Ako sa usilovať o pravdu (29)

Už sme hovorili v duchovnom spoločenstve o niektorých pravdách týkajúcich sa vteleného Boha. Máte pocit, že hovoriť v duchovnom spoločenstve o tomto aspekte pravdy je užitočné pre poznanie Boha? (Áno.) To je dobre. Už v minulosti sme o tejto téme trochu hovorili v duchovnom spoločenstve, ale nepreberali sme ju podrobne, bod po bode; skôr sme sa jej venovali po častiach. To, o čom hovoríme v duchovnom spoločenstve tentoraz, sú pravdy v rámci témy vteleného Boha, ktoré zahŕňajú predstavy človeka o Bohu, ako aj jeho postoje k Bohu a jeho poznanie Boha. Jedným z dôvodov, prečo hovoríme v duchovnom spoločenstve o týchto pravdách, je to, aby človek mohol porozumieť Bohu a spoznať Ho a porozumieť pravdám týkajúcim sa jeho postojov voči Bohu a názorov na Boha, ktoré musí poznať. Ďalším dôvodom je, že tieto témy sú veľmi dôležité. Prečo sú dôležité? Nuž, človek nemôže Boha v nebi vidieť ani sa Ho dotknúť a sotva Ho vôbec dokáže cítiť; Boh v nebi je od človeka tak ďaleko. Ak by sa niekto pokúsil nadviazať vzťah s Bohom, bolo by to pre neho veľmi prázdne a nereálne. Táto prázdnota a nereálnosť je na jednej strane spôsobená tým, že človek je plný predstáv a domnienok o Bohu. Na druhej strane je to spôsobené tým, že človek vôbec nerozumie skutočnosti a praktickosti Boha, ani Božej identite a podstate, a žije výlučne uprostred predstáv a domnienok, ktoré pramenia z jeho vlastného zbožného priania. Takže po tom, čo človek začne nasledovať Boha, je vzťah, ktorý si s Bohom vytvorí, v podstate vybudovaný na jeho predstavách a domnienkach, na základe jeho zbožného priania a tiež na jeho rôznych požiadavkách a túžbach voči Bohu. Vzťah medzi človekom a Bohom, ktorý je vybudovaný na takomto základe, je veľmi nestabilný, veľmi neistý a, samozrejme, veľmi nespoľahlivý. Pri najmenšom záchveve vetra alebo pri výskyte nejakej nezvyčajnej situácie sa takýto vzťah môže ľahko narušiť a môže sa ľahko pretrhnúť. Keď sa človek napríklad stretne s vecami, ktoré nejdú tak, ako by si želal, keď sa stretne s utrpením, neúspechmi a zlyhaniami, alebo keď sa stretne so všetkými druhmi vecí, ktoré nie sú v súlade s jeho predstavami a týkajú sa jeho telesných záujmov, inštinktívne začne pochybovať o Bohu. Bude pochybovať o Božej existencii, bude pochybovať o tom, či sú spôsoby, akými má Boh zvrchovanosť nad človekom – a spôsoby, akými Boh pre neho veci ovláda a usporiadava –, správne, a samozrejme, bude pochybovať o tom, či je správne, že Boh koná takto, ako aj o tom, či Boh má alebo nemá voči človeku nejaké postranné úmysly alebo zlé zámery, a tak ďalej. Stručne povedané, takýto vzťah medzi človekom a Bohom je veľmi nestabilný a neistý; ľudsky povedané, je plný neistoty. Keďže takýto vzťah medzi človekom a Bohom je vybudovaný na predstavách a domnienkach človeka a na základe rôznych požiadaviek, ktoré človek kladie na Boha zo zbožného priania, nezáleží na tom, aká veľká je podľa človeka jeho viera v Boha ani aké veľké je podľa neho jeho odhodlanie nasledovať Boha, Boh takýto vzťah zo Svojho pohľadu neuznáva. Samozrejme, z hľadiska objektívnych faktov je nestabilný; môže sa narušiť alebo pretrhnúť kedykoľvek a kdekoľvek v dôsledku zmien najrôznejších prostredí, ako aj rôznych ľudí, udalostí a vecí, a tiež v dôsledku vzniku rôznych mimoriadnych situácií. Aj keď človek rozumie niektorým pravdám, stále bude pochybovať o Bohu, keď Mu nerozumie alebo Ho nepozná. Aj keď nepochybuje o Božej existencii, stále bude pochybovať o tom, aký je Boží cieľ, keď voči nemu takto koná, a či je správne, že Boh takto koná. Preto možno povedať, že tento vzťah, ktorý si človek vytvára s Bohom, keď Bohu nerozumie alebo Ho nepozná, nedokáže obstáť v žiadnej skúške a ťažko znesie zocelenie v akomkoľvek mimoriadnom prostredí. Príčinou toho nie je to, že by v Božej zvrchovanosti a usporiadaniach boli chyby alebo nepresnosti, alebo že by bol Boh bezohľadný a nebral by do úvahy slabosti človeka alebo jeho rôzne potreby; je to skôr tým, že skazení ľudia sú vo svojej podstate plní predstáv a domnienok o Bohu. Keďže má človek skazené povahy, od samého začiatku nie je tento jeho vzťah s Bohom vybudovaný na základe normálneho vzťahu medzi stvorenou bytosťou a Stvoriteľom. Človek tak zaujíma nesprávny postoj, zastáva nesprávne názory a vytvára si vzťah s Bohom pomocou mylných hľadísk a na udržanie tohto vzťahu používa aj mylné myšlienky a názory, ako aj mylné metódy. Týmto spôsobom sa tento vzťah medzi človekom a Bohom stáva nenormálnym. Nielenže nepomáha človeku lepšie sa podriadiť Bohu, Jeho ovládaniam a Jeho usporiadaniam, aby tak splnil Božie požiadavky na neho, ale tiež spôsobuje, že sa Bohu hnusí a odpudzuje Ho, a dokonca spôsobuje, že človek stráca šancu dosiahnuť spásu. Čím dlhšie človek nasleduje Boha, čím viac pravdám rozumie a čím viac kapitálu hromadí a získava skúsenosti a ponaučenia v priebehu konania svojej povinnosti, tým viac cíti, že jeho vzťah s Bohom je správny a bezpečný. Avšak z hľadiska poznania Boha človekom je takýto vzťah medzi človekom a Bohom v Božích očiach stále nenormálny. Stále ho treba naprávať a skúšať a človek stále musí porozumieť viac pravdám a mať väčšie porozumenie a poznanie Boha. Len takto môže byť vzťah medzi človekom a Bohom v Božích očiach skutočne na požadovanej úrovni a, samozrejme, len vtedy môže človek presnejšie a rozumnejšie zaujať postavenie stvorenej bytosti v tom, ako zaobchádza so Stvoriteľom, v tom, ako zaobchádza s Bohom. Preto pravda týkajúca sa poznania vteleného Boha – poznania Boha na zemi – nie je nejakým druhom akademických vedomostí ani typom bežných poznatkov, a už vôbec nie je nejakým druhom teórie alebo hesla. Skôr je to aspekt pravdy, ktorému človek musí porozumieť, aby nadviazal normálny vzťah s Bohom, aby nadviazal vzťah medzi stvorenou bytosťou a Stvoriteľom. Je to aspekt pravdy, ktorý zahŕňa poznanie Božej podstaty, poznanie spôsobov, akými Boh koná dielo a hovorí, a poznanie princípov, podľa ktorých Boh robí všetky druhy vecí. Keď človek rozumie tomuto aspektu pravdy, pozná vteleného Boha a má základné porozumenie Bohu, nadviaže s Bohom vzťah, ktorý je najsprávnejší a najvhodnejší – vzťah medzi stvorenou bytosťou a Stvoriteľom. Len na základe takéhoto vzťahu sa bude pozitívnym smerom rozvíjať úsilie človeka o praktizovanie pravdy, aby uspokojil Boha, a jeho úsilie podriadiť sa Bohu a uctievať Ho; len vtedy sa bude človek čoraz viac vyhýbať zlu a vydá sa na cestu spásy.

Zamyslite sa nad týmto: Ak niekto nemá vôbec žiadne poznanie Boha – to znamená, že hoci verí v Boha, je plný predstáv a domnienok o princípoch a spôsoboch, akými Boh robí veci, a o Jeho cieli pri ich robení, a je plný predstáv a domnienok o konkrétnych detailoch toho, ako Boh robí všetky druhy vecí –, ako k nim potom pristúpi, keď sa stretne s rôznymi vecami? Ako bude hľadať pravdu? Čo bude jeho základom? Aké budú jeho princípy? Aké budú jeho ciele? To nie sú jednoduché otázky. Ak je niekto plný predstáv a výmyslov o Bohu a ani prinajmenšom nerozumie princípom a spôsobom, akými Boh robí veci, a vôbec nerozumie tomu, aký je Jeho cieľ pri robení všetkých druhov vecí, a zaobchádza s Bohom výlučne na základe ľudských predstáv a domnienok, tradičnej kultúry a rozumového uvažovania založeného na vedomostiach, môže spoznať Boha a podriadiť sa Mu? (Nie.) Ak je úsilie človeka o poznanie Boha celkovo založené na ľudských predstavách a domnienkach, vedomostiach a filozofii, ako aj na tradičnej kultúre a jeho úsilie je vybudované na tomto základe a obmedzované týmito vecami, nebolo by toto úsilie veľmi ďaleko od splnenia Božích požiadaviek? Nebolo by v rozpore s tým, čo Boh vyžaduje? (Áno.) Keď prostredníctvom duchovného spoločenstva porozumiete týmto aspektom – normálnosti a praktickosti vteleného Boha; princípom a spôsobom, akými hovorí a koná; a účelu, pohnútkam a cieľom Jeho hovorenia a konania –, budete mať základné porozumenie princípom a spôsobom, akými Boh koná dielo a hovorí, ako aj Jeho cieľu, prečo tak robí. Toto porozumenie nepochádza z ľudských predstáv a domnienok o Bohu, ani to nie je niečo, čo si človek vyvodzuje na základe svojich vedomostí, a už vôbec to nie je niečo, čo si človek predstavuje na základe tradičnej kultúry; skôr pozostáva z nanajvýš praktických prejavov Boha na zemi, ktoré človek vidí, s ktorými prichádza do kontaktu a ktoré zažíva. Princípy a spôsoby, akými vtelený Boh hovorí a koná – ako aj Jeho cieľ, prečo tak robí –, ktoré prejavuje úplne praktickými spôsobmi, viac než postačujú na to, aby ti umožnili porozumieť Božej podstate a povahe, ako aj konkrétnym princípom a spôsobom, akými Boh koná, vykonáva dielo a hovorí, spolu s Jeho cieľom, prečo tak robí, a spoznať ich. Preto je porozumenie rôznym aspektom vteleného Boha cestou k porozumeniu Bohu – Stvoriteľovi. Hoci poznanie vteleného Boha nemôže viesť k úplnému a komplexnému poznaniu Stvoriteľa, prinajmenšom je poznanie vteleného Boha cestou k poznaniu Boha v nebi a k poznaniu Stvoriteľa. Aký je Môj cieľ, keď ti hovorím tieto veci? Hoci porozumenie Bohu a poznanie Boha sú veci, ktoré sa človek musí snažiť naučiť celý svoj život, a hoci človek nemôže spoznať Boha úplne a dôkladne, aj keby tomu venoval celoživotné úsilie, tým, že spoznáš vteleného Boha, porozumieš Bohu v nebi a Stvoriteľovi praktickejším spôsobom, s väčšou presnosťou a objektivitou – to stačí. To znamená, že ti postačuje porozumieť Bohu a spoznať Boha prostredníctvom poznania vteleného Boha; to už stačí na splnenie podmienok na to, aby si spoznal Boha a nadviazal s Ním normálny vzťah. Poznanie vteleného Boha postačuje na to, aby ti umožnilo spoznať Boha v nebi a Stvoriteľa. Porozumeli ste týmto slovám? (Áno.)

Ak by niekto chcel úplne spoznať Boha v nebi a dúfal by, že o Ňom získa plné a komplexné poznanie, bolo by to možné? (Nie.) Nikdy by sa mu to nepodarilo dosiahnuť. Keďže je to nemožné, prečo sa od človeka stále žiada, aby spoznal Boha? Pretože ak dokážeš presne a prakticky poznať Boha, je to pre teba prospešné a užitočné pri Jeho nasledovaní, usilovaní sa o pravdu a pri učení sa toho, aby si mal bázeň pred Bohom a vyhýbal sa zlu. Okrem toho na to, aby si praktizoval pravdu a dosiahol spásu, je poznanie Boha mimoriadne kľúčové a dôležité – dá sa povedať, že to prináša len úžitok a žiadne nevýhody. Čo by si teda mal robiť? (Mali by sme prikladať dôležitosť pravdám týkajúcim sa poznania Boha. Nemali by sme sa snažiť porozumieť tomuto aspektu pravdy tak, akoby to bola len obyčajná pravda.) Po prvé, k vtelenému Bohu musíš pristupovať so správnym postojom. Okrem toho musíš preskúmať, aké predstavy a domnienky máš o vtelenom Bohu a o Bohu, a musíš zistiť, ako sa ich vzdať. Vo svojich interakciách a vzťahoch s Bohom, či už v každodennom živote, v priebehu konania svojej povinnosti, alebo keď zažívaš svoj život, by si mal preskúmať, aké predstavy a domnienky máš o Bohu a či tvoj postoj k Bohu má tieto dva problémy: jedným je porovnávanie vteleného Boha s Bohom v nebi a druhým je kladenie vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom. Preskúmanie týchto dvoch problémov ti môže umožniť rozpoznať niektoré z tvojich predstáv a domnienok o Bohu alebo objaviť, aké problémy sú medzi tebou a Bohom; alebo ti to tiež môže umožniť odhaliť niektoré z tvojich nesprávnych myšlienok a názorov a nesprávnych postojov k Bohu. Zmyslom takéhoto skúmania samého seba je pomôcť ti jasne rozpoznať tvoje rôzne mylné myšlienky, názory a postoje týkajúce sa Boha, aby si sa ich mohol vzdať a pristupovať k Božím slovám, Božiemu dielu a k samotnému Bohu so správnymi myšlienkami a názormi, so správnym postojom a správnymi spôsobmi. Len takýmto praktizovaním sa môže vzťah medzi tebou a Bohom postupne stať normálnym a uspokojiť Boha – správne? (Áno.) Ak budeš takto praktizovať, tvoj vzťah s Bohom sa bude postupne rozvíjať na základe vzťahu medzi stvorenou bytosťou a Stvoriteľom a na základe štandardu, ktorý Boh od človeka vyžaduje. Až po splnení tohto štandardu sa môže vzťah medzi človekom a Bohom stať čoraz normálnejším. Na čo tu odkazuje slovo „normálny“? Viete to? (Znamená to, že človek dokáže lepšie zaujať postavenie stvorenej bytosti v tom, ako zaobchádza so Stvoriteľom. Už nemá voči Bohu žiadnu ostražitosť a podozrievavosť, ale dokáže k Nemu pristupovať otvorene a úprimne.) Má ešte niekto niečo, čo by chcel dodať? (Keď sa vzťah človeka s Bohom stane normálnym, nielenže už nie je voči Bohu ostražitý ani podozrievavý, ale už ani nekladie na Boha požiadavky, nemá žiadne prehnané túžby a dokáže sa skutočne podriadiť Božím ovládaniam a usporiadaniam.) Trafil si klinec po hlavičke. Konečným prejavom, ktorý vidno u ľudí, ktorí dosiahnu spásu, je to, že dokážu stáť v správnom postavení stvorenej bytosti a podriadiť sa Stvoriteľovi. Keď sa človek podriaďuje Bohu, skutočne Boha uctieva; len skutočným uctievaním Boha môže dosiahnuť bázeň pred Bohom a to, že skutočne začne mať bázeň pred Bohom a vyhýbať sa zlu. Preto, pokiaľ ide o to, aký druh vzťahu má človek s Bohom, alebo aký druh vzťahu si s Bohom vytvorí, od čoho to závisí? Závisí to od úsilia človeka a jeho postoja k Bohu a od toho, nakoľko Boha pozná. Ak Boha vôbec nepoznáš a si plný predstáv a domnienok o Ňom a prehnaných túžob voči Nemu, potom aj keď dokážeš praktizovať niektoré pravdy a konať niektoré povinnosti, ktoré by stvorená bytosť mala robiť, pokiaľ ide o tvoj vzťah s Bohom, povinnosti, ktoré konáš, alebo pravdy, ktoré praktizuješ, sú veľmi obmedzené. Napríklad pri konaní svojej povinnosti dokážeš zanechať veci a vydávať sa, trpieť a zaplatiť cenu, alebo dokážeš v cirkvi konať nejakú prácu, ktorá spadá do rozsahu tvojich schopností. Keď však Boh voči tebe koná spôsobom, ktorý nie je v súlade s tvojimi predstavami, alebo keď ťa o niečo pripraví, alebo ťa karhá a disciplinuje, dokážeš sa podriadiť? Ak je tvoje porozumenie Bohu a poznanie Boha skutočné, veľmi prirodzene zaujmeš postavenie stvorenej bytosti a budeš mať postoj podriadenosti. Pokiaľ však nemáš skutočné porozumenie Bohu a nemáš skutočné poznanie Boha, keď si konfrontovaný s vecami, ktoré nejdú tak, ako by si chcel, alebo keď čelíš veciam, ktoré sa týkajú tvojich osobných záujmov, veľmi prirodzene v tebe vzniknú najrôznejšie myšlienky a všetky druhy predstáv a domnienok o Bohu. Takto bude pre teba ako stvorenú bytosť veľmi ťažké dosiahnuť skutočné podriadenie sa Bohu. Aj keď máš nejakú povrchnú podriadenosť alebo ochotu podriadiť sa, ak to nie je v súlade s Božími požiadavkami, potom táto tvoja podriadenosť nie je to, čo Boh chce. Ak táto tvoja podriadenosť pramení výlučne z ľudských predstáv a domnienok, je v rozpore s tvojím poznaním Boha a Božieho diela a porušuje pravdy-princípy, potom je to podriadenosť s prímesou; nie je to skutočná podriadenosť a nie je to podriadenosť, ktorú Boh chce. Boh takúto podriadenosť neschvaľuje. V Jeho očiach ti podriadenosť úplne chýba. Ak sa nedokážeš skutočne podriadiť Bohu, znamená to, že tvoje takzvané „úsilie“ a takzvané „praktizovanie pravdy“ ti v podstate nepomohli nadviazať s Bohom vzťah, ktorý je vzťahom medzi stvorenou bytosťou a Stvoriteľom. Vo väčšine z toho, čo robíš, žiješ uprostred svojich osobných prianí, predstáv a domnienok, čo nemôže získať Božie schválenie. Nezískanie Božieho schválenia nakoniec vedie k jednej veci: to, čo robíš a čo praktizuješ, zďaleka nespĺňa to, čo Boh vyžaduje, a žiješ uprostred svojho vlastného zbožného priania alebo uprostred svojich predstáv a domnienok. Nakoniec ťa to, čo robíš a praktizuješ, a cesta, po ktorej kráčaš, nedokážu priviesť k tomu, aby si sa vydal na cestu spásy a dosiahol spásu. Nebude potom tvoje konanie márne? (Áno.) Za týchto okolností bude tvoje konanie márne. Neznamená to potom, že si zo svojej viery v Boha za všetky tie roky v podstate nič nezískal? (Áno.) Aký je dôvod toho, že človek nič nezíska? (Ľudia kráčajú po ceste viery v Boha, pričom vždy žijú uprostred svojich osobných prianí, predstáv a domnienok.) Skutočnosť, že po mnohých rokoch viery v Boha nič nezískaš, nie je spôsobená tým, že si nezaplatil cenu, nebol si ochotný znášať ťažkosti alebo si nebol ochotný vydávať sa, a už vôbec nie tým, že si nekonal svoju povinnosť. Čo je teda tým dôvodom? Je ním to, že počas toho, ako trpíš a platíš cenu, zanechávaš veci a vydávaš sa a konáš svoju povinnosť, robíš väčšinu vecí len ako výsledok svojho zbožného priania a robíš ich, kým žiješ uprostred svojich predstáv a domnienok, namiesto toho, aby si konal podľa Božích požiadaviek. Ty však stále veríš, že konáš podľa Božích požiadaviek. Keďže je toto tvoje presvedčenie plné predstáv, nakoniec sa ti nepodarí získať pravdu a dosiahnuť výsledok v podobe spásy. Všetko tvoje konanie bolo teda márne. Ak niekto nakoniec dospeje do tohto bodu, nepovedali by ste, že je to dosť poľutovaniahodné? (Áno.) Na prvý pohľad sa zdá, že ľudia konajú svoje povinnosti, kážu Božie slová, trpia a platia cenu, ale v skutočnosti nasledujú Boha a slúžia Mu, pričom majú mnoho predstáv a domnienok a mnoho nesprávnych myšlienok, názorov a postojov. Ak konáš svoju povinnosť s týmito prímesami, nakoniec, keď ťa Boh bude skúšať, nebudeš vedieť, prečo takto koná ani čo od teba očakáva a aký výsledok chce v tebe dosiahnuť tým, že ťa takto skúša. Nakoniec, keď ťa Boh bude skúšať, slová, ktoré Mu povieš, a tvoje modlitby budú plné sťažností, nepochopenia a pochybnosti, a dokonca plné smútku a bolesti, ako aj predstáv a domnienok o Bohu. Neznamená to potom, že tvoje doterajšie úsilie sa skončilo neúspechom a že utrpenie, ktoré si znášal, a cena, ktorú si zaplatil, boli márne? (Áno.) Napríklad povedzme, že už mnoho rokov veríš v Boha a vždy si znášal ťažkosti a platil cenu; navonok si robil všetko, čo ti Boh kázal, a pevne si sa držal týchto slov. Jedného dňa ťa však postretne skúška, akú mal Jób, a ty zrazu začneš pochybovať: „Mohla by byť moja viera nesprávna? Mohol by som vari kráčať po nesprávnej ceste? Prečo by mi Boh pripravil takéto prostredie? Prečo by na mne Boh konal takéto dielo? Prečo by dopustil, aby sa mi stalo niečo také?“ Nerozumieš a nevieš, čo sa deje. Jednak, subjektívne, je toho veľa, čomu nerozumieš. Okrem toho, aký je najväčší problém, ktorý ľudia majú? Keď sa stretnú so všetkými možnými vecami, jediné, čo vedia urobiť, je modliť sa a snažiť sa vymaniť z týchto situácií. Tí, ktorí sú na tom o niečo lepšie, sa budú snažiť zistiť, či neurazili Boha alebo či ich Boh nedisciplinuje; budú sa snažiť zistiť, či je na nich niečo, čo nie je v súlade s Božími úmyslami; a snažiť sa zistiť, či si svojimi činmi a skutkami nevyslúžili Boží odpor. Avšak keď sa väčšina ľudí stretne s takýmito vecami, nevie – v pozitívnom zmysle –, ako proaktívne prispieť k Božiemu dielu a spolupracovať s Bohom, ako praktizovať podľa princípov, ktorými by sa mala riadiť stvorená bytosť, alebo podľa Stvoriteľových pokynov, ani ako proaktívne hľadať cestu praktizovania a pravdy-princípy na vyriešenie daného problému. To je nad sily väčšiny ľudí. Nie je to tak? (Áno.) Tak vidíš, keď sa ľudia stretnú s nejakými vecami, snažia sa hľadať príčiny na rôznych miestach – môžu sa pozrieť na seba, môžu sa snažiť nájsť objektívne príčiny, môžu sa snažiť vymyslieť nejaké výhovorky, ktoré môžu použiť na svoju obhajobu a ospravedlnenie samých seba, alebo môžu podozrievať iných ľudí a hľadať príčiny u nich. No len veľmi zriedka niekto predstúpi pred Boha, aby proaktívne hľadal pravdy-princípy a proaktívne vyriešil problém. Nakoniec, keď Boh odstráni situáciu alebo prostredie, ktorému ľudia čelia, koľko toho môžu ľudia získať? Väčšina ľudí vie len to, že si musia dávať pozor, keď sa nabudúce s takýmito vecami stretnú, a vedia len to, ako sa týmto veciam vyhnúť alebo ako ich neutralizovať, keď sa objavia náznaky, že by mohli nastať znova. Len veľmi málo ľudí však uvažuje o tom, ako by mali proaktívne spolupracovať, keď sa s takýmito vecami stretnú, ako praktizovať podľa princípov, ktoré Boh ľuďom hovorí, a ako vyriešiť problém podľa právd-princípov. Pre väčšinu ľudí to nie je ľahké urobiť, však? (Áno.)

Má hovorenie v duchovnom spoločenstve na tému zrieknutia sa svojich predstáv a domnienok o vtelenom Bohu niečo spoločné s poznaním vteleného Boha? (Má.) Aká je to spojitosť? (Ak nepoznáme vteleného Boha a veríme v Boha len na základe našich vlastných predstáv a domnienok, nakoniec je veľmi pravdepodobné, že zostaneme s prázdnymi rukami a že všetko naše úsilie bude márne a nič nezískame. Takže ak sa chceme vo svojej viere v Boha dostať na správnu cestu, musíme poznať vteleného Boha. Táto pravda je veľmi dôležitá.) Toto je to, čomu by ste mali porozumieť z hľadiska teórie – ako by ste teda mali praktizovať? To je dôležitá otázka. Keď získaš poznanie o vtelenom Bohu, mal by si na základe tohto poznania riešiť a zvládať všetky druhy vecí v reálnom živote a použiť ho na to, aby si zistil, aké by mali byť princípy praktizovania pre všetky druhy vecí. Bez ohľadu na to, aké poznanie máš, zmyslom tohto poznania je riešiť problémy, nie to, aby si ovládal teóriu. Tak vidíš, hovorili sme v duchovnom spoločenstve o toľkých témach týkajúcich sa vteleného Boha, ale bez ohľadu na to, o akú tému ide, každá zahŕňa skutočné problémy v reálnom živote. Keď čelíš týmto skutočným problémom, mal by si sa nad nimi zamyslieť. Čo si o nich myslíš? Aký je tvoj postoj k nim? Ako ich plánuješ vyriešiť? Necháš ich len tak prejsť, alebo budeš hľadať pravdu, aby si ich vyriešil? Ak si po vypočutí Môjho duchovného spoločenstva na tieto témy pamätáš len nejaké teórie, ale nedokážeš aplikovať Moje slová v reálnom živote na vyriešenie svojich ťažkostí a problémov, potom to, čo si získal, je len doktrína, ktorá ti nie je na nič užitočná. Ak však po vypočutí Môjho duchovného spoločenstva na tieto témy aplikuješ Moje slová v reálnom živote, napravíš svoje chybné názory a chybné postoje k Bohu, zbavíš sa svojich predstáv a domnienok o Bohu a zlepšíš svoj vzťah s Bohom, potom to, čo si získal, je pravda. Ak použiješ slová a obsah, o ktorých som s tebou hovoril v duchovnom spoločenstve, na vyriešenie svojich predstáv a domnienok, svojich chybných myšlienok a názorov a svojich chybných postojov k Bohu, budeš schopný nadviazať normálny vzťah s Bohom. Pokiaľ však k problémom, ktoré máš, pristupuješ ľahostajne a nestaráš sa o ne, nikdy sa nezamýšľaš nad tým, ako sa zhoduješ s Božími slovami, a jasne vieš, že v tvojom postoji k Bohu sú problémy, no napriek tomu nehľadáš pravdu, aby si tento skutočný problém vyriešil, potom Moje slová pre teba nič neznamenali a počúval si ich márne, však? (Áno.) Aká je vaša situácia? (Hoci vieme, že by sme nemali zaobchádzať s Božími slovami ako s doktrínami a že by sme ich mali praktizovať v reálnom živote, náš vstup je práve teraz ešte pomerne plytký.) To, že je váš život-vstup plytký, nie je dôvod na obavy – pokiaľ neustále hľadáte pravdu, postupne dosiahnete hlbší vstup. Na tomto základe postupne uvažuj o veciach a skúmaj sám seba, porovnávaj sa s Božími slovami a potom naprav svoje chybné myšlienky a názory – a svoje chybné postoje k Bohu – a začni k Bohu pristupovať a poznávať Ho so správnymi myšlienkami a názormi a so správnym postojom. Takto sa krok za krokom stane tvoj vzťah s Bohom čoraz normálnejším.

To, o čom sme hovorili v súvislosti s témou vteleného Boha, nie je abstraktné ani prázdne. Je to veľmi konkrétne, zahŕňa to reálny život a vôbec to nie je odtrhnuté od reálneho života, a preto hovorím, že to nie je prázdne ani abstraktné. Ak budeš počúvať a uvažovať srdcom, bude ti tento aspekt pravdy čoraz jasnejší. Stručne povedané, ak chce niekto dosiahnuť skutočné poznanie Boha a chce nadviazať normálny vzťah medzi stvorenou bytosťou a Stvoriteľom, táto lekcia poznávania Boha je niečo, čo sa musí naučiť, a proces poznávania Boha je niečo, čo musí zažiť. Táto lekcia poznávania Boha by mala začať dvoma vecami: poznaním normálnosti a praktickosti vteleného Boha a zrieknutím sa predstáv a domnienok o vtelenom Bohu. Dá sa tiež povedať, že táto lekcia by mala začať tými najzákladnejšími aspektmi, aké existujú. Keď s vteleným Bohom nadviažeš normálny vzťah medzi stvorenou bytosťou a Stvoriteľom a nadviažeš normálny vzťah medzi človekom a Bohom, zaujmeš ľudskú perspektívu a budeš k vtelenému Bohu, Jeho slovám a dielu a k akémukoľvek postoju, ktorý voči tebe On má, pristupovať so správnymi myšlienkami a názormi a so správnym postojom. Keď nadviažeš normálny vzťah s vteleným Bohom – vzťah medzi človekom a Bohom –, nemalo by byť pre teba priťažké byť k Bohu otvorený a úprimný, mať k Nemu úctu a byť Mu poslušný, však? (Áno.) To je cieľ, o ktorý by sa mal človek usilovať, a je to tiež princíp, ktorý by mal človek praktizovať. Nadviazanie normálneho vzťahu s vteleným Bohom by malo začať interakciou, stretávaním sa, komunikáciou a jednaním s Ním. Na tomto základe by si mal prehĺbiť svoje porozumenie vtelenému Bohu, často s Ním konverzovať a komunikovať, a tak dosiahnuť skutočné porozumenie Bohu a poznanie Boha. Ak sú konverzácia, komunikácia a interakcia s Bohom v nebi pre človeka niečím veľmi vzdialeným a dokonca nedosiahnuteľným, a je to tiež nerealistické a neobjektívne, ako potom človek dokáže interagovať, komunikovať a stretávať sa s Bohom na základe toho, že s Ním nadviazal normálny vzťah? Počas tohto obdobia, v ktorom vtelený Boh hovorí a koná dielo, existujú podmienky na to, aby človek tieto veci dosiahol; či už v živote alebo pri vykonávaní práce, tieto podmienky sú k dispozícii. Keďže sú tieto podmienky k dispozícii, človek by si to nemal nechať ujsť. Je to pre človeka skvelá príležitosť na výcvik v tom, ako správne zaobchádzať so Stvoriteľom. Ak sa človek chopí tejto príležitosti a dobre ju využije, bude mať príležitosť a prostriedky na to, aby porozumel Bohu v nebi a spoznal Ho praktickejším spôsobom. Pre človeka sa potom porozumenie Bohu v nebi a Jeho poznanie stáva niečím, čo už nie je nereálne a prázdne, a samozrejme, prestáva to byť niečím, na čo môže len myslieť, ale nedokáže to dosiahnuť. V procese, keď ľudia prichádzajú do kontaktu a stretávajú sa s vteleným Bohom, sa jednak postupne učia o sebe samých a spoznávajú rôzne predstavy a domnienky, ktoré o Bohu majú. Okrem toho sa tiež postupne učia o radosti, hneve, smútku a šťastí Boha, o rôznych Božích postojoch k človeku a o princípoch a spôsoboch, akými Boh hovorí a koná dielo, ako aj o Jeho cieli, prečo tak robí. Dôležité je tu umožniť človeku, aby prostredníctvom toho, čo vidí svojimi očami, počuje svojimi ušami a zažíva svojím srdcom, praktickejšie a presnejšie porozumel rôznym aspektom Božích slov a činov. Za týchto okolností už človek nebude žiť uprostred svojich predstáv a domnienok o Bohu. Keby sa Boh v posledných dňoch nestal telom, aj keby človek stále veril v Pána Ježiša z Veku milosti a robil by tak mnoho rokov, jeho porozumenie Bohu a poznanie Boha by bolo prakticky nulové; nemal by ani najmenšie skutočné poznanie Boha. V náboženskom svete teda neexistuje nikto, kto by skutočne poznal Boha. Poznanie Boha, ktoré získali tí, ktorí prijímajú vteleného Boha posledných dní, je iné; tí, ktorí ho majú, vedia o Bohu oveľa viac ako tí, ktorí verili v Pána Ježiša vo Veku milosti. Keďže vtelený Boh posledných dní koná dielo už dlhý čas, vyjadruje mnoho právd, vykonáva obrovské množstvo práce, dlho s človekom interagoval, stretával sa a žil s ním a prichádza do kontaktu so širokým okruhom ľudí, podmienky na to, aby človek porozumel Bohu a spoznal Boha, sú v dôsledku toho priaznivejšie. To znamená, že toto vtelenie poskytlo človeku priaznivejšie podmienky a príležitosti na to, aby prišiel do kontaktu s Bohom, čo mu umožnilo počuť Boží hlas na vlastné uši a na vlastné oči byť svedkom každého Božieho kroku, radosti, hnevu, smútku a šťastia Boha, ako aj mnohých detailov rôznych aspektov Božieho každodenného života. Okrem vonkajšieho vzhľadu ľudskej prirodzenosti vteleného Boha, s ktorým môže človek prísť do kontaktu, by detaily týkajúce sa Božieho života a Jeho podstaty mali byť dostatočné na to, aby človeku umožnili hlbšie a presnejšie porozumieť Bohu. Samozrejme, toto hlbšie a presnejšie porozumenie by malo človeku umožniť nadviazať lepší, zdravší vzťah s Bohom a oslobodiť sa od rôznych predstáv a domnienok, pričom by odvrhol všetky predstavy a domnienky, ktoré o Bohu má. Správne? (Áno.) Preto, bez ohľadu na to, o čom hovorím v duchovnom spoločenstve, cieľom tohto duchovného spoločenstva je pomôcť človeku lepšie porozumieť Bohu a spoznať Boha. Samozrejme, nikdy som nehovoril o rodine vteleného Boha ako osoby, o vzdelaní, ktoré získal, ani o prostredí, v ktorom vyrastal, a už vôbec som nehovoril o histórii Jeho rodiny, o zvykoch Jeho rodiny, o Jeho domácom prostredí alebo o konkrétnom životnom štýle a výchovných metódach, ktoré Jeho rodina prijala. Samozrejme, tiež som vám nikdy nepovedal, akú mám osobnosť alebo aké sú Moje životné návyky, ani som nikdy nehovoril o triviálnych detailoch Môjho života týkajúcich sa základných životných potrieb. O čom som teda hovoril? (O niektorých princípoch, podľa ktorých si vtelený Boh počína a podľa ktorých koná.) Či už to bolo uvádzanie príkladov, hovorenie o faktoch v nejakom ohľade alebo hovorenie o nejakom aspekte pravdy, všetko, čomu som sa venoval, sa týkalo Božieho diela, Božej podstaty a Božej identity; to všetko sa vzťahuje na poznanie Boha človekom. Aj keď uvediem nejaké príklady týkajúce sa základných životných potrieb, Mojím cieľom nie je, aby ste sa zamerali na to, čo jem, čo nosím alebo aké sú Moje životné návyky, ale skôr vám chcem pomôcť spoznať, aké sú Božie princípy pre Jeho počínanie si a robenie vecí, keď prichádza v tele a žije spolu s ľuďmi. Hoci pri svojom rozprávaní spomínam aj niektoré spôsoby života vteleného Boha, robím to preto, aby som vám pomohol porozumieť Jeho názorom a princípom týkajúcim sa týchto vecí, pomohol vám porozumieť princípom v určitom ohľade a pochopiť ich a na tomto základe lepšie porozumieť Božej normálnosti a praktickosti, ako aj Jeho princípom pre Jeho počínanie si a robenie vecí. Porozumenie konkrétnym detailom týchto princípov slúži práve na to, aby vám umožnilo porozumieť tomu, aký druh života má vtelený Boh, tento obyčajný človek, a ako Jeho život súvisí s Bohom. Hovorím v duchovnom spoločenstve podľa tohto princípu. Mojím cieľom nie je, aby ste napodobňovali Moje rozhodnutia týkajúce sa základných životných potrieb, Môj konkrétny životný štýl alebo to, aké farby sa Mi páčia. To nie je Mojím cieľom. Iba vám hovorím Svoje princípy. Napríklad, keď ti hovorím, čo jem alebo aké sú Moje každodenné návyky, nerobím to preto, aby si Ma mohol napodobňovať alebo sa držať určitého pravidla, ale skôr preto, aby som ti dal vedieť, čo je obsiahnuté v obyčajnosti a normálnosti vteleného Boha, keď prichádza na zem, a aké sú Jeho princípy pre Jeho počínanie si a robenie vecí. Stačí, ak prostredníctvom príkladov, ktoré uvádzam, a prostredníctvom niektorých faktov porozumieš princípom, tomuto aspektu pravdy a životu a povahe Boha, ktoré by si mal poznať. Preto ti nikdy nehovorím, či sa Mi páčia dlhé alebo krátke vlasy; hovorím ti len to, aké sú dôvody a princípy pre to, aby si človek nechal narásť dlhé vlasy alebo si ich nechal krátke, aby si mohol porozumieť princípom. Hovorenie v duchovnom spoločenstve o týchto pravdách o vtelenom Bohu zahŕňa poznanie Božej podstaty a Božej identity človekom a zahŕňa Božiu normálnosť a praktickosť. Ak niekto verí, že Boh na zemi sa týka len Božieho diela a slov a že len Boh v nebi sa týka Božích skutkov, je toto chápanie správne? (Nie.) Pochádzajú potom slová, ktoré hovorí, a dielo, ktoré koná Boh na zemi, od Boha v nebi? (Áno.) Je dobré, ak to dokážete pochopiť takto. Nikdy som vám nepovedal, kde som sa narodil, aké pre Mňa bolo dospievanie alebo aké vzdelanie som získal, ani som nikdy nehovoril o prostredí, v ktorom som vyrastal, o vzdelávacom prostredí, ktorému som bol vystavený, alebo o histórii Mojej rodiny, však? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Tvoja rodina nie je významná. Vyrastal si rovnako ako obyčajný človek. Nestojí to za reč, takže to nespomínaš.“ Je toto dôvod, prečo o týchto veciach nehovorím? (Nie.) Prečo o nich teda nehovorím? (Hovorenie o týchto veciach by nám nijak nepomohlo pri poznávaní vteleného Boha.) Nemajú nič spoločné s poznaním vteleného Boha, takže o nich nehovorím. Keby som mal o týchto veciach hovoriť, mohli by ste odísť a nepočúvať. Ak vám však poviem o diele, slovách, povahe a podstate vteleného Boha, ako aj o rôznych prejavoch a odhaleniach Jeho života, mali by ste počúvať pozorne a vážne. Musíte počúvať to, čo zahŕňa pravdu; počúvanie tohto obsahu je pre vás užitočné pri poznávaní Boha. Niektorí ľudia hovoria: „Čo má poznanie Boha spoločné s mojím usilovaním sa o pravdu?“ Povedzte Mi, je v tom spojitosť? (Áno.) Môže poznanie Boha nahradiť usilovanie sa o pravdu? Aká je spojitosť medzi poznaním Boha a usilovaním sa o pravdu? Myslíte si, že princípy konania a hovorenia, ktoré sa prejavujú v normálnosti a praktickosti vteleného Boha a o ktorých s vami teraz hovorím v duchovnom spoločenstve, majú niečo spoločné s pravdou? (Áno.) Čo má teda poznanie Boha spoločné s usilovaním sa o pravdu? (Myslím si, že poznanie Boha je samo osebe usilovaním sa o pravdu. Dôvodom je to, že poznanie Boha nám umožňuje spoznať rôzne princípy, podľa ktorých Boh koná, a rôzne povahy, ktoré Boh odhaľuje, a pomáha nám zamyslieť sa nad našimi vlastnými činmi a skutkami a skazenými povahami, ktoré odhaľujeme. Dáva nám to tiež smer pre naše praktizovanie. To je jeden bod. Ďalším bodom je, že poznanie Boha môže podnietiť človeka k tomu, aby sa usiloval o pravdu. Keď má človek určité poznanie Božej podstaty a povahy a rozumie im, v jeho srdci vznikne pozitívna túžba a odhodlanie – bude chcieť Boha spoznať viac a bude sa chcieť vydať na cestu usilovania sa o pravdu – a postupne odvrhne svoje skazené povahy a bude žiť podobu, ktorú Boh vyžaduje. Preto si myslím, že poznanie Boha je samo osebe usilovaním sa o pravdu a môže podnietiť človeka k tomu, aby sa usiloval o pravdu.) Keď sa niekto usiluje o poznanie Boha, v skutočnosti sa tiež usiluje o pravdu; berie pravdu vážne a presne vidí, ako Boh koná a čo Boh vyžaduje v rôznych oblastiach. Keď človek týmto veciam podrobne porozumie, bude mať jasnejší cieľ a presnejší smer vo svojom praktizovaní. Usilovanie sa o poznanie Boha je samo osebe usilovaním sa o pravdu – toto tvrdenie nie je nesprávne a tieto dve veci nie sú v rozpore. Môže vám teda usilovanie sa o pravdu umožniť spoznať Boha? (Áno.) Kým sa usiluješ o pravdu, postupne tiež spoznávaš Boha. Proces usilovania sa o pravdu je procesom praktizovania pravdy. Kým praktizuješ pravdu, postupne rozumieš Božíme úmyslom a Božím požiadavkám na teba a tiež rozumieš tomu, aké sú Božie požadované štandardy, túžby a úmysly v konkrétnych záležitostiach. Keď týmto veciam porozumieš, postupne spoznávaš Boha. Tento proces porozumenia je samotným procesom poznávania Boha. Tieto dve veci sa navzájom dopĺňajú; ani jedna neexistuje izolovane. Bez ohľadu na to, v ktorom aspekte pravdy máš skutočnú skúsenosť, poznanie a pochopenie, bez ohľadu na to, v ktorom aspekte pravdy máš tieto zisky, to, čo získaš, bude zahŕňať aj poznanie Boha. Keď máš skúsenosť a poznanie pravdy, máš zároveň aj poznanie Boha a porozumenie Bohu. Keď máš poznanie Boha, môžeš si byť istejší Božími úmyslami a Božími požadovanými štandardmi. Neskôr, keď budeš praktizovať pravdu, budeš presnejší a nebudeš sa držať predstáv a domnienok; budeš jasne vedieť, aké sú Božie úmysly a čo by Boh chcel, aby si urobil. Poznanie Boha a usilovanie sa o pravdu nie sú od seba nezávislé a nie sú vo vzájomnom rozpore; skôr sa navzájom dopĺňajú. Preto je poznanie vteleného Boha tou najužitočnejšou, najprospešnejšou a najkľúčovejšou vecou, pokiaľ ide o tvoje usilovanie sa o pravdu a praktizovanie pravdy, a tým aj získanie pravdy. Toto všetko sa deje veľmi prirodzene. Predtým si mnohí ľudia mysleli: „Teraz, keď mám tieto slová vyjadrené vteleným Bohom, získal som Boha. Keď sa s niečím stretnem, stačí mi len praktizovať podľa týchto slov. Aj keď nemám porozumenie Bohu alebo poznanie Boha, je to v poriadku; neovplyvní to moje praktizovanie pravdy.“ Keď sa však snažili praktizovať pravdu v reálnom živote, všetci mohli cítiť, že hoci Boh hovoril veľmi konkrétne a z Jeho slov dokázali porozumieť tomu, aké sú princípy praktizovania a Božie požadované štandardy pre mnohé konkrétne záležitosti, pokiaľ išlo o mnohé veci, ktoré sa im stávali v ich každodennom živote, stále im chýbala istota. Neboli si stopercentne istí, že konať takto je správne, alebo že konať takto je v súlade s Božími úmyslami. Avšak keď porozumieš presným princípom, podľa ktorých si vtelený Boh počína a koná, budeš sa cítiť úplne pokojne. Keď sa opäť stretneš s podobnými vecami, nebudeš ich riešiť tak ako predtým, že by si konal na základe dohadov, akoby si hral hazardnú hru, a potom by si nevedel, či to, čo si urobil, bolo správne alebo nesprávne. Prostredníctvom porozumenia princípom, podľa ktorých vtelený Boh hovorí a koná, sa predstavy a domnienky človeka o Bohu zmenšia a ubudnú bez toho, aby si to človek vôbec uvedomil, a postupne sa vyriešia. To znamená, že keď poznáš vteleného Boha, a najmä keď poznáš princípy a spôsoby, akými si počína a koná, budeš mať presnejší cieľ a smer pre praktizovanie pravdy a zvládanie všetkých druhov vecí v živote. Keby sa Boh nestal telom a na človeka by pôsobil Boh v nebi alebo Duch Svätý, človek by na tieto veci nikdy nedostal odpovede ani by nikdy nezískal od Boha v nebi ten úžitok, že by porozumel rôznym konkrétnym problémom ľudského života, ktorým by mal človek porozumieť. Aj keď človek dokáže dodržiavať niektoré zákony a prikázania, pokiaľ ide o pravdy-princípy a cestu, po ktorej kráča, keby sa Boh nevtelil s cieľom konať dielo a hovoriť, ľudstvo by ich nikdy nedokázalo spoznať ani im porozumieť. Človek ich nemôže získať z osvietenia Duchom Svätým ani ich nemôže získať od Boha v nebi. Jedinou cestou je získať od vteleného Boha tieto pravdy-princípy, ktorým človek musí porozumieť, aby mohol žiť a prežiť. Stručne povedané, poznanie vteleného Boha je cestou k poznaniu Boha, cestou k porozumeniu Bohu a o to viac nevyhnutnou cestou pre človeka, aby nadviazal alebo udržiaval vzťah s Bohom.

Minule sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, že „Boh človeka neláka“, čo je téma, ktorá spadá pod širšiu tému týkajúcu sa nekladenia vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom. Kde sme skončili? (Boh hovoril v duchovnom spoločenstve o troch konkrétnych prejavoch toho, ako Boh človeka neláka: neťahá z človeka informácie, nepodnecuje človeka a nenavádza človeka. Skončili sme duchovné spoločenstvo o nenavádzaní človeka.) Všetky tieto tri témy – neťahanie informácií z človeka, nepodnecovanie človeka a nenavádzanie človeka – zahŕňajú konkrétne prejavy toho, že Boh človeka neláka. Odniesli ste si z nášho posledného duchovného spoločenstva nejaké myšlienky? Pozrite sa na veci, ktoré som vám za uplynulé roky povedal – odrážajú Boží princíp nelákania človeka? (Áno. Boh sa z nás nikdy nesnažil ťahať informácie, keď s nami hovoril. Vždy si priamočiary. Trpezlivo a postupne nás poúčaš, vždy nás vedieš a zaopatruješ, podporuješ nás a pomáhaš nám.) Jedným z Mojich princípov, keď s vami hovorím, je nelákať vás, čo sa konkrétne prejavuje tým, že z vás neťahám informácie, nepodnecujem vás a nenavádzam vás. Niekedy sa vás môžem opýtať na nejaké veci, ale nie je v tom vôbec žiadne lákanie. Takže, keď Bohu nesprávne porozumieš, musíš uvažovať: „Nikde v Božích slovách nie je žiadne lákanie ani ťahanie informácií. Nesmiem Bohu zle rozumieť. Doslovný význam Božích slov presne odzrkadľuje to, čo tým myslí. Nech sa ma Boh opýta čokoľvek, odpoviem pravdivo a poviem Mu to otvorene a úprimne. Poviem toľko, koľko viem, a ak niečo neviem, poviem, čo viem, a poviem Bohu, že skôr než odpoviem, musím sa na to pozrieť.“ Tomu sa hovorí byť otvorený a úprimný. Ak pri hovorení a riešení záležitostí s vami vidím, že čelíte ťažkostiam, alebo u vás objavím nejaké problémy – či už sú to problémy, ktoré máte s konaním svojej povinnosti, alebo problémy vo vašej ľudskej prirodzenosti –, nájdem si príležitosť, aby som sa s vami porozprával. Mojím cieľom pri tom je pomôcť vám jasne vidieť, čo je podstatou vašich problémov, aby ste ich po tom, ako ich rozpoznáte, mohli vyriešiť. Mojím cieľom, keď ti pomáham vyriešiť tvoje problémy, je v jednom ohľade to, aby sa napravili nedostatky alebo problémy v tvojej ľudskej prirodzenosti a aby si nežil podľa skazených pováh, ale žil ľudskú podobu. V ďalšom ohľade je to preto, aby si lepšie konal svoju povinnosť. Mojím cieľom nie je využiť ťa, aby si vynakladal úsilie pre Boží dom, ale pomôcť ti, aby si plynulejšie konal svoju povinnosť na požadovanej úrovni, aby si nespôsoboval narušenia a rozvracania, robil veci, ktoré by si mal robiť, podľa svojich najlepších schopností, zohrával svoju rolu a dobre konal svoju povinnosť. Ak máš problémy so svojou ľudskou prirodzenosťou, krátko sa s tebou o nich porozprávam. Ak to dokážeš prijať, je to prirodzene to najlepšie; ak to v tej chvíli nedokážeš prijať, použijem Svoj vlastný spôsob, aby som ťa informoval, nech vieš, aké sú tvoje problémy. Stručne povedané, Mojím cieľom je vždy ťa podporovať a pomáhať ti. Nikdy nie je Mojím úmyslom lákať ťa, aby si kráčal po ceste, ktorá je nesprávna alebo zlá, ani spôsobiť, že upadneš alebo spáchaš zlo. Mojím cieľom je len ti pomôcť; mám dobré úmysly a úmysel za tým je správny a pozitívny. Samozrejme, keď hovorím tieto slová a robím tieto veci, nie je v tom žiadny nátlak. Po tom, čo si tieto slová vypočuješ, nemal by si sa cítiť Mnou obmedzovaný. Aj keď s istotou hovorím o problémoch s tvojou ľudskou prirodzenosťou alebo rozoberám problémy pri vykonávaní tvojej povinnosti, stále môžeš povedať: „Ešte nedokážem rozpoznať tieto problémy, ktoré si vo mne odhalil; musím sa nad nimi zamyslieť.“ Hovorím, že by si sa mal takto zamyslieť alebo hovoriť o tomto probléme so všetkými v duchovnom spoločenstve. Násilne od teba nepožadujem, aby si robil čokoľvek podľa Mojich osobných želaní; skôr ti dávam dostatok slobody. Keď odhaľujem tvoje problémy, pripomínam ti to. Tento spôsob pripomínania nespočíva v nejasnom hovorení, ale v hovorení v duchovnom spoločenstve o nejakom fakte – odhalením slov alebo správania, ktoré prejavuješ a vykazuješ –, aby si vedel, že tieto problémy skutočne máš. Poviem ti to jasne a zrozumiteľne. V žiadnom prípade nepoužijem nejasné slová, aby som v tebe vyvolal falošný dojem, čo by spôsobilo, že by si upadol do negativity, slabosti a dezorientácie, alebo by som v tebe navodil pocit, že Moje slová sú veľmi hlboké, ťažko pochopiteľné a nevysvetliteľné, aby si mal o Mne vysokú mienku. To neurobím. Poviem ti to priamočiaro a jasne; nebudem chodiť okolo horúcej kaše a nenechám ťa tápať v neistote. Niektorí ľudia sú napríklad veľmi sentimentálni a vždy hovoria s prímesou. Hovorím im priamočiaro: „Tvoje slová sú veľmi znečistené prímesou, hovoríš výlučne na základe svojich citov a nechrániš záujmy Božieho domu. Si len pritakávač.“ Takýto priamočiary som. Keď niektorí ľudia nevedia, ako praktizovať, keď sa stretnú s nejakou situáciou, poviem im priamo: „V tejto záležitosti musíš konať takto; v tamtej záležitosti praktizuj takto.“ Takto jasne im to hovorím. Ľudia, ktorí do vecí vkladajú svoje srdce, a ľudia, ktorí sú rozumní, dokážu týmto slovám po ich vypočutí jasne porozumieť; nie sú zmätení ani popletení a vo svojom srdci skutočne vedia, čo majú robiť. Samozrejme, niektorí popletení ľudia so skresleným chápaním začnú byť po tom, čo Ma počujú takto hovoriť, zmätení. Bez ohľadu na to, ako sa snažia počúvať, nevedia to pochopiť ani porozumieť princípom; stále potrebujú, aby som im uvádzal príklady a podrobne veci vysvetľoval. Avšak aj keď uvediem príklad a znova ich to učím, stále nedokážu porozumieť a nevedia, ako praktizovať. Nie je to preto, že by som veci nevysvetlil jasne, ale preto, že ich kvalita je príliš slabá a oni sami sú príliš zmätení. Stručne povedané, keď k vám prehováram, Mojím princípom je robiť to tak, aby ste po tom, čo Ma počúvate hovoriť, neboli zmätení, mali v mysli jasnú cestu praktizovania a vedeli, ako presne praktizovať. To je Mojím cieľom, keď k vám hovorím.

V rámci tohto princípu nelákania človeka existuje okrem týchto troch prejavov – neťahať informácie z človeka, nepodnecovať človeka a nenavádzať človeka – ešte jeden prejav: nebyť nejasný. Čo znamená byť nejasný? Znamená to hovoriť zdanlivo správne veci, nehovoriť jasne a jednoznačne, vyjadrovať sa zahmlene a hovoriť slová, ktoré znejú správne, ale nedajú sa praktizovať ani uskutočniť a sú to len prázdne reči. Tomu sa hovorí byť nejasný a nezrozumiteľný. Nebyť nejasný teda znamená, že slová človeka sú bez týchto vlastností a nemajú takýto charakter; skôr sú jasné a zrozumiteľné, významovo presné a dávajú človeku cestu, ktorú má nasledovať. Tak vidíš, keď hovorím v duchovnom spoločenstve o rôznych aspektoch pravdy, zakaždým, keď predstavím novú tému, snažím sa ti najprv poskytnúť definíciu tohto aspektu pravdy. Čo chcem docieliť tým, že ti poskytujem definíciu? Robím to preto, aby ti bol jasný koncept a aby si spoznal presnú definíciu pravdy, o ktorej hovorím. Keď ti bude táto presná definícia jasná a dokážeš ju presne určiť, budeš mať cieľ a usmernenie. Tým, že sa u človeka prostredníctvom definícií, ktoré mu poskytujem, dosiahne tento výsledok, dokáže vo svojom srdci jasnejšie vedieť, čo by mal praktizovať a čoho by sa mal držať. Potom uvediem niekoľko konkrétnych príkladov. Mojím cieľom pri uvádzaní príkladov je pomôcť človeku mať jasnejšie v tomto aspekte pravdy, pomôcť mu získať o ňom presné poznanie a pomôcť mu lepšie pochopiť, ako ho praktizovať. Potom Moje hovorenie dosiahne svoj účinok a svoj cieľ. Aký je najlepší spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť? Je to umožniť ti prostredníctvom definícií a príkladov pochopiť, akých právd-princípov by si sa mal držať. Hoci môže byť veľa ľudí, ktorí nemajú duchovné porozumenie, nedokážu pochopiť pravdy-princípy v rámci toho, o čom sa diskutuje, a vedia len to, ako dodržiavať určité predpisy, prinajmenšom sú predpisy, ktoré dodržiavajú, jasné. Napríklad pri hovorení v duchovnom spoločenstve o určitom aspekte právd-princípov môžem uviesť niekoľko príkladov a povedať, že pre človeka je nezdravé jesť určité veci a že určité rozhodnutia, ktoré človek robí, a určité veci, ktoré robí, sú nesprávne. Ľudia, ktorí majú duchovné porozumenie a schopnosť chápania, potom budú vedieť: „Takže toto je presné porozumenie tomuto druhu vecí. Teraz poznám princípy a viem, ako praktizovať, ako si vyberať a čo prijať alebo odmietnuť.“ Keď to však počujú ľudia, ktorí nemajú duchovné porozumenie, povedia: „Chápem. Boh nám nedovolí jesť toto a nedovolí nám používať tamto.“ Prejavy týchto ľudí, ktorí nemajú duchovné porozumenie, tiež niečo ilustrujú: ukazujú, že príklady, ktoré uvádzam, sú veľmi konkrétne a sú to veci, s ktorými sa človek môže stretnúť vo svojom reálnom živote. Vôbec nie sú prázdne a nie sú to teórie, heslá ani hlboké vedomosti.

Vtelený Boh nehovorí nejasne ani dvojzmyselne; to platí nielen vtedy, keď hovorím v duchovnom spoločenstve počas zhromaždení, ale aj vtedy, keď s vami hovorím bežne. Niekedy hovorím o vašich povinnostiach, niekedy hovorím o práci cirkvi a niekedy hovorím o skazených stavoch človeka a o odchýlkach, ktoré má vo svojom praktizovaní. Bez ohľadu na to, o akom probléme hovorím v duchovnom spoločenstve, vždy Svoje duchovné spoločenstvo zakladám na vašich stavoch, vašom duchovnom vzraste a vašich súčasných problémoch. Keď s vami hovorím v duchovnom spoločenstve, nikdy nevykrikujem heslá; skôr poskytujem konkrétne vysvetlenia a podrobne veci objasňujem a potom vám ukazujem cestu. Niekedy hovorím tak veľa, že aj Ja sám mám pocit, že som rozvláčny, ale nakoniec to aj tak pochopíte. To je celkom dobrý výsledok. Čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že keď s vami hovorím v duchovnom spoločenstve o niečom v každodennom živote, aj keď duchovné spoločenstvo pozostáva len z toho, že vám pridelím jednoduchú úlohu, uistím sa, že to, čo hovorím, je vám jasné a že tomu rozumiete, bez akejkoľvek nejasnosti. Čo to znamená, že v Mojich slovách nie je žiadna nejasnosť? Znamená to, že nechrlím vzletné myšlienky, nehovorím ako byrokrat a nehovorím slová a doktríny ani prázdne, chvastavé slová. Význam toho, čo hovorím, je určitý a jasný, bez akejkoľvek dvojzmyselnosti. Nielenže hovorím jasne a zrozumiteľne, ale tiež vám ukazujem, ako praktizovať. Keď napríklad žijeme v zahraničí a potrebujeme na dvore postaviť nejaké stavby na každodenné využívanie, poviem osobe, ktorá to má na starosti, aby sa poradila s úradmi o tom, aké sú požiadavky a podmienky na výstavbu takýchto stavieb. Keď všetkému jasne porozumie, má tieto stavby postaviť presne podľa podmienok a špecifikácií stanovených úradmi. Ak nedokážeme splniť podmienky požadované úradmi, môžeme sa jednoducho rozhodnúť, že ich nepostavíme. Pri riešení tejto záležitosti poviem danej osobe niekoľko vecí, na ktoré si má dávať pozor, a tiež ju poučím, ako sa vysporiadať s niektorými mimoriadnymi situáciami, na ktoré možno nepomyslela. Všetko hovorím jasne a táto osoba po vypočutí Mojich slov vie, ako danú záležitosť riešiť. Keď niektorí ľudia prideľujú úlohy iným, hovoria nejasne a nezrozumiteľne; nerobia nič iné, len hovoria ako byrokrati a chrlia doktríny a prázdne slová. Napríklad, keď niekoho poveria, aby išiel na vládny úrad niečo vybaviť, jednoducho mu povedia: „Choď na úrad a popýtaj sa, aké sú tam predpisy.“ Po vypočutí týchto slov osoba, ktorá danú záležitosť vybavuje, nevie, čo má robiť ani ako by sa mala na túto záležitosť pýtať; jednoducho sa len popýta a to je všetko, a nakoniec nedosiahne žiadne výsledky. Nespráva sa človek pri takomto prideľovaní úloh ako byrokrat? (Áno.) Keď vykonávam konkrétnu prácu, budem hovoriť v duchovnom spoločenstve o problémoch, ktoré v práci existujú, ako aj o predvídateľných problémoch a problémoch, ktoré nastolíte, a budem ich jeden po druhom riešiť. Pri hovorení v duchovnom spoločenstve o každom probléme je jednak Mojím cieľom vyriešiť ho podľa právd-princípov; a okrem toho, keď ide o niektoré mimoriadne situácie, budem ich riešiť a hovoriť o nich v duchovnom spoločenstve zodpovedajúcim spôsobom. Princípy, ktoré predkladám, a obsah, o ktorom hovorím v duchovnom spoločenstve, nie sú nikdy nejasné. Prinajmenšom je Mojím motívom usilovať sa o jasnosť, poskytnúť ti všeobecný princíp, aby si pri strete s takýmito vecami mohol tento princíp uplatniť a konať podľa neho. To zaisťuje, že máš cestu, ktorú môžeš nasledovať, a že nie si pri strete s vecami v každodennom živote bezradný, ale vieš, ako riešiť problémy a vykonávať prácu. Nemám vzletné reči o zdanlivo správnych doktrínach a teóriách, aby som ťa zavádzal alebo potláčal, ani ťa neučím zdanlivo správnym poznatkom či teóriám, aby som ťa prinútil prijať to a podriadiť sa; to Ja nerobím. Nikdy som si neposadil ľudí pred Seba, aby Ma počúvali nadnesene hovoriť o teóriách, len aby nakoniec po skončení zostali úplne zmätení, s pocitom, akoby niečomu porozumeli a niečo získali, no zároveň s pocitom, akoby sa vôbec žiadne problémy nevyriešili, čo by v nich vyvolalo dojem, že týchto pár hodín duchovného spoločenstva bolo stratou času. To Ja nerobím. Ak máte problémy, vyriešim ich; ak žiadne problémy nemáte, snažím sa vás čo najviac nevyrušovať. To, čo vám hovorím, je všetko veľmi konkrétne. Keď sa napríklad objavia problémy s prácou na chválospevoch, hovorím s vami v duchovnom spoločenstve o problémoch týkajúcich sa chválospevov. Hoci som neštudoval príslušné odborné poznatky v tejto oblasti, môžem hovoriť v duchovnom spoločenstve o princípoch. Keď sa vyskytnú problémy s prácou v oblasti prekladu, hoci neovládam angličtinu dobre, budem s vami hovoriť v duchovnom spoločenstve o princípoch prekladu a pomôžem vám vyriešiť principiálne problémy, ktoré nedokážete zvládnuť, a budem sa snažiť zabezpečiť, aby ste prostredníctvom Môjho duchovného spoločenstva dokázali porozumieť niektorým princípom praktizovania pravdy. Možno po vypočutí Mojich slov neporozumiete žiadnym hlbokým pravdám ani tajomstvám, ale predsa len spoznáte určitý aspekt princípov praktizovania alebo cestu k vyriešeniu problémov v práci, ktorej sa venujete – to je výsledok, ktorý chcem vo vás dosiahnuť, keď s vami prichádzam do kontaktu, interagujem a riešim záležitosti.

V rámci témy nebyť nejasný je zahrnutý ešte jeden bod: Pokiaľ ide o rozlišovanie určitého typu človeka alebo určitého typu veci, princípy, o ktorých s tebou hovorím v duchovnom spoločenstve, majú za cieľ pomôcť ti jasne rozpoznať podstatu tohto typu človeka a povahu tohto typu veci a pomôcť ti mať v srdci jasno o tom, aká je podstata tohto typu človeka, aká je povaha tohto typu veci, ako by si k nim mal pristupovať a aké správne názory a postoje by si k nim mal mať. Mojím cieľom, keď hovorím v duchovnom spoločenstve o týchto problémoch, je pomôcť ti mať správne názory, postoje a stanoviská ku všetkým druhom ľudí, udalostí a vecí, čím sa zabezpečí, že keď dodržiavaš princípy, dodržiavaš tie správne, a nie princípy, ktoré sú nesprávne. Mojím cieľom je umožniť ti rozlišovať ľudí, udalosti a veci, aby si vedel, aká je podstata a pravá tvár všetkých druhov ľudí, udalostí a vecí; umožniť ti spoznať pozitívne veci a – zároveň – negatívne veci; a pomôcť ti mať vlastné správne stanovisko bez ohľadu na to, s akými ľuďmi, udalosťami a vecami sa stretneš vo svojom každodennom živote. Čo to znamená mať správne stanovisko? Znamená to, že dokážeš zaujať správne stanovisko na dodržiavanie princípov, že nevolíš strednú cestu a že nie si zmätený človek, popletený človek ani pritakávač. Pozri, na začiatku, keď had lákal Adama a Evu, povedal im: „Boh vám nedovolí jesť ovocie zo stromu poznania dobra a zla. Boh povedal, že po jeho zjedení určite zomriete, ale v skutočnosti určite nemusíte zomrieť.“ Hoci bolo toto hadovo vyjadrenie veľmi nejasné, pôsobilo na Adama a Evu lákavo, čo viedlo k zhubnému následku. Aký to bol následok? Adam a Eva už nepočúvali Božie slová, už neverili Božím slovám, už nemali správne stanovisko a už si neudržali svoje pôvodné stanovisko a pôvodné princípy. Namiesto toho pochybovali o Bohu a na základe svojich pochybností o Bohu neverili Božím pokynom a neverili, že zomrú, ak zjedia ovocie zo stromu poznania dobra a zla. Potom začali špekulovať a počas toho natiahli ruku a odtrhli ovocie zo stromu poznania dobra a zla. To bol proces lákania a bol to aj výsledok toho, že Adam a Eva boli zlákaní. Tento proces lákania spočíval v tom, že počúvali satanove slová a uverili im, začali špekulovať, začali pochybovať o Bohu a už neverili Božím slovám. Výsledkom toho, že Adam a Eva boli zlákaní, bolo to, že išli proti Božím slovám a zjedli ovocie zo stromu poznania dobra a zla. Hoci had nepovedal: „Určite nezomriete, ak to zjete; to, čo povedal Boh, je nesprávne a Boh vás klame,“ v hadovom vyjadrení, že „určite nemusíte zomrieť, ak to zjete,“ toto „určite nemusíte“ bolo nejasné slovné spojenie. Toto nejasné slovné spojenie malo lákavú povahu; spôsobilo, že človek začal pochybovať o Bohu a neveril Božím slovám. Toto nejasné slovné spojenie tiež spôsobilo, že človek stratil svoje správne stanovisko, ako aj svoje odhodlanie a vieru dodržiavať princípy. Čo sa nakoniec stalo? Človek sa vydal na cestu, na ktorej bol zlákaný hadom, zradil Boha a žil v hriechu. V tomto svetle mala fráza „určite nemusíte“, ktorú had vyslovil, keď lákal človeka, jednoducho príliš veľký negatívny účinok. Priamo nepoprela Božie slová ani človeku priamo nepovedala, aby nepočúval Božie slová, a priamo človeku nepovedala, aby Boha podozrieval a pochyboval o Ňom, a už vôbec človeku jednoznačne nepovedala, že „po jeho zjedení nezomrieš“. A predsa len nejasná fráza ako „určite nemusíte“ stačila na to, aby človek začal špekulovať, aby ho oklamala a zlákala ho zjesť ovocie zo stromu poznania dobra a zla. To sú následky, ktoré človeku prinieslo nejasné slovné spojenie. Odkiaľ sa vzala táto nejasná fráza „určite nemusíte“? Na samom začiatku táto fráza pochádzala zo slov, ktoré had vyslovil, keď lákal Evu. Predtým nenájdeš jediné nejasné slovo ani nenájdeš najmenší náznak nejasnosti v tých niekoľkých pokynoch, ktoré Boh dal Adamovi a Eve. To znamená, že slová, ktoré Boh hovorí, sú všetky úprimné, pravé a presné. Každá veta, ktorú Boh hovorí, predstavuje správne stanovisko a správny a presný názor, ktorých by sa mal človek držať a ktorým by sa mal človek navždy podriadiť bez toho, aby o nich niekedy pochyboval. Žiadne z Božích slov nie sú nejasné, takže žiadne z Božích slov človeka nelákajú. Z negatívneho hľadiska Božie slová neobsahujú pre človeka ani to najmenšie lákanie či klamstvo; z pozitívneho hľadiska možno povedať, že všetko, čo Boh hovorí, slúži na ochranu a zabezpečenie človeka a je schopné zachovať život človeka a udržať tento najdôvernejší vzťah medzi ním a Bohom. Táto nejasná fráza hada – „určite nemusíte“ – však tento vzťah celkom narušila a úplne odtiahla človeka od Boha, čo spôsobilo, že začal o Bohu pochybovať, vzdialil sa od Neho a hanbil sa ukázať sa Bohu. Na tomto základe had človeka ďalej lákal, skazil a zničil. Súdiac podľa úryvku obsahujúceho Božie pokyny Adamovi a Eve, podstata Božích slov a Jeho cieľ pri hovorení sú pre človeka nesmierne prospešné – počúvanie Božích slov a podriadenie sa Bohu je stanovisko, ktoré by človek mal mať, a je to tiež pravda-princíp, ktorého by sa mal človek navždy držať. Boh človeka naveky miluje, stará sa o neho, chráni ho a opatruje, zatiaľ čo satanovým cieľom pri hovorení a konaní je človeka lákať a skaziť, zlákať človeka, aby pochyboval o Bohu a vzdialil sa od Boha, a potom zlákať človeka, aby ho uctieval a bol ním skazený. Keďže vtelený Boh má Boží život a Božiu podstatu, rovnako má tento konkrétny prejav a princíp nebyť nejasný vo Svojich slovách a činoch. Prostredníctvom všetkých Mojich kázní a prostredníctvom kontaktu s vteleným Bohom vo vašom každodennom živote určite postupne zistíte, že vo všetkých pravdách, ktoré Boh poskytuje človeku, nie je žiadna nejasná slovná zásoba toho druhu, aký nachádzate v satanových slovách, a nie sú tam žiadne nejasné výrazy, aké používa satan, však? (Áno.) Nebyť nejasný je zjavením pravosti a vernosti Boha, keď hovorí a koná dielo, a je to tiež zjavenie Božej podstaty. To znamená, že u Boha neexistuje podstata toho druhu, akú má satan, keď hovorí, aby zlákal človeka; Božia podstata toto neobsahuje. Preto, aj keď slová vteleného Boha nie sú veľmi podrobné alebo jasné, pokiaľ ide o určité menšie veci, v žiadnom prípade nepoužije žiadne nejasné slová podobné tým, ktoré používa satan na zlákanie človeka, a v žiadnom prípade nepoužije typ jazyka, spôsob reči alebo spôsob konania diela, ktorý ťa nechá v bezradnosti alebo spôsobí, že budeš prechovávať podozrenia voči Bohu a vzdiališ sa od Boha. Skôr je to tak, že akokoľvek Boh hovorí a čokoľvek povie, konečným cieľom, ktorý sa snaží dosiahnuť, je, aby si sa čoraz viac približoval k Bohu, aby si z Jeho slov porozumel Božím úmyslom, aby si mal správne myšlienky a názory a správne stanovisko a aby si bol viac motivovaný dodržiavať pravdy-princípy. To je jedna stránka veci. Ďalšou vecou je, že Boh má za cieľ, aby si z týchto jasných a výslovných slov získal cieľ, správne usmernenie v živote a usmernenie pre napredovanie. Samozrejme, ešte dôležitejším bodom je, že keď máš správne názory a stanoviská ku všetkým druhom ľudí, udalostí a vecí a dodržiavaš pravdy-princípy, získaš Božiu ochranu a starostlivosť a následne Božie uznanie a prijatie. Nie ste vari potom tými, ktorí z toho majú úžitok? (Áno.) Už len skutočnosť, že Božie slová a činy nie sú nejasné, vám priniesla také veľké výhody. Začali ste si to už teraz trochu uvedomovať? (Áno.) Keby som toto všetko nepovedal, možno by ste si to neuvedomili celý svoj život. Len by ste mali pocit: „Tvoje slová sú pravda. Tvoje slová sú pomerne presné a objektívne a Tvoje porozumenie nám je pomerne hlboké,“ ale pravdepodobne by ste nedokázali rozpoznať, že vtelený Boh nie je nejasný, keď hovorí, však? (Áno.)

Skutočnosť, že slová vteleného Boha nie sú nejasné, má ďalší prejav, ktorým je to, že v rôznych témach, o ktorých s vami hovorím v duchovnom spoločenstve, či už sa týkajú odbornej práce alebo života-vstupu, Moje duchovné spoločenstvo nezahŕňa žiadne vedomosti, filozofiu ani teológiu – toto vôbec neobsahuje. Aj keď ide o nejakú odbornú prácu, pri väčšine vecí, o ktorých hovorím v duchovnom spoločenstve, je podstatou toho, čo hovorím, predovšetkým povedať vám, ako pochopiť príslušné pravdy-princípy a ako správne uplatňovať odborné vedomosti a zručnosti v tejto oblasti, aby ste mohli lepšie podávať svedectvo o Bohu a konať svoju povinnosť tak, aby to bolo na požadovanej úrovni. Ja vám nevštepujem vedomosti. Niekedy sa s vami podelím o nejaké bežné poznatky, ako napríklad bežné poznatky na predchádzanie prechladnutiu: Dbajte na to, aby ste sa zime udržovali v teple. Neprechladnite. Neseďte blízko otvoreného okna, aby ste nesedeli v prievane. To všetko sú bežné poznatky. Čo sa myslí pod pojmom „bežné poznatky“? (Sú to nejaké životné skúsenosti, ktoré by mal človek poznať zo svojho každodenného života.) Sú to životné skúsenosti a poznatky o tom, ako si udržať zdravie, však? (Áno.) Ja vám nevštepujem spoločenské ani teologické vedomosti. Prečo vám tieto veci nevštepujem? (Tieto veci pre nás nemajú žiadny úžitok.) To je odpoveď na jednu stránku veci. Čo ešte? (Spoločenské vedomosti sú zo satana; Boh by nám tieto veci nevštepoval, aby nás zviedol z cesty.) Povedzte Mi, mám Ja niečo, čo je zo satana? (Nie.) O čom to hovorím, keď sa s vami rozprávam a som s vami v duchovnom spoločenstve? (Všetko sú to pozitívne veci a všetko je to pravda.) Satanove vedomosti, filozofia, logika, uvažovanie a teológia – Ja sa tieto veci nikdy nesnažím naučiť a vo Mne ich nenájdete. Niektorí ľudia hovoria: „Prečo sa neskúsiš trochu priučiť?“ To naozaj nie je Moja záľuba. Ja tieto veci nemám rád. Cítim znechutenie a odpor, keď počujem ľudí hovoriť o teológii. Teológia sú len zdanlivo správne doktríny a teórie; nie je praktická, však? Niektorí ľudia poznajú Bibliu skrz-naskrz a neustále študujú knihy prorokov a prorocké knihy – čo sa prorokuje v určitej kapitole a verši, ako sa to má naplniť a aké sú v tom tajomstvá. Ja tieto veci nikdy neštudujem a nie je potrebné, aby som vynakladal úsilie na ich štúdium. Od prirodzenosti tieto veci nemám rád. Keď sa v každodennom živote stretávam s vecami, len uvažujem o tom, ako konať primerane, ako konať tak, aby sa tieto problémy dali vyriešiť, a aký je najlepší spôsob ich riešenia. Mnohí ľudia sa pri strete s určitými vecami sťažujú, cítia ľútosť alebo sú zmätení, alebo chrlia vznešené doktríny a vykrikujú heslá. Keď sa s vecami stretávam Ja, pokojne uvažujem o vhodnom spôsobe ich riešenia; to, o čom uvažujem Ja, sú riešenia. Preto, keď k vám prehováram a som s vami v duchovnom spoločenstve, rád hovorím o skutočných veciach, o veciach, ktoré sa objavujú, keď konáte svoje povinnosti, a dokonca aj o veciach, ktoré sa týkajú každodenného života, ako sú určití ľudia, udalosti a veci, základné životné potreby a podobne. Ja hovorím len o skutočných veciach. Nevediem vznešené reči plné prázdnych slov. Keď so Mnou strávite dlhý čas, uvidíte, že to so skutočnými vecami a skutočnými problémami v živote myslím veľmi vážne a úprimne. Jednoducho som takýto druh osoby. Nie som v ničom nejasný – najmä keď ide o váš výkon povinnosti alebo váš život-vstup, platí to o to viac, však? (Áno.) To vystihuje jeden aspekt toho, čo znamená nebyť nejasný.

Skutočnosť, že vtelený Boh nie je nejasný, sa týka aj témy, že Boh neláka človeka. To, že Boh nie je nejasný, znamená, že spôsob, akým hovorím a konám dielo, je veľmi jasný. Ja nazývam veci pravým menom – nepoužívam žiadne zdanlivo správne slová ani sa vo svojom konaní neuchyľujem k žiadnym zdanlivo správnym no falošným spôsobom. Aj keď sú niektoré veci, ktoré sa v tom čase nedajú unáhlene uzavrieť, poviem vám: „Poďme tohto človeka chvíľu pozorovať. Chvíľu s touto záležitosťou počkajme. Zatiaľ môžeme urobiť len to, čo je v ľudských silách. V ďalšom kroku uvidíme, akým smerom sa budú veci vyvíjať. Na základe smerovania vývoja vecí môžeme postupne formulovať plány a stanovovať ciele.“ Ako vidíte, Ja vám veci jasne vysvetlím a jasne uvediem dané princípy a to, ako by ste mali orientovať svoje konanie. V žiadnom prípade nepoužijem zdanlivo správne slová, aby som vo vás vyvolal pocit, že neviete, čo máte robiť, alebo že neviete, ako určité veci riešiť. Aj keď charakterizujem niektorých ľudí, hovorím v duchovnom spoločenstve na základe niektorých konkrétnych vecí, ktoré vykonali, a na základe ich rôznych prejavov, aby som vám pomohol jasne rozpoznať podstatu tohto typu človeka a aby ste vedeli, ako k nemu pristupovať. Však? (Áno.) To znamená, že Ja do spôsobu, akým riešim záležitosti, nikdy nemiešam osobné city ani súkromné krivdy. Ak vám aj pri riešení niektorých ľudí nie je jasná podstata daného typu človeka, Ja o tom budem konkrétne hovoriť v duchovnom spoločenstve, jasne vám vysvetlím problémy, ktoré tento človek má, a potom použijem pravdu na to, aby som určil, kam patrí, a rozobral jeho podstatu, čím vám pomôžem získať jasno v tom, prečo ho Boží dom takto rieši, prečo sú princípy Božieho domu pre zaobchádzanie s týmto typom človeka takéto a prečo je výsledok takéhoto zaobchádzania s ním taký, aký je. Aj keď niektorí ľudia po tom, čo sa s nimi takto naloží, nepriznajú svoje hriechy ani sa nekajajú a nevedia, prečo boli odvolaní alebo poslaní preč, alebo prečo boli vyčistení, robia to len preto, lebo nepoznajú sami seba a nemajú žiadne výčitky svedomia. Pokiaľ však ide o to, prečo ich Boží dom riešil a prečo bol výsledok ich riešenia taký, aký bol, musíme tieto problémy otvorene predložiť, aby ste poznali ich jednotlivé podrobnosti, to, aké problémy títo ľudia majú, aké sú dôvody Božieho domu na ich riešenie a aký je základ pre ich riešenie. Stručne povedané, vo všetkých slovách, o ktorých som s vami od začiatku až doteraz hovoril v duchovnom spoločenstve, okrem časti hovorenej v jazyku božskej prirodzenosti, kde ľudia nevedia, čo sa hovorí, nedokážu do toho preniknúť a nepoznajú pravdu v tom obsiahnutú, pokiaľ ide o akýkoľvek problém týkajúci sa vášho života-vstupu – či už ide o odhaľovanie povahy antikrista v človeku, alebo o odhaľovanie rôznych prejavov a odhalení skazených pováh človeka – Ja tieto veci vždy pomenúvam a vysvetľujem obzvlášť jasne a presne, čím vám pomáham, aby ste vedeli, aké veci sú pozitívne, aké veci sú negatívne, čo by ste mali dodržiavať a čo by ste mali napraviť, proti čomu by ste sa mali vzbúriť a čo by ste mali odmietnuť. Stručne povedané, Môj dôsledný princíp pre hovorenie je jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, Božích úmysloch, Božích požadovaných štandardoch pre človeka a rôznych aspektoch princípov praktizovania, ktorých by sa mal človek držať, aby ste dostali presný cieľ, presné usmernenie a presné princípy praktizovania a cestu praktizovania. Okrem toho, keď k vám prehováram, tiež jasne hovorím v duchovnom spoločenstve o konečnom výsledku a konci ľudí, ktorí nedodržiavajú rôzne princípy; najmä vám výslovne hovorím o tom, ako sa charakterizujú rôzne problémy, ktoré sa nachádzajú v každom človeku. Niektorí ľudia sú napríklad povrchní pri konaní svojich povinností, neusilujú sa o pravdu a nikdy nemajú život-vstup, na čo Ja hovorím: „Tvoje konanie povinnosti bolo charakterizované: ty robíš nádenníka. Ak budeš takto veriť až do samého konca, bude pre teba nemožné dosiahnuť spásu. Musíš sa usilovať o pravdu, mať život-vstup, odvrhnúť tento stav nádenníka a snažiť sa vydať na cestu spásy. Účelom konania tvojej povinnosti je dosiahnuť spásu, nie vynakladať úsilie alebo sa namáhať.“ Tak vidíš, vari to nie je veľmi jasné? (Áno.) Jasne ti to dáva vedieť, aké sú následky nepraktizovania pravdy a toho, keď človek nemá život-vstup. Okrem toho, bez ohľadu na to, o akom aspekte pravdy hovorím v duchovnom spoločenstve, Ja o ňom v duchovnom spoločenstve nehovorím len z jedného uhla alebo z jednej perspektívy, ale z viacerých uhlov a perspektív, pričom používam rôzne metódy a uvádzam viaceré príklady. Snažím sa o to, aby som vám umožnil porozumieť daným pravdám-princípom, a nie aby ste len porozumeli nejakému aspektu doktríny alebo predpisov, či sa jednoduchým spôsobom dozvedeli o nejakom aspekte poznania. Od chvíle, keď Boh prvýkrát prišiel do kontaktu s ľudstvom a poskytol Svoj prvý pokyn človeku až doteraz, zostáva Boží princíp pre hovorenie nemenný. Či už Boh hovorí a koná dielo ako Duch, alebo hovorí a koná dielo v tele, vždy nasledoval tento princíp: hovoriť jasne a dôsledne. Z pohľadu človeka sú všetko, čo Boh hovorí a poskytuje človeku, pokyny, a samozrejme, sú to aj zaopatrenia. To znamená, že ľudia by si ako stvorené ľudské bytosti mali pevne uchovať v mysli každé slovo, ktoré Boh hovorí, a mali by sa ho prísne držať vo svojom každodennom živote, najmä pokiaľ ide o konanie svojich povinností, a nemali by zaobchádzať s Božími slovami ako so súborom teologických teórií. Každé slovo vyslovené Bohom a každý aspekt pravdy, ktorý Boh poskytuje človeku, majú za cieľ viesť človeka na správnu cestu a dať mu jasný cieľ a jasné usmernenie. Ak sa ich človek bude držať, stane sa stvorenou ľudskou bytosťou, ktorá je na požadovanej úrovni a ktorú Boh uznáva.

Existujú ešte nejaké iné problémy týkajúce sa tohto aspektu „nebyť nejasný“? Čo iné vám ešte napadá? Keď v pevninskej Číne v minulosti, ešte pred oficiálnym začiatkom tejto fázy diela, niektorí takzvaní vodcovia zistili, že sa niekto dopustil sexuálnej nemravnosti, zúrivo sa toho chopili. Prinútili dotyčnú osobu kľaknúť si na zem a vyznať svoje hriechy a títo vodcovia počúvali všetko, čo povedala. Hrali sa na Boha, počúvali tohto bežného veriaceho, ako vyznáva svoje hriechy, a keď počuli časti, ktoré neboli vysvetlené dostatočne jasne, dokonca naliehali na podrobnosti. V skutočnosti to bolo zbytočné – pokiaľ jednotlivec vyzná svoje hriechy, činí pokánie a už ich znova nespácha, malo by to stačiť. Ľudia vyznávajú svoje hriechy Bohu, nie človeku. Ľudia by nemali vystupovať ako sudcovia a už vôbec by sa nemali snažiť zastupovať Boha. Títo takzvaní vodcovia však vyslovene naliehali na podrobnosti o hriechoch danej osoby, čo v iných vyvolávalo znechutenie a nepríjemný pocit už len pri počúvaní. Nedali pokoj, kým túto osobu nevypočuli až do bodu extrémneho zahanbenia. Ako sa cítite, keď to počujete? (Cítime sa veľmi znechutení.) Takíto vodcovia sú falošní vodcovia a majú podstatu zlých ľudí. Dokonca by chceli vystupovať ako sudcovia a súdiť prípady; naozaj nemajú ani štipku hanby! Keď bežní veriaci spáchali hriechy, najmä hriech sexuálnej nemravnosti, títo vodcovia sa o to začali obzvlášť zaujímať, kládli podrobné otázky a naliehali na špecifiká. K cirkevnej práci by nikdy takto nepristupovali, ale keď objavili problémy sexuálnej nemravnosti, boli neobyčajne fascinovaní a mimoriadne horliví, pričom osobu, ktorá zhrešila, vypočúvali tak veľmi, že si priala, aby sa pod ňou prepadla zem. Dokonca mali pocit, že berú veci vážne a nie sú nejasní, a mali pocit, že sú schopní vykonávať skutočnú prácu. Nie je to príliš absurdné? Niektorí ľudia si myslia, že keďže majú postavenie, môžu zastupovať Boha, a tak využívajú svoje postavenie na to, aby robili určité veci. Keďže bežní veriaci nedokážu veľmi rozlišovať, nepoznajú dobré od zlého a nevedia, aké sú Božie požiadavky na človeka, poslúchli by čokoľvek, o čo by ich títo takzvaní vodcovia požiadali, mysliac si, že neposlúchnuť vodcov by znamenalo vzbúriť sa proti Bohu. Aj keď boli vypočúvaní až do bodu extrémneho zahanbenia, nesťažovali sa, dokonca verili, že sa podriaďujú Bohu a sú k Bohu úprimní a otvorení. Títo takzvaní vodcovia si mysleli: „Stala sa taká vážna vec – nemôžeme byť nejasní v tom, ako k nej pristupujeme. Dopustil si sa sexuálnej nemravnosti; všetky podrobnosti musia vyjsť najavo. Musíš vyznať svoje hriechy všetkým!“ Nakoniec túto osobu vypočúvali, až kým nebola extrémne zahanbená a necítila bolesť, až do bodu, keď už ani nechcela žiť. Čo si myslíte o práci, ktorú vykonali? (Nebola vykonaná dobre.) Vidíte Mňa niekedy robiť takéto veci? Snažil som sa niekedy Ja pri Svojej komunikácii s vami dozvedieť o vašich súkromných záležitostiach? (Nikdy.) Povedzte Mi, chcem vedieť o vašich súkromných záležitostiach alebo o tom, aké zlé skutky ste tajne spáchali? Ja o týchto veciach nechcem vedieť. Keď hovorím, že o nich nechcem vedieť, je to tým, že to predstieram, alebo tým, že nemám žiadne príležitosti dozvedieť sa o týchto veciach? (Ani jedno; Boh o nich nechce vedieť.) Nechcem o nich vedieť preto, lebo o ne nemám záujem a pretože nie je potrebné, aby som o nich vedel. Ak máte nejaké problémy, mali by ste sa sami modliť k Bohu alebo hľadať pravdu, aby ste ich vyriešili; to je najlepšie. Keď sa niektorí ľudia stanú vodcami, chcú využiť svoje postavenie na to, aby robili veci, ktoré chcú robiť ľudia s postavením, a snažia sa získať prehľad o myšlienkach a súkromných záležitostiach ľudí. Nevykonávajú žiadnu skutočnú prácu, ktorú by vodcovia a pracovníci mali robiť, no napriek tomu to s vyzvedaním o súkromných záležitostiach ľudí myslia celkom vážne. Dokonca si myslia, že si všetkých získali tým, že takto vykonávajú prácu; cítia sa celkom poctení. Majú takíto ľudia nejaký rozum? Sú úplne bez rozumu a nemajú vôbec žiadnu ľudskosť.

Z Božích slov a diela môže každý oceniť skutočnosť, že Boh nie je nejasný. Ak úprimne oceníš každú vetu, ktorú Boh povie, a každý prípad, keď prehovorí, a úprimne oceníš a zažiješ Božie dielo na tebe, budeš ešte viac veriť, že Boh je verný a že Jeho dielo a slová obsahujú Jeho lásku a záujem o človeka. Božie zaopatrenie života pre ľudí človeka nikdy nezavádzalo. To znamená, že Boh nikdy nedal človeku nesprávne vedenie ani nesprávne ukážky, ani nikdy neurobil nesprávne vyhlásenia, a už vôbec nie zdanlivo správne, ktoré by človeka zmiatli. Skôr, bez ohľadu na to, aký je obsah alebo aký aspekt pravdy to zahŕňa, Boh neúnavne poskytuje človeku pozitívne vyhlásenia a správne vyhlásenia. Aj keď to zahŕňa obsah týkajúci sa každodenného života ľudí, Ja sa podelím o nejaké bežné poznatky o živote, pričom budem čerpať zo Svojej osobnej skúsenosti. Najmä vtedy, keď vediem niektorých mladých ľudí, im poviem nejaké bežné poznatky pre život, aby sa vyhli zbytočným obchádzkam a neosvojili si chybné spôsoby života ani si nevytvorili chybné životné návyky. Preto, či už ide o hovorenie v duchovnom spoločenstve o pravde, alebo v každodennom živote, vtelený Boh rozhodne slúži na to, aby vás zaopatril, podporil vás a pomohol vám. Pokiaľ ide o vteleného Boha, ktorý koná dielo a hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, dielo, ktoré On koná, a slová, ktoré On hovorí, si zaslúžia, aby ste sa ich držali a aby ste sa ich držali a podriadili sa im absolútne a jednoznačne. Dôvodom je totiž to, že tieto slová pochádzajú z Božieho života a Božej podstaty – vedú vás na cestu spásy a sú to slová, ktoré vás vedú k tomu, aby ste sa obrátili k Bohu. Nemusíš si brať k srdcu niektoré zo slov, ktoré hovorím v každodennom živote, ale pokiaľ ide o Mňa osobne, Mojím motívom absolútne nie je niekomu ublížiť. Aj keď nemám celkom rád tvoju osobnosť, tvoju povahu, tvoj spôsob konania vecí alebo nejaký tvoj aspekt, Ja ti rozhodne neublížim ani nikdy neurobím nič, aby som ťa zlákal tak, ako to urobil had. Ja ťa nebudem lákať, aby si kráčal po ceste, ktorá je nesprávna alebo zlá, ani ťa nebudem lákať, aby si upadol, páchal hriechy alebo konal veci, ktoré odporujú Bohu – to v žiadnom prípade neurobím. Aj keď je na tebe niečo, čo nemám celkom rád alebo čo nie je celkom v súlade s Mojou osobnosťou, a aj keď sa s tebou nebudem stýkať ani s tebou nebudem komunikovať v každodennom živote, vzhľadom na Moju identitu, rozhodne budem k tebe pristupovať správne. Ak hľadáš niečo, čo zahŕňa pravdu alebo život-vstup, Ja ti určite poviem cestu praktizovania spôsobom, ktorý je jasný a nie je nejasný. Jedna vec je istá: aj keď ťa nemám rád, nezvediem ťa z cesty. Budem k tebe pristupovať správnym spôsobom. Ak si ochotný usilovať sa o pravdu a ochotný vydať sa na cestu spásy, budem s tebou hovoriť v duchovnom spoločenstve o princípoch praktizovania, ktorých by si sa mal držať; to je isté.

Téma zaoberajúca sa tým, že Boh neláka človeka, zahŕňa aj spôsob, akým ľudia pristupujú ku vtelenému Bohu, však? (Áno.) Keďže sú tieto odhalenia skazených pováh – podnecovanie ľudí, navádzanie ľudí, snaha ťahať z ľudí informácie a dvojzmyselné a nejasné hovorenie – u človeka veľmi bežné a všetko sú to odhalenia skazenej podstaty ľudstva, človek pristupuje ku vtelenému Bohu s týmito istými metódami, perspektívami a názormi. Je teda nevyhnutné, aby človek poznal tieto aspekty, a je tiež nevyhnutné jasne človeku vysvetliť tieto prejavy, ktoré vykazuje vtelený Boh: nepodnecovanie človeka, nenavádzanie človeka, neťahanie informácií z človeka a nebyť nejasný. Keď človek porozumie týmto veciam, spozná vteleného Boha v novom svetle. V jednom ohľade to môže človeku umožniť mať viac poznatkov o aspektoch vteleného Boha, ktoré zahŕňajú Božiu podstatu, čo mu umožní lepšie spoznať vteleného Boha a porozumieť Mu a tiež porozumieť Bohu v nebi. V ďalšom ohľade to môže tiež zabrániť ľudským bytostiam, aby k vtelenému Bohu pristupovali tak, ako pristupujú k iným skazeným ľuďom. Hovorenie o týchto veciach v duchovnom spoločenstve človeku veľmi pomôže pristupovať k vtelenému Bohu správnym spôsobom a tiež mu veľmi pomôže napraviť jeho postoj k Bohu, čo mu umožní pristupovať k vtelenému Bohu so správnym postojom a metódami. Podobne, správny prístup k vtelenému Bohu tiež pomôže človeku správne pristupovať k Stvoriteľovi. To znamená, že ak chceš pristupovať k Stvoriteľovi so správnym postojom a správnymi metódami, a ak si chceš vytvoriť normálny vzťah so Stvoriteľom ako stvorená bytosť a pristupovať k Stvoriteľovi so správnym postojom stvorenej bytosti, potom musíš najprv pristupovať k vtelenému Bohu so správnym postojom a metódami. Keď budeš pristupovať k vtelenému Bohu so správnym postojom a metódami, budeš mať príležitosť alebo základné prostriedky na to, aby si pristupoval správnym spôsobom k Stvoriteľovi. Preto je spôsob, ako pristupovať k vtelenému Bohu, prekážkou, ktorú človek nemôže obísť. Ak chceš hladko zvládnuť túto prekážku správneho prístupu k vtelenému Bohu, musíš poznať podstatu vteleného Boha, poznať normálnosť a praktickosť vteleného Boha a poznať, čo presne je život-podstata, žitie Jeho života a životné zjavenia vteleného Boha, a musíš im porozumieť. Až keď tieto veci spoznáš a porozumieš im, budeš mať príležitosť a prostriedky na to, aby si k vtelenému Bohu pristupoval správne. To je prekážka, ktorú musí človek zvládnuť vo viere v Boha a v Jeho nasledovaní, ak sa chce podriadiť Bohu a uctievať Ho. Ak dokážeš zvládnuť túto prekážku, bude pre teba existovať nádej, že sa staneš stvorenou bytosťou, ktorá je v Božích očiach na požadovanej úrovni, a nádej, že sa staneš niekým, koho Boh prijíma.

Pri otázke nekladenia vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom je tu okrem niekoľkých tém, o ktorých sme hovorili v duchovnom spoločenstve, ešte ďalšia téma, ktorej musíte porozumieť, a síce presne to, ako vtelený Boh pristupuje k postaveniu. Táto téma je pre ľudstvo veľmi dôležitá, je to nevyhnutná téma v životnej skúsenosti. Priamo sa týka skutočného spôsobu zmýšľania v duchovnom živote človeka, a tak aj všetkých aspektov jeho života. Preto je tiež potrebné hovoriť s vami v duchovnom spoločenstve o postoji a princípoch vteleného Boha týkajúcich sa otázky, ako pristupuje k postaveniu. Medzi ľuďmi možno postavenie nazvať záležitosťou, ktorej sa ľudia počas svojho života nemôžu vyhnúť, a je to tiež niečo, o čo sa drvivá väčšina z nich usiluje. Pokiaľ ide o postavenie, zaberá určité miesto a má určitú váhu v srdci každého. Mať postavenie je pre každého symbolom vznešeného postavenia, ako aj symbolom triedy a moci v spoločnosti. S postavením si človek môže užívať česť a nadštandardný životný štýl, ktoré prináša, ako aj rôzne výhody a moc, ktoré poskytuje; preto je postavenie pre každého životne dôležité. Bez ohľadu na to, ako vysoko si však ľudstvo cení postavenie, alebo aké dôležité je postavenie pre ľudstvo, vníma ho vtelený Boh rovnako? (Nie.) Rozhodne nie. Postavenie je pre ľudstvo veľmi dôležité, ale pre vteleného Boha, tohto obyčajného človeka – to znamená pre Mňa osobne – Ja nemám vôbec žiadny pojem o postavení ani nemám žiadnu túžbu usilovať sa oň. Samozrejme, neprichádza do úvahy, že by som mal o ňom nejaké myšlienky alebo povedomie – Ja nič také nemám. Od narodenia som od takýchto pocitov oslobodený; to znamená, že odkedy si pamätám a odkedy som dokázal pochopiť, ako veci fungujú, som toto povedomie nemal. Či už ide o postavenie v rodine, postavenie v škole, alebo Moju pozíciu a hodnotu medzi ľuďmi, Moje srdce tieto veci neobsahuje; Ja jednoducho toto povedomie nemám. Ako sa toto chýbajúce povedomie prejavuje? Ja nikdy nepremýšľam nad tým, že by som s inými súperil, a nikdy sa nezahrávam s myšlienkou súperiť s niekým o postavenie. Keď sa niekto snaží súperiť so Mnou, hovorím: „O čo súperíš? Aký to má zmysel?“ Ako som tak postupne starol, naučil som sa, ako vnímať ľudí a veci jasnejšie. Pri zažívaní všetkých druhov ľudí a situácií a prichádzaní s nimi do styku som prišiel na to, že všetci ľudia medzi sebou radi súperia. To, o čo ľudia súperia, je postavenie, moc, prestíž a záujmy; ľudia súperia o tieto veci. Keď som bol mladý, nemal som žiadny pojem o súperení o tieto veci. Keď som dospel, len som začal byť schopný rozlišovať takéto súperenie a iba som porozumel tomu, prečo so Mnou ľudia súperili, ale aj tak som nemal žiadnu túžbu s niekým iným súperiť. Aké prejavy nesúperenia s ľuďmi vykazujem? Keď sa iní snažia so Mnou súperiť, Ja si pomyslím: „Ak môžeš získať to, čo chceš, zo súperenia so Mnou, potom si Ma prekonal; ak nemôžeš, potom som Ja prekonal teba, ale nemám pocit, že som niečo viac než ty. Aj keď ťa prekonám, nebudem ťa šikanovať ani ťa trýzniť; nebudem mať z toho žiadny prospech, ani sa nebudem cítiť oveľa vznešenejší ako ty.“ Vidíš, toto je presne ten druh zmýšľania, ten druh bežného stavu, ktorý mám; takéto sú Moje povedomie a Môj pojem o postavení. Rovnaké to bolo aj po tom, keď som prišiel do cirkvi. Keďže som bol na začiatku, keď som sa stal bežným veriacim, celkom nadšený a vyššie postavení vodcovia si Ma vážili, niektorí ľudia na Mňa začali žiarliť. Pomyslel som si: „Čo je na tom závideniahodné? Ak si rovnako nadšený a tiež platíš cenu, naučíš sa viac chválospevov, budeš sa viac modliť, viac sa zapájať do cirkevného života a viac pomáhať bratom a sestrám, vari by si ťa vyššie postavení vodcovia tiež nevážili?“ Za týchto okolností som nemal pocit, že by to, že si Ma vážia, bola nejaká česť, symbol toho, že mám postavenie, alebo že som získal nejakú vznešenú identitu; nič z toho som necítil. Neskôr sa Moje postavenie postupne stávalo čoraz výnimočnejším a bolo čoraz vyššie. Keď som začal oficiálne pracovať, stále som nemal pocit, že je Moje postavenie také vysoké ani že som vznešenejší ako ostatní, ani som nemal pocit, že sa od iných líšim. Subjektívne som Ja sám toto povedomie nemal, ale spôsob, akým sa na Mňa niektorí ľudia pozerali a ako so Mnou zaobchádzali, bol iný ako predtým. Až vtedy som si uvedomil, že takýto je to pocit byť medzi ľuďmi po tom, čo človek získa postavenie. Keď som mal postavenie a začal som pracovať, spôsob, akým sa na Mňa ľudia pozerali, bol iný, ich postoj, keď so Mnou hovorili, bol iný, a ich výber slov, tón a každý ďalší aspekt boli úplne iné. Ja ako osoba som sa nezmenil. Stále mám rovnaký vzhľad a Moja osobnosť, Moje životné návyky a Môj spôsob reči sa nezmenili. Prečo je teda postoj ľudí ku Mne iný? Tu úraduje túžba ľudí po postavení. Všetci ľudia si cenia postavenie; len čo som mal postavenie, postoj ľudí ku Mne sa zmenil. Bolo to postavenie, čo sa ľuďom páčilo, nie Ja – pretože Ja som sa nezmenil. Jediná vec, ktorá sa zmenila, bola Moja pozícia. Z bežného veriaceho, ktorý počúval kázne, som sa stal niekým, kto káže z kazateľnice, a postoj ľudí ku Mne sa zmenil. Až keď sa postoj ľudí ku Mne zmenil, uvedomil som si, že mám postavenie. Ľudia so Mnou hovorili zdvorilejšie a oslovovali Ma úctivými titulmi. Keď som tam sedel a hovoril, niekto Mi zvykol naliať vodu; keď bol čas jesť, niekto Mi naservíroval jedlo a priniesol Mi paličky. Až vtedy som si všimol, že ľudia so Mnou takto zaobchádzajú len preto, že mám postavenie. Pokiaľ však ide o Mňa, stále som nemal pocit, že „mať postavenie znamená mať moc; mať postavenie vytvára odstup medzi človekom a ostatnými, dáva mu nadradenosť a umožňuje mu presadiť si svoje a robiť si, čo chce.“ Nemal som toto povedomie, ani som sa tak necítil. Preto, keď som bol bežným veriacim, mohol som s ľuďmi normálne komunikovať, a keď som mal postavenie, Môj spôsob komunikácie s ľuďmi sa nezmenil; stále som s nimi dokázal normálne vychádzať.

Mať postavenie symbolizuje mať moc, ale Ja som nikdy nepoužil moc na to, aby som niekoho potláčal, ani som nepoužil Svoje postavenie na to, aby som niekoho poučoval. Tiež som nikdy nemal pocit, že keďže mám postavenie, môžem mať vo všetkom konečné slovo a môžem využiť Svoje postavenie a použiť moc, ktorou disponujem, na to, aby som robil veci, ktoré sa Mi zachce. Nikdy som nemal takéto myšlienky a nikdy som takto nekonal. Stále dodržiavam správne ustanovenia cirkvi, pravidlá cirkvi a pracovné opatrenia cirkvi. Nemám žiadne povedomie o postavení ani žiadne povedomie o používaní moci na to, aby som niečo urobil alebo hľadal nejaký prospech pre Seba. Nikdy som také veci nehovoril, ani som nikdy také veci nerobil. Predpokladajme, že niekto za Mnou príde a povie, že má nejaké ťažkosti pri konaní svojej povinnosti, a opýta sa, či by som mohol upraviť pridelenie jeho povinnosti. Čo by vo všeobecnosti povedal človek, ktorý má moc? „Stačí, ak poviem slovo, nie? Ja som ten, kto má v tejto veci konečné slovo!“ Toto je mantra, ktorú skazení ľudia často používajú, ale Ja som nikdy nič také nepovedal. Ja hovorím: „Máš ťažkosti pri konaní tejto povinnosti, takže sa musím opýtať na konkrétnu situáciu. Cirkev zvyčajne upravuje pridelenie povinností ľuďom na základe princípov a podmienok jednotlivca. Musím ísť za vodcami a pracovníkmi, aby som o tom zistil viac a vyriešil to.“ Aké sú Moje princípy v tejto záležitosti? Aké sú Moje úvahy? Upozorní Ma na túto záležitosť a Ja si vypočujem len to, čo mi povie, a neviem, čo urobil ani ako sa prejavuje v zákulisí; nemôžem ho len tak vziať za slovo. Aj keď má so Mnou dobrý vzťah alebo Ma nikdy neurazí, nemôžem len tak svojvoľne usporiadať jeho povinnosť na vlastnú päsť, aby som ukázal Svoju moc. Musím sa opýtať cirkevných vodcov, ako sa zvyčajne správa, či bolo vhodné zariadiť, aby konal túto povinnosť, či vodcovia niečo zvažovali a či to bolo založené na princípoch. Ak sa to zakladá na princípoch, jeho povinnosť nemožno svojvoľne upraviť, však? (Áno.) Rozhodne by som nepovedal: „Stačí, ak poviem slovo. Mám na to moc. Pôjdem to povedať vodcom – sleduj, ako urobia to, čo im poviem.“ Neurobil by som to, ani som nikdy také veci nepovedal. Nerobil som takéto veci, keď som bol v cirkvi v Mojom rodnom meste, a neskôr, keď som vykonával celkovú prácu cirkvi a cestoval do cirkví v rôznych provinciách, tiež som také veci nerobil. To znamená, že som nikdy nepoužil moc, ktorou disponujem, na to, aby som jednotlivcom preukazoval láskavosti, ktoré nie sú v súlade s princípmi; nikdy som nevytvoril takýto precedens. Bez ohľadu na to, koľko ľudí je teraz v našej cirkvi, alebo k akým rasám patria a z akých krajín pochádzajú, len z hľadiska Mojej identity, nepovedali by ste, že Moje postavenie je dosť vysoké? Nie je Moja moc dosť obrovská? (Áno.) Medzi skazeným ľudstvom by takéto postavenie znamenalo obrovskú vec a táto moc by bola nesmierna! Priemerný človek by to nedokázal zvládnuť; nevedel by, ako túto moc využiť a dokonca by ani nevedel, čo má jesť alebo čo má robiť. Pozrite sa však, ako s vami hovorím a komunikujem. Komunikujem s každým, či už sú to vodcovia a pracovníci, alebo bežní veriaci. Dokonca som komunikoval s tými, ktorí vynakladajú úsilie a vykonávajú manuálnu prácu, s tými najnenápadnejšími ľuďmi a s novými veriacimi. Keď vidím, že máte problémy, hovorím s vami v duchovnom spoločenstve a rozprávam sa s vami. Niekedy, keď komunikujem s novými veriacimi, snažím sa zo všetkých síl, aby nepoznali Moju identitu. Najlepšie je nechať ich, aby Ma vnímali len ako obyčajného človeka. Ak sú ochotní Ma počúvať, môžu trochu počúvať; ak nie sú ochotní, nenútim ich. Dávam im slobodu. Rozhodne sa nebudem nadraďovať nad ostatných, ani sa nebudem tváriť povýšene. Rozhodne sa nebudem predstavovať, aby som im dal najavo, kto som, aby som im dal najavo, aké vysoké je Moje postavenie alebo aká veľká je Moja moc, a aby sa Ma báli. Takéto konanie nemám rád a nikdy som to nerobil. Niekedy, keď stretnem bratov a sestry, ktorých nepoznám, a rozprávam sa s nimi, premerajú si Ma od hlavy po päty a pomyslia si: „Kto si myslíš, že si? Prečo s nami hovoríš v duchovnom spoločenstve?“ Vidím, že tento človek je cudzí, že sa na Mňa pozerá s určitým nepriateľstvom a že Ma chce podrobne skúmať a pozerať sa na Mňa zvrchu, ale Mne to nevadí. Ak sa na Mňa pozerá zvrchu a nie je ochotný počúvať Moje duchovné spoločenstvo, potom Svoje duchovné spoločenstvo jednoducho skrátim; ak je ochotný Ma počúvať, porozprávam sa s ním trochu viac. Niektorí ľudia radi počúvajú Moje duchovné spoločenstvo a začnú sa zaujímať, dokonca Ma žiadajú, aby som zostal na jedlo, a iniciatívne sa so Mnou dávajú do reči. Potom sa nepýtam, z ktorej cirkvi sú, akú povinnosť konajú alebo aká je ich situácia; jednoducho s nimi zaobchádzam normálne a korektne.

Bez ohľadu na to, s kým komunikujem – či už sú to ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, alebo tí, ktorí nie, či už sú to ľudia s postavením v spoločnosti, alebo tí bez neho, či už sú to vodcovia a pracovníci, alebo bežní veriaci – nikdy sa nepovyšujem, keď s vami hovorím v duchovnom spoločenstve o práci alebo keď s vami komunikujem v každodennom živote. Napríklad, ak povieš, že si smädný, nalejem ti pohár vody. Nie je to tak, že by som sa musel tváriť dôležito a nechať ťa, aby si Ma obsluhoval, ani nepoviem: „Je medzi nami rozdiel v postavení a hodnote; rozhodne nebudem robiť takúto prácu a niekoho obsluhovať.“ Nemám takéto myšlienky. Ak Mi naleješ vodu, považujem to za bratský alebo sesterský čin; ak si smädný a potrebuješ, aby som ti nalial vodu, môžem ti tiež naliať pohár. Keď hovorím v duchovnom spoločenstve na zhromaždeniach, niektorí ľudia v sebe prechovávajú predstavy a nepriateľstvo, alebo majú zlý postoj, prípadne nemajú záujem a ignorujú Ma. V tom prípade postupujem podľa pravidiel; hovorím v duchovnom spoločenstve, ak je to potrebné, a riešim problémy, ak je potrebné riešiť problémy. Nepovyšujem sa ani sa netvárim dôležito. Aj keď voči Mne prechovávaš nepriateľstvo, stále konám dielo, ktoré by som mal konať, a hovorím slová, ktoré by som mal hovoriť. Vôbec sa tebou nenechám ovplyvniť a toto dielo ani v najmenšom nezdržiavam; to, čo máš získať, tiež nie je ani v najmenšom ovplyvnené. Ak je to súčasťou Mojej služby a týka sa to pravdy, princípov a práce cirkvi, bez ohľadu na to, kto za Mnou príde s problémom, rozhodne nepoviem: „Je tvoja hodnosť dostatočne vysoká? Kto vôbec si? Si oblastný vodca alebo okresný vodca? Alebo si vedúci tímu či nadriadený na určitej úrovni?“ Na tieto veci sa nepýtam. Ak za Mnou prídeš s problémom alebo nahlásiš problém s určitým vodcom či určitým aspektom práce cirkvi, budem s tebou podľa potreby hovoriť v duchovnom spoločenstve. Nebudem sa povyšovať a nebudem sa pýtať na tvoju hodnosť. Možno v Boha neveríš dlho a máš pocit, že tvoje postavenie v Božom dome nie je vysoké, takže sa príliš hanbíš opýtať. Ja to tak však nevidím; nezaobchádzam s človekom na základe jeho postavenia. Takže, či už ste vodcami a pracovníkmi, alebo bežnými bratmi a sestrami, keď s vami hovorím v duchovnom spoločenstve o živote-vstupe alebo vediem vašu prácu, rozhodne nebudem hovoriť ako byrokrat ani vás nebudem držať v neistote, ani vám nebudem klásť najrôznejšie otázky, aby som vám to sťažil. Nešetrím úsilím, keď na vás konám dielo a hovorím k vám. Hovorím veci tak, ako sú, a hovorím toľko, koľko viem. Nepovyšujem sa, nesmejem sa na váš účet a nerobím vám ťažkosti. Keď vidím, že máte vo svojej práci ťažkosti a neviete, ako ju robiť, poskytnem vám vedenie a radu. Hovorím a robím veci preto, aby som vám pomohol viac sa naučiť a pochopiť niektoré princípy vo vašich odborných zručnostiach, a tiež získať trochu viac porozumenia pravde. Či už je to na verejnosti, alebo v súkromí, konám takto. Či už s vami komunikujem tvárou v tvár, alebo s vami hovorím v duchovnom spoločenstve a četujem online, nikdy sa nestaviam do pózy. Čo to znamená stavať sa do pózy? Znamená to neustále sa tváriť dôležito a pôsobiť impozantne, vyvolávať vo vás pocit, že som výnimočný a panovačný a že som nad vami. Ja sa takto nikdy do pózy nestaviam. Okrem toho počas zhromaždení nevenujem pozornosť Môjmu štýlu reči ani tomu, ako pôsobiť vznešene, nevyvolávam v ľuďoch pocit, že som nedotknuteľný, a nehrám rolu Boha v nebi; takéto veci rozhodne nerobím. Niekto sa Ma raz opýtal, či je potrebné špeciálne pre Mňa vyrobiť stôl, ktorý by som používal počas zhromaždení. Povedal som: „Nie je to potrebné; postačí akýkoľvek stôl.“ Tento človek potom našiel veľmi starý stôl a Ja som si s ním jednoducho vystačil. Nepovedal som: „Čo za stôl si to pre Mňa našiel?! Prečo si Mi vzhľadom na Moju identitu nenašiel dobrý stôl? To takto riešiš veci?!“ Nepovedal som nič, ani som nepožadoval používať luxusný alebo pozlátený stôl; nikdy som si na tieto veci nepotrpel. Neskôr, pri online zhromaždeniach, som tiež sedel na obyčajnej stoličke a používal obyčajný stôl, na ktorom bola stolná lampa a zápisník na zapisovanie témy a osnovy každého duchovného spoločenstva. Je to jednoducho také prosté. Keď sa zhromažďujeme v cirkvi, nosím jednoduchý profesionálny odev – zvyčajne sako, elegantné nohavice a kožené topánky, a v zime nosím aj vlnený kabát –, čo je len veľmi obyčajný odev, ktorý vyzerá len o niečo formálnejšie ako každodenné oblečenie. Špičkové vybavenie používané počas zhromaždení je len mikrofón, zosilňovač a počítač; to sú jediné špičkové a cenné veci. Vidíš, je to jednoducho také prosté. Je to vďaka tomu, že sme v zahraničí, kde je sloboda viery a existujú tieto podmienky. Vďaka použitiu zosilňovača môžu bratia a sestry jasne počuť aj z rohov miestnosti a pre Mňa je hovorenie oveľa menej namáhavé. V pevninskej Číne tieto podmienky neexistovali. Mám krehkú stavbu tela a tichý hlas. Keď bolo na zhromaždení veľa ľudí, musel som hovoriť nahlas, a aj tak sa poslucháčom zdalo, že Môj hlas je tichý. Na zhromaždení, ktoré trvalo deň alebo dva, som musel takto nahlas hovoriť celý čas. Povedzte Mi, nie je to únavné? (Áno.) Keď sme mávali veľké zhromaždenia v pevninskej Číne, býval som veľmi unavený. Teraz, keď sme prišli do zahraničia a sme slobodní, vďaka použitiu zosilňovača nemusím hovoriť tak nahlas. Šetrí Mi to veľa námahy a ľudia tiež počujú mimoriadne jasne. Keď vám na zhromaždeniach kážem kázne a hovorím v duchovnom spoločenstve o rôznych aspektoch pravdy, ktoré človek potrebuje, nie sú v tom žiadne formality a nesnažím sa robiť nijaké veľkolepé predstavenie. Jednoducho s vami hovorím v duchovnom spoločenstve o rôznych aspektoch pravdy, ktorým by ste mali rozumieť a ktoré potrebujete, aby ste im porozumeli, položili si základ na pravej ceste, postupne získali jasno a vytvorili si záujem o rôzne aspekty pravdy, a potom vedeli, ako ich praktizovať, dokázali kúsok po kúsku obrátiť svoje srdcia k Bohu a podriadiť sa Bohu. To stačí. Vidíš, nekonám takto vari celé tie roky? (Áno.) Slová, ktoré hovorím v duchovnom spoločenstve na zhromaždeniach, sú vytlačené v knihách. Podľa domnienok skazených ľudí, keďže sú tieto slová pravda a sú to Božie vyjadrenia, museli byť vyjadrené s nejakou formálnosťou alebo s nejakou veľkolepou okázalosťou! V skutočnosti je to veľmi obyčajné. Keď kážem na zhromaždeniach, nie je naokolo nikto, kto by Ma obsluhoval. Keď Mi z hovorenia vyschne v ústach, nalejem si vodu na pitie. Niekedy pijem medovú vodu, aby som si upokojil hrdlo, a niekedy pijem len čistú vodu. Môj život je mimoriadne jednoduchý; je jednoduchší, než by ste si vôbec dokázali predstaviť. Niektorí ľudia si asi myslia: „Ty sa len pretvaruješ. Čo by Ti tak mohlo chýbať? S Tvojou identitou a postavením je nemožné, aby si žil tak jednoducho.“ Môj život je naozaj takýto jednoduchý. Jeden pohár na pitie používam celé roky, vymením ho až keď sa rozbije alebo je príliš starý, a potom ten náhradný používam ďalších niekoľko rokov. Taká je realita. Od narodenia až doteraz pristupujem k postaveniu takto. Pre Mňa je to rovnaké, či mám postavenie alebo nie; jednoducho žijem jednoduchým a rutinným spôsobom. Ľudia, ktorí to nevedia, by si pomysleli: „Máš toto postavenie a tieto prostriedky; ktovie, ako veľmi sa oddávaš pôžitkom!“ Naozaj sa ničomu neoddávam. Niekedy bratia a sestry prinesú nejakú zeleninu a Ja zjem čokoľvek, čo prinesú. Je to jednoducho také prosté. Nekomplikujem to, čo jem. Nejem len tak hocijaké mäso, ani nejem bizarné a nezvyčajné jedlá. Stravujem sa veľmi jednoducho; všetko sú to len obyčajné domáce jedlá. Navyše, po toľkých rokoch konania diela som nikdy nemal pocit ako: „V našej cirkvi je toľko ľudí; mám pocit cti a pocit nadradenosti.“ Necítim žiadny pocit cti, ani nemám pocit, že som prispel cirkvi, alebo že nosím svätožiaru. Nemám tieto pocity ani nenachádzam v týchto veciach potešenie. Ľudia zvonka by si mohli myslieť: „Hoci navonok vyzeráš obyčajne a normálne, vzhľadom na dielo, ktoré konáš, a Tvoje súčasné podmienky, keď Ťa nasleduje toľko ľudí, Tvoje postavenie je dostatočne vysoké a Tvoja moc je dostatočne veľká – mal by si si užívať Svoje postavenie, mať prioritu vo všetkom, čo robíš, a mať pocit nadradenosti.“ Ja hovorím, že som nikdy nemal žiadny pocit nadradenosti, ani si neužívam výhody postavenia. To neznamená, že sa búrim proti tomuto povedomiu alebo týmto myšlienkam a pocitom, ale skôr to, že tieto myšlienky sa vo Mne jednoducho nenachádzajú; necítim existenciu takýchto vecí. Preto niekedy, keď sa v živote stretnem s vecami, ktoré dokážem zvládnuť sám, jednoducho idem a zvládnem ich bez toho, aby som nechal iných urobiť ich za Mňa. Niekto môže povedať: „Brat ten a ten alebo sestra tá a tá je v pozícii, aby Ti pomohla túto záležitosť vybaviť.“ Ja hovorím: „Prečo som na to nepomyslel? Prečo Moja myseľ nešla týmto smerom?“ V očiach ľudí som veľmi hlúpy a neviem, ako sa oddávať pôžitkom. Myslia si: „Aj keď Ťa nasleduje toľko ľudí a máš také priaznivé podmienky, stále riešiš menšie záležitosti osobne. Nevieš, ako si užívať svoje postavenie, si azda povznesený nad svetské záležitosti alebo sa len pretvaruješ? Ako to, že tomu nerozumieš? Ako to, že nevieš, že to máš urobiť?“ Je to preto, lebo som nikdy nemal toto povedomie vo Svojej mysli; to je fakt.

Keď neverci získajú trochu moci, začnú sa tváriť dôležito. Keď získajú trochu postavenia, správajú sa, akoby sa im nikto nevyrovnal. Nielenže majú súkromné autá, ktoré ich vyzdvihnú a odvezú, a špeciálny personál, ktorý ich sprevádza, ale keď idú von, majú aj ľudí, ktorí im nosia tašky a držia oblečenie. Majú tiež ľudí, ktorí ich kúpu, masírujú a pripravujú im výživné jedlá. Ja nič z toho nemám a nikdy som nežiadal ľudí, aby so Mnou takto zaobchádzali. Keď majú skazení ľudia trochu schopností alebo niečo malé dosiahnu, začnú sa tváriť dôležito. Majú pocit, že nosia svätožiaru, správajú sa, akoby sa im nikto nevyrovnal, a začnú sa správať ako králi. Keď ľudia získajú postavenie, majú pocit, že ich hodnota stúpla – ale prečo sa stávajú takými neschopnými? Už nedokážu nič urobiť sami. Dokonale zdravý, fyzicky zdatný človek nedokáže ani chodiť bez toho, aby ho niekto podopieral. Ja hovorím, že rozhodne nepotrebujem, aby Ma niekto podopieral. Keď nastupujem do auta, kedykoľvek je to možné, vyhýbam sa tomu, aby Mi niekto nablízku otváral dvere. Mám dve ruky a dve nohy – všetko dokážem urobiť Sám; nepotrebujem tvoju pomoc. Tak vidíš, pokiaľ ide o prístup k postaveniu, postoje vteleného Boha a skazených ľudí sú úplne odlišné. Skazení ľudia, súdiac podľa ich rôznych prejavov a odhalení, prikladajú postaveniu mimoriadnu dôležitosť a sú ním priam posadnutí. V dôsledku toho medzi ľuďmi vzniká nepriaznivá atmosféra a tento trend. Dá sa povedať, že postavenie určuje všetko, čo sa týka človeka – určuje jeho hodnotu, akú váhu majú jeho slová a určuje výhody a moc, ktoré si môže užívať. Ľudia bez postavenia nie sú spôsobilí uvažovať o týchto veciach ani si ich užívať, a tak sa človek usiluje o postavenie zo všetkých síl. Čo teda symbolizuje postavenie v Božom dome? Ako Boh vníma postavenie? Pokiaľ ti Boh dáva postavenie, znamená to, že ti dáva poverenie a zodpovednosť. Je to symbol zodpovednosti, symbol toho, že si ako stvorená bytosť plníš svoje zodpovednosti a povinnosti; neznamená to nič iné. Ak máš toto postavenie a dobre si plníš svoje zodpovednosti, potom si nesklamal Božie očakávania, ktoré od teba má, ani si nezlyhal v tom, aby si dostál tomuto postaveniu a zodpovednosti, ktoré ti Boh dal. Ak k tejto zodpovednosti nepristupuješ náležite a neplníš si ju, potom si zlyhal v tom, aby si dostál tomuto postaveniu a zodpovednosti, ktoré ti dal Boh. Boh dáva ľuďom postavenie len preto, aby im umožnil plniť si svoje zodpovednosti, naplniť svoje poslania a lepšie využiť toto postavenie na to, aby robili to, čo by mali robiť, a plnili si svoje náležité zodpovednosti. Keď ti Boh dáva postavenie, neobdarúva ťa nejakou zvláštnou mocou ani ti neudeľuje moc užívať si postavenie alebo užívať si akékoľvek špeciálne zaobchádzanie. Okrem toho, ak dokážeš splniť túto zodpovednosť a urobiť zadosť svojmu poslaniu, potom tvoja identita a hodnota budú zodpovedať tomuto postaveniu. Ak si však svoju zodpovednosť nesplníš, ak zlyháš v naplnení tohto poslania a ak toto poslanie alebo poverenie nesplníš dobre, potom si nehodný mať toto postavenie a nemáš žiadnu hodnotu. Ak si splníš svoju zodpovednosť, máš v Božích očiach vznešenú hodnotu; ak si svoju zodpovednosť nesplníš, tvoja hodnota je v Božích očiach nízka. Dá sa povedať, že to, či je človek vznešený a či je jeho život hodnotný, nezávisí od toho, aké vysoké alebo nízke je jeho postavenie, ale od toho, či splnil poverenie dané Bohom a či si splnil svoje zodpovednosti. Boh ti zveruje poverenie a žiada ťa, aby si splnil túto zodpovednosť a tiež ti dáva rôzne podmienky potrebné na jej splnenie. Ak splníš svoju zodpovednosť, naplníš svoje poslanie a Boh bude spokojný, no ak svoju zodpovednosť nesplníš a namiesto toho presadzuješ svoje postavenie a konáš v prospech uspokojenia svojich vlastných záujmov, ambícií a túžob, je to vec, ktorá sa Bohu najviac hnusí a ktorú nenávidí. Ak moc, ktorou disponuješ, využívaš na to, aby si robil veci výlučne kvôli svojej vlastnej sláve, zisku a postaveniu, ak intriguješ pre osobný zisk, potláčaš iných a oddávaš sa výhodám postavenia, potom si zlyhal v naplnení tohto poverenia, ktoré ti Boh zveril, a si tohto poverenia nehodný. Ak po prijatí Božieho poverenia plníš svoje zodpovednosti a dobre konáš prácu bez toho, aby si sa oddával výhodám postavenia alebo využíval svoje postavenie či právomoci svojej pozície na hľadanie osobného zisku, potom napĺňaš svoje poslanie, plníš si svoje zodpovednosti a budeš môcť získať Božie schválenie.

Všetci skazení ľudia majú radi postavenie; akonáhle majú postavenie, všetci sa oddávajú jeho výhodám. Ak je niekto vodcom na akejkoľvek úrovni, alebo má len trochu prestíže medzi ľuďmi a štipku moci, začne sa správať, akoby bol niekým dôležitým. Od chvíle, keď získa postavenie, bude využívať svoju moc na hľadanie osobného prospechu a bude robiť veľa vecí, ktoré porušujú pravdy-princípy a dokonca aj niektoré absurdné veci. Aj keď niekoľko jednotlivcov dokáže hovoriť nejaké slová a doktríny, pri kontakte a hovorení s ľuďmi v duchovnom spoločenstve budú robiť rozdiely. Ak vidia niekoho, kto je bohatý a má postavenie, kto ich podporuje, vychádza s nimi a lichotí im, budú s týmto človekom hovoriť viac. Ak vidia niekoho, kto je chudobný, nevie, ako lichotiť, kto sa im nepáči, alebo kto je novým veriacim bez základu, vymyslia si výhovorky, aby ho ignorovali. Tak vidíš, majú nejaké princípy v tom, ako konajú? (Nie.) Keď majú postavenie, začínajú sa správať, akoby boli niekým dôležitým, vedia hovoriť ako byrokrati a vykrikovať heslá a vedia presadzovať svoje postavenie a povyšovať sa. Nie je v ľuďoch veľa takýchto prejavov? (Áno.) Pokiaľ napríklad existuje problém, ktorému iní nerozumejú, ale oni áno, a nevidia, že by sa ich na to niekto pýtal, pomyslia si: „Nikto z vás ma neprosí ani neprehovára a nikto ma nevyvyšuje ani si o mne veľa nemyslí. Ak ma budete prosiť, možno vám to poviem, ale aj tak to závisí od mojej nálady. Ak ma nikto nepoprosí, nepoviem nič; jednoducho vám to nedám vedieť. Stačila by odo mňa len jedna veta, ale ak ju nepoviem, nikto z vás tomu neporozumie!“ Sú takíto ľudia láskaví? (Nie.) Okrem toho, keď majú ľudia postavenie, budú si robiť, čo sa im zachce. Ak vidia niekoho, kto sa im nepodvolí alebo má voči nim výhrady, budú uvažovať, ako tohto človeka trýzniť a napádať a ako si ho podriadiť. No vidíš, Ja mám postavenie a moc, ale mám Ja takéto prejavy v tom, ako zaobchádzam s ľuďmi vrátane nevercov? (Nie.) Zlí ľudia budú vymýšľať spôsoby, ako znevažovať a trýzniť tých, ktorých nemajú radi, a dokonca ich pošliapu. Ja som ľuďom, ktorých nemám rád, tieto veci nikdy nerobil a len zriedka žiadam iných, aby pre Mňa niečo vybavili. Ja som videl, že keď Mi niektorí ľudia rozdeľujú každodennú zeleninu a jedlo, vyberajú pre Mňa špeciálne zlé a podradné kusy. Keď iní vyberú nejaké dobré, dokonca ich vymenia za zlé. Keď Mi niekto pošle nejaké jedlo, osoba, ktorá má na starosti skladovanie, ho tam jednoducho nechá ležať a nechá ho pokaziť sa a zhniť. Vo svojom srdci si títo ľudia myslia: „Ty si len obyčajný človek, a predsa chceš, aby som pre teba vybavoval veci. Už len to, že to robím takto, je dosť dobré. Trochu by som sa pre Teba namáhal len vtedy, keby si mal nadľudské schopnosti, alebo keby si bol veľkým okresným úradníkom.“ Ja som to pochopil: neboli ochotní pre Mňa niečo robiť. Predpokladal som, že keďže sú to bratia a sestry v cirkvi, budú mať ku Mne aspoň trochu úcty. Nečakal som, že budú neochotní, že sa na Mňa budú pozerať zvrchu a zaobchádzať so Mnou ako s odpadom. Pre svojich rodičov, šéfov, pre štátnych úradníkov a pre ľudí s postavením by niečo urobili. Ja som však pre nich nebol ničím, takže pre Mňa by neurobili nič. Pomyslel som si: „Takže takýto si ty druh človeka. Potom ťa teda nebudem žiadať, aby si pre Mňa niečo robil. Ak to nie si ochotný urobiť, nebudem ťa nútiť a nepoužijem Svoje postavenie, aby som ťa utláčal. Ja som len obyčajný človek a zaobchádzam s tebou ako s bratom alebo sestrou, a ty sa k Mne naopak zachováš takto. Tak si Ja jednoducho nájdem niekoho iného, kto to urobí; už ťa nebudem používať.“ V cirkvi je pomerne veľa takýchto ľudí; všetko sú to pochybovači. Bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočujú, nerozumejú pravde a vôbec nemajú bohabojné srdcia. Prostredníctvom takýchto situácií sú odhalení. Takíto ľudia si už vypočuli tak veľa kázní, tak prečo sa ku Mne stále takto správajú? Prečo sa ku Mne správajú horšie ako k svojim príbuzným a priateľom? Nie sú takíto ľudia príliš zištní? (Áno.) Takíto ľudia sú v cirkvách všade. Nemilujú pravdu, tak ako by mohli mať čo i len štipku skutočnej podriadenosti Bohu? Nielenže im chýba podriadenosť, ale dokonca prechovávajú nenávisť. Iným ľuďom dokážu dať dobrú zeleninu a jedlo, tak prečo Mne dávajú špeciálne tie najpodradnejšie kusy? Kto presne zaplatil za túto zeleninu a jedlo? Kto zaplatil za založenie tejto farmy? Nikto tieto veci neberie do úvahy. Neskôr, keď sa tieto záležitosti rozobrali, sa niektorí ľudia konečne prebudili, ale v tom čase nikto neprevzal iniciatívu, aby týchto ľudí odhalil a vysporiadal sa s nimi.

V ľudskom svete je najvyššie postavený vládca krajiny osobou s najvyšším postavením medzi ľuďmi. Čo jedia a užívajú si tí, ktorí majú najvyššie postavenie? V podstate jedia mäso ľudí a pijú ich krv. Prečo to hovorím? Pozrite sa, ako sa v minulosti vyrábali dračie rúcha, ktoré nosili čínski cisári. Všetky boli vyrobené na mieru; jediné dračie rúcho sa starostlivo vyšívalo s použitím rôznych látok a metód tkania viac ako tri roky, a predsa sa niektoré z týchto odevov mohli nosiť len raz alebo dvakrát za život. Keby cisári nemali toto postavenie, mohli by si tieto veci užívať? (Nie.) Mať postavenie znamená mať moc a mať moc znamená, že človek si môže robiť, čo sa mu zachce, a užívať si všetko bohatstvo a slávu bez toho, aby sa niekto odvážil povedať proti nemu čo i len jediné slovo. Ľudia dokonca cítia: „Cisár našej krajiny by si mal tieto veci užívať; je len správne, že to robí! Ak si neužíva dobrý život, vrhá to zlé svetlo na nás, obyčajných ľudí. Je pre nás cťou, že je cisár tak veľkolepo oblečený!“ Akí sú len títo ľudia úbohí! Neboli azda zmanipulovaní svojimi vládcami? (Áno.) Ak by si vtelený Boh po príchode na zem užíval o niečo lepší život, čo by si ľudia pomysleli? „To nepôjde. Ty si Boh – Ty musíš trpieť. Ak netrpíš, si vari hoden toho, aby sme Ťa nasledovali? Nesmieš dobre jesť ani sa pekne obliekať; musíš veľa trpieť – len vtedy si Boh!“ Majú takíto ľudia nejakú ľudskosť? (Nie.) Má toto ľudstvo voči Bohu nejaké dobré úmysly? Nie sú ich srdcia také prehnité? Vládcovia vykorisťujú, ovládajú a ťažko ubližujú ľuďom, a predsa ľudia ochotne dovoľujú, aby ich ovládali a ťažko im ubližovali. Boh na druhej strane koná dielo, aby spasil človeka; On sa zaujíma o človeka, miluje ho a ľutuje ho a On mu všetko daruje. Aký je však postoj človeka k Bohu? Človek cíti: „Je len správne, aby Boh trpel. Čím viac trpí, tým som šťastnejší; vôbec sa necítim zle. Keďže Boh prišiel, mal by takto trpieť.“ Nie je toto mentalita ľudských bytostí? V skutočnosti však nezáleží na tom, o aké vtelenie ide, Boh má toto postavenie a moc, a predsa sa im nikdy neoddával ani nebažil po svetských radovánkach či ľudských poctách. Tak vidíš, každý v ľudskom svete, kto má trochu postavenia, si chce užívať mimoriadne zaobchádzanie. Jedlo, ktoré je, a voda, ktorú pije, sú mu špeciálne poskytované; má Boh po príchode do sveta ľudí niečo špeciálne poskytované Jemu? (Nie.) Ja jem akúkoľvek zeleninu, ktorá sa vypestuje na farme; všetko je to len obyčajné domáce jedlo. Niektorí dobrosrdeční ľudia Mi možno vyberú nejakú dobrú zeleninu podľa daného ročného obdobia, ale inak v tom nie je žiadny rozdiel – v podstate jem to, čo vy. Aj keď si tajne pochutnávate na nejakých dobrotách a Mne nič z nich nepošlete, robil som vám preto vari niekedy problémy? (Nie.) Niektorí ľudia nie sú nikdy ochotní poskytnúť Mi dobrú zeleninu; vyberajú pre Mňa len zvyšky, ktoré oni sami nie sú ochotní zjesť. Keď vidia, že jem nejakú dobrú zeleninu, je im to nepríjemné. Bez ohľadu na to, čo jem, jem Svoje vlastné jedlo; nejem nič, čo je tvoje, tak prečo si nespokojný? Nikdy som si neužíval nič, čo by bolo poskytnuté špeciálne pre Mňa, a nikdy som nerozdeľoval obety na časti, pričom by som si vyčlenil časť na udržanie Svojho zdravia, časť na Svoje každodenné ošatenie a úpravu zovňajšku a časť na Svoje cestovanie a zábavu – toto som nikdy nerobil. Môj život je jednoduchý. Väčšina obiet sa používa na prácu Božieho domu a na postaranie sa o vaše životy a vaše základné životné potreby; Ja som si pre Seba nenechal nič. Správne? (Áno.) Pozrite sa, čo si užívajú obyčajní štátni úradníci? Tieto mediálne hlásne trúby minú desaťtisíce jüanov ročne len na kozmetiku a na každý pracovný výdavok majú vyčlenené osobitné finančné prostriedky. Pozrite sa, čo nosím, čo používam a čo si užívam Ja – v porovnaní s nimi, je to vôbec kvapka v mori? Nie je to ani to. Dovoľte Mi uviesť ďalší príklad. Vezmite si bohatých ľudí s finančnými prostriedkami medzi bratmi a sestrami v našej cirkvi – čo si užívajú? Čo nosia a používajú? (Značkové veci.) Nosia značkové oblečenie a doplnky a užívajú si životný štýl bohatých a vyššej triedy. V Číne niektorí ľudia obzvlášť uctievajú dovážaný tovar; špeciálne si kupujú zahraničné výrobky, aby ich nosili a používali. Okrem vzduchu, ktorý dýchajú a ktorý je miestny, všetko, čo jedia, nosia a používajú, je medzinárodná značka. Niektoré z vecí, ktoré si užívajú, sú veci, aké sme my nikdy ani nevideli. Čo si kupujú bohatí, keď majú postavenie? Luxusné sídla, autá a výletné lode, ako aj súkromné lietadlá, súkromné golfové ihriská, súkromné kluby a podobne. Nie je to, čo si užívajú, výstredné? (Áno.) Vidíš Ma užívať si tieto veci? (Nie.) Rovnaký pár topánok nosím niekoľko rokov, a ak nie sú obnosené, budem ich nosiť aj naďalej. Naozaj to nie je tak, že by som nemal peniaze na kúpu nových; je to len jeden z Mojich životných návykov. Takto Ja pristupujem k postaveniu a moci. Nemám žiadne vznešené a veľkolepé túžby; Môj život je obyčajný, jednoduchý a veľmi pravidelný. V očiach niektorých ľudí je Môj život obzvlášť monotónny. Vyznačuje sa len pravidelným režimom, skromnosťou a tým, že je dosť tichý a upravený – nie je na ňom nič luxusné, špičkové ani obzvlášť vycibrené. Len čo sa však niektorí ľudia v cirkvi stanú vodcami na určitej úrovni, aké majú prejavy? (Chcú si užívať zo všetkého to najlepšie.) Len čo sa stanú vodcami, začnú sa správať, akoby boli niekým dôležitým, a cítia, že majú postavenie. Kamkoľvek idú, niekto im musí ponúknuť miesto na sedenie; ak to nikto neurobí, nahnevajú sa. Keď hovoria, ostatní im musia vždy ustúpiť. Kamkoľvek idú, vždy za nimi niekto chodí, niekto im nesie tašku a majú sprievod. Ak sú niekde dlho vonku a začnú cítiť smäd alebo hlad, niekto im prinesie jedlo a pitie priamo k nim; ak sa unavia, niekto im urobí masáž. Ja hovorím, že to je teda niečo; keď majú postavenie, stanú sa výnimočnými a už nie sú ľudskými bytosťami, však? (Áno.) Tak prečo Ja necítim nič ohľadom toho, že mám postavenie? Bez postavenia sa Mi žije celkom pohodlne. Keď mám postavenie, ostatní so Mnou vždy zaobchádzajú ako s výnimočnou osobnosťou a Ja sa cítim trápne a celkovo nepríjemne. Je celkom pekné nemať postavenie, takže sa jednoducho správam tak, akoby som vôbec žiadne postavenie nemal, a komunikujem s ľuďmi ako obyčajný človek, pričom sa cítim obzvlášť slobodne. Vy sa cítite slobodne a Ja sa tiež cítim slobodne; takto vychádzať s ľuďmi je celkom dobré. Vo všeobecnosti, keď skazení ľudia získajú postavenie, vždy musia mať okolo seba niekoľko ľudí, ktorí by ich obsluhovali. Keď chcú vodu, niekto im ju musí naliať; keď chcú jesť, niekto im musí podať paličky; keď idú von, niekto im musí kráčať v pätách. Musia si tiež kupovať značkové oblečenie a zaobstarať si úplne nový šatník od hlavy po päty, aby to zodpovedalo ich postaveniu. Ja hovorím: „Slúžiť ako vodca je poverením a zodpovednosťou, ktoré ti dáva Boh – znamená to azda mať postavenie? Akú skutočnú prácu dokážeš robiť, že sa už povyšuješ? Ak dokážeš skutočne vykonávať túto prácu, Boží dom ti poskytne oblečenie a pracovné vybavenie, ako aj dobrý mobilný telefón a počítač. Ty však nedokážeš robiť žiadnu skutočnú prácu, a predsa sa stále slepo predvádzaš. Azda veríš v Boha len preto, aby si sa usiloval o tieto veci – postavenie, slávu a zisk? Prečo si taký povrchný?“ Ja konám dielo už mnoho rokov a rozsah Môjho diela je pomerne veľký; nemám však pocit, že mám postavenie. Nemám žiadne obvyklé výhody ani špeciálny personál, ktorý by Ma obsluhoval a staral sa o Mňa. Ja si na tieto veci vôbec nepotrpím. Povedal by si, že neviem, ako si na veci potrpieť? (Nie, Boh na tieto veci jednoducho nedbá.) Keby som si na ne chcel potrpieť, mohol by som, a vedel by som si aj vybrať pekné veci. V čom konkrétne sa však od vás líšim? Ja k týmto veciam pristupujem správne. Nebudem používať Svoje oblečenie a úpravu zovňajšku na to, aby zodpovedali Môjmu postaveniu len preto, že ho mám, ani to nebudem používať na potvrdenie Svojho postavenia a hodnoty. Všetko, čo si kupujem alebo vlastním, sa Mi jednoducho páči alebo to potrebujem a považujem to za vhodné pre Svoje použitie. Nebudem si niečo kupovať ani to nebudem vlastniť preto, že mám postavenie a moc, alebo kvôli Svojej hodnote.

Hovorím s vami o téme, ako vtelený Boh pristupuje k postaveniu, aby ste Mi mohli trochu porozumieť a aby ste presne vedeli, aký je Môj názor na postavenie a ako k nemu pristupujem. Samozrejme, čo je to, čo vám tu chcem najviac povedať? Jednak je pre vás nevyhnutné poznať rozdiel medzi samotným vteleným Bohom a skazenými ľuďmi v tom, ako pristupujú k postaveniu. A jednak je to preto, aby človek presne porozumel tomu, čo postavenie v skutočnosti je a ako by sa mal držať na svojom mieste a plniť si svoje zodpovednosti a svoju povinnosť. To sú správne myšlienky a názory, ktoré by mal mať každý. Pokiaľ ide o tvoju povinnosť, tvoje zodpovednosti a dokonca aj postavenie, ktoré ti dal Boží dom, s takýmito správnymi myšlienkami a názormi budeš k týmto veciam pristupovať v súlade s pravdou a princípmi. Hovoril som s vami v duchovnom spoločenstve pomerne veľa na tému, ako vtelený Boh pristupuje k postaveniu. Niektoré z týchto vecí ste už videli a dokážete ich spojiť s realitou. Pokiaľ ide o iné veci, počuli ste Ma o nich len hovoriť, ale neprišli ste so Mnou do kontaktu, takže ich nemáte ako spojiť s realitou. Či už ste ich videli, alebo ste len počuli fakty, o ktorých som hovoril, pokiaľ ich dokážete správne pochopiť a uveriť im, stačí to. Ak máš stále pochybnosti, potom časom pozoruj veci vo svojom každodennom živote, aby si zistil, či je to, čo som povedal, faktické a presné. Keď získaš potvrdenie, budeš vedieť, čo postavenie pre Boha v skutočnosti znamená, ako Boh pristupuje k postaveniu, ako sa to líši od prístupu obyčajných skazených ľudí a čo je pravda, ktorej by mal človek v tomto ohľade porozumieť alebo ktorú by mal praktizovať. Keď tomuto obsahu v základnej miere porozumiete, umožní vám to lepšie porozumieť Bohu a presnejšie Boha poznať. Okrem toho vám to pomôže aj správne pristupovať k otázke postavenia a zároveň vám to poskytne správny názor a správny spôsob v tom, ako túto otázku riešiť, však? (Áno.)

Dobre, pre dnešok tu naše duchovné spoločenstvo ukončime. Dovidenia!

26. októbra 2024

Predchádzajúci: Ako sa usilovať o pravdu (28)

Ďalší: Ako sa usilovať o pravdu (30)

Nastavenia

  • Text
  • Témy

Jedna farba

Témy

Písma

Veľkosť písma

Medzery medzi riadkami

Medzery medzi riadkami

Šírka strany

Obsah

Hľadať

  • Vyhľadávať v tomto texte
  • Vyhľadávať v tejto knihe

Spojte sa s nami cez Messenger