Zdá sa, že Boh je v ľudských predstavách veľmi vznešený a nepochopiteľný. Akoby pre svoju vznešenosť neprebýval medzi ľuďmi a opovrhoval nimi. Boh však búra ľudské predstavy a všetky ich ničí, pochováva ich do „hrobiek“, kde sa z nich stáva popol. Jeho postoj k ľudským predstavám sa podobá Jeho postoju k mŕtvym – definuje ich podľa ľubovôle. Zdá sa, že „predstavy“ nemajú žiadne reakcie, preto Boh toto dielo vykonáva od stvorenia sveta až dodnes, pričom sa nikdy nezastavil. V dôsledku tela satan kazí ľudí a v dôsledku satanovho konania na zemi si ľudia v rámci svojich skúseností vytvárajú najrôznejšie predstavy. Hovorí sa tomu „prirodzené formovanie“. Ide o poslednú etapu Božieho diela na zemi. Metóda Božieho diela teda dosiahla vrchol a Boh umocňuje svoju výchovu ľudí, aby sa v Jeho konečnom diele mohli stať úplnými, čím sa napokon uspokojí Božia vôľa. Predtým bolo medzi ľuďmi len osvietenie a osvetlenie Ducha Svätého, no žiadne slová, ktoré by vyslovil sám Boh. Keď Boh prehovoril vlastným hlasom, všetci sa divili, pričom dnešné slová sú ešte mätúcejšie. Ich význam je ešte ťažšie pochopiť a ľudia sa zdajú byť zaslepení, lebo polovica Jeho slov sa uvádza v úvodzovkách. „Keď hovorím, ľudia počúvajú Môj hlas so zatajeným dychom. Keď sa však odmlčím, opäť sa pustia do svojich vlastných ‚projektov‘.“ V tomto úryvku je slovo v úvodzovkách. Čím humornejšie Boh hovorí (ako na tomto mieste), tým skôr si ľudia tieto slová prečítajú. Ľudia dokážu prijať, že sú orezávaní, keď sa uvoľnia. Ide však hlavne o to, aby nebolo viac ľudí znechutených či sklamaných, keď nepochopia Božie slová. Ide o taktiku v Božej vojne proti satanovi. Iba tak budú ľudia aj naďalej prejavovať záujem o Božie slová a budú im venovať pozornosť aj vtedy, keď nebudú vedieť sledovať ich niť. Veľmi pôsobivé sú však aj všetky Božie slová, ktoré sa neuvádzajú v úvodzovkách. Sú tak zjavnejšie a vďaka nim ľudia ešte väčšmi milujú Božie slová a pociťujú ich sladkosť vo svojom srdci. Keďže Božie slová sú veľmi rozmanité, bohaté a rôznorodé a keďže v množstve Božích slov nedochádza k opakovaniu podstatných mien v ich treťom zmysle, ľudia sú presvedčení, že Boh je vždy nový a nikdy nie je starý. Hovorí napríklad: „Nežiadam od ľudí, aby boli len ‚konzumentmi‘. Žiadam od nich, aby boli aj ‚producentmi‘, ktorí porazia satana.“ Slová konzumenti a producenti v tejto vete majú podobný význam ako niektoré slová vyslovené v minulosti, Boh však nie je nemenný; ľudí skôr oboznamuje so svojou čerstvosťou a oni si tak cenia Božiu lásku. Humor v Božej reči zahŕňa Boží súd a Božie požiadavky voči ľudstvu. Vzhľadom na to, že všetky Božie slová majú svoje ciele a svoj význam, Boží humor nemá len odľahčiť atmosféru či rozosmiať ľudí ani im jednoducho uvoľniť svaly. Cieľom Božieho humoru je skôr oslobodiť ľudí z päťtisícročného zajatia, aby už nikdy neboli spútaní a dokázali lepšie prijímať Božie slová. Božia metóda sa zakladá na tom, že Boh použije lyžičku cukru, aby sa liek ľahšie kĺzal dolu hrdlom; nevnucuje ľuďom žiadnu horkú medicínu. V sladkosti je horkosť a v horkosti zasa sladkosť.

„Keď sa na východe objaví slabý záblesk svetla, všetci ľudia vo vesmíre mu venujú trochu viac pozornosti. Ľudia už nie sú ponorení do spánku a vydávajú sa pozorovať zdroj tohto východného svetla. Pre obmedzené schopnosti sa ešte nikomu nepodarilo vidieť miesto, odkiaľ svetlo pochádza.“ Toto sa odohráva všade vo vesmíre, nielen medzi Božími synmi a Božím ľudom. Takto reagujú všetci ľudia v náboženských kruhoch aj neveriaci. Vo chvíli, keď zažiari Božie svetlo, všetkým sa im postupne zmení srdce a nevedomky začnú zisťovať, že ich životy nemajú žiadny zmysel a ľudský život nemá žiadnu hodnotu. Ľudia sa neusilujú o budúcnosť, neprihliadajú na zajtrajšok a nerobia si preň starosti; skôr sa pridŕžajú myšlienky, že by mali viac jesť a piť, pokiaľ sú ešte „mladí“, a že to všetko bude stáť za to, keď raz nadíde posledný deň. Ľudia vôbec nechcú ovládnuť svet. Živosť ľudskej lásky k svetu úplne ukradol „diabol“, nik však netuší, v čom spočíva. Ľudia môžu jedine pobehovať sem a tam a navzájom si vymieňať informácie, lebo Boží deň ešte nenadišiel. Každý sa raz dozvie odpovede na všetky nepochopiteľné záhady. Presne to mal na mysli Boh, keď riekol: „Ľudia sa prebúdzajú zo spánku a zo sna a až vtedy si uvedomia, že Môj deň už postupne nastal.“ Keď nadíde ten čas, všetci ľudia patriaci Bohu budú ako zelené listy „čakajúce na to, ako pre Mňa zohrajú svoju vlastnú úlohu, kým som na zemi“. Keď zaznie Boží hlas, mnohí z Božieho ľudu v Číne aj tak upadnú, a tak Boh hovorí: „No – bezmocní zmeniť fakty – nemôžu urobiť nič iné, len čakať, kým vynesiem rozsudok.“ Niektorých z nich bude aj tak čakať vyhnanstvo – nie všetci zostanú nezmenení. Ľudia totiž môžu splniť normu až po podrobení sa skúške, vďaka ktorej získajú „certifikáty kvality“; inak sa stanú len odpadom na skládke. Boh ustavične poukazuje na pravý stav ľudstva, ľudia teda čoraz viac pociťujú Božiu tajomnosť. „Keby nebol Bohom, ako by mohol tak dobre poznať náš pravý stav?“ Pre ľudskú slabosť aj tak hovorí: „V ľudských srdciach nie som ani vznešený, ani ponížený. Z ich hľadiska je úplne jedno, či existujem, alebo nie.“ Neodráža najlepšie realitu práve tento stav všetkých ľudí? Čo sa týka ľudí, Boh existuje, keď Ho hľadajú, a neexistuje, keď Ho nehľadajú. Inak povedané, Boh jestvuje v ľudských srdciach vtedy, keď ľudia potrebujú Jeho pomoc, no keď Ho už nepotrebujú, prestane existovať. Práve to je v ľudských srdciach. V skutočnosti takto zmýšľajú všetci ľudia na zemi vrátane všetkých „ateistov“ a ich „dojem“ z Boha je tiež hmlistý a nejasný.

„Preto sa hory stávajú hranicami medzi národmi na zemi, vody bariérami na oddelenie ľudí rôznych krajín a vzduch tým, čo prúdi od človeka k človeku v priestoroch nad zemou.“ Toto dielo vykonal Boh pri stvorení sveta. Tunajšia zmienka o tom ľudí mätie: je možné, že Boh chce stvoriť iný svet? Treba povedať, že vždy, keď Boh hovorí, Jeho slová zahŕňajú stvorenie, riadenie a zničenie sveta; ide len o to, že niekedy sú jasné a inokedy hmlisté. Celé Božie riadenie je stelesnené v Jeho slovách; problém je len v tom, že ich ľudia nedokážu rozoznať. Vďaka požehnaniam, ktoré Boh udeľuje ľuďom, ich viera rastie stonásobne. Navonok sa javí, akoby im Boh dával prísľub, no v podstate ide o mieru Božích požiadaviek na ľud Jeho kráľovstva. Tí, čo sú vhodní na použitie, zostanú, zatiaľ čo tých, čo vhodní nie sú, pohltí pohroma, ktorá zostúpi z neba. „Hrmenie, ktoré sa bude valiť po oblohe, zrazí ľudí k zemi, a keď sa vysoké vrchy zrútia, pochovajú ich. Divé šelmy ich v hlade zožerú a rozbúrené oceány sa uzavrú nad ich hlavami. Keď sa ľudia pustia do bratovražedného konfliktu, všetci budú túžiť po vlastnom zničení v pohromách, ktoré medzi nimi vzniknú.“ Ide o „špeciálne zaobchádzanie“, ktoré sa vymeria tým, ktorí nespĺňajú normy a následne nedosiahnu spásu v Božom kráľovstve. Čím viac Boh hovorí veci ako: „Pod vedením Môjho svetla určite prelomíte zovretie síl temnoty. Medzi temnotami istotne nestratíte svetlo, ktoré vás vedie“, tým viac si ľudia uvedomujú vlastnú váženosť, pričom viac veria v hľadanie nového života. Boh dáva ľuďom to, o čo Ho prosia. Keď ich Boh do istej miery odhalí, zmení svoj spôsob reči, pričom použije žehnajúci tón, aby získal čo najlepší výsledok. Ak na ľudí kladie požiadavky v tomto duchu, prináša to praktickejšie výsledky. Keďže všetci ľudia sú ochotní hovoriť so svojimi náprotivkami o obchode – všetci sú odborníkmi na obchod –, presne na to sa Boh v týchto slovách sústredí. Čo je teda Siním? Boh na tomto mieste neodkazuje na kráľovstvo na zemi, ktoré skazil satan, ale skôr na zhromaždenie všetkých anjelov pochádzajúcich od Boha. Slová „stáť pevne a neochvejne“ značia, že anjeli premôžu všetky satanove sily, a tak zriadia Siním v celom vesmíre. Skutočný význam slova Siním je teda zhromaždenie všetkých anjelov na zemi, pričom na tomto mieste sa vzťahuje na tých, čo sú na zemi. Kráľovstvo, ktoré bude neskôr existovať na zemi, sa preto bude volať Siním, a nie „kráľovstvo“. „Kráľovstvo“ na zemi nemá žiadny skutočný význam; je to v podstate Siním. Človek môže teda poznať pravý význam nasledujúcich slov len vtedy, keď si ich spojí s definíciou Sinímu: „Určite budete vyžarovať Moju slávu do celého vesmíru.“ To dokazuje budúce postavenie všetkých ľudí na zemi. Všetci Sinímčania budú kráľmi, ktorí budú vládnuť všetkým ľuďom na zemi po tom, ako podstúpia napomínanie. Vďaka riadeniu zo strany Sinímčanov bude všetko na zemi fungovať normálne. To je len približný náčrt situácie. Všetci ľudia ostanú v Božom kráľovstve, teda v Siníme. Ľudia na zemi budú môcť komunikovať s anjelmi. Samotné nebo a zem budú prepojené; alebo inak povedané, všetci ľudia na zemi sa podriadia Bohu a budú Ho milovať tak, ako Ho milujú nebeskí anjeli. Vtedy sa Boh otvorene zjaví všetkým ľuďom na zemi a dovolí im, aby na vlastné oči uvideli Jeho pravú tvár, pričom sa im zjaví kedykoľvek.