Prvé praktizovanie usilovania sa o pravdu: Opustenie

Opustenie bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu

I. Opustenie svojich predstáv a fantázií o Bohu: Opustenie svojich predstáv a fantázií o Božom diele

Už nejaký čas diskutujeme o prvej hlavnej položke praktizovania toho, ako sa usilovať o pravdu, ktorou je „zanechávanie“. Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili o tretej položke týkajúcej sa „zanechávania“ – o zanechaní bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu –, čo bol úplne nový obsah. Tento obsah nemá len jeden aspekt a zahŕňa mnoho položiek a veľa obsahu. Tento obsah je to, čo ľudia zažívajú v priebehu Božieho diela, a priamo súvisí s ich životmi a úsilím, takže prvým aspektom, o ktorom naozaj musíme hovoriť v duchovnom spoločenstve, sú ich predstavy a výmysly o Bohu. Toto je téma, ktorej sa ľudia v procese kráčania po ceste viery v Boha nemôžu vyhnúť. O časti tohto obsahu som hovoril v duchovnom spoločenstve už minule. Povedzte nám niekto, o čom konkrétne bolo Moje duchovné spoločenstvo. (Minule Boh hovoril v duchovnom spoločenstve o zanechaní bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu. Boh najprv odhalil naše predstavy a výmysly o Božom diele. Máme napríklad predstavy a výmysly o Božom dni a tiež veríme, že Božie dielo je veľmi nadprirodzené a že pokiaľ Duch Svätý pracuje a podnecuje ľudí, ľudia budú schopní vyriešiť akékoľvek problémy a ich skazené povahy sa premenia. Pri odhaľovaní týchto predstáv a výmyslov nám Boh povedal, že výsledkom, ktorý chce svojím dielom dosiahnuť, je vpracovať do nás svoje slová, aby sme vo chvíľach, keď sa nám v každodennom živote stanú nejaké veci, dokázali praktizovať podľa Jeho slov a pravdy-princípov – to je Božia požiadavka na každého z nás.) Kto ďalší k tomu môže niečo dodať? (Minule Boh hovoril v duchovnom spoločenstve aj o tom, že ľudia veria, že Boh nad nimi vynáša rozsudok na základe ich dočasných prejavov, a že si tiež myslia, že Ho dodržiavaním vonkajších predpisov a viditeľným dobrým správaním uspokojujú a môžu dosiahnuť spásu – to všetko sú ľudské predstavy a výmysly. Navyše, keď sú ľudia slabí alebo prejavujú vzdorovitosť a skazenosť, veria, že Boh ich bude disciplinovať a trestať, čo je takisto predstava a výmysel. Z toho, ako Boh odhalil tieto ľudské predstavy a výmysly, sme vyrozumeli, že to, čo Boh chce, nie je naše viditeľné dobré správanie ani naše dodržiavanie určitých vonkajších praktík a predpisov. Skôr dúfa, že keď sa nám stanú nejaké veci, budeme schopní hľadať pravdu-princípy a vstúpiť do pravdy-reality.) Každý má tieto predstavy a výmysly v rôznej miere, však? (Áno.) Skôr ako sa ľudia začnú usilovať o pravdu alebo keď pravde nerozumejú a ešte ju nezískali, majú tendenciu používať tieto predstavy a výmysly, aby hádali, ako Boh pracuje, alebo aby robili unáhlené závery o tom, ako bude pracovať. A zároveň majú tendenciu používať tieto dohady, aby vynášali rozsudky nad sebou samými, nad svojím vlastným výsledkom a nad tým, či budú v budúcnosti požehnaní alebo utrpia nešťastie. Preto sa tieto predstavy a výmysly ľudí počas ich usilovania sa o pravdu do veľkej miery stali prekážkami v ich prijímaní Božieho diela, usilovaní sa o pravdu a získavaní pravdy. Znamená to, že ak ľudia nedokážu zanechať tieto predstavy a výmysly a vždy ich považujú za svoju motiváciu a hlavnú príčinu viery v Boha a Jeho nasledovania, tak im tieto predstavy a výmysly budú vo veľkej miere brániť v usilovaní sa o pravdu a jej získavaní. Nakoniec môžu použiť svoje predstavy a výmysly len na to, aby určili vlastnú hodnotu, identitu a vlastné postavenie pred Bohom a aby určili, akého zaobchádzania sa im dostane v Božom dome, aký bude ich konečný osud, aké požehnania v budúcnosti získajú, koľko autority budú mať, koľko miest budú spravovať, či budú pilierom alebo oporou v nebi, alebo koľko môžu získať v tomto živote a koľko môžu získať vo svete, ktorý príde. Keďže sa tieto predstavy a výmysly týkajú životov a úsilia ľudí, ovplyvňujú cesty, ktorými sa ľudia uberajú, a ovplyvňujú, samozrejme, aj ich konečný výsledok a konečný osud. Ľudia so svojimi predstavami a výmyslami žijú a o niečo sa usilujú, takže na všetko nevyhnutne nazerajú, posudzujú to a rozhodujú o tom práve na základe týchto predstáv a výmyslov. Akokoľvek teda Boh poskytuje pravdu a hovorí ľuďom, aké názory by mali zastávať a akou cestou by sa mali uberať, pokiaľ ľudia nezanechajú svoje predstavy a výmysly, budú podľa nich naďalej žiť a tieto predstavy a výmysly sa prirodzene stanú ich životom a zákonmi, podľa ktorých prežívajú. Nevyhnutne sa stanú spôsobmi a metódami, ktorými ľudia riešia všetky druhy udalostí a vecí. Keď sa ľudské predstavy a výmysly stanú princípmi a kritériami, podľa ktorých ľudia nazerajú na ľudí a veci a podľa ktorých sa správajú a konajú, bez ohľadu na to, ako veria v Boha, o čo sa usilujú, koľko ťažkostí vytrpia alebo akú cenu zaplatia, to všetko bude márne. Pokiaľ niekto žije podľa svojich predstáv a výmyslov, tak tým odporuje Bohu a je voči Nemu nepriateľský. Nie je skutočne podriadený prostrediam, ktoré Boh pripravil, ani Jeho požiadavkám, takže v konečnom dôsledku bude jeho výsledok veľmi tragický. Ak už mnoho rokov veríš v Boha, vydávaš sa Mu, pobehuješ sem a tam a platíš vysokú cenu, no východiskovým bodom a zdrojom všetkého, čo robíš, sú tvoje vlastné predstavy a výmysly, tak Boha skutočne neprijímaš a nepodriaďuješ sa Mu. Nezáleží na tom, či tieto predstavy a výmysly vychádzajú z kníh, zo spoločnosti alebo z tvojich osobných túžob a záujmov – pokiaľ sú to predstavy a výmysly, tak skrátka nie sú pravdou, a pokiaľ nie sú pravdou, tak sú k nej nepriateľské, sú pre ľudí kameňom úrazu pri jej prijímaní a sú nepriateľom Boha aj pravdy. Pokiaľ teda žiješ podľa svojich predstáv a výmyslov, budeš podľa nich všetko merať a posudzovať a nakoniec ich vinou určite budeš vzdorovať prostrediu, ktoré pre teba Boh pripravuje, a budeš vzdorovať Jeho vedeniu alebo zvrchovanosti, ktorú nad tebou má. Skrátka tu nejde o žiadne skutočné prijatie a žiadnu podriadenosť. Prečo je to tak? Pretože je jedno, koľko ťažkostí vytrpíš alebo akú cenu zaplatíš – pokiaľ žiješ podľa svojich predstáv a výmyslov, ťažkosti, ktoré vytrpíš, a cena, ktorú zaplatíš, nie sú v súlade s pravdou-princípmi a nemajú nič spoločné s pravdou. Dalo by sa povedať, že ťažkosti, ktoré vytrpíš, a cena, ktorú zaplatíš, sú založené na ľudských predstavách a výmysloch a na tvojich vlastných preferenciách a slúžia na uspokojenie tvojich telesných túžob a dosiahnutie istých tvojich cieľov. Je to presne ako to, čo sa to prejavilo u Pavla: vykonal veľa práce, veľa sa nabehal a kázal evanjelium vo väčšej časti Európy, ale bez ohľadu na to, koľko ťažkostí vytrpel, akú cenu zaplatil alebo koľko sa nabehal, nikdy nemal myšlienky a názory, ktoré by boli v súlade s pravdou. Nikdy neprijal pravdu ani nemal postoj a skutočnú skúsenosť podriadenosti Bohu a vždy žil vo svojich vlastných predstavách a fantáziách. Aká bola jeho konkrétna predstava a fantázia? Bola to tá, že keď dokončí beh a dobojuje dobrý boj, bude naňho čakať koruna spravodlivosti – to bola Pavlova predstava a fantázia. Čo bolo konkrétnym teoretickým základom jeho predstavy a fantázie? Že Boh určí výsledok človeka na základe toho, koľko sa nabehal, akú cenu zaplatil a koľko ťažkostí vytrpel. Práve na takomto teoretickom základe svojej predstavy a fantázie sa Pavol nevedomky vydal na cestu antikristov, v dôsledku čoho po príchode na koniec cesty vôbec nerozumel svojmu správaniu ani svojim prejavom a svojej podstate odporovania Bohu, nieto ešte nejakému pokániu. Vo viere v Boha sa stále držal svojej pôvodnej predstavy a fantázie a nielenže nemal ani len najmenšiu skutočnú podriadenosť Bohu, ale aj naopak veril, že má ešte väčšie právo dostať od Boha na oplátku dobrý výsledok a konečný osud. „Na oplátku“ je pekne znejúci a civilizovaný spôsob, ako to povedať, ale v skutočnosti tu nešlo o žiadnu výmenu, ba dokonca ani o transakciu. On Boha o tieto veci priamo žiadal – priam ich od Neho vyžadoval. Ako ich od Boha vyžadoval? Presne tak, ako povedal: „Dokončil som svoj beh a dobojoval som dobrý boj – koruna slávy je teraz moja. Je to to, čo si zaslúžim a čo by mi mal boh právom dať.“ Cesta, ktorou sa Pavol vydal, bola cestou odporovania Bohu, ktorá ho viedla do záhuby, a konečným výsledkom, ktorý ho postihol, bol trest. Bolo to neoddeliteľné od jeho predstavy a fantázie o Bohu. Vždy sa vytrvalo držal svojej vlastnej predstavy a fantázie, odložil bokom a ignoroval Božie slová aj pravdy, ktoré sú cestou života a ktoré Boh poskytol ľuďom, a dokonca zaujal postoj pohŕdania a opovrhovania. Ani len neuznal či neprijal skutočnosť, že Ježiš Kristus bol vtelením Boha. Keď prišiel na koniec cesty, stále sa rovnako ako predtým vytrvalo držal svojej predstavy a fantázie a naďalej sa staval proti Bohu, až nakoniec smeroval k nevyhnutnému výsledku záhuby. Ak sú teda ľudia počas viery v Boha schopní zanechať všetky svoje rôzne negatívne emócie aj niektoré veci v reálnom živote, ktoré im bránia v usilovaní sa o pravdu, no nedokážu zanechať bariéry medzi sebou a Bohom ani svoje nepriateľstvo voči Nemu, bude to veľmi poľutovaniahodná a tragická vec a nakoniec títo ľudia zožnú rovnaký výsledok trestu ako Pavol. O tom niet pochýb. Preto je položka „zanechania bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu“ v rámci praktizovania „zanechávania“ tou najkľúčovejšou a najdôležitejšou a nemožno ju prehliadnuť. Toto musíš často skúmať: aké predstavy a výmysly máš ešte stále vo svojom vzťahu k Bohu a počas zažívania Jeho diela, ktoré z nich nie sú v súlade s pravdou, Božími túžbami alebo Božími požiadavkami a ktoré stoja medzi tebou a Bohom. Mal by si ich preskúmať, porovnať si ich s Božími slovami a potom ich zanechať. Účelom zanechania nie je prejsť nejakým procesom, ale prijať pravdu, prijať v tomto ohľade pravdy-princípy, ktoré Boh predložil ľuďom, a použiť tieto pravdy-princípy, aby si nahradil svoje predstavy a výmysly, aby si zmenil pohľad za svojím usilovaním sa aj smerovanie svojho úsilia a aby si vo svojom živote a v procese nasledovania Boha mohol byť v súlade s Ním, a nie v súlade so svojimi predstavami a výmyslami. Božím dielom je vyriešiť ľudské predstavy a výmysly a Boh ľuďom poskytuje pravdu, aby ňou vyriešil aj ich tie. Riešením predstáv a výmyslov ľudí im Boh umožňuje mať správne myšlienky, názory, stanoviská a pohľady na prístup ku každému prostrediu, ktoré pripravuje, a na prístup ku každej veci, ktorej v živote čelia. Boh svoje dielo nekoná a neposkytuje ľuďom pravdu prostredníctvom svojich slov preto, aby naplnil ich predstavy a výmysly, ale aby ich predstavy a výmysly vyvracal a nakoniec im umožnil zanechať ich a dosiahnuť poznanie Boha.

D. Viera ľudí, že Božie dielo môže zmeniť ich kvalitu, inštinkty, osobnosti a podobne

O niektorých ľudských predstavách a výmysloch o Božom diele sme už v duchovnom spoločenstve hovorili. Okrem týchto predstáv a výmyslov majú ľudia o Božom diele aj iné predstavy a výmysly, ktoré by v procese usilovania sa o pravdu mali zanechať. Ľudia napríklad veria, že ak sa po prijatí Božieho diela dokážu usilovať o pravdu, budú úplne obnovení, a keď budú mať Božie slová ako svoj život, budú mať celkom nový život a znovuzrodia sa ako noví ľudia. Veria, že sa zlepší ich kvalita a že sa do istej miery zmenia aj ich inštinkty, takže sa im často budú stávať veci, ktoré by nikdy nečakali. Znamená to, že budú nielen schopní robiť veci, ktoré presahujú ich vlastnú kvalitu a inštinkty, ale aj schopní robiť ich s mimoriadnou ľahkosťou a hladko. Ba čo viac, v procese viery v Boha majú niektorí ľudia dokonca často pocit, že odkedy sa začali usilovať o pravdu, zlepšila sa ich osobnosť a povaha, ich oči sú jasnejšie ako predtým a majú aj lepší sluch ako predtým. Z času na čas sa pozrú do zrkadla a majú pocit, že sa čoraz viac podobajú na anjelov a že vyzerajú čoraz krajšie a sú oveľa čulejší než kedykoľvek predtým. Niektorí ľudia majú dokonca pocit, že sa zmenili niektoré ich životné návyky a ich životný štýl – ak išli kedysi spať príliš neskoro, neustále zívali, no odkedy sa začali usilovať o pravdu, tieto reakcie zmizli a oni to považujú za obzvlášť zázračné. Ľudia vo svojich predstavách a fantáziách veria, že keď sa začnú usilovať o pravdu, Boh na nich vykoná nejaké dielo, aby prešli nečakanými premenami, čo zahŕňa zlepšenie ich kvality zo dňa na deň. Ľudia s priemernou alebo veľmi slabou kvalitou sa stanú mimoriadne bystrými, schopnými a skúsenými, stanú sa ľuďmi s kvalitou a múdrosťou a polepšia si aj v oblasti svojho myslenia. Keď ľudia ešte len začnú veriť v Boha a rozhodnú sa usilovať o pravdu, majú o tomto usilovaní sa nesmierne prehnané a nerealistické výmysly, z ktorých skrátka žiadny v skutočnosti nezodpovedá realite. Ľudia veria, že pokiaľ sa budú usilovať o pravdu, v mnohých ohľadoch sa polepšia a posunú vpred a v niektorých oblastiach dokonca prekonajú bežných ľudí. Preto sa niektorí ľudia pomenujú Lyu Chao, iní Ma Chao a ďalší Niu Chao. Tieto mená v danom poradí znamenajú prekonanie oslov, koní a volov, čo znamená, že dokážu bežať rýchlejšie ako kôň a majú väčšiu silu ako osol či vôl. Osly vo všeobecnosti vynikajú silou pri ťahaní vecí, kone majú veľmi silné nohy a voly majú veľkú výdrž, takže títo ľudia si hovoria Lyu Chao, Ma Chao a Niu Chao. Vidíš, venujú výberu svojich mien osobitnú pozornosť. Z mien, ktoré si ľudia pre seba vyberajú, možno vidieť, že ľudia majú svoje vlastné chápanie Božieho diela, no nanešťastie toto chápanie nie je v súlade s pravdou ani pozitívne – je to ľudská predstava a fantázia. Bez ohľadu na to, či je táto predstava a fantázia skreslená alebo extrémna, skrátka nie je v súlade s faktami a s pravdou; je veľmi nezmyselná a zaoberá sa nadprirodzenými vecami. Princíp, podľa ktorého Boh pracuje na ľuďoch, je tento: bez ohľadu na to, akú majú ľudia kvalitu, pracovnú schopnosť alebo schopnosť riešiť veci, aké sú ich vrodené inštinkty, akú majú osobnosť, aké sú ich zvyky, životné návyky, záujmy a záľuby alebo dokonca akého sú pohlavia, je cieľom Božieho diela dosiahnuť výsledok, ktorý ľuďom umožní pochopiť pravdu, prijať ju, podriadiť sa jej a potom vstúpiť do pravdy-reality na základe svojej vrodenej kvality a osobnosti, svojich inštinktov a zvykov, svojho správneho životného štýlu, ako aj svojich oprávnených záujmov, záľub a podobne. Na akom základe sa teda tento výsledok dosahuje? Dosahuje sa na základe toho, že ľudia majú schopnosť porozumieť pravde a pochopiť ju a majú normálnu ľudskú prirodzenosť. Nedosahuje sa na základe takzvanej vznešenej ľudskej prirodzenosti ani na základe nadprirodzenej ľudskej prirodzenosti. Bez ohľadu na to, o ktorých aspektoch pravdy hovoríme v duchovnom spoločenstve, to teda všetko slúži na to, aby sme ti do nich umožnili vstúpiť na základe toho, že máš normálnu ľudskú prirodzenosť a schopnosť pochopiť pravdu. Lenže ľudské predstavy a výmysly sú v porovnaní s týmto presným opakom. Ľudia veria, že výsledok, ktorý v ľuďoch dosiahne Božie dielo a Jeho vyjadrovanie pravdy, je v rozpore s ich vrodenou kvalitou a inštinktmi, ako aj s ich osobnosťou, zvykmi, záujmami a záľubami. Často dúfajú, že sa im stane nejaký zázrak, niečo nadprirodzené alebo niečo, čo je nečakané a presahuje ich vlastnú kvalitu a inštinkty, namiesto toho, aby sa snažili hľadať pravdu s nohami pevne na zemi. Čo tento fakt dokazuje? Nie je to tak, že ľudia vnímajú usilovanie sa o pravdu ako niečo obzvlášť nadprirodzené a nezmyselné? Nie je to tak, že vnímajú spôsoby, akými Boh pracuje na ľuďoch, ako obzvlášť nadprirodzené a nezmyselné? (Áno.) Ľudia často dúfajú, že čím viac sa budú usilovať o pravdu, tým lepšia bude ich kvalita, alebo že po vypočutí mnohých kázní a prijatí a pochopení veľkej časti pravdy budú mať lepšiu kvalitu ako predtým. Je to predstava a výmysel, však? (Áno.) Vezmi si napríklad štúdium nejakej profesie: ak si si počas štúdia v škole chcel osvojiť nejakú profesiu, musel si sa vedomosti o tejto profesii mechanicky učiť naspamäť, študovať od úsvitu do súmraku a vo voľnom čase vynakladal úsilie, aby si sa jej priučil. Odkedy si začal veriť v Boha, myslíš si, že pokiaľ pôsobí Duch Svätý, kvalita ľudí sa zlepší, premenia sa a budú iní ako predtým. Takže prídeš k záveru, že bez ohľadu na to, ako Boh pracuje, človek musí len spolupracovať a netreba vkladať úsilie do hľadania pravdy a učenia sa odborných vedomostí; stačí, ak si človek koná svoju povinnosť – aj takouto vierou v Boha urobí pokrok. Nepredstavujú si to ľudia takto? (Áno.) Povedz Mi, je to správny spôsob, ako sa usilovať? Môže takéto úsilie viesť k skutočnej premene? (Nie, nemôže.) Akákoľvek premena je vylúčená. Niektorí ľudia si napríklad myslia, že na to, aby dobre spievali, musia cvičiť od úsvitu do súmraku, odpozerať techniky iných a vypočuť si všetky možné piesne, aby sa poučili z predností iných ľudí, a že len tak môžu dosiahnuť úspechy. A niektorí ľudia naopak veria, že spev závisí od talentu. Myslia si, že ak má človek dar spevu a rád spieva, tak bude schopný dobre spievať, a ak niekto dar spevu nemá alebo nemá záľubu v spievaní, bude sa musieť spoliehať na pôsobenie Ducha Svätého, aby dobre spieval a aby spieval s citom, vďaka ktorému budú mať iní z počúvania jeho spevu potešenie. Väčšina ľudí teda vždy žije v takomto klame; spoliehajú sa na to, že na nich bude pôsobiť Duch Svätý, a inak ani neotvoria ústa, aby spievali. Je to predstava a výmysel, však? Niektorí ľudia si myslia, že netreba vkladať toľko úsilia do učenia sa odborných vedomostí, a pokiaľ sa ľudia usilujú o pravdu, Boh bude pracovať a je zbytočné a márne, aby ľudia prinášali tieto nezmyselné obete. Myslia si, že len čo Boh začne pracovať, bude to užitočnejšie než akékoľvek množstvo úsilia, ktoré ľudia vynaložia, a tak pokiaľ si ľudia úprimne konajú svoje povinnosti a sú ochotní zasvätiť svoje srdcia Bohu, bude v nich pôsobiť Duch Svätý a ich kvalita a schopnosti sa okamžite polepšia nad rámec normálnej ľudskej prirodzenosti – budú schopní porozumieť veciam, ktoré im predtým nedávali zmysel, a hoci predtým nedokázali prečítať ani len dva riadky textu naraz, po tom, čo začnú veriť v Boha, budú schopní prečítať desať riadkov naraz a všetky si ich zapamätať. Nech už ale trénujú akokoľvek veľa, stále to nedokážu dosiahnuť, a tak uvažujú: „Neudeľuje mi Boh milosť? Nie som pri svojom konaní povinnosti dosť pracovitý a úprimný?“ Je to tak? (Nie.) Myslíš si, že čím si schopnejší dosiahnuť to, čo je nadprirodzené a presahuje tvoju vlastnú kvalitu a tvoje schopností, tým viac to dokazuje, že ide o Božie dielo, a že ak tvoja úprimnosť a vôľa spolupracovať budú čoraz väčšie, Boh v tebe bude pracovať čoraz viac a tvoja kvalita a schopnosti budú čoraz lepšie. Nie je to ľudská predstava a fantázia? (Áno.) Máte veľký sklon takto uvažovať? (Áno.) Aký je výsledok takéhoto uvažovania? Nie je ním vždy zlyhanie a to, že sa nič nikdy neuskutoční? Niektorí ľudia sa dokonca stávajú negatívnymi a hovoria: „Dal som Bohu maximálnu úprimnosť – prečo mi Boh neudelí dobrú kvalitu? Prečo mi nedá nadprirodzené schopnosti? Prečo som stále taký slabý? Moja kvalita sa nezlepšila, nič nevidím jasne a zoči-voči zložitým otázkam som zmätený. Takto to bolo predtým. Prečo je to stále rovnaké aj teraz? A prečo okrem toho pri konaní svojej povinnosti a pri riešení problémov nikdy nedokážem prekonať svoje telo? Rozumiem niektorým učeniam, no predsa veci nevidím jasne, a pokiaľ ide o riešenie záležitostí, zostávam nerozhodný a stále zaostávam za tými, ktorí majú dobrú kvalitu. Aj moja pracovná schopnosť je slabá a pri vykonávaní povinnosti som neefektívny. Moja kvalita sa vôbec nezlepšila! Čo sa to deje? Mohlo by to byť tým, že k Bohu nie som dosť úprimný? Alebo že ma Boh nemá rád? V čom mám nedostatky?“ Niektorí ľudia hľadajú rôzne dôvody, aby tento fakt zmenili, a vyskúšali na to mnoho prístupov. Napríklad počúvajú viac kázní, učia sa naspamäť viac Božích slov, píšu si viac poznámok z duchovných pobožností, viac počúvajú ľudí, ktorí hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, a tiež viac hľadajú, ale konečný výsledok je stále sklamaním. Ich kvalita a pracovná schopnosť zostávajú rovnaké ako predtým – bez akéhokoľvek zlepšenia aj po troch až piatich rokoch viery v Boha. Potom sa pozrú na vlastnú osobnosť a zistia, že sú stále rovnako zbabelí ako predtým, že sú pomalí ako stará krava alebo že ešte stále majú netrpezlivú osobnosť a všetko riešia chaoticky – nedošlo k žiadnej premene! Iní pozorujú, že ich záujmy a záľuby sa v poslednom čase zdanlivo nezmenili a nezmenili sa ani niektoré ich nedostatky, zvyky a chyby. A ďalší, ktorí radi chodia neskoro spať a neskoro vstávajú, si všimnú, že aj tieto životné návyky zostávajú nezmenené, takže všetci uvažujú: „Čo sa to deje? Mohlo by to byť tým, že na mňa nepôsobí Duch Svätý? Opustil ma Boh? Nie je so mnou spokojný? Kráčam po nesprávnej ceste? Usilujem sa nesprávnym spôsobom? Nekonal som svoju povinnosť celým srdcom? Nezaplatil som dostatočnú cenu?“ Hľadajú najrôznejšie dôvody, no aj tak nakoniec nedosiahnu žiadne výsledky. Prečo nedosahujú žiadne výsledky? (Je to preto, lebo vždy žili vo svojich vlastných predstavách a fantáziách. Myslia si, že keď uveria v Boha a pokiaľ sú k Nemu úprimní, ich kvalita a pracovná schopnosť sa zlepšia hneď po tom, čo na nich Boh začne pracovať – takéto ich myšlienky pramenia z ich predstáv a výmyslov.) Predstavy a výmysly ľudí rozhodujú o cieľoch a metódach ich usilovania sa, o cestách, ktorými sa uberajú, a nakoniec aj o ich ziskoch a výsledkoch. Čo ľudia získajú, ak majú takéto predstavy a výmysly? Získajú pravdu? Získajú pravú vieru v Boha a pravú lásku k Nemu? Získajú skutočnú podriadenosť Bohu? (Nie.) Nezískajú nič z týchto vecí.

Pri viere v Boha by mal človek porozumieť tomu, čo presne má Božie dielo na ľuďoch zmeniť, ako Boh rieši problém ich skazenosti a čo v nich chce dosiahnuť – to sú otázky, o ktorých by sa malo jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve, však? Stručne povedané, človek by mal presne porozumieť tomu, ako chce Boh ovplyvniť ľudí svojím dielom. Po prvé Boh v tejto etape svojho diela vyjadruje pravdu a dodáva život. Práca na poskytovaní pravdy ľuďom spočíva v jasnom duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch, ktorými sa ľudia musia riadiť pri stretnutí so všetkými možnými osobami, udalosťami a vecami v reálnom živote, aby po tom, čo im porozumejú, mohli podľa týchto právd-princípov nazerať na osoby a veci a mohli si podľa nich počínať a konať. Na tomto základe sa vyriešia ich skazené povahy a oni ich budú môcť odvrhnúť a skutočne a absolútne sa podriadiť Bohu. Samozrejme, je to aj znakom a skutočným prejavom spásy, ktorý možno nakoniec u ľudí vidieť. Aké sú hlavné problémy, ktoré treba vyriešiť v celom procese Božieho poskytovania pravdy ľuďom? Treba vyriešiť hlavne dva druhy problémov. Prvým druhom problému, ktorý treba vyriešiť, sú ľudské predstavy. Rôzne druhy mylných, skreslených a pevne zakorenených myšlienok a názorov ľudí, ktoré pochádzajú od satana, sa súhrnne označujú ako ľudské predstavy. Tieto chybné myšlienky a názory ovládajú myšlienky a správanie ľudí a stihli sa stať základnou teóriou myslenia, podľa ktorej si počínajú, nazerajú na osoby a veci a konajú, takže musia byť dôkladne odstránené. Je to problém spojený s myšlienkami ľudí, ktorý treba vyriešiť. Druhým druhom problému, ktorý treba vyriešiť, sú skazené povahy ľudí. Skazené povahy sú témou, ktorá sa v cirkevnom živote rozoberá často a o ktorej sa v ňom neraz hovorí v duchovnom spoločenstve a diskutuje. Niektoré skazené povahy sú spôsobené mylnými myšlienkami a názormi ľudí, zatiaľ čo iné sú čisto satanské. Dve veci, ktoré chce Boh v ľuďoch vyriešiť svojím dielom a svojimi slovami, sú ich predstavy a skazené povahy. Prvá sa týka toho, ako človek nazerá na osoby a veci, zatiaľ čo druhá sa týka toho, ako si počína a ako koná. Keď sa tieto dve veci vyriešia a ľudia získajú pravdu a dokážu sa podriadiť Bohu a byť s Ním v súlade, Božie dielo dosiahne svoj účinok a skončí sa. Či už ale počas celého procesu Božieho diela ide o spôsob, akým Boh pracuje, a konkrétne kroky Jeho diela, alebo o každú z právd, ktoré vyjadruje, nič z toho nie je zamerané na aspekty, ako sú osobnosti, kvality, schopnosti, inštinkty, životné návyky a vzorce správania ľudí alebo ich záujmy a záľuby. Inými slovami, cieľom, účelom a významom Božieho diela nie je zmeniť vrodené kvality a schopnosti ľudí ani ich inštinkty, osobnosti a podobne. Nezáleží na tom, akú máš kvalitu a vrodenú osobnosť alebo aké sú tvoje pracovné schopnosti, životné návyky, inštinkty a rôzne iné aspekty – Boh sa na nič z toho nepozerá. Pozerá sa len na to, či si človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou, a potom ti na tomto základe poskytuje pravdu a pracuje na tebe. Bez ohľadu na to, aké aspekty pravdy ti Boh poskytuje alebo aké dielo na tebe koná, to v konečnom dôsledku nie je preto, aby zmenil tvoju vrodenú kvalitu a inštinkty, aby tvoju kvalitu či inštinkty pozdvihol a zlepšil, alebo aby ich urobil obzvlášť nadprirodzenými – žiadny z týchto aspektov nie je cieľom, ktorý chce Boh zmeniť svojím dielom. Takže bez ohľadu na to, koľko rokov veríš v Boha, koľko kázní si si vypočul alebo koľko úsilia si vložil do Božích slov, ostane tvoja vrodená kvalita rovnaká a nezmení sa. Nezmení sa len preto, že už mnoho rokov veríš v Boha, mnoho rokov počúvaš kázne a mnoho rokov pobehuješ sem a tam a vydávaš sa Bohu. Samozrejme, to isté platí aj pre tvoju osobnosť a pre tvoje inštinkty, životné návyky, záujmy, záľuby a podobne; nezmenia sa len preto, že už mnoho rokov veríš v Boha a konáš svoju povinnosť. V predstavách ľudí táto zmena určite neznamená úpadok, ale skôr vzostup – že sa tieto veci stanú ušľachtilejšími a lepšími ako predtým. Znamená to, že bez ohľadu na to, v akej etape sa Božie dielo nachádza alebo akú metódu pri ňom Boh používa, to nie sú vrodené kvality ľudí ani ich pracovné schopnosti, inštinkty, osobnosti a podobne, ktoré Jeho dielo mení. Takže ak máš slabú kvalitu a momentálne nemáš kvalitu na to, aby si bol vodcom, pracovníkom alebo dozorcom nad určitou pracovnou úlohou, nebudeš ju mať ani o 20 alebo 30 rokov. A nebudeš ju mať ani vtedy, keď budeš nakoniec spasený vďaka svojmu usilovaniu sa o pravdu. Tvoja kvalita sa nezmení. Zmenia sa teda tvoje inštinkty? Každý zažíva narodenie, starnutie, chorobu a smrť, a keď čelí významným udalostiam, znervóznie, zľakne sa, vydesí sa a podobne – ani tieto inštinkty sa nezmenia. Napríklad keď ľudia počujú obzvlášť silný hluk, všetci si zakryjú hlavu a skryjú sa na bezpečné miesto – to je inštinkt. Keď sa tvoja ruka dotkne plameňa alebo nejakej inej horúcej veci, inštinktívne ju stiahneš, alebo keď počuješ nejakú nešťastnú správu, inštinktívne sa vnútorne zachveješ a pocítiš hrôzu. Keď čelíš nebezpečenstvu, inštinktívne si ako prvé pomyslíš: „Som v bezpečí? Blíži sa toto nebezpečenstvo ku mne?“ To je inštinkt. Navyše keď niekto natiahne ruku, aby ťa udrel, inštinktívne uhneš, aby si sa ochránil; keď sa ti do očí dostane prach alebo voda, inštinktívne ich zatvoríš; a keď ťa bolí zub, budeš si naň často siahať rukou. Inštinktívne sa u teba objaví prirodzený reflex, určitým spôsobom sa prejavíš alebo vykonáš istú inštinktívnu činnosť. Ľudia sa s týmito inštinktívnymi reakciami narodili. Nikto im ich nemôže vziať a nezmení ich ani Boh. Boh vložil tieto inštinktívne reakcie do ľudí, keď ich stvoril, a majú ľudí chrániť. Sú niečím, čo stvorený človek musí mať. Boh tieto inštinkty nevezme a nestratíš ich ani vďaka svojmu usilovaniu sa o pravdu. Čo tým myslím? Neznamená to, že sa nebudeš báť, keď vypukne požiar, pretože sa usiluješ o pravdu, porozumel si mnohým pravdám a si skutočne podriadený Bohu, alebo že už preto nebudeš cítiť, ako sa ti popáli ruka, keď ju vložíš do panvice s horúcim olejom – to je nemožné. Čo by si si pomyslel, keby niekto vydal takéto svedectvo? Závidel by si mu a obdivoval by si ho? Ako by si to zhodnotil a vymedzil? Prinajmenšom ide o nadprirodzený jav a Boh by ho nevykonal. A pokiaľ ide o inštinkty, ktoré Boh stvoril pre ľudstvo, Boh ti tieto inštinkty nevezme preto, lebo sa usiluješ o pravdu, ani ich nepremení na nadprirodzené sily. Povedzme napríklad, že si v tmavom priestore a nič nevidíš. Inštinktívne natiahneš ruku, aby si nahmatal okolie, budeš svojimi ušami pozorne počúvať, aby si rozoznal zvuky okolo seba, a inštinktívne si budeš hľadať cestu vpred. Neprekonáš svoju telesnosť len preto, že sa usiluješ o pravdu – nebude to tak, že čím bude väčšia tma, tým jasnejšie budú tvoje oči vidieť, tým zreteľnejšie budeš schopný vidieť veci a tým ľahšie sa zorientuješ – to je nadprirodzené a je to niečo, čo Boh nerobí. Aj keby si porozumel mnohým pravdám a dokázal by si sa podriadiť pravde a uviesť ju do praxe, ak sa tvoje inštinkty môžu v tomto ohľade nezmeniť a neupadať, už aj to je skvelé, no ty predsa chceš, aby sa stali nadprirodzenými – to je nemožné! Schopnosť človeka vnímať a riešiť veci a jeho schopnosť riešiť problémy navyše nie sú tým, čo chce Boh svojím dielom zmeniť. Schopnosť človeka riešiť veci na jednej strane závisí od jeho kvality a na druhej strane zas od jeho vrodeného IQ, ktoré zahŕňa jeho dary. Niektorí ľudia sa rodia obzvlášť obdarení určitými darmi a schopnosťami riešiť vonkajšie záležitosti, čo znamená, že sú dobrí v myslení a vo vychádzaní s ľuďmi. Rodia sa so zvláštnou spoločenskou schopnosťou a vedia, ako komunikovať s ľuďmi, nazerať na veci a riešiť určité záležitosti. V mysli majú obzvlášť jasné a veľmi logické myšlienkové pochody, pokiaľ ide o všetky druhy vecí, a keď sa na niečo pozerajú, dokážu pochopiť podstatu veci bez akejkoľvek odchýlky či absurdity a riešiť problémy pomerne presným spôsobom. Tento typ človeka dokáže riešiť záležitosti. Niektorí ľudia sa s touto schopnosťou nerodia a jednoducho radi čítajú knihy, pestujú kvety, sadia trávu, chovajú vtáky a podobné veci. Ako sa tomu hovorí? Tomu sa hovorí mať kultivovaný a pokojný život. Sú to ľudia, ktorí sa usilujú o eleganciu a kultivovanosť. Nie sú dobrí vo vychádzaní s ľuďmi alebo v riešení vonkajších záležitostí – túto schopnosť nemajú. Keď potrebujú ísť von a vybavovať veci, poradiť sa s právnikom alebo komunikovať s nejakou osobnosťou, sú celí nesmelí a ustráchaní a neodvážia sa tej osobe pozrieť do očí, a keď im niekto kladie otázky, koktajú a nevedia, čo povedať. Sú nepoužiteľní, však? Keď tento druh človeka nečelí nejakému problému, veľmi rád sa chvastá a hovorí: „Urobil som také a také veci, mal som takú a takú slávnu minulosť, kedysi som komunikoval s takými a takými ľuďmi a poznal som také a také celebrity…“ Keď ho však niekto skutočne pošle niečo vybaviť, bez stopy zmizne. Ukáže sa, že jediné, čo dokáže, je chvastať sa, a nemá žiadny skutočný talent, žiadne vedomosti ani žiadnu schopnosť vybavovať záležitosti. Môže sa skutočnosť, že niekto je zlý v riešení záležitostí, zmeniť tým, že sa usiluje o pravdu? Nanešťastie, nie, nemôže. Pozrite sa na tých jednotlivcov, ktorí majú introvertné osobnosti a od detstva sa boja čeliť iným ľuďom. Keď majú dvadsať či tridsať rokov a rozprávajú sa s ľuďmi alebo riešia záležitosti, ktoré zahŕňajú interakciu s ľuďmi, sú ešte stále nervózni. A keď dosiahnu stredný vek, pri rozprávaní pred davom sa stále hanbia a červenajú. Takíto ľudia za svojho života nikdy nebudú schopní čeliť širšiemu svetu. Ostatní ľudia sa líšia v tom, že sa radi rozprávajú a komunikujú s ľuďmi už od tínedžerského veku. Bez ohľadu na to, s akou osobnosťou komunikujú, sa nebudú báť, a bez ohľadu na to, čo robia, nebudú mať úzkosť ani panikáriť. Majú dôvtip, takže netrpia trémou, a čím viac ľudí niekde je, tým sú šťastnejší, tým sú plnší energie a tým viac chcú hrať formu. Môže sa niečia osobnosť a schopnosť riešiť veci zmeniť tým, že zažíva Božie dielo? (Nie.) Boh tieto veci na ľuďoch nemení. Niektorí ľudia vedia, že ich slabá schopnosť riešiť veci je chybou ich ľudskej prirodzenosti, takže tvrdo pracujú na jej prekonaní. Môže sa stať, že keď dosiahnu stredný alebo starší vek, zažijú desaťročia zocelovania a nazhromaždia rozsiahle skúsenosti, horko-ťažko dokážu zvládnuť niektoré bezodkladné záležitosti, no stále nebudú schopní riešiť kritické záležitosti týkajúce sa života a smrti. A sú najmä aj takí ľudia, ktorí ani po dosiahnutí staroby nedokážu nič vyriešiť sami; čokoľvek sa snažia vyriešiť, úplne to zbabrú – jednoducho to nedokážu uniesť – a nedokážu na seba vziať ani len bremeno vybavovania vlastných rodinných záležitostí. Čo robia? V niektorých prípadoch sú ich deti schopné riešiť záležitosti, takže títo ľudia nechajú svoje deti, aby im pomáhali, zatiaľ čo si oni užívajú hotové veci. Myslia si: „Prispel som a dokážem vybavovať veci,“ ale v skutočnosti túto schopnosť nemajú. To ich deti, ktoré sú teraz už dospelé a schopné prevziať zodpovednosť, na seba vzali tieto veci. Títo ľudia už možno teraz nie sú takí nervózni a ustráchaní z riešenia vecí, ako keď boli mladí, ale to neznamená, že sa ich schopnosť riešiť veci zmenila alebo zlepšila. Čo to znamená? Znamená to, že sú starší, nadobudli skúsenosti a už sa neboja vecí. Na čo sa vzťahuje „už sa neboja vecí“? Ide o to, že sa na veci dokážu pozerať s otvorenejšou mysľou, pretože ich zažili veľa a prišli na to, ako fungujú. Takže ak sa naozaj dostanú do nejakého nebezpečenstva, nebudú sa báť a pomyslia si: „No, tu som. Ak chceš peniaze, žiadne nemám; ak chceš môj život, tu je jeden – rob si, čo chceš!“ Urobili takíto ľudia nejaký pokrok? Neurobili vôbec žiadny pokrok – stále riešia veci dosť neopatrne a popletene. Sú rovnako unáhlení a netrpezliví ako predtým. Kedysi sa im nedarilo dotiahnuť veci do konca a ani teraz sa vôbec nezmenili. Jednoducho sú takí. Povedz mi, nie je toto skutočný stav vecí? (Áno.)

Sú medzi vami ľudia všetkých vekových kategórií. Zažil si doteraz niečo výnimočné – došlo počas tvojho usilovania sa o pravdu k úplnej zmene tvojej kvality a stala sa oveľa lepšou než predtým? Zmenili sa tvoje inštinkty? Mali ste niekedy takúto skúsenosť? (Nie.) Nuž, povedal niekedy niekto: „Kedysi som bol dosť neschopný. Nebol som výrečný, nemal som žiadne schopnosti ani zručnosti a nemal som ani žiadne spoločenské vlohy. No keď som teraz prijal Božie dielo, dokážem byť výrečný, mám spoločenské vlohy a pri riešení vecí som inteligentný, mám na to talent a viem, ako si s vecami poradiť?“ Mal niekto takúto skúsenosť? (Nie.) Niektorí hovoria: „Hoci sa mi tieto veci nestali, počas zažívania Božieho diela po tom, čo som uveril v Boha, cítim, že sa moja osobnosť zmenila. Kedysi som hovoril pomaly a všetci ma volali ‚Pán pomalý‘. Mal som aj inú prezývku, a to ‚Slimák‘. Odkedy som začal veriť v Boha, reagujem rýchlejšie ako predtým a hovorím a konám svižnejšie. Ešte aj riešim veci rýchlejšie a efektívnejšie.“ Stávajú sa takéto veci? (Nie.) Je jeden prípad, v ktorom by to mohlo byť možné. Napríklad keď sa niektorí ľudia učia cudzí jazyk a spočiatku si precvičujú hovorenie, hovoria veľmi pomaly, slovo za slovom. Iní si myslia, že títo ľudia možno hovoria tak pomaly, pretože sa narodili s pomalou náturou. No keďže boli títo ľudia v častom kontakte s ľuďmi, ktorí týmto cudzím jazykom hovoria, po troch až piatich rokoch ním nakoniec hovoria veľmi plynule a rovnako rýchlo ako svojím rodným jazykom. Iní, ktorí o tom nič nevedia, si myslia: „Osobnosť tohto človeka sa zmenila. Kedysi hovoril pomaly a ľudia boli netrpezliví, keď ho počúvali, no teraz hovorí veľmi plynule – stal sa z neho energický človek. Z toho, ako priamo a jasne hovorí, je vidieť, že rieši veci s pohotovosťou a má dobrú osobnosť.“ Došlo v tomto prípade k zmene ich osobnosti? (Nie.) V skutočnosti je to prirodzený jav. Je to proces normálneho pokroku pri osvojovaní si nejakého remesla – nie je to proces zmeny osobnosti. Či už ide o kvalitu, schopnosti a inštinkty, alebo o osobnosť, zvyky, záujmy a záľuby, žiadny z týchto aspektov nie je niečím, čo by Boh chcel zmeniť svojím dielom. Ak stále veríš, že účelom Božieho diela a hovorenia s cieľom poskytnúť ľuďom pravdu je zmeniť všetky tieto vrodené vlastnosti ľudí, a myslíš si, že len vtedy možno človeka považovať za úplne znovuzrodeného a skutočne nového človeka, o ktorom hovorí Boh, vážne sa mýliš. Je to ľudská predstava a domnienka. Keď tomu porozumieš, mal by si sa vzdať takýchto predstáv, výmyslov, dohadov alebo pocitov, čo znamená, že by si sa počas usilovania sa o pravdu nemal stále spoliehať na pocity alebo dohady, aby si si robil závery o týchto veciach: „Zlepšila sa moja kvalita? Zmenili sa moje inštinkty? Je moja osobnosť stále rovnako zlá ako predtým? Zmenil sa môj spôsob života?“ Neuvažuj o tom; takéto úvahy sú zbytočné, pretože to nie sú aspekty, ktoré chce Boh zmeniť, a Božie slová a dielo sa na tieto veci nikdy nezameriavali. Božie dielo nikdy nemalo za cieľ zmeniť kvalitu ľudí ani ich inštinkty, osobnosť a podobne a Boh nikdy nehovoril s cieľom zmeniť tieto ľudské aspekty. Znamená to, že Božie dielo ľuďom poskytuje pravdu na základe ich vrodených okolností, aby ľudia porozumeli pravde a potom ju prijali a podriadili sa jej. Inými slovami, nech už máš akúkoľvek kvalitu, osobnosť a akékoľvek inštinkty, to, čo chce Boh urobiť, je vštepiť ti pravdu a zmeniť tvoje staré predstavy a skazené povahy. Nechce meniť tvoju vrodenú kvalitu, inštinkty a osobnosť. Už tomu rozumieš, však? Čo chce Božie dielo zmeniť? (Božie dielo má za cieľ zmeniť staré predstavy a skazené povahy ľudí.) Keď teraz rozumieš tejto pravde, mal by si sa vzdať tých výmyslov a predstáv, ktoré sú nerealistické a týkajú sa nadprirodzených vecí, a nemal by si ich používať na to, aby si sa hodnotil alebo na seba kládol požiadavky. Mal by si radšej hľadať a prijímať pravdu na základe rôznych vrodených okolností, ktoré ti dal Boh. Čo je v tomto prípade konečným cieľom? Ide tu o to, aby si na základe svojich vrodených okolností porozumel pravde-princípom, aby si porozumel každému jednému z právd-princípov, ktorý by sa mal praktizovať zoči-voči rôznym situáciám, s ktorými sa stretávaš, aby si podľa nich dokázal nazerať na osoby a veci a konať a aby si si podľa nich dokázal počínať. Ak to urobíš, splníš Božie požiadavky. Je to preto, že účelom Božích slov a diela je vštepiť do ľudí pravdy, aby sa stali ich princípmi a kritériami praktizovania, aby sa stali základom, podľa ktorého si počínajú, nazerajú na osoby a veci a konajú, a aby sa stali ich životom. Nie je ním premeniť ľudí na nadľudí alebo na ľudí s nadprirodzenými schopnosťami. Čo myslím pod pojmami „nadľudia“ a „ľudia s nadprirodzenými schopnosťami“? Schopnosť prekonať svoje inštinkty, prekonať svoje schopnosti, prekonať svoju kvalitu a dokonca aj prekonať svoje pohlavie a žiť mimo neho – nie sú to nadprirodzené schopnosti? (Áno.) Niektorí ľudia napríklad dokážu hovoriť niekoľkými alebo aj vyše desiatimi jazykmi bez toho, aby sa venovali špecializovanému štúdiu jazykov. Je to nadprirodzené? (Áno.) Táto nadprirodzenosť presahuje ľudskú kvalitu a ľudské schopnosti a inštinkty, však? (Áno.) A čo viac, keď títo ľudia hovoria rôznymi jazykmi, dokážu ešte aj pružne napodobniť rôzne mužské a ženské hlasy. Nie je to ešte nadprirodzenejšie? (Áno.) Bez ohľadu na to, koľkými jazykmi hovoria, si ich nemiešajú, bez ohľadu na to, ako dlho hovoria, sa necítia unavení, a aj keď sa nenapijú vody, necítia smäd. Navyše čím viac hovoria, tým viac im iskria oči, tým viac sa im rozjasní tvár a tým viac celí žiaria. Nie je to nadprirodzené? (Áno.) Aj keď ich počas rozprávania postrelia, sú v poriadku a jednoducho pokračujú v rozprávaní. To je ešte nadprirodzenejšie, však? (Áno.) Keď vidia guľku, ani sa jej nesnažia vyhnúť a namiesto toho sa jej postavia čelom. Guľka im prejde hruďou, ale oni zostanú pevne stáť a nezakolíšu sa. Nijako ich to neovplyvní a neskriví sa im ani vlas na hlave. Presahuje to inštinkt, však? (Áno.) Všetky tieto javy presahujú ľudský inštinkt. Najvážnejšie zo všetkého je, že sa stali nezvyčajnými ľuďmi, čiže niekým, kto sa líši od bežných ľudí, presahuje kvalitu a schopnosti normálnych ľudí a presahuje aj ich inštinkty. Ich prejavy sa vo všetkých aspektoch líšia od prejavov bežných ľudí a sú obzvlášť nadprirodzené. To neveští nič dobré. Sú to ešte stále normálni ľudia? (Nie.) Čím sú teda? (Zlými duchmi.) Sú to zlí duchovia. Chcete sa o to usilovať? (Nie.) Nikto z vás to nechce. Myslíš si teda, že Božie dielo by ľudí až do takejto miery zmenilo? Je účelom Božieho diela premeniť jednotlivcov na nezvyčajných ľudí? (Nie.) Slúži na to, aby si prijal pravdu a zažíval prostredia, ktoré pre teba Boh pripravil v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti, a aby si vďaka tomu mohol porozumieť starostlivým úmyslom, s ktorými Boh koná svoje dielo, alebo svojim vlastným nedostatkom, slabinám či skazeným povahám a potom na základe tohto porozumenia hľadal pravdu, uvádzal ju do praxe a postupne do nej vstupoval – tento proces je pomalý a vôbec nie je nadprirodzený. Keď sú niektorí ľudia negatívni, radi hovoria toto: „Čo som získal toľkými rokmi viery v Boha?“ Hovoríš, že si nič nezískal, ale mal by si si dobre premyslieť nasledujúce. Keďže už toľko rokov veríš v Boha, máš teraz jasný pohľad na mnohé veci? Je to tak, že čím dlhšie veríš, tým pokojnejšie a vyrovnanejšie sa cítiš a tým viac cítiš, že toto je tá správna cesta v živote? Ak sa tak cítiš, znamená to, že si skutočne niečo získal. Hoci si nezískal žiadne materiálne veci ani peniaze, postavenie, slávu, zisk – veci, ktoré môžeš uchopiť do ruky alebo vidieť očami –, v srdci si napriek tomu porozumel niektorým pravdám. Trochu si porozumel Božej skutočnej existencii a Jeho zvrchovanosti nad všetkým. Navyše si porozumel aj Božím úmyslom a Jeho požiadavkám na ľudí a vieš, čo je to stvorená bytosť a akú povinnosť by si mal konať. A keby ti v tejto chvíli nedovolili konať povinnosť, cítil by si úzkosť a mal by si pocit, že je tvoj život prázdny. Neukazuje to všetko, že si už z viery v Boha niečo získal? To, čo si získal, má väčšiu hodnotu ako akákoľvek materiálna vec. Toto sú účinky, ktoré Božie dielo dosahuje na ľuďoch. Nemá v úmysle umožniť im podstúpiť nejaké nadprirodzené a nerealistické zmeny, ktoré presahujú ľudskú prirodzenosť, ľudské inštinkty alebo normálne potreby a prejavy tela. Má naopak v úmysle umožniť ľuďom zažívať všetky druhy prostredí v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti a počas toho postupne a pomaly získavať všetky druhy poznatkov a skúseností. Stručne povedané, počas tohto postupného a pomalého procesu sa kúsok po kúsku menia myšlienky a predstavy ľudí, menia sa perspektívy, z ktorých nazerajú na osoby a veci, menia sa ich názory na všetky možné osoby, udalosti a veci a menia sa aj spôsoby, akými s nimi zaobchádzajú. Niektoré z ich skazených pováh už nie sú také zjavné ako predtým a ich svedomie a rozum sa do určitej miery obnovujú. Získavajú tieto skutočné výnosy namiesto tých nerealistických, iluzórnych, prázdnych, márnych alebo dokonca nadprirodzených vecí.

Boh vykonáva dielo spásy ľudstva postupne, no je tu, samozrejme, aj ďalší a prvoradejší princíp, ktorým je, že pri konaní svojho diela dáva veciam voľný priebeh. Tento princíp „dávania voľného priebehu veciam“ sa ľuďom môže chápať trochu ťažko. Čo znamená dať veciam voľný priebeh? Znamená to, že či už Boh na ľuďoch pracuje, alebo k nim hovorí, nikdy nič nikoho nenúti robiť. Boh ti pripravuje prostredia a poskytuje ti pravdu rovnako ako iným ľuďom. Pokiaľ ide o to, ako by si mal vnímať a chápať prostredia, ktoré ti pripravuje, a s akým uhlom pohľadu a postojom by si k nim mal pristupovať, Boh na to má jasné slová a povedal ti jasné pravdy-princípy. No pokiaľ ide o to, ako k nim pristupuješ, je to tvoja vlastná slobodná voľba. Môžeš sa rozhodnúť prijať pravdu a spoznať sám seba, alebo ju odmietnuť; a môžeš sa rozhodnúť prijať to, ako ťa odhaľujú prostredia, ktoré Boh ovláda, alebo ignorovať Božie dielo – máš slobodu voľby, môžeš si slobodne vybrať. Napríklad ak ide o povinnosť, ktorú by si mal konať, môžeš sa rozhodnúť konať ju celým svojím srdcom a celou svojou silou, alebo ju konať s povrchným prístupom. Závisí to výlučne od tvojej osobnej voľby a závisí to, samozrejme, aj od tvojej vlastnej kvality, od tvojich schopností a inštinktov a podobne. Boh nerobí prácu navyše, čo znamená, že za normálnych okolností Boh nerobí žiadnu nadbytočnú prácu v podobe naliehania či donucovania. Čo to znamená? Znamená to, že Boh pre teba pripravuje prostredia – je to rovnaké, ako keby pre teba pripravil hostinu s teplými a studenými jedlami a s ryžou, polievkou, ovocím, nápojmi a tak ďalej a tak ďalej, no dával ti slobodu, pokiaľ ide o to, čo si vyberieš – bez ohľadu na to, aké rozhodnutie urobíš, máš slobodu ho urobiť a Boh do toho nezasahuje. On sa len zameriava na vyjadrovanie pravdy, aby zaopatril ľudí. Niektorí ľudia sa na hostinu len zbežne pozrú bez toho, aby sami ochutnali, ako vlastne chutia tie lahodné jedlá. Len hostinu okomentujú, prednesú nejaké učenia a potom odídu. Iní si jednoducho vyberú, že sa na hostinu len pozrú, odignorujú jej lahodné jedlá a odídu bez akéhokoľvek postoja alebo názoru. No sú aj ďalší, ktorí tie lahodné jedlá osobne ochutnali a vychutnali si ich a ktorí sa tiež naučili, ako jedno z týchto chutných jedál pripraviť. V prostredí, ktoré Boh pripravil, nezáleží na tvojom postoji – či už ho vítaš, alebo ho odmietaš a popieraš, alebo ním pohŕdaš a si voči nemu nepriateľský a podobne, v Božích očiach sú to všetko postoje. Ako Boh pristupuje k rôznym postojom ľudí a ako s nimi zaobchádza? Keďže Boh ľuďom poskytol veľké množstvo pravdy, Jeho postoj k nim spočíva iba v tom, že ich sleduje a vedie si záznam. Nezasahuje do toho, čo si ľudia vyberú alebo aký majú postoj – táto záležitosť sa Boha netýka. Čoho sa teda táto záležitosť týka? Súvisí s tým, akú cestu si vyberieš, čo nakoniec získaš, a s tvojím vlastným výsledkom. Boh v tejto veci nerobí žiadnu nadbytočnú prácu, ktorá by ti to uľahčovala. Plní si len tie zodpovednosti a povinnosti, ktoré by si mal plniť. Po tom, čo ťa zaopatril pravdou a povedal ti princípy zaobchádzania so všetkými možnými osobami, udalosťami a vecami, ti môže aj pripraviť prostredia. Boh však nezasahuje do toho, aké presné konečné rozhodnutia urobíš alebo akou cestou sa vydáš – nechá ťa, aby si si vybral sám. Ak si napríklad zvolený za vodcu alebo pracovníka, môžeš sa rozhodnúť konať podľa pravdy-princípov a pracovných opatrení Božieho domu, alebo konať svojvoľne a bezohľadne podľa svojich vlastných preferencií. Ak si vyberieš, že budeš všetko riešiť podľa pravdy-princípov a konať svoju povinnosť podľa pracovných opatrení, Boh to bude pozorovať, spraví si o tom záznam a ty nakoniec získaš pravdu a podriadiš sa Mu – to je jeden výsledok. A ak robíš veci podľa svojej vlastnej vôle a správaš sa svojvoľne a bezohľadne, čím porušuješ pracovné opatrenia Božieho domu aj pravda-princípy, je voľba tiež a predstavuje to cestu, ktorou sa uberáš. Boh to bude rovnako pozorovať, spraví si o tom záznam a je úplne samozrejmé, aký bude tvoj výsledok. Ak si získal pravdu a život, aj to ti umožní získať Božie schválenie a zaistí dobrý konečný osud.

E. Predstavy a výmysly ľudí o Božej zvrchovanosti a opatreniach

Ľudia veria, že Božie dielo zahŕňa Jeho ovládanie a opatrenia. Čím je teda Božie ovládanie a čím sú Jeho opatrenia v predstavách a výmysloch ľudí? Sú akousi manipuláciou, čo znamená, že Boh ľudí tajne prikrýva veľkou sieťou, manipuluje všetkým ich správaním a prostrediami, v ktorých sa nachádzajú, a monitoruje všetko, čo robia. Sú to ľudské predstavy a výmysly, však? (Áno.) V dôsledku toho sa ľudia začnú mať pred Bohom na pozore a vo svojich srdciach sa Ho boja, čo je spôsobené ich predstavami a výmyslami o Božom ovládaní a Jeho opatreniach. To, že sú takíto vystrašení a ostražití, nie je skutočnou podriadenosťou ani bázňou pred Bohom, ale skôr formou vzdorovitosti a odporu. Ľudia si myslia, že Boh je všemohúci a všadeprítomný a že bez ohľadu na to, čo robia, je pravda, že „Keď človek koná, Nebo sa díva“. Myslia si, že Boh na nich neustále dohliada a dáva pozor, aby im zviazal srdcia, ruky aj nohy, aby im nedal slobodu výberu a aby ich prinútil praktizovať pravdu, zmeniť svoje myšlienky a názory a robiť veci podľa Božích prianí. To všetko sú ľudské predstavy. Alebo prísne vzaté, je to druh rúhania sa Bohu. V skutočnosti Boh nikdy nemal v úmysle nútiť ľudí, zväzovať ich alebo nimi manipulovať. Boh ľudí nikdy neobmedzuje ani nenúti, a už vôbec ich do ničoho netlačí. To, čo Boh ľuďom dáva, je dostatok slobody – dovoľuje ľuďom vybrať si cestu, po ktorej by mali kráčať. Aj keď si v Božom dome a aj keď si Bohom predurčený a vyvolený, si napriek tomu slobodný. Môžeš sa rozhodnúť odmietnuť rôzne Božie požiadavky a opatrenia, alebo sa ich môžeš rozhodnúť prijať. Boh ti dáva príležitosť slobodne si vybrať, no bez ohľadu na to, čo si vyberieš, ako konáš, aký je tvoj prístup k riešeniu záležitosti, ktorej čelíš, alebo aké prostriedky a metódy pri jej riešení nakoniec použiješ, musíš prevziať zodpovednosť za svoje činy. Tvoj konečný výsledok nie je založený na tvojich osobných úsudkoch a definíciách. Boh si o tebe namiesto toho vedie záznam. Po tom, čo Boh vyjadrí veľké množstvo právd, a po tom, čo si ľudia toto veľké množstvo právd vypočujú, Boh prísne posúdi, čo je u každého človeka správne a čo nesprávne, a určí jeho konečný výsledok na základe svojich slov, požiadaviek a princípov, ktoré pre ľudí sformuloval. V tejto veci Božie podrobné skúmanie ani Božie ovládanie a opatrenia nie sú Božím manipulovaním či zväzovaním ľudí – si slobodný. Nemusíš sa pred Ním mať na pozore a nemusíš sa ani cítiť vystrašený alebo nesvoj. Si slobodný človek od začiatku až do konca. Boh ti dáva slobodné prostredie, vôľu slobodne sa rozhodovať a priestor na slobodný výber, čím ti umožňuje vybrať si sám, a akýkoľvek výsledok, ktorý nakoniec dosiahneš, je plne určený cestou, ktorou sa vydáš. Je to spravodlivé, však? (Áno.) Ak si nakoniec spasený a si niekým, kto sa podriaďuje Bohu, kto je s Ním v súlade a koho Boh prijíma, to je to, čo vďaka svojim správnym rozhodnutiam získaš; a ak nakoniec nie si spasený, nedokážeš byť s Bohom v súlade, nie si Ním získaný a nie si ani niekým, koho Boh prijíma, tak aj to je dôsledok tvojich vlastných rozhodnutí. Preto Boh vo svojom diele dáva ľuďom veľa priestoru na výber a dáva im aj absolútnu slobodu. Je to preto, lebo používa pravdu na posudzovanie všetkých ľudí, udalostí a vecí vrátane ľudských výsledkov a konečných osudov. Výsledky a konečné osudy ľudí sa pritom pomocou pravdy aj určujú – to je princíp Božieho diela, ktorý sa nikdy, ale naozaj nikdy nemení. Boh ťa neprijme, neprejaví ti milosť a neumožní ti byť spasený preto, lebo si z Neho vystrašený, máš sa pred Ním na pozore a bojazlivo a ponížene kráčaš až na koniec cesty, ani ti nakoniec neumožní byť spasený vďaka nejakým zásluhám, ktoré máš. Inými slovami, nebudú existovať žiadne výnimky, pri ktorých by niekto skončil s výsledkom alebo dobrým konečným osudom, ktorý si nezaslúži – akýkoľvek výsledok, ktorý každý človek nakoniec dosiahne, určuje cesta, ktorou sa vydá. Uvediem ti príklad. Povedzme, že Boh pre teba pripraví prostredie, v ktorom by si mal uvažovať o svojich vlastných priestupkoch, spoznať ich a spoznať svoje skazené povahy, mylné myšlienky a názory, nedostatky, slabiny alebo niektoré zo svojich nedorozumení o Bohu a sťažností na Neho. Mal by si tiež prestať hľadať výhovorky a používať prešibané argumenty na svoju obranu a namiesto toho by si mal byť schopný podriadiť sa, hľadať príslušné pravdy, aby si zmenil svoju súčasnú situáciu, prijať do svojho vnútra pravdu a potom konať v súlade s pravdou-princípmi. Tak dosiahneš požadovaný účinok, a keď sa ti opäť stanú podobné veci, prirodzene budeš praktizovať podľa pravdy-princípov a nebude potrebné, aby ti Boh pripravoval špeciálne prostredia, ktoré by ti pomohli. Je to niečo, čo ľudia dokážu dosiahnuť, a ak to dokážu dosiahnuť, Boh nebude robiť žiadnu zbytočnú prácu. Ak ale ide o tých, ktorí sa neusilujú o pravdu, tak je Boží postoj iný. Niektorí ľudia nehľadajú pravdu ani o sebe neuvažujú, keď sa im niečo stane, no namiesto toho sú len ďalej negatívni, reptajú a sťažujú sa na Boha aj iných ľudí. Nielenže si o Bohu vytvárajú predstavy, no ešte Ho aj súdia. Ak ich niekto oreže a odhalí, nájdu si výhovorky, aby odôvodnili svoje konanie, a môžu sa tiež stať pasívnymi, ulievať sa vo svojej práci alebo dokonca veci podkopávať. Takíto ľudia sú nenapraviteľní a sú to tí, ktorých Boh zavrhuje. Ak máš vo viere v Boha nejaký záujem o pravdu, si ochotný počúvať kázne a usilovať sa o pravdu a máš aj trochu pozitívny postoj, Boh podrobne preskúma tvoje srdce, trochu ťa pri tvojom hľadaní pravdy podnieti a potom podrobne preskúma, či si schopný praktizovať pravdu. Lenže ak sa rozhodneš byť negatívny, ulievať sa vo svojej práci, hľadať výhovorky, odôvodňovať svoje konanie a robiť rozruch všade naokolo a nerozhodneš sa spoznávať sám seba alebo sa kajať, čo Boh urobí a ako s tebou naloží? Boh bude len potichu pozorovať, aké zmeny nastanú. Nepodnieti ťa ani ťa nebude nabádať, aby si čítal Jeho slová a hľadal pravdu. Do toho sa Boh nezapojí ani nezasiahne – nechá ťa predvádzať sa dosýta. Keď sa tvoje svedomie prebudí a ty si pomyslíš: „Toto som nemal urobiť,“ alebo keď si občas vypočuješ skúsenostné svedectvo, ktoré sa podobá tvojej súčasnej situácii, od okamihu, v ktorom zistíš, ako tento človek konal, a v ktorom potom zrazu pocítiš, že to, čo si urobil, bolo nevhodné, nerozumné a neslušné, a ucítiš v srdci jemnú bolesť, už nebudeš negatívny ani slabý a budeš sa hanbiť otvoriť ústa, aby si odôvodnil svoje konanie. Tvojich nápadov alebo činov, ktoré vyrušujú a podkopávajú veci, bude čoraz menej a budú čoraz menej závažné. A bez ohľadu na to, ako ďaleko to nakoniec zájde, to v každom prípade je všetko tvoje vlastné správanie. Boh len tajne a potichu sleduje, aby našiel dôkazy, na základe ktorých ťa nakoniec posúdi. Rovnako ako keď malo byť zničené mesto Ninive. Boh vtedy len poslal Jonáša, aby Ninivčanom odovzdal posolstvo. Nepodnietil ich k tomu, aby sa priznali k svojim hriechom, kajali alebo porozumeli svojim vlastným problémom – tieto veci neurobil. Boh iba poslal Jonáša, aby odovzdal posolstvo, a zároveň tajne pozoroval, aby videl, ako reagovali, aké kroky podnikli, keď si toto oznámenie vypočuli, aké boli plány všetkých rôznych ľudí od najvyšších až po tie najnižšie vrstvy obyvateľstva a ako sa k tomuto oznámeniu od Boha stavali. Jediné, čo urobil, bolo, že tajne pozoroval. Čo znamená „pozoroval“? Znamená to, že Boh v úlohe pozorovateľa sleduje priebeh toho, ako sa veci vyvíjajú, a smer, ktorým sa menia, pričom nijako nezasahuje. Okrem toho, že poveril Jonáša, aby odovzdal tých pár viet, Boh neurobil žiadnu prácu navyše ani žiadnu prácu napomínania ľudí, a už vôbec neboli odovzdané žiadne ďalšie slová s výnimkou tých pár viet, ktoré vyšli z Jonášových úst. Samozrejme, princípy Božieho diela na ľuďoch dneška zostávajú nezmenené – stále pracuje takto a toto je Boží postoj k ľudstvu od začiatku až do konca. Či už chce niekoho zmeniť alebo v človeku niečo dosiahnuť, Boží postoj a Jeho princípy a metódy sa v Jeho diele nemenia. Prečo je to tak? To, čo Boh stvoril, sú živí ľudia, stvorené ľudské bytosti so slobodnou vôľou, a nie stroje alebo bábky. Keď Boh vyjadruje pravdu alebo chce niečo dosiahnuť, často najprv pripraví prostredie, aby ľuďom umožnil snažiť sa pochopiť Jeho úmysly, a občas im priamo povie, aké tieto Jeho úmysly a požiadavky sú; zvyšok závisí od rozhodnutí ľudí na základe ich slobodnej vôle a rôznych predpokladov, ktoré majú. Toto bol Boží postoj k Ninivčanom a Jeho postoj k ľuďom, ktorých chce teraz spasiť, zostáva nezmenený. Princípy Božieho diela sa nezmenili; Boh takto pracuje stále a princípy Jeho diela na ľudských bytostiach, ktoré stvoril, sú vždy takéto. Po tom, čo Jonáš upozornil ľudí v Ninive, sa vybral nájsť miesto, kde by sa schladil, a z úzadia sledoval ľudí v meste, aby videl, aké otrasy a akú činnosť to medzi Ninivčanmi vyvolá, keď sa Božie posolstvo rozšíri od horných vrstiev obyvateľstva až po dolné a všetci sa dozvedia správu, že Boh zničí Ninive – iba pozoroval. Samozrejme, toto pozorovanie si vyžadovalo čas a Boh počas toto sledoval zmeny všetkých týchto vecí. Ak by sa veci vyvíjali dobrým smerom, Boh by sa, samozrejme, potešil; a ak by sa veci vyvíjali zlým smerom, tak by Boh mohol smútiť, čo by však záviselo od situácie. Boh by smútil, pretože stvoril ľudské bytosti, a Boh smúti, keď ľudské bytosti čelia zničeniu alebo keď má vyhasnúť život. Lenže keď Boh čelí skazeným ľuďom, ktorí sú takíto otupení, nechápaví a vzdorovití, tak nesmúti. Urobí to, čo by mal urobiť podľa svojho pôvodného plánu, podľa spôsobov, akými pracuje, a podľa spôsobov a princípov, s ktorými zaobchádza so stvorenými bytosťami. Nie sú tu prítomné žiadne ľudské city ani emócie – len princípy a kritériá, podľa ktorých Stvoriteľ koná. Preto by sa ľudia v tomto ohľade mali vzdať svojich vlastných predstáv a presne pochopiť Boží postoj a Jeho metódy zaobchádzania s ľuďmi. Nemali by špekulovať a robiť dohady o Božích myšlienkach a nápadoch na základe úzkoprsosti stvorených ľudí. Boh na tebe pracuje, pripravuje ti prostredia a usporadúva ľudí, udalosti a veci, aby ťa vycvičil a umožnil ti praktizovať, a chce do teba vpracovať pravdu – na čom sa zakladá pôvodný Boží úmysel robiť veci takýmto spôsobom? Zakladá sa na princípe rešpektovania a váženia si života. Nie je to cit, ktorý má Stvoriteľ voči stvoreným ľudským bytostiam – Boh žiadne city nemá. Princíp tohto pôvodného úmyslu presahuje city späté s ľudským telesným príbuzenstvom a nie je to, samozrejme, ani nejaký druh náklonnosti – vzniká na základe princípu váženia si a rešpektovania života. Niektorí ľudia hovoria: „Je toto Božia veľkorysosť? Je toto Jeho vysoká úroveň bytia?“ Myslíte si, že je to tak? (Nie.) Výrazy „úroveň bytia“ a „veľkorysosť“ môžete použiť na opis ľudí, ale nevzťahujte ich na Boha. Nie je to ani veľkorysosť, ani úroveň bytia. V jednom ohľade sa dá povedať, že je to Stvoriteľova milota, a v inom ohľade sa tiež dá povedať, že je to zjavenie Božej identity a podstaty. Boh si váži a rešpektuje život akejkoľvek stvorenej bytosti, no nerobí na základe tohto váženia si a rešpektovania kompromisy vo svojich princípoch. Tieto princípy sa nezakladajú na citoch ani na telesnosti. Na čom sa teda zakladajú? Sú to pravdy-princípy, ktoré patria jedine Bohu. Zamysli sa nad tým – ak majú ľudia deti, prehnane ich rozmaznávajú a majú k nim veľmi hlboké city. Dokonca si želajú, aby svoje deti mohli kolísať v náručí a byť s nimi celé dni. Boh voči ľuďom nemá žiadne takéto city ani náklonnosť. Ľudia si v dôsledku pokrvných zväzkov vytvárajú k svojim deťom takéto city, ktoré ich pripravia o rozum a princípy. Nie sú to prirodzené či normálne prejavy normálnej ľudskej prirodzenosti a nie sú to ani prejavy lásky. Sú to čisto city a horkokrvnosť – sú to city, ktoré vznikajú z pokrvných zväzkov. City nie sú pravdami a nie sú tým, čo by mala mať normálna ľudská prirodzenosť; sú to negatívne veci. Boh ľudstvo nerozmaznáva ani nekazí. Aký je Boží postoj k ľudstvu? Boh si ťa vyvolil, je za teba zodpovedný, pracuje a platí za teba cenu a hovorí slová, aby ťa zaopatril pravdou a životom, pričom vychádza z princípu váženia si života stvorených ľudí a rešpektovania života. No spôsob, akým Boh pracuje, nie je taký, aký si ho ľudia predstavujú – teda že by sa ťa pevne držal alebo, ľudovo povedané, že by z teba niečo vytriasal. Tak to nie je. Boh z ľudí nič nevytriasa a nikdy ich nenúti, aby niečo robili. Aby ľudia získali požehnania, vo svojej viere v Boha z Neho chcú neustále niečo vytriasať, stále Ho chcú nútiť, aby im dal požehnania, a tiež sa na Neho chcú nalepiť a vydierať Ho, aby ich nechal vstúpiť do nebeského kráľovstva. Nie je to tak? (Áno.) Boh z teba nič nevytriasa. Nie je dobré používať tento hovorový výraz „vytriasať z teba niečo“, ale je celkom farbistý a pre ľudí ľahko pochopiteľný. Boh sa ťa pevne nedrží – si slobodný. Ak si vážiš všetko toto dielo, ktoré na tebe Boh koná, pretože si váži, cení a rešpektuje tvoj život, nemal by si sa rozhodnúť mať sa pred Ním na pozore, mať o Ňom nedorozumenia, cítiť k Nemu odpor alebo Ho odmietať, keď pre teba ovláda a usporadúva akékoľvek prostredie. Mal by si radšej robiť to, čo by stvorená bytosť mala robiť, a prejavovať postoj, ktorý by stvorená bytosť mala mať k Stvoriteľovi – podriadenosť a prijatie. Nie je to tak? (Áno.) O tomto aspekte sa už teraz hovorilo v duchovnom spoločenstve jasne.

Spôsob, akým ľudia pristupujú k Božiemu dielu, už stihol odhaliť jednu z ich predstáv a domnienok. Čo je to za predstavu a domnienku? Ľudia si vysvetľujú Božie ovládanie a opatrenia tak, že s nimi manipuluje a kontroluje ich. Pracuje Boh takto? (Nie.) Hlboko v srdciach ľudí je nejasný strach z Boha. Už pri samotnej zmienke o Bohu majú pocit, že je hrozivý a nie je milý, a veria, že ak nepočúvaš Božie slová a nepodriaďuješ sa Jeho ovládaniu a opatreniam, bude sa na teba hnevať, až kým Jeho slová nepočúvneš a kým sa Jeho ovládaniu a opatreniam nepodriadiš. Veria, že sa nevzdá, kým ťa neurobí úplným. Nie je to predstava, ktorú ľudia majú? Ako si ľudia predstavujú Boha? Nepredstavujú si Ho ako diktátora? Myslia si, že musíš prijať Jeho vládu a pravidlá, byť k Nemu úctivý a robiť všetko, čo ti povie, že o Ňom nemôžeš hovoriť za Jeho chrbtom, že musíš prijať prostredia, ktoré pre teba pripravuje, a že ak ich neprijmeš, budeš potrestaný a stihne ťa trest. Robí Boh veci naozaj takto? (Nie.) Boh ťa rešpektuje a preberá za teba zodpovednosť. Váži si život stvorených ľudských bytostí. Ľudia by nemali prehliadať to, čo je pre nich dobré, alebo byť nevďační za Božiu láskavosť. Ak si ceníš Božiu láskavosť, mal by si prijať prostredia, ktoré Boh pripravuje, a prijať ich od Neho. Aj keď neprijímaš pravdy, ktoré sú v nich obsiahnuté, nerozumieš pravdám-princípom, ktoré sú v nich obsiahnuté, a nerozumieš tomu, čo by si mal praktizovať alebo zmeniť, aspoň by si sa pred Bohom nemal mať na pozore alebo Mu mylne rozumieť – to je to, čo by si mal dosiahnuť. Aj keď z týchto prostredí nič nezískaš, nevysvetľuj si Božie túžby zle. Boh sa od teba nesnaží nič získať. Si len malá stvorená bytosť. Čo by sa od teba Boh mohol snažiť získať? Dal ti tvoj život a všetko, z čoho sa dnes tešíš, ako aj tú trošku učenia, ktorej rozumieš. Tvoju slobodnú vôľu, tvoju kvalitu, tvoje dary a tvoje veľké i malé schopnosti a zručnosti ti všetky dal Boh. Čo by sa od teba Boh mohol snažiť získať? Ak Boh získa slávu, keď do teba vpracuje pravdu a keď sa Mu vďaka tomu podriadiš a budeš pred Ním mať bázeň, no ty si myslíš, že toto je to, čo sa od teba Boh snaží získať, neposudzuješ Ho podľa vlastných podlých noriem? Je to rúhanie sa Bohu, však? (Áno.) Akú slávu môže Boh získať od ľudí? Nakoniec sú to samotní ľudia, ktorí získavajú hmatateľné výhody. Boh získal slávu ešte pred dokončením svojho diela, pretože samotný Boh je slávny – Jeho pravda a autorita sú dôkazom satanovej porážky a realitou všetkých pozitívnych vecí. Boh je sám o sebe slávny. Potrebuje teda získať ešte trochu slávy od malej stvorenej bytosti, ako si ty? Boh sa od ľudí nesnaží nič získať. Ak sa niečo snaží získať, je to preto, aby ľuďom nakoniec umožnil splniť Jeho požiadavky v súlade s Jeho plánom riadenia, a len čo ľudia dosiahnu spásu a budú schopní byť s Bohom v súlade, On si odpočinie – vďaka spáse ľudskej rasy si Boh bude môcť na oplátku odpočinúť. To je to, čo sa Boh snaží získať. Nie sú teda ľudia tými, ktorí nakoniec získajú hmatateľné výhody? Ľudia získajú pravdu, už sa v živote nebudú cítiť stratení – budú mať smerovanie a cestu – a budú v súlade s Bohom. Už sa proti Nemu nebudú búriť, nebudú už viac zajatí žiadnou zlou silou, budú skutočnými stvorenými bytosťami a už nebudú čeliť smrti – je to taká veľká česť! Tí, ktorí získavajú najväčšie hmatateľné výhody, sú ľudské bytosti, ktoré prijímajú Božie dielo a Jeho spásu. Hovorilo sa už o tomto aspekte v duchovnom spoločenstve jasne? Akú ľudskú predstavu a domnienku to zahŕňa? (Ľudia si vysvetľujú Božie ovládanie a opatrenia tak, že s nimi Boh manipuluje a ovláda ich.) Keby sme o tom nehovorili v duchovnom spoločenstve, ľudia by v mysli stále nosili nejaké myšlienky a názory, ktoré by nedokázali vyjadriť alebo ktoré ešte neboli sformované do systematickej teórie. Hoci ich tieto veci neobmedzujú pri konaní ich povinností ani zjavne neovplyvňujú ich každodenný život, vážne ovplyvňujú ich usilovanie sa o pravdu, postoj k Bohu a vzťah s Bohom. Sú to teda veci, ktorých sa ľudia musia vzdať. Len čo sa tento problém vyrieši, vzdáš sa bariéry medzi sebou a Bohom a bude odstránený aj jeden druh prekážky na tvojej ceste usilovania sa o pravdu, čo ti toto usilovanie sa o pravdu uľahčí. Keď sa vyriešia skutočné ťažkosti, bariéry a prekážky medzi tebou a Bohom sa zmenšia a ty tak budeš môcť konať svoju povinnosť a praktizovať pravdu s oveľa väčšou ľahkosťou. Je to ako ísť na bojisko – myslíte si, že je lepšie niesť na ceste do boja ľahký náklad alebo ťažké bremeno? Čo je pohodlnejšie? (Ísť do boja s ľahkým nákladom.) Ak chceš ísť do boja s ľahkým nákladom, stačí niesť na chrbte zbraň – je to tak jednoduché a ľahké. Ak si okrem nej ponesieš hrnce a batožinu alebo kozmetiku a fitnes vybavenie, bremeno bude príliš ťažké; niesť do boja toľko vecí bude bolestivé a bude nepohodlné bojovať. Tieto predstavy a výmysly sú ako rôzne druhy bremien, ktoré so sebou ľudia nosia, a sú pre nich problémami a príťažou, kamkoľvek idú. Tieto veci ťa skrátka z času na čas ovplyvnia a budú ti brániť v usilovaní sa o pravdu a jej praktizovaní. Keď nebudú žiadne kritické problémy, bude sa zdať, že žiadne veľké problémy nemáš. No len čo sa objavia kritické problémy, ktoré sa týkajú princípov, tieto veci vytvoria bariéru, ktorá ťa bude oddeľovať od Boha. Keď tieto veci vyjdú najavo, pocítiš, že je v tvojom vzťahu s Bohom problém a že je medzi tebou a Bohom konflikt. Tvoje srdce, ktoré verí v Boha, už nebude také čisté a budeš mať veľa ťažkostí. No keď sa týchto vecí vzdáš, budeš sa cítiť skvele, tvoje srdce bude uvoľnené a oslobodené a už nebude obmedzované ani zväzované. Hoci tieto veci z času na čas preblesknú tvojím podvedomím alebo v tvojich myšlienkach, v podstate ich už budeš mať vyriešené, a keď budeš veci robiť znova, budeš sa pri ich robení cítiť oveľa uvoľnenejšie a budeš ich robiť s oveľa väčšou ľahkosťou. Hoci ťa tieto predstavy a výmysly môžu v hĺbke tvojej mysle stále ovplyvňovať, aspoň v tvojej subjektívnej vôli jasne rozoznáš, že to nie sú pozitívne veci, takže sa ich subjektívne zbavíš a nenecháš sa nimi ovplyvniť. Takto v podstate odstrániš a vyriešiš túto bariéru medzi tebou a Bohom.

O téme usilovania sa o pravdu takto hovoríme v duchovnom spoločenstve často. Cítite tú dôležitosť usilovania sa o pravdu? Zamysleli ste sa nad tým, keď ste videli, že cirkev rieši vašich známych vo vašom okolí a niektorí boli dokonca vyčistení alebo vypudení? Načerpali ste z toho nejaké skúsenosti alebo nejaké ponaučenie? Aké sú hlavné problémy tých, ktorí boli presunutí do skupín B, a tých, ktorí boli vyčistení? (Keď som videl, že niektorí moji známi v mojom okolí boli presunutí do skupín B alebo vyčistení, hlboko sa ma to dotklo a rozbúrilo mi to myšlienky. Hoci veria v Boha už mnoho rokov, v skutočnosti sa neusilujú o pravdu, a ak sa ani ja nebudem usilovať o pravdu a hľadať ju, kedykoľvek sa mi niečo stane, nakoniec budem vyradený rovnako ako oni.) Viete, aké boli princípy Božieho domu pri riešení týchto ľudí? Vyčistil ich Boží dom len preto, lebo majú zlú ľudskú prirodzenosť, neusilujú sa o pravdu a nepáčia sa mu? (Nie.) Je to teda tak, že všetci, ktorí neboli riešení, nemajú žiadne problémy so svojou ľudskou prirodzenosťou, milujú pravdu, usilujú sa o ňu, dokážu sa jej podriadiť, milujú Boha a boja sa Ho? Je to tak? (Nie.) Vyčistil Boží dom týchto ľudí alebo ich presunul do skupín B len preto, lebo nemilujú pravdu a majú k nej odpor? Boli riešení preto, lebo majú zlú ľudskú prirodzenosť a úplne odmietajú prijať pravdu, alebo pre ich úbohý vzhľad či nejaký dočasný priestupok? Je toto princíp, podľa ktorého Boží dom rieši ľudí? (Nie.) Je to preto, lebo sa niekto neusiluje o pravdu, že ho Boží dom rieši, zbavuje spôsobilosti konať povinnosť a posiela preč? (Nie.) Prečo teda Boží dom riešil týchto ľudí a poslal ich preč? (Pretože nekonali podľa pravdy-princípov a spôsobovali narušenia a vyrušenia v práci cirkvi, čím spôsobili vážne straty práci Božieho domu.) Bol toto hlavný dôvod? (Áno.) Aké ďalšie dôvody tam boli? Bol niekto niekedy poslaný preč za neustále klamanie? (Nie.) Bol niekto niekedy poslaný preč, pretože nemiluje pravdu a má k nej odpor? Bol niekto niekedy poslaný preč, pretože nie je verný pri konaní svojej povinnosti? (Nie.) Myslíš si, že je škoda, že boli títo ľudia poslaní preč? Ukrivdilo sa niekomu z nich? (Nie.) Absolútne nikomu z nich sa neukrivdilo. Vzhľadom na zlé skutky, ktoré títo ľudia spáchali, si po ich príchode do duchovnej sféry zaslúžia zomrieť osemnásťkrát a všetci musia byť potrestaní – zomrieť a potom ožiť, byť znovu potrestaní, znovu zomrieť, znovu ožiť, znovu byť potrestaní a znovu zomrieť – celkovo si zaslúžia zomrieť osemnásťkrát. Spáchali mnoho zlých skutkov a ich hriechy sú ohavné! Prečo boli teda títo ľudia riešení a vypudení? Je to preto, lebo neriešiť ich neprichádzalo do úvahy – nekonali si svoje povinnosti, spôsobovali narušenia a vyrušenia a sabotovali veci! Niektorí si dokonca myslia, že títo ľudia boli riešení preto, lebo radi klamú, majú zlú ľudskú prirodzenosť alebo súperia o postavenie a o moc a nie sú verní pri konaní svojich povinností, kým iní popletení ľudia tvrdia, že je to preto, lebo nemilujú pravdu a neusilujú sa o ňu. Milujete teda pravdu? Milujú všetci tí, ktorí neboli poslaní preč, pravdu a usilujú sa o ňu? (Nie.) Nič z toho nie je pravda. V skutočnosti boli títo ľudia riešení a vypudení preto, lebo počas konania svojich povinností zohrávali úlohu rušiteľov, narušiteľov a sabotérov vecí a robili veci, ktoré chcú, no nedokážu robiť satan, diabli a veľký červený drak, čím vážne porušili správne ustanovenia Božieho domu a veľmi rozhnevali Boha. Boli poslaní preč len preto, lebo neposlať ich preč by jednoducho neprichádzalo do úvahy. Nie je to tak, že by Boží dom bol k ľuďom neláskavý a drsný ani že by Boh ľuďom nedával šance. Ide skôr o to, že títo ľudia svojimi činmi zašli až príliš ďaleko, spôsobovali narušenia a vyrušenia a spôsobili až priveľké straty práci cirkvi. Nekonali si svoje povinnosti a ani len nepracovali, spôsobovali narušenia a vyrušenia a páchali zlo. Nikto z Božích vyvolených nemá rád takýchto ľudí v cirkvi. Ak v cirkvi povieš niečo posmešné alebo zaklameš, je to len tvoje osobné správanie a je to len tým, že nemiluješ pravdu a neusiluješ sa o ňu. Pokiaľ to nespôsobí narušenie ani vyrušenie, nikto ťa riešiť nebude. A ak si svoju povinnosť občas konáš trochu povrchne, no zväčša efektívne, za predpokladu, že nespôsobíš žiadne narušenie ani vyrušenie, ti Boží dom dá príležitosť zostať a konať povinnosť, pričom s tebou bude zaobchádzať podľa princípov. Lenže títo ľudia spôsobovali narušenia a vyrušenia. Bezohľadne páchali zlé skutky a vo všetkých ohľadoch porušovali princípy, čím spôsobili veľký zmätok. Všetky aspekty práce cirkvi boli sabotované a plody povinností vykonaných množstvom bratov a sestier vyšli úplne nazmar. Následky ich narušení a vyrušení sú veľmi vážne a náprava si vyžiada nespočetne veľa času a úsilia mnohých ďalších ľudí, takže bolo nutné poslať týchto ľudí preč! Len tak sa dalo ochrániť bratov a sestry, aby mohli normálne konať svoje povinnosti a dosahovať dobré výsledky. Len vyčistením cirkvi od týchto zlých ľudí a od antikristov sa pre bratov a sestry dalo vytvoriť vhodné pracovné a životné prostredie. Keby títo zlí ľudia a antikristi zostali v cirkvi, boli by pre ňu len pohromou a všade, kam by prišli, by vládla odporná a rozbúrená atmosféra a chaos. Nič z toho, čo robili, nespĺňalo ani len štandard práce. Jediné, čomu sa venovali, bolo vyrušovanie, sabotovanie a ničenie. Všetko robili s cieľom spôsobiť narušenia a vyrušenia v práci cirkvi a v cirkevnom živote. Nie sú to satanovi služobníci? Môžu takíto ľudia zostať v cirkvi? Nie sú to obyčajní skazení ľudia, ale satanovi služobníci! Čo títo ľudia urobili? Premrhali Božie obety a bezvýhradne ich rozdali nevercom – rozdávali peniaze nevercom s nesmiernou štedrosťou a vnucovali im ich, aj keď o ne nežiadali. Keď požiadali nevercov, aby urobili nejakú prácu, a oni povedali, že im bude stačiť sto dolárov, trvali na tom, že zaplatia tristo, a keď neverci žiadali tristo dolárov, trvali na tom, že zaplatia päťsto. Dokonca nevercom dávali ďalšie prémie po tom, čo im vyplatili mzdu. Bez ohľadu na to, koľko obiet sa malo minúť, sa na to nepýtali Zhora a namiesto toho sa rozhodovali sami. Nech už robili akúkoľvek prácu, nerobili ju podľa pracovných opatrení Božieho domu ani podľa princípov, ktoré Boží dom stanovil. A samozrejme, že už vôbec ju nerobili podľa pravdy-princípov. Riadili sa len vlastnými túžbami a robili si, čo sa im zachcelo, pričom vôbec neobhajovali záujmy Božieho domu. Radšej než záujmy Božieho domu obhajovali nevercov a všade mrhali Božími obetami. Boli to peniaze, ktoré zarobili? Vôbec neváhali, pokiaľ išlo o dávanie prémií a darov nevercom, nikto s nimi nesmel nesúhlasiť a každého, kto s nimi nesúhlasil, pokarhali. Myslíš si, že takíto ľudia sú ľudia, ktorí veria v Boha a nasledujú Ho? Je to spodina, však? Mali by byť takíto ľudia vyčistení z cirkvi? (Áno.) Aké ďalšie zlá títo ľudia spáchali? Pri kázaní evanjelia nahlasovali falošné čísla, aby oklamali Boží dom, a nemilosrdne týrali a potláčali každého, kto falošné čísla nenahlasoval. Nútili iných, aby nahlasovali falošné čísla, a nedali im inú možnosť než to urobiť. Čo sú to za ľudia? Sú to vôbec ľudia? Ak povieš, že len majú zlú ľudskú prirodzenosť, nemilujú pravdu a neusilujú sa o ňu, obstojí toto tvrdenie? Nie je to nezmysel? (Áno.) Nielenže nemilujú pravdu a neusilujú sa o ňu – oni ani len nemajú normálnu ľudskú prirodzenosť, nieto ešte aby milovali pravdu a usilovali sa o ňu. Sú to diabli! Teraz to vidíte jasne, však? (Áno.) Akú majú títo ľudia prirodzenosť? (Prirodzenosť diablov.) Majú prirodzenosť diablov. Po vyčistení z cirkvi boli títo ľudia vzdorovití a dokonca sa cítili ukrivdení a tvrdili: „Som nevinný, ja som to neurobil!“ Fakty mali priamo pred očami, no odmietali ich uznať a dokonca sa tvrdohlavo držali svojich výhovoriek a zostali vzdorovití až do konca. Nedokazuje to, že vyčistiť ich z cirkvi bolo správne? Aké to bude mať následky, ak sa takíto ľudia nevyčistia z cirkvi? Budú sa kajať? Aj keby si im dal príležitosť ďalej konať povinnosť a len by si ich orezal, dokázali by sa kajať a zmeniť k lepšiemu? (Nie, nedokázali.) V absolútne žiadnom prípade by sa nedokázali kajať. Čo je to za prirodzenosť-podstatu? Akí ľudia sa nedokážu kajať a nekajajú sa ani zoči-voči faktom? (Diabli.) Diabli, ľudia s podstatou satana, zlí duchovia a nečistí duchovia sa nebudú kajať – bez ohľadu na to, ako hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, sa nebudú kajať. Oni ani len neuznávajú fakty o svojom páchaní zla. Môžu teda prijať pravdu a spoznať samých seba? To rozhodne neurobia! Keby dokázali uznať fakty o svojom páchaní zla, mali by šancu prijať pravdu, ale oni ani len nepriznajú fakty a neuznávajú ani neprijímajú povahu svojich skutkov – takíto ľudia sa nedokážu kajať. Sú presne ako Sodomčania – keby si Sodomčanom povedal: „Ak sa nebudete kajať, Boh zničí toto mesto,“ prijali by to? Aký by bol ich postoj, keď by si tieto slová vypočuli? Správali by sa, akoby ich nepočuli, naďalej by robili veci podľa vlastnej vôle, robili by si, čo by sa im zachcelo, a vôbec by sa kajali. Preto bolo ich konečným výsledkom bolo zničenie. Boh dal týmto ľuďom, ktorí spôsobovali narušenia a vyrušenia v cirkvi, príležitosti, no oni si ich predsa nevážili ani sa nekajali a trvali na tom, že budú vzdorovať Bohu až do konca. Títo ľudia nemajú svedomie ani rozum – sú hodní ľútosti? (Nie, nie sú.) Je niekto, kto týchto ľútosti nehodných ľudí obhajoval? Je niekto, kto ich obdivuje a cíti, že mnoho rokov trpeli a platili cenu, že mimoriadne tvrdo a usilovne pracovali, že niektorí z nich majú celkom dobrú kvalitu, vynikajúce pracovné schopnosti a vodcovské zručnosti a že je škoda, že ich poslali preč? Je to škoda? (Nie, nie je.) Nie je to škoda, čo znamená, že poslať ich preč bolo správne. Len pozorujte a uvidíte, či títo ľudia dokážu prijať pravdu a po akej ceste kráčajú. Ak ľudia počas konania svojich povinností ešte aj spôsobujú narušenia alebo vyrušenia, sú spodinou ľudstva! Je úplne správne, aby si stvorené bytosti konali svoje povinnosti, a bez ohľadu na to, o akú povinnosť ide, si musia plniť svoju zodpovednosť. Aj keď ich výkon povinnosti nie je na požadovanej úrovni, prinajmenšom by nemali spôsobovať narušenia a vyrušenia! Spôsobovanie narušení a vyrušení je niečo, čo robí satan; nemalo by to byť niečo, čo robia skazení ľudia. Skazení ľudia boli skazení satanom a nedokážu sa ubrániť vzdorovaniu Bohu, lenže ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou, svedomím a rozumom by úmyselné narušenia a vyrušenia pri konaní svojich povinností nespôsobovali. Je to preto, lebo ich obmedzuje svedomie a rozum, a tak v priebehu konania svojej povinnosti nebudú spôsobovať narušenia a vyrušenia ani sabotovať prácu Božieho domu. Aj keď človek nedokáže konať svoju povinnosť tak, aby to bolo na požadovanej úrovni, je prijateľné robiť ju aj na priemernej úrovni, čo aspoň spĺňa štandard svedomia a rozumu. Keďže však títo ľudia nedokážu splniť ani tento štandard, nakoniec môžu skončiť len takto – vyčistení z cirkvi alebo vypudení z Božieho domu pre svoje mnohé zlé skutky. Je to spodina ľudstva!

Ďalej si povedzme o problémoch s predstavami a fantáziami pri „zanechávaní bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu“, čo je tretí bod „zanechávania“ v rámci praktizovania toho, ako sa usilovať o pravdu. Práve sme hovorili o niektorých ľudských predstavách a fantáziách o Božom diele. Keď sa na to pozrieme teraz, nemajú o ňom ľudia aj nejaké ďalšie predstavy a fantázie? Ovplyvnia tieto predstavy a fantázie to, ako ľudia pristupujú k Božiemu dielu, ako ho zažívajú, ako mu rozumejú a ako ho poznajú ho? Jedným spomedzi rôznych typov ľudí, ktorí sa objavujú v cirkvi, sú zlí ľudia a antikristi. Bez ohľadu na to, aké zlo spáchali, že preň boli riešení, a aké veci viedli cirkev k tomu, aby ich vyčistila alebo vypudila, sa vždy nájdu ľudia, ktorí majú určité predstavy. Predstavujú si, že Boží dom odstraňuje pochybovačov, zlých ľudí a antikristov, a dôvodom týchto predstáv a fantázii je skutočnosť, že vôbec nerozumejú Božiemu dielu ani Božej zvrchovanosti. Cirkev je v ľudských predstavách a fantáziách miestom, kde Boh koná dielo na zemi, a je teda aj tým najbezprostrednejším miestom, kde môžu ľudia vidieť Božiu zvrchovanosť. Dá sa tiež povedať, je cirkev je tým najbezprostrednejším a najzrejmejším miestom, kde sa Božia zvrchovanosť prejavuje. No ľudia na tomto miesto často vidia vystupovať určitých ľudia a určité udalosti a veci, ktoré odporujú ich predstavám a fantáziám. Ľudia si vo svojich predstavách myslia, že keďže cirkev je miesto spojené s Božím dielom, malo by to byť tiché a pokojné a plné priateľskosti, pokoja, lásky, tolerancie, radosti a útechy. Veria, že jednotlivci, ako sú zlí ľudia a antikristi, by sa v cirkvi nikdy nemali objaviť a nemalo by sa stávať, že zlí ľudia páchajú zlo. A myslia si, že pod Božou zvrchovanosťou by sa, samozrejme, nemalo stávať, že sa v cirkvi porušujú pravda-princípy, nieto ešte, aby tam boli svojvoľní ľudia alebo akékoľvek nezákonné veci či veci, ktoré sú v rozpore s ľudskou vôľou, ľudskými pocitmi a ľudskou prirodzenosťou. Veria, že v cirkvi by malo byť všetko veľmi pokojné, tiché, príjemné, pozitívne, optimistické a povznášajúce a nemali by tam byť ani žiadne hádky, ohavnosti či škaredé veci, ktoré sú v rozpore s potrebami ľudskej prirodzenosti. To všetko sú predstavy ľudí. Ibaže fakty sú s ľudskými predstavami a fantáziami v rozpore. Bez ohľadu na obdobie alebo etapu diela sa v cirkvi vždy vyskytnú prípady, keď nejakí zlí ľudia a antikristi narušia a vyrušia prácu cirkvi, sabotujú tým určité aspekty práce Božieho domu, narušia tým poriadok práce cirkvi a iné podobné veci. Keď sa tieto veci stanú, ľuďom to pripadá nemysliteľné, ich srdcia sú plné bezmocnosti, nepochopenia a zmätku a pýtajú sa: „Naozaj Boh existuje? Ako presne si udržuje zvrchovanosť nad ľudstvom a ako vládne svojej cirkvi a svojmu domu? Naozaj sa o to Boh stará, alebo nie? Kde je Boh? Prečo nik nezasiahne, keď sa dejú tieto nezákonné veci a objavia sa zlí ľudia, ktorí spôsobia vyrušenie, aby ich zastavil, a prečo do toho nezasiahne a nezastaví ich ani Boh? Čo sa to tu vlastne deje? Nie je cirkev Boží dom? Nie sú tí, ktorí nasledujú Boha, Jeho vyvoleným ľudom? Prečo Boh nedáva pozor na svoj dom a nechráni ho? Prečo nechráni svoj vyvolený ľud, aby mohol pokojne žiť v bavlnke a v útočisku?“ Tieto pochybnosti a toto nepochopenie, ktoré ľudia majú, spôsobujú ich rôzne predstavy, však? (Áno.) O čom sú teda predovšetkým tieto predstavy? Nie sú o Božom diele a Jeho zvrchovanosti? Keďže sa v cirkvi dejú veci, ako je páchanie zla a spôsobovanie narušení a vyrušení zlými ľuďmi, a ľudia týmto veciam nerozumejú, je pre nich ťažké prezrieť pôvod týchto vecí a to, aký bude ich konečný výsledok. A keďže do týchto vecí nevidia, pestujú si o Bohu najrôznejšie myšlienky a predstavy. Niektorí ľudia si myslia: „Boží dom by mal zlým ľuďom a antikristom prejavovať lásku. Ak im Boží dom neprejaví lásku, nebude to rovnaké ako v spoločnosti? V spoločnosti vždy jedna skupina ľudí týra nejakú inú, a to všetko v záujme súperenia o moc a vplyv. Netýra aj Boží dom ľudí tým, že z cirkvi vyčisťuje a vypuďuje zlých ľudí? Zostať v Božom dome nie je až také bezpečné! Ak naozaj narazíš na nejaké búrlivé situácie, môže sa ti stať krivda, môžeš byť vyčistený z cirkvi a už nikto tvoje meno neočití! Kde presne je Boh? Prečo Boh nevystúpi a prečo niečo nepovie alebo neurobí? Daj nám vidieť tvoju existenciu, daj nám vidieť tvoju všemohúcnosť a daj nám na vlastné oči vidieť tvoju zvrchovanosť. Tak sa budeme cítiť pokojne, však?“ Vždy, keď ľudia v cirkvi zažijú nejaké udalosti, ktoré považujú za nepochopiteľné, u niektorých z nich sa objavia pocity, ako je nepokoj a neistota. Niektorí sa týmto udalostiam dokonca chcú vyhnúť a iní upadajú do negativity. Najmä niektorí, ktorých zaviedli a oklamali antikristi, to so sebou vzdajú, a podaktorí, ktorých antikristi zaviedli a zneužili, až sa stali ich komplicmi, sú dokonca izolovaní, aby nad sebou uvažovali, alebo vyčistení z cirkvi. Popri tom, ako ľudia považujú všetky tieto veci za nepochopiteľné, začnú pochybovať aj o existencii Boha. Je to preto, lebo hlavným zdrojom viery mnohých ľudí v Boha je ich presvedčenie v Božiu zvrchovanosť nad všetkými vecami a nad všetkým. Znamená to, že mnohí ľudia veria v Božiu existenciu, identitu a podstatu, pretože veria, že Boh môže mať zvrchovanosť nad všetkým, nad všetkými vecami a nad osudom ľudstva. Tieto veci, ktoré sa dejú okolo nich, však spôsobujú, že vo svojej viere v Božiu zvrchovanosť pochybujú a kolíšu. Začnú pochybovať o tom, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým, a následne začne kolísať aj ich viera v Boha, čím vzniká celý tento rad problémov. Ľudia majú najrôznejšie predstavy a fantázie o Božej zvrchovanosti, ktoré rozhodne nie sú v súlade s pravdou ani s faktami a sú to, naopak, mylné interpretácie alebo nedorozumenia ľudí. Ďalej si teda v duchovnom spoločenstve povieme o tom, ako má Boh zvrchovanosť nad všetkými osobami, udalosťami a vecami okolo teba, ktoré môžeš vidieť a cítiť, aké sú princípy Božej zvrchovanosti nad všetkými týmito vecami a aký cieľ tým chce dosiahnuť.

Princípy a účel Božej zvrchovanosti nad všetkým

Pojem „Božia zvrchovanosť“ pokrýva veľmi širokú škálu obsahu. Ak odhliadneme od širšieho prostredia a ide nám len o cirkev, skutočnosť, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým, je reálna. Božia zvrchovanosť nie je prázdna fráza ani len nejaký fenomén, ale skôr niečo, o čom existujú skutočné príklady a čo má skutočné výsledky. Aké sú teda princípy Božej zvrchovanosti v cirkvi? Zamyslime sa najprv nad týmto: Má Boh zvrchovanosť nad tým a zariaďuje to, akí ľudia sú prijatí do cirkvi? (Áno, má.) To nie sú prázdne slová. To, ku ktorým ľuďom príde Božie evanjelium a Božie slová, ktorí ľudia sú schopní prijať Božie dielo a ktorí môžu vstúpiť do cirkvi – to všetko určuje Boh. Zatiaľ u týchto ľudí nehovorme o ich ľudskej prirodzenosti ani o tom, či sú to zlí ľudia; skutočnosť, že sú schopní vstúpiť do cirkvi, znamená, že to určil Boh. Je Božie určenie aspektom Božej zvrchovanosti? (Áno.) V prvom rade si môžeme byť istí jednou vecou, a to tou, že vstup každého človeka do cirkvi určuje Boh. Výraz „Božie určenie“ znie trochu abstraktne, tak iba povedzme, že „Boh má posledné slovo a stráži dvere“. Boh je bránou do kráľovstva a aj bránou do cirkvi. Boh stráži dvere, pokiaľ ide o to, akí ľudia sa môžu stať oficiálnymi členmi cirkvi a Božieho domu. Nezáleží na tom, či sú to pochybovači alebo zlí ľudia, ktorí sa votreli do cirkvi, alebo dobrí ľudia, ktorí majú záujem veriť v Boha alebo dokážu prijať pravdu a nasledovať Boha – ak vstúpia do cirkvi a stanú sa jej členmi, nie je to niečo, o čom by mohol rozhodnúť akýkoľvek človek, a je to vďaka Božej zvrchovanosti a Jeho opatreniam a určeniu. Bez ohľadu na to, či títo ľudia vo viere v Boha prechovávajú určité postranné úmysly alebo ciele, aká je ich ľudská prirodzenosť alebo nakoľko sú vzdelaní a aké majú sociálne zázemie, je to Boh, kto rozhoduje o tom, že môžu vstúpiť do cirkvi a predstúpiť pred Neho – to Boh stráži dvere. Dokážu ľudia správne strážiť dvere? (Nie, nedokážu.) Ľudia o tejto záležitosti nemôžu rozhodovať a od ich vôle to nezávisí. Napríklad keď vidíš, že niekto je bystrý a má v spoločnosti postavenie, pomyslíš si: „Bolo by skvelé, keby tento človek mohol prísť do Božieho domu a byť cirkevným vodcom. Našej cirkvi takíto ľudia chýbajú.“ Ibaže Boh ich nechce a nepohne nimi. Keď im iní ľudia kážu evanjelium a hovoria s nimi v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, nerozumejú tomu, čo počuli. Pri počúvaní čohokoľvek iného to dokážu pochopiť; len pri počúvaní Božích slov to nedokážu a sú ako hlupáci – môžu ešte takíto ľudia vstúpiť do cirkvi? Hoci majú záujem získať požehnania, nedokážu si stíšiť srdce, nedokážu pokojne sedieť, keď počúvajú Božie slová a duchovné spoločenstvo o pravde, a po vypočutí dvoch alebo troch kázní sa ich prestanú zúčastňovať. Keďže takíto ľudia nemajú skutočnú vieru, budú na nich mať tvoje dobré úmysly nejaký účinok? Dokážeš ich priviesť do cirkvi? Nie. Boh v tom má posledné slovo. Boh hovorí, že takýchto ľudí nechce, a či už by to bolo na to, aby poskytli nejakú službu alebo zohrali nejakú rolu, nechce ich. Takže aj keď ich s dobrými úmyslami dotiahneš, bude to zbytočné a nakoniec budú aj tak musieť odísť. Nemôžu sa stať členmi cirkvi a bez ohľadu na to, kto ich tam dotiahne, to bude zbytočné. Toto je záležitosť, o ktorej nemôžu rozhodovať ľudia; určuje ju Boh a Boh stráži dvere. Niektorí ľudia nemajú spoločenské postavenie, nie sú to dôležité osobnosti a majú priemernú kvalitu a nenápadný výzor, no sú celkom jednoduchí a priami a zaujímajú sa o záležitosti viery v Boha. Nech už majú akékoľvek ťažkosti, nemožno ich oddeliť od Boha a majú mimoriadne veľké nadšenie – táto zanietená energia je niečo, čo bratia a sestry radi vidia a čo rád vidí aj Boh – a v skutočnosti sú takí nadšení preto, lebo nimi pohol Boží Duch. Keď vstúpia do cirkvi a vidia, že všetci ľudia v nej sú dobrí ľudia, ktorí každý deň jedia a pijú Božie slová a hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, mimoriadne ich to povzbudí a cítia, že toto je tá správna cesta života, takže začnú kázať evanjelium, pustia sa do konania svojich povinností a stanú sa nasledovníkmi Boha. Kto rozhoduje o tom, že môžu veriť v Boha? (Boh o tom rozhoduje.) Rozhoduje o tom Boh. Môžu veriť v Boha len preto, lebo im Boh dovolí vstúpiť do cirkvi. Keby Boh nekonal dielo a nepohol by nimi, nemohli by v Neho veriť, a keby boli do cirkvi vtiahnutí násilím, skôr či neskôr by museli odísť. Ľudia vo svojich vrodených vlastnostiach nemajú žiadnu schopnosť prijať pravdu; už len skutočnosť, že dokážu prijať a milovať pravdu, dokazuje, že na nich Boh pracuje. Ak na nich Boh pracuje, môžu sa stať členmi cirkvi – je to predpokladom vstupu všetkých druhov ľudí do cirkvi a týmto predpokladom je, že ich Boh chce. Nech už v cirkvi zohrávajú akúkoľvek rolu, Boh v každom prípade stráži dvere do svojho domu. Ak im nedovolí vojsť, tak sú pred dverami; a ak im dovolí vojsť, tak sú vnútri. Preto nie je také jednoduchá stať sa členom cirkvi. Pokiaľ ide o to, z akých konkrétnych princípov Boh vychádza pri prijímaní ľudí, má, samozrejme, svoje vlastné princípy. Nebudeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, akého človeka Boh chce a akého nechce – to je veľmi zložité. Prečo hovorím, že je to zložité? Boh má plán toho, kto vstúpi do cirkvi, kedy a akú rolu zohrá, kedy a akú povinnosť bude konať alebo akú dôležitú prácu bude niesť na svojich pleciach a v akom období bude vyhovovať pracovným potrebám Božieho domu a jeho personálnym potrebám. Boh reguluje a kontroluje v globálnom meradle a na celkovej úrovni. Nekoná len v prítomnom okamihu a je to veľmi zložitá záležitosť, ktorá sa nedá jasne vysvetliť niekoľkými slovami, takže nebudeme zachádzať do detailov. O tom, či človek môže vstúpiť do brány Božieho domu, skrátka nerozhoduje žiadny človek; má nad tým zvrchovanosť a zariaďuje to Boh. Po vstupe do Božieho domu konajú všetky druhy ľudí všetky druhy povinností, hrajú všetky druhy rolí a kráčajú po všetkých druhoch ciest. A všetky tieto rôzne druhy ľudí majú tie najrôznejšie prejavy, či už dobré alebo zlé, pozitívne alebo negatívne, proaktívne alebo pasívne – to všetko je pod Božou zvrchovanosťou a správou.

Božia zvrchovanosť znamená, že všetko sa deje a odohráva v súlade so svojím prirodzeným chodom pod Jeho vládou; žiadna udalosť nenastáva náhodou a vývoj a zmeny, ktorými si každá udalosť prechádza, nie sú iniciované ani určované žiadnym človekom – Boh má nad tým všetkým zvrchovanosť. Samozrejme, konečný výsledok a charakterizácia každej udalosti sa zakladajú aj na podstate tohto typu udalosti a na podstate typov ľudí, ktorí sú do nej zapojení, a základom charakterizácie udalosti sú výlučne Božie slová a Bohom požadované princípy. Žiadny typ udalosti nenastáva náhodou a o konečnom výsledku žiadneho typu udalosti nerozhodujú ľudia. V skutočnosti je začiatok akéhokoľvek typu udalosti, ktorá nastane, usporiadaný a vyvolaný Bohom. Keď Boh vyvolá nejaký typ udalosti, zariadi, aby v nej konal určitý typ človeka, ktorý môže zohrávať úlohu vykonávateľa služby alebo protipólu a môže hrať negatívnu alebo pozitívnu rolu. No bez ohľadu na to, akú rolu hrá, je začiatok všetkých týchto vecí zariadený Bohom. Existujú dve vysvetlenia toho, ako Boh v tomto ohľade robí opatrenia. Jedno vysvetlenie je, že Boh osobne prijíma isté pozitívne opatrenia, poskytuje určité pozitívne usmernenia a dohľad a necháva niektoré pozitívne postavy, aby udalosť uviedli do pohybu – to je jedno vysvetlenie „Božích opatrení“. Ďalšie vysvetlenie je, že Boh vysiela a vypravuje určitý typ ducha, aby robil určité veci. Tieto veci sú v očiach ľudí negatívne a podlé a tieto negatívne a podlé osoby sú tak rozhodne zápornými postavami, čiže typmi ľudí, ktorých Boh od začiatku predurčuje na vstup do Jeho domu v úlohe protipólov a negatívnych učebných materiálov. Boh ich necháva hrať tieto úlohy, pretože s ich prirodzenosťou-podstatou sú to tie jediné úlohy, ktoré môžu hrať, a necháva ich účinkovať a robiť to, čo by mali robiť ako protipóly, až do sýtosti. Či už počas celého procesu ide o prejavy pozitívnych alebo negatívnych postáv, princípom Božieho prístupu ku všetkým týmto záležitostiam a k ich riešeniu je nechať im voľný priebeh. Pozitívne postavy majú pri nazeraní na tieto záležitosti a pri ich riešení určité pozitívne názory a určité názory, ktoré sú v súlade s ľudskou prirodzenosťou a štandardom svedomia. Hoci niektorí z nich odhaľujú skazenú povahu a v niečom sa prejavujú ako pochlebovači alebo odhaľujú iné skazené povahy, aspoň sa držia svedomia a rozumu ľudskej prirodzenosti, čo znamená, že sa držia základnej hranice počínania si. A pokiaľ ide o negatívne postavy, Boh nezasahuje do ničoho, čo robia, ani to neusmerňuje, no necháva ich ísť voľnou cestou; aj oni sa predvádzajú do sýtosti, odhaľujú svoju ohavnosť a robia určité veci, koľko sa im zachce. Úspešne hrajú roly negatívnych postáv, ktoré Boh odhaľuje, a to zlých ľudí a antikristov, čím umožňujú ostatným naživo vidieť v reálnom živote, akí ľudia sú diabli, akí ľudia sú zlí ľudia, akí ľudia sú antikristi a ako presne vyzerajú ohavné tváre antikristov, zlých ľudí, satanov a diablov, ktorých Boh odhaľuje. Keby sa tieto negatívne postavy nepoužívali ako živé učebné materiály v reálnom živote, diabli a satani by v tvojej mysli navždy zostali nehmatateľní a navždy by boli len dohadom alebo obrázkom. No teraz sú tieto živé príklady umiestnené priamo pred tvojimi očami a títo diabli v ľudskej koži veľmi jasne žijú priamo pred tebou. Ich reč a správanie, každé ich slovo a čin, výrazy ich tváre a dokonca aj tón ich hlasu – to všetko sa priamo pred tebou živo objavuje v tvojom živote a vpisuje sa ti do mysle. To pre teba nie je zlá vec. Takéto veci sa v cirkvi vyskytujú opakovane. Keď sa to stane prvýkrát, cítiš sa nesvoj a premýšľaš, že sa musíš modliť k Bohu. Keď sa to stane druhýkrát, pomyslíš si: „Musím sa naučiť používať pravdu, aby som sa chránil, a keď sa nabudúce stretnem s takýmto človekom, musím sa mu vyhnúť,“ a začneš premýšľať o tom, ako sa chrániť a držať sa ďalej od zlých ľudí. A keď sa tento druh človeka objaví tretíkrát, uvažuješ: „Prečo títo ľudia hovoria presne ako veľký červený drak, ako satan? Nie sú veci, ktoré hovoria, zavádzajúce? Nie sú to zlí ľudia? Zdá sa, že Božie slová hovoria, že ľudia, ktorí sa takto prejavujú, sú antikristi. Musím ich rozlíšiť a odhaliť, nesmiem sa nimi nechať zavádzať a musím sa od nich držať ďalej.“ Tým, že takéto veci zažívaš znova a znova, lepšie a podrobnejšie rozumieš tomu, ako rozlišovať antikristov, zlých ľudí, satanov a diablov a čo sú to narušenia a vyrušenia. Tvoje porozumenie sa už nezastavuje pri slovách a učeniach, a už vôbec sa nezastavuje pri obrazoch. Namiesto toho si čoraz schopnejší rozpoznať tieto veci v reálnom živote a zároveň dokážeš používať pravdu, aby si nazeral na týchto ľudí a riešil tieto veci, ktoré sa stali. Samozrejme, počas toho, ako sa tieto veci dejú, tiež neustále koriguješ svoje názory a stanoviská a premýšľaš o tom, aké stanovisko by si k týmto ľuďom mal zaujať, z akej perspektívy by si sa na nich mal pozerať a aký vzťah by si si s nimi mal udržiavať. Keď čelíš týmto veciam, budeš o týchto problémoch podvedome uvažovať, budeš neustále hľadať pravdu, aby si našiel odpovede a dospel k záverom, a nakoniec niečo získaš. Boh počas tohto procesu robí len to, že ľuďom poskytuje pravdu a umožňuje im porozumieť jej, a to či už ide o duchovné spoločenstvo o pravde, alebo o to, že ľuďom umožňuje porozumieť pravde vo veciach, ktoré sa im dejú – stručne povedané, Boh túto situáciu nepotlačí v zárodku. Ak sa táto vec musí stať a je prospešná pre vstup Božieho vyvoleného ľudu do života a pre prácu cirkvi, tak Boh dovolí, aby sa ľuďom stala, a nezastaví ju, no nechá ju uberať sa jej prirodzenou cestou. Božím cieľom pri takomto spôsobe práce je na jednej strane vyradiť ľudí a na druhej strane ich zdokonaliť. Samozrejme, pri vyraďovaní ľudí sa rozhodne zameriava na tých, ktorí slúžia ako protipóly a nie sú hodní ani len vykonávania služby, zatiaľ čo pri zdokonaľovaní ľudí sa zameriava na svojich vyvolených – na tých z nich, ktorí sú ochotní usilovať sa o pravdu. Má to dvojaký význam. Jedným významom je, že zlí ľudia sú prostredníctvom divadla, ktoré hrajú, odhalení, vyradení a odstránení z cirkvi. A druhým je, že počas toho, ako títo zlí ľudia postupne hrajú divadlo a slúžia ako protipóly, je Božiemu vyvolenému národu umožnené naučiť sa rozlišovať pravdu v Božích slovách a porozumieť jej. Takto Boh prakticky vpracúva pravdu do ľudí, čo znamená, že dovoľuje, aby sa všetky možné prejavy podlej podstaty všetkých možných zlých ľudí, antikristov, satanov a diablov, ktorých odhaľuje, ukázali v reálnom živote ľudí. Umožňuje to ľuďom jasne rozumieť rôznym typom, podlých, ohavných a negatívnych postáv, udalostí a vecí a poznať ich. Povedzme napríklad, že ti Boh povie: „Nemôžeš sa dotýkať žeravých uhlíkov holými rukami; popáliš si prsty a budú ťa bolieť.“ Nevieš, ako žeravé uhlíky vyzerajú, nevieš, aký je to pocit dotknúť sa ich, a po tom, čo ti to Boh povie, je to, čomu rozumieš, len učenie. Niektorí ľudia si potom predstavia, že žeravý uhlík je guľa alebo dlhý pás. A akej farby sú žeravé uhlíky? Aké sú na dotyk? Ako by bolelo dotknúť sa ich? Nevieš. Tvoj dojem zo žeravých uhlíkov je len obrazom toho, čo si tvoja myseľ dokáže predstaviť, a nikdy nebude mať nič spoločné so skutočnosťou. Takže keď Boh jedného dňa vyberie podnos so žeravými uhlíkmi a položí ho pred teba, nespoznáš ich a iba cítiš, že sa zdajú dosť horúce. Opatrne k nim natiahneš ruku, aby si zistil, či budú tvoje prsty pri dotyku cítiť väčšie teplo. Boh hovorí: „Môžeš to skúsiť, ale nedotýkaj sa ich príliš dlho, inak ti popália kožu.“ Niektorí ľudia sú hlúpi – natiahnu všetkých päť prstov, chytia uhlík, popália si celú ruku a urobia sa im pľuzgiere. No iní sú múdri a opatrní – natiahnu len jeden prst, zľahka sa dotknú uhlíka a za necelú sekundu sa stiahnu naspäť so slovami: „Au, je to príliš horúce! Naozaj to páli!“ Či už sa ho dotkneš piatimi prstami alebo jedným, to, čoho sa dotkneš, je každopádne skutočné. Nie je to obraz a nie sú to ani slová a ty do konca života nikdy nezabudneš na ten pocit a skúsenosť z dotyku žeravých uhlíkov. Nezabudneš na to, čo pre teba žeravé uhlíky znamenajú, a keď ich znova uvidíš, povieš ostatným: „Môžete ich použiť na zahriatie, na sušenie oblečenia a na opekanie chleba, no nikdy sa ich nesmiete dotýkať rukami. Ak sa ich dotknete, popálite sa a urobia sa vám pľuzgiere.“ Ľudia môžu povedať: „A čo sa stane, ak sa popálim a urobia sa mi pľuzgiere?“ A ty odpovieš: „Prinajmenšom nebudeš môcť držať veci v rukách, bude sa ti ťažko jesť a bude sa ti ešte ťažšie vykonávať fyzická práca.“ To hovoríš zo skúsenosti, však? Po tejto hlbokej skúsenosti sa ti pocit pálenia z horúcich uhlíkov hlboko vryje do pamäti, a tak už sa ich tak ochotne nedotkneš. Boh má zvrchovanosť nad všetkým a zariaďuje, aby sa ľuďom diali najrôznejšie veci, aby sa z nich mohli poučiť a mať z nich úžitok a aby do nich mohli byť skutočne vpracované pravdy a slová, ktoré ľuďom poskytuje. Božie slová a pravdy už teda v srdciach ľudí nie sú učeniami, heslami alebo predpismi, no stávajú sa ich životom, princípmi a kritériami, od ktorých závisí ich prežitie, a sú súčasťou ich života – takto Božie dielo dosiahne svoj účinok.

Pokiaľ ide o záležitosť Božej zvrchovanosti, ľudia by mali vidieť, že Boh zariaďuje začiatok udalosti a potom usmerňuje a vedie priebeh jej vývoja. A pokiaľ ide o to, ako nakoniec udalosť dopadne, čo a koľko z nej získajú tí, ktorí sa usilujú o pravdu, kde táto udalosť skončí a kde skončia ľudia a veci, ktorých sa týka, a ako je to nakoniec usporiadané, aj to všetko, samozrejme, určuje Boh – to je princíp Božej zvrchovanosti nad všetkým. Boh iba predurčuje začiatok, priebeh a výsledok každej udalosti a dovoľuje, aby sa celá slobodne vyvíjala smerom, ktorý stanovil. Účelom pri tom je, aby sa všetko prispôsobilo prirodzeným vzorcom alebo aby to bez akéhokoľvek skreslenia či upravenia plnilo svoju funkciu, aby sa tak dosiahol účinok, ktorý má Boh v úmysle dosiahnuť. Nie je to tak? (Je.) Napríklad keď Boh zariadi, aby sa udalosť začala a odohrala, začne potom pozorovať postoje ľudí, ktorí s touto udalosťou prichádzajú do kontaktu, a ich názory na ňu – či už sa na ňu pozerajú pozorne, alebo nemajú záujem venovať jej pozornosť, a či už sa do nej zapájajú srdcom, alebo ju odmietajú, vzdorujú jej a vyhýbajú sa jej – Boh pozoruje prejavy rôznych typov ľudí. Zasahuje teda Boh do prejavov rôznych typov ľudí? Nezasahuje. Boh ti dáva právo slobodne si vybrať. Môžeš tejto udalosti prikladať veľký význam a brať ju veľmi vážne, môžeš zaujať postoj, s ktorým ju budeš ignorovať a budeš voči nej ľahostajný, a môžeš tiež, samozrejme, zaujať postoj, s ktorým sa zdržíš, vyhneš sa jej a nezúčastníš sa na nej – Boh len ticho pozoruje. To, že sa celá udalosť objaví a odohrá, však vyvoláva Boh a je to počiatočný krok Božej zvrchovanosti nad udalosťou. Pokiaľ ide o to, akí ľudia sa na tejto udalosti zúčastnia, akí ľudia sa do nej zapoja a akým smerom sa udalosť vyvíja, keď sa do nej zapoja, je to, samozrejme, Boh, kto manévruje a usmerňuje všetkých týchto ľudí, keď sa udalosť začne vyvíjať, aby sa vyvíjala takým smerom a s takým účinkom, aký Boh chce. A rovnako aj keď táto udalosť vyjde najavo a celá záležitosť dosiahne vrchol, Boh stále sleduje postoje, prejavy, názory a pohľady rôznych typov ľudí. Sleduje, či si túto udalosť naozaj berieš k srdcu, či k nej pristupuješ mimoriadne vážne, dôsledne a svedomito, či si k nej ľahostajný, ignoruješ ju a si voči nej neuveriteľne otupený alebo či k nej zaujmeš postoj vyhýbania sa a odporu. Sleduje, aby videl, či si niekto, kto miluje pravdu a kto to myslí vážne, pokiaľ ide o Božie slová, Božie požiadavky a pravdu. V procese vývoja celej udalosti sa tvoj postoj stáva čoraz zjavnejším a Boh bude čoraz jasnejšie vidieť tvoj postoj k pravde, k prostrediam, ktoré Boh pripravuje, a tiež k usilovaniu sa o pravdu. Keď celá udalosť dospeje do svojho konca a má svoj nevyhnutný výsledok, Boh stále sleduje, čo si z celej udalosti získal, na čo myslíš a čo kalkuluješ. Pozerá sa na to, či sa zameriavaš len na to, aby si vďaka tejto udalosti získal skúsenosti a načerpal ponaučenie, aby si sa ochránil – a bol pochlebovačom –, alebo či robíš veci podľa pravdy-princípov a či už nie si taký popletený ako predtým. Boh sa tiež pozrie na to, ako sa k tejto udalosti staviaš, či mlčíš a nevyjadruješ žiadne názory, či si udržiavaš odstup od všetkého, čo sa ťa osobne netýka, alebo či ti pri stretnutí s touto udalosťou nielenže chýba rýdze chápanie, no namiesto toho sa tvoje nedorozumenia a sťažnosti na Boha ešte zhoršili a vytvoril si si o Ňom až o toľko viac predstáv a fantázií, že sa tomu chceš vyhnúť. Keď sa odohrávajú najrôznejšie udalosti, rôzne typy ľudí majú rôzne myšlienky a názory a Boh ich všetky pozoruje a zaznamenáva. Čo si myslíš, čo hovoríš, čo kalkuluješ, čo plánuješ, akému aspektu právd začínaš rozumieť, aký je tvoj postoj, keď niekto hovorí v duchovnom spoločenstve o nejakom aspekte pravdy, či tomu vzdoruješ, či k tomu máš odpor a nechceš to počúvať alebo či plánuješ útek – Boh všetky tieto veci v ktoromkoľvek danom roku, v ktorýkoľvek daný deň a v ktorúkoľvek danú hodinu, minútu alebo sekundu podrobne skúma. Sú aj takí ľudia, ktorí nikdy nemajú žiadny postoj k ľuďom, udalostiam a veciam, ktoré sa objavujú v cirkvi, v Božom dome alebo v ich okolí, a ktorí sú otupení a nahlúpli ako bábky. Len sa pevne držia svojich vlastných názorov a myslia si: „Pokiaľ nekonám zlo, nespôsobujem narušenia alebo vyrušenia, nesúdim iných, k ničomu sa nevyjadrujem, nemám žiadny postoj ani žiadne názory, keď sa stretnem s nejakými ľuďmi, udalosťami alebo vecami, a len sa správam ako robot, dobre konám svoju povinnosť a dobre pracujem podľa pravidiel, to stačí.“ Aj toto je druh myšlienky a názoru. Samozrejme, Boh bude pozorovať a zaznamenávať aj tento typ myšlienky a názoru. Účelom toho, že Boh má zvrchovanosť nad všetkými vecami a udalosťami a nad každou konkrétnou vecou, ktorá sa vôkol ľudí deje, je vytvoriť pre nich prostredie a poskytnúť im živé učebné materiály, aby rôzne typy ľudí, ktoré čelia najrôznejším veciam, ukázali svoju najpravdivejšiu stránku, svoje najpravdivejšie myšlienky a názory a svoj najpravdivejší postoj k Bohu a k pravde. Tieto postoje, ktoré ľudia majú, sa prejavujú výlučne v stave slobody a voľnosti. Boh nikdy nezasahuje, nemieša sa do toho ani nemanipuluje. On len dovoľuje rôznym typom ľudí, aby do sýtosti vyjadrovali svoje myšlienky, názory a postoje podľa svojho prirodzeného smerovania, a nakoniec tieto rôzne typy ľudí odhaľuje a zaobchádza s nimi podľa ich prejavov. Kto patrí medzi „rôzne typy ľudí“? Čo Boh zariaďuje pre rôzne typy ľudí? Tým, ktorí milujú pravdu, Boh umožňuje, aby ju získali; tým, ktorí sa nezaujímajú o pravdu, ale sú ochotní pracovať, umožňuje, aby sa upokojili a robili to; a u tých, ktorí k pravde majú odpor a hnusí sa im, odhaľuje ich postoj averzie k pravde. Ak sa však dokážu upokojiť a poskytovať službu alebo ak sa na jej poskytovanie hodia, Boh vyberie týchto lepších a oprávni ich poskytovať službu, zatiaľ čo ak sa na poskytovanie služby nehodia alebo majú natoľko veľký odpor k pravde, že môžu spôsobiť narušenia a vyrušenia, Boh ich v ten správny čas a pri správnej príležitosti odstráni. Všetko toto dielo, ktoré Boh koná, je v rozpore s ľudskými predstavami, však? (Áno.) Môžu ľudia v tomto všetkom vidieť Božiu toleranciu a milotu? (Z týchto vecí môžeme vidieť, že Boh prostredníctvom tohto praktického diela vedie ľudí k skúsenosti a že za celým týmto dielom je Božia láska k človeku.) Toto dielo obsahuje Božie úporné úmysly, múdrosť Jeho diela a Jeho zodpovedný postoj k ľudským bytostiam, ktoré má v úmysle spasiť. No je tu ešte jeden aspekt, a to ten, že Božie vlastníctvo a bytie nie sú veci, ktoré majú ľudské bytosti. Boh je vo všetkom, čo robí, mimoriadne dôsledný a svedomitý a nikdy nie je neopatrný. Je mimoriadne dôsledný a svedomitý, najmä pokiaľ ide o získavanie pravdy ľuďmi, a musí takto konať, aby prevzal zodpovednosť za životy ľudí a ich výsledky. Samozrejme, presne takáto je u Boha Jeho podstata a takéto je Jeho vlastníctvo a bytie. Nezáleží na tom, aký máš postoj k svojmu životu, výsledku a konečnému osudu a či je to vážny a dôsledný postoj, alebo povrchný postoj – keďže si ťa Boh vybral a keďže ti poskytuje pravdu a chce ťa spasiť, má v každom prípade dokonalý prehľad o každom tvojom slove a čine a o tvojich postojoch vo všetkých veciach. Nakoniec určí tvoj výsledok na základe všetkých tvojich postojov a na základe všetkých tvojich postojov sa pozrie na to, či nakoniec budeš niekým, kto získa pravdu a kto sa bude môcť podriadiť Bohu a byť s Ním v súlade. Možno si to s Božou spásou ľudí nikdy nemyslel vážne, nikdy si o nej dôkladne nepremýšľal a nevieš, ako Boh spasí ľudí. Lenže On ako Stvoriteľ, ktorý má zvrchovanosť nad stvorenými ľudskými bytosťami, nie je rovnako popletený a zmätený ako ľudia – koná dielo spásy ľudstva vážnym spôsobom. Stvoril ťa a vybral si ťa. Sľúbil ľuďom, že ich dôkladne spasí, takže toto dielo dokončí a bude zaň zodpovedný až do konca. Preto sú v tom, ako Boh dokončuje svoje dielo a až do konca preberá zodpovednosť, skutočné prejavy a skutočný obsah diela. Takto Boh pracuje a toto je Jeho úprimný a svedomitý postoj. Boh sa tebou nebude zaoberať povrchne ani ťa neodbije nejakou frázou, a najmä Božie dielo lepšie odráža skutočnú cenu, ktorú Boh platí, aby spasil ľudí, a Jeho zodpovedný postoj k ľuďom.

Ako získať pravdu v prostrediach, ktoré Boh vytvára

Len čo ľudia porozumejú princípom a účelu Božej spásy ľudí a Jeho zvrchovanosti nad všetkým, nevyriešia sa v tomto ohľade do istej miery ich predstavy a fantázie o Bohu? (Áno.) Čo by ľudia mali v tomto ohľade pochopiť? Ide o to, že či už má Boh zvrchovanosť nad najrôznejšími záležitosťami, alebo len nad jednou konkrétnou, spolupráca ľudí pri nich predstavuje 80 alebo dokonca 90 percent a ich myšlienky a názory, ako aj ich postoje k danej záležitosti sú v Božích očiach veľmi dôležité. Nemysli si, že ak nič nepovieš a nevyjadríš svoj postoj, keď sa ti niečo stane, Boh ti nebude venovať pozornosť a bude ťa ignorovať. Ak by si chcel, aby ťa Boh ignoroval, bolo by lepšie, keby si v Neho neveril. Keďže si v Božom dome a keďže si ťa Boh vybral, rozhodne ťa nebude ignorovať. Všetky veci sú v Božích očiach podrobne skúmané, a o to viac aj ty, maličký človek. Ak by si ťa Boh vybral, neustále by ťa podrobne skúmal a viedol, aj keby si bol mravec. A keďže ťa Boh podrobne skúma, musíš jednoducho prijať veci, ktoré sa ti dejú. Nevyhýbaj sa im – vyhýbanie sa im nie je múdra voľba. Musíš im čeliť. Iba vtedy, keď im budeš čeliť a budeš mať jasný postoj, budeš mať v prostrediach, ktoré ti Boh pripravil, príležitosť získať pravdy, ktorým ti umožňuje porozumieť, zatiaľ čo vyhýbanie sa im ti neumožní porozumieť pravdám tým, že budeš mlčať. S výnimkou právd týkajúcich sa vízií sú ostatné pravdy – a to všetky druhy právd, ktoré sa týkajú ľudského života a existencie – vyjadrené prostredníctvom prostredia alebo prostredníctvom kontextu správania sa určitého typu človeka, ktoré sa odohráva. Ľudia môžu skutočne pochopiť reality týchto právd až po tom, čo získajú skutočné skúsenosti a porozumenie. Väčšina ľudí to nedokáže vidieť jasne, má vlažný postoj k rôznym druhom právd a chce sa tiež neustále vyhýbať týmto prostrediam. Nechce hľadať pravdu, pokiaľ ide o skutočné problémy, neučí sa na základe nej rozlišovať rôzne typy ľudí a udalostí a neučí sa ani v praxi uplatňovať pravdu na riešenie rôznych problémov. Bez ohľadu na to, čo sa týmto ľuďom stane, nemajú žiadny postoj ani žiadne názory a nezúčastňujú sa na duchovnom spoločenstve a na diskusiách. Uspokoja sa len s tým, že sa každý deň modlia k Bohu, čítajú Božie slová, učia sa chválospevy a plnia si svoje povinnosti, a to je všetko. Poviem ti jednu vec, a to, že charakteristikou robotníka je, že je ochotný iba vynakladať úsilie, nezaujíma sa o žiadny aspekt pravdy ani žiadny nie je ochotný brať vážne a považuje to za otravné – to je robotník. Ak nie si satanov služobník alebo nejaký zlý človek či antikrist, môžeš byť prinajlepšom len robotník. No iné je to s Božím ľudom, ktorý môže dosiahnuť spásu. Neuspokojí sa len s prácou a trochou snahy, no učí sa, rozumie rôznym pravdám prostredníctvom všetkých možných ľudí, udalostí a vecí a potom na základe týchto právd nazerá na rôzne typy ľudí a udalostí a rieši ich. Takto sú do neho postupne vpracované rôzne pravdy a postupne sa stávajú jeho životom a princípmi jeho činov a počínania si. Iba vtedy, keď sa pravda stane tvojím životom, budeš schopný podriadiť sa Bohu, báť sa Ho a vyhýbať sa zlu; inak tento účinok nemožno dosiahnuť. Neboj sa zažívať veci a neboj sa rozlišovať ľudí. To, že sa dejú najrôznejšie udalosti, nie je zlé a Boh nad tým má zvrchovanosť. Čoho sa máš báť, keď má Boh zvrchovanosť a robí opatrenia? Keď má Boh zvrchovanosť a robí opatrenia, to, že sa odohrá udalosť, pre teba prinajmenšom nie je zlomyseľné a nie je to ani pokušenie. Slúži to skôr na to, aby si sa poučil, aby si bol budovaný, aby si z toho mal úžitok a aby ťa zdokonalil. Ak sa dokážeš podriadiť Božiemu ovládaniu a usporiadaniam, pristupovať k tomu, čo sa ti deje, ako k pozitívnemu učebnému materiálu, hľadať pravdu a vziať si ponaučenia, ktoré by si si mal vziať, bude do teba prirodzene a nebadateľne vpracovaná pravda a stane sa tvojím životom. Preto je nesprávne, keď väčšina ľudí pri konfrontácii s rôznymi udalosťami zaujme postoj ľahostajnosti, vyhýbania sa, nezúčastňovania sa, nezapájania sa, nevyjadrovania názorov a nehovorenia v duchovnom spoločenstve – to je nerozumné. Prečo hovorím, že je to nesprávne a nerozumné? Tento postoj Bohu ukazuje, že nemáš záujem o Jeho spásu ani o Jeho dobré úmysly a o to, aby ťa Boh zdokonalil, nevenuješ tomu pozornosť a odmietaš to. Keď Boh uvidí, že toto je tvoj postoj, bude ťa chcieť ešte spasiť? A aj keby ťa Boh chcel spasiť, ako ťa môže spasiť, ak nespolupracuješ? Ako sa hovorí: „Komu niet rady, tomu niet pomoci,“ a toto príslovie sa vzťahuje presne na tento typ človeka.

Boh v rámci celého svojho plánu riadenia a najmä v tejto záverečnej etape svojho diela vyjadril veľké množstvo právd a ty si ich všetky počul. Bez ohľadu na to, koľko z nich si zažil alebo koľkým si porozumel, ich prinajmenšom poznáš, takže Boh už nebude vykonávať žiadne ďalšie dielo zasahovania a uľahčovania. Boh len čaká na tvoj postoj, ako aj na tvoju spoluprácu pri všetkom, čo sa ti stane – chce vidieť tvoj postoj, tvoje názory, tvoje snahy a cestu, ktorou sa uberáš. Povedz Mi, nie si hlupák, ak Boh pri každom tvojom stretnutí s osobami, udalosťami alebo vecami Boh zaznamená, že nemáš žiadny postoj, nemáš žiadne názory a nikdy nemáš čo povedať? Akí ľudia nikdy nemajú čo povedať? Nie sú to tí, ktorí sú hluchí, nemí, slabomyseľní alebo idioti? Boh zaznamená, že nemáš žiadny postoj, takže keď ti nakoniec udelí skóre, dostaneš nula bodov. Keď sa ti niečo stane, Boh sa spýta: „Si ochotný zaplatiť cenu?“ Odpovieš: „Áno!“ a On sa spýta: „Máš odhodlanie? Prisahal si?“, na čo ty odpovieš: „Áno!“ Ak máš len toto odhodlanie, no nemáš čo povedať, keď sa ťa opýtajú, čo si získal skúsenosťou s týmto prostredím, a zo žiadneho prostredia, ktoré si zažil, si nič nezískal, nakoniec, keď ti Boh udelí skóre, to budú len dva body. Prečo dva body? Bude to vďaka tej troche tvojho odhodlania, za ktorú získaš dva body. Povedz Mi, nebude s tebou potom koniec? Budeš mať ešte nádej na spásu? Nádej na spásu sa získava tak, že sa o ňu sám usiluješ. Je to ovocie, ktoré dostaneš výmenou za to, že si si vybral cestu usilovania sa o pravdu. Takže bez ohľadu na to, čo sa ti stane, sa toho neboj, nevyhýbaj sa tomu, nezakrývaj si hlavu rukami a neuťahuj sa do svojej ulity ako korytnačka – namiesto toho sa tomu postav pozitívne a proaktívne. Ak si nesmelý, bojíš sa vecí, neodvážiš sa nič zhodnotiť – nech už sa to týka kohokoľvek –, pretože máš strach, že budeš odhalený a ostatní ťa prekuknú, ak povieš niečo nesprávne, stále sa bojíš a nikdy sa nezapájaš, znamená to, že prichádzaš o svoju šancu! Možno si do konania svojej povinnosti vložil veľa energie, ale faktom je, že si o svojom vlastnom výsledku už dávno rozhodol. Nakoniec dostaneš len dva body. Nie si teda len úbohý hlupák? Nie je získať dva body to isté ako byť úbohým hlupákom? A keďže dostaneš iba dva body, nebude tvoja viera v Boha počas tohto života márna? Toto je záverečná etapa Božieho diela. Ak je tvoja viera tentoraz márna, tvoj výsledok bude stanovený. Boh už nikdy nebude konať dielo spásy ľudských bytostí. Toto je posledná šanca – ak sa o to stále neusiluješ, necháš si túto šancu ujsť a nedokážeš dosiahnuť spásu, bude to taká škoda! Bez ohľadu na to, koľko rokov zažívaš Božie dielo, musíš získať aspoň dostatočné skóre. Vtedy ešte bude nádej, že prežiješ. Ak tvoja práca nie je ani na požadovanej úrovni a navyše si spôsobil mnoho narušení a vyrušení, nezožneš vôbec žiadne ovocie a tvoja nádej na dosiahnutie spásy klesne na nulu. Nebuď v každom prostredí, ktoré ti Boh pripraví, len divákom; buď účastníkom a buď jeho súčasťou. Je tu však jeden princíp a musíš dodržiavať minimálne ten: nespôsobuj vyrušenia. Môžeš sa zapájať a vyjadrovať vlastné názory a hodnotenia, a aj keď rozprávaš ako laik a hovoríš iba slová a učenia, nezáleží na tom. No musíš sa na všetkom zúčastňovať s princípom a úmyslom hľadať pravdu, praktizovať ju a podriaďovať sa jej – len vtedy je nádej na tvoju spásu. Na čom sa zakladá nádej na spásu? Zakladá sa na tom, že si schopný usilovať sa o pravdu, uvažovať o nej a snažiť sa ju získať pri každej záležitosti. Len na tomto základe môžeš porozumieť pravde, praktizovať ju a dosiahnuť spásu. Ak si však len divákom, vždy keď sa niečo stane, neposkytuješ žiadne hodnotenia ani charakteristiky, nevyjadruješ žiadne osobné názory, na nič nemáš názor alebo svoje názory nevyjadruješ, aj keď ich máš, a nevieš, či sú správne alebo nesprávne, no len ich v mysli držíš pod zámkom a premýšľaš o nich, nakoniec nezískaš pravdu. Zamysli sa nad tým; je to ako hladovať a pritom sedieť na veľkej hostine. Nie si úbohý? Ak si počas Božieho diela veril desať rokov a celý ten čas si bol len divákom alebo ak si v úlohe diváka veril celých 20 či 30 rokov, skóre, ktoré Boh nakoniec pridelí tvojmu záznamu, keď príde čas určiť tvoj výsledok, bude dva body a ty tak budeš úbohým hlupákom. Sám si úplne zničíš svoju šancu získať pravdu a svoju nádej na spásu. Na samom konci budeš označený za úbohého hlupáka a dobre ti tak, však? (Áno.) Čo je tajomstvom toho, ako nebyť úbohým hlupákom? (Tajomstvom je nebyť divákom.) Nebuď divákom. Veríš v Boha, takže musíš zažívať Božie dielo, aby si získal pravdu. Niektorí sa môžu pýtať: „Takže odo mňa žiadaš, aby som sa do všetkého zapájal? Lenže ľudia hovoria: ‚Nekomentuj to, čo sa ťa netýka.‘“ To, že ťa žiadam, aby si sa zapájal, znamená, že ťa žiadam, aby si hľadal pravdu a aby si si bral ponaučenie z vecí, s ktorými sa stretávaš. Napríklad keď sa stretneš s určitým typom človeka, musíš sa naučiť rozlišovať prostredníctvom jeho prejavov a vecí, ktoré robí. Ak porušuje pravdu, musíš rozlíšiť, čím ju porušil. Ak ostatní tvrdia, že je tento človek zlý, musíš rozlíšiť, čo povedal a urobil a aké prejavy zla vykazuje, že ho označili za zlého človeka. Ak ostatní tvrdia, že tento človek nechráni záujmy Božieho domu a na jeho úkor pomáha ľuďom zvonka, mal by si sa popýtať na to, čo tento človek robil. A keď sa na to popýtaš, nestačí len vedieť tieto veci. Musíš tiež uvažovať: „Dokázal by som robiť takéto veci? Keby ma nikto neupozornil, možno by som robil tie isté veci aj ja. Nemal by som potom rovnaký výsledok ako tento človek? Nebolo by to nebezpečné? Našťastie mi Boh pripravil toto prostredie, aby ma upozornil, čo je pre mňa tou najväčšou ochranou!“ Keď o tom pouvažuješ, uvedomíš si jednu vec: nemôžeš nasledovať cestu, ktorou kráča tento typ človeka, nemôžeš byť týmto typom človeka a musíš sa pokarhať. Bez ohľadu na to, s akými vecami sa stretneš, si z nich musíš vziať ponaučenie. Ak existujú veci, ktorým úplne nerozumieš a ktoré ti v srdci pripadajú zvláštne, mal by si sa na ne pýtať, zistiť si o nich informácie a hľadaním pravdy si overiť skutočný stav vecí. To nie je zvedavosť; to je svedomitosť. Byť svedomitý neznamená robiť veci len mechanicky alebo ísť s davom – je to postoj preberania zodpovednosti. Až keď si vyjasníš problémy a potom budeš hľadať pravdu, aby si ich vyriešil, budeš mať v budúcnosti tvárou v tvár rovnakej situácii cestu praktizovania, budeš schopný presne praktizovať a budeš mať pocit pokoja a uvoľnenia. Si svedomitý, pretože sa zo zásady snažíš porozumieť skutočnému stavu vecí, získať z nich pravdu a naučiť sa, ako sa pozerať na ľudí a veci, a nesnažíš sa nasledovať iných ľudí a ísť vo všetkom s prúdom. Iba tým, že si vo svojich činoch svedomitý, môžeš dospieť k praktizovaniu pravdy a konať na základe princípov. Tí, ktorí nie sú svedomití, majú sklon nasledovať iných ľudí a ísť s prúdom, takže pravdepodobne porušia pravdu-princípy. Povedzme napríklad, že niekto svoju povinnosť stále koná povrchne a je z nej preto vylúčený. Povieš: „Navonok sa vyzeral v poriadku. Ako to, že som si nevšimol, že je povrchný? Zavádzal ma? V čom svoju povinnosť vykonával ledabolo? Aké veci robil povrchne?“ A keď ti niekto iný povie o niekoľkých ohľadoch, v ktorých sa ten človek správal povrchne, povieš: „Ten človek sa naozaj dobre pretvaruje! Navonok vyzeral v poriadku a hovoril naozaj pekné veci. Povedal: ‚Boh nám dal toľko milosti – nemôžeme nemať svedomie. Musíme si svoje povinnosti konať poriadne!‘ Keď som ho to počul hovoriť, myslel som si, že si svoju povinnosť koná verne; nikdy by som si nepomyslel, že je taký povrchný! Nebol som zavádzaný? Chýbala mi schopnosť rozlišovať ľudí, nehľadel som na ľudí a na veci na základe pravdy-princípov a ani som sa podľa nich k ľuďom nesprával. Riadil som sa len tým, ako pekne ten človek hovoril, a nepozrel som sa na výsledky, ktoré dosiahol vo svojej povinnosti, na jeho konkrétne správanie a prejavy alebo na jeho podstatu – v tejto veci som urobil chybu. Ukazuje sa, že ľudia, ktorí sa navonok javia ako dobrí, nemusia byť nutne skutočne dobrí, a hoci hovoria pekne znejúce veci, nemusia naozaj robiť to, čo hovoria, a nemusia to nutne byť ľudia so svedomím a s ľudskou prirodzenosťou. Odteraz sa musím na ľudí pozerať na základe Božích slov a naučiť sa ich rozlišovať. Už sa nemôžem nechať oklamať!“ Vidíš, pokiaľ si trochu svedomitý, hľadáš pravdu a potom si vyvodíš závery, tak niečo získaš, nech už sa stane čokoľvek. Ak toto naozaj získaš, nie je to dobrá vec? (Áno.) Niečo sa naučíš a vo veci rozlišovania ľudí ti to prospeje – to je to, čo získaš svedomitosťou a vynakladaním úsilia, pokiaľ ide o pravdu. Predpokladajme, že nie si takýto svedomitý. Keď počuješ, že niekoho poslali preč, pretože bol pri konaní svojej povinnosti vždy povrchný, nepýtaš sa: „Prečo bol povrchný? Prečo ho poslali preč?“ Namiesto toho si len pomyslíš: „Čo je také hrozné na tom, že je niekto povrchný? Mňa každopádne neposlali preč, takže je všetko v poriadku.“ Dostaneš v takom prípade aspoň nejaké varovanie, vezmeš si z tejto záležitosti aspoň nejaké ponaučenie alebo vďaka nej nadobudneš aspoň nejakú schopnosť rozlišovať? Nie. Prečo nie? Pretože sa o takéto veci nezaujímaš a neberieš ich vážne, nenesieš vôbec žiadne bremeno pri vlastnom vstupe do života ani pri usilovaní sa o pravdu, nezaujímaš sa o duchovné spoločenstvo iných ľudí o otázkach usilovania sa o pravdu a vstupu do života a nezúčastňuješ sa na ňom, a nanajvýš len povrchne vyslovíš nejaké slová súhlasu – to je všetko. Je takýchto ľudí veľa? Keď sa im niečo prihodí, sú obzvlášť radi povrchní, robia veci len mechanicky a nenesú vôbec žiadne bremeno pri vlastnom vstupe do života ani pri usilovaní sa o pravdu. Okrem toho, že pri styku s ostatnými radi trochu klebetia, nemajú vôbec žiadny záujem o veci, ako sú veci spojené so vstupom do života alebo s ponaučeniami, ktoré by si ľudia mali vziať v Bohom pripravovaných prostrediach. Keď dokončia tú trošku práce, ktorú majú po ruke, tak len sedia a pozerajú do prázdna, chcú si len zdriemnuť alebo si na chvíľu oddýchnuť a nenesú vôbec žiadne bremeno pri vlastnom vstupe do života. Okrem trochy odhodlania a niekoľkých prianí, ktoré majú, títo ľudia nakoniec nezískajú žiadne pravdy a ich celkové skóre môže byť nakoniec iba dva body. Nedokážu sa zbaviť svojej úbohej hlúposti, a tak s nimi bude v tomto živote koniec. Ak s tebou bude koniec tentoraz, tak s tebou bude naozaj koniec a nebudeš mať žiadnu nádej na spásu, pretože tvoj výsledok bude pevne daný. Skóre, ktoré stvorená bytosť nakoniec získa, priamo súvisí s jej výsledkom. Ak získaš dostatočné skóre, tvojím výsledkom bude spása. Ak nezískaš dostatočné skóre, nebude ťa čakať dobrý výsledok. Toto je čas, keď sa s konečnou platnosťou určujú výsledky ľudí, a keď je raz výsledok stanovený, je trvalý a nezmení sa. Už nebude ďalšia šanca usilovať sa o dobrý výsledok ani žiadna šanca zmeniť ho – tvoj osud bude určený raz a navždy. Rozumieš? Má ťa to vystrašiť? (Nie.) Zamysli sa nad tým – Boh koná dielo riadenia a spásy ľudstva a poskytuje ľuďom rôzne pravdy, ktoré by mali mať – koľkokrát môže Boh vykonať takéto dielo? (Len tento jeden raz.) Nikdy predtým sa to nerobilo a už sa to nikdy viac neurobí. Toto je ten jediný raz, a keď sa to skončí, Božie veľké dielo bude plne zavŕšené. Čo znamená „plne zavŕšené“? Znamená to, že ho už znova nevykoná a ani to nemá v pláne. Takže nech už teraz budú konečné výsledky ľudí akékoľvek, budú definitívne a nezmenia sa. Boh ľuďom nedá príležitosť, aby sa znova predviedli alebo znova žili svoje životy. Čas, ktorý uplynul, sa už nikdy nevráti a nedôjde k žiadnym zmenám, takže ak túto príležitosť nevyužiješ, stratíš šancu na spásu. Ak ignoruješ rôzne prostredia, rôznych ľudí a rôzne udalosti a veci, ktoré Boh pripravil, a si voči nim otupený, nechápavý a ľahostajný, tak si úbohý hlupák. Dokonca ani ty svoj vlastný výsledok a konečný osud neberieš vážne, tak kto ti bude venovať pozornosť? Toľkokrát ti to hovorili, ale ty to neberieš vážne, tak čo si, ak nie úbohý hlupák? Nič nie je také dôležité ako záležitosť spásy. Nie je to tak? (Áno.) Samozrejme, ako som práve povedal, konečný výsledok človeka určujú jeho celkové prejavy v rôznych prostrediach, nad ktorými má Boh zvrchovanosť, a ľudia by teda mali venovať pozornosť svojim celkovým prejavom v každodennom živote. Úmyslom nie je žiadať ťa, aby si klebetil a nechal sa vtiahnuť do sporov, ale aby si na základe svojho existujúceho prostredia a svojich okolností v čo najväčšej možnej miere dospel k porozumeniu pravdy, vstúpil do nej, vydal sa na cestu usilovania sa o ňu a snažil sa aspoň približne vstúpiť do troch bodov „zanechávania“, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve, skôr než sa Božie dielo skončí – vtedy prejdeš so skóre 60 alebo viac a budeš spaseným človekom. Ak sa však ku ktorémukoľvek z týchto troch bodov ani len nepriblížiš alebo ak v žiadnom z nich neprejdeš a do žiadneho z nich skutočne nevstúpiš, nedostaneš dostatočné skóre a nebudeš objektom spásy. Rozumieš? (Áno.)

Na čo by ste sa teraz mali všetci zamerať pri uvádzaní do praxe? Na hľadanie pravdy a branie si ponaučení v prostrediach, ktoré Boh pripravuje. Ak sa každý deň uspokojíš len s tým, že sa snažíš a vykonávaš prácu bez toho, aby si sa vôbec usiloval o pravdu, tak si len robotník. Ak si vyvinul úsilie, zažil rôzne prostredia, ktoré Boh pripravil, a porozumel niektorým pravdám; ak si nakoniec niečo získal bez ohľadu na to, koľko právd si získal a či ich bolo veľa alebo málo; a ak si aspoň v prúde Božieho diela a si niekým, kto niečo získal, aj keď ti získanie týchto vecí trvalo veľmi dlho a tvoj pokrok bol pomalý; budeš mať šancu na spásu. Čo je tou najzákladnejšou vecou, ktorú by ste teraz mali urobiť? Mali by ste sa vymaniť zo všetkých tých rôznych komplikovaných a nezmyselných vecí a v srdci sa zamerať na usilovanie sa o pravdu. Mali by ste sa snažiť rýchlo získať prehľad o svojich rôznych stavoch, spoznať svoju Achillovu pätu aj svoje slabosti a problémy a potom hľadať pravdu na ich vyriešenie, aby ste mali cestu, ktorou sa môžete uberať, cieľ, o ktorý sa môžete usilovať, a jasné pravdy-princípy, ktorými sa budete riadiť pri povinnosti, ktorú konáte. Mal by si mať jasný cieľ a jasné smerovanie, o ktoré sa budeš usilovať, pokiaľ ide o tvoje vlastné nedostatky, tvoju povinnosť a tvoje vlastné prostredie, namiesto toho, aby si pobehoval ako bezhlavá sliepka a skončil tam, kam ťa nohy slepo zavedú, čo je nebezpečné. Musíš sa zbaviť stavu a súčasnej situácie vo svojom živote, v ktorej len vyvíjaš úsilie, ale nezískavaš pravdu. Nebuď len tým, kto sa prizerá, a nenechaj sa vtiahnuť do najrôznejších sporov. Ak sa do nich nechceš nechať vtiahnuť, musíš sa naučiť vkladať úsilie do pravdy-princípy. Ak porozumieš každej jednej z právd-princípov, budeš sa takýmto sporom vedieť vyhnúť. Prečo to hovorím? Len vtedy, keď porozumieš rôznym pravdám, do nich môžeš vstúpiť a mať nádej na vstup do pravdy-reality. Keď sa potom budeš zúčastňovať na rôznych veciach, budeš mať princípy a budeš vedieť, ako týmto veciam čeliť. Ak sa len prestaneš prizerať, no máš úplný zmätok v každej pravde, nerozumieš žiadnym pravdám, rozumieš jedine učeniam a niekoľkým slovám, nevieš, ako rozlišovať rôzne druhy ľudí, pri stretnutí s problémami hovoríš len o priebehu udalostí a vynesieš súd o tom, kto mal pravdu a kto sa mýlil, a nič viac a nakoniec nezískaš pravdu, tak je tvoja účasť na akejkoľvek veci bezcenná. Na čo sa mení takáto účasť? Mení sa na vyvolávanie sporov. Preto sa musíš naučiť vkladať úsilie do pravdy-princípy, a keď ti bude ich uplatňovanie čoraz jasnejšie – a budeš to robiť s čoraz väčšou presnosťou –, budeš mať nádej na vstup do pravdy a potom aj nádej na spásu.

Pokiaľ ide o to, ako môžu ľudia získať pravdu v prostrediach, ktoré pre nich Boh pripravil, o koľkých princípoch praktizovania sme práve celkovo hovorili v duchovnom spoločenstve? Nebuď len tým, kto sa prizerá, a čo ešte? (Nestačí len vynakladať úsilie.) Zbav sa takého stavu, v ktorom sa uspokojíš s tým, že len s vynakladáš úsilie, ale nie si ochotný usilovať sa o pravdu. Čo ešte? (Nenechaj sa vtiahnuť do najrôznejších sporov.) Nenechaj sa vtiahnuť do najrôznejších sporov a nenechaj sa zapliesť do najrôznejších komplikovaných záležitostí – nenahrádzaj týmito vecami dodržiavanie pravdy-princípov. Všetci by ste mali dodržiavať všetky tieto princípy. Ak sa ich budeš pevne držať, nebudeš mať ďaleko od usilovania sa o pravdu a čoskoro budeš schopný vstúpiť do reality usilovania sa o pravdu. Uvádza sa to do praxe ľahko? S ľuďmi v cirkvi sa stýkam už toľko rokov, ale len veľmi málo ľudí Mi kladie otázky o vstupe do života alebo otázky spojené s pravdou-princípmi a len veľmi málo ľudí hovorí o svojich osobných stavoch a potom hľadá cesty praktizovania. Namiesto toho niektorí kladú otázky, ktoré s pravdou nemajú nič spoločné, a dokonca používajú slová ako „hľadať“. Keď počujem slovo „hľadať“, počúvam veľmi pozorne a vážne a venujem im plnú pozornosť, no keď sa ukáže, že sa pýtajú na triviálnu vonkajšiu záležitosť, cítim znechutenie. Hovorím: „Záležitosť, na ktorú sa pýtaš, nemá nič spoločné s prácou cirkvi ani so vstupom do života. Nepoužívaj slovo ‚hľadať‘. Urážaš ho.“ Môže sa slovo „hľadať“ používať nesprávne? (Nie, nemôže.) Niekto sa Ma dokonca opýtal: „Moje dieťa má na chrbte materské znamienko. Niektorí ľudia vravia, že toto znamienko znamená, že má zlý osud, a iní zas tvrdia, že v mieste, kde toto znamienko rastie, môže hroziť riziko ochorenia. Tak či onak je mi jedno, či má zlý osud alebo nie, no ak je to naozaj škodlivé pre jeho zdravie, myslíš si, že by sa toto znamienko malo dať odstrániť?“ Keby sa vás to opýtali, ako by ste odpovedali? Myslíte si, že to súvisí s pravdou? Súvisí to s prácou cirkvi? (Nie, nesúvisí.) Nesúvisí to so žiadnou z týchto vecí. Som teda povinný zaoberať sa touto otázkou? (Nie.) Nemám takú povinnosť. Povedal som teda: „To, že tvoj syn má na tele materské znamienko, nemá nič spoločné s pravdou. Nepýtaj sa Ma na to a choď sa to opýtať lekára. Nie som tvoj rodinný lekár.“ Myslíte si, že by som sa touto otázkou mal zaoberať? (Nie, nemal.) Nech už by si sa opýtal kohokoľvek, nikto by sa touto otázkou nebol ochotný zaoberať. Nie je to tak, že by sa báli prevziať zodpovednosť. Ide skôr o to, že vôbec nie sú povinní zaoberať sa takýmito vecami. Ovplyvnilo by odstránenie či neodstránenie materského znamienka tvojho syna prácu cirkvi? Ovplyvnilo by to tvoje vlastné vykonávanie tvojej povinnosti? Táto otázka so Mnou nemá nič spoločné. Nepýtaj sa Ma na to, je to nezmyselná záležitosť. Nemá to vôbec nič spoločné s pravdou, a predsa stále používaš slovo „hľadať“. Znesväcuješ slovo „hľadať“ – je to odporné! Niekto sa tiež spýtal: „Do dvora sa mi dostala korytnačka. Mám ju chytiť, alebo nie? Chcem u Teba hľadať odpoveď.“ Položil túto otázku, aby u Mňa hľadal odpoveď – myslíš si, že by som mu mal odpovedať? (Nie.) Povedal: „Čo ak jej chytením poruším zákon? Ak poruším zákon a Ty ma nezastavíš, budeš za to zodpovedný!“ Čo by si povedal? (Rozhodol si sa ju chytiť z vlastnej slobodnej vôle – to, že porušuješ zákon, so mnou nemá nič spoločné.) To, či porušíš zákon alebo nie, je tvoja vec a nemá to so Mnou nič spoločné. Môžeš sa Ma pýtať na veci, ako sú princípy práce cirkvi a pravda-princípy, no pokiaľ ide o právne záležitosti, nájdi si právnika – poraď sa s právnikom v krajine, v ktorej žiješ. Nie som právnik, takže sa Ma na takéto záležitosti nepýtaj. Som tu, aby som vyjadroval pravdu a konal dielo spásy ľudstva. Ja len poskytujem pravdu a hovorím v duchovnom spoločenstve o princípoch. Pokiaľ ide o to, či môžeš alebo nemôžeš byť spasený, nemá to so Mnou nič spoločné a je to tvoja vlastná vec. A to ani nehovorím o súkromných záležitostiach v tvojom vlastnom živote – na tie by si sa Ma už vôbec nemal pýtať a Ja nemám žiadnu povinnosť ti odpovedať. Tak to je, však? (Áno.)

Táto téma, ktorá sa týka Božieho diela, je neoddeliteľne spojená s konečnými výsledkami ľudí a ľudia sa teda pri svojom prijímaní a zažívaní Božieho diela nemôžu držať predstáv a fantázií; mali by tieto predstavy a fantázie od základu zanechať a nemali by dovoliť, aby stáli medzi nimi a Bohom. Len ak budú ľudia pristupovať k Božiemu dielu so správnymi myšlienkami, názormi a postojmi, môžu mať príležitosť porozumieť pravde a získať ju; a len ak budú pristupovať k Božiemu dielu so správnymi postojmi, myšlienkami a názormi, môžu skutočne porozumieť Božiemu dielu, zažívať ho a nakoniec z neho získať pravdy, ktoré by mali získať. Nech už teda zanecháš čokoľvek, všetko to slúži na to, aby si sa mohol dostať sa na správnu koľaj a vydať sa na cestu usilovania sa o pravdu, a konečným výsledkom a účelom nie je nič iné, než ti umožniť porozumieť pravde-princípom a získať pravdu. Toto je konečný účel nášho duchovného spoločenstva o tomto obsahu. Nech už sme v duchovnom spoločenstve hovorili o čomkoľvek, konečným účelom je umožniť ľuďom vstúpiť do pravdy-reality. Ak rozumieš pravde, ak v mnohých veciach vychádzaš z pravdy-princípov a ak už pri robení vecí nie si bez smerovania, bez cieľa alebo stratený, neznamená to, že sa tvoja kvalita zlepšila, ale že máš Božiu pravdu, Božie slová, ako kritériá svojich činov a svojho počínania si. Znamená to, že si na základe svojej vrodenej kvality a svojich schopností a talentov porozumel pravde a máš kritériá svojho počínania si, a tak si stvorenou ľudskou bytosťou, ktorá dokáže žiť nezávisle v tomto svete a medzi všetkým stvorením. Iba takýto človek je ako stvorená bytosť skutočne na požadovanej úrovni – toto je štandardná stvorená ľudská bytosť. Rozumiete? (Áno.) Tu sa teda naše dnešné duchovné spoločenstvo končí. Dovidenia!

15. júla 2023