18. kapitola

Všetky Božie slová obsahujú časť Jeho povahy. Božia povaha sa nedá úplne vyjadriť slovami, čo dostatočne poukazuje na to, aké veľké bohatstvo je v Ňom. To, čo ľudia môžu vidieť a čoho sa môžu dotknúť, je koniec koncov obmedzené, rovnako ako ľudské schopnosti. Hoci sú Božie slová jasné, ľudia im nedokážu úplne porozumieť. Zoberme si napríklad tieto slová: „V záblesku sa každé zviera zjaví vo svojej pravej podobe. Tak aj človek, osvetlený Mojím svetlom, znovu získal posvätnosť, ktorú kedysi mal. Ó, skazený starý svet! Konečne sa zvalil do špinavej vody a klesajúc pod hladinu sa rozplynul v bahne!“ Všetky Božie slová obsahujú Jeho bytie, a hoci všetci ľudia sú si vedomí týchto slov, nikto nikdy nespoznal ich význam. V Božích očiach sú všetci tí, ktorí sa Mu vzpierajú, Jeho nepriatelia; to znamená, že tí, ktorí patria k zlým duchom, sú zvieratá. Na základe toho možno pozorovať skutočný stav cirkvi. Všetci ľudia sú osvetlení Božími slovami a v tomto svetle skúmajú sami seba bez toho, aby podliehali poučovaniu, karhaniu alebo priamemu odmietaniu zo strany iných, bez toho, aby podliehali iným ľudským postupom a aby ich iní na niečo upozorňovali. Z tejto „mikroskopickej perspektívy“ veľmi jasne vidia, ako veľmi sú chorí vo svojom vnútri. V Božích slovách je každý druh ducha roztriedený a odhalený vo svojej pôvodnej podobe. Tí, ktorí majú anjelských duchov, sú čoraz viac osvetlení a osvietení, preto tie Božie slová: „znovu získal posvätnosť, ktorú kedysi mal“. Tieto slová vychádzajú z konečného výsledku, ktorý dosiahol Boh. Samozrejme, v súčasnosti tento výsledok ešte nemôže byť úplne uskutočnený – je to len predzvesť, pomocou ktorej možno vidieť Božiu vôľu. Tieto slová stačia na preukázanie toho, že veľké množstvo ľudí sa v dôsledku Božích slov zosype a budú porazení v postupnom procese posväcovania všetkých ľudí. Vyjadrenie „rozplynul sa v bahne“ tu nie je v rozpore s tým, že Boh zničí svet ohňom, a „záblesk“ sa vzťahuje na Boží hnev. Keď Boh vypustí svoj veľký hnev, celý svet zažije rôzne katastrofy, ako napríklad výbuch sopky. Z výšky na oblohe je vidieť, že na zemi sa k celému ľudstvu blížia najrôznejšie pohromy, ktoré sú každým dňom bližšie. Pri pohľade z výšky sa na zemi odohrávajú rôzne scény, ako tie, ktoré predchádzajú zemetraseniu. Tekutý oheň sa nekontrolovane šíri, láva voľne tečie, hory sa posúvajú a nad všetkým sa trbliece chladné svetlo. Celý svet sa ponoril do ohňa. Je to scéna, v ktorej Boh rozpútava svoj hnev, a je to čas Jeho súdu. Nikto z tých, ktorí sú z mäsa a kostí, nebude môcť uniknúť. Vojny medzi krajinami a konflikty medzi ľuďmi teda nebudú potrebné na zničenie celého sveta. Naopak, svet sa bude „vedome radovať“ v kolíske Božieho napomínania. Nikto nebude môcť uniknúť. Každý jednotlivec musí prejsť touto skúškou, jeden po druhom. Potom sa celý vesmír znovu rozžiari svätým leskom a celé ľudstvo opäť raz začne nový život. A Boh bude odpočívať nad vesmírom a každý deň bude požehnávať celé ľudstvo. Nebo nebude neznesiteľne pusté, ale získa späť vitalitu, ktorú nemalo od stvorenia sveta, a príchodom „šiesteho dňa“ začne Boh nový život. Boh aj ľudstvo vstúpia do odpočinku a vesmír už nebude zakalený ani špinavý, ale obnoví sa. To preto Boh povedal: „Zem už nie je mŕtvolne nehybná a tichá, nebo už nie je pusté a smutné.“ V nebeskom kráľovstve nikdy nebola nespravodlivosť, ľudské pocity ani žiadna skazená ľudská povaha, pretože tam nie je prítomné satanovo vyrušovanie. Všetci „ľudia“ sú schopní pochopiť Božie slová a život v nebi je život plný radosti. Všetci v nebi majú Božiu múdrosť a dôstojnosť. Vzhľadom na rozdiely medzi nebom a zemou sa obyvatelia neba neoznačujú ako „ľudia“, ale Boh ich nazýva „duchmi“. Medzi týmito dvoma slovami sú podstatné rozdiely – tých, ktorí sa teraz nazývajú „ľuďmi“, skazil satan, zatiaľ čo „duchov“ nie. Nakoniec Boh zmení ľudí zeme na bytosti s vlastnosťami nebeských duchov a potom už nebudú podliehať satanovmu vyrušovaniu. To je pravý význam týchto slov: „Moja svätosť sa rozšírila po celom vesmíre.“ „Zem vo svojom prvotnom stave patrí nebu a nebo je spojené so zemou. Človek je šnúrou, ktorá spája nebo a zem, a pre jeho svätosť a obnovu sa nebo už neskrýva pred zemou a zem už nemlčí pred nebom.“ Tieto slová sa vzťahujú na ľudí, ktorí majú anjelských duchov. V tomto bode budú „anjeli“ opäť schopní pokojne spolunažívať, znovu nadobudnú svoj pôvodný stav a už nebudú rozdelení podľa tela v nebeskom a pozemskom svete. „Anjeli“ na zemi budú môcť komunikovať s anjelmi v nebi, ľudia na zemi budú poznať tajomstvá neba a anjeli v nebi budú poznať tajomstvá ľudského sveta. Nebo a zem sa zjednotia a nebude medzi nimi žiadna vzdialenosť. Taká je krása uskutočnenia kráľovstva. Boh to dokončí a je to niečo, po čom túžia všetci ľudia a duchovia. No tí v náboženskom svete o tom nič nevedia. Čakajú len na Ježiša Spasiteľa, ktorý príde na bielom oblaku, odnesie ich duše a zanechá po sebe „odpadky“ rozhádzané po zemi („odpadkami“ sa tu myslia mŕtvoly). Nie je to spoločná predstava všetkých ľudí? Práve preto Boh povedal: „Ó, ten náboženský svet! Ako by ho Moja autorita na zemi nemohla zničiť?“ Keďže Boží ľud na zemi bude úplný, náboženský svet sa rozvráti. To je skutočný význam „autority“, o ktorej hovoril Boh. Boh povedal: „Existujú takí, ktorí za Mojich dní zneucťujú Moje meno? Všetci ľudia ku Mne upriamujú svoj bojazlivý pohľad a vo svojich srdciach ku Mne tajne volajú.“ Toto povedal o dôsledkoch zničenia náboženského sveta. Ten sa kvôli Jeho slovám celý poddá pred Božím trónom a už nebude čakať na zostúpenie bieleho oblaku ani sa nebude pozerať na oblohu, ale bude pred Božím trónom podrobený. Odtiaľto pochádzajú slová: „vo svojich srdciach ku Mne tajne volajú“ – to bude výsledok pre náboženský svet, ktorý si Boh úplne podmaní. Práve na to sa vzťahuje Božia všemohúcnosť – na zvrhnutie všetkých náboženských ľudí, tých najvzdorovitejších z ľudstva, aby sa už nikdy nepridŕžali svojich vlastných predstáv, že by mohli poznať Boha.

Hoci Božie slová opakovane predpovedali krásu kráľovstva, hovorili o jeho rôznych stránkach a opisovali ho z rôznych uhlov pohľadu, stále nedokážu úplne vyjadriť každú situáciu Veku kráľovstva, pretože schopnosť ľudí vnímať je príliš malá. Všetky slová Jeho výrokov boli vyslovené, ale ľudia sa do nich nepozerali cez fluoroskop, takpovediac röntgenovými lúčmi, a tak im chýba jasnosť a porozumenie, a sú dokonca zmätení. To je najväčší nedostatok tela. Hoci vo svojom srdci ľudia chcú milovať Boha, bránia sa Mu, pretože ich vyrušuje satan. A tak sa Boh znova a znova dotýkal otupených a nechápavých sŕdc ľudí, aby ich oživil. Všetko, čo Boh odhaľuje, je satanova ohavnosť, takže čím sú Jeho slová tvrdšie, tým viac je satan potupený, ľudské srdcia sú menej spútané a tým viac sa môže vzbudiť ľudská láska. Takto pôsobí Boh. Keďže satan bol odhalený a prekuknutý, už sa viac neodváži okupovať ľudské srdcia a vyrušovať anjelov. Takto milujú Boha celým svojím srdcom a mysľou. Až teraz je jasne vidieť, že vo svojej pravej podstate anjeli patria Bohu a milujú ho. Len prostredníctvom tejto cesty možno dosiahnuť Božiu vôľu. „V srdciach všetkých ľudských bytostí je teraz miesto pre Mňa. Už sa medzi ľuďmi nestretnem s odporom alebo odmietaním, pretože Moje veľké dielo sa už uskutočnilo a už mu nič nebráni.“ To je zmysel toho, čo bolo opísané vyššie. Pre satanovo vyrušovanie si ľudia nevedia nájsť čas na to, aby milovali Boha, sú stále zapletení do vecí tohto sveta a zavádzaní satanom, takže konajú pomýlene. Preto Boh povedal, že ľudstvo „zakúsilo mnohé životné ťažkosti, mnohé neprávosti sveta a úskalia ľudskej ríše, ale teraz prebýva v Mojom svetle. Kto by nezaplakal nad neprávosťami včerajška?“. Keď ľudia počujú tieto slová, majú pocit, akoby bol Boh ich spoločníkom v utrpení, súcitil s nimi a v tom čase prežíval s nimi ich sťažnosti. Zrazu pocítia bolesť ľudského sveta a pomyslia si: „Je to skutočne tak – nikdy som sa netešil z ničoho na svete. Od chvíle, keď som vyšiel z matkinho lona, až doteraz som zakúšal ľudský život a nič som nezískal, no toľko som trpel. Všetko je také bezvýznamné! A teraz som taký skazený satanom! Ach! Až príde čas mojej smrti, keby nebolo Božej spásy, či by som celý svoj život nežil zbytočne? Má ľudský život vôbec nejaký zmysel? Nečudo, že Boh povedal, že všetko pod slnkom je márne. Keby ma dnes Boh neosvietil, stále by som bol v tme. Aké úbohé!“ V tejto chvíli sa v ich srdci vynárajú pochybnosti: „Ak nemôžem získať Božie prisľúbenie, ako môžem ďalej prežívať život?“ Každý, kto si prečíta tieto slová, sa pri modlitbe rozplače. Taká je ľudská psychika. Je nemožné, aby si to niekto prečítal a nijako na to nereagoval, iba ak je psychicky nevyrovnaný. Boh každý deň odkrýva stavy najrôznejších ľudí. Občas za nich vznáša aj sťažnosti. Inokedy pomáha ľuďom prekonať isté situácie a úspešne nimi prejsť. A niekedy im ukazuje „premeny“ ľudí. Inak by ľudia nevedeli, ako veľmi v živote dozreli. Niekedy Boh poukazuje na skúsenosti ľudí v realite a inokedy na ich nedostatky a chyby. Raz im kladie nové požiadavky a potom dáva najavo, do akej miery Mu rozumejú. Boh však tiež povedal: „Počul som vrúcne slová mnohých ľudí, výpovede o ich bolestných skúsenostiach uprostred utrpenia. Videl som, ako Mi mnohí v tých najťažších situáciách neochvejne ponúkli svoju vernosť, a videl som, ako mnohí, kráčajúc po skalnatej ceste, hľadali východisko.“ Toto je opis kladných postáv. V každej etape „drámy ľudských dejín“ sa vyskytovali nielen kladné postavy, ale aj záporné. Preto Boh ďalej odhaľuje ohavnosť týchto negatívnych postáv. Až v kontraste so „zradcami“ sa teda ukazuje neochvejná vernosť a nebojácna odvaha „ľudí spravodlivosti“. V živote všetkých ľudí sa vyskytujú negatívne faktory a bez výnimky tiež pozitívne. Boh používa oboje, aby odhalil pravdu o všetkých ľuďoch, aby zradcovia sklonili svoje hlavy a priznali svoje hriechy, a aby ľudia spravodlivosti s povzbudením ostali verní. Dôsledky Božích slov sú veľmi hlboké. Niekedy ich ľudia čítajú a od smiechu sa prehýbajú, zatiaľ čo inokedy len mlčky vešajú hlavu. Občas si zaspomínajú, horko plačú a priznávajú svoje hriechy, chvíľami tápajú a inokedy hľadajú. Celkovo dochádza k zmenám v reakciách ľudí pre rozdielne okolnosti, za ktorých Boh hovorí. Keď človek číta Božie slová, niekedy sa okolostojaci môžu dokonca mylne domnievať, že tento človek je duševne chorý. Zamyslite sa nad týmito slovami: „A tak už na zemi nie sú žiadne hádky a spory a po vydaní Mojich slov sa zložia rôzne ‚zbrane‘ modernej doby.“ Už len slovo „zbrane“ by mohlo byť dôvodom na celodenný smiech a vždy, keď si niekto náhodou spomenie na slovo „zbrane“, bude sa na tom sám pre seba poriadne smiať. Či to nie je tak? Ako by si sa na tom nemohol smiať?

Keď sa smeješ, nezabúdaj pritom rozumieť tomu, čo Boh žiada od ľudstva, a pozorovať skutočný stav cirkvi: „Celé ľudstvo sa vrátilo do normálneho stavu a pustilo sa do nového života. Bývajúc v novom prostredí sa značná časť ľudí obzerá okolo seba a má pocit, akoby vstúpili do úplne nového sveta, a preto sa nedokážu hneď prispôsobiť svojmu súčasnému prostrediu ani okamžite nastúpiť na správnu cestu.“ To je v súčasnosti skutočný stav cirkvi. Nesnaž sa príliš o to, aby všetci ľudia hneď vykročili na správnu cestu. Keď dielo Ducha Svätého pokročí do určitého bodu, všetci ľudia doň vstúpia bez toho, aby si to uvedomovali. Keď pochopíš podstatu Božích slov, budeš vedieť, do akej miery Jeho Duch pôsobil. Božia vôľa je: „Ja iba poskytujem, v závislosti od nespravodlivosti človeka, príslušnú mieru ‚vzdelania‘, aby sa každý mohol lepšie dostať na správnu cestu.“ Takto Boh hovorí a koná a je to aj konkrétna praktická cesta ľudstva. Potom ľuďom poukázal na ďalší zo stavov ľudstva: „Ak ľudia nie sú ochotní užívať si blaženosť, ktorá je vo Mne, môžem len súhlasiť s tým, čo si zaumienili a poslať ich do bezodnej jamy.“ Boh hovoril vyčerpávajúco a nenechal ľuďom ani najmenšiu príležitosť sťažovať sa. Presne v tom je rozdiel medzi Bohom a človekom. Boh vždy hovorí k človeku otvorene a slobodne. Vo všetkom, čo Boh hovorí, je vidieť Jeho úprimné srdce, ktoré ľudí núti hodnotiť ich vlastné srdcia podľa toho Jeho, a dáva im možnosť otvoriť Mu svoje srdcia, aby videl, kam v spektre dúhy patria. Boh nikdy nechválil vieru ani lásku žiadneho človeka, ale vždy od ľudí niečo vyžadoval a odhaľoval ich nepekné stránky. To ukazuje, aké malé „duchovné postavenie“ majú ľudia a aký nedostatočný je ich „zákon“. Potrebujú viac „cviku“, aby si tieto nedostatky vynahradili, a preto Boh na ľudí neustále „vylieva svoj hnev“. Jedného dňa, keď Boh odhalí celú pravdu o ľudstve, budú ľudia úplní a Boh bude mať pokoj. Ľudia už nebudú Boha chlácholiť a On ich už viac nebude „vychovávať“. Potom budú môcť ľudia „žiť samostatne“, ale teraz nie je ten správny čas. V ľuďoch je ešte veľa toho, čo možno nazvať „falošným“, a je potrebných ešte niekoľko kôl skúšok, niekoľko „kontrolných stanovíšť“, kde budú môcť riadne zaplatiť svoje „dane“. Ak sa tam ešte stále vyskytne falšovaný tovar, skonfiškuje sa, aby sa nepredával, a potom sa táto časť pašovaného tovaru zničí. Nie je to azda dobré opatrenie?

Predchádzajúci: 17. kapitola

Ďalší: 19. kapitola

Ak vám Boh pomohol, chceli by ste sa oboznámiť s Jeho slovami, aby ste sa dostali do Jeho blízkosti a tešili sa z Jeho požehnaní?

Nastavenia

  • Text
  • Témy

Jedna farba

Témy

Písma

Veľkosť písma

Medzery medzi riadkami

Medzery medzi riadkami

Šírka strany

Obsah

Hľadať

  • Vyhľadávať v tomto texte
  • Vyhľadávať v tejto knihe

Spojte sa s nami cez Messenger