Ako sa usilovať o pravdu (30)
Minule sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, že ľudia majú predstavy a fantázie o vtelenom Bohu. To zahŕňa „zanechanie bariér medzi sebou a Bohom a svojho nepriateľstva voči Bohu“, čo je jeden zo spôsobov, ako praktizovať „zanechanie“, o ktorom sa hovorí v rámci témy „Ako sa usilovať o pravdu“, správne? (Áno.) Hovorili sme v duchovnom spoločenstve o tom, ako by mali ľudia pristupovať k vtelenému Bohu. O akých pravdách týkajúcich sa Božieho vtelenia sme teda minule hovorili v duchovnom spoločenstve? (Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili o tom, že Boh nehovorí nejasne, čo je súčasťou toho, že Boh ľudí neláka, ako aj o Božom postoji k postaveniu.) Hovorili sme v duchovnom spoločenstve o tom, že by sme nemali stavať vteleného Boha na rovnakú úroveň so skazeným ľudstvom, čo zahŕňa to, že Boh ľudí neláka, a tiež sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, ako vtelený Boh pristupuje k postaveniu. Čo sme v súvislosti s touto témou hovorili v duchovnom spoločenstve? Povedzte Mi, k akému poznaniu ste dospeli. (V minulosti som si myslel, že Božia identita je identitou Stvoriteľa a že Jeho postavenie je veľmi vysoké. Prostredníctvom Božieho duchovného spoločenstva som pochopil, že Boh sa nikdy nespráva tak, akoby mal vysoké postavenie, ani z takéhoto postavenia nemá potešenie. Toto postavenie takisto nie je dôvodom, že Boh platí cenu za spásu ľudstva; týmto spôsobom si skôr plní Svoju zodpovednosť voči ľudstvu. Okrem toho som si v minulosti myslel, že ak má niekto vysoké postavenie, má moc. Až prostredníctvom Božieho duchovného spoločenstva som si uvedomil, že postavenie v skutočnosti predstavuje len titul a že ak je človek v Božom dome vodcom alebo pracovníkom, je to to isté, ako keď mu Boh zverí poverenie a zodpovednosť. Toto sú poznania, ktoré som získal po vypočutí si Božieho duchovného spoločenstva.) Bez ohľadu na to, o čom hovorím v duchovnom spoločenstve, na jednej strane je to preto, aby som ľuďom umožnil jasnejšie a presnejšie spoznať, aké sú Božie názory a princípy týkajúce sa všetkých možných vecí a aké sú skutočné prejavy a zjavenia Božej povahy-podstaty – to je to, čo ľudia potrebujú vedieť. Na druhej strane, keď o tomto obsahu hovoríme v duchovnom spoločenstve, poskytuje to ľuďom správne pohľady na to, ako pristupovať k rôznym veciam a umožňuje im porozumieť princípom, podľa ktorých k nim majú pristupovať a riešiť ich. Vezmime si napríklad spôsob, akým Boh pristupuje k postaveniu. Na jednej strane, keď o tomto hovoríme v duchovnom spoločenstve, pomáha ti to porozumieť tomu, aké sú Božie myšlienky a názory na postavenie a aké sú Jeho princípy pre zaobchádzanie s postavením, keď sa stáva telom a prichádza na zem, aby sa stal členom ľudstva – teda keď žije v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti. To je niečo, čomu ľudia potrebujú porozumieť. Na druhej strane, o tom, ako Boh pristupuje k postaveniu, nehovoríme v duchovnom spoločenstve len preto, aby ľudia porozumeli týmto pravdám, ktoré by mali poznať. Ešte dôležitejšie je, aby ľudia po tom, čo porozumejú pravde, mali správne myšlienky, názory a princípy praktizovania, podľa ktorých budú k tejto otázke pristupovať a podľa ktorých ju budú riešiť. Skrátka, bez ohľadu na to, o akom probléme hovoríme v duchovnom spoločenstve, na jednej strane je to preto, aby si spoznal správne pohľady na to, ako pristupovať k danému problému, a na druhej strane je to preto, aby si spoznal princípy praktizovania a cestu praktizovania pri jeho riešení.
Hoci má vtelený Boh Božiu identitu a tiež postavenie medzi Božím vyvoleným ľudom, toto postavenie sa úplne líši od postavenia, o akom hovoria skazení ľudia. Pre Boha je toto postavenie na jednej strane iba formuláciou, ktorá zahŕňa pravdu; na druhej strane – pokiaľ ide o život a podstatu vteleného Boha – toto postavenie nie je len nejakou pozíciou, ale hovorí sa o ňom v súvislosti so životom-podstatou, ktorú vtelený Boh vlastní. V podstate sa teda postavenie, o ktorom hovoria skazení ľudia, v skutočnosti líši od tohto postavenia vteleného Boha. Čo predstavuje postavenie uprostred skazeného ľudstva? (Symbol moci.) Uprostred skazeného ľudstva nemá postavenie nič spoločné s identitou a podstatou človeka; je to len titul. Medzi skazeným ľudstvom sú niektorí ľudia napríklad generálnymi riaditeľmi či manažérmi alebo majú určité spoločenské postavenie. Je to len titul alebo rozdelenie ľudí podľa tried a hodností; nemá to nič spoločné so skutočnou identitou a podstatou človeka. Preto takzvané „postavenie“ vteleného Boha medzi ľuďmi nie je rovnaké ako postavenie vládcov v ľudskej spoločnosti; On nie je vládcom ani človekom, ktorý by chránil svoje vlastné záujmy. Medzi ľuďmi sa o Božom postavení hovorí iba z hľadiska Jeho podstaty a identity a o Božej identite a podstate sa hovorí iba na základe Božieho života, ako aj Božej autority, moci a povahy. Božie postavenie nie je akýmsi titulom medzi ľuďmi. Ľudia preto nemôžu stavať vteleného Boha na rovnakú úroveň s ľuďmi, ktorí majú postavenie v rôznych spoločenských triedach. Ľudia s postavením v rôznych spoločenských triedach, bez ohľadu na to, do ktorej triedy patria, sa súhrnne označujú ako vládnuca trieda. Podstatou vládnucej triedy je to, že na jednej strane má prácu, ktorá zodpovedá jej postaveniu; na druhej strane, bez ohľadu na obdobie alebo spoločenské prostredie, túto vládnucu triedu tvoria predovšetkým vodcovia, výnimoční jedinci, ľudia sledujúci vlastné záujmy a podobne. Platilo to najmä pred viac ako sto rokmi – prevažnú väčšinu vládnucej triedy s postavením a spoločenskou prestížou tvorili tí, ktorí sledovali svoje vlastné záujmy. Čo sa teda rozumie pod pojmom „tí, ktorí sledujú svoje vlastné záujmy“? Vzťahuje sa to na ľudí, ktorí využívajú svoju moc a postavenie na to, aby pre seba hľadali výhody. Akými prostriedkami hľadajú výhody? Prostredníctvom svojho politického vplyvu a moci vládnu svojim poddaným; pod ich vládou a správou im títo poddaní odvádzajú poplatky alebo, presnejšie povedané, platia dane. Medzi podstatou postavenia vteleného Boha a podstatou postavenia vládnucej triedy však existuje rozdiel. Bez ohľadu na to, o akú triedu vládcov či jednotlivcov s mocou a postavením v spoločnosti alebo v rámci skupín ľudí ide, postavenie vládnucej triedy predstavuje len pozíciu a titul. Ľudí, nad ktorými vládnu, alebo tých, ktorí patria do rozsahu ich riadenia a správy – riadia jednoduchým spôsobom, v širšom zmysle sa to označuje ako vládnutie a v užšom zmysle ako riadenie a spravovanie. Prostredníctvom vládnutia, riadenia a spravovania získavajú moc a rôzne výhody, ktoré im toto postavenie prináša. Hoci vtelený Boh má Božiu identitu a podstatu a má Božie postavenie, dielo, ktoré koná, podstata Jeho diela a podstata samotného Jeho postavenia sa líšia od podstaty práce a postavenia rôznych vládnucich tried v spoločnosti a medzi ľudstvom. Dielo, ktoré vtelený Boh koná na ľuďoch, nespočíva vo vládnutí nad nimi či v ich spravovaní, ale skôr ich vedie, zaopatruje, usmerňuje, podporuje, pomáha im, orezáva ich, súdi a kára. Božím cieľom pri konaní všetkého tohto diela je umožniť ľuďom odvrhnúť svoje skazené povahy a oslobodiť sa od nich. Najzákladnejšou podstatou všetkého diela, ktoré koná na ľuďoch, je poskytovať im pravdu a život, a tak ich privádzať pred Boha. Toto je dielo, ktoré koná. Preberá dielo a slová, ktoré chce Boh vykonať a vysloviť na zemi, a toto dielo koná na ľuďoch a hovorí im tieto slová, aby mohli počúvať a porozumieť, mali cestu praktizovania a nakoniec odvrhli svoje skazené povahy, podriadili sa Bohu a stali sa ľuďmi, ktorí skutočne uctievajú Boha. V tomto procese získavajú skazení ľudia od vteleného Boha predovšetkým poskytovanie pravdy, poskytovanie života a poskytovanie cesty. Nakoniec sú schopní skutočne sa podriadiť Bohu, stať sa pravými stvorenými bytosťami – stvorenými bytosťami, ktoré sú na požadovanej úrovni – a dospieť k tomu, že uspokoja Boha, získajú Jeho uznanie a prijatie a stanú sa ľudskými bytosťami, ktoré uctievajú Boha. Toto sú veci, ktoré ľudské bytosti získavajú od vteleného Boha. Hoci vtelený Boh má toto postavenie a vykonal toto dielo, neužíva si pocty vzdávané ľuďmi. Hoci vtelený Boh má postavenie, neteší sa výhodám vyplývajúcim z postavenia, z ktorých sa teší ktorýkoľvek člen vládnucej triedy, ani sa neteší z rôznych druhov veľkorysého zaobchádzania, ktoré Mu Jeho postavenie poskytuje. Preto hoci má vtelený Boh postavenie vteleného Boha, nie je niekým s vlastnými záujmami, ani nie je súčasťou vykorisťujúcej triedy. Pri konaní Svojho diela – rovnako ako Boh v nebi, Boží Duch, vedie celé ľudstvo – vtelený Boh ľudstvo zaopatruje, sprevádza ho, podporuje a pomáha mu, pričom od ľudstva nikdy nepožaduje žiadne materiálne ani nemateriálne veci. Preto keď vtelený Boh prichádza medzi ľudí, aby konal dielo, hoci má postavenie, ktoré ľudia vidia na vlastné oči, alebo postavenie, ktoré má podľa ich myšlienok a predstáv, neužíva si pocty vzdávané ľuďmi. Dielo, ktoré koná, a Jeho zaopatrenie ľudstva sú bezplatné; nepožaduje od ľudstva žiadne poplatky, dane ani odmenu. Dali ste Mu doteraz čo i len jediný cent? (Nie.) Platili ste niekedy za počúvanie kázní? (Nie.) Na vstup na naše zhromaždenia nepotrebujete žiadne vstupné karty, nemusíte si kupovať lístky, aby ste sa na nich mohli zúčastniť, a nemusíte zaplatiť ani jediný cent. Okrem toho, knihy, ktoré čítate, videá, ktoré sledujete, a nahrávky kázní, ktoré počúvate, sú úplne zadarmo. Nikdy vám neúčtovali ani jediný cent. Nie je to tak? (Áno.) Nikto nemusel zaplatiť ani jediný cent; všetko je bezplatné. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Musia byť osobné obety stanoveným percentom z príjmu človeka?“ Nie je to tak; všetky obety sa dávajú dobrovoľne. Desiatok je jednoducho to, čo by mali veriaci obetovať, no bez ohľadu na to, či niekto obetuje desatinu alebo pätinu svojho príjmu, je to úplne dobrovoľné. Okrem toho mnohí ľudia, ktorí veria v Boha, nikdy neobetovali to, čo by mali, a predsa sa stále zúčastňujú na zhromaždeniach, stále môžu čítať Božie slová a počúvať kázne. Nikto nebol zbavený práva počúvať kázne, práva zúčastňovať sa na zhromaždeniach ani práva konať svoju povinnosť len preto, lebo nikdy nepriniesol obety – nič také sa nikomu nestalo, však? (Nie, nestalo.)
Od Veku zákona až po súčasný Vek kráľovstva Boh neustále zaopatruje ľudstvo. Od chvíle, keď Boží Duch začal hovoriť k ľudstvu, cez prvé Božie vtelenie a až po druhé Božie vtelenie, Boh vyslovil nespočetné množstvo slov a vykonal na ľudstve viac diela, než sa dá spočítať. Vyslovil toľko slov a zaopatril ľudstvo do takej miery, že sa to už ani nedá zmerať. A žiadal niekedy Boh od ľudí čo i len jediný cent? Nikdy. Nikdy od ľudí nežiadal ani vrece obilia; jednoducho takto neúnavne a bezplatne zaopatruje ľudí. Či už ide o vteleného Boha, alebo samotného Boha, hoci má najvyššie postavenie, predsa ľudstvo zaopatruje bezplatne. Navyše, vtelený Boh komunikuje s ľuďmi na rovnocennom základe, zaopatruje ľudské bytosti od srdca k srdcu a tvárou v tvár, a spôsob, akým ich vedie, je ešte bezprostrednejší. Boh vedie každý krok na tejto ceste a osobne vedie každú časť svojho diela. Navyše, Boh pri konaní Svojho diela nepoužíva nijakého zástupcu; samotný Boh ho koná osobne. Z ľudského hľadiska by sa dalo povedať, že pristupuje k ľuďom s pokornou zdvorilosťou alebo sa pohybuje medzi nimi bez toho, aby ho spoznali. Boh osobne prichádza medzi ľudí, aby hovoril a konal dielo, žije medzi ľuďmi a stretáva sa s nimi tvárou v tvár. Ľudia môžu na vlastné uši počuť Boží hlas, na vlastné oči vidieť dielo, ktoré Boh koná, a osobne zažiť dielo, ktoré Boh koná. Hoci ľudia majú pocit, že Boh má postavenie a že medzi nimi a Bohom existuje odstup, u Boha takýto odstup, aký ľudia vidia alebo cítia, neexistuje. Boh sa nespráva tak, akoby si nárokoval Božiu identitu a z výšin hľadel na ľudstvo, namiesto toho hovorí a koná dielo na rovnakej úrovni s ľuďmi. Či som práve takýmto spôsobom nehovoril a neviedol s vami duchovné spoločenstvo na zhromaždeniach počas týchto rokov? Nesprávam sa povýšenecky a nikdy som nemal pocit, že mám veľkú moc či vysoké postavenie; taký pocit nemám a ani som takýmto spôsobom nekonal dielo. Hoci sú skazení ľudia plní skazenosti, plní nepriateľstva voči Bohu a sú Božími nepriateľmi, keď Boh koná dielo na spásu ľudí, je voči ľuďom plný trpezlivosti, tolerancie, milosrdenstva a láskavosti. Keď pôsobí na ľudí a prihovára sa im, je plný lásky – dalo by sa dokonca povedať, že tak koná s úpornou snahou. Čokoľvek ľudia potrebujú, Boh im to štedro poskytuje. Neprihovára sa ľuďom v hádankách ani ich nenecháva v neistote, ale hovorí všetko, čo má na mysli. Poskytuje vám pravdy, ktorým by ste mali porozumieť, a nevynecháva pritom ani jedinú vetu. Pokiaľ je to niečo, čo dokážete pochopiť, nič pred vami nezatajuje. Umožňuje vám získať tieto pravdy, objasňuje vám ich a vedie vás k tomu, aby ste im porozumeli. Najmä pokiaľ ide o záležitosti, ktorým nerozumiete a ktoré sú pre vás mätúce, On ich s ešte úpornejšou snahou znova a znova vysvetľuje a opakovane ich zdôrazňuje, až kým im neporozumiete. Dielo, ktoré koná vtelený Boh, a dielo, ktoré koná Boží Duch, boli teda vždy rovnaké. Hoci je to skazené ľudstvo, ktorému Boh poskytuje spasenie, Boh ním nikdy nepohŕdal. Hoci sa človek a Boh v podstate a v živote od seba odlišujú a sú úplne rozdielni, pokiaľ ide o Boží postoj k človeku, Boh nikdy nezaobchádzal s človekom ako so Svojím nepriateľom, ako so skutočne skazeným ľudstvom či ako s niekým, koho treba zavrhnúť. Naopak, Boh pristupuje k človeku ako k niekomu, komu je určené Jeho dielo a spása. Okrem toho je tu ešte dôležitejšia vec: pokiaľ ide o Boží postoj a rozpoloženie, keď hovorí k človeku, ako aj o Jeho očakávania od človeka, Boh k nemu pristupuje ako k členovi rodiny. Takže bez ohľadu na to, ako človek vníma Božie postavenie, Boh nikdy nezaujal nadradenú pozíciu, z ktorej by sa na ľudstvo pozeral cez prizmu vysokého postavenia, ale namiesto toho sa postavil na rovnakú úroveň ako človek a dokonca s ním dokáže viesť dlhé rozhovory od srdca k srdcu; medzi Ním a človekom nie je žiadny odstup ani rozdiel v postavení. Keď sa pozrieme na Boží postoj k ľudstvu a na všetko dielo, ktoré Boh vykonal, vidíme, že práve vďaka tomu, že vtelený Boh má Božiu podstatu a Boží život, dokáže – hoci navonok vyzerá ako obyčajný človek – k ľudstvu pristupovať s iným zmýšľaním, ako má ktorýkoľvek člen vládnucej triedy. Toto dokáže iba vtelený Boh; žiadna ľudská bytosť to nedokáže, tým menej niekto z vládnucej triedy. Bez ohľadu na to, aké slová Boh človeku povedal alebo ako na človeka pôsobil, nielenže od človeka nežiada žiadne výhody, ale čo je ešte dôležitejšie, udelil človeku viac právd, ktorým by mal porozumieť, ciest, ktoré by mal praktizovať, a usmernenie, ktorému by mal porozumieť, aby sa mohol pohnúť vpred. Zároveň Boh človeku poskytol aj veci, ktoré potrebuje pre svoj každodenný život, pokiaľ ide o základné životné potreby. Boh nie je len zdrojom života človeka, ale aj zdrojom jeho živobytia. Nie je to tak? (Áno.) Niektorí ľudia si neustále myslia: „Celé tie roky som nasledoval Všemohúceho Boha a vzdal som sa svojich osobných vyhliadok, štúdia a manželstva, aby som konal svoju povinnosť, no doteraz som nič nezískal.“ Potom to ľutujú a sťažujú sa. Týka sa to najmä niektorých ľudí, ktorí boli vykázaní, ako aj tých, ktorých zatkli a uväznili – títo ľudia sú presvedčení, že za všetky tie roky viery v Boha nič nezískali. Povedzte Mi, je tento názor správny? (Nie.) V čom je nesprávny? Nevedia, čo by mali vierou v Boha skutočne získať. Myslia si, že by mali získať veci, ktoré môžu vidieť a ktorých sa môžu držať, ako sú peniaze, sláva, zisk či postavenie, a že ak tieto veci nezískali, nezískali vôbec nič. V skutočnosti Boh človeku udeľuje obrovské množstvo právd; títo ľudia nič nezískali len preto, lebo sa neusilovali o pravdu alebo pravdu neprijali. Keby sa počas rokov, keď konali svoju povinnosť, dokázali usilovať o pravdu, prijímať pravdu a podriadiť sa prostrediam, ktoré pre nich Boh pripravil, určite by porozumeli niektorým pravdám a získali by určité poznanie Boha. Hoci by možno nezískali materiálne veci, získali by veci väčšej hodnoty, tie najvzácnejšie veci v ľudskom svete – veci, ktoré nemožno vymeniť za žiadne peniaze ani materiálne výhody.
Keď vtelený Boh koná Svoje dielo medzi ľuďmi, hoci má v ich očiach postavenie, neteší sa z výhod postavenia, z pocty od ľudí ani z moci či akejkoľvek formy priaznivého zaobchádzania, ktoré by Mu Jeho postavenie prinášalo, tak ako by to robili ľudia s postavením medzi ľudstvom. Taktiež sa nespráva povýšenecky, nevydáva rozkazy ani si nevychutnáva toto postavenie z nadradenej pozície, ako by to robili ľudia s postavením medzi ľudstvom. Je to presne naopak: nielenže nezastáva nadradenú pozíciu, ale k ľuďom pristupuje ako k sebe rovným a žije medzi nimi, aby zaopatril ich potreby. Okrem toho, že zaopatruje aj potreby ľudí týkajúce sa života-vstupu, zaopatruje aj niektoré ďalšie potreby v ich každodennom živote. Vtelený Boh sa zapája do každodenného života a práce ľudí vždy, keď je to vhodné alebo keď je to potrebné, pomáha vám žiť normálnym a usporiadaným životom a usmerňuje vás a pomáha vám dobre konať vaše povinnosti. Nech sa na to pozeráte z akéhokoľvek uhla, hoci vtelený Boh má osobitné postavenie, spôsob, akým k postaveniu pristupuje, sa líši od toho, ako k nemu pristupujú ľudské bytosti, ktoré majú nejaké postavenie. Hoci toto postavenie má, v diele, ktoré koná, vo Svojom každodennom živote aj vo Svojich princípoch, ktorými sa riadi pri zaobchádzaní s ľuďmi, si len plní Svoju zodpovednosť. Pre samotného vteleného Boha je to vykonávanie služby, pre ľudstvo je to plnenie Jeho zodpovednosti. Túto zodpovednosť vteleného Boha voči ľudstvu si plní na základe toho, že má postavenie vteleného Boha. Na jednej strane spočíva Jeho zodpovednosť voči ľudstvu v tom, že poskytuje pravdu, ktorú ľudia najviac potrebujú pre svoj život; na druhej strane ide o to, aby doplnil to, čo im chýba z hľadiska ich normálnej ľudskej prirodzenosti, viedol ich tak, aby mohli žiť podľa princípov, ktoré by ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou mali mať. Toto je zodpovednosť, ktorú by som mal napĺňať. Keď však niektorí ľudia počujú, ako tieto veci hovorím, v duchu si pomyslia: „Všetci sme dospelí a rozumieme všetkému, čo prináša každodenný život. Naozaj potrebujeme Tvoje vedenie?“ Hoci ste dospelí, v každodennom živote prejavujete priveľa nedostatkov a ani zďaleka nespĺňate štandardy normálnej ľudskej prirodzenosti. Bez toho, aby sme vôbec hovorili o čomkoľvek inom, už len správne a zdravo sa stravovať v každodennom živote je pre vás dosť ťažké. Niekedy, keď náhodou vidím, že v tomto ohľade máte problém, ponúknem vám trochu vedenia a dám vám nejakú radu na zváženie. Okrem toho, pokiaľ ide o to, ako riešite záležitosti týkajúce sa ľudského života, ak vidím alebo počujem, že v tomto smere máte problémy – alebo prídem do kontaktu s týmito vašimi problémami –, potom vám tiež dám nejakú radu, pomôžem vám veci posúdiť, napravím vaše mylné názory a postupy, dám vám nejaké princípy a poviem vám, ako si máte počínať a ako tieto záležitosti riešiť. Hoci existujú určité osobitné záležitosti, ktoré som nezažil ani neriešil, keď na ne narazím, dokážem pochopiť princípy. Viem, čo mám robiť; pomôžem vám veci posúdiť a poskytnem vám nejaké podnety a rady, aby ste aj vy mohli konať podľa princípov a štandardov normálnej ľudskej prirodzenosti v rôznych záležitostiach, ktoré prináša život. Nekonajte proti svojmu svedomiu a neprekračujte hranicu morálky. Vo svojom konaní musíte byť rozumní; nesprávajte sa neviazane ako neverci, ale dodržiavajte pravidlá a riešte záležitosti na základe toho najzákladnejšieho princípu – nekonajte proti svojmu svedomiu a neprekračujte hranicu morálky. Keď vidím tieto veci, tiež vám poskytnem pokyny a pomôžem vám veci posúdiť, pričom budem usmerňovať základné potreby vášho každodenného života. Je to pre vás prospešné, keďže to usmerňuje vaše správanie, ako aj svedomie a rozum vašej normálnej ľudskej prirodzenosti. Niektorí ľudia môžu povedať: „Nemáš vysoké vzdelanie, nezapájal si sa do mnohých záležitostí vo vonkajšom svete a nerozumieš pravidlám hry v spoločnosti. Čo Ti dáva právo nás usmerňovať?“ Hovorím, že som skutočne spôsobilý na to, aby som ťa usmerňoval. Hoci sa nezapájam do vonkajších záležitostí, pokiaľ ide o cestu, ktorou človek kráča, o jeho úsilie a záležitosti týkajúce sa právd-princípov, s týmito vecami vám môžem pomôcť. Poznám princípy a viem, kde by mala ležať hranica pre počínanie človeka. Vo Svojom srdci presne viem, či si túto hranicu prekročil alebo či si porušil princípy. Ja to viem, no ty nie. Prečo to nevieš? Pretože žiješ vo svojich skazených povahách a si hlboko ovplyvnený rôznymi zlými trendmi sveta. Navyše, väčšina ľudí nemá zdravé svedomie ani rozum, preto vždy radi získavajú výhody, hľadajú spôsoby, ako byť slizkí, využívajú príležitosti a využívajú medzery v pravidlách. Dokonca sa pohybujú na hrane zákona, aby získali výhodu, a stále premýšľajú nad tým, ako urobiť nejaké opovrhnutiahodné a nečestné veci. Keď vidím, že chceš robiť takéto veci, dám ti nejaké pokyny, posúdim tvoju situáciu a vyzvem ťa, aby si sa takého konania zdržal. Ak ťa nevyzvem alebo situáciu neposúdim, budeš mať neustále pocit, že tvoje konanie je oprávnené. Odkiaľ pochádza tvoje oprávnenie? Z tvojho presvedčenia, že: „Robia to všetci neverci, tak prečo by sme nemohli my? Prečo by sme mali utrpieť stratu?“ To sa nenazýva utrpieť stratu; to sa nazýva dodržiavať pravidlá. Dodržiavať hranice svedomia pri svojom počínaní je to, čo by mal človek robiť. To nie je utrpieť stratu. Toto je Môj princíp. Vždy sa bojíš, že utrpíš stratu, a nielen to, ale sa aj aktívne snažíš získať výhodu a využívať medzery v pravidlách. To si vyžaduje predpisy a nápravu. Keď teda vidím, že niekto má sklon konať týmto spôsobom, rýchlo ho vyzvem, aby tak nekonal; konať takýmto spôsobom je odporné. Keď získaš túto malú výhodu, vo svojom srdci cítiš hrdosť a uspokojenie, ale čo tým zapredáš? Svoje svedomie a integritu, čím si u Boha vyslúžiš „zlé hodnotenie“. Vieš, koľko dobrých skutkov môže toto jedno zlé hodnotenie zmazať? Nevieš to a ani to nevnímaš. Keďže to nevieš a neuvedomuješ si to, musím ťa na to upozorniť. V rozhodujúcich chvíľach a v závažných záležitostiach musím vystúpiť a povedať ti, aby si takto nekonal, aby si dodržiaval pravidlá a nezneužíval situáciu vo svoj prospech. V týchto záležitostiach nevyužívam Svoje postavenie na to, aby som ťa obmedzoval, skôr s tebou hovorím v duchovnom spoločenstve o princípoch, pomáham ti usmerniť tvoje správanie, prebúdzam tvoje svedomie a vediem ťa k tomu, aby si mal štandard svedomia a rozumnosti a aby si videl, aký by mal byť správny cieľ a smerovanie človeka v živote. Keď potom budeš opäť uvažovať o konaní takýmto spôsobom, nebudeš to vedieť zosúladiť so svojím svedomím; sčervenie ti tvár a samotná myšlienka urobiť niečo také v tebe vyvolá pocit hanby. Týmto spôsobom sa dosiahne účel, pre ktorý ti to hovorím, a prinesie to zamýšľaný účinok. Toto sa nazýva usmerňovanie.
Vo všeobecnosti nezasahujem do drobných záležitostí, ktoré nesúvisia s prácou cirkvi, no v niektorých záležitostiach týkajúcich sa fyzického a duševného blaha Božieho vyvoleného ľudu občas poviem zopár slov a ponúknem nejakú radu. V akej identite a s akým postavením teda do týchto záležitostí zasahujem? Robím to ako rodič? Hlava rodu? Pastier? Vodca? Alebo ako tvoj šéf? Nemyslím si, že je to niektorá z týchto úloh. Akú úlohu teda v takýchto záležitostiach zohrávam? Predovšetkým tu nie je žiadny rozdiel v postavení; hovorím a konám z pocitu zodpovednosti. Bez ohľadu na to, čo sa ti stane, pokiaľ si to všimnem a som si toho vedomý, povediem ťa na správnu cestu, aby si konal podľa svojho svedomia a v rámci tejto najzákladnejšej, kľúčovej hranice, ktorá bude usmerňovať tvoje správanie a napravovať tvoje úmysly, a aby si si vytvoril správny pohľad na život, riešil takéto veci a vnímal takéto problémy zo správneho stanoviska a perspektívy. Pomôžem ti veci posúdiť. Hoci pri tomto posudzovaní môžeš mať pocit, že utrpeli tvoja sebaúcta a hrdosť, nerozmaznávam ťa ani ti nenadbieham; pomáham ti z pocitu zodpovednosti voči tebe, pričom stojím s tebou na rovnakej úrovni. Čo si o tomto prístupe myslíte? (Je dobrý.) Nezasypávam ťa vznešenými myšlienkami ani nevykrikujem heslá – len ti hovorím, ako máš určitú vec urobiť a ako ju urobiť poriadne, pričom ti jasne vysvetľujem pre a proti. Z tvojej perspektívy sú slová, ktoré hovorím, jednoduché a obyčajné. Je to len prostý jazyk, ktorý neobsahuje žiadne hlboké poznatky, filozofie ani teórie. No keď si ich vypočuješ, máš cestu a vieš, ako konať. Hoci má vtelený Boh v očiach ľudí jedinečné a veľmi vysoké postavenie, rozsah toho, čo robí, nie je týmto vysokým postavením obmedzený. Naopak, venuje sa všetkému bez ohľadu na to, či ide o veľkú alebo malú vec. Bez ohľadu na to, aké problémy či ťažkosti máš, ak si ich všimnem, budem s tebou o nich hovoriť a nebudem sa stavať do pozície nadradenosti; ak si ochotný počúvať, počúvaj, ak nie si ochotný počúvať, nebudem ťa nútiť. Ak ide o kľúčovú záležitosť, takú, ktorá sa týka práce cirkvi a právd-princípov, poviem ti, ako praktizovať, a následne budem sledovať, ako sa vec vyvíja. Ak ide o záležitosť v tvojom osobnom živote, porozprávam sa s tebou úprimne od srdca a podelím sa o Svoje úprimné názory bez toho, aby som chrlil vznešené myšlienky – ak si ochotný počúvať, môžeš to prijať, a ak nie si ochotný počúvať, nebudem ťa karhať ani ťa obmedzovať. Ak si schopný to prijať, uvidím, že si slušný človek, ktorý dokáže prijať dobré a správne slová, a potom budem ochotný s tebou hovoriť viac; ak uvidím, že neprijímaš správne slová a nebudeš počúvať, čo hovorím, potom s tebou v budúcnosti nebudem hovoriť, alebo s tebou budem hovoriť menej. Pri komunikácii s ľuďmi robím vlastné rozhodnutia a mám Svoje vlastné princípy. Myslíte si, že hovorím a konám ako niekto s postavením? (Nie.) Napríklad na zhromaždeniach v minulosti – či už tam bolo tridsať až päťdesiat ľudí, alebo osemdesiat až sto – som nikdy nepoužíval mikrofón; jednoducho som hovoril priamo a ľudia Ma počuli. Dnes niektorí rečníci na niektorých miestach používajú mikrofón aj vtedy, keď je na zhromaždení len dvadsať či tridsať ľudí – je to potrebné? Sú slová, ktoré vyslovuješ, pre ostatných nejakým spôsobom poučné? A predsa pri rozprávaní musíš používať mikrofón – nie je to povyšovanie sa? To je napodobňovanie svetských úradníkov. Vidíš, aj Ja sa často rozprávam a hovorím v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami; niekedy len tak sedíme na dvore a rozprávame sa, pričom je prítomných asi dvadsať ľudí. Hoci je v pozadí hluk, všetci Ma zreteľne počujú aj bez toho, aby som používal mikrofón. Čokoľvek, o čom treba hovoriť v duchovnom spoločenstve, je povedané zrozumiteľne a nič sa tým nezdržiava. Je teda nutné používať mikrofón? Aký má zmysel venovať sa takýmto formalitám? Je to svetský zvyk; každý sa rád veľkolepo predvádza, povyšuje sa a potrpí si na štýl a okázalosť. Ak sa takto môžu správať obyčajní ľudia, potom ten, kto má aspoň trochu postavenia, by o sebe určite zmýšľal veľmi vysoko, však? Tieto veci vám hovorím preto, aby ste poznali jeden fakt: hoci má vtelený Boh v očiach človeka postavenie, Moje pocity týkajúce sa tohto postavenia sú iné ako vaše. Jednoducho sa cítim ako obyčajný človek a rozprávať sa s vami a hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde je plnením Mojej zodpovednosti. Čo teda od vás vyžadujem? Vyžadujem, aby ste boli schopní prijímať pozitívne veci, prijímať pravdu a robiť veci podľa právd-princípov; nevyžadujem od vás nič navyše. Po prvé, nežiadam od vás, aby ste sa vrhali na zem v uctievaní; po druhé, nežiadam, aby ste Ma pri stretnutí podliezavo zdravili – stačí, keď sa budete správať normálne a prirodzene. Je nevyhnutné, aby sa členovia rodiny vždy zdravili, keď sa stretnú? Ak sa nevídajú často, je normálne pozdraviť sa, keď na seba narazia; je to prejav slušnosti a niečo, čo by mala mať rozumnosť normálnej ľudskej prirodzenosti – veď aj zvieratá sa vedia navzájom pozdraviť, nieto ešte ľudia! Nie je však potrebné, aby si sa predo Mnou klaňal a podlizoval sa Mi či sa ma zdvorilo vypytoval, ako sa mám, vždy keď Ma vidíš, len preto, že mám postavenie. Je to zbytočná formalita a niečo, čo od vás nežiadam. Moje požiadavky na vás sú veľmi rozumné a primerané. Ak máte normálnu ľudskú prirodzenosť, milujete pravdu a usilujete sa o pravdu, budete schopní splniť všetky tieto požiadavky, pretože tieto požiadavky vôbec nie sú prázdne ani prehnane vysoké; všetko sú to veci, ktoré dokážu dosiahnuť normálni ľudia. Ak ste porozumeli rôznym aspektom pravdy, o ktorých som s vami v priebehu rokov hovoril v duchovnom spoločenstve, a pochopili ich, a ak máte skúsenostné poznanie a život-vstup, potom budete schopní konať podľa právd-princípov, keď vás postretnú najrôznejšie situácie. Budete schopní praktizovať podľa právd-princípov v tom, ako pristupujete k ľuďom, svojej práci, svojim povinnostiam, antikristom, falošným vodcom, harmonickej spolupráci, rôznym veciam, ktoré vám nie sú po vôli, a k mnohým ďalším veciam – práve to sa od vás vyžaduje. Požiadavky, ktoré na vás kladiem, spadajú do rámca toho, čo dokážete dosiahnuť v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti. Keď dohovorím, požadujem, aby ste praktizovali podľa týchto slov a dosiahli výsledky, ktoré by sa mali dosiahnuť.
Niektorí ľudia počúvajú kázne už mnoho rokov, no nikdy nepriniesli žiadne obety. Vyvíja na nich Boží dom v tejto veci nátlak? Nie, nevyvíja. Ani Ja sa nikdy nevypytujem, kto ešte nikdy nepriniesol obety, alebo kto neustále žiada od Božieho domu prostriedky na živobytie. Na tieto veci sa nepýtam a ani Ma nezaujímajú. Zaujíma Ma, ako konáš svoju povinnosť, či dokážeš zaplatiť cenu a či dokážeš prijať správnu radu; či dokážeš vzdorovať sebe samému a zriecť sa svojich ambícií a túžob, keď sa ti niečo prihodí; či si dokážeš plniť svoje zodpovednosti a spravodlivo zaobchádzať s ľuďmi, keď máš postavenie. Zaujíma ma tiež, či pri tom, čo robíš, hľadáš princípy a máš ich vo svojom srdci; či by si v záležitostiach, ktorých princípom nerozumieš, konal podľa vlastnej vôle; či po tom, ako si konal podľa vlastnej vôle a niekto na to poukáže, dokážeš to prijať, cítiť výčitky svedomia a obrátiť sa. Zaujíma ma aj to, či by si nenávidel, potláčal alebo trýznil tých, ktorí ťa kritizujú; aké sú tvoje požadované štandardy týkajúce sa záležitostí v rámci normálneho ľudského života – či už ide o reč, konanie alebo základné životné potreby – a či máš nejakú hranicu. Záleží Mi na týchto záležitostiach, ktoré zahŕňajú pravdu, princípy počínania človeka, jeho pohľad na život a cestu, ktorou kráča. Okrem toho sa vypytujem aj na záležitosti týkajúce sa obiet a skúmam ich. Ak nejaký vodca pri nakladaní s obetami nedodržiava princípy, ale namiesto toho ich márnotratne utráca a plytvá nimi, a hoci je odhalený a orezaný, necíti žiadne výčitky svedomia, nevyznáva svoje hriechy ani sa nekajá, a nielenže odmieta nahradiť spôsobené straty, ale dokonca sa snaží hádať a ospravedlňovať – pričom niektorí dokonca falšujú veci a vyrábajú falošné dôkazy alebo v závažných prípadoch dokonca ničia dôkazy a podobne –, na tieto záležitosti sa budem vypytovať a budem ich skúmať. Netýkajú sa všetky tieto záležitosti toho, ako si človek počína a akou cestou kráča vo svojej viere v Boha? (Áno.) Povedal by si, že je oprávnené, ak sa o tieto záležitosti zaujímam? (Áno.) Niektorí ľudia pochádzajú z veľmi dobrých rodín a sú pomerne bohatí; myslíš si, že sa vypytujem, koľko ich rodina zarobí za rok, či prinášajú obety alebo či odvádzajú desiatky? Nikdy som o takýchto veciach nehovoril, keď som kázal na zhromaždeniach. Niektorí ľudia hovoria: „Je to tak, že o tom na verejnosti nehovoríš, ale tajne sa na to vypytuješ konkrétnych jednotlivcov?“ Môžeš sa opýtať bratov a sestier, ktorí so Mnou prichádzali do kontaktu a jednali so Mnou, či som sa niekedy vypytoval na tieto záležitosti – nevypytoval som sa. Povedzte Mi, je to preto, lebo sa nechcem pýtať, alebo preto, lebo Ma to nezaujíma? (Nezaujíma Ťa to.) Nezaujíma Ma to, čo znamená, že v mysli sa týmito vecami nezaoberám – tieto veci nemám na mysli. To je jedna stránka veci. Ďalšia vec je, že skutočne neviem, aká je ekonomická situácia a aké je spoločenské postavenie rodín bratov a sestier. Prečo to neviem? Pretože nie som na to zvedavý a nevypytujem sa na to. Aj keď viem o jednotlivých prípadoch, je to len preto, lebo som vás počul spomenúť, že ich rodina je bohatá; viem len túto základnú informáciu. Pokiaľ ide o to, akú prácu robia alebo koľko ročne zarobia, to naozaj neviem. Nikdy sa nevypytujem na ekonomickú situáciu žiadnej z vašich rodín, ani na to, aký máte príjem, či ste bohatí alebo chudobní, ani sa o to nezaujímam – o tieto veci sa nestarám. Niektorí ľudia už po niekoľkých stretnutiach s bratmi a sestrami pomerne dobre pochopia základnú situáciu ich rodín – čo ich rodiny robia, ktoré rodiny sú bohaté a ktoré chudobné a aký majetok ich rodiny vlastnia. Chýba im už len preskúmať, čím sa živili ich predkovia počas troch predchádzajúcich generácií. O tieto záležitosti sa mimoriadne zaujímajú a informácie o nich získavajú veľmi rýchlo. Povedali by ste, že takíto ľudia zanedbávajú svoje riadne povinnosti? (Áno.) Stačí im jediný kontakt alebo stretnutie s človekom a už vedia, koľko tento človek mesačne zarába, aký má zvyčajne štandard, pokiaľ ide o stravu a oblečenie, a s akými ľuďmi s postavením v spoločnosti sa stretáva a prichádza do kontaktu – toto všetko dokážu zistiť. Ja však ani po viacerých stretnutiach s človekom tieto veci neviem. Iba ak Mi sám od seba povie, akú prácu vo svete robí a aký je jeho ročný príjem, budem o tom niečo málo vedieť, ani to si však neskôr nepamätám. Niektorí ľudia hovoria: „Ty konáš dielo spásy človeka – je v poriadku, že nepoznáš mnohé záležitosti vonkajšieho sveta?“ Povedzte Mi, je nevyhnutné vedieť o tých záležitostiach, ktoré nesúvisia s pravdou? (Nie je.) Skúmam len záležitosti, ktoré súvisia s pravdou; skúmam len problémy týkajúce sa tvojej povahy, tvojej ľudskej prirodzenosti, tvojho počínania a cesty, ktorou kráčaš. Neskúmam, koľko máš peňazí, ani neskúmam, odkiaľ tvoje peniaze pochádzajú. Nechcem sa na tieto veci vypytovať ani o nich vedieť, nie je to Moja záľuba. Keď hovorím, že poznám človeka ako vlastnú dlaň, myslím tým, že rozumiem povahe človeka, rozumiem podstate a skutočnému stavu jeho skazenosti a rozumiem ľudskej prirodzenosti všetkých druhov ľudí; to je jedna stránka veci. Znamená to tiež rozumieť tomu, aká podstata sa skrýva v povahách, ktoré prejavujú všetky druhy ľudí, aké problémy súvisia s rôznymi stavmi, ktoré ľudia prejavujú, a ako s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve, ako ich zaopatrovať a pomáhať im, aby sa vyriešili ich problémy, aby sa dokázali vymaniť zo stavu, v ktorom sa nachádzajú. Skrátka, skúmam len tie záležitosti, ktoré súvisia s Mojím dielom a súvisia s pravdou.
Keď konám Svoje dielo, Moja zodpovednosť, ktorú si plním voči vám, spočíva v riešení vašich problémov. V užšom zmysle to znamená riešiť problémy súvisiace s tým, čo vaša ľudská prirodzenosť žije v každodennom živote; v širšom zmysle to znamená riešiť problémy vašich skazených pováh a jasne vám ukázať cestu spásy. Vtelený Boh teda neprišiel medzi ľudí preto, aby si užíval ich pocty, obdiv alebo priazeň nasledovníkov, ani aby si vychutnával radosti ľudského sveta, ale aby si plnil Svoju zodpovednosť. Má Božiu identitu a má Boží život; prišiel medzi ľudí, aby konal samotné Božie dielo a plnil si zodpovednosť voči človeku, ktorú by si mal plniť samotný Boh. Bez ohľadu na to, o akú fázu či skupinu ľudí ide, základným cieľom diela, ktoré Boh koná pri kontakte s ľuďmi, je pomôcť im vyriešiť všetky druhy problémov. Hoci niekedy hovorím o niektorých bezvýznamných záležitostiach každodenného života a vy možno máte pocit, že len počúvate nejaké príbehy, v skutočnosti tieto bezvýznamné záležitosti, o ktorých s vami hovorím v duchovnom spoločenstve, zahŕňajú problémy, ktoré máte, a pravdy, ktorým by ste mali rozumieť – sú to veci, ktoré by ste mali vyriešiť a do ktorých by ste mali vstúpiť. Tí, ktorí sa po vypočutí zameriavajú na hľadanie právd-princípov a zameriavajú sa na praktizovanie pravdy, postupne, často aj bez toho, aby si to vôbec uvedomovali, dospejú k porozumeniu niektorým pravdám a porozumejú niektorým princípom pre svoje počínanie a konanie. Naopak, ľudia, ktorí nemajú duchovné porozumenie, tomu neporozumejú ani po vypočutí a dokonca budú mať pocit, že duchovné spoločenstvo sa týka len bezvýznamných všedných záležitostí. V skutočnosti by si aj ty mal byť často schopný vziať si z týchto bezvýznamných záležitostí ponaučenie. Je to tak preto, lebo bez ohľadu na to, o akom aspekte vecí hovoríme v duchovnom spoločenstve – či už ide o záležitosti každodenného života, povinnosti človeka alebo otázky týkajúce sa života-vstupu –, princípy a porozumenie, o ktorých hovoríme v duchovnom spoločenstve, nemajú za cieľ vyriešiť hádanky ani odkryť tajomstvá. Naopak, naše duchovné spoločenstvo používa bežný jazyk na vysvetlenie faktu, riešenie problémov týkajúcich sa myšlienok a názorov človeka a riešenie problémov týkajúcich sa toho, ako človek vníma všetky druhy vecí a ako pristupuje ku všetkým druhom ľudí. Vezmime si napríklad výber štýlu a farby oblečenia. Či už ide o oblečenie na každodenné nosenie alebo na účely tvorby programov, Moje princípy a pohnútky pri výbere štýlu a farby sa líšia od tých vašich. Aké sú vaše princípy a pohnútky? Ide vám o to, aby ste sa pekne obliekli, vyzerali krásne či príťažlivo – pokiaľ vyzeráte očarujúco a pútate pozornosť, ste spokojní. Aké sú Moje pôvodné úmysly a pohnútky? Ide mi o to, aby ste pôsobili skromne, počestne a mali ľudskú podobu a dôstojnosť, aby si vás ľudia do určitej miery vážili a neodvážili sa pozerať na vás zhora, zahrávať sa s vami ani o vás prechovávať nečestné nápady či nevhodné myšlienky. Tým ťa neoberám o príležitosť predviesť sa, naopak, chránim ťa, pomáham ti nadobudnúť ľudskú podobu a pôsobiť dôstojne, aby tí so zlými úmyslami nemali príležitosť ťa zneužiť a aby sa tí podlí ľudia neodvážili využívať ťa či s tebou zaobchádzať ako s hračkou. Budú ťa musieť rešpektovať. Nie je takto chránená tvoja integrita? (Áno.) Pokiaľ ide o takú jednoduchú záležitosť, akou je výber štýlu a farby oblečenia, môžete si myslieť, že to robím preto, aby som chránil záujmy a povesť Božieho domu, no v skutočnosti to nie je hlavný účel; prvoradým cieľom je ochrániť vás. Už v tejto malej záležitosti sa Moje názory úplne odlišujú od vašich. Pokiaľ ide o to, ako sa obliekate a upravujete vo svojom osobnom živote, dávam vám priestor a dovoľujem vám slobodne si vybrať tak, aby ste uspokojili svoju márnivosť. Tieto záležitosti závisia od toho, či ľudia nadobudnú normálnu ľudskú prirodzenosť po tom, ako sa o pravde hovorilo v duchovnom spoločenstve a oni pravde porozumeli, len tak môžu dosiahnuť sebaovládanie a stať sa skromnými, počestnými a mať ľudskú podobu. Keď sa však objavujete na verejnosti, musím tieto veci posudzovať za vás. Robím to výlučne preto, aby som vás chránil, nie preto, aby som vás ovládal alebo obmedzoval. Bez ohľadu na to, čo si myslíte, takéto sú jednoducho Moje princípy konania a v tejto záležitosti mám posledné slovo Ja. Aj keď sú niektorí jednotlivci trochu nespokojní, cítia sa vo vnútri trochu podráždení alebo majú voči tejto záležitosti výhrady, na tom nezáleží; v budúcnosti to pochopíš. Navyše, Moje rozhodnutia týkajúce sa farby, materiálu a štýlu oblečenia nie sú konzervatívne ani zviazané starými konvenciami; nemám zastarané myšlienky ani predstavy. Ak si starší, upravím tvoj vzhľad tak, aby si vyzeral živšie, a vyberiem ti nejaké pestrofarebné oblečenie, vďaka ktorému budeš vyzerať mladšie, no nie koketne. Toto je pre teba dobrá vec; keď ľudia uvidia, že napriek vyššiemu veku stále vyžaruješ určitú životnú energiu a pôsobíš celkom upravene a reprezentatívne, budú si ťa vážiť a prechovávať voči tebe určitú úctu. Tak bude tvoja dôstojnosť plne chránená. Na toto by ste sami nepomysleli. Je možné, že niektorí jednotlivci na to pomysleli, kto sa však dokáže tohto princípu držať a kto ho dokáže správne uplatňovať? Vy to naozaj nedokážete, však? (Nedokážeme.) Niektorí z vás hovoria: „Som starý a starí ľudia by mali aj ako starí ľudia vyzerať. Musím ísť mladým ľuďom príkladom a dosiahnuť, aby si ma trochu vážili.“ Nefarbíš si šedivejúce vlasy, napriek bledej pleti nepoužívaš ani trochu nenápadného mejkapu, nepoužívaš zubnú náhradu, takže ti pri rozprávaní cez medzery v zuboch hvízda vzduch, a nenosíš oblečenie v živých farbách, ale iba sivé a čierne. Výsledkom je, že ľudia vidia, že nemáš v lícach vôbec žiadnu farbu; vyzeráš jednoducho choro. Povedz Mi, ako sa cítia mladí ľudia, keď ťa vidia? Keď ťa oslovujú, musia pridať slovo „starý“, a volajú ťa „stará sestra“ alebo „starý brat“. Cítiš sa pri tom príjemne? Zdráhaš sa to prijať a v duchu si hovoríš: „Hoci som o niečo starší ako vy, som naozaj až taký starý?“ Kto ti kázal, aby si vyzeral tak staro? Nebolo by lepšie vybrať si oblečenie vo farbách, ktoré dodajú farbu tvojej pleti? Trochu sa uprav, aby ľudia videli, že ti nechýba elán, a aby videli, že hoci máš svoj vek, nie si starý svojím zmýšľaním – nezískal by si si tak rešpekt? Bola raz jedna žena po štyridsiatke, a keď som ju požiadal, aby si na vystúpenie obliekla ružový odev, povedala: „Nosiť ružovú v mojom veku – nebolo by to, akoby som sa chcela vydávať za mladšiu, než v skutočnosti som?“ Jej pohľad sa líšil od Môjho. Povedal som: „Nejde o to, aby si sa vydávala za mladšiu, než v skutočnosti si; vystupovanie pred kamerou si to jednoducho vyžaduje. Dávam ti tipy a pomáham s úpravou vzhľadu tak, aby si vyzerala, že máš nejakú farbu v lícach, a aby si vyzerala reprezentatívne a upravene. Ak máš pocit, že ide o snahu vyzerať mladšie, a takto to vnímaš, tak to nenos. Ak si oblečieš nevýrazný a nemoderný odev, okamžite budeš vyzerať o desať rokov staršie.“ Ak jej povieš, že vyzerá o desať rokov staršie, bude z toho nešťastná, no zároveň nedokáže prijať tvoju snahu pomôcť jej vyzerať o niečo mladšie. Nie je potom s týmto človekom ťažké vychádzať? (Áno.) Už pri týchto jednoduchých záležitostiach platí, že ak majú ľudia správne myšlienky a názory, budú ich riešiť vhodne, primerane a v súlade s princípmi. Myšlienky a názory väčšiny ľudí týkajúce sa týchto záležitostí sú však veľmi skreslené, konzervatívne alebo radikálne a niektorí ľudia sa dokonca pretvarujú. Hoci Moje myšlienky a názory na tieto záležitosti nemožno nazvať pravdou, sú prinajmenšom vhodné, primerané a v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti. Preto vám niekedy aj v týchto malých záležitostiach dávam nejaké podnety a pokyny. Ak si vnímavý a dokážeš prijať správne myšlienky a názory, pochopíš tieto veci bez toho, aby si si to vôbec uvedomil. Ak nie si vnímavý, alebo máš vždy vlastné názory a nápady, prípadne ak v sebe stále prechovávaš veľa starých, tradičných, hlúpych a tvrdohlavých myšlienok a názorov, potom možno nebudeš schopný prijať to, čo hovorím alebo to pochopiť. No bez ohľadu na okolnosti a na to, v akej oblasti sa tieto záležitosti vyskytujú, ak patria do rozsahu diela, ktoré konám, vynakladám všetko úsilie na to, aby ste z toho mali úžitok, vediem vás správnym smerom, pomáham vám napravovať vaše bludné myšlienky a názory a pomáham vám vytvárať si správne myšlienky a názory. Toto je Moja zodpovednosť. Už len v tomto bode plnenia zodpovednosti sa povaha diela, ktoré koná vtelený Boh, úplne odlišuje od práce akejkoľvek osoby s postavením medzi ľudstvom, však? (Áno.)
Podľa Môjho názoru práca, ktorú ľudia robia v súvislosti s postavením, v podstate pozostáva z dvoch vecí: jednou je ochrana ich postavenia a druhou je požadovanie osobných výhod. Sú to potreby a požiadavky ľudí týkajúce sa postavenia. Akejkoľvek práci sa človek s postavením venuje, neposkytuje pravdu ani život, a už vôbec nie je jeho úlohou ľudí usmerňovať a ukazovať im cestu života. Skôr sa venuje materiálnej či nemateriálnej práci, riadi ľudí alebo nad nimi vykonáva kontrolu a núti ich, aby prijali jeho vedenie, pokiaľ ide o nejakú odbornú oblasť, nejakú oblasť poznania, výrobu vecí alebo rôzne iné sféry. Následne využíva svoju moc na to, aby si vybudoval autoritu a upevnil svoje postavenie, a prostredníctvom toho sa usiluje o osobné výhody. Tieto výhody sa delia na dva typy: finančné výhody a výhody spojené s povesťou. Preto sa podstata práce, ktorú vykonáva akýkoľvek človek s postavením medzi ľuďmi, úplne líši od podstaty diela, ktoré koná vtelený Boh. Takýto človek iných nezaopatruje ani im nepomáha, naopak, neustále od nich niečo vyžaduje. Súdiac podľa postavenia a finančných výhod, ktoré získava po nadobudnutí postavenia a vykonávaní práce z pozície postavenia, sa každý človek s postavením medzi ľuďmi napokon nevyhnutne stane niekým, kto sleduje vlastné záujmy. Je to tak preto, lebo postavenie, ktoré má, slúži jemu osobne a všetko, čo robí, robí pre postavenie a výhody; nie preto, aby ľudí zaopatroval alebo im pomáhal. V tomto ohľade sa jeho konanie úplne líši od toho, ako koná vtelený Boh. Navyše, bez ohľadu na to, čo človek s postavením ľuďom hovorí alebo čo pre nich robí, jeho konečným cieľom je vyžadovať od nich citovú oddanosť, finančné príspevky a podporu, ktorá posilňuje jeho postavenie. To znamená, že ak dobre hovorí a dobre koná a získava si srdcia ľudí, ľudia si ho začnú vysoko vážiť a schvaľovať ho, ľudia si o ňom vo svojom srdci vytvoria dobrú mienku – takýto človek bude mať väčšiu prestíž, väčší vplyv a väčšiu slávu a zhromaždí okolo seba viac ľudí, ktorých si získa na svoju stranu. Toto je tá citová oddanosť, ktorú od ľudí vyžaduje. To znamená, že ľudia ho začnú vo svojom srdci viac zbožňovať a obdivovať a budú viac priťahovaní jeho vodcovským vystupovaním, jeho rečou a správaním, tým, ako sa prejavuje, počína si a koná. Týmto spôsobom sa jeho postavenie stáva vyšším a istejším, čo jeho postavenie medzi ľuďmi definitívne upevňuje. Keď si už upevní svoje postavenie v srdciach ľudí, zároveň získava čoraz viac finančných a materiálnych výhod. V skutočnosti pracuje na zaistení svojho postavenia v srdciach ľudí preto, aby mohol získať viac materiálnych a finančných výhod. To je úplne odlišné od postavenia, aké má medzi ľuďmi vtelený Boh, a od diela, ktoré koná. Ľudia to musia jasne vidieť. Je v tom rozdiel? (Áno.) Vidíš, keď niekto získa postavenie a má obdivovateľov, robí mnohé veci práve pre svoje postavenie. Vylepšuje si svoj obraz, učí sa výrečnosti a úplne skrýva svoj súkromný život vrátane výberu partnera, svojho rodinného stavu, ba dokonca aj miesta svojho bydliska či iných podrobností. Všetky tieto veci tají a nedovoľuje ostatným, aby sa o nich dozvedeli. To všetko robí preto, aby si medzi ľuďmi ochránil svoje postavenie a obraz. Má množstvo súkromných záležitostí, ktoré drží v tajnosti, nehovorí o nich otvorene a nikto iný o nich nevie. Na verejnosti sa prezentuje tak, aby pôsobil ako mimoriadne vznešený, veľkolepý, ctihodný a príťažlivý človek. Vyjadruje sa mimoriadne jemne a ohľaduplne; hovorí to, čo chcú ľudia počuť, a predvádza to, čo ľudia chcú vidieť. Dôkladne sa pripravuje a robí najrôznejšie veci, aby si vytvoril priaznivý osobný obraz. Keď sa na verejnosť dostane nejaký škandál alebo vyjde najavo nejaká zlá vec, ktorú urobil, a jeho obdivovatelia sa o tom dozvedia, vynaloží všetko úsilie, aby sa ospravedlnil a udržal si zdanie bezúhonnosti, pričom bude vymýšľať všetky možné spôsoby, ako túto záležitosť utajiť. Niektorí takíto ľudia dokonca úplne zmenia svoju identitu a využívajú každý možný prostriedok, aby si udržali svoj obraz v srdciach ľudí. Cieľom všetkého, čo robia, je udržať si svoje postavenie medzi ľuďmi; keď si svoje postavenie medzi ľuďmi udržia, zostanú im zachované aj všetky materiálne veci, peniaze a pôžitky, o ktoré sa usilujú. Preto je všetko, čo robia – či už na verejnosti, alebo v súkromí –, mimoriadne klamlivé. Nikdy sa nedozvieš, čo nosia v srdci, aké sú ich ľudská prirodzenosť a charakter, ani aké sú ich skutočné názory a rozhodnutia týkajúce sa rôznych vecí. Nikdy nebudeš počuť, čo si skutočne myslia. Hoci pre svojich obdivovateľov a svoje publikum podstupujú mnohé zmeny a obety, robia tak v rozpore so svojimi pravými úmyslami. Prečo takto konajú proti svojim pravým úmyslom? Robia to preto, aby si udržali svoje postavenie. Vedia totiž, že ak by verejnosti odhalili svoju pravú tvár a ľudia by ju uvideli, stratili by mnoho obdivovateľov, ktorí by ich navyše zavrhli a preklínali ich. Keď stratia svojich obdivovateľov, ich postavenie utrpí katastrofálny pád a hneď nato prídu o všetky peniaze, výhody, pôžitky a materiálne veci, o ktoré sa usilujú, a dokonca aj o akékoľvek priaznivé podmienky a veľkorysé zaobchádzanie, ktoré im poskytuje ich postavenie. Preto sa všetci zo všetkých síl snažia chrániť svoj obraz a udržať si postavenie. Zaplatia akúkoľvek cenu a uchýlia sa k akýmkoľvek prostriedkom, aby si udržali svoje postavenie a obraz – niektorí zmenia svoje pohlavie, iní podstúpia plastickú operáciu, niektorí taja svoje manželstvá a niektorí dokonca tajne spáchajú vraždu; urobia čokoľvek. A predsa, v tom, čo medzi ľuďmi robia iným – a čo od nich môžu druhí získať –, prakticky neexistuje žiadne pozitívne vedenie či pozitívne zaopatrenie. Úloha, ktorú hrajú medzi ľuďmi, spočíva len v tom, aby uspokojovali márnivosť ľudí a ukájali ich ambície a túžby, zhromažďovali ľudí pod svojím menom a pod svojou mocou a potom ich bezohľadne zavádzali a ochudobňovali ich či už po citovej, duševnej alebo finančnej stránke. Preto hovorím, že každý, kto má postavenie, je v podstate človekom, ktorý sleduje vlastné záujmy. Vyjadrujem sa pritom ešte mierne; nechcem povedať nič ostrejšie. Môžete na to prísť sami. Keď teda uvidíš niekoho, kto má postavenie, môžeš mať pocit, že jeho spôsob prejavu je výnimočný a že je milostivý, elegantný a charizmatický, a možno ho budeš veľmi zbožňovať. Najmä niektorí ľudia opačného pohlavia by sa mu dokonca mohli chcieť oddať. To všetko sú znaky toho, že si zavádzaný a že ti vymyli mozog. Nehovorme o tom, ako takýto človek žije v súkromí, o jeho skutočnej ľudskej prirodzenosti a o jeho postoji k pozitívnym veciam – nie je potrebné tieto veci zisťovať. Keby si sa mu naozaj chcel oddať, len čo by si s ním začal žiť, zostal by si celkom ohromený. Vtedy by si spoznal, že nie je taký vznešený a výnimočný, ako si veril vo svojom srdci; už by si ho nezbožňoval a pristupoval by si k nemu ako k obyčajnému človeku. Je vzhľadom na váš súčasný duchovný vzrast potrebné zachádzať až tak ďaleko? (Nie.)
Keď sa ľudia s postavením v spoločnosti objavia na verejnosti, na autogramiádach, tlačových konferenciách alebo živých vystúpeniach, ľudia im fandia a vkladajú do nich veľké nádeje. Niektorí ľudia si s nimi dokonca raz podajú ruku a potom si už nikdy v živote nechcú umyť ruky, iní ich raz objímu a rozhodnú sa, že sa už do konca života nevydajú ani neoženia. Nemyslíte si, že takíto ľudia sú veľmi hlúpi? (Áno.) Rozhodneš sa, že pre nich nikdy nevstúpiš do manželstva, no keby si ich jedného dňa stretol na ulici a pozdravil ich, venovali by ti nejakú pozornosť? (Nie.) Sú to ľudia s postavením, vážení ľudia, jednotlivci z vyššej spoločenskej vrstvy; v ich očiach neznamenáš vôbec nič. Naozaj si myslíš, že ťa majú radi, keď ti dajú svoj autogram, podajú ti ruku a objímu ťa? Mýliš sa; si príliš naivný! Keď ťa potrebujú, si pre nich pokladom; keď ťa nepotrebujú, si len burinou – alebo by sa dalo povedať, že neznamenáš vôbec nič. Každý s postavením v spoločnosti – dokonca aj úradník na najnižšej pozícii – je pre teba ako bežného občana nedosiahnuteľný. Nezáleží na tom, či si dospelý alebo schopný – v ich očiach si nikto; vôbec ťa neberú vážne. Toto je pravá tvár ľudí s postavením v spoločnosti. Ak sa teda pozrieme na prirodzenosť-podstatu ľudí v ľudskom svete, ktorí patria do triedy tých, ktorí majú moc a postavenie, sú v zásade všetci ľuďmi sledujúcimi vlastné záujmy. Nevkladajú do teba žiadne veľké nádeje a nenesú vôbec žiadnu zodpovednosť, tobôž aby ti niečo dali alebo prispeli zadarmo – o tom, že by ťa nejako zaopatrili, nemôže byť ani reči. Chcú od teba len veci požadovať – chcú, aby si ich na citovej úrovni zbožňoval, obdivoval ich a nasledoval ich, a potom od teba získavať finančné a materiálne výhody. Keď už raz získajú výhody a ich postavenie je zaistené, ak sa budeš chcieť s nimi zblížiť, stať sa ich priateľom a byť s nimi na rovnakej úrovni, budú súhlasiť? (Nie.) Čo myslíš, že urobia, ak sa ich budeš snažiť prinútiť, aby s tým súhlasili? (Otvorene sa obrátia proti tebe.) Keď uvidia, že už pre nich nie si užitočný, odkopnú ťa, povedia ti, aby si „vypadol“, a dokonca ťa urazia tým, že povedia, že si špinavý žobrák. Zostal by si v šoku, však? (Áno.) Práve preto, lebo ľudia takto vnímajú postavenie, a práve preto, lebo im postavenie prináša rôzne výhodné podmienky alebo hojný prospech, považujú ho za veľmi dôležité a nesmierne si ho cenia. To, čo však ktokoľvek s postavením medzi ľudstvom robí, nie je plnenie zodpovednosti voči ľudstvu, nie je to forma zaopatrenia, ani to nerobí zadarmo; vždy sú za tým určité zámery a požiadavky. Každé slovo, ktoré vysloví zo svojej pozície, má svoj účel, a všetko, čo robí, smeruje k dosiahnutiu určitého cieľa. Samozrejme, tým cieľom je získať od teba väčšie výhody – dokonca ťa úplne vyžmýkať. To, čo s tebou robí, v podstate spočíva v tom, že ťa zavádza, otupuje a využíva. Povedané tým najjednoduchším a najpriamočiarejším spôsobom, ide o to, aby si vyprázdnil svoje vrecká. Prečo ich máš vyprázdniť? Aby si kupoval jeho vstupenky, jeho výrobky a tovar a dal mu to, čo najviac potrebuje. Keď raz človek získa postavenie, prirodzene s ním prichádzajú aj výhody. Ak ľudia majú postavenie a zastávajú určitú spoločenskú pozíciu, je pre nich ľahké zavádzať iných a je pre nich tiež ľahké využívať svoje postavenie vo vlastný prospech. Ako člen ľudstva, keďže zbožňuješ postavenie, je pre teba veľmi ľahké nechať sa zaviesť, ovládať a podnecovať ľuďmi s postavením či tými, ktorí takéto pozície zastávajú – podnecovať, aby si robil to či ono. Týka sa to najmä hviezd a celebrít, ktoré sa v spoločnosti tešia veľkej sláve – keď z pódia zakričia: „Ako sa všetci máte? Dlho sme sa nevideli!“, ich obdivovatelia v hľadisku mávajú svietiacimi tyčinkami, kričia, jačia a úplne šalejú. Ako veľmi šalejú? Niektorým ľuďom hneď v tej chvíli tečú slzy po tvári, iní na mieste omdlejú a sú urýchlene prevezení na pohotovosť. Stačí, aby tieto hviezdy povedali len zopár slov, aby si ľudia vypočuli zopár piesní a pozreli jedno vystúpenie, a už takto prichádzajú o rozum a správajú sa, akoby boli chorí na hlavu. Povedal by si, že títo ľudia sú hlúpi? (Áno.) Budú však aj naďalej chodiť na tieto vystúpenia? (Budú.) Nie je to zavádzanie? Lístky na takýto druh vystúpenia sú pravdepodobne dosť drahé. Zaplatíš toľko peňazí a oni len zaspievajú zopár piesní a trochu poskáču po pódiu. Stojí to za všetky tie peniaze? Nie si takto podvádzaný? Niektorí ľudia dokonca nútia svojich rodičov, aby im dali peniaze na vstupenky na koncert obľúbenej celebrity alebo na kúpu jej propagačných predmetov. Ak je ich rodina chudobná a nemôže si to dovoliť, vyčítajú svojim rodičom, že sú nanič a neschopní. Ich rodičia s tým nemôžu nič urobiť; taký je jednoducho trend v tejto spoločnosti. Po takýchto výčitkách od vlastných detí sa niektorí rodičia dokonca cítia menejcenní a neodvažujú sa pred ostatnými priznať, že sú rodičmi toho či onoho dieťaťa. Nie je to spôsobené spoločenskými trendmi? (Áno.) Ako sa teda tento trend sformoval? Sformoval sa v dôsledku toho, že myšlienky a názory ľudstva na postavenie, slávu a zisk sa stávali čoraz podlejšími, a nakoniec sa vyvíjali spolu s týmto zlým trendom až do dnešného dňa, čím poškodzovali jednu generáciu ľudí za druhou. Čo títo ľudia s postavením robia iným? Aké slová vykrikujú na ľudí zo svojich vysokých pozícií? Čo ľuďom odovzdávajú? Odovzdávajú im bludné a podlé myšlienky a názory; odovzdávajú im zlé trendy; všetko, čo im odovzdávajú, sú negatívne veci. Nakoniec sa aj tak ochotne predbiehaš v tom, aby si minul svoje peniaze na ich vstupenky a výrobky, a ak si ich nemôžeš kúpiť, dokonca tajne plačeš a cítiš sa menejcenný. Nie je to dobrovoľné ponižovanie samého seba? (Áno.) Takýto je v skutočnosti tento svet; takéto je v skutočnosti ľudstvo. Medzi ľudstvom vždy prevládajú zlé trendy a tieto zlé trendy sa navyše neustále vyvíjajú a menia. Bez ohľadu na to, ako sa vyvíjajú, vždy existuje skupina ľudí s postavením, mocou a prestížou, ktorí stoja na čele týchto zlých trendov. Čo sa nakoniec stane s tými, ktorí stoja na čele tohto prúdu? To vám nepoviem; môžete o tom premýšľať sami.
Účelom toho, že o týchto slovách hovoríme v duchovnom spoločenstve, je na jednej strane umožniť ti spoznať, čo je to postavenie, a na druhej strane umožniť ti spoznať rozdiel medzi postavením, ktoré má vtelený Boh, a postavením, ktoré majú ľudia, a porozumieť mu. Tieto dve veci majú úplne odlišnú prirodzenosť a podstatu. Postavenie vteleného Boha je určené Jeho podstatou a životom; nie je to pozícia, ktorú by Mu udelilo ľudstvo, ani niečo, čo získal vďaka tomu, že Ho ľudia povýšili preto, lebo nadobudol vedomosti a teórie a získal dostatočné životné skúsenosti v spoločnosti. Postavenie vteleného Boha je určené Jeho identitou a Jeho identita je určená Jeho životom a Jeho podstatou. Napriek tomu, že má takúto identitu a podstatu, nespráva sa povýšenecky, neutláča ľudí, nezískava si ich na svoju stranu, nekladie na ľudstvo požiadavky ani sa nad ľuďmi nevyvyšuje tak, ako to robia tí, ktorí majú medzi ľudstvom významné postavenie. Samozrejme, vtelený Boh nie je niekým, kto sleduje vlastné záujmy. Nikdy nežiadal od tých, ktorí Ho nasledujú, žiadne výhody vrátane finančných a materiálnych. Prirodzene, od Svojich nasledovníkov nežiadal ani žiadnu odmenu. Naopak, dôsledne si plní Svoju zodpovednosť a koná Svoje dielo so Svojou identitou a zo Svojej pozície, pričom poskytuje všetky pravdy, ktoré potrebujú tí, ktorí Ho nasledujú. Samozrejme, počas obdobia, keď vtelený Boh koná Svoje dielo a plní si Svoju zodpovednosť, neprihovára sa ľuďom z vysokej pozície, ako to robia takzvaní ľudia s postavením medzi ľudstvom, ani nezaujíma vysokú pozíciu, aby vytváral určitú atmosféru, predvádzal sa či robil okázalé gestá s cieľom získať si srdcia ľudí a dosiahnuť, aby Ho chválili a podobne. Boh vo Svojej identite vteleného Boha nič z toho nerobí. Jeho identita a postavenie sú určené Jeho vlastnou podstatou; nevznikli ako dôsledok chvály zo strany ľudí, ani nie sú výsledkom nejakého hlasovania ľudstva. Ako teda vznikli? Len vďaka tomu, že Boh vyjadruje pravdu a odkrýva tieto tajomstvá, človek spoznáva, že toto telo je Sám Boh, ktorý má Božiu identitu a postavenie. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Prečo Boh svedčí Sám o Sebe?“ Je to preto, lebo ľudstvo Boha nepozná a je schopné Bohu iba odolávať a odsudzovať Ho, preto len vtedy, keď Boh vyjadruje pravdu, môže svedčiť o Jeho vlastnej identite a postavení – aj keď človek má trochu osvietenia od Ducha Svätého, nemusí byť nevyhnutne schopný o tom jasne svedčiť –, Boh musí svedčiť Sám o Sebe, aby dosiahol požadovaný výsledok. Môže svedčenie o Bohu zo strany ľudstva dosiahnuť zamýšľaný výsledok? (Nie.) Prečo nie? (Človek jednoducho Boha nepozná.) Presne tak; je to preto, lebo ľudstvo nepozná Boha – nikto Ho nepozná. Preto sa Boh stal telom, stal sa Synom človeka a začal sa zjavovať a konať dielo, prihovárať sa ľudstvu, aby každý počul Božie výroky a slová. Potom začal pôsobiť Duch Svätý, zhromažďovať ľudí a následne Boh začal k ľuďom hovoriť a konať dielo medzi nimi. Spočiatku to niektorí jednotlivci nedokázali prijať; mali predstavy o vtelenom Bohu a nepoznali Ho ani Mu nerozumeli. Duch Svätý však koná veľké dielo a Sám Boh udržiava Svoje vlastné dielo. Nespoznali ľudia počas týchto rokov, keď Boh hovoril a konal dielo, do určitej miery Božiu identitu a postavenie? (Áno.)
Mnohí ľudia veria v Boha už mnoho rokov, a predsa Ho stále nepoznajú – najmä pokiaľ ide o Jeho identitu a postavenie majú mnoho predstáv a domnienok alebo prímesí ľudskej vôle –, napriek tomu, na základe toho, že Boh počas všetkých týchto rokov hovorí a koná dielo, plní si Svoju zodpovednosť voči ľuďom a vydáva sa pre nich, možno vidieť jeden výsledok. Viete, aký je to výsledok? (Myslím si, že týmto výsledkom je, že ľudia boli podmanení Božími slovami a museli uznať Božiu podstatu.) Je pravda, že ľudia boli podmanení. Hoci majú pred sebou ešte kus cesty, kým si ich Boh získa, On si ich už podmanil. Aký je teda dôkaz toho, že ľudia boli podmanení? Keď Boh na samom začiatku svedčil, že táto osoba je vtelený Boh, mnohí ľudia mali predstavy, odolávali tomu a neboli ochotní tento fakt uznať ani prijať. Teraz si však vy – vrátane tých z vás, ktorí spočiatku vôbec nechceli uznať, že táto osoba je Boh, vtelený Boh – dokážete sadnúť, plní trpezlivosti a očakávania, a potichu a pozorne počúvať, ako hovorím v duchovnom spoločenstve. Už len to stačí ako dôkaz, že Boh si ľudí podmanil, však? (Áno.) Pred viac ako desiatimi rokmi, na Mojich zhromaždeniach a v duchovnom spoločenstve s vami, mnohí ľudia po približne štyridsiatich minútach Môjho rozprávania už nedokázali pokojne obsedieť. Niektorí chodili na toaletu, iní pili vodu, ďalší si medzi sebou šepkali a niektorí zívali a naťahovali sa. Prakticky viac ako šesťdesiat percent ľudí bolo úplne nepokojných. Nedokázali porozumieť tomu, čo som hovoril, nedokázali to pochopiť a nedokázali to prijať. Povedzte Mi, nebolo pre Mňa únavné hovoriť s vami v duchovnom spoločenstve? Videl som, že váš duchovný vzrast je príliš malý a že nedokážete obsedieť ani počúvať kázne – neboli ste ako deti v škôlke, ktoré nedokážu prijať to, čo sa im hovorí? Preto som musel byť trpezlivý a trpezlivo s vami hovoriť v duchovnom spoločenstve a viesť vás. Neskôr, keď ľudia viac počúvali, niektorým veciam porozumeli a začali sa zaujímať o pravdu, postupne bolo čoraz menej ľudí, ktorí si medzi sebou šepkali, a čoraz menej ľudí, ktorí zívali a naťahovali sa. Počas zhromaždení už väčšina ľudí dokázala počúvať kázne s plnou pozornosťou; dokázali obsedieť, vnímať ich obsah a pochopiť základy cesty života. Existuje aj ďalší dobrý ukazovateľ: keď hovorím o nejakom aspekte právd-princípov, mnohí ľudia si ich horlivo zapisujú. Keď začujú dôležité a kľúčové slová, rýchlo si ich poznačia, aby o nich mohli neskôr uvažovať. To je úžasné! Títo ľudia majú skutočne schopnosť chápania; začali vynakladať úsilie na pravdu a vedia sa zamerať na realitu. Či už ide o Moje bežné duchovné spoločenstvo, alebo o rozhovory s ľuďmi, pokiaľ obsah zahŕňa pravdy-princípy, ľudia pozorne počúvajú a robia si poznámky; toto je dobrý ukazovateľ. Ako môžeš vidieť, počas tejto cesty sa stavy ľudí krok za krokom zlepšovali. Okrem toho, ako možno vidieť vo videách a filmoch so skúsenostnými svedectvami, ktoré produkuje Boží dom, mnohí ľudia získali nejaké skutočné skúsenosti od chvíle, keď prvýkrát začali konať svoje povinnosti, až po súčasnosť. Čo je teda najväčším ziskom ľudí? Spočíva v tom, že dokážu vnímať a zažívať najrôznejšie veci na základe rôznych právd, o ktorých som v priebehu rokov hovoril v duchovnom spoločenstve. Všetci porozumeli niektorým pravdám a sú schopní vyriešiť niektoré problémy; získali určité chápanie a porozumenie Božím úmyslom, dospeli k tomu, že sa podriadili Bohu, a v ich životoch-povahách nastali zmeny. Nie sú toto veci, ktoré získali? (Áno.) V minulosti, keď ste prvýkrát začali počúvať kázne, nedokázali ste pokojne obsedieť. Niektorí ľudia hovorili, že to môže byť tým, že ste mladí. V skutočnosti to tak nebolo; dokonca ani ľudia vo veku štyridsať či päťdesiat rokov nedokázali pokojne obsedieť, pretože tomu nerozumeli a presahovalo to ich chápanie. Mali pocit, že každé slovo, ktoré počuli, je správne, no len čo začuli niečo, čo nebolo v súlade s ich predstavami, nedokázali to vo svojom vnútri prijať. Začali sa hrbiť, kolísať či šepkať si medzi sebou, bez najmenšieho náznaku normálnej ľudskej podoby. Preto som musel hovoriť trpezlivo. Hovorieval som toľko rokov, postupne som hovoril o najrôznejších problémoch, čím som každému umožnil pochopiť základy. Hoci mnohí ľudia zatiaľ nemajú veľa skúseností, pokiaľ ide o život-vstup, a väčšinu času žiadny život-vstup nemajú, aký pocit v nich prinajmenšom zostal? Začali sa zaujímať o pravdu, uvedomujú si ju a v srdci si k pravde vytvorili určitú náklonnosť. Majú určitú predstavu o pravde a pozitívnych veciach, určitú predstavu o tom, ako si počínať, ako konať podľa právd-princípov a ako dosiahnuť spásu. Preto dokážu pri počúvaní kázní pokojne sedieť a sústredene ich vnímať. Mať predstavu o týchto veciach znamená, že si ich tieto slová a tieto pravdy podmanili. Uznali, že tieto slová sú pravda, uznali, že existuje rozdiel medzi pozitívnymi a negatívnymi vecami, a uznali, že všetko, čo Boh hovorí a koná, je pravda, a že to všetko slúži na spásu človeka. Vidíš, koľko rokov trvalo, kým ľudia urobili taký obrovský skok – od neschopnosti pokojne obsedieť až po schopnosť obsedieť a uznávať, že Božie slová sú pravda, a že všetko, čo Boh koná, je spása? Koľko slov som musel vysloviť a koľko diela som musel vykonať? Len pokiaľ ide o dielo, ktoré som vykonal na človeku – odhaľovanie jeho skazenej podstaty, zmena jeho myšlienok a názorov, riešenie jeho skazených pováh, pomoc pri porozumení pravde a dosahovanie podriadenosti Bohu, či jeho privádzanie na správnu cestu dosiahnutia spásy –, koľko slov som musel vysloviť, aby som dosiahol tieto výsledky? Povedzte Mi, dokázal by takúto prácu vykonať človek? Kto z tých, ktorí majú postavenie, by dokázal vykonať takúto prácu? (Nikto by to nedokázal.) Po prvé, človek to nedokáže. Po druhé, aj keby nejaký človek hovoril a konal a slová, ktoré by hovoril, by boli všetky správne a ostatní by sa o ne zaujímali, ak by nepôsobil Duch Svätý, mohlo by toľko ľudí, ktorí počúvajú a kážu slová tohto človeka, dosiahnuť výsledky, aké máme dnes? (Nemohlo; nedokázalo by to pohnúť srdcami ľudí.) Božie slová a Boží Duch konajú toto dielo spoločne. Vtelený Boh hovorí a koná dielo v súčinnosti s Božím Duchom, zatiaľ čo Boží Duch zároveň spolupracuje so slovami, ktoré vyjadruje vtelený Boh, aby viedol a osvecoval ľudí v ich každodennom živote. Vďaka spojeniu týchto dvoch aspektov sa dosiahli výsledky, ktoré máme dnes, ako aj výsledky, ktoré sa dosiahnu v budúcnosti. Povedzte Mi, je postavenie tohto obyčajného človeka – vteleného Boha – len postavením? Nie je. Toto Jeho postavenie nie je iba nejakou pozíciou. Nie je to symbol niečieho vznešeného obrazu alebo moci, ako by to nazvali ľudia. Čo to teda je? (Je to symbol Božej podstaty.) Jeho postavenie je symbolom toho, že On vlastní pravdu, cestu a život. Povedzte Mi, keď akákoľvek skazená ľudská bytosť s postavením niečo robí, spolupracuje pri tom s ňou Boh v nebi? (Nie.) Postavenie vteleného Boha teda nie je postavením v jednoduchom zmysle slova, ale skôr symbolom Božej identity, podstaty a života. Čo tým chcem povedať? To, že by si s vteleným Bohom nemal zaobchádzať tak, ako by si zaobchádzal s akýmkoľvek človekom, ktorý má postavenie vo svete. Keď sa stretávaš s ľuďmi, ktorí majú postavenie vo svete, pri jednaní s nimi používaš filozofie pre svetské záležitosti. Musíš sa im klaňať a podlizovať, čítať medzi riadkami, sledovať ich výraz a hovoriť im príjemné veci, aby si sa im zapáčil; nemôžeš hovoriť úprimne, nemôžeš ukázať žiadnu silu, nemôžeš im vziať vietor z plachiet a podobne; inak ťa budú utláčať alebo ti spôsobia utrpenie. Keď sa však stretneš s vteleným Bohom a komunikuješ s Ním, mal by si sa držať právd-princípov. Ak sa s Ním stretávaš a komunikuješ podľa právd-princípov a dokážeš k Nemu pristupovať správne, potom – aj keď nebudeš brať Jeho postavenie vážne, nebudeš si Ho prehnane vážiť, uctievať Ho ani k Nemu vzhliadať a nebudeš sa Mu podlizovať ani Mu lichotiť – On k tebe bude aj tak pristupovať správne, však? (Áno.) Hovoríte „áno“, ale dokážete skutočne pristupovať k vtelenému Bohu podľa právd-princípov? (Mám pocit, že to zatiaľ nedokážem; môžem sa o to len usilovať.) Musíte sa o to tvrdo usilovať. Najdôležitejšie je, že sa musíte usilovať o pravdu a vo všetkom hľadať pravdy-princípy; potom to postupne dokážete. Ak sa zameriaš na pravdu, pocítiš, že hoci má vtelený Boh toto osobitné postavenie, úplne sa líši od ľudí s postavením medzi skazeným ľudstvom. Keď si to uvedomíš a uznáš, že On je niekým s božskou podstatou a Božou identitou, budeš k Nemu pristupovať podľa právd-princípov. Vo svojom srdci budeš k Nemu prechovávať lásku a úctu a budeš k Nemu pristupovať otvorene a úprimne. Zároveň budeš poslušný a podriadený z pozície stvorenej bytosti; budeš túžiť byť takým a budeš mať takéto prejavy. Ak si to neuvedomíš, budeš stále uvažovať: „Pozri sa, aký štýl majú ľudia s postavením v spoločnosti; kamkoľvek idú, obklopujú ich davy ľudí. Sú vzdelaní a hovoria kultivovane. Ich vzhľad, štýl obliekania a upravenosť im dodávajú nádych vznešenosti a ich výrazy a spôsob chôdze pôsobia elegantne. Na prvý pohľad spoznáš, že to nie sú obyčajní ľudia. A pozri sa na zázemie, ktoré majú: majú osobných asistentov, ktorí im pomáhajú v živote aj práci, tímy osobných kuchárov, ktorí im pripravujú jedlá, tímy osobných tajomníkov, ktorí za nich píšu články, a tímy poradcov a expertov, s ktorými diskutujú o dôležitých záležitostiach. Majú osobných šoférov, keď niekam cestujú, a osobných pilotov, keď potrebujú letieť, a kamkoľvek prídu, ubytujú sa v špičkových hoteloch. To všetko sú prvotriedne opatrenia. Keďže Boh má postavenie, prečo sa Mu nedostáva takého zaobchádzania? Keby sa s Ním takto zaobchádzalo, nezískali by sme aj my, Jeho nasledovníci, prestíž? Aká veľká prestíž by to bola, keby Mu v každej krajine, do ktorej by prišiel, rozprestreli červený koberec, a na každom mieste, ktoré by navštívil, by na Neho čakali zástupy ľudí, aby Ho privítali!“ Keď získaš poznanie Boha, takéto požiadavky ani takéto myšlienky už nebudeš mať.
Hoci vtelený Boh žije medzi skazeným ľudstvom, nie je členom skazeného ľudstva, preto nemá potreby týkajúce sa vecí, ako sú takzvaná reputácia a postavenie, aké majú skazení ľudia. Prečo nemá potreby, aké majú skazení ľudia? Pretože nezdieľa rovnaké názory ako skazení ľudia, pokiaľ ide o postavenie a takzvanú „hodnotu“ človeka. Neprešiel spracovaním ani nebol skazený tak, ako sú skazení ľudia, a nezdieľa rovnaké myšlienky a názory na hierarchiu a užívanie si postavenia ako skazení ľudia. Pokiaľ ide o Mňa osobne, vo Svojom srdci nemám tieto veci týkajúce sa postavenia a hodnoty človeka. V Mojom srdci je len jednoduchá túžba byť s ľuďmi ako jedna rodina, rozprávať sa o záležitostiach života a práce a hovoriť o rôznych ťažkostiach, ktorým ľudia čelia. Nemám rád okázalé vystupovanie a ešte menej takzvanú noblesu. Mnohokrát som vám povedal – a možno ste si to aj zapamätali – že vo Svojom vlastnom živote nemám žiadne osobné slúžky, osobných asistentov ani osobných tajomníkov. Nikoho z nich nemám. Pozrite sa na tie vysokopostavené osobnosti v spoločnosti; majú ľudí, ktorí im iba perú bielizeň, ľudí, ktorí im iba varia jedlá a pečú koláče, a majú osobných šoférov. Nemusia sa o nič starať vo svojom živote; sú tu ľudia, ktorí pre nich tieto veci špeciálne spravujú. Čím vyššie postavenie niekto má, tým rozsiahlejšie je jeho zázemie. Dokonca aj obyčajný starosta alebo guvernér provincie má k dispozícii oficiálne sídlo, nehovoriac o tých, ktorí zastávajú ešte vyššie funkcie. Má vtelený Boh oficiálne sídlo? (Nie.) Požiadal som teda cirkev, aby Mi nejaké poskytla? (Nie.) Nepožiadal som cirkev, aby Mi poskytla oficiálne sídlo, ani som nežiadal, aby Mi bol pridelený sprievod či ochranka, a už vôbec som nemal žiadne ďalšie požiadavky. Jediné, čo robia ľudia v korektorskom tíme, je, že upravujú formulácie Mojich kázní a toho, čo hovorím v duchovnom spoločenstve, zostavujú ich do textu a distribuujú ich. Možno ich považovať za odborných pracovníkov, ktorí sa podieľajú na diele, no konajú svoju povinnosť; nerobia nič pre Mňa osobne. Toto je práca cirkvi. Zaťažoval som vás niekedy Svojimi osobnými záležitosťami? (Nie.) Pranie bielizne pre Mňa, varenie, upratovanie Mojej izby, súkromné cesty – zaťažoval som vás niekedy týmito vecami? Žiadal som niekedy cirkev, aby Mi poskytla osobné slúžky alebo osobných asistentov? Nikdy som takéto požiadavky nemal. Povedzte Mi, trápi Ma, že také veci nemám? Zarmucuje Ma to? Mal by som vám to vyčítať a hovoriť, že vám chýba svedomie? Nikdy som vám takéto záležitosti nevyčítal a už vôbec som od vás nič také nepožadoval. O Svoje jedlo, oblečenie, bývanie a dopravu sa starám sám. Zvyčajne nosím bežné oblečenie a na zhromaždenia si obliekam formálny oblek; je to úplne jednoduché. Svoje oblečenie dávam do čistiarne len zriedka; v podstate sa všetko perie ručne alebo v práčke. Keď chovám psa, nie je to žiadne luxusné plemeno. Väčšina ľudí sleduje a napodobňuje to, čo jedia, nosia a používajú známe osobnosti a ľudia s postavením vo svete. Zdá sa ti, že som rovnaký ako oni? Keď niektorí ľudia vidia, aké plemeno psa vlastní nejaká celebrita, chcú si zaobstarať rovnakého psa. Všetci neverci majú takýto pohľad; dokonca aj pri chove psa sledujú trendy a musia si zaobstarať luxusné plemeno, taký druh psa, aký vlastnia celebrity. Pes, ktorého chovám Ja, je celkom obyčajný. Stačí, ak má dobrú povahu, je prítulný a verný, poslúcha, rozumie veciam, vychádza s ľuďmi a neoddáva sa pohodliu. Niektorí ľudia hovoria: „Nebolo by pre Teba úplne jednoduché chovať luxusné plemeno?“ Bolo by to veľmi jednoduché, ale nepáčilo by sa Mi to. Nikdy sa nevypytujem, čo nosia alebo používajú slávni ľudia, ani nevynakladám úsilie na to, aby som si to vyhľadával. Nie som ako niektorí ľudia, ktorí si po dosiahnutí určitého postavenia pomyslia: „Aj ja som teraz známa osobnosť. Musím napodobňovať všetko, čo jedia, nosia a používajú známe osobnosti, a musím jazdiť na takých autách, akými sa vozia, keď niekam idú. Nemôžem za nimi zaostávať.“ Nikdy som sa o takéto veci neusiloval. Neviem, či som známa osobnosť, a ani Mi na tom nezáleží. V každom prípade mám vo všetkom, čo robím, Svoje vlastné princípy, Svoje vlastné potreby, Svoj vlastný rozsah možností a Svoj vlastný štandard, a to vo všetkých oblastiach vrátane Môjho každodenného života a pracovných výdavkov. Týmto štandardom je jednoducho byť celkom obyčajný a celkom prostý; stačí byť len priemerný. Pokiaľ sú Môj odev, úprava zovňajšku, jedlo, ubytovanie a doprava také, že Mi ľudia prejavujú úctu, keď Ma vidia, a prinajmenšom vyzerám ako dôstojný a čestný človek, to stačí; je to také jednoduché. Pokiaľ ide o to, či si Ma ľudia budú vysoko vážiť a aké postavenie budem mať v ich srdci po tom, ako uvidia, ako sa obliekam, upravujem a ako vyzerám, na ničom z toho Mi nezáleží. Myslíte si, že mám nejaké prehnané požiadavky, pokiaľ ide o postavenie? (Nie.) Toto si nedokážete predstaviť ani úplne pochopiť. Skrátka, žiadam od vás len to, aby ste dokázali uveriť tomu, čo vám hovorím. Už len toto je pre teba veľmi ťažké. Sám vieš, čo máš v hlave a na čo myslíš. Uveriť týmto slovám, ktoré som vyslovil, prijať ich ako pravdu a prijať ich ako fakt, je pre teba veľmi ťažké. Na akom základe to musí byť postavené? Musí to byť postavené na základe dôvery, však? (Áno.) Toto sú Moje myšlienky a názory na postavenie a toto sú Moje prejavy, ktoré s tým súvisia. Hoci nemám bežné vonkajšie znaky postavenia, ktoré sú v očiach človeka tak vychvaľované alebo ktoré človek vyžaduje, vôbec to neovplyvňuje dielo, ktoré konám, ani Ma to neovplyvňuje pri plnení Mojej zodpovednosti voči vám. Nikdy by som neprikrášľoval Svoj obraz, aby ste si Ma pre Moje postavenie vysoko vážili. Ukazuje sa, že až doteraz ste počúvali kázne a stále sa vám celkom dobre darí, a súdiac podľa vašich súčasných prejavov sa všetci vyvíjate pozitívnym smerom. Preto je zbytočné usilovať sa o postavenie, obraz a vonkajšie znaky postavenia. Iba pravda si dokáže človeka podmaniť a iba pravda dokáže človeka zmeniť. Božie slová dokážu zmeniť ľudstvo a dokážu tiež všetko stvoriť. Na jednej strane je to výsledok dosiahnutý mocou Božích slov a autoritou Božích slov. Na druhej strane je to tiež výsledok dosiahnutý dielom Božieho Ducha. Človek nemá nič, čím by sa mohol chváliť; to Božie slová sú dobré, pravda je dobrá a Božie dielo a dielo, ktoré Boží Duch vykonal na človeku, sú jednoducho príliš dobré. Keď Boh koná dielo takýmto spôsobom a dosahuje v človeku takýto výsledok, vidíte potom, že výrok „Božie slová sú pre človeka spásou“ je pravdivý? (Áno.) Boh je verný, Božie slová nikdy nesklamú a Boh je tiež všemohúci – nezáleží na tom, aký bezvýznamný sa vtelený Boh navonok zdá byť alebo ako málo sily zdanlivo má; nič z toho nemôže ovplyvniť Jeho vyjadrovanie pravdy, ani to nemôže ovplyvniť výsledky, ktoré Jeho slová v človeku dosahujú. Hoci sa vtelený Boh môže navonok javiť ako veľmi bezvýznamný, normálny a praktický, a hoci sa človek na Neho môže pozerať zhora a dokonca si o Ňom kedykoľvek vytvoriť predstavy a prechovávať voči Nemu nepriateľstvo, pretože má Božiu podstatu a Boží život, pravda, ktorú vyjadruje, je plne schopná podmaniť si človeka. Napokon vtelený Boh je tiež schopný priviesť človeka pred Boha a zbaviť ho jeho skazených pováh, aby ho Boh mohol získať, čím sa dokoná Boží šesťtisícročný plán riadenia a tento plán sa zavŕši. Preto postavenie, obraz a iné podobné veci týkajúce sa vteleného Boha nie sú dôležité. Čo je dôležité? (To, že vtelený Boh má Božiu podstatu; že On je pravda, cesta i život a dokáže vyjadrovať Božie slová.) Dôležité je, že tento vtelený Boh má nielen Božie postavenie, ale má aj Božiu identitu a podstatu. Dokáže vyjadrovať Božie slová a Jeho slová sú schopné podmaniť si človeka, spasiť človeka a zdokonaliť človeka, takže si ho Boh môže úplne získať. Práve to je najdôležitejšie.
Keď o týchto témach týkajúcich sa vteleného Boha hovoríme v duchovnom spoločenstve, pomáha to človeku spoznať Boha? (Áno.) Bez ohľadu na to, o akej téme s vami hovorím v duchovnom spoločenstve, vrátane rôznych tém týkajúcich sa vteleného Boha, nikdy to nerobím preto, aby ste ku Mne vzhliadali a uctievali Ma, a potom vás nútil prijať Božiu zvrchovanosť a prijať Božiu kontrolu, pričom by som vás obmedzoval, aby ste robili to, čo hovorí Boh. Musíte porozumieť Môjmu postoju k vám. Vždy, keď vám poskytujem nejaký aspekt pravdy, jasne o ňom hovorím v duchovnom spoločenstve, aby ste mu mohli porozumieť a potom o ňom sami uvažovať a zažívať ho. Tí, ktorí sú ochotní prijať pravdu a milujú pozitívne veci, sa budú snažiť postupne prijímať tieto názory a vyhlásenia, o ktorých hovorím v duchovnom spoločenstve, a potom podľa týchto slov praktizovať, aby vyriešili ťažkosti a problémy vo svojom živote. Ak niekto nie je ochotný prijať pravdu a prijať pozitívne veci a vo svojom srdci len cíti, že tieto slová sú dobré, pričom ich nikdy skutočne nepraktizuje – namiesto toho si ich len ukladá v mysli ako akúsi teóriu a tým sa to preňho končí –, takýchto ľudí neodsudzujeme. Prečo ich neodsudzujeme? Po prvé, ľudia majú právo vybrať si cestu, ktorou budú kráčať. Po druhé, niektorí ľudia sú možno ešte skutočne mladí, majú malý duchovný vzrast a slabé základy. Musia podstúpiť veľké prečisťovanie a súženie a podstúpiť v živote nejaké veľké útrapy, kým sa dokážu zamyslieť nad pozitívnymi vecami a nad ľudským životom. U niektorých iných ľudí to nemusí byť otázka mladosti, ale skôr toho, že ešte nezažili dostatok vecí a ešte sa neprebudili. Nemajú vôbec žiadnu predstavu o tom, čo sú pozitívne a negatívne veci, ani o tom, čo znamená usilovať sa o pravdu s cieľom dosiahnuť spásu. Inými slovami, ich myseľ sa ešte neotvorila a nepoznajú účel ani význam viery v Boha. Jednoducho si myslia, že viera v Boha je akýmsi náboženským obradom, že veriť v Boha je dobré, že veriť v Boha znamená byť dobrým človekom a nerobiť zlé veci, a že im to zároveň umožňuje mať dobrý konečný osud a dobrý výsledok – za takéto jednoduché to považujú. Preto nemajú ani poňatie o tom, čo znamená usilovať sa o pravdu, ani o tom, čo sú pozitívne a negatívne veci. Možno sa časť týchto ľudí po tom, čo zažijú určité mimoriadne záležitosti, vzchopí a bude schopná prijať pravdu a prijať pozitívne veci a skutočne sa obrátiť. Na druhej strane existuje skupina ľudí, ktorí nikdy nezažili žiadne veľké útrapy alebo ktorí zostávajú obzvlášť neoblomní aj po tom, čo ich zažili; tí sa nikdy skutočne neobrátia, naďalej nie sú schopní prijať pravdu ani pozitívne veci a vo svojom konaní stále chcú nasledovať svoju vlastnú vôľu a robiť si, čo sa im zachce, pričom uspokojujú len svoje vlastné túžby. V dôsledku toho táto skupina ľudí napokon zlyhá a nezíska pravdu. Bez ohľadu na to, čo ľudia zažijú počas svojho obdobia viery v Boha, tí, ktorí dokážu prijať pravdu, budú nakoniec schopní dosiahnuť spásu. Tí, ktorí pravdu prijať nedokážu, sa napokon nikdy nebudú skutočne kajať a nikdy pravdu skutočne neprijmú ani sa jej nepodriadia. Takíto ľudia veria nadarmo a napokon nebudú schopní dosiahnuť spásu. Je možné, že pri konaní svojich povinností počas tohto obdobia vykonávajú dobré skutky; v takom prípade budú prinajlepšom schopní iba prežiť. Pokiaľ ide o Mňa, Môj postoj k vám je taký, že urobím všetko, čo je v Mojich silách, aby som s vami z viacerých uhlov pohľadu a perspektív hovoril v duchovnom spoločenstve o rôznych aspektoch pravdy vrátane pravdy týkajúcej sa vteleného Boha. Pravda týkajúca sa toho, ako pristupovať k postaveniu, o ktorej sme práve hovorili, vám má pomôcť porozumieť tomu, aký postoj by ste mali k postaveniu zaujať, a pomôcť vám vytvoriť si o ňom správne myšlienky a názory. Moje myšlienky a názory týkajúce sa postavenia, ako aj Môj životný štýl, vyplývajú z Mojej osobitnej identity. Sú teda Moje myšlienky a názory na postavenie, ktoré sú výsledkom Mojej osobitnej identity, pravdou? Sú to pozitívne veci? Sú to veci, ktoré musia skazení ľudia mať, aby dosiahli spásu? Sú to veci, ktoré by mali mať stvorené bytosti? (Áno.) Keďže to, o čom som hovoril, sú pravdy a pozitívne veci, mali by ste tieto slová prijať ako pravdu bez ohľadu na to, s akou identitou k tomuto postaveniu pristupujem a bez ohľadu na to, aký je Môj postoj. Toto sú Moje myšlienky a názory, no zároveň sú to pravdy, preto by ste ich mali prijať, osvojiť si ich a pristupovať k postaveniu podľa správnych názorov. Mojím cieľom pri rozprávaní o týchto témach a pri tom, keď s vami o tomto obsahu hovorím v duchovnom spoločenstve, je umožniť vám porozumieť určitému aspektu pravdy. Nehovorím o týchto veciach preto, aby som sa ospravedlňoval alebo obhajoval, a už vôbec to nerobím preto, aby som vám dal najavo, že som iný ako ostatní alebo že som výnimočný človek. Ak si iba uvedomíte, že vtelený Boh nemá žiadnu skazenosť, že vtelený Boh nie je obyčajným členom ľudstva a že je to výnimočný človek, potom to ešte nie je celkom tá pravda, ktorej chcem, aby ste porozumeli. Bez ohľadu na to, o akom obsahu hovorím v duchovnom spoločenstve a bez ohľadu na to, aké konkrétne príklady uvádzam, všetko napokon smeruje k tomu, aby som vám pomohol porozumieť pravde. Všetko, čo vám poskytujem a o čom s vami hovorím v duchovnom spoločenstve, zahŕňa názory na to, ako pristupovať k najrôznejším veciam. Požadujem od vás, aby ste dokázali porozumieť správnym myšlienkam a názorom a prijať ich, a zároveň rozpoznať a zanechať tie nesprávne myšlienky a názory. To znamená, že musíte byť schopní rozoznávať pozitívne veci a negatívne veci, prijímať tie pozitívne a zriekať sa tých negatívnych. Keď posúdite témy týkajúce sa toho, ako pristupovať k postaveniu, o ktorých som hovoril v duchovnom spoločenstve, povedali by ste, že Moje myšlienky, názory, princípy a metódy týkajúce sa postavenia sú pozitívne veci? Sú v súlade s pravdou? Sú to pravdy-princípy, ktorými by ste sa mali riadiť? (Áno.) Ak ste Mi porozumeli, potom som tieto slová nehovoril nadarmo. Aké sú myšlienky a názory nevercov na postavenie? Sú niektoré ich aspekty v súlade s pravdou alebo s ľudskou prirodzenosťou? Aká je podstata ich myšlienok a názorov na postavenie? Je opovrhnutiahodná a podlá? (Áno.) Všetky ich myšlienky a názory sú sebecké, opovrhnutiahodné a podlé; pre každého sú skazonosné a ničivé. Bez ohľadu na to, či máš medzi ľuďmi postavenie alebo nie, ak prijímaš tieto bludné myšlienky a názory, potom si jednou z obetí týchto myšlienok a názorov, aj keď máš postavenie; si jednou z ich obetí, aj keď si niekým s vlastnými záujmami; si jednou z ich obetí, aj keď patríš k vládnucej triede. Čo to znamená byť obeťou týchto myšlienok a názorov? Znamená to, že aj teba takéto myšlienky a názory, ako aj takéto zlé trendy skazili a zničili. Keďže prijímaš bludné a podlé myšlienky a názory a nielenže ich prijímaš, ale ich aj uplatňuješ, si jednou z ich obetí. Ako sa potom môže človek vymaniť z tejto skazenosti a skazy a vyhnúť sa tomu, aby mu to naďalej ubližovalo? Existuje iba jeden spôsob, a to prijať správne myšlienky a názory. Aké správne myšlienky a názory? Myšlienky a názory na to, ako správne pristupovať k postaveniu: nenechať sa ním ovládať ani zväzovať, nevyužívať postavenie na hľadanie osobného zisku, nevyužívať postavenie na ničenie a kazenie druhých ani na ich vykorisťovanie – nikoho do ničoho nenútiť. Keď máš postavenie, si schopný vo všetkom, čo robíš, hľadať pravdy-princípy, zriecť sa svojich vlastných záujmov a dokonca sa vzbúriť proti výhodám a priaznivým podmienkam, ktoré ti postavenie prináša, a odmietnuť ich. Namiesto toho, aby si si užíval výhody postavenia, si schopný plniť si svoje zodpovednosti, plniť si zodpovednosti, ktoré by si mal plniť podľa postavenia, ktoré zastávaš. Hoci obsah týchto niekoľkých viet nie je rozsiahly, ich uvedenie do praxe nie je pre skazených ľudí ľahká úloha. Keď nemáš postavenie, máš pocit, že „neužívať si výhody postavenia“ znamená iba robiť to, čo sa ti povie, a že to možno ľahko dosiahnuť. Keď však postavenie máš, „neužívať si výhody postavenia“ už neznamená iba riadiť sa nejakým predpisom. Vyžaduje si to, aby si sa niečoho vzdal, aby si sa vzbúril, aby si sa zriekol vecí a praktizoval podľa správnych princípov praktizovania, aby si s každým zaobchádzal spravodlivo a pristupoval ku každej záležitosti spravodlivo a objektívne. Keď potrebuješ uviesť tento výrok do praxe, týka sa to tvojich záujmov. Keď nemáš postavenie, hovoríš: „Neužívam si výhody postavenia; nie som ochotný užívať si výhody postavenia.“ Tieto slová môže povedať ktokoľvek. No keď si v pozícii, ktorá ti umožňuje užívať si výhody postavenia, to, že by si sa ich zriekol a snažil sa len o to, aby si dobre konal svoju povinnosť, aby si odplatil Božiu lásku, už nie je také jednoduché, však? (Áno.) To napokon závisí od toho, či miluješ pravdu a či sa dokážeš vzbúriť proti telu.
To, o čom sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, sa týkalo témy, ako vtelený Boh pristupuje k postaveniu. Teraz, keď sme ukončili duchovné spoločenstvo o tom, ako by mal človek vnímať postavenie, poďme hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, ako by mal človek vnímať utrpenie. Toto je téma, o ktorej sa ľudia medzi sebou často rozprávajú. Spôsob, akým človek vníma utrpenie, zahŕňa jeho myšlienky a názory, ako aj jeho princípy praktizovania. Ako ľudia vnímajú utrpenie? Utrpenie je niečo, s čím sa ľudia často stretávajú a čo zažívajú vo svojom živote alebo na ceste viery v Boha, a je to tiež téma, o ktorej často diskutujú. Väčšina ľudí si utrpenie spája so svojím osobným kapitálom, svojou reputáciou a svojím postavením, ako aj so svojím budúcim konečným osudom. Preto má väčšina ľudí, keď trpí, určité myšlienky a prikladá tomu veľký význam. Obzvlášť ich zaujíma, aké ťažkosti človek vytrpel; akým druhom utrpenia prešiel; ako dlho trpel; koľko ľudí o jeho utrpení vie, koľko ľudí ho videlo a koľko ľudí ho uznáva. To všetko sú témy, ktoré ľudí veľmi zaujímajú. Okrem toho sa ľudia vo svojom srdci zameriavajú na to, ako môže človek prostredníctvom utrpenia získať postavenie v srdciach ľudí, ako môže prostredníctvom utrpenia získať to, po čom túži, napríklad výhody, prestíž, postavenie, úctu druhých a osobnú slávu. Dokonca sa zameriavajú aj na to, ako prostredníctvom utrpenia získať náklonnosť, uznanie, prijatie a to, aby naňho pamätal Boží dom alebo Boh. Preto má otázka utrpenia v srdciach ľudí väčšiu váhu ako praktizovanie pravdy. Ako by teda človek mal správne vnímať utrpenie v súlade s pravdami-princípmi? Ako vnímam utrpenie Ja? Hovoril som vám niekedy počas tých rokov, keď som s vami hovoril v duchovnom spoločenstve alebo počas našich každodenných stretnutí, o tom, aké ťažkosti som vytrpel, ako dlho som trpel, aký bol účel a význam Môjho utrpenia alebo aké pocity som po ňom mal? Spomínate si, že by som niekedy hovoril o týchto témach? Existuje o tom nejaký písomný záznam, záznam na zvukových nahrávkach kázní alebo v slovách, ktoré ste počuli? (Nie, nespomíname si na to.) V minulosti som sa dopočul, že sa medzi vami šírili reči, ako som počas jedného Čínskeho nového roka nemal kam ísť a nemal som domov, do ktorého by som sa mohol vrátiť, že bratia a sestry Ma nehostili a že som sa neskôr túlal po uliciach; hovorilo sa, že som znášal takéto utrpenie. Naozaj sa to stalo? (Boh v predchádzajúcej kázni povedal, že Ty si to nikdy nezažil. Bol to príbeh, ktorý šírili ľudia.) Ja sám som o tom ani nevedel. Ako by som mohol vedieť o niečom, čo som nikdy nezažil? Išlo mi iba o objasnenie tejto záležitosti, však? Táto situácia sa jednoducho nikdy nestala. Pokiaľ si teda pamätáte, o utrpení v podstate nehovorievam, však? (Áno.) Pokiaľ ide o otázku utrpenia, väčšina ľudí verí, že utrpenie je veľmi dobrá forma praktizovania, prostredníctvom ktorej možno získať osobný kapitál, úctu druhých a dosiahnuť, aby si o nich ostatní vytvorili priaznivý dojem; veria, že je to najzákladnejšie praktizovanie spojené s vierou v Boha. Bez ohľadu na to, ako to vnímajú ľudia, vypočujte si teraz, aké sú Moje myšlienky a názory na otázku utrpenia.
Existuje niekoľko druhov utrpenia. Najbežnejším druhom je utrpenie, ktoré ľudia znášajú, aby si ochránili vlastné postavenie, udržali si prestíž medzi ostatnými a získali dobré vyhliadky a dobrý konečný osud. To zahŕňa aj to, že pri vykonávaní svojich povinností ponocujú a skoro vstávajú, nedoprajú si dobré jedlo ani pekné oblečenie. Sú aj takí ľudia, ktorí opúšťajú svoje rodiny a kariéru, aby kázali evanjelium a konali svoje povinnosti. Nielenže ich vláda zatýka a prenasleduje, ale ani ich rodiny im nerozumejú, ba dokonca ich prenasledujú a bránia im v tom, čo robia. Niektorí manželia či manželky sa dokonca vyhrážajú rozvodom a musia čeliť aj klebetám, ohováraniu a šíreniu fám zo strany svojich príbuzných. Znášajú obrovské utrpenie. Aby však získali dobré vyhliadky a dobrý konečný osud a zachovali si svoje postavenie a prestíž, títo ľudia pokračujú v práci ako zvyčajne bez ohľadu na to, koľko trpia alebo aké veľké je ich utrpenie, a nikdy sa nevzdávajú. Skrátka, takíto ľudia trpia pre svoje postavenie a prestíž, ako aj pre svoje vyhliadky a konečný osud. Na dlhý čas odchádzajú z domu a ponáhľajú sa z miesta na miesto, stretávajú sa s chladným prístupom iných, bývajú odvrhnutí a nepochopení, pričom znášajú mnohé utrpenia, ktoré bežní ľudia neznášajú. Povedzte Mi, má utrpenie, ktoré človek znáša pre svoje postavenie a prestíž alebo pre svoje vyhliadky a konečný osud, nejakú hodnotu? (Nie.) Pamätá na to Boh? (Nie.) Jediným cieľom ich utrpenia je dosiahnuť, aby si ich vodcovia a pracovníci, ako aj bratia a sestry vysoko vážili a obdivovali ich, aby ich bratia a sestry v ďalších voľbách opäť zvolili za vodcov. Utrpenie považujú za cieľ svojho úsilia. Aby si zachovali svoje postavenie, dokážu znášať akékoľvek utrpenie. Vzdávajú sa svojich svetských vyhliadok a kariéry a dokonca opúšťajú svoje nadštandardné životné podmienky, pričom znášajú veľa utrpenia. Keď ľudia tohto typu znesú toto utrpenie, všade sa ním chvália, na zhromaždeniach alebo pri orezávaní iných často hovoria v duchovnom spoločenstve o tom, ako trpeli. Ich cieľ je pritom veľmi jednoduchý: ide im len o to, aby si ochránili vlastnú hrdosť a ochránili vlastné postavenie a márnivosť. Utrpenie, ktoré znášajú, preto nemá žiadnu hodnotu. Prostredníctvom tohto utrpenia nespoznávajú samých seba a už vôbec sa nestávajú schopnými praktizovať pravdu. Takéto utrpenie nestojí ani za zmienku. Niektorí ľudia trpia len pre svoje postavenie a povesť a pre svoje vyhliadky a konečný osud. Sú ochotní znášať akúkoľvek drinu, aby si ochránili svoje postavenie a povesť, a znesú akékoľvek utrpenie, aby získali požehnania. Nikdy sa však neprihlásia, aby vykonali čo i len trochu práce alebo vyslovili jediné slovo na ochranu diela Božieho domu, na ochranu záujmov Božieho domu alebo na ochranu záujmov bratov a sestier. Nedokážu to urobiť, ani keby to nevyžadovalo žiadne utrpenie alebo by to stálo iba jedinú vetu. Preto je všetko utrpenie, ktoré ľudia tohto typu znášajú, márne a Boh ho neschvaľuje. Ľudia tohto typu sú len pokryteckí farizeji; sú to ľudia, ktorí zavádzajú iných a ktorých Boh zavrhol. Pre svoje postavenie dokážu skoro vstávať a ponocovať, aby konali svoje povinnosti, a dokážu znášať utrpenie a únavu. Dokážu pracovať dlhé hodiny bez prestávky, ba dokonca si počas celého roka nevezmú ani deň voľna. Neustále sa naháňajú len pre svoje vlastné postavenie a všetko, čo hovoria, slúži na ochranu ich vlastného postavenia, hrdosti a povesti. Keď niekto robí niečo, čo je skutočne v rozpore s pracovnými opatreniami Božieho domu, nikdy ho nekritizujú, nieto ešte aby ho zastavili. Ich utrpenie je teda čisto pre ich vlastnú povesť a postavenie a pre ich osobné záujmy. Nielenže Boh na takéto utrpenie nepamätá, ale ho aj odsudzuje. Títo ľudia využívajú utrpenie ako osobný kapitál, ktorým často poučujú druhých a snažia sa vyjednávať s Bohom v nádeji, že Boh uvidí ich utrpenie a dá im dobré hodnotenie. Často tiež skúšajú Boha, aby zistili, či je spokojný s ich utrpením a či za utrpenie, ktoré znášali, môžu získať požehnania. Preto vzhľadom na podstatu utrpenia takýchto ľudí Boh naň nielenže nepamätá, ale ho dokonca odsudzuje; a nielenže nejde o dobrý skutok, ale ide o zlý skutok. Ľudia tohto typu sa často chvália tým, ako ďaleko cestovali a koľko vytrpeli pri vykonávaní cirkevnej práce a svojich povinností, tiež sa chvália vážnymi chorobami, ktoré prekonali, a množstvom liekov, ktoré musia užívať. Keď užívajú lieky, často to robia pred bratmi a sestrami, aby ich videli, že ich užívajú. Vymýšľajú spôsoby, ako dať viacerým ľuďom vedieť, koľko práce vykonali, koľko vytrpeli a akú veľkú cenu zaplatili, a že lieky užívajú preto, lebo sa prepracovali a privodili si chorobu. Robia to preto, aby si ich ľudia vysoko vážili, obdivovali ich a uctievali. Nie sú ľudia tohto typu odporní? (Sú.) Utrpenie takýchto ľudí teda nestojí ani za cent; je to odporné. Mnohí z nich navyše vôbec nedokážu vykonávať žiadnu skutočnú prácu. Prácu robia len naoko, aby vytvorili zdanie pre ostatných. Nepovedia jediné slovo a neurobia nič, čím by mohli niekoho uraziť. Pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa ochrany práce cirkvi, nevydajú ani hlások a neurobia ani tú najmenšiu prácu. Keď narazia na niekoho, kto narúša a rozvracia prácu cirkvi, nepristupujú k tomuto človeku podľa princípov, ale konajú na základe citov. Ak vidia, že prácu narúša a rozvracia niekto, koho nemajú v obľube, ozvú sa a niečo málo urobia, pričom využijú príležitosť, aby sa predviedli a nahromadili si osobný kapitál, a keď príde čas, pokúsia sa pripísať si zásluhy a získať odmenu. Ak však ten, kto narúša a rozvracia prácu, je niekto, koho majú radi, alebo niekto, kto ich podporuje, nielenže ho neodhalia ani nezastavia, ale mu aj vychádzajú v ústrety, chránia ho a kryjú, pričom používajú pekne znejúcu výhovorku: „Jeho duchovný vzrast je malý, preto musíme byť trpezliví a podporovať ho.“ V skutočnosti sa snažia nikoho neuraziť len preto, aby ochránili vlastné postavenie. Napriek tomu chcú stále využívať svoje utrpenie na to, aby si ich ľudia vysoko vážili, a využívať svoje utrpenie na ochranu svojho vlastného postavenia. Niektorí ľudia zvyknú predstierať, že sú veľmi zaneprázdnení. Keď jedia, zámerne si namočia trochu ryže alebo parenú buchtu do čistej prevarenej vody a dajú si k tomu trochu nakladanej zeleniny, a hneď po jedle idú na zhromaždenie, aby bratia a sestry videli, že skutočne dokážu znášať ťažkosti. Vždy nosia ten istý odev, neperú ho, ani keď je špinavý, a hovoria ostatným: „Pozrite, som taký zaneprázdnený, že nemám čas ani jesť, ani si oprať veci!“ Niektorí ľudia pri konaní svojich povinností len tak nečinne klebetia s inými a mrhajú časom, a predsa predstierajú, že majú zhromaždenie a hovoria s ostatnými v duchovnom spoločenstve. Vyzerá to tak, akoby boli od rána do večera zaneprázdnení konaním svojich povinností, a v noci, keď by mali odpočívať, dokonca zaspávajú zhrbení nad počítačom. Robia to preto, aby ľudia videli, ako veľmi trpia a akú veľkú cenu platia pri konaní svojich povinností. Často majú rozstrapatené vlasy a špinavé tváre, ba dokonca sa dlhý čas neprezliekajú, neperú si oblečenie ani sa nesprchujú, len aby ľudia vedeli, ako veľmi trpia a akú veľkú cenu dokážu zaplatiť. Povedzte Mi, akú hodnotu má znášanie takéhoto utrpenia? Nie je to všetko len pretvárka? (Je.) Niektorá práca v Božom dome môže byť trochu náročná na čas, no určite nie až do takej miery, aby ľudia mali strapaté vlasy, špinavé tváre a nemali ľudskú podobu, však? V niektorých cirkvách sú životné podmienky pomerne skromné, no nie až do takej miery, aby tam ľudia jedli každý deň len parené buchty a nakladanú zeleninu, však? Možno je to tak na niekoľkých konkrétnych miestach, no určite to tak nemôže byť na väčšine miest. Bez ohľadu na to, aká náročná je práca Božieho domu, musíte si prinajmenšom zabezpečiť osem hodín pokojného spánku – nie je to predsa tak, že by ste si nemohli dopriať ani osem hodín spánku, však? To neplatí v prípade mimoriadnych okolností, ktoré môžu trvať deň či dva. V pevninskej Číne sú niektorí z Božieho vyvoleného ľudu nútení utekať, aby sa vyhli zatknutiu a prenasledovaniu satanovým režimom. Niekedy spia a odpočívajú v jaskyniach, na stohoch sena a v stajniach. To sú mimoriadne okolnosti. Ak si ľudia po príchode do zahraničia zámerne vytvárajú nejaké „prostredia utrpenia“ a zámerne sa „cvičia“ v tom, ako trpieť, nie sú v podstate asketickými mníchmi? Prečo ich tak nazývame? Pretože jediné, čo robia, je, že zámerne znášajú utrpenie, dodržiavajú určité predpisy a disciplinujú svoje telá, pričom majú pocit, že sa zmenili. Potom sa pred ostatnými chvália tým, koľko vytrpeli, v nádeji, že dojmú Nebo aj obyčajných ľudí, a tak pre seba získajú prestíž a výhody a dosiahnu dobrý konečný osud, po ktorom túžia. Táto cesta je neschodná. Keď Boh určuje niečí výsledok, nikdy sa nepozerá na to, koľko dotyčný vytrpel, ani na to, či drel a priniesol veľké zásluhy, a nikdy sa nepozerá ani na jeho vek. Na základe čoho Boh určuje výsledky ľudí? Určuje ich na základe toho, či ľudia majú pravdu, alebo nie. Ak sa zameriavaš iba na utrpenie, no nezískal si pravdu, potom bolo tvoje utrpenie márne, bez ohľadu na to, koľko si ho znášal. Ak trpíš bez princípov a navyše si sám vytváraš ťažkosti a vyhľadávaš utrpenie, potom ti je jednoducho súdené trpieť. Tvoje utrpenie nie je hodné poľutovania; privodil si si ho sám. Boh od človeka nežiada, aby trpel. Boh človeka súdi a kára, skúša a prečisťuje nie preto, aby mu spôsoboval utrpenie, ale preto, aby ho spasil od jeho skazených pováh. Veľká časť utrpenia, ktoré človek znáša, je spôsobená jeho skazenými povahami; nikdy nebolo Božím úmyslom spôsobiť človeku utrpenie.
Boh stvoril nebo, zem a všetko pre ľudstvo – slnko, mesiac a hviezdy, slnečné svetlo, vzduch, pôdu, vodu, štyri ročné obdobia, ako aj všetky druhy materiálnych vecí potrebných pre život a prežitie ľudstva. Sú tu veci na jedenie, pitie, používanie a pre potešenie oka; všetky druhy živých tvorov počas štyroch ročných období sú bohato zabezpečené, však? Sú tu obilniny, zelenina, ovocie a orechy, plody rastúce na stromoch a v zemi; existuje hojné množstvo rozličných materiálnych vecí, každého druhu chuti aj farby je dostatok. Boh chce, aby sa človek tešil zo zaopatrenia, ktoré od Neho pochádza; zaopatrenie, ktoré človek prijíma od Boha, je bohaté a hojné a človek je ním živený. Ako vidíš, to, čo stvorené bytosti prijímajú od Stvoriteľa, je bohaté a hojné, nekonečné a nevyčerpateľné. Boh je úplne ochotný dopriať človeku, aby si to všetko užíval, a stvorené bytosti by sa právom mali tešiť zo všetkého, čo im Stvoriteľ poskytuje. To, čo stvorené bytosti dostali od Boha a z čoho sa tešia, sú požehnania, nie utrpenie. Pôvodným Božím úmyslom pri stvorení ľudstva nebolo spôsobiť človeku utrpenie, ale umožniť mu tešiť sa zo zaopatrenia, ktoré pochádza od Boha, kým zažíva svoju životnú cestu. Rozmanité druhy živých tvorov a živých vecí, ktoré Boh stvoril, sú k dispozícii v hojnosti; nič nechýba. Patrí sem aj to, čo možno počúvať – pozrite sa, ako Boh myslel dokonca aj na spev vtákov a cvrlikanie cvrčkov pre človeka. To znamená, že Boh myslel na všetko, čo prináša spokojnosť, útechu a pokoj do vnútorného sveta človeka. Všetko, čo Boh pripravil pre stvorené bytosti, je k dispozícii v hojnosti. Keď sa stvorené bytosti tešia z toho, čo im Boh udelil, tešia sa z požehnaní. Ľudia, ktorí sú ako asketickí mnísi, veria, že Boh chce len to, aby človek trpel, že On jednoducho nechce, aby sa človek tešil z požehnaní, a že aj keď to podmienky dovoľujú, nedovolí človeku, aby si ich užíval, ale namiesto toho ho necháva trpieť. Veria, že Boh je šťastný a spokojný a že dosiahol Svoj cieľ, keď človek čelí extrémnemu utrpeniu a vyčerpaniu. Povedzte Mi, neprechovávajú ľudia tohto typu zlé úmysly? Nie je to prekrútený výklad Božích úmyslov? (Je.) Odkiaľ sa vzala táto myšlienka? Pochádza od satana, však? (Áno.) Boh stvoril všetko, no satan to neuznáva. Nevie, ako ich riadiť či udržiavať, a nechce, aby všetky tieto živé veci naďalej existovali. Preto ich kazí a ničí, aby sa človek nemohol tešiť z ničoho, čo Boh stvoril. Zavádza a kazí človeka, aby v ňom vyvolal dobrý dojem o sebe a prinútil ho, aby ho uctieval a aby si ho vysoko vážil. Satan si robí veci po svojom a vo všetkom sa stavia proti Bohu. Boh dovoľuje ľudstvu tešiť sa z tohto všetkého, zatiaľ čo satan ho o toto právo oberá, nedovoľuje ľudstvu tešiť sa z toho a spôsobuje človeku len utrpenie. Boh necháva ľudstvo riadiť všetko a tešiť sa z toho, zatiaľ čo satan všetko ničí. Ignoruje existenciu všetkého, opovrhuje existenciou všetkého, odsudzuje existenciu všetkého a zámerne núti človeka vyhľadávať utrpenie. Pozrite sa na zákony, ktoré Boh ustanovil pre človeka: keď slnko zapadne a nastane noc, človek by mal nechať svoje telo odpočívať. Únava z celodennej práce sa zmierňuje odpočinkom. Po nočnom odpočinku sa fyzické sily človeka obnovia a je plný energie. Na druhý deň, keď vyjde slnko, sa cíti sviežo a začína ďalší deň práce. To je taký úžasný zákon! Niektorí ľudia sa týmto zákonom neriadia. Začínajú pracovať až vtedy, keď sa zotmie, a idú spať až o štvrtej alebo piatej hodine ráno, pričom chcú obrátiť režim práce a odpočinku naruby. Boh hovorí, že keď slnko zapadne a vyjde mesiac, človek by mal ukončiť svoju prácu na ten deň, postupne sa upokojiť a začať odpočívať; mal by pracovať alebo odpočívať podľa zákonov, ktorými sa riadi pohyb slnka, mesiaca a hviezd, a nemal by ísť proti tomuto zákonu. Títo ľudia, ktorí „trpia“, však tvrdohlavo robia pravý opak. Keď by mali odpočívať, nespia; zámerne ponocujú a dokonca pociťujú zvláštne vzrušenie. Práve vtedy, keď ostatní najtvrdšie spia, sú oni najaktívnejší, a pritom trpia a vyčerpávajú sa. Keď potom počas dňa príde čas na prácu, majú ešte energiu? Stačí im energia na zvládnutie celodennej práce? (Nie.) Nezostáva im nič iné, len si na hodinu či dve pospať, kým vstanú, aby pokračovali v práci. Ráno, keď ostatní jedia, oni spia. Cez deň, keď ostatní normálne pracujú, oni driemu a sú malátni. No v noci, keď ostatní odpočívajú, oni ožijú, začnú pracovať a začnú byť aktívni. Neprevracajú týmto pracovný a odpočinkový režim hore nohami? Nie je to nenormálne? (Je.) A predsa sú sami so sebou celkom spokojní a myslia si, že nikto iný nedokáže znášať toľko utrpenia ako oni a že ostatní sú len obyčajní ľudia. O polnoci, keď sa ostatní chystajú odpočívať, dokonca hovoria: „Ty už tak skoro odpočívaš?“ Druhý človek povie: „Je polnoc; to je už veľmi neskoro. Okrem toho mi už nezostala žiadna energia; efektivita mojej práce by klesla a nedosiahol by som dobré výsledky. Keď je čas na odpočinok, musíme odpočívať.“ Oni na to: „Ísť spať o polnoci je príliš skoro! Ja začínam pracovať o polnoci a spať idem až o štvrtej či piatej hodine ráno.“ Nemajú to v hlave v poriadku, však? Nielenže trápia sami seba, ale obmedzujú aj ostatných. Keď ostatní o polnoci odpočívajú, dokonca ich súdia a hovoria: „Ty sa oddávaš telesnému pohodliu a nemáš odhodlanie trpieť. Keďže ti Boh dal také dôležité poverenie, musíš pracovať dlho do noci a znášať utrpenie; musíš zostať hore aspoň do druhej hodiny ráno, kým pôjdeš spať. Len tak preukazuješ oddanosť svojej povinnosti.“ Ak niekto zostane hore do druhej hodiny ráno a až potom pôjde spať, bude mať cez deň ešte energiu na konanie svojich povinností? (Nie.) Podľa prírodných zákonov, ktorými sa riadi ľudské telo, ak niekto ide spať o druhej hodine ráno, nedokáže vstať skôr ako o siedmej alebo ôsmej hodine. Keď vstane, bude fyzicky vyčerpaný, duševne malátny, nohy bude mať opuchnuté a celkovo sa bude cítiť zle. Aj keby si popoludní zdriemol, jeho telo sa aj tak nezotaví, pretože konal v rozpore so zákonmi, ktoré pre človeka ustanovil Boh, však? (Áno.) Nielenže takto sami trpia, ale vyžadujú, aby rovnako trpeli aj ostatní. Ak ostatní nekonajú podľa ich predstáv, vymyslia si teoretické zdôvodnenie, aby ich odsúdili. Popletení ľudia, ktorí majú malý duchovný vzrast a nemajú schopnosť rozoznávania, sa takto nechajú obmedzovať; nasledujú ich príklad, nútia sa bdieť čoraz dlhšie, pričom postupne dospejú až do štádia, keď si líhajú spať až po druhej hodine ráno. Dokonca si myslia: „Mať odhodlanie trpieť naozaj nie je ľahké. Musíme sa naučiť vydržať, spoliehať sa čisto na vytrvalosť, naučiť sa búriť proti telu a ísť proti prirodzeným zákonom. Ak sme už takí ospalí, že to nedokážeme vydržať, mali by sme sa doslova mučiť, aby sme zabránili nášmu telu zaspať. Iba toto je oddanosť Božiemu povereniu a odhodlanie trpieť, a iba ľudia, ktorí takto konajú, môžu dosiahnuť spásu!“ Pozrite, nie je tento ich zápal v podstate rovnaký ako zápal mníchov a mníšok v chrámoch? (Je.) Rovnako ako asketickí mnísi, aj oni vedia len znášať utrpenie; v ich srdci úplne chýbajú porozumenie pravde, praktizovanie pravdy a dosiahnutie spásy. Môžu teda takíto ľudia dosiahnuť spásu? Nie sú zničení? (Sú.) Ako k tomu dochádza? Je to dôsledok vymývania mozgu chybnými myšlienkami a názormi, je to následok toho, že človek je ovplyvnený a zničený chybnými myšlienkami a názormi. To všetko je spôsobené tým, že ľudia nerozumejú pravde; je to spôsobené tým, že chybné myšlienky a názory im hlboko ublížili, takže nedokážu praktizovať podľa právd-princípov. Kto ťa teda v konečnom dôsledku zavádza a kazí – sú to iní ľudia, alebo je to satan? Skrátka, chybné myšlienky a názory, ktoré človek prijíma, pochádzajú od satana, nie od Boha; sú to negatívne veci, nie pravda. Navonok sa zdá, že si prijal určité myšlienky a názory od iných ľudí. V skutočnosti však tieto myšlienky a názory nepochádzajú od Boha, ale od satana. Hoci sa navonok zdá, že k tebe hovoria iní ľudia, v skutočnosti je to satan, kto ti tieto názory vštepuje. Nešíria sa názory, ktoré satan vštepuje človeku, aj prostredníctvom človeka? Ak nerozumieš pravde a nedokážeš sa držať právd-princípov, nakoniec budeš zavedený. Keď raz budeš zavedený, budeš presne ako asketickí mnísi, ktorí každý deň vedia iba trpieť a dodržiavať predpisy, pričom si stále myslia, že praktizujú pravdu. Nakoniec budeš potrestaný a zomrieš bez toho, aby si niečo získal. Myslíš si, že sa oplatí znášať takéto utrpenie? (Nie.) Kam napokon znášanie takéhoto utrpenia vedie ľudí? (Do pekla.) Končia v pekle, kde sa hlásia satanovi. Chcel ich Boh? (Nie.) Takíto ľudia zniesli toľko utrpenia a verili, že sú Bohu takí oddaní, ako je teda možné, že sa nakoniec hlásili satanovi? Prečo ich Boh nechcel? Je to škoda? (Nie, nie je.) Ak sa ľudia pri viere v Boha zameriavajú len na dodržiavanie predpisov a utrpenie, ak sa usilujú len o získanie požehnaní, no neusilujú sa o pravdu, nedokážu sa podriadiť Bohu, naďalej žijú podľa satanských pováh a stále sú zo satana, potom takíto ľudia nemôžu dosiahnuť spásu bez ohľadu na to, koľko trpia. O tom všetkom rozhoduje cesta, po ktorej sa ľudia sami vydajú.
Keď niektorí ľudia vidia niekoho, kto má veľké odhodlanie znášať utrpenie – bez ohľadu na to, či má utrpenie, ktoré tento človek znáša, nejaký zmysel –, veľmi túžia stať sa človekom, ktorý dokáže znášať utrpenie. Obzvlášť túžia stať sa takým človekom, ktorý dokáže disciplinovať svoje telo, búriť sa proti vlastnému telu a búriť sa proti prehnaným túžbam tela; mimoriadne obdivujú tých, ktorí sú schopní trpieť. Človek, akým sa túžia stať, pôsobí ako niekto, kto je odpútaný od svetského života a žije vo vákuu, bez ľudských ambícií či túžob, bez osobných záľub, záujmov alebo dokonca vlastných rozhodnutí – niekým, kto nemá vôbec nič z týchto vecí a je úplne oslobodený od akýchkoľvek túžob a potrieb. Vo svojom srdci obzvlášť obdivujú ľudí tohto typu a hovoria: „Ako je možné, že nemajú sebecké pohnútky? Ako to, že nemajú žiadne osobné preferencie ani túžby a sú takí schopní trpieť? Prečo ja nedokážem trpieť? Som príliš hlboko skazený! Môžem len povedať, že moja skazenosť je hlbšia ako tá ich.“ Keď si osvoja takéto myšlienky a názory, začnú bojovať sami proti sebe: keď sú hladní a chcú sa najesť, ovládnu sa a nejedia; keď sú smädní a chcú sa napiť vody, ovládnu sa a nenapijú sa; keď je čas ísť spať, zámerne nejdú spať; čokoľvek chcú robiť, to zámerne nerobia, a čokoľvek urobiť nechcú, to robia – jednoducho robia pravý opak. Vôbec nevenujú pozornosť tomu, čo je potrebné, čo by sa malo urobiť, aké zodpovednosti a záväzky by sa mali naplniť a aké pravidlá a princípy života by sa mali dodržiavať v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti, namiesto toho idú zámerne proti týmto veciam. Niektorí dokonca zachádzajú tak ďaleko, že úmyselne porušujú pravidlá a zámerne vyhľadávajú utrpenie. Keď je napríklad v noci čas na odpočinok, nútia sa vydržať únavu a nejdú spať. Ak majú radi sladké jedlá, jedia iba pikantné alebo horké jedlá. Keď pracujú, zámerne si vyberajú tie úlohy, ktoré nemajú radi. Jednoducho sa cvičia v prekonávaní ťažkostí a cvičia sa v schopnosti trpieť, pričom odmietajú všetko, čo potrebujú a čo majú radi, a búria sa proti tomu, a prijímajú všetko, čo nemajú radi a čo nepotrebujú. Majú pocit, že takéto konanie je praktizovaním pravdy a že Bohu sa to určite bude veľmi páčiť a prijme to; myslia si, že čím väčšie utrpenie znášajú a čím viac nepohodlia a bolesti pociťujú, tým väčšiu radosť z toho bude mať Boh a tým skôr to prijme. Povedzte Mi, čo sú toto za myšlienky a názory? Nie je to extrémne? (Je.) Sú dokonca aj takí ľudia, ktorí v snahe trpieť a disciplinovať svoje telá neustále sedia pred počítačom, či už majú čo robiť alebo nie, a tiež si stanovia pravidlo, že každý deň musia pracovať dvanásť hodín, bez ohľadu na to, či to prináša výsledky, alebo či sú efektívni. Neodpočívajú ani vtedy, keď majú zahmlenú myseľ, a nejdú k lekárovi, ani keď ochorejú. Veria, že sa tak búria proti telu, a myslia si: „Nemôžem dovoliť, aby si toto staré telo robilo, čo chce; telo nesmie mať pohodlie. Ak sa bude cítiť pohodlne, bude robiť zlé veci, preto ho musím prinútiť trpieť. Keď bude trpieť, spozná, aké ťažké je pre Boha konať dielo, a keď bude trpieť, dokáže sa stíšiť pred Bohom.“ Čo je to za logiku? Súdiac podľa ich zápalu, zdá sa, že majú isté odhodlanie a sú ochotní praktizovať pravdu, no nie sú ich metóda a prístup trochu pokrivené, trochu extrémne? (Sú.) Veria, že utrpenie predstavuje praktizovanie pravdy, že utrpenie predstavuje oddané konanie svojej povinnosti a že utrpenie predstavuje efektívne konanie svojej povinnosti. Myslia si, že utrpenie je tou najvyššou pravdou-princípom a tou najpresnejšou formou praktizovania a že toto je usilovanie sa o pravdu. Takýto spôsob chápania vecí je mimoriadne problematický! Veria, že to, či niekto dokáže trpieť a koľko trpí, je štandard, podľa ktorého Boh posudzuje, aký bude jeho výsledok; veria, že toto je pravda. Je tento ich názor správny? (Nie.) Prečo teda na ňom stále trvajú? (Pretože sú ovplyvnení satanovými chybnými myšlienkami a názormi.) Toto je jedna stránka veci; súvisí to aj s chápaním ľudí a ich predstavami. Živia sa len ilúziami, žijú uprostred svojich predstáv a fantázií a myslia si, že utrpenie možno vymeniť za dobrý výsledok a konečný osud. V tejto záležitosti nikdy nehľadajú pravdu – nikdy sa nesnažia porozumieť tomu, ako Boh vníma utrpenie, aké štandardy Boh od človeka vyžaduje, ani aký význam má to, že Boh dopúšťa, aby človek trpel. Tiež sa nikdy nad tým nezamýšľajú a nekladú si otázku: „Je utrpenie, ktorým prechádzam, v súlade s pravdami-princípmi? Vyžaduje Boh od človeka takéto utrpenie? Môže takéto utrpenie dosiahnuť účinok, ktorý chce Boh dosiahnuť Svojím pôsobením na človeka? Môže človek prostredníctvom takéhoto utrpenia dosiahnuť porozumenie pravde a porozumenie Božím úmyslom? Ak nie, potom to dokazuje, že táto cesta je nesprávna, a mal by som sa z nej vrátiť.“ Ľudia tohto typu trpia preto, lebo ich myšlienky a názory sú problematické. Majú veľa ľudských predstáv a fantázií o utrpení. Súvisí to aj s ľudskými ambíciami a úsilím. Niektorí ľudia chcú vymeniť svoje utrpenie za dobrý konečný osud; iní chcú využiť utrpenie na to, aby sa ním chválili a dosiahli, že si ich iní budú vysoko vážiť; a ďalší chcú prostredníctvom utrpenia dokázať, že disciplinovali svoje telá a vlastnia pravdu-realitu, s cieľom nahradiť praktizovanie pravdy samotným trpením. Niektorí ľudia sú takí preto, lebo ich úmysly a ambície sú problematické, zatiaľ čo u iných je problémom ich chápanie. Bez ohľadu na to, v čom spočíva problém, ak si nedosiahol porozumenie pravde, potom utrpenie, ktoré znášaš, nemá žiadnu hodnotu. Inými slovami, ak si utrpenie, ktoré znášaš, spôsobuješ sám, potom jednoducho nemá žiadny význam. Toto nie je utrpenie, ktoré pre teba pripravil Boh, ani to nie je utrpenie, ktoré musíš ako normálny človek znášať v záujme usilovania sa o pravdu. Preto utrpenie, ktoré znášaš, nemá vôbec žiadny význam. Trpieť v záujme svojho konečného osudu alebo v záujme postavenia nie je správne. Je to márne a úplne bezvýznamné; Boh to neschvaľuje a nepamätá na to. Pre čo by si teda mal trpieť, aby tvoje utrpenie malo zmysel? Zmysel má utrpenie, ktoré znášaš v záujme praktizovania pravdy, v záujme zmeny svojej povahy a v záujme dosiahnutia spásy – toto je utrpenie, ktoré musíš znášať. Ak trpíš, aby si si ochránil postavenie a uspokojil ľudské predstavy a fantázie, potom utrpenie, ktoré znášaš, nemá vôbec žiadny význam; je zbytočné. Čo znamená „zbytočné“? Znamená to, že je celkom nepotrebné. Zišiel si z cesty a cesta, po ktorej kráčaš, je nesprávna. Bez ohľadu na to, koľko trpíš alebo akú veľkú cenu platíš, Boh na to jednoducho nepamätá a Boh to neschvaľuje. Pretože tvoje utrpenie nemá nič spoločné s praktizovaním pravdy, nemá nič spoločné s dosiahnutím spásy a nemá nič spoločné s podriadením sa Bohu, Boh mu jednoducho nevenuje pozornosť. Rozumiete? (Áno.) Toto je ten najbezcennejší a najbezvýznamnejší druh utrpenia.
Existuje aj iný druh utrpenia, ktorý je spôsobený tým, že človek má skazené povahy. Život človeka, jeho úsilie a cesta, po ktorej kráča, sú ovládané jeho skazenými povahami. Keďže má človek skazené povahy, nevyhnutne má v sebe vzdorovitosť a odpor; keďže má skazené povahy, stále žije pod satanovou mocou. Ak človek chce odvrhnúť svoje skazené povahy a dosiahnuť spásu, musí prijať Boží súd a káranie a musí zažiť veľa orezávania a disciplinovania, ako aj rôzne skúšky a prečisťovanie, ktoré pripravil Boh. Niektorí ľudia musia dokonca zažiť aj nejaké veľké súženia. To všetko slúži na to, aby človek mohol získať pravdu, odvrhnúť svoje satanské povahy a napokon dosiahnuť spásu; je to nevyhnutný proces pre každého, kto chce dosiahnuť spásu. Aby každá skazená ľudská bytosť odvrhla svoje skazené povahy a dosiahla spásu, musí znášať mnoho utrpenia. Na jednej strane, keď pri konaní svojich povinností odhaľuje skazené povahy, musí prijať súd a káranie, prijať orezávanie a prijať skúšky a prečisťovanie; toto je utrpenie, ktoré treba znášať. Na druhej strane, aby ľudia dobre konali svoje povinnosti, musia prekonať určité osobné nedostatky a obmedzenia vyplývajúce z ich vlastnej situácie, pričom zároveň musia získať nejaké odborné vedomosti. To si tiež vyžaduje, aby ľudia trpeli a zaplatili cenu. Najmä keď ľudia konajú povinnosti v nebezpečných prostrediach so zlými životnými podmienkami, musia tiež znášať určité utrpenie. Navyše, ak ľudia pri konaní svojich povinností žijú v satanských povahách, konajú podľa svojej vlastnej vôle, ba dokonca robia veci, ktoré spôsobujú narušenia a rozvracania, musia sa každý deň zamýšľať nad sebou a prijímať súd a káranie Božími slovami. Musia tiež znášať utrpenie spojené s káraním, disciplinovaním a prečisťovaním, prípadne utrpenie vyplývajúce z toho, že sú odhalení, odvolaní a vyradení. Toto všetko je utrpenie, ktoré musia ľudia znášať. Ak toto utrpenie neznášaš, bude pre teba veľmi ťažké napokon odvrhnúť svoje skazené povahy a dosiahnuť spásu. Či už ide o to, že ľudia sú odhaľovaní a súdení Božími slovami, orezávaní bratmi a sestrami, alebo čelia prostrediam, ktoré Boh pripravuje, aby ich skúšal a prečisťoval, to všetko sú druhy utrpenia, ktoré ľudia musia znášať. Sú to procesy, ktoré musí každá skazená ľudská bytosť zažiť, aby dosiahla spásu, a všetky majú svoj význam a hodnotu. Účelom znášania týchto druhov utrpenia je to, aby si napokon mohol dosiahnuť spásu a aby ťa Boh získal. Jednoducho nejde o nijaký druh osobného kapitálu, pretože toto utrpenie neznášaš v záujme iných ľudí. Svoju povinnosť konáš pre seba, pravdu praktizuješ pre seba, vydávaš sa pre Boha a všetky druhy utrpenia znášaš vo svojom vlastnom záujme. Okrem toho to, že praktizuješ pravdu s cieľom vyriešiť svoje skazené povahy, búriš sa proti svojim ambíciám a túžbam, zriekaš sa svojich rôznych preferencií a požiadaviek a podobne – to všetko slúži na to, aby si napokon mohol dosiahnuť spásu, dosiahnuť podriadenie Bohu a stať sa človekom, ktorý uctieva Boha. Toto utrpenie znášaš preto, aby si nakoniec mohol prežiť a stať sa členom nového ľudstva; hoci je to cenné, nie je to prínos pre Boha. Prečo hovorím, že to nie je prínos? Pretože utrpenie, ktoré znášaš, nie je žiadnym druhom osobného kapitálu; znášaš ho výlučne vo svojom vlastnom záujme. Je to podobné ako s jedením a pitím: ješ a piješ iba preto, aby si prežil. Každá činnosť, ktorej sa venuješ vo svojom každodennom živote, slúži na udržanie tvojho fyzického života a prežitia. Nerobíš to v záujme iných ľudí, ale iba vo vlastnom záujme. Preto, aj keď znášaš veľa utrpenia a zažívaš nejaké ťažké obdobia, neznamená to, že si získal nejaký druh osobného kapitálu. Nestojí to ani za reč – je to jednoducho niečo, čo by si mal znášať. Nemôžeš povedať: „Keď jem, robím to pre Boha, a svoj život žijem pre Boha!“ Tieto veci nerobíš pre Boha; robíš ich pre seba. Nie je na tom nič, čím by si sa mohol chváliť. Niektorí ľudia napríklad neustále hovoria, že zanechali svoju prácu a vzdali sa štúdia pre vieru v Boha a preto, aby mohli konať svoju povinnosť, alebo rozprávajú o tom, koľko orezávania zniesli, koľko sĺz tajne vyronili a koľko tajne vytrpeli. Neustále tieto veci spomínajú a myslia si, že to veľké množstvo utrpenia, ktoré zniesli, aby mohli konať svoju povinnosť a dosiahnuť spásu, predstavuje akýsi osobný kapitál. To je úplne nesprávne. Skazení ľudia by mali trpieť, aby dosiahli spásu; je dobré, že trpíš. Prečo je to dobré? Pretože si bol satanom tak hlboko skazený, máš skazené povahy a máš satanskú prirodzenosť. Ak máš dosiahnuť spásu a byť schopný prijať pravdu a dosiahnuť porozumenie tomu, ako hlboko si bol skazený, musíš zniesť veľa bolesti. Zvlášť vtedy, keď chceš odvrhnúť svoje skazené povahy, musíš znášať ešte viac bolesti. Je to podobné, ako keď žena rodí: musí prejsť pôrodnými bolesťami a znášať utrpenie spojené s pôrodom. Nemôžeš tomu uniknúť, aj keby si chcel. Utrpenie, ktoré znášaš, aby si dosiahol spásu, je niečo, čo znášaš vo svojom vlastnom záujme; nemôžeš povedať, že túto bolesť znášaš pre Boha. Znášaš súd a káranie, orezávanie, skúšky a prečisťovanie, a to všetko pre svoju vlastnú spásu. Toto je utrpenie, ktoré by si mal znášať, a je to nevyhnutný proces. Preto sa nechváľ tým, koľko si vytrpel pri konaní svojej povinnosti, koľko si vytrpel, aby si dosiahol spásu, koľko práce si vykonal pre Boží dom, koľko si sa nabehal pre Boha alebo koľko ľudí si získal kázaním evanjelia. Nič z toho nepredstavuje osobný kapitál a v žiadnom prípade by si si za tieto veci nemal pripisovať zásluhy. Dokonca ani nevieš, či si získal pravdu, a nevieš ani to, či sa tvoja povaha zmenila, no napriek tomu sa neustále snažíš pripisovať si za takéto veci zásluhy. To je prejavom toho, že nemáš žiadny rozum. Ak by si si mal za tieto veci pripisovať zásluhy, Boh by ťa mohol už teraz stonásobne odmeniť, dať ti materiálne hojný život a telesné pohodlie a umožniť ti užívať si slávu a bohatstvo ľudského sveta. Ak však veríš v Boha iba preto, aby si za to dostal tieto veci, a neusiluješ sa o pravdu, potom nedokážeš odvrhnúť svoje skazené povahy a nebudeš môcť dosiahnuť spásu. Môžeš si užívať tento život, ale Boh ti nedovolí vstúpiť do sveta, ktorý príde. Ak však neveríš v Boha preto, aby si si užíval tento život, ale preto, aby si dosiahol spásu, stal sa členom nového ľudstva, odvrhol svoje skazené povahy a stal sa stvorenou bytosťou, ktorá uctieva Boha, potom utrpenie, ktoré znášaš, je utrpením, ktoré by si mal znášať, a okrem toho nestojí ani za zmienku. Keby si ho spomínal pred ostatnými, bolo by to prejavom toho, že nemáš žiadny rozum. Cieľom, hodnotou a významom tvojho utrpenia je to, aby si ty sám dosiahol spásu; nie je na tom nič, čím by si sa mohol chváliť. Nie je to tak? (Áno.) Niektorí ľudia neustále hovoria o tom, koľko sa nabehali a koľko vytrpeli, odkedy začali veriť v Boha, a koľko orezávania, súdu a kárania zažili. Neustále vystavujú na obdiv svoju „slávnu kroniku“ utrpenia. Povedzme si to na rovinu: je to hanebné, odporné a nechutné! Toto všetko sú veci, ktoré by si mal robiť a mal by si ich znášať. Nemal by si sa snažiť obhajovať sám seba. U nikoho si nezískal žiadne zásluhy. Aj keď vykonávaš cirkevnú prácu, vedieš cirkev a poskytuješ ľuďom určitú podporu a pomoc, je to len súčasť tvojej zodpovednosti a to, čo by si mal robiť. Prečo je to tak? Po prvé, konáš povinnosť ľudskej bytosti. Po druhé, aj keď ľudí podporuješ, pomáhaš im a zaopatruješ ich, je to len plnenie tvojich povinností ako ľudskej bytosti po tom, čo si porozumel pravde, vďaka čomu z nej môžu mať úžitok aj ostatní. Pravda však nie je tvoja; pochádza od Boha. Ty si ju len odovzdal ďalej a podelil sa o ňu. Pravda nie je tvojím súkromným vlastníctvom; je to Boží život a je to Božie zaopatrenie. Keď teda vykonávaš cirkevnú prácu, aby si ľudí podporoval a pomáhal im, nejde o nijakú zásluhu; plníš si svoj záväzok a zodpovednosť. Ak to robíš dobre, len si plníš svoj záväzok a prejavuješ určitú mieru svedomia a rozumu. Nie je na tom nič, čím by si sa mohol chváliť. Ak to nerobíš dobre, mal by si sa skúmať a zamyslieť sa nad sebou. Bez ohľadu na to, koľko ľudí si kedysi viedol pri konaní cirkevnej práce alebo koľkým ľuďom si v minulosti poskytoval podporu a koľkým si pomohol, v Božích očiach ide len o dobré skutky, na ktoré On pamätá. Pokiaľ však ide o ľudí, nezískal si u nich vôbec žiadne zásluhy. Aj keď si pri konaní tejto práce zaplatil veľkú cenu, zniesol veľa utrpenia a v súkromí si prišiel o množstvo spánku, pričom niektorí z vás dokonca ochoreli a znášali trýzeň choroby, neznamená to, že si získal nejaké zásluhy. Celé toto utrpenie je niečo, čo by skazení ľudia mali znášať, aby získali pravdu predtým, ako budú môcť dosiahnuť spásu; vôbec to nestojí za to, aby si sa tým chválil. Preto by si za to nemal požadovať slávu ani si nárokovať zásluhy. Už toľko rokov hovorím s vami v duchovnom spoločenstve o pravde a zaopatrujem vás, a predsa nemám pocit, že by som si tým u vás získal nejaké zásluhy. Ty si medzitým iba prostredníctvom utrpenia a zaplatenia ceny porozumel pravde a potom si sa o ňu podelil s ostatnými – znamená to, že si si získal nejaké zásluhy? Aj keby tvoje činy druhým do istej miery pomohli, je to len výsledok dosiahnutý Božími slovami a pravdou. Keby Boh nevyjadril tieto slová alebo tieto pravdy, čím by si mohol ľuďom pomôcť? Odovzdal by si im len skazenosť a ľudské predstavy a fantázie; pravdu by si im v žiadnom prípade nemohol poskytnúť. Pravda môže pochádzať jedine od Boha. Boh je zdrojom pravdy a zároveň je zdrojom, ktorý poskytuje ľudstvu život. Od Boha, ktorý je týmto zdrojom, dostávaš kvapku vody a potom sa o ňu delíš s inými ľuďmi. Aj keby uhasila ich smäd, len by si si tým splnil svoju zodpovednosť a záväzok. Pre týchto ľudí to v žiadnom prípade nie je prejav milosti, láskavosti, daru či zaopatrenia; v najlepšom prípade ide jednoducho o pomoc. Len si si splnil zodpovednosť, ktorú by si stvorená bytosť mala plniť. Prostredníctvom vlastných skúseností sa delíš o Božie slová a Božie úmysly a odovzdávaš ich iným, čím im umožňuješ, aby z nich prijímali výživu a zaopatrenie. Preto je z Môjho pohľadu každé utrpenie, ktoré skazení ľudia znášajú v období, keď prijímajú pravdu a dosahujú spásu, utrpením, ktoré by mali znášať. Keďže má človek skazené povahy, bol spustošený a skazený satanom, satanom kruto pošliapaný a boli doňho vštepené rôzne satanove myšlienky a názory, ako aj jeho herézy a bludy, a bol nimi ovplyvnený, je pre ľudské bytosti ťažké prijať pravdu. Proces, v ktorom ľudská bytosť prijíma pravdu a dosahuje spásu, sa podobá liečbe ťažko chorého pacienta: musí znášať utrpenie, pretože bez neho sa nemôže vyliečiť. Aby skazení ľudia dosiahli spásu, musia prijať pravdu, prijať súd a káranie a prijať skúšky a prečisťovanie. Iba znášaním veľkého utrpenia môžu napokon prejsť dôkladnou premenou a stať sa členmi nového ľudstva. Bez toho, aby človek prešiel rôznymi prostrediami, v ktorých musí znášať utrpenie, je preňho nemožné prijať pravdu tak prirodzene a ako niečo úplne samozrejmé. Skazené povahy človeka sú hlboko zakorenené a už sa stali jeho životom. Človek teda musí prijať prečisťovanie prostredníctvom rôznych druhov utrpenia a musí znášať veľa bolesti, aby sa vzbúril proti svojim skazeným povahám, vzbúril sa proti rôznym ľudským ambíciám a túžbam, zriekol sa rôznych bludných ľudských myšlienok a názorov a prijal pravdu. To, čo človek získava výmenou za toto utrpenie, sú spása a odvrhnutie jeho skazených pováh; to, čo získava, sú podriadenosť pravde a skutočné uctievanie Boha; získava Božie uznanie ako stvorená bytosť. Preto má toto utrpenie tú najväčšiu hodnotu. Bez ohľadu na to, aký druh utrpenia znášaš, aby si odvrhol svoje skazené povahy, pamätaj na jednu vec: je to utrpenie, ktoré by si mal znášať, a nemal by si ho všade rozhlasovať. Ak toto utrpenie znášaš dobrovoľne a je to niečo, čo by si mal znášať, potom by si k nemu mal pristupovať správne a prijímať ho od Boha. Mal by si ho premeniť na svoje vlastné skutočné pochopenie a nádherné skúsenosti a deliť sa oň s ostatnými tak, že o ňom napíšeš alebo budeš o ňom hovoriť. Nemal by si však hovoriť o svojich skúsenostiach s utrpením s cieľom predvádzať sa a získať pre seba osobný kapitál. Bez ohľadu na to, koľko trpíš, nie je to tvoj osobný kapitál a neznamená to, že máš nejaké výsadné postavenie. Boh pri posudzovaní toho, či je človek napokon spôsobilý dosiahnuť spásu, neberie do úvahy mieru jeho utrpenia. Je takéto vnímanie utrpenia správne? (Áno.) Povedzte Mi, sú tieto myšlienky a názory týkajúce sa utrpenia, o ktorých som hovoril a ktoré by si mal človek osvojiť, v súlade s pravdou? (Áno.) Nemalo by sa utrpenie vnímať práve takto? (Áno.) Ak dokážeš vnímať veci týmto spôsobom, v tvojom konaní budú rozumnosť a ľudská prirodzenosť a tvoja arogantná povaha sa výrazne zmierni. Najprv prijmi správne myšlienky a názory a potom tieto myšlienky a názory použi na to, aby si s nimi porovnal svoju vlastnú skazenosť a dokázal ju riešiť. Keď niečo robíš, praktizuj podľa princípov praktizovania, ktoré z týchto myšlienok a názorov vyplývajú a tvoje skazené povahy sa vyriešia bez toho, aby si si to vôbec uvedomil. Človek často odvrhuje skazené povahy tak, že prijme správnu myšlienku a názor. Najprv sa zmení jeho pohľad na veci a potom sa postupne mení aj spôsob jeho konania a prejavy jeho povahy.
Pokiaľ ide o otázku utrpenia, musíš mať najprv správne myšlienky a názory a musíš si byť istý tým, čo utrpenie znamená, prečo trpíš a či sú cieľ a smer tvojho utrpenia správne. Ak máš správne myšlienky a názory na utrpenie a znášaš ho preto, aby si mohol odvrhnúť svoje skazené povahy a dodržiavať pravdy-princípy, a ak pri znášaní tohto utrpenia nasleduješ Božiu cestu, potom je toto utrpenie záväzkom, ktorý by si mal plniť ako stvorená bytosť. Je to spôsob, akým by si mal praktizovať, a je to zároveň tvoja povinnosť; je to niečo, čo by si mal robiť ako skutočná stvorená bytosť. Je to zodpovednosť, ktorej sa nemôžeš vyhnúť; inými slovami, toto utrpenie je niečo, čo by si mal znášať. Je to podobné, ako keď rodičia privedú na svet deti, musia ich vychovať; výchova detí až do dospelosti je zodpovednosťou rodičov. Bez ohľadu na to, koľko utrpenia počas výchovy svojich detí znášajú, je to zodpovednosť, ktorú by mali rodičia splniť, a nie je na tom nič, čím by sa bolo treba chváliť. Takto ľudia vychovávajú svoje potomstvo z generácie na generáciu. Ak chce človek vychovať deti, musí znášať túto bolesť, čo je samo osebe zodpovednosťou. Aj na to, aby ľudia dosiahli spásu, praktizovali pravdu, dodržiavali pravdy-princípy a pevne vytrvali vo svojom svedectve, musia tiež znášať mnoho utrpenia. Jedna vec je však istá: toto utrpenie rozhodne nie je zbytočnou obetou ani bezvýznamným utrpením; naopak, je zmysluplné a cenné. Ak je cieľom tvojho utrpenia podávať svedectvo o Bohu, chrániť existenciu pravdy, existenciu pozitívnych vecí a existenciu spravodlivých vecí, a ak je ním dodržiavanie právd-princípov a pevné vytrvanie vo svojom svedectve, potom je utrpenie, ktoré znášaš, cenné a zmysluplné. Ak je cieľ tvojho utrpenia správny a pozitívny, potom je toto utrpenie niečím, čo by si mal znášať. Čo to znamená, že je to niečo, čo máš znášať? Znamená to, že ide o zodpovednosť, ktorú by si mal niesť, a záväzok, ktorý by si mal splniť ako človek a ako stvorená bytosť pod Božou nadvládou; jednoducho povedané, si „viazaný povinnosťou“. Čo znamená byť viazaný povinnosťou? Znamená to robiť niečo bez toho, aby si za to niečo žiadal, bez toho, aby si sa snažil vyjednávať, a bez toho, aby si vyhľadával zásluhy; je to jednoducho to, čo by si mal robiť. Je to presne tak, ako keď Boh poveril Noema, aby postavil archu. Noe zaplatil cenu v podobe stodvadsiatich rokov strávených stavbou archy, no u koho si chcel uplatňovať zásluhy? U nikoho si ich neuplatňoval. Koľko utrpenia zniesol pri stavbe archy počas tých stodvadsiatich rokov? Bez ohľadu na to, koľko trpel, v Božích očiach bolo všetko utrpenie, ktoré pri prijímaní tohto poverenia znášal, tým, čo znášať mal. Bolo to preto, lebo bol ľudskou bytosťou a pri nesení tejto zodpovednosti musel prijať aj túto bolesť; táto bolesť a jeho zodpovednosť sa objavili v rovnakom čase a prebiehali súbežne. Keď ako ľudská bytosť raz prijmeš Božie poverenie, musíš prijať každý druh bolesti, ktorý je v ňom zahrnutý; si viazaný povinnosťou tak urobiť. Čo napokon Noe získal za svoje utrpenie? Bol schopný prežiť v arche a stať sa predkom ďalšej generácie ľudstva; svoje utrpenie vymenil za prežitie. Preto, bez ohľadu na to, koľko trpel pri stavbe archy, nikdy nemal pocit, že by to bol prínos pre ľudstvo alebo pre Boha. Mal rozumnosť; nikdy nič také netvrdil. Cítil, že to bola Božia spása a Božia milosť. Takýto postoj by malo mať aj dnešné ľudstvo. Ak ochotne konáš svoju povinnosť a ochotne prijímaš Božiu spásu, a bez ohľadu na to, akú povinnosť konáš, koľko pri jej konaní trpíš a čo zažívaš, je tvojím cieľom splniť poverenie a povinnosť, ktoré ti dal Stvoriteľ, a dosiahnuť spásu, potom aké utrpenie by si nemal zniesť? Akékoľvek utrpenie, ktoré znášaš, je zodpovednosťou a záväzkom, ktoré by si mal splniť. Jednoducho povedané, je tvojou zodpovednosťou a záväzkom toto utrpenie znášať; nestojí za to, aby si sa tým chválil. Ľudia si často myslia: „Trpel som a zaplatil som určitú cenu. Musím sa za to pochváliť; musím o tom dať vedieť Bohu a musím o tom dať vedieť ľuďom, aby mali o mne vo svojom srdci dobrý dojem a aby som mal medzi ľuďmi vysoké postavenie a prestíž.“ Je to zbytočné a nepotrebné. Prostredníctvom utrpenia si už získal to, čo si mal získať. Pravda a život, ktoré ti Boh udeľuje, sú tie najcennejšie veci. Žiadna prestíž, postavenie ani vysoká mienka iných sa nemôžu vyrovnať pravde, ktorú si získal. Keďže si už získal tú najcennejšiu vec, je ešte stále potrebné chváliť sa svojím utrpením a cenou, ktorú si zaplatil, aby o tebe mali ostatní vysokú mienku? Nie je to potrebné. Keďže trpíš a platíš cenu, aby si získal pravdu a dosiahol spásu, nemal by si sa chváliť tým, že znášaš toto utrpenie. Tí, ktorí majú svedomie a rozumnosť, budú k tejto záležitosti pristupovať správne. Navyše, ak prostredníctvom utrpenia porozumieš viacerým pravdám a presnejšie porozumieš Božím úmyslom, budeš ďakovať Bohu za to, že pre teba pripravil tieto prostredia, a budeš vďačný za utrpenie, ktoré si zniesol. Povieš: „Našťastie tu boli tieto prostredia utrpenia. Našťastie tu boli tie choroby, sklamania, neúspechy, prepustenia, orezávanie, súd a káranie, ktoré pripravil Boh. Som vďačný, že ma tieto veci sprevádzali.“ Keby ťa tieto prostredia utrpenia nesprevádzali, nikdy by si nemohol získať to, čo máš dnes. Musíš ďakovať Bohu, namiesto toho, aby si utrpenie považoval za kapitál, ktorý môžeš použiť na to, aby si si nárokoval zásluhy a rozprával o ňom pred ostatnými. Vidíš, keď má človek presné porozumenie určitému druhu vecí, ktoré je v súlade s pravdou, jeho názory na takéto veci sa stávajú presnými, jeho postoj bude správny a jeho rozumnosť sa stane normálnou. Hlavnou príčinou toho, že rozumnosť človeka nie je normálna, je skutočnosť, že jeho mienky, názory, postoje a pohľady na mnohé veci sú bludné a sú založené na myšlienkach a názoroch, ktoré človeku vštepil satan. Preto používaš bludné myšlienky a názory a pozeráš sa na tieto veci z bludnej perspektívy. Vždy máš pocit, že ti bolo v utrpení hlboko ukrivdené a že si bol nespravodlivo zaťažený; neustále sa chceš ospravedlňovať, neustále sa chceš niekomu posťažovať na svoje krivdy a vždy túžiš po tom, aby o tebe mali ostatní vysokú mienku a aby si z ich uznania získal pocit uspokojenia. Teraz však, keď uznávaš hodnotu a význam utrpenia, dokážeš správne prijať utrpenie, ktoré pochádza od Boha, a už sa mu nevzpieraš. Keď váš duchovný vzrast o niečo porastie a váš život sa do určitej miery rozvinie, niektorí z vás sa budú modliť tak, ako sa modlil Peter, a budú prosiť, aby ich Božie káranie a súd nikdy neopustili. Dosiahli ste už takýto duchovný vzrast? (Zatiaľ nie, ale sme ochotní sa oň usilovať.) Len sa naďalej usilujte o pravdu a snažte sa o ňu. Čím viac budete pravde rozumieť, váš vnútorný pohľad na veci sa bude postupne meniť a váš život bude postupne napredovať.
Niektorí ľudia počas konania svojich povinností ochorejú na nezvyčajné alebo ťažko liečiteľné choroby. Tým, že tieto choroby zažívajú, nakoniec niečo získajú. Bez ohľadu na to, či sa ich choroba zhorší, zostane nezmenená alebo sa vylieči, napokon vďaka zažívaniu tohto utrpenia získajú porozumenie Božím úmyslom a spoznajú vlastné problémy v rôznych oblastiach. Už k Bohu a pravde nepristupujú s chybnými postojmi a metódami, ktoré používali predtým. To, čo takto získaš, je niečo, čo nemôžeš získať prostredníctvom žiadneho iného druhu skúsenosti – dá sa to dosiahnuť len prostredníctvom utrpenia. V tom čase budeš za túto chorobu vďačný a povieš: „Našťastie som mal túto chorobu; inak by pre mňa bolo nemožné dosiahnuť takéto zisky.“ Keď sa teda budeš deliť o túto skúsenosť s ostatnými, budeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, čo si vďaka nej získal, čo si z nej vyťažil a akým pravdám by v nej mali ľudia porozumieť, namiesto toho, aby si zdôrazňoval utrpenie, ktoré si zniesol. Nebudeš sa pred ostatnými vyvyšovať ani svedčiť o sebe, o tom, koľko si trpel, aké to bolo skľučujúce a ako si napokon dospel k odhodlaniu trpieť. Nebudeš to robiť preto, aby si svedčil o sebe alebo sa chválil, ale skôr preto, aby si sa podelil o svoje vlastné skúsenosti a podal svedectvo o Bohu. Otázku utrpenia treba pochopiť práve takto. Najdôležitejšie je, aký je tvoj cieľ v utrpení a aké sú hodnota a význam tvojho utrpenia. No bez ohľadu na to, o aké utrpenie ide a koľko ho ľudia musia znášať, ich utrpenie pre nich nikdy nemôže byť formou osobného kapitálu. Okrem toho, skazení ľudia žijú v tele. Aj keď neveríš v Boha, netrpíš, aby si prežil medzi ľuďmi? (Áno, aj pre toto musíme trpieť.) Je možné, aby telo vôbec netrpelo? (Nie.) Aj keď človek neverí v Boha, stále musí znášať veľa utrpenia. Či už sa človek usiluje o slávu, zisk, postavenie, akademický úspech a bohatstvo, alebo vychováva deti a podobne, všetky tieto veci so sebou prinášajú utrpenie. Kto netrpí? Keďže ľudia žijú v tomto ľudskom svete, musia znášať utrpenie; lenže niektoré utrpenie nemá žiadnu hodnotu – ide o utrpenie, ktoré ľudia podstupujú, keď sa naháňajú za tým, aby si zabezpečili prežitie, slávu a zisk, keď medzi sebou súperia, snažia sa navzájom vylúčiť a navzájom sa falošne obviňujú. Nakoniec, keď sa im konečne podarí získať slávu, zisk a postavenie, vždy sa obávajú, že ich stratia, a znášajú ďalšie utrpenie, aby o svoje postavenie neprišli. S veľkými ťažkosťami si svoje postavenie udržia, ale nakoniec sú fyzicky, psychicky a emocionálne vyčerpaní. V tomto svete trpia bohatí aj chudobní. Bohatí majú svoje vlastné trápenia a chudobní zasa svoje. Skrátka, žiť v tomto ľudskom svete nie je ľahké; každý trpí. Ľudia, ktorí veria v Boha, trpia relatívne menej, pokiaľ ide o ich život a prežitie, pretože po tom, čo prijmú pravdu, mnohé ich myšlienky a názory sa líšia od tých, ktoré majú neverci, a dokážu sa zriecť mnohých vecí, už neprinášajú tie zbytočné obety ani sa nezapájajú do márnych bojov – preto v tomto ohľade trpia relatívne menej. Dokážu sa uspokojiť len s tým, že majú jedlo a oblečenie; zvyšok svojho času trávia usilovaním sa o pravdu, usilovaním sa o spásu a plnením svojej povinnosti ako stvorené bytosti, však? (Áno.) Ľudia musia znášať určité utrpenie pre svoj telesný život: musia trpieť bolesťami z únavy a chorôb, čeliť pokušeniam rôznych zlých trendov vo svete, vylučovaniu zo spoločnosti, ako aj bojom a sporom medzi ľuďmi – musia znášať všetko toto utrpenie. Okrem toho niektorí ľudia žijú v chudobe a nemajú peniaze na lekárske ošetrenie, keď ochorejú. Mnohé veci nejdú podľa ich predstáv a často sa cítia bezmocní, no znášajú všetko toto utrpenie. Ľudia trpia tak či onak, ale nech už znášaš akékoľvek utrpenie v súvislosti so svojím telom, zaslúžiš si ho; je to niečo, čo by si mal znášať. Ak chceš žiť, musíš trpieť. Hoci utrpenie, ktoré znášajú ľudia veriaci v Boha, je svojou formou do istej miery podobné utrpeniu, ktoré znášajú neverci, veriaci nakoniec získajú pravdu, ako aj uctievanie Boha a podriadenosť Bohu. Toto utrpenie je teda nesmierne cenné a zmysluplné. Mal by si ďakovať Bohu za to, že pre teba pripravil tieto životné prostredia plné utrpenia a umožnil ti, aby si sa zakaždým, keď zažívaš utrpenie, naučil určité lekcie, naučil sa podriaďovať Bohu a pevne stáť vo svojom svedectve, namiesto toho, aby si svoju skúsenosť s utrpením využíval ako kapitál, ktorým sa môžeš predvádzať a vyvyšovať sám seba. Ľudia, ktorí sa neustále vyvyšujú a svedčia o sebe tým, že rozprávajú o utrpení, ktoré zniesli, aby si získali úctu druhých, sú hanební. Ľudia, ktorým chýba rozum, nerobia nič iné, len hanebné veci. Keď ľudia s rozumom urobia niečo, čomu chýba rozum, cítia sa zahanbení; prestanú s tým a už v tom nepokračujú. Je to tak? (Áno.)
O otázke utrpenia som už veľa hovoril v duchovnom spoločenstve. Bolo pre vás užitočné, keď som takto hovoril v duchovnom spoločenstve? (Áno.) Ako vám to pomohlo? (Keď som si vypočul, ako Boh hovoril v duchovnom spoločenstve, porozumel som tomu, že druhy utrpenia, ktoré znáša telo, sú niečo, čo by mal človek znášať, rovnako tak má človek znášať aj utrpenie spojené so zažívaním súdu, kárania, orezávania, súžení, skúšok a podobne. Je to preto, lebo človek má satanské skazené povahy, a ak toto utrpenie neznáša, nedokáže odvrhnúť svoje skazené povahy. Okrem toho Boh práve spomenul, že akékoľvek utrpenie, ktoré človek znáša, aby si plnil svoju povinnosť ako stvorená bytosť, je jeho záväzkom a zodpovednosťou, a nemal by to využívať ako kapitál na to, aby si u Boha nárokoval zásluhy. Po tom, čo Boh takto hovoril v duchovnom spoločenstve, cítim, že teraz dokážem vnímať utrpenie rozumne.) Po takomto duchovnom spoločenstve budú niektorí ľudia, ktorí sa neustále usilujú o utrpenie, oslobodení. Niektorí ľudia si stále myslia: „Musím trpieť, inak sa na mňa budú bratia a sestry pozerať zhora a nabudúce ma nezvolia za vodcu alebo pracovníka. Musím sa vedieť predvádzať a naučiť sa trpieť pred ostatnými.“ Nemusíš sa predvádzať. Ak na to máš čas, bolo by lepšie, keby si ho venoval čítaniu väčšieho množstva Božích slov, hlbšiemu porozumeniu pravde, plneniu svojich zodpovedností a záväzkov a dobrému konaniu svojich povinností, vďaka čomu napokon získaš úžitok v podobe pravdy. Bez ohľadu na to, či o tebe majú ostatní vysokú mienku, ak si ty sám získal úžitok v podobe pravdy, ak si odvrhol svoje skazené povahy a napokon si získal možnosť dosiahnuť spásu a získať prijatie Stvoriteľom – potom je to to najcennejšie; práve to by si vybral múdry človek. Ak sa pred ostatnými neustále predvádzaš, aby o tebe mali vysokú mienku, a neustále si pred ostatnými nárokuješ zásluhy a dožaduješ sa odmien, pričom svedčíš o tom, koľko si vytrpel, koľko krívd si zniesol, ako si sa vydával pre Boha, akú vysokú cenu si zaplatil a koľko si toho obetoval, potom je také konanie hlúpe. Keďže si zaplatil takú vysokú cenu, toľko si obetoval a toľko si vytrpel, podeľ sa so všetkými o svoje skúsenosti so znášaním tohto utrpenia a s platením tejto ceny, ako aj o to, čo si vďaka tomu získal, aby z toho mohli mať úžitok aj ostatní a našli cestu praktizovania. Mal by si predstaviť výsledky, ktoré si získal a zožal – ktorým aspektom Božích úmyslov si porozumel a ktoré aspekty pravdy v tebe zapustili korene a stali sa tvojím životom. O týchto veciach by si mal hovoriť v duchovnom spoločenstve a deliť sa o ne s ostatnými. Keď bratia a sestry nerozumejú určitému aspektu pravdy alebo nevedia, ako v určitej záležitosti konať podľa právd-princípov, mal by si hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojich osobných skúsenostiach, aby si im poskytol pomoc a vedenie. Keďže si toľko vytrpel, určite si toho aj veľa získal, podeľ sa teda o to; mnohí ľudia od teba potrebujú pomoc. Nemusíš hovoriť o procese svojho utrpenia ani o tom, ako veľmi si trpel. Hovor radšej o tom, aké aspekty pravdy si vďaka utrpeniu spoznal. Využi svoje poznanie a to, čo si získal, na to, aby si priviedol ľudí pred Boha, vyriešil ich konflikty s Bohom a vyriešil ich nesprávne myšlienky a názory na Neho. Priviesť ich pred Boha znamená priviesť ich do pravdy-reality. To je všetko, čo sa od teba žiada; skús, či to dokážeš dosiahnuť. Ak áno, potom si splnil svoju zodpovednosť a záväzok a tvoje utrpenie je cenné a zmysluplné. Ak nedokážeš splniť ani túto požiadavku, potom radšej mlč; utrpenie, ktoré si zniesol, je zbytočné. Ak neustále hovoríš o tom, koľko si vytrpel, predvádzaš sa a odhaľuješ svoju skazenosť; svedčíš o satanovi, svedčíš o skazených povahách a svedčíš o satanových myšlienkach a názoroch – zavádzaš ľudí a spôsobuješ rozvracanie. Ak hovoríš, že si veľa trpel a zaplatil vysokú cenu, že ťa Božie slová súdili, kárali, orezávali a disciplinovali a že si zažil veľa bolesti a prečisťovania, potom by si mal hovoriť v duchovnom spoločenstve o svojich skúsenostiach z obdobia utrpenia – o tom, ako si sa podriadil, ako si dokázal pristupovať k Božím slovám so správnymi myšlienkami, názormi a postojmi, ako si prijal súd a káranie Božími slovami a ako si hľadal pravdu, aby si vyšiel z tejto bolesti a prečisťovania – a podeliť sa o ne so všetkými. Mnohí ľudia hladujú a žíznia po spravodlivosti a čakajú, kedy si tieto veci vypočujú. Väčšina ľudí aj bez toho, aby ich to niekto učil, vie, ako trpieť, ako zaplatiť cenu, ako sa predvádzať a svedčiť o sebe po tom, čo trpeli a zaplatili cenu, a podobne. Všetci vedia, ako sa predvádzať a vystatovať svojimi zásluhami. Čo je to jediné, čomu nerozumejú? Nerozumejú tomu, aký spôsob konania znamená praktizovať pravdu a konať podľa právd-princípov a aký spôsob konania je skreslený. Nerozumejú tomu, aký spôsob konania uspokojuje Božie úmysly a aký ich porušuje. Nevedia ani to, aké nesprávne myšlienky a názory majú ľudia v sebe; ako sa majú spoznávať a rozoberať sami seba, keď čelia rôznym veciam a odhalia svoju skazenosť; ani to, aké konanie znamená, že sa obrátili, a aký spôsob konania znamená, že sa zmenili a duchovne vyrástli. Toto sú veci, ktoré väčšine ľudí chýbajú. Podľa ľudskej prirodzenosti to, čo život v ľuďoch prirodzene odhaľuje a čím žije, je vyvyšovanie seba samého, svedčenie o sebe a predvádzanie sa, aby o nich mali ostatní vysokú mienku; v tomto sú ľudia najlepší a najzbehlejší. Nie je potrebné, aby si hovoril v duchovnom spoločenstve o veciach, v ktorých sú ľudia najzbehlejší, alebo sa o ne delil; podeľ sa o niektoré zo svojich skúseností, poznaní a o tvoje chápanie Božích slov. Toto sú veci, ktoré ľudia potrebujú. Hovor v duchovnom spoločenstve o niečom, čo ľudia potrebujú, o témach, ktoré sú užitočné pre praktizovanie ľudí, ich skúsenosti a dosiahnutie spásy, a ktoré im pomáhajú vyriešiť ich konflikty s Bohom. Toto je cenné. Hovoríš, že si veľa trpel, že si počas svojho utrpenia vydal množstvo energie a kus svojho srdca a že máš aj podriadenosť – čo si teda získal? Povedz to nahlas, aby to všetci počuli. Podeliť sa so všetkými o svoje poznanie a chápanie pravdy – čo je presne to, čo ľudia potrebujú – je veľmi vítané. Práve to ľudia potrebujú. Takéto konanie je skutočný dobrý skutok a sú to tvoja zodpovednosť a záväzok. Ak však s cieľom predvádzať sa svedčíš o tom, aké druhy utrpenia si znášal, a vystatuješ sa kapitálom, o ktorom si myslíš, že ti ho prinieslo tvoje utrpenie, aby si dosiahol, že o tebe budú mať ľudia vysokú mienku a budú ťa uctievať, potom sa odkláňaš od Božích úmyslov. Takéto konanie nie je tvojou zodpovednosťou ani záväzkom; naopak, je to prejavom straty svedomia a rozumu. Ak sa naozaj nedokážeš ovládnuť a chceš sa predvádzať, môžeš o tom trochu hovoriť s niekoľkými jednotlivcami, aby si uspokojil svoju márnivosť. Mal by si však vedieť, kedy prestať. Určite si daj pozor, aby si to nehanebne nerozhlasoval na verejnosti; tomu sa hovorí predvádzanie sa a zosmiešňovanie seba samého. Čo to znamená predvádzať sa a zosmiešňovať sa? Je to to isté, ako keby si sa na verejnosti vyzliekol donaha, aby sa na teba ľudia pozerali – také je to nechutné. Aký človek robí niečo také? Je to niečo, čo robia duševne chorí ľudia, ľudia, ktorí nemajú zmysel pre hanbu a nemajú žiadnu rozumnosť. Ak máš rozum, za žiadnych okolností nesmieš robiť takéto veci. Utrpenie je to, čo by si mal znášať, no čo si vďaka tomuto utrpeniu získal? Nenechávaj si to pre seba; mal by si sa o to bez výhrad podeliť so všetkými bratmi a sestrami, ktorí nasledujú Boha a usilujú sa o pravdu. Ak sa o to podelíš, Boh ťa požehná a obdaruje ťa ešte viac. Ak nehovoríš o témach týkajúcich sa životných skúseností a svedčenia o Bohu, ale namiesto toho neustále rozprávaš o tom, ako si trpel, akú cenu si zaplatil a aký kapitál si tým získal, pričom sa pred ostatnými vždy prezentuješ v tom najlepšom svetle, pozdvihuješ svoj obraz a vylepšuješ svoj profil, hovoríš a konáš v záujme vlastnej slávy, zisku a postavenia a nehanebne sa všade predvádzaš, potom ťa Boh nielenže nepožehná, ale ti dokonca odoberie aj to, čo si pôvodne mal. Je to preto, lebo tvoje činy Boh neprijíma ani neuznáva, ale ich odsudzuje. Preto vám hovorím, že touto cestou sa v žiadnom prípade nesmieš vydať. Bez ohľadu na to, koľko si trpel, a bez ohľadu na to, či to bolo niečo, čo si mal znášať, alebo nie, či si trpel dobrovoľne, alebo pasívne z bezmocnosti, nikdy nesmieš svoje utrpenie považovať za kapitál, ktorým by si sa predvádzal. Nikdy nehovor v duchovnom spoločenstve o tom, koľko si vytrpel, akoby to bola pravda, len preto, aby si dosiahol, že ľudia budú o tebe mať vysokú mienku alebo napodobňovať tvoje odhodlanie trpieť, spôsob, akým trpíš, či tvoj postoj k utrpeniu. Nikdy to nerob; znamenalo by to nasledovať svoju vlastnú cestu. Boh sa nikdy nepozerá na to, koľko človek trpí. Sleduje len to, akým utrpením prechádzaš, koľko krívd znášaš a akú vysokú cenu platíš v záujme pravdy, v záujme presadzovania spravodlivosti a ochrany Božieho diela, v záujme dobrého konania svojej povinnosti, v záujme podriadenia sa Božím usporiadaniam a pravde a v záujme dodržiavania právd-princípov. Pozerá sa na to, aké sú tvoje ciele, úmysly a pohnútky pre utrpenie, a nie na to, aké veľké je tvoje utrpenie alebo ako veľmi trpíš. Ak je tvojím cieľom v utrpení ochrana vlastnej hrdosti a osobných záujmov, potom tvoje utrpenie nestojí ani za deravý groš. Ak trpíš, aby si ochránil záujmy Božieho domu, potom aj keby si povedal len jedinú vetu, ktorá by niektorých ľudí urazila, no zároveň by ochránila záujmy Božieho domu a bola prospešná pre prácu cirkvi, potom Boh bude na túto jedinú vetu pamätať. Bude ju považovať za vzácnu a udelí ti ešte viac, dá ti vieru, ktorá ťa posilní, aby si sa nebál zlých ľudí ani nepriateľských síl, keď budeš čeliť rôznym veciam. Dá ti jasnú myseľ a umožní ti mať poznanie, vhľad, svetlo a osvietenie v otázkach pravdy. Ako vidíš, Božie požehnanie je také veľké!
To, o čom sme práve hovorili v duchovnom spoločenstve, sú správne myšlienky a názory týkajúce sa utrpenia. Bez ohľadu na to, ako si konal v minulosti alebo ako si kedysi vnímal utrpenie, keď porozumieš pravdám týkajúcim sa utrpenia, mal by si sa obrátiť, prijať správne myšlienky a názory, usmerniť svoje úmysly a ciele a nechať sa týmito správnymi myšlienkami a názormi viesť v princípoch, spôsoboch a smerovaní svojich činov. Týmto spôsobom budeš schopný získať pravdu. Ak zmýšľanie človeka nie je dobré a vôbec neprijíma pravdu, ak hovorí len o slovách a doktrínach, ktorým rozumie, len aby sa predvádzal a vystatoval, aby ľudia mali o ňom vysokú mienku, pričom pri svojom konaní robí, čo sa mu zachce, a napriek tomu, že už roky verí v Boha, sa vôbec nemení, potom taký človek nemiluje pravdu a neprijíma ju. Ľudia, ktorí prijímajú pravdu, si osvojujú správne myšlienky a názory a keď ich počujú, berú si ich k srdcu. Keď sa stretnú s rôznymi situáciami, používajú pravdu ako kritérium na usmerňovanie svojho správania a na nápravu svojich nesprávnych úmyslov a bludných myšlienok a názorov. Následne používajú správne myšlienky a názory ako princípy a ako cestu praktizovania na to, aby sa obmedzovali a usmerňovali svoje správanie. Napokon to, čo žijú a odhaľujú, už nebudú skazené povahy, ale bude to v zhode s pravdami-princípmi, čo dokazuje, že zažili skutočnú zmenu. Nie je to dobrá vec? (Áno.) Presne takto by sa mali ľudia usilovať o pravdu. Keď raz porozumieš pravde, Božie slová prirodzene získajú moc v tvojom srdci; to znamená, že Božie slová sa stanú životom v tebe a ty budeš schopný žiť Božie slová. Keď Božie slová začnú v tvojom vnútri vládnuť a už to nebudú tvoje skazené povahy, ktoré budú určovať tvoje konanie, potom bude pravda tvojím životom a ty sa staneš človekom, ktorého Boh miluje. Sú tí, ktorých Boh miluje, šťastní? (Áno.) Ich šťastie je úplne oprávnené; hoci trpia, stále je to česť. To, čo zažívajú, je utrpenie, no to, čo získavajú, je niečo sladké. Hoci toto šťastie môže byť pre teba v súčasnosti nedosiahnuteľné – alebo možno dokonca veľmi vzdialené –, ak sa budeš v tomto smere usilovne snažiť, skôr či neskôr príde deň, keď zakúsiš túto radosť a pocítiš toto šťastie, a táto radosť a šťastie ti už nebudú pripadať také vzdialené. Jednoducho sa snaž o tento cieľ a usiluj sa oň. Skôr či neskôr príde deň, keď sa pravda stane tvojím životom a keď ťa už nebudú ovládať ani zväzovať skazené povahy, a vtedy si pomyslíš: „Znášať toto utrpenie stojí za to! Keď som kedysi trpel, bolo to skľučujúce a bolestivé a myslel som si, že utrpenie je niečo ťažké. Trochu som trpel a potom som si myslel, že mám kapitál. Teraz cítim, že utrpenie vôbec nie je kapitál a nemá nijakú hodnotu – mám skazené povahy, preto by som mal trpieť. Je dobré trochu trpieť; telo by malo trpieť. Našťastie ma toto utrpenie sprevádzalo; jedine tak som mohol získať pravdu, vymaniť sa z pút a nadvlády skazených pováh a žiť v radosti a šťastí. Po utrpení prichádza sladkosť.“ Vidíš, tí, ktorí to okúsili, vedia; tí, ktorí to získali, vedia. Keď ten deň príde, všetko bude vyzerať celkom inak, však? (Áno.)
Dobre, týmto dnes ukončíme naše duchovné spoločenstvo. Dovidenia!
16. novembra 2024