Keď Boh kladie na ľudí požiadavky, ktoré si dokážu len ťažko vysvetliť, a keď Jeho slová priamo zasiahnu ľudské srdce a ľudia Mu ponúkajú svoje úprimné srdcia, aby sa z nich tešil, Boh im následne dáva možnosť popremýšľať, prijať rozhodnutie a hľadať cestu praktizovania. Takto všetci, ktorí tvoria Jeho ľud, znova a odhodlane so zaťatými päsťami ponúknu Bohu celú svoju bytosť. Niektorí si možno vytvoria plán a určia si denný rozvrh, kým sa budú pripravovať na to, aby sa vyburcovali k tvrdej práci, pričom časť svojej sily venujú Božiemu plánu riadenia, aby mu priniesli slávu a urýchlili jeho zavŕšenie. Práve keď ľudia pestujú túto mentalitu, intenzívne na tieto veci myslia, zatiaľ čo vykonávajú svoje povinnosti, rozprávajú sa a pracujú, Boh začne znova prehovárať: „Hlas Môjho Ducha je výrazom celej Mojej povahy. Rozumiete tomu?“ Čím odhodlanejšie sú ľudské bytosti, tým zúfalejšie budú chcieť pochopiť Božiu vôľu a tým úprimnejšie budú prahnúť po tom, aby ich Boh o niečo požiadal. Preto dá Boh ľuďom to, čo chcú, a zároveň túto príležitosť využije na to, aby do najvnútornejších zákutí ich bytostí dostal svoje už dávno pripravené slová. Aj keď sa môžu zdať trochu ostré či drsné, ľudským ušiam znejú mimoriadne sladko. Ich srdcia náhle rozkvitnú radosťou, akoby sa ocitli v nebi alebo sa preniesli do inej oblasti – hotového raja predstavivosti –, kde sa záležitosti vonkajšieho sveta už ľudí netýkajú. Aby sa vylúčila možnosť, že ľudia budú, ako to zvykli robiť v minulosti, hovoriť a konať zvonka (a tak sa im nepodarí zapustiť správne korene), keď už raz dosiahnu to, po čom v srdci túžia, a keď sa navyše s vášnivým zápalom pustia do práce, Boh aj tak prispôsobí svoj spôsob reči ich mentalite a bez okolkov a bez zábran poprie všetko nadšenie a náboženský obrad, ktorý prechovávajú v srdci. Ako povedal Boh: „Skutočne ste pochopili, aký význam sa v tom skrýva?“ Či už predtým alebo potom, ako sa ľudia na niečo odhodlajú, nepovažujú za veľmi dôležité poznávať Boha v Jeho skutkoch či slovách, skôr stále premýšľajú nad otázkou: „Čo môžem pre Boha urobiť? To je hlavná otázka!“ Preto Boh hovorí: „A máte tú drzosť nazývať sa Mojím ľudom rovno pred Mojimi očami – nemáte v sebe kúska hanby a už vôbec nie rozumu!“ Vo chvíli, keď Boh vysloví tieto slová, ľudia si to ihneď uvedomia. Akoby zažili elektrický šok, rýchlo odťahujú ruky do bezpečia svojich pŕs, lebo sa veľmi obávajú, že by mohli druhýkrát vyvolať Boží hnev. Okrem toho Boh povedal: „Skôr či neskôr budú ľudia ako vy z Môjho domu vyhnaní! Netvárte sa, že pri Mne stojíte dlhé roky a podávate o Mne svedectvo!“ Keď ľudia začujú takéto slová, ešte viac sa zľaknú, akoby zbadali leva. Vo svojom srdci to dobre vedia. Netúžia po tom, aby ich lev zožral, no na druhej strane nemajú potuchy, ako by mohli ujsť. Práve v tejto chvíli sa plán v ľudskom srdci vytratí bez stopy, celkom a úplne. Mám pocit, akoby som prostredníctvom Božích slov videl každý jeden aspekt hanebnosti ľudstva: sklonenú hlavu a výraz zbitého psa, podobne ako uchádzač, ktorý nezložil prijímacie skúšky na vysokú školu. Všetky jeho vznešené ideály, šťastná rodina, svetlá budúcnosť a tak ďalej, spolu s programom Štyri modernizácie do roku 2000, sa premenili na obyčajné prázdne reči, vytvárajúc imaginárny scenár v sci-fi filme. Ide o výmenu pasívnych prvkov za aktívne, čo má za následok, že ľudia uprostred svojej pasivity prijmú pozíciu, ktorú im určil Boh. Obzvlášť dôležité je, že ľudia sa veľmi boja straty tohto označenia; zubami-nechtami sa pridŕžajú svojich odznakov zo strachu, že niekto by ich mohol o ne pripraviť. Vzhľadom na takéto rozpoloženie ľudstva sa Boh neobáva, že by sa ľudia stali pasívnymi, a tak svoje slová súdu náležite premieňa na slová výsluchu. Nielenže dáva ľuďom možnosť popadnúť dych, ale aj šancu, aby sa pozreli na svoje doterajšie túžby a utriedili si ich pre budúcnosť: všetko nevhodné sa dá upraviť. Dôvodom je, že Boh ešte nezačal svoje dielo – čo je kúsok šťastia uprostred veľkej smoly – a okrem toho ich neodsudzuje. Nech Mu teda aj naďalej dávam všetku svoju oddanosť!

Ďalej nesmieš odkladať bokom Božie slová len preto, lebo sa bojíš. Pozri sa, či Boh nemá nejaké nové požiadavky. Celkom iste objavíš napríklad takúto: „Odteraz musíš vo všetkom vstúpiť do reality praktizovania. Prázdne reči ti na rozdiel od minulosti už nebudú stačiť.“ V tom sa stále prejavuje Božia múdrosť. Boh vždy ochraňoval svojich svedkov, a keď realita slov minulosti dospela k svojmu záveru, vôbec nik nemôže pochopiť realitu praktizovania. To stačí na preukázanie toho, čo povedal Boh: „Zaväzujem sa, že toto dielo vykonám sám.“ Súvisí to s pravým významom diela v božstve a tiež s dôvodom, prečo ľudstvo po dosiahnutí nového bodu začiatku stále nedokáže pochopiť pravý význam Božích slov. Dôvodom je, že v minulosti sa veľká väčšina ľudí pridržiavala reality v Božích slovách, kým dnes nemajú o realite praktizovania tušenia a chápu len povrchné aspekty týchto slov, no nie ich podstatu. A čo je ešte dôležitejšie, je to preto, lebo dnes nesmie do budovania kráľovstva nik zasahovať, smie len plniť Božie príkazy ako robot. Dobre si to zapamätajte! Vždy, keď Boh spomenie minulosť, začne hovoriť o aktuálnej situácii dneška; takáto forma reči vytvára silný kontrast medzi tým, čo bolo predtým, a tým, čo príde potom. Preto môže získať ešte lepšie ovocie, ľuďom totiž umožňuje porovnať prítomnosť s minulosťou a predísť tak ich zámene. To je len jedna stránka Božej múdrosti a jej zámerom je dosiahnuť, aby dielo prinieslo plody. Následne Boh znova odhaľuje škaredosť ľudstva, aby nikdy nezabudlo každý deň jesť a piť Jeho slová, a čo je ešte dôležitejšie, aby nadobudlo sebapoznanie a vnímalo to ako lekciu, z ktorej sa musí učiť každý deň.

Boh po vyslovení týchto slov dosiahol účinky, ktoré pôvodne zamýšľal. A tak bez toho, aby si ďalej všímal, či Ho ľudstvo pochopilo, alebo nie, sa tejto témy dotkol len niekoľkými vetami, pretože satanovo dielo nemá s ľudstvom nič spoločné – o tom ľudstvo vôbec nič netuší. Teraz necháme svet ducha tak a pozrieme sa ďalej na to, ako Boh kladie na ľudstvo svoje požiadavky: „Z pohodlia svojho príbytku pozorne sledujem, že všetci ľudia na zemi sa za niečím ženú, ‚cestujú po celom svete‘ a hrnú sa sem a tam, a to všetko pre svoj osud a svoju budúcnosť. Ani jeden z nich však už nemá energiu, aby budoval Moje kráľovstvo, ba nevynaloží ani len toľko námahy, koľko by stačilo na jeden nádych.“ Po výmene týchto zdvorilostí s ľuďmi si ich Boh stále nevšíma, naďalej však hovorí z pohľadu Ducha a prostredníctvom týchto slov odhaľuje všeobecné okolnosti života ľudského rodu v jeho celistvosti. Zo slovných spojení „cestujú po celom svete“ a „hrnú sa sem a tam“ je zrejmé, že ľudský život je úplne bezobsažný. Keby nebolo všemohúcej Božej spásy a hlavne tých, čo sa narodili do ubúdajúcej veľkej rodiny čínskeho cisárskeho rodu, ľudia by mali ešte väčší sklon prežiť celé svoje životy márne a radšej by spadli do podsvetia či do pekla, ako by prišli na svet. Pod nadvládou veľkého červeného draka nevedomky urazili Boha, a tak sa prirodzene a netušene dostali pod Božie napomínanie. Z tohto dôvodu Boh berie slová „zachránil“ a „nevďačníci“ a kladie ich do protikladu, aby mohli ľudské bytosti nadobudnúť lepšie sebapoznanie, a vytvára z toho protipól k svojej spásonosnej milosti. Nedosiahne sa tak ešte účinnejší výsledok? Samozrejme, určite nemusím otvorene hovoriť, že ľudia môžu z obsahu Božích výrokov vydedukovať prvok výčitky, prvok spásy a naliehavej žiadosti a nepatrný náznak smútku. Keď ľudia čítajú tieto slová, podvedome sa začínajú cítiť skľúčení a ronia slzy, lebo si nemôžu pomôcť… Boh sa však nenechá obmedzovať pocitmi smútku ani nezanechá svoje dielo, prostredníctvom ktorého disciplinuje svoj ľud a kladie naň požiadavky, keďže celý ľudský rod je skazený. Preto sa Jeho témy týkajú priamo okolností, ako sú tie dnešné, a okrem toho ľudstvu oznamuje majestát svojich správnych ustanovení, aby Jeho plán ďalej napredoval. Preto na to nadväzuje náležite rýchlo a kuje železo, kým je horúce – v tomto kritickom momente zavádza ústavu pre tieto časy, ústavu, ktorú si musia ľudia prečítať, venujúc zvláštnu pozornosť každej klauzule, aby mohli pochopiť Božiu vôľu. Netreba to teraz ďalej rozvádzať; ľudia musia skrátka pozornejšie čítať.

Dnes ste vy – skupina ľudí na tomto mieste – jediní ľudia, ktorí dokážu skutočne pochopiť Božie slová. Dnešní ľudia však aj tak výrazne zaostávajú v poznávaní Boha za každým jedným človekom z vekov minulých. Z toho dostatočne jasne vyplýva, koľko úsilia satan za týchto niekoľko tisíc rokov vložil do ľudí a do akej miery ľudstvo skazil – tá miera je taká veľká, že i napriek mnohým slovám, ktoré Boh vyslovil, Ho ľudstvo stále nechápe ani nepozná, ba dokonca sa opovažuje povstať a verejne Mu odporovať. Preto Boh často prirovnáva ľudí žijúcich v minulosti k ľuďom dneška, aby tým dnešným, necitlivým a obmedzeným sprostredkoval reálne referenčné body. Keďže ľudia vôbec nepoznajú Boha a skutočne v Neho neveria, Boh oficiálne vyhlásil, že ľudstvo nemá dostatočnú spôsobilosť ani dostatok rozumu. Preto bol k ľuďom zas a znova tolerantný a prinášal im spásu. V duchovnej oblasti sa vedie boj zhruba takto: satan márne dúfa, že sa mu do istej miery podarí skaziť ľudstvo, že urobí svet špinavým a zlým a tiež tak stiahne ľudí do bahna a zničí Boží plán. Božím plánom však nie je premeniť celé ľudstvo na ľudí, ktorí Ho poznajú, ale skôr vybrať vzorku, ktorá bude predstavovať celok, a zvyšok vyradiť ako odpad či chybný tovar, ktorý sa vyhodí na smetisko. Aj keď sa teda zo satanovho pohľadu môže zdať, že ovládnuť niekoľkých jednotlivcov predstavuje skvelú príležitosť na zničenie Božieho plánu, čo môže taký hlupák ako satan vedieť o Božom úmysle? Práve preto Boh už dávno povedal: „Zakryl som si tvár, aby som sa nemusel pozerať na tento svet.“ Trochu o tom vieme a Boh od ľudí nechce, aby dokázali urobiť čokoľvek; skôr chce, aby si uvedomili, že Jeho konanie je zázračné a záhadné, a aby mali bohabojné srdcia.. Ak by ich Boh napomínal nehľadiac na okolnosti, ako si to predstavujú, celý svet by už dávno zanikol. Nerovnalo by sa to pádu priamo do satanovej pasce? Boh teda používa len svoje slová, aby dosiahol plody, ktoré si v duchu predstavuje, no len zriedka nastúpia fakty. Nie je nasledovný výrok príkladom Jeho slov? „Keby som sa nezľutoval nad vaším nedostatkom spôsobilosti, rozumu a vnímania, potom by ste všetci zahynuli uprostred Môjho napomínania, vymazaní z existencie. Napriek tomu, kým sa Moje dielo na zemi neskončí, zostanem k ľudstvu zhovievavý.“