Aby sa všetkým ľuďom po prechode od negativity k pozitivite nezatočila hlava a nenechali sa uniesť, v poslednej kapitole Božích výrokov, keď už Boh prehovoril o svojich najvyšších požiadavkách na svoj ľud a keď už ľuďom prejavil svoju vôľu v tejto etape svojho plánu riadenia, im dáva príležitosť zvážiť Jeho slová a pomáha im rozhodnúť sa pre konečné uspokojenie Božej vôle. V prípade, že sú situácie ľudí pozitívne, Boh sa ich ihneď začne pýtať na druhú stránku veci. Kladie im sériu otázok, ktoré sú pre nich ťažké na pochopenie: „Bola vaša láska ku Mne poškvrnená nečistotou? Bola vaša vernosť voči Mne čistá a úprimná? Bolo vaše poznanie o Mne pravdivé? Koľko miesta som mal vo vašich srdciach?“ A tak ďalej. Prvá polovica tohto odseku, s výnimkou dvoch výčitiek, pozostáva výlučne z otázok. Najmä jedna otázka sa mimoriadne hodí: „Zapôsobili na vás Moje výroky?“ Vskutku pôsobí na najtajnejšie zákutia ľudských sŕdc a núti ľudí, aby si podvedome kládli otázku: „Som vo svojej láske k Bohu naozaj verný?“ Vo svojich srdciach si ľudia podvedome pripomínajú svoje predošlé skúsenosti v službe: pohltili ich sebeodpustenie, samospravodlivosť, domýšľavosť, sebauspokojenie, samoľúbosť a pýcha. Boli ako veľká ryba chytená do siete – keď sa do nej chytili, nebolo pre nich ľahké sa vyslobodiť. Okrem toho boli zvyčajne nespútaní, často spochybňovali normálnu ľudskú prirodzenosť Boha a vo všetkom, čo robili, sa kládli na prvé miesto. Ešte predtým, ako ich nazvali vykonávateľmi služby, boli ako novonarodené tigrie mláďa prekypujúce energiou. Hoci do istej miery zamerali svoju pozornosť na život, z času na čas sa nechali len unášať; voči Bohu pristupovali bez záujmu ako otroci. V čase, keď boli odhalení ako vykonávatelia služby, boli negatívni, zaostávali, napĺňal ich smútok, sťažovali sa na Boha, sklesnuto vešali hlavu a podobne. V mysliach si uchovávajú každý krok svojich vlastných skvelých, dojemných príbehov. Dokonca majú problémy so spánkom a počas dňa sú otupení. Zdá sa, akoby ich Boh druhýkrát vyhnal, akoby spadli do podsvetia a nedokázali odtiaľ ujsť. Aj keď Boh v prvom odseku položil len niekoľko ťažkých otázok, ak čítate pozorne, prídete na to, že Božím cieľom nie je klásť tieto otázky len tak pre nič, za nič; majú hlbší význam, ktorý treba podrobnejšie vysvetliť.

Prečo Boh kedysi povedal, že dnešok je v konečnom dôsledku dnešok, a keďže včerajšok už pominul, nostalgia nie je na mieste, pričom v prvej vete kladie ľuďom otázky a núti ich, aby sa myšlienkami preniesli do minulosti? Zamyslite sa nad tým: prečo Boh žiada, aby ľudia nostalgicky nespomínali na minulosť, ale zároveň, aby sa myšlienkami preniesli do minulosti? Mohla by sa v Božích slovách vyskytnúť chyba? Mohol by byť zdroj týchto slov nesprávny? Pravdaže, tí, čo Božím slovám nevenujú pozornosť, by takéto hlboké otázky nekládli. Momentálne však o tom nehovorme. Najprv Mi dovoľte vysvetliť prvú otázku, ktorá je uvedená vyššie – „prečo“. Samozrejme, každý vie, že Boh, ako sám povedal, nehovorí prázdne slová. Ak Božie ústa vyrieknu nejaké slová, iste majú svoj cieľ a význam – dotýka sa to jadra otázky. Najväčším zlyhaním ľudí je, ak nedokážu zmeniť svoje zlé spôsoby a neústupčivosť svojej starej prirodzenosti. Aby mohli všetci ľudia dôkladnejšie a reálnejšie spoznať samých seba, Boh ich spočiatku vedie k tomu, aby sa myšlienkami preniesli do minulosti, aby sa nad sebou hlbšie zamysleli a tak zistili, že ani jedno z Božích slov nie je prázdne a že všetky Božie slová sa v rôznych ľuďoch do rôznej miery napĺňajú. V minulosti im spôsob, akým Boh orezával ľudí, poskytlo niekoľko poznatkov o Ňom a ich úprimnosť voči Bohu sa stala trochu srdečnejšou. Slovo Boh prebýva len v srdciach 0,1 percenta ľudí. Tento údaj značí, že Boh vykonal obrovské množstvo spásy. Možno povedať, že daný Boží výsledok v tejto skupine ľudí – skupine, ktorú zneužíva veľký červený drak a ovláda ju satan – je taký, že sa neodvážia len tak robiť, čo sa im zachce. Je to preto, lebo je nemožné, aby Boh obsadil sto percent sŕdc ľudí, ktorých ovládol satan. Aby sa v rámci ďalšieho kroku zvýšilo ľudské poznanie Boha, Boh porovnáva situáciu vykonávateľov služby v minulosti so situáciou dnešného Božieho ľudu, čím vytvára jasný kontrast, v dôsledku ktorého sa ľudia cítia väčšmi zahanbení. Presne ako povedal Boh: „Nemáte kde skryť svoju hanbu.“

Prečo som teda povedal, že Boh nekladie otázky len tak pre nič, za nič? Ak budete čítať pozorne od začiatku do konca, zistíte, že všetky otázky (aj keď tie otázky, ktoré kladie Boh, neboli dôkladne vysvetlené) hovoria o rozsahu vernosti ľudí voči Bohu a ich poznania Boha. Inak povedané, týkajú sa skutočných situácií ľudí, ktoré sú úbohé a o ktorých dokážu len ťažko hovoriť. Z toho vyplýva, že duchovné postavenie ľudí je mizerné, ich poznanie Boha príliš povrchné a ich vernosť voči Nemu príliš poškvrnená a nečistá. Ako povedal Boh, skoro všetci ľudia lovia v kalných vodách a sú tam prítomní len do počtu. Keď Boh hovorí: „Naozaj si myslíte, že nie ste hodní byť Mojím ľudom?“, pravý význam týchto slov je, že spomedzi všetkých ľudí niet takých, čo by mohli byť Božím ľudom. Aby však Boh dosiahol väčší účinok, používa metódu kladenia otázok. Táto metóda je oveľa účinnejšia ako minulé slová, ktoré bezohľadne útočili, sekali a zabíjali ľudí, pričom to dospelo až do bodu, keď prebodávali srdcia. Povedzme, že Boh priamo povedal niečo nudné a fádne, ako napríklad: „Nie ste Mi verní a vaša vernosť je poškvrnená, nezaberám celé miesto vo vašich srdciach… Zaistím, aby ste sa pred sebou nemali kde schovať, lebo nikto z vás nemá na to, aby bol Mojím ľudom.“ Mohli by ste tieto dva výroky porovnať, no aj keď je ich obsah rovnaký, majú odlišný tón. Kladenie otázok je oveľa účinnejšie. Múdry Boh teda používa prvý tón, ktorý preukazuje umelecké kvality Jeho prehovoru. To je pre človeka nedosiahnuteľné, a tak nečudo, že Boh povedal: „Ľudia sú len náčinie, ktoré používam. Jediný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že niektorí sú prostí a iní vzácni.“

Zatiaľ čo ľudia čítajú ďalej, Božie slová prichádzajú rýchlo a vo veľkom počte a sotva im dajú vydýchnuť, pretože Boh k človeku v žiadnom prípade nepristupuje v rukavičkách. Keď ľudia pociťujú najväčšiu ľútosť, Boh ich znova varuje: „Ak vás Moje otázky vôbec nezaujímajú, ukazuje to, že lovíte v kalných vodách, že ste prítomní len do počtu a že v čase, ktorý som predurčil, budete určite odvrhnutí a druhýkrát zhodení do bezodnej jamy. Toto sú Moje slová varovania a každého, kto ich bude brať na ľahkú váhu, zasiahne Môj súd a v určenom čase ho postihne pohroma.“ Počas čítania takýchto slov si ľudia nevyhnutne spomenú na to, ako boli uvrhnutí do bezodnej jamy: hrozila im katastrofa, riadili sa Božími správnymi ustanoveniami, čakal ich vlastný koniec, dlho sa cítili skľúčení, deprimovaní, nesvoji, nikomu nedokázali povedať o melanchólii vo svojom srdci – v porovnaní s tým nadobudli pocit, že bolo pre nich lepšie podstúpiť očistu tela… Keď sa dopracujú k takýmto myšlienkam, nemôžu si pomôcť a cítia sa skľúčení. Mysliac na to, akí boli v minulosti, akí sú dnes a akí budú zajtra, smútok v ich srdciach rastie, podvedome sa začínajú triasť, a tak sa teda začnú viac báť Božích správnych ustanovení. Keď im napadne, že výraz „Boží ľud“ môže tiež predstavovať len rečový prostriedok, radosť v ich srdciach sa ihneď premení na rozrušenie. Boh využíva ich smrteľnú slabosť na to, aby ich skolil, a v tomto bode začína ďalší krok svojho diela, pričom spôsobuje, že nervy ľudí sú neustále stimulované, a umocňuje ich pocit, že Božie skutky sú nepochopiteľné, že Boh je nedosiahnuteľný, že Boh je svätý a čistý a že oni nemajú na to, aby boli Božím ľudom. Preto zdvojnásobujú svoju snahu o sebazdokonalenie a neopovažujú sa zaostať.

Následne Boh začína svoj nový plán, aby ľuďom uštedril lekciu a aby spoznali samých seba, báli sa Boha a mali z Neho hrôzu: „Od čias stvorenia až dodnes mnohí ľudia vzdorovali Mojim slovám, a preto boli odlúčení a vyhnaní z Môjho prúdu obnovy. Nakoniec ich telá zahynú a ich duše budú uvrhnuté do podsvetia. Dokonca aj dnes sú stále vystavení ťažkému trestu. Mnohí ľudia nasledovali Moje slová, ale šli proti Môjmu osvieteniu a osvetleniu… a niektorí…“ To sú skutočné príklady. Týmito slovami Boh nielenže vydáva ozajstné varovanie pre celý Boží ľud, aby sa dozvedel o Božích skutkoch v priebehu vekov, ale takisto nepriamo vyobrazuje časť toho, čo sa deje v duchovnej sfére. Vďaka tomu ľudia vedia, že z ich vzdorovitosti voči Bohu nemôže vzísť nič dobré. Stanú sa trvalým znamením hanby, stelesnením satana a jeho kópiou. V Božom srdci je tento významový aspekt až druhoradý, pretože už teraz sa ľudia v dôsledku týchto slov trasú a netušia, čo majú robiť. Má to aj pozitívnu stránku: keď sa ľudia trasú strachom, dozvedia sa aj niektoré podrobnosti o duchovnej sfére – no len niektoré, preto to musím trochu vysvetliť. Z brány duchovnej sféry možno postrehnúť, že existujú rôzne druhy duchov. Niektorí sú však v podsvetí, iní v pekle, ďalší v jazere ohňa a ďalší v bezodnej jame. Na tomto mieste musím niečo dodať. Títo duchovia sa dajú zbežne rozdeliť podľa miesta; konkrétne sa však s niektorými vysporadúva priamo Božie napomínanie a niektorí sú v zajatí satana, čo využíva Boh. Presnejšie povedané, ich napomínanie sa líši podľa závažnosti ich okolností. V tomto bode Mi dovoľte, aby som to vysvetlil ešte podrobnejšie. Tí, ktorých priamo napomína Božia ruka, nemajú na zemi žiadneho ducha, čo znamená, že sa nemôžu znovuzrodiť. Duchovia v satanovej moci – nepriatelia, ktorých Boh spomína, keď hovorí „stali sa Mojimi nepriateľmi“ – sú prepojení s pozemskými vecami. Rôzni zlí duchovia na zemi sú všetci nepriateľmi Boha, služobníkmi satana, pričom dôvodom ich existencie je poskytovanie služieb – aby mohli byť protipólom k Božím skutkom. Preto Boh hovorí: „Títo ľudia sa nielenže dostali do zajatia satana, ale stali sa večnými hriešnikmi, Mojimi nepriateľmi a priamo Mi odporujú.“ Ďalej Boh hovorí ľuďom, aký koniec čaká tento druh ducha: „Budem ich súdiť vo svojom najväčšom hneve.“ Boh tiež ozrejmuje ich súčasnú situáciu: „Dnes sú stále slepí, stále žijú v žalári temnoty.“

Aby Boh ľuďom ukázal pravdivosť Božích slov, ako dôkaz používa skutočný príklad (prípad Pavla, o ktorom hovorí), aby v nich Jeho varovanie zanechalo hlbšiu stopu. Boh sa nezameriava na Pavlove skúsenosti počas života, aby ľudia nepovažovali to, čo sa o ňom hovorí, za príbeh a aby nevnímali samých seba ako pozorovateľov – a tiež, aby sa nechvastali vecami, ktoré sa stali pred tisíckami rokov a ktoré sa naučili od Boha. Namiesto toho sa Boh sústreďuje na dôsledky pre Pavla a na to, aký koniec ho postretol, prečo sa postavil Bohu na odpor a prečo skončil tak, ako skončil. Boh chce zdôrazniť hlavne to, ako nakoniec poprel Pavlove zbožné nádeje, a priamo odkrýva Pavlov stav v duchovnej oblasti: „Boh Pavla priamo napomína.“ Keďže ľudia sú ochromení a nedokážu pochopiť žiadne Božie slová, Boh pridáva vysvetlenie (ďalšia časť výroku) a začína hovoriť o záležitosti súvisiacej s iným aspektom: „Ktokoľvek Mi odporuje (nielen Môjmu telesnému Ja, ale skôr Mojim slovám a Môjmu Duchu, teda Môjmu božstvu), toho Ja súdim v tele.“ Aj keď sa navonok zdá, že tieto slová sa netýkajú vyššie uvedených a zrejme medzi nimi nie je žiadny súvis, nepodľahnite panike: Boh má svoje vlastné ciele; jednoduché slová „vyššie uvedený príklad dokazuje, že“ organicky spájajú dve zdanlivo nesúvisiace záležitosti – v tom spočíva genialita Božích slov. Ľudia teda vďaka Pavlovmu príkladu získavajú osvietenie, a tak sa vďaka prepojeniu predchádzajúceho a nasledujúceho textu, vďaka poučeniu, ktoré im Pavol poskytol, ešte viac snažia spoznať Boha. Práve to chcel Boh docieliť vyslovením týchto slov. Ďalej Boh hovorí niekoľko slov, ktoré sprostredkúvajú pomoc a osvietenie pre vstup ľudí do života. Netreba, aby som o tom hovoril; pocítiš, že tieto veci sú ľahko pochopiteľné. Vysvetliť však musím tieto Božie slová: „Keď som pôsobil v normálnej ľudskej prirodzenosti, väčšina ľudí sa už merala s Mojím hnevom a majestátnosťou a poznala už niečo z Mojej múdrosti a povahy. Dnes hovorím a konám priamo v božskej prirodzenosti. Stále sú ľudia, ktorí uvidia Môj hnev a súd na vlastné oči. Veď hlavným dielom druhej časti obdobia súdu je to, aby celý Môj ľud priamo poznal Moje skutky v tele a aby ste vy všetci priamo videli Moju povahu.“ Týchto niekoľko slov uzatvára Božie dielo v normálnej ľudskej prirodzenosti a oficiálne uvádza druhú časť Božieho diela obdobia súdu, ktoré sa vykonáva v božstve, a predpovedá koniec skupiny ľudí. Teraz treba vysvetliť, že keď sa ľudia stali Božím ľudom, Boh im nepovedal, že ide o druhú časť obdobia súdu. Iba vysvetľuje, že toto je druhá časť obdobia súdu – po tom, ako im povedal o svojej vôli a svojich cieľoch, ktoré chce dosiahnuť počas tohto obdobia, a o poslednom kroku svojho diela na zemi. Je samozrejmé, že je v tom aj Božia múdrosť. Keď ľudia vstanú z nemocničného lôžka, zaujíma ich len to, či zomrú, alebo nie a či sa im podarí vyhnať z tela chorobu, alebo nie. Nezaujíma ich, či priberú alebo či si oblečú tie správne šaty. Takže až keď ľudia úplne uveria, že sú súčasťou Božieho ľudu, Boh im postupne povie o svojich požiadavkách aj to, aké je aktuálne obdobie dneška. Ľudia totiž majú energiu sústrediť sa na kroky Božieho riadenia až niekoľko dní po zotavení sa. Preto je to najvhodnejší čas, aby im to povedal. Až keď to pochopia, začnú analyzovať: keďže ide o druhú časť obdobia súdu, Božie požiadavky sa sprísnili a Ja som sa stal súčasťou Božieho ľudu. Je správne takto analyzovať a tento spôsob analýzy je pre človeka dosiahnuteľný; preto Boh hovorí takto.

Keď ľudia do istej miery pochopia, Boh znova vstúpi do duchovnej oblasti, aby prehovoril – a oni tak opäť padnú do pasce. Všetci sa počas tejto série otázok rozpačito škrabkajú za uchom, netušiac, v čom spočíva Božia vôľa, na ktoré z Božích otázok majú odpovedať ani akým jazykom na ne majú odpovedať. Človek nevie, či sa má smiať alebo plakať. Ľuďom sa tieto slová javia tak, že by mohli obsahovať veľmi hlboké tajomstvá – fakty však hovoria opak. Môžem ti sem pridať aj malé vysvetlenie – tvoj mozog si vďaka tomu oddýchne a ty budeš mať pocit, že je to jednoduchá vec a netreba sa nad tým zamýšľať. Aj keď je slov v skutočnosti veľa, zahŕňajú len jeden Boží cieľ: získať si týmito otázkami vernosť ľudí. Nie je však vhodné povedať to priamo, preto Boh znova využíva otázky. Tón, ktorým hovorí, je však mimoriadne mäkký a celkom sa líši od prvotného tónu. Aj keď Boh kladie ľuďom otázky, tento typ kontrastu im prináša určitú úľavu. Môžeš si otázky prečítať jednu za druhou; nespomínali sa tieto veci často v minulosti? V týchto niekoľkých jednoduchých otázkach je bohatý obsah. Niektoré opisujú ľudskú mentalitu: „Ste ochotní tešiť sa zo života na zemi, ktorý sa podobá tomu v nebi?“ Niektoré sú „bojovníkovou prísahou“, ktorú ľudia skladajú pred Bohom: „Skutočne sa Mi dokážete podriadiť tak, že Mi dovolíte vás usmrtiť a viesť ako ovce?“ A niektoré sú Božími požiadavkami na človeka: „Ak by som nehovoril priamo, dokázali by ste sa vzdať všetkého okolo seba a nechať sa Mnou používať? Nie je to realita, ktorú žiadam? …“ Zahŕňajú aj Božie výzvy a uistenia pre človeka: „A predsa vás prosím, aby vás už neťažili pochybnosti, aby ste aktívne prenikli do viery a pochopili najhlbšiu hĺbku Mojich slov. Aby ste ich nepochopili zle a aby vám neunikol Môj význam, v dôsledku čoho by ste mohli porušiť Moje správne ustanovenia.“ Boh napokon hovorí o svojej nádeji pre človeka: „Dúfam, že vďaka Mojim slovám pochopíte, aké mám s vami úmysly. Nemyslite viac na vlastné vyhliadky a konajte tak, ako ste sa predo Mnou rozhodli – nechajte Boha, aby vás vo všetkom ovládal.“ Posledná otázka má hlboký význam. Vyzýva k zamysleniu, vrýva sa ľuďom do srdca a ťažko sa na ňu zabúda, neprestajne znie ako zvon pri ich ušiach…

Vyššie sa uvádza niekoľko slov na vysvetlenie, ktoré môžeš použiť ako referenciu.