich rozlíšiť, však? (Áno.) O tomto probléme musíme ešte stále musíme hovoriť v duchovnom spoločenstve aj konkrétne.

5. Rozdiel a vzťah medzi vrodenými danosťami, ľudskou prirodzenosťou a skazenými povahami

Pokiaľ ide o tri aspekty, ktoré sme práve spomenuli – vrodené danosti, ľudskú prirodzenosť a skazené povahy – vymenujme si niektoré konkrétne body vrodených daností a poďme si o nich zaradom podrobne pohovoriť v duchovnom spoločenstve. Čo sa týka ľudskej prirodzenosti a skazených pováh, tie si vymenúvať nebudeme. Pri duchovnom spoločenstve o konkrétnych bodoch a prejavoch vrodených daností sa dotkneme aj niektorých prejavov ľudskej prirodzenosti a zjavení skazených pováh. Keď o nich budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve, môžete rozlíšiť a rozoznať, či patria k vrodeným danostiam, ktoré netreba meniť, alebo k problémom s charakterom ľudí alebo ich skazeným povahám, ktoré treba vyriešiť hľadaním pravdy. Ak sa budeme venovať konkrétnemu duchovnému spoločenstvu a použijeme konkrétne príklady a problémy, tak tieto rozdiely budú jasnejšie, však? (Áno.)

Príklad 1: Vyrastanie v chudobe a vyrastanie v bohatstve

Niektorí ľudia pochádzajú z chudobných rodín a sú ekonomicky znevýhodnení. Žijú v skromných pomeroch; vždy majú nedostatok peňazí a musia počítať a plánovať každý výdavok. Keď príde na míňanie peňazí, ich prístupom je vyžmýkať z každého centa maximum. Do takýchto rodín a do takýchto podmienok sa narodili. Pod ktorý z troch aspektov, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve, to spadá? Ide o vrodené danosti, ľudskú prirodzenosť alebo skazenú povahu? Tento aspekt ich pôvodu je vrodená danosť, však? (Áno.) Je tento pôvod dobrý alebo zlý? (Z ľudského pohľadu je zlý.) Vyžijú len ťažko, ich rodiny sú zbedačené a ich ekonomická situácia sa nevyznačuje bohatstvom ani blahobytom – to sú problémy spojené s ich pôvodom. Hoci sa tento typ človeka narodil v chudobnej rodine, nikdy neokúsil kaviár, nikdy nenosil značkové oblečenie, nikdy nezažil rôzne prepychové veci a nikdy neprišiel do kontaktu s ničím luxusným ani so žiadnymi bohatými či slávnymi ľuďmi, má svedomie a rozum. Pri interakcii s inými nikdy nikoho nevyužíva. Keď vidí, že si niekto užíva dobré veci, alebo vidí nejakého boháča, napriek pocitu závisti nikdy nepomyslí na to, že by kradol alebo sa zmocnil majetku iných. Ku ktorému aspektu patrí to, čo tento typ človeka zjavuje? (K jeho charakteru, k jeho ľudskej prirodzenosti.) Týka sa to jeho ľudskej prirodzenosti. Je v tomto aspekte prejav jeho ľudskej prirodzenosti dobrý alebo zlý? (Jeho ľudská prirodzenosť je dobrá a čestná.) To sa ešte nedá považovať za čestné; znamená to len toľko, že nevyužíva malé výhody a nelichotí bohatým. K takýmto veciam dokáže pristupovať správne. Aká je ľudská prirodzenosť tohto typu človeka? (Jeho ľudská prirodzenosť je relatívne dobrá.) To je objektívne konštatovanie; jeho ľudská prirodzenosť je relatívne dobrá, čo znamená, že pokiaľ ide o jeho charakter, je pomerne poctivý a dôstojný. Hoci má chudobný a neurodzený pôvod, nepohŕda chudobnými, neuprednostňuje bohatých ani nevyužíva iných. Existuje aj iný typ človeka, ktorý sa narodil do bohatej rodiny, alebo ako by povedali neverci, „narodil sa so striebornou lyžičkou v ústach“. Nikdy sa nemusel starať o jedlo ani o oblečenie a všetko má ľahko dostupné; akékoľvek jedlo, na ktoré má chuť, má poruke. Žije v obzvlášť dobrých rodinných pomeroch a jeho rodičia sa k nemu správajú veľmi dobre. Ktorého aspektu sa to týka? (Aj to sa týka jeho pôvodu.) Pôvod človeka je vrodená danosť. Hoci má tento typ človeka mimoriadne dobrý pôvod, žije v dobrých ekonomických podmienkach a bez starostí o jedlo či oblečenie, videl dobré veci a zažil to, čo svet ponúka, ak v kontakte s inými vidí niekoho, kto je lepší a schopnejší ako on, kto výrazne vyniká v nejakej oblasti alebo kto sa medzi ľuďmi teší prestíži, žiarli a láme si hlavu nad tým, ako ho znevážiť. Ktorého aspektu sa tieto prejavy týkajú? (Myslím si, že sa týkajú skazených pováh aj ľudskej prirodzenosti.) Správne. Tieto prejavy sa týkajú jeho ľudskej prirodzenosti aj skazenej povahy. Keď tento typ človeka vidí niekoho lepšieho, ako je on sám, žiarli, cíti nenávisť a chce ho potlačiť, trápiť a vylúčiť; chce ho prekonať. Ak má len tieto myšlienky, no nekoná podľa nich, je človekom so zlou ľudskou prirodzenosťou – je jeho ľudská prirodzenosť zlá? (Áno.) A ak pre túto zlú ľudskú prirodzenosť cíti vzdor, keď vidí niekoho lepšieho, ako je on sám, súdi ho za jeho chrbtom a dokonca sa uchyľuje k nekalým praktikám, aby ho potlačil, ide o konkrétne prejavy skazenej povahy. Čo je podstatou tejto skazenej povahy? Je ňou surovosť. Tieto prejavy sa týkajú ľudskej prirodzenosti aj skazenej povahy. Hoci má tento typ človeka dobré rodinné zázemie, dobre jedáva a oblieka sa a očakával by si, že bude vidieť do vecí a bude k druhým tolerantný, pri kontakte s ľuďmi ich neustále chce využiť a vždy je prehnane vypočítavý. Keď niekam ide s inými, malicherne rieši, kto minul viac peňazí a kto zaplatil cestovné, pričom nie je ochotný minúť ani cent navyše. Pri práci s ostatnými vždy počíta, kto urobil viac a kto menej, a neustále premýšľa, ako sa uliať. Ktorého aspektu sa to týka? (Týka sa to jeho ľudskej prirodzenosti.) Ktorého aspektu ľudskej prirodzenosti? (Sebectva a podlosti.) Sebectvo a podlosť, záľuba vo využívaní iných a nedostatok čestnosti a dôstojnosti – to sa týka jeho charakteru. Pri kontakte s ľuďmi je vypočítavý a rád využíva iných, aj keby mala byť výhoda, ktorú získa, len jeden cent, a hľadá každú príležitosť, aby nejakú výhodu získal. Využíva každého bez ohľadu na to, či ide o verejný alebo súkromný zdroj, alebo či ide o mladých alebo starých ľudí. Nech už ide kohokoľvek, na nikoho neberie ohľad a využije ho vždy, keď sa naskytne príležitosť. Pri kontakte s inými je obzvlášť bezohľadný a vypočítavý. Napríklad minule si ho požiadal o láskavosť a teraz má pocit, že si mu zaviazaný. Urobí všetko pre to, aby si mu túto láskavosť oplatil, a musí to byť ešte väčšia láskavosť, než akú preukázal on tebe; len vtedy má pocit, že ste si kvit. Nie je to prehnaná vypočítavosť? (Áno.) Je to prehnaná vypočítavosť, mimoriadna náročnosť voči iným a veľká prefíkanosť. Aj keď mu nechýba jedlo ani oblečenie a vo všetkom si v porovnaní s inými užíva lepší život, pri každom pohľade na niekoho s niečím, čo ešte nevidel, si to chce na chvíľu požičať a vyskúšať. Cíti potrebu mať všetko, čo majú iní, a ak to nemá, cíti sa natoľko nepríjemne a vnútorne nevyrovnane, až stratí chuť do jedla a nemôže spávať; je spokojný až vtedy, keď to sám vlastní. Čo je to za problém? (To je stále problém ľudskej prirodzenosti.) Tieto konkrétne prejavy sú problémami jeho ľudskej prirodzenosti, nie jeho vrodených daností. Vrodené danosti sa vzťahujú len na jeho pôvod a rodinné pomery, ktorým sa môže tešiť, zatiaľ čo jeho spôsoby počínania si a riešenia vecí sa týkajú jeho ľudskej prirodzenosti. To, čo zjavuje a prejavuje, ako sú napríklad jeho postoje, metódy a pohnútky za spôsobmi, akými si počína a rieši veci, sa týka problému jeho charakteru; to ešte nedosahuje úroveň skazených pováh. Je sebecký, malicherný, prehnane vypočítavý, prefíkaný a rád využíva iných – sú to prejavy dobrej alebo zlej ľudskej prirodzenosti? (Sú to prejavy zlej ľudskej prirodzenosti.) To všetko sú prejavy prízemného charakteru a zlej ľudskej prirodzenosti. Sú tieto prejavy zlej ľudskej prirodzenosti viditeľné a citeľné pre iných? (Áno.)

Príklad 2: Príjemný vzhľad a vysoká úroveň vzdelania

Niektorí ľudia majú súmerné črty tváre a narodili sa s veľkými, jasnými a inteligentnými očami, ktoré pôsobia živo a veľavravne. Už od detstva sú veľmi obľúbení. Pod ktorý aspekt to spadá? (Týka sa to ich vzhľadu.) Vzhľad patrí k vrodeným danostiam, však? (Áno.) Mať veľké oči a súmerné črty tváre a od narodenia oplývať výhodou dobrého vzhľadu – je to aspekt skazených pováh? (Nie.) Týka sa to problémov ľudskej prirodzenosti? (Nie, netýka.) Netýka sa to ľudskej prirodzenosti ani skazených pováh, takže na tom netreba nič meniť. S vrodenými danosťami sa ľudia rodia; narodili sa s týmto vzhľadom a nepodstúpili žiadne umelé vylepšenie ani úpravu. Jednoducho sú takí. Hoci od prírody dobre vyzerajú, pri riešení zložitých problémov v každodennom živote sú vždy zmätení, nevedia, ako si s nimi poradiť, a chýba im aj schopnosť rozlišovať, pokiaľ ide o osoby, udalosti a veci. Nemajú jasno v tom, s kým sa môžu stýkať a komu by sa mali vyhýbať. Nevedia, kto je zlý a aké známosti by im mohli priniesť problémy. Nevedia tieto veci v približne dvadsiatich rokoch a nevedia ich dokonca ani v tridsiatke či štyridsiatke, hoci už majú nejaké životné skúsenosti. Aj keď majú veľké, veľavravné oči, v hlave majú dosť veľký zmätok. Čo je to za problém? (Je to problém s ich vrodenou kvalitou?) Ich vrodená kvalita nie je veľmi dobrá. Pri komunikácii s inými a pri riešení vecí nikdy nedokážu nájsť princípy a nedokážu prekuknúť rôzne typy ľudí. Iní ich často podvádzajú, klamú a zahrávajú sa s nimi. Aká je kvalita tohto typu človeka? (Jeho kvalita je pomerne slabá.) Nemá dobrú kvalitu. Mať veľavravné oči ešte nutne neznamená mať aj múdru myseľ. Hoci má tento typ človeka z hľadiska vrodených daností dobrý vzhľad, nemá skvelú kvalitu. Je tu však jedna vec: v školskom veku tento typ človeka vynikal v získavaní vedomostí z učebníc; dokázal si rýchlo zapamätať literatúru a pri učení sa matematiky, fyziky a chémie alebo nového jazyka rýchlo pochopil učivo. Ľahko sa dostal na univerzitu, nastúpil na magisterské štúdium a získal doktorát. Pod čo by to malo spadať? Môže to spadať pod jeho dobrú kvalitu? (Nie.) Pod čo to teda spadá? (Spadá to pod jeho silné stránky, ktoré sú jeho vrodenou danosťou.) To je presné. Tento typ človeka vyniká v štúdiu, v získavaní vedomostí a v akademických predmetoch. Rýchlo chápe vedomosti z učebníc a veci, ktoré sú teoretické a vychádzajú z predpisov, ako sú napríklad aspekty spojené s odbornými zručnosťami a technológiami alebo matematické, fyzikálne a chemické vzorce a zákony, a veľmi dobre si ich pamätá. Tento typ človeka vyniká v učení sa týchto vecí a má na ne mimoriadny talent. Dokáže im porozumieť na prvý pohľad a obzvlášť vyniká v skúškach a odpovedaní na otázky; keď príde na odpovedanie na otázky, nerobí mu to žiaden problém, a práve tu môže najlepšie uplatniť svoje silné stránky. Dalo by sa povedať, že tento typ človeka sa v mori vedomostí pohybuje s ľahkosťou. Predstavujú tieto prejavy jeho kvalitu? (Nie.) Predstavujú len to, že má určitú silnú stránku. Výsledky, ktoré tento typ človeka dosahuje v oblasti vedomostí, sú mimoriadne vynikajúce, vďaka čomu ľudia vidia, že jeho zdatnosť v tejto oblasti vyniká. Keďže má túto zdatnosť a dosiahol určité úspechy – získal magisterský aj doktorský titul a dosiahol vysokú úroveň vzdelania – považuje sa medzi inými ľuďmi za vzdelaného jednotlivca, učenca a intelektuála na vysokej úrovni. Čím viac kníh prečíta, tým viac má pocit, že je uznávaným jednotlivcom a nadradeným človekom a že všetci ostatní sú obyčajní, chýbajú im vedomosti, nie sú schopní porozumieť jeho mysli alebo do nej preniknúť a nie sú na rovnakej úrovni ako on. Často sa preto cíti nadradený ostatným a považuje sa za výnimočného a mimoriadneho. Aký je to prejav? (Skazená povaha.) Ktorý aspekt skazených pováh? (Arogancia.) Jeho arogantná skazená povaha ho vedie k tomu, že po získaní vysokej úrovne vzdelania ešte viac pohŕda masami a ľuďmi zo všetkých spoločenských vrstiev. Po tom, čo uverí v Boha, chce mať pre svoj vysoký titul a diplom v cirkvi vždy to hlavné slovo a túži byť vodcom. Pri každých voľbách dúfa, že bude zvolený, a ak ho nezvolia, prepadne negativite a odpíše sa ako beznádejný prípad. Nech už mu vodcovia a pracovníci povedia čokoľvek, nechce to počúvať a chce tomu odporovať, a bez ohľadu na to, aká povinnosť sa mu pridelí, k nej cíti odpor a za scénou ju súdi. V duchu si myslí: „Nemáš veľa vedomostí. Tvojim slovám chýba logika. V hĺbke srdca tebou ako cirkevným vodcom pohŕdam. Odmietam sa ti podvoliť! Nemysli si, že si lepší ako ja. Porovnajme sa a uvidíme, kto na to má. Uvidíme, kto dokáže odrecitovať viac Božích slov a kto sa dokáže podeliť o hlbšie porozumenie. Ak tvoje duchovné spoločenstvo nie je také dobré ako to moje, odmietam sa ti podvoliť! Aj keď ťa zvolili za vodcu, nemusím počúvať, uskutočňovať ani poslúchať všetko, o čo ma žiadaš!“ Aký je to prejav? (Skazená povaha.) Je to konkrétne zjavenie skazenej povahy. Týka sa to ľudskej prirodzenosti? Keďže má tento typ človeka prirodzenú silnú stránku a na tomto základe veľa študuje, získava množstvo vedomostí a nadobúda spoločenské postavenie, cíti sa jedinečný a nadradený ostatným. Chce hovoriť z pozície nad všetkými ostatnými a správať sa panovačne a chce byť medzi ľuďmi vždy tým, ktorý vedie, aby ho ostatní počúvali – má tento typ človeka problém so svojím svedomím a rozumom? (Áno, má.) Čo je to za problém? Jeho silná stránka mu veľmi uľahčila dosiahnuť vysokú úroveň vzdelania štúdiom. Je táto silná stránka sama o sebe problémom? Je sama o sebe aspektom skazených pováh? Je to prejav zlej ľudskej prirodzenosti? (Nie.) Keďže však má túto silnú stránku, získal množstvo vedomostí a dosiahol vysokú úroveň vzdelania. Stotožnil sa tak s hodnotením a definíciou postavenia v spoločnosti, čo ho viedlo k presvedčeniu, že by mal mať hlavné slovo v cirkvi, byť elitou v akejkoľvek skupine ľudí a byť nadradený všetkým ostatným. Má človek s takouto ľudskou prirodzenosťou nejaký rozum? Je takáto ľudská prirodzenosť dobrá? (Jeho ľudská prirodzenosť nie je dobrá.) V čom tá jeho ľudská prirodzenosť nie je dobrá? (Chýba mu rozum a svedomie a vždy chce byť nadradený ostatným.) To, že chce byť neustále nadradený ostatným, čiastočne spôsobuje skazená povaha. Nie je to v inom ohľade – z pohľadu ľudskej prirodzenosti – trochu nehanebné? (Áno.) Boží dom nie je spoločnosť. Porovnáva Boží dom pri voľbe vodcov úroveň vzdelania? (Nie.) Na čom Boží dom zakladá voľbu vodcov? Zakladá sa na pravde-princípoch, však? (Áno.) Voľba vodcov v Božom dome sa zakladá na pravde-princípoch, a nie na tom, kto má vyššiu úroveň vzdelania. Pozná on princípy voľby vodcov? Pozná, no berie tieto princípy len ako byrokratické frázy a obyčajné teórie a nevie, ako ich praktizovať či uplatňovať v každodennom živote. Neustále šíri myšlienku, že len tí s vysokou úrovňou vzdelania majú dobrú kvalitu, dokážu pochopiť pravdu a viesť iných. A keďže má vysokú úroveň vzdelania, určité vedomosti a spoločenské postavenie, v domnienke, že Boží dom funguje rovnako ako spoločnosť, využíva svoje vedomosti a vysokú úroveň vzdelania ako kapitál, aby sa v Božom dome snažil mať hlavné slovo. Chce nahradiť princípy voľby vodcov v Božom dome svojimi vlastnými spôsobmi nazerania na ľudí a riešenia vecí a svojimi vlastnými prístupmi, pohľadmi a názormi na spoločenské postavenie a status. Nie je to prejav nedostatku rozumu? (Áno.) Ako inak možno opísať nedostatok rozumu? (Ako nehanebnosť.) Jednoducho povedané, je to nehanebnosť a dalo by sa tiež povedať, že je tento typ človeka veľmi nerozumný. Vidíš, hoci získal takzvané vysokoškolské vzdelanie a prečítal veľa kníh, žiadna z týchto kníh ani žiadny učiteľ či pedagóg ho nikdy nenaučili, ako sa správať tak, aby mal rozum. Po tom, čo sa z kníh naučil veľa vecí, má namiesto toho pocit, že získal kapitál a je nadradený obyčajným ľuďom. Hoci jeho silná stránka nie je negatívna vec a je to vrodená danosť, môže ľahko viesť k určitému dôsledku – spôsobuje, že sa stáva arogantným a namysleným, stráca zdravý rozum a stáva sa bezočivo drzým a nehanebným. Napriek tomu, že prečítal veľa kníh a získal množstvo vedomostí, nerozumie významu slova „hanba“. Po získaní určitej úrovne vzdelania to teda využíva ako kapitál, aby sa všade predvádzal, a chce to využiť na to, aby v Božom dome získal postavenie a mal hlavné slovo. Myslí si: „Mám vysokú úroveň vzdelania a rýchlo sa učím, čo znamená, že mám dobrú kvalitu. Navyše mám rozsiahle vedomosti, veľa som toho vo svete videl a som bystrý, takže som spôsobilý viesť iných.“ Naznačuje tým, že jeho vedomosti a silné stránky sú pravdou. To všetko sú prejavy nedostatku rozumu. Má takýto človek bez rozumu integritu? Má dôstojnosť? (Nie.) Nedostatok integrity a dôstojnosti – je to prejav dobrej či opovrhnutiahodnej a podlej ľudskej prirodzenosti? (Je to prejav opovrhnutiahodnej ľudskej prirodzenosti.) Takíto ľudia nemajú dobrú ľudskú prirodzenosť. To, čo si cenia najviac, je ich úroveň vzdelania, spoločenské postavenie, osobná hodnota a status. A vzhľadom na tento svoj kapitál sú mimoriadne arogantní a namyslení a chcú mať hlavné slovo. Toto je prejav opovrhnutiahodnej ľudskej prirodzenosti. Tento problém zahŕňa dva aspekty: jeden sa týka jeho ľudskej prirodzenosti a druhý zas jeho skazenej povahy. Jeho pohľad na problémy a jeho postoj a názory pri ich riešení súvisia s jeho ľudskou prirodzenosťou a tento druh ľudskej prirodzenosti vedie k tomu, že sa u neho objavia konkrétne činy, prejavy a zjavenia, ktoré sú vyjadrením skazenej povahy.

Príklad 3: Mĺkvy zovňajšok

Niektorí ľudia od prírody nie sú zhovorčiví a už od útleho veku neradi veľa hovoria. Pri komunikácii s inými sa vyjadrujú jednoducho a stručne, a keď sa im prihodí veľa vecí, nemajú veľa myšlienok ani slov, ktorými by ich vyjadrili. Aj keď sa vyjadria, vyjadria sa veľmi jednoducho. Čo je to za problém? (Je to problém spojený s ich osobnosťou.) Je to problém s ich osobnosťou, ktorá je súčasťou ich vrodených daností. Ich osobnosť je od prírody mĺkva. Používajú prostý jazyk, nemajú veľmi zložité myšlienky a pri komunikácii s inými sa zdráhajú hovoriť. Keď sa na zhromaždeniach hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, tak iba počúvajú, čo hovoria iní, a je dosť dobré už len to, ak dokážu jednoducho zareagovať, keď ostatní dohovoria. Ak sa ich spýtaš: „Ako tomu rozumieš?“, povedia: „Rozumiem tomu podobne ako ty.“ Ak ich požiadaš, aby boli konkrétni, povedia: „Myslím si to isté čo ty,“ a potom už k tomu nemajú čo povedať. To je jednoducho ich osobnosť; ak ich požiadaš, aby povedali viac, nemajú čo povedať. Je to súčasť ich vrodených daností. Existuje aj iný typ človeka, ktorý sa rád v súkromí vypytuje na klebety, hoci sa zdá, že sám veľmi nemá čo povedať, a navonok často býva mĺkvy. Hovorí veci ako: „Z ktorej pastoračnej oblasti je ten a ten brat či tá a tá sestra? Počul som, že verí v Boha už osem rokov – bol niekedy vodcom? Koľko má rokov? Je pravda, že sa rozviedol a má dieťa?“ Aký je to prejav? Navonok veľa nehovorí, nerád rozpráva na verejnosti, nemá veľmi bohatý jazyk a chýbajú mu slová, ktorými by normálne komunikoval s inými. No v iných ohľadoch má veľa čo povedať a vždy sa rád vypytuje na iných a hovorí veci ako: „Dala si tamtá žena zoperovať očné viečka? Má takú svetlú pleť – chodí často do kozmetických salónov?“ alebo „Vidím, že ten a ten vždy používa ten najnovší počítač a má samé značkové a dosť drahé oblečenie. Je jeho rodina bohatá? V čom jeho rodina podniká? Je jeho otec nejaký funkcionár?“ S akými problémami súvisia tieto prejavy? (Zahŕňajú problémy s jeho ľudskou prirodzenosťou.) Záľuba vo vypytovaní sa na klebety, zhromažďovanie informácií o triviálnych osobných veciach a radosť z klebetenia o záležitostiach iných ľudí – to sú prejavy súvisiace s niečiou ľudskou prirodzenosťou. Sú tieto prejavy dobré? (Nie.) V čom nie sú dobré? S akými problémami ľudskej prirodzenosti súvisia? Nikomu neublížili, nikoho netrápili ani nepoškodili záujmy iných, tak prečo sa tieto prejavy považujú za zlé? (Títo ľudia vždy chcú vedieť o záležitostiach iných ľudí a neustále strkajú nos do cudzích vecí za ich chrbtom. Je tu problém s rozumom ich ľudskej prirodzenosti.) Súvisí to s rozumom ich ľudskej prirodzenosti. Ak by sa napríklad úprimne priamo spýtali: „Brat ten a ten, koľko máš rokov?“, bol by to normálny prejav ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Nie sú takéto otázky otvorené a čestné? Nie je to správne? (Áno.) Prečo teda niektorí ľudia nekladú otázky alebo nehovoria veci priamo tým, ktorých sa to týka? Prečo robia takéto pochybné ťahy za chrbtom iných ľudí? Ak sa na nejakú tému dá spýtať alebo o nej diskutovať osobne, mala by sa prebrať otvorene. Prečo si šepkať tajomstvá za chrbtom iných ľudí? Nespája sa to s určitým postojom a spôsobom, akými sa človek správa a rieši veci? Sú tento postoj a spôsob dobré? (Nie.) Prečo sa tento postoj a spôsob nepovažujú za dobré? Baví týchto ľudí, ktorí sa radi tajne vypytujú na veci, vŕtať sa v súkromí iných a podrobne skúmať ľudí za ich chrbtom? (Áno.) Prečo radi podrobne skúmajú ľudí za ich chrbtom? Ak majú otázky, prečo sa ich nespýtajú priamo? Je pýtanie sa tvárou v tvár ťažké? Majú pocit, že nie je ľahké či možné spýtať sa priamo, a tak sa vypytujú za chrbtom iných ľudí. Nie je to dôvod, prečo takto konajú? (Áno.) Na niektoré veci sa skutočne dá spýtať priamo. Napríklad niekomu možno položiť otázky ako: „Koľko rokov veríš v Boha? Chodil si na vysokú školu? Aké máš vzdelanie? Koľko máš rokov?“ Na to všetko sa dá spýtať tvárou v tvár. Ak ti to niektorí ľudia nechcú povedať, tak sa nepýtaj a nevypytuj sa to ani za ich chrbtom. A ak si myslíš, že by boli ochotní podeliť sa s tebou o určité veci, alebo sa medzi sebou poznáte a dôverujú ti natoľko, že sa s tebou porozprávajú, tak sa ich to môžeš spýtať priamo. Prečo trvať na tom, že budeš chodiť kade-tade a vypytovať sa za ich chrbtom? Je to naozaj nutné? Nezdá sa to dosť podlé? Títo ľudia sa neodvážia spýtať priamo, pretože sa boja, že im to ten druhý nepovie. Oni to však veľmi chcú vedieť a chcú sa o týchto veciach dozvedieť. Ak to nezistia, budú sa cítiť nesvoji, no len čo túto informáciu získajú, pocítia vo vnútri rovnaký pokoj, ako keby získali vzácny poklad. Čo sú to za ľudia? Vyžívajú sa v zisťovaní súkromných záležitostí alebo osobných informácií o iných a vo vypytovaní sa na ne – takíto ľudia majú sklony ku klebeteniu a súdeniu iných, však? (Áno.) Ak si myslíš, že by ten druhý bol ochotný odpovedať na tvoje otázky, môžeš mu ich položiť a zistiť si tie veci priamo. Je v poriadku, ak má ten druhý pocit, že niektoré z tvojich otázok sú prehnané a idú nad rámec toho, na čo by si sa mal pýtať, a odmietne ti odpovedať. Ak ti nechce odpovedať alebo nechce, aby si vedel určité veci, tak sa na ne nevypytuj ani za jeho chrbtom. Ak trváš na tom, že si chceš zistiť informácie alebo súkromné záležitosti niekoho iného, v prvom rade sa na teba začne pozerať podozrievavo: „Prečo chceš vedieť tieto veci? Prečo sa o mne snažíš zisťovať veci za mojím chrbtom? Plánuješ ma ovládať, trápiť alebo zradiť?“ To je jedna stránka veci. A po druhé – prečo vlastne potrebuješ vedieť o iných? Aké máš právo vedieť o nich tieto veci? Chceš o každom zhromažďovať informácie? O všetkom musíš vedieť – špecializuješ sa na zber informácií? Je to tvoja práca? Boží dom takéto poverenie nikomu nedal. Ak sa stále snažíš vypytovať na súkromné záležitosti iných a pýtaš sa na veci, ktoré nechcú, aby si vedel, budú ťa považovať za veľmi otravného. Akú ľudskú prirodzenosť má niekto, koho iní považujú za otravného? Prinajmenšom je tento človek nehanebný. Ako neverci nazývajú takého človeka? Bezočivý darebák. Má podlú ľudskú prirodzenosť, chýba mu dôstojnosť, chce sa do všetkého starať a počína si nevhodne. Nie je vari taký? (Áno.) Je ľudská prirodzenosť tohto typu človeka dobrá alebo zlá? (Jeho ľudská prirodzenosť je zlá.) Jeho ľudská prirodzenosť prinajmenšom nie je dobrá. Toto je jeden z prejavov toho, že človek nemá dobrú ľudskú prirodzenosť – správa sa nevhodne a neustále robí pochybné ťahy. Navonok sa zdá, že je k tebe zdvorilý, úctivý a slušný a že si počína vychovane a korektne. No za tvojím chrbtom robí pochybné ťahy a vypytuje sa na tvoj vek, rodinné zázemie a ďalšie tvoje stránky bez toho, aby o tom otvorene hovoril alebo sa ťa to priamo spýtal. Pri komunikácii a rozhovoroch s inými nie je úprimný ani priamy a namiesto toho vždy za chrbtom ľudí robí pochybné ťahy a koná veci, ktoré neznesú svetlo sveta. Neustále premýšľa o súkromných záležitostiach ostatných a o tom, čo si iní myslia, a vždy sa takýmito vecami zaoberá. Tento typ človeka nemá dobrú ľudskú prirodzenosť a v nikto v žiadnej skupine takýchto ľudí nemá rád. Nejde o to, že by ľudia nechceli, aby si vedel osobné veci, alebo že by pred tebou niečo skrývali; ide o to, že tvoja ľudská prirodzenosť a to, ako si počínaš a riešiš veci, spôsobujú, že ťa ostatní nemajú radi. Dôvod, prečo ťa ľudia nemajú radi, je ten, že tvoj spôsob počínania si a riešenia vecí je trochu slizký; taktiky, ktoré používaš, sú podlé a špinavé a nie sú slušné ani čestné. Niektorí ľudia pri osobnom kontakte s inými zdanlivo nemajú žiadne problémy, no za ich chrbtom vždy robia veci kradmo. Keď si iní odskočia, rýchlo im otvoria počítače, aby videli, s kým si písali, o čom sa rozprávali, čo si zapísali do denníkov a aké majú postrehy. Keď má niekto na počítači heslo, občas sa ho z neho snažia vymámiť slovami: „Zmenil si si heslo do počítača? Ja som si svoje práve zmenil na 1234567. Možno by si si aj ty mal zmeniť to svoje.“ Čo je účelom týchto slov? „Hovorím ti svoje heslo, tak by si mi aj ty mal povedať to svoje, aby som mal možnosť pozrieť sa ti do počítača.“ Niektorí ľudia sa dokonca opovážia prehrabávať v taškách a veciach iných, keď nie sú nablízku. Napríklad ak vidia, že má niekto nové slúchadlá, a chcú vedieť, akú majú kvalitu zvuku, opovážia sa vziať si ich a počúvať, keď tam ten človek nie je. Ak toho človeka otvorene požiadaš, aby ti slúchadlá požičal, a on súhlasí, tak si ich môžeš právom vyskúšať. Nemal by si si ich skúšať, ak nesúhlasí. Nie je to ten správny spôsob, ako to riešiť? Či už ostatní súhlasia alebo nie, mal by si veci riešiť otvorene a priamo pred nimi, nie za ich chrbtom. Tento typ človeka to jednoducho nedokáže – vždy robí pochybné ťahy. Do akej miery to siaha? Len čo si odskočíš, okamžite sa ti začne prehrabávať vo veciach, kontroluje, čo si si napísal do svojich poznámok z duchovnej pobožnosti, a rýchlo si to opisuje v strachu, že mu niečo unikne. Navonok sa zdá, že túži po pravde, no to, čo robí v zákulisí, je špinavé. Keď vidí, že si si kúpil nový počítač, žiarli. Navonok hovorí, že je ten nový počítač skvelý a rýchly, no vnútri si myslí: „Rýchly? Dúfam, že sa jedného dňa pokazí!“ Jedného dňa spomenieš, že ten nový počítač nefunguje dobre a je pomalý, a on sa tajne vytešuje: „Dobre ti tak, keď používaš nový! Ja som ho ešte ani nemal možnosť použiť, takže je lepšie, ak ho nemôžeš používať ani ty!“ Jeho myseľ je plná podlých a špinavých myšlienok, ktoré neznesú svetlo sveta. Keď niektorí ľudia vidia, že má niekto pekné oblečenie, chcú si ho vyskúšať tiež, a namiesto toho, aby sa priamo spýtali, vyčkávajú na príležitosť, aby si ho tajne obliekli, keď ten človek nie je nablízku. Pozerajú sa do zrkadla a myslia si, ako im to pristane, no len čo začujú, že sa ten človek vracia, rýchlo si ho vyzlečú a vrátia ho na miesto. Pochybné ťahy tohto typu ľudí a ich spôsoby riešenia vecí síce nemusia priamo súvisieť so skazenou povahou alebo byť rovnako vážne ako ona, no ich postoj k vlastnému počínaniu si a riešeniu vecí, ako aj to, ako sa správajú k ľuďom, sú dosť odpudivé a odporné, čo do istej miery narúša normálny život ostatných. Preto možno povedať, že má tento typ ľudí vážne problémy so svojou ľudskou prirodzenosťou. Nakoľko vážne sú? Správajú sa neslušne, za chrbtom iných robia množstvo pochybných ťahov a spôsob, akým riešia problémy, je slizký a nechutný. Vždy sú tajnostkárski; nikdy nekonajú otvorene a všetko robia ľuďom poza chrbát. A keď nablízku nie sú ostatní, keď si nedávajú pozor, alebo keď nikto nemôže vidieť či odhaliť, čo robia, tak to robia potajomky. Ľudská prirodzenosť tohto typu ľudí nie je dobrá. Vždy žijú v temných kútoch, zahalení do atmosféry tmy, a nedokážu zniesť svetlo ani pohľad iných ľudí. Majú podlú a špinavú ľudskú prirodzenosť. Sú tieto prejavy ich podlej ľudskej prirodzenosti inštinktívne? (Nie.) Hanbia sa robiť veci pred inými; radšej ich robia poza ich chrbtom, a keď konajú poza ich chrbtom, nekladú si vôbec žiadne zábrany. Má to niečo spoločné s ich osobnosťou? (Nie.) Ak by si povedal, že tieto pochybné ťahy alebo to, čo títo ľudia zjavujú a žijú vo svojej ľudskej prirodzenosti, súvisí s určitým aspektom skazených pováh, nebolo by to presné. No pochybné ťahy robia neustále. Navonok sa zdá, že sa nedopustili žiadnych veľkých chýb, keď im cirkev pridelí povinnosť, väčšinou do nej vložia srdce a sú poslušní, a naoko dokonca pôsobia celkom slušne. No v zákulisí je to inak – sú ako myši, a len čo sa nikto nepozerá, začnú robiť pochybné ťahy a niečo kujú. Nie sú títo ľudia presne ako myši? Zamysli sa nad tým – ak je toto ich ľudská prirodzenosť a spôsob, akým vychádzajú s inými a riešia veci, a ak je morálny charakter ich ľudskej prirodzenosti takýto a oni majú takúto ľudskú prirodzenosť-podstatu, ako sa správajú k Bohu a k pravde? Správajú sa k Bohu a k pravde rovnako, ako sa správajú k ľuďom? (Áno.) Robia pochybné ťahy aj v zákulisí, však? Všemožne sa snažia vyhnúť dohľadu vodcov a pracovníkov, pričom sa pred nimi správajú jedným spôsobom a za ich chrbtom úplne inak. Neprijímajú Božie podrobné skúmanie a v hĺbke srdca neprijímajú ani pravdu. Bez ohľadu na to, čo hovoria Božie slová, k nim pristupujú po svojom, robia pochybné ťahy a niektoré veci robia len naoko, aby zvonka nikto nevidel žiadne problémy ani previnenia. Navonok sa zdá, že nerobia nič zlé a praktizujú pravdu, no v zákulisí už urobili svoje pochybné ťahy a potajomky sa dopustili chýb bez toho, aby o tom niekto vedel. Neveria v Božie podrobné skúmanie ani ho neprijímajú, a preto neprijímajú ani pravdu. S čím to súvisí? Súvisí to so skazenými povahami. Keď s takouto ľudskou prirodzenosťou a s takýmto spôsobom komunikácie a riešenia vecí pristupujú k Bohu, k pravde a k svojej povinnosti, konkrétne prejavy ich ľudskej prirodzenosti, ktoré zjavujú, súvisia so skazenými povahami. Čo tieto skazené povahy zahŕňajú? Prinajmenšom nečestnosť. A ak sú ich činy ešte tajnostkárskejšie a klamlivejšie, s čím to súvisí? (Stupňuje sa to do podlosti.) Súvisí to s nečestnosťou a podlosťou v ich skazených povahách. V hĺbke srdca navyše neustále prechovávajú pochybnosti o pravde a o Božom podrobnom skúmaní. Je to v nich hlboko zakorenené. Myslia si: „Nikto nevie, čo robím v zákulisí. Nikde som Boha nevidel, takže ani On to určite nevie – viem to len ja.“ Nesúvisí aj to so skazenou povahou? S ktorým aspektom skazených pováh to súvisí? (So zatvrdnutosťou?) Majú v sebe zatvrdnutú povahu. Je teda podstatou týchto myšlienok odpor k pravde? (Áno.) Ich postoj k pravde sa vyznačuje odporom a oponovaním. Okrem toho, že sú zatvrdnutí, majú obzvlášť veľký odpor k pravde, čo z toho robí vážny problém. Len čo to súvisí so skazenou povahou, je to vážnejšie než len zlá ľudská prirodzenosť. Súvisí to so vzburou a odporom voči Bohu a s podstatou, ktorá ide proti pravde. Týka sa to postoja človeka k Bohu a k pravde. Len čo to súvisí so skazenou povahou, je to spojené s pravdou-princípmi a s potrebou riešiť skazené povahy pravdou.

Príklad 4: Dbanie na vonkajší vzhľad

Niektorí ľudia sú od prírody vysokí, majú pôvabné postavy a navyše majú súmerné, jasne rezané a jemné črty tváre, ktoré lahodia oku. Čokoľvek si oblečú, ľudia ich obdivujú a hovoria: „Naozaj sú ako chodiaca reklama z časopisu – takí šarmantní, krásni a očarujúci!“ Patrí to k ich vrodeným danostiam, k ich ľudskej prirodzenosti alebo k ich skazeným povahám? (Je to ich prirodzený vzhľad.) Narodili sa s dobrým vzhľadom. Keďže sú od prírody príťažliví a majú dobrú postavu, už od útleho veku ich starší príbuzní chválili, spolužiaci im závideli a rodičia ich obzvlášť rozmaznávali. Rodičia ich každý deň parádili, a kým nedovŕšili tri až päť rokov, jeden deň ich obliekli ako malé dievčatko a na druhý deň zas ako malého chlapca. Skrátka ich milovali ako nejakú vzácnu hračku. Keď dospievajú, začnú obzvlášť dbať na to, aby vyzerali dobre. A keďže vyrastajú v modernom a privilegovanom prostredí, vypestujú si zvyk pekne sa obliekať. Najmä keď sa dostanú k rôznym informáciám o móde, začne ich baviť ladenie farieb, strihov a štýlov; obliekajú sa mimoriadne vkusne a vyžaruje z nich neobyčajná elegancia. Ešte aj obyčajné tričko a džínsy na nich vyzerajú inak, a keď si k nim obujú farebne zladené topánky, ich štýl je ešte pôsobivejší – sú úplne očarujúci a neuveriteľne príťažliví. Už len pohľad na nich je pastvou pre oči. Vždy keď sa objavia na verejnosti či na ulici, ľudia sa za nimi zaručene otáčajú. Keďže sa narodili s dobrým vzhľadom, majú túto vrodenú danosť, vedia sa dobre obliekať, a bez ohľadu na to, čo si oblečú, z nich vyžaruje mimoriadny šarm, ľudia rovnakého aj opačného pohlavia sa s nimi veľmi radi stýkajú a stretávajú. Ľudia si k nim radi sadajú, rozprávajú sa s nimi, úzko s nimi spolupracujú a vyhľadávajú ich blízkosť, aby im ich krása prinášala potešenie. Je to ich chyba? (Nie.) Vďaka ich priaznivej vrodenej danosti sú ľudia vždy tolerantní voči akýmkoľvek ich problémom, chybám alebo nedostatkom. Preto sú všade, kam prídu, veľmi dobre prijímaní a obľúbení. Aj keď povedia niečo nepríjemné, ostatným sa to stále dobre počúva, a keď vybuchnú alebo začnú vyskakovať, ľuďom to nevadí a neurazia sa – dokonca to z ich strany vnímajú ako odmenu. Postupom času im táto vrodená danosť dodáva pocit nadradenosti. Začnú si myslieť: „Vďaka dobrému vzhľadu, vyberaným spôsobom a peknému oblečeniu som obľúbený všade, kam prídem – to je fantastické! Táto spoločnosť, toto ľudstvo, si to naozaj cení. Zdá sa, že táto vrodená danosť, ktorú mi rodičia dali, je mojím kapitálom. Ľahšie si nájdem prácu, a keď budem chcieť na skúškach od niekoho odpisovať, stačí sa na neho pozrieť a ponúkne mi to sám.“ Uchádza sa o nich mnoho ľudí opačného pohlavia a aj medzi ľuďmi rovnakého pohlavia je veľa takých, ktorí sa k nim dobre správajú a neustále chvália ich krásu a príťažlivosť. Časom si túto výhodu začnú čoraz viac užívať a ona im prináša mnoho vymožeností, výhod a špeciálne zaobchádzanie. Môžu si vďaka tomu užívať veľa vecí, a tak na seba v takomto prostredí začnú klásť určité požiadavky. Nevyjdú z domu bez mejkapu, a ak sa im vyhodí čo i len jedna vyrážka, neodvážia sa nikomu ukázať na oči. Dávajú si pozor na stravu, vyhýbajú sa pikantným jedlám a sójovej omáčke a v duchu sa strachujú: „Kedy táto vyrážka zmizne? Nemôžem si ju vytlačiť – bojím sa, že mi zostane jazva. No ak si ju nevytlačím, neuvidia ju muži, ktorí ma predtým obdivovali, a nepomyslia si, že už nie som príťažlivá a že už nie som ženou ich snov? Nezačnú ku mne byť ľahostajní? Čo mám robiť? Asi budem musieť počkať, kým tá vyrážka nezmizne, a pôjdem von až potom. Rozhodne nemôžem dovoliť, aby ma takto ľudia uvideli; zničilo by to ten dokonalý obraz, ktorý o mne majú.“ Niektorí ľudia musia dokonale zladiť farby, strihy a štýly svojho oblečenia. Pred odchodom z domu sa zo všetkých strán musia skontrolovať v zrkadle a niektorí sa dokonca sami fotia, aby sa uistili, že vyzerajú dokonale na slnku či pod umelým osvetlením. Chcú sa uistiť, že ich pokožka, pleť, účes, oblečenie a celkové vystupovanie lahodia oku a získavajú si sympatie iných, a až potom sú ochotní vyjsť von. Ešte aj po tom, čo začnú konať svoju povinnosť, si naďalej udržiavajú tento životný štýl. Ak sa pre nejaké mimoriadne okolnosti v daný deň neosprchovali a priblíži sa k nim niekto opačného pohlavia, rýchlo sa mu vyhnú. Majú pocit, že ak sa neosprchovali, nemôžu sa nikomu ukázať na oči, a keďže majú toľko požiadaviek na svoj vzhľad a svoje vystupovanie, ovplyvňuje to ich každodenný život. Ak idú niekam, kde sa nemôžu osprchovať, sú z toho zúfalí, veľmi tým trpia, nedokážu poriadne jesť ani spať a v duchu si hovoria: „Čo budem robiť, ak sa nebudem môcť osprchovať? Ešte nikdy som nebol bez sprchy viac ako tri dni. Ak začnem zapáchať, nebudú mnou ľudia opovrhovať? Nestratím svoj dokonalý imidž? Neprestanem byť pre iných človekom ich snov? Čo mám robiť?“ Ak sa ocitnú na mieste so zlými životnými podmienkami a so stravou, ktorá nie je dostatočne výživná či vyvážená, začnú sa strachovať: „Neodrazí sa to na mojej pleti? Nezdrsnie mi alebo nezostarne? Nenarobia sa mi vrásky? Nemôžem tu zostať – musím odtiaľto odísť!“ Pocit nadradenosti, ktorý im dodáva ich vrodená danosť, im nesmierne komplikuje život, takže žijú veľmi vyčerpávajúcim a obmedzujúcim spôsobom. Mimoriadne im záleží na tom, čo si o nich myslia ostatní – najmä na tom, ako hodnotia ich oblečenie, vystupovanie a správanie –, a veľmi sa starajú o to, ako ich vníma okolie. Ako veľmi? Až do takej miery, že to narúša ich bežný život, prácu a výkon povinností. Pocit nadradenosti, ktorý pramení z ich vzhľadu, z nich urobil veľmi povrchných ľudí, ktorí si mimoriadne potrpia na svoj zovňajšok a na to, ako ich vnímajú ostatní. Čo je to za problém? Predstavujú všetky tieto prejavy správny postoj k riešeniu vecí v každodennom živote? (Nie.) Sú to pokrivené názory, ktoré si v priebehu svojho každodenného života vypestovali? (Áno.) S čím teda tieto prejavy súvisia? (Súvisia s ich ľudskou prirodzenosťou.) Ktorého aspektu ich ľudskej prirodzenosti sa to týka? V čom spočíva problém s ich počínaním si? Je ním povrchnosť? (Áno.) Jedným z problémov ich ľudskej prirodzenosti je ich povrchnosť. Čo ešte? Márnivosť, prehnaný záujem o to, ako ich vníma okolie, túžba byť v očiach ostatných tým najdokonalejším človekom, ako aj mimoriadna precitlivenosť a neschopnosť znášať útrapy. Navyše je tu aj sebectvo. Aby si udržali svoj imidž, vyžadujú, aby ich všetci obsluhovali a slúžili im, zatiaľ čo oni sami odmietajú zniesť čo i len najmenšie ťažkosti. Pocit nadradenosti, ktorý im dodáva ich prirodzený vzhľad, spôsobuje, že chcú, aby sa všetci točili len okolo nich. Stredobodom ich každodenného života a cieľom, ktorý chcú dosiahnuť, je udržať si svoj vonkajší vzhľad. Napríklad keď sa raz pri fotení usmejú a niekto si všimne, že im medzi zubami uviazol kúsok šalátu, od tej chvíle prestanú jesť listovú zeleninu. Aj keď je to to jediné jedlo, ktoré majú na výber, a nezostáva im nič iné, ako ho zjesť, ihneď po jedle si vypláchnu ústa a predtým, než sa odvážia vyjsť von medzi ľudí, sa jednoznačne musia skontrolovať v zrkadle, či im niečo neuviazlo medzi zubami. Je to problém ich ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Tieto bežné problémy každodenného života spadajú do oblasti ľudskej prirodzenosti a ešte neprerástli do skazenej povahy. Problémy, ktoré riešia, sa týkajú výlučne aspektov ľudského života – snažia sa udržať si svoju krásu a zaistiť si veľkú pozornosť okolia tým, že sa zameriavajú na svoj fyzický vzhľad a vnútorné nároky. Čokoľvek robia – či už ide o jedenie, obliekanie sa alebo znášanie útrap a prinášanie obetí – ich názory a postoje pri riešení týchto vecí sú zamerané výlučne na zachovanie ich vonkajšieho imidžu, aby vždy lahodili oku, zanechali v iných dobrý dojem a upútali tak veľkú pozornosť okolia. Súvisí to s ich ľudskou prirodzenosťou? (Áno.) Všetky tieto prejavy súvisia s ich ľudskou prirodzenosťou – ukazujú, že ich ľudská prirodzenosť je príliš povrchná.

Príklad 5: Zámerná snaha upútať opačné pohlavie

Je tu aj ďalší typ ľudí, ktorí sa nesmierne predvádzajú, vždy keď sú nablízku príslušníci opačného pohlavia, snažia sa obliekať výnimočnejšie a maľujú sa tak, aby pôsobili zvodnejšie. Napríklad keď sú s bratmi alebo sestrami, s ktorými sa obzvlášť dobre poznajú, stále sa správajú a vyzerajú normálne, no len čo sa na scéne objaví niekto opačného pohlavia v ich vekovej kategórii, vnútorne ožijú a cítia nutkanie zvoliť si špeciálny odev a vzhľad. Niektoré ženy si okamžite nanesú rúž, aby mali výraznejšie pery, upravia si obočie, a ak im to čas dovolí, pridajú trochu lícenky. Zvyčajne nosia vlasy zviazané do copu, no len čo stretnú niekoho opačného pohlavia, kto sa im páči alebo koho považujú za príťažlivého, vylepšia svoj imidž tým, že si rozpustia vlasy na dĺžku ramien. Niektorí muži medzitým dodajú svojim vlasom lesk, upravia si ich do kórejského, hongkonského alebo západného účesu, zastrihnú si fúzy a bradu, nasadia si okuliare, prezlečú sa do lepšieho oblečenia, v prípade možnosti si nastriekajú kolínsku, a to všetko len preto, aby upútali opačné pohlavie. Keď sa rozprávajú s príslušníkmi opačného pohlavia, neraz utrúsia zopár vyberaných slov, aby sa predviedli, čím sa snažia ukázať svoju kultúrnu vyspelosť, eleganciu a svoj dôvtip a zmysel pre humor. Ich úmysel za všetkými týmito činmi je veľmi premyslený – robia to výlučne preto, aby upútali opačné pohlavie. Keď sú niektorí ľudia v blízkosti niekoho opačného pohlavia, kto sa im páči alebo kto je v podobnom veku, začnú byť ešte čulejší, viac rozprávajú a lepšie sa vyjadrujú. Oči im ožijú a prestanú byť matné a sklené, a ešte aj ich výrazy tváre sú mimoriadne rozmanité. Čo sa tu deje? Prečo pri pohľade na opačné pohlavie pôsobia obzvlášť strojene a neprirodzene? Keď sa príslušníci opačného pohlavia stretnú po prvýkrát, zvyčajne sú trochu hanbliví, no po niekoľkých stretnutiach sa lepšie spoznajú a správajú sa prirodzenejšie. Niektorí ľudia však pri každom pohľade na opačné pohlavie začnú byť mimoriadne živí a nabudení. O aký problém ide? (Ide o zvádzanie, ktoré stúpa na úroveň skazenej povahy.) O aký druh skazenej povahy ide? (O podlosť.) Nemajú takíto ľudia problém so svojou ľudskou prirodzenosťou? (Majú.) V prísnom zmysle slova ide o problém s ich ľudskou prirodzenosťou. Ktorý aspekt ich ľudskej prirodzenosti je tu problematický? Je to problém interakcií s opačným pohlavím. Ako to opisujú neverci? Nazývajú to problémom s medziľudským správaním, však? (Áno.) Ak niečo zahŕňa skazenú povahu, možno to zhodnotiť ako podlosť, no aby sme to povedali ešte výstižnejšie, je to problém s medziľudským správaním medzi mužmi a ženami, ktorý sa týka ľudskej prirodzenosti. Keď sú niektorí ľudia v prítomnosti opačného pohlavia, začnú byť mimoriadne živí a mimoriadne aktívni a iniciatívni. To, čo tieto „mimoriadne“ prejavy ukazujú, je problém s medziľudským správaním týkajúci sa ľudskej prirodzenosti. Je toto medziľudské správanie normálne alebo nenormálne? (Nenormálne.) Dá sa teda opísať ako podlé? Je primerané označiť ho za podlé? Je v poriadku povedať, že je to trochu odporné? (Áno.) Takíto ľudia sú trochu odporní. Všade, kde je niekto opačného pohlavia, kto sa im páči, tiahnu k jeho skupine, trvajú na tom, že si vedľa neho sadnú, vyhľadávajú fyzický kontakt a robia na neho oči. Odráža to problém s ich charakterom – sú neslušní, nevychovaní a odporní. Ak je človek povrchný, mal by sa bez ohľadu na to, či je v prítomnosti rovnakého alebo opačného pohlavia, prejavovať rovnako – chce len vyzerať dobre a byť obľúbený, obdivovaný a oceňovaný ostatnými. To je problém s povrchnosťou jeho ľudskej prirodzenosti. Ak však má v úmysle upútať a obťažovať opačné pohlavie, stáva sa to problémom s jeho medziľudským správaním sa k opačnému pohlaviu. Ak je človek až natoľko neprimerane povrchný, že to ovplyvňuje jeho normálny život, ide len o nedostatok či problém v jednom aspekte jeho ľudskej prirodzenosti. Ak sa však niekto oblieka výhradne preto, aby upútal príslušníkov opačného pohlavia, aby tak pôsobil sexi a príťažlivo a aby sa za ním ľudia otáčali, tak je to podlé a odporné a svedčí to o mizernom medziľudskom správaní. Niektorí ľudia sú s narastajúcim počtom prítomných ľudí čoraz odpornejší, neustále vyhľadávajú kontakt s opačným pohlavím a predvádzajú sa pred ním. Oblečú sa do čohokoľvek, čo je medzi nevercami módne, a najmä keď sa zúčastňujú na zhromaždeniach alebo objavujú pred kamerou, platí, že čím viac príslušníkov opačného pohlavia je prítomných, tým viac sa chcú vyobliekať. Niektoré ženy nosia tielka na ramienka, rozpustia si vlasy, nanesú si výrazný rúž a pridajú lícenku. Niektoré si dokonca tieňujú nos, nanášajú očné tiene a nosia najrôznejšie šperky. Obliekajú sa akýmkoľvek spôsobom, ktorý upúta opačné pohlavie. A to je vážnejšie ako len povrchnosť. Ak je povrchnosť nedostatkom alebo chybou v jednom aspekte ľudskej prirodzenosti a je to menší problém, podlé a odporné aspekty vo vzťahoch s opačným pohlavím sú veľkým problémom. Povrchný človek sa nemusí nutne zapájať do nemravných aktivít, no viac ako deväťdesiat percent z tých, ktorí sú podlí a odporní, sa do nemravných aktivít pravdepodobne zapojí. Prečo to hovorím? Ak nejaký človek prikladá veľkú dôležitosť svojim interakciám s opačným pohlavím a obzvlášť rád sa predvádza a ukazuje pred jeho príslušníkmi, je veľmi pravdepodobné, že dosiahne, že sa doňho príslušníci opačného pohlavia zamilujú. Čo je jeho cieľom pri dosahovaní toho, že sa doňho príslušníci opačného pohlavia zamilujú? Je ním nadväzovanie nevhodných vzťahov. Ak dokážu len tak bezstarostne zviesť niekoho opačného pohlavia, nenaznačuje to, že sú vo veci vzťahov s opačným pohlavím veľmi bezstarostní? (Áno.) Takíto ľudia nemajú žiadnu dôstojnosť; bežne flirtujú s inými a dokonca preberajú iniciatívu a robia prvý krok. S čím väčším počtom ľudí flirtujú, tým sú šťastnejší, a nikdy nikoho neodmietnu, pokiaľ sa im páči. Čo je to za ľudí? Odhliadnuc od toho, aké majú skazené povahy, je takáto ľudská prirodzenosť dobrá? (Nie.) Nezáleží na tom, aké prednosti či nedostatky môžu mať v iných aspektoch svojej ľudskej prirodzenosti – ak sú obzvlášť bezstarostní, ľahkovážni a povoľní, pokiaľ ide o ich medziľudské správanie k opačnému pohlaviu, už len to vie dostatočne ukázať, že ich ľudská prirodzenosť nie je dobrá. Ak dokážu vždy a všade pochybiť či prekročiť hranicu, nie je to vážny problém? (Je.) Je takýto človek spoľahlivý? (Nie.) Čo je koreňom jeho nespoľahlivosti? Spočíva v jeho podlej prirodzenosti. Vždy a všade sa môže oddávať chlipným myšlienkam a vždy a všade môže zvádzať opačné pohlavie – jeho myseľ je zamestnaná výlučne týmito myšlienkami. Ak mu to prostredie či podmienky nedovoľujú alebo ak nemá dostatok času na to, aby sa vyobliekal, aj tak si nájde cestu a používa koketné pohľady, predvádza svoje krivky či výrazy tváre a robí na iných oči, aby ich zviedol. Takíto ľudia sú bezcenní; sú takí nespoľahliví! Sú ľahkovážni, zhýralí a bezstarostní a vždy a všade môžu zviesť ostatných k hriechu a spáchať priestupky; takíto ľudia nemajú vo svojej ľudskej prirodzenosti žiadny pocit hanby – sú nenapraviteľní. Sú takíto ľudia desiví? (Áno.) Nemyslia si, že sú to hanebné veci, a bez ohľadu na to, koľko ľudí je naokolo, sa takto otvorene obliekajú, predvádzajú, povoľne správajú a zvádzajú iných. Ostatní ani nevedia, o čo ide, a zatiaľ čo sa stále sústreďujú na svoju normálnu prácu, rozhovory alebo spoločné konverzácie, títo jedinci už niekoho začali baliť hádzaním koketných pohľadov. Pozrite sa, akí sú takíto ľudia nechutní a desiví! Nemajú žiadnu hanbu, však? Ľudia bez hanby neustále páchajú priestupky, a aký je ich konečný výsledok? (Skončia tak, že budú potrestaní v pekle.) Čo hovoria Božie slová? „Priestupky privedú človeka do pekla.“ Takže ak sú problémy s tvojou ľudskou prirodzenosťou veľmi vážne, si vo veľkom nebezpečenstve. Ak je niekoho zlá ľudská prirodzenosť v nejakom ohľade nedostatkom, môžu existovať príležitosti na jej nápravu. Ak je však nejaký aspekt ľudskej prirodzenosti ľudí chabý, pretože im prirodzene chýba pocit hanby, dokážu vždy a všade zvádzať ostatných, a aj keď nezjavili očividnú skazenú povahu, stále môžu páchať vážne priestupky, ktoré vedú k vážnym následkom, tak takíto ľudia nemajú žiadne hranice v tom, ako si počínajú. Majú mimoriadne zlý charakter, a ak by spáchali niekoľko priestupkov, mohlo by ich to zničiť. Pokiaľ ide o otázky ľudskej prirodzenosti, zablokovali si vlastnú cestu vpred. Je to preto, lebo ich ľudská prirodzenosť je natoľko zlá a lebo ich priestupkov je natoľko veľa, že to stačí na to, aby ich to poslalo do pekla, a všetko sa pre nich skončí skôr, než budú mať akúkoľvek príležitosť kráčať po ceste usilovania sa o pravdu a dosiahnutia spásy. Nedostatok pocitu hanby je veľmi vážny problém spojený s ľudskou prirodzenosťou. V prísnom zmysle slova nestúpa na úroveň skazenej povahy a je to jednoducho spôsob, postoj, ktorý človek zaujme pri svojom počínaní a riešení určitých záležitostí. Tento postoj súvisí s ich ľudskou prirodzenosťou a môže viesť k priestupkom, čo tento problém robí vážnym.

Príklad 6: Pokladanie svojich silných stránok za kapitál

Niektorí ľudia milujú tanec a veľmi rýchlo sa učia tanečné zostavy. Keď učiteľ trikrát predvedie istý tanec, v podstate zvládnu jeho rytmus aj pohyby a dokážu ho zatancovať s presnosťou. Tancujú tiež celkom dobre, získali aj ocenenia a dúfajú, že sa budú venovať kariére spojenej s tancom a možno budú učiteľmi tanca alebo tanečníkmi. S akým aspektom to súvisí? (Súvisí to s ich záujmami a záľubami.) Toto je ich silná stránka; je ňou ich záujem a ich záľuba. Veľmi rýchlo sa učia tancovať, čo ukazuje, že sú v tanci veľmi dobrí; prirodzene a presne chápu tento druh vecí a ľahko si ich osvoja. To je silná stránka, však? (Áno.) Majú v tomto ohľade istú silnú stránku. Keď sa naučia tancovať, tak ich tanec aj baví, sú celí dychtiví tancovať, a čo viac, plánujú sa v budúcnosti venovať kariére spojenej s tancom. Majú v úmysle docieliť, aby ich tanec sprevádzal v budúcom živote a na budúcej ceste, a to súvisí s ich záujmami a záľubami. Tanec je ich silnou stránkou, ako aj ich záujmom a záľubou, čo je ich vrodená danosť. Niektorí ľudia majú túto vrodenú danosť a po tom, čo uveria v Boha, tiež radi sledujú tanečné videá. V nádeji, že budú môcť využiť to, čo sa naučili, pri konaní svojej povinnosti, že to v Božom dome bude to užitočné a že si tak budú môcť pripraviť vlastné dobré skutky, na ktoré Boh bude pamätať, tak v Božom dome prevezmú povinnosť tancovať. Majú pevné tanečné základy a tiež sa rýchlo učia rôzne druhy tancov. Pri vytváraní tanečných programov v súlade s požiadavkami Božieho domu sú ochotní naučiť ostatných všetko, čo sa naučili, a nenechávať si pri tom nič pre seba. Hoci sa naučili viac druhov tancov než iní a sú vo svojej profesii zbehlejší, nepovyšujú sa. Priateľsky vychádzajú s ostatnými a veľmi trpezlivo učia bratov a sestry, čo sa naučili. Čoho je to prejavom? (Je to prejav ich ľudskej prirodzenosti.) Je ich ľudská prirodzenosť dobrá alebo nie? (Ich ľudská prirodzenosť je dobrá.) V akých ohľadoch je dobrá? (Dokážu ostatných naučiť všetko, čo vedia, a nič si pri tom nenechávať pre seba, čím umožňujú ostatným získať to, čo majú oni – to je dobrá ľudská prirodzenosť.) Dokážu ostatných naučiť všetko, čo sa naučili, a nič si pri tom nenechávať pre seba. Aké ďalšie silné stránky majú? Veľmi sa nepredvádzajú. Ľudská prirodzenosť tohto typu ľudí je dobrá. Keďže sú zdatní v tanci, prevezmú v Božom dome povinnosť, ktorá s ním súvisí. Vzhľadom na potreby práce však Boží dom po nejakom čase zariadi, aby robili inú vhodnú prácu. Pomyslia si: „Vari som tých dvadsať rokov, ktoré som strávil učením sa tanca, premrhal? Keď sa teraz odo mňa žiada, aby som robil prácu, ktorá nesúvisí s tancom, cítim sa taký nespokojný! Prečo mi nedovolia využiť svoju silnú stránku, svoju prednosť, namiesto toho, aby zo mňa robili vedúceho tímu alebo nadriadeného? Toto nie je moja silná stránka a neviem, ako to robiť. Toto by som nikdy nečakal.“ Hoci navonok hovoria: „Toto všetko je súčasťou Božích usporiadaní a ja som ochotný podriadiť sa,“ v skutočnosti sa to bez ohľadu na to, čo hovoria vodcovia, zdráhajú prijať a nechcú o tom ani počuť. Myslia si: „Vy ľudia nemáte odborné znalosti, a predsa nás prichádzate viesť. Jediné, čo robíte, je, že hovoríte o učení. Nie ste o nič lepší ako ja!“ Čoho je to prejavom? (Vnútorného vzdoru.) O aký problém ide? Ide o zjavenie skazenej povahy? (Áno.) Hoci je ich ľudská prirodzenosť vo všeobecnosti prijateľná – sú ochotní spolupracovať s ostatnými, byť láskaví a byť dobrými ľuďmi, nenarúšajú a nevyrušujú ani nespôsobujú neplechu a problémy – a z hľadiska ich subjektívnej túžby sú ochotní podriadiť sa usporiadaniam Božieho domu a dobre konať svoju povinnosť, dokážu sa podriadiť, keď ide o ich postavenie alebo o záležitosti, ktoré nie sú v súlade s ich vlastnými predstavami a túžbami? Vidno u nich nejaké prejavy hľadania pravdy? (Nie.) Čo teda prejavujú? (Prejavujú odpor, sťažnosti a nedostatok podriadenosti voči usporiadaniam Božieho domu.) Správne. Akým problémom sa teda dajú zhrnúť tieto prejavy? (Skazenou povahou.) Hoci ich ľudská prirodzenosť navonok pôsobí láskavo a oni otvorene neodporujú, nevyvolávajú búrlivé protesty ani nevynášajú súdy nad vodcami, ich postoj k týmto záležitostiam je zjavením ich skazenej povahy. Akú skazenú povahu zjavujú? (Arogantnú povahu.) Správne, aroganciu. Myslia si, že sú zruční v určitej oblasti a že ich ľudská prirodzenosť je celkom dobrá, a tak to využívajú ako kapitál, aby odolávali podriadeniu sa usporiadaniam cirkevných vodcov. Nehľadajú pravdu a chcú konať akúkoľvek povinnosť, ktorú uprednostňujú. Dokonca aj keď im cirkev pridelí vhodnú povinnosť, nedokážu ju prijať, a ak niečo nie je v súlade s ich predstavami a fantáziami, odmietajú sa podriadiť, aj keď ide o usporiadanie Božieho domu. Toto sú zjavenia vzdorovitosti a arogantnej povahy. Pozrite sa na tento rad prejavov, ktoré vykazujú: od silných stránok ich vrodených daností cez ich ľudskú prirodzenosť až po ich skazenú povahu – ich prejavy pokrývajú tieto tri rôzne aspekty. Silné stránky ich vrodených daností sú niečo, s čím sa narodili, a na tom nie je čo kritizovať. To, v čom sú zruční, neznamená, že nemajú skazenú povahu, a nemôže to ani ukázať, či je ich charakter dobrý alebo zlý. Pocit nadradenosti človeka, ktorý privodzujú určité vrodené danosti, alebo postavenie a charakteristika, ktoré mu vnucuje svetská verejná mienka, však môžu pokriviť jeho ľudskú prirodzenosť. Čo toto pokrivenie znamená? Znamená, že keďže má človek určité vrodené danosti, na ktoré sa iní pozerajú relatívne priaznivo, a dostáva sa mu obdivu a úcty od niektorých ľudí v spoločnosti, vytvorí si nesprávnu charakteristiku vlastnej hodnoty a vlastného postavenia. Myslí si, že je celkom dobrý a že je nadradený ostatným, začne sa na ľudí pozerať zvrchu, neustále verí, že má pravdu a že je na ňom všetko dobré, a chce, aby ho ostatní počúvali a nasledovali. V tom prípade sú jeho názory na veci a stanoviská k nim úplne nesprávne. Človek bude s týmito mylnými názormi a stanoviskami nasledovať svet a zlé ľudstvo. Čo znamená nasledovať zlé ľudstvo a zlý svet? Znamená to, že budeš žiť podľa mylných myšlienok a názorov, ktoré pochádzajú z tohto zlého sveta a od toho zlého ľudstva, a budeš tieto mylné myšlienky, názory a výroky používať na tom, aby si všetko rozlíšil a charakterizoval. Povedzme napríklad, že vyzeráš celkom dobre a máš pekné črty tváre a dobrú postavu – to sú vrodené danosti, ktoré ti dal Boh. Nie je na tom nič zlé; je to jednoducho fakt. No pod vplyvom nesprávneho nastavenia tejto spoločnosti a tohto zlého ľudstva ťa tento fakt môže viesť k tomu, že sa staneš namysleným, pôžitkárskym, povrchným a pyšným. Znamená to, že v dôsledku tvojich vrodených nadradených daností v kombinácii s formovaním, pokúšaním a utváraním rôznymi mylnými myšlienkami a názormi tejto spoločnosti a ľudstva sa tvoja ľudská prirodzenosť pokriví. Na čo sa vzťahuje slovo „pokriví“? To, že máš tieto vrodené danosti, je samo o sebe úplne normálne – vyzerať dobre nie je nič výnimočné; neznamená to, že rozumieš pravde ani že si ušľachtilý. Znamená to jednoducho to, že dobre vyzeráš, pôsobíš reprezentatívne a ľudia sa na teba možno o niečo radšej pozrú; nie si pre ostatných otravný ani nepríjemný, a to je všetko. Lenže v spoločenskom prostredí, v ktorom sa zbožňujú myšlienky krásy, príťažlivosti a prvotriedneho luxusného pôvabu, ťa tento trend ženie do extrému, takže sa tvoja ľudská prirodzenosť stáva pyšnou, pôžitkárskou a povrchnou. Dobrý vzhľad je vrodená danosť. Boh ti túto vrodenú danosť nedal preto, aby ťa urobil pyšným, pôžitkárskym alebo povrchným, no skôr si praje, aby si sa na ňu pozeral normálne: „Ďakujem Bohu, že mi dal túto vrodenú danosť, tento vzhľad. Je to Božia milosť a Jeho dar. Mal by som Mu byť vďačný. Nemám sa čím chváliť.“ Človek by sa mal s takouto vrodenou danosťou pozerať na ľudí a na veci v súlade s Božím učením a počínať si a konať podľa neho. No on po prijatí rôznych myšlienok a názorov od spoločnosti a satana začne vnímať krásu a príťažlivosť ako formu kapitálu a potom tento kapitál využíva na to, aby si získal priazeň každého človeka v každej skupine. Využíva túto vrodenú základnú danosť na to, aby získal to, čo chce. Niektorí dokonca využívajú túto vrodenú danosť, aby robili veci, ktoré porušujú zákon, prekračujú morálne hranice alebo idú proti ľudskej prirodzenosti. Dôvodom, prečo niekoho ľudská prirodzenosť obsahuje isté pokrivené a extrémne veci, je zhoršujúci sa vplyv niektorých heréz, mylných predstáv a chybných verejných mienok spoločnosti a zlého ľudstva. Keďže ľuďom od prírody chýba pravda a schopnosť rozlišovať, prirodzene tieto verejné mienky, výroky a teórie, ktoré pochádzajú zo spoločnosti a od zlého ľudstva, prijímajú. Berú tieto negatívne veci ako správne a ich svedomie a rozum sa pod vedením týchto mylných a zlých myšlienok a názorov nepolepšia ani neočistia, no namiesto toho sa pokrivia a poškodia. Keby táto spoločnosť nechválila a nevyzdvihovala pekných mužov a krásne ženy a keby neexistovali žiadne vonkajšie myšlienky, ktoré by ťa pokúšali alebo formovali – keby ťa nikto nikde nevyzdvihoval za tvoj dobrý vzhľad, nezaobchádzal s tebou špeciálne ani ťa nepokúšal či nenútil robiť rôzne veci –, videl by si, že prirodzene dobre vyzerať je úplne normálne a nestojí za to chváliť sa tým. Znamená to, že by si robil veci, ktoré by si mal robiť na základe svojej vrodenej základnej danosti, a nerobil by si veci, ktoré by si nemal robiť len s tým dôvodom, že máš takú nadradenú vrodenú danosť. Ty však v dôsledku pokušení a skazenosti vonkajšieho prostredia uveríš, že prirodzene dobre vyzerať je niečo výnimočné a že ťa to robí lepším od všetkých ostatných. Keďže ti chýba akékoľvek sebaovládanie, využívaš svoj príťažlivý vzhľad na zvádzanie iných, čím prelamuješ zábrany svedomia a rozumu a prekračuješ hranice toho, ako by si mal človek počínať. V rôznych prostrediach môžeš zjaviť rôzne skazené povahy, zneužívaš svoju nadradenú vrodenú danosť a používaš rôzne taktiky na získanie výhod, po ktorých túžiš. Toto je vzťah medzi vrodenými danosťami, ľudskou prirodzenosťou a skazenými povahami. Niekedy medzi týmito tromi aspektmi existuje určité spojenie a niekedy, samozrejme, existuje nevyhnutné spojenie medzi prvými dvoma alebo poslednými dvoma. Rozumiete? (Teraz tomu už rozumieme o trochu viac.) Čo je to minimum, ktoré by ste mali vedieť? Žiadna vrodená danosť nie je sama o sebe nesprávna; je to skrátka základná danosť niekoho ľudskej prirodzenosti. Pokiaľ ide o ľudské prirodzenosti, existujú dobré a zlé, pozitívne a negatívne. Ako teda vzniká skazená povaha? Vzniká vtedy, keď je človek na základe vlastných vrodených daností formovaný rôznymi myšlienkami a filozofiami satana, a toto formovanie vedie k vzniku rôznych mylných názorov, ktoré sa potom stávajú akousi životnou podstatou, na ktorú sa človek spolieha, aby prežil. To je skazená povaha.

Práve sme hovorili v duchovnom spoločenstve o rôznych prejavoch vrodených daností, ľudskej prirodzenosti a skazených pováh. Vymenovali sme desať vrodených daností a zrovna sme si v duchovnom spoločenstve pohovorili aj o rôznych prejavoch spojených s ľudskou prirodzenosťou. Teraz si to zhrňme: O akých rôznych prejavoch ľudskej prirodzenosti sme hovorili v duchovnom spoločenstve? (Pokiaľ ide o ľudskú prirodzenosť, existujú prejavy dobrej a prejavy zlej ľudskej prirodzenosti. Boh práve uviedol niekoľko príkladov. Niektorí ľudia sa narodili s konkrétnou silnou stránkou v určitej oblasti, sú zruční v nejakom technickom povolaní a dokážu učiť ostatných bez toho, aby si niečo nechávali pre seba. A sú aj ľudia, ktorí nevyužívajú iných. Toto sú prejavy pomerne dobrej ľudskej prirodzenosti. Boh uviedol aj príklady prejavov zlej ľudskej prirodzenosti. Napríklad mať podlú a špinavú ľudskú prirodzenosť a neustále s obľubou vyzvedať klebety za chrbtom iných; byť bezstarostný a nemať žiadnu dôstojnosť ani integritu, pokiaľ ide o medziľudské správanie sa k opačnému pohlaviu; a byť sebecký a podlý, s obľubou využívať iných, ako aj byť prehnane vypočítavý v interakciách s ostatnými a nemať ani štipku svedomia alebo rozumu – to všetko sú prejavy zlej ľudskej prirodzenosti.) Čo spomedzi prejavov zlej ľudskej prirodzenosti je to najhoršie? Ktorý typ človeka je vám najnepríjemnejší? (Tí, ktorí nemajú pocit hanby a sú obzvlášť bezstarostní pri svojich interakciách s opačným pohlavím.) Bezstarostní, zhýralí a bez pocitu hanby. Kultivovanejším vyjadrením je, že títo ľudia „nepoznajú hanbu“, a v bežnom jazyku sú „nehanební“ alebo, výstižnejšie povedané, „vyložene bezočiví“. Nikto nemá rád takýchto ľudí.

Príklad 7: Záľuba v pikantných jedlách

Niektorí ľudia sa narodili na mieste, kde je bežné jesť čili papričky; možno v dôsledku klímy alebo preto, lebo ich rodina má takýto zvyk a s obľubou konzumuje čili papričky. Jedia ich každý deň a v ich každodennej strave často prevládajú pikantné chute. To je zjavná vrodená danosť. Ktorá z vrodených daností to je? (Životný návyk.) Ich životným návykom je, že sa vo svojej každodennej strave nezaobídu bez pikantných chutí, a všetko, čo jedia, musí byť pikantné. Ako ďaleko táto preferencia zachádza? Pridávajú si štipľavé ešte aj do sladkých jedál, jedia hamburgery a pizzu s pikantnými príchuťami a dokonca si dávajú čili papričky aj do čaju a kávy – až do takejto miery konzumujú pikantné jedlá. Je to životný návyk. Je na tom niečo správne alebo nesprávne? (Nie.) Uprednostňovanie pikantných jedál je spôsobené životným prostredím a životnými návykmi človeka; nie je na tom nič správne ani nesprávne. Niektorí ľudia jedia pikantné jedlá až v nadmernom množstve, a ak nie je k dispozícii pikantné jedlo, odmietajú jesť. Bez ohľadu na to, či to dokážeš prijať alebo nie, trvajú na jedení pikantných jedál a nikto to nedokáže zmeniť. Láska k jedeniu čili papričiek je skrátka životný návyk, nie je s ňou žiadny problém a nesúvisí s pravdou. Niektorí ľudia hovoria: „Tento životný návyk je taký extrémny; mal by sa považovať za negatívnu vec? Treba ho kritizovať alebo regulovať? Mali by sme propagovať nejaké poznatky o zdraví a šíriť myšlienku, že princípy stravovania a životných návykov by mali uprednostňovať zdravie?“ Môžeš si byť istý, že je jedenie čili papričiek a pikantných jedál nezdravé? Jedia takto už mnoho rokov, niekoľko generácií, a sú celkom zdraví. Najmä ľudia na niektorých miestach jedia až toľko čili papričiek, že je to pre iných ťažké prijať. Keď ľudia vidia, aké veľmi pikantné je ich jedlo, cítia sa nepríjemne, ibaže títo jednotlivci sú silní, zdraví a celkom dobre stavaní a majú výdrž a vytrvalosť vykonávať fyzickú prácu. Dokazuje to, že jedenie čili papričiek nepoškodzuje a neovplyvňuje zdravie, a zdá sa, že ich pikantná strava je aj v súlade so zdravotnými princípmi. Láska k jedeniu čili papričiek je vrodený životný návyk. Nezáleží na tom, či sa to iným páči alebo či to dokážu prijať – pokiaľ to človeku chutí a neovplyvňuje to životy či stravovanie iných, možno to zachovať. Nie je na tom nič správne ani nesprávne; nie je to veľký problém a Boží dom o tom nevynáša žiadne súdy. Niektorí ľudia hovoria: „Jedenie čili papričiek je zlé na žalúdok.“ Ak sa obávaš, že je to zlé na tvoj žalúdok, môžeš sa jednoducho rozhodnúť, že ich nebudeš jesť. Ak iní už dlho jedia pikantné jedlá a začnú mať žalúdočné ťažkosti, sami to vycítia a rozhodnú sa sami. Každý má teda svoje vlastné chute – či už má rád sladké, kyslé, horké alebo pikantné príchute, je to jeho osobná záležitosť. Bez ohľadu na to, ako sa stravuješ alebo do akej miery ješ, sa nemusíš cítiť previnilo. Pokiaľ to podmienky a prostredie dovoľujú, môžeš odhodiť všetky obavy a jesť bez zábran. A pokiaľ ide o mňa, tak v tomto ohľade neexistujú žiadne predpisy. Ak k tomu má niekto čo povedať, môžeš mu odvetiť: „Toto je moja sloboda, moje právo, a ty sa do toho nemusíš starať. Aj keby som zjedol jedlo pozostávajúce výlučne z čili papričiek, nie je to tvoja vec. Či to škodí môjmu žalúdku alebo nie, je moja vlastná zodpovednosť, nie tvoja.“ Je v poriadku takto rozprávať? (Áno.) Je to tvoja vlastná vec; netýka sa to iných a netýka sa to ani Mňa. Prečo to hovorím? Pretože táto záležitosť sa netýka pravdy, netýka sa skazenej povahy a nie je to jeden z problémov, ktoré sa Boh snaží vyriešiť spásou ľudí. Pokiaľ teda ide o otázky životných návykov, môžeme ich ignorovať. Nie je to nič pozitívne, ale ani negatívne – je to jednoducho preferencia, ktorú niektorí ľudia majú.

Niektorí ľudia, ktorí sú hostiteľmi, radi jedia čili papričky a chcú mať pikantnú stravu trikrát denne. Pri varení teda pripravujú pikantné pokrmy ku každému jedlu, a niektorí ľudia, ktorí čili papričky nikdy nejedli, to ťažko zvládajú a navrhujú, aby sa namiesto toho pripravovali nepikantné jedlá. Ten, kto varí, to však nie je ochotný prijať a hovorí: „To nepôjde. Som zvyknutý jesť pikantné. Ak to neurobím pikantné, nechutí mi to. Mal by si sa naučiť jesť pikantné jedlá; keď ich budeš nejaký čas jesť, zvykneš si a už ti to viac nebude vadiť.“ V čom je tu problém? (Je tu problém s jeho ľudskou prirodzenosťou.) Aký problém má jeho ľudská prirodzenosť? (Vnucuje veci iným.) Vnucovať veci iným nie je dobré. Nie je toto nútenie iných robiť to, čo nechcú? Takýto človek sa snaží postaviť do centra všetkého, čo robí, a verí, že to, čo sa mu páči, je najlepšie a ostatní to musia prijať. Ak sa mu niečo páči, snaží sa prinútiť ostatných, aby si to obľúbili aj oni; každý ho musí uspokojiť. Nie je to sebecké a podlé? Nielenže druhým vnucuje veci, no je v tom aj trochu zlomyseľnosti. Je ľudská prirodzenosť tohto typu človeka dobrá? (Nie.) Ľudia so zlou ľudskou prirodzenosťou nemôžu priniesť úžitok iným; môžu len spôsobiť bolesť a vo vážnych prípadoch dokonca priniesť škodu. Takíto ľudia sú príliš sebeckí a podlí a sú aj nezmyselne hrubí. Ak má človek rozum, mohol by povedať: „Rád jem pikantné jedlá, no niektorí ľudia nie, takže pri varení nemôžem myslieť len na seba. Musím pripravovať pikantné aj nepikantné jedlá, aby som bol spokojný ja aj všetci ostatní. Princíp, ktorým sa riadim pri konaní svojej povinnosti, káže všetkých uspokojiť, zabezpečiť, aby sa všetci dobre najedli, a nesústrediť sa len na seba. Musím túto povinnosť konať dobre a v súlade s princípmi.“ Čo si myslíte o takomto človeku? (Jeho ľudská prirodzenosť je pomerne dobrá.) V akom zmysle je dobrá? (Vie sa starať o iných a dbať na nich. Nie je to tak, že by uspokojoval len seba.) Je pomerne láskavý, však? Dobrá ľudská prirodzenosť zahŕňa láskavosť – ohľaduplnosť voči iným a starostlivosť o nich. Týka sa to ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Ak má človek dobrú ľudskú prirodzenosť, ľuďom v jeho okolí a tým, ktorí s ním prichádzajú do styku, to bez ohľadu na jeho vek, pohlavie alebo temperament prinesie úžitok. Presnejšie od neho niektorí ľudia dostanú podporu a pomoc, zatiaľ čo o iných sa postará v každodennom živote. Toto je jeden z prejavov dobrej ľudskej prirodzenosti.

Sú aj ľudia, ktorí tak veľmi milujú pikantné jedlo, že ešte aj keď vychádzajú konať svoju povinnosť, v čase jedla vyslovene vyhľadávajú miesta, kde sa podávajú pikantné pokrmy. Ak sa najedia bez pikantného, vnútri sa cítia nepríjemne: „Keď tu nemôžem jesť pikantné jedlo, konanie mojej povinnosti ma už neláka. Chcem ísť domov, kde si môžem vychutnať pikantné pri každom jedle – to by bolo úžasné! Bez čili papričiek nič nechutí správne; ešte aj dusené bravčové mäso je zrazu nevýrazné. Čo mám robiť?“ Neustále teda hľadajú miesta, kde by mohli jesť čili papričky. Neskôr sa dozvedia o reštaurácii, ktorá sa špecializuje na pikantné jedlá, no je vzdialená viac ako hodinu cesty autom. Hovoria: „Bez ohľadu na to, ako ďaleko to je, tam musím ísť! Ak dnes nezjem niečo pikantné, nebudem konať svoju povinnosť. Ak nedostanem svoje pikantné jedlo, nebudem mať pokoj a skrátka tento deň neprežijem!“ Niekto im povie: „Situácia vonku je teraz nebezpečná a táto oblasť je dosť chaotická! Nechoďme sa tam najesť.“ Oni však nepočúvajú a povedia: „Čoho by sme sa mali báť? Dôležité je jedlo! Nechodievaš von zvyčajne aj ty? Neboj sa, nič sa nestane – Boh nás ochráni!“ Po jedle sú spokojní. Pokiaľ môžu jesť čili papričky a lahodné jedlo, po ktorom túžia, zdá sa, že je všetko v úplnom poriadku, a sú takí šťastní, že sa dokonca ani v spánku nevedia prestať usmievať. Čo je to za ľudskú prirodzenosť? (Sebecká a podlá ľudská prirodzenosť.) Okrem toho, že sú sebeckí a podlí, je tu ešte jedna vlastnosť: keď chcú niečo urobiť, neberú do úvahy objektívne prostredie ani okolnosti. Pokiaľ dokážu uspokojiť svoje vlastné túžby a preferencie, na ničom inom nezáleží. Sú ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu za jediný hlt niečoho, čo chcú zjesť – aj keby to znamenalo vynaložiť obrovské úsilie, urobia čokoľvek, aby dosiahli svoj cieľ. Je to len sebeckosť a podlosť? Nie je to aj svojvoľnosť? (Áno.) Je to extrémna svojvoľnosť! Každý v ich blízkosti musí zaplatiť za ich svojvoľnosť a znášať pre ňu krivdy. Čokoľvek, čo povedia, platí a čokoľvek, čo chcú urobiť, sa stane. Dnes majú zlú náladu, takže nechcú jesť. Keď sa ich niekto spýta, prečo nejedia, povedia: „Dnes som nahnevaný a mám zlú náladu, takže nemám chuť jesť.“ Neskôr večer, keď je čas na odpočinok, navyše nejdú spať a hovoria, že nedokážu zaspať a chcú si spievať, aby vyjadrili svoje emócie. Niekto sa ich snaží presvedčiť a hovorí: „Ak si budeš spievať, narušíš spánok ostatných.“ Odpovie: „Zrovna mám zlú náladu. Chcem spievať. To, či môžete spať alebo nie, ma vôbec nezaujíma. Mám zlú náladu a nikto ma neutešuje ani sa o mňa nestará – všetci ste takí sebeckí!“ Nie je to svojvoľnosť? Sú extrémne svojvoľní; nevedia sa správať a robia si, čo sa im zachce. Keď sú šťastní, nevadí im nič, čo iní povedia, a dokonca vravia: „Som tolerantný človek. Nerád robím z vecí vedu.“ Lenže keď sú nešťastní, každý si musí dávať veľký pozor na slová a snažiť sa ich nerozčúliť, pretože by to mohlo viesť k veľkým problémom. Môžu robiť scény, rozbíjať veci a dokonca odmietať jesť. A v závažnejších prípadoch sa môžu chcieť vzdať svojej povinnosti, nechať všetko tak a vrátiť sa domov so slovami: „Nikto z vás sa ku mne nespráva dobre; všetci ma šikanujete. Na svete nie sú žiadni dobrí ľudia!“ Nie je to svojvoľnosť? (Áno.) Je svojvoľnosť problémom ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Takýto človek je extrémne svojvoľný – každý ho musí obskakovať, a ak sa veci nevyvíjajú podľa jeho predstáv, okamžite začne byť nepriateľský a vzplanie jeho výbušná povaha. Nikto mu nesmie protirečiť a každý ho musí chlácholiť. A hoci že už nie je najmladší, jeho ľudská prirodzenosť zostáva podobne nezrelá ako u dieťaťa. Bez ohľadu na to, kde koná svoju povinnosť, nikdy nedodržiava pravidlá verejného poriadku. Keď je šťastný a chce sa rozprávať, každý ho musí počúvať, a ak ho niekto nepočúva, zanevrie na neho. Keď s ním hovoríš, musíš sa usmievať, a ak sa nijak netváriš a nezdá sa, že si veľmi ochotný počúvať, nahnevá sa a vybuchne. Robí si v cirkvi, čo chce a kedy chce, bez ohľadu na to, ako to ovplyvňuje každodenný režim ostatných. Pokiaľ sa cíti príjemne a má dobrú náladu, na ničom inom mu nezáleží a ostatní nesmú mať žiadne námietky. Ak niekto vznesie námietku a prejaví znechutenie alebo nespokojnosť, podráždi ho to a nenechá to len tak. Niektorí takíto ľudia sú mladí a nemajú vyspelú ľudskú prirodzenosť, no iní majú štyridsať, päťdesiat alebo dokonca sedemdesiat či osemdesiat rokov a ešte aj v starobe majú takúto ľudskú prirodzenosť a sú obzvlášť svojvoľní. Bez ohľadu na to, či im to prostredie alebo podmienky dovoľujú, si robia, čo sa im zachce. Napríklad prídu na miesto, kde im podmienky nedovoľujú sprchovať sa, no oni trvajú na tom, že sa osprchujú, a hovoria: „Doma sa sprchujem každý deň; nezaobídem sa bez toho.“ Toto miesto však na to nie je poriadne vybavené a ešte aj osprchovať sa raz za týždeň je tu ťažké. Čo by si teda urobil? Človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou vie, ako sa k tejto situácii postaviť a ako ju vyriešiť. Ak je počasie vlhké a dusné, stačí mu vziať lavór s vodou a večer sa skrátka poutierať, aby mohol spať – to je ťažkosť, ktorá sa dá vydržať. Nie je neprekonateľná. Ibaže tento typ človeka to nezvládne, a ak sa neosprchuje, nemôže spať ani jesť a dokonca sa mu zdá, že to neprežije a akoby znášal obrovské poníženie. Ako veľmi je svojvoľný? Je taký svojvoľný, že nemôže normálne konať svoju povinnosť, nemôže normálne komunikovať ani vychádzať s ostatnými a nemôže ani žiť ako normálny človek. Ostatným sa zdá, akoby mal tento typ človeka duševnú poruchu. Ak má s niekým dobrý vzťah, sú neoddeliteľní, akoby boli jedným človekom. No ak si niekým nerozumie alebo ho niekto niekedy urazil, dokáže s týmto človekom neprehovoriť do konca života. Keď ho predsa len uvidí, prevráti oči a tvár sa mu ihneď zachmúri, akoby čelil nepriateľovi – je to mimoriadne extrémne. Má takýto človek normálnu ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Tento druh človeka je extrémne svojvoľný a jeho ľudská prirodzenosť nie je normálna. Čo znamená „nie je normálna“? Znamená to, že mu chýba normálna ľudská prirodzenosť. Môžu takíto ľudia normálne komunikovať a spolupracovať s inými? Môžu normálne žiť medzi ľuďmi? Môžu dobre konať svoju povinnosť? (Nie.) Pokiaľ chcú dosiahnuť svoj cieľ – a to či už ide o jedlo, dobré zaobchádzanie alebo niečo, čo chcú urobiť –, musí sa to splniť. Ak sa to nesplní, majú pocit, akoby padali nebesá a akoby sa blížil koniec ich sveta. Sú rozrušený a začnú šomrať, sťažovať sa na iných, sťažovať sa na svoje prostredie a dokonca aj sťažovať sa na Boha a hovoria: „Aké prostredie to pre mňa Boh pripravil, že musím toľko trpieť? Prečo takéto prostredie nezažili iní a netrpeli takto? Prečo trpím zrovna ja? Boh je zaujatý!“ Vidíš, prejavila sa ich démonická prirodzenosť, však? Je takáto ľudská prirodzenosť na požadovanej úrovni? (Nie.) Takýchto ľudí treba riešiť. Ako by sa s takýmto človekom malo naložiť? (Treba ho poslať preč do bežnej cirkvi.) Ak dosiahne bod, v ktorom už nemôže konať svoju povinnosť a v ktorom už pri jej konaní spôsobuje len narušenia a vyrušenia, takže sa každý, kto ho vidí, cíti znechutene a podráždene a ostatní s ním nedokážu vychádzať, treba ho okamžite poslať preč – takýto človek je ako smradľavé psie hovno. Svojvoľnosť zahŕňa sebeckosť a podlosť, ako aj bezdôvodnú hrubosť a niekedy zahŕňa aj to, že je človek prehnane vypočítavý, drsný a dokonca surový a zlomyseľný. Keď tento typ človeka nejaký čas koná svoju povinnosť, všetci sú hlboko zranení a každý, kto ho vidí, je vystrašený. Ak sa mu snažíš vyhnúť a neprovokovať ho, aj tak bude mať čo povedať: „Pred čím sa skrývaš, pred zlodejom? Čím som ťa urazil, že sa mi vyhýbaš?“ Ak k nemu však pristúpiš a pokúsiš sa mu prihovoriť, aj tak s tebou nenadviaže normálny rozhovor. Chýba mu normálna ľudská prirodzenosť a tí, ktorí s ním prichádzajú do styku, trpia nielen jeho slovami, ale aj ujmou na svojej integrite, citovo a do istej miery dokonca aj fyzicky. Takíto ľudia sú naozaj odporní! Bolo by vhodné zaradiť ich do kategórie ľudí so zlou ľudskou prirodzenosťou? (Áno.) Tento typ človeka má zlú ľudskú prirodzenosť a je svojvoľný. Svojvoľný človek nielenže nedokáže budovať iných, no ešte v nich aj vyvoláva pocit podráždenia a znechutenia a s nikým nedokáže vychádzať. Povedzte Mi, môže svojvoľný človek prijať pravdu? (Nie.) Akú povahu má teda vo svojom vnútri? (Neoblomnosť.) Jeho neoblomnosť je očividná, no je tu aj niečo iné – čo to je? (Odpor k pravde.) Správne. Skazené povahy neoblomnosti a odporu k pravde – to sú dve charakteristiky svojvoľných ľudí. Tento typ človeka nie je len svojvoľný, ale aj sebecký, panovačný a hrubý. Jeho panovačnosť a hrubosť zahŕňa prvok bezdôvodného a svojvoľného obťažovania iných. Keď s ním komunikuješ, láskavé slová nefungujú – myslí si, že máš postranné úmysly. Ak hovoríš prísne, myslí si, že ho šikanuješ, no keď jeho svojvoľnosť spôsobí bolesť ostatným, aj tak povie: „Nechcel som ti ublížiť. Ak sa cítiš zranený, ospravedlňujem sa.“ Tieto slová síce znejú pekne, no keď mu zranený človek neodpustí a ešte ho aj kritizuje, svojvoľný človek sa nahnevá a povie: „Ty to skrátka nevieš nechať tak – nezneužívaš náhodou moje ospravedlnenie? Myslíš si, že si so mnou môžeš ľahko zametať, pretože som sa ospravedlnil? A teraz poukazuješ na moje chyby! Mám azda nejaké chyby? Si vôbec oprávnený poukazovať na ne?“ Nejde tu o to, že neprijíma pravdu? (Áno.) To súvisí s jeho skazenou povahou. Tieto črty v jeho ľudskej prirodzenosti sa prirodzene prejavujú aj v určitých črtách skazených pováh – sú navzájom prepojené. Charakteristiky skazených pováh u ľudí tohto typu zahŕňajú neoblomnosť, odpor k pravde a trochu surovosti. Tieto aspekty sú črtami ich skazených pováh.

Príklad 8: Ľudské inštinkty

Vrodené danosti zahŕňajú ešte jeden aspekt, ktorým je ľudský inštinkt. Napríklad keď niektorí ľudia uveria v Boha, vidia, ako vláda ČKS zúrivo utláča a zatýka členov Božieho vyvoleného národa a ako s nimi kruto zaobchádza, a zostanú vyľakaní, rozrušení, bojazliví a vystrašení. Niekedy sa im dokonca podlomia nohy a neustále sa im chce ísť na toaletu. Čoho je to prejavom? (Inštinktu.) Toto je inštinktívna reakcia. Pokiaľ ide o určité desivé udalosti, situácie týkajúce sa vlastného ľudského života alebo záležitosti, ktoré by so sebou mohli niesť nebezpečenstvo, a či už si o nich ľudia vypočujú správy alebo budú konfrontovaní s realitou, budú mať v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti určité inštinktívne reakcie a budú sa cítiť bojazlivo a vystrašene. Ich telá zároveň prirodzene prejavia niektoré normálne reakcie, ako napríklad rozrušenie, svalové kŕče, dočasnú hluchotu či slepotu, ako aj sucho v ústach, slabosť v nohách, silné potenie a stratu kontroly nad močovým mechúrom alebo črevami. Je pravdepodobné, že sa tieto reakcie vyskytnú? (Áno.) Či už sú tieto reakcie riadené nervovým systémom alebo spôsobené niečím iným, sú to v každom prípade odozvy, ktoré v tele vyvolal vonkajší faktor, a tieto reakcie sa súhrnne označujú ako inštinkty. Schopnosť tela znášať záťaž má svoje hranice; len čo niečo presiahne hranice ľudskej odvahy, telo prejaví určité inštinktívne reakcie. Iní môžu tieto reakcie vnímať ako slabosti alebo im môžu pripadať smiešne, úbohé či hodné súcitu, ale nepopierateľne ide o prejavy vrodených ľudských inštinktov. Sú aj ľudia, ktorí sa tvárou v tvár nebezpečenstvu chytia za hlavu a plačú, ronia slzy alebo dokonca hlasno kričia, kým iní sa môžu schúliť v tmavom kúte, aby sa skryli – všetky takéto odozvy sú inštinktívne reakcie. Či už ide o plač, smiech či taký nadmerný strach, až človek urobí niečo ponižujúce – je na týchto reakciách niečo správne alebo nesprávne? (Nie.) Môžeme teda o tých, ktorí sa zľaknú, keď počujú, že vláda zatýka veriacich, povedať, že sú zbabelí a chýba im ľudská prirodzenosť? (Nie.) Je tvrdenie: „Kto verí v Boha, mal by mať vieru; človek by sa nemal báť!“ správne? (Nie.) „Toto je slabosť a prejav zbabelosti a neschopnosti. Poukazuje to na nedostatok viery v Boha a ukazuje to, že sa človek nevie spoliehať na Boha. Takýto človek nie je víťazom!“ Môžeme to povedať? (Nie.) Prečo nie? (Je to skrátka fyziologická reakcia, ktorá nastane, keď niekto čelí vonkajším okolnostiam.) Toto je normálna fyziologická reakcia, a nie prejav riadený skazenou povahou. Znamená to, že keď sa ľudia za takýchto okolností takto prejavujú a odhaľujú, nemôže za to vplyv skazenej povahy ani to, že by ich ovládala nejaká myšlienka či názor v rámci ich ľudskej prirodzenosti. Tieto reakcie si vopred nepremyslíš; nie je to tak, že máš zoči-voči takýmto okolnostiam zrazu búrlivé myšlienky, a ako o tom potom ďalej premýšľaš, spanikáriš, telo sa ti stiahne v kŕči alebo dokonca stratíš kontrolu nad močovým mechúrom či črevami. To tieto reakcie nezapríčiňuje. Deje sa to skôr preto, lebo keď si o týchto udalostiach alebo týchto správach vypočuješ, tvoje telo bez akéhokoľvek zámerného premýšľania, mentálneho filtrovania alebo spracovávania celkom prirodzene spustí určité inštinktívne fyziologické reakcie. Tento druh prirodzenej reakcie teda vyvolávajú vrodené inštinkty tela. Nenesie v sebe nič správne ani nesprávne, žiadny rozdiel medzi silou a slabosťou, a už vôbec žiadny rozdiel medzi pozitívnym a negatívnym. Niektorí ľudia hovoria: „Akokoľvek veľmi vláda zatýka, ja sa nebojím!“ Povedal by som, že to z teba robí hlupáka. Keď ťa bude veľký červený drak mučiť, uvidíme, či sa budeš báť alebo nie – vtedy už pre teba nebude možné nekričať. Čo si pomyslíš, keď tá bolesť dosiahne svoj vrchol? „Radšej by som zomrel. Ak zomriem, budem slobodný a už nebudem toľko trpieť.“ Toto všetko sú inštinktívne reakcie tela a žiadna z nich nie je problémom. Niektorí ľudia by mohli povedať: „Nebojím sa; ak ma niekto udrie, tak mu úder vrátim, a ak nebudem môcť vyhrať, jednoducho utečiem.“ Keď však budeš bežať a niekto na teba namieri zbraň, zoslabnú ti nohy, zmocní sa ťa strach a už nebudeš kričať „Nebojím sa“. Keď ti pôjde o život, tiež sa budeš báť smrti – to je tvoja inštinktívna reakcia. A keďže ide o inštinktívne reakcie, bez ohľadu na to, ako sa človek prejavuje alebo aké odhalenia ľudskej slabosti sa uňho objavujú, sa to nepovažuje za nesprávne, nie je to ani hanebné a Boh to neodsudzuje. Je prirodzené, že by si sa tieto reakcie nemal snažiť potláčať a ani prizerajúci by sa im nemali posmievať, pretože všetci sú rovnakí – každý je z mäsa a kostí. Takéto sú inštinktívne reakcie mäsa a kostí; si taký ty, sú takí oni a je taký každý. Je to ako keď človek stretne vlka – aká je jeho prvá inštinktívna reakcia? „Utekať! Utekať čo najrýchlejšie!“ A počas behu sa obzerá, či ho vlk dobehol, a strachuje sa: „Čo ak ma dobehne? Čo ak ma uhryzne do krku – zomriem? Keby som tak mal zbraň alebo železnú tyč.“ Na tieto veci myslí len vtedy, keď beží. Nech už však myslíš na čokoľvek, tvojou prvou inštinktívnou reakciou určite bude rýchlo uniknúť vlkovmu prenasledovaniu a bežať čo najrýchlejšie a najďalej, aby ťa nechytil a nezožral. Toto všetko sú inštinktívne reakcie. Aká je tvoja inštinktívna reakcia? Ide o záchranu seba samého, ochranu vlastného života a zaistenie toho, aby tvoj život nič neohrozovalo. Bez ohľadu na to, či sa tieto inštinktívne reakcie môžu javiť pozorovateľovi ako zbabelé, úbohé alebo hanebné, v skutočnosti hanebné nie sú, pretože sú to normálne prejavy ľudí, ktorí sú z mäsa a kostí; sú to prirodzené javy. Inštinktívna reakcia je jednoducho prirodzený jav a nie je na nej nič zahanbujúce. Napríklad sa zasmeješ, keď počuješ vtip. Aj keď máš v ústach jedlo či vodu, predsa sa zasmeješ, pretože je to inštinktívna reakcia. Inštinktívna reakcia je Bohom daná vrodená funkcia, ktorá sa prirodzene vyskytne a spustí, keď na to má vhodné podmienky. Pokiaľ teda ide o inštinktívne reakcie, sú to prirodzené javy. Môžu to byť odhalenia slabosti či nedostatku ľudskej prirodzenosti alebo to môžu byť odhalenia prirodzených prejav tvojho tela. A keďže ide o inštinktívnu reakciu, v žiadnom z týchto prípadov na nej nie je nič správne ani nesprávne. Ak sa cítiš zahanbene, ukazuje to, že do toho nevidíš a že máš celkom povrchnú ľudskú prirodzenosť – chceš na iných zanechať dobrý dojem. Ak sa snažíš potlačiť svoje inštinktívne reakcie, dokazuje to, že si hlúpy a že máš problém s rozumom. Ani keď si obzvlášť nebezpečných prostrediach a situáciách taký veľmi vystrašený, až sa pocikáš, nemal by si to vnímať ako niečo zahanbujúce. V skutočnosti je to prejav normálnej ľudskej prirodzenosti. Za takýchto okolností by sa takto prejavoval každý – ani slávni či veľkí ľudia nie sú výnimkou. V drsných podmienkach neexistujú žiadni supermani – si len obyčajný človek, nič výnimočné, a nie je na tebe nič, čím by sa dalo chváliť. Aj keby si bol taký vystrašený, že by si sa pocikal, a iní by na to prišli, nie je to hanebná vec, pretože ťa takto ľudia nebudú obdivovať ani zbožňovať a ty aspoň budeš v bezpečí. To by už malo byť jasné, však? Inštinktívne ľudské reakcie sú veľmi normálne a prirodzené. Napríklad keď máš špinavé vlasy a svrbí ťa pokožka hlavy, inštinktívne sa poškriabeš. A hoci sa ti potom nechty naplnia špinou a ľudia si myslia, že si neupravený alebo nehygienický, čo môžeš robiť? Keď máš špinavé vlasy, bude v nich špina, pretože si z mäsa a kostí a stvorený z prachu, a ty by si mal túto skutočnosť uznať. Táto situácia ti jednoducho hovorí, že máš špinavé vlasy a treba ich umyť. Keď ťa svrbí pokožka hlavy, škrabanie je inštinktívna reakcia. Inštinktívna reakcia je prirodzená, normálna odozva a normálny prejav v rámci vrodených daností a nervového systému, ktoré Boh stvoril. Aj keď tieto prejavy občas môžu spôsobiť, že sa cítiš trápne, nepatrične alebo nedôstojne, nemal by si sa ich snažiť zmeniť alebo potlačiť. Na jednej strane ti to pomáha správne pristupovať k ľudským inštinktom a na druhej strane je to aj poučné a prospešné pre to, ako si počínaš. Len čo o tomto aspekte získaš určité porozumenie a povedomie a ak sa u teda pri interakcii a zaobchádzaní s inými prirodzene prejavia a ukážu určité aspekty ľudského telesného inštinktu, nebudeš ich už musieť zámerne skrývať. A ak niekedy skutočne nastane trápna situácia, nebude treba nič vysvetľovať, zakrývať alebo sa pretvarovať, pretože je to prejav normálnej ľudskej prirodzenosti a je to aj inštinktívna ľudská reakcia – to všetko je v medziach toho, čo dokáže normálny človek prijať. Napríklad keď ľudia jedia fazuľu, ich telá prirodzene produkujú nejaké plyny a oni si inštinktívne odgrgnú alebo pustia vetry. Je to veľmi prirodzená vec. Mladým mužom a ženám sa takéto prejavy často zdajú zahanbujúce, no v skutočnosti na tom nič zahanbujúce nie je. Je to skrátka normálna inštinktívna reakcia tela a nemá to nič spoločné s princípmi toho, ako si má človek počínať alebo konať. Hoci tomu niektorí ľudia nemusia rozumieť alebo s tým byť spokojní, rozhodne to nedosahuje úroveň straty zábran vo svojom počínaní, zlej výchovy a disciplíny, svojvoľnosti, sebeckosti alebo hroznej či zlej ľudskej prirodzenosti – netreba zachádzať do takýchto extrémov. Táto záležitosť sa netýka počínania, a už vôbec nemá nič spoločné so skazenou povahou. Netreba tú vec zveličovať. K týmto veciam by sa malo pristupovať správne.

Príklad 9: Nedbanie na hygienu

Keďže sa niektorí ľudia narodili v zaostalých krajinách či prostrediach alebo do rodín so zlými podmienkami, na niektoré veci si vo svojom živote nepotrpia. Možno nie sú pedantní, pokiaľ ide o hygienu potravín, možno dlho nosia to isté oblečenie bez toho, aby ho oprali, a možno si ani nevšimnú, či potom ich oblečenie páchne. Čoho je to prejavom? (Je to prejav životných návykov človeka.) Je to záležitosť životných návykov a ide o nedbanie na hygienu. Niektorí ľudia používajú ten istý uterák pri umývaní tváre aj nôh a potom si ním utrú pot, keď idú cez deň von pracovať. Niekedy dokonca použijú ten istý uterák, aby ním zakryli ranu, ak uvidia niekoho raneného. Vôbec nedbajú na hygienu. Aký je to problém? Má to určitú spojitosť s podmienkami v rodine, do ktorej sa narodili. Niektorí ľudia pochádzajú z rodín s dobrými životnými podmienkami, kde má každý človek niekoľko uterákov a osušiek a kde sa jasne rozlišuje medzi tými, ktoré sa používajú na tvár, a tými na nohy. Kúpu sa a umývajú si tvár každý deň a tiež si denne perú uteráky a osušky, takže sa zdá, že sú obzvlášť pedantní. Ako vznikajú takéto návyky? Sú výsledkom určitého ekonomického zázemia a finančných podmienok v rodine, ktoré vedú k týmto kultivovaným životným návykom. Človek vďaka tomu pôsobí, akoby veľmi dbal na hygienu a bol poctivý, a na prvý pohľad sa zdá, že je veľmi pedantný, no v skutočnosti sa za tým všetkým skrývajú vrodené danosti, ktoré k tomu viedli. Prečo teda niektorí ľudia na tieto veci nedbajú? Niektorí ľudia už od prírody nemajú sklon venovať takýmto záležitostiam veľkú pozornosť, a aj keď na to majú prostriedky, neberú tieto veci príliš vážne, čo nie je závažný problém. U iných je to spôsobené ich rodinnými podmienkami a prostredím. V rodine so siedmimi či ôsmimi členmi môžu všetci používať rovnaký uterák na umývanie tváre aj nôh a striedajú si ho. Niektorí ľudia idú dokonca spať bez toho, aby si umyli nohy, a napriek tomu tvrdo spia. Neovplyvňuje to ich každodenný život ani ich počínanie. Tí, ktorí sú pedantní, by mohli povedať: „Lenže na nohách máš baktérie – sú také špinavé!“, na čo by iní mohli odvetiť: „Nohy nie sú špinavé; sú celý deň zakryté a neprichádzajú do styku s vonkajším svetom, takže na nich nie sú žiadne baktérie, ale len trochu potu z nôh. Ľudia si myslia, že pot z nôh je špinavý, no v skutočnosti nie je. Na niektorých miestach sa nohy dokonca používajú pri výrobe potravín. Ktovie – možno bolo jedlo, ktoré si kupuješ na trhu, vyrobené tak, že sa cesto miesilo nohami. Nevidíš to a zješ to – a predsa si o sebe myslíš, aký si pedantný!“ Či už si niekto na niečo potrpí alebo nie, všetko sú to životné návyky alebo spôsoby života, ktoré sú formované vrodenými danosťami. Nemá to nič spoločné s tým, ako si človek počína. Aké prejavy sa teda týkajú jeho počínania? Napríklad tvárou v tvár nebezpečnej situácii počas prenasledovania veľkým červeným drakom sa všetci cítia napäto a vystrašene a budú nejako inštinktívne reagovať. Niektorí ľudia by však mohli povedať: „Bez ohľadu na to, akí sme teraz všetci napätí a vystrašení, sa musíme upokojiť a vyriešiť problémy, ktoré v tejto situácii nastali. Najprv by sme mali kryť vodcov a pracovníkov a bratov a sestry z iných regiónov, aby mohli rýchlo odísť.“ Iní by ale mohli uvažovať inak: „Kryť ich? A čo ja? Čo ak nakoniec nedokážem ujsť? Musím utiecť prvý! Kto utečie prvý, ten nebude chytený a nebude odsúdený ani mučený.“ Vidíš, hoci má každý tvárou v tvár nebezpečenstvu rovnakú inštinktívnu reakciu strachu, niektorí ľudia uprednostňujú ochranu iných a odsúvajú bezpečnosť vlastného života do úzadia – takíto ľudia prejavujú lásku a láskavosť. Iní však myslia najprv na seba a utekajú bez ohľadu na ostatných, čo je sebeckosť. Vie vlastne táto druhá skupina vo svedomí svojej ľudskej prirodzenosti, že by najprv mala chrániť vodcov a pracovníkov a bratov a sestry z iných regiónov? Chápe to z hľadiska rozumu? (Áno.) Hoci všetci rovnako rozumejú tejto logike a rovnako inštinktívne reagujú, ľudia sa líšia vo svojich prejavoch, čo odráža rozdiely v ľudskej prirodzenosti medzi jednotlivcami. Niektorí ľudia sú sebeckí a podlí, starajú sa len o seba a ignorujú ostatných, zatiaľ čo iní sú dobrosrdeční, dokážu byť nesebeckí a ohľaduplní voči iným, uprednostňujú ich ochranu a nekonajú sebecky. Odráža to rôzne typy ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Tým sa tento rozdiel vyjasňuje. Ktorý z týchto typov ľudí s ich dvoma rôznymi typmi ľudskej prirodzenosti je teda schopný prijať pravdu a odvrhnúť svoju skazenú povahu? (Prijať pravdu a ľahko odvrhnúť svoju skazenú povahu dokáže typ človeka s dobrou ľudskou prirodzenosťou.) A čo sebeckí ľudia? (Nie je pre nich ľahké praktizovať pravdu, a aj keď jej rozumejú, nedokážu ju uviesť do praxe, takže sa im ťažko odvrhuje ich skazená povaha.) Presne tak. Hoci teda každý môže zjavovať skazenú povahu, ak majú ľudia odlišnú ľudskú prirodzenosť, budú sa rovnako líšiť v tom, či svoju skazenú povahu dokážu odvrhnúť. Keď majú ľudia rôzne typy ľudskej prirodzenosti, zareagujú na rovnakú situáciu s rôznymi postojmi a prístupmi. Určuje to, či človek nakoniec dokáže prijať pravdu a pozitívne veci, či dokáže kráčať po ceste usilovania sa o pravdu a či dokáže odvrhnúť svoju skazenú povahu. Ľudská prirodzenosť je kľúčová, však? Pri stretnutí s nebezpečenstvom bude mať každý určité inštinktívne reakcie – všetci budú cítiť strach, paniku a hrôzu, budú neistí, budú sa báť smrti a budú chcieť utiecť. Človek s dobrou a láskavou ľudskou prirodzenosťou bude v takejto kritickej situácii najprv myslieť na ochranu vodcov a pracovníkov a bratov a sestier z iných regiónov – v prvom rade myslí na bezpečnosť iných. Hoci má aj inštinktívne reakcie – strach, paniku a hrôzu – a prirodzene má aj pud sebazáchovy, spôsob, akým túto situáciu rieši, nespočíva v tom, že najprv chráni sám seba, ale v ochrane iných. Toto je spôsob, akým sa správa človek s láskavou ľudskou prirodzenosťou. A čo spôsob, ktorým sa správa sebecký človek? Možno myslí na iných, no nechráni ich – chráni najprv sám seba. Preto ľudia s láskavou ľudskou prirodzenosťou, ktorí dokážu súcitiť s inými a chrániť ich, pravdepodobne prijmú pravdu. Svedomie a rozum ich ľudskej prirodzenosti sú v súlade s podmienkami potrebnými na prijatie pravdy a odvrhnutie ich skazenej povahy. Pokiaľ ide o sebecký typ človeka, napriek tomu, že rozumie pravde, ju ani neprijíma, ani ju nepraktizuje. Tvárou v tvár nebezpečenstvu sa v jeho ľudskej prirodzenosti prejavuje pud sebazáchovy a sebeckosť. Súdiac podľa tejto ľudskej prirodzenosti, ktorú prejavuje, je teda zrejmé, že mu chýbajú základné podmienky potrebné na prijatie pravdy a odvrhnutie jeho skazenej povahy. Znamená to, že v situáciách, v ktorých treba praktizovať pravdu, jeho svedomie a rozum strácajú svoju funkciu. Koná proti svojmu svedomiu a rozumu. Nevyberie si hľadanie pravdy a robenie spravodlivých vecí, ktoré by mal robiť, no namiesto toho sa rozhodne ísť proti svojmu svedomiu a rozumu a dokonca aj proti morálnej spravodlivosti a pravde, čím plne uspokojuje svoje sebecké túžby a potreby svojich záujmov, aby si ich všetky uchoval a ochránil sám seba. Pre tento typ človeka teda nebude ľahké kráčať po ceste usilovania sa o pravdu ani po ceste spásy, z čoho vyplýva, že je veľmi ťažké odvrhnúť jeho skazenú povahu. Aby sme sa vyjadrili trochu opatrne, namiesto tvrdenia, že nedokáže odvrhnúť svoju skazenú povahu, povieme, že je to pre neho veľmi ťažké. Keď sa teda teraz pozrieme na tento problém, závisí to, či človek dokáže odvrhnúť svoju skazenú povahu a dosiahnuť spásu, výlučne od jeho vrodených daností? (Nie.) Od čoho to závisí? (Od jeho ľudskej prirodzenosti.) Závisí to od jeho charakteru a od toho, či mu zoči-voči rôznym udalostiam, osobám a veciam môže slúžiť svedomie a rozum jeho ľudskej prirodzenosti. Inými slovami, závisí to od toho, či koná v súlade so svojím svedomím a rozumom, keď sa niečo stane. Ak človek koná na základe usmerňovania svojho svedomia a rozumu, vyberie si pozitívne veci a pravdu. Ak však koná proti svojmu svedomiu a rozumu, bez ohľadu na to, koľkej pravde rozumie alebo či má vysokú alebo nízku kvalitu, pôjde proti morálnej spravodlivosti, pôjde proti pravde-princípom a dokonca stratí svoju ľudskú prirodzenosť. Čo vám to objasňuje? Je ľudská prirodzenosť kľúčová? (Áno.) Ak niekto za každých okolností koná proti svojmu svedomiu a rozumu a proti morálnej spravodlivosti, kedykoľvek sa to týka jeho záujmov, stratí svoju ľudskú prirodzenosť. Urobí čokoľvek, aby si zaistil a ochránil svoje vlastné záujmy, takže keď bude čeliť nejakej situácii, nerozhodne sa konať v súlade so svojím svedomím a rozumom. Namiesto toho pôjde proti nim kvôli svojim vlastným záujmom a obetuje svoju integritu a dôstojnosť, aby dosiahol svoje ciele. Keď sa na to pozrieme z tejto perspektívy, bez ohľadu na to, ako dobre sa tento typ človeka zvyčajne správa, nesleduje nič iné než svoje vlastné záujmy – odvrhnúť jeho skazenú povahu je veľmi ťažké. Neprijíma pravdu – čím je nejaký okamih kritickejší a čím viac je konfrontovaný s realitou, tým viac sa rozhoduje ísť proti svojmu svedomiu, rozumu a pravde; a čím je nejaký okamih kritickejší, tým viac zjavuje svoju skazenú povahu odporu k pravde a svoju sebeckú, podlú ľudskú prirodzenosť. Preto sa tomuto typu človeka veľmi ťažko odvrhuje jeho skazená povaha. Je už teraz jasné, že je ľudská prirodzenosť človeka základnou podmienkou na odvrhnutie skazenej povahy? To, akú má človek ľudskú prirodzenosť, určuje, či nakoniec dokáže odvrhnúť svoju skazenú povahu, či nakoniec dokáže kráčať po ceste usilovania sa o pravdu a či nakoniec dokáže dosiahnuť spásu.

Príklad 10: Prirodzená mĺkvosť

Niektorí ľudia sú od prírody mĺkvi a majú jemnú a tolerantnú osobnosť. Zriedkavo sa pre veci rozčuľujú alebo hádajú s inými a nie sú ani príliš hluční. Nerozprávajú nápadne a majú jemné hlasy. Navonok pôsobia mimoriadne jemne a robia veci systematicky a bez zhonu. Sú dokonca aj niektorí hanbliví ľudia, ktorí sa neradi veľa rozprávajú s ostatnými a nie sú ochotní príliš sa stýkať s ľuďmi. Nikde, kam idú, v podstate vôbec nepútajú pozornosť. S akým problémom tieto prejavy súvisia? (Je to problém, ktorý sa týka ich osobnosti.) Je to problém s ich vrodenou osobnosťou. Títo ľudia majú navonok takúto osobnosť a vo vnútri majú aj veľmi jednoduché myšlienky. K iným sú pomerne milí, zaobchádzajú s nimi relatívne férovo, nezneužívajú ich, a keď od nich prijmú láskavosť alebo pomoc, odplatia sa im a tiež si ich láskavosť uchovávajú v srdci. Títo ľudia navonok pôsobia, akoby mali dobrú ľudskú prirodzenosť: sú neškodní pre ľudí aj zvieratá; sú tolerantní a chápaví voči iným a nerozčuľujú sa pri nich nad vecami; nezapletajú sa do sporov ani o iných neklebetia; nesúdia ľudí za ich chrbtom, nikdy sami od seba neútočia na druhých ani im neubližujú; a pokiaľ môžu pomôcť, keď je niekto v ťažkostiach, nikdy to neodmietnu a nežiadajú nič na oplátku. Väčšina ľudí by o týchto jednotlivcoch povedala, že sú celkom pohodoví. Pôsobia teda títo ľudia navonok tak, akoby mali dobrú ľudskú prirodzenosť? (Áno.) Pri jednej príležitosti sa ich však Boží dom spýta, ako sa veci majú: „Ako ide práca vašich cirkevných vodcov? Čo si o nich myslia bratia a sestry? Priniesla v tomto období práca na evanjeliu nejaké výsledky? Narušil alebo vyrušil niekto prácu cirkvi?“ Premýšľajú o tom: „Prečo sa ma na to pýtajú? O čo im ide? Naznačujú, že by som mal povedať, že sa vodcom nedarí? Chcú našich vodcov odvolať? Snažia sa zo mňa vytiahnuť informácie a dostať odo mňa potvrdenie. Nuž, ja nič nepoviem. Ak budú vodcovia jedného dňa odvolaní a zistia, že som nahlásil ich problémy, nebudú voči mne zatrpknutí?“ Odpovedia teda: „Vodcovia v poslednom čase odvádzajú celkom dobrú prácu; nevšimol som si žiadne problémy.“ To je všetko, čo povedia. Keď sa ich znova opýtajú: „Naozaj si si nevšimol žiadne problémy?“, odvetia: „Čo keby si sa opýtal sestry tej a tej, aby ti to povedala ona. Ona často komunikuje s vodcami. Dosť často sa stretávajú a ona ich dobre pozná. Ja ich až tak dobre nepoznám.“ V skutočnosti si však sami pre seba myslia: „Aj keby som vedel, nemôžem nič povedať. Ak prehovorím a vodcov neskôr prepustia, nebudú voči mne zatrpknutí? A aj keď nebudú prepustení, nebudú mi robiť prieky, ak zistia, že som o nich povedal niečo zlé? Mohli by ma trápiť? Vzali by mi moju povinnosť? Nemôžem nič povedať!“ Čo je to za prejav? (Je to prejav nečestnosti.) S akým problémom to súvisí? So skazenou povahou. Tento typ človeka navonok pôsobí, akoby mal od prírody dobrú osobnosť a dobrú ľudskú prirodzenosť, no kedykoľvek ide o hodnotenie iných alebo nahlasovanie problémov, tvrdí, že nevie, a hovorí, že je veriacim len krátko, že nerozumie pravde a že je príliš hlúpy na to, aby do toho videl. Bez ohľadu na to, koho problémy si všimne, to nikdy nenahlási ani o tom neprehovorí. Keď niekto súdi vodcov za ich chrbtom alebo povrchne koná svoju povinnosť, predstiera, že si to nevšimol alebo o tom nevie, a nikdy nič nenahlási. Keď sa vodcovia opýtajú: „Strávil si veľa času s tým a tým; ako zvyčajne vykonáva svoju povinnosť? Dokáže znášať ťažkosti a zaplatiť cenu?“, odpovie: „Nuž, vidím, že ráno vstáva pomerne skoro a večer zas chodí spať dosť neskoro.“ V skutočnosti si už dávno všimol, že tento človek často sleduje videá zo sveta nevercov a pri konaní svojej povinnosti neplatí cenu, no nehovorí pravdu a pri každom vždy udržiava povrchnú harmóniu. Zvonku jeho vrodená osobnosť vyzerá v poriadku a aj jeho ľudská prirodzenosť sa javí ako dobrá, no čo sa skrýva pod týmto zdaním dobrej ľudskej prirodzenosti? Je to pochlebovač; je to pochlebovač, ktorý nikoho neurazí, nikdy nikomu neublíži, nikdy nikoho nezneužije a nikdy si nenarobí nepriateľov. Podľa akého princípu si počína? (Nikoho neuraziť.) Nikoho neurazí, nikomu neublíži a snaží sa len chrániť samého seba. Je to vypočítavé? (Áno.) Ešte aj keď s ním niekto úprimne hovorí v duchovnom spoločenstve a povie: „Pri konaní našich povinností sme spolu strávili najviac času. Upozorni ma, prosím, na akékoľvek problémy, ktoré u mňa vidíš. Sľubujem, že to prijmem a zmením sa. Hovor so mnou, prosím, v duchovnom spoločenstve aj o princípoch toho, ako v tomto smere praktizovať“ – ešte aj keď je ten druhý takýto úprimný –, stále nepovie pravdu. Namiesto toho neúprimne riekne: „Si oveľa lepší ako ja. V skutočnosti si to nikto z vás neuvedomuje, no som naozaj slabý. Bývam negatívny a som aj vzdorovitý.“ Akokoľvek úprimne ho iní žiadajú, aj tak nič nepovie. Absolútne odmieta kohokoľvek uraziť a nikdy nepovie jediné pravdivé slovo. Nikomu nepovie pravdu a všetko si necháva schované v srdci. Poznať na tom, že to nie je tak, že by si nič nemyslel, pretože to nie je robot a nežije vo vákuu. Má svoje názory na rôznych ľudí a na rôzne veci, no nikdy ich nevyjadrí, s nikým sa o ne nepodelí ani ich nikomu neoznámi. Všetko si necháva len pre seba, čo robí sčasti preto, lebo nechce, aby ho ostatní prezreli, a sčasti preto, lebo nechce nikoho uraziť. Aký je teda jeho princíp počínania si? Vari nemá žiadne princípy? (Áno.) Nemá žiadne princípy. Nikdy nehľadá pravdu ani nedodržiava princípy a sústreďuje sa len na to, aby sa bránil a chránil. Pokiaľ neutrpí ujmu, nezaujíma ho, čo Boh vyžaduje. Nemá žiadne princípy ani hranice v tom, ako si počína, a nikoho neurazí – je to skrátka pochlebovač. V očiach iných je tak tiež vnímaný ako dobrý človek, pretože tí, ktorí sa s ním stýkajú, od nich často dostávajú pomoc, a vždy keď ho o niečo požiadajú, nikdy neodmietne, čo ľudí vedie k presvedčeniu, že je to dobrý človek. Ak však podrobne preskúmate princípy, ktorými sa riadi vo svojom počínaní, zistíte, že nemá žiadne princípy počínania si. Keď príde na problémy spojené so skazenými povahami, bude hľadať pravdu, aby ich vyriešil? Bude praktizovať podľa pravdy-princípov? (Nie.) Odpoveď je rozhodne nie. Títo ľudia sa držia svojho vlastného subjektívneho chápania a veria, že majú dobrú ľudskú prirodzenosť a láskavé srdcia. Myslia si, že vo vzťahu k iným nikdy neprechovávajú zlé úmysly alebo by im prinajmenšom sami od seba neubližovali ani neškodili ich záujmom. Vždy keď majú ostatní nejakú požiadavku alebo potrebu, vyhovejú im. Sú presvedčení, že z nich to, že nikoho neurazia ani nikomu neublížia, robí dobrých ľudí. Myslia si, že ak si nenarobia žiadnych nepriateľov, nedostanú sa do žiadnej nebezpečnej situácie a nikto ich nebude vnímať ako svojich protivníkov. Neutrpia tak ujmu a zostanú v bezpečí. Aký cieľ sledujú ľudia tohto typu tým, ako si počínajú? Ich jediným cieľom je sebaochrana; stačí im žiť v tom, čo považujú za to najpohodlnejšie a najbezpečnejšie útočisko a komfortnú zónu. Nemajú v úmysle zmeniť princípy, hranice ani smerovanie svojho počínania a už vôbec nemajú v úmysle odvrhnúť svoje skazené povahy. Títo ľudia sú pochlebovačmi a vyhýbajú sa problémom. Akokoľvek im iní hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch alebo o hraniciach a princípoch toho, ako si má človek počínať, oni to, ako si počínajú, nezmenia. Majú teda títo ľudia dobrú ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Dokážu títo ľudia prijať pravdu alebo dodržiavať princípy? (Nie.) Prečo nedokážu dodržiavať pravdu-princípy? Pretože v ich mysliach je ich štandardom počínania si byť pochlebovačmi. Keď ide o akúkoľvek záležitosť, ktorá si vyžaduje, aby mali názor alebo zaujali postoj, zostávajú ticho, zachovávajú si ľahostajný postoj a dávajú od nej ruky preč, pričom zostávajú nezaujatí a odmeraní, akoby sa ich to netýkalo. V dôsledku toho vôbec nie sú vyhranení v tom, ako si počínajú a konajú, a sú klzkí ako úhor. Nezaujímajú sa o ľudí a udalosti okolo seba, a bez ohľadu na to, aké závažné sú problémy v nejakom prostredí alebo u nejakej osoby, nemajú záujem starať sa o ne, pýtať sa na ne alebo o nich vedieť. Veria, že pokiaľ sa ich to netýka, netreba sa tým znepokojovať. Existuje na to jedno príslovie – ako to len je? „Neusiluj sa o zásluhy, ale skôr o to, aby si sa vyhol vine.“ Aj toto je princíp, ktorým sa pochlebovači riadia vo svojom počínaní. Aké sú charakteristiky skazených pováh takýchto ľudí? Nečestnosť, podlosť, neoblomnosť a odmietanie prijať pravdu – majú takmer všetky charakteristiky skazených pováh. Navonok možno nerobia zlo a zriedkavo páchajú priestupky, ale ak sleduješ princípy a spôsoby ich počínania, ich najvýraznejšou črtou je, že nikdy nedodržiavajú pravdu-princípy a nemajú žiadne hranice v tom, ako si počínajú. Ešte aj keď ich niekto urazí alebo zraní ich dôstojnosť, dokážu to zniesť a obrátiť to na žart, pričom nikdy neodhalia ani neprejavia svoje vnútorné myšlienky. Navonok pôsobia veľmi tolerantne, zdá sa, že majú láskavú ľudskú prirodzenosť, a neprejavujú žiadny úmysel útočiť alebo sa pomstiť. No nie je to tak, že si nič nemysleli – pamätajú si, čo si urobil, a v správnej chvíli vystúpia, aby sa chránili a bránili, pričom proti tebe podniknú určitý protiútok, ktorý si možno ani nevšimneš. Nedodržiavajú pravdu-princípy a princípy a hranice ich počínania slúžia výlučne na to, aby obránili svoje vlastné záujmy, svoju bezpečnosť a povesť. Pri takýchto ľuďoch je správne označiť ich za podlých a opísať ich ako neoblomných, nečestných a takých, čo majú odpor k pravde. Niektorí ľudia by mohli povedať: „Neškodili záujmom iných ani neurobili nič zlé, tak ako môžeš povedať, že majú tieto skazené povahy? Z čoho vychádzaš?“ Vychádza to z ich myšlienok, názorov a postojov v súvislosti s tým, ako sa pozerajú na ľudí a veci a ako si počínajú a konajú. Všimli ste si to? (Teraz to už vidíme.) Prečo ste to predtým nevideli? Čo vás na nich zavádzalo? (Mysleli sme si, že sú vo svojich slovách a skutkoch, ako aj v tom, ako komunikujú a spolupracujú s ostatnými, celkom pohodoví a nikomu neubližujú, takže sme predpokladali, že majú dobrú ľudskú prirodzenosť. Zaviedlo nás ich vonkajšie zdanie.) To, že má niekto navonok jemnú osobnosť, nikdy neútočí na ľudí a neubližuje zvieratám, neznamená, že má dobrú ľudskú prirodzenosť. Aké prejavy ľudskej prirodzenosti predstavujú skutočne dobrú ľudskú prirodzenosť? (Na jednej strane to, že človek neškodí iným ani ich nezneužíva. A okrem toho to, že jeho prvou myšlienkou, keď nastane nebezpečenstvo, je bez ohľadu na vlastnú bezpečnosť chrániť vodcov a pracovníkov, ako aj bratov a sestry, ktorí sa usilujú o pravdu, a dokázať klásť záujmy Božieho domu na prvé miesto v každej situácii. To všetko sú prejavy dobrej ľudskej prirodzenosti.) Byť dobrosrdečný, plný lásky, trpezlivý a tolerantný, rešpektovať iných, byť ochotný brať na nich ohľad, nezneužívať ľudí, byť pomerne čestný, ako aj pokorný a nenápadný a nebyť panovačný: mať tieto vlastnosti ľudskej prirodzenosti v kombinácii so schopnosťou dodržiavať pravdu-princípy a chrániť záujmy Božieho domu – to je dobrá ľudská prirodzenosť. Ak má niekto navonok vlastnosti ľudskej prirodzenosti, ako sú tolerancia, trpezlivosť, láskavosť, nezneužívanie iných, chápavosť voči nim a starostlivosť o nich, no ochotne sa ich vzdá, keď ide o záujmy Božieho domu, a dokonca ich aktívne zapredá, má dobrú ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Znamená to, že nemá dobrú ľudskú prirodzenosť. Ako sa meria dobrá ľudská prirodzenosť? Čo je tá minimálna požiadavka? (Prinajmenšom schopnosť chrániť záujmy Božieho domu.) Schopnosť chrániť záujmy Božieho domu a potom na tomto základe schopnosť harmonicky spolupracovať s inými, dobrosrdečnosť a tolerancia, nezneužívanie iných, schopnosť byť trpezlivý a chápať slabostí druhých, citlivosť voči ostatným, schopnosť prejavovať lásku, schopnosť pomáhať iným, podporovať ich a starať sa o tých, ktorí sú slabí, a tak ďalej – to všetko sú charakteristiky dobrej ľudskej prirodzenosti. Aké sú naopak prejavy sebectvo, podlosť, chamtivosť, drsnosť, nadmerná vypočítavosť voči iným, záľuba v klebetení a utláčaní ľudí, svojvoľnosť, predvádzanie sa, mimoriadna povrchnosť, podlosť, zhýralosť, nehanebnosť a absencia pocitu hanby? (To sú prejavy zlej ľudskej prirodzenosti.) Dokáže niekto s týmito prejavmi stále chrániť záujmy Božieho domu? (Nie.) Mať prejavy dobrej ľudskej prirodzenosti spolu so schopnosťou chrániť záujmy Božieho domu – to je skutočne dobrá ľudská prirodzenosť.

Príklad 11: Zdanlivá láskavosť, no mrhanie obetami

Niektorí ľudia navonok pôsobia veľmi láskavo; dokážu byť trpezliví a tolerantní voči iným a majú všetky typické črty dobrej ľudskej prirodzenosti. No keď ide o prácu cirkvi, Božie obety alebo záujmy Božieho domu, dokážu ich všetky zapredať. Povedali by ste, že má tento typ človeka dobrú ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Napríklad niektorí ľudia si pri nakupovaní vecí pre bratov a sestry vyberajú veci, ktoré sú kvalitné, lacné a praktické. No keď ide o utrácanie obiet na nákup vecí, rozhodnú sa pre drahý tovar. Aj keby to bol iba traktor, budú chcieť taký, ktorý má navigáciu. Bez ohľadu na to, čo kupujú, vždy siahnu po tých najlepších, najdrahších a najmodernejších možnostiach a odmietajú zvážiť čokoľvek lacnejšie. Zvyčajne sa zdá, že s ostatnými vychádzajú normálne; nezneužívajú ľudí, sú celkom tolerantní a vo všetkých smeroch sa k iným správajú dobre. No keď ide o utrácanie obiet, prejaví sa ich bezohľadná stránka a ukáže sa ich zlovestná tvár. Možno ich považovať za ľudí s dobrou ľudskou prirodzenosťou? (Nie.) Je ich dobrá ľudská prirodzenosť naozaj pravá? Je to len vonkajšie zdanie a strojenosť – všetko je to len fasáda. Keď naozaj príde na veci týkajúce sa záujmov Božieho domu a najmä keď ide o utrácanie obiet, vypláva na povrch ich chamtivosť a zjaví sa ich zlovestná tvár, diabolský výzor a dravé vystupovanie. Je toto dobrá ľudská prirodzenosť? (Nie.) Niekto napríklad žiada o autorské práva na knihu Slovo sa zjavuje v tele a povie: „Ak podáme žiadosť v mene cirkvi ako organizácie, ušetrí to veľa peňazí. No ak ju podáme v mene vteleného Krista, bude to stáť oveľa viac. Mali by sme na tom ušetriť; obety sa nesmú utrácať ľahkovážne!“ Je toto tvrdenie správne? Majú pri riešení takejto dôležitej záležitosti nejaké princípy? Kto vlastne tie slová vyjadril – Boh alebo cirkev? (Vyjadril ich Boh.) Komu by teda mali patriť autorské práva? Je vhodnejšie, aby patrili Bohu alebo cirkvi? (Je vhodnejšie, aby patrili Bohu.) Toto je kľúčová otázka. Aké sú dôsledky toho, že sa človek v takejto kritickej záležitosti zameria na šetrenie peňazí? Aké problémy by mohli nastať? Dôsledky by mohli byť nepredstaviteľné! Ak nedbáš na záujmy Božieho domu a myslíš len na šetrenie peňazí, akého človeka to z teba robí? Majú takíto ľudia svedomie alebo ľudskú prirodzenosť? (Nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť.) Akíkoľvek láskaví alebo tolerantní sa takíto ľudia navonok môžu zdať, majú skutočne ľudskú prirodzenosť? (Nie.) V cirkvi sú všetky výdavky na jedlo, pitie a každodenné potreby plne hradené z Božích obiet. Bol som k vám niekedy v súvislosti s týmito výdavkami úzkoprsý? Jedinou požiadavkou je, aby ste sa vyhli plytvaniu, no skúmal som niekedy podrobne vaše bežné výdavky? (Nie.) Vo všetkých ohľadoch som na vás bral ohľad a nikdy som vaše výdavky podrobne neskúmal, no vy sa predsa otočíte a šetríte na Mne. Nejde o nedostatok ľudskej prirodzenosti? (Áno, ide.) Bez ohľadu na to, aký láskavý alebo tolerantný voči ľuďom sa niekto bez ľudskej prirodzenosti zdá, je to len fasáda. Keď naozaj nastanú chvíle, v ktorých by mali nastúpiť svedomie a rozum, prezradí sa, že mu úplne chýba ľudská prirodzenosť. Je to vôbec človek? (Nie.) Nemožno ho nazývať človekom. Keď nakupujem Ja, tiež nakupujem opatrne a šetrne a zvažujem, kedy sú veci v zľave a ako ich vhodným spôsobom kúpiť. Ak je niečo praktické, vhodné a za rozumnú cenu, kúpim to. Ale nenakupujem bezhlavo a neutrácam peniaze na zbytočné nákupy, hoci sú aj určité výdavky, ktorým sa vyhnúť nedá a ktoré sa vynaložiť musia, a v takýchto prípadoch utrácam podľa princípov. Aj ja sa snažím byť šetrný, pokiaľ ide o Moje vlastné jedlo, oblečenie a každodenné potreby. Nie je to o tom, že by som si kupoval, čokoľvek chcem; musím svoje nákupy dôkladne zvážiť. Vidíš, obliekam sa jednoducho, primerane a reprezentatívne. Moje utrácanie sa riadi princípmi: kupujem to, čo je nutné a praktické, a nekupujem to, čo nie je. Nemrhať ani neplytvať peniazmi; neutratiť peniaze, ktoré by sa utratiť nemali; šetriť tam, kde by sa malo, a vyhnúť sa zbytočným výdavkom – to sú princípy. Keď však niektorí ľudia bez ľudskej prirodzenosti vidia príležitosť utrácať Božie obety, rozžiaria sa im oči. Pokiaľ ide o výdavky na jedlo, oblečenie, bývanie alebo dopravu, ponáhľajú sa konať. Najmä keď ide o nákup oblečenia pre iných alebo rozdávanie peňazí na živobytie, začnú byť prehnane nadšení a veľmi štedrí. V duchu si myslia: „Nuž, neutráca sa z mojich peňazí. Utrácajú sa Božie peniaze a to pomáha mojej povesti, tak prečo nie?“, a tak využijú príležitosť na rozhadzovanie. V srdci prechovávajú zlé úmysly a nechcú nič iné, než uškodiť Božiemu domu! No keby to boli ich vlastné peniaze, všetko by si spočítali a odmietli by utratiť čo i len o cent viac, ako je nutné. Bez ohľadu na to, akí láskaví sa takíto ľudia zvyčajne zdajú, nemajú dobrú ľudskú prirodzenosť. Podľa Môjho názoru ich postoj k Božím obetám hovorí za všetko. Skutočnosť, že dokážu mrhať obetami a že im úplne chýba bohabojné srdce, ukazuje prinajmenšom to, že nie sú láskaví a že sú podlí a majú zlú ľudskú prirodzenosť. Nie je to tak? (Áno, je.)

Existuje mnoho prejavov spojených s vrodenými danosťami človeka a s jeho ľudskou prirodzenosťou a skazenými povahami. Dnes sme zbežne prešli len jednu časť z nich; pravdepodobne existujú aj ďalšie prejavy, ktorým sa môžeme venovať v budúcich duchovných spoločenstvách. Tu dnes naše duchovné spoločenstvo ukončíme. Dovidenia!

23. septembra 2023