Prečo veríš v Boha? Mnohých táto otázka mätie. Majú v sebe dve úplne odlišné predstavy: praktického Boha a Boha na nebesiach. To svedčí o tom, že neveria v Boha preto, aby sa Mu podriadili, ale aby získali určité výhody alebo unikli pred utrpením spôsobeným pohromou; len vtedy sú do istej miery podriadení. Ich podriadenosť je podmienečná; je to kvôli ich vlastným osobným vyhliadkam a je im nanútená. Tak prečo vlastne veríš v Boha? Ak je to výlučne iba pre tvoje výhody a osud, nebolo by lepšie, ak by si neveril vôbec? Takáto viera je sebaklam, sebaútecha a sebaobdiv. Ak tvoja viera nie je postavená na základoch podriadenosti voči Bohu, potom ťa nakoniec stihne trest za to, že si sa Mu vzoprel. Všetci tí, ktorí sa vo svojej viere neusilujú o podriadenosť voči Bohu, sú proti Nemu. Boh žiada, aby ľudia hľadali pravdu, aby prahli po Jeho slovách, jedli a pili Jeho slová, uvádzali ich do praxe, a tak dosiahli podriadenosť voči Bohu. Ak sú toto tvoje skutočné úmysly, Boh ťa určite pozdvihne a bude k tebe milostivý. To je nespochybniteľné a nemenné. Ak nie je tvojím zámerom podriadiť sa Bohu a máš iné ciele, potom všetko, čo hovoríš a konáš, tvoje modlitby pred Bohom a dokonca aj všetky tvoje skutky budú v rozpore s Ním. Môžeš byť mierny a pokojný, všetky tvoje skutky a prejavy môžu vyzerať správne a môžeš sa javiť ako ten, kto sa podriaďuje, ale keď príde na tvoje úmysly a názory na vieru v Boha, všetko, čo robíš, je v rozpore s Bohom, všetko, čo robíš, je zlo. Ľudia, ktorí sa tvária poslušne ako ovce, ale v ich srdci sa skrývajú zlé úmysly, sú vlci prezlečení za ovce. Priamo urážajú Boha a Boh ani jedného z nich neušetrí. Duch Svätý odhalí každého z nich a všetkým ukáže, že tých, ktorí sú pokrytci, Duch Svätý s istotou zavrhne. Nemajte obavy: Boh to postupne každému z nich spočíta a skoncuje s nimi.

Ak nie si schopný prijať od Boha nové svetlo, nedokážeš pochopiť všetko, čo Boh dnes robí, nehľadáš to alebo o tom pochybuješ, odsudzuješ to alebo to podrobne skúmaš a analyzuješ, potom nemáš v úmysle podriadiť sa Bohu. Keď sa objaví svetlo tu a teraz, a ty ešte stále ctíš svetlo včerajška a staviaš sa proti novému Božiemu dielu, potom nie si nič viac než absurdný človek a patríš k tým, ktorí zámerne vzdorujú Bohu. Kľúčom k podriadenosti voči Bohu je oceniť nové svetlo, vedieť ho prijať a uviesť do praxe. Len to je skutočná podriadenosť. Tí, ktorí nemajú vôľu túžiť po Bohu, nie sú schopní sa Mu dobrovoľne podriadiť a v dôsledku svojej spokojnosti so súčasným stavom sa môžu Bohu len vzpierať. Taký človek sa nemôže podriadiť Bohu, lebo je posadnutý tým, čo bolo predtým. Ľudia si zo svojich predchádzajúcich skúseností vytvorili o Bohu rôzne predstavy a tie sa stali obrazom Boha v ich mysliach. To, v čo veria, sú ich vlastné predstavy a pravidlá ich vlastnej fantázie. Ak Boha, ktorý dnes koná praktické dielo, porovnávaš s Bohom svojich vlastných predstáv, potom tvoja viera pochádza od satana a je poznačená tvojimi vlastnými preferenciami. Boh si takúto vieru neželá. Ľudí s takouto vierou neschvaľuje, bez ohľadu na to, aké vznešené sú ich zásluhy, a bez ohľadu na ich oddanosť – dokonca ani vtedy, ak venovali Jeho dielu celoživotné úsilie a podstúpili mučenícku smrť. On im len daruje trochu milosti a dovolí im, aby si ju na istý čas užili. Takíto ľudia nie sú schopní praktizovať pravdu. Nepôsobí v nich Duch Svätý a Boh každého z nich postupne odvrhne. Mladí aj starí, tí, ktorí sa vo svojej viere nepodriaďujú Bohu a majú nesprávne úmysly, sú ľuďmi, ktorí sa vzpierajú a narúšajú, a takýchto ľudí Boh bezpochyby odvrhne. Tí, ktorí sú bez najmenšej podriadenosti voči Bohu, ktorí len uznávajú Jeho meno a majú určitý zmysel pre Božiu láskavosť a milosť, ale nekráčajú v súlade s krokmi Ducha Svätého a nepodriaďujú sa terajšiemu pôsobeniu a slovám Ducha Svätého – takíto ľudia žijú obklopení Božou milosťou, ale Boh si ich napriek tomu nezíska a nemôže ich zdokonaľovať. Boh ľudí zdokonaľuje prostredníctvom ich podriadenosti, jedenia, pitia a užívania Božích slov a prostredníctvom utrpenia a zušľachťovania v ich životoch. Iba skrze takúto vieru sa môžu zmeniť ľudské povahy a iba vtedy môžu ľudia dosiahnuť pravé poznanie Boha. Neuspokojovať sa so životom uprostred Božej milosti, aktívne túžiť po pravde, hľadať ju a snažiť sa získať si Boha. To znamená vedome sa podriadiť Bohu a On chce presne takýto druh viery. Ľudia, ktorí nerobia nič iné, len si užívajú Božiu milosť, sa nemôžu zdokonaliť ani sa zmeniť; a ich podriadenosť, zbožnosť, láska a trpezlivosť sú povrchné. Tí, ktorí si len užívajú Božiu milosť, nemôžu Boha skutočne poznať, a aj keď Boha poznajú, ich poznanie je povrchné a hovoria veci ako „Boh človeka miluje“ alebo „Boh s človekom súcití“. To neodzrkadľuje život človeka a nedokazuje, že ľudia skutočne poznajú Boha. Ak ľudia nie sú schopní podriadiť sa Bohu, keď ich Božie slová zušľachťujú alebo keď na nich doliehajú Jeho skúšky, ale namiesto toho začnú pochybovať a padnú, vtedy nie sú ani v najmenšom podriadení. Majú v sebe príliš veľa pravidiel a obmedzení týkajúcich sa viery v Boha, starých skúseností, ktoré sú výsledkom dlhoročnej viery alebo rôznych pravidiel založených na Biblii. Môžu sa takíto ľudia podriadiť Bohu? Sú plní ľudských vecí – ako by Ho mohli poslúchať? Ich „podriadenosť“ sa riadi osobnými záujmami – chcel by Boh takúto podriadenosť? To nie je podriadenosť voči Bohu, ale dodržiavanie pravidiel, je to len uspokojenie a uchlácholenie seba samého. Ak tvrdíš, že toto je podriadenosť voči Bohu, nerúhaš sa tým proti Nemu? Si ako egyptský faraón. Páchaš zlo a cieľavedome vzdoruješ Bohu – chce Boh, aby si Mu takto slúžil? Najlepšie by bolo, keby si sa okamžite kajal a pokúsil sa dosiahnuť určité sebauvedomenie. Inak sa radšej môžeš vrátiť domov, to by ti prospelo viac ako tvoja údajná služba Bohu. Nenarúšal by si a nevyrušoval, vedel by si, kde je tvoje miesto, a žil by si dobre – nebolo by to lepšie? A nestihol by ťa trest za to, že si sa vzoprel Bohu!