Ako sa usilovať o pravdu (33)

Dnes sa najprv zamyslime nad jednou otázkou. Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka – je to fakt? (Áno.) Keďže Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka, prečo človeka stále skúša? Zamýšľali ste sa nad touto otázkou? (Nie.) Nezamýšľali ste sa nad ňou, takže teraz, keď sa už táto otázka nastolila, čo si myslíte? Rozumiete tejto záležitosti? (Hoci Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka, stále musíme podávať svedectvo pre Boha pred satanom, aby satan mohol vidieť naše skutočné srdce voči Bohu a našu vernosť k Nemu. Toto skúšanie nám teda dáva aj príležitosť podávať svedectvo pred satanom.) Toto je jeden aspekt toho, o čom sme minule hovorili v duchovnom spoločenstve. Čo iné vám okrem toho napadá? (Napadol mi ešte jeden bod: Hoci Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka, Boh tiež pripravuje prostredia, aby človeka skúšal, čím mu umožňuje skutočne zažívať veci a umožňuje mu v týchto prostrediach neustále bojovať proti vlastným skazeným povahám a neustále sa búriť proti svojmu telu, aby mohol praktizovať pravdu a praktizovať Božie slová. To je praktický proces, prostredníctvom ktorého stvorená bytosť získava pravdu.) Kto ďalší tomu nejako rozumie? Zvyčajne ste predsa takí výreční, nie? Prečo potom ničomu nerozumiete, keď čelíte skutočnému problému? Viete, čoho sa týka otázka, ktorú som práve spomenul? Týka sa Božieho spôsobu konania diela a týka sa aj spoznávania Božích úmyslov. Aké porozumenie z toho teda môžete získať? Ak nerozumiete takejto dôležitej záležitosti, dokazuje to, že sa nezamýšľate nad týmito skutočnými problémami, nieto ešte aby ste rozumeli pravde a vstúpili do reality. Preto, keď sa stretnete s takýmito problémami, nemáte s nimi žiadnu priamu skúsenosť, a následne nemôžete hovoriť o žiadnom porozumení. Kto ďalší by chcel hovoriť o svojom porozumení tejto otázke? Keďže Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka a vie, že ľudia sú ochotní praktizovať pravdu, ochotní oddane konať svoje povinnosti a ochotní podriadiť sa Bohu, nestačí to? Prečo Boh stále skúša človeka? Aký účinok chce Boh v konečnom dôsledku dosiahnuť tým, že to robí? (Myslím si, že Boh pripravuje prostredia, aby človeka previedol skúškami a prečisťovaním s cieľom vziať pravdu a vštepiť ju do neho a urobiť pravdu jeho životom; je to pomerne praktický proces.) Je to správne? (Áno. Pridal by som ešte jeden bod: Myslím si, že Božie skúšanie práce človeka slúži v jednom ohľade na to, aby vzal pravdu a vštepil ju do človeka tým, že ho nechá zažiť skúšky a prečisťovanie, a v druhom ohľade na to, aby sa v človeku plnila Božia vôľa.) Hovoríte, že Boh skúša človeka, aby mu umožnil plniť Božiu vôľu, ale dokáže človek plniť Božiu vôľu? (Nie, nedokáže.) Počúvali ste kázne toľko rokov, a predsa nerozumiete väčšine vecí, najmä pokiaľ ide o skutočné problémy vo vašom každodennom živote. Bez ohľadu na to, čo sa stane, väčšina ľudí vie len chrliť vznešene znejúce reči a hovoriť o prázdnych doktrínach a teóriách. Niektorí ľudia dokonca hovoria veci, ktoré sú úplne od veci, nemajú vôbec žiadny vzťah k pravde, k realite – nie sú s ňou ani vzdialene spojené. Hoci niektorí ľudia sa nad týmito otázkami tiež nezamýšľali, určitým skutočným problémom predsa len trochu rozumejú, však? Súdiac podľa vašich odpovedí, v bežných chvíľach vo vašich skutočných životoch ste nevstúpili do väčšiny právd týkajúcich sa praktizovania, a tak s nimi nemáte žiadnu skúsenosť. Bez ohľadu na to, s akým skutočným problémom sa stretnete, nemáte žiadne porozumenie, o ktorom by ste mohli hovoriť, a viete hovoriť len o doktrínach; vždy keď sa niečo stane, odpovedáte doktrínami. Preto v akejkoľvek práci alebo v akejkoľvek oblasti povinnosti je to, čo dokážete urobiť, veľmi obmedzené, a dokonca aj tie obmedzené veci, ktoré dokážete urobiť, nie sú v zhode s pravdami-princípmi. Pravdy-princípy sú nad chápanie väčšiny ľudí, väčšina ľudí im tiež nedokáže porozumieť, a o to viac nie sú schopní konať svoje povinnosti podľa princípov. Pokiaľ ide o predchádzajúcu otázku: „Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka, tak prečo človeka stále skúša?“, väčšina z vás tomu vôbec nerozumela, ale keď niekoľko jednotlivcov vyjadrilo určité porozumenie, väčšina z vás stále dokázala prijať potvrdenie vo svojich srdciach a určiť, kto hovoril presnejšie a relatívne v zhode s faktami. Ako presne by sa teda malo tejto otázka rozumieť? Musíme o nej hovoriť v duchovnom spoločenstve.

Podrobné skúmanie najvnútornejšieho srdca človeka je schopnosť, ktorú má samotný Boh. Boh má prenikavé porozumenie ľudstvu, stvoreným bytostiam; to je úplne presné; tento fakt nemožno poprieť. Či už si to zažil, alebo nie, či už si to nejako pochopil, alebo nie, a či už si to niekedy vnímal, alebo nie, v každom prípade je faktom, že Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka. Keďže Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka, jeho porozumenie človeku je prirodzene mimoriadne hlboké. Aké sú kvalita a inštinkty každého človeka, aký veľký je jeho duchovný vzrast, čo dokáže a čo nedokáže a aké má skazené povahy – Boh všetky tieto veci pozná ako Svoju dlaň; Boh v nich má úplne jasno! Prečo potom Boh človeka aj tak neustále skúša? Aký je účel tohto skúšania? Boh potrebuje, aby mu človek dal odpoveď prostredníctvom svojho vlastného správania a prejavov. Boh chce vidieť, ako sa potvrdí odhodlanie človeka, jeho túžby, jeho modlitby alebo prísahy, ktoré pred Bohom skladá. V Božích očiach je to nevyhnutný proces; týka sa toho, ako Boh dáva spásu človeku a ako berie Svoje slová a berie pravdu a vštepuje ich do človeka. Minule sme tiež hovorili v duchovnom spoločenstve o časti toho, prečo Boh skúša človeka, a spomenuli sme, že ho skúša preto, lebo potrebuje, aby človek pre Neho podával svedectvo. Avšak to je len veľmi malá časť dôvodu. Hlavným dôvodom je, že skúšaním človeka má Boh v úmysle, aby vzal Božie slová, vzal pravdu, uviedol ich do praxe a premenil ich na svoju vlastnú realitu. Cieľom nie je, aby človek len dočítal Božie slová a nezostalo mu nič viac než len dojem alebo nejaké nápady, úmysly či odhodlanie. Ide skôr o to, aby človek po prečítaní Božích slov o nich uvažoval a hovoril v duchovnom spoločenstve, a tým porozumel pravde a bol schopný uvádzať pravdu do praxe tak, aby sa stala jeho životom-realitou. Prečo teda Boh chce, aby človek praktizoval? Toto praktizovanie je kľúčové pre to, aby človek dosiahol spásu. Je to nevyhnutný proces, prostredníctvom ktorého Boh berie pravdu a vštepuje ju do človeka. Praktizovaním pravdy je človek v jednom ohľade schopný odvrhnúť svoje skazené povahy; v druhom ohľade skutočne zažíva to, o čom hovoria Božie slová, skutočne zažíva, aké sú Božie požadované štandardy a aké sú Jeho úmysly, a tiež skutočne zažíva proces odvrhnutia svojich skazených pováh a podriadenia sa Bohu. Prostredníctvom tohto procesu sú Božie slová a pravda vštepované do človeka. Samozrejme, toto nie je výsledok, ktorý možno dosiahnuť tým, že človek praktizuje pravdu len raz alebo dvakrát; človek musí skôr dlhodobo praktizovať a vstupovať do každého aspektu pravdy. Zatiaľ čo človek v tomto dlhodobom procese neustále niečo zažíva a neustále prechádza vecami sa jeho skazené povahy postupne v rôznej miere riešia. Vyriešenie skazených pováh človeka stále nie je konečným výsledkom, ktorý má Boh v úmysle dosiahnuť jeho skúšaním. Čo je konečným výsledkom? To, čo má Boh v úmysle v človeku uskutočniť, je prostredníctvom pravdy, ktorá v ňom pôsobí, zbaviť ho jeho skazených pováh a potom vziať pravdu a urobiť ju jeho životom; to je konečný výsledok. Keď sa pravda stane životom človeka, jeho skazené povahy sú vyriešené od koreňa. Vyriešenie skazených pováh človeka od koreňa je konečným výsledkom, ktorý človek dosiahne kráčaním po ceste spásy. Toto je hlavný dôvod, prečo Boh skúša človeka. Preto dva body, o ktorých niektorí ľudia hovoria, keď tvrdia: „Boh skúša človeka v jednom ohľade preto, lebo potrebuje, aby človek podával svedectvo, a v druhom ohľade preto, aby človek nasledoval Božiu vôľu“, v skutočnosti nie sú veľmi dôležité v porovnaní s Božím plánom riadenia a Jeho cieľom urobiť človeka úplným a umožniť mu dosiahnuť spásu. Dôležité je, že Boh má v úmysle počas procesu skúšania človeka vziať Svoje slová a vziať pravdu a vštepiť ich do človeka. Konečným výsledkom je umožniť Božím slovám a umožniť pravde, aby sa stali životom človeka, aby nahradili jeho starý život – jeho skazené povahy. Nebol by potom človek získaný Bohom? (Áno.) Aby bol človek nakoniec získaný Bohom, to je výsledok, ktorý chce Boh dosiahnuť jeho skúšaním. Toto skúšanie má mnoho podôb. Niekedy Boh používa isté prostredie na to, aby ťa previedol skúškami a prečisťovaním; niekedy používa určité prostredie, aby ťa napomínal a súdil; a niekedy používa nejaké prostredie na to, aby ťa podnietil a varoval. Niekedy používa iných ľudí, aby ti to pripomenuli, varovali ťa a orezali ťa; a niekedy používa Svoje slová, aby ťa výslovne vyhrešil, karhal a disciplinoval, alebo dokonca používa Svoje slová, aby ťa výslovne súdil a odhalil tvoju vzdorovitosť. To všetko sú spôsoby, akými Boh skúša človeka; Božie spôsoby skúšania človeka sú mnohé a rozmanité. Aké sú teda podmienky, za ktorých Boh skúša človeka? Aké podmienky musíš spĺňať, aby ťa Boh skúšal? Musíš mať život-vstup. Boh ťa podrobne skúma; vie, čo si v srdci myslíš, a vie, akú máš prirodzenosť-podstatu. Ak však nemáš život-vstup – inými slovami, ak sa zvyčajne neusiluješ o pravdu a v ničom nehľadáš pravdy-princípy –, potom aj keď ťa Boh osvecuje a vedie, aby ti pomohol porozumieť nejakému aspektu pravdy, zostávaš ľahostajný, vnútorne ťa to nepohne a ani vo svojom srdci, ani vo svojom subjektívnom vedomí nemáš žiadny úmysel praktizovať podľa právd-princípov. V tom prípade ťa rôzne Božie spôsoby skúšania človeka postretnú len zriedka. Čo to naznačuje? Naznačuje to, že si stále vo fáze namáhania sa a ešte si nevykročil na cestu spásy. Čoho je to znakom? Toho, že sa stále namáhaš! Čo znamená namáhať sa? Znamená to, že keď vykonávaš tú trošku zo svojej povinnosti a robíš tie úlohy, ide len o vynakladanie úsilia a nemá to nič spoločné s pravdami-princípmi. Keďže len vynakladáš úsilie, nemôže byť reč o princípoch praktizovania, ani tu nemôže byť reč o hľadaní právd-princípov. Stačí, ak dokážeš vynaložiť úsilie a ak nespôsobuješ narúšania, rozvrátenia, úmyselne nenarúšaš poriadok, úmyselne nič nesabotuješ a úmyselne nepoškodzuješ žiadne vybavenie. Požiadavky, ktoré sú na teba kladené, nie sú vysoké; stačí, ak dokážeš vynaložiť úsilie, nerozvraciaš a navonok pôsobíš celkom slušne. To je štandard, ktorý sa od teba požaduje. Prečo sa od teba požaduje takýto štandard? Pretože sa neusiluješ o pravdu, zvyčajne nemáš život-vstup a v ničom nehľadáš pravdu. Niektorí ľudia hovoria: „Hoci nehľadáme pravdu, keď sa niečo stane, neporušili sme žiadne princípy. Robíme všetko, o čo nás Boží dom požiada, sme poslušní a dokončili sme svoje úlohy. Taktiež sme úmyselne nenarúšali ani nerozvracali, tak ako môžeš povedať, že sa namáhame?“ Krivdí sa týmto ľuďom, keď sa povie, že sa namáhajú? (Nie.) V rovine doktrín ľudia vedia, že nie, ale niektorí v srdci stále zostávajú nepresvedčení. Prečo sa hovorí, že títo ľudia sa namáhajú? (Hlavným účelom toho, že sa Boh v posledných dňoch stáva telom a vyjadruje pravdu, je umožniť nám prijať pravdu, praktizovať pravdu a získať pravdu ako svoj život. Ak konáme svoje povinnosti bez princípov, potom ich konanie nemá nič spoločné s pravdou a možno ho nazvať len namáhaním sa.) Po vypočutí týchto slov ich niektorí ľudia nedokážu prijať a hovoria: „Veríme v Boha už toľko rokov a pri konaní našich povinností sme zaplatili takú veľkú cenu, tak ako sa môžeme stále len namáhať? Nie sme o tom presvedčení! Vari Boh podrobne neskúma najvnútornejšie srdce človeka? A predsa Boh nevie, aké sú naše srdcia voči Nemu, a nerozumie nám! Ak nám Boh nerozumie, ako možno povedať, že Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka? Ak Boh nerozumie človeku, môže mu ľahko ukrivdiť.“ Takýto človek verí, že mu Boh ukrivdil; je správne, že takto uvažuje? (Nie.) Uznáva, že Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka, a predsa tiež hovorí, že mu Boh ukrivdil. Skutočne uznáva, že Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka? (Nie. Ak verí, že mu Boh ukrivdil, potom aj keď hovorí: „Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka“, nie je to skutočné porozumenie.) Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka, takže rozumie rôznym stavom a podstatám ľudí? (Rozumie.) Keďže Boh tomu rozumie, je Jeho charakterizácia mnohých ľudí, ktorí veria v Boha už roky, ako tých, ktorí sa stále namáhajú – a síce, že nie sú ľuďmi, ktorí sa usilujú o pravdu a nevykročili na cestu spásy – presná? (Je presná.) Na čom sa to zakladá? (Na našich skutočných stavoch. V prostrediach, ktoré Boh pripravuje, nehľadáme pravdu, aby sme vyriešili svoje skazené povahy, a svoje povinnosti konáme bez právd-princípov, takže si myslím, že Božia charakterizácia nás je správna.) Stále nedokážete preniknúť do podstaty tejto záležitosti.

Za uplynulé roky som povedal veľmi veľa právd a hovoril v duchovnom spoločenstve o toľkých pravdách-princípoch – ste ochotní ich praktizovať? (Áno.) Ste ochotní praktizovať pravdu, takže modlili ste sa niekedy a dali si predsavzatia alebo prisahali Bohu ohľadom tohto? (Niekedy prisahám a dávam si predsavzatia.) Väčšina ľudí je vo svojom srdci ochotná praktizovať pravdu a často sa modlia a dávajú si predsavzatia, a tiež prisahajú Bohu; niektorí dokonca prosia Boha, aby ich disciplinoval. Môže však táto ochota znamenať, že ľudia majú pravdu-realitu? Môže to nahradiť ich praktizovanie pravdy? (Nie.) Nemôže to nahradiť ich praktizovanie pravdy. Pozrite sa, nie je väčšina ľudí v tomto stave? Pokiaľ ide o praktizovanie pravdy alebo hovorenie v duchovnom spoločenstve o určitom aspekte pravdy, čo sa týka subjektívnych úmyslov ľudí, nikto voči tomu nechce prechovávať odpor; všetci sú ochotní praktizovať pravdu. Napríklad byť čestným človekom, oddane vykonávať svoju povinnosť, nebyť povrchný, harmonicky spolupracovať, nenarúšať ani nerozvracať pri robení vecí a byť schopný chrániť záujmy Božieho domu a udržiavať Božie svedectvo a tak ďalej – všetci ľudia sú ochotní praktizovať tieto pravdy a vstúpiť do nich. Keby si sa opýtal: „Kto nie je ochotný praktizovať pravdu?“, nikto by nezdvihol ruku; každý je ochotný ju praktizovať. Keby si sa potom opýtal: „Kedy ju plánuješ začať praktizovať?“, povedali by: „Začnem ju praktizovať odteraz.“ Potom však nepodniknú žiadne skutočné kroky; vo svojom srdci si stále myslia: „Bože, som ochotný praktizovať pravdu.“ Nielenže sa takto modlia pred Bohom, ale tiež vyjadrujú svoje predsavzatia a túžby pred všetkými, a niekedy sa dokonca dojmú až do takej miery, že im po tvári stekajú slzy a dusia sa vzlykmi. Byť dojatý je jedna vec, ale či dokážu pravdu skutočne uviesť do praxe, je ťažké povedať. Niektorí ľudia vždy zostávajú vo fáze ochoty praktizovať pravdu; kedykoľvek sa ich opýtaš, povedia, že sú ochotní praktizovať, presne ako dieťa, ktoré hovorí slová dospelého. Napríklad niektorí rodičia sa pýtajú svojho dieťaťa, či bude ochotné zarábať peniaze, aby sa postaralo o mamu a otca, keď vyrastie, a dieťa povie: „Áno!“ Avšak to, či sa o svojich rodičov skutočne postará, keď vyrastie, je už iná vec. Po tom, čo niektorí rodičia počujú dieťa povedať, že je ochotné postarať sa o svojich rodičov, berú tieto slová vážne a vkladajú do dieťaťa všetky svoje nádeje, dokonca sú ochotní preň drieť do úmoru. V skutočnosti má dieťa len silné reči; samo ani nerozumie tomu, čo táto „ochota“ znamená. Jednoducho si myslí, že pokiaľ sú jeho rodičia po vypočutí týchto slov šťastní a spokojní, jeho „ochota“ sa naplnila. Nevie, aké ťažkosti bude musieť znášať, akú cenu bude musieť zaplatiť, alebo aké zodpovednosti a povinnosti bude musieť kvôli tejto „ochote“ plniť, keď vyrastie. Nevie, ako by sa táto „ochota“ mala uviesť do praxe, ako by sa mala naplniť alebo ako by sa mala premeniť na realitu. Dieťa má len silné reči a tým to hasne; keď vyrastie, úplne zabudne na slová, ktoré povedalo v detstve, a pustí ich z hlavy. Zarábať peniaze v skutočnom živote nie je ľahké; realita je veľmi drsná a nič nejde hladko bez ohľadu na to, akú prácu robí. Dajú sa teda slová, ktoré povedalo v detstve: „Som ochotný postarať sa o svojich rodičov“, uskutočniť? (Nie je ľahké ich uskutočniť.) Väčšina z vás je tiež v tomto stave; nie ste ochotní len namáhať sa pre Boha a ste ochotní oddane sa vydávať pre Boha, ochotní podriadiť sa Bohu, ochotní vstúpiť do pravdy-reality a ochotní robiť všetko podľa právd-princípov. Avšak to, že zostaneš len pri ochote, nepredstavuje tvoju realitu a nie je to tvoja realita; v týchto oblastiach nemáš žiadnu realitu. Ľudia zostanú len pri ochote a potom si myslia: „Keďže som ochotný, počíta sa to, akoby som bol verný; som ochotný, a tak sa to počíta, akoby som praktizoval pravdu. Keďže mám toto predsavzatie, môžem odvrhnúť svoje skazené povahy a uspokojiť Božie úmysly.“ Veria, že byť ochotný znamená, že už majú pravdu ako svoj život a že už majú pravdu-realitu. Nevedia, že táto ich „ochota“ zostáva len v ich túžbach a myšlienkach; nemá to nič spoločné s realitou a stále je tu určitá vzdialenosť medzi ňou a praktizovaním pravdy a medzi ňou a vstupovaním do pravdy-reality. Hoci si ochotný praktizovať pravdu, neuviedol si ju do praxe a nemáš žiadne skutočné prejavy, takže stále zotrvávaš v domnienkach svojich subjektívnych úmyslov a stále žiješ vo fáze, kde tvoje skazené povahy diktujú tvoje myšlienky a správanie. Kým zotrvávaš v tejto fáze, dokáže tvoja ochota prekonať tvoje skazené povahy? (Nie.) Bez ohľadu na to, s čím sa stretávaš, stále žiješ podľa svojich skazených pováh. Napríklad, keď s niekým spolupracuješ pri konaní svojej povinnosti, myslíš si, že ak s ním budeš spolupracovať a diskutovať o veciach, budeš v porovnaní s ním vyzerať menejcenne, a tak stratíš svoje postavenie a prestíž. Takže s ním nespolupracuješ a všetky rozhodnutia robíš sám. Keď vidíš, že je niekto povrchný pri konaní svojej povinnosti, neodhalíš ho ani ho neorežeš, ale pomyslíš si: „Zvyčajne mám s týmto človekom dobrý vzťah. Ak je povrchný, nech je; moje osobné záujmy aj tak neutrpeli žiadnu stratu. Len mu niečo naznačím a trochu mu poradím – to bude stačiť; ak sa nebude kajať, budem ho ešte chvíľu pozorovať a nechám mu nejaký priestor.“ Nepraktizuješ pravdu bez ohľadu na to, s čím sa stretneš. Tá tvoja „ochota“ je len relatívne pozitívna myšlienka; vôbec to nie je tvoja realita. Vôbec si nepraktizoval pravdu, ani si nevstúpil do pravdy-reality. Vždy keď sa stretneš s niečím, čo si vyžaduje, aby si praktizoval pravdu, vždy k tomu pristupuješ a riešiš to na základe svojich skazených pováh; nehľadáš pravdy-princípy, ani nevstupuješ do pravdy-reality. A vo svojom srdci si neustále myslíš: „Som ochotný praktizovať pravdu, som ochotný milovať Boha a som ochotný podriadiť sa Bohu,“ a tak predpokladáš, že si už sám praktizoval pravdu, sám miloval Boha a sám sa podriadil Bohu. Dokonca sám seba definuješ a dávaš si vznešene znejúci titul „človek, ktorý praktizuje pravdu a usiluje sa o pravdu“. Klameš sám seba a klameš aj Boha. Nevstupuješ do pravdy-reality bez ohľadu na to, s čím sa stretneš, a nepoužívaš pravdu na riešenie vecí, a predsa si pred Bohom stále dávaš predsavzatia: „Bože, som ochotný byť Ti verný, som ochotný sa Ti podriadiť, som ochotný Ťa milovať a som ochotný vzdať sa pre Teba všetkého, čo mám.“ Keď ti Boh po modlitbe pripraví prostredie, nekonáš podľa právd-princípov a nepraktizuješ pravdu; tvoja ochota je už dávno odložená bokom. Keď táto záležitosť pominie, okamžite začneš znova vyjadrovať svoje predsavzatie: „Som ochotný praktizovať pravdu, som ochotný podriadiť sa Bohu, som ochotný milovať Boha.“ V tvojom srdci ti neustále nejaký hlas hovorí: „Keďže som ochotný robiť všetky tieto veci, nie som nádenník; som človek, ktorý miluje Boha, niekto, kto praktizuje pravdu.“ Celkom pekne si to nahováraš, ale nechá ťa Boh, aby si Ho takto klamal? (Nie.) Môžeš oklamať sám seba, ale Boh ti nedovolí, aby si Ho takto klamal. Možno dokážeš oklamať sám seba a oklamať ľudí okolo seba, ale Boha oklamať nedokážeš. Opakovane si pred Bohom dávaš predsavzatia: „Bože, som ochotný sa Ti podriadiť, som ochotný Ťa uspokojiť!“ „Bože, som ochotný sa pre Teba vydávať, som ochotný Ti obetovať celého seba!“ Ktoré zo sľubov, ktoré si dal pred Bohom, si uviedol do praxe? Ktoré si splnil? Ani jeden nebol splnený; nakoniec stále zotrvávaš vo fáze ochoty. Preto bez ohľadu na to, koľko úsilia si vynaložil, pokiaľ stále zotrvávaš vo fáze ochoty, nezačal si hľadať pravdy-princípy a nezačal si praktizovať pravdu, potom nemáš žiadny život-vstup. Má človek bez života-vstupu život? (Nie.) Čo je to za bytosť, niekto bez života? Je to nádenník alebo niekto z Božieho vyvoleného ľudu? Patrí medzi tých, ktorým dáva Boh spásu? Je to niekto, koho má Boh v úmysle spasiť? Je to niekto, kto sa podriaďuje pod Božiu nadvládu? (Nie.) Nemáš život-vstup, a predsa tvrdíš, že si niekto, kto praktizuje pravdu, a tvrdíš, že nie si nádenník. Ak nie si nádenník, čo potom si? Si niekto z Božieho ľudu alebo niekto spasený a zdokonalený Bohom? (Ani jedno.) Podľa Môjho názoru, nazvať ťa nádenníkom už znamená pripisovať ti viac zásluh, než si zaslúžiš; niektorí ľudia nie sú ani nádenníci – sú neochotní a zdráhajú sa čo i len vynaložiť trochu úsilia pri konaní svojich povinností. Nemyslite si, že len preto, že vynakladáte trochu úsilia a máte ochotu praktizovať pravdu, ste spôsobilí prijať požehnania a odmeny a máte kapitál na to, aby ste sa pokúšali zjednávať s Bohom. Ste ešte ďaleko od dosiahnutia spásy. Takmer nikto z vás ešte nemá žiadny zjavný život-vstup. Myslíte si, že keď ste uverili v Boha, opustili rodinu a kariéru, aby ste konali svoje povinnosti, a ste ochotní robiť čokoľvek, čo pre vás Boží dom zariadi, znamená to, že máte pravdu-realitu. Čo sa však v skutočnosti skrýva za tou vašou ochotou? Vaša ochota je priveľmi znečistená prímesami a neobstojí v skúške, takže to, že ste charakterizovaní ako nádenníci, vám ani v najmenšom nekrivdí. Nemáš život-vstup, tak nie si vari nádenník? Už len to, že som ťa nenazval diablom, je celkom dobré. Človek bez života-vstupu je človek bez života. Niektorí ľudia veria v Boha aj desať rokov, ale nemajú život; niektorí veria aj dvadsať rokov, ale nemajú život; niektorí dokonca veria viac ako tridsať rokov, a predsa stále nemajú život. Nedokážu vykonať žiadnu skutočnú prácu a nedokážu jasne vysvetliť ani zrozumiteľne formulovať ani tie najjednoduchšie a najmenej hlboké pravdy – neznamená to, že nemajú život? Za celé tie roky viery v Boha si vždy mysleli, že si vo svojej viere počínajú celkom dobre, a často hovoria: „Som ochotný pobehovať sem a tam a vydávať sa pre Boha, som ochotný zaplatiť pre Boha cenu a som ochotný byť Bohu verný. Pozrite sa, koľko som toho obetoval a koľko som sa pre Boha vydal. Venoval som svoj čas a energiu a vzdal som sa rodiny, štúdia, práce a peňazí. Som ochotný urobiť čokoľvek, o čo ma požiadajú. Som ochotný podriadiť sa Bohu, som ochotný uspokojiť Boha, som ochotný prijať orezávanie a som ochotný prijať napomínanie a súd.“ Môže táto „ochota“ znamenať, že si vstúpil do pravdy-reality? Ako ti môže tá tvoja „ochota“ tak ľahko vychádzať z úst? Si „ochotný“ urobiť tak veľa, ale koľko pravdy si uviedol do praxe? Kde je tvoja pravda-realita? Si „ochotný“ urobiť tak veľa, ale máš skúsenostné svedectvo? Prečo je to tak, že aj teraz pravdepodobnosť, že zradíš Boha, zostáva stopercentná? Prečo sa neznížila ani o kúsok? Aj keby sa znížila o dvadsať alebo tridsať percent a postupne by klesala, stále by sa to počítalo, akoby si trochu praktizoval pravdu a vstúpil do nej. Ty však nedokážeš dosiahnuť ani toľko. Tá tvoja „ochota“ je klamstvo; je to najväčšie klamstvo voči Bohu. To nie je vernosť Bohu, ani to nie je skutočné srdce voči Bohu. Myslíš si, že ak sa lož povie tisíckrát alebo desaťtisíckrát, skutočne sa stane pravdou, stane sa faktom? U Boha toto tvrdenie neplatí; je to prekrútené uvažovanie a kacírstvo. Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka. Bez ohľadu na to, ako veľmi hovoríš, že si ochotný vydať sa pre Boha, a bez ohľadu na to, ako dobre znejú tvoje slová, Boh úplne jasne vidí, čo si zač. Neustále tvrdíš, že si ochotný praktizovať pravdu, a hovoríš, že máš realitu usilovania sa o pravdu a že máš dôkazy o jej praktizovaní. Čo teda vraciaš Bohu, keď ťa skúša? Sleduješ zlých ľudí, ako spôsobujú narušenia a rozvracania v Božom dome, a predsa tomu nevenuješ pozornosť a nezapájaš sa. Aj keď niekto nahlási problém, ty ho neriešiš ani sa ním nezaoberáš, a len necháš zlých ľudí páchať zlo a vyčíňať. Toto je tvoja podriadenosť Bohu? Toto je tvoja vernosť Bohu? Keďže si myslíš, že si Bohu verný, koľkokrát si chránil záujmy Božieho domu, kým si bol vodcom alebo pracovníkom? V akých záležitostiach si prevzal iniciatívu, aby si identifikoval a vyriešil problémy, a zabezpečil tak normálne fungovanie práce cirkvi? Keď zlí ľudia narúšali a rozvracali prácu cirkvi, koľkokrát si sa postavil, aby si ich odhalil a vyriešil rozvracanie, ktoré spôsobili? Kedy si vôbec dodržiaval princípy pri používaní a vynakladaní obiet a náležite chránil Božie obety pred stratou? V týchto záležitostiach si nikdy nebral ohľad na Božie úmysly a nevykonával prísne kontroly, aby si obmedzil zlých ľudí v páchaní zla. Namiesto toho si bol úplne nezodpovedný, sledoval si, ako práca cirkvi a záujmy Božieho domu trpia straty, a predsa si zostal ľahostajný. Najmä pokiaľ ide o vynakladanie obiet, nevykonávaš vôbec žiadne kontroly, len tak to schváliš a podpíšeš. Jedným nedbalým slovom z tvojich úst a ťahom tvojho pera sa premrhali desaťtisíce alebo státisíce na obetách a ty si ani nehol brvou. Neskôr, keď ťa Boží dom bral na zodpovednosť, bál si sa, že budeš musieť nahradiť straty, takže si bol dokonca schopný vyrobiť falošné dôkazy, nájsť niekoho, kto by s dôkazmi manipuloval a pozmenil podpisy. Toto je tvoja „vernosť“ Bohu. Keď zlí ľudia vyčíňali, robili zlé veci a narúšali a rozvracali prácu cirkvi, a keď si videl ľudí, ako sú povrchní pri konaní svojich povinností a priživujú sa v Božom dome, hral si sa na hluchého a nemého, predstieral si, že nevidíš a že nevieš, zatiaľ čo si si v srdci myslel: „Som ochotný byť Bohu verný, som ochotný stáť na stráži na svojom mieste pre Boží dom, dobre strážiť jeho bránu a dobre dohliadať na stádo.“ Si ochotný, ale urobil si to? Hovoríš, že si ochotný stáť na stráži na svojom mieste, vykonávať prísne kontroly pre Boží dom a dobre strážiť jeho bránu, ale máš vernosť k Bohu? Si spôsobilý hovoriť tieto slová? Máš nejaké sebauvedomenie? Myslíš si o sebe príliš veľa! Ak to nedokážeš urobiť, nehovor neuvážene. Hovoríš, že si ochotný, dávaš si predsavzatia a prisaháš pred Bohom. Po tom, čo prisaháš, Boh čaká; Boh bude pozorovať a bude sa pozerať, aby videl, čo urobíš ďalej, či praktizuješ pravdu a či sa slová, ktoré si povedal, naplnili. Ak ich nenaplníš, potom si v Božích očiach podvodník a predsavzatia, ktoré si si dal, a prísahy, ktoré si pred Bohom zložil, sú len kopa klamstiev. Bezostyšne klameš Boha a bezostyšne sa Ho snažíš vodiť za nos; čo si zač? Myslíš si, že len vyjadrenie tvojho predsavzatia Bohu, vynaloženie trochy úsilia a robenie vecí len naoko sa počíta ako praktizovanie pravdy? Zradil si záujmy Božieho domu, a predsa stále chceš, aby ťa Boh prijal, a stále chceš, aby ťa Boží vyvolený ľud schvaľoval; dokonca chceš zjednávať s Bohom a dokonca chceš dostať odmenu – naozaj by ti veci mohli tak pekne vyjsť? Klameš Boha, pristupuješ k Nemu povrchne a zahrávaš sa s Ním, a predsa stále chceš, aby ti Boh dal odmenu; čo si zač? Ak si schopný toto robiť, máš život? Keby malo skazené ľudstvo ľudské svedomie a rozum, nesprávalo by sa k Bohu takto po toľkých rokoch počúvania kázní. A predsa ty veríš v Boha veľa rokov a toľké roky počúvaš kázne, a stále sa dokážeš k Bohu takto správať: vlastnú ochotu používaš ako náhradu za praktizovania pravdy, snažíš sa Boha ťahať za nos a pristupovať k Nemu povrchne, klamať Ho a zahrávať sa s Ním. Povedz Mi, čo si zač? Si satan, diabol – nie ľudská bytosť. V Božích očiach nie si ani stvorená bytosť; si len diabol, len úbožiak, ktorý si zaslúži zomrieť! Povedz Mi, nezaslúži si takýto človek zomrieť? (Áno.)

Niektorí ľudia si myslia, že vynaložili veľké úsilie pri konaní svojich povinností v Božom dome a že sú ochotní vydať sa pre Boha, sú ochotní počúvať Božie slová a sú ochotní praktizovať pravdu. Keď hovoria, že sú ochotní, cítia sa trochu dojatí a majú určitú úprimnosť, a tak sa vyvyšujú ako ľudia podobní Petrovi, ktorí sa usilujú o pravdu a praktizujú pravdu, a usádzajú sa na trón. Je takéto konanie niečím, čo by mala robiť stvorená bytosť? Mala by mať stvorená bytosť takéto prejavy? (Nie.) Človek, ktorý má život-vstup, nemá len ochotu; na základe tejto ochoty praktizuje a má vstup. Aké prejavy teda bude mať takýto človek? Mať život-vstup znamená, že človek postupne odvrhuje svoje skazené povahy a postupne dospieva k tomu, že má Božie slová ako svoj život. Čo zvyčajne prejavujú a žijú ľudia, ktorí majú Božie slová ako svoj život? Aký majú postoj k Bohu? Aké sú ich prejavy pri konaní ich povinností? (Človek, ktorý má život-vstup, má niekoľko hlavných prejavov. Po prvé, má pravé poznanie seba samého. Vidí, že zďaleka nespĺňa Božie požiadavky a že jeho duchovný vzrast je stále príliš malý. Cíti bolesť a utrpenie pre niektoré zo svojich priestupkov a odhalení skazenosti a tiež dúfa, že zažije viac prostredí pripravených Bohom a ponesie viac bremien, pričom sa bude cvičiť v praktizovaní pravdy, pretože len tak môže získať pravdu. Po druhé, prinajmenšom sa dokáže vyhnúť tomu, aby bol pri konaní svojej povinnosti povrchný, a dokáže sa často zamýšľať nad sebou. Ak zistí, že porušil princípy alebo v nejakom ohľade pochybil, dokáže okamžite zmeniť smer. Okrem toho, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa Božích správnych ustanovení alebo Božích obiet, má bohabojné srdce a neodváži sa uraziť Božiu povahu.) (Rád by som pridal jeden bod. Človek, ktorý má život-vstup, bude pri konaní svojej povinnosti opatrný a obozretný, bude venovať úsilie Božím slovám, hľadať pravdy-princípy a nebude konať bezohľadne podľa vlastnej vôle. Bude tiež diskutovať o záležitostiach a komunikovať s ľuďmi, ktorí rozumejú pravde, a bude praktizovať podľa právd-princípov.) Vo svojom skutočnom živote majú ľudia, ktorí majú život-vstup, zodpovedajúce žitie a prejavy. Nezostávajú len na úrovni úmyslov; nie sú len ochotní byť verní a ochotní podriadiť sa. Namiesto toho majú skutočné žitie a prejavy. Najjednoduchším bodom je, že bez ohľadu na to, čo sa stane v ich každodennom živote, dokážu proaktívne a vedome hľadať pravdy-princípy. Predtým, ako začnú konať, najprv si ujasnia princípy konania a jasne im porozumejú, a nepáchajú bezohľadne zlé skutky. Ak nerozumejú, hľadajú princípy v Božích slovách. Ak im ani po ich nájdení nie sú úplne jasné, vyhľadajú niekoho, kto rozumie pravde, aby o nich hovorili v duchovnom spoločenstve a ďalej o nich diskutovali. Keď porozumejú princípom, dokážu ich uviesť do praxe. Z pozitívneho hľadiska sú obzvlášť proaktívni a obzvlášť svedomití v praktizovaní pravdy. Bez ohľadu na to, s čím sa stretnú, či ide o dôležitú alebo bezvýznamnú záležitosť – a najmä vtedy, keď ide o veľkú záležitosť týkajúcu sa práce Božieho domu –, sú mimoriadne opatrní. Nerozhodujú sa ľahkovážne sami, ale viac sa radia s ostatnými, viac sa pýtajú a viac hľadajú. Z negatívneho hľadiska, keď urobia niečo zlé, dokážu sa zamyslieť nad svojimi skazenými povahami a spoznať ich, a spoznať svoje nedostatky a slabiny, oblasti, o ktorých nevedia, a oblasti, v ktorých majú tendenciu byť negatívni a slabí a v ktorých zlyhávajú. Často sa nad sebou zamýšľajú. Počas tohto procesu sa na jednej strane modlia k Bohu a hľadajú pravdu, pričom sa zamýšľajú nad sebou a spoznávajú sa prostredníctvom Božích slov súdu a odhalenia; na druhej strane žiadajú svojich bratov a sestry o spätnú väzbu. Po dokončení úlohy opakovane uvažujú o tom, či v nejakom ohľade neporušili princípy, či niečo neprehliadli, či nedošlo k nejakým skresleniam alebo či sa nevyskytli nejaké nezrovnalosti s pracovnými opatreniami Zhora. Neustále sa nad sebou zamýšľajú. Či už z pozitívneho alebo negatívneho hľadiska, cieľom a usmernením ich praxe je snaha konať podľa právd-princípov a zhodovať sa s pravdami-princípmi, a nie konať podľa vlastnej vôle. Ak nerozumejú pravdám-princípom alebo v nich nemajú jasno, nedusia túto záležitosť v sebe. Namiesto toho vyhľadávajú ľudí, ktorí rozumejú pravde, a hovoria s nimi v duchovnom spoločenstve, kým im princípy nie sú jasné, a až potom uvádzajú princípy do praxe a uskutočňujú ich. Stručne povedané, pokiaľ ide o praktizovanie, nekonajú podľa svojich preferencií ani nálady, tobôž nie aby bezohľadne páchali zlé skutky podľa vlastnej vôle; namiesto toho dokážu hľadať pravdu a vykonávať svoje povinnosti podľa princípov. Toto je ich prejav v praxi. Okrem toho, pokiaľ ide o ich postoj k Bohu, o to, ako pristupujú k Božím požiadavkám a ako pristupujú ku každému aspektu záležitostí týkajúcich sa Boha, dokážu mať bohabojné srdce, srdce, ktoré sa desí Boha, a srdce naplnené bázňou a chvením. Veľmi sa boja, že by mohli ísť nesprávnou cestou alebo urobiť niečo zlé a zraniť Božie srdce, a veľmi sa boja, že by mohli uraziť Boha, porušiť Božie správne ustanovenia alebo uraziť Božiu povahu. Majú takúto mentalitu voči Bohu a majú tieto skutočné činy a prejavy vo svojom prístupe k pravde a vo svojom prístupe k pravdám-princípom; len toto predstavuje život-vstup, však? (Áno.) Máte tieto prejavy? Tí, ktorí majú tieto prejavy, majú život-vstup; tí, ktorí ich nemajú, sa všetci len namáhajú. Keby sa ťa niekto opýtal, čím si taký zaneprázdnený, keď každý deň pobehuješ a vydávaš sa, a ty by si povedal, že konáš svoju povinnosť a obetuješ Bohu svoju oddanosť, sú potom tvoje slová a činy v súlade s princípmi? Sú založené na Božích slovách? Ak každé tvoje slovo, všetko, čo robíš, a každý tvoj názor nie sú založené na Božích slovách a na pravde, ak pri udalostiach nehľadáš pravdu a nemáš život-vstup, vari sa potom len nenamáhaš? Pekne povedané, namáhaš sa; menej pekne povedané, len vynakladáš úsilie; a povedané ešte viac na rovinu, jednoducho predávaš svoju námahu! Predávanie tvojej námahy sa rovná namáhaniu sa. Čo môžeš získať z predávania svojej námahy? Získaš jednoducho nejakú milosť: ješ dobré jedlo, nosíš pekné oblečenie, užívaš si určité životné pohodlie, bývaš na pomerne priestrannom mieste a v zime ti je relatívne teplo a v lete relatívne chladno. To je už celkom dobré. Ak len vynakladáš úsilie, čo iné očakávaš, že získaš? Si len ochotný konať svoju povinnosť, ale nepraktizuješ pravdu. Toto nie je nasledovanie Božej cesty. V tom prípade to, čo robíš, je len namáhanie sa. Tí, ktorí sa namáhajú, nepraktizujú pravdu a v ničom, čo robia, nemajú žiadne princípy. Takéto namáhanie sa im nemôže priniesť život; to, že si môžu užiť trochu milosti, je už celkom dobré. Si ochotný vynakladať úsilie a vzhľadom na tvoju drinu ti Boží dom poskytuje niektoré každodenné potreby, aby si mohol žiť o niečo lepšie, mal čerstvú zeleninu po celý rok a jedol nejaké organické potraviny. Už toto je Božia milosť – čo iné očakávaš, že si budeš užívať? Keby si pracoval a vynakladal úsilie na zarábanie peňazí vo svete, čo by si si mohol dovoliť jesť alebo nosiť? Jedlo ani oblečenie by ti neboli jednoducho poskytnuté; musel by si si na ne zarobiť sám a musel by si tiež znášať zlé zaobchádzanie a šikanovanie od iných. Tým, že vynakladáš úsilie v Božom dome, si môžeš užívať Božiu milosť a prinajmenšom byť ušetrený šikanovania; môžeš dobre jesť, dobre sa obliekať, žiť na peknom mieste a viesť príjemný život. Nikto ťa nešikanuje, nikto na teba neútočí a nemstí sa ti, a keď ochorieš, bratia a sestry sa o teba starajú a opatrujú ťa. Nie je toto milosť? Nie sú toto veci, ktoré hľadáte? Ak je toto všetko, čo hľadáte, už ste to dosiahli; už ste získali to, čo ste hľadali. Nie sú toto veci, ktoré hľadajú ľudia bez života? Nesplnili sa im všetky ich priania pri hľadaní týchto vecí? Tvoju „ochotu“ možno vymeniť len za túto milosť a tento pôžitok od Boha. To je už celkom dobré; Boh ťa neukrátil. V skutočnosti je tá tvoja „ochota“ bezcenná. Bez života-vstupu ju nemôžeš vymeniť za život; môžeš ju vymeniť len za trochu milosti. Neprevyšuje už azda milosť, za ktorú ste ju vymenili, to, o čo ste prosili alebo čo ste si predstavovali? (Áno.) Je toto teda to, čo chcete? Je toto to, o čo sa usilujete? Keď ste prvýkrát uverili v Boha, dúfali ste len, že získate túto milosť a pri tom to zostane? (Nie.) Máte teda nejaké iné ašpirácie? (Áno. Chceme sa tiež usilovať o dosiahnutie spásy.) Ak máš len úmysel praktizovať pravdu, ale nikdy ju nepraktizuješ, môže sa táto tvoja ašpirácia – usilovať sa o dosiahnutie spásy – ešte zrealizovať? (Nie.) Prečo sa nemôže zrealizovať? Pretože zostávaš len na úrovni ochoty a neuviedol si pravdu do praxe. Žiješ v prostredí telesného pohodlia a bezstarostnosti, užívaš si Božiu milosť a vo svojom srdci sa cítiš veľmi spokojný. Je dobré takto pokračovať? (Nie.) Čo je na tom zlé? Nie sú toto presne tie veci, o ktoré sa usilujete? (Zostávať len na úrovni úmyslov bez praktizovania pravdy a bez žitia ľudskej podoby – myslím si, že žiť takto je nezmyselné a bez hodnoty.) Nemyslíte si, že dobre jesť a dobre sa obliekať predstavuje hodnotu života? Dobre jesť, dobre sa obliekať, žiť na peknom mieste a užívať si dobrý život; celý život bez starostí o jedlo či oblečenie a užívanie si bohatstva, cti a pokoja – neboli to vari veci, o ktoré sa usilovali cisári v minulosti? Dokonca aj cisári sa usilovali o tieto veci, o čo iné sa teda dúfate usilovať vy, takí bezvýznamní ľudia? Pozrite sa na každého z vás: neusilujete sa o život a neusilujete sa o dosiahnutie spásy; usilujete sa len o to, aby ste dobre jedli, dobre sa obliekali a užívali si dobrý život. Nie je toto všetko, o čo sa usilujete? Takéto malé úsilie je až príliš ľahké dosiahnuť. Nie je potrebné hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde; dokonca aj jedno ďalšie slovo duchovného spoločenstva by bolo nevhodné. Vy nepotrebujete pravdu. Čo potrebujete? Všetci hľadáte len nasýtenie chlebom. Pokiaľ si vaše telo užíva pokoj a radosť, máte jedlo a oblečenie a žijete šťastne po celý tento život, to vám stačí a neusilujete sa o dosiahnutie spásy. Preto má väčšina ľudí len malé povedomie alebo odhodlanie, pokiaľ ide o usilovanie sa o pravdu. Stokrát opakujem vyhlásenie týkajúce sa právd-princípov, a koľkí z vás ho dokážu prijať? Koľkí z vás si ho dokážu vziať k srdcu? Podľa toho, čo vidím, naozaj len pár. Komunikoval som s vami toľko rokov. Bez ohľadu na to, aká záležitosť sa rieši – či už ide o bežnú záležitosť, alebo o záležitosť, ktorá sa týka cirkevnej práce alebo zahŕňa vykonávanie povinností –, ak jednoducho hovorím pokojne bez toho, aby som kládol mimoriadny dôraz na to, čo hovorím, a bez použitia rázneho tónu, zisťujem, že potom len veľmi málo ľudí dokáže veci striktne uviesť do praxe a uskutočniť ich podľa právd-princípov. Toľko rokov som hovoril v duchovnom spoločenstve o pravdách-princípoch, no vy im stále nedokážete porozumieť a vo svojich srdciach o nich nemáte žiadne povedomie. Niekto vás musí orezať a disciplinovať, kým si ich dokážete zapamätať a dodržiavať ich. Ak k vám jednoducho hovorím pokojne, zostávate nevšímaví a praktizovanie pravdy vôbec neberiete vážne. Ľudia s trochou kvality rozumejú len troche doktríny a potom si myslia, že vstúpili do pravdy-reality, a dokonca sa cítia so sebou celkom spokojní. Niektorí dokonca skúšajú, kam až môžu zájsť, a predvádzajú sa. Nie je to nehanebné?

Nedávno som riešil problémy v istej cirkvi a hovoril som s nimi v duchovnom spoločenstve o niekoľkých princípoch. O týchto princípoch som hovoril v duchovnom spoločenstve už niekoľkokrát za posledných niekoľko rokov, no dodnes ich zodpovední ľudia stále nepochopili. Jednoducho hovorím pokojne, ale niektorí ľudia nedokážu porozumieť ľudskej reči. Nevedia, čo majú robiť, a nevedia, ako veci uskutočniť. Hovoril som tieto veci mnohokrát, ale idú im jedným uchom dnu a druhým von; na ušiach už majú z ich počúvania prakticky mozole, no stále nerozumejú. Povedzte Mi, čo sú zač? Sú to ľudské bytosti? Rozprávam veľmi jasne, hovorím im princípy, podľa ktorých by sa mala nejaká záležitosť riešiť, a ako by sa to malo robiť. Tiež pravidelne hovorím v duchovnom spoločenstve o pravde, a keď nastanú mimoriadne okolnosti, hovorím v duchovnom spoločenstve o niektorých mimoriadnych princípoch. No ani teraz stále nevedia, čo sú to princípy. Povedzte Mi, dokážu dodržiavať princípy? Dokážu praktizovať podľa právd-princípov? Nedokážu dodržiavať princípy ani nedokážu praktizovať podľa právd-princípov, takže to, čo robia, nemožno považovať za vykonávanie povinnosti. Čo teda robia? Nevynakladajú len úsilie? Ak nedokážeš dodržiavať pravdy-princípy, ktoré som ti povedal, je vynakladanie tej trochy úsilia praktizovaním pravdy? Znamená to, že máš život-vstup? To nie je život-vstup; je to namáhanie sa. Ak ti tvoje namáhanie dokáže zarobiť na stravu, to je už celkom dobré; nemôžeš získať život. Nedokážeš porozumieť pravdám-princípom, o ktorých hovorím, tak ako ťa mám charakterizovať? Ak dokážeš porozumieť pravdám-princípom, potom máš ľudskú prirodzenosť, si ľudská bytosť. Ak nedokážeš porozumieť pravdám-princípom, potom nemáš ľudskú prirodzenosť, si zviera. Ak máš odpor k pravde a nenávidíš pravdu a úmyselne sa staviaš proti Božiemu domu, potom si satan a si diabol. Ak rozumieš tomu, čo hovorím, a podľa toho aj konáš – ak rozumieš bez toho, aby som to musel zdôrazňovať druhýkrát, a bez toho, aby som ťa musel znova nabádať, dokážeš praktizovať podľa Mojich slov a naďalej ich dodržiavať –, potom vidím, že máš svedomie a rozum. Vo Svojom srdci ťa rešpektujem a vážim si ťa a správam sa k tebe ako k ľudskej bytosti. Ak som niečo povedal tisíc alebo desaťtisíckrát a ty si tomu stále neporozumel, potom sa k tebe nesprávam ako k ľudskej bytosti – v Mojom srdci nie si ľudská bytosť, si zviera. Prečo? Ak nedokážeš porozumieť ani slovám, ktoré som povedal tak jednoducho a jasne a tak výslovne, potom čo si, ak nie zviera? Si horší ako zviera. Pes, ktorého mám, dokáže porozumieť veciam, ktoré ľudia bežne hovoria. Možno nevie, čo od neho chcem, aby urobil, ale po toľkých rokoch života so Mnou vie, čo nechcem, aby robil. Zvyčajne sa zdrží toho, aby urobil čokoľvek, o čom vie, že sa Mi nepáči. Na čom to možno vidieť? Napríklad, keď disciplinujem jeho šteniatka, spolupracuje, ako len môže, vo veľkom strachu, že tie dva malé psy nepochopia a nahnevajú svojho pána. Vie, že nesmie hrýzť veci alebo oblečenie zavesené na sušenie na dvore, a že jeho pán sa nahnevá, ak to urobí. Zakaždým, keď vojde na dvor, najprv drží tie dve šteniatka pod kontrolou a bráni im hrýzť veci zavesené na sušenie. Ak urobí niečo, čo Ma nahnevá, neustále sa Ma snaží uchlácholiť a urobiť Ma šťastným. Až keď som ochotný ho pohladiť a znova naňho prehovoriť, začne byť šťastný. Myslenie psa je veľmi jednoduché, ale pes má jednu najvzácnejšiu vec, ktorú skazené ľudstvo nemá: úprimnosť psa je niečo, čo ľudstvu chýba. Ak ľudstvu chýba úprimnosť, ako sa môže nazývať ľudstvom? Hoci sú príslušníci ľudstva odetí v ľudskej koži a navonok majú ľudskú podobu, v podstate to nie sú ľudské bytosti. Chýba im aj to najzákladnejšie svedomie a rozum, tak ako môžu prejavovať úprimnosť? Niektorí ľudia dokážu porozumieť princípom a dokážu ich uvádzať do praxe; takíto ľudia sa môžu nazývať ľudskými bytosťami. Prečo je to tak? (Po prvé, ich schopnosť porozumieť princípom dokazuje, že majú duchovné porozumenie a poznajú význam Božích slov a Božích úmyslov. Po druhé, takíto ľudia majú svedomie a rozum, majú hranice pre svoje počínanie a dokážu dodržiavať princípy; preto len takíto ľudia sa môžu nazývať ľudskými bytosťami.) Správne. Po prvé, majú schopnosť chápania. Dokážu porozumieť ľudskej reči a dokážu myslieť a chápať spôsobmi bežnými pre iných ľudí. Po druhé, majú svedomie a rozum, majú hranice svedomia, sú ochotní praktizovať pravdu a sú schopní ju praktizovať. Takýto človek sa môže nazývať ľudskou bytosťou; tí, ktorí tieto dve veci nemajú, nie sú ľudskými bytosťami. Ak niekto nie je ľudskou bytosťou, ako môže mať svedomie a rozum? Ako by bez svedomia a rozumu dokázal porozumieť ľudskej reči? Človek bez svedomia a rozumu nedokáže ani dodržiavať predpisy, napriek tomu, že rozumie troche doktríny a chce tak urobiť. A predsa si stále myslí, že jeho ochota praktizovať pravdu znamená, že je niekým, kto je verný Bohu, a niekým, koho Boh prijíma a miluje. Nie je toto logika darebáka? (Je.) Ľudia, ktorí majú logiku darebáka, nakoniec nemôžu získať pravdu. Akí ľudia majú logiku darebáka? Popletení ľudia. Popletení ľudia vždy prichádzajú s logikou darebáka. Čo tým myslím, keď vám hovorím tieto veci? Snažím sa vás podnietiť, aby ste praktizovali pravdu, alebo odhaľujem podstatu vašich problémov? (Dávaš nám jasne najavo, že sme ešte nevykročili na cestu usilovania sa o pravdu, a vedieš nás k tomu, aby sme sa na túto cestu vydali.) Niektorí ľudia hovoria: „Nehovoríš tieto veci jednoducho preto, aby si nás nabádal praktizovať pravdu?“ Skutočne to tak nemyslím. To, či dokážeš praktizovať pravdu, je tvoja vlastná vec a nemá to so Mnou nič spoločné. Keď jasne poviem v duchovnom spoločenstve pravdy, o ktorých by som mal hovoriť, splním si Svoje zodpovednosti a povinnosti. Pokiaľ ide o to, akú cestu si vyberieš a po akej ceste sa vydáš, do toho nezasahujem. To, či nakoniec dokážeš dosiahnuť spásu, závisí výlučne od tvojich vlastných rozhodnutí a úplne to závisí od cesty, po ktorej sa vydáš; Moja zodpovednosť voči vám sa tu končí. To znamená, že vezmem všetky pravdy, ktorým by ste mali rozumieť, a poviem vám ich, a ak ste ochotní ich praktizovať, je to prirodzene lepšie, ale ak nie ste ochotní, nebudem do toho zasahovať. Určite vás nebudem každý deň prenasledovať a dohliadať na vás, a už vôbec vás nebudem nútiť praktizovať pravdu. Také veci nerobím; to nie je Moja práca, ani to nespadá do rozsahu Mojej práce. Ak odo Mňa vyžadujete, aby som sa k vám správal ako k otrokom, každý deň vás orezával a disciplinoval, kým dokážete dodržiavať niekoľko pravidiel, preukázať trochu poslušnosti a praktizovať trochu pravdy, potom v Mojich očiach sú takíto ľudia tými, ktorých nemožno zachrániť. Ak som povedal pravdy-princípy tisíc alebo desaťtisíckrát a vy ste im stále neporozumeli a nehľadáte, čo iné môžem povedať? Aký je Môj postoj k tomuto? Robte si, čo chcete. Ak nie ste ochotní počúvať, tak nepočúvajte. Môžete veriť, ako len chcete; nebudem do toho zasahovať, ani nechcem vynaložiť to úsilie. Pravda vám bola bezplatne darovaná, ale vy si ju neviete vážiť. To, či nakoniec dokážete dosiahnuť spásu, je vaša vlastná záležitosť a nemá to so Mnou nič spoločné. Ak sa vždy musíš spoliehať na iných ľudí, že na teba budú dohliadať, orezávať ťa a disciplinovať ťa, kým sotva dokážeš praktizovať trochu pravdy alebo urobiť niečo prospešné pre prácu Božieho domu a pre tvoju povinnosť, potom toto nie je to, čo chcem. Ak ste všetci takíto, potom Moje hovorenie v duchovnom spoločenstve o pravde nemá žiadny význam; hovorenie v duchovnom spoločenstve o akomkoľvek aspekte pravdy by bolo nadbytočné a bolo by úplne zbytočné. Ak nemáte ani svedomie a rozum, ktoré by normálna ľudská prirodzenosť mala mať, a po tom, čo ste si vypočuli také veľké množstvo pravdy v duchovnom spoločenstve, stále nemáte žiadny subjektívny úmysel alebo plán, ako praktizovať pravdu a ako vstúpiť do pravdy-reality, potom nemáte žiadnu nádej na dosiahnutie spásy. Je to tak? (Áno.)

Niektorí ľudia sa so Mnou stále snažia hrať psychologické hry a správať sa ku Mne ľstivo. Vždy, keď niečo robia, čakajú, kým im vydám príkaz, a až potom konajú. Bez ohľadu na to, koľkokrát som hovoril v duchovnom spoločenstve o princípoch, nemá to na nich žiadny účinok; jednoducho nepraktizujú podľa princípov. Neustále si myslia: „Musím od Teba dostať príkaz týkajúci sa tejto záležitosti. Ak povieš, že to môžeme urobiť, urobíme to; ak povieš, že nemôžeme, neurobíme to. Čo ak budem konať podľa princípov, ktoré si vysvetlil, a keď skončím, budeš nespokojný? Čo ak mi budeš robiť problémy? Čo ak ma prinútiš nahradiť straty?“ Hrajú so Mnou psychologické hry, nekonajú podľa princípov ani si neplnia zodpovednosti ľudskej bytosti. Nerobia nič z toho, čo spadá do ich vlastnej zodpovednosti – nespolupracujú s ostatnými, nediskutujú a nehovoria v duchovnom spoločenstve o záležitostiach s ostatnými ani nekonzultujú referenčné materiály. Namiesto toho Ma neustále prenasledujú a otravujú, pýtajú sa na to a ono a vždy hovoria: „Myslíš si, že je v poriadku, ak to urobím takto?“ V skutočnosti som vzal princípy a vysvetlil ich veľmi jasne, ale títo ľudia ich jednoducho neberú vážne. Myslia si: „Princípy, o ktorých si hovoril v duchovnom spoločenstve, sú len širokým rámcom – slovami, ktoré majú oklamať ľudí. Musíš mi povedať, ako túto záležitosť riešiť, a musíš mi vysvetliť každý detail.“ Nedokážeš pojať princípy, ktoré som vysvetlil, a neberieš ich vážne, a chceš, aby som ti priamo povedal, ako máš všetko robiť. Nerobí ťa to zbytočným? Azda nemáš mozog? Nemáš myšlienky? Aká je tvoja povinnosť? Nechceš vziať na seba žiadnu z povinností, ktoré by mala ľudská bytosť vykonávať, ani zodpovednosti, ktoré by mala prevziať; jednoducho chceš, aby som ti priamo povedal, čo máš robiť. Načo sú ti potom tvoje srdce a mozog? Nechceš do toho vložiť svoje srdce, nechceš používať svoj mozog ani nechceš vynaložiť úsilie, a tiež sa bojíš prevziať zodpovednosť. Čo si to za človeka? Nie si ty vari prešibaný špekulant? Tvoja kvalita je dosť slabá, a predsa si plný úskokov! Tento trik ti u Mňa neprejde. Je dosť odporné, že nedokážeš porozumieť princípom, a predsa sa Ma stále pokúšať oklamať a bojíš sa prevziať zodpovednosť. Ako by si vôbec mohol uvádzať pravdu do praxe? Aká je podstata strachu z prevzatia zodpovednosti pri vykonávaní svojej povinnosti? Vkladá azda takýto človek do vykonávania svojej povinnosti nejaké skutočné srdce? Je v tom nejaká oddanosť? (Nie.) Ak tam nie je ani skutočné srdce ani oddanosť, je tam nejaký život-vstup? Je toto vykonávanie povinnosti? (Nie.) Aká je potom povaha takého vykonávania povinnosti? Je to namáhanie sa; to je jeho povaha. Každý, kto so Mnou hrá psychologické hry, sa Mi hnusí. Ak pracuješ seriózne a s nohami pevne na zemi, pohotovo hľadáš, keď nerozumieš, a praktizuješ podľa princípov, keď si sa na ne opýtal a získal v nich jasno, potom aj keď sa niekedy za mimoriadnych okolností opýtaš ešte raz, neodradí Ma tvoja slabá kvalita. Avšak ak so Mnou niekto stále vnútorne zápasí, hrá psychologické hry a snaží sa Ma prekabátiť, odmieta prevziať akúkoľvek zodpovednosť, pýta sa Ma na všetko, s čím sa stretne, a koná až po tom, čo mu dám pokyn, čo je to za problém? Navonok sa zdá, že sa vo všetkom podriaďuje Bohu, ale v skutočnosti je prefíkaný. Myslí si, že ak sa niečo pokazí, keď koná takto, neponesie žiadnu zodpovednosť; zároveň môže dávať ostatným najavo, že sa vo všetkom podriaďuje Bohu. Preto, bez ohľadu na to, čo robí, vždy chce počuť pokyny osobne vydané Bohom, akoby jeho vzťah s Bohom bol obzvlášť blízky. Neuvedomuje si, že to rozvracia Božie myšlienky, rozvracia Jeho dielo a vyvoláva v Bohu voči nemu odpor a znechutenie. Dokonca si myslí, že koná svoje povinnosti a vydáva sa pre Boha, že Boh by ho mal takto viesť, že Boží dom mu musí dovoliť takto konať, a že Boží dom by ho mal rozmaznávať ako malé bábätko. Až potom sa vo vnútri cíti potešený a cíti, že si to užíva. Čo je to za myslenie? Je toto človek usilujúci sa o pravdu? Má takýto človek rozum? (Nie.) Ľudia, ktorí rozumejú pravde, konajú s rozumom. Prinajmenšom sami riešia problémy, ktoré sú schopní vyriešiť, a neotravujú Boha jednou otázkou za druhou. Aj keď nedokážu vyriešiť problém sami, mali by hľadať a hovoriť v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami, s ktorými spolupracujú, alebo s ľuďmi, ktorí rozumejú pravde. Takto môžu vyriešiť problém a nájsť cestu praktizovania. Človek s rozumom to dokáže urobiť; ľudia bez rozumu sú náchylní bezohľadne páchať zlé skutky. Ak človek so životom-vstupom rozumie pravde, dokáže ju praktizovať a vstúpiť do pravdy-reality a má Božie slová ako svoj život, mal by takýto postoj k Bohu alebo správal by sa takto? Komunikoval by s Bohom takýmto spôsobom? (Nie.) Nekomunikoval – to je isté. Čo sa teda deje s ľuďmi, ktorí konajú takto? Je jasné, že nikdy nemali život-vstup. Všetko robia úplne podľa svojich záujmov a úmyslov, no neustále tvrdia: „Som ochotný byť verný Bohu, som ochotný vykonávať službu pre Boha a som ochotný zomrieť pre Boha! Pokiaľ som ochotný, som človekom, ktorý miluje Boha, a som človekom, ktorý je verný Bohu a podriaďuje sa Mu!“ Pod touto zástavou si myslia, že majú život. Skutočne nepoznajú svoje miesto na svete! Nie je toto prejavom nedostatku rozumu? (Je.) Ak má niekto rozum, vzal by túto „ochotu“ a považoval by ju za život? (Nie.) Prečo nie? (Pretože vidí, že má stále veľa skazených pováh, ktoré neboli vyriešené, a veľa právd, ktoré nedokáže uviesť do praxe, a cíti, že nespĺňa Božie požiadavky, nemyslí si, že má život.) Najvýraznejšou črtou človeka s rozumom je, že sa dokáže často zamýšľať nad sebou. Keď objaví svoje problémy, pristupuje k nim racionálne a začne im rozumieť, a hľadá pravdu, aby ich vyriešil. Len takýto človek má skutočný život-vstup. Všetci ľudia, ktorí rozumejú pravde, majú nejaké pravé poznanie seba samých; všetci majú presné zhodnotenie a posúdenie seba samých. Presne vedia, aká je ich kvalita, aká je ich ľudská prirodzenosť, koľko z Božích slov a právd-princípov uviedli do praxe a koľko ešte musia uviesť do praxe. Budú mať tieto úvahy a po tom, čo o nich budú premýšľať, získajú tieto prínosy. Keď získajú tieto prínosy, myslia si: „Ochota človeka z hľadiska jeho subjektívneho úmyslu nie je život. Byť len ochotný je zbytočné; ešte som neuviedol pravdu do praxe. Stále mám v sebe skazenosť a vzdorovitosť a moja ľudská prirodzenosť nie je veľmi dobrá. Vždy sa chcem porovnávať s ostatnými, a čokoľvek robím, vždy chcem konať jednostranne a svojvoľne. Nikdy nechcem o záležitostiach diskutovať ani s nikým spolupracovať; jednoducho chcem mať posledné slovo ja sám. Na každého sa pozerám zvrchu a nikoho si nevážim. Toto nie sú prejavy toho, že mám ľudskú prirodzenosť, a nie sú to prejavy praktizovania pravdy!“ Tým, že sa takýto ľudia nad sebou zamýšľajú a spoznávajú sa v porovnaní s Božími slovami a so skúsenostnými svedectvami svojich bratov a sestier, môžu dosiahnuť tieto výsledky a získať tieto prínosy. Keď získajú tieto prínosy, dospejú k záveru o svojom úsilí a o svojich rôznych prejavoch? (Áno.) K akému záveru dospejú? (Že ešte nie sú človekom, ktorý sa usiluje o pravdu.) Uznávajú, že nie sú človekom, ktorý sa usiluje o pravdu, že nerozumejú pravde a že zďaleka nespĺňajú Božie požiadavky. Uznávajú, že pri konaní svojej povinnosti vynaložili len trochu úsilia a ešte neuviedli pravdu do praxe. K tomuto záveru dospievajú. Nestáva sa potom ich úmysel praktizovať pravdu silnejším? (Áno.) Keď ľudia so svedomím a s rozumom dosiahnu tieto výsledky prostredníctvom zamýšľania sa nad sebou, ich úmysel praktizovať pravdu zosilnie. Keď sa niečo stane, uvažujú o tom, aké vzdorovité myšlienky majú, aké bludné myšlienky a názory majú, aké skazené stavy a prejavenia skazených pováh majú, a ako by sa mali proti nim vzbúriť a ako by ich mali vyriešiť. Po tom, čo o týchto veciach popremýšľajú, budú následne hľadať, čo hovoria Božie slová a ako Boh vyžaduje, aby človek praktizoval, a budú hľadať pravdy-princípy. Keď nájdu pravdy-princípy, ich úmysel praktizovať pravdu ešte zosilnie. Vedia, aké sú štandardy požadované Bohom a ako by mali konkrétne praktizovať. Cesta je im jasná a ich ďalším krokom je praktizovať.

Povedzte Mi, dokážu sa ľudia bez rozumnosti nad sebou zamyslieť? (Nie.) Nikdy sa nad sebou nezamyslia; vždy si myslia, že hoci majú skazené povahy, nikdy ich neprejavili, že sú za každých okolností neomylní a sú v každom ohľade lepší ako všetci ostatní, a že sa nikdy nemýlili a nikdy neurobili nič zlé. Prečo dokážu takto premýšľať? To je to, čo znamená byť bez rozumnosti. Ľudia bez rozumnosti sa nad sebou nezamyslia a nebudú sa porovnávať s Božími slovami. Nebudú sa porovnávať s Božími slovami a nemajú o sebe žiadne relatívne presné hodnotenie, posúdenie ani poznanie – majú teda úmysel praktizovať pravdu? Tento úmysel v nich nemôže vzniknúť. Budú potom milovať pravdu? Predstúpia pred Boha, aby hľadali pravdu? Nie. Veria, že urobili všetko, čo mali urobiť, presne ako povedal Pavol: „Vieru som zachoval, dobrý boj som bojoval.“ Po tom, čo len vynaložia nejaké úsilie, vyvodia o sebe tento záver, a tak nehľadajú pravdu. Ľudia bez rozumnosti sa takto charakterizujú a nehľadajú pravdu – dokážu teda praktizovať pravdu? (Nie.) Aj keď občas dodržiavajú niekoľko predpisov a robia veci len naoko, a navonok to vyzerá, akoby praktizovali pravdu, v skutočnosti dodržiavajú predpisy, no stále veria, že praktizujú pravdu. Nie je to sebaklam? Prečo sú ľudia takí náchylní dodržiavať predpisy? Je to preto, že nie sú dobrí v hľadaní pravdy. Ak nehľadajú pravdu, nemôžu vôbec porozumieť pravdám-princípom a vôbec nemôžu porozumieť ani tomu, aká je cesta praktizovania pravdy. Preto, čokoľvek robia, len dodržiavajú niekoľko predpisov a robia veci len naoko. Je jasné, že dodržiavajú predpisy, no hovoria, že praktizujú pravdu – to je pretvárka, je to klam a je to zahrávanie sa. Ty len dodržiavaš predpis. Je to presne ako s Pavlom: vo svojej práci a v kázaní veľmi trpel a zaplatil veľkú cenu, no robil veci len naoko a nikdy nenasledoval Božiu cestu. To znamená, že v ničom, čo robil, nikdy nehľadal Božie úmysly, nikdy si nebral Božie slová k srdcu, nikdy podľa nich nepraktizoval a jednoducho konal podľa svojej vlastnej vôle. Potom použil svoje utrpenie a vydávanie sa ako kapitál, ktorým od Boha požadoval odmenu: „Beh, ktorý som mal bežať, som dokončil. Daj mi korunu; daj mi odmenu!“ Niekto sa ho opýtal: „Vieš, kto je Pán Ježiš?“ Povedal: „On je Kristus.“ Znova sa ho opýtal: „Kto si potom ty?“ On odvetil: „Ja som tiež kristus.“ Vari sa neodhalila jeho pravá tvár? Mal nejaké skutočné prejavy praktizovania pravdy? (Nie.) Ľudia, ktorí sa nad sebou nikdy nezamýšľajú, nebudú nikdy vedieť praktizovať pravdu. Nemajú žiadne povedomie o praktizovaní pravdy a nikdy nebudú hľadať pravdu. Nedokážu nájsť cestu praktizovania pravdy, nieto ešte porozumieť detailom praktizovania pravdy. Preto, keď sa snažia napísať článok so svedectvom o životnej skúsenosti, ani po tom, čo sa namáhajú zo všetkých síl, nedokážu dať pero na papier. Zúfalo sa chcú predviesť a zúfalo chcú ukázať, čo dokážu, ale nemôžu; sú takí úzkostliví, až ich oblieva pot, no stále nedokážu nič napísať. Prečo je to tak? Nikdy nepraktizovali pravdu a nikdy neprešli procesom hľadania pravdy a jej praktizovania. Sú to ľudia so životom-vstupom? (Nie.) Majú ľudia bez života-vstupu život? Nemajú život. Na čo sa potom spoliehajú pri konaní svojich povinností? (Spoliehajú sa na svoju vlastnú vôľu a spoliehajú sa na svoje vlastné preferencie.) Je správne povedať, že sa spoliehajú na svoju vlastnú vôľu a spoliehajú sa na svoje vlastné preferencie, ale stále sa cítia ukrivdení a neprijímajú to. Potom to môžeme povedať takto: Na čo sa spoliehajú pri konaní svojich povinností? Jednoducho sa spoliehajú na: „Som ochotný praktizovať pravdu a uspokojiť Boha; som ochotný byť verný Bohu; som ochotný podriadiť sa pravde; som ochotný kráčať cestou bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu; som ochotný kajať sa a priznať si svoje chyby; som ochotný usilovať sa o pravdu a kráčať cestou spásy.“ Pri konaní svojich povinností sa jednoducho spoliehajú na takéto priania „som ochotný“; to je základ pre to, aby konali svoju povinnosť podľa svojej vlastnej vôle. Pre nich môže táto „ochota“ nahradiť všetko a môže dosiahnuť všetko, ale pre Boha ich ochota nestojí ani za deravý groš. Prečo? Boh pozoruje tvoje srdce a vie, že si ochotný praktizovať pravdu a si ochotný usilovať sa o pravdu. Boh čaká na tvoje praktizovanie a tvoj vstup, no nikdy od teba nevidí žiadne skutočné konanie ani od teba nevidí žiadny život-vstup. Preto takíto ľudia nemajú život; to je isté. Ľudia bez života majú jednu veľmi očividnú vlastnosť: vždy sa správajú k Bohu s rovnakým postojom, s akým by sa správali k človeku. Neustále premýšľajú o tom, ako zápasiť s Bohom a intrigovať proti Nemu, neustále špekulujú o tom, ako sa na nich Boh pozerá, a vždy sa k Bohu správajú tak, akoby komunikovali s iným človekom alebo s nadriadeným. Nemajú bohabojné srdce a nemajú postoj podriadenosti voči Bohu. Toto je najočividnejšia vlastnosť človeka bez života. Vo svojom srdci neustále špekulujú o Bohu: „Čo si myslíš Ty? Čo znamená pohľad v Tvojich očiach? Aký význam sa skrýva za Tvojím tónom a zvukom Tvojho hlasu? Hovoríš mi, aby som to urobil takto alebo onak?“ Nehľadajú pravdy-princípy; nemajú žiadnu bázeň pred Bohom, len podozrenie, ostražitosť a súperenie. Človek bez života nikdy nemôže získať bázeň pred Bohom, a tak nemá ani tú najzákladnejšiu úctu k vtelenému Bohu. Možno pri modlitbe vždy hovoríš „Bože, Bože“ a môže to znieť veľmi príjemne. Navonok to môže vyzerať, akoby si si veľmi vážil vteleného Boha, ale v skutočnosti, keďže nemáš žiadny život-vstup a nemáš Božie slová ako svoj život, keď voláš „Bože“, len vyslovuješ slovo. Neznamená to, že poznáš Božiu podstatu a Jeho identitu, alebo že sa k Nemu skutočne správaš ako k Bohu. Je to len forma oslovenia, rovnako ako výrazy, ktoré používaš na oslovenie svojich rodičov, starých rodičov alebo akéhokoľvek staršieho. Pre teba je „Boh“ len úctivá forma oslovenia, pretože, pokiaľ ide o teba, Boh nie je predmetom tvojho uctievania a nemáš bohabojné srdce. Rozumiete? (Áno.) Až po tom, čo sa Božie slová stanú životom človeka, postupne v ňom vznikne bohabojné srdce. Čo vám toto vyhlásenie ukazuje? Bohabojné srdce vzniká preto, lebo Božie slová sa stali životom v človeku; nevzniká zo svedomia a rozumu človeka. Svedomie a rozum nestačia na to, aby sa v človeku vytvorilo bohabojné srdce. Aj keď si dobrý človek, si človek dodržiavajúci pravidlá a človek, ktorý je nevinný a drží sa na svojom mieste, ak nemáš vôbec žiadne poznanie Boha alebo si nikdy nemal život-vstup, potom máš nanajvýš len trochu úcty, zdvorilosti a slušnosti voči Bohu; to sa nedá nazvať bázňou. Bázeň človeka pred Bohom vzniká preto, lebo Božie slová sa stali jeho životom. Preto si nemysli, že obyčajná „ochota“ môže obsiahnuť všetko alebo môže všetko nahradiť. Pre Boha je tvoja ochota bezcenná a má malú hodnotu. Niektorí ľudia hovoria: „Nehovoril si azda v duchovnom spoločenstve to, že človek by mal mať postoj podriadenosti voči Bohu?“ Tvoj postoj k Bohu a tvoj subjektívny úmysel – to, čo si ochotný urobiť – sú dve odlišné veci. Mať postoj podriadenosti voči Bohu je rozumnosť, ktorú by si mal mať, zatiaľ čo tvoj subjektívny úmysel a tvoja ochota sú len tvojím prianím alebo odhodlaním. Kľúčové je, že to musíš jasne rozpoznať: tvoja ochota ťa možno dokáže priviesť na cestu spásy, a samozrejme, je aj predpokladom na to, aby ti umožnila vydať sa na cestu spásy, ale byť ochotný praktizovať pravdu neznamená, že si ju už praktizoval, ani to neznamená, že si už vstúpil do pravdy-reality, a už vôbec to neznamená, že máš pravdu-realitu alebo život-vstup. To znamená, že ak zostaneš len vo fáze, keď si ochotný praktizovať pravdu, nedá sa povedať, že už máš život. Kedy teda skutočne máš život-vstup? Keď dokážeš praktizovať pravdu a poznáš sám seba a dokážeš praktizovať podľa Božích požiadaviek – len to znamená skutočne mať život-vstup. Máš život-vstup, pretože vďaka tvojmu porozumeniu pravde sa tvoje myšlienky a názory, tvoj postoj k Bohu a tvoje skazené povahy v rôznej miere zmenili; tvoj postoj k Bohu a tvoj postoj ku konaniu tvojej povinnosti boli napravené a ty už nežiješ podľa svojich skazených pováh ani podľa bludných myšlienok a názorov; vo svojich názoroch na ľudí a veci a vo svojom počínaní a konaní dokážeš brať Božie slová ako svoj základ a brať pravdu ako svoje kritérium – len toto znamená mať život. Máte život? Až keď máš tieto reality, máš život; bez týchto realít nemáš život. Ak nemáš život, aký si potom človek? Si zviera, si diabol a si niekto, kto je zo satana. Na čo sa spoliehajú ľudia, ktorí sú zo satana, pri konaní svojich povinností? Spoliehajú sa na svoje skazené povahy a spoliehajú sa na svoju túžbu po požehnaniach. Aký je konečný výsledok? Vyčíňajú a páchajú zlo; sú absolútne neschopní praktizovať pravdu, neschopní nasledovať Božiu cestu a o to viac neschopní dosiahnuť spásu. Taký je výsledok.

Práve sme hovorili v duchovnom spoločenstve o niektorých prejavoch ľudí, ktorým chýba život-vstup. Po vypočutí týchto slov niektorí ľudia hovoria: „Takže sa ukazuje, že aj po tom, čo celý ten čas veríme v Boha, stále nemáme žiadny život-vstup a nezískali sme pravdu a život. Máš nás potom vo Svojom srdci nerád a si z nás veľmi znechutený?“ Takíto ľudia sa vždy zaujímajú o to, ako ich hodnotím. Je to správne? (Nie.) Prečo to nie je správne? (Boh s nami dnes tak veľa hovorí v duchovnom spoločenstve, aby sme mohli jasne rozpoznať svoj skutočný stav a jasne vidieť, že doteraz sme sa nevydali na cestu usilovania sa o pravdu a pri konaní svojich povinností sme stále vo fáze namáhania sa. To nám umožňuje včas sa prebudiť a kajať sa a umožňuje nám to nájsť správnu cestu na praktizovanie pravdy. Ak len hádame, ako nás Boh hodnotí a ako sa na nás pozerá, bez toho, aby sme sa snažili porozumieť Božím hlboko premysleným úmyslom, je to prejav toho, že sa neusilujeme o pravdu, a nakoniec pravdu aj tak nezískame.) Bez ohľadu na to, ako ťa hodnotím alebo aký mám z teba dojem, to nie je záležitosť, o ktorú by si sa mal starať, ani to nie je to stredobodom tvojho záujmu. Nie je to tak? (Je.) Ty dokonca chceš, aby som ťa mal rád a mal z teba dobrý dojem? Vzhľadom na váš výkon je už celkom dobré, ak dokážete zariadiť, aby ste vo Mne nevzbudili odpor. Pokiaľ ide o to, či vás mám rád, z koho mám dobrý dojem a koho si vysoko cením, mám Svoje princípy. Toto nie je záležitosť, o ktorú by ste sa mali starať, ani to nie je niečo, čo by ste mali vedieť. Okrem toho, bez ohľadu na Môj postoj k vám, keď hovorím, alebo na to, aké mám názory na akéhokoľvek jednotlivca, nebudem konať z horkokrvnosti ani na základe citov, a už vôbec nie podľa emócií; budem k vám pristupovať spravodlivo. Aj keď je váš výkon veľmi slabý, nebuďte negatívni a nenechajte sa obmedzovať. Sústreďte sa len na plnenie povinnosti, ktorú by ste mali konať, podľa princípov požadovaných Božím domom. Pokiaľ ide o to, na akú cestu sa môže každý z vás vydať, to závisí od vášho úsilia a vašich rozhodnutí. Samozrejme, z Môjho pohľadu dúfam, že každý z vás sa dokáže usilovať o pravdu, prijať pravdu a vydať sa na cestu spásy. Najmä dúfam, že tí z vás, ktorí drú a nesú ťažké bremená a ktorí vykonávajú dôležité povinnosti, ľudia s duchovným porozumením, ktorí majú pomerne dobrú kvalitu, a ľudia s dobrou ľudskou prirodzenosťou, sa všetci stanú ľuďmi, ktorí sa usilujú o pravdu, dokážu sa čo najskôr vydať na cestu spásy a dokážu praktizovať pravdu a vo všetkom získať život-vstup. Ak však nie ste ochotní usilovať sa o pravdu a kráčať cestou spásy, nebudem vás nútiť; nebudem na vás naliehať. Toto je Môj postoj. Pokiaľ ide o každého z vás, viem a rozumiem tomu, aká je vaša kvalita a aké je vaše úsilie, a mám na to Svoje názory. Teraz však o vás nebudem vyvodzovať závery. To, akou cestou kráčate a ako ďaleko dokážete zájsť, závisí od vašich vlastných rozhodnutí. Boží dom má princípy pre zaobchádzanie s ľuďmi. Ak porušíš správne ustanovenia, cirkev s tebou naloží tak, ako by s tebou mala podľa princípov naložiť. Nebudem ťa chrániť; aj keď si ťa vysoko cením, nebudem ťa chrániť. Aj keď si v minulosti vynaložil veľké úsilie a si niekým, kto drel, niesol ťažké bremená a predtým prispel k určitej oblasti práce Božieho domu, ak porušíš správne ustanovenia, cirkev s tebou naloží tak, ako by mala. Pľuzgiere na tvojich nohách pochádzajú z tvojho vlastného kráčania; cesta, po ktorej kráčaš, je tá, ktorú si si sám vybral. Toto sú dôsledky toho, že si sa vydal nesprávnou cestou. Riešenie týchto záležitostí je pre Mňa jednoduché. S niekoľkými jednotlivcami riešim veci, ktoré sa týkajú všeobecných záležitostí. Spôsob, akým robia veci, je dosť odpudzujúci a dosť odporný, ale stále sa k nim dokážem správať správne. Prestaň neustále hádať Moje myšlienky. Najväčší odpor mám k ľuďom, ktorí neustále čítajú medzi riadkami a sledujú Môj výraz, neustále sa vypytujú, na čo myslím, a neustále špekulujú o tom, či ich mám rád alebo aký z nich mám dojem. Tieto veci sa Mi najviac hnusia. Nikdy nešpekuluj o Mojich myšlienkach ani neuvažuj o tom, ako sa na teba pozerám a ako ťa hodnotím, alebo aké mám s tebou plány či ako s tebou naložím. Nerob si s týmito vecami starosti a nevynakladaj úsilie ani na premýšľanie o nich. Čím viac o nich premýšľaš, tým viac som tebou znechutený. Bez ohľadu na to, na ktorý z tvojich problémov poukazujem pri hovorení v duchovnom spoločenstve o pravde, nie je to preto, aby som ťa úplne odpísal, nie je to preto, aby som na teba útočil, ani to nie je preto, aby som ťa odsúdil. Skôr je to preto, aby som ti pomohol vyriešiť tvoje problémy, aby si mohol porozumieť pravde, mal cestu praktizovania a nakoniec sa dokázal vydať na cestu spásy. Preto by si sa nemal sústrediť na slová, ktoré používam, alebo na tón Môjho hlasu. Mal by si sa sústrediť na obsah toho, čo hovorím, porovnať sa s ním a zistiť, či to, čo hovorím, sa týka tvojho problému a či dokáže vyriešiť tvoj problém. Ak ti poviem o niekoľko slov viac, ak si ťa vysoko cením, alebo ťa postavím do dôležitej pozície, nebuď povýšený. Niekedy sú slová, ktoré ti hovorím, veľmi prísne a veľmi ostré, a aj keď máš pocit, že som veľmi nahnevaný, nesmieš začať prepadať negativite. Nerobím to preto, aby som na teba útočil; len riešim záležitosť nestranne a posudzujem problém podľa jeho podstaty. Robím to preto, aby som vzal pravdu a jasne a dôkladne o nej hovoril v duchovnom spoločenstve, nie preto, aby som ti osobne robil ťažkosti. Hovorím v duchovnom spoločenstve o tvojom probléme, pretože sa týka určitého aspektu pravdy alebo sa týka určitého aspektu stavu ľudstva. Musíme o tom hovoriť v duchovnom spoločenstve, aby každý mohol získať porozumenie a poučiť sa z tejto záležitosti. Nehádaj Moje myšlienky; ak to robíš, vynakladáš svoje úsilie na nesprávnom mieste. Rozumiete? (Áno.) Ak každý deň uvažuješ o tom, na čo myslím, ako sa na teba pozerám a ako ťa hodnotím, aké mám s tebou plány a či s tebou naložím alebo ťa prinútim trpieť – ak stále myslíš na tieto veci, robíš nesprávnu vec a vynakladáš svoje úsilie na nesprávnom mieste. Keby som s tebou chcel naložiť, nepotreboval by som to robiť osobne; vodcovia a pracovníci by s tebou naložili priamo podľa princípov. Boží dom má správne ustanovenia a cirkev bude postupovať podľa princípov a vyrieši záležitosť nestranne. Keby som s tebou chcel naložiť, povedal by som cirkevným vodcom a pracovníkom, aby hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde a vyriešili problém na základe tvojich prejavov, a potom by som ich nechal, aby s tebou naložili podľa princípov; to by bolo veľmi jednoduché. Preto nepotrebuješ čítať medzi riadkami a sledovať Môj výraz, a taktiež nepotrebuješ hľadať náznaky v tom, čo hovorím, a už vôbec nemusíš dbať na tón Môjho hlasu. Ak máš skutočnú vieru v Boha, ak veríš, že Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka, a ak veríš, že Boh je zdrojom pravdy, cesty a života, potom by si o Mne nemal mať tieto špekulácie ani sa ku Mne takto správať. Rozumiete? (Áno.) Nepáči sa Mi, keď sa ku Mne správaš s takouto mentalitou a takýmto spôsobom. Je pre Mňa úplne prirodzené a oprávnené, aby som rozumel tvojej podstate, rozumel tvojej ľudskej prirodzenosti a rozumel tvojim skazeným povahám. Ale ak chceš porozumieť tomu, na čo myslím vo Svojom srdci, ako sa na teba pozerám a čo s tebou plánujem urobiť, potom robíš nesprávnu vec. Viete, v čom konáte nesprávne? (Zaujali sme nesprávnu pozíciu.) Je to zaujatie nesprávnej pozície. Ak pri komunikácii so Mnou zaujmeš nesprávnu pozíciu, potom si vo veľkom nebezpečenstve. V žiadnom prípade by si nemal kráčať touto cestou; ak tak urobíš, budeš v nebezpečenstve.

Pri viere v Boha nie je potrebné čítať medzi riadkami a sledovať Boží výraz, ani by ste nemali byť voči Nemu ostražití či podozrievaví. Viete jasne vo svojich srdciach, čo by ste mali robiť a ako by ste mali konať? (Teraz je to trochu jasnejšie. Mali by sme byť k Bohu otvorení a úprimní a vynaložiť úsilie na slová, ktoré Boh prejavuje, a na pravdy, o ktorých hovorí v duchovnom spoločenstve.) Tieto slová sa ľahko hovoria, ale je ľahké ich uviesť do praxe? (Nie.) Keď odhaľujem a rozoberám stavy a problémy niektorých ľudí, ak hovorím mierne, niektorí ľudia to pustia jedným uchom dnu a druhým von; ak hovorím dôraznejšie alebo prísnejšie, niektorí ľudia sa cítia rozrušení a začnú byť negatívni, hovoriac: „Boh je taký nahnevaný, keď so mnou hovorí. Určite ma už nemá rád a je so mnou nespokojný – nestratil som teda všetku nádej na spásu? Boh ma už ani nechce, tak aký má zmysel žiť? Rovno by som mohol zomrieť!“ Je to správny spôsob, ako tomu rozumieť? (Nie.) Premýšľali by ste takto? (Nie.) Niektorí ľudia majú hrošiu kožu. Bez ohľadu na to, ako sú odhalení alebo orezávaní, je im to jedno. Bez ohľadu na to, čo im povieš, necítia sa vo svojom srdci rozrušení a myslia si: „Môžeš si hovoriť, čo chceš. Ak to vo svojom srdci neprijmem, nemôžeš s tým nič urobiť. Môžeš ma orezať, ale pokiaľ ma nevykážeš alebo nevypudíš, nebudem negatívny, ani nezoslabnem. Budem naďalej robiť veci tak, ako predtým. Jednoducho nebudem praktizovať pravdu. Pokiaľ nepácham zlo, čo mi môžeš urobiť?“ To je problematické. Ak pravdu ani neprijímajú, ani ju nepraktizujú, môžu ešte dosiahnuť spásu? (Nie.) Vidíš, s ľuďmi je veľmi ťažké zaobchádzať. Prečo je také ťažké s nimi zaobchádzať? Na jednej strane majú najrôznejšie bludné myšlienky a názory; na druhej strane majú niečo osudové – svoje skazené povahy. Bludné myšlienky a názory spôsobujú, že máš bludné porozumenia a chápania, a že máš bludné postoje, pokiaľ ide o určité veci. Na tomto základe tiež prejavuješ svoje bludné myšlienky a názory prostredníctvom svojich skazených pováh, čím hromadíš jednu chybu na druhú. Nie je ťažké s tým zaobchádzať? (Áno.) Tvoje názory a postoje sú samy osebe bludné, no stále sa ich držíš, stále sa snažíš vysvetľovať a ospravedlňovať sa a odmietaš prijať pravdu. Dokonca používaš určité taktiky a uvádzaš najrôznejšie dôvody a výhovorky, aby si sa očistil a vyhol zodpovednosti. Nie je to vari odhaľovanie skazených pováh, zatiaľ čo sa stále držíš svojich bludných názorov? (Áno.) Mať skazené povahy je už aj tak veľmi problematické, no ty sa stále držíš bludných myšlienok a názorov. Nerobí to ten problém vážnym? To odhaľuje, že si vo svojom srdci neoblomný, máš odpor k pravde, si arogantný a ľstivý, a že vo všetkom, čo povieš, nenechávaš žiadny priestor na medzery. Nie je to vari živý satan? (Áno.) Ak si takto počínaš, nikdy nezískaš pravdu a život. Ak sa po tom, čo to rozpoznáš, dokážeš zriecť svojich bludných myšlienok a názorov, prestaneš ich používať pri prístupe k veciam, zvrátiš svoj nesprávny postoj a podľa Božích slov a spôsobom, akým Boh učí človeka, čestne a úprimne vyriešiš problémy, s ktorými sa stretávaš, s bohabojným srdcom, potom máš život-vstup. Keď už máš život-vstup, keď si sa už vzbúril proti svojim bludným myšlienkam a názorom, vyriešil ich a zriekol sa ich, a keď si sa už vzbúril proti svojim satanským povahám, vyriešil ich a zriekol si sa ich v procese, keď praktizuješ pravdu a získavaš život-vstup, čo je to, čo žiješ a prejavuješ? Veci, ktoré sa zhodujú s pravdami-princípmi a ktoré sa zhodujú s Božími požiadavkami. To, čo žiješ, je preto život pravdy, ktorý Boh vyžaduje. Nie je to tak? (Je.) Čo je kľúčom k dosiahnutiu života-vstupu? (Nestačí mať len prianie a subjektívny úmysel praktizovať pravdu; človek musí mať skutočné prejavy praktizovania pravdy.) Každý to pozná a chápe ako doktrínu, ale nie je také ľahké uviesť to do praxe; je to ťažké. Do istej miery to súvisí s tým, či je ľudská prirodzenosť človeka dobrá alebo zlá. Ľudia, ktorí majú svedomie a rozum, dokážu prijať pravdu, takže je pre nich menej ťažké ju praktizovať; ak vynaložia úsilie, dokážu ju uviesť do praxe. Ľudia bez svedomia a rozumu nemilujú pravdu, a preto je pre nich veľmi ťažké ju praktizovať; jednoducho to nedokážu. Iba tí, ktorí dokážu praktizovať pravdu, majú život-vstup. Tým, že praktizujú pravdu pravidelne, postupne získavajú život. Tí, ktorí nedokážu praktizovať pravdu, sa čoraz viac vzďaľujú od života-vstupu a nemôžu získať život, však? (Áno.) Tento aspekt je veľmi jednoduchá záležitosť; je to záležitosť, o ktorej sa často diskutuje v každodennom živote ľudí. Niektorí jednotlivci možno majú vo svojich mysliach trochu zmyslového porozumenia, ale stále im chýba osobná skúsenosť a pochopenie tejto záležitosti. Ak by mali hovoriť o svojom porozumení, nedokážu to jasne vysvetliť a nedokážu to vysvetliť zrozumiteľne. Je vám to po takomto hovorení v duchovnom spoločenstve teraz jasné? (Áno.) Tak to zhrňte: Boh podrobne skúma najvnútornejšie srdce človeka, tak prečo potom človeka stále skúša? (Pretože človek potrebuje prakticky zažiť Božie dielo, spoznať svoje vlastné skazené povahy a získať pravdu ako svoj život prostredníctvom prostredí, ktoré Boh pripravuje. Toto je tiež proces, v ktorom Boh berie pravdu a berie Svoje slová a vštepuje ich človeku. V tomto procese človek opakovane bojuje proti svojim skazeným povahám, opakovane popiera svoje mylné myšlienky a názory a postupne sa stáva schopným vzbúriť sa proti telu a praktizovať Božie slová; nakoniec dokáže praktizovať pravdu a získať ju.) Tento proces bol jasne vysvetlený. Rozumiete tomu všetci? (Áno.) Keď sa to povie takto, táto otázka sa zdá byť veľmi jednoduchá. Vysvetlenie slovami sa môže zdať jednoduché, ale uvedenie do praxe zahŕňa veľa detailov. Takto to funguje teoreticky, ako je to vyjadrené slovami. V podstate sa o tejto otázke teraz jasne hovorilo v duchovnom spoločenstve: Božie skúšanie človeka je proces, pri ktorom Boh berie Svoje slová a vštepuje ich človeku, aby sa tieto slová stali jeho životom; je to jeden zo spôsobov, akým Boh koná dielo, a je to tiež proces, ktorý musí človek zažiť, aby dosiahol spásu. Týmto sa končí naše duchovné spoločenstvo na túto tému.

Rozpoviem vám príbeh o správaní jedného človeka, a Vy si ho môžete vypočuť a zistiť, v čom bol problém. V tú zimu snežilo a povedal som ľuďom, aby išli odhádzať sneh. Niekto sa spýtal, či by ho mali odhádzať ľudia, alebo by sa mal použiť stroj. Povedal som: „Ak je sneh príliš hlboký, použite stroj; ak ho ľudia zvládnu odhádzať, tak stroj nepoužívajte.“ Hoci som mu nepovedal, aký hlboký musí byť sneh na to, aby použili stroj, ani za akých okolností by ho mali odhádzať ľudia, povedal som mu princíp. Tento človek mu však jednoducho nedokázal porozumieť a vôbec nevedel, ako ten sneh odhádzať. Povedzte Mi, neboli Moje slová ľahko pochopiteľné? Keby ste to mali uskutočniť Vy, ako by ste to urobili? (Najprv by som sa pozrel, aká hlboká je vrstva napadaného snehu, a rozhodol by som sa na základe skutočnej situácie.) Na niektorých miestach bol napadaný sneh hlboký jeden meter, zatiaľ čo na iných bol hlboký len asi trinásť centimetrov. Čo by si urobil ty? (Ak bol sneh na väčšine miest hlboký menej ako trinásť centimetrov, potom by ho mali odhádzať ľudia a na odpratanie niekoľkých ojedinelých miest by sa mohol použiť stroj.) Čo si myslíte o tomto princípe? (Je primeraný.) Niektorí ľudia nevedia, ako uskutočniť ani niečo také jednoduché, ako je toto. Čo to znamená, nevedieť, ako to uskutočniť? Znamená to nevedieť ani to, ako riešiť bežné situácie. Keď bol sneh hlboký asi tri centimetre, spýtal sa: „Mali by sme ísť von a odhádzať sneh? Mali by ho odhádzať ľudia alebo máme použiť stroj?“ Povedal som: „Sneh môžete odhádzať až vtedy, keď prestane snežiť. Ak bude sneh príliš hlboký na to, aby ho odhádzali ľudia, použite na to stroj. Taký je princíp.“ Povedal, že rozumie. Keď sneh dosiahol hĺbku asi päť centimetrov, prišiel sa znova spýtať, či by sa mal odhádzať, a ten princíp som zopakoval ešte raz. Keď sneh dosiahol hĺbku asi osemnásť centimetrov, prišiel sa spýtať znova. Povedzte Mi, má tento človek nejakú kvalitu? (Nie.) Ten princíp som uviedol niekoľkokrát, no on mu nedokázal porozumieť a neustále sa pýtal, čo by sa malo urobiť. Nedokázal prísť na to, kedy by sa mal sneh odhádzať, za akých okolností by ho mali odhádzať ľudia ani za akých okolností by sa mal použiť stroj. Aká slabá musí byť jeho kvalita? Koľko by sa toho muselo ešte povedať pri zariaďovaní práce pre takého človeka, kým by tomu porozumel? Takýto človek nevidí nič jasne. V čom bol teda problém s týmto jeho správaním? Rozumel tomu, čo som povedal? (Nerozumel – držal sa nariadení.) Ak by sa držal nariadení, mal sa poponáhľať odhádzať sneh. Bez ohľadu na to, či by zariadil, aby ho odhádzali ľudia, alebo by ho dal odhádzať strojom, mal sa aspoň držať jedného alebo druhého. Držal sa však aspoň jedného z toho? Nešiel odhádzať sneh; len sa neustále pýtal, či by sa mal odhádzať a či by ho mali odhádzať ľudia, alebo by sa mal použiť stroj. Prečo sa neustále pýtal namiesto toho, aby niečo urobil? (V skutočnosti chcel na odhádzanie použiť stroj, ale sám sa nechcel rozhodnúť; len čakal, kým Boh povie slovo.) Čakal na Mňa, kým poviem slovo. Ukazoval tento jeho postoj nejaký úmysel podriadiť sa? (Nie.) Najprv sa pozrime, či dokázal porozumieť princípu, ktorý som uviedol. Rozumel tomu, čo som povedal? (Nie.) Nerozumel. Len chcel, aby som mu priamo povedal, čo má robiť, čo nemá robiť a ako to má robiť. To boli jediné slová, ktorým dokázal porozumieť; princípom jednoducho porozumieť nedokázal. Po vypočutí princípu bol úplne zmätený, akoby čítal nebeskú knihu bez slov a mal pocit, že všetko je záhadou. Nedokázal porozumieť princípu a nevedel, čo má robiť, takže keď prišlo na riešenie napadaného snehu, jediné, čo vedel urobiť, bolo neustále sa pýtať, či by ho mali odhádzať ľudia, alebo by sa mal použiť stroj. Povedzte Mi, necítite sa pri jednaní s takýmto človekom nepríjemne a rozrušene? (Áno, som z toho rozrušený a veľmi unavený.) Aké to je, jednať s takýmto človekom? Opíšte to. (Je to trochu ako hovoriť do steny – bez ohľadu na to, čo poviete, nerozumie.) Nie je rozhovor s takýmto človekom ako jednanie s troj-až päťročným dieťaťom? Nie je to ako hovoriť so zvieraťom? (Áno.) Povedzte Mi teda, je vyčerpávajúce jednať s takýmto človekom? Hnevá Vás to? (Áno, hnevá ma to.) Jednanie s takýmto človekom je rozčuľujúce a vyčerpávajúce. Ako by sa teda malo s takýmto človekom zaobchádzať? Jednoducho ho hneď pošlite preč a je to vyriešené. Použite kohokoľvek, kto dokáže porozumieť tomuto princípu a po jeho vypočutí dokáže praktizovať a vykonať úlohu podľa tohto princípu a túto záležitosť vyriešiť. Hovoriť čokoľvek niekomu, kto nedokáže porozumieť princípu, je zbytočné. Bez ohľadu na to, ako mu to vysvetlíš, aj tak tomu neporozumie a bude ťa otravovať nekonečnými otázkami, presne ako hlupák. Dokonca si myslí, že pýtať sa takýmto spôsobom je veľmi rozumné, a hovorí si: „Pozri, nerobím vari túto prácu veľmi konkrétnym a veľmi dôkladným spôsobom? Keď bol sneh hlboký asi tri centimetre, ponáhľal som sa spýtať, či by sa mal odhádzať, a keď dosiahol päť centimetrov, neodvážil som sa otáľať a ponáhľal som sa spýtať znova. Vidíš, nekonám ľahkovážne. Nemám v sebe vari podriadenosť a vernosť? Nie som vari zodpovedný? Pýtam sa pohotovo a poskytujem včasnú spätnú väzbu bez toho, aby som čokoľvek čo i len trochu zdržal!“ Nie je sám so sebou celkom spokojný? (Áno.) Ak ho pošleš preč, čo si pomyslí? Dokonca sa bude cítiť ukrivdený a pomyslí si: „Toľko som sa pre túto záležitosť natrápil a nabehal! Mal som to azda ľahké? Ako ma mohli nakoniec poslať preč?“ Prijal by to vo svojom srdci? (Nie.) Kvalita tohto druhu človeka je príliš slabá. Nehovoriac o tom, že pravdy-princípy sú nad jeho chápanie; dokonca aj princípy na vykonávanie bežnej úlohy sú pre neho nepochopiteľné a nad jeho sily. Nemá IQ normálneho človeka, tak ako by mohla byť pravda v jeho dosahu? Poslať ho preč je v skutočnosti v súlade s princípmi, ale on tomu nerozumie a dokonca sa cíti ukrivdený a poškodený. Tento druh človeka nedokáže pochopiť princípy ani v menších záležitostiach, sú teda väčšie záležitosti, záležitosti týkajúce sa pravdy, v jeho dosahu? (Nie.) Tým dupľom nie. Takže pre niektorých ľudí, ktorí nedokážu porozumieť pravde, sú pravdy-princípy nad ich sily. Dokážu takíto ľudia uviesť pravdu do praxe? (Nie.) Niektorí ľudia hovoria: „Podľa toho, čo hovoríš Ty, keďže tento druh človeka nedokáže uviesť pravdu do praxe, neznamená to, že nedokáže dosiahnuť spásu?“ Je to tak? Čo by si mal robiť, ak sú pravdy-princípy nad tvoje sily? Existuje jednoduchý spôsob, ktorý ti umožní vykonávať svoju povinnosť až do konca. Ak sú pravdy-princípy nad tvoje sily, potom sa drž jedného nariadenia: pri vykonávaní svojej povinnosti musíš mať pravé a úprimné srdce, spoliehať sa na svoje svedomie a rozum, aby si urobil to, čo môžeš, tak dobre, ako len môžeš, a absolútne nesmieš špekulovať. Vzhľadom na to, že tvoja kvalita je už aj tak veľmi slabá a nemáš schopnosť porozumieť pravde, ak stále pri vykonávaní svojej povinnosti vôbec nemáš pravé srdce a stále špekuluješ, nie je to vari diabolská prirodzenosť? Takýto človek skončil. Čo teda znamená mať pravé srdce pri vykonávaní svojej povinnosti? Znamená to robiť toľko, koľko si schopný. Vezmi si napríklad odhadzovanie snehu. Podľa daného princípu by ho mali ľudia odhádzať, ak to zvládnu, a použiť stroj, ak to nezvládnu. Ak vidíš, že napadli tri centimetre snehu, a nevieš, či by sa mal odhádzať ručne alebo strojom, môžeš ho najprv začať odhadzovať a stroj použiť len vtedy, ak to naozaj nezvládneš ručne. Hoci nevieš, či je to správne, robíš to zo všetkých síl, bez toho, aby si sa vykrúcal alebo ulieval. Aj keď sa úsilie, ktoré vynaložíš, ukáže ako zbytočné, prinajmenšom je tvoje srdce pred Bohom úprimné. Keď Boh uvidí, že máš úprimné srdce a že si sa nevykrúcal ani si sa neulieval a nešpekuloval si s Ním, Boh prijme tvoje dobré správanie. Ak sa však vykrúcaš, ulievaš sa a špekuluješ s Bohom, Boh ťa bude mať v nenávisti, a ak nebudeš činiť pokánie, Boh ťa odsúdi a vyradí ťa. Aké sú niektoré prejavy špekulovania s Bohom? Pomyslíš si: „Nerozumiem princípu, ktorý bol práve uvedený. Napadli tri centimetre snehu, mal by sa teda odhádzať ručne, alebo by sa mal použiť stroj? Ak by sa nemal odhádzať ručne a ja urobím presne to, nebude to znamenať vynaloženie úsilia navyše? Ak použijem stroj, čo ak sneh nie je hlboký a mal by sa odhádzať ručne, ale ja použijem stroj – nebudú ma viniť z toho, že som stroj použil bezohľadne a plytval palivom? Rozhodne nemôžem konať bezohľadne. Ak to urobím, nielenže môže vyjsť nazmar všetko moje úsilie, ale budem aj obvinený. Možno budem dokonca orezaný a prinútený nahradiť straty. Skôr ako začnem konať, musím dostať jasnú odpoveď.“ Máš v mysli takýto plán. Ako sa to nazýva? (Ľstivosť.) Toto je špekulovanie. Keď tento človek takto špekuloval, navonok sa mohol zdať podriadený a predstieral, že hľadá a nekoná bezohľadne, ale v skutočnosti mal postranné úmysly. Ľudia to nedokázali rozoznať, ale Boh už dávno videl, že tento človek nie je nevinný. Nechcelo sa mu pracovať, a tak si vždy hľadal výhovorky, aby mohol klásť otázky. Formu dobrého správania použil ako prestrojenie, aby zatajil svoj vlastný úmysel. Keď niekto takto špekuluje a dopúšťa sa ľstivosti, v Božích očiach to predstavuje priestupok. Rozumiete? (Áno, rozumieme.) Máte teda teraz jasno v tom, ako by ste mali praktizovať? Hoci nerozumieš pravdám-princípom, nemal by si s Bohom špekulovať. Mal by si povedať: „Moje myslenie je zmätené, moja kvalita je slabá a pravdy-princípy sú nad moje sily. Urobím teda niečo praktické: vynaložím trochu viac úsilia a urobím trochu viac sám. Keď budem unavený, chvíľu si oddýchnem a potom budem pokračovať v práci.“ Aj keď sa niekto nakoniec bude sťažovať, že úsilie, ktoré si vynaložil, bolo zbytočné a márne, Boh uvidí, že tvoje srdce je pravé a čestné. Boh ťa uzná a ty sa nedopustíš priestupku. Je ľahké to dosiahnuť? (Áno, je.) Toto je najjednoduchší princíp praktizovania. Hoci je to jednoduché, obávam sa, že to nedokážeš urobiť. Tí, ktorí rozumejú pravde, majú spôsoby, ako vyriešiť čokoľvek, s čím sa stretnú, a majú princípy, ako zaobchádzať s každým druhom človeka: pri zaobchádzaní s hlúpymi ľuďmi majú princípy, ako s takými ľuďmi zaobchádzať, a pri zaobchádzaní so zlými ľuďmi majú princípy, ako s takými ľuďmi zaobchádzať. Ak rozumieš pravde, ale nepraktizuješ ju a namiesto toho špekuluješ, predstavuje to priestupok. Ak máš pravé srdce a len čo porozumieš princípu, dokážeš ho podľa toho uviesť do praxe bez toho, aby si sa pred Bohom dopustil priestupku, potom to, čo robíš, Boh prijme. Čo je tu kľúčovým bodom? (Nešpekulovať a najprv praktizovať podľa toho, čomu dokážeme porozumieť.) Nešpekuluj; maj voči Bohu pravé srdce. Maj pravé srdce voči práci, úlohám a poslaniu, ktoré ti Boh dáva. Praktizuj toľko, koľko rozumieš. Aj keď nerozumieš, stále sa môžeš držať základného významu Božích slov; aj keď sa držíš nariadení, stále sa musíš držať Božích slov. Správne? (Áno.) Aký je tu princíp? Aký je Bohom požadovaný štandard pre človeka? Božie požiadavky na človeka nie sú vysoké; to znamená, že musíš mať pravé srdce. Hoci Boh cíti odpor k ľuďom, ktorí nerozumejú princípom a ktorí majú slabú kvalitu, a nemá ich rád, ak máš pravé srdce, Boh ťa aj tak prijme a bude s tebou zaobchádzať spravodlivo. Ak nemáš pravé srdce a neustále s Bohom špekuluješ, potom bez ohľadu na to, aká dobrá je tvoja kvalita alebo aká vysoká je tvoja schopnosť chápania, Boh ťa bude rovnako nenávidieť a zaznamená si priestupky, ktorých sa dopustíš. Rozumiete? (Áno, rozumieme.) Toto všetko sú veci, s ktorými sa bežne stretávame v každodennom živote. Teraz by ste už mali mať cestu, ako sa na takéto veci pozerať, však? (Áno.) Naše duchovné spoločenstvo o tomto aspekte tu zakončíme.

Predtým sme dosť hovorili v duchovnom spoločenstve o predstavách a domnienkach o vtelenom Bohu. Tiež sme obšírne hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, ako sa zriecť predstáv a domnienok o vtelenom Bohu a ako ich vyriešiť. Nadväzujúc na tento obsah, na záver budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, ako dosiahnuť tiché porozumenie s Bohom. Samozrejme, v súčasnej etape to znamená mať tiché porozumenie s vteleným Bohom. Je ľahké dosiahnuť tiché porozumenie s Bohom? (Nie, nie je to ľahké.) V rámci toho, čomu rozumiete Vy, čo musí človek prinajmenšom mať, aby dosiahol tiché porozumenie s Bohom? Čo musí mať z hľadiska kvality, ľudskej prirodzenosti, úsilia, cesty, po ktorej kráča, a tak ďalej, aby dosiahol tiché porozumenie s Bohom? (Z hľadiska kvality musí mať schopnosť chápania; z hľadiska ľudskej prirodzenosti musí mať prinajmenšom svedomie a rozum; a musí byť tiež schopný porozumieť niektorým pravdám. Až potom môže dosiahnuť tiché porozumenie s Bohom.) (Na dosiahnutie tichého porozumenia s Bohom musí mať človek najprv pravé srdce a byť k Bohu úprimný. V inom ohľade musí mať kvalitu a musí rozumieť Božím úmyslom a Jeho požiadavkám na človeka. Ďalším aspektom je, že jeho názory na veci a perspektívy za jeho úsilím sa musia dostať do súladu s Božími. Až potom bude ľahké dosiahnuť tiché porozumenie s Bohom.) Je tu ešte niečo? (Napadá mi jeden aspekt: Keďže Boh je veľmi úprimný, keď hovorí k ľuďom, ak chcú mať ľudia tiché porozumenie s Bohom, musia mať tiež úprimný postoj.) To je tiež jeden aspekt; prinajmenšom je to jeden uhol pohľadu. Ako dosiahnuť tiché porozumenie s Bohom je veľmi široká téma. Je to tiež veľmi hlboká téma. Hovoriť s Vami v duchovnom spoločenstve o tomto obsahu je ako učiť vysokoškolské učivo škôlkarov. Súdiac podľa porozumenia, o ktoré ste sa práve podelili, mnohí z Vás nemajú o tomto aspekte ani poňatia. To len potvrdzuje, ako veľmi zaostávate: nerozumiete tomuto aspektu pravdy, nikdy ste o tejto téme nepremýšľali a táto téma je nad Vaše chápanie. Ako dosiahnuť tiché porozumenie s Bohom je posledná téma týkajúca sa zrieknutia sa predstáv a domnienok o vtelenom Bohu. Je to veľmi dôležitá téma. Je to cieľ, ktorý môže človek nakoniec dosiahnuť pri nasledovaní vteleného Boha, a je to tiež jeden z prejavov života-podstaty, ktorú môže žiť, keď verí v Boha a získava pravdu ako svoj život. Zriecť sa svojich predstáv a domnienok o vtelenom Bohu nie je len záležitosťou toho, že človek nemá o Bohu žiadne predstavy. Tento aspekt pravdy zahŕňa mnohé predstavy a domnienky o vtelenom Bohu a zahŕňa aj rôzne postoje ľudí k vtelenému Bohu, ich rôzne porozumenia Jemu samotnému a ich rôzne spôsoby praktizovania v zaobchádzaní s Ním. Najlepším výsledkom, ktorý sa dá nakoniec dosiahnuť praktizovaním tohto aspektu zrieknutia sa predstáv a domnienok o vtelenom Bohu, je, aby mali ľudia tiché porozumenie s vteleným Bohom. Toto „mať tiché porozumenie“ je ľudský spôsob vyjadrovania; slovami, ktoré často používame, to znamená byť v zhode s Bohom a byť v súlade s Bohom. Avšak vzhľadom na duchovný vzrast človeka, vzhľadom na atribúty človeka a vzhľadom na podstatu človeka, a súdiac podľa každého aspektu jeho pôvodu a podmienok, je pre človeka v skutočnosti úplne nemožné dospieť do bodu, kedy by bol v zhode s Bohom, alebo dospieť do bodu, kedy by bol v súlade s Bohom. Použitie výrazu „byť v súlade s Bohom“ by preto bolo trochu nerealistické a trochu prázdne a neobjektívne. Preto som o tom dôkladne premýšľal a zistil som, že pojem „tiché porozumenie“ je objektívnejší a vhodnejší a možno ho považovať za pomerne výstižný. Nie je to tak? (Áno.) Zrieknutie sa predstáv a domnienok o vtelenom Bohu od teba nakoniec nevyžaduje, aby si sa dostal do súladu s Bohom. Život človeka a Boží život sa v podstate líšia a človek má v každom ohľade problémy, preto sa nijak nemôže dostať do súladu s Bohom. Vyžaduje sa len jedna vec: človek musí dosiahnuť tiché porozumenie s Bohom. Čo toto tiché porozumenie znamená? Znamená to, že kedykoľvek sa niečo vyskytne, dokážeš stáť na rovnakej strane ako Boh, mať rovnaký pohľad, zdieľať rovnaké myšlienky a názory a používať rovnaké štandardy, ktoré sú v zhode s pravdami-princípmi, na to, aby si vnímal, chápal a riešil akéhokoľvek človeka, udalosť alebo vec. Toto sa nazýva tichým porozumením. Jednoducho povedané, tiché porozumenie znamená vedieť, čo si ten druhý myslí, bez toho, aby jeden z vás prehovoril, a mať rovnaký názor na tú istú vec bez akejkoľvek potreby komunikovať slovami. Ako inak sa dá opísať tiché porozumenie? (Byť na rovnakej vlnovej dĺžke.) Správne, byť na rovnakej vlnovej dĺžke. Aj keď tí dvaja nežijú v rovnakom regióne alebo v rovnakom priestore, keďže majú rovnaké myšlienky a názory a majú rovnaký postoj a rovnaký pohľad a majú tiež rovnaký prístup ku všetkému, bez potreby komunikovať a bez potreby vymeniť si akékoľvek slová, dokážu dospieť k rovnakým metódam a cestám na riešenie akéhokoľvek problému a dokážu tiež dospieť k rovnakým cieľom a zámerom pri jeho riešení. Toto sa nazýva tichým porozumením; je to ako to, čo ľudia nazývajú byť na rovnakej vlnovej dĺžke. Ak dokáže byť človek na rovnakej vlnovej dĺžke ako Boh, nazýva sa to tiché porozumenie. Čo musí človek mať, aby dosiahol tiché porozumenie s Bohom – alebo prinajmenšom s vteleným Bohom? Práve ste povedali niekoľko vecí. Niektorí z Vás hovorili presnejšie, zatiaľ čo iní sa celkom netrafili. Tí, ktorí hovorili presne, majú nádej na dosiahnutie tichého porozumenia s Bohom.

Aké podmienky musí človek spĺňať, aby dosiahol tiché porozumenie s Bohom? Po prvé, musí mať skutočnú vieru. Je to dôležité? (Áno.) Konkrétne, skutočná viera znamená mať pravú vieru v Boha. To znamená, že uznávaš, že On je Stvoriteľ, veríš, že On môže mať zvrchovanosť nad všetkým, a rozumieš tomu, aký je Jeho postoj k ľudstvu a aký je Jeho postoj ku všetkým udalostiam a veciam. Vo svojom srdci máš určité povedomie a poznanie o tom, čo On hovorí a robí, o Jeho podstate, Jeho identite, Jeho všemohúcnosti, Jeho moci, Jeho autorite a tak ďalej. Toto je skutočná viera. Táto skutočná viera odkazuje na vieru. Avšak táto viera nie je len záležitosťou slovného uznania, že vtelený Boh je Stvoriteľ a že On je Boh; nie je to len uznanie a prijatie Jeho identity, postavenia a podstaty. Skôr to znamená mať základné alebo hlboké porozumenie a poznanie Jeho identity, postavenia a podstaty. Toto je skutočná viera. Až po tom, čo získaš skutočné a základné porozumenie, poznanie a skúsenosť, môžeš mať skutočnú vieru v Stvoriteľa. To je jedna podmienka, ktorú musí človek spĺňať, aby dosiahol tiché porozumenie s Bohom. V inom ohľade musí mať pravé srdce. Mať pravé srdce znamená, že tvoje srdce voči Bohu je skutočné. Neveríš v Boha a nenasleduješ Boha popleteným spôsobom, ani sa len nezahrávaš. Tvoja viera v Boha a tvoje nasledovanie Boha nie sú také, ako by si zaobchádzal s obyčajným človekom; nie je to ani náboženská viera, nie je to rituál, nie je to akt vzdávania pocty a už vôbec nie akt uctievania. Skôr máš pravé srdce. Mať pravé srdce znamená, že prinajmenšom musíš byť schopný obetovať Bohu všetko, čo máš; musíš byť na to aspoň pripravený. Ak ti Boh povie, aby si zomrel, premyslíš si to: „Boh mi povedal, aby som zomrel, tak pôjdem a zomriem. Aj keď vo svojom srdci nie som ochotný, aj tak sa musím obetovať Bohu.“ Musíš mať takýto druh pravého srdca. Okrem toho, bez ohľadu na to, čo od teba Boh žiada, čo od teba žiada obetovať alebo čo ti hovorí, aby si urobil, dokážeš sa Mu podriadiť a nezjednávať sa s Ním; tvoj postoj k Bohu je seriózny a úprimný. Aj keď máš skazené povahy a aj keď máš stále veľa predstáv a domnienok o Bohu, prinajmenšom toto tvoje srdce je pravé a ty si voči Bohu úprimný. Mať pravé srdce voči Bohu je druhá podmienka, ktorú musí človek spĺňať, aby dosiahol tiché porozumenie s Bohom.

Ak chce človek dosiahnuť tiché porozumenie s vteleným Bohom, keď už spĺňa dve podmienky – skutočnú vieru a pravé srdce –, treťou podmienkou, ktorú musí spĺňať, je ohľaduplnosť. Slovo „ohľaduplnosť“ je trochu abstraktné; čo to znamená brať ohľad? Znamená to, že to, čo chce Boh povedať a čo chce Boh urobiť, to, čo Boha trápi a o čo si robí starosti, a to, z čoho má Boh radosť, sa môže dotknúť tvojho srdca a môže ti to ovplyvniť náladu a emócie. Môžeš premýšľať o tom, o čom premýšľa Boh, a robiť si starosti o to, o čo si robí starosti Boh; toto znamená brať ohľad. Brať ohľad znamená, že keď vidíš význam toho, čo Boh hovorí, a vidíš každý Boží krok, dokážeš porozumieť Božiemu srdcu a dokážeš pozitívne a proaktívne spolupracovať s Bohom, robiť všetko, čo je v tvojich silách, a plniť si povinnosť, ktorú by si mal konať, čím uspokojíš a potešíš Božie srdce. To znamená brať ohľad. Taktiež, pokiaľ ide o Božie požiadavky, dokážeš ich prijať a podriadiť sa im, čím uspokojíš Boha; máš túžbu nasledovať Božiu vôľu a dokážeš proaktívne spolupracovať. Toto znamená brať ohľad. Napríklad, keď čítaš Božie slová: „Kto dokáže pásť Moje ovce? Kto je Môj Peter? Kto je ten, kto nasleduje Moju vôľu?“, tieto Božie slová sa ťa dotknú. Po vypočutí týchto Božích slov dokážeš cítiť Jeho trápenie a Jeho smútok; tvoje srdce sa pohne a ty si vezmeš Božie slová k srdcu a budeš o nich premýšľať. Vždy keď uvidíš tieto Božie slová, budeš dojatý; tieto Božie slová zaujmú miesto v tvojom srdci a ty budeš mať túžbu uspokojiť Boha, čím uspokojíš Jeho úmysly a prinesieš Mu útechu. Znamená toto brať ohľad? (Áno.) Boh napríklad hovorí: „Chcem na zemi získať skupinu ľudí, ktorí sú v súlade s Mojimi úmyslami.“ Vo svojom srdci premýšľaš: „Boh chce na zemi získať skupinu ľudí, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami. Ako to Boh robí? Akými prostriedkami sa to dosiahne? Ako by som mal spolupracovať, aby som uspokojil Boha?“ Toto sa nazýva brať ohľad. Vo svojom srdci musíš mať jasno v tom, ako by si mal zažívať Božie dielo, aby si sa stal človekom, ktorý je v súlade s Božími úmyslami, ako by si sa mal usilovať o pravdu a ako by si mal praktizovať pravdu, aby si bol zdokonalený Bohom a dostal sa do súladu s Jeho úmyslami. Ak máš takéto myšlienky, budeš ochotný proaktívne spolupracovať s Bohom. Toto sa nazýva brať ohľad. Toto je postoj a je to aj voľba v tom, ako si človek počína. Toto je ohľaduplnosť. Je to presne tak, ako keď si ľudia ctia svojich rodičov – keď majú ich rodičia ťažkosti, sú ochotní pomôcť; keď vidia, že ich rodičia majú podlomené zdravie, začnú si v srdci robiť starosti a skúšajú všetky možné spôsoby, aby svojim rodičom zabezpečili lekárske ošetrenie a zdravotnú starostlivosť, aby ich rodičia mohli čo najskôr vyzdravieť a aby sa im choroba a bolesť zmiernili. Toto je prejavom úcty k rodičom. To znamená, že ak nevieš o ťažkostiach, chorobe a bolesti svojich rodičov, to je jedna vec; ale len čo sa o nich dozvieš, začneš mať mimoriadne obavy, budeš mimoriadne pozorný a urobíš všetko pre to, aby si zmiernil svojim rodičom utrpenie. Toto znamená brať ohľad. A čo potom to, ako zaobchádzaš s Bohom? Božie požiadavky na človeka nie sú vysoké. Deti dokážu brať ohľad na svojich rodičov, takže človek dokáže brať ohľad aj na Boha. Rozumiete už tomuto aspektu brania ohľadu na Boha? (Rozumieme.)

Ak chce človek dosiahnuť tiché porozumenie s vteleným Bohom, štvrtou podmienkou, ktorú musí spĺňať, je, že musí porozumieť Božím úmyslom. Ak chceš brať ohľad na Božie srdce, chceš Boha uspokojiť, chceš, aby sa naplnili Jeho priania, a chceš, aby prijal útechu, potom musíš premýšľať: „Aké sú Božie úmysly? Čo chce Boh urobiť? Čo Boh chce? Čo Boha trápi? O čo si robí starosti? Z čoho je smutný? Čo Mu spôsobuje bolesť? Za čo Boh platí cenu? Aký je Bohom požadovaný štandard? Aké sú Božie požiadavky? Čo Boh vyjadril? Čo Boh povedal ľudstvu?“ Ak chceš brať ohľad na Božie úmysly, musíš porozumieť tomu, aké sú Jeho úmysly. Na to, aby si porozumel Božím úmyslom, musíš často hľadať v rôznych veciach, s ktorými sa stretávaš, a premýšľať o nich. Bez ohľadu na to, či si vodca alebo pracovník, nadriadený pre nejakú pracovnú úlohu alebo obyčajný veriaci, musíš hľadať, aké sú Božie úmysly a aký je Jeho požadovaný štandard v rôznych ľuďoch, udalostiach a veciach, s ktorými sa stretávaš. Musíš o nich neúnavne uvažovať a hľadať a premýšľať o nich bez toho, aby si bol obmedzovaný akoukoľvek formou. Nakoniec, keď porozumieš Božím úmyslom a Bohom požadovanému štandardu, bude pre teba ľahké dosiahnuť tiché porozumenie s Bohom a budeš spĺňať základné podmienky. Tak Mi povedzte, aké základné podmienky by mal človek spĺňať, aby dosiahol tiché porozumenie s Bohom? (Človek by mal spĺňať podmienky v štyroch oblastiach: po prvé, skutočnú vieru v Boha; po druhé, pravé srdce voči Bohu; po tretie, ohľaduplnosť voči Bohu; a po štvrté, porozumenie Božím úmyslom.) Pamätáte si ich? Sú to tieto štyri? (Áno.) Žiadna z týchto štyroch podmienok nesmie chýbať; akonáhle splníš tieto štyri podmienky, dokážeš mať tiché porozumenie s Bohom. Každá z nich vyzerá veľmi jednoducho, ale v skutočnosti nie je ľahké ju dosiahnuť. Ktoré z týchto štyroch podmienok teda spĺňate? (Prísne vzaté, zatiaľ sme nedosiahli žiadnu z nich.) Prísne vzaté, nespĺňate žiadnu z nich. Ak to neberieme tak prísne, väčšina ľudí má aspoň trochu pravé srdce voči Bohu. Je vhodné to takto povedať? (Je to vhodné.) Pokiaľ ide o ostatné tri podmienky – skutočnú vieru, ohľaduplnosť voči Bohu a porozumenie Božím úmyslom –, tie ľudia nespĺňajú ani v najmenšom, však? (Áno.) Bez ohľadu na to, či ich spĺňaš alebo nie, musíš sa o tieto aspekty usilovať a dostať sa tak ďaleko, ako len môžeš. Ak si urobil všetko, čo bolo v tvojich silách, potom bez ohľadu na to, akú úroveň dokážeš nakoniec dosiahnuť, prinajmenšom budeš mať čisté svedomie a nesklameš sám seba. Ak sa však neusiluješ napredovať a nakoniec ti ostanú len výčitky, potom si môžeš len biť do pŕs a obviňovať sám seba. Bez ohľadu na to, či dokážeš splniť tieto štyri podmienky, a bez ohľadu na to, akú úroveň dokážeš dosiahnuť, prinajmenšom sa musíš usilovať napredovať. Štandard sa totiž teraz znížil a už sa urobil krok späť. Nevyžaduje sa od teba, aby si bol v súlade s Bohom. Štandard bytia v súlade s Bohom je veľmi vysoký a ty ho nedokážeš splniť. Teraz sa od teba vyžaduje len to, aby si dosiahol tiché porozumenie s Bohom. Mal by si urobiť všetko, čo je v tvojich silách, aby si sa o to usiloval – nevzdávaj sa – a aby si nakoniec dospel k tomu, že budeš mať skutočnú vieru v Boha, budeš mať pravé srdce voči Bohu, budeš mať ohľaduplnosť voči Bohu a budeš schopný porozumieť Božím úmyslom. Proces dosahovania týchto štyroch podmienok je zároveň procesom dosahovania tichého porozumenia s Bohom. Samozrejme, len čo plne dosiahneš tieto štyri podmienky, budeš mať s Bohom úplné tiché porozumenie.

Dokončili sme duchovné spoločenstvo o týchto štyroch podmienkach, ktoré by mal človek spĺňať, aby dosiahol tiché porozumenie s Bohom. Nemali by sme podľa bežnej praxe uviesť nejaké príklady? Toto počúvate najradšej a je to tiež nevyhnutná cesta a metóda, prostredníctvom ktorých rozumiete rôznym pravdám. Ak uvedieme niekoľko pozitívnych a negatívnych príkladov, umožní vám to porozumieť pravde o tichom porozumení s Bohom a princípom praktizovania v tomto ohľade. Je podľa vášho názoru medzi ľuďmi okolo vás alebo ľuďmi, ktorých poznáte, niekto, kto už splnil tieto štyri podmienky – to znamená, kto už dosiahol tiché porozumenie s Bohom? Prinajmenšom vo vašich očiach má tento človek tiché porozumenie s Bohom, dokáže niesť ťažké bremeno a dokáže dokončiť poslanie dané Bohom. Uveďte nejaké príklady. Kto je taký človek? (Človek, ktorého používa Duch Svätý.) Môžete okrem človeka používaného Duchom Svätým uviesť ešte niekoľko príkladov ľudí, ktorí majú tiché porozumenie s Bohom? Pozrime sa, čo majú ľudia tohto typu spoločné. Na niekoľkých ich príkladoch nech všetci vidia, aké charakteristiky majú ľudia tohto typu: ich slová, činy a počínanie, ich myšlienky a názory pri tom, ako si počínajú a riešia záležitosti, ich postoje k Bohu a k pravde, ich postoje k vlastným poslaniam a povinnostiam – prejavy, ktoré majú, a spoločné charakteristiky, ktoré v týchto ohľadoch majú. Existujú okrem človeka, ktorého používa Duch Svätý, ešte nejakí takíto ľudia? (Nie.) Hovorme teda v duchovnom spoločenstve o tom, ako človek používaný Duchom Svätým dosiahol tiché porozumenie s Bohom, alebo inými slovami, aké veci človek používaný Duchom Svätým urobil, ktoré sú prejavmi tichého porozumenia s Bohom. Niektorí ľudia o týchto veciach možno vedia a niektorí možno nie. Či už o nich viete alebo nie, v každom prípade by ste sa mali snažiť porozumieť tomu a pokúsiť sa to porovnať na základe témy, o ktorej sa dnes hovorí v duchovnom spoločenstve.

Ak chceme hovoriť v duchovnom spoločenstve o prejavoch tichého porozumenia, ktoré má človek používaný Duchom Svätým s Bohom, musíme začať výrokmi a slovami Ducha Svätého adresovanými cirkvám. Prvý výrok Ducha Svätého cirkvám znamenal bod, od ktorého Boh formálne začal hovoriť slová a vydávať výroky ľudstvu v identite samotného Boha, čím rozvinul svoju tretiu etapu diela – dielo Veku kráľovstva, a síce dielo hovorenia k celému ľudstvu, aby vykonal napomínanie a súd. Počnúc prvým výrokom Ducha Svätého ich človek používaný Duchom Svätým čítal, ale nezostal len pri tom, že si ich sám prečítal a potom ich šíril v cirkvi. Pomyslel si: „Tieto slová nie sú obyčajné ani bežné; zdá sa, že pochádzajú od Ducha Svätého. Keďže pochádzajú od Ducha Svätého, všetci bratia a sestry v cirkvi majú právo ich vidieť. Toto je Boží výrok a táto veľká novina by sa mala oznámiť všetkým.“ Čo by sa teda malo urobiť, aby sa všetci v cirkvi dozvedeli o tejto novine a videli slová a výroky Ducha Svätého? Obyčajní ľudia naozaj nemali toto bremeno, ani nevedeli, ako to urobiť. Človek používaný Duchom Svätým to potom začal robiť; to znamená, že vzal slová Ducha Svätého a šíril ich v cirkvi, aby si viac ľudí z Božieho vyvoleného ľudu mohlo prečítať Božie slová. V tom čase, kvôli obmedzeniu – nemožnosti otvorene tlačiť knihy o viere v Boha v prostredí pevninskej Číny, kde bola viera prenasledovaná – človek používaný Duchom Svätým zorganizoval v cirkvi mladých ľudí, ktorí písali úhľadne a boli svedomití, aby prepisovali a robili kópie slov Ducha Svätého cez kopírovací papier. Keď tieto slová prepísali, kópie boli odoslané do každej oblasti a obvodu; obvody ich potom poslali do cirkví na rôznych miestach a cirkvi ich potom poslali jednotlivcom. Prinajmenšom každá cirkev musela mať jednu alebo viac ručne písaných kópií slov Ducha Svätého adresovaných cirkvám. Vždy keď Boh vyjadril jeden zo svojich najnovších výrokov, človek používaný Duchom Svätým zariadil, aby z neho ľudia urobili kópie pomocou kopírovacieho papiera. Keď vyjadrené slová dosiahli určité množstvo, zorganizoval ľudí, aby ich vytlačili vo forme kníh. Na mieste, ako je Čína, ktoré tak zbesilo odporuje Bohu, prinášala riziko aj samotná viera v Boha, nieto ešte tlač kníh o viere v Boha. Zatknutie znamenalo trest smrti. Preto aj nákup tlačiarenských strojov a vybavenia v tom čase prinášal riziko. Aj za týchto okolností človek používaný Duchom Svätým stále organizoval ľudí, aby túto prácu dobre vykonali, zabezpečil, aby ľudia kúpili nejaké stroje a vybavenie, organizoval ľudí, aby písali na stroji a učili sa sadzbu, a zariadil, aby bratia a sestry prevzali zodpovednosť za tlač a zviazali Božie slová do kníh. Od písania na stroji, sadzby, korektúr a tlače až po viazanie a následné rozosielanie kníh do cirkví na rôznych miestach – človek používaný Duchom Svätým zorganizoval ľudí, aby vykonali všetku túto prácu. Povedzte Mi, keby to človek používaný Duchom Svätým nezorganizoval, kto by sa ujal vedenia pri vykonávaní tejto práce? (Nikto by to neurobil.) Pri vykonávaní tejto práce museli na jednej strane zaistiť bezpečnosť; na druhej strane museli byť ľudia vybraní pre každý krok práce vhodní. Takto boli tieto knihy nakoniec postupne rozoslané do cirkví na rôznych miestach. Hoci kvalita tlače kníh v tom čase bola oveľa horšia ako teraz, súdiac podľa vtedajšieho prostredia, finančných podmienok cirkvi a podmienok ľudí v každom ohľade, dosiahnuť jeden výtlačok kníh Slová Ducha Svätého adresované cirkvám a Nasledujme Baránka a spievajme nové piesne na osobu bolo už aj tak veľmi dobré a veľmi ťažké. Keby to nikto nezorganizoval a nebol by tu správny človek na vykonanie tejto práce, potom bez ohľadu na to, koľko slov od Ducha Svätého adresovaných cirkvám by bolo, nedokázali by ich včas rozoslať do cirkví a možno by sa k bratom a sestrám vôbec nedostali a nedosiahol by sa jeden výtlačok na osobu. Od chvíle, keď Boh začal vyjadrovať svoj prvý výrok, až doteraz človek používaný Duchom Svätým vytrval vo vykonávaní tejto práce. Práca na tlači kníh má dlhú históriu a po tom, čo sa dosiahol jeden výtlačok na osobu, dalo sa povedať, že tlačiarenská práca priniesla výsledky.

Okrem toho, že zariadil, aby ľudia tlačili Slová Ducha Svätého adresované cirkvám a včas ich distribuovali, ďalšou pracovnou úlohou, ktorú človek používaný Duchom Svätým vykonal, bolo zakladanie cirkví na rôznych miestach. V tom čase cirkvi na rôznych miestach tvorili ľudia, ktorí práve prijali túto etapu diela. Mnohé cirkvi nemali vhodných vodcov a pracovníkov. Vnútri v cirkvách panoval chaos, v administratívnych štruktúrach panoval chaos a aj v personálnych záležitostiach panoval chaos – to znamená, že v každom aspekte panoval chaos. Človek používaný Duchom Svätým potom začal veci naprávať, vytvárať administratívne štruktúry a rozvíjať vodcov a pracovníkov. Následne krok za krokom našiel všetkých tých, ktorí mali nejakú horlivosť, dokázali sa vydávať, dali sa rozvíjať a dokázali tiež zanechať svoje rodiny, a poveril ich cirkevnou prácou. V tom čase sa ľudia na niektorých miestach brali skoro. Vo veku šestnásť alebo sedemnásť, či osemnásť alebo devätnásť rokov premýšľali o tom, že sa vezmú, budú mať deti a splodia potomstvo. Bratia a sestry v cirkvi neboli výnimkou a tiež boli ovplyvnení týmito miestnymi zvykmi. Mnohí bratia a sestry, ktorí boli horliví vo svojej viere v Boha, tiež dosiahli tento vek. Keby ich cirkev nepovýšila a nerozvíjala, často ich nepolievala, nekládla na nich bremená a neposlala ich pracovať na rôzne miesta, potom by sa títo ľudia možno zosobášili a dnes by už z nich možno boli staré mamy alebo starí otcovia. V tom čase sa dalo povedať, že niektorí z týchto mladých ľudí získali mimoriadnu priazeň. Niektoré cirkvi nedokázali medzi staršími ľuďmi nájsť ľudí dobrej kvality, ktorí by slúžili ako vodcovia a pracovníci. Niektorí ľudia s lepšou kvalitou stále nedokázali zanechať svoje rodiny, zatiaľ čo iní mali slabú kvalitu a jednoducho neboli schopní vykonávať skutočnú prácu, len mali trochu horlivosti a boli ochotní pobehovať krížom-krážom a vydávať sa. Čo sa teda malo robiť? Človek používaný Duchom Svätým rozvíjal niektorých mladých ľudí dobrej kvality a povýšil ich, aby cestovali medzi cirkvami na rôznych miestach a vykonávali prácu, pretože dokázali zanechať svoje rodiny a boli relatívne slobodní. Keď týchto ľudí rozvinuli, prinajmenšom sa dal zaručiť život cirkvi v cirkvách na rôznych miestach. Spolu so slovami Ducha Svätého adresovanými cirkvám sa život cirkvi a cirkevná práca v cirkvách na rôznych miestach stali o niečo normálnejšími. Niektorí z týchto mladých ľudí majú dnes okolo päťdesiat rokov. Keďže nasledovali Boha až doteraz, dá sa povedať, že toho veľa zažili. Možno svoje najväčšie šťastie pociťujú v tom, že vtedy neprepásli príležitosť, aby ich Boží dom povýšil a rozvíjal, a že nezačali ako neverci v tom veku diskutovať o manželstve a nepostavili sa pred oltár. Hoci dnes zostávajú slobodní, veľa získali a porozumeli pomerne mnohým pravdám. Zakladanie cirkví na rôznych miestach a rozvíjanie vodcov a pracovníkov bol jeden aspekt práce. Ďalším aspektom bolo, že život cirkvi nebol len o tom, že ľudia mohli čítať Božie slová a mali dielo Ducha Svätého. Život cirkvi si vyžadoval veľa obsahu. Pri viere v Boha ľudia okrem čítania Božích slov potrebovali aj hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a rozprávať o svojich skúsenostiach. Mali aj určité potreby, pokiaľ ide o formy zábavy, ako napríklad spievanie chválospevov a tancovanie. Preto človek používaný Duchom Svätým založil tím pre chválospevy, zorganizoval niekoľko ľudí, aby písali skúsenostné chválospevy, a sám tiež písal chválospevy. Účelom bolo dať bratom a sestrám piesne, ktoré by mohli spievať, a obohatiť život cirkvi. Keď chválospevy napísali, ako ich mohli jednotne distribuovať do cirkví, aby sa ich všetci bratia a sestry mohli naučiť spievať? Človek používaný Duchom Svätým zorganizoval ľudí, aby chválospevy spievali, a našiel ľudí, ktorí by ich nahrali. V tom čase boli všetci speváci a hudobníci amatéri. Neprešli profesionálnym výcvikom a začali cvičiť bez väčších hudobných znalostí. Keď nahrávali piesne, nebolo k dispozícii žiadne dobré nahrávacie vybavenie ani špičkové nástroje na hudobný sprievod. Dvojstrunné husle Er-chu sa považovali za pomerne praktický nástroj a ak ho niekto mal, dalo sa to považovať za sprievod. Niekoľko jednotlivcov vedelo tiež trochu hrať na akordeóne alebo elektronických klávesoch. Stručne povedané, všetci to boli amatéri, ale dosiahnuť v tom čase takúto úroveň už nebola ľahká úloha. Samozrejme, bez ohľadu na to, či boli konečné diela dobré alebo nie, túto záležitosť musel niekto zorganizovať. Čokoľvek cirkvi potrebovali, čokoľvek bratia a sestry potrebovali a akúkoľvek spoluprácu Božie dielo vyžadovalo od človeka, človek používaný Duchom Svätým na to všetko dokázal myslieť a neustále na tieto záležitosti dohliadal. To znamená, že v rámci svojich možností premenil na skutočnosť všetko, na čo mohol človek pomyslieť, a tiež urobil maximum pre to, aby vykonal všetko, čo človek vykonať mohol. Takto človek používaný Duchom Svätým organizoval túto prácu a dohliadal na ňu, pričom posielal vytlačené knihy Božích slov, spevníky s chválospevmi a nahraté magnetofónové kazety a CD do všetkých cirkví, aby všetci bratia a sestry mohli čítať Božie slová, učiť sa chválospevy a mať dobrý cirkevný život. Hoci bol život cirkvi v tom čase v porovnaní so súčasnosťou relatívne prostý a podmienky boli relatívne ťažké, bez moderného vybavenia alebo špičkových strojov a bez vodcov a pracovníkov alebo technického personálu, ktorí by boli súci na použitie, vďaka tomu, že človek používaný Duchom Svätým organizoval túto prácu, dohliadal na ňu a neustále zlepšoval každú pracovnú úlohu, ľudia si za vtedajších okolností stále mohli užívať dobrý cirkevný život. Tento dobrý cirkevný život znamenal, že ľudia mohli čítať najnovšie Božie slová, cítiť radosť a získať oslobodenie. Každý mohol čítať najnovšie Božie výroky ľudstvu a poznať Božie úmysly v danom okamihu, Božie myšlienky o človeku a Jeho požiadavky na človeka. Ešte lepšie bolo, že niektorí ľudia dokázali porozumieť pravde v Božích slovách a dosiahli určitý vstup. Vďaka tomu, že človek používaný Duchom Svätým takto organizoval a zariaďoval veci, sa na jednej strane založili cirkvi a na druhej strane všetci ľudia začali žiť normálny a usporiadaný cirkevný život. Boží dom nie je náboženská skupina. V živote cirkvi sa nepraktizujú náboženské rituály, a už vôbec nie monologické kázanie. Život cirkvi Božieho domu musí zahŕňať jedenie a pitie Božích slov a musí zahŕňať dielo Ducha Svätého; musí zahŕňať hovorenie v duchovnom spoločenstve o pravde a rozprávanie o skúsenostných svedectvách a tiež musí zahŕňať spievanie chválospevov na chválu Boha. Tento druh cirkevného života je životom cirkvi pod Božím vodcovstvom a usmernením, polievaním a zaopatrovaním, a vedením a pomocou; je to skutočný cirkevný život. Hoci v porovnaní so súčasným životom cirkvi bol veľmi plytký, veľmi jednostranný a veľmi jednoduchý, bolo to to, čo ľudské bytosti v tom čase potrebovali, a bolo to aj preto, aby si ľudské bytosti mohli užívať osvietenie a osvetlenie Duchom Svätým – to znamená, aby si všetok Boží vyvolený ľud mohol užívať Božie slová v živote cirkvi a počuť Boží hlas na vlastné uši. Toto bol dobrý začiatok pre život cirkvi. Bez takéhoto života cirkvi by ste sa v žiadnom prípade nemohli dostať až do dnešného dňa. Práve preto, že existoval tento druh pravidelného, stabilného života cirkvi s praktickými výsledkami, mohli ľudia krok za krokom dôjsť tam, kde sú dnes, a nechať sa priviesť tam, kde sú dnes, a mať duchovný vzrast, aký majú dnes, ako aj to, čo dnes v každom ohľade získali. Toto je práca, ktorú človek používaný Duchom Svätým vykonal, pokiaľ ide o správu cirkvi, personál a konkrétnu prácu cirkvi. Človek používaný Duchom Svätým vykonal dôležitú prácu aj v inej oblasti, ktorou bolo prednášanie kázní v tesnom závese za slovami Ducha Svätého adresovanými cirkvám. Pravidelne alebo nepravidelne zvolával vodcov a pracovníkov na zhromaždenia a hovoril v duchovnom spoločenstve o Božích úmysloch, o pravdách-princípoch, ktoré by mali ľudia dodržiavať vo svojom každodennom živote a pri konaní svojich povinností, a tiež o tom, ako zakladať cirkvi a polievať cirkvi, a o tom, ako slúžiť Bohu. Človek používaný Duchom Svätým urobil maximum pre to, aby túto prácu vykonal dobre, pričom hovoril v duchovnom spoločenstve o témach týkajúcich sa života-vstupu a tiež o pravdách týkajúcich sa služby Bohu. Toto vo Mne zanechalo najhlbší dojem.

Práca, ktorú vykonal človek používaný Duchom Svätým, úzko súvisela s Božími úmyslami a s Božím cieľom pri zakladaní cirkví na zemi a bola neoddeliteľne spojená s dielom, ktoré sa Boh chystal vykonať na svojom vyvolenom ľude. Prísne vzaté, to, čo človek používaný Duchom Svätým hovoril, na čo sa zameriaval, čo sledoval, na čo dohliadal a čo robil v cirkvi v každom období, to všetko bolo v úzkej spolupráci s dielom Ducha Svätého; snažil sa čo najviac spolupracovať pri uskutočňovaní akéhokoľvek vedenia, ktoré poskytol Duch Svätý, akýchkoľvek zjavení, ktoré Boh dal, a akýchkoľvek významov a požiadaviek, ktoré boli v Božích slovách, aby Božie slová nevyšli nazmar, aby Božie úmysly nevyšli nazmar a aby všetci ľudia v tom čase mohli poznať Božie úmysly a Božie slová a porozumieť im. Hoci to nedospelo do bodu, že by to bolo známe v každej domácnosti, prinajmenšom pod vedením človeka používaného Duchom Svätým mohli všetci ľudia v tom čase pozorne nasledovať tento prúd a cítiť, že tento prúd má dielo Ducha Svätého, má Božie dielo, má Božie slová a má Božie úmysly. Boli si istí, že tento prúd pochádza od Boha, istí, že tento prúd je správny, a prinajmenšom si boli istí, že človek používaný Duchom Svätým je správny človek. Bez ohľadu na to, aký rozdiel bol medzi všetkým, čo robil vtedy, a tým, čo sa robí teraz, stručne povedané, všetko, čo robil, slúžilo na podporu diela vykonaného Duchom Svätým a na spoluprácu s ním. Pokiaľ ide o úroveň, na akej ľudia v cirkvi v tom čase rozumeli pravde, človek používaný Duchom Svätým dokázal robiť tieto veci a dokázal priviesť cirkev na úroveň, ktorú vtedy dosiahla – ktorý zo štyroch prejavov tichého porozumenia s Bohom by ste povedali, že mal? (Zdá sa mi, že mal všetky štyri.) Bolo by trochu menej než objektívne povedať, že mal aj ten štvrtý, „porozumenie Božím úmyslom“, ale podľa Môjho názoru mal aspoň tie ostatné tri: skutočnú vieru, pravé srdce a ohľaduplnosť, pričom „ohľaduplnosť“ bola najzreteľnejšia. Bol to niekto, kto bral ohľad na Božie bremeno, a pri vykonávaní takého množstva práce nikdy neintrigoval, aby pre seba získal čokoľvek súvisiace s peniazmi alebo osobným prospechom. Možno nerozumiete, čo tým mám na mysli, takže vám uvediem príklad. Odkedy človek používaný Duchom Svätým začal organizovať tlač kníh, až do súčasnosti naša cirkev neúčtovala bratom a sestrám ani jediný cent za žiadnu z distribuovaných kníh. Nebolo to tak, že sme si za ne prestali účtovať až neskôr, keď na to cirkev mala prostriedky; dokonca aj na samom začiatku, keď boli financie obzvlášť obmedzené, sme si neúčtovali ani jediný cent. Prečo to tak bolo? Hoci na tom cirkev v tom čase nebola finančne veľmi dobre, vzhľadom na vtedy dostupné obmedzené finančné zdroje dokázala v podstate pokryť výdavky, ako napríklad náklady na tlač kníh, takže bratom a sestrám neúčtovala poplatky za knihy, ktoré im rozdala, a mohli ich čítať zadarmo. Keďže sa knihy naďalej tlačili, celková suma cirkevných prostriedkov sa neustále zmenšovala. V tom čase väčšina bratov a sestier, ktorí verili v Boha už mnoho rokov, nemala žiadny zdroj príjmov, pretože celý čas konali svoje povinnosti a nemali poruke veľa peňazí. V dôsledku toho obetované peniaze niekedy nedokázali pokryť výdavky cirkvi a rôzne náklady. Ja si veľmi jasne pamätám, že pri jednej príležitosti bolo potrebné vytlačiť várku kníh, ale cirkvi zostalo len niekoľko tisíc jüanov. Keby sa zaplatili náklady na tlač kníh, na prácu cirkvi by nezostali žiadne peniaze. Ak by vodcovia a pracovníci mali cestovné výdavky, ktoré by potrebovali pokryť pri ceste niekam, alebo ak by potrebovali pokryť životné náklady pri hostení bratov a sestier na veľkom zhromaždení, peniaze by možno neboli k dispozícii. Čo bolo treba urobiť? Mali by sa knihy za týchto okolností stále tlačiť? (Áno, mali.) Knihy sa stále museli tlačiť a peniaze sa stále museli zaplatiť. Človek používaný Duchom Svätým vymyslel riešenie. Povedal, že za každú knihu v tejto várke by sa malo najprv vopred vybrať niekoľko jüanov – presne toľko, aby to pokrylo náklady na tlač tejto várky. V tomto kontexte sa pri tej jednej príležitosti vybrali peniaze vopred. Zakrátko však bratia a sestry v cirkvi opäť priniesli obety a bolo dosť peňazí na pokrytie nákladov na tlač ďalšej várky kníh. Od tej chvíle sa financie cirkvi obrátili k lepšiemu a za tlač kníh sme už nikdy neúčtovali peniaze. Tento incident bol len krátkou epizódou. Aký má zmysel to spomínať? Zmyslom je, že aj keď boli financie najviac obmedzené, neprestali sme tlačiť naše knihy. Človek používaný Duchom Svätým vyskúšal všetky možné prostriedky a ako hlava rodiny si robil starosti, uvažoval a robil plány ohľadom tejto záležitosti. Väčšina ľudí o týchto veciach nevie. Keď sa tieto knihy Božích slov rozdali do cirkví, to najviac, čo ľudia po ich prijatí povedali, bolo: „Táto kniha je taká dobrá! Sami sme si ju vytlačili – to ale muselo byť ťažké!“ Niektorí si túto knihu ani nevážili, ani ju poriadne nečítali. Ľudia však nevedeli, koľkým ťažkostiam museli Zhora čeliť v zákulisí pri vykonávaní tejto práce a tlačení tejto knihy. Pomerne veľa ľudí v našej cirkvi prišlo z Miestnej cirkvi alebo iných denominácií. Predtým vodcovia a pevninskí apoštoli týchto denominácií nevykonávali prácu na tlači kníh. Vzali si väčšinu peňazí, ktoré obetovali bratia a sestry v rôznych cirkvách, ale netlačili knihy ani nesprístupnili chválospevy. Akékoľvek nahrávky kázní z vyšších úrovní sa nikdy nedostali k tým dole. Nič z tejto práce nerobili. Boží vyvolený ľud nemal nič iné okrem Biblie. Ak si si chcel prečítať zbierku kázní alebo skúsenostných svedectiev, nemohol si ju získať; ak si si chcel vypočuť niekoľko dobrých chválospevov, bolo to ešte ťažšie. Nikto túto prácu nerobil. Ak si chcel čítať duchovné knihy, musel si s nimi mať osobný vzťah, kým ti nejakú požičali na čítanie. Boží vyvolený ľud jednoducho nemohol získať životné zaopatrenie a neboli tu žiadni dobrí ľudia, ktorí by viedli a riadili život cirkvi. Títo apoštoli a vodcovia vôbec nerobili žiadnu skutočnú prácu. Jedna vec, ktorú pravidelne robili, bola, že raz za čas usporiadali stretnutie spolupracovníkov, kde hojne jedli a pili. To bola možno tá „práca“, ktorú robili. Ja som bol vtedy mladý, mal som len sedemnásť alebo osemnásť rokov, a keď som o týchto veciach počul, pomyslel som si: „Aký neporiadok! Sú azda toto ľudia, ktorí veria v Boha? Ako sa to podobá na niečo, čo by robili veriaci v Boha?“ Bol som veľmi pobúrený, keď som sa o tom dopočul. Nezaujímame sa o to, čo jedli alebo čo si užívali. Stručne povedané, prinajmenšom poriadne neorganizovali život cirkvi, nedistribuovali duchovný pokrm, ktorý ľudia potrebovali – knihy a chválospevy – a nerozvíjali vodcov a pracovníkov. Nič z tejto práce nerobili. Cirkev dostávala nemalé množstvo obiet, ale keď išli do cirkví na rôznych miestach, starali sa len o jedenie, pitie a užívanie si. Nerobili žiadnu skutočnú prácu a obety nikdy nepoužili na cirkevnú prácu. Na zhromaždeniach len hovorili o niekoľkých doktrínach a vykrikovali nejaké heslá, a tým to haslo; nikdy nevyriešili skutočné problémy. Keď človek používaný Duchom Svätým začal pracovať, urobil týmto javom koniec. Pustil sa do riešenia každého problému a kúsok po kúsku začal vykonávať konkrétnu prácu, takže život cirkvi a personálna práca cirkvi sa postupne zmenili a dostali sa na správnu cestu, a to pokračuje až do súčasnosti. Božie obety sú to, čo ľudia obetujú Bohu. Ak sa pozriete na správu a používanie obiet, životné náklady vteleného Boha tvoria len veľmi malú časť. Zvyšná väčšina obiet sa používa na prácu kázania evanjelia, na životné náklady vodcov a pracovníkov a ľudí, ktorí konajú svoje povinnosti na plný úväzok, a na nákup strojov a vybavenia potrebných pre cirkevnú prácu a podobne. Stručne povedané, všetky tieto výdavky sú rozumné a používajú sa na prácu Božieho domu, a nie na podporu zbytočných ľudí, ktorí nedokážu konať svoje povinnosti. Pokiaľ ide o prácu Božieho domu, jej rozsah je široký. Človek používaný Duchom Svätým tieto obety rozumne využíval, kúsok po kúsku budoval život cirkvi a kúsok po kúsku dával do poriadku administratívnu prácu. Rôzne druhy ľudí v cirkvi sa tiež roztriedili do kategórií: tí, ktorí konali svoje povinnosti, sa odlíšili od tých, ktorí ich nekonali, a tí, ktorí milovali pravdu, sa odlíšili od tých, ktorí mali odpor k pravde. Tých, ktorých mali odstrániť, odstránili, a vhodných ľudí na rozvíjanie v rôznych obdobiach tiež povýšili. Toto sú veci, ktoré ste všetci videli a všetci zažili. Na tejto ceste, samozrejme, človek používaný Duchom Svätým postupne porozumel pravde a pochopil princípy vykonávania práce v priebehu zažívania týchto vecí. V jednom ohľade prijal osvietenie Duchom Svätým prostredníctvom vykonávania práce. V inom ohľade, prostredníctvom Božieho diela a slov, postupne čoraz viac rozumel Božím úmyslom. Jeho porozumenie nezostalo len v rovine doktrín, ani nezostalo len v rámci nariadení a praktík. Naopak, jeho porozumenie sa stávalo čoraz praktickejším a bol čoraz schopnejší dobre vykonávať cirkevnú prácu podľa Božích požiadaviek, vďaka čomu bol život cirkvi stabilnejší a normálnejší a prospešnejší pre život-vstup ľudí. Preto práve v procese neustáleho hľadania a neustáleho skúmania človek používaný Duchom Svätým porozumel Božím úmyslom, úzko spolupracoval s Bohom, bral ohľad na Božie úmysly a robil maximum pre to, aby dobre vykonával cirkevnú prácu, pričom sa s väčšou presnosťou snažil zabezpečiť, aby Božie úmysly nevyšli nazmar a aby sa Božia vôľa mohla vykonávať. V každej jednej veci, ktorú robí, či už sa týka personálu alebo života-vstupu, a či už sa týka vonkajších záležitostí alebo vnútorných vecí, sa snaží byť v súlade s princípmi a v súlade s Božími úmyslami bez toho, aby sa odchyľoval doľava alebo doprava. Človek používaný Duchom Svätým vykonáva svoju prácu s týmito štyrmi podmienkami: skutočná viera, pravé srdce, ohľaduplnosť a porozumenie Božím úmyslom. Pre vás to nie je len mimoriadne prospešné a mimoriadne nápomocné; je to vaše požehnanie! Keby tento človek nebol správnym človekom, ale bol by to človek, ktorý sa usiluje o slávu a zisk a baží po výhodách postavenia, ľstivý človek, človek, ktorý je zameraný výlučne na zisk a ktorému sa rozžiaria oči pri pohľade na peniaze, alebo pochybovač, povedzte Mi, mohol by vykonávať túto prácu? Mohol by takto vo všetkom spolupracovať? Mohol by dosiahnuť také tiché porozumenie s vteleným Bohom? (Nie.) Takže tento človek je mimoriadne kľúčový! Hlavne preto, že človek používaný Duchom Svätým spĺňa tie štyri podmienky, o ktorých sme práve hovorili, dokáže dobre vykonávať túto prácu cirkvi. Pokiaľ ide o tú istú záležitosť, ľudia majú právo voľby aj priestor na výber. Môžu si vybrať, že ju zvládnu zle, a samozrejme si môžu vybrať aj to, že ju zvládnu dobre. Ak ju zvládnu dobre, nespočetné množstvo ľudí z toho bude mať úžitok a slová, ktoré Boh hovorí, a dielo, ktoré Boh koná, postupne dosiahnu v ľuďoch výsledky. Ak sa však človek nevydá dobrou cestou a namiesto toho bezohľadne pácha zlé skutky, aké veci bude robiť? Použije všetky Božie obety na osobné potešenie, bude si kupovať luxusné autá a luxusné domy, a dokonca si bude kupovať súkromné lietadlá a výletné lode, aby cestoval do krajín po celom svete, a bude si užívať jedenie, pitie a zábavu. Prinajlepšom občas prednesie niekoľko kázní, a tým to zhasne. Nebude vykonávať vôbec žiadnu cirkevnú prácu a bude ignorovať cirkev, aj keby bola v úplnom chaose, a bude sa starať len o svoje vlastné potešenie. Keby mal takýto človek viesť cirkev, bolo by pre vás ľahké mať dobrý cirkevný život a dobré prostredie na konanie vašich povinností? (Nie.) Takže je skutočne nevyhnutné, aby vás viedol dobrý človek, ako je človek používaný Duchom Svätým. Niektorí ľudia vidia prácu, ktorú vykonal človek používaný Duchom Svätým, a stále si o nej nič nemyslia, pričom si hovoria: „To je ľahké. Kto by to nedokázal? Pokiaľ človek rozumie Božím úmyslom a je človekom, ktorého používa Boh, človekom, ktorého určil Boh, vykonávať túto prácu je ľahké.“ Povedzte Mi, je to ľahké? (Nie.) Nie je ľahké vykonávať túto prácu dobre, nieto ešte v prostredí náboženského prenasledovania, aké je v pevninskej Číne. Po človeku používanom Duchom Svätým pátrali úrady; bez ohľadu na to, kam išiel na zhromaždenia alebo akú pracovnú úlohu vykonával, riskoval svoj život a zatknutie pre neho znamenalo smrť. Vzdal sa vtedy svojej povinnosti? Ustúpil? Snažil sa z toho vyvliecť a ulievať sa? (Nie.) Bez ohľadu na to, aký bol vo svojom srdci ustráchaný alebo slabý, nikdy sa nevzdal svojej povinnosti. Niektorí ľudia nenesú na svojich pleciach dôležitú prácu a nečelia žiadnemu veľkému nebezpečenstvu kamkoľvek idú. Keď povedia: „Nevzdal som sa konania svojej povinnosti,“ to sa ľahko hovorí a ľahko robí. Avšak vzhľadom na okolnosti, v ktorých sa nachádzal človek používaný Duchom Svätým, to, že sa v takom nebezpečnom prostredí dokázal nevzdať a zároveň sa venovať každému aspektu cirkevnej práce – musel myslieť na každú oblasť práce a každú záležitosť a musel na ne myslieť skôr ako ktokoľvek iný – povedali by ste, že to bolo ľahké urobiť? (Nie.) Energia človeka a to, čo dokáže zniesť jeho prirodzená kapacita, sú obmedzené. Keď ho to vidíš robiť, vyzerá to ľahko, ale keby o to požiadali teba, vedel by si, aké je to ťažké a že to zďaleka nie je ľahké. Medzi vami ľuďmi, ktorí ste toľko rokov počúvali kázne, som nenašiel druhého takého človeka, ani som nenašiel nikoho, kto by dokázal niesť túto prácu. Pomerne veľa ľudí začalo nasledovať, keď Duch Svätý začal hovoriť k cirkvám, a pokračujú až do súčasnosti. Mali by vedieť a mať jasno v tom, čím si cirkev prešla pri svojom vývoji do súčasného stavu a ako sa krok za krokom dostala až sem. Nebyť ohľaduplnosti a porozumenia, ktoré človek používaný Duchom Svätým prejavil voči Božiemu bremenu, potom, z ľudského hľadiska, by sa cirkev v žiadnom prípade nemohla rozvinúť do svojho súčasného stavu. Samozrejme, niektorí ľudia povedia: „Nebolo to vari dielo a vedenie Ducha Svätého, čo mu umožnilo dosiahnuť takéto výsledky v jeho práci?“ Duch Svätý chce pôsobiť aj na teba, ale máš ty to pravé srdce a ohľaduplnosť? Dokážeš to urobiť? Ja si nemyslím, že by si to nutne dokázal. Týmto ťa neznevažujem; ide o to, že ty to v podstate nedokážeš. Človek používaný Duchom Svätým aj ty ste ľudské bytosti, a predsa on to dokáže a ty nie. To dokazuje, že medzi ľuďmi sú rozdiely. Boh si ho vybral, aby vykonal túto prácu, a Boh sa v človeku, ktorého si vybral, nezmýlil. Prinajmenšom tento človek spĺňa túto podmienku a má túto kvalifikáciu, zatiaľ čo ty nie. Ty nespĺňaš podmienky, ktoré Boh vyžaduje, takže Boh si vybral jeho a nevybral si teba. Nezostáva ti nič iné, len to uznať. Toto je fakt a nikto to nemôže poprieť, však? (Áno.)

Teraz, keď sme skončili rozprávanie o živote cirkvi, o tlači kníh a o každom aspekte cirkvi, prejdime ku kázaniu evanjelia, ktoré sa začalo v roku 1995. V tom čase sa Ma človek používaný Duchom Svätým opýtal: „Je v poriadku teraz kázať evanjelium? Niektorí ľudia hovoria, že chcú ísť von a kázať evanjelium,“ a Ja som súhlasil. Potom človek používaný Duchom Svätým začal robiť opatrenia pre túto prácu. Nezorganizoval evanjelizačné tímy len tak jednoducho, aby potom vyslal konkrétnych ľudí na konkrétne miesta kázať evanjelium, neurobil len toto jedno jednoduché opatrenie a nepovažoval všetko za vybavené. Pri organizovaní evanjelizačných tímov uvažoval o tom, ako kázať rôznym náboženstvám a denomináciám, aké pravdy evanjelia potrebujú ľudia v rôznych náboženstvách a denomináciách a aké pasáže a obsah vybrať z Božích slov na zaradenie do evanjelizačných kníh. Následne vybral a zostavil niektoré podstatné Božie slová týkajúce sa rôznych aspektov právd evanjelia a dal ich vytlačiť ako knihy špeciálne na kázanie evanjelia. Po vytlačení kníh človek používaný Duchom Svätým zorganizoval aj výcvik evanjelizačných pracovníkov a osobne vypracoval princípy kázania evanjelia. Toto bola konkrétna práca, ktorú vykonal. To znamená, že keď mu poviem o nejakej záležitosti, ide a uskutoční ju bez ďalších rečí a bez akéhokoľvek kompromisu. Neobťažuje Ma ani Ma neotravuje otázkami, ako to urobiť; nemusím si s tým robiť starosti. Ak je nejaká záležitosť zverená vám, stále si s ňou musím robiť starosti a kontrolovať ju. Pokiaľ však ide o človeka používaného Duchom Svätým, Ja mu jedinou vetou poviem, čo má robiť, a on ide, urobí to a uskutoční to. To, čo vo Mne zanechalo najhlbší dojem, bolo, že človek používaný Duchom Svätým vypracoval mnoho princípov kázania evanjelia, napríklad ako kázať evanjelium, komu sa môže kázať a komu sa nemôže kázať, a aké metódy použiť na jeho kázanie a aké metódy na jeho kázanie nepoužiť. Vypracoval konkrétne spôsoby a metódy, bod po bode, veľmi podrobne. Potom často organizoval zhromaždenia pre evanjelizačné tímy, nechal ich klásť otázky a hovoril s nimi v duchovnom spoločenstve, aby im poskytol odpovede. Vypracoval aj to, aké predstavy a otázky mali ľudia v náboženstve o Božom diele posledných dní, ako by sa im malo čeliť, o akých pravdách by sa malo hovoriť v duchovnom spoločenstve a aké metódy by sa mali použiť na vyriešenie ich otázok. Venoval sa každej záležitosti, veľkej či malej, a riešil ju kúsok po kúsku ako mravce obhrýzajúce kosť. Vidíš, povedal som jedinú vetu a on išiel a uskutočnil ju, a Ja som mohol byť manažérom, ktorý do toho nezasahuje. Prečo to hovorím? Keďže tam bol človek používaný Duchom Svätým a vykonával túto prácu, Ja som si nemusel robiť starosti, pretože bol plne schopný vziať túto prácu na svoje plecia. Preukázal ohľaduplnosť a tiež hľadal; samozrejme, bol aj podriadený a skutočne zaplatil cenu. To znamená, že dokázal vziať slová, ktoré som povedal, a Moje požiadavky a uskutočniť ich. Týmto spôsobom sa evanjelium šírilo kúsok po kúsku. Bez ohľadu na to, koľko ľudí kázalo evanjelium, v každom prípade sa táto práca spustila a začala napredovať práve vďaka človeku používanému Duchom Svätým. On bol ten, kto ju organizoval, sledoval, uskutočňoval a dohliadal na ňu, čím túto prácu kúsok po kúsku priviedol tam, kde je dnes. Dá sa povedať, že súčasné úspechy v práci sa dosiahli na základe tých počiatočných pracovných opatrení, stanovení detailov práce a opatrení vo všeobecných záležitostiach. Všetky tieto veci boli prácou, ktorú vykonal človek používaný Duchom Svätým. Má pravé srdce a zaplatil skutočnú cenu. Nie sú to vari fakty? (Áno.)

Postupne, ako sa evanjelium o kráľovstve šírilo čoraz viac a čoraz viac ľudí prijímalo túto etapu diela, aká otázka pri tom vyvstala? Išlo o otázku zakladania cirkví. Dokázali by ste dobre robiť prácu na zakladaní cirkví? Stále by ste ju nedokázali robiť dobre. Človek používaný Duchom Svätým musel stále osobne robiť pracovné opatrenia, rozvrhnúť túto prácu a vykonávať ju, a osobne na ňu dohliadať, sledovať ju a poháňať ju vpred. Preto často zvolával zhromaždenia pre vodcov a pracovníkov a pre ľudí zodpovedných za prácu na evanjeliu a hovoril im, ako zakladať cirkvi, koľko ľudí by malo tvoriť jednu cirkev, koľko cirkví by malo tvoriť jeden obvod, koľko obvodov by malo tvoriť jeden región, koľko cirkevných vodcov a koľko diakonov by malo byť vymenovaných v každej cirkvi a podobne. Konkrétne stanovil každý detail spojený s cirkevnou prácou vrátane konkrétnych opatrení na správu a používanie obiet. Toto všetko bola práca, ktorú vykonal človek používaný Duchom Svätým. Povedzte Mi, má tiché porozumenie s vteleným Bohom? (Áno.) Keby vo svojom srdci nebral ohľad na Božie úmysly, alebo by na ne bral len malý ohľad, alebo keby v ohľade, ktorý prejavoval, do istej miery poľavil, mohla by sa táto práca uskutočniť? (Nie.) Aká situácia by nastala v cirkvi, keby sa táto práca neuskutočnila? (Život cirkvi by sa stal chaotickým.) Nielenže by bol chaotický život cirkvi, ale chaotické by boli aj všetky aspekty cirkevnej práce. Zlí ľudia by tiež mohli spôsobovať narúšanie a rozvracanie a dokonca by mohli mať moc a hlavné slovo v cirkvi. Práca na zakladaní cirkví by bola všade chaotická a rôzne pracovné úlohy, ako napríklad personálne opatrenia a správa obiet, by boli chaotické. Keby človek, ktorý slúžil ako vodca, nemal srdce, ktoré skutočne berie ohľad na Boha, a keď by videl, že cirkev sa dobre rozvíja, rastie v rozsahu a zvyšuje sa počet jej členov, začal by si užívať výhody postavenia, žiť z minulých úspechov a tráviť svoje zostávajúce roky v pohodlí – keby bol vodcom takýto druh človeka, potom by cirkevná práca nebola vykonaná dobre. Človek používaný Duchom Svätým však vždy robil v cirkevnej práci všetko, čo bolo v jeho silách, a to až dodnes. Fráza, ktorú často používajú odhodlaní ľudia, znie: „Kým trvá život, bude pokračovať aj boj.“ Pre človeka používaného Duchom Svätým platí, že kým trvá život, bude pokračovať aj práca. Po celý čas pokračoval v práci. Dokonca aj keď ho požiadaš, aby si oddýchol, neodpočíva; takto pracuje každý deň a vytrvalo pracuje bez ohľadu na to, aký je unavený. Je to niečo, čo sa dá dosiahnuť jednoducho tým, že človek rozumie Božím úmyslom? Pracoval len preto, že na neho niekto dohliadal a poháňal ho? Nie. Srdcia ľudí nie sú rovnaké. Tento človek má bohabojné srdce a berie ohľad na Božie srdce. To je mimoriadne dôležité! Bez ohľadu na to, aký je unavený, neupadá do negativity, a bez ohľadu na to, s akou ťažkosťou sa stretne, neustupuje; po celý čas vytrvalo pracuje. Preto sa teraz všetky oblasti cirkevnej práce krok za krokom dostali na správnu cestu, prebiehajú čoraz hladšie a dosahujú čoraz lepšie výsledky. Aké to je, mať takého človeka, ktorý vás vedie pri vykonávaní každej konkrétnej oblasti práce? Keby ste nemali tohto človeka, ktorý by vás viedol, čo by sa s vami stalo? Nechýbalo by vám toho vari veľa? (Áno.) Mať tohto človeka je pre vás kľúčové. Každú oblasť cirkevnej práce priviedol na správnu cestu. Problémov, ktoré vznikajú pri každom kroku práce, je čoraz menej, problémov, ktoré treba vyriešiť, je čoraz menej a pravdy-princípy, ktorým ľudia rozumejú, sú čoraz jasnejšie. Tieto výsledky sa dosiahli nielen preto, že je tento človek prítomný, ale, čo je dôležitejšie, preto, že má tiché porozumenie s Bohom. Čo ak by sa vydal inou cestou? Čo ak by sa venoval vlastnému podniku a staral sa o svoje vlastné postavenie? Potom by dosiahnuté výsledky neboli takéto. Práve preto, že podstatou všetkej práce, ktorú robí, je úzka spolupráca s Božím dielom, branie ohľadu na Božie úmysly a tiché porozumenie s Bohom, ste to nakoniec vy, kto z toho má úžitok. Koľko úžitku ste získali? Nemusíme chodiť ďaleko, prinajmenšom ste celkom dosť porozumeli rôznym oblastiam odbornosti, urobili ste vo svojej odbornosti pokrok a postupne ste sa z amatérov stali profesionálmi. Okrem toho, čím je detailnejší a konkrétnejší, keď hovorí o pravdách-princípoch, a čím prísnejšie sú jeho požiadavky na vás, a najmä, čím ostrejšie sú slová, ktorými vás orezáva, tým viac ste schopní vryť si ich do sŕdc, hlboko si ich zapamätať, jasne porozumieť tomu, čo sú pravdy-princípy, a porozumieť tomu, aké sú Božie úmysly. Vy ste naozaj takí prízemní. Bez ohľadu na to, koľkokrát sa vám hovorí v duchovnom spoločenstve o pravdách-princípoch, nedokážete si ich zapamätať. Až keď vás človek používaný Duchom Svätým často takto prísne odhaľuje a orezáva a dokonca vás karhá, až vtedy porozumiete niektorým pravdám-princípom, začnete oveľa viac dodržiavať pravidlá a slušne sa správať vo svojom počínaní a konaní a napravíte svoje postoje. Samozrejme, v procese orezávania sa tiež trasiete od strachu, stále sa bojíte, že človek používaný Duchom Svätým vás prekukne a vykáže. Považujem to za dobrú vec, nie za zlú. Prinajmenšom niektorí ľudia majú teraz oveľa lepší postoj ku konaniu svojich povinností a správajú sa oveľa lepšie ako predtým. To malo pozitívny účinok. Hoci sa karhanie ľudí môže zdať nesprávne a navonok to nepôsobí tak kultivovane a takéto slová sa nepočúvajú veľmi príjemne, dosiahnuté výsledky sú dobré. Akú veľkú cenu zaplatil človek používaný Duchom Svätým, aby dosiahol tento výsledok? Koľkokrát sa na vás musí nahnevať? Povedzte Mi, keď vás orezáva, azda sa nenahnevá? Nerozčúli sa? Neuškodilo by to aj jeho zdraviu? On vás nechce orezávať. Niekedy sa tak nahnevá, že vás pokarhá, a slová, ktoré hovorí, nemusia znieť veľmi kultivovane. Súdiac však podľa vašich prejavov pri Mojom kontakte s vami, to, čo hovorí, je správne a v súlade s vašou skutočnou situáciou; nie je to ani prinajmenšom prehnané. Čo ste urobili, že ste tohto človeka tak nahnevali? Nahnevali ste ho preto, lebo veci, ktoré robíte, naozaj vyvolávajú zúrivosť. Hoci sa o pravdách-princípoch s vami hovorilo v duchovnom spoločenstve toľko rokov, aj tak im stále nerozumiete a stále bezohľadne páchate zlé skutky podľa svojej vlastnej vôle. Až potom je nútený hovoriť takto. Keď to povie, dokonca to sám ľutuje a hovorí: „Všetci sme bratia a sestry; prečo sa tak hnevám?“ Ja ho utešujem a povzbudzujem: „Presne takto by mali byť orezávaní. Nie je na tom nič zlé. Keď sa nabudúce stretneš s takouto situáciou, musíš ich stále orezávať.“ Povedzte Mi, je správne ho takto povzbudzovať? (Áno.) Práve preto, že ľudia sú príliš hlboko skazení, príliš otupení a majú žalostne malý duchovný vzrast, si aj veľmi jednoduchá záležitosť vyžaduje karhanie a kričanie, aby sa dosiahli výsledky. Inak sa práca nedá vykonať. Každý si myslí, že je schopný, a každý chce konať svojvoľne a bezohľadne podľa svojej vlastnej vôle. Povedzte Mi, bolo by prijateľné nemať takého človeka, ktorý by udržiaval veci pod kontrolou? (Nie.) Všetci ľudia hovoria, že veria v Boha, ale nikto z nich nemá bohabojné srdce; všetci sú to ľudia naplnení skazenými povahami. Keby nebolo nikoho, kto by udržiaval veci pod kontrolou, dopadlo by to tak, že každý by chcel mať hlavné slovo a každý by chcel uplatňovať moc ako kráľ, pričom by odmietal nechať pravdu vládnuť a odmietal by nechať vládnuť Boha. Ak má vládnuť pravda a ak má pravda mať moc, potom musí existovať niekto, kto na vás dohliada, a tento človek musí byť použitý na to, aby vás obmedzoval. Je ľahké dosiahnuť tento účinok? (Nie.) Keď človek používaný Duchom Svätým pracuje, čím viac pracuje, tým je nahnevanejší; čím viac pracuje, tým je úzkostlivejší; čím viac pracuje, tým sú jeho slová ostrejšie; čím viac pracuje, tým častejšie vás orezáva; a čím viac pracuje, tým horší je jeho postoj k vám. Už len to odráža, aká slabá je vaša kvalita, akí ste neoblomní, akí ste otupení a aký malý je váš duchovný vzrast. Povedzte Mi, keďže je táto práca taká ťažká, vari to človek používaný Duchom Svätým vzdal? Nevzdal to. Bez ohľadu na to, koľkokrát urobíte rovnaké základné chyby, vzdal to s vami? (Nie.) Kedykoľvek nejaký tím hľadá v súvislosti s nejakým problémom, brat o tom bez zbytočných rečí a bez akéhokoľvek kompromisu okamžite hovorí v duchovnom spoločenstve a vyrieši to. Niekedy práve je alebo sa chystá odpočívať, ale v tom momente položí misku alebo odloží odpočinok a okamžite odpovie. Hovorí: „Keď odpoviem, môžu sa rýchlo pustiť do práce. Práca sa nesmie zdržiavať; práca je naliehavá. Keď odpoviem, uľaví sa mi a tiež budem môcť s pokojom v duši odpočívať.“ Pozrite sa, je jeho postoj k riešeniu problémov správny? (Áno.) Neustále na vás dohliada a poháňa vás vpred a tiež vás často orezáva. Tiež neustále kontroluje vašu prácu, dáva vám plno práce, aby ste nezaháľali, a každý deň na vás dáva pozor. Povedzte Mi, je dobré mať takého človeka, ktorý vás vedie? (Áno, je to dobré.) Ja si myslím, že mať takéhoto človeka je celkom dobré. Je vám veľmi nápomocný pri usilovaní sa o pravdu a pri tom, aby ste si dobre konali svoje povinnosti. Nemajte k nemu odpor a nesťažujte sa. Ja som zodpovedný za hovorenie v duchovnom spoločenstve o pravde a skutočne nemám fyzickú silu ani energiu na to, aby som vykonával túto prácu vo všeobecných záležitostiach a administratívnu prácu. Navyše, keď to robí brat, vôbec nie je potrebné, aby som to robil Ja. Keby som na vás pôsobil Ja, bol by som podstatne miernejší. To by vám dalo príležitosť to zneužiť a v žiadnom prípade by ste sa nesprávali tak slušne ako teraz. Ja poznám túto situáciu. To, že som k vám taký zhovievavý, nie je pre vás úplne vhodné. Keď k niektorým ľuďom nepristupujem prísne, stávajú sa zhýralými a nespútanými a dokonca skúšajú, čo si môžu dovoliť, pričom svoju prácu robia nedbalo a povrchne. Nepotrebujú byť vari ľudia tohto druhu orezávaní? (Áno.) To, čo najviac potrebujete, je bratov prísny spôsob práce – čím prísnejší, tým lepšie. Keď nadíde deň, kedy porozumiete pravde a budete vedieť brať ohľad na Božie úmysly, dokážete presne praktizovať podľa právd-princípov, konať svoje povinnosti čoraz lepšie, konať svoje povinnosti čoraz náležitejším spôsobom, stávať sa čoraz efektívnejšími pri vykonávaní svojich povinností, vedieť predstúpiť pred Boha, vedieť praktizovať pravdu a vedieť konať podľa Božích úmyslov, povedzte Mi, nebude to dobrá vec? (Áno.) Je to dobrá vec. Mať takého človeka je pre vás veľmi prospešné. Tento človek robí všetky tieto veci práve preto, že má tiché porozumenie s Bohom. Toto tiché porozumenie znamená, že berie ohľad na Boha a je schopný uskutočňovať a praktizovať Božie slová bez kompromisov, a potom vás kúsok po kúsku privádzať na správnu cestu viery v Boha, aby ste sa pri konaní svojich povinností postupne dostali na požadovanú úroveň a dostali sa na správnu cestu, a aby ste mohli úspešne dokončiť poslanie, ktoré vám Boh dal, a zodpovedať sa Bohu. Je to dobrá vec. Tak Mi povedzte, akú úlohu zohráva v tomto procese človek používaný Duchom Svätým? Akú úlohu podľa vás zohráva? (Hlavu domácnosti.) Hlavu tejto domácnosti, však? Celou cestou vás vedie k tomu, aby ste napredovali. Bez ohľadu na to, aké ťažkosti sa v práci vyskytnú, nikdy sa nesťažuje na neľahké veci, nikdy sa nesťažuje na ťažkosti; ak niekto poľaví, potiahne ho so sebou a udrie ho, aby ho pohnal vpred.

K téme tichého porozumenia s Bohom je toho ešte celkom dosť a o niektorých detailoch sa ešte nehovorilo. Ak o nich chcete počuť, na našom ďalšom zhromaždení preberieme tieto konkrétne detaily, aby ste mohli trochu porozumieť tomu, čo znamená mať tiché porozumenie s Bohom, a pokiaľ ide o ľudí, ktorí dokážu dosiahnuť tiché porozumenie s Bohom, budeme hovoriť o tom, ako sa na nich Boh pozerá a ako ich charakterizuje a definuje. O všetkých týchto veciach budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve. Tu dnes naše duchovné spoločenstvo zakončíme. Dovidenia!

21. decembra 2024

Predchádzajúci: Ako sa usilovať o pravdu (30)

Nastavenia

  • Text
  • Témy

Jedna farba

Témy

Písma

Veľkosť písma

Medzery medzi riadkami

Medzery medzi riadkami

Šírka strany

Obsah

Hľadať

  • Vyhľadávať v tomto texte
  • Vyhľadávať v tejto knihe

Spojte sa s nami cez Messenger