Mnoho je rokov, po ktoré Duch Boží hľadal, keď pôsobil na zemi, a mnoho je ľudí, ktorých Boh použil pri vykonávaní svojho diela v priebehu vekov. Po celý ten čas však Boží Duch nemal vhodné miesto na odpočinok, a preto Boh strieda rôznych ľudí, ktorí konajú Jeho dielo. V podstate sa Jeho dielo vykonáva prostredníctvom ľudí. To znamená, že po všetky tie roky sa Božie dielo nikdy nezastavilo, ale pokračovalo v ľuďoch ďalej až do dneška. Hoci Boh už povedal veľa slov a vykonal veľa práce, človek Ho stále nepozná, a to všetko preto, lebo Boh sa človeku nikdy nezjavil a tiež preto, že nemá žiadnu hmotnú podobu. A tak Boh musí priviesť toto dielo – dielo, ktoré prinúti všetkých ľudí spoznať praktický význam praktického Boha – až do konca. Aby Boh dosiahol tento cieľ, musí ľuďom fyzicky zjaviť svojho Ducha a konať svoje dielo medzi nimi. To znamená, že iba vtedy, keď Boží Duch nadobudne fyzickú podobu z mäsa a kostí a bude viditeľne chodiť medzi ľuďmi, sprevádzať ich životom, niekedy sa bude ukazovať a inokedy zasa skrývať, len vtedy budú ľudia schopní dospieť k Jeho hlbšiemu pochopeniu. Ak by Boh zostal iba v tele, nemohol by dokončiť svoje dielo v plnom rozsahu. A potom, čo bude Boh nejaký čas pôsobiť v tele, plniť službu, ktorú je potrebné vykonávať telom, opustí toto telo a začne pôsobiť v duchovnej oblasti na obraz svojho tela, tak ako to urobil Ježiš potom, čo pôsobil nejaký čas v normálnej ľudskej prirodzenosti, aby dokončil celé dielo, ktoré musel dokončiť. Možno si pamätáte tento úryvok „Cesta… (5)“: „Pamätám si, ako Mi môj Otec povedal: ‚Na zemi sa snaž iba plniť vôľu svojho Otca a dokončiť Jeho poverenie. Nič iné sa ťa netýka.‘“ Čo cítiš z tejto pasáže? Keď Boh prichádza na zem, iba v rámci božstva koná svoje dielo, ktoré nebeský Duch zveril vtelenému Bohu. Keď príde, reční po celej krajine, aby dal hlas svojim výrokom rôznymi prostriedkami a z rôznych perspektív. Za svoje ciele a princíp diela považuje predovšetkým zaopatrovanie človeka a učenie ľudí a nezaoberá sa takými vecami, ako sú medziľudské vzťahy alebo detaily života jednotlivých ľudí. Jeho hlavnou službou je hovoriť v mene Ducha. Ide tu o to, že keď sa Boží Duch fyzicky zjaví v tele, stará sa iba o život človeka a hlása pravdu. Nezapája sa do ľudskej práce, teda nezúčastňuje sa na práci ľudstva. Ľudia nemôžu konať Božie dielo a Boh sa nepodieľa na ľudskej práci. Za všetky tie roky, odkedy Boh prišiel na túto zem, aby vykonal svoje dielo, ho vždy vykonával prostredníctvom ľudí. Týchto ľudí však nemožno považovať za vteleného Boha, iba za tých, ktorých Boh využíva. Boh dneška môže hovoriť priamo z pohľadu božstva, vysielať hlas Ducha a pracovať v Jeho mene. Všetci tí, ktorých Boh počas vekov využíval, sú rovnako príkladom Božieho Ducha, ktorý pôsobí vo fyzickom tele. Prečo ich teda nemožno nazývať Bohom? Ale dnešný Boh je tiež Boží Duch pôsobiaci priamo v tele a aj Ježiš bol Boží Duch pôsobiaci v tele. A oboch nazývame Boh. V čom je teda rozdiel? Všetci ľudia, v ktorých Boh po celé veky pôsobil, boli schopní normálneho myslenia a úsudku. Všetci pochopili princípy ľudského správania. Mali normálne ľudské nápady a vlastnili všetky veci, ktoré by normálni ľudia mali vlastniť. Väčšina z nich mala výnimočný talent a vrodenú inteligenciu. Pri pôsobení na týchto ľuďoch Boží Duch zapriahol ich talenty, ktoré im daroval Boh. Boží Duch zapája do hry ich talenty a využíva ich silné stránky v službe Bohu. Ale Božia podstata je bez nápadov a myšlienok, nefalšovaná ľudskými úmyslami a dokonca jej chýba to aj to, čo majú normálni ľudia. Vlastne ani nie je oboznámená so zásadami ľudského správania. Takto je to, keď dnešný Boh prichádza na zem. Jeho dielo a Jeho slová nie sú nepoznačené ľudskými úmyslami ani myšlienkami, ale sú priamym prejavom úmyslov Ducha a On koná priamo v Božom mene. To znamená, že Duch hovorí priamo, teda že božstvo priamo koná dielo bez toho, aby sa do neho vmiešal čo i len náznak ľudských zámerov. Inými slovami, vtelený Boh priamo stelesňuje božstvo, postráda ľudské myšlienky a predstavy a nemá pochopenie pre princípy ľudského správania. Ak by pôsobilo iba božstvo (teda iba samotný Boh), nebolo by možné, aby sa Božie dielo vykonávalo na zemi. Keď teda Boh prichádza na zem, musí mať menší počet ľudí, prostredníctvom ktorých vykoná svoje dielo ľudskosti v spojení s dielom, ktoré koná v božstve. Inými slovami, využíva ľudskú prácu na pomoc pri vykonávaní svojho božského diela. Ak by to tak nebolo, človek by sa nemohol priamo zapojiť do božského diela. Takto to bolo s Ježišom a Jeho učeníkmi. Počas svojho pôsobenia vo svete Ježiš zrušil staré zákony a ustanovil nové prikázania. Vyriekol tiež mnoho slov. Celé toto dielo konal v rámci božstva. Ostatní, ako Peter, Pavol a Ján, opierali svoju ďalšiu prácu o základy Ježišových slov. Boh teda začal svoje dielo v tomto veku, ohlasujúc začiatok veku milosti, čím započal novú éru, zrušil starú a tiež naplnil slová: „Boh je začiatok aj koniec.“ Inými slovami, človek musí vykonávať ľudské dielo v zmysle Božieho diela. Keď Ježiš povedal všetko, čo mal povedať, a dokončil svoje dielo na zemi, opustil človeka. Potom všetci ľudia pracovali podľa zásad vyjadrených v Jeho slovách a praktizovali pravdy, o ktorých hovoril. Všetci títo ľudia pracovali pre Ježiša. Ak by to dielo tvoril Ježiš sám, bez ohľadu na to, koľko slov by povedal, ľudia by neboli schopní zdieľať Jeho slová, pretože pôsobil v božstve a mohol hovoriť iba slová božstva a tak nemohol vysvetliť veci do tej miery, aby normálni ľudia mohli Jeho slová pochopiť. A tak musel nechať apoštolov a prorokov, ktorí prišli po Ňom, aby Jeho dielo zavŕšili. Toto je podstata toho, ako vtelený Boh koná svoje dielo – používa vtelené telo na to, aby hovorilo a konalo, aby tak dokončilo dielo božstva a potom za pomoci niekoľkých alebo možno viacerých ľudí podľa vlastného Božieho srdca Jeho dielo zavŕšili. Boh teda používa ľudí podľa svojho srdca, aby konali v ľudstve prácu pastiera a závlahy, aby Boží vyvolený ľud mohol vstúpiť do reality pravdy.

Ak by Boh, keď vošiel do tela, konal iba dielo božstva a nebolo by žiadnych ľudí podľa Jeho srdca, ktorí by s Ním pracovali v zhode, a potom by človek nebol schopný pochopiť Božiu vôľu ani sa s Bohom spojiť. Boh musí využívať normálnych ľudí, ktorí sú podľa Jeho srdca, aby dokončili toto dielo, dohliadali na cirkvi a „pásli ich“. Tak by bolo možné dosiahnuť úroveň, ktorú si dokážu predstaviť ľudské kognitívne procesy, teda mozog. Inými slovami, Boh využíva menší počet ľudí, ktorí sú podľa Jeho srdca, aby „preložili“ dielo, ktoré On koná v rámci svojho božstva, a tak ho odkryli – aby premenili božskú reč na ľudskú, aby jej ľudia mohli porozumieť a pochopiť ju. Ak by to Boh neurobil, nikto by nerozumel Božiemu jazyku božstva, pretože ľudia podľa Božieho srdca sú napokon v malej menšine a ľudská schopnosť porozumieť je nízka. Preto Boh volí túto metódu len vtedy, keď pracuje vo vtelenom tele. Ak by existovalo iba božské dielo, človek by nemohol spoznať Boha ani sa s Ním spojiť, pretože človek nerozumie Božiemu jazyku. Človek je schopný porozumieť tomuto jazyku iba prostredníctvom ľudí podľa Božieho srdca, ktorí objasňujú Jeho slová. Ak by však v ľudstve pracovali len takíto ľudia, pomohlo by to iba udržiavať normálny život človeka. Nedokázalo by to zmeniť jeho povahu. Božie dielo by nemohlo mať nový východiskový bod, boli by tu len tie isté staré pesničky, tie isté staré frázy. Len prostredníctvom vteleného Boha, ktorý hovorí všetko, čo povedať treba, a robí všetko, čo je potrebné počas Jeho vtelenia, po ktorom ľudia pracujú a žijú na základe Jeho slov, len vtedy bude ich povaha života schopná zmeny a len tak budú môcť držať krok s dobou. Ten, kto pracuje v božstve, predstavuje Boha, kým tých, ktorí pracujú v ľudstve, Boh používa. To znamená, že vtelený Boh sa podstatne líši od ľudí, akých Boh používa. Vtelený Boh je schopný konať dielo božstva, zatiaľ čo ľudia, ktorých používa Boh, nie. Na začiatku každého veku osobne prehovorí Boží Duch a započne novú éru, aby priviedol človeka k novému začiatku. Keď dohovorí, znamená to, že Božie dielo v Jeho božstve je zavŕšené. Potom všetci ľudia nasledujú tých, ktorých Boh použil, aby vstúpili do ich životnej skúsenosti. Na základe rovnakého princípu je to aj štádium, v ktorom Boh privádza človeka do nového veku a dáva ľuďom nový východiskový bod – vtedy sa končí Božie dielo v telesnosti.

Boh neprichádza na zem, aby zdokonalil svoju normálnu ľudskú prirodzenosť, ani aby konal prácu normálnej ľudskej prirodzenosti. Prichádza len preto, aby v normálnej ľudskej prirodzenosti vykonal dielo božstva. To, čo Boh hovorí o normálnej ľudskej prirodzenosti, nie je také, ako si ľudia predstavujú. Človek si definuje „normálnu ľudskú prirodzenosť“ ako stav, keď má človek manželku alebo manžela a synov a dcéry. Toto sa považuje za normálne u ľudí. Boh to však takto nevidí. Normálnu ľudskú prirodzenosť vidí tak, že máme normálne ľudské myšlienky, normálne ľudské životy a rodíme sa z normálnych ľudí. Ale Jeho normalita neznamená mať manželku, manžela a deti spôsobom, akým vníma normalitu človek. Čiže pre človeka je predstava normálnej ľudskej prirodzenosti, o ktorej hovorí Boh, niečím, čo by človek považoval za absenciu ľudskosti, takmer bez citu a zdanlivo bez telesných potrieb, rovnako ako Ježiš, ktorý sa vyznačoval iba zovňajškom normálneho človeka. Prijal vzhľad normálneho človeka, ale v podstate nemal úplne všetko, čím by sa normálny človek mal vyznačovať. Z toho možno vidieť, že vtelená Božia podstata nezahŕňa normálnu ľudskú prirodzenosť ako takú, ale iba časť toho, čím by sa ľudia mali vyznačovať, aby napĺňali predstavy o normálnom ľudskom živote a udržiavali si normálne ľudské rozumové schopnosti. Tieto veci však nemajú nič spoločné s tým, čo považuje za normálnu ľudskú prirodzenosť človek. Je to niečo, čím by sa mal vyznačovať vtelený Boh. Sú však takí, ktorí tvrdia, že o vtelenom Bohu možno povedať, že má normálnu ľudskú prirodzenosť iba vtedy, ak má manželku, synov a dcéry, rodinu. Ak ich nemá, vraj nie je normálnym človekom. Tak sa ťa spýtam takto: „Má Boh ženu? Je možné, aby mal Boh manžela? Môže mať Boh deti?“ Nie sú to bludy? Vtelený Boh však nemôže vyskočiť zo štrbiny medzi skalami alebo spadnúť z neba. Môže sa len narodiť do normálnej ľudskej rodiny. Takže má rodičov a súrodencov. Toto sú črty, ktoré by normálna ľudská prirodzenosť vteleného Boha mala mať. A to bol aj prípad Ježiša. Ježiš mal otca a matku, sestry a bratov a všetko bolo normálne. Ale ak by mal manželku, synov a dcéry, potom by už nemal normálnu ľudskú prirodzenosť tak, ako to Boh plánoval pre vteleného Boha. Ak by to tak bolo, nebol by schopný pracovať v mene božstva. Práve preto, že nemal manželku ani deti, a predsa sa narodil normálnym ľuďom do normálnej rodiny, mohol konať dielo božstva. Aby sme to ešte objasnili, Boh považuje za normálneho človeka za človeka narodeného v normálnej rodine. Len taký človek je povolaný konať božské dielo. Keby však tento človek mal manželku, deti alebo manžela, nemohol by vykonávať božské dielo, pretože by mal iba takú normálnu ľudskú prirodzenosť, akú potrebujú ľudia, nie však normálnu ľudskú prirodzenosť, ktorú vyžaduje Boh. To, ako uvažuje Boh, a to, ako tomu ľudia rozumejú, sú často veľmi rozdielne, na hony vzdialené predstavy. V tejto fáze Božieho diela je veľa toho, čo je v rozpore s ľudskými predstavami a výrazne sa od nich líši. Dalo by sa povedať, že táto etapa Božieho diela pozostáva výlučne z priamej práce božstva, pričom ľudstvo zohráva iba pomocnú úlohu. Preto Boh prichádza na zem, aby sám vykonal svoje dielo, a nie aby dovolil človeku poskytnúť pomocnú ruku. Vtelí sa do tela (v neúplnej, normálnej osobe), aby vykonal svoje dielo. Toto vtelenie využíva na to, aby ľudstvu predstavil nový vek, aby ľudstvo oboznámil s ďalším krokom vo svojom diele a požiadal ľudí, nech praktizujú vieru v súlade s cestou opísanou v Jeho slovách. Takto končí Božie dielo v tele. Odchádza od ľudstva, už nebýva v tele normálnej ľudskej prirodzenosti, ale skôr sa vzďaľuje od človeka, aby pokračoval v ďalšej časti svojho diela. Potom využíva ľudí podľa vlastného srdca a pokračuje vo svojom diele na zemi medzi touto skupinou ľudí, avšak už v ich ľudskosti.

Vtelený Boh nemôže zostať s človekom navždy, pretože Boh má oveľa viac inej práce. Nie je možné, aby bol pripútaný k telu. Musí sa tela zbaviť, aby mohol konať dielo, ktoré má vykonávať, aj keď to robí v obraze tela. Keď Boh zostupuje na zem, nečaká, kým dospeje do veku, ktorý by mal dosiahnuť normálny človek, než zomrie a opustí ľudstvo. Bez ohľadu na to, aké staré je Jeho telo, keď sa Jeho dielo skončí, odíde a opustí človeka. Pre Neho neexistuje nič také ako vek, nepočíta svoje dni podľa dĺžky ľudského života. Končí svoj život v tele v súlade s postupom svojho diela. Možno sa nájdu takí, ktorí cítia, že vtelený Boh musí do určitej miery zostarnúť, musí vyrásť v dospelého, dosiahnuť starobu a odísť, až keď toto telo zoslabne. Taká je ľudská predstavivosť, Boh však takto nekoná. Prichádza do tela len preto, aby vykonal dielo, ktoré má vykonať, a nie preto, aby žil normálnym životom človeka, ktorý sa narodí rodičom, vyrastie, založí si rodinu a začne pracovať, má deti a vychováva ich, či prežíva životné vzostupy a pády – všetky činnosti normálneho človeka. Keď Boh zostupuje na zem, je to Boží Duch, ktorý sa oblieka do tela, prichádza do tela, no nežije život normálneho človeka. Prichádza, aby vykonal iba jednu časť svojho plánu riadenia. Potom ľudstvo opustí. Keď príde do tela, Boží Duch nezdokonalí normálnu ľudskú prirodzenosť tohto tela. Naopak, v čase, ktorý Boh vopred určil, sa božstvo pustí priamo do vykonávania diela. Potom, keď dokončí všetko, čo musí, a úplne zavŕši svoju službu, sa dielo Božieho Ducha v tejto fáze dokoná, a vtedy sa skončí aj život vteleného Boha bez ohľadu na to, či jeho fyzické telo prežilo dlhý život. Čiže nech už sa telesné telo dostane do akéhokoľvek štádia života, akokoľvek dlho žije na zemi, o všetkom rozhoduje pôsobenie Ducha. Nemá to nič spoločné s tým, čo človek považuje za normálnu ľudskú prirodzenosť. Vezmime si Ježiša ako príklad. V tele žil tridsaťtri a pol roka. Z hľadiska dĺžky života ľudského tela nemal zomrieť v tomto veku a nemal odísť. Ale toto Božieho Ducha netrápilo. Keď sa Jeho dielo skončilo, v tom momente Mu bolo telo odňaté a zmizlo spolu s Duchom. Toto je princíp, podľa ktorého Boh koná v tele. A tak, prísne vzaté, ľudská prirodzeosť vteleného Boha nie je prvoradá. Opakujme si, že On neprichádza na zem, aby žil život normálnej ľudskej bytosti. Nechce si najprv vybudovať normálny ľudský život, aby potom začal konať. Narodí sa v normálnej ľudskej rodine, je však schopný konať božskú prácu, ktorá nie je poznačená ľudskými úmyslami, nie je telesná, určite nepreberá spôsoby spoločnosti, nezahŕňa ľudské myšlienky či predstavy ani nepreberá filozofiu ľudského života. Toto je dielo, ktoré chce vtelený Boh vykonať, a taký je aj praktický význam Jeho vtelenia. Boh prichádza do tela predovšetkým preto, aby vykonal etapu diela, ktoré je potrebné vykonať v tele. Bez toho, aby podstúpil iné triviálne procesy. A pokiaľ ide o skúsenosti normálneho človeka, žiadne nemá. Dielo, ktoré musí vykonať Božie vtelené telo, nepotrebuje normálne ľudské skúsenosti. Boh teda prichádza do tela, aby konal dielo, ktoré má vykonať v tele. Zvyšok s Ním nemá nič spoločné. On sám neprechádza toľkými obyčajnými procesmi. Keď je Jeho dielo dokonané, končí aj význam Jeho vtelenia. Dokončenie tejto etapy znamená, že dielo, ktoré On potrebuje urobiť v tele, je ukončené a služba Jeho tela je zavŕšená. On však nemôže pracovať v tele donekonečna. Musí sa presunúť na iné miesto, kde bude konať svoje dielo, na miesto mimo tela. Len tak môže byť Jeho dielo plne dokončené a napredovať k väčšiemu efektu. Boh koná podľa svojho pôvodného plánu. Čo musí ešte urobiť a čo už dokončil, vie nad slnko jasne. Boh vedie každého jednotlivca, aby kráčal cestou, ktorú už vopred určil. Nikto tomu nemôže uniknúť. Len tí, ktorí nasledujú vedenie Božieho Ducha, budú môcť vstúpiť do pokoja. Môže sa stať, že v neskoršom diele to nebude Boh, kto bude hovoriť v tele, aby viedol človeka, ale Duch v hmatateľnej podobe, ktorý bude viesť život človeka. Len tak sa človek bude môcť reálne dotknúť Boha, pozrieť sa na Boha a lepšie vstúpiť do reality, ktorú Boh vyžaduje, aby ho praktický Boh zdokonalil. Toto je dielo, ktoré chce Boh vykonať a ktoré už dávno plánoval. Takto by ste všetci mali hľadieť na cestu, ktorou by ste sa mali vydať!