Tri kategórie ľudí na základe ich pôvodu

Charakteristiky ľudí reinkarnovaných z diablov

II. Druhá charakteristika: scestnosť

B. Oddávanie sa sexuálnym túžbam tela

Minule sme hovorili v duchovnom spoločenstve o troch špecifických prejavoch scestnosti u tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov: chlípnosti, sexuálnej provokatívnosti a zhýralosti – teda o scestných prejavoch, ktoré ľudia majú v súvislosti so sexuálnou túžbou. Hlavným problémom takýchto ľudí je, že ich postoj k sexuálnej túžbe je obzvlášť neviazaný; prekračujú hranice svedomia a rozumu normálnej ľudskej prirodzenosti a za žiadnych okolností neobmedzujú ani neovládajú svoje sexuálne túžby, ale naopak, dávajú im voľný priebeh. Existuje aj časť ľudí, ktorí sú obzvlášť neviazaní; to znamená, že na základe svojej neviazanosti strácajú akékoľvek zábrany a ide to s nimi dolu vodou. Niektorí z nich dokonca vyhľadávajú a vytvárajú rôzne príležitosti na uspokojenie svojich sexuálnych túžob, keď kážu evanjelium. Kážu evanjelium najmä osobám opačného pohlavia, a keď si nájdu vhodný cieľ, spustia ofenzívu, pričom používajú rôzne metódy a prostriedky, aby druhú stranu nalákali na návnadu, a na dosiahnutie svojich cieľov dokonca používajú opovrhnutiahodné triky. Keď títo ľudia kážu evanjelium, nielenže sa takto správajú, ale robia aj veci, ktoré prinášajú veľkú hanbu Božiemu menu. Nejde len o to, že sa pohrávajú so zmyselnými myšlienkami, ale skôr zneužívajú príležitosť kázania evanjelia ako zámienku na uspokojenie svojich sexuálnych túžob. Navyše robia tú istú chybu znova a znova a robia tie isté veci ľuďom rôzneho veku a v rôznych situáciách. Povedzte Mi, ako by sa malo s takýmito ľuďmi po ich objavení zaobchádzať? Mali by sme im dovoliť naďalej konať povinnosť kázania evanjelia, alebo by sme ich mali poslať preč a zastaviť ich v konaní tejto povinnosti? (Mali by sme ich poslať preč.) Je škoda poslať ich preč? Čo ak by dokázali získať ďalšieho človeka? (Ak si ich ponecháme a dovolíme im naďalej kázať evanjelium, následky budú ešte vážnejšie. Len čo sa zapoja do zhýralých aktivít, prinesie to hanbu Božiemu menu.) Povedzte Mi, dokážu takíto ľudia, ktorých myseľ je neustále zaujatá sexuálnou túžbou, získať ľudí, keď kážu evanjelium? (Nie, nedokážu.) Aj keď kázaním evanjelia občas získajú niekoľko ľudí, sú tiež schopní robiť veci, ktoré prinášajú hanbu Božiemu menu. Nerobí používanie takýchto ľudí viac škody ako úžitku? (Áno.) Je teda stále škoda poslať ich preč? (Nie.) Môže sa tento typ človeka zmeniť? Je ľahké vyriešiť ich problém? (Nie je. Je to problém ich prirodzenosti-podstaty; tá sa nedá zmeniť.) Ľudia, ktorí sú naplnení žiadostivosťou, nie sú ľudia; prebýva v nich diabol, ktorý používa ich telo na to, aby hovoril, čo chce, a robil, čo chce. Ak iní používajú nabádanie a varovania, ktoré sú v súlade so svedomím a rozumom, dokážu tieto veci zmeniť ich prirodzenosť-podstatu? (Nedokážu.) Môže sa teda tento ich problém vyriešiť tým, že sa s nimi bude hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde cieľom pomôcť im? (Nemôže.) Aj keď sú orezaní, pridelia im niekoho, kto na nich dohliada, alebo s presunutí do iného prostredia, aby nemali príležitosť oddávať sa svojim sexuálnym túžbam, môže sa diabolská prirodzenosť v nich vyriešiť? (Nie.) Ľuďom reinkarnovaným z diablov chýba ľudská prirodzenosť v čomkoľvek, čo robia. Je to určené ich prirodzenosťou-podstatou. Preto bez ohľadu na to, ako veľmi s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si ich nabádal alebo im pomohol, nemôže to vyriešiť problém ich prirodzenosti-podstaty. Jednak je to preto, lebo prirodzenosťou-podstatou diablov je, že nenávidia pravdu a nedokážu ju ani v najmenšom prijať. Na druhej strane, tým, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, chýba svedomie a rozum, nemajú ani kúsok vedomia o zle, ktoré páchajú, a nikdy nepociťujú hanbu, výčitky svedomia ani úzkosť. Preto nemajú pocit trápnosti ani zmysel pre hanbu, ktorý by normálni ľudia mali mať. Nerozumejú ľudskej morálke a etike, ani dôstojnosti a zmyslu pre hanbu, ktoré by mal človek mať vo svojom počínaní si. Ničomu z toho nerozumejú. Aj keď dokážu prísť s nejakými pekne znejúcimi učeniami, nedokazuje to, že majú normálnu ľudskú prirodzenosť; sú len pokryteckí a klamú ľudí. Preto bez ohľadu na to, o akých pravdách sa s takýmito ľuďmi hovorí v duchovnom spoločenstve, ich prirodzenosť-podstata sa nedá zmeniť. Existuje teda len jedno riešenie: nepoužívaj takýchto ľudí na povinnosť. Odstráň ich. Toto problém vyrieši. Niektorí ľudia hovoria: „Ak budú vyradení a odstránení a už sa nebudú oddávať svojej sexuálnej túžbe a vyrušovať prácu v Božom dome, nebudú potom stále škodiť ľuďom, ak budú tieto veci robiť medzi nevercami? Nemali by sa ponechať v Božom dome a nemal by sa im prideliť niekto, kto by na nich dohliadal, aby sa im zabránilo škodiť ľuďom v spoločnosti?“ Je toto tvrdenie správne? (Nie.) Prečo je nesprávne? (Ich ponechanie v Božom dome škodí bratom a sestrám, vyrušuje prácu cirkvi a narúša Božie dielo. To je nevhodné. Nech sa vrátia do sveta. Vo svete je toľko diablov a satanov, a bez ohľadu na to, aké vyrušenia spôsobujú, nemožno to považovať za škodenie diablom. Keďže sú všetci diabli, to, čo robia, nemožno považovať za škodenie.) Nie je tento pohľad v súlade s realitou? (Je.) Tento pohľad je správny. Tí, ktorí sa oddávajú sexuálnym túžbam, sú diabli a nemôže sa im dovoliť zostať v Božom dome, aby škodili bratom a sestrám. Čokoľvek robia vonku v spoločnosti, nemá nič spoločné s Božím domom, pretože tým, ktorí neveria v Boha, chýba ľudská prirodzenosť a všetci sú diabli. Bez ohľadu na to, ako diabli medzi sebou bojujú, prácu Božieho domu to nevyruší. Všetci sú zo satana a v prvom rade sú so satanom spolčení. Bojujú medzi sebou a navzájom si škodia už tisíce rokov. Čo nás je do toho? Spôsobujú si navzájom škodu, čo je niečo, do čoho sa zapájajú dobrovoľne. Všetci sú rovnakého odporného druhu; vrana k vrane sadá. Stručne povedané, Boží dom takýto typ človeka nechce. Pretože ľudia, ktorí sú diabli, sa nevenujú riadnym úlohám a nemajú svedomie ani rozum, nech sú kdekoľvek, spôsobujú len vyrušenia a zapájajú sa len do sabotáže a ničenia. Nedokážu urobiť nič prospešné pre ľudí. Dokážu ľuďom len škodiť. Aj keď dokážu poskytnúť nejakú službu, straty, ktoré spôsobia, ju prevyšujú. Takíto ľudia sa môžu zdať celkom slušní a môže to vyzerať tak, že neurobili nič zlé, ale len čo majú príležitosť, sú schopní robiť naozaj zlé veci. Preto by sa s takýmito ľuďmi malo bezodkladne porátať tak, že sa vyčistia. Hoci by mohli poskytnúť nejakú službu a urobiť nejaké správne veci, neznamená to, že skutočne učinili pokánie, a už vôbec nie, že sa zmenila ich prirodzenosť-podstata. Človek by sa bez ohľadu na ich súčasný stav nemal nechať zavádzať ich falošným zovňajškom, a už vôbec by im nemal dôverovať ani veriť, že dokážu vykonať nejakú prácu. Keďže ich prirodzenosť-podstata je diabolská, kdekoľvek žijú cirkevný život, sú tikajúcou časovanou bombou a predstavujú hrozbu pre každého. Aj keď sa dočasne zdržia robenia zlých vecí, každé ich slovo a čin, každý ich krok bude stále zasahovať do tvojej nálady a emócií a môže dokonca ovplyvniť tvoje názory. Toto je následok toho, keď máš nablízku diabla. Predpokladajme napríklad, že si bol v poslednom čase v zlom stave alebo si bol trochu negatívny alebo si počul nejakú negatívnu propagandu a nepodložené fámy, ktoré spôsobili, že si si vytvoril predstavy o Bohu. Ak je blízko teba diabol, môžeš mať počas spánku neustále nočné mory. Môže sa dokonca stať, že po tom, čo sa s ním porozprávaš, sa tvoj stav nielenže nestane pozitívnym a povzneseným, ale vo svojom duchu sa budeš cítiť čoraz viac skleslý a temný. Čím viac sa k nemu priblížiš, tým menej dokážeš cítiť Božiu prítomnosť. Čím dlhšie si s ním v kontakte, tým viac sa tvoje srdce vzďaľuje od Boha, tým viac cítiš, že viera v Boha nemá zmysel, a dokonca každé jeho slovo a čin ovplyvnia tvoje myšlienky a ovplyvnia tvoje názory a postoje k osobám, udalostiam a veciam okolo teba. Keď však komunikuješ a stýkaš sa s obyčajnými skazenými ľuďmi, je to iné a nebudeš mať tieto nepriaznivé reakcie. Preto, aj keď ľudia nedokážu jasne vycítiť škodu spôsobenú takýmito ľuďmi, ktorí sú diabli, keď sú nablízku, škoda, ktorú predstavujú pre iných, je neustála, rovnako ako hrozba, ktorú predstavujú. Aj keď sa k tebe zdajú byť celkom priateľskí, nezdá sa, že by ťa nenávideli, a neodsudzovali ťa ani na teba neútočili, pokiaľ sú to diabli a nie ľudia, ich slová a činy, reč a správanie budú mať na teba stále vplyv. Tento vplyv prichádza bez toho, aby si si to uvedomoval, a tí, ktorí nerozumejú pravde, to možno nepostrehnú. Preto, ak sú v tímoch pre evanjelium objavení ľudia, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, najmä ľudia, ktorí sa svojvoľne oddávajú svojim sexuálnym túžbam, musí sa s nimi bezodkladne porátať a musia byť vyčistení. Zlým ľuďom sa nesmie ustupovať ani sa nesmú tolerovať. Ľudia si vždy myslia, že v tímoch pre evanjelium jeden človek navyše znamená jednu silu navyše pre úsilie pre evanjelium. Mať o jedného človeka viac je prijateľné, ale pridať diabla znamená problémy. Ak je to o jedného človeka viac, aj keď je jeho kvalita trochu slabšia a dokáže robiť len jednoduché úlohy, prinajmenšom nebude vyrušovať ani poškodzovať prácu cirkvi tak, ako by to robil diabol. Diabol je však iný. Možno je navonok výrečný a má dar reči a na základe svojej kvality by mohol byť spôsobilý ako nadriadený pre určitú oblasť práce. Vzhľadom na jeho prirodzenosť-podstatu je však absolútne nemožné, aby prácu vykonával dobre. Dokáže v nej narobiť len úplný neporiadok, pretože čokoľvek diabli robia, prináša narušenie, vyrušenie a poškodenie. Preto by sa zlé skutky takýchto ľudí mali bezodkladne odhaliť a rozpoznať, aby Boží vyvolený ľud dokázal identifikovať a rozpoznať zlé skutky diablov. Pokiaľ si neobjavil alebo si si neuvedomil, že sú to diabli, a máš pocit, že sú to normálni ľudia, ktorí len občas zjavia nejakú podlú žiadostivosť – to by mohlo byť sotva dôvodom na to, aby sa im dovolilo zostať na ďalšie pozorovanie. Ak zistíš, že nielen občas prejavujú podlú žiadostivosť, ale majú z nej potešenie, ako tí zhýralí ľudia, pre ktorých je, nech idú kamkoľvek, prioritou vyhľadávať príslušníkov opačného pohlavia, ktorí sa im páčia, aby sa oddávali svojim sexuálnym túžbam – ako diabli hľadajúci duše, ktoré by mohli pohltiť, pričom všade ľudí zavádzajú, chytajú do pasce a škodia im – a ktokoľvek, s kým prídu do kontaktu, trpí ich obťažovaním, a neustále za sebou zanechávajú takéto problémy, potom to nie je správanie človeka; je to jasné správanie diabla. Diabli by sa mali vyčistiť čo najskôr, aby sa predišlo budúcim problémom. Každý môže občas urobiť chyby, stratiť kontrolu a dokonca urobiť veci, ktoré prekračujú hranice ľudskej prirodzenosti, ale toto správanie nie je trvalé, nemajú z neho potešenie a po tom, čo urobia niečo zlé a spáchajú priestupok, cítia výčitky svedomia, vinu a hanbu. Keď sa opäť stretnú s rovnakou situáciou alebo záležitosťou, dokážu sa vyhnúť pokušeniu a prejavujú známky obrátenia sa a pokánia. Diabli sa však nikdy neobrátia, pretože nedokážu činiť pokánie, ani ho nečinia. Videl si niekedy, že by sa zmenila prirodzenosť diablov odporovať Bohu, rúhať sa Bohu a útočiť na Boha? Nezmenila sa. Bez ohľadu na to, ako dlho má Boh zvrchovanosť nad ľudstvom a riadi ho, a bez ohľadu na to, koľko zo svojej všemohúcnosti, múdrosti a autority Boh zjavil, satan zostáva vzdorovitý a naďalej protestuje proti Bohu. Hoci bol vždy Božím porazeným nepriateľom, stále protestuje proti Bohu a stále na Neho útočí a odporuje Mu. Preto, ak je prirodzenosť-podstata človeka diabolská, jeho scestná prirodzenosť-podstata sa nikdy, naozaj nikdy nemôže zmeniť. Scestnosť je jeho pravou tvárou, scestnosť je to, čomu dáva prednosť, a tiež jeho prirodzenosťou, takže sa nezmení. Bez ohľadu na to, v ktorej cirkvi vidíš tento typ človeka, mal by si ho čo najrýchlejšie odhaliť, rozpoznať a potom vyčistiť. Nedávaj diablom šancu na pokánie. Tento prístup prospieva práci cirkvi a Božiemu vyvolenému ľudu. Aký druh človeka by teda mal dostať šancu na pokánie? Musíš si byť istý, že takýto človek je normálny človek, nie diabol, a že spáchal priestupok len kvôli dočasnej slabosti alebo za zvláštnych okolností, ale potom cítil výčitky svedomia, dokonca nenávidel sám seba a fackal sa. Musíš si byť istý, že jeho svedomie dokáže fungovať. Takýmto ľuďom možno dať šancu na pokánie. Diabli sa však oddávajú svojim sexuálnym túžbam vždy, keď majú príležitosť. Je to určené ich prirodzenosťou. Preto diabli nemôžu dostať šancu na pokánie a malo by sa s nimi porátať čo najskôr, mali by byť vyčistení alebo vypudení. Toto je princíp pre zaobchádzanie s týmto typom človeka a je to najlepší spôsob, ako s ním naložiť. Je teraz táto záležitosť jasná? (Áno.)

Niektorí ľudia nedokážu vidieť do vecí. Vidia, že niektorí z tých, ktorí sú diabli, sú už dosť starí, no napriek tomu sa neustále zapájajú do hry sexuálnej túžby. Bez ohľadu na to, ako iní hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, nevenujú tomu pozornosť. Aj keď zoči-voči priznajú, že urobili niečo nesprávne, potom si aj tak robia, čo chcú. Ľudia, ktorí nedokážu vidieť do vecí, zostávajú zmätení: „Ako môžu mať diabli také silné sexuálne túžby? Ako môžu byť v takom vysokom veku stále takí scestní? Tento človek je v týchto záležitostiach zvyčajným páchateľom a neustále sa takto správa. Ako to, že nemá žiadny zmysel pre hanbu? Ako to, že nepozná zdržanlivosť?“ Nie je to neschopnosť vidieť do vecí? Po toľkých rokoch viery v Boha stále nevedia zaobchádzať s ľuďmi na základe ich prirodzenosti-podstaty, ani nerozumejú tomu, že prirodzenosť-podstata diablov sa nikdy nemení. Nie je to veľmi hlúpe a nevedomé? Diabli sa takí rodia; či už sú to muži alebo ženy, bez ohľadu na ich vek, sú presne takým druhom stvorenia. Ich prirodzenosť-podstata je diabolská. Jedným z prejavov chlípnosti, sexuálnej provokatívnosti a zhýralosti diablov je, že sa obzvlášť zapájajú do hry sexuálnej túžby, a to až dovtedy, kým ich telo nezahynie. Preto, bez ohľadu na to, akého veku sa dožijú, zostávajú týmto typom človeka a nezmenia sa – na tom nie je nič zvláštne. Vidíš, že nie sú mladí a navonok nevyzerajú ako typ, ktorý by sa zapájal do hry sexuálnej túžby, ale keďže v nich prebýva diabol, zapájajú sa do hry sexuálnej túžby bez toho, aby boli obmedzovaní vekom alebo pohlavím svojho tela, či svojím prostredím. Nemusí to nevyhnutne súvisieť ani s ich rodinou alebo rodičmi; nie je to záležitosť genetiky, ale problém ich vnútornej prirodzenosti-podstaty. Majú scestnú prirodzenosť-podstatu, a to určuje, že ich atribútom je atribút diabla. Keďže ich prirodzenosť-podstata už bola odhalená a ich prirodzenosť-podstata určuje ich atribút, u ľudí tohto typu, bez ohľadu na to, akému povolaniu sa predtým venovali, bez ohľadu na to, koľko majú teraz rokov, a bez ohľadu na to, aké sú ich komunikačné schopnosti alebo ich vrodené podmienky – nič z toho neovplyvňuje ich atribút. Ak sa pozeráš len na ich vonkajší vzhľad, budeš ním ľahko zavedený a povieš: „Tento človek vyzerá veľmi kultivovane a vzdelane a hovorí celkom elegantne; určite je to niekto, kto rozumie slušnosti, spravodlivosti, integrite a hanbe. Ako mohol robiť také podlé veci? Nevyzerá ako typ, ktorý by sa zapájal do hry sexuálnej túžby!“ Nedokážeš túto záležitosť prekuknúť; považuješ to za do istej miery nepochopiteľné a do istej miery ťažko uveriteľné. Je od teba veľmi hlúpe zastávať tento názor! Diabol dokáže robiť diabolské veci bez ohľadu na telo, ktoré nosí. Bez ohľadu na to, ako tento človek vyzerá navonok, koľko má rokov alebo aká je jeho osobnosť, bude robiť čokoľvek, čo je v súlade s jeho prirodzenosťou. Nemá to nič spoločné s jeho vzhľadom, vekom alebo vzdelaním, ani s jeho náboženským zázemím, a už vôbec nie s jeho etnickou príslušnosťou, a samozrejme, nemá to nič spoločné ani s jeho rodinným prostredím. To, že dokáže robiť tieto veci a má tieto prejavy, je určené jeho podstatou a prirodzenosťou. Preto to jednak nepovažuj za zvláštne alebo nepochopiteľné; a na druhej strane, nerob hlúpe veci. Nechci ho vždy tolerovať, byť s ním trpezlivý a dávať mu šance na pokánie, lebo chceš, aby bol spasený a zmenil sa, a pokúšaš sa ho primäť milovať pravdu, aby sa mohol vrátiť na cestu normálnej ľudskej prirodzenosti. Ak máš stále v úmysle pomáhať týmto ľuďom, ktorí sú diabli, a spasiť ich, potom si príliš hlúpy – nerozumieš podstate tohto typu človeka, nerozumieš princípom pre zaobchádzanie s ním, nerozumieš pravde a nerozumieš Božím úmyslom. Ak vidíš, že má scestnú prirodzenosť-podstatu, a stále máš v úmysle mu pomôcť, aby učinil pokánie, ukazuje to, že neveríš Božím slovám; nepozeráš sa na osoby, udalosti a veci ani ich neposudzuješ na základe Božích slov a nemáš žiadnu skutočnú podriadenosť voči Božím slovám ani ich neprijímaš. Chceš sa len pozerať na rôzne osoby, udalosti a veci a posudzovať ich na základe toho, čo vidíš, a vonkajších javov, a chceš konať len na základe svojho vlastného nadšenia a dobrých úmyslov. Toto je mylná myšlienka a pohľad, a tiež prejav vzdorovitosti. Riešenie toho, ako zaobchádzať s týmto typom človeka, ktorý sa zapája do hry sexuálnej túžby, je veľmi jednoduché: zaobchádzaj s ním podľa jeho podstaty. Pokiaľ si si istý, že je to tento typ človeka, porátaj sa s ním tak, že ho vyčistíš; nie je potrebné dávať mu ďalšiu šancu na pokánie. Nenechaj sa obmedzovať, aj keď tomu ostatní nerozumejú. Podstata diablov sa nezmení. Sú takýmto stvorením vo svojej mladosti, zostávajú týmto typom človeka v strednom veku a v starobe – napriek svojmu pokročilému veku – sú stále takýmto stvorením; nezmenia sa. Povedzte Mi, existujú sedemdesiat-alebo osemdesiatroční muži, ktorí vábia mladé dievčatá, alebo šesťdesiat-či sedemdesiatročné ženy, ktoré vyhľadávajú mladých chlapcov? (Áno.) V spoločnosti je veľa takýchto bizarných a scestných vecí. Začali sa zapájať do hry sexuálnej túžby až vtedy, keď zostarli? (Nie.) Boli takíto už v mladosti; boli takýmto druhom stvorenia celý svoj život. Akými výrazmi to opisujú neverci? Toto je to, čo nazývajú „vykrádaním kolísky“; nazývajú to záletnosťou. Pozri sa, aké eufemistické je ich vyjadrovanie. Na opísanie tohto typu veci a tohto typu človeka používajú výrazy alebo frázy ako „záletný“, „slobodomyseľný“, „vie, ako žiť“ alebo „schopný prelomiť svetské konvencie“. Výrazy a frázy, ktoré neverci používajú na definovanie takýchto záležitostí, sú nechutné. Nedokážu použiť správnu terminológiu na charakterizovanie týchto záležitostí od základu, od podstaty, pretože neveriaci svet a toto samotné ľudstvo sú jednak scestné, a na druhej strane, nikto nedokáže vidieť až do základu takýchto problémov. Preto sú ich pohľady pri definovaní týchto záležitostí veľmi plytké a tiež veľmi absurdné a podlé; sú odtrhnuté od podstaty týchto záležitostí.

C. Bizarnosť

Po tom, čo sme hovorili v duchovnom spoločenstve o prejavoch chlípnosti, zhýralosti a sexuálnej provokatívnosti v rámci scestnosti u tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, poďme hovoriť v duchovnom spoločenstve o ďalšom prejave scestnosti – o bizarnosti. Slovo „bizarný“ zahŕňa veľa obsahu, ktorý má určite nejaké spojenie s konkrétnymi prejavmi bizarnosti. Okrem bizarnosti existujú aj prejavy ako nadprirodzenosť, extrémnosť a nenormálnosť; to všetko sú scestné prejavy tých, ktorí sú satani a diabli. Tieto aspekty – bizarnosť, nadprirodzenosť, extrémnosť a nenormálnosť – sú veci, ktoré ľudia z času na čas vidia v každodennom živote alebo pri kontakte s inými. Začnime tými najvážnejšími prípadmi a potom prediskutujme tie miernejšie. V každom prípade, bez ohľadu na to, ako sa to prejavuje, všetko to zahŕňa prirodzenosť-podstatu scestnosti. Najvážnejšou situáciou je časté hovorenie nezrozumiteľnými jazykmi. Platí to najmä počas modlitieb na zhromaždeniach, kde môžu hovoriť nejakými bizarnými jazykmi, ktoré nie sú jazykom žiadneho etnika a ktorým nikto nerozumie. Keď sa to stane, už to nehovorí samotný človek, ale ovláda ho iný duch. On sám ani nevie, čo hovorí; nenaučil sa to, ani ho to nikto nenaučil, no v určitej situácii to jednoducho vysloví. Niekedy hovorí nezrozumiteľnými jazykmi iniciatívne, inokedy pasívne; niekedy vedome, inokedy bez toho, aby si to uvedomoval. Nie je to veľmi zvláštne? Ak ho po tom, čo dohovorí, požiadaš, aby to urobil znova, nedokáže to. Ak sa ho spýtaš, čo povedal, tiež nevie. Toto je jeden druh situácie. Sú aj ľudia, ktorí často počujú hlasy, ktoré normálni ľudia počuť nemôžu. Môžu napríklad počuť, že na nich hovorí niekto nablízku, ostatní však nikoho nevidia ani nepočujú. V skutočnosti konverzujú a rozprávajú sa s neznámymi bytosťami. Hovoria s veľkým nadšením a nemôžeš ich prerušiť ani sa dostať k slovu. Navyše, obsah ich reči je nesúvislý; slová im zrazu vyhŕknu bez akejkoľvek súvislosti a bez dôvodu. Ako pozorovateľ pri pohľade na to pociťuješ strach a naskakuje ti husia koža. Nie sú takéto prejavy veľmi bizarné? (Áno.) Tento typ človeka tiež často vidí zvláštne veci, veci neviditeľné voľným okom v materiálnom svete. Niektorí napríklad vidia zosnulých príbuzných, ako im mávajú, usmievajú sa na nich, prikyvujú im alebo ich dokonca zdravia. Keď to vidia, sú obzvlášť nadšení. Niektorí ľudia dokonca často vídajú postavy v čiernom, ako sa k nim približujú a zväzujú ich; zápasia a vykrikujú „Pustite ma! Nepôjdem! Nikam nejdem!“ Ľudia okolo nich sa pýtajú, čo sa deje, ale oni nevnímajú, že na nich niekto hovorí, a len sa ďalej zmietajú a kričia: „Bože, zachráň ma! ...“ Postavy v čiernom sa vyplašia a oni sa potom vrátia do normálu. Keď prídu k sebe, pýtajú sa ľudí okolo seba, či videli tie postavy v čiernom. Normálni ľudia ich nemôžu vidieť; bol by to vážny problém, keby mohli. Títo jedinci ich však dokážu vidieť a vnímať. Je tu aj iný druh situácie: Niektorí ľudia sú zvyčajne tichí, nemajú radi žartovanie ani hlučné správanie, ale akosi sa zrazu začnú točiť na mieste, plakať, smiať sa, robiť rozruch a silno sa potiť. Sú dokonca aj takí, ktorí sa zrazu plazia po zemi ako hady, alebo takí, ktorí chodia ako kačice. Živý človek sa náhle zmení na zviera; jeho správanie a činy sú presne ako u zvieraťa, úplne odlišné od ľudských. Tieto prejavy vykazujú z času na čas. Nie je to bizarné? (Áno.) Nie sú tieto bizarné prejavy nadprirodzené? (Áno.) Tieto prejavy sú veľmi nadprirodzené. Nadprirodzený znamená nenormálny, presahujúci prirodzené alebo normálne okolnosti – to sa nazýva nadprirodzené. Vymyká sa to bežnému rámcu, líši sa to od normálnych prejavov obyčajných ľudí; je to nenormálne. To sa nazýva byť bizarným, nadprirodzeným, nenormálnym. Samozrejme, tieto prejavy nemajú nič spoločné s extrémnosťou, ale súdiac podľa prirodzenosti bizarnosti, nadprirodzenosti a nenormálnosti majú tieto prejavy scestnú podstatu a nezhodujú sa s prejavmi normálnych skazených telesných ľudí. Normálni telesní ľudia sú brzdení, obmedzovaní a ovládaní ľudskými inštinktmi, slobodnou vôľou, normálnym myslením, rozumom a rôznymi normálnymi ľudskými schopnosťami. Tieto bizarné, nadprirodzené a nenormálne prejavy u tých, ktorí sú diabli, však už presiahli rámec normálnych ľudských inštinktov, slobodnej vôle, schopností, normálneho myslenia a normálneho rozumu. To znamená, že už nie sú ovládaní normálnou ľudskou prirodzenosťou; sú mimo kontroly. Byť mimo kontroly znamená konať nenormálne. Človek u nich vidí niektoré nezvyčajné prejavy a praktiky, ktoré by normálni ľudia nemali vykazovať. Znamená to, že takíto ľudia nie sú ovládaní normálnym rozumom, normálnym myslením ani slobodnou vôľou, ale sú ovládaní a poháňaní niečím vonkajším alebo nejakým zlým duchom, čo spôsobuje, že robia veci, ktoré presahujú normálnu ľudskú prirodzenosť, veci, ktoré sú pre ostatných nepochopiteľné, mätúce a dokonca naháňajúce hrôzu. To sa nazýva byť bizarným, nadprirodzeným, nenormálnym. Povedzte Mi, nie sú tieto prejavy scestné? (Áno.) Tieto bizarné prejavy možno určite nazvať scestnými. Tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, majú mnoho bizarných prejavov. Niektorí ľudia napríklad často počujú, ako na nich niekto nevysvetliteľne hovorí, ale ostatní to nepočujú. Tiež často počujú vo svojej mysli hlas, ktorý s nimi konverzuje a nariaďuje im, aby urobili to či ono. Niektorí vždy dokážu vidieť veci, ktoré normálni ľudia nemôžu vidieť ani vnímať. Hovoria: „Videl som, ako po ceste prechádza oddiel vojakov, ktorých bolo tristo až päťsto, ak nie tisíc alebo dvetisíc, s delami a tankami – bol to poriadny rozruch!“ Ostatní tieto veci nevidia, ale oni áno. Nezaujímame sa o to, či je to, čo vidia, skutočnosť alebo jav z duchovnej sféry; už len samotný fakt, že tieto veci dokážu vidieť, je veľmi nezvyčajný. Prečo hovorím, že je to nezvyčajné? Prečo hovorím, že je to prejav scestnosti? Pretože akýkoľvek Bohom stvorený zmyslový orgán normálneho človeka má určité hranice toho, čo dokáže vnímať, či už ide o okolité prostredie, alebo o osoby, udalosti a veci okolo neho. Všetky sú vnímané v rámci rozsahu, na ktorý majú dosah inštinkty tela; či už ide o to, čo telo môže vidieť, počuť, cítiť čuchom alebo hmatom, má to svoje hranice. Na čo sa tieto hranice vzťahujú? Vzťahujú sa na obmedzenie na rámec materiálneho sveta. Prečo potom Boh dal ľuďom takéto zmyslové orgány? Je to preto, aby nič, čo nepatrí do materiálneho sveta, či už ide o pozitívnu alebo negatívnu vec z duchovnej sféry, nezasahovalo do životov ľudí, nezasahovalo do žiadneho z ľudských zmyslových orgánov a neovplyvňovalo poriadok a vzorce života ľudí v materiálnom svete. Preto ľudia žijú v tomto materiálnom svete a bez ohľadu na to, čo iné existuje mimo materiálneho sveta, Boh ti nedovolí vidieť, počuť ani vnímať tieto veci nad rámec tvojich telesných zmyslových orgánov. Je to na ochranu mysle a rozumu pred zasahovaním akýchkoľvek bytostí mimo materiálneho sveta, čo ti umožňuje žiť normálne. Pokiaľ sú myseľ a rozum človeka normálne, jeho slobodná vôľa bude fungovať normálne, jeho úsudok bude normálny a všetky aspekty jeho vrodených ľudských podmienok zostanú v pôvodnom stave, nepoškodené. Čo znamená nepoškodené? Znamená to, že tvoj nervový systém, tvoje zmyslové orgány, kvalita a všetky ostatné aspekty vrodených podmienok sú normálne a zdravé v rámci telesného života. Keď sú myseľ a rozum normálne, všetky tieto aspekty človeka budú normálne a budú si môcť udržať svoj pôvodný stav. Ak to, čo dokážu vnímať zmyslové orgány človeka, presiahne rozsah dosiahnuteľný telom a už to nie je viazané týmto obmedzením, potom nastanú problémy s jeho mysľou a rozumom; budú ovplyvnené, poškodené a vyrušované vecami mimo materiálneho sveta. Potom nastanú problémy s jeho nervami a jeho myseľ sa naruší. K akej situácii to povedie? Stane sa duševne chorým; zblázni sa, bude hovoriť nezmysly, nehanebne pobehovať, plakať a robiť rozruch. Takýto človek je potom úplne zničený. Čo znamená byť zničený? Znamená to, že do srdca človeka vstúpilo niečo iné, čo vyrušuje a poškodzuje jeho myseľ a rozum, čo spôsobuje, že jeho srdce nie je ovládané normálnym rozumom, ale nejakou inou vecou. Keď človeka ovláda táto iná vec, vonkajším prejavom z lekárskeho hľadiska je schizofrénia. Keď má človek schizofréniu, je to stále normálny človek? (Nie.) Už to nie je normálny človek a Boh na takýchto ľuďoch nebude konať dielo. Porozumeli ste? (Porozumeli.)

Akú úlohu pre ľudí zohrávajú slobodná vôľa, normálne myslenie a svedomie a rozum, ktoré im Boh dáva? Nezohrávajú úlohu ochrany ľudskej mysle a rozumu? (Áno.) To, že chránia ľudskú myseľ a rozum, sa rovná ochrane samotných ľudí; zabezpečujú, že duševný stav a rozum ľudí sú normálne, že do nich nezasahujú veci mimo materiálneho sveta a že ich nevyrušujú žiadne zvuky ani obrazy mimo materiálneho sveta. To ľuďom umožňuje pokojne veriť v Boha a normálne žiť a zaisťuje to ich osobnú bezpečnosť. To je dobrá vec. Tí, ktorí sú plní bizarných, nadprirodzených a nenormálnych prejavov, však nemajú slobodnú vôľu, normálne myslenie a svedomie a rozum normálnych ľudí. Kedykoľvek a kdekoľvek môžu vidieť bizarné veci alebo scény neviditeľné pre obyčajných ľudí, počuť zvuky nepočuteľné pre obyčajných ľudí alebo robiť veci, ktoré obyčajní ľudia nedokážu, pričom vykazujú bizarné správanie. Ľudia okolo nich tomu nedokážu porozumieť a nie sú schopní vidieť do podstaty takýchto záležitostí. Tento typ človeka je reinkarnovaný z diabla; nie je súčasťou ľudstva. Nie je to tak, že by ho satan zajal neskôr v živote; skôr je tento typ človeka vo svojej podstate diablom. Jednoducho povedané, myseľ a rozum niekoho, kto je diabol, nie sú od narodenia normálne; to znamená, že jeho slobodná vôľa, myslenie a rozum sú narušené. Aj keď získa vzdelanie, nemá tieto veci normálnej ľudskej prirodzenosti. Vidíš ho hovoriť relatívne normálne za obvyklých okolností, keď práve nemá záchvat, ale to neznamená, že je to normálny človek. To, že má tieto bizarné prejavy, ukazuje, že nie je normálny človek, ale nečlovek – diabol. Tieto svoje podivné, nadprirodzené a nenormálne prejavy sa od nikoho nenaučil, ani ich na neho nikto nepreniesol. Odkiaľ sa teda vzali? Sú vrodené; atribútom takého človeka je atribút diabla. Čo znamená mať atribút diabla? Má to dva významy. Prvý význam je, že tento typ človeka je reinkarnovaný z diabla. Druhý je ten, že sa narodí bez ľudského ducha a neskôr ho posadne diabol. Stručne povedané, prirodzenosť-podstata takýchto ľudí je diabolská, nie ľudská. Práve preto, že nie sú ľudia, ich zmyslové orgány a všetky aspekty ich vrodených podmienok sú iné a odlišné od tých, ktoré majú normálni ľudia. Pokiaľ ide o zmyslové orgány, často dokážu vnímať veci, ktoré normálni ľudia nedokážu vnímať, vidieť ani počuť. Pokiaľ ide o inštinkty tela, veci, ktoré robia alebo hovoria, a niektoré ich prejavy v ľuďoch často vyvolávajú pocit, že presahujú rámec normálnych ľudských inštinktov; sú veľmi nadprirodzené. Čo znamená nadprirodzený? Znamená to presahovanie inštinktov tela. Normálni ľudia nedokážu prekročiť rozsah dosiahnuteľný inštinktmi tela, ale títo jedinci to robia ľahko; nie sú ovládaní ani obmedzovaní inštinktmi tela, takže prirodzene často vykazujú bizarné, nadprirodzené a nenormálne správanie alebo praktiky. Je vám teraz jasná podstata tohto typu človeka? (Áno.) Závidíte tomuto typu človeka? (Nie.) Je dobré mu závidieť? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Pozrite, počas modlitby dokážu hovoriť nezrozumiteľnými jazykmi; my tomu nerozumieme ani tak nevieme hovoriť. A ovládajú niekoľko jazykov bez toho, aby sa ich učili. Nikdy nebývajú chorí, ani po dňoch bez jedla necítia hlad a ani po dňoch bez spánku necítia únavu.“ Iní hovoria: „Tento chlap je schopný; vidí do minulosti a dokáže predpovedať budúcnosť, vie všetko od astronómie po geografiu, dokáže vyčítať osudy ľudí z ich tvárí a vie veštiť. Bez ohľadu na to, ako človek vyzerá, na prvý pohľad pozná jeho osud. Je to skutočný majster! V noci ho vidíš spať, ale v skutočnosti odišiel do podsvetia, aby tam pracoval ako sluha.“ Niektorí ľudia závidia tomuto typu človeka jeho schopnosti. Nie je hlúpe závidieť takýmto ľuďom? (Áno.) Závideli ste niekedy týmto nadprirodzeným ľuďom so zvláštnymi schopnosťami a hovorili ste si: „Ja nemám žiadne zvláštne schopnosti. Keby som tak ovládal trochu mágie; keby bolo horúco a chcel by som zmrzlinu, len mávnutím ruky by som mohol vyčarovať nejaké nanuky – čokoládové, jahodové, akejkoľvek chuti by som chcel?“ Mali ste niekedy takéto myšlienky? Každý má detinské myšlienky; keď ľudia jasne uvidia, že tieto myšlienky sú nesprávne, dokážu sa ich prirodzene zbaviť. Boh len chce, aby normálni ľudia zažili život, okúsili život, zažili životné radosti a strasti, jeho rôzne útrapy a frustrácie, a v procese tohto zažívania ocenili Božiu zvrchovanosť, rozpoznali rôzne nesprávne postoje, ktoré majú stvorené bytosti voči Stvoriteľovi, a potom sa vrátili na správnu cestu, čím dosiahnu uctievanie Boha a podriadenosť Božej zvrchovanosti a opatreniam. Keď ľudia majú tieto životné skúsenosti, uvedomia si skutočnosť, že Stvoriteľ má zvrchovanosť nad ľudským osudom, a potom uznajú skutočnosť, že Stvoriteľ má zvrchovanosť nad ľudským osudom, uveria jej a podriadia sa jej. Potom sa môžu vrátiť na správnu cestu a byť riadnymi stvorenými bytosťami. Nežite podľa žiadnych nerealistických myšlienok; tie veci sa nikdy nestanú skutočnosťou. Tieto nadprirodzené, bizarné a nenormálne veci sú navždy výhradnou doménou satanov a diablov; nemajú nič spoločné s normálnymi ľuďmi. Preto, bez ohľadu na to kedy, nikdy nepomyslite na to, že by ste sa stali nadprirodzenými ľuďmi, ľuďmi plnými zvláštnych schopností, ani nepomyslite na to, že by ste prekročili svoje vlastné inštinkty alebo svoje vlastné hranice. Buďte len obyčajnými ľuďmi s nohami na zemi, držte sa svojho právoplatného miesta a plňte si svoju povinnosť. Toto by ľudia mali robiť.

Sú teraz prejavy bizarnosti u tých, ktorí sú diabli, v podstate jasné? Toto sú niektoré prejavy, ktoré sú najvážnejšie. Jasne v ľuďoch vyvolávajú pocit a uvedomenie si, že takíto ľudia nie sú rovnakého druhu ako normálni ľudia. Medzi normálnymi ľuďmi pôsobia veľmi nenormálne. Táto nenormálnosť v ľuďoch vyvoláva pocit, že ich správanie a vystupovanie, ako aj ich rôzne prejavy v každodennom živote, sú obzvlášť bizarné, nadprirodzené a nenormálne – jednoducho sa líšia od prejavov obyčajných ľudí. Nie sú limitovaní inštinktmi tela, nedokážu obmedziť svoje iracionálne správanie a zdá sa, že si vôbec nič neuvedomujú, akoby boli posadnutí zlými duchmi. Toto by sa malo charakterizovať ako jeden aspekt scestnej prirodzenosti-podstaty diablov, niečo, čo by ľudia mali zavrhnúť. Tieto nadprirodzené a nenormálne veci by sa nemali závidieť, a už vôbec by sa o ne nemalo usilovať. Ak si mal niekedy v úmysle usilovať sa o to, aby si bol nadprirodzeným človekom, alebo robiť tieto nadprirodzené veci, potom zabrzdi. Otoč sa, kým je čas. Neplánuj, že budeš takýmto človekom. Keď sa raz vydáš na túto cestu a do mysle sa ti vkradne diabol, Boh ťa už nebude chcieť a budeš zničený. Prečo hovorím, že budeš zničený? Pretože keď ťa raz posadne diabol a ovládne tvoju myseľ, nedopadneš dobre. Keď ťa raz posadne diabol, začne ti zasahovať do života, vyrušovať tvoje myšlienky a tvoju myseľ. Zúčastňuje sa na tvojom každodennom živote a podieľa sa na tvojom myšlienkovom procese pri zvažovaní osôb, udalostí a vecí. Ak nedokážeš odmietnuť jeho zasahovanie, postupne stratíš svoju vôľu a nakoniec sa pokorne poddáš. Keď ťa diabol úplne ovládne, z lekárskeho hľadiska ti diagnostikujú schizofréniu a v Božom dome budeš odsúdený na smrť. Bude s tebou koniec. Budeš zničený. Je niekto s diagnostikovanou schizofréniou normálny človek? (Nie.) Chce Boh ešte takého človeka? Aký je to človek v Božích očiach? (Nečlovek.) V Božích očiach ťa zajal satan. Môže to znieť trochu abstraktne. Zjednodušene povedané, znamená to, že satan ovláda tvoje srdce. Znamená to, že satan vládne a má moc v tvojom srdci a že si sa stal satanovou bábkou. To znamená, že ťa zajal satan. Keď raz niekoho zajme satan, stane sa takým istým ako tí, ktorí sú diabli, a rýchlo sa stane bizarným, nadprirodzeným a nenormálnym. Takíto ľudia sa už nedajú zachrániť. Čo tým myslím? Hovorím ti, že musíš mať schopnosť rozlišovať, pokiaľ ide o bizarné prejavy tých, ktorí sú diabli. Keď získaš schopnosť rozlišovať, musíš sa od takýchto ľudí držať ďalej a nesmieš sa k nim približovať. Bez ohľadu na to, čo hovoria alebo robia, nereaguj na nich. Neber ich vážne. Predpokladajme napríklad, že hovoria o niečom, čo absolútne nedokážeš vidieť ani vnímať. Hovoria ti to preto, aby sa k tebe priblížili a zlákali ťa. Ak si zvedavý, vrúcne im závidíš a nasleduješ ich, potom si vo veľkom nebezpečenstve. Prečo hovorím, že si v nebezpečenstve? Pretože to satan zavádza a láka ľudí a hľadá duše, ktoré by mohol pohltiť. Ak nemáš voči satanovi vôbec žiadnu schopnosť rozlišovať a stále si zvedavý a závidíš, už si podľahol pokušeniu a je veľmi pravdepodobné, že satan využije príležitosť, aby na teba začal pôsobiť. Preto si vo veľkom nebezpečenstve. Približuješ sa k satanovi bez akejkoľvek ostražitosti – nie je to hlúpe? (Áno.) Keď satan vidí, že voči nemu nemáš žiadnu ostražitosť, bude sa ťa neustále snažiť dráždiť a vábiť ako nejaký darebák. Ak ho neodmietneš, predpokladá, že mu dávaš tichý súhlas, a tak urobí ešte viac. Ak si vždy zvedavý na bizarné, nadprirodzené a nenormálne veci, o ktorých hovoria tí, ktorí sú satani, a dokonca sa na ne pýtaš a vyzvedáš, nedokazuje to, že sa o ne zaujímaš a nemáš k nim odpor? Zaujímať sa o takéto veci nie je dobré znamenie. Ak sa o tieto veci zaujímaš, v satanových očiach to znamená, že sa nezaujímaš o Boha, pravdu ani pozitívne veci. To ho teší a prirodzene ti s radosťou podá „priateľskú“ ruku s úmyslom začať ťa spracovávať. Takto sa ocitáš v nebezpečenstve. Preto, keď stretneš takýchto ľudí, nepribližuj sa k nim len tak a nezačni sa o nich zaujímať. Namiesto toho by si mal mať schopnosť rozlišovať, chrániť sa pred nimi a držať sa od nich ďalej. Niektorí ľudia hovoria: „Ak sa k nim nepriblížime alebo sa o nich nebudeme zaujímať, ako ich môžeme rozlíšiť? Ako sa hovorí: ,Poznaj seba a poznaj svojho nepriateľa a nikdy nebudeš porazený.‘ Ak neprenikneme k nepriateľovi, ako môžeme poznať seba a poznať svojho nepriateľa?“ Je toto tvrdenie správne? Je to ako keď vypukne pandémia a niektorí vedci a výskumníci trvajú na tom, že získajú vírus a budú ho študovať, a v dôsledku toho sa niektorí sami nakazia a zomrú. Preto sa musíš prísne chrániť pred tými diablami, ktorí vykazujú bizarné a nadprirodzené prejavy. Je lepšie byť prehnane opatrný, ako im dať šancu, aby ti ublížili. Toto je rozumný spôsob praktizovania. Po prvé, nezaujímaj sa o nich, nekontaktuj ich a nepribližuj sa k nim. Po druhé, neusiluj sa o ich bizarné, nadprirodzené prejavy ani ich nenapodobňuj. Aj takto by si mal praktizovať. Ak často prichádzaš do kontaktu s týmito nadprirodzenými, bizarnými a nenormálnymi ľuďmi a vo svojej neostražitosti sa nimi necháš ovplyvniť a neustále počúvaš a vidíš ich prejavy, ich bizarné prejavy sa nevedome uchovajú v tvojom srdci a pamäti. Potom sa o ne budeš chcieť usilovať a napodobňovať ich bez toho, aby si si to uvedomoval. Toto je ešte nebezpečnejší signál. Keď sa raz o ne chceš usilovať a napodobňovať ich, znamená to, že obrana tvojho srdca sa úplne zrútila. Rovná sa to tomu, že súhlasíš s tým, aby satan vstúpil do tvojho srdca, aby ťa ovládal a zmocnil sa ťa. Týmto sa odovzdávaš satanovi a takto ťa satan môže rýchlo ovládnuť. Nie si potom zničený? Pre ľudí je skutočne ťažké odovzdať svoje srdce Bohu. Pre Boha nie je ľahké mať moc v ľudských srdciach. Boh sa neujíma vedenia a moci v ľudských srdciach ľahko. Dielo, ktoré Boh koná na ľudstve, zahŕňa polievanie, pastierstvo, osvecovanie, osvetľovanie, vedenie a ochranu ľudí na základe ich vrodených podmienok. Okrem toho ich Boh disciplinuje, karhá, napomína a súdi, pričom pre ľudí pripravuje aj rôzne situácie. To im umožňuje, aby s pribúdajúcim vekom postupne získavali poznanie Božieho diela a rôznych aspektov pravdy v objektívnych situáciách. Potom postupne – podľa myslenia normálnej ľudskej prirodzenosti – Božie slová a pravda zapustia korene v ich srdciach a stanú sa ich životom, a tak sú títo ľudia získaní Bohom. To všetko má svoj proces. Zavádzanie a kazenie ľudí satanom sú však iné. Prečo hovoríme, že satanova podstata je scestná? Násilne sa zmocňuje ľudí a ovláda ich. Už len tento aspekt dokazuje, že satanova podstata je scestná. Toto je konkrétny dôkaz. Keď sa chceš usilovať o to, aby si bol typom človeka, ktorý je diabol, a keď sa usiluješ o tieto bizarné, nadprirodzené a nenormálne prejavy, spôsoby správania a schopnosti, tvoje srdce sa otvára satanovi. Je to, akoby si vo svojom srdci hovoril satanovi: „Vstúp, mám tu pre teba vyhradené miesto. Môžeš ovládať celú moju bytosť.“ Čo ti povie satan? „Ak ma budeš počúvať a dovolíš mi mať moc v tvojom srdci, môžeš sa naučiť všetko, čo chceš vlastniť. Budeš mať všetky bizarné, nadprirodzené veci, prevýšiš obyčajných ľudí a prekonáš bežných ľudí.“ Úsilie ľudí o tieto bizarné, nadprirodzené a nenormálne spôsoby správania, prejavy alebo schopnosti je to isté, ako keby konverzovali so satanom, a zároveň to znamená, že vo svojich srdciach prijímajú satana. Ak sa usiluješ o tieto bizarné, nadprirodzené veci, satan rýchlo začne pracovať v tvojom srdci. V tomto bode, keď budeš znova počúvať Božie slová, už nebudeš mať myšlienky, názory a postoje normálneho človeka, ale urobíš obrat o 180 stupňov. Tvoj postoj k pravde bude úplne iný ako postoj normálneho človeka. To, čo prejavíš, bude odpor k pravde a nepriateľstvo voči pravde. Tak to je. Ak máš odpor k pravde a si voči nej nepriateľský, dokážeš ešte získať pravdu? Nedokážeš. Zajal ťa satan. Preto sa ľudia musia prísne chrániť pred bizarnými, nadprirodzenými a nenormálnymi prejavmi tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, pristupovať k nim opatrne a obozretne a nebrať ich na ľahkú váhu. To znamená, že musíš mať schopnosť rozlišovať tieto prejavy. Nezaujímaj sa o ne a nepribližuj sa k takýmto ľuďom, a už vôbec im v srdci tajne nezáviď, neobdivuj ich, ani sa o nich neusiluj a nenapodobňuj ich. Namiesto toho sa musíš držať od tohto typu človeka ďalej, mať voči nemu schopnosť rozlišovať, mať jasný postoj a stanoviť jasnú hranicu medzi ním a sebou. Porozumeli ste? (Porozumeli.)

To, o čom sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, boli najvážnejšie prejavy bizarnosti u tých, ktorí sú diabli. Tieto prejavy je pre ľudí o niečo ľahšie rozlíšiť. Existujú aj niektoré prejavy, ktoré sú len o niečo menej vážne. To znamená, že v každodennom živote majú často nejaké extrémne myšlienky a názory a extrémne správanie a praktiky; ich činy často presahujú rámec toho, čo dokáže zniesť normálna ľudská prirodzenosť. Ak napríklad povedia alebo urobia niečo zlé, nenávidia sa, fackujú sa a dokonca sa trestajú tým, že cez deň nejedia a v noci nespia. Často používajú extrémne metódy na potrestanie svojho tela, čím chcú ukázať svoje odhodlanie napraviť svoje chyby. Niekto by im mohol poradiť: „Týmto sa problém nevyrieši. Najprv musíš uvažovať o sebe a spoznať sa na základe Božích slov, potom nájsť princípy a cestu praktizovania a až potom môže dôjsť k postupnej zmene. Zmena akejkoľvek skazenej povahy nie je záležitosťou jedného alebo dvoch dní; vyžaduje si to určitý čas, musí to mať svoj proces.“ Toto je presné tvrdenie, ale oni ho neprijímajú ani nepraktizujú. K rôznym problémom nepristupujú na základe pravdy-princípov, ale prijímajú extrémne opatrenia. Do akej miery sú extrémni? Na vyriešenie problémov používajú často metódy, ktoré ubližujú ich vlastnému telu, a metódy, ktorými trápia sami seba. Nie je to extrémne? (Áno.) Takto zaobchádzajú aj s ostatnými, používajú voči nim extrémne metódy. Extrémne metódy používajú aj pri riešení rôznych záležitostí. Nejaká žena má napríklad často pocit, že je veľmi zaneprázdnená svojou povinnosťou a cíti, že tráviť čas strihaním a umývaním vlasov je príliš veľká otrava, a tak si jednoducho oholí všetky vlasy. Dokonca si aplikuje nejaké chemické prípravky na obmedzenie normálneho rastu vlasov, aby znížila frekvenciu holenia. Nie je to extrémne? Keď ľudia vidia, že je holohlavá, predpokladajú, že je to muž, ale súdiac podľa jej hlasu a postavy si myslia, že by to mohla byť žena – jednoducho nevedia rozoznať, či je to muž alebo žena. Až keď sa opýtajú iných bratov a sestier, dozvedia sa, že je to žena a oholila si hlavu, aby si ušetrila starosti. Niektorí ľudia, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, tomu dokonca ukážu palec hore a takého človeka obdivujú: „Pozrite sa, jej odhodlanie vzdorovať telu je skutočne nad rámec obyčajných ľudí. Jej nenávisť k telu je skutočná nenávisť; naozaj koná, pokiaľ ide o to, že si neváži telo! Jedného dňa si tiež oholím hlavu ako ona.“ Niektorí ju dokonca napodobňujú! Nie sú rovnakého druhu? Stretli spriaznenú dušu; nielenže im v tejto záležitosti chýba rozlišovanie, ale ju aj veľmi chvália a chcú ju napodobniť. Nie sú to extrémni ľudia? (Áno.) Povedzte Mi, nerobia extrémni ľudia všetko so zvrátenou hnacou silou? (Áno.) Odkiaľ pochádza táto zvrátená hnacia sila? Existuje táto zvrátená hnacia sila v normálnej ľudskej prirodzenosti? (Nie.) Prečo potom v normálnej ľudskej prirodzenosti nie je táto zvrátená hnacia sila? Pretože ak majú ľudia myslenie, svedomie a rozum normálnej ľudskej prirodzenosti, budú zvažovať záležitosti relatívne normálnym, pozitívnym a praktickým spôsobom; preto sa absolútne nebudú správať takto extrémne. To znamená, že bez ohľadu na to, čo robia, či už je to niečo, čo sa im páči alebo nie, budú sa správať normálne a racionálne a nepôjdu do extrémov. Dá sa potom povedať, že s myslením tohto typu človeka, ktorý zachádza do extrémov, niečo nie je v poriadku? (Áno.) Je nejaký problém s ich chápaním, však? (Áno.) Boh napríklad od ľudí vyžaduje, aby boli verní pri konaní svojej povinnosti. Uvažujú o tom, ako dosiahnuť vernosť, a dospejú k záveru, že musia trpieť útrapami, a tak praktizujú znášanie útrap: pri každom jedle dodržiavajú predpisy, jedia stanovený počet zrniek ryže a kúskov zeleniny; keď majú obnosené oblečenie, zaplátajú si ho a nosia ho ďalej, takže ostatným pripadajú ako askéti; zatiaľ čo iní spia denne šesť až osem hodín, oni spia len jednu alebo dve hodiny. Majú pocit, že majú odhodlanie trpieť útrapami a že sú vernejší ako ktokoľvek iný. Vždy uvažujú o týchto extrémnych myšlienkach a správaní, ktorým normálni ľudia nedokážu porozumieť. Ak napríklad pri rozhovore s niekým povedia niečo nesprávne alebo použijú nesprávne slovo a druhí sa im vysmejú, cítia sa zahanbení a uvažujú: „Toto slovo už v živote nepoužijem, a to nie je všetko – tohto človeka už v živote neuvidím a nikdy s ním neprehovorím, aby mi nemohol nič vyčítať!“ A dokážu to – dokážu sa toho držať. Dokážu sa držať akéhokoľvek extrémneho správania alebo myšlienky a názoru po celý život a odmietajú sa nechať kýmkoľvek presvedčiť. Jednoducho sa toho takto držia a dokonca majú pre svoje lipnutie dôvody a základy, pričom veria, že je to prejav podriadenia sa pravde, prejav lásky k Bohu a prejav vernosti. Povedzte Mi, nie sú takíto ľudia problematickí? (Áno.) Dá sa s nimi ľahko vychádzať? (Nie.) Ako potom vzniká ich správanie? Nie je spôsobené akýmsi extrémnym myslením? Tieto extrémne spôsoby správania a prejavy považujú za praktizovanie pravdy a vytrvávajú v nich. Nie sú tieto extrémne myšlienky a názory hlavnou príčinou tohto správania u tohto typu ľudí? Veria, že robiť veci takýmto spôsobom znamená praktizovať pravdu a vyjadrovať vernosť Bohu, a navyše vnútorne odsudzujú a diskriminujú každého, kto nerobí to isté, pričom prejavujú pohŕdanie. Vezmite si napríklad skôr spomenutú ženu, ktorá si oholila hlavu; keď vidí, že iní si hlavu neholia, pomyslí si: „Hm, nechávate si také dlhé vlasy, dokonca si ich upravujete na rôzne spôsoby. Všetci ste takí márniví; vy nemilujete boha! Pozrite sa na mňa, som holohlavá už mnoho rokov a nikdy som sa nebála, že sa mi budú smiať; nie som márnivá. Nechávate si také dlhé vlasy a musíte si ich často umývať – aká strata času! Nebolo by skvelé využiť všetok ten čas na to, aby ste čítali viac božích slov a konali o niečo viac svojej povinnosti?“ Dokonca odsudzuje ostatných! Tento typ človeka počúva toľko Božích slov a počúva kázne toľko rokov, a predsa stále nerozumie tomu, čo je pravda. Stále má veľa extrémnych myšlienok a pod vedením týchto mnohých extrémnych myšlienok vykazuje mnohé extrémne spôsoby správania, praktiky a štýly, a potom sa definuje ako ten, kto najviac miluje Boha a je najvernejší. Nie je to ďalší prejav zvrátenosti? (Áno.) Zachádzať vo všetkom do extrémov je zvrátené. Povedzte Mi, tieto extrémne prejavy neškodia iným, tak prečo hovoríme, že sú zvrátené? (Tieto prejavy nie sú v súlade s myslením normálnych ľudí; nie sú to spôsoby správania a praktiky, ktoré by mali mať normálni ľudia.) Tieto extrémne prejavy nemajú vôbec žiadny vzťah k mysleniu a prejavom normálnych ľudí; sú odtrhnuté od reality, odtrhnuté od objektívneho, praktického života, ktorý by mali mať ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou. K rôznym záležitostiam zaujímajú radikálny prístup, potom tieto extrémne, radikálne myšlienky, názory a správanie definujú ako pozitívne veci, zatiaľ čo pravdu definujú ako negatívnu vec. Nie je to zamieňanie dobrého a zlého, obracanie čierneho na biele? (Áno.) Zamieňanie dobrého a zlého, obracanie čierneho na biele, nečestné nahrádzanie pojmov – to je zvrátenosť. Bez ohľadu na to, ako hovoríš v duchovnom spoločenstve o normálnej ľudskej prirodzenosti, svedomí a rozume, myslení normálnych ľudí alebo o myšlienkach a názoroch, ktoré by normálni ľudia mali mať na rôzne záležitosti, nedokážu to akceptovať a vnútorne to jednoducho neprijímajú. Okrem toho, že to neprijímajú, dokonca si vytvárajú nejaké smiešne a bizarné praktiky, správanie a dokonca aj myšlienky a názory, ktoré sú odtrhnuté od cesty normálnej ľudskej prirodzenosti, uplatňujú ich na sebe a zároveň to používajú ako štandard na meranie všetkých osôb, udalostí a vecí, pričom veria, že čokoľvek, čo nie je v súlade s ich extrémnymi myšlienkami, názormi a správaním, je nesprávne, zatiaľ čo čokoľvek, čo je v súlade s ich extrémnymi myšlienkami, názormi a správaním, je správne a v súlade s pravdou. Nie je to zamieňanie dobrého a zlého? Nie je to obracanie čierneho na biele, nie je to nečestné nahrádzanie pojmov? Toto je ďalší prejav zvrátenosti u tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov. To znamená, že nikdy neprijímajú pozitívne veci, ale namiesto toho vydávajú veci, ktoré nie sú pozitívne alebo sú negatívne, za pozitívne veci, aby ich ľudia nasledovali a napodobňovali, čím dosahujú cieľ vzdialiť ľudí od Boha. Toto je tiež druh extrémneho správania.

Tí, ktorí sú diabli, majú ďalší prejav zvrátenosti: ani v najmenšom nemilujú pravdu. Radi sa usilujú o nenormálne, nadprirodzené veci, vždy chcú sformulovať súbor výlučne duchovných teórií a úsloví, dokonca chcú skúmať základ týchto nadprirodzených záležitostí. Zaobchádzajú s týmito vecami ako s pravdou, ako s návodmi, usmerneniami a cieľmi pre konanie v každodennom živote, a používajú ich na to, aby pristupovali ku všetkým druhom osôb, udalostí a vecí a súdili ich. Napríklad, keď im veci nejdú hladko, spomínajú si, aké sny mali predchádzajúcu noc, či sa okolo nich nevyskytli nejaké nenormálne javy, alebo či sa neobjavili nejaké zlovestné znamenia, a snažia sa v tom hľadať základ na určenie svojho osudu; toto sú druhy vecí, o ktoré sa vždy usilujú. Najmä keď sa stretnú s ľuďmi s vážnymi chorobami, považujú ich za zlovestných a veria, že kontakt s takýmito ľuďmi vysaje ich vlastnú životnú energiu a prinesie im smolu. Po kontakte s takýmito ľuďmi sa teda často pozerajú do zrkadla, aby zistili, či im stmavlo čelo, alebo či z nich nevyžaruje nešťastie. Zvyčajne vždy uvažujú o tom, aký bude ich osud. Kedykoľvek majú voľnú chvíľu, listujú v starom almanachu alebo hľadajú na internete veštecké úslovia. Sen, ktorý mali, alebo poverčivé úslovie, ktoré počuli od iných – to všetko môžu brať ako základ na posúdenie toho, či je ich osud dobrý alebo zlý. Hoci veria v Boha, nikdy nepoužívajú Božie slová ako základ pre zaobchádzanie s osobami, udalosťami a vecami okolo seba, ani nepoužívajú pravdu ako základ pre zaobchádzanie s každou udalosťou, ktorá sa v ich okolí stane. Namiesto toho vždy hľadajú nejaké nezvyčajné pocity. Ak sa napríklad jedného dňa pri spievaní cítia trochu zle, pomyslia si: „Zastavuje ma boh? Nechce boh, aby som spieval?“ Ak idú jedného dňa kázať evanjelium, aj keď si s niekým jasne dohodli čas a miesto, stále sa musia modliť, aby zachytili pocit vo svojom duchu. Po modlitbe počkajú niekoľko minút, nič však necítia. Potom sa pozrú, či v ten deň nie sú nejaké nenormálne javy týkajúce sa slnka alebo či vonku neštebocú straky alebo nekrákajú vrany, a na základe toho posudzujú, aký bude v ten deň ich osud, či pôjde kázanie evanjelia hladko a či získajú ľudí. Ak tieto metódy nefungujú, dokonca si hodia mincou, aby sa rozhodli, či pôjdu alebo nie. Ak padne hlava, znamená to pre nich, že veci pôjdu hladko a budú schopní získať ľudí; ak padne znak, znamená to, že veci nepôjdu hladko a ľudí nezískajú. Na základe týchto vecí sa rozhodujú, či pôjdu von. Bez ohľadu na to, ako dlho takíto ľudia veria v Boha, nikdy nepoužívajú pravdu ako svoj základ alebo ako svoj princíp praktizovania. Namiesto toho sa s cieľom súdiť osoby, udalosti a veci, riešiť rôzne záležitosti, ktoré sa okolo nich dejú, alebo aby určiť princípy, podľa ktorých by mali praktizovať, vždy spoliehajú na tie poverčivé úslovia alebo nenormálne pocity a javy. Vždy hľadajú tieto nepodložené, bizarné, čudné, nadprirodzené pocity a vždy konajú a žijú na ich základe. Niektorí ľudia veria, že keď pri odchode z domu uvidia čiernu mačku, predstavuje to smolu, a radšej veci odložia, než by išli von. Iným sa môže cestou za vybavovaním niečoho pokaziť auto a veria, že im v tom bráni Boh, že majú v ten deň smolu a že nemali ísť von. Tí, ktorí pri odchode z domu uvidia rakvu, veria, že v ten deň budú mať šťastie na peniaze. Tento typ človeka pri akejkoľvek činnosti vždy hľadá základ v nejakom poverčivom úsloví; nemá presné princípy praktizovania založené na pravde. Bez ohľadu na to, ako iní hovoria v duchovnom spoločenstve alebo ako Boží dom vykonáva prácu, nikdy sa nenaučí žiť a pracovať podľa pravdy-princípov. Ak sa doma občas vyskytnú nejaké nenormálne javy, napríklad sa zrazu pokazí vodovodný kohútik a tečie z neho voda, má podozrenie, že je to zlé znamenie. Ak občas poryv vetra rozrazí okno a sklo sa rozbije, má pocit: „Tento poryv vetra nie je normálny; vyzerá to ako znamenie pohromy. Bráni mi boh ísť von?“ Ak pri odchode von sneží, povie: „Pozrite sa, len čo som vyšiel, začalo snežiť. Ľudia často hovoria: ‚Keď idú von významní ľudia, priťahujú vietor a sneh.‘ Zdá sa, že som významný človek!“ Nie je to nezmysel? Tieto čudné a zvláštne úslovia používa ako základ pre posudzovanie a rozhodovanie o všetkom. Ak sa mu napríklad pri odchode von zachytí popruh batohu o kľučku na dverách, verí, že to má svoj význam a existuje na to nejaké úslovie. Rýchlo nahliadne do almanachu a zistí, že pre odchod von a vybavovanie vecí v tomto čase platí toto úslovie: „Všetky záležitosti sú nepriaznivé; je nevhodné ísť von.“ Uvažuje: „Všetky záležitosti sú nepriaznivé – to znamená, že nemôžem nič robiť, musím zostať doma. To mi Boh dopraje užiť si pokoj a pohodlie; je to Božia ochrana!“ Dokonca aj na toto si nájde základ. Nie je to smiešne? Bez ohľadu na situáciu má pocit, že na to existuje nejaký výrok. Nie je to bizarné? Všetko, čo sa okolo neho deje, vníma ako bizarný jav a základom pre jeho zaobchádzanie s týmito „bizarnými javmi“ sú najrôznejšie bizarné úslovia. Ku všetkému, čo sa okolo neho deje, pristupuje s rôznymi bizarnými úsloviami. Ak žiješ s týmto typom človeka, máš preto často pocit, že je obzvlášť bizarný. Môže zrazu povedať niečo, z čoho ti začne búšiť srdce a zamrazí ťa. Napríklad počuť štekať psa neskoro v noci je úplne normálne, ale pre neho je to veľká udalosť. Musí hľadať informácie, obrátiť sa na veštenie a hádanie osudu, aby zistil, aké úslovie vysvetľuje štekanie psa v túto hodinu. Čo budeš cítiť po tom, ako sa s ním budeš nejaký čas stýkať a stretávať? Určite ťa budú často vyrušovať nejaké absurdné úslovia. Budeš mať v srdci pokoj a radosť? (Nie.) Bez pokoja a radosti budeš rovnako nesvoj ako on a na všetko budeš musieť hľadať nejaké úslovie. Ako budeš hľadať a hľadať, Boh zmizne z tvojho srdca a v tvojom srdci zostanú len tie poverčivé úslovia. To znamená, že ťa zlí duchovia, diabli a satani vyrušujú až do takej miery, že tvoje myšlienky sú rozrušené, tvoje srdce nemá pokoj ani radosť, tvoje myslenie je chaotické a strácaš prejavy normálnej ľudskej prirodzenosti. Normálny poriadok a vzorce života ľudí sú týmito chaotickými myšlienkami a chaotickými úsloviami uvrhnuté do úplného neporiadku. Bez ohľadu na to, čo sa stane, tento typ človeka to dokáže vysvetliť nejakým bizarným úslovím a nakoniec k tomu pristupuje smiešnym, čudným spôsobom. To je zvrátenosť. Sú dokonca aj takí ľudia, ktorí po tom, čo ich vodca oreže, uvažujú: „Dnes ráno som cítil, že s mojím telom nie je niečo v poriadku. Keď som si umýval tvár, všimol som si, že mám tmavé čelo. A naozaj, dnes ma orezali. Vidíte, existujú znamenia. Takže sa musím pozerať do zrkadla každý deň, kedykoľvek mám voľnú chvíľu. Ak zistím, že mám tmavé čelo, musím si dávať pozor – možno ma orežú, možno narazím na stenu alebo sa mi niečo nepodarí.“ Keď niektorí ľudia idú kázať evanjelium a vidia, že potenciálny prijímateľ evanjelia je celkom dobrý človek so srdcom, ktoré túži a hľadá, a dokáže prijať pravdu, keď sa o nej hovorí v duchovnom spoločenstve, okrem poďakovania Bohu tiež uvažujú: „Včera sa mi snívalo, že si umývam nohy v prameni. Ten prameň predstavuje bohatstvo a získanie bohatstva predstavuje získanie niekoho prostredníctvom kázania evanjelia. Takže za to, že som dnes získal tohto človeka, musím poďakovať aj bohu; boh už dal znamenie!“ Bez ohľadu na to, s čím sa stretnú alebo čo cítia, vždy chcú vypátrať hlavnú príčinu a vždy potrebujú nájsť nejaký základ. Niektorí ľudia veria povere: „Šklbanie v ľavom oku predpovedá šťastie, ale šklbanie v pravom oku predpovedá pohromu“ a používajú ju ako základ na posudzovanie vecí, ktoré sa im dejú. Nikdy nevynakladajú úsilie na pravdu, ani pravdu nehľadajú a nepoužívajú ju ako základ na posudzovanie rôznych záležitostí. Ich srdcia sú úplne naplnené rôznymi bizarnými, smiešnymi, čudnými a dokonca nadprirodzenými úsloviami, myšlienkami a názormi, a herézami a bludmi; sú týmito vecami pohltení.

Niektorí ľudia vyzerajú navonok celkom normálne; ich život, práca a interakcie s ostatnými nevykazujú žiadne extrémne, nadprirodzené ani bizarné prejavy. Lenže po dlhšom stretávaní sa s nimi človek zistí, že ich mysle a srdcia sú úplne naplnené najrôznejšími smiešnymi, čudnými a pomýlenými poverami, ktoré pochádzajú zo zlých trendov, a tieto úslovia používajú ako základ na posudzovanie rôznych záležitostí, ktoré sa okolo nich dejú. Dokonca aj vtedy, keď si uvedomujú, že veci sú pod Božou zvrchovanosťou, usporiadaniami a ochranou, stále hľadajú nejakú poveru ako základ na vysvetlenie takýchto záležitostí, pričom Božiu zvrchovanosť a usporiadania interpretujú pomocou povier. Nie je to zvrátenosť? (Áno.) Ako je možné, že po vypočutí toľkej pravdy stále nedokážu porozumieť pravde, nedokážu sa na problémy pozerať s pravdou a nedokážu povedať jedinú vec, ktorá by bola v súlade s pravdou? Ako môžu byť ich srdcia bez pravdy a namiesto toho byť obsadené a naplnené tými herézami, bludmi a poverami? Nie je to zvrátenosť? (Áno.) Niektorí ľudia dokonca hovoria: „Nesmieš stúpať na mravce! Aj mravec je živý tvor. Ak naňho stúpiš a zabiješ ho a on sa vráti do duchovnej sféry a nahlási ťa Najvyššiemu, stihne ťa odplata.“ „Ak zabiješ rybu a jej ústa sú otvorené smerom k tebe, znamená to, že ťa obviňuje! Tú rybu nemôžeš zjesť; ak ju zješ, stihne ťa odplata! Zabíjanie sliepok, psov, volov, ošípaných – to všetko je branie života; stihne ťa za to odplata!“ Odkiaľ berú tieto herézy a bludy? Nepočujú ich od tohto zlého ľudstva? Tu pochytia jedno úslovie, tam zas iné, všetky ich prijmú a dokonca s nimi zaobchádzajú ako s najvyššími príkazmi, pričom si ich vážia rovnako vysoko ako Božiu vôľu. Niektorí ľudia po niekoľkých rokoch viery v Boha stále hovoria veci ako: „Nemôžeš zabíjať sliepky. Ak v tomto živote zabiješ sliepky, v budúcom živote sa staneš sliepkou a niekto ťa zabije. Takže nemôžeš vziať život; za vzatie života ťa stihne odplata!“ Hovoria to, ale keď príde na jedenie kurčaťa, oni sami dokážu zjesť celé na jedno posedenie. Nie je to zvrátené? Iní hovoria: „Nemôžeš nosiť zvieracie kože. Keď zvieratá zomrú, ich duše dokážu stále cítiť. Ak nosíš zvieracie kože, je to, akoby si sa zahalil do duše zvieraťa. Ak toto zviera zomrelo nespravodlivo, mohlo by si ťa nájsť a prenasledovať ťa a len čo ťa začne prenasledovať, nebudeš mať pokoj.“ Povedzte Mi, nie sú tieto výroky bizarné? (Áno.) Ďalší, keď vidia, že niekto nosí príčesok, majú tiež čo povedať: „Pôvodný majiteľ toho príčesku, ktorý máš, mohol zomrieť nespravodlivo; jeho duša je stále vo vlasoch. Ak nosíš jeho vlasy, jeho duša ťa bude nasledovať.“ Všetky druhy bizarných, čudných a absurdných úsloví sa stávajú vecami, ktoré si tento typ človeka cení v srdci; sú to jeho najvyššie smernice. Riadia sa týmito absurdnými a smiešnymi úsloviami, akoby to bola pravda, a pritom veria, že nasledujú Božiu cestu. Nielenže sa nimi riadia oni sami, ale hovoria aj iným, aby tak robili. Ak sa iní nepodriadia, dokonca používajú desivé, hrôzostrašné úslovia, aby sa im vyhrážali a zastrašovali ich, čím ich nútia podriadiť sa. Tí, ktorí nerozumejú pravde, sú nimi zastrašení. Tieto čudné a smiešne výroky sú nejaké nepodložené fámy a bludy, ktoré šíria diabli a satan v ľudskom svete. Na jednej strane zasahujú do normálneho myslenia a slobodnej vôle ľudí a ovládajú ich; na druhej strane diabli a satan používajú tieto herézy a bludy na to, aby obsadili niektorých ľudí, čím ich nútia poskytovať im službu v tomto ľudskom svete a títo ľudia sa stávajú ich hlásnymi trúbami, vykonávateľmi ich rôznych čudných a bizarných myšlienok. Súdiac podľa akéhokoľvek prejavu týchto ľudí s bizarným správaním, je preto ich prirodzenosť-podstata podlá. Ani v najmenšom neprijímajú pravdu; najviac uctievajú zvrátené veci. Presne v tomto spočíva ten problém. Keď ľudia nerozumejú pravde a chýba im schopnosť rozlišovať, sú často neúmyselne ovplyvnení a zavádzaní týmito bizarnými a čudnými úsloviami. Lenže po tom, čo ľudia porozumejú pravde, vedia na základe súdu normálneho rozumu a normálneho myslenia určiť, čo by mali a čo nemali robiť, ako aj to, ako konať, čoho sa držať a čo zanechať, keď sa im stanú nejaké veci. Tomuto by mali ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou rozumieť a toto by mali dodržiavať, a nie používať tieto čudné a smiešne výroky na to, aby rozlišovali, posudzovali a rozhodovali o tom, ako pristupovať k osobám, udalostiam a veciam. Vidíte po tom, čo ste získali schopnosť rozlišovať tento typ bizarného človeka, jasne jeho podstatu? Aká je jeho podstata? Je to podstata zvrátenosti. Nectí si Boha ako veľkého, ale ctí si satana ako veľkého. Dokonca aj vtedy, keď chce hovoriť o nejakom aspekte pravdy, poďakovať Bohu alebo prijať prostredia, ktoré Boh pripravuje, vyhľadá si nejaké bizarné, čudné, smiešne alebo absurdné úslovie ako svoj základ. Tieto čudné a smiešne úslovia a názory sú pre neho nad pravdou a nad Božou zvrchovanosťou. Preto je prirodzenosť-podstata tohto typu človeka nepochybne zvrátenou podstatou. Pretože to, čím žije, je satanov život, to, čo vyvyšuje, obhajuje a obdivuje, nie je pravda, ale satanove herézy a bludy. Aj keď to, čo vidíš, je jeho osobné správanie, hnacou silou za týmto osobným správaním sú rôzne myšlienky a názory diablov a satana. Hoci navonok vyzerá ako človek, je hlásnou trúbou, dedičom a svedkom rôznych heréz a bludov diablov a satana. To, o čom svedčí a čo obhajuje, sú satanove herézy a bludy, nie pravda. Toto je prejav jeho zvrátenej prirodzenosti-podstaty.

Povedzte Mi, je pre človeka dobré, ak dokáže vidieť anjelov? Ak niekto skutočne dokáže vidieť anjelov, je to samozrejme dobrá vec. Ak však ten anjel nie je skutočný anjel, ale anjel, za ktorého sa vydáva satan, potom je veľmi nebezpečné ho vidieť. Ak sa satan vydáva za anjela a dovolí ti, aby si ho videl, je to pre teba dobrá alebo zlá vec? (Zlá vec.) Prečo hovoríte, že je to zlá vec? Môže za normálnych okolností smrteľné telo vidieť anjelov? (Nie.) Majú ľudia túto schopnosť? (Nemajú.) Presnejšie povedané, ľudia nemajú schopnosť vidieť satana ani anjelov, ktorí sú z duchovnej sféry. Čo sa deje, ak ich ale predsa len vidíš? Neznamená to, že schopnosť tvojho tela sa trochu zmenila? (Áno.) Je to presne tak. Keď v prípade schopnosti tela dôjde k nadprirodzenému javu, zmenil ju Boh, niečo iné, alebo ty sám? (Pravdepodobne ju zmenilo niečo iné.) Zmenil by ju potom pre teba Boh? (Nie, Boh takéto dielo nekoná.) Zmenil by Boh ľuďom počas ich života schopnosti, aby upevnil ich vieru, a umožnil by im vidieť anjelov alebo nejaké veci z duchovnej sféry? Urobil by Boh tieto veci? (Nie.) Môžeme s istotou povedať, že by to neurobil. Kým človek nedosiahne spásu, Boh tieto veci absolútne neurobí; to je isté a nepochybné. Ak sa teda schopnosť tvojho tela zrazu zmení a vyskytne sa nadprirodzený jav – a nezmenil ju Boh, ani by si ju nemohol zmeniť ty sám – čo sa deje? Boh by takúto vec neurobil a ty sám by si ju zmeniť nedokázal. Jedinou možnosťou je, že na tebe pracovali satan a zlí duchovia; to znamená, že satan a zlí duchovia ťa zavádzali a ovládali, čím spôsobili, že sa zapájaš do nadprirodzených praktík, čo ti umožňuje vidieť veci, ktoré normálni ľudia vidieť nemôžu, a počuť slová, ktoré normálni ľudia počuť nemôžu. To absolútne nie je dobrá vec. Ak ti satan dovolí vidieť veci, ktoré iní vidieť nemôžu, aký to má účel? Je to preto, aby ti rozšíril obzory, aby ťa prinútil uveriť v existenciu duchovnej sféry, alebo aby ti dal vieru v Boha? (Nie.) Keď ti to satan robí, má dobré úmysly alebo dobré pohnútky? (Nie.) Rozhodne nie. Satan využíva túto tvoju nadprirodzenú schopnosť, aby ti umožnil vidieť niektoré veci, ktoré normálne vidieť nemôžeš, čím ťa láka a vzbudzuje v tebe väčší záujem o záležitosti duchovnej sféry. Dá ti túto malú výhodu, túto malú ochutnávku, a potom ťa zláka, aby si prijal to, čo urobí ďalej. A čo to bude? Udelí ti satan pravdu? Bude ťa zásobovať životom? Nie, skazí ťa, zničí rôzne vrodené schopnosti tvojho tela, potom sa ťa zmocní, vytrhne ťa z Božej blízkosti a prinúti ťa zanechať Boha. Či už satan nechá človeka vidieť anjelov alebo akékoľvek javy z duchovnej sféry, povedzte Mi, je to dobrá vec? (Nie.) Ak niekto často dokáže vidieť veci, ktoré iní vidieť nemôžu, alebo hovorí, že často vidí okolo svojej strechy lietať anjelov, a hovorí, že anjeli sú krásni a čistí a často sa s ním rozprávajú, čo by si mal urobiť, keď takého človeka stretneš? (Rýchlo sa držať ďalej.) Musíš sa od takého človeka rýchlo držať ďalej; o ničom s ním nediskutuj. Ak sa o túto záležitosť zaujímaš a diskutuješ o nej s ním, je to nebezpečné. Nehovor mu: „Si v nebezpečenstve; vždy vidíš veci, ktoré iní nevidia. Si zvrátený, už sa s tebou nebudem stýkať.“ Tieto veci hovoriť nemusíš; len si to uvedomuj vo svojom vnútri – to stačí. Diabli a satan sa už na neho zamerali, alebo je tento človek od prírody diabol, nie človek. Ľudia sa nemôžu stýkať s diablami. Pre ľudí, ktorí sa stýkajú s diablami, existuje len jeden konečný výsledok: budú diablami pohltení. Keď stretneš tento typ človeka, ktorý zažíva nadprirodzené javy, absolútne nesmieš byť zvedavý, nech hovorí akékoľvek čudné alebo bizarné veci. Rýchlo sa od takýchto ľudí drž ďalej; nepozoruj ich, neskúmaj ich, ani sa ich nesnaž zmeniť a už vôbec im nekáž evanjelium a nepokúšaj sa ich priviesť k viere v Boha. Ak to urobíš, si príliš hlúpy. Dokonca ani Boh nechce ľudí, ktorí sú diabli; a ty by si predsa priviedol diabla do Božieho domu a nechal ho konať povinnosť. Môže to prospieť práci cirkvi? Nielenže to neprinesie žiadny úžitok, ale prinesie to aj vyrušenie a narušenie práce cirkvi. Hoci to robíš s dobrými úmyslami, Boh si to nebude pamätať a dokonca ťa odsúdi; je to zlý skutok. Takže takéto veci nesmieš nikdy robiť. Či už je to niekto, koho poznáš alebo nie, či je to tvoja rodina, najbližší príbuzní alebo priatelia, alebo bratia a sestry, s ktorými spolupracuješ – ak často vidí niekoho prechádzať sa po svojom dvore alebo niekoho, kto na neho vždy nakúka cez škáru vo dverách, a tiež často hovorí, že sa dokáže rozprávať s anjelmi, že počuje, čo mu hovorí Boh, že už cíti, že je víťazný chlapec, že je prvorodený syn, niekto, kto bude pozdvihnutý – môžeš s takýmto človekom stále zaobchádzať ako s bratom alebo sestrou? (Nie.) Musíte mať vo svojich srdciach jasno; nepovažujte takýchto ľudí omylom za bratov a sestry, nebuďte hlúpi. Ak si hlúpy a pri pohľade na takýchto ľudí si pomyslíš: „Sú to víťazi, prvorodení synovia, ľudia, ktorí sú zdokonalení; vlastnia pravdu, musím sa k nim priblížiť,“ potom nielenže si v nebezpečenstve, ale budeš nimi aj ľahko zavedený, čo bude problematické. Nedokážeš rozlišovať ľudí ani vidieť do ich prirodzenosti-podstaty. Konal by Boh taký druh diela? Boh nespasí diablov a satanov. Dielo, ktoré Boh koná, spočíva v tom, že zásobuje ľudí pravdou, čím im umožňuje, aby tým, že pravde porozumejú, praktizujú ju a podriaďujú sa jej, dosiahli to, že pravda sa stane ich životom, a získali skutočné poznanie a skutočnú bázeň pred Bohom, čím sa úplne oslobodia spod vplyvu satana a dosiahnu spásu. Toto je dielo, ktoré Boh koná. Iba pravda dokáže spasiť ľudí, nie nejaké čudné úslovia, herézy alebo bludy. Tieto herézy a bludy nemajú s pravdou vôbec žiadny vzťah; dokážu ľudí len zavádzať a skaziť a absolútne nedokážu ľuďom umožniť dosiahnuť spásu. Aby ľudia dosiahli spásu, aby dosiahli podriadenosť Bohu a vyhýbanie sa zlu, jedinou cestou je prijať pravdu a praktizovať pravdu; iná cesta neexistuje. Nesnažte sa vydávať nejaké extrémne metódy alebo úslovia alebo smiešne a čudné úslovia za pravdu, ani nimi pravdu nahrádzať, aby ste dosiahli spásu. Žiadna z týchto ciest nefunguje; nepochádzajú od Boha.

III. Tretia charakteristika: zlo

Keďže sme v duchovnom spoločenstve dohovorili o prejavoch zvrátenosti u tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, poďme teraz hovoriť v duchovnom spoločenstve o ďalšom z ich prejavov – o zle. Prejavy zla majú podobnosti s prejavmi zvrátenosti, ale sú tu aj rozdiely. Prejavy zvrátenosti nie sú v súlade s myslením, svedomím, rozumom ani inštinktmi normálnej ľudskej prirodzenosti, ani nie sú v súlade s rôznymi vrodenými podmienkami normálnej ľudskej prirodzenosti, ktoré Boh určil pre stvorené bytosti; skôr tieto rôzne vrodené podmienky normálnej ľudskej prirodzenosti presahujú. Celkovým prejavom je to, že sú nenormálne, nadprirodzené, extrémne a bizarné. To znamená, že takíto jedinci pripadajú ľuďom s rozumom a svedomím normálnej ľudskej prirodzenosti veľmi zvláštni, a to tak z hľadiska ich prejavov a správania, ako aj ich myšlienok a názorov. Jednoducho nedokážeš pochopiť, prečo by tak premýšľali alebo konali. Teraz tomu prostredníctvom duchovného spoločenstva rozumieš. Kde teda spočíva hlavná príčina? Spočíva v ich prirodzenosti-podstate a ich atribúte diablov. Toto sú v podstate prejavy zvrátenosti. Zlo diablov však nezahŕňa len nejaké bežne pozorované vonkajšie prejavy; skôr sa priamo týka postoja tohto typu človeka k pravde. Je to ešte odpornejšie a vážnejšie ako zvrátenosť. Prejavy zla sú, samozrejme, charakterizované aj tým, ako takíto ľudia pristupujú k pravde. Po prvé, tí, ktorí sú diabli, sú nepriateľskí voči pravde; to je prvý prejav zla. Druhým prejavom zla je, že okrem nepriateľského postoja voči pravde na ňu diabli aj proaktívne útočia. Tretím prejavom zla je, že okrem toho, že sú diabli nepriateľskí voči pravde a útočia na ňu, zachádzajú ešte o krok ďalej a chcú pravdu nahradiť. Ich prejavy zla sa nikdy nezastavia len na úrovni nepriateľstva voči pravde a útočenia na ňu; skôr chcú na základe týchto dvoch prejavov pravdu aj nahradiť. To je ich podstata. Mnohé z prejavov zla u diablov sú rovnaké ako prejavy tých, ktorí majú podstatu antikristov, o ktorých sme už predtým hovorili v duchovnom spoločenstve, takže nie je potrebné sa týmto aspektom venovať hlbšie. Dnes budeme hlavne rozoberať tieto tri prejavy zla u diablov: nepriateľstvo voči pravde, útočenie na ňu a snahu o jej nahradenie.

A. Nepriateľstvo voči pravde

Najprv poďme hovoriť v duchovnom spoločenstve o prejave nepriateľstva voči pravde u tých, ktorí sú diabli. O téme nepriateľstva voči pravde sme už predtým hovorili v duchovnom spoločenstve pomerne dosť; toto nie je vaše prvé stretnutie s takouto témou. Prejav nepriateľstva voči pravde je u tých, ktorí sú diabli, veľmi zrejmý. To znamená, že nedokážu prijať žiadnu pozitívnu vec, nič, čo je správne a v súlade so svedomím a rozumom ľudskej prirodzenosti. Ešte menej schopní sú to prijať, najmä keď ide o niečo, čo zahŕňa pravdu-princípy. Ich neschopnosť prijať to nespočíva len v tom, že pokrútia hlavou a odmietnu to; skôr cítia vo svojom srdci odpor a nechuť, ako aj nenávisť. Aká hlboká je ich nenávisť? Ak niekto hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde konkrétne a s realitou, tento človek sa im protiví. Nie je to len trocha žiarlivosti – je to nepriateľstvo. Čo je nepriateľstvo? Znamená to, že s tebou zaobchádzajú tak, akoby si im zavraždil otca. V skutočnosti si s nimi možno nemal žiadne hlboké interakcie a ani ťa nemusia nevyhnutne poznať, ale ak rozumieš pravde a hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, cítia vo svojom srdci odpor. Necítia odpor voči niekomu, kto hovorí slová a učenia, ale sú prudko znechutení každým, kto s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, a majú pocit, akoby ich to zabíjalo – ich nenávisť dosahuje takýto rozsah. Aké sú ich konkrétne prejavy? Keď iní hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde-princípoch alebo Božích úmysloch, len čo to počujú, pocítia odpor a nedokážu obsedieť. Niektorí si nájdu výhovorku a odídu, zatiaľ čo iní sa dokonca bez akýchkoľvek zábran postavia a odídu. Na druhej strane, ľudia so svedomím a rozumom normálnej ľudskej prirodzenosti, aj keď netúžia po správnych slovách ani ich neschvaľujú – najmä tie, ktoré sú v súlade s pravdou –, ich nanajvýš neprijmú vo svojom srdci, ale aby si zachovali tvár, dokážu pri tom obsedieť. Ale tí, ktorí sú satani, obsedieť nedokážu. Len čo počujú pravdu, cítia vo svojom srdci odpor a nepokoj, a keď sú takí rozrušení, že tam nedokážu zostať, odídu. Ak tak nemôžu urobiť, idú na internet a pozerajú videá, nechajú svoju myseľ blúdiť a venujú sa nejakým rozptyľujúcim činnostiam, zmenia tému a pustia sa do prázdnych rečí, alebo vyzdvihujú svoju vlastnú „slávnu“ minulosť a svedčia o nej, zatiaľ čo iných znevažujú a poučujú. Stručne povedané, ak hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, cítia odpor; ich postoj k pravde je postojom extrémneho nepriateľstva. Ak nehovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, ale len o nejakej administratívnej alebo všeobecnej práci, podelíš sa o nejaké historky z kázania evanjelia alebo sa rozprávaš o vonkajších záležitostiach, dokážu obsedieť a rozprávať sa spolu so všetkými ostatnými, pričom pôsobia celkom harmonicky. Len čo sa však v duchovnom spoločenstve hovorí o pravde, najmä keď sa čítajú Božie slová, ich podstata a ich pravá tvár vyjdú najavo. Začnú byť rozrušení a ak počúvajú čo i len o trochu dlhšie, majú pocit, akoby im mala explodovať hlava. Čím viac čítaš Božie slová, tým viac sa cítia, akoby boli súdení, a tým viac majú pocit, že budú odsúdení a vyradení a že ich životy sú v ohrození. Čím viac čítaš Božie slová, tým väčší odpor a nechuť cítia vo svojom srdci, akoby sa nakazili nejakou chorobou. Povedz Mi, nie je tento problém veľmi vážny? Môžu byť takíto ľudia aj tak spasení? Najmä pokiaľ ide o praktizovanie pravdy a to, aby bol človek čestným človekom, tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sa cvičia v tom, aby hovorili pravdivo, otvorili sa a odhalili svoje vnútro, pretože chcú byť čestní. Keď to diabli počujú, cítia vo svojom srdci odpor, opovrhujú tebou a nenávidia ťa. Majú pocit, že si podlý, lebo praktizuješ pravdu, zatiaľ čo oni sú ctihodní – a vznešenejší a väčší ako ty –, pretože pravdu nepraktizujú. Čo je to za názor? Nerobia z čierneho biele? Presne takí sú tí, ktorí sú nepriateľskí voči pravde. Ak hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde alebo o nejakom princípe praktizovania, nielenže tebou vo svojom srdci opovrhujú, ale cítia k tebe aj odpor; ani sa ti nepozrú do očí. Ak s nimi chceš prediskutovať cirkevnú prácu, vždy sa ti vyhýbajú; nechcú sa s tebou rozprávať a majú pocit, že vy dvaja nemáte nič spoločné. Môžeš sa s nimi rozprávať na akúkoľvek tému, okrem tých, ktoré zahŕňajú pravdu alebo Božie dielo spásy človeka; o týchto témach diskutovať nechcú. Ak im napríklad povieš: „Poďme hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, ako verne konať svoju povinnosť, a prediskutujme, aké problémy ešte existujú pri konaní našej povinnosti v tomto štádiu a ako ich vyriešiť,“ len čo to počujú, majú pocit, akoby im mala explodovať hlava, cítia vo svojom srdci extrémny odpor a keď začnú byť voči tebe nepriateľskí, dokonca im z očí môže sršať oheň. Sú ochotní vytrpieť akékoľvek útrapy, aby boli verní satanovi, ale Boh a pravda ich obzvlášť odpudzujú a pravdu neprijímajú ani v najmenšom. Bez ohľadu na to, kto s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, nedokážu to prijať. Ak ich požiadaš, aby získavali vedomosti alebo študovali slávne literárne diela, sú veľmi ochotní a cítia sa byť veľmi vznešení. Keď však počúvajú kázne alebo počúvajú iných, ako hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, je to, akoby boli týraní alebo súdení na súde. To, k čomu cítia najväčší odpor, sú čítanie Božích slov a hovorenie v duchovnom spoločenstve o pravde. Preto takíto ľudia vo svojom každodennom živote nikdy nečítajú Božie slová ani sa nevenujú duchovnej pobožnosti, hoci budú vykonávať nejakú všeobecnú prácu a veci, ktoré prospievajú ich postaveniu, povesti a vyhliadkam na získanie požehnaní. Počas zhromaždení tiež nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde a nikdy sa nedelia o svoje osobné skúsenostné poznanie; ich účasť na zhromaždeniach je len formalitou. Ak ich požiadaš, aby hovorili v duchovnom spoločenstve o svojom poznaní Božích slov alebo pravdy, nedokážu zo seba vydať ani slovo a vo svojom srdci cítia odpor, pričom si myslia: „Hovorenie v duchovnom spoločenstve o božích slovách a pravde je niečo pre ženy v domácnosti a ľudí z nižších vrstiev spoločnosti. Ako by mohla taká veľká osobnosť ako ja robiť takéto veci? Ja som niekto, kto robí veľké veci a veľkú prácu, niekto, kto dostane veľké požehnania. Keď vstúpim do kráľovstva, budem pilierom a oporou v božom kráľovstve. Ja som ten, kto nesie veľkú zodpovednosť. Kto si myslíte, že ste? To, že sa vôbec zúčastňujem na zhromaždeniach v rovnakej cirkvi ako vy, znižuje moju úroveň!“ Pozri sa, akí sú povýšeneckí! Ich nepriateľstvo voči pravde je nepriateľstvom voči všetkým ľuďom a veciam súvisiacim s pravdou, ako aj voči praktikám a výrokom súvisiacim s pravdou; sú dokonca nepriateľskí voči pozitívnym veciam.

B. Útočenie na pravdu

Keď niekto spomenie, že bratia a sestry v cirkvi by mali mať sväté spôsoby, že interakcie medzi pohlaviami – či už v práci alebo v každodennom živote – by sa mali udržiavať v určitých medziach, že každý by mal byť dôstojný a slušný, nemal by sa púšťať do ľahkovážneho flirtovania a mal by rešpektovať vzťahy medzi mužmi a ženami a rešpektovať manželstvo, že v tomto ohľade človek musí praktizovať podľa Božích slov a že Boží dom nepropaguje sexuálne oslobodenie, čo si pomyslia ľudia prevtelení z diablov, keď to počujú? „To je zastaraný výrok, klišé. V akej dobe to teraz žijeme, že stále hovoríme o svätých spôsoboch a hraniciach medzi mužmi a ženami! V minulosti mali cisári vo svojich palácoch celé háremy len pre seba – aké to bolo veľkolepé! Keby som mal schopnosti a prostriedky, aj keby som nemohol mať hárem, mal by som aspoň výber ľudí, s ktorými by som si mohol niečo začať!“ Nikdy neprijímajú žiadnu pozitívnu vec, žiadny správny výrok, najmä slová pravdy, a dokonca k nim cítia značný odpor a nenávidia ich. Preto títo ľudia na základe svojho nepriateľstva voči pravde na pravdu a pozitívne veci neustále útočia. Bez ohľadu na to, o akom aspekte pravdy alebo o akej konkrétnej Božej požiadavke sa hovorí v duchovnom spoločenstve, vždy majú pripravený celý rad kacírstiev a bludov, ktorými to kritizujú a súdia. Nie sú táto kritika a súdenie útokom? (Áno.) Bez ohľadu na to, koľko ľudí prijme pravdu a pozitívne veci, oni to nikdy neurobia. Veria, že všetko to, čo propaguje Boží dom a čo pravda vyžaduje, aby ľudia praktizovali, sú len heslá a formality, a že to, čo skutočne spĺňa ľudské potreby, sú svetské trendy; čokoľvek teraz svetské trendy propagujú, to je tá najvyššia pravda. Nie je to uctievanie zla? Takže, bez ohľadu na to, o akom aspekte pravdy hovoríš v duchovnom spoločenstve, sú voči nemu subjektívne nepriateľskí, a navyše ho budú súdiť, útočiť naň a rúhať sa mu. Boh napríklad od ľudí vyžaduje, aby boli čestní. Ako oni definujú to, že je niekto čestným človekom? „Byť čestným človekom je pre hlupákov; len hlupáci praktizujú to, že sú čestnými ľuďmi. Len hlupáci hovoria iným, čo si myslia vo svojom srdci, svoje súkromné záležitosti. Len hlupáci hovoria pravdivo. Len hlupáci zverujú svoj osud do rúk iných, aby ho ovládali. Ja nie som hlupák; môj osud je v mojich vlastných rukách a iní nemajú právo doň zasahovať! Či už chcem povedať, čo si myslím vo svojom srdci, alebo nie, iní nemajú právo do toho zasahovať. Ak to nie je niečo, čo chcem ľuďom povedať, nech sa vám ani nesníva o tom, že sa dozviete, čo to je!“ Nie je to odpor k pravde a nenávisť voči pravde? (Áno.) Ľudia, ktorí sú diabli, pravdu neprijímajú a nepraktizujú ju. Okrem toho, že sú nepriateľskí voči pravde a útočia na ňu, zachádzajú ešte o krok ďalej a používajú rôzne satanské jedy, ako aj názory a praktiky od satana, aby pravdu nahradili. Ako podmienky na získanie požehnaní a obchodovanie s Bohom napríklad používajú intrigy, klamstvá a rôzne prostriedky alebo sa tvária, že znášajú útrapy a platia cenu s cieľom zavádzať iných. Myslia si, že pri viere v Boha človek nemusí byť čestným človekom, nemusí byť verný svojej povinnosti a nemusí prijímať a praktizovať pravdu; pokiaľ človek znáša viac útrap, platí väčšiu cenu, vykonáva viac práce, robí viac dobrých skutkov a hromadí viac zásluh, robí viac vecí, ktoré si získavajú schválenie zo strany ľudí a ich veľkú úctu, a prostredníctvom týchto prostriedkov si získa dôveru bratov a sestier, ako aj to, že ho budú povyšovať a podporovať, potom môže dosiahnuť cieľ, ktorým je vymeniť to všetko za požehnania nebeského kráľovstva. Nie je tento názor neuveriteľne smiešny? (Áno.)

Či už ide o súdenie a odsudzovanie pravdy, nepriateľstvo voči pravde a útočenie na ňu, alebo o to, že chcú vždy použiť satanove herézy a bludy, aby nahradili pravdu, to všetko sú konkrétne prejavy toho, ako diabli pristupujú k pravde. Bez ohľadu na to, o aké prejavy ide, všetky naplno odhaľujú zlú podstatu diablov. Nepriateľstvo voči pravde, útočenie na pravdu a snaha o nahradenie pravdy – to sú činy, ktorých sa môžu dopustiť len diabli. Len diabli pristupujú k pravde a k Bohu s takouto nenávisťou, súdením a odsudzovaním a sú schopní znížiť sa k akýmkoľvek prostriedkom, aby ľudí zavádzali, klamali a odlákali ich od pravdy a od Boha. Len diabli budú vymýšľať všetky možné spôsoby, ako si podvodne získať dôveru, podporu a chválu ľudí, aby dosiahli svoj cieľ – kúpiť si ľudské srdcia a ovládať ich, v snahe nahradiť Božie miesto v ich srdciach. Stručne povedané, skutočnosť, že diabli zaujímajú takýto postoj k pravde a k tým, ktorí sa usilujú o pravdu, odhaľuje, že ich podstata je zlá. Pozitívne veci a pravda sú tým, po čom túžia a čo milujú všetky stvorené ľudské bytosti, a sú tiež hodné toho, aby si ich ľudia vážili. Samozrejme, sú tiež tým, čo stvorené ľudské bytosti potrebujú najviac. Je to preto, lebo pravda je pre ľudstvo nevyhnutnou vecou na to, aby sa vymanilo z vplyvu satana, kráčalo po správnej ceste a dokázalo sa báť Boha a vyhýbať sa zlu. Pre normálnych ľudí sú usilovanie sa o pravdu, prijímanie pravdy a praktizovanie pravdy nevyhnutným procesom na dosiahnutie spásy; iná cesta neexistuje. Aj keď je pre nich ťažké prijať a praktizovať pravdu, pretože majú skazené povahy, z pohľadu ich najhlbšieho vnútra a ich subjektívnej vôle nie sú nepriateľskí voči pravde; ich subjektívny postoj nie je taký, že by bol nepriateľský voči pravde, ani taký, že by zámerne útočili na pravdu alebo sa všemožne snažili použiť akékoľvek herézy a bludy, aby nahradili pravdu. To dokáže len satan; jeho podstata nepriateľstva voči pravde je rovnaká ako u veľkého červeného draka. Čokoľvek je pozitívna vec, čokoľvek zahŕňa pravdu, to satan popiera, odsudzuje a odmieta. Aj keď preňho tieto pravdy nepredstavujú žiadnu hrozbu, stále je voči nim nepriateľský a nenávidí ich; diktuje to jeho prirodzenosť. Pretože diabli majú zlú prirodzenosť, pravda je pre nich ich nepriateľom. Čo naznačuje slovo „nepriateľ“? Naznačuje, že nepriatelia nikdy nemôžu byť v súlade, nikdy nemôžu byť priateľmi, nikdy nemôžu byť rovnako zmýšľajúcimi spoločníkmi. Je to ako veľký červený drak. K tým, ktorí veria v Boha, pristupuje s mimoriadnou nenávisťou a nepriateľstvom. Pokiaľ prestaneš veriť v Boha a urážaš Boha, môžeš v spoločnosti páchať akékoľvek zlo – je mu jedno, či kradneš, lúpiš alebo sa zapájaš do zhýralých aktivít; môžeš sa s ním spolčiť a robiť akúkoľvek zlú vec. Ak však veríš v Boha a kráčaš po správnej ceste, nedovolí to; zatkne ťa, bude ťa prenasledovať a dokonca ťa usmrtí. Jednoducho ťa nenechá existovať. Pokiaľ existuješ, si tŕňom v jeho oku; každý deň, čo existuješ, cíti vo vnútri úzkosť a nepokoj. Až keď ťa zničí, keď prestaneš existovať, má pocit víťazstva, uvoľnenia a pokoja. Postoj tých, ktorí sú diabli, k pravde je vo svojej prirodzenosti rovnaký ako nenávisť veľkého červeného draka k pravde. Ak sa usiluješ o pravdu, praktizuješ pravdu, robíš všetko podľa princípov, máš svoj postoj a dodržiavaš princípy, budeš sa im protiviť a budú ťa nenávidieť. Ak sa stanú vodcami a získajú moc, budú vymýšľať všetky možné spôsoby, ako nájsť páku, aby ťa mohli trýzniť, a dokonca ťa falošne obvinia z nejakého priestupku, aby ťa odstránili. Keď vylúčia všetkých tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a tí, ktorí zostanú v cirkvi, budú len popletení ľudia a tí, ktorí pravde ani v najmenšom nerozumejú, budú sa cítiť bezpečne, že ich nemá čo ohroziť a že ich dni sú ľahké. Preto tí, ktorí sú diabli, nie sú nepriateľskí len voči pravde, ale sú nepriateľskí aj voči tým, ktorí pravdu milujú a usilujú sa o ňu. Neukazuje to, že majú zlú prirodzenosť? (Áno.) Niektorí ľudia po tom, čo ich diabli odsúdia, vylúčia a trýznia, hovoria: „Ničím som ich neurazil, tak prečo sa im protivím?“ Nie sú to popletené reči? Nie je to neschopnosť vidieť do vecí a neschopnosť rozlišovať ľudí? Zatýka a prenasleduje veľký červený drak kresťanov preto, lebo kresťania porušujú zákony a páchajú zločiny? Alebo preto, lebo sa podieľajú na politických aktivitách, aby ho rozvrátili a chopili sa jeho politickej moci? (Ani jedno.) Prečo to teda robí? My sa nepodieľame na politike neodporujeme mu ani ho neodhaľujeme, a už vôbec sa nezapájame do politických aktivít, aby sme sa chopili jeho moci. Prečo potom takýmto spôsobom potláča a zatýka nás, ktorí veríme v Boha? Nenávidí ťa jednoducho preto, lebo nasleduješ Boha, prijímaš pravdu, ctíš si Boha ako veľkého a uctievaš Ho. Myslí si, že si ho zradil; nenasleduješ ho, neuctievaš ho a nepodriaďuješ sa mu, takže ťa nenávidí. Preto ťa chce potlačiť a zlikvidovať, aby dosiahol cieľ, ktorým je dosiahnuť, aby si zmizol. Ak nasleduješ Boha, bude voči tebe nepriateľský, bude ťa nenávidieť a bude sa všemožne snažiť ťa trýzniť, zlikvidovať ťa a uchmatnúť ťa z Božej strany jednoducho preto, lebo je to zlý diabol a má prirodzenosť-podstatu nepriateľskú voči pravde. To je jeho cieľ. Ak prestaneš nasledovať Boha, nebude voči tebe taký nepriateľský. Samozrejme, stále sa ťa bude snažiť zničiť, skaziť, zahrávať sa s tebou a ovládať ťa. Ak ho dokážeš uctievať a nasledovať, potom bude potešený a nebude ťa trýzniť, ale nakoniec môžeš byť pochovaný len spolu s ním. Nikto, kto uctieva satana, nikdy neskončí dobre!

Satanova prirodzenosť odporovať Bohu sa nikdy nezmení. Prečo sú tí zo satana, ktorí sú antikristi, takí nepriateľskí voči pravde a voči Bohu? Povedz Mi, aká zlá je ich prirodzenosť-podstata! Bez výnimky neprijímajú pravdu, Božie dielo, žiadne pozitívne veci ani správne výroky a praktiky. Nielenže cítia vo svojom srdci odpor a odmietajú ich prijať, ale aj aktívne páchajú zlo, aby odporovali Bohu, a šíria rôzne nepodložené fámy a bludy, aby odsudzovali pravdu a pozitívne veci. Takíto zlí ľudia chcú tiež získať požehnania vierou v Boha; votrú sa do Božieho domu, ale keďže pravdu neprijímajú ani v najmenšom, sú odhalení a vyradení. Prijatie orezávania je napríklad pozitívna vec. Keď normálni ľudia urobia chybu a sú orezaní, budú o sebe uvažovať. Ak bolo ich previnenie spôsobené nesprávnymi úmyslami alebo skazenou povahou, budú hľadať pravdu, aby to vyriešili. Ak k ich previneniu došlo preto, lebo ich kvalita je slabá a nevideli veci jasne, tiež budú proaktívne hľadať cestu, ako to vyriešiť, a nájdu si ľudí s dobrou kvalitou, ktorí rozumejú pravde, aby im pomohli a viedli ich. Stručne povedané, pod vedením a usmernením svojho svedomia a rozumu budú k orezávaniu pristupovať správne. Ako ale pristupujú k orezávaniu tí, ktorí sú diabli? Samotní diabli sú nepriateľskí voči pravde, ale so svojou zlou prirodzenosťou absolútne neskončia len pri nepriateľstve; budú tiež odsudzovať pravdu, odporovať jej a rúhať sa jej. Takže keď sú orezávaní, zo všetkých síl sa snažia argumentovať a obhajovať sa. Nielenže popierajú pravdu, ale aj útočia na tých a odsudzujú tých, ktorí ich orezávajú, a dokonca šíria takéto reči: „Veriť v boha je príliš ťažké! Tí z nás so slabou kvalitou, ktorí nerozumejú pravde, nakoniec aj tak skončia tak, že ich vyhodia. Nie je ľahké snažiť sa žiť z božieho domu! Ľudia so slabou kvalitou nemajú žiadnu cestu vpred; neostáva nám nič iné, len sa nechať trýzniť inými. Bez ohľadu na to, ako s nami iní zametajú, musíme to jednoducho vydržať. Koho môžeme viniť, ak nie svoju vlastnú slabú kvalitu? Ak je tvoja kvalita slabá, si menejcenný ako ostatní!“ Nielenže neprijímajú orezávanie, ani nad sebou neuvažujú a nepoznajú samých seba, ale ani nehľadajú princípy praktizovania či cestu praktizovania, aby tento problém vyriešili. Ak je ich kvalita skutočne slabá, ako potom môžu na základe svojich vrodených podmienok zo seba vydať to najlepšie, aby dobre konali svoju povinnosť a ponúkli svoju vernosť? Premýšľali by takto? Sú nepriateľskí voči pravde, takže by takto absolútne nepremýšľali. Čo je horšie, ešte to vystupňujú a pustia sa do súdenia a ohovárania, dokonca vo svojom srdci tajne preklínajú tých, ktorí ich orezávajú: „Hm! Dnes si mi znepríjemnil život. Jedného dňa ti to zrátam! Myslíš si, že moja kvalita je slabá? Ja verím v boha už mnoho rokov, zatiaľ čo ty veríš len pár rokov! Protivím sa ti? Jedného dňa dosiahnem, že budeš niesť následky, postarám sa o to, aby si zomrel strašnou smrťou!“ Vidíš, keď sú orezávaní, hoci nič nepovedia a dokonca majú na tvári úsmev, ich srdcia prekypujú odporom, nenávisťou a kliatbami. Niektorí ľudia dávajú najavo svoju neochotu prijať orezávanie a z času na čas vypustia slová, ktorými sa sťažujú, útočia alebo súdia. Nielenže sú nepriateľskí voči orezávaniu, ale preberajú aj iniciatívu a útočia na tých, ktorí ich orezávajú, a odmietajú dať pokoj komukoľvek, kto tak urobí. Niektoré ženy môžu byť trochu útle a navonok môžu pôsobiť celkom krehko, ale keď ich niekto skutočne orezáva, rozzúria sa: „Za všetky tie roky viery v boha som si toľko vytrpela – bolo to ľahké? Protivím sa ti – nuž, ja som kázala evanjelium ešte predtým, ako si sa vôbec narodil! Snažíš sa ma šikanovať len preto, lebo som staršia? Dovoľ mi povedať ti, že to sa nestane! Choď sa popýtať naokolo – komu som sa v celom svojom živote niekedy podvolila?“ Dokážu ľudia s takouto povahou prijať pravdu? Rozhodne nie. Nielenže neprijímajú orezávanie, ale aj preklínajú tých, ktorí ich orezávajú. Nie sú príliš zlomyseľní? Ľudia, ktorí sú diabli a satani, sú ľstiví, úskoční, zradní a prefíkaní. Keďže ich postoj k pravde je postojom nepriateľstva a útoku, keď sú ich zlé skutky odhalené a čelia vyčisteniu alebo vypudeniu bez akejkoľvek nádeje na získanie požehnaní, absolútne nebudú takí poslušní ani poddajní, ale použijú prostriedky na to, aby odporovali. Niektorí si vymýšľajú klamstvá a hovoria, že vodcovia a pracovníci ich trýznia, podnecujú iných, aby sa ich zastali, a zámerne vyrušujú prácu cirkvi. Iní predstierajú podriadenosť a hovoria: „Bez ohľadu na to, ako so mnou boží dom zaobchádza, aj keď ma pošlú do B-skupiny alebo ma vyčistia, stále budem rovnako konať svoju povinnosť. Som verný bohu a nikdy, naozaj nikdy nezapriem túto cestu ani sa nevzdám svojej povinnosti.“ Pretvarujú sa, aby oklamali ľudí, a snažia sa vzbudiť dojem, akoby činili pokánie, akoby dokázali prijať a podriadiť sa bez ohľadu na to, ako s nimi Boží dom zaobchádza, a nevzdajú sa svojej povinnosti. V skutočnosti ťa klamú a zahrávajú sa s tebou. V duchu si myslia: „Hm! Chcete ma využiť na poskytovanie služby? Ani náhodou! Keď ti vyjadrujem svoje odhodlanie a hovorím, že som ochotný konať svoju povinnosť, je to len formalita, len vás klamem!“ Navonok pôsobia mimoriadne poddajne a poslušne, v dôsledku čoho si ľudia myslia, že sú ochotní konať povinnosť. Keď im však skutočne zariadiš, aby konali povinnosť, sú povrchní, používajú úskoky, klamú ťa a dokonca pred tebou hrajú divadielko, že zmizli. Môže prejsť aj viac ako desať dní, odkedy im bola pridelená úloha, a nenastane vôbec žiadny pokrok. Niektorí ľudia sú nevedomí a chýba im rozlišovanie a bude im to pripadať mätúce, pričom si pomyslia: „Boli celkom úprimní, keď súhlasili, že to urobia, a hovorili, že sú ochotní konať svoju povinnosť. Nevyzeralo to, že by klamali. Ako to, že ich teraz nikde nemožno nájsť?“ Dovoľ Mi povedať ti pravdu: Sú to len veľkí podvodníci, sú to diabli. Za čo považujú tí, ktorí sú diabli, konanie povinnosti? Považujú to za to, že ich Boží dom využíva na poskytovanie služby, že sa s nimi zahráva. Toto je mentalita tých, ktorí sú diabli, pokiaľ ide o konanie povinnosti. Čo je na tebe také, aby stálo za to ťa využiť? Prinajlepšom sa trochu vyznáš v určitej profesii. Ak Boží dom potrebuje niečo v práci v tejto oblasti, v najlepšom prípade to znamená, že si vhodný na konanie tejto povinnosti. Použitie záležitosti konania povinnosti na to, aby ťa zhodnotili a kládli na teba požiadavky, je tvojím povýšením. Ak odmietneš a neprijmeš to, potom si nevážiš láskavosť. Presne takto sú tí, ktorí sú diabli, neprístupní rozumu. Požiadajú o konanie povinnosti, a keď pre nich cirkev zariadi prácu, domnievajú sa, že Boží dom ich chce využiť. Ak máš skutočne nejakú hodnotu, aby si bol v cirkvi využitý, je to pre teba šťastie alebo nešťastie? (Šťastie.) Je to pre teba nešťastie alebo požehnanie? (Požehnanie.) Prečo hovoríte, že je to požehnanie? (Byť schopný poskytovať službu Bohu je Božie povýšenie, takže je to požehnanie.) Musíš porozumieť, že poskytovať službu Bohu je Božie povýšenie. Čo znamená povýšenie? Znamená to, že máš túto trošku odborných schopností, ktorú možno využiť v práci Božieho domu, čo je príležitosť, ktorú ti Boh dáva, že ti Boh dal príležitosť poskytovať Mu službu, príležitosť dosiahnuť spásu, a že je to pre teba základná podmienka, aby si bol požehnaný. Iba ak máš túto základnú podmienku, môžeš mať príležitosť krok za krokom prijímať pravdu a praktizovať pravdu a dosiahnuť spásu. Ak nemáš vôbec žiadne prednosti, potom si v Božom dome naničhodník. Zaopatroval by ťa Boží dom stále zadarmo? Ak v Božom dome nie je žiadna povinnosť, ktorú by si mohol konať, potom ti chýba správny a rozumný prostriedok a základná podmienka na udržiavanie normálneho vzťahu s Bohom. Ak ťa nemožno využiť v žiadnej konkrétnej práci v Božom dome, znamená to, že si si s Bohom nevytvoril žiadny vzťah, a tak nemáš príležitosť predstúpiť pred Boha, nemáš príležitosť prijať žiadny krok ani žiadne obdobie diela, ktoré Boh koná, aby spasil ľudstvo. Máš potom ešte príležitosť a podmienky na dosiahnutie spásy? Preto, ak sa povie, že máš hodnotu na to, aby si bol využitý, môže to v neveriacom svete znieť nepríjemne a možno je v ňom slovo „využiť“ negatívny pojem – ale v Božom dome sa musíš pozrieť na to, kto ťa využíva. Ako by sa malo toto „využitie“ interpretovať? Ak ťa Boh využije, dokazuje to, že máš stále nejakú hodnotu a stále môžeš poskytovať službu Bohu. Keď poskytuješ službu Bohu, nie je to tak, že ťa Boh povyšuje? (Áno.) To ti Boh dáva príležitosť, Boh ťa povyšuje. Je to dobrá vec; dokazuje to, že Boh si ťa cení a je stále ochotný dať ti šancu. Je teda hanebné byť využitý Bohom? Je to strata? Strácaš tým, že si využitý? Vedie to k strate tvojej hrdosti alebo dôstojnosti? Nie, získaš oveľa viac. Dáva ti to príležitosť predstúpiť pred Boha, aby si prijal pravdu a Božiu spásu. Neutrpíš vôbec žiadnu stratu; získaš veľkú výhodu. Lenže tí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, to tak nevidia. Majú zlú prirodzenosť. Bez ohľadu na to, ako ich satan využíva a kazí, nemajú žiadne námietky; sú s tým celkom spokojní. Ak ich využijú vládni úradníci, považujú to za šťastie, za znak prosperity. Nerozlišujú to, neprotivia sa tomu, neodporujú tomu ani to neodmietajú. Akú sú však v cirkvi povýšení, aby konali povinnosť, majú pocit, že je to poskytovanie služby, že sa zapredávajú a že ich cirkev využíva. Istá žena sa napríklad trochu vyzná v určitej odbornej zručnosti, a tak pre ňu cirkev zariadi, aby vykonávala prácu v tejto oblasti. Nielenže to nedokáže prijať od Boha, ale vo svojom srdci cíti aj mimoriadny odpor: „Snažíte sa ma využiť? Na to zabudnite! Nie som taká hlúpa! Žijem už tak dlho a nikdy ma nikto nevyužil. Človek, ktorý by ma mohol využiť, sa ešte ani nenarodil!“ Nemusíš byť taký podráždený. Ak si ochotný konať svoju povinnosť, potom to prijmi od Boha a konaj svoju povinnosť dobre. Ak nie si ochotný konať svoju povinnosť, potom opusti Boží dom. Brána Božieho domu je otvorená; môžeš kedykoľvek odísť a ísť, kam len chceš. Boh ľuďom udeľuje pravdu zadarmo. To, že Boh udeľuje ľuďom pravdu a zásobuje ich životom, je úplne bezplatné. Vypýtal si od teba čo i len jediný cent? (Nie.) Konáš malú povinnosť, a predsa to vnímaš tak, že ťa Boh využíva. Nie je to nedostatok svedomia a nevďak? A čo ak ťa Boh využíva? Je to nesprávne? Samotný tvoj život ti dal Boh. Nie je Boh hoden toho, aby ťa využil? Nie je na to spôsobilý? Môžeš sa správať povýšenecky len preto, lebo sa trochu vyznáš v nejakej profesii? Musí byť Boh úslužný, s úctou ťa prosiť, sľubovať ti veci, nosiť ťa na rukách a posadiť ťa na trón – to by ťa urobilo šťastným? Ľudia bez normálnej ľudskej prirodzenosti nedokážu správne porozumieť záležitosti konania povinnosti. Vždy hovoria: „Boží dom ma využíva. Nie som taký hlúpy; len hlupáci sú ochotní nechať sa využiť bohom!“ Vidíš, táto myšlienka je zvrátená aj zlá a absolútne nerozumná! Ako by sa malo k takýmito ľuďmi pristupovať? Je to jednoduché: či už ide o ich vyčistenie alebo preradenie do B-skupiny, jednoducho ich odstráňte. Ak sa tak bojíš, že ťa využijú, prečo sa stále držíš Božieho domu a hovoríš, že chceš konať povinnosť? Nie je to pokrytecké a neklame to ľudí? Ak sa bojíš, že ťa využijú, Boží dom ťa nikdy nevyužije na konanie povinnosti; Boží dom ľuďom nič nevnucuje. Teraz je čas, keď je každý zatriedený podľa svojho druhu. Kto je ochotný konať svoju povinnosť, zostane; kto nie je ochotný konať svoju povinnosť, mal by rýchlo opustiť cirkev a nikdy sa nevrátiť. Boží dom nikoho nenúti. Len tí, ktorí ochotne konajú svoju povinnosť, sú Božím vyvoleným ľudom. Tí, ktorí nie sú ochotní konať svoju povinnosť, sú všetci služobníci satana, ktorí sú tu na to, aby vyrušovali prácu cirkvi. Niektorí ľudia chcú konaním svojej povinnosti získať požehnania, ale zároveň sa boja, že budú využití. Sú to ľudia so svedomím a rozumom? (Nie.) Vždy sa boja, že utrpia straty, vždy majú pocit, že Boží dom ich využíva, že trpia veľkú stratu. Nie je to neschopnosť rozpoznať, čo je pre nich dobré? Akú stratu si utrpel? Ak sa snažíš vymeniť svoje technické zručnosti za pravdu a za spásu, hovorím ti, že takúto výmenu urobiť nemôžeš; nie si toho hoden, nie si na to spôsobilý. Božie slová sú život; sú najmocnejšou zbraňou pre ľudstvo, aby odvrhlo skazené povahy a vymanilo sa z vplyvu satana. Len Božie slová, len pravda, môžu vyhladiť staré ľudstvo, ktoré má prirodzenosť-podstatu satana. Len Boží život, len pravda, môžu umožniť tomuto ľudstvu naďalej prežiť a ukončiť satanov osud. Boží život a pravda sú neoceniteľné poklady; žiadna materiálna vec na svete a nič, čo ľudia považujú za vzácne, sa za ne nedá vymeniť. Aj keby ľudia obetovali svoje životy, nedajú sa za ne vymeniť, a už vôbec nie ich chabé technické zručnosti. Pravda nie je na predaj; Boží dom nepredáva pravdu, nepredáva život. Čo teda môžu ľudia urobiť, aby získali život? Život môžu získať len prijatím pravdy, podriadením sa pravde, odovzdaním svojej vernosti a úprimnosti Bohu a plnením povinnosti stvorenej bytosti.

C. Snaha nahradiť pravdu

Ľudia so zlou podstatou satana majú obzvlášť zlomyseľné povahy. Nielenže prejavujú nepriateľstvo voči pravde a útočia na ňu, ale chcú tiež použiť svoje vlastné herézy a bludy, aby pravdu nahradili. Ich hlavným prejavom je, že nenávidia a napádajú každého, kto ich orezáva alebo odhaľuje, a robia mu ťažkosti. Táto povaha-podstata je príliš zlá, surovejšia než u akéhokoľvek zúrivého zvieraťa. Tigre a levy síce majú zúrivé povahy, no keď nie sú hladné alebo keď pre ne nepredstavuješ hrozbu, ignorujú ťa a nechcú ti ublížiť. Diabli sú však iní. Aj keď ich ignoruješ, pokiaľ predstavuješ hrozbu pre ich postavenie, nenechajú ťa na pokoji; prevezmú iniciatívu a zaútočia na teba – o to viac to urobia, ak ich odhalíš a orežeš. Nielenže nikdy neprijímajú orezávanie, ale odmietajú tiež počúvať akékoľvek správne výroky alebo návrhy. Namiesto toho vymýšľajú rôzne spôsoby, ako sa druhej strane pomstiť, aby zmenili porážku na víťazstvo, získali prevahu v každom boji a zápase a zmenili pasivitu na iniciatívu. Predpokladajme, že v cirkvi vidíš niekoho, kto nedodržiava pravidlá, nie je viazaný žiadnymi obmedzeniami, neznesie, aby ho niekto kritizoval alebo mu odporoval, neprijíma, keď niekto hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, odporuje a háda sa, keď je orezávaný, a nenávidí a napáda každého, kto ho odhalí – to je diabol. Niektorí ľudia urobia vo svojej práci zopár chýb, a skôr než ich ostatní vôbec za niečo skritizujú alebo odhalia, udrú ako prví, pričom vymýšľajú všetky možné spôsoby, ako prísť s dôvodmi na svoje ospravedlnenie a obranu, a hovoria, že pre ich zlú prácu existujú dôvody a vysvetlenia a že ju niekto sabotoval, a snažia sa všetkými prostriedkami presunúť zodpovednosť na iných a očistiť svoje vlastné meno. Sú obzvlášť citliví, kedykoľvek niekto v duchovnom spoločenstve hovorí o svojej vlastnej skazenej povahe a rozoberá ju, pretože si myslia, že v skutočnosti to je o nich, a snažia sa všetkými prostriedkami chrániť svoje ego a zakryť svoje chyby, dokonca tých, ktorí hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, súdia a odsudzujú. Takíto ľudia absolútne nikdy nepriznajú svoje chyby ani nad sebou nebudú uvažovať, nieto ešte aby sa kajali. Namiesto toho vymýšľajú všetky možné spôsoby, ako sa zamaskovať, aby boli v očiach iných dokonalými ľuďmi a bezchybnými jedincami, ľuďmi, ktorých ostatní vnímajú tak, že nikdy nerobia chyby. Či už povedia nesprávnu frázu, použijú nesprávny výraz, alebo majú vo svojej práci nejaké odchýlky či nedostatky, alebo odhalia nejaké skazené povahy a úmysly, ktoré ostatní objavia, cítia, že je to zlé znamenie, akoby sa malo stať niečo strašné, išlo im o život alebo sa blížil koniec sveta. Potom vymýšľajú rôzne spôsoby, ako sa ospravedlniť a brániť; to je ich inštinktívna reakcia. Dokonca sa pretvarajú, hovoria veci, ktoré sú v súlade s predstavami a fantáziami ľudí, slová, ktoré si získavajú srdcia ľudí, aby oklamali svoje okolie. Obzvlášť sa boja toho, že ľudia spoznajú ich pravú tvár, ich nedostatky a chyby, a obzvlášť sa boja toho, že bude odhalený ich skutočný stav. Nikdy nepriznajú, že ich kvalita je slabá alebo že majú problémy so svojou ľudskou prirodzenosťou, a už vôbec nepriznajú chyby, ktoré urobili, alebo skazené povahy, ktoré odhalili. Udržiavajú sa pevne zahalení a dbajú na to, aby nič nevyšlo najavo. Ich cieľom je chrániť si svoje postavenie a povesť, navždy si v srdciach ľudí zachovať slávny, bezchybný obraz, vďaka ktorému si ľudia budú myslieť, že nemajú žiadne nedostatky vo svojej ľudskej prirodzenosti, že milujú pravdu a usilujú sa o ňu, dokážu praktizovať pravdu, dokážu znášať útrapy a platiť cenu a nemajú vôbec žiadne skazené povahy. Takíto ľudia sú diabli, nie ľudia. Diabli jednoducho neprijímajú pravdu a dokonca vymýšľajú všetky možné spôsoby, ako sa zamaskovať ako samotné stelesnenie pravdy, ako stelesnenie dokonalého obrazu. To je zvrátené aj zlé, však? Bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha, vždy sa prezentujú ako dokonalí ľudia bez nedostatkov. Aj keď pociťujú negativitu, slabosť alebo majú predstavy, nikdy sa ich neodvážia odhaliť, len ich držia zahalené. Len čo ich niekto odhalí, znenávidia ho a vymýšľajú rôzne spôsoby, ako ho trýzniť, pričom zároveň používajú rôzne metódy a prostriedky na obnovenie svojho obrazu. Niektorí ľudia sa napríklad vždy bránia, hovoria nejaké zavádzajúce diabolské slová a zámerne robia z čierneho biele a zamieňajú dobré so zlým, aby zavádzali niektorých ľudí, ktorým chýba rozlišovanie, čím menia to, ako ich ľudia vnímajú, a nútia ich prehodnotiť to, ako ich charakterizujú. Takíto ľudia sú skutoční diabli bez štipky ľudskej prirodzenosti. Bez ohľadu na to, ako dobre vedia diabli hrať svoju rolu, bez ohľadu na to, aké sú ich názory na rôzne záležitosti, stručne povedané, keďže majú zlú prirodzenosť, budú nepriateľskí voči pravde. To znamená, že z hĺbky svojho srdca nikdy neprijímajú pravdu ani pozitívne veci. Nepočúvajú Božie slová ani ich neprijímajú; ich prirodzenosťou-podstatou je nenávidieť Boha. Čokoľvek Boh povie, cítia odpor. Možno si nedokážeš všimnúť ich odpor; navonok sa tiež zúčastňujú na zhromaždeniach, čítajú Božie slová a neprejavujú nepriateľský postoj ku každej pravde. Keď sa však stane niečo, čo nie je v súlade s ich predstavami alebo sa to týka ich záujmov, budú súdiť Boha, Boží dom a pravdu, budú súdiť a napádať tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a budú súdiť akúkoľvek pozitívnu vec – odhalia svoju zlú prirodzenosť. Vtedy zistíš, že ich tvrdenie o ochote prijať pravdu je len pretvárka; hlboko v srdci pravdu neznášajú, majú k nej odpor a ani v najmenšom ju neprijímajú. Keďže sa ale vedia dobre maskovať, niektorých ľudí oklamú, presne ako farizeji.

Tí, ktorí sú prevtelení z diablov, neprechovávajú voči pravde nič iné, len nepriateľstvo, súd a útoky; s takouto mentalitou je pre nich nemožné prijať pravdu. Pokiaľ ide o pracovné opatrenia Božieho domu, len ich zbežne nahlas prečítajú, aby ich ostatní počuli, a potom to považujú za vybavené. Keď príde čas na skutočnú prácu, vôbec nepraktizujú podľa princípov požadovaných v pracovných opatreniach, ale skôr konajú podľa svojej vlastnej vôle, svojich predstáv a fantázií. Dokonca uskutočnia len tie pracovné opatrenia, ktoré sú prospešné pre ich postavenie a povesť; ak pracovné opatrenia nie sú prospešné pre ich slávu, zisk a postavenie, neuskutočnia ich, aj keď na to majú kvalitu. Prečo je to tak? Pretože len čo sa pracovné opatrenia uskutočnia, ľudia budú vedieť, že to urobil Boží dom, a budú ďakovať len Bohu, nie im; ľudia budú cítiť, že Boh miluje človeka, a nebudú mať pocit, že oni majú nejakú zásluhu, čo znamená, že nezískajú povesť, postavenie ani žiadne výhody. To je jeden dôvod. Ďalším dôvodom je to, že keďže diabli majú prirodzenosť, ktorá je nepriateľská voči pravde, nebudú robiť nič podľa pravdy-princípov, ale skôr budú konať podľa svojich vlastných ambícií, túžob a inštinktov. Aké sú satanove inštinkty? Robiť zlo a odporovať Bohu, narúšať Božie dielo a dosiahnuť, aby sa ľudia vzdialili od Boha, zradili Boha a namiesto toho uctievali jeho. Satanovým cieľom pri príchode do cirkvi je vyrušovať a ničiť prácu cirkvi. Urobí čokoľvek, čo môže do práce cirkvi vniesť chaos a vyrušenie. Aj keď to neprinesie žiadny úžitok jeho postaveniu alebo povesti, pokiaľ to dokáže priniesť narušenie, vyrušenie a škodu do práce cirkvi, dosiahol svoj cieľ. Boží dom napríklad vyžaduje, aby cirkvi vo všetkých lokalitách každý mesiac presne a pravdivo hlásili počet ľudí získaných kázaním evanjelia. Dokážu to robiť bez ľsti? Nie, budú vymýšľať všetky možné spôsoby, ako podvádzať a hlásiť falošné čísla, pričom tento mesiac nahlásia o sto ľudí viac, budúci mesiac o dvesto ľudí viac, a ak na to nikto nepríde, nahlásia ďalších niekoľko stoviek navyše. Nikdy nepraktizujú podľa pracovných opatrení, a bez ohľadu na to, s akými problémami sa stretnú, nehľadajú pravdu-princípy; nemajú žiadne morálne hranice v tom, ako si počínajú alebo ako konajú. Sú to diabli. Bez ohľadu na to, ako sa o pravde hovorí v duchovnom spoločenstve, neprijmú ju. Ich svedomie je bez citu; sú to stvorenia bez svedomia. Pracovné opatrenia Božieho domu stanovujú princípy na distribúciu kníh Božích slov – kto by ich mal dostať a kto nie. Dokážu konať podľa týchto princípov? (Nie.) Pracovné opatrenia stanovujú, koľko ľudí je potrebných na založenie cirkvi, koľko cirkví tvorí obvod, koľko obvodov môže tvoriť oblasť a aké sú podmienky a princípy na ustanovenie vodcov na všetkých úrovniach. Dokážu praktizovať podľa týchto princípov? (Nie.) Neurobia žiadnu prácu, ktorá by bola prospešná pre prácu Božieho domu alebo pre vstup bratov a sestier do života. V duchu si hovoria: „Ak pre teba urobím tú prácu dobre a všetci bratia a sestry porastú v živote a začnú ma rozlišovať, budem si ešte schopný udržať svoju pozíciu a postavenie? Určite sa pre teba nebudem unúvať! Budem robiť veci len ledabolo. Boží dom vyžaduje, aby cirkev tvorilo päťdesiat ľudí, ale ja budem trvať na osemdesiatich alebo deväťdesiatich. Pokiaľ ide o to, ako sa volia cirkevní vodcovia, to závisí od toho, aký postup mi prináša úžitok. Ak zvolený cirkevný vodca nie je podľa môjho gusta, potom vymenujem niekoho, kto ma počúva a poslúcha ma.“ Môže pri takomto spôsobe ich práce nastať normálny cirkevný život? Bude to trvať celú večnosť. Môžu bez normálneho cirkevného života bratia a sestry rýchlo rásť vo vstupe do života? Môžu si noví veriaci rýchlo vybudovať základ? (Nie.) To znamená, že títo falošní vodcovia a antikristi, ktorí sú diablami, neurobia žiadnu prácu, ktorá by bola prospešná pre vstup bratov a sestier do života. Vidíš ich, ako sa celkom energicky činia, ale čo vlastne robia? Robia veci len pre svoju vlastnú slávu, zisk a postavenie. Robia si, čo chcú, pokiaľ im to prináša úžitok, a dávajú si úplne voľné ruky. Keď získajú moc, v plnej miere realizujú akékoľvek svoje ambície a túžby; túto príležitosť si rozhodne nenechajú ujsť. Pokiaľ ide o cirkevný život, vstup bratov a sestier do života, poriadok v cirkvi a to, či práca Božieho domu na evanjeliu a práca v iných oblastiach napredujú alebo napredujú hladko – nič z toho ich nezaujíma. Ak sa im napríklad povie, ako by mala cirkev distribuovať knihy a komu, uvažujú: „Netreba byť taký prísny. Jednoducho ich rozdám akokoľvek a hotovo.“ Na otázku, či je miesto, kde cirkev skladuje knihy, bezpečné, povedia: „Koho zaujíma, či je to bezpečné alebo nie? V každom prípade máme miesto na uskladnenie kníh, takže je to v poriadku.“ Vidíš, na nariadenia vyššie postavených majú svoje vlastné protiopatrenia. Neuskutočňujú žiadne z pracovných opatrení ani konkrétnych princípov praktizovania z Božieho domu; namiesto toho konajú podľa svojich vlastných nápadov a metód. Nie je to snaha nahradiť pravdu svojimi vlastnými postupmi? Ak Boží vyvolený ľud padne do rúk takýchto diablov, bude trpieť – diabli si budú robiť, čo chcú, a každý ich bude musieť počúvať, akoby to boli vodcovia banditov, miestni tyrani, páni alebo cisári. Pre Boží vyvolený ľud bude nemožné mať normálny cirkevný život, nemožné rýchlo si vybudovať základ v pravej ceste a nemožné rýchlo napredovať v rôznych pravdách. Diabli neurobia ani jednu dobrú vec. Kdekoľvek cirkev zažíva vyrušenia zo strany zlých ľudí a antikristov a vznikne stav chaosu, dokazuje to, že vodcovia tejto cirkvi nie sú schopní vykonávať skutočnú prácu a sú len figúrkami. Bratia a sestry, ktorí sú vo viere noví, sú zavádzaní antikristami ešte predtým, než si vôbec vybudujú základ, a cirkevný život tiež upadá do chaosu. To všetko je spôsobené tým, že falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu. Vari falošní vodcovia nemajú čas na vykonávanie skutočnej práce? (Nie.) Keby chceli robiť túto nevyhnutnú prácu, mali by viac než dosť času, ale oni ju jednoducho nerobia. To odhaľuje zlú prirodzenosť diablov. Najviac sa boja toho, že cirkev nebude v chaose, želajú si, aby sa stala úplne chaotickou, túžia po tom, aby práca cirkvi bola v stave chaosu a stagnácie, a dúfajú, že všetci členovia cirkvi budú poslúchať zlých ľudí a antikristov, že budú zavádzaní antikristami, zlými ľuďmi a diablami a nebudú nasledovať Boha. To by bolo presne to, čo chcú, a boli by šťastní a spokojní. Keď majú bratia a sestry normálny cirkevný život, môžu normálne jesť a piť Božie slová a hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a môžu niečo získať zakaždým, keď sa zúčastnia na cirkevnom živote, je im to nepríjemné. Pretože ak ľudia neustále niečo získavajú a postupne rastú v živote, začnú ich rozlišovať a zavrhnú ich a oni stratia svoje postavenie, čo je výsledok, ktorý nechcú vidieť. Cítia, že čím je cirkev chaotickejšia, tým viac príležitostí majú na prejavenie svojho talentu, tým viac priestoru majú na jeho uplatnenie a tým viac môžu byť vo svojom živle a hľadať víťazstvo v chaose. Toto je skutočne úskok diablov! Tam, kde sú prítomní diabli, sa nedá uskutočniť žiadny pravda-princíp ani žiadne konkrétne pracovné opatrenie. Bratia a sestry si nie sú schopní prečítať pracovné opatrenia a nemajú žiadnu cestu pri konaní svojej povinnosti. Keď v cirkvi nastane chaos, títo falošní vodcovia a antikristi, ktorí sú diablami, ho jednoducho neriešia a dokonca sa tajne radujú. Dokonca vymýšľajú všetky možné spôsoby, ako spôsobiť nejaké problémy, a vymenujú za vodcu ďalšieho diabla alebo antikrista, čo spôsobí, že cirkev sa stane ešte chaotickejšou; to ich teší ešte viac. Nie je to to isté, ako koná veľký červený drak? Veľký červený drak nedovoľuje ľuďom veriť v Boha, nasledovať Boha ani konať svoju povinnosť; dovoľuje ľuďom len počúvať Stranu a nasledovať Stranu. Môžu jesť, piť, veseliť sa a páchať akýkoľvek zločin; bez ohľadu na to, aký zločin spáchajú, on ich neobmedzuje. V spoločnosti je veľa miestnych výtržníkov, chuligánov a prostitútok; ľudia žijú v hriechu a oddávajú sa pôžitkom hriechu, a tak sa nikto nestará o národné záležitosti a nikto neskúma, koľko zla napáchala ČKS v zákulisí. Tomu sa hovorí odvádzanie pozornosti. Počas mnohých rokov vládnutia v Číne bolo najúčinnejšou taktikou veľkého červeného draka zavádzanie rôznych zlých trendov a zlých myšlienok a názorov z rôznych krajín v Číne. Číňania sú potom úplne oslobodení, pokiaľ ide o sex, ich mysle sú otvorené a spôsob, akým hovoria o sexe, je tiež otvorený. Celý deň myslia na tieto veci. Čím sa stal život obyčajných ľudí? Točí sa okolo jedla a sexu, ich prirodzených túžob. Všetci obyčajní ľudia sú uväznení v takomto začarovanom kruhu, takže poľavujú v ostražitosti voči politike a vládcom, strácajú voči nim akúkoľvek citlivosť a už sa o nich nezaujímajú. Ich pevná vôľa slabne, rovnako ako u ľudí závislých od ópia. Muži už nemajú ambíciu usilovať sa o kariéru a ženy už netúžia byť dobrými manželkami a milujúcimi matkami. Ľudia nekráčajú po správnej ceste ani sa nevenujú poctivej práci. Nikto sa nezapája do politiky a všetci sú úplne podriadení veľkému červenému drakovi. Režim veľkého červeného draka sa takto upevňuje, pretože takýmto ľuďom sa ľahko vládne. Čo znamená, že sa im „ľahko vládne“? Znamená to, že bez ohľadu na to, ako veľký červený drak utláča obyčajných ľudí, tí nemajú žiadne námietky a musia to znášať. Nedosiahol sa teraz presne tento účinok? (Áno.) Pozrite sa na čínske filmy alebo videá na internete; osemdesiat až deväťdesiat percent z nich je o sexuálnej túžbe alebo vzťahoch medzi mužmi a ženami. Má to na ľudí strašný vplyv; vôbec to nechráni deti a maloletých. Ľudia na Západe majú v tomto ohľade prísne predpisy; chránia deti a maloletých a majú pre nich zavedené preventívne opatrenia. Dnešná čínska mládež vyrastá v takomto spoločenskom prostredí. Už vo veľmi mladom veku majú hlavy plné vecí ako romantika, láska, sex a manželstvo. Je to desivé! Ak ľudstvo žije v takomto spoločenskom kontexte a prostredníctvom formovania a výchovy spoločenského prostredia satan skazí normálne fyziologické potreby ľudstva až do bodu úpadku, potom budú srdcia ľudí podlé a upadnuté. Jedným z prejavov podlosti a úpadku je, že ľudia v tomto ohľade nemajú žiadny pocit hanby, alebo je ich štandard pre pocit hanby v tomto smere znížený. Niektorí ľudia, keďže majú svedomie a rozum, majú vo svojom srdci hranicu, ktorú neprekročia; to je tá štipka hanby, ktorú dokážu vyvolať ich chabé svedomie a rozum. Lenže aj po tom, čo títo ľudia uveria v Boha, stále si v sebe nesú tiene a stopy toho, že vyrastali v takomto spoločenskom kontexte. Dodnes sa ich niektorí postupne zbavujú, zatiaľ čo iní stále žijú v tomto tieni a ešte z neho nevyšli. U ľudí, ktorí vyrastajú v takomto spoločenskom prostredí a zázemí, boli vnútorná túžba po pozitívnych veciach a spravodlivosti, ako aj odhodlanie, rozhodnosť či túžba kráčať po správnej ceste do určitej miery zdevastované. Čo znamená „zdevastované“? Znamená to, že v dôsledku formovania a výchovy takýmto spoločenským prostredím sú odhodlanie, vytrvalosť a pevná vôľa týchto ľudí túžiť po pozitívnych veciach a usilovať sa o svetlo a spravodlivosť veľmi slabé; nedokážu čeliť žiadnym búrkam, žiadnym nezdarom ani žiadnym porážkam. Je to ako s ľuďmi, ktorí fajčili ópium; aj keď s tým prestanú, škodlivé účinky drogy sa tým nekončia. Keď sa stretnú s nezdarmi alebo zlyhaniami, keď sa cítia znechutení alebo prepadajú negativite, môžu do toho znova spadnúť a opäť užiť ópium, aby si otupili myseľ a unikli rôznym životným ťažkostiam. To znamená, že je pre nich nemožné zbaviť sa drogovej závislosti raz a navždy; časom do toho znova spadnú, vrátia sa do starých koľají a na riešenie rôznych životných problémov použijú rovnakú metódu. Títo ľudia, ktorí vyrastali v takomto zlom spoločenskom prostredí a zázemí, prijali od satana mnoho heréz a bludov, ktoré sa v ich srdciach veľmi hlboko zakorenili. Ich vôľa usilovať sa o pravdu je stále veľmi krehká a nedokážu odolať zavádzaniu a lákaniu satanských zlých síl ani ich rôznym pokušeniam. To znamená, že hoci títo ľudia nasledujú Boha, ich pohľad na život, ich hodnotový systém, ich pohľad na lásku a ich pohľad na šťastie sú hlboko ovplyvnené a formované zlými trendmi, dokonca sú týmito vecami zviazaní a spútaní. Niektorí sa stále chcú usilovať o šťastné manželstvo, svet vo dvojici a vrátiť sa k zlým trendom sveta, aby sa oddávali sexuálnym túžbam. Títo ľudia sa veľmi ľahko nechajú opäť pohltiť alebo ovládať tými zlými myšlienkami a názormi. Najmä keď vidia nejaké filmy o láske a manželstve, ich srdcia zoslabnú, závidia nevercom, ktorí žijú v manželstve a láske a užívajú si život, a strácajú túžbu usilovať sa o pravdu a konať svoju povinnosť. To je veľmi desivá vec. Z týchto skutočných situácií je zrejmé, že žiadny človek, hoci prešiel nespočetnými útrapami, aby nasledoval Boha až do dnešného dňa, stále nie je v bezpečí. Možno máš pocit, že si už vynaložil všetku svoju silu na usilovanie sa o pravdu, na prijímanie pravdy a jej praktizovanie, ale následky satanovho pustošenia na človeku v tebe ešte stále neboli odstránené, takže si stále vo veľkom nebezpečenstve.

Pokračujme v duchovnom spoločenstve o zlých prejavoch diablov. Zlých prejavov diablov je príliš veľa; dalo by sa povedať, že sú všadeprítomné – nájdete ich v akejkoľvek skupine ľudí. Rôzne zlé prejavy diablov meriame predovšetkým podľa pravdy, aby sme charakterizovali ich zlú podstatu. Toto je ten najpresnejší spôsob. Na základe rôznych postojov, ktoré majú diabli k pravde – sú voči nej nepriateľskí, útočia na ňu a snažia sa ju nahradiť –, je prirodzenosť-podstata tohto typu človeka zlou podstatou, podstatou diabla. Nikdy sa nezmení, pretože nikdy neprijíma pravdu a nikdy nepovažuje pravdu za pozitívnu vec. Prečo nepovažuje pravdu za pozitívnu vec? Pretože nemá žiadnu ľudskú prirodzenosť a je to diabol; nedokáže prijať pravdu a nemá žiadnu schopnosť prijať pravdu ani žiadnu potrebu prijať pravdu. Aká je teda jeho potreba? Robiť zlé veci, veci, ktoré sú nepriateľské voči Bohu a pravde, a veci, ktoré napádajú a nahrádzajú pravdu. Toto je jeho poslanie a určuje to tiež ich prirodzenosť-podstata. Preto nakoniec môže byť cirkev od takýchto ľudí len vyčistená. Boží dom pre nich nemá miesto ani žiadnu povinnosť, ktorú by mohli konať. Boží dom ich vôbec nepotrebuje. Tí, ktorí úprimne konajú svoju povinnosť v Božom dome, bez ohľadu na to, či milujú pravdu alebo nie, sú prinajmenšom subjektívne ochotní prijať pravdu, nie sú nepriateľskí voči pravde, nikdy ju nepoprú a nikdy nebudú súdiť Boha, útočiť na Neho ani sa Mu rúhať. Samozrejme, nebudú ani úmyselne vyslovovať žiadne tvrdenia, ani sa zapájať do žiadneho správania či praktík, ktoré nahrádzajú pravdu. Zlé prejavy satana a diablov – nepriateľstvo voči pravde, útočenie na pravdu a nahrádzanie pravdy – dostatočne dokazujú, že satan má zlú podstatu; nemôžu zostať v cirkvi. Keďže Boží vyvolený ľud čoraz viac rozumie pravde a keďže väčšina ľudí získava schopnosť rozlišovať rôzne druhy ľudí, ktorí majú odpor k pravde a sú voči nej nepriateľskí, prirodzenosť-podstata tých, ktorí sú diablami, je čoraz jasnejšie odhaľovaná a ľudia ju čoraz jasnejšie a presnejšie rozpoznávajú a rozlišujú. Preto ostatní týchto ľudí čoraz viac zavrhujú, a títo ľudia sú čoraz menej schopní priateľsky vychádzať a harmonicky spolupracovať s inými. Nakoniec teda môžu byť len postupne vyradení. Chcete vidieť, ako sú takíto ľudia vyradení? (Áno.) Ich postupné vyradenie je dobrá vec. Na jednej strane to dokazuje, že väčšina Božieho vyvoleného ľudu narástla vo svojom duchovnom postavení a získala schopnosť rozlišovať tých, ktorí sú diablami, a už ich nepovažuje za veriacich v Boha ani za bratov a sestry. Na druhej strane sú veci, ktoré robia títo diabli, čoraz viac odhaľované. Ľudia odhaľujú ich prirodzenosť-podstatu a každý vidí, že ani služba, ktorú poskytujú, nie je na požadovanej úrovni; v cirkvi spôsobujú len vyrušenia a narušenia a nemajú žiadny pozitívny účinok. Len čo sú vyradení a vyčistení, práca cirkvi normálne napreduje. Tí, ktorí sú diablami, nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť; sú horší ako zvery. Niektoré zvery dokážu počúvať svojich pánov, usilovne pracovať a nespôsobovať svojim pánom problémy. Zvery majú nejaký rozum, ale diabli to nedokážu dosiahnuť. Ak ich použiješ na konanie povinnosti, aj tak musíš zariadiť, aby na nich niekto dohliadal. Keby dokázali poslušne poskytovať službu, bolo by to prijateľné, ale oni nebudú poskytovať službu poriadne. Aj keď na nich dohliadaš, vždy sa nájdu chvíle, keď ich nemôžeš sledovať. Ak z nich na chvíľu spustíš oči alebo niečo prehliadneš, diabli využijú medzeru a spôsobia chaos a problémy pre prácu cirkvi. Použiješ niekoľko ľudí, aby na nich dozerali, a nakoniec aj tak potrebuješ niekoľko ľudí, aby upratali neporiadok, ktorý spôsobia. Budeš mať pocit, že ich použitie na konanie povinnosti spôsobuje príliš veľkú stratu, že to nestojí za to a že ich použitie je príliš vyčerpávajúce a rozčuľujúce. Sledovať ich pri práci je ako sledovať pri práci zvery; nikdy nedokážu urobiť to, čo dokážu normálni ľudia. Nakoniec ich prekukneš: Takíto ľudia sú zvery, sú to diabli; nikdy sa nezmenia. Zvery a diabli nikdy neprijmú pravdu. Konečne túto záležitosť jasne vnímaš a nakoniec sa rozhodneš už nikdy nepoužiť diablov a odstrániš ich. Môžu sa zvery a diabli stať ľuďmi? Je to nemožné. Donútiť veľkého červeného draka, aby odložil mäsiarsky nôž, je nemožné; jeho prirodzenosťou je prirodzenosť diabla – zabíja ľudí bez mihnutia oka. Diabli a satan sú z rovnakého cesta. Tak, ako vnímate veľkého červeného draka, by ste mali vnímať tieto zvery a diablov; to je správne. Ak diablov vnímate inak ako satana a veľkého červeného draka, dokazuje to, že ešte stále ste dôkladne nepochopili podstatu diablov; ak sa k nim stále správate ako k ľuďom, veríte, že majú ľudskú prirodzenosť, nejaké chvályhodné vlastnosti a stále môžu byť vykúpení, a stále im potrebujete dávať šance, potom ste nevedomí, opäť ste im sadli na lep a budete za to musieť zaplatiť cenu. Aby si nenaletel na ich lesť, musíš diablov dôkladne vyčistiť. Nebuď k nim vôbec zhovievavý! Dobre, to je z dnešného duchovného spoločenstva o zlých prejavoch diablov všetko. Dovidenia!

17. februára 2024