Tri kategórie ľudí na základe ich pôvodu

Charakteristiky ľudí reinkarnovaných z diablov

Nedávno sme hovorili v duchovnom spoločenstve o téme, ktorou je rozlišovanie rôznych kategórií ľudí na základe ich pôvodu. Je to osobitná téma, ktorá vyplýva zo širšej témy vrodených podmienok ľudí, ľudskej prirodzenosti a skazených pováh. Hovorili sme v duchovnom spoločenstve o nejakom obsahu týkajúcom sa tejto osobitnej témy – čo to zahŕňalo? (Boh rozdelil ľudí na tri typy podľa ich pôvodu: na tých, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat, na tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, a na tých, ktorí sú reinkarnovaní z ľudí. Prvýkrát Boh hovoril v duchovnom spoločenstve o štyroch charakteristikách tých, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat: prvou je, že majú skreslené chápanie; druhou je, že sú obzvlášť otupení; treťou je, že sú obzvlášť popletení; a štvrtou charakteristikou je, že sú hlúpi. Druhýkrát Boh hovoril v duchovnom spoločenstve o charakteristikách tých, ktorí sú reinkarnovaní z diablov: prvou je, že sú notorickí klamári; druhou je, že sú scestní; a treťou je, že sú zlí. Duchovné spoločenstvo sa zameriavalo hlavne na dva prejavy: že sú notorickí klamári a že sú scestní.) Hlavným prejavom notorického klamára je klamanie. Pokiaľ ide o prejavy scestnosti, tiež sme ich kategorizovali – koľko to bolo prejavov? (Boli tri. Prvý sa týka povahy; a to, že sú zákerní a nenormálni. Druhý zahŕňa podlú žiadostivosť tela. A ďalším je bizarnosť; to znamená, že často zažívajú sluchové a iné zmyslové halucinácie a vždy prejavujú nenormálne správanie.) Toto to vo všeobecnosti zahŕňalo.

II. Druhá charakteristika: scestnosť

Minule sme hovorili v duchovnom spoločenstve o niektorých prejavoch aspektu scestnosti ľudí reinkarnovaných z diablov. Čítal som o prejavoch jedného človeka v dokumentoch o vypudení, ktoré zostavila cirkev – všetci si to vypočujte a posúďte, či jeho prejavy súvisia s tým, o čom sme hovorili v duchovnom spoločenstve. Tento človek bol zodpovedný za pestovanie zeleniny na farme. Jeho hlavné prejavy boli opísané takto: „jeho ľudská prirodzenosť je zlomyseľná a jeho postoj k Zhora je neúctivý,“ pričom bolo uvedených niekoľko konkrétnych prejavov. Prvý prejav bol: „Nedbalo vybral miesto na pestovanie zeleniny pre Zhora. Neskôr sa zistilo, že toto miesto má nízky terén a je náchylné na nasiaknutie vodou. Hnojivo, ktoré sa tam aplikovalo, odplavila voda, v dôsledku čoho zelenina narástla veľmi malá. Vedel, že by sa malo znova pohnojiť, ale jednoducho to neurobil. Videl, že zelenina nerastie dobre, ale nič neurobil – úmyselne dal Zhora jesť zle vypestovanú zeleninu.“ Toto bol prvý prejav. Druhý prejav bol: „Zvyčajne sa staral len o zeleninu pestovanú pre bratov a sestry a potom odchádzal. Pokiaľ ide o zeleninu pestovanú pre Zhora, nestaral sa o ňu ani sa jej nevenoval – nezaujímal sa o túto záležitosť ani s ňou nič nerobil.“ Tretí prejav bol: „Vedel, že zeleninu napadlo množstvo škodcov, ktorí ju dohrýzli natoľko, že v nej bolo plno dier, vyzerala nechutne a bola nejedlá, ale on na ňu len nedbalo nastriekal nejaký pesticíd bez toho, aby sa staral, či je účinný. Keď mu ostatní pripomenuli, aby zo zeleniny pozbieral škodcov, bol úplne ľahostajný a myslel si: ‚Prečo z toho robiť vedu? Mám toľko práce – nemôžem sa každý deň motať okolo tejto zeleniny!‘“ Vidíš, toto si myslel vo svojom srdci – neurobil nič, ani keď mu to ostatní pripomenuli. Štvrtý prejav bol: „O pestovaní zeleniny pre Zhora si v srdci myslel toto: ‚Nech už bude zelenina, ktorú vypestujem, vyzerať akokoľvek, jednoducho ju budeš musieť zjesť. Ak sa vydarí, budeš mať na jedenie dobrú zeleninu. Ak som nevypestoval žiadnu dobrú, tak ju nejedz. V každom prípade som ju vypestoval pre teba – musíš mi byť vďačný!‘“ Toto boli zlomyseľné myšlienky v jeho srdci a o týchto myšlienkach hovoril tým, s ktorými žil. „Keď mu ostatní pripomenuli, aby pri doručovaní zeleniny tým Zhora nepoužíval kôš na zhnité zeleninové listy, povedal: ‚To nedokážem zaručiť.‘“ Vidíš, ostatní mu to pripomenuli, a on aj tak nepočúval. Jednoducho si robil, čo chcel. Toto bol štvrtý prejav. Piaty prejav bol: „K zelenine pestovanej pre Zhora sa správal takto bez akéhokoľvek uvedomenia si vo svojom srdci, bez najmenších výčitiek svedomia. Kedykoľvek mu to niekto pripomenul a povedal mu, aby bol pozornejší, začal odporovať a mal k tomu averziu. Nenávidel každého, kto mu dal nejaký návrh.“ Vodcovia a pracovníci odvodili celkovo päť prejavov. Zhrnuli zvyčajné prejavy tohto človeka, ako aj jeho postoj k pravde a jeho postoj k povinnosti a uviedli aj konkrétne príklady. Toto zhrnutie bolo celkom dobré. Aký z toho máte pocit, keď ste si to vypočuli? Má niekto s týmito prejavmi dobrú ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Aké zlé to bolo? Boli prejavy tohto človeka v súlade s prejavmi ľudí reinkarnovaných z diablov, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve? (Áno.) S ktorým prejavom boli v súlade? (S tým prejavom takýchto ľudí, že sú zlí.) Mal okrem toho, že bol zlý, aj nejaké prejavy scestnosti, ktoré sú charakteristické pre ľudí reinkarnovaných z diablov? (Áno.) Ako sa to prejavovalo? (Obyčajní ľudia by pri pestovaní zeleniny pre Zhora považovali za prioritu vybrať si dobrú pôdu, ale on sa rozhodol získať si priazeň bratov a sestier – staral sa len o zeleninu pestovanú pre bratov a sestry. Pre zeleninu pestovanú pre Zhora vybral zlú pôdu, nestaral sa o ňu ani neriešil škodcov a tým Zhora vždy dával jesť zle vypestovanú zeleninu. Jeho postoj k Zhora, k Bohu, bol nepriateľský.) Prečo bol jeho postoj k Zhora nepriateľský? Urazili ho Zhora? (Nie. Jeho postoj bol určený jeho prirodzenosťou-podstatou – nenávidel Boha a nenávidel pozitívne veci.) Tohto človeka som naozaj nikdy nepoznal – nikdy som s ním nemal vôbec nič do činenia. Ako potom mohol vo svojom srdci prechovávať takú hlbokú nenávisť? Je to problém jeho prirodzenosti. Jednak bola zlá; a bola aj scestná, však? Nie je to to isté ako v prípade veľkého červeného draka? (Áno.) Pri tom, ako zaobchádzal s Bohom a pozitívnymi vecami, bola v jeho srdci akási nenávisť. Keby si sa ho opýtal, čo sa s ním deje, sám by to nedokázal jasne vysvetliť – cítil len nenávisť. Obzvlášť nenávidel Boha a pravdu, obzvlášť nenávidel pozitívne veci. Nie je to scestné? (Áno.) Tento druh človeka je diabol. Keby si sa ho opýtal: „V koho veríš?“, určite by povedal, že verí v Boha. Verí v Boha, a predsa Boha nenávidí – to odhaľuje zmýšľanie diabla. To je scestnosť. Prečo to hovorím? Po prvé, tohto človeka som vôbec nepoznal a nikdy som ho neorezal, a predsa voči Mne prechovával takú hlbokú nenávisť – to je scestné. Po druhé, pestovanie tej zeleniny mu zariadili bratia a sestry. Ak to nebol ochotný robiť, mohol na tento problém upozorniť, ale namiesto toho si vylial zlosť na zeleninovom záhone. Po výsadbe sa oň poriadne nestaral a dal tým Zhora jesť zle vypestovanú zeleninu. Po tretie, pokiaľ išlo o pestovanie zeleniny pre bratov a sestry, bol celkom ochotný a celkom dobre sa o ňu staral, ale pokiaľ išlo o pestovanie zeleniny pre tých Zhora, vo svojom srdci bol neochotný. Bol obzvlášť plný nenávisti a nie je jasné prečo – nikto ho neurazil, a predsa sa k Zhora a k Bohu takto správal. Nie je to scestné? (Áno.) Táto scestná hnacia sila je veľmi veľká! Jednak je to zlé; jednak je to scestné – to je prirodzenosť diabla. Bez ohľadu na to, s akou toleranciou, trpezlivosťou a láskou Boží dom zaobchádza s diablami, bez ohľadu na to, ako im Boží dom dáva možnosti dosiahnuť spásu, oni týmto veciam vôbec nerozumejú. Vo svojich srdciach jednoducho nenávidia Boha a Boží dom. Je to výlučne preto, lebo prirodzenosťou diabla je práve nenávidieť Boha a nenávidieť pozitívne veci. Nikto nedokáže jasne povedať, aký to má dôvod – diabli jednoducho prechovávajú bezdôvodnú nenávisť voči Bohu a pozitívnym veciam. Tomuto sa hovorí scestnosť. Na čo myslel každý deň? „Nech už bude zelenina, ktorú vypestujem, vyzerať akokoľvek, jednoducho ju budeš musieť zjesť. Ak sa vydarí, budeš mať na jedenie dobrú zeleninu. Ak som nevypestoval žiadnu dobrú, tak ju nejedz. V každom prípade som ju vypestoval pre teba – musíš mi byť vďačný!“ Neboli veci v jeho srdci scestné? Všetko to, čo si myslel, bolo podlé, zákerné a nenormálne. Ľudia so svedomím a rozumom cítia, že jeho myšlienky sú nepredstaviteľné – nedokážu pochopiť, prečo by takto uvažoval. Presne takto konajú diabli. Všetko to, o čom premýšľal a uvažoval vo svojom srdci, boli temné a podlé veci. Dokáže niekto taký – kto je diabol – prijať pravdu? (Nie.) Nemal ani základnú ľudskú morálku, ani svedomie a rozum. Pri zmienke o Bohu sa rozzúril a cítil nenávisť. Keď ho ostatní požiadali, aby urobil nejakú inú úlohu, až tak neodporoval; obzvlášť odporoval, len keď išlo o pestovanie zeleniny pre Zhora. To je zlé, to je scestné. Mohol by si sa ho opýtať, prečo tak odporuje – je to záležitosť srdca a on by možno nedokázal jasne povedať, kde presne je príčina. Dokážete jasne vidieť, v čom spočíva príčina tohto problému? Prečo sa k Bohu správal takto? Väčšine ľudí by to pripadalo úplne mätúce: „Ako sa môže niekto, kto verí v Boha, takto správať k Bohu? Nie je to neverec?“ Dokážete teraz prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde vidieť o niečo jasnejšie podstatu a pôvod rôznych typov ľudí? (Áno.) Teraz by ste to mali vidieť o niečo jasnejšie – toto sú presne tí ľudia, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, a ich prirodzenosťou je nenávidieť Boha.

Povedz Mi, dokážu sa ľudia reinkarnovaní z diablov zmeniť? (Nedokážu.) Sú presne ako veľký červený drak. Aj oni dokážu hovoriť správne slová, slová, ktoré sú v súlade so svedomím a morálkou – ale veci, ktoré hovoria, absolútne nedokážu uskutočniť. Dokážu hovoriť veľa príjemne znejúcich slov, ale keď príde čas, aby urobili skutočné veci, nedokážu urobiť ani jednu. Prečo ich nedokážu urobiť? Pretože vo vnútri sú to diabli. Cítili by sa vnútorne nepríjemne a utrápene, keby robili pozitívne veci a veci, ktoré zodpovedajú štandardu ľudského svedomia. Len keď páchajú zlo, robia to, čo robia diabli, a zmýšľajú tak, ako diabli, cítia sa vnútorne príjemne a radostne. Toto je pravá tvár tohto druhu človeka. Ak sa s nimi nezáväzne rozprávaš, hovoríš o záležitostiach telesného života alebo dokonca diskutuješ o aktuálnych udalostiach a politike, dokážu obsedieť. Ale L en čo sa však obsah duchovného spoločenstva dotkne pozitívnych vecí, pravdy, Boha, Božej identity, Božej podstaty, Božieho diela, Božích úmyslov pre človeka alebo Božích požiadaviek na človeka, začnú mať vo svojom srdci a verziu a odporujú – nechcú to počúvať. Začnú sa škrabať za ušami a na lícach, akoby sedeli na ihlách. Ich srdcia naplní obrovský nepokoj, akoby v nich divoko rástla burina. Majú pocit, že zostať čo i len o sekundu dlhšie je pre nich trýznením, a niektorí z nich sa dokonca postavia a rovno odídu. Aj keď niektorí ľudia kvôli zdaniu sedia veľmi slušne a neodídu, ich myseľ už blúdi ďaleko – ich myšlienky už dávno odleteli za oblaky a jednoducho nepočúvajú, čo hovoríš. Prečo majú tieto prejavy? Pretože Boh a pozitívne veci vyvolávajú v ich srdciach nechuť. Nezaujímajú sa o pravdu; nedokážu ju vstrebať a nie sú ochotní ju prijať. Len čo je počas zhromaždenia duchovné spoločenstvo o pravde, vymýšľajú si najrôznejšie výhovorky, aby mohli odísť, a hovoria: „Musím ísť niečo vybaviť,“ alebo: „Musím niekomu zavolať naspäť.“ Chcú sa len chopiť akejkoľvek výhovorky, aby mohli utiecť. Takíto ľudia sú jednoducho scestní. Ak niekto uznáva, že je človekom, ktorý verí v Boha a nasleduje Ho, potom by nemal mať tieto prejavy. Pokiaľ však ide o záležitosti týkajúce sa pozitívnych vecí alebo týkajúce sa Boha, ľudia reinkarnovaní z diablov majú tieto prejavy – nemajú nad tým kontrolu a je to záležitosť ich prirodzenosti-podstaty. Je to určené ich pôvodom a nikto nemôže tento fakt zmeniť. Keď hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, o pozitívnych veciach, o Božích úmysloch, o Božích slovách, majú pocit, akoby si ich súdil, akoby to malo ukončiť ich život. Toto je skutočný vnútorný stav toho, ako zaobchádzajú s Bohom, pravdou a pozitívnymi vecami. Samozrejme, je to tiež jeden z prejavov podlej podstaty takýchto ľudí. Keďže majú odpor k pozitívnym veciam, pravde a Bohu a hnusia sa im, to, o čom každý deň premýšľajú a uvažujú vo svojich vnútorných svetoch, nemá absolútne nič spoločné s pozitívnymi vecami, pravdou ani Božím dielom. Všetko, o čom vo svojich srdciach premýšľajú, súvisí s tým, čo je scestné. Premýšľajú o tom, ako sa predviesť, aby mali medzi ľuďmi postavenie a prestíž, ako konať, aby ľudí zavádzali, získali postavenie a dosiahli, aby ich viac ľudí schvaľovalo a vzhliadalo k nim, ako konať, aby si získali srdcia ľudí a získali ich schválenie, a ako si získať uznanie a povýšenie od Božieho domu alebo od vodcov na každej úrovni. Všetko, o čom premýšľajú, a všetko, čo robia, nesie prirodzenosť súperenia, boja, chniapania, klamania, intrigovania, sprisahania, podnecovania, lákania, ovládania a zavádzania, však? (Áno.) Pri konaní týchto vecí sa neštítia ničoho – sú ochotní vytrpieť akékoľvek útrapy. Počas celého procesu svojho utrpenia kujú plány a intrigujú o tom, aké zlo urobiť, koho podraziť a aké ciele dosiahnuť. Vo všetkom, čo robia, je stratégia, je tam konkrétny úmysel. Navonok verejne nehovoria veci, ktoré sú v rozpore s pravdou, ani verejne nerobia veci, ktoré narúšajú alebo vyrušujú prácu cirkvi, a už vôbec Boha verejne nesúdia, neútočia na Neho ani sa Mu nerúhajú. Nerobia tieto zjavné zlé skutky. Vo svojich vnútorných svetoch však nikdy nepremýšľajú o ničom, čo súvisí s pravdou alebo s pozitívnymi vecami, a dokonca nikdy neuvažujú o ničom, čo súvisí s ľudským svedomím a rozumom alebo morálkou. O čom teda uvažujú? Ich mysle sú úplne uväznené v plánoch, ľstiach, kalkuláciách, sprisahaniach a intrigách. Takže aj keď navonok nevidíš, že by verejne odporovali Bohu, alebo nepočuješ, že by hovorili slová sťažnosti proti Bohu, podozrenia voči Bohu, súdenia Boha alebo dokonca rúhania sa Bohu, ich srdcia sú napriek tomu naplnené postojom opovrhnutia, pohŕdania a neúcty voči Božím slovám, Božiemu dielu a čomukoľvek, čo súvisí s Božím dielom. Bez ohľadu na to, čo Boh hovorí, aké sú Božie požiadavky na ľudí, aké sú Božie úmysly alebo aké sú princípy za rôznymi druhmi práce, ktorú Boh robí, nikdy im nevenujú pozornosť ani ich neprijímajú – títo ľudia jednoducho nemajú v sebe miesto na to, aby tieto pozitívne veci prijali. Hoci nevidíš, že by týmto pozitívnym veciam verejne odporovali alebo ich odsudzovali, v hĺbke svojich sŕdc k nim majú odpor a hnusia sa im. Keď počúvajú kázne, nepremýšľajú o tom, ako prijať pravdu a praktizovať pravdu, ale skôr o tom, ako zhrnúť čerstvé svetlo a frázy, ktoré počujú, a premeniť ich na vlastné slová, aby o nich hovorili v duchovnom spoločenstve a podelili sa o ne s ostatnými, s cieľom dosiahnuť, aby k nim ľudia vzhliadali a zbožňovali ich. Myslia si: „Ak potom budem kázať tieto slová tým, ktorí sa práve pripojili k cirkvi, budem môcť získať obdiv a zbožňovanie ešte väčšieho počtu ľudí a budem mať medzi ľuďmi ešte vyššie postavenie. Toto postavenie bude založené na tom, koľko učenia chápem a ovládam a ako komplexne ho chápem.“ Aj keď tam sedia a počúvajú kázne – dokonca počúvajú veľmi pozorne a usilovne a vynakladajú veľké úsilie –, ich postoj nie je pozitívny a ich motív nie je čistý. Nepočúvajú s postojom prijímania pravdy, ale uvažujú o nej, akoby študovali teológiu, a porovnávajú to, čo sa hovorí v kázňach, s Bibliou. Neprijímajú Božie slová a neposudzujú sa podľa nich, nesnažia sa pochopiť svoje vlastné rôzne problémy a nájsť v nich cestu riešenia a princípy pre praktizovanie, aby mohli spoznať sami seba, pocítiť skutočné výčitky svedomia, odvrhnúť svoje skazené povahy, konať a správať sa spôsobom, ktorý je v súlade s pravdou-princípmi, a uspokojiť Božie úmysly – to absolútne nie je ich cieľ. Čo je ich cieľom? Vybaviť sa väčším množstvom učení, aby sa mohli predvádzať a ukazovať a aby k nim ľudia vzhliadali a zbožňovali ich. To je prvý cieľ. Ich druhým cieľom je nájsť najjednoduchšiu cestu k získaniu požehnaní. Po vypočutí kázní a potvrdení, že toto je pravá cesta, začnú uvažovať o tom, koľko nádeje majú na získanie požehnaní, koľko nádeje majú na dosiahnutie spásy. Potom sa rozhodnú použiť metódu znášania útrap a platenia ceny, aby podvodne získali dôveru Božieho vyvoleného ľudu a Božieho domu a aby Boh videl útrapy, ktoré znášajú, a cenu, ktorú platia. Myslia si, že takouto vierou v Boha dokážu získať veľké požehnania a úžasný konečný osud. Vidíš, ich postoj ku kázňam a ku každému aspektu pravdy nie je taký, že by ju jednoducho prijali a potom ju praktizovali a zažívali – skôr majú postranné úmysly a úskoky. Vždy dúfajú, že využijú určité frázy alebo klasické citáty z kázní a duchovného spoločenstva, aby obohatili svoju vlastnú myseľ a doplnili svoj rétorický arzenál, aby tak zavádzali bratov a sestry, aby ich všetci zbožňovali, čo im umožní získať si medzi ľuďmi postavenie a tešiť sa z veľkej úcty zo strany ostatných. Nestačia tieto myšlienky, úmysly a postoje, ktoré majú pri počúvaní kázní, na to, aby ukázali, že takíto ľudia sú veľmi scestní? (Áno.) Dokáže niekto napraviť túto scestnú hnaciu silu, ktorá je v nich? Keby si im povedal: „Takéto zmýšľanie nie je prijímaním pravdy – nie je to postoj, ktorý by mal mať ten, kto sa usiluje o pravdu. Ak takto zmýšľaš, pravda na teba nebude mať žiadny účinok; neumožní ti dosiahnuť spásu. Mal by si prijať pravdu, nájsť v nej princípy pre praktizovanie a praktizovať a zažívať Božie slová v reálnom živote, aby sa Božie slová stali tvojou pravdou-realitou a nakoniec sa stali tvojím životom“ – boli by schopní to dosiahnuť? (Nedokázali.) Prečo nie? Je to preto, lebo nevynaložili dostatočné úsilie, alebo preto, lebo naše duchovné spoločenstvo o pravde nezohľadnilo ich pocity alebo nezahŕňalo vhodné zaopatrenie pravdou zamerané na ich stav? (Ani jedno z toho.) Aký je potom dôvod? (Je to určené ich podstatou nenávisti k pravde.) Preto treba povedať, že prejavy týchto ľudí sú neoddeliteľné od ich podstaty – sú úzko prepojené. Nikto nedokáže napraviť myšlienky v ich srdciach a nikto nedokáže zmeniť podlú prirodzenosť-podstatu týchto ľudí, ktorí sú diabli. Nenávidia pravdu a odmietajú ju, takže pravda ich nedokáže zmeniť. Dá sa potom povedať, že tomuto druhu človeka niet pomoci? (Áno.) Odpoveď je určite áno. Prečo? Pretože ich prirodzenosť-podstata je prirodzenosťou diablov. Všetko, čo odhaľujú, je úplne riadené prirodzenosťou diablov – absolútne to nie je dočasné odhalenie skazenosti, ani to nie je odhalenie podlých skazených pováh skazeného ľudstva. Je to preto, lebo sú to diabli, nie stvorené ľudské bytosti – to je príčina problému.

Tento druh človeka má pri počúvaní kázní ešte ďalšie prejavy – zakaždým, keď Boží dom hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde a zahŕňa to odhaľovanie a rozoberanie zlých skutkov a prejavov určitých ľudí, povedia napríklad: „Nehovoríš o tom incidente, ktorý sa stal predtým? Poznám celý príbeh. Presne viem, aký je tvoj cieľ, keď to spomínaš. Nesnažíš sa len využiť duchovné spoločenstvo a rozoberanie tejto záležitosti na to, aby si si vybudoval vlastnú autoritu a dosiahol, aby ťa ľudia počúvali? Nejde len o to, že chceš dať niektorým ľuďom lekciu a niektorých ľudí potlačiť? Nie je to len štvavá kampaň? Len hlupák by uveril tomu, čo hovoríš! Len hlupák by ťa počúval a praktizoval podľa pravdy-princípov!“ Vidíš, aj keď počujú nejaké príklady, vyhlásenia alebo konkrétne prejavy ľudí, ktoré sa týkajú nejakého aspektu pravdy, to, čomu rozumejú, je úplne iné ako to, čomu rozumejú ostatní. Nedokážu tieto veci správne pochopiť ani k nim správne pristupovať a dokonca dokážu prekrútiť fakty a súdiť a odsudzovať pozitívne veci. To, o čom vo svojich srdciach premýšľajú, je vždy veľmi temné, a predsa majú pocit, že sú obzvlášť bystrí a poznajú skutočný príbeh. Nie je to scestné? Je to presne ako v prípade veľkého červeného draka – veľký červený drak hovorí, že keď Cirkev Všemohúceho Boha odstraňuje alebo vypudzuje ľudí, robí sa to ako ukážka moci, aby to ostatní videli, ale nikdy nehovorí, že keď Boží dom, cirkev, odstraňuje ľudí, očisťuje cirkev. Je to preto, lebo sú to neveriaci diabli, ktorí nedokážu pochopiť pravdu; vždy prekrúcajú, súdia a odsudzujú pozitívne veci a absolútne nebudú k pozitívnym veciam pristupovať so správnym postojom. Radšej by verili, že sa vyvinuli z opíc, že sú potomkami drakov, než by priznali, že ľudí stvoril Boh. Len nedávno som dokonca počul niektorých vedeckých výskumníkov hovoriť, že predkom ľudstva bol druh obrovského potkana spred stoviek miliónov rokov – aká smiešna a bizarná teória! Ak sa pokúsiš dosiahnuť, aby priznali, že ľudí stvoril Boh, aby uverili, že ľudí stvoril Boh, bez ohľadu na to, ako to povieš, odmietajú to priznať. Neveria, ani keď majú tento fakt priamo pred očami. Veria len tomu, že ľudia sa vyvinuli z opíc, alebo že sú potomkami potkanov, alebo že sú potomkami drakov. Radšej by uverili takýmto diabolským slovám, než by uverili, že ľudí stvoril Boh – že ľudský život a dych dal Boh. Neveria tomu, nepriznávajú to a nie sú ochotní tento fakt prijať. Nie je to scestné? (Áno.) Ak povieš, že sú potomkami drakov, tešia sa. Ak povieš, že sa vyvinuli z opíc a sú potomkami opíc, alebo že ich predkom je obrovský potkan, povedia: „Áno, aká česť!“ Ak však povieš, že ľudí stvoril Boh, začnú byť nepriateľskí – oči im vzplanú hnevom a naplnia sa voči tebe nenávisťou. Je to také scestné!

Tí, ktorí sa reinkarnovali z diablov, sú najmenej ochotní počúvať slová duchovného spoločenstva o pravde. Najmä keď sú takéto slová o poznaní seba samého, rozoberaní stavov rôznych druhov ľudí, o tom, ako vstúpiť do pravdy-realít, alebo o princípoch praktizovania pravdy, cítia v srdci extrémny odpor a zároveň šíria skreslené chápania a názory. Keď napríklad cirkev odstráni niektorých zlosynov, tento druh človeka podnecuje ostatných a hovorí veci ako: „Boží dom nemá lásku k ľuďom. Je to, akoby zabíjali vola, keď je pole zorané,“ alebo: „Títo ľudia boli odstránení, pretože urazili vyšších vodcov.“ Nedokáže sa správne postaviť k dielu očisťovania cirkvi v božom dome, ani nemá čisté porozumenie – myslí a hovorí o tom prekrútene. Z jeho úst nezačuješ žiadne slová svedomia ani rozumu, ani žiadne slová, ktoré sú pozitívnymi vecami, a už vôbec nie niečo, čo je v súlade s pravdou-princípmi. Jeho srdce je plné sťažností, vzdoru a krívd. Keď bez obmedzení vyjadruje svoje názory, všetky veci, ktoré hovorí, a všetky myšlienky a názory, ktoré odhaľuje, sú scestné a prekrútené. Pripadá ti to nepochopiteľné – premýšľaš o tom, ako toľko rokov veril v Boha a počúval kázne, ako sa navonok zdá byť celkom slušný a bezproblémový, a čuduješ sa, ako mohol v kritických chvíľach povedať tieto nerozumné veci. Konečne ukázal svoje skutočné myšlienky, veci, ktoré dlho skrýval vo svojom srdci – neodhaľuje to skutočne jeho problém? (Áno.) Skutočné myšlienky, ktoré ukázal, sú úplne prekrútené argumenty a herézy. Vyslovil teda tieto prekrútené argumenty a herézy pre dočasnú zlú náladu? (Nie.) Rozhodne nie. Tieto myšlienky boli vždy skryté v jeho srdci a nikdy neuzreli svetlo sveta bez ohľadu na to, koľko rokov veril v Boha a počúval kázne. Keď však príde rozhodujúca chvíľa a on už nedokáže zadržať to, čo chce povedať, vybuchne to ako sopka – príliš intenzívne to v ňom vrelo a jedného dňa to už nedokáže udržať a tento scestný hnev prepukne. Keď jeho diabolská prirodzenosť vybuchne, vyjdú na povrch všelijaké prekrútené argumenty, herézy a bludy – hovorí slová plné sťažností na Boha, rúhavé slová proti Bohu, urážlivé slová na adresu Boha, slová žiarlivosti a nenávisti voči ľuďom, podnecujúce slová – chrlí všelijaké diabolské slová a až vtedy si uvedomíš, že je to diabol a bol plne odhalený. Predtým si si všimol, že kázne boli vždy nad jeho chápanie a že za všetky tie roky, čo veril v Boha, nikdy neporozumel pravde. Predpokladal si, že má slabú kvalitu a že pravda je nad jeho sily, takže si ho považoval za brata alebo sestru a snažil si sa mu pomôcť. Zveril si sa mu a hovoril si o tom, ako boli očistené tvoje vlastné skazené povahy. Bez ohľadu na to, ako si s ním hovoril v duchovnom spoločenstve, nikdy však neotvoril svoje srdce, aby hovoril o tom, aký skutočne je. Nikdy si nedokázal pochopiť: Prečo nedokázal otvoriť svoje srdce? Prečo neodhalil svoj skutočný stav? Mohlo by to byť tým, že nikdy neodhalil skazené povahy? Nikdy si do neho nevidel a dokonca si si myslel, že je slušný, jednoduchý a nevinný. Až teraz, keď jeho diabolská prirodzenosť vybuchla a povedal toľko vecí, ktorými sa sťažuje na Boha a rúha sa Mu, vidíš, že v skutočnosti nemá žiadnu ľudskú prirodzenosť a je úplne diabolskej prirodzenosti. Cítiš: „Tento človek je desivý! Verí v Boha všetky celé roky, ale ukázalo sa, že vo svojom srdci vždy nenávidel pravdu a odporoval jej! Niet divu, že sa nikdy nikomu neotvoril – bál sa, že ostatní prekuknú jeho diabolskú prirodzenosť! Je to skutočný diabol!“ Keď raz pochopíš jeho podstatu, cítiš, že si bol celé tie roky úplne slepý – každý deň si konal svoju povinnosť a žil s ním cirkevný život, pričom si ho celý čas považoval za dobrého človeka, člena božieho domu, jedného z Božieho vyvoleného ľudu, a vôbec si ho nerozlíšil. To je veľmi desivá situácia! Ak žiješ a stýkaš sa s bratmi a sestrami a zistíš, že niekto má skazené povahy alebo vo svojej povinnosti porušuje pravdu-princípy, a hovoríš s ním v duchovnom spoločenstve o pravde a pomáhaš mu, a on to dokáže prijať a vyjadriť vďačnosť, potom sa budeš cítiť celkom spokojný – budeš cítiť, že tento človek je veľmi dobrý, že miluje pravdu; rozhodne k nemu nebudeš cítiť odpor. Ak sa však niekoľko rokov stýkaš s diablom a vždy k nemu pristupuješ ako k bratovi alebo sestre a často mu pomáhaš, podporuješ ho a prejavuješ mu lásku, trpezlivosť a toleranciu, no on sa na teba pozerá s veľkým nepriateľstvom, vždy sa pred tebou chráni, akoby si bol jeho nepriateľ, a ty si čoraz viac uvedomuješ, že vo svojom srdci ani v najmenšom neprijíma pravdu a že nie je nič iné ako diabol – ako by si sa cítil? Pokiaľ ide o človeka, ktorého sme práve spomenuli a ktorý bol vypudený – ak by ste sa stýkali s takýmto druhom človeka a jedného dňa by ste zistili, že jeho ľudská prirodzenosť je taká podlá, že nielenže vo svojom srdci nenávidí Boha a vôbec neprijíma pravdu, ale nenávidí aj tých, ktorí mu z lásky pomáhajú, čo by ťa utvrdilo v tom, že tento druh človeka je skutočný diabol, ako by si sa cítil? (Cítil by som sa, že som bol naozaj hlúpy.) Po prvé, cítil by si sa, že si bol hlúpy, a čudoval by si sa, ako si mohol vynaložiť toľko zbytočného úsilia na takého človeka. Čo ešte? (Cítil by som sa do určitej miery znechutený.) Znechutený z koho? Znechutený z neho alebo zo seba? (Znechutený z neho, ale aj zo seba, že som ho nedokázal rozlíšiť.) Chcel by si ho potom ešte v budúcnosti vidieť alebo sa s ním stýkať? (Nie.) Aký vzťah by si s ním chcel mať? Aký prístup by si chcel pri styku s ním zvoliť? (Už by som ho nikdy nechcel vidieť – čím ďalej by som sa od neho mohol držať, tým lepšie.) Čo ak by si ho však pri konaní svojej povinnosti niekedy predsa len musel vidieť alebo s ním prediskutovať prácu a nemohol by si sa mu vyhnúť – čo by si potom urobil? Odvodili ste si z toho nejaké princípy a cesty praktizovania? Cítite sa ním znechutení, a tak sa mu chcete vyhnúť a nechcete ho vidieť, ale ak sa mu pri svojej povinnosti vyhnete, zdrží to a negatívne zasiahne prácu – čo by ste teda mali robiť? Máte nejaké dobré riešenia? (Nie.) Tak vám dve poviem. Prvým je, že ak tento druh človeka môže zostať v cirkvi, aby vykonával službu, potom, keď s ním nepotrebuješ byť v kontakte pri svojej povinnosti, nemusíš. Je to preto, že sa ním cítiš znechutený, byť s ním v kontakte je nepríjemné a bolestivé a pretože aj on môže zistiť, že si z neho znechutený, čo ho rozčuľuje. A tak mu už nemusíš odhaľovať svoje srdce a hovoriť mu svoje najvnútornejšie myšlienky ako predtým. Namiesto toho buď len tolerantný a trpezlivý a stýkaj sa s ním za použitia múdrych metód – to stačí. To je jeden princíp. Ďalším je, že keď s ním musíš byť v kontakte pri svojej práci, musíš mu jasne vysvetliť prácu, ktorá mu bola pridelená, a súvisiacu pravdu-princípy. Musíš si dať pozor na jeden bod – musíš zistiť, či je schopný úspešne dokončiť prácu, ktorá mu bola pridelená. Ak je zvyčajne schopný vykonať časť tejto práce, potom s ním hovor v duchovnom spoločenstve a rieš túto záležitosť nestranne a objektívne. Ak je však pri tejto práci vždy povrchný a nezodpovedný, potom nemôžeš mať pokoj, keď mu prácu odovzdáš, a mal by si si namiesto neho vybrať niekoho iného. Čo by si mal urobiť, ak v tej chvíli nie je vhodný kandidát a nemáš inú možnosť, ako ho použiť? Mal by si zariadiť, aby na neho niekto dohliadal. Len čo sa zistí, že nevykonáva skutočnú prácu alebo že sa správa spôsobom, ktorý spôsobuje vyrušovanie alebo narúšanie, musí sa to okamžite nahlásiť. Ak to osoba, ktorá na neho dohliada, nedokáže robiť efektívne, potom je tu ešte jedno riešenie: vodcovia a pracovníci by mali na neho osobne dohliadať a sledovať jeho prácu a frekvencia tohto sledovania by mala byť o niečo vyššia. Je to preto, lebo takíto ľudia sú mimoriadne nespoľahliví; len čo nie sú pod prísnym dohľadom, sú náchylní páchať zlo a narúšať a vyrušovať prácu cirkvi, a straty spojené s ich používaním by potom prevážili nad ziskami. Takže, ak sa s ním musíš stýkať kvôli práci, nemôžeš sa tomu vyhnúť. Nemôžeš sa od neho dištancovať alebo ho ignorovať len preto, lebo ho dokážeš rozlíšiť a vidieť jeho pravú tvár – to by bol prejav nezodpovednosti. Keďže ho dokážeš rozlíšiť a keďže vieš, že jeho prirodzenosť-podstata je diabolská, a vieš, že môže páchať zlo a spôsobovať vyrušovanie, potom máš o to väčšiu zodpovednosť dohliadať na neho a kontrolovať ho, a nie ho zo strachu alebo znechutenia ignorovať. Tvojou najväčšou zodpovednosťou ako vodcu alebo pracovníka je strážiť brány Božieho domu, chrániť prácu Božieho domu a starať sa o bratov a sestry. Teraz, keď diabol odhalil svoju pravú podobu a ty si ho už prekukol a vieš, aký je to úbožiak, mal by si na neho o to viac dohliadať, aby efektívne vykonával službu v čo najväčšej možnej miere – to by si mal urobiť. Nesmieš ho ignorovať len preto, lebo si ho prekukol, ani mu jasne nevysvetliť prácu, ktorá by mu mala byť vysvetlená, alebo s ním odmietnuť hovoriť v duchovnom spoločenstve, aj keď sa ťa pýta na problémy súvisiace s prácou. Nevylievaš si tak zlosť na práci Božieho domu? Neignoruješ tak prácu Božieho domu a vstup bratov a sestier do života? Ak to urobíš, mýliš sa – to znamená, že si nesplnil svoju zodpovednosť. Vo svojom osobnom živote s ním možno nebudeš mať vôbec nič spoločné a možno sa s ním už nebudeš stýkať tak ako predtým. Ak však práca Božieho domu vyžaduje, aby si sa s ním stýkal a stretával, potom sa nemôžeš vyhýbať tejto zodpovednosti – je to tvoja povinnosť a tvoja zodpovednosť a nemôžeš sa vyhovárať, aby si sa jej vyhol. Pokiaľ ide o diablov, prístup, pri ktorom si len udržiavaš odstup, odmietaš ich, vyhýbaš sa im a v srdci k nim cítiš odpor a nechuť, nie je v súlade s Božími úmyslami. Musíš na nich aj dohliadať a obmedzovať ich. Ak sú ochotní vykonávať službu, mal by si im pomôcť a použiť ich na to, aby vykonávali službu správne – umožniť im efektívne vykonávať službu v čo najväčšej možnej miere. Ak nevykonávajú službu správne a keď zostanú čo i len na chvíľu bez dozoru, dokážu môžu vyrušovať a ničiť prácu cirkvi, potom škoda, ktorú spôsobia, preváži nad ich užitočnosťou a musia byť okamžite odstránení. Takéto negatívne príklady by sa mali v prípade potreby predložiť na rozbor, aby bratia a sestry získali rozlišovanie, spoznali prirodzenosť-podstatu diablov a satanov a potom ich zo srdca zavrhli, aby sa nimi nenechali zavádzať, vyrušovať ani ovládať. To znamená používať diablov a satanov, používať všetky veci na to, aby slúžili Božiemu vyvolenému ľudu. Toto je vaša zodpovednosť – to je to, čo by ste mali robiť. Vy však nemáte tento zmysel pre zodpovednosť. Presne ako ste povedali predtým – len čo tento druh človeka rozlíšite, cítite znechutenie a už ho nechcete vidieť, a ak ho predsa len uvidíte, urobíte obchádzku a držíte sa od neho čo najďalej. To je všetko, čo máte ako riešenie. Vôbec necítite bremeno za prácu Božieho domu, za záujmy Božieho domu ani za vstup bratov a sestier do života. Toto je vaše duchovné postavenie – bolo odhalené, však? Prekukneš podstatu diabla a potom sa mu vyhneš, kedykoľvek ho uvidíš. Nechrániš však bratov a sestry a v dôsledku toho je im ublížené. Neplníš si svoju zodpovednosť ako vodca alebo pracovník – to je zanedbanie zodpovednosti. Keď diabol ešte nebol odhalený, mal by si varovať bratov a sestry, pripomenúť im, aby sa chránili pred zlými ľuďmi, povedať im, čo diabol urobil, prečo robil také veci, aká je prirodzenosť jeho činov, aké účinky môžu tieto činy vyvolať a aké následky môžu priniesť, ako Boh charakterizuje tohto diabla a akým spôsobom by sa s ním malo zaobchádzať. Keď bratia a sestry získajú rozlišovanie a diabol dokončí vykonávanie služby a nemá pre bratov a sestry ani Boží dom žiadnu hodnotu, potom by si ho mal odstrániť, čím ukončíš samotný život tohto diabla a satana. Tomuto sa hovorí múdrosť – to je konanie práce s princípmi a mať cestu pre praktizovanie. To, ako sa s týmto typom človeka stýkaš vo svojom osobnom živote, je na tebe – je to tvoja sloboda. Ako vodca alebo pracovník však máš zodpovednosť, ktorú musíš niesť: musíš chrániť bratov a sestry a chrániť záujmy Božieho domu a prácu cirkvi. Na základe tohto princípu, pokiaľ ide o tento typ človeka, ktorý je diablom, ak v súčasnosti vykonáva službu, nemal by si sa ponáhľať s tým, aby si proti nemu zakročil. Mal by si dohliadať na jeho prácu a pozorne sledovať každý jeho krok, aby si videl, čo robí. Len čo sa objavia akékoľvek náznaky, že niečo nie je v poriadku, musíš ho okamžite v praxi odhaliť a orezať, alebo ho odvolať z jeho pozície. Ak po odhalení a orezaní dokáže vykonať trochu služby, je to prospešné pre prácu cirkvi. Len čo sa však zistí, že nechce vykonávať službu, nejde dobrou cestou a chystá sa narúšať a vyrušovať a naťahovať svoje diabolské pazúry, aby zavádzal bratov a sestry, vtedy diabol odhalí svoju pravú podobu a je presne ten správny čas proti nemu zakročiť. Dostal možnosť vykonávať službu, ale nerobil to správne – pošli ho teda do skupiny B. Ak je situácia vážna, praktizuj jeho odstránenie alebo vypudenie – je to tiež chvíľa, keď treba ukončiť satanov osud. Pokiaľ sa budete držať týchto dvoch princípov, budete schopní zaobchádzať so zlými ľuďmi a diablami zásadovým spôsobom. Znamená to, že si takto plníte svoju zodpovednosť? (Áno.) V jednom ohľade budeš rozlišovať diablov, už ťa nebudú zavádzať ani vyrušovať a už nebudeš robiť hlúposti – prinajmenšom už nebudeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde s takýmito ľuďmi, ktorí sú diablami. Vo svojom srdci budeš vedieť: Tento chlapík je diabol – hovoriť s ním v duchovnom spoločenstve o pravde je to isté ako hádzať perly sviniam; bez ohľadu na to, ako sa mu hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, bude to márne. Takže už ďalej nebudeš robiť hlúposti. Budeš s ním hovoriť len o niektorých učeniach, ktorým by mal rozumieť, a o predpisoch, ktoré by mal dodržiavať – to stačí. Ak budeš takto praktizovať, práca cirkvi nebude ovplyvnená. Ak však nerozumieš princípom, bude možné, že budeš robiť hlúposti. V inom ohľade musia vodcovia a pracovníci na týchto vykonávateľov služby a diablov, ktorí ani v najmenšom neprijímajú pravdu, riadne dohliadať a používať ich. Takéto praktizovanie môže zabezpečiť, že práca cirkvi nebude poškodená, a zároveň ochráni bratov a sestry pred tým, aby ich zavádzali a vyrušovali diabli a satani. Rozumiete? (Áno.) Zlých ľudí a diablov rozhodne nesmiete považovať za bratov a sestry. Pokiaľ rozlišuješ diablov a zlých ľudí, už nebudeš robiť hlúposti. V minulosti ľuďom chýbalo rozlišovanie a robili veľa hlúpostí – vždy sa k zlým ľuďom a diablom správali ako k bratom a sestrám a diablom vždy len dovoľovali, aby sa smiali na ich účet. Keď si otvoril svoje srdce, aby si hovoril v duchovnom spoločenstve s diablami, mysleli si: „Si taký čestný, taký čistý a otvorený – si naozaj hlúpy!“ a vo vnútri sa ti vysmievali. Teraz, keď diablov rozlišuješ, už nebudeš robiť takéto hlúposti. Teraz vieš, že ak chceš otvoriť svoje srdce v duchovnom spoločenstve alebo niekoho podporiť a pomôcť mu, musíš tak urobiť so skutočnými bratmi a sestrami, s tými, ktorí sa usilujú o pravdu a majú ľudskú prirodzenosť – nie s diablami. To je jeden aspekt. Ďalším je, že vo vzťahu k diablom už nepociťuješ plachosť ani strach. Vieš, že sú to diabli, a vieš, čo si myslia vo svojich srdciach. Teraz, keď ich rozlišuješ, vieš, ako sa k nim primerane správať. Musíš ich vždy pozorne sledovať – vidieť, o čo sa snažia, čo vo svojich srdciach kalkulujú a snovajú, v ktorých častiach práce by mohli narúšať, vyrušovať a sabotovať, aké slová by mohli použiť na podnecovanie a zavádzanie iných a aké ciele sa snažia dosiahnuť. Keď budeš všetky tieto veci jasne vidieť, budeš vedieť, ako primerane konať, a budeš sa držať pravdy-princípov.

Po tom, čo sme hovorili v duchovnom spoločenstve o rozlišovaní scestných prejavov ľudí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov, má v tom teraz väčšina z vás pravdepodobne vo svojich srdciach jasnejšie a aj trochu rozlišujete – napríklad, ktorí ľudia po všetkých tých rokoch stýkania sa s nimi vyzerajú ako diabli, s ktorými sa už nebudete deliť o svoje skutočné pocity; a ktorí ľudia sú bratia a sestry, s ktorými sa budete viac stýkať, viac sa k nim približovať a – keď sa niečo vyskytne – viac s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve. Takto bude vaše zaobchádzanie s každým druhom človeka zásadové a neurobíte chyby. Dokáže však väčšina ľudí dospieť do bodu, keď rozlišuje diablov, keď prekukne prirodzenosť diablov? A ak je diabol ochotný vykonávať službu, dokážu využiť diablovu službu? Väčšina bratov a sestier nie je schopná takto praktizovať – ale vodcovia a pracovníci toho musia byť schopní. Prečo hovorím, že toho musia byť schopní? Pretože ty, ako vodca alebo pracovník, musíš veci dobre preverovať. Len čo objavíš zlého človeka, ktorý pácha zlo, musíš byť schopný ho okamžite odhaliť a rozobrať a zastaviť jeho vyrušovanie a narúšanie. Ak dokážeš takto praktizovať, budeš schopný zabezpečiť normálne napredovanie práce cirkvi a bratia a sestry budú chránení – porastú v rozlišovaní a ich vstup do života neutrpí stratu pre vyrušovanie diablov. Ak nedokážeš takto praktizovať – ak nedokážeš zastaviť diablov, nedokážeš strážiť bránu –, potom budú diabli neustále prichádzať vyrušovať. Dnes vyrušujú jedného človeka, čím spôsobujú, že upadne do negativity a je apatický pri kázaní evanjelia; zajtra vyrušujú ďalšieho, čo vedie k tomu, že nechce konať svoju povinnosť, čím zdržiavajú prácu a nútia ťa nájsť náhradu. Neustále budeš musieť riešiť nejaké náhle, neočakávané situácie. Nie je takéto vykonávanie práce veľmi pasívne? (Je.) Nie si potom ako vodca alebo pracovník ďaleko od toho, aby si bol na požadovanej úrovni? Keby si neslúžil ako vodca alebo pracovník, dokázal by si zvládnuť svoj vlastný vstup do života, svoje vlastné jedenie a pitie Božích slov a svoju povinnosť. Len čo však začneš slúžiť ako vodca alebo pracovník, si každý deň zaneprázdnený – horúčkovito pobehuješ a nevieš, kde ti hlava stojí. Buď sa objaví antikrist alebo zlý človek a vyrušuje cirkev, alebo niektorí bratia a sestry upadnú do negativity a nechcú konať svoju povinnosť, alebo je nový veriaci zavedený fámami, už nechce veriť a stiahne sa. Práca sa nerobí poriadne, v dôsledku čoho sa všade neustále objavujú problémy a pre neustály výskyt týchto problémov si preťažený a vyčerpaný a každý deň to nedokážeš zvládnuť, nemôžeš dobre jesť ani spať – a napriek tomu práca nie je vykonaná dobre. To znamená byť na prácu úplne nespôsobilý. Takýto vodca alebo pracovník vôbec nie je na požadovanej úrovni. Prečo hovorím, že nie si na požadovanej úrovni? Pretože si vopred jasne nehovoril v duchovnom spoločenstve o týchto problémoch, ktoré sa museli objaviť, čím by si všetkým umožnil porozumieť pravde a získať rozlišovanie, aby sa problémy mohli okamžite vyriešiť, keď sa objavia. Inými slovami, nezaočkoval si väčšinu ľudí, aby si ich vybavil schopnosťou odolať týmto veciam. Nakoniec, keď sa tieto veci diali jedna za druhou, stal si sa veľmi pasívnym – vždy si len upratoval neporiadok, vždy si len riešil následky. To znamená, že ako vodca alebo pracovník si ďaleko od toho, aby si bol na požadovanej úrovni. V tvojom spôsobe zaobchádzania s rôznymi druhmi diablov sú tvoje metódy na ich zvládnutie nevhodné, práca, ktorú vykonávaš, je neadekvátna, a tak je práca cirkvi neustále vyrušovaná, neustále sužovaná problémami. Neustále musíš veci naprávať a dávať ich do poriadku, takže sa cítiš mimoriadne zaneprázdnený a vykonávanie tejto práce sa stáva veľmi namáhavým.

Pamätáte si dva princípy zaobchádzania s ľuďmi, ktorí sú reinkarnovaní z diablov? Ktorý je ten hlavný? Nebojte sa diablov a satanov a nevyhýbajte sa im. Namiesto toho sa ich naučte rozlišovať, vidieť do ich podstaty a pochopiť tendenciu ich myšlienok; to znamená, jasne vidieť, čo chcú v cirkvi robiť a aké ciele chcú dosiahnuť. Takto môžete zmeniť pasivitu na iniciatívu a aktívne prejsť do ofenzívy, aby ste ich odhalili a zaoberali sa nimi. Ak pri pohľade na to, ako diabli a satani hovoria a konajú, cítite len znechutenie a nechcete im venovať žiadnu pozornosť ani s nimi spolupracovať, a to je všetko – dokonca ignorujete, keď vidíte, ako diabli a satani vyrušujú a narúšajú prácu cirkvi –, je takéto konanie v zhode s Božími úmyslami? (Nie.) Keď diabli a satani vniknú do cirkvi, nebudú žiť cirkevný život podľa pravidiel, a už vôbec nebudú poskytovať službu podľa pravidiel. Nevyhnutne sa budú ozývať a konať, a to až do takej miery, že nepoľavia, kým nedosiahnu svoje ciele. Preto pri zaobchádzaní s diablami musíte byť múdri a konať podľa pravdy-princípov. Tí, ktorí by mali byť odhalení a odmietnutí, musia byť odhalení a odmietnutí. Keď diabol ešte nebol zjavený, potom ho použite na poskytovanie služby, ak je ochotný ju poskytovať, a popritom ho pozorne sledujte. Ak napríklad nedokážeš celkom spoznať určitého nadriadeného, ktorý má na starosti konkrétnu pracovnú úlohu – vidíš, že nie je taký prostý a otvorený ako ostatní bratia a sestry, že nikdy nikomu nepovie celú pravdu a že keď pri práci narazí na ťažkosti alebo problémy, nehľadá riešenie –, potom musíš prevziať iniciatívu a dôkladne zistiť jeho situáciu. Nesmieš byť pasívny a čakať, kým prácu skazí, a potom sa snažiť „zamknúť stajňu, keď kôň už ušiel“. Musíš sa s ním porozprávať a zistiť, aký má postoj k svojej povinnosti, či má konkrétne plány a usporiadania pre prácu, či má princípy pre jej vykonávanie, či dokáže pracovať podľa pracovných usporiadaní a či je schopný klamať svojich nadriadených, tajiť veci pred podriadenými a robiť veci po svojom. Nie sú to veci, ktorým by si mal venovať pozornosť? (Sú.) Predpokladajme, že zistíš, že niekto je diabol, a preto sa s ním už nestýkaš, dokonca povieš: „Tento diabol je absolútne desivý – už len pri pohľade naňho cítim znechutenie. Už sa s ním nebudem rozprávať. Musím sa od neho jasne dištancovať a dosiahnuť, aby sa od neho jasne dištancovali aj bratia a sestry – každý by ho mal ignorovať.“ Je v poriadku takto konať? Je to hlúpy spôsob konania. Nie je to ani bystré, ani múdre a nesvedčí to o duchovnom postavení. Myslíš si, že si bystrý len preto, lebo sa s ním nerozprávaš? Si niekto, kto berie ohľad na Božie úmysly? Splnil si si svoju zodpovednosť? Vzal si na seba bremeno stráženia stáda a stráženia brány Božieho domu? Nemal by si myslieť aj na tieto veci? Božia požiadavka, aby ľudia mali schopnosť rozlišovať diablov, absolútne neznamená, že diablov stačí len odmietnuť. Musíš byť tiež schopný na nich dohliadať a obmedzovať ich; ak diabol ešte nebol zjavený a chce poskytovať službu, musíš byť tiež schopný ho použiť – aj tieto veci sú povinnosťou, ktorú by si mal konať, zodpovednosťou, ktorú by si mal splniť, a je to úplne v záujme ochrany práce cirkvi. Ak vidíš, že niekto je mimoriadne nečitateľný, že všetko, čo povie, je nepriestrelné a nikto ho nedokáže odhadnúť, potom je tento človek veľmi nebezpečný a nie je hodný dôvery. Najmä ak vidíš niekoho, kto sa správa obzvlášť zlovestne a nenormálne, zákerne, prefíkane – kto nikdy nikomu nepovie celú pravdu a do koho väčšina bratov a sestier, ktorí sa s ním stýkajú alebo stretávajú, nevidí –, potom takýto človek nemôže byť len odsunutý bokom a ponechaný tak. Namiesto toho sa k nemu musíš priblížiť, prísť s ním do kontaktu a porozprávať sa s ním, aby si rástol v schopnosti rozlišovať a mal hlbšie pochopenie, videl, čo si myslí, videl, čo je zdrojom a motiváciou jeho činov, čo plánuje urobiť, či je schopný vziať na seba prácu pri konaní svojej povinnosti, či by mohol vyrušovať prácu cirkvi a založiť si nezávislé kráľovstvo a či pri konaní svojej povinnosti neprináša viac škody ako úžitku a nie je nakoniec stratou, ktorá prevyšuje zisk. Pozri – je jednoduché byť vodcom alebo pracovníkom? Keď je takýto človek v cirkvi objavený, nielenže sa od neho nesmieš dištancovať a vyhýbať sa mu, ale namiesto toho sa k nemu musíš aktívne priblížiť a prísť s ním do kontaktu. Aký to má účel? Účelom je pochopiť jeho situáciu a prijať preventívne opatrenia. Ak napríklad narazíš na agenta alebo špióna ČKS, ktorý neustále hľadá príležitosti, ako vyzvedať tvoje osobné informácie, a v srdci cítiš, že je to špión, mal by si sa pred ním mať na pozore a absolútne mu nesmieš prezradiť svoju skutočnú situáciu. Musíš pamätať aj na ešte dôležitejšiu vec: nesmieš mu dať svoje telefónne číslo, e-mailový účet a podobne. Ak sa však máš na pozore len pred tým, aby nevyzvedal o tvojej vlastnej situácii, ale úplne ignoruješ a nechávaš tak iné veci, napríklad s kým ďalším je v kontakte, o kom zisťuje informácie a na akú situáciu cirkvi sa pýta – a dokonca si myslíš, že si dosť bystrý, keď to robíš –, ako potom zvládaš túto záležitosť? Prejavil si nejakú múdrosť? Ukázal si, že máš duchovné postavenie? Splnil si si svoju zodpovednosť? Ochránil si záujmy Božieho domu a ochránil si bratov a sestry? Ak na tieto záležitosti vôbec neberieš ohľad, potom si skrz-naskrz sebecký a opovrhnutiahodný človek. Povedzme, že narazíš na niekoho, kto je diabol, a opýta sa ťa, odkiaľ si a či niekto v tvojej rodine verí v Boha; vieš, že vyzvedá informácie, takže neformálne povieš pár vecí, aby si ho odbil bez toho, aby si prezradil svoju skutočnú situáciu, a potom mu začneš klásť otázky ty a opýtaš sa ho: „Odkiaľ si? Kto v tvojej rodine verí v Boha? Aký je cirkevný život v cirkvi v tvojom rodnom meste? Zatýka tam ČKS veriacich? Bol si už niekedy zatknutý?“ Keď to agent alebo špión ČKS počuje, pomyslí si: „Vždy som bol ja ten, kto kládol otázky – ešte nikdy nikto neotočil roly a nevypočúval ma. Tento človek má rozum!“ Keď vidí, že mu neustále kladieš otázky, začne sa obávať, že jeho identita bude odhalená, a tak zmení tému. Takéhoto človeka musíš pozorne sledovať. Ak zistíš, že je mimoriadne podozrivý a je osemdesiatpercentná šanca, že je to špión ČKS, potom sa pred ním musíš mať na pozore – nesmieš o bratoch a sestrách prezradiť ani trošku informácií. Ak sa bratia a sestry pred týmto človekom nemajú vôbec na pozore, bez výhrad mu povedia všetko, čo vedia, a sú ochotní hovoriť o čomkoľvek, potom to ľahko ohrozí cirkev a bratov a sestry. Preto musíš takého človeka pozorne sledovať – všímať si, s kým neustále prichádza do kontaktu, od koho sa neustále snaží získať informácie, či tajne nezisťuje telefónne čísla bratov a sestier alebo nekontroluje účty v ich počítačoch alebo či za chrbtom ľudí nenahliada do interných informácií Božieho domu. Musíš ho pozorne sledovať – nesmieš mu dovoliť uspieť. Musíš tiež povedať bratom a sestrám, aby sa pred týmto človekom mali na pozore – ak opakovane vyzvedá informácie, mali by sa mu vyhýbať a musí byť varovaný, aby neobťažoval ľudí. Okrem toho si tiež musíš všímať, aké herézy a bludy šíri, aby zavádzal bratov a sestry – ak takéto problémy zistíš, mal by si ich urýchlene riešiť a vyriešiť. Praktizovať týmto spôsobom znamená chrániť prácu cirkvi a chrániť bratov a sestry – to je zodpovednosť vodcov a pracovníkov a je to aj zodpovednosť Božieho vyvoleného ľudu. Ak sa len prizeráš a nič nerobíš, a dovolíš mu vyzvedať, ako si to želá, je možné, že nejakí hlúpi ľudia alebo nováčikovia s plytkými základmi vo viere mu všetko povedia. Potom môže polícia v pevninskej Číne okamžite začať zatýkať ich rodinných príslušníkov a príbuzných, čím spôsobí problémy určitým cirkvám a určitým bratom a sestrám. Bez ohľadu na to, aké problémy to spôsobí, ak ako vodca alebo pracovník objavíš niekoho, kto je diabol, ale urýchlene neprijmeš opatrenia, nevykonáš riadne preventívnu prácu a v dôsledku toho niektorí hlúpi a nevedomí ľudia prezradia veľa vecí, ktoré by sa nemali prezradiť, a vyzradia informácie o bratoch a sestrách, čo prinesie problémy práci cirkvi a bratom a sestrám, potom je to v každom prípade tvoje zanedbanie zodpovednosti. Povedz Mi, ako si v tomto prípade vykonával svoju povinnosť? Konal si ju dobre? (Nie.) Nekonať dobre svoju povinnosť – je to záležitosť, v ktorej si sklamal Boha? (Áno.) Je to sklamanie Boha. Ak ste vy sami v zahraničí celkom v bezpečí, ale pre vlastnú hlúposť vás prekabáti agent ČKS, prinesie to nebezpečné následky; prinesie to pohromu cirkvám a bratom a sestrám vo vašom rodnom meste na pevnine. Ste ochotní vidieť takýto následok? (Nie.) Ak má človek trochu svedomia a trochu ľudskej prirodzenosti, nemal by byť ochotný vidieť, že sa niečo také stane; bez ohľadu na to, kde sa momentálne nachádza, si neželá vidieť, aby nejakí bratia a sestry na pevnine trpeli prenasledovaním. Ak niekto povie: „No, ja som teraz v zahraničí v bezpečí – koho zaujíma, koho zatknú! Čo mám spoločné s tým, že niekto trpí? Nezaujímam sa ani o vlastnú rodinu. Nemám žiadnu náklonnosť“ – má takýto človek ľudskú prirodzenosť? (Nie.) Nemá žiadnu ľudskú prirodzenosť – človek nesmie takto premýšľať. Ak tvrdíš, že máš svedomie a ľudskú prirodzenosť, potom prinajmenšom nesmieš spôsobiť problémy svojim príbuzným a cirkvi na pevnine. Keď teda čelíš diablom, nestačí ich len rozlišovať – musíš tiež premýšľať komplexne. Musíš premýšľať, ako konať tak, aby si sa neprezradil, a zároveň zabezpečiť, aby tvoji rodičia a príbuzní a bratia a sestry na pevnine neutrpeli ujmu. Musíš si plniť svoju zodpovednosť chrániť prácu cirkvi a strážiť bránu Božieho domu. Toto je zodpovednosť, ktorú by ľudia mali plniť. Ak si vynaložil maximálne úsilie, potom aj keď sa niečo pokazilo, pretože si niektoré veci nedokázal urobiť alebo pretože si nejakú záležitosť neprekukol, nenesieš vinu – všetko je v Božích rukách. Z pohľadu ľudí však musíš mať jasno v zodpovednosti, ktorú by ľudia mali plniť. Nesmieš sa jej vyhýbať a nemôžeš myslieť len na seba – musíš brať ohľad aj na bratov a sestry okolo seba a na prácu cirkvi. Je táto cesta praktizovania teraz jasná? (Áno.) Vidíš, keby sa o týchto záležitostiach nehovorilo v duchovnom spoločenstve, prehliadli by ste tie najkľúčovejšie a najdôležitejšie veci a stále by ste mali pocit, že viete, ako zaobchádzať s diablami a satanmi. V skutočnosti nerozumiete princípom praktizovania – toto je vaše skutočné duchovné postavenie.

Bez ohľadu na to, či dokážeš vnímať postoj diablov k pravde, pozitívnym veciam a Bohu, ich podstatou je v každom prípade nenávisť k pravde, nenávisť k pozitívnym veciam a nenávisť k Bohu. To je scestnosť. Ich postoj k pravde, k pozitívnym veciam a k Bohu možno vidieť jednak zo slov, ktoré vyslovujú, ako aj z myšlienok a názorov v ich srdciach. Súdiac podľa tohto postoja možno s istotou povedať, že diabli absolútne neprijímajú pravdu, absolútne neprijímajú pozitívne veci a, samozrejme, absolútne neuctievajú Boha. Preto neprijímajú od ľudí žiadne správne návrhy, vyjadrenia ani nabádania. Pokiaľ ide o pravdu-princípy od Boha, Božie napomenutia, Božie požiadavky a Božie učenia pre ľudí, toto všetko zavrhujú ešte viac a nikdy to neprijímajú. Namiesto toho vo svojich srdciach špekulujú nad čímkoľvek, nad čím chcú, nad čímkoľvek, čo im prináša úžitok. Špekulujú nad svojím postavením, svojou povesťou, svojou pýchou a svojím konečným osudom; špekulujú nad akýmikoľvek výhodami, ktoré si chcú užívať, získať a nadobudnúť vo svojich skutočných životoch. Toto je ich vnútorný svet a postačuje to na preukázanie toho, že ich prirodzenosť-podstata je podlá. Táto scestná prirodzenosť-podstata sa nikdy nezmení. Nič z toho, čo robia, ani žiadne ich myšlienky a názory nemajú od začiatku do konca vôbec žiadny vzťah k pravda-realite a nemajú nič spoločné s Božími učeniami ani so správnou cestou ľudského života; všetko sú to podlé negatívne veci. Bez ohľadu na to, ako ľuďom s podlou podstatou hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, bez ohľadu na to, ako sa im snažíš s láskou pomôcť, nedokážeš nimi pohnúť, nedokážeš zmeniť ich myšlienky a názory a nedokážeš zmeniť ich spôsob života, v ktorom každý deň myslia len na zlo. Samozrejme, nedokážeš zmeniť ani ciele, o ktoré sa usilujú, ani spôsob a smer, akým snovú každú záležitosť. Títo ľudia, ktorí sú diabli, zostávajú od začiatku do konca rovnakí. Ich podlá podstata sa nezmení. Aj keď vždy konali povinnosť v Božom dome bez toho, aby zanechali Božie meno alebo opustili pravú cestu, keďže neprijímajú pravdu a všetko, na čo myslia a o čom uvažujú, súvisí s negatívnymi a podlými vecami, ich skazené povahy sa v žiadnom prípade nedajú odvrhnúť a ich ľudská prirodzenosť tiež nemôže prejsť žiadnou zmenou. Samozrejme, jedna vec je istá: títo ľudia v žiadnom prípade nemôžu dosiahnuť spásu. Pokiaľ ide o to, aký je ich konečný osud, to je samozrejmé. V tomto duchovnom spoločenstve nehovoríme o tom, aký je ich konečný osud. Zameriavame sa na rozlišovanie a rozoberanie ich prirodzenosti-podstaty.

Prvý prejav scestnej prirodzenosti-podstaty ľudí reinkarnovaných z diablov – „byť zlovestný a nenormálny“ – bol teraz plne prebraný v duchovnom spoločenstve. To, o čom sme hovorili v duchovnom spoločenstve predovšetkým, boli ich rôzne postoje a prejavy v tom, ako zaobchádzajú s pozitívnymi vecami, ako aj rôzne myšlienky a názory, ktoré prechovávajú a držia vo svojich srdciach. Či už ide o ich konkrétne odhalenia a prejavy, alebo o veci skryté hlboko v ich srdciach, ktoré sa neodvažujú odhaliť, to všetko dokazuje, že to nie sú obyčajní skazení ľudia. Nemajú svedomie a rozum obyčajných skazených ľudí. Dá sa tiež povedať, že títo ľudia nemajú ľudskú prirodzenosť obyčajných skazených ľudí. Povedané na rovinu, títo ľudia nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť. Bez ohľadu na to, aké podlé sú ich myšlienky a názory, bez ohľadu na to, aké podlé a nezlučiteľné s ľudskou prirodzenosťou sú ich vyjadrenia, činy, správanie a vystupovanie, vôbec si to neuvedomujú. Svoju vlastnú prirodzenosť-podstatu nikdy necharakterizujú ako podlú, protichodnú alebo nepriateľskú voči pravde. Bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve, stále žijú vo sfére svojich skazených pováh. Keď sa títo ľudia stýkajú medzi sebou, vychádzajú spolu obzvlášť dobre a vo svojej ohavnosti majú veľmi podobné zmýšľanie. Vo svojich srdciach sú však mimoriadne znechutení ľuďmi, ktorí rozumejú pravde a usilujú sa o pravdu, a nenávidia ich.

B. Oddávanie sa sexuálnym túžbam tela

Minule sme pri rozoberaní zvrátenej prirodzenosti-podstaty ľudí reinkarnovaných z diablov spomenuli ich „chlipnosť“ a „sexuálnu provokatívnosť“, dva druhy prejavov sexuálnej túžby tela. Okrem týchto dvoch existuje ďalší aspekt, ktorý súvisí s „chlipnosťou“ a „sexuálnou provokatívnosťou“, druh vonkajšieho správania alebo žitia ľudskej prirodzenosti, ktorým je „zhýralosť“. „Chlipnosť“ a „zhýralosť“ sú zvyčajne spojené. Viete, čo znamená „zhýralosť“? (Správanie a počínanie, ktoré sú neviazané a neobmedzené, a ľahkovážne flirtovanie s inými.) „Zhýralosť“ znamená oddávanie sa – znamená to byť neviazaný a neobmedzený. Tieto tri aspekty by mali stačiť na rozobratie podlých prejavov tohto druhu človeka, pokiaľ ide o sexuálnu túžbu tela. Dospelí by mali byť schopní pochopiť prejavy chlipnosti, sexuálnej provokatívnosti a zhýralosti. Nie je to abstraktné, pretože takéto záležitosti a takýchto ľudí bežne vídať a počuť o nich v každodennom živote. Aké sú teda hlavné prejavy takýchto ľudí? Pokiaľ ide o vzťahy medzi mužmi a ženami, sú neobmedzení, nemajú žiadne hranice a nemajú pocit hanby. Mimoriadne sa oddávajú svojej sexuálnej túžbe, nekrotia ju a nemajú vôbec žiadne obmedzenia. Zároveň za oddávanie sa svojej sexuálnej túžbe necítia vôbec žiadnu hanbu. Bez ohľadu na to, koľko majú rokov, akého sú pohlavia alebo aký je ich rodinný stav, mimoriadne sa zaujímajú o opačné pohlavie a venujú mu osobitnú pozornosť. Kedykoľvek sa stretnú so skupinou ľudí, venujú pozornosť príslušníkom opačného pohlavia, o ktorých majú záujem. Táto pozornosť nespočíva len v tom, že sa na nich pozerajú viac ako zvyčajne, rozprávajú sa s nimi alebo sa s nimi normálne stýkajú – ide o to, že uviaznu v sexuálnej túžbe medzi mužmi a ženami a nadväzujú romantické vzťahy. Pokiaľ ide o osobu, ktorá sa im páči, bez ohľadu na to, koľko má táto osoba rokov, a bez ohľadu na to, či s tým druhá strana súhlasí alebo nie, pokiaľ sa im táto osoba zapáčila, prevezmú iniciatívu a začnú s ňou flirtovať, pričom zájdu dokonca až tak ďaleko, že urobia nejaké nezvyčajné činy alebo sa správajú nezvyčajne, aby upútali pozornosť druhej strany. Z času na čas napríklad pre toho druhého pripravia nejaké dobré jedlo; na sviatky mu dajú darčeky; či už na to majú dôvod alebo nie, budú tej druhej osobe posielať správy – ráno sa opýtajú: „Už si vstal/-a?“ a večer: „Už si sa osprchoval/-a?“ O niekoľko dní neskôr povedia: „V poslednom čase je chladno – nezabudni si obliecť viac vrstiev a neprechladni. Ak niečo potrebuješ, môžeš ma požiadať o pomoc!“ Často predstierajú starosť a používajú to ako zámienku na obťažovanie druhej osoby. Tento druh človeka nikdy neflirtuje len s jedným alebo dvoma ľuďmi, ani s dvoma či troma – flirtuje s kýmkoľvek, kto sa mu zapáči. Zahľadí sa do každého, koho vidí; len čo sa mu niekto zapáči alebo z neho má dobrý pocit, okamžite sa v ňom prebudia chlipné myšlienky a pokúsi sa túto osobu zviesť. Bez ohľadu na to, v akej skupine alebo v akom prostredí sa nachádza, nikdy na túto záležitosť nezabúda. Kamkoľvek ide, vždy sa zameria na troch alebo piatich alebo približne na tucet priateľov či dôverníkov opačného pohlavia, ktorí sa mu páčia. Ak môže mať fyzický kontakt, považuje to za dosiahnutie cieľa nadviazať romantický vzťah. A ak to ešte nedosiahlo úroveň romantického vzťahu, už len takéto flirtovanie s inými v ňom vyvoláva celkom úžasný pocit – jeho dni sa mu zdajú byť sladké a uspokojujúce. Ak to prostredie nedovoľuje a s opačným pohlavím flirtovať nemôže, cíti sa frustrovaný. Ak mu niekto pripomenie, že takéto správanie je nevhodné, prechováva v srdci zášť. Ak ho niekto v bezohľadnom flirtovaní s ľuďmi obmedzuje, v srdci sa stáva vzdorovitým a odmietavým a dokonca si myslí: „Toto je moje právo – čo ťa oprávňuje obmedzovať ma? To, čo robím, je moja sloboda! Neporušujem zákon ani nepácham zločin, tak kto si ty, že sa ma snažíš ovládať?“ Tento druh človeka bez ohľadu na prostredie vždy cíti potrebu nájsť si nejakú zábavu, ktorou by sa zamestnal – vždy cíti potrebu nájsť si niekoľko priateľov opačného pohlavia alebo sexuálnych partnerov, aby mu rýchlejšie ubehol čas, aby si naplnil a spríjemnil život. Inak má pocit, že jeho život je prázdny, nudný a nezaujímavý. Niektorí ľudia si po neúnavnom flirtovaní s inými nemôžu pomôcť a sledujú na internete pornografiu, neviazaní a neobmedzení žijú v sexuálnej túžbe svojho tela a pokiaľ to podmienky dovoľujú, sú schopní urobiť čokoľvek. Ľudia reinkarnovaní z diablov, bez ohľadu na príležitosť alebo prostredie, bez ohľadu na to, aký ťažký je ich život, bez ohľadu na to, aké veľké je ich pracovné zaťaženie, a bez ohľadu na to, či to prostredie dovoľuje alebo nie, vždy potrebujú ukájať sexuálnu túžbu a hľadajú príležitosti na kontakt a flirtovanie s opačným pohlavím, aby plne uspokojili svoju sexuálnu túžbu. Ak sexuálna túžba ich tela nemôže byť uspokojená, potom postačí aj uspokojenie túžby ich mysle. Tomuto sa hovorí zvrátenosť – sú veľmi zvrátení. Niektorí ľudia sú už v pokročilom veku, majú deti, ktoré sú vydaté a ženaté a majú vlastné rodiny, no napriek tomu sú vo svojej sexuálnej túžbe mimoriadne zhýralí a neobmedzení, úplne bez štipky hanby. Keď vidia príslušníka opačného pohlavia, ktorý sa im páči, vymýšľajú všetky možné spôsoby, ako si vytvoriť príležitosti byť s ním osamote – potom ho držia za ruku, objímajú ho alebo sa ho dotýkajú a utrúsia nejaké koketné, hravé reči alebo hovoria nejaké provokatívne veci. Tým postupne začnú niektorým osobám opačného pohlavia spôsobovať vyrušenia. To je chlipnosť. Do akej miery je tento druh človeka chlipný? Keď vidí niekoho opačného pohlavia, kto je príťažlivý alebo má dobrú postavu, začne mať chlipné myšlienky. Dokonca aj to, že len počuje niekoho opačného pohlavia hovoriť jemným, príťažlivým a pomerne príjemne znejúcim hlasom, v ňom môže vyvolať chlipné myšlienky. Keď sa tieto chlipné myšlienky prebudia, nie je to tak, že by na tieto veci myslel len občas – skôr na ne myslí veľmi často. Myslí na ne pri jedle, pri práci, dokonca aj počas snívania, jeho myseľ je každý deň plná týchto chlipných myšlienok. Pretože má chlipnosť, ktorá je druhom podlej podstaty, bude ukájať sexuálnu túžbu svojho tela bez akýchkoľvek obmedzení. Dokonca aj keď vidí niekoho z dobrej rodiny, kto má bohatstvo a postavenie – bohatú mladú dámu alebo bohatú manželku alebo vysokého, bohatého a pekného muža či bohatého podnikateľa –, začne mať chlipné myšlienky. Len sa pozrite, akí veľmi chlipní sú takíto ľudia! A existujú aj horšie prípady. V cirkvi bol brat, ktorý dobre spieval. Nebol to žiadny spevák na úrovni „hviezdy“ – mal len trochu pekne znejúci hlas. Niektoré ženy po tom, čo počuli jeho spev, k nemu zjavne začali prechovávať sympatie a chceli sa za neho vydať. Tieto ženy dokonca nikdy nevideli, ako tento brat vyzerá. Nevedeli, koľko má rokov, akú má osobnosť, akú má úroveň vzdelania, aká je jeho kvalita alebo aká je jeho viera v Boha. Nebrali ohľad na žiadnu z týchto vecí, a predsa sa za neho chceli vydať, ich chlipné myšlienky sa prebudili len na základe toho, že počuli jeho hlas. Povedzte Mi, nemajú takíto diabli zvrátenú prirodzenosť? Normálny človek by po tom, čo by počul niekoho dobre spievať, nanajvýš pociťoval trochu závisti, ale nikdy by neuvažoval o tom, že by si toho človeka vzal. Keby si niekoho chcel naozaj vziať, pred takýmto rozhodnutím by spoznal charakter a rodinnú situáciu tohto človeka, napríklad koľko má rokov, ako vyzerá, aký má charakter, aká je jeho rodina – o svadbe by uvažoval len vtedy, ak by boli všetky aspekty uspokojivé. Ľudia, ktorí sú diabli, sú však iní – niektoré ženy, keď počujú muža dobre spievať, si ho chcú hneď vziať; niektorí muži, keď vidia príťažlivú ženu, si ju chcú hneď vziať. Nie sú takíto ľudia desiví? Sú desiví aj odporní! Kedykoľvek vidia niekoho s postavením, vedomosťami, výrečnosťou alebo určitou silnou stránkou, alebo ak vidia niekoho krásneho či pekného, začnú mať chlipné myšlienky. Keď vidia takýchto ľudí, vždy na nich bez mihnutia oka zízajú; ich oči sú upreté, ale ich myseľ je veľmi aktívna a ich sexuálna túžba sa stupňuje – to znamená mať chlipné myšlienky. Kedykoľvek niekto neustále zíza na ľudí opačného pohlavia bez toho, aby odvrátil zrak – a sú dokonca aj takí, ktorí majú podlý pohľad vo svojich očiach alebo slintajú s otvorenými ústami –, to znamená mať chlipné myšlienky. Keď sa ich chlipné myšlienky prebudia, začnú sa iných dotýkať. Tomuto sa hovorí zvrátenosť. Bez ohľadu na situáciu, pokiaľ sa spustí ich vizuálna žiadostivosť, sluchová žiadostivosť alebo sexuálna túžba tela, budú mať chlipné myšlienky – takíto ľudia sú diabli. Je sexuálna túžba diablov obmedzovaná alebo krotená svedomím a rozumom ľudskej prirodzenosti? Nie je krotená, takže ich sexuálna túžba neustále prekypuje a neustále prejavujú známky zhýralosti – obzvlášť sa jej oddávajú. Nezaujíma ich, koľko ľudí je okolo nich, koľko majú oni sami rokov, alebo či sa druhej strane páčia, alebo je z nich znechutená a hnusia sa jej – pokiaľ je to niekto, kto sa im páči, budú mať chlipné myšlienky a oddávať sa fantáziám, čím v maximálnej miere uspokoja svoju sexuálnu túžbu. Nie je to nechutné? Takíto ľudia sú mimoriadne chlipní. Aj keď nemôžu nájsť príležitosť na vzťah s opačným pohlavím, stále chcú s inými flirtovať. Prejavy tohto správania spočívajú v tom, že často vysielajú koketné signály tým, že po tebe hádžu očkom, vymýšľajú všetky možné spôsoby, ako s tebou nadviazať kontakt a zblížiť sa s tebou – zámerne sa o teba otrú a letmo sa dotknú tvojej ruky, ramena alebo chrbta – a hovoria koketné veci, pričom to všetko je úmyselné. To ukazuje, že ich srdcia sú už plné žiadostivosti. Normálni dospelí si pri styku s príslušníkmi opačného pohlavia zachovávajú hranice, umiernenosť a medze. Či už ide o veci, ako sú sexuálna túžba, myšlienky, reč, fyzický kontakt alebo fyzická vzdialenosť medzi ľuďmi, to všetko riadia a obmedzujú ich svedomie a rozum. Ľudia, ktorí sú chlipní a zhýralí, však takí nie sú. Stále si robia, čo chcú, a bezohľadne ukájajú svoju sexuálnu túžbu, bez ohľadu na príležitosť, na to, koľko ľudí je okolo nich alebo aká je v tej chvíli situácia, a bez ohľadu na to, koľko majú oni sami rokov, a na svoj rodinný stav, či je druhá strana ochotná, alebo či k nim cíti odpor. Tomuto sa hovorí zhýralosť. Takíto ľudia nie sú ničím obmedzovaní – nedodržiavajú ani morálne hranice; sú úplne zhýralí. Ba čo viac, kam až niektorí ľudia vo svojej zhýralosti zájdu? Až tak ďaleko, že otvorene zízajú na intímne partie opačného pohlavia. Ak má niekto opačného pohlavia jasné, pekné oči, vytvoria si akúkoľvek príležitosť, aby sa podelili o to, čo majú na srdci, aby sa s ním porozprávali alebo prediskutovali prácu, pričom mu uprene hľadia do očí. Ak má niekto opačného pohlavia svetlú, hladkú a jemnú pokožku, často na ňu zízajú, či už úmyselne, alebo neúmyselne. Ak má niekto opačného pohlavia vysokú, štíhlu postavu, tajne ho sledujú zozadu a nedokážu z neho spustiť zrak. To znamená byť plný sexuálnej túžby. Sú takíto ľudia zvrátení? (Áno.) Sú aj takí maloletí alebo dospelí v manželstve, ktorí často sledujú pornografiu alebo súťaže krásy, ako je Miss World, kde sa ženy obliekajú veľmi vyzývavo – čo im stačí na to, aby uspokojili svoju vizuálnu žiadostivosť. Čím viac sa tomu takto oddávajú, tým ťažšie je pre nich krotiť a ovládať svoju sexuálnu túžbu a chlipné myšlienky. Je to prejav diablov? (Áno.) Žili by takto normálni ľudia? Počínali by si takto? (Nie.) Niektorí muži z Východu sú pomerne konzervatívni a keď prídu na Západ a vidia veľa vyzývavo oblečených žien, sú zvedaví a chcú sa na ne pozrieť viackrát, ale po čase, keď si na to zvyknú, už nie sú zvedaví – to je normálny prejav. Sú aj takí slobodní ľudia, ktorí sú trochu zvedaví na záležitosti sexuálnej túžby, alebo u ktorých sa občas v dôsledku objektívneho prostredia vyvinie nejaká podlá žiadostivosť. To všetko sú normálne fyziologické reakcie – to sa nedá nazvať zvrátenosťou. Ľudia, ktorí sú diabli, však nie sú rovnakí ako bežní ľudia. Ich zvrátenosť presahuje hranice normálnych ľudí – je obzvlášť nenormálna. Nejde len o to, že sú zvedaví na sexuálnu túžbu alebo že majú normálne fyziologické reakcie či potreby – sú neviazaní a promiskuitní. Keď ukájajú podlú žiadostivosť, necítia vôbec žiadnu hanbu. Tomuto sa hovorí zvrátenosť. Do akej miery sú zvrátení? Už len pri pohľade na pokožku, oči, postavu alebo vzhľad opačného pohlavia – alebo dokonca len pri počutí jeho hlasu – začnú mať chlipné myšlienky a potom si vytvoria každú možnú príležitosť, aby sa s tým druhým dostali do kontaktu alebo sa k nemu priblížili, pričom zájdu ešte ďalej a podniknú kroky na uspokojenie svojej sexuálnej túžby. Tomuto sa hovorí byť zvrátený.

Ďalším prejavom zvrátenosti je, že títo ľudia sú vždy obklopení rôznymi ľuďmi opačného pohlavia bez ohľadu na to, v akom prostredí sa nachádzajú. Takýto človek flirtuje s viacerými príslušníkmi opačného pohlavia súčasne a často udržiava nejednoznačné vzťahy s viacerými ľuďmi. Čo sa myslí pod nejednoznačným vzťahom? Je to vzťah, ktorý je ako priateľstvo, ale aj ako romantický vzťah – nikto nevie jasne povedať, aký vzťah v skutočnosti majú. Vo vzťahu k opačnému pohlaviu nemajú jasné hranice; ich vzťahy sú obzvlášť nejednoznačné – neustále flirtujú a veci sú nejasné a zahmlené. Sú tieto prejavy riadené chlipnou prirodzenosťou? (Áno.) Pokiaľ ide o morálku a etiku ľudských vzťahov, zlé trendy dnešného sveta už tento druh javu ani nekritizujú. Ľudia hovoria, že to znamená byť schopný, byť trendy – nazývajú to sexuálnou oslobodenosťou. Niektorí ľudia teda prinášajú tento druh myšlienok a názorov do cirkvi. Veria: „Bez ohľadu na to, s koľkými ľuďmi opačného pohlavia som v romantickom vzťahu, je to moja sloboda. Dokonca ani zákon to už dnes neodsudzuje, takže mám právo vybrať si, s koľkými priateľmi opačného pohlavia budem v romantickom vzťahu, mám právo vybrať si, ako naložím so svojou sexuálnou túžbou. Nemal by som sa ukracovať – svoju sexuálnu túžbu musím naplno uvoľniť.“ Nie je to podlý argument? (Áno.) Bez ohľadu na to, koľko ľudí súhlasí s názormi, ktoré propagujú trendy spoločnosti, alebo tieto názory obhajuje, bez ohľadu na to, koľko ľudí ich praktizuje, v Božom dome sú tieto druhy heréz a bludov charakterizované ako „zvrátené“ a tí, ktorí sa držia týchto druhov heréz a bludov, sú tiež charakterizovaní ako „zvrátení“ – konkrétne povedané, sú „chlipní“ a „zhýralí“. Je táto charakterizácia presná? (Áno.) Každá funkcia a inštinkt ľudského tela si vyžaduje základnú úroveň regulácie založenú na ľudskej prirodzenosti. A o čo sa táto regulácia opiera? Opiera sa o ľudské svedomie a rozum. Zmysel pre hanbu v rámci svedomia a rozumu by mal náležite regulovať fyziologické potreby človeka a jeho sexuálnu túžbu. Ak ju nereguluješ alebo neobmedzuješ, ale namiesto toho sa oddávaš sexuálnej túžbe, potom sa to nazýva zhýralosť, nazýva sa to chlipnosť. Ak máš takéto prejavy, potom si zvrátený. Zvrátenosť je negatívna vec – rozhodne to nie je pozitívna vec. Je to preto, lebo presahuje hranice zmyslu pre hanbu, ktorý má ľudská prirodzenosť, presahuje hranice normálnej rozumnosti, ktorú Boh od ľudí vyžaduje; prekračuje hranice ľudskej prirodzenosti a vyrušuje a poškodzuje normálne životy bratov a sestier. Preto je zvrátenosť absolútne charakterizovaná ako niečo podlé, ako negatívna vec; rozhodne to nie je pozitívna vec. Cirkev, Boží dom, absolútne nepropaguje sexuálnu oslobodenosť. Čo propaguje Boží dom? (Byť dôstojný a slušný a žiť normálnu ľudskú prirodzenosť.) Boží dom propaguje mať slušnosť svätých a správať sa so svedomím a rozumom. Pokiaľ ide o sexuálnu túžbu a fyziologické potreby, človek musí mať prinajmenšom zmysel pre hanbu. To znamená, že ak chceš vstúpiť do manželstva, ak chceš mať normálny romantický vzťah, potom to musí byť v súlade s princípmi manželstva, ktoré Boh ustanovil pre ľudí – nemôže to zahŕňať incest, zhýralosť ani chlipnosť. Rozumieš? (Áno.)

Práve sme hovorili v duchovnom spoločenstve o niektorých prejavoch zvrátenosti ľudí, ktorí sú diabli. Je dobré, že sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tomto druhu témy, aby sme vám pomohli získať určité rozlišovanie? (Áno.) Bez ohľadu na to, o aký prejav ide, ak presahuje rámec skazených pováh normálnych ľudí alebo presahuje rámec vrodenej prirodzenosti a inštinktov ľudí, potom je to nenormálne – je to prejav diablov. Okrem tých ľudí, ktorých myšlienky a správanie sú obzvlášť zlovestné a nenormálne, existuje medzi tým, o čom sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, ďalší druh človeka, ktorý možno nevykazuje tieto zjavne zlovestné a nenormálne prejavy, ale ktorého jasným prejavom je mimoriadna chlipnosť a zhýralosť. To, že má tieto jasné prejavy, tiež dokazuje, že má aspekt zvrátenej podstaty diablov. Dá sa potom s istotou povedať, že ľudia, ktorí majú tieto jasné prejavy, sú diabli? (Áno.) Kedykoľvek sa oddávajú svojej sexuálnej túžbe, ich srdcia prekypujú podlou žiadostivosťou a obzvlášť sa zaujímajú o záležitosti súvisiace so sexuálnou túžbou tela – ich záujem presahuje fyziologické potreby normálnych ľudí. To znamená, že bez ohľadu na to, v akom sú veku, akého sú pohlavia alebo aký je ich rodinný stav, ich prejavy sexuálnej túžby tela presahujú prejavy normálnych ľudí a tiež presahujú potreby normálnych ľudí. To stačí na to, aby sa dalo povedať, že ich prejavy v tejto oblasti nie sú normálne. Ak by sme ich mali charakterizovať dvoma slovami, sú obzvlášť „chlipní“ a „zhýralí“. To znamená, že ich fyziologické potreby sú mimoriadne nenormálne. Kedykoľvek vidia niekoho opačného pohlavia, kto má určitú silnú stránku alebo priaznivé vrodené predpoklady v nejakej oblasti, môžu mať chlipné myšlienky a dať priechod sexuálnej túžbe. Keď napríklad vidia niekoho opačného pohlavia so žiarivými, rovnými zubami, s obzvlášť krásnym a sladkým úsmevom alebo s obzvlášť krásnymi vlasmi či očami, môžu mať chlipné myšlienky. Bez ohľadu na to, aká črta opačného pohlavia sa im zdá dobrá alebo krásna, môžu mať chlipné myšlienky – a uvoľnenie sexuálnej túžby používajú ako spôsob, ako vyjadriť svoju náklonnosť a ocenenie druhej osoby. Nie je to nechutné? Je to mimoriadne nechutné! Niektorí podlí ľudia začnú mať chlipné myšlienky, kedykoľvek vidia, že niekto opačného pohlavia urobí určitý výraz tváre, napríklad mierne zdvihne obočie pri rozprávaní, alebo sa mu objavia jamky, či pri úsmeve prejaví obzvlášť očarujúci pohľad. Frekvencia a počet prípadov, keď sa v nich prebudia chlipné myšlienky, sú nepredstaviteľné a nepochopiteľné. Normálnym ľuďom to jednoducho pripadá mätúce: „Ak niekto vyzerá dobre, je v poriadku venovať mu jeden alebo dva pohľady navyše – ale ako to môže viesť k chlipným myšlienkam a uvoľneniu sexuálnej túžby? Nie je to prekrútené?“ Veci, o ktorých si normálni ľudia myslia, že by nevyvolali chlipné myšlienky, môžu u podlých ľudí vyvolať chlipné myšlienky a uvoľnenie žiadostivosti a normálni ľudia to nedokážu pochopiť. Tomuto sa hovorí zvrátenosť. Jednoducho povedané, nazýva sa to prekrútenosť, úchylnosť. Niektoré ženy môžu mať chlipné myšlienky, dokonca aj keď vidia muža s dobre vyvinutými svalmi, výraznými črtami tváre a vysokou postavou. Alebo keď vidia muža, ktorý má nejaké zručnosti, nejaké schopnosti a k tomu má bohatstvo a postavenie, neustále sa v nich prebúdzajú chlipné myšlienky. Nielenže ho oceňujú alebo si myslia, že je slušný, cítia k nemu trochu náklonnosti a chcú s ním mať romantický vzťah alebo sa usilovať o vzťah s ním – ale sa v nich neustále prebúdzajú chlipné myšlienky o ňom. Povedzte Mi, nie je to nechutné? Nie je to zvrátené? (Áno.) Časté prebúdzanie chlipných myšlienok je nenormálne – je to zvrátené.

Tu ukončíme naše duchovné spoločenstvo o prejavoch chlípnosti a zhýralosti u ľudí, ktorí sú reinkarnovaní z diablov. Teraz si povedzme o „sexuálnej provokatívnosti“. Sexuálna provokatívnosť v skutočnosti súvisí s chlípnosťou aj zhýralosťou; je to len spôsob, ako hovoriť o tej istej veci z inej perspektívy. Týka sa toho, že niektorí ľudia, aby zviedli opačné pohlavie a urobili naň dobrý dojem, pred ním často dávajú na obdiv svoje zvodné pôvaby. Niektoré ženy si napríklad rady nanášajú žiarivo červený a zmyselný rúž, líčia si oči tak, aby vyzerali veľmi príťažlivo, a dokonca si nanášajú lícenku, hoci sú už dosť staré. Pri výbere oblečenia sa vždy zameriavajú na to, aby boli sexi, zvodné a pútali pozornosť; pri rozprávaní si dávajú záležať na tom, aby boli koketné alebo roztomilé spôsobom, ktorý dokáže upútať opačné pohlavie; a tak ďalej. Niektorí muži sa často prezentujú ako hrdinovia so silnými ramenami, na ktorých sa ženy môžu spoľahnúť. Často pred ženami napínajú svaly, ochotne si vyzliekajú košele, aby predviedli svoje brušné svaly, a tieto prostriedky používajú, aby prilákali opačné pohlavie. Ich cieľom nie je len to, aby urobili na príslušníčky opačného pohlavia dobrý dojem alebo aby si našli niekoho na rande, ale skôr to, aby ich zviedli, vzbudili ich záujem a potom ich chytili do pasce sexuálnej túžby. Toto je ich cieľ. Nie je to sexuálna provokatívnosť? (Je.) To je byť provokatívny. Neverci nazývajú takýchto ľudí „pobehlicami“. Aké veci robia tieto „pobehlice“? Ak ide o ženu, potrpí si dokonca aj na výber rúžu. Nepoužíva obyčajný balzam na pery a tiež pohŕda rúžmi, ktoré používajú dôstojní a slušní ľudia, pretože sa jej nezdajú dostatočne luxusné. Špeciálne si vyberá zmyselné farby, vďaka ktorým jej pery po nanesení vyzerajú obzvlášť sexi a zvodne, s cieľom rozbúšiť mužské srdcia, očariť ich a dosiahnuť, aby sa do nej úplne zbláznili a podľahli jej. V kontakte s mužmi často prejavuje provokatívne správanie, uvoľňuje sexuálnu túžbu, a to všetko preto, aby ich zviedla. Čím viac mužov je prítomných, najmä typov, ktoré sa jej páčia, tým sa stáva živšou a aktívnejšou a tým viac sa zo všetkých síl snaží predviesť, pričom dáva na obdiv svoju výrečnosť, používa vyberanejší slovník, venuje mimoriadnu pozornosť výrazom svojej tváre a oblieka sa obzvlášť koketne. Tomu sa hovorí byť provokatívny. Je nejaký rozdiel medzi provokatívnymi ľuďmi a chlípnymi ľuďmi? Sú to rovnaké typy? (Áno.) Sú z jedného cesta. Jeden aktívne zvádza, druhý sa aktívne oddáva chlípnosti. Obidva prejavy sú prejavmi oddávania sa sexuálnej túžbe, prejavmi prekypujúcej sexuálnej túžby a zhýralosti, ktoré sú ovládané zvrátenou prirodzenosťou-podstatou. Ľudia tohto provokatívneho typu, či už muži alebo ženy, bez ohľadu na vek alebo rodinný stav, nekrotia svoje správanie v žiadnom prostredí, ani nedržia na uzde či neovládajú svoju sexuálnu túžbu. Namiesto toho sú zhýralí a ľahkovážni, dokonca aktívne robia neslušné návrhy – nosia špeciálne oblečenie, používajú špeciálne výrazy, špeciálny jazyk, špeciálne spôsoby rozprávania a robia určité špeciálne veci, aby upútali pozornosť opačného pohlavia, vlákali ich do rozhovoru, prinútili ich zhltnúť návnadu a podobne. Preto takíto ľudia nie sú len chlípni, ale aj provokatívni. Slovo „provokatívny“ je skutočne dosť nechutné. Skrátka, či už takíto ľudia prejavujú chlípnosť alebo provokatívnosť, spôsob, akým uvoľňujú sexuálnu túžbu, je zhýralý, charakter ich uvoľňovania sexuálnej túžby je zhýralý a ich podstata je zvrátená. Prejavy takýchto ľudí, či už chlípne alebo provokatívne, presahujú fyziologické potreby normálnych ľudí a chýba im obmedzenie svedomím a rozumom. Preto sú takíto ľudia skrz-naskrz podlí ľudia. Nech sa na to pozeráš akokoľvek, nie sú to dobrí ľudia, ale diabli. V akejkoľvek skupine prítomnosť čo i len jedného takého diabla spôsobí vyrušenie. Dôstojní a slušní ľudia sú nimi znechutení, zatiaľ čo tí s malým duchovným postavením alebo tí, ktorí nemajú vôbec žiadne rozlišovanie či postoj – najmä tí, ktorí sú reinkarnovaní zo zvierat –, sú nimi často zavádzaní a trpia ich obťažovaním. Stručne povedané, diabli, ktorí vykazujú tieto podlé prejavy, sú pohromou v akejkoľvek skupine, v ktorej sa nachádzajú, a nikomu neprinášajú žiadny úžitok ani pomoc, pretože ich sexuálna túžba často prekypuje a často vyrušuje každodenný život a normálne myšlienky niektorých ľudí.

Povedz Mi, dajú sa podlí ľudia tohto chlípneho, zhýralého a provokatívneho typu ľahko rozlíšiť? (Áno.) Dospelí ich dokážu rozlíšiť a v dnešnej dobe možno aj neplnoleté deti. Preto by väčšina ľudí mala mať pri stretnutí s tými, ktorí majú podlú podstatu diablov, nejaký pocit, nejaké rozlišovanie; nebudú takí hlúpi, aby to nedokázali rozoznať. Takže, keď sa stretnete s takýmito ľuďmi, viete, ako k nim pristupovať? Odmietnete ich? Ak stretneš niekoho, kto ti nie je po vôli, možno ho odmietneš. Ak je to však niekto, kto naozaj vyhovuje tvojmu vkusu – tvoj vysnívaný milenec, tvoj ideálny manželský partner –, bolo by pre teba ľahké ho odmietnuť? Jasne vieš, že je to tento typ človeka, ale pretože jeho vzhľad je príliš zvodný alebo ťa nejaká jeho silná stránka príliš dojíma, ukradne ti srdce a očarí ťa – v takejto situácii je pre teba ťažké ho odmietnuť. Nie si v nebezpečenstve, ak ho neodmietneš? (Áno, je to upadnutie do pokušenia.) Je to len upadnutie do pokušenia? Je to pád do víru sexuálnej túžby. Je pre niekoho, kto uviazol vo víre sexuálnej túžby, ľahké sa z neho vymaniť? (Nie, nie je.) Prejavuje ti starosť a ohľaduplnosť, lásku a starostlivosť a navyše ti neustále preukazuje malé láskavosti. Vo svojom vnútri cítiš výnimočnú vrelosť a myslíš si: „Na svete nie je nikto iný, kto by so mnou takto dobre zaobchádzal; toto je môj princ na bielom koni, môj vysnívaný milenec.“ Neuvedomuješ si, že ak je to chlípny a zhýralý človek, s ostatnými zaobchádza rovnako. Si len jedným zo všetkých jeho priateľov opačného pohlavia; si pre neho len niekto, okolo koho prejde – len krátka zastávka – na jeho dlhej životnej ceste. Keď si s tebou užije dosť zábavy a ty ho už nebudeš priťahovať, staneš sa niekým, koho odhodí. Odhodí ťa tak bezohľadne, ako keď odhodí odev alebo handru, a vtedy pocítiš bolesť. Keď sa rozhodne ťa odhodiť, tvoj plač je zbytočný, tvoje prosíkanie je zbytočné, dokonca aj tvoje kľačanie pred ním je zbytočné; niektorí ľudia dokonca spáchajú samovraždu, ale to je tiež zbytočné – nič ním nedokáže pohnúť. Keď už voči tebe nebude mať sexuálne potreby, povie, že k tebe už nič necíti, že ťa už nemiluje, a pôjde hľadať ďalšiu korisť, ktorá ťa nahradí. Vtedy zistíš, že takíto ľudia nie sú vhodnými partnermi do manželstva, že predstava princa na bielom koni, spriaznenej duše alebo vysnívaného milenca je len klamlivý trik, a až vtedy si uvedomíš, že sexuálna túžba nie je skutočná láska. Bez ohľadu na to, s kým takíto chlípni a zhýralí ľudia chodia, majú len sexuálnu túžbu a žiadnu skutočnú lásku. Nikdy nemajú v úmysle byť s tebou navždy alebo plniť si nejakú zodpovednosť. Len sa oddávajú hre sexuálnej túžby. Keď si užijú dosť zábavy a ich sexuálna túžba je uspokojená, nebudú sa na teba chcieť druhýkrát ani pozrieť a ani im nenapadne ťa ľutovať. Keď si nájdu svoj nový objav, staneš sa starou láskou a jediné, čo potom môžeš robiť, je plakať. Takže, či už ide o muža alebo ženu, pri randení alebo hľadaní partnera sa človek niekedy stretne s takýmito podlými ľuďmi. Začnú mať voči tebe žiadostivé myšlienky a zvedú ťa do svojej pasce, no ty veríš, že ťa skutočne milujú, a zveríš svoje životné šťastie takémuto človeku. Až keď ťa odkopne a odhodí, uvedomíš si, že si ho zle odhadol, že tento človek nie je niekto s ľudskou prirodzenosťou, kto si dokáže plniť zodpovednosti, ale chlípny a zhýralý človek. Vtedy je už na ľútosť neskoro; pri manželstve to je tŕnistá obchádzka. U niekoho s normálnou ľudskou prirodzenosťou môže zážitok z toho, že sa s ním niekto zahráva, spôsobiť celoživotnú bolesť, diabli však zostávajú ľahostajní bez ohľadu na to, s koľkými ľuďmi sa zahrávajú; dokonca majú pocit, že majú šťastie, cítia sa šťastní a spokojní, majú z toho radosť a dychtivo si želajú, aby mohli baliť ešte väčší počet príslušníkov opačného pohlavia a zahrávať sa s nimi. Považujú to za šťastie celého života a nazývajú to svojou zručnosťou a schopnosťou. Normálni ľudia si nemôžu dovoliť daň za to, že by sa s nimi zaplietli. Takže, ak chceš byť vo vzťahu, maj oči otvorené a maj vo veciach jasno; čokoľvek robíš, nevyberaj si diabla. Ak chodíš s normálnym človekom, aj keď sa rozídete, nezraní ťa príliš hlboko; prinajmenšom môžete zostať obyčajnými priateľmi. Ak sa však zapletieš s diablom, celý tvoj život bude kvôli nemu zničený. Povedz Mi, koľko úprimnosti a skutočnej náklonnosti má normálny človek? Koľko energie má v tomto živote? Ak zakaždým, keď s niekým nadviažeš vzťah, skončíš oklamaný, a to tak, že si hlboko zranený z toho, že si bol podvedený a že sa s tebou niekto zahrával, potom budeš celou svojou životnou cestou kráčať pod týmto tieňom, čo z tvojej existencie urobí veľmi bolestivú skúsenosť. Preto by ste sa pri randení alebo stretávaní sa s opačným pohlavím mali mať najviac na pozore pred týmito chlípnymi a zhýralými ľuďmi. Či už si muž alebo žena, ak nedokážeš ľudí prekuknúť a nevieš, či je niekto iný chlípny a zhýralý, potom sa s ním bezhlavo nestýkaj, aby si sa vyhol oklamaniu a celoživotnej ľútosti. Keď nastanú trpké následky, si jediný, kto im musí čeliť; nikto to za teba nemôže odtrpieť a nikto nemôže utešiť tvoje zranené srdce. Aj keď hovoríš, že dokážeš ľudí prekuknúť, možno to nedokážeš urobiť presne. V dnešnej dobe si človek nemôže byť istý nikým. Kým človek neprijme spásu, má len želanie usilovať sa o pravdu; môže sa zdať, že má slušnú ľudskú prirodzenosť, nie je však isté, aké to v skutočnosti bude, keď s ním budeš žiť. Každý, kto nerozumie pravde a nebol spasený, je nespoľahlivý. Prečo je nespoľahlivý? Povedz Mi, je počas nášho života v tomto zlom svete niekto, kto by bez získania pravdy dokázal odolať akémukoľvek pokušeniu a stáť pevne uprostred akéhokoľvek zlého trendu? Ani jeden. Preto neexistujú žiadni spoľahliví ľudia. Čo to znamená, že neexistujú žiadni spoľahliví ľudia? Znamená to, že pre kohokoľvek, muža alebo ženu, je vstup do manželstva začiatkom tragédie. Keď sa musia deň čo deň starať o každodenné potreby a čeliť rôznym banálnym veciam a mrzutostiam života, je ťažké povedať, či to tí dvaja ľudia dotiahnu do konca, či sa budú na ceste navzájom podporovať, či tam bude šťastie a či budú mať spoločný základ a spoločné úsilie. Preto, keď človek vstúpi do manželstva a čelí skutočnému životu, začína sa utrpenie. Vieš, keď si slobodný, všetko sa dá ľahko zvládnuť; môžeš sa rozhodovať sám za seba. Keď však spolu žijú dvaja ľudia, môžeš robiť všetky rozhodnutia len ty sám? Prispôsobí sa ti ten druhý? Prispôsobíš sa ty jemu? Bude sa o teba starať a brať na teba ohľad? Budeš sa ty starať o neho? To všetko sú neznáme. Aj keď človek, ktorého stretneš, nie je chlípny a zhýralý a cítiš, že sa k sebe hodíte a môžete vstúpiť do manželstva, to, či si nakoniec dokáže plniť svoje zodpovednosti v rámci manželstva, je neznáme, a to, či s ním v tomto rámci dokážeš kráčať až do konca, je tiež neznáme. Chýba ti istota a dôvera dokonca aj v seba samého, čo dokazuje, že ostatní sú na tom rovnako – to sa rozumie samo sebou, však? (Áno.)

Ak sa vo svojom každodennom živote stretneš s ľuďmi tohto chlípneho, provokatívneho a zhýralého typu a oni sa k tebe pokúsia priblížiť, mal by si vedieť, aký je cieľ tohto ich konania. Ak ich neodmietneš, alebo ak im dovolíš dosiahnuť svoje pre svoju plachosť, naivitu, hlúposť a nevedomosť alebo nedostatok skúsenostného poznania, čo povedie k vzniku nepriaznivých následkov, potom si to nakoniec ty, kto ponesie následky. Chlípni a zhýralí ľudia – diabli – nikdy necítia žiadnu vinu ani výčitky svedomia za uvoľňovanie sexuálnej túžby alebo robenie nemorálnych vecí. Majú pocit, že na tom nezáleží; myslia si, že z toho ťažia a že takí by ľudia v živote mali byť. Ak si však normálny človek, svedomie a rozum v tvojej ľudskej prirodzenosti jednoducho nedokážu zniesť takéto rany, trýznenie a ťažké ublíženie. Preto, ak sa stretneš s takýmito chlípnymi a zhýralými ľuďmi, musíš byť opatrný. Musíš sa modliť k Bohu a prosiť Ho, aby ťa chránil, aby si neupadol do pokušenia. Najmä ak má ten druhý v rukáve veľa trikov, je to ostrieľaný hráč a je to aj tvoj vysnívaný milenec, ten, o ktorého získaní snívaš, potom môžeš veľmi ľahko upadnúť do pokušenia a veľmi ľahko skončiť v nenapraviteľnej situácii, pričom to nakoniec dopadne zle, čo nikto nechce vidieť. Do toho času budú tvoje srdce, myseľ a telo do určitej miery zdevastované. Keď potom prídeš konať svoju povinnosť a predstúpiš pred Boha, aby si Ho nasledoval, mnohé veci budú iné – už nikdy nebudú také, aké boli na začiatku, a nikdy sa nebudú môcť vrátiť do stavu, v akom boli predtým. Keď niekto prejde nejakými nenormálnymi alebo strastiplnými skúsenosťami súvisiacimi so sexuálnou túžbou, zanechá to v jeho srdci isté strašné stopy, na ktoré žiadny normálny človek počas celého svojho života len tak ľahko nezabudne. Hoci s postupom času môžu tieto spomienky a táto bolesť postupne vyblednúť, ak ti tieto udalosti spôsobili určité ublíženie a spúšť, potom budú navždy pretrvávajúcou nočnou morou v tvojom srdci. V tomto živote sa už nikdy nebudeš schopný vrátiť k svojmu predchádzajúcemu životu; tvoj vnútorný svet už nebude taký čistý a jednoduchý ako predtým a bude pre teba nemožné získať späť svoj predchádzajúci stav. V tomto bode, keď prídeš konať svoju povinnosť, budeš mať v srdci ďalšie bremeno, ktorého sa budeš chcieť zbaviť, ale nebudeš môcť. Na čo sa toto bremeno vzťahuje? Vzťahuje sa na rôzne spomienky na skúsenosť s ublížením. Pomyslenie na tieto spomienky bude vyvolávať nevoľnosť a budú tiež často vyrušovať tvoje srdce a tvoje emócie. Tvoj vnútorný svet teda už nebude taký čistý a jednoduchý ako predtým; tvoje emócie budú teraz obsahovať veľa vecí, ktoré by v normálnej ľudskej prirodzenosti nemali existovať. Do určitej miery to bude zasahovať do tvojho života, tvojho konania povinnosti a tiež to bude zasahovať do tvojej viery v Boha a usilovania sa o pravdu. Tomu sa hovorí bremeno. Preto, keď niekto upadne do pokušenia romantického vzťahu s diablom, bez ohľadu na vek prirodzene upadne do nevysvetliteľnej skormútenosti. Pre normálneho človeka to nie je dobrý jav.

V skutočnom živote sa ľudia často stretávajú s nejakými chlípnymi a zhýralými jedincami. Keď sme dnes hovorili v duchovnom spoločenstve o týchto slovách, keďže ste získali schopnosť rozlišovať tento typ ľudí a viete, že to nie sú normálni ľudia, ale diabli, keď sa ťa pokúsia zviesť, dokážeš ich rázne odmietnuť. Neodmietaj ich nepriamo a taktne, ani sa nehanbi ich odmietnuť, ba dokonca sa takýchto ľudí neboj. Samozrejme, ak ti nezáleží na tom, či je to diabol, a povieš si: „Mám už tridsať alebo štyridsať rokov a ešte som nezažil manželstvo; ak ma niekto o mňa naozaj takto potrebuje, rád to prijmem,“ potom, keďže ti nezáleží na tom, aké následky môžu nastať, ani na psychických jazvách, nebudem hovoriť viac. Mojím cieľom pri vyslovení týchto slov je, aby niektorí hlúpi ľudia, ktorí nemajú žiadnu ostražitosť ani opatrenia proti zvádzaniu opačným pohlavím, vedeli, aký správny postoj by mali zaujať, keď na nich doľahne pokušenie. Ak ti nezáleží na tom, že je niekto chlípny a zhýralý, nezáleží ti na tom, že je to diabol, a cítiš sa veľmi poctený len preto, že sa mu páčiš – presne ako hovorí príslovie nevercov: „Muž položí svoj život za niekoho, kto mu rozumie, zatiaľ čo žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“ – a ty si myslíš: „Ak sa ako žena niekomu naozaj páčim, svedčí to o tom, že môj vzhľad je prijateľný, takže by som sa mala cítiť mimoriadne poctená. Nech na mňa teda smelo vyrukuje; vítam to a prijmem ho s otvorenou náručou“ – aký je toto postoj? Povedz Mi, je príslovie „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“ úctivé voči ženám? (Nie.) Muž musí obetovať svoj život za tých, ktorí mu rozumejú, a žena sa musí vyparádiť pre svojho obdivovateľa – je toto príslovie správne? (Nie.) Prečo sú ženy také úbohé? Aj muži sú úbohí. Takže muži musia položiť svoj život za iných. Ktokoľvek je tvojím dôverníkom, je tvojím pánom, pre ktorého musíš obetovať svoj život – prečo je tvoj život taký bezcenný? Je možné, že tvoj život patrí iným a nie tebe? Boh si ľudský život cení najviac, pretože tento život, tento dych, je daný Bohom; je to základná podmienka na to, aby sa stvorené telo mohlo hýbať a stať sa živou bytosťou. Ak si nevážiš svoj život, ale ho ľahkovážne odovzdávaš iným a obetuješ ho pre nich, čo to preukazuje? Nepreukazuje to, že si úbohý? (Áno.) Dokazuje to, že tvoj život nemá žiadnu hodnotu. Nevážiš si svoj život, nepoužívaš ho na to, aby si robil tie najzmysluplnejšie a najhodnotnejšie veci, ale dokážeš ľahkovážne zomrieť za kohokoľvek, kto ti rozumie. To dokazuje, že tvoj život je príliš lacný; je to len naničhodný život, rovnako bezcenný ako život psa, mačky alebo sliepky. Je teda príslovie „Muž položí svoj život za niekoho, kto mu rozumie“ správne? (Nie.) Toto príslovie degraduje ľudí, znevažuje ich; je to príslovie, ktoré si neváži život. Ochotne zomrieť za iných – je ľahké získať ľudský život? Život sa nezískava ľahko; človek nemôže len tak ochotne zomrieť. Preto je príslovie „Muž položí svoj život za niekoho, kto mu rozumie“ nesprávne a neudržateľné. Je teda príslovie „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“ správne? (Tiež nie je správne.) V akom zmysle je nesprávne? Naozaj sa vám kedysi toto príslovie páčilo, naozaj ste ho schvaľovali, dokonca ste ho považovali za pravdu, za motto? Obdivoval ťa niekedy niekto? Ak sa ti ten, kto ťa obdivoval, páčil, cítil si sa poctený? (Nie úplne poctený, možno vnútorne šťastný.) Potom to nemá ďaleko od pocitu pocty. Je toto šťastie dobré? (Nie.) Prečo nie? (Parádiť sa pre mužovo uznanie a náklonnosť, žiť len pre mužov, vkladať do toho všetky svoje myšlienky – mám pocit, že žiť takto je dosť úbohé.) Existujú odlišné názory? Samotné príslovie „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“ stavia ženy do nerovnocenného postavenia voči mužom. Vyžaduje od žien, aby sa parádili, aby potešili mužov, aby žili pre mužské šťastie a aby sa cítili poctené vždy, keď sa niekomu páčia a keď ich niekto obdivuje. To je nerovnocenné; už len toto je skutočným odrazom nízkeho postavenia žien. Zmyslom príslovia „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“ je, že či už sa žena páči iným pre svoj dobrý vzhľad, alebo priťahuje náklonnosť mužov, pretože sa vie skrášliť tak, aby lahodila oku, mala by sa preto cítiť šťastná a poctená. Už len toto je degradácia žien. Toto príslovie hovorí ženám, že hodnotou ich existencie, zdrojom ich šťastia je to, aby existoval niekto, komu sa páčia, a že ak taký niekto nie je, mali by sa cítiť nešťastné a rozrušené a musia uvažovať o tom, prečo sa nikomu nepáčia a či ako ženy nežijú bezcenný a neúspešný život. Nie je teda príslovie „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“ degradáciou žien? (Áno.) Nie je vo fráze „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“ obdivovateľom zvyčajne muža? Samotné toto príslovie stavia mužov do pozície pánov, nad ženy. Znamená to, že žena by sa mala cítiť poctená tým, že sa páči mužovi – pánovi – a že ju oceňuje. Ak sa mužovi – pánovi – nepáči, potom s ňou niečo nie je v poriadku, nie je hodná lásky, v živote zlyhala a nie je hodná byť ženou. Vidíš, to nebadateľne povyšuje postavenie mužov, čo im umožňuje šliapať ženám po krku a týčiť sa nad nimi. V tom spočíva chyba v prísloví „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“. Okrem toho, páčia sa mužom ženy len pre ich vzhľad a ozdoby? Alebo sa im ženy páčia len preto, že vidia, že sú jemné, cnostné, dôstojné a pôvabné? Páčia sa mužom ženy len preto, aby potešili ich oči? (Nie, je to na uspokojenie sexuálnej túžby tela.) Aký je potom účel toho, že sa ženy snažia potešiť mužov a urobiť ich šťastnými? (Je to tiež na oddávanie sa sexuálnej túžbe tela.) To znamená, že muži aj ženy majú voči sebe navzájom potreby a najzákladnejšou z týchto potrieb je sexuálna túžba tela. Mužova potreba ženy nespočíva len v tom, že sa mu páči jej vzhľad, ale chce ju na základe toho získať fyzickým spôsobom – povedané otvorenejšie, získať jej telo, aby uspokojil svoju vlastnú sexuálnu túžbu. Preto je účelom príslovia „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“ v skutočnosti uspokojenie mužskej sexuálnej túžby. Vyžaduje od žien, aby nielen svojím vzhľadom a ozdobami lahodili mužom, ale aby aj uspokojovali mužskú sexuálnu túžbu. Nie je to veľmi nízky spôsob života? Ak si ženy stále myslia, že toto príslovie je správne, že je to niečo, čo by mali napĺňať a čoho by sa mali držať, potom degradujú samy seba. Muži majú voči ženám sexuálne potreby a chcú sa hrať s ich telami; ak sa ženy namiesto toho, aby to považovali za opovrhnutiahodné a nenávideniahodné, stále parádia pre svojich obdivovateľov a cítia, že je to najväčšia pocta ich života, tá najvyššia pocta, nedegradujú potom samy seba? (Áno.) To ženy úplne zbavuje ich práv. Nielenže ich to zbavuje práva na existenciu, dôstojnosti a ľudských práv, ale tiež si v dôsledku toho myslia, že je to tá najväčšia pocta. Nie je to kruté? Je to vyslovene kruté! Okrem toho, že žena nemá žiadnu autonómiu a vôbec žiadne ľudské práva, šťastie, radosť a potešenie môže dosiahnuť len na základe toho, že poteší mužov a plne ich uspokojí. Bez ohľadu na to, akým neľudským zaobchádzaním ženy trpia, vyžaduje sa od nich, aby na to boli stále hrdé. Nie je to zneužívanie a ničenie žien? Či už moderné alebo staroveké ženy, všetky berú príslovie „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“ za svoje motto, za svoj životný cieľ. Nie je to úplne nesprávne? Nie je to trik, ktorý satan používa na zneužívanie a zavádzanie ľudí? (Áno.) Ak si žena a muž v tebe nachádza potešenie, pričom jeho srdce je naplnené podlou žiadostivosťou voči tebe, cítila by si znechutenie alebo by si sa cítila nesmierne poctená, keby si to vedela? (Znechutenie.) Keď na teba myslí, myslí len na tvoje telo a tvoj vzhľad, pričom zároveň uvoľňuje svoju vlastnú sexuálnu túžbu. Čím viac potešenia v tebe nachádza, tým viac je voči tebe naplnený sexuálnou túžbou; to, čo sa v ňom v súvislosti s tebou prebúdza, sú výlučne žiadostivé myšlienky. Dokonca skúša všetky možné spôsoby, ako ťa získať, aby si mohol užívať tvoje telo a plne uspokojiť a uvoľniť svoju sexuálnu túžbu. Keby si vedela, že má voči tebe takéto úmysly, stále by si si myslela, že príslovie „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“ je správne? Stále by si cítila, že je cťou, keď sa niekomu páčiš a oceňuje ťa? (Nie.) Ak si žena so zmyslom pre hanbu a dôstojnosť, potom by si mala byť týmto príslovím znechutená a mala by si mať odpor k tomu, že sa takýmto ľuďom páčiš, a mala by si to odmietať. Iba ak žiješ takto, máš dôstojnosť. Niekto, kto ťa má skutočne rád a oceňuje ťa, to robí pre kvalitu tvojho charakteru, tvoje ciele, pretože rozumieš pravde, a tiež chce od teba získať niečo povznášajúce a prijať od teba pomoc – nie preto, že chce obdivovať tvoje telo, aby sa oddával svojej sexuálnej túžbe a uspokojil ju. Ak ťa niekto oceňuje bez ohľadu na tvoj charakter alebo na to, či sa usiluješ o pravdu alebo nie, a len preto, že tvoj vzhľad a postava lahodia oku a môžu plne uspokojiť jeho sexuálnu túžbu, a ty voči tomu necítiš žiadny odpor ani nechuť, ale namiesto toho cítiš, že sa mu páčiš – najmä preto, že voči tebe mal neslušné návrhy, o to viac cítiš, že sa mu páčiš – a dokonca sa tým cítiš poctená, potom degraduješ samu seba. Ak ti nezáleží na tom, kto má akékoľvek plány alebo podlé úmysly s tvojím telom, a pokiaľ sa mu páčiš, považuješ to za svoju mimoriadnu poctu a cítiš sa tým poctená, potom nie si niekto s integritou a dôstojnosťou, ani nie si dobrá žena. Predpokladajme, že niekto má voči tebe sexuálne potreby a ty cítiš, že si našla niekoho, kto ti rozumie, ako aj príležitosť na uvoľnenie sexuálnej túžby; na to treba dvoch a vy dvaja sa dáte dokopy, pretože ste z jedného cesta. V tom prípade si niekto bez akejkoľvek integrity a dôstojnosti, nehodný toho, aby sa niekomu páčil; si rovnaký typ ako chlípni a zhýralí ľudia. Ak si skutočne žena s dôstojnosťou, mala by si cítiť odpor, nechuť a znechutenie z toho, že sa páčiš takýmto chlípnym a zhýralým ľuďom. Samozrejme, ak je dôvod, prečo sa niekomu páčiš, skutočne tvoja ľudská prirodzenosť, tvoje ciele, alebo to, že máš určitú silnú stránku, to tiež nie je nič, prečo by si sa mala cítiť poctená. Účel toho, prečo ľudia hovoria „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“, rozhodne nie je taký jednoduchý, ako keď muž oceňuje ženu. Mužov to stavia úplne do pozície, v ktorej sa týčia nad ženami. Presnejšie povedané, toto príslovie vzniklo v duchu toho, že muži sú nadradení a ženy sú podradené. Okrem toho je realita taká, že ženy sú v akomkoľvek spoločenskom systéme zraniteľnou skupinou, na ktorú sa pozerá ako na prívesky a hračky mužov. Preto je príslovie „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“ absolútnou potupou pre všetky ženy. Ak ženy toto príslovie obzvlášť schvaľujú, je to pre ne smutné a človek by mal cítiť opovrhnutie voči všetkým ženám, ktoré ho schvaľujú. Mali by potom muži schvaľovať názor „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“? (Nie.) Ak muž vidí ženu, ktorá sa parádi pre svojho obdivovateľa, necíti vari, že takáto žena žije veľmi ponižujúcim spôsobom, a nebude sa na takúto ženu tiež pozerať zvrchu? (Áno.)

Vidíte teraz jasne, či je príslovie „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“ správne alebo nie? (Je nesprávne.) Toto príslovie nie je pozitívna vec, ani to nie je správna myšlienka či názor. Pozrite sa do Biblie a do slov, ktoré vyjadril Boh – je tam nejaká veta, ktorá by ženám hovorila, že by sa mali parádiť pre tých, ktorí ich obdivujú? Je tam nejaká veta, ktorá by rozdeľovala postavenie mužov a žien na úrovne a hovorila by, že muži sú nad ženami? Nie, nie je. V Biblii je v knihe Genezis zaznamenané, že žena je kosť z mužových kostí a telo z jeho tela. Muži aj ženy sú ľudské bytosti stvorené Bohom; pred Bohom sú si rovní, bez rozdelenia na úrovne, bez rozlišovania na nadradených a podriadených. Rozdeľovanie ľudí na nadradených a podriadených a rozlišovanie úrovní postavenia je niečo, čo robí satan; je to skutočný dôkaz satanovho útlaku a prenasledovania žien. Odkedy Boh na počiatku stvoril ľudstvo, muži a ženy si boli v Božích očiach rovní. Sú to stvorené bytosti a objekty Božej spásy. Boh nikdy nepovedal, že muži sú nadradení a ženy podriadené, ani nepovedal, že by muži mali byť hlavou žien alebo ich pánmi, že by sa muži mali vyvyšovať nad ženy, že by muži mali mať v akejkoľvek práci prednosť pred ženami, alebo že muži majú vlastné názory a sú oporou, zatiaľ čo ženy by mali mužov viac počúvať. Boh nikdy také veci nepovedal. Len kvôli satanovej skazenosti vznikli medzi ľuďmi reči o tom, že muži sú nadradení a ženy podriadené, a potom sa tento trend sformoval v celej spoločnosti a v celom ľudstve, pričom neustále podriaďoval ženy mužskej autorite. Kvôli nedostatočnému porozumeniu pravde sa ženy po svojom ovplyvnení a zavádzaní rôznymi zlými trendmi satana cítia sa byť druhoradé voči mužom, alebo majú pocit, že majú nižšie postavenie ako muži. Preto až do dnešného dňa mnohé ženy stále veria, že príslovie „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“ je správne. To je veľmi smutné. Ak ľudia nerozumejú pravde, sú v mnohých konkrétnych záležitostiach stále zavádzaní a ovládaní rôznymi myšlienkami a názormi satana. Dokonca aj táto drobná záležitosť je veľmi názorná, nie je to tak? (Áno.) Z akého dôvodu sa ženy dobrovoľne ponižujú? Je to preto, lebo celkové spoločenské prostredie spôsobuje, že ženy nemôžu mať rovnaké postavenie ako muži, a musia mužom ustupovať a vytvárať im priaznivé podmienky, a musia tiež prinášať mnohé obete a zaplatiť vysokú cenu, aby mužov uspokojili. Je to spôsobené spoločnosťou, rôznymi zlými trendmi, ktoré vedie satan. Takže teraz, po porozumení pravde v tomto ohľade, neexistuje vari jednoznačný záver týkajúci sa príslovia „Žena sa vyparádi pre svojho obdivovateľa“? (Áno.) Toto príslovie je mylné a nie je v súlade s pravdou, však? (Áno.) Keď si ženy vypočujú skutočnú situáciu, necítia, že celé tie roky žili s pocitom veľkej krivdy a útlaku? Mali by sa teda ženy stále parádiť pre svojich obdivovateľov? (Nie.) Ako členky stvoreného ľudstva sa ženy líšia od mužov len v pohlaví a fyziológii; v iných aspektoch nie sú vôbec žiadne rozdiely. V Božích očiach nie sú medzi mužmi a ženami vôbec žiadne rozdiely v postavení. Boh nikdy, za žiadnych okolností, nekládol na ženy iné požiadavky ako tie, ktoré kladie na mužov. V aspektoch, ako sú počet ľudí, ktorých si Boh vyvolí, nádej na spásu, ich príležitosti vykonávať povinnosti, povinnosti, ktoré môžu vykonávať, a práca, ktorú môžu robiť, sú ženy v podstate rovnocenné mužom; ženy nie sú menejcenné ako muži. Toto je skutočná situácia.

Predtým sme hovorili o prejavoch chlípnosti, zhýralosti a provokatívnosti tých podlých ľudí, ktorí majú prirodzenosť-podstatu diablov, a tiež o tom, ako zaobchádzať s podlými ľuďmi, ak sa s nimi človek stretne, pokiaľ ide o nadväzovanie romantických vzťahov alebo hľadanie partnera. Dúfate, že stretnete takého človeka, aby ste zažili trochu romantiky, konali raz bezstarostne a raz si dopriali? (Nie.) Dúfate teda, že stretnete svojho vysnívaného milenca, svoju spriaznenú dušu, svojho pána Pravého alebo slečnu Pravú? (Nie.) Nezáleží na tom, či v to dúfaš alebo nie. Kľúčové je, že musíš mať rozlišovanie, pokiaľ ide o týchto chlípnych, zhýralých a provokatívnych ľudí, ktorých prirodzenosť-podstata je podlá, a musíš sa od nich držať ďalej. Slovami nevercov, väčšina z týchto ľudí sú ostrieľaní hráči, svetáci a zvodcovia. Väčšina dospelých by mala byť schopná rozpoznať tento typ človeka, keď sa s ním stretne; po niekoľkých interakciách možno väčšina dospelých spozná, že je tohto typu. Tento druh človeka je nevyberavý, keď s niekým flirtuje; bez ohľadu na to, koľko máš rokov, pokiaľ vyzeráš celkom dobre, môže s tebou flirtovať, čo spôsobí, že sa chytíš do jeho pasce a pritom vôbec netušíš, čo sa deje. Vždy ti hovorí nežné, jemné slová a prejavuje ti záujem, starostlivosť a ohľaduplnosť. Hľadá príležitosti, aby na teba robil oči, podal ti čaj alebo vodu a niekedy ti dokonca kúpil malé darčeky, čokolády a podobne. Keď si úplne bez ostražitosti, prelomí tvoju obranu a vstúpi do tvojho srdca. Stačí, že na neho pomyslíš, a nevedomky cítiš motýle v bruchu; ak ho niekoľko dní nevidíš, máš pocit, že ti niečo chýba, a myslíš si: „Nikomu v mojom okolí na mne tak nezáleží ako jemu. Zdá sa, že som sa do neho zaľúbil. Zaľúbil sa aj on do mňa?“ Aký je to stav? (Upadnutie do pokušenia.) Niektorí ostrieľaní hráči si dokážu šikovne pritiahnuť iných tým, že sa najprv stiahnu; po tom, čo ti nejaký čas prejavujú záujem a navnadia ťa, ťa začnú ignorovať, čím ťa prinútia, aby si sám zhltol návnadu. Keď si uvedomíš, že si sa do takého človeka zaľúbil a nemôžeš bez neho žiť, chytil si sa do osídiel lásky a si úplne opantaný. Len čo si opantaný, si v jeho úplnom zajatí. O aké osídla lásky, do ktorých ľudia padajú, ide? Nie je to rodinná náklonnosť, priateľstvo ani starostlivosť a láska medzi ľuďmi, ale sieť sexuálnej túžby. Len čo sa chytíš do osídiel sexuálnej túžby, môžeš ľahko stratiť kontrolu. Viac ako deväťdesiatpäť percent ľudí, najmä mladých, to nedokáže prekonať a nedokáže z takejto pasce uniknúť. Čo by sa teda malo urobiť? Keďže vieš, že je veľmi ťažké z takejto pasce uniknúť, nedovoľ, aby si do nej padol. Urob všetko pre to, aby si sa držal ďalej od ľudí, vecí alebo prostredí, ktoré by ťa mohli priviesť do pasce. Udržuj si nejaký čas odstup, modli sa k Bohu a čítaj Božie slová. Tvoje sexuálne potreby postupne zoslabnú a zmiznú, pasca ťa už nebude držať tak pevne a ty toto pokušenie v podstate prekonáš. Nikto však nevie, ako sa ti bude dariť, keď sa nabudúce stretneš s takýmito pokušeniami a pascami, či ich dokážeš prekonať. Jediným spôsobom je často prichádzať pred Boha, modliť sa a hľadať pravdu a držať sa ďalej od rôznych pokušení. Samozrejme, vybaviť sa pravdou a porozumieť pravde sú tie najzákladnejšie veci. Vybaviť sa pravdou však nie je jednoduché; vyžaduje si to, aby si prešiel určitými skúsenosťami, a tvoje duchovné postavenie nerastie tak rýchlo, takže ani tvoja obrana v rôznych aspektoch sa nedá vybudovať tak rýchlo. Čo by sa teda malo urobiť? Musíš často žiť pred Bohom, mať vedenie Božích slov, dielo Ducha Svätého a Božiu ochranu. Keď budeš mať všetky tieto veci, plus svoje osobné odhodlanie, budeš mať obranu, keď budeš čeliť takýmto pokušeniam. Navyše, keď poznáš podstatu veci a následky, ktoré prinesie, budeš sa vedome vyhýbať takýmto prostrediam, čo dokáže, že máš odhodlanie odmietnuť také pokušenia. Boh ti potom, kvôli tvojmu postoju a tvojej subjektívnej túžbe, pomôže uniknúť takýmto pokušeniam. Ak sa stretneš s takýmto prostredím a cítiš v srdci odpor a nenávisť, ale nevieš, ako odmietnuť, potom sa modli k Bohu a pros Ho, aby ťa chránil a takéto prostredie v tvoj prospech odstránil. Keď máš takéto prosby a priania, možno bude kvôli potrebám cirkevnej práce osoba, ktorá pre teba predstavuje nebezpečné pokušenie, presunutá preč, takže pre ňu bude ťažké ťa znova kontaktovať a už sa s ňou nestretneš. To ti pomáha Boh; je to Božia ochrana. Pretože Boh vidí tvoju osobnú túžbu, postoj, rozhodnosť a odhodlanie, proaktívne a dôkladne ti pomôže splniť tvoje prianie, čím ťa v konečnom dôsledku ochráni. Keď táto osoba odíde a už ťa neobťažuje, môžeš sa vo vnútri cítiť trochu prázdny, myslieť si, že je trochu škoda, že odišla, a dokonca fantazírovať: „Keby tu stále bola, mohli by sme spolu dobre vychádzať?“ Takéto myšlienky sa môžu občas objaviť, ale s Božou ochranou sa nakoniec udržíš ďalej od pokušenia. Táto záležitosť v tvojom srdci bez tvojho vedomia postupne bledne, postupne sa od teba vzďaľuje a časom znovu získaš svoj pokoj, pričom sa vrátiš do svojho predchádzajúceho životného stavu a k normálnemu stavu mysle. V tomto bode sa záležitosť uzatvára. Nepredstavovala pre teba žiadnu hrozbu ani vyrušenie, ale namiesto toho sa stala silným dôkazom a svedectvom tvojho víťazstva nad satanom a tvojho vyhýbania sa diablovi a jeho zavrhnutia. Nie je to veľmi dobré? (Áno.) Keď pre teba toto pokušenie malo predstavovať hrozbu, v tom nebezpečnom momente ťa Boh vďaka tvojmu postoju a spolupráci ochránil. Boh pre teba pripravil vhodné prostredie, čím ti umožnil pevne stáť. To podporuje rast tvojho duchovného postavenia; zvýši to tvoju vieru, zvýši to tvoje odhodlanie a túžbu praktizovať pravdu, dodá ti to motiváciu a umožní to rast tvojho duchovného postavenia. Ak nie si ochotný toto pokušenie odmietnuť alebo sa mu vyhnúť, keď na teba doľahne, chýba ti ochota praktizovať pravdu, len ho necháš voľne sa rozvíjať a si ochotný toto pokušenie prijať, dokonca si ochotný prijať obťažovanie zo strany diabla a zapletenie sa s ním, a čoraz viac si takýto stav užívaš, si čoraz ochotnejší žiť v takomto prostredí a aktívne sa nemodlíš k Bohu a neprosíš Ho, aby takéto prostredie odstránil – keď Boh vidí, že tvoj postoj k tejto záležitosti je takýto, nebude ťa nútiť. Boh pri svojom konaní nikdy nikoho nenúti. Keďže sa ti tento človek tak veľmi páči, keďže cítiš, že ti môže priniesť také veľké šťastie a radosť a poskytnúť ti potešenie, Boh ťa o takúto radosť a šťastie nepripraví, ani ti tohto človeka neodstráni z tvojho života. Čo sa týka následkov, musíš ich znášať ty sám. Stane sa to, že postupne padneš do pokušenia a žiadostivého zapletenia sa s diablami, s podlými, chlípnymi a zhýralými ľuďmi, až ťa nakoniec tvoje svedomie prestane obviňovať a stratíš Božiu prítomnosť. Po tom, čo si užiješ šťastie a radosť z oddávania sa sexuálnym túžbam tela, necítiš žiadnu hanbu a nedokážeš sa odtrhnúť od takéhoto pokušenia – to sa nazýva oddať sa skazenosti. Cítiš, že si ten najšťastnejší človek, veľmi si toto šťastie a radosť užívaš, považuješ sa za šťastlivca, že máš takéto šťastie a radosť, a si veľmi spokojný s tým, že si uväznený v takýchto osídlach lásky. Čo by potom Boh ešte mohol urobiť alebo povedať? Boh ti nedá žiadne náznaky, pred ničím ťa nebude varovať a neurobí nič. Len do toho a užívaj si. Konečné následky pre tých, ktorí sú uväznení v osídlach sexuálnych túžob, sú predvídateľné. Nikto, kto padne do osídiel lásky, nebude nakoniec šťastný ani naradostený; naopak, výsledok môže byť len bolestivý a tragický. Ty sám musíš znášať takéto následky a zaslúžiš si ich znášať. Koná Boh podľa princípov? (Áno.) Boh rešpektuje tvoje rozhodnutia. Nemysli si: „Boh na mňa bude dohliadať a držať ma na uzde; nedovolí mi randiť, ani mi nedovolí uspokojovať moje sexuálne potreby.“ Mýliš sa; Boh ti do toho nezasahuje. Boh ťa v skutočnosti chce ochrániť pred upadnutím do pokušenia, pred zavádzaním zlými ľuďmi, pred tým, aby ťa satan zničil a ťažko ti ublížil. Ak sa však rozhodneš ísť so satanom, Boh hovorí, že je to tvoja sloboda a tvoja voľba; pokiaľ si ochotný, pokiaľ to neľutuješ, Boh ťa nebude nútiť; ty sám žneš, čo si zasial, a keď príde čas a ty budeš žalostne plakať, nesťažuj sa, že ťa Boh neupozornil, a nesťažuj sa, že ťa Boh neochránil. Boh ťa chce chrániť, Boh chce, aby si sa držal ďalej od pokušenia, ale ty to odmietaš. Keby Boh odstránil z tvojho života človeka, ktorý sa ti páči, človeka, s ktorým si zapletený v osídlach lásky, išiel by si ho hľadať, správal by si sa ako blázon, stratil by si kontrolu, sťažoval by si sa na Boha, nadával by si Bohu, že neberie ohľad na tvoje pocity a nerozumie tvojim ťažkostiam. Takže Boh to neurobí; Boh nenúti ľudí robiť veci, ktoré nie sú ochotní robiť. Keďže si si túto cestu vybral sám, ty sám musíš znášať hrozné následky, ktoré nakoniec nastanú. Nikto si to neodnesie za teba. Je táto záležitosť teraz jasná? (Áno.)

Ak niektorí ľudia čelia snahe diablov a satanov – podlých ľudí – zapliesť sa s nimi, a neodmietnu ich, ale sú ochotní stráviť s nimi svoj život, je to ich vlastná voľba. Keď to nakoniec prinesie trpké následky, nemali by obviňovať iných; môžu nenávidieť len sami seba za to, že sú príliš skazení a príliš zvrátení, a mali by si dať facku a preklínať sa. Nech už nakoniec zožneš akékoľvek trpké ovocie, s Bohom to nemá nič spoločné. Nehovor: „Prečo ma Boh neochránil? Prečo ma vtedy Boh nezastavil?“ Hovorím ti, Boh nemá takúto povinnosť; už ti jasne povedal, čo ti mal povedať. Si človek so schopnosťou samostatne myslieť; Boh ti dal slobodnú vôľu a ty máš právo slobodne si vybrať. Preto ti Boh dáva právo vybrať si, keď sa s čímkoľvek stretneš. Keďže máš právo vybrať si, trpké ovocie, ktoré nakoniec zožneš, pramení z tvojej vlastnej voľby, takže by si sa nemal sťažovať na Boha ani zvaľovať vinu, kde sa len dá. Dielo, ktoré Boh koná, spočíva v tom, že ti povie pravdu a ukáže ti cestu k spáse. Pokiaľ ide o to, či si vyberieš nasledovať Boha alebo nasledovať satana, to je na tebe. Ak si požehnaný človek a si ochotný usilovať sa o pravdu, potom nasleduj Boha. Ak nemiluješ pravdu, ale skôr miluješ svet a miluješ podlosť – ak žiješ len bezcenný život –, potom si vyber nasledovať satana; nikto ťa nezastavuje. Dodnes niektorí ľudia stále nesprávne rozumejú Bohu a Božiemu domu a neustále sa sťažujú: „Mám už tridsať či štyridsať rokov, s nikým som nechodil ani som nevstúpil do manželstva – Boží dom to nedovoľuje!“ Kedy Boží dom obmedzoval ľudí v randení alebo uzatváraní manželstva? Je to tvoja sloboda; Boží dom do toho nezasahuje. Je tu však jedna podmienka: ak tak urobíš, potom nemôžeš konať povinnosť v cirkvi s povinnosťou na plný úväzok, pretože to, že si v romantickom vzťahu a už sa nesústredíš na konanie svojej povinnosti, bude prekážať práci cirkvi. Ak chceš skutočne randiť a vstúpiť do manželstva, potom najprv odovzdaj prácu, za ktorú si zodpovedný, a naše cesty sa dočasne rozídu. Majú všetci jasno v princípoch v tomto ohľade? (Áno.) Ak chce niekto randiť alebo vstúpiť do manželstva, je to úplne v poriadku; nikto to neobmedzuje. Nevyberavé flirtovanie s opačným pohlavím a vyrušovanie cirkevného života je však neprijateľné. Tí, ktorí nevyberavo flirtujú s inými, sú diabli; sú to podlí, chlípni a zhýralí ľudia a Boží dom absolútne nedovoľuje prítomnosť takýchto ľudí. Tento typ človeka nevyberavo flirtuje s inými a obťažuje ich bez ohľadu na to, v akej skupine ľudí sa nachádza. Ako pohroma vyvoláva paniku a vždy spôsobuje, že sa ľudia cítia nepokojne a nesvoji. Kdekoľvek žije cirkevný život, jeho vyrušovanie vytvára odpornú atmosféru a mení cirkev na neusporiadaný chaos. Nielenže sabotuje prácu cirkvi, ale tiež vyrušuje normálny poriadok bratov a sestier, ktorí konajú svoje povinnosti. Na takýchto ľudí treba prísne dohliadať a obmedzovať ich, a tí, ktorí spôsobujú majú vážny vplyv, musia byť izolovaní alebo odstránení. Niektorí ľudia hovoria: „Ublížil som len niekoľkým ľuďom – to nie je veľký problém, však?“ Ak dokážeš ublížiť niekoľkým, si schopný ublížiť aj desiatkam. Presne taký úbožiak si. Bezohľadné flirtovanie s inými a nevhodné uvoľňovanie sexuálnej túžby v cirkvi – čím sa ubližuje ľuďom – je neprijateľné. Ak chceš s ľuďmi flirtovať, choď na miesta zhýralosti neveriaceho sveta; tam ťa nikto neobmedzuje. Boží dom, miesto, kde bratia a sestry konajú svoje povinnosti, je však slávnostný, tichý a posvätný; nedovoľuje žiadnym diablom ani satanom, aby ho vyrušovali alebo sabotovali. Ak chce niekto premeniť cirkev na miesto pre randenie alebo promiskuitu, kde sa bude svojvoľne oddávať sexuálnej túžbe, je to absolútne neprijateľné! Toto je cirkev, miesto Božieho diela, miesto, kde Duch Svätý koná dielo, aby očistil a zdokonalil ľudí. Či už muž alebo žena, každý musí byť dôstojný a slušný a venovať sa riadnej práci. Nevyberavé flirtovanie s inými nie je dovolené, rovnako ako ani nevhodné uvoľňovanie sexuálnej túžby. Ak nedokážeš ovládať svoju sexuálnu túžbu a chceš ju len uvoľniť, potom si vyber vhodného človeka na manželstvo; neflirtuj nevyberavo s inými v rámci cirkvi. Každý, kto nevyberavo flirtuje s inými a vyvoláva pobúrenie bratov a sestier, by mal byť rýchlo odstránený alebo vypudený, aby ďalej nevyrušoval cirkevný život. Rozumiete? (Rozumieme.) Medzi mužmi a ženami musia existovať hranice. Ak sa muž vždy motá okolo skupín žien, nie z pracovných dôvodov ani preto, že by bolo potrebné vybaviť dôležité záležitosti, ale aby sa medzi ženami predvádzal, uvoľňoval sexuálnu túžbu a nevyberavo s nimi flirtoval, je to obťažovanie. Ak sa žena, či už z nejakej príčiny alebo bez nej, vždy motá okolo skupín mužov, vždy s nimi bezohľadne flirtuje, robí na nich oči a predvádza svoje pôvaby, aj s ňou by sa malo porátať ako s diablom. Ak normálne diskutuješ alebo hovoríš v duchovnom spoločenstve o práci, je to prijateľné, ale nevyberavé flirtovanie a koketovanie s inými nie je. Akékoľvek takéto správanie, ktoré spôsobuje rozruch, predstavuje vyrušovanie cirkevného života a ničenie normálneho poriadku cirkevnej práce a v Božom dome nie je povolené. Každý by mal odmietnuť týchto chlípnych, zhýralých, sexuálne provokatívnych diablov a držať sa od nich ďalej. Keď väčšina ľudí povstane, aby ich odmietla, odhalila a vyhýbala sa im, čím zabezpečí, že ich pokusy flirtovať s inými zlyhajú a že nedosiahnu svoje v žiadnej situácii, postupne prestanú s tým, čo robia. Ak nedokážu normálne konať svoju povinnosť a len bezohľadne flirtujú a vyrušujú iných, kedykoľvek majú voľnú chvíľu, pobehujú okolo a nadväzujú romantické vzťahy a užívajú si pocit, že sú v romantickom vzťahu, potom ich okamžite odstráňte. Rýchlo rozotnite gordický uzol a porátajte sa s týmito promiskuitnými jedincami – nedávajte im žiadne príležitosti na vyrušovanie ľudí. Je táto záležitosť po našom duchovnom spoločenstve už jasná? (Áno.) Získali ste niečo? Máte cestu praktizovania? Máte teraz rozlíšiť tento typ chlípneho a zhýralého človeka? (Áno.) Máte jasno v tom, ako si počínať, ako sa držať na svojom správnom mieste a ako robiť to, čo by ste mali robiť v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti? (Áno.) V rámci toho existujú pravdy, ktorým by ľudia mali rozumieť, a princípy rozlišovania, v ktorých by mali mať jasno, a samozrejme, existujú aj pravda-princípy, ktoré by ľudia mali praktizovať, a cesty, ktorými by sa mali uberať. Keďže je všetko objasnené, táto záležitosť je plne vysvetlená.

To je všetko z nášho dnešného duchovného spoločenstva. Dovidenia!

11. februára 2024