Minule sme hovorili v duchovnom spoločenstve o obsahu zanechania bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu, čo spadá pod širšiu tému „zanechanie“ v časti „Ako sa usilovať o pravdu“. Tento obsah zahŕňa predstavy a fantázie o vtelenom Bohu. O akých aspektoch sme hovorili v duchovnom spoločenstve? (Naposledy Boh hovoril v duchovnom spoločenstve najmä o niektorých našich predstavách a fantáziách o vtelenom Bohu a odhalil ich. Boh hovoril v duchovnom spoločenstve aj o dvoch princípoch praktizovania, ktoré máme dodržiavať: prvým bolo neporovnávať vteleného Boha s Bohom v nebi a druhým nestavať vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom.) Na to, aby ľudia vyriešili predstavy a fantázie o vtelenom Bohu, musia praktizovať tieto dva princípy spomenuté v poslednom duchovnom spoločenstve. Ktorý bol ten prvý? (Neporovnávať vteleného Boha s Bohom v nebi.) A ktorý bol ten druhý? (Nestavať vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom.) Išlo predovšetkým o tieto dva princípy. Minule som hovoril v duchovnom spoločenstve o prvom princípe – neporovnávať vteleného Boha s Bohom v nebi – a stručne som predstavil témy týkajúce sa života vteleného Boha, ktoré ľudia môžu vidieť a ktorým ešte nerozumejú. Dnes budem pokračovať v duchovnom spoločenstve na tému týkajúcu sa vteleného Boha. Čím viac budem hovoriť v duchovnom spoločenstve, tým viac budú ľudia rozumieť a tým hlbšie bude ich porozumenie. Čím viac budem hovoriť v duchovnom spoločenstve o význame normálnej ľudskej prirodzenosti alebo pokory a skrytosti vteleného Boha, tým viac ľudia budú rozumieť vtelenému Bohu a tým praktickejšie bude ich porozumenie. Budú schopní lepšie porozumieť praktickej stránke vteleného Boha alebo Jeho aspektom, ktoré ľudia môžu vidieť a s ktorými sa môžu stretnúť, a ich poznanie bude presnejšie a praktickejšie. Takto ľudia zanechajú niektoré svoje predstavy a fantázie o Bohu v nebi, ktoré nie sú v zhode s realitou. Čím viac ľudia zanechajú svoje predstavy a fantázie o Bohu v nebi a čím viac spoznajú a pochopia praktickosť a normálnosť vteleného Boha, tým normálnejším sa stane vzťah medzi ľuďmi a Bohom. Jedným z bodov týkajúcich sa neporovnávania vteleného Boha s Bohom v nebi je to, že musíš rozumieť praktickosti a normálnosti vteleného Boha. Čím viac budeš rozumieť praktickosti a normálnosti vteleného Boha, tým viac budeš rozumieť Bohu v nebi a nebudeš premeriavať Boha v nebi na základe svojich predstáv a fantázií. Samozrejme, z objektívneho hľadiska sa stane aj niečo iné: budeš mať správny postoj k Bohu, budeš mať objektívny pohľad na rôzne prejavy, ktoré vtelený Boh odhaľuje vo svojej ľudskej prirodzenosti, a tiež budeš poznať Boha v nebi presnejšie a praktickejšie. Toto ti bráni v tom, aby si neustále mal predstavy a fantázie o vtelenom Bohu, ktoré nie sú v zhode s realitou, a tiež ti to bráni v tom, aby si neustále porovnával vteleného Boha s Bohom v nebi. Keď sa hovorí o Božom vtelenom tele – teda o Kristovi –, často sa vynára určitá téma: normálnosť a praktickosť, ako aj pokora a skrytosť vteleného Boha. Ľudia často hovoria o Jeho normálnosti a praktickosti a tiež často hovoria o Jeho pokore a skrytosti; keď však príde na praktické otázky, ktoré s tým súvisia, možno povedať, že nikto v tom nemá jasno. Čo vlastne sú Božia normálnosť a praktickosť? Čo sú Jeho pokora a skrytosť? Inými slovami, pokiaľ ide o to, čo presne v srdciach ľudí predstavujú normálnosť, praktickosť, pokora a skrytosť vteleného Boha, ako aj o to, ako týmto veciam rozumieť a ako ich poznať, ľudia nemajú jasno v pravde ani v podstate tejto veci a iba o nich kážu, akoby išlo o nejaký druh teórie alebo duchovnej terminológie. Preto je veľmi potrebné, aby sme o tejto téme – o normálnosti a praktickosti, ako aj o pokore a skrytosti vteleného Boha – podrobne a systematicky hovorili v duchovnom spoločenstve. Prostredníctvom takéhoto duchovného spoločenstva si ľudia ujasnia, čo predstavuje žitie normálnosti a praktickosti vteleného Boha, tohto Syna človeka, ktorý má osobitnú identitu.

Čo dokážete v rámci svojho doslovného chápania alebo svojich predstáv a fantázií pochopiť, pokiaľ ide o normálnosť a praktickosť vteleného Boha? Čo presne ste cítili a dozvedeli sa za tie roky, čo prichádzate s vteleným Bohom do kontaktu, stretávate sa s ním alebo sa s ním zhovárate, pokiaľ ide o Jeho normálnosť a praktickosť? Väčšina tém, o ktorých sa predtým hovorilo v duchovnom spoločenstve, sa týkala problémov skazeného ľudstva. To znamená, že sme v duchovnom spoločenstve hovorili o rôznych problémoch, ktoré máte, vrátane skazených pováh, služby Bohu a vykonávania povinností, ako aj ľudskej prirodzenosti, kvality, ľudských predstáv a fantázií, postojov a názorov na Boha – o tom všetkom sme hovorili. Už toľko rokov kážem pravdu a mávam kázne a všetko to bolo o vašich problémoch. Tentoraz konečne nehovoríme o vašich problémoch, ale skôr o niektorých veciach týkajúcich sa vteleného Boha, čo nám umožňuje pozrieť sa na veci z iného uhla. Nezdá sa vám táto téma celkom uvoľňujúca, bez bremena a nie taká nepríjemná? (Áno.) Čo teda vidíte, oceňujete alebo čomu rozumiete, pokiaľ ide o normálnosť a praktickosť alebo pokoru a skrytosť vteleného Boha? Môžete hovoriť o teóriách alebo faktoch; všetko je v poriadku. Nie ste schopní odpovedať? Znamená to, že zvyčajne nemáte v mysli žiadne myšlienky o Božom vtelenom tele? Žiadne poznanie? A vôbec žiadne pocity? Určite nejaké máte, však? Niekedy to môže byť letmá myšlienka, niekedy to môže byť niečo, o čom chvíľu premýšľaš, a niekedy to môžu byť nejaké hlboké dojmy, ktoré máš vo svojom srdci. Ak je to letmá myšlienka, nemusíš si ju pamätať; alebo sa niekedy v tvojom podvedomí vynorí určitá myšlienka či názor a ani to si nemusíš nevyhnutne pamätať. Niekedy však máš určitý dojem z vteleného Boha a tento dojem ťa následne vedie k tomu, že si vytvoríš určitý názor. Tento dojem bude v tvojej mysli existovať dlhý čas. Určite si ho budeš schopný zapamätať. Tvoja myseľ by nemala byť prázdna, však? Hovorte teda o svojom porozumení normálnosti a praktickosti alebo pokory a skrytosti vteleného Boha. (Bože, moje porozumenie normálnosti a praktickosti vteleného Boha je také, že má aj normálne potreby tela. Keď Kristus napríklad dlho hovorí, vysmädne a potrebuje sa napiť vody. Keď s nami hovorí v duchovnom spoločenstve na zhromaždeniach tri alebo štyri hodiny, tiež sa unaví a potrebuje si oddýchnuť. Keď dlho kráča, tiež si potrebuje robiť prestávky. To znamená, že navonok je Kristus rovnaký ako normálny človek a má aj celú škálu emócií normálnej ľudskej prirodzenosti: keď počuje radostné veci, cíti sa šťastný, a keď počuje znepokojujúce veci, cíti smútok. Aj to sú prejavy normálnosti a praktickosti vteleného Boha.) Uviedli ste niektoré fakty. Sú to veci, ktoré ste videli, a tiež veci, s ktorými sa môžete stretnúť a ktoré môžete cítiť. Ešte niečo? (Bože, pridám ešte jeden bod: už predtým som počul, že keď ideš usmerňovať nejakú odbornú prácu, musíš sa tiež naučiť určité odborné vedomosti a porozumieť im.) Je to niečo, čo ste všetci počuli? Že keď usmerňujem nejakú odbornú prácu, musím sa o nej tiež prakticky niečo naučiť a porozumieť nejakým súvisiacim odborným vedomostiam a osvojiť si ich – je to informácia, ktorú väčšina ľudí dostala? Myslíte si to všetci? (Nie. Keď napríklad usmerňuješ prácu tímu pre filmovú produkciu, stačí, keď si občas pozrieš nejaké filmy a televízne programy, aby si sa dostal do obrazu; nevyhradíš si špeciálne čas na to, aby si sa o tom učil alebo to skúmal.) Treba to uviesť na pravú mieru. Naozaj nemám energiu na to, aby som vyhľadával zdroje alebo si osvojoval akékoľvek odborné vedomosti. Len som videl nejaké filmy, a preto mám určitú predstavu o tom, aké by vo všeobecnosti mali byť; okrem toho na základe niektorých súvisiacich odborných vedomostí, ktoré mi poskytnú bratia a sestry, potom zisťujem a odvodzujem príslušné princípy a poskytnem určité usmernenie pre odbornú prácu. Podstatou je uchopiť princípy a usmerňovať prácu na základe týchto princípov. Ťažkosti tých, ktorí vykonávajú prácu, spočívajú jednak v tom, že ich odborné vedomosti nie sú komplexné, a jednak v tom, že nechápu pravdy-princípy, navyše majú aj slabú kvalitu. Keď im teda na základe porozumenia princípom poskytnem určitú mieru vedenia, výsledky sú lepšie, ako keby to robili sami. Robím to na základe princípu hlásania Božích slov, svedčenia o Bohu, toho, aby som nerobil Bohu hanbu a umožnil ľuďom dozvedieť sa viac o Božom diele a hlbšie porozumieť pravde, čo prinieslo určité výsledky. Pokiaľ ide o skutočné odborné zručnosti, nemám prakticky žiadne. Nemám ani tieto odborné vedomosti, ani som sa ich nikdy cielene nesnažil naučiť, ako ste povedali. Bez ohľadu na to, aký druh odbornej práce vediem, nikdy som sa o ňom nesnažil učiť, ani som nevyhľadával vzdelávacie materiály, zdroje či súvisiace odborné vedomosti. Nanajvýš bratia a sestry nájdu nejaké súvisiace vzdelávacie materiály alebo ukážky a odovzdajú Mi ich, aby som sa na ne pozrel. Z nich odvodím niektoré príslušné princípy a niektoré spôsoby práce pre danú profesiu a podľa nich usmerňujem ich prácu.

Pokiaľ ide o tento aspekt, teda normálnosť a praktickosť vteleného Boha, ľudia videli niečo z normálnosti a praktickosti, ktoré sa prejavujú v inštinktoch Jeho tela. To zahŕňa ľudské inštinkty, ako aj niektoré odhalenia a obmedzenia rôznych vrodených podmienok tela; toto je normálnosť a praktickosť v pravom zmysle týchto pojmov. Či už ide o to, čo navonok vtelený Boh odhaľuje, alebo o Jeho vnútorné myšlienky a názory, alebo o vnútorné princípy, podľa ktorých si Jeho ľudská prirodzenosť počína – skrátka, najjednoduchšie a najzákladnejšie porozumenie normálnosti a praktickosti vteleného Boha spočíva v tom, že nie je nijako výnimočný, nadprirodzený ani nezvyčajný. To znamená, že z vonkajšieho vzhľadu vteleného Boha nemôžeš vidieť žiadne zvláštne prejavy, ktoré by sa líšili od prejavov obyčajných ľudí. Ak nehovorí ani nič nekoná, iba pri pohľade na črty Jeho tváre, Jeho fyzickú podobu a Jeho osobu ako celok nemôžeš vidieť nič nezvyčajné. Nie je nijako výnimočný, nadprirodzený ani nezvyčajný; je to len obyčajný človek. Aby sme to vyjadrili presne a objektívne, ak sa tento človek nachádza v dave a nehovorí, nekoná dielo ani nevyjadruje pravdu, nedokážeš rozoznať, v čom sa tento človek odlišuje od kohokoľvek iného. Ak napríklad sedím medzi vami a vojde cudzí človek, uvidí, že vyzerám presne ako vy. Nesedím na čestnom mieste, nijako nevyčnievam. Mám obyčajný vzhľad; nie som výnimočný, netýčim sa do výšky a nepôsobím ako nejaká významná osobnosť – som len obyčajný človek. Takže by nedokázal rozoznať, kto je vtelený Boh. Ak by som žil s nejakou skupinou ľudí, ani vtedy by si na Mne nevidel nič odlišné. Vieš len, že tento vtelený Boh je žena, ale voľným okom by si jednoducho nedokázal rozoznať, kto je vtelený Boh – iba ak by si často počúval Moje kázne, vtedy by si to možno dokázal rozoznať podľa Môjho hlasu. Ak má niekto podobný hlas ako Ja, niektorí ľudia by sa dokonca mohli pomýliť a predpokladať, že ona je vtelený Boh. Stávajú sa takéto veci? Určite sa to stalo. Niektorí jednotlivci vyzerajú nadprirodzene a výnimočne, majú mimoriadnu charizmu a štýl a vyzerajú obzvlášť vznešene, ako niekto s postavením a určitou hodnosťou. Niektorí nerozumní bratia a sestry alebo ľudia, ktorí sa obzvlášť chcú stretnúť s vteleným Bohom, si takúto osobu pomýlia s vteleným Bohom a dokonca sa jej klaňajú a padajú pred ňou na kolená. Ten, komu sa klaňajú, pociťuje vo vnútri veľkú radosť a dokonca to mlčky prijíma. Keď sa chystá odísť, tí nerozumní ľudia, ktorí sa mu klaňali a pokľakli pred ním, dokonca ronia slzy a zdráhajú sa s ním rozlúčiť; ťahajú ho za šaty a nechcú ho nechať odísť, hovoriac: „Kedy zase prídeš? Budeš nám chýbať!“ Dokonca s veľkým nadšením hovoria: „Konečne som stretol vteleného Boha. V tomto živote nič neľutujem. Aj keby som zomrel, môj život stál za to!“ Ten, komu sa klaňajú, pritom vôbec neobjasní, ako sa veci v skutočnosti majú. Počuli ste o takýchto veciach? (Áno.) Také veci by sa v zahraničí pravdepodobne nestali. Prečo sa to stalo v pevninskej Číne? Pretože vtelený Boh sa zjavil a konal dielo v Číne, určite má podobu Číňana, takže takáto vec sa stala v pevninskej Číne. Nebudeme sa zaoberať tým, či strany zapojené do tejto záležitosti majú pravdu alebo sa mýlia. Pokiaľ ide o samotný problém, bez ohľadu na to, ako ľudia rozumejú normálnosti a praktickosti vteleného Boha, vychádzajúc zo svojich predstáv veria, že vtelený Boh by mal mať vznešený obraz, urodzený vzhľad a o to viac urodzenú identitu. Mal by mať tiež jedinečný vzhľad a spôsob reči, takže každý, kto sa na Neho pozrie, by mal bez najmenších pochybností cítiť, že je ako Boh, že je Boh. Ak ľuďom pripadá všedný a nevidia v Ňom Božiu charizmu ani Boží obraz, potom je nemožné, aby bol Bohom. Ľudia veria, že vtelený Boh je určite obzvlášť vznešený, urodzený a má charizmu, vyzerá obzvlášť ako niekto s kráľovskou identitou – keď kráča, mal by kráčať vzpriamene, Jeho oči by mali byť jasné a prenikavé a Jeho pohľad by mal byť obzvlášť ostrý. Už pri pohľade na človeka by mal okamžite vedieť, čo si myslí, a na prvý pohľad by mal byť schopný rozoznať, kto prechováva nepriateľstvo alebo zlé myšlienky. Tieto myšlienky, ktoré ľudia majú, odrážajú určitý fenomén: ľudia majú také množstvo fantázií o vtelenom Bohu. V skutočnosti však vtelený Boh nie je taký ako Boh z ľudských predstáv a fantázií; je medzi nimi rozdiel. Vonkajší vzhľad vteleného Boha je mimoriadne obyčajný. Vôbec nie je vznešený, vôbec nie je nadprirodzený a vôbec nie nadpozemský; dokonca možno povedať, že na Ňom nie je nič zvláštne. Navonok sa takmer nelíši od všetkých stvorených ľudí. To znamená, že pokiaľ ide o rôzne funkcie, ktoré ľudia majú, ako aj inštinkty, normálne myslenie a ich rôzne schopnosti, je takmer úplne rovnaký ako ľudia, ktorých stvoril Boh. Toto sú vonkajšie veci, ktoré ľudia môžu priamo vidieť voľným okom, stretnúť sa s nimi, ktoré môžu chápať a rozumieť im. Tieto vonkajšie veci ľudia ľahko vidia a rozumejú im, takže nebudú stredobodom nášho duchovného spoločenstva. Normálnosť a praktickosť vteleného Boha, ako aj Jeho pokora a skrytosť sú tým, na čo sa v našom duchovnom spoločenstve sústredíme.

Pokiaľ ide o to, čomu by mali ľudia rozumieť v súvislosti s vteleným Bohom, či už ide o Jeho normálnosť a praktickosť, alebo Jeho pokoru a skrytosť, pozostáva to z myšlienok alebo spôsobov poznania, ktoré ľudia vo svojom srdci jednoducho nemajú; tieto myšlienky dokonca ani neexistujú v ich predstavách a fantáziách. Týka sa to toho, ako vtelený Boh žije medzi ľuďmi, ako žije v skutočnom životnom prostredí ľudstva, ako si počína vo svojom živote a ako hovorí a koná dielo medzi ľuďmi. Ide o otázky týkajúce sa podstaty vteleného Boha, a tieto otázky stoja za to, aby sme o nich hovorili v duchovnom spoločenstve. Tieto aspekty sú zároveň veci, ktoré ľudia nemôžu vidieť alebo ktorým je veľmi ťažké porozumieť, a, samozrejme, sú to aj veci, ktoré neexistujú v ľudskom poznaní ani v ich predstavách a fantáziách o vtelenom Bohu. To znamená, že ľudské poznanie, porozumenie a fantázie o vtelenom Bohu sú v podstate odtrhnuté od reality života a existencie vteleného Boha. Výsledkom toho je, že veľká časť ľudského poznania týkajúceho sa podstaty vteleného Boha je nepraktická, neobjektívna a dokonca pozostáva z predstáv a fantázií, ktoré nie sú v súlade s realitou. Vtelený Boh žije medzi ľuďmi a v tomto materiálnom svete; Jeho normálnosť a praktickosť sa odrážajú v Jeho živote, ako aj v procese Jeho existencie. V Jeho živote a v procese Jeho existencie ide na jednej strane o život tohto tela a na druhej strane o službu, ktorú vtelený Boh vykonáva. Pozrime sa z týchto dvoch hľadísk na to, ako sa normálnosť a praktickosť, ktoré vtelený Boh žije a vlastní, líšia od ľudských predstáv a fantázií – ktorým častiam tejto normálnosti a praktickosti ľudia po tom, čo ich uvidia, nedokážu porozumieť alebo ich odmietajú, hoci v skutočnosti sú to prejavy normálnosti a praktickosti, ktorú má Božie vtelené telo. Keďže to zahŕňa život a existenciu vteleného Boha, prináša to so sebou mnoho skutočných otázok, ako aj mnoho myšlienok a názorov týkajúcich sa týchto skutočných otázok. Tieto myšlienky a názory sa v skutočnosti prakticky a objektívne odhaľujú a žijú v živote vteleného Boha a v službe, ktorú vykonáva. Pretože však ľudia prechovávajú príliš veľa predstáv a fantázií – či už o Bohu v nebi, alebo o Bohu na zemi – a pretože všetky sú prázdne a nie sú v zhode s realitou, väčšina ľudí odmieta normálnosť a praktickosť, ako aj pokoru a skrytosť, ktoré možno vidieť v prejavoch vteleného Boha – tejto osobitnej identity Boha. Väčšina ľudí sa zameriava na znamenia a zázraky, tajomstvá, nadpozemské schopnosti a na veci, ktoré sú hlboké, veľkolepé alebo relatívne nadprirodzené a nezvyčajné a podobne. Ľudia však odmietajú skutočne objektívne, praktické a reálne veci, ktoré žije a zjavuje samotný Boh. Bez ohľadu na to, koľko rokov Božie vtelené telo žije medzi ľudstvom, pretože ľudia tieto veci odmietajú, ich poznanie Boha vždy zostáva uviaznuté v ich prázdnych a hmlistých fantáziách. Výsledkom je, že ľudské poznanie Boha je vždy také neobjektívne a nepraktické. Dnes, prostredníctvom duchovného spoločenstva na túto tému, spoznajme normálnosť a praktickosť, ktoré sa odrážajú v živote vteleného Boha a v službe, ktorú vykonáva. Či už ide o život vteleného Boha, alebo o službu, ktorú vykonáva, oba aspekty zahŕňajú žitie Jeho normálnosti a praktickosti. Týka sa to názorov vteleného Boha – tohto Syna človeka, ktorý má osobitnú identitu – na všetky druhy osôb, udalostí a vecí, ako aj Jeho princípov a spôsobov, akými rieši rôzne záležitosti. V duchovných spoločenstvách za posledné roky ste počuli o princípoch a spôsoboch, ktorými vtelený Boh zaobchádza s najrôznejšími záležitosťami a rieši ich, a teraz o týchto veciach viete. Všetky tieto veci, ktoré sa vo vašej mysli zdajú byť pomerne vznešené a veľkolepé, zahŕňajú pravdu. Na jednej strane predstavujú úmysly Boha v nebi; predstavujú to, čo Boh, ktorý má Božiu identitu a podstatu, od ľudí vyžaduje a čo ich učí. Na druhej strane je nepopierateľné, že predstavujú aj princípy, spôsoby, myšlienky a názory vteleného Boha, tohto Syna človeka, pokiaľ ide o to, ako vníma alebo rieši všetky druhy záležitostí. Už dlho s vami hovorím v duchovnom spoločenstve o tomto obrovskom množstve obsahu, ktorý zahŕňa pravdy-princípy; je tu veľa tém a sú pomerne obšírne. Tento obsah postačuje na to, aby predstavoval myšlienky a názory, postoje a princípy vteleného Boha – Syna človeka – pri riešení záležitostí všetkého druhu. O tomto aspekte dnes hovoriť nebudeme.

Hlavnou témou, o ktorej budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve, sú princípy počínania vteleného Boha a Jeho spôsoby, akými koná vo Svojom živote a existencii. Prostredníctvom Môjho duchovného spoločenstva o týchto dvoch aspektoch lepšie porozumiete normálnosti a praktickosti vteleného Boha a lepšie budete rozumieť vtelenému Bohu. Na jednej strane má vtelený Boh, žijúci medzi ľudstvom, princíp, podľa ktorého si počína, a má aj princíp, podľa ktorého koná. Tieto princípy sú veľmi jednoduché. Môj princíp pre Moje počínanie spočíva v tom, že si počínam v súlade s pravidlami a Môj princíp pre konanie spočíva v tom, že konám svedomito. Počínať si v súlade s pravidlami a konať svedomito – to sú Moje princípy a kréda, podľa ktorých si počínam a ako konám. Koľko je to slov dohromady? (Deväť slov.) Týchto deväť slov je veľmi jednoduchých a ich doslovný význam sa dá pomerne ľahko pochopiť. Vôbec nie sú abstraktné ani prázdne, vôbec nie sú hlboké a vôbec nie sú vznešené a veľkolepé. Počínať si v súlade s pravidlami a konať svedomito – to sú Moje princípy a kréda, podľa ktorých si počínam a konám. Týmito princípmi sa riadim, keď si počínam a konám; presne takto to robím. Vidíte, že toto je fakt? Dokážete to porovnať s faktmi? Na jednej strane, keď kážem a hovorím v duchovnom spoločenstve, keď prichádzam do kontaktu a stretávam sa s ľuďmi a keď sa s nimi rozprávam, vždy im hovorím, aby si počínali takto. Na druhej strane, aj Ja Sám si takto počínam – nevykrikujem heslá. Prečo potom ľuďom o týchto princípoch hovorím? Je to preto, lebo Ja Sám takto konám a takto si počínam; nič hlboké sa za tým neskrýva. Niektorí ľudia hovoria: „Tieto Tvoje kréda týkajúce sa počínania sú dosť prosté; vôbec nie sú ušľachtilé. Nemôžu zastupovať identitu vteleného Boha!“ Je to správne? (Nie.) Počínať si v súlade s pravidlami a konať svedomito – to sú princípy a kréda. Praktizujem ich vo Svojom každodennom živote a praktizujem ich aj pri vykonávaní Mojej služby, to znamená pri konaní diela. Takto si počínam a takto konám. Hovorme o týchto veciach, akoby sme sa len tak rozprávali a viedli nezáväznú konverzáciu, aby ste sa mohli trochu uvoľniť a dozvedieť sa o Mojom živote niečo viac priamo odo Mňa. Je to v poriadku? (Áno.) Ak v určitom okamihu nášho rozhovoru niekto z vás povie: „Namietam! To, čo hovoríš, nie je v súlade s tým, ako sa prejavuješ“, potom sa to pokúsim preformulovať a v budúcnosti to opravím alebo napravím. Ak niektorí z vás zdvihnú ruky a povedia: „Súhlasím! To, čo hovoríš, dokonale zodpovedá tomu, čo sme videli a počuli, že odhaľuješ vo Svojom živote; tvoje slová sú pravdivé“, potom v tom budem pokračovať. Je to v poriadku? (Áno.)

Počínať si v súlade s pravidlami a konať svedomito – či už v živote, alebo v práci, týchto kréd sa pevne držím. Pravdepodobne ste ich dokázali náležite oceniť v diele, ktoré konám, takže si najprv povedzme, ako sa týkajú Môjho života. Vtelený Boh je osoba, ktorá má medzi ľudstvom osobitnú identitu, no pri konaní sa vôbec nespráva tak, akoby bol výnimočný. Nikdy sa nepovažuje za mimoriadnu osobnosť; je jednoducho obyčajným človekom. V ktorejkoľvek krajine sa nachádza, dodržiava zákony a predpisy danej krajiny. Ak potrebuje niečo urobiť, ale nerozumie tomu, rýchlo sa poradí a zistí, čo stanovujú miestne zákony a pravidlá, čo je nezákonné a čo nie, a koná primeraným spôsobom, bez toho, aby pre Seba vyžadoval akékoľvek výsady. Je takýto spôsob konania prejavom dodržiavania pravidiel a svedomitého konania? (Áno.) To znamená počínať si v súlade s pravidlami a konať svedomito. Ak v slobodnej a demokratickej krajine potrebuje porozumieť príslušným zákonom, aby mohol niečo vybaviť, poradí sa s právnikom alebo si vyhľadá zákony a predpisy. Nerobí nezákonné veci ani nevyužíva medzery v zákone; prísne dodržiava zákony a predpisy, pretože zákony a predpisy väčšiny krajín chránia legitímne práva a záujmy jednotlivcov a sú tým, čo by mali ľudia dodržiavať. Ak napríklad robíme nejaké stavebné úpravy na dvore a potrebujeme tam niečo umiestniť, musíme najprv zistiť, aké sú v tejto veci vládne nariadenia, či je možné danú vec umiestniť na dvore, a ak áno, kde je to vhodné. Keď si ujasníme podrobnosti, konáme podľa vládnych nariadení. Ak to úrady nepovoľujú, neurobíme to. Nebudeme sa snažiť nerozumne vyvolávať problémy a už vôbec nebudeme vedome porušovať zákon, aby sme dosiahli, čo chceme. Ak chceme napríklad postaviť nejakú stavbu, musíme požiadať o úradné povolenie. Až keď to úrady schvália, môžeme začať s výstavbou. Po dokončení projektu musí stavba ešte prejsť úradnou inšpekciou. Ak inšpekciou prejde, môžeme ju bez obáv používať. Taký je postup pri výstavbe. Niektorí ľudia môžu povedať: „Vyžadujú úrady pri takomto malom projekte, aby sme získali povolenie? Ak je to dobrovoľné, nie je potrebné to riešiť. Môžeme si ušetriť námahu.“ Ja hovorím: „Musíme to presne zistiť. Čo ak povolenie predsa len treba a my ho nezískame – neporušili by sme tým predpisy? Nesmieme ich porušovať. Keď už ideme niečo stavať, mali by sme sa pokúsiť získať povolenie. Ak úrady povedia, že povolenie netreba, budeme pokojní, keď oň nepožiadame. Ak úrady povedia, že stavba musí byť schválená, potom bude rozumné oň požiadať a bude to tiež v súlade so zákonom.“ Pri všetkom, čo súvisí so zákonom alebo vládnymi nariadeniami, sa musíme poradiť a zistiť si presné informácie. Inak by sme mohli mať veľké problémy, ak by sa niečo pokazilo. Základným pravidlom života v zahraničí je nerobiť nič nezákonné ani nič, čo by porušovalo vládne nariadenia. Ak napríklad žijeme na vidieku a chceme chovať sliepky alebo ovce, musíme získať úradné povolenie. Úrady majú pre tieto veci podrobné predpisy a my ich v žiadnom prípade nesmieme porušovať ani sa snažiť získať zvláštne výsady. Ak porušíme vládne nariadenia a prichytia nás pri tom, spôsobí nám to veľké problémy. Vyžaduje si to teda, aby sme dodržiavali zákon, a týka sa to aj princípov toho, ako si počíname a ako žijeme. Bez ohľadu na to, kde žijeme, mali by sme si počínať v súlade s pravidlami a konať svedomito. Vo Svojom každodennom živote sa aj Ja so Svojimi susedmi stretávam v súlade s pravidlami. Nerobím hluk ani nevyrušujem ostatných. Bez ohľadu na to, čo nariaďujú úrady, musíme to dodržiavať. Aj keď chováš psa, musíš sa oňho riadne starať, aby neustále neštekal a nevyrušoval susedov pri odpočinku. Najmä cez víkendy, keď sú všetci tvoji susedia doma, musíš byť ešte opatrnejší, aby si ich nevyrušoval. Keď v zime sneží, musíš počkať do ôsmej hodiny ráno, kým začneš odhŕňať sneh. Príliš skoré odpratávanie snehu spôsobuje hluk, ktorý bude vyrušovať tvojich susedov pri odpočinku a obťažovať ich. Ak majú úrady jasné predpisy, musíš ich dodržiavať. Zámerne neporušuj úradné predpisy; nedostávaj sa do konfliktu s úradmi. Tomu sa hovorí počínať si v súlade s pravidlami. Bez ohľadu na to, kde sa zdržiavam, v podstate nerobím žiadny hluk. Nikdy si vonku nepúšťam hudbu, nerobím rámus ani nehovorím nahlas. Keď venčím psa, nedovolím mu neustále štekať. Snažím sa zo všetkých síl nevyrušovať Svojich susedov, nezasahovať do ich života a neobťažovať ich. Nie je to počínanie v súlade s pravidlami? (Áno.) Preto už dlhé roky vychádzam so Svojimi susedmi dobre. Žijeme spolu v pokoji, keď sa vidíme, pozdravíme sa a naše vzťahy sú priateľské a srdečné. Bez ohľadu na to, kde žijeme, pri komunikácii so susedmi musíme dodržiavať pravidlá. Nesmieme im spôsobovať problémy, no nemusíme sa ani správať podliezavo – mali by sme s ostatnými zaobchádzať správne a konať čestne a spravodlivo. Ak sa budeme takto správať, časom nebude medzi nami dochádzať k žiadnym konfliktom.

Pokiaľ ide o otázku, či si vtelený Boh počína v súlade s pravidlami, niektorí ľudia hovoria: „Nie je to celkom normálna vec?“ Ja na to odpovedám: „Máš úplnú pravdu; je to celkom normálne.“ Odkiaľ táto normálnosť pochádza? Pochádza zo svedomia a rozumu ľudskej prirodzenosti. Práve preto, že vtelený Boh má zdokonalené svedomie a rozum normálnej ľudskej prirodzenosti, riadi sa pri svojom počínaní – čo ľudia považujú za veľmi obyčajnú záležitosť –, veľmi obyčajným princípom: dodržiava pravidlá. Keď to niektorí ľudia počujú, môžu povedať: „Čo je na tom také dôležité? Stojí to vôbec za zmienku? Je to prejav normálnosti a praktickosti? Sú to predsa malichernosti.“ Nech je to akokoľvek, skutočnosť, že si vtelený Boh počína v súlade s pravidlami, je prejavom Jeho normálnosti a praktickosti, preto stojí za to o tom hovoriť a je dobré, aby o tom ľudia vedeli. Ľudia si myslia, že na tom, že si počínam v súlade s pravidlami, nie je nič zvláštne. Čo keby som si však vo všetkých oblastiach života nárokoval výsady a pri každej príležitosti by som sa predvádzal a hovoril: „Ja som Kristus. Prichádzam z neba. Som jedinečný. Medzi ľudstvom som jediný Svojho druhu. Celé ľudstvo, všetko živé a všetky stvorenia musia byť zašliapané pod Mojimi nohami. Všetko je Mojou podnožkou. Či už človek verí v Boha, alebo je neverec, všetci sa musia predo Mnou skloniť a uctievať Ma. Keď predstúpia predo Mňa, musia byť úctiví a pokorní“? Bolo by to normálne? (Nie.) Bolo by to nenormálne. Zdá sa ti, že sa tak správam? (Nie.) Takto sa nesprávam. Vychádzam priateľsky s každým, s kým prichádzam do kontaktu, a to najmä s nevercami. Zaobchádzam s nimi a komunikujem s nimi v súlade s pravidlami a zásadami slušného správania. Keď s ľuďmi o niečom diskutujem alebo sa s nimi radím, som k nim obzvlášť úctivý. Keď niečomu nerozumiem, viac sa pýtam a zisťujem, pričom niektorí ľudia sú veľmi trpezliví a pomáhajú Mi odpovedať na Moje otázky. Samozrejme, nie je to tak, že si počínam v súlade s pravidlami len preto, aby som im toto zaobchádzanie odplatil; je to skôr preto, lebo vtelený Boh, žijúci v tomto reálnom prostredí, pri kontakte s ľuďmi a vybavovaní vecí prirodzene dodržiava takéto princípy. Knižnica je napríklad miestom na čítanie a štúdium. Keď tam ideš, mal by si dodržiavať jej pravidlá. Nemôžeš byť hlučný a mal by si sa čo najviac vyhýbať rozprávaniu. Ak chceš hovoriť, mal by si stíšiť hlas alebo ísť von, a najmä ak ti zazvoní telefón, mal by si rýchlo vyjsť von a prijať hovor, aby si nevyrušoval ani neovplyvňoval ostatných pri čítaní. Tomu sa hovorí dodržiavanie pravidiel. Ak Mi v takomto prostredí niekto zavolá, vyjdem von a hovor prijmem. Niektorí ľudia hovoria: „Veď toto vie každý.“ Naozaj však existujú ľudia, ktorí to nevedia. Na Západe – v niektorých reštauráciách, supermarketoch či na úradoch – často počuť niektorých ľudí hovoriť veľmi nahlas, čo v obsluhujúcich a zamestnancoch vyvoláva silný odpor. Najmä niektorí Aziati vôbec nerozumejú pravidlám a pôsobia mimoriadne nevychovane. Na niektorých miestach sú jasne napísané pravidlá, ale oni sa správajú, akoby ich vôbec nevideli. Aj keď vidia pravidlá napísané vo svojom materinskom jazyku, nedodržiavajú ich, ba dokonca ich porušujú. Keď ich na to zamestnanci upozornia, dokonca sa s nimi hádajú. Nerobia tým zo seba bláznov? Niektorí ľudia sú vo svojej domovine zvyknutí presadzovať svoju moc. Keď prídu na Západ, stále si myslia, že sú na vlastnom území, správajú sa agresívne a naparujú sa ako gorily, pričom vôbec nedodržiavajú pravidlá. Výsledkom je, že všade, kam prídu, vyvolávajú v ľuďoch odpor a znechutenie. Niektorí ľudia dokonca robia problémy pri skúške na dopravnom inšpektoráte. Potom, keď stretnú svojich krajanov, dokonca vyhlasujú: „My Číňania sme slobodní, nech ideme kamkoľvek. Nikdy nemáme sklon dodržiavať pravidlá. Čím voľnejšie sa môžeme správať, tým lepšie. Ak sa ma niekto pokúsi napomenúť, urobím obrovský rozruch!“ Nie je takýto človek živým diablom? Myslíš si, že si vo svojej rodnej krajine, kde si môžeš robiť, čo chceš, ak máš moc a vplyv? Si v zámorí, v krajine, kde vládne právny štát. Ak porušíš zákony a predpisy, musíš niesť právnu zodpovednosť. Dodržiavanie zákonov a predpisov je to najmenej, čo by mal človek robiť. Ak niekto nerozumie ani týmto základným pravidlám, úplne mu chýba ľudská podoba.

Na verejných miestach bývam vo všeobecnosti veľmi opatrný. Najmä keď idem na úrady vybavovať záležitosti, konám obozretne a vyhýbam sa porušovaniu ich pravidiel. Bez ohľadu na to, aký formulár vypĺňam alebo na aké otázky odpovedám, vždy konám podľa pravidiel. Po tom, čo som si niekoľkokrát vybavoval záležitosti, som získal skúsenosti. Dodržiavanie pravidiel je jednoduché; znepokojujúce je skôr to, keď človek pravidlám nerozumie. Nejde ani tak o to, že by človek zo seba urobil blázna – otázkou je, či by to mohlo ovplyvniť vybavovanie danej veci. Mohlo by, a preto si človek musí počínať v súlade s pravidlami. Ľudia zo Západu sú v zásade schopní tieto veci zvládať. Vtelený Boh má normálnu rozumnosť a svedomie, takže ich, samozrejme, dokáže zvládať tiež, a robí to aktívne. Neklasifikuje sa ako jediný Svojho druhu medzi stvoreným ľudstvom ani nikdy neobchádza tieto zákony a predpisy, aby si zaistil výsady. Bez ohľadu na to, akú záležitosť vybavujem na úrade, vždy dodržiavam postupy. Nikdy si nekladiem požiadavky hovoriac: „Mám osobitné postavenie a osobitnú identitu. Môžete Mi poskytnúť nejaké osobitné zaobchádzanie?“ Po prvé, s nikým sa neradím, aby som si takúto cestu vybavil. Po druhé, nikdy sa nemodlím k Bohu v nebi so slovami: „Bože, môžeš pre Mňa vykonať znamenia a zázraky, aby sa táto záležitosť okamžite vybavila, aby som nemusel prechádzať tými procedúrami ako ostatní ľudia?“ Nikdy sa takto nemodlím; namiesto toho vybavujem záležitosti podľa postupov a v súlade s pravidlami. Samozrejme, pri vybavovaní týchto záležitostí sa stretnem aj s niektorými mimoriadnymi okolnosťami. Mimoriadne okolnosti si vyžadujú mimoriadne zaobchádzanie. Ak treba zaplatiť poplatok, zaplatím ho. Ak musím čakať, čakám. Ak musím o niečo požiadať alebo opätovne získať potvrdenie od úradu, tak o to požiadam a potvrdenie znovu získam. Určite budem prísne dodržiavať postupy v súlade so zákonmi a predpismi a nebudem nikoho obchádzať. Či už nakupujem v supermarkete, alebo vybavujem záležitosti na úrade, ak ľudia stoja v rade, stojím v rade s nimi. Keď som na rade, okamžite vykročím vpred. Čokoľvek odo Mňa požadujú, urobím to v súlade s pravidlami a podľa ich požiadaviek. Takto si počínam. Keď sa v živote stretávam s vecami, takto konám a takto ich zažívam. Hoci sú výnimočné chvíle, keď utrpím nejaké krivdy, nikdy to neovplyvní Moje kréda „počínať si v súlade s pravidlami a konať svedomito“. Stále robím to, čo by som mal robiť. Ja osobitne vyzerám ako Aziat, mám drobnú postavu a priemerný vzhľad, nehovorím nahlas a ľuďom pripadám obyčajný a priemerný, nevyčnievam z davu a vôbec nepútam pozornosť. Preto pri vybavovaní záležitostí v niektorých osobitných prostrediach čelím rôznym stupňom diskriminácie alebo „osobitného zaobchádzania“. Ak by ste sa s týmito vecami stretli vy, čo by ste urobili? Hádali by ste sa s tými ľuďmi, podali by ste na nich sťažnosť alebo by ste sa modlili k Bohu, aby ich preklial? Akú metódu by ste zvolili? (Ak by boli na to vhodné podmienky, možno by som sa s nimi hádal.) A modlil by si sa v srdci, aby boli prekliati? (Nezašiel by som až tak ďaleko, no vo vnútri by som bol dosť nahnevaný.) Keď sa s tebou zaobchádza inak alebo si diskriminovaný, mal by si nechať veci vychladnúť. Pokiaľ ide o Mňa, nemodlím sa, aby ich Boh preklial, ani sa s nimi nehádam a nepriem. Namiesto toho nechám veci vychladnúť a pristupujem k nim správne. V srdci sa budem cítiť trochu nepríjemne, ale po niekoľkých dňoch budem v poriadku; vyrovnám sa s tým. Aj keď tvoja dôstojnosť a integrita utrpia urážky, nemôžeš prejavovať impulzívnosť; nemôžeš veci riešiť impulzívne. Ako by si ich teda mal riešiť? Ak ťa niekto diskriminuje alebo uráža, mal by si s ním zaobchádzať s trpezlivosťou, držať sa od neho ďalej a neprejavovať impulzívnosť; potom ti nemôže nič urobiť. Ber to, že si tentoraz trochu utrpel škodu, ako lekciu. Ak sa stretnem s niečím takým, vďaka rozumnosti a svedomiu Mojej normálnej ľudskej prirodzenosti sa budem cítiť dotknutý a budem tiež cítiť, že Moja integrita a dôstojnosť utrpeli ranu. Vo vnútri sa budem cítiť nepríjemne a zranene. Rozhodne sa však nebudem cítiť ukrivdený, pretože mám osobitnú identitu a osobitné postavenie, a už vôbec nebudem nenávidieť ani preklínať tých, ktorí Ma diskriminujú. Čím som starší, tým viac cítim, že tieto veci sú úplne normálne. Keď žiješ v tomto ľudskom svete, medzi takýmto skazeným ľudstvom, sú tieto veci úplne normálne. Necítim to tak preto, lebo som si na takéto veci zvykol a stal sa voči nim necitlivý, ale preto, lebo všetci ľudia sú skazení. Ich diskriminácia nie je namierená osobne proti tebe; skôr je taká celá ľudská rasa. Vidíš, v USA, multirasovej krajine prisťahovalcov, ľudia každej rasy povedia, že boli diskriminovaní; dokonca aj bieli ľudia to budú tvrdiť. Ľudia budú čeliť diskriminácii pri rôznych príležitostiach, v rôznych prostrediach a medzi rôznymi skupinami ľudí. Niekedy ide o diskrimináciu zo strany iných rás a niekedy človek čelí určitej diskriminácii alebo nespravodlivému zaobchádzaniu aj zo strany vlastnej rasy. To, čo považuješ za diskrimináciu, môže byť medzi skazenými ľuďmi len úplne bežným spôsobom, ako riešiť veci. Takéto už ľudstvo je, preto neber takéto veci príliš vážne. Je normálne cítiť hnev, ale mal by si rýchlo pochopiť podstatu týchto záležitostí a potom ich nechať tak. Nepristupuj k nim impulzívne. Nepremýšľaj o pomste ani sa nemodli za to, aby bol niekto prekliaty. Nemysli si, že nie si priemerný človek. Si priemerný človek a tak s tebou zaobchádzajú aj ostatní. Ak vidia, že si ľahký terč, budú ťa šikanovať. Nie je to úplne normálne? Nespoliehaj sa na predstavy a fantázie mysliac si: „Nie som priemerný človek. Mám takú vysokú hodnotu a také vysoké postavenie. Budem sa modliť, aby Boh preklial každého, kto ma šikanuje. Keby som ti povedal, kto za mnou stojí, hrôzou by si sa triasol. Keď v budúcnosti získam moc, prinútim ťa padnúť na kolená a prosiť o milosť, a donútim ťa klaňať sa až po zem ako sliepka, ktorá zobe zrno.“ Nikdy som nemal takéto myšlienky. Diskriminácia je všade na svete. Diskriminácia ľudí nie je namierená len proti tebe. Samotný tento svet je plný nespravodlivosti, diskriminácie, všemožnej podlosti a všetkých druhov zla. Keď sa s takýmito vecami stretnem, dokážem ich veľmi ľahko zanechať, pretože sa nepovažujem za nejakú výnimočnú postavu. Nie je aj toto dodržiavaním kréda počínať si v súlade s pravidlami a konať svedomito? (Áno.)

Vo Svojom živote vtelený Boh nevyhnutne komunikuje a stýka sa s ľuďmi vrátane niektorých bratov a sestier, ktorí veria v Boha, ako aj niektorých nevercov. Keď komunikuje s bratmi a sestrami, ktorí veria v Boha, má, samozrejme, aj určité princípy, pokiaľ ide o to, ako si má z hľadiska ľudskej prirodzenosti počínať a ako má pristupovať k veciam. Hoci prísne nedodržiava pravidlá zdvorilosti a vzájomnosti ani svetské spôsoby, pokiaľ ide o vzájomné prejavovanie láskavostí, usiluje sa nevyužívať druhých ani si nenárokovať výsady. Keď niektorí bratia a sestry vynaložia nejakú energiu a čas na to, aby pre Mňa vybavovali osobné záležitosti, nájdem si príležitosť dať im malý dar, navštíviť ich, pozvať ich na jedlo alebo urobiť niečo iné. To nie je úplatkárstvo; je to zdvorilosť a vzájomnosť a nevyužívanie druhých. Pokiaľ ide o bratov a sestry, s ktorými som neviedol žiadne súkromné rozhovory, nikdy som nikomu z nich nedal dary preto, lebo majú postavenie alebo prispeli v Božom dome, takisto som nikomu z nich nedal veci ani neposkytol osobitné zaobchádzanie preto, že si ich vážim alebo s nimi mám korektný vzťah. Také veci sa nikdy nestali. Skrátka, pri styku a komunikácii s ľuďmi sa usilujem nevyužívať ich ani si nenárokovať výsady. Moja osobitná identita Ma neprivedie k myšlienke: „Nech už ťa používam akokoľvek, je to primerané a ty by si to mal prijať; je to pre teba pocta.“ Takto by som neuvažoval. Ak pre Mňa vybavíš nejaké osobné záležitosti, ktoré sú mimo cirkevnej práce, budem si túto láskavosť pamätať a odplatím sa ti za ňu. Na tomto základe budem s tebou udržiavať vzťah vzájomného prejavovania láskavosti. A tým skôr to platí pri nevercoch – ak pre Mňa neverec niečo vybavil a minul určitú sumu peňazí, v prvom rade sa postarám o to, aby som mu nezostal nič dlžný po finančnej stránke. Nedovolím, aby platil z vlastného vrecka; dám mu toľko peňazí, koľko je potrebné. Okrem toho si pri vybavovaní tejto záležitosti pre Mňa dal veľkú námahu, vynaložil veľa úsilia a veľa sa nabehal, preto mu musím zo zdvorilosti dať dar, ponúknuť nejakú kompenzáciu za láskavosť a nesmiem ho využívať. Robí túto prácu a živí sa ňou; nemôžem dopustiť, aby utrpel stratu alebo platil z vlastného vrecka preto, lebo pre Mňa niečo vybavil. To by bolo nevhodné. Preto si v takýchto záležitostiach nenárokujem výsady. Samozrejme, nejde tu o dodržiavanie pravidiel hry; jednoducho treba dbať na najzákladnejšie zásady spoločenského správania, zdvorilosť a vzájomnosť; v tomto ohľade nemožno robiť žiadne výnimky. Ak niekoho požiadaš, aby niečo vybavil, a nezaplatíš mu, pričom sa ho neustále snažíš využiť, je to prejav toho, že nemáš žiadnu integritu. Aké sú Moje princípy v týchto záležitostiach? Ak chceš niečo zrealizovať a plán, ktorý ti poskytnú, je vhodný a môžeš si dovoliť ich cenu, potom choď do toho. Ak si to nemôžeš dovoliť, tak to nerob; nájdi niekoho lacnejšieho, kto to urobí. Rob len to, čo si môžeš dovoliť. Nepúšťaj sa do vecí, ktoré presahujú tvoje možnosti, a nepremýšľaj o tom, ako by si mohol využiť druhých. Ak nemáš finančné prostriedky na to, aby si vybavil danú záležitosť, tak si buď požičaj peniaze, vezmi si úver, alebo počkaj, kým si zarobíš dosť peňazí. Skrátka, vymysli niečo sám; nemôžeš využívať druhých. Ak je to ich profesia a niečo pre teba vybavia, mal by si dodržať svoj sľub a zaplatiť im. Je to úplne prirodzené a oprávnené. Nevyužívať iných, neklamať ich, nemať voči nim nesplnené záväzky, nesprávať sa nehanebne a nemať dlhy – tomu sa hovorí počínať si v súlade s pravidlami. Keď sa ocitneš v ťažkostiach, nevylievaj si srdce pred ostatnými; keď si chudobný, nevyužívaj iných; keď si bohatý, nepredvádzaj svoje bohatstvo; a nenaparuj sa pre svoju identitu a postavenie. Toto je Moje krédo pre komunikáciu s ľuďmi a vybavovanie záležitostí. Niekedy si napríklad nájdem niekoho, kto pre Mňa niečo vybaví. Povedzme, že normálne by to stálo len tisíc dolárov, ale on chce päťtisíc. Hoci si to môžem dovoliť, nepripustím, aby Ma takto oklamal. Miniem toľko, koľko je zvyčajne potrebné na to, aby sa to urobilo, a nezjednávam sa s ľuďmi. Ak si to nemôžem dovoliť, nájdem niekoho lacnejšieho. Rozhodne sa nebudem správať nehanebne ani nebudem nariekať, že som chudobný, aby som dosiahol, že znížia cenu; také veci nikdy nehovorím. Dám toľko peňazí, koľko je potrebné na vybavenie danej záležitosti, pričom zaplatím trhovú cenu a konám podľa pravidiel. Som proste taký dôsledný. Niektorí bohatí ľudia sú obzvlášť okázalí a povýšeneckí. Nosia značkové oblečenie, diamantové prstene a náhrdelníky, od hlavy po päty sú ovešaní oslnivými šperkami. Navyše, kamkoľvek idú, nosia topánky na vysokom podpätku a spravidla sa vyhýbajú chôdzi po kobercoch, pretože si myslia, že bez zvuku to je príliš nenápadné – zámerne chodia po mramorových alebo drevených podlahách, aby si ľudia všimli ich príchod. Ani pri vstupe do miestnosti si neskladajú značkové slnečné okuliare a už od dverí si prezerajú miestnosť, aby videli, kto tam je, akoby chceli povedať: „Všimli ste si, že prišla kráľovná?“ Kamkoľvek idú, najprv musia dávať najavo svoju nadradenosť. Ak v lete nosím slnečné okuliare, po príchode do cieľa ich rýchlo odložím do tašky, aby ľudia nevideli, že ich nosím, a nemysleli si, že sa predvádzam, čo by mohlo viesť k nedorozumeniam. Väčšina topánok, ktoré nosím, má gumenú alebo penovú podrážku a pri chôdzi sa snažím nerobiť žiadny hluk. Keď idem niekam niečo vybaviť, zazvoním na zvonček, ak je to potrebné. Ak zvoniť netreba, po vstupe dnu najprv oznámim recepčnej, že mám v určitom čase dohodnuté stretnutie s tým a tým človekom, a potom si sadnem a čakám. Vidím niektorých ľudí, ako sedia a pozerajú do telefónov, keď nemajú čo robiť. Majú prekrížené nohy, pohrávajú sa so svojimi natočenými vlasmi a vedľa seba majú značkovú kabelku – sú takí povýšeneckí. Kamkoľvek idem Ja, správam sa veľmi nenápadne. Nájdem si kútik, kde si sadnem, a tašku si tisnem k hrudi, aby Mi ju zlí ľudia nevytrhli. Som opatrný a držím sa v úzadí. Keď som na rade, rýchlo vybavím záležitosť bez zbytočného zdržiavania a snažím sa vzbudiť čo najmenej pozornosti. Pri vybavovaní vecí dodržiavam pravidlá a ľuďom nič nedlhujem. Kamkoľvek idem, kontrolujem Svoje pohyby; nechcem na Seba pútať pozornosť. To znamená, že kamkoľvek idem niečo vybaviť, pohybujem sa potichu a nikdy nerobím taký hluk, aby som oznamoval Svoju prítomnosť. Keď prichádzam do kontaktu s nevercami, ak majú pri vybavovaní vecí určité zaužívané pravidlá, potom sa týmito pravidlami riadim. V takom a takom odvetví platí napríklad pravidlo, že keď pre teba niekto niečo vybaví, musíš ho pozvať na jedlo. Vzhľadom na hodnotu tejto služby by to jedlo malo vo všeobecnosti stáť približne pätnásť dolárov, takže ho pozvem na jedlo, ktoré stojí približne toľko. Niektorí ľudia hovoria: „Keď ho už pozývaš na jedlo, miň trochu viac peňazí, aby si sa predviedol.“ Na to však nie je dôvod. Nech už sú ich pravidlá akékoľvek, riadime sa nimi. Nepreháňaj to a neplytvaj peniazmi len preto, aby si sa predvádzal. Na Západe je zvykom dávať prepitné, keď niekoho požiadaš, aby sa ti o niečo postaral, alebo keď si najímaš pracovníkov platených na hodinu či robotníkov a podobne. V niektorých odvetviach existujú pravidlá týkajúce sa výšky prepitného, ​​zatiaľ čo v iných nie. V prípadoch, kde takéto pravidlá neexistujú, zvyčajne zo slušnosti a úcty k pracovníkovi dávam primerané prepitné, pričom zohľadňujem jeho sadzbu, kvalitu jeho práce a jeho postoj. Ak odviedol dobrú prácu, pridám mu päť dolárov navyše; ak odviedol priemernú prácu a v budúcnosti ho už nechcem využiť, nedám mu peniaze navyše, no nezaplatím mu menej, ako si zarobil. Pokiaľ ide o dávanie prepitného, nesprávam sa ako magnát, ktorý okázalo vystavuje na obdiv svoje bohatstvo tým, že vytiahne hrsť peňazí a bez prepočítania ich niekomu podá. Také veci nikdy nerobím. Namiesto toho si ešte pred začatím práce pripravím peniaze podľa sadzby daného pracovníka a dám mu ich pri odchode. Väčšina ľudí je s tým celkom spokojná. Aj toto možno považovať za pravidlo pre vybavovanie záležitostí na Západe. Keďže je to pravidlo, musíme sa ním riadiť a neporušovať ho. Ak si niekde nový a nerozumieš pravidlám, najlepšie je naučiť sa ich. Keď im porozumieš, nehraj hlúpeho; snaž sa zo všetkých síl vybavovať záležitosti podľa pravidiel. Samozrejme, nejde o to, že by som sa bál, že Ma ľudia budú za Mojím chrbtom súdiť alebo hovoriť, že si nepočínam v súlade s pravidlami – z toho strach nemám. Skôr cítim, že takto by sa to malo robiť; je to to, čo by som mal robiť. Niektorí ľudia hovoria: „Keby si im dal o desať dolárov menej, nemal by si dosť na jedno jedlo navyše?“ Nemôžeš sa na to pozerať takto. Sú to peniaze, ktoré si zarobili. Ak im dáš o desať dolárov menej, je to to isté, ako keby si im vzal desať dolárov. Použiť peniaze, ktoré si vzal druhým, na svoje vlastné výdavky, je v rozpore so svedomím. Konať veci v rozpore so svedomím nie je v zhode s ľudskou prirodzenosťou; chýba tomu ľudská prirodzenosť. Ak sa budeš takto snažiť pripraviť niekoho o peniaze, potom si nepočínaš v súlade s pravidlami. Počínať si v súlade s pravidlami znamená prinajmenšom konať nestranne a nazývať veci pravým menom. Predpokladajme, že pracuješ v službách a musíš sa spoliehať na prepitné, aby si sa uživil. Ak ti niekto nedá prepitné a využíva ťa, ako by si sa cítil? Platí tu ten istý princíp. Ak nedáš prepitné, nemusí to byť v určitom odvetví v rozpore so zákonom a nikto ťa za to nebude stíhať, ale dokážeš si to obhájiť pred svojím svedomím? Ak si to nedokážeš obhájiť pred svojím svedomím, potom máš voči svojmu svedomiu dlh. Ak si v tomto živote nahromadíš príliš veľa takýchto dlhov, kedy ich budeš schopný splatiť? Takto si nemôžeš počínať. Možno niekoho trochu využiješ tým, že mu nedáš prepitné, ale nemáš pritom výčitky svedomia? Ak naozaj nie, potom je s tebou skutočne nejaký problém. Ak sa pokúsiš niekoho využiť v takej malej veci, nie si azda schopný aj horších vecí? Dokážeš s takýmto nastavením mysle stále praktizovať pravdu?

Každý môže počas svojho života a prežívania naraziť na príklady, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve v súvislosti s tým, ako si počínať v súlade s pravidlami. Pre vteleného Boha, žijúceho medzi týmto ľudstvom, je tiež nemožné vyhnúť sa týmto veciam a sú to veci, ktorým musí čeliť. Pri konaní týchto vecí sa vtelený Boh vo všeobecnosti prísne riadi krédami a princípmi, podľa ktorých si má človek počínať v súlade s pravidlami a konať svedomito. Ja Sám konám presne takto. Samozrejme, keď sa Moje stretnutia s vami týkajú cirkevnej práce alebo vášho osobného života, ak Ma požiadate, aby som s vami hovoril v duchovnom spoločenstve o tom, ako riešiť určitý problém, alebo sa so Mnou v danej veci poradíte, budem s vami v duchovnom spoločenstve prísne podľa Svojich kréd počínania. Či už ich prijmete, alebo nie, Moje názory, spôsoby a princípy, podľa ktorých si počínam, zostávajú nezmenené. V žiadnom prípade vás nebudem učiť využívať medzery v zákone, aby ste získali extra výhodu; takéto konanie je úplne nevhodné. Nech sa stane čokoľvek, najprv vás povediem k tomu, aby ste si ujasnili, či sa záležitosť týka zákonov, smerníc alebo predpisov určitého odvetvia. Ak sa týka týchto vecí, poviem vám, aby ste sa poradili s úradníkmi, s právnikom alebo si vyhľadali príslušné pravidlá na internete. Ak to zahŕňa finančné otázky, mali by ste sa poradiť s účtovníkom. Musíte takto praktizovať bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzate. Takto konám Ja a určite ťa nebudem nabádať, aby si tieto kréda porušoval. Namiesto toho od teba vyžadujem, aby si prísne dodržiaval zákony a nariadenia každej krajiny vrátane pravidiel a ustanovení platných na akomkoľvek verejnom mieste alebo v akomkoľvek odvetví. Ak ich nepoznáš, musíš prevziať iniciatívu, aby si sa o nich dozvedel viac a poradiť sa o nich s ľuďmi. Ak ich poznáš, musíš urobiť všetko, čo je v tvojich silách, aby si ich dodržiaval. Čokoľvek hovoria pravidlá, takto by sme mali konať. Aj keď niekedy pravidlá alebo zákony krajiny ovplyvňujú čas, ktorý tráviš konaním svojej povinnosti, alebo ovplyvňujú niektoré záležitosti súvisiace s tvojou povinnosťou, aj tak ich musíš dodržiavať. Môžeš nájsť spôsoby, ako upraviť čas konania svojej povinnosti alebo prostredie, v ktorom ju konáš, aby si sa vyhol konfliktu so zákonmi a predpismi danej krajiny a zároveň aby si sa vyhol správaniu či vyvolávaniu incidentov, ktoré ich porušujú. Je vhodné konať týmto spôsobom? (Áno.) To je jedna stránka veci. Na druhej strane, bez ohľadu na to, o zákony a predpisy ktorej krajiny ide, a bez ohľadu na to, či sú rozumné alebo nerozumné, pokiaľ ich vláda výslovne stanovila a pokiaľ sa objavujú v Mojom živote a existencii, riadim sa nimi a dodržiavam ich, ako len môžem. V žiadnom prípade sa nebudem vyjadrovať k nerozumným aspektom vládnych zákonov a predpisov ani k tým, ktoré nie sú v záujme ľudí, ani ich kritizovať; namiesto toho dodržiavam všetky pravidlá stanovené vládou. Samozrejme, keď hovorím o dodržiavaní vládnych zákonov a predpisov, nezahŕňa to tie zákony, ktoré sú v rozpore s náboženským presvedčením, alebo zákony, ktoré popierajú Boha a odporujú Mu. Skôr sa to vzťahuje na tie zákony a predpisy, ktoré chránia práva občanov, udržiavajú spoločenský poriadok a podporujú spravodlivosť; tými by sa mali ľudia riadiť. Bez ohľadu na to, aké myšlienky majú ľudia v mysli, dodržiavanie zákonov a predpisov je na prvom mieste. Človek by mal rešpektovať zákony krajiny a rešpektovať pravidlá a ustanovenia akéhokoľvek odvetvia. Ak sa im nedokážeš prispôsobiť alebo sa ti nepáčia, môžeš sa tomuto odvetviu vyhnúť alebo môžeš opustiť krajinu. No z hľadiska rozumu, ak žiješ v určitej krajine alebo si v kontakte s ľuďmi v určitom odvetví, mal by si sa riadiť zákonmi krajiny, ustanoveniami a smernicami daného odvetvia alebo určitých osobitných príležitostí a prostredí, a dokonca aj niektorými morálnymi normami. Usilujem sa prísne dodržiavať zákony, predpisy a ustanovenia ľudstva, niektoré osobitné pravidlá a smernice platné na verejných miestach, ako aj základné morálne normy a normy správania ľudstva. Nikdy nezdôrazňujem Svoju osobitnú identitu ani postavenie, ani nekonám proti žiadnemu zákonu, predpisu, smernici, ustanoveniu a podobne. Nespochybňujem ich ani ich úmyselne neporušujem a nekonám podľa Seba; namiesto toho sa nimi prísne riadim. Za týmto Mojím prísnym dodržiavaním stojí rešpekt k ich zákonom, predpisom, ustanoveniam a pravidlám. Toto je zároveň princíp, ktorý človek v skutočnosti praktizuje a riadi sa ním, keď si počína v súlade s pravidlami a koná svedomito. Možno niektorí ľudia nerozumejú tomu, aký je Môj postoj k týmto veciam; možno majú v mysli myšlienky, ktoré nie sú v zhode s realitou, alebo majú nejaké prázdne predstavy a domnienky o Mojich princípoch a krédach pre takéto konanie. Keď o tom takto hovoríme v duchovnom spoločenstve, vidíte v tom niečo prázdne? (Nie.) Tvrdenie, že v tom nie je nič prázdne, znamená, že Môj postoj k týmto veciam spočíva v tom, že k nim pristupujem rozumne z perspektívy ľudskej prirodzenosti. Nezaujímam pozíciu nadradenosti, nepozerám sa na veci z perspektívy tretieho neba a nezaobchádzam s nimi z osobitného postavenia toho, kto má Božiu identitu. Namiesto toho s k nim pristupujem veľmi ľudským spôsobom z hľadiska rozumu. Pri tom, ako k týmto veciam pristupujem, nikdy nezdôrazňujem Svoju identitu vteleného Boha a nikdy túto identitu nevyužívam na to, aby som sa na ne pozeral povýšenecky. Nikdy ich nespochybňujem ani nenarúšam zákony a predpisy krajiny či pravidlá nejakého odvetvia. Namiesto toho tieto zákony, predpisy, ustanovenia a iné podobné veci prísne, poslušne a svedomito dodržiavam. A čo je ešte praktickejšie – pokiaľ ide o Moje vzťahy s ľuďmi, tiež sa riadim veľmi ľudským princípom.

Hovorili sme v duchovnom spoločenstve o niektorých prejavoch toho, ako si vtelený Boh počína v súlade s pravidlami. Môžu to byť veci, nad ktorými ste nikdy nepremýšľali, alebo veci, ktoré ste nikdy nebrali vážne; možno máte o týchto veciach veľmi prázdnu predstavu; alebo keď tieto veci vidíte, prichádzate s nimi do kontaktu či o nich počujete, možno ich rovno odmietate. Tieto veci sú však odrazom normálnosti a praktickosti, ako aj pokory a skrytosti, ktoré prejavuje Božie vtelené telo. Okrem toho sú to aj tie najnormálnejšie a najpraktickejšie prejavy Jeho počínania, keď sa Boží Duch odieva do tela a prichádza medzi ľudí. Prostredníctvom týchto prejavov môžu ľudia lepšie porozumieť tomu, ako Boh v nebi vníma otázku toho, ako si počínať a ako sa stať členom ľudstva, ako k nej pristupuje a ako ju rieši. Tieto kréda a princípy počínania umožňujú ľuďom vidieť a spoznať, že Boh nerobí nič povrchne, že všetko koná prakticky a praktizuje praktickým spôsobom podľa princípov, pričom sa riadi zákonmi a predpismi ľudstva aj pravidlami platnými v rôznych oblastiach ľudskej spoločnosti. Pri dodržiavaní týchto zákonov a predpisov musí vtelený Boh zároveň vykonávať Svoju službu a konať dielo, ktoré má v úmysle konať. Či už ide o Jeho žitie normálnej ľudskej prirodzenosti, alebo o Jeho konanie diela božskej prirodzenosti, tieto dve veci si navzájom neodporujú ani nie sú v rozpore. Kréda a princípy počínania, ktoré Boh prejavuje vo Svojom normálnom ľudskom živote, ukazujú normálnosť a praktickosť vteleného Boha – to je jeden aspekt. Ďalším aspektom je, že žije normálnu ľudskú prirodzenosť – ktorá má svedomie a rozum –, ktorú by mal Boží Duch mať, keď sa stáva človekom alebo sa odieva do tela a prichádza medzi ľudí. Hoci sa zdá, že toto žitie väčšinu času nesúvisí so službou, ktorú vykonáva vtelený Boh vo Svojej božskej prirodzenosti, kréda a princípy, ktorými sa Božie žitie v ľudskej prirodzenosti riadi, sú rovnaké ako podstata pravdy, Božia povaha a Jeho požiadavky na ľudstvo, ktoré sú vyjadrené v Jeho božskom diele. Princípy počínania, ktorými sa vtelený Boh riadi vo Svojom ľudskom živote, spočívajú v tom, že si počína v súlade s pravidlami a koná svedomito. Okrem toho princípy práce, ktorými sa riadi pri konaní Svojho diela v božskej prirodzenosti, sú v podstate rovnaké – počína si v súlade s pravidlami a koná svedomito; princípy sa nemenia. Preto, pokiaľ ide o vteleného Boha, Jeho ľudská a božská prirodzenosť nie sú nikdy oddelené; sú úplne zjednotené. Jeho božská prirodzenosť sa môže prejavovať prostredníctvom Jeho ľudskej prirodzenosti a Jeho ľudská prirodzenosť je prejavom časti Jeho božskej prirodzenosti. Preto keď vtelený Boh žije medzi ľudstvom, Jeho ľudská a božská prirodzenosť, ktoré môžu ľudia počas tohto obdobia vidieť, nie sú rozpojené ani oddelené; sú zjednotené. Žitie Jeho ľudskej prirodzenosti, ako aj kréda a princípy Jeho počínania sú do určitej miery pod dohľadom Božieho Ducha, ktorý ich ovplyvňuje a usmerňuje. Z iného hľadiska možno tiež povedať, že žije Svoju normálnu ľudskú prirodzenosť, ktorá má svedomie a rozum. Iba s takouto ľudskou prirodzenosťou môže Božie vtelené telo niesť celé Jeho božské dielo, dielo, ktoré by mal konať vo Svojej božskej prirodzenosti; iba s takouto ľudskou prirodzenosťou môže Božie vtelené telo plniť službu, ktorú má vykonávať, a vykonávať ju dobre. To je jedno porozumenie veci. Ďalším je to, že služba, ktorú vykonáva vtelený Boh, sa dosahuje prostredníctvom takej ľudskej prirodzenosti, ktorá má normálnosť a praktickosť. V každom prípade, ľudská prirodzenosť-podstata a božská prirodzenosť vteleného Boha spolu tvoria vteleného Boha, ktorý má osobitnú identitu Krista. Preto kréda a princípy počínania ľudskej prirodzenosti vteleného Boha, ktoré vidíš, až po Jeho konkrétne prejavy, postoje a názory vo všetkom, čo robí, sú súčasťou Jeho ľudskej prirodzenosti a, samozrejme, možno tiež povedať, že sú súčasťou Jeho božskej prirodzenosti. Tieto dve zložky nemožno oddeliť. To znamená, že keď vo vtelenom Bohu vidíš takúto ľudskú prirodzenosť, mal by si si byť istý, že je telom, do ktorého sa Boh odel. Samozrejme, keď prichádzaš do kontaktu s pravdou, ktorú Boh vyjadruje, a zároveň uznávaš, že vtelený Boh má božskú prirodzenosť, mal by si tiež uznať, že Jeho ľudská prirodzenosť je súčasťou vteleného Boha, ktorý má osobitnú identitu. V konečnom dôsledku je ľuďom v každom prípade umožnené vidieť túto normálnu a praktickú stránku vteleného Boha, ako aj kréda a princípy počínania, ktoré žije, pretože zahŕňajú mnohé záležitosti, ktorým Božie telo čelí vo Svojej existencii a živote. Hoci tieto praktické prejavy v ľudskom živote vteleného Boha nedosahujú úroveň služby, ktorú vykonáva, ani úroveň Jeho zaopatrovania ľudí pravdou, cestou a životom, tieto princípy a kréda počínania nie sú odpojené od božskej prirodzenosti vo vtelenom Bohu. Práve preto, že toto telo je Božím vteleným telom a telom, do ktorého sa odel Boží Duch, môže mať normálna ľudská prirodzenosť tohto vteleného Boha takéto kréda a princípy počínania. Z toho vyplýva, že pre ktoréhokoľvek člena skazeného ľudstva alebo pre kohokoľvek zo skazeného ľudstva, kto má výhodný pôvod, identitu, spoločenskú hodnotu a vznešené postavenie, je veľmi ťažké počínať si v súlade s pravidlami a konať svedomito; nikto nie je výnimkou. Tento aspekt normálnosti a praktickosti je teda tým, čo ľudská prirodzenosť vteleného Boha má a čím je, a, samozrejme, je to aj súčasť toho, čo má a čím je božská prirodzenosť vteleného Boha; ide len o to, že to vyjadruje a zjavuje prostredníctvom Svojej ľudskej prirodzenosti. Ak by vtelený Boh vychvaľoval sám seba všade, kam by prišiel, vždy presadzoval Svoje postavenie, hovoril veľkolepo, cítil sa urodzený, pozeral sa na všetkých zhora a správal by sa povýšenecky a vždy by chcel všetkých pošliapať; keby preklial každého, kto by pred Ním nepadol na kolená a neuctieval Ho, premenil ho na popol, okamžite zabil alebo zrazil Svojím ostrým pohľadom, potom by bolo ťažké povedať, či v Sebe skutočne má podstatu božskej prirodzenosti. Na jednej strane má vtelený Boh svedomie a rozum normálnej ľudskej prirodzenosti, vďaka čomu udržiava celý život, slová a skutky Svojho tela. Na druhej strane v Ňom pôsobí aj Jeho božská prirodzenosť, keďže božská prirodzenosť je napokon Jeho skutočným životom. Keby bola Jeho ľudská prirodzenosť taká arogantná a samospravodlivá ako ľudská prirodzenosť skazeného ľudstva, povedal by si, že tento človek je vtelený Boh? (Nie.) Predstavte si, že človek by mal neustále nadprirodzené prejavy, neustále sa považoval za nebeskú bytosť, ktorá zostúpila na zem, stále by mal tento pocit a vždy by k ľuďom hovoril z výšky, čím by dosiahol, aby ľudia vzhliadali k jeho slovám a skutkom. Predstavte si, že by mal vo svojom srdci vždy nadprirodzené a nadpozemské myšlienky, že by dokázal na prvý pohľad rozpoznať, čo sa stalo v minulom živote niekoho iného, aké zlá spáchal, čo urobil alebo koľkokrát sa reinkarnoval ako človek alebo zviera. Ďalej si predstavte, že by sa tento človek stále cítil mimoriadne urodzený, že by mal počas rozprávania vždy nadprirodzené prejavy, že by ho sprevádzali znamenia a zázraky, čím by v ľuďoch vzbudzoval dojem, že je výnimočný. Takýto človek by bol nenormálny. V jednom ohľade by Jeho život-povaha bola nenormálna; v inom ohľade by život v ňom nebol životom božskej prirodzenosti. Dá sa to povedať jedine takto.

Či už ide o Jeho kréda počínania, alebo Jeho princípy riešenia záležitostí, všetko, čo vtelený Boh zjavuje a žije, je mimoriadne normálne a praktické. Pozrite sa na veci, ktoré som povedal, a na veci, ktoré robím vo Svojom živote – je niečo z toho nenormálne? Je niečo z toho nadprirodzené alebo nezvyčajné? (Nie.) Bez ohľadu na to, čo riešim, nenájdeš na Mne nič nezvyčajné. Nie som nezvyčajný človek; som len normálny človek. Navyše, Moje myšlienky, názory, uvažovanie a logika pri riešení každej záležitosti nie sú skreslené, extrémne ani nadprirodzené. Pri komunikácii a styku s ľuďmi som pokojný a vyrovnaný. Ak sú ľudia ochotní so Mnou komunikovať, komunikujem s nimi; ak nie sú, nesnažím sa im votrieť do priazne. Zdá sa ti, že je Môj spôsob uvažovania normálny, pokiaľ ide o kontakt s ľuďmi, riešenie záležitostí, vykonávanie rôznych činností a Moje počínanie? (Áno.) Všetko je normálne. Nikdy som vás nevyzýval ani nepodnecoval, aby ste sa postavili proti vláde ktorejkoľvek krajiny, ani som vám nikdy nepovedal niečo ako: „Všetci veriaci v Boha pochádzajú od Boha; všetci pochádzate z tretieho neba. Nebojte sa tohto sveta; pošliapte tento svet pod svojimi nohami! Všetci ste víťazní synovia; vezmite železnú palicu a vládnite tomuto svetu a tomuto ľudstvu. Všetko je pod vašimi nohami!“ Povedal som to niekedy? (Nie.) Čo som povedal? Že vo všetkom, čo robíte, si musíte počínať v súlade s pravidlami. Bez ohľadu na to, v ktorej krajine veríte v Boha a konáte svoju povinnosť, musíte dodržiavať zákon a konať podľa vládnych predpisov. V žiadnom prípade nesmiete konať bezohľadne a svojvoľne; musíte byť opatrní a nesmiete byť ľahkomyseľní. Ak porušíte vládne zákony a predpisy a niekto na vás podá sťažnosť, ovplyvní to vykonávanie vašej povinnosti. Neustále vám to pripomínam. Hoci to znie dosť všedne, je to veľmi praktické, pretože máte príliš málo životných skúseností, chýba vám rozhľad a ste veľmi náchylní robiť chyby. Ste veriaci v Boha. Keď idete konať svoju povinnosť do rôznych krajín, vaším cieľom je nasledovať Božiu vôľu a podávať svedectvo o Bohu, nie stavať sa proti nejakej krajine alebo vládnucej strane. Ste len stvorené bytosti, ktoré konajú svoje povinnosti; mali by ste sa úplne podriadiť Stvoriteľovej nadvláde a mali by ste sa podriadiť tomu, ako Boh veci ovláda a usporadúva. Bez ohľadu na to, do ktorej krajiny idete, v akom prostredí žijete alebo v dome ktorých bratov a sestier sa zdržiavate, musíte si počínať v súlade s pravidlami a podľa svojich možností pomáhať. Okrem toho musíte dodržiavať všetky zákony a predpisy, ktoré daná krajina má. Opakovane vás vyzývam, aby ste neporušovali pravidlá a nedopustili, aby boli na vás podané sťažnosti. Ak bude na vás podaná sťažnosť, mali by ste zistiť, akú chybu ste urobili, aký predpis ste porušili a prečo bola sťažnosť podaná. Poučte sa, aby sa to už neopakovalo. Ak sa nepoučíš, sťažnosti na teba budú podávané aj naďalej. Všetko, čo v tejto súvislosti hovorím, predstavuje riešenia problémov založené na skutočných okolnostiach – hovorím ti, ako žiť, ako prežiť a ako sa riadiť pravidlami, aby si si do vlastného života a prežívania neprivodil zbytočné problémy. Bez ohľadu na to, do ktorej krajiny ideš, si tam preto, aby si konal svoju povinnosť. V prvom rade sa musíš začleniť do krajiny a riadiť sa jej zákonmi a predpismi. Nesmieš narúšať ich zavedený poriadok ani im spôsobovať problémy. Len tak ťa prijmú a budú s tebou zaobchádzať ako s členom krajiny, a len tak sa môžeš usadiť, aby si konal svoju povinnosť. Ak nedodržiavaš ani miestne pravidlá a robíš veci, ktoré ich porušujú, čo spôsobuje, že sa ľudia neustále sťažujú a robia ti problémy, až do takej miery, že ťa začnú nenávidieť a nechcú, aby si tam ďalej žil, ako potom môžeš vôbec snívať o tom, že budeš konať svoju povinnosť? Bez ohľadu na to, kde žiješ, musíš dodržiavať miestne zákony a predpisy. Povedzte Mi, je takýto spôsob praktizovania správny? Je pre vás prospešný pri konaní vašej povinnosti? (Áno.) Takýto spôsob praktizovania je veľmi praktický. Dodržiavanie zákonov a predpisov je v reálnom živote otázkou zdravého rozumu. Nie je to robenie z komára somára, a už vôbec nie precitlivenosť; je to princíp, ktorým sa musíš riadiť v reálnom živote. Ak sa niečo stane alebo vznikne problém, diskutujeme o najlepšom spôsobe, ako ho vyriešiť, a o tom, ako sa z neho poučiť, aby si sa v budúcnosti usiloval robiť menej chýb alebo sa im úplne vyhol, a bol niekým, kto si počína v súlade s pravidlami a koná svedomito. Niektorí ľudia sa neriadia pravidlami, nech idú kamkoľvek. Všade rozhadzujú odpadky a z času na čas robia hluk a vyrušujú susedov pri odpočinku. Ako divé zvieratá, ktoré vtrhnú do dediny, ovplyvňujú a rozvracajú prostredie komunity a všade, kam prídu, vyvolávajú u ľudí pohŕdanie a odpor. Týmto ľuďom hovorím, že by mali prísne dodržiavať miestne zákony a predpisy, že sa musia riadiť pravidlami a že len takýmto počínaním si človek zachováva normálnu ľudskú prirodzenosť. Povedzte Mi, sú Môj spôsob uvažovania a Môj východiskový bod, z ktorého pri riešení týchto záležitostí vychádzam, správne? (Áno.) Nerobím nič vznešené a veľkolepé, abstraktné, nadprirodzené ani nezvyčajné. Jednoducho napravujem a usmerňujem ľudí v týchto drobných záležitostiach ich života, ako aj pri chybách a nedostatkoch, ktoré sa v ich živote objavujú, pričom poukazujem na ich problémy, napravujem ich a dávam im rady. Je pre vteleného Boha praktické počínať si takýmto spôsobom? (Áno.) Je to veľmi praktické! Riešenie týchto záležitostí vôbec nie je prázdne ani nijako odtrhnuté od reálneho života. Preto, či už ide o kréda a princípy počínania a konania, ktoré sa odrážajú v každodennom živote vteleného Boha, alebo o pravdy, o ktorých hovorí v duchovnom spoločenstve počas služby, ktorú vykonáva, oba tieto aspekty sú úplne normálne a praktické. Oba tieto aspekty sú veci, ktorým ľudia s normálnym uvažovaním, ktorí milujú pozitívne veci a majú svedomie a rozum, dokážu porozumieť, pochopiť ich, prijať a dosiahnuť ich. Ani jeden z týchto aspektov nie je vôbec odtrhnutý od reálneho života; to znamená byť normálny a praktický.

Súvisia tieto všedné životné záležitosti, ktoré som práve spomenul, s princípmi počínania a konania? Sú vám nápomocné? (Áno.) V takom prípade pokračujme. Raz na našom dvore prasklo potrubie v zavlažovacom systéme trávnika a unikajúca voda zaplavila susedov dvor. Hneď som niekoho poslal, aby susedovi povedal, čo sa stalo, a zistil, či treba po nás ten neporiadok upratať. Sused nebol veľmi nadšený, keď videl, koľko vody sa k nemu valí, no keďže sme prevzali iniciatívu a sami sme mu o tom povedali, zo slušnosti z toho nerobil veľkú vedu. Neskôr, na Vianoce, sme mu ako ospravedlnenie darovali bonboniéru. Bol dosť prekvapený a potešený, povedal nám, že ak budeme niekedy potrebovať pomoc, stačí povedať alebo pokojne zaklopať na dvere a opýtať sa. Večer dokonca prišiel aj s dieťaťom a priniesli nám kôš s ovocím so slovami: „Šťastné sviatky! Ďakujeme za váš darček a vitajte v našej komunite!“ Vymenili sme si zopár zdvorilostných fráz a potom odišli. Myslel som si, že takéto riešenie záležitosti bolo celkom dobré; ak budeme takto dobre vychádzať so susedmi, náš vzťah by nemal byť príliš zlý. Ide o to, že druhej strane dáš darček ako ospravedlnenie s cieľom zlepšiť vzťah alebo urovnať situáciu, keď sa vyskytne problém; ide o jednoduchú výmenu láskavostí. Samozrejme, tvoj dar neprijme zadarmo, aby ťa využil; dá niečo na oplátku. Vidíš, ľudia zo Západu sú dosť zásadoví. Keď dávajú darčeky, sú nesmierne úprimní. Nezáleží na tom, či sú dary drahé; kľúčové je, že ich srdce je mimoriadne úprimné. Toto je výmena láskavostí a riešenie záležitosti týmto spôsobom je celkom primerané. Samozrejme, riešenie takéhoto druhu záležitosti má svoj kontext. Keď sa nič nedeje, nie je potrebné sa niekomu bezdôvodne podlizovať, preberať iniciatívu a variť preňho čínske jedlo alebo mu dávať darčeky a prehnane sa snažiť udržiavať s ním vzťah. Nie je potrebné to robiť. Pri bežnej komunikácii stačí, ak ho pozdravíš, keď ho vidíš, a budeš s ním priateľsky spolunažívať. Ak sa však vyskytne problém – napríklad ak urobíš niečo zlé a potrebuješ sa ospravedlniť –, potom sa choď ospravedlniť. Robíš to na základe rozumnosti normálnej ľudskej prirodzenosti; vôbec to nie je prehnané ani predstierané. Povedz Mi, je vhodné riešiť to týmto spôsobom? Je to v súlade s princípmi? (Áno.) Nie je to podlizovanie ani arogancia či panovačnosť. Nesprávaš sa nadradene, ale zároveň si zachovávaš svoju dôstojnosť. Niektorí ľudia si myslia: „Ľudia zo Západu radi jedia čínske jedlo. Aby sme predišli tomu, že na nás podajú sťažnosť, ak v budúcnosti porušíme nejaké pravidlá, pripravme im nejaké knedlíky a ponúknime im občerstvenie.“ Podlizovať sa bez dôvodu – povedz Mi, je to vhodné? (Nie.) Po prvé, nemožno vedieť, či jedlo, ktoré pripravíš, bude chutiť ako z autentickej reštaurácie a či ho druhá strana vôbec bude ochotná zjesť. Okrem toho ťa ani dobre nepoznajú. Keby si im dal jedlo, ktoré si sám pripravil, dôverovali by ti? Po druhé, prečo im dávaš darčeky, keď sa nestalo nič zvláštne? Poznajú ťa dobre? Udržiavaš s nimi nejaké kontakty alebo priateľstvo? Nie. Nekonal by si preto ako blázon, keby si sa im neustále snažil dávať čínske jedlo? (Áno.) Nepripadalo by to ľuďom otravné? (Áno.) Pozri sa na Moje princípy pre komunikáciu so susedmi. Je Moje uvažovanie normálne? Uplatňujem princípy presne a primerane? (Áno.) Mám nejaké prejavy narušenej logiky uvažovania? (Nie.) Moje vzťahy s ľuďmi sú úplne normálne. Za bežných okolností ľuďom nikdy nedávam dary. Ak Mi niekto naozaj pomôže, dám mu niečo, aby som vyjadril Svoju vďačnosť. Takáto komunikácia s ľuďmi je primeraná. Je to normálne a praktické, a zároveň je to prejav toho, že si počínam v súlade s pravidlami a konám svedomito. Väčšina ľudí týmto princípom nerozumie; to sa nazýva byť hlúpy a nevedomý. Nesúhlasíte? (Áno.) Niektorí ľudia prejavujú svoju hlúposť spôsobom, akým konajú. Neustále bezdôvodne dávajú ľuďom dary a podlizujú sa im, a keď to ľudia vidia, myslia si, že s nimi niečo nie je v poriadku. Ja takto nekonám. Nepodlizujem sa ľuďom. Mám dôstojnosť a mám Svoje princípy pre Svoje konanie. Keď sa naozaj vyskytne problém, konám podľa princípov. Riadim sa pravidlami, mám stanovenú hranicu a Môj spôsob uvažovania je logický, v zhode s normálnym uvažovaním a v zhode s rozumnosťou. V tejto oblasti, pokiaľ ide o normálnosť a praktickosť vteleného Boha, existuje mnoho podrobností, no mnohé veci nie je potrebné rozoberať dopodrobna. Skrátka, Jeho uvažovanie v tomto ohľade je rozhodne normálne.

Pri komunikácii s ľuďmi sa nikdy nepredstavujem; dokonca ani pri stretnutí s bratmi a sestrami sa nikdy nepredstavujem. Pri stretnutiach s ľuďmi sa nikdy nesprávam povýšenecky ako vtelený Boh. Považuješ toto za normálne a praktické prejavy toho, čo znamená počínať si v súlade s pravidlami a konať svedomito? (Áno.) Niektorí bratia a sestry napríklad hovoria: „Ty si Boh, Ty si Stvoriteľ. Pre každého je cťou niečo pre Teba urobiť. Ak to neurobí dobre, koleduje si o smrť!“ Keď stretnem takýchto ľudí, poviem: „Držte sa odo Mňa ďalej! Aký má zmysel hovoriť takéto veci? Aj keď bratia a sestry pre Mňa niečo robia, nemám na nich takéto požiadavky.“ Bez ohľadu na to, s kým komunikujem, nikdy im neprezrádzam Svoju identitu. Povedz Mi, je to prejav normálneho uvažovania a normálnej ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Vidíš, blázon by sa vždy predstavoval slovami: „Ja som Nefritový cisár! Ja som Kráľovná matka Západu, ktorá zostúpila na zem! Prichádzam z neba. Ak ma vy, malí prisluhovači, nebudete počúvať, zničím vás!“ Čím by bol niekto taký? (Satanom a diablom.) Bol by satanom a diablom. Z ľudského hľadiska by sa nazýval duševne chorým človekom, niekým bez normálnej rozumnosti. Bude si niekto, kto nemá normálnu rozumnosť, počínať v súlade s pravidlami a konať svedomito? (Nie.) Počínať si v súlade s pravidlami a konať svedomito môžeš len vtedy, ak máš prinajmenšom zdokonalené svedomie a štandardnú rozumnosť. Keďže vtelený Boh má normálnu ľudskú prirodzenosť, Jeho počínanie a činy sú regulované svedomím a rozumom normálnej ľudskej prirodzenosti, prirodzene žije v takej normálnej ľudskej prirodzenosti, ktorá má svedomie a rozumnosť; preto sa pri Svojom počínaní a konaní prísne riadi princípmi počínania v súlade s pravidlami a svedomitého konania. Ak nejakí neverci pokazia Moju osobnú záležitosť, úmyselne Ma oklamú alebo úmyselne niečo poškodia, vezmem si z toho ponaučenie a už ich viac nepoužijem. Pokiaľ ide o nevercov, bez ohľadu na to, ako pekne znejú ich slová, musím sa mať na pozore; ak si nedám pozor, naletím ich úskokom. Na tomto svete je príliš veľa podvodníkov. Nezaujíma ich, kto si; ak ťa môžu oklamať, oklamú ťa. V duchovnej sfére satan a diabli jasne vidia, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým, a vidia Božiu všemohúcnosť a Božiu podstatu, ale nikdy Boha nerešpektujú, neboja sa Ho ani neuznávajú Božiu identitu a podstatu. Teraz, keď sa Boh stal telom, povedz Mi, kto z ľudskej rasy skazenej satanom dokáže uznať Boha a podriadiť sa Mu? Dokonca ani ľudia, ktorí veria v Boha, Ho plne neuznávajú, nieto aby sa Mu podriadili. Niektorí ľudia hovoria, že padnú na kolená a budú uctievať Boha – neprekáža im pokľaknúť pred nebom, pred krížom, pred menom Jahve alebo pred podobizňou Pána Ježiša, no v srdci sa nedokážu odhodlať pokľaknúť predo Mnou, pred týmto človekom: „Si to ty, v koho verím? Nevyzeráš ako boh! Ak pred tebou pokľaknem, neponížil by som sa tým? Dokážem pokľaknúť pred nebom, zemou a svojimi rodičmi – ako by som mohol pokľaknúť pred takým bezvýznamným človekom, ako si ty? Navyše, keďže si žena, tvoj vzhľad je obyčajný, nie si slávna a nemáš vo svete žiadne postavenie ani prestíž – prečo by som mal pokľaknúť pred tebou?“ Vo vnútri sa cítia nepríjemne. Keď si chcú kľaknúť, váhajú, a skôr než tak vôbec urobia, neochotne a zdráhavo opäť vstanú. Hovorím: „Nekľakaj si predo Mnou. Ak si chceš pred niekým kľaknúť, kľakni si pred Bohom v nebi. Nepotrebujem, aby si predo Mnou kľačal; nemôžem to prijať. Nemám takú veľkú moc, aby som ťa mohol vyniesť do výšky a vziať ťa do tretieho neba. Som len obyčajný človek. Privádzam ťa, skazenú ľudskú bytosť, pred Boha. Potom ti hovorím pravdy, ktoré poznám a ktorým rozumiem, aby si ich praktizoval, aby si mohol dosiahnuť spásu, čím ťa úplne premením na štandardnú stvorenú bytosť a potom ťa vrátim Stvoriteľovi – to je Moja zodpovednosť a Moja služba. Pokiaľ ide o vás všetkých, to je jediný úžitok, ktorý zo Mňa máte. Nedosiahol som nič, čo by si zaslúžilo uznanie z vašej strany, ani som tak neurobil vo vzťahu k Bohu v nebi. Som len obyčajný človek, ktorý urobil to, čo mal urobiť, povedal slová, ktoré mal povedať, a konal dielo, ktoré mal konať. Bez ohľadu na to, či si vo svojom srdci ochotný, z perspektívy Svojej ľudskej prirodzenosti vôbec nie som ochotný prijať, aby si predo Mnou kľačal a uctieval Ma. Navyše, keďže vo svojom srdci nie si ochotný a odporuješ tomu, o to menej to môžem prijať.“ Vidíš, je Moje uvažovanie normálne? Bez ohľadu na to, z akej stránky ľudskej prirodzenosti to vychádza, je to prejav normálneho uvažovania. Pretože vtelený Boh žije v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti a v reálnom živote žije ako obyčajný človek a nie je výnimočný, spôsob, akým pristupuje k rôznym záležitostiam a ako ich rieši, sa do veľkej miery riadi svedomím a rozumom Jeho ľudskej prirodzenosti. To v mnohých ľuďoch vyvoláva určité predstavy; myslia si: „Nie je to len celkom obyčajný, normálny človek?“ Hoci ľudia uznávajú vtelenie a prijímajú Božie dielo, v srdci nechcú pred touto osobou kľačať a uctievať Ju, ani sa Jej podriadiť. Vlastne, ak mám byť úprimný, nechcem prijať to, aby si predo Mnou kľačal a uctieval Ma, pretože mám dôstojnosť a rozumnosť. Nehovoriac o prípadoch, keď si neochotný – aj keby si bol ochotný kľaknúť si predo Mnou a uctievať Ma, Ja by som to nebol ochotný prijať. Čo to znamená? Znamená to, že vo svedomí a rozume ľudskej prirodzenosti tohto vteleného Boha existuje aj pocit hanby. Čo znamená mať pocit hanby? Znamená to, že ak by niekto povedal: „Zdráham sa pokľaknúť pred touto osobou a uctievať ju; vo vnútri sa mi do toho veľmi nechce“; alebo ak by niekto žil v stave popletenosti; či ak by niekto kľačal a uctieval a pritom by bol naplnený fantáziami o Bohu – povedal by som, že takéto kľačanie a uctievanie nie sú namieste. Nepotrebujem takéto rituály; v žiadnom prípade nesmiete skĺznuť k takejto povrchnosti. Aj keby si si predo Mnou pokľakol, hanbil by som sa to prijať. Keby si trval na tom, že predo Mnou pokľakneš, mal by som povedať „Nech ťa Boh žehná“ alebo „Ďakujem ti“? Naozaj by som nevedel, čo povedať. Prečo? Ty sám si teraz ani neuvedomuješ, aká je tvoja situácia v rôznych ohľadoch, a napriek tomu sa stále snažíš predo Mnou pokľaknúť a uctievať Ma; naozaj to nemôžem prijať. Neviem, či skutočne uctievaš Boha. Ak by som sa ťa pokúsil prijať ako človeka, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, v skutočnosti by si v tomto ohľade neobstál. Práve v tomto bode sa celá vec zadrháva – je to veľmi nepríjemné. Stále nemám jasno v tom, ako čo by som ťa mal prijať alebo čo by bolo vhodné ti povedať, a preto tejto záležitosti vnútorne mimoriadne odolávam. Vy všetci predo Mnou rozhodne nesmiete kľačať a uctievať Ma. Nepotrebujem to a nepáči sa Mi to. Ak potrebujete porozumieť akémukoľvek aspektu pravdy alebo potrebujete akýkoľvek princíp toho, ako si počínať a konať, môžem o nich hovoriť v duchovnom spoločenstve. Ak sa však chcete zapájať do tejto formálnosti, radím vám, aby ste to nerobili – aspoň nie teraz. Kým vo svojom srdci nebudete mať skutočnú podriadenosť Bohu a kým nenastúpite na cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu, nerobte to; nezapájajte sa do tejto formálnosti. Nebolo by to dobré; pre nás oboch by to bolo nepríjemné. Najlepšie je vyhnúť sa tomu; je zbytočné, aby ste skĺzli k takejto povrchnosti.

Keď som v duchovnom spoločenstve hovoril o otázke ľudských predstáv a fantázií o vtelenom Bohu, uviedol som mnoho príkladov, ktoré sa týkali normálnosti a praktickosti vteleného Boha. Na týchto príkladoch môžete vidieť, že vtelený Boh nie je výnimočný, nadprirodzený, nadpozemský ani nezvyčajný. Toto a mnohé ďalšie veci súvisia s tým, čomu by mali ľudia rozumieť, pokiaľ ide o normálnosť a praktickosť, ako aj pokoru a skrytosť vteleného Boha. Spôsob, akým žije, a Jeho kréda a princípy počínania sú mimoriadne praktické a mimoriadne normálne, a keď sa stretne s rôznymi situáciami, dokáže byť trpezlivý a tolerantný. Bez ohľadu na to, čo vtelený Boh robí, všetko, čo žije a prejavuje vo Svojom živote, odráža praktickú stránku toho, ako si Božie vtelené telo počína. To znamená, že spôsob, akým čelí rôznym veciam a ako rieši rôzne problémy, je úplne založený na Jeho krédach a princípoch počínania, ktoré spočívajú v tom, že si počína v súlade s pravidlami a koná svedomito. Pred niekoľkými rokmi odchádzalo dieťa našich susedov na vysokú školu a na dvore usporiadali oslavu, spievali a tancovali. Ešte aj o jednej alebo druhej ráno spievali do mikrofónu a mnohí susedia v okolí to zreteľne počuli. Ľudia zo Západu radi podávajú sťažnosti, no v tejto situácii sa nikto nesťažoval, pretože vtedy sme boli susedmi už dlhé roky. Všetci si hovorili: „Deti chodia do školy už toľko rokov a len zriedka sa môžu odviazať, nechajme ich, nech sa vybláznia. Ak nás takto občas vyrušia a jednu noc sa poriadne nevyspíme, nie je to veľký problém; jednoducho to budeme brať tak, že sme zostali dlhšie hore.“ Je takéto uvažovanie normálne? Mal by mať človek takúto trpezlivosť a toleranciu voči ostatným? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Ty si Boh, ako môžeš mať trpezlivosť so skazenými ľuďmi, ktorí robia hluk? Nemal by si byť trpezlivý; Tvoj odpočinok je taký dôležitý!“ Ja hovorím: „A čí nie je? Odpočinok každého je dôležitý.“ Dospelí však niekedy musia prejaviť určitú mieru tolerancie a porozumenia; najmä voči deťom by sme mali preukázať určitú toleranciu. Okrem toho, keď človek žije v tomto svete, veľa vecí nejde podľa jeho predstáv a často musí byť jednoducho trpezlivý. Toto nie je nič; musíš zniesť aj veci, ktoré sú závažnejšie ako toto a ktoré ti skutočne spôsobujú škodu. Žiť v tomto svete znamená, že v procese prežívania každý čelí mnohým situáciám, v ktorých nemá na výber. Keď budeš čeliť takýmto situáciám, naozaj v nich jednoducho uviazneš? Nebudeš schopný ďalej žiť? Slnko na druhý deň aj tak vyjde. Život musí ísť ďalej. Netreba sa malichernosťami zaoberať, lipnúť na nich a správať sa, akoby išlo o koniec sveta. Nie je potrebné robiť zbytočný rozruch ani robiť z komára somára. Pri takýchto veciach musíš byť tolerantný a trpezlivý. Keď toho v živote viac zažiješ, získaš rozhľad a budeš vedieť, ako k takým veciam pristupovať. Povedz Mi, je takýto spôsob uvažovania normálny? (Áno.) Čo by si pomyslel človek s nenormálnym uvažovaním? „Ty sopliak, vyrástol si a začal si flámovať. Títo neverci sú naozaj diabli! Vieš, kto som? Vyrušil si ma pri odpočinku, postarám sa, aby si to oľutoval. Preklínam ťa!“ Sú takéto myšlienky normálne? (Nie.) Tieto myšlienky sú nenormálne, preto tak nesmieš zmýšľať. Ani Ja sám by som takto neuvažoval. Keď sa takéto veci stanú, dokážem byť trpezlivý a pristupovať k nim správne; dokážem k týmto veciam pristupovať a riešiť ich s myšlienkami a názormi dospelého človeka. Samozrejme, toto sú tiež konkrétne prejavy toho, čo znamená počínať si v súlade s pravidlami a konať svedomito. Niektorí ľudia hovoria: „Božia veľkorysosť je taká obrovská ako more a obloha, takže takíto bezvýznamní ľudia pre Boha nič neznamenajú. Bez ohľadu na to, aký hluk robia, On ho nepočuje a nič necíti. Tomu sa hovorí byť na vyššej úrovni, tomu sa hovorí byť v inej rovine, tomu sa hovorí mať veľkorysého ducha.“ Je to tak? (Nie.) Ja sa skutočne nezameriavam na „veľkorysosť ducha“. Nie som si istý, čo znamená „veľkorysosť ducha“, ani nerozumiem tomu, čo je to „byť v inej rovine“, ani nie som na takej „vysokej“ úrovni. Viem len, čo sú normálne uvažovanie a normálna rozumnosť, ako konať spôsobom, ktorý je v súlade s ľudskou prirodzenosťou a rozumnosťou, ktoré veci by sa mali znášať trpezlivo a ktoré by sa mali brať vážne, a aké princípy a kréda by sa mali prísne dodržiavať pri komunikácii s ľuďmi, ako aj to, ako v určitých situáciách zmýšľať spôsobom, ktorý nie je skreslený, radikálny, nadprirodzený ani extrémny, a ako zmýšľať normálne bez toho, aby sa človek prikláňal na jednu alebo druhú stranu. Tieto veci viem, no nikdy som nevedel, čo znamená „byť v inej rovine“, „mať veľkorysého ducha“ a „počínať si nenápadne a skromne“. Jednoducho sa riadim princípmi toho, ako si počínať v súlade s pravidlami a konať svedomito. Nie je to jednoduché? (Áno.) Bez ohľadu na to, akú záležitosť riešim, zo Svojej perspektívy a postoja sa na každú záležitosť a každého človeka pozerám správne, spravodlivo, rozumne a racionálne ako obyčajný, normálny človek. Vo všetkom, čo robím, sa usilujem o spravodlivosť, čestnosť, rozumnosť a racionalitu, pričom sa vyhýbam tomu, aby som bol radikálny, prázdny alebo netradičný. Okrem toho sa nesprávam nadradene a nikdy sa na veci nepozerám z takej prázdnej pozície, akou je tretie nebo. Hoci sa spôsob, akým v reálnom živote riešim mnohé veci, môže ľuďom zdať celkom obyčajný, sú to myšlienky, názory a spôsoby počínania, ktoré človek musí mať, aby žil a prežil ako člen ľudstva. Takýto spôsob života mi dodáva stabilitu a neunavuje ma, preto veľa ľudí má pocit, že sa so Mnou dá ľahko vychádzať, bez všelijakých zbytočných komplikácií. Mojím zámerom, keď vám tieto veci hovorím, nie je iba to, aby ste niektoré veci poznali, ale aby som vám povedal, že pri komunikácii s kýmkoľvek alebo pri riešení záležitostí mám princípy: nikdy si neberiem veci nasilu ani podvodom, nepoužívam lichôtky, pri jednaní s ľuďmi nikdy nechcem nikoho využiť a pri riešení akejkoľvek záležitosti rozhodne neporuším zákon. Skrátka, princípy Môjho počínania spočívajú v tom, že dodržiavam kréda počínania v súlade s pravidlami a svedomitého konania, aby som mal pokojné svedomie a konal spravodlivo, aby som nikomu neublížil ani nikoho nepodviedol a aby som nepoškodzoval záujmy iných ľudí. Aj keby som z niečoho mal nejaký úžitok, nikdy by to nebolo založené na poškodzovaní záujmov iných ľudí; naopak, usilujem sa byť čestný a spravodlivý. Povedal som vám tieto veci a uviedol tieto príklady, tiež som vám vysvetlil aj princípy tohto aspektu – ako si počínať – v teórii. Takýto človek jednoducho som. Ak sa chcete dozvedieť viac a overiť si túto normálnosť a praktickosť, ako aj pokoru a skrytosť, o ktorých som hovoril, a tiež si overiť, či skutočne konám podľa týchto princípov „počínať si v súlade s pravidlami a konať svedomito“, vyzývam vás, aby ste všade skúmali a zhromažďovali dôkazy, aby ste sa presvedčili, či sú Moje slová pravdivé. Skrátka, v týchto veciach by ste mali mať všetci jasno. Toto sú v podstate všetky záležitosti, ktoré sa týkajú života a existencie vteleného Boha. Sú to veci, ktorým by ste mali rozumieť – a ktorým aj musíte rozumieť.

Nielenže sa vtelený Boh vo Svojom ľudskom živote prísne riadi krédami a princípmi, podľa ktorých si má počínať v súlade s pravidlami a konať svedomito, ale rovnako prísne sa týmito krédami a princípmi riadi aj v službe, ktorú vykonáva. Už dlhé roky konám dielo a kážem a vy vždy čítate slová, o ktorých hovorím v duchovnom spoločenstve. Prostredníctvom rôznych tém by ste mali byť schopní porozumieť Mojim pohľadom na rôzne otázky, Mojim stanoviskám a postojom k nim. Teoreticky to viete, ale viete, ako si počínam a ako konám v rámci služby, ktorú vykonávam? Možno niektorí z vás vedia len to, že som určité veci vykonal a aké prejavy som ukázal, no pokiaľ ide o konkrétne záležitosti, možno ešte neviete, čo si myslím vo Svojom srdci ani aké sú Moje plány a zámery. Preto vám to stručne priblížim. Pokiaľ ide o vykonávanie Mojej služby, teda o dielo, ktoré môžem a mal by som konať – a ktoré súvisí s Mojou službou –, nešetrím úsilím a nepodlieham žiadnym obmedzeniam. Od vás nič nežiadam ani si nepripisujem zásluhy. Jednoducho sa všetkými možnými spôsobmi snažím jasne vysvetliť, čo môžem urobiť, čomu rozumiem a čo viem. Snažím sa veci objasniť čo najzrozumiteľnejšie, aj keď je to zdĺhavé či namáhavé. Usilujem sa dospieť do bodu, keď v srdci cítim, že ste tomu porozumeli a že som veci jasne vysvetlil, vtedy prestanem hovoriť a téma sa tým uzavrie. Ak mám pocit, že som povedal príliš málo a možno ste mi neporozumeli, potom idem do detailov, hovorím viac a dokonca to opakujem znova a znova, pričom skúšam všetky možné spôsoby, ako danú tému jasne vysvetliť. Nebojím sa, že sa Mi budete smiať – nebojím sa, že sa budú smiať niektorí intelektuáli a povedia: „Ty rozprávaš naozaj veľmi zdĺhavo!“ Len si plním Svoju zodpovednosť na základe princípov, podľa ktorých si mám počínať v súlade s pravidlami a konať svedomito, pričom jasne a zrozumiteľne vysvetľujem slová, ktoré chcem povedať. Ak ľudia nedokážu pochopiť niektoré slová, ktorými s nimi hovorím v duchovnom spoločenstve o pravde, a po ich vypočutí v tom stále nemajú jasno, potom uvediem príklad a budem hovoriť konkrétnejšie. Hoci takto musím povedať veľa slov, pričom sa cítim vyčerpaný, psychicky unavený a mám sucho v ústach, stále sa musím snažiť všetkými možnými spôsobmi veci jasne vysvetliť. Ak tomu nebudete rozumieť ani po tom, čo dohovorím, zvolám ďalšie zhromaždenie. A čo to znamená? Usporiadanie ďalšieho zhromaždenia a rozprávanie, až kým Mi nevyschne v ústach, pre mňa znamená veľké vyčerpanie; znamená to, že budem opäť trpieť vyčerpaním. Nemôžem však poľaviť. Nemôžem prestať hovoriť o tejto téme bez ohľadu na to, či ste jej porozumeli, len preto, lebo som o nej hovoril minule a obávam sa únavy. Musím skúsiť všetky možné spôsoby, ako túto tému jasne vysvetliť. Pokiaľ ide o to, či po vypočutí týchto slov dokážete pravde porozumieť, prijať ju a praktizovať pravdu, to závisí od vášho osobného úsilia; tým sa nezaoberám. Pokiaľ však ide o témy, o ktorých chcem hovoriť a ešte som o nich nehovoril, a o zodpovednosti, ktoré som ešte nesplnil, alebo o bremená, ktorých som sa ešte nezbavil, musím ich určite dokončiť a dobre ich zvládnuť, až kým vo vnútri nepocítim: „Teraz je to jasne vysvetlené. Prebral som všetko, čo táto téma zahŕňa. Prinajmenšom o tom viete a rozumiete tomu.“ Vtedy pociťujem vnútorný pokoj. Môže sa stať, že usporiadanie niekoľkých ďalších zhromaždení pre vás Ma natoľko vyčerpá, že nebudem môcť niekoľko dní spať, ale keď sa to stane nabudúce, aj tak zvolím tento prístup. Nepoľavím so slovami: „Aby som nebol vyčerpaný, nebudem toho toľko hovoriť a usporiadam o jedno zhromaždenie menej. Ukončime túto tému tu; väčšina ľudí sa aj tak neusiluje o pravdu.“ Nebudem voči vám povrchný ani nebudem povrchný v službe, ktorú vykonávam. Keď to robím, nikdy si nehovorím, že musím konať podľa Svojho svedomia alebo konať správne voči bratom a sestrám, ktorí tu niekoľko hodín sedeli a počúvali Moju kázeň. Namiesto toho vám prirodzene a podľa Svojich najlepších schopností odovzdávam všetko, čo by som mal urobiť, čo chcem urobiť a čo chcem povedať, aby ste to počuli a niečo z toho získali. Nepoľavujem a nekonám povrchne. Ak niečo nevysvetlím jasne na prvýkrát, zopakujem to dvakrát či trikrát rôznymi spôsobmi. Aj keď máte vo svojom srdci na Mňa určité názory alebo hovoríte, že rozprávam zdĺhavo, je Mi to jedno. Pokiaľ dokážem veci jasne vysvetliť a dosiahnuť výsledok, to stačí. Keď hovorím, konám na základe princípu „robiť veci dobre a dôkladne, plniť si Svoju zodpovednosť a odovzdať vám všetko, čo je vo Mne“. Nepoľavujem ani nekonám povrchne. Toto je postoj vteleného Boha pri vykonávaní Jeho služby.

Pokiaľ ide o veci, ktoré nesúvisia s Mojou službou – ako napríklad to, že vás niekedy vediem v záležitostiach v rámci vašich povinností – tie stoja mimo Mojej služby. Možno si to neuvedomujete. V skutočnosti, okrem toho, že hovorím v duchovnom spoločenstve o pravde a vediem vás k porozumeniu pravdám-princípom a vstupu do pravdy-reality, nič iné so Mnou nesúvisí; nie je to niečo, čo by patrilo do Mojej kompetencie. Dovoľte Mi, aby som vám to objasnil. To, aby som vás viedol vo vašej práci, nepatrí do rozsahu Mojej služby a nemá to so Mnou nič spoločné. Nezáleží na tom, či túto prácu konám alebo nie; to je záležitosť vás ľudí. Toto je prvýkrát, čo som to spomenul – záležitosť vás ľudí. Teda vaša záležitosť, záležitosť ľudí, nemá so Mnou nič spoločné. Prečo to hovorím? To, čo vykonávate vy, je vaša povinnosť a to, čo vykonávam Ja, je Moja služba. Ja konám dielo, zatiaľ čo vy vykonávate povinnosť; je v tom rozdiel. Pokiaľ ide o to, aby som vás viedol v záležitostiach v rámci vašich povinností, okrem hovorenia v duchovnom spoločenstve o pravdách-princípoch, ak sa Ma opýtate na odborné zručnosti alebo rôzne úlohy, budem sa snažiť zo všetkých síl jasne vyjadriť to, čomu rozumiem, do čoho vidím a aké princípy som si osvojil, aby ste ich poznali a rozumeli im. Vynaložím všetko úsilie, aby som vás učil a pomohol vám učiť sa. Pokiaľ ide o to, čo neviem, požiadam vás, aby ste vyhľadali zdroje, alebo sa poradím s niekým z vás, kto sa v danej oblasti vyzná: „Študoval si túto profesiu, takže čo hovoria vzdelávacie materiály v tomto odvetví o tejto záležitosti? Aké sú pravidlá v tejto vedomostnej oblasti? Nájdime tu princípy, aby naša práca lepšie vyhovovala vkusu a bystrému oku profesionálov, aby sa nám nevysmievali alebo aby sme sa nestali terčom posmechu, aby sme zo seba nerobili hlupákov a nerobili zlé meno Božiemu domu.“ Vidíš, chválospevy zboru, muzikály, filmová produkcia, písanie scenárov, umenie, ako aj tanec, kostýmy a tak ďalej, ktoré vediem – bez ohľadu na to, o akú oblasť odbornej alebo neodbornej práce ide –, nie je to práca, ktorá by patrila do rozsahu služby, ktorú vykonávam. Je to vaša povinnosť. Nazývať to „vašou povinnosťou“ znamená, že je to vaša vec a že by ste ju mali zvládnuť sami, pretože tieto záležitosti zahŕňajú určité oblasti poznania, ako aj technické a odborné otázky týkajúce sa konkrétnych odvetví, a to sú veci, o ktorých sa musíte učiť. To, čo by ste mali študovať, si musíte naštudovať sami, na čo by ste sa mali pýtať, na to sa musíte pýtať sami, a čo by ste mali praktizovať, to musíte praktizovať sami. Toto v skutočnosti nemá so Mnou nič spoločné. Dielo, ktoré konám, spočíva v tom, že zastupujem Božie vtelené telo pri vyjadrovaní slov a zastupujem Boha, keď k vám hovorí a pôsobí na vás. Pokiaľ ide o dielo, ktoré nemá nič spoločné s Mojou službou, to je záležitosť vás ľudí. Pre túto prácu Boh ustanovil vodcu a pastiera, aby vás viedol, a tiež zaviedol rôzne pracovné opatrenia a rôzne správne ustanovenia a predpisy. Mali by ste sa prísne riadiť opatreniami vodcu, ktorého pre vás ustanovil Boh – človeka, ktorého používa Duch Svätý – a podriadiť sa jeho vedeniu. A pokiaľ ide o akúkoľvek prácu, ktorú konávam nad rámec Svojej služby, za čo sa to považuje? To všetko sa považuje za prácu navyše. Nemusím vykonávať povinnosť. Ja konám dielo a vykonávam Svoju službu, zatiaľ čo vy vykonávate svoju povinnosť. Preto môžem viesť vašu prácu, no táto úloha nepatrí do Mojej kompetencie. Ak si myslíte: „Túto prácu musíš robiť; je to Tvoja práca. Ako by mohlo byť v poriadku, keby si ju nerobil? Ak ju neurobíš, budem Ťa brať na zodpovednosť a nedovolím Ti vyhnúť sa jej“, potom hovorím, že sa mýlite. Nemôžete túto zodpovednosť prenášať na Mňa. To je povinnosť vás ľudí. Keď niečomu nerozumiete v súvislosti so svojou povinnosťou, mali by ste o tom hovoriť v duchovnom spoločenstve, diskutovať a hľadať riešenie medzi sebou. Ak sa Ma opýtate a Moje podmienky v tom čase mi to dovolia, môžem vám pomôcť. Ak nemám čas a nemôžem vám pomôcť, nie je to Moja chyba. Ak niektorí z vás používajú prekrútené uvažovanie a hovoria, že toto je to, čo by som mal robiť, potom sa mýlite. Toto je povinnosť, ktorú by ste mali konať vy, a mňa sa to netýka. Ak svoju povinnosť nekonáš dobre, znamená to, že si nezodpovedný a neverný. Ak si neplníš svoju povinnosť a pokúšaš sa preniesť zodpovednosť na Mňa, je to prejav toho, že nemáš rozum, čo Boh považuje za neuveriteľne odporné. Ak však vidím, že niečo naozaj nedokážete urobiť, že je to nad vaše sily a že nepoznáte princípy na vykonávanie tejto práce, potom vám musím podať pomocnú ruku, poskytnúť jeden či dva príklady a nasmerovať vás na správnu cestu. Ak to stále nedokážete urobiť a Moje podmienky Mi nedovoľujú, aby som to urobil Ja, alebo to nedokážem urobiť ani Ja, potom nám nezostáva nič iné, ako túto prácu zastaviť. To je všetko, čo môžeme urobiť – kto môže za to, že sú vaše schopnosti také obmedzené a vaša kvalita taká slabá? Ak však vykonávam nejakú prácu, vykonávam ju najlepšie, ako viem. Ak viem, ako niečo urobiť, poviem vám o tom všetko, čo viem, a takisto vám dám vedieť, čo robiť neviem. Pokiaľ ide o časti, ktoré neviem, poradím sa s vami. Ak ani vy neviete, budem o tom sám uvažovať, premýšľať a hľadať. Keď nájdem správny postup, nejaké nápady a nejaké záchytné body, budem o nich s vami hovoriť v duchovnom spoločenstve a vynaložím maximálne úsilie, aby som túto prácu vykonal dobre a dôkladne. Po prvé, to znamená byť zodpovedný za prácu. Po druhé, umožňuje vám to niečo sa naučiť, zatiaľ čo vás vediem. Osvojujete si princípy, ktoré treba pochopiť, a pravdy, ktorým treba porozumieť pre tento aspekt odbornej práce. Sú ľudia, ktorí napriek tomu, že majú určité odborné vedomosti, nedokážu vytvoriť hotový produkt, a tak ich vediem. Keď je práca hotová, stále si tým nie som istý, preto ich požiadam, aby sa poradili s odborníkom z odvetvia, a požiadam odborníka, aby to skontroloval. Ak odborník povie, že takýto postup zodpovedá normám odvetvia a nerobí z nás terč posmechu, potom sa budeme tohto postupu držať. Ak odborník povie, že to vyzerá, akoby to robil amatér, že to vyzerá trápne, nie je to dobré a nezodpovedá to štandardom, potom požiadame odborníka, aby okamžite vykonal potrebné zmeny. Nemôžeme byť samospravodliví, nemôžeme predstierať, že niečomu rozumieme, keď to tak nie je, a musíme mať sebauvedomenie. Nemali by sme klamať sami seba; musíme brať veci vážne a po dokončení práce sa snažiť niečo získať v oblasti odborných zručností. Preto, keď konám tento druh práce, hoci som amatér, pokiaľ ide o odborné zručnosti, a veľmi tomu nerozumiem, vždy do toho vkladám všetko úsilie. Niektorí ľudia hovoria: „Prečo ich stále vedieš, aj keď tomu nerozumieš?“ Je to preto, lebo títo ľudia majú obmedzené odborné zručnosti; pokiaľ ide o umelecké produkcie vyžadujúce odborné zručnosti, skutočne nemajú žiadnu tvorivosť ani dobré nápady. Ja mám v tejto oblasti určité silné stránky a mám aj nejaké nápady, a tak ich poskytujem týmto ľuďom, ktorí už majú v danej profesii aspoň nejaké základy či všeobecné znalosti, a všetci títo ľudia si myslia, že tieto Moje nápady sú celkom dobré. Keď vidím, že si myslia, že Moje nápady sú celkom dobré, pokračujem ďalej a „drzo“ ich vediem, a niektoré z diel, ktoré takto vediem, sú prijateľné. Nie som bezočivý, keď to hovorím; toto „prijateľné“ má svoje opodstatnenie – hovorím to iba preto, lebo odborníci z odvetvia tieto diela videli a povedali, že sú prijateľné. Toto „prijateľné“ neznamená, že sú veľmi dobré alebo že dosiahli profesionálnu úroveň, znamená len toľko, že odborníci overili, že obstoja, čo mi dodáva pokoj. Zatiaľ si väčšina ľudí myslí, že tých niekoľko diel, ktoré som viedol, je prijateľných, a niektoré z nich dokonca zjavne získali ocenenia v určitých súťažiach, však? (Áno.) Bez ohľadu na to, o aký aspekt práce ide alebo čo práve robím, ak mám nejaké myšlienky a nápady alebo mám pocit, že mám dobrý tvorivý koncept, určite sa ozvem. Vynaložím všetko úsilie na to, aby mi bratia a sestry pomohli tieto nápady uplatniť pri produkcii, aby bolo viac ľudí ochotných sa na výsledok pozrieť. Výsledkom je, že Božie dielo a Božie slová sa hlásajú vo väčšej miere, lepšie a rozsiahlejšie – náš cieľ je tak dosiahnutý. Pokiaľ ide o spôsoby a metódy, akými konám, stále sú založené na princípoch toho, ako si počínať v súlade s pravidlami a konať svedomito. Keď niečo robím, konám v tichosti a vynakladám všetko úsilie na to, aby som úlohu dokončil a vykonal ju dobre. Keď je práca dokončená a zverejnená, táto fáza sa končí.

Všetko, čo vtelený Boh koná v rámci služby, ktorú vykonáva, je založené na Jeho princípoch počínania si v súlade s pravidlami a svedomitého konania. Ani keď koná mimo tohto rámca, od týchto princípov sa neodchyľuje; tiež si počína v súlade s pravidlami a koná svedomito. Pokiaľ ide o problémy, ktoré môžem vidieť a odhaliť, buď niekoho poverím, aby ich odovzdal ďalej, alebo sa osobne zapojím, aby som poskytol vedenie a nápravu a pomohol ich vyriešiť. Skrátka, pokiaľ ide o veci, s ktorými môžete prísť do kontaktu alebo o ktorých ste počuli vo svojom reálnom živote, v podstate všetko riešim na základe takéhoto princípu bez ohľadu na to, o čo ide. Okrem toho nerozlišujem medzi veľkými a malými záležitosťami. Či už ide o chov mačiek, chov psov, stavanie chlievov pre ošípané, stavanie ovčincov, varenie, šitie oblečenia či dokonca upratovanie, zapájam sa do všetkého, čo vidím. Keď vidím, že niečo robíte zle, usmerňujem vás a naprávam vás. Tí, ktorí majú srdce, budú počúvať a prijmú to, zatiaľ čo tí, ktorí ho nemajú, tak neurobia. Potom vidím, kto počúva a dokáže sa riadiť Mojimi pokynmi, a tých používam. Takto som postupoval počas všetkých tých rokov, čo s vami spolupracujem. Keď vám poviem, čo máte robiť, neustále na vec dohliadam, až kým sa daná vec nedokončí a nie je dobre urobená. Hoci mnohé veci nerobím vlastnými rukami, Moje srdce sa vždy sústredí na to, na čo dohliadam; nikdy sa od týchto vecí neodvracia. Ak niečo treba vybaviť naliehavo a rýchlo, pracujem od úsvitu do súmraku a dlho do noci, aby som to dokončil, pričom to neustále sledujem, dohliadam na to a usmerňujem. Vzhľadom na Môj fyzický stav je však – ako si viete predstaviť – táto práca dosť únavná. Keď je to konečne hotové, prestanem tam chodiť. Nakoniec si to niekto všimne a povie: „Boh to tu pre nás tak dobre zorganizoval, no sám si to neužije; sme to my, kto si to všetko môže užívať.“ Hovorím, že pokiaľ si to užívate vy, to stačí. Keď máte veci vyriešené a podmienky vyhovujú vášmu životu a konaniu vašich povinností, už sa týmito vecami nemusím zaoberať. Úlohou vteleného Boha je v skutočnosti hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a poskytovať pravdu; iná práca so Mnou nemá nič spoločné. Počas týchto rokov som však okrem konania Svojej práce bol zaneprázdnený aj tým, že som vám pomáhal riešiť problémy, ktoré máte pri konaní svojich povinností, čo Ma takisto stálo značné úsilie. Hoci mnohé z týchto úloh nepatria priamo do Mojej kompetencie a mnohé veci som predtým nikdy nerobil – keďže som si nikdy systematicky neosvojoval určité druhy vedomostí alebo zručností, ani som tieto veci v živote neriešil –, nezostal som nečinne stáť, keď sa cirkev a Boží dom stretli s rôznymi vecami. Namiesto toho robím všetko, čo je v Mojich silách, aby som vás všetkých viedol a pomáhal vám, a pokiaľ ide o záležitosti každodenného života, takisto robím všetko, čo môžem, aby som pre vás veci náležite zariadil. Konám z pohľadu ľudskej prirodzenosti a robím, čo môžem. Ak vidím niečo, čo treba urobiť, a neurobím to, budem cítiť nepokoj. Ak objavím problém a nenapravím ho, budem cítiť nepokoj. Ak existuje práca, ktorú nikto nevie urobiť, a Ja mám nápady a dokážem ju urobiť, no neurobím ju, budem cítiť nepokoj. Preto jednoducho musím konať. Navonok sa teda môže zdať, že okrem rozprávania a prednášania kázní som nič iné neurobil. Vynaložil som však veľa úsilia v záujme vášho každodenného života a základných potrieb, ktoré máte na konanie svojich povinností. Kvalita väčšiny ľudí je taká nízka, že ani tieto veci nedokážu urobiť dobre, a preto musím premýšľať nad tým, ako vás viesť. Hoci vyzerám nenápadne a nie som žiadna významná osobnosť a v spoločnosti som neprešiel nijakým výcvikom, pokiaľ ide o základné potreby pracovníkov konajúcich svoje povinnosti v Božom dome, od chvíle, keď som sa s vami prvýkrát stretol až doteraz, nebola jediná oblasť vášho základného životného prostredia, životných podmienok a každodenných potrieb, s ktorou by som si nedal námahu. Vezmime si napríklad pestovanie zeleniny na farme. Keďže väčšina ľudí na farme žila na vidieku a niekoľko rokov sa venovala pestovaniu, spočiatku som na túto prácu vybral niekoľko ľudí, ktorí vedeli, ako pestovať. Povedal som im, akú zeleninu majú v ktorom ročnom období sadiť a ako ju sadiť, a myslel som si, že sa o to už nebudem musieť starať. Po nejakom čase som však prišiel na farmu a zistil som, že je tam úplný chaos. Nadriadený nezvládal svoju zodpovednosť a ani pracovníci nedokázali odviesť dobrú prácu. Nakoniec Mi nezostávalo nič iné, len sa do toho zapojiť, dohliadať na to a krok za krokom ich usmerňovať. Všetko som im jasne vysvetlil: od výberu a nákupu semien cez určenie rozsahu výsadby a výber vhodnej pôdy až po to, čo v ktorej sezóne zasadiť, aké množstvo, akým spôsobom, kto by mal byť za výsadbu zodpovedný, ako aplikovať hnojivo a na aké veci si dávať pozor. Osobne som ich takto usmerňoval; už chýbalo len to, aby som im varil a kŕmil ich, inak som robil všetko. Niektorí ľudia hovoria: „Nezaobchádzal si s nimi ako s trojročnými deťmi?“ V skutočnosti to tak naozaj bolo. Všetci títo ľudia boli navonok dospelí, no v skutočnosti nedokázali niesť takúto zodpovednosť. Musel som ich jednoducho vziať za ruku, osobne ich takto usmerňovať a učiť, až kým sa veci konečne nezačali dariť. Neskôr mohli všetci ľudia, ktorí konali svoje povinnosti, jesť obilie a zeleninu, ktoré si sami vypestovali. V lete mohli jesť aj nejaké ovocie a v zime zeleninu, ktorú si uskladnili. Keby sa Tí Zhora do toho nevložili a nedohliadli na túto prácu a nechali to len na ľuďoch dole, všetko by sa bolo pokazilo. V každom prípade, čo vám to vlastne hovorím? Mnohé veci som konal bez toho, aby som o nich hovoril, no to, o čom hovorím, sú výlučne veci, ktoré som skutočne urobil.

O týchto veciach nehovorím v duchovnom spoločenstve preto, aby som vám povedal, koľko vecí som urobil, koľko vyčerpania som pretrpel alebo koľko námahy som pre vás vynaložil. O týchto veciach nie je potrebné hovoriť. Čo vám teda hovorím? Vtelený Boh prichádza do tohto ľudského sveta, aby zastupoval Boha pri konaní diela. Jeho prácou je služba, ktorú vykonáva. V tejto fáze posledných dní je Jeho prácou poskytnúť ľuďom všetky pravdy, ktoré potrebujú na dosiahnutie spásy. Pri vykonávaní tejto služby sa prísne riadi krédami a princípmi toho, ako si počínať v súlade s pravidlami a konať svedomito. Rovnako ani v rámci Svojho ľudského života a prejavov ľudskej prirodzenosti tieto princípy a kréda nikdy neprekročil. Či už ide o to, že vás vediem pri konaní vašich povinností, alebo vám pomáham pri riešení rôznych záležitostí týkajúcich sa základných životných potrieb, konám na základe princípov, že si mám počínať v súlade s pravidlami a konať svedomito. Nikdy nevykrikujem heslá ani nehovorím veľkolepo a nikdy nedávam príkazy bez rozmyslu; jednoducho robím veci prakticky. Do akej miery to robím? Keď som napríklad usmerňoval výsadbu na farme, nechal som ich vymenovať všetky odrody zeleniny, ktoré poznali, ako sa volajú, ako vyzerajú, aké dlhé je ich vegetačné obdobie a ktorá odroda je najlepšia a najvhodnejšia na miestne pestovanie. Na základe Svojich poznatkov som vybral jednu či dve odrody z každej zeleniny, rozhodol som, kto bude zodpovedný za ich výsadbu, a nakoniec som to zariadil tak, aby každý mohol v každom ročnom období jesť čerstvú zeleninu. Nikdy nevykrikujem heslá typu: „Táto zelenina je taká výživná. Ľuďom jej konzumácia tak veľmi prospieva. Taký a taký spôsob výsadby je vedecky podložený.“ Nikdy som neštudoval výživu a nerozumiem ani poľnohospodárstvu. Čo viem? Viem vybrať takú odrodu zeleniny, ktorá je vhodná na pestovanie v danej lokalite, aby po dopestovaní dobre chutila, aby ju každý chcel jesť a aby nebola zasadená zbytočne – Môj prístup je jednoducho takýto praktický. Vo všetkom tomto si počínam v súlade s pravidlami a konám svedomito. Toto sú princípy a kréda, ktorými sa riadim; takto si počínam už roky. Nikdy nevykrikujem heslá a nepotrebujem vašu vďaku. Pokiaľ máte vhodné jedlo a ubytovanie a veci nie sú v úplnom neporiadku, mám pokoj v duši. Keď nikto nespôsobuje rozvrátenie ani nerobí problémy, všade je pomerne čisto, obilie a zelenina sú správne vysadené, ošípané, ovce a ostatné hospodárske zvieratá sú správne chované a vo všetkých ostatných oblastiach je všetko v poriadku, pričom zabezpečenie základných potrieb už nepredstavuje problém pre väčšinu ľudí, ktorí konajú svoje povinnosti, potom si môžem prestať robiť starosti. Moje požiadavky v tomto ohľade nie sú prísne. Vidíte, vykrikoval som niekedy heslá, keď som vás viedol pri nejakej práci alebo v otázkach týkajúcich sa vašich základných potrieb? Nikdy som nevykrikoval heslá. Keď pre vás veci zariadim, nájdem vhodných ľudí, ktorí túto prácu uskutočnia. Ak sa ukáže, že vybraní ľudia nie sú vhodní a prácu nemožno uskutočniť, nahradia ich iní. Až keď sa práca konečne zrealizuje, väčšina vecí sa vhodne vyrieši a základné potreby pracovníkov konajúcich svoje povinnosti sú riadne zabezpečené, môžem ukončiť Svoje dielo v ľudskej prirodzenosti a už sa v tomto ohľade nemusím namáhať. Niektorí ľudia sa Ma stále pýtajú na malichernosti. Jeden hovorí: „Čo by sme mali robiť, ak sa novonarodené jahňa nevie dostať k mlieku?“ Ďalší povie: „Čo by sme mali robiť, ak sa oblečenie, ktoré ušijeme, vždy zrazí?“ Sami musíte prísť na to, ako tieto veci vyriešiť; je to vaša záležitosť a nemá to so Mnou nič spoločné. Aj keď hovorím v duchovnom spoločenstve o pravde, poviem to len raz. Existujú zvukové nahrávky kázní a duchovných spoločenstiev. Ak niečomu nerozumiete, môžete si ich vypočuť viackrát a dopriať si čas na uvažovanie, hľadanie a duchovné spoločenstvo. Ak ste aj potom v niektorých otázkach stále trochu zmätení a neviete, ako ich riešiť, môžeme o nich hovoriť v duchovnom spoločenstve, keď sa stretneme. Pokiaľ však ide o veci, ktoré môžu ľudia zvládnuť sami, je najlepšie, ak ich vyriešite vy sami. Boh stvoril nebo, zem a všetko pre ľudí – slnko, mesiac, hviezdy, vodu, vzduch, slnečné svetlo, jedlo, ako aj rôzne prostredia a živé veci, ktoré ľudia potrebujú, až potom na zem umiestnil ľudí. Boh udržiava zákony rastu a fungovania všetkého pre ľudí a udržiava životné prostredie ľudí – je na ľuďoch, aby si prakticky zariadili život. Pokiaľ ide o to, čo sadiť v ktorom ročnom období, kedy to zbierať, ako to po zbere uskladniť, aké metódy použiť pri príprave jedla, čoho jesť viac, čoho menej, čo jesť v ktorom ročnom období, koľko toho zjesť každý deň – to je vaša vlastná vec. Ak ma teraz, keď sa o pravde hovorilo v duchovnom spoločenstve tak jasne a záležitosti týkajúce sa života boli pre vás náležite vyriešené, stále žiadate, aby som vám pomohol robiť to či ono, a stále Ma vyhľadávate, aby som s vami hovoril v duchovnom spoločenstve o tom či onom, potom vám tak veľmi chýba rozum. Pokiaľ ide o veci, o ktorých som už hovoril v duchovnom spoločenstve, hovorím vám, aby ste ich riešili a vyriešili sami. Cirkev má vodcov na všetkých úrovniach, ako aj človeka, ktorého používa Duch Svätý, aby vás viedol. Mali by ste hľadať a riešiť veci sami; nechoďte za Mnou s každou maličkosťou. Dôvodom je, že som už povedal všetko, čo by malo byť povedané, dokonca som pre vás zariadil vaše základné potreby, pokiaľ však ide o tieto nepodstatné záležitosti, nie sú to veci, ktoré by som mal riešiť Ja – sú to vaše vlastné záležitosti a mali by ste si ich riešiť sami.

Bez ohľadu na to, koľko slov vtelený Boh vyslovuje alebo koľko vecí koná, ľudia musia vedieť, že najdôležitejším bodom týkajúcim sa normálnosti a praktickosti, ako aj pokory a skrytosti vteleného Boha je tento: či už vtelený Boh žije medzi ľuďmi, alebo vykonáva Svoju službu, tými najzákladnejšími krédami a princípmi Jeho ľudskej prirodzenosti, ktoré žije Jeho telo, sú počínať si v súlade s pravidlami a konať svedomito. To sa odráža vo vtelenom Božom tele a prirodzene sa to odráža aj v Bohu, ktorý má Božiu identitu a podstatu, v Bohu v Jeho vlastnej identite. Samozrejme, v prípade Boha sa to nenazýva „počínať si v súlade s pravidlami“, no prinajmenšom v spôsobe, akým koná a akým pristupuje k ľuďom a veciam, sa Boh určite tiež prísne riadi týmito princípmi. Toto je to, čo ľudská prirodzenosť vteleného Boha má a čím je, a zároveň to, čo má a čím je božská prirodzenosť Boha v Jeho vlastnej identite. To, čo Jeho ľudská prirodzenosť má a čím je, zahŕňa počínanie si v súlade s pravidlami a svedomité konanie, zatiaľ čo podstata Boha v Jeho vlastnej identite zahŕňa to, že Boh pristupuje k ľuďom v súlade s pravidlami a koná svedomito. O tom už nebudeme veľa hovoriť. Bez ohľadu na to, aký pohľad zaujmeš – či už ide o všetko, čo Boh stvoril, o Božiu zvrchovanosť nad ľudstvom a jeho vedenie, o záležitosti od tých najvýznamnejších až po tie menšie, od makroskopického po mikroskopické – Boh koná všetko v súlade s pravidlami a svedomito. Kým Boh nebol vtelený, bol skrytý uprostred všetkého. Hoci ľudstvo nevidelo Božiu podobu ani Božiu pravú tvár, Boh vždy viedol celé ľudstvo. Zároveň vždy praktickým spôsobom konal každú jednu vec, riadil každú jednu vec a uplatňoval zvrchovanosť nad každou jednou vecou vo vesmíre; nič z toho, čo robí, nie je prázdne. Samozrejme, ani jedna vec, ktorú urobili Božie ruky, nezostáva na úrovni teórií ani hesiel. Naopak, vo všetkom, čo Boh robí – či už to dokážeš oceniť alebo nie, či to vidíš alebo nie – koná v súlade s pravidlami a svedomito. Dielo, ktoré má v úmysle konať, koná triezvym a praktickým spôsobom. Nikdy pred ľuďmi nevydáva vyhlásenia ani sa neobhajuje, ani nevykrikuje žiadne heslá. Namiesto toho neustále niečo vyjadruje a hovorí, pričom prakticky vedie celé ľudstvo a zaopatruje ho. To je tiež súčasťou toho, čo Boh má a čím je. To, čo vtelený Boh má a čím je, nebude v žiadnom prípade oddelené od toho, čo má a čím je Sám Boh, ani to s tým nebude v rozpore. Preto, keď ľudia spoznajú, čo vtelený Boh má a čím je, alebo spoznajú kréda a princípy počínania, ktorými sa vtelený Boh riadi, do veľkej miery spoznajú podstatu Boha v Jeho vlastnej identite a to, čo má a čím je. Výsledkom bude, že predstavy a fantázie ľudí o Bohu v nebi sa do určitej miery zmenšia a ich poznanie Boha, porozumenie Bohu alebo názory na Neho nadobudnú praktickejší charakter. Relatívne vzaté, budú tiež schopní pristupovať k vtelenému Bohu presnejšie, objektívnejšie a rozumnejšie, namiesto toho, aby odsudzovali to, čo má a čím je Jeho ľudská prirodzenosť, alebo tým opovrhovali či to odmietali. Namiesto toho budú na jednej strane schopní k tomu pristupovať správne a na druhej strane budú ešte viac schopní – prostredníctvom toho, čo Jeho ľudská prirodzenosť má a čím je – vidieť to, čo má a čím je Jeho božská prirodzenosť, vďaka tomu budú schopní presnejšie spoznať tak Boha v nebi, ako aj Boha na zemi.

Dobre, týmto dnes naše duchovné spoločenstvo na túto tému ukončíme. Dovidenia!

10. august 2024