Pokiaľ ide o tému „zanechania“, ktorá sa spomína vo zväzku „Ako sa usilovať o pravdu“, dostali sme sa v našom duchovnom spoločenstve aj k predstavám a domnienkam súvisiacim so „zanechaním bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu“. V uplynulom čase sme niekoľkokrát v duchovnom spoločenstve hovorili o „zrieknutí sa predstáv a domnienok o vtelenom Bohu“. Dnes budeme v rámci duchovného spoločenstva v tejto téme pokračovať. Pokiaľ ide o predstavy a domnienky o vtelenom Bohu, hovorili sme v duchovnom spoločenstve o niektorých témach týkajúcich sa normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha, však? O čom sme teda v duchovnom spoločenstve hovorili minule? V duchovnom spoločenstve sme hovorili o niektorých konkrétnych prejavoch žitia a odhalenia normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha, ako aj o niektorých princípoch počínania si a konania vecí v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha. Potom sme pokračovali tým, aké veci vtelený Boh nerobí z hľadiska svojej ľudskej prirodzenosti. To, že o týchto aspektoch hovoríme v duchovnom spoločenstve, pomáha ľuďom lepšie porozumieť povahe-podstate vteleného Božieho tela a Jeho princípom pri počínaní si a konaní vecí, ako aj niektorým Jeho konkrétnym prejavom a odhaleniam. Keď hovoríme v duchovnom spoločenstve o týchto prejavoch vteleného Boha – či už vo forme faktov, príkladov alebo konkrétnych princípov konania vecí –, týkajú sa najrôznejších drobných záležitostí v živote. Nezdá sa, že by zahŕňali nejaké veľké, priekopnícke činy alebo vznešené skutky hodné obdivu, ktoré existujú v ľudských predstavách a domnienkach; všetky prejavy vteleného Boha sú veľmi bežné a veľmi obyčajné. Práve preto, že vtelený Boh žije uprostred tohto obyčajného, skazeného ľudstva, sú tieto Jeho normálne a praktické prejavy na jednej strane nevyhnutnými prejavmi ľudskej prirodzenosti vteleného Božieho tela a na druhej strane normálnou potrebou vteleného Boha žijúceho uprostred ľudstva. Samozrejme, tieto normálne a praktické prejavy poskytujú ľuďom aj určité informácie alebo cesty k poznaniu Boha. Umožňujú ľuďom spoznať Božiu praktickosť a normálnosť prostredníctvom praktického žitia vteleného Boha a Jeho praktických princípov počínania si medzi ľuďmi, a tiež spoznať Boha v nebi, čo im umožňuje presnejšie porozumieť Bohu v nebi a presne porozumieť Jeho podstate ako normálnemu, obyčajnému človeku na zemi.

Niektorí ľudia hovoria: „Tieto veci a príklady, o ktorých hovoríš a ktoré sa týkajú normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha, sú veľmi obyčajné; všetko sú to veľmi bezvýznamné a všedné veci v každodennom živote. Môžeš hovoriť o nejakých skutočnostiach, ktoré pôsobia záhadne a nepochopiteľne, alebo ktoré sa javia ako naozaj veľkolepé?“ Na to hovorím, že doteraz skutočne žiadne neboli. Vtelený Boh žije v realite normálnej ľudskej prirodzenosti a v konkrétnom životnom prostredí, a okrem toho, že vykonáva dielo samotného Boha, trávi zvyšok Svojho času v rámci života Svojej normálnej ľudskej prirodzenosti, stretáva sa s bratmi a sestrami alebo rieši nejaké triviálne problémy v cirkvi. Takže okrem príkladov, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve a ktoré sa týkajú princípov a kréd, podľa ktorých si počína a koná veci, neuskutočňuje žiadne z tých veľkých, priekopníckych činov alebo mimoriadnych skutkov, ktoré si predstavujete. Pre ľudí to môže byť nečakané a nemusí to byť v súlade s ľudskými predstavami a domnienkami, ale takto sa veci v skutočnosti majú. Naše duchovné spoločenstvo na tému vteleného Boha sa týkalo najmä niektorých prejavov, žitia a konkrétnych princípov počínania si a konania vecí vteleného Boha v Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti. To sa líši od spôsobu, ako sa vo svete rozpráva o skutkoch veľkých osobností a slávnych ľudí. Keď ľudia vo svete hovoria o nejakej veľkej, slávnej alebo výnimočnej osobnosti, vždy hovoria o tom, aká je jedinečná, mimoriadna a veľká, a hovoria o jej charizme, pričom sa zameriavajú najmä na to, aká je vznešená a veľkolepá. Avšak to, o čom hovoríme v súvislosti s vteleným Bohom, je presným opakom toho, čo svet hovorí o týchto výnimočných osobnostiach a veľkých ľuďoch. Hovoríme najmä o tom, aký je vtelený Boh normálny, praktický, obyčajný, a nie mimoriadny. Hovoríme len o konkrétnych príkladoch – a to o drobných príkladoch z každodenného života –, hovoríme o tom, aké sú princípy a názory spojené s Jeho počínaním a konaním vecí. Tieto myšlienky a názory, princípy a metódy počínania si a konania vecí sú všetky založené na svedomí a rozume normálnej ľudskej prirodzenosti. Hovoríme najmä o tom, ako si počína a ako koná. Vo svete však len veľmi málo ľudí hovorí o tom, ako si počínať. Aj keď niektorí ľudia o tejto téme hovorili, nedokázali uviesť veľa konkrétnych príkladov, a už vôbec nedokázali vyjadriť žiadne princípy počínania si. Nehovoria o tom, aké pozitívne princípy, pozitívne metódy alebo správne myšlienky a názory majú slávni ľudia a veľké osobnosti pri svojom počínaní si a konaní vecí. Hovoria len o ich úspechoch, ich talente a vedomostiach a ich duchu, a hovoria aj o tom, aké dominantné postavenie vďaka týmto veciam zaujímajú medzi ľudstvom. To, o čom hovoria, je presným opakom normálnej ľudskej prirodzenosti, ktorú vlastní a nesie vtelený Boh a o ktorej dnes hovoríme v duchovnom spoločenstve. To, čo vám vtelené Božie telo dáva spoznať a čomu vám umožňuje porozumieť, sú princípy a kréda počínania si a konania vecí, ktoré žije a vlastní v rámci svojej normálnej a praktickej ľudskej prirodzenosti. Tieto princípy a kréda pre počínanie si a konanie vecí dokonale zodpovedajú Božím požiadavkám na ľudstvo, ktoré zamýšľa spasiť. Vtelené Božie telo má takúto ľudskú prirodzenosť a má rôzne myšlienky a názory – spolu so Svojimi princípmi a krédami počínania si a konania vecí – v rámci tejto normálnej a praktickej ľudskej prirodzenosti. Len vďaka tomu môže zastupovať Boha pri konaní diela samotného Boha a dobre dokončiť dielo a službu, ktoré by mal vtelený Boh v tomto veku vykonať v rámci takejto ľudskej prirodzenosti, a tak ľudstvu plne umožniť spoznať reprezentatívnu povahu, ktorú Boh zamýšľa v tomto veku vyjadriť, a – samozrejme – byť plne spôsobilý na dielo vyjadrovania pravdy, ktoré Boh zamýšľa v tejto fáze diela vykonať. Keby ľudská prirodzenosť-podstata, ktorú vtelené Božie telo žije, zjavuje a má, nebola tou normálnosťou, praktickosťou a obyčajnosťou, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve, alebo keby nemal tieto princípy a kréda pre počínanie si, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve, ale namiesto toho by mal ľudskú prirodzenosť-podstatu slávnych ľudí a veľkých osobností, o ktorých neverci hovoria a ktorých uctievajú, k čomu by to viedlo? (Nebol by schopný viesť nás k tomu, aby sme kráčali cestou bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu.) Viedlo by to k úplne inej situácii. Predpokladajme, že by vtelené Božie telo malo ľudskú prirodzenosť-podstatu neveriacej veľkej osobnosti alebo slávneho človeka – človeka, ktorý je vznešený, mimoriadny, jedinečný, záhadný a nepochopiteľný. Takýto druh človeka nemá pri svojom počínaní a konaní vecí žiadne hranice, neustále klame a nepočína si tak, aby dodržiaval pravidlá alebo sa slušne správal, ani tak nekoná. Nepozná svoje miesto ani nekoná zodpovedne a jeho úsilia, myšlienky a názory sú rovnaké ako u nevercov – usiluje sa len o vznešené a veľkolepé veci a zameriava sa na dary, vedomosti a nadprirodzené schopnosti. Na akú cestu by vás takýto človek priviedol? (Nedokázal by nás priviesť na cestu spásy. Naopak, tí, ktorí by ho nasledovali, by boli len čoraz skazenejší a podlejší.) Takýto človek nemá pozitívne princípy počínania si; metódy a princípy, na základe ktorých si počína, nie sú pozitívne, ale satanské. Preto sú princípy a kréda počínania tohto človeka, ktorý je zo satana, vysoko reprezentatívne pre jeho ľudskú prirodzenosť-podstatu. Aké sú úsilia človeka s takouto ľudskou prirodzenosťou-podstatou a cesta, po ktorej kráča? Sú presne rovnaké ako satanove. Jeho úsilia a cesta, po ktorej kráča, pochádzajú zo satana a sú v súlade so satanom. Nenasledovali by potom tí, ktorí by ho nasledovali, jeho vedenie, nemali by rovnaké úsilia ako on a nekráčali by po rovnakej ceste? (Áno.) Títo ľudia by nasledovali jeho vedenie, napodobňovali by jeho princípy počínania si a rovnako ako on by sa usilovali o vedomosti, postavenie, nadprirodzenosť a vznešené a veľkolepé veci, o všetko, čo je mimoriadne, a o všetko, čo sa ľuďom zdá byť záhadné a nepochopiteľné. Nikto by nemohol dosiahnuť spásu nasledovaním takého človeka; namiesto toho by bol čoraz zdegenerovanejší. Takáto skupina by sa nemohla nazývať cirkvou, najmä preto, lebo by sa všetci oddelili od Božieho diela a nemali by dielo Ducha Svätého. Vodca, ktorého by nasledovali, by nebol ustanovený Bohom, a už vôbec nie poslaný Bohom. Aj keby sa všetci nazývali cirkvou, nebolo by to na nič; Boh by ich ignoroval. Bez ohľadu na to, ako veľmi by sa všetci nazývali cirkvou, Boh by ich neuznal a Duch Svätý by na nich nekonal dielo. Tento vodca by učil ľudí robiť čokoľvek, čo sa mu zachce; poskytoval by ľuďom to, čo sám v sebe má, a to by od neho ľudia získali. Nevlastní pravdu a nemohol by ľuďom poskytnúť žiadne pozitívne veci ani ich viesť správnym smerom, takže by bolo nemožné, aby od neho získali pravdu. V najlepšom prípade by od neho dokázali získať len trochu vedomostí a naučiť sa nejaké odborné zručnosti z neveriaceho sveta alebo nejaké schopnosti v určitej oblasti. Stručne povedané, niekto taký, kto v sebe nemá normálnosť a praktickosť alebo božskú podstatu ako svoj život, by sa nemohol nazývať vteleným Bohom; nemohol by priviesť ľudí pred Boha ani by ich nemohol viesť na cestu spásy. Pri pohľade na tieto fakty, je v radoch ľudstva niekto iný okrem vteleného Božieho tela, kto môže zastupovať Boha pri konaní Jeho diela? (Nie.) Existuje niekto, kto môže zastupovať Boha pri spáse ľudstva pred jeho skazenými povahami? (Nie.) Život a ľudská prirodzenosť-podstata, ktoré má akýkoľvek príslušník obyčajného ľudstva, sú v podstate úplne rovnaké – takýto život a ľudská prirodzenosť-podstata boli úplne skazené satanom; pre ľudí sú skazené povahy ich životom. Preto, či už sa na to pozeráme z hľadiska ľudskej prirodzenosti ľudí alebo ich života-podstaty, ani jeden človek z celého ľudstva nie je spôsobilý na toto dielo vteleného Boha, ani žiadna skazená ľudská bytosť nemôže zastupovať Boha, aby spasila skazené ľudstvo od skazenosti. Prirodzene, tieto fakty ľuďom tiež hovoria: žiadna skazená ľudská bytosť nemôže ľudstvu povedať, čo sú pozitívne veci a čo sú negatívne veci, a žiadna skazená ľudská bytosť nemôže ľuďom povedať, čo je pravda alebo aké v skutočnosti sú Božie úmysly. To, čo skazení ľudia poskytujú iným ľuďom, sú len vedomosti, ako aj rôzne zručnosti, schopnosti alebo dary, o ktoré sa usiluje skazené ľudstvo, a rôzne taktiky pre vlastné počínanie a konanie vecí, filozofie pre svetské záležitosti a rôzne myšlienky a názory, ktoré pochádzajú zo satana. Ľudské bytosti všetkých rás majú jednu spoločnú črtu. Aká spoločná črta to je? Všetci považujú relatívne pozitívne alebo relatívne dobre mienené, konzervatívne a tradičné veci medzi sebou za pozitívne veci a snažia sa nimi nahradiť pravdu a Božie úmysly. Ľudia veria, že tým, že sa držia týchto vecí, získali pravú cestu a môžu dosiahnuť spásu. V skutočnosti tieto veci nemajú absolútne nič spoločné s Božími požiadavkami na ľudstvo. Pozri, nezáleží na tom, akí sú ľudia v rámci ľudstva bystrí, ani na tom, aké veľké sú ich dary alebo akí sú talentovaní a vzdelaní, či aká láskavá a dobrotivá sa môže navonok zdať ich ľudská prirodzenosť – ani jeden človek nedokáže porozumieť pravde a ani jeden človek nedokáže rozlíšiť, čo sú pozitívne veci a čo sú negatívne veci. Predtým, ako Boh vykonal Svoje dielo, a predtým, ako vyjadril Svoje slová, takmer každý považoval tradičnú kultúru za pozitívnu vec a niektorí ľudia dokonca uctievali tradičnú kultúru ako pravdu. Preto, nech sa na to pozeráš akokoľvek, keby tieto pravdy nevyjadroval vtelený Boh a keby vtelený Boh nekonal toto dielo v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti, ale namiesto toho by ho konal akýkoľvek príslušník ľudstva, viedol by ľudí len na cestu, ktorá sa odchyľuje od Božích slov a úmyslov.

Uveďme si jednoduchý príklad. Ak si majú ľudia vybrať kostýmy pre tanečný program, ako si vyberú? Teoreticky každý vie, že keď veriaci v Boha pripravujú tanečný program, najmä ak ide o video, ktoré bude zverejnené na internete, platí, že oblečenie, ktoré majú na sebe, a ich vystupovanie reprezentujú Boží ľud. Preto by vybrané kostýmy mali byť dôstojné a počestné, nie výstredné. Pokiaľ ide o dôstojnosť a počestnosť, súvisí s tým veľa vecí. Aké oblečenie sa podľa ľudských predstáv považuje za dôstojné a počestné? Je to oblečenie, ktoré najčastejšie nosia rôzne etnické skupiny, oblečenie, ktoré je relatívne tradičné a konzervatívne a vyzerá vhodne pre každého. Nie je výstredné ani príliš módne. To je to, čo podľa svojich predstáv považujú za dôstojné a počestné oblečenie. Aké sú názory väčšiny bratov a sestier v cirkvi, pokiaľ ide o výber kostýmov do programov? Vec sa má tak, že pri natáčaní filmu názory osoby zodpovednej za kostýmy v skutočnosti reprezentujú názory väčšiny ľudí. Štýly oblečenia, ktoré vyberá, sú všetky tie, ktoré bežne nosila väčšina ľudí v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. Farby sú väčšinou modrá, kaki alebo sivá, líšia sa len tým, aké sú tmavé alebo svetlé. Celkovo sú to len tie dve alebo tri jednoduché farby. Prečo nevyberá nejaké svetlé farby? Podľa ľudských predstáv sú veriaci v Boha všetci dôstojní a počestní dobrí ľudia, takže by si mali na oblečenie vyberať týchto niekoľko najbežnejších, najobyčajnejších farieb. Vidíš, taká jednoduchá záležitosť, akou je výber štýlu a farby kostýmov, úplne odhaľuje predstavy a mylné myšlienky a názory na vieru v Boha v ľudských srdciach. To znamená, že ľudia v sebe prechovávajú jednu veľmi vážnu predstavu: mnohí ľudia veria, že viera v Boha si vyžaduje pridŕžať sa starých spôsobov a obnovovať tradíciu. Podľa ich predstáv sú pozitívnymi vecami len tradičné, staré, zaostalé a otrepané veci a len tie sa páčia Bohu. Nemyslí si to väčšina ľudí? (Áno.) To je to, čo majú ľudia v mysli. Všetci ľudia definujú tieto tradičné, zaostalé, staré a zastarané veci ako pozitívne. Preto pri tvorbe programov ľudia nedokážu urobiť ani presný výber, pokiaľ ide o farby a štýly kostýmov, čo je jedna z najjednoduchších a najzákladnejších záležitostí. Všetci merajú túto otázku pomocou svojich predstáv a sú obzvlášť konzervatívni, ako aj obzvlášť hlúpi a tvrdohlaví. Povedzte Mi, koľko predstáv musia mať ľudia o Bohu! Pozitívne veci definované ľuďmi a veci, o ktorých si ľudia myslia, že sa Bohu páčia, všetky predstavujú tradičnú kultúru, ako ju ľudia chápu vo svojich predstavách, alebo veci v rámci ľudstva, ktoré prijímajú a uznávajú svetskí ľudia; nemajú absolútne nič spoločné s pravdou. Povedzte Mi teda, som tradicionalista alebo modernista? (Boh nie je ani tradicionalista, ani modernista.) Niektorí ľudia hovoria: „Z toho, o čom si hovoril v duchovnom spoločenstve, vieme, že nemáš rád tradičnú kultúru, pretože žiješ v prítomnosti. Prinajmenšom nie si tradičný a nedržíš sa starých spôsobov.“ Hovoríte, že nie som tradičný, som teda modernista? (Nie.) Ako môžete vedieť, že nie som modernista? (Ľudia v dnešnom svete majú dosť radi trendy, ale Boh nás učí, aby sme boli dôstojní a počestní, čo je v rozpore s trendmi.) Nie sú to len dnešní ľudia, ktorí majú radi trendy; aj ľudia v staroveku mali radi trendy. Všetci neverci majú radi trendy. Mať rád trendy neznamená, že je človek modernista. Ako by sa teda malo odpovedať na túto otázku? Chvíľu o tom uvažujte. Videl si Ma niekedy nosiť staroveké oblečenie? Nosím tradičné oblečenie? Nosím moderné oblečenie. To súvisí s normálnou ľudskou prirodzenosťou vteleného Boha. Bez ohľadu na to, v akom veku vtelený Boh žije a akú úroveň rozvoja ľudia tohto veku dosiahli, pokiaľ ide o zaobchádzanie so základnými potrebami, Jeho normálna ľudská prirodzenosť na to prirodzene uplatňuje rovnakú metódu ako oni; nebude sa vracať späť. Nie je to prejav normálnej ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Jeho normálna ľudská prirodzenosť má rozumnosť, takže pokiaľ ide o základné potreby, prirodzene vie, čo je vhodné si vybrať. To je jedna stránka veci. Z iného hľadiska, či už ide o tradíciu alebo modernosť, nie je to forma, ale skôr myšlienkový prúd a názor. Je teda tradícia pozitívna, alebo je pozitívna modernosť? Podľa mňa nie je pozitívne ani jedno. Ani jedno nemá nič spoločné s pravdou; oboje vytvorilo skazené ľudstvo pod vplyvom satana. Či už ide o tradičné myšlienky a názory, alebo o moderné myšlienky a názory, všetko, čo nepochádza od Boha, je negatívna vec, nie pozitívna. Či už ide o tradičné základné potreby alebo moderné základné potreby, ich účelom je vždy uspokojiť potreby normálnej ľudskej prirodzenosti. Bez ohľadu na to, do akého veku sa vtelený Boh rodí, žije v rámci normálnej a praktickej ľudskej prirodzenosti a Jeho princípy počínania si a konania vecí sa nemenia. Vo všetkom, čo robí, a v Jeho prístupe ku všetkému koná podľa princípov Božích slov a princípov, ktoré vyplývajú z Jeho vnútornej života-povahy; nezachováva ani nenasleduje tradíciu, ani nenasleduje modernosť či nenaháňa trendy. Preto nie sú požiadavky vteleného Boha na tých, ktorí Ho nasledujú, založené na tradícii ani ovplyvnené modernosťou. Rôzne myšlienky a názory alebo pravdy, ktoré má a o ktorých hovorí v duchovnom spoločenstve, všetky pochádzajú od Boha, z Božej božskej podstaty a Božieho života; nemajú nič spoločné s tradičnou kultúrou ani s modernými vedomosťami.

Dokázali ste pri pohľade na kostýmy vybrané pre tanečné programy, ktoré produkuje Boží dom, rozlíšiť nejaké princípy? Prečo boli vybrané práve tie konkrétne štýly a tie konkrétne farby? Ak tu dokážete porozumieť princípom, potom skutočne rozumiete troche pravdy a máte duchovné porozumenie; ak nedokážeš porozumieť princípom ani v takej jednoduchej záležitosti, potom si popletený človek s príliš slabou kvalitou a ani napriek toľkým rokom počúvania kázní si neporozumel pravde. Na začiatok, keď produkujeme tanečné programy, je oblečenie, ktoré majú účinkujúci na sebe, tradičné alebo moderné? (Je moderné.) Všetko je to moderné oblečenie – a k tomu obyčajné oblečenie na každodenné nosenie. Niektorí ľudia tomu nerozumejú a hovoria: „Naše tanečné programy sú umelecké programy, tak prečo majú účinkujúci na sebe len obyčajné oblečenie na každodenné nosenie namiesto javiskových kostýmov? Oblečenie zdobené korálkami a flitrami je skutočne nádherné. Pozrite sa na oblečenie, ktoré na javisku nosia tie tanečné súbory na národnej úrovni – je nádherné, dokonalé a kráľovské a v žiari svetiel vyzerá oslnivo. Keby naši účinkujúci pri produkcii programov nosili tiež takéto oblečenie, nevyzerali by lepšie a neoslavovali by Boha viac? Neprejavilo by to lepšie moc Božieho domu a neumožnilo by to nevercom alebo náboženským ľuďom lepšie vidieť silu Božieho domu?“ Je tento názor správny? (Nie.) Povedzte Mi v prvom rade toto – prečo majú účinkujúci pri produkcii tanečných programov na sebe obyčajné oblečenie na každodenné nosenie namiesto nádherných kostýmov? (Ak majú bratia a sestry pri tanci na sebe obzvlášť nádherné kostýmy, publikum sa zameria na oblečenie a na to, ako účinkujúci vyzerajú. Ak však majú na sebe obyčajné oblečenie a vyzerajú ako dôstojní a počestní ľudia, publikum nebudú priťahovať tieto vonkajšie veci a zameria svoju myseľ na Božie slová.) V jednej veci máte pravdu – nenosenie nádherných kostýmov má za úlohu zabrániť tomu, aby sa ľudia zameriavali na formu a vonkajší vzhľad. Je tu aj ďalší bod, ktorý je najdôležitejší: či už ide o tanec alebo spev, keď produkujeme programy, aký je ich účel? (Podávať svedectvo o Bohu.) To je jediný cieľ. Či už ide o tanec alebo spev, úlohou obidvoch je podávať svedectvo o Bohu. Nemajú vyzdvihovať nejakého jednotlivca ani niekoho potešiť; ich úlohou je len podávať svedectvo o Bohu. Preto stačí, ak majú účinkujúci na sebe jednoduché, dobre padnúce, dôstojné, počestné a vkusné oblečenie, ktoré dosahuje účel podávania svedectva o Bohu. Svojou povahou nie sú programy, ktoré produkujeme, zábavnými programami. Čo sú zábavné programy? Zábavné programy sú veci, ktoré ľudia sledujú, aby si vo svojom voľnom čase oddýchli; slúžia len na to, aby ľudí potešili. Keď ľudia oddychujú, pozrú si nejaký program, aby sa zabavili, uvoľnili, cítili sa šťastní, zabudli na svoje starosti a zbavili sa stresu. Potom sa vrátia k akejkoľvek práci, ktorú musia urobiť, bez toho, aby sa nad tým pozastavovali alebo mali z toho nejaké pocity. To sú zábavné programy. A čo programy, ktoré robíme my? Z hľadiska formy sú to zábavné programy, ale v podstate nemajú za úlohu potešiť verejnosť ani predvádzať umelecké zručnosti. Cieľom programov, ktoré produkujeme, je podávať svedectvo o Bohu. Napríklad pri produkcii programov s chválospevmi je účelom chválospevov Božích slov podávať svedectvo o pravde Božích slov a hlásať ju, čo ľuďom umožňuje prísť pred Boha; účelom skúsenostných chválospevov je podávať svedectvo o účinkoch, ktoré dosiahlo Božie dielo, a o výsledkoch, ktoré Božie dielo v ľuďoch vyvolalo. Stručne povedané, bez ohľadu na to, aký druh programov produkujeme, nie sú to čisto zábavné programy. Ich účelom nie je upútať zrak ľudí alebo pomôcť im zabiť čas a zabaviť sa, a už vôbec nie predvádzať umelecké zručnosti. Programy, ktoré produkujeme my, majú len jeden cieľ, a to hlásať Božie slová a podávať svedectvo o Božom diele, dať viacerým ľuďom vedieť, že Boh sa stal telom a vykonáva novú fázu diela, dať viacerým ľuďom vedieť, že Božie dielo už získalo skupinu ľudí a že Boh teraz pracuje a hovorí. To je jediný účel programov, ktoré produkujeme. Keďže toto je účel programov, ktoré produkujeme, ak ľudia nosia nádherné oblečenie a výrazný mejkap a majú na sebe najrôznejšie odevy, nie je to vari v rozpore s cieľom podávať svedectvo o Bohu? (Áno.) Je to rozpor. Preto sa nezameriavame na to, čo majú účinkujúci na sebe. Na čo jediné sa zameriavame? Zameriavame sa len na to, či to, čo programy prezentujú – vystupovanie bratov a sestier, tanečné pohyby a forma programov –, dokáže upútať pozornosť ľudí a dosiahnuť, aby sa ľuďom páčili a začali sa o ne zaujímať, čím v ľuďoch zanechajú priaznivý dojem a pomôžu im, aby boli ochotní skúmať Božie dielo, prijať Božie slová a spievať chválospevy a uctievať Boha spolu s bratmi a sestrami – to je účel, ktorý chceme dosiahnuť. Pokiaľ ide o oblečenie a vzhľad účinkujúcich, na dosiahnutie spomínaného účelu stačí, aby vyzerali dôstojne a počestne, čisto a upravene a mali obzvlášť dobré vystupovanie; pokiaľ ide o zvyšok – nádherné kostýmy, výrazný mejkap a najrôznejšie odevy –, to všetko má negatívne účinky. Aké negatívne účinky? Ak sa tancujúce sestry všetky vyobliekajú ako nebeské panny a všetci bratia sa ustroja ako fešáci či bohatí dediči, ľudia si pri pohľade na nich pomyslia: „Predvádzate sa. Nemáte azda zlé úmysly? Nezvádzate ľudí?“ Ak majú ľudia takéto myšlienky, nie je to dobré. Bratia a sestry sa obliekajú dôstojne a počestne, vkusne a primerane. Hoci celkovo nemusia vyzerať elegantne, sú obzvlášť čistí, upravení, dôstojní a vkusní. Keď sa na nich ľudia pozrú, vidia, že títo ľudia majú dobré vystupovanie, že sú veriaci v Boha a že program, ktorý produkujú, je programom, ktorý podáva svedectvo o Bohu, a nie niečím nepoctivým alebo zlým. Ako vieš, neveriace programy sú všetky o tom, že účinkujúci robia oči, posielajú vzdušné bozky alebo predvádzajú svoje postavy. Pri tanci okrem predvádzania svojho umenia vystavujú na obdiv aj svoj šarm a neponúkajú ani to najmenšie pozitívne vedenie. Naopak, programy, ktoré produkujeme my, sprostredkúvajú výlučne pozitívne vedenie. Aj keby diváci chceli prechovávať nesprávne myšlienky, nenájdu na to žiadnu príležitosť ani medzery. Ak si chcú obzrieť postavy a črty tváre účinkujúcich, nemôžu si ich dobre prezrieť; ak chcú vidieť, kto vystavuje na obdiv svoj šarm, ani to nevidia. Vidia len jeden výraz – úsmev –, ktorý predstavuje úplne dôstojné a počestné vystupovanie. A čo je najdôležitejšie, naše programy nie sú o predvádzaní sa alebo o tom, aby sme niekoho potešili, ale slúžia na podávanie svedectva o Bohu; to je základný princíp. Okrem toho, pokiaľ ide o štýly oblečenia, ktoré sme vybrali pre tanečný tím – tričká, mikiny a tepláky –, ľuďom sa v nich môže tancovať celkom pohodlne, ale niektorým mladým ľuďom sa na základe ich vlastného vkusu nemusia veľmi páčiť. Majú pocit, že tieto štýly sú príliš obyčajné, že je to len každodenné bežné oblečenie, veci, ktoré nosíte po dome, ale presne to je dôstojné a počestné oblečenie. Tričká, mikiny a tepláky sú v súčasnosti najbežnejšími štýlmi bežného oblečenia. Prečo si vyberáme tieto štýly? Všimol som si, že od chvíle, keď sa tento štýl bežného oblečenia objavil po prvýkrát, uplynulo už pravdepodobne aspoň niekoľko desaťročí. Tento štýl pre naše programy teraz vyberáme s ohľadom na to, že ani o ďalších niekoľko desaťročí nebude zastaraný alebo nemoderný. Navyše je tento štýl vhodný pre ľudí všetkých vekových kategórií a všetkých spoločenských vrstiev; či už sú to obyčajní ľudia alebo ľudia z vyššej vrstvy, všetci nosia takéto oblečenie doma vo svojom každodennom živote. Okrem toho je toto oblečenie voľné a pohodlné na tancovanie. Preto sme sa pri javiskových kostýmoch nakoniec rozhodli pre tento štýl oblečenia. Bez ohľadu na to, či sa ľuďom, ktorí ho nosia na javisku, páči alebo nie, tento štýl je na javisko vhodný; to znamená, že ani diváci, ani tí, ktorí ho nosia, nemôžu takémuto oblečeniu nič vytknúť. Tí, ktorí ho nosia, by mohli povedať: „Toto oblečenie, ktoré si pre nás vybral, je príliš nevkusné; v každodennom živote by som takéto oblečenie rozhodne nikdy nenosil.“ Na to odpovedám, že sa nestarám do toho, čo nosíš vo svojom každodennom živote. To, čo nosíš a čo sa ti páči, reprezentuje to, kým si; reprezentuje to tvoju ľudskú prirodzenosť a podstatu. Ak sa ti nepáči jednoduché, vkusné, dôstojné a počestné oblečenie, ale namiesto toho máš rád výstredný odev, potom si dosť nekonvenčný. Ak si rád odhaľuješ hruď a chrbát, nosíš rozpustené vlasy a nasadzuješ si veľké slnečné okuliare, pričom sa vždy správaš ako celebrita, potom hovorím, že nie si členom Božieho domu. Nepáči sa ti byť dôstojným a počestným; prinajmenšom nie si so Mnou v súlade. Byť dôstojný a počestný, vkusný a primeraný – to je princíp pre výber štýlov oblečenia. Ako by sa teda mali vyberať farby oblečenia? Niektorí ľudia hovoria: „Biela predstavuje svätosť, zelená predstavuje život, červená zase oslavu a žltá priateľstvo, takže by sme mali vybrať práve tieto farby.“ Hovorím, že je to čistý nezmysel; farby nepredstavujú nič. Aký je teda princíp pri výbere farby oblečenia? Je to veľmi jednoduché; existuje len jeden princíp: na kamere to musí vyzerať čisto. Niektoré farby sú obzvlášť veľmi sýte a dosť svetlé a ľudia by ich vo svojom každodennom živote nosili len zriedka, ale my sme tieto farby vybrali pre javiskový a vizuálny efekt, ktorý poskytujú. Z jedného hľadiska majú tieto farby relatívne vysokú sýtosť a tiež jas, takže javiskový efekt, ktorý poskytujú, je dobrý. Z iného hľadiska väčšina z týchto farieb nie je veľmi zvláštna; nie sú tam žiadne fádne farby a žiadne, ktoré by ľudí odpudzovali, takže takto vytvorené videá majú dobrý efekt.

Práve som v duchovnom spoločenstve hovoril o princípoch výberu kostýmov pre tanečné programy. Ktoré z týchto aspektov ste jasne videli? Povedzte Mi, sú tieto princípy, ktoré som zvážil, primerané? (Áno.) Všetko to v podstate súvisí hlavne s princípmi podávania svedectva o Bohu, nerobenia hanby Bohu a dosahovania najlepších výsledkov, však? (Áno.) Sú tam nejaké aspekty, ktoré sú skreslené alebo extrémne? (Nie.) Je tam nejaký prvok pridržiavania sa starých spôsobov? (Nie.) V žiadnom prípade to nie je skreslené ani sa to nepridŕža starých spôsobov. Riadia sa teda tieto naše princípy výberu kostýmov tradíciou, alebo sa riadia modernosťou? (Neriadia sa ani tradíciou, ani modernosťou; pokiaľ programy, ktoré produkujeme, dokážu dosiahnuť výsledok, ktorým je podávanie svedectva o Bohu, to je to najlepšie.) Konečne ste tomu porozumeli; účelom týchto programov je podávať svedectvo o Bohu a nič iné. Podávanie svedectva o Bohu si vyžaduje zvážiť, že nesmieme robiť hanbu Bohu ani vrhať zlé svetlo na Boží dom. Samozrejme, musíme zvážiť aj to, aby boli látka a štýl kostýmov pohodlné na nosenie. To znamená, že každý dôstojný a počestný človek, ktorý ťa vidí v tomto oblečení, by si pomyslel, že je prijateľné, že vyzeráš ako veriaci v Boha a že si schopný reprezentovať Boží ľud, a nie, že pôsobíš ako neverec alebo nejaká filmová hviezda či spevák – a na prvý pohľad je jasné, že si dôstojný a počestný človek. Keď to posúdite podľa tohto, myslíte si, že Moje názory na zaobchádzanie s vecami a princípy, ktorými sa riadim v rámci Svojej normálnej ľudskej prirodzenosti, sú rovnaké ako vaše? (Nie.) Rozhodne nie sú rovnaké. Povedzte Mi teda, sú tieto princípy, ktorými sa riadim, vznešené a veľkolepé? Sú mimoriadne? Vôbec nie sú vznešené a veľkolepé. Sú celkom normálne. Princípy, ktoré si osvojujem, a výsledky, ktoré sa snažím dosiahnuť pri konaní vecí, sú všetky vysoko praktické a nikdy sa nepredvádzam. Keby sme mali postupovať podľa toho, ako sa na veci pozeráte vy všetci, pri výbere kostýmov do programov by sme boli buď tradiční a držali by sme sa starých spôsobov, alebo by sme nasledovali svetské trendy. Niektorí ľudia hovoria: „Vo svete sú populárne dymové líčenie očí, umelé mihalnice, krúžky v nose a veľké náušnice. Aj my by sme mali bratov a sestry obliekať tak, aby boli šarmantní a krásni. Nielenže by ich oblečenie malo byť nádherné, ale aj ich mejkap by mal byť zvodný. Nemali by sa nechať zahanbiť spevákmi a filmovými hviezdami tohto sveta a mali by vyzerať ešte elegantnejšie a honosnejšie. Veriaci v Boha by mali byť vznešenejší ako oni, takže toto je smer, ktorým by sme sa mali uberať pri obliekaní účinkujúcich.“ Prečo teda títo účinkujúci nakoniec nevyjdú na javisko s jedinou nádhernou vecou na sebe? Pretože Ja tu všetko preverujem. Či už sú to modernisti alebo tradicionalisti, všetci boli odsunutí na vedľajšiu koľaj – nemajú žiadnu príležitosť predvádzať svoje „zručnosti“. Ja som ich obmedzil. Keby ste preverovanie robili vy, dali by ste týmto ľuďom príležitosť predvádzať svoje „zručnosti“? (Nie.) Prečo nie? (Keby dostali príležitosť, zišli by z cesty. Neriadili by sa princípmi, ktoré vyžaduje Boží dom.) Keby dostali príležitosť, obliekli by účinkujúcich ako démonov. Produkovali by zábavné programy, aké sú populárne v spoločnosti, a programy určené na podávanie svedectva o Bohu by zmenili na zábavné programy, ktoré tešia verejnosť, a ľudia, ktorí v nich vystupujú, by vyzerali ako démoni a duchovia. Dali by sa potom tie programy ešte sledovať? Programy by zmenili svoju povahu; nepodávali by svedectvo o Bohu, ale robili by Bohu hanbu a zaslúžili by si byť prekliate a zakázané. To by nebolo konanie povinnosti, ale konanie zla. Rozumiete? (Áno.) Vy ste nerozumeli ani takejto drobnej záležitosti. Teraz, keď som to povedal jasnejšie a jednoduchšie, niektorí ľudia si zrazu uvedomili: „Tak takto to je. Teraz už viem, prečo Boží dom vyberá takéto kostýmy pre svoje tanečné programy.“ Bez ohľadu na to, aký je vek, akým princípom by sa mali ľudia riadiť? Brať Božie slovo ako princíp vo všetkých veciach. Pri vykonávaní akejkoľvek pracovnej úlohy alebo pri riešení akejkoľvek záležitosti by malo byť vaším prvým cieľom budovať ľudí a druhým podávať svedectvo o Božom diele. Toto sú dva princípy. Takže vo všetkých záležitostiach sú toto dva princípy, ktoré by mali ľudia dodržiavať. Normálnosť a praktickosť, ktoré má normálna ľudská prirodzenosť vteleného Boha, teda tiež spočívajú výlučne v dodržiavaní týchto princípov. Princípy sa nemenia; vtelený Boh nenasleduje ani tradíciu, ani modernosť. Princíp, ktorým sa riadim v rámci Svojej normálnej ľudskej prirodzenosti, je počínať si a konať veci v rámci svedomia a rozumu. Akými princípmi sa teda riadim pri konaní diela Božieho domu? Princípom prinášať ľuďom úžitok vo všetkom, čo robím – robiť veci, ktoré im prinášajú úžitok a budujú ich. Ďalej sa riadim princípom konať dielo podávania svedectva o Bohu, pričom nasledujem princípy podávania svedectva o Bohu a hlásania Božích slov. Povedali by ste, že je to tak? (Áno.) Keď takto hovorím v duchovnom spoločenstve, rozumiete Mi teraz lepšie? (Áno.) Ak o týchto veciach nebudem hovoriť podrobne, nebudete v nich mať jasno. Vy nedokážete pochopiť ani takú jednoduchú záležitosť. V skutočnosti tu vôbec nejde o nič hlboké; všetko je to veľmi praktické a obyčajné. Aké je to obyčajné? Je to vysoko v súlade s rozumnosťou normálnej ľudskej prirodzenosti. To znamená, že ak máš rozumnosť normálnej ľudskej prirodzenosti, dokážeš tomu porozumieť, ale ak ju nemáš, bude pre teba veľmi ťažké tomu porozumieť – budem to musieť jasne a dôkladne vysvetliť, povedať to na rovinu a polopatisticky ti to vysvetliť, kým porozumieš tomu, o čo ide. Je to taká jednoduchá záležitosť, ktorá nedosahuje ani úroveň právd-princípov, a predsa ju nedokážete jasne vysvetliť. Čo sa tu deje? Je táto záležitosť hlboká a nepochopiteľná? (Nie.) Prečo ju teda nedokážete jasne vysvetliť? Všeobecne povedané, je to preto, že nerozumiete pravde. Ak sa na to pozrieme podrobnejšie, je to preto, že vašej normálnej ľudskej prirodzenosti a rozumnosti chýbajú určité veci a že majú nedostatky. Pokiaľ ide o dôstojnosť a počestnosť, držíte sa tradície a starých spôsobov. Pokiaľ ide o normálnu ľudskú prirodzenosť, myslíte si, že mať normálnu ľudskú prirodzenosť znamená byť nevinný ako hlupák. Neukazuje to, že vaša kvalita je skutočne slabá a že nemáte žiadnu schopnosť chápania? (Áno.) Presne v tom je problém. Dobre, to by k tejto veci stačilo.

Naposledy sme sa v duchovnom spoločenstve venovali téme „nekladenia vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom“, kde sme hovorili o tom, že vtelený Boh „nestrojí úklady. Dnes budeme v duchovnom spoločenstve hovoriť o téme „neútočenia na iných“. Neútočiť na iných je súčasťou podstaty a žitia, ktoré má normálna ľudská prirodzenosť vteleného Boha, a je to jeden z princípov, ktorými sa svedomie a rozum normálnej ľudskej prirodzenosti riadia pri zaobchádzaní s ľuďmi. To znamená, že vtelený Boh s tebou dokáže prinajmenšom pokojne vychádzať. Bez ohľadu na to, aký typ človeka si, či si niekto s lepšou alebo horšou kvalitou, alebo niekto s lepšou či horšou ľudskou prirodzenosťou, vtelený Boh s tebou dokáže správne zaobchádzať a priateľsky s tebou vychádzať. Ak zistím, že máš nejaký nedostatok alebo chybu, alebo dokonca že máš vo svojej ľudskej prirodzenosti nejakú zlú podstatu, alebo že si spáchal nejaký zlý skutok, budem s tebou úprimne hovoriť v duchovnom spoločenstve, ak na to bude príležitosť alebo ak to podmienky dovolia. Ak to dokážeš prijať, úprimne odhalím tvoje problémy a ukážem ti cestu k ich vyriešeniu. Ak to však prijať nedokážeš, možno vo vhodnom čase využijem skutočný problém, ktorý som objavil, aby som ťa napomenul, odhalil a upozornil ťa, nech vieš, v čom spočíva tvoj problém – či už ide o problém s tvojou ľudskou prirodzenosťou, tvojou kvalitou, alebo tvojou skazenou povahou. Na základe toho, aký máš problém, ťa upozorním a napomeniem, aby si vedel o svojich nedostatkoch alebo o tom, v čom spočíva tvoj problém, a potom ti poviem, aká je podstata tohto druhu problému a aký je Boží postoj k ľuďom, ktorí tento problém majú. Ak si ochotný to prijať a si schopný vzdorovať telu a praktizovať pravdu, poviem ti o ceste praktizovania a o tom, ako k tomuto druhu problému pristupovať a ako ho riešiť. Nebudem využívať tvoje problémy a chyby ako páku proti tebe ani ako slabé miesta, ktoré by sa dali zneužiť, a potom sa ti z času na čas vysmievať, zosmiešňovať ťa alebo mať na ne uštipačné poznámky. To neurobím; k tebe a tvojim existujúcim problémom budem pristupovať spravodlivo a objektívne. Ak ťa na niečo upozorňujem, ale ty si to neuvedomuješ a nemáš pocit, že to, čo som povedal, má s tebou niečo spoločné, alebo ak ti poviem, že povaha tvojho problému je vážna, ale ty to neprijímaš a odmietaš to, odolávaš a dokonca si vymýšľaš výhovorky, aby si sa hádal a ospravedlňoval, potom veci posúdim podľa situácie. Ak je práca, ktorú vykonávaš, veľmi dôležitá a tvoj problém ovplyvnil prácu cirkvi, potom zvážim, či si na túto povinnosť vhodný. Ak si však len obyčajný veriaci a povinnosť, ktorú konáš, a tvoje prejavy nemajú veľký vplyv na prácu cirkvi alebo na Boží vyvolený ľud a ide len o tvoj osobný problém, potom ti z dobrej vôle ponúknem pripomienky a pomoc. Ak to nebudeš brať vážne, nebudem voči tebe prechovávať žiadnu zášť a, samozrejme, nebudem sa ťa snažiť všetkými možnými prostriedkami prinútiť, aby si to prijal. K tejto záležitosti budem pristupovať veľmi rozumne a naďalej ti budem z dobrej vôle ponúkať pripomienky a pomoc. Ak uvidím, že podstata tvojho problému povedie k negatívnym dôsledkom pre teba alebo iných, potom ti z podnetu Svojho svedomia v dobrej vôli ponúknem pripomienky a pomoc, a nebudem sa len prizerať, ako zo seba robíš hlupáka. Nebudem ťa ani ľahkovážne charakterizovať slovami: „Si beznádejný prípad, Boh ťa nenávidí a si ten, kto zahynie,“ a už vôbec neotvorím ústa, aby som ťa preklial slovami: „Ty diabol, ty potomok satana, ty, ktorý odporuješ Bohu.“ To v žiadnom prípade neurobím. Keďže je Moja identita výnimočná, často sa veľmi rozumne krotím: to, ako s niekým zaobchádzam a ako s ním hovorím, musí závisieť od toho, kto to je – to je jeden aspekt. Okrem toho nesmiem nikoho len tak svojvoľne charakterizovať. A po ďalšie, prostredníctvom tónu Svojho hlasu, výberu slov alebo formulácie musím v druhom človeku vyvolať pocit, že to, čo hovorím a robím, je z dobrej vôle a bez zlomyseľnosti. Pokiaľ ide o Môj motív, úprimne sa ti snažím pomôcť; nechcem vidieť, ako si robíš zachádzky, ani nechcem vidieť, ako slabneš, váhaš, alebo dokonca strácaš orientáciu či zídeš z cesty, keď ťa niečo postretne. Namiesto toho dúfam, že po tom, čo som s tebou hovoril v duchovnom spoločenstve a pomohol ti, dokážeš sa na seba pozerať správne, vyhneš sa upadnutiu do negativity, presne porozumieš svojim skazeným povahám a problémom, ktoré máš, a budeš k sebe pristupovať správne, a potom budeš hľadať cestu praktizovania v Božích slovách a kúsok po kúsku vyriešiš svoje skazené povahy a svoje problémy podľa Božích slov, pričom budeš tiež priateľsky vychádzať s ostatnými a pomáhať im. To znamená, že sa usilujem o to, aby to, čo hovorím a robím pri interakcii s ľuďmi, im umožnilo porozumieť Božím úmyslom, spoznať, aké princípy Boh od ľudí vyžaduje, aké sú Božie postoje a názory na rôzne problémy, ktoré ľudia majú, ako by mali ľudia tieto problémy riešiť, aby splnili Božie požiadavky a uspokojili Boha, a ako by mali hľadať pravdu, aby svoje problémy vyriešili. Mojím cieľom je pomôcť ľuďom správne pristupovať k týmto problémom a vyriešiť ich, keď jednajú s rôznymi druhmi ľudí, udalostí a vecí a keď sa odhalia ich skazené povahy, pričom konečným výsledkom je, že sa podriadia pravde a Bohu. Samozrejme, na základe rozmanitosti ľudí, s ktorými som počas týchto rokov konania diela a rozprávania prišiel do kontaktu, som spoznal jeden fakt: bez ohľadu na to, ako pokojne s ľuďmi hovorím a konverzujem, koľko dobrej vôle mám alebo aké mám nastavenie mysle, keď chcem niekomu pomôcť, len veľmi málo ľudí dokáže vycítiť alebo porozumieť tomu, čo hovorím, a tiež dôvodu, prečo to hovorím, a potom prostredníctvom slov, ktoré som povedal, a obsahu, o ktorom som s nimi hovoril v duchovnom spoločenstve, dokáže urobiť pokrok alebo získať skutočnú, praktickú pomoc vo svojom reálnom živote. Avšak bez ohľadu na to, koľko ľudia nakoniec žnú a získavajú prostredníctvom komunikácie a interakcie so Mnou, Moje princípy interakcie s ľuďmi sa nemenia. Niektorí ľudia hovoria: „Prečo potom nezmeníš Svoju metódu?“ Povedzte Mi, prečo nezmením Svoju metódu? Mal by som zmeniť Svoju metódu? Keď hovorím k ľuďom, mal by som hovoriť z povýšenej pozície, akoby som vyhlasoval Desatoro prikázaní Mojžišovi? Mal by byť Môj hlas ako hrom na oblohe, alebo by som si mal zvoliť nejaký tón, aby sa ľudia báli, ľahko si zapamätali, čo hovorím, a boli ochotní praktizovať a schopní podriadiť sa? Alebo keď komunikujem s ľuďmi, ak k nim budem vždy hovoriť tónom preklínania a charakterizovania, poučia sa potom? Budú to potom schopní prijať? (Nie.) Viete, prečo nie? V minulosti, keď Jahve vydal Desatoro prikázaní prostredníctvom Mojžiša, Izraeliti počuli zvuk hromu na oblohe a videli blesky – zabránilo im to vzdorovať Jahvemu a súdiť Ho? Bez ohľadu na spôsob, akým hovoríš, obsah tvojich slov alebo tvoj motív pri rozprávaní, ak má prijímateľ vo svojom vnútri ochotu a potrebu prijať pravdu a miluje pozitívne veci – ak má túto potrebu vo svojom srdci –, potom bez ohľadu na to, aký spôsob rozprávania použiješ, bude schopný to prijať a ľahko si to zapamätá. Ak však túto potrebu vo svojom srdci nemá, potom aj keď vie, čo sú pozitívne a negatívne veci, stále neprijme nič z toho, čo povieš, ani si to nevezme k srdcu, bez ohľadu na to, aké je to správne alebo aký správny je zdroj a motív tvojich slov. Preto z Môjho pohľadu spočíva Môj princíp konania týchto vecí v tom, že s každým človekom normálne hovorím v duchovnom spoločenstve. Pokiaľ ide o to, čo môže človek odo Mňa získať a zožať a či môže získať pravdu, kľúč spočíva v tom, či miluje pravdu, a tiež v tom, či má potreby normálnej ľudskej prirodzenosti. Ak od prírody miluje pozitívne veci, potom keď s ním takto normálne interagujem a konverzujem, bude schopný uvažovať o tom, čo som povedal, aké sú princípy za týmito slovami a čo som mu prikázal urobiť; bude o týchto veciach následne uvažovať, bude ich mať na pamäti a potom bude podľa týchto slov praktizovať. Ak tento človek vo svojej ľudskej prirodzenosti nemá potrebu pozitívnych vecí, potom bez ohľadu na to, čo poviem, je to zbytočné. Aj keď ho orežem, disciplinujem alebo dokonca pokarhám, nepomôže to. Po pokarhaní sa môže navonok správať slušne a poslušne, ale keďže vo svojom srdci nemá potrebu pozitívnych vecí, keď to prejde, rýchlo sa vráti k tomu, aký bol predtým, bez akejkoľvek stopy po pozitívnych slovách, pozitívnych veciach alebo pravdách-princípoch vo svojom srdci. Preto bez ohľadu na to, koľko toho povieš, nemôžeš takýchto ľudí zmeniť tak, aby sa u nich vyvinuli potreby normálnej ľudskej prirodzenosti. To je jeden aspekt. Okrem toho, neútočiť na iných je v podstate jedným z Mojich princípov, ako s vami zaobchádzam. Bez ohľadu na to, aký typ človeka si, či sa usiluješ o pravdu alebo nie, aj keď odhalím určitý tvoj problém, je to len preto, aby som rozobral podstatu tohto problému, aby si mu mohol dôkladne porozumieť a spoznať ho, urobiť pokrok v priebehu konania svojej povinnosti v budúcnosti, prestať robiť rovnaké chyby a prestať rozvracať alebo podkopávať prácu cirkvi – je to preto, aby som ti pomohol, nie aby som ti robil problémy či našiel niečo, čo by som mohol použiť proti tebe. Takže aj keď vyťahujem veci, ktoré sa stali v minulosti, nie je to preto, aby som utlmil tvoje nadšenie alebo ti ublížil, ale aby som ti umožnil spoznať podstatu tvojich problémov, dôkladne porozumieť určitému aspektu pravdy, mať porozumenie o sebe samom, vedieť, ako konať v súlade s Božími úmyslami, a nakoniec presne praktizovať podľa princípov Božích slov. Uvedomujete si v tomto ohľade fakt, že vtelený Boh nikdy neútočí na iných? (Áno, trochu.)

Okrem toho, že vtelený Boh neútočí na iných, z času na čas ľudí aj povzbudzuje. Niektorí ľudia majú nezrelý duchovný vzrast a sú krehkí; nie sú takí silní, pokiaľ ide o ich ľudskú prirodzenosť, chýba im vytrvalosť pri vykonávaní vecí, alebo sú často obmedzovaní najrôznejšími vecami, nevedia, ako hľadať pravdu, a nedokážu normálne konať svoje povinnosti. Za takýchto okolností im dodám trochu povzbudenia, aby videli cestu pred sebou, aby sa už neocitli uväznení v nejakej záležitosti a neboli ňou obmedzovaní. Keď počuješ tieto slová povzbudenia, môžeš mať pocit, že to, o čom hovorím, je nad tvoje sily, ale Mojím cieľom je pomôcť ti zbaviť sa bremena, ktoré prinášajú tvoje myšlienky a predstavy, aby si už nebol týmito vecami obmedzovaný a nechal ich za sebou, a potom vložil všetku svoju silu do svojej povinnosti, aby si uspokojil Božie úmysly. Niektorí ľudia už predtým kráčali po cestách zlyhania, alebo urobili veci, ktoré porušujú princípy Božieho domu, alebo mali nejaké zjavné vzdorovité správanie, a niektorí ľudia svojimi činmi dokonca spôsobili narušenia a rozvrátenia, čím spôsobili určité straty v práci cirkvi. Ak tieto veci občas spomeniem vo Svojom duchovnom spoločenstve, Mojím cieľom nie je utlmiť tvoje nadšenie a ani neprechovávam zášť; Mojím cieľom je skôr využiť fakty tvojho prípadu ako príklad, aby som iným pripomenul, nech nerobia rovnaké chyby – Mojím cieľom je jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve o aspekte pravdy, aby z toho viac ľudí videlo, že cesta, po ktorej si kráčal, je nesprávna a v čom je nesprávna, aby si z toho mohli vziať ponaučenia, a potom varovať viac ľudí, aby nekráčali po rovnakej ceste, a pripomenúť im, akými princípmi by sa mali pri vykonávaní vecí riadiť. Najmä keď hovorím v duchovnom spoločenstve o rôznych skazených povahách ľudí a odhaľujem ich, príklady, ktoré uvádzam, alebo konkrétny stav, o ktorom hovorím v duchovnom spoločenstve, sa môžu týkať mnohých ľudí, alebo sa môžu týkať niektorých konkrétnych osôb a vecí. Účelom hovorenia v duchovnom spoločenstve o týchto veciach nie je nájsť príležitosť, aby som vás odhalil a strápnil; pokiaľ ide o fakty, ktoré predkladám, alebo stavy, ktoré odhaľujem, tie majú súvislosť len s témou a aspektom pravdy, o ktorých hovoríme v duchovnom spoločenstve. Môže sa stať, že ťa osobne nepoznám a neviem, že sa ti takáto vec stala, ale príklad, ktorý som uviedol, alebo stav, ktorý som odhalil, sa zhodou okolností vyskytol u teba a ty sa s ním stotožňuješ. Keď sa niektorí ľudia s takýmito vecami stotožnia, pomyslia si: „Donášal na mňa niekto? Ako vieš, že sa mi táto vec stala a že som mal tento problém a bol som v tomto stave?“ Ja hovorím, že naozaj neviem, že sa takáto vec stala konkrétnemu človeku alebo že bol v takomto stave, ale pravdy, o ktorých hovorím v duchovnom spoločenstve, zahŕňajú – alebo problémy, ktoré odhaľujem, obsahujú – tento stav, tento druh problému alebo tento konkrétny typ príkladu. Keďže sú tento druh stavu a tento konkrétny typ príkladu ilustračné a môžu ľuďom dostatočne umožniť spoznať určité druhy ľudí, udalostí a vecí a tiež podstatu určitého druhu človeka, pri uvádzaní príkladov sa nemôžem vyhnúť citovaniu niektorých konkrétnych incidentov, ktoré sa vyskytli v cirkvi, alebo diskusii o určitých konkrétnych stavoch. Preto je nevyhnutné, že do toho budú zahrnutí niektorí ľudia, niektoré udalosti a veci. Nemám však ani najmenší úmysel útočiť na určitých ľudí; Mojím cieľom je ľudí len upozorniť a nabádať ich, aby z toho mala úžitok väčšina Božieho vyvoleného ľudu. Keď počas kázania a hovorenia v duchovnom spoločenstve uvádzam nejaké príklady, nie je to vôbec namierené proti žiadnej konkrétnej osobe; robím to jednoducho preto, aby som hovoril v duchovnom spoločenstve o pravde a odhalil podstatu určitého problému, aby ste v tom mali jasnejšie a aby ste lepšie porozumeli podstate problému. Či už zistíte, že tento problém máte vy sami, alebo ho prekuknete u zúčastnených ľudí, v udalostiach a veciach, prostredníctvom toho, že podstate problému porozumiete, môžete začať praktizovať podľa príslušných právd-princípov, použiť ich na vyriešenie problémov v sebe a dosiahnuť vstup do pravdy-reality. Bez ohľadu na to, o akom druhu problému hovorím v duchovnom spoločenstve, či už ide o problém, ktorý existuje v tebe, alebo o problém, ktorý existuje v iných, robím to len preto, aby som hovoril v duchovnom spoločenstve o pravde a pomohol vám lepšie porozumieť podstate a realite určitého druhu problému; nie je to namierené proti žiadnemu konkrétnemu jednotlivcovi ani žiadnemu konkrétnemu druhu človeka. Samozrejme, je tiež možné, že predlohou pre príklad, ktorý uvádzam pri hovorení v duchovnom spoločenstve o probléme, je niečo, čo sa stalo tebe, a Ja som túto záležitosť využil na poskytnutie príkladu. Uvedením tohto príkladu však neodhaľujem problém, ktorý je len tvoj; tvoj problém skôr ilustruje problémy, ktoré sa nachádzajú v každom človeku – v celom ľudstve. Samozrejme, účelom odhalenia problému je len vyriešiť problém, nie na teba útočiť. Takže keď sa stretneš s takouto situáciou, mal by si k nej pristupovať správne; toto je Moja práca. Mojou prácou je na jednej strane poskytnúť vám všetky pravdy, všetky aspekty pravdy, a na druhej strane odhaliť problémy vo vás, rôzne stavy skazeného ľudstva a všetky skazené povahy v nich, ako aj problémy týkajúce sa skazených pováh. To je Moja práca. Keďže Moja práca okrem poskytovania pravdy zahŕňa aj odhaľovanie reality skazenosti skazeného ľudstva, pokiaľ ide o toto dielo, Moje motívy sú dobré. Chcem vám pomáhať a podporovať vás, upozorňovať a zaopatrovať vás, aby ste jasne videli podstatu problému a boli schopní vzdorovať svojim skazeným povahám, aby ste už nežili vo svojich skazených povahách, ale dokázali sa obrátiť, zriecť sa zla vo svojich rukách, kajať sa pred Bohom a praktizovať podľa princípov požadovaných Bohom, čím dosiahnete podriadenosť pravde a podriadenosť Bohu.

Bez ohľadu na to, aké vaše problémy odhaľujem, a bez ohľadu na to, akú metódu alebo tón hlasu pri odhaľovaní týchto problémov používam, robím to na základe princípu a s motívom pomôcť vám a podporiť vás, aby ste sa vydali na cestu spásy. Nemám v sebe žiadnu zlomyseľnosť – robím to výlučne z dobrej vôle. Aj keď slová, ktoré niekedy používam pri odhaľovaní podstaty problému u určitého jednotlivca alebo druhu človeka, nie sú veľmi vyberané, Mojím cieľom nie je na nikoho útočiť ani nikoho potláčať, ale rozobrať podstatu problému, aby ľudia dokázali rozlišovať a odvrhli svoje skazené povahy. Nie sú v tom žiadne intrigy, žiadny úmysel útočiť na teba ani ťa potláčať a žiadny úmysel prepierať tvoju špinavú bielizeň na verejnosti alebo ťa strápňovať. Aj keď pri duchovnom spoločenstve o niektorých problémoch charakterizujem správanie alebo povahu a podstatu určitého druhu človeka, táto charakterizácia je plne v zhode s objektívnymi faktami. Ak si napríklad arogantný a samospravodlivý, vždy konáš diktátorsky a robil si veci, ktoré spôsobujú narušenia a rozvracania, a Ja ti poviem: „Ak v tom budeš pokračovať a bez ohľadu na všetko sa odmietneš kajať, potom je to tvoja podstata a Boží postoj k tebe bude taký, že ťa odsunie nabok alebo ťa zavrhne“, útočia na teba tieto slová? Nie. Hoci sú tieto veci povedané v určitom kontexte a sú podané takto, zaopatrenie a pomoc, ktorú ti poskytujem, a Moje očakávania od teba sa nemenia; stále dostávaš príležitosť kajať sa. Ak cítiš výčitky svedomia, obrátiš sa a zmeníš sa, Boží dom ťa aj tak povýši a zverí ti taký druh povinnosti, na ktorý sa hodíš; nikdy tomu nebudem stáť v ceste. Každý robí nejaké chyby, keď začne veriť v Boha a nerozumie pravde, ale niektorí ľudia sú schopní kajať sa, urobili nejaké dobré veci a vykonali určité dobré skutky. Predpokladajme, že ich bratia a sestry odporučia so slovami: „Tento človek sa skutočne kajal a je iný, ako býval. Predtým bol arogantný a zhýralý, bez ľudskej podoby; robil zlé veci, čím narúšal a rozvracal prácu cirkvi a spôsoboval straty na Božích obetách, takže ho cirkev vyčistila. Po svojom vyčistení však cítil veľké výčitky svedomia a teraz sa kajal. Dokonca sa z vlastnej iniciatívy podujal nahradiť straty, požiadal cirkev, aby ho opäť prijala, sľúbil, že už nikdy nebude páchať zlo, a je ochotný byť v cirkvi tým najmenším a podriadiť sa čomukoľvek, o čo ho Boží dom požiada.“ Ak ho ľudia, ktorí sú mu relatívne blízki, chcú odporučiť po tom, čo mu dôkladne porozumeli, hovorím, že ak sa skutočne kajal a teraz je potrebný pre prácu Božieho domu, môže byť opäť použitý; nebudem tomu stáť v ceste. Aj keď niekoľko jednotlivcov urobilo veci, ktoré neboli veľmi priateľské voči Mne osobne, ak spĺňajú podmienky na povýšenie, rovnako im nebudem stáť v ceste; dám im príležitosť. Preto, či už v kázňach, alebo v reálnom živote, a bez ohľadu na prostredie alebo kontext, budem s tebou zaobchádzať férovo a spravodlivo. V kontextoch, kde to prostredie dovoľuje, vám z dobrej vôle pomôžem alebo sa opýtam, ako sa vám darí vo vašich povinnostiach. V osobitnom pracovnom prostredí tiež urobím všetko pre to, aby som vám pomohol a podporil vás, poskytol vám usmernenie, vedenie alebo pomoc v nejakej odbornej práci. Niekedy si s vami len vymieňam poznatky a nápady. Aj keď niekedy poviem: „Práca, ktorú si odviedol, nie je prijateľná“, hovorím len pravdu a hovorím na rovinu. Nehovorím takéto veci, aby som vás potlačil, ale aby som si s vami vymieňal nápady alebo poznatky. Robím všetko pre to, aby som vám dal príležitosť hovoriť a uplatniť sa, aby sa vaša kvalita, vaše talenty, poznatky, ktoré ste sa naučili, zdravý rozum, ktorý máte, alebo skúsenosti, ktoré ste nazbierali, mohli naplno využiť. Ak výsledky nie sú dobré, jednoducho poviem: „Práca, ktorú si odviedol, nie je až taká skvelá. Viac uvažuj a hľadaj a uvidíš, či to dokážeš urobiť lepšie.“ Vždy vám poskytujem maximálnu podporu, zaopatrenie a pomoc, aby ste pri komunikácii a interakcii so Mnou mohli mať úžitok, či už v živote, alebo pri konaní svojej povinnosti. Toto je Môj princíp v práci a rovnaký je aj v Mojom každodennom živote. Niekedy, keď prichádzam do kontaktu s ľuďmi a komunikujem s nimi, nevyhnutne hovoríme o niektorých triviálnych záležitostiach v každodennom živote, ktoré sa týkajú vonkajších vecí, ako sú základné potreby, udržiavanie zdravia, lieky a podobne, a niektorí ľudia spomenú nejaké názory, príslovia alebo všeobecne známe fakty týkajúce sa triviálnych záležitostí v živote. Pokiaľ ide o všetky aspekty všeobecne známych faktov, vyjadrujem len Svoje osobné názory. Ak si myslíš, že to, čo hovorím, je správne, môžeš to prijať; ak si myslíš, že to, čo hovorím, je nesprávne, nebudem používať Svoju identitu a Svoje postavenie na to, aby som ťa potlačil a povedal ti: „Všetko, čo hovorím, je správne. Bez ohľadu na to, aký tón použijem, alebo či sa ti páči, čo hovorím, mohol by som ti azda ublížiť alebo ti ukrivdiť? Musíš to prijať!“ To neurobím; nechám veciam voľný priebeh. Napríklad si dáš do varenia príliš veľa soli a Ja poviem, že jesť priveľa soli škodí zdraviu. Niektorí ľudia to neprijímajú; majú pocit, že ak použijú menej soli, jedlo bude fádne a nebude mať správnu chuť. Trvajú na tom, že budú jesť podľa vlastnej chuti. Ja hovorím, že to môžeš slobodne robiť, a nebudem do toho zasahovať. Hoci výrok „jesť priveľa soli škodí zdraviu“ nedosahuje úroveň pravdy, v živote je to všeobecne známy fakt. Toto fyzické telo, ktoré Boh stvoril pre ľudí, potrebuje určité množstvo soli denne; prekročenie tohto množstva poškodí telo človeka a bude mať následky. Sú aj ľudia, ktorí majú stále pocit, že im chýbajú živiny, a tak neustále jedia výdatné jedlá. Nakoniec ich nadmerný príjem živín vedie k zdravotným problémom a musia urobiť úpravy. Množstvo živín, ktoré toto fyzické telo stvorené Bohom potrebuje, súvisí s pomermi obilnín, zeleniny, ovocia a mäsa, ktoré Boh stvoril pre ľudstvo. Ak ješ podľa týchto pomerov, môžeš si udržať základné zdravie; ak tieto pomery ignoruješ a ješ bezohľadne a bezhlavo podľa svojich preferencií, vyvinú sa u teba zdravotné problémy. Hovorím ti tieto fakty, ale ty ich neprijímaš. Myslíš si: „Kázanie a hovorenie v duchovnom spoločenstve o pravde je Tvojou silnou stránkou, ale týmto záležitostiam každodenného života nerozumieš. Nemusím Ťa počúvať, pretože tieto veci sa netýkajú pravdy.“ Ja hovorím, že sa môžeš rozhodnúť to neprijať a môžeš žiť podľa svojich vlastných preferencií, ale musíš vedieť, že ak nedokážeš prijať Moje slová, skôr či neskôr sa u teba vyvinú zdravotné problémy. Za svoju voľbu zaplatíš. Ja len vyjadrujem Svoje názory; nebudem používať Svoje postavenie na to, aby som ťa potlačil. Okrem toho, ak neprijímaš Moje názory, nebudem ťa nútiť, ani nepoviem, že si príliš hlúpy a tvrdohlavý, pretože neprijímaš pozitívne veci. V skutočnosti taký naozaj si, ale Ja to nikdy nepoviem. Nebudem robiť veľký rozruch pre niečo nepodstatné v každodennom živote a potom ťa poúčať a kázať ti. To by som neurobil, pretože to nie je Mojou zodpovednosťou. Ani to nechcem robiť. Svoju zodpovednosť som si už splnil tým, že som bol v duchovnom spoločenstve a kázal; to spadá do Mojej služby. Pokiaľ ide o to, čo každý deň ješ, to si riešiš sám. Čo Boh stvoril pre ľudstvo a v akých množstvách, a aké potraviny a špeciality sa produkujú v každom ročnom období – ako všetky tieto veci využívaš, je tvoja vlastná vec; môžeš si ich rozdeliť sám. Ak sú svedomie a rozum tvojej ľudskej prirodzenosti normálne a zdravé, budeš ich využívať a rozdeľovať s mierou. Ak tvoj rozum nie je zdravý, budeš ich využívať alebo rozdeľovať nadmerne a ty sám ponesieš akékoľvek následky, ktoré to nakoniec prinesie tvojmu fyzickému telu. Preto som v tejto záležitosti veľmi rozumný; hovorím ti len Svoje názory a nebudem ťa nútiť, aby si ich prijal. Niekedy, keď vidím, že máte nejaké zlé životné návyky, tiež vás nebudem nútiť, aby ste ich zmenili; len vás na to jednoducho upozorním. Ak to neprijmete alebo sa nezmeníte, viac už nepoviem. Životné návyky sa v skutočnosti dajú veľmi ľahko napraviť. Životné návyky, ktoré sú nesprávne alebo nežiaduce, by sa mali napraviť; to je postoj prijímania pozitívnych vecí. Mať postoj a ochotu prijímať pozitívne veci je súčasťou základnej rozumnosti, ktorá by mala byť prítomná v normálnej ľudskej prirodzenosti. Niektorí ľudia púšťajú pozitívne veci jedným uchom dnu a druhým von. Neberú ich vážne a dokonca zotrvávajú vo svojich nesprávnych spôsoboch praktizovania a nesprávnych spôsoboch robenia vecí. Niektorí ľudia dokonca hovoria: „Žil som takto toľko rokov a nemalo to žiadne následky.“ Toto je problém povahy. Aký druh povahy to je? Je to povaha tvrdohlavosti a neoblomnosti a neprijímania správnych názorov alebo pozitívnych vecí. Hovorím ti, že to svedčí o skazenej povahe a musíš to zmeniť a odvrhnúť. Tvoje nesprávne spôsoby praktizovania a ten tvoj neoblomný postoj sa musia zvrátiť; len potom môžeš dosiahnuť skutočnú zmenu.

Niektorí ľudia radi útočia na iných; to nie je dobré. Ak vidím, že robíte niečo zlé, rozumne vyjadrím Svoje názory a z dobrej vôle vám to pripomeniem. To je Môj spôsob, akým konám. Okrem toho, ak si určité problémy vyžadujú odhalenie vašich skazených pováh, potom ich bez okolkov odhalím; to znamená byť zodpovedný voči ľuďom. Keď odhaľujem problémy ľudí, odhaľujem podstatu problémov a ukazujem, aké v skutočnosti sú; neuplatňujem predpisy ani veci nezveličujem. Robím to preto, lebo to spadá do Môjho diela, odhaľujem to, čo by malo byť odhalené, a nepoviem ani o slovo menej, než je potrebné povedať. Preto mám pri konaní vecí princípy. V jednom ohľade, v každodennom živote, pristupujem k týmto záležitostiam na základe princípu rozumnosti a dávam ti vedieť, aké sú Moje názory. Ak dávaš pozor, vezmeš si to k srdcu a máš rozumnosť normálnej ľudskej prirodzenosti, prijmeš tieto myšlienky a názory alebo k nim správne pristúpiš bez toho, aby som o tom musel kázať. V inom ohľade, v práci, sa nebudem vyhýbať vašim problémom, ani sa nebudem zdráhať hovoriť zo strachu, že vás strápnim. Odhalím vaše problémy a vaše skazené povahy, aby ste mohli spoznať problémy v tomto ohľade a odvrhnúť svoje skazené povahy. Mojím cieľom je umožniť vám, aby ste sa vydali na správnu cestu. Či už máte problém v živote, alebo v práci, ak sa to týka skazených pováh alebo pravdy, nebudem sa problému vyhýbať; budem o ňom s vami jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve. Bez ohľadu na to, ako hovorím v duchovnom spoločenstve alebo ako pristupujem k problému, mám Svoje metódy a princípy. Keď nastane čas, aby som si splnil Svoju zodpovednosť, vezmem to na Seba. Nebojím sa, že vás strápnim; odhalím vaše problémy a skazené povahy, aby ste ich mohli spoznať. To je Moja zodpovednosť. Ak sa vaše problémy netýkajú skazených pováh ani právd-princípov, máte slobodu a právo rozhodovať sa a praktizovať, ako si želáte; nebudem do toho zasahovať. Preto, či už odhalím vaše problémy, alebo nie, neznamená to, že na vás útočím, obmedzujem vás alebo vás utláčam. V každodennom živote, vo veciach, ktoré nezahŕňajú princípy, ako sú základné potreby, vám dávam dostatok slobody, aby ste si vybrali sami. Ak však ide o principiálnu záležitosť – to znamená, ak sa to týka skazených pováh alebo vášho postoja k vykonávaniu práce, konaniu vašej povinnosti, k Bohu alebo k pravde –, potom by som o tom mal hovoriť v duchovnom spoločenstve. Vidíš, bez ohľadu na to, ako niečo robím, premýšľam o tom, však? Mám princípy. Do ničoho, čo sa netýka pravdy, vášho postoja k Bohu alebo k pravde, či vášho postoja k cirkevnej práci a konaniu vašej povinnosti, nezasahujem; starám sa o Svoje vlastné veci. Najmä pokiaľ ide o záležitosti osobnej voľby a osobných preferencií, nikdy do nich nezasahujem. Niektoré sestry napríklad rady nosia dlhé vlasy, zapletajú si ich alebo ich nosia vypnuté a niektorí bratia nosia krátke vlasy alebo si holia hlavu; máte na to slobodu a Ja do toho nikdy nezasahujem. Niektorí bratia a sestry sú prieberčiví v jedle a obzvlášť radi jedia určitý druh jedla, alebo majú určitý životný návyk, ktorý nie je dobrý; ani do týchto vecí nikdy nezasahujem. Ak tento zlý životný návyk ovplyvňuje ich zdravie, výkon ich povinnosti alebo prácu cirkvi, musím ich na to upozorniť a pomôcť im, alebo nechať bratov a sestry, aby im pomohli. Niektorí ľudia však neprijímajú, keď im bratia a sestry pomáhajú, dokonca hovoria, že sa cítia obmedzovaní a pod tlakom; nakoniec potichu odídu z cirkvi bez toho, aby to niekomu povedali, a všetci bratia a sestry sa cítia skľúčení. Ja hovorím: „Je nesprávne, že sa cítiš skľúčený. Nezasahujeme do slobody ľudí. Ak chcú odísť, nech je tak; je to ich voľba. Ja sa vôbec necítim skľúčený.“ Prečo sa necítim skľúčený? Pretože cítim, že pomáhať im je Môj záväzok, niečo, čo by som mal vo Svojej ľudskej prirodzenosti robiť. Pomoc, ktorú im poskytujem, nie je nejaká láskavosť alebo charita; ide len o to, že keď sa dozviem o ich situácii, som povinný poveriť vás, aby ste im pomohli. Svoju povinnosť v cirkvi konajú na plný úväzok. Ak ich zlý životný návyk ovplyvňuje ich zdravie a vyvinú sa u nich zdravotné problémy, nemali by im bratia a sestry z lásky pomôcť? To je základná spoločenská morálka pre ľudské bytosti. Ak však tento druh pomoci neprijímajú a vo svojom srdci cítia odpor alebo tlak, nebudeme ich nútiť a nebudeme zasahovať do ich slobody. Prečo sa potom niektorí ľudia cítia skľúčení, keď takéto osoby odídu z cirkvi? Cítiš sa skľúčený, pretože máš pocit, že plnenie si tvojej zodpovednosti a záväzku voči nim je pre nich akousi láskavosťou. Neocenili to, neprijali túto láskavosť a neurobili to, čo si si želal, čím zranili tvoje pocity a tvoju hrdosť. Ako sa hovorí, chrstli ti tvoju dobrú vôľu späť do tváre, takže sa cítiš skľúčený. Ja sa vôbec necítim skľúčený. Spôsob, akým to chápem Ja, je iný ako váš. Hovorím, že si z tejto záležitosti musím vziať ponaučenie a v budúcnosti už takúto hlúposť neurobiť. Každý má svoje vlastné ašpirácie. Nemôžeš ľudí podriadiť svojej kontrole a stále očakávať, že sa budú cítiť šťastní a budú ťa ospevovať, však? To by bolo absolútne smiešne. Musíš dať ľuďom slobodu a nechať ich slobodne si vybrať. Ak majú pocit, že to, čo hovoríš, je správne, môžu sa rozhodnúť to prijať a praktizovať podľa týchto slov; ak majú pocit, že to, čo hovoríš, je nesprávne, môžu sa tiež rozhodnúť to neprijať. Majú právo voľby. Nemal by si ich nútiť, aby prijali tvoju dobrú vôľu. Či ju prijmú, alebo nie, je otázkou postoja; majú na to slobodu. Nanajvýš môžeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o problémoch, ktoré majú ľudia ako oni, a môžeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o ponaučeniach, ktoré si si z tohto druhu človeka vzal, a o podstate problémov, ktoré si u nich videl, čo ti pomôže naučiť sa, ako rozlišovať ľudí, ako sa na ľudí pozerať a ako s takýmito ľuďmi zaobchádzať podľa princípov Božích slov, a už nerobiť hlúposti. Kde teda robíte chybu? Bez ohľadu na to, komu pomáhate, konáte na základe pocitov a dokonca si myslíte: „Pozri, koľko lásky mám a aký som milujúci.“ To nie je konanie podľa princípov, ale zaobchádzanie s ľuďmi na základe vašej vlastnej vôle a preferencií; to je robenie vecí na základe pocitov. Bez ohľadu na to, s kým hovorím alebo s kým jednám, hovorím a konám na základe princípov; pocity do toho nevstupujú. Pri hovorení a konaní konám výlučne zo svedomia a dobrej vôle, a to je prístup, ktorý by som mal zaujať ku každému. Najmä voči bratom a sestrám, ktorí normálne konajú svoju povinnosť, by som mal konať presne takto. To je Môj záväzok a Moja zodpovednosť. Pokiaľ si túto zodpovednosť plním, to stačí. Môžu sa rozhodnúť prijať to, alebo sa môžu rozhodnúť odmietnuť to; Ja ľudí nenútim. Ak to prijmú, som šťastný; ak nie, nie som preto smutný. Všetko, čo som robil, boli niektoré z vecí, ktoré by som mal robiť podľa princípov; len som si plnil Svoju zodpovednosť. Rozumiete? (Áno.)

Bez ohľadu na to, aké je prostredie, pri interakcii s ľuďmi dokážem ku všetkým druhom ľudí a všetkým druhom vecí pristupovať podľa princípov. Aj keď v živote ľuďom poskytujem nejakú pomoc alebo hovorím nejaké veci, ktoré ich budujú, aj to je súčasťou konania vecí podľa princípov; nie je to konanie vychádzajúce z pocitov. Pokiaľ ide o hovorenie v duchovnom spoločenstve o pravde, ako je odhaľovanie prirodzenosti-podstaty ľudí, odhaľovanie skazených pováh ľudí a odhaľovanie rôznych prejavov skazenosti a skazených stavov ľudí v konkrétnych záležitostiach, ako aj podstaty rôznych problémov, tiež konám podľa princípov; nekonám na základe pocitov, ani nekonám s ľudskou vôľou. Keď ľudia niečo robia, vždy konajú na základe toho, s kým sa zaoberajú, a na základe vlastnej nálady a preferencií. Prejavujú určitú priazeň tým, ktorých si obľúbia a s ktorými vychádzajú, a poskytujú týmto ľuďom určité výhody, zatiaľ čo útočia na tých, ktorých nemajú radi a s ktorými nedokážu vychádzať, a vylučujú ich; nedokážu s ľuďmi zaobchádzať férovo. Buď konajú na základe pocitov, alebo páchajú zlé skutky; skrátka, nerobia veci podľa princípov. Keď sa stýkam s bratmi a sestrami v cirkvi, bez ohľadu na to, kto to je, dokážem k nim pristupovať podľa princípov. Podobne, keď prichádzam do kontaktu a stýkam sa s nevercami, tiež mám princípy a hranice. Aj keď povedia nejaké konfrontačné slová alebo slová, ktoré sú nezdvorilé, nevyberané alebo neúctivé, nebudem reagovať rovnako. Ak s nimi musím prísť do kontaktu, aby som niečo vybavil, potom s nimi do kontaktu prídem; ak nepotrebujem nič vybaviť, potom sa rozhodnem vyhnúť sa im a odmietnuť ich. Ak má človek nízky charakter a stále chce využívať iných a dožadovať sa výhod, a aj keď mu pomôžem, stále k tomu nedokáže správne pristupovať ani sa zmeniť – čo znamená, že jeho ľudskosť je zlá –, potom sa od neho jednoducho držím ďalej. Skrátka, či už prichádzam do kontaktu s bratmi a sestrami, alebo s nevercami, dokážem konať podľa princípov; prinajmenšom prichádzam do kontaktu s ľuďmi podľa hraníc svedomia a rozumu ľudskej prirodzenosti. Dokážete to dosiahnuť? (Nie.) Bez ohľadu na to, s kým skazení ľudia prichádzajú do kontaktu, vždy chránia svoje vlastné záujmy alebo s ľuďmi zaobchádzajú na základe pocitov a preferencií, bez princípov. Ak je to brat či sestra, s ktorými majú pocit, že si rozumejú a majú s nimi dobrý vzťah, potom im môžu pomôcť, preukázať im lásku, dať im veci a byť s nimi v úzkom kontakte. Ale ak tento človek urobí niečo, čo zraní ich pocity, povedia: „Už ho nikdy nechcem vidieť a už s ním nikdy neprídem do kontaktu. Naozaj to ľutujem! Predtým som k nemu bol taký dobrý a toľko som mu pomohol, a on sa ku mne aj tak takto správa. Je to nevďačník, nevďačný darebák!“ Nedokážu konať podľa princípov, aby s ľuďmi zaobchádzali férovo. Keď sú ku komukoľvek dobrí, robia to vychádzajúc z pocitov, a ak sú k niekomu zlí, je to pre ich osobné preferencie; všetko, čo robia, robia len preto, aby uspokojili svoje pocity. Preto, ak niekomu pomôžu a prinesú mu úžitok, ale ten človek je nielen nevďačný, ale aj zraní ich pocity, budú veľmi smutní a zranení a budú sa sťažovať, s pocitom, že ich úsilie vyšlo nazmar. Nebudú ochotní to prijať a už to nikdy neurobia. Povedzte Mi, keby som sa stretol s takouto situáciou, ako by som k nej pristúpil? Po prvé, nemôžeš túto záležitosť hodnotiť z pohľadu ľudí, ktorí si navzájom robia láskavosti; nemôžeš takúto situáciu posudzovať na základe pocitov. Takýchto ľudí musíš rozlišovať na základe Božích slov a právd-princípov; musíš rozlišovať ich ľudskosť a cestu, po ktorej kráčajú, ako aj ich postoj k Bohu, k pravde a k ich povinnosti, a nie rozlišovať ich a pozerať sa na nich na základe pocitov. Takýto pohľad na niekoho je oveľa presnejší. Nie je to hodnotenie človeka alebo záležitosti na základe pocitov alebo tvojich osobných ziskov a strát, ale ich hodnotenie na základe Božích slov a právd-princípov. Takýto pohľad na človeka alebo nejakú záležitosť je presný a v súlade s princípmi. Keď sa takto pozeráš na ľudí a veci, nebudeš smutný a zranený, pretože niekto, komu si raz pomohol, je nevďačný, ani nebudeš cítiť hlbokú vďačnosť voči niekomu, pretože si od neho raz prijal láskavosť; namiesto toho k nemu budeš môcť správne pristupovať podľa princípov. Existuje jedno známe príslovie: „Láskavosť ako kvapka vody by sa mala odmeniť prýštiacim prameňom.“ Obyčajní ľudia stále žijú v logike takýchto myšlienok a názorov tradičnej kultúry. Nepozerajú sa na veci alebo ľudí na základe Božích slov alebo pravdy, ani s ľuďmi nezaobchádzajú podľa princípov. Veria, že pokiaľ ide o to, ako zaobchádzaš s ľuďmi, okrem toho, že ich nepodvádzaš, neubližuješ im, neudrieš ich, nenadávaš im alebo im nerobíš zlé veci, musíš k nim byť aj dobrý. Najmä ak ti niekto preukázal láskavosť, mal by si mu ju dvojnásobne oplatiť; inak si nevďačný. Počíta sa takéto zaobchádzanie s ľuďmi ako to, že si k ľuďom dobrý? (Nie.) Čo potom znamená byť k ľuďom skutočne dobrý? Nie je to milovať, starať sa a dohliadať na niekoho z ľudských pocitov, ale robiť veci na základe princípov podľa Božích slov. Väčšina ľudí nedokáže dosiahnuť, aby robili veci na základe princípov; ľudia robia veci len na základe pocitov, nie na základe princípov. Robenie vecí na základe pocitov a robenie vecí na základe princípov sa od seba veľmi líšia; sú to dve rôzne cesty. Robenie vecí na základe pocitov je poškvrnené ľudskou vôľou – keď niekomu pomáhaš, robíš to preto, aby si uspokojil potreby svojich osobných pocitov; to nie je nestranné riešenie záležitostí. Ak k tebe tento človek cíti hlbokú vďačnosť, budeš k nemu naďalej dobrý; ak to neocení a zraní tvoje srdce a tvoje pocity, už mu nepomôžeš. Nekonáš potom bez princípov? (Áno.) To je konanie bez princípov. Čo potom znamená robiť veci podľa princípov? Znamená to plniť si svoju ľudskú zodpovednosť, pomáhať iným podľa potreby a nechať ich, aby to prijali, ako chcú. Ak sú ochotní prijať tvoju pomoc, je to skvelé; ak ju nie sú ochotní prijať, nemal by si hovoriť, že nie sú požehnaní, ani by si sa nemal cítiť rozrušený, smutný alebo sklamaný, ale mal by si k nim stále pristupovať správne. To znamená robiť veci podľa princípov. Porozumeli ste tomuto princípu „neútočenia na iných“? (Áno.)

Jedným z princípov tela vteleného Boha, keď žije medzi ľuďmi, stýka sa a komunikuje s nimi, je neútočiť na nich. Neútočenie na iných zahŕňa princípy zaobchádzania s ľuďmi a hovorenia v duchovnom spoločenstve o pravde. Okrem neútočenia na iných má vtelený Boh ešte jeden princíp zaobchádzania s ľuďmi, a to nemstiť sa. Ako sa ľudia pozerajú na otázku pomsty? Ak je niekto šikanovaný alebo zranený a potom oprávnene vráti úder alebo sa bráni, považujú to ľudia za prijateľné? (Áno.) Je to však u Boha princíp, ako zaobchádzať s ľuďmi? (Nie.) Medzi ľuďmi sa môže mstiť ktokoľvek a každý je toho schopný; každý má inštinkt mstiť sa, ako aj úmysel a túžbu pomstiť sa. Ak ťa niekto slovne urazil alebo zranil, aj keď sa nemôžeš pomstiť hneď, aj tak budeš hľadať príležitosť, aby si to urobil, aby si mu dal najavo, že máš dôstojnosť, že nie si niekto, s kým sa dá zametať alebo zahrávať, že nie si hlupák a že máš rozum normálnej ľudskej prirodzenosti a dokážeš vnímať veci a robiť úsudky. Ako potom vznikajú tieto myšlienky na pomstu ľuďom? Pochádzajú zo svedomia a rozumu normálnej ľudskej prirodzenosti alebo z impulzívnosti satanských skazených pováh? (Z impulzívnosti satanských skazených pováh.) To je zrejmé. Ak je niekto šikanovaný, využívaný alebo klamaný inými, keď nemá žiadne postavenie, nebude mať príležitosť pomstiť sa a jeho podmienky mu to nedovolia, takže všetky tieto veci pochová vo svojom srdci, kde sa premenia na akúsi nenávisť. Pre túto nenávisť a pre to, že sa mu dostalo tohto nespravodlivého zaobchádzania, môže začať byť nepriateľský voči spoločnosti, voči ľudstvu a voči každému, koho považuje za nepriateľa. Keď má akýkoľvek človek postavenie, ak to podmienky dovoľujú a má na to príležitosť, je schopný páchať akty pomsty, čím spôsobí, že tí, ktorí mu kedysi ublížili alebo sa na neho pozerali zvrchu, pocítia jeho odvetu a dostanú to, čo si zaslúžia. Cíti, že žiť takto znamená mať hrdosť a že sa konečne zbavil bremena tejto zášti. Medzi ľuďmi nebude nikto, kto by takto konajúceho človeka odsudzoval – ani spoločnosť, ani jeho svedomie. Ľudia teda veria, že pomsta nie je nesprávna, hanebná vec, ani ju nepovažujú za pozitívnu či negatívnu vec. Od Veku milosti až po túto fázu diela však vo všetkých slovách, ktoré Boh vyriekol, nenájdeš ani jednu vetu, ktorá by ľuďom hovorila, aby sa pomstili iným. Boh ľuďom nikdy nepovedal: „Ak ti niekto ublíži alebo ak ťa niekto oklamal, musíš sa pomstiť, musíš mu to odplatiť, zub za zub, oko za oko.“ Je pomsta jedným z princípov, ako zaobchádzať s ľuďmi, o ktorých ti Boh povedal? (Nie.) Čo Boh vo Veku milosti povedal ľuďom o tom, ako majú zaobchádzať s inými? Aby s nimi zaobchádzali s trpezlivosťou, toleranciou a láskou. Čo ešte? (Milujte svojich nepriateľov, a ak vás niekto udrie do ľavého líca, nastavte mu aj pravé.) Čo ešte? Odpúšťajte iným sedemdesiatkrát sedem. Číslo „sedemdesiatkrát sedem“ je len ilustratívne; v skutočnosti to neznamená toľkokrát. Boh to hovorí preto, aby si odpustil všetkým, ktorí ti urobili niečo zlé, aby si im odpustil nekonečne veľakrát; to je princíp. Trpezlivosť, tolerancia, úcta, milovanie svojich nepriateľov, nastavenie pravého líca, keď je udreté ľavé, a odpúšťanie iným sedemdesiatkrát sedem – o tom sa často hovorilo vo Veku milosti. Dajú sa potom z týchto slov odvodiť princípy zaobchádzania s ľuďmi? Aké sú princípy, ktoré Boh od ľudí vyžaduje, aby ich dodržiavali pri zaobchádzaní s inými? Zahŕňajú zub za zub, oko za oko? (Nie.) Zahŕňajú to, že iným odplácajú rovnakou mincou? (Nie.) Zahŕňajú pomstu? (Nie.) Nič z toho nezahŕňajú. Hoci každá z týchto vecí, ktoré Boh povedal vo Veku milosti, je špecifickým typom správania a praktizovania, všetky sú to princípy zaobchádzania s inými, ktoré Boh hovorí ľuďom. Čo teda Boh hovorí ľuďom o tom, ako majú zaobchádzať s inými, v tejto fáze diela v posledných dňoch? Aby s ľuďmi zaobchádzali spravodlivo, aby sa pozerali na ich silné stránky a prednosti, nie na ich nedostatky a slabosti. Čo ešte konkrétne? Neklamať, nehádať sa, neútočiť na iných a harmonicky spolupracovať s ostatnými. Sú to všetko konkrétne princípy, ako zaobchádzať s ľuďmi? (Áno.) Bez ohľadu na to, o aký Vek ide, ani jeden z konkrétnych princípov, ktoré Boh dáva pre zaobchádzanie s inými, nehovorí ľuďom, aby sa mstili. Ani jeden nehovorí: „Ak ti niekto ublíži, ublíž mu; ak ťa niekto udrie, musíš mu úder vrátiť; ak ťa udrie päsťou, udri ho päsťou späť; ak ti nadáva, nadávaj mu aj ty.“ Boh nikdy nepovedal ani jediné takéto slovo. Boh ťa žiada, aby si s ostatnými harmonicky spolupracoval a zaobchádzal s ľuďmi spravodlivo. Ten druhý môže byť niekto, na koho sa pozeráš zvrchu, niekto, kto ti kedysi ublížil alebo ťa oklamal, alebo niekto, kto na teba útočil alebo ťa súdil. Pokiaľ je to však niekto, kto skutočne verí v Boha, mal by si s ním zaobchádzať spravodlivo a harmonicky s ním spolupracovať. Toto je princíp a toto je princíp, ktorý by mal človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou vlastniť a dodržiavať v tom, ako zaobchádza s inými. Ľudia so svedomím a rozumnosťou normálnej ľudskej prirodzenosti prijmú tieto pravdy-princípy a budú praktizovať spravodlivé zaobchádzanie s inými. Tí, ktorí nemajú svedomie a rozumnosť normálnej ľudskej prirodzenosti, budú k týmto slovám pristupovať ako k akémusi učeniu alebo náboženskej náuke, keď ich počujú. Ak niekto zasiahne do záujmov, hrdosti, postavenia alebo dôstojnosti ľudí, ktorí nedokážu prijať pravdu, títo ľudia odhalia svoju vlastnú impulzívnosť. Nielenže sa pomstia a budú od druhej strany požadovať odplatu, ale dokonca jej to vrátia dvojnásobne, čím svoju odvetu vystupňujú. Ak im niekto ublížil, urazil ich, znevážil ich tým, že im prejavil neúctu, alebo s nimi mal akékoľvek slovné či dokonca fyzické potýčky, pomstia sa a vrátia mu to dvojnásobne. Jednoducho nie sú schopní dodržiavať princípy, ako zaobchádzať s ľuďmi, ktoré Boh vyžaduje.

Existuje aj mnoho skutočných príkladov týkajúcich sa témy, že vtelený Boh sa ľuďom nemstí. Božia požiadavka na ľudí, pokiaľ ide o to, ako zaobchádzajú s inými, je, že by mali dodržiavať princíp nemstiť sa, pretože vtelený Boh má tento druh normálnej ľudskej prirodzenosti a tento druh ľudskej prirodzenosti-podstaty vo Svojom skutočnom živote a pracovnom prostredí. Čo to znamená, že má tento druh ľudskej prirodzenosti-podstaty? Znamená to, že dokáže prísne dodržiavať takýto princíp počínania si v tom, ako zaobchádza s ľuďmi, a prísne dodržiavať tento princíp počínania si v tom, ako žije v ľudskej spoločnosti a medzi skupinami ľudí. Je to preto, že má takúto život-podstatu, a tiež preto, že má takúto život-podstatu, má takúto realitu vo Svojom živote. Vtelený Boh žije medzi ľuďmi prakticky; vedie skutočný život, v ktorom sa s ľuďmi stýka a komunikuje s nimi – nežije vo vákuu. Keďže žije v tele, nevyhnutne bude prichádzať do kontaktu, komunikovať a zaoberať sa s ľuďmi. Pri interakcii a zaoberaní sa so skazeným ľudstvom sa s Ním nevyhnutne bude zaobchádzať nespravodlivo, bude sa Mu prejavovať neúcta, bude diskriminovaný, klamaný, šikanovaný a súdený spôsobmi, ktoré sú v rozpore s realitou. Ako pristupujem k takémuto nespravodlivému zaobchádzaniu? Keďže po uplynulé roky žijem medzi ľuďmi, nehovoriac o rôznych druhoch nespravodlivého zaobchádzania, ktorému som bol vystavený medzi nevercami, len pokiaľ ide o rodinné prostredie, miestnu cirkev a všetkých vodcov a pracovníkov na vyššej úrovni a obyčajných bratov a sestry, s ktorými som mohol prísť do kontaktu, povedzte Mi, dokázal so Mnou každý zaobchádzať spravodlivo? (Nie.) Rozhodne nie. Som rovnaký ako vy – bol som obyčajným veriacim a bol som aj členom rodiny. Keď som bol členom rodiny, bol som vystavený najrôznejšiemu nespravodlivému zaobchádzaniu. V rodine, medzi súrodencami, má posledné slovo ten, kto je najpriebojnejší, a ten, kto je nevinný a uvážlivý, je vždy šikanovaný a zaobchádza sa s ním nespravodlivo. V rámci rodinného prostredia si spomínam na niekoľko konkrétnych incidentov. Pri týchto incidentoch, ak si bol panovačný, nerozumný a robil si rozruch, nebol si šikanovaný ani sa s tebou nezaobchádzalo nespravodlivo. Ale ak si bol uvážlivý a pristupoval si k týmto incidentom rozumne, bol si šikanovaný. Ak iní robili rozruch a boli nerozumní, násilne ťa využívali a správali sa nehanebne. Ja neviem, ako sa správať nehanebne; viem len, ako byť uvážlivý a pristupovať k takýmto záležitostiam rozumne, ale byť uvážlivý znamenalo, že budem šikanovaný. Pozrite sa na tento svet: bez ohľadu na to, o akú skupinu ľudí ide, férovosť a spravodlivosť nemajú moc. Kto sa dokáže správať nehanebne, robiť rozruch a presadzovať nerozumné argumenty, ten má navrch. Čím si uvážlivejší a čím viac si ceníš férovosť, svedomie a rozumnosť, tým ťažšie pre teba bude získať pevnú pôdu pod nohami a tým viac budeš šikanovaný. Tak to bolo so Mnou aj v rodine; šikanovali Ma ostatní členovia rodiny. V miestnej cirkvi boli tiež niektorí ľudia, ktorí Ma vždy diskriminovali. Neurazil som ich ani som im neublížil. Len preto, že som bol v tom čase mladý, konal som trochu proaktívne a nadšene a bol som ochotný zúčastňovať sa na zhromaždeniach a rôznych aktivitách, niektorí ľudia sa na Mňa vždy pozerali s predsudkami a hádzali na Mňa zlomyseľné pohľady. Navyše Mi nadávali a súdili Ma za Mojím chrbtom, pričom hovorili najrôznejšie odporné veci. Neskôr, keď som chodil do cirkví na iných miestach a žil som tam spolu s miestnymi bratmi a sestrami, bolo to rovnaké. Bez ohľadu na to, čo som robil, niektorí ľudia si vytvorili predstavy a niektorí sa Mi dokonca posmievali, znevažovali Ma a súdili Ma za Mojím chrbtom. Bez ohľadu na to, akého nespravodlivého zaobchádzania sa Mi dostalo, za tie roky som sa nikdy nepomstil nikomu, kto Mi kedysi ublížil. Hoci Mi niektorí ľudia možno nadávali alebo Ma súdili, alebo o Mne dokonca hovorili veľmi odporné veci, nikdy som sa im nepomstil. Čo to znamená nemstiť sa? Aké formy správania predstavujú pomstu? Existuje mnoho foriem správania, ktoré predstavujú pomstu. Jedným druhom pomsty by bolo vyhadzovať ľuďom na oči ich minulé prehrešky, dať im najavo, že teraz mám postavenie, ako som sa cítil, keď Mi v minulosti nadávali a súdili Ma, a že teraz, keď mám postavenie, by bolo až príliš ľahké, keby som sa s nimi chcel vysporiadať a pomstiť sa im. Nikdy som to však neurobil, ani to neurobím. Prečo to neurobím? Vo Svojom srdci mám princípy pre zaobchádzanie so všetkými druhmi ľudí. Ak má niekto zlú ľudskú prirodzenosť a je to zlý človek, nie je to veľký problém, ak Mi ublíži. No ak rozvracia cirkev, poškodzuje záujmy Božieho domu, porušuje správne ustanovenia cirkvi, porušuje cirkevné princípy alebo ide proti pracovným opatreniam, keďže Boží dom má správne ustanovenia, prirodzene sa s ním vysporiada. Ak sú bratia a sestry slepí, nemajú schopnosť rozlišovať a chcú ho zvoliť za vodcu, budem s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve o princípoch Božieho domu pre voľbu vodcov. Ak bratia a sestry dokážu tohto človeka rozlíšiť, môžu ho požiadať, aby z volieb odstúpil; ak nemajú schopnosť rozlišovať a zvolia ho, potom nech si vyskúša byť vodcom. Keď si bratia a sestry vytrpia dosť, prirodzene ho dokážu rozlíšiť a odvolajú ho. Na jednej strane to umožňuje bratom a sestrám poučiť sa; môžu sa naučiť, ako rozlišovať a spoznávať ľudí. Na druhej strane je to prísne dodržiavanie správnych ustanovení Božieho domu a princípov Božieho domu pre zaobchádzanie so všetkými druhmi ľudí. A je tu ešte jeden bod, ktorý je ešte dôležitejší: Boží dom, cirkev, je miestom, kde pôsobí Duch Svätý, kde má moc Boh; je to Boží dom. Čo to znamená, že je to Boží dom? Znamená to, že moc má pravda, čo zasa znamená, že pravda tu má konečné slovo. Každý, kto prichádza do cirkvi, má vhodný výsledok a konečný osud. Či je niekto ponechaný, odchádza alebo zostáva, v akomkoľvek prostredí sa nachádza a ako s ním Boží dom zaobchádza – na to všetko má Boh Svoje načasovanie. Skutočnosť, že Mi niekto ublížil, urazil Ma, nadával Mi alebo Ma falošne obvinil a súdil Ma za Mojím chrbtom, sa v Mojich očiach nepočíta ako porušenie princípov. Čo je potom porušenie princípov? Je to poškodzovanie záujmov Božieho domu a porušovanie správnych ustanovení. V Božom dome má moc pravda. Skôr či neskôr zlí ľudia dostanú odplatu; každý dostane trest, ktorý si zaslúži podľa svojich skutkov. Zaobchádzanie so všetkými druhmi ľudí je záležitosťou cirkvi a prácou, ktorú by mali robiť vodcovia a pracovníci; nie je potrebné, aby som to robil priamo Ja. To je Môj princíp, ako k takýmto veciam pristupovať. Bez ohľadu na to, čo Mi niekto v minulosti urobil alebo povedal, či už to bolo úctivé alebo išlo o zneváženie, či to bolo vhodné alebo nevhodné, dokážem s ním zaobchádzať spravodlivo. Pokiaľ žiješ cirkevným životom v Božom dome, alebo ak veríš v Boha len krátko a nerozumieš pravde a dielo Ducha Svätého ešte nepostúpilo do tohto štádia, potom môžeš zostať v Božom dome. Kým nenadíde čas, aby sa s konečnou platnosťou oznámili výsledky ľudí, môžem počkať. Nepoužijem len tvoj postoj ku Mne ako dostatočný dôkaz na určenie tvojho výsledku. Preto sa nepomstím nikomu, kto Mi niekedy ublížil; budem s ním zaobchádzať podľa princípov.

V cirkvi som prišiel do kontaktu s niektorými ľuďmi; niektorí z nich so Mnou hovoria dosť nezdvorilo a bez úcty. Keď som videl, že majú ku Mne takýto postoj, ignoroval som ich. Povedzte Mi, znamená to, že som k nim mal zlý postoj? (Nie.) Mal som ich potom pre ich postoj orezávať a disciplinovať? V skutočnosti som nikdy nič také neurobil. Nakoniec sa stalo to, že niektorí bratia a sestry to už nemohli zniesť. Zastali sa Ma a povedali: „Ako môže mať tento človek takýto postoj, keď hovorí s Bohom? Odstráňte ho!“ Bratia a sestry boli veľmi rozhorčení. Na základe dlhodobého správania tohto človeka ho podľa princípov odstránili. Keď som videl, že ho bratia a sestry odstránili, vo Svojom srdci som vedel: „Zdá sa, že zvyčajné prejavy ľudskej prirodzenosti tohto človeka nie sú až také skvelé. Bratia a sestry by ho neriešili len preto, že mal ku Mne zlý postoj; pravdepodobne je správanie tohto človeka zlé, pokiaľ ide o väčšinu vecí.“ Cirkev pri zaobchádzaní s ním konala podľa princípov; k tomu som nemal čo povedať. Rešpektujem, ako sa bratia a sestry rozhodli to riešiť, a rešpektujem ich rozhodnutie. Tento rešpekt však nie je preto, že ste riešili niekoho, kto bol ku Mne nezdvorilý – to, čo rešpektujem, sú cirkevné princípy pre zaobchádzanie s ľuďmi. Povedzte Mi, je tento Môj princíp, ako zaobchádzam s ľuďmi, správny? (Áno.) Pokiaľ ide o spôsob, ako zaobchádzať s ľuďmi, nikdy som nepovedal vodcom miestnych cirkví, aby riešili tých, ktorí Ma v minulosti súdili alebo Ma slovami urazili. Naopak, ak miestna cirkev povýši a zvolí určitých jednotlivcov spomedzi seba za vedúcich tímu pre evanjelium alebo vodcov a pracovníkov, nestojím im v ceste; dávam im príležitosť. To platí najmä pre ľudí v cirkvi v Mojom rodnom meste – jednoducho konajú akékoľvek povinnosti, ktoré by mali konať. Nikoho som neoprávnil, aby sa pomstil tým, ktorí Mi kedysi ublížili alebo Ma urazili; nikdy som neurobil ani jedinú takúto vec. Ako sa na to pozerám vo Svojom srdci? Ak sa takíto ľudia skutočne usilujú o pravdu a ich povahy sa menia, je pre nich nádej, že dosiahnu spásu. Odporné veci, ktoré Mi predtým hovorili, boli všetko problémy ich ľudskej prirodzenosti, spôsobené ich skazenými povahami. V tom čase nerozumeli pravde a všetci mali surové povahy. Bolo nevyhnutné, že povedia nejaké odporné veci a urobia nejaké nevhodné veci tým, na ktorých sa pozerali zvrchu. Najmä vtedy, keď boli povýšení tí, na ktorých žiarlili alebo sa na nich pozerali zvrchu, v ich srdciach sa objavila závisť, žiarlivosť a nenávisť. Ich skazené povahy ich potom ovládli a dohnali k činom a oni hovorili diabolské slová. Spôsobili to ich skazené povahy a ich ambície a túžby. V spojení so skutočnosťou, že nemali ani v najmenšom bohabojné srdcia, dokázali povedať akúkoľvek odpornú vec; hovorili čokoľvek, čo im pomohlo vyventilovať si hnev, čokoľvek, čo im umožnilo zmierniť ich nenávisť, a čokoľvek, čo im umožnilo dosiahnuť ich ciele. Bez ohľadu na to, aké odporné veci ľudia povedali alebo aké zlé veci urobili za Mojím chrbtom, ak to spadá do rámca normálneho odhalenia skazených pováh a je to niečo, čo Boh môže odpustiť, potom vzhľadom na to, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým, Boh im dá príležitosti, umožní im, aby boli povýšení, rozvíjaní a použití, a niektorí ľudia môžu byť dokonca zdokonalení. Ak však tieto odhalenia presahujú rámec skazených pováh normálnej ľudskej prirodzenosti a Boh ich odsudzuje, potom vzhľadom na to, že Boh to všetko podrobne skúma, to, čo Boh s týmito ľuďmi urobí, alebo čo pre nich usporiada a ako s nimi naloží, je na Bohu. Nemusím si s tým robiť starosti ani nemusím zasahovať. Preto, keď som vystavený nejakému nespravodlivému zaobchádzaniu alebo počujem slová, ktoré na Mňa útočia a odsudzujú Ma, cítim vo Svojom srdci trochu žiaľu alebo smútku, ale neporuším princípy, aby som niečo urobil. Nielenže si tieto veci pamätám, ale tiež sa hlbšie pozerám na ľudskú prirodzenosť-podstatu týchto ľudí, ktorá sa odhaľuje prostredníctvom ich správania. Pokiaľ však ide o to, aký rozsudok sa nakoniec vynesie nad všetkým týmto ich správaním a odhaleniami, ich ľudskou prirodzenosťou a ich povahou-podstatou a aký bude ich konečný výsledok, mám len jeden spôsob, ako to riešiť: všetko to prenechávam Bohu. Dôvodom je to, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým, osud každého človeka je v Božích rukách a Boh má zvrchovanosť nad osudmi všetkých ľudí. Ja neurčujem výsledok nikoho z vás. Hoci do podstaty tohto všetkého dokážem preniknúť, vo Svojom srdci to definovať a vyniesť nad tým rozsudok a mať na teba vo Svojom srdci názor, nikdy ťa verejne necharakterizujem; to nerobím. Ak ťa chce cirkev riešiť, môžem ponúknuť Svoj názor, ale nezasahujem do toho, ako ťa cirkev rieši, ani tomu nestojím v ceste. Zároveň nezasahujem do toho, ako Boží Duch uplatňuje Svoju zvrchovanosť nad tebou. S ľuďmi zaobchádzam na základe týchto princípov, takže nespravodlivé veci, ktoré Mi urobili, a odporné veci, ktoré Mi povedali tí, ktorí so Mnou prišli do kontaktu, končia pri Mne – a tým to hasne. Čo to znamená, že tým to hasne? Znamená to, že bez ohľadu na to, kto o Mne hovoril odporné veci, šikanoval Ma, urážal Ma alebo Mi ublížil, nikdy som to pred nikým nespomenul, a už vôbec som sa im nepomstil. Niektorí ľudia hovoria: „Odvtedy už prešlo veľa rokov – to si na týchto ľudí zabudol?“ V živote človeka sa vždy nájdu veci, ktoré v ňom zanechajú hlbokú stopu a na ktoré sa nedá zabudnúť. Nie je to tak, že by som na tieto veci zabudol, ani tak, že by som ich nedokázal vnímať, a už vôbec nie tak, že by som im nerozumel. Dokážem neprechovávať zášť a nemstiť sa, pretože Moje srdce je zbavené takých vecí, ako je zášť a pomsta; to sa stalo Mojím princípom v tom, ako zaobchádzam s ľuďmi. Jedným aspektom tohto princípu je spravodlivé zaobchádzanie so všetkými. Osud všetkých ľudí je v Božích rukách. Výsledok a konečný osud každého človeka súvisia s tým, čo urobil, s jeho prejavmi, s jeho postojom k pravde a k Bohu a s cestou, po ktorej kráča; sú určované týmito faktormi. To, čo Mi niekto urobil, nie je štandardom ani faktorom na meranie jeho výsledku a konečného osudu. Preto, pokiaľ ide o nepomstenie sa, najdôležitejším bodom je, že mám Svoje princípy, ako zaobchádzam so všetkými druhmi ľudí. Ak si Mi ublížil, poškodil Ma, oklamal Ma alebo Mi dokonca nadával či Ma urážal, neuchýlim sa k pomste voči tebe, pretože pomsta nie je Mojím princípom, ako zaobchádzam s ľuďmi, a nie je to ani princíp, ktorý Boh učí ľudí, ako majú zaobchádzať s inými. Preto predtým, ako Boh povie ľuďom princípy, ako majú zaobchádzať s inými, má Boh aj Svoje vlastné princípy, ako zaobchádza s ľuďmi. V Božích slovách a vo všetkých princípoch, ktoré Boh učí ľudí, neexistuje taký princíp, ako je pomsta iným. Povedali by ste, že je to tak? (Áno.) Sú princípy, podľa ktorých riešim všetky druhy záležitostí a zaobchádzam so všetkými druhmi ľudí, v rozpore s pravdami-princípmi, o ktorých som v priebehu rokov hovoril v duchovnom spoločenstve? (Nie.)

Vtelený Boh sa dokáže vo Svojej normálnej ľudskej prirodzenosti nemstiť – je pre skazených ľudí ľahké urobiť to isté? (Nie.) Prečo to nie je ľahké? (Pri interakcii s inými ľuďmi sa skazení ľudia väčšinou spoliehajú na svoje skazené povahy a impulzívnosť, takže sú dosť náchylní pomstiť sa iným.) Skazení ľudia majú surovú povahu, takže sa nedokážu zdržať pomsty. Vedia, aké princípy Boh hovorí ľuďom o tom, ako majú zaobchádzať s inými, ale nedokážu ich dodržiavať, pretože majú surovú povahu. Aj keď nemáš v úmysle im ublížiť, keď hovoríš, ak si nedáš pozor a povieš jedinú vec, ktorá im ublíži, z poníženia vybuchnú od hnevu a budú sa ti chcieť pomstiť. Budú sa z toho tiež snažiť urobiť veľkú vec, aby na teba mohli zaútočiť; budú ťa za tvojím chrbtom očierňovať a ohovárať a budú o tebe iným hovoriť zle, hovoriť, aký si ambiciózny a ľstivý, hoci to tak v skutočnosti vôbec nie je. Ty si len neúmyselne povedal niečo, čo im ublížilo; nemyslel si to zle, a predsa sa ti môžu pomstiť. Vidíš, nie je surová povaha takýchto ľudí desivá? (Áno.) Niektorí ľudia v snahe pomstiť sa iným, dokážu byť nerozumní, správať sa nehanebne a dokonca vyvádzať a robiť rozruch; to nie je v súlade s princípmi. Skazení ľudia sa takto často správajú, však? Ako konám, keď čelím situácii, že by som sa mohol pomstiť? Bez ohľadu na to, ako so Mnou zaobchádzajú iní, nemstím sa im, ani sa nesprávam nehanebne. Bez ohľadu na to, kedy, Moje princípy počínania si sa nemôžu zmeniť. Musím byť rozumný a musím si počínať a robiť veci v rámci rozumnosti ľudskej prirodzenosti. Nemôžem sa uchýliť k metódam, ktorým chýba ľudská prirodzenosť, aby som sa ti pomstil len preto, že si nerozumný a nemáš žiadnu ľudskosť; to by bolo nevhodné. Musím sa držať Svojej práce a držať sa Svojich princípov počínania si. Neopustím Svoje princípy počínania si len preto, že nemáš žiadnu ľudskosť a nesprávaš sa tak, ako by sa mal človek správať. Stále si budem počínať tak, ako by som mal; Moje princípy počínania si zostávajú nezmenené. Presne takto som konal doma. Pokiaľ išlo o veci, ako je umývanie riadu, upratovanie domu a čistenie, bez ohľadu na to, aký veľký rozruch robili iní alebo akí boli nerozumní, stále som robil to, čo som mal robiť, a nikdy som sa nikomu nepomstil za to, že sa so Mnou zaobchádzalo nespravodlivo. Aký titul Mi nakoniec dali rodičia? Povedali, že som ušľachtilý. Dodnes si tieto slová jasne pamätám. To je Môj princíp zaobchádzania s ľuďmi a dodnes zostáva nezmenený. Nielenže som takto konal doma, ale neskôr, keď som chodil do rôznych cirkví a prichádzal do kontaktu s bratmi a sestrami, ani tento princíp sa nezmenil. Povedzte Mi, určuje to ľudská prirodzenosť-podstata? (Áno.) Dokážete to dosiahnuť vy? (Nie.) Je to ťažké, však? Nedokázal by si to dosiahnuť, ani keby si sa pri pokuse o to vyčerpal. Ľudia chcú len bojovať za svoju hrdosť a obhajovať svoje stanovisko, no zabúdajú na hranice a princípy počínania si. Nikto nikdy nedodržiaval hranice a princípy počínania si. Prečo ich nikto nedodržiava? Pretože život v ľuďoch nepozná normálnu ľudskú prirodzenosť a princípy. Životom ľudí sú ich skazené povahy, ktoré pochádzajú od satana. Bez ohľadu na to, čo robíš, princíp, ktorý riadi a vedie tvoje správanie, vždy pochádza zo skazených pováh. Bez ohľadu na to, aké argumenty používaš alebo čo je základom tvojich činov, všetko to pochádza zo skazených pováh. Preto je pre skazených ľudí príliš ťažké komunikovať s ľuďmi podľa princípov. Tak čo, neznejú tieto veci v živote, o ktorých hovorím, veľmi obyčajne? No konať takto medzi skazeným ľudstvom sa charakterizuje ako ušľachtilosť. Túto vlastnosť ušľachtilosti väčšina ľudí ani nemá a nedokáže ju dosiahnuť, a už vôbec nedokážu prejaviť žiadnu úctu. Sú príliš ďaleko od toho, aby dokázali komunikovať s inými podľa princípov, pretože tieto veci v skazenej ľudskej prirodzenosti jednoducho nie sú prítomné. Nie je to tak, že by sa ľudia nedokázali držať princípov, ale skôr tak, že žiadne princípy nemajú. Bez ohľadu na to, čo povieš alebo urobíš, alebo s čím sa stretneš, tvoje skazené povahy sa odhalia. Tvoje osobné preferencie, pocity, záujmy, márnivosť a hrdosť, túžba po sláve, zisku a postavení, tvoje ambície a túžby, a dokonca aj tvoja túžba pomstiť sa a ísť po ľuďoch, to všetko sa prejaví. Tieto veci preberajú kontrolu a riadia to, čo hovoríš a robíš, čo ukazuje, že tvoje srdce je plne obsadené týmito skazenými povahami. Keď teda utrpíš stratu, nedokážeš prehltnúť svoj hnev; trváš na boji, aby si videl, kto z neho vyjde víťazne, kým to nenecháš tak. Čo sa stane nakoniec? Aby si získal späť svoju hrdosť, obnovil svoju dôstojnosť a ochránil svoje vlastné záujmy, prerazíš hranice svedomia a budeš zúfalo súperiť a bojovať s druhou stranou, a dokonca sa bezohľadne pomstíš, pričom klesneš na akúkoľvek úroveň. A keď sa pomstíš, nadávaš im až do nepríčetnosti. Čím viac im nadávaš, tým menej cítiš, že to zmierňuje tvoju nenávisť; čím viac im nadávaš, tým väčší je tvoj hnev; čím viac im nadávaš, tým hlbšie rastie tvoja nenávisť, a potom dôjde na päste. Keď vypukne fyzická bitka, zrodí sa nepriateľstvo; situácia sa stane nezachrániteľnou a niet cesty späť. Pomsta je teda v podstate výlučnou doménou skazeného ľudstva. Fakt, že sa dokážeš pomstiť, dokazuje, že tvoje svedomie a rozum nad tebou nemajú žiadnu kontrolu. Navyše, niektorí z vás jednoducho nemajú svedomie a rozum. Keď sa teda stretneš s nejakou situáciou, pokiaľ druhá strana poškodzuje tvoje záujmy alebo zraňuje tvoju hrdosť, nielenže s ňou nedokážeš zaobchádzať podľa princípov, ale sa aj bezohľadne mstíš, pričom prerážaš hranice svedomia a morálky, a dokonca si myslíš, že tvoja pomsta je obzvlášť oprávnená. Neustále nahrádzaš pravdy-princípy a princípy počínania si zlými skutkami. To, čo žiješ, je tvár a podoba diabla, a predsa máš stále pocit, že si vyhral a získal výhodu. Ako sa na to v skutočnosti pozerá Boh? Aký druh správania a aký spôsob počínania si sú v Božích očiach pozitívnymi vecami a sú Bohom uznané? To je tá najkľúčovejšia a najdôležitejšia vec. Navonok, keďže niektorí ľudia sú veľmi prešibaní, sú výreční, vedia, ako si chrániť svoju márnivosť a hrdosť, vedia, ako nájsť príležitosti na pomstu ľuďom, a vedia, ako robiť rozruch a správať sa nehanebne, nikdy neutrpia straty bez ohľadu na to, s čím sa stretnú, a môžu si užívať pohodlie a ľahkosť, pričom nemusia trpieť žiadnou bolesťou. Môžu vrátiť úder každému, kto ich vyprovokuje alebo im ublíži, čím získajú vonkajšiu prestíž aj skutočné výhody a nikdy nedovolia, aby ich hrdosť utrpela ranu. Nikdy však neprijmú pravdu ani nebudú s ľuďmi zaobchádzať podľa princípov a dokonca môžu robiť veci, ktoré prerážajú hranice svedomia a morálky. Pomsta a ubližovanie ľuďom s cieľom ochrániť vlastnú hrdosť a záujmy – v Božích očiach sú to všetko zlé skutky. Možno si ochránil svoju márnivosť a hrdosť a zachoval si svoje telesné záujmy, ale nikdy si si nepočínal ani si nezaobchádzal s ľuďmi podľa princípov, ktoré učí Boh. Ako sa na to teda pozerá Boh? Nikdy si pred Ním nezískal Božie schválenie. Si príliš prešibaný a príliš veľký intrigán. Súperíš o vonkajšiu prestíž, skutočné výhody a osobné záujmy a bojuješ o svoju hrdosť. V záujme ochrany svojej márnivosti a hrdosti si nikdy neberieš k srdcu princípy počínania si, ktoré ťa učí Boh, a nikdy ich nedodržiavaš. Preto, hoci sa zdá, že telesné záujmy niektorých ľudí vôbec neutrpeli žiadnu stratu a zdá sa, že vedú obzvlášť úspešný, úžasný a úctyhodný život, nemajú ani najmenší kúsok životodarnej pravdy Božích slov; nezískali ju. Nemajú ani schopnosť chápať veci; nedokážu ju pochopiť a nerozumejú jej. Nie je to utrpenie straty, pokiaľ ide o život človeka? (Áno.) Nezískali pravdu, ich život utrpel stratu a Boh ich nepožehnáva, a predsa majú stále pocit, že sú celkom bystrí a že neutrpeli žiadnu stratu. Takíto ľudia sú najhlúpejší!

Prostredníctvom princípov, podľa ktorých vtelený Boh zaobchádza s ľuďmi, rozumiete o niečo lepšie spôsobu, akým si Ja počínam v každodennom živote? (Áno.) Máte teda aj o niečo jasnejšie v tom, akými princípmi by ste sa mali riadiť pri zaobchádzaní s ľuďmi? (Áno.) Aj keď si niektorí ľudia myslia, že si slabý, zbabelý a ľahko sa s tebou manipuluje, a cítiš, že takto premýšľajú – a takto s tebou aj zaobchádzajú –, stále by si sa mal riadiť princípom spravodlivého zaobchádzania s ľuďmi. Ak si schopný im pomôcť, mal by si s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si im pomohol; ak to nie sú ľudia, ktorí prijímajú pravdu, alebo ľudia, ktorí milujú pozitívne veci, aj tak by si s nimi mal zaobchádzať správne podľa princípov. Za každých okolností, keď sa na to pozerám zo širšieho pohľadu, pevne verím, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým a nad osudmi všetkých ľudí. Vo Svojom srdci som si istý, že osud ľudstva, osud každého jedného človeka, je v Božích rukách, že nikto nemôže uniknúť Božej zvrchovanosti a ovládaniu a že nikto nemôže uniknúť podrobnému skúmaniu Božích očí. Pri pohľade z užšej perspektívy je Boží dom miestom, kde majú moc Božie slová a kde má moc pravda. Keď to poviem konkrétnejšie, Boží dom má správne ustanovenia, cirkev má nariadenia a v každom období existujú pracovné opatrenia. Pokiaľ ide o to, ako Boží dom zaobchádza so všetkými druhmi ľudí, v čo najväčšej možnej miere ich bude riešiť podľa právd-princípov a nenechá prekĺznuť ani jedného človeka, ktorý by mal byť vyčistený alebo riešený. Antikristi, zlí ľudia a pochybovači, ako aj tí, ktorí nemilujú pravdu, ľudia so slabou ľudskou prirodzenosťou a tí, ktorí sa neusilujú o pravdu, sú všetci v Božích očiach cieľom vyradenia. Skôr či neskôr budú títo ľudia vyradení a vyčistení, zatiaľ čo tí, ktorí sa skutočne usilujú o pravdu, alebo ktorí sú aspoň ochotní pracovať pre Boha a majú prijateľnú ľudskú prirodzenosť, budú naďalej konať povinnosť stvorených bytostí v Božom dome. Pokiaľ ide o ľudský svet, ten podlieha Božej zvrchovanosti; pokiaľ ide o cirkev, Boží dom má správne nariadenia a pravdy-princípy. Takže, pokiaľ ide o to, ako by sa malo zaobchádzať s inými ľuďmi, toto sú dva princípy, ktorými sa treba riadiť. Máte v tomto aspekte jasno? (Áno.) Ak sa pri stýkaní a komunikácii s určitými ľuďmi v živote stretnem s nejakými nepríjemnými situáciami alebo ak niekto hovorí veci, ktoré sú v rozpore s Mojimi názormi, tiež to budem riešiť správne. Ak o tom, čo si povedal, potom premýšľam, zamýšľam sa nad tým a overím si to a zistím, že je to správne, potom to prijmem; ak je to, čo si povedal, nesprávne, tiež s tebou budem zaobchádzať podľa princípov. Ak v procese komunikácie s tebou dôjde k trenici, konfliktu alebo nepríjemnosti a ak sa to týka pravdy, práce cirkvi alebo tvojich skazených pováh, potom ak sa naskytne príležitosť, budem s tebou v duchovnom spoločenstve, aby si mohol porozumieť pravde a jasne vidieť problémy, ktoré v tebe existujú. Ak sa táto príležitosť nikdy nenaskytne alebo nie je potrebné o tom s tebou hovoriť v duchovnom spoločenstve, môžeš hľadať sám, ak si ochotný tak urobiť. Ak je tvoja povaha dosť arogantná alebo ak Mi do očí hovoríš drzo a znevažuješ Ma, buď si istý, že s tebou budem zaobchádzať podľa princípov. V žiadnom prípade ťa nebudem orezávať len preto, že Ma teraz znevažuješ alebo si tak učinil v minulosti; takúto vec by som neurobil. Ak si Ma znevážil, musím vidieť, či to bolo úmyselné alebo neúmyselné. Ak to bolo neúmyselné, potom sa k tomu postavím tak, akoby sa to nikdy nestalo. Budem jednoducho predpokladať, že si bol hlúpy, chýbala ti rozumnosť a hovoril si bez premýšľania – keď si prehovoril, nevedel si, aký je charakter tvojich slov, a nevedel si, čo hovoríš; bol to len kopec nezmyslov. Ak to však bolo úmyselné, potom o tejto záležitosti musím so všetkými hovoriť v duchovnom spoločenstve a prediskutovať ju s nimi, aby som videl, či takto premýšľaš a konáš len pokiaľ ide o Mňa, alebo či si nepriateľský voči mnohým ľuďom, voči cirkvi a voči Božiemu domu; musím porozumieť tomu, aká je konkrétna situácia. Ak si nepriateľský len voči Mne, potom ťa budem pozorovať; najprv ti dám príležitosť kajať sa a tiež sa pozriem na to, aký druh človeka v skutočnosti si. Ak si okrem toho, že si nepriateľský voči Mne, nepriateľský aj voči Božiemu domu, cirkvi a všetkým bratom a sestrám, vždy chceš vidieť, ako sa Boží dom stane terčom posmechu, a vždy chceš vidieť, ako sa Ja stanem terčom posmechu; ak tlieskaš a jasáš, keď veľký červený drak a náboženský svet vykonštruujú o Mne nepodložené fámy, a dokonca ich šíriš medzi bratmi a sestrami, úmyselne Ma ohováraš a zavádzaš bratov a sestry, potom budem tiež konať podľa princípov. Nebudem sa ti mstiť; budem ťa riešiť podľa správnych ustanovení Božieho domu, čo je spravodlivé a rozumné. Nechám vodcov a pracovníkov vyhľadať správne ustanovenia, nechám človeka používaného Duchom Svätým rozlíšiť a vyriešiť túto záležitosť a to, ako sa to nakoniec vyrieši, prenechám cirkvi a Božiemu domu. Robím veci podľa princípov; buď si istý, že s ľuďmi zaobchádzam s absolútnou spravodlivosťou. Ak je niekto dobrý človek, ktorý skutočne verí v Boha a usiluje sa o pravdu, určite zostane v Božom dome. No ak je niekto zlý človek, ktorý je nepriateľský voči Božiemu domu a voči Bohu, ktorý je zo satana a ktorý je zlý démon, Boží dom takého človeka v žiadnom prípade neušetrí. Rozumiete? (Áno.) Ak patríš do kategórie antikristov, zlých ľudí, zlých démonov alebo služobníkov satana, potom budem tiež konať podľa princípov v tom, ako s tebou zaobchádzam; neukrivdím ti. Musím porozumieť tomu, či si Ma znevážil neúmyselne, alebo či máš o Mne osobne len negatívne názory a zmýšľanie – či je to preto, že som obyčajného vzhľadu, mám obyčajný a normálny výzor, nie som vysoký, nemám prestížny pôvod, pochádzam zo skromných pomerov a som obyčajný človek, že sa na Mňa pozeráš zvrchu a opakovane Ma znevažuješ a hovoríš neúctivé veci, alebo či prechovávaš zlé myšlienky a nepriateľstvo voči celej cirkvi a Božiemu domu. Musím sa o tebe viac dozvedieť. Keď Ma znevážiš, musím vidieť, aký je tvoj zákulisný postoj k cirkvi, k bratom a sestrám, k tvojej povinnosti a k rôznym pracovným úlohám Božieho domu. Keď ti presne porozumiem, budem ťa riešiť podľa princípov. Rozhodne ti neukrivdím; aj keď budeš vyčistený, nebude to krivda voči tebe. Boží dom ťa bude riešiť úplne presne. Predtým, ako sa však s tebou bude zaoberať, určite sám od seba subjektívne nepoviem: „Odstráňte ho z cirkvi!“ To rozhodne neurobím. Riadim sa postupmi Božieho domu, aby som sa o tejto záležitosti dozvedel, vyšetril ju, riešil a vyriešil, a nakoniec doviedol všetkých k tomu, že uznajú, že táto záležitosť bola vyriešená v súlade s princípmi. Môžete sa pozrieť na tých, ktorí boli prepustení zo svojich povinností, riešení a vyčistení, a zistiť, či spôsob, akým ich Boží dom riešil, má niečo spoločné s ich postojom ku Mne. Okrem toho, niektorí ľudia veria v Boha už niekoľko rokov, no stále so Mnou hovoria ako neverci. Keď to počujem, cítim v srdci odpor, ale neorezal som ich do očí, ani som proti nim nikdy nijak nezakročil. Sú aj takí, ktorí sú mladí a impulzívni a každého, s kým hovoria, oslovujú „hej, ty“, chýba im zmysel pre slušnosť a pôsobia ako ľudia, ktorí sa nikdy nenaučili dobrým mravom. Ani takýchto ľudí som neorezal; nikdy som takúto vec neurobil. Stručne povedané, bez ohľadu na to, ako dlho veríte v Boha, či máte nejaký základ, aká je vaša ľudská prirodzenosť, akú povinnosť konáte, alebo či som sa s vami stretol len raz, alebo som s vami komunikoval veľakrát, viac-menej chápem a mám určitý pohľad na vašu prirodzenosť-podstatu a u určitých jednotlivcov mám dokonca aj ich charakterizáciu. To, že chápem niečiu prirodzenosť-podstatu a mám na ňu určitý pohľad, nesúvisí s výsledkom tohto človeka, ale to, že mám jeho charakterizáciu, áno. Má takéto prejavy a odhalenia, takže mám princípy, podľa ktorých s ním zaobchádzam, a jeho charakterizáciu. Hoci mám pre ľudí princípy a charakterizujem ich, videl si Ma niekoho riešiť? Nikdy som nikoho neriešil. Čakám na Božiu zvrchovanosť a Jeho usporiadania. Tieto záležitosti tiež prenechávam cirkvi; cirkev ich vyrieši podľa princípov. Čo si myslíte o Mojom princípe, ako zaobchádzať s ľuďmi? (Je v zhode s pravdami-princípmi; to znamená, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým a všetko usporiadava.) Správne, Boh má zvrchovanosť nad všetkým a všetko usporiadava; všetko by sa malo prenechať Božej zvrchovanosti a usporiadaniam. Tieto princípy zahŕňajú aj podriadenie sa pravde a podriadenie sa Božím ovládaniam a usporiadaniam. Nielenže musíte mať toto vedomie a tento postoj, ale musíte tak aj konať a praktizovať.

Vtelený Boh má Boží život a ako Svoj život má božskú podstatu. Predovšetkým princípy, názory a metódy, ktoré má vo všetkom, čo On Sám robí, nemôžu porušovať pravdy-princípy. Bez ohľadu na to, aká je osobnosť a spôsob prejavu Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti, alebo medzi akými ľuďmi žije, princípy, ktorými sa riadi, v prvom rade nemôžu porušovať pravdy-princípy; sú v súlade s Božím životom a Božou podstatou. Keďže vás vtelený Boh učí, ako si máte počínať, On Sám musí byť v prvom rade takým človekom – práve preto, že má takéto žitie a takúto podstatu, môže vás učiť, aby ste boli takým človekom. Už len v tomto bode má Božie vtelené telo dostatočnú schopnosť a podmienky na to, aby vás viedlo na správnu cestu ľudského života, aby vás viedlo na cestu spásy a priviedlo vás pred Boha, čím vám umožní mať postoj a srdce podriadené Bohu. Ak dokážete praktizovať a získať tieto slová, ktoré som povedal, a tieto kázne, ktoré som predniesol, potom vám tieto slová môžu dostatočne umožniť odvrhnúť vaše skazené povahy a stať sa ľuďmi, ktorí sa boja Boha a vyhýbajú sa zlu. Božie vtelené telo žije v normálnej ľudskej prirodzenosti a v reálnom živote, a hoci tento spôsob života a forma existencie umožňujú len obmedzený kontakt s ľuďmi, rôzne princípy, ktorými sa riadi pri zaobchádzaní s ľuďmi počas komunikácie s obmedzeným počtom ľudí, neodporujú princípom počínania si, ktoré Boh učí človeka, ani s nimi nie sú v rozpore, ale sú s nimi v súlade. Preto, pokiaľ ide o odhalenia normálnej ľudskej prirodzenosti alebo odhalenia skazených pováh všetkých druhov ľudí, bez ohľadu na to, či sú znevážením alebo drzosťou voči Mne osobne, a bez ohľadu na to, či v tom čase vyhovujú Mojej vlastnej osobnosti, preferenciám alebo pocitom, dokážem s každým zaobchádzať správne. Ak o Mne vždy pochybuješ, máš sa predo Mnou na pozore a intriguješ proti Mne, alebo si stále myslíš, že Ja intrigujem proti tebe, aj tak s tebou dokážem zaobchádzať správne. Bez ohľadu na to, aký druh skazených pováh odhaľuješ, či klameš, pochybuješ o Mne, domýšľaš si o Mne, máš sa predo Mnou na pozore a neustále sa Mi chceš vyhýbať, alebo vo svojom srdci proti Mne intriguješ, dokážem s tebou zaobchádzať správne. Určite nepoužijem tvoje metódy, aby som sa ti pomstil – nebudem postupovať štýlom oko za oko a zub za zub. Aj keď viem, čo si myslíš, a viem, ako chceš proti Mne intrigovať a zaobchádzať so Mnou, a aj keď vidím, že sa na Mňa pozeráš veľmi nepriateľsky, stále s tebou dokážem zaobchádzať správne. Buď si istý, že sa ti rozhodne nebudem mstiť. Možno máš pocit, že tým, že sa ti nemstím, v skutočnosti hľadám príležitosť, ako ťa vykorisťovať, a že proti tebe snovám úklady. Mýliš sa, ak si to myslíš; domýšľaš si o Mne. Už som vám povedal Svoje princípy, ako zaobchádzam s ľuďmi. Už mi teraz rozumiete? (Áno.) Takže, vychádza sa so Mnou veľmi ľahko? Je pre ľudí ľahké so Mnou zaobchádzať? (Boh s nami zaobchádza úprimne, takže by sme mali byť k Bohu otvorení a úprimní.) Tento princíp je správny. Ak však nedokážeš byť otvorený a úprimný, povedz Mi, orežem ťa a odhalím nejaké nepekné veci, ktoré si urobil v minulosti? (Nie.) Budem mať o tebe v srdci zlú mienku a pomyslím si, že tento človek je veľmi vypočítavý, hovorí váhavo, akoby musel každé slovo zo seba vytlačiť, a nie je k ľuďom priamočiary. Aj keď budem mať o tebe v srdci zlú mienku, ani tak proti tebe nezakročím. Ak väčšina ľudí hlási, že v Božom dome konáš svoju povinnosť celkom dobre, ale tvoja povaha je trochu ľstivá, nie si ku Mne priamočiary a vždy sa predo Mnou predvádzaš a chváliš, aj tak budem schopný zaobchádzať s tebou správne a časom ti dám príležitosti zmeniť sa. Rozhodne sa nebudem pozerať na to, aké skazené povahy odhaľujete, a potom nepoviem: „Neznesiem ani najmenšiu chybu. Na prvý pohľad vidím, aké máš skazené povahy. Ak Mi neveríš, odhalím, čo si myslíš vo svojom srdci, a uvidíš, či mám pravdu.“ Tieto veci nerobím. Správne zaobchádzam s rôznymi prejavmi skazených pováh ľudí – vrátane tých, ktoré sa odhaľujú v ich reči, správaní a v ich myšlienkach a názoroch. Ak si človek, ktorý sa usiluje o pravdu a miluje pozitívne veci, postupne zmeníš tieto svoje skazené povahy a stavy podľa právd-princípov. Ak nie si niekto, kto sa usiluje o pravdu, bolo by zbytočné ťa čo i len nasilu polievať; nezmeníš sa. Bez ohľadu na to, aký si ku Mne v Mojej prítomnosti zdvorilý a slušný, je to nanič – nenahradí to tvoje praktizovanie pravdy ani podriadenie sa pravde. Bez ohľadu na to, či si ku Mne do očí zdvorilý alebo nezdvorilý, budem s tebou zaobchádzať správne. V minulosti boli niektorí ľudia, ktorí pre svoj malý duchovný vzrast a nedostatočné porozumenie pravde odhalili pri kontakte a komunikácii so Mnou mnohé skazené povahy a prejavili aj veľa vzdorovitosti a odporu. Neskôr však pocítili výčitky svedomia a obrátili sa a o niekoľko rokov neskôr porozumeli niektorým pravdám a zmenili sa. Zhodou okolností ich Boží dom opäť povýšil. Keď som počul, že boli povýšení, bol som v srdci celkom šťastný. Vidíš, neprechovávam zášť, však? (Neprechovávaš.) Stále s nimi dokážem zaobchádzať správne. Nehovorím: „Predtým si bol ku Mne neúctivý, nepočúval si nič, čo som povedal, a urobil si toľko vecí, ktoré zranili Moje city. Teraz si bol opäť povýšený. Musím ti dať najavo, že viem o všetkých tých veciach, ktoré si predtým urobil; nemysli si, že som na ne zabudol.“ Tieto veci nerobím. Namiesto toho ich utešujem slovami: „Usiluj sa úprimne. Nenes v sebe žiadnu psychickú záťaž.“ Keď majú ľudia malý duchovný vzrast a nerozumejú pravde, všetci odhalia vzdorovitosť, pretože ľudia žijú pod kontrolou skazených pováh, a tí, ktorí nemajú pravdu, ktorá by mala moc v ich srdciach, nedokážu prevziať kontrolu nad sebou samými a hovoria a robia veci proti svojej vôli. Takí sú ľudia, ktorí žijú podľa skazených pováh. Preto si pri svojom usilovaní sa o pravdu neneste žiadnu psychickú záťaž. Určite sa nebudem pozerať na žiadneho človeka ani na žiadnu rasu ľudí cez zafarbenú optiku. Nepozerám sa na úroveň tvojho vzdelania ani na tvoju minulosť. Pozerám sa len na tvoju ľudskú prirodzenosť-podstatu a tvoje usilovanie, ako aj na tvoj postoj k pravde, tvoj postoj k Bohu a tvoj postoj k tvojej povinnosti. Ak si bol kedysi pri konaní svojej povinnosti povrchný a spôsobil si Božiemu domu nejaké straty alebo si dokonca spáchal zlé skutky, ktoré pri konaní tvojej povinnosti spôsobili narušenia a rozvrátenia, aj keď sú tieto veci v Mojej mysli živé a vryté do Mojej pamäti, nenechám sa nimi ovplyvniť ani pomýliť v tom, ako sa na teba pozerám. Pozriem sa na teba komplexne; budem sa na teba pozerať podľa právd-princípov, budem sa pozerať na to, ako konáš svoju povinnosť a ako k nej pristupuješ teraz, a či si stále povrchný ako kedysi. V minulosti si nedokázal chrániť záujmy Božieho domu, konal si prehnane opatrne a snažil si sa byť pritakávačom. Obrátil si sa teraz a zmenil? Dokážeš uviesť niektoré pravdy do praxe podľa právd-princípov? Kedysi si vždy bažil po telesnom pohodlí; dokážeš teraz znášať ťažkosti? Vydával si sa úprimne? Dokážeš pri konaní svojej povinnosti hľadať pravdu? Máš trochu vernosti a úprimnosti? Urobil si pokrok a zmenil si sa v porovnaní s minulosťou? Toto sú veci, na ktoré sa pozerám. Ak si bol v minulosti vždy povrchný, oddával si sa pohodliu a nechránil si záujmy Božieho domu a si taký aj teraz, potom k tebe nebudem mať v srdci žiadne priaznivé pocity. Ak si bol taký v minulosti, potom hoci som mal o tebe zlú mienku, teraz, keď si sa zmenil, som celkom šťastný. A dokonca ťa uteším slovami: „Odteraz sa takto usiluj. V minulosti bol tvoj duchovný vzrast príliš malý, bol si mladý a nezrelý a len si vyčíňal a robil zlé veci; to všetko sú pre teba lekcie. Mal by si sa usilovať o pravdu, aby si vyriešil svoju povrchnosť a svoje zlé skutky, a potom sa skutočne zmeníš.“ Uteším ťa a povzbudím. Keby takí zlí ľudia videli, že si sa zmenil, žiarlili by na teba a nenávideli by ťa. Takýto človek by k tebe nebol zdvorilý a povedal by: „Musím odhaliť tie nepekné veci, ktoré si urobil v minulosti, a ukázať ľuďom, aký si bol predtým ohavný. Nemysli si, že o tom všetkom neviem!“ Vidíš, skazení ľudia sa len radi tvária inteligentne, uchyľujú sa k malicherným ľstiam, dávajú o sebe vedieť, odhaľujú nedostatky ľudí a vyťahujú ich nepeknú minulosť. Ja takéto veci naozaj nikdy nerobím. Nikdy ľuďom takéto veci nehovorím. Jednoducho sa ich snažím povzbudiť a upokojiť, aby cítili v srdci pokoj a to, že usilovať sa o pravdu je dobré. Keď vidím, že sa trochu zmenili, musím ich povzbudiť, dať im najavo, že urobili pokrok, a dodať im trochu motivácie a sebadôvery. Povedz Mi, keď takto zaobchádzam s ľuďmi, konám v rámci princípov? (Áno.) Konám z prirodzenosti alebo z impulzívnosti? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Je to tým, že máš zlú pamäť? Možno Ťa tieto veci nezaujímajú? Alebo si od prírody zhovievavý?“ Povedz Mi, má to niečo spoločné s osobnosťou, zhovievavosťou alebo pamäťou? (Nie.) Aj keď je človek od prírody zhovievavý a má dobrú osobnosť, ak žije ovládaný skazenými povahami, stále nedokáže s ľuďmi zaobchádzať podľa princípov ani im dať príležitosť vydať sa na správnu cestu; nevedel by to dosiahnuť. Skazení ľudia nanajvýš povedia: „Neodhalím tvoje nedostatky; inak by sa mi ľudia smiali.“ Robia to kvôli hrdosti a pod tlakom verejnej mienky vo svete, obávajúc sa, že by kvôli takémuto počínaniu vyzerali malicherne a bez veľkorysosti. Len kvôli ochrane vlastnej hrdosti sa zdržiavajú odhaľovania nedostatkov ľudí, ale dokážu ľuďom ukázať nejaké správne cesty? (Nie.) Pre väčšinu ľudí je už celkom dobré, ak sa dokážu zdržať pomsty – žiadať od nich, aby pomáhali iným ľuďom alebo im priali dobré, je nad ich sily. Nanajvýš majú pocit: „To, či sa ti darí alebo nie, nemá so mnou nič spoločné.“ Niektorí ľudia vyhlasujú: „Som skromný a cnostný človek; nemôžem sa ľuďom mstiť,“ ale v srdci si myslia: „Kiežby sa ti darilo zle. Ak sa ti bude dariť, budem sa vo vnútri cítiť nepríjemne. Budem šťastný, keď konečne príde deň, keď zomrieš!“ Ich slová sú plné láskavosti, spravodlivosti a morálky, ale ich srdcia sú zlovestné a surové. Nehovoria nič iné, len pekne znejúce veci, zatiaľ čo ich srdcia sú zlomyseľnejšie ako kohokoľvek iného. Tomu sa hovorí mať med na jazyku, ale žlč v srdci; tomu sa hovorí byť pokrytcom. Vidíš, dokážu skazení ľudia zaobchádzať s inými ľuďmi na základe právd-princípov? Skazení ľudia si myslia jedno a robia druhé. Navonok, aby vyzerali úctyhodne, kultivovane a vznešene, hovoria nejaké pekne znejúce reči, ale v srdci tak nepremýšľajú a tajne robia veci, aby iným podrazili nohy. Spôsob, akým neverci zaobchádzajú s ľuďmi je teda taký, že aj keď sa ti nepomstia, nebudú ti ani priať nič dobré. Spôsob, akým s ľuďmi zaobchádzajú, nie je v súlade s pravdami-princípmi. Keď vidia, že sa ti darí, cítia sa vo svojom srdci nepríjemne a žiarlia; keď vidia, že sa ti nedarí, potom ak dostanú príležitosť, nasypú ti soľ do rán alebo do teba dokonca niekoľkokrát kopnú, a až potom pocítia, že sa ich nenávisť zmiernila. Je pre nich dosť ťažké zdržať sa pomsty – ešte ťažšie je pre nich to, aby dokázali s ľuďmi zaobchádzať podľa princípov; nemajú takú ľudskú prirodzenosť.

Vtelený Boh sa stal obyčajným človekom. V Jeho každodennom živote je spôsob, akým zaobchádza s ľuďmi, prinajmenšom v medziach svedomia a rozumu; rozhodne neklesne pod tento štandard a môže byť len nad ním. Je samozrejmé, že vtelený Boh zaobchádza s ľuďmi podľa právd-princípov. Keďže má božskú podstatu, je ešte väčšmi schopný zaobchádzať s tebou podľa právd-princípov a rozhodne proti tebe nijak nezakročí. Je to úplne rovnaké ako spôsob, akým Boží dom zaobchádza so všetkými druhmi ľudí – prepúšťanie vodcov a pracovníkov na všetkých úrovniach, úprava pridelenia povinností ľudí alebo ich prepúšťanie, odstraňovanie všetkých druhov ľudí a tak ďalej, to všetko sa vykonáva podľa princípov, nerozhoduje sa o tom na základe niečích preferencií; na týchto rozhodnutiach sa zhodne väčšina ľudí v cirkvi. Takže pravda má v Božom dome rozhodne moc; je to tak. Dokonca aj ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou dokážu robiť veci spôsobom, ktorý zodpovedá štandardu svedomia, aký majú normálni ľudia, a keď ide o pravdy-princípy, stále sa dokážu riadiť štandardmi svedomia a rozumu normálnych ľudí – o čo viac to platí pre normálnu ľudskú prirodzenosť, ktorú nosí vtelený Boh. Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa práce cirkvi, povinností, ktoré konáte, a vašich skazených pováh, o to viac dokáže s vami zaobchádzať podľa princípov. Pokiaľ ide o to, ako Ja, tento obyčajný a normálny človek, komunikujem a prichádzam s vami do kontaktu, bez ohľadu na to, ako hovorím v duchovnom spoločenstve o pravde alebo aké druhy problémov riešim, povedzte Mi, je táto Moja normálna ľudská prirodzenosť hodná vašej dôvery? (Áno.) Musíte si budovať obrannú líniu, aby ste sa predo Mnou mali na pozore? (Nie.) Dovoľte Mi teda povedať vám toto: Pri rozhovore a komunikácii so Mnou stačí, ak si otvorený a úprimný. Bez ohľadu na to, koľko toho o tebe viem alebo čo o tebe viem, budem s tebou zaobchádzať podľa princípov. Bez ohľadu na to, aký máš ku Mne postoj, stále s tebou budem zaobchádzať podľa princípov. Môžeš si byť istý týmto: nie je potrebné mať sa predo Mnou na pozore. Ak odhliadneme od Mojej božskej podstaty a božského života, už len samotná ľudská prirodzenosť-podstata, ktorú má táto Moja normálna a praktická stránka, tento obyčajný človek, je niečo, čomu môžete dôverovať. Bez ohľadu na to, o čom diskutujeme, nemal by si mať komplikovaný spôsob myslenia. Stačí, ak si jednoduchý a otvorený. Ak čelíš nejakým ťažkostiam, jednoducho o nich hovor priamo. Nie je potrebné mať sa predo Mnou na pozore, akoby si sa mal na pozore pred cudzincom. Ak sa predo Mnou vždy máš na pozore, potom ti poviem jednu vec: Si príliš hlúpy a si slepý! Vari nevieš, aké dielo konám? Čím viac sa predo Mnou máš na pozore, tým menej budeš nakoniec schopný získať pravdu. Nebrzdíš tým sám seba a neničíš sa? Ak stále pochybuješ a máš sa na pozore pred Božím vteleným telom, a bez ohľadu na to, ako rozpráva a hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, vždy si zachovávaš postoj podrobného skúmania a neprijímaš to, čo hovorí, aj keď uznávaš, že je to pravda, potom ťa Duch Svätý nielenže neosvieti ani nepožehná, ale naopak, Boh pred tebou skryje Svoju tvár a bude ťa ignorovať. Ak Mi neveríš, jednoducho to skús a uvidíš, či je to tak. Ak nemáš žiadne princípy pri komunikácii so Mnou, týmto obyčajným človekom s normálnou ľudskou prirodzenosťou, nevieš, ako so Mnou komunikovať, a nevieš, ako so Mnou zaobchádzať podľa princípov, ktoré ťa Boh učí, nezaobchádzal by si rovnako aj s Bohom v nebi? (Áno.) Ak budeš rovnakým spôsobom komunikovať s Bohom v nebi, aké to bude mať následky? (Budeme odsúdení a zahubení.) Opäť sa mýliš. Boh ľudí svojvoľne nehubí. Nikdy však nebudeš mať príležitosť vidieť pravú podobu Boha ani na to nikdy nebudeš spôsobilý; to je fakt. Nikdy nebudeš spôsobilý vidieť pravú podobu Boha – nebudeš môcť vidieť ani Boží chrbát. Čo to znamená? Znamená to, že Boh ťa nikdy neuzná za Svoju stvorenú bytosť. Čo znamenalo, že Jób videl Jahveho chrbát? Čo znamenalo, že Abrahám počul, ako k nemu prehovára samotný Boží hlas? (Boh ich schválil.) Znamenalo to, že boli spôsobilí rozprávať sa s Bohom, rozprávať sa s Bohom v nebi, s Jeho pravou podobou, s Duchom Božím. Boh ich uznal a prijal ako stvorené bytosti. Boh ich uznal za stvorené bytosti. Boh ich získal. Význam tohto je taký hlboký! Boh bol ochotný ich vidieť a ochotný sa s nimi rozprávať. Boh bol ochotný dovoliť im počuť zvuk Svojho hlasu hovoriaceho z neba. Boh bol ochotný dovoliť im vidieť Jeho duchovné telo, prejaviť im ho. Aké veľké požehnanie je to pre ľudské bytosti! Je to obrovská česť! Hľadáte to? Možno sa to neodvažujete hľadať, ale musíte mať toto želanie. Ako by ste teda mali praktizovať, aby ste toto želanie uskutočnili? Najprv začnite svoje praktizovanie tým, ako zaobchádzate s vteleným Bohom, týmto obyčajným a normálnym človekom. Ako by si s Ním mal komunikovať a zaobchádzať s Ním? Keď Ho vidíš v Jeho hmatateľnej podobe, ak s Ním dokážeš normálne komunikovať, prijať na Ňom všetko, byť k Nemu otvorený a úprimný a nemať žiadne bariéry ani ťažkosti v komunikácii a stretávaní sa s Ním, potom pred Bohom – aspoň v Mojich očiach – budem ochotný s tebou komunikovať; nebudem k tebe cítiť odpor. Potom by si mohol mať príležitosť a byť spôsobilý počuť Boží hlas, počuť samotný Boží hlas hovoriaci z neba a vidieť Božiu postavu. Samozrejme, práve teraz ste od tohto cieľa ešte ďaleko; Ja vám len dávam cestu. Ak nedokážete prekonať ani túto prekážku, ktorú Ja, tento obyčajný človek, predstavujem, a napriek tomu chcete vidieť Boha v nebi, musím vám povedať jednu vec: Ani náhodou! To je naozaj len zbožné prianie!

Dobre, tu ukončime naše dnešné duchovné spoločenstvo. Dovidenia!

14. septembra 2024