Prvý postup pri usilovaní sa o pravdu: zanechávanie

Zanechanie bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu

I. Zanechanie svojich predstáv a výmyslov o Bohu: Zanechanie svojich predstáv a výmyslov o Božom diele

Už nejaký čas hovoríme v duchovnom spoločenstve na tému usilovania sa o pravdu. Obsah, ktorý sa týka tejto témy, je dosť obšírny, no nech už je akýkoľvek obšírny, nemožno ho oddeliť od niektorých záležitostí, s ktorými sa ľudia stretávajú vo svojom každodennom živote a ktoré sa týkajú toho, ako sa pozerajú na ľudí a veci a ako sa správajú a konajú, však? (Áno.) Toto sú skutočné problémy v živote ľudí. Nie sú odtrhnuté od ich každodenného života ani od normálnej ľudskej prirodzenosti. Tieto záležitosti zahŕňajú postoje a názory ľudí na rôzne veci, ako aj všetky možné dôležité záležitosti, s ktorými sa ľudia stretávajú počas života a na svojich životných cestách. V našom poslednom duchovnom spoločenstve sme sa venovali jednému aspektu praktizovania v rámci „zanechávania“ v rámci témy „Ako sa usilovať o pravdu“ – zanechaniu bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu. Čo toto praktizovanie zahŕňa? Týka sa vzťahu medzi ľuďmi a Bohom, však? (Áno.) V niekoľkých predchádzajúcich duchovných spoločenstvách sme hovorili o tom, ako by mal človek nazerať na najrôznejšie osoby a veci v súlade s princípmi a štandardmi, ktoré Boh vyžaduje, a ako s nimi zaobchádzať. V našom poslednom duchovnom spoločenstve sme sa venovali vzťahu medzi ľuďmi a Bohom a hovorili sme ľuďom o tom, ako by mali zanechať rôzne predstavy a fantázie, ktoré nie sú v súlade s Božími úmyslami, Božími požiadavkami a pravdou-princípmi. Toto sú skutočné problémy, ktoré sú medzi ľuďmi a Bohom na ich ceste viery v Boha a počas ich života. Túto veľkú tému „Zanechania bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu“ sme rozdelili na štyri aspekty: prvým sú predstavy a fantázie, druhým sú nerozumné požiadavky, tretím je ostražitosť a podozrievavosť a štvrtým zas sliedenie a vyzvedanie. Naše duchovné spoločenstvo sme začali predstavami a fantáziami. Prvý bod v rámci predstáv a fantázií sa týka Božieho diela – čiže toho, aké predstavy a fantázie majú ľudia o Božom diele. O tomto sme už trochu v duchovnom spoločenstve hovorili. Naše duchovné spoločenstvo o tomto bode sa týkalo toho, ako ľudia nazerajú na Božie dielo a aké odchýlky, predstavy a fantázie majú v tom, ako ho poznajú a ako o ňom rozmýšľajú; tieto predstavy a fantázie sú niečím, čo by ľudia mali zanechať. Ak tieto predstavy a fantázie zanechajú a budú hľadať pravdu, budú schopní spoznať Božie dielo a správne pochopiť Božie slová. Keď Božie dielo nezodpovedá predstavám a fantáziám ľudí, mali by sa nad sebou zamyslieť, snažiť sa spoznať samých seba a tiež svoje vlastné predstavy a fantázie zanechať. Nemali by sa na ne spoliehať pri posudzovaní toho, aké by malo byť Božie dielo alebo aký účinok ním chce Boh dosiahnuť v ľuďoch. Predstavy a fantázie ľudí o Božom diele majú priamy vplyv na ich vstup do života a na ich postoj k Bohu, takže aj ony sú niečím, čo musia ľudia zanechať. Napríklad sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, že Boh nemení vrodenú ľudskú kvalitu a osobnosť ani vrodené inštinkty a podobne, že vrodené vlastnosti, s ktorými sa ľudia rodia, a ich telesné inštinkty nie sú cieľom Božieho diela a že Jeho dielo sa zameriava na skazenú povahu ľudí a na tie veci v nich, ktoré vzdorujú Bohu a sú s Ním v rozpore. Ak si ľudia predstavujú, že cieľom Božieho diela je zmeniť ich kvalitu, inštinkty a dokonca aj ich osobnosť, zvyky, životné vzorce a podobne, tak bude každý jeden aspekt ich praktizovania v každodennom živote ovplyvnený a ovládaný ich vlastnými predstavami a fantáziami a nevyhnutne sa v ňom vyskytne veľa skreslených prvkov alebo extrémnych vecí. Tieto skreslené prvky a extrémne veci nie sú v zhode s pravdou-princípmi a spôsobia, že sa ľudia odchýlia od svedomia a rozumu normálnej ľudskej prirodzenosti a odpútajú sa od cesty normálnej ľudskej prirodzenosti. Povedzme napríklad, že vo tvojich predstavách a fantáziách veríš, že Boh chce zmeniť kvalitu, schopnosti a dokonca aj inštinkty ľudí. Ak si myslíš, že toto sú veci, ktoré chce Boh zmeniť, čomu sa potom budeš venovať? Tvoje snahy budú skreslené a budú v tebe pevne zakorenené – budeš sa chcieť usilovať o vynikajúcu kvalitu a zameriaš sa na učenie sa rôznych zručností a osvojovanie si rôznych vedomostí, aby si získal vynikajúcu kvalitu, vynikajúce schopnosti a vynikajúci rozhľad, aby si vynikal v zušľachťovaní samého seba a aby si dokonca získal aj niektoré schopnosti, ktoré sú lepšie než schopnosti obyčajných ľudí, čím budeš venovať pozornosť vonkajším schopnostiam a talentom. A aké sú dôsledky takýchto snáh pre ľudí? Nielenže sa nevydajú na cestu usilovania sa o pravdu, no namiesto toho sa ešte aj vydajú na cestu farizejov. Budú medzi sebou súťažiť o to, kto má vynikajúcu kvalitu, kto má lepšie dary a vedomosti, kto má väčšie schopnosti a viac silných stránok, kto má medzi ľuďmi vyššiu prestíž a ku komu ostatní vzhliadajú a vážia si ho. Takto nielenže nebudú schopní praktizovať pravdu a konať v súlade s pravdou-princípmi, no namiesto toho sa vydajú na cestu, ktorá vedie preč od pravdy.

F. Božie dielo nemení vrodené danosti ľudí; jeho cieľom je zmeniť ich skazené povahy

1. Božie dielo nemení vrodené danosti ľudí

Božie dielo má premeniť skazenú povahu ľudí a rôzne ich mylné myšlienky a názory v rámci ich normálnej ľudskej prirodzenosti, ktoré porušujú pravdu, aby sa ich svedomie a rozum mohli obnoviť a vyladiť. Inými slovami, čím viac porozumieš pravde, tým normálnejšími sa stanú tvoje svedomie a tvoj rozum a tým viac sa tiež budú naďalej vyvíjať prospešným smerom; to vôbec nie je nadprirodzené. Čo myslím tým slovom „normálny“? Ak majú ľudia hlas svedomia a zmysel pre spravodlivosť, stanú sa láskavými – alebo ľudskou rečou: budú chápaví, čestní a rozumní, nebudú tvrdohlaví a nebudú mať sklon prekrúcať. Toto je účinok, ktorý chce Boh dosiahnuť, pokiaľ ide o ľudskú prirodzenosť. Keď ľudia čoraz viac rozumejú pravde, jedným z vedľajších účinkov je, že sa ich ľudská prirodzenosť stáva čoraz normálnejšou. Ak sa však ľudia usilujú v súlade so svojimi vlastnými predstavami a fantáziami, tieto predstavy a fantázie budú mať značný negatívny vplyv, negatívne usmernia ich snahy a povedú ich na všetky možné skreslené, tvrdohlavo nasledované, extrémne a mylné cesty. Ľudia napríklad vo svojich predstavách a fantáziách veria, že Božie dielo má v úmysle pozdvihnúť ľudskú prirodzenosť a umožniť ľuďom prekonať ľudské inštinkty, ľudskú kvalitu a dokonca aj ľudský vek a ľudské pohlavie. Keď majú ľudia takéto predstavy, budú sa usilovať, snažiť a tápať týmto smerom. Na aké veci sa potom zamerajú? V jednom ohľade sa zamerajú na vedomosti, schopnosti, zručnosti, dary a talenty a v ďalšom ohľade sa zamerajú na nadprirodzenosť. Viete, aké sú prejavy nadprirodzenosti? (Znamená to, že ľudia v niektorých veciach priamo podstúpia kvalitatívne zmeny bez toho, aby zaplatili cenu?) Je to ako keď niekto zvyčajne nečíta Božie slová, no niečo sa mu stane a zrazu sa mu Božie slová objavia v mysli, ako keď niekto nikdy nevedel spievať alebo tancovať, no po inšpirácii to zrazu dokáže a dokonca tancuje celkom dobre, alebo ako keď sa niekto nikdy neučil cudzí jazyk, no zrazu nejakým dokáže hovoriť. Sú tieto veci nadprirodzené? (Áno.) Predpokladajme napríklad, že musíš ísť von pre naliehavú záležitosť, ale nevieš šoférovať, v zúfalstve sa pomodlíš, okamžite pocítiš nával energie a zrazu vieš šoférovať, pričom dokonca šoféruješ tak isto ako skúsený vodič. Niekto sa ťa opýta: „Ako to, že šoféruješ tak dobre?“ Povieš: „Ani ja neviem. Toto všetko robí Boh; pôsobí vo mne Duch Svätý. Pozri, tieto moje ruky už nie sú moje vlastné; drží ich Duch Svätý!“ V skutočnosti to nerobí Duch Svätý a namiesto toho do teba vstúpil iný druh duch a manipuluje s tebou tak, že si sa stal iným človekom a nedokážeš sa ovládať. Nejde o prekonanie vlastných vnútorných schopností? To je nadprirodzené, však? (Áno.) Čo znamená nadprirodzené? Je to dobrý jav? (Nie, robí to človeka nenormálnym.) Ak zrazu dokážeš ovládať istý jazyk, mať istú zručnosť alebo rozumieť nejakým poznatkom bez toho, aby si určitý čas študoval alebo aby ťa viedol nejaký odborník, je to nadprirodzené. Ak sa niekoho život-povaha zmenila bez toho, aby sa musel usilovať o pravdu, hľadať, čakať alebo zažívať veci, nie je to desivé? (Áno.) Ak je v tvojej mysli a v tvojom podvedomí stále veľa vecí z predstáv a fantázií, mal by si ich zanechať a neusilovať sa o ne, pretože nie sú skutočným poznaním Božieho diela a nie sú v zhode s metódami a princípmi Božieho diela. Božie dielo rozhodne neprekoná tvoju normálnu ľudskú prirodzenosť a účinok, ktorý v tebe Božie dielo dosiahne, rozhodne nespočíva v premene tvojej normálnej ľudskej prirodzenosti na pozdvihnutú a nadprirodzenú. Ba čo viac, Boh by ťa nepremenil z normálneho človeka na nezvyčajného. Povedzme, že tvoje svedomie sa počas zažívania Božieho diela stáva čoraz citlivejším a rozvíja sa u teba väčší zmysel pre hanbu. Stávaš sa láskavým, schopným brať ohľad na Božie úmysly a schopným chrániť prácu cirkvi a záujmy Božieho domu, a navyše už tvoje slová a činy neodporujú tvojmu svedomiu a rozumu, postupne sa stávaš schopným konať v súlade s pravdou-princípmi a dokážeš rozpoznať všetky druhy osôb, udalostí a vecí na základe Božích slov. To dokazuje, že cesta, po ktorej kráčaš vo viere v Boha, je správna. Ale predpokladajme, že sa pri modlitbe stále zameriavaš na počúvanie nejakého hlasu a očakávaš nejakú inšpiráciu, záblesk svetla alebo nadprirodzené zjavenie, keď u Boha hľadáš a o niečo Ho prosíš. Tvoje svedomie a rozum navyše neboli nijako obnovené ani napravené a nenadobudol si zmysel pre spravodlivosť ani podriadenosť Bohu. To dokazuje, že s tvojím úsilím a cestou, po ktorej kráčaš, sú problémy, a dalo by sa tiež povedať, že si sa vôbec nevydal na cestu usilovania sa o pravdu. Často sa aj podvedome snažíš stať nadprirodzeným človekom, často cítiš, že by si mal prekonať telo – necítiť hlad, ak neješ, a necítiť únavu alebo ospalosť, ak niekoľko dní nespíš alebo neodpočívaš –, a dokonca sa snažíš zrazu pochopiť a zvládnuť veci, ktorým nerozumieš alebo si sa ich počas konania svojej povinnosti nenaučil, keď ich naliehavo potrebuješ. Všetky tieto fantázie o nadprirodzených veciach pochádzajú z ľudských predstáv a fantázií. Keďže ľudia nezažili Božie dielo, sú v súvislosti s ním prirodzene plní fantázií. V skutočnosti je Božie dielo tou najreálnejšou a najpraktickejšou z vecí. Boh nikdy nekoná v súlade s ľudskými predstavami a fantáziami; tento druh diela na ľuďoch nikdy nevykonáva. Koná trochu nadprirodzeného diela len za veľmi zvláštnych okolností a na veľmi malom počte ľudí, lenže toto dielo je len dočasné a potrebné len v mimoriadnych situáciách – nie je to metóda diela, ktorá sa často prejavuje na ľuďoch v rámci Božej spásy. Boh svojím dielom riadenia zamýšľa spasiť ľudí a umožniť im odvrhnúť ich skazenú povahu a dosiahnuť spásu, a základná metóda, ktorou Boh pracuje, spočíva v tom, že im poskytuje pravdu, aby po jej pochopení mohli praktizovať podľa pravdy-princípov. Bez ohľadu na to, aké predstavy a fantázie máš v mysli a v podvedomí, aké logické tie tvoje predstavy a fantázie sú alebo do akej miery spĺňajú tvoje duchovné potreby, to teda vždy budú len predstavy a fantázie, nech už je za nimi čokoľvek, a mal by si ich zanechať a nelipnúť na nich. Nezáleží na tom, nakoľko je už Božie dielo vykonané a ako dlho trvá – ľudia vždy budú ľuďmi a nikdy sa nestanú anjelmi. Aj keby si zbelel od hlavy až po päty, mal by si biele vlasy, nabielo namaľovanú tvár a biely vrch aj biele nohavice a tiež by si si nasadil dve krídla, nemôžeš sa stať anjelom – ľudia vždy budú ľuďmi. Navyše, „ľudia“ tu označujú ľudí so svedomím a rozumom normálnej ľudskej prirodzenosti. Neoznačujú výnimočných ľudí, a už vôbec neoznačujú nezvyčajných ľudí. Títo ľudia vôbec nie sú nadprirodzení, no jasne sa líšia od nevercov, ktorí neveria v Boha, v tom, že nepáchajú zlo, dokážu uviesť pravdu do praxe, len čo jej porozumejú, rozumejú tomu, ako nazerať na ľudí a veci, a počínajú si a konajú na základe Božích slov a podľa Božích požiadaviek a pravdy-princípov. Nežijú podľa svojej skazenej povahy a podľa rôznych myšlienok a názorov, ktoré satan vštepuje ľuďom. Bez ohľadu na to, ako dlho sa ľudia v priebehu viery v Boha usilovali podľa vlastných predstáv a fantázií a koľko sa im zdá, že získali, sa to v Božích očiach nepočíta a Boh si to nepamätá. Na čo narážam, keď to hovorím? Totiž na to, že ak na základe svojich predstáv a fantázií obmedzuješ všetky možné normálne potreby svojho tela alebo sa usilovne snažíš zmeniť svoje inštinkty, svoju kvalitu a osobnosť a svoje schopnosti, životné vzorce a životné návyky, bez ohľadu na to, ako veľmi sa tieto veci snažíš obmedziť a zmeniť, a aj keď si schopný dosiahnuť nejaké výsledky, to neznamená, že si už niečo získal na ceste praktizovania pravdy, a už vôbec to neznamená, že si už niekým, kto sa usiluje o pravdu – Boh si tieto veci nepamätá. Porozumeli ste tomu? (Áno.)

Hoci sú ľudské predstavy a fantázie neviditeľné a navonok sa nezdá, že by ľudí nútili niečo povedať, urobiť alebo kráčať po nejakej ceste, hlboko v srdciach a v podvedomí ľudí prísne kontrolujú ich myšlienky a vnútro. Prečo je to tak? Je to preto, lebo veci, ktoré ľudia milujú a o ktoré sa usilujú, až príliš dobre zapadajú do ich predstáv a fantázií a tiež vychádzajú v ústrety potrebám ľudského tela a uspokojujú všetky druhy ľudských túžob a zvedavosti. Ľudia napríklad vo svojich predstavách a fantáziách veria, že Božie dielo ich má v úmysle premeniť na výnimočné bytosti, ktoré sa líšia od obyčajných ľudí, a že keď v nich bude pôsobiť Duch Svätý, budú schopní hovoriť niekoľkými jazykmi. To zjavne presahuje vnútorné schopnosti ľudí a rozsah normálnej ľudskej prirodzenosti, ale do veľkej miery to uspokojuje ich márnivosť, zvedavosť a súťaživosť. Inými slovami, predtým, než ľudia získajú pravdu, majú radi niektoré nadprirodzené veci a cítia sa vďaka týmto veciam dôležití a lepší a odlišní od obyčajných ľudí – to je presne to, čo skazené ľudstvo miluje a po čom túži. Každý dúfa, že bude medzi ľuďmi vynikať, že bude iný ako všetci ostatní, že bude jedinečný a neopakovateľný a že k nemu budú ostatní vzhliadať a obdivovať ho. Medzi skazenými ľuďmi napríklad existuje fenomén, že ak sa vyrobí len jeden kus určitej veci, ľudia, ktorí sú bohatí a významní, budú horúčkovito súťažiť, aby si ju kúpili. Do akej miery to budú robiť? Do takej miery, že sa tento produkt nakoniec predá za cenu, ktorá je niekoľkokrát alebo dokonca až vyše desaťkrát vyššia ako jeho pôvodná cena. Človek, ktorému sa to podarí kúpiť, si myslí: „Pozri, uchmatol som si túto vec, ktorá je jediná na svete. Som naozaj mocný, však? Som lepší ako ostatní, však? Nikto iný nie je taký schopný ako ja!“ Vo svojej vlastnej mysli sa so sebou cíti spokojný a má pocit, že je výnimočný, mimoriadny a vysoko schopný. Čo je to za povahu? (Arogancia.) Je za tým arogantná povaha. Niektorí ľudia sa cítia nepríjemne, keď na sebe majú rovnaký kus oblečenia ako niekto iný. Ak si oblečú kus oblečenia, ktorý si iní ľudia nemôžu dovoliť a nikdy predtým ho nevideli, a ak im každý, kto ho vidí, závidí, ako sa cítia? (Spokojní sami so sebou.) Sú so sebou obzvlášť spokojní a myslia si, že sa im nikto nevyrovná a že sú o niečo viac ako ostatní. Aký druh povahy to spôsobuje? (Arogancia.) Aj toto spôsobuje arogantná povaha. Vidíš, takmer 100 % ľudí rozmýšľa takto: ak si osvojili istú technickú alebo odbornú zručnosť, myslia si, že sú lepší než ostatní a že nikto nie je taký dobrý ako oni. Ak si aj niekto iný osvojí rovnakú odbornú či technickú zručnosť, budú na neho žiarliť a zúfalo si priať, aby sa im nikto nevyrovnal. Prečo takto rozmýšľajú? (Chcú sa stať niekým, komu sa nikto nevyrovná.) Ak ako jediní ovládajú túto odbornú zručnosť, sú nadradení priemernému človeku vo svojej skupine. A keďže o tejto technickej či odbornej zručnosti majú vedomosti, boja sa, že sa ich od nich naučia iní. Ak u nich ostatní hľadajú pomoc, naučia ich to? (Nie, nenaučia.) Naučia ťa len nejaké jednoduché veci, a pokiaľ ide o tie najdôležitejšie a kľúčové, tie nenaučia nikoho a nechajú ťa, aby si na ne prišiel sám. Čo si vlastne myslia? „Ak ťa to naučím, ako potom môžem vyniknúť? Keby to vedel robiť každý, nestal by sa zo mňa len obyčajný človek? Ak to nikto z vás nevie robiť, tak som tu ten najnadradenejší človek a všetci mi musíte nadbiehať – takto sa môžem cítiť dôležito, však? Nie som medzi vami najvyššie postavený a najschopnejší? Som medzi vami šéfom, však?“ Keďže majú určité vedomosti o istej odbornej či technickej zručnosti, hlboko sa obávajú, že sa to od nich naučia iní, a nechcú, aby boli iní rovnakí ako oni. Ak má niekto rovnakú odbornú alebo technickú zručnosť či špecializáciu ako oni, budú sa cítiť rozrušení, a tak vždy vymýšľajú spôsoby, ako sa niečo naučiť, aby prekonali ostatných. Chcú byť nadradení ostatným a vždy ich chcú zatieniť, aby sa cítili dôležití. Je to tá správna snaha? (Nie.) Práve preto, že skazení ľudia majú takéto túžby a snahy, sa u nich prirodzene rozvíjajú najrôznejšie predstavy a fantázie o Božom diele a snažia sa byť o niečo viac ako ostatní ľudia, mať postavenie a prestíž, cítiť sa dôležito, stať sa ľuďmi, ktorým sa nikto nevyrovná, a dokonca sa v očiach iných stať nadľudskými alebo výnimočnými ľuďmi. Ľudia by sa teda mali vzdať týchto predstáv a fantázií o Božom diele. Ako konkrétne by sa to malo praktizovať? Neusilujte sa o lepšie dary alebo talenty ani o zmenu vlastnej kvality alebo inštinktov, no radšej si konajte svoju povinnosť v súlade s Božími požiadavkami a s predpokladmi, ako sú kvality, schopnosti a inštinkty, a každú vec robte podľa toho, čo žiada Boh. Boh nepožaduje to, čo presahuje tvoje schopnosti alebo kvalitu – ani ty sám by si si nemal veci sťažovať. Je v poriadku, ak budeš skrátka robiť všetko, čo je v tvojich silách, na základe toho, čomu rozumieš a čo môžeš dosiahnuť, a praktizovať podľa toho, čo ti tvoje vlastné podmienky umožňujú. Napríklad ak ti tvoja kvalita a talenty dovoľujú byť vhodným len na rolu vedúceho tímu, tak odvádzaj dobrú prácu ako vedúci tímu. Rieš akékoľvek úlohy a uplatňuj akékoľvek odborné zručnosti, ktoré v rámci tejto roly sú, rieš ich jednu po druhej a uplatňuj ich v súlade s metódami a princípmi, ktoré ťa Boh naučil – takto Boha uspokojíš. Predpokladajme, že sa riadiš svojimi predstavami a fantáziami a myslíš si: „Keďže som schopný byť vedúcim tímu a ak sa budem viac snažiť robiť to lepšie, znesiem trochu ťažkostí, zaplatím určitú cenu a Duch Svätý na mne vykoná veľké dielo, nebudem sa môcť stať cirkevným vodcom alebo vodcom skupiny, ktorá rozhoduje? Ľudia si možno myslia, že na to nemám, ale ja budem prosiť Boha – pre Boha nie je nič ťažké dosiahnuť! Nechcem byť vedúcim tímu. Budem sa modliť k Bohu a prosiť Ho, aby mi dovolil prevziať väčšiu prácu a stať sa vodcom alebo pracovníkom.“ Je takéto úsilie správne? (Nie, je nesprávne.) Prečo hovoríte, že je nesprávne? (Takíto ľudia chcú stále robiť veci, ktoré presahujú ich vlastnú kvalitu a schopnosti, a nedokážu ostať pri vykonávaní vlastnej práce na základe svojej vlastnej kvality a talentov a držať sa miesta, kam patria.) Nie je vhodné chcieť byť vždy nadčlovekom; to nie je to, o čo by sa mal normálny človek usilovať.

Niektorí ľudia často hovoria: „Pre Boha nie je nič ťažké“ a tento výrok je faktom. Tomu dokáže porozumieť každý. No niektorí ľudia majú skreslené chápanie a veria, že ak sa skrátka budú modliť k Bohu, môže pre nich uskutočniť čokoľvek, čo je pre ľudí nemožné, a že takýmto spoliehaním sa na Boha môžu prekonať svoje vlastné inštinkty a stať sa nadľuďmi. Je to naozaj tak? (Nie je.) Výrok „Pre Boha nie je nič ťažké“ zjavne odkazuje na Božiu moc a podstatu, na Jeho všemohúcnosť a tiež na Jeho zvrchovanosť nad všetkým – nie je nič, čo by Boh nedokázal uskutočniť. Neznamená to však, že ľudia musia prekonať normálnu ľudskú prirodzenosť a stať sa nadprirodzenými; nech už je Boh akýkoľvek všemohúci, dielo, ktoré na ľuďoch koná, sa zakladá na ich normálnej ľudskej prirodzenosti a koná sa v rámci nej. Boh ovláda a riadi všetko a riadi osoby, udalosti a veci, aby Mu slúžili pri Jeho vykonávaní najrôznejších vecí, čím uskutoční fakty, ktoré sa chystá uskutočniť. V období, v ktorom Boh uskutočňuje najrôznejšie veci, majú ľudia ešte stále normálnu ľudskú prirodzenosť – nič sa na nich nezmenilo a stále sú to ľudia. Bez ohľadu na to, aký je Boh všemohúci a aké metódy používa, aby nad niečím uplatňoval zvrchovanosť alebo niečo uskutočnil, sú stvorení ľudia vždy stvorení ľudia; stále žijú v normálnej ľudskej prirodzenosti a nie sú v žiadnom zmysle nadprirodzení. Povedali by ste všetci, že sú to fakty? (Áno.) Čo znamená „nie nadprirodzený“? Znamená to, že keď Boh ovláda osoby, udalosti a veci, ľuďom neostáva nič iné, než žiť, prežiť, robiť všetko a žiť v prítomnom okamihu pod Božím ovládaním. Keď však žiješ v prítomnom okamihu, je tvoje vedomie zahmlené? (Nie.) Stále máš jasnú myseľ. Zlepšila alebo zmenila sa teda okamžite tvoja kvalita? (Nie.) Zostáva rovnaká, aká bola pôvodne. Zmenili sa teda okamžite tvoje inštinkty? Nie, ani tie sa nezmenili. Nech už pod Božou zvrchovanosťou a pod Jeho ovládaním a opatreniami zažiješ akékoľvek množstvo vecí, v tvojej osobnosti, tvojich zvykoch a životných vzorcoch ani v tvojej kvalite, tvojich schopnostiach a rôznych funkciách tvojej normálnej ľudskej prirodzenosti nedochádza k vôbec žiadnej zmene. Ide len o to, že keď ľudia zažívajú Božie dielo, zažívajú vo svojich vlastných prostrediach všetky typy vecí a ľudí, a konečným výsledkom je, že počas zažívania Božieho diela získavajú hlbšie pochopenie a berú si určité ponaučenie. Ak sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, tak sú z hľadiska pravdy a poznania Boha schopní zožať úrodu. Zmýšľanie ľudí je počas zažívania Božieho diela normálne, ich vedomie nie je zahmlené a ich kvalita, schopnosti a inštinkty zostávajú rovnaké, aké boli pôvodne, a nijak nezmenené. Preto fráza „Pre Boha nie je nič ťažké“ odkazuje na Božiu všemohúcnosť a Jeho ovládanie všetkých vecí. Neodkazuje na to, že by sa ľudia stali nadprirodzenými, ani na zmenu podstaty stvorených ľudí. Boh nemení ľudskú podstatu; ľudia sú stále ľudia, a nech už si muž alebo žena, v tomto ohľade nedochádza k vôbec žiadnej zmene. Boh ovláda všetko a je všemohúci; to je to, čo Boh má, čím je a čo vlastní. „Pre Boha nie je nič ťažké“ neznamená, že sa ľudia stali nadprirodzenými ani že sú všemohúci. Aj keď občas niektorí jednotlivci dokážu dosiahnuť určité veci, ktoré presahujú ich vlastnú kvalitu alebo ich telesné inštinkty, je to dielo Ducha Svätého. To Boh im dal tento dar a nie je to tak, že by sa s touto schopnosťou narodili. Dôvodom je, že stvorení ľudia nemajú schopnosť zmeniť všetko to, čo Boh ustanovil. Uvediem jednoduchý príklad týkajúci sa záležitosti ľudského inštinktu. Napríklad keď ľudia počujú desivý zvuk, pocítia strach a inštinktívne sa prikrčia. Bez ohľadu na to, aký si starý, si taký už od detstva a budeš taký, až kým nezomrieš – to je inštinkt. Čo znamená „inštinkt“? Je to vrodená funkcia fyzického tela a nikdy, naozaj nikdy sa nezmení. Len vďaka tomu, že má normálny človek vrodené inštinkty, si môže udržať život a prežitie normálnej ľudskej prirodzenosti, takže ľudské inštinkty nie sú niečím, čo má Boh v úmysle zmeniť. Porozumeli ste tomu? (Áno.) Na čo odkazuje „Boh je všemohúci“? (Odkazuje to na Božiu vlastnú autoritu a všemohúcnosť.) Má to niečo spoločné s ľuďmi? (Nemá to nič spoločné s ľuďmi a neznamená to, že ľudia dokážu robiť nadprirodzené veci.) Neznamená to, že ľudia sú pod Božou kontrolou všemohúci; aj keď sú ľudia pod Božou kontrolou, nemôžu dosiahnuť všemohúcnosť. Prečo je to tak? (Pretože ľudia nie sú Boh a sú to len stvorené bytosti, zatiaľ čo Boh je jedinečný.) Presne tak, tak to je. Ľudia vždy budú ľuďmi. Nestanú sa iným druhom, a už vôbec sa, samozrejme, nestanú Bohom; vlastnosti ľudí sa nezmenia. Keďže sa vlastnosti ľudí nezmenia, zmenia sa ich inštinkty? (Nie, nezmenia.) Inštinkty ľudí sa nezmenia, rovnako ako sa nezmenia ich životné návyky, životné vzorce ani vrodené osobnosti, ktoré im Boh dal. Vezmime si napríklad životné vzorce. Ľudia, podobne ako väčšina stvorení, pracujú po východe slnka a odpočívajú po jeho západe. Keď ráno vstanú s odpočinutou mysľou a cítia sa fyzicky dobre, začnú pracovať; a keď ich telo v noci začne byť unavené, zívajú a majú vyčerpanú myseľ, začnú prechádzať do stavu odpočinku – to je veľmi normálny životný vzorec. Je to spoločná črta ľudí, je to aj ľudský inštinkt a je to, samozrejme, aj životný vzorec, ktorý Boh ustanovil pre ľudstvo Tento vzorec určuje rotácia slnka, mesiaca a hviezd a východ a západ slnka. Ak tento životný vzorec porušíš, z krátkodobého hľadiska to síce nemusí predstavovať žiadne väčšie problémy – keď sa občas cítiš unavený a chce sa ti spať, môžeš sa ovládnuť, vypiť čaj alebo kávu a tvoja fyzická únava sa trochu zmierni –, no z dlhodobého hľadiska začneš mať telesné problémy. Prečo začneš mať problémy? Pretože si porušil životný vzorec, ktorý Boh ustanovil pre ľudí. Keď tvoje telo začne mať problémy a pôjdeš k lekárovi, povie ti: „V noci musíš chodiť spať skoro, najneskôr o desiatej už musíš spať a ráno musíš vstávať o štvrtej alebo piatej; o niekoľko mesiacov budeš opäť v poriadku.“ Po troch mesiacoch dodržiavania lekárových rád sa všetky tvoje príznaky telesného nepohodlia v podstate vytratia, takže si pomyslíš: „Ukázalo sa, že moje telesné problémy neboli nejakou vážnou chorobou, ale dôsledkom toho, že som v živote nedodržiaval tento normálny vzorec.“ Vidíš, nepovedal by si, že životné vzorce ľudí nemožno porušiť? (Áno.) Tento životný vzorec ľudí je rovnaký ako u iných stvorení; všetky pracujú po východe slnka a odpočívajú po jeho západe. Samozrejme, existujú aj niektoré stvorenia, ako napríklad sovy, ktoré cez deň odpočívajú a v noci vychádzajú von a sú aktívne; ich životný vzorec je odlišný od životného vzorca ľudí a iných stvorení, no keby si ho chcel porušiť, bolo by to nemožné. Niektoré stvorenia navyše v zime hibernujú. Majú ľudia tento vzorec? (Nie.) Nie, ľudia hibernovať nepotrebujú. Ľudský život má určitý vzorec – odpočívajú jeden alebo dva dni v týždni, pracujú po východe slnka, odpočívajú po jeho západe a neustále udržiavajú tento normálny vzorec práce a odpočinku, čím možno ochrániť ich život a zaistiť ich prežitie. Ľudské bytosti majú svoje vlastné životné vzorce a tieto životné vzorce ustanovil Boh. Všetky majú zmysel a všetky slúžia na udržanie normálneho života a prežitia ľudstva. Preto Božie dielo rozhodne neporuší vzorce ľudského života a prežitia, ako si ľudia predstavujú, a aj ty by si sa mal tejto predstavy a fantázie vzdať. Keby ľudia násilne porušili tieto vzorce, ktoré pre nich Boh ustanovil, alebo keby ich neustále chceli meniť, pretože sú ovládaní nejakými myšlienkami o nadprirodzených veciach, bolo by to hlúpe. Ak si myslíš, že ich zmena pozdvihne tvoj život a zlepší tvoju ľudskú prirodzenosť, tak ich skús zmeniť a uvidíš, ako dlho dokážeš žiť. Uvidíš, ako sa veci v nasledujúcich dňoch zmenia, či sa tvoja normálna ľudská prirodzenosť zlepší a či sa z teba stane nadčlovek alebo anjel. Ak veríš, že Božie dielo by v sebe malo mať určitý nadprirodzený prvok a zmeniť tvoje životné vzorce, a ak ich tiež chceš nasilu zmeniť, aby si sa stal transcendentným, tak to môžeš skúsiť. Možno po niekoľkých rokoch skúšania naozaj zmeníš vzorce svojho života a prežitia. Je len jedna situácia, v ktorej by sa to mohlo stať, a to tá, v ktorej už tvoje fyzické telo nebude existovať. Vtedy budeš skutočne nadprirodzený, zmeníš sa na obláčik dymu a „nebeskú bytosť“ a staneš sa nesmrteľným. Ak si chceš udržať normálne a zdravé fyzické telo a chceš byť schopný prijímať Božie dielo a Jeho slová v normálnom stave, nemal by si sa snažiť stať sa takzvaným nadčlovekom alebo sa na základe vlastných predstáv a fantázií usilovať o takzvanú pozdvihnutú ľudskú prirodzenosť. Mal by si skôr žiť v normálnej ľudskej prirodzenosti, udržiavať si vzorec života a prežitia svojej normálnej ľudskej prirodzenosti a udržiavať si aj inštinkty svojej normálnej ľudskej prirodzenosti. Nemaj na Boha nerozumné požiadavky; všetky tieto nerozumné požiadavky pochádzajú z tvojich fantázií a predstáv. Tvoje inštinkty, životné vzorce a tak ďalej nie sú tým, čo má Boh v úmysle zmeniť, a nie sú to ani veci, ktoré má v úmysle zmeniť svojím dielom. Spasený človek rozhodne nie je plný predstáv a fantázií, a už vôbec to nie je nadčlovek alebo neobyčajný človek. Je to skôr človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou a so svedomím a rozumom, človek, ktorý je schopný dbať na Božie slová, nazerať na ľudí a veci a počínať si a konať v súlade s pravdou-princípmi; je to človek, ktorý sa vo všetkom dokáže podriadiť Bohu, ktorý vôbec nie je nadprirodzený a ktorého ľudská prirodzenosť je obzvlášť normálna a praktická.

Ľudia žijúci v normálnej ľudskej prirodzenosti sú obmedzovaní aj mnohými telesnými inštinktmi a telesnými potrebami. Napríklad niekedy môžu odložiť konanie svojich povinností o pár dní, pretože sú príliš unavení alebo chorí a potrebujú si oddýchnuť. A niekedy sa možno v dôsledku napätého prostredia cítia vystrašení a nedokážu sa upokojiť, aby konali svoje povinnosti, alebo možno v srdci často pociťujú dlh a smútok, pretože pre svoju obmedzenú kvalitu a svoje schopnosti nemôžu byť zruční v určitom druhu práce alebo povinnosti – to všetko sú normálne prejavy, ktoré spadajú do rámca normálnej ľudskej prirodzenosti. Niekedy môžu ľudí obmedzovať pocity a telesné potreby a niekedy môžu ľudia podliehať obmedzeniam telesných inštinktov alebo obmedzeniam času a povahy – to je normálne a prirodzené. Niektorí ľudia sú napríklad od detstva celkom introvertní, neradi rozprávajú a majú problémy so stýkaním sa s inými. Dokonca ani v dospelosti, keď majú tridsať alebo štyridsať rokov, nedokážu túto osobnosť prekonať: stále nie sú zdatní v reči ani dobrí v narábaní so slovami a nie sú dobrí ani v stýkaní sa s inými. Keď sa stanú vodcami, táto osobnostná črta do istej miery obmedzuje ich prácu a prekáža v nej a často im spôsobuje úzkosť a frustráciu, takže sa cítia veľmi obmedzovaní. Introvertnosť a neláska k rozprávaniu sú prejavmi normálnej ľudskej prirodzenosti. Keďže ide o prejavy normálnej ľudskej prirodzenosti, považujú sa za priestupky voči Bohu? Nie, nie sú to priestupky a Boh s nimi bude zaobchádzať správne. Bez ohľadu na tvoje problémy, nedostatky alebo chyby, nič z toho nie je v Božích očiach problémom. Boh hľadí len na to, ako hľadáš pravdu, praktizuješ pravdu, konáš podľa pravdy-princípov a nasleduješ Božiu cestu v prirodzených podmienkach normálnej ľudskej prirodzenosti – to je to, na čo Boh hľadí. Preto v záležitostiach, ktoré sa týkajú pravdy-princípov, nedovoľ, aby ťa obmedzovali základné situácie, ako kvalita, inštinkty, osobnosť, zvyky, životné vzorce a normálna ľudská prirodzenosť. Samozrejme, neinvestuj svoju energiu a čas do snahy prekonať tieto základné podmienky ani sa ich nepokúšaj zmeniť. Napríklad ak máš introvertnú povahu, nerád rozprávaš a nie si výrečný ani zbehlý v stýkaní sa a komunikovaní s ľuďmi, nič z toho nie je problém. Hoci extroverti radi rozprávajú, nie všetko, čo povedia, je užitočné alebo v súlade s pravdou, takže byť introvertom nie je problém a nemusíš sa to snažiť zmeniť. Môžeš povedať: „Keby som bol obyčajným nasledovníkom, nebol by pre mňa problém mať introvertnú povahu, ale teraz som vodca. Nemal by som teda svoju introvertnú povahu zmeniť?“ Ak ju naozaj chceš zmeniť, môžeš sa skúsiť naučiť, ako sa stýkať s ostatnými, alebo si stanoviť pravidlo, koľko toho povieš, koľko vecí vybavíš a s koľkými typmi ľudí budeš za jeden deň prichádzať do styku. Ak si naozaj schopný zmeniť svoju vrodenú povahu, z hľadiska tvojho vykonávania práce cirkvi to, samozrejme, nemusí byť nevyhnutne zlá vec. No ak si sa narodil s introvertnou povahou, nie si výrečný ani zbehlý v spoločenskom styku a nevieš, ako konverzovať alebo komunikovať s ostatnými, tak to nikto zmeniť nedokáže. Niektorí ľudia majú introvertnú povahu, nie sú ochotní interagovať ani konverzovať s ostatnými a navyše toho nemajú toľko čo povedať. Vždy majú pocit, že je správne povedať len niečo užitočné a netreba hovoriť zbytočné veci, takže sa zdráhajú veľa hovoriť. U niektorých ľudí to môže byť spôsobené tým, že sú príliš mladí, nemajú žiadne životné skúsenosti a nevedia sa vyjadrovať, kým u iných môže byť dôvodom to, že už nie sú mladí a majú životné skúsenosti, no stále majú túto introvertnú povahu. Ak sa pokúsiš zmeniť tento druh povahy a vyskúšaš najrôznejšie prístupy, aby si ju zmenil, tak ti poviem, že ju nikdy v celom svojom živote nebudeš schopný zmeniť, pretože Boh takéto dielo nekoná. Bez ohľadu na to, či sa v tvári alebo svojím vzhľadom podobáš na svojho otca, svoju matku alebo iného príbuzného, sa tento vzhľad nezmení, a už vôbec sa nezmení tvoja povaha. Niektorí ľudia hovoria: „Zmeniť introvertnú povahu je ťažké. Je teda ľahké zmeniť tú extrovertnú?“ Zmeniť extrovertnú povahu je rovnako ťažké. Extroverti radi rozprávajú a chcú toho veľa povedať; ak ich požiadaš, aby nerozprávali alebo aby rozprávali menej, nedokážu sa ovládať, a ak ich niekto v rozprávaní obmedzuje, je to, akoby ich zbavoval života. Ak je introvert nútený stýkať sa s extrovertom, budú sa navzájom ovplyvňovať? Na začiatku sa môžu trochu ovplyvňovať a zo slušnosti k sebe budú títo dvaja ľudia ústretoví a tolerantní alebo zhovievaví a chápaví. No časom sa spoznajú, získajú jasnú predstavu o povahe toho druhého a už sa k sebe nebudú musieť správať tak zhovievavo a ohľaduplne, takže sa rýchlo vrátia do svojho pôvodného stavu. Ak si mal pôvodne introvertnú povahu, tak si introvertný aj teraz a pri rozprávaní a v konverzáciách vyslovíš len niekoľko slov alebo viet a nemáš čo iné povedať. Ak sa niekto opýta: „Bol si vonku?“, odpovieš: „Bol.“ A ak sa potom opýta: „Kedy si sa vrátil?“, odpovieš: „Práve teraz.“ Nepovieš, čo sa stalo, a nepovieš, čo ten človek chce počuť. No extroverti naproti tomu stále chrlia slová ako guľomet, a aj keď ich prerušíš, po chvíli budú v rozprávaní pokračovať. Dá sa ľahko zmeniť ľudská povaha? (Nie, nedá.) Je to niečo, s čím sa každý stvorený človek narodí. Nemá to nič spoločné so skazenými povahami ani s podstatou ľudskej prirodzenosti. Je to skrátka stav bytia, ktorý ľudia môžu vidieť zvonku, a spôsob, akým človek pristupuje k ľuďom, udalostiam a veciam. Niektorí ľudia sa vedia dobre vyjadrovať, zatiaľ čo iní nie; niektorí radi opisujú veci, zatiaľ čo iní nie; niektorí si radi nechávajú svoje myšlienky pre seba, zatiaľ čo iní si ich neradi držia v sebe, chcú ich vyjadriť nahlas, aby ich všetci počuli, a až potom sú spokojní. Toto sú rôzne spôsoby, akými ľudia pristupujú k životu a k osobám, udalostiam a veciam; toto sú povahy ľudí. Tvoja povaha je niečo, s čím si sa narodil. Ak sa ti ju nepodarilo zmeniť ani po mnohých pokusoch, tak ti poviem, že si teraz môžeš oddýchnuť; netreba sa tak veľmi vyčerpávať. Nedá sa to zmeniť, takže sa to nesnaž zmeniť. Nech už je tvoja pôvodná osobnosť akákoľvek, zostáva tvojou osobnosťou. Nesnaž sa zmeniť svoju osobnosť, aby si dosiahol spásu; to je mylný názor – nech je tvoja osobnosť akákoľvek, ide o objektívnu skutočnosť, ktorú nemôžeš zmeniť. Pokiaľ ide o objektívne príčiny, výsledok, ktorý chce Boh dosiahnuť vo svojom diele, nemá nič spoločné s tvojou osobnosťou. To, či dokážeš dosiahnuť spásu, tiež nesúvisí s tvojou osobnosťou. A navyše ani to, či si človek, ktorý praktizuje pravdu a má pravdu-realitu, nemá nič spoločné s tvojou osobnosťou. Preto sa nesnaž zmeniť svoju osobnosť, pretože konáš určité povinnosti alebo slúžiš ako nadriadený určitej pracovnej úlohy – to je chybný názor. Čo by si teda mal robiť? Bez ohľadu na svoju osobnosť alebo vrodené danosti by si mal dodržiavať a praktizovať pravdu-princípy. Boh napokon nemeria, či nasleduješ Jeho cestu alebo či môžeš dosiahnuť spásu, na základe tvojej osobnosti alebo na základe toho, akú máš vrodenú kvalitu a aké vrodené zručnosti, schopnosti, dary alebo talenty, a nepozerá sa, samozrejme, ani na to, nakoľko si obmedzil svoje telesné inštinkty a potreby. Namiesto toho sa Boh pozerá na to, či pri nasledovaní Boha a vykonávaní svojich povinností praktizuješ a prežívaš Jeho slová, či si ochotný a máš odhodlanie usilovať sa o pravdu a napokon, či si dosiahol praktizovanie pravdy a nasledovanie Božej cesty. To je to, na čo sa Boh pozerá. Rozumiete tomu? (Áno, rozumieme.)

Keď niektoré ženy konajú, vrhnú sa do vecí, sú rýchle a rázne ako blesk a robia rýchle a pevné rozhodnutia; majú presne rovnakú povahu ako muži. Aký populárny výraz sa dnes používa na ich opis? Mužatky. „Mužatky“ už nie sú tie hlúpe, veľké a neohrabané grobianky, ktoré ľudia kedysi označovali týmto výrazom. Nie je to hanlivý výraz; je to skôr pochvalný výraz. No ako sa na tento pochvalný výraz pozerá Boh? Si rýchla a rázna ako blesk a konáš odvážne a rezolútne rozhodne, no aké sú princípy tvojho praktizovania a čo je základom tvojich činov? Je ním pravda? Sú ním Božie slová? To je kľúčové. Ak muž koná pomaly a puntičkársky, tak je podľa slov nevercov ako žena so zviazanými nohami a niektorí dokonca používajú hanlivý výraz a hovoria, že je „trochu zženštilý“, no ako sa na neho pozerá Boh? Či už je človek rýchly a rázny ako blesk a robí veci odvážne a rezolútne rozhodne, alebo koná ako žena so zviazanými nohami a je vo svojich činoch trochu zženštilý, je niektorá z týchto vecí problémom? (Nie.) Je to, že je niekto rýchly a rázny ako blesk a že je odvážne a rezolútne rozhodný, silnou stránkou? (Nie, nie nevyhnutne.) Je teda slabosťou konať ako žena so zviazanými nohami? (Rovnako nie, nie nevyhnutne.) Jeden z dvoch výrazov „mužatky“ a „trochu zženštilý“ je síce pochvalný a druhý zas hanlivý, no podstata týchto dvoch typov správania alebo spôsobov konania by sa nemala posudzovať na základe ich doslovného významu. Podľa čoho by sa mala posudzovať? (Podľa toho, či niekto praktizuje Božie slovo alebo nie.) Mala by sa posudzovať podľa základu jeho konania a tiež podľa účinku, ktorý chce dosiahnuť. Ak sa jeho konanie zakladá na Božích slovách a na pravde-princípoch, tak je v podstate na 90 percent isté, že nerobí nič zlé. A ak nielenže robí veci podľa pravdy-princípov, no chce ešte aj dosiahnuť účinok obhajoby Božieho svedectva, obhajoby záujmov Božieho domu a budovania väčšieho počtu bratov a sestier, tak si môžeme byť na 100 percent istí, že nerobí nič zlé. Nechajme bokom, či je odvážne a rezolútne rozhodný alebo či je ako žena so zviazanými nohami – nechajme bokom, ako navonok koná –, to nie je dôležité. Dôležité je to, či sa jeho konanie zakladá alebo nezakladá na pravde-princípoch a či je cieľom jeho konania a účinkom, ktorý ním chce dosiahnuť, ochrana záujmov Božieho domu, ochrana práce cirkvi a budovanie väčšieho počtu ľudí. Je teda dôležitá forma jeho konania? (Nie, nie je.) Nech už si mužatka alebo si ako žena so zviazanými nohami, Boh sa na to nepozerá; to nie je štandard, ktorý Boh používa pri hodnotení ľudí. Ak teda žena vyzerá ako mužatka, koná rýchlo a rázne ako blesk a je odvážne a rezolútne rozhodná, je to hodné chvály a úcty? (Nie, nie je.) Je to, že je niekto rýchly a rázny ako blesk a že je odvážne a rezolútne rozhodný, princípom konania? (Nie.) Či už si muž, alebo žena, byť odvážne a rezolútne rozhodný a byť rýchly a rázny ako blesk nie je princípom konania. Čo je teda princípom konania? (Človek musí robiť veci podľa pravdy-princípov a musí chcieť dosiahnuť účinok, ktorým je ochrana záujmov Božieho domu a budovanie väčšieho počtu ľudí – to je princíp.) Toto je konkrétny princíp. Ak podľa neho konáš, tak praktizuješ pravdu; a ak podľa neho nekonáš, tak v Mojich očiach výrazom, ktorý najlepšie definuje to, že si odvážne a rezolútne rozhodný a rýchly a rázny ako blesk, „vyčíňanie a robenie zlých vecí“. Je zrejmé, že vyčíňanie a robenie zlých vecí nie je konaním na základe pravdy-princípov. Hoci sa zdá, že konáš rozhodne a neváhavo a vystupuješ ako vodca alebo kráľ, v skutočnosti vyčíňaš a robíš zlé veci. Aké sú následky vyčíňania a robenia zlých vecí? Spôsobuje to narušenia a vyrušenia a sabotuje to prácu cirkvi. Bude na to teda Boh pamätať? (Nie.) Nielenže na to Boh nebude pamätať, no ešte to aj odsúdi. Takže hovoríš, že si mužatka, konáš rýchlo a rázne ako blesk a si odvážne a rezolútne rozhodná. Je to však užitočné? (Nie, nie je.) Iba hľadanie pravdy a konanie podľa pravdy-princípov možno nazvať skutočnou schopnosťou a iba toto je praktizovaním pravdy a usilovaním sa o ňu. Iba toto by mali robiť ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Predpokladajme, že povieš: „Toto je skrátka moja povaha a nedá sa zmeniť, tak čo mám robiť?“ Existuje jednoduché riešenie. Či už si svižný človek alebo máš pomalý temperament, nie je to problém; nenechaj sa tým obmedzovať. A taktiež nie je potrebné, aby si sa usilovne snažil zmeniť svoj spôsob konania, pretože chceš konať podľa princípov. Na tvojej metóde nezáleží – ak sa tvoje činy zakladajú na pravde-princípoch a dosiahneš účinok, ktorým je obhajoba Božieho svedectva, Božích záujmov a diela Božieho domu, tak sú to dobré skutky a Boh na ne bude pamätať. No ak naopak nekonáš podľa pravdy-princípov, nech už si navonok nesmelý a váhavý ako žena so zviazanými nohami, alebo rýchly a rázny ako blesk ako vodca alebo kráľ – bez ohľadu na vonkajšiu formu tvojich činov –, spôsobuješ tým narušenia a vyrušenia a to sú zlé skutky, ktoré Boh odsúdi a na ktoré nebude pamätať. Toto je princíp posudzovania toho, či je človek dobrý alebo zlý. Chápete to? (Áno.) Keď sme si teda teraz o týchto veciach pohovorili v duchovnom spoločenstve, rozumiete trochu tomu, aké predstavy a fantázie majú ľudia o Božom diele? (Áno.) Keď im teraz rozumiete, poznáte niektoré z odchýlok, ktoré majú ľudia v priebehu svojej viery v Boha a svojho usilovania sa o pravdu? Máte jasno aj v tom, ako by ste mali praktizovať? (Áno, máme.)

Účelom porozumenia predstavám a fantáziám ľudí je na jednej strane zabrániť im, aby podľa týchto predstáv a fantázií žili a kráčali po nesprávnej životnej ceste, a na druhej strane umožniť im, aby počas zanechávania týchto predstáv a fantázií žili v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti, plnili si svoje zodpovednosti a povinnosti s ľahkosťou a radosťou a nenútili sa robiť veci, ktoré nedokážu. Ak je niečo, čo môžeš dosiahnuť a čo by si mal urobiť, vynalož maximálne úsilie, aby si to urobil; a ak niečo presahuje tvoju kvalitu a schopnosti, tak si nájdi niekoho, kto na tom s tebou bude spolupracovať, alebo požiadaj o pomoc iných bratov a sestry a urob to najlepšie, ako vieš – to sú princípy. Stručne povedané, ľudia by v tejto veci mali porozumieť tomu, že v období, v ktorom Boh koná dielo, sa každého ľudská prirodzenosť v procese prijímania Božích slov postupne rozvíja dobrým smerom a v rámci svojich základných prirodzených podmienok. Nestáva sa zvrátenou, nadprirodzenou alebo nenormálnou. Ak teda povinnosť, ktorú konáš, zahŕňa technickú alebo odbornú zručnosť, mal by si vynaložiť úsilie, aby si sa usilovne učil a aby si sa v tejto technickej alebo odbornej zručnosti zdokonaľoval, aby si tú povinnosť konal dobre. Nemal by si na základe myšlienok a názorov, ako napríklad: „Boh je všemohúci a ak sa k Nemu len budeme modliť, môže uskutočniť čokoľvek, čo ľudia nedokážu,“ a na základe fantázií o nadprirodzených veciach slepo čakať, že Boh bude konať bez toho, aby si sa túto zručnosť sám posnažil naučiť. Mal by si vložiť celé svoje srdce, celú svoju silu a celú svoju myseľ do toho, aby si robil to, čo ti tvoja kvalita umožňuje zvládnuť, a pokiaľ ide o to, čo je nad tvoje sily, nerob si veci ťažkými, nijako sa nezaťažuj, neber na seba bremeno ani na seba nevyvíjaj tlak a buď k sebe radšej zhovievavý. Vezmi si napríklad učenie sa počítačových zručností. Povedzme, že už máš svoje roky a vzhľadom na tvoj vek, tvoju kvalitu a tvoje súčasné danosti je pre teba celkom úspech už len to, že sa naučíš písať na klávesnici. Ak sa dokážeš naučiť aj kontaktovať bratov a sestry a pracovať online, tak už je to celkom dobrý pokrok. Ibaže ty nikdy nie si spokojný a stále túžiš po niečom viac – chceš sa naučiť písať programy, udržiavať bezpečnosť siete a robiť prácu, ktorú dokážu robiť len sieťoví inžinieri a špičkoví technickí pracovníci. Nie je to hlúpe? (Áno.) Nedokážeš týmto veciam prísť na kĺb, takže podľahneš negativite a sťažuješ sa na Boha: „Ó, Bože, prečo týmto veciam nedokážem prísť na kĺb? Prečo si mi dal takúto kvalitu? Som taký starý – prečo ma nemôžeš spraviť opäť mladým? Nie je Boh všemohúci?“ To, že máš takéto myšlienky a vznášaš takéto požiadavky, je nesprávne. Čo znamená „robiť všetko, čo je v ľudských silách, a neprekračovať svoju kvalitu a svoje schopnosti a inštinkty“? Boh od teba vyžaduje čokoľvek, čo ti tvoja kvalita a tvoje schopnosti umožňujú dosiahnuť. Nevyžaduje od teba nič, čo ťa presahuje, a ani ty to od seba nemusíš vyžadovať. Ak niečo nedokážeš, sú iní, ktorí to dokážu; Boh od teba nevyžaduje, aby si to robil ty. Hovoríš: „Som starý – neviem, ako nahrávať videá, neviem ani to, ako udržiavať bezpečnosť siete, a už vôbec neviem, ako písať programy,“ no predsa trváš na tom, že sa tieto veci naučíš – spýtal si sa, či Boží dom potrebuje, aby si túto prácu robil ty? Vykonal si svoju vlastnú prácu poriadne? Vykonal si poriadne prácu, ktorú ti tvoja kvalita umožňuje zvládnuť? Ak si ju nevykonal poriadne a stále trváš na tom, že sa budeš snažiť robiť veci, ktoré sú mimo tvojho dosahu a nad tvoje sily a ktoré sa ani za celý život nenaučíš, myslíš si, že bojuješ proti sebe alebo proti Bohu? Nie je to veľmi problematické? (Áno.) Neustále chceš prekonať sám seba a stať sa nadčlovekom, no Boh od teba nevyžadoval, aby si to robil. Môže byť len jeden dôvod, prečo chceš byť nadčlovekom, a to ten, že sa chceš predvádzať a nechceš priznať porážku ani podľahnúť starobe. To, že znášaš ťažkosti a platíš cenu, nie je kvôli tomu, aby si si dobre konal svoju povinnosť; nekonáš ju podľa princípu, že si máš počínať slušne a pevne sa držať svojho náležitého miesta. Chceš dokázať, že nie si starý, skúšaním hraníc svojej vlastnej kvality a vlastných schopností. „Stále na to mám,“ myslíš si. „Som rovnako dobrý ako ostatní a dokážem robiť čokoľvek, čo dokážu iní ľudia!“ Má to zmysel? (Nie.) Nemá to zmysel. Všetko toto úsilie, ktoré vynakladáš, je márne a bezcenné. Ak vložíš celé svoje srdce, celú svoju myseľ a celú svoju silu do toho, aby si poriadne robil to, čo ti umožňujú dosiahnuť tvoje vlastné danosti, tak bude Boh spokojný. Nedávaj si výzvy ani sa nesnaž posúvať svoje hranice. Boh vie, aká je tvoja kvalita a schopnosti. To, akú kvalitu a schopnosti ti Boh dal, predurčil už dávno. Vždy ich chcieť prekonať znamená byť arogantný a preceňovať sám seba; znamená to koledovať si o problémy a nevyhnutne to skončí neúspechom. Nezanedbávajú takíto ľudia svoje riadne úlohy? (Áno.) Nepočínajú si podľa pravidiel a nedržia sa pevne svojho riadneho postavenia, aby si plnili povinnosti stvorenej bytosti – nenasledujú tieto princípy svojimi činmi, no skôr sa vždy snažia predvádzať. Existuje dvojdielne príslovie: „Stará dáma si nanesie rúž – aby si sa mal na čo pozerať.“ Z akého dôvodu by to tá „stará dáma“ robila? (Aby sa predvádzala.) Stará dáma ti chce ukázať: „Ja, ako stará dáma, nie som obyčajná – ukážem vám niečo špeciálne.“ Nechce, aby sa na ňu hľadelo zhora, ale namiesto toho chce byť ctená a uctievaná; chce spochybniť svoje hranice a prekonať samu seba. Neznamená to mať arogantnú prirodzenosť? (Áno.) Ak máš arogantnú prirodzenosť, tak nerešpektuješ vlastné hranice a nechceš sa správať spôsobom, ktorý zodpovedá tvojmu postaveniu. Vždy si chceš dávať výzvy. Čokoľvek, čo dokážu robiť iní, chceš dokázať robiť aj ty. Keď iní vynikajú, dosahujú výsledky alebo prispievajú a od všetkých sa im dostáva chvály, cítiš sa nepríjemne, žiarliš a si nespokojný. Potom sa chceš vzdať svojich súčasných úloh a vykonávať prácu, ktorá ti umožní zažiariť, a túžiš aj po vysokom ocenení. No ty nie si schopný vykonávať také významné úlohy, takže nie je to strata času? Nie je to zanedbávanie tvojich riadnych úloh? (Áno.) Nezanedbávaj riadne úlohy, pretože ich zanedbávanie neskončí dobre. Nielenže to zdržiava veci a je to strata času, v dôsledku čoho sa na teba ostatní pozerajú zvrchu, no tiež to v Bohu k tebe vyvoláva to nenávisť a nakoniec sa tým len trápiš a stávaš sa celkom negatívnym.V akomkoľvek veku človek je – či už je mladý, v strednom veku alebo starší –, jeho kvalita a talenty majú svoje hranice; nikto nie je dokonalý. Zabudni na to, že budeš dokonalým človekom, a zabudni na to, že budeš vedieť, ako sa všetko robí, že to všetko budeš schopný robiť a že budeš všetkému rozumieť – ak máš takúto povahu, je to problematické.

Prečo Boh znova a znova hovorí o tej istej veci, keď v rámci svojho diela hovorí k najrôznejším ľuďom o nejakej téme alebo nejakom probléme, a prečo sa pri tom venuje rôznym stavom a situáciám? Tí, ktorí nemajú duchovné porozumenie, si myslia: „Hovoriť takýmto spôsobom je príliš podrobné a zdĺhavé; už tomu rozumieme.“ Ty už možno rozumieš, ale iní možno nie; a aj keď rozumieš, dokážeš vyriešiť problémy rôznych stavov? Ak nie, znamená to, že tomu ešte stále úplne nerozumieš, tak nepredstieraj, že rozumieš. Stavy ľudí sú rôzne. Až keď sa povie o všetkých stavoch každého typu človeka a preberú sa všetky možné stavy – čiže až keď sa prediskutujú stavy všetkých typov ľudí v rámci určitého veľkého problému a každý tomuto aspektu pravdy porozumie –, je tento problém jasne vysvetlený. Čo tým myslím? Ide o to, že u každého sa pri jeho žití vo svojich vlastných podmienkach objavia iné problémy; každého problémy sú iné a aj osobnosti, silné stránky a veci, v ktorých sú dobrí, sú u každého iné. Preto má každý svoje vlastné osobné danosti, svoje vlastné ťažkosti a svoje vlastné odlišné myšlienky a názory. Lenže bez ohľadu na to, aké odlišné sú osobné danosti ľudí a aké odlišné sú ich schopnosti, kvality, pohľady, osobnosti a zvyky, sú skazené povahy a prirodzenosti-podstaty ľudských bytostí rovnaké. Znamená to, že akékoľvek odlišné sú rôzne danosti ľudskej prirodzenosti ľudí, ľudia majú rovnaké spoločné črty. Prečo majú ľudské bytosti rovnaké spoločné črty? Pretože povaha-podstata, od ktorej ľudské bytosti závisia pri svojom prežití, je rovnaká. Takže keď sú odhalené stavy a problémy všetkých druhov ľudí, ľudské bytosti musia praktizovať podľa právd a princípov, ktoré Boh vyžaduje, a vtedy sa spoločné problémy ľudstva vyriešia. Nezáleží na tvojej osobnosti alebo kvalite a nezáleží na tom, aký si schopný, či si muž alebo žena, či si sa narodil na západe alebo na východe, alebo či si z juhu alebo zo severu – pokiaľ sa tvoja skazená povaha vyrieši prijatím pravdy, prijatím súdu a napomínania Božích slov a praktizovaním pravdy, tvoje ťažkosti sa vyriešia. Všetky tie rôzne stavy, ktoré v ľuďoch vznikajú v kontexte spoločných problémov ľudských bytostí, sa teda dajú vyriešiť tiež. Prečo v ľuďoch vznikajú rôzne stavy? Je to preto, lebo vrodené danosti ľudskej prirodzenosti každého človeka sú odlišné. Napríklad ak žiješ na juhu, máš nejaké južanské životné návyky a vzorce a tiež sa u teba objavia nejaké špecificky južanské osobnostné črty a črty životného štýlu, tak sa u teba s takýmto zázemím rozvinú aj nejaké konkrétne predstavy a výmysly, konkrétne myšlienky a názory a konkrétne stavy. Keby si sa narodil na severe, mal by si osobnosť a životné návyky severanov alebo nejaké stavy, ktoré vyplývajú z návykov, kultúrneho zázemia, metód vzdelávania a iných podobných vecí, ktoré sú severanom vlastné. Takto sú stavy, ktoré vznikajú u ľudí žijúcich na juhu a na severe, odlišné. Ibaže hlavná príčina a podstata stavov, ktoré pramenia z jedného problému, sú rovnaké, takže sa všetky dajú vyriešiť rovnakými pravdami. Keďže je to tak, nezáleží na tom, či si zo severu alebo z juhu, alebo z východu či zo západu; pokiaľ si stvorená ľudská bytosť, všetky tvoje problémy sa dajú vyriešiť pravdami. Porozumeli ste tomu? Je tento problém zložitý? (Keď som si teraz vypočul toto vysvetlenie, cítim, že to už nie je zložité.) Prečo hovoríte, že tento problém nie je zložitý? (Hoci sú osobné danosti, zázemia a osobnosti ľudí odlišné, čo prirodzene vedie k rôznym stavom, hlavná príčina týchto rôznych stavov je rovnaká aj skazená podstata ľudí je rovnaká. Koľkokoľvek skazenej povahy ľudia odhalia, dá sa to vyriešiť rovnakými pravdami; preto pravdy dokážu vyriešiť problémy každého človeka.) Bez ohľadu na to, či sú ľudia z juhu, zo severu, z východu alebo zo západu, či sú to muži alebo ženy, či sú mladí alebo starí a aké sú ich osobné danosti, majú rovnaké skazené povahy a ich rôzne stavy, myšlienky, názory a postoje k pravde, ktoré tieto skazené povahy vyvolávajú, majú spoločnú črtu. Čo je táto spoločná črta? Všetko, čo pramení z týchto skazených pováh, je od satana a nie je to v súlade s pravdou; samozrejme, aby sme boli konkrétnejší, dalo by sa povedať, že je to v rozpore s pravdou. Bez ohľadu na to, aké rozdiely existujú medzi rasami, náboženstvami alebo kultúrami skazeného ľudstva a či majú ľudia žltú, bielu, hnedú alebo čiernu pokožku, sú teda všetci skazené ľudské bytosti a všetky ľudské bytosti majú rovnakú podstatu vzdorovania Bohu. To je niečo, čo majú ľudia spoločné, takže bez ohľadu na to, z ktorej krajiny pochádzajú alebo akej sú rasy, sú kolektívne označovaní ako skazené ľudské bytosti. Znamená to, že či sú tieto rasy ľudí nadradené alebo podradené, či sú chudobné alebo bohaté, pokiaľ ide o ich farbu pleti, vzhľad, životné zvyky alebo rasovú kultúru, a aké vzdelanie získali, pravidlá, na ktoré sa spoliehajú pri svojom prežití, každopádne pochádzajú od satana, sú v rozpore s pravdou a protivia sa Bohu. Aj keď ľudia patria k bohatej a vznešenej rase so vznešeným náboženským pozadím, ich podstata je stále podstatou skazených ľudských bytostí. Stále patria k satanovmu pokoleniu, ktoré vzdoruje Bohu, stále sú skazenými ľuďmi, všetci vzdorujú Bohu, všetci sú v rámci Božieho diela súdení a napomínaní a tí z nich, ktorí dokážu prijať pravdu, sú tými, ktorých má Boh v úmysle spasiť. Čo z toho vyplýva? Znamená to, že kým nie si spasený, bez ohľadu na vznešenosť tvojho kultúrneho, vzdelanostného a náboženského zázemia tvoja podstata stále vzdoruje Bohu a je voči Nemu nepriateľská. Podstata ľudských bytostí sa teda nezmení v dôsledku ich farby pleti, náboženstva, krajiny narodenia ani ich vzdelanostného či kultúrneho zázemia. A bez ohľadu na to, akej rasy človek je, sa v Božích očiach podobne nestane vznešeným ani podradným ani v dôsledku svojich vlastných daností. Čo je teda v Božích očiach meradlom na hodnotenie toho, či sú ľudia vznešení alebo podradní? Existuje len jedno meradlo, a to to, či prijímaš alebo neprijímaš pravdu. Ak prijímaš pravdu, bez ohľadu na svoju rasu či farbu pleti si vznešený. A ak pravdu neprijímaš, tak je to nanič, aj keď povieš: „Mám bielu pleť, blond vlasy a modré oči a moja rodina patrí k šľachte už po generácie!“ Aj keď si medzi ľuďmi vznešený, ak neprijímaš pravdu, tak si v Božích očiach stále skazenou ľudskou bytosťou a si rovnaký ako každá iná skazená ľudská bytosť – nie je v tom žiadny rozdiel. Akokoľvek veľa príslušníkov ľudskej rasy k tebe vzhliada, uctieva ťa a prináša ti obety, neslúži to na nič a nezmení to tvoje postavenie ani tvoju identitu a podstatu v Božích očiach. Božím meradlom na hodnotenie ľudstva – ktoré je, samozrejme, aj Božím pevným vysokým kritériom a meradlom na hodnotenie ľudstva – je jeho hodnotenie podľa pravdy. Ak miluješ a praktizuješ pravdu, si vznešený; a ak pravdu nepraktizuješ, tak je toto tvoje staré telo skazenou ľudskou bytosťou, nestojí ani za deravý groš a nie je ani také cenné ako mravec na zemi. S výnimkou mikroorganizmov, ktoré ľudia nevidia, sú mravce medzi všetkými živými tvormi pomerne malé. Ich životné vzorce, pravidlá prežitia a inštinkty plne dodržiavajú Bohom stanovené zákony. Ich harmonogram práce a odpočinku sa mení podľa podnebia a kolísajúcich teplôt štyroch ročných období a oni tieto vzorce a pravidlá nikdy aktívne nezmenia. Lenže ľudia sú iní. Ľudia chcú stále meniť stav vecí a svet, vždy majú ambície a neustále sa dopúšťajú zrady a vzbury. Hoci mravce nedokážu prijať ani pochopiť pravdu, aspoň nevzdorujú Bohu. Ľudia sú iní; aktívne vystúpia z radu, aby útočili na Boha a vzdorovali Mu. Preto ľudské bytosti, ktoré nezískali pravdu a neboli spasené, nemajú v Božích očiach žiadnu hodnotu. Nie je to fakt? (Je.) Hodnotenie a vymedzovanie ľudí na základe tohto faktu je úplne v súlade s pravdou-princípmi. Vďaka duchovnému spoločenstvu o týchto problémoch by ľudia mali mať správny pohľad na podstatu ľudstva a na účinok, ktorý má Božie dielo v úmysle dosiahnuť, a mali by im porozumieť. Keď tomuto aspektu pravdy porozumiete, nebudete menej obmedzovaní, keď budete ľuďom kázať evanjelium alebo sa s nimi stýkať a hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve, bez ohľadu na to, o aký typ človeka ide – či má náboženské zázemie alebo nie, či má v spoločnosti postavenie a status alebo má nízke spoločenské postavenie a či má bielu alebo inú farbu pleti? (Áno.) Ak týmto pravdám nerozumiete, vždy budete mať tendenciu vzhliadať k ľuďom iných rás, alebo budete mať pocit, že ich nedokážete pochopiť, a nebudete vedieť, ako s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve alebo vychádzať. Nepomáha vám porozumenie týmto pravdám pri styku s týmito ľuďmi? Pomôže vám pozerať sa na celú ľudskú rasu so správnym postojom a zo správneho uhla pohľadu. To je prínos porozumenia pravde. Keď porozumieš pravde, tvoj pohľad na veci bude správny a bude aj pomerne tolerantný a nie veľmi úzkoprsý. V opačnom prípade ti ako vodcovi alebo pracovníkovi vždy bude chýbať sebadôvera. Po prvé budeš mať pocit, že ti chýbajú životné skúsenosti. Po druhé budeš mať pocit, že si toho ešte dosť nezažil. A po tretie budeš mať pocit, že nie si dobrý rečník a nedokážeš prezrieť stavy väčšiny ľudí. Najmä pri pohľade na starších ľudí sa budeš báť, budeš nervózny a neodvážiš sa prehovoriť. Niektorí ľudia hovoria: „Najmä keď vidím, že dlhoroční náboženskí veriaci majú nejaké znalosti Biblie, neviem, ako im mám kázať evanjelium, zľaknem sa a cítim sa popri nich menejcenný.“ Rozumieš toľkým pravdám, tak čoho sa bojíš? Neznamená to, že nedokážeš vidieť do podstaty vecí? Keď ľudia pochopia pravdu, mali by tieto záležitosti a problémy dokázať vyriešiť a tieto veci ich už nebudú obmedzovať.

Akým aspektom pravdy ste porozumeli prostredníctvom tém, o ktorých sme dnes hovorili v duchovnom spoločenstve? Máte jasno v Božom diele, v tom, ako Boh prináša spásu ľuďom, v Božích metódach spásy ľudí a v aspektoch ľudí, ktoré Boh mení? (Áno.) Keď už teraz v týchto veciach máte jasno, necítite ešte viac dôležitosť praktizovania pravdy a hodnotenia všetkého podľa pravdy? (Áno.) Nemyslíte si ešte viac, že je mimoriadne dôležité usilovať sa o pravdu a rozumieť jej? Ak niekto nerozumie pravde, nedokáže prezrieť žiadnu záležitosť, nedokáže prezrieť všetky typy ľudí a nedokáže prezrieť ľudí zo všetkých krajín a etník, takže je to hlupák a blázon. Keď niektorí jednotlivci vidia ľudí, ktorí nosia okuliare, predpokladajú, že sú to profesori alebo intelektuáli, a tak sa cítia nesvoji a neodvážia sa prehovoriť. Vždy keď vidia vysokých a dobre vyzerajúcich ľudí, cítia sa voči nim menejcenní. Prestanú byť ľudia v podstate ovplyvňovaní týmito vecami, keď týmto veciam porozumejú? V jednom ohľade nebudú obmedzovať sami seba a v ďalšom ohľade si – do určitej miery – zlepšia svoj postoj a uhol pohľadu, pokiaľ ide o nakladanie s ľuďmi a vecami, a začnú do toho aj trochu vidieť. Bude to prospešné pre ich výkon povinnosti, najmä ak ide o výkon práce vodcov a pracovníkov na všetkých úrovniach.

2. Ako správne pristupovať k vlastným vrodeným danostiam

Keď ľudia pochopia ciele a skutočný význam Božieho diela, ako by mali konať, aby správne pristupovali k svojim vlastným vrodeným danostiam? Koľko je princípov? (Napadá mi, že ľudia by sa mali správne pozerať na svoju vlastnú osobnosť, kvalitu a iné danosti, mali by sa prestať usilovať o nadprirodzené veci a prestať sa snažiť byť nadčlovekom, mali by robiť všetko, čo dokážu, najlepšie, ako vedia, a nemali sa nútiť dosiahnuť to, čo je mimo ich dosahu. Takto bude ich život oslobodenejší a ich ľudská prirodzenosť čoraz normálnejšia.) Ak sa chceš vyhnúť robeniu hlúpych či pochabých vecí, predovšetkým musíš najprv porozumieť svojim vlastným danostiam: aká je tvoja kvalita, aké sú tvoje silné stránky, v čom si dobrý a v čom nie, a tiež aké veci môžeš a nemôžeš robiť na základe svojho veku, pohlavia, rozhľadu, vedomostí, ktoré máš, a svojich životných skúseností. Znamená to, že by si mal mať jasno v tom, aké sú tvoje silné a slabé stránky v povinnosti, ktorú konáš, a v práci, ktorú robíš, a aké sú nedostatky a prednosti tvojej vlastnej osobnosti. Keď máš jasno vo svojich vlastných danostiach, prednostiach a nedostatkoch, mal by si sa pozrieť na to, ktoré prednosti a silné stránky by sa mali zachovať, ktoré nedostatky a chyby sa dajú prekonať a ktoré sa nedajú prekonať vôbec – v týchto veciach musíš mať jasno. Aby si dosiahol túto jasnosť, na jednej strane by si mal hľadať pravdu, uvažovať o týchto veciach, spoznať ich prostredníctvom porovnávania Božích slov so svojou skutočnou situáciou a zároveň sa modliť, aby Boh tieto veci odhalil, a na druhej strane sa môžeš aj opýtať bratov a sestier vo svojom okolí, nechať si od nich poradiť a nechať sa nimi usmerniť. Takto hlbšie spoznáš sám seba a budeš mať viac nápadov a záchytných bodov, pokiaľ ide o záležitosť poznania samého seba. Ľudia niektoré problémy nedokážu vyriešiť. Napríklad často môžeš byť náchylný znervóznieť pri rozhovore s inými; keď čelíš rôznym situáciám, možno máš vlastné nápady a názory, ale nedokážeš ich jasne vyjadriť. Obzvlášť nervózny sa cítiš v prítomnosti mnohých ľudí; hovoríš nesúvisle a ústa sa ti chvejú. Niektorí ľudia dokonca koktajú; iní, ak sú prítomní príslušníci opačného pohlavia, hovorua ešte nezrozumiteľnejšie, jednoducho nevedia, čo majú povedať alebo robiť. Dá sa to ľahko prekonať? (Nie.) Prinajmenšom z krátkodobého hľadiska nie je pre teba ľahké tento nedostatok prekonať, pretože je súčasťou tvojich vrodených daností. Ak si po niekoľkých mesiacoch cvičenia stále nervózny, nervozita sa zmení na tlak, ktorý ťa negatívne ovplyvní tým, že v tebe vyvolá strach hovoriť, stretávať sa s ľuďmi, zúčastňovať sa zhromaždení alebo kázať, a tieto strachy ťa zničia. Čo by si mal teda spraviť? Môžeš sa nad tým zamyslieť a porozprávať sa o tom s ostatnými; môžeš zistiť, ako to vnímajú a riešia, keď sa stretnú s týmto problémom oni, a potom by si týmto spôsobom mal praktizovať aj ty.Povedzme, že si počas dnešného zhromaždenia v celkom dobrej forme; máš veselú náladu a navyše si dojatý čítaním Božích slov a cítiš mimoriadnu túžbu vyjadriť sa. Zhodou okolností ide o zhromaždenie malej skupiny, kde je len niekoľko ľudí, takže sa v duchovnom spoločenstve pokúsiš povedať pár slov, cítiš sa pri tom celkom dobre a nie si nervózny. Keď si v tejto situácii, nie si pod žiadnym tlakom a vôbec si sa nepripravoval, slobodne a veľmi dobre sa vyjadruješ a všetci sú z toho naozaj dojatí a povzbudení. Nie je to pokrok? Stačí sa začať cvičiť v rozprávaní a v duchovnom spoločenstve na zhromaždeniach malých skupín, kde je málo ľudí. Postupne budeš schopný normálne hovoriť a tvoja nervozita bude kúsok po kúsku slabnúť. Takéto praktizovanie prinesie najlepšie výsledky. Najprv si na tento tréning vyber zhromaždenie malej skupiny, kde je málo ľudí, alebo neformálne prostredie, a rozprávaj a hovor v duchovnom spoločenstve nenútene, akoby si sa rozprával, aby si túto svoju chybu prekonal. Niekedy sa po minúte rozprávania môžeš cítiť trochu nervózny, čím viac hovoríš, tým si neistejší, a čím dlhšie pokračuješ, tým menej máš čo povedať; v takýchto prípadoch už nehovor – rýchlo to ukonči a prestaň. Niekedy, keď už chvíľu hovoríš, môžu byť všetci ochotní počúvať a cítiť sa veľmi oslobodene; v takejto atmosfére sa tvoja nervozita a stres rozplynú bez toho, aby si si to uvedomil. Iba za takýchto okolností sa táto tvoja chyba môže postupne zlepšiť – ale neprekonáš ju. Ak máš pocit, že tvoj stav sa veľmi nezlepšil ani po mesiaci cvičenia a v tvojom srdci sa dokonca vytvára akýsi tlak, ktorý ťa čoraz viac znervózňuje a ovplyvňuje tvoju bežnú prácu, život a vykonávanie povinnosti, potom nemusíš pokračovať v cvičení. Stačí, ak dokážeš normálne konať svoju povinnosť. Sústreď sa len na to, aby si dobre konal svoju povinnosť – tak je to správne. Ten nedostatok, tú chybu si ponechaj vo svojom srdci, v tichosti sa modli k Bohu a potom si nájdi nejaké vhodné príležitosti, pri ktorých budeš pracovať na rozprávaní a stýkaní sa s ľuďmi, vyslovíš každé slovo, keď budeš vyjadrovať to, čo chceš povedať, a budeš hovoriť jasne a usporiadane. Takto sa tvoj nedostatok, táto chyba, postupne zlepší. Je možné, že po roku alebo dvoch vekom dozrieš, lepšie spoznáš ľudí okolo seba a ich pohľady, názory a atmosféra, ktorá sa vytvorí, keď sú všetci spolu, už pre teba možno nebudú predstavovať tlak zajatie alebo obmedzenie – možno tak medzi týmito ľuďmi prekonáš a vyriešiš svoj nedostatok. Takýto typ človeka trpí najhoršou formou tejto chyby; môže ju prekonať len dlhodobým zoceľovaním a tréningom v takýchto prostrediach. Samozrejme, existujú aj ľudia, ktorí tento nedostatok postupne vyriešia v krátkom období troch až piatich mesiacov. Nie sú nervózni pri komunikácii a rozhovoroch s inými v bežných situáciách, okrem veľkých príležitostí. Preto ak dokážeš túto chybu, tento nedostatok, v krátkom čase prekonať, urob tak. Ak je to pre teba ťažké, potom sa tým nezaoberaj, nebojuj proti tomu a netlač toľko na seba. Samozrejme, ak ho nevieš prekonať, nemal by si sa cítiť negatívny. Aj keď ho počas svojho života nedokážeš prekonať, Boh ťa neodsúdi, pretože to nie je tvoja skazená povaha. Tvoja tréma, nervozita a strach – tieto prejavy neodrážajú tvoju skazenú povahu; či už sú vrodené, alebo ich spôsobilo prostredie v neskoršom veku, sú nanajvýš chybou, nedostatkom tvojej ľudskej prirodzenosti. Ak to nedokážeš zmeniť dlhodobo, alebo dokonca počas celého svojho života, nezaoberaj sa tým, nenechaj sa tým obmedzovať, ani by si sa preto nemal stať negatívnym, pretože to nie je tvoja skazená povaha; nemá zmysel snažiť sa to zmeniť alebo proti tomu bojovať. Ak to nemôžeš zmeniť, prijmi to, nechaj to tak a pristupuj k tomu správne, pretože s touto chybou, s týmto nedostatkom môžeš žiť; to, že ju máš, nemá vplyv na tvoje nasledovanie Boha a konanie povinností. Pokiaľ dokážeš prijať pravdu a konať si svoje povinnosti najlepšie, ako vieš, stále môžeš byť spasený; nemá to vplyv na tvoje prijatie pravdy a neovplyvňuje to tvoje dosiahnutie spásy. Preto by si sa nemal nechať často obmedzovať určitým nedostatkom alebo chybou vo svojej ľudskej prirodzenosti, ani by si nemal byť často negatívny a znechutený, či dokonca sa preto vzdať svojej povinnosti a prestať sa usilovať o pravdu, čím by si prišiel o možnosť byť spasený. Vôbec to za to nestojí; to by urobil hlúpy, nevedomý človek.

Niektorí ľudia dokážu pri speve dosiahnuť jedine stredné tóny a bez ohľadu na to, koľko to trénujú, nedokážu zaspievať tie vysoké. Čo sa s tým teda dá robiť? Skrátka spievaj tóny v strednom a nízkom registri; je v poriadku zaspievať dobre len tieto tóny. Ak si chceš neustále klásť výzvy a hovoríš: „Som dobrý v spievaní stredných tónov. Chcem prekonať samého seba a dosiahnuť vysoké tóny,“ tak to bude bezvýznamné a nebude to znamenať, že si získal pravdu, ani keď v tejto výzve uspeješ. Prinajlepšom to bude znamenať len to, že si získal zručnosť navyše, môžeš vykonávať dodatočnú povinnosť, môžeš zaspievať o niekoľko piesní viac a môžeš byť o niečo väčším stredobodom pozornosti. No a čo? Znamená vari to, že si väčším stredobodom pozornosti, že aj viac praktizuješ pravdu? Existuje medzi týmito dvoma vecami nejaká súvislosť? (Nie.) Ak dokážeš spievať stredné tóny, tak spievaj dobre tie. Ak trváš na tom, že sa budeš namáhať spievať vysoké tóny, hoci ti to nejde, a nakoniec ich nedokážeš zaspievať správne a navyše ochorieš z vyčerpania, Boh si to nebude pamätať. Nezáleží na tom, či dokážeš spievať vysoké alebo stredné tóny – pokiaľ dokážeš spievať dobre, si oddaný, dávaš do svojej povinnosti všetko bez toho, aby si bol povrchný, vyhýbal sa zodpovednosti, ulieval sa alebo bezohľadne páchal zlé skutky či chrlil nadnesené myšlienky, snažíš sa z hľadiska techniky, emócií, kvality tónu a nôt spievať pekne a štandardným spôsobom, ktorý sa dotýka srdca, a snažíš sa spievať tak, aby to dokázalo pohnúť ľuďmi, upokojiť ich srdcia pred Bohom a budovať ich, keď ťa počúvajú, tak si svoju povinnosť konáš na požadovanej úrovni. Ak chceš stále prekonávať svoje hranice, robiť osobné prelomy a prekonávať samého seba, odhaľuje sa tým tvoja satanská skazená povaha a nie je to konanie tvojej povinnosti. Keď si poriadne vykonal vlastnú prácu a poriadne si urobil to, čo si schopný dosiahnuť, je v poriadku, ak sa vo voľnom čase naučíš niečo, čo môžeš využiť vo svojej povinnosti, ale nie je to to, čo Boh vyžaduje. Predpokladajme, že si dobrý v spievaní stredných tónov a vo voľnom čase si precvičuješ spievanie tých vysokých. Po určitom čase urobíš prelom a po dvoch až troch rokoch tvrdej práce dokážeš dobre zaspievať aj vysoké tóny. Dokážeš spievať stredné aj vysoké tóny a plniť si obe tieto povinnosti; dokážeš ich obe konať podľa pravdy-princípov a spievať celým svojím srdcom bez toho, aby si bol povrchný, vyhýbal sa zodpovednosti alebo sa ulieval či chrlil nadnesené myšlienky. To je ešte lepšie, je to dobrý skutok a Boh si ho bude pamätať. Ale povedzme, že to docieliť nedokážeš a stále si myslíš: „Boh odo mňa má vysoké očakávania. Nevyhýbam sa zodpovednosti a neulievam sa, ak spievam len stredné tóny? Boh nie je spokojný!“ To je tvoja vlastná predstava. Špekuluješ o Bohu a riadiš sa pravidlom „posudzovania vznešeného podľa noriem neurodzeného“. Boh na teba nekladie žiadne takéto požiadavky. On od teba vyžaduje, aby si dobre robil to, čo by si mal robiť v rámci svojej vrodenej kvality a svojich schopností, a ak to robíš dobre podľa princípov, ktoré Boh vyžaduje, tak už ti Boh dal plný počet bodov. Ak sa však nesnažíš robiť dobre to, čo si schopný dosiahnuť, nerobíš to podľa princípov, neustále sa vyhýbaš zodpovednosti a ulievaš, vždy chceš chrliť nadnesené myšlienky a napriek tomu, že neprecvičuješ rôzne techniky spevu, chceš prekonávať svoje hranice, tak je toto tvoje konanie úplne nerozumné. Je to prejav arogancie a nevedomosti a Boh nebude spokojný. Rozhodne nepovie: „Tento človek dokáže spievať stredné tóny a snaží sa spievať aj vysoké tóny. Hoci mu spievanie vysokých tónov nejde, je to od neho celkom svedomité a to stačí.“ Boh sa na teba takto pozerať nebude, takže si nenamýšľaj. Boh iba pozoruje, či si počínaš spôsobom, ktorý zodpovedá tvojmu postaveniu, a či si niekto, kto koná povinnosti stvorenej bytosti dobre. Pozoruje, či pri svojom vykonávaní povinnosti do toho vkladáš celé svoje srdce a silu v rámci svojich vrodených podmienok, ktoré ti Boh dal, a či konáš podľa princípov a dosahuješ výsledky, ktoré si Boh želá. Ak dokážeš splniť všetky tieto veci, Boh ti dá najlepšiu známku. Povedzme, že nerobíš veci v súlade s Božími požiadavkami, a aj keď sa veľmi snažíš a vynakladáš úsilie, len sa chváliš a predvádzaš a nekonáš podľa pravdy-princípov ani nevynakladáš celé svoje srdce a silu na uspokojenie Boha pri vykonávaní svojej povinnosti. V takom prípade sú tvoje prejavy a správanie Bohu odporné. Prečo sú Bohu odporné? Boh vraví, že sa nesústreďuješ na riadne úlohy, nevložil si celé svoje srdce, úsilie ani myseľ do vykonávania svojej povinnosti a nekráčaš správnou cestou. Kvalita, dary a talenty, ktoré ti Boh dal, sú už dostatočné – ide len o to, že nie si spokojný a nie si oddaný svojej povinnosti, nikdy nevieš, kde je tvoje miesto, a vždy chce chrliť vznešené myšlienky a predvádzať sa, čo v konečnom dôsledku spôsobuje neporiadok v tvojich povinnostiach. Nepriniesol si do hry kvalitu, dary ani talenty, ktoré ti Boh dal, nevyvinul si maximálne úsilie a nedosiahol si žiadne výsledky. Aj keď si možno dosť zaneprázdnený, Boh vraví, že si ako šašo, a nie ako človek, ktorý pozná svoje miesto a je sústredený na svoje riadne úlohy. Boh nemá rád takýchto ľudí. Je teda jedno, aké máš plány a ciele – ak nakoniec nebudeš konať svoju povinnosť podľa princípov, ktoré Boh vyžaduje, celým svojím srdcom, celou svojou mysľou a z celej svojej sily a na základe kvality, darov, talentov, schopností a iných daností, s ktorými si sa narodil a ktoré ti Boh dal, tak si Boh nebude pamätať, čo si urobil, a nebudeš konať svoju povinnosť, ale skôr zlo.

Pochopili ste princíp praktizovania, keď ide o to, ako správne pristupovať k svojim vrodeným danostiam – to znamená k svojim vlastným danostiam, prednostiam a nedostatkom? (Áno.) Aký je prvý krok? Po prvé úplne naplno využi vrodené a existujúce dary, schopnosti a silné stránky, ktoré ti Boh dal, ako aj technické alebo odborné zručnosti, ktoré si schopný získať a dosiahnuť, a neváhaj. Ak si vo všetkých týchto veciach dospel k tomu, že uspokojuješ Boha, a cítiš, že stále môžeš dosiahnuť viac, tak sa pozri na to, v ktorých technických či odborných zručnostiach sa môžeš zlepšiť alebo urobiť prelom v rámci toho, čo môže dosiahnuť tvoja kvalita. Môžeš sa naďalej učiť a zlepšovať sa na základe toho, čo môžeš dosiahnuť vlastnou kvalitou. Ako by teda mal človek praktizovať zanechávanie svojich predstáv a fantázií o Božom diele? V prvom rade musíš porozumieť tomu, aké sú tvoje vrodené danosti, čo ti Boh dal, ako by si tieto veci mal využívať, ako naplno rozvinúť ich potenciál, ako z nich vyťažiť úplné maximum a ako ich premeniť na základné danosti – a nie na prekážky –, aby si oddane pristupoval k svojej povinnosti. Porozumej svojim vlastným silným stránkam a nechaj ich prejaviť sa. Porozumej svojim vlastným chybám a nedostatkom, a ak ich dokážeš v krátkom čase zmeniť, tak to urob; nedovoľ, aby sa stali kameňmi úrazu alebo prekážkami v procese konania tvojej povinnosti, ak sa nedajú zmeniť ľahko, nenechaj sa nimi obmedzovať ani ovplyvňovať a nenechaj si nimi zväzovať ruky. Povedzme napríklad, že si sa narodil s chatrným zdravím a krehkou konštitúciou a neustále to chceš prekonať a byť schopný jesť, piť a ponocovať ako normálny človek, no Boh ti na to nedal predpoklady. Vtedy by si mal každý deň riešiť na základe svojich vlastných daností a robiť veci podľa princípov, ktoré Boh vyžaduje. Nepresiľuj sa a nedovoľ, aby sa tvoje vlastné chyby a nedostatky stali kameňmi úrazu a prekážkami na tvojej ceste nasledovania Boha, konania svojej povinnosti a usilovania sa o pravdu. Nedovoľ, aby sa u teba stali spúšťačom negativity, a už vôbec sa nevzdávaj úsilia o pravdu alebo konania svojej povinnosti, ani nepociťuj závisť a nenávisť voči iným len preto, lebo máš určité nedostatky, chyby a nedokonalosti – nič z toho by nemalo diať. Musíš k svojim vlastným nedostatkom a chybám pristupovať správne; ak ich nedokážeš zmeniť, mal by si im dovoliť existovať a potom hľadať pravdu, aby si pochopil Božie úmysly. Mal by si byť schopný pristupovať k nim správne a nenechať sa nimi obmedzovať. Prečo to musíš robiť? To je rozum, ktorý by mala mať normálna ľudská prirodzenosť. Ak je rozum tvojej ľudskej prirodzenosti normálny, mal by si správnym spôsobom čeliť svojim chybám a nedostatkom; mal by si ich uznať a prijať. Je to na tvoj prospech. Prijať ich neznamená byť nimi obmedzovaný ani pre ne byť často negatívny. Znamená to skôr nebyť nimi obmedzovaný a uznať, že si len obyčajný príslušník skazeného ľudstva s vlastnými chybami a nedostatkami, že sa nemáš čím chváliť, že to Boh pozdvihuje ľudí, aby konali svoju povinnosť, a že Boh má v úmysle vpracovať do nich svoje slovo a svoj život, aby mohli dosiahnuť spásu a uniknúť pred vplyvom satana – že to je výlučne Boh, kto ľudí pozdvihuje. Každý človek má chyby a nedostatky. Mal by si dovoliť, aby tvoje chyby a nedostatky s tebou spolunažívali; nevyhýbaj sa im, nezakrývaj ich a necíť sa pre ne vo svojom vnútri často potláčaný, ba dokonca vždy menejcenný. Nie si menejcenný; ak dokážeš konať svoju povinnosť celým srdcom, celou silou a celou mysľou, ako najlepšie vieš, a máš úprimné srdce, pred Bohom si vzácny ako zlato. Ak pri konaní svojej povinnosti nedokážeš zaplatiť cenu a chýba ti vernosť, potom aj keď sú tvoje vrodené predpoklady lepšie ako predpoklady priemerného človeka, pred Bohom nie si vzácny, nie si hodný ani zrnka piesku. Porozumeli ste tomu? (Áno.) Či už ide o tvoj prirodzený vzhľad, o kvalitu a talenty, s ktorými si sa narodil, alebo o nedostatky a nedokonalosti niektorého aspektu tvojej ľudskej prirodzenosti, nedovoľ, aby ťa obmedzovali a ovplyvňovali tvoju vernosť a podriadenosť Bohu. Nedovoľ, aby ovplyvňovali tvoje usilovanie sa o pravdu, a už vôbec, samozrejme, nedovoľ, aby ovplyvňovali veľkú záležitosť tvojej spásy. Mal by si svojim nedostatkom a nedokonalostiam pristupovať správne a naučiť sa s nimi žiť, čo znamená, že by si sa ich už nemal snažiť zmeniť, pretože ani v najmenšom neovplyvnia tvoj výkon povinnosti celým tvojím srdcom, celou tvojou mysľou a z celej tvojej sily. Neovplyvnia, samozrejme, ani tvoj výkon povinnosti podľa princípov, a už vôbec neovplyvnia tvoje celoživotné úsilie o pravdu v tvojej viere v Boha alebo to, ako sa počas usilovania sa o pravdu pozeráš na ľudí alebo veci a ako si počínaš a konáš. Samozrejme, nemal by si na seba neustále klásť požiadavky a myslieť si: „Neukazuj túto chybu, nedovoľ, aby ostatní videli tvoje nedostatky, a nedovoľ, aby sa na teba pozerali zvrchu!“ Ak to urobíš, budeš žiť veľmi únavný život. Ak dovolíš svojim nedostatkom a chybám, aby s tebou koexistovali, tak im dovoľ existovať, a aj keď ostatní uvidia tvoje nedostatky, môže ti to dokonca prospieť a poslúžiť ako ochrana, ktorá ti zabráni stať sa arogantným a namysleným. Samozrejme, u mnohých ľudí si odhalenie vlastných nedostatkov a chýb vyžaduje odvahu. Niektorí ľudia hovoria: „Každý odhaľuje svoje silné stránky a prednosti. Kto by zámerne odhaľoval vlastné slabé stránky a nedostatky?“ Nejde o to, že ich zámerne odhaľuješ, ale o to, že dovolíš, aby boli odhalené. Ak si napríklad nesmelý a často sa cítiš nervózny, keď hovoríš v prítomnosti veľkého počtu ľudí, môžeš prevziať iniciatívu a povedať ostatným: „Pri rozprávaní ľahko znervózniem, tak len prosím, aby boli všetci chápaví a nehľadali na mne chyby.“ Prevezmeš iniciatívu a odhalíš všetkým svoje nedostatky a chyby, aby ti mohli porozumieť a tolerovať ťa a aby ťa všetci spoznali. Čím viac ťa všetci spoznajú, tým pokojnejšie sa v srdci budeš cítiť a tým menej ťa budú obmedzovať tvoje nedostatky a chyby. Vlastne to pre teba bude prospešné a užitočné. Neustále zakrývanie tvojich nedostatkov a chýb dokazuje, že sa s nimi nechceš naučiť žiť. Ak im dovolíš, aby tebou spolunažívali, musíš ich odhaliť; nehanbi sa, nenechaj sa odradiť, necíť sa v porovnaní s ostatnými menejcenný ani si nemysli, že nie si dobrý a nemáš nádej na spásu. Pokiaľ sa dokážeš usilovať o pravdu, dokážeš si konať svoju povinnosť celým svojím srdcom, z celej svojej sily, celou svojou mysľou a podľa princípov, máš úprimné srdce a nie si vo vzťahu k Bohu povrchný, tak máš nádej na spásu. Ak niekto povie: „Pozri sa, aký si neužitočný a nesmelý. Si taký nervózny už len z vyslovenia niekoľkých slov a celá tvár ti sčervenie,“ mal by si povedať: „Mám slabú kvalitu a nie som dobrý v rozprávaní. Ak ma povzbudíte, tak naberiem odvahu, aby som sa v ňom cvičil.“ Nemysli si, že nie si dobrý alebo že si na hanbu. Keďže vieš, že toto sú tvoje nedostatky a problémy s tvojou ľudskou prirodzenosťou, mal by si sa im postaviť čelom a prijať ich. Nenechaj sa nimi nijako ovplyvniť. A pokiaľ ide o to, kedy sa tieto nedostatky a chyby zmenia, nezaoberaj sa tým. Sústreď sa len na to, aby si takto normálne žil a konal svoju povinnosť. Musíš si iba pamätať, že tieto nedostatky a chyby ľudskej prirodzenosti nie sú negatívne veci ani skazené povahy, a pokiaľ to nie sú skazené povahy, neovplyvnia tvoje vykonávanie povinnosti ani usilovanie sa o pravdu, ešte menej ovplyvnia tvoje dosiahnutie spásy, a čo je, samozrejme, ešte dôležitejšie, neovplyvnia to, ako sa na teba pozerá Boh. Neupokojuje ťa to? (Áno.) Ak sa stále obávaš, že sa na teba iní budú pozerať zvrchu, je to problém tvojej arogantnej povahy a musíš túto arogantnú povahu vyriešiť. Toto je cesta praktizovania pre správny prístup k vlastným nedostatkom a chybám. Nie je pre teba vďaka takémuto praktizovaniu ľahké povzniesť sa nad tieto veci a už sa nimi nenechať obmedzovať? (Je.)

Budú sa navzájom ovplyvňovať normálny výkon povinnosti človeka a nedostatky a chyby jeho ľudskej prirodzenosti? (Vďaka Božiemu duchovnému spoločenstvu teraz rozumiem, že nedostatky a chyby ľudskej prirodzenosti nie sú skazené povahy a neovplyvnia normálny výkon povinností ľudí. Pokiaľ ľudia konajú svoje povinnosti v súlade s pravdou-princípmi, dosiahnu dobré výsledky. Ak sme schopní prekonať nedostatky a nedokonalosti ľudskej prirodzenosti, tak to môžeme urobiť. A ak ich nedokážeme prekonať v krátkom čase, mali by sme im dovoliť existovať a dokázať k nim pristupovať správne.) Ak máš nízku úroveň vzdelania, no musíš vo svojej povinnosti využívať akademické vedomosti, nie je to určitý druh nedostatku? (Je.) Ako sa teda dá vyriešiť táto ťažkosť? (Môžem namiesto toho vykonávať povinnosť, ktorá mi vyhovuje na základe úrovne môjho vzdelania. A ak mi táto povinnosť vyhovuje, no vyžaduje si určité množstvo akademických vedomostí, môžem prípadne vyhľadať vzdelaných bratov a sestry, aby so mnou spolupracovali – môžeme navzájom využiť svoje silné stránky, aby sme vykompenzovali svoje slabosti, a spoločne túto povinnosť splniť.) Môže pravda vykompenzovať nízku úroveň vzdelania? (Môže, pretože keď má človek pravdu, dokáže vidieť do podstaty vecí.) Vzdelanie je niečo na úrovni vedomostí. Nech už máš akokoľvek veľa vedomostí, ak nerozumieš pravde, pri rozprávaní alebo písaní článkov budeš schopný len používať správnu gramatiku a nebudeš schopný jasne vysvetliť alebo vyriešiť problémy, ktoré sa týkajú pravdy. Preto vzdelanie nie je dôležité; pravda je dôležitejšia ako vzdelanie. Samozrejme, ak nemáš základné vzdelanie a povinnosť, ktorú konáš, zahŕňa akademické vedomosti, nebudeš na ňu stačiť. Ak však rozumieš pravde, môžeš viesť iných ľudí – môžeš preverovať veci z hľadiska pravdy-princípov. Ak máš nízku úroveň vzdelania, chýba ti schopnosť vyjadrovať sa a chceš kázať kázne alebo hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, môžeš vyhľadať vzdelaného človeka, aby ti pomohol upraviť tvoje koncepty. Vtedy ľahko dosiahneš výsledky, keď budeš hovoriť v duchovnom spoločenstve alebo kázať. Prinajmenšom však musíš rozumieť pravde. Ak nerozumieš pravde a si ešte aj nevzdelaný, nebudeš schopný konať povinnosti, ktoré zahŕňajú akademické vedomosti, a tak by si mal konať povinnosť, ktorá vyhovuje úrovni tvojho vzdelania. Nerieši to tento problém? (Rieši.) Usilovanie sa o pravdu je teda tá najdôležitejšia vec bez ohľadu na to, z akého uhla pohľadu sa na to pozeráš. Môžeš sa vyhnúť chybám a nedostatkom ľudskej prirodzenosti, ale nikdy sa nemôžeš vyhnúť ceste usilovania sa o pravdu. Bez ohľadu na to, aká dokonalá či ušľachtilá je tvoja ľudská prirodzenosť alebo či máš snáď menej chýb a nedostatkov a viac silných stránok ako iní ľudia, neznamená to, že rozumieš pravde, ani to nemôže nahradiť tvoje úsilie o pravdu. Naopak, ak sa usiluješ o pravdu, rozumieš mnohému z pravdy a primerane hlboko a prakticky ju chápeš, vynahradí to mnohé nedostatky a problémy v tvojej ľudskej prirodzenosti. Povedzme napríklad, že si plachý a introvertný, zajakávaš sa a nie si veľmi vzdelaný – to znamená, že máš veľa chýb a nedostatkov – ale máš praktickú skúsenosť, a hoci sa pri rozprávaní zajakávaš, dokážeš jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a toto duchovné spoločenstvo povznáša všetkých, ktorí ho počujú, rieši problémy, umožňuje ľuďom vymaniť sa z negativity a rozptyľuje ich sťažnosti a nedorozumenia týkajúce sa Boha. Vidíš, hoci sa pri svojich slovách zajakávaš, môžu vyriešiť problémy – aké sú tieto slová dôležité! Keď ich počujú laici, hovoria, že si nevzdelaný človek, pri rozprávaní nedodržiavaš pravidlá gramatiky a slová, ktoré používaš, tiež nie sú niekedy skutočne vhodné. Je možné, že používaš nárečie alebo jednoduchý jazyk a že tvoje slová nemajú triedu a štýl ako slová vysoko vzdelaných ľudí, ktorí hovoria veľmi výrečne. Tvoje duchovné spoločenstvo však obsahuje pravdu-realitu, dokáže vyriešiť ľudské ťažkosti a keď ho ľudia počujú, všetky temné mraky okolo nich sa rozplynú a všetky ich problémy sa vyriešia. Vidíš, nie je pochopenie pravdy dôležité? (Je.) Povedzme, že nechápeš pravdu, a hoci máš isté akademické vedomosti a hovoríš výrečne, keď ťa ľudia počujú hovoriť, všetci si myslia: „Tvoje slová sú len učením, nie je v nich ani kúska pravdy-reality a vôbec nevedia vyriešiť skutočné problémy, takže nie sú vari všetky tieto tvoje slová prázdne? Nerozumieš pravde. Nie si ty jednoducho farizejom?“ Hoci si vyslovil mnohé učenia, problémy zostávajú nevyriešené a ty si myslíš: „Hovoril som celkom úprimne a vrúcne. Prečo ste neporozumeli tomu, čo som povedal?“ Povedal si veľa učení, no tí, ktorí boli negatívni, zostávajú negatívni, a tí, ktorí mali nedorozumenia ohľadom Boha, ich stále majú a žiadna z ťažkostí, ktoré sa vyskytujú pri vykonávaní ich povinností, sa nevyriešila – to znamená, že slová, ktoré si hovoril, boli len táraniny. Bez ohľadu na to, koľko chýb a nedostatkov je v tvojej ľudskej prirodzenosti, ak slová, ktoré hovoríš, obsahujú pravdu-realitu, potom tvoje duchovné spoločenstvo dokáže vyriešiť problémy; ak sú slová, ktoré hovoríš, iba učeniami a chýba v nich i najmenší kúsok praktických znalostí, potom bez ohľadu na to, koľko hovoríš, nebudeš schopný vyriešiť skutočné problémy ľudí. Nech už ťa ľudia vnímajú akokoľvek, pokiaľ veci, ktoré hovoríš, nie sú v súlade s pravdou a nedokážu riešiť stavy ľudí alebo vyriešiť ich ťažkosti, potom ich ľudia nebudú chcieť počúvať. Čo je teda dôležitejšie: pravda alebo vlastné situácie ľudí? (Dôležitejšia je pravda.) Usilovanie sa o pravdu a pochopenie pravdy sú tie najdôležitejšie veci. A tak bez ohľadu na to, aké máš nedostatky pokiaľ ide o tvoju ľudskú prirodzenosť alebo tvoje vrodené situácie, nesmieš sa nimi nechať obmedzovať. Mal by si sa namiesto toho usilovať o pravdu a vynahradzovať jednotlivé svoje nedostatky pochopením pravdy, a ak v sebe nejaké nedostatky objavíš, mal by si sa ponáhľať napraviť ich. Niektorí ľudia sa nesústreďujú na usilovanie sa o pravdu a namiesto toho sa vždy sústreďujú na riešenie ťažkostí, chýb a nedostatkov vo svojej ľudskej prirodzenosti a na nápravu problémov so svojou ľudskou prirodzenosťou, a tak sa stáva, že niekoľko rokov vynakladajú úsilie bez toho, aby dosiahli jasné výsledky, a potom sa cítia sklamaní sami zo seba a myslia si, že ich ľudská prirodzenosť je príliš slabá a že sú nenapraviteľní. Nie je to vari veľmi hlúpe?

3. Na získanie pravdy a života sa človek musí usilovať o pravdu a vyriešiť svoju skazenú povahu

Niektorí ľudia pôsobia jemne, tolerantne a zhovievavo; hovoria kultivovane, vykonávajú prácu rýchlo a rázne ako blesk a impozantne pri tom vystupujú. Ich ľudská prirodzenosť sa zdá celkom dokonalá a majú typické vystupovanie vodcovskej osobnosti. Vôbec však nerozumejú žiadnym pravdám, snažia sa každý druh problému riešiť učeniami a nie sú schopní robiť žiadnu skutočnú prácu ani vykonávať pracovné opatrenia. Nie sú zbytoční? Toto sú typickí farizeji. Navonok sú farizeji bezchybne oblečení, dôstojní a vyrovnaní; sú kultivovaní, zbehlí v etikete, zdvorilí, milujúci, tolerantní a trpezliví. Správajú sa mimoriadne slušne a s ostatnými hovoria s mimoriadnou jemnosťou, skromnosťou a pokorou. Nevidíš na nich žiadne nedokonalosti, slabiny ani chyby. Súdiac podľa ich ľudskej prirodzenosti pôsobia obzvlášť spoľahlivo, bystro, kultivovane a elegantne, presne ako vzdelaní a elegantní džentlmeni, o ktorých hovoria Číňania. Ich ľudská prirodzenosť sa javí dokonalá a navonok sa na nich nedá nájsť žiadna chyba, ale rozumejú Božím úmyslom? Rozumejú princípom toho, ako robiť najrôznejšie veci? Títo ľudia vedia na každom zhromaždení hovoriť celé hodiny a tí, ktorí nerozumejú pravde, sa pred nimi v obdive skláňajú a myslia si, že hovoria veľmi výrečne a vyjadrujú sa veľmi jasne a logicky. No keď si tieto veci vypočujú tí, ktorí rozumejú pravde, vedia, že to, čo hovoria, je len učenie a nerieši to skutočné ťažkosti ľudí zameriavaním sa na ich problémy. Títo ľudia ignorujú, aké sú vlastne reálne ťažkosti ľudí, a vedia len kázať prázdne učenia a donekonečna hovoriť o vznešených a bezvýznamných teóriách. Dokonca sú so sebou celkom spokojní, keď dohovoria, a myslia si, že rozumejú pravde a majú pravdu-realitu. V skutočnosti sa snažia len zakryť vonkajší vzhľad svojej ľudskej prirodzenosti, aby sa zdala dokonalá a elegantná a aby pôsobila vznešene a veľkolepo. Ich podstata a skazené povahy, ktoré odporujú Bohu, sa však ani v najmenšom nezmenili. Ich predstavy o Bohu, ich vzdorovitosť voči Nemu, to, ako Bohu mylne rozumejú a akí sú voči Nemu ostražití a podozrievaví, a najmä ich nerozumné požiadavky a prehnané túžby vo vzťahu k Bohu zapĺňajú celú ich myseľ. Vôbec sa neusilujú o pravdu ani ju nijako neprijímajú. Opísať ich ľudskú prirodzenosť ako „dokonalú“ teda znamená použiť slovo „dokonalá“ v hanlivom zmysle, pretože žiadna ľudská prirodzenosť nie je dokonalá; ich „dokonalosť“ je čisto len zdanie a pretvárka. Bezchybná ľudská prirodzenosť neexistuje; je to len zdanie, never im. Čím dokonalejšie niekto naoko pôsobí, tým viac sa pred ním musíš mať na pozore, pozorovať ho a rozoznať ho. Ako ho rozoznáš? Viac sa s ním stýkaj, viac sa s ním rozprávaj a zisti, či rozumie sám sebe. Predpokladajme, že povie: „Som diabol, som satan, vzdorujem Bohu a som skazený! Som hriešnik, úhlavný hriešnik, nepáčim sa Bohu a Boh sa ma štíti!“ alebo: „Som slepý a hlúpy, úbohý a poľutovaniahodný! Som špinavý a nečistý!“ Sú v týchto slovách nejaké skutočné fakty? Obsahujú nejaké zásadné porozumenie? (Nie.) Vôbec nerozumejú svojej vlastnej skazenej povahe; dokonca ani len neuznávajú fakt, že ju majú. Len sa naučia hovoriť nejaké prázdne slová a zopár teórií, ktoré nie sú porozumením plynúcim z toho, čo v hĺbke svojich sŕdc cítili alebo zažili. Sú to len príjemne znejúce slová a všetky sú len zdaním, ktoré vytvárajú. Ak ich potom požiadaš, aby hovorili o svojich vlastných skúsenostiach a o tom, ako porozumeli svojej vlastnej skazenej povahe, akým orezávaním si prešli a aké Božie slová si potom prečítali, aby svoju skazenú povahu vyriešili, tvária sa, akoby ťa nepočuli, a opäť povedia hromadu zbytočných slov: „Mám slabú kvalitu, narodil som sa ako hriešnik, som bezvýznamný človek na hnojisku a nie som hodný Božej spásy! Mám skazenú povahu, a nech už som kdekoľvek, nedokážem podať svedectvo o Bohu; mám len rád postavenie.“ Ak sa opýtaš, ako sa to snažili vyriešiť, aj tak ti dajú nesúvisiacu odpoveď: „Ľudia by nemali mať postavenie; len čo majú ľudia postavenie, skončili. Usilovať sa o postavenie je prehnaná túžba. Snaž sa len byť tým najbezvýznamnejším človekom, a nech už ideš kamkoľvek, sadni si na tú najnižšiu stoličku a na to najnenápadnejšie miesto. Ľudia musia byť pokorní; to sa nazýva pokorou.“ Podstúpili nejakú skutočnú zmenu? Mali nejaké skutočné skúsenosti? (Nie.) Ani jedna z týchto vecí sa nestala. Majú nejaké porozumenie o svojej vlastnej skazenej povahe? (Nie.) Vôbec jej nerozumejú. Prijímajú teda pravdu alebo Božie slová? (Nie.) Ľudia, ktorí neuznávajú, že majú skazenú povahu, nikdy neprijímajú pravdu. Keby ju prijali, porovnávali by každé svoje slovo, každý svoj čin a svoje odhalenia skazenosti s Božími slovami. Vždy keď by odhalili skazenosť, uvažovali by o sebe a pýtali by sa samých seba, prečo ju odhalili v takom a takom kontexte, na čo mysleli a čo ich v tom čase riadilo. Vďaka odhaleniu Božími slovami a porovnávaniu by zistili, že toto je skazená povaha, že nie sú takí svätí ani čistí, ako si predstavovali, že sa ukazuje, že aj oni sú nečestní a majú sebecké úmysly, ambície a túžby, a že jednoducho nie sú ľuďmi, ktorí majú pravdu-realitu. Mali takéto skúsenosti? Nie. Povedali veľa slov, ale neexistuje jediný fakt, ktorý by dokazoval, že uznávajú, že majú skazenú povahu. Veria v Boha už toľko rokov, a predsa nemajú absolútne žiadnu skúsenosť s pravdou. Hovoria len učenia a uvažujú len o tom, ako vytvoriť isté zdanie a prikrášliť sa, aby zakryli nedostatky a chyby svojej ľudskej prirodzenosti. Zahaľujú sa do viditeľného správania, viditeľných činov, výrazov tváre a spôsobov a do vystupovania s falošnou duchovnosťou, zatiaľ čo svoju skazenú povahu držia pevne, tuho a bezpečne zviazanú vo vnútri. Vôbec neprijímajú žiadne z rôznych problémov skazenej ľudskej povahy, ktoré Boh odhaľuje, ani rôzne výroky, ktoré používa, aby túto povahu odhalil. Nevšímajú si ich ani si ich neberú k srdcu a len vynakladajú úsilie na vonkajší vzhľad svojej ľudskej prirodzenosti. Ak ich potom požiadaš, aby hovorili o svojom porozumení Božím slovám a o tom či si nejak skutočne uvedomujú alebo chápu Jeho slová napomínania a súdu, Jeho slová, ktoré odhaľujú skazenú povahu ľudstva, alebo Jeho slová o Božej povahe, vyhnú sa týmto praktickým témam a opäť sypú prúd duchovných teórií: „Boh je Stvoriteľ, má nad všetkým zvrchovanosť a Jeho skutky sú úžasné! Boh je hoden chvály a velebenia, je jedinečný a Božia autorita a moc sú najvyššie!“ Ľudia hovoria: „Tak hovor o svojej vlastnej skúsenosti. V akej situácii si videl Božiu povahu a svätosť?“ Odpovedajú: „Boh je príliš veľký a človek zas príliš bezvýznamný – je nehodný! V Božích očiach je človek ešte podradnejší ako mravce na zemi. Boh človeka povyšuje!“ Majú nejaké takéto porozumenie? (Nie.) Nemajú vôbec žiadne takéto porozumenie. Čo je to za človeka? (Pokrytecký farizej.) Je to pokrytecký farizej. Vôbec neprijíma pravdu a Božie slová a pravda sú v jeho očiach len heslá a učenia. Zvyčajne číta Božie slová, píše si poznámky z duchovných pobožností, zúčastňuje sa na zhromaždeniach a modlí sa Božie slová – všetky tieto postupy vykonáva bez toho, aby vynechal čo i len jeden. Čo teda vstrebal čítaním týchto Božích slov? Čo získal? Nečíta Božie slová, aby porozumel pravde, a už vôbec ich nečíta preto, aby ich porovnával s vlastnou skazenou povahou, so svojimi predstavami a fantáziami alebo so svojimi skreslenými myšlienkami a názormi, aby tak mohol vyriešiť svoje problémy a nájsť cestu, ktorú by mohol nasledovať vo svojom praktizovaní. Čítajú Božie slová, aby sa vybavili učeniami a aby mohli na zhromaždeniach poučovať a dávať lekcie iným. To, čo hovoria, sa zakaždým líši a dokážu dlho nepretržite hovoriť. Pre rôznych ľudí vyberajú rôzne Božie slová, o ktorých hovoria v duchovnom spoločenstve, a chcú tým dosiahnuť, aby si ich ostatní vážili a uctievali ich. Niektorí ľudia sú obzvlášť zbehlí v pretvárke – akí opovrhnutiahodní vôbec dokážu byť? Keď počúvajú slová, ktoré som vyriekol, a zistia, že sú užitočné, zapamätajú si ich a potom hľadajú príležitosti, ako sa predviesť na zhromaždeniach. Zneužívajú túto príležitosť najmä v skupinách nových veriacich – ľudí, ktorí nepočuli veľa kázní a nedokážu si zapamätať Božie slová, aj keď nejaké čítali – a začnú sa medzi týmito nováčikmi predvádzať a vychvaľovať. Po ich vypočutí si každý pomyslí: „Tento človek je osvietený Duchom Svätým, je duchovný.“ Používať takéto prostriedky, aby sa predvádzali s cieľom získať si úctu a chválu iných – nie je to opovrhnutiahodné? Nie je to zavádzanie ľudí? (Áno.) Je to zavádzanie ľudí.

Ak počas svojho života hľadáš pravdu-princípy a hľadáš Božie slová, aby si z nich vychádzal pri riešení svojej skazenej povahy a vecí vo svojom vnútri, ktoré nie sú v súlade s pravdou, tak nakoniec určite budeš niekým, kto dosiahne spásu. Predpokladajme však, že počas svojho života zameriavaš svoje úsilie a hľadáš cesty, aby si vyriešil nedostatky a chyby svojej ľudskej prirodzenosti, a vymýšľaš najrôznejšie spôsoby, ako sa zbaviť akýchkoľvek nedostatkov a chýb, aby si sa mohol stať niekým, kto sa líši od ostatných a kto je dokonalý a bezchybný. Niektorí ľudia dokonca hovoria: „Chcem sa stať čistým, vznešeným a veľkolepým človekom – niekým, kto presahuje všetku normálnu ľudskú prirodzenosť.“ Hovorím ti: Týmto si zlyhal! Bez ohľadu na to, aký nedostatok či akú chybu svojej ľudskej prirodzenosti sa snažíš vyriešiť, nemá to nič spoločné s tvojou spásou, pretože sa neusiluješ o pravdu, aby si vyriešil svoju skazenú povahu. Ak aj vyriešiš nedostatky a chyby svojej ľudskej prirodzenosti, tak to nanajvýš znamená len toľko, že na tebe zvonku nevidno žiadne chyby ľudskej prirodzenosti a navonok pôsobíš dokonalo a kultivovane. Zabudni na fakt, že je v podstate nemožné zmeniť nedostatky a chyby tvojej ľudskej prirodzenosti; aj keby sa zmenili, tvoje väčšie nedostatky a chyby – tvoje skazené povahy – sú stále skryté v tebe! Čím viac vytváraš určité zdanie a usiluješ sa o dokonalú ľudskú prirodzenosť bez akýchkoľvek chýb, tým hlbšie a pevnejšie ťa tvoja skazená povaha zapletie a zviaže, čím ťa urobí ešte arogantnejším, nečestnejším, podlejším a neoblomnejším. A aký to má následok? Spôsobí to, že sa ešte viac vzdiališ od pravdy a od cesty úsilia o pravdu. Nakoniec bude tvojím výsledkom vyradenie a bude s tebou koniec. Nie je žiadna šanca, že by Boh urobil výnimku a spasil ťa iba preto, že si navonok dokonalý alebo že sa zdáš ako čistý človek. Naopak, čím viac sa usiluješ o dokonalú a bezchybnú ľudskú prirodzenosť, tým viac sa ťa Boh bude štítiť a nebude na tebe pracovať. Niektorí ľudia však často cítia výčitky svedomia a smútok, pretože odhaľujú skazenú povahu. A popri svojich výčitkách svedomia si vypestujú odhodlanie usilovať sa o pravdu, dokážu znášať ťažkosti a zaplatiť cenu, aby získali pravdu, vytrvalo denne čítajú Božie slová, modlia sa k Bohu a vo všetkom hľadajú pravdu. Takto im je pravda čoraz jasnejšia a oni vo vzťahu ku všetkým aspektom pravdy postupne dosahujú určitý vstup, prínosy a skutočné prežívanie. Keď nakoniec čelia najrôznejším osobám, udalostiam a veciam, majú príslušné pravdy-princípy, ktoré môžu praktizovať a podľa ktorých môžu veci preverovať. Po mnohých rokoch skúseností, prostredníctvom Božieho napomínania, súdu a orezávania a tiež pomocou ceny, ktorú zaplatili pri usilovaní sa o pravdu, postupne dospievajú k tomu, že v sebe majú pravdu ako svoj život. Ich nádej na spásu je čoraz väčšia a pravdepodobnosť, že sa vzbúria proti Bohu a zradia Ho, je čoraz menšia. Hoci nedostatky a chyby ich ľudskej prirodzenosti a ich vrodené stavy zostávajú v podstate nezmenené, ich skazená povaha neustále ustupuje a oni zriedkavejšie vzdorujú Bohu a búria sa proti Nemu. Boh ich má čoraz radšej, sú čoraz väčším prínosom pre iných a sú čoraz vhodnejší na to, aby ich Boh použil. Ak budú takíto ľudia pokračovať na tejto ceste, určite to budú tí, ktorí dosiahnu spásu; to ich má Božie dielo v úmysle spasiť. Pozorujte ľudí okolo seba. Pozrite sa na to, kto vždy vytrvalo vynakladá úsilie na vonkajší vzhľad a na nedostatky, chyby a slabosti svojej ľudskej prirodzenosti a kto robí všetko pre to, aby sa zakryl a prestrojil s cieľom získať si úctu, obdiv a chválu iných a mať postavenie v srdciach ľudí – takíto ľudia sú farizejmi. Farizeji majú len jeden konečný výsledok: zahynúť spolu s myšou. Preto hovorím, že je s takýmito ľuďmi koniec a sú vyradení.

Dielo, ktoré Boh koná, od začiatku až do konca nespočíva v zmene nedostatkov a chýb v ľudskej prirodzenosti. Ide len o obnovu svedomia a rozumu normálnej ľudskej prirodzenosti. To, čo chce Boh zmeniť, je skazená povaha ľudí. Samozrejme, Boh tiež často hovorí o zbavení sa ich skazenej povahy, čím im umožní dosiahnuť spásu. Na čom sa teda zakladá obnova normálnej ľudskej prirodzenosti? Zakladá sa na tom, že ľudia odvrhli svoju skazenú povahu. Postupná obnova normálnej ľudskej prirodzenosti ľudí znamená, že ich svedomie nadobúda cit, ich uvažovanie sa stáva čoraz normálnejším a oni dokážu robiť správne veci a hovoriť správne slová z pohľadu normálnej ľudskej prirodzenosti. Nespôsobujú narušenia ani vyrušenia, ich slová a činy nie sú spontánne, slepé ani impulzívne, no plne založené na princípoch Božích slov, ich uvažovanie je úplne normálne a ich ľudská prirodzenosť je mimoriadne priama a láskavá. Na akom základe teda možno dosiahnuť tieto veci a ako možno dosiahnuť túto mieru obnovy? Dosahuje sa na základe zmeny skazenej povahy ľudí – na základe toho, že ju ľudia odvrhnú prostredníctvom praktizovania pravdy a prijatia Božieho súdu a napomínania. Ak však tvoja skazená povaha nie je zmenená alebo odvrhnutá a pravda nie je tvojím životom, tak sa tvoje svedomie a tvoj rozum nemôžu ujať vedenia, ani keď máš pomerne normálnu ľudskú prirodzenosť a trochu svedomia a rozumu, a tvoja skazená povaha ťa bude stále často ovplyvňovať, navádzať a podnecovať, aby si robil veci, ktoré sa priečia tvojmu svedomiu a rozumu. Aj keď máš teda trochu zmyslu pre spravodlivosť, je to len akési prianie a odhodlanie. Máš len trochu láskavej ľudskej prirodzenosti, no keďže je tvoja skazená povaha tvojím životom a zvnútra ťa ovláda, môžeš docieliť iba to, že nebudeš páchať zlo, preberať iniciatívu a podvádzať a poškodzovať iných, čo je už samo osebe celkom dobré. Inými slovami, môžeš zabezpečiť len to, že nebudeš páchať zlo, keď nebudú dotknuté tvoje vlastné osobné záujmy, a len čo sa niečo dotkne tvojich osobných záujmov, vynorí sa tvoja skazená povaha, aby potlačila tvoje svedomie a rozum. Prinúti ťa tým brániť svoje vlastné záujmy a práva, a tak pre teba bude veľmi ťažké nechať svedomie a rozum ujať sa vedenia. Prečo je to tak? Je to preto, lebo pravda nie je tvojím životom; tvojím životom sú skôr satanove skazené povahy, takže môžeš odhaliť trochu svedomia alebo rozumu svojej ľudskej prirodzenosti len vtedy, keď nie sú poškodzované tvoje záujmy. Len čo sú tvoje záujmy poškodené alebo ohrozené, okamžite sa vynoria tvoje skazené povahy, aby tvoje svedomie a rozum potlačila, čím ťa prinúti robiť veci, ktoré sa im priečia – a ktoré sú teda v rozpore s morálkou a morálnou spravodlivosťou. Dokonca môžeš byť schopný urobiť čokoľvek. Samozrejme, dá sa povedať, že všetky tieto činy sú v rozpore s pravdou; to je nevyhnutné. To, čo človek žije, teda nezávisí od stavu jeho ľudskej prirodzenosti, ale od toho, aká je jeho vnútorná život-podstata. Ak je pravda skutočne jeho životom, tak jeho život obsahuje pravdu, Božie slová a cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Jeho svedomie a rozum normálnej ľudskej prirodzenosti potom zostanú tom najprimeranejšom stave a budú schopné fungovať, čo mu umožní praktizovať pravdu a konať podľa princípov. Ak sú ale život-podstatou človeka jeho skazené povahy, tak sú jeho svedomie a rozum obmedzené na najnižší štandard, čo znamená, že len neklesnú pod najnižšiu hranicu ľudskej prirodzenosti. Čo je táto najnižšia hranica? „Nezaútočím, pokiaľ nebudem napadnutý; ak budem napadnutý, určite podniknem protiútok“; „Zub za zub, oko za oko“ a „Oplácam sa ti rovnakou mincou“. Čo ešte? „Lepšie je byť skutočným darebákom ako falošným džentlmenom“. Toto je najnižšia hranica toho, ako si mnoho nevercov počína. Pre neverca je už len schopnosť praktizovať takýmto spôsobom celkom dobrá. Čomu ste vďaka tomu porozumeli? Ak sa neusiluješ o pravdu, nedôjde k odvrhnutiu tvojich skazených pováh a tvoja život-podstata sa nezmení, a ak sa tvoja život-podstata nezmení, tvoje svedomie a rozum normálnej ľudskej prirodzenosti sa v podstate neobnovia a len navonok neklesnú pod najnižšiu hranicu ľudskej prirodzenosti. Ak je však tvoja skazená povaha odvrhnutá a podstata tvojho života sa zmenila, svedomie a rozum tvojej normálnej ľudskej prirodzenosti budú do určitej miery vyladené a pozdvihnuté. Čo znamenajú slová „vyladené“ a „pozdvihnuté“? Znamenajú, že tvoje svedomie a rozum začnú fungovať normálne – nejde o to, že len neprekročia najnižšiu hranicu, ale o to, že namiesto toho dosiahnu štandard praktizovania pravdy. Takzvaní dobrí ľudia spomedzi nevercov len prejavujú trochu svedomia a rozumu, nepáchajú očividné zlé skutky a neprekračujú najnižšiu hranicu morálnej spravodlivosti. To je už samo osebe celkom dobré a možno ich považovať za veľmi dobrých ľudí. Ľudia, pre ktorých je pravda životom, však idú nad tento rámec; majú schopnosť rozlíšiť správne od nesprávneho, dokážu rozoznať rôzne druhy správneho a nesprávneho a dokážu rozoznať rôzne typy ľudí. Čo je teda ich základom? Sú ním pravdy-princípy. Majú pravdy-princípy – nie je to oveľa významnejšie ako štandard svedomia a rozumu? (Áno.) Keďže rozumejú pravde, ktorá je ich životom, a pri rozoznávaní rozličných vecí vychádzajú zo základu, ktorý je oveľa vyšší ako štandard bežných skazených ľudí, budú pri riešení zložitých záležitostí vytrvalo konať podľa pravdy-princípov. Keď pochopia pravdu-princípy, ich myseľ už nebude zmätená a ich uvažovanie bude jasné. Čo znamená jasné? Znamená to rozumné. Nech už sú záležitosti, s ktorými sa stretávajú, akékoľvek zložité, v ich srdciach sú vryté pravdy-princípy; presne a dôkladne pochopili pravdu a ona sa už stala ich životom. Tvárou v tvár najrôznejším zložitým osobám, udalostiam a veciam majú základné kritérium, ktorým je dodržiavanie právd-princípov. Tieto pravdy-princípy im umožňujú vidieť do podstaty rôznych zložitých vecí a do toho, aká je realita problému; dokážu tieto veci identifikovať. V tom spočíva ich rozumnosť. Nie je táto rozumnosť na vyššej úrovni ako u bežných ľudí? (Áno.) Keď teda dosiahli túto úroveň, nebola ich rozumnosť pozdvihnutá a vylepšená? (Áno.) Takúto normálnu ľudskú prirodzenosť Boh chce; nechce popletených ľudí. Niektorí ľudia hovoria: „Som prostoduchý, zbabelý a vždy ma šikanujú,“ zatiaľ čo iní hovoria: „Mám naozaj slabú kvalitu a nemám žiadne schopnosti ani talent.“ Boh hovorí, že tieto veci nie sú dôležité a dôležité je, či rozumieš pravde-princípom. Ak rozumieš pravde-princípom a hovoríš a konáš podľa štandardov a princípov čestného človeka, tak to nie je skutočná hlúposť, ani keď sa ti neverci posmievajú, že si hlúpy. Prečo? Preto, že len čo porozumieš pravde-princípom, tvoj rozum sa uzdraví a vyladí a bude na vyššej úrovni ako u bežných ľudí. Pri stretnutí s akoukoľvek záležitosťou už nie si zmätený a máš tie správne princípy, postoje a ciele ako základ na jej riešenie. Tvoja myseľ je čistá a tvoje myšlienky sú zreteľné. Konáš a snažíš sa splniť tieto princípy a štandardy a určite nejdeš proti Božím úmyslom; isto konáš v zhode s nimi. Keď túto záležitosť vyriešiš a len čo uplynie dostatok času a ľudia jej porozumejú, bez ohľadu na to, či do nej vtedy videli, budú všetci úplne presvedčení a budú vedieť, že si ju vyriešil veľmi prospešným spôsobom. Čo je teda hlavnou príčinou dosiahnutia takého účinku? Je ňou to, že pravda je tvojím životom. Len vtedy ti tvoja rozumnosť umožní presne posudzovať, charakterizovať a vyvodzovať presné závery o komkoľvek a čomkoľvek, ako aj mať presné princípy praktizovania a, samozrejme, presné princípy pomoci ľuďom a ich vedenia. Nebude vtedy tvoja rozumnosť pozdvihnutá a vylepšená? Z čoho normálna ľudská prirodzenosť čerpá takúto rozumnosť? (Z pravdy.) Ľudia, ktorých životom je pravda, tvoria ľudstvo, ktoré Boh chce. Možno si hlúpy, prostoduchý, zbabelý a neschopný a možno nie si obľúbený a ľudia vo svete ťa šikanujú, ale na ničom z toho nezáleží; to nie je to, na čo sa Boh pozerá. A možno si vo svete veľmi schopný a si obzvlášť zbehlý v čítaní ľudí, rozpoznávaní trendov a obracaní kabáta podľa vetra, ale aj to je zbytočné; neznamená to, že máš zdravú rozumnosť. Až keď prijmeš pravdu, porozumieš jej, pochopíš, praktizuješ a zažiješ všetky pravdy a pravda sa stane tvojím životom, dokážeš presne identifikovať a posudzovať rôzne záležitosti a rozhodovať o nich.

Čo sa týka svedomia – na čo sme predtým povedali, že odkazuje? Na zmysel pre spravodlivosť a láskavosť normálnej ľudskej prirodzenosti. Človek musí byť slušný a láskavý, aby sa o ňom dalo povedať, že má svedomie. Ako sa teda dá vylepšiť a pozdvihnúť slušnosť a láskavosť normálnej ľudskej prirodzenosti, keď človek uverí v Boha? Musí sa to zakladať na porozumení pravde, čo znamená, že keď človek porozumie pravde, kritériá, podľa ktorých si bude počínať a konať, budú pozitívnym cieľom s pozitívnym účinkom, hodnotu a významom pre neho samého aj pre všetkých ostatných. Len čo človek porozumie pravde, bude na všetko nazerať a riešiť to na základe právd-princípov, ktoré učí Boh. V očiach iných je takýto človek celkom slušný. Čo znamená slušnosť? Byť slušný znamená neodchyľovať sa doľava ani doprava a neodchyľovať sa k impulzívnosti, pocitom, osobným záujmom alebo vzťahom či osobným úmyslom, ale skôr zamerať svoje praktizovanie na ten najsprávnejší a najvhodnejší cieľ, ktorý je najviac hodný ľudského rešpektu, obdivu a veľkej úcty. Prípadne sa dá povedať, že to znamená smerovať vo svojom praktizovaní k cieľu, ktorý Boh považuje za dobrý a schvaľuje. Nie je to nadradené „slušnosti“, ako ju vníma obyčajné skazené ľudstvo? (Áno.) Čo znamená táto slušnosť? Je v úplnom súlade s pravdou-princípmi, celkom založená na Božích slovách a postavená na základe svedomia. Keď človek porozumie pravde, má spôsoby a princípy riešenia problémov a zvládania záležitostí. Nie je teda svedomie tohto človeka celkom dokonalé? Nie je vylepšené? (Áno.) Nemal by tak skutočný človek, skutočná stvorená bytosť, mať práve takéto svedomie? Nemal by byť v tomto zmysle slušný? (Áno.) Skutočný človek by v tomto zmysle mal oplývať slušnosťou, ktorá je v súlade s pravdou, a nie tým, o čom hovoria ľudia – rozhodnou priamosťou a nestrannosťou, otvorenosťou a čestnosťou alebo tým, že „skutočný muž nič neskrýva a vždy si stojí za svojimi činmi“. To je impulzívnosť, nič to vlastne neobsahuje a ľudia to iba predstierajú. Slušnosť má vo svojom základe pravdu a sú s ňou spojené skutočné žité postupy v živote. Znamená to, že človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou má pravdu ako svoj zdroj a východiskový bod a dokáže vnímať a riešiť rôzne veci podľa Božích slov – to sa nazýva slušnosťou. A o láskavosti to, samozrejme, platí ešte viac a ona aspoň prevyšuje štandard svedomia a rozumu. V láskavosti nie je žiadne pokrytectvo, a už vôbec v nej nie je zlomyseľnosť. Je to konanie plne založené na spôsoboch, ktoré sú pre ľudí prospešné a budujú ich a ktoré sú zároveň v súlade s Božími požiadavkami; je to konanie plne založené na cieli a kritériách bázne pred Bohom, vyhýbania sa zlu, uspokojovania Boha a nasledovania Jeho cesty. Toto je tá najláskavejšia, najúžasnejšia vec pod nebom aj v celom vesmíre. Človek, ktorého životom sú Božie slová alebo pravda, má rozhodne to najláskavejšie srdce, pretože dokáže prijať pravdu, čo úplne spĺňa štandard, ktorý Boh od ľudí vyžaduje. A keďže má tento druh ľudskej prirodzenosti, je namieste povedať, že je slušný a že je aj láskavý. Je to preto, lebo dokáže prijať a praktizovať pravdu, pri vykonávaní svojej povinnosti sa neriadi svojimi pocitmi ani nemá ambície či túžby, neprechováva v sebe jedy tradičnej kultúry a jeho štandard na meranie morálky a ľudskej prirodzenosti nie je poškvrnený žiadnymi satanovými filozofiami, myšlienkami ani názormi – je v úplnom súlade s pravdou. Povedzte Mi teda, nie je už aj ľudská prirodzenosť, ktorá zahŕňa takéto svedomie a rozum, veľmi vylepšená? (Áno.) Keďže má tento druh človeka pravdu a keďže je pravda podstatou života, ktorý žije, jeho ľudská prirodzenosť s takouto život-podstatou je dokonalá. Ak neradi počúvate slovo „dokonalá“, tak ju môžem nazvať aj „vylepšenou“. Aspoň v Božích očiach je takýto človek vylepšený a Boh ho miluje. Boh využíva tú trošku hlasu svedomia, rozumu a pocitu hanby, ktoré ľudia majú, aby do nich vštepil svoje slová a pravdu. Keď je do teba vštepená pravda Božích slov, tvoje svedomie a rozum nielenže nie sú oslabené ani potlačené, no ešte sa aj namiesto toho stávajú normálnejšími a vylepšenejšími. Také ľudstvo Boh chce. Nehovorme dokonalé, no vylepšené. Prečo nehovoriť dokonalé? Ak poviem dokonalé, niektorí ľudia, ktorí nemajú duchovné porozumenie, povedia: „Nepovedal si, že nemáme byť dokonalými ľuďmi?“ Tomuto slovu sa teda musím vyhnúť pre prípad, že by ho niektorí ľudia zle pochopili. Ak je niečo v Božích očiach vylepšené, tak to vlastne medzi stvorenými ľuďmi možno označiť za dokonalé. Táto dokonalosť nie je dokonalosťou, aká býva v ľudských predstavách, ale skôr krásnou a dobrou vecou, silou spravodlivosti a tiež niečím pozitívnym, čo je hodné ľudskej chvály, túžby, cti, úcty a starostlivosti. Ak teda chceš, aby tvoje svedomie nezostalo len pri tom, že vo tvojom správaní neklesneš pod najnižšiu hranicu ľudskej prirodzenosti, no chceš ho urobiť citlivejším a vnímavejším a chceš, aby tvoj rozum spĺňal Božie požiadavky, tak máš iba jednu cestu. Táto cesta nespočíva v prekonávaní rôznych chýb a nedostatkov ľudskej prirodzenosti, ale v usilovaní sa o pravdu, vo vkladaní úsilia do rôznych právd, ktoré Boh učí ľudí, a v porozumení tomu, aké štandardy od teba Boh vyžaduje, pokiaľ ide o rôzne osoby, udalosti a veci, ako by si mal na tieto osoby, udalosti a veci nazerať, ako by si k nim mal pristupovať a ako by si ich mal riešiť. Boh má vo všetkých týchto aspektoch isté princípy a štandardy, ktoré vyžaduje. Čo je tvojou úlohou? Je ňou praktizovať týmto smerom, k tomuto cieľu a podľa týchto štandardov. Najprv hľadaj a porozumej tomu, aké sú štandardy praktizovania pravdy. Ďalej na seba klaď požiadavky podľa štandardov, ktoré Boh vyžaduje, a zároveň sa vo svojich predstavách a fantáziách zbav rôznych myšlienok, názorov, pravidiel, predpisov a podobne, ktoré nie sú v súlade s Božími slovami alebo pravdou. Potom dovoľ, aby sa Božie slová postupne stali tvojimi princípmi praktizovania. A kým sa učíš zanechávať veci, nezabúdaj, že účelom zanechávania nie je urobiť z teba človeka s prázdnym srdcom; Boh chce, aby tvoj život niečo obsahoval. Čo tento obsah predstavuje? Predstavuje Bohom požadované princípy pre rôzne záležitosti. Boh, samozrejme, nechce, aby ľudia premenili rôzne princípy praktizovania na prázdne teórie, o ktorých len hovoria, ale neuvádzajú ich do praxe. Naopak, dúfa, že ľudia sú schopní premeniť tieto pravdy-princípy na pevnú súčasť svojho života a vniesť Božie slová do svojich reálnych životov. Vezmime si napríklad konanie povinnosti – aký štandard Boh v tomto ohľade od ľudí vyžaduje? Je ním to, aby si počínali prakticky a primerane svojmu postaveniu, čo znamená, že pri konaní svojej povinnosti musíš byť praktický, nesmieš byť povrchný ani nedbalý, nesmieš si ju plniť len mechanicky alebo ju vykonávať tak, aby to videli ostatní, a tiež sa nesmieš predvádzať. Samozrejme, ešte dôležitejšie je, že musíš konať podľa pravdy-princípov. Mal by si konať tak, ako ti Boh hovorí, a mal by si sa zdržať robenia vecí, o ktorých ti Boh hovorí, že ich robiť nemáš. Ak sa robenia týchto vecí nedokážeš naplno zdržať, tak začni tým, že ich budeš robiť menej, vzdoruj svojim vlastným túžbam a preferenciám a postupne sa dopracuj k tomu, že ich prestaneš robiť úplne – nedosahuje sa to ľahko? (Áno.) Mal by si počas usilovania sa o spásu vyriešiť rôzne skazené povahy, ktoré odhaľujú Božie slová, a zanechať ich. Samozrejme, zanechať tieto skazené povahy nie je konečným cieľom. Konečným cieľom za predpokladu, že zanecháš tieto skazené povahy, je prijať Božie slová a požiadavky. Ich prijatie neslúži na to, aby sa ti zmenila nálada, ani na to, aby ti to umožnilo dôstojne žiť; slúži na to, aby si odvrhol svoje skazené povahy. Toto je ten konečný cieľ, pretože spásu môžeš dosiahnuť až po tom, čo odvrhneš svoje skazené povahy.

Pre ľudí sú najväčšou prekážkou pri dosahovaní spásy ich skazené povahy. Tvoje nízke vzdelanie, tvoj vysoký vek alebo tvoj neobratný spôsob reči a neschopnosť vyjadriť sa – nič z toho nie je najväčšou prekážkou spásy. Ani tvoje slabé odborné zručnosti v tvojej povinnosti a tvoja neschopnosť prísť jej na kĺb nie sú najväčšou prekážkou tvojej spásy. Čo je teda najväčšou prekážkou spásy? Sú ňou tvoje skazené povahy. Pre ľudí je, samozrejme, ťažké vyriešiť rôzne skazené ľudské povahy, ktoré sú odhalené v Božích slovách. Nie je to preto, že by sa ľudia zdráhali zanechať svoje skazené povahy alebo že mali zastarané myšlienky a názory, a už vôbec to nie je pre chyby alebo nedostatky v ich ľudskej prirodzenosti ani preto, že by ľudia boli otupení, pomaly reagovali a podobne – nič z toho nie je koreňom problému. Prečo je to teda tak? Je to tak skrátka preto, že skazené povahy ľudí už zapustili korene v ich srdciach a ľudia ich nemôžu odvrhnúť len preto, že si to želajú, takže ich skazené povahy často vychádzajú na povrch, aby pri ich konaní povinností vyrušovali a robili problémy. Predpokladajme napríklad, že si cirkevný vodca, urobil si niečo zlé a bol si orezaný. Mal by si to v takom prípade prijať, priznať, že si urobil niečo zlé, byť ochotný kajať sa, zmeniť tento nesprávny prístup a konať podľa pravdy-princípov, čo je veľmi jednoduchá záležitosť, ale ty to nedokážeš. Uvažuješ: „Bol som takto orezaný, pretože im prekážam a chcú ma prepustiť?“ V tvojom srdci sa vynárajú sťažnosti a nedorozumenia a dokonca sa s Bohom snažíš hádať: „Keďže sa Ti nepáčim a chceš ma prepustiť a vyradiť, tak dobre – poďme si to ujasniť. Začal som veriť v Boha v osemnástich, celé tie roky som bol vodcom, zanechal som príbuzných aj kariéru a vzdal som sa manželstva a rodiny – kto mi to vynahradí?“ Čím viac kalkuluješ, tým viac si rozrušený. Ide len o to, že sa cez to nedokážeš preniesť? Nie. Prečo sa cez tieto veci nedokážeš preniesť? Je tu jeden zásadný problém. Keď si orezaný, v srdci sa cítiš ukrivdený, sťažuješ sa a cítiš vzdor, snažíš sa aj hádať a obhajovať a dokonca žiadaš iných, aby sa ťa zastali. Prečo sa takto správaš? (Pretože máme skazené povahy.) Existuje len jeden dôvod a jedna hlavná príčina: máš nevyriešené skazené povahy. Niekto z vás povie: „Je to preto, lebo moja vrodená kvalita a moje schopnosti sú nedostatočné a nedokážem tú prácu robiť?“ U niekoho z vás to môže byť jeden z dôvodov; v dôsledku slabej kvality si neschopný práce a navyše nerozumieš pravde, takže robíš veci, ktoré spôsobujú narušenia a vyrušenia. Je to naozaj len tým, že máš slabú kvalitu? To je len jeden aspekt. Zásadným problémom je, že je tu problém s tvojím svedomím. Tento problém s tvojím svedomím priamo súvisí s tvojimi skazenými povahami. Urobil si veci, ktoré spôsobili narušenia a vyrušenia, a bol si orezaný – ako by si k tomu mal pristupovať? Ako pristupuješ k tomu, že nie si spôsobilý na prácu? Ak dokážeš praktizovať pravdu, tak to nie sú problémy a dokážeš k nim pristupovať správne. Ako sa však väčšina ľudí správa, keď sa s týmito vecami stretne? Snažia sa hádať, sťažujú sa, prepadajú negativite a dokonca neuvážene hovoria: „Nie je to len preto, že si myslíš, že mám slabú kvalitu a nie som schopný? Nedal mi túto kvalitu Boh? A ty sa predsa sťažuješ, že tú prácu nedokážem robiť! Ak ti prekážam, mal si to povedať skôr!“ Ak sa pri ich orezávaní použijú trochu ostrejšie slová, myslia si: „Je moja nádej na získanie požehnaní preč? Moje postavenie v tomto živote je ohrozené a možno nemám nádej ani vo svete, ktorý príde.“ Majú vôbec v úmysle hľadať pravdu? Dokážu sa v srdci podriadiť? Nie je pre nich ľahké podriadiť sa. Všetky tieto prejavy sú napokon spôsobené tým, že ľudia majú skazené povahy. Máš slabú kvalitu a nie si schopný práce – to je len jedna z prirodzených chýb či nedostatkov ľudskej prirodzenosti; nie je to problém. Aj keď sú tvoje prirodzené chyby a nedostatky veľké a nie si schopný práce, Boh voči tebe necíti žiadnu nechuť či odpor. No ty okrem toho, že nie si schopný práce, neuznávaš svoje vlastné problémy a navyše sa sťažuješ, cítiš vzdor, nakoniec sa stávaš negatívnym a opúšťaš svoju prácu – čo to je? To sú skazené povahy. Toto musíš vyriešiť, však? (Áno.) Keď budú tvoje skazené povahy vyriešené, bude vhodné využiť ťa v práci, na ktorú tvoja kvalita a danosti tvojej ľudskej prirodzenosti stačia. Ak však nevyriešiš svoje skazené povahy, nedokážeš praktizovať podľa pravdy a nedokážeš sa podriadiť orezávaniu alebo odhaleniu, bez ohľadu na to, akú máš dobrú kvalitu a aké vynikajúce sú danosti tvojej ľudskej prirodzenosti, nebudeš vhodný na použitie. Rozumieš? (Rozumiem.) Povedz Mi, aký zmysel malo to, o čom sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve? (Vo viere v Boha je najdôležitejšie poznať svoje vlastné skazené povahy. Dôraz by sa mal klásť na riešenie vlastných skazených pováh, nie na viditeľné chyby či nedostatky vlastnej ľudskej prirodzenosti. Keď sa stretávame so situáciami, neustále sa zamotávame do vonkajších záležitostí, vôbec nedokážeme vyriešiť podstatné problémy a nedokážeme ani dosiahnuť podriadenosť orezávaniu či prostrediam, ktoré Boh pripravuje.) Ak sú tvoje skazené povahy vyriešené, ak dokážeš v situáciách, s ktorými sa stretávaš, pochopiť pravdu-princípy a ak ich vieš riešiť podľa princípov, tak budeš vhodný na to, aby si bol pri konaní svojej povinnosti použitý. Či už je tvoja kvalita vysoká alebo nízka a nech už máš akokoľvek veľa talentu, ak nie sú vyriešené tvoje skazené povahy, bez ohľadu na to, do akej pozície budeš postavený, nebude vhodné použiť ťa. A ak máš naopak obmedzenú kvalitu a schopnosti, ale rozumieš rôznym pravdám-princípom vrátane právd-princípov, ktorým by si mal rozumieť a ktoré by si mal pochopiť v rámci svojej práce, a tvoje skazené povahy boli vyriešené, tak budeš človekom, ktorý na použitie vhodný. Rozumieš? Možno tieto slová budete musieť chvíľu vstrebávať, aby ste im plne porozumeli.

Väčšina ľudí sa teraz pri konaní svojej povinnosti stále spolieha na dary a dodržiava predpisy. Pokiaľ nehrešia alebo nerobia zlo, veria, že si splnili svoju povinnosť. Nesústreďujú sa na usilovanie sa o pravdu a na sebareflexiu, aby vyriešili svoje skazené povahy. Väčšina ľudí sa len zamotá a uviazne v určitých prístupoch a spôsoboch správania, ale nesústreďuje sa na hľadanie pravdy a na konanie v súlade s princípmi. Uspokoja sa len s tým, že robia, čo môžu, snažia sa nespôsobovať narušenia ani vyrušenia alebo nesabotovať veci, a to je všetko. Väčšina ľudí sa ešte nestretla s orezávaním alebo odhalením a nezažila ani napomínanie a súd, nieto ešte štádium ťažkých skúšok, takže sa ich skazené povahy ešte nezačali meniť. Nie je to síce dobrá správa, no je to fakt. Uvediem príklad a potom budete vedieť, o čo ide. Väčšina ľudí, ktorí teraz konajú povinnosti, sú totiž bežní nasledovníci; nemajú postavenie a nedospeli do bodu, v ktorom by vykonávali nejakú pracovnú úlohu a zároveň mali postavenie a moc. Základným princípom, ktorý väčšina ľudí praktizuje, je: byť poslušný a podriadený. Myslia si, že vodcovia v každom prípade hovoria v duchovnom spoločenstve podľa pracovných opatrení Zhora, a tak len robia to, čo od nich vodcovia žiadajú, robia to takým spôsobom, aký od nich vodcovia vyžadujú, myslia si, že netreba rozlišovať správne od nesprávneho alebo skúmať, či je to v súlade s pravdou, a domnievajú sa, že pokiaľ nerobia chyby, je to v poriadku. Majú tým pravdu-princípy ako svoj život? (Nie.) Za akých okolností sa teda dá zistiť, či máš pravdu ako svoj život? Je to vtedy, keď ťa vyberú za vodcu, aby si konal cirkevnú prácu; to ľudí odhaľuje najviac. To, či sa pri riešení vecí riadiš princípmi a koľko zo svojich skazených pováh odhaľuješ, môže dokázať, či máš pravdu-realitu a či sa hodíš na to, aby si bol vodcom alebo pracovníkom. Ak odhaľuješ skazené povahy, ako by si k tomu mal pristupovať? Mal by si sa otvoriť a hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, alebo sa skrývať a pretvarovať? Aj to je čas, keď ľudia bývajú najviac odhalení. Väčšina ľudí v cirkvi nedokáže vnímať veci podľa pravdy-princípov a namiesto toho ich vníma a komentuje podľa svojich vlastných predstáv a fantázií a na základe svojich preferencií. Väčšina ľudí si myslí: „Pokiaľ vo svojej povinnosti nerobím veľké chyby a udržiavam prácu takto v chode, tak to stačí. Ak urobím veľkú chybu a budem izolovaný, aby som o sebe uvažoval, alebo presunutý do skupiny B, tak je to len moja smola.“ Čo táto situácia ilustruje? Hoci počas konania svojej povinnosti dokážeš byť poslušný a podriadený a robiť všetko, čo sa od teba žiada, neznamená to, že máš pravdu ako svoj život ani že si človekom, ktorý sa podriaďuje Bohu. Keď ťa vyberú za vodcu a získaš toto postavenie, budeš odhalený. Prečo? Len čo budeš mať postavenie, budeš si robiť, čo sa ti zachce, nad všetkým prevezmeš kontrolu, presadíš si úplnú nadvládu a založíš si nezávislé kráľovstvo; budeš konať impulzívne a na základe svojich skazených pováh a svojich vlastných túžob a ambícií. Stále teda nie si vhodný na to, aby ťa niekto použil. Dosiaľ možno povedať, že je v takomto stave a takejto situácii deväťdesiatdeväť percent ľudí. Hoci väčšina ľudí koná svoju povinnosť už mnoho rokov a navonok sa stala pomerne poslušnou a slušnou, znamená to, že už títo ľudia nemajú skazené povahy? (Nie.) Už sa nesprávajú zhýralo, navonok sú slušní a zdá sa, že majú trochu zo slušnosti svätca, lenže ich skazené povahy sa ani v najmenšom nezmenili, pretože aktívne nehľadajú pravdu, aby ich vyriešili. Keď sa v ich práci vyskytnú problémy a či už ich orezávajú vodcovia, alebo Zhora, nanajvýš si pomyslia: „Dobre, ak mi povedia, aby som to opravil, tak to opravím. Len znesiem o trochu viac ťažkostí, strávim s tým trochu viac času, poponáhľam sa a prerobím to.“ Majú iba takýto postoj a spôsob zmýšľania. To nepredstavuje podriadenosť pravde a nepredstavuje to ani skutočnú podriadenosť. Odkiaľ sa berie toto zmýšľanie? Vychádza z toho, že ľudia majú vo svojej viere v Boha pozitívnu túžbu byť dobrými ľuďmi a byť stvorenými bytosťami na požadovanej úrovni. To toto želanie vnáša tento druh zmýšľania do ich každodenného života a vykonávania povinnosti; je ním, ľudsky povedané: „Nespôsobujte problémy, správajme sa všetci slušne.“ Čo znamená „správať sa slušne“? Je to pravda-princíp? Len ťa to prinúti poslúchať, dodržiavať pravidlá a nespôsobovať problémy. Je to tá minimálna požiadavka na ľudí a ani zďaleka to nie je pravda-princíp. Čo je teda pravdou-princípom? Je ním to, že musíš aktívne hľadať Božie úmysly. Keď odhaľuješ skazené povahy, keď máš sebecké túžby alebo odhaľuješ svoju impulzívnosť a keď v tebe skazené povahy vyvolajú nejaký stav, musíš tieto prejavy aktívne porovnávať s Božími slovami. S Božím osvietením a vedením, s Jeho pomocou a podporou a dokonca aj s prísnym súdením a napomínaním Božích slov krok za krokom meníš svoj postoj k Božím slovám, čoraz viac ich prijímaš a uznávaš a hovoríš im amen. Následne Božie slová prijímaš do svojho vnútra, zbavuješ sa mylných myšlienok a názorov a už sa nedržíš ľudských tradícií; dokážeš prijať pravdu, zaobchádzať s osobami, udalosťami a vecami okolo seba a zmeniť svoju pohľad na ne aj postoj a stanovisko k nim podľa Božích slov a pravdy-princípov. To je cesta k vyriešeniu tvojich skazených pováh. Praktizujete teda teraz takto proaktívne? Myslím si, že deväťdesiatdeväť percent ľudí to nerobí. Články so skúsenostným svedectvom väčšiny ľudí sú o tom, že títo ľudia zakúsili prostredie, ktoré ich prinútilo konať určitým spôsobom, a že vo svojom konaní dosiahli „podriadenie sa Bohu“. Cítia sa celkom spokojní sami so sebou a myslia si, že majú pravdu-realitu. Ty si síce napísal článok so svedectvom, no v skutočnosti sa len chváliš, svedčíš o sebe samom a presadzuješ sa: „Pozrite, mám svedectvo. Nesklamal som Boha. V tomto prostredí som sa pevne držal svojej povinnosti!“ Články so skúsenostnými svedectvami niektorých iných ľudí sú o tom, ako po orezaní uvažujú a uvedomia si, že boli povrchní, neuspokojili Boha a sú teraz ochotní činiť pokánie. Hoci nejaký ten čas predvádzajú pokánie, takže sa zdá, že už nie sú povrchní, zmenili sa ich skazené povahy? Nie. V zákulisí sú stále rovnako arogantní a panovační. Postoj, perspektíva a hľadiská, z ktorých sa dívajú na ľudí a veci a zaobchádzajú s nimi, sa vôbec nezakladajú na Božích slovách, takže ich skazené povahy sa vôbec nezačali meniť! Čo je teda tá zmena, o ktorej hovoríš? Je to len zmena správania, životného štýlu a možno aj tónu, spôsobu vyjadrovania a štýlu, akým komunikuješ s druhými a riešiš rôzne záležitosti. Posilnila sa aj tvoja viera, si schopný hľadať pravdu po tom, čo si podstúpil mnohé prípady orezávania v rôznych prostrediach, a teraz rozumieš mnohým pravdám a tvoje odhodlanie nasledovať Boha je pevnejšie ako predtým – všetky tieto aspekty sa zmenili. Tieto zmeny dodávajú ľuďom istotu v získavaní spásy, ochotu usilovať sa o pravdu a viac nádeje a optimizmu pri nasledovaní Boha. Bez ohľadu na to, aké skúšky alebo súženia im skrížia cestu, neprepadnú negativite až natoľko, že opustia svoju vieru. Sú to však len zmeny v tom, čo sa navonok žije v normálnej ľudskej prirodzenosti. Tieto pomerne pozitívne a proaktívne myšlienky a názory postupne napĺňajú srdcia ľudí. Tieto zmeny sú znakom toho, že sa ich srdcia prebúdzajú a oživujú, čo znamená, že ľudia sa stávajú aktívnejšími a snaživejšími, viac túžia po pozitívnych veciach a začínajú byť istejší si v usilovaní sa o Božie slová a o Jeho dielo a požiadavky. Prirodzene, majú aj jasnejšiu predstavu o tom najdôležitejšom diele, ktoré Boh koná – o diele spásy ľudí. Na základe týchto okolností si mnohí ľudia konajú svoje povinnosti praktickejšie, viac dodržiavajú pravidlá a sú poslušnejší ako predtým. Efektivita ich povinností sa zlepšuje, a to najmä v technickej práci, ktorá teraz napreduje rýchlejšie. Nie sú takí pomalí ako predtým, keď sa úlohy, ktoré by mali trvať niekoľko dní, vliekli týždeň či viac – teraz sa výsledky dostavujú už za niekoľko dní, čo je samozrejme, dobrá správa. No čo je tá zlá správa? To, čo zjavujete a prejavujete, je len zmenou správania, myslenia a prístupu a prebúdzaním sa určitých náznakov relatívne pozitívnych, proaktívnych a optimistických prvkov vo vašom podvedomí. Tieto náznaky však neznamenajú, že sa vaše skazené povahy začali meniť. Táto správa nie je veľmi dobrá, však? (Nie, nie je.) Hoci to nie je veľmi dobré, pre skazené ľudstvo je to nevyhnutný proces na dosiahnutie spásy. Ľudia sú takí žalostní, úbohí a nezrelí a tak pomaly vstupujú do života a odvrhujú skazené povahy. Zásadným dôvodom tejto pomalosti je to, že takémuto ľudstvu chýba schopnosť prijať pravdu a že je také otupené voči pravde, pozitívnym veciam a čomukoľvek, čo pochádza od Boha.

Niektorí ľudia veria v Boha už viac ako desať, dvadsať alebo tridsať rokov, no až teraz si uvedomujú, že po všetkých tých rokoch u nich došlo len k drobným zmenám vo vonkajšom správaní a k miernemu prebudeniu v ich srdci, no žiadna zásadná zmena ich skazených pováh nenastala. Keď u seba niektorí ľudia vidia isté zmeny správania, myslia si, že ide o zmenu života-povahy, a dokonca sa pred inými chvália: „Pozrite, nezmenila sa moja život-povaha?“ V skutočnosti sa zmenilo len tvoje správanie; nie sú u teba prítomné skutočné prejavy zmeny povahy a nežiješ normálnu ľudskú prirodzenosť. Ako sa teda dá zistiť, či došlo k zmene tvojej povahy? Toto nie je čítanie z tváre; nedá sa to zistiť pohľadom na tvoj vonkajší vzhľad ani počúvaním toho, čo hovoríš, a už vôbec nie počúvaním toho, ako vyjadruješ svoje predsavzatia a priania – predsavzatia a priania sú tie najprázdnejšie veci. Ako sa to teda dá zistiť? Dá sa to zistiť tak, že sa pozrieme na to, či máš aj bez toho, aby ťa niekto nabádal, dohliadal na teba alebo ťa dokonca podporoval a pomáhal ti, cestu a schopnosť vnímať a riešiť každú záležitosť podľa Božích slov a či máš v srdci Božie slová ako svoj život, aby ťa obmedzovali vo všetkom, čo robíš. Ak si nedosiahol túto úroveň, tak si povedzme o nižšej: či si si vedomý toho, že máš používať Božie slová ako princíp pre všetko, čo robíš a hovoríš. Ak to nevieš dosiahnuť, tak, bohužiaľ, nemáš pravdu ako svoj život. Tvoje skazené povahy sú stále tvojím životom; stále ťa môžu vždy a všade ovládať a dominujú tvojmu vedomiu aj tvojim myšlienkam a názorom. K akejkoľvek osobe, udalosti alebo veci budeš vždy a všade pristupovať na základe svojich vlastných emócií, nálad, túžob, úsudkov, pohľadov a preferencií a budeš ich tak aj riešiť. Stále si vo veľkom nebezpečenstve; stále si nedokážeš samostatne plniť svoju povinnosť ani samostatne žiť – vždy sa musíš spoliehať na iných a bez ich podpory padneš. Znamená to, že máš príliš nízke duchovné postavenie, a dokazuje to, že si nezískal pravdu ako svoj život. Čo znamená nezískať pravdu ako život? Znamená to, že máš len jeden alebo dva princípy, ktoré ti bránia robiť zlé veci alebo veľké chyby. Inak povedané, keď máš normálnu rozumnosť a nikto ťa nepodnecuje ani nenabáda, rozhodne sa nebudeš úmyselne rúhať Bohu, preklínať Ho ani narúšať a vyrušovať prácu cirkvi. Skutočnosť, že to neurobíš úmyselne, však neznamená, že toho nie si schopný; možno to neurobíš aktívne, ale stále to môžeš urobiť pasívne. Čo sa tu myslí pod slovom pasívne? Znamená to, že sa každú chvíľu môžu vynoriť tvoje skazené povahy, aby ťa ovládli, prinútili ťa povedať a urobiť čokoľvek a spôsobili, že v akomkoľvek momente budeš vnímať istú osobu alebo záležitosť z mylných uhlov pohľadu a potom použiješ svoje skazené povahy na riešenie istej záležitosti alebo poradenie si s určitým typom človeka. Predpokladajme napríklad, že si urobil niečo zlé a myslíš si, že nemôžeš dovoliť, aby sa to dozvedeli Zhora, vodcovia ani nikto iný. Bez ohľadu na dôvod, ktorý sa za tým skrýva, máš v každom prípade vlastné diabolské plány, takže to zatajíš a nič nepovieš. Vládnu tu tvoje skazené povahy alebo pravda? Je jasné, že tu vládnu tvoje skazené povahy. Tvoje skazené povahy ťa ovládajú, nútia ťa zatajiť to a nič nepovedať a ty sa nedokážeš oslobodiť. Čo znamená nedokázať sa oslobodiť? Znamená to, že hoci si ochotný praktizovať pravdy, ktorým rozumieš, chýba ti na to sila; jednoducho nedokážeš prekonať svoje skazené povahy, čiže máš problém – nedokážeš praktizovať pravdu. Ak chceš veci zatajovať a klamať iných, rozhodne sa dokážeš dopúšťať zatajovania a podvodov, najmä voči Zhora. Hlásiš len dobré správy, ale nie zlé, a dokonca klameš tých nad sebou a zatajuješ veci pred tými pod sebou. Hovoríš: „Naozaj milujem pravdu a som človekom, ktorý ju praktizuje. Starostlivo si robím poznámky, uvažujem o každej pravde, ktorú Boh hovorí, a zhŕňam ju a potom ju praktizujem v reálnom živote.“ Takto premýšľaš a máš toto prianie, lenže to neznamená, že si praktizoval pravdu. Prečo? Pretože v sebe máš veľa mylných myšlienok a názorov, ktoré už stihli obsadiť tvoje srdce, v dôsledku čoho sa skazené povahy stali tvojím životom. Tvoje skazené povahy vládnu a dominujú tvojim myšlienkam a činom. Aj keď chceš praktizovať pravdu, je to márne – nedokážeš sa k tomu prinútiť. Ak teda nie sú vyriešené tvoje skazené povahy, hoci konáš svoju povinnosť, je pre teba nemožné konať podľa princípov – ak sa dokážeš zdržať aktívneho a otvoreného súdenia Boha, odporovania Mu alebo rúhania sa Mu, už len to je celkom dobré. No so skazenými povahami, ktoré vládnu v tvojom srdci, sa vzdorovaniu a odporovaniu Bohu neubrániš. Možno si myslíš, že sa snažíš klamať Zhora, zatajovať pred nimi veci a klamať Boha len v situáciách, keď si pasívny, alebo vo chvíľach zúfalstva a že len vo chvíľach zúfalstva potláčaš ľudí alebo odhaľuješ impulzívnosť. Je to naozaj dôsledok dočasných momentov zúfalstva? Nie, je to výsledok toho, že v tebe vládnu tvoje hlboko zakorenené skazené povahy. Je to nevyhnutné. Prečo je to nevyhnutné? Pretože pravdy, ktorým rozumieš, sú pre teba len akousi ochotou či vierou; ešte sa nestali tvojím životom. Nezáleží na tom, či máš vedomosti, alebo či je tvoja kvalita vysoká alebo nízka – pravda sa prinajmenšom nestala tvojím životom, čo znamená, že v tebe nevládne. Čo však v tebe vládne sú satanské povahy a satanove filozofie. Keď ťa ovládajú satanské povahy, žiješ podľa nich a stále žiješ pod vplyvom satana. Keď nie sú poškodené tvoje záujmy a hrdosť a nejde o tvoje postavenie, slávu a zisk, si ochotný praktizovať trochu pravdy. Len čo však ide o tvoju slávu, zisk, postavenie či konečný osud, tvoje skazené povahy ťa pevne a tuho zovrú a ovládnu. Stále nie si skutočne podriadený Bohu; stále je stopercentne isté, že zradíš Boha a pravdu. Súdiac podľa týchto javov, boli tvoje skazené povahy vyriešené? Boli odvrhnuté? Stala sa pravda tvojím životom? Ak v momente, keď sa niečo stane, pravdy, ktorým rozumieš, nedokážu prekonať tvoje skazené povahy, tvoje voľby a chcenia, tvoje túžby a ambície ani tvoje postavenie a tvoju povesť, tak to znamená, že pravdy, ktorým rozumieš, nie sú tvojím životom. Keď sa pravda stane tvojím životom, dokážeš tieto skazené povahy prirodzene prekonať. Ak nedokážeš prekonať svoje skazené povahy, ukazuje to, že v tebe ešte nevládne pravda a že sa ešte nestala tvojím životom. Hovoríš, že miluješ pravdu, no je to len tvoja túžba a tvoje prianie; nepredstavuje to tvoj život. Všetci ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou majú pozitívne túžby. Znamená túžba byť dobrým človekom, že si dobrý človek? (Nie.) Znamená láska k pravde, férovosti a spravodlivosti, že máš pravdu, férovosť a spravodlivosť? Nie – nemáš tieto veci, len po nich túžiš. Čo znamená túžba? (Nádherné ľudské prianie.) Správne, je to len prianie. Nemá to nič spoločné s tým, ako si v skutočnosti počínaš, však? (Nie.)

Máte teraz pravdu ako svoj život? (Nie.) Ako sa dá zistiť, či máš pravdu ako svoj život? Dá sa to zistiť tak, že sa pozrieš na to, či pravdy, ktorým rozumieš, dokážu prekonať tvoje skazené povahy, keď sú tvoje záujmy v rozpore s pravdou, majú utrpieť straty alebo ich niečo ohrozuje. Ak to dokážu, tak si človekom, ktorý má pravdu ako svoj život. Ak to nedokážu, svedčí to o tvojom veľmi nízkom duchovnom postavení. Akom nízkom? Nemáš pravdu ako svoj život – to je realita. Niektorí ľudia hovoria: „Ak nemáme pravdu ako svoj život, prečo potom stále dokážeme všetko zanechať, aby sme konali svoje povinnosti v Božom dome? Prečo stále dokážeme trpieť a platiť cenu pre Boha?“ Niektorí dokonca hovoria: „Už mám trochu oddanosti; už som bol spravený víťazom.“ V skutočnosti sú takéto vyhlásenia poškvrnené ľudskými predstavami a fantáziami. Nie je zlé, ak ľudia majú predsavzatia a ašpirácie. Túžba ľudí po svetle a po spravodlivosti a tiež ich túžba usilovať sa o pravdu, dosiahnuť spásu a podobne – tieto nádherné priania môžu zmeniť časť ich povedomia a smer cesty, po ktorej kráčajú. Môžu, samozrejme, zmeniť aj časť ich správania a navonok môžu zmeniť aj niektoré aspekty ich vystupovania a spôsobu života. Čo sa tu myslí pod zmenou? Predpokladajme napríklad, že máš v súčasnosti vieru, tvoj stav je veľmi dobrý, nie si negatívny a tvoja povinnosť prebieha obzvlášť hladko. Máš vďaka tomu pocit, že si obzvlášť verný a že máš nádej na uskutočnenie svojho priania dosiahnuť spásu, a nevadí ti znášať akékoľvek útrapy. Lenže dobré časy netrvajú večne. Počas konania svojej povinnosti narážaš na nejaké prekážky a zlyhania, si orezávaný, blúdiš a dokonca ťa zavádzajú a potláčajú antikristi, pričom trpíš mnohými krivdami a v srdci cítiš nepokoj. Nerozumieš pravde, nevieš, prečo sa tieto veci stali, a nezískavaš žiadne odpovede z modlitieb k Bohu, takže cítiš úzkosť. Výskyt týchto vecí ti do veľkej miery zasadzuje určitú ranu a ničí tvoje predsavzatie túžiť po pravde a svetle. Po tom, čo túto skazu pretrpíš, už nechceš konať svoju povinnosť a máš pocit, že to nemá zmysel. Čo sa tu deje? Ako si sa tak rýchlo zmenil? Prečo si ako úplne iný človek než predtým? Keby si mal duchovné postavenie a mal by si pravdu ako svoj život, tvoja oddanosť by sa nezmenila. No keďže nemáš pravdu ako svoj život, tvoj vnútorný stav, tvoja mentalita a tvoje odhodlanie veriť v Boha a vydávať sa Mu sú vždy nestabilné a kolíšu medzi nadšením a chladom. V obdobiach, keď všetko ide hladko a ty máš dobrú náladu, máš odhodlanie, máš počas modlitby čo povedať, si ochotný čítať Božie slová, veľmi tvrdo pracuješ na svojej povinnosti, nevadí ti, že si zaneprázdnený alebo unavený, a nevadí ti znášať akékoľvek útrapy. No len čo sa veci začnú vyvíjať trochu nepriaznivo, podľahneš negativite a slabosti a stratíš odhodlanie konať svoju povinnosť. Keď vynecháš jedno jedlo alebo spíš o niečo menej, pociťuješ to ako nesmierne utrpenie a v srdci sa ti objavia sťažnosti: „Prečo by som mal trpieť? Konaním svojej povinnosti ani len nezarábam peniaze – nestojí to za to!“ Vidíš, máš celkom inú mentalitu. Prečo došlo k takej veľkej zmene? Pretože nemáš pravdu ako svoj život a stále v tebe existujú tvoje skazené povahy. Keď sú ľudia nadšení, cítia, že nemajú žiadne ambície ani túžby a nemajú ani požiadavky na Boha. V skutočnosti v nich však stále vládnu ich skazené povahy a tieto veci zostávajú nezmenené. Keď sú ľudia pozitívni, sú veľmi nadšení a mimoriadne odhodlaní a nikto ich nemôže spomaliť. A keď sú negatívni, sú ako kaluže blata a nikto ich nedokáže postaviť na nohy. Neustále zachádzajú do extrémov a sú úplne nestabilní, čo ukazuje, že im v ich normálnej ľudskej prirodzenosti niečo chýba. Čo im chýba? Chýba im pravda ako ich život – o to ide. Tvoj stav kolíše medzi nadšením a chladom a v jednej chvíli je negatívny, v ďalšej pozitívny. Čo to spôsobuje? To tvoje skazené povahy spôsobujú problémy. Dnes ťa nútia myslieť si jedno, zajtra na niečo iné a v každom prípade sú tieto myšlienky neustále v súlade s tvojimi túžbami, tvojou impulzívnosťou, tvojím aktuálnym stavom a rozpoložením a tvojimi emóciami. No keď v sebe ľudia majú pravdu, je to iné. Ak sa pravda stane tvojím životom, vždy ti umožní mať presnú a pravdivú definíciu toho, čo robíš, a to sa nikdy nezmení. Nebudeš raz plný nadšenia a inokedy úplne chladný, nepodľahneš negativite a neuviazneš v kríze v dôsledku jedného zlyhania a pádu alebo v dôsledku trochy orezávania či menšej prekážky. A nebudeš ani taký pozitívny, že by si sa správal ako horlivý mladík a zostal by si hore tri dni a tri noci. Namiesto toho budeš mať normálnu rozumnosť, však? (Áno.) Len čo ľudia rozumejú pravde a ona je ich životom, majú jasno vo víziách. Vedia, prečo musia nasledovať Boha, prečo musia konať svoju povinnosť, aké výsledky by pri jej vykonávaní mali dosiahnuť a čo je účelom, významom a hodnotou znášania týchto útrap. V srdci všetkým týmto pravdám-princípom dôkladne rozumejú a nemajú v nich žiaden zmätok ani nejasnosti, takže trpia ochotne a bez sťažností, vo všetkom, čo robia, sa riadia pravidlami a princípmi a nikdy nestrácajú vieru v Boha. Keď sa cítia negatívne, nesťažujú sa na Boha ani Ho neopúšťajú, a keď sa cítia pozitívne, o nič ďalšie Boha nežiadajú a sú vo veľmi normálnom stave. Ste teraz takíto vy? (Nie.) Čo by sa teda malo urobiť? (Odteraz by sme sa mali zamerať na úsilie o pravdu, aby sme vyriešili svoje skazené povahy; iná cesta neexistuje.) Nie je iná cesta než úsilie o pravdu. Poviem ti: ak sa neusiluješ o pravdu a naďalej v tebe v roli tvojho života vládnu tvoje skazené povahy, nebudeš mať dobrý konečný osud a prinajlepšom skončíš ako robotník. Ak sa však usiluješ o pravdu, tvoja nádej na dosiahnutie spásy bude veľká a ty nakoniec dostaneš aj veľké požehnania. Ak sa usiluješ o pravdu, budeš vyslobodený z pút skazených pováh a ony už nebudú tvojím životom, v dôsledku čoho skutočne uvidíš nádej na dosiahnutie spásy. A ak sa neusiluješ o pravdu a tvoje skazené povahy zostávajú nevyriešené, pričom sa chceš v robení dobrých vecí a nepáchaní zla spoliehať len na sebaovládanie a silu vôle, ťažko povedať, či vôbec dokážeš dôjsť na koniec cesty. Rozumieš? (Rozumiem.) Čo je najväčším problémom, ktorý musia ľudia vyriešiť vo viere v Boha? (Skazené povahy.) Riešenie skazených pováh je to najdôležitejšie. Nemysli si: „Momentálne si na plný úväzok konám povinnosť v Božom dome a vydávam sa, takže som víťaz!“ Boh hovorí o vytvorení skupiny víťazov – čo sa myslí pod pojmom víťazi? „To sú tí, čo nasledujú Baránka, kamkoľvek ide.“ (Zj 14, 4) Toto sú víťazi v jednoduchom zmysle slova. Človek sa nemôže uspokojiť len s tým, že je víťazom. Byť víťazom v tomto jednoduchom zmysle neznamená, že už človek odvrhol svoje skazené povahy a že má pravdu ako svoj život. Tí, ktorí sú nakoniec spasení, nie sú len víťazi – nie je to také jednoduché. Víťazi sú len tí, ktorí zdolávajú sekulárny svet, satana a zlé trendy a režimy – to sú víťazi. Ak iba rozumieš niektorým pravdám-princípom, dokážeš dočasne prekonať telo a pocity, neobmedzujú ťa rôzne nepodložené fámy alebo ťa nevyrušujú zlí ľudia či pochybovači, stále to naplno nespĺňa štandard víťaza. Mať len týchto pár drobných skúseností nemá veľkú hodnotu. Čo je cenné? Mať pravdu ako svoj život je tá najcennejšia vec. Ako môže človek urobiť pravdu svojím životom? Existuje len jedna cesta: musíš viac čítať Božie slová a viac ich aj praktizovať a zažívať. Len tak z nich môžeš získať pravdu a dospieť k tomu, že budeš mať pravdu ako svoj život. Ak používaš pravdu, aby usmerňovala celý tvoj život, tvoje každodenný fungovanie a princípy, podľa ktorých si počínaš a konáš – ak takto praktizuješ –, budeš mať pravdu-realitu. Keď máš pravdu-realitu, tvoje staré satanské povahy budú odsunuté bokom. Skôr než sa rozhodneš, ako konať, uvažuj: „To, čo si myslím, nepredstavuje pravdu-princípy. Musím sa pozrieť na to, čo hovoria Božie slová.“ Ak takto budeš uvažovať zakaždým a budeš vždy hovoriť a praktizovať podľa Božích slov, nevstúpi do tvojho života kúsok po kúsku pravda? Mnoho malých kvapiek tvorí oceán. Nechaj pravdu, aby kúsok po kúsku vstúpila do tvojho srdca a zmenila tvoje každodenné fungovanie, názory, súčasný stav tvojej existencie aj tvoj stav. Kým sa tvoj stav bude postupne meniť a vyvíjať dobrým smerom, pravdepodobnosť, že budeš konať zlo, spôsobovať narušenia a vyrušenia a predvádzať sa, sa bude neustále znižovať, zatiaľ čo tvojich svedectiev o praktizovaní podľa pravdy-princípov bude čoraz viac. Keď nastanú kritické situácie týkajúce sa toho, čo je správne a čo nesprávne, pravda-princípy prekonajú tvoje satanské skazené povahy a tvoje osobné želania, preferencie a plány. Až vtedy budeš skutočným víťazom, niekým, kto má pravdu ako svoj život, a niekým, kto môže dosiahnuť spásu. Aký to inak má zmysel, ak konáš len na základe svojich preferencií a myslíš si: „Konať takto je dobré, robím tieto veci rád a ochotne a na nič sa nesťažujem?“ Na nič sa nesťažuješ, no podľa akých princípov praktizuješ? Tvoje praktizovanie vychádza výlučne z preferencií tvojich skazených pováh, z mylných myšlienok a názorov, zo sebeckých úmyslov, ambícií, túžob a pocitov a z tvojej impulzívnosti – je úplne vedené tvojimi skazenými povahami. Je to život, ktorý zjavuje skazené povahy, a nie život, ktorý zjavuje pravdu. Boh si ho nielenže nepamätá, ale ho aj odsúdi. Musíš sa všemožne snažiť, aby bolo to, čo žiješ, a aby boli slová, ktoré hovoríš, veci, ktoré robíš, a myšlienky a názory, ktoré prejavuješ, v súlade s pravdou; aby tých mylných myšlienok a názorov, ktoré pramenia zo skazených pováh, bolo v tvojom srdci čoraz menej a aby tie myšlienky v tvojom srdci a tvoje názory na veci súviseli s pravdou a boli s ňou v súlade. Musíš sa o to usilovať a zamerať sa na túto stránku, a potom v tebe nastane čoraz viac zmien a tvoj stav sa bude neustále zlepšovať. Mnohí ľudia v dnešnej dobe dokážu hovoriť slová a učenia a vedia ich formulovať jasne a logicky, no keď príde na to, aby hovorili o pravde-realite, nemajú čo povedať a nedokážu vyjadriť ani len trochu praktického porozumenia. Čo sa tu deje? (Nemáme pravdu.) Tvoj život je stále životom skazených pováh, je satanovým životom, a nie je to život pravdy.

Porozumeli ste tomu, o čom sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve? Ak skutočne uznáte, že ste ešte neodvrhli svoje skazené povahy a stále podľa nich žijete, podľahnete negativite? (Keď som zrovna počul Boha hovoriť, že sa naše skazené povahy nezmenili, pocítil som v srdci veľký rozkol a pomyslel som si, že som celé tie roky neustále jedol a pil Božie slová a zameral som sa na praktizovanie pravdy v konkrétnych situáciách, tak ako to, že sa moje skazené povahy stále nezmenili? Cítil som sa trochu sklamane a negatívne. No prostredníctvom toho, že ma Boh viedol a kúsok po kúsku hovoril v duchovnom spoločenstve, som porozumel tomu, že prejavujem len trochu viditeľného dobrého správania, no stále vo mne vládnu moje skazené povahy; naozaj nedošlo k žiadnej zmene. Boh povedal, že ľudia musia pri robení vecí najprv uvažovať, že nech už sú ich nápady akékoľvek dobré, nepredstavujú pravdu-princípy, že sa musia pozrieť na to, čo hovorí pravda v Božích slovách, a pri každej činnosti sa cvičiť sa v hľadaní pravdy a praktizovaní podľa Božích slov a že až potom sa ich stav pomaly zmení. Keď som si vypočul Božie duchovné spoločenstvo, zdalo sa mi, že opäť vidím nádej, cítil som, že existuje cesta, a už som nebol negatívny.) Byť negatívny je nesprávne; za žiadnych okolností by ste nemali byť negatívni. Odvrhnutie skazených pováh je v súvislosti s dosiahnutím spásy veľkou vecou. Čím viac je niečo vašou skazenou povahou, tým viac sa musíte zamerať na to, aby ste to vyriešili. Musíte do toho dať všetko a venovať tomu plnú pozornosť. Nemôžete byť negatívni a nemôžete sa vzdať. Hoci sa teraz začínate zameriavať na úsilie o pravdu, niekedy stále neviete, ako praktizovať. To, že s vami teraz hovorím o ceste praktizovania, je prospešnejšie pre váš vstup do života, no zároveň to vo vás môže vyvolať pocit krízy a umožniť vám zamerať sa na pravdu, porozumieť jej a čo najskôr vstúpiť do pravdy-reality. Nebuďte so sebou spokojní a neuspokojte sa so svojou súčasnou situáciou. Stali ste sa len poslušnými a disciplinovanými a ste o niečo rozumnejší ako predtým, no k odvrhnutiu svojich skazených pováh máte ešte ďaleko! Fakty sú jasné, tak aký má zmysel byť negatívny? Negativita nemôže vyriešiť skutočné problémy. Mali by ste zistiť, odkiaľ problém pramení, a začať sa ho snažiť vyriešiť odtiaľ. Ešte nie je neskoro začať. Kedy bude neskoro? Neskoro bude vtedy, keď sa skončí Božie dielo. Máte odhodlanie vstúpiť do pravdy-reality a získať pravdu ako svoj život? (Teraz toto odhodlanie máme.) Vstúpiť do pravdy-reality vlastne nie je ťažké. Zamyslite sa nad tým – povedalo sa veľa slov duchovného spoločenstva o pravde a sú veľmi podrobné a konkrétne. Zdá sa, že je toho obsahu veľa, ibaže princípy sa nemenia a nemení sa ani cesta praktizovania. Keď zjavíš skazenú povahu, vedome sa tejto predstavy či myšlienky chop a v srdci uvažuj: „Toto je skazená povaha, tak ako by som ju mal vyriešiť? Predtým som ju nevyriešil. Veril som v Boha už toľko rokov, no zameral som sa len na viditeľné činy a predvádzanie sa, nikdy som neuvažoval o tom, že mám ešte stále skazené povahy, a dnes som zrazu zistil, že v sebe mám takúto myšlienku. Odkiaľ sa táto myšlienka vzala? Zo skazenej povahy. Ako by sa teda tá skazená povaha mala vyriešiť?“ Modli sa k Bohu, hľadaj pravdu a tiež sa pýtaj ľudí okolo seba, ktorí majú skúsenosti; povedú ťa k hľadaniu pravdy a tomu, že problém vyriešiš. Keď sú všetci spolu, musíte sa navzájom podporovať, pomáhať si a mať jeden pre druhého pochopenie. Každého duchovné postavenie je rovnaké a nikto by nemal k nikomu vzhliadať ani sa na nikoho pozerať zvrchu. Ak by si takto všetci navzájom pomáhali a podporovali by sa, každého duchovné postavenie by postupne rástlo a nakoniec by ste všetci dosiahli spásu a spoločne vstúpili do kráľovstva, nebolo by to dobré? (Áno.) Dobre, tu dnes naše duchovné spoločenstvo ukončíme. Dovidenia!

9. septembra 2023