Ľudia popravde nepoznajú žiadne výroky vychádzajúce z Božích úst. Je to všetko reč, ktorú ešte nepočuli. Preto možno povedať, že samotné Božie slová sú záhadou. Väčšina ľudí mylne verí, že záhadami sú len veci, ku ktorým ľudia nemôžu dospieť koncepčne, že sú to záležitosti neba, ktoré Boh teraz umožňuje poznať ľuďom, alebo pravda o tom, čo Boh koná v duchovnej sfére. Z toho je zjavné, že ľudia nezaobchádzajú so všetkými Božími slovami rovnako ani si ich nevážia a skôr sa zameriavajú na to, čo sami považujú za „záhady“. To dokazuje, že ľudia nevedia, čo sú Božie slová ani čo sú záhady, len čítajú Božie slová v rozsahu svojich vlastných predstáv. Realita je taká, že neexistuje jediný človek, ktorý skutočne miluje Božie slová, a presne to je koreňom Božieho výroku, že „ľudia sú odborníkmi v tom, ako Ma podviesť“. Boh nehovorí, že ľuďom chýba akákoľvek hodnota alebo že majú vo všetkom chaos. Opisuje to skutočnú situáciu ľudstva. Samotní ľudia nemajú úplne jasno v tom, koľko miesta v skutočnosti Boh zaberá v ich srdciach, to vie v plnej miere len samotný Boh. Teraz sú preto ľudia ako dojčatá, ktoré si vôbec neuvedomujú, prečo pijú mlieko a prečo by mali prežiť. Potrebám dieťaťa rozumie len matka, ktorá ho nenechá vyhladovať na smrť ani nedovolí, aby sa dieťa ujedlo k smrti. Boh najlepšie pozná potreby ľudí, preto je niekedy Jeho láska zhmotnená v Jeho slovách, niekedy sa v nich zjavuje Jeho súd, niekedy ľudí zraňujú až do hĺbky ich sŕdc a niekedy sú úprimné a vážne. Ľuďom to umožňuje cítiť Božiu láskavosť a prístupnosť a tiež to, že nie je nejakou imaginárnou, impozantnou postavou, ktorej sa nemožno dotknúť. V ľudských mysliach nie je ani Synom nebies, ktorému sa nemožno pozrieť priamo do tváre, a už vôbec nie je katom, ktorý vraždí nevinných, ako si to ľudia predstavujú. Celá Božia povaha sa zjavuje v Jeho diele. Dnešná povaha Boha v tele je stále zhmotnená prostredníctvom Jeho diela. Jeho služba je teda služba slov, nie to, čo robí alebo ako sa javí navonok. Božie slová nakoniec každého poučia a každého urobia úplným. Ľudia, usmerňovaní Božími slovami, získajú zo svojich skúseností cestu k praktizovaniu, a prostredníctvom slov vychádzajúcich z Božích úst spoznajú celú Jeho povahu. Vďaka Jeho slovám sa naplní celé Božie dielo, ľudia ožijú a všetci nepriatelia budú porazení. Toto je hlavné dielo, ktoré nikto nemôže ignorovať. Pozrime sa na Jeho slová: „Moje výroky znejú ako hrom, vrhajú svetlo na všetky smery a na celú zem a ľudstvo je uprostred hromov a bleskov zrazené k zemi. Žiadny človek nikdy nezostal uprostred hromov a bleskov pevne stáť. Väčšina ľudí je pri príchode Môjho svetla na smrť vystrašená a nevie, čo má robiť.“ Hneď ako Boh otvorí ústa, vychádzajú z nich slová. Všetko dosahuje prostredníctvom slov, Jeho slová pretvárajú všetky veci a každý sa prostredníctvom nich obnovuje. Čo znamenajú „hromy a blesky“? A čo znamená „svetlo“? Božím slovám nemôže nič uniknúť. Používa ich, aby obnažil ľudské mysle a ukázal, aké sú škaredé. Používa slová, aby orezával ich starú prirodzenosť a urobil celý svoj ľud úplným. Nespočíva práve v tom dôležitosť Božích slov? Bez opory a pevnosti Božích slov by bolo celé ľudstvo v celom vesmíre dávno zničené až tak, že by prestalo existovať. To je princíp Božieho konania a metóda, akou koná počas svojho šesťtisícročného plánu riadenia. Preukazuje to dôležitosť Božích slov. Zarývajú sa rovno do hĺbky ľudských duší. Len čo ľudia uvidia Jeho slová, cítia sa ohromení a na smrť vyľakaní a rýchlo utekajú preč. Chcú uniknúť realite Jeho slov, čo je dôvod, prečo týchto „utečencov“ vidíme všade. Hneď ako Boh vysloví svoje slová, ľudia berú nohy na plecia. To je jeden aspekt obrazu ohavnosti ľudstva, ktorú Boh znázorňuje. Práve teraz sa všetci ľudia prebúdzajú zo strnulosti, ako keby mali doteraz demenciu – a teraz, keď vidia Božie slová, vyzerá to, akoby ešte trpeli doznievajúcimi účinkami tohto ochorenia a nedokážu sa vrátiť do svojho predchádzajúceho stavu. Takíto sú v skutočnosti všetci ľudia a je to aj pravý obraz týchto slov: „Mnohí ľudia, dojatí týmto slabým svetielkom, sú okamžite vytrhnutí zo svojich ilúzií. Nikto si však nikdy neuvedomil, že nadišiel deň, keď na zem zostúpi Moje svetlo.“ To je dôvod, prečo Boh povedal: „Náhly príchod svetla väčšinu ľudí ohromí.“ Je úplne vhodné povedať to takto. V tom, ako Boh opisuje ľudstvo, nie je žiadna trhlina, dokonca ani taká, aby ňou prešiel hrot ihly. Vyjadril to naozaj presne a bez chyby, čo je dôvod, prečo sú všetci ľudia úplne presvedčení. Navyše, bez toho, aby o tom vedeli, sa im v hĺbke srdca začala rozvíjať láska k Bohu. Len tak získa Boh v ich srdci čoraz skutočnejšie postavenie a je to aj jeden zo spôsobov, ktorým Boh koná.

„Väčšina ľudí je len vyvedená z miery, svetlo ubližuje ich zraku a zráža ich do blata.“ Keďže takíto ľudia idú proti Božej vôli (čiže Bohu odporujú), keď prídu Jeho slová, vytrpia si pre svoju vzdorovitosť napomínanie. Preto sa hovorí, že svetlo ubližuje ich zraku. Takíto ľudia už boli odovzdaní satanovi, preto pri vstupe do nového diela nevlastnia osvietenie ani osvetlenie. Všetkých, ktorí nemajú dielo Ducha Svätého, sa zmocnil satan a v hĺbke ich srdca nie je pre Boha žiadne miesto. Preto sa hovorí, že títo ľudia sú „zrazení do blata“. Všetci, ktorí sú v tejto situácii, sú v stave zmätku. Nevedia vstúpiť na správnu cestu ani znovu dosiahnuť normálnosť a všetky ich myšlienky sú opačné. Satan každého na zemi skazil až do krajnosti. Ľudia nemajú životnú energiu a smrdia mŕtvolným zápachom. Všetci ľudia na zemi prežívajú v záplave baktérií, ktorej nikto nedokáže uniknúť. Nie sú ochotní prežívať na zemi, ale majú vždy pocit, že sa stane niečo väčšie, čo ľudia uvidia na vlastné oči. Preto sa všetci ľudia nútia žiť ďalej. V srdci už veľmi dávno nemajú silu, len používajú svoje neviditeľné nádeje ako duchovný pilier a podopierajú si hlavy predstierajúc, že sú ľuďmi, a prebíjajú sa svojimi dňami na zemi. Akoby boli všetci ľudia synmi vteleného diabla. Preto Boh povedal: „Zem je uvrhnutá do zmätku, čo je neznesiteľne smutný pohľad, ktorý v človeku pri bližšom skúmaní vyvolá zdrvujúcu melanchóliu.“ Keďže nastala táto situácia, Boh začal „rozsievať semená Môjho Ducha“ po celom vesmíre a vykonávať svoje dielo spásy na celej zemi. Boh začal na zem zosielať najrôznejšie pohromy práve kvôli rozvíjaniu tohto diela, čím zachránil bezcitných ľudí. V jednotlivých etapách Božieho diela má spása stále podobu rôznych pohrôm, ktorým nemôže uniknúť nikto, kto je odsúdený. Až na konci bude možné na zemi dosiahnuť situáciu, ktorá je „pokojná ako tretie nebo: veľké a malé živé veci tu spoločne žijú v harmónii a nikdy sa nezapájajú do ‚konfliktov úst a jazyka‘“. Jedným aspektom Božieho diela je podmaniť si celé ľudstvo a cez Jeho slová získať vyvolený národ. Ďalším je podmaniť si všetkých vzdorovitých synov prostredníctvom rôznych pohrôm. Toto je jedna časť rozsiahleho Božieho diela. Len takto sa môže v plnej miere dosiahnuť kráľovstvo na zemi, ktoré Boh chce, a to je tá časť Jeho diela, ktorá je rýdzim zlatom.

Boh neustále vyžaduje, aby ľudia pochopili dynamiku neba. Môžu to naozaj dosiahnuť? Realita je taká, že ľudia, ktorí sú už viac než 5 900 rokov skazení satanom, sa na základe svojho súčasného skutočného stavu nemôžu prirovnávať k Petrovi, a preto to jednoducho nemôžu dosiahnuť. To je jedna z metód Božieho diela. Nenechá ľudí pasívne čakať, ale namiesto toho ich privedie k aktívnemu hľadaniu. Len tak bude mať príležitosť v ľuďoch konať. Bolo by dobré ti to trochu viac vysvetliť, inak tomu ľudia budú rozumieť len povrchne. Keď Boh stvoril ľudstvo a dal ľuďom duše, prikázal im, že ak Ho nebudú vzývať, nebudú sa môcť spojiť s Jeho Duchom a na zemi teda nebude možné prijímať „satelitnú televíziu“ z neba. Keď Boh už nie je v ľudských dušiach, zostáva tam prázdne miesto na iné veci a satan tak využije príležitosť, aby sa dostal dnu. Keď sa ľudia svojím srdcom obrátia na Boha, satan okamžite spanikári a dáva sa na útek. Prostredníctvom volaní ľudí im Boh dáva to, čo potrebujú, ale spočiatku v nich „neprebýva“. Jednoducho ľuďom pre ich volania neustále pomáha a oni vďaka tejto vnútornej sile získavajú odolnosť, takže satan sa neodvažuje vstúpiť a „hrať sa“, ako sa mu zachce. Keď sa teda ľudia nepretržite spájajú s Božím Duchom, satan sa neodváži vojsť a spôsobovať vyrušenia. Bez satanových vyrušení sú životy všetkých ľudí normálne a Boh má potom príležitosť bez prekážok v nich konať. To, čo chce Boh urobiť, teda možno dosiahnuť prostredníctvom ľudí. Z toho je zrejmé, prečo Boh od ľudí vždy požadoval, aby mali väčšiu vieru, a povedal tiež: „Kladiem primerané nároky podľa duchovného postavenia človeka na zemi. Nikdy som nikoho neuvrhol do ťažkostí ani som od nikoho nežiadal, aby pre Moje potešenie ‚potil krv‘.“ Božie požiadavky väčšinu ľudí mätú. Čudujú sa, prečo má Boh na nich naďalej požiadavky, keďže ľudia tú schopnosť nemajú a satan ich nenapraviteľne skazil. Nedostáva Boh takto ľudí do ťažkej pozície? Keď vidíš ich vážne tváre a nepríjemné pohľady, musíš sa smiať. Najviac na smiech sú rôzne škaredé zjavy ľudí: občas sú ako deti, ktoré sa rady hrajú, zatiaľ čo inokedy sú ako malé dievčatko, čo sa hrá na „mamu“. Niekedy sú ako pes žerúci myš. Človek nevie, či sa má pri pohľade na všetky tieto ich škaredé stavy smiať, alebo plakať, a často sa stáva, že čím menej dokážu ľudia pochopiť Božiu vôľu, tým náchylnejší sú dostať sa do problémov. Takže nasledujúce slová Boha – „Som Bohom, ktorý stvoreniam len nariaďuje ticho?“ – dostatočne ukazujú, akí sú ľudia hlúpi, a zároveň z nich vidno, že žiadny človek nedokáže porozumieť Božej vôli. Aj keď svoju vôľu vysloví, nedokážu na ňu brať ohľad. Len vykonávajú Božie dielo podľa ľudskej vôle. Ako potom môžu pochopiť Jeho vôľu? „Prechádzam sa po zemi, všade rozptyľujem svoju vôňu a na každom mieste zanechávam svoju podobu. Na každom mieste sa ozýva zvuk Môjho hlasu. Ľudia všade lipnú na krásnych scénach včerajška, pretože celé ľudstvo si spomína na minulosť…“ To bude situácia, keď vznikne kráľovstvo. Boh vlastne už na niekoľkých miestach prorokoval krásu realizácie kráľovstva a toto všetko spolu tvorí úplný obraz kráľovstva. Ľudia však tomu nevenujú pozornosť, len to sledujú, ako keby to bol nejaký kreslený film.

Ľudia pre tisíce rokov satanovej skazy žili vždy v temnote, takže im to neprekáža a po svetle ani netúžia. Keď teda dnes príde svetlo, povedie to k tomuto: „všetci majú k Môjmu príchodu odpor a zaženú príchod svetla, ako keby som bol nepriateľom človeka v nebi. Človek Ma zdraví s obranným svetlom v očiach.“ Hoci sa väčšina ľudí pokúša Boha úprimne milovať, stále nie je spokojný a stále ľudstvo odsudzuje. V ľuďoch to vyvoláva zmätok. Keďže žijú v temnote, stále Bohu slúžia rovnako ako v neprítomnosti svetla. Znamená to, že všetci ľudia slúžia Bohu prostredníctvom svojich vlastných predstáv, a keď Boh príde, taký je ich stav a nedokážu Mu slúžiť prijatím nového svetla. Namiesto toho Mu slúžia so všetkými svojimi skúsenosťami. Boh nemá radosť z „oddanosti“ ľudstva, takže ľudia nemôžu velebiť svetlo v temnote. To je dôvod, prečo Boh povedal slová uvedené vyššie. Vôbec to nie je v rozpore s realitou a neznamená to, že Boh s ľudstvom zaobchádza zle alebo že mu krivdí. Od stvorenia sveta ani jeden človek skutočne neokúsil Božiu srdečnosť. Všetci ľudia zaujímali k Bohu obranný postoj a veľmi sa báli, že ich zrazí k zemi a vyhubí. Boh teda počas týchto 6 000 rokov vždy vymieňal srdečnosť za ľudskú úprimnosť a ľudí naďalej na každom kroku trpezlivo viedol. Je to tak preto, lebo ľudia sú veľmi slabí a nedokážu úplne spoznať Božiu vôľu ani Ho z celého srdca milovať, pretože si nemôžu pomôcť a musia sa podriadiť satanovej manipulácii. Boh napriek tomu zostáva tolerantný a jedného dňa po tom, ako bol taký trpezlivý – teda keď obnoví svet –, sa už o ľudí viac nebude starať ako matka. Namiesto toho sa im odplatí, ako im prináleží. Z tohto dôvodu sa potom stane toto: „Mŕtvoly plávajú na hladine oceánu,“ zatiaľ čo „na miestach, kde nie je voda, sa iní ľudia smejú a spievajú, tešiac sa ešte vždy zo sľubov, ktoré som im dal.“ Toto je porovnanie konečných osudov potrestaných a odmenených. „Hladina oceánu“ označuje bezodnú jamu napomínania ľudstva, o ktorej Boh hovoril. Toto je konečný osud satana a „miesto odpočinku“, ktoré Boh pripravil všetkým, ktorí Mu vzdorujú. Boh chcel od ľudstva vždy pravú lásku, no ľudia to nevedia, nevnímajú to a pokračujú vo svojej práci. Boh preto vo všetkých svojich slovách od ľudí vždy žiada veci, poukazuje na ich nedostatky a ukazuje im cestu praktizovania, aby mohli praktizovať podľa týchto slov. Ukázal svoj vlastný postoj k ľuďom: „Nikdy som si však náhodne nezobral ani jeden ľudský život, aby som sa s ním hral ako s hračkou. Sledujem námahu, ktorú si človek dal, a rozumiem cene, ktorú zaplatil. Keď stojí predo Mnou, nechcem ho zaskočiť, aby som ho napomínal, ani si neželám dať mu nežiaduce veci. Namiesto toho som človeka po celý čas len zaopatroval a dával mu.“ Ľudia pri čítaní týchto Božích slov okamžite pocítia Jeho vrelosť a pomyslia si: V minulosti som naozaj za Boha zaplatil, no zároveň som k Nemu bol ľahostajný a občas som sa Mu sťažoval. Boh ma svojimi slovami vždy viedol a venuje toľko pozornosti môjmu životu, no ja sa s ním niekedy hrám ako s hračkou. Skutočne by som to nemal robiť. Boh ma tak veľmi miluje, tak prečo sa nesnažím dostatočne? Keď majú ľudia takéto myšlienky, v skutočnosti chcú sami seba vyfackať a niektorým dokonca začne šklbať v nose a nahlas sa rozplačú. Boh rozumie tomu, čo si myslia, a podľa toho hovorí, pričom týchto pár slov – ktoré nie sú ani tvrdé, ani jemné – v ľuďoch vzbudí lásku k Nemu. Nakoniec, Boh prorokoval zmenu vo svojom diele v čase vytvorenia kráľovstva na zemi: Keď bude Boh na zemi, ľudí nebudú postihovať pohromy a nešťastia a budú sa môcť oddávať milosti. Keď však Boh začne súd veľkého dňa, zjaví sa medzi všetkými ľuďmi a celé Jeho dielo na zemi bude dokončené. Vtedy, pretože ten deň príde, to bude tak, ako sa písalo v Biblii: „Spravodlivý nech je naďalej spravodlivý a svätý nech je naďalej svätý.“ Nespravodliví prídu k napomínaniu a svätí prídu pred trón. Ani jeden človek nedokáže získať Božiu zhovievavosť, dokonca ani synovia a ľudia kráľovstva. Toto všetko je Božia spravodlivosť a zjavenie Jeho povahy. Po druhýkrát už záujem o slabosti ľudstva neprejaví.