Už nejaký čas hovoríme v duchovnom spoločenstve na tému, ako sa usilovať o pravdu. Ešte sme nedokončili duchovné spoločenstvo na túto tému; je to veľmi rozsiahla téma a s usilovaním sa o pravdu je spojených naozaj veľa otázok, však? (Áno.) V rámci témy, ako sa usilovať o pravdu, sme hovorili v duchovnom spoločenstve o dvoch aspektoch praktizovania: jedným aspektom praktizovania je zanechať a druhým aspektom praktizovania je oddať sa. Predtým sme veľa hovorili v duchovnom spoločenstve na tému „zanechať“. To, o čom sme nedávno hovorili v duchovnom spoločenstve, je „zanechanie bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu“, čo sa delí na niekoľko aspektov: predstavy a fantázie, nerozumné požiadavky, ostražitosť a podozrievavosť a sliedenie a vyzvedanie. Nehovorili sme v duchovnom spoločenstve už dosť podrobne o prvom aspekte, o predstavách a fantáziách? Obsah, ktorý v rámci aspektu predstáv a fantázií zahŕňa ľudské predstavy a fantázie o Bohu, pozostáva z predstáv ľudí o Božom diele, Božej povahe-podstate a vtelenom Bohu. Predtým sme hovorili v duchovnom spoločenstve najmä o predstavách ľudí o Božom diele. Hoci sme v duchovnom spoločenstve nehovorili vyslovene a cielene o predstavách ľudí o Božej povahe-podstate, hovorili sme v duchovnom spoločenstve o niektorých otázkach týkajúcich sa rôznych aspektov ľudstva. Nemali by ľudia po tom, čo sme o týchto veciach hovorili v duchovnom spoločenstve, porozumieť Božiemu postoju k rôznym otázkam ľudstva? Nemali by potom ľudia porozumieť tomu, ako Boh zaobchádza s vrodenými predpokladmi ľudí, ich skazenými povahami a ľudskou prirodzenosťou? (Áno.) Keď týmto veciam porozumejú, mali by sa vyriešiť ich predstavy o Božom diele a Božej povahe-podstate. Nedávno sme hovorili v duchovnom spoločenstve o klasifikácii všetkých druhov ľudí. Povedzte Mi, prečo si myslíte, že sme hovorili v duchovnom spoločenstve na túto tému? (Hovoriť v duchovnom spoločenstve o klasifikácii všetkých druhov ľudí nám v jednom ohľade pomáha naučiť sa rozoznávať všetky druhy ľudí – kto je reinkarnovaný z ľudí, kto je reinkarnovaný zo zvierat a kto je reinkarnovaný z diablov. Keď budeme mať schopnosť rozoznávania, budeme mať princípy v tom, ako zaobchádzame s ľuďmi. V inom ohľade nám to umožňuje mať určité porozumenie pravde o tom, aký druh ľudí presne Boh spasí, aby sme s Božím dielom nezaobchádzali na základe našich predstáv a fantázií.) Skrátka, hovoriť v duchovnom spoločenstve o týchto veciach umožňuje ľuďom porozumieť, ako Boh vníma všetky druhy ľudí, ako zaobchádza so všetkými druhmi ľudí a ako rieši všetky druhy ľudí. Keď ľudia porozumejú podstatám všetkých druhov ľudí alebo keď porozumejú rôznym otázkam ľudstva – či už vrodeným, alebo tým, ktoré sa vyvinú neskôr – môžu mať v podstate presné poznanie o tom, aké sú Božie princípy pre zaobchádzanie s rôznymi otázkami ľudstva. Keď ľudia poznajú tieto veci, ich predstavy a fantázie týkajúce sa Božieho diela a Božej povahy-podstaty sú do značnej miery vyriešené. Dokončili sme duchovné spoločenstvo o otázkach týkajúcich sa Božieho diela a Božej povahy-podstaty v rámci témy ľudských predstáv a fantázií. Mali by ste pomaly sami zažívať a oceňovať to, o čom sa hovorilo v duchovnom spoločenstve, a časom získate určité poznanie Boha. Keď v živote narazíte na takéto otázky, mali by ste tieto slová vziať a porovnať ich s takýmito otázkami, viac hľadať, čítať a modliť sa a potom vyriešiť problémy, na ktoré ste narazili v reálnom živote, na základe princípov alebo obsahu, o ktorom sa hovorilo v duchovnom spoločenstve.

Čo sa týka predstáv a fantázií ľudí, je tu ešte jeden posledný bod, o ktorom sme nehovorili v duchovnom spoločenstve, a to sú predstavy a fantázie ľudí o vtelenom Bohu. Je potrebné hovoriť v duchovnom spoločenstve o tejto otázke? (Áno.) Aké predstavy a fantázie máte o vtelenom Bohu, o tejto konkrétnej identite? Viete, čo presne je vaším najväčším problémom alebo ťažkosťou, pokiaľ ide o vteleného Boha? Pre väčšinu ľudí nie je priamy kontakt s vteleným Bohom ničím viac ako počúvaním kázní a duchovným spoločenstvom počas zhromaždení. Iba malý počet ľudí má skutočný kontakt tvárou v tvár s vteleným Bohom alebo s Ním má dokonca obmedzené interakcie v živote. Aké sú potom vaše predstavy a fantázie o vtelenom Bohu, keď počúvate duchovné spoločenstvo počas zhromaždení alebo keď s Ním prichádzate do kontaktu a komunikujete s Ním v práci alebo v živote? Aké sú vaše skutočné problémy a ťažkosti? Ľudia určite majú predstavy a fantázie o vtelenom Bohu; nie je možné, aby ich nemali. Ľudia nežijú vo vákuu, ani nie sú ako roboti, ktorí nedokážu myslieť. Ak dokážeš myslieť, máš aktívnu myseľ, a ak máš aktívnu myseľ, určite budeš mať myšlienky, keď prídeš do kontaktu s vteleným Bohom. Tieto myšlienky sú často predstavami a fantáziami ľudí; netýkajú sa pravdy ani nie sú v zhode s pravdou. Ide len o to, že väčšina ľudí má po troch až piatich rokoch viery v Boha v podstate určitý stupeň uznania a prijatia vteleného Boha. Preto aj keď majú nejaké predstavy, pretože počuli veľa pravdy, keď narazia na tieto veci, dokážu ich vyriešiť sami pomocou základného princípu alebo svojich vlastných jedinečných metód – možno čítaním Božích slov, orezávaním samých seba, alebo modlitbou – a väčšinou sa ich predstavy a fantázie o Bohu dajú vyriešiť. Sú potom vyriešené preto, lebo ľudia porozumeli pravde, alebo preto, lebo ich dočasne zneškodnili pomocou ľudských metód a prostriedkov? (Sú dočasne zneškodnené.) To znamená, že tento problém zostáva nevyriešený. Navonok sa zdá, že je u nich všetko pokojné a tiché a istý čas nemajú žiadne predstavy, ale koreň tohto problému stále leží ukrytý v ich vnútri a nebol odstránený. Povedzte Mi, je dobré, že tento problém nebol odstránený? (Nie.) Prečo to nie je dobré? Aký to bude mať vplyv na ľudí? (Ľudia majú predstavy a fantázie o vtelenom Bohu, a keď nastanú určité okolnosti, tieto predstavy a fantázie prepuknú. Keď napríklad narazia na veci, ktoré nejdú podľa ich očakávaní, budú Boha chápať nesprávne a sťažovať na Neho, alebo budú vzdorovať Bohu a odolávať Mu.) Toto je skutočný problém. Ak predstavy a fantázie o vtelenom Bohu nemožno vyriešiť v samotnom koreni, budú v tebe vždy existovať ako problém a budú mať na teba určitý vplyv. Keď si nenarazil na žiadne zvláštne okolnosti a len čítaš Božie slová a vo svojom srdci veríš v Božiu identitu a podstatu, ako aj v Jeho povahu, potom tento problém na teba ešte nemal žiadny vplyv. Ak vtelený Boh prichádza s tebou do kontaktu, rozpráva sa s tebou alebo ti prideľuje prácu a ty narazíš na orezávanie alebo veci, ktoré nejdú podľa tvojho očakávania, tvoje predstavy a fantázie môžu v tebe vyvolať určité negatívne účinky. Ak sú tvoje predstavy a fantázie o vtelenom Bohu vyriešené, keď narazíš na tieto veci, stále môžeš cítiť bolesť a nepohodlie a vo vážnejších prípadoch sa v tebe môže dokonca vyvinúť vzdorovitosť, ale ty dobrovoľne predstúpiš pred Boha, aby si hľadal pravdu s cieľom vyriešiť tieto problémy, namiesto toho, aby si s vteleným Bohom zaobchádzal ako s obyčajným človekom, alebo Mu vzdoroval, odolával Mu a staval sa proti Nemu.

Poďme hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, ako by mali ľudia vyriešiť svoje predstavy a fantázie o vtelenom Bohu. V skutočnosti je tento problém jednoduchšie vyriešiť ako predstavy a fantázie ľudí týkajúce sa Božieho diela a Božej povahy-podstaty, o ktorých sme v duchovnom spoločenstve hovorili predtým. Božie dielo má veľmi široký rozsah a zahŕňa množstvo obsahu s mnohými pravdami, ktoré ľudia potrebujú spoznať a porozumieť im. Navyše Božia povaha-podstata je zo všetkých právd, ktorým by veriaci v Boha mali rozumieť, tou najhlbšou a zároveň je pre ľudí najťažšie ju spoznať. V porovnaní s týmito dvoma aspektmi pravdy je však pravda týkajúca sa vteleného Boha pre ľudí priamejšia, a preto sa aj predstavy a fantázie týkajúce sa vteleného Boha riešia ľahšie. Je to preto, lebo v porovnaní s Božím dielom a Božou povahou-podstatou je vtelený Boh predsa len úplne reálny – ľudia Ho môžu vidieť a dotýkať sa Ho. Nie je abstraktný; skôr má konkrétny hlas a dokáže sa vyjadrovať slovami a má konkrétny zovňajšok, obraz, povahu a osobnosť, s ktorými môžu ľudia prísť do kontaktu, popri všetkých aspektoch pravdy, ktoré vyjadruje. Preto sú v porovnaní s predstavami a fantáziami ľudí o Božom diele a Božej povahe-podstate predstavy a fantázie ľudí o vtelenom Bohu konkrétnejšie. Čím je niečo konkrétnejšie, tým ľahšie to ľudia spoznajú, tým ľahšie sa s tým môžu stotožniť a tým ľahšie to môžu vyriešiť. Teoreticky to takto funguje, ale ako by sa mali konkrétne vyriešiť predstavy a fantázie ľudí o vtelenom Bohu? Existujú dve cesty praktizovania, čo znamená, že existujú dva princípy praktizovania týkajúce sa správneho postoja, ktorý by ľudia mali zaujať voči vtelenému Bohu. Prvým je neporovnávať Ho s Bohom v nebi. Druhým, ktorý je tiež veľmi dôležitý, je neklásť Ho na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom. Ak dokážeš urobiť tieto dve veci, tvoje predstavy a fantázie o vtelenom Bohu sa budú v podstate považovať za vyriešené v samom koreni. Pozri, je táto cesta praktizovania podľa týchto dvoch princípov správna? (Áno.) Prečo sú tieto dve cesty spôsobom, ako vyriešiť predstavy a fantázie ľudí o vtelenom Bohu? (Pretože ľudia sú najviac náchylní robiť tieto dve chyby. Keď sa Boh stáva telom, ľudia si predstavujú vteleného Boha ako veľmi nejasného a myslia si, že dokáže vykonávať znamenia a zázraky ako Boh v nebi, a podobne. Ľudia sú tiež náchylní klásť vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom, čo ľahko uráža Božiu povahu.) Vidíte túto záležitosť jasne, však? (Áno.) Dôvodom, prečo tieto dve položky tvoria cesty a princípy na riešenie predstáv a fantázií ľudí o vtelenom Bohu, je to, že predstavy a fantázie, ktoré si ľudia vytvárajú o vtelenom Bohu, pozostávajú predovšetkým z týchto dvoch aspektov. Po prvé, pokiaľ ide o vteleného Boha, ak ľudia určia, že On je Boh, ktorý prichádza z neba, že v Ňom prebýva Boží Duch ako Jeho život a že On je Boží Duch uskutočnený v tele, a ak určia, že Jeho identita je výnimočná a že On je vyjadrením Boha v nebi, potom Ho budú porovnávať s Bohom v nebi. Po druhé, keďže sa vtelený Boh navonok nijako nelíši od ľudských bytostí a je len obyčajným človekom, ľudia si nedokážu pomôcť a zaobchádzajú s Ním ako s členom skazeného ľudstva. Ľudia Ho veľmi radi porovnávajú alebo stavajú na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom a dokonca považujú vteleného Boha za člena ľudstva, ktorý sa nijako nelíši od skazeného človeka. Tieto dva aspekty sú pôvodom predstáv a fantázií, ktoré si ľudia vytvárajú o vtelenom Bohu. Tieto dva aspekty sú tiež hlavnou príčinou chýb, ktoré ľudia často robia vo svojom zaobchádzaní s vteleným Bohom, a rôznych problémov vzdorovitosti, odporu a stavania sa proti Bohu, ktoré vznikajú pri ich zaobchádzaní s vteleným Bohom. Preto ak sa tieto dva problémy vyriešia, predstavy a fantázie, ako aj vzdorovitosť a stavanie sa proti Bohu, ktoré si vytváraš voči vtelenému Bohu, sa tiež postupne vyriešia. Keďže tieto dve cesty praktizovania sú také dôležité, poďme o nich podrobne hovoriť v duchovnom spoločenstve.

Aby sa vyriešili predstavy a fantázie ľudí o vtelenom Bohu, prvým princípom praktizovania je neporovnávať Ho s Bohom v nebi. Boh v nebi je duchovné telo a Boh na zemi je telo. Neporovnávať Ho s Bohom v nebi určite znamená nesnažiť sa stavať Boha v nebi a vteleného Boha vedľa seba. Keďže identita a podstata vteleného Boha, ako aj dielo, ktoré koná, zastupujú Boha v nebi, je pre ľudí prirodzené, že často kladú vteleného Boha a Boha v nebi vedľa seba, aby Ich porovnávali. Čo je teda zlé na Ich porovnávaní? Prečo Ich nemožno porovnávať? Najprv sa pozrime na to, čo ľudia vo všeobecnosti porovnávajú, a potom budete vedieť, či je dobré, aby Ich ľudia takto porovnávali. Čo teda ľudia porovnávajú, keď porovnávajú vteleného Boha s Bohom v nebi? Porovnávajú Ich moc, Ich autoritu a Ich povahy. Idú dokonca ešte ďalej a porovnávajú, či vykonávajú znamenia a zázraky, akú moc majú Ich slová a aké výsledky Ich slová dosahujú. Čo ešte porovnávajú? (Boh v nebi hovorí ako hrom, takže všetci cítia strach, zatiaľ čo vtelený Boh hovorí obyčajným, normálnym a veľmi skutočným spôsobom. Ľudia robia porovnania aj v tomto ohľade.) To znamená, že porovnávajú mnohé nadprirodzené schopnosti. Boh v nebi stvoril všetko; Boh v nebi hovorí ako hrom; Boh v nebi dokáže priviesť mŕtvych späť k životu; Boh v nebi vidí od počiatku až po súčasnosť; čo Boh v nebi povie, to sa stane; čo On prikáže, je ustanovené; Boh v nebi dokáže premeniť niečo na nič a nič na niečo; Boh v nebi dokáže vykonávať rôzne znamenia a zázraky a tak ďalej. Ľudia porovnávajú všetky tieto veci: to, čo Boh v nebi robí a hovorí, moc, autoritu, všemohúcnosť a povahu, ktorú prejavuje, ako aj Jeho nadradenosť a všemocnosť. Čo ešte? Boh v nebi má zvrchovanosť nad všetkým a ovláda všetko a tiež má zvrchovanosť nad osudmi ľudí a usporadúva ich; Boh v nebi pripravuje pre ľudí všetky druhy prostredia; podrobne skúma všetko, podrobne skúma celú zem a podrobne skúma každý pohyb ľudí, každé slovo a skutok, pričom vie, čo si každý človek myslí a čo cíti. Či už sú všetky takéto veci vymyslené v predstavách ľudí, alebo sú to veci, ktoré ľudia hlboko vnímajú, v konečnom dôsledku sú všetky súčasťou podstaty, ktorú má Boh v nebi, a niektorých skutočných javov, ktoré môže zjavovať a ktoré si ľudia dokážu predstaviť v rámci svojej schopnosti rozumieť. Toto sú prejavy toho, ako Boh v nebi koná; konkrétne sú to prejavy, ktoré môže konať Boží Duch. Niektoré z týchto aspektov sa zhodujú s Božím Duchom a súvisia s Ním, zatiaľ čo iné sú poškvrnené predstavami a fantáziami ľudí. No či už ide o predstavy a fantázie ľudí, alebo o to, čo je pravdou o Božom Duchu, v konečnom dôsledku sú všetky tieto veci súčasťou žitia alebo podstaty a zjavení, ktoré Boh v nebi vlastní a nesie a ktoré dokáže dosiahnuť. Práve preto, že tieto prejavy a zjavenia sú podstatou, povahou alebo mocou, ktorú vlastní a nesie Boh v nebi, súvisia iba s Božím Duchom – to znamená, že súvisia s Božou vlastnou identitou a podstatou. Podstata, povaha alebo moc, ktoré vlastní a nesie Boh v nebi a ktoré si ľudia dokážu predstaviť, cítiť alebo poznať, sú vo vzťahu k stvorenému ľudstvu mimoriadne a veľké. Navyše sú úplne nedosiahnuteľné pre akúkoľvek ľudskú bytosť, ktorá má vlastnosti stvorenej bytosti; On presahuje všetky stvorené aj nestvorené bytosti. Podstata a moc, ktoré vlastní, nesie alebo zjavuje samotný vtelený Boh, sú Bohu vlastné; sú prejavom Božej povahy alebo Božej podstaty, ktoré presahujú všetko, čo si stvorené aj nestvorené bytosti dokážu predstaviť, poznať alebo pochopiť. Pokiaľ ide o to, aký veľký je presne Boh, presne akú veľkú moc má a presne do akej miery všetko presahuje, pre stvorené ľudstvo to bude vždy neriešiteľnou záhadou. Ľudia nemôžu Boha úplne poznať; to, čo vidia, je jednoducho príliš obmedzené. Ak odhliadneme od nereálnych predstáv a fantázií ľudí o Bohu a budeme hovoriť iba o skutočnej moci, autorite a podstate, ktoré Boh vlastní, to, čo vtelený Boh dokáže urobiť, žiť a zjaviť, je jednoducho príliš obmedzené. Ak na opísanie toho použijeme nevhodnú ľudskú metaforu, možno to, čo vtelený Boh žije, zjavuje a dokáže urobiť, je len kvapkou v mori alebo špičkou ľadovca Božej vlastnej identity a podstaty a nič viac. To znamená, že to, čo vtelený Boh dokáže žiť a zjavovať o Božej identite, Božej povahe-podstate a Božej moci, je veľmi obmedzené. Pretože vtelený Boh je Boh žijúci medzi ľuďmi v podobe stvorenej ľudskej bytosti, to, čo dokáže urobiť, a inštinkty a vrodená prirodzenosť, ktoré dokáže žiť, sú veľmi obmedzené. Hoci je Božím Duchom uskutočneným v tele a Boží Duch v Ňom prebýva, keďže toto telo má podobu člena stvoreného ľudstva, Božia podstata a Božia povaha, ktoré dokáže žiť, zjavovať a vyjadrovať, sú veľmi obmedzené. Toto je jeden z dôvodov. Z iného hľadiska, zakaždým, keď sa Boh stane telom, je to nevyhnutný dôsledok potrieb Božieho diela – teda nevyhnutná potreba určitej etapy Božieho diela, čo znamená, že táto etapa Božieho diela si vyžaduje, aby sa Boh stal telom, Boh sa musí stať telom, aby mohol konať túto etapu diela. Keďže sa Boh potrebuje stať telom, koná túto etapu diela prostredníctvom Svojho vtelenia a existujú rôzne aspekty Božej povahy, podstaty a moci, ktoré má Boh vyjadriť a ktoré sú pre túto etapu diela potrebné. Akékoľvek aspekty povahy, podstaty a moci Boh v tejto etape diela potrebuje, keď sa stane telom, uskutoční v tomto tele tú povahu, podstatu a moc Boha, ktoré súvisia s potrebami tejto etapy diela. Jednoducho povedané, toto telo dokáže dosiahnuť akékoľvek dielo, aké táto etapa diela Božieho vtelenia potrebuje. Táto etapa diela v posledných dňoch si napríklad vyžaduje vykonanie diela napomínania a súdu. Vtelený Boh potom môže vyjadriť Boží spravodlivý hnev, majestát a Božiu spravodlivú povahu; môže vyjadriť tento druh povahy a môže tiež konať tento druh diela. Počas tohto Božieho vtelenia ľudia vidia a zažívajú Božie napomínanie a súd, Boží spravodlivý hnev, Boží majestát a Božiu spravodlivú povahu. Keď je dielo, ktoré koná vtelený Boh, dielom vykúpenia, udeľovania milosti a požehnaní ľudstvu a odpúšťania hriechov ľuďom, potom je Boží obraz, ktorý predstavuje vtelený Boh, plný milosrdenstva a láskavosti, plný trpezlivosti a zhovievavosti a plný lásky, a On tiež udeľuje ľuďom hojnú milosť – také sú zjavné charakteristiky Božej povahy a podstaty v tejto etape diela. Preto bez ohľadu na to, o ktoré z Božích vtelení ide, je pre ľudí nemožné komplexne vidieť alebo poznať povahu a podstatu Boha v nebi. Jednou z charakteristík Pána Ježiša, ktorú videli veriaci počas Veku milosti, napríklad bolo, že mal voči ľuďom nesmiernu zhovievavosť, trpezlivosť a odpustenie, ako aj hojné milosrdenstvo a láskavosť. Preto niektorí veriaci v Pána mohli zažiť trpezlivosť, zhovievavosť a bezhraničnú, nekonečnú lásku, ktorá pochádzala od Boha – teda milosrdenstvo a láskavosť, ktoré pochádzali od Boha. Vo Veku milosti boli hlavnou charakteristikou vteleného Boha, ktorý konal dielo vykúpenia, milosrdenstvo a láskavosť. Avšak v tejto etape diela v posledných dňoch, keďže vtelený Boh má v úmysle vyriešiť skazené povahy ľudí, a nie odpustiť im hriechy, to, čo ľudia zažívajú od vteleného Boha v tejto etape diela, sú Boží majestát, spravodlivý hnev, súd a napomínanie. Ľudia dokonca vidia Božiu neúprosnú stránku, keď vidia, ako neúprosne súdi a odhaľuje ľudí – prakticky vždy, keď prehovorí, základným obsahom Jeho slov je nepretržité, neustále a neúnavné odhaľovanie rôznych skazených pováh, prejavov skazenosti a skazených stavov v ľuďoch. To, čo ľudia vidia vo vtelenom Bohu v tomto období, sú Boží majestát a spravodlivý hnev, Božie netolerovanie urážok a Božia spravodlivá povaha; to, čo zažívajú, sú Božie napomínanie a súd a skúšky a zušľachtenie. Vo všetkom, čo Boh hovorí, ľudia zažívajú Božiu spravodlivosť, majestát a netolerovanie urážok a tiež často cítia Boží hnev, nenávisť, zavrhnutie a odpor voči ľudstvu, a dokonca aj Jeho kliatby a odsúdenie. Hoci je vtelený Boh úplne schopný zastupovať samotného Boha, zastupovať Božiu identitu, Božiu povahu a Božiu podstatu, pretože táto podoba Božieho vteleného tela sa líši od podoby Božej vlastnej identity, je obmedzený touto podobou tela a inštinktmi tejto podoby. To, čo ľudia môžu vidieť z Božej podstaty, Božej povahy a Božej moci vo vtelenom Bohu, je obmedzené vo vzťahu k Božej vlastnej identite a podstate. To je celkom normálne. Ľudia by tomu mali porozumieť a nemali by slepo porovnávať vteleného Boha s Bohom v nebi, a potom, keď Ich nedokážu zosúladiť, nemali by byť veľmi sklamaní, súdiť ani odsudzovať Ho, odmietať Boha ani popierať Božiu identitu, Božie dielo či Božiu podstatu. Niektorí ľudia si dokonca pre jedinú záležitosť vytvoria predstavy, snažia sa zosúladiť vteleného Boha s Bohom v nebi, a keď sa im to nepodarí, stanú sa negatívnymi a slabými, pričom niektorí sa dokonca pohrávajú s myšlienkou, že sa vzdajú svojej viery. Toto je veľmi hlúpy prejav a zároveň je veľmi nevedomý.

Pokiaľ ide o Jeho identitu a podstatu, vtelený Boh súvisí s Bohom; má Božiu identitu a podstatu. Keďže však Jeho telesná podoba a vlastnosti samotného tela súvisia s inštinktmi stvoreného ľudstva a sú obmedzené rozsahom týchto inštinktov, bez ohľadu na to, aké dielo vtelený Boh v tomto období koná, to, čo môže konať, to, čo môže dosiahnuť, ako aj Božia identita a podstata, ktoré môže zastupovať, súvisia iba s Jeho dielom a službou v tomto vtelení. Môže zastupovať akúkoľvek Božiu identitu a podstatu, ktoré zodpovedajú Jeho službe a dielu v tomto období. Dielo, ktoré má tentoraz konať, zastupuje Božiu identitu a podstatu a zastupuje Božiu povahu. Akúkoľvek Božiu povahu má zastupovať, akúkoľvek Božiu povahu má vyjadriť a akékoľvek Božie dielo má konať, bude zastupovať príslušnú Božiu povahu; bude schopný zastupovať príslušnú Božiu povahu a konať príslušné dielo, ktoré má Boh v úmysle konať, ale je nemožné, aby zastupoval všetko. Dielo vykonané v ktoromkoľvek z Božích vtelení postačuje na to, aby zastupovalo tú povahu, ktorú má Boh v úmysle v danom vtelení vyjadriť, a zároveň postačuje na vyjadrenie diela, ktoré má Boh v úmysle v danom vtelení konať. Navyše povaha, ktorú Boh vyjadruje, a podstata, ktorú zjavuje, vôbec neodporujú Božej vlastnej identite a podstate, ani sa v tomto ohľade nedopúšťa žiadnej chyby. Keďže identita a podstata vteleného Boha sú úplne jedno s Božou vlastnou podstatou alebo s podstatou Boha v nebi, potom či už ide o Jeho slová, život, ktorý žije, Jeho dielo, alebo Božiu povahu, podstatu a iné aspekty, ktoré ľudia môžu vidieť, je vtelený Boh totožný s Bohom v nebi; sú jedno. Bez ohľadu na to, či dokáže zastupovať Boha v celej Jeho plnosti, a bez ohľadu na to, či ľudia dokážu vidieť Boha v celej Jeho plnosti, skrátka, Jeho identita a podstata pochádzajú od Boha v nebi. Aj keď podľa tvojho názoru vtelený Boh nedokáže zastupovať Boha v nebi v celej Jeho plnosti, Jeho identita a podstata sú stále identitou a podstatou samotného Boha. Aj keď po mnohých rokoch Ich porovnávania stále nedokážeš objaviť žiadny vzťah medzi vteleným Bohom a Bohom v nebi, ktorého poznáš, identita a podstata vteleného Boha sa napriek tomu nemenia, pretože toto je fakt. A čo je toto za fakt? Je to tak, že podstata vteleného Boha je podstatou Boha v nebi a Jeho identita sa nikdy nemení, pretože vyplýva z Božej podstaty – je to identita Boha. Možno pred tridsiatimi rokmi by Mi väčšina ľudí neverila, keby som to povedal, ale po tridsiatich rokoch si myslím, že som spôsobilý to povedať. Prečo to hovorím? Ak by sa nebolo vykonalo týchto tridsať rokov diela a ak by sa neboli vyjadrili tieto pravdy, bolo by trochu predčasné povedať, že „vtelený Boh zastupuje samotného Boha“. Je to preto, lebo ak by si bez vyjadrenia Božích slov, vyjadrenia Božej povahy a vyjadrenia Božej identity a podstaty, povedal, že „vtelený Boh zastupuje samotného Boha“, ľudia by si mysleli, že si nenormálny alebo že si nehorázne vzdorovitý. Keď však bolo vyjadrených toľko Božích slov, toľko Božej povahy-podstaty a toľko Božej vlastnej identity, myslíte si, že je prehnané povedať, že „vtelený Boh zastupuje samotného Boha“? (Nie.) Je to preháňanie? Je to nevhodné? (Nie.) Nie je to chvastanie. Preto to, či vtelený Boh môže zastupovať Boha v nebi, či má povahu a podstatu Boha v nebi a či má identitu Boha v nebi, nemožno posudzovať podľa Jeho zovňajška. Možno je Jeho zovňajšok celkom nenápadný a vyzerá veľmi obyčajne a normálne, dokonca Ho niektorí ľudia zavrhujú. Možno nemá žiadne nadpriemerné vlastnosti ani nijaké nadprirodzené prejavy, a už vôbec nie takzvané jedinečné črty v očiach skazeného ľudstva či čokoľvek, čo skazené ľudstvo obdivuje, vzhliada k tomu alebo nad tým žasne. Keďže však dielo, ktoré koná, Jeho podstata a Jeho povaha sú schopné vyjadriť povahu a podstatu Boha v nebi, možno s istotou určiť, že Jeho identita je identitou vteleného Boha, teda identitou samotného Boha.

Pokračujme v duchovnom spoločenstve na tému neporovnávania vteleného Boha s Bohom v nebi. Práve sme spomenuli, že keď väčšina ľudí prichádza do kontaktu s vteleným Bohom, rada Ho porovnáva s Bohom v nebi. Po tom, čo sme o tom doteraz hovorili v duchovnom spoločenstve, povedzte Mi, je vhodné Ich takto porovnávať? (Nie.) Nie je to obrovská chyba? (Áno.) Je hlúpe robiť túto chybu? Má to nejaké nepriaznivé následky? (Áno.) Aké? (Keď ľudia vymedzujú Boha na základe svojich predstáv a fantázií, sú náchylní vzdorovať Bohu a odolávať Mu a sú tiež náchylní neprijať Božie dielo ani Božiu spásu; následky sú veľmi vážne.) S vteleným Bohom musíš zaobchádzať rozumne. Čo by si teda mal urobiť, aby bol tvoj prístup rozumný? Musíš uvažovať: čo to znamená, že Boh v nebi sa teraz stal telom, aby konal Svoje dielo? V tejto chvíli je to vtelený Boh, kto má konečné slovo. Môže zastupovať Boha v nebi s plnou autoritou, aby konal dielo súdu v posledných dňoch. Preto ak máš nejaké otázky alebo problémy, musíš hľadať odpovede u vteleného Boha. Keďže dokáže zastupovať Boha v nebi, dokáže vyriešiť tvoje problémy; dokáže zastupovať Boha v nebi pri riešení problémov v tvojom živote, problémov s tvojou vierou v Boha, problémov týkajúcich sa tvojej spásy a problémov týkajúcich sa tvojho budúceho konečného osudu a údelu. Na druhej strane, ak sa modlíš k Bohu v nebi a hľadáš u Neho, no ignoruješ tohto Boha na zemi a ignoruješ vteleného Boha, potom zisti, či stále môžeš prijať jasné pokyny, jasné osvietenie a svetlo a jasnú cestu praktizovania. Ak môžeš získať tieto veci modlitbou a vzhliadaním k Bohu v nebi, potom je to vlastne celkom dobré a nebudeš musieť hľadať u vteleného Boha. Čo by si však mal urobiť, ak ani po dlhom čase modlenia, hľadania a vzhliadania k Bohu v nebi stále nezískaš jasné svetlo, cestu praktizovania ani jednoznačné riešenie? (Hľadať pravdy-princípy v Božích slovách.) Vtedy už niet inej cesty; môžeš iba hľadať v slovách, ktoré vyslovil vtelený Boh, a v diele, ktoré vykonal. Zostúp zo svojho piedestálu; tvoja domýšľavosť ťa nedokáže spasiť, môže ti len ublížiť. Boh v nebi je všemohúci, vznešený, veľký, mimoriadny a presahuje všetko, no ľudstvo na Neho nemôže dosiahnuť. Keď hovorí, nedokážeš Mu porozumieť ani Ho počuť. Keby Boh k tebe skutočne prehovoril, tvoje smrteľné telo by to jednoducho nedokázalo zniesť ani vydržať. Čo by si teda mal robiť? Musíš hľadať u vteleného Boha a zistiť, aké slová vtelený Boh vyslovil, aké dielo na zemi vykonal a aké sú Jeho rôzne požiadavky na teba. Porozumieť týmto veciam je najdôležitejšie. Nemodli sa neustále k Bohu v nebi a nevzhliadaj k Nemu s tým, že stále čakáš, že ti Boh v nebi dá zjavenia. Ak to budeš robiť, Boh v nebi ťa bude ignorovať. Boh v nebi povedal: „Ja teraz konám dielo na zemi, vyslovujem výroky a hovorím. Slová, ktoré hovorím, môžeš počuť aj im rozumieť, a práve tieto slová dokážu vyriešiť problémy v tvojom praktizovaní a vyriešiť tvoje skazené povahy.“ Čo by si teda mal robiť? Nemôžeš neustále čakať, že Boh v nebi k tebe osobne prehovorí. Musíš sa „znížiť“ a predstúpiť pred vteleného Boha a predstúpiť pred Jeho slová, aby si hľadal pravdu, aby si mohol získať zaopatrenie a pomoc. Tomu sa hovorí mať rozumnosť; takto sa rozumne zaobchádza s vteleným Bohom. Na jednej strane, keď vidíš zovňajšok a výzor vteleného Boha alebo Ho počuješ hovoriť, neporovnávaj Ho s Bohom v nebi; jednoducho s Ním zaobchádzaj ako s obyčajným, normálnym, skutočným človekom, ktorý dokáže zastupovať Boha. Na druhej strane, slová, ktoré hovorí, Jeho požiadavky na teba ani Jeho pokyny nemusíš podrobovať skúmaniu, lámať si nad nimi hlavu, overovať ich, diskutovať o nich ani ich nejako spracúvať. Jednoducho ich priamo praktizuj, uskutočňuj ich a priamo sa im podriaď; nie je potrebné modliť sa k Bohu v nebi, hľadať u Neho odpovede ani si ich za chrbtom vteleného Boha u Boha v nebi overovať. Ak trváš na tom, že si ich musíš overiť, aby bol tvoj duch pokojný a tvoje srdce ochotné ich praktizovať, uskutočňovať a podriaďovať sa im, nie je to veľmi zložité? (Áno.) Existujú ľudia, ktorí to robia? Väčšina tých, ktorí veria v Boha osem či desať rokov a vo svojom srdci už nadobudli úplnú istotu o Bohu, to nerobí; považujú to za zbytočne komplikované. Tendenciu takto konať majú zvyčajne ľudia, ktorí veria menej ako tri roky. Ako sa modlia k Bohu v nebi? Hovoria: „Bože, prosím, dovoľ mi podriadiť sa Tvojmu vtelenému telu. Bože, prosím, dovoľ mi podriadiť sa slovám, ktoré hovoríš na zemi. Bože, prosím, dovoľ mi podriadiť sa tomu, čo vyjadruješ na zemi. Bože, prosím, pomôž mi zanechať predstavy, ktoré mám o Tvojom vtelenom tele.“ Keď sa takto modlia, ku komu sa modlia? (K Bohu v nebi.) Povedzte Mi, majú ľudia, ktorí sa zvyčajne takto modlia, pôsobenie Ducha Svätého? Majú Božiu prítomnosť? (Nie.) Nemajú, a ani nie je pre nich jednoduché ju získať. Venuje Boh takýmto ľuďom pozornosť? (Nie.)

Keďže vtelený Boh je telo, je obyčajným, normálnym Synom človeka. Keď sa hovorí o obyčajnom, normálnom Synovi človeka, znamená to, že má inštinkty a vrodené predpoklady obyčajného, normálneho človeka, ako aj osobnosť, rozsah emócií, spôsob vyjadrovania a štýl reči normálnej ľudskej prirodzenosti. Čo ešte? Spôsob myslenia, životný štýl a životné návyky, ako aj rôzne voľby normálnej ľudskej prirodzenosti týkajúce sa všetkých aspektov života. Čo tieto voľby zahŕňajú? Napríklad uprednostňované životné prostredie, obľúbené farby a určité preferencie a voľby týkajúce sa základných potrieb. Na základe tohto zovňajšku, týchto inštinktov a vrodených predpokladov normálnej ľudskej prirodzenosti, ako aj rôznych prejavov, ktoré sú v rámci normálneho ľudského života, možno s istotou povedať, že vtelený Boh je úplne štandardný, normálny človek, obyčajný člen stvoreného ľudstva. Pokiaľ ide o Jeho vlastnosti a podobu existencie, vtelený Boh sa úplne odlišuje od Boha v nebi, teda od Božieho Ducha; aj Jeho zovňajšok je úplne odlišný od zovňajšku Božieho Ducha. Počas obdobia, keď vtelený Boh vykonáva svoje dielo, je to, čo zjavuje a čo je schopný konať, niečím, čo ľudské oči môžu vidieť a ľudská myseľ môže pochopiť. Poznanie Božej povahy, Božej podstaty a Božej vlastnej identity je však u ľudí veľmi obmedzené. Navyše samotní ľudia prechovávajú mnohé predstavy a fantázie o Bohu, a preto rôzne prejavy ľudskej prirodzenosti vteleného Boha predstavujú pre ľudí určité ťažkosti. Slová, ktoré napríklad používam, keď hovorím, sú každodenným jazykom, a často používam aj niektoré hovorové či ľudové výrazy. Ľudia Ma potom budú porovnávať s Bohom v nebi a povedia: „Boh v nebi by mal hovoriť výrečne a používať uhladené slová. Prečo nie sú slová, ktoré tento človek používa, uhladené? On dokonca používa aj niektoré hovorové a ľudové výrazy a niekedy používa slovnú zásobu a výrazy súvisiace s každodennými potrebami.“ Ja mám napríklad rád určitú farbu a niekto povie: „Ako sa Ti môže páčiť táto farba? Táto farba nepôsobí čisto ani sväto! Nemal by mať Boh rád bielu? Nemal by mať Boh rád nebeskú modrú alebo zelenú? Ako sa Ti môže páčiť táto farba? Táto farba nepredstavuje Božiu identitu ani podstatu!“ A tak si vo svojom srdci vytvorí predstavy. Ja však hovorím, že táto farba sa Mi naozaj páči – ako by si k tomu mal pristupovať? (Mali by sme k tomu pristupovať správne.) Vtelený Boh má normálnu ľudskú prirodzenosť. Keďže žije v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti, musí prichádzať do kontaktu so všetkými druhmi vecí, ktoré spadajú do rámca normálneho ľudského života. Pokiaľ teda ide o základné potreby, má Svoje osobné preferencie. Tieto preferencie sa môžu zhodovať s preferenciami Boha v tvojich predstavách a fantáziách, alebo aj nemusia. Čo ak sa nezhodujú? Mýliš sa ty, alebo sa mýlim Ja? Myslím si, že Ja sa nemýlim, pretože mám právo vybrať si veci, ktoré sa Mi páčia. Ja som ti ich nevnucoval ani som nepovedal, že sú pravdou a musíš ich prijať. Aj ty máš svoje práva a Ja do nich nikdy nezasahujem. Nikdy ťa neodsudzujem za to, že máš rád bielu alebo modrú, preto by si ani ty nemal odsudzovať Mňa za to, že mám rád iné farby, však? Niektorí ľudia hovoria: „To nepôjde. To, čo zastupuješ Ty, je iné ako to, čo zastupujem ja. Ja zastupujem skazených ľudí a Ty zastupuješ Boha v nebi. Ako to môže byť to isté?“ Ja skutočne zastupujem Boha v nebi, ale Boh v nebi neodsudzuje farby, ktoré sa Mi páčia. Ty si myslíš, že biela je svätá, pozri sa však na všetky veci, ktoré stvoril Boh v nebi – sú vo všetkých farbách. Kvety, ktoré Boh stvoril, majú pestrú paletu farieb. Niekedy sú na oblohe medzi ostatnými aj tmavé oblaky a tmavé oblaky sú sivé. V lete, keď je príliš horúco, len čo tmavé oblaky zatienia slnko, cítiš príjemný chládok a pohodlie a ďakuješ Bohu za Jeho milosť. Nie je to dobrá vec? (Áno.) Niektorí ďalší ľudia hovoria: „Zelená je dobrá; zelená, ktorú Boh stvoril, predstavuje život.“ Toto tvrdenie je nesprávne. Pozri sa na obilniny, ktoré Boh stvoril. Nemá napríklad kukurica veľa farieb? Existuje žltá, biela, fialová a čierna kukurica. Môžeš povedať, že kukurica predstavuje život? Kukuricu stvoril Boh. Dokáže zakoreniť, vyklíčiť, rozkvitnúť a prinášať plody. Je živým organizmom a zároveň predstavuje život. A sú všetky listy na stromoch zelené? (Nie, existujú aj fialové, žlté a červené listy.) Toto všetko sú farby listov; nepredstavujú život? (Predstavujú.) Keď teda niektorí ľudia hovoria, že „zelená predstavuje život“, nemýlia sa? (Mýlia sa.) Je potom vhodné, aby niektorí ľudia hovorili, že „biela predstavuje čistotu“? Nie je to nezmysel? Biela len vyzerá trochu čistejšie a jasnejšie; nepredstavuje čistotu. Aj keď nosíš biele oblečenie celý život, neznamená to, že si čistý; stále si skazená ľudská bytosť. Preto pri výbere farieb neexistujú žiadne predpisy. Záleží len na odtieni pokožky človeka, jeho osobných preferenciách a osobnosti, a samozrejme aj na ročnom období, podnebí a teplote. Biela je len farba; nepredstavuje nič. A čo čierna? Niektorí ľudia hovoria: „Čierna predstavuje temnotu, smrť a diabla, preto je čierna zlá!“ Povedzte Mi, je dobré odsudzovať čiernu? (Nie.) Niekedy aj Ja nosím čierne oblečenie, napríklad čierny vlnený kabát, vetrovku, sveter alebo nohavice a v zime niekedy nosím čierny šál a čierne rukavice. Niektorí ľudia hovoria: „Nepredstavuje čierna temnotu a satana? Ako môžeš nosiť čierne oblečenie? Nezastupuješ Boha? Ak nosíš čiernu a zároveň zastupuješ Boha, nie je to skreslenie Boha? Boh v nebi určite nemá rád čiernu.“ Hovorím, že sa mýliš. Ako vieš, že Boh v nebi nemá rád čiernu? Kedy si počul Boha povedať, že nemá rád čiernu? Je to zaznamenané v Biblii alebo ti to oznámil nejaký posol? Pozri sa na čierne potraviny medzi obilninami a strukovinami, ako sú čierna fazuľa, čierna ryža a čierny sezam – nestvoril ich Boh? (Áno.) Ľudia radi jedia tieto čierne potraviny a údajne vyživujú telo. Aj sliepky hodvábničky sú úplne čierne a ich výživová hodnota je vyššia ako u obyčajných sliepok. Medzi rybami sú napríklad hadohlavce, medzi cicavcami čierne medvede a medzi vtákmi vrany – nie sú aj ony čierne? (Sú.) Existujú čierne kamene, ľudia s čiernymi vlasmi a ľudia s čiernou pokožkou. Keď majú niektorí ľudia lesklé čierne vlasy, vždy sa nimi pred ostatnými chvália a hovoria: „Pozri, aké mám čierne vlasy; sú také krásne!“ Keď pribúdajú biele vlasy, začnú sa trápiť a cítia, že zostarli. Čo potom predstavuje biela? (Starnutie.) Predstavuje starnutie, pokles telesných funkcií a dokonca aj približovanie sa k smrti. Čím viac bielych vlasov ľudia majú, tým viac sa stávajú skľúčenými, skormútenými a utrápenými a spomínajú na to, aké dobré bolo mať v mladosti čierne vlasy. Vtedy si uvedomia, aké hlúpe bolo hovoriť, že „biela predstavuje svätosť“, a už viac nehovoria, že čierna predstavuje temnotu, diabla a satana; už nehovoria slepo na základe svojich predstáv. Ľudia týmto veciam porozumejú až po tom, čo prejdú určitými skúsenosťami, no niektorí im neporozumejú nikdy, ani vo vysokom veku. Ľudia vo svojom srdci prechovávajú predstavy o mnohých veciach. Keď počujú, čo hovorím, alebo vidia, čo sa chystám urobiť či aké voľby robím, nemôžu si pomôcť, snažia sa Ma porovnávať s Bohom v nebi, a vytvárajú si určité predstavy. Často si vytvárajú predstavy najmä v súvislosti s vecami v živote, s ktorými môžu prísť do kontaktu a ktoré môžu vidieť. Vidíš, ľudia si nedokážu pomôcť a vytvárajú si predstavy aj o takej malej záležitosti, akou je výber farieb, a nedokážu k nej ani pristupovať rozumne a správne ju posúdiť. Vidíš napríklad, že oblečenie, ktoré nosia budhistické mníšky a mnísi, je sivé, a tak si myslíš, že sivá predstavuje budhistické mníšky a mníchov. Preto ak pre teba vyberiem sivý vrchný diel oblečenia, myslíš si: „Nie sme kresťania? Nie si vtelený Boh? Ako si stále môžeš vyberať sivé oblečenie? Sivú nosia iba budhistické mníšky a mnísi! Ako môžu veriaci v Boha nosiť farbu, ktorú nosia budhistické mníšky a mnísi? Nedáva nás to na rovnakú úroveň s budhizmom? Ty sa dokonca ani nevyhýbaš tomuto tabu!“ Hovorím, čomu sa tu treba vyhýbať? Všetky farby stvoril Boh. Mám Svoje dôvody pre každú farbu, ktorú mám rád, a navyše je to pre teba určite dobré a prospešné. Ty vždy spájaš mníchov a mníšky so sivou farbou, alebo ju spájaš s veriacimi v Boha či so sebou samým – to je tvoj problém. Ja o tom takýmto zložitým spôsobom nepremýšľam. Myslieť týmto spôsobom znamená, že si nerozumný. Na túto farbu sa pozeráš z pohľadu svojich predstáv a fantázií, pridal si k nej svoj vlastný význam a túto farbu si vyložil skresleným spôsobom. Nakoniec sa obmedzuješ iba na to, že máš rád bielu a nosíš iba bielu. Keď však vidíš svoju hlavu plnú bielych vlasov, ako ti bledne pokožka a pleť, alebo sa u teba objaví vitiligo, si nešťastný a už nehovoríš, že máš rád bielu, ani nehovoríš, že biela predstavuje čistotu. Ľudia si dokonca vytvárajú množstvo predstáv o tom, aké farby má vtelený Boh rád a aké farby si vyberá. Povedzte Mi, nie je to veľmi obťažujúce? Zaujímalo by Ma, či títo ľudia skutočne porozumeli tým mnohým pravdám, o ktorých som hovoril v duchovnom spoločenstve. Ak nedokážu porozumieť ani tejto drobnej záležitosti, dokážu porozumieť pravde, ktorá je taká zložitá? Pochybujem, či skutočne rozumejú pravde. Ťažko povedať, však? (Áno.) Rozumejú iba niektorým učeniam, ale nerozumejú pravde, a napriek tomu slepo uplatňujú predpisy a vynášajú súdy nad niektorými vecami v reálnom živote. Nie je to skreslenie zo strany ľudí? (Áno.)

Povedzte Mi, ako by mali ľudia vnímať rôzne farby a rozumieť im? Pozrite sa na tento ľudský svet: predmety a živé tvory, ktoré ľudia môžu vidieť voľným okom – či už pohyblivé, alebo nehybné – majú najrôznejšie farby a všetky stvoril Boh. Ryby, vtáky, dravé zvieratá, bylinožravce, hydina a dobytok majú najrôznejšie farby; plody, ktoré rastú na stromoch a na zemi, majú najrôznejšie farby. Čo si vyrozumel z tejto rozmanitosti farieb? Boh stvoril farby rôznych nehybných predmetov, aby stvorenému ľudstvu poskytol vhodné životné prostredie; tieto farby sú prospešné pre ľudské oči a zmysly, ako aj pre prežitie celého tela. Boh toto všetko zvážil. Pre Boha existuje konkrétny dôvod, prečo použije určitú farbu alebo prečo navrhne určitý tvar a veľkosť niečoho, ako aj jeho životné návyky a vzorce; u Boha neexistujú žiadne predpisy. Nielenže Boh pri stvorení všetkého nedodržiava žiadne predpisy, ale existuje aj najzákladnejší princíp: keď sa pozrieme na farby vecí, ich tvary, životné návyky a funkcie, ako aj na úlohu, ktorú každá vec zohráva medzi ostatnými vecami, všetky boli stvorené tak, aby ľuďom umožnili prežiť v takomto prostredí a aby ľudia mohli z rôznych potravín prijímať rôzne živiny, ktoré potrebujú; boli stvorené na základe týchto vecí. Pretože ľudia sú príliš bezvýznamní a to, čo môžu vidieť voľným okom, je obmedzené, v rámci toho, čo môžu vidieť voľným okom, vymedzujú Boha ako takého alebo onakého a myslia si, že Boh by mal konať takýmto alebo onakým spôsobom. V predstavách ľudí sa napríklad satan vo všeobecnosti vynára z temnoty, preto si ľudia myslia: „Čierna je zlá. Boh nemá rád čiernu; Boh netvorí čierne veci.“ Mýliš sa, keď takto premýšľaš! Existuje mnoho čiernych vecí, ktoré sú pre ľudí prospešné. Niektoré potraviny, ako napríklad čierna fazuľa a čierny sezam, sú čierne, napriek tomu sú prospešné pre ľudské telo. Rovnako farba niektorých vtákov a zvierat je čierna, a dokonca patria medzi štátom chránené druhy. Preto je nesprávne, ak určuješ, či je niečo dobré alebo zlé, na základe farby. To, že si satan vybral čiernu, nedokazuje, že čierna je zlá, ani to nedokazuje, že čierna je niečo, čo Boh nemá rád alebo čo odsudzuje. Prečo si teda satan vyberá čiernu? Pretože satan je podlý a surový, neznesie svetlo a rád sa ukrýva v temnote. Iba tým, že sa ukrýva v temnote, sa môže vyhnúť tomu, aby ho ľudia objavili. Vyberá si čiernu, aby sa ľahšie ukryl, klamal, robil zlé veci a páchal zlo. Ty však nemôžeš odsudzovať čiernu iba preto, že si ju vyberá satan. V porovnaní s bielou farbou čierna nanajvýš uľahčuje satanovi ukrývanie sa a satan ju využíva, preto ju uprednostňuje. Pretože Boh je svetlo, často kráča vo svetle, hovorí k ľuďom vo svetle a zjavuje sa ľuďom vo svetle. Boh žije vo svetle a Boh si vždy vyberá biele svetlo. Preto si ľudia myslia: „Boh nemá rád ostatné farby; Boh má rád iba bielu.“ Nie je tento názor nesprávny? (Áno.) Pozrite sa na všetky veci, ktoré Boh stvoril – sú vo všetkých farbách. Odkiaľ teda pochádzajú všetky tieto rôzne farby? Všetky pochádzajú z Božích myšlienok. Ak odsudzuješ rôzne farby, ktoré pochádzajú z Božích myšlienok, aký je to problém? Nie je to vzbura? (Áno.) To je nesmierne hlúpe! Ak môžeš prísť do kontaktu s prejavmi normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha, vidieť ich alebo počuť, mal by si s nimi zaobchádzať správne. Pokiaľ tieto veci neovplyvňujú tvoje prijatie pravdy ani ti v ňom nebránia, nemal by si z nich robiť veľkú vedu, skúmať ich a analyzovať, zveličovať ich a napokon si vytvárať predstavy, súdiť a odsudzovať vteleného Boha, odolávať Mu a odmietať Ho. To by bolo veľmi nesprávne! Takíto ľudia nemajú svedomie ani rozum.

Keďže vtelený Boh je obyčajným, normálnym človekom, má Svoj pevne stanovený, normálny rozsah života, životné návyky a dokonca aj životné vzorce, ako aj všetky rôzne voľby, kompromisy a rozsah emócií, ktoré sú súčasťou ľudského života. Pokiaľ ide o normálnu ľudskú prirodzenosť vteleného Boha, na jednej strane by k nej ľudia mali pristupovať správne a rozumne; na druhej strane by jej mali správne rozumieť. Ak si vytváraš predstavy preto, lebo vidíš, počuješ alebo prichádzaš do kontaktu s tým, čo vtelený Boh robí v rámci Svojho života a Svojej normálnej ľudskej prirodzenosti, najjednoduchšou metódou, ako zabezpečiť, aby to neovplyvnilo tvoj život-vstup ani tvoje prijatie Božích slov, je nesnažiť sa porovnávať vteleného Boha s Bohom v nebi. Vtelený Boh žije v normálnej ľudskej prirodzenosti; má Svoju slobodu, má službu, ktorú by mal vykonávať, a má aj normálny ľudský život. Mal by si k tomu pristupovať správne. Vidíš, tretia etapa Božieho diela na spásu ľudí si vyžaduje vyjadrenie mnohých právd. Keď vtelený Boh hovorí v duchovnom spoločenstve o rôznych aspektoch pravdy, používa každodenný jazyk, pričom často zahŕňa hovorové výrazy, nárečový jazyk a miestne dialekty a niekedy používa osobitné spôsoby vyjadrovania. Pokiaľ sú všetky vyslovené slová pravdou a sú pravdami, ktorým by si mal porozumieť a do ktorých by si mal vstúpiť, potom by si sa mal podriadiť; takto môžeš dosiahnuť spásu. Ak stále hľadáš chyby, všetko podrobne skúmaš a vždy máš pochybnosti, potom pravdu nezískaš a premeškáš vzácnu príležitosť, keď vtelený Boh spasí ľudí. Ako by si teda mal správne pristupovať k dielu vteleného Boha? Po prvé, musíš mať rozum, musíš sa naučiť podriadiť Božiemu dielu, musíš sa zamerať na svoje náležité úlohy a kráčať po ceste usilovania sa o pravdu a musíš sa zamerať na vyriešenie svojich skazených pováh, aby si dosiahol spásu. To je najdôležitejšie. Nie je potrebné, aby si Boha celý deň podrobne skúmal. Bez ohľadu na to, koľko predstáv a fantázií máš, nie sú pravdou. Svojich predstáv by si sa mohol držať celý život a aj tak by si nemusel získať pravdu, a nakoniec by si aj tak musel ísť do pekla. Keď prenikneš do podstaty týchto problémov, budeš schopný vstúpiť na správnu cestu viery v Boha a pri čítaní Božích slov budeš schopný zanechať svoje predstavy a fantázie. Najprv zisti, či je v týchto slovách pravda, ktorú treba hľadať. Ak tieto slová obsahujú pravdu a Božie úmysly a môžu ti umožniť porozumieť určitému aspektu právd-princípov, potom buď veľkorysejší; nerozčuľuj sa nad každým detailom, buď nad vecou a nezaoberaj sa nepodstatnými vecami. Čo by si si mal myslieť vo svojom srdci? „Hoci je vtelený Boh obyčajný človek s normálnou ľudskou prirodzenosťou, dokáže vyjadriť pravdu a dokáže zastupovať Boha. Aj keby sme mali nejaké vzdelanie a dokázali by sme hovoriť výrečne, nedokážeme vyjadriť pravdu ani nedokážeme vyjadriť Božiu povahu a to, čo Boh má a čím je, ani nedokážeme jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravdách-princípoch. Bez ohľadu na to, koľko vedomostí máme alebo aké vysoké postavenie zastávame, neznamená to, že vlastníme pravdu, ani že môžeme zastupovať Boha. Hoci vtelený Boh hovorí každodenným jazykom, ktorý je jednoduchý a ľahko zrozumiteľný, všetky slová, ktoré hovorí, sú pravdou. Dokáže tiež dôkladne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravdách-princípoch a riešiť rôzne problémy ľudí. To stačí. Neveria ľudia v Boha preto, aby získali pravdu? Nemal by som stále hľadať chyby a snažiť sa nájsť nedostatky; to je zanedbávanie mojich náležitých úloh.“ Ak máš tento postoj, budeš schopný porozumieť pravde, keď budeš čítať Božie slová, a budeš schopný usilovať o pravdu. Ak tento postoj nemáš a nehľadáš pravdu a stále hľadáš chyby v slovách, keď počúvaš kázne, a stále máš predstavy o slovách a diele vteleného Boha, ovplyvní to tvoje porozumenie pravde. Niektorí ľudia vždy porovnávajú vteleného Boha s Bohom v nebi a vždy sa pýtajú: „Prečo vtelený Boh nie je duchovným telom? Prečo telo nehovorí hlasom hromu ako Boh v nebi?“ Tiež veria, že je nemožné, aby vtelený Boh bol pravým Bohom, ktorý vyslovuje výroky a hovorí. Veria, že činy pravého Boha musia presahovať fantázie ľudí – ak hovorí rovnako ako normálny človek, ako by to mohlo byť Božie zjavenie a dielo? Jednoducho neuvažujú takto: „Dokáže človek vyjadriť pravdu? Vtelený Boh dokáže vyjadriť toľko právd; je to niečo, čo človek dokáže dosiahnuť? Málokto to dokáže jasne vidieť. To, že Boh vyjadruje toľko právd, je tá najväčšia vec, ktorú Boh vykonal medzi ľudstvom, a je to niečo, čo žiadny človek nemôže dosiahnuť.“ Aby to ľudia porozumeli, keď hovorím v duchovnom spoločenstve o pravde, musím o nej hovoriť jednoducho a zrozumiteľne; musím hovoriť podrobne, opakovať veci a tiež uvádzať príklady. To spôsobuje, že mnohí ľudia si vytvárajú predstavy. Keby som hovoril v duchovnom spoločenstve skutočne všeobecne, koľko ľudí by bolo schopných pochopiť, čo hovorím? Ani jeden človek by to nebol schopný pochopiť, najmä preto, že váš duchovný vzrast je príliš malý. Vysvetľujem veci tak podrobne, až je to zdĺhavé, a dokonca aj Ja Sám som z toho unavený a nechce sa mi v tom pokračovať, niektorí ľudia však stále nechápu, čo hovorím, a myslia si: „Prečo neuviesť ešte zopár ďalších príkladov?“ Hovoril som už do takej miery, že som z toho unavený a nechcem pokračovať, tak ako je možné, že to stále nechápeš? To dokazuje, že nemáš ľudský mozog, nemáš schopnosť pochopiť pravdu, a bez ohľadu na to, do akých detailov zachádzam, stále jej neporozumieš. Hovoriť v duchovnom spoločenstve takýmto spôsobom, s úsilím zabezpečiť, aby každý, kto má aspoň trochu schopnosti chápania, mohol porozumieť a mať cestu praktizovania, bude nevyhnutne trochu zdĺhavé. Navyše, energia a iné aspekty normálnej ľudskej prirodzenosti sú obmedzené. Najmä, keď sa v duchovnom spoločenstve hovorí o pravde, niektoré veci je veľmi ťažké vyjadriť slovami a ľudský jazyk je príliš chudobný. Preto je niekedy veľmi ťažké nájsť správne slovo do dvoch či troch sekúnd a môžem použiť iba slovo, ktoré je významovo podobné, aby som dosiahol aspoň nejaký účinok, a to stačí. Ale zakaždým, keď hovorím v duchovnom spoločenstve, snažím sa zabezpečiť, aby sa slová, ktoré hovorím, točili okolo jednej témy, aby ste mohli porozumieť tomuto aspektu pravdy a nakoniec mali cestu, ktorú môžete nasledovať, keď vo svojej skutočnej skúsenosti narazíte na všetky druhy vecí. To je mimoriadne prospešné pre vašu životnú skúsenosť. Hoci takéto podrobné rozprávanie môže pôsobiť rozvláčne, keď narazíte na takéto problémy, nebudete sa cítiť stratení – budete mať cestu, ktorú môžete nasledovať. Už nebudete žiť uprostred slov a učení, ale namiesto toho budete mať praktickú cestu, praktický základ a praktické pravdy-princípy, ktoré môžete prispôsobiť situáciám, na ktoré narazíte, aby ste vyriešili svoje problémy. Preto sa zo všetkých síl snažím urobiť to, čo môže dosiahnuť normálna ľudská prirodzenosť vteleného Boha, a snažím sa povedať všetko, na čo si spomeniem. Keď budem hovoriť do tej miery, že poviete, že všetci rozumiete a už nie je potrebné, aby som ďalej hovoril v duchovnom spoločenstve, potom prestanem hovoriť; naozaj nechcem hovoriť tak dlho.

Vidíš, Boh v nebi hovorí jednoducho. Boh Jahve napríklad povedal Mojžišovi: „Mojžiš, poď, chcem ti niečo povedať.“ Mojžiš si rýchlo kľakol, Boh mu povedal niekoľko vecí, ktoré mal ohlasovať, a Mojžiš ich ohlasoval podľa pokynov Boha Jahveho. Dnes, ak ti vtelený Boh povie niekoľko vecí a požiada ťa, aby si ich urobil, počas svojho praktizovania odhalíš všetky druhy skazených pováh. Budeš v tej chvíli schopný mať princípy praktizovania a cestu praktizovania? (Nie.) Nebudeš. Vidíš teda, že Boží Duch hovorí jednoducho, ale keď Boží Duch koná dielo a hovorí nejaké slová, je to len vtedy, keď robí nejaké špeciálne, jedinečné veci pri špeciálnych príležitostiach a v špeciálnych kontextoch – vtedy nemá inú možnosť, ako konať takto. Dielo, ktoré koná vtelený Boh, je však konkrétne a komplexné. Nie je to tak, že Boží Duch povie niekoľko vecí, aby dal ľuďom zjavenia, alebo povie niekoľko vecí, aby vydal príkaz alebo vyjadril proroctvo, a potom, keď vykoná túto časť jednoduchého, jedinečného diela, dielo ukončí. Dielo vteleného Boha spočíva v tom, že hovorí počas dlhého obdobia. Premena pováh ľudí a odvrhnutie ich skazených pováh nie sú veci, ktoré môžu byť dokonané tým, že sa jednoducho povie zopár vecí. Pretože ľudstvo bolo hlboko skazené a rôzne jedy a povahy satana sa v ľuďoch hlboko zakorenili, vtelený Boh musí konať konkrétne dielo, hovoriť konkrétne slová a vyjadrovať rôzne aspekty pravdy, ktoré ľudia potrebujú na dosiahnutie spásy, aby úplne očistil ľudskú skazenosť. Práve vďaka tomu, že takto koná dielo počas takého dlhého obdobia, sa slová, ktoré hovorí, a dielo, ktoré vykonáva, javia ako veľmi konkrétne, a možno dokonca – v očiach ľudí – ako veľmi zdĺhavé a rozvláčne. Na základe svojich predstáv si ľudia myslia: „Ó, vtelený Boh nekoná Svoje dielo bleskovou rýchlosťou ani veci rýchlo nerieši. Hovorí príliš podrobne a hovorí príliš veľa; je trochu zdĺhavý. Zaobchádza s ľuďmi ako s trojročnými deťmi!“ Vzhľadom na tvoj duchovný vzrast si myslím, že nie si ani na úrovni trojročného dieťaťa – možno si na úrovni ročného alebo dvojročného dieťaťa, alebo možno dokonca na úrovni bábätka. Zaobchádzať s tebou ako s trojročným dieťaťom ťa v skutočnosti povyšuje. Keď Boh hovorí ako hrom z neba, aby ľuďom niečo povedal, akých ľudí oslovuje? Oslovuje Svojich poslov a ľudí, ktorých používa. A akej skupine ľudí teraz čelí vtelený Boh? Čelí skazenému ľudstvu, ľudstvu, ktoré má v úmysle spasiť, a nie konkrétnym jednotlivcom, ku ktorým by hovoril alebo pôsobil na nich. Povaha diela, ktoré koná Boží Duch, a diela, ktoré koná vtelený Boh, sú úplne odlišné. Boží Duch by nikdy nemohol žiť so skazeným ľudstvom. Iba vtelený Boh môže žiť s ľuďmi a neúnavne hovoriť ku skazenému ľudstvu a takto na ňom konať dielo. Vtelený Boh prichádza medzi ľudí a žije s nimi. Keďže s nimi žije, na všetko dohliada. Čo sa myslí pod pojmom dohliadať na všetko? Znamená to, že musia byť vyriešené všetky otázky týkajúce sa toho, ako si ľudia počínajú, ako žijú, pracujú, konajú svoje povinnosti a akou cestou kráčajú, ako aj otázky týkajúce sa spásy ľudí, toho, ako ľudia zaobchádzajú s Bohom a ako Boha poznajú. Keď sa Boh naposledy stal telom, bolo to preto, aby bol pribitý na kríž a vykúpil ľudí z hriechu. Tentoraz sa Boh stal telom, aby v samom koreni vyriešil hriešnu prirodzenosť ľudí. Preto si táto etapa diela vyžaduje, aby Boh povedal veľa slov a vyjadril veľa právd, pričom aj trvanie Božieho diela sa musí predĺžiť na oveľa väčšie časové rozpätie. Boží Duch nemôže žiť s ľudstvom, pretože atribúty ľudstva sa líšia od atribútov Božieho Ducha a Božej vlastnej identity. Neexistuje spôsob, ako by mohli žiť spolu. Povedané trochu neobratne: vzhliadaš k Bohu v nebi, ale Boh v nebi je duchovné telo a nemôže stále sprevádzať ľudstvo. Až keď sa Boh stane telom a stane sa obyčajným človekom, môže ľudstvo takto sprevádzať. Je ľahké to pochopiť, keď sa to takto povie, však? (Áno.) Vtelený Boh žije s ľudstvom, neúnavne takto hovorí a koná dielo rok čo rok. Vtelený Boh žije s ľuďmi a tí, ktorí sú okolo Neho a môžu s Ním prísť do kontaktu, pravdepodobne niečo zažili: vyriešil všetky problémy týkajúce sa základných potrieb, ktoré bolo potrebné pre ľudí vyriešiť, a okrem toho urobil aj mnoho ďalšieho, čo presahovalo rámec diela, ktoré mal vykonať, vrátane tvorby filmov, úpravy scenárov, réžie videí, písania textov, písania scenárov pre rozhovory a úpravy dôležitých článkov. Vykonal som všetko toto dielo, ktoré som pôvodne nemal robiť. Vykonávanie tejto práce navyše Ma fyzicky a psychicky vyčerpáva, znemožnilo mi odpočívať a dokonca oddialilo Moje kázanie. Mnohí ľudia tieto veci vidia, ale vôbec ich nevnímajú. Hovorím a konám dielo tak neúnavne, no väčšina ľudí stále zaostáva a celkom tomu nerozumie. Vidím, že toto ľudstvo je skutočne úbohé, skutočne bezvýznamné a skutočne nevedomé. Bez ohľadu na pohlavie či vek – ľudia nie sú ničím. Keby som to povedal predtým, ako som vykonal toto dielo, možno by si si pomyslel: „Nesprávaš sa príliš povýšenecky? Pozeráš sa na nás zhora.“ Po tom však, čo som s týmito ľuďmi mnoho rokov prichádzal do kontaktu, si z hĺbky Svojho srdca povzdychnem: „Vy, ľudia, ste ma skutočne prinútili podstúpiť kvôli vám takú veľkú námahu! Vaša kvalita je nízka a vaša vzdorovitosť je veľká. Naozaj sa na vás nepozerám zhora.“ Som najnenápadnejší a najmenej výrazný medzi vami, a či už ide o reč, vzhľad, výšku alebo vzdelanie, považujete Ma za horšieho, než ste vy, ale čo môžem povedať po tom, čo som s vami počas týchto rokov skutočne prichádzal do kontaktu a komunikoval? Okrem toho, že cesta nasledovania vteleného Boha, ktorou ste sa rozhodli kráčať, je správna, nevlastníte nič iné. Ste len prázdne schránky bez života-reality. Čo sa týka vášho ľudského života, je to jednoducho úplný neporiadok a totálny chaos. Väčšina ľudí nemá žiadne skutočné zručnosti ani skutočné vzdelanie, nevie, ako žiť, nevie, ako spravovať životné prostredie ani ako sa starať o zvieratá, ani nevie, ako dbať o svoju osobnú hygienu. Ľudia nemajú v ničom, čo robia, žiadne postupy, sú neusporiadaní a nevedia, ako veci začať, ani ako ich dokončiť. Ich charakter je tiež slabý. Pri konaní vecí im chýba seriózny, zodpovedný, dôsledný a dôkladný postoj. Konajú len povrchne, aby sa priživovali, a len tak sa pretĺkajú zo dňa na deň. A predsa majú všetci títo ľudia prehnané túžby, myslia si, že sú lepší ako ostatní, a chcú byť tými, ktorí rozhodujú, a vydávať príkazy druhým, aby druhí konali, no, na ich veľkú ľútosť, nikto z nich túto schopnosť nemá. Ja nerád velím a vydávam príkazy, ani nerád sedím vysoko, dávam pokyny a hovorím ľuďom, čo majú robiť. Mám rád jednoducho skutočnú prácu, robiť každú úlohu čisto a efektívne, robiť ju metodicky a dobre a niesť za ňu zodpovednosť s najväčšou vážnosťou až do konca. Väčšina ľudí však na to naozaj nemá. Nie sú schopní niesť túto zodpovednosť a nemajú zručnosti ani schopnosti na to, aby vydávali rozkazy. Musím povedať, že vy nedokážete spravovať ani udržiavať životné prostredie. Mám vo Svojej mysli určitú predstavu a určitý plán, takže vám Svoj plán hovorím. Hovorím vám, ako pracovať, ako veci usporiadať, kde zasadiť stromy, kde vysiať trávu, čo kde postaviť, kam je vhodné umiestniť určité veci a ako určité veci spravovať, a potom to jednoducho urobíte – to je všetko, čo potrebujete. Keď skončíte, každý vidí, že to, čo sa urobilo, vyzerá naozaj celkom dobre. S týmito ľuďmi som v kontakte päť alebo šesť rokov a všetky ich zručnosti a schopnosti boli odhalené. Teraz viem, že členovia tohto ľudstva sú pravdepodobne všetci takíto. Hoci som nežil s vyvoleným ľudom zo všetkých rôznych krajín, vaša skutočná situácia by mala byť približne rovnaká ako situácia Božieho vyvoleného ľudu v čínskych cirkvách v Spojených štátoch. Som s týmito ľuďmi v kontakte, a tak nakoniec získajú trochu úžitku navyše a trochu sa tešia z Mojej priazne. Vy ste ďaleko a nemôžem s vami prísť do kontaktu, takže sa môžete iba usilovať o pravdu. Výsledok je rovnaký.

Keď sa Boh v tomto období stáva telom, aby konal dielo, koná predovšetkým tak, že hovorí v duchovnom spoločenstve o rôznych pravdách, čím ľuďom umožňuje vydať sa na cestu spásy prostredníctvom porozumenia, prijatia a praktizovania každej pravdy, a napokon dosiahnuť spásu, čím sa uzavrie dielo Božieho šesťtisícročného plánu riadenia; toto je dielo, ktoré má vykonať Boh. Pokiaľ ide o to, koľko častí tohto diela nie je v súlade s predstavami ľudí ani nie je celkom v zhode s tým, ako ľudia vnímajú Boha v nebi, mali by sa toho všetkého vzdať. Bez ohľadu na to, aké máš predstavy, pokiaľ slová, ktoré hovorí vtelený Boh, a dielo, ktoré koná, vyjadrujú pravdu a Božie úmysly, dokážu zastupovať samotného Boha a zastupovať Božiu povahu a identitu, potom by si ich mal prijať a nehľadať v nich chyby. Ak však neustále hľadáš chyby a máš o vtelenom Bohu takú alebo onakú predstavu, ktorá ti stále bráni prijať pravdu, potom je to pre teba tá najväčšia prekážka; neprinesie ti to nič okrem škody, bez najmenšieho úžitku. Preto by si nemal s vteleným Bohom zaobchádzať na základe svojich predstáv a fantázií, ani by si nemal vteleného Boha hodnotiť podľa svojich predstáv a fantázií. Namiesto toho by si mal zanechať svoje prvotné predstavy a fantázie o vtelenom Bohu, ako aj svoje súčasné predstavy a fantázie o Ňom. Bez ohľadu na to, aké predstavy a fantázie máš, mal by si ich odmietnuť; mal by si ich rozobrať a spoznať a potom ich odsúdiť a zanechať. Až keď ich zanecháš, môžeš mať čisté srdce, aby si prijal Božie slová a dielo spásy, ktoré na tebe Boh koná, a až potom môžeš predstúpiť pred Boha a mať nádej na dosiahnutie spásy. Okrem toho, že vtelený Boh hovorí s cieľom poskytnúť ľuďom pravdu a koná dielo napomínania, súdenia a spásy ľudí, v skutočnosti poskytuje aj užitočné vedenie týkajúce sa niektorých záležitostí v živote ľudí. Ja tiež ľuďom pri Mojom kontakte a počas stretávania sa s nimi v čínskych cirkvách v USA poskytujem veľa vedenia, kritiky a nápravy, ktoré sa týkajú problémov v ich živote, hoci toto dielo nezahŕňa pravdu ani dielo spásy ľudí a nie je súčasťou služby vteleného Boha. Je to tak? (Áno.) Toto je práca, ktorú robím len okrajovo. Väčšina ľudí navonok pôsobí, akoby boli do určitej miery schopní, no nedokážu vziať na svoje plecia ani jedinú pracovnú úlohu a dokonca aj ich životné prostredie je v úplnom chaose. Keďže sa zdalo, že neexistuje prakticky žiadna nádej, že by títo ľudia udržali svoje životné prostredie usporiadané a dostali svoje životy na správnu koľaj ani v priebehu desiatich rokov, zapojil som sa do niektorých vecí a viedol som ich, pomáhal som im upratať dvor a usporiadať prostredie. Na niektorých miestach boli stoly, stoličky, pohovky a črepníkové rastliny v izbách, obrazy a zrkadlá visiace na stenách, aj veci v kúpeľniach úplne rozhádzané. Dalo by sa to opísať dvoma výrazmi: „úplný neporiadok“ a „človek sa nemá ani kde postaviť“. Človek sa tade bál vôbec prejsť, aby do niečoho nenarazil. Vždy, keď som tam prišiel, cítil som sa neznesiteľne stiesnene. Keď som videl, ako sú veci vo vnútri usporiadané, cítil som sa nepríjemne. Všetko možné bolo nahromadené na kopách a mnohé veci boli položené na nesprávnom mieste. V pracovni sa hromadili vedrá a vedrá ryže a múky, no v kuchynských skrinkách, ktoré boli určené na uskladnenie obilia, nebolo nič. V odkvapkávači na riad boli skrutkovače a v chladničke debny s náradím. Povedal som tamojším ľuďom: „Potrebujete svoje náradie zmraziť? Bojíte sa, že mu bude vonku príliš teplo?“ Bolo to pre mňa nepochopiteľné. Mám taký zvyk: keď vojdem dovnútra, najprv sa rád pozriem, či je miesto usporiadané úhľadne a rozumne a či je každá položka položená tam, kde by mala byť. Niekoľkokrát som si prezrel ich obydlie a už som sa na to naozaj nemohol pozerať. Povedal som: „Dnes mám trochu voľného času, tak vám to tu upracem. Keď skončím s upratovaním, ak si budete myslieť, že je to vhodné, tak si to takto nechajte; ak si budete myslieť, že to nie je vhodné, môžete to zmeniť.“ Zbežne som si prezrel, aké základné vybavenie tam je, a potom som podľa veľkosti a usporiadania priestoru dal všetkým pokyny, aby umiestnili nábytok, rôzne kuchynské náčinie a svoje oblečenie na svoje miesta a náležite ich usporiadali. Tiež som ich nechal odstrániť pavučiny a pozametať piesok a prach na podlahe. Keď bolo upratané, všetci z toho mali celkom dobrý pocit. Neskôr toto základné usporiadanie udržiavali; stačilo ho len udržiavať v čistote. Pomáhal som ľuďom aj s úpravou ich dvorov. Na niektorých miestach sme vysadili kvitnúce stromy, na iných javory a do záhonov sme zasadili nejaké kvety. Takáto úprava okolia je celkom pekná. Keď je všetko usporiadané, na niektorých miestach sa o to celkom dobre starajú, zatiaľ čo inde to nikto neberie vážne a nikto sa o nič nestará. Keď kvety a rastliny vyrastú do výšky a rozrastú sa, ani nevedia, že by ich mali zastrihnúť. Pýtal som sa sám seba: vari sú títo ľudia nechápaví, alebo čo? Keď je prostredie usporiadané, nevedia, či je to dobré alebo nie, a nedokážu rozlíšiť, čo kam patrí. Dáš do izby stôl, položíš naň stolnú lampu a okolo neho dáš niekoľko stoličiek. Večer je celkom príjemné čítať si pri svetle lampy knihy a počúvať chválospevy, človek tu môže v tichosti vykonávať svoje duchovné pobožnosti. Ľudia, ktorí tomu nerozumejú, majú pocit, že v izbe nie je dosť vecí, a tak tam pridajú ďalšie dva malé stolíky a nakopia na ne ryžu, múku a krmivo pre psov. Všade, kde je trochu voľného miesta, natlačia veci, až je izba preplnená a vyzerá ako sklad. Majú pocit, že keď sú všetky veci roztriedené a uložené, je nepohodlné ich vyberať, a že je pohodlné – keď sú všetky naukladané na jednej kope a možno si ich kedykoľvek vziať. Hovorím: „Toto je prostredie, v ktorom majú ľudia žiť. Ak sa oň nevieš starať ani ho udržiavať, aký je rozdiel medzi takýmto životom a životom v chlieve?“ Niektorí ľudia sledujú, ako udržiavam svoje životné prostredie upratané, a poučia sa z toho; dokážu si z toho niečo osvojiť a trochu tomu porozumieť. Niektorí ľudia sa však ani nesnažia poučiť; nikdy neudržiavajú svoje vlastné životné prostredie ani svoju osobnú hygienu. Kamkoľvek idem, ak vidím, že je to miesto celkom čisté, nie je tam prebytok vecí ani prepych, ale je celkom úhľadné, nie je tam úplný neporiadok a nie sú tam žiadne odpadky, mám celkom chuť tam zostať. Mám pocit, že toto miesto je naozaj pekné; je svetlé, čisté a pokojné. Miesto, kde žijem Ja Sám, nepotrebuje luxusné predmety ani honosné zariadenie. Lustre, matrace Simmons, nábytok v európskom štýle – nič z toho nepotrebujem. Stačí mi jednoduchá posteľ, toaletný stolík, písací stôl a stolička. Keď tam sedím, môžem si čítať knihy, používať počítač a počúvať piesne. Je to celkom pekné a celkom jednoduché. Mať jednoduché veci nie je to hlavné. Čo je hlavné? To, že všetko je úhľadne uložené. Knihy sú tam úhľadne usporiadané. Dokonca ani oblečenie, ktoré práve nenosím, nehodím len tak nedbalo bokom; radšej ho poskladám a úhľadne odložím – už pri pohľade naň je vidieť, že bolo usporiadané. Na stoloch ani na komode nie je žiadny prach; ak tam nejaký je, utriem ho. Keď idem na niektoré miesta a vidím, že izby sú celkom čisté, ukazuje to, že majiteľ domu berie čistotu celkom vážne. Na niektorých miestach sú veci v izbách v úplnom neporiadku a zároveň je tam mimoriadne špinavo, sú tam vlasy, prach, pavučiny, hmyz a všeličo iné; vyzerá to nechutne. Na takéto miesto by som nebol ochotný ísť. Miesta, kde rád zostávam, nemusia byť mimoriadne pohodlné, ale určite budú upratané a čisté. Na niektorých miestach cítiť hneď pri vstupe zvláštny zápach a nikto neusporiadal veci v izbe; je tam úplný neporiadok. Na takom mieste by som nebol ochotný zostať. Ak tam však musím ísť niečo vybaviť, dokážem to chvíľu zniesť, ale keď dosiahnem Svoju hranicu, poviem im, aby to upratali. Niektorí ľudia nie sú ochotní upratovať, a v takom prípade nešetrím slovami. Hovorím: „Uprac si ten svoj chliev!“ Povedzte Mi, ak človek nevie udržiavať ani svoje vlastné životné prostredie, čo môže dokázať? Na niektorých miestach sa kuchyňa udržiava celkom čistá. V podstate tam nie sú žiadne muchy, na jedálenskom stole nie je prach, zvyšky jedla sú prikryté sieťkami na potraviny, okolo drezu nie sú škvrny od vody, každá handrička je čistá a úhľadná a na úchytkách dvierok kuchynských skriniek nie sú mastné škvrny. Je to také čisté! Toto znamená vedieť, ako udržiavať životné prostredie. Väčšina ľudí však nevie, ako udržiavať svoje životné prostredie. Aj keď im pomôžeš upratať izby, dokážu ich udržať v takomto stave iba niekoľko dní. Ak sa tam o niekoľko dní vrátiš, izby budú na nepoznanie v porovnaní s tým, ako vyzerali predtým; budeš si myslieť, že si vošiel do nesprávnej izby. Na väčšine miest však nechodím nikomu do spálne; chodím len do spoločných priestorov, ako sú obývačka, kuchyňa a jedáleň. Ak nájdem nehygienické miesta, jedno či dve z nich upracem. Pokiaľ ide o miesta, kam často nechodím, môžu si ich usporiadať, ako chcú.

Niektorí ľudia sa veľmi pekne upravia, keď natáčajú filmy alebo hudobné či tanečné programy, a vyzerajú celkom elegantne. Niekedy však za zvláštnych okolností potrebujeme uskutočniť videohovor, aby sme prediskutovali pracovné záležitosti, a oni sa pripoja k videohovoru bez toho, aby sa pripravili, nalíčili alebo upravili; hneď ako ich uvidím, pomyslím si: „Prečo sú títo ľudia takí zanedbaní? Ani sa len neupravia. Sú naozaj takí zaneprázdnení?“ Niektorí ľudia si v spálňach uchovávajú množstvo haraburdia. Pod vankúšmi a prikrývkami majú schované množstvo jedla, napríklad sušienky, slnečnicové semienka a podobne, ako aj spodnú bielizeň, ponožky a dokonca aj počítače, mobilné telefóny, zápisníky a všeličo iné. Keď idú večer spať, musia tieto veci odsunúť nabok, aby si vytvorili miesto na spanie. Títo ľudia nedokážu udržať v poriadku ani priestor menší ako štyri štvorcové metre, ktorý zaberá ich posteľ. Nahádžu na posteľ všetko možné a ktovie, koľko dní to nechajú bez upratania. Keď im prikrývky zvlhnú a začnú zapáchať, nevyvetrajú ich na slnku. Len čo vojdeš do izby, zacítiš zápach, ktorý škodí aj ich zdraviu. Bez ohľadu na to, o aký dom ide, spálňa musí byť vetraná. Vzduch môže byť svieži len vtedy, keď vpustíš dnu slnko. Podložky na matracoch, na ktorých ležíš, a prikrývky, ktorými sa prikrývaš, sa musia občas vyvetrať na slnku. Ak začnú zvláštne zapáchať alebo sa zašpinia, musia sa vyprať. Len tak sa dá udržať hygiena. Takisto je úplne neprijateľné dávať pod vankúš hromadu vecí; keď sú tam tieto veci, nemôžem spať. Niektorí ľudia majú takýto zvyk: všetky svoje osobné veci si napchajú pod vankúše a pod posteľnú bielizeň. Ak niečo nemôžu nájsť, zaručene to nájdu tam. Tieto zlozvyky nemajú len muži; prekvapivo sú medzi nimi aj mladé ženy. Títo ľudia zvyčajne navonok vyzerajú celkom čisto. Pri natáčaní videí a tvorbe programov vyzerajú veľmi reprezentatívne a ani ich vzhľad nie je zlý. Vyzerajú celkom živo a očarujúco. Ako je možné, že vôbec nevedia udržiavať svoje osobné životné prostredie a nedokážu dodržiavať ani základnú hygienu? Povedzte Mi, čo by takíto ľudia mohli dokázať? Na to, aby človek čokoľvek robil, je potrebná sebadisciplína; veci by sa mali robiť metodicky a systematicky, a mal by si byť dôsledný, dôkladný, sústredený a zodpovedný – tieto vlastnosti ľudskej prirodzenosti musíš mať. Ak máš, pokiaľ ide o tvoj vlastný súkromný priestor a prostredie, lenivý, nedbalý, ľahostajný a nezodpovedný postoj, ako by si potom mohol dobre vykonávať rôzne úlohy cirkevnej práce? Niektorí ľudia hovoria: „Som príliš zaneprázdnený prácou. Nemám čas sa o tieto veci starať.“ Nie je to výhovorka? (Áno.) Úprimne povedané, takíto ľudia sú jednoducho leniví.

Všetci ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou majú požiadavky na svoje životné prostredie. Aj Ja mám požiadavky na Svoje životné prostredie. Prinajmenšom musí byť hygienické, čisté a upratané a príjemné na pohľad. Nebudem sa tým ďalej zaoberať. Vezmime si jednoducho Božie stvorenie a Jeho riadenie všetkého – riadi to dobre? Všetko, čo Boh stvoril – rieky a jazerá so všetkým, čo je v nich, hory, kotliny a roviny a všetky druhy zvierat a rastlín – to všetko riadi On. Povedzte Mi, riadi to Boh dobre? (Áno.) Riadi dobre každý druh živého tvora? (Áno.) Je v tom niečo chaotické alebo nejasné? (Nie, Boh to riadi veľmi usporiadaným a systematickým spôsobom.) Boh ich riadi pravidelne, usporiadane, organizovane a prehľadne, s mimoriadnou dôslednosťou a presnosťou. Povedané ľudskou rečou, Jeho riadenie týchto vecí je mimoriadne usporiadané a prehľadné, bez toho, aby čokoľvek zasahovalo do čohokoľvek iného, ​​a bez toho, aby bolo čokoľvek hore nohami. Vidíš, oceány majú svoje hranice, rieky svoje korytá a hory, pevnina a roviny majú svoje príslušné funkcie. Aké stromy rastú na ktorých miestach a v akom prostredí a oblastiach žijú zvieratá, vtáky a rôzne druhy živočíchov – to všetko je usporiadané a vymedzené. Boh ich riadi dokonale usporiadaným spôsobom. Aj ryby a rôzne iné živé tvory v mori žijú s mimoriadnou pravidelnosťou. Boh pre ne všetko pripravil. Podľa životného priestoru každého druhu živého tvora ustanovil jeho životné návyky, režim a teplotu, ktorá mu vyhovuje, a tiež stvoril potravu, ktorú potrebuje. Boh zvažuje každú záležitosť mimoriadne dôkladne a riadi všetko mimoriadne organizovaným spôsobom. Teraz sa pozrime na to, ako si ľudia udržiavajú svoje životné prostredie. Zabudni na to, že by si spravoval cirkev alebo región – nedokážeš v poriadku udržiavať ani svoju vlastnú spálňu či miesto, kde odpočívaš. Niektorí ľudia nedokážu udržať v poriadku ani taký malý priestor, akým je ich vlastná posteľ. Povedz Mi, čoho by si vôbec mohol byť schopný? Toto je nedostatok ľudskej prirodzenosti. Nechajme teraz bokom dosahovanie štandardov, ktoré požaduje Boh v nebi. Ak dokážeš splniť to, čo od teba vyžaduje vtelený Boh – teda to, čo vyžadujem Ja – nie je to zlé. Toto sú veci, ktoré by mali dosiahnuť ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Ak nedokážeš spĺňať ani štandardy normálnej ľudskej prirodzenosti, potom pre teba bude skutočne trochu ťažké dosiahnuť spásu. Toto sú požiadavky na ľudí, pokiaľ ide o udržiavanie ich vlastného životného prostredia. Ak do toho ľudia vložia trochu úsilia, dokážu tieto požiadavky splniť; nie je to nič ťažké. Začni svoj vstup tým, že budeš udržiavať vlastné životné prostredie; potom sa nauč riadiť svoju prácu a povinnosť, ktorú konáš. Vstupuj do týchto vecí postupne, vytvor si dobré návyky v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti a rozvíjaj si pracovné alebo životné schopnosti, ktoré môžu dosiahnuť ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Keď sa budeš postupne snažiť žiť v rámci tejto normálnej ľudskej prirodzenosti, mal by si sa krok za krokom prispôsobiť niektorým pozitívnym, dobrým životným návykom a životným prostrediam a postupne ich začleniť do svojej normálnej ľudskej prirodzenosti. Bude to prospešné pre tvoje vykonávanie povinnosti, tvoju prácu aj tvoje prežitie. Je to tak? (Áno.) Toto sú niektoré otázky týkajúce sa každodenného života.

Keďže vtelený Boh je telom, musí mať normálnu ľudskú prirodzenosť a inštinkty stvoreného ľudstva a žiť v rámci života stvoreného ľudstva. Preto má vtelený Boh aj niektoré potreby a prejavy normálnej ľudskej prirodzenosti. Hoci navonok tieto potreby a prejavy priamo nesúvisia s Božou identitou a podstatou ani s Božou povahou, ktorú Boh zastupuje – prinajmenšom sú v zhode s normálnou ľudskou prirodzenosťou, ktorú Boh v nebi vyžaduje od ľudí; nie sú s ňou v rozpore a tieto veci si navzájom vôbec neodporujú. Navyše zjavenia a vyjadrenia normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha ľudstvu nijako neškodia. Bez ohľadu na to, čo od teba vtelený Boh vyžaduje v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti, a bez ohľadu na to, čo zjavuje pri kontakte s tebou, tieto veci ti určite neublížia a určite ti nespôsobia žiadnu ujmu. Boh nielenže nebude robiť veci, ktoré ti škodia, ale v rámci Svojej ľudskej prirodzenosti – ktorá má normálnu ľudskú prirodzenosť – bude konať dielo, ktoré má v úmysle konať, hovoriť slová, ktoré má v úmysle povedať, a vyjadrovať povahu a podstatu, ktoré má v úmysle vyjadriť, aby priviedol ľudí pred Boha a na cestu dosiahnutia spásy. Bez ohľadu na to, aký bezvýznamný a aký normálny a praktický sa ti môže zdať vonkajší vzhľad takéhoto vteleného Boha, a bez ohľadu na to, aký je nenápadný a obyčajný medzi stvoreným ľudstvom, normálna ľudská prirodzenosť, ktorú žije, stále zastupuje samotného Boha a súvisí so samotným Bohom. Takže len preto, že zjavuje normálnu ľudskú prirodzenosť alebo robí niektoré veci súvisiace s normálnou ľudskou prirodzenosťou – ako napríklad to, že ti pomáha upratať tvoje životné prostredie alebo usporiadať tvoje okolie –, by si si nemal myslieť: „Ako môže Boh robiť tieto veci? Nie je On Bohom v nebi? Nemal by konať dielo samotného Boha? Ako by mohol spravovať tieto veci? Nie je to ako ísť s kanónom na vrabce?“ Ak máš takéto myšlienky, tak sa úplne a dokonale mýliš. Možno sa nájdu aj takí ľudia, ktorí si myslia: „Boh je vtelený Boh – je tento vtelený Boh vznešený a mocný? Je odlúčený od svetských vecí? Líšia sa prostredie, v ktorom žije, rozsah Jeho života alebo Jeho požiadavky na život od tých, ktoré máme my, obyčajní ľudia?“ Poviem ti, prejavy každého aspektu života tohto vteleného Boha sú až príliš obyčajné a až príliš normálne; vôbec nie sú vznešené a v očiach mnohých sú dokonca úplne bezvýznamné. Nemá prísne požiadavky ani prehnané túžby, pokiaľ ide o kvalitu Jeho života; jednoducho sa mu páči žiť tým najjednoduchším a najobyčajnejším spôsobom. Niektorí ľudia hovoria: „Nevie azda vtelený Boh, ako si užívať vysokú životnú úroveň?“ Nie je to tak, že by som to nevedel, ani že by som nepoznal pekné veci. Jednoducho takéto veci nemám rád. Nemám takéto požiadavky. Moje požiadavky a štandardy na život sú rovnaké ako u obyčajných ľudí: v lete si dať nejaké jedlá pripravené na panvici a šaláty, v zime nejaké dusené jedlá a dusené tofu, a keď sa ochladí a sneží, dať si nejaké knedličky. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Takže vieš variť?“ Aj variť viem a viem robiť ručne ťahané rezance. Pred niekoľkými rokmi som robil aj parené buchty a pletenky, umýval riad a upratoval. Svoje prikrývky skladám veľmi úhľadne. Hneď ako sa moje oblečenie trochu zašpiní, chcem ho vyprať, a nemám rád, keď cítim nepríjemné pachy. Pokiaľ ide o každodenný život, nemám prísne požiadavky. Mám rád ticho a nemám rád hluk. Nie som ochotný zdržiavať sa na miestach, kde je veľa ľudí, ktorí hovoria veľmi nahlas, a kde je veľa hluku, a nemám rád mestá. Povedzte Mi, znamená to mať vysoké štandardy? (Nie.) Keď sa veziem v aute, stačí, aby bolo vo vnútri ticho, a to je všetko. Nerád nastavujem klimatizáciu na príliš chladno, a čo sa týka kúrenia, pokiaľ je trochu teplo a nie je Mi zima, keď mám na sebe prešívanú bundu, je to v poriadku. Pri kúpe nábytku rád kupujem veľké skrine, do ktorých sa zmestí veľa vecí, aby všetko, čo do nich vložím, mohlo byť úhľadne usporiadané. Rád udržiavam veci, ktoré používam, v čistote. Aj keď sa po dlhom používaní opotrebujú, nie sú na nich škvrny od potu a nevydávajú nepríjemné pachy, a už vôbec na nich nie sú vlasy ani lupiny. Oblečenie, ktoré som nosil, určite vyperiem, než ho odložím do skrine; nikdy nedávam do skrine špinavé oblečenie. Pokiaľ ide o bývanie, nemám prísne požiadavky. Keď chovám psa, nevyberám si žiadne ušľachtilé plemená; stačí, aby bol poslušný, milý a rozumný, aby nerobil problémy a aby si nevyžadoval neustále chodenie von na prechádzky alebo hranie. Niektorí ľudia hovoria: „Má vtelený Boh rád len špičkové, prepychové veci?“ Takéto veci Mi nie sú cudzie, ale naozaj ich nemám rád. Mám rád praktické veci – či už ide o Moje oblečenie, veci, ktoré používam, alebo Môj životný priestor, pokiaľ sú praktické, stačí mi to. Ak je nejaký kus oblečenia alebo pár topánok, ktoré sa dajú nosiť mnoho rokov, a je to niečo, čo potrebujem, určite si to kúpim. Ak je nejaká vec veľmi špičková, vzácna a hodnotná, ale použil by som ju sotva raz za desať rokov, nechcel by som ju, ani keby Mi ju dali zadarmo. Takéto veci nemám rád. Niektorí ľudia hovoria: „Používaš ten najdrahší, najšpičkovejší, najmodernejší a najrýchlejší počítač?“ Počítač, ktorý používam, je pomerne rýchly, ale nie je ten najšpičkovejší. Stačí, že si na ňom môžem pozrieť počasie, prečítať si správy a urobiť niektoré každodenné úlohy. Nech už používam akékoľvek zariadenia, nikdy nepoužívam tie najšpičkovejšie; obyčajné, praktické mi vyhovujú. Aj keď sa Moje obyčajné veci používaním opotrebujú, zo všetkých síl sa snažím udržiavať ich úplne čisté a nepoškodené a zabezpečiť, aby sa dali normálne používať.

Vtelený Boh je tiež vyberavý, aj pokiaľ ide o kontakt s ľuďmi. Nerád sa stretáva so širokou verejnosťou, ani s nimi nemá príliš hlboké väzby. Keď však prichádza do kontaktu s druhými, má o ľuďoch aj určité základné názory a určité požiadavky na nich; prinajmenšom tí, s ktorými prichádza do kontaktu, musia zaobchádzať s druhými úprimne. Existuje určitý typ človeka, ktorý sa pri rozprávaní len chváli a má silné reči. Deväť z desiatich vecí, ktoré povie, znie nepravdivo a nereálne, alebo sú jeho slová prifarbené pohŕdaním a znevažovaním iných a prechováva zlé úmysly. Zakaždým, keď s takýmito ľuďmi hovoríš a prichádzaš do kontaktu, správajú sa takto; nikdy nemôžeš prísť na to, akí v skutočnosti sú, a nemôžeš pocítiť ich úprimnosť. Takíto ľudia sú nedôveryhodní a ľahkovážni; sú to povaľači a Ja sa s nimi nerád stretávam. Existuje aj iný typ človeka, ktorý neustále klame, rád vedie prázdne reči, tára nezmysly a nikdy nepovie nič skutočné. Ak sa ho na niečo opýtaš a snažíš sa získať vážnu odpoveď, chodí okolo horúcej kaše a nepovie ti pravdu. Vždy s ním hovorím úplne úprimne a neznevažujem ho, a už vôbec by som mu nikdy neublížil, no napriek tomu mi pravdu nepovie; s takýmito ľuďmi sa nedá viesť rozhovor. Jedným typom sú povaľači, ktorí sa chvália, majú silné reči a sú ľahkovážni – s takýmito ľuďmi nie som ochotný prichádzať do kontaktu. Druhým typom sú tí, ktorí neustále klamú a nikdy nepovedia nič skutočné; ani s týmto druhom ľudí nerád prichádzam do kontaktu – takíto ľudia sa Mi hnusia a mám k nim odpor. Ak sa pri vykonávaní cirkevnej práce musím s takými ľuďmi stretnúť, dokážem to zniesť – ide len o striktne pracovnú záležitosť. Ak nie je potrebné riešiť žiadnu prácu, snažím sa takýmto ľuďom čo najviac vyhýbať a neprichádzať s nimi do kontaktu. Existuje aj ďalší typ človeka: skôr než s ním vôbec nadviažeš skutočný kontakt, začne premýšľať, ako by ťa mohol využiť, ako by z teba mohol dostať nejaké užitočné informácie, ako by na tebe mohol zarobiť, alebo ako by ťa mohol oklamať, aby získal tvoj súcit, dôveru a uznanie. Vymýšľa všetky možné spôsoby, ako proti tebe intrigovať. Nie som ochotný prichádzať s takýmito ľuďmi do kontaktu; hnusia sa Mi a držím sa od nich čo najďalej. Je tu aj ďalší typ človeka: stačí, aby si s ním prišiel do kontaktu, a hneď sa snaží zistiť, ako je na tom v porovnaní s tebou, porovnáva sa s tebou a dokonca ti závidí. Keď sa dáš napríklad ostrihať, povie, že tvoj účes vyzerá zle, ale o niekoľko dní sa dá ostrihať rovnako. Alebo ťa uvidí v peknom oblečení a opýta sa, kde si ho kúpil, pričom ti do očí povie, že farba je príliš tmavá, štýl je zastaraný, že ti nepristane a tak ďalej, ale o niekoľko dní si kúpi presne to isté oblečenie a neustále sa pred tebou predvádza a ukazuje ti ho. Všetko, čo máš, musí mať aj on, len čo to uvidí. Ak kúpiš kapustu za päťdesiat centov za libru, povie: „To je také drahé!“ No vzápätí sa otočí, ide do iného obchodu, kúpi kapustu za dolár za libru a ešte povie: „Zelenina, ktorú som kúpil, je lacnejšia ako tvoja.“ Neklame ti priamo do očí? Veľmi sa s ním nepoznáš a nemáš s ním žiadny blízky vzťah, a predsa sa s tebou takto snaží súperiť, závidí ti a vo všetkom sa s tebou porovnáva; dokonca sa ťa snaží prekonať vo všetkom, čo povieš. Nie je to ako naraziť na besného psa? Keď narazím na takýchto ľudí, vyhýbam sa im a ignorujem ich; s týmto typom človeka, ktorý nemá normálnu ľudskú prirodzenosť, sa nedá vychádzať. Existuje aj ďalší typ človeka, na ktorého ste možno narazili aj vy; s týmto typom človeka je mimoriadne ťažké vyjsť. Sťažuje sa napríklad, že v miestnosti je horúco. Ak mu povieš, aby otvoril dvere a vyvetral, povie: „Nie, ak budú dvere otvorené, nalietajú dovnútra muchy.“ Ak mu navrhneš, aby namontoval sieťku proti hmyzu, povie, že potom bude nepohodlné chodiť dnu a von. Ak mu povieš, aby zapol ventilátor, povie, že sa bojí, že z prievanu prechladne, a že je to plytvanie elektrinou. Ak narazíš na niekoho takého, kto zavrhne každý návrh, ktorý mu dáš, keď sa sťažuje, že je v miestnosti horúco, budeš vedieť, že tento človek je naozaj ťažký prípad. Čo je to za úbožiaka? Dokáže prijať slová, ktoré sú správne? (Nie. Nemá normálnu ľudskú prirodzenosť.) Hovoril by si s ním ešte? (Nie.) Keď narazím na takýto typ človeka, vytvorím si o ňom v srdci obraz: „Ach, takže takýto typ človeka si. Nemáš normálnu ľudskú prirodzenosť, neprijímaš slová, ktoré sú správne, stále hľadáš chyby a výhovorky a rád vytváraš problémy, aby si zámerne sťažoval život druhým. Nestojíš za nič.“ Ako by sme mali charakterizovať tento typ človeka? V bežnej reči sa takýmto ľuďom hovorí „veční odporcovia“; takíto ľudia nepočúvajú hlas rozumu. Sťažuje sa, že je v miestnosti horúco, ale nech už navrhneš akékoľvek riešenie, povie, že je nesprávne alebo že nebude fungovať. Len čo však z miestnosti odídeš, okamžite otvorí dvere a okná a zapne ventilátor, pričom sa vôbec netrápi tým, že dnu nalietajú muchy alebo že z prievanu prechladne. Takíto ľudia nie sú so Mnou na rovnakej vlnovej dĺžke. Je nemožné s nimi komunikovať a nerád s nimi prichádzam do kontaktu. Niektorí ľudia hovoria: „Nemáš rád tento typ človeka, nemáš rád tamten typ človeka – to s niekým nedokážeš vyjsť len preto, že ho nemáš rád?“ Nehovorím, že s nimi nedokážem vyjsť len preto, že ich nemám rád. Ak s nimi musím prichádzať do kontaktu z pracovných dôvodov alebo v každodennom živote, dokážem to zniesť. Nemôžem odmietnuť prichádzať do kontaktu s takýmito ľuďmi len preto, že ich nemám rád, a tým zdržiavať prácu alebo ovplyvniť určité veci, ktoré sa musia urobiť. Keď to však nie je nevyhnutné, s takýmito ľuďmi rozhodne nebudem prichádzať do kontaktu.

Existuje aj ďalší typ človeka, ktorý len rád je, pije a zabáva sa, pričom zanedbáva náležité úlohy. Ak je to preto, že je mladý a nezrelý, ešte nemá ustálený charakter, alebo preto, že ho doma rozmaznávali, a preto nevie, ako sa venovať riadnym záležitostiam alebo sa sústrediť na správne úlohy – a nesnaží sa naučiť žiadne technické zručnosti ani nadobudnúť vedomosti a odborné znalosti –, dá sa to ospravedlniť. Niektorí ľudia však už majú dvadsať, tridsať alebo štyridsať rokov, a napriek tomu zanedbávajú náležité úlohy a celé dni sa len flákajú. Keď nemajú čo robiť, radi klebetia, rozprávajú a potulujú sa, pričom sa len tak pretĺkajú životom. Nikdy nepremýšľajú o riadnych záležitostiach ani sa nesústredia na správne úlohy a nesnažia sa naučiť žiadne technické zručnosti ani nadobudnúť vedomosti a odborné znalosti. Nečítajú Božie slová, nezamýšľajú sa nad otázkami života ani nepremýšľajú o tom, akou cestou by mali ľudia kráčať. Nikdy sa nezamýšľajú nad tým, ako sa vyhnúť nesprávnej ceste po tom, čo videli druhých, ako po nej kráčajú, ani sa nepozerajú na tých, ktorí dosiahli vstup do Božích slov a pravdy a niečo z nich získali, aby sa od týchto ľudí poučili. Nikdy nepremýšľajú o týchto riadnych záležitostiach. Keď majú voľno, tak len jedia, pijú a zabávajú sa, čítajú bulvárne správy a sledujú vývoj v rôznych odvetviach. Ponorení do všetkých možných správ, časopisov a spoločenských trendov sa len tak vezú a plávajú životom, pričom berú každý deň tak, ako príde. Aj po desiatich rokoch takéhoto prežívania si nič neuvedomujú a nikdy sa tým netrápia. Bez ohľadu na to, kto ich orezáva alebo odhaľuje, nič si z toho nerobia, zostávajú otupení a nechápaví a nevedia, že majú hľadať pravdu. Takíto ľudia sa len pretĺkajú životom, len sa priživujú na druhých a čakajú na smrť. Tento typ človeka je tiež často cynický, má pocit, že všetko je nespravodlivé a že kamkoľvek príde, jeho talent nemá uplatnenie. No pre nedostatok úsilia sa títo ľudia nedokážu nič naučiť, nikdy nebrali žiadnu pracovnú úlohu vážne, nikdy nebrali vážne ani jedno správne slovo a nikdy nepremýšľajú o tom, čo by mali robiť v budúcnosti. Vyjadrujú sa celkom jasne a majú nápady, ideály a priania, ale jednoducho ich neuvádzajú do praxe. Učenia, o ktorých hovoria, sú celkom dobré a vznešené a ľuďom pripadajú zmysluplné a rozumné, a dokonca sa veľmi dobre počúvajú, ale keď dôjde na robenie praktických vecí v reálnom živote, nedokážu v sebe nájsť žiadnu energiu a nepodnikajú žiadne praktické kroky. Takýchto ľudí nemám rád. Možno je tvoja kvalita veľmi priemerná alebo si trochu nechápavý, chýbajú ti prirodzené schopnosti a nemáš žiadne dary ani talenty. Si však mimoriadne vytrvalý, vkladáš do vecí veľa úsilia a robíš ich usilovne, si ochotný znášať útrapy a vieš za to zaplatiť cenu. Bez ohľadu na to, kto ti zverí nejakú úlohu, si mimoriadne svedomitý a zodpovedný a dokážeš za ňu prevziať zodpovednosť až do samého konca. Tiež sa prísne držíš princípov, až do takej miery, že niekedy dokonca spôsobíš, že sa druhí cítia obmedzovaní; ľudia majú pocit, že si príliš vážny a že sa príliš držíš princípov, ale ty v tom dokážeš vytrvať. Mám rád takýto druh človeka. Na tom, že tvoja kvalita je trochu slabá a si trochu nechápavý, až tak nezáleží – aspoň nie si nejaký chvastúň, nie si prefíkaný a ľstivý človek ani niekto, kto sa len pretĺka životom. Hoci tvoja kvalita nie je vysoká a chýbajú ti prirodzené vlohy, rád sa učíš nové veci a učíš sa mimoriadne svedomitým, praktickým spôsobom bez toho, aby si bol povrchný. Keď sa iní prestanú snažiť niečo naučiť, ty sa snažíš ďalej, kým to nepochopíš. Mám rád takýto druh človeka. Počína si a koná vytrvalo a rozvážne, nikdy nemieri príliš vysoko a je mimoriadne svedomitý. S ľuďmi a vecami zaobchádza úprimne. Dokonca aj keď umýva psa, umyje ho úplne dočista a dôkladne; inak má pocit, že je povrchný – koná správne dokonca aj voči psovi. Mám rád takýchto ľudí. Niektorí ľudia dokážu oklamať iných a dokážu oklamať aj Boha a správať sa k Nemu povrchne; hovoria veľmi pekne, ale nerobia praktické veci. Nie som ochotný venovať pozornosť takýmto ľuďom ani s nimi prichádzať do kontaktu. Možno si výrečný a vieš lichotiť a hovoriť pekne znejúce slová, ale Ja takéto slová nie som ochotný počúvať – na takéto veci nenaletím.

Tieto slová hovorím preto, aby ste Mi porozumeli. Som len obyčajný človek, ktorý žije v normálnej ľudskej prirodzenosti. V porovnaní s Bohom v nebi som veľmi bezvýznamný; som veľmi bežný, veľmi obyčajný človek. Nemám vznešený vzhľad ani mimoriadne schopnosti. Nevyvyšujem sa nad ostatných, a už vôbec si neželám vyčnievať z davu. Som len veľmi obyčajný človek a zároveň veľmi jednoduchý človek. Mám pocit, že obyčajný človek, ako som Ja, ktorý žije v normálnej ľudskej prirodzenosti, je plne schopný vziať na seba túto etapu Božieho diela v posledných dňoch a je tiež schopný vyjadriť všetky pravdy, ktoré má Boh v úmysle vyjadriť v posledných dňoch, aby ste odo Mňa mohli získať všetky aspekty pravdy pochádzajúcej od Boha, ktoré sú potrebné na dosiahnutie spásy. Pre vás je vtelené telo Boha dostatočné na to, aby vám umožnilo dosiahnuť spásu; akýkoľvek aspekt alebo stránka tohto tela, ktoré môžete vidieť a s ktorými môžete prísť do kontaktu, v skutočnosti na tento účel už stačí. Preto, ak máš ako normálny človek svedomie a rozumnosť, nemal by si neustále porovnávať vteleného Boha s Bohom v nebi. Ak to robíš, na jednej strane ti to neprinesie nijaký úžitok a na druhej strane sa Bohu v nebi nebude páčiť, že to robíš. Navyše, ak neustále porovnávaš vteleného Boha s Bohom v nebi, do veľkej miery to ovplyvní tvoje prijímanie slov, ktoré vysloví vtelený Boh, a diela, ktoré koná, ako aj zaopatrenie všetkými aspektmi pravdy, ktoré od Neho potrebuješ. Existuje ešte dôležitejší aspekt, a to ten, že bez ohľadu na to, aký bezvýznamný, aký normálny alebo aký obyčajný je vtelený Boh, predsa len je Božím vyjadrením na zemi, Božím prejavom na zemi a Božím zástupcom na zemi. Bez ohľadu na to, koľko z Boha môže zastupovať alebo koľko z Boha môže prejaviť, prinajmenšom v Božích očiach zastupuje Boha a je čiastočným zástupcom Božej identity, Božej podstaty a Božej povahy. Preto prinajmenšom zastupuje Božiu identitu a zastupuje aj dielo, ktoré má Boh v úmysle vykonať na zemi; stojí na mieste Boha, alebo by sa dalo povedať, že stojí na mieste Boha, aby konal dielo na zemi. Bez ohľadu na to, ako veľmi vzhliadaš k Bohu v nebi alebo ako veľmi uctievaš Boha v nebi, Bohu sa nepáči, keď porovnávaš vteleného Boha s Bohom v nebi, ani sa Mu nepáči, keď oddeľuješ vteleného Boha od Boha v nebi. Ešte menej sa Mu páči, ak si pri porovnávaní vteleného Boha s Bohom v nebi vysoko vážiš Boha v nebi, ale pozeráš sa zvrchu na Boha na zemi, alebo ak si plný obdivu a úcty k Bohu v nebi, ale plný nepriateľstva a predsudkov voči Bohu na zemi, a dokonca Ho súdiš, odsudzuješ a útočíš na Neho. Preto, pokiaľ ide o to, ako ľudia zaobchádzajú s vteleným Bohom, po prvé, musia s Ním zaobchádzať správne a prijať Jeho normálnu ľudskú prirodzenosť; po druhé, musia prijať pravdu, ktorú vyjadruje, a povahu, ktorú vyjadruje podľa Božej identity a postavenia. Keď zjavuje normálnu ľudskú prirodzenosť a vyjadruje Božiu povahu alebo prejavuje Božiu podstatu, to, čo vidíš a čo dokážeš pochopiť, je presne toto. Napokon sa musíš z perspektívy a s postojom stvorenej bytosti podriadiť Božím slovám, ktoré vyjadruje, alebo Božej povahe a podstate, ktoré zjavuje, a prijať ich. Tak, ako by si nemal porovnávať vteleného Boha s Bohom v nebi, nemal by si ani zaobchádzať s vteleným Bohom a Bohom v nebi rozdielne. Keďže Boh v nebi a vtelený Boh sú napokon vo svojej podstate jedno – ibaže pri priamom pohľade voľným okom je rozdiel vo forme Ich zjavenia –, bez ohľadu na to, či porovnávaš vteleného Boha s Bohom v nebi, alebo nie, v konečnom dôsledku to, ako zaobchádzaš s vteleným Bohom, musí vychádzať zo skutočnosti, že má Božiu identitu a Božiu podstatu. Bez ohľadu na to, akú normálnu ľudskú prirodzenosť alebo aké zjavenia a prejavy vteleného Boha vidíš voľným okom, alebo aký normálny, obyčajný a praktický sa zdá, musíš Ho prijať, obsiahnuť Ho a podriadiť sa Mu z perspektívy stvorenej bytosti, a nie Mu vzdorovať. Ľudia vždy radi porovnávajú vteleného Boha s Bohom v nebi. Najhoršie na tom je, že ľudia sú najviac náchylní používať ľudské predstavy a fantázie o Bohu na to, aby súdili, odsudzovali alebo zavrhli vteleného Boha. Preto je porovnávanie vteleného Boha s Bohom v nebi pre teba cestou, ktorá vedie k smrti. Čo znamená cesta, ktorá vedie k smrti? Týka sa to toho, čo som už predtým povedal – privolávaš na seba smrť! A čo znamená privolávať na seba smrť? Neznamená to, že ťa Boží dom vyčistí alebo ťa vypudí – skôr to znamená, že zlo, ktoré si spáchal, je také závažné, že budeš trpieť trestom a budeš zničený; pokúšaš osud. Keď páchaš takéto zlo, ľudia ti nemôžu nič urobiť, ale Boh ťa odsúdi na základe tvojich zlých skutkov. Prečo teda hovorím, že privolávaš na seba smrť? Mám dôvod, prečo používam frázu „privolávaš na seba smrť“: tento tvoj prístup predstavuje cestu, po ktorej kráčaš. Po akej ceste teraz kráčaš? Tento tvoj prístup predstavuje, že kráčaš po ceste, ktorá vedie k zničeniu. Čo znamená táto cesta, ktorá vedie k zničeniu? Znamená to, že Boh jasne svedčí o tom, že tento vtelený Boh na zemi Ho zastupuje a zastupuje Jeho úmysly v posledných dňoch, a že tento vtelený Boh je Jeho prejavom a nositeľom Jeho diela v posledných dňoch, no ty tieto slová neprijímaš. Tvrdohlavo odmietaš uznať identitu a podstatu tohto vteleného Boha a neprijímaš Jeho slová ani dielo. Nielenže ich neprijímaš, ale dokonca ich zavrhuješ a často sa modlíš k Bohu v nebi a úpenlivo Ho prosíš, pričom chceš obísť vteleného Boha, aby si získal schválenie od Boha v nebi a tým dosiahol spásu. To znamená, že veríš iba v Boha v nebi, zatiaľ čo vteleného Boha – Toho, ktorému bolo zverené Božie dielo na zemi – neprijímaš. V takom prípade zavrhuješ dielo, ktoré Boh v nebi vykonal, a slová, ktoré povedal po tom, čo prišiel na zem; zavrhuješ osobu, ktorou sa Boh stal na zemi, a preto cesta, po ktorej kráčaš, je cestou k zničeniu. Bez ohľadu na to, ako veľmi uctievaš Boha v nebi a vzhliadaš k Nemu, Boh to neprijíma ani neuznáva. Cesta, po ktorej kráčaš, je cestou k zničeniu; to sa nazýva privolávať na seba smrť. Čo znamená privolávať na seba smrť? Znamená to, že zlo, ktoré si spáchal, je príliš veľké a môže spôsobiť, že budeš potrestaný; pokúšaš osud. Cesta, po ktorej kráčaš, a cesta praktizovania, ktorou sa uberáš, sú nesprávne. Staviaš sa proti Bohu a si voči Bohu nepriateľský. Nemysli si: „Dôverujem Bohu v nebi. Vtelený Boh je len obyčajný človek. Prijímam slová, ktoré hovorí, ale pokiaľ ide o Jeho osobu, neprijímam, že On je Kristus, že je Boh. Ako môže zastupovať Božiu identitu? Jednoducho neuznávam, že je Bohom na zemi. Okrem Boha v nebi niet iného Boha.“ Ak povieš tieto slová, potom máš problém. Kráčaš po ceste, ktorá vedie k zničeniu; tomu sa hovorí privolávať na seba smrť. Boli v dejinách ľudia, ktorí „privolávali na seba smrť“? Boli ľudia, ktorí zjavne kráčali po ceste, ktorá vedie k zničeniu? Bol Pavol jedným z nich? (Áno.) Pavol bol takým človekom, rovnako ako zákonníci, farizeji a veľkňazi. Verili iba v meno Jahve a iba v Boha v nebi. Keď sa Boh stal telom a prišiel na zem, videli, že Pán Ježiš je len obyčajný človek, a navyše syn chudobného tesára, a preto Ho za žiadnych okolností nechceli prijať: „Jednoducho ťa neprijmem. Verím iba v Boha v nebi!“ A čo im na to povedal Boh v nebi? „Privolávaš na seba smrť!“ Rovnaký výraz, aký som práve použil. Aký bol výsledok? Fakty dokazujú, že privolávali na seba smrť, však? (Áno.) Chcete kráčať po takejto ceste? (Nie.) Tak po takejto ceste nekráčajte. Ak ste po takejto ceste kráčali predtým, rýchlo sa vráťte, kajajte sa a vyznajte svoje hriechy; ešte stále nie je neskoro vrátiť sa. Nemali by ste však frázu „privolávať na seba smrť“ používať ľahkovážne. Zakaždým, keď to poviete, je v tom impulzívnosť. Ľudia z kriminálneho prostredia často hovoria: „Privolávaš na seba smrť!“ Myslia tým, že chcú niekoho zabiť. Keď to však hovorím Ja, je to iné, ako keď to hovoria oni. Keď to hovorím Ja, nie je v tom nijaká impulzívnosť a nesnažím sa hovoriť drsne. Chcem ti len pripomenúť: nekráčaj po Pavlovej ceste; znamenalo by to, že privolávaš na seba smrť, a je to cesta, ktorá vedie k zničeniu. Ak budeš kráčať po tejto ceste, budeš zničený a skončíš s rovnakým výsledkom ako Pavol; to by bolo hrozné. Pavol vtedy nepočul veľa právd. To, že privolával na seba smrť, bola jeho vlastná chyba a bolo to dané jeho prirodzenosťou. Teraz však máte Pavlov príbeh ako varovanie, takže nesmiete privolávať na seba smrť – nekráčajte po tej ceste, ktorá vedie k zničeniu. Pravda o vtelení bola teraz vysvetlená tak jasne a rôzne pravdy o dosiahnutí spásy boli tiež vysvetlené tak jasne. Ak stále úmyselne odolávaš vtelenému Bohu a tvrdohlavo Ho odmietaš prijať, neprivolávaš tým na seba smrť? To dokazuje, že si človekom Pavlovho druhu. Po tejto ceste rozhodne nesmieš kráčať!

Teraz, keď som už tak veľa hovoril v duchovnom spoločenstve, máte jasno v tom, ako by ste mali zaobchádzať s vteleným Bohom a ako správne zvládnuť vzťah medzi vteleným Bohom a Bohom v nebi? (Áno.) Aké sú teda princípy v tomto smere? Koľko je týchto princípov? Zhrňte ich. (Prvým princípom, ktorý som pochopil prostredníctvom dnešného Božieho duchovného spoločenstva, je prijať normálnu ľudskú prirodzenosť vteleného Boha a správne pristupovať k normálnej ľudskej prirodzenosti tela, ktoré na seba Boh vzal, vrátane správneho prístupu k Jeho základným potrebám a voľbám v rámci Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti. Ďalším princípom je, že Boh na zemi má Božiu podstatu, preto pokiaľ dokáže vyjadrovať pravdu a poskytovať spásu ľuďom, mali by sme Ho prijať a podriadiť sa Mu. Toto je kľúčové.) Dovoľte Mi zdôrazniť ešte niekoľko vecí. Teoreticky normálna ľudská prirodzenosť vteleného Boha nezahŕňa pravdu ani dielo, ktoré má Boh v úmysle vykonať. Prísne vzaté, normálna ľudská prirodzenosť sa vzťahuje na veci, ktoré spadajú do oblasti každodenného života vteleného Boha. Pokiaľ ide o túto osobu – to, čo má rád, Jeho osobnosť, rozsah emócií, ktoré zažíva, ako aj Jeho rôzne názory, hľadiská, porozumenia, voľby a ďalšie veci týkajúce sa života a spoločnosti – ak ich posudzujeme z perspektívy ľudskej prirodzenosti, sú tieto Jeho prejavy v zhode so svedomím a rozumnosťou normálnej ľudskej prirodzenosti? (Áno.) Tí, ktorí hovoria „áno“, za to musia prevziať zodpovednosť. Musíš jasne vysvetliť, odkiaľ pochádza toto tvoje „áno“. Je to učenie, ozvena toho, čo si počul, alebo skutočne máš skúsenosť a poznanie v tejto veci? (Bože, môj názor je taký, že či už nás Boh vedie k tomu, aby sme žili normálnu ľudskú prirodzenosť, alebo k tomu, aby sme rozoznávali niektoré osoby, udalosti a veci, s ktorými sa stretávame, všetko toto nám hovorí, ako žiť normálnu ľudskú prirodzenosť a ako byť čestnými ľuďmi; všetko toto nás vedie na správnu cestu. Preto je Božie vedenie ľudí vo všetkých aspektoch pre nich prospešné.) Bol by som opatrný s tvrdením, že to všetko je pre ľudí prospešné, ale prinajmenšom Ja Sám verím, že slovo „normálna“ v spojení „normálna ľudská prirodzenosť“ stojí za vysvetlenie. Ako by sa teda malo vysvetliť slovo „normálna“? V istom ohľade to znamená, že perspektíva a postoj, z ktorých vtelený Boh vníma osoby, udalosti a veci, sú správne. Vo Svojich duchovných spoločenstvách som už hovoril o tom, ako zaobchádzam so všetkými druhmi ľudí a všetkými druhmi vecí. Dá sa povedať, že tieto Moje rôzne názory na svet, ľudstvo a rôzne zlé a ideologické trendy mám Ja ako človek, ale dá sa tiež povedať, že pochádzajú od Boha. Na tomto mieste nie je možné rozoberať tieto veci do detailov – sami o nich pozvoľna uvažujte. V jednom ohľade sú postoj a perspektíva, z ktorých vtelený Boh vníma osoby, udalosti a veci, normálne. V inom ohľade názory a myšlienky, ktoré si On vytvára na základe Svojho porozumenia rôznym veciam, sú normálne; nie sú skreslené ani extrémne. Netrúfam si povedať, aký úžitok by ste mohli mať zo zjavení Mojej normálnej ľudskej prirodzenosti, kým žijem a stretávam sa s vami, ani že vám môžu priniesť rovnaký úžitok ako pravda, ale prinajmenšom vám neublížim. Je tu ešte ten najzákladnejší bod, a to ten, že zo Svojich osobných myšlienok a želaní nechcem nikdy nikomu ublížiť. Ak uvidím, že robíš chyby vo svojej reči alebo máš nejaké nesprávne spôsoby života, životné návyky alebo postoje k životu – napríklad máš skreslený pohľad na konzumáciu určitého jedla –, budem sa s tebou rozprávať a napravím tvoje myšlienky a názory. V jednom ohľade, vychádzajúc z porozumenia normálnej ľudskej prirodzenosti, ti pomáham napraviť niektoré chybné životné návyky, aby si mal správne myšlienky a názory a mohol k tejto záležitosti pristupovať rozumne. V inom, hlbšom ohľade to robím preto, aby som ti umožnil porozumieť niektorým pravdám a vstúpiť do nich. Toto je tiež prejavom normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha. Okrem toho aj rôzne potreby v živote Boha v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti a spôsob, ako komunikuje so všetkými druhmi ľudí, sú tiež normálne. Na čo sa vzťahuje toto „normálne“? Počuli ste niekedy, že by som niekoho šikanoval, niekomu ublížil, niekoho utláčal alebo niekoho klamal? (Nie.) Naozaj som nikdy nič také nerobil. Nebolo by pre Mňa s Mojou identitou a postavením príliš jednoduché povedať nejaké kruté slová alebo niekoho utláčať? Mal by som na to právo, ale v skutočnosti som nikdy nikoho nešikanoval, s nikým sa nehádal, s nikým nezápasil ani som okolo nikoho nerobil rozruch za jeho chrbtom – nikdy som nemal žiadne z týchto prejavov. Keď som medzi ľuďmi, jednoducho s nimi normálne komunikujem; k tým, ktorí majú dobrú ľudskú prirodzenosť, sa priblížim, a tým, ktorí majú zlú ľudskú prirodzenosť, sa vyhýbam. Pomôžem, keď môžem, a keď nemôžem, nechám veciam voľný priebeh. Pokiaľ ide o tieto prejavy normálnej ľudskej prirodzenosti – či už ide o rozsah Mojich emócií, životné návyky, alebo Moje spôsoby a princípy komunikácie s ľuďmi – vidíte z toho, s čím môžete prísť do kontaktu, čo môžete pochopiť a naučiť sa z prvej ruky, nejaký aspekt, ktorý je nenormálny? (Nie je tam nič nenormálne; všetko je naozaj praktické.) „Všetko je naozaj praktické“ – niektorí ľudia tomu možno celkom nerozumejú, preto ťa trochu opravím: všetky tieto prejavy normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha majú svoje princípy; nie je v nich nič prázdne ani predstierané. Ja Sám verím, že sa nikdy nevystatujem a obzvlášť nerád vydávam príkazy; skôr rád robím skutočnú prácu. Učím všetko, čo viem a čomu rozumiem, a nič si nenechávam pre Seba. Vidíš, keď vám poskytujem návod k určitej pracovnej úlohe, ktorá zahŕňa odborné zručnosti, poviem vám všetko, čo viem. Už som vám niekedy niečo zatajil? (Nie, nezatajil.) Neskrývam veci ani si ich nenechávam pre seba; robím, čo môžem, aby som ťa viedol a učil. K učeniu pristupuješ veľmi vážne, vynakladáš veľa úsilia a dokážeš zniesť veľa útrap, a nakoniec si osvojíš to, čo som ťa naučil, a dokážeš konať samostatne, takže už nepotrebuješ Moje vedenie. Veľmi Ma to teší a necítim závisť. Dokonca ťa povzbudzujem, aby si robil veci samostatne, a som ochotný nechať ťa dosiahnuť úspechy. Keď máš úspechy a všetci ťa obdivujú, dokonca ti zablahoželám. Keď sa učíš odo Mňa a dosahuješ úspechy, a všetci si ťa vysoko vážia, dokazuje to, že si schopný, a Ja naozaj necítim závisť; nesnažím sa pripraviť ťa o slávu ani si privlastniť zásluhy. Nepoviem: „Prečo nepovieš všetkým, že si sa to naučil odo Mňa? Prečo Mi nie si vďačný?“ Hovorím: „Ja som len hovoril v duchovnom spoločenstve o princípoch a až tak veľa som ťa neučil; si to ty, kto to dobre pochopil.“ V rámci normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha je veľa praktických vecí a v rámci tejto praktickosti je veľa konkrétnych vecí. Možno tým, že sa vám takto predstavujem, tí z vás, ktorí so Mnou komunikovali, pomaly začnú rozumieť. Keď sa stretávam s ľuďmi, som veľmi jednoduchý; som priamy, nepoužívam žiadne úskoky, neintrigujem proti ľuďom a nevyužívam ľudí, a už vôbec nevyužívam svoje postavenie na to, aby som sa pri konaní práce povyšoval nad ostatných, ani nevyužívam Svoje postavenie na to, aby som sa usiloval o osobné výhody. Ak sa Mi pokúšaš podlizovať a lichotiť Mi, cítim sa veľmi nepríjemne a nesvoj a musím sa ti vyhýbať. Ak so Mnou komunikuješ normálne, bez toho, aby si sa Mi snažil podlizovať alebo Mi lichotiť, cítim sa celkom príjemne a som ochotný s tebou komunikovať.

Za tie roky, čo som sa stretával s ľuďmi, a za ten čas, čo žijem, som vo Svojej normálnej ľudskej prirodzenosti prišiel do kontaktu s mnohými ľuďmi všetkých druhov. Videl som ich všetkých – veľmi zložitých ľudí aj veľmi hlúpych ľudí; veľmi arogantných a nerozumných ľudí aj veľmi zlých ľudí. Neskôr som postupne zistil, že ľudia sa jeden od druhého skutočne líšia. Pri komunikácii s ľuďmi som jednoduchý; hovorím veľmi jednoducho a priamo a dokážem sa aj otvoriť. Keď som sa však stretával s ľuďmi všetkých druhov, videl som, že ľudská povaha je nesmierne zložitá. Bez ohľadu na to, akí zložití sú ľudia, ktorým čelím, keď vo Svojej normálnej ľudskej prirodzenosti niečo vyjadrujem alebo riešim nejakú záležitosť, Môj postoj, princípy, metódy a osobné preferencie sa nikdy nemenia. Bez ohľadu na to, s akými ľuďmi mám do činenia, v konečnom dôsledku s nimi zaobchádzam podľa princípov, ktoré sú už vo Mne. Ak sa usiluješ o pravdu a máš ľudskú prirodzenosť, potom sa môžeme viac stretávať, viac prichádzať do kontaktu a viac hovoriť v duchovnom spoločenstve, hovoriť od srdca k srdcu. Ak sa neusiluješ o pravdu, nekonáš svoju povinnosť a tvoja ľudská prirodzenosť je veľmi zlá, potom sa vynasnažím mať s tebou čo najmenej kontaktu a čo najmenej s tebou komunikovať; urobím len toľko, aby medzi nami zostali zachované slušné vzťahy. Ak dokážeš hľadať pravdu a úprimne ju hľadať, keď máš problémy, môžem s tebou hovoriť v duchovnom spoločenstve, ale to, či to dokážeš prijať, je tvoja vlastná vec. Pokiaľ ide o tých, ktorí prechovávajú zlomyseľné úmysly alebo zlú vôľu, aj voči nim mám vhodné metódy a princípy, ako ich riešiť a ako s nimi zaobchádzať. Navonok sa spôsob, akým s nimi zaobchádzam, nemení; stále hovorím v duchovnom spoločenstve tie isté slová a stále robím tie isté veci a stále je to odhalenie Mojej normálnej ľudskej prirodzenosti – ale to neznamená, že nevidím, akí sú to ľudia. Navonok vidíš, že som vždy takýto, jednoduchý v tom, ako zaobchádzam s ľuďmi, pričom s každým zaobchádzam rozumne v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti. Toto vidíš navonok, ale vieš, čo si o nich myslím vo Svojom srdci? Mám princípy a názory na takýto druh človeka. Aké sú tieto princípy a názory? Ak ich posudzujem z hľadiska svedomia a rozumu Svojej normálnej ľudskej prirodzenosti, ich problém nie je veľký; ale ak sa na cestu, po ktorej kráčajú, a na ich budúci výsledok pozerám z hľadiska Svojej božskej prirodzenosti, potom je ich problém veľmi vážny. Preto sa vo Mne niekedy Moja normálna ľudská prirodzenosť a Moja božská prirodzenosť navzájom zmierujú. Keď ich zmierujem, môže to znamenať, že som k tebe zhovievavý, dávam ti príležitosť, pozorujem ťa a čakám, kým zmeníš svoj smer, a môže to tiež znamenať, že Boh v nebi ti dáva príležitosť. U Mňa je to proces zmierovania medzi Mojou normálnou ľudskou prirodzenosťou a Mojou božskou prirodzenosťou. Nie som ochotný s tebou prichádzať do kontaktu, ale možno si neporušil správne ustanovenia ani princípy Božieho domu, a preto si stále v Božom dome. Z hľadiska Svojej ľudskej prirodzenosti môžem mať s tebou trpezlivosť a nerobiť problém z toho, čo si urobil, ale z hľadiska Svojej božskej prirodzenosti som ťa už odsúdil. Zatiaľ čo ľudí odsudzujem a zároveň ich šetrím a ospravedlňujem a nechávam veci prejsť, niektorých Boh odhalí a iní páchajú veľké zlo, spôsobujú vážne následky a sú vypudení. Kým čakám, niektorí ľudia stále konajú svoje povinnosti v Božom dome. Počas konania svojich povinností postupne obracajú veci k lepšiemu, menia sa a usilujú sa o pravdu; vo svojich srdciach menia smer. Z pohľadu Svojej normálnej ľudskej prirodzenosti môžem – keď je to vhodné – prichádzať do kontaktu a rozprávať sa s tými, ktorí menia smer, a poskytovať im určité duchovné spoločenstvo a pomoc. Počas tohto procesu sa však niektorí ľudia vôbec nemenia. Stále majú rovnaké prejavy ako predtým, neusilujú sa o pravdu a stále kráčajú po svojej pôvodnej ceste. Z Môjho pohľadu potom s tebou – bez ohľadu na to, čo si Mi urobil alebo ako sa na Mňa pozeráš – zaobchádzam len ako s niekým, kto verí v Boha. Keď ťa však súdim z hľadiska Svojej normálnej ľudskej prirodzenosti, keďže si sa doteraz nezmenil, bude pre teba veľmi ťažké zmeniť sa v budúcnosti. V skutočnosti je v Mojej božskej prirodzenosti už určené, že takýto človek patrí k tým, ktorí zahynú, a je predmetom zničenia, a v zásade je preňho nemožné zmeniť sa. To je však pohľad z perspektívy Mojej božskej prirodzenosti. Ľudská povaha má koniec koncov svoje obmedzenia – niekedy, v rámci obmedzení Svojho svedomia alebo rozumnosti, bude mať vtelený Boh určité dobré ľudské úmysly a bude dúfať v to najlepšie pre ľudí; bude dúfať, že niektorí ľudia sa v určitom období, pri nejakej budúcej záležitosti alebo počas nejakej významnej udalosti obrátia – možno sa dokážu zmeniť. Za takýchto okolností dáva niektorým ľuďom príležitosti, pokiaľ ide o to, ako s nimi zaobchádza.

Na jednej strane táto normálna ľudská prirodzenosť vteleného Boha spolupracuje na niektorom diele Jeho božskej prirodzenosti alebo vyjadruje určité názory a hľadiská. Na druhej strane tiež poskytuje pomoc alebo neustále overuje niektoré podstaty, prirodzenosti alebo cesty ľudí, ktoré vidí božská prirodzenosť Boha. Preto táto normálna ľudská prirodzenosť vteleného Boha neslúži len na to, aby niesla služby Krista a Syna človeka. Pre ľudí je dôležitejšie to, že im umožňuje získať väčšie porozumenie Boha v nebi. To znamená, že dáva ľuďom viac príležitostí lepšie porozumieť Bohu v nebi a vidieť viac z Jeho podstaty prostredníctvom vteleného Boha. V neposlednom rade slúži na to, aby lepšie zmierila vzťah medzi skazeným ľudstvom a Bohom v nebi. Možno celkom nerozumiete slovu „zmieriť“. Ak mu nerozumiete, nedá sa nič robiť; vhodnejšie slovo neexistuje. Uvediem príklad. Keď si vytvoríš predstavy o určitom aspekte Božích úmyslov alebo Božích požiadaviek, nedokážeš tieto úmysly alebo požiadavky prijať. Začneš mať myšlienky, vyvinie sa u teba vzdorovitosť a potom nie si schopný podriadiť sa. V tomto čase vtelený Boh rozumie tvojim ťažkostiam a slabostiam a berie na ne ohľad. Hovorí určité slová, koná určité dielo a uvádza určité príklady. Prostredníctvom duchovného spoločenstva ti pomáha vidieť, aké sú Božie úmysly, v čom spočívajú chyby v tvojom postoji k Bohu a ako by si mal tento vzdorovitý stav zvrátiť, aby si dosiahol podriadenosť Bohu. Vďaka duchovnému spoločenstvu, v ktorom sa ti vtelený Boh ľudsky približuje, a vďaka Jeho pomoci a podpore sa tvoje predstavy a nedorozumenia o Bohu rozptýlia. Potom sa tvoj postoj k Bohu do istej miery zmení; z postoja vzdoru a odporu sa stane ochota podriadiť sa. Vtedy spoznáš sám seba, začneš sa nenávidieť a porozumieš tomu, že je vhodné, keď Boh koná týmto spôsobom, a že Boh má úporné úmysly. Prostredníctvom takéhoto duchovného spoločenstva, zmierovania, podpory a pomoci ti vtelený Boh umožňuje pochopiť Božie úmysly tým, že ti predstaví, aké sú povaha, podstata a úmysly Boha v nebi, a tiež ti umožňuje spoznať, v čom sa mýliš a ako sa kajať. Keď sa o týchto dvoch aspektoch jasne hovorí v duchovnom spoločenstve a ty napokon dosiahneš bod, keď už Bohu nevzdoruješ ani Mu neodporuješ a máš ochotu podriadiť sa, postoj Boha v nebi k tebe sa do určitej miery zmení. Už ťa nebude odsudzovať a nebude ťa nenávidieť; Jeho hnev voči tebe pominie. Keď Boží hnev pominie, pocítiš vo svojom srdci pokoj, útechu a radosť; keď opäť predstúpiš pred Boha, aby si sa modlil, budeš cítiť, že Mu máš čo povedať, pocítiš Božiu prítomnosť a tvoje srdce bude pokojné a vyrovnané. Keď sa obzrieš späť, uvedomíš si, že si bol predtým voči Bohu príliš vzdorovitý a tvoja vlastná vôľa bola príliš silná, čo spôsobilo, že ťa Boh nenávidel. Vtedy cítiš výčitky svedomia a keď v budúcnosti opäť narazíš na tieto veci, už nikdy viac nebudeš Bohu vzdorovať. Prostredníctvom duchovného spoločenstva a podpory vteleného Boha sa tvoj postoj k Bohu úplne obráti a tvoj vzťah s Bohom prejde úplným obratom a zlepší sa tak, že tvoj vzťah s Bohom už nezostane v pôvodnom stave, ale vyvíja sa pozitívnym smerom. Vidíš, ak by vtelený Boh nehovoril tieto slová ani nekonal toto dielo, možno by si vzhľadom na svoju vlastnú vôľu a svoju prirodzenosť navždy žil v stave vzdoru voči Bohu. Potom by tvoj vzťah s Bohom zostal na mŕtvom bode a zotrval by v takomto začarovanom kruhu. Zmenil by Boh v nebi Svoj postoj k tebe len preto, lebo s Bohom takto zotrvávaš na mŕtvom bode? To by bolo nemožné. Ak takto zotrváš s Bohom na mŕtvom bode, Boh prejde od odporu a nenávisti voči tebe k tomu, že ťa zavrhne. Keď to dospeje do bodu, že ťa zavrhne, máš ešte šancu dosiahnuť spásu? (Nie.) Nebudeš mať žiadnu šancu a Boh ťa nechá odísť. Keď ťa nechá odísť, tvoj život veriaceho sa presne tam skončí. Už ťa nebudem chcieť spasiť a nebude potrebné, aby som s tebou prichádzal do kontaktu. Budeš úplne vyčistený z radov tých, ktorých spasím. Už ťa nebudem chcieť znova vidieť, pretože počas času, kým som čakal, si sa neobrátil. Tvoje svedomie a rozum nefungovali a nikto ťa nedokázal prinútiť, aby si sa obrátil. Tak dlho som ti dával príležitosti, a predsa si sa neobrátil. Preto, ak by sa v takýchto situáciách neobjavil nikto, kto by zmieril vzťah medzi Bohom a človekom, potom by sa tvoj vzťah s Bohom roztrhol. Konečným výsledkom by bolo, že by ťa Boh zavrhol, bol by si navždy odlúčený od svetla Božej tváre a v Božích očiach by si už nebol stvorenou bytosťou; potom by si úplne zahynul. Prítomnosť vteleného Boha ti však dáva príležitosť zmieriť svoj vzťah s Bohom. Ak by sa vtelený Boh neobjavil a nekonal dielo, len čo by sa vzťah medzi ľuďmi a Bohom v nebi dostal na mŕtvy bod, ľahko by to viedlo k tomu, že by Boh ľudstvo zavrhol. Pre ľudí by bolo nemožné získať príležitosť alebo nejaké posolstvo od tretej strany či z vonkajšieho sveta, aby sa zmierili s Bohom. Iba vtelený Boh môže zohrávať túto úlohu a konať toto dielo; stáva sa zmierovateľom medzi Bohom v nebi a ľudstvom. S takýmto zmierením celé ľudstvo nebadane získava oveľa viac príležitostí počas obdobia Božieho vtelenia. Tieto príležitosti sú nevyhnutné na to, aby ľudia dosiahli spásu, a nikto sa bez nich nezaobíde. Či už sa v súčasnosti usiluješ o pravdu, alebo sa budeš usilovať o pravdu v budúcnosti, pokiaľ chceš dosiahnuť spásu, tieto príležitosti sú pre teba tými najdôležitejšími vecami. Preto je táto úloha vteleného Boha pre teba taká dôležitá! Normálna ľudská prirodzenosť vteleného Boha je nenahraditeľnou súčasťou vteleného Boha. Iba normálna ľudská prirodzenosť vteleného Boha dokáže takúto príležitosť vidieť, uchopiť ju, vedieť, že ľudstvo takúto príležitosť potrebuje, a zabezpečiť takúto príležitosť pre ľudstvo, čím sa vyrieši problém vzťahu medzi ľuďmi a Bohom, ktorý uviazol na mŕtvom bode. Ak by však vtelený Boh nemal normálnu ľudskú prirodzenosť a mal by iba božskú prirodzenosť, potom by vzťah medzi človekom a Bohom zostal vzťahom medzi ľudstvom a Bohom v nebi. V tom prípade by sa dalo povedať, že pre ľudí by bolo veľmi ťažké získať príležitosť na dosiahnutie spásy a urovnať svoj vzťah s Bohom. Pretože vtelený Boh má normálnu ľudskú prirodzenosť a pretože táto normálna ľudská prirodzenosť má svedomie a rozum ľudskej prirodzenosti, dokáže v rámci svedomia a rozumu normálnej ľudskej prirodzenosti vidieť, čo je ohniskom, príčinou a koreňom rôznych konfliktov, ktoré vznikajú medzi ľuďmi a Bohom. Pokiaľ ide o to, ako sa majú tieto konflikty a zakorenené problémy vyriešiť, aby medzi ľuďmi a Bohom už neboli žiadne konflikty a ich vzťah už nebol na mŕtvom bode, iba Syn človeka žijúci v rámci svedomia a rozumnosti normálnej ľudskej prirodzenosti – vtelený Boh – to dokáže vidieť, dokáže tento problém skutočne vyriešiť a dokáže konať toto dielo. Týmto spôsobom môžu ľudia v procese vzbury proti Bohu a v procese dosahovania spásy neustále riešiť svoju vzdorovitosť voči Bohu, svoju neposlušnosť a svoj odpor voči Bohu, však? (Áno.) Keď riešiš tieto problémy vzdorovitosti, odporu a neposlušnosti voči Bohu, Boh ti neustále odpúšťa, prijíma ťa a udeľuje ti uznanie. Prechádzaš od vzdorovitosti, odporu a neposlušnosti k neustálemu vyznávaniu svojich hriechov a pokániu, a potom k ochote prijať pravdu, dosiahnuť úprimnú podriadenosť a k tomu, že už viac nebudeš Bohu vzdorovať. V tomto procese ti Boh odpúšťa, následne získavaš pravdu, postupne predstupuješ pred Boha, postupne zlepšuješ svoj vzťah s Bohom a Boh ťa postupne prijíma. Vidíš, kto má z toho nakoniec najväčší úžitok? (Ľudia.) Ľudia z toho majú taký veľký úžitok! Tento proces ti umožňuje vidieť nádej na život a nádej na prežitie. No predtým, ako vtelený Boh vykonal Svoje dielo, mali ľudia o Bohu veľa predstáv a fantázií, ako aj všelijakú vzdorovitosť; vo vzťahu medzi človekom a Bohom bolo veľa problémov. Počas obdobia, keď vtelený Boh konal dielo a vyjadroval toľko právd, sa tieto problémy ľudstva postupne vyriešili. Názory, postoje, stanoviská a hľadiská ľudí voči Bohu sa postupne zlepšili, a ako sa postupne zlepšovali, menili sa aj postoje ľudí k Bohu. Až keď sa ľudia zmenia, Boh im postupne udelí uznanie, postupne ich prijme a obľúbi si ich a postupne sa vzdá Svojej nenávisti, odporu, zavrhnutia a kliatby voči nim. Ak by sa Boh nestal telom, bez ohľadu na to, koľko energie by si vynaložil alebo akú cenu by si zaplatil vo svojej viere v Boha za tieto roky, bol by si schopný dosiahnuť tieto zisky? (Nie.) Bez vteleného Boha by sa vzťah medzi ľuďmi a Bohom nikdy nezlepšil. Najdôležitejšou vlastnosťou vteleného Boha je to, že má normálnu ľudskú prirodzenosť a žije v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti. Iba tým, že žije v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti, má svedomie a rozumnosť normálnej ľudskej prirodzenosti a je schopný správne myslieť, súdiť a robiť rozhodnutia, ako aj rozumieť všetkým druhom osôb, udalostí a vecí a poznať ich, dokáže normálne, kúsok po kúsku poskytovať rôzne pravdy, ktoré ľudia potrebujú, aby ich Boh mohol postupne prijať a uznať. Iba takýmto spôsobom sa môžu ľudia vymaniť zo svojich rôznych skazených pováh, už viac nevzdorovať Bohu, už viac nežiť v satanovom otroctve a neodporovať Bohu, ale namiesto toho v procese, keď Boh vyjadruje pravdu – to znamená v procese, keď Boh koná Svoje dielo – postupne dospieť k skutočnej podriadenosti voči Bohu a skutočnej bázni pred Bohom. Takže bez ohľadu na to, ako sa na to pozeráš, význam vteleného Boha pre ľudstvo je jednoducho nesmierne veľký!

Hlavným prejavom vteleného Boha je normálna ľudská prirodzenosť vteleného Boha a táto normálna ľudská prirodzenosť je nenahraditeľná. Ak teda máš o normálnej ľudskej prirodzenosti vteleného Boha mnoho predstáv, ktorých sa nedokážeš nikdy vzdať, a často porovnávaš vteleného Boha s Bohom v nebi, potom hovorím, že ti úplne chýba ľudská prirodzenosť. Z tejto normálnej ľudskej prirodzenosti Boha si získal tak veľa, a predsa ani nevieš, ako si tieto rôzne aspekty pravdy získal. Nie si slepý? Chýba ti svedomie, však? (Áno.) Chýba ti svedomie a nevieš, ako veci fungujú. Niektorí ľudia hovoria: „Ak by sa Boh nestal telom, aby hovoril a konal dielo, už dávno by sme dosiahli spásu a už dávno by sme boli uchvátení pred Boha.“ Nie sú to bludné reči? Nie je príliš absurdné hovoriť takéto veci? (Áno.) Boli by ste dnes bez slov a diela, ktoré vtelený Boh vykonal za tie roky, vôbec ešte nažive? Ak si teda po toľkých rokoch nasledovania vteleného Boha a počúvania, ako v duchovnom spoločenstve hovorí o pravde, hlboko precítil a ocenil: „Dielo, ktoré vykonal vtelený Boh, je pre mňa takým veľkým prínosom! Skutočne som z neho nesmierne získal!“ – ak to dokážeš naozaj oceniť, čo to ukazuje? Ukazuje to, že máš svedomie a tvoje uznanie je správne. Ľudia bez svedomia a rozumu to ani teraz nedokážu oceniť, čo je nebezpečné. Ak to doteraz neocenili, dokážu to oceniť o ďalších dvadsať rokov? Určite nie. Je zrejmé, že takémuto človeku chýba svedomie. Nielenže nedokáže oceniť, že slová a dielo vteleného Boha sú pre ľudí spásou, ale ešte aj povie: „Čo som získal z toho, že už toľko rokov verím v Boha?“ Boh vyjadril toľko právd – nezískal si ich? Necítiš, že pravda je tou najcennejšou vecou? Ak necítiš, že pravda je tou najcennejšou vecou, potom nie si skutočným veriacim; si len príživníkom. Ak necítiš, že si získal pravdu, potom nemáš svedomie. Je človek bez svedomia ľudskou bytosťou? (Nie.) Človek bez svedomia nie je ľudskou bytosťou. Vidíš, bez ohľadu na to, koľko rokov žije zviera, nikdy sa nedozvie, že Stvoriteľ existuje; a bez ohľadu na to, koľko desiatok tisíc alebo stoviek miliónov rokov žije diabol, nikdy neuzná Božiu existenciu. Budú zvieratá odsúdené za to, že nevedia o Božej existencii? (Nie.) Psy žijú asi desať rokov, kone žijú dvadsať alebo tridsať rokov a slony môžu žiť aj viac ako sto rokov. Zvieratá nevedia o existencii Stvoriteľa, a predsa za to žiadne z nich nie je odsúdené, pretože sú klasifikované ako zvieratá. Boh od nich nič nepožaduje a ani ich nespasí. Ľudia sú iní. Boh má od ľudí očakávania a vkladá do nich Svoje nádeje. Keďže si zažíval dielo vteleného Boha toľko rokov, mal by si byť schopný to oceniť, však? Ako by teda mali ľudia zaobchádzať s vteleným Bohom? Všetko sa to vracia k tomu, čo som už povedal: bez ohľadu na to, do akej miery sa zdá, že vtelený Boh je v rozpore s tvojimi predstavami a fantáziami alebo s tým, čo chceš – možno nie je taký vysoký ako ty, nie je taký pekný ako ty, nemá toľko vedomostí a vzdelania ako ty a nemá také vysoké spoločenské postavenie ako ty –, ak dokážeš oceniť, že pravdy, o ktorých počas týchto rokov hovoril v duchovnom spoločenstve, ti umožnili zožať veľkú úrodu a získať pravdu, potom by si mal prijať fakt, že On je Boh a že má Božiu identitu. Ak máš skutočne rozumnosť, nemal by si stále porovnávať vteleného Boha s Bohom v nebi. Má vôbec nejaký zmysel Ich takto porovnávať? Tým, že Ich budeš neustále porovnávať, dostaneš do ťažkej pozície len sám seba; okrem toho sa budeš Bohu protiviť a nakoniec nezískaš nič. Keď Ich budeš neustále porovnávať, ovplyvní to tvoje získanie pravdy a dosiahnutie spásy. Takže jednoducho preto, že pravdy vyjadrené vteleným Bohom ti môžu umožniť dosiahnuť spásu, by si už nemal porovnávať vteleného Boha s Bohom v nebi a mal by si vteleného Boha prijať; ešte stále nie je neskoro prijať Ho. Niektorí ľudia hovoria: „Čo potom znamená prijať Ho? Celý čas som počúval Tvoje kázne, však? Nie je to prijatie?“ Počúvanie kázní sa nerovná prijatiu. Čo teda presne znamená prijatie? Uvažujte o tom sami: aké sú prejavy toho, že ste Ho neprijali, a aké sú prejavy toho, že ste Ho prijali? Uvažujte o tom a hovorte o tom medzi sebou v duchovnom spoločenstve. Tým dnešné duchovné spoločenstvo ukončíme. Dovidenia!

27. júla 2024